• Príjemné dobré ráno, ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Ono, keď si človek vymení vedenie schôdze, tak by si to mal aj zapísať do kalendára.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Bašistová, pán poslanec Sopko a pán poslanec Suchánek.

    Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 333. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 341.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky na svojich rokovaniach v najmenej rozvinutých okresoch, na ktorých prijala akčné plány na podporu najmenej rozvinutých okresov, dospela k záveru, že je potrebné z dôvodu efektívneho plnenia úloh vyplývajúcich z týchto akčných plánov zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie zo strany ústrednej štátnej správy, ako aj umožniť miestnej štátnej správe zapojiť sa vo väčšej miere do plnenia akčných plánov a využiť tak personálne kapacity okresných úradov, ich koordinačné funkcie a znalosť miestnych pomerov.

    Vychádzajúc z týchto zistení, sa navrhuje v predloženom návrhu zákona novelizovať viacero právnych predpisov.

    V čl. I vládneho návrhu zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon 575, sa navrhuje presunúť kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja z pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Keďže odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je prierezová činnosť, ukazuje sa, že na základe poznatkov z aplikačnej praxe je ako vhodnejšie zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorého úlohou je okrem iného aj koordinácia prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.

    S uvedenou zmenou úzko súvisí aj čl. II, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Na základe týchto novelizačných článkov bude o poskytovaní dotácií pre oblasť podpory regionálneho rozvoja od 1. januára 2017 rozhodovať Úrad vlády Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky dokončil aj tie konania, ktoré neboli právoplatne ukončené do 1. januára 2017.

    S touto zmenou súvisí aj úprava názvu ministerstva na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

    S cieľom umožniť okresným úradom so sídlom v najmenej rozvinutých okresoch intenzívnejšie sa zapojiť do prípravy a realizácie akčných plánov schválených pre najmenej rozvinuté okresy, vláda Slovenskej republiky navrhuje v čl. IV novelizovať zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v čl. V novelizovať zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov.

    Týmito navrhovanými zmenami sa rozšíri pôsobnosť okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja a ustanovia sa nové kompetencie pre okresný úrad v sídle najmenej rozvinutého okresu. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje rozšíriť počet členov rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o tajomníka, ktorým bude prednosta okresného úradu.

    Cieľom týchto opatrení je zefektívnenie prípravy a realizácia akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, čím sa urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky navrhuje prerokovať vládny návrh zákona tak, aby nadobudol účinnosť 1. januára 2017 pri rešpektovaní nevyhnutnej dĺžky legislatívneho procesu.

    Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Kubánkovi.

  • Vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Prihlásil sa pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa a vážení kolegovia, Ficovou vládou predložený návrh novely kompetenčného zákona je výrazom jej snahy o ďalšiu centralizáciu správy územia a snahou posilňovať štátnu správu na úkor samosprávy.

    Slovensko potrebuje decentralizáciu a silnejšie samosprávy kompetenčne aj finančne. Ficova vláda robí pravý opak. Návrh zákona de facto vytvára nové ministerstvo. Hoci sa z formálneho hľadiska tak nebude nazývať, bude sa volať úrad, ale Slovensko v skutočnosti potrebuje štíhlejšiu a zároveň efektívnejšiu vládu.

    Týmto návrhom ideme robiť opak. Návrh zákona sústreďuje v rukách predsedu vlády Fica kompetencie potrebné pre ďalšiu propagandu predsedu strany SMER – SD Fica za štátne peniaze.

    Slovensko potrebuje zodpovednú vládu, ktorá bude schopná realizovať potrebné reformy a robiť v záujme krajiny aj nepopulárne opatrenia. Nie partičku populistov, ktorí cestujú po regiónoch a účelovo vybraným šťastlivcom rozdávajú darčeky ako celoročný dedo Mráz a ešte si aj účet za tie darčeky nechajú preplatiť niekým iným. Lebo presne to Ficova vláda robí a týmto návrhom zákona nás žiada, aby sme jej to ešte posvätili.

    Vláda navrhuje, aby sa splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté regióny, ktorý teraz podľa štatútu len nedávno v apríli schváleného spolu s kompetenciami týkajúcimi sa regionálneho rozvoja, presunul z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na Úrad vlády. Zároveň sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja v súvislosti so zákonom o najmenej rozvinutých regiónoch, v rámci ktorého sa spracúvajú na okresnej úrovni tzv. akčné plány. Taktiež sa navrhuje bližšie špecifikovať činnosti okresného úradu v sídle okresu zaradeného do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, najmä umožniť okresnému úradu využiť jeho odborné a organizačné kapacity pri tvorbe regionálnej politiky a koordinácii prípravy a realizácii akčného plánu.

    Toto je presne politika v štýle dôsledkov ESO. Centralizácia správy územia. Čo by však už malo byť viac kompetenciou územných samospráv ako regionálnych, ako regionálny rozvoj?

    Navrhuje sa, aby Úrad vlády bol tým, kto bude okresom, čiže preložme si to, vybraným firmám a vybraným samosprávam posúvať dotácie na regionálny rozvoj. Takže Robert Fico bude teraz potláčať fiškálnu decentralizáciu trojakým spôsobom, nielen cez svoju rezervu a rezervu vlády, ale i cez ďalšie dotácie na ihriská.

    Pred nástupom Ficovej vlády platilo, že na Slovensku máme trinásť ministerstiev. O necelého trištvrte roka neskôr sa po dvoch skrátených legislatívnych konaniach týkajúcich sa kompetenčného zákona prebudíme do krajiny, ktorá bude mať pätnásť ministerstiev. Presnejšie, trinásť de iure ministerstiev a dve de facto ministerstvá. Ministerstvá, ktoré sa síce budú volať len úradmi, lebo to neznie tak hrozivo, ale de facto ministerstvami budú, resp. budú, ak tento návrh schválime.

    Jedno z de facto ministerstiev pribudlo v skrátenom legislatívnom konaní krátko po voľbách, lebo vraj inak hrozili hospodárske škody. Mám na mysli Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, a hoci sa volá úrad, ide o de facto ministerstvo.

    Ďalšie z de facto ministerstiev, čuduj sa svete opäť v skrátenom legislatívnom konaní, v tomto prípade s názvom Úrad vlády Slovenskej republiky, máme vláde odobriť teraz. Opäť sa to volá úrad, ale tento úrad opäť máme premeniť na v podstate ministerstvo. Kým dosiaľ boli kompetencie Úradu vlády prierezové nad ostatnými rezortmi, teraz získava úrad kompetenciu, ktorú od roku 2001 až dosiaľ nieslo dokonca v názve jedno z ministerstiev, aj keď tiež to putovalo, čiže koordinovať prípravu politík regionálneho rozvoja.

    V apríli parlament priklepol de facto ministerstvo pánovi podpredsedovi vlády Pellegrinimu. Teraz vláda od parlamentu žiada, aby priklepol de facto ministerstvo aj predsedovi vlády pánovi Ficovi. Takže každý člen vlády bude mať svoje vlastné ministerstvo.

    Je to zmätok aj z hľadiska samotného regionálneho rozvoja. V roku 2010 sme mali jedno ministerstvo, ktoré zodpovedalo za regionálny rozvoj, koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja a koordináciu eurofondov ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017, keď schválime túto novelu, budeme mať jedno ministerstvo, ktoré zodpovedá za regionálny rozvoj okrem vecí, ktoré s ním prirodzene súvisia, jedno de facto ministerstvo zvané Úrad vlády, zodpovedajúce za koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja, a jedno de facto ministerstvo zvané úrad podpredsedu vlády, zodpovedajúce za koordináciu eurofondov ako centrálny koordinačný orgán. A len pripomínam, že eurofondy vraj majú slúžiť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

    Namiesto jedného ústredného orgánu štátnej správy tak budeme mať tri ústredné orgány štátnej správy, ktoré riešia kompetenciu regionálneho rozvoja, a navyše ešte aj jedného splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých regiónov.

    A kam by mala patriť kompetencia regionálneho rozvoja? No predsa do regiónov, ale nie štátnej správe, mala by patriť samospráve. Kým nedôjde k municipalizácii, čo asi tak skoro nebude, tak regionálny rozvoj patrí tak na úroveň krajskej, ako aj miestnej samosprávy. Tak prečo túto kompetenciu rieši ústredná vláda na úrovni troch ústredných orgánov štátnej správy? Lebo dosiaľ nedošlo k takému prerozdeleniu kompetencií a, zdôrazňujem, že aj k nim prislúchajúcich financií medzi centrálnu vládu a samosprávy, aby sa samosprávy nielen s kompetenciou regionálneho rozvoja dokázali vysporiadať. Namiesto presunu kompetencií a financií do regiónov vláda rieši neustále presuny medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a vymýšľa nové zákony a nové dotačné schémy.

    Ficove vlády už desať rokov chodia po Slovensku a v rámci výjazdového cirkusu zo štátneho rozpočtu, z rezervy vlády, z rezervy premiéra a najnovšie aj cez akčné plány pre najmenej rozvinuté regióny rozdávajú na projekty samosprávam a ďalším vybraným subjektom vrátane podnikateľov ako zo svojho. Fico a jeho SMER si tak robia permanentnú volebnú kampaň, ktorú platia z našich peňazí. A my sa len pozeráme, ba čo viac, podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky SMER-u za to významná časť občanov i tlieska. No začo?

    Peniaze daňovníkov by sa mali prerozdeľovať spravodlivo podľa objektívnych, vopred daných kritérií. Nie nimi uplácať kade-tade tých, ktorí sú nám po vôli alebo ktorých priazeň si chceme kúpiť. Namiesto toho, aby šli peniaze samosprávam vo väčšom objeme než dnes, a to na úkor centrálnej vlády, nie na úkor zvýšeného daňového zaťaženia občanov, aby šli priamo cez objektívne nastavené kritériá v rámci fiškálnej decentralizácie, putujú k vybraným samosprávam, rozumej najmä k starostom a primátorom zo strany SMER – SD, či takým, ktorí sú stranou SMER – SD podporované, podporovaní cez dotácie, ktoré rozdáva dobrý premiér Fico.

    Ako uvádza Transparency International, budem citovať: "Každá tretia obec dostala aspoň jeden dar od Roberta Fica alebo Roberta Kaliňáka za posledné štyri roky. Viac ako polovici obdarovaných obcí šéfuje starosta za vládnu stranu, hoci celkovo vo voľbách SMER obsadil len tretinu radníc na Slovensku. Vyplýva to z analýzy Transparency troch volebne ladených dotačných schém prideľovaných obciam, rezervy predsedu vlády, podpory výstavby ihrísk, Úradu vlády a darov hasičských áut od ministerstva vnútra. Zrejme to nebude len náhoda.

    Miesto presúvania kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja medzi ústrednými orgánmi štátnej správy v štýle "škatule, hýbte sa" a selektívneho rozdávania darčekov zo štátneho, čiže de facto piár vládnych strán zaplateného daňovníkmi, je potrebné a bolo by správne kompetenčne a finančne posilniť územné samosprávy. Cestou k rozvoju regiónov je decentralizácia krajiny. Tento zákon však robí presný opak, a preto ho treba odmietnuť.

    Dávam preto procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bagačka.

  • Ďakujem za slovo.

    Nejaký taký, hneď taký podtón, by som povedal, že toto bola taká slabšia slohová práca, úvaha. Ale spomínali ste teda, že vláda chodí do regiónov a že to teda nie je až také potrebné. Vidieť teda, že žijete, pán kolega, v Bratislave a máte asi veľmi slabé vedomosti, ako sa žije mimo Bratislavy. Myslím si, že viacerí z nás, ktorí pochádzajú aj z týchto ťažších regiónov, to berú úplne, ale úplne ináč. A myslím si, že ste ani vcelku nepochopil, o čo aj v tomto možno aj presune, ale aj celkove v zákone o pomoci menej rozvinutým okresom ide. Na tomto, na týchto akčných plánoch omylom ste povedali, že je to štát, ktorý to spracúva. Na tom sa podieľa množstvo organizácií, či sú to zo štátnej správy, zo samosprávy, spoločenské organizácie, tretí sektor a je to teda hlavne ich dokument. Tieto dokumenty nevznikli zhora dole, ale zdola hore, čo, myslím si, že súhlasíme, že by tak aj mohlo byť.

    A ja by som niektoré tieto vaše vety aj bral tak ako dehonestáciu práce týchto ľudí, ktorí jej venovali, by som povedal, hodiny na tom, aby spravili nejaký takýto ucelený dokument. A, tak ako som povedal, vychádza to vaše vystúpenie skôr z neznalosti problému. Skôr sa mi zdalo, ako keby vám, keďže už som počul niekoľko vašich prejavov, ako keby to vám, čo ja viem, niekto napísal, asistent alebo kto, a vy ste to dnes prišli prečítať.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Bagačka, nepochybujem, že viacerí z vás to berú úplne, ale úplne inak, pokiaľ ide o rozdávanie tých dedomrázovských darčekov, ktoré robí Ficova vláda počas výjazdových zasadnutí. Najmä to berú úplne, ale úplne inak nominanti strany SMER – sociálna demokracia, ktorí z tých darčekov profitujú, o tom nemám najmenšiu pochybnosť.

    To, o čom bol môj príspevok a o čom sa tu vedie debata, nie je o tom, či regióny potrebujú viacej peňazí alebo nie, ale o tom, že ak regióny majú dostať viac peňazí, tak či sa to má udiať tak, že viac peňazí budú mať samosprávy, obecné, ale aj regionálne samosprávy a tie budú robiť regionálny rozvoj, lebo tie sú, tie sú v regiónoch, tie poznajú problémy a tie by mali niesť aj zodpovednosť za to, ako sa to územie rozvíja. Keď budeme mať decentralizovanú moc v krajine, tak budeme môcť aj porovnávať, ako je ktorá koncepcia regionálneho rozvoja úspešná.

    To, čo som ja namietal vo svojom vystúpení, je to, že nemali by, nemala by túto kompetenciu vykonávať štátna správa, lebo dnes je to v rukách štátu, a v rukách štátu neznamená, že to musia napísať úradníci niekde v Bratislave a že do toho nemôžu byť zapojení aj nejakí regionálni aktéri. O tom, ako je to úspešné a aký to má zmysel, si potom môžme povedať po pár rokoch, keď uvidíme, že či tie akčné plány naozaj k niečomu viedli, alebo to bolo len súčasť toho piár, ktoré doteraz bolo robené cez hasičské striekačky a futbalové ihriská a teraz bude ďalšie.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či chce, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce pán podpredseda vlády zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Nedá mi nevystúpiť na vystúpenie pána poslanca Dostála, pretože opäť predviedol vystúpenie, v ktorom si povedal vlastne to, čo si on chcel povedať, bez ohľadu na to, aby zohľadnil skutočnosť a pravdu, ale pretočil si ju vo svoj prospech a naozaj sa veľmi s malým, s malou časťou dalo s ním súhlasiť.

    Hádam s čím by som veľmi súhlasil, s vaším vyjadrením, čo ste vo svojom vystúpení povedali, že regionálny rozvoj je prierezovou prioritou, je prierezovou politikou a mala by byť aj takto riadená. S tým s vami plne súhlasím a s tým korešponduje aj návrh zákona, ktorý som pred malou chvíľkou predložil.

    Vymýšľate si tak ako vždy, je to u vás zvykom, pretože tvrdiť, že na Úrade vlády vzniká nejaké ministerstvo, je obyčajný blud. Tí istí úradníci, ktorí sú dnes zodpovední za túto agendu na ministerstve dopravy, sa len presunú na Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Neviem, či viete, aký veľký je Úrad vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády plní toľko úloh, že v početnosti je niekedy možno už aj dnes väčší ako akékoľvek ministerstvo, alebo patrí medzi jedny z najväčších ústredných orgánov štátnej správy na Slovensku. Preto netvrďte tu, že pod pánom premiérom sa tvorí teraz nejaké nové ministerstvo, nejaký nový úrad. Prejdú tam kompetencie a dáva to absolútnu logiku. Sú prierezové politiky štátu, ktoré si vyžadujú centrálnu koordináciu. A ak tvrdíte, že niečo vzniká alebo sa mení a že sa ešte viacej centralizuje, nie je to pravda. Veď aj dnes je tá agenda centralizovaná na ústrednom orgáne štátnej správy, ktorým je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. A dnes sa len presunie na už existujúci ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Úrad vlády. Čiže nič sa nesprísňuje, nič sa viacej necentralizuje.

    Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bagačka. Vaše vystúpenie je presne typické pre človeka, ktorý málokedy opustí Bratislavu, hlavné mesto, ktorý málokedy sa stretáva s ľuďmi, ktorí žijú v jednotlivých kútoch Slovenskej republiky. A na rozdiel od vás tú krajinu mám prejazdenú odhora až nadol.

    A rozprávať o tom, ako presunúť regionálny rozvoj na miestnu samosprávu, to je super, ale poznáte, v akom stave je regionálna samospráva? Vy viete, že sú obce a mestá, ktoré si prídu od vás, keď ste na ministerstve školstva, pýtať 2-tisíc euro na opravu deravej strechy? Takáto samospráva môže dnes riadiť regionálny rozvoj v štáte, keď nie je schopná zaplátať si na svojom majetku ani tri metre štvorcové strechy a príde si pýtať od štátu zalepenie takejto diery? Aby päťmiliónová krajina mala 2 980 obcí a miest na Slovensku? Najprv hovorte o tom, ako treba zmodernizovať samosprávu, a potom môžeme presúvať kompetencie.

    A prosím, nepoužívajte slová, že vládne výdavky platíme my všetci daňoví poplatníci. My daňoví poplatníci platíme všetky výdavky v tomto štáte, to znamená aj tie, ktoré by sme dali samospráve a ktoré by míňali mestá, obce a primátori, starostovia, aj to sú naše peniaze, nielen tie, čo používa vláda. Takže, prosím, nevytvárajte dojem, že to, čo rozdáva ministerstvo, alebo to, čo riadia svoju politiku, robia z našich daňových peňazí, poplatníkov daňových. A to, čo rozdávajú mestá, tie berú skade tie peniaze? Dostávajú ich darom zo zahraničia? To sú všetko peniaze daňových poplatníkov. Čiže je len o tom, že kto ich míňa a akým spôsobom. Áno? Takže tu by som poprosil tiež, keby ste tu nevytvárali dojem.

    A opäť, zákon hovorí o nejakej dotačnej schéme. Asi viete, pretože ste múdry a ovládate úplne všetko v tomto štáte, lebo sa vyjadrujete úplne k všetkému, že dnes v tomto štáte nie je možné poskytovať dotáciu, ak ju nemáte zakotvenú v nejakom zákone. A ak vyplýva z akčných plánov, ktoré boli prijaté, že štát poskytne postihnutým regiónom, konkrétnym mestám a obciam a akčným skupinám konkrétne príspevky na ich vznik, chod a plnenie si úloh, ktoré si samy dohodli v regióne, že budú plniť, tak ich musíme zákonným spôsobom vedieť aj dotačne pokryť. A ak to má od 1. januára robiť Úrad vlády Slovenskej republiky, tak musí mať v kompetenčnom zákone a vo svojich zákonoch aj takúto možnosť, že vôbec môže dať peniaze na vykrytie výdavkov, ktoré sú spojené s akčnými plánmi.

    A ešte raz, neurážajte akčné plány! Akčné plány sa robili zdola. Pán splnomocnenec Marcinčin bol len koordinátor, ale akčné plány si tvorili priamo ľudia z tých regiónov a priamo si ich vytvárali.

    A, prosím pekne, štát má mať zásadnú úlohu pri regionálnom rozvoji, pretože si uvedomte, že štát musí regulovať a musí sa postarať aj o tie časti Slovenska, ktoré keby samospráva sa aj roztrhala, tak nikdy nemusí dosiahnuť tam nejaký úspech, pretože žije v takej časti územia s takou kvalitou prostredia s takou kvalitou pracovnej sily, pokiaľ tam štát intervenčne nezasiahne, tak by sa takéto regióny nikdy nemohli začať porovnávať ostatným regiónom, ktoré majú to šťastie ako Trnava, Bratislava alebo Žilina, Nitra, kde tá situácia je dnes úplne iná. A tu je povinnosť štátu a vždy to bude povinnosť štátu, aby pomáhal vyrovnávať rozdiely a pomohol dostať aj regióny, ktoré sú dnes zaostalé, na vyššiu úroveň ako dnes.

    A ja považujem tento krok za správny, pretože kto iný ako Úrad vlády môže viac vynucovať plnenie akčných plánov naprieč všetkými ministerstvami v tomto štáte ako úrad, ktorý je reprezentovaný premiérom tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 330).

    Prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Tak, nech sa páči, pani poslankyňa.

    Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Zsolt Simon, ktorému týmto zároveň odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Miroslav Číž.

  • Pokračovanie rokovania o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Príjemné pekné ráno. Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som sa aj ja podelil s mojimi pocitmi k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku, ktorý vrátil pán prezident.

    Včera podvečer, keď táto diskusia opäť sa začala, tak zo strany vládnej koalície, myslím, že pán kolega Bublavý bol ten, ktorý pomenoval, že pán prezident politikárči. Politikárči a nastáva a drží stranu opozícii.

    Dovoľte, aby som povedal, že ja to nevnímam tak. Ja to vnímam tak, ako to vychádza z kompetencií, z právomocí a povinností prezidenta Slovenskej republiky, ktorú funkciu zastáva. A to zachovať nejaký dialóg v parlamente, tam, kde patrí.

    Táto vládna koalícia zastúpená SMER-om, SNS a MOST-om – HÍD dostala od pána prezidenta Kisku prvýkrát vrátený materiál. Osobne si myslím, že bolo tých zákonov, ktoré boli v neprospech občanov tejto krajiny, v tomto volebnom období oveľa viac. Pán prezident nevyužil svoju právomoc v tomto volebnom období vrátiť vám žiadny zákon. Zámerne hovorím, že vám vrátiť zákon, pretože drvivú väčšinu tých zákonov, ktoré sú v neprospech občanov, nepodporila opozícia. Takže dnes z vašej strany, keď odznieva kritika, že je to práve pán prezident, ktorý politikárči, tak chcem povedať, že nie. Ten, kto politikárči a vytĺka si politický kapitál a chce obmedziť opozíciu, aby nerečnila v tomto parlamente, je prioritne politická strana SNS. A jeho koaliční partneri SMER a MOST.

    Rokovací poriadok bez obmedzenia možnosti vystúpenia sme mali možnosť vidieť na tejto schôdzi doteraz. Mali sme odborné zákony, mali sme rôzne diskusie, diskusné príspevky viac ako 20 minút, a predsa neboli problémom v diskusii. Vráťme sa, prosím, v čase, kedy tá diskusia alebo kedy ten problém skutočný s potrebou zmeniť rokovací poriadok vznikol. Nebola to schôdza práve v čase, keď schôdzu Národnej rady viedol Andrej Danko? A práve on bol ten, ktorý spustil celú túto rétoriku. A práve preto by som vás chcel poprosiť, zámerne používam slovo "poprosiť", pretože akýkoľvek apel na vás je ťažko pochopiteľný, že by ste ju akceptovali, tak preto sa obraciam na vás ľudsky. Nechajte priestor na politickú diskusiu v parlamente a neobmedzujte čas!

    A keď už chcete, tak v parlamentnej demokracii vláda je podriadená parlamentu a nie naopak. Ja chápem, že z vládnej koalície málokto vystupuje k vládnym zákonom, málokto vystupuje v parlamente, pretože sa správa vládna koalícia tak, ako páni tu za mnou pri hlasovaní ukážu. Keď palcom hore, tak zatlačia ten gombík, keď palcom dole, tak zatlačia ten gombík. Ale to nie je parlamentná demokracia, to nie je parlamentná kontrola vlády!

    Keď ste už tam chceli zaviesť, tak prečo ste tam nezaviedli, prosím, aj takú povinnosť, aby premiér nemohol vystúpiť mimo poradie a bolo možné naňho fakticky reagovať, a prečo ste nezaviazali premiéra tejto krajiny, že keď opozícia a poslanci Národnej rady, ktorým podlieha z hľadiska kontroly a riadenia systému krajiny, by tu mal sedieť a vypočuť si faktické pripomienky od poslancov, ktorí mu dali tú dôveru, že môže byť premiérom tejto krajiny. To ste tam nedali! Rovnako ste tam nedali povinnosť, že v prípade odvolávania člena vlády alebo premiéra premiér tu má sedieť. Ja som zažil Roberta Fica s Paškom, Kaliňákom a s každým veľkým esom zo SMER-u, ako útočil na premiérku Radičovú. Radičová, ktorá bola žena, sedela tu a čelila tej kritike, tej paľbe, ktorá išla z vašej strany.

    Vy meníte a obmedzujete, že opozícia nemôže vystupovať, ale zároveň kryjete, že premiér a tí, ktorí robia problém v tejto krajine, na ktorý opozícia chce v danú chvíľu ukázať, jednoducho nemusí sedieť v parlamente a nemusí čeliť tej kritike, ktorá tu je. Keď platí, že parlamentná demokracia a parlament kontroluje vládu, tak by to tak malo byť. Doteraz z hľadiska slušnosti a prístupu to tak bolo. Teraz, keď vás bolí tá kritika, ktorá ide zo strany opozície, pretože máte mnoho tých káuz, čo je pochopiteľné v politike, ale musíte sa s tým vy vysporiadať, tie kauzy za tých 10 rokov, čo ste vo vláde, posledné obdobie, zodpovedáte vy. Nie opozícia nakupuje cétečká draho. Nie opozícia je tá, ktorá nechá vyplatiť neoprávnene DPH Bašternákovi, a nie opozícia je tá, ktorá vyšetruje Kaliňáka, ale Kaliňák si vyšetruje sám seba. A rovnako môžme povedať aj v prípade pána ministra Lajčáka. Nie opozícia bola tá, ktorá zaviedla systém na ministerstve zahraničných vecí, že sa všetky verejné obstarávania týkajúce sa európskeho, teda slovenského predsedníctva sa budú obstarávať na základe výnimky.

    Kolegyne, kolegovia zo SMER-u, boli ste to vy, ktorí tú výnimku ste tam do toho zákona zamontovali. Vy ste ho tam dali. Pán minister Lajčák a jeho ľudia nepredstavili ani jednu chvíľu snahu urobiť verejné obstarávanie riadnym procesom a keby to zlyhalo, tak využijú tú výnimku, ktorú tam dali. Z 20 verejných obstarávaní 20 na základe výnimky. Máte pocit, že kritika zo strany opozície v takejto chvíli je neopodstatnená? Dajte si ruku na srdce a určite pochopíte, že táto kritika opozície je miestna. A keď takto chceme kritizovať, tak nevidím dôvod, prečo obmedzovať priestor vystúpenia v parlamente.

    Dovoľte, aby som sa v plnej miere stotožnil s pripomienkami pána prezidenta, ktorý vrátil tento rokovací poriadok, pretože je náhubkovým zákonom. Chcete obmedziť opozíciu. Len chcem vás varovať: SMER si už vyskúšal, že sedel v opozícii. A keď si dnes myslí, že situácia bude neustále takáto, že on bude vládnuť, tak ja vám hovorím, že tomu tak nebude. Občania v tejto krajine už sa pomaly, ale isto zobúdzajú. Mladí ľudia si nenechajú zobrať svoj ideál a poukazujú na to, čo sa tu deje. To, čo stvárate s týmto zákonom, je rovnako, rovnaké ako to, čo stvárali komunisti kedysi v tejto krajine. Aj pre nich prišiel raz deň D, keď museli povedať, že dosť.

    A preto dovoľte, aby som na vás apeloval, aby ste využili tú šancu, ktorú vám pán prezident dáva tým, že tento návrh sem vrátil, a odmietli túto novelu. A keď chcete robiť zmenu, tak začnite dialóg naprieč parlamentom a vytvorte taký rokovací poriadok, ktorý bude vyhovovať každému, a nie tak, že niekto si to bude predstavovať, že nie je prvý medzi rovnými, ale je nad každým v tomto parlamente.

    Chcem povedať, že vystúpil som k tomuto návrhu preto, lebo chcem krajinu, kde občania môžu byť hrdí na to, kde žijú, a nie krajinu, ktorá je skorumpovaná. Nie krajinu, kde premiér škandalózne sa vyjadruje voči mladým, voči novinárom. Tí, ktorí majú sledovať to, čo sa deje v tejto krajine. Nie v krajine, kde minister vnútra vyšetruje sám seba. Nie v krajine, kde voči mladým sa pohne poľovačka zo strany vládnej moci. Nie v krajine, kde súdy rozhodujú podľa politickej objednávky a nie podľa toho, čo je pravda a čo hovoria zákony. Nie v krajine, kde sa peniaze v zdravotníctve namiesto liečenia využívajú na obohatenie niektorých finančných skupín.

    Máte jedinečnú možnosť zachovať priestor na diskusiu v parlamente. A opätovne chcem apelovať, keď ten priestor v parlamente obmedzíte, ten priestor na verejnú diskusiu sa raz vytvorí. Tak ako v ´89. sa vytvoril ten priestor na uliciach, rovnako ten priestor, neviem kedy, ale určite sa opäť, keď tento zákon prejde, vytvorí na uliciach. A ten vás zmetie.

    Rozhodovať o tom, ktorý poslanec v akých šatách chodí do parlamentných lavíc, ako sa vyjadruje, ako komunikuje, nie je úlohou tu vládnej väčšiny a týchto poslancov, nás, ktorí tu sedíme, je to úloha voliča. Volič dá každému z nás mandát, že môžme tu sedieť v mene občanov tejto krajiny. A keď ten mandát dostaneme, tak nikto z nás nemá právo ho skritizovať, upraviť alebo ovplyvňovať, lebo je to vôľa občanov tejto krajiny. Môžme sa vyjadrovať, že nesúhlasíme s tým alebo máme výhrady voči niektorým, ktorí sedia v tomto parlamente, ale jasne musíme pochopiť, že nie je to moja vôľa. Možnože na tú kolegu som nehlasoval, možnože som ho nepodporoval, ale časť Slovenska, taká, ktorá reprezentuje viac ako 5 % voličov, taká im dala dôveru a musíme si to uvedomiť. Ani predseda Danko, ani podpredsedovia Bugár, ani predseda vlády Fico nemá tú právomoc a nemôže si uzurpovať právomoc hodnotiť kohokoľvek.

    Sedel som v tomto parlamente, keď tu bol Slota. Mnohí si z vás pamätajú, ako sa správal, ako sa vyjadroval, ako sa choval, ale ani v tom čase nikto sa nepodujal k tomu, aby zmenil rokovací poriadok preto, lebo Slota. Ten rokovací poriadok bol zachovaný. To, že tu nesedí, to, že celé SNS bolo nejaké obdobie mimo parlamentu, je to výsledok hlasov voličov, a tu je treba skutočne si osvojiť a nie pozmeňovať tu v parlamente, tak ako nám to práve v tej chvíli ako vyhovuje.

    A som presvedčený, že aj predkladatelia, ktorí ten návrh predkladali, tak ako to Gábor Gál povedal pri prvom čítaní, neboli s tým uzrozumení, s tým znením, ktoré tam je. Výsledok sa pokúsili upraviť tak, aby ako-tak, nejako vyhovovalo, aby sa dalo za to hlasovať. Ale to neznamená, že je to správne. A nabádam vás a ešte raz vás prosím, nepristúpte na túto hru, radšej využite šancu, ktorú vám dal prezident, a vráťte ten, a nepodporte tento návrh zákona. A keď chcete, tak urobte diskusiu naprieč parlamentom o zmene rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Pán poslanec Simon, luteránsky brat. Ja neviem, o čom vy stále rozprávate, pretože pravidlá rokovacieho poriadku platia rovnako pre mňa ako pre vás. Žiaden rozdiel tu nie je. Nie je tu nič nadštandardné voči mne, koaličnému poslancovi, a voči vám, opozičnému poslancovi. Sedel som v mestskom parlamente, vystúpil som, mal som na to desať minút a musel som ukončiť svoju rozpravu. Všade v zahraničí, kde som chodil ako podpredseda vlády, či v Kanade, či v európskych štátoch, takáto regula existuje. Ale platí nielen pre opozičných, ako vy tvrdíte, ale aj pre koaličných, v tom prípade vládnych poslancov. Takže ja stále nerozumiem tejto diskusii o tomto rokovacom poriadku, že by bol protiústavný, že by bol nedemokratický, pretože tie pravidlá budú rovnako platiť pre mňa, pán poslanec, ako pre vás.

  • Ďakujem.

    Ja by som sa chcela poďakovať pánovi kolegovi Zsoltovi Simonovi, že pomenoval veľmi presne celý tento nešťastný zákon, ktorý je zlý a protiústavný. Ja môžem iba poprosiť pána predsedu Danka, zvýšte svoju politickú kultúru a stiahnite tento zlý a protiústavný zákon.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Simon.

  • Pani kolegyňa Dubačová, veľmi pekne ďakujem.

    Pán luteránsky brat, pán poslanec Čaplovič, rokovací poriadok v svojom duchu platí na každého, ale úprimne povedané, musí garantovať priestor pre opozíciu, ktorá je v menšine. Mala by zaručovať priestor. Keď sme odvolávali ktoréhokoľvek ministra, keď sme sa chceli baviť o kauzách, práve vládni poslanci boli tí, ktorí sa do diskusie nezapájali, ktorí na to vôbec nereagovali, lebo bolo im to proti srsti. Nechcelo sa vám do toho, lebo ste vedeli, že opozícia hovorí pravdu. Len vy nechcete počúvať tú pravdu z opozície a nechcete dať priestor opozičným poslancom, aby tú pravdu pomenovali tak, ako to je. Ja chápem, že chcete zaviesť pravidlá. Ja nehovorím, že je to protiústavné, len hovorím o tom, že vy zneužívate moc, ktorú ste dostali, a chcete obmedziť, aby opozícia nemohla a nemala taký priestor na poukazovanie tých škandálov, ktoré ste vy vytvorili.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia; teda ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Dovoľte aj mne ako jednému z mála koaličných poslancov teda zaujať stanovisko k tomu rokovaciemu poriadku.

    Máme za sebou, pravda, desiatky hodín rokovania o tomto návrhu v prvom čítaní, desiatky hodín, tuším dva dni alebo dva a pol dňa v druhom čítaní. Teraz rokujeme opäť o tomto návrhu, ale už teda by sme mali byť rámcovaní návrhom, ktorý nám, teda vrátením tohto návrhu zákona, ktorý nám poslal pán prezident.

    Sledujem doterajšie vystúpenia, ktoré boli, aký budú mať tón a kam budú smerovať apely, či to budú čisto politické prejavy alebo aspoň jeden prejav bude taký, ktorý sa bude zaoberať rokovacím poriadkom a bude kritický, ale nie v tom, že bude vykrikovať obludnosti o náhubkoch a tak ďalej, ale bude hovoriť o inštitútoch, ktoré máme v rokovacom poriadku, a porovná ich s inými krajinami, s inými skúsenosťami, prípadne s dosiahnutým stavom poznania, ktorý sa dá získať pravdepodobne len v odbornej literatúre a v učebniciach ústavného práva. Aspoň jedno takéto vystúpenie som očakával, no tak možno prídu, ale v tých predchádzajúcich v prvom a druhom čítaní neprišli, takže na druhej strane aj taká drobná skepsa.

    Počúvali sme pani kolegyňu Remišovú, ktorá prišla a prečítala celý návrh v parlamente. To čo má zas, jedno z demonštračných vystúpení, ktorého logiku absolútne nerozumiem, pretože pokiaľ pani poslankyňa mala pocit, že chce s niektorými základnými danosťami zoznamovať občanov prostredníctvom televízie, tomu by sa dalo rozumieť. Čítať celý návrh, ktorý máme k dispozícii a kde je esenciálnou povinnosťou tých, ktorí chcú vystupovať v tomto parlamente, že sa s tým zoznámia a práve budú s ním polemizovať, prípadne ho adorovať, nech sa páči; teda komentovať.

    Čiže ukazuje sa, že naozaj ten rokovací poriadok, ktorý určuje a naznačuje, že sledovanou hodnotou, ktorú ten predsedajúci má mať v merku, je aj racionalita vystúpení. Otázka toho, do akej miery sa dotýkajú predmetu veci. A má to obrovský význam. Veď v každej organizácii, ktorá zvestuje stanovenie programu, je jeden prvý a základný moment, či sú to včelári, či to je športový zväz, či to je parlament, či to je iný typ organizácie, vždy na začiatku si musia stanoviť program, ten sa schváli a potom je úplne prirodzenou a samozrejmou súčasťou aj sledovanie toho, či sa ten program dodržuje. To je proste dodržiavanie pravidiel ako nevyhnutná súčasť akejkoľvek kolektívnej činnosti a organizovanie a racionalizovanie činnosti v rámci takejto organizácie.

    No, takže zvolili ste, vážení kolegovia, čisto politický prístup a pani kolegyňa prečítala návrh pána prezidenta. Tak najprv mi dovoľte niekoľko slov k rokovaciemu poriadku, možno aj k niektorým tým momentom, ktoré súvisia s históriou fungovania rokovacieho poriadku v tomto parlamente. Jeden z pánov poslancov vyzýval k takejto aktivite, a potom by som sa rád venoval teda vlastnému návrhu pána prezidenta.

    Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z takých; celý tento rokovací poriadok; takto skúsim. Celý tento rokovací poriadok má dva jediné momenty, o ktorých má teda zmysel viesť diskusiu v tom tóne, ktorý ste zvolili. Prvý je obmedzenie dĺžky času na vystúpenie, ako prvý, a druhý je snaha postihnúť jav, keď právo predsedajúceho, resp. povinnosť predsedajúceho sledovať poriadok v sále, zabezpečovať poriadok v sále a zákon o rokovacom poriadku mu určuje právo a povinnosť poslanca vyzvať, aby prestal s porušovaním poriadku, a pre prípad, že pán poslanec napriek tomu pokračuje v takejto činnosti, dáva mu právo vykázať poslanca zo sály.

    Nepočul som jeden jediný, jeden jediný moment vo vystúpení, ktoré by naznačoval, že tieto ustanovenia sú nesprávne. Minimálne teda v oblasti otázky zjednania poriadku v sále. Nezaznel jeden jediný návrh, ako teda vy si predstavujete ako opozícia, aby neboli vaše práva porušované, ako si predstavujete takýto postup v parlamente, jak to má vyzerať. Možno by sme očakávali, že teda ukážete parlamenty, z ktorých čerpáte skúsenosti, odkiaľ ten postup je.

    Vážené kolegyne, kolegovia, 90 % parlamentov má expresiss verbis ustanovenia tohoto typu a ony fungujú v tomto rokovacom poriadku odnepamäti. Ja to neviem úplne presne, ale myslím si, že dokonca fungoval ešte aj za totáča, lebo sa recipoval, recipoval z tých poriadkov presne tak jak niektoré formálne inštitúty verejnej správy a podobne. Nikto ho nikdy nespochybňoval. Celý problém je, že nastúpilo niečo, s čím zákonodarcovia, ktorí toto robili, absolútne nepočítali. A to je ale pohŕdanie právom, pohŕdanie zákonom o rokovacom poriadku a demonštratívne neplnenie pokynov predsedajúceho a demonštratívne vyhlasovanie, že nebudete ani niektorí z vás rešpektovať pokyny predsedajúceho ani v budúcnosti.

    V takom prípade, samozrejme, nastúpil problém, a ten sme cítili odvtedy, ako prišli, prišla – odpustite mi to – predovšetkým skupina poslancov OĽANO do parlamentu. Prvým experimentátorom v tomto smere bol pán poslanec Hlina, ktorý demonštratívne odmietol opustiť rokovací priestor na vystupovanie rečníkov, pretože on usúdil, že pokyn predsedajúceho je nesprávny. On nám bránil v vstupe do hlasovacej miestnosti, búchal topánkami a provokoval fyzické napádanie poslancov, lebo logicky vzniká problém, ktorý sa ťažko rieši, pretože principiálne nerešpektoval predsedajúceho. On chodil mávať s nejakými zástavami predsedajúcemu, rovno sa postavil sem a takto mu mixloval zástavou.

    Predseda strany OĽANO, tu som videl, ako vysypal svojmu váženému kolegovi zo SaS na hlavu kýbel striekačiek.

    Videl som pána poslanca Hlinu ako odtiaľto, zo svojho miesta na tejto strane, prebehol na úplne opačný koniec sály, napadol poslanca, zvalil ho na zem a keď ho z neho nestiahnu iní poslanci, ktorí tam sú, hrozili ďalšie problémy. Videl som, ako na tom balkóne OĽANO-m organizovaná skupina občanov, ktorí sa prišli teda dožadovať svojich práv, jedna z tých účastníčok ako visela so stoličkou takto nad hlavami poslankýň a poslancov, ktorí sedeli v tom zadnom rade.

    To, čo tu počúvam od vás, ak chcete byť aspoň trošku seriózni, vážne tieto momenty nepoznáte, neviete o nich? Naozaj tu hovoríte o nejakých náhubkoch, o nezriadenom, o rokovaní Danka, ktorý neviem, čo všetko robí a tak ďalej, vo väzbe na tieto skutočnosti, ktoré sa tu odohrali v tomto parlamente? Môže byť záujmom kohokoľvek, aby toto naďalej pretrvávalo, vrátane pána prezidenta?

    Právne riešenie problému. Samozrejme, za týchto okolností nastúpi problém, že ak ktokoľvek nesplní pokyn a povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, logicky právo predpokladá donútenie. Aká je forma donútenia poslanca v takejto situácii, ktorá tu je? No, samozrejme, všade, vo všetkých parlamentoch je jednoducho, že poslanec je vyvedený zo sály. Viete si predstaviť rôzne typy krízových situácií, keď v štáte naozaj si rovnováha politických síl, veľké nepokoje občianske a niečo podobné, ak sa táto atmosféra dokonca prenesie aj do parlamentu? Že začnú poslanci principiálne nerešpektovať zákony a robiť iba to, čo oni usúdia, že je správne, tak iba to, nerešpektovať nikoho a nič? Veď je elementárnym záujmom všetkých, aby tento orgán bol orgán džentlmenský, ale predovšetkým aby demonštratívne dodržoval pravidlá, ktoré si stanoví. Pravidlá, ktoré sú zákonom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, obávam sa, že mnohí z vás a možno ani nemusia vedieť, ako vyzerá štruktúra, ako vyzerajú, ako vyzerá tvorba poriadku v parlamentoch európskych. Máte tri typy. Máte parlamenty, ktoré si stanovujú pravidlá rokovania na začiatku volebného obdobia, stanovuje sa na štyri roky. Máte parlamenty, ako je tuším Fínsko, kde je rokovací poriadok súčasťou ústavy, súčasťou ústavy, čím teda asi tí poslanci a tá krajina dáva obrovský význam pre dodržiavanie týchto pravidiel ako zásadného predpokladu demokracie. A potom sú poriadky, ako je Slovensko, že ho máme prijatý zákonom, ale v teórii, ak sa pozriete, všade sa tento zákon pokladá za integrálnu súčasť ústavného poriadku Slovenskej republiky.

    To znamená, ak tu niekto vykrikuje, ako pán poslanec Matovič, že on nebude rešpektovať zákon, lebo jemu sa to nepáči, lebo je náhubkový a niečo podobné a ešte nám niečo ukáže, no tak to je niečo, čo ale absolútne nepatrí do slovenského parlamentu a som povinný, že tá, že spoločnosť naša ako taká musí mať silu, spôsoby a mechanizmus, aby takémuto konaniu zabránil. Pretože základných znakom práva je, a demokracie, že ak niečo platí pre mňa, platí pre každého. A každému chceme priznať takéto práva ako pánovi Matovičovi? Minimálne každému poslancovi?

    Takže vrátim sa k právnej interpretácii problému. Takže nastúpili výkladové problémy, kto môže takéhoto poslanca zo sály vykázať a prípadne aj teda, v úvodzovkách, s násilím. Vznikol problém, ktorý sa začal riešiť v období, keď došlo k prvým fyzickým útokom, lebo tých bolo niekoľko od pána Matoviča alebo niektorých z členov OĽANO. A nastúpil problém, kto teda vykoná tento akt, pokiaľ predsedajúci usúdi, že opakovane nerešpektuje poslanec poriadok v sále a stanovené pravidlá dodržiavania rokovania v sále, a predsedajúci ho vykáže zo sály možno na jeden deň rokovací.

    Tento problém je úplne náhodou úplne analogický, existuje aj v Českej republike, kde pre prípady hrozby takýchto konaní, lebo tam sa také nestali, ale pre prípad hrozby prijali v svojej ústave, v svojom rokovacom poriadku ustanovenie, že zriaďuje sa Parlamentná stráž Českej republiky a do doby zriadenia tejto stráže bude vykonávať túto úloha Polícia Českej republiky.

    Vážené kolegyne, a v tom období sme presne tento návrh mali pripravený v návrhu novely rokovacieho poriadku. Ale nepochybne sme sa rovnako cítili veľmi viazaní tým, že pri takýchto závažných opatreniach treba nadštandardný súhlas síl v parlamente. Zúfalo sme ho hľadali. Mnohí páni, mnohí predstavitelia strán, teda niektorí predstavitelia strán aj, čiastočne dokonca aj verejne, v každom prípade na rokovaniach poslaneckého grémia ako prejavili pochopenie pre tento postup, lebo uznali, že tie pravidlá, ale tá základná reglementácia rokovania parlamentu je veľmi dôležitým, dokonca zásadným predpokladom riadneho fungovania parlamentu, teda aj riadneho chodu ústavnej inštitúcie. Hovorím to preto, že pán prezident má dbať na zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že nedošlo k tej dostatočnej zhode, aby sme ju mohli akceptovať, tak v takom prípade pán predseda parlamentu Paška vtedy tento návrh stiahol napriek tomu, že bol s ním viac-menej dohodnutý súhlas na poslaneckom grémiu. Samozrejme, aj vo väzbe na mediálnu atmosféru, ktorá v tomto smere zaujímavo pre tieto typy konaní prejavuje dosť zaujímavé porozumenie, vážené kolegyne, kolegovia. Ja si nepamätám, až v súčasnom období, ale v tom čase, keď to bolo najakútnejšie, že by som zaregistroval čo len jeden, jedno vážnejšie odsúdenie v našom mediálnom prostredí a že by som našiel objektivistický pohľad a nie iba prezentáciu záujmov opozície, prípadne ešte vrcholovo, keď to už naozaj bolo neznesiteľné, tak mlčanie v médiách.

    Veľmi si vážim to, že pán predseda parlamentu Danko, ktorý prichádza do parlamentu a stal sa predsedom parlamentu, usúdil, že musel rekognoskovať základné problémy tohto parlamentu. Tých kostlivcov v skrini, ktorí nám zostali z predchádzajúceho obdobia, a že jednoducho pochopil, že je potrebné tieto otázky riešiť. Tak na jednej strane otázky poriadku v sále, a tak na druhej strane, a k tomu sa tiež chcem dostať, otázka totálnej a pravidelnej obštrukcie a úplné zneužívanie poslaneckých práv opozície.

    Vážené kolegyne, kolegovia, právo pozná aj termín zneužívania opozície. Aj, pán Simon, ak hovoríte o obrovských právach opozície, pravdepodobne vám neujde, že potrebujeme diskutovať aj o právach koalície, lebo tá koalícia má zodpovednosť za spravovanie štátu. Vy máte právo kritizovať, ale v žiadnom prípade nemôžte sa správať spôsobom, ktorý trvalo výrazne sťažuje riadne spravovanie štátu, lebo riadny chod parlamentu je takým dosť zásadným predpokladom na to, aby ste mohli zmysluplne spravovať štát a aby vám nezmyselne neustále obštrukčné problémy neodoberali obrovské množstvo energie. Že naozaj racionalita správania sa, demonštrovanie, že predovšetkým chod štátu je základnou hodnotou tak koalície, ako aj opozície. A že ten rešpekt, uznanie výsledkov volieb je elementárnym predpokladom na to, aby bol v štáte aspoň načas pokoj v medzivolebnom období, aby sme sa absolútne sústredili na tie problémy, ktoré sú pre štát zásadné, ktoré sú pre občanov zásadné.

    Ak zoberiete, vážení kolegovia z opozície, aké typy konfliktov ste generovali a koľko času sme venovali ich riešeniu vo väzbe na vecné otázky správy štátu, tak si musíte urobiť záver predsa sami, ak ste trošku seriózni. Ako je možné, že najzásadnejší dokument v štáte, ktorý vždy v iných parlamentoch sa rokuje o rozpočtoch dva týždne, sme tu dokázali schváliť za dva dni necelé? Ale o tých problémoch, o vašich právach, o rokovacom poriadku rokujeme 7, 10, ja neviem koľko dní už dokopy. Kto posúdi ten reálny, ten pomer toho, akým spôsobom fungujeme, ako to má fungovať?

    Čo sa týka rokovania; čo sa týka skrátenia alebo neskrátenia rokovania na vystúpenie poslancov. Vážené kolegyne, kolegovia, ako keby tie vaše vystúpenia ale absolútne nebrali do úvahy a zrejme teda o tom neviete, že my máme v našom rokovacom poriadku a v zákone o rokovacom poriadku veľmi zásadné inštitúty pre organizáciu času, ktorý poslanci môžu mať na vystúpenie. Viete veľmi dobre, § 29a) rokovacieho poriadku jasne hovorí, že je možné na návrh troch tuším poslaneckých klubov určiť dĺžku rokovacieho času počas, v rámci ktorého sa celý bod programu, ktorý sa schváli, prerokuje.

    Chcem len teda pripomenúť, vážené kolegyne, kolegovia, ale hlavne verejnosti, lebo tu to netreba, že jediný jedenkrát v tomto parlamente počas jeho histórie si pamätám, že by bol takto určený čas na skrátenie priestoru pre vystúpenie poslancov v tomto parlamente. Za nás? Za Mečiara? Nie, organizoval to vážený pán predseda SAS-u. Pán Rajtár to iste s radosťou berie na vedomie. Ten to zorganizoval, doniesol nám tu tie staré televízory a odmeriaval každému, každému čas jeho vystúpenia. Koľko to bolo? Dvanásť hodín tuším, ktoré určil na ten, na celé obdobie. Nikdy inokedy tento čas, tento spôsob organizácie času v parlamente nebol postihnutý. Kde sú, pán Budaj a všetci, ktorí ste tu rozprávali o tých náhubkových zákonoch, ako ste v tomto smere vnímali vaše vlastné konanie? A, samozrejme, je to nezmysel, ale treba to pripomenúť v tejto diskusii aspoň občanom Slovenskej republiky, aby bolo jasné, akým je vzťah k hodnotám, ktoré sa tu deklarujú, skutočný a ako vyzerá verbálny.

    Takže máme ďalšie inštitúty, vážené kolegyne, kolegovia, pozrite si paragraf o skrátení času na rozpravu. Národná rada na návrh, tuším dvoch klubov dokonca, môže kedykoľvek ukončiť rozpravu s tým, že ešte vystúpi ten, oný a tak ďalej, ale ho môže urobiť. A máme ešte ďalší návrh, má ho predseda parlamentu, a ten, jeho právo je kedykoľvek dať Národnej rade návrh na ukončenie rozpravy.

    Má pravdu pán prezident jedine v tom, že naozaj dá sa riešiť problém, ktorý tu je, aj prostredníctvom toho, že jednoducho predsedajúci alebo predseda parlamentu, lebo je to jeho právo, bude svoje právo využívať. A pán predseda parlamentu nechce využívať toto právo, lebo pozná mediálne prostredie a pozná váš prístup a vaše hodnotenie objektivity. Nechce on byť v tom, aby on musel určovať, že teda už je tej, toho času dosť, že už žiadne vystúpenie vecné tu už nejde, ide tu čisto o obštrukciu, naťahovať, filibustering a neviem čo všetko. V takom prípade, a hľadal spôsob, ako sa to dá, aby nemusel do toho zasahovať, aby tam nemusel byť hodnotiaci súd predsedajúceho.

    Jediná šanca, ktorá je tu v takom prípade na stole, je otázka určiť rokovací čas všetkým. Žiadna iná možnosť nie je. Všetkým, v takom prípade to neposudzujeme, v situácii, keď budú mať všetci, pokiaľ naozaj nepôjde k nejakým mimoriadnym excesom, v takom prípade nech si každý využíva ten čas, tak jak ho má k dispozícii. A vychádzame z toho, že za istých okolností by ten parlament sa mohol dať znefunkčniť len ťažko. V súčasnej podobe sa dá znefunkčniť veľmi ľahko. A vidíme to. Videl som tu excesy, tu pán Matovič a iní poslanci čítali uznesenia vlády, celé texty a neviem čo. Jedine zatiaľ ešte nečítali telefónny poriadok, ako to bolo v americkom parlamente, ale aj to v 60. rokoch minulého storočia, kde došlo k úprave tohto inštitútu a už ma trošičku, trošičku iný charakter.

    Aký náhubkový zákon? Aký cirkus, ako, čo to tu vyprával pán Budaj, že odkaz novembra, že teda my tu a valcujeme a normalizačne, neviem, drzáci alebo čo to tu povedal, a podobné nezmysly?! Prečo nejakým spôsobom vec nekvalifikuje, nehovorí, ktorý inštitút je ten náhubkový, a nech povie, prečo je náhubkový a nech trošičku aspoň používa teda dosiahnutý stav poznania z odbornej sféry. Keby sa aspoň oprel o jedného odborníka, ktorý sa dá aspoň trošku rešpektovať, akože je ústavným právnikom, že teda má elementárne predpoklady na to, aby o tých jednotlivých inštitútoch hovoril so znalosťou veci.

    K tomu celému ešte niekoľko príkladov, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda parlamentu urobil aj to, že aby sme nedostali sa k tomuto typu diskusie, tak nám dal tri takéto materiály rozdielne.

  • Rečník ukázal plénu materiály.

  • Jeden z nich je, čomu sa chcem venovať, určenie dĺžky času na rozpravu a určenie dĺžky rečníckych časov v rozprave v národných parlamentoch členských štátov Európskej únie. Ktorí ste to aspoň čítali? Ak ste to čítali, tak mám zásadný problém sám so sebou, ako ste mohli narozprávať to všetko, čo ste tu povedali, aj vy, pán Simon, napríklad. Prepáčte, som osobný. Inak vy ste pre mňa ako katolíckeho brata zase teda luteránsky brat, tak som to chcel takto.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, len toto by som vám chcel pripomenúť. Kľúčové zistenia uvádza tento materiál. Po prvé, desať európskych parlamentov absolútne nerokuje inak, len pri prerokovávaní každého bodu programu stanoví dopredu čas, ktorý je určený na prerokovanie toho programu. A viete, aké sú to krajiny? Diktátorské, ktoré valcujú a všetko, čo ste tu, s prepáčením, natárali? No tak je tam napríklad Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Grécka republika, Chorvátsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Spolková republika Nemecko. To sú skutočne krajiny, ktoré netušia nič o demokracii a nesmierne a hlúpo stanovujú svojej opozícii, dramaticky im zapchávajú ústa a nútia ich, aby mali obmedzený čas na vystúpenia. A to ešte, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či poznáte ten inštitút, inštitút určeného času. Znamená to, čo patrí k logike fungovania parlamentu, že čas sa určí pomerne podľa toho, ktorý klub koľko dosiahol poslaneckých hlasov, pretože vychádza sa z normálnej fikcie, že kto zastupuje v akom rozsahu záujmy občanov. Je možné, aby 10-percentná strana zahlcovala a komplikovala parlament 90 % času, ktorý má parlament vôbec k dispozícii? Je ten stav trvalo udržateľný?

    Pýtam sa aj vás, pán prezident: Je ten stav trvalo udržateľný? Je trvalo udržateľný stav zneužívanie, podľa môjho názoru, tu teraz hovorím svoj názor, právo na, právo poslanca na zákonodarnú iniciatívu, ktorú inak, s ktorou inak nakladáme veľmi, veľmi opatrne?

    Veď predsa viete, že boli snahy, aby mal zákonodarnú iniciatívu, ja neviem, regionálny, regionálne orgány, povedzme že v našom prípade teda samosprávy krajské, že boli návrhy, aby mal právo zákonodarnej iniciatívy prezident, a že o nich ani nebavíme sa. Nikto, tento, tieto názory u nás ani nezaznievajú. Chránime si ho a má ho vláda, máme ho my ako poslanci a majú ho výbory. Do akej miery využívame napríklad inštitút výborov, kde musí dochádzať k zhode, kde sa musia prijímať zákony, ktorých úlohou a ktorých snahou a ktorých zmyslom je to, aby sa schválili a aby sa stali súčasťou, súčasťou nášho právneho poriadku? Ale za akých podmienok sa môžu stať súčasťou nášho právneho poriadku? To znamená, že záujmy, potreby strán, ktoré majú 10, 15 % a dokopy dramaticky nižší počet hlasov, ako má koalícia, čo je úplne logické, bude dominantný?

    Viete, v rámci tejto diskusie ma napadá, je tu pani podpredsedníčka, ma zaujíma, ma napadá jeden príklad. Mal som tú česť ako predseda skupiny slovensko-nemeckého priateľstva podávať večeru za prítomnosti pani podpredsedníčky vtedy predsedovi parlamentu Nemeckej republiky. Je to jedna z najvýznamnejších osobností parlamentného života. Je tuším tretie alebo štvrté obdobie po sebe predsedom parlamentu, hlboko rešpektovaná a uznávaná osobnosť v Európe.

    Pani podpredsedníčka dala, dúfam, že veľmi neskomolím návrh, že, vážený pán predseda parlamentu, že ja by som vám dala otázku, že aj u vás je to tak ako u nás, že tá – ja dodávam – zlorečená koalícia neschvaľuje naše návrhy, ako, neprijíma naše pozmeňujúce návrhy a podobne? Na čo, ja si pamätám vcelku pobavený výraz na tvári pána predsedu parlamentu, ktorý hovorí, že nie, v žiadnom prípade neschvaľujeme, a prečo by sme to robili? Však sme vyhrali voľby, realizujeme náš program. Ak chcú, aby sa realizoval ich program, nech vyhrajú voľby. Viete, že tento slogan, akým spôsobom bol využívaný v politickom zápase v tejto našej krajine. Takže len túto príhodu len tak málo, aby sme trošku ilustrovali ten stav.

    Je zarážajúce ako málo, ale, bohužiaľ, sa s tým nedá nič robiť. Potrebujeme naozaj dlhšie parlamentné tradície. Poznáme atmosféru, poznáme esenciu parlamentného politického života. Esenciu vnímania práv opozície a koalície. Všeobecné právo a potrebu, teda tých tzv. nadpozitívnych práv, čo sú práva teda menšiny, tých menšinových práv, že jednoducho pre potrebu vyváženého demokratického života potrebujete naozaj dôsledný priestor pre opozíciu, v akom pomere vo vzťahu k väčšinovým právam sa tieto úvahy vedú, aká je ich skutočná esencia. Ako je predmetom záujmu rovnako aj zneužívanie týchto práv, pokiaľ sú, a že vytvára sa rovnocenný tlak, vážený pán prezident, nielen na koalíciu, ale aj na opozíciu, aby nezneužívala svoje práva, aby využívala svoje práva v primeranom rozsahu, aby bolo vidieť, že tie práva využívajú na to, aby v konečnom dôsledku sme zlepšili politický život našej krajiny a života v našej krajine. Že to sú esenciálne, tzv. nevypovedané, možno niekedy ani nepísané veci, ale ktoré sú v tom verejnom diskurze a ktoré rešpektujú účastníci, ktorí sú v politických stranách.

    Zmena politického parlamentného poriadku? Pán prezident, ja som tu už raz uvádzal, dovoľte mi zopakovať. V nemeckom parlamente zhodou okolností ľavičiari, die linke, prišli do parlamentu a dali si len na tvár masky, fotografie Merkelovej všetci mali na tvári, to bol jeden moment. A druhý moment bol, že si dali pinocchiovské nosy. A teda hovorili, ako Merkelová je taká, onaká a tak ďalej. Okamžite zasadli príslušné orgány parlamentu, okamžite zmenili rokovací poriadok a okamžite zaviedli sankcie pokút vo výške tisícov eur a až šesťmesačnú absenciu pre poslanca, ktorý sa nevie správať v rokovaniach parlamentu. Čo to je: diktatúra, náhubky a to všetko, čo tu rozprávate?

    Vážené kolegyne, kolegovia, demonštrujete tým len ale hlbokú neznalosť esenciálnych vecí chápania demokracie a fungovania v štáte. A ak tu aj takto dlho hovorím, len preto, lebo naozaj som absolútne presvedčený, že dodržiavanie pravidiel je nesmierne dôležité. A viete prečo? Lebo je to tisíckrát opakovaná filozofická pravda. Čím viac slobôd niekomu dáte, o to viac musíte dbať na dodržiavanie pravidiel. A ja viem, že môže byť pán Simon aj opozíciou, a chcem, aby opozícia mala efektívne a zmysluplné práva, lebo bol som v tej opozícii. A mne na rozdiel od vás, ktorému sme nikdy nikomu pomaly neodobrali hlas, mne ako opozičnému poslancovi odobrali – aj môj vážený koaličný partner pán Bugár – právo vystúpiť za týmto pultom, lebo mal pocit, že nehovorím k veci. Nepochybne som odkráčal na svoje miesto, prípadne som sa vyjadril v rámci presne tých možností, ktoré mám. Prípadne som využil tie opatrenia, ktoré sú v rokovacom poriadku na nápravu prípadných nesprávnych rozhodnutí predsedajúceho a vybavené. Rešpektujem právny poriadok.

    Náš rokovací poriadok mal vo väzbe na disciplinárne opatrenia dokonca takúto sankciu, ak nestačí samotné prerokovanie veci. Ak nestačí samotné prerokovanie veci. To znamená, že už to predpokladal ten zákonodarca, že to je taká hanba, že sa vôbec musí mandátový výbor a jeho disciplinárna komisia zaoberať previnením poslanca, že už to samotné stačí a netreba ďalej pokračovať vo veci. Kde sme sa dostali doteraz?

    Vážené kolegyne, kolegovia, keby ste boli si len pozreli ten materiál o tých rokovacích poriadkoch, pozrite sa do Českej republiky, že napríklad aké tam majú zaujímavé ustanovenie a rovnako vznikajú, vznikali tie naše rokovacie poriadky a sú zhruba rovnaké. A dovolí si niekto povedať, že to je nedemokratický poriadok? V Českej republike v poslaneckej snemovni ak sa chcete obrátiť na poslanca iného otázkou a čímkoľvek, je to zakázané. Musíte sa obrátiť naňho, ak sa niekoho chcete opýtať, prostredníctvom predsedajúceho, citujem z českého rokovacieho poriadku.

    Cítime trošku tú esenciu v Anglicku? Bavíme sa? V Anglicku cez ich zvykové práva, ktoré majú, je nemožné, aby, poslanec sa nemá priamo pozerať do očí poslancovi, čo spravidla to výhražné, agresívne, čo psychológovia hovoria; má mať sklopenú hlavu. Viete, akým spôsobom sa prihlasuje poslanec v Anglicku do rozpravy? Prihlasuje sa tak, že sa postaví a teraz tam všetci stoja a predsedajúci rozhoduje, koho vyvolá. A predsedajúci kedykoľvek rozhodne, že už sa nič nové v rozprave nepovie a rozpravu ukončuje. Že sa nesmie fotiť inak poslanec ako do pol pása a že do časti, kde sa rokuje, majú médiá jednoznačne zakázaný prístup. Že právo na súkromie, právo na prácu poslancov, na to elementárne, ktoré potrebujú, sa rešpektuje a zvažuje. A má aj tá práca samotná primeraný rešpekt. Napriek tomu sú tam nesmierne zložité diskusie, jako ešte posledný rešpekt k tým reprezentantom štátu je.

    Je to otázka nakoniec, širšia otáz; otázok tzv. formálnej autority. Či to neni sledovaná hodnota, vážení kolegovia, že jednoducho potrebujeme, ak máme vytvoriť dostatočnú predstavu o tom, že sme spôsobilí prijímať zákony? A má to obrovský význam, pretože tie zákony musí niekto rešpektovať, musí ich aprobovať, že preto treba vytvárať aj príslušnú atmosféru? A že k tomu musí zásadným spôsobom prispievať aj tento parlament, pán prezident? A či by si to nebolo dobré všimnúť, pokiaľ teda máme zodpovednosť za riadny chod ústavných orgánov a pokiaľ sa ukazuje ten ústavný, jeden z tých ústavných problémov – a vo vnútri sa generujú rôzne typy problémov – a že je tu úprimná snaha ich čo najčestnejšie, čo najčestnejšie riešiť ani len s minimálnym nápadom na to, že poškodzovať opozíciu. Ide jednoducho iba o to, aby sme limitovali obštrukciu, aby tu nemohol niekto sa posadiť a celé hodiny čítať nezmyselné materiály, ničiť rokovanie parlamentu, že to jednoducho nejde.

    A dokonca nechceme to robiť tak, aby to určil predsedajúci, kedy je to správanie poslanca náležité alebo nenáležité. Ak určíme všetkým čas 20 a 10 minút, čo sme urobili, keď si to vyrátate pri 20-člennom klube, pri 20-člennom klube je to 600 minút, to je 2,5 alebo tri rokovacie dni, vážené kolegyne, kolegovia. To vám nestačí na vyjadrenie názoru? Čo je za nezmysel hovoriť o náhubkoch, o nejakých ďalších veciach, o tom, že my likvidujeme opozíciu?! Jakú to má elementárnu logiku? Elementárnu logiku, akú to má, vážené kolegyne, kolegovia?

    Čiže tento rokovací poriadok je len vykonaním absolútne nevyhnutnej spôsobilosti pre vedenie parlamentu, aby pre prípad, že sa nájde náš kolega, ktorý sa nevie zmestiť do kože a demonštratívne nerešpektuje zákon, aby bolo možné tú príslušnú sankciu vykonať. Pán predseda parlamentu nesiahol – a mal podľa môjho názoru, ale nesiahol k tomu, aby sme zriadili parlamentnú stráž alebo aby sme tam dali presne to, čo je dodnes v platnom rokovacom poriadku Českej republiky, že zriaďuje sa parlamentná stráž a aby nevznikali náklady, dovtedy vykonáva funkciu parlamentnej stráže Polícia Českej republiky. A aby to nebola Polícia Českej republiky, lebo že výkonný orgán a výkonná moc môže mať tendenciu to zneužiť, máme predsa inštitút ochrany ústavných činiteľov.

    Je veľký problém z existujúceho stavu bez veľkých nákladov vytvoriť predpoklad, že pre prípad, že predsedajúci vykáže poslanca, že sa tento jeho príkaz vie vykonať? Ale nevieme uznať, vážené kolegyne, kolegovia, už len samotná existencia tohto inštitútu by dramaticky zmenila situáciu, pretože by sa začal poslanec pri vykonateľnosti takéhoto oprávnenia predsedu začal správať objektívne inak. To je to, čo je, to je to náhubkové? Tým demonštrujete, vážené kolegyne, všetci váš vzťah k etike, k politickej kultúre, k fér pravidlám politického zápasu?

    Čiže toto sú jediné ustanovenia, o ktorých ste tu rozprávali, ktoré tam sú v tomto rokovaní, toto je môj, moje zhodnotenie a moja interpretácia týchto ustanovení a vaše ste urobili vo vašich vystúpeniach. Skúste si porovnať ten nebetyčný rozdiel, ktorý tam je, a skúsme sa vrátiť k zmysluplnej diskusii. Skúsme pochopiť, že musí byť aj vaším záujmom, aj naším, aby tu prebiehal fair play politický zápas. Že nemôžme dovoliť ani svojim kolegom, aby robili excesy, ktoré sú v rozpore s elementárnym slušným správaním. Lebo že všetci potom za nich aj nesieme, aj keď menšiu, zodpovednosť.

    Prepáčte, že touto, týmto apelom ešte nechcem skončiť, kolegyne, kolegovia, lebo myslím si, že k ďalším veciam ani nemá význam viac hovoriť, ale predsa len ešte k jednej veci, k pánovi prezidentovi a zvlášť preto, lebo jeho návrh bol v parlamente celý čas prečítaný. Je, vážené kolegyne, a mám taký pocit, že treba to povedať, lebo vo verejnom diskurze, vo vystúpení podľa mňa absentuje esencia tohto poznania. Skúsim k tomu niečo povedať.

    Kolegyne, kolegovia, funkcia prezidenta u nás v našej ústave je v šiestej hlave v časti Výkonná moc. A je uvedený pán prezident a má zásadné právo, ktoré tam je okrem iných, samozrejme, je ich veľa, že teda zodpovedá za riadny chod ústavných inštitúcií a toto právo teda je aj predmetom interpretácií skúmania, zneužívania a neviem čoho všetkého v odbornej sfére a, samozrejme, aj v kontakte prezidentov a Ústavného súdu. Rozsah tohto oprávnenia, interpretácia tohto oprávnenia spôsobuje relatívne veľké problémy.

    Chcem v tejto súvislosti pripomenúť jedno. Hneď za oddielom, pán prezident, v kapitole Výkonná moc, je, sú ustanovenia, ktoré majú regulovať postavenie vlády Slovenskej republiky. Prvá veta je, že vrcholovým orgánom výkonnej moci je vláda Slovenskej republiky. Je vláda Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán prezident nemá právo formulovať zásady a základnú orientáciu politiky Slovenskej republiky. U nás zásadné smery správy štátu schvaľujeme my v Národnej rade. Je to programové vyhlásenie vlády. Ono určuje hodnoty, priority, záujmy a smer, kam sa má krajina uberať. Nepochybne absolútne nespochybňujem právo pána prezidenta komentovať, kritizovať toto formálne, teda toto programové vyhlásenie vlády, ale funkciu prezidenta a esenciu vidím v inom. Dbať na predovšetkým na to, lebo to sú najnebezpečnejšie momenty správy štátu, dbať na korektné vzťahy medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, dbať. Nie generovať problémy, ale vytvárať podmienky, aby problémy prestávali. Apelovať na všetkých účastníkov procesu, to je jedno, či koalície, alebo opozície, ktorí porušujú pravidlá. Ale v danom prípade musí byť zásadne objektívny.

    Máme dva mienkotvorné denníky, ku ktorým teda máme dlhodobý názor, že rovno nie sú našimi priaznivcami, ale veľmi som vítal jeden článok, ktorý bol uverejnený v takomto mienkotvornom denníku, ktorý hovorí o tom, že pán prezident sa absolútne stotožnil a predkladá tento návrh ako opozičný prezident. Používa argumentáciu opozície k tomuto rokovaciemu poriadku a jeho pohľad je absolútne jednostranný, a dokonca teda sú tam ustanovenia o tom, ako je to náhubkové a neviem, čo všetko to tu narušuje, pričom pri trošku serióznejšom pohľade, pohľade na tieto veci, myslím si, že je to neudržateľné takéto niečo.

    Takže úloha pána prezidenta je veľmi vážna. Je to formálna hlava štátu. Ale nepochybne vnímam aj to, že funkcia pána prezidenta sa posilnila priamou voľbou. Ale rozširovať kompetencie prezidenta iným spôsobom ako zmenou ústavy považujem za zlé. Český ústavný sudca a významný ústavný právnik Jan Filip hovorí jednoznačne, nikdy nie je dobré hľadať v ústave problémy, ale treba sa naučiť s ústavou žiť. A naučiť sa žiť s ústavou znamená, že tá ústava, jej dodržiavanie, je ten najzákladnejší maják, ktorý musí mať každý ústavný činiteľ. Ak prestane a vytvoríme atmosféru, že pán prezident nebude rešpektovať práva parlamentu, tak potom prečo by mal rešpektovať ostatné právne ustanovenia predseda vlády, prečo šéfka a prečo Najvyšší súd? Prečo Ústavný súd? Prečo by mali rešpektovať svoje práva?

    Vážené kolegyne, kolegovia, ústavný činiteľ, je tam jeden zásadný moment. Sú najvyššími. Veľmi ťažko regulovať vzťahy medzi nimi, zvlášť keď hovoríme o trojdelení moci. Že máme systém vzájomných vzťahov a bŕzd, že tam dochádza ku veľmi komplikovaným vzťahom a je to potrebné. A je to potrebné. Ale v každom prípade dodržiavanie týchto zásadných predpisov, rešpekt k právam iným a aj ochrana každých svojich práv.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu sa chcem dotknúť jedného zásadného momentu. Náš parlament Slovenskej republiky zmocňuje Ústava Slovenskej republiky ako jediný orgán, ktorý môže voliť návrhy na ústavných sudcov. Prezidentovi ústava zveruje len otázku vymenovania týchto sudcov a tak to bolo v prvej ústave. Keďže chcela naša spoločnosť reagovať na to, že pán prezident má, je volený priamo a že má vyššiu mieru legitimity, tak dostal jednou z noviel ústavy právo, že parlament volí kandidátov, dáva pánovi prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov a on jedného, teda polovicu z tých kandidátov vymenuje. Nedáva mu v žiadnom prípade právo posudzovať, posudzovať také a onaké predpoklady kandidáta, pretože pre to, ako, za akých podmienok môže byť zvolený ústavný sudca, stanovuje opäť ústava. Právnické povolanie, 15 rokov praxe a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, treba sa tam pozrieť. To sú momenty, ktoré môže pán prezident skúmať.

    A viem si predstaviť, pokiaľ by došlo pri voľbe týchto kandidátov k nejakým pochybnostiam, viď problém generálneho prokurátora a voľby v predchádzajúcom parlamente, kde zasadal Ústavný súd, nerešpektovalo sa, nečakalo sa na rozhodnutie Ústavného súdu, boli narušené zásady tajnej voľby, fotili sa tam a tak ďalej a tak ďalej. Tak keby pán prezident skúmal zákonnosť, tak v zmysle aj doterajších rozhodnutí Ústavného súdu by som to pochopil. Ale pán prezident nespochybnil ani ústavnosť, ani riadne právne podmienky, ktoré mali plniť kandidáti, ale rozhodol sa, že sa mu nepáčia. Jedným z dôvodov, ktoré som počul, je, lebo že pán poslanec hlasoval za 15 zákonov, ktoré Ústavný súd ustanovil za protiústavné. Ale nepovedal už za koľko zákonov hlasoval ten istý pán poslanec, ktoré boli napadnuté na Ústavnom súde a boli označené za ústavné. Ale to dôležité nie je.

    Som absolútne presvedčený, že jedným z predpokladov; jáj, a teda posledné, čo chcem povedať. Pokiaľ vzťahy medzi ústavnými činiteľmi, ktoré sa nedajú efektívne riešiť ani všelijakými podaniami na Ústavný súd, ani nijako, pokiaľ by mali pretrvávať, presvedčivo a zásadne generujú ústavné krízy. A nepoznám človeka, ktorý chce povedať, že ústavná kríza je pre štát prospešná. Takže ja som naozaj presvedčený, že pán prezident pri výkone svojej právomoci zabezpečovať riadny chod ústavných činiteľov musí dbať na uskutočňovanie práv a rešpektovanie práv parlamentu Slovenskej republiky, lebo je najvyšším zákonodarným orgánom. V parlamentnej forme vlády má jednoznačne najvyššiu legitimitu zo všetkých orgánov v parlamente, ktoré sú, aj keď, samozrejme, existujú brzdy, ktoré môžu obmedziť a nejakým spôsobom korigovať aj rozhodnutia parlamentu.

    Pán prezident, nemáme ani poloprezidentský systém, nemáme ani prezidentský systém, ktoré, samozrejme, majú celkom iný typ vzťahu napríklad parlamentu a prezidenta. Takže v parlamentnej forme vlády, a Slovensko je jednoznačne deklarované ako parlamentná republika, tak v takom prípade ja považujem takéto konanie, pán prezident, za veľmi nešťastné. Dokonca za úmyselné porušovanie ústavy. A je pravdou aj to, že úmyselné porušenie ústavy je sankcionované návrhom a možno na začatie konania na odvolanie prezidenta.

    Vôbec po tom nevolám. Viem, že atmosféra je dynamická, zložitá a v každom prípade generovanie ďalších ústavných problémov by bolo veľmi nešťastné. Ale v každom prípade zase chcem len pripomenúť pánovi prezidentovi, že dodržiavanie ústavy už len podľa toho, a iba preto pripomínam tento inštitút, že je nesmierne dôležité, že zákonodarca ho považuje za zásadné a že ľahtikárske nakladanie s právomocami parlamentu a ľahtikárske prekračovanie právomocí prezidenta je veľmi nešťastné a do budúcna generuje veľké problémy.

    A ja, samozrejme, pánovi prezidentovi želám, aby sa mu darilo. Verím, že to, čo sa objavuje v tlači, že vytváranie novej strany, je účelové konanie a tak ďalej, že pravdivé nie je a že prezident bude osobou, tou osobou, ktorú predpokladá Ústava Slovenskej republiky, že bude tým, ktorý bude hovorcom, skutočným hovorcom občanov. Ten, ktorý bude upozorňovať všetky orgány, ktoré sa nesprávajú náležite, ako majú konať, ktorý bude sledovať jednotlivé formy správy života spoločnosti, bude identifikovať problémy, bude ich pripomínať, ale vždycky so snahou vyriešiť problém. Nie problém generovať. Takže pevne verím, že pánovi prezidentovi sa v ďalšom období bude dariť v tomto duchu vykonávať svoju funkciu.

    A vám, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pán poslanec Číž, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie chce zareagovať veľa pánov poslancov.

  • Smiech v pléne.

  • Musím si ich spočítať.

    Všetkých vás prečítam, aby som náhodou na niekoho nezabudla: pán poslanec Vašečka, Grendel, Hrnko, Simon, Rajtár, Klus, Jurinová, Dostál, Laurenčík, Petrák, Blahová, Jarjabek, Sopko, Viskupič, Bagačka, Poliačik. Verím, že ste sa tam našli všetci, ktorí ste sa prihlásili s faktickou. Je tomu tak? Je. Ďakujem pekne.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Vašečka s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Po dvadsiatich minútach som došiel k presvedčeniu, že nastal tajný prevrat v SMER-e a že pán podpredseda Číž už je predseda poslaneckého klubu, a tak ráta automaticky s tridsiatimi minútami. Ale po tridsiatich minútach som bol v pomykove, že čo sa teda deje, kde je chyba. A pochopil som, že ste naozaj potrebovali tých 40 minút, aby ste nám vysvetlili, prečo smieme hovoriť len 20 minút a že každý by sa mal vysloviť odborne za 20 minút.

    Čo sa týka českej snemovne, kde polícia zatiaľ zastáva úlohu parlamentnej stráže. Keby v Slovenskej republike zastávala parlamentnú stráž česká polícia, možno by som súhlasil, lebo tá už bola schopná zatknúť aj nejakých politikov, aj vyvodiť dôsledky. Bohužiaľ, Kaliňákovej polícii by som neveril.

    Čo sa týka toho, čo sa deje v parlamente, tak takéto veci, viete veľmi dobre, že sa dejú v parlamentoch celého sveta a táto novela rokovacieho poriadku ho nerieši a nevyrieši. Vy sám ste tvrdili, že pán prezident by mal problémy riešiť a nie ich generovať. Vy týmto rokovacím poriadkom generujete problém a generujete ho už niekoľko schôdzí napriek tomu, že vás upozorňujeme, aby ste ho stiahli. To vám navrhujem, mimochodom, aj teraz.

    Aká je realita? Podľa vývoja schôdze vyzerá, že skončíme o celý týždeň skôr, ako je naplánované. Treba skracovať čas? Kde je problém? Rokujeme nonstop? Žiaden problém. Bol zákon o štátnom rozpočte. Boli tu nejaké cirkusy, boli nejaké problémy? Nie, kto chcel odborne sa vyjadril, prebehol úplne dôstojne, bezproblémovo. Keď je cirkus? No, keď ho vyvolávate vy, keď prinášate takéto predmetné návrhy do pléna. Nemáme potrebu naťahovať, pokiaľ naozaj nerobíte niečo, čo proste si zaslúži našu reakciu, a boli by sme naozaj zlá opozícia, keby sme nereagovali. Ak sa správate štandardne, používate moc, ktorú ste dostali vo voľbách, proti tomu nič nenamietame.

    A čo sa týka ďalších obmedzení, myslím, že treba sa spamätať, že je iná doba a treba používať ďaleko iné prostriedky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel, nech sa páči.

  • No, po tomto vystúpení už si nie som až taký istý, či skončíme o týždeň skôr, lebo keď sa pán Číž bude hlásiť častejšie do rozpravy, tak tu skôr budeme o týždeň dlhšie.

    Pán poslanec, veľmi horlivo ste obhajovali obmedzenie rečníckeho času, ale vám by dnes nestačilo ani tých nových 20 plus 10 minút a nestačilo by vám ani 20 plus 20 minút. Vy ste tu dnes hovorili suverénne najdlhšie v rozprave k prezidentom vrátenej novele rokovacieho poriadku. Tomu sa hovorí ísť príkladom.

    Pokiaľ ide o tú Českú republiku a o tých policajtov, ktorí strážia snemovňu. Richard, už aj u nás Národná kriminálna agentúra stráži niektorých poslancov. Čiže už to v praxi funguje, nemusíme nič nové zavádzať. A hlavne opozičných, zatiaľ.

    A, pán poslanec, voláte po odbornej diskusii ústavných právnikov. No, počúval som vás veľmi, veľmi pozorne. Nevyvrátili ste ani jednu ústavnoprávnu pripomienku prezidenta republiky. Ani jednu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Hrnko s faktickou.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Pán poslanec Číž, vy ako matador tohto parlamentu určite viete, že všetky zákony, ktoré sa spočiatku prijímali, počnúc ústavou, boli pripravené na to, že predpokladali dobromyseľný výklad. Ale politická prax ukázala, že často tie zákony bolo treba upresniť z jednoduchého dôvodu. Nebola ochota tento zákon vykladať v dobrej mysli, ale zlovôľne. Uvediem taký príklad, ktorý tu bol aj ústavný problém: Či keď je v ústave napísané, že prezident menuje, či má ho právo aj odvolať. A tieto veci sa museli stále a sústavne naprávať.

    Dnes sme v situácii, že niekto nie je ochotný rešpektovať výsledky slobodných a demokratických volieb v Slovenskej republike, nie je ochotný rešpektovať výsledky vytvorenia parlamentnej koalície a má plán a cieľ deštruovať, rozvracať a spochybňovať všetko, čo táto koalícia chce spraviť, a najmä vytvárať dojem, že okrem hádok a šarvátok sa za našej éry nič nedialo. A preto aj teraz musí prísť to, čo prichádzalo v minulosti, že zákon sa musí upraviť tak, aby bolo jasné a každému bolo jasné, čo môže a čo nemôže, ako môže. A preto ja si myslím, že všetci tí, čo spochybňujú tento rokovací poriadok, vlastne spochybňujú konštruktívnu prácu v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Číž, rozprávali ste dlho. Ja vám ďakujem za to. Ja som si vás vypočul dosť podrobne a musím povedať, že vy ste usvedčili nielen sám seba, ale celú túto vládnu koalíciu, tak ako je. Že extrémne správanie v pléne neprinieslo zmeny v rokovacom poriadku v predchádzajúcom období. Prečo potom teraz? Spomínali ste Hlinu. Vidíte ho tu? Nie. Vyriešili ho voliči. Čo také sa stalo v tomto poslednom polroku? Nikto sa nebil a ani nič podobné sa tu neudialo, ani stoličku nehádzali z balkóna. Tak si kladiem otázku: Prečo zmeniť tento rokovací poriadok?

    Ukázali ste príklady z Dánska, z Belgicka. Áno, ale tam je iná politická kultúra, tam by minister vnútra nemohol vyšetrovať sám seba a iné korupčné kauzy, tam odstupujú, áno. Ale tu na Slovensku? Za vás? Toto vôbec nie je prítomné.

    Viete povedať, pán kolega Číž, kedy nastal naposledy pri hlasovaní problém v tejto Národnej rade? Viete povedať? Ja vám ho pripomeniem. Vtedy, keď ho naposledy viedol Andrej Danko. Odkedy hlasovanie v tejto Národnej rade nevedie Andrej Danko, nenastal ani jeden jediný problém. Tak potom o čom je tento rokovací poriadok? O čom je táto snaha? O tom, že sa neznáša Andrej Danko s Matovičom? A na to má doplatiť celá Národná rada, že dvaja poslanci zo stopäťdesiatich sa neznášajú?

    Ale úprimne musím povedať, ja poznám Bélu Bugára, tak isto sa neznáša s tým Matovičom, a predsa ho zvládne skrotiť a predsa vie viesť tú schôdzu. Tak potom o čom je táto diskusia? Len o tom, že chcete zneužiť tú svoju moc a chcete za každých okolností nastoliť štatutárne podmienky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vo vystúpení pána Číža bolo dosť materiálu pre silvestrovské vydanie Aj múdry schybí. Napríklad také perly ako "ochrana práv vládnej koalície", ešte sa núka dodať, že utláčanej vládnej koalície. Tej vládnej koalície, ktorá má v rukách všetky silové zložky, tajné služby, štátnu správu, prokuratúru, bohužiaľ, aj súdnictvo, kedykoľvek to treba, tak, a nehanbí sa, nehanbí sa akúkoľvek z týchto zložiek surovo zneužívať pre svoje potreby a prenasledovanie opozície alebo novinárov. Nuž, ešte akú ďalšiu ochranu by ste si želali?

    Čo sa týka uznesení vlády, tak ja chápem, pán Číž, máte k nim averziu, ale ako poslanec jednoducho musíte zniesť ešte aj prečítanie uznesení vlády Roberta Fica. Bohužiaľ, my ostatní to tiež musíme znášať.

    Celkovo sa divím, že toľko politického kapitálu je minutého na dosiahnutie doslova ničoho. Pretože to, čo si nebudeme môcť povedať v parlamente, v pléne, tak to si povieme o to viac na tlačovkách, na stretnutiach s občanmi a pri ďalších a ďalších príležitostiach. Tie grafy, tie obrázky, ktoré nebudeme môcť ukázať tu, tak tak isto budeme o to viac ukazovať cez médiá, na tlačových besedách, pri stretnutí s občanmi a tak ďalej.

    Navyše ste teda obmedzili odbornú diskusiu a myslím, že sa vám to do budúcnosti nevyplatí, osobitne vám, pán Číž. Budete mať obmedzený čas, ale teda zároveň ten obmedzený čas pre vás bude aspoň takým malým bonusom pre nás.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcel oceniť odvahu pána poslanca Číža, že vystúpil v tejto rozprave. Asi to nebude typické pre ostatných kolegov z koalície.

    Ale zároveň by som sa rád ohradil k tomu, že tu nepadli žiadne konštruktívne návrhy. Ja som vo svojom vystúpení v rozprave úplne jasne pomenoval konkrétne problémy, ktoré prináša tento návrh rokovacieho poriadku. Spomeniem len niektoré z nich:

    Reklama politických strán. Tu držím pero európskej frakcie konzervatívcov a reformistov. Podľa nového to bude zakázané.

    Foto a videozáznam. Tento telefón viac nebudem môcť mať na tejto lavici, pretože kedykoľvek s ním môžem spraviť foto alebo videozáznam z oboch strán.

    Ďalšia vec, jedlo v parlamente. Mám plnú tašku lízatiek pre moje dcérky. To bude asi problém za dve tisícky.

    Grafické pomôcky. Videli sme na niekoľkých príkladoch pri rokovaní v rozprave v rámci štátneho rozpočtu, že bolo nevyhnutné ich použiť.

    To všetko sú veci, na ktoré sme poukázali veľmi konštruktívne. Takže hovoriť o tom, že sme tu robili len politiku, je podľa môjho názoru minimálne nesprávne.

    A keď ste spomínali, že určiť rokovací čas všetkým. S tým sa, samozrejme, dá stotožniť. Ale to slovo "všetkým" sa musí zdôrazniť. A stále tu máme výnimky pre pána premiéra a pre pána predsedu Národnej rady. Čiže s týmto sa my v opozícii jednoducho stotožniť nedokážeme.

    A keď ste spomínali na záver svojho vystúpenia, že 20 minút musí stačiť na vyjadrenie názoru, tak sa len pripájam k mojim kolegom. Vaše vystúpenie trvalo presne 40 minút 30 sekúnd.

    A ešte jedna maličkosť, keď ste hovorili o poslancoch vo Veľkej Británii, treba povedať aj to, že predsedajúci vo Veľkej Británii nie je členom politickej strany, to je dosť zásadný rozdiel oproti tomu, čo máme v našich podmienkach. A ďalšia dôležitá vec, všimnite si, akým spôsobom sa tam diskutuje s členmi vlády a s premiérom. Žiadne otázky vopred, to je zásadný rozdiel medzi kultúrou v Británii a na Slovensku.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Číž, ja by som sa chcela spýtať teda, akým spôsobom je porušený riadny chod parlamentu, lebo na toto ste sa odvolávali hneď od začiatku svojho vystúpenia. Hovorili ste o tom v podstate, ako ste vďačný pánovi predsedovi Dankovi, že demaskoval problémy. Aké problémy demaskoval?

    Pravidelné obštrukcie sa tu dejú a chcete tomu zabrániť. Čím sa dejú tie obštrukcie? Tým, že chceme rokovať o aktuálnych témach? Toto sa vám zdá ako pravidelné obštrukcie, že to treba obmedziť?

    Hovorili ste o tom, že zneužíva opozícia svoje právo. Opäť, čím zneužívame svoje právo? Tým, že vy odsuniete priebeh schôdze, mimoriadnej schôdze o tri mesiace? My zneužívame svoje právo? Uvedomte si, že to právo zneužívate častokrát vy z pozície moci, z ničoho iného. Častokrát ide naozaj o reakcie na aktuálne témy, ktoré opäť spôsobujú vaši nominanti, vaši ľudia.

    Pán Číž, zaujímalo by ma, kto bude posudzovať, lebo vy sa ako vždy pasujete do toho, ktorý stále hovoríte, my rozprávame o somarinách a o nepodstatných veciach. Kto bude, prosím vás, posudzovať to, či sme oprávnení o tom alebo o niečom inom rozprávať v rámci rozpravy? Predsa my si pripravujeme príspevky na základe prerokúvanej veci a ak vnímame ako dôležité povedať možno aj niečo z nejakých káuz, tak to povieme. Zaujíma ma, kto bude teda posudzovať, ako sme oprávnení a o čom rozprávať. Vy tu naozaj ste tí, ktorí nastoľujete témy, a my sme tí, ktorí reagujeme na to, čo vy a vaši nominanti spôsobujú.

    Opäť veľmi rád používate televízory. Vždy každú situáciu pripomeniete, ale teraz ste toto, televízory ste dali pre každého, pre každého obmedzujete, nie jednorazovo, ale na celý čas rokovaní.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál. Pán poslanec Dostál s faktickou. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Číž, pevne verím, že využijete svoje právo koaličného poslanca prihlásiť sa aj do ústnej rozpravy, lebo na také množstvo otázok a poznámok nebude možné reagovať v rámci tých dvoch minút, ktoré máte na faktickú.

    Nerozumiem, v čom by malo spočívať úmyselné porušovanie ústavy zo strany pána prezidenta tým, že vrátil schválený zákon parlamentu. Iba využil svoju ústavou danú právomoc. Túto právomoc, mimochodom, počas tohto volebného obdobia využíval veľmi striedmo, resp. ju vôbec nevyužíval, hoci dôvodov vrátiť zákon už bolo viac ako dosť.

    Povedali ste, že pán poslanec Hlina v minulom volebnom období tu mával nejakým transparentom alebo vlajkou a nejaký poloblázon chcel hodiť stoličku z balkóna, tak a v dôsledku toho teraz ja budem mať možnosť vystupovať obmedzenú na 20 minút. To je naozaj super logika a ústavnoprávna argumentácia ako remeň, s tým sa nedá nič robiť.

    Hovorili ste, že okrem práv opozície sú tu aj nejaké práva vládnej koalície. O čom to hovoríte, prosím vás? Vládna koalícia má väčšinu, vládna koalícia má moc. Demokracia je založená na tom, že rozhoduje väčšina, ale že má byť rešpektovaná menšina. Práva opozície sú o tom, že má byť rešpektovaná menšina.

    Pýtali ste sa, prečo sme taký dôležitý zákon ako štátny rozpočet schválili za dva dni. No prečo asi? Pretože koaliční poslanci nemajú potrebu diskutovať k návrhom zákonov, dokonca ani k takému dôležitému zákonu, ako je zákon o štátnom rozpočte. Vystúpil jeden alebo dvaja v rozprave koaliční poslanci? Prečo sa nás pýtate na niečo, čo vy sami spôsobujete?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Pán poslanec Číž, hovoril ste o tom, že už aj teraz je možnosť v rokovacom poriadku určiť dĺžku rozpravy. Povedal ste aj to, že predseda to nevyužíva, lebo je to nepopulárne a mediálne sa to zneužíva. Presne tak, aj vy osobne ste aj teraz mediálne zneužil to, že toto právo využil jedenkrát predseda parlamentu Richard Sulík. Využil to preto, lebo práve strana SMER robila obštrukcie pri voľbe generálneho prokuratúra pána Čentéša v roku 2011, ktorého nakoniec parlament regulárne zvolil za generálneho prokurátora a vtedajší prezident Gašparovič ho nezákonne odmietol vymenovať za generálneho prokurátora. Teraz ste to, čo vtedy sa zákonne využilo a proti čomu ste tak vehementne protestovali, urobili natrvalo. Sám ste, ako už aj viacerí kolegovia spomínali, nevyužil a nezmestil ste sa do 20-minútového časového priestoru a svoj príspevok ste prednášal 40 minút. Myslím, že tá úprava skrátenia času bude najviac obmedzovať zrovna vás osobne.

    Keď ste hovorili o tom, že pán prezident porušuje ústavu, keď vrátil tento zákon, tak som mal chvíľku pocit, že rozprávate o tom predchádzajúcom pánovi prezidentovi, ktorý určite tú ústavu porušil presne vtedy, keď toho pána generálneho prokurátora Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, ja sa nestotožňujem s tými faktickými poznámkami, ktoré doteraz odzneli, je to úplne prirodzené, som z iného politického tábora. Ja chcem povedať, že považujeme vaše vystúpenie za výborné, analytické a pomenovanie problémov, kde je jasne vidieť, že ste boli aj vo vedení parlamentu a poznáte problémy z obidvoch strán barikády. Absolútne sa s vami stotožňujem, že v parlamente prevažuje hlboká neznalosť procesov a účelové prispôsobenie si faktov zo strany opozície pri výklade práv a povinností vyplývajúcich z rokovacieho poriadku.

    Absolútne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že čím viac slobôd, tým sa má viac trvať na ich dodržiavaní. Ale toto v parlamente nikto nechce počúvať. Z úst kolegov veľmi často zaznieva, že obštrukcia sa preceňuje. Ale ja chcem poukázať na to, že obštrukcia má byť mimoriadny prostriedok a nie bežný prostriedok rokovania parlamentu, lebo obštrukcia nikdy nemôže viesť k efektívnemu riešeniu problémov v spoločnosti a parlament je tu na to, aby tieto problémy riešil a riešil ich efektívne.

    Je tu absolútna absencia politickej komunikácie. A vidíme to napríklad na faktoch, že nezaradení poslanci, jednotlivci, predkladajú návrhy ústavných zákonov bez potreby hľadania podpory na ich schválenie, pričom je všetkým dopredu jasné, že je potrebné na schválenie takéhoto zákona 90 hlasov, a niekedy nezmyselne o takýchto návrhoch rokujeme aj jeden deň.

    Je záujmom všetkých, nás všetkých, aby sa politická kultúra vrátila do parlamentu, a myslím si, že tak by sme mali postupovať aj v prípade schvaľovania rokovacieho poriadku.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán kolega, mnohými slovami ste sa snažili obhájiť neobhájiteľné. Ako už kolegovia naznačili, pripomínali ste situáciu, keď predseda parlamentu Richard Sulík použil časomieru, keď sa celý klub SMER – SD prihlásil do rozpravy a táto masívna obštrukcia blokovala parlament. Ale veď toto práve namietame! Tie nástroje na odstránenie obštrukcie v rokovacom poriadku stále sú a boli. No vy ste potrebovali zájsť až za akceptovateľné hranice.

    Vašu zmenu rokovacieho poriadku odôvodňujete opakovane tým, že chcete, aby sa zlepšil politický život našej krajiny. Kážete o slušnosti a o kultúre v politike. Politická kultúra ale nevychádza výhradne z parlamentu. O slušnosti a o politickej kultúre hovoríte vo svetle toho, že váš predseda a premiér krajiny sa vyjadruje ako kunčaft štvrtej cenovej skupiny. Slušnosť je veličina, ktorú nemožno vymôcť zákonom. Slušnosť rovnako nespočíva iba v používaní slov, ale najmä v činoch. Občania už nestíhajú mapovať všetky kauzy, krivdy, podvody. Nálada v spoločnosti je mizerná. Dôvera v politikov už nemá kam hlbšie klesnúť a žiaden rokovací poriadok toto nevylepší. Vylepšila by to vymožiteľnosť práva a funkčná spravodlivosť. A to je to najdôležitejšie, na čom máte pracovať. Aby zavládla politická kultúra, zlepšila sa atmosféra v tejto krajine.

    A ešte dovoľte, aby som raz poďakovala pánu prezidentovi, že boj za demokratickú tvár našej krajiny nevzdáva.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Tak poďme späť do reality.

    Pán poslanec Číž, ďakujem veľmi pekne za to, čo ste povedali. Myslím, že ste stúpili bosou nohou do osieho hniezda alebo do mravčieho hniezda nejakého, to vidíte tie reakcie, ktoré sú tu na to.

    Ale ja sa chcem ešte raz poďakovať za to, čo ste povedali, preto lebo, dámy a páni, prečo rokovací poriadok nový? No, z jednoduchého dôvodu. V tomto parlamente totižto nie je záruka, že akýkoľvek rokovací poriadok bude dodržiavaný. To je ten problém, preto lebo ako tuná niektorí demokraticky zmýšľajúci poslanci to už proklamovali niekoľkokrát, že ho nebudú dodržovať, preto aj tie úvahy o parlamentnej stráži. No predsa musí byť ktosi, kto zaručí, že nejaké práva budú dodržiavané a dokonca práva z ústavy. Tuná nie je toho záruka v tejto chvíli, hej?

    No a parlamentná stráž, tie úvahy mohli byť aj také nakoniec, parlamentná stráž by zasiahla vtedy, keby ústavná väčšina rozhodla o tom, že má zasiahnuť. To sa všetko dá vyriešiť, aby tuná niekoľko málo "ičov" nerozhodovalo o tom, akým spôsobom sa bude tento štát, tento parlament, táto spoločnosť v budúcnosti pohybovať, hej, toto by sme asi všetci nechceli.

    No a k pánu prezidentovi, no tak je mi to veľmi ľúto, že to musím povedať pri všetkej úcte k jeho úradu, ale pán prezident sa naozaj niekedy chová rétoricky ako opozičný poslanec. A ja by som chcel, hoci som pána prezidenta nevolil, aby som aj ja mal stále ten pocit a veriť pánovi prezidentovi, že je pán prezident všetkých občanov. Zatiaľ tento pocit mám, uvidíme o štyri roky, ako to všetko dopadne aj s tými novými politickými stranami, ale ja si vysoko vážim a rešpektujem úlohu prezidenta, prezidentského úradu a skutočne mám niekedy pocit, že počujem opozičnú rétoriku. To je problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán poslanec Číž, ako v úvode poviem len toľko, že myslím si, že nebude fér, ak práve vy nebudete mať možnosť vystupovať viac, ako je tých 20 minút, pretože vaše vystúpenia, čo ja si pamätám a čo ich sledujem, naozaj sú vždy plné informácií, z ktorých sa dá čerpať. Dá sa o nich polemizovať, ale naozaj sú to vystúpenia na úrovni. A čakal som v napätí, že sa dočkám možno odpovede na váš názor, konkrétne aj v článku I v 6 bode § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý sa týka formy vystupovania poslanca, kde je to známe zakázanie prezentácií, či už obrazových, zvukových, alebo zvukovo-obrazových. Aký je váš na to názor, pretože ja si myslím, a stotožňujem sa s odôvodnením pána prezidenta, že naozaj potrebujeme v krajine, aby nám stúpala úroveň digitálnej gramotnosti. A my poslanci by sme mali využívať všetky možnosti, ktorým týmto prostriedkom prezentujeme, aby tá digitálna gramotnosť naozaj rezonovala v našich vystúpeniach.

    A tiež nerozumiem trošku tej rovnováhe toho všetkého. Na jednej strane ideme obmedzovať dĺžku času, na druhej strane bránime poslancom, aby využili možnosť ukázať určitú informáciu a tým reálne mohli hovoriť kratšie, pretože toto je podľa mňa nerovnováha. Myslím si, že mali by sme, a mrzí ma, že pri konkrétnych rokovaniach nebol prijatý pozmeňovací návrh klubu SaS, ktorý chcel vylúčiť práve toto ustanovenie, a mrzí ma to o to viac, že túto vec musíme rozvíjať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem.

    Čakal som na vaše vystúpenie a myslel som si, že prekročí rámec takého koalično-opozičného doťahovania, pretože pán prezident tomu vytvoril takpovediac pôdu. Ale vy ste sa rozhodli opäť útočiť do opozície, rozohrávať žabomyšie vojny s konkrétnymi poslancami, a pritom pán prezident ponúkol vo svojom vyjadrení a v liste možno aj tú kvalifikovanú právnu debatu. On hovorí, a k tomu som čakal vašu reakciu, že medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády alebo neschválenie programu schôdze Národnej rady alebo prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad o niekoľko mesiacov. Medzi ďalšie príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu hovorí o formalizácii hodiny otázok alebo o nočných rokovaniach Národnej rady o vyslovení nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.

    Toto je, vážený pán Číž, obštrukcia zo strany moci voči opozícii. Myslím si, že tak ako väčšina kolegov hovorí o tom, že parlamentná forma demokracie predpokladá, že bude uplatňovaná vôľa väčšiny a budú rešpektované práva menšiny, vo všetkých piatich spomenutých inštitútoch obštruuje vládna moc opozíciu a menšinu, a to iba z jedného dôvodu, bojí sa slova.

    Hovoril pán Budaj o tom, že ste týmto návrhom zákona a obmedzením rokovacieho poriadku vyrobili náhubkový zákon a obmedzili slobodu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bagačka.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa chcel teda poďakovať za, myslím, že za fundované, odborné a hlavne argumentačné vystúpenie, čo sa týka hlavne k rokovaciemu poriadku. A myslím, že kto chce, pochopí, a kto nechce, bude vystupovať ďalej v niektorých týchto aj trápnych vystúpeniach. A kto počul celé vystúpenie a z tých ešte, čo sú prihlásení a má trošku súdnosti, tak sa z tej rozpravy odhlási.

    Áno, vystupovali ste 40 minút, čo bolo hlavne vo faktických poznámkach niektorých opozičných kolegov pertraktované, ale povedali ste aj b, to znamená, že v prípade, že sa uznesieme na tom, že ten limit bude 20 minút, tak svoje vystúpenie k tomu, samozrejme, aj primerane prispôsobíte.

    A taktiež som si vypočul aj faktické poznámky predchádzajúce, ale, tak ako ste spomínali na začiatku, mnohé nemali nič spoločné s rokovákom a s odbornosťou, skôr to boli také nacvičené vety, ktoré v rámci odbornej diskusie nemali nič podstatné čo povedať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Číž, neexistuje nič absurdnejšie, ako využiť 40 minút na to, aby človek obhájil tézu, že mu 20 minút stačí. To by úplne stačilo k vášmu vystúpeniu, ale vrátim sa k pár bodom.

    Vy ste obhajcom takého toho štátnického prístupu k správe spoločnosti. Tak ja vám poviem, že čo mi podľa mňa chýba štátnického v tomto rokovacom poriadku: Zrelosť, nadhľad a základná príčetnosť.

    Zrelosť kvôli tomu, že tu bolo zareagované na pár vystúpení inštinktívne, zbrklo, rýchlo, s príliš silnými nástrojmi a už teraz to podľa mňa ľudí, ktorí to napísali, mrzí, lebo zisťujú, že to bude prúser.

    Nadhľad kvôli tomu, že tu chýbala úplne schopnosť trošku sa pozrieť na veci zvrchu, zamyslieť sa nad tým, aký takýto nový rokovák bude mať dôsledky, a zamyslieť sa nad dôsledkami pred tým, než sa to stane už iba pretláčaním jedného ega proti druhému a nie vecnou záležitosťou.

    A základná príčetnosť kvôli tomu, že keby sme naozaj boli príčetní, tak sa tu nerozprávame o vymáhaní pravidiel voči v zásade slušným ľuďom v tomto parlamente, ale bavíme sa o vymáhaní pravidiel voči ľudom, ako sú bratia Paškovci v Košiciach, ktorí na kameru a pred ľuďmi, ktorí to videli, zbili nevinného človeka, a zákon je na nich krátky iba kvôli tomu, že mocenská štruktúra v tomto štáte vyzerá, tak ako vyzerá. Takže keby sme mali zrelosť, nadhľad a základnú príčetnosť, tak teraz riešime to, že sa tu nedá dopracovať spravodlivosti a práva v tomto štáte a my sa namiesto toho hádame o zbytočnom a zlom rokovacom poriadku.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    A teraz s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Číž.

    A poprosím vás ešte o chvíľu strpenia, páni poslanci.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za vcelku korektné faktické poznámky. Takže iba v rámci dvoch minút iba dve veci. Prvá je, že moje vystúpenie na 40 minút. Kolegyne, kolegovia, keby sme mali mechanizmus určenia času na rozpravu, môj klub, ktorý má 49 poslancov, by mal pravdepodobne skoro polovicu času na vystúpenie. Z nášho klubu vystúpil jeden, čiže náš klub vyčerpal čas v tejto rozprave na to, aby povedal svoje stanovisko presne v rozsahu tých 40 minút. U nás nepociťujeme potrebu, aby všetci naši štyridsiati deviati poslanci vystupovali ako vy v tých niektorých kluboch – pardon, ospravedlňujem sa tým, ktorí to nerobia – a dookola tu opakovali tie isté veci a spravidla 90 % nehodnotné, nevecné, neodborné a väčšinou občianske alebo čisto politické pohľady.

    Náš klub dal do tejto diskusie v tejto rozprave 40 minút. Ja sľubujem kolegovi, ktorý ma vyzval, dám ešte ďalších, vystúpim ústne a sa sám seba obmedzím na 10 minút, lebo naozaj na to, čo potrebujem za istých okolností, viem vystačiť aj s desiatimi minútami.

    Takže, kolegyne, kolegovia, tie reči, ktoré tu sú, pán Poliačik, asi pravdepodobne neukazujú vašu znalosť, keď ste schopný povedať, čo ste schopný povedať, a pravdepodobne aj formálne, keď mám skúmať, odkiaľ by ste mali niečo vedieť o ústavnom práve, tak trošičku mám pochybnosti. Ale je to na vás. O čo razantnejšie, o čo menej máte formálnych predpokladov, budete vyslovovať úplne kategorické súdy. Nepotrebujete pochybovať, nepotrebujete sa zamyslieť nad pohľadmi a stanoviskami iného, nepotrebujete nič. Zúrivú politickú konfrontáciu. Je to škoda.

    A teraz ešte mi dovoľte jednu vec. Dúfam, že stihnem. Návrh štátneho rozpočtu a určenie času v Dánskom kráľovstve. Prvé čítanie. Poverení rečníci, teda za kluby, 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri bez obmedzení, bez obmedzení, bez obmedzení. Druhé čítanie v Dánskom kráľovstve. Poverení rečníci 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri 30 minút, 15 minút, 10...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vyhlasujem ešte 5-minútovú prestávku a potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • Krátka prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Ešte predtým procedurálny návrh pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem, nie je to procedurálny návrh, ale keďže dneska je Ondreja, Andreja, chcem všetkým nositeľom tohto mena úprimne zablahoželať. Všetko dobré.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte pred hlasovaním dovoľte, aby som privítal hore na balkóne študentov z Obchodnej akadémie z Veľkého Medera. Buďte vítaní v Národnej rade.

  • Síce ma podpichujú, aby som aj po maďarsky privítal, ale oni mi rozumejú veľmi dobre.

    Takže ešte pred hlasovaním chcem vás poprosiť, či by bol všeobecný súhlas, pani poslankyňa Cséfalvayová nás poprosila, aby sme jej bod, bod 42, to je návrh novely vysokoškolského zákona, prerokovali zajtra o deviatej aj vzhľadom na to, že, samozrejme, má aj iné povinnosti. Či je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne.

    Druhý bod, o ktorom musíme hlasovať, to bol včera návrh pána poslanca Dostála, ktorý po schválení návrhu novely zákona o športe požiadal, aby tento návrh prerokoval ústavnoprávny výbor. Tam sa jednalo o jednu zmenu, pokiaľ si pamätám, zväz na zväzy alebo zväzov.

    Takže prezentujeme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 64, proti 49, zdržalo sa 26 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 28 schváleného programu, teda o druhom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (tlač 242).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Buriana, aby návrh jednotlivých hlasovaní uvádzal. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 242.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k tlači 242. V rozprave vystúpili poslanci Nicholsonová, Jurinová, Gaborčáková, Shahzad, Cigániková, Petrík, Mihál a ja.

    Pán predseda, prosím, najprv budeme hlasovať o bodoch z informácie vzhľadom k tomu, že teda výbor neprijal rozhodnutie, čiže budeme hlasovať o informácii o bodoch 1 až 18 s odporúčaním to, čo bolo v informácii, schváliť. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Predpokladám, že nakoľko je to informácia, odporúčanie tam nebolo, ale nech sa páči, prezentujme sa, o bodoch z informácie 1 až 18.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 76, zdržalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy 1 až 18 z informácie sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Bod 19, nebudeme hlasovať vzhľadom k tomu, že z informácie bol schválený bod č. 17.

    Vzhľadom k tomu, že teda legislatívny odbor Národnej rady ma upozornil, že tam nejaké minutáže neni sú v poriadku, tak poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Tak sa prezentujme a hlasujme o skrátení minutáží.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, vzhľadom k tomu, že pozmeňovacie návrhy nebolo dodržané 48 hodín.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 87, proti 21, zdržalo sa 30 poslancov, 2 nehlasovali.

    Nech sa páči, môžme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom.

  • Ďakujem. Dajme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 51, proti 23, zdržalo sa 67 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať, prosím, pán predsedajúci, o doplňujúcom alebo pozmeňujúcom návrhu pani Eriky Jurinovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 50, proti 9, zdržalo sa 82 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Gaborčákovej. Tá žiadala, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch samostatne, čiže budeme najprv hlasovať o prvom bode pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom bode pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 49, proti 20, zdržalo sa 73 poslancov.

    Prvý návrh pani poslankyne nebol schválený.

  • Budeme hlasovať o druhom bode pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 48, proti 22, zdržalo sa 71, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • A teraz pristúpime k hlasovaniu o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 48, proti 21, 72 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Cigánikovej, ktorá dala tri pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 48, proti 35, zdržalo sa 59 poslancov.

    Tento návrh nebol prijatý.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Cigánikovej, ale vzhľadom k tomu, že teda prešiel bod 8 spoločnej správy alebo teda z informácie výboru pre sociálne veci, tak o tom prvom bode nemôžme hlasovať, môžme hlasovať o druhom a treťom bode. Chcem sa opýtať, či pani Cigániková uplatňuje nejakú námietku. Nie.

    Takže; ďakujem. Takže budeme hlasovať o druhom a treťom bode druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Cigánikovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 50, proti 29, zdržalo sa 61, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O treťom pozmeňujúcom návrhu nemôžme hlasovať vzhľadom na to, že v informácii prešiel bod 7 a 8, ktorý je v rozpore s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Cigánikovej. Chcem sa jej opýtať, či uplatňuje námietku. Áno.

  • Áno, nech sa páči, hlasujeme o námietke pani poslankyne Cigánikovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 49, proti 69, zdržalo sa 24 poslancov.

    Návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Simony Petrík a budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu. Dajte hlasovať, poprosím.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pani poslankyne Petrík.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 48, proti 10, zdržalo sa 84.

    Návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Simony Petrík.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 47, proti 8, zdržalo sa 86, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil v rozprave ja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 120, zdržalo sa 19 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že váš návrh bol schválený.

  • Ďakujem. Teda odhlasovali sme body z informácie a z rozpravy.

    Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 76, proti 6, 59 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 88, proti 16, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o sociálnych službách.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 243).

    Pán poslanec Burian, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 243.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili poslanci, pani poslankyňa Krištúfková, pán Mihál, pani Jurinová, pani Shahzad a pani Gaborčáková.

    Pán predseda, poprosím, najprv dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 120, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Vzhľadom k tomu, že takisto minutáž nevyšla, takže poprosím, dajte hlasovať o tom, o skrátení lehoty na hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 95, proti 25, zdržalo sa 21 poslancov.

    Skrátili sme lehoty.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Krištúfkovej. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 50, proti 4, zdržalo sa 85 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 53, proti 19, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Jurinovej. Podala dva pozmeňujúce návrhy, najprv budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 52, proti 22, zdržalo sa 68.

    Návrh nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, kde pani poslankyňa požadovala, aby body 1, 2, 3, 8 boli samostatne hlasované a body 4, 5, 6, 7 boli spoločne.

    Takže, poprosím, najprv budeme hlasovať o prvom bode pozmeňujúceho návrhu z druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, z druhého návrhu o prvom bode pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 52, proti 23, zdržalo sa 67 poslancov.

    Tento bod nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom bode pozmeňujúceho návrhu, druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 52, proti 26, zdržalo sa 63 poslancov.

    Návrh nebol prijatý.

  • Teraz budeme hlasovať o treťom bode druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 52, proti 22, zdržalo sa 67.

    Návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, bod 8.

  • Teraz budeme hlasovať o ôsmom bode druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 52, proti 11, 79 sa zdržalo.

    Návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6, 7 toho druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 52, proti 20, zdržalo sa 69 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Shahzad. Nech sa páči, môžeme hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Shahzad.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 48, proti 15, zdržalo sa 78 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Gaborčákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 48, proti 12, zdržalo sa 79 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy a mám splnomocnenie výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 117, proti 1, zdržalo sa 22 poslancov.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či je záujem sa prihlásiť do rozpravy s legislatívno-technickými a ďalšími? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za návrh 120 poslancov, zdržalo sa 21, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Karola Farkašovského, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/91 Zb. o slobode náboženskej viery (tlač 273).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili štyria poslanci.

    Pán predsedajúci, najskôr, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 91, proti 49, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že skrátili sme lehoty, môžme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mizík.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mizíka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 26, proti 46, zdržalo sa 51, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o doplňujúcom a pozmeňovacom návrhu, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní a hneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 102, proti 28, zdržalo sa 12 poslancov.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu skupiny poslancov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 101, proti 29, zdržalo sa 11, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh zákona sme prijali.

    Pristúpime k predposlednému hlasovaniu, a to v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 333).

    Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kubánekovi.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 333.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil pán poslanec Dostál, ktorý podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predsedajúci, najprv dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 48, proti 71, zdržalo sa 22 poslancov.

    Procedurálny návrh nebol schválený.

  • Procedurálny návrh nebol schválený, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 78, proti 41, zdržalo sa 23 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 111, 1 proti, 29 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Vzhľadom k tomu, že sme tento návrh schválili, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu, aby sme tento vládny návrh (tlač 333) prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 1. decembra po návrhu pani poslankyne Cséfalvayovej, teda niekedy okolo desiatej. O deviatej začneme s jej návrhom a potom budeme pokračovať s týmto návrhom. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 90, proti 34, zdržalo sa 16 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme odsúhlasili ústavnou väčšinou.

    Takže ďakujem pekne a zároveň chcem požiadať predsedov jednotlivých výborov, ktorým bol pridelený tento návrh, aby potom zvolali ich zasadnutia.

    Pán poslanec Kollár, procedurálny návrh.

    Zapnite mikrofón pánovi predsedovi výboru!

  • Dovoľujem si požiadať všetkých členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že dnešné rokovanie výboru sa koná o trinástej v rokovacej miestnosti výboru č. 147a.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pozývam všetkých členov výborov, o dvanástej hodine máme tri body, podnety na začatie disciplinárneho konania, mandátový a imunitný výbor. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne.

    Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru o zvolaní schôdze ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku a, samozrejme, žiadam tých, ktorí sa chcú zúčastniť ešte ďalšieho rokovania, aby tu ostali, a ostatní, aby nevyrušovali vystupujúcich poslancov. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ešte vás musím informovať, že dnes o piatej, samozrejme, bude hlasovanie. Máme tam jednu voľbu. Nie je to tajná voľba, ale budeme mať, tak ako sme sa včera rozhodli, budeme mať dnes o piatej jednu voľbu, myslím, kandidátky na... (reakcia z pléna), na prezidenta nie, do dozornej rady zatiaľ. Takže len informácia.

    A, samozrejme, po obede o štrnástej aj podľa nášho rozhodnutia budeme pokračovať teda zákonmi zdravotníckymi, ktoré pán minister má potom predložiť. Takže budeme musieť prerušiť aj, dá sa povedať, túto rozrobenú, rozrobený návrh zákona alebo teda vrátený rokovací poriadok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o zákone, ktorý nám vrátil prezident Slovenskej republiky.

    Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Matovič. Nie je tu, stráca poradie.

    Pán poslanec Grendel, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, poznáte britské zoskupenie Monty Python? Pýtam sa tých, ktorí môžu odpovedať na otázky Gábora Grendela, tým ostatným nechcem spôsobovať žiadne problémy na pracovisku. Ide o britské humoristické zoskupenie, ktorého asi najznámejší skeč sa volá Mŕtvy papoušek, tu je krátky printscreen z tohto gagu.

  • Rečník ukázal smerom k plénu fotografiu.

  • Moji asistenti vám práve posielajú link na tento gag aj s českými titulkami, je to naozaj vtipné a krátke, verím, že vás to pobaví.

    Stručne zhrniem príbeh modrého papouška. Ide o príbeh nespokojného zákazníka, ktorý príde do predajne s domácimi zvieratami, aby reklamoval, že papagáj, nórsky modrý papagáj, ktorý si tu zakúpil, je mŕtvy, a dokonca, že bol mŕtvy už v čase, keď ho v tejto predajni kupoval. Predavač, samozrejme, odoláva, argumentuje, že papagáj nezomrel, iba je unavený, iba oddychuje. Ale zákazník sa nenechá, a dokonca vytiahne toho mŕtveho papagája z klietky a ukáže predavačovi aj klinec, ktorým bol tento papagáj priklincovaný na hojdačku v klietke, aby dokázal, že naozaj bol ten vtáčik mŕtvy, lebo predsa keď nejaké zvieratko priklincujete, tak nemôže byť nažive. Nakoniec predavač uzná, že zákazník má pravdu, a nórsky modrý mŕtvy papagáj vezme naspäť.

    Vážená vládna koalícia, návrh rokovacieho poriadku z vašej dielne je ako ten nórsky modrý, ale mŕtvy papagáj v gagu Monty Python. Upozornili sme vás tu na to, že váš návrh obmedzuje slobodu slova, slobodu prejavu, napríklad aj preto, lebo vizuálne pomôcky, ktoré tu občas používame, sú tiež druhom alebo formou prejavu. A ja osobne som k tomu vystúpil v prvom čítaní aj v druhom čítaní, upozorňoval som na prípad z Maďarska, kde rovnako prijali nový rokovací poriadok, ktorý zakazoval používanie vizuálnych pomôcok a dospelo to do štádia, že opoziční poslanci nerešpektovali tento rokovací poriadok, dostali od vedenia maďarského parlamentu finančnú pokutu, poslanci sa obrátili na súd a Európsky súd pre ľudské práva im dal za pravdu. A maďarskí daňoví poplatníci museli týchto opozičných poslancov odškodniť.

    Opakovane som teda poukazoval na to, že používanie vizuálnych pomôcok v parlamentoch, či už Európy, alebo aj sveta, je úplne bežné. Ale tu žiadne argumenty nezabrali, vy ste sa rozhodli vytiahnuť valec zo Zlatej Idky z garáže pána Mečiara a prevalcovať nás. Tak ak neveríte nám, ak neveríte mne, prečítajte si, čo hovorí najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky. Nebudem čítať celý prejav pána prezidenta, ale dovoľte, aby som z neho predsa len pár výhrad zacitoval.

    "Novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente, zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený, odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti."

    Alebo: "Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.

    Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov, pričom možno mať dôvodné pochybnosti, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, respektíve nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný v čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.

    Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl. 10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

    Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ochrana zaručená článkom 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu.

    V čl. I v 6 bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie. "Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave," to už hovorí prezident, "považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané, hovorené slovo."

    Dámy a páni, na záver sa už len jednou vetou vrátim k britskému humoristickému zoskupeniu Monty Python. Vezmite si ten mŕtvy papagáj naspäť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bernaťák, ktorý tiež stráca poradie. Pán poslanec Viskupič, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda tretíkrát sa už vyjadriť k novele rokovacieho poriadku.

    Najskôr, začala by som výzvou vládnej koalícii, ktorá je tu vo veľmi chabom zastúpení, aby ste nepristúpili na túto hru, aby ste sa vrátili z tejto cesty a aby ste prijali pripomienky prezidenta, to znamená, stiahli celý návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Mala to byť totiž výkladná skriňa Národnej rady a obávam sa, že jedine, čo z toho vznikne, tak je bič na opozičných poslancov.

    Od začiatku som napádala spôsob prípravy daného zákona. Ako by ste od začiatku nechceli počuť, že takéto normy sa patrí robiť spoločne, prierezovo, so všetkými, tak, aby bola do pohody i do nepohody. Ide o vážnu normu pre procesy a fungovanie Národnej rady. Napadám to, že ste si ešte ani sami pre seba nenechali čas, aby ste si poriadne premysleli detaily, veď svedčí o tom i to, že samotní predkladatelia si upravovali vlastný zákon nie preto, že chcú dodať niečo nové, ale preto, že potrebovali poopravovať svoje, s prepáčením, hlúpe nápady. Ale uisťujem vás, že neodstránili ste všetky tieto svoje úžasné alebo hlúpe nápady, koniec koncov dôkazom toho je i reakcia pána prezidenta.

    Vo svojom vystúpení som viackrát spomenula, že ste si, že pán predseda si privlastnil vlastne celú Národnú radu, robí to dodnes. Veľmi rád si privlastňuje to, čo patrí všetkým občanom Slovenskej republiky.

    A hovorila som i o tom, že koalícia má tému rokovacieho poriadku ako najhlavnejšiu tému svojho polročného pôsobenia a to je, priznajte si, žalostne málo. Veď ak sa hanbíte za to, čo dokážu kryť niektorí ministri, a potrebujete to prekryť inými silnými témami, začnite konečne tie dôležité témy pre ľudí jednoducho otvárať. Vašou najväčšou polročnou starosťou bolo zapchať ústa a čo najmenej toho od opozície počuť. Len si uvedomte, keby ste prestali s takýmto krytím, keby ste reagovali na výzvy, na to, aby sa naozaj a skutočne vyšetrovali kauzy, nič také, o čom tuná aj dnes rozprával pán Číž, by sa neudialo. Sami by ste videli, ako by sa zmenila kultúra v parlamente. Takže vy ste na rade, vy by ste mali reagovať v prvom rade na kauzy, ktoré takmer dennodenne otvárame v parlamente.

    To znamená, že vaším nekonaním sa v parlamente dialo a deje to, čo sa naozaj deje. A novelu rokovacieho poriadku prijímame sami so strachom v podvedomí, či naozaj nie je hlavný dôvod to, a ja si teda myslím, že hlavný dôvod prijatia novely rokovacieho poriadku je prekryť kauzy, za ktoré sa aj samotní koaliční poslanci hanbia. Jednoducho prekryť kauzy, ktoré rastú ako huby po daždi a našu spoločnosť ochudobňujú o mnohé milióny eur. Tie by sa mohli použiť určite na oveľa správnejšie ciele. A vy len v strachu, aby sa o tom všetkom nedozvedela z akýchkoľvek zdrojov spoločnosť, aby ste to mali čím prekrývať, prichádzate s takouto trápnou novelou rokovacieho poriadku, ktorá má viaceré znaky autoritárskeho režimu.

    Pán kolega Budaj pekne podotkol, že by bolo dobré, aby sa tu smrad z márnice mečiarovskej demokracie viac nerozširoval. Áno, toto je naša zbožná túžba, lebo znovu začíname mať pocit, že začína hon na opozíciu, že začína kriminalizácia opozície, tak ako to bolo práve za čias mečiarizmu.

    Teraz by som vám povedala, čoho by sa mala týkať novela rokovacieho poriadku. Napríklad povinnosti odrokovať mimoriadne schôdze a neodsúvať ich až na vtedy, keď prehrmí ten najdôležitejší čas. Alebo nastaviť nanovo hodinu otázok, aby ministri naozaj len formálne neodpovedali. Nastaviť interpelácie tak, aby opäť sa dostali poslancom odpovede na otázky, skutočné odpovede na otázky, na ktoré sa pýtajú, aby to neboli len formálne odpovede, aby sa zbytočne nezavádzal časový cenzus, aby bola možnosť zriaďovať aj vyšetrovacie výbory, aby bolo možné skutočne, aby dopriali riešiť kauzy, aby dopriali opozícii priestor možno aj nominovať do rôznych komisií svojich členov.

    Som presvedčená o tom, že došlo k chorobe z oplašenosti. Pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa páči jemu. Pre mňa už spôsob prípravy bol od začiatku čudný a nečestný.

    A som presvedčená o tom, že pre vás existuje jediná cesta a tou je prijať pripomienky prezidenta a vrátiť zákon ako celok. Obávam sa inak, že toto zostane ešte veľmi dlhý čas biľagom na vašom vedení parlamentu, na koalícii, ktorá pri tej príležitosti s návrhom rokovacieho poriadku prišla. Takmer každý z poslancov, ktorý vystupoval, vám v dobrom odporúčali, aby ste sa takouto cestou pobrali, aby ste zvolili štandardné postupy, ktoré sa pri takto závažných novelách používajú, aby ste začali rokovať s opozíciou a nielen vykrikovali, že opozícia nechce spolupracovať. Chceme spolupracovať, ale tak ako sa patrí.

    Zaskočila ma ešte iná vec. A to bol pozmeňovací návrh, ktorý sme počuli z úst pána poslanca predkladateľa. Išlo o drobné úpravy. Nič moc. Ale zaujalo ma, že v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu upravoval jeden bod, ktorým sa upravuje spôsob podávania pozmeňujúcich návrhov. A čuduj sa svete, tento človek, ktorý žiada Národnú radu, aby prijala nové opatrenie, že pozmeňovacie návrhy musia byť už vopred zverejnené, s čím ja osobne súhlasím, si nedal ani len tú námahu, aby on sám, ktorý ten pozmeňovák predstavoval, už týmto novým svojím spôsobom aj predstavil. To znamená, my ostatní, ktorí sme v pléne počúvali, sme sa k tomu pozmeňovaciemu návrhu dostali možno necelú hodinu po tom, ako bol prednesený. Tomu sa hovorí, vodu káže, víno pije.

    A rovnaký príklad sme mali aj teraz. Pán poslanec Číž, ktorý sa tunak netajil tým, že aj vystupuje akoby za poslanecký klub, nám hovoril, ako dôležité je dodržiavať časový cenzus 20 minút, a sám dokonca rozprával 40 minút. Takže naozaj nám idete veľkým príkladom!

    Povinnosťou sa pre všetkých podľa vašej novely stane, že i procedurálne návrhy budeme predkladať v písomnej forme. Je to milé, najmä ak si pomyslím, že často procedurálne návrhy sú výsledkom aktuálnej činnosti. Lepšie povedané procesu, ktorý sa aktuálne deje a nie je možné mať vopred niečo napísané a pripravené. Ide často o reakciu na dianie počas rokovania. Existuje teda netajená obava, že čochvíľu si upravíte, budete chcieť upraviť podmienky tak, že bude chcieť mať k dispozícii vopred naše rozpravy, aby mohol niekto posúdiť, či s tým alebo oným môžme vôbec vystúpiť. Dúfam, že k tomuto nikdy nedôjde.

    A dovoľte mi opäť pripomenúť okolnosti, za ktorých ste prišli s takouto novelou. A je vcelku zaujímavé, že návrhy novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu práve vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Fica, odvolávania Roberta Kaliňáka, kauza Bašternák, ktorá je jedna z tých najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať. Môžu – zatiaľ, koľko len chcú, rozprávať a slobodne upozorňovať na všetky prešľapy a kauzy tejto vlády.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, chcem sa vás opýtať, je dvanásť hodín, či ešte máte toho viac.

  • Tak dobre, tak sa dohodnime, radšej prerušíme a potom budete pokračovať ďalej. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Áno, samozrejme. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, poslanci, podľa schváleného programu a podľa tých zmien, čo sme včera odsúhlasili, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o ďalších zmenách.

    Vládny návrh zákona máte v tlači 245.

    Dávam slovo pánovi ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zmeny zákona č. 580 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona reaguje na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú nielen zdravotných poisťovní v súvislosti s vykonávaním verejného zdravotného poistenia, ale aj poistencov ako povinne verejne zdravotne poistených osôb. Predmetom úpravy návrhu zákona je najmä spresnenie okruhu osôb povinne verejne zdravotne poistených v systéme Slovenskej republiky, ako je nezaopatrený manžel alebo manželka osoby, ktorá je účastníkom systému sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte, alebo nezaopatrené deti, ktoré majú aspoň jedného zákonného zástupcu zúčastneného na systéme verejného zdravotného poistenia, a s tým aj súvisiaca úprava zmeny zdravotnej poisťovne, spresnenie náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie, postup súvisiaci s poskytovaním a refundovaním poskytnutej zdravotnej starostlivosti v cudzine a spresnenie definície príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu pre odvod poistného.

    Návrh zákona ďalej dopĺňa povinnosti platiteľov poistného v súvislosti s označením platby poistného na zabezpečenie jej jednoznačnej identifikácie zo strany zdravotnej poisťovne, čo je v konečnom dôsledku aj v záujme platiteľov poistného. Precizuje sa aj pojem dlžníka, pričom hranica sumy dlžného poistného sa zvyšuje zo súčasných 10 eur na 100 eur. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb, ktoré napriek tomu, že budú vedené v zozname dlžníkov, budú mať nárok na úhradu nielen neodkladnej, ale aj ďalšej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Ide napríklad o osoby, ktorých dlžné poistné sa vymáha v exekučnom konaní, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bola nariadená ochranná liečba.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Zelníkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona o zdravotnom poistení na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.

    Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 25 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 35 z 29. novembra 2016, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, skončil som, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Mihála a pani poslankyne Cigánikovej. Pán poslanec Mihál tu nie je, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Kolegovia, pán minister, viete, že ja veľmi nesúhlasím s niektorými časťami tohto zákona, a idem vysvetliť teda, z akého dôvodu s nimi nesúhlasím.

    V podstate najviac mi prekáža zníženie sadzby za poistenca štátu na 3,78 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Totiž, ono je to takto, keby sme nič nespravili, tak tá sadzba štátu je 4 percentá. Naša sociálna vláda sa rozhodla prvýkrát od roku 2005 znížiť sadzbu takto nízko, pričom tento rok tá sadzba bola 4,41. Ono to znie ako maličké číslo, ale summa summarum sa bavíme o nejakých 100, 120 miliónoch, ktoré, o ktoré menej vlastne zaplatí štát na svojich poistencoch. Je to totiž sadzba, ktorú platí štát za nezamestnaných alebo mamičky na materskej, jednoducho za ekonomicky neaktívnych ľudí platí tieto 4 percentá. Ekonomicky aktívni zamestnaní, tí platia 14 % a z tohto dôvodu vlastne pán minister aj vláda nejakým spôsobom hovoria, že však tie peniaze v zdravotníctve zostanú, pretože tí, ktorí boli nezamestnaní, dnes sú zamestnaní, nezamestnaných je menej, dnes je viac zamestnaných, neplatia len 4 %, platia 14, a preto zaplatia viacej.

    Ja si ale myslím, že po tom, čo tu SMER vládne desať rokov a ako vyzerá to zdravotníctvo, ktoré vyše desať rokov mal v rukách, naozaj si myslím, že by bolo načase nechať tým ľuďom tie peniaze, nech zostane tá sadzba minimálne taká, aká je v tomto roku, a nech jednoducho pocítia ľudia kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

    Minister sa obhajuje ešte aj tým, že vlastne vybavil od ministra financií 50 miliónov eur navyše, ale musíme si povedať, že takto to bolo každý rok. To nie je nič špeciálne a naozaj by som očakávala väčší tlak na ministerstvo financií a nie znižovať v čase, keď sa krajine najviac darí, keď sú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu, tak znižovať sadzbu za poistenca štátu.

    Hlavne mám problém s tým, že táto sadzba má dve položky, jednak je to 3,78 ako sadzba samotná a druhá je teda krát počet poistencov, za ktoré platí štát. Už táto časť sa znížila. Už tu je to menej, už tu štát ušetril, prečo potrebuje šetriť ešte aj na tej druhej strane? No a tu máme odpoveď, prečo potrebuje šetriť na druhej strane. Odpoveď je taká, že minister zdravotníctva potrebuje zainvestovať v nemocniciach. Potrebuje jednoducho peniaze na kapitálové výdavky, čo je pochopiteľné, je to pravda.

    Ja však mám ale problém s tým, že ten rozdiel, ktorý štát ušetrí, má byť jednoducho iným spôsobom naliaty práve do týchto kapitálových výdavkov, čo vlastne znamená, že tieto peniaze nepôjdu nám všetkým cez zdravotné poisťovne. Tieto peniaze nepretečú cez zdravotné poisťovne spôsobom, že sa bude z nich platiť zdravotná starostlivosť, ale pôjdu do ministerstvom vybraných, predpokladám, že štátnych nemocníc, ktoré potrebujú sanovať. Áno, tieto nemocnice možno využívame všetci, ale predsa je to vyvolených pár nemocníc, vyvolených pár štátnych nominantov, ktoré budú vlastne za tieto prostriedky zodpovedať, kdežto keď to ide nám všetkým do všetkých zdravotných poisťovní, myslím si, že je to lepšie, lebo takto tie peniaze nedostanú ani ambulantní lekári, nedostanú sa jednoducho tie peniaze k ľuďom, lebo toto sú súkromníci, tie peniaze dostanú zadlžené nemocnice. Opäť raz zadlžené nemocnice.

    A mne sa to teda aj nezdá fér, ja neviem, ako vám. Vám sa to zdá fér, pán minister? Jednoducho nakúpime, nakúpime zase, nemocnice sa môžu donekonečna zadlžovať, nemajú žiadny problém, nakúpime im nové zariadenia, renovujeme ich, a čo k tomu, ako k tomu príde ten súkromník, ten, čo súkromnú nemocnicu riadi? Ten takúto podporu štátu nedostane. A my to ešte ideme zvyšovať. Je to jednoducho nespravodlivé.

    S týmto zákonom ešte; ešte by som k tomu povedala toľko: Takisto sa mi nepáči, ja viem, že je to rovnaká, rovnaký objem peňazí, že buď to budú dane, alebo to budú odvody, ale niekto to zaplatiť musí, to hovoríte často. V každom prípade ale nepáči sa mi znova to, že viac-menej pracujúci, tí aktívni, budú museť ešte v oveľa väčšej miere solidarizovať s nepracujúcimi, že tí nepracujúci budú kvázi do toho systému platiť menej a pracujúci vlastne zostávajú na svojom, takže aj s týmto mám problém.

    No a čo sa tohoto zákona týka, je tam ešte problém, ja mám problém teda s odvodovými stropmi. To viete, že my ako strana máme problém s tým, do akej miery až musí byť, či musí byť tá solidarita nekonečná, pretože bavíme sa o 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorí už teraz platia oveľa viacej. A áno, viem, hovoríme o solidarite, ale ja sa pýtam, či o absolútnej, alebo nominálnej, alebo percentuálnej, o akej solidarite sa bavíme. Pretože existuje tu, existuje tu veľmi veľká časť ľudí, ktorí majú minimálne príjmy, ktorí neplatia nič do toho systému alebo prípadne minimum, potom je tu nejaká stredná vrstva, ktorá to väčšinou ťahá, a potom je tu tých 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorých sa teda týkajú tie odvodové stropy, ktorí zarobia viacej a veľmi veľa z týchto zarábajúcich, si myslím teda, je zamestnaných v nadnárodných korporáciách a podobne, čiže myslím si, že z toho systému budú môcť veľmi ľahko vypadnúť. Budú jednoducho poberať ten plat v inom štáte, keď im to budeme takto komplikovať.

    A ešte je tu aj taká vec, že či si uvedomujeme, že sa bavíme možno o sumách, za ktoré by si ten človek mohol zaplatiť operáciu alebo nejaký zdravotnícky úkon úplne sám. Alebo prípadne nejaké poistenie niekde, niekde v Amerike na úplne; komerčné; na úplne inej úrovni. A my ho teraz nútime, aby takéto peniaze nalieval do systému. V podstate podľa mňa ho nútime odísť. Ja si myslím, v Rakúsku, v Nemecku, kde tento sociálny systém, táto myšlienka vznikla, všade majú, všade majú odvodové stropy. Dokonca niekde nižšie ako u nás. A pokiaľ urobíme tento krok, ja si myslím, že je jednoducho neférový a nebudem s ním súhlasiť.

    Z tohto dôvodu som aj podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245).

    V čl. I bod 66 sa § 38eh) dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je sadzba poistného pre štát 4,41 % z vymeriavacieho základu."

    Odôvodnenie som teda vysvetlila. Myslím si, že by do zdravotníctva, nechcem do zdravotníctva viacej, uvedomujem si, že štátny rozpočet je obmedzený. Chcem iba to, čo sme boli schopní zaplatiť v tomto roku, z toho dôvodu, že do štátnej kasy ide viac peňazí a ja nevidím dôvod, prečo ľuďom brať v takto citlivej veci, ktorá, v rezorte, ktoré sa týka ich zdravia, ich životov. Myslím si, že práve tu by bolo – a práve od vašej vlády –, by bolo na mieste skôr pridať, ako uberať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, ktorý už stratil poradie, nie je tu.

    Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, ktorú uzatváram, nakoľko nikto sa nehlási ústne do roz...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca? Vy sa hlásite ústne do rozpravy?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nech sa páči. Ako jediný pán spravodajca sa hlási ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ja len chcem, došlo tuná k preklepu, tak aby sme to opravili.

    V čl. XV bod 1; v čl. I v 64. bode "§ 29a" opraviť na "§ 29b".

    Ospravedlňujeme sa, ale pri prepisovaní prišlo ku preklepu.

    Čiže ten pätnásty bod bude znieť: V čl. I v 64. bode §29b ods. 19 v úvodnej vete za slová "zdravotnej poisťovne" sa vkladajú "na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia".

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič ako jediný s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že toto nie celkom ide spraviť, lebo ak ste podali teraz, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, tak ho bude treba predložiť v riadnej forme a kolegov poprosiť o pätnásť podpisov a podať to ako pozmeňujúci návrh. Myslím, že procedúra je taká, že pán minister bude musieť znova vystúpiť a otvoriť rozpravu a povedať pozmeňujúci návrh. Nezachytil som ten problém, či je iba preklepová vec, tak potom je oprava v treťom čítaní pri hlasovaní, ale tak, že sa prednesie ústne. Teraz, myslím si, že to nebol pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem.

  • Nakoľko je to technická, máte pravdu, určite v treťom čítaní sa to dá. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovolím si len krátko zareagovať na pani poslankyňu Cigánikovú. Pre korektnosť sa patrí, aby som krátko zareagoval.

    Čo sa týka platby za poistencov štátu, ja súhlasím a myslím si, že sme si to aj na výbore vrátane všetkých koaličných poslancov, ale aj opozičných poslancov, sme sa zhodli, že zdravotníctvo si pýta viac peňazí. Zároveň sme ale aj deklarovali vôľu na strane vlády aj ministerstva financií v budúcom roku dofinancovať. Vzhľadom na to, že štátny rozpočet včera bol schválený aj s plánom deficitu a v súlade teda so zámermi nedosahovať dlhovú brzdu alebo znižovať verejný dlh a takisto aj v súlade s programovým vyhlásením vlády v jednotlivých rozpočtových kapitolách, došlo k situácii, že v pláne na budúci rok v rozpočte zdravotníctvo malo dostať 4 % za, ako platbu za poistencov štátu.

    Vzhľadom na to, že zdravotníctvo si pýta nielen na zdravotnú starostlivosť, ale aj na obnovu svojich zariadení a štát je jedným z najvýznamnejších aj poskytovateľom, nielen regulátorom zdravotnej starostlivosti, ale aj poskytovateľom samotným, to znamená cez sieť svojich nemocníc, univerzitných nemocníc, fakultných nemocníc, reflektujúc aj na závery správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý v tejto správe sumarizuje stav nielen zadlženosti zdravotníckych zariadení, ale aj stavu svojich budov, zariadení a mnohého, je povinnosťou štátu a je to koniec koncov aj v programovom vyhlásení vlády, že štát chce každoročne prispievať na obnovu a modernizáciu štátnych zariadení, pretože je vlastníkom týchto štátnych zariadení. Netvrdím, že štát nemá do budúcna aj vytvárať, a to je tiež v programovom vyhlásení, vytvárať granty a rôzne programy pre celý sektor, ale je zároveň aj vlastníkom. Štát sme všetci my a je to úplne prirodzené, tak ako iný investor, tak má sa starať aj o vlastné aktíva.

    No a teraz ide o to, odkiaľ tieto peniaze vziať. Ak sa bavíme, že štát má povinnosť uhrádzať niektoré z týchto peňazí, tak štátny rozpočet, ja myslím, že to nie je treba nejak zvýrazňovať, je postavený na príjmoch, ktoré sú postavené na daniach a iných poplatkoch, či už ide o správne poplatky, pokuty, ale hlavne dane, priame, nepriame, či je to daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty a potom aj, samozrejme, rôzne spotrebné dane, nepriame, z majetku a podobne, a tieto sa rozdeľujú.

    Takže ak dnes chceme dať peniaze na rekonštrukciu našich nemocníc a tie nemocnice nie sú nikoho iného ako, znova zopakujem, štátu a každého z nás, tak áno, ako ste povedali, tvrdím, toto môžu zaplatiť len daňoví poplatníci, či fyzické, alebo právnické osoby, či prostredníctvom nejakých daní, poplatkov, alebo v tomto prípade, s čím som prišiel, s akým návrhom - a prišiel som včas, aj keď váš pán kolega poslanec Mihál upozornil, že na konci dňa vzhľadom na legislatívny proces dochádza k pozmeňovaciemu návrhu, ale chcel som byť korektný a dosť včas aj komunikovať vo vzťahu k podnikateľskému sektoru, že chceme zrušiť odvodové stropy na zdravotnom poistení, lebo zdravotné poistenie je len účelovo viazaný odvod, istý typ zdanenia, ktorý je priamo a účelovo viazaný na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemuseli by sme ho mať. Mohli by sme mať teoreticky aj dane a potom ich prerozdeľovať.

    Ja len dám za príklad, daň z pridanej hodnoty v Maďarsku je 27 % a môžu si potom dovoliť napríklad pre podnikateľský sektor povedať, že budú mať 7 % dane z príjmu právnických osôb. No ale to je nejaká politika štátu. My ju máme takúto. Máme nejaké dane priame, nepriame a máme zdravotné odvody.

    Reagovali sme aj na výhradu. Vy hovoríte, že sú stropy niekde. Sú rôzne mechanizmy, ako sa platí zdravotné poistenie v zahraničí, aj keď je viaczdrojové. Reagovali sme aj na jednu výčitku, ktorá smerovala aj k Slovensku, to je, že systém zdravotného poistenia nie je úplne spravodlivý v oblasti platieb. A uvedomujem si aj to, že to niekto môže považovať za istý trest pre úspešných, že to takto môže vysvetľovať. Ja som povedal, že preto, aby sme dokázali vnímať istú mieru solidarity, a vy sa pýtate, aká veľká je, ale budem hovoriť, aby sme ju dokázali vnímať, tak všetci si želáme a chceme mať ten pocit, že je za to nejaká protihodnota. Tou protihodnotou nie je zásluhovosť. To je všeobecná protihodnota kvality služieb štátu, ktoré svojim občanom ponúka aj v oblasti zdravotníctva a iných služieb. A preto som aj prisľúbil, že ak ideme zrušiť – zjednodušene – stropy na zdravotné poistenie, vymeriavacie základy teda nebudú ohraničené pri odvodoch na zdravotné poistenie, tak tieto peniaze účelovo použijeme na obnovu našich nemocníc.

    Ja rozumiem, že hovoríte, že to zaplatí 15-tisíc ľudí. Ak by sme to nedali z tohto a povieme, že to budeme zo štátneho rozpočtu, mohli sme zvýšiť dividendu napríklad a platili by to podnikatelia. Alebo sme mohli zvýšiť dépeháčku a platili by to všetci. Vždy to niekto zaplatí. My sme sa rozhodli vytvoriť nejaký spravodlivý systém v oblasti verejného zdravotného poistenia, ktorý v danom čase niekto môže vnímať ako nejaký trest, ale zároveň sme sa zaviazali tieto peniaze vložiť do obnovy našich zariadení, nielen pre tento rok, ale každoročne dávať peniaze z rozpočtu na tieto peniaze. A toto je jediný dôsledok sadzby 3,78.

    Takže súhlasím, že samotná sadzba 4 % je nízka, ale k tomu je aj ten pozmeňovací alebo teda ten návrh, ktorý včera schválilo plénum Národnej rady, že sa v pokladničnej správe vyčlení 50 miliónov eur.

    Ja osobne si myslím, že to nebude stačiť, ale počkajme si na výsledky tohto roka, počkajme si na audit Všeobecnej zdravotnej poisťovne a určite budeme a myslím si, že aj minister financií je empatický na túto diskusiu a počúva ju, chce vidieť konkrétne čísla, zapojili sme sa do projektu hodnoty za peniaze. Nikto nechce obmedzovať zdravotnú starostlivosť, aj v porovnaní s Českou republikou ide na zdravotníctvo na Slovensku významne menej peňazí, v prepočte teda na Slovensku.

    No, aby som to už ukončil, technika 3,78 zníženie je priamo spojená nie so šetrením, ale spojená priamo s prevedením 70 miliónov peňazí, ktoré príde do zdravotných poisťovní cez rušenie odvodov. Tie sú presne prepočítané na 82 miliónov podľa ministerstva financií z nejakej prognózy daňovej, na tejto prognóze ale daňovej je postavený celý rozpočet. Môžme ho spochybňovať, ale spochybňovať, tým pádom spochybňujeme celý rozpočet. A 70 miliónov je v rozpočte len presunutých z poistencov štátu na kapitolu rozpočtu ministerstva zdravotníctva.

    Takto to už bolo schválené včera v rozpočte, dnes hovoriť o nejakom zvýšení platby za poistencov štátu asi nie je úplne relevantné, lebo rozpočet bol schválený so samotným deficitom, ktorý pre tento rok bol taký, aký je, a pokiaľ by sme ho minuli, tak nie je to kryté samotným rozpočtom.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem v záverečnom slove ako spravodajca absolútne podporiť stanovisko predkladateľa, pretože už sme urobili niekoľko krokov, ktoré sa uskutočnili tak vo výbore pre zdravotníctvo, kde sme schválili niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré práve odzrkadľujú aj včera schválený rozpočet, a to je dôležité podotknúť v tejto súvislosti, pretože reálne vďaka tomuto budeme mať v kapitole ministerstva zdravotníctva okolo 70 miliónov práve na kapitálové výdavky a o ďalších 12 miliónov viac v zdravotnom poistení. A som veľmi rád a chcem aj poďakovať, že sa podarilo po vstúpení ešte do rokovania vybaviť ďalších 50 miliónov do rezervy.

    Chcem poďakovať pánovi predsedovi výboru Štefanovi Zelníkovi, pretože sa spoločne so mnou zúčastnil toho rokovania s ministrom financií a s premiérom aj s predsedom parlamentu, kde sme ešte argumentovali a dokázali sme, myslím si, že vyrokovať ďalších 50 miliónov, ktoré určite budú prospešné, takže naozaj veľká vďaka.

    A na záver môjho vystúpenia chcem ešte avizovať, čo budeme musieť urobiť v rámci tretieho čítania. V spoločnej správe máme legislatívno-technickú chybičku, ktorú budeme musieť opraviť, je to bod 15 v spoločnej správe, ktorú potom okomentujem, keď budeme o tom hlasovať.

    Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme (tlač 311).

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 311.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, pán predsedajúci, dobrý deň.

    Cieľom predloženého návrhu zákona v súlade s prehodnotenou stratégiou používania identifikácie občana vo vzťahu k národnému zdravotníckemu informačnému systému je aj zmena spôsobu identifikácie osoby pri prístupe k zdravotným údajom elektronickej zdravotnej knižky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj cez Národný portál zdravia. V záujme intenzívnejšieho využívania občianskych preukazov s elektronickým čipom aj v národnom zdravotníckom informačnom systéme sa navrhuje zrušenie vydávania preukazov poistenca s elektronickým čipom, ako aj ich používanie v národnom zdravotníckom informačnom systéme.

    Preukazy poistenca s elektronickým čipom malo Národné centrum zdravotníckych informácií začať vydávať od júna budúceho roku 2017. Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú môcť takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

    Návrh zákona predpokladá prechodné ustanovenia do 31. decembra roku 2020, dokedy by mal byť vybavený občianskym preukazom s čipom každý občan, respektíve ich náhradou, a budem hovoriť nielen o občanoch, ale o všetkých poistencoch, teda o maloletých, cudzincoch, starších ako 65 rokov.

    Návrh zákona umožňuje použitie občianskeho preukazu s čipom aj bez aktivovaného šifrovacieho certifikátu. V súčasnosti máme vydaných takýchto občianskych preukazov s čipom zhruba 1,5 milióna a aktivované certifikáty majú len 90-tisíc z nich. Bude na občanovi, návrh zákona predpokladá dobrovoľnosť a možnosť každého, aby si cez národný portál aktivoval tento certifikát pre prístup do zdravotníckeho informačného systému a pre prístup k zdravotnej knižke.

    Tento návrh zákona nemení termíny, ale obsahovo spresňuje spôsob identifikovania pacienta v prístupe k zdravotnej dokumentácii. Ja keď som uvádzal v skrátenom konaní hneď na prvej schôdzi po programovom vyhlásení vlády zmenu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, kde sme o jeden rok posúvali všetky termíny, tak som avizoval, že prídeme v nasledujúcich mesiacoch aj s obsahovou zmenou a tá práve súvisí so zmenou nevyužívania alebo zrušenia toho zámeru vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom a istej harmonizácie využívania elektronických občianskych preukazov s čipom.

    Súčasne sa v tomto zákone navrhujú aj zmeny a doplnenia v obsahu jednotlivých registrov, ktoré tvoria údajovú základňu národného zdravotníckeho informačného systému. Navrhuje sa vytvorenie nového národného registra osobitných organizácií v zdravotníctve.

    Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z určeného gestorského zdravotného výboru pánovi poslancovi Valockému. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je účel navrhovanej úpravy zrejmý.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Ďakujem, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    návrhom na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 335).

    Pán minister, nech sa páči, znovu máte slovo.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má 5 členov, z toho jeden predseda, jeden podpredseda a troch členov dozornej rady.

    MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD. sa písomne vzdala funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a toto písomné oznámenie doručila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 26 ods. 8 písm. a) zákona a vznikol dňom 30. júna 2016 výkon, pardon, ospravedlňujem sa, jej zanikol dňom 30. júna 2016 výkon funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Nakoľko podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, na základe spoločného návrhu parlamentnej opozície predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu PhDr. Ivety Pospíšilovej za podpredsedu dozornej rady. Navrhovaná kandidátka spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky na predmetnú funkciu.

    Dovoľte mi len krátko uviesť, že v zmysle programového vyhlásenia vlády sa vláda zaviazala postúpiť a umožniť parlamentnej opozícii kontrolné; alebo účasť v kontrolných orgánoch Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v súlade s týmto programovým vyhlásením vlády som predložil aj novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou sme zjemnili isté požiadavky na odbornú spôsobilosť členov orgánov predovšetkým v dozorných radách. Účinnosť tohto zákona nadobudla 1. novembra.

    Zároveň som oslovil listom predsedu Národnej rady, aby prerokoval takéto, takúto požiadavku moju v zmysle programového vyhlásenia vlády s parlamentnou opozíciou. Po dohode s pánom predsedom Národnej rady som osobne rokoval s pánom predsedom Richardom Sulíkom, najväčšej teda parlamentnej opozičnej strany, a požiadal som ho následne aj listom, aby prerokoval takúto požiadavku s parlamentnou opozíciou, teda nielen parlamentnými stranami, ale všetkými, ktorí nie sú súčasťou vládnej koalície, a požiadal som ho o spoločnú nomináciu troch osôb. Jedna osoba je za člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú som teraz uviedol v podobe návrhu na podpredsedu úradu, jeden člen do správnej rady úradu pre dohľad a jeden člen do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Vláda na svojom predchádzajúcom zasadnutí schválila člena správnej rady úradu a tak isto schválila návrh a doručila Kancelárii Národnej rady na predloženie na voľbu v Národnej rade.

    Čo sa týka člena Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ja predpokladám, že v priebehu budúceho týždňa po tom, ako budú doručené všetky písomnosti za všetkých nominantov do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako jediný akcionár vymenujem týchto členov dozornej rady.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenej členke výboru zdravotníctva pani poslankyni Jane Cigánikovej, aby podala správu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spravodajkyňa výboru predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (tlač 335).

    Návrh na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 347 z 24. novembra 2016 pridelil návrh na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 335) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2016.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 16. schôdzi výboru dňa 29. novembra 2016. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s návrhom na voľbu podpredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a konštatoval, že navrhovaný kandidát spĺňa zákonom stanovené požiadavky.

    MUDr. Ľubomíre Romanovej, PhD., zanikol výkon funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou písomným oznámením vzdania sa funkcie doručeným Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výbor súhlasil s návrhom vlády na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Zobrať na vedomie podľa § 26 ods. 8 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zánik výkonu funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ľubomíre Romanovej.

    2. Zvoliť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ivetu Pospíšilovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Výbor poveril poslankyňu Janu Cigánikovú, aby predniesla správu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Áno, pani poslankyňa Grausová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, názorná ilustrácia, ako funguje obsadzovanie zodpovedných funkcií na úradoch, konkrétne na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je vlastne najlepším argumentom toho, že náš systém je chorý. Pán minister oslovil najväčšiu parlamentnú opozičnú stranu, stranu SaS, listom so žiadosťou o zaslanie spoločného kandidáta za opozíciu. Predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík tak urobil listom z 27. októbra po spoločnej dohode strán. Toto bolo citované v novinách, že po spoločnej dohode strán.

    Nakoľko mne nie je známa žiadna dohoda opozičných strán v predmetnej veci, o čom by bol aj písomný záznam, považujem za korektné, aby vláde, výboru pre zdravotníctvo, plénu Národnej rady aj verejnosti bolo jasne oznámené, že ide v tomto prípade iba o kandidátov navrhnutých pánom Sulíkom, to znamená kandidátov reprezentujúcich iba pána Sulíka. Čím vlastne pán Sulík nenaplnil žiadosť ministra zdravotníctva. Ak mal pán Sulík problémy so splnením žiadosti pána ministra zdravotníctva a nerokoval s ostatnými opozičnými stranami, mal poverenie ministra zdravotníctva odmietnuť.

    Nie je zrejmé, prečo pán minister zdravotníctva oslovil iba pána Sulíka, a nie je mi jasné a zrejmé, prečo neoslovil listom všetky opozičné strany. Považujem toto za porušovanie, porušenie ľudských práv a diskrimináciu opozičných strán, ktoré neboli oslovené v tomto prípade.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Cigániková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená kolegynka Grausová, my sme si to už aj na výbore povedali, ja teda tiež zopakujem to, čo som hovorila tam. Nie je pravda, že tieto nominácie reprezentujú iba pána Sulíka, dohodla sa väčšina opozície. Je to nominácia, spoločná nominácia SaS, OĽANO a SME RODINA, čiže naozaj väčšina opozície sa dohodla a zhodli sa na tom, že u vás vhodného kandidáta jednoducho nevidia reálne. A či už teda s vami boli rokovať alebo nie, nebolo to podmienkou listu od pána ministra. A tiež si myslím, že ľudské práva nezaručujú komunikáciu s každým predsedom každej strany a takisto nezaručujú nomináciu v týchto orgánoch.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, môžte reagovať na pani poslankyňu.

  • ... parlament, že slušnosť vyžaduje, aby bolo rokované so všetkými opozičnými stranami, aby neboli robené rozdiely. A naozaj to považujem za diskrimináciu a považujem to za porušovanie ľudských práv našej politickej strany a nás všetkých štrnástich poslancov.

    Vďaka.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžte sa vyjadriť v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyne, ja len krátko. Takisto som na výbore povedal, ja chcem byť korektný a nechcem ani vo vzťahu k pánovi predsedovi SaS reagovať inak, neviem, ako prebiehala komunikácia, ale v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o parlamentnej opozícii. Tam sa nehovorí o opozičných stranách, ktoré sú v parlamente, a v súčasnosti skutočne nie je jednoduché rokovať len s parlamentnými stranami opozičnými. Ja som hľadal konštrukciu, ako to urobiť korektne. A zdalo sa mi aj pôvodne, keď som chcel a diskutoval som aj s pánom predsedom Národnej rady, aby sa vytvorila dohoda na strane celej parlamentnej opozície, teda strán aj nestrán, a nie je v mojich silách ani to teraz nechcem hádzať na pána predsedu Sulíka, ale hľadal som nejaký spôsob, ako to zrealizovať. Ja si neviem predstaviť, že by som oslovoval každého jedného poslanca nezaradeného, a zároveň a potom nebola by dohoda, vyberal by som si ja.

    Tá dohoda bola aj s pánom predsedom Národnej rady. Bavil som sa o tom aj s pánom predsedom vlády, že treba zaujať nejaký postoj, ktorý je korektný vo vzťahu aj k opozícii, aj je nejako konštruktívny. Požiadal som pána predsedu Sulíka vzhľadom na to, že to je najsilnejšia opozičná parlamentná strana, a poprosil som ho. On zobral túto moju prosbu aj zareagoval na ňu tak, ako viete, listom, kde došlo k nejakej dohode parlamentnej opozície. A, samozrejme, ak je niekto – a teda povedzme vy alebo vaša strana – nespokojný, alebo možno opoziční poslanci, neviem, ako to prebiehalo, je to legitímne, len nie je to jednoduché nájsť nejakú mieru konsenzu na tri miesta. Ja považujem túto vec za najmožnejšiu, ako sme ju riešili, týmto spôsobom a najkorektnejšiu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa? Nechcete. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o zákone, ktorý nám vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Je to zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Prosím pani spravodajkyňu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Vzhľadom k tomu, že doobeda pani poslankyňa Jurinová nedokončila svoje vystúpenie, jej teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia... (krátky rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.)

    Tak dovoľte, aby som pokračovala v tom, čo som začala pred obedom. Zhrnula som možno spôsoby, ktoré sa nepáčia, práve tie spôsoby sa nepáčia opozícii, akým; spôsoby, ktorými ste tento zákon pripravili. Hovorila som o tom práve v tom predpoludňajšom mojom vstupe. A neviem ani, ako pokračovať.

    Vládna koalícia sa nevie podľa mňa vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov. A preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci radšej nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali obmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. No a takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na a len na umlčiavanie opozície. V konečnom dôsledku toto priznal aj sám premiér, keď povedal, už to tu bolo aj minule niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou.

    Ja len podotýkam, my nie sme deti pána Danka, s ktorými by mal robiť poriadok. Pýtam sa, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to vlastne znamená – urobiť poriadok s opozíciou. Podľa toho, ako tá novela vyzerá, poriadok s opozíciou urobí vtedy, keď zmení rokovací poriadok tak, aby nám zatvoril ústa, aby sme mali čo najviac obmedzené možnosti v prejavoch. A znova pripomeniem, že, páni, vy si uvedomte, že za toto všetko môžete sami svojou nečinnosťou voči kauzám, ktoré sa na verejnosť predierajú.

    Na vašej novele ma veľmi prekvapilo, ako negatívne ste pristúpili k novým zobrazovacím metódam a materiálom. Žiaden obrázok, teda hovorím obrázok, nieže zakážete plagáty veľké, ale zakážete akékoľvek zobrazovacie prvky. Žiaden obrázok, žiaden graf, nič, len reč. Niekedy suchú, niekto má ten prejav lepší, len reč. Žiadne nové technológie nevsúvate, ba práve naopak. Použijem pero, ktoré dokáže ukazovať, nahrávať alebo fotiť, ja ho síce použijem na písanie, ale ako to vyhodnotíte vy, vládna väčšina, že som chcela klamať a budete ma za to disciplinárne stíhať? Mobil, ktorý mám položený na lavici a dokáže aj fotiť, aj nahrávať, opäť budete sledovať, či ho mám na lavici, či som nehala alebo či ho mám vypnutý, či som ho nehala v salóniku?

    Bola by som rada, ak by rokovací poriadok obsahoval iné zmeny, ktoré by fungovaniu parlamentu prospeli. K lepšiemu fungovaniu parlamentu prospeli, a to napr. povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné.

    Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmich dní je predseda povinný zvolať schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť ju aj odrokovať? To čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii?! Je to hanba a prznenie parlamentu! Ešte raz zopakujem, toto je hanbou parlamentu, že dokážete dôležité témy odsúvať a odsúvať a čakať, že zapadnú prachom.

    Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Česť výnimkám! Pamätám si výnimku ministra Kažimíra včera pri službách, pri sociálnych službách ministra Richtera, ale opäť, jak keby sa báli odpovedať na všetky položené otázky. Prečo neriešite skôr toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Naozaj máloktorý reaguje na rozpravu. A ak si spomínate na to, aké ovácie vlastne zožal minister Kažimír za to, že sa dal do komunikácie s opozíciou, tak určite, ak by ste si na toto spomenuli, tak by ste si povedali, že áno, je to opodstatnené a je veľmi dobré, ak dokáže minister odpovedať. Ibaže by ste mali takých ministrov, ktorí sa boja odpovedať, pretože nie sú dostatočne podkutí.

    Dokonca sme sa dozvedeli aj to od ministra Kažimíra, čo by bol ochotný prijať v zákone o hazarde od opozície. Takže takto by sme si mohli predstavovať aj budúcu komunikáciu ministra s plénom.

    Takže ešte raz otázka: Prečo neriešite takéto veci v novele rokovacieho poriadku?

    Alebo možnosť vystúpiť na požiadanie všetkým ústavným činiteľom. Predsa len sme tu už boli svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci, poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože išlo o ústavného činiteľa. Ombudsmanka nie je, úrad ombudsmana nie je vytvorený obyčajným zákonom. Ombudsmanka je ústavný činiteľ.

    Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené ministrom? Mám na mysli hodinu otázok a i interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede, častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás tak isto zrejme netrápi.

    Čítali ste si niekedy odpoveď na interpeláciu svojho ministra? Náhodne možno práve pri opozičných. Stalo sa mne osobne, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu otázku. Ale dostala som päť strán písomného textu. Sami uznáte, že toto asi veľký zmysel nemá. Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na kontrolnú činnosť opozícii, ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.

    Vás netrápi napríklad, že často vy sami koaliční poslanci spochybňujete kontrolnú funkciu parlamentu poslancov a nemáte záujem ani toto riešiť? Hovorilo sa o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, spomínala to kolegyňa Shahzad. Viete, že existujú rôzne načúvacie zariadenia, áno, dnes nás tu nemusí trápiť, lebo dnes tu nemáme takú kolegyňu, ktorá by takéto zariadenie potrebovala. Ale aj toto do budúcna môže spôsobiť problémy. Aj toto je dôvod, prečo nemôžeme byť moderným parlamentom.

    Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov nepoužíva rovnaký meter. Rozumiete tomu, že pri takto nastavenom zákone opoziční poslanci nemajú dôveru vo vedenie, ktoré je nastavené proti opozícii? Pritom vo výboroch, viete, že máte sami väčšinu. Nie je vám trápne brať si na seba osobovanie si rozhodnutia o kolegoch, ktorých nemáte radi? Máte väčšinu, takže sú opodstatnené obavy, že novela rokovacieho poriadku, tak ako je navrhnutá, aj s právomocami, ktoré ste dali predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať na potrestanie opozičných poslancov.

    Na túto parlamentnú schôdzu kolegyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená novela ústavy, kde žiadame, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci, chce poslancov súdiť, dávať pokuty, navrhovať disciplinárne konania, tam, kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť nestranný, aby mal povinnosť byť nestranný.

    Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách s parlamentnou demokraciou. No a keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si tak isto vybral zopár hrozienok. Poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii, aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú, ale ak, tak sa poďme, to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky, a nie stranícky.

    Namiesto transparentov, bankoviek by bolo vhodné riešiť práve problematiku prílepkov, ktoré častokrát trápia našu legislatívu. Možno aj skráteného legislatívneho konania a jeho opodstatnenosti, ktoré hneď vlastne na prvých dvoch schôdzach Národnej rady v tomto volebnom období boli predstavené. Takže nie normálne zákony, ale skrátené legislatívne konania bolo to, čím ste sa predstavili. Práve takáto prax je na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.

    Predseda rád hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, alebo či má na ruke 10-tisícové hodinky. Slušnosť je to a bolo by to, bola by to, keby sa pán, keby pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho vy nebudete kryť za kauzy DPH, že tendre na výstavbu diaľnic a opravy ciest nebudú predražené a nebudú s vesmírnymi províziami.

    Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A slušné je aj to, ak firma, ktorá dokončila dielo od štátu, za to aj dostane zaplatené a nebude zastavená firmami, ktoré sú nalepené na štátne organizácie, ktoré jej financie ani neposunú. A financie za prácu, ktorú firma vykonala, zostanú práve v tej sprostredkovateľskej firme. Takže toto všetko by bolo slušné, ak by sa podarilo naplniť. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.

    Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby návrh stiahla, aby ste prijali pripomienky prezidenta a, tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Myslím si, že tento rokovací poriadok, táto novela bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie ako toto volebné obdobie bude trvať.

    Na záver si už dovolím len citovať slová pána prezidenta: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného návrhu zákona znamená len tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ako základný princíp demokratickej spoločnosti. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus."

    Ešte mi dovoľte pár poznámok k vystúpeniu; nie je tu pán poslanec; pána poslanca Číža, ktoré som nestihla povedať vo faktickej poznámke. Veľmi rád používa termín, že práve vláda Ivety Radičovej alebo parlament pod vedením Richarda Sulíka použil jediný raz televízory. A práve o to ide, že použila televízory na skrátenie alebo na regulovanie času vystúpenia poslancov jediný raz. A vy to idete urobiť na každom zasadaní, pri každom jednom vystúpení a pri každom jednom poslancovi. Zrejme nie ste schopní pochopiť ten rozdiel.

    Pán Číž sa vyjadroval, že pán predseda nechce zneužívať svoje postavenie. Ale my sme sa o tom zatiaľ nemali možnosť presvedčiť. Stále sa presviedčame len o opaku. Ja sa neviem ubrániť dojmu, že to, ako si začal prisvojovať túto budovu, túto ustanovizeň, je mi proti srsti a nechcem, aby to takto pokračovalo. Národná rada patrí všetkým občanom – tak ako jemu, tak aj všetkým ostatným poslancom a obyvateľom, občanom Slovenska.

    Veľmi radi sa ohrádzate tým, že je zlé, ak poslanci čítajú telefónne zoznamy. Ja si nepamätám, že by niekedy poslanci čítali zoznamy alebo čokoľvek iné, ktoré nesúviseli s predkladanou témou. Ak aj čítali, čítali len témy, ktoré súvisia s bodom, ktorý sa práve prerokovával. A najviac ma irituje to, keď sa idete tváriť, že vy naozaj budete schopní posúdiť, či rozprávame k veci alebo nie. Častokrát viete, ak rozprávate o problematike zoširoka, zájdete do rôznych oblastí, ale v konečnom dôsledku vždy sa to zbehne len pri jednom. To, že napríklad korupcia sa nachádza v každom jednom príspevku, je úplne logické, lebo korupciou zväčša všetko začína a všetko končí.

    Dovoľte mi teda poslednýkrát, aby som vyzvala poslancov koalície, aby podporili pripomienky prezidenta a aby vrátili tento návrh zákona už nieže z kratšej cesty, z tejto dlhej cesty, ale aby si nerobili do budúcna zbytočne hanbu. Je veľa vecí, ktoré by bolo dobré opraviť v rokovacom poriadku. Bohužiaľ, ani vy sami ste sa nemohli toho ujať, pretože ste sami pri predkladaní nemali dostatok času, aby ste urobili poriadnu novelu rokovacieho poriadku. A to je na škodu veci nielen pre opozíciu, ale aj pre vás. Takže žiadam vás o neschválenie tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenia pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nakoľko pani poslankyňa to isté hovorí, čo všetci, že Národná rada patrí každému, všetkým občanom, tak dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov zo základnej školy z najväčšej oravskej dediny Zákamenného. Buďte vítaní.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

  • Chcem poďakovať kolegyni Erike Jurinovej za to, že v dvadsiatich, v necelých dvadsiatich minútach dokázala vyjadriť sa k celkovej novele rokovacieho poriadku. Na rozdiel od mňou už spomínaného pána kolegu Číža, ktorý nám 40 minút rozprával o tom, ako sa máme vedieť vyjadriť do 20 minút, a v podstate vykrádal význam obsahu slov celých 40 minút. No ale asi je ťažké hľadať studnicu múdrosti v kaluži blata.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Jurinovej za jej príspevok. Chcem len pripomenúť, že ona tiež pochádza z Oravy, aj pre tých, čo počúvajú na balkóne, a srdečne vás pozdravujem, milí žiaci.

    Pokiaľ ide o jej príspevok, ja by som, ja som pozeral, ako funguje aj nemecký Bundestag vo vzťahu k nejakým pravidlám. Čo ma zaujalo na pravidlách prejavu v nemeckom Bundestagu, tak je to, že predsedajúci by mal viac počúvať možno, ako je to u nás. A dokonca majú tam aj také pravidlo, že môže toho rečníka niekedy akože upriamiť na predmet toho, tej prejednávanej témy. Toto ma zaujalo, to je celkom zaujímavé, že možno nejaké pravidlo by ešte sa hodilo, že ako primeť tých rečníkov k tomu, aby neodbáčali od tej témy, či už nejakým zazvonením, alebo upozornením. Takže, žiaľ, nenašiel som to, čo som chcel nájsť, lebo aj Nemci majú isté reštrikcie, pokiaľ ide o čas prejavu, majú to limitované na nejakých 15 minút, ale keď klub požiada, tak môže ten čas byť predĺžený aj na 45 minút.

    Takže, takže isté pravidlá áno, sú aj v iných parlamentoch. Ale zásadne chcem podčiarknuť ten rozmer tej istej nespolupráce, ktorá bola pri prijímaní tohto zákona. Nehovoriac o tom, že argumenty prezidenta by mala vládna koalícia poriadne zobrať v úvahu a sa nimi do dôsledkov zaoberať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    Takisto teda pozdravujem žiakov z Oravy ako ich, ako ich, alebo ako tá, ktorá pochádza z Oravy. Áno, ako vaša rodáčka. Ale o inom.

    Pán poslanec Marosz tunak hovoril o tom, že aj inde sú reštrikcie. Samozrejme, že viem, že sú reštrikcie rôzneho druhu, ktoré platia v parlamentoch už dlhé roky. Možnože takýmto spôsobom už tie parlamenty aj vytvorili regulácie hneď na začiatku.

    U nás sa to deje po dvadsiatich piatich rokoch, kedy nemám pocit, že nastala situácia taká, že je zablokované parlamentu, že sa nedá ďalej pohnúť, že rokujeme nepretržite mesiac v kuse, nemáme čas stretnúť sa s rodinami, nie, nie, nie. Pozor! Toto sa vlastne nikdy nedialo.

    Pripomeniem len, kedy sa rokuje napríklad v noci. Keď podá opozícia návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, zásadne sa rokuje v noci. Zásadne. Začne sa, ja neviem, o druhej, o druhej a povedia "do dorokovania". To znamená, že ak my naozaj chceme reálne rozprávať o téme, tak aby sme boli schopní povedať niečo k veci, nezostane nám nič iné, iba začať obštrukciou v snahe rozprávať čo najdlhšie, aby sa kolegovia dostatočne mali čas pripraviť.

    Áno, takže vy spôsobujete sami to, čo sa tu deje. Sama koalícia spôsobuje stav, ktorý nazývate neúnosný a ktorý nazývate hanlivo všelijakými menami. Prosím vás, uvedomte si to, že nie opozícia spôsobuje takéto veci, ale neriešenie káuz, ktoré vy takýmto spôsobom kryjete.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil k vrátenému návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident Andrej Kiska.

    Veril som, že pán prezident k tomuto kroku pristúpi, ale keď som si prečítal rozhodnutie, tak ma naozaj veľmi, veľmi milo prekvapilo a ešte raz som mu veľmi za neho vďačný. Argumenty, ktoré predložil, jednoznačne potvrdzujú naše doterajšie slová, že predloženou novelou rokovacieho poriadku vládnej moci nejde o nič iné len o útlak a šikanu opozície v Národnej rade, ako, myslím si, že pri tejto príležitosti povedala Veronika Remišová a dovolím si od nej toto vyjadrenie skopírovať.

    Áno, všetky krajiny na svete majú vládu, len demokracie majú opozíciu. Ale keď má byť opozícia opozíciou vládnej moci, musí mať priestor slobodne sa vyjadrovať a kritizovať a upozorňovať na chybné kroky vládnej moci.

    Keď si pozriete video z roku 1998, kedy Robert Fico ako predseda vlády – a je to človek, ktorý dnes má kľúče od miešačky a rozhodol aj o tom, že tento návrh zákona do Národnej rady príde –, ako obhajoval slobodu vyjadrovania sa, tak hovoril, že sloboda vyjadrovania nie je len umožnenie opozícii hovoriť ľúbivé fakty pre vládnu moc, ale prinášať aj informácie častokrát šokujúce aj šokujúcim spôsobom. Presne to nám chcete zakázať. Chcete, aby sme v pléne Národnej rady mohli slobodne prezentovať svoj názor nielen ústne, kedy nás chcete obmedziť na dĺžke rozpravy, ale chcete nám zakázať použitie akýchkoľvek vizuálnych pomôcok.

    Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali, že Danko si tu zorganizoval za naše spoločné peniaze – a chcel by som povedať študentom z Oravy zo Zákamenného, že za peniaze ich rodičov –, že Andrej Danko, predseda Národnej rady, s odobrením podpredsedu Národnej rady pána Bugára, ktorý pred chvíľkou vás, študenti, tu vítal, si zorganizoval večeru, pri ktorej len za kultúrny program pri trojhodinovej večeri dal 72-tisíc eur z peňazí, ktoré zaplatili do štátneho rozpočtu vaši rodičia. Čiže pozdravujte na Orave.

    Chcete nám zakázať, aby sme tu hovorili o kupovaní, jednoznačnom kupovaní hlasov rómskych spoluobčanov, kde záhadne pán poslanec Chudík a pán poslanec Kubánek za politickú stranu SMER – sociálna demokracia iba v obvode II Rakúsy záhadným spôsobom získali 154, resp. 143 hlasov, hoci ich nikto v tej osade nepozná. Ak takéto niečo tu nabudúce ukážeme, po tom, ako schválite tento rokovací poriadok, nám chcete dať pokutu 2-tisíc eur. Ak to urobíme opakovane, 4-tisíc eur.

  • Rečník ukázal smerom k plénu graf.

  • Chcete nám zakázať vám nastavovať zrkadlo a ukázať, že vizuálne pomôcky v tomto pléne sa v minulosti bežne používali a používal ich aj pán podpredseda Národnej rady, ktorý mal na bilbordoch pred voľbami napísané "charakter", a to je pán Bugár na tejto fotografii vpravo a drží pred Ivanom Lexom vizuálnu pomôcku, na ktorej je napísané "kriminál za zločiny", niekedy v roku 1996, čiže pred dvadsiatimi rokmi.

  • Rečník ukázal plénu fotografiu.

  • Chcete nám zakázať ukázať takúto vizuálnu pomôcku, ktorá hovorí o tom, že počas vlády SMER-u ste zvýšili dlh Slovenskej republiky o 171 %, alebo inak povedané o 26 miliárd eur, čo, podotýkam, je viac jako päťnásobok toho, čo Slovenská republika za rok vyberie na DPH.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • Chcete nám zakázať vám ukazovať fakty, nadstavovať vám zrkadlo a s touto nepríjemnou pravdou vás konfrontovať.

    Chcete nám nabudúce zakázať, aby sme upozorňovali na to, že si tu Andrej Danko potajme prijme dohodu, že zvýši platy poslancov o 26 %, resp. o nejakých 927 eur.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali vizuálnu pomôcku o tom, že pán Kaliňák záhadným spôsobom zbohatol práve od momentu, kedy sa stal ministrom vnútra.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • Keď v roku 2004, 2005 mal ročný príjem okolo 600-tisíc korún, zrazu od nasledujúceho roku, keď sa stáva ministrom vnútra, má ročný príjem skoro 12 miliónov korún. Chcete nám zakázať, aby sme túto nepríjemnú pravdu vám tu predkladali a vás s ňou konfrontovali. Ale to je našou úlohou.

    Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali rasistické bilbordy SNS alebo bilbord, ktorý SNS-ka šírila vtedy, keď Andrej Danko, predseda Národnej rady, už bol podpredseda Slovenskej národnej strany a bol na druhom mieste kandidátky za Slovenskú národnú stranu v roku 2012.

  • Rečník ukázal plénu ďalší materiál.

  • Na tom bilborde stálo "Matovič chce dostať Cigánov do parlamentu", len aby ste to vedeli. Najrasistickejší bilbord alebo jeden z dvoch najrasistickejších bilbordov, aké Slovensko zažilo. Toto bol priamy útok na Petra Polláka, ktorého sme dali na zvoliteľné miesto a ktorý tým pádom mal reálnu šancu sa do parlamentu dostať a následne sa aj sem dostal, len teda Andrej Danko aj s Jánom Slotom, svojím učiteľom, sa do toho parlamentu vtedy nedostali.

    Chcete nám zakázať, aby sme vás konfrontovali s bilbordom, ktorý Andrej Danko ako zástupca, jediný zástupca Slovenskej národnej strany v Ústrednej volebnej komisii v roku 2010 vlastným telom do krvi obhajoval a hovoril, že vôbec nič predsa na ňom nie je rasistické.

  • Rečník ukázal plénu ďalšiu fotografiu.

  • Tento bol najrasistickejší bilbord, aký Slovensko v modernej histórii zažilo, a tým pádom človek, ktorý ho obhajoval, sám je rasista. Áno, Andrej Danko je rasista iba preto, lebo tento bilbord obhajoval, a poviem to, či tu chránený imunitou, ako aj pred tými dverami, nechránený imunitou, kedykoľvek.

    Hanbím sa za poslancov MOST-u – HÍD. Za poslancov, ktorí pred voľbami sa nehanbili skrývať za bilbordy, na ktorých si napísali, že "charakter rozhoduje". Za poslancov, ktorí v minulosti sa tvárili, že bojujú za ochranu demokracie, proti akýmkoľvek nejakým náznakom obmedzovania demokracie, za poslancov, ktorí dnes mlčia a len stláčajú tlačítka za extrémne nedemokratický zákon a ktorí vopred hovoria, že ešte nepodporia pripomienky prezidenta, lebo zrazu im to nevyhovuje. Za poslancov, ktorí mali na bilbordoch napísané, že "charakter rozhoduje".

    Zároveň by som chcel upozorniť na to, že rovno premiér Slovenskej republiky naposledy a aj opakovane, ale naposledy to bolo v Sobotných dialógoch, vedome, úmyselne, krivo obvinil opozíciu z toho, že tu pri vystúpeniach koaličných poslancov opoziční poslanci kričia na vás ako koaličných poslancov, "zabiť, obesiť, upáliť", citujem Roberta Fica. Nikdy v živote takéto slová tu v tejto sále nepadli, ale necháte sa viesť takýmito akože argumentami a dovolíte Robertovi Ficovi verejne v takýchto veciach, závažných veciach klamať.

    Zároveň ma veľmi mrzí, že falošne argumentujete. Vyhovárate sa na to, že však Sulík to bol, ktorý zaviedol reguláciu vystúpení, a tým pádom je to spravodlivé. Ale to bol práve ten moment, že vtedy, áno, hrozila obštrukcia, že by sa, myslím, že to bolo prijatie štátneho rozpočtu, že by sa možno nestačilo prijať ten štátny rozpočet, ak by sme spustili tú obštrukciu, že niekoľko dní by tu opozícia blokovala parlament, a vtedy presne tak ako rokovací poriadok umožňuje a aj dnes každému umožňuje, každému predsedovi Národnej rady, vopred pred začiatkom rozpravy povedal, každý poslanecký klub dostane presne podľa toho, koľko má poslancov, čas a rozdeľte si ho medzi seba. Keď aj vtedy dostala opozičná strana SMER, neviem, myslím si, že 12 hodín času k dispozícii na to, aby rozprávala, možno to nebolo úplne demokratické, na druhej strane bolo to výnimočné, použité vo výnimočnej situácii a spravodlivé voči každému.

    Dnes princíp, ktorý chcete silou-mocou aj napriek prezidentovmu vetu zaviesť, nie je v ničom spravodlivý voči každému, lebo jedného zakomplexovaného chudáčika tu postavíme nad všetkých, a to bude Andrej Danko. Človek, ktorý tento zákon predkladá len preto, lebo nenávidí Matoviča, nedokáže sa konfrontovať s tým, a dovoľte, aby som si spravil ďalšiu vizuálnu pomôcku, veľmi teda zložitú, nedokáže sa konfrontovať s tým a postaviť sa zoči-voči svojim voličom a bojí sa tohto jediného čísla (rečník napísal číslo na hárok papiera a ukázal ho plénu). To je takisto vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať pokutu 2-tisíc eur. Keď to zopakujeme, 4-tisíc eur. To je 52. To je číslo miliónov korún, ktoré Andrej Danko so svojím tatíčkom vytuneloval zo sprivatizovanej firmy Lesostav Revúca v roku ´97 a ´98. Túto firmu od Mečiara kúpili za babku, vytunelovali za tri roky odtiaľ celý majetok, Andrej Danko ako člen predsedníctva tejto, či predstavenstva tejto firmy, čiže priamo zodpovedný za konanie tejto firmy, sa tomu prizeral, priamo organizoval tunelovanie sprivatizovaného majetku, vytuneloval odtiaľ 52 miliónov korún, ktoré na dnešné peniaze je možno plus-mínus to, čo ukradol Bašternák za rok, tých 8 miliónov eur, a následne nezaplatil štátu kúpnu cenu, zdravotkám odvody, sociálke odvody. A čo je donebavolajúci hriech podľa Biblie, ktorou sa Andrej Danko veľakrát štíti a za ňou skrýva, je, že nezaplatil spravodlivú mzdu svojim zamestnancom. Roky, roky sa následne s ním súdili nato, aby tí, ktorí teda do toho sporu išli a mali na to peniaze, svoje peniaze, nejakým spôsobom aspoň odrobinku z toho vymohli.

    Tohoto čísla sa Andrej Danko bojí. Bojí sa toho, že ho tu budem s týmto číslom konfrontovať a naveky budem všetkým ľuďom pripomínať, kto tu je predsedom Národnej rady. Že to je obyčajný zlodej, ktorý okradol vlastných zamestnancov, okradol štát, sociálku a zdravotku.

    Falošne argumentujete takisto tým, že tu niekto, alebo lepšie povedané, hovoríte, že opozícia vedie dlhodobú obštrukciu činnosti Národnej rady a vy ju potrebujete sfunkčniť. A ja sa pýtam, čím tu dlhodobú robíme obštrukciu. Nebodaj tým, že predkladáme návrhy zákonov, nebodaj tým, že máme faktické poznámky, nebodaj tým, že chodíme do rozpravy? To je obštrukcia alebo to je práca, za ktorú sme každý jeden z nás platený? Máte pocit, že tých dokopy možno 15 týždňov v roku, ktoré tu strávime a za to zoberieme plných 12 mesačných platov, čiže inak povedané, za 48 pracovných týždňov, že to je nejako príliš, že tu niekto rozťahuje príliš rozpravu a chcete byť doma skôr? Máte pocit teda, že ste prepracovaní z tých 15 týždňov v roku, za ktorých dostanete 12 krát 3-tisíc eur na účet? Že teda chcete robiť iba nejakých sedem-osem týždňov, lebo tých pätnásť je moc?

    Máte pocit, že toto je fér voči zamestnancom, miliónom zamestnancov, ktorí na Slovensku hrdlačia a musia si poctivo odmakať 40 hodín každý jeden z nich týždenne? Máte pocit, že toto je fér voči tým zamestnancom, ktorí musia chodiť na tri, na štyri smeny, ktorí musia robiť v soboty, v nedele? Máte pocit, že toto je fér konanie voči tým matkám, ktoré opatrujú postihnuté deti za almužnu? Máte pocit, že toto je fér voči ľuďom, ktorí poberajú sociálnu dávku 63 eur mesačne?

    Máte pocit, že potrebujete robiť kratšie? Preto nám potrebujete zavrieť ústa? Lebo ste tu príliš dlho, tu sedíte na zadku? Už chcete byť niekde? Pán Kvorka možno v cigánskej osade pri Martine, však všetci vieme, čo tam chodieva robiť. Druhí z vás, čo by ste išli robiť, keď získate navyše teda ten voľný čas? Máte pocit, naozaj pocit, že je fér voči tým ľuďom, ktorých som vymenoval, snažiť sa o čo najkratší pracovný čas, ale zároveň sa nesnažiť o to, aby ste mali nižšie mzdy? Ja nemám ten pocit, že to je fér.

    Chcem zároveň vyjadriť poľutovanie nad tým, že ak prijmete tento zákon, áno, zavrete ústa všetkým, a teraz to nemyslím dehonestujúco, všetkým neslobodným poslancom Národnej rady. Opozičným teraz myslím. Lebo po tomto, keď prijmete tento zákon, že im budete hroziť, že keď tu ukážu rasistický bilbord Andreja Danka, ktorý obhajoval do poslednej kvapky krvi na Ústrednej volebnej komisii, tak zrazu im za to budete hroziť disciplinárnym konaním a dvetisíc eurami pokuty.

  • Rečník opäť ukázal jednu z fotografií.

  • Áno, moji kolegovia v opozícii, absolútna väčšina z nich, jednoducho ten bilbord tu neukážu, lebo nebudú si môcť dovoliť okradnúť svoju vlastnú rodinu o dvetisíc eur. Samozrejme, ešte duplom, keď im budete hroziť ďalšou, prípadne keby to urobili druhýkrát, že 4-tisíc eur. Za to, že vám iba nadstavia zrkadlo, vy im chcete zobrať viac ako mesačný plat. Samozrejme, 95, 99 percent opozičných poslancov skloní hlavu pred týmto útlakom a touto šikanou a týmto ich zastrašíte.

    Ale ja vám z tohto miesta chcem sľúbiť, že všetky tie bilbordy, všetky tie vizuálne pomôcky, ktoré zakážete mojim kolegom ukazovať, ja vám ich tu ukážem. Budem vám ich ukazovať v rovnakom množstve, ako by sme ich ukazovali všetci, a ja si na seba tie pokuty zoberiem. Keď chcete, môžte mi dať denne aj 50 pokút za to, že vám tu ukážem pravdu do očí. Za mojich opozičných kolegov to robiť budem a dávam im týmto verejnú ponuku, aby neohrozovali rozpočty svojich rodín, budem to za nich robiť ja. Keď to chcete, budete to mať! A budete to mať krutejším spôsobom podané, ako by ste to mali, ak by ste nechali slobodne prejaviť slobodný názor svojich opozičných kolegov. Každému jednému z vás tu budem nadstavovať zrkadlo, na každého jedného z vás si nájdem tú najmenej príjemnú vec, ktorou vám veľmi nepríjemne budem znepríjemňovať život, lebo jednoducho to nie je fér, to, čo robíte.

    Preto vás vyzývam, skúste ísť z kratšej cesty späť. Pán prezident vám dal túto možnosť. Stačí, ak niektorí z vás neposlúchnete príkaz vašeho straníckeho šéfa, ak niektorí z vás počas hlasovania možno pôjdu na kávu dozadu do parlamentného salónika a nedovolíte, aby tento náhubkový zákon v pléne Národnej rady bol prijatý.

    Ešte raz vám hovorím, nepomôže vám to, ak si myslíte, že takýmto spôsobom Matovičovi zavrete ústa. Nezatvoríte, tých vizuálnych pomôcok a bilbordov a transparentov tu budete mať dvakrát, trikrát viac a omnoho nepríjemnejších, ako ste ich mali doteraz. A preto vám hovorím druhý, tretí, piatykrát, mňa pokutami nezastrašíte. Jednoducho moja sloboda je mi omnoho cennejšia jako to, že či budem mať pár tisíc eur navyše na účte alebo nie. Svoju slobodu považujem za najcennejšiu, ktorú sme si práve v tomto období pripomínali výročím, ktorú sme si 17. novembra na námestiach vyštrngali. Ja pevne verím, že aj niektorí z vás z vládnej moci ste na tých námestiach boli alebo vaši rodičia. Pevne verím, že keď sa zamyslíte nad tým, za čo sme štrngali na námestiach niekedy aj v krutom mraze, tak si uvedomíte, že určite to nebolo to, že budete zatvárať ústa opozícii.

    Možno pár čísel a pár ďalších vizuálnych pomôcok, aby ste si uvedomili, že hovoriť v parlamente pravdu a v podstate umožniť opozičným kolegom hovoriť, je dôležité. Vizuálna pomôcka, za ktorú chcete dať 2-tisíc eur.

  • Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.

  • 534-tisíc detí sa narodilo od roku 1989 na Slovensku menej, ak by sa rodilo, ak by sme to porovnávali s tým, že ak by sa stále rodilo toľko detí ako v roku ´89 na Slovensku, 1989 na Slovensku. Vtedy sa narodilo približne 79-tisíc detí, posledné roky sa na Slovensku rodí okolo 55-, 56-tisíc detí. Inak povedané, chýba nám do budúcna viac ako pol milióna detí alebo do budúcna pol milióna budúcich pracujúcich. Keď dnes na Slovensku máme niečo vyše dvoch miliónov zamestnancov, tak za dvadsať rokov jednoducho tých zamestnancov nebude dva milióny, ale o pol milióna menej. Lebo tie deti tu nemáme akým spôsobom už nahradiť. Tie deti sa nerodili preto, lebo necítili ich rodiny bezpečné prostredie na to, aby tie deti priviedli na svet. Zároveň toto číslo nám spôsobí v budúcnosti obrovský problém.

    Stojíme nad priepasťou, ktorá sa volá demografická kríza, kedy tu nebudú ľudia, ktorí by robili na naše budúce dôchodky. Možno my v priemere v parlamente sme, neviem, 45-, 47-, 48-roční. Za dvadsať rokov pôjdeme do dôchodku a otrčíme dlaň voči štátu. Otrčíme dlaň voči našim deťom a vnúčatám, ale hlavne tí ostatní, všetci ľudia, lebo myslím si, že my poväčšine budeme dobre zabezpečení. Ale tí ostatní ľudia práce, tí, ktorí žijú zo 400, 500, 600 eur, budú normálne spravodlivo očakávať, že tak ako oni robili na dôchodky svojich rodičov, sa ujde dôchodok aj im. Týchto ľudí práve kvôli tomuto donebavolajúcemu číslu vystavujeme riziku, že polovička slovenských dôchodcov v budúcnosti bude chodiť po kontajneroch, lebo nebudú tu deti, nebudú tu ľudia, ktorí by robili na budúce dôchodky. Tieto deti sa nenarodili iba preto, lebo slovenskí politici za všetkých 27 predošlých vlád, ktorých súčasťou každej jednej bola niektorá z vládnych strán súčasného zlepenca, rozkrádali vo veľkom naše spoločné peniaze. Toto číslo, toto memento nám tu zakazujete ukazovať, aby sme vás konfrontovali s pravdou. Som rád, že teraz niektorí máte hlavy dole.

    Ďalšia vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať 2-tisíc eur pokutu.

  • Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.

  • Dve miliardy eur je suma, o ktorú Slovensko každým rokom prichádza na podvodníkoch typu Bašternák. Slovensko má síce sadzbu DPH 20 %, ale takzvaná efektívna sadzba DPH, to znamená, v priemere koľko vlastne vyberieme, je necelých 15 percent. Inak povedané, viac ako štvrtina sa nám stráca pri podvodoch, ktoré ste umožnili urobiť kamarátovi Roberta Fica, kamarátovi Roberta Kaliňáka, kamarátovi Jána Počiatka Ladislavovi Bašternákovi. Toto sú peniaze, ktoré, ak by sme mali v rozpočte, ale ktoré evidentne tam dostať nechcete, lebo jednoducho naďalej umožňujete tieto podvody, aby sa konali. A ak na ne upozorníme, tak obviňujete tých, ktorí upozornia na podvody, a nie tých, ktorí ich páchajú. Toto sú peniaze, ktoré evidentne nechcete do toho štátneho rozpočtu, a radšej si zoberiete za rok dve miliardy eur pôžičky, ktoré následne naše deti budú splácať.

    Toto je číslo takisto z ďalšej vizuálnej pomôcky, ktorá vám je tak nepríjemná.

  • Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.

  • To je počet miliárd eur, o ktoré ste Slovensko zadlžili odvtedy, odkedy vládne SMER.

    Toto číslo je 39 miliárd eur, ktoré symbolizuje číslo, o ktoré sa zadlžilo celé Slovensko odvtedy, odkedy, vlastne od novembra ´89. Začínali sme približne s dvojmiliardovým dlhom, dnes dlh máme 41 miliárd. Čiže zvýšili ste ho, keď dobre počítam, o približne dvetisíc percent, dobre? Dobre.

    Ďalšia vizuálna pomôcka: 40 miliárd eur. Tí, ktorí sa podieľali na privatizácii, čiže Andrej Danko je, myslím si, že naozaj veľmi skvelým a svetlým príkladom a je to naozaj hanbou, hanbou, že v 21. storočí máme tunelára a zlodeja, privatizéra mečiarovského za predsedu Národnej rady. Toto je číslo, ktoré Slovenská republika stratila pri privatizácii, mečiarovskej privatizácii našeho spoločného majetku. Čuduj sa svete, že to číslo je plus-mínus rovnaké, ako je dlh alebo o koľko narástol dlh Slovenskej republiky, ktorý som ukazoval pred chvíľkou, tých 39 miliárd eur. Inak povedané, ak by ste za babku nevypredali štátny majetok podvodníkom typu Andrej Danko a jeho oco, tak by sme mali majetok, ktorý by nám bez problémov pokrýval naše dlhy. Inak povedané, boli by sme jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá by dlh nemala žiadny.

    Dovolím si teraz ísť stať po stati stanoviska pána prezidenta. Dovoľte mi, aby som si užíval to, že mi zatiaľ neobmedzujete môj čas. A priznám sa, že ak by takáto hrozba nebola, moje vystúpenie by bolo určite aj kratšie.

    Úvodnú stať preskočím, ale dovolím si teda odcitovať zo stanoviska pána prezidenta. Citujem: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."

    Ospravedlňujem sa pánovi prezidentovi, budem priamo každú jednu stať aj následne komentovať.

    Toto je verejná obžaloba najvyššieho ústavného činiteľa Národnej rady alebo vládnej moci, ktorá vládne dnes v Národnej rade Slovenskej republiky. Takéto niečo, takáto verejná obžaloba bola naposledy vnesená v čase mečiarizmu, kedy Mečiar sa snažil prelomiť všetko vo svoj prospech a napríklad vtedy, kedy Mečiar vydal svoje amnestie verejne známe, ktorými zakryl či už vyšetrenie únosu Kováča mladšieho, alebo vyšetrenie vraždy Róberta Remiáša. Vtedy tak isto bol prezident, ktorý bol hlasom svedomia a ktorý upozorňoval, že niečo tu nie je zdravé, niečo tu nie je dobré, niečo je choré, a následne tomuto človeku alebo prezidentovi, dali, samozrejme, za pravdu aj európske inštitúcie.

    Ešte raz, vaša snaha je politický tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Áno, je vám veľmi nepríjemné, že jediné právo, ktoré tu máme, a to je tak, ako som, áno, spomínal minule a čo teda sa Andreja Danka veľmi dotklo, lebo teda že vraj, ja teda som nebol nikdy v koncentračnom tábore a som to možno pre niekoho nevhodne, ale prirovnal s tým, že keď Židia v koncentračnom tábore mali jediné právo dýchať, slobodne dýchať, tak my ako opoziční poslanci tu máme jediné právo slobodne hovoriť a toto právo nám idete zobrať. Je to naše právo, ktorým bojujeme za záujmy všetkých ľudí, ktorí vás nevolili, ale aj za záujmy tých, ktorí si neuvedomujú z vašich voličov, že vaším konaním ich okrádate a spôsobujete práve to, čo som vám ukázal na mojich vizuálnych pomôckach.

    Pán prezident hovorí, že takýto účel zákona však nie je dovolený, že nemôžete utláčať opozíciu, nemôžete ju šikanovať, lebo to odporuje princípom právneho štátu podľa článku 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd aj jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Jednoducho nie je na tom nič slobodné, ak Robert Fico bude môcť chodiť na samodiskusie do TA3, do Slovenského rozhlasu, do Slovenskej televízie, bude môcť tam na nás kydať hnoj, bude môcť hovoriť o tom, ako tu opoziční poslanci sa vyhrážajú zabitím vládnym poslancom, čo nikdy v živote sa v tejto sále, pokiaľ mi moje vedomosti siahajú, nestalo. A takto verejne krivo obviňovať opozičných poslancov, opozíciu a my sa nebudeme môcť brániť, lebo nám zavrete po dvadsiatich minútach ústa, alebo nám neumožníte tu predniesť trebárs jeho výroky alebo ukázať nejaké vizuály.

    Pán prezident ďalej hovorí, že "základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny". Lebo práve o tom je demokracia, lebo demokracia nie je to, že vyhraj voľby a môžeš všetko, jako teda to povedal veľký mysliteľ a filozof, ktorý sa takto definoval, pán Pavol Paška, ale demokracia je to, keď vládna moc rešpektuje svoju menšinu a dovolí jej slobodne dýchať. Vy nám idete povedať, že dýchať slobodne budeme môcť iba 20 minút, viac už nie. Ukázať nejaký transparent alebo nejakú vizuálnu pomôcku, nebodaj dať si tic tac, lebo niekto má nedostatok cukru. Nie, nie, lebo veľký mysliteľ a filozof, ktorý nahradil iného teda mysliteľa a filozofa Pavla Pašku, Andrej Danko v tom prípade ukáže na nás spravodlivo prstom a povie 2-tisíc eur.

    Nehanbíte sa, neni vám to trápne? Za toho Danka by vám to mohlo byť trápne. To je zakomplexovaný chudáčik, ktorý si to neuvedomuje, že takto bude iba na smiech každému normálnemu človeku. Ale vy by ste ho mohli zabrzdiť a povedať mu: Chlapče, daj si studenú sprchu, nemaj bobky z toho Matoviča, nemusíš sa budiť štyri razy do noci a stále sa ti nemusí snívať, že sa ti zase zrazu niekde prisnije a nebodaj ťa príde prikryť. Daj mu pokoj, rieš skutočné problémy, ktoré ľudí trápia, skús sľúbiť aspoň alebo splniť aspoň niečo z toho, čo si ľuďom sľúbil pred voľbami, a nesnaž sa vsugerovať ľuďom, že najväčší problém slovenského parlamentarizmu, slovenskej politiky je to, že čo si napíše Matovič na tričko do parlamentu, že či si dá horalku Natália Blahová, či si Jožo Lukáč dá tic tac, alebo ja vám tu ukážem nejaké vizuálne pomôcky. Nie horalky, tic tacy a tričká sú problémom ľudí alebo teda problémom, ktorý ľudí trápi.

    Problémom, ktorý ľudí trápi, sú mzdy. To, že ešte 27 rokov po revolúcii naďalej zarábajú tri razy menej ako naši susedia v Rakúsku, to je problém. Problém je to, že tu je nejaký Ladislav Bašternák, ktorý požíva ochranu všetkých. Či už sú to úrady, súdy, polícia, prokuratúra, pán Bugár, pán Danko, pán Fico, všetci chránia jedného človeka, lebo zrejme je to ich biely kôň, cez ktorého perú svoje peniaze. Toto ľudí trápi. Ich netrápia horalky, tričká, tic tacy a nejaké vizuálne pomôcky, ktorými vám nastavujeme zrkadlo.

    Pán prezident ďalej hovorí, že "v slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady; v posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente".

    Áno, a je k tomu krásny dôkaz, že aj mnou opovrhovaný Pavol Paška, ktorý teda je autorom toho slávneho výroku "vyhraj voľby, môžeš všetko", si v prípade rokovacieho poriadku nedovolil siahnuť na práva opozície podieľať sa na jeho príprave, na prípadnej príprave novely rokovacieho poriadku. Pavol Paška sám tvrdil, že nepôjde do novely rokovacieho poriadku, aj nachystanú novelu rokovacieho poriadku stiahol a povedal, že pôjde do toho až vtedy, keď sa nájde aspoň 130 ľudí v parlamente, to znamená podľa jeho slovníka, podľa takej politickej hantírky povedané, keď ten návrh získa podporu naprieč politickým spektrom, alebo inak povedané, podporí ho nielen koalícia, ktorej bude vyhovovať, ale aj opozícia, ktorej práva rokovací poriadok alebo akákoľvek zmena rokovací poriadok nadstavuje.

    Andrej Danko opozíciu v tomto prípade doslova opľul a urobil si z nej srandu. My sme túto jeho hru prekukli od začiatku. Myslím, že SME – RODINA, kotlebovci, zrejme ho nepoznali, alebo ho otypovali trošku inak, predložili návrhy, ktoré si mysleli, že budú zapracované do novely rokovacieho poriadku. Andrej Danko sa im verejne vysmial. Povedal, že hlúposti, ktoré ktoviekto tam napísal, on tam zapracovávať nebude, a nič do rokovacieho poriadku nezapracoval.

    Pán prezident ďalej hovorí, že "v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany."

    A to je práve to, za čo tu všetci z opozície, myslím si, že v tejto veci sme na jednej lodi, bojujeme. My vieme, že nami budete opovrhovať, vieme, že keď predložíme 500 pozmeňujúcich návrhov, tak možno pri päťdesiatich si zoberiete ten návrh, okopírujete, predložíte ho sami a zahlasujete si, hoci nám ako opozícii ho neschválite. Vieme, že keď chceme, aby ste zahlasovali za náš opozičný návrh, tak veľakrát očakávate od nás hlboký, hlboký predklon, možno až s čelom na zemi. Vieme, že takýmto spôsobom nás buzerujete, šikanujete a že toto je váš štýl práce. My neočakávame od vás ani, že sa zmeníte, lebo jednoducho je to vaše DNA.

    A je mi len ľúto, že ľudia z MOST-u – HÍD, ktorí takéto správanie Roberta Fica a strany SMER v minulosti kritizovali, dnes pred tým skláňajú oči a vyžadujú od nás presne to isté. Pán Bugár, pomaly ako, ako tí stredovekí pápeži bude od nás očakávať, príďte a pobozkajte mi prsteň. Potom nejaký ten pozmeňujúci návrh možno podporíme, keď sa nad vami zmilujeme.

    My od vás neočakávame na základe toho, ako vás poznáme, že sa zmeníte. Ale chceme od vás, aby ste nám dovolili aspoň slobodne hovoriť, slobodne vás konfrontovať s tým, čo si o vašich názoroch myslíme či už my, alebo naši voliči. Chceme, aby sme mohli slobodne predkladať zmeny.

    A dovolím si možno pri tej príležitosti iba upozorniť na to, že keď hovoríte, že však stačí čas pri prednesení pozmeňováku 20 minút každému schopnému poslancovi, tak myslím, že na tejto schôdzi a bola to, myslím, že konkrétne kolegyňa Veronika Remišová predkladala pozmeňovák, ktorý, áno, dlho sa číta, ale vzhľadom na to, že rieši mnoho, mnoho vecí, v tom prípade to, myslím, že bol zákon o hazarde, sa nedá vysvetliť za 20 minút. Jednoducho naozaj sa to nedá.

    Na tejto schôdzi sme zažili rozpravu o štátnom rozpočte. Áno, nie sú tu parametre poslancov typu Ivana Mikloša, ktorí naozaj pri rozprave o štátnom rozpočte boli schopní mať jedenapol – dvojhodinové prejavy a naozaj každé jedno slovo k veci. Ale ja pevne verím, že takí poslanci tu postupne vyrastú alebo v budúcnosti prídu, ale aj mnohé z tých prejavov, ktoré zazneli pri tejto rozprave k štátnemu rozpočtu, boli omnoho dlhšie ako 20 minút a boli k veci. Samozrejme, neboli to od vás, neboli to od vládnych poslancov, lebo vy si myslíte, že plníte si vašu úlohu už iba tým, že hlasujete za to, čo vám sem z vlády príde. Ale týmto si trošku mýlite vaše poslanie, lebo parlament by mal kontrolovať vládnu moc a nie byť iba slúžkou vládnej moci.

    Pán prezident ďalej hovorí, že v tejto súvislosti pripomína, že "podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt vo voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne a obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty."

    Za túto časť a nasledovné slová som veľmi vďačný kancelárii pána prezidenta, lebo upriamuje práve pozornosť na to, čím by sa takáto novela rokovacieho poriadku zaoberať mala a ukazuje, krásne vyzlieka Andreja Danka donaha a ukazuje, že cisár je nahý. Lebo Andrej Danko sa zaoberá doslova absolútnymi nepodstatnými hlúposťami pri práci Národnej rady, ale nezaoberá sa tým, čo v skutočnosti by mohlo skvalitniť prácu Národnej rady.

    Pán prezident následne z toho upozorňuje na niektoré z problémov, ktoré v skutočnosti tu máme, a to je napríklad odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády. Zažili sme to v júni a, myslím, začiatkom júla. Boli dve schôdze, kedy bola naozaj mimoriadna okolnosť a chceli sme všetci o tom tuná z opozície s vami z vládnej koalície hovoriť. Áno, vtedy prepukla kauza Bašternáka a bolo to už pár mesiacov už potom, ale vrcholila kauza Bašternák a chceli sme vás konfrontovať s tým, že ako je to možné, že naďalej minister vnútra je ďalej ministrom, keď Robert Fico nám v minulosti opakovane sľúbil, že keď niekto, keď niekto, doslova povedal, do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu.

  • Rečník ukázal plénu ďalšiu vizuálnu pomôcku.

  • Pán premiér nám dal takýto verejný prísľub, aj svojim voličom, aj svojim nevoličom.

    A my sme úplne legitímne a na základe ústavy chceli si uplatniť naše ústavné právo. Chceli sme zvolať mimoriadnu schôdzu, aby, samozrejme, prebiehala, nielen bola zvolaná, a chceli sme sa o tejto problematike a vážnej problematike na pôde Národnej rady ako najvyššej zákonodarnej inštitúcie na území Slovenskej republiky sa s vami ako vládnymi poslancami rozprávať a konfrontovať aj ministra vnútra, aj Roberta Fica, čo sa stalo, keď si nechce splniť svoj sľub.

    Vy ste nám toto právo zobrali! Odročili ste rokovania o mimoriadnej schôdzi de facto donekonečna a prebehla až po troch mesiacoch. Toto je problém, ktorý tu máme. Ten, s týmto problémom by sme sa mali vysporiadať, lebo Národná rada naozaj má kontrolovať vládnu moc a nemá byť slúžkou vládnej moci. Vy ste urobili z parlamentu tým rozhodnutím, že ste poslúchli Roberta Fica, aby sa o nepríjemných veciach tu nerozprávalo, ste urobili z parlamentu rohožku, handru, špinavú handru, ktorú treba zobrať, zahodiť do koša a netreba sa zaujímať o jej názor. A pán prezident vás veľmi dobre a vhodne na to upozorňuje.

    Taktiež upozorňuje na to, že máme dlhodobo problém s formalizáciou hodiny otázok. Vieme, akým spôsobom pristupujete k hodine otázok, čo by mal byť priestor v demokratickej spoločnosti na to, aby sa práve opoziční poslanci alebo zástupcovia opozičných strán mohli pýtať vládnej moci na nepríjemné otázky a museli na ne dostať odpoveď. Že príde, teraz už nemáte medzi sebou Kolesíka, ale vlastne je asistentom tuším niektorého z vás, pamätáme si, ako tu rozdával lístočky, koho treba voliť do správnej rady ÚPN a následne o tom klamal, že pozýval ľudí na oslavu svojej štyridsiatky, že príde asi nejaký Kolesík, ktorý vám porozdáva otázky, a všetci sa podpíšete de facto pod rovnakú otázku, dáte to do zlosovania, len aby ste takýmto spôsobom maximalizovali pravdepodobnosť, že pred vašeho pána predsedu Roberta Fica alebo niektorého ministra nebude vylosovaná nejaká nepríjemná otázka.

    Úplne detinsky, trápne sa správate k mimoriadne dôležitému inštitútu parlamentnej demokracie a to je hodina otázok. Ale Andrej Danko nepovažuje toto za problém, lebo pre neho väčší problém je tic tac, ktorý si dá ktorýkoľvek opozičný poslanec, lebo to je ohrozenie parlamentarizmu, nie to, že vy si tu robíte handru z parlamentu.

    Pán prezident vás rovnako upozorňuje na to, že neustále zavádzate a zneužívate nočné rokovania, aj keď nie sú opodstatnené. Jednoducho vám je téma odvolávania nejakého ministra alebo niektorá, ak sa nám náhodou podarí, čo sa nám vlastne ako opozícii zatiaľ nikdy pri vás nepodarilo, presadiť si mimoriadnu schôdzu pri nejakej závažnej téme, tak vy nám principiálne vždy odhlasujete, že rokovať sa bude proti noci, aj keď na to nie je absolútne žiadne opodstatnenie. A robíte to iba preto, lebo chcete sa zakryť, lebo si myslíte, že keď dáte nočné rokovania, tak novinári stratia trpezlivosť a už pôjde, niektorý pôjde spať vtedy, druhý vtedy a už tých nepríjemných správ, ktoré tu ako opozícia povieme, zaznie v médiách menej. Znova detinsky, hrubo a sprosto opovrhujete takýmto spôsobom rokovaním Národnej rady a parlamentarizmom, ktorý na Slovensku 27 rokov na Slovensku máme.

    Toto je problém, ktorý by sme od vás očakávali, že budete riešiť v zmene rokovacieho poriadku. Že prídete s návrhom, že žiadne nočné rokovanie tu nebude, ak nebude nejaká mimoriadna okolnosť ohrozenia, vyhlásenia vojny, alebo čohokoľvek, mimoriadnej škody, ktorá Slovensku bude hroziť. Že budete rešpektovať právo opozície bojovať za práva našich voličov vyspatí a počas pracovnej doby. Toto by sme od vás očakávali, že takúto zmenu presadíte do rokovacieho poriadku, a toto by sme očakávali od Andreja Danka. Ale nie, pre neho je väčší problém, či si ja tu oblečiem tričko, že Andrej Danko je korunovaný zlodej alebo Robert Fico chráni zlodejov. To je omnoho väčší problém jako to, že vy si z parlamentu robíte rohožku. A permanentne a dlhodobo.

    Pán prezident hovorí, že tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku, tak ako to vyplýva z ústavy a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady než ochranu efektívneho fungovania Národnej rady obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona. Pán prezident následne argumentuje aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

    A som veľmi rád, že aj z prezidentskej kancelárie bol potvrdený argument, ktorým sme vám opakovane argumentovali, že nepáchajte, prosím vás, toto donebavolajúce zlo alebo krivdu na opozičných poslancov, lebo keď podáme sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, tak ako opoziční poslanci uspejeme a ešte vy nám ako každému, ktorému bude upreté právo, budete musieť platiť odškodné za to, že ste nám upreli naše právo slobodne sa vyjadrovať. Ak nás tu ústavný právnik, ktorý chce byť ústavným sudcom, pán docent Kresák buzeroval za to, že si vymýšľame, dúfam, že po tom, ako sa náš argument alebo teda argumentácia alebo zdôvodnenie alebo argumentovanie týmto rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva objavilo v oficiálnom stanovisku prezidentskej kancelárie, že dúfam, že teraz si pán docent Kresák už konečne prestane šliapať po jazyku a prestane kryť protiústavnú novelu rokovacieho poriadku.

    Času som si vyčerpal dostatočne a keďže chcem dať priestor aj druhým svojim kolegom a využijem aj svoj priestor v písomnej rozprave, nebudem prechádzať teraz celé stanovisko. Každopádne som veľmi rád, že pán prezident takéto stanovisko k vašemu náhubkovému zákonu prijal.

    Vopred hovorím, že ak ho budete chcieť zlomiť cez koleno a budete chcieť poprieť ústavné práva opozície a násilím schválite svojou väčšinou alebo tyraniou väčšiny v tomto pléne tento náhubkový zákon, nebudem ho rešpektovať, lebo od nikoho nemožno chcieť, aby rešpektoval tyraniu, šikanu alebo útlak alebo popieranie základných ľudských práv. Opozícia alebo právo opozičného poslanca hovoriť a obhajovať názory svojich vlastných voličov patrí medzi základné ľudské právo a za takéto to uznal aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže žiaden zákon, ktorý si na území Slovenskej republiky prijmete, nebude stáť nad ústavou, nebude stáť nad našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré máme. A preto vám hovorím, váš zdrap papiera rešpektovať nebudem, naďalej sa budem vyjadrovať slobodne, napriek tomu akákoľvek hrozba z vašej strany mi bude hroziť.

    Viem, že tento zákon je namierený proti mne a môžme ho nazvať lex Matovič. Viem, že tento zákon je produkt mindrákov zakomplexovaného chudáčika, ktorý, bohužiaľ, nám dnes vedie najvyšší zákonodarný zbor – Národnú radu Slovenskej republiky. Mrzí ma, že takýmto spôsobom zastrašujete ostatných opozičných poslancov, ktorí, bohužiaľ, budú musieť skloniť hlavu pred vašou tyraniou, lebo nebudú chcieť ohroziť rodinné rozpočty ich rodín. Mňa tým nezastrašíte, moja sloboda je mi omnoho cennejšia ako váš zdrap papiera.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Matovič, vy sa tu navážate do predsedu parlamentu, že vás nespravodlivo obviňuje z rôznych výčinov jednak aj z údajne nepochopenie vášho výroku, ktorý vás zaraďuje medzi kovaných antisemitov v tomto parlamente. Ale ja tu mám jeden dokument ináč podpísaný 1. mája 2010 nejakým Igorom Matovičom z Trnavy. Tak sa vás pýtam, že či ste to vy.

    Do výučby histórie škôl všetkých stupňov je nutné konečne zakomponovať tú skutočnosť, že Jozef Tiso odmietol podpísať židovský kódex schválený v slovenskom sneme, čo nie je pravda, to bolo trošku ináč, preto boli deportácie židovských lichvárov, po slovensky sa to povie úžerníkov, realizované iba a len na základe vládneho nariadenia, a teda lichvárov, úžerníkov deportovali podľa Matoviča zo Slovenska. A v tom čase sa na nátlak Hitlera nedalo nijako tomu zabrániť. Ak by bol Jozef Tiso v tom čase abdikoval, tak ako to dnes zdôrazňujú Židia, bol by aj na Slovensku zriadený protektorát a vyvraždení všetci Židia. Je zdokumentované, že z uvádzaného počtu 60-tisíc Židov pôvodne vyvezených na nútené práce, viac ako 13-tisíc skántrili Maďari po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Vo fašistickom maďarskom štáte počas vojny došlo k vyvraždeniu viac ako 590-tisíc Židov. Údajne až 630-tisíc, a pritom sa nerobí v Európe alebo vo svete taký bezprecedentný rozruch a sebabičovanie, aké vyvoláva skupina židov okolo Fedora Gála, Bútorovcov, Kamencovcov, Šebeja, Tatara, Samsona, Mesežnikova, Traubnera, Lesnej, Zajacovcov, Szatmáryiovcov, Salnerovcov a ďalej a ďalej.

    Pán Matovič, podpísali ste sa pod to? Vy si dovolíte niečo tu takéto vôbec; vy si dovoľujete vôbec za ten pult po tomto ísť? Keď vaša poslankyňa si dá židovskú hviezdu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Na chvíľu sme sa preniesli niekam inam.

    Ja by som chcel oceniť vytrvalosť, ktorou Igor Matovič obhajuje, obhajuje praktický pohľad na problém rokovacieho poriadku. Lebo, samozrejme, že má on aj etický, politický a taký hodnotový odkaz, je to, musím to znovu povedať, je to odkaz, ktorý smeruje do iného režimu a do iného storočia. Je to odkaz ľudí, ktorí veria na to, že môžu obmedziť informovanosť občanov v dnešnej dobe technológií a že naozaj je správne, aby poslanci nemali možnosť použiť vizuálnu pomôcku na to, aby prezentovali nejaký graf alebo nejaké argumenty. Je to škoda. A ja som presvedčený, že vecnými argumentami sa dostaneme k tomu, že sa tento rokovací poriadok hádam ešte v tomto volebnom období zmení. Treba preto viesť dialóg a urobiť všetko.

    Igor Matovič, ktorého sa týka aj osteň takej osobnej nenávisti, ktorá je pretavená do toho návrhu, a on sám si to uvedomuje, uvedomujeme si to všetci, že vyvolal osobnú animozitu, ktorú dotyční nevedia prekonať, nevedia pochopiť, že v politike existuje opozícia, ktorá je človeku aj nepríjemná, a nielen opozícia, ktorá jemnučko hryzká. V takejto situácii, aj keď Igor Matovič vidí aj tento osobný osteň, stále znovu a znovu vracia diskusiu k tým praktickým veciam, ktoré by v rokovacom poriadku byť mali, a tiež k tým praktickým veciam, ktoré teraz budú v rokovacom poriadku prekážať plnému uplatneniu mandátu poslanca Slovenskej republiky. Ja mu ďakujem za to, že pri všetkej emócii ostáva reálny.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • ... za slovo. Nuž zle sa to počúva. Kolega Matovič nastavuje zrkadlo a do toho zrkadla sa zle díva. A správanie alebo keď ste sa pozreli do toho zrkadla, keď ho počúvate, tak ste sa rozhodli to zrkadlo rozbiť. A toto nie je správanie normálneho dospelého človeka, to je pubertálne správanie, to je presne to, keď rodičovi povie niekto, jeho syn či dcéra, niečo, čo sa mu nepáči, tak dostane facku alebo ho vyhodí rodič z domu von.

    Ste strašne už zacyklení, poslanci vládnej koalície, v nejakej bubline, kde nie ste schopní byť už partnermi, ako tu vyzval predo mnou rečník a, myslím si, že aj Matovič vo svojej rozprave, vy už neviete byť partnermi, aby ste dokázali počúvať niekoho, kto vám hovorí niečo iné.

    Musím ešte podotknúť, že som tu počula, ono sa to dostalo aj do verejnosti, vraj celý tento rokovák, novela rokovacieho poriadku vznikla aj preto, lebo tu hrozila kedysi bitka. No tak ja som tu sedela veľmi blízko pri tom roztiahnutom plagáte, bilborde, či čo to bolo, ale ja som nič také nevidela ani nepočula. Nezavádzajte verejnosť, keď neviete, čo máte, ako máte obhájiť svoje správanie.

    A tak teda tiež ďakujem kolegovi Matovičovi, že nám všetkým ešte ukazuje, čo to je sloboda, čo to je sloboda človeka.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky za všetky aj tú od pána Hrnka. Ďakujem a mimoriadne si v takýchto chvíľach, kedy sa zvádza boj o ochranu demokracie alebo tie základné piliery demokracie vážim faktickú poznámku od človeka, ktorý vtedy stál na námestí pred tými 27 rokmi a svojím lampášom nám ukazoval cestu.

    A k pánovi Hrnkovi. Pán Hrnko, asi ste trošku zbabelý, keď sem vbehnete a potom rýchlo zase sa skováte niekde dozadu za plentu. Nikdy v živote som taký výrok, čo ste čítali, nepodpisoval ani neprezentoval, nie sú to moje slová, nikdy v živote som pod tým jednoducho vedomým spôsobom podpísaný nebol, ani nevedomým alebo teda vedomým, jednoducho neprihlasujem sa k týmto slovám. A dokážte mi, že som ich povedal niekde alebo že som takého slová šíril.

    Skôr si ale myslím po tých informáciách, ktoré o vás mám, pán Hrnko, že ste citovali nejaké svoje vystúpenie na stretnutí s voličmi SNS. Lebo ja zase o vás mám informácie sprostredkované, nebol som na takom stretnutí, takže vy musíte povedať, aká je pravda, že ste obrovským fanúšikom Jozefa Tisa, na každom jednom mítingu, keď ste takúto otázku dostali, ste ho obhajovali, že nemal inú možnosť a v podstate ten počet Židov nebol taký veľký, ako sa hovorí. A presne to, čo ste citovali, viac-menej dostávam o vás informácie, že pozor na toho Hrnka, však to tam je omnoho horší, ako je radový poslanec u Kotlebu, len to skrýva za takú nejakú mustru historika.

    Takže myslím si, že, pán Hrnko, mali by ste nám to vysvetliť, ako je to s vaším antisemitizmom, ako je to s vaším zvelebovaním Tisovho režimu, Slovenského štátu. A ešte raz vám hovorím, v živote som slová, ktoré ste prezentovali, nehovoril ani nepodpisoval.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bernaťák. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozmýšľal som vôbec, či vystúpiť, či má zmysel vôbec hovoriť, pretože čokoľvek poviem na tému novely rokovacieho poriadku, bude znesené pod čiernu zem.

    Pán prezident vrátil tento návrh s tým, že spôsob, akým bol prijatý, nebol v poriadku. Už tu bol spomínaný pán Sulík a spôsob, akým v tom čase bol zmenený rokovací poriadok. Hovorilo sa tu o obmedzení doby rečníckeho času. Aj z radov opozičných poslancov zaznievalo, že si vedia predstaviť obmedzenie rečníckeho času.

    K slobode prejavu. Nik z koalície sa jednak ani nebojí, ani nemá záujem obmedzovať slobodu prejavu žiadneho z poslancov.

    K vizuálnym pomôckam. Ja som to už aj raz spomínal, sedím síce v strede, ale priznám sa, ja nedovidím na niektoré grafy alebo čísla, ktoré tu boli ukazované. Čiže pre mňa je oveľa jednoduchšie, keď mi to niekto pošle, respektíve nám všetkým na notebooky, ktoré sme nafasovali v Národnej rade. Nie je to žiadny problém, všetky mailové adresy sú dostupné. To je, v úvodzovkách, aj tá digitalizácia.

    Hovoríte, že obhajujeme neobhájiteľné, všetko je zlé a že tento zákon je náhubkový zákon. Dovoľte mi mať vlastný názor. Ja, naopak, si myslím, že dôvody, ktoré uviedol pán prezident v rozhodnutí o vrátení zákona, ma nepresvedčili a nepresvedčili ani mojich kolegov a z tohto dôvodu my za tento návrh rokovacieho poriadku budeme hlasovať opätovne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne.

    Toto bol vecný tón, ale neobsahoval, žiaľ, žiadne argumenty, na ktoré by stálo za to reagovať, pretože pán poslanec si je vedomý, že voči stanovisku pána prezidenta nie sú schopní postaviť vecné argumenty. Môžte postaviť len jediný argument. Že ja to neprijímam. To ste aj vyslovili, na to máte ako poslanec a politik, samozrejme, plné právo. Ak ale to právo chcete podopierať argumentami, tak len vám pripomínam, že za pána Sulíka nebol takýto rokovací poriadok prijatý, aký vy navrhujete. Pokiaľ viem, nebol žiaden nový rokovací poriadok prijatý.

    Za druhé, že nehovoríme o slobode slova, ale o slobode prejavu poslanca a tá má byť obmedzená, ako viete vy sám.

    Takisto otázka, že či sa má obmedziť ústavné právo poslanca na prezentáciu svojho názoru neverbálnym prostriedkom zato, že vy nedovidíte na ten graf, je veľmi osobný a veľmi účelový argument.

    Sloboda poslanca na prejavenie názoru za týmto pultom by podľa môjho názoru a verím, že aj podľa dikcie ústavy, nemala byť obmedzená tým, či niekto dovidíme, dopočujeme, musíme sa už nejak zariadiť. Sú tu aj staršie osoby, než ste vy, napríklad ja, a už nejak sa musíme zariadiť. Táto argumentácia teda je síce slušne a naozaj pokojne prezentovaná, lenže chýbajú jej argumenty a to je pri argumentácii práve tá podstatná vec.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec, ja oceňujem, že ste vystúpili, aj keď to bolo vystúpenie krátke, ale vecne a zrozumiteľne ste povedali svoj postoj k vrátenému návrhu zákona. A o to je to lepšie, že ste vystúpili práve po poslancovi Igorovi Matovičovi. A aj dneska a aj pri prerokovaní rokovacieho poriadku v prvom a v druhom čítaní naozaj že aj zo strany vašej ako predkladateľa, ale aj z ďalších vystúpení vyplynulo, prečo je dôležité, aby sme zmenu rokovacieho poriadku prijali v tom znení, ako ju prijímame.

    A ja si myslím, že čas ukáže, že táto novela, ktorú sme prijali, naozaj aj sprehľadní, aj zefektívni rokovanie Národnej rady.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne.

    Ja myslím, alebo by som nadviazal na to, čo povedal pán Budaj, lebo on už vlastne tie veľké argumenty spomenul. Ja možno len na to, pán kolega, čo ste hovorili ohľadom tých technických drobností, lebo naozaj si myslím, že to nie je dôvod na zmenu rokovacieho poriadku, ale keby sme teda chceli priamo k tým technickým, tak na to, aby to poslanci, ktorí povedzme nedovidia, čo rešpektujem vo vašom prípade, tak je možné doplniť to, že mám vizuálnu pomôcku a ešte ju aj pošlem mailom, ale nieže ju zakážem spredu a namiesto toho ju pošlem mailom, kde sme hovorili, že tam stráca sa aj ten argument, resp. nieže stráca sa, stráca sa ten rozmer informovania verejnosti, lebo im to mailom nevieme poslať.

    A druhá vec, dneska tu aj znela z úst pána poslanca Vašečku, že ak by sme tu mali, že tie schôdze trvajú dlhšie, ako sú naplánované, tak potom sa je oprávnene baviť sa o skrátení času, ale ani tento predpoklad nie je napĺňaný, takže vidíme, že v skutočnosti to nie je problém, ktorý by tu bol, kvôli ktorému by sme potrebovali skracovať ten čas. Ak by teda bol vypuklý, tak v takom prípade ten argument stojí za to, aby sme sa o ňom bavili, ale v tomto prípade to nevidím. Tak len na také doplnenie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bernaťák bude reagovať na faktické. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Budaj, myslím, že pán poslanec Číž sa dosť dôsledne a dlho venoval argumentom. Považujem za zbytočné opakovať argumenty znova a znova, buď niekto pochopí, alebo nepochopí. Proste naše argumenty sú také a či ich niekto berie alebo neberie, samozrejme, za to my; ako ja nemôžem zodpovedať a ani niesť žiadnu zodpovednosť. Čiže argumenty odzneli z úst hlavne pána Číža.

    Spomínal som aj ja otázku obmedzenia rečníckeho času s tým, že súhlasia s tým aj niektorí opoziční poslanci, resp. mali také vyjadrenia.

    Čo sa týka tých formálnych prejavov, resp. pomôcok, pán Číž takisto spomínal ten príklad z nemeckého Bundestagu, ako to funguje.

    Čo sa týka tých vizuálnych pomôcok, ja to poviem tak, nie som jediný, ktorý na to nedovidí, pýtal som sa viacerých kolegov, rovnako predsedajúci, resp. predsedovia výborov, ktorí sú vzadu, nevidia proste, čo sa ukazuje dopredu. Sú na to rôzne metódy, aby sme informovali aj médiá, aj verejnosť, ak chceme niečo vizuálne prezentovať, v tom by som problém nevidel.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Viskupič, ktorý už zaujal miesto. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Kolegyne, kolegovia, z hľadiska vývoja debaty dovoľte mi miernu poznámku na úplne posledné. Napadli mi dve veci a nehlásil som sa do faktickej poznámky, keďže mám možnosť vystúpiť hneď na pána Bernaťáka. Toto bolo vystúpenie, ktoré hovorí o povinnej jazde. Ja som čakal teda, či príde reakcia na inštitút pána, ktorý využil pán prezident, a to je vrátenie, aj zo strany navrhovateľov, a prišlo.

    Druhé, čo mi napadlo, som veľmi rád, že sa navrhovatelia nezaoberali touto debatou takpovediac od podlahy, pretože argument, že niekto nedovidí na vizuálnu pomôcku, by mohol prísť aj, že niekto nedopočuje. A som veľmi rád, že v rokovacom poriadku teda nemáme teraz navrhnuté, aby sme si tu voľne dopisovali a aby sme parlamentnú debatu jednoducho skončili aj verbálne a začali sme poslancom vládnej koalície, aby sme ich nezdržovali a aby sme urobili efektívnejším rokovanie parlamentu, im neposielali napríklad maily. To by bolo pod tým tlakom, ktorý tu vyvinuli na toto plénum pri schvaľovaní rokovacieho poriadku, asi to, čo si predstavujú, a ten tlak vyvíjali pod heslom efektivizácia rokovania Národnej rady.

    Dovoľte mi teda povedať, že mnohí z opozičných poslancov si dovolili spochybniť, čo to vlastne efektívne rokovanie Národnej rady chce byť. Ján Budaj ako prvý, ktorý vystúpil pri tomto vrátenom zákone od pána prezidenta, prvom, myslím, že v tomto volebnom období, hovoril o slobode slova. A ak si pomeriame dve hodnoty, efektívna Národná rada a sloboda slova, tak nám z toho jednoznačne musí vyjsť, že toto plénum, ktoré prijíma zákony v debate a má ich prijímať hlavne v debate a v debate slobodných ľudí, ktorá má byť čo možno najmenej rušená a čo možno najmenej ostrakizovaná, tak vtedy parameter efektívnej debaty dostáva reálne na frak.

    Čo má byť podľa vás efektívna debata? Má trvať 20 minút, má byť prezentovaná iba verbálne a nedajbože, aby sa pri nej použili audiovizuálne, čiže nejaké prehraté video, alebo audio, prehratý nejaký záznam, resp. iný typ vizuálnej pomôcky. Ak máte pocit, že Národná rada, kolbište slobodných ľudí, ktorí sem neboli poslatí, neboli poslaní alebo sa tu neocitli nejak svojvoľne alebo samoúčelne, ale poslali ich sem voliči na základe slobodných volieb, tak na tejto, tomto pléne by mala byť prezentovaná so všetkým, čo prináša doba a čo prináša predstava slobodného poslanca pri výkone svojho mandátu.

    A tu prichádzame, ak pomeriavame tieto dve hodnoty – slobodu prejavu a efektívnej parlamentnej debaty, k veľmi dôležitému momentu, ktorý pán prezident spomína, a to je moment arbitra. Ja som to spomínal aj pri samotnom prijímaní v prvom alebo v druhom čítaní a ten arbiter, kto má posudzovať, akým spôsobom sa poslanec prezentuje v tejto sále, akým spôsobom sa prezentuje v iných orgánoch parlamentu na jeho chodbách a hlavne vo svojom osobnom živote, posudzuje a má posudzovať iba volič.

    Pri tomto návrhu zákona som pozorne počúval, myslím, že dvoch zatiaľ vládnych poslancov a tento arbiter, tento dôležitý rozhodca, ktorý má a odovzdáva silu svojho mandátu vo voľbách, tento absolútne z argumentácie vypadol. Vy, vážení navrhovatelia, vy, vážená koalícia, ste v mnohých bodoch postavili poslancovi do výkonu jeho mandátu neoprávnené požiadavky, a dokonca ste niektoré funkcie tohoto arbitra, tohoto rozhodcu, kto a ako vykonáva slobodný poslanecký mandát, ktorý sa nemá viazať žiadnymi príkazmi, ako to definuje ústava, ste dali do rúk pôvodne prvému medzi rovných a teraz, si myslím, človeku, ktorý zostáva rovnejší medzi nami rovnými.

    Pán prezident nám poslal dôvody, prečo odmieta vašu novelu rokovacieho poriadku en bloc, celú, ako neopraviteľnú, a menuje tie dôvody z rôznych uhlov pohľadu. Mňa zaujali hlavne body, ktoré hovoria o vyprázdňovaní obsahu napĺňania výkonu mandátu poslanca z opozície.

    Áno, hovorili sme to aj v prvom a druhom čítaní, keď sme vás upozorňovali na významné úskalia, ktoré sú na hrane alebo za ústavným ustanovením toho, ako má parlamentná debata prebiehať v tomto pléne, a zároveň sme hovorili o mnohých inštitútoch, ktoré v parlamentnej praxi znamenajú okliešťovanie práv menšiny. To sú najmä práva, kedy opozícia na základe tretiny tohoto pléna zvolá mimoriadnu schôdzu a v parlamentnej praxi sa nám ustálil fakt, že vy máte právo schvaľovať program, de facto účinne dokážete takejto schôdzi zabrániť. Toto vás ani len nenapadlo nejakým spôsobom skomentovať, ani vás nenapadlo tento fakt praxe, nedobrej praxe, odstrániť. Skôr naopak, šli ste nie metódou určenia best practices alebo tých najlepších možných riešení, ktoré vieme nájsť v debate a možno v dlhodobejšej debate, a rovno ste prišli s návrhom zákona, ktorý stanovuje mnohé zákazy.

    Asi nie je účelné, aby sme stále hovorili o tom, že skracovanie – ako hovoria ajťáci – "defaultné" skrátenie rozpravy, akejkoľvek rozpravy, ktoré do budúcna už bude znamenať, že duch tých povestných televízorov od účinnosti tejto novely tu bude stále. Stále tu budú v tejto sále, nebudú to, predpokladám, tie staré Tesly alebo Oravy, ale bude nám ten čas odmeriavať tento Samsung, ktorý tu je nainštalovaný (rečník ukázal smerom na obrazovky po bokoch sály) a tieto dve obrazovky budú diktovať to, ako dlho sa môžte na tému, ktorá vás zaujíma, rozprávať so svojimi kolegami v parlamente, ako dlho sa môžete rozprávať so svojím voličom. Technika, ktorá mala pôvodne priniesť lepšiu a efektívnejšiu komunikáciu s voličom, bude, naopak, slúžiť človeku, ktorý sa rozhodol opozičného, ale aj koaličného poslanca obmedziť v jeho rozprave, určovať, ako dlho rozprávať môže. Toto je neakceptovateľné.

    Ďalší inštitút, ktorý spomína pán prezident, je inštitút konania odvolávania člena vlády alebo odvolávania vlády ako takej, ak sa jedná o odvolanie premiéra. Už vy, nové pani poslankyne a noví páni poslanci, ktorí ste tu od posledných volieb, ste zažili bezprecedentné, resp. možno už teraz priamo, keďže sa ustanovil týmto precedens, bezprecedentné prerušenie schôdze o odvolávaní člena vlády. A pán prezident má presne tento fakt na mysli, to je druhý a tým pádom posledný inštitút, ktorý môže využiť opozičný poslanec, ak má záujem zvolať toto plénum a rozprávať, či už o zlyhaní rezortného ministra, či už o zlyhaní vlády, alebo o téme, ktorú on alebo; a spolu s ním 30 poslancov považuje za politicky, ekonomicky alebo spoločensky dôležitú.

    Máme len dva inštitúty, kedy toto plénum bude zasadať a musí zasadať, keď chce jedna; alebo 30 poslancov tohoto pléna, a to bol inštitút mimoriadnej schôdze a to bol inštitút odvolávania člena vlády. Obe parlamentná prax zohla a nedovoľuje opozícii reálne tieto body prerokovať.

    Keďže to pán prezident vo svojom zdôvodnení spomína, mám za to, že je to veľmi dôležité, pretože vyprázdňovanie pojmu opozičnej kontroly, vyprázdňovanie pojmu "parlamentná demokracia", vyprázdňovanie pojmu efektívneho, efektívnej správy krajiny pri využití mandátu aj opozičného poslanca, sú tie zdvihnuté prsty alebo zdvihnutý prst nad tým, že sa hlboko zapisujete svojím konaním do slovenského parlamentarizmu a robíte tam hlbokú priepasť.

    Ďalej spomína takzvanú formalizáciu hodiny otázok. Áno, mohli sme otvorením rokovacieho poriadku urobiť z formalizovanej hodiny otázok, ja ju volám stranícky piár, kde myslím, že Tony Blair, keď svojho času sa ho pýtali, ako, akým spôsobom sa mu žije už po ukončení jeho mandátu, tak spomínal ten príbeh, kedy sa vo štvrtok ráno budí so studeným potom, pretože má prísť hodina otázok.

    Skúste si voľne predstaviť člena vlády Slovenskej republiky, či sa vo štvrtok ráno budí so studeným potom, lebo o druhej príde nečakaný, nečakaná smršť otázok, kde sa ho môžu poslanci tohoto pléna pýtať, akým spôsobom dostal výkonu exekutívnej moci. Ja si myslím, že kolesíkovci a podobní ľudia zabezpečia bezproblémovú noc a žiadny studený pot, pretože formalizácia hodiny otázok v § 109 zákona o rokovacom poriadku prináša prax, že deň vopred musíme otázky odovzdať, deň vopred do dvanástej hodiny v stredu ich musí, musia úradníci pripraviť a hlavne ľudia, ktorí; alebo vy alebo vaši asistenti možno ich pripravia také množstvo, aby znížili pravdepodobnosť vylosovania opozičnej otázky.

    Áno, mohli by sme sa zamyslieť, ak by sme určovali pod témou najlepšej možnej praxe, akým spôsobom postaviť vládu pred reálnu, sebavedomú a autentickú Národnú radu, aby člen vlády, ktorý tu zväčša sedí ako navrhovateľ, sem prichádzal s istou mierou pokory, pretože vy, pani poslankyne, a vy, páni poslanci, ste zástupcovia ľudí a vláda má skladať účty tomuto plénu počas volebného obdobia, tak vtedy by sme sa reálne možno dostali k riešeniam, kde sú úskalia starého, ale ešte väčšie úskalia tohoto nového prijatého rokovacieho poriadku.

    A poslednú tému, ktorú sme mali na mysli aj my mnohí, ktorí sme zažili aj minulé volebné obdobie, a to boli nočné rokovania Národnej rady o vyslovení nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že môžme ich púšťať proti noci, pretože zákon tomu nebráni. Zákon tomu brániť mohol, ak by ste mali tú vôľu to do zákona dať. Ak by ste mali toľko sebavedomia a toľko sebareflexie, že by ste vládnu moc samoobmedzili a to tým, že nočné rokovania Národnej rady by nestáli len na sľube možno nadchádzajúcich, vždy pri nadchádzajúcich predsedoch parlamentu, ale že nočné rokovania by boli jednoducho zakázané. Bolo by to slušné, bolo by to odborné a bolo by to navyše aj hrdé. Pretože pokora a dobré mravy sa merajú presne tým, že či si ten, kto má v tomto čase moc, dokáže tú moc samoobmedziť natoľko, že sa vie správať takpovediac slušne aj k ľuďom, ktorí podľa politických siločiar toho času ovplývajú mandátom od voliča, ale neovplývajú tým, že zahlasovali za programové vyhlásenie vlády, a teda sú v opozícii.

    Posledná poznámka, ktorá má zaujala v argumentácii pána prezidenta, bol aj ten apel, že; a keďže zhodil tento váš zámer ako taký a neponúkol žiadne pripomienky, iba povedal, že idete zlou cestou, je poznámka k tomu, aby sme sa ako zákonodarci zamerali na to, že doba a spoločnosť sa v reálnom živote a pod možno tlakom technológií reálne kdesi posúva. Myslím si, že rozumný zákonodarca, v našom prípade všeobecný zákonodarca, chce a má základnú ambíciu byť takpovediac na tepe doby a dokáže pri nových spoločenských alebo technických alebo ekonomických alebo politických javoch prichádzať s návrhmi na dobré pravidlá. Dobré pravidlá napríklad na to, že existuje možno v audiovizuálnom svete také veľké množstvo technických zariadení, ktoré dokážu sprostredkovávať istý typ reality, že by bolo dobré, aby sme toto reflektovali aj v rokovacom poriadku. Reflektovali to zadanými pravidlami, že je možné, ak zlyhávajú technické prostriedky, ktoré sú staré a ktorými disponuje Národná rada, že je možné sprostredkovávať z tejto Národnej rady fotografie, audiovizuálne záznamy, komentáre a to iba všetko pod duchom toho, že je to lepšie pre komunikáciu s voličom.

    A opäť sa vraciam k tomu najdôležitejšiemu arbitrovi a to je, že volič má niekedy pocit, že toto plénum nekoná v jeho mene, respektíve koná absolútne mimo toho, čo ho trápi. Niekedy to môže byť pocit oprávnený a niekedy je to preto, že má málo informácií.

    Ja sa vás pýtam, pani poslankyne a páni poslanci, ktorí chcete prelomiť prezidentovo veto, akým spôsobom vás ohrozuje video natočené pánom Dostálom, pánom Hegerom alebo pánom Budajom, akým spôsobom vás ohrozuje fotka, ktorú urobil Eugen Jurzyca, akým spôsobom vás ohrozuje facebookový profil alebo YouTube stream? Ja si myslím, že by vaši predsedovia klubov vám to mali nakázať povinne. Pre lepšiu komunikáciu s vaším vlastným voličom. Pre lepšiu komunikáciu tohoto pléna navonok.

    Čo ste spravili vy? Vy ste to zakázali všetkým.

    Uplatňovať zákazy tam, kde sa pýta iný typ pravidiel, je tá najhoršia možná cesta, ktorou ste sa vydali. A zopakujem to, urobili ste čierny bod na tvári alebo tele slovenského parlamentarizmu. Dúfam, že toto, akýkoľvek typ vládnej väčšiny tu príde po najbližších voľbách, z rokovacieho poriadku Národnej rady vymaže a bude to do budúcna vaše maslo na hlave. Ja preto sa stotožňujem s poznámkami aj argumentáciou pána prezidenta a jeho zámer, aby táto novela nenadobudla účinnosť, plne podporujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme vám pekne, pán poslanec Viskupič, za vaše vystúpenie.

    Registrujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem.

    Opäť je tu reč o argumentoch. Oceňujem, že to nevzdáva Jozef Viskupič, ale, samozrejme, všetci chápeme, že toto nie je o argumentoch. Pán Číž vraj nimi argumentoval, kľúčom ale sú dve veci v tejto kauze.

    Jedna vec, že rokovací poriadok znižuje šance opozície voči tomu, aké šance bude mať koalícia. Či už cez ministrov, jcez predsedu Národnej rady alebo cez väčší počet podpredsedov. Znižuje a znerovnoprávňuje výrazne tieto dve strany. To je fakt, ktorý, obávam sa, že sa v civilizovaných západných krajinách, ktoré tu boli spomínané, nemôže pripustiť.

    Druhým faktom je, ktorý je tiež mimo tých bežných argumentov, je, že táto zmena rokovacieho poriadku je vnútená menšine. Nie je s ňou dohodnutá. Nedosiahli ste konsenzus. Tie pokusy o ten konsenzus boli naznačované aj zo strany opozície, zato niektorí poslanci hovorili, poďme hovoriť o rôznych tých vašich návrhoch, ale potom boli odkopnuté tie pokusy a nebola ochota zmeniť tie kľúčové náhubkové prvky, ako je zákaz vizuálnych pomôcok a podobne.

    Pokiaľ ten návrh má tieto dve stránky, že znevýhodňuje proporčne menšinu, opozičnú menšinu voči právam koaličnej väčšiny a to takými opatreniami, ktoré nesúvisia s početnosťou poslancov, ale s právom vystúpiť, tak nemožno o tom návrhu hovoriť, že je férový a ani že je demokratický. A pokiaľ prichádza bez toho, aby sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán kolega, chcem jednu poznámku ohľadne toho, ak ste hovorili, že nočné rokovania neprispievajú ani k odbornosti, ani ku kultúre, ani k ničomu pozitívnemu v tomto parlamente, mňa by zaujímalo, akým spôsobom ste sa pozerali na nočné odvolávanie pani premiérky Radičovej, kde váš predseda parlamentu Richard Sulík s vašou podporou ako koaličného partnera za značného jasotu nechal rokovať o tomto bode do piatej do rána. Ako ak máte, ak chcete mať rovnaký meter, tak majte rovnaký meter aj na svoje počínanie.

    A ešte by som vám chcel v tejto súvislosti položiť jednu otázku, verím, že dostanem na ňu odpoveď. Čo si myslíte, má byť parlament cirkusom alebo má byť parlament arénou, kde sa kultivovane, vecne, odborne preberajú návrhy, ktoré sú v prospech ľudí a v prospech štátu?

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem.

    Ja by som k tomu len tak dodal a opäť som rád, že nadväzujem na pána Budaja, ktorý opäť hovoril o tej, o tých veľkých myšlienkach. Ja možno k tým technickým veciam.

    Opäť ja si myslím stále, že sa tu zbavujeme slobody, ktorú sme nepotrebovali a ani realita neukazuje, že by sme si na túto slobodu tej dĺžky prejavu potrebovali siahať, pretože teraz sme aj počuli vlastne počas tohto rokovania také vyjadrenie, že koaliční poslanci sa s niečím nevedia stotožniť, a preto to zmenia. A myslím si, že toto samotné vystihuje tú pointu toho zmýšľania, že tak nám sa to nepáči, máme tu väčšinu, takže vám to zavedieme. Ale toto pri kolegiálnej práci tu v parlamente, ak máme spolupracovať, nedáva zmysel. Pretože dobre, ak sa bavíme o zákonoch, ktoré súvisia s programovým vyhlásením vlády, dobre, vyhrali ste, získali ste vo voľbách väčšinu, dali ste dokopy koalíciu, tomu rozumieme, ale tuto, ak máme rokovať a vy teraz poviete, no tak nám sa toto nepáči, tak vám to tu zavedieme, lebo my sa s tým nestotožňujeme. No my sa nestotožňujeme s tým, čo vy prinášate, ale, žiaľ, náš hlas je nevypočutý.

    A ešte taký detail. Bavíme sa tu napríklad o čase. Tak keď chceme povedať, že to dlho trvá, čo vieme, že dlho netrvá schôdza, netrvá dlhšie, ako je naplánovaná, tak sa dohodnime na tom, že klub bude mať nejaký čas a ako si ho už vyplní svojimi poslancami, rečníkmi, je na ňom. Ale obmedziť individuálneho rečníka na určitý čas, to naozaj nedáva zmysel, ak chceme teda skrátiť ten čas tých vystúpení, lebo povedzme, že vystupuje opozícia veľa. Tak proste obmedzíme každý klub na určitý objem času a tým pádom je to vybavené. Takže tento argument tiež nedáva úplný zmysel podľa mňa.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Viskupič, chcel by som nadviazať na tú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril o hodine otázok. Naozaj považujem za zvláštne, ale to je asi slabé slovo "zvláštne", spôsob, akým poslanci SMER-u pristupujú k hodine otázok a ako sú nedočkaví pýtať sa svojho premiéra práve na hodine otázok, aby im brali priestor pre kladenie otázok, tak ako to v normálnych demokratických parlamentoch funguje. Preto som veľmi rád, že zajtra popri takých na telo idúcich otázkach typu, že, vážený pán predseda vlády, aký odkaz pre mladú generáciu plynie zo života štátnika a politika Alexandra Dubčeka, alebo, pán premiér, aké opatrenia pripravujete pre malých a stredných podnikateľov, najmä živnostníkov, a bude musieť pán premiér odpovedať aj na moju otázku, kde sa ho pýtam na jeho sklon k návštevám a k obdivu ku komunistickým diktátorom a autoritárskym samovládcom, pretože pán premiér navštívil nielen Castrovu Kubu, ale aj Kaddáfího Líbyu či naposledy Lukašenkovo Bielorusko.

    A ja na rozdiel od opäť ostrých opozičných poslancov sa nepýtam na prínos tejto návštevy pre obchodné a hospodárske vzťahy Slovenska s Bieloruskom, ale pýtam sa ho na jeho fascináciu nedemokratickými režimami a pýtam sa ho na to, či plánuje svoje smutné celosvetové turné po diktatúrach v blízkej dobe zavŕšiť návštevou Kim Čong-una, severokórejského tyrana. A keďže tá otázka bola vylosovaná ako druhá, tak verím, že na ňu dostanem odpoveď, aj keď pán premiér sa asi nebude kvôli tomu v noci potiť a dokáže si niečo pripraviť, teda ak príde.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ďakujem pánom kolegom za ich faktické poznámky, Hegerovi, Budajovi aj Dostálovi.

    A odpoviem pánovi Petrákovi nasledovne. Čiže ako som sa pozeral na nočné rokovanie, ktoré sme zažívali za Radičovej vlády? Obdivne. Pani premiérka celý čas tam sedela, počúvala, aká je klamárka, aká, a všetky vaše z môjho pohľadu – a teraz vám odpoviem aj na tú druhú – cirkusové vystúpenia znášala z tamtej stoličky.

  • Rečník ukázal na kreslo určené pre premiéra.

  • My sme totižto zažívali nočné rokovania v inej atmosfére a to bolo, že ste nám ich nadiktovali hneď po skončení riadneho pléna, zbalili ste sa, premiér odišiel, ešte ani poriadne nedopovedal svoj prejav, a nechali ste opozíciu, aby rokovala cez noc. Potom ste to chovanie prerušili, pustili ste zase riadne plénum a takto to, myslím, že išlo tri dni.

    Myslím, že tento typ rokovaní má pán prezident na mysli, a práve tu hovorí o tom, že kde sú hranice kultúry, kde sú hranice kolegiality, kde sú hranice toho, ako by plénum malo rokovať, ak chce vyvodzovať nejaký typ zodpovednosti voči exekutíve.

    Myslím si, že minimálne tu by si mohol premiér tejto krajiny zobrať príklad od premiérky a ak takéto rokovanie bude, tak mohol by opozičné argumenty počúvať z kresla, ktoré mu v tejto Národnej rade patrí.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič svojím vystúpením uzavrel tých, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Končím možnosť. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa štyria páni poslanci. Pán poslanec Dostál, Kollár, Číž a Matovič.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán neprítomný na mieste predkladateľa predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, je schválená novela zákona o rokovacom poriadku protiústavná? Nevedno, ani ja neviem, či je protiústavná. Myslím si, že by v niektorých ustanoveniach mohla byť, ako celok všetky jej ustanovenia určite nie sú protiústavné. A už vôbec neviem, ako to posúdi Ústavný súd, keď sa naňho obrátime, lebo keď to schválite, tak my sa naňho obrátime a môže rozhodnúť, že je alebo nie je. Nevedno. Ale je to podstatné?

    Ako tu zaznelo, že prezident by sa mal venovať tomu, že či je zákon protiústavný. Jednak to nie je pravda, jednak prezident má právo posúdiť schválený zákon aj z iných hľadísk z toho, že či je, alebo nie je protiústavný. Ale nie je to podstatné.

    Podstatné je, či schválený zákon ide dobrým smerom alebo zlým smerom. A keďže ide o zákon, ktorý upravuje pravidlá rokovania parlamentu, tak je dôležité, či po ňom tie pravidlá budú viac demokratické alebo menej demokratické. A myslím si, že odpoveď na túto otázku je úplne jednoznačná. Pravidlá rokovania parlamentu budú po schválení tejto novely a po tom, čo nadobudne účinnosť, menej demokratické. A preto je to krok zlým smerom. Menej diskusie, menej možností prezentovania názorov, menej možností šírenia informácií znamená menej demokratické pravidlá.

    Pre posúdenie toho, či tie zmeny sú správne alebo nesprávne, a teda či posilňujú alebo oslabujú demokraciu, nie je podstatné to, či v iných krajinách nájdeme jednotlivo príklady, že také alebo onaké obmedzenie sa nachádza v rokovacom poriadku toho alebo onoho parlamentu. Samozrejme, že také a podobné obmedzenia sa nájdu aj v rokovacích poriadkoch iných demokratických krajín, ale pokiaľ si z každého vyberieme to najhoršie, nie to najlepšie, to najviac demokratické, ale to najhoršie, tak aj ten výsledok bude najhorší, a presne to ste vy zo svojím návrhom zákona spravili.

    Pre posúdenie SMER-u nie je dôležité alebo najdôležitejšie to, ako je to inde, je dôležité to, ako to doteraz bolo u nás a ako a hlavne prečo sa to mení. A mení sa to zle, smerom k menej demokratickým pravidlám, a zmení sa to účelovo, aby sa obmedzila opozícia.

    Pán poslanec Číž tu vo svojom vystúpení, ktoré predpokladám, že sa stane veľmi slávne, pretože dokázal 40-minútovým vystúpením, že je potrebné obmedziť vystúpenie na 20 minút a ako je to dobré. Tak už to koluje po internete v rôznych podobách a predpokladám, že to bude jedno z jeho najslávnejších vystúpení. Pán poslanec Číž tu hovoril o tom, že nielen práva opozície aj práva vládnej koalície si je potrebné všímať.

    Avšak v liberálnej demokracii alebo teda v parlamentnej demokracii sa chránia práva menšiny, to v parlamente znamená práva opozície. Väčšina si svoje práva dokáže ochrániť sama, väčšina má väčšinu, väčšina má moc, väčšina si môže odhlasovať, čo len chce. Pravidlami je potrebné chrániť práva jednotlivcov a v systéme parlamentnej demokracie aj práva menšín. Ak chcete chrániť rokovacím poriadkom práva parlamentnej väčšiny, práva vládnej koalície, tak to máte trochu pomýlené.

    Pán poslanec Čaplovič si tu zaspomínal na to, ako bol poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a povedal, že tam musel skončiť po 10 minútach. Áno, po dvakrát piatich minútach. Dnes by už ani to neplatilo, lebo aj v bratislavskom mestskom zastupiteľstve bol schválený takýto náhubkový zákon, aj tam bol zmenený rokovací poriadok, aj tam bolo skrátené ten čas, ktorý môžu poslanci vystupovať, čiže teraz už môžu vystupovať štyri minúty plus tri minúty. Čiže iba sedem minút by pán Čaplovič, keby bol naďalej poslancom mestského zastupiteľstva, mohol vystúpiť. A tam boli tie dôvody také isté, väčšina chcela obmedziť práva menšiny, chcela obmedziť jej možnosť vyjadrovať sa.

    A dokonca pod vplyvom parlamentu a jeho rokovacieho poriadku sa zmenil aj spôsob prihlasovania do diskusie. Pretože v parlamente sa prihlasujete buď písomne, alebo po skončení písomnej rozpravy ústne. V zastupiteľstvách všade, pokiaľ viem, máte možnosť sa neobmedzene počas trvania diskusie prihlásiť do diskusie, ale v bratislavskom zastupiteľstve s odkazom na pravidlá rokovania parlamentu sa zaviedlo, že iba do minúty po začatí diskusie sa možno prihlásiť. Spôsobuje to problémy, pretože rokovanie každého telesa má inú dynamiku, rokovanie zastupiteľstva v malej obci, vo veľkom meste a v parlamente sú naprosto rôzne veci, ale to je problémom mestského zastupiteľstva.

    Problémom tohto parlamentu je, že je neadekvátne sa odvolávať na to, že existujú takéto časové obmedzenia v zastupiteľstvách. Však zastupiteľstvá rokujú jeden deň raz za mesiac, raz za dva mesiace a keď to majú stihnúť, tak áno, pokiaľ majú viacej poslancov, tak si dávajú aj časové obmedzenia. Ale kam sa my ponáhľame? Však my nerokujeme jeden deň, my nemusíme všetky body schôdze prerokovať za jeden alebo dva dni. Každá schôdza je plánovaná na dva, tri, štyri týždne a, ako to tu zaznieva opakovane, nie je s tým praktický problém. Žiadny dôvod obmedzovať vystúpenie. A to je tá najspornejšia vec celej novely, že sa skrátilo, skrátil čas pre vystúpenie poslanca. Na to nebol žiadny reálny dôvod.

    Pán poslanec Petrák sa tu pýtal, že či chceme, aby parlament bol cirkusom alebo arénou, v ktorej sa budú vecne vymieňať argumenty. Ale ako táto novela rokovacieho poriadku prispeje k tomu, aby parlament nebol cirkusom? Ako to, že poslanci budú môcť vystúpiť maximálne 20 minút, prispeje k tomu, že parlament nebude cirkusom? Veď nežartujme! Nijako. Vôbec nijako.

    To, čo ste schválili, je len čistá demonštrácia sily. Potrebovali ste nám ukázať svaly, potrebovali ste nám ukázať, kto má v tomto parlamente väčšinu, a tak ste to urobili. A predpokladám, že teraz tie svoje svaly ukážete aj pánu prezidentovi, budete ignorovať to, čo napísal vo svojom stanovisku, budete ignorovať jeho názor. Je to vaše právo, prosím.

    Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že problém vizuálnych pomôcok je napríklad v tom, že on na ne nedovidí. Ale kvôli tomu bolo treba meniť rokovací poriadok? No tak sme mohli používať väčšie vizuálne pomôcky alebo sme mohli ako kolega Gábor Gál rozposielať prostredníctvom svojich asistentov všetkým tie obrázky, ale to nie je najmenší dôvod na to, zakazovať vizuálne pomôcky.

    A ten argument, že niektorí opoziční politici tiež pripustili možnosť obmedzenia rokovacieho času, ktorý pán Bernaťák tiež použil, tiež nie je celkom najsilnejší, pretože opoziční poslanci vyjadrili svoj názor v rozprave k tomuto návrhu zákona a potom ho hlavne vyjadrili hlasovaním a ich názor bol odmietavý. Odmietli to, čo ste navrhli.

    Pán prezident nevyužil možnosť navrhnúť zmeny v schválenom zákone, pretože ústava mu umožňuje, aby našiel tie miesta, ktoré považuje za problematické a navrhol ich zmeniť. Pán prezident nám odporúča, aby sme neschválili zákon ako celok, a dôvod je úplne jasný. Ten zákon je taký zlý, že je neopraviteľný.

    V prvom čítaní som pomerne dlho hovoril o tom, ktoré veci by sa mohli a mali v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady zmeniť, pretože sú zlé a spôsobujú problémy. Nič z toho alebo skoro nič z toho sa nepremietlo do návrhu novely rokovacieho poriadku. Kolega Viskupič potom v druhom čítaní to zopakoval a hovoril o ďalších veciach, ktoré by sa mohli a mali v novele rokovacieho poriadku zmeniť. Ani on, ani ja sme ale nenavrhli doplniť váš návrh o žiadny z týchto bodov, lebo sme si nevedeli predstaviť, že by sme dopĺňali dobré veci do návrhu, ktorý pozostával takmer výlučne z vecí ktoré zhoršujú pravidlá rokovania parlamentu. Čiže aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila opozícia, smeroval iba k vypusteniu niektorých alebo teda skoro všetkých bodov z vášho návrhu. Lebo aj my, tak ako pán prezident, považujeme ten zákon za neopraviteľný. A jediné, čo sa s ním dá urobiť, je odmietnuť ho ako celok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič. Nie je tu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Laššáková... Tak dobehni, dobehni, pán poslanec.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

    Máte s tým problém? Áno, to je v poriadku.

  • Reakcie z pléna.

  • Po prvé, nevykrikujte po mne, a po druhé, pre vás by som urobila to isté.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Po prvé, nevykrikujte po mne, a po druhé, pre vás by som urobila to isté.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa za spôsobené problémy.

    Chcel by som dodať, presne v tom bode vystúpenia, kedy si spomínal, že existuje niekoľko, ja som ich spomínal, 21 momentov, ktoré by sme vzhľadom na to, že rokovací poriadok má dlhodobejšie problémy, a to je 21 momentov, ktoré by sme mali novelizovať a zaoberať sa nimi.

    A druhý moment, ktorý úvodom si spomenul, a to je podľa mňa interpretácia celkom slušného diela teda Parlamentného inštitútu, ktorú používal či už predseda Danko, a zobral si ju ako argumentačný podklad aj nie veľmi často, lebo z neho odcitoval len zopár štátov, ktoré mu vyhovovali, pán poslanec Číž. A to bolo, že akým spôsobom a kde a v akých štátoch je vystúpenie poslancov upravených. Ja som si to pozrel a myslím si, že tento podklad sa dá použiť z rôznych uhlov pohľadu. Totižto ak by parlament, národný parlament nejakého iného štátu žiadal náš parlament, aby mu poslal, teda akým spôsobom je upravené vystúpenie poslancov, my by sme boli zaradení v kategórii, že plénum parlamentu alebo väčšina má právo skrátiť rozpravu poslanca. My by sme neboli medzi tými parlamentami, ktoré hovoria o neobmedzenej rozprave. To znamená, existuje; pán poslanec, prečítajte si to poriadne a nevyhukujte. Čiže my by sme neboli; pán poslanec Číž, nevyhukujte; čiže my by sme nemali tak ako Cyprus napríklad absolútne, ale väčšina tak ako dnes môže určiť dĺžku rozpravy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    No, tá obľúbená téma, ktorú sme si dnes vypočuli o tom, či chceme mať v parlamente cirkus. Iste každý uzná, že cirkus sa dá urobiť i v čase oveľa kratšom ako 20 minút. Súci cirkusant zabaví publikum i za pár minút.

    A musím povedať, že tento zákon, a kolega Kollár o mne hovorí, že používam ďalekovýchodné príslovia, teraz bude ortodoxne slovenský, je vlastne svojho druhu tým, čo postihuje naše úslovie: naučíme my vás po kostole hvízdať. To znamená, presadzujeme niečo, aby sme ukázali, že môžme. Ale keď prichádza na lámanie chleba, teda na potrebu vyargumentovať námietky prezidenta alebo námietky opozície, ktoré sa v tomto prípade kryjú, čo očividne je pre mnohých dôkazom, že prezident je opozíciou. Ale prezident je len človek so zdravým rozumom a je to slušný človek.

    Chcem teda povedať, že keď máte argumentovať a argumentujete typu "nedovidím", a ja dodávam "a nedopočujem", tak je to vlastne argumentovanie na úrovni ďalšieho známeho slovenského príslovia o pletení biča. Ale ak bič pletiem z nevhodného materiálu, tak s ním argumentačne neplesnem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem.

    Bolo veľmi príhodné, že pán Dostal pripomenul, ako chcel SMER a pán Nesrovnal umlčať poslancov v mestskom zastupiteľstve, v mestskom parlamente hlavného mesta. A ja dodávam, že teda bolo to celkom márne, ten predpis, ten rokovací poriadok už platí dlho, a nedosiahli nič. Poslanci totiž neplnia svoje sľuby, ktorými balamutili voličov, ktorí sú nervózni, keď sa hovorí pravda, sú všade podobní. Najradšej by len postláčali gombíky, aj na to stláčanie iba prídu, tak ako teraz vidíme, ako sa plní sála, postláčali by gombíky, lebo majú celkom iné záujmy a nepotrebujú obťažovať sa diskusiami, reagovaním na diskusie a tak ďalej.

    Mimochodom, sú to celkom tie isté gombíky na meste, aké máme tu pred sebou, tá istá firma, aj ten istý problém a bude aj ten istý výsledok. Uvidíte, že rokovací poriadok sa celkom minie vašim očakávaným účinkom. Nenasadíte náhubok. Nie sú 90. roky. Nakoniec ani tým v 90. rokoch – Mečiarovi, Ľuptákovi a Slotovi – to celkom nevyšlo a dneska sú za strašiakov v slovenskom demokratickom príbehu. Zvažujte, pretože dejiny si každý píšete každým hlasovaním.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán kolega Dostál, mňa trošku prekvapuje, že vám osobne a niektorým členom strany Sloboda a Solidarita vadí práve pomenovanie, ktoré som povedal, "cirkus". Mňa prekvapuje, že vám vadí, ak niekto chce, aby sa v parlamente diskutovalo vecne a odborne. Ja som doteraz mal pocit, že tí, ktorí tu preferovali formu nad obsahom, bola strana OĽANO a predovšetkým niektorí jej členovia. A z tých osobných rozhovorov, ktoré mám s mnohými členmi opozície, viem, že mnohí z vás mali problém s takýmto konaním. Preto ma dvakrát prekvapuje, že strana ako vaša, ktorá sa stavia do svetla, že chce byť odborným lídrom opozície, má problémy s tým, ak niekto chce vecnú debatu do parlamentu, ak niekto chce zamedziť cirkusovému správaniu.

  • Hluk v sále.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec, ja chcem zareagovať na vašu poznámku v úvode vášho vystúpenia, kde ste povedali, že nie je prítomný predkladateľ na mieste určenom pre predkladateľov. Ja chcem poukázať na osobitný režim, ktorý sa používa pri rokovaní o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky a je upravený v § 90 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého na prezidenta republiky sa ustanovenia o navrhovateľovi zákona vzťahujú primerane. Na schôdzi Národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že bola zaužívaná prax v Národnej rade, že na mieste predkladateľa, z prezidentskej kancelárie to miesto predkladateľa nebolo zastúpené, takže sedí pri rokovaní o zákone vrátenom prezidentom len spravodajca. Takže tým som chcela len poukázať, že táto vaša poznámka nebola namieste.

    Ďakujem pekne

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pán poslanec Dostál.

  • Pani poslankyňa Laššáková, ďakujem za to poučenie a ospravedlňujem sa pánu poslancovi Bernaťákovi, že som sa naňho vyčítavo pozrel pri tej poznámke. Bola to moja chyba, moja neznalosť rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Petrák, prekvapuje vás, že poslancom z poslaneckého klubu SaS vadí pomenovanie "cirkus" a že skôr by nám malo ísť o vecnú diskusiu do parlamentu. No veď práve o tom to je, že táto novela nezabráni žiadnemu cirkusu a môže obmedziť vecnú diskusiu. Na cirkus vám predsa stačí bohate 5 minút, 10 minút, do 20 minút sa s akýmkoľvek cirkusom kedykoľvek zmestíte. Ale keď chcete viesť odbornú vecnú diskusiu, tak tých 20 minút vám niekedy môže byť málo. Takže žiadny cirkus s tou novelou neriešite.

    A pán poslanec Viskupič, spomínal si, že si vymenoval 21 momentov, ktoré by sa mali v rokovacom poriadku zmeniť. No obávam sa, že po tom, čo parlament prelomí prezidentovo veto, tých vecí, ktoré bude potrebné v rokovacom poriadku zmeniť, bude oveľa viac.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z tohto miesta aj v mene mojich kolegov z klubu SaS zablahoželala k meninám predsedovi Národnej rady a podpredsedovi Národnej rady. Páni, všimla som si, že ste dostali bonboniéry, chcem vás upozorniť, že ich v rokovacej sále môžte zjesť iba do schválenia rokovacieho poriadku.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu a najprv o bode 21 schváleného programu, a to je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 245).

    Hlasovanie bude uvádzať pán spravodajca Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave k návrhu zákona o zdravotnom poistení vystúpila ako jediná pani poslankyňa Cigániková, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh.

    Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu podanom dnes v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty v zmysle rokovacieho poriadku, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 97, proti 34, 10 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme skrátili lehotu, takže môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 25 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 83, proti 35, zdržalo sa 23 a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme schválili bod 21 zo spoločnej správy, nie je možné dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Cigániková.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa predniesla námietku, takže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dáva námietku. Prezentujme sa a hlasujme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 51, proti 73, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že námietku sme odmietli.

    Nech sa páči, môžme pokračovať.

  • Týmto sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, pán predsedajúci. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovaného návrhu zákona do tretieho čítania ihneď v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 93, proti 29, zdržalo sa 23 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Do rozpravy sa hlási ako jediný pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval počas prerokovania tohto návrhu zákona, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh na legislatívno-technickú opravu v treťom čítaní k vládnemu návrhu predmetného zákona, k tlači 245.

    Podľa § 85 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem legislatívno-technickú opravu bodu 15 spoločnej správy, ktorý sme schválili v druhom čítaní. Oprava znie:

    V 15. bode spoločnej správy sa slová "§ 29a" nahradzujú slovami "§ 29b". Toľko k pozmeňujúcemu návrhu.

    Pán predsedajúci, dajte o ňom hlasovať.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 96, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Čiže môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu o zákone ako celku s prijatým pozmeňujúcim návrhom s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh hlasovalo 95, proti 27, 23 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili a schválili návrh zákona.

    Teraz prosím pána poslanca Valockého z gestorského zdravotného výboru, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme (tlač 311). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 311.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 102, proti 14, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský do 30. januára 2017.

    Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 128, 16 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh výborom a určili sme, samozrejme, gestorský výbor a lehoty potrebné výborom na prerokovanie tohto návrhu.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 335).

    Dávam teraz slovo poverenej členke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Jane Cigánikovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie podľa § 26 ods. 8 písm. a) zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zánik výkonu funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ľubomíre Romanovej.

    b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ivetu Pospíšilovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Ďakujem pekne.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 124, 14 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie a zvolila Ivetu Pospíšilovú do funkcie podpredsedu dozornej rady úradu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v mene troch poslaneckých klubov podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 11. schôdze a je to vládny návrh deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách za rok 1998, tlač máte rozdanú v laviciach pod číslom 340.

    Navrhujem, aby sme tento návrh prerokovali budúci týždeň v utorok 6. decembra o deviatej hodine.

    Samozrejme, potom by sme prerokovali v druhom čítaní aj návrh pána poslanca Gála, Antala a Vörösa na vydanie novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, čo sme mali pôvodne plánované hneď v utorok ráno. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 95, proti 6, zdržalo sa 39 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ešte predtým, čo by sme pokračovali v prerušenej rozprave, s procedurálnymi návrhmi pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, ja som sa hlásil s procedurálnou preto, lebo žiadam, aby bola táto deklarácia dovtedy prerokovaná výbormi, minimálne ústavnoprávnym a výborom pre ľudské práva. Dajte o tom hlasovať.

  • Je to rozhodnutie predsedu, ale keď žiadate hlasovať, samozrejme, nie je problém.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 62, proti 35, zdržalo sa 45 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    S procedurálnym návrhom ešte pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela upozorniť Národnú radu, že pri tlači 243, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, chcem uviesť, že som podala dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy sú síce uvedené pri mojom mene alebo pri hlasovaní, ale mal byť uvedený ako prvý iný pozmeňovací návrh. Takže, prosím vás, nech sa preverí, že či bolo hlasované naozaj o všetkých pozmeňovacích návrhoch, a ak áno, tak nech sa dá do súladu so stránkou Národnej rady, kde sú tie pozmeňovacie návrhy uvedené. Hej? Lebo je možné, že bol prednesený a nebolo hlasované. Neviem to presne zistiť a porovnať.

  • Ak bol prednesený, určite sme hlasovali a, samozrejme, preveríme. Mýliť sa dá.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Dávam procedurálny návrh, aby bod 53, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 318), bol prerokovaný spolu s návrhom deklarácie a aby k obom bola spojená rozprava. Keďže ide o tú istú vec, akurát je riešená iným spôsobom, takže myslím, že je logické, že budeme o tom rokovať spoločne aj hlasovať spoločne, pretože odpoveď na obe otázky by malo byť buď za, alebo proti.

  • Chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Viete čo, radšej budeme hlasovať, lebo tí, ktorí predtým kričali, že áno, teraz kričia, že nie. Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme za.

  • Smiech v pléne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 93, proti 2, zdržalo sa 46 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že procedurálny návrh sme schválili.

    A ešte som videl, áno, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja som mala veľmi podobný návrh, ako predložil Ondrej Dostál, avšak chcem upozorniť na to, že sme schválili, že 6. decembra budeme o deviatej rokovať o tlači 271, o tom zákone o miestnom poplatku. Takže vlastne teraz máme?

  • Pani poslankyňa, pred chvíľočkou som informoval Národnú radu, že najprv prerokujeme deklaráciu, teraz už aj návrh zákona, až potom budeme rokovať o tom miestnom poplatku. To som, áno.

    Zemanová Anna, poslankyňa NR SR

    Dobre, tak toto, som to nezachytila, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja len taká stručná poznámka, viacerí sme sa asi pozastavili nad tým, čo sme dostali dnes na lavicu, a teda že tu máme vládu Slovenskej republiky, ktorá predkladá vládny návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, a predkladá predseda vlády Robert Fico. Priznám sa, že ja by som veľmi rád poprosil predsedu ústavnoprávneho výboru o vysvetlenie, ako je takéto niečo vôbec možné, ak teda správne rozumiem konceptu parlamentnej demokracie, že vláda predkladá deklaráciu Národnej rady. Toto je niečo, čo ja osobne nedokážem asi vysvetliť mojim študentom. Čiže poprosím kolegov starších, ktorí tu sú, aby nám pomohli v tejto súvislosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

  • Hluk v sále.

  • Žiadam zároveň panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa ukľudnili.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to v rozprave, kde ako prvý vystúpi pán poslanec Boris Kollár. Nech sa páči, máte slovo.

    Páni poslanci, prosím vás, ak chcete rokovať, môžte ísť radšej von a neprerušujte alebo nerušte vystupujúceho.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som začal zase tak slovensky. Zareagujem tak jemne na pána kolegu Osuského, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neodtrhne. Ja som celkom rád, že sa prinášajú tieto krásne slovenské porekadlá a prirovnania sem, že odchádzame od tých amerikanizmov a aj rôznych ázijských prísloví. A týmto by som chcel povedať, že vlastne dovtedy sa chodí s tým džbánom po vodu, kým sa to ucho neodtrhne, tak to pekne sedí k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku. Práve sa im to ucho odtrhlo a pán prezident im to vrátil.

    Ja som presvedčený o tom, sme tunák od marca. Ja som presvedčený o tom, že ten rokovák, ktorý je doteraz platný, je dobrý. Doteraz podľa neho ideme, nie je s tým žiadny problém, nikto tunák nerobí žiadnu estrádu, nevidím tu žiadne bilbordy. To znamená, že keby zvíťazil zdravý rozum a stiahli by sme túto, tento návrh zákona, bolo by dobre. Skutočne tá rozprava tunák netrvá hodiny. Ja sa osobne snažím obmedzovať to na tri, na päť minút. Som presvedčený, že každý vie vyjadriť myšlienku, názor do pár minút. Cez to všetko nemám s tým žiadny problém, aby tunák v tomto pléne ktokoľvek nejakú vizuálnu pomôcku na úrovni šírky svojho pracovného stola vystavil, ukázal, to nemôže nikoho rozčúliť.

    Takže ja by som apeloval hlavne na koaličných poslancov, aby sa vrátili k zdravému rozumu, aby začali rešpektovať elementárnu spravodlivosť, aby sme mali všetci rovnakú možnosť vystúpenia, času v tomto pléne. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, kolega Kollár, ako hovorím, napriek tomu, že tvrdíte, že sa nemusíme, tak súhlasím s tým, čo ste povedali. A aby som prispel ja do studnice, poviem vám inovatívnu verziu vami použitého príslovia o tom, ako dlho sa chodí s džbánom po vodu. Nová verzia je, až kým sa konečne ide po pivo.

  • Pán poslanec Kollár, ja vás len doplním, lebo ste povedali absolútnu pravdu, o jeden argument a síce, že kvôli tomu rokovaciemu poriadku sme tu strávili už desiatky hodín poslaneckého času, keď to môžem teda tak kvantifikovať. A je to čistá strata času, pretože rokovací poriadok Národnej rady obyvateľov Slovenskej republiky absolútne nezaujíma, nič im to nepomôže v ich živote, nič im to neprinesie a my tu všetci mrháme čas a energiu vecou, ktorá nič dobré nebude znamenať pre ľudí, ktorí nás všetkých platia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kollár, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Chcel by som zareagovať na pána poslanca Kotlebu. Povedal by som rovnakú vec. Skutočne tunák dni, hodiny a hodiny tu všetci sedíme, počúvame to, omieľame stále to isté, každý už tu povedal trikrát v rozprave to isté, prípadne sa zacyklil a trvalo to tri hodiny, ale v kuse to isté, verkel, späť. Nikto to už nepočúva. A skutočne ľudí to vôbec nezaujíma. Oni chcú, aby sme prinášali zákony, ktoré im pomôžu ľahšie žiť. A my miesto toho sa tunak hašteríme, ukazujeme si tabuľky, či to môže byť 20 cm, či to môžu byť dva metre, či môže byť nejaká plachta, či máme jesť horalku. Skutočne, poďme sa radšej zaoberať niečím zmysluplným a vrátiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu, a to je prijímanie zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Chcem teda povedať, že som tu, tuším, dosť dlho, ale prvýkrát v živote vystupujem dvakrát, aj písomne, aj ústne, nikdy som toto právo nevyužil, len teda jednak ma pán kolega vyzval a už ani, vážení kolegovia niektorí teda z opozície, tí, ktorí tak bez akýchkoľvek problémov vyprávate o náhubkoch, o čomkoľvek, absolútne nediskutujete o tom, o čom hovoríme.

    A je tu ešte jeden drobný problém, že nepochybne, že občanov rokovací poriadok nezaujíma, len bavíme sa o pravidlách fungovania tohto parlamentu a o jeho funkčnosti. A tam to pravdepodobne občanov nejak zaujímať bude, aj keď možno nie bezprostredne. A je nesmierne dôležité, aby sme mali parlament funkčný, aby sme mali rokovacie pravidlá, ktoré umožňujú normálne fungovanie parlamentu.

    A ja by som v tejto súvislosti, teda nie vám, kolegyne, kolegovia, ale občanom, pokiaľ niektorí pozerajú, aby som ukázal, aké nehorázne lži, a už sa nebojím tohto slova a nebudem politicky korektný, nehorázne lži tu rozprávate. Skúsim prvé.

    Rozprával som s nemenovaným poslancom, aby som nevyťahoval súkromné rozhovory, o tom, že teda ako sú obmedzené v európskom parlamente, je presne stanovené, na rokovanie bodu je stanovený čas, tento bod sa prerokuje, poviem príklad, za desať hodín. Za desať hodín sa rozdelí čas poslancom podľa toho, ako dostali, akú majú legitimitu pre svoje konanie, aký majú výsledok vo voľbách, a v tomto čase musia všetci poslanci využiť tento čas a ukončí sa rokovanie bodu programu.

    V Českej republike napríklad je situácia taká, kto ju trošku sleduje, v minulom období, že tam teda nevstupujú nejakým zásadným spôsobom do rokovania parlamentu nejako, len vždycky sa prerokovávajú najprv na základe stanoveného poradia bodu programov, že sa najprv prerokovávajú návrhy vládne a potom sa v rámci stanoveného času na schôdzu rokuje o ďalších návrhoch zákonov. Pokiaľ sa neprerokujú všetky programy, sa jednoducho presúvajú. Viete, koľko bolo poslaneckých návrhov, ktoré boli v českom parlamente za jedno volebné obdobie neprerokovaných na konci volebného obdobia? 576. Tieto nezmyselné veci, ktoré tu vyprávate, aký je duch parlamentarizmu, aké náhubky a neviem, čo sa stalo, neprerokovaných 576.

    Pán poslanec Klus, odpustite mi, mali ste akože, či sa prihlásiť s procedurálnym návrhom, nemali ste procedurálny návrh. Porušili ste zákon. Ja vám to vyčítam - porušil som zákon. To sú tie veci, pre ktoré potrebujeme pravidlá a musíme ísť vzorom, musíme ich dodržiavať. Keď je raz napísané, že procedurálny návrh je, najprv máte dať procedurálny návrh, povedať, čo žiadate, potom ho máte odôvodňovať. Tak sa to tu rozprávalo, tak sa to tu celé, celé roky uskutočňovalo, pokiaľ neprišla nová atmosféra do parlamentu.

    Teraz to, čo považujem za dôležité. Takže, že, ale že v Európskom parlamente je 700 parlamentov, takže tam sa musí určiť ten čas, teda 700 poslancov a viac, a že u nás je teda málo. Tak preto vám chcem povedať, ako sa, ako je rozčlenený čas napríklad v takom Dánskom kráľovstve pre prerokovanie najdôležitejšieho zákona v roku, čo je štátny rozpočet. Takže začal som, dokončím. Poverení rečníci, teda tí, ktorí u nás, preložím, rozprávajú za kluby, 15 minút prvýkrát, v prvom čítaní. Druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci prvé vystúpenie 10 minút, druhýkrát 5 minút. Ministri bez obmedzení, bez obmedzení, bez obmedzení. Druhé čítanie: poverení rečníci za kluby 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci opäť 10 minút a 5 minút druhýkrát. Ministri 30 minút, 15 minút, 10 minút. Tretie čítanie: poverení rečníci prvýkrát 15 minút, druhýkrát 10 minút. Ostatní poslanci 10 minút, druhýkrát 50 minút (pozn. red.: zrejme malo byť "5 minút"). Ministri 60 minút prvýkrát, druhýkrát 30 minút, tretíkrát 10 minút. Nemá to logiku?

    Veď ten minister vysvetľuje prostredníctvom parlamentu logiku toho, čo, čím chceme zaviazať občanov, čo bude platiť pre financovanie všetkých druhov činností v štáte na najbližší rok. Len pre pána poslanca Poliačika, ktorý potrebuje niečo, pardon, teda Matoviča, to je jedno, pre niektorého (reakcie z pléna), tu potrebujete hodiny času, hodiny času, hodiny času so všetkým, čo k tomu patrí a vyprávať tieto nezmysly o náhubkoch a o niečom.

    Môžme sa, samozrejme, pozrieť na iné parlamenty. Len tak pre zaujímavosť, v takom francúzskom parlamente, ale ktorý je objektívne väčší, tak vystúpenia k jednotlivým článkom návrhu zákona počas rozpravy nesmú presiahnuť dve minúty. To je náhubok, obrovský. Pán Matovič aj všetci, to, čo ste tu vyprávali, pán Budaj. Dokonca tu pán Viskupič začal vyprávať o tom, že on čítal toto, tento materiál, on teda vie, že to tak neni a že je to tak a onak.

    Toto sú zásadné veci, páni poslanci, mali by ste skryť to, že nepoznáte o týchto, že nepoznáte tieto veci, že nemáte aspoň jedného človeka v klube, ktorý si naštuduje trošku hlbšie problematiku a príde a prednesie ju. Sme noví, niektorí sme, a my teda máme právo, takže budete tu kontaminovať, vyprávali ste dva dni úplné nezmysly. Ani jeden ste sa nedotkli konkrétneho inštitútu, neurobili ste primeranú komparáciu. Nič.

    Viete, ako napríklad funguje mechanizmus v takom Holandsku? Tiež to je približne tá krajina, kde môžeme rozprávať o tom, ako to vyzerá. Na záver schôdzí prebehnú výbory, výbory prerokujú návrh rozpočtu, v takom prípade následne snemovňa reprezentantov stanoví celkový rečnícky čas. Povie, tak tento rozpočet na základe toho, jak vyzerala rozprava vo výboroch, stanovujeme čas, ten prerokujeme za toľko a za toľko. A opäť štandardným spôsobom sa takýto čas rozdelí medzi kluby.

    Pán poslanec Viskupič tu rozprával, prečo hovorím také silné slová ako "lož" a podobne. Vyprával, že teda to tak celkom neni, že veľká väčšina parlamentov nemá určený čas. Takže, prosím pekne, všetky parlamenty majú právo určiť čas. Cyprus a Bulharsko sú dva jediné, teda Cyprus, Litva a Estónsko sú jediné krajiny, kde rozprava nie je obmedzená k zákonom. Ale všetky ostatné rozpravy sú limitované, čiže ani tam nie je neurčený čas na rozpravu. Vo všetkých ostatných.

    Teraz v tých európskych parlamentoch, z tej dvadsaťsedmičky, pán kolega, desať má priamo určených, že nediskutujú o tom, že sa bude určovať čas, za koľko sa prerokuje, ale jednoducho dopredu sa určí: na rokovanie jednotlivých bodov je určený čas na celú schôdzu a v rámci tej sa rozdelí čas na rokovanie nasledujúcim spôsobom a rozdelí sa. Ich je desať. Ktoré sú to krajiny? Budú pravdepodobne nesmierne nedemokratické. Ešte raz to prečítam: Belgicko, Dánsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Nemecko. To je nedemokracia, že je čas určený dopredu, čiže to je zapchávanie opozícii úst a tak ďalej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, jak to môžete občanom bezočivo klamať? Bezočivo klamať! To je jediný motív, aby som toto povedal, že som sem prišiel. Takto, samozrejme, možno hovoriť o ďalších.

    Ešte k niektorým tým ďalším veciam. Ten základný problém, ktorý tu je, a zas pre občanov, že teda predseda parlamentu pristúpil k tomu, že do návrhu dostali, že je zákaz používania názorných a iných prostriedkov. Je veľký problém sem doniesť, ako vyzerali názorné pomôcky pána poslanca Matoviča? Aj dokonca ktoré vychádzali z počítača, ktoré si sem položil a ktoré premietal? Rôzne hanlivé, urážlivé a iné veci.

    Páni poslanci aj vážení páni povedzme že z Ľudovej strany, máme v § 19 ods. 1 napísané, že každý má právo na dôstojnosť, na zachovanie dobrého mena, na ochranu rodiny svojej a tak ďalej, teda na neoprávnené zasahovanie. Ako chcete týmto spôsobom pri tomto vnímaní aj s pánom Budajom zabezpečiť, že teda bude mať to právo na dôstojnosť, to ústavné právo, ktoré je tam stanovené? To znamená, nebude asi úlohou tohto parlamentu, aby sa nad tým zamyslel, aby vytvoril stav, aby sme mohli mať vôbec dôstojnosť v tomto parlamente a mohli normálnym spôsobom fungovať? Čo je na tom divného?

    Kolegyne, kolegovia, nočné rokovania. Pertraktované tisíckrát v médiách, pretláčané spravidla vždycky nehoráznosti, ktoré robí vládnuca koalícia. Situácia je taká, že základným právom demokratickej väčšiny, o ktorej tu rozprávali páni poslanci, znovu musím povedať, s hlbokou neznalosťou, lebo klasické právo menšiny a právo väčšiny sú štandardné ústavnoprávne pojmy, s ktorými sa pracuje, študuje sa rozsah a hlavne ich vzájomný pomer a aké sú limity pri menšinových právach, za akých okolností teda, čo musí robiť menšina za predpokladu, že tá väčšina teda jej ten okruh primeraný ustanoví.

    V medzinárodných zmluvách najtypickejšie je to pri ochrane menšinových práv. A ak si pozriete ktorúkoľvek európsku zmluvu, ktorá hovorí o ochrane menšinových práv, tak tam nájdete, že za práva, ktoré sú tam stanovené pre menšinu, je tam jeden z takých momentov lojalita menšiny vo vzťahu k väčšine. Ako základný problém, lebo stačí na to obyčajný, normálny rozum, že pokiaľ sa nevyvážia tieto pravidlá a nie je tam možnosť plniť všetky základné životné funkcie, ktoré potrebuje tak väčšina, ako aj menšina, za akých okolností to nefunguje a sú permanentné rozpory v danom celku, to je jedno, či v menšinových alebo v iných právach, veď to sú samozrejmé veci organizácie, v sociológii to bez problémov nájdeme, sú to štandardné, nespochybňované, nespochybňované závery.

    K tým nočným rokovaniam. Takže právo určiť program je opäť základné a najdôležitejšie, pretože nijako inak nemôžeme fungovať, nemáte žiadnu racionalitu, a to je právo väčšiny. Má právo stanoviť program. A má právo, pretože má povinnosť, spravuje krajinu a zodpovedá za spravovanie krajiny. Ak máme v našom rokovacom poriadku, zas nesmierne liberálne a dramaticky je to inak v iných krajinách, právo opozície zvolať pri 30 podpisoch mimoriadnu schôdzu buď po a) k odvolávaniu, vyslovovaniu nedôvery ministrovi, alebo po b) k hocijakému inému problému, ktorý potrebuje opozícia, tak to znamená, ak chcete normálne stanoviť program a oni vám, opoziční, predložia návrh na tieto skupiny, že musia prerušiť rokovanie parlamentu, kedy máte určiť čas, keďže máte limit 7 dní, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku?

    Napríklad sme prerokovali, máme tu situáciu, v parlamente sme prerokovali štátny rozpočet. Prišiel od vážených kolegov z OĽANO návrh počas štátneho rozpočtu, že musíme preberať jednak otázku prerušovania interrupcií, zákazu, a musíme zároveň ešte zabrániť uverejňovaniu nahých dám v Novom čase a iných periodikách. Museli sme prerušiť rokovanie a rokovali sme o týchto veciach počas rokovania o štátnom rozpočte. Necítite tú obrovskú absurditu?

    Čiže my máme v rokovacom poriadku, ak chceme úprimne hovoriť o tom, a nikto z tých predsedajúcich – a mal som tú česť tam sedieť – netúži žiadne nočné rokovania uskutočňovať. Len mi vysvetlite, ako má fungovať parlament, keď máte schválený program, program parlamentu je stanovený na tri týždne a v prvý týždeň dostanete návrh, že chcete mimoriadnu schôdzu. A do toho celého, samozrejme, právo, aby ste mohli obštruovať, aby ste tu mohli čítať vládne nariadenia hocijakého typu, návrhy vlády, telefónne zoznamy a podobne. Čo to je za nezmysel?

    Pán Budaj, to, čo rozprávate, z toho srší tak hrubá neznalosť ústavného prostredia a trikrát som sa zdržal, keď ste to vyprával, ale nedá sa, tak vám to takto čestne a do očí hovorím.

    Takže jak to môže, tak sa, buď si sadneme a naozaj a poďme sa dohodnúť, čo v takom prípade, pokiaľ je riadna schôdza, je schválený riadny program a 30 poslancov sa rozhodne, že on chce mimoriadnu inú schôdzu s iným programom. A čo má robiť tá väčšina v takom prípade, aké je etické konanie v takom prípade? Tento problém je 8 rokov, 10 rokov podľa príslušnej novely rokovacieho zákona v médiách, nejaký náznak, že teda predsa len tá koalícia má stanovením toho termínu rokovania nejaký problém, nejaká objektívna informácia, zaznela niekedy?

    Mnohí to možno, čo vám hovorím, počujete prvý raz. Páni poslanci, v takomto duchu nemá význam pracovať, nemá význam tú permanentnú konfrontáciu, ktorá absolútne k ničomu nevedie. Čítam tu a vieme každý, kto si prečíta, verejnosti odporúčam, pravdepodobne je tento materiál na stránke Národnej rady, že by si ten záujemca...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... skutočné fungovanie parlamentu pozrel, jak je, aký je duch a spôsob stanovovania racionality rokovaní parlamentu. Čo je nevyhnutné, aby disponovala väčšina parlamentu, a kde sú, kde je priestor pre prípadné deštrukčné aktivity opozície. Že ten duch koalično-opozičného zápasu dramaticky nestojí na tupej konfrontácii, ale že obidve strany cítia zodpovednosť za správu krajiny a tá strana, ktorá prehrala voľby, musí uznať, že tí druhí to právo legitímne získali. A že nesú celý čas aj oni zodpovednosť za správu štátu a majú ukazovať počas svojej opozičnej činnosti, v čom by ten štát vedeli spravovať lepšie, a budú sa predháňať v návrhoch, ktoré vecne vláda predkladá, a rozširujú ich a upozorňujú na svoje veci a vytvoria atmosféru pre minimálnu spoluprácu. Po týchto rečiach, čo sa tu viedli, ako chceme, teraz si sadneme a budeme sa spolu rozprávať? Jak to pôjde v tejto atmosfére?

    Takže aj ja už nechcem ani moralizovať, len naozaj mám tú česť veľmi dlho sledovať, ako funguje parlament, a je nesmierne dôležité, aby sme dokázali dosť sily, aby o tak zásadnej veci ako rokovací poriadok, aby sme vedeli vytvoriť aspoň minimálnu atmosféru spolupráce. Veď predsa tento návrh má svoju históriu. V predchádzajúcom období sme zámerne ako SMER nedávali rokovací poriadok, hoci boli tie otrasné činy, o ktorých som rozprával, sa tu odohrávali v parlamente. Nešli sme s nimi, lebo sme boli sami vo vláde. A úplne prirodzene ten predseda Národnej rady, ktorý si musí pamätať, čo sa dialo pred tým, a že vie, že má zásadný problém, že keď sa bude poslanec správať a sa mu vysmeje do očí, že ho nebude rešpektovať, kde nemá absolútne žiadne ďalšie nástroje, že ten stav je neúnosný, že musí niečo urobiť napriek tomu, že presne budeme toto počúvať 4, 6, 8 dní a budeme týmto spôsobom komunikovať. Je to úplne zbytočné, ale musíme to urobiť, veď pán poslanec Matovič, pán poslanec Viskupič a neviem dokonca teda aj niektorí ďalší poslanci tu verejne vykrikovali, že oni rokovací poriadok, teda zákon o rokovacom poriadku nebudú rešpektovať.

    My si neuvedomujeme naozaj skutočné dôsledky? Je to len taká hra koalično-opozičná, však prídeme, naložíme im a niečo? Tam je esencia snáh, ktoré tu sú, s tým, že ten predseda Národnej rady nepotrebuje obmedziť žiadne zmysluplné grafické návrhy, nemá žiadny problém s tým, aby sem niekto dal si svoj počítač a sem uviedol na grafy, ktoré sú vecné. Má problémy, že na tretíkrát vystúpi pán poslanec, urobil to a Matovič čo urobil desaťkrát. Dal tam hanlivé video o niekom, deštruuje niekoho, vykrikovať bude niekomu, nejaké nehanebnosti a podobne. Pán poslanec Matovič netuší a necíti ani minimálny etický potenciál elementárnej slušnosti ľudskej spolupráce.

    Pán Matovič, preto musel predseda a aby nebol vystavený zase presne tým istým spôsobom diskusie, ktorú sme dneska počuli, aby nebolo, že to neni hanlivé, to je neviem aké, on neodíde, on to bude pozerať ďalej, púšťať ďalej a podobne, tak že dobre, zakážeme všetkým.

    Som absolútne presvedčený, naznačil to pán Paška, akonáhle sa tu vytvorí atmosféra, že tu bude dostatok džentlmenov na to, aby sme si povedali, že chceme tento parlament viesť aspoň v minimálnom rámci slušnosti a že tu budú aspoň minimálne záruky, že právo na prezentovanie grafov a neviem čoho všetkého nebude zneužívané na tupé, tupé, hlúpe urážky, tak v takom prípade, myslím si, že koalícia je absolútne pripravená baviť sa o tom, aby sme v tomto smere postúpili ďalej, vytvoriť priestor pre to, aby sme tu mohli predvádzať také a onaké grafy, vytvoriť nie je žiadny problém. Len elementárne záruky na to, že sa to nebude okamžite zneužívať.

    A keby bola čo len minimálna predstava, že sa to dohodnúť dá, tak ten návrh pán predseda nedá, ale pokiaľ tu sedí vážený pán Matovič s týmto bojarským vyzývavým postojom, počítať sa s tým nedá, takže môžme sa všetci tešiť na ďalšie hrdinské počiny pána Matoviča a na jeho vzorové správanie, aby sme videli, ako má podľa jeho vyzerať parlament Slovenskej republiky. A pre prípad, že sa zväčšia jeho hlasy, aby ukázal, ako parlament republiky bude vyzerať v ďalšom období.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými šiesti, siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán Matovič, tiež viete, že môžete sa prihlásiť len do tej doby, kým hovorí rečník, ale nevadí.

    Pán Klus, nech sa páči, ako prvý s faktickou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Opäť ďakujem pánovi poslancovi Čížovi, že vystúpil, ako sľúbil. Ja tým, čo som si dal na záver, začnem. Spomínali ste verejne, dali ste si záväzok, že to zmačknete do 10 minút, bolo to 16,41, takže toto sa tentoraz nepodarilo.

    Akokoľvek, vy ste spomínali môj procedurálny návrh, ale ja som úplne jasne naznačil, čo očakávam, a teda vysvetlenie od šéfa ústavnoprávneho výboru, ako je možné takýmto spôsobom otočiť charakter parlamentnej demokracie. Nedostal som odpoveď, takže snáď sa dočkáme neskôr, možno aj of record.

    Keď ste spomínali tie komparácie s inými krajinami, hlboko si vážim prácu Parlamentného inštitútu a som veľmi rád, že ste si to tak dôsledne naštudovali, skutočne je to výborný materiál aj pre študentov práva alebo politológie a verím tomu, že sa na to odborne pozrú a využijú to vo svojich analýzach.

    Ale predsa len mi nedá nespomenúť dve dôležité veci, ktoré ste zabudli. Vy ste tu totiž to v tých komparáciách povypichovali tie veci, ktoré sa vám hodia v súvislosti s týmto nešťastným návrhom zmeny rokovacieho poriadku. Zabudli ste, že tu máme aj krajiny, kde je prísne dbané na to, aby neboli v konflikte záujmov poslanci Národnej rady, tak ako sme tomu svedkami v našich končinách. Neviem si predstaviť, že by v niektorých krajinách hoc i západnej Európy boli poslanci zároveň riaditeľmi sociálnych poisťovní, riaditelia nemocníc, predsedovia vyšších územných celkov alebo primátori a župani, tak ako som tu už niekoľkokrát naznačoval, pretože toto je jednoznačný konflikt záujmov. Toto ste nespomenuli z tých krajín a my to tu bežne máme. Tak isto je bežné, že v niektorých krajinách sa na poslanecký prieskum chodí hoci len jeden poslanec. V našich končinách ste nám takéto niečo presadiť nepovolili.

    Takže nerobme ten tzv. cherry picking alebo vyberanie toho najlepšieho, ale hovorme o tom, ako sa komplexne majú veci v jednotlivých demokratických krajinách, keď už hovoríme o práci poslancov.

    Takže toľko z mojej strany, ale napriek tomu všetkému ďakujem, že ste mali odvahu vystúpiť.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Číž, spomínali ste tu Dánsko, Holandsko. Mňa; je mi to nepríjemné to takto hovoriť; ale mňa by zaujímalo, že či ste si uvedomili, že v čom sú tieto krajiny iné a v čom sú iné ich parlamenty. Je mi jasné, že vy sa dožadujete toho, aby to tu vyzeralo slušne. Už keď som bol malý, tak ma učili, že každý zlodej po tom, čo niečo ukradne, sa dožaduje, aby sa všetci chovali slušne, aby si ľudia vzájomne nič nevyčítali.

    My, pán kolega, vám vyčítame to, že tento parlament sa zachoval krajne nedemokraticky, keď podporil vo funkcii vášho ministra Kaliňáka, ktorý je spojovaný s organizovaným zločinom. Ak vy toto dovolíte, potom sa nemôžete diviť, ako to tu v tomto parlamente vyzerá. Preto bolo by správne, keby ste vy nepodporili vo funkcii ministra Kaliňáka a my by sme vám za to sľúbili, že vám prijmeme vašu novelu rokovacieho poriadku. Ale keďže vy v tom nepopustíte, pripúšťate to, aby vašu časť parlamentu zastupoval minister, ktorý má takúto reputáciu, tak potom sa nemôžete diviť, ako to tu vyzerá. To je len priamy dôsledok toho, čo robíte vy. Nie je to z našej hlavy, je to z vášho chovania.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Číž, pokiaľ ide o to obmedzenie dĺžky času vystúpenia poslanca v rozprave, no, obávam sa, že problém trochu v tom je, že vy počúvate len seba a nepočúvate, čo hovoria iní. Úplná väčšina kolegov, ktorí k tomu vystúpili, nespochybňuje, že takéto alebo podobné obmedzenia existujú aj niekde inde. V tom nie je podstata problému. Problém je v tom, že doteraz to u nás nebolo a vy to zavádzate. A zavádzate tie obmedzenia nie preto, aby ste riešili nejaký reálny problém, reálne existujúci problém, napríklad neprimeranú dĺžku trvania schôdzí, ale zavádzate to čisto mocensky, aby ste nám ukázali svoju silu. A týmto zákonom alebo tou zmenou by ste predsa nevyriešili to, ak by opozícia chcela naťahovať schôdzu, ak by aj po tejto zmene, ak by sme chceli naťahovať, tak sa dohodneme dva opozičné kluby a o každom bode sa bude rokovať celý týždeň. To nám rokovací poriadok, keď si vynásobíte vystúpenia všetkých poslancov, faktické poznámky, je to možné. Nič by ste tým nedosiahli.

    Pokiaľ ide o ten vzťah menšina a väčšina, hovoríte o lojalite menšiny vo vzťahu k väčšine. Asi sa odvíjate od toho princípu, ktorý sa napríklad premieta do čl. 34 ods. 3 slovenskej ústavy, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. No neviem, ako by výkon práv opozície mohol viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti parlamentu alebo k diskriminácii koalície, ale teda neviem, ako chcete tú lojalitu premietnuť. Ale my tu nie sme na to, aby sme boli lojálni voči vládnej koalícii, ale na to, aby sme ju kritizovali, lebo sme opozícia.

  • Pán poslanec Číž, ja som vnímal vaše vystúpenie ako pokus obhájiť novelu rokovacieho poriadku, ako reakciu na istú potrebu, ktorú vnímate v rámci vládnej koalície, potrebu eliminovať nejaké nežiaduce javy, ktoré sa tu začali vyskytovať v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Viackrát ste spomenuli vo svojom vystúpení právo na nejakú vzájomnú úctu a rešpektovanie a slušné správanie. Ja vám však chcem povedať, že okrem teda vášho kolegu Blahu, vy áno, váš klub sa nezapája do tých osočovaní a nadávok voči našim poslancom, ale je tu mnoho iných ďalších poslancov, ktorí nám bežne nadávajú, označujú nás za fašistov, neviem čo všetko, a túto otázku tiež táto novela nerieši. A my, keďže sa nechceme znižovať na úroveň týchto ľudí, tak im to nevraciame rovnakým metrom ani im to nevraciame metrom v štýle pána poslanca Osuského. Ale keď sa ja na to pozriem z tohto pohľadu, tak vaša novela túto otázku nerieši a to znamená, nedá sa povedať, že by bola nejaká komplexná.

    A ten pokus, tá jednostranná snaha teda eliminovať niektoré tie z vášho pohľadu negatívne javy sa môže javiť potom na tej druhej strane zase ako pokus o diktatúru. Čiže možno keby ste to trošku viac tak komplexnejšie poňali, tak by s tým bol menší problém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán Číž, ja teda som si počkal na to vystúpenie a musím povedať, že som si ho užil, a poviem vám aj prečo. Ja teda, sám vidíte, že ste skúsený rečník a 16 minút vám bolo potrebné na to, aby ste nám vysvetlili, čo nám chcete odkomunikovať. A ešte by som chcel k tomu dodať, že to, že ste vystúpili, zrazu prinieslo inú atmosféru, pretože zrazu vidíme, že sa tu diskutuje, že sa tu argumentuje. Doteraz to bolo naozaj len naozaj také hádzanie hrachu na stenu. Všetko sa odrážalo, ale vy ste vystúpili a ja to veľmi chcem oceniť, že ste prišli a naozaj ste tu argumentovali a bojovali o to, aby tu bola vecná diskusia. A vidíte, niektoré tie argumenty kolegovia vám vyvrátili alebo zareagovali na ne a naozaj toto je tá rovina, ktorá proste prináša ten posun aj v tej diskusii.

    A myslím si, že aj dnešné vystúpenia po dnešnom rannom vašom vystúpení boli veľmi vecné a už možno menej emotívne. A ja tak normálne rozmýšľam nad tým, že či to neni aj tým, že tí kolegovia idú niekedy do takých extrémov, lebo vás chcú vyprovokovať k tej diskusii, ktorú vy tak proste opomínate, alebo tvrdším slovom možno ignorujete, takže toto veľmi oceňujem, že ste vystúpili. A ja dokonca v tom vidím až takú nejakú pozitívnu zmenu, že ako keby koalícia naozaj už tak začína meniť to svoje správanie a ak to takto pôjde ďalej, tak myslím si, že naozaj pôjdete ďalej aj v tých ďalších krokoch, až to môže ísť do riešenia všetkých tých sporov, ktoré tu riešime, aj tých rôznych káuz, o ktorých sme sa bavili.

    Takže ja sa veľmi teším a povzbudzujem vás, aby ste to robili častejšie, lebo naozaj konečne tu sa prináša tá rovina tej diskusie, takže. A vidíte, možno aj vaši kolegovia by si to mohli vyskúšať a zistiť, že či naozaj tých 10 – 20 minút je postačujúce, lebo vysvetliť niekomu tak, aby sme ho presvedčili a aby to pochopil, je naozaj náročné aj pre skúsených rečníkov.

    Ďakujem.

  • Ja som tiež rád, že pán Číž hovoril, naozaj ani, teda mal dva prejavy, ani v jednom nedodržal lehotu, ktorú sám chce zaviesť.

    Ostré vyjadrenia veru, pán Číž, aj vám idú na jazyk, ani neviete ako v tom zápale. Pripomeniem, že ste teraz hovorili, že my bezočivo klameme, vraj sú tu otrasné činy. Neviem, čo otrasné sa tu dialo. A pána Matoviča ste urážali priamo v prejave teraz, keď pred vami stál. Takže viete, tá situácia koalície a opozície máva aj takéto dramatické veci a ja za to netvrdím, že vy máte byť umlčaný.

    Čakal som od vás trochu viac odvahy, že sa pustíte do prezidenta. Veď rokujeme kvôli tomu, že prezident vrátil váš rokovací poriadok, a čakal som, že rozoberiete jednu jeho výhradu za druhou. Ale na to ste si vôbec netrúfli. Hlavné výhrady ste obišiel aj výhrady, ktoré dávame my. Darmo sa dovolávať parlamentu Európskej únie, ktorý má stovky členov. To je naozaj mimo misu. Dánsky parlament, ktorý má porovnateľné množstvo členov, akiste nevnútil svoje pravidlá nasilu menšine.

    Čiže tu sú dva hlavné problémy. Vnucujete menšine pravidlá a vnucujete pravidlá, ktoré nie sú rovnocenné. Vy si robíte výhodu, preto aj prezident upozorňoval, že takéto pravidlá naznačujú zlú cestu, nie dialóg, nie demokratickú spoluprácu, ale náhubok, uškrtiť možnosti menšiny. A k tomu ťažko môžte povedať akúkoľvek výhradu.

  • Pán poslanec Číž, boli ste dosť osobný. Kritizujete, že niekto iný je osobný vo vystúpeniach, tak som fakt zvedavý, ako budete vystupovať po zmene rokováku, ale zrejme, čo nie je dovolené volovi, je dovolené bohovi, takže, keďže budete mať väčšinu aj na tom výbore trestnom, kde nás budete chcieť posielať, tak tam, samozrejme, všetci, jak v prípade Kaliňáka, kontokorentný úver odhlasujete, že nie je úver a že nepovedal alebo nepriznal pôžičku voči Bašternákovej firme, však to nevadí, pôžička nie je pôžička. Zrejme takýmto spôsobom jednoducho vaše osobné útoky nebudú osobné útoky a čo i len náznak osobného útoku opozičného poslanca bude osobným útokom. Pripadá vám naozaj toto normálne, v súlade s nejakými demokratickými pravidlami?

    A prepáčte mi, možno ja si teda dovolím takú osobnú poznámku. Keď som vás počúval a naschvál som, lebo počul som vás najprv dole na klube, potom, že idem to zažiť osobne, pre mňa, aj keď som to obdobie hlbokého komunizmu, hlbokého totáča, totality nezažil na vlastnej koži ako dospelý človek, išiel som si to zažiť teraz, jak ste vystupovali za tým mikrofónom. Mne ste pripadali jak nejaký Vasil Biľak, Ludovít Štrougal, ktorí na V. zjazde KSČ obhajoval to, že však zavreme tie hranice a však ľudia sú naďalej slobodní, len nám napíšu papier, žiadosť o nejaké vycestovanie a my blahosklonne, keď budú poslúchať, my im dáme papier, že môžu vycestovať a potom možno im dáme aj nejaký devízový prísľub, že aby mali na čo, alebo z čoho na tom, pri tom vycestovaní žiť. Pripadali ste mi ako odporný komunista v 70. rokoch minulého storočia.

  • Pán poslanec Číž, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán Matovič. Samozrejme, viete, kontakt s vami vôbec, to je z najnepríjemnejších momentov v mojom politickom živote a verte mi, že by som dal dosť z platu, aby som sa kontaktu s vami nemusel venovať. Problém je, že som podpredseda klubu, a teda ten rokovací poriadok akosi po tých dvadsiatich šiestich rokoch, čo chodím po chodbách, mi prischol. A ešte vás chcem ubezpečiť, že sa vyhnem akémukoľvek kontaktu s vami, pokiaľ to bude čo len trošku možné. Viete, ako už keď vy začnete rozprávať o tom, že vás niekto urazil, ak už niekto má právo na takéto niečo povedať, to už je tak absurdné, že tam ja nie som schopný diskutovať. Ten, bohužiaľ, 90 % tohto celého, čo sa tu deje, je vaše osobné dielo, pán Matovič. A tú hroznosť, že ľudia chodia do práce s nechuťou a že v tej sále zažívajú len nepríjemné pocity a majú pocit zbytočnosti, to pociťujú aj tí vaši kolegovia rôzni, teda myslím opoziční, ten je neodškriepiteľný. Takže naozaj vám sľubujem, budem sa minimálne venovať, len ak to bude nevyhnutné, tak, bohužiaľ, prídu znovu tie najnepríjemnejšie okamžiky v mojom politickom živote.

    Pán Klus, tam veľmi jednoducho len. Procedurálny návrh je podanie návrhu, návrh na hlasovanie a potom je teda odôvodnenie. Ten váš návrh je nerealizovateľný, teraz čo má parlament urobiť vo väzbe na to, že vy vyslovujete túžbu, že niekto má s vami hovoriť, ale nehovorím to konfrontačne. Hovorím to naozaj na to, že chcem zdôrazniť nesmiernu dôležitosť rešpektovania pravidiel. Aj keď sú formálne, viem, že niekedy je to nepríjemné, ale pravidlá sú alfou a omegou pri takto široko demokratickom a liberálnom právnom poriadku, ako máme my.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Kolegovia, kolegyne, pána Číža nevidím, jemu som sa chcel prihovoriť, ale pevne verím, že ma bude počuť. Takže, keďže vo faktickej sa to nedá stihnúť, takže využijem svoje vystúpenie na to, aby som reagoval na svojho predrečníka, keďže veľa ostatných rečníkov potenciálnych z vládnej koalície alebo z vládneho zlepenca nemá tú odvahu prísť a obhajovať najväčšie pošliapanie demokracie za posledných 27 rokov na Slovensku.

    Pán Číž tu kadenciou slov, akú len on je schopný vygenerovať; my sme to minule počítali na klube, je to asi päť slov za sekundu, čiže tristo slov za minút; a tak či tak nestihol ten čas, ktorý si vyčlenil a povedal, že bude rozprávať relatívne krátko. Tak pri tejto kadencii slov povedal pár myšlienok, a teda snažil by som sa ich zosumarizovať do toho, že používal príklady z krajín ako napr. Dánsko, o tom, že vlastne v Dánsku ako sú tí rečníci obmedzení. Len zabudol povedať napríklad, že prečítajte si rozhovor s dánskou kongresmankou z minulého týždňa v Denníku N, ktorá so zhrozením hovorí, že niečo také ako kauza Bašternák, niečo také, že by minister vnútra obchodoval s daňovým podvodníkom, ktorého finančná správa vyšetruje, v Dánsku by minister vnútra neprežil. Ktorá so zhrozením hovorí, že v Dánsku by premiér, ktorý by býval v byte daňového podvodníka, obhajoval by daňového zločinca, jednoducho nebol premiérom, lebo ľudia by ho vypoklonkovali z toho úradu. Zabudol spomenúť pán Číž, že v prieskume spokojnosti s platením daní boli najspokojnejší v celej Európskej únii práve Dáni, ktorí majú najvyššie sadzby daní, a zabudol povedať pán Číž, že Dáni boli najspokojnejší preto, lebo vedia, že čo štátu dajú, to im štát vráti, lebo majú nulovú korupciu.

    Áno, v takomto štáte, kde jednoducho nie je zvykom kradnúť, kde nie je zvykom, že minister vnútra si obchoduje s daňovým podvodníkom, kde priamo premiér nebýva v symbole korupcie a daňového podvodu pána Bašternáka, v takom štáte môžme obmedziť zrejme čas opozičným alebo koaličným poslancom, lebo nie je o čom. Lenže my tu zvádzame dennodenne zápas o charakter štátu, lebo vy vo vládnej koalícii ste si povedali, že toto je vaše Slovensko a vy ste Slovensko. Že vy nám ho môžete ukradnúť a tí ľudia, ktorí vám platia dane do štátneho rozpočtu, sú vám ukradnutí. Lebo tých alebo tí vás zaujímajú iba raz za štyri roky, kedy vás prídu zvoliť, kedy vám nakŕmia štátny rozpočet a potom už je to vaše. A nech sa vám nikto do toho nestará, lebo vy ste si povedali, že ste Slovensko, a každý kto si dovolí povedať, že Slovensko nie ste, kto si dovolí upozorniť na to, že kradnete z našeho spoločného, tak pre našeho pána premiéra, ktorého vy kryjete aj hlasovaním o tomto návrhu zákona, sú protislovenské špinavé prostitútky.

    Vy sa nehanbíte za takéto vyjadrovanie premiéra, že nám urobil najväčšiu hanbu, akú Slovensko za posledných 20 rokov existencie alebo od začiatku existencie vo svete malo?

    Áno, možno mali sme hanbu vtedy, keď Madeleine Albright si odmietla podať ruku s Vladimírom Mečiarom. Okej, tiež to asi bola hanba a silný signál do sveta. Ale dnes, 20 rokov viac-menej bolo ticho, Mečiara sme sa zbavili a zrazu tu Robert Fico prekoná aj pravdovravného Jána Slotu, ktorého výroky zrejme nezarezonovali tak, jako zarezonoval výrok Roberta Fica o protislovenských špinavých prostitútkach. A čuduj sa svete, koho nazval protislovenskými špinavými prostitútkami? Práve tých, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že tu Lajčák si urobí biznis aj z predsedníctva. Tí, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že Fico naďalej býva v ukradnutom byte, postavenom z daní poctivých pracujúcich ľudí. Týchto ľudí Robert Fico, ktorého vy kryjete, nazve protislovenskými špinavými prostitútkami.

    A ja sa pýtam, či skôr nie je protislovenskou špinavou prostitútkou človek, ktorý slúži daňovému podvodníkovi, ktorý ho obhajuje a ktorý kryje ministra vnútra, ktorý priamo obchoduje s daňovým podvodníkom. Áno, podľa mňa Robert Fico hovoril do zrkadla, keď tento výrok hovoril redaktorovi Dobšinskému. A keď si myslí, že sa dotkol alebo zranil srdcia tých ľudí, ktorí veria tomu, že sa raz vás zbavíme, tak nezranil, nepodlomil nám nohy, dodal nám viacej odvahy. A ja pevne verím, že aj každému statočnému novinárovi, ktorému ide o to, aby sme zlo, ktoré vy kryjete a hlasovaním podporujete, konečne zo Slovenska vykynožili.

    Áno, ja chcem takisto zo Slovenska, aby sme boli Dánsko. Aby o korupcii nemohlo byť ani chýru, ani slychu. Aby ľudia sa nezaujímali o to, že koľko platia dane, lebo vedia, že každé euro, ktoré zaplatia štátu, im štát vráti v svojich službách. Áno, ja snívam takisto o Dánsku. Ale pán Číž si vybral z Dánska iba to, koľko majú obmedzenie tam poslanci, a nehovoril o tom, v akej krajine tí poslanci žijú. Že nemusia bojovať o to alebo proti skorumpovaným politikom, skorumpovanému premiérovi, skorumpovanému ministrovi vnútra.

    Pán Číž použil takisto príklad Švédska. Takisto krajina, ktorá sa nachádza v rebríčkoch výskytu korupcie na tých posledných priečkach. Jednoducho nulová korupcia. Jasné, obmedzme poslancov aj na dve, na tri minúty, lebo všetko je jasné, lebo vedia tí ľudia, že či to je opozícia, alebo koalícia, tak bojujú naozaj za tých svojich voličov a nebojujú za svoj vlastný prospech, ako to robíte vy a robíte to dlhodobo.

    Pán Číž spomenul príklad Anglicka, ako tam sú obmedzení poslanci. Ale prečo zároveň nespomenul, že šéf snemovne je zároveň viazaný, že musí vystúpiť z politickej strany, za ktorú bol zvolený? Jasné, my tu máme dnes rozhodcu, Andrej Danko sa zobudil zrejme z nejakého mokrého sna a povedal si, že ja budem rozhodcom, hoci nie je nezávislý.

    Ja som tu použil príklad a židovskej obce sa dotkol. Chcel som ale tým iba naznačiť to, že naozaj to je rovnako zvrátené, rovnako ako keby že v tom koncentráku si ten šéf povie, že bude robiť nezávislého arbitra pri futbalovom zápase.

    Dobre, tak nepoviem vám ten príklad, ale to je hocijaký iný príklad. Predstavte si, že vy normálne idete kamaráti, navzájom hrávate futbal a idete si zahrať futbal. Ale zrazu niekto, kto sa momentálne cíti silnejší, kto má viacej ľudí v tíme, ktorí prišli na futbal, povie, nás je viac, tak my budeme mať rozhodcu. To je aká logika, prosím vás?

    Vás je viac, máte moc, máte absolútnu moc nad Slovenskom a vy chcete mať zároveň rozhodcu. Prečo potom ten rozhodca nepovie, že vystúpi z politickej strany, tak ako to je v Anglicku? Prečo pán Číž vyberá iba hrozienka a nepovie, že v tom Anglicku, teda keď chce používať príklad Anglicka, že je tam obmedzený čas, že zároveň majú nezávislého arbitra, nezávislého rozhodcu? Prečo to nepovie? Lebo mu to nevyhovuje, lebo pán Číž je klamár, klamár a klamár, ktorý klame ráno, na obed a večer a myslí si, že kadenciou slov, keď teda narozpráva za svoje vystúpenie 50-tisíc slov, tak jednoducho tým si nejakým spôsobom uchlácholí pravdu. Nie, pravda nie je o počte slov, pravda je o faktoch, pán Číž, takže jeden, druhý, tretí príklad ste klamali.

    A dovolím si možno iba pánovi Čížovi povedať, keď teda nám tu tak hovoril o tej morálke. Ja mu už nechcem, už som mu tu dvakrát spomenul jeho životnú traumu, dúfam, že aspoň teda ho to mrzí, ale okrajovo to spomeniem, lebo si myslím, že od každého z nás, keď chceme byť poslancami a chceme sa postaviť čestne pred ľudí a keď chceme kázať o morálke, mali by sme mať aj čistý morálny profil. A keď ho niekto nemá, tak by nemal rozprávať. A, pán Číž, naozaj poprosím vás, nabudúce nemoralizujte, lebo skúsim vám povedať viac podrobností o vašom dieťati, hluchonemom dieťati, ktoré ste zapreli a na ktoré ste odmietali platiť alimenty. A keď vám to nebude stačiť z mojich úst, tak žena, ktorá pomáhala matke vašeho hluchonemého dieťaťa, mi dala mobil na seba, je to síce staručká pani, ale povedala, že sama na tú tlačovku príde, nech celé Slovensko vie, kto nám tu o morálke káže. A keď v tomto prípade použijem, keďže pán Hrnko mi to dovolil, reagoval na mňa tým, že nevedel o čom pán Kryl v tej pesničke spieva, keď hovoril, že vrah na rohu ulice o morálke káže, tak, pán Číž, dovolím si parafrázovať pána Hrnka, naozaj mi to teraz pripadalo, že vrah na rohu ulice o morálke káže.

    Čo sa týka rokovacieho poriadku, je mi veľmi ľúto, že takýmto hrubým bezprecedentným a bezkonkurenčným spôsobom idete pošliapať demokraciu, za ktorú naši rodičia a niektorí z nás na novembrových námestiach pred 27 rokmi bojovali. Je mi veľmi ľúto, že demokraciu chápete ako tyraniu, totalitu a diktatúru väčšiny voči menšine. Je mi veľmi ľúto, že nie ste schopní ani vycítiť alebo prečítať si slová pána prezidenta, ktorý vám jednoznačne hovorí o tom, že takýmto spôsobom iba idete si uzurpovať útlak a šikanu opozície, v tomto prípade toho menšieho a slabšieho.

    Áno, my opozícia, nech je to ktokoľvek, od Kotlebu po Dostála, každý z nás tu má rovnaké právo hovoriť a toto právo nám chcete zobrať. Ani jedného z nás nemôžete obmedzovať v tom, akým spôsobom sa budeme vyjadrovať a či pritom budeme používať slová, obrazové alebo zvukové pomôcky. Vy to napriek tomu idete urobiť, aj keď priamo ústava vám to zakazuje. A dovolím si vám prečítať článok, alebo teda to, čo hovorí čl. 26 ústavy zo stanoviska pána prezidenta. "Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom (čo je ako formálna podmienka) a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."

    Ústava vám vyslovene v čl. 26 hovorí, čo je sloboda prejavu, že to nie je len rozprávanie, ale že sú to zároveň aj vizuálne pomôcky. Vy napriek tomu nám ich idete zakázať.

    Ústava vám zároveň hovorí, že áno, môžete slobodu prejavu obmedziť, ale iba za vyslovene jednoznačne určených podmienok a to je, ak by sme ohrozovali bezpečnosť štátu. Ja som ich tu ukazoval viackrát, nebudem teraz. Čím ohrozí bezpečnosť štátu popísaný zdrap papiera, ktorý vám tu ukážeme preto, aby ste sa pozreli do zrkadla? Keď ide, keď je ohrozený verejný poriadok. Čím bude ohrozený verejný poriadok, keď vám tu ukážem, koľko ste zadlžili Slovensko za 27 rokov? Vtedy, keď ide o ochranu verejného zdravia. Čím ohrozím verejné zdravie, keď ukážem papier, na ktorom ukážem, koľko detí sa nám za posledných 27 rokov nenarodilo a ktoré nám veľmi budú chýbať, keď budeme naozaj v hlbokej demografickej kríze? Čím ohrozím mravnosť, keď vám ukážem číslo, koľko detí je ročne potratených preto, lebo jednoducho nedokážu rodiny vyžiť z peňazí, ktoré majú k dispozícii? Toto sú podmienky za ktorých môžete obmedziť slobodu prejavu. Ani jedna podmienka z tohto nie je splnená, a preto nám idete brať ústavné právo, idete roztrhať ústavu v priamom prenose.

    A hanbite sa, poslanci SNS, keď idete takýmto hrubým spôsobom šliapať po ústavných právach, ktoré nám naša ústava, ktorá by pre vás, práve pre vás, keď máte napísané hrdo na hrudi "Slovenská národná strana", mala byť posvätná.

    Pán prezident ďalej hovorí, že z judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, a podotýkam, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojujúce. Znepokojivé.

    Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ochrana zaručená článkom 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu. Prosím vás, prečítajte si tento odsek. Zajtra o jedenástej budete až hlasovať. Hovorí, že vy nemôžete rozhodovať, že ktorá informácia sa vám páči a ktorá nie. Vy nemôžete preto, že na tých vizuálnych pomôckach vám ukazujeme nepríjemné, šokujúce a možno niekedy útočné informácie, vy nemôžete jednoducho rozhodnúť zákonom o tom, že nám túto časť informácií nedovolíte a dovolíte nám takéto znepokojivé informácie vám hovoriť len slovami, lebo jednoducho vtedy sa vás to menej dotýka. Jednoducho nemáte na to právo. Nemáte na to ústavné právo, nemáte na to právo z medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala.

    Na záver si dovolím len citovať začiatok stanoviska pána prezidenta alebo zo začiatku stanoviska pána prezidenta. "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."

    Prosím vás, spamätajte sa, skúste sa na to vyspať a s chladnou hlavou zajtra podporiť pána prezidenta a odmietnuť túto totalitnú novelu rokovacieho poriadku.

    Zároveň vám jedným dychom sľubujem, ako som viackrát sľúbil, ak to urobíte, moja sloboda je omnoho cennejšia ako tisíce pokút, ktoré mi dáte. Nič z toho, čo spravíte a čím mne osobne budete, alebo ostatným opozičným poslancom budete chcieť zobrať slobodu, mi ju nezoberiete, lebo budem robiť presne to isté, čo by som robil predtým. A prednášať a predkladať vizuálne pomôcky, šokujúce, znepokojivé a pravdivé informácie o vás, o vašom vládnutí budem aj za všetkých opozičných kolegov, ktorí túto moju službu sprostredkovateľa budú chcieť využiť. Čiže ničomu tomu nezabránite, iba tomu, že tie informácie, ktorým chcete takýmto spôsobom zabrániť, sa k vám dostanú alebo k ľuďom dostanú ešte vizuálnejším spôsobom, obraznejším spôsobom, šokujúcejším spôsobom a dám si záležať, aby sa k nim dostali aj v hojnejšom počte. Takže poprosím vás, z krátkej cesty, máte druhý pokus, choďte radšej z toho alebo od toho preč.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne poznámky. Len by som chcel doplniť, že zajtra o jedenástej sa nehlasuje.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja len veľmi stručne. Skonštatujem, že rozprava bola naozaj rozsiahla. Bolo prihlásených 11 písomne poslancov, 12 ústne prihlásených poslancov.

    A dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predložila návrh na ďalší postup týkajúci sa hlasovania o predmetnom návrhu rokovacieho poriadku, ktorý pán prezident republiky svojím rozhodnutím z 10. novembra 2016 vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie s tým, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní neprijala zákon ako celok.

    Keďže v ústavnoprávnom výbore nebol schválený môj návrh, aby sme pri opätovnom prerokovaní schválili zákon vrátený prezidentom republiky v pôvodnom znení, pretože nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, a podala som len informáciu o prerokovaní zákona v ústavnoprávnom výbore, navrhnem v rámci ďalšieho postupu, keďže pán prezident vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne pripomienky, aby sme hlasovali o vrátení zákona ako o celku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 294, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 302.

    Dávam slovo poslankyni Eve Smolíkovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 1 ods. 2 sa slová „štátnej správy" vkladajú slová „na pedagogického zamestnanca pracovníka praktického vyučovania.“ (Pozn. red.: Správne malo byť: "V § 1 ods. 2 sa za slová „štátnej správy“ vkladajú slová „na pedagogického zamestnanca pracoviska praktického vyučovania“.")

    Čo ma k tomuto počinu viedlo? Predložený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa spomenutý zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ďalej budem hovoriť len o návrhu zákona, jednoznačne spresňuje postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe, učiteľov umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania ako pedagogických zamestnancov.

    Keďže pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, v praxi veľmi často vznikajú nejasnosti a pochybnosti, či reálne aj naďalej ide o pedagogického zamestnanca. No a týmto predloženým návrhom zákona sa tento výkladový nedostatok odstraňuje.

    Vážení kolegovia, ctené kolegyne, vždy, kde prichádza k nejasnosti zákona, prichádza k zneisteniu kolegov, ktorí pracujú ako majstri odbornej výchovy alebo učitelia odbornej praxe, ktorí sú zaradení na vykonávanie práce na praktickom vyučovaní. Ide tu o tri možnosti. Ide o duálne vzdelávanie. Ide o tri možnosti, ktoré, kde môže pracovať, v rámci dozoru alebo v rámci pracovníka, ktorý je tam poverený, prichádza tam k trom možnostiam. Zamestnávateľ môže tam použiť inštruktora, ten tento zákon nerieši, návrh zákona nerieši. Môže si kvázi vypožičať majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, alebo učiteľa umeleckej praxe zo strednej odbornej školy, alebo potom je to tá, je to ten daný, daná situácia, o ktorej teraz by som bola veľmi rada, keby sme ju vyriešili, to je majster odbornej výchovy, ktorý je jeho zamestnanec a nie je v jeho ponímaní zamestnávateľa braný ako pedagogický zamestnanec.

    Nám predsa zákon č. 317 hovorí, myslím, že v štvrtej časti § 12 presne určuje, kto je pedagogickým zamestnancom, kde majster odbornej výchovy skutočne patrí. Preto by som bola veľmi rada, keby sme túto, toto nedopatrenie alebo túto chýbajúcu časť v zákone spoločne vyriešili.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Petrovi Vörösovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 294. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvý čítaním o

    návrhu poslankyne Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 295. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 303.

    Dávam slovo poslankyni Eve Smolíkovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nebudem vám čítať, ak dovolíte, všetky zákony, len doplním tú časť, kde navrhujem zákon zmeniť takto:

    V § 33 ods. 10 bude znieť:

    "(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov."

    Tento predložený návrh zákona, ktorý predkladám, čo ma k tomu, čo ma k tomu viedlo. No, fenoménom dnešnej doby je klesajúci záujem o štúdium na stredných odborných školách. Je to jav, ktorý je evidentný nielen z hľadiska žiakov, ale hlavne z hľadiska zákonných zástupcov. Tento jav sa dlhodobo prejavuje v znižovaní počtu žiakov, ktorí študujú tradičné remeselné odbory. Aby sme zabránili úplnému zatvoreniu niektorých odborov, tak sa snažíme riešiť túto vec uzákonením možnosti vytvoriť v stredných odborných školách spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

    Podmienkou vytvorenia takejto spoločnej triedy v strednej odbornej škole okrem minimálneho počtu žiakov v triede je, že teoretické vyučovanie každého odborného predmetu bude možné vytvoriť skupinu najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného odboru a učebného odboru. Táto podmienka sa v praxi stala častokrát pre niektoré študijné či učebné odbory likvidačná.

    Aby som to skrátila a veľmi nezdržovala. O čo vlastne ide. Dopomohli mi k tomu aj teraz vôbec podať takýto návrh na doplnenie zákona vyjadrenia expertov na ministerstve školstva, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania a minule to prebehlo aj tlačou. Zároveň ma v tom podporuje aj naplnenie programového vyhlásenia vlády a koniec koncov aj volebný program našej strany, aby sme podporili tie študijné odbory a učebné odbory, z ktorých, pre ktoré zaznieva z radov zamestnávateľov alebo možných zamestnávateľov požiadavka, že tieto učebné odbory alebo študijné odbory žiaci nemajú možnosť študovať, pretože nie sú naplnené tie počty, ktoré boli dané.

    Preto by sme, by som požiadala o podporu, aby sme toto umožnili hlavne žiakom, ktorí majú, a študentom, ktorí majú záujem študovať učebné odbory alebo študijné odbory, ktorí by sa mohli, aj keď je ich tam menší počet, združiť na teoretickom vyučovaní do jednej triedy, že by tam nemusela byť splnená tá požiadavka minimálne počtu ôsmich študentov. Ide o tie klasické študijné či učebné odbory, kde sú žiaci po ich vyštudovaní okamžite zamestnateľní, majú možnosť sa zamestnať. Aby sme sa skutočne pozreli, a tu nadviažem na slová jedného z expertov, aby sme sa skutočne pozreli, ktoré stredné školy alebo gymnáziá nám viacej produkujú ľudí, ktorí sú potom z hľadiska zamestnanosti v podstate nezamestnaní. No určite to nebudú študenti a absolventi stredných odborných škôl, ktorí vyštudujú poctivé remeslo.

    Zamestnávatelia upozorňujú, že je nedostatok, poviem príbuzné odbory, mäsiar, kuchár a podobne, pretože práve v dnešnej dobe prišlo k tomu, že zákonní zástupcovia skôr ani, skôr tlačia svoje deti do štúdia na gymnáziách. Častokrát, a to je prax, žiaľbohu, taká, že mnohí študenti vedomostne nie sú, nie sú schopní zvládnuť gymnaziálne štúdium a keď nepokračuje ďalej, nerozvíja svoje danosti, tak potom vlastne nevie sa uplatniť. Ale študent, dievča alebo chlapec, ktorý naozaj je fyzicky zručný, má vzťah k nejakému remeslu, má vzťah k svojmu regiónu, pretože toto sa týka hlavne a nielen, ale aj oblasti národnostne zmiešaného územia. Tí, ktorí majú vzťah k fyzickej práci, tak tí, za tých sa prihováram, aby sme im dali možnosť študovať a uplatniť sa neskôr v živote.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pavlovi Gogovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 295. Predkladám túto informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

  • Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som sa vyjadril, tým, že roky spolupracujem so strednými odbornými školami, tak ja poviem, že čo nastane, a som veľmi zvedavý potom na tú odpoveď, že či naozaj ministerstvo školstva vyčlení toľko peňazí, keď toto príde reálne do praxe.

    Predpokladám, že keď veľmi veľa riaditeľov si prečítali tento návrh, tak boli veľmi potešení, pretože ten problém, ktorý v strednom odbornom školstve je, tak je proste daný. Je pravda, že tento návrh školám dočasne veľmi pomôže. Budú môcť otvoriť triedy, nebudú sa musieť biť o jednotlivých žiakov, budú môcť vytvoriť a pospájať jednotlivé odbory. Moja otázka stále bude, ako to budeme financovať a že či ministerstvo školstva je na to pripravené.

    Na druhej strane si ale myslím, že v horizonte dvoch až štyroch alebo šiestich rokov stredné odborné školstvo na základe tohto návrhu sa veľmi rozdrobí na jednotlivé školy. A táto zmena v konečnom dôsledku ublíži absolútne všetkým, resp. všetkým stredným odborným školám. Momentálne už trh je tak presýtený, máme tak veľa škôl, že riaditelia stredných odborných škôl hovoria, že neďaleko od nich vznikajú ďalšie a ďalšie školy, hoci ony majú určitú históriu a určitú kvalitu, tak možno niektoré školy ich prebíjajú, pretože sa vytvárajú v danom meste. A tých prípadov v rámci Slovenska je veľmi veľa, že sú dve školy, kde sú tie isté odbory a tieto školy medzi sebou absolútne bojujú.

    Z praxe sa začína diať, že ten trh, a nemusíte mi vyčítať, že to je zlá myšlienka, že nie je liberálna alebo niečo podobné, sa začal určitým spôsobom čistiť na základe kvality. Žiaci si vyberali jednotlivé školy, ktorá škola bola silnejšia, tak tam išli a posúvali si žiakov. Dialo sa to v Topoľčanoch, dialo sa to v Snine, v Komárne, v Žiline, že aj riaditelia si sami posúvali jednotlivých žiakov, lebo vedeli, že oni by nedokázali otvoriť ten odbor, tak posunuli tých troch žiakov k tým piatim do najbližšieho mesta alebo dediny a mohli otvoriť odbor, resp. celú triedu nasledovne.

    Ďalší dôvod, ktorý budem rozporovať, je, že ide absolútne proti myšlienke pána ministra, proti racionalizácii alebo nie racionalizácii, ale proti špecializácii odborných škôl. On sám vyslovoval, že školy by mali byť špecializované, aby sa dokázalo zabezpečiť kvalita a odbornosť, aby boli natoľko vybavené, aby boli plní pedagogických pracovníkov, respektívne odborných pracovníkov, ktorí budú zabezpečovať kvalitu, ktorá je potrebná. Keď si predstavíme školu, ktorá vyučuje hlavne remeslá napríklad z oblasti stavebníctva, tak riaditeľ, ktorý horko-ťažko vytvoril celú triedu, respektívne tú skupinu z dvadsiatich, to je reálny príklad z Nitry, tak sa môže teraz stať, že z Topoľčian mu zobere päť žiakov, z iného mesta mu zobere ďalších žiakov a on nebude mať dostatočné množstvo a tá kvalita danej škole pôjde. Znova budem stále sa pýtať, že či je ministerstvo školstva pripravené otvárať takéto obrovské školy, kde budú všetky odbory a či ich dokáže zabezpečiť, že či budú sa následne potom zverejňovať nejaké výsledky, že či daný žiak má kvalitné vzdelanie, či má uplatniteľnosť na trhu a či sme na to pripravení. Pretože táto zmena podľa mňa nastane k tomu.

    Mňa veľmi z praxe napadnú myšlienky, že či daná škola bude mať potrebné vybavenie pre triedy, pre majstrov, pre učiteľov pre niekoľko odborov, ktoré bude otvárať, respektívne spájať do danej triedy. Že či naozaj nie je lepšie vytvoriť silnejšie vyšpecifikované školy, respektívne odbory, ktoré sú.

    Druhú vec, ktorú som už spomenul pred tým, ide to aj proti myšlienke racionalizácie siete škôl, lebo to absolútne rozbije. Ja viem alebo musím spomenúť, že tá myšlienka racionalizácie bola ikskrát vyslovená aj z úst pána ministra a potom v rámci málotriedok, hoci sme vydokladovali, že určité málotriedky, rozdiel bol iba nejakých šesť kilometrov a že dve školy naozaj boli veľmi blízko seba. Sú tam ďalšie financie, ktoré musia ísť cez dohadovacie konanie a tak ďalej. A napriek tomu ste schválili tento návrh. Takže či toto nie je vlastne to isté, že na jednej strane rozprávate o racionalizácii, aby navon išiel signál verejnosti, že naozaj sa niečo deje, a popri tom sa bude rozdrobovať celé odborné vzdelávanie?

    Ja si myslím, že týmto návrhom budú trpieť hlavne školy, ktoré ako-tak prežívajú a ktoré pripravujú iné školy o žiakov. Trpia tým verejné financie, ktoré prúdia do viacerých škôl namiesto toho, aby išli do jednej, aby sa vytvárali silné vyšpecifikované a kvalitné školy. A v konečnom dôsledku mi príde, že trpia aj žiaci, ktorí potencionálne nemusia dostať také dobré vzdelanie, ako by mohla poskytnúť tá daná či už špecializovaná, alebo kvalitná škola.

    Ja sa skôr spýtam, že z praxe je možno ani nie problém to číslo, pretože sa dá naplniť ten odbor a tá škola vie fungovať, ale že či ste sa skôr nechceli pohrať so slovami "príbuzné odbory" alebo "nedostatkový odbor". Lebo to je ten problém. A ja som aj interpeloval pána ministra, že toto je problém naprieč celým Slovenskom, že máte odbory, môžme sa pozastaviť ešte pri slove "príbuzný", že čo je to vlastne príbuzný? Nikde to nie je zadefinované, že čo je vlastne príbuzný odbor. Je nejaké zvykové právo, že sa riadime podľa číselníka, ktorý tam je a ktorý spájame? Ale naozaj mi povedzte, že s čím spojíte geológov, keď hovoríte, že iba znížite, respektívne vypustíte tú číslicu, ale ostane tam to slovo "príbuzný". S čím spojíte krajčírov napríklad, ktorí tiež nemajú príbuzný odbor? Tieto veci sa naprieč celým Slovenskom robia na výnimku. Takže to vám nevadí, že bude na výnimku, ale tieto veci budete odstraňovať.

    Preto mi príde, že cieľom tejto novely, aj keď je pomoc školám, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, čo ste aj hovorili. Viem si predstaviť, že bol asi vytvorený s dobrým úmyslom, aby jednotlivé školy mohli otvoriť dané odbory. Tak ja som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska táto zmena narobí omnoho viacej škôd pre stredné odborné školstvo. A opätovne tá moja otázka: Keď vznikne škola, ktorá bude tak široká v rámci odborov, je ministerstvo školstva pripravené zafinancovať, respektívne viete, že daná škola je pripravená zúročiť všetky financie, dať kvalitné vzdelanie a potom aj vydokladovať, že tí dvaja cukrári alebo tí dvaja murári budú mať naozaj uplatnenie v praxi?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    No, dobre. Tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Ja by som chcel pani kolegyni veľmi pekne poďakovať za jej návrh, lebo ja si myslím na rozdiel od pána kolegu, že tento zákon je veľmi vhodný a dobrý. Nebudeme spájať geológa, ja neviem, s nejakým čašníkom do triedy, ale sú tie príbuzné odbory. Keď čašník bude, môže byť s mäsiarom, s kuchárom alebo tesár s murárom. A tých remeselníkov máme kriticky málo. Ak ste povedal, že spomenuli ste murára, viete, ja už ani nepoznám odborníka murára, ktorý bol naposledy prešiel odborom. Veď u nás sú murári, elektrikári a neviem všelijakí náturisti a ak priemysel nejaký funguje, tak je to naozaj výstavba, či už je to nájomného bývania, alebo individuálneho. Ja som veľmi rád, že veľa ľudí chce stavať aj rodinné domky, aj byty, ale odborníkov nemáme, kriticky ich máme málo. A toto tento zákon môže pomôcť vyriešiť, tento nedostatok odborníkov.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Gröhling, my sme už o tom aj trošku aj pred tým diskutovali a poznáme navzájom svoje myslenie. Len ja to poviem, Braňo, jeden taký rozdielny pohľad na túto problematiku, čo zase ja vidím a ja cítim, a preto som si to dovolila predložiť, že v programovom vyhlásení ale tejto vlády, ale aj v našom, ale už aj v tom, čo som čítala, čo pripravujú experti. Veď je predsa jedna daná veľmi rozumná myšlienka, s ktorou ja sa stotožním, že vytvárajme teda naozaj, otvárajme také triedy, také študijné odbory, také učebné odbory, ktoré si naozaj vyžaduje tá prax. Keď my vieme veľmi dobre, že na Slovensku my nepotrebujeme, ja neviem, každoročne vyškoliť 30 geológov. Veď to je naozaj, to je niečo nonsens, ale my skutočne potrebujeme tých pravých, tých majstrov, ktorí sú základom tejto, tohto štátu, tejto republiky a ktorí vlastne toto všetko vyprodukovali. Veď my nemôžeme mať samých, prepáčte teraz, samých poslancov a samých ministrov! My tu musíme mať aj ľudí, ktorí naozaj budú robiť. A toto bol môj názor a ja sa takto dívam na vzdelávanie a ja sa takto dívam na to, že budeme ďalej diskutovať a budeme ďalej pripravovať ten národný program. Že sa pozrieme na tie gymnáziá, ktoré nám teda naozaj produkujú tie deti. Kam idú? Na aké vysoké školy? Ako sú uplatniteľné?

    Ale ja si osobne myslím a moje skúsenosti zo života sú tie, že keď máš dobrého klampiara, no tak ho zlatom vyvážiš. Keď máš šikovného obkladača, tak ten zarába určite viac, než zarábame my tu. Toto ma viedlo k tomu, že nech je naozaj, nech tie deti, ktoré vyštudujú a trávia tam svoj čas, rodičia ak to podporia a je o to záujem. A či tam bude kvalita? No o tej kvalite tých pedago...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že v tejto súvislosti je dobré pripomenúť to staré porekadlo, že remeslo má zlaté dno. A plne súhlasím s tým, že treba práve tú odbornú výchovu mládeže podporovať aj z dlhodobejšieho hľadiska, teda takého, povedal by som, strategického. A myslím si, že tento návrh práve v tom dlhodobejšom horizonte je nápomocný k tomu, aby sa aj záujem študentov usmernil na odbory, ktoré povedzme nie sú také populárne ako stredoškolské a následne vysokoškolské. Ono to prostredie sa môže zdať konkurenčné medzi jednotlivými strednými odbornými školami, ale v konečnom dôsledku konkurencia je zdravá a ten, kto má potenciál, tak prežije. Aj, samozrejme, s podporou ministerstva školstva.

    Okrem toho si myslím, že stredné odborné školy môžu omnoho intenzívnejšie, tak ako je to aj inde vo svete, spolupracovať s firmami, ktoré potrebujú aj remeselníkov a ktoré budú mať záujem o absolventov týchto stredných odborných škôl a budú schopné, myslím tie firmy, vzdelávanie tohto typu aj dotovať. Takže ja to vnímam skôr z takého dlhodobejšieho strategického pohľadu ako užitočný počin.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Gröhling.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Trochu nechápem súvis medzi tým, že nie je záujem o stredné odborné školy a o remeslá, a tým, že odstránite minimálny počet. Ak si myslíte, že keď odstránite minimálny počet žiakov v jednom odbore, že bude väčší záujem, tak trošku mi nejde do súvisu.

    Pán Bublavý, aj váš župan vo svojom meste, alebo ani nie že župan, ale v jeho meste má tri školy, kde sa vyučuje odbor stolár. Môžete mi povedať, čo sa teraz udeje? Začalo sa to a ja ho veľmi stále chválim, že začal robiť racionalizáciu v celom svojom kraji a že tam začínajú vznikať školy, ktoré sú dokonale vybavené, sú veľmi profesionálne, úrovňou pedagogických pracovníkov na veľmi vysokej kvalite. A deje sa to iba kvôli tomu, že nedovolil, aby sa otvorili jednotlivé odbory na všetkých troch školách, ale začal ich jemne posúvať a tých žiakov začal dávať do tej jednej školy, ktorá bola najkvalitnejšia a ktorá mala predpoklad, že bude vychovávať mladých ľudí, ktorí sa uplatnia v praxi.

    Toto, čo navrhuje pani Smolíková, spôsobí, že každá jedna škola si bude môcť otvoriť ten odbor s tými stolármi. Tak čo sa udeje? Automaticky ten riaditeľ, buď bude na neho tlak na jednej strane, ale predpokladám, že nie. Takže ten riaditeľ prijme týchto stolárov a tí dvadsiati, alebo budem hovoriť že tí ôsmi, keďže sa to odstraňuje, bude traja tam, štyria tam a jeden tam. Ako im zabezpečíte to vzdelanie? Ako im zabezpečíte tú kvalitu, o ktorej rozprávate?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak.

    Spravodajca? Nech sa páči.

  • Ak dovolíte na záver, chcel som sa prihlásiť aj do rozpravy, teda do faktických, ale som si nezobral kartu, tak to využijem. Chcem podporiť, samozrejme, túto novelu zákona, pretože si myslím tiež, že terajšia prax ukázala, že naozaj nám tí odborníci na stredných školách chýbajú. A ak by teda malo to aspoň trošku pomôcť k tomu, aby sa zvýšil počet žiakov na týchto stredných odborných školách, tak je to dobré.

    A koniec koncov, pán kolega Gröhling, vy ste sa aj pýtali na otázky, čo urobí ministerstvo školstva, ale práve od toho sú vyššie územné celky, od toho sú aj župani, aby koordinovali na úrovni okresov, miest vznik týchto škôl a aj spájanie odborov možno, ktoré s tým súvisia. Takže ja vidím aj tuná priestor na to, aby si aj vyššie územné celky urobili poriadky v školách, aby teda to dali dohromady.

  • Reakcia z pléna.

  • A, ale, keď to má umožniť tento zákon, aby sa k tomu pomohlo, tak nech k tomu pomôže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je 18.50, máme pokračovať ďalším bodom, ústavným, návrhom ústavného zákona, a vzhľadom na to, že máme pootváraných viacero bodov v programe a zajtra začíname o deviatej zase inými bodmi, aby sme v tom mali trochu poriadok, spýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme ukončili dnešné rokovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je.

    Takže ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 303. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 308.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Nemkymu, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť predložený návrh ústavného zákona.

    Zásadným hľadiskom pre úspešný rozvoj obcí i vyšších územných celkov je vzbudenie čo najväčšieho záujmu u ich obyvateľov o verejný život, sledovanie činnosti volených zástupcov voličmi, presadzovanie všeobecne preferovaných cieľov a ovplyvňovanie kvality života obyvateľov obcí a vyšších územných celkov ich orgánmi. V tomto smere je potrebné posunúť záujem o volebnú súťaž na vyššiu kvalitatívnu úroveň, pretože prax ukázala tento záujem ako rozdielny, pričom je nižší vo voľbách do vyšších územných celkov.

    Cieľom doplnenia ústavy je zjednotiť volebné obdobia orgánov územnej samosprávy a tým vytvoriť pre voliča lepšie prostredie na výkon jeho ústavného práva voliť. Preto sa navrhuje zmeniť volebné obdobie orgánov vyšších územných celkov pre jedny voľby na päť rokov. Tým sa vytvorí možnosť, aby voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v roku 2022 sa mohli konať v jeden deň.

    Súčasne so zmenou ústavy bude potrebné upraviť volebné pravidlá, ktoré zabezpečia vykonanie uvedených volieb v roku 2022 pre obidva druhy orgánov v rovnakom čase.

    Navrhuje sa, aby zmena ústavy i zmena volebných pravidiel nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Takto určená účinnosť totiž nezasiahne do procesu prípravy volieb do vyšších územných celkov v roku 2017.

    Na záver mi dovoľte požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Ježíkovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeného návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 20. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita vystúpi pán poslanec Klus.

  • Vážené dámy a vážení páni, je mi úprimne ľúto, že taký dôležitý zákon, ako je Ústava Slovenskej republiky, chceme meniť o 18. hodine 56 minúte pri prítomnosti sedemnástich, resp. osemnástich poslancov a predsedajúceho. O to zvlášť, že sa jedná o takú zásadnú zmenu, akým je práve zlúčenie volieb, volieb do samosprávy a volieb do vyšších územných celkov.

    Uvedomme si, prosím, že takáto zmena je niečo, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie občanov, rovnako tak v roku 2017, nakoľko budeme voliť predsedov vyšších územných celkov a zastupiteľstva na päťročné funkčné obdobie, a rovnako tak aj v komunálnych voľbách, nakoľko je zrejmé, že spojenie týchto volieb v roku 2022 výrazne podmieni aj kampaň v roku 2018. Keď už pre nič iné, skúsme si tak spočítať, koľkí asi perspektívni primátori miest a obcí by sa mohli chcieť stať županmi jednotlivých vyšších územných celkov, čo pomerne zásadne môže ovplyvniť aj charakter samotnej volebnej kampane. Toto všetko sú faktory, ktoré musíme zvážiť.

    My napriek tomu v rámci strany Sloboda a Solidarita hovoríme, že je to dobrý návrh zákona. Tešíme sa z toho, že ste s takýmto niečím prišli a že v podstate naväzujete na to, o čom hovoríme už dlhšie, a teda aby sme šetrili verejné prostriedky, zvyšovali tým zároveň aj legitimitu jednotlivých volieb, nakoľko predpokladáme, že sa tým zvýši volebná účasť. A zároveň si myslíme, že by bolo možné takéto niečo zrealizovať aj bez toho, že by sme nevyhnutne v tejto chvíli museli meniť Ústavu Slovenskej republiky. Spomeniem len jeden príklad, ktorý sme my predstavili minulý rok v našej toť už známej brožúrke (rečník ukázal plénu brožúrku), ktorí sledujete moje vystúpenia, Šesť krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike. V nej okrem iného, sekundičku, píšeme v bode 3, zmeňme systém voľby do Európskeho parlamentu tak, aby mohli byť volené osobnosti naprieč politickým spektrom vrátane nezávislých kandidátov. A to druhé, to dôležitejšie v tejto súvislosti, zlúčme tieto voľby s druhým kolom voľby prezidenta. Na to by nebolo potrebné meniť ústavu, stačilo by len dobrú vôľu zo strany napríklad predsedajúceho Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napriek tomu, že už som zachytil nejaké šumy zo strany ústavných právnikov, že to vraj nebolo možné, mne to stále vychádza tak, že v roku 2014 sme mohli voliť prezidenta Slovenskej republiky minimálne v druhom kole spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu. A vďaka tomu by sme neutrpeli tak fatálnu hanbu, ako bola 13-percentná účasť v týchto voľbách v roku 2014. Jednoduchým zákonom, ktorý by predpokladal, že vždy, keď je to možné, zlúčime voľby prezidenta a voľby do Európskeho parlamentu, možno by to chcelo len vyššiu mieru politickej kultúry, by sme takéto niečo mohli urobiť aj bez toho, že by sme zasahovali do zmeny ústavy.

    Ale keď už ste sa rozhodli ísť týmto spôsobom, kvitujeme to, tešíme sa z toho a to práve preto, lebo ak budeme mať zlúčené voľby do zastupiteľstiev, či už komunálnych, resp. regionálnych, tak to môže vyčistiť ešte aspoň ďalšiu dôležitú vec, a to je istá miera konfliktu záujmov, na ktorú tu takisto poukazujeme pomerne pravidelne. Ono to totiž môže dosť intenzívne odradiť niektorých, aby kandidovali zároveň do župného a zároveň do mestského zastupiteľstva, pretože ťažko sa mu bude vysvetľovať, tomu človeku, prečo chce sedieť v tom istom období na dvoch stoličkách. Aspoň teda už začínam mať pocit, že občania tomuto trendu tak trošku začínajú chápať. Čiže toto je prvá dôležitá stránka veci. Druhá, ušetrí to tak trochu aj prostriedky politických strán...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem, pán poslanec, musím vás prerušiť, je 19. hodín.

    Končím dnešný rokovací deň, budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine tými bodmi, ktoré sú schválené.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.