• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram, pán poslanec, otváram šiesty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Bašistová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 243. Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca takisto.

    Do rozpravy sa ako jediná ústne prihlásila poslankyňa Soňa Gaborčáková, ktorej odovzdávam týmto slovo. Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 243.

  • Dobrý deň, dobré ráno. Ďakujem za slovo. Takže kolegyňa včera spomínala pozmeňovací návrh, ktorý chceme predložiť. Možno na začiatku vysvetlím, čo nás k tomu viedlo. Keďže pracujem so zdravotne znevýhodnenými deťmi a mladými ľuďmi, tak som vedela, že mali práve detičky, ktoré sú na prvom stupni základnej školy, problémy s tým, že ak sa im hoci aj hodinka denne predĺžila v škole, tak mali problém získať plný príspevok za opatrovanie. A keďže naozaj tá mama, ktorá má zdravotne znevýhodnené dieťa, u nás sú to autisti a mentálne postihnuté deti, tak mali problém sa nejako nastaviť na to, aby na jednej strane im nechýbali tie peniažky, lebo ten príspevok nie je veľký, a keď sa im ešte kráti, tak to, čo dajú na benzín, keď ho privedú do školy, tak zase im to chýba. A preto sme sa rozhodli dať tento pozmeňujúci návrh.

    Poviem len možno na taký váš obraz. V špeciálnom školstve existuje u detí so zdravotne znevýhodnením variant A, variant B, variant C a autisti sú osobitnou kategóriou detičiek. No a už v prvom ročníku majú rozvrh hodín na 22 hodín týždenne a príspevok za opatrovanie je nastavený tak, že je nastavený na 20 hodín týždenne. Tým pádom už tie deti, ktoré sú v prvom ročníku, nemajú nárok na príspevok na opatrovanie v plnej výške, lebo sa im teda kráti na základe povinnej školskej dochádzky. Rodičia týchto detí majú trojnásobnú, musia vyvíjať trojnásobné úsilie na to, aby tie deti dostali z určitého stupňa vyššie, lebo nestačí, že chodia do školy, ale musíte sa s nimi aj pripravovať. A na základe toho som vlastne zvážila tento pozmeňujúci návrh. Keďže ide aj o to, že musíme ujednotiť počet hodín mesačne, keďže v ambulantných sociálnych službách túto kvótu nemeníme. Ak príde takéto dieťatko do ambulantných služieb, tam počet hodín, 20 hodín týždenne sa ponechá. Ale pokiaľ by bolo v školskej dochádzke, tak aby sa ten príspevok nekrátil.

    Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Silvie Shahzad, Anny Verešovej a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 11 znie:

    "11. V § 40 odsek 8 znie:

    "(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 112,01 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby 1a) v rozsahu viac ako 80 hodín mesačne alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 152,83 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby 1a) v rozsahu viac

    ako 80 hodín mesačne, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne.".".

    2. V čl. I bod 12 znie:

    "12. V § 40 odsek 9 znie:

    "(9) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 158,39 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a v rozsahu viac ako 80 hodín mesačne alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa ambulantná forma sociálnej služby 1a) neposkytuje alebo poskytuje v rozsahu najviac 80 hodín mesačne, alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 100 hodín mesačne.".".

    Chcem vás poprosiť, aby sme naozaj uľahčili minimálne na prvom stupni týmto deťom, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté prístup k vzdelaniu, lebo v praxi sa potom stáva, že sú tam rôzne obštrukcie, kedy sa oslobodzujú od niektorých predmetov a pokiaľ sú v tej škole treba naozaj čím najviac ich tlačiť k tomu, aby dospeli na vyšší možný stupeň svojho rozvoja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia.

    Nech sa páči, pani Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba podporiť kolegyňu Soňu Gaborčákovú a zároveň aj pána ministra pri rozhodovaní o tom, že ktorý a či vôbec nejaký pozmeňovací návrh podporí ministerstvo a koaliční poslanci. Osobne si myslím, že tento, ktorý bol práve prečítaný, naozaj nijakým spôsobom nezasahuje do nejakého, ja neviem, do finančného zázemia ministerstva. Myslím si, že ide nám o to všetkým, aby sme možno uľahčili život rodinám, ktoré opatrujú dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Podľa mňa tak ako sú nastavené niektoré ustanovenia zákona o kompenzáciách, tak vytvárajú bič na rodičov, a toto je možnože skrátenie biča pre rodičov.

    Ďakujem pekne.

  • 3b.

    Ďakujem. Reakcia? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči.

  • 4b.

    Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Snáď je potrebné začať, začať tým, že chcem poďakovať za diskusiu, aj hľadanie nejakých námetov riešení, ktoré by teoreticky mohli pomôcť osobám odkázaným na pomoc, či už sú to zdravotne ťažko postihnutí, alebo jednoducho osoby, ktoré požívajú istý profit, ktorý sa týka kompenzácií.

    Hneď v úvode chcem povedať jednu najdôležitejšiu vec. V legislatívnom pláne vlády máme pre budúci rok prípravu tzv. veľkej novely. Tá veľká novela musí pokrývať viacero vecí z hľadiska aplikačnej praxe, lebo veľká novela tohto zákona dlhé roky nebola. Tá aplikačná prax priniesla veľmi veľa námetov, ktoré by sme chceli zmeniť. A ja si dovolím použiť, možno odstrániť niekde aj tvrdosť zákona. Osobne som presvedčený, že ak niekomu pomôžeme a kompenzujeme napríklad investičné náklady na prerobenie kúpeľne, aby vedela tá zdravotne ťažko postihnutá osoba tam tú hygienu vykonať a, nedajbože, sa stane, že tá osoba zomrie, nie je možné od tej rodiny ďalej vymáhať navrátenie finančných prostriedkov. To znamená, rozhodujúci, chcem, aby bol čas a deň, keď sa to rozhodnutie prijíma. To, čo sa udeje zajtra, pozajtra, za to pozostalí a rodina jednoducho nemôže. To sa asi týka aj v takomto prípade pomoci na zakúpenie automobilu pre takto zdravotne ťažko postihnutú osobu.

    Tým naznačujem, že je tu komplex vecí, ktoré sa musia rozanalyzovať. A aj s kompetentnými, vrátane užívateľov, vrátane reprezentatívnych organizácií osôb zdravotne ťažko postihnutých chceme túto komplexnú novelu pripraviť, vrátane dopadov na štátny rozpočet. Lebo celkom prirodzene to dopady na štátny rozpočet bude mať, pretože i keď tých prípadov z hľadiska navrátenia tých prostriedkov za takéto služby nie je celoročne veľa, ale o to sú citlivejšie, a práve preto ich treba riešiť. Možno sa treba pozrieť aj na niektoré veci ďalšieho charakteru, vrátane viacerých pripomienok, ktoré sú tu. Ja len všeobecne zhrniem a poviem tie, ktoré je dôležité, aby už v tejto chvíli boli predmetom nášho záujmu. Budú predmetom rokovania aj s mojimi kolegami, ak nemajú nejaké dopady na štátny rozpočet, tak sa môžeme o tom baviť aj teraz. Ale bol by som rád, aby sa komplexne všetko zhrnulo, vrátane pripomienok, ktoré sa týkajú tých doterajších skúseností, najmä v čase, keď budeme tú veľkú novelu pripravovať. To znamená, pre budúci rok sociálne služby a kompenzácie ako veľké novely, ktoré by mali dlhoročné aplikačné skúsenosti zhodnotiť, a samozrejmá vec, že aj zapracovať veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia do tej novely, možno aj nového zákona.

    K jednotlivým ale predsa len tým návrhom alebo pozmeňovákom, aj bez ohľadu na to, či tu poslanci sú, alebo nie sú.

    Pani poslankyňa Krištúfková, no treba povedať váš návrh má dopad na štátny rozpočet a ja nemám mandát zatiaľ riešiť nad štátny rozpočet plánované finančné prostriedky. Ale čo je najdôležitejšie a čo chcem zvýrazniť, možno to bude zaujímať aj ďalších, umožnenie osobnej asistencie rodinných príslušníkov. Písal sa rok 2009, keď sa podobná novela pripravovala, no a požiadavka osôb zdravotne ťažko postihnutých prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií bola taká, aby úkony osobnej asistencie pri plnení rodinných rolí, voľnočasových aktivít vykonávali osoby, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi, opakujem, nie sú. Vzhľadom na ich plnú, alebo záujem o plnú integráciu bez pomoci rodinných príslušníkov do života ako takého je to úplne logické a pochopiteľné. Možno pre nás, čo sme zdraví a takýto problém nemáme, to celkom nie je aktuálne a ja tomu v plnej miere rozumiem, pretože s týmito osobami prichádzam veľmi často do konkrétneho styku. To znamená, že títo, to znamená, tí rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu štyroch hodín najmä na úkony, nazývame to intímnej hygieny, čo je prirodzené, pretože myslím, že to netreba ani tieto veci vysvetľovať. To znamená, že jedna vec je ekonomika a rozpočtové veci, ale druhá vec je ten postoj reprezentatívnych organizácií. Ten sa nezmenil. Ja v žiadnom prípade proti nemu nejdem, pretože kto iný, ako konkrétne postihnutí môžu tieto veci zhodnotiť a posúdiť, do akej miery sú ony aktuálne?

    Ďalej aj problematika, pani Jurinová, Verešová a tak ďalej, pán Grendel. Predpokladám, že ten pozmeňovák ste podala potom vy. No k tomuto. S predloženým návrhom nesúhlasíme. Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti majú poskytovať osobám komplexnú starostlivosť. Osoby si pri tom platia za vybrané služby úhradu. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, ďalej starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom rodinnom domácom prostredí. To je aj priorita vlády. Ide o úkony, ako je napríklad príprava a podávanie stravy, dodržiavanie pitného režimu, úkony osobnej hygieny, pomoc pri polohovaní, pri premiestňovaní a tak ďalej. V prípade, ak by bol prijatý pozmeňovací návrh, znamenalo by to presun časti zodpovednosti zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, respektíve ministerstva zdravotníctva na poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, respektíve na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Peňažný príspevok na opatrovanie je jednou z možností riešenia odkázanosti osôb na pomoc inej fyzickej osoby. Táto odkázanosť je riešená aj prostredníctvom opatrovateľskej služby alebo sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb. Ani v prípade uvedených sociálnych služieb sa tieto neposkytujú hospitalizovaným osobám. Sčasti to platí pred tým, čo som povedal, nepreberajme a neriešme veci, za ktoré musí niesť zodpovednosť to zariadenie, aby sa nestalo, že po tom, čo tam nosíme príbor, toaletný papier, budeme musieť nosiť aj obsluhu, ktorá sa bude starať o našich chorých, postihnutých. Veď to je úloha toho zariadenia, absolútne toho zariadenia. Prenos týchto vecí, si myslím, že by bol absolútne prelomový. A to nejdem vôbec proti myšlienke a filozofii, ktorú v maximálnej miere presadzujem, a to je absolútne previazanie medicínskych a sociálnych úkonov. Ale to sa týka úplne inej veci. Tá problematika súvisí s geriatriou, doliečovákmi a ďalšími, ktoré boli zlikvidované, nie sú a dnes plnia tú funkciu sociálne zariadenia. A práve preto sa dovolávame aj viaczdrojového financovania prostredníctvom zdravotných poisťovní. Pretože my reálne vykonávame veci, ktoré pred tým zabezpečovalo zdravotníctvo. Ale toto je odklon, to je niekde úplne inde. A myslím si, že to by zďaleka neplnilo tú úlohu. I keď ľudsky tomu absolútne rozumiem.

    Čo sa týka tých ďalších, snažil som sa naznačiť, že mám záujem o nich ešte hovoriť aj so svojimi kolegami. To sú otázky, ktoré sa týkajú návrhu počtu hodín navštevovania školských zariadení a tak ďalej. Sú tu isté veci, ktoré by som už teraz mohol do istej miery, ako reagovať k nim a povedať, že odmietam, ale mám záujem ešte o týchto veciach hovoriť. Tým nedávam prísľub, že budú, ale dávam prísľub, že odborne si tieto veci ešte prejdime. A vôbec nemám problém podporiť aj návrh opozičný, ktorý prináša v tejto chvíli nevyhnutné riešenia a nepočká, použijem tento výraz, do toho budúceho roku, keď budeme prijímať tú veľkú novelu tohto zákona ako takého.

    Toľko k tým návrhom. Chcem ešte raz pekne poďakovať za tú snahu hľadať možnosti ako zlepšiť podmienky osobám, ktoré poberajú kompenzáciu za ťažké zdravotné postihnutie. Treba vidieť, že v tejto chvíli čo hlavne riešime, je otázka opatrovateľov a proste istý cielený zámer, ktorý si myslíme, že nie je možné, aby čakal ďalej, lebo máme záujem prirodzene riešiť tých opatrovateľov. No a môžem len dať prísľub, to, už čo som raz povedal, že ešte v tomto volebnom období, v konečnej miere možno už aj v budúcom roku mám opätovne záujem, aby sme sa vrátili k výške príspevkov a riešili kompletne všetkých opatrovateľov, aj dôchodcov, aj rodinných príslušníkov a celkom prirodzene aj matky, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán minister.

    Žiada si slovo navrhovateľ, pardon, spravodajca? Žiadam ho taktiež, aby uviedol termín hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Práve preto som vystúpil. Chcem len upozorniť, že vzhľadom k tomu, že boli včera podané pozmeňujúce návrhy, navrhujem hlasovať v stredu o jedenástej o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 244. Spoločná správa výborov má č. 244a. Odovzdávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. To je za ďalší plat, ktorý beriem z Úradu vlády. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v podstate z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o štátnej službe, ktorého gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra tohto kalendárneho roku. Následne bol návrh zákona o štátnej službe predložený Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá uznesením 287 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Menovite vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre sociálne veci.

    Výsledkom všetkých uvedených rokovaní bolo odporučenie Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh zákona o štátnej službe, pričom bolo navrhnutých celkom 34 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Z uvedeného počtu má 11 návrhov legislatívno-technický charakter súvisiaci s doplnením alebo spresnením normatívneho textu návrhu zákona o štátnej službe. Ďalších 15 návrhov bolo predložených v nadväznosti na schválenú novelu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďalej sa navrhuje vylúčenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády vo vzťahu k dodržiavaniu zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonávanie a služobných predpisov, a to z dôvodu osobitného postavenia tohto služobného úradu. Kontrolu dodržiavania uvedených všeobecne záväzných a služobných predpisov v tomto služobnom úrade sa navrhuje zveriť do pôsobnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na špecifiká Národnej rady Slovenskej republiky sa tiež navrhuje, aby sa na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky nevzťahoval všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude upravovať podrobnosti výberového konania, a súčasne sa navrhuje, aby si kancelária podrobnosti o výberových konaniach ustanovila vo svojich služobných predpisoch.

    Navrhuje sa zjednotiť dĺžku výpovednej doby pre štátneho zamestnanca na dva mesiace, pričom dôvod tohto zjednotenia vyplýva z potreby zabezpečenia realizácie organizačnej zmeny, ktorú služobný úrad vykoná tak, aby jej účinnosť nastala deň po predkladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola výpoveď daná.

    Ďalej sa navrhuje zmena v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona dovŕšením veku 65 a to pre štátnych zamestnancov, ktorí uvedený vek dovŕšili pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe. Pôvodne sa mal týmto štátnym zamestnancom skončiť ich pomer aj s ohľadom na jeho prípadné predĺženie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši 68 rokov. Návrhom sa vypúšťa obmedzenie 68 rokov veku a každý štátny zamestnanec, ktorý dovŕši 65 rokov pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe, sa bude môcť dohodnúť so služobným úradom na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru najviac o tri po sebe nasledujúce roky.

    Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe je potrebné zákonom taktiež opätovne určiť osobitné platobné tarify zamestnancov. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, ktoré sú upravené v osobitných predpisoch. Platové tarify sa navrhujú rovnaké, ako vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy, okrem zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa súčasne navrhuje aj zvýšenie ich platobných taríf.

    Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o štátnej službe akceptuje uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyne z Výboru pre sociálne veci poslankyni Magdaléne Kuciaňovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vám ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 21. októbra pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, to je v súlade § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 96 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 95 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 27 z 9. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 47 z 21. novembra 2016.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 34 s návrhom schváliť, osobitne o bode 30 s návrhom neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 35 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a po schválení zákona predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Do rozpravy sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, nech sa páči. Len budem informovať, že okrem vás sú prihlásení traja poslanci. Pani poslankyňa Remišová, Laššáková a pán poslanec Krajniak. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som, pretože ide, v našom prípade ide o pozmeňujúci návrh najmä poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Val'ovej, Erika Tomáša, aby som v úvode trošku priblížila duch týchto zmien, teda ducha týchto zmien, aby som niektoré veci, ktoré sú v pozmeňovacom návrhu veľmi stručne uvedené, dostala do širšieho záberu.

    Ono však problematika konfliktu záujmov na úrovni zamestnancov štátnej správy je v Slovenskej republike legislatívne riešená, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A to najmä v ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Taktiež v ustanoveniach Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov, konkrétne § 326 a následne v ustanoveniach Zákonníka práce § 83 – výkon inej zárobkovej činnosti a § 83a – obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.

    V tomto vládnom návrhu zákona o štátnej službe sa uvádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 44 a následne. Ten bude predstavovať sčasti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách, ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko a Luxembursko. Napríklad vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu Fast stream, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup, a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi predovšetkým z radov absolventov.

    Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátno-zamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátno-zamestnaneckých miest a k tomu má slúžiť najmä teda nový inštitút hromadné výberové konanie. Avšak hromadné výberové konanie by sa malo vyhlasovať prioritne na obsadenie štátno-zamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Tento zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátno-zamestnaneckých miest v služobných úradoch. Je to v súlade s § 45. Teda hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.

    S cieľom ale zamedziť konflikt záujmov už prijatých štátnych zamestnancov sa v návrhu zákona definujú povinnosti a obmedzenia štátnych zamestnancov. Dovoľte, aby som odcitovala ustanovenie § 111 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, ods. 1: "Štátny zamestnanec je povinný písm. d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami."

    Návrh zákona rieši konflikt záujmov na úrovni štátneho zamestnanca a to tak, že v podstate vlastne ide o stret záujmov služobného úradu so záujmami osobnými, t. j. konkrétneho štátneho zamestnanca. Návrh zákona pritom hovorí najmä o jednej konkrétnej forme, kedy môže nastať konflikt záujmov, a to, nezneužívanie informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby.

    Konflikt záujmov je jedným z faktorov, ktoré predstavujú významný spúšťací mechanizmus pre vznik korupcie v jej najrozličnejších podobách. V týchto procesoch obvykle nejde len, ako by sme sa možno domnievali, o klasické poskytovanie úplatkov, ale o získanie neoprávneného prospechu spôsobené osobným zainteresovaním príslušného úradníka, štátneho zamestnanca pri rozhodovaní v predmetnej veci. Často sa vyskytujúcou formou prejavu konfliktu záujmov v praxi je aj zneužívanie informácií nadobudnutých v priebehu pracovného pomeru. Často sa to deje pre ekonomické, ale o čo horšie to je, ak sa to deje z dôvodov politických. Tento problém môže vzniknúť vo vzťahu k úradníkovi pracujúcemu v štátnej správe, ktorý poskytuje neverejné informácie neoprávnenej osobe z titulu konfliktu záujmov aj odchodom danej osoby zo štátnej služby a jej následným zamestnaním sa v súkromnom sektore v danom odbore a podobne. Zneužitie informácií alebo databanky je teda realizované na vlastné podnikateľské účely, prípadne ich poskytnutie je za úplatu. Či už sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s tým, alebo nie, ale prax potvrdzuje, že dochádza k takýmto skutočnostiam.

    Krajiny Európskej únie venujú zvýšenú pozornosť najmä systémovému riešeniu foriem prejavu konfliktu záujmov v oblasti tzv. postzamestnaneckých obmedzení, ktoré majú v jednotlivých krajinách rôznu formu najmä z hľadiska jej právnej sily. Obmedzenia môžu byť definované v rámci vnútorného nariadenia jednotlivých organizácií, alebo tvoria súčasť niektorej právnej normy. Z vecného hľadiska ide o obmedzenie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, teda štátny zamestnanec nemôže realizovať rozhodovacie činnosti vyžadujúce si kontakty s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom.

    Len na okraj krátka poznámočka. Z pohľadu hromadného výberového konania ide predovšetkým o výber absolventov, ktorí predtým vo väčšine prípadov nemali žiadneho zamestnávateľa, teda možno predpokladať, že konflikt záujmov tohto charakteru v tomto prípade tu nenastane. K budúcemu zamestnávateľovi zamestnanec, teda ide o zamestnanca, ktorý v priebehu určeného časového obdobia nesmie uzavrieť pracovnú zmluvu alebo kontrakt so spoločnosťou, s ktorou bol v kontakte v priebehu výkonu svojich pracovných povinností a ktorá priamo profitovala z tejto činnosti.

    Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca, ustanovenie § 111 ods. 2 návrhu zákona, zaradiť aj povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť skutočný alebo možný konflikt záujmov. Máme za to, že tento konflikt záujmov je zakotvený ako zakázaný. To však ešte neznamená, že sa mu v reálnej situácii aj zabráni. Štátny zamestnanec by mal mať zakotvenú v zákone povinnosť oznámiť konflikt záujmov ako súčasť jeho etického konania a správania.

    Na problém neriešenia otázky potencionálneho konfliktu záujmov v štátnej správe a potreby jeho zapracovania do príslušnej legislatívy upozornila Slovenskú republiku priamo Európska únia viacerými formami. Transparency zverejnila tabuľku – hodnotenie súčasného stavu v oblasti štátnej služby a štátnej správy Slovenskej republiky z pohľadu kritérií SIGMA – OECD. Z tejto tabuľky okrem iného vyplýva aj to, že etický kódex pracovníkov štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky chýba. Špecifické mechanizmy a inštitúcie s preventívnou funkciou, ktoré by vyhľadávali porušenie zákonov a štandardných postupov pri výkone štátnej správy, chýba. Teda správnejšie, bližšie chýbajú. Systém inštitucionálnych opatrení vytvorených pre riešenie každodenných etických problémov a dilem, s ktorými sa stretávajú úradníci pri výkone ich funkcií, tiež chýba. Právna norma obmedzujúca možnosti zamestnania alebo podnikania po odchode zo štátnej služby rovnako chýba.

    Ako príklad možno uviesť aj tzv. Federálny úrad pre etiku vo verejnej správe v Spojených štátoch amerických, ktorý pôsobí od roku 1979. Jednou z jeho úloh je spracovávanie pravidiel riešiacich problém konfliktu záujmov, obmedzenia po skončení pracovného pomeru v štátnej správe, vzdelávanie úradníkov v oblasti etiky. Poradenská činnosť v oblasti etiky a konfliktu záujmov. Úrad totiž hodnotí etické programy a etické kódexy jednotlivých organizácii verejnej správy, ich účinnosť v súlade s príslušnou legislatívou. Základné princípy etického správania sa zamestnancov štátnej správy v Spojených štátoch amerických obsahujú viacero bodov, relevantné sú najmä ale tieto: štátni zamestnanci nesmú zneužiť verejný úrad pre svoje súkromné účely, štátni zamestnanci nesmú uzatvárať súkromné záväzky, ktoré by boli v rozpore s ich služobným postavením, štátni zamestnanci nesmú využívať štátne informácie vo svoj prospech alebo pre prospech iných osôb.

    Teda koncepcia konfliktu záujmov by mala pozostávať najmä zo zákazu rozhodovať v situáciách, keď dochádza ku konfliktu záujmov, z povinnosti informovať o existencii už možného skutočného konfliktu záujmov, či už týkajúcej sa vlastnej osoby alebo osoby spolupracovníka. Zo zákazu poskytovať akékoľvek neverejné informácie, z obmedzenia voľného prechodu do firiem súkromného sektora pôsobiacej v oblasti, v ktorej dotyčný štátny zamestnanec pôsobil, teda disponuje neverejnými informáciami, hovorím o tzv. postzamestnaneckých opatreniach, z nestrannosti a profesionality štátnej správy.

    Z hľadiska zabezpečenia realizácie zamedzenia konfliktu záujmov je predovšetkým potrebné stále vzdelávanie a podpora profesionality zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona o štátnej službe dáva konflikt záujmov do priamej súvislosti, čo je tiež veľmi nebezpečné, s nestraníckosťou štátneho zamestnanca. Pristavím sa ešte chvíľu pri čl. V, ktorý hovorí o princípe nestrannosti. Odcitujem: "Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahov koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného." Avšak práve štátna správa, kde kariérny postup v značnej miere závisí od politického pozadia kandidáta alebo od jeho dobrého vzťahu k nadriadenému, je charakteristická nízkou mierou nezávislosti a profesionalizmu. Nastolené riešenia sú napríklad: definovanie statusu štátneho zamestnanca, jasné definovanie práv a povinností zamestnancov, vhodný odmeňovací a kariérny systém a efektívne disciplinárne opatrenia. Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca je v návrhu zákona upravená v V. časti ustanovení § 117 a následne. Teda štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.

    Zavedenie oznamovacej povinnosti o možnom skutočnom konflikte záujmov tak aj s odkazom na ustanovenie § 117 ods. 1 môže viesť k účinnému nástroju riešenia tohto fenoménu, kedy by v prípade neoznámenia konfliktu záujmov štátny zamestnanec osobne zodpovedal za porušenie služobnej disciplíny. Nezakotvením tejto povinnosti priamo do zákona môže dôjsť v reálnej situácii aj k nevymožiteľnosti práva, kedy zákon síce zakazuje konflikt záujmov, ale priamo neupravuje obranný mechanizmus voči nemu.

    A už len úplne na záver, návrh zákona na viacerých svojich miestach používa pojem konflikt záujmov, avšak v návrhu zákona chýba jeho legálna definícia. Definované to nebolo ani v predchádzajúcom zákone č. 409/2008 Z. z., ktorá by umožnila presnejšie definovať, čo sa týmto pojmom rozumie a teda apriori, aké konanie štátneho zamestnanca sa bude považovať za porušenie zákona.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som konkrétne predniesla pozmeňujúci návrh v konkrétnej podobe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej, Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

    V čl. I ustanovenie § 44 ods. 3 sa za slová "ústrednom portáli" vkladajú slová "najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením".

    Teda vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe, to je odôvodnenie, sa zavádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý sa rozdeľuje na dve časti. Prvú časť hromadného výberového konania vyhlasuje Úrad vlády prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Vzhľadom na úpravu návrhom v bode 2 je potrebné osobitne a primerane upraviť, teda predĺžiť aj minimálnu lehotu na vyhlásenie prvej časti hromadného výborového konania s pôvodne ustanovených 15 pracovných dní na 25 pracovných dní.

    V čl. I ustanovenia § 44 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa stanoviť minimálne lehota 15 pracovných dní na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania, pretože ustanovená minimálne lehota päť pracovných dní je krátka a nepostačujúca. Tým sa zároveň dostatočne stanoví a ohraničí časový priestor, v ktorom sa potencionálni záujemcovia – absolventi môžu prihlásiť.

    V čl. I ustanovenie § 111 ods. 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,". Doterajšie písmená c) až k) sa označujú ako písmená d) až l).

    A odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosť štátneho zamestnanca zdržiavať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami, a to najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného (ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d), sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca zaradiť aj povinnosť a jeho povinnosť bez zbytočného odkladu tento skutočný alebo možný konflikt záujmov aj skutočne oznámiť služobnému úradu. Uvedené je v súlade s princípom nestrannosti podľa čl. V. vládneho návrhu zákona.

    Označenie doterajších písmen c) až k) písmenami d) až l) je legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované znenie písmena c).

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zároveň požiadať vás o podporu tohto predloženého pozmeňovacieho návrhu k návrhu zákona o štátnej službe.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Dobrý deň. Ďakujem pani poslankyni Kuciaňovej. Tu by som chcela povedať toľko, že už od prvého čítania intenzívne rokujem s Úradom vlády. Vlastne oslovila som aj pána ministra s pozmeňujúcimi návrhmi. Mimochodom boli to veľmi podobné pozmeňujúce návrhy, ako teraz prečítala pani poslankyňa, ale od Úradu vlády a teda ministerstva by som očakávala aspoň teda elementárnu slušnosť, že by mi teda dali spätnú väzbu, že ďakujeme, opozičné poslanecké pozmeňovacie návrhy, žiaľ, nemôžeme prijať, ale predložíme ich za vládnu stranu. Samozrejme ma to veľmi teší, že tieto pozmeňujúce návrhy takýmto spôsobom prejdú. Ale hovorím, taká elementárna slušnosť by bola oznámiť mi to a povedať mi to, keďže sme intenzívne komunikovali. Ja som im pozmeňovacie návrhy predkladala, asi desať, a nejakú záverečnú spätnú väzbu som nedostala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcel som niečo veľmi podobné, či sa pani kolegyni náhodou nepomiešali papiere s papiermi pani Remišovej. Nie. Okej.

  • Reakcia, nie.

    Takže nech sa páči, áno, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani kolegyňa, je dosť možné, áno, lebo každý, kto, každý súdny, kto si prečíta zákon a má a cíti, že je potrebné predsa len dať ten časový priestor, tak samozrejme, že to tam dá. Takže vôbec, vôbec nie som ani nahnevaná, ani som sa neurazila. A ak chcete alebo ak dovolíte skôr, ja vám ďakujem. Samozrejme ja som si vypočula v rozprave, čo ste hovorili, a zároveň už som s vami konštatovala, že áno, je to nevyhnutné, je táto zmena potrebná.

    Pán Grendel, nie, nepomýlila som si papiere, nepomiešala som to.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť k návrhu zákona o štátnej službe pozmeňovacie návrhy. Niektoré z nich už prečítala pani kolegyňa. Ale ešte na úvod také možno zamyslenie k zákonu o štátnej službe.

    Zákon o štátnej službe by mal byť veľmi dôležitým zákonom. Lebo podľa zákona o štátnej službe budú pracovať desaťtisíce ľudí, ktorí sú zamestnaní v štátnej službe. Štátna služba nám poskytuje základné veci štátu, ako je napríklad bezpečnosť, vzdelávanie, dobré fungovanie daňových úradov, našu reprezentáciu v zahraničí. A preto je dôležité, aby do štátnej služby sme dokázali pritiahnuť tých najtalentovanejších ľudí. Aby skrátka neplatilo, že pre štát idú pracovať len tí, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie inde, ale aby pre štát pracovali naozaj tí najschopnejší ľudia, ktorých v tomto štáte máme.

    Taká veľmi zaujímavá kniha, ktorá rieši problematiku fungovania štátnej služby, sa spomína aj v inšpiratívnej knihe od redaktorov týždenníka Economist a volá sa, že "Štvrtá revolúcia". A autori v tejto knihe tvrdia, že najbližšia revolúcia, ktorá čaká demokracie a najmä demokracie západného typu, je práve fungovanie štátnej správy. Štátna správa a fungovanie štátu, a to neplatí len pre Slovensko, ale aj pre iné demokracie, žiaľ, v poslednej dobe zažíva krízu. Často je prebyrokratizovaná. Nestihla sa prispôsobiť technologickému pokroku. Tam, kde ostatné firmy, tam, kde súkromný sektor zareagoval okamžite, to znamená, že využil technologický pokrok napríklad na zníženie nákladov, na efektivitu, na otvorenosť, tam tá štátna správa zaostávala a stále fungovala tak, akoby sme ešte boli niekde v šesťdesiatych rokoch. Keď si pozriete niektoré úrady, tak vidíte, ale však o tom sme sa veľmi často bavili, o informatizácii verejnej správy, o prepojení rôznych registrov. Vidíte, že vlastne na niektorých úradoch stále ešte existujú papierové šanóny, kde sa vyhľadávajú informácie.

    A jednou z mála krajín, ktoré sa dokázalo veľmi úspešne prispôsobiť tomuto technologickému pokroku a dokázali adaptovať štátnu správu na modernú situáciu, bolo Švédsko. Švédsko, pretože tam, Švédsko je taká krajina, kde sa už všetko podstatné stalo, už mali aj vrchol demografickej krízy, teraz sú na tom stále lepšie a lepšie, takisto mali aj finančnú krízu pred tým, ako zasiahla finančná kríza Európu, no a vtedy zistili, že potrebujú zásadným spôsobom reformovať štátnu správu. A podarilo sa im to veľmi úspešne. Zatiaľ čo výdavky štátu vo všetkých ostatných krajinách dramaticky rástli, aj u nás keď si porovnáte výdavky, výdavky štátu za roky, ja neviem, po revolúcii dramaticky rástli, ale to sa týka aj Spojených štátov, aj Veľkej Británie, tak vo Švédsku sa im podarilo prekvapivo znížiť výdavky štátu zo 67 % HDP v roku ´93 na 49 % v roku 2014. Dokázali zreformovať školstvo, vytvorili tzv. slobodné školy, ktoré síce financuje štát, ale nereguluje spôsob výučby. A tak isto reformovali aj nemocnice. To bol veľmi dôležitý krok, kedy otvorili, otvorili registre, otvorili dáta, pacienti si môžu porovnávať úspešnosť liečby, kvalitu, kvalitu liečby. A v súčasnosti Švédi teda majú jeden z najefektívnejších zdravotníckych systémov v Európskej únii.

    Druhým problémom štátnej a vo všeobecnosti verejnej, verejnej správy je neustále sa zväčšujúca agenda, agenda štátu. Asi veľmi dobre poznáte také anglické, nejaký mysliteľ povedal, že, že "slušný Angličan sa so štátom stretol kedysi len vtedy, keď išiel na poštu, teraz ho štát otravuje už skoro stále". No a je to fakt, že kedysi naozaj štát sa staral len o také základné funkcie. Staral sa napríklad o bezpečnosť, to bola polícia, strážil hranice, armáda. Postupne sa k tomu pridávali rôzne práva, právo na vzdelávanie, to znamená, že sa vybudovali vzdelávacie systémy, právo na dôchodkové zabezpečenie, vybudovali sa nejaké férové dôchodkové systémy, právo na bezplatné zdravotníctvo, vybudovali sa zdravotné poistenia a celý zdravotnícky systém.

    Čiže ten štát plnil stále väčšiu a väčšiu agendu a jeho výdavky sa stále viac zväčšovali, zväčšovali, zväčšovali a nafukovali. Ale popri tom zväčšovaní tej štátnej agendy nedochádzalo k nejakej, nedochádzalo k efektivite ani k meraniu kvality, ani k nejakému prehodnocovaniu toho, ako to, ako najlepšie tieto procesy robiť. A veľmi pekne to vyjadril Michael Bloomberg, mediálny magnát. On, viete, že dlho pracoval vlastne v korporátnom svete a potom sa stal primátorom New Yorku, no a vtedy čakalo ho teda také veľké rozčarovanie a povedal, že, hovoril, že je veľmi ťažké manažovať ten verejný sektor a štátnu správu, že to je skutočne veľmi ťažké. A povedal, že "v biznise môžete experimentovať a podporovať tie najlepšie projekty, zdravým projektom poskytnete finančné zdroje, nezdravé necháte zomrieť; v štátnej správe musíte celú pozornosť sústrediť na nezdravé projekty, pretože tie majú najhlasnejších obhajcov". A to je pravda. V štátnej a verejnej správe skrátka nemôžete zrazu prestať poskytovať nejakú službu. Poviete si, že no dôchodkové poistenie je neefektívne, no tak prestaneme na tri mesiace platiť dôchodky. Skrátka sa to nedá a ten štát, aj keď sú tie služby neefektívne, musí ich poskytovať.

    Takisto si uvedomujem aj to, že keď hodnotíme teda tú výkonnosť štátu, že štát, žiaľ, niektoré služby, ktoré poskytuje, sa nedajú zefektívniť technologickým pokrokom, napríklad vzdelávanie. Vieme, že snažili sa mnohé univerzity teda zaviesť e-learning, ale stále v tom vzdelávaní budete mať tú postavu učiteľa, ktorá je skrátka vo vzdelávaní, vo vzdelávaní veľmi podstatná. A veľmi ťažko to vykompenzujete nejakým technologickým pokrokom alebo internetom.

    Čo však bolo veľmi podstatné, je, že hlavne v Ázii, napríklad známy Singapur, ale aj Čína, si zobrali príklad z toho, že zistili, že teda tá štátna správa je veľmi dôležitá pre dobré fungovanie štátu a inšpirovali sa dobrými prvkami v tých západných demokraciách plus si vytvorili taký vlastný systém. No a v škole, v Číne, pardon, v roku 2005 tak založili obrovskú akadémiu na vzdelávanie lídrov vo verejnej správe. Je to jedna obrovská prestížna univerzita na obraz Kennedyho inštitútu v Spojených štátoch amerických, ktorá sa venuje len výchove lídrov v štátnej a verejnej správe. A zistili, že je veľmi dôležité, že to, aké, aká štátna a verejná správa bude mať lídrov, tak, tak bude fungovať.

    No a tam sa venujú len takým trom, akože celý ten výučbový proces by sa dal zhrnúť do otázok, že čo funguje najlepšie a dá sa to aplikovať aj u nás. Čiže skúmajú všetky riešenia, čo fungujú vo svete, a skúmajú, či sa dajú aplikovať na tú Čínu. A, žiaľ, viete, že u nás sa často stáva, že štátna a verejná správa zabije akúkoľvek, často zabíja iniciatívu tých zamestnancov. Ak nejaký zamestnanec príde s nejakým nápadom alebo poukáže na niečo, čo nefunguje, tak zotneme mu hlavu, buchneme mu po hlave, lebo však v prvom rade treba by lojálny. No a ukazujú to aj mnohé, mnohé, mnohé teda kauzy z tej štátnej správy. A my sami dostávame desiatky podnetov, kedy za nami chodia zamestnanci zo štátnej správy, ktorí hovoria o tom, ako keď na niečo, na nejaké zlyhania poukážu alebo navrhnú nejaké zlepšenie zároveň, tak často sú degradovaní, v práci sú šikanovaní. A je to škoda, pretože štátna verejná správa, ktorá, hovorím, zamestnáva obrovské kvantum zamestnancov, tak by mala práve podporovať otvorenú a inovatívnu atmosféru. Všade inde tie inovácie vo všetkých ostatných sektoroch prosperujú, len nie v štátnej a verejnej správe. A ináč autori v tej knihe Štvrtá revolúcia uvádzajú aj príklad, ako práve v Číne podporujú inovácie vo verejnej správe, kde posielajú jednak svojich zamestnancov na taký job shadowing do korporátneho sveta, ale aj do mimovládnych organizácií. A teraz sa im podarilo zreformovať poskytovanie sociálnych služieb, napríklad.

    Teraz k samotnému zákonu. Ja som to už hovorila pri prvom čítaní, čo sa mi teda nepáči. Hovorila som o tom, že sa mi nepáči, že v zákone, v novom zákone o štátnej službe stále je veľmi veľa výnimiek na výberové konania. Hromadné výberové konania sa napríklad zavádzajú len pre absolventov. Hoci prečo sa neinšpirovať a prečo napríklad Európskou komisiou, ktorá má veľmi prepracovaný systém výberových konaní, a prečo ten systém výberových konaní nezaviesť aj na Slovensku? To samozrejme predpokladá to, že budete, že štátna správa by mala mať aj nejakú expertízu v manažovaní ľudských zdrojov. To znamená, že by nemalo to byť asi roztrieštené po jedných ministerstvách, ale mala by vedieť, mal by niekde byť prehľad, koľko miest budeme potrebovať napríklad nasledujúce dva roky v štátnej správe, aké typy miest. Mal by byť vyhlásený ročný plán výberových konaní a následne tieto hromadné výberové konania a štandardizované, bez toho, aby mohlo dochádzať k nejakému ovplyvňovaniu, by sa mali uskutočniť.

    Takisto som poukazovala na to, že vo výberových konaniach často je ponechaná možnosť len osobného pohovoru, že ústneho pohovoru, čo všetci vieme, že je veľmi subjektívne. Samozrejme ústny pohovor je dôležitý, ale možno až v treťom alebo štvrtom kole, kedy ten uchádzač už prejde nejakým objektívnym výberovým konaním.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkali, áno, týkali sa konfliktu záujmov. Týkali sa konfliktu záujmov z toho dôvodu, že je škandalózne, že tento zákon skrátka neriešil konflikt záujmov. Vieme, že konflikt záujmov je veľkým problémom u nás, vieme to z mnohých zmanipulovaných verejných obstarávaní, z mnohých chýb, za ktoré nebola vyvodená zodpovednosť, ale tento zákon nezavádzal žiadny proces riadenia konfliktu záujmov. A ja som si s hrôzou prečítala v týždenníku Trend rozhovor s ministrom Druckerom, kedy minister Drucker povedal, že, no, sa ho pýtal redaktor na nejakého zamestnanca, on hovorí, no ako som to mal vedieť, však ja predsa nemôžem si vo voľnom čase prezerať všetky registre, či niekto nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, nikto od pána ministra neočakáva, že teraz si bude otvárať obchodný register a zbierky listín, ale čo však od neho očakávame, občania, právom to očakávame, že skrátka na každom ministerstve bude nejaký systém riadenia konfliktu záujmov. Ako sa môže stať, že nikde nie je zaevidované, či nejaký zamestnanec je v potenciálnom konflikte záujmov alebo nie je? A tak isto nie je povinnosť to oznámiť a tak isto nie je zadefinované, čo sa bude diať, ak tento konflikt záujmov nastane.

    Ďalšie, ďalší pozmeňujúci návrh rieši lehoty, teda podľa môjho názoru bolo škandalózne, lehota 5 dní. Hovoríme, že chceme pritiahnuť do štátnej správy talentovaných ľudí, a potom dáme, minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je 5 dní. To znamená, že niekde na nejakom portáli vypíšeme výberové konanie a za 5 dní je uzávierka. Čo myslíte, kto sa na to prihlási? No samozrejme len ten, komu niekto zavolá, počuj, mám také teplé miestečko prihlás sa, bude vypísané výberové konanie, za 5 dni sa to uzavrie, máš to v suchu. A máme aj výberové konanie, aj máme toho, koho sme chceli. Takže to bolo úplne absurdné.

    Ďalší plán výberových konaní... Aha, tomu by som chcela venovať trochu viac pozornosti, lebo sa vyjadrovali k tomu aj mimovládky, aj odborníci, aj teda zamestnanci Úradu vlády, a síce pozícia vedúceho služobného úradu. Mimovládka aj odborníci sa nazdávajú, že vedúci služobného úradu má byť nepolitická funkcia. Ja sa s tým stotožňujem. Myslím si, že vedúci služobného úradu môže byť nepolitický. Áno, mohol by byť nepolitická funkcia. Dokonca môžeme povedať, že áno, mal by byť. Má veľké personálne právomoci, môže disciplinárne trestať, môže udeľovať rôzne sankcie, čiže v ideálnom prípade by to mala byť apolitická funkcia. Čo sa však stalo? V novom zákone o štátnej službe vedúci služobného úradu nie je nepolitická funkcia a teda ani nebola vôľa, aby sa z vedúceho služobného úradu stala nepolitická funkcia. Skrátka, bolo mi povedané, že toto je rozhodnutie, že vedúci služobného úradu je politická funkcia. Dobre, je to politická funkcia, ale zároveň sa mu obmedzili, dali sa mu nejaké podmienky, že musí spĺňať vysokoškolskú prax, riadenie atď., ale jedna z podmienok bola, že najprv bolo, najprv bolo uvedené, že musí byť vybraný len zo zamestnancov štátnej správy, potom sa to rozšírilo na verejnú správu. Ale to je absolútne absurdné.

    Povieme, že to je politická funkcia, politická funkcia znamená, že si ho nominuje ten-ktorý minister a za neho nesie plnú zodpovednosť. To znamená, že keď mu spraví prúser vedúci služobného úradu, tak minister a to bude plne zodpovedný. To znamená, politická funkcia a vyvodí aj politickú zodpovednosť. Ale zároveň mu ukladáme, že nemôže si vybrať nikoho iného len z toho košiara ovečiek, ktoré sú už v štátnej službe. Ja si myslím, že to je, ak teda hovoríme, že vedúci služobného úradu má byť politická funkcia, za ktorú si minister berie plnú zodpovednosť, v tom prípade by vedúci služobného úradu, mal by si mať možnosť zobrať kohokoľvek. To znamená, že keď pán...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, mohla by som vás poprosiť, keď už sa bavíte v sále, čo je v poriadku, skúste aspoň znížiť teda úroveň zvuku. Ďakujem pekne.

  • To znamená, že keď sa pán minister rozhodne si niekoho, nejakého šikovného človeka, povie si toto je môj politický nominant, vedúci služobného úradu, tak by mal možnosť si ho vybrať z kohokoľvek, aj z korporátneho sveta, aj z iných sfér života, kohokoľvek, komu dôveruje, keď hovoríme teda, že vedúci služobného úradu je politická funkcia, nech si to môže vybrať, nech si teda toho politického nominanta, môže vybrať odkiaľkoľvek, koho uzná za vhodného, lebo on bude za neho niesť zodpovednosť. Ale tento mačkopes, že je to politická funkcia, ale zároveň si to minister môže vybrať len zo zamestnancov štátnej služby, verejnej služby, je absurdný. A ja si myslím, že keď je to politická funkcia, nech si teda vyberie, koho chce, alebo spravme to ako nepolitickú funkciu, tak ako navrhovali, ale nie takýto hybrid.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkajú, aha, odmeňovania. Odmeňovania. Ja som hovorila, že áno je veľmi pozitívne, že sa zavádza hodnotenie, ktoré tu predtým nebolo. To znamená, že aspoň akú-takú spätnú väzbu ten zamestnanec dostane, ak nie je to úplne subjektívne. Hoci ja nesúhlasím s tým, že významnou zložkou platu naďalej zostáva osobný príplatok, ktorý zostáva naďalej vo výške 100 %, a dobre vieme, že v štátnej službe tento osobný príplatok je udeľovaný veľmi netransparentne. Nikto nevie, prečo niekto dostal osobný príplatok vo výške 100 %, iný vo výške 10 %, iný vo výške 1 %, niekto ho nedostane vôbec. Nie sú tu žiadne pravidlá, je to veľmi netransparentný proces, ktorý vyvoláva v štátnej správe zlú krv. A ja som si myslela, že keď zavádzame hodnotenie, tak naviažeme nejakým spôsobom, a keď už ten osobný príplatok ostáva, hoci si myslím, že by tam nemal byť, mal by sa radšej výrazným spôsobom zvýšiť plat a znížiť možnosť osobného príplatku. Lebo ten osobný príplatok je vysoko subjektívna zložka hodnotenia, ktorá skutočne je udeľovaná, to vám povie ktokoľvek, koho sa spýtate v štátnej správe, je udeľovaná veľmi netransparentne.

    Čiže keď už zavádzame hodnotenie, bodové hodnotenie, tak to hodnotenie by malo byť prísne naviazané na udeľovanie osobného príplatku. To znamená, keď máš vynikajúce výsledky, tak dostaneš taký a taký, toľko percent osobného príplatku. Keď získaš toľko bodov, dostaneš toľko percent osobného príplatku. A celkovo si myslím ale však, že tento zákon vôbec nerieši nejaký kariérny postup alebo motivačné hodnotenie zamestnancov. A to je chyba, pretože často zamestnanci, ktorí prídu do štátnej správy, tam nevidia, je problém udržať, za prvé, získať a za druhé, udržať talentovaných ľudí a hlavne odborníkov v niektorých oblastiach. A nový zákon nerieši ani transparentný kariérny postup, ani nejaké dynamické odmeňovanie.

    No tak ak dovolíte, ja by som teraz prečítala pozmeňujúce návrhy, bude to trochu dlhšie, ale bola by som teda rada, keby ste ich podporili.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v § 60 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    2. V čl. I v § 60 ods. 6 sa vypúšťa časť za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza bodkou.

    Prečo? Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, "nová právna úprava zužuje možnosti prijatia do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, čím sa opätovne kladie dôraz na princíp transparentného zamestnávania". Faktom však zostáva pri tomto zákone, že zákon stále upravuje 13 rôznych situácií, kedy si môžete obsadiť štátnozamestnanecké miesto bez výberového konania v týchto paragrafoch § 35, § 36 ods. 3, § 36 ods. 6, § 57 ods. l, § 58 ods. 1, § 59a, § 60 ods. 1 a § 60 ods. 6 a vrátane dvoch situácií, keď sa to týka vedúceho zamestnanca. A ja si myslím, že vedúci zamestnanec bez výberového konania je neprijateľné (§ 60 ods. 1 a ods. 6). Vedúci zamestnanci majú v porovnaní s ostatnými zamestnancami väčšiu zodpovednosť, logicky sú na nich kladené zvýšené nároky. A dobre vieme, že ryba smrdí od hlavy. To znamená, že ako bude riadené ministerstvo, to v prvom rade závisí od manažmentu. Ak máte zlý manažment, nečakajte, že referenti budú teraz motivovaní a dávať nejaké skvelé pracovné výsledky. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovania na základe telefonátov, kamarátstiev a rodinkárstva bez riadneho výberového konania, by mali definitívne skončiť. Všetci si spomíname na slávne ministerstvo pôdohospodárstva, kde sa ukázalo, že je celá rodina. Takže takýmto situáciám by sme sa mali vyhnúť a nemali by existovať výnimky, kedy dovoľujeme, aby v prvom rade vedúce pozície boli obsadzované bez výberového konania.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ďalší poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v § 25 ods. 4 sa vkladá nové písm. a), ktoré znie:

    "a) ročného plánu výberových konaní".

    Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako písmená b) až f).

    2. V čl. I v § 25 sa ods. 4 dopĺňa písm. g), ktoré znie:

    "g) služobných hodnotení štátnych zamestnancov".

    3. V čl. I v § 26 ods. 1 prvá veta znie: "Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra ročného plánu výberových konaní, výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest, registra štátnych zamestnancov a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.".

    Týmto návrhom chceme doplniť centrálny informačný systém verejnej správy o register ročného plánu výberových konaní a register služobných hodnotení štátnych zamestnancov.

    Ako som už povedala, ak chceme pritiahnuť tie talenty do štátnej správy, tak v prvom rade by sme mali vedieť, koho štátna správa potrebuje a mali by sme to vedieť v predstihu a malo by to byť verejné, aby si ľudia mohli naplánovať svoju kariéru, mohli sa prihlásiť. Napríklad v inštitúciách Európskej únie tento ročný plán je pravidelne zverejňovaný. Každý si môže prečítať, že v roku 2017 sa budú organizovať výberové konania na audítorov, na administrátorov, na právnikov, na lingvistov, na asistentov, vie presne kedy, lebo už pred polrokom tam je napísaný ten dátum, kedy sa budú konať tie výberové konania. Väčšinou sa konajú vždy v marci, čiže každý, kto sa chce prihlásiť, vie, že v marci je ten čas, a presne vie, koľko to bude trvať. Vie, že to má toľko a toľko kôl, prvé kolo bude vtedy, druhé kolo vtedy, tretie kolo vtedy, výsledky budú publikované, môže, verejne si ich môže prečítať, má tam porovnanie bodov, aké bodové hodnotenie získali rôzni uchádzači. Čiže je to mimoriadne transparentný proces a môže si aj tú svoju kariéru podľa toho naplánovať.

    Ďalej bod 4. V čl. I v § 26 ods. 2 prvej vete sa za slovo "neposkytuje" vkladajú slová "do registra ročného plánu výberových konaní".

    5. V čl. I v § 27 ods. 1 sa za slovo "poskytovaných" vkladajú slová "ado registra ročného plánu výberových konaní,".

    6. V čl. I v § 27 ods. 3 sa za slovo "zamestnancov" vkladajú slová "a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov".

    7. V čl. I v § 40 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade s výnimkou vyhlásenia výberového konania podľa ods. 2 v súlade s plánom výberových konaní služobného úradu, ktorý služobný úrad zostavuje každoročne ku koncu novembra príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok, a údaje o ňom poskytuje ústrednému portálu do príslušného registra najneskôr 30 dní pred uskutočnením prvého výberového konania v nasledujúcom kalendárnom roku.".

    8. V čl. I v § 41 ods. 1 sa slová "15 pracovných dní" nahrádzajú slovami "30 pracovných dní".

    Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť konkurenčné prostredie. Pre vznik konkurenčného prostredia je nevyhnutné, aby sa o dané miesto uchádzal prirodzene čo najväčší počet uchádzačov. A lehota 15 pracovných dní na oznámenie výberového konania verejnosti sa javí byť veľmi krátka, preto navrhujeme jej predĺženie na 30 dní.

    9. V doterajšom čl. VI sa slová "§ 25 ods. 4 písm. d)" nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. e)" a slová "§ 25 ods. 4 písm. e)" sa nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. f) a g)".

    To je vlastne len legislatívno-technická úprava.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka vedúceho služobného úradu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v § 18 ods. 3 sa slová "získanie praxe troch rokov vo verejnej správe" nahrádzajú slovami "tri roky odbornej praxe".

    Čiže s cieľom rozšíriť okruh kandidátov na pozíciu generálneho tajomníka, ktorá je v tomto zákone na účely tohto zákona stotožnená s vedúcim služobného úradu, tak sa rozširuje možnosť vybrať si vedúceho služobného úradu aj mimo verejnej správy. A hovorím, je to preto, že túto pozíciu zákon definuje ako politickú pozíciu. Ak je to politická pozícia, tak teda nech si ten minister zoberie na tú pozíciu človeka, ktorý spĺňa nejaké kritériá, ale teda nemusí byť len zo štátnej a verejnej správy. To mi pripadá ako, ak sa náhodou zmení vláda a teraz prídu noví ministri, tak som teda, bude veľmi ťažké si toho vedúceho služobného úradu vybrať. Mne to príde taká snaha o zabetónovanie tých správnych ľudí v štátnej službe.

    2. V čl. I v § 41 ods. 2 sa slová "päť pracovných dní" nahrádzajú slovami "15 pracovných dní".

    Toto je to, čo som hovorila, päť pracovných dní je absurdne krátka doba, ak chcete vyhlásiť výberové konanie.

    Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť čo najväčšie konkurenčné prostredie. Lehota 5 pracovných dní vo vládnom návrhu zákona je extrémne krátka.

  • Zaznievanie gongu.

  • Táto lehota zákona sa tam vôbec nemala objaviť.

    3. V čl. I v § 51 ods. 3 sa za slovo "miesta" vkladajú slová "zoznam cieľov, ktoré by mal štátny zamestnanec dosiahnuť pri výkone štátnej služby na najbližší kalendárny rok (ďalej len "zoznam cieľov výkonu štátnej služby")".

    4. V čl. I v § 111 ods. 1 písm. d) sa slová "zdržať sa konania" nahrádzajú slovami "oznamovať služobnému úradu konanie", za slová "osobnými záujmami" vkladajú slová "alebo politickými záujmami", za slovo "iného" sa vkladajú slová "alebo nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a zdržať sa takého konania, pokiaľ nie je služobným úradom odsúhlasené; podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom".

    Tieto dve ustanovenia, tieto dve ustanovenia riešia jednak proces hodnotenia, tu som v diskusii s Úradom vlády namietala, že síce zavádzame hodnotenia, ale tie hodnotenia mali by byť založené na splnení cieľov. Ako môže vedúci objektívne hodnotiť nejakého zamestnanca, keď si nestanovili ciele, ktoré ten zamestnanec má na daný rok splniť? A vieme, že dochádza, nedávno bol za nami jeden policajt a videla som, akým spôsobom a neobjektívnym spôsobom, keď chcete niekoho šikanovať a degradovať, ako sa dá manipulovať hodnotenie. Čiže skutočne by sme mali dávať pozor a mali by sme, mali by sme sa snažiť o to, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie. Hodnotenie napríklad v súkromných firmách alebo aj v európskych inštitúciách prebieha takým spôsobom, že vždy pri hodnotiacom pohovore si zamestnanec spoločne s vedúcim zamestnancom stanoví ciele na tento rok. Samozrejme, niektoré ciele sa opakujú, písanie brífingov, vybavovanie pošty a tak ďalej. Ale zároveň to môžu byť ciele napríklad v súvislosti so špeciálnymi úlohami. Takisto tam ten zamestnanec môže povedať, že ja budúci rok chcel by som sa trochu viac zdokonaliť, ja neviem, poviem, že napríklad vo verejnom obstarávaní, alebo rozšíriť si svoje vedomosti. Čiže tam v rámci týchto cieľov by mal figurovať aj plán vzdelávania pre toho zamestnanca. A na základe toho potom o rok môže vedúci zamestnanec hodnotiť, či daný zamestnanec splnil tieto ciele alebo nie.

    Konflikt záujmov som už hovorila. Tento zákon je absolútne nefunkčný, čo sa týka konfliktu záujmov. Toto ustanovenie rieši len malú časť toho konfliktu záujmov a podobný je teda pozmeňovák tuto pani kolegyne. Ja som sa snažila urobiť len to, aby z toho pasívneho konfliktu záujmov, aby sme urobili aktívnu, aby zamestnanec mal povinnosť oznámiť zamestnávateľovi potenciálny konflikt záujmov. Aby sa potom nestalo to, čo pán Drucker hovorí: no a však čo, ja, ako ja mám vedieť o konflikte záujmov? Čiže aby tu bol nejaký riadny zavedený proces riadenia konfliktu záujmov a aby zamestnanec musel oznámiť, ak sa nachádza v konflikte záujmov. Ak napríklad, ja neviem, má firmu alebo jeho manželka alebo rodina, ktorá podniká s liekmi, a zrovna sa venuje liekovej politike na ministerstve zdravotníctva a tak ďalej a tak ďalej.

    Podrobnosti v tom pozmeňovacom návrhu, hovorím, že podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom. Môže to byť tak, najideálnejšie by to bolo, keby sa všetko dialo cez informačný systém. To znamená, že v informačnom systéme nahlási potenciálny konflikt záujmov a zároveň mu to možno vedúci služobného úradu, aby potvrdil, že o tom vie. Čiže všetko aby sa dialo elektronicky a aby to bolo v elektronickom systéme zaznamenané.

    5. V čl. I v § 122 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Pri hodnotení jednotlivých oblastí služobného hodnotenia sa prihliada na zoznam cieľov výkonu štátnej služby.".

    6. V čl. I v § 123 ods. 4 a 5 znejú:

    "(4) Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti spolu s prihliadnutím na zoznam cieľov výkonu štátnej služby a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporúčania na zlepšenie vykonávanie štátnej služby zahrnie do cieľov výkonu štátnej služby na nasledujúce obdobie, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby a k zoznamu cieľov výkonu štátnej služby, ktorý môže navrhnúť aj doplniť.

    (5) Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, komisia pre služobné hodnotenie sa oboznamuje s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi vrátane zoznamu cieľov výkonu štátnej služby pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť, na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby a zozname cieľov výkonu štátnej služby na najbližší kalendárny rok, pričom prihliadne na možné návrhy štátneho zamestnanca na doplnenie tohto zoznamu. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia, s výsledkom služobného hodnotenia a zoznamom cieľov výkonu štátnej služby."

    Čiže ešte raz. Tento pozmeňujúci návrh rieši najmä služobné hodnotenie, aktívne zapojenie zamestnanca a stanovenie cieľov na ďalší rok, ktoré sa následne majú plniť a na základe ktorých by mal byť štátny zamestnanec hodnotený, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v § 41 ods. 23 prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "zverejnením identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".

    2. V čl. I v § 41 ods. 23 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".

    3. V čl. I v § 44 ods. 12 v prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".

    4. V čl. I v § 44 ods. 12 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".

    Tento pozmeňujúci návrh rieši to, aby úspešní aj neúspešní uchádzači boli objektívne transparentne informovaní o výsledkoch výberového konania, o bodoch, ktoré dosiahli, a o dôvodoch, prečo neuspeli.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I v § 7 ods. 6 sa slová "§ 102" nahrádzajú slovami "§ 102 odsek 1, 4, 5, 6, 7 a 8".

    V čl. I v § 102 sa ods. 2 dopĺňa novými písm. n) a o), ktoré znejú:

    "n) hlavného kontrolóra obce,

    o) hlavného kontrolóra vyššieho územného celku."

    Toto je taký zaujímavý paradox. Nezlučiteľnosť výkonu štátnej služby s inými funkciami je relatívne široká, no napriek tomu nepokrýva všetky potrebné funkcie. Je zaujímavé, že funkcia hlavného kontrolóra obce, respektíve vyššieho územného celku predstavuje z časového hľadiska natoľko náročnú činnosť, že kontrolóri sú spravidla zamestnaní na plný úväzok. Na základe uvedeného sa navrhuje rozšírenie funkcií nezlučiteľných s výkonom štátnej služby. Zároveň sa v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu spresňuje, že nezlučiteľnosť funkcií vymenovaných v § 102 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii.

    To bolo zaujímavé, že tento zákon o štátnej službe hovoril, že hlavný kontrolór, že funkcia hlavného kontrolóra je zlučiteľná so štátnozamestnaneckým miestom. Ale tí, čo robíte v komunále alebo máte skúsenosti v komunále, tak viete, že kontrolór, to je pozícia na plný úväzok. A kontrolór má pracovať tak, ako by mal pracovať v obci, tak si neviem predstaviť, že on bude ešte pracovať aj na ďalšom štátnozamestnaneckom mieste.

    Pozmeňujúci návrh č. 6. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I v § 31 ods. 2 sa slová "podľa § 41 ods. 3 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa § 41 ods. 3".

    2. V čl. I v § 38 ods. 1 v úvodnej vete sa slová "na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby" vkladajú slová "v elektronickej podobe podľa § 41 odsek 3".

    V čl. I v § 40 ods. 6 sa slová "odsek 11" nahrádzajú slovami "odsek 10".

    V čl. I v § 41 ods. 3 znie, pardon, čl. I § 41 ods. 3 znie :

    "(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme, v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) po autentifikácii na ústrednom portáli alebo b) bez autentifikácie na ústrednom portáli."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:

    "§ 19 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z."

    5. V čl. I v § 41 sa vypúšťa odsek 4.

    Doterajšie odseky 5 až 25 sa označujú ako odseky 4 až 24.

    V čl. I v § 41 ods. 4 znie: "(4) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe s pripojenými dokumentami."

    V čl. I v § 41 ods. 5 znie: "(5) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky služobného úradu."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:

    "§ 12 zák. č. 35/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z."

    8. V čl. I v § 41 ods. 7 sa slová "podľa ods. 3 písm. b) druhého bodu" nahrádzajú slovami "podľa ods. 3 písm. b)".

    9. Čl. I § 43 znie:

    "§ 43

    (1) Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.

    (2) Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. a), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti do e-mailovej schránky uvedenej v žiadosti o zaradenie.

    (3) Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi, sa považuje za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.

    (4) Uložením podľa ods. 3 písm. b) sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.

    (5) Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná."

    Poznámka 29, ktorá pod čiarou k odkazu 29 znie:

    § 13 zákona č. 305/2013 Z. z.

    10. V čl. I v § 44 ods. 2 sa slová "§ 41 ods. 1 až 10" nahrádzajú slovami "§ 41 ods. 1 až 9".

    A teraz odôvodnenie k tomu, prepáčte, obsiahlemu pozmeňujúcemu návrhu. My sa bavíme o elektronizácii verejnej správy, dali sme na to miliardu, hovoríme o tom, že všetko je potrebné prepojiť a elektronizovať, ale do výberových konaní sa môžu uchádzači prihlásiť anachronicky a posielať listy. Ja si myslím, že každý uchádzač, ktorý chce pracovať v štátnej správe, a ak hovoríme o tom, že chceme mať modernú, funkčnú, elektronicky prepojený e-správu, eGovernment, tak by sme mali povoliť hlavne do výberových konaní prihlasovanie len prostredníctvom elektronických formulárov. A odstránenie zasielania vyššie uvedených žiadostí v listinnej podobe nijako neobmedzí prípadných uchádzačov a takmer s úplnou istotou, možno mi to môže niekto vyvrátiť, pán minister možno, ale že v súčasnosti si neviem predstaviť alebo si myslím, že neexistuje pracovisko, kde by štátny zamestnanec pri svojej práci nevyužíval osobný počítač. A preto by nemalo byť povolené, aby sa mohol prihlásiť človek, čo nevie robiť s počítačom, a teda posielanie žiadostí by malo byť plne v elektronickej podobe.

    Posledný pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I, v čl. I v § 132 ods. 1 sa číslo "100" nahrádza číslom "80".

    Ide o zníženie výšky osobného príplatku, ktorý sa znižuje zo súčasných 100 % platovej tarify na 80 %. Súčasne nastavená výška osobného príplatku vytvára medzi zamestnancami obrovské a často ničím nepodložené rozdiely vo finančnom ohodnotení. Niektorým zamestnancom sa tento plat môže až zdvojnásobiť a niektorí, ktorí vykonávajú tú istú pozíciu, ten osobný príplatok nikdy nedostanú z rôznych dôvodov. Niekedy preto, že nemajú to správne politické krytie. A takto extenzívne nastavená možnosť zdvojnásobenia platu umožňuje finančne lepšie hodnotiť radového zamestnanca ako napríklad vedúceho zamestnanca s vyššou mierou zodpovednosti. A osobne si myslím, už som to raz povedala, že štátni zamestnanci by mali mať vyšší základný plat a nemala by byť ponechaná tak veľká miera neobjektívnemu alebo subjektívnemu prideľovaniu osobných príplatkov.

    Bod 2. V čl. I v § 132 ods. 2 písm. a) znie:

    „a) na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok, pričom ak štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne

    1. vynikajúce výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,

    2. veľmi dobré výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,

    3. štandardné výsledky, osobný príplatok sa mu neodníme,

    4. uspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,

    5. neuspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127."

    Čiže týmto ustanovením sme sa snažili lepšie naviazať hodnotenie na osobný príplatok. To znamená, že ak viete, že vy ste dosiahli v osobnom hodnotení výborné výsledky, dosiahli ste 100 bodov, máte perfektné výsledky, tak viete, že ten osobný príplatok musíte dostať a musíte ho dostať v takejto výške. A je to aj transparentný spôsob, keďže tie vzájomné hodnotenia by mali, ak to bodové hodnotenie by malo byť aj verejne prístupné.

    Bod 3. V čl. I v § 142 ods. 1 písm. d) sa za slovo „sume" vkladá slovo „50 %".

    Tento posledný pozmeňovací návrh súvisí s odmeňovaním štátnych zamestnancov pri dosiahnutí ich životných jubileí. Osobne si myslím, že zákon by nemal teraz riešiť, či keď niekto oslavuje päťdesiatku alebo šesťdesiatku, či sa mu dá 100 % príplatok alebo nie. To si môže každé ministerstvo upraviť samo nejakým, alebo v kolektívnej zmluve, kde si povie, že jubileá, päťdesiatka, šesťdesiatka, sedemdesiatka sa odmeňujú nejakou čiastkou, ale nie v zákone o štátnej službe.

    Takže toto sú moje pozmeňovacie návrhy, prepáčte, ak boli trochu dlhšie. Ja na záver poviem už len to, že teda myslela som si, že s Úradom vlády a tu s pánom ministrom, že vedieme konštruktívnu debatu o týchto pozmeňujúcich návrhoch, a teda keď už do toho investujem toľko energie aj z jednej, aj z druhej strany, tak by som teda očakávala tú spätnú väzbu minimálne v tom, že mi niekto napíše, že tieto pozmeňovacie návrhy sme nemohli prijať, ale predkladajú ich tuto kolegyne poslankyne z vládnej strany. Fajn. Som tomu rada, pretože si myslím, že nech dobrý pozmeňujúci návrh predkladá ktokoľvek, tak je to dobre.

    Celkovo o tomto zákone si však myslím to, že nerieši najväčší problém, a síce, však to v podstate aj bolo priznané v nejakom tlačovom stanovisku, že jeho cieľom nie je riešiť spolitizovanie verejnej správy. Čiže ten hlavný problém, ktorý na Slovensku máme, a síce politizáciu verejnej správy, tento návrh zákona nerieši.

    Druhé, čo vidíte na tomto zákone, je to, že my sme to prijali, lebo sme to museli prijať. Dotlačila nás k tomu Európska komisia. Európska komisia to dala ako ex ante kondicionalitu na to, aby sa vôbec mohli čerpať eurofondy. Mimochodom máme nesplnených niekoľko týchto podmienok. Ak prijmeme dnes ten zákon, tak jednu podmienku budeme mať z krku. A tak to trochu aj vyzerá, že no tak tá Európska komisia nás k tomu dotlačila, tak niečo už prijať musíme, no tak to, nejako to urobíme tak, aby aj tá Európska komisia bola spokojná.

    Takisto si myslím, ešte raz to zopakujem, nerieši motivačné odmeňovanie zamestnancov a ja si myslím, že tento štátny zákon, že tento zákon o štátnej službe rozhodne nebude nástrojom na to, ako pritiahneme do štátnej služby mladých, nemusia byť mladí, môžu byť, aj mladých, aj starších, ale skrátka talentovaných šikovných ľudí a odborníkov. No ak teda štátna služba, štát má riadne fungovať, tak ľudia, čo pracujú v štátnej správe, sú kľúčoví . Bez nich štátna správa riadne fungovať nikdy nebude a nebude poskytovať občanom také služby, aby boli občania spokojní.

    Bola by som veľmi rada, keby kolegovia moje pozmeňujúce návrhy prijali, minimálne tie, ktoré sú nad rámec tých, čo predložili kolegyne z poslaneckého klubu SMER. Takže uchádzam sa o vašu podporu a ďakujem vám.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Ako sa tak pozerám na čas, tak je fajn, že ste to stihli ešte pred definitívnym schválením novely rokovacieho poriadku.

    Pred tým, než dám priestor pre faktické poznámky na vaše vystúpenie, chcela by som na balkóne privítať študentov Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vítajte medzi nami.

  • Tak, pani poslankyňa Remišová, na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Bašistovej.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa, súhlasím s mnohým, čo ste povedali, jednak čo sa týka výberových konaní, konfliktu záujmov alebo hodnotenia zamestnancov. Musím povedať, že trošku ma mrzí alebo zamrzela tá vaša poznámka o tom, že ten náš návrh je podobný. Ono je to trošku aj logické, pretože tie témy, ktoré sme vybrali, a to je konflikt záujmov a výberové konania, sú tak pertraktované v rôznych oblastiach, že sú v centre záujmu. My sme taktiež komunikovali dlhšie s Úradom vlády, ale mňa teší jedno, že v niektorých týchto bodoch sa zhodneme.

    Mňa osobne k tomu viedla osobná skúsenosť, keď som pôsobila ako generálna riaditeľka pod ministerstvom práce, a musím povedať, že naozaj pokiaľ ide o výberové konania, tak sme sa ich snažili nastaviť tak, jednak samozrejme to ukladá Európska komisia a dozerá na to, hlavne pri výberových konaniach, pokiaľ ide o projekty, že išli až nad rámec. Do tých výberových konaní my sme neboli povinní prizývať príslušné vecné sekcie, či už ide o sekciu sociálnej a rodinnej politiky alebo sekciu práce, či sekciu ESF, napriek tomu sme to robili a prizývali sme často aj zástupcov mimovládneho sektora. Čiže snažili sme sa nastaviť tie výberové konania tak, aby boli čo najtransparentnejšie. A práve to bol ten záujem, aby sa to dostalo aj do štátnej služby alebo do tohto zákona. Taktiež myslím si, že sme nastavovali tie výberové konania tak, že boli dosť podobné assessment centrám, ktoré sú jedny z najprísnejších a najuznávanejších celkovo aj v iných sférach.

    Pokiaľ ide o konflikt záujmov, tak taktiež je, samozrejme, v predmete Európskej komisie, a sú sledované veľmi prísne pri projektoch. Hlavne vstupuje do toho potom množstvo kontrolných orgánov a napríklad aj OLAF. Takže to bolo hlavne tým naším záujmom, aby sa to dostalo do tohto zákona. Ale musím povedať, že ja som...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová, chcete reagovať na faktickú?

    Nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, ten konflikt záujmov je taká podstatná oblasť a mne tam ešte, nie je jediná. že v tej transparentnosti štátnej správy tam chýba veľmi veľa vecí. Niektoré, v zákone o štátnej službe sa hovorí, že niektoré z nich sa budú riešiť aj v druhom kroku. Napríklad etický kódex, že to si už urobí rada, urobí etický kódex, napríklad. Alebo ohľadom disciplinárnych konaní, nie je dobré podľa mňa, ak disciplinárne konanie nejakého zamestnanca vyhodnocuje ten istý úrad, hej. Vedúci služobného úradu má veľké právomoci a on bude v podstate hodnotiť disciplinárne konania zamestnanca na tom istom úrade. Ja si myslím, že to by mala byť nezávislá komisia, ktorá by posudzovala disciplinárne konania, kde by mohli byť zástupcovia z rôznych ministerstiev. Čiže čo sa týka transparentnosti verejnej správy a nastavenia takých procesov aj pri konflikte záujmov, disciplinárnych konaniach, ešte tento zákon má veľké nedostatky. Ale tak pravdepodobne som sa dozvedela, že niektoré z týchto oblastí sa budú nastavovať ešte aj ďalšie roky. Takže hádam sa to zlepší.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Laššáková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k prerokovanému návrhu zákona o štátnej službe predložila jeden pozmeňujúci návrh, krátky pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na to, že sme minulý týždeň schválili zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. A keďže tento nový zákon o štátnej službe odkazuje aj na zákon 120, ktorý bol minulý týždeň novelizovaný, je potrebné upraviť v pozmeňujúcom návrhu úpravy štátnym zamestnancom, ktorých platy sú viazané na platy ústavných činiteľov.

    Takže môj pozmeňujúci návrh znie:

    V čl. I sa § 186 dopĺňa ods. 3, ktorý znie:

    "(3) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady, na ktorých sa vzťahuje § 126 ods. 4, patrí od účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2017 funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady ustanoveného na rok 2017 osobitným predpisom, poznámka pod čiarou 74), zníženého o 5 percent.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 74 znie:

    „74) § 29o zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona, ktorý sme schválili minulý týždeň."

    Odôvodnenie: Zákonom č. .../2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa navrhuje ponechať poslancom aj v roku 2017 plat na úrovni roku 2016, teda vo výške určenej v r. 2011. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 400/2009 Z. z. tak, aby štátnemu zamestnancovi, ktorému patrí plat poslanca, patril plat v roku 2017 tiež na úrovni roku 2016. Z toho dôvodu, že zákon č. 400/2009 Z. z. bude zrušený novým zákonom, ktorý teraz prerokúvame, o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. júna 2017, je potrebné plat štátneho zamestnanca, ktorému patrí plat poslanca, upraviť aj v novom zákone tak, aby plat určený v roku 2017 zostal na tejto úrovni aj od účinnosti nového zákona o štátnej službe.

    Poprosím vás o podporu môjho predloženého poslaneckého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Krajniak. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni. Tento zákon o štátnej službe je zlý, nelogický, nedá sa vylepšiť žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi. A myslím si, že by ho bolo treba stiahnuť. Vysvetlím to veľmi, to veľmi jednoducho a stručne na príklade z futbalu.

    Ja osobne som fanúšikom Chelsea Londýn, keď minulý rok Chelsea Londýn hrala zle, fanúšikovia na ňu pískali, tak prirodzene došlo k výmene trénera. Jose Mourinho, napriek tomu, že ho mám rád, musel odísť, prišiel tam nový tréner. Nový tréner Conte si v tejto sezóne doviedol štyroch nových hráčov, pretože každý tréner má mať právo zložiť si mančaft takým spôsobom, aby to boli ľudia, ktorým dôveruje. Doviedol tam štyroch nových hráčov, Chelsea vedie anglickú ligu, som tomu veľmi rád. Ale predstavte si, že Jose Mourinho tesne pred tým, než bol z Chelsea odvolaný, by prijal zákon o štátnej službe futbalistov FC Chelsea Londýn a dal by im definitívu. Dal by im definitívu a nový tréner by musel hrať s tým mančaftom, na ktorý ľudia pískajú a s ktorým sú absolútne nespokojní. Toto presne isté chcete urobiť so zákonom o štátnej službe.

    Prečo by tesne pred tým, keď už na vás ľudia pískajú a keď čoskoro vás vymeníme, by ste mali dávať štátnu definitívu ľuďom, ktorí jednoducho nekonajú svoju prácu dobre. Ja napríklad garantujem, že v rezorte pána ministra pani Pietruchová jednoducho nemôže zostať. Ak sa akýmkoľvek spôsobom vymení vládna garnitúra, tak taký človek ako pani Pietruchová si bude musieť zbaliť svoje saky-paky a z ministerstva odísť. Žiadny zákon o štátnej službe ju tam nemôže zabetónovať.

    Chcel by som ešte pani poslankyni Remišovej povedať jeden príklad. Povedali ste, že je absolútne neprijateľné, aby na vedúce pozície na ministerstvách neboli výberové konania. Alebo že musia byť na takéto pozície, najmä na vedúce pozície, výberové konania. No, to je manažérsky absolútne iracionálne, pretože predstavte si, že si nebudete môcť vybrať ani najbližšieho spolupracovníka, ktorý by mal reprezentovať vašu politiku, váš program, a nejaká komisia vám tam nanominuje odborníkov, ktorí budú mať úplne iný odborný názor ako vy. Podľa mňa ste, pani poslankyňa, nerobili na miesto svojich asistentov výberové konanie, kde sa mohol každý prihlásiť, kde vám niekto iný určil výberovú komisiu, ktorá vám potom pridelila asistenta. Podľa mňa je úplne prirodzené, že každý má právo, keď ide koučovať nejaký tím a má nejakú predstavu o tom, čo chce robiť, aby si tam doviedol, najmä do vedúcich pozícií svojich spolupracovníkov. Tak je to logické a tak by to malo byť, ak by tento štát mal normálne manažérsky fungovať.

    Ďakujem vám.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie chcú zareagovať vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Remišová a pán poslanec Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ja si myslím, že pán poslanec Krajniak nepochopil profesionalizáciu verejnej služby. Verejná služba, to nie je nejaké kráľovstvo alebo cisárstvo daného ministra, kde teraz po každých voľbách vymetie všetko od podlahy, od referentov, vrátnika, vedúcich zamestnancov a všetkých. Existujú politické funkcie a existujú nepolitické funkcie. Politické funkcie, to je, áno, to si samozrejme má právo vybrať minister. To je jeho najbližší poradný tím. Tu v tomto zákone sa hovorí, že to je aj vedúci služobného úradu. Ja teda hovorím, že by tam kritériá, nemal by si ho mať možnosť vyberať len zo štátnej verejnej služby, ale kohokoľvek. Čiže to, čo sú politické nominácie, to si môže zobrať kohokoľvek a za tieto politické nominácie si má niesť zodpovednosť.

    Ja si však myslím, že áno, je neprijateľné, aby teraz každý minister si doviedol na ministerstvo a podosadzoval stovky generálnych riaditeľov a riaditeľov, svoju rodinu, známych, takých kamarátov, onakých kamarátov, len preto, že im verí. Však v súkromnom sektore, ktorý funguje veľmi dobre, tam sa robí, predsa výberové konanie sa robí na, aj na veľmi citlivé pozície. Najmä sa personálna agentúra, najlepšia personálna agentúra v tých najlepších výkonných firmách, ktorá spraví výberové konanie, a vyberie tam najschopnejšieho odborníka. Ja nepotrebujem na poste vedúceho oddelenia verejného obstarávania nejakého kamaráta, ale potrebujem tam vedúceho, ktorý nebude robiť chyby, nebude robiť chyby v procesoch, napríklad v procesoch verejného obstarávania. Samozrejme, ak to je človek, mal by to byť aj človek charakterný, aj odborne zdatný. Ale teda s týmto s vami vôbec nesúhlasím, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby sme to mohli dokončiť.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, no trošku ste ma sklamali vzhľadom predsa len istý kredit, ktorý tu je. A toto, čo ste povedali, je, myslím si, že hlboko nezlučiteľné s demokraciou. Tak s pani Pietruchovou, napríklad keď hovoríte, ako zďaleka nezdieľam nejak obdivne jej názory, ale ani ma nenapadlo hovoriť, že je človek, ktorý má iné názory ako mám ja, do štátneho mechanizmu nepatrí. To znamená, vy budete, keď nás teda vymeníte, jak to tu hovoríte, okamžite určovať, kto si čo môže myslieť a s akým portfóliom názorov môže vstúpiť do štátnej správy?! Veď to je absolútne neprijateľné a takto rozprávať nemôžeme.

    Mimochodom, politicky len drobnú poznámku. Ak si pamätáme, tak posledné veľké výmeny a dramatické výmeny na ministerstvách boli v roku 2010, 2010, v období, keď teda vládla trochu iná vláda a po našom nástupe ani zďaleka nejaké dramatické výmeny neboli. Zadefinovali sa politické funkcie a funguje to vcelku formálne a žiadny veľký politický zápas na túto tému ani neprebehol. Takže pravdepodobne tá situácia, esencia problému, o ktorom hovoríte, je dramaticky niekde úplne inde.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Chcem vás poprosiť o kľud v rokovacej sále, aby pán Krajniak mohol reagovať na faktické poznámky.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja kľudne budem reagovať, mňa hluk nevyrušuje, som na to zvyknutý.

    Pani kolegyňa Remišová, myslím si, že váš prístup je naivný. Skúsim vám vysvetliť prečo, v dobrom. Predstavte si, že sa stanete ministerkou školstva. Tých sekčných šéfov tam nie je desiatky a stovky, ale je ich tam pár. A váš sekčný šéf pre základné školstvo bude požadovať, aby bol navýšený počet škôl, pretože to je jeho odborný názor. Vy ako ministerka ste bola zvolená s tým, že počet základných škôl sa má znižovať. Ako chcete s takýmto človekom spolupracovať? Máte jednoducho rozdielne odborné názory a človek, ktorý je s vami na funkcii na ministerstve vo vedúcej manažérskej pozícii, nemôže konať proti vám. Inak vám to nikdy nebude fungovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa pripravili na hlasovanie. O chvíľu budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Prosím o väčší kľud v rokovacej sále, pán poslanec.

    V mene troch poslaneckých klubov podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu 11. schôdze, návrh na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý Národnej rade doručila vláda Slovenskej republiky, v tlači to máte 335. Navrhujem, aby sme tento materiál prerokovali po bodoch ministra zdravotníctva, ktoré samozrejme aj vzhľadom na rokovanie výboru začnú zajtra, v stredu 30. novembra o 14.00 hodine.

    Ďalej vás chcem informovať, že zahraničný výbor predložil návrh, aby Národná rada požiadala Najvyšší kontrolný úrad o vykonanie kontroly na ministerstve zahraničných vecí v súvislosti s financovaním aktivít predsedníctva v Rade Európskej únie. Navrhujem, aby sme tento návrh, ktorý máte rozdaný v tlači 337, prerokovali na záver schôdze ako posledný bod programu.

    Chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas s tými dvoma bodmi? Áno, ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže nie, nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o zaradení týchto dvoch bodov do programu schôdze tak, ako som uviedol ohľadne dozornej rady, zajtra v stredu od 14.00 hod., a Najvyšší kontrolný úrad, žiadosť Národnej rady na konci tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 123, proti 11, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme teda prijali.

    A teraz budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, tlač 255.

    Pani poslankyňa, už hlasujeme. Počas hlasovania sa nedá s procedurálnym. Počas hlasovania, už sme hlasovali o dvoch bodoch, sa nedá, pokiaľ sa to netýka vyslovene hlasovania. Ďakujem pekne.

    Takže ešte raz, tlač 255. Pán poslanec Baláž, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 255.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v rozprave vystúpili deviati poslanci, pričom bolo podaných 7 pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa Veronika Remišová vystúpila s procedurálnym návrhom a požiadala o vyňatie bodov 33, 34, 47 a 49 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Pani poslankyňa Edita Pfundtner tiež vystúpila s procedurálnym návrhom a požiadala o vyňatie bodov 7, 8, 49 a 51 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Taktiež pani poslankyňa Erika Jurinová požiadala tiež o vyňatie bodov 33 a 34 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 6, 9 až 32, 35 až 46 a o bodoch 48, 50, 52 a 53 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 106, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch 33, 34 a 47, ktoré poslankyne pani Remišová, Jurinová navrhli na samostatné hlasovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 88, proti 1, zdržalo sa 53 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body 33, 34 a 47 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch 7, 8 a 51, ktoré navrhla pani poslankyňa Pfundtner vyňať na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, proti 78, zdržalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že body 7, 8 a 51 zo spoločnej správy neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bode 49, ktorý poslankyne Remišová a Pfundtner navrhli vyňať na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 2, proti 73, zdržalo sa 68 poslancov.

    Konštatujem, že bod 49 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Ako prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Remišová, ktorá podala dva pozmeňujúce návrhy. Dovoľujem si upozorniť, že nakoľko sme schválili body zo spoločnej správy, nemôžem dať hlasovať o bode 2, 3 a 6 z toho prvého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne, nakoľko tieto sú totožné s bodmi 33, 34 a 47 zo spoločnej správy. Čiže budeme hlasovať len o bodoch 1, 4 a 5 z prvého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Remišovej. Prosím, dajte hlasovať.

  • Pani poslankyňa, súhlasíte? Tak sa musíte prihlásiť. Pani poslankyňa dáva námietku.

    Nech sa páči, hlasujeme o námietke pani poslankyne Remišovej. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 48, proti 70, zdržalo sa 25 poslancov.

    Konštatujem, že námietka bola odmietnutá.

    Takže, pán spravodajca, budeme hlasovať o bode 1, 4 a 5 z prvého návrhu pani poslankyne Remišovej, áno?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 21, proti 72, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy neboli schválené.

    Nech sa páči

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 28, proti 66, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhý návrh pani poslankyne Remišovej nebol prijatý. Ďalej.

  • Pán predsedajúci, ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Pfundtner. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 106, proti 1, zdržalo sa 33 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Pfundtner sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh bol podaný pani poslankyňou Verešovou a je v podobnej situácii ako pozmeňujúci návrh pani poslankyni Remišovej. Keďže sme už odsúhlasili body 5 a 48 zo spoločnej správy a schválili sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner, nemôžem dať hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Verešovej. Ďalší...

  • V poriadku, pani poslankyňa? Nie. Dávate námietku.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pani poslankyne Verešovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 38, proti 73, 30 sa zdržali hlasovania.

    Námietka bola odmietnutá. Môžme ísť ďalej.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Jurinová. Upozorňujem, že nakoľko sme schválili body 33 a 34 zo spoločnej správy, nemôžem dať hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyni Jurinovej. Teda hlasujeme len o bode 3 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Pani poslankyňa, súhlas? Áno. Nech sa páči, hlasujme o bode č. 3 pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 29, proti 64, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Taktiež v prípade pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Grendela si dovoľujem upozorniť, tak ako v predchádzajúcich prípadoch, že nakoľko sme schválili bod 47 zo spoločnej správy, nemôžem dať hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca. Preto budeme hlasovať len o bode 1 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Grendela.

  • Súhlasí pán poslanec? Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 29, proti 68, zdržalo sa 45 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Blanár, ktorý taktiež predložil pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 111, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Blanára sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odsúhlasili všetky body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, dajte, prosím, hlasovať, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní a to ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 110, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Zemanová, viem, že procedurálny návrh. Pán poslanec Klus? Procedurálny návrh. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 109, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o hazardných hrách.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230. Prosím teraz pána poslanca Kamenického, spravodajcu spoločného, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019, tlač 230.

  • Všetko v poriadku. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení páni podpredsedovia vlády, vážení páni ministri, vážené pani kolegyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019, tlač 230, v rozprave vystúpilo šestnásť písomne a dvanásť ústne prihlásených poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj minister financií Slovenskej republiky pán Peter Kažimír. V rozprave boli podané tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. K dispozícii máme spoločnú správu 230a, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky.

    Návrhy obsiahnuté v časti IV spoločnej správy sú obsiahnuté v návrhu uznesenia č. 2, o ktorom budeme hlasovať na záver. Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte najprv, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 3 z časti III.A a 1 až 3 z časti III.B spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy 1 až 3 z časti III.A a 1 až 3 z časti III.B.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, proti 36, zdržalo sa 26, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 1 z časti III.D spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, proti 79, zdržalo sa 64 poslancov.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Ako prvý podala pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Jurinová. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 31, proti 71, zdržalo sa 39 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďalší v rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Juraj Blanár. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 128, proti 1, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší v rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Dostál. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 49, proti 73, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky podané pozmeňujúce návrhy. Preto navrhujem hlasovať, po prvé, navrhujem hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 81, proti 59, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomuto tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 ako celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 82 (potlesk), proti 61.

    Konštatujem, že návrh štátneho rozpočtu na 2017 sme prijali.

  • Doznievanie potlesku.

  • Týmto sme schválili návrh uznesenia č. 1 zo spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení č. 2, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019. V uznesení bude uvedené, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky:

    a) dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2017;

    b) v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčlení finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore zdravotníctva vyplývajúcich z aktuálnych odhadov vývoja tohto sektora v roku 2016 a implementácie jednotlivých opatrení z projektu Hodnota za peniaze. Tieto požiadavky sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy a doplnené o návrhy prednesené v rozprave a schválené hlasovaním.

    Budeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 90, proti 24, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    A teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017, tlač 284.

  • Hlasovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019, tlač 284.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019, tlač 284, v rozprave vystúpil pán poslanec Jozef Mihál. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 79, zdržalo sa 60 poslancov, proti 3.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 79, proti 10, 54 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Kuciaňovej.

    Teraz prosím pána poslanca Janckulíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019,

    tlač 290.

    Janckulík , Igor, poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ako je uvedené v prílohe spoločnej správy 290a.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 74, proti 12, zdržalo sa 51 poslancov, 2 nehlasovali.

    Návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody prispôso..., pardon, spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, tlač 246.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 246.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nik, neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 24 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 99, proti 1, zdržalo sa 39 poslancov, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 109, proti 12, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 106, proti 12, 23 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, tlač 247.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 247.)

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave k uvedenému návrhu nevystúpil žiaden poslanec. Neboli podané ani žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 21, 23 až 33, 35 až 40, 44, 45 až 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 141, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 22, 34, 41, 42, 43 a 46 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, proti 71, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 137, 4 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 141, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Madeja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, tlač 248. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 248.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán minister, vážené dámy a páni, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili štyria páni poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložila pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Pčolinský. Zároveň pani poslankyňa Laššáková požiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod 46 spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Najprv, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 45 a 47 až 57 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 125, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode 46 spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Rád by som ale upozornil, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý uvedenú problematiku rieši komplexnejšie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 9, proti 7 a zdržalo sa 26 poslancov.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako o prvom, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Laššáková.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 128, zdržalo sa 13 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dajte, prosím, teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Pčolinský.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 132, zdržali sa 9, 1 nehlasoval.

    Návrh bol schválený.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže ešte jeden pozmeňovací návrh predložený v rozprave nespĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku, to boli všetky pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené v rozprave. Tým sme teda hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 125, zdržalo sa 17 poslancov.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 128, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili novelu Exekučného poriadku.

    Nech sa páči, teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tlač 251.

    Pán poslanec Kondrót, nech sa páči, uveďte jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 251.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 9, proti 93, zdržalo sa 38 poslancov, 1 nehlasoval.

    Prehlasovali sme názor výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže sme neschválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a v rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 102, proti 1, zdržalo sa 39 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Tibora Jančulu, aby uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, tlač 240. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, tlač 240.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 93, proti 15, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že lehoty sme skrátili.

    Nech sa páči.

  • Keďže v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Tibora Bernaťáka, Magdalény Kucianovej a Karola Farkašovského.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 90, proti 22, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, a mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 95, zdržalo sa 46 poslancov.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 94, zdržalo sa 46, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca. Teraz prosím pána poslanca Kresáka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov, tlač 307.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 307.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a vážení páni, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som teda konštatoval, že k vládnemu návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch neboli v prvom čítaní, vlastne nebol podaný žiaden návrh a žiaden poslanec nevystúpil v rozprave. Vážený pán predsedajúci, dajte preto, prosím, na základe tejto informácie hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 120, proti 12, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme posunuli do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Ďakujem pekne. Teraz, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Takisto dajte, prosím, hlasovať o tom, že za gestorský výbor bude určený ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 127, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec, kartu si môžete zobrať. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 233. Pán poslanec Kvorka, ako spravodajca máte slovo.

    Pani poslankyňa, nemôžem vám dať slovo, ale nakoľko ste mi to dali písomne, tak prečítam procedurálny návrh pani poslankyne, ktorá žiada, aby sme o tomto návrhu hlasovali v posledný rokovací deň tejto schôdze. O tom samozrejme hneď dám hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 46, proti 74, 20 sa zdržali hlasovania.

    Tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Krajči, pán poslanec Simon a ja. Poslanci Krajči a Simon nepodali pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh som podal ja s návrhom vyňať bod 8 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu predloženom včera v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 90, proti 31, 19 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch spoločnej správy 3, 4, 5, 9 až 14 a 16 až 29 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 101, 1 proti, 39 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • O bodoch spoločnej správy 1, 2, 6, 7 a 15 spoločne s odporúčaním gestorského neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 26, proti 69, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja som požiadal o vyňatie bodu 8 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že môj vylepšujúci pozmeňujúci návrh rieši problematiku komplexnejšie. Prosím, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, proti 97, zdržalo sa 41, 1 nehlasoval.

    Bod 8 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz vás poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 115, 1 proti, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca sme schválili.

  • Keďže sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru pristúpiť k prerokovaniu návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 103, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Prosím, dajte hlasovať, pán predsedajúci, o návrhu zákon ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 104, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte máme prerokované dva body, o ktorých by sme mohli hlasovať, ale vzhľadom k tomu, že sú hlásené zasadnutia výborov, tieto dva body presúvame na hlasovanie o piatej. O piatej aj tak budeme hlasovať. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kamenický, procedurálny návrh.

  • Ja by som chcel informovať členov finančného výboru, máme o dvanástej zvolaný výbor. Nech sa páči, takže stretneme sa v miestnosti č. 31. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len chcem poprosiť, karta mi zahaprovala hneď pri prvom hlasovaní. Takže do protokolu, že som hlasoval za o tých dvoch bodoch programu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, do zápisu, pán poslanec Klus hlasoval pri návrhoch doplniť program schôdze za.

    Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie, prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej službe, tlač 244.

    Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia vystúpili všetci písomne prihlásení rečníci, preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy som dostal, teda sa prihlásili traja páni poslanci pán poslanec Beblavý, Rajtár a Kresák.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona o štátnej službe.

    Zatiaľ rečníci, ktorých sme mali, buď také veľmi konkrétne a technické vystúpenia k určitým aspektom, ktoré priamo navrhovali zmeniť pozmeňovacími návrhmi. Alebo naopak, mali sme také stručné a pomerne paušálne odsúdenie tohto zákona z úst pána poslanca Krajniaka. Dovoľte mi preto urobiť trochu takú strednú cestu medzi týmito dvoma prístupmi, kde ja nebudem predkladať konkrétne pozmeňujúce návrhy aj preto, že som ich predkladal ministerstvu v pripomienkovom konaní a boli všetky napospol zamietnuté. Tak priznám sa, že dnes som nevidel, pardon, Úradu vlády, prepáčte, máte pravdu, pán minister. Jak na vás pozerám, tak som zabudol, že dnes tu len zastupujete premiéra, takže Úradu vlády sme ich predložili a všetky boli zamietnuté.

    Ale na druhej strane sa mi zdá veľmi dôležité dať tento zákon aj trochu do kontextu a porozprávať o ňom širšie, lebo to tu zatiaľ nezaznelo. Treba na úvod povedať, že toto je už tretí zákon o štátnej službe, ktorý za 15 rokov prijímame. Prvý bol prijatý v tejto snemovni v roku 2001, druhý v roku 2009 a tretí je teda dnes. Zároveň tieto zákony, najmä ten prvý prešiel aj významnými novelami. Prvá bola v roku 2002 hneď, druhá v roku 2003 a potom ešte v roku 2006. To znamená, že tento zákon, nielenže teda už je tretí, ale keby sme brali reálne obsahovo, možno už je štvrtý alebo piaty zákon o štátnej službe za 15 rokov, čo naznačuje aj nestabilitu z prostredia, aj to, že asi je tu pomerne veľká vôľa ho meniť, aj keď možno neexistuje žiadna zhoda o tom žiaducom smere.

    To, čo je dôležité, je spýtať sa aj na podklady tohto zákona, ktorý tu dnes je, že čo sme sa za tých 15 rokov naučili a či to, čo sme sa naučili, sa odráža aj v tom zákone, a či ten zákon, aj keď nedokonalý, prinesie nejaké zásadné zlepšenie, pretože sa poučil z tej doterajšej histórie.

    Bohužiaľ, a pokúsim sa to aj ilustrovať, tento zákon, aj keď prináša niektoré dobré veci, o ktorých budem hovoriť, vo všeobecnosti sa nepoučil z toho doterajšieho vývoja, alebo ak sa z neho poučil, tak jedine v tom, že sa snaží v skutočnosti zachovať ten dnešný stav, o ktorom sa, dúfam, zhodneme, že je nedobrý.

    Na čom to zakladám? Mohli by sme hovoriť o strašne veľa veciach, pretože zákon je dlhý a zložitý, ale dovolím si hovoriť o štyroch témach, ktoré aj v predchádzajúcej rozprave sa opakovali a ktoré v diskusii o štátnej službe väčšinou vnímame ako najdôležitejšie.

    Jedna je otázka výberu do štátnej služby, kto sa do nej môže dostať do jednotlivých funkcií. Samozrejme, otázka je prepúšťanie, teda naopak, koho sa môžeme zbaviť a za akých okolností. Je to otázka odmeňovania a motivovania zamestnancov a potom je to otázka etiky a merania výkonu. To sú štyri témy, ktoré keby sme mali aj dobre zvládnuté, tak iné nedokonalosti tohto zákona, si myslím, vieme pomerne dobre, s prepáčením, rozchodiť, lebo by sme prijímali do štátnej služby najmä dobrých ľudí, vyhadzovali by sme z nich, ktorí sa neosvedčili, a v rámci ich pôsobenia by sme ich odmeňovali správnym spôsobom a tlačili aj inak na etický a výkonný postup v štátnej službe. Bohužiaľ, ani po tomto zákone to nebude platiť. Povedzme si prečo.

    Keďže máme za sebou už históriu 15 rokov zákona o štátnej službe, vieme na rozdiel od minulosti aj veľmi presne povedať, ako sa veci vyvíjajú v tom doterajšom platnom stave, dokonca na rozdiel od mnohých vecí na Slovensku máme aj viaceré vedecké štúdie o fungovaní štátnej služby na Slovensku za posledných 15 rokov. A dovoľte mi sa o ne oprieť.

    To, čo je najpodstatnejší záver z týchto štúdií, ktorých, niektorých som aj spoluautorom, bolo, že prijatie zákona o štátnej službe v jeho jednej, druhej alebo aj tretej a štvrtej podobe zatiaľ nikdy na Slovensku neznamenalo nejakú zásadnejšiu zmenu v tom, ako reálne sú ľudia vyberaní a najímaní alebo aj prepúšťaní, alebo aj motivovaní, odmeňovaní. Zatiaľ všetky zákony o štátnej službe, vrátane ich rôznych mutácií, nedokázali žiadnym spôsobom signifikantne zmeniť to, že na Slovensku je štátna služba výrazne spolitizovaná, a to v oblasti najímania aj prepúšťania, a zároveň, že nemáme dobré spôsoby ani na výber kvalitných ľudí, ani na ich motiváciu, ani na, by som povedal, hľadanie tých zlých jabĺk a, naopak, na zbavovanie sa z nich.

    To je záver, ktorý napríklad, nechcem tu veľa hovoriť, ale poviem záver jednej štúdie, ktorú sme vykonávali ešte v roku 2011, ´12, kde sme hovorili s ľuďmi od úrovní ministrov, vrátane ministrov Ficovej prvej vlády až po ľudí na úrovni riaditeľov, generálnych riaditeľov, úradníkov. A v podstate všetci títo ľudia bez ohľadu na politické tričko, funkciu, osobnú históriu, vek, pohlavie alebo akokoľvek iné, sa zhodli na tom, že na reálne fungovanie najímania a vyhadzovania, odmeňovania napríklad na ministerstve alebo na úrade mala oveľa zásadnejší vplyv osoba ministra, niekedy prípadne nejaká DNA jeho politickej strany ako akýkoľvek zákon. Pretože tie zákony, zákon o štátnej službe je nastavený tak a aj po tomto, novele bude nastavený tak, že takmer všetky jeho ustanovenia budú pomerne ľahko obíditeľné a manipulovateľné.

    V tom zákon o štátnej službe pripomína takého ešte škaredšieho bratranca zákona o verejnom obstarávaní, ktorý tiež je mnohokrát manipulovaný a obchádzaný v snahe teda nedať zákazku tomu, kto vie dať najlepšiu ponuku, ale tomu, komu ju z akýchkoľvek dôvodov obstarávateľ dať chce. Ale tam aj vďaka európskym predpisom, aj vďaka nezávislému úradu ako-tak sa často aspoň tie najkrikľavejšie prípady naprávajú. V prípade štátnej služby to tak nie je a ja korektne poviem, že to tak nebolo za žiadnej vlády, odkedy tento zákon bol prijatý v roku 2001. Dokonca ešte ani v čase fungovania mýtického Úradu pre štátnu službu to tak nebolo. Ja si pamätám z osobných skúseností príhodu, kde keď sa v roku 2003 vytvárali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sú jedny z najdôležitejších úradov miestnej štátnej správy vzhľadom na počet zamestnancov, rozpočet aj počet klientov, tak sa podarilo presadiť do zákona, že tieto úrady na rozdiel od iných úradov štátu, miestnej štátnej správy nebudú politicky obsadzované. Teda riaditeľ úradu bude vybraný normálnym výberovým konaním podľa zákona o štátnej službe. Bol to jediný takýto veľký úrad vtedy. Miestnym koaličným radám to však nijako nebránilo, aby si rozdelili pozície riaditeľov politickým a koaličným spôsobom.

    Ja som si dovolil upozorniť vtedy predsedu Úradu pre štátnu službu pána Plaia na to, že mám takéto informácie a požiadal som ho aj o dozor a nejakým spôsobom ingerenciu do tých výberových konaní, keďže Úrad pre štátnu službu mal vtedy veľmi silné kompetencie na papieri v tejto veci. Mohol priamo tie veci organizovať alebo nominovať výberové poroty. A pán Plai ma listom uistil, že všetko prebehlo v najlepšom poriadku a v súlade so zákonom. Avšak keď som si pozrel zoznam vymenovaných riaditeľov úradov práce podľa týchto ním nespochybnených výberových konaní a koaličný zoznam, ktorý som dostal do rúk niekoľko mesiacov predtým, tak sa zázračne zhodovali asi na 98 percent.

    Tým sa snažím povedať, že aj v čase existencie Úradu pre štátnu službu, aj v čase, keď ten zákon bol asi najprísnejší, aký tu kedy bol, bol na úrovni, kde politicky bol záujem ho nedodržiavať, bol nedodržiavaný. Toto v roku 2006 však najprv politikov jednej a potom druhej strany prestalo baviť vôbec túto hru hrať. To znamená, najprv sa zrušil Úrad pre štátnu službu, ešte na záver Dzurindovej vlády, potom vláda, prvá vláda Roberta Fica prijala ďalšie ustanovenia. Nakoniec celý nový zákon to ešte uľahčil tie veci, ale ani tie neboli veľmi podstatné, to chcem zdôrazniť, lebo ako som spomenul, tá skúsenosť ľudí, ktorí fungovali a fungujú v štátnej službe, či už na politickej alebo úradníckej rovine, je taká, že bez ohľadu na zákon to vždy fungovalo rovnako posledných 15 rokov, či sa predseda vlády volal Fico, Radičová alebo Dzurinda. Málokedy ja používam takýto výraz, lebo väčšinou vidím niekedy veľký, niekedy menší rozdiel, ale z hľadiska dodržiavania zákona o štátnej službe a reálneho oddelenia politiky od úradu tam veľký rozdiel nikdy nebol a podľa mňa ťažko argumentovať, že by to tak bolo. A tie rozdiely, ktoré boli, spočívali, ako som už spomenul, v osobnosti ministra. To znamená, múdrejší, osvietenejší ministri a silnejší ministri si dokázali viac uhájiť svoje rezorty pred rôznymi koaličnými alebo straníckymi orgánmi. Viac tlačili na to, aby si tam dotiahli schopných ľudí alebo uchovali tých, ktorí tam sú, a viac išli po výkone. Menej schopní, menej odolní, menej ambiciózni ministri, naopak, používali tieto rezorty ako nástroj oveľa viac uspokojenia či už vlastných alebo straníckych záujmov. To je situácia, ktorú máme doteraz.

    A teraz sa poďme pozrieť na ten nový zákon, či to nejakým spôsobom mení. Začnime prijímaním, lebo to je to najcitlivejšie aj najdôležitejšie, ako sú ľudia vyberaní. Tí, čo zastávajú a presadzujú tento zákon, hovoria, že tu je jedna z najpozitívnejších zmien, lebo sa obmedzujú rôzne priame spôsoby ako vstúpiť do štátnej služby a tým pádom nebude možné ľudí až tak tam dostať bez výberových konaní. No tak v prvom rade nie je to celkom pravda, lebo ako povedal, ak sa nemýlim, kolegyňa Remišová, ale dúfam, že necitujem nesprávneho poslanca, že zostáva tam, myslím, že 13 bolo to slovo, 13 spôsobov ako dostať do štátnej služby človeka bez výberového konania. Takže to samo číslo ilustruje, že ak sa nejaké diery zapchávajú, tak tie diery, čo zostávajú pri tom vstupe, sú veľké ako Titanik. Ale čo je dôležitejšie, a to je to, čo som, prečo som hovoril aj ten príklad o mojej vlastnej skúsenosti s úradmi práce, je ten, že akékoľvek výberové konania sú formálne, pokiaľ ich realizuje ten istý úrad a úradník pod dozorom toho istého politika, ktorý má na nich nejaký záujem. To znamená, že kým realizuje výberové konanie osobný úrad ministerstva, ktorého nadriadeným je vedúci služobného úradu menovaný ministrom a nadriadeným je minister, tak do tej doby stačí správne uchopiť tieto funkcie, či už vymenením za vlastných ľudí alebo tlakom na týchto ľudí, a je možné obsadiť funkciu ľubovoľne. Ten najjednoduchší spôsob je aj najčastejšie používaný v praxi, je to, že ten, kto má dostať otázky alebo iné predmety výberového konania, tak ich dostane a na rozdiel od ostatných teda dopredu vie, na čo musí odpovedať, môže sa pripraviť. Samozrejme druhá metóda je to, že sa výberové konania vypisujú čo najneskôr, čo najmenej sa o nich hovorí, aby sa čo najmenej ľudí prihlásilo. A tretia metóda, ktorá sa používa často aj v súdnictve pri výbere sudcov, je, že na subjektívne elementy, ktoré súvisia s hodnotením komisie, sa dá dostatok bodov, aby keď aj náhodou nejaký uchádzač by vyhral tie ostatné časti, tak sa to dá ešte zvrátiť. To znamená, že dneska máme štátnu službu, do ktorej sa netreba priamo vyberať, stačí do nej vyberať výberovým konaním.

    Ja poviem príklad. Máme tu spravodajkyňu z SNS. Pred pár týždňami sme mali prípad, keď na poľnohospodárskej platobnej agentúre vyhral výberové konanie taký pán menom Cseh. Teda neviem ako sa správne vyslovuje, ale myslím, že sa vyslovuje Cseh (pozn. red.: vyslovené ako "Čé"), ktorého, teda sa stal zo dňa deň námestníkom poľnohospodárskej platobnej agentúry, čo je jedna z najväčších agentúr tohto štátu z hľadiska objemu financií, v rezorte pôdohospodárstva sa nachádza. Pričom tento pán podľa svojho profesného životopisu okrem ochrankárstva sa venoval len dlhodobej nezamestnanosti svojej vlastnej. To mu nebránilo, aby teda bol úspešne, zvládol výberové na tejto agentúre a stal sa námestníkom. Keď sa to objavilo v novinách, tak niekto tuto spoza mňa sediaci zvyčajne musel zasiahnuť, lebo druhý pán na druhý deň zistil, že nechce byť prekážkou dobrej povesti Slovenskej národnej strany a svojej pozície sa hneď aj vzdal. Ale myslím, že lepšiu ilustráciu toho, že kým výberové konanie realizuje ten, kto tam má záujem si dosadiť svojich ľudí, tak celé výberové konanie je len fraška. A na tom nemení tento zákon nič. Naďalej si budú výberové konania realizovať ich samotné úrady vo svojej vlastnej réžii a tým pádom nemá ani zmysel sa zaoberať všetkými tými ostatným vecami, ktoré tam sú o tom, že či tam bude test zo štátneho jazyka alebo nebude tam test zo štátneho jazyka a aká ešte súčasť bude zo zákona, aká bude v služobnom predpise, pretože to všetko sú len také slalomové bránky, okolo ktorých treba prelyžovať na ceste za úspešným cieľom, ktorý, verme, že keď to zvládol pán Cseh, zvládne to v podstate už ktokoľvek. Takže minimálne otázka rovnosti prístupu k štátnej službe z hľadiska intelektuálnych a iných schopností bude zachovaná, pretože žiaden problém nebude dosť veľký na to, aby takého človeka tam nevedeli dostať, keď je vôľa.

    Zároveň, a to už som myslel, že sa nedá povedať, sa však, bohužiaľ, výrazne zvyšuje byrokracia v tom procese, lebo ten zákon ustanovuje, že ak budete chcieť obsadiť voľné miesto, ktoré sa má obsadzovať výberovým konaním, tak najprv budete musieť uskutočniť niekoľko kôl vnútri úradu. A až keď tie dopadnú neúspešne, tak môžte vypísať výberové konanie. Čo to znamená v praxi, je to, že tam, kde bude vôľa, tak bude aj nepochybne cesta a všetci zamestnanci teda dostanú jasný signál, že teda kto sa bude hlásiť, bude synom smrti, a keď náhodou niektorý zamestnanec takýto signál nepochopí, tak výberové konanie sa predsa dá vždy urobiť ako neúspešné. A tým pádom nebude to reálne nijak pomáhať tam, kde je politické alebo klientelistické obsadzovanie, tak ako, a to nie je moja fantázia, tak ako to my vidíme na pätnásťročných skúsenostiach s týmto zákonom aj dnes. Ale pre tých poctivejších to bude, naopak, znamenať strašné zdržovanie, lebo minister, povedzme, minister financií Kažimír, keď bude chcieť obsadiť nejaké špičkové ekonomické miesto na ministerstve financií na Inštitúte finančnej politiky nejakým kvalitným ekonómom, ktorý má za sebou nejaké výkony, tak bude musieť, a hoci bude dávno vedieť, že nikto taký na ministerstve nie je ani v tej rezerve štátnej služby, tak napriek tomu budú musieť skákať cez tie obrúčky a bude to trvať niekoľko mesiacov, len aby bola litera zákona zachovaná. Inými slovami, zvyšujeme byrokraciu, reálna odpolitizácia prijímania sa nekoná.

    Druhý bod je prepúšťanie. Tu platí niečo podobné, ale, bohužiaľ, ešte trochu nebezpečnejšie, a to je to, že hlavným nástrojom prepúšťania v štátnej službe doteraz bolo to, že po reorganizácii sa je možné človeka zbaviť. To znamená, že ak nejakým spôsobom zruším vaše pracovné miesto, teda štátnozamestnanecké miesto, aby som to povedal technicky presne, tak sa vás viem zbaviť. Tým pádom každý vedúci úradu, každý minister, ktorý si chcel ten úrad nejak pevnejšie uchopiť urobil reorganizáciu. Ten, čo má, by som povedal, väčšiu fantáziu, si na to najal aj nejakú poradenskú spoločnosť, aby mu to nakreslila, aby to bolo nespochybniteľné. Ten, kto má menšiu fantáziu alebo menšie nejaké škrupule, si to nakreslil aj sám alebo teda jeho ľudia. Sekcie nevhodné sa zrušili, iné nevhodné sekcie sa zlúčili alebo, naopak, tie, čo bolo treba inak riešiť, zase rozdelili. Tým pádom najmä vedúci pracovníci, lebo o nich väčšinou ide, bolo ich možné nieže odvolať, oni už nemali miesto, pretože ich miesto zaniklo, a bolo možné, naopak, na tieto nové miesta najať tých správnych ľudí, ktorých či už minister, rodná strana alebo niekto iný odporúčal. S týmto sa nejakým spôsobom veľa robiť nedá za normálnych okolností, pokiaľ teda nechceme priamo zodpovedným ľuďom zobrať možnosť urobiť reorganizáciu úradu, respektíve je možné urobiť to, čo ako keby robí tento zákon, že poviete, že v tom prípade tí ľudia odchádzajú do kádrovej rezervy, ktorá sa využije pri nejakej najbližšej možnej príležitosti. Tu sa však dostávame späť k tej otázke prepúšťania, teda, pardon, prijímania, že pokiaľ je politicky robené prijímanie ľudí, tak žiadna takáto kádrová rezerva fungovať nemôže, pretože sa vraciame k bodu jedna. Ak náhodou sa aj niekde uvoľní miesto, ale to miesto už je určené pre niekoho iného, tak jednoducho tento človek aj keby ako chcel, sa tam nedostane, pretože či už kombináciou nejakého tichého dohovoru alebo aj kombináciou teda toho, ako sú testy postavené, aká je komisia, jednoducho nikdy cez tie bariéry preliezť nemôže. Opäť, ako vieme z praxe. To znamená, prepúšťanie nebude veľmi fungovať ako nástroj depolitizácie, teda zákaz prepúšťania, ktorý tu je, respektíve to, čo tu je, je, že zavádza sa v nejakej miere definitíva, teda zavádza sa to, že človek, ktorému sa zruší takto pracovné miesto, neprichádza o štátnozamestnanecký pomer automaticky, ale je držaný v tej spomínanej kádrovej rezerve.

    To znamená, nejaká ochrana, nejaké istoty v skutočnosti pre verejný záujem tu nie sú. Čo tu ale vzniká, je možnosť takzvaného gréckeho syndrómu. Ak sa pozriete na grécku štátnu službu, tak o nej je známe to, že je teda neuveriteľne prezamestnaná, napriek asi šiestim rokom škrtania to ešte stále platí, ale najmä na začiatku to platilo pre ňu brutálne. Ale ak ste sa niekedy historicky pozreli na to, prečo to tak je, prečo je grécka štátna správa tak prezamestnaná, tak jeden z kľúčových dôvodov je kombinácia práve spolitizovaného prijímania so zákazom prepúšťania. Čo sa stalo v Grécku, bolo, že každá vláda poprijímala svojich kamarátov, straníkov a iných ľudí svojim blízkym, pretože to chcela a dala im definitívu. Nebolo sa ich už možné zbaviť. Nová vláda však, keďže chcela zase svojich ľudí, tak týchto ľudí presunula na nejaké iné miesta, ktoré sa im teda museli vytvoriť, a na tie miesta, ktoré už sú, zase prijala svojich ľudí. Po niekoľkých kolách takéhoto prístupu za posledných tridsať rokov, zhruba od tých osemdesiatych rokoch sa to tak deje, malo Grécko najprebujnejší štátny aparát asi v západnej Európe. A to je teda jeden z možných praktických dôsledkov tohto, čo tu bude, že ďalej sa bude politicky, klientelisticky a kamarátsky prijímať, ale keďže bude sťažené úplne vyhodiť, tak budeme mať armádu ľudí, ktorých budeme platiť, a každá ďalšia vláda tú armádu rozšíri, až kým nám to nepadne celé na hlavu.

    Tretí bod je otázka odmeňovania, prípadne ešte... Odmeňovania, začnem odmeňovaním. Tam ten zákon neprináša nejakú výraznejšiu zmenu. Viacerí chceli, aby priniesol. Týka sa to najmä toho, že dneska má ten manažér takmer absolútnu voľnosť v odmeňovaní, pretože cez kombináciu príplatkov osobných a odmien môže dať v podstate akýkoľvek plat komukoľvek, plus existuje inštitút osobného platu, ktorý je už úplne mimo všetkého. To znamená, že v štátnej službe je dneska úplný platový bordel, kde v podstate, nehovoriac o tom, že na rozdiel od iných krajín máme inú tabuľku pre štátnu službu, inú tabuľku pre štátnu službu policajtov, inú tabuľku pre štátnu službu vojakov, inú tabuľku pre štátnu službu ostatných zložiek, inú tabuľku pre učiteľov, inú tabuľku pre zdravotníkov, inú tabuľku pre vysokoškolských učiteľov, inú tabuľku pre kurátorov v múzeách a ešte určite máme zopár ďalších tabuliek, ktoré tu ani neviem vymenovať. Tento obrovský a asi v Európe ojedinelý počet rôznych tabuliek platových pre rôzne skupiny verejných zamestnancov, často veľmi podobných, tento zákon nijak nerieši. Naopak, ešte aj v rámci toho je tu taký spor, ktorý neviem, ako skončí, že kedysi dávno sa povedalo, že ešte aj v rámci tejto štátnej služby je málo mať jednu tabuľku, preto treba urobiť dve a pre zamestnancov Úradu vlády, Národnej rady, Kancelárie prezidenta a myslím, že aj ombudsmana, sa urobila špeciálna tabuľka vyššia, lebo oni sú lepší zamestnanci. Teraz to nestačí. A preto sa tá tabuľka rozbila nejakým zázračným spôsobom ešte naviac, kde teda zamestnanci Národnej rady majú dostať ešte osobitnú tabuľku a zamestnanci tých ostatných mimoriadnych orgánov majú dostať nižšiu, ale stále vyššiu, ako majú tí ostatní tabuľku. Ak si pozriete spoločnú správu výborov, tak tam je viacero pozmeňovacích návrhov schválených vo výbore v tomto smere, a pokiaľ teda viem, prechádza ešte živá diskusia, či teda, keďže máme málo bordelu v tých platových tabuľkách, tak je dobre ho ešte zvýšiť a ešte aj túto mimoriadnu tabuľku rozdeliť na dve, ako to vyzerá, že sa to aj stane. Ale to už ponechám na pani spravodajkyňu a na hlasovanie Národnej rady.

    To znamená, v tomto žiadny poriadok nie je, ani nejaké znižovanie svojvôle z hľadiska toho osobného príplatku, odmien tu nie je. To už pomenovala aj pani poslankyňa Remišová, ak som ju správne počúval. To bola napríklad jedna z tých pripomienok, pán minister, ktoré som dal, teda nie vám, ale Úradu vlády, ale vy ho tu zastupujete, aby sme aspoň trochu začali zužovať tú úplnú absolútnu voľnosť, ešte aj to bolo odmietnuté.

    Takže zároveň, a to je v tom hodnotení a väzbe na výkon, sa tiež nerobí nič vážnejšie. Jedna z vecí, ktoré sa zaviedli ešte pri roku 2003, bolo, že aspoň časť odmeňovania sa viazala na hodnotenie. To znamená, že ľudia, ktorí mali lepšie hodnotenie, mali dostávať vyššiu valorizáciu týchto miezd a ľudia, ktorí mali horšie hodnotenie, mali dostávať nižšiu valorizáciu miezd. Zároveň to bolo nastavené tak, že tie valorizácie sa sčítavali rokmi tak, že ak aj mal niekto smolu, že si naňho na rok zasadol nejaký šéf, alebo na dva, ale robil dvadsať rokov v štátnej službe, tak ten mu nemohol, na rozdiel pod toho osobného príplatku, to všetko zobrať, lebo jemu sa to postupne nárokovateľne kumulovalo. To zrušil, teda chcem povedať pán Richter, ale nie pani Tomanová, aby som bol korektný, pardon, že si vás občas mýlim, to zrušila pani Tomanová a odvtedy to nič nenahradilo. A nenahrádza sa to ani tu. To znamená, že my máme hodnotenie, o ktorom sa veľa hovorí v tom samotnom zákone, ale nie je naňho viazané mzdové ohodnotenie nejakým signifikantným a nárokovateľným spôsobom. To hodnotenie samo osebe je dosť zaujímavé a dovoľte mi pri ňom trošku sa zastaviť, lebo my už sme to hodnotenie mali, potom sa zrušilo za pani Tomanovej a teraz sa vracia znovu. A vracia sa v podobe, kde, keby sme neboli v Národnej rade, tak si myslím, že sme v nejakej humoristickej relácii. Lebo ten zákon hovorí, že ak v hodnotení dostane zamestnanec dvakrát po sebe viac ako, menej ako 25 bodov zo sto, tak je možné ho prepustiť. Nie povinné, ale možné. No a teraz, keď sa pozriete na to, ako sú tie body dávané, tak spolu 70 % tých bodov sa dáva za výkon a za odborné znalosti, čo v praxi znamená, že vy môžete mať nulový výkon, nulové odborné znalosti, ale pokiaľ máte všeobecné kompetencie a rád sa vzdelávate, tak máte garantované prežitie v štátnej službe. Ak mi niekto vie vysvetliť zmysel výkonnostného hodnotenia, v ktorom na prežitie v štátnej službe stačí nulový výkon a nulové odborné znalosti, tak si to rád vypočujem. Ja taký nepoznám. Ale teda po schválení tohto zákona ho bude mať legislatívne zakotvený.

    Ak toto má byť ten prínos, tak jednak teda pripomínam, že sa vraciame k niečomu, čo tu bolo, ale vraciame sa k tomu v oveľa horšej podobe, ako to tu už raz bolo, čo naozaj je pomerne smutné. Zároveň sú tu také drobnosti, ktoré bolo možné napraviť, aj sme ich pripomienkovali, opäť boli odmietnuté. Poviem vám dva príklady.

    Ak si pamätáte kauzu ministra Plavčana, včera sme tu o nej chvíľu hovorili, tak pán minister Plavčan porušil zákon dvoma spôsobmi. Jeden je, že v tom samotnom zákone o Študentskom pôžičkovom fonde bolo vždy povedané, že tie funkcie sú čestné. Takže si nemali čo vyplácať za ne odmeny. Ale v zákone o štátnej službe bolo povedané, že ak je niekto, že štátny zamestnanec môže byť v takýchto orgánoch len vyslaný štátom. Teda nemôže tam byť v súkromných aktivitách. A ak je tam vyslaný štátom, tak tam musí byť zadarmo, lebo to má ako súčasť svojho úväzku. Tým pádom pán Plavčan nespochybniteľne porušil aj zákon o štátnej službe, odkedy to tam je. No, neviem, či pán Plavčan alebo niekto iný sa rozhodol, že netreba takto ministrov a iných úradníkov, ktorí sa svojvoľne obohacujú, týrať, a preto v novom zákone to zakazujú, ale zakazujú to len pre právnické osoby, ktoré sú zriadené len na podnikanie. Keďže napríklad Fond na podporu vzdelávania na podnikanie zriadený nie je, keď pán Plavčan najbližšie dostane chuť a opäť raz ako úradník, teda keď nebude minister, ako úradník si trošku prilepšiť z prostriedkov tohto fondu, už to bude konečne možno aj preňho legálne. Priznám sa, že prečo sa robí takáto zmena a prečo ju odmietli ste zo zákona vyňať, tomu ja už naozaj nerozumiem, lebo som človek veľmi neparanoidný, ale iné, ako vysvetlenie plavčanovské, si tu neviem dať.

    Naopak, tento zákon obsahuje 15 rokov, obsahuje povinnosť majetkových priznaní pre všetkých štátnych zamestnancov. Každý rok 40-tisíc štátnych zamestnancov vyplní majetkové priznania, ktoré každý rok nikto neskontroluje, pretože na to nie je ani kapacita, ani postup. Aj to samotné zákonné ustanovenie k tomu je v podstate nevykonateľné reálne v dnešnom zákone. Je to jedna z takých slovenských formalít, kde v mene, ani neviem čoho, buzerujeme veľké množstvo ľudí, v tomto prípade štátnych zamestnancov, ktorí to majú ťažšie sa so sťažovaním, lebo poslanci a štátni zamestnanci sa nikdy sťažovať nemôžu, nikto im to neuzná, ale teda musia oni vyplniť ten papier, ktorý je úplne nanič.

    Keď sme preto navrhovali pri tomto návrhu zákona, aby sa zvážilo, že ktoré skupiny štátnych zamestnancov to musia robiť, mimo tohto zákona sme napríklad navrhovali, aby to platilo pri polícii, ale nie pri hasičoch, lebo idea, že hasičovi treba každý rok skontrolovať majetkové priznanie, lebo čo keď náhodou pri hasení tam ukradol z nejakého bytu niečo, sa mi zdá dosť absurdná, tak navrhovali sme pri štátnych zamestnancoch, aby to platilo pre vedúcich, aby to platilo pre tých, čo rozhodujú v určitých oblastiach, a plus tých, čo majú veľmi vysoké príjmy, ako myslím legálne, lebo to možno očakávať potom na významných miestach, ak majú, povedzme, viac ako 2-tisíceurové platy. Tým by sa tento počet znížil zo 40-tisíc odhadom na možno 6-, 7-, 8-tisíc. Hrozne by sa uľavilo týmto ľuďom z hľadiska byrokracie, uľavilo by sa úradom, ktoré to musia archivovať, nikto to nekontroluje a ešte by to mohlo byť medzi zamestnancami aspoň trochu populárne. Ani tomuto nebolo vyhovené, ani teda najsociálnejšou vládou, čomu už nerozumiem.

    Čo týmto chcem celé ilustrovať, je, že tento zákon nevyužil dokonca ani to, že nový zákon na to, aby upratal takéto sekundárne veci, lebo to samozrejme nie sú tie najdôležitejšie, to sú len príklady toho, že ešte aj v tých sekundárnych nevidíme až taký posun.

    Pokiaľ ide o etiku a o vynútenie, tak tu poviem to pozitívne, ale budem vám musieť, bohužiaľ, povedať s ale, že tento zákon zriaďuje Radu pre štátnu službu. Zriaďuje ako orgán, ktorý má nejakým spôsobom dohliadať na výkon štátnej služby, na ktorý sa budú môcť obracať aj zamestnanci, alebo tí, čo budú mať pochybnosť o tom, čo sa tam deje. A to ja považujem za krok vpred, aj keď opäť si dovolím uviesť tú historickú slušnosť, že ani keď tu bol celý Úrad pre štátnu službu na to určený, tak až toľko vody nenamútil v tejto oblasti, ale napriek tomu treba to vytvorenie rady kvitovať. A ja ho kvitujem a podporujem.

    Problém je však v tom, že keď sa pozriete na dve veci, jedna vec je zloženie tej rady, ale ešte vážnejšie sú kompetencie tej rady, tak zistíte, že tá radosť je značne predčasná. V tej rade budú mať pomerne silné zastúpenie ľudia, ktorí budú mať vzťah k existujúcej vláde a k existujúcej parlamentnej väčšine, čo znamená, že asi ich ochota nejakým významnejším spôsobom rýpať do veci bude obmedzená, ale budú tam aj, bude tam aj zopár ľudí, ktorí takí byť nebudú musieť. Väčší problém sú kompetencie tej rady. Lebo tá rada, aby som to zjednodušil, nebude mať takmer žiadne kompetencie. Pretože sú dva kľúčové typy kompetencií, ktoré by boli podľa mňa zaujímavé. Jedna je kompetencia vydávať predpisy, teda určovať pravidlá. Keby rada mohla určovať pravidlá, keby ona mohla vydať etický kódex sama, keby ona mohla určovať, ako majú prebiehať výberové konania a tak ďalej a tak ďalej, vytváralo by to predpoklad, zatiaľ len predpoklad pre nejaký posun. Rada však túto kompetenciu nemá, túto kompetenciu nebude mať nikto, alebo ju bude mať Úrad vlády. Rada môže v niektorých prípadoch zákonom určených navrhovať Úradu vlády, v niektorých ani to nie, ale všetko to bude na Úrade vlády, ktorý, ako vieme, vedie vedúci Úradu vlády, ktorý, ako vieme, je menovaný vládou na návrh predsedu vlády a zatiaľ za každej vlády to bol niekto veľmi politický a veľmi politicky poslušný. Je to aj pochopiteľné vzhľadom na charakter Úradu vlády, len to je veľmi nešťastné pre tento zákon, ak potom tento človek bude zodpovedný za utvorenie pravidiel.

    To isté, bohužiaľ, platí aj pre kontrolu. Rada nebude mať reálne silné kontrolné právomoci, že teda dôjde list z úradu toho a toho, že sa tam niečo deje škandalózne vo vzťahu k štátnej službe a členovia rady to budú môcť ísť vyšetriť. Opäť kontrolu práv bude mať Úrad vlády. Oni mu budú môcť dať podnet a potom čakať na to, čo dostanú. Inými slovami, predstavte si, ako keby sme mali predsedu NKÚ, ktorý je síce zvolený nezávisle týmto parlamentom, ale kontrolóri NKÚ by všetci patrili pod Úrad vlády. Vieme si asi predstaviť, ako by tie kontroly NKÚ začali po chvíli dopadať. A preto to nikto ani pri NKÚ nenavrhuje. No ale pri štátnej službe to tu máme a opäť keď sme to navrhli zmeniť v pripomienkovom konaní, bolo to zamietnuté. To znamená, nejde o nejaké prehliadnutie, ide o vedomé rozhodnutie.

    No a ak sa môžem chýliť pomaly k záveru, základná otázka, ktorú si musíme položiť, je, že ak tento zákon neprináša nejaké významné zmeny v tom, ako reálne bude štátne služba fungovať, ak doterajší zákon má sedem rokov, čo v živote zákonov by nemalo byť nejak, čas na prijatie úplne nového zákona, prečo ho tu máme? Koniec koncov minister Kaliňák nový zákon o štátnej službe, dokonca ako ústavný, svojho času sľuboval najneskôr do roku 2013, si ja pamätám, bolo prvé vyhlásenie, že bude nový zákon o štátnej službe. A on dokonca chcel, aby sa to konečne odpolitizovalo ako ústavný zákon so silnými garanciami.

    Tak máme dve otázky. Prečo tu ten zákon je dneska, prečo po štyroch rokoch sľubovania? A prečo ten zákon je práve taký čajový, aký je, keď chvíľu aj SMER hovoril o tom, že chce predložiť konečne niečo úplne iné? Odpoveď už stručne povedala kolegyňa Remišová, opäť ale dovoľte mi na tom ešte trošku niečo doplniť. A to je to, že jediný dôvod, prečo tento zákon prijíma, je, že by bez neho došlo v podstate k zmrazeniu eurofondov pre Slovensko. Ako bolo povedané, je to tzv. ex ante kondicionalita, čo je teda strašne hnusný pojem pre podmienku, ktorú si Európska únia dala voči Slovensku ako jednu z viacerých, nie jedinú, na čerpanie fondov, kde je, súčasťou nášho vyjednávania s Európskou úniou o tomto programovacom období bolo to, že Únia identifikovala, najmä teda zastúpená Európskou komisiou, naše slabé stránky a potom povedala, že ak tie fondy majú priniesť úspech, majú mať nejaký zmysel, tak musíte si vy urobiť tieto a tieto domáce úlohy. A jedna z tých kľúčových domácich úloh, identifikovaná Komisiou, bola práve nový zákon o štátnej službe, ale teda nie nejaký, ale taký, ktorý práve depolitizuje štátnu službu, zaručí jej kvalitu a urobí všetky veci, ktoré sú potrebné na úspešné čerpanie aj fondov, nielen pre ne. Ako vidíme, toho sme sa nedočkali. Čoho sme sa dočkali, keďže je tu deadline konca decembra tohto roku, na túto ex ante kondicionalitu, že tu ten zákon máme, bude aj schválený a všetci budú spokojní. Únia bude spokojná, že máme zákon, koalícia bude spokojná, že má eurofondy, jedine občania, myslím si, že aj poctivejší štátni zamestnanci moc spokojní byť nebudú, lebo v ich živote sa veľa k lepšiemu ani v najbližších rokoch neznemení.

    Ja som pomerne eurofilný človek, ale toto považujem zo strany Európskej komisie za veľmi nedotiahnutý krok, lebo to, čo vieme aj z politiky, je, že ak na niečo tlačíte, potom už na to dajte pozor, alebo sa tomu nevenujte. Akože tento typ formalizmu, odškrtne sa nový zákon, budeme sa rok, dva tváriť, že sa tým niečo vyriešilo, a potom znovu začnú v hodnotiacich správach chodiť tie správy o nedostatočnej administratívnej kapacite, o potrebe zlepšiť kapacity ministerstiev, o tom, že korupcia aj na úrovni štátnej služby v politike je jeden z problémov čerpania fondov, sa budú znovu objavovať a všetci budú znova prekvapení, že ani tretí zákon o štátnej službe nielenže s tým nič neurobil, ale pravdepodobne to aj mierne zhoršil.

    Čo s tým? Za tri minúty sa podľa mňa nedá povedať nejaký komplet nový model štátnej služby, ale jedna z vecí, ktoré si dovolím odporúčať, dovolím si odporúčať štyri veci, ktoré by malo význam urobiť, keby samozrejme bola na ne ochota čo i len trochu diskutovať, a ktoré by znateľne niečo posunuli, hoci ani žiadna zmena zákona nepriniesla sama od seba taký ten skok, veľký skok vpred. Prvá je, ktorá dokonca myslím, že je pomenovaná aj v programovom vyhlásení vlády, aj, minimálne aj strana MOST, aj strana SIEŤ a mám pocit, či aj SNS, o nej hovorili, a ten, naozaj skutočne a jednoznačne oddeliť a pomenovať a úprimne pomenovať politickú úroveň štátnej služby a nepolitickú úroveň štátnej služby. Dnes totiž máme situáciu, kde máme, my to máme v zákone, aj v tomto, aj v tom predchádzajúcom, aj v tom prvom, vždy bola oficiálne politická, oficiálne politická úroveň štátnej služby. Problém je v tom, že táto zákonná vec nemala nič spoločné s tou realitou tak, ako ju vnímali účastníci systému. To znamená, že ako som spomenul, keď je náhodou riaditeľ nejakého úradu bol zo zákona apolitický, tak ani koaličných partnerov, ani ministra nikoho to nezastavilo, že by nemal pocit, že to miesto je jeho alebo ich. To znamená, prvá vec, čo je, je potrebné túto čiaru nakresliť nanovo a nakresliť ju úprimne. To znamená, ak ju nejaká vláda chce, aby určovala jednu, dve, tri úrovne, musí to byť ochotná povedať, nemôže klamať, lebo to je to, čo máme dneska. Dnes všetci klamú, dnes sa tvárime, že pán Cseh sa na poľnohospodársku platobnú agentúru jedného dňa obrátil, lebo po dlhodobom ochranárskom nezamestnaneckom pobyte pochopil, že jeho naplnením bude byť námestníkom tejto miliardovej, ťažko odbornej agentúry. A oni sa naňho pozreli a povedali si, že lepšieho odborníka by sme nikdy nenašli, ako je tento ochrankár, dlhodobo nezamestnaný, a preto ho na to výberovom konaní vyberieme. Túto lož tu dneska musia žiť, ministerka poľnohospodárstva dneska tu bola, včera, ona musí žiť tou lžou. Keď sa jej dneska spýtate, tak ona sa musí na vás tváriť, že presne tak to zbehlo. Tam neboli žiadne politické tlaky, tam neboli žiadne nominácie, to mi neposlal Béla, alebo pán Danko, alebo nejaký okresný výbor v Dunajskej Strede, to naozaj je najväčší odborník. Táto lož rozkladá systém štátnej služby ako prvá a tejto lži by sme sa mali zbaviť, dokonca aj za cenu, že sa všetci zhrozíme. Že keď tu by tak vláda úprimne povedala, tak by sme čumeli, že kde všade siahajú až tie politické nominácie, na akú úroveň.

    Druhá vec, ktorú by tu ale potom potrebovala, aby to nezostalo len pri tom, je pomenovať jasne politickú zodpovednosť. Pri všetkých týchto politických nominantoch, ktorých má byť na internete zavesení, by malo byť presne povedané, kto ich naozaj nominoval a kto za nich nesie zodpovednosť. Aby keď budú mať prúser, tak sme vedeli, ktorého ministra a ktorú stranu za to naháňať, aby sme opäť nemali ako v prípade pána Cseha, a situáciu, kde všetci hovoria, to neni naša nominácia.

    Ale poviem inú situáciu mimo štátnej služby, ale úplne ekvivalentnú. Mali sme, ak si pamätáte, v rezorte dopravy, tuším, že jeden deň, alebo dva dni to bolo, šéfa jedného z obrovských štátnych podnikov, bol vymenovaný pánom ešte Brecelym, volal sa Pavúk, také nie úplne karmické meno, a to bol človek, ktorý už v tom manažmente bol za prvej Ficovej vlády a nielenže tú firmu Cargo, Cargo to bolo, dostal k rekordnej strate, ale zároveň si aj odtiaľ odniesol zlatý padák, ktorý niežeby ho zachránil pri páde, ale ktorý ho musel tak ťažiť, že keby naozaj spadol odniekadiaľ, tak ho to zabije. No a tento pán sa znovu stal generálnym riaditeľom. A keď sme na to poukázali, tak za 48 dní už zase ním nebol. Ale prečo to spomínam tu, je, že v tej chvíli ste nenašli politickú stranu, ktorá by sa k tomu prihlásila, že my sme ho tam menovali, ja, Béla Bugár, som ho tam dal, ja, Anton Danko, Andrej Danko, pardon, prepáčte, pán Danko, ja, Robert Fico, som ho tam dal. Alebo ja, minister som o tom naozaj rozhodol, je to môj človek, ak je zlý, odvolajte mňa. To by som potreboval ako druhú vec.

    Tretia vec, čo by sme potrebovali, je pri tých nepolitických, pri tom rozhodujúcom zvyšku, pri tých 80, 90 % miest, ktoré by nemali byť politické a ktoré si žiadna vláda už nedovolí označiť ako politické, zobrať právomoc ich výberu tým úradom, v ktorých majú pôsobiť. Minimálne veľkú časť. A tam opäť kolegyňa Remišová spomínala Európsku komisiu, ale pomerne málo o tom hovorila, na to, že tam tak dlho pôsobila, že v Európskej komisii je to presne oddelené. Tie prvé kolá výberu robí jeden úrad, ktorý je na to špecializovaný a ktorý je politicky neovplyvniteľný. To znamená, že žiadny komisár, tu u nás by mi to nikto neuveril, že žiadny komisár na svete vám nevie vybaviť, že prejdete tými testami. Nikto. Neexistuje taký človek na svete, čo by vám to vybavil. To, že keď tými testami prejdete, keď vie ten úrad povedať, že áno, tento človek má kvality, že môže robiť od tejto úrovne vyššie, potom prichádza úloha tých manažérov a politikov. Potom samozrejme si môžu povedať, že tento viac sedí k nám, alebo dokonca sa aj lobuje, členský štát hovorí, my máme málo riaditeľov, tak mohli by ste nášho, tohto niekde dať, ale máme garantované a máme to garantované práve tým oddelením procesu výberu od politického rozhodovania, že všetci tí ľudia spĺňajú kritériá. A toto je totižto ten hlavný problém Slovenska dneska. Ja nemám nič proti pánovi Cseh alebo Csehovi, neviem teraz, ako to vyslovovať. Problém pána Cseh je, že taký človek by nemal byť zamestnaný okrem ochranárskej a vrátnickej pozície na poľnohospodárskej platobnej agentúre, a on sa ta stal námestníkom. A to pre nás všetkých znamená nielen zvýšené riziká korupcie a klientelizmu, ale absolútnu nekompetentnosť v riadení. Keby pán Cseh bol z Harvardu nabúchaný absolvent s 20-ročnou manažérskou praxou v súkromnom sektore, ktorý sa rozhodol ísť obetovať pre štát, lebo pani ministerka Matečná je jeho krstná mama a on proste to urobí pre ňu, že pôjde za jedno euro teraz tam zachraňovať štát, tak mne je to jedno.

    Pokiaľ on splní všetky tie kritériá, ktoré sú, a teraz nemyslím len formálne, že dostane tie testy deň vopred, ale že naozaj oddelíme ten výber a ten nezávislý úrad, ktorý to má na starosti, ho prevetrá a povie, že okej. Mne potom nevadí, že si manažéri budú vyberať. Ale oni si musia vybrať zo zoznamu kvalitných. Dnes si vyberajú zo zoznamu svojich. Len sa musia tváriť, že je to tak.

    A štvrtý, a to by bola taká čerešnička na šľahačke. Pamätám si tento nápad, už mám niekoľko rokov, a keď si pamätám, na stretnutí jedného stretnutia politikov, tak zaznelo také veľmi dlhé ticho. My máme v Trestnom zákone trestný čin machinácie vo verejnom obstarávaní. Ak dneska manipulujete verejné obstarávanie, tak nielen teda, že máte dostať pokutu, ak sa na to príde, ale máte ísť do basy. Normálne to tam je. Počet odsúdených nie je veľký, koniec koncov za aký politicko-štátny trest u nás je, ale sú nejakí. My by sme mali mať trestný čin zasahovania do výberového konania v štátnej a verejnej službe. Lebo to je úplne to isté. Štát ustanoví pravidlá, ako sa majú vyberať tovary alebo ľudia, ale to dôležitejšie, tých ľudí potom nejak nestíha. Vy keď urobíte situáciu, ktorá je naozaj, toto je z praxe, že nejaký úrad ide kúpiť štyri kubíky dreva a vy dáte nereálne nízku cenu a potom zavoláte tomu človeku, čo dal tú reálnu, čo je druhý v poradí, že keď vám dá 500 euro, tak vy sa z tej súťaže stiahnete, to je trestný čin a za to boli u nás ľudia odsúdení. Ale keď vy dáte svojim kamarátom, straníckym poberateľom alebo niekomu všetky testy, zmanipulujete výberové konanie, všetci dostanú pokyny, ako majú hlasovať a nakoniec tam príde pán Cseh, tak sa nič nestalo. To je podľa mňa absurdné, lebo to je z hľadiska toho, čo je jeden zo základných princípov trestného práva – spoločenská nebezpečnosť, je toto podľa mňa oveľa spoločensky nebezpečnejšie. A to už ešte ani nehovorím o sekundárnych dôsledkoch, ktoré je napríklad vyprázdňovanie tejto krajiny mladými ľuďmi, ktorí prestali absolútne veriť v schopnosť férového zamestnávania sa. A nielen v štáte, ale aj v mnohých iných inštitúciách. Takže keby sme tieto veci urobili, tak opäť žiadny zodpovedný človek vám nesľúbi skokovú zmenu v kvalite slovenskej štátnej služby, ale vtedy by sme sa konečne začali vydávať na nejakú cestu niekam. Inak sa budeme motať v tomto kruhu, v ktorom sme 15 rokov. Za tých 15 rokov sme mali lepšie zákony o štátnej službe, mali sme horšie zákony o štátnej službe. Mohol by som ešte hodinu tu robiť drobnokresbu, kde čo bolo lepšie, že hromadné výberové konanie už bolo za Dzurindu, potom sa zrušilo za Tomannovej, teraz sa znovu zavádza, ja som tomu rád, ale ani za toho Dzurindu to nič nezachránilo také veľké. Najmä preto, že kľúč je, pretože sa do neho napríklad až tak veľa ľudí neprihlásilo, tých skutočne kvalitných, pretože neverili v kredibilitu tohto systému. Ale bolo by to zbytočné. Pretože pokiaľ ten základ zostane, a to je to, že tu je papier, tu je zákon a tu je reálny život, a tá vzdialenosť medzi nimi je v prípade štátnej služby jedna z najväčších, aké ja na Slovensku evidujem, tak tie drobné zmeny zákonov si naozaj, že môžeme nechať. Respektíve ak nimi potrebujete zalepiť oči Európskej komisii, aby nezmrazila eurofondy, tak ako čisto cynicky to môžeme pochopiť, ale hodnotovo sa vo mne musí proti tomu zdvihnúť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem kolegovi Beblavému aj za to, že tak výstižne pomenoval situáciu vo výberových konaniach. A ja som mala veľa známych, ktorí sa ani do výberových konaní v štátnej správe nehlásili, lebo si hovorili, no však tam je už dopredu vybratý. A potom tu máme také príklady, ako napríklad pán Lazár z vodohospodárskeho podniku, ktorý bol na jeden deň zamestnaný, aby potom mohol byť vymenovaný ako generálny riaditeľ. Čiže pokiaľ sa nezbavíme takéhoto klientelizmu a politikárčenia, tak našu štátnu správu nikdy nezlepšíme

    A ešte sa mi zdal veľmi dôležitý bod pri tých politických nominantov. To znamená, áno, ak je to politický nominant, tak musíme vedieť, kto je zaňho zodpovedný, kto ho nominoval a ten si má za neho niesť aj osobnú zodpovednosť. Ak mu spraví nejaký prešľap, tak by si zaňho mal niesť aj politickú zodpovednosť. A to sa mi veľmi páčilo na jednom seminári o korupcii, s predstaviteľom zo Spojených štátov sme sa bavili o politických, či sú lepšie politické nominácie alebo teda tá profesionálna správa. On hovoril o diplomatickom zbore. A on hovoril, že je pravda, že tam, je pravda, že tam je veľká časť politických nominantov v diplomatickom zbore Spojených štátov, ale s tým rozdielom, že sú vykazatelní a teda, že nesú za nich zodpovednosť tí, ktorí ich tam nominovali, a pri najmenšom prešľape on letí a prevezme za neho zodpovednosť ten, ktorý ho tam nominoval. Čiže hlavne. A majú aj veľmi rozvinutý koncept tej disciplinárnej spravodlivosti, disciplinárnej zodpovednosti. Takže, žiaľ, toto u nás stále chýba a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Toto je naozaj zákon o ukončení alebo neukončení straníckeho klientelizmu. Stranícky klientelizmus je presne to, čomu sa hovorí, že stranícki nominanti idú podľa zmanipulovaných tendrov do vysokých štátnych funkcií. Je to vlastne stranícka nomenklatúra, ktorú sme chceli zrušiť v ´89., ktorá sa zdá, že je aj 27 rokov po Novembri proste absolútne neodbúrateľná. Dokonca dneska celé strany stoja na tom a členovia strany sú v stranách preto, aby sa vyhli skutočným skúškam, skutočným tendrom. A tento zákon chce naďalej predĺžiť platnosť takéhoto klientelistického, straníckeho systému. Preto avizujem dopredu, pán minister, aj všetci, ktorí ho máte odvahu v takejto podvodníckej forme predložiť a prípadne schváliť, lebo to je podvodnícka forma. Odpolitizovanie sa nekoná, odmeňovanie uchováva voluntarizmus, zavádza sa neprehľadný počet tabuliek, výber pracovníkov ostáva spolitizovaný a ešte aj scentralizovaný pod vládu.

    To isté platí, jak sa tu už hovorilo, pre kontrolu, členovia rady sú len ozdoba. Moc aj kontrola bude na Úrade vlády. A tak isto ostáva netransparentnosť tých nominácií. Čiže toto je kompletný podvod. A to chcete Európskej únii povedať, že ste sa vysporiadali s otázkou zákona o štátnej službe. Urobím všetko pre to, aby sa Európska únia dozvedela, že je to podvod, aby si to všimla a aby vláda uznala, aj vládna koalícia, že je najvyšší čas prijať poctivý zákon o štátnej službe. Vy sami ho potrebujete. Nebudú sa na vás lepiť iba polovzdelanci a kariéristi. Ľudia si budú musieť o tú definitívu zabojovať a na druhej strane, keď ju raz budú mať, tak budú pracovať tak, aby sa nedostali...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate to, čo som chcel povedať ako reakciu na pána poslanca Beblavého, už povedali moji predrečníci, pani poslankyňa Remišová a pán poslanec Budaj. Skutočne veľmi trefne a aj pútavo pomenoval hlavné problémové body tohto zákona a ja by som chcel teda poprosiť pána ministra, aby k niektorým z nich zaujal stanovisko, aby sme sa mohli kvalifikovanejšie rozhodnúť, či podporiť a keď, tak v akej podobe tento návrh zákona.

    A zároveň ešte jedna malá drobná prosba, zhasla nám jedna z tých adventných sviečok, pán predsedajúci, asi ju treba zapáliť.

  • Nemám zápalky, ale skúsim to zabezpečiť. Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Chcel som povedať k vystúpeniu v rozprave kolegu Beblavého to, že samozrejme bolo to veľmi fundované vystúpenie, avšak čo mi v ňom chýbalo, je vyjadrenie skutočnosti, že to, ako sa tento zákon pripravuje a čo má za skutočný cieľ, je zabezpečenie toho nezničiteľného valu podpory korupčnej vlády Roberta Fica tak, aby akokoľvek už veci sa budú v budúcnosti vyvíjať, bude táto obrovská sila, ktorá garantuje i do budúcnosti jeho pokračovanie v tejto funkcii v takej či onej podobe, aby tam vždycky bola. Aby to bola sila ľudí, ktorí sú lojálni k tomuto režimu, aby tam bola sila, ktorá je založená na tom, že sú to častokrát neschopní, ale lojálni ľudia. Lebo vieme, že tí, ktorí sú neschopní, sú lojálni len k tým, ktorí ich ustanovili na to miesto, kde sú, pretože nikde inde by neboli schopní sa uživiť na takej úrovni ako v takejto nominácii.

    Ďakujem.

  • Chcel by som sa poďakovať pánu prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi za to, že vetoval novelu rokovacieho poriadku a teda, že ešte nie je platná a účinná, a že kolega Beblavý mohol mať 40 minútové vystúpenie, ktoré by v rámci nových pravidiel už nemohol mať, ani keby svoje vystúpenie rozdelil medzi 20 minút písomne prihlásený a 10 minút ústne prihlásený. A keďže nemá poslanecký klub, tak na tých 40 minút by sa nedostal. A myslím, že je to skvelá ilustrácia toho, ako nezmyselná je tá novela rokovacieho poriadku, lebo jeho vystúpenie, môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale nemalo nič, jeho dĺžka nemala nič spoločné s kultúrou alebo nekultúrou v parlamente. Jednoducho bolo potrebné to povedať a dobre, že to zaznelo.

    Z vecnej stránky ja vnímam ako najdôležitejšie práve potrebu priznania hranice medzi politickými nomináciami a odborným výberom zvyšku zamestnancov. Nejaké pokusy sa robia, ale jedným z najväčších problémov je práve ten rozpor, ten dramatický rozpor, o ktorom všetci vieme, medzi tým, aká je realita a medzi tým, čo sa za realitu vydáva. Lebo môže byť legitímne, že príde minister a potrebuje si vymenovať svojich ľudí až po tú najnižšiu úroveň, ale ak to tak má byť, tak je potrebné to priznať.

    Tak sa chcem spýtať aj pána ministra, že či by ste neuvažovali o niečom takom, že by sa o takýchto veciach hovorilo otvorenejšie a že by to bolo priznané aj v rámci zákona.

  • Reakcia na faktické, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Možno len doplním, že ten kľúčový problém naozaj nie je to, že by dnešný zákon alebo budúci zákon bránili aj dobrým krokom. Aj v dnešnom zákone máme Inštitút pre finančnú politiku na ministerstve financií, kde je veľmi ťažké pre kvalitných ľudí sa dostať, taká je tam súťaž a taký je tam prísny výber. Máme aj poľnohospodársku platobnú agendu a pána Cseh, ktorý sa tam môže stať námestníkom za tých okolností, ktoré sú. To je všetko v dnešnom zákone možné a minimálne z hľadiska zákona je to takzvane lege artis, ako radi hovoria právnici.

    To znamená, ten nový zákon, čo je jeho najväčší problém, je, že on veľmi málo robí pre to, aby ten spodok obmedzil, aby naozaj sa nediali tie zlé veci. Tie sa ďalej diať budú v podstate v nezmenenej forme alebo teda možnože preskočia štyri bránky slalomové namiesto troch, ale nie je tam tá reálna zmena. Nuž tá by naozaj vyžadovala úplnú zmenu toho, ako sú ľudia vyberaní a len to pridá byrokraciu a zložitosť a komplikácie pre tie dobre fungujúce úrady a pre nás všetkých. A tu sa, ak môžem, špecificky aj budem venovať, čo povedal pán Baránik, ja s ním súhlasím. A preto som upozornil na ten grécky fenomén. Je naozaj, ak tá definitíva začne fungovať v takomto prostredí, tak my sa o 10 rokov môžeme diviť, že nám napriek všetkým esám, postesám a predesám (pozn. red.: narážka na reformu ESO) bude neustále rásť počet ľudí v štátnej službe, preto pre každého bude najjednoduchšie tých ľudí nevyhadzovať, však to už je v zákone, že majú definitívu, ale vždy si nájsť tých svojich. Pretože podstata apolitickej štátnej služby neni je garancia nevyhoditeľnosti. Podstata apolitickej štátnej služby je to, že prijímanie a riadenie a povýšenie sa riadi inými ako politickými kritériami. A to tu naďalej nebude, ale bude tu to, čo pomenoval pán poslanec Baránik, teda garancia vďaky tých ľudí, ktorí budú vedieť, že v konkurenčnom systéme by neprežili, ale v tomto majú minimálne garantované zamestnanie.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave a teda posledným je pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi začať tým, čo tu už bolo spomenuté, a teda to je fakt, že tento zákon sa prijíma účelovo. Prijíma sa účelovo na to, aby mohli pokračovať v tejto oblasti eurofondy a ich čerpanie a tomu teda zodpovedá aj celkový návrh toho zákona, ktorý sa prácne opravuje aj tu v parlamente a ktorý nie je dostatočne premyslený, aj keď má aj teda svoje svetlé stránky, o ktorých sa aj tu už hovorilo. Ako dôsledok to teda bude mať naozaj nárast byrokracie a v praxi tá implementácia nebude taká, ako by pri serióznom mienení takéhoto zákona mohla byť. Keď som sa na finančnom výbore pýtal teda predkladateľa, akým spôsobom je navrhnutý plán implementácie tohto zákona, lebo toto nie je iba taký zákon, toto je zákon, ktorý by si vyžadoval veľmi rozsiahly plán implementácie, lebo sa týka prakticky celého toho súkolia fungovania štátnej správy. Keď som sa teda pýtal na konkrétny plán implementácie, tak mi bolo povedané, že štátna správa bude mať na implementáciu pol roka, to je celý plán. Skrátka, sa to schváli a štátna správa bude mať na implementáciu pol roka. To je všetko. To znamená, toto ilustruje veľmi názorne účelovosť toho zákona.

    Jedna vec napríklad, len keď ju vypichnem, ktorá by sa mohla zdať drobnosťou, tak je, že sa tam spraví databáza teda zamestnancov štátnej správy, bude tam databáza nadbytočných zamestnancov, atď., a tak ďalej. V súčasnej dobe ani mnohé ministerstvá nevedia, koľko zamestnancov verejnej správy pod nich patrí. Napríklad ministerstvo školstva vám nevie povedať, koľko máme na Slovensku učiteľov, ani teda verejne zamestnaných, nie súkromných učiteľov. Sú minimálne dve databázy a každá hovorí úplne iné číslo. A tento zákon len tak úplne, úplne, úplne mimochodom hovorí, že spraví sa, že bude teda komplexná, komplexná databáza všetkých zamestnancov verejnej správy a s rôznymi podkategóriami a tak ďalej. Veď to je jeden obrovský, rozsiahly IT a iný projekt, ktorý treba dobre naplánovať a dať dokopy. Skrátka zo stavu, že ani jednotlivé ministerstvá nevedia, koľko majú pod sebou zamestnancov, chceme dospieť do stavu, kedy máme prehľad o celej štátnej, resp. štátnej správe, možno verejnej správe, je náročný, náročný proces, ktorý treba dobre pripraviť. A toto je iba malá časť toho zákona, len malá časť toho zákona.

    Poďme na takú časť, ako je napríklad spomínané hodnotenie zamestnancov. No, hodnotenie zamestnancov, je mi jasné, že v praxi to bude, že sa tam nakliká, ja neviem, desať bodov, tam bude a, b, c, d v nejakých všeobecných kategóriách. Ale toto neni reálne hodnotenie, to ani netreba robiť, ak to má byť takto aplikované do praxe. Jednoducho keď chceme spraviť hodnotenie zamestnancov, tak daná organizácia musí predovšetkým vedieť svoje vlastné ciele, ktoré chce dosiahnuť. Predpokladám, že to hodnotenie bude ročné, takže aj tá organizácia si musí vedieť zadefinovať svoje ročné ciele, tieto ciele budú musieť byť špecifické, merateľné, atď., aby mali nejaký význam.

    No dnes jednotlivé organizácie štátnej správy takéto ciele ročné, štvorročné zadefinované jednoducho nemajú. Takže ako vyhodnotíme toho zamestnanca, či jednoducho podľa schválených cieľov sa dopracovával k výsledku a aká bola jeho miera dopracovania sa k výsledku? Bude tam také, že bol usilovaný, a teraz ho jeho nadriadený alebo niekto bude hodnotiť, že áno, nebol. Ale čo keď robil na tom, čo keď vynachádzal koleso, ktoré už je vynájdené? Tak aká je reálna efektivita potom takéhoto zamestnanca?

    Čiže máme tu ďalšiu časť tohto zákona, ktorá teda by si pri serióznej aplikácii vyžadovala radikálne zmeny v štátnej správe, zadefinovať ciele, potom merať výsledky, to znamená, že spraviť si teda celý projekt na to, ako v ktorej organizácii, keďže štátna správa je tiež rozľahlá a určite učiteľa nebude merať tak isto ako niekoho, kto spracováva eurofondy na životnom prostredí, tak jeden obrovský rozsiahly projekt na to, akým spôsobom sa merajú výsledky a spracováva sa dosiahnutie cieľov jednotlivých štátnych organizácií.

    A toto sú len také dve časti toho zákona, pričom každá z nich by si vyžadovala jeden obrovský, rozsiahly, tak by som povedal, že prevratný, prevratný projekt. Takže je úplne zjavné, akým spôsobom do toho pol roka tento zákon bude aplikovaný. Bude aplikovaný preto, aby sa čerpali eurofondy, a bude aplikovaný tak, že nejako formálne skúste spĺňať v každej jednej štátnej organizácii literu tohto zákona, aby sme niečím mohli zalepiť oči Európskej komisii, že to akože, akože robíme. Bohužiaľ, ani len teoreticky mi na finančnom výbore nevedel predkladateľ povedať, aspoň nejakú osnovu akéhokoľvek, akéhokoľvek plánu. Pritom na štátnu správu sa je treba pozrieť komplexne.

    Za súčasnej situácie sú oveľa závažnejšie veci, ktoré treba prednostne vyriešiť v štátnej správe, a taká tá najväčšia je, že jednoducho máme rozsiahlu a slabo platenú štátnu správu, Aj tento samotný zákon rieši tabuľkové platy, pričom tie tabuľky, čo uvádza v dvoch kategóriách, sú pod úroveň 500 euro v hrubom. To znamená, 500 eur je podľa premiéra Roberta Fica minimálna mzda, akú chce súčasná vláda v blízkom čase dosiahnuť, ale zároveň tá istá vláda plánuje dve kategórie platov pod 500 eur. Takže aj to s tou minimálnou mzdou nie je mienené seriózne, pretože tie reálne plány sú iné.

    Keď len sme spomínali to hodnotenie, či vôbec má byť tabuľkové, nemá byť alebo ako tabuľkové má byť, tak si myslím, že namiesto toho tzv. neporiadku v tabuľkách by sme si skôr mali identifikovať organizácie, kde jednoducho tabuľkové platy vôbec netreba. Napríklad je tam Kancelária prezidenta. No asi v Kancelárii prezidenta netreba zadefinovávať nejaké tabuľkové platy, stačí dať rozpočet a už teda vedúci kancelárie nech si zamestná, keď chce za ten istý rozpočet 5 ľudí, keď chce za ten istý rozpočet 30 ľudí, akokoľvek to považujú za efektívne, pretože tam nie sú miesta pri okienkach ako niekde v Sociálnej poisťovni, kde, kde sa vyžaduje nejaká kontinuita, nejaké ovládanie nejakých dlhodobých procesov alebo nejakých sociálnych zákonov. Čiže keď chceme odstrániť aspoň časť toho neporiadku, tak si identifikujme organizácie štátnej správy, kde vieme zrušiť tie tabuľkové platy úplne.

    Čo treba najprv teda so štátnou správou spraviť? Neefektivita je veľmi, je veľmi dôležitou črtou. Máme druhú najbyrokratickejšiu správu, štátnu správu v Európe, po Luxembursku, čo je miniatúrna krajina, takže tých by sme asi nevedeli predbehnúť, aj keby sme veľmi chceli. A je to podľa Medzinárodnej organizácie práce, nie je to, nie sú to nejaké moje výpočty. Zostalo nám to dedičstvo z komunizmu, v istých sférach sa tá štátna správa ešte ďalej rozmnožovala, rozširovala a v súčasnosti jednoducho máme absolútne nadbytočnú štátnu správu. Takže najprv je si treba identifikovať, ktoré zákony sú nadbytočné, ktoré funkcie štátu sú nadbytočné, koľko vecí robíme, že robíme jednu vec desiatimi spôsobmi, desiatimi zákonmi atď. a zredukovať, zredukovať tieto procesy.

    Poviem príklad úplne taký jednoduchý, idete si zaregistrovať auto. Ťažko si je predstaviť jednoduchšiu operáciu ako registrácia auta, proste jeden jediný úkon. Ale vy si zoberiete technický preukaz, na ktorom je pečiatka ministerstva dopravy, to znamená, že ministerstvo dopravy všetky údaje z technického preukazu toho auta má v databáze. Čo musíte spraviť, zobrať ten technický, ktorý je teda z ministerstva dopravy, vyplniť si žiadosť na polícii na dopravnom inšpektoráte, vyplniť si žiadosť, kde tie isté údaje, ktoré jedno ministerstvo už má v databáze, znova, znova vypĺňate do papierovej žiadosti a následne to odovzdáte polícii a táto polícia to znova, to, čo už má štát v databáze, znova na základe vašej písomnej žiadosti to nahadzuje do nejakej svojej databázy, tie isté údaje. No, úplne jednoduchý úkon a koľko úradníkov navyše, navyše zamestnáva. A teraz si predstavte, celú tú rozsiahlu štátnu správu, kde takýchto neefektívnych procesov, a toto pritom je taký proces, ktorý je užitočný, lebo každý si asi potrebujeme, kto si kúpime auto, zaregistrovať to auto, toto je aspoň užitočný proces, aj ten sa robí úplne neefektívne. Ale keď bol audit na ministerstve financií, tak sa zistilo, že nielenže užitočné procesy sa robia neefektívne, ale že sa robia procesy, ktoré niekde začínajú, vzniká to nejakým papierom, ten papier putuje, niečo sa k nemu pridáva, pripisuje, odpisuje a na konci toho procesu to skončí nikde. To znamená, že to je proces, ktorý je nejakým zákonom, predpisom definovaný, ale on niekde začína, nemá žiaden reálny význam, prejde celým ministerstvom a končí niekde na konci bez akéhokoľvek výstupu, lebo však aj tak to nikto, taký proces alebo jeho výsledok, nepotrebuje. A takýchto procesov na tom len jednom jedinom ministerstve, ktoré si dovolím povedať, že je možno najefektívnejšie riadené zo všetkých ministerstiev, tak takých tam našli desiatky, ak to neboli stovky takýchto úplne nezmyslených procesov, ktoré niekde vznikajú niekde zanikajú, nemajú žiaden reálny, žiadne reálne opodstatnenie a žiadne reálne výstupy.

    Čiže toto je najprv treba si zadefinovať a potom možno zistíme, že nám stačí desatina štátnej správy, pretože nemusí jeden úradník vypisovať do technického preukazu údaje na ministerstve dopravy, potom to nemusí prejsť žiadateľom a potom to nemusí niekto nahadzovať na polícii, ktoré patrí, ktorá patrí pod ministerstvo vnútra.

    Čiže zadefinujme si najprv toto a potom zistíme, že pred tým, ako budeme vytvárať rozsiahle databázy, ucelené, zamestnancov a tak podobne, tak tých zamestnancov bude oveľa, oveľa, oveľa menej a celá tá štátna správa bude oveľa, oveľa jednoduchšia a tým pádom aj takýto zákon sa bude dať spraviť oveľa kvalitnejší a implementácia toho zákona následne na štíhlu a efektívnu štátnu správu bude neporovnateľne ľahšia a pri tomto zákone potom nebudeme musieť debatovať o toľkých eventualitách a detailoch.

    Dám ako príklad napríklad aj Škandináviu, lebo Škandinávia sa vždy uvádza ako nejaký, ako nejaká oblasť s bezbrehým socializmom, ktorá zázračne, napriek bezbrehému socializmu, funguje. No, sú tam vysoké dane z príjmu fyzických osôb. Keď sa pozrieme na firemné dane, tie sú také ako u nás, v Nórsku je vyššia daň a napríklad vo Fínsku je nižšia daň firemná, ale čo sa týka štátnej správy, tak tam sú veci, ktoré aj inde na Západe patria pod štátnu správu, tak tam sú outsourcované súkromným firmám databázy aj štátnych zamestnancov a veľa procesov zo štátnej správy je outsourcovaných, je to elektronizované a outsourcované súkromným firmám. Čiže opäť, ak chceme naozaj spraviť tú štátnu správu efektívnou, spravme si jej porovnanie, spravme si aj porovnania. A možno niečo také budem robiť cez Parlamentný inštitút, porovnanie toho, aké zákony a teda akým spôsobom je outsourcovaná štátna správa v Škandinávii, vo Švédku a v ďalších krajinách a implementujme niečo z toho. A opäť budeme potrebovať oveľa menší počet štátnych zamestnancov a oveľa menej problémov s tým spojených budeme musieť vyriešiť.

    U nás bola takou premárnenou šancou tá reforma ESO, ktorá nám, bohužiaľ, zvýšila náklady na administratívu, lebo teraz sú vyššie, ako boli pred ňou, zvýšila nám počet štátnych zamestnancov. A pri tejto príležitosti opäť raz spomeniem to, čo som hovoril na začiatku, pretože keď sme sa ministra Kaliňáka, za ňu zodpovedného ministra, pýtali, že aký bol počet štátnych a verejných zamestnancov pred a aký po, a teda ak tvrdí, že reforma zefektívnila, tak o koľko zredukovala štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov, odpoveďou bolo, že po prvé, efektivita sa nemusí dosahovať iba redukciou počtu zamestnancov a po druhé, absolútne sa nedá povedať preto, že sa menili kategórie zamestnancov, nejakú databázu má ministerstvo vnútra, nejakú databázu svoju má ministerstvo financií a tak ďalej. Čiže týmto chcem ešte poukázať v praxi na to, že tento zákon, tento návrh zákona nie je mienený seriózne, je to veľmi účelový návrh zákona, pretože len taký projekt, ako danie si dokopy toho, koľko vlastne máme zamestnancov a ich presná evidencia roztriedi do kategórií, by si vyžadovalo veľký projekt, ktorý sa vôbec nechystá, pretože tá štátna správa má podľa vyjadrenia predkladateľa nejako implementovať do pol roka ten zákon.

    Takže ešte raz len zhrniem, veľa iných vecí sa dá urobiť so štátnou správou tak, aby sme mali štíhlu, efektívnu štátnu správu. A to neznamená horšie služby ľuďom, naopak, keď je štíhla a procesy sú efektívne, tak s materskou netreba behať, keď sa vybavuje, od jedného úradu k druhému, ale sa jednoducho jedným alebo teda pár klikmi vybaví od počítača, a prinajhoršom keď teda nechce robiť s počítačom, tak si to na jednom mieste vybaví veľmi, veľmi ľahko a nemusí behať od jedného úradu k druhému. Takže toľko k tomu. Rozmýšľajme nad tým, ako implementovať veci, ktoré vedú k reálnej efektivite, a takýto účelový zákon, si myslím, že je lepšie nepredkladať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami štyria, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Rečník hovoril o tom, aké sú dôsledky zákona, ja k tomu dodám, že hlavným dôsledkom je ilúzia. Za prvé, v ilúzii budú zamestnanci, že teraz už majú definitívu a nebude do nich politika zasahovať. Nie je to pravda, zákon to negarantuje. V ilúzii, poriadnej, má byť Európska únia, lebo má uveriť, že na Slovensku vláda prerušila stranícky klientelizmus. A takisto verejnosť, v ktorej sa bude rozprávať, že tento zákon to dokáže. Nie je to pravda, Úrad vlády bude mať väčšie kompetencie, aj kontrolné, aj výkonné, než bude mať samotný úrad.

    A ako som už povedal, je našou občianskou povinnosťou upozorňovať aj verejnosť, aj Európsku úniu, že toto je ilúzia. Zákon ste chystali skoro tri alebo štyri roky. Z diaľky, keďže toto je naozaj zákon roka, toto je zákon desaťročia, toto bola podmienka acqui communautaire pre vstup Slovenska do Európskej únie. A vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu do roka túto podmienku zrušila. Teraz ste mali šancu to napraviť a ukázať, že vám ide naozaj o odpolitizovanie verejnej a štátnej správy. Zatiaľ tento zákon je ilúzia, predstierate, že vám o to ide, a je našou povinnosťou na to upozorniť. Dodám ešte, že jednou veľkou ilúziou je, že ešte aj toto predstieranie by sa implementovalo do šiestich mesiacov. To len ilustruje, že to vôbec nemyslíte vážne.

  • Pán poslanec Rajtár upozornil na ten náročný proces implementácie celého zákona o štátnej službe. Zákon o štátnej službe napríklad predpokladá vytvorenie registra, a to nielen tak, že vytvorenie registra, v prvom rade by to mal byť jeden centrálny register. Dúfam, že nebudeme tvoriť niekoľko, viac ako desať samostatných sektorových registrov. Čiže vytvorenie jedného registra, kde budeme zhromažďovať všetky údaje, kde tie údaje budeme sledovať, vyhodnocovať, nejakým spôsobom budeme z toho vyvodzovať celú koncepciu riadenia personálnych kapacít v štátnej správe. A toto všetko, no chcela by som vidieť, ako to budeme do polroka implementovať. Ak to má byť hotové do polroka, tak to bude asi veľmi šlendriánsky urobené.

    Tu by som ešte chcela upozorniť na to, že aj správa OECD o stave verejnej správy na Slovensku nás upozorňuje na to, že riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe vo všeobecnosti, teda nielen štátnej, ale aj vo verejnej správe, je na veľmi slabej úrovni. Neexistuje prehľad, akých zamestnancov potrebujeme, aké miesta nám budú chýbať, aká je veková štruktúra, kde máme slabiny.

    Ešte jedna taká zaujímavá štatistika, že odmeny zamestnancov napriek tomu, že v podstate máme veľmi, máme jeden z tých vyšších počtov zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe z vyspelých krajín OECD, na druhej strane odmeny zamestnancov sú jedny z najnižších zo všetkých krajín OECD, tvoria 7,7 % HDP. Čiže znamená, že ich máme veľa, ale sú tak slabo platení, sú tak slabo platení, že ťažko do tej štátnej správy dostaneme schopných ľudí. Tak dúfam, že sa ministerstvo bude venovať aj tomu, ako motivovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Zaujalo ma, čo kolega Rajtár uviedol v súvislosti s outsorsovaním všetkého, čo by sa outsorsovať malo. Napríklad viem o tom, že v Ontáriu je outsorsované úplne všetko, čo sa týka akýchkoľvek preukazov, ktoré občan potrebuje. Tak napríklad občianskeho preukazu alebo vodičského preukazu alebo technického preukazu k automobilu, toto sú všetko činnosti, ktoré sú úplne a totálne outsorsované spoločnostiam, ktoré majú obrovský záujem na tom, aby tieto činnosti vykonávali kvalitne, pretože ak sa tak nestane, tak jednoducho o to prídu. Funguje to tam tak, že normálne na nejakom shooping mole prídete do niečoho, čo vyzerá ako obchod, a tam si obstaráte občiansky preukaz, alebo teda šoférsky preukaz, technický preukaz, pas, a tak ďalej. My zatiaľ máme komunistickú predstavu o tom, že všetky tieto činnosti má robiť ministerstvo vnútra, tak ako za komunistov, že musia policajti dohliadať na to, že aký preukaz dostaneme. Takto si to nepredstavujeme.

  • Pán poslanec Goga, Ľudovít, pardon.

  • Ďakujem za slovo. Viete, je zaujímavé, že štátna správa má stále viac pracovníkov a popritom nám ešte narastajú náklady na elektronizáciu spoločnosti, ako napríklad e-Health, ktorý ešte dneska nie je funkčný celkovo, tie jeho náklady sa niekoľkonásobne popri, od začiatku zvyšovali. A ešte netreba zabudnúť na to, že ešte nám z týchto elektronizačných systémov, ktoré aplikujeme, nám budú vyplývať ešte medziročné servisné udržiavacie zmluvy, ktoré niekedy znamenajú 10 % zriaďovacej ceny. To znamená, že tie náklady budú stále viac a viac narastať. A my popritom ešte máme aj zamestnaných stále viac ľudí v štátnej správe, tak neviem si predstaviť ako, dúfam že v budúcnosti štátny rozpočet bude tak nastavený, že zvládne obidva tieto náklady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rajtár bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Hneď v úvode mi dovoľte, aby som poďakoval za tú korektnú časť diskusie, ktorá tu bola, ktorá hľadala možno isté nedostatky, nazvime to problémy, s ambíciou vylepšiť tento zákon. V plnej miere si uvedomujem, je to zákon nie pre jedno volebné obdobie, ale je to zákon, ktorý má minimálne nejaký strednodobý cieľ a charakter. A ja vôbec nevylučujem, že v istom časovom období, po nejakých skúsenostiach z aplikácie môže dôjsť aj k jeho novelizácii, pretože je to prelomový zákon, a s tým v plnej miere súhlasím, čo tu bolo povedané.

    Zároveň však odmietam to, čo bolo povedané v rozprave, že bol šitý horúcou ihlou. Viacerí ste tu povedali, tri roky, no minimálne rok pred voľbami sa tento zákon pripravoval. Prišlo politické rozhodnutie, aby sa obsah tohto zákona nestal predmetom volebnej kampane, že sa nebude prijímať pred voľbami, ale že bude na stole až pre nový parlament, ktorý vzíde z tohtoročných volieb. To sa v podstate deje, my máme polroka po voľbách, alebo trištvrte, a my sa touto problematikou zaoberáme.

    To znamená, že táto otázka určite nie je namieste. No a čo sa týka toho, že má súvis s Európskou komisiou ohľadom čerpania eurofondov ex ante. Áno, má, to je ako celkom prirodzené, s tým sa nikto netají, ale toto nie je ten primárny cieľ. Primárny cieľ je mať nejakú legislatívnu normu, ktorá by dávala perspektívu v oblasti štátnej správy. Myslím si, že všetci, ktorí sa v nej pohybujeme, máme reálny pocit potreby mnohé veci zmeniť, od financovania, mzdových otázok, možno až efektívneho fungovania a k tomu všetkému smerujú aj ďalšie opatrenia, eurofondy, do elektronizácie a hľadania, vytvorenia uceleného systému.

    Teraz ak dovolíte už konkrétnejšie, ale v tej všeobecnej rovine potom sa pokúsim venovať pozornosť aj jednotlivým pozmeňovákom. Obrátim sa na pani Remišovú, je mi ľúto, že tu nie je, ja som ocenil prístup pani poslankyne jednak v prvom čítaní, ale aj jej aktivitu, ktorá predchádzala tomu prvému čítaniu, pretože zúčastňovala sa viacerých stretnutí, ktoré sa venovali tejto problematike. A to treba povedať, že veľa poslancov takýchto nebolo. Vzhľadom na to som požiadal kolegov z Úradu vlády, to znamená, tvorcov zákona, aby s pani poslankyňou sa ešte stretli a mali ambíciu s ňou hovoriť. Následne som sa informoval, to sa aj udialo, opakujem, to sa aj udialo. Ja som nedával žiadne garancie, že jej návrhy budú prijaté, ale minimálne že budú vypočuté. To znamená, túto úlohu som si splnil.

    Len tu, ak dovolíte budem trošku reagovať na vás, pretože vy ste aj mňa oslovila. Pani poslankyňa, Richter nikdy nebol a nebude vykrádačom politických kurníkov a za tým si stojím. Ja som mal záujem vám vytvoriť priestor a ponúknuť možnosť hovoriť s kompetentnými, ale ja zásadne odmietam, že by som nejakým spôsobom vaše myšlienky mal ambíciu jednoducho prevziať. Ja som rád, že pani poslankyňa za tú skupinu poslancov, ktorá predložila nejaký ten návrh, podobný návrh tomu vášmu, vysvetlila tú pozíciu. Ale bol by som veľmi nerád, aby sme sa dostali do tejto pozície. Ja si myslím, že si uvedomujete moju pozíciu predkladateľa a kto je tvorca a aká je moja úloha a kto nesie istú zodpovednosť niekde úplne inde. Ale to, čo som sľúbil, a to chcem poďakovať aj kolegom z Úradu vlády, bolo dodržané, pretože to stretnutie s vami bolo.

    No, pán Krajniak, pán poslanec nie je prítomný, bol veľmi osobný k rezortu, ktorý riadim, a pokúsim sa preto k tomu zaujať stanovisko. Čo sa týka jeho pohľadu na pani riaditeľku Pietruchovú, možnože to bude odpoveď sčasti aj na pána Beblavého a istého moralizovania až demagógie, ktorá tu po vašom vystúpení, pán poslanec, nastala, aby sme porovnali a dali príklad, ako sa k niektorým veciam staviate vy a ako sa staviame my.

    Ja poznám minulosť pani riaditeľky Pietruchovej, jednak v treťom sektore, kde sa dlhé roky angažovala, áno, bola poradkyňou pani premiérky Radičovej. Pán Mihál ju ustanovil za riaditeľku odboru, no Richter ju neodvolal, pretože som akceptoval jej odbornosť. A preto som ju na tejto funkcii jednoducho nechal. Po pani Tomanovej na ministerstve práce neostalo nič, bolo to vymetené ako Augiášov chliev. Nemáte právo moralizovať, nemáte právo moralizovať, lebo vy, pán Beblavý, ste povedal, že rovnaký prístup z hľadiska toho exkurzu do minulosti sa chovala pravicová, ľavicová vláda, ja neviem, Dzurindova, Mečiarova a neviem koho, a tak ďalej. Tu by som do istej miery s vami súhlasil, ale nič nové pod slnkom, bolo úplne prirodzené, že časť funkcií bola vnímaných ako politických a jednoducho tie sa po voľbách volili. Ale ja dávam konkrétny príklad, ako som pristupoval a zhodnotil.

    Poviem ďalší, nikto nespochybňuje, aký je veľký úrad Sociálna poisťovňa Slovenskej republiky. Po prevzatí rezortu som nevymenil pána Lopatku, pretože som ho ohodnotil ako schopného manažéra, polroka tam bol, až pokiaľ sa on sám nerozhodol a neodišiel.

    Vláda Ivety Radičovej? Babrácky odvolala Dušana Muňka, až Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné a on sa mal právo vrátiť naspäť. Nemoralizujte, nemáte na to právo.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať, kto, prosím vás, zrušil tzv. Plaiov úrad? No bol to Dzurinda a Mikloš. A viete, prečo to urobili? No aby mohli rýchlejšie, jednoduchšie a ľahšie robiť politické zmeny. Ale veď to všetko vieme. A, pán poslanec, vy v tom čase ste v tej vláde bol, vy ste bol štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. To ministerstvo v tom čase bolo gestorské voči problematike štátnej a verejnej správy. Možnože by to chcela aj nejaká mea culpa k, smerom k sebe. Čo ste urobil pre to, aby sa tento úrad nezrušil? Veď toto je výsledok toho, aký je prístup k tomuto. A dnes ma idete moralizovať a poúčať nás, ako to zle robíme, ako politicky meníme. No ale veď je tu ešte lepší príklad, ako to? Nieže vytvorí minister pozície, zmení organizačnú štruktúru. Však vy ste to odsekli ako gilotína hlavu a zrušili celý úrad! Môže byť iný prípad a príklad?! Opakujem ešte raz, nemáte právo v tomto prípade moralizovať a dávať sa do pozícií, akí ste vy morálni demokrati a dobrí a akí sme my zlí.

    A smerom k tomu úradu môjmu a k tej pani Pietruchovej, pretože to sa ma trošku dotklo, to je osobné, chcem povedať jednu vec. Na pozícii riaditeľky odboru rodovej rovnosti nikdy nemôže byť konzervatívny človek. Jednoducho to musí byť do istej miery liberál, ktorý vníma aj iné veci. Pre mňa je dôležité to, a o to mám maximálny záujem, aby tam nebola nejaká vojna, ale vyváženosť medzi odborom rodiny a medzi odborom rodovej rovnosti. A som presvedčený, že toto sa mi darí. Ja vás ubezpečujem, že

    akonáhle by prišlo k tomu, že bude porušovaný aj tento zákon, okolo ktorého dnes hovoríme, prípadne nejaké etické pravidlá, nemám problém sa vysporiadať s akýmkoľvek riaditeľom vrátane pani riaditeľky Pietruchovej. Ale v tomto prípade to nebolo namieste, že práve tento príklad bol použitý, pretože nemá to žiadnu logiku ani opodstatnenie.

    Možno k tým konkrétnejším veciam. My sme v roku 2015 na záver roku prijali aj jeden materiál vo vláde, ktorý hovorí o stratégii ľudských zdrojov. Cieľom tohto materiálu je okrem iného aj zjednotiť systém odmeňovania, teda aj zrušiť tie osobitné tabuľky, ktoré dnes sú. To je ďalší proces a vývoj, ktorý by reálne v tomto prípade mal asi nasledovať.

    No možno ešte jedna poznámka, ale len taká okrajová. Pani poslankyňa Remišová, ja som pochopil, čo ste chcela povedať tým príkladom z USA, ale prosím vás, neberme si tie príklady. Tam sa dávajú veľvyslanecké posty, viete na základe čoho? No kto viacej prispel na volebnú kampaň víťazného kandidáta vo voľbách. Aj takéto prípady sú tam. Myslím si, že my máme isté hodnoty, ktoré v tomto prípade, možno sa učme v rámci Európy, ale tuto ten príklad celkom, by som povedal, aktuálny asi, asi nie je. Tých príkladov je tam veľmi veľa.

    K pánovi Budajovi. No, pán poslanec, ja som si vypočul všetkých, ale vidím, že mňa si nemajú záujem veľmi vypočuť. Chcem povedať len jednu vec. Súčasťou pracovného tímu, ktorý robil na tvorbe tohto zákona, boli aj zástupcovia Európskej komisie. Preto sa nám nevyhrážajte Európskou komisiou. Ona je v tom zakompovaná, oni sa mali právo a možnosť vyjadrovať do toho, tvorby zákona. Pred tým, než išiel zákon do medzirezortného pripomienkového konania, bol zaslaný na Komisiu na pripomienkovanie.

    No a k tej problematike, ktorá sa týka počtu pracovníkov štátnej správy, samozrejme tiež mám záujem, aby bola čo najefektívnejšia štátna správa, ale viete, ja mám veľmi konkrétny príklad z ministerských rád v rámci Európskej komisie, ktoré dnes mám možnosť viesť ako predsedajúca krajina. Viac jak 50 % krajín v pozícii môjho rezortu zastupujú dvaja ministri. To znamená, tá problematika je obsiahnutá v dvoch rezortoch. Dnes budeme alebo budúci týždeň na ministerskej rade budeme odovzdávať predsedníctvo kolegom z Malty. Na Malte mám štyroch partnerov, s ktorými komunikujem, a traja sú na úrovni ministrov. Jeden má zamestnanosť, druhý má sociálne zabezpečenie a tretí samostatný minister je pre rodovú rovnosť. A to je krajina, ktorá má 300-tisíc obyvateľov. To znamená, je to veľmi rôznorodé a možnože v tomto prípade hľadať úplné oné, skôr by som hľadal niekde na severe Európy príklady, ktoré by sa tu dali použiť z hľadiska efektívnej štátnej správy. Áno, sú v tomto rezervy, je tu čo ďalej robiť, ale myslím si, že si až príliš sypeme popol na hlavu z hľadiska toho, ako je to v Európe usporiadané a ako je to u nás.

    A teraz ak dovolíte k tým konkrétnym pozmeňovacím návrhom. Začnem s tými jednoduchšími. Pozmeňovací návrh, pani Bašistová a spol. Samozrejmá vec, že tento návrh podporujem, v konečnej miere tu odznelo aj z rady opozície, že ten obsah je dobrý.

    Čo sa týka poslaneckého návrhu alebo pani Laššákovej, myslím, že tam niet okolo čoho hovoriť. Ak by sme neprijali tento návrh, no tak nedošlo by k zmrazeniu platov, ktorý sme prijali predtým, pretože novelou tohto zákona by tá vec bola jednoducho mimo, takže to je prirodzené, že podporujeme aj túto otázku, možno nie dvakrát s vôľou, ale s pochopením.

    A čo sa týka jednotlivých návrhov hlavne pani poslankyne Remišovej. Budem veľmi konkrétny pri niektorých a pri dvoch možno trošku všeobecnejší. Prvý návrh tu mám, problematika osobného príplatku zo 100 percent na 80 percent. Nepodporíme tento návrh. Dôvod? Máme záujem zatraktívniť štátnu službu aj s možnosťou dosiahnutia osobných príplatkov. Ja v troch prípadoch na úrovni ministerstva využívam aj túto možnosť, ktorú mi dovoľuje do istej miery aj teraz platný zákon. Je to motivačné a samozrejmá vec je to ohodnotenie nadštandardných výkonov a práce kolegov v štátnej správe v istých riadiacich funkciách. Ja si myslím, že táto rovina by mala byť zachovaná a takéto je aj stanovisko Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Ďalej § 60, to sú tie výberové konania. Tiež nepodporujeme ten návrh. Sme toho názoru, že zamestnanci, ktorí už raz úspešne absolvovali výberové konanie na obsadenie miesta vedúceho štátneho zamestnanca, a pokiaľ dôjde k nejakým presunom, pokiaľ sa to netýka, o vyššiu funkciu, to znamená, v inom platovom zaradení, by nemali opätovne opakovať to výberové konanie.

    Ďalej návrh na, otázka riešenia hlavný kontrolór obce, hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Treba povedať, že nie úplne sa dotýka táto problematika, ale do istej miery áno, pretože tu sú isté samostatné zákony, vlastné zákony, ktoré majú tieto orgány. Takisto ale nie je záujem, v podstate ostáva tá istá úprava, ktorá je aj v tom teraz platnom zákone o štátnej službe. Takéto je stanovisko odborníkov z Úradu vlády.

    Ďalej zrušenie listinnej podoby prihlasovania, ani tu nie je súhlas. Dôvod? Cieľom tohto návrhu je úplne eliminovať pre uchádzačov o výberových konaní možnosť prihlásiť sa do výberového konania do štátnej služby písomnou formou v listinnej podobe. Je si potrebné uvedomiť, že aj keď elektronizácia je na vzostupe, umožniť komunikáciu v listinnej podobe garantuje základný kódex, ktorým je Občiansky zákonník. Nemožno preto súhlasiť s návrhom na úplne vypustenie tejto listinnej podoby z hľadiska komunikácie v procese výberového konania do štátnej služby. Jednoducho by došlo k diskriminácii.

    Ďalej návrh na zavedenie ročného plánu výberových konaní v registri služobných hodnotení, nesúhlas z nasledovných dôvodov: Iba vo výnimočných prípadoch sú na začiatku roka známe konkrétne organizačne a personálne zmeny, ktoré sa na služobných úradoch nastavujú alebo môžu nastať. Tieto ojedinelé prípady súvisia iba s takými situáciami, ako je nadobudnutie nových zákonných kompetencií alebo prípadne nejaké zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie služobného úradu. V absolútnej väčšine prípadov je výberové konanie realizované na základe aktuálnej potreby služobného úradu v priebehu konkrétneho kalendárneho roka. To znamená, zriadenie registra ročného plánu výberových konaní by tak bolo neefektívne a treba povedať, že v praxi aj minimálne využiteľné. Údaje súvisiace so služobným hodnotením štátneho zamestnanca nie je možné uvádzať v osobitnom registri, Centrálny informačný systém štátnej služby pozostáva okrem iného aj z registra štátnych zamestnancov, ktorý bude de facto plniť funkciu elektronického osobitného spisu. Predpokladá sa, že súčasťou tohto registra bude aj služobné hodnotenie. Zriadenie nového registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov by tak bolo nadbytočné. Tento register by nemohol byť z dôvodu ochrany osobných údajov ani verejne prístupný, preto sa nedá hovoriť o naplnení cieľa vyššej transparentnosti.

    To bolo päť pozmeňovákov. Tu sú ešte dva pozmeňováky, ku ktorým by som povedal asi toľko. Prvý pozmeňovák, sčasti ten návrh pani poslankyne rieši tú problematiku, v podstate tú istú, to znamená, k tej sa vyjadrovať je asi zbytočné. Treba povedať, že v tých ostatných oblastiach je pripravený predkladateľ komunikovať. Ony sú z hľadiska myšlienky prijateľné, ale čo je dôležité, je potrebné nájsť zodpovedajúcu legislatívnu formu toho návrhu, aby mohol byť zapracovaný a aby napĺňal konkrétny cieľ zákona ako takého. To znamená, že toto kolegovia v súčasnosti prehodnocujú a ja nevylučujem, že ten záver môže byť aj iný. Minimálne s vami ešte budem mať záujem, aby konkrétne v týchto dvoch bodoch hovorili.

    To sa týka aj otázky doplnenia bodového hodnotenia do registra výberových konaní, ale aj tu je potrebné to legislatívne uplatnenie. Jednoducho musí byť také legislatívne riešenie, ktoré bude v súlade s cieľom zákona tak, jak som povedal aj predtým. Ale tuto záver nemám, pretože to hodnotia odborníci a budú mať záujem na túto tému s vami hovoriť. Možno je trošku chybou, keby sa táto problematika bola bývala pred tým, než sa ten návrh podá, prebrala s nimi, aby to dostalo legislatívnu formu, ktorá by zodpovedala tomu zákonu, tak som hneď mohol povedať, že akceptujeme. V tejto chvíli, samozrejmá vec, tá otázka je za nami, ale každopádne je tu istý prísľub, že sa touto problematikou zaoberajú a, pani poslankyňa, dajú vám odpoveď. Ja každopádne vám chcem poďakovať za to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste tu dali. Možnože aj život a aplikačná prax ukáže, že niektoré veci bude potrebné prehodnotiť. Ale to je otázka budúcnosti.

    V tejto chvíli mi však dovoľte, aby som vás všetkých požiadal, aby ste tento návrh zákona jednoducho podporili. Je potrebný, je to začiatok po istom experimente, ktorý tu bol počas takzvaného Plaiovho úradu, je tu nová forma, nový spôsob, nová výzva a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na nej podieľali, aby sa aspoň sčasti isté veci aj tá kritika, ktorá tu bola, eliminovala. Je tu priestor a preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci ja iba jednou vetou v závere. S poukazom na dnešnú rozpravu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a v ktorej odznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov, dovoľujem si navrhnúť, aby o tomto zákone, vládnom návrhu zákona sa hlasovalo 6. decembra 2016.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii, tlač 308.

    Pán minister hospodárstva, nech sa páči, dávam vám slovo. Pán minister Žiga, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 308.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky.

    Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia a s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje aj niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľské balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb, upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenie o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv sociálny, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Pán minister, ďakujem za úvodné slovo.

    Teraz dávam slovo, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby nás oboznámil so správou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 308. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalej a to prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, tlač 309.

    Pán minister Žiga, nech sa páči, máte znovu slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 309.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a zosúladiť text zákona s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii a zosúladiť text zákona s novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 774/2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/468/EHS, na základe ktorého sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, ktorým sú život, zdravie, majetok a životné prostredie, čiže takzvané určené výrobky.

    Cieľom predloženého návrhu je ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konanie a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trhu. Návrh zákona zlepšuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorá je kodifikovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34, pričom pôvodná transpozícia tejto smernice bola zabezpečená ešte v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a za viac ako desaťročné obdobie je potrebné sprehľadniť povinnosti subjektov zapojených do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občanov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 309. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu,.

    Pristúpime k rokovaniu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 332.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 332.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákona podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pri výjazdových rokovaniach vlády Slovenskej republiky v najmenej rozvinutých okresoch, na ktorých vláda Slovenskej republiky prijala akčné plány na podporu najmenej rozvinutých okresov, sa ako naliehavá požiadavka efektívneho plnenia úloh vyplývajúcich z akčných plánov ukázala potreba zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie zo strany ústrednej štátnej správy, ako aj potreba umožniť miestnej štátnej správe zapojiť sa do, vo väčšej miere do plnenia akčných plánov a využiť tak personálne kapacity okresných úradov, ich koordinačné funkcie a znalosť miestnych pomerov. Na základe uvedeného dospela vláda Slovenskej republiky k názoru, že je potrebné čo najskôr prijať niektoré systémové zmeny, pokiaľ ide o inštitucionálnu stránku regionálneho rozvoja osobitne v najmenej rozvinutých okresoch. Ide najmä o presun kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja vrátane poskytovania dotácií z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky o rozšírenie pôsobnosti okresných úradov, o oblasť regionálneho rozvoja a v neposlednom rade o rozšírenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o tajomníka, ktorým bude prednosta okresného úradu. Tieto zmeny majú prispieť k dynamickejšiemu a efektívnejšiemu poskytnutiu podpory a rozvojových impulzov najslabších regiónoch Slovenska a zabrániť tak vzniku značných hospodárskych škôd, čo je aj dôvodom, prečo sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podporíte.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kubánekovi, aby z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj podal spravodajskú informáciu, správu, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 340 z 18. novembra 2016 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na 13. schôdzi výboru, uznesením č. 54 z 21. novembra 2016 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony,

    Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, v rámci rozpravy písomne sa prihlásil ako jediný pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vláda opäť žiada parlament, aby porušil zákon. Konkrétne zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje, v akých prípadoch, respektíve z akých dôvodov možno prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament tak môže urobiť iba na návrh vlády a vláda toto svoje právo znovu a znovu zneužíva na to, aby parlamentu navrhovala skrátenie legislatívneho konania aj tam, kde žiadny reálny, teda zákonom vymedzený dôvod na skrátenie legislatívneho konania neexistuje. Nie inak je tomu, žiaľ, aj v tomto prípade. Vláda navrhuje parlamentu, aby v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval novelu kompetenčného zákona. Dôvod? Údajne hrozia štátu značné hospodárske škody. V čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať, nevedno, nedozvedeli sme sa to z vystúpenia pána ministra, nedozvieme sa to ani z písomného materiálu, ktorý schválila vláda. Dovolím si zacitovať tú časť z tej jednej A4, ktorá by k tomu mohla mať najbližšie. "Presunutím oblasti koordinácie regionálneho rozvoja ako prierezovej činnosti týkajúcej sa viacerých ministerstiev z pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý už v súčasnosti plní úlohy v oblasti koordinácie prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, dôjde spolu s rozšírením pôsobnosti okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja a rozšírením členov Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o prednostu okresného úradu ako jej tajomníka k zefektívneniu prípravy a realizácie akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, čím sa urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." Koniec vety.

    To snáď vláda nemyslí vážne?! Kde tam, prosím vás, vidíte hroziacu hospodársku škodu? Neviem, či vláda nemá potrebu presvedčivejšie zdôvodňovať svoje návrhy a neviem, či gestorský výbor nemá potrebu sa naozaj zaoberať tým, či dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku, naozaj nastali alebo si to len schválime uznesením, lebo veď uznesenie je možné odhlasovať, stačí, že máme väčšinu.

    Dovolím si pripomenúť, že naposledy bol kompetenčný zákon v parlamente menený v apríli, v apríli tohto roku. Vznikla nová vláda a pánu podpredsedovi vlády Pellegrinimu bolo potrebné vytvoriť nové ministerstvo, ktoré bolo nazvané úradom podpredsedu vlády. V poriadku, je primárne vecou vlády, nie opozície, ako si vláda rozdelí kompetencie medzi svojich členov. A hoci ani v apríli neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, keďže pán podpredseda vlády Pellegrini by nepochybne dokázal ešte o mesiac dlhšie fungovať so servisom, ktorý by mu poskytoval Úrad vlády, a žiadne zásadné hospodárske škody by Slovenskej republike ani nikomu inému nevznikli, ak by sa to udialo o mesiac neskôr, tak táto zmena mala akú-takú vecnú logiku. Vznikla nová vláda na základe výsledkov volieb a chcela začať čím skôr fungovať v nastavení, v akom sa dohodla. To nie je dôvod na porušovanie zákona, ale štipka vecnej logiky tam je. Ale čo sa zmenilo od apríla? Aké nové skúsenosti z výjazdových zasadnutí alebo odkiaľ má vláda? Aké máme nové skúsenosti s uplatňovaním politiky regionálneho rozvoja, o ktorých sme pred rokom alebo pred polrokom nevedeli? Jediná reálna zmena, ktorá od apríla, keď sme tu prerokúvali novelu kompetenčného zákona, nastala, je zmena v zložení vládnej koalície. Od tých čias prebehla anihilácia SIET-e, jednej z koaličných strán, štvorkoalícia sa zmenila na trojkoalíciu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja podobne ako väčšinu poslancov zdedila politická strana MOST. To by bolo tiež v poriadku. A rovnako by bolo v poriadku, že to dedičstvo alebo korisť, ktorá tu zostala po SIET-i, ste sa rozhodli nedať celé MOST-u, ale časť z neho, regionálny rozvoj, vrátiť SMER-u pod Úrad vlády. Lebo návrh, o ktorom budeme o chvíľu rokovať, nie je nič iné iba delenie si koristi po SIET-i, po nebohej SIET-i.

    Opäť, máte na to právo. Máte právo rozdeliť tie kompetencie, ja s tým nemusím súhlasiť a ani nesúhlasím s tým, že to chcete urobiť, ale vy ste väčšina, vy o tom rozhodnite. Ale prečo to nerobíte normálnym postupom, normálnym legislatívnym konaním? Prečo skracujete legislatívne konanie v situácii, keď tam nie sú zákonom predpokladané dôvody?

    Preto si dovolím predložiť procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila vláde návrh na skrátené legislatívne konanie na prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami jediný pán poslanec Kubánek. Keby som mohol, aj ja by som sa prihlásil, ale nemôžem, bohužiaľ. Ale potom vám poviem, pán poslanec. Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Kubánek, nech sa páči.

  • Ja len chcem poznamenať, že pri výjazdových vládach som sa podieľal a fakt chcem vás ubezpečiť, že vznikli problémy a je potrebné ten presun, ten zákon je potrebné schváliť, lebo je predpoklad, že môžu nám vzniknúť vážne finančné problémy.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kubánek. Ale pokiaľ viem, tak vláda Roberta Fica robí už možno desať rokov výjazdové zasadnutia. Čiže ak tam niečo nefungovalo, ak bolo potrebné niečo zmeniť, tak nepredpokladám, že toto vzniklo v priebehu posledných pár mesiacov, ale že ide o výsledok nejakej dlhodobej skúsenosti. Ak by to tak bolo, tak by vláda predložila novelu kompetenčného zákona v normálnom legislatívnom konaní. Lebo ak dospejem k nejakému poznatku v priebehu 10 rokov, tak je úplne normálne, že dám si pár mesiacov na to, aby som schválil zmenu legislatívy, ktorá to upravuje. Aby som urobil normálne medzirezortné pripomienkové konanie a normálne konanie v rámci parlamentu. To, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní, potvrdzuje, že tie skutočné dôvody nie sú tie, ktoré sú deklarované, ale sú nejaké mocenské prerozdelenie kompetencií. A opäť, v poriadku, prerozdeľte si tie kompetencie, ako chcete. Vy ste vláda, vy vládnete. Ale prečo to nemôžete urobiť normálnym legislatívnym postupom v súlade so zákonom? No tak by to bolo o pár mesiacov neskôr.

  • Pán poslanec, nedá mi, ja viem, že by som to nemal, ale musím povedať, že my sme požiadali o to, aby to koordinoval jeden úrad, jeden jediný. Minister, ktorý nie je ani podpredsedom vlády, ťažko bude rozdávať úlohy iným ministrom. Lebo to ide cez štyri ministerstvá, tie akčné plány. A o koristi radšej ani hovoriť nebudem, lebo nemôžem si dať slovo sám sebe, prepáčte. Ale to som musel povedať, že my sme o to požiadali a vieme prečo.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Beblavý. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže kolega Dostál, myslím si, vysvetlil k danej téme dosť, dovoľte mi len doplniť trochu z iného uhla, ale predtým mu ešte poďakovať a podporiť všetko, čo povedal.

    To, čo chcem doplniť, je, že toto skrátené legislatívne konanie je len takým príkladom toho, že keď pohŕdame zákonmi, keď sú zákony naozaj na srandu králikov, tak potom neexistujú nejaké bezpečné hranice, na ktorých sa to zastaví. A toto skrátené legislatívne konanie je toho krásnym príkladom, lebo ono hovorí, pomerne prísne sa, v zákone, za akých okolností ho možno použiť. Už to, že sa po zmene vlády skráteným konaním presúvali kompetencie, a treba povedať, že nielen za tejto vlády, to už samotné je porušovanie zákona, ale tam, by som povedal, je možné mať aspoň nejakú diskusiu o tom, že keď začína nová vláda, kým sa to neusadí, nebudú môcť tí jednotliví ministri sa do toho naplno vrhnúť. Tí, ktorí to majú už na starosti, nebudú do toho vôbec nejak investovať, keď už vedia, že to odchádza, že tam vzniká nejaké obdobie takej, bezvládia alebo agónie. A že preto, keď je nová vláda, je v záujme verejnom, aby čo najrýchlejšie sa tie kompetencie prerozdelili, keď sa to už raz politicky dohodlo.

    To nemení nič na tom, že to nie je v súlade so zákonom. Lebo ťažko hovoriť o tých značných hospodárskych škodách, tak ani neboli žiadne hospodárske škody v prípade pána Pellegriniho, ale má to aspoň základnú logiku. Čo sa však stane, keď začneme prekračovať hranice zákona, je, že potom už naozaj žiadne prirodzené hranice neexistujú. Takže keď najbližšie na nejakej koaličnej rade sa dohodnú pán Bugár, pán Fico a pán Danko, že regionálny rozvoj prejde z jedného ministerstva na iné alebo teda na Úrad vlády, tak vlastne neexistuje žiadna taká prirodzená bariéra úcty k zákonu. Že jasné, prejde to, bude to účinné o mesiac neskôr. Pretože ten zvyk, že my sme pri moci a my môžeme aj čokoľvek, je už tak zažratý, že už nenaráža na žiadne prirodzené bariéry. To, že sa za vlád, troch, Roberta Fica zo skráteného legislatívneho konania stal nástroj niekedy rýchleho riešenia toho, čo niekto, chce niekto vyriešiť bez ohľadu na skutočnú spoločenskú nevyhnutnosť, alebo dokonca nástroj politickej propagácie, ako to vidíme pri zmrazovaní platov, na to už sme si zvykli. Len opäť, keď vláda opakovane predvádza to, že možno porušovať zákon zo strany vlády a nič sa nestane, a nie jeden-, dva-, trikrát, tak to naozaj vedie aj k právnemu nihilizmu, aj k morálnemu nihilizmu v politike. A to je to, čo v prípade skrátených legislatívnych konaní vidíme.

    Keďže všetky vlády Roberta Fica mali väčšinu v tomto parlamente, mohli kedykoľvek zmeniť definíciu skráteného legislatívneho konania a mohli napríklad doňho zaviesť vetu – môže sa použiť aj v prípade inej politickej priority vlády. V tej chvíli by sme my mohli tu s pánom Dostálom kritizovať, že tá vláda rozhodla takto zmeniť kompetenčný zákon narýchlo a že má priority, ktoré naozaj možno nesedia, ale bolo by to zákonné. A za desať rokov sa touto jednou, ani nie vetou, týmto jedným slovným spojením by sme postupovali v súlade so zákonom. Ale tá arogancia, tá arogancia moci a ten nihilizmus právny, ktorého sme svedkom, je práve nie o tom, len sa to tu deje. A že desať rokov sa neobťažovali zmeniť ten zákon tak, aby ste ho potom mohli dodržiavať. Pričom by ste nenarazili na žiadnu ústavu, na nič iné, len sa vám to nechce. Lebo to proste neni nevyhnutné. A to, že sa k tomuto pridávajú dnes dve ďalšie strany Slovenská národná strana a MOST, pričom pripomínam, že strana MOST, pán Bugár má podpredsedníčku vlády zodpovednú za legislatívu. Ak podpredsedníčka vlády zodpovedá za legislatívu hlasovala za to skrátené legislatívne konanie, tak sa podľa môjho názoru spreneverila tomu, na čo tam je. Tak to je ten problém. A ja vás len chcem vyzvať, buď upravte skrátené legislatívne konania tak, aby vyhovovali vašim predstavám, alebo začnite rešpektovať platný zákon. Znásilňovanie zákona stále dokola nie je prijateľné.

    A zároveň chcem povedať, že svoje deti učíme, že ak chcete, aby si vás vážili ostatní, musíte si najprv vážiť samy seba a musíte sa k seba tak chovať. Tento parlament si dnes neváži sám seba. Tento parlament je ochotný hlasmi koaličných poslancov hlasovať a prebrať na seba to bremeno opakovaného porušenia zákona bez toho, aby niektorí jeho poslanci, čo i v zákulisí, nie tu, ja chápem, že vládni poslanci nebudú tu nadávať vláde, a v zákulisí, aby si zavolali ministrov a povedali, že to je naposledy, dneska sme to ešte odhlasovali, ale prosíme vás, nedostávajte nás do tejto pozície, lebo nabudúce to odhlasovať nemusíme, lebo ani my nie sme panáci, ktorým, keď sa koaličná rada rozhodne, tak my budeme hlasovať len podľa toho, bez akéhokoľvek, sebaúcty. A to je moja prosba na koaličných poslancov. Majte úctu k sebe, k tomu, že zastupujete občanov a ste najvyšší ústavodarný orgán. A hoci dneska ten predseda vlády a ten predseda parlamentu vyzerajú tu ako nejakí titáni, pred ktorými vy sa máte krčiť, veď každého z nich môžete odvolať jedným hlasovaním. Oni sa skladajú a spovedajú vám.

    Ja som zažil aj koaličné vlády, kde aj veľmi silní ministri vedeli, že keď začnú veľmi hnevať poslancov, napríklad takýmto pohŕdavým prístupom, tak sa im to nevyplatí, pretože poslanci sú nakoniec suveréni v tomto parlamente. To je moja jediná prosba. Zamyslite sa nad týmto a vnútorne si to dajte do poriadku, aby sme tu s pánom Dostálom nemuseli o tri mesiace zase vystupovať v takejto veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Beblavý, neviem, či bol najlepší nápad poradiť kolegom z koalície, čo majú spraviť s rokovacím poriadkom, lebo možnože to naozaj spravia. A nemyslím si, že by bolo dobrou zmenou rokovacieho poriadku vkladať do neho nejaké gumené ustanovenie, ktoré umožní v podstate z akéhokoľvek dôvodu skracovať legislatívne konanie. Ale je pravda, že však na minulej schôdzi sme v druhom a treťom čítaní mali novelu rokovacieho poriadku, ktorá bola kontroverzná, v ktorej sa menilo všeličo. Táto vec nikoho ani nenapadla, že by sa, že by sa mala meniť. A je pravda aj to, že asi je lepšie mať v zákone nejaké gumené ustanovenie ako ten zákon opakovane a opakovane porušovať. Ale nemyslím si, že je to dobrá cesta. A miesto toho, aby sme začali zákon rešpektovať a riadili sa podľa toho, čo je v ňom napísané, že si ho rozvolníme a budeme to meniť. Lebo potom tam môžeme dať, že vyhodíme úplne tie dôvody a skrátené legislatívne konanie sa koná vtedy, keď to uzná za vhodné väčšina poslancov parlamentu.

    A aby som sa ešte vrátil k tým dôvodom a k tomu, čo povedal pán poslanec Bugár, keď viedol schôdzu a nemohol som naňho reagovať. Ja nespochybňujem to, že koho to bola iniciatíva, neriešime to teraz vecne, že čo sa má alebo nemá meniť, riešime to skrátené legislatívne konanie. To, či existujú alebo neexistujú zákonom stanovené dôvody. A nikto ma tu nepresvedčil, že existujú.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondro, kolega Ondrej Dostál, ja s tebou plne súhlasím. Ja si tiež nemyslím, že je to dobré riešenie, a ja osobne som preto také nikdy ani nenavrhol, ani navrhovať nebudem. Keby sme sa mali baviť o dobrom riešení, tak by sme, naopak, mali diskusiu o tom, či napríklad skrátené konanie viazať na nejaký, či vyššie kvórum alebo na posúdenie tej nevyhnutnosti niekým ďalším. Aj keď ja by som bol najradšej za to, aby sa súčasný právny stav zachoval, ale vlády a parlamentné väčšiny ho rešpektovali. Teda rešpektovanie zákona už vyzerá ako veľmi ambiciózny cieľ, ale to je to, čo by bolo asi najlepšie.

    Ja som len poznamenal, že ak je táto parlamentná väčšina tak pevne rozhodnutá nemať, nerešpektovať dnešný zákon, tak je lepšie riešenie pre právny štát a pre túto republiku, aby to do toho zákona napísali, aby sa k tomu prihlásili. Potom ich za to môžme kritizovať, môžme sľubovať zmenu, môžeme, naopak, aj my ten zákon neskôr využívať, ale aspoň budeme mať tú základnú laťku, že v tomto parlamente sa dodržiava zákon. Lebo dnes sme v situácii, kde vláda bez problémov porušuje zákon, pošle sem ministra, ktorý s tým zákonom nič nemá spoločné, čím ešte to pohŕdanie parlamentom len podčiarkuje, a do tretice teda sa to aj potom odhlasuje. A to je podľa môjho názoru to najhoršie riešenie a proti tomu by som sa chcel postaviť a v tom, verím, že sa aj zhodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 273. Spoločná správa výborov má tlač 273a. Dávam slovo poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, za skupinu poslancov predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

    Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. Registráciou získava náboženský subjekt veľmi veľké množstvo výhod, môže žiadať o finančné príspevky, príspevky na platové náležitosti svojich duchovných cirkevných ústredí, na prevádzku škôl, na vyučovanie náboženstva, a preto štát má legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov Slovenskej republiky. Ako už bolo uvedené aj v prvom čítaní, uvedené registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami sú zaručené všetkým bez rozdielu. Cieľom je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získania finančných prostriedkov.

    Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ vo svojich ustanoveniach zvyšuje pre registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti minimálny počet plnoletých členov cirkví alebo náboženských spoločností z 20 000 na 50 000 členov. Ako to bolo už v prvom čítaní spomínané, vraj riešime problém, ktorý nie je. Podľa nášho názoru problém môže vzniknúť a z tohto dôvodu predkladáme tento návrh. A samozrejme, poprosím vás teda aj o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Karolovi Farkašovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273a, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 299 z 26. októbra 2016 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej dobe gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, výbory prerokovali a odporučili schváliť. Z rokovaní výborov Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 34 z 22. novembra 2016. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril prednesením spoločnej správy na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub ĽS Naše Slovensko pán poslanec Mizík a ďalším prihláseným písomne v rozprave je pán Milan Mazurek.

    Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predstaviť vám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Mizíka, Stanislava Drobného a Milana Mazureka. Tento pozmeňujúci návrh sa týka, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

    Čl. I bod 1 návrhu sa mení a znie: "V § 11 sa číslovka "20 000" nahrádza číslovkou "250 000".

    Čl. I bod 2 návrhu sa mení a znie: V § 12 po d) sa číslovka "20 000" nahrádza číslovkou "250 000".

    Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na ranogotickom štíte dvojitý strieborný dvojkríž vztýčený na vyvýšenom vŕšku trojvŕšia. Priložením ruky na tento náš kresťanský symbol každý poslanec v tejto sále skladal sľub. Tí, ktorí si to nepamätajú, tam je zväčšenina nášho znaku. Dole horí adventná svieca prvá. Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu odmietame, aby sa na Slovensku transformovali rôzne sekty na oficiálne registrované náboženské spoločnosti. Slovenské dejiny sú kresťanské dejiny, slovenská identita je aj kresťanskou identitou. Preto žiadame zvýšiť minimálnu hranicu plnoletých členov novoregistrovanej náboženskej spoločnosti na 250-tisíc. Považujeme to za efektívny prostriedok, ako zabrániť možnému prieniku nekresťanských náboženských organizácií a siekt v blízkej budúcnosti do slovenskej spoločnosti a tiež v neposlednom rade do politiky.

    Tento pozmeňujúci návrh má dve časové dimenzie. Po prvé, jasný odkaz pre súčasnosť na základe poznania blízkej minulosti. Po druhé, jasné pravidlá v ochrane budúcnosti. Aby bolo jasné, o čom budem hovoriť, v súčasnosti nekresťanská cirkev, ktorá by sa chcela etablovať, je samozrejme islam, aby to bolo všetkým jasné. Islam nie je kompatibilný s našimi cyrilometodejskými tradíciami, s našou ústavou, pretože v praxi a po skúsenostiach v európskych krajinách je zrejmé, že deformuje systémy, v ktorých pôsobí a ktoré nie sú z jeho vlastného, kultúrneho a geografického prostredia.

    Čo to je jasný odkaz pre súčasnosť? Vysvetlím vám to. Súčasnosť a nazeranie na ňu vyplýva zo skúseností, zvlášť keď sú zosumarizované, t. j. štatisticky. Uvediem fakty z viacerých výskumov amerických agentúr a iných. Údaje pochádzajú z výskumu pôrodnosti, úmrtnosti, imigračných modelov, demografických odhadov. Podotýkam, že priame výskumy skončili v roku 2010, ale aj to sú šokujúce čísla, a potom poviem to číslo ešte šokujúcejšie. Počet moslimov sa zvýšil z 5,9 percenta na 10,2 percenta. Vo Francúzsku je vyše 4 miliónov moslimov, v roku 2010 bolo teda, vo Veľkej Británii vyše 3 miliónov, v Nemecku 2,5 miliónov, riadne registrovaných. V Maďarsku bolo v roku 1990 oficiálne 17-tisíc moslimov, v 2010. bolo 25-tisíc. Na Ukrajine v 1990 bolo 103-tisíc oficiálnych moslimov, v 2010. ich bolo 393-tisíc. V Španielsku v 1990 ich bolo 271-tisíc, v 2010. roku 1 mil. 21-tisíc. Na Slovensku v 1990. roku bolo ich tisíc, v 2010. roku 4-tisíc. Odhady v súčasnosti, to sú neoficiálne, ale blížia sa veľmi k pravde, je ich okolo 20-tisíc.

    Teraz celkové číslo, v súčasnosti to sú predbežné odhady, v Európe sa pohybuje okolo 50 mil. registrovaných moslimov a 10 až 15 miliónov neregistrovaných, to znamená, načierno.

    Aby som zobral aj z iného súdka, tak zoberiem iný svetadiel, pásmo Gazy. V roku 1994 bolo v pásme Gazy730-tisíc moslimov. V roku 2009 - to sú všetko presné čísla - je ich jeden a pol.

    Čo z týchto čísiel vyplýva? Vyplýva, že sa počet znásobuje po, povedzme po desiatke rokov. Niekde raz, ako v Pásme Gazy a niekde viacej, ako v Španielsku napríklad. Tieto čísla sú šokujúce zvlášť preto, lebo moslimské komunity sú komunity v pravom slova zmysle. To znamená, združujú sa a zgrupujú v ucelených celkoch, ktoré sa častokrát za posledné mnohé roky zmenili na love gov zóny, kde funguje šaría, paralelné školstvo, náboženská polícia a tak ďalej.

    Príklady územných celkov v Anglicku. Prepáčte za zlú angličtinu. V Begberne na Darwine pôvodní Angličania tvoria 7,8 % populácie. V roku 1991 ich bolo 42,3 percenta. Podobne je to v Bedforde, Sante, Hanforde a tak ďalej. Priamo v meste Londýn ubudlo 600-tisíc pôvodných Angličanov a pribudlo 1,2 mil. etnických menšín, z toho väčšina vyznáva práve moslimskú vieru.

    Vo Francúzsku je to obdobné, keď nie ešte horšie. Poznáme prípad Marseille, imám. Vyhlasujú v mešitách podobné výroky ako imám Mohamed Khattabi v meste Montpellier. "Naše deti budú raz vládcami Francúzska, Belgicka, Nemecka a Veľkej Británie." Podotýkam, to nie je jediný imám, ktorý toto tvrdí. V určitých samosprávnych celkoch a územiach už sú, už sú tými pánmi. Je len otázka času, kedy sa ich pozornosť obráti na nás.

    Nechceme predsa dopadnúť tak ako Nemci, keď nemecká ministerka Aydan Özoguzová, pôvodnom Turkyňa, vyhlási verejne: "Svadby detí musíme uznávať." Ona je ministerka pre integráciu a imigráciu. Pôsobí ako ministerka za stranu SPD.

    A teraz príde ďalšia zaujímavosť. Nemecké ministerstvo vnútra prvýkrát zverejnilo presné údaje o detských sobášoch v krajine. Uverejnilo to na základe žiadosti Strany zelených v Nemecku a si predstavte, uverejnili to. Ku dňu 31. júla 2016 je v nemeckom centrálnom registri až 1 475 zosobášených maloletých, z toho je 361 dokonca mladších ako 14 rokov. To sú len tí, čo sa priznali, keď prišli do Nemecka ako imigranti. Šéf parlamentnej frakcie SPD Thomas Oppermann je proti takýmto praktikám. Len je to zaujímavé, že členka jeho strany tvrdí absolútny opak. Vidím paralelu medzi schizofréniou. Nebudem menovať nemenovanú politickú stranu, tuná sedia nízko oproti mne. Keď šéf hovorí dačo iné a niektorí jeho vítači hovoria dačo iné.

    Takže keď sa ma teraz niekto opýta, že prečo je tam hranica 250-tisíc, poviem mu: práve pre to, čo som povedal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je poslanec Mazurek, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k tomuto bodu programu.

    Už prvá rozprava v prvom čítaní priniesla niektoré naozaj zaujímavé momenty. Nebudem sa venovať dopodrobna rôznym útokom opozičných poslancov na našu stranu, ale najzaujímavejšia bola výsledná tlačová konferencia pána predsedu Národnej rady Andreja Danka, kde hovoril o disciplinárnych konaniach na poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko vrátane mňa. A prečo? Lebo sme si dovolili kritizovať islam. Využijem možnosť tejto rozpravy a tohto návrhu zákona k tomu, aby som vysvetlil niektoré pojmy.

    My nekritizujeme islam ako náboženstvo. Keď chce niekto veriť tomu, že Zem je rovná doska, má na to plné právo, nemáme proti tomu absolútne nič. Kritizujeme islam ako politický systém, pretože väčšina literatúry islamského sveta sa venuje práve politickému systému, a len menšia časť je zameraná na náboženstvo. Islam, keď ho nazveme pedofilným systémom, nedopúšťame sa žiadneho ohovárania, žiadnych neprávd, pretože islam je vytvorený a reprezentovaný prorokom Mohamedom, ktorý je zároveň uctievaný ako najdokonalejší muž, teda dokonalý muž, dokonalý moslim a každý skutočný pravoverný moslim má nasledovať jeho učenie a spôsob jeho života.

    Kto bol ale prorok Mohamed? Svoju ženu si vzal, keď mala šesť rokov. Prvý pohlavný styk s ňou mal, keď mala deväť rokov. Preto názov alebo pomenovanie pedofil je úplne na mieste a nedopúšťame sa vôbec ničoho nelegálneho alebo akéhokoľvek klamstva. Mohamed ale nebol len pedofilom. Bol rovnako aj zbojníkom, sadistickým diktátorom a krutovládcom a svoje náboženstvo šíril len ohňom a mečom.

    Uvediem príklad. Pán Andrej Danko sa častokrát zastáva židovskej náboženskej komunity. Mal by si spomenúť na udalosť masakru 800 Židov v Medine, kedy Mohamed, vtedy so svojou 12-ročnou ženou, dvanásťročnou ženou, opakujem, sledovali, ako je 800 Židom zo zajatého kmeňa odsekávaná hlava jednému po druhom. Každý si môže urobiť vlastný obraz o tom, čo za človeka je schopný takéhoto zverstva. Každý si môže urobiť vlastný obraz o tom, akí ľudia sú v skutočnosti nasledovníci tohto muža a aké učenie v skutočnosti vyznávajú.

    Ľudová strana Naše Slovensko nemá absolútne žiadny záujem na tom, aby sme zakazovali niekomu akúkoľvek náboženskú vieru. Snažíme sa len o to, aby sme nedopadli ako Francúzi, Angličania a Nemci alebo ktokoľvek iný, kde islamské náboženstvo je reálne registrované v ich štátoch a reálne sa tam dejú hrozby, hrozné veci, o ktorých hovoril aj môj predrečník Stano Mizík. Práve preto Ľudová strana Naše Slovensko pripravila tento pozmeňujúci návrh a my veríme, že je to efektívny spôsob, ako zabrániť možnej registrácii, ale nielen islamu, pretože islam nie je to jediné, čo na Slovensku môže prekážať, ale aj všetkých rôznych nekresťanských náboženských organizácií a rôznych siekt, ktoré sa snažia prenikať do slovenskej spoločnosti.

    Práve zvýšenie hranice na 250-tisíc považujeme za dostatočne efektívny nástroj na to, aby sme mohli do budúcnosti ochrániť Slovensko pred vplyvom takýchto zhubných ideológií. A ja verím, že každý z vás, kto sa považuje za skutočného vlastenca a za kresťana, tento pozmeňujúci návrh podporí a v pozmenenom znení nakoniec tento zákon posunieme do tretieho čítania a nakoniec ho schválime.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

  • Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečo práve 50-tisíc členov registrovaných cirkví? Ako dospeli predkladatelia tohto zákona k tomuto číslu? Všeobecná časť dôvodovej správy je veľmi strohá a vôbec sa nezaoberá tým, prečo by práve limit 50-tisíc členov registrovaných cirkví malo eliminovať špekulatívne registrácie.

    Počet obyvateľov Slovenskej republiky je približne 5 426-tisíc, pričom veriacich hlásiacich sa k registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam je približne 4 076-tisíc obyvateľov, teda 75 % celkovej populácie Slovenska. Z toho vyplýva, že už v podstate ani nie je priestor pre ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti, a to aj vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu. Pokiaľ chceme mať istotu, že nebude dochádzať k špekuláciám pri dnes už ustálenom počte cirkví a náboženských spoločností, mali by sme pristúpiť k požiadavke ustálenej na 250-tisíc členov pri registrácii.

    Podotýkam, že dnes máme na Slovensku registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločenstiev. Dávam do pozornosti, že tri najväčšie registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike s počtom veriacich 3 347-tisíc. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku s počtom veriacich 316-tisíc, Gréckokatolícka cirkev na Slovensku s počtom veriacich 206-tisíc.

    Z predkladaného pozmeňovacieho návrhu vyplýva, že po jeho prijatí by pravdepodobne žiadna ďalšia cirkev už nemala šancu sa stať štátom uznávanou cirkvou a poberať tak príspevky od štátu na svoju činnosť. Možno teoreticky ešte tá moslimská, teda za predpokladu, že by Slovenská republika odovzdala svoje zvrchované právo riadiť migračné toky na svojom území do Bruselu. Aj to len teoreticky, lebo prakticky by po plnej realizácii týchto plánov neziskových mimovládnych organizácií a Bruselu štát s vysokou pravdepodobnosťou skrachoval a následne upadol do chaosu. To by už potom neboli financované ani teraz štátom uznané cirkvi.

    Prijatím tohto návrhu by sme vyslali signál, že nebude také ľahké pre ďalšiu cirkev získať príspevky zo štátneho rozpočtu. Cirkvám, ktoré sú dnes štátom uznané, uznanie ani príspevky týmto neberieme. Požiadali o uznanie v dobe, kedy vo verejných zdrojoch bola priaznivejšia situácia, ako je dnes. Všetci, dúfam, vieme, ako vyzerá súčasné hospodárenie štátu. Naozaj nie je tu priestor na potencionálne výdavky tohto typu. Budeme radi, ak na budúci rok neskolabuje slovenské zdravotníctvo. Mimovládky a nimi ovládaní politici, médiá budú iste kričať do sveta, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko podporujú 250-tisícovú hranicu registrácie, pretože cítia nevraživosť voči islamu. Nie je to pravda. Opakujem, nie je to pravda, že by strana niekoho odsudzovala alebo prechovávala nevraživosť k ľuďom pre ich vieru a presvedčenie.

    Pravdou ale naďalej zostáva, že vždy budeme ctiť a zachovávať kresťanské tradície a v duchu odkazu našich predkov bojovať o to, aby občania mohli slobodne kresťanskú vieru vyznávať, podľa nej žiť, ako aj verejne pôsobiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne pánovi Drobnému. Chcem povedať za náš klub, že tento návrh podporíme, nám, my s tým problém nemáme. Slovensko nikoho neperzekvuje, nikoho nenaháňa, každý si tunak môže slobodne vyznávať akékoľvek náboženstvo, ale sme za zvýšenie kvót, takže budeme hlasovať aj za 50-tisíc, ktoré navrhuje Slovenská národná strana, a budeme hlasovať rovnako za 250-tisíc, ktoré navrhuje ĽS NS.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností vyvolal približne pred mesiacom počas prvého čítania v tejto sále protiislamské orgie a spravil z rokovania parlamentu festival xenofóbie.

    Dnes poslanci fašistickej strany prichádzajú s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú návrh Slovenskej národnej strany ešte pritvrdiť. Nie zvýšiť počet, minimálny počet veriacich pre registráciu novej cirkvi z 10-tisíc na 20-tisíc dospelých občanov Slovenskej republiky, ale rovno na 250-tisíc.

    Ako to odôvodňujú? Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu odmietame, aby sa na Slovensku transformovali rôzne sekty na oficiálne registrované náboženské spoločnosti. Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu. Aký kresťanský charakter nášho štátu? Vy nepoznáte Ústavu Slovenskej republiky? Dovolím si pripomenúť, píše sa to hneď na začiatku, čl. 1 ods. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Samozrejme, že kresťanstvo zohralo v dejinách Slovenska ako krajiny významnú úlohu. Kresťanská viera je súčasťou identity mnohých slovenských občanov, treba k tomu mať rešpekt. Slovenská kultúra, slovenská história je založená aj na juda-kresťanských tradíciách, ale aj na tradíciách a hodnotách antického Grécka, Ríma aj na tradíciách humanizmu a osvietenstva. Pozdravujem bojovníkov proti liberálnej demokracii. Napriek významu, ktoré má kresťanstvo v tejto krajine, však Slovenská republika ako štát nie je kresťanský štát, nemá kresťanský charakter, má občiansky charakter. Je rovnako štátom všetkých občanov bez ohľadu na ich presvedčenie a náboženské vyznanie.

    Ďalším zdôvodnením je – a tam akoby fašisti spochybňovali účinnosť riešenia, ktoré ponúka Slovenská národná strana – je, že zvýšiť minimálnu hranicu plnoletých členov novoregistrovanej náboženskej spoločnosti na dvestopäťdesiattisíc považujú za efektívny prostriedok ako zabrániť možnému prieniku nekresťanských náboženských organizácií a iných siekt v blízkej budúcnosti do slovenskej spoločnosti.

    Čiže na rozdiel od toho decentného jazyka Slovenskej národnej strany to fašisti hovoria otvorene, nekresťanských náboženských spoločností a v rozprave otvorene povedia, že ide o islam. A čo znamenajú tie slová zabrániť prieniku? Zabrániť prieniku do slovenskej spoločnosti, znamená nič iné, ako zabrániť ich pôsobeniu. A tu sa už nedostávame do rozporu iba s občianskych charakterom Slovenskej republiky ako štátu, ale tu sa už dostávame do rozporu s náboženskou slobodou. Nie je totiž pravda, a teraz sa obraciam na vás, pán poslanec Bernaťák, lebo sme o tom začali hovoriť už počas prvého čítania, že registrácia rieši iba financovanie cirkví. Registrácia rieši možnosť legálneho pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako cirkvi a náboženské spoločnosti. Ako inak má cirkev alebo náboženská spoločnosť pôsobiť, ak nie je registrovaná ako cirkev alebo náboženská spoločnosť? K čomu potrebuje desaťtisíc alebo teda dvadsaťtisíc, alebo ak prejde váš návrh, päťdesiattisíc alebo ak by prešiel návrh fašistických poslancov, dvestopäťdesiattisíc? Ako inak má pôsobiť? Pýtal som sa, nedostal som žiadnu odpoveď. Akú inú právnu formu má mať?

    A ak argumentujete tým, že to má súvis s financovaním, tak áno, poďme sa o tom baviť. Ale financovanie cirkví rieši iný zákon ako tento. Tento zákon rieši registráciu a teda možnosť pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako samostatných právnych subjektov. Prečo to neriešime v tom zákone, kde je financovanie cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu upravené? Prečo nenavrhujeme začať debatu o odluke cirkví od štátu?

    To sú všetko legitímne otázky, len, žiaľ, miesto toho, aby sme ich riešili, ideme riešiť niečo úplne iné. A vy to hovoríte tak zaobalenejšie, slušnejšie, že na námietku, že riešite neexistujúci problém, poviete, že riešite problém, ktorý môže vzniknúť. Nepoviete presne aký, fašisti si servítky pred ústa neberú a otvorene hovoria o tom, že problémom je islam, že chcú zabrániť tomu, aby tu islam pôsobil. Je mi to ľúto, že Slovenská národná strana nechá za seba hovoriť fašistov, považujem to za smutné. Považoval by som to za úplne normálne, keby sa to dialo v časoch Jána Slotu, ale je to smutné a zlé, keď sa to deje za čias predsedovania pána Andreja Danka, ktorý tvrdí, že vniesol do Slovenskej národnej strany inú kultúru. Tak prinajmenšom by ste sa od tých úletov fašistov mohli dištancovať, ak to nemyslíte tak ako oni.

    Pretože slušní ľudia v tejto situácii by voči takýmto nenávistným prejavom mali zdvihnúť svoj hlas, protestovať proti nim, odmietnuť ich a zastať sa náboženskej slobody, vrátane náboženskej slobody moslimov.

    A preto si myslím, že je potrebné odmietnuť nielen pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli fašisti, ale aj návrh zákona, s ktorým prišla Slovenská národná strana. Za najlepšie by som považoval, keby Slovenská národná strana svoj návrh prehodnotila, stiahla ho sama. Nedávam to ako procedurálny návrh, dávam vám to ako tip na uvažovanie, v opačnom prípade, ak tak neurobíte, tak ja budem hlasovať proti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca je šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán Dostál, chcem vám niečo pripomenúť. Vďaka našim kresťanským tradíciám tu žijete normálny život a môžte svojím spôsobom otravovať ovzdušie v tejto republike. Poslanecký sľub ste skladal na polmesiac, či na ústavu s naším svätým dvojkrížom, ktorý je presvätý pre každého normálneho Slováka?

    Ďakujem za slovo.

  • Pán zahraničný agent Dostál, keby som sa mal riadiť morálkou vašich vlastných poslancov, to znamená, poslancov strany Sloboda a Solidarita, tak prídem dole a počas toho vášho vystúpenia vám jednu poriadne vpálim a garantujem vám, že by to bola trošku iná rana, ako rozdáva pán Osuský, keď ho niekto nazýva fašistom. Fašisti sú v skutočnosti poslanci vašej strany, ktorí hlasovali za fašistický, náhubkový zákon pani ministerky svojvôle, ktorý ruší princíp prezumpcie neviny a ruší v podstate akúkoľvek slobodu slova na Slovensku. A keď si vládna moc určí, že ten človek je nepohodlný, bude mať reálne právo ho za to odsúdiť bez akýchkoľvek dôkazov alebo reálne vykonaných skutkov.

    To, čo ste tu predviedli, táto urážka Slovenska, jeho dejín a kresťanského charakteru, to asi prerazilo aj to najhlbšie morálne dno a ja verím, že váš predseda strany si bude veľmi spytovať svedomie za to, čo ste tu predviedli. Každopádne Slovensko má kresťanský charakter. Aj keď sa s tým zmieriť nechcete, budete musieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, začnem s tým, že odmietam fašizmus. Odmietam rovnako nacizmus a uvedomujem si, čo bol holokaust. Aj moja rodina bola týmto postihnutá. Cez to všetko vám chcem povedať, že vy absolútne potierate a všetkých dehonestujete, kto má iný názor ako vy. Ja som strašne rád, že vaša strana má 0,0001 percento. Našťastie, vás neni tak strašne veľa, aj keď strašne, veľmi kričíte, je vás počuť. Našťastie, máte len 0,01 percento. Skutočne staviate sa do role ochrancu všetkého. Ochrancu zvráteností typu inakosti, ochrancu moslimov, ochrancu úplne všetkého. Ja by som celkom uvítal, vy ste poslanec Národnej rady, aby ste konečne začali ochraňovať slovenský národ, slovenských ľudí a nie kadekoho, kto sem privandruje. My veľmi radi podporujeme tento zákon a verte mi, že nie sme fašisti. Mne rodina zomierala v koncentračnom tábore, ale tento návrh zákona podporím a fašista nie som.

  • Ďakujem. Dovolím si prečítať z preambuly, pán poslanec Dostál, pretože zavádzate. Preambula Ústavy Slovenskej republiky hovorí: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie..." A tak ďalej a tak ďalej. Čiže preambula je viazaná, sa týka, spomína cyrilo-metodské dedičstvo, čo znamená dedičstvo kresťanské.

    Okrem toho, súdruh Dostál, ja si vyprosím, aby ste mňa kedykoľvek nazývali fašistkou, a opakujem vám to, vyprosím si to. A ak je tu niekto fašista, ak tu niekto šíri nenávisť, tak ste to vy. Vy ste plný nenávisti, plný, ja neviem čoho, čo máte vnútri. Fuj, hnusíte sa mi!

  • Vážený pán protikresťanský agent Dostál, vy ste sa tu predviedli v plnej kráse a ja som veľmi vďačný za to, že máme priamy prenos z rokovania v pléne, aby ľudia naozaj mohli na Slovensku vidieť pravú tvár tých, ktorí tu sedia, aby obraňovali národné a štátne záujmy. Vy ste nás obvinili, že sme fašisti len kvôli tomu, že podľa vás máme záujem ochrániť Slovensko pred pôsobením nekresťanských síl. Ak kvôli tomuto sme fašisti, tak na to môžme byť naozaj hrdí, pretože my máme záujem ochrániť Slovensko pred pôsobením všetkých nekresťanských síl. Pretože, pán poslanec Dostál, dovolím si vám pripomenúť, prvé prikázanie z kresťanského desatora: Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa. Všetci ostatní, všetci tí bôžikovia, všetko ostatné sú pre kresťanov iba démoni.

    Ale nebudem vám tu rozprávať o veciach viery, ktoré vás ako nekresťana asi nemusia zaujímať, pán poslanec. Ale ako predseda klubu vás uisťujem, že Ľudová strana Naše Slovensko bude robiť vždy všetko pre to, čo bude v našich silách, aby Slovensko ostalo slovenské, Slovensko kresťanské a Slovensko biele, tak ako to povedal otec národa, Andrej Hlinka, ktorého máme vystaveného, ktorého bustu máme vystavenú tu vo vchode do Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi dobre si to zapamätajte, pán poslanec, lebo tieto myšlienky vás budú sprevádzať až dovtedy, kým tento parlament neopustíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil v mene kolegov, ktorí sa tu takto vyjadrujú. Tento parlament by mal byť zrkadlom slobody slova a nie útočenia a nevraživosti. Táto krajina nie je len o Slovákoch, je aj o národnostných menšinách, ktoré tu spolunažívali. To, čo sa tu, týmto návrhom z dielne SNS rozpútava, je niečo zlé. Je niečo zlé, ktoré štve ľudí voči ľuďom.

    Chcem povedať, že ústava dovoľuje každému slobodu vierovyznania. Vy útočíte do tejto roviny. Tak ako Ondrej Dostál povedal, pokiaľ máte problém, aby štát nefinancoval niektoré druhy cirkví, nech sa páči, ale to je druhý zákon. Pán kolega Dostál, verte tomu, že nie každý rozmýšľa tak, ako moji predrečníci tu, v tejto sále, ktorí vás podrobili kritike, lebo ja si myslím, že niektoré tie slová, ktoré tu odzneli, za to táto Národná rada ako celok sa musí začať hanbiť.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Dostál, chcem len povedať jednu vec úplne otvorene, tento zákon sa snaží chrániť Slovenskú republiku proti militantnému islamu, s ktorým má problém celá západná Európa. Ako povedal kandidát na francúzskeho prezidenta, ktorý je nespochybniteľne prodemokratický a konzervatívny, volá sa Francois Fillon, on povedal, že nie je proti náboženstvu, nie je dokonca ani proti náboženským symbolom, aby boli nosené vo Francúzsku, ale je proti militantnému islamu. Stal sa vedúcim kandidátom, ktorý vedie nad Maria Le Pen v prezidentských voľbách, takto výrazným kandidátom preto, lebo vydal knihu o tom, akým spôsobom chce poraziť moslimskú islamskú totalitu vo Francúzsku.

    Pokiaľ si myslíte, že to nie je problém, samozrejme máte na právo. Ale my sa snažíme chrániť dedičstvo tých, ktorí vybudovali tento štát, vybudovali strednú Európu. A to je nepochybne, tak ako celé dedičstvo západnej civilizácie, aj dedičstvo kresťanské. Západná civilizácia je postavené na troch základoch, na židovsko-kresťanskej etike, gréckej aténskej demokracii a rímskom práve. Pokiaľ liberálna demokracia sa bude snažiť vykastrovať túto civilizačnú identitu Západu o ten prvý pilier, o ten prvý základ, tak budeme slabou vyprázdnenou civilizáciou bez vnútornej sily. Budeme upadať rovnako, ako upadajú štáty západnej Európy. A tomu sa rozhodne chceme vyhnúť, a preto túto našu civilizačnú identitu chceme chrániť. Na tom nie je nič fašistické, na tom je iba to, že chceme chrániť to, na čom je naša civilizácia postavená.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že môj predseda strany si bude musieť spytovať svedomie za to, čo som tu predviedol. Tak dovoľujem si vás informovať, že som sám sebe predsedom a nebudem si spytovať kvôli tomu svedomie.

    Pán poslanec Kollár, tvrdíte, že ja som tu dehonestoval všetkých. Ale ja neviem, čo ste vy počúvali, ale ja som nehovoril o vás, že ste fašista, ani o kolegovi Milanovi Krajniakovi. Ja tu nehovorím o predkladateľoch návrhu zákona zo Slovenskej národnej strany. Počuli ste ma to povedať? Lebo ja som nič také nepovedal. Neviem teda, na čo ste vy reagovali, ale vypočuli ste si ešte raz moje vystúpenie a potom si vypočujte reakcie fašistických poslancov a potom sa môžeme baviť o tom, kto tu koho dehonestuje.

    Pokiaľ ide o väčšinu tých reakcií, tak mám pocit, že naozaj buď niekto nepočúval, alebo je úplne hluchý, alebo nie je schopný porozumieť tomu, čo bolo povedané. Ja som nespochybňoval význam kresťanstva v histórii Slovenska, ani význam viery v živote mnohých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. K tomu mám rešpekt a to si uvedomujem. Ja som reagoval na konkrétne slová z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, kde sa tvrdilo o tom, že slovenský štát má kresťanský charakter, a upozornil som na to, že podľa čl. I ods. 1 slovenskej ústavy je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, bodka.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak.

    Spravodajca?

  • Pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o hlasovanie o tomto bode zajtra o 11.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem 3-minútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním o 17.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Ešte vyhlasujem 3-minútovú prestávku. Teda budeme hlasovať o 17.05, tak.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 24 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, tlač 253.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňu Cséfalvayovú, aby uvádzala hlasovanie.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Ešte pred tým, ako som začal uvádzať hlasovanie, sa prihlásila pani poslankyňa Remišová s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 253.

  • Dovolila by som si, dovolila by som si poprosiť, aby pri hlasovaní č. 77, 78 a 79, som zistila, že boli zaznamenané, že som hlasovala, buď som sa zdržala alebo nehlasovala. Prosím o zaznamenanie "za". Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Poprosím dať to do zápisu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Cséfalvayová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch podaných v rozprave vzhľadom na to, že ešte neuplynula 48-hodinová lehota od ich podania v rozprave.

  • Hlasovanie. Pozn. red.: Prítomných 138.

  • Za 100, proti 20, zdržalo sa 18.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch uvedených v IV. časti spoločnej správy v bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť.

    Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 7 v IV. časti spoločnej správy spoločne aj s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie. Pozn. red.: Prítomných 140.

  • Za 79, proti 19, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Remišová a podala 1 pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto jej návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 59, proti 33, zdržalo sa 47, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Petrák a podal doplňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, o tomto jeho návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 80, proti nikto, zdržalo sa 60.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Beblavý. Podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy členené do desiatich novelizačných bodov. Pán poslanec požiadal o hlasovanie o návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 5, 6 a 10 spoločne, spolu o bodoch 4 a 8, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 9. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 5, 6 a 10, o ktorých pán poslanec Beblavý žiadal hlasovať spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 48, proti 31, zdržalo sa 61.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Poprosím, kľud v rokovacej sále.

  • Vzhľadom na to, že sme schválili bod 5 spoločnej správy, o bode 8 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého nemôžeme hlasovať. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Pán poslanec Beblavý dáva námietku, dávam hlasovať o námietke.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 48, proti 59, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že námietka schválená nebola, takže nech sa páči, poprosím pani spravodajkyňu ešte raz.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 49, proti 54, zdržalo sa 37.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu pod bodom 7.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 48, proti 46, zdržalo sa 46.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o poslednom návrhu pod bodom 9.

  • Posledný návrh pána poslanca Beblavého, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 46, proti 42, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Týmto sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločná spravodajkyňa predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 78, proti 50, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že návrh sme posunuli do tretieho čítania, čiže pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 79, proti 58, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 25 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, tlač 254. Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanec Ľubomír Petrák. Prosím, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 254.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale neuplynulo 48 hodín od jeho prerokovania, preto, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty pri hlasovaní.

  • Takže dávam hlasovať o skrátení lehoty.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 97, proti 20, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasila so skrátením lehoty.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V štvrtej časti spoločnej správy je uvedených celkovo 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne, ale pán poslanec Tittel vyňal na osobitné hlasovanie body 2 a 25, preto, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 3 až 24, 26 a 27 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 111, proti 6, zdržalo sa 23.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod č. 2, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča uvedený návrh schváliť, ale upozorňujem, že je v rozprave podaný pozmeňujúci návrh, ktorý s týmto bodom koliduje, a tento bod lepšie rieši.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za nikto, proti 60, zdržalo sa 80.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať ešte o bode 25, gestorský výbor odporúča schváliť, ale je riešený v pozmeňujúcom návrhu lepšie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 1, proti 26, zdržalo sa 113.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán podpredseda, v rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Tittela. Pán poslanec ma upozornil pred hlasovaním, že v 9. bode tohto pozmeňujúceho návrhu došlo k preklepu a namiesto slova "zväzu" má byť uvedené slovo "zväzov". Poprosím kolegov, aby zaznamenali túto zmenu. Návrh má celkom 10 novelizačných bodov a pán poslanec požiadal, aby sme hlasovali spoločne. Poprosím, aby sme dali hlasovať spoločne o týchto bodoch.

  • Takže dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Tittela. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 109, proti 19, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Tým sme rozhodli o všetkých bodoch podaných v druhom čítaní v spoločnej správe aj v rozprave. Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, o tomto bode hlasovať.

  • Takže dávam hlasovať, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 112, proti 1, zdržalo sa 24, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 114, proti 1, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

    Teraz, prosím, povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Maroša Kondróta, aby uviedol hlasovanie o bode 31 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii, tlač 308.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 308.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol preto predložený žiaden návrh. Dajte, pán predsedajúci, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 91, proti 7, zdržalo sa 40, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 136, proti nikto, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Michala Bagačku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, tlač 309, bod 32 schváleného programu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 309.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 94, proti 1, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali vo výbore do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

  • Hlasujeme o výboroch, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 138, proti 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 332. Dávam slovo členovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kubánekovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 332.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Dostál podal procedurálny návrh, aby návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána Dostála.

    Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR

    Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Dostála. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 61, proti 62, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Kubánek, Stanislav, poslanec NR SR

    Keďže sme odhlasovali procedurálny návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada rozhodla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v prvom čítaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 78, proti 59, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Navrhujem, aby sme v prvom čítaní rokovali o tomto vládnom návrhu zákona zajtra, teda v stredu 30. novembra o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

    Takže budeme hlasovať. Prosím, prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 86, proti 41, zdržalo sa 11.

    Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní. Začíname v stredu 30. novembra o 9.00 hodine.

    Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová. Poprosím, kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, máme za to, že sa tu odohralo niečo, čo nie je v súlade s rokovacím poriadkom, a to pri hlasovaní o bode č. 25, tlač 254. Pán spravodajca, ktorý uvádzal zákon, menil textáciu samotného pozmeňujúceho návrhu priamo počas hlasovania, čo sme presvedčení o tom, že nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Na takéto niečo alebo legislatívno-technické úpravy slúži tretie čítanie a v nich sa pán spravodajca neprihlásil. Takže sme presvedčení o tom, že nie je v poriadku, že opravoval text zákona pri hlasovaní.

  • My sme o tomto hlasovali už, pani poslankyňa, a nemení sa obsah. Vieme, že tam bola... Jednoducho je to odhlasované. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ja by som chcel procedurálne apelovať na vás, pán predsedajúci, ako aj na ostatných členov vedenia, aby ste sa usilovali obmedziť zmeny programu, ktoré vyvoláva prítomnosť alebo neprítomnosť ministrov. Je skutočne, s tým parlamentom sa zametá ako so starou metlou. My tu máme vždy byť, keď im to vyhovuje. Zmení sa program, ktorý bol z minulého týždňa napríklad, že teraz budú voľné dni, neustále sa mení pracovný program poslancov. Nie sú dostatočne pripravení. Verím, že vy ste pružnejší, máte na to aparát, aj sa to ako prví dozviete, aj teda rozhodujete o tých zmenách. Bojujte za nejakú dôstojnosť tej Národnej rady. Veď tu nie sú vytvorené pracovné podmienky pre normálnu prácu a vinou je, že vláda má parlament za onucu.

  • Vážený pán poslanec, chápem váš dotaz. Vzhľadom na to, že sme predsedníckou krajinou, ministri cestujú a nedá sa predpokladať, naplánovať pracovné cesty do zahraničia napríklad tak, že sa nevie predpokladať, že ako dlho rokujeme o jednotlivých bodoch programu. Takže je veľa zmien termínu rokovania jednotlivých bodov práve na základe zahraničných služobných ciest jednotlivých ministrov.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • V súlade s § 146 zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tomu, či je možné počas hlasovania iba upozornením spravodajcu meniť text pozmeňujúceho návrhu k návrhu zákona. Vzhľadom na to, že sa tu vyskytla pochybnosť, ktorú vyslovila pani poslankyňa Blahová, mám za to, že je namieste, aby sme si ujasnili, či ten postup bol alebo nebol v súlade so zákonom. Pretože v prípade, že nebol, tak to môže spochybniť zákon ako celok, keď bol prijatý spôsobom, ktorý odporuje zákonu, a keď sme v ňom uskutočnili zmenu iba tým, že sme zobrali na vedomie, že nás pán spoločný spravodajca upozornil na to, že to bolo myslené inak a že to slovo malo znieť inak.

  • Dobre, pán poslanec, pozrieme sa na podrobnejšie pravidlá rokovacieho poriadku a dám zajtra o 11.00 hodine, zajtra budeme hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Takže vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k druhému čítaniu o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 330.

    Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči. Zákon, ako viete, bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • Rokovanie o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila informáciu k zákonu z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač č. 330. Preto mi dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na pripomienky k zákonu navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský. Ústavnoprávny výbor na 26. schôdzi 23. novembra 2016 zákon vrátený prezidentom prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na schôdzi, na 26. schôdzi 23. novembra tohto roku. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže návrh stanoviska nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Ústavnoprávny výbor ma určil za spravodajkyňu k uvedenému vrátenému zákonu a z toho dôvodu prekladám informáciu o prerokovaní zákona vráteného prezidentom, ktorú všetci máte v laviciach ako tlač 330a.

    Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som písomné prihlášky poslancov, za klub OĽANO pani poslankyňa Remišová, za klub SaS Natália Blahová a potom ešte poslanci Ján Budaj, Eduard Heger, Zsolt Simon, Miroslav Číž, Igor Matovič, Gábor Grendel, Tibor Bernaťák, Jozef Viskupič a Erika Jurinová.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Remišová, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako viete veľmi dobre, pán prezident Andrej Kiska vrátil zákon o rokovacom poriadku, pretože si nemyslí, že tento zákon by mal byť schválený. Myslím si, že viacerí ste nečítali celé jeho stanovisko, a ja si myslím, že toto stanovisko je veľmi dôležité pre fungovanie parlamentu, pre fungovanie opozície v parlamente, a preto ho teraz prečítam.

    "Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. októbra 2016 (...) a navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ´navrhované opatrenia smerujú (pozn. red.: správne má byť – "smerujúce") k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu´. Deklarovaným cieľom schváleného zákona zároveň je, ako to vyplýva z vyhlásení počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade, aj zvýšenie politickej kultúry rokovaní Národnej rady. Schválený zákon okrem iného upravuje ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále Národnej rady, napríklad vykázanie poslanca z rokovacej sály, disciplinárne konanie, ako aj obmedzenie dĺžky rečníckeho času poslanca parlamentu.

    Ako prezident Slovenskej republiky považujem otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Aj v správe o stave republiky, ktorú som predniesol v Národnej rade v júni 2016, som upozornil na pokračujúci pokles dôvery ľudí v štát, ktorý sprevádza rastúca nedôvera v demokratické pravidlá a inštitúcie demokratického štátu. Najdôležitejšou inštitúciou v krajine s parlamentnou formou vlády, akou je Slovensko, je bezpochyby práve Národná rada.

    Z tohto dôvodu vo všeobecnej rovine vítam diskusiu i deklarovanú snahu zlepšiť úroveň politickej diskusie na pôde parlamentu. Zároveň však vyjadrujem pochybnosť, či cesta k zlepšeniu politickej kultúry vedie cez ďalšiu novelizáciu procesnej právnej normy, ktorej cieľom je určiť postupy a spôsob rozhodovania Národnej rady ako celku, jej výborov a funkcionárov. Respektíve či je vôbec možné efektívne nariadiť prostredníctvom procesnej právnej normy to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.

    Napriek skutočnosti, že rokovací poriadok Národnej rady má formu zákona, obsahuje najmä pravidlá, ktorými sa reguluje vnútorné usporiadanie a fungovanie zákonodarného orgánu. Z uvedeného dôvodu rešpektujem zaužívanú zvyklosť, že zásahy výkonnej moci (vrátane prezidenta) do jeho znenia by mali byť výnimočné. Domnievam sa však, že zmeny schválené v rokovacom poriadku Národnej rady majú taký charakter, ktorý odôvodňuje využitie práva prezidenta vrátiť schválený zákon na opätovné prerokovanie v Národnej rade.

    Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd, sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a jeho novely a jej výklad a tak isto používanie, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tento ústavný článok všeobecne vymedzuje hranice obsahu zákonov upravujúcich politické práva a slobody a predstavuje pre Národnú radu ústavný príkaz, aby pri prijímaní zákonov rešpektovala slobodnú súťaž politických síl ako základný princíp demokratickej spoločnosti.

    Základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny, a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus. Miestom, v ktorom z podstaty veci prebieha slobodná súťaž politických síl, je predovšetkým zákonodarný orgán, Národná rada. Politický pluralizmus v parlamentnej demokracii predpokladá, že na pôde parlamentu sa umožní prezentácia názorov parlamentnej menšiny, pričom jej obmedzenie je potrebné vždy dôsledne zvažovať.

    V slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady. V posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente. Na tomto závere nemení nič ani to, že opozičná menšina mohla, formálne, vyjadrovať svoje názory, navrhovať zmeny a podieľať sa na hlasovaní, pretože tieto jej aktivity nemali žiaden skutočný dosah na obsah schváleného zákona.

    V demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z ich strany. Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom.

    V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov, bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt po voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty. A deje sa tak na úkor rovnováhy moci a kontroly moci medzi inštitúciami v demokratickom štáte a v rozpore s princípmi suverenity ľudu, zastupiteľskej demokracie a parlamentnej formy vlády.

    Medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády, neschválenie programu schôdze Národnej rady, prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad aj o niekoľko mesiacov. Alebo formalizácia hodiny otázok, § 109 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorá prestáva plniť svoj účel a namiesto nástroja kontroly vlády sa stáva nástrojom jej sebaprezentácie, čím sa dostáva do priameho protikladu s tým, čím by v skutočnosti mala byť. Nočné rokovania Národnej rady o vyslovovaní nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.

    Tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku – tak, ako to vyplýva z ústavy – a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, než ochranu ´efektívneho fungovania Národnej rady´ obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona.

    Vychádzajúc z poznatkov o doterajšej praxi fungovania Národnej rady možno zhrnúť, že predkladatelia novely rokovacieho poriadku Národnej rady v dôvodovej správe ani v rámci rozpravy v Národnej rade neuviedli také skutočnosti, ktoré by presvedčivo dokumentovali, že zmeny pravidiel rokovania Národnej rady, ktoré sú obsahom schváleného zákona, sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, že skutočne povedú k zlepšeniu fungovania Národnej rady a že doterajšia zákonná úprava nie je dostačujúca. Aj súčasné platné znenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje ohraničiť dĺžku rečníckeho času, § 30, aj zakročiť proti poslancovi, ´ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti´, § 32 ods. 2. Preto by postačovalo, aby sa tieto možnosti vhodne a účinne uplatňovali namiesto ich tak detailnej úpravy, ktorá už pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí Národnej rady.

    Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom, formálna podmienka, a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, materiálne podmienky.

    Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov na pôde Národnej rady, pričom možno mať dôvodné pochybností, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, resp. nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.

    Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl.10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

    Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ´ochrana zaručená čl. 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu´.

    V čl. I šiestom bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že ´rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie´.

    Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané hovorené slovo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto prezentácií je v súčasnosti štandardom. Preto pre uvedený zákaz nenachádzam žiadne rozumné odôvodnenie. Žijeme v digitálnej dobe, pričom súčasné technické zariadenia (vrátane technického zariadenia v rokovacej sále Národnej rady) používanie týchto prezentácii umožňujú, a preto ich zákaz ide presne proti súčasným trendom zameraným na digitálnu gramotnosť.

    V čl. I desiatom bode § 30 schváleného zákona sa určuje dĺžka rečníckeho času, pričom oproti platnej právnej úprave, ktorá dĺžku rečníckeho času v rozprave neobmedzuje, sa zavádzajú časové limity v závislosti od toho, v akej časti rozpravy poslanec vystúpi, resp. či ide o poslanca povereného poslaneckým klubom.

    Obmedzenie rečníckeho času v rozprave predstavuje zásah do práv poslanca na slobodu prejavu a v širšom rámci obmedzuje právo poslanca vyjadrovať svoje názory na parlamentnej pôde. Uvedené ustanovenie by bolo možné akceptovať za predpokladu, že by rokovanie Národnej rady bolo pravidelne blokované neúmerne dlhými vystúpeniami rečníkov v rozprave, čo by výrazne obmedzovalo až znemožňovalo činnosť zákonodarného zboru.

    V prípade Národnej rady však uvedená situácia nenastáva a dĺžky rozpravy k jednotlivým prerokúvaným bodom, resp. počet dní, ktoré trvá štandardná schôdza Národnej rady, nie je, až na ojedinelé výnimky, tak časovo náročná, že by bolo nevyhnutné skracovať dĺžku rečníckeho času v rozprave. Zároveň je potrebné uviesť, že už súčasné znenie § 30 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje skrátiť rečnícky čas v rozprave, čo znamená, že už platný rokovací poriadok pozná mechanizmy, ako prípadnú obštrukciu parlamentnej menšiny obmedziť. Argumentom pre ponechanie súčasnej právnej úpravy je aj skutočnosť, že právo hovoriť v rozprave bez časového obmedzenia patrí k tradíciám našej parlamentnej demokracie. Pričom po novembri 1989 sa legislatívne nikdy nepristúpilo k časovému obmedzeniu tohto práva a dôvodová správa ani neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na ustanovenie tohto obmedzenia v súčasnosti.

    Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bolo doplnené takto: ´ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania; ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku´.´

    Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 400/2015 použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu.

    Doplnenie § 32 ods. 2 v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady však presahuje nevyhnutný rozsah použitia neurčitého pojmu a formuláciou, ´...ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania´, dáva do rúk predsedajúceho široké uváženie na záver o narúšaní priebehu rokovania.

    V čl. I 18. bode § 38 schváleného zákona sa doplnil odsek 4 v tomto znení: ´O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom Národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.´.

    Podľa čl. 1 ods. 1 prvej ústavy je Slovenská republika právny štát. Podľa § 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.

    Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorba zákonov zákon musí byť okrem iného aj zrozumiteľný.

    Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ´ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky´.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám vážne pochybnosti o zrozumiteľnosti a formulačnej jednoznačnosti čl. I, 18. bodu § 38 ods. 4 schváleného zákona, keďže nie je jasné na aké hlasovanie Národnej rady sa text odvoláva (ide o hlasovanie v ten istý deň, na tej istej schôdzi, v ten istý mesiac...)

    Ustanovenie čl. I 25. bodu § 116a ods. 4 schváleného zákona určuje, že ´po skončení rozpravy Ústavnoprávny výbor Národnej rady rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie ústavného sudcu´.

    Takto schválené znenie zákona je nepresné a vecne nesprávne. V situácii, ktorej sa čl. I, 25. bod § 116a ods. 4 schváleného zákona týka, ešte v procese výberu, nejde o kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale len o uchádzačov o pozíciu kandidátov. Kandidátom sa fyzická osoba stáva až po jej zvolení v pléne Národnej rady.

    Z čl. 134 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že existujú len predpoklady vyžadované na vymenovanie občana za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale nie podmienky vyžadované pre výkon funkcie sudcu tohto súdu. Výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyžaduje zloženie sľubu podľa čl. 134 ods. 4 ústavy a o tom Ústavnoprávny výbor Národnej rady nemôže rozhodovať; nevie totiž, ktorý z kandidátov bude vymenovaný za sudcu Ústavného súdu.

    V nadväznosti na výhrady a pripomienky uvedené v časti II a III navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok."

    My sa s týmto stanoviskom pána prezidenta plne stotožňujeme a preto vyzývame predkladateľov, aby tento zákon stiahli. Aby tento zákon stiahli a spoločne sme urobili taký rokovací poriadok, ktorý bude umožňovať rovnaké práva koalícii a rovnaké práva opozícii. Pretože tak, ako povedal niekto múdry, každá krajina má vládu, ale len demokratická krajina má opozíciu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Natália Blahová. Vystúpi za poslanecký klub SaS.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave počas schvaľovania novely rokovacieho poriadku sme upozorňovali na zásadné nezrovnalosti. Hovorili sme o tom, že plánované zmeny budú podľa nás v konflikte s ústavou, nakoľko obmedzujú slobodný výkon poslaneckého mandátu a najmä demokratické princípy politického boja, že široké výklady vágnych ustanovení budú môcť byť zneužité na nedemokratický boj proti opozičnej menšine, že mnohé vecné nezmysly neprinesú do Národnej rady efektivitu rokovaní, ale, naopak, stanú sa každodennou prekážkou pri našej a vašej práci.

    Prezident Slovenskej republiky vrátil novelu rokovacieho poriadku s rozsiahlym odôvodnením, ako sme si vypočuli od pani kolegyne, ktoré vystúpila za klub OĽANO. Hovorí o tom, že deklarovaný cieľ zmeny, teda zlepšenie politickej kultúry je vecou dobrých mravov a nedá sa žiadnym spôsobom ukotviť do noriem. Podľa vyjadrenia pána prezidenta je novela súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny zameraného na obmedzenie výkonu politiky opozičnej menšiny. Takýto účel nie je dovolený a odporuje princípom právneho štátu a aj ústave, ktorá garantuje politické práva a slobody ako základ demokratickej spoločnosti.

    Nové ustanovenia zasahujú do slobody prejavu poslancov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokracie, píše v odôvodnení pán prezident a dodáva, že podľa tejto judikatúry sa sloboda prejavu nevzťahuje iba na myšlienky, ktoré sú všeobecne priaznivo prijímané, ale aj na tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. To platí pre obsah, ale aj pre formu. Preto pre zákaz využívania elektronických pomôcok prezident nenachádza žiadne rozumné zdôvodnenie.

    Novela tiež podľa prezidenta obsahuje neurčité pojmy, ktorými dáva možnosť neprimerane širokého výkladu, ktorý stoji na vôli predsedajúceho. Princípy právneho štátu a nesúlad s ústavou namieta aj pri novelizačnom bode o nehlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.

    Vážené dámy, vážení páni, rokovací poriadok a rétorika jeho predkladateľov sa nás snažila presvedčiť o tom, že dôvodom týchto zmien je zlepšenie politickej kultúry v parlamente. Samotná novela, jej vznik, jej prerokúvanie je však demonštráciou nekultúry. A nielen to. Kultúra rokovania je neuchopiteľná veličina, lebo sa dá každým jedným poslancom vyložiť úplne inak, samozrejme subjektívne. Čo je však na súčasnom dianí oveľa závažnejšie, že sú hanebne ignorované princípy demokracie, plurality názorov a teda ústavnosť tejto zmeny a pritom je akási neidentifikovateľná kultúra len smietkou oproti brvnu.

    Vážení provládni poslanci, ste pripravení zlomiť veto prezidenta a prijať nový rokovací poriadok, ktorý, a to som presvedčená, nie je v súlade ani so svedomím mnohých z vás? Ak sa tak stane, zostane tu po vás ako pamiatka na éru, v ktorej boli hrubo pošliapavané, ťažko vydobyté a krvou vykúpené princípy demokratického štátu. Lebo ak obmedzovanie slobody nastane v parlamente, je len otázkou času, kedy sa totalita prenesie aj do iných oblastí. Budete pod tým podpísaní. Chcem vás ubezpečiť, že urobíme, čo sme vopred avizovali. Obrátime sa na Ústavný súd a v prípade, že bude siahané na práva a slobody konkrétnych poslancov v jednotlivých situáciách, nebudeme váhať sa obracať s každým jedným podnetom na Európsky súd pre ľudské práva. Ste to vy, ktorí robíte Slovensku zlý obraz, pretože svet sa nezaujíma o nejaké tričko, plagát alebo horalku. No Európa a svet sa bude horlivo zaujímať o to, prečo slovenskí poslanci na pravidelnej báze žiadajú právo a spravodlivosť a demokraciu na medzinárodných súdoch. Ešte stále máte možnosť tento návrh stiahnuť.

    Ak si myslíte, že to vzdáme, mýlite sa. Siahli ste na veci v demokratickej spoločnosti posvätné a ak by sme boj proti totalite vzdali, zahodíme nádej na progresívnu budúcnosť tohto štátu.

    A vám, pán prezident, srdečne ďakujeme, že ste na tento boj nerezignovali.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chce zareagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ja sa pripájam k tomu apelu pani poslankyne Blahovej na koaličných poslancov, aby zišli z kratšej cesty, hoci už nebola úplne krátka, keďže ten zákon bol raz schválený, ale máte teraz príležitosť takpovediac so cťou vypočuť si argumenty hlavy štátu. Ustúpiť od toho zámeru, ktorý je problematický, a verím, že si to uvedomujú aj viacerí z vás koaličných poslancov.

    Medzi prihlásenými do rozpravy vidím aj dve mená poslancov vládnej koalície, čo považujem za dobré, lebo je dôležité vysvetliť si svoje názory, hoci v otázke novely rokovacieho poriadku sme tak mali urobiť nieže v prvom a druhom čítaní, mali sme tak urobiť ešte pred tým, ako vôbec takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, lebo návrh na zmenu rokovacieho poriadku, teda pravidiel, podľa ktorých funguje parlament, by mal byť výsledkom zhody. prinajmenšom relevantnej časti demokratických politických síl zastúpených v parlamente. Tuto tak nebolo, tuto to bolo výsledkom unáhlenej reakcie jednostranného záujmu vládnej koalície zmeniť pravidlá tak, aby sťažila pôsobenie politickej opozícii. To nikdy nie je dobrý motív a nie je to dobrý motív ani v tejto situácii. Tak si myslím, že pán prezident vám dáva príležitosť, aby ste zmenili svoj názor, a dúfam, že sa nad touto možnosťou zamyslíte.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Blahová, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Poďakujem pánu kolegovi Dostálovi za to, že ešte raz vyzval prítomných vládnych poslancov. A ja by som túto chvíľu využila na to, aby som ich vyzvala už po štvrtýkrát od otvorenia tejto rozpravy, aby skutočne zvážili, že je posledná možnosť stiahnuť túto novelu zákona z rokovania, a aby sa nad tým naozaj dôsledne zamysleli, či chcú byť pod takýmto návrhom historicky podpísaní.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Poslancov tu nie je veľa, predsa si dovolím sa obrátiť na tých, ktorých poznám dlhé roky, sledujem ich cestu, aj na tých, ktorí sú v tomto parlamente noví. Nebudem k nikomu konkrétny. Skôr by som to uviedol, vážený nemenovaný poslanec, nemenovaná poslankyňa, týždne argumentov, ktoré tu zaznievajú, voči ktorým nemáte protiargumenty vy, ktorí ste zástanci náhubkového rokovacieho poriadku. List pána prezidenta voči, ktorému nikto nebol schopný dať verejnú námietku a dokázať, že je neoprávnený. Hrozba prekročenia Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú upozorňujú kritici náhubkového zákona. Nič z toho ťa teda vraj nezaujíma, je to jedno. Oni hovoria, že prekročíme ústavu, prezident hovorí, že narušuje sa demokratický vývoj Slovenskej republiky, to je jedno. Koaličná rada ako akási smečka dala príkaz a poslanec nemá voľný mandát, zdá sa. Nerobí ani neargumentuje, ani nediskutuje, iba nemo stláča gombíky. Na malom dvore veľký bič, ukážeme im, tej menšine, no, my máme gombíky, my máme teraz moc.

    Vážený pán nemenovaný poslanec koalície, vážená pani nemenovaná poslankyňa, nezaujíma vás, že je tu argument, že do slobody prejavu patrí aj vizuálny prejav a že toto keď bude stáť na Ústavnom súde alebo na medzinárodných fórach, je de facto neodškriepiteľné? Najmä teraz v 21. storočí keď väčšina komunikácie, najmä mladých, generáciu už de facto prebieha vo vizuálnej forme. Tu nesmie poslanec priniesť graf vývoja rozpočtu, nemôže priniesť nápis, nemôže priniesť fotografiu?

    Ja vás uisťujem, že tento náhubkový zákon v tejto, v tejto oblasti určite obmedzuje slobodu prejavu, ktorú garantuje Ústava Slovenskej republiky každému poslancovi. Ale moje uistenia vás nemusia zaujímať, spýtajte sa ústavných právnikov. Myslíte si, že aj Ústavný súd máte vo vrecku, ale ja som presvedčený, že poslanci v boji za slobodu vyjadrenia na pôde parlamentu budú pokračovať.

    Vážený pán koaličný poslanec, poslankyňa, nezaujíma vás ani to, že doteraz nebola nikdy potrebná za tých 27 rokov takáto náhubková novela rokovacieho poriadku, že tu normálne prebieha práca, že sa tu hlasuje aj za návrhy vládne, na druhej strane vláda čas od času si zoberie čo-to z kritiky opozície a vznikajú zlepšenia zákonov bez akýchkoľvek problémov? Kto mal také komplexy pred slobodou slova, pred obyčajnými bezmocnými slovami, že si vymyslel nápad, že on neznesie tie slová? Že on by chcel mať iba orchester pritakávačov, že vlastne parlamentu vytrhne tú podstatu a tou je kontrolná opozičná funkcia, preto je moc, tá sa odohráva podľa koaličnej väčšiny. Ale toto je jediný priestor, kde má dostať slovo druhá strana, ktorá momentálne nie je pri moci. A vy chcete tento priestor vykolíkovať tak, aby sa obmedzilo, sťažilo a zastrašilo opozičné pôsobenie.

    Nad parlamentom má švihať bič pokút, vyvádzania zo sály, zákazov. Dvadsať sedem rokov majú poslanci slobodu prejavu, za Mečiara, za koalícií, na ktorých sa teraz spomína ako temné 90. roky, HZDS, SNS, ZRS. Zniesli slobodu prejavu. Už tu veľakrát kolegovia vám pripomenuli, že zniesli aj nosenie transparentov. Pripomenuli aj predsedajúcemu, že on sám bol ten nosič tých transparentov. A napriek tomu toto chcete urobiť?!

    Jasné, veríte tomu, že verejnosť si to nevšíma, že verejnosť má chlebové témy, ale všímajú si to dejiny, dámy a páni, všimnú si to historici, lebo toto je predel. Dvadsaťsedem rokov bola sloboda prejavu v parlamente a zrazu máme takú koalíciu, ktorá tak pustila do gatí od strachu pred slovom, pred obrázkom, že hoci má moc, tajnú službu, prokuratúru, všetko, a teda treba povedať, že sakramentsky stranícky nominované, no aj tak sa bojí tej slobody slova.

    Vážený nemenovaný poslanec a poslankyňa koalície, naozaj sa chcete zapísať na tabuľu, tabuľu hanby tých ľudí, ktorí sa tak báli otvoreného slova, že prijali náhubkové zákony? Naozaj ste koalícia takej nízkej sebadôvery, že si hovoríte, my nevládzeme ich ani len počúvať a nie to argumentovať? A my sa bojíme, aby tu filmovali, pretože potom sa tie ich slová, tá kritika dostane k ľuďom. My chceme páchať také veci, že sa nesmú dostať z tejto sály k ľuďom, to chceme robiť. Na tom sme sa dohodli. Umlčme ich!

    Každý, kto prelomí veto prezidenta, skončí jednu šancu, ktorú doteraz máme. Tak ako ostatní poslanci predo mnou, aj ja apelujem na to, aby predkladateľ stiahol návrh zákona a aby urobil to, čo doteraz robili všetci, že ak sa menia pravidlá v parlamente, tak je pokus a je snaha o konsenzus a je predložený, iba taká zmena parlamentu, na ktorom sa dohodne väčšina, aj opozície, ale aj koalície, z obidvoch strán. Ktorý nie je oktrojovanou ústavou parlamentu, nie je oktrojovaným rokovacím poriadkom, vnúteným, nadiktovaným nasilu. Kým nezrušíte toto prezidentove veto, ktorý vám dal vlastne jednu dobrú šancu, dobrú šancu naozaj zobrať do úvahy, že už ďalší ústavný pilier Slovenskej republiky, nie iba parlamentná opozícia v parlamente, ale slobodne volený prezident s veľmi masívnou verejnou podporou vás upozorňuje, že nie je to s kostolným riadom, že idete vnútiť parlamentu veci, ktoré sa parlamentu vnucovať nemajú, ktoré neprospievajú riadnemu a otvorenému rokovaniu slobodného a demokratického parlamentu.

    Ešte stále máte, vážený pán poslanec koalície, vážená pani poslankyňa, v rukách to najdôležitejšie, svoj slobodne vykonávaný poslanecký mandát. Musím vás na to upozorniť, lebo mnohí si možno myslíte, že zostanete anonymní, že to zostane v takej kope, že koalícia sa dohodla, že im nasadí náhubky, no ja som náhodu bol pri tom. Verte mi, že nikto z tých, čo vyhadzovali, vyhadzovali poslanca hlasovaním z parlamentu, nikto z tých, čo robili hlasovania v noci dlhých nožov, to boli dva také výrazné incidenty, kedy väčšina zvalcovala menšinu, sa potom k tomu veľmi rád nehlásil vo svojich životopisoch. A že to v tom jeho politickom životopise bola dnes už onedlho taká istá škvrna, ako keby bol býval členom zločineckej komunistickej strany alebo iné, iné vážne delikty. To jedno hlasovanie, to jedno hlasovanie, také lákavé zvalcovanie, vtedy sa to dokonca dialo v noci. Vy teraz máte takú metódu, česť výnimkám, že nech sa to deje, nech sa vykričia tí opozičníci a my proste odídeme. Nebude im nič hovoriť. My máme tú moc, tak načo by sme mali pravdu, načo by sme mali argumenty? Ten, kto má gombíky, načo by mal nejaké fakty v rukách? A ak to hovorí prezident? No prelomíme jeho veto. Znovu iba bez argumentov, bez toho, že by mu niekto mal odvahu napísať, že to sú hlúposti, ktoré si napísal. Nikto to neurobil a nikto to ani neurobí, lebo sa to nedá urobiť, nedá sa povedať, že sú to hlúposti. Prezident píše veľmi dobrý list demokrata, veľmi pokorný, slušný a plný argumentov.

    Dámy a páni, vrátiť 90. roky sa nedá. Ak sa o to pokúšate, budete iba účastníkmi frašky. Tento rokovací poriadok bude hanebným, trápnym intermezzo, ktorý parlament pod tlakom nových čias vráti k normálnemu stavu, nebude to spôsobovať žiadne problémy, pretože aj súčasný rokovací poriadok, a vy to dobre viete, poskytuje dosť nástrojov, aby poslanec, ktorý by naozaj reálne zdržiaval, preťahoval, narušoval priebeh parlamentu, aby bol potrestaný, to všetko je aj v súčasnom rokovacom poriadku. Ján Slota dnes čelí celkom iným problémom, iného charakteru. Koľkí z vás teda túžite, aby ste jeho heslo, že "na ľudí treba malý dvor a veľký bič", aby ste to heslo zavesili sem nad ten štátny znak? Zamyslite sa, či toto bol cieľ, s ktorým vás poslali poslanci slúžiť demokracii a republike v slovenskej politike a v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Budaj. Na vyše vystúpenie zareagujú dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou, pán poslanec Viskupič, pán poslanec Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Sloboda slova, myslím si, že tento termín a to, akým spôsobom ste uchopili to, že náhubkový zákon, ktorý naozaj vnímam podobne ako vy, je predelom v histórii slovenského parlamentarizmu a nedobrým zápisom alebo obludným zápisom do jeho dejín, je veľmi dobre, jasne a dokonca aj stručne vyargumentovaný. S vami, pán poslanec Budaj, sa mi spája ten moment, kedy sloboda slova bola potláčaná v celej spoločnosti. A preto je veľmi dobré, že tento apel na anonymnú poslankyňu a anonymného poslanca koalície by mohol padnúť na úrodnú pôdu, myslím si, že pod váhou argumentov pána prezidenta, ktorý písal dva listy, a oba sú fakticky aj argumentačne podložené. Jeden je, aby nebránili páni poslanci vládnej koalície slobode slova, a druhý apel a druhý list hovoril, aby sa poslanci zamysleli nad zrušením mečiarovských amnestií. Dúfam, že ten hlboký zápis, ktorý, ktorý predpokladáte, sa ešte v tomto čase nemusí stať. Napriek tomu, že ambícia, snaha a motivácia už cez prvé, druhé a tretie čítanie pri poslancoch koaličných bola do histórie zapísaná, tak jediný možný brzdný mechanizmus, keďže nemáme senát, bol využitý a prezident svoje argumenty položil na stôl. Preto sa k vášmu apelu pridávam a tiež hovorím: nezabíjajte slobodu slova v slovenskom parlamente.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Pán kolega Budaj, vy ste už starý harcovník, politik, ktorý nie je prvú sezónu v politike, Ako môžte v priamom prenose klamať? A hovoríte, že sa bojíme kamier, zakazujeme, aby sa kamerovalo. Veď toto je priamy prenos. Ako môžete hovoriť niečo také? Ako môžete hovoriť, že sa zakazuje sloboda prejavu. Ste si mohol povedať, jasne ste povedal, čo ste chcel, nikto vám to nezakázal a ani nezakazuje. Viete, sloboda prejavu áno, ale cirkus nie. A mnohým tu prítomným kolegom nejakým spôsobom pasuje, aby tu mohli vytvárať cirkus, nevedia sa vpratať do kože, nesprávajú sa slušne. Ja neviem, prečo tak prekvapene na mňa tak pozeráte. Veď čo si nepamätáte nejaký mesiac naspäť, dva mesiace naspäť, že toto je cirkus? A ak toto vadí pánovi prezidentovi, že chceme to nejakým spôsobom upraviť, aby tu cirkus nebol, tak sa jednoznačne pán prezident zaradil medzi opozičných politikov. A to mi je smutno. Lebo pán prezident sľuboval, že bude prezidentom všetkých, ale nie opozičným.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. K pánovi Viskupičovi hádam len toľko, že naozaj, ja samozrejme ho sledujem už dlhšie a teší ma, že existuje mládež Novembra v tom zmysle, mladí ľudia, ktorí ten November nie iba pozerali v telke, ale oni obhajujú hodnoty, na ktorých stojí táto republika, na ktorých stojí jej štátnosť a jej sloboda. Ďakujem vám pekne, že nemlčíte a že ste sa zastali republiky, lebo tu nejde o opozíciu, tu nejde o Budaja, tu nejde o ďalších opozičných poslancov, ide o budovanie štátu. Ak ho budú budovať normalizační tupci, ktorí sa boja akejkoľvek kritiky, tak vybojujú akurát nejakú, no, nechcem ani si predstaviť.

    K pánovi Bublavému. Pán Bublavý, ja som hovoril presne, hovoril som o obmedzení slobodného prejavu poslanca. A to navrhujete, obmedzenie slobodného prejavu poslanca. Počúvajte, čo kto hovorí, a nehovorte ja o koze a ty o voze. To je tiež v parlamente dosť dôležité venovať sa, ak aj oponujete, akurát tomu, aby ste počuli čo vlastne oponujete. Obmedzenie slobody prejavu tu má nastať prvýkrát po dvadsiatich siedmich rokoch, prvýkrát nebude môcť poslanec použiť ani len žiadnu vizuálnu pomôcku a samozrejme nemá, vraj teda, ani teda filmovať, fotografovať a prenášať odtiaľto, čiže tzv. streamovať. Hovorím o poslancovi, hovorím presne to, čo som povedal...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Môžem vás poprosiť, páni poslanci, aby ste prestali vykrikovať.

    Budaj, Ján poslanec NR SR

    Vaša výhrada, reagujem na vašu výhradu, ktorá je buď nekompetentná, alebo teda nepravdivá, už vyberte si podľa toho, čo ste chceli dosiahnuť, v každom prípade nepresná.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Heger, akurát vstúpil do rokovacej sály. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca a pani podpredsedníčka v jednej osobe, vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť tu máme taký príjemný večer. Ja som na chvíľočku odbehol, ale vidím, že to tu žije, keď tak môžem povedať. Ja sa dnes nebudem ponáhľať a tým nechcem povedať, že budem rozprávať dlho, ale chcem naozaj tak možno trošku zrekapitulovať, pretože osobne si myslím, že to, že tu máme rokovací poriadok späť, pre mňa je to prvý zákon, ktorý, ak si dobre spomínam, pomôžte mi, kolegovia, ktorý vrátil prezident do Národnej rady. A tým je to taký dosť veľký moment a myslím si, že pre nás nových poslancov zapodievať sa takýmto bodom. A osobne si myslím, že ten samotný moment práve v tejto situácii, alebo vôbec keď si tak obzrieme teraz späť, a ja sa chcem s vami obzrieť späť, čo spôsobilo to všetko, čo sme tu len vlastne za posledných niekoľkých mesiacov zažili ohľadom rokovacieho poriadku. A pretože mne to pripadá tak, že pán prezident tým, že to vrátil späť, akoby nás tak vlastne vrátil na začiatok a hovorí, niečo ste na začiatku urobili zle. To, že pán prezident vetoval tento zákon, si myslím že je kľúčový moment aj histórie. A možno niektorí si myslíte, že preháňam, ale myslím si, že nie, pretože sa to nedeje tak často. A ukazuje to práve, ja si osobne myslím, že toto ukazuje veľmi jasne, že tento rokovací poriadok bol znásilnený, že naozaj to, ako sme to robili, a teraz ani nemyslím tú metodiku, ale vôbec tú myšlienku, že o čo tu malo ísť, tak to proste bolo, až si dovolím povedať, znásilnené, že sme to naozaj proste tlačili. A ono vždy, keď niečo tlačíte, ja keď som počul aj teraz prednedávnom zákon zachovania hmoty, že keď to niekde tlačíte, tak niekde inde to vystrelí. A myslím si, že toto tu presne ukázalo sa, že tak to bolo tlačené, tlačené, tlačené, a pán prezident proste už to pochopil a hovorí si nie, nie, už samotný ten tlak, tá rýchlosť, akou sa to tu varí, pečie, proste to nie je správne.

    A ja teda preto sa chcem s vami na chvíľočku vrátiť späť a povedať si, že ako to vlastne celé začalo. A ja sa viem vrátiť asi, čo sa parlamentu týka, to, čo si ja tu pamätám, odkedy sme po voľbách tu stretli a začalo po voľbách celé to, tá atmosféra vzniku koalície, potom taký ten protitlak povolebný, že toto nie fér a podobne, a sa to nejakým spôsobom sem vlialo do Národnej rady aj do tej diskusie. Ale možno pán Číž má na to ešte väčší pohľad, lebo vidí tú históriu ešte z omnoho dlhšej perspektívy.

    Ale potom prišiel ten moment, resp. prišli tie kauzy. Prišlo obvinenie alebo podozrenie pána Kaliňáka a pamätáte si, ako sme to tu deklarovali, boli sme my ako opozícia, ktorá má dozerať na vládu, sme pripomenuli pánovi premiérovi jeho výrok. Každý svojím spôsobom. Niekto prudšie, niekto menej prudšie. Ale pripomenuli sme ten výrok, ktorý pán premiér povedal, a toto je myslím si, že trošku taká nevýhoda politiky, že človek si naozaj musí strážiť svoje slová, lebo je to dobre zaznamenané a nikdy neviete kedy to vytiahnu a zrazu vás postavia pred váš citát, ktorý neviete poprieť. Proste je to citát, je to zaznamenané, mohlo to byť myslené akokoľvek. Ale pán premiér to svojho času povedal, že odvolá do troch minút každého ministra, a teraz neviem, či to citujem úplne správne, na ktorého bude len padať tieň podozrenia alebo na ktorého bude padať podozrenie. A zrazu to podozrenie tu je. A toto vyvolalo neskutočnú atmosféru, ten tlak opozície, pozrite sa, už sa to nedá a podobne, a už sa len vyťahovali zbrane a väčšie a väčšie kalibre. A potom prišiel pán predseda Národnej rady s tým, že takto to ďalej nejde, my musíme tu vzbudiť úctu medzi sebou, čo si myslím, že je úžasná myšlienka. Áno, súhlasím s tým. A opäť, nalejme si čistého vína, kto by tu nechcel, aby tu bolo prostredie úcty, spolupráce, konštruktívnej kritiky a naozaj takého, by som povedal, odborného duelu, kde si to naozaj rozdáme, možno aj ideologicky, určite politicky a aj odborne, že poďme nájsť tie najlepšie riešenia a poďme sa popasovať s tým, čo Slovensko potrebuje na to, aby mohlo byť omnoho lepšou krajinou, ako je? A prišiel s touto myšlienkou, že poďme teda do úcty. Ale už len ten spôsob, akým na to prišiel alebo akým sa to snažil robiť, ten tlak, tá rýchlosť, samotná opozícia sa v tom necítila komfortne. A to si pamätáte, ja to preto tak hovorím, aby sme trošku naozaj tak zaspomínali, lebo viac-menej túto tému, sme ju dostali späť na tanier. A ja teraz sa aj chcem tak opýtať, ktorí ste tu, aj z koalície, aj z opozície, lebo, viete, tu bol ten apel, vy zložte zbrane, a tí druhí hovoria, vy zložte zbrane. Proste chceme mier, tak vy zložte zbrane a vy zložte zbrane. A teraz môžeme si povedať, že dobre, kto mal byť ten, ktorý zloží tie zbrane. No samozrejme ten prst najradšej ukazuje druhým smerom. I keď vieme, že múdrosť životná hovorí, že je najlepšie ísť príkladom. A to je ťažko. To keď zase hovoríte niekomu druhému, že ty choď príkladom, tak to je, ako keby sme povedali, že vy zložte zbrane.

    Ale ja tu vidím jeden dôležitý moment, ktorý podľa mňa opozícia sa snaží odkomunikovať, ale je to tu zahmlievané, a to je práve tá korupcia, ktorá tu dnes v spoločnosti je vnímaná, a ľudia, ktorí sú blízko k tej korupcii a nemajú na nej účasť, o nej hovoria. A hovoria, že je tu problém s korupciou v našej krajine. Hovoria to rôzne štatistiky, rôzne výskumy a rôzne médiá, aj medzinárodné a podobne. Áno, môžme si povedať, je to celosvetový problém, je to problém vyspelej Európy, vyspelého sveta, ale to je viac-menej ten koreň, ktorý aj ja tu vidím, koreň a zdroj toho konfliktu, ktorému tu dnes čelíme, je to, že opozícia len poukazuje alebo práve v tomto začala poukazovať veľmi konkrétne na korupciu, a práve koalícia ako keby si predtým začala zapchávať uši. A myslím si, že toto je práve tá akcia – reakcia, ktorú sme tu videli, ktorá sa dostala do cyklického akumulovania a narastania, že už nikto nechcel zložiť zbrane.

    Pretože opozícia cítila tú krivdu v tom, že pozrite sa, tu sa deje korupcia a vy s ňou potrebujete jednať. A koalícia zase hovorila, vy to len nafukujete, čo tu preháňate, a podobne. A v tej komunikácii sme zachádzali príliš ďaleko. A naozaj ja si myslím, že keď by ste si aj pozreli tie vystúpenia, ktoré tu boli k prvému čítaniu, k druhému čítaniu, tak tu boli, myslím si, že áno, niektoré veľmi emotívne a niektoré aj veľmi konštruktívne. A vôbec ako keby to bolo celé hodené do jedného vreca, nie, celé je to zlé, tuto je politický boj koalično-opozičný, je to tu vyhrotené, je tu nejaká história k tomu, v žiadnom prípade tu nechceme niečo vyriešiť. I keď hoci prichádzame s rokovacím poriadkom, ktorý má priniesť poriadok do rokovacej sály a úctu. A viacerí hovorili, neprinesie to, nebude to fungovať, žiaľ.

    A ja neviem, povedzte vy, naozaj si myslíme, že to bude fungovať? Alebo teda ako veľmi to bude fungovať? Zrejme to určite nejako fungovať bude, ale nevieme odhadnúť úplne ako. A ja osobne si myslím, že samotný cieľ úcty to neprinesie. Prinesie to možno nejaké nové pravidlá, na ktoré si budeme zvykať a budeme sa snažiť podľa nich zariadiť. Ale to, čo sme tu tak deklarovali, že bude tu nejaká úcta a bude tu... A ja ešte k tomu poviem také zaujímavé, keď som si aj pozeral tie relácie a vystúpenia, ktoré boli po prvom aj druhom čítaní, tak si spomínam, že pán Číž hovoril o tom, že parlament je bojisko. Pán Danko hovoril, že to je chrám. Hovorím si, ako môže byť chrám a bojisko jedno miesto? Už toto mi tu úplne nesedelo. Ale aspoň čo som tak rozumel z komunikácie pána Danka, je, že chce, aby tu bola úcta. Takto myslím si, že snažil sa aj hovoriť ľuďom, že sa ako predseda snaží zariadiť, aby v Národnej rade bola úcta, aby sme sa tu slušne k sebe správali a podobne. Ale povedzme si na rovinu, toto musí vychádzať z nášho vnútra. To musí byť, postoje človeka, ako toto. A ja teraz naozaj hovorím ako ku kolegom, pretože v to verím a myslím si, že aj vy to tak nejakým spôsobom v sebe máte, že dobre, ak tu chceme mať aspoň nejakú bazálnu úctu, tak to musíme mať taký ten postoj.

    Ale ako prísť k tomuto postoju, keď jedna strana tu kričí a hovorí, prepáčte, vy nás prepočúvate, my tu stále hovoríme o tom, že je tu neúnosná miera korupcie, ktorá sa tu toleruje, a komunikujete, či už verbálne alebo neverbálne, o tomto nehovorte, nie je to pravda? Lebo keď si to zoberieme, a teraz naozaj nepoliticky, ale je za tým veľa politiky, a ja musím priznať, že áno, opozícia, však tu sú skúsení politici, a ja myslím si, že to aj patrí asi do politického boja, to hovoria aj politicky, a hovorí, tak vyšetrujte tú korupciu. Vyšetrujte a zistíte, nech sa preukáže. Však keď sa preukáže, že sú všetci nevinní, výborne, tak sú nevinní. Ako čo máme riešiť? Máme to za sebou a je vyriešený spor a nemusí tu napätie rásť. Ale toto ako keby sa tu nedialo a naozaj ten tlak v tej komunikácii bol opomenutý. A už sa prestalo, a toto ma najviac mrzí, že sme odbočili od toho úplného zdroja, ktorý sa tu opozícia snažila povedať a povedať, počujte, niečo tu nie je v poriadku, niečo tu naozaj nie je v poriadku, poďte to preskúmať. Vy máte nástroje na to, aby ste to preskúmali, poďte to preskúmať.

    A ja viem, že, aspoň ja vám poviem taký ten pohľad toho nováčika, že z hľadiska toho politického si pozeráte a hovoríte, toto však, predsa má to dopad aj na ľudí a podobne, tak nejakým spôsobom musíme to komunikovať nejak globálne a zažehnať to hneď v začiatkoch. Ale keby sme sa naozaj len tu očistili od akejkoľvek politiky a povedali si, však na tom nič nie je zlé, na tom nič nie je zlé. V súkromnom živote by sme určite boli radi, keď niekto nás okradne, tak by sme chceli, aby sa to nejako vyšetrilo. Nechceli by sme, aby tá druhá protistrana prišla a povedala, alebo aj tretia strana, nemusí to byť ani protistrana, tretia strana povedala, ale nie, nie, to sa nestalo, kašlite na to, zneste to, čo, to je v poriadku. Určite by sme to nechceli. Ale zrazu na tej národnej, globálnej úrovni si hovoríme, no nie, musíme to politicky uchopiť na to, aby sme z toho nejaký vyťažili kapitál, alebo čokoľvek.

    A preto si myslím, že ten spôsob, akým to išlo a opozícia na to poukazovala, sadnime si za jeden stôl, nerobte to takto, netlačte nás do nejakej dohody, ktorá je vami naformulovaná a neni spoluvytvorená. Ako, kam sme sa ponáhľali? Však sme na začiatku volebného obdobia. Ešte súboj politický sa odohrá pred voľbami. Ešte ani na, v tom čase ešte ani na župné voľby sa nejako neschyľovalo. Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Kľudne, ako doplňte. Áno, poriadok sa, ako ja úplne súhlasím, že poriadok sa musí robiť na začiatku. A myslím si, že toto pán... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené ako Bergeri, taký poslanec však v NR SR nie je) dobre doplnil, ale ten spôsob, akým sa robí na začiatku, si myslím, že je veľmi dôležitý. A o tomto ja dnes hovorím, že pozrime sa, že pán prezident prečo to vrátil? Však on, si myslím, že nie je a priori proti poriadku. Ale je proti tomu spôsobu. A my sme tu v histórii zažili a teraz som sa pozrel na pána Budaja a on je myslím si, že tiež takou ikonou toho, že videli sme, že v histórii sa nastavoval poriadok rôznym spôsobom. A myslím, že on keby začal rozprávať svoje pamäti, tak by nám porozprával o mnohých spôsoboch, ako sa to nemá robiť. A chceme pridať do histórie ďalší príklad, ako sa to nemá robiť? Stojí nám to za to?

    Lebo vrátim sa späť k tomu, sme na začiatku volebného obdobia a ten politický boj sa tu môže odohrať, myslím si, že veľmi férovo, a tie riešenia, ktoré každá politická strana sa snaží priniesť, môže odkomunikovať. Ale opäť, viete, ešte jedna vec ma tu tak akože v tomto mätie, alebo čo mätie, mi tak vadí, je, že naozaj ja neviem, ja sa pohybujem medzi ľuďmi a teraz nemyslím len medzi susedmi v mojom dome, cestujem pomerne aj po Slovensku a podobne, a už ľudia sú takí otrlí, že áno, že ako už nedôverujú. Ja keď som išiel kandidovať, tak mne ľudia hovorili, že: ty ideš do tej špinavej politiky? A to citujem ľudí, ktorí to hovorili, že takto. A to nebol jeden človek, toto akože je také povedomie. A ja si nemyslím, že toto je, ani vy nechcete takto žiť, aby sme boli označovaní za špinavých politikov, pretože mnohí sa tak ani necítime a nemyslíme si, že robíme politiku preto, aby sme robili špinu, ale robíme ju veľmi poctivo preto, aby sme pomohli Slovensku. Takže ale ako to vyriešime, keď budeme len natláčať nejaké svoje predstavy a nevypočujeme tú druhú stranu a nebudeme ochotní vypočuť, vypočuť sa? A keď tuto je príliš exponované miesto, poviem, Národná rada, sú tu proste, naozaj sa díva celá verejnosť, tak poďme sa porozprávať a vypočuť za ten okrúhly stôl, za zavreté dvere. To je to, čo sme od začiatku hovorili, poďme sa o tom rokovacom poriadku baviť v kľude, naplánujme si to a proste poďme o tom hovoriť. A teraz už len tlačíme, áno, už sa urobila chyba, nebola to taká veľká chyba, no ale už nemôžme ustúpiť od toho, už sme na tom kurze a poďme pritlačiť a pretlačíme to, nejak to proste pretlačíme. A zase sa tu, len niečo pretlačiť a zase sa tu len niečo pretlačí.

    Ja myslím, že toto nás dobehne. Skôr či neskôr nás to dobehne. Ako vidíme, že nás tu veci, aj vás v koalícii veci dobiehajú, ktoré ste pretlačili. A neviem...

    Chcel by som teraz možno krátko hovoriť aj o takých konkrétnostiach rokovacieho poriadku, ktoré si myslím, že boli opomenuté alebo proste nejakým spôsobom sme nehľadeli na ne, lebo sme videli, že tá úcta sa urobí tým, že sa skráti čas na 20 minút a na 10 minút a ďalšie krásne technické veci, že nebudeme tu môcť mať vizuálne pomôcky a podobne. A naozaj sa išlo úplne, úplne, úplne prehnane, až možno, až moc. A samotné, príklad parkovania pred Národnou radou je krásna ukážka toho extrému, ako ďaleko sa dá zájsť.

    Ale ja vám poviem napríklad, čo ja ako nový poslanec pri diskusii o zákonoch a o návrhoch zákona, sa mi zdá byť také zneužívané, nazvem to zneužívané, je úvodné a záverečné slovo. Osobne si myslím, že, a teraz naozaj tu ide o to, tak keď Národná rada je forma, kde sa nemá veľa rozprávať, respektíve kde by to tu malo rýchlo prebehnúť, tak hovoríme, poďme do výborov, nech sa to prebere vo výboroch. Ja viem, že v Nemecku sa výbory dejú každý druhý týždeň a trvajú minimálne tri hodiny. Proste sa rokuje. Áno, tak tam je výbor miesto, kde sa toho veľa prerokuje. Ale u nás na výboroch buď máme ten program tak hustý, že to by sme rokovali tri dni, alebo je tak krátky, že si hovoríme, nech to rýchlo zbehne a hlavne. Len potom, kde je ten dialóg? A potom dobre, tak poďme späť, povieme si, no ale nemáte to prerokované s ministrom, nemáte to prerokované s klubom, s predsedami klubov a podobne. Tak hľadajme ten spôsob, pretože keď už tu príde na dialóg a vystúpi tu minister v úvodnom slove, nedá sa naňho reagovať žiadnou faktickou poznámkou, dá sa ísť do rozpravy, to je v poriadku, vznesú sa nejaké otázky, legitímne otázky k daným návrhom a pán minister alebo pani ministerka vystúpi v záverečnom slove, kde si vyberie otázky, na ktoré chce odpovedať a nechce odpovedať. Práve pri tej debate, ktorá by tu mala prebiehať, tak je to pasé a my môžme len tak akosi hovoriť, okej, využila nástroj, ktorý tu legitímny je, nevstúpila do rozpravy, alebo pán minister nevstúpil do rozpravy, je to pasé, tento bod je preč a ja už k tomu nemôžem nič namietať, že prepáčte, ale ešte táto otázka nebola zodpovedaná.

    Napríklad teraz jak sme mali rozpravu o rozpočte, videli ste, že boli tu vystúpenia naozaj skúsených politikov a odborníkov. A niektorí z nich proste, no nestačilo by, nemôže každý vystupovať za klub, vždy len jeden, ale sú tam aj odborníci, ktorí nie sú zhodou okolností poverení vystupovaním za klub a chceli by rozprávať dlhšie, no nebudú môcť.

    A ďalšia vec bola tá, že pán minister vystúpil a reagoval, a myslím si, že veľmi zmysluplne reagoval 15, 20, 30 minút, ale vy môžete potom reagovať už len faktickou poznámkou dve minúty a je to vybavené. A toto tiež si myslím, že pre dobro tej diskusie, pre otváranie tém, ktorými spoločnosť žije, a aby sme mohli, aj keď aj pán Danko hovorí, že však buďme príkladom teda našej spoločnosti, nech vidí, ako debatujeme, ale myslím si, že aj o čom debatujeme. No ale keď my nebudeme mať priestor debatovať dostatočne do hĺbky, tak oni nebudú vidieť naše myšlienky.

    Ako len taká technická vec napríklad, čo ma napadla, pán Bernaťák to tak spomenul v jednej relácii a hovorí, že, že tie vizuálne pomôcky, že to, dobre, že sú tu poslanci, ktorí sú krátkozrakí a nevidia z tej diaľky na tú vizuálnu pomôcku, že treba to poslať na maily. To je síce fajn, ale tu sedia ľudia na balkóne, sú ľudia, ktorí pozerajú aj cez kamery. A im to ako pošleme mailom? Ja neviem, akože, myslím si, že toto je tiež medzera, ktorá tu je. Tak možno nech tu je nejaká obrazovka, ktorá proste práve pre tých ľudí to, čo pošleme mailom, ešte môžu si ľudia tam pozrieť alebo ja neviem. Ale ako myslím si, že toto je opäť len taký argument, ktorý má byť proti argumentu, niečomu inému.

    Čiže ďalšia vec je aj tá diskusia. A to sa vás chcem, kolegovia, ako nový poslanec opýtať, že či toto je zdravé, že vláda, a pán Budaj na to dneska trošku poukázal aj v tom procedurálnom návrhu, myslím, že to bolo po hlasovaní, vláda proste, samozrejme chápem, schváli programové vyhlásenie vlády a chce teda presadiť ten program, má tu vládnych poslancov, ktorí sú tu na to, aby program vlády schválili, ale sú tu opoziční poslanci, ktorí chcú k tomu viesť diskusiu; ale s kým tú diskusiu môžu viesť, keď, kolegovia, do vašich radov koaličných, a neni to kritika, to je otázka, ako môžme tú diskusiu viesť pred verejnosťou? Lebo áno, my sa vieme porozprávať, vieme si to vydiskutovať, ale pred verejnosťou. Potom, lebo potom, dobre, my sa tu dohodneme a vieme sa tu dohodnúť, však sú tu chodby, sú tu kluby, sú tu kaviarne, sú tu výbory, ale potom ideme na tlačovku a potom si povieme: no ale vy ste to na tej tlačovke povedali po svojom. No tak tuto je podľa mňa ten priestor toho, že človek môže vidieť, aha, vidí aj ten názor, aj ten názor a teraz si môže urobiť obraz. Tak keď to tento chce prifarbiť, tak tento mu to odfarbí. Na tlačovke už sa to neudeje. Jedine, že by sme robili spoločné tlačovky.

    Pán Číž, vy sa chytáte za hlavu, ale ja rád by som a ja si to kladiem ako otázku, ako ja som nováčik, vy ste tu skúsený.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ja budem rád, keď prídete a normálne to tu vystúpite a poviete. Však vy budete vlastne vystupovať po mne, že? Takže ak by ste na to vedeli odpovedať, budem, budem len rád. Lebo ja teda, tuto mi chýba a neviem teda, že či rokovák, keď hovoríte o rokovákoch, ale však asi to vysvetlite potom v tom vystúpení, lebo mne tu naozaj chýba, počuť – a už som to viackrát hovoril aj pri prvom, myslím, aj druhom čítaní – že počuť tu v pléne v rozprave názory koaličných poslancov k jednotlivým témam, ktoré my prinášame. Lebo buď väčšinou vystúpi minister alebo opoziční poslanci. Tento duel tu je. Ale vy ste tiež dôležití a zodpovední hráči. Vy ste, vy ste parlament. Ako ja, vláda, vláda má nejaké stanovisko, ale je naozaj taká úplná jednota medzi parlamentom a vládou? Akože evidentne je. Ale aj ľudia sa na to pýtajú, že, prosím vás, a neni to nejaké divné, že tuto všetko krásne prechádza úplne bez problémov? Tí ľudia sami hovoria, že tí vládni poslanci nemajú názor, keď nevystupujú?

    Takže a my sme si dali tú prácu, sme si pozerali a teraz to nechcem ako nejaký protiargument, ani výčitku, ale keby sme sa chceli pozrieť na tie štatistiky, tak vidíme, ako často vystupujú práve koaliční poslanci. A potom áno, potom to môže vyzerať, nepomer, tí opoziční to tu proste zdržujú, lebo veľa vystupujú, zbytočne. No tak ale keď sa niekoho opýtate, koľko je hodín, a on vám nepovie, tak sa opýtate znovu, a keď vám nepovie, tak sa opýtate znovu proste. Lebo keď je to jediný človek, ktorý má v danom momente hodinky okolo vás, a vy potrebujete vedieť, koľko je hodín, no tak čo spravíte? A úplne som to zjednodušil. Ale ja to naozaj, a možno je to nejaká ešte začiatočnícka naivita, ktorú možno vy pozeráte si, že to ťa prejde alebo to si zvykneš alebo čokoľvek, ale ja by som bol rád, keby tu bol dialóg, úplne úprimný dialóg.

    A neviem, možno sa musím asi, budem rád, pán Číž, keď na to budete reagovať, ale neviem, či vám za to, či to urobíte, ale bol by som rád. Lebo to sú presne tie otázky, ktoré tu kladieme a ktoré, myslím si, že zaujímajú aj ľudí, lebo ľudia sa to nás pýtajú, aj nás nových poslancov. Mňa sa ľudia pýtajú na veci, tak to ja neviem im úplne odpovedať, pretože sú určité veci v rokovacom poriadku, ale je určitá tradícia, ktorú my ešte odhaľujeme, zisťujeme a dostávame sa do nej. Takže ja budem rád, pán Číž, ak vy o tej tradícii poviete niečo viac, o takých nepísaných pravidlách, ktoré tu fungujú a ktorým sa my musíme naučiť, ak to tak je. A ale ak sa ich máme naučiť a sú to nepísané pravidlá, tak by bolo dobré vysvetliť, prečo sa ich máme naučiť. Čo je dôvod, čo je na nich také zmysluplné? Lebo prijať len nejaké pravidlo preto, že to tu je zažité, a nerozumieť tomu, že je dobré, si myslím, že nedáva veľa zmyslu.

    Takže ja ešte si tu pozerám, prepáčte, trošku poznámky, lebo mal som tu pár detailov, ktoré som chcel spomenúť.

    Asi by som to zhrnul takto, že na môj vkus je tu príliš veľa politiky. Pán Budaj, už ste chceli ísť vystúpiť vy? Jaj, prepáčte, ste sa tu. Na môj vkus je tu príliš veľa politiky. A to si myslím, že už politika je tak dominantná, že vlastné ambície sú proste motorom tej politiky, ktorá to tlačí až do tých rozmerov, ktoré tu máme. A potom prísť s jedným vyjadrením alebo s nejakým rokovacím poriadkom, ktorý má nastoliť zrazu poriadok bez toho, aby sa vydiskutovali, ja neviem, ja neviem, či takto funguje riešenie konfliktov.

    A sami ste hovorili, že tu je vyostrený konflikt, že tu je konflikt medzi opozíciou a koalíciou. Niektorí z vás, však to ste to sami hovorili, že, že, pán Číž, myslím, že vy ste to, prepáčte, že tak na vás ukazujem, ale vás mám tak zafixovaného, že vy ste tu naozaj pamätník, že toto tu proste nebývalo. Takže neviem. No, aby som sa nezamotal, lebo nechcem tu zdržovať, ale už by som mal sedem minút vlastne byť ticho po novom a ja to beriem ako výzvu, že sa budem musieť naučiť. A viete, ináč to som aj hovoril v jednej tej faktickej poznámke, že myslím pán Danko tak argumentoval tým, že dobrý rečník musí sa vedieť zmestiť do dvadsať minút. Áno, súhlasím. Dobrý rečník sa musí zmestiť do dvadsať minút, ale moja otázka je, či kandidujú len dobrí rečníci. Áno, čo s Hegerom, presne, čo s Hegerom, keď sa dostal na kandidátku a ľudia ho dostali do parlamentu (vyslovené s pobavením). Tak potom naozaj možno dajme nejaký, kvalifikačné kritériá, kde budú musieť byť otestovaní kandidáti a proste budú testy pred voľbami, a tí, ktorí sa kvalifikujú a sú schopní povedať zmysluplné veci do 20 minút, môžete ísť na kandidátku, ľudia vás môžu krúžkovať, lebo je tu riziko, že vás tu proste prekrúžkujú a ste error v systéme a zrazu neviete rozprávať do 20 minút, tak proste máte smolu.

    Takže ja osobne si myslím, že ani toto nie je úplne dobrý argument, lebo je to diskriminačný argument. Takže, a to tu nechám väčších rečníkov na to, aby ukázali tie historické momenty, kedy sa tu použili príklady, ktoré sa použili. Ale ja celé, čo som sa snažil povedať, som sa snažil povedať len to, že zabúdame na ten koreň, a tým je naozaj korupcia, ktorá tu je tolerovaná. A ja to neviem povedať tak pekne politicky, ale cítim ju aj ja, páni. Ja si myslím, že je tu prítomná v spoločnosti. A ja osobne nevidím nejaké veľké úsilie na strane koalície, že by s ňou chcela nejako jednať, alebo že by s ňou chcela jednať tak, ako by mohla. Keby som to tak povedal úplne jednoducho, myslím si, že by ste mohli jednať s tou korupciou omnoho viac, ako s ňou jednáte. A to je tá najväčšia výtka. A sú tu proste ľudia, ktorí to pomenujú úplne napriamo, vedia to presne naformulovať, pomenovať a odkomunikovať. A potom tu vzniká prestrelka silných výrokov, lebo tí dobrí rečníci, áno, tí to dokážu, to, čo ja hovorím 20 minút, oni povedia behom jednej vety a je to proste náboj, ktorý je presne namierený, ale v končenom dôsledku bolestivý. A potom tu máme prestrelku, kedy niekedy dostane to človek aj do nekrytého miesta. A ja neviem, ja osobne tiež si nemyslím, že by to tu malo byť. Ale poďme od tej podstaty, lebo myslím si, že neni dobré, keď opozícií je vytýkané, že rozpráva veci a preháňa, alebo teda, respektíve nepreháňa, že je, ani neviem jak, však boli rôzne nálepky, vulgarizuje a podobne parlament. Tak keď sa nepozrieme na to, že ako to, prečo to robí, prečo to robí, lebo sa domáha vyšetrenia nejakých vecí. A toto chceme tu ako keby tak zakryť a povedať, no pozrite sa, to správanie. Ale to už nikoho nezaujíma, že prečo to hovorí. A ja si myslím, že mnohých, ktorých ste tu videli z radov našich poslancov, a opozičných teraz myslím, vystupovať, tak poukazovali práve na toto. A dobre, niektorí možno išli ďalej a už, už aj dali nejaké nálepky. Ale ako som si všimol, v politike sú nálepky úplne bežná vec, čo tiež si nemyslím, že je úplne, úplne dobré.

    Takže len na záver. Nezabúdajme na to, ako to vzniklo. Pozrime sa, vrátilo sa nám to späť. Myslím si, že to, že sa to vrátilo, je naozaj taký veľký odkaz, ktorý by sme v tejto dobe mali uchopiť. A máme druhú šancu, máme reparát na to, aby sme niečo nepretláčali. A to je moja úprimná túžba smerom ku koaličným kolegom. Ja teda neviem, či ešte stále platí tá ponuka si sadnúť za jeden stôl, som radový poslanec, ale myslím si, že to by bol určite dobrý krok a rozprávať sa o rokovacom poriadku tak, aby sme naozaj vyladili všetko. A dať si radšej viac času a prežuť to poriadne, aby ak rokovací poriadok v Národnej rade má byť, aby nebol na rok, na dva, ale aby bol na najbližších 20 rokov alebo 10 rokov a aby proste poslanci pocítili kvalitatívnu zmenu dopredu. Kvalitatívnu zmenu dopredu. A nielen jedni, všetci. Toto mne tu pri tvorbe rokovacieho poriadku chýbalo a pán prezident to vo svojom dokumente vyjadril omnoho lepšie ako a Veronika tuto na začiatku prečítala. A týmto by som chcel uzavrieť toto moje vystúpenie a poďakovať vám, že sme tu opäť mohli, že ste teda ma počúvali a že som vám to mohol vyjadriť takto všetkým naraz.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, registrujem štyri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz, čo s nimi? Je všeobecný súhlas, aby sme si ešte vypočuli faktické poznámky?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Hej?

    Tak pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Edo, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som len nadviazal na to, že si spomínal, že problémom tejto spoločnosti je niečo iné ako nejaké horalky alebo tričká alebo nejaké dlhé vystupovanie poslancov. Naopak, tie rozpravy majú slúžiť na počúvanie a na hľadanie dobrých riešení pre túto krajinu.

    Ja by som len chcel ešte povedať, že pán premiér sa momentálne veľmi vulgárne vyjadruje na adresu novinárov, a to je v podstate to, čo nastavuje tú kultúru aj vládnej strany. A napriek tomu, že je tu množstvo slušných poslancov za stranu SMER, tak to, čo nás môže mrzieť, túto spoločnosť, je, že prikrývajú svojím postojom tú podstatu, ktorá vyháňa mladých ľudí zo Slovenska. A poviem, že ako to súvisí s rokovacím poriadkom, ako to súvisí s tvojím vystúpením. Súvisí to tak, že toto bude len ďalší rokovací poriadok, ďalší bod, ktorý povie mladým ľuďom, naozaj nie ste, nie ste vítaní, lebo už ani opozícia tu nemá právo povedať svoj názor v tej miere, ako to potrebuje, za pomoci tých vizuálnych prostriedkov, grafov, tabuliek, ktoré potrebuje. Takže je obraz tejto krajiny naozaj smutný, tristný a tento rokovací poriadok bude ďalším čiernym bodom na vrub tejto vládnej koalície.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, mňa mrzí, že musím sa vyjadriť k vášmu vystúpeniu a byť osobný, pretože vy naozaj disponujete jednou vlastnosťou, ktorá je podľa môjho názoru v klube strany, ktorú reprezentujete, zriedkavá. Ste slušný človek a predpokladám a som o tom presvedčený, že aj dobrý človek. Vás by som chcel mať za suseda na rozdiel od 90 % vašich kolegov. Viete, len my sme tu v parlamente na to, aby sme, a máme obrovskú česť, zastupujeme 5 miliónov ľudí a máme im demonštrovať, že sme schopní ponúknuť naozaj vrcholové poznatky, ktoré poznáme, o spravovaní krajiny, napríklad aj o fungovaní parlamentu v tomto parlamente. Vystúpiť za tým pultom ja považuje za obrovskú česť, s tým, že je to vrcholová scéna, kde sa vystupuje, to znamená, potrebuje, vyžaduje si od nás, každého, obrovskú pokoru. Keď tam vystupujeme, musíme sa zamýšľať nad tým, že čo s časom tých 150 kolegov, ktorí tu sú, akým spôsobom reálne prispejeme k debate a zmysluplne pristúpime k debate, viete? Vyzývali ste na odbornú diskusiu. Pri všetkej úcte, odpustite mi, neviem, o čom by som po tom vašom vystúpení odborne mal diskutovať? To jednoducho nejde. Viete, prísť do parlamentu a vysvetľovať nám skoro pol hodinu, ak nie viac, že teda ešte ste nový, nováčik a nepoznáte a že teda nás potrebujete s týmto stavom oboznámiť, nie je dobré. Musíte počkať, musíte hľadať tie témy, kde viete pristúpiť do diskusie. Podľa mňa, odpustite mi to, a keď nemáte pocit, že niečo tak je nežiaduce, aby sme, ktokoľvek z nás, tam chodili a vyprávali svoje dojmy, nejakú divnú esej o tom, jak máme byť lepší, jak si máme lepšie rozumieť a tak. Viete, zistenia typu, že je tu priveľa politiky, aj keď sa snažím vám rozumieť a nezneužiť ten citát, je trošičku až úsmevné. Toto je politický orgán, v ktorom sa realizuje politika. Záujmy celej krajiny sa tu stretávajú a my ich riešime. A chcem všetkým povedať, že je nesmierne dôležité pri tom riešení tých pravidiel, keďže sú rozdielne záujmy, rozdielne pohľady, že musíme dodržiavať pravidlá.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec sa zmienil o poriadku, obnovení alebo nastolení poriadku. Naozaj sa mi vynorila vtedy spomienka na knihu, teda viac slávnu v zahraničí než u nás, ale je to kniha Milana Šimečku staršieho Obnovenie poriadku, ktorá bola preložená do mnohých jazykov a ukazuje formy postupného likvidovania vymožeností a slobôd z roku 1968. To bola okupácia, doba normalizácie. Teraz, vážení, aké nastoľovanie poriadku? Parlament spočíva z ľudí, ktorí dostali plný a slobodný mandát. Pokiaľ neprekračovali žiadne, nikomu nič neublížili, tu sa neudiali žiadne krvavé scény, ani bitkárske, iba opozícia ostro kritizovala korupciu, to je celá vina. Píše sa tu teda kniha nejakej novej normalizácie, nového obnovenia alebo nastolenia poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky? Pôjdu sa likvidovať aj iné vymoženosti a slobody roku ´89? Ja chcem veriť, že takto si to koalícia vôbec neplánuje, že toto vôbec nie je váš zámer, respektíve nechce sa mi veriť, že by ste taký zámer mali. Čiže prečo toto nedorozumenie nevieme prekonať, prečo sa nesadne k rokovaciemu poriadku čiste z vecnej stránky?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, patríte medzi tých mladších zástupcov ľudu v tomto parlamente, mali by ste mať iste lepšiu pamäť ako my, čo sme v Národnej rade už druhé či ďalšie volebné obdobie. Hovorili ste o tom, že by bolo žiaduce, keby sme zákon, ktorý je o úprave rokovania tohto parlamentu, prijímali na základe širšej dohody, širšej spolupráce opozície a koalície. No ja si aj pri mojej mizernej pamäti spomínam, že pán predseda Národnej rady opozíciu vyzýval opakovane, niekoľkokrát, aby participovala na príprave rokovacieho poriadku. Myslím, že z rokovania predsedníctva vzišli, vzišla taká, tá výzva vyšla najmenej dvakrát, potom pri rokovaní v prvom čítaní vás tak isto prosil predseda Národnej rady, aby ste podali pozmeňovacie návrhy, konštruktívne rokovacie návrhy, aby ten rokovací poriadok naozaj bol kreovaný na základe spolupráce opozície a koalície.

    Bohužiaľ, z vaše strany boli iba nadávky, dehonestácia práce a, povedal by som, také nejaké paranoidné vnímanie fungovania parlamentu po prijatí novelizácie rokovacieho poriadku. No paranoja sa dá liečiť, ja dúfam, že nebudem musieť takto ďaleko zájsť. Ja verím a som presvedčený, že život ukáže, že tento rokovací poriadok bude fungovať tak ako doposiaľ, že tu bude pokoj, že tu bude, povedal by som, rovnako konštruktívna atmosféra, menej možno nadávok. A ak by sa ukázalo, ak by sa ukázalo, že ten rokovací poriadok má nejaké chyby, tak sme pripravení, samozrejme vecne, pragmaticky zmeniť ten rokovací poriadok tak, aby fungoval lepšie. Ale naozaj tie výroky, ktoré používate, pán Budaj, tie sú možno už za hranicou únosnosti a slušnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Pán Číž, ja by som chcel povedať, že my tu zastupujeme, áno, celonárodné záujmy, ale v prvom rade zastupujeme voličov. Ja som sa do parlamentu dostal vďaka tomu, že ma ľudia prekrúžkovali. Čiže ja cítim naozaj zodpovednosť voči tým ľuďom, ktorí si vybrali konkrétne moje meno a povedali, teba tam chceme mať. A ja tých ľudí relatívne poznám, lebo viem, ktorí tí ľudia sú, lebo sa pohybujem po Slovensku. A ja viem, čo oni odo mňa očakávajú, a ja teda ich tu zastupujem, ich hlas tu v Národnej rade, na základe ktorého som dostal mandát. A oni my hovoria veci a ja teraz keď vystupujem, ja si myslím, že moji voliči nie sú v rozpore s tým, čo som hovoril.

    A dobre chápem, je to česť vystúpiť tam a ja k tomu aj tak pristupujem a naozaj nechcem to miesto dehonestovať. A ak hovorím nejakú esej, tak len preto, že to neviem možno povedať lepšie, a to pripúšťam, že sú tu veľkí rečníci, a ja som o tom aj hovoril. Ale keď hovoríme o tej cti a o tom, veľkosti tohto miesta, tak sa pozrime, koľko poslancov je tu v sále. A ja neviem ako vy, ale ja tu zažívam mnohokrát, keď tu rozprávame, že je to hrach na stenu. A teraz sa tu ideme baviť o veľkom celonárodnom mieste, v ktorom sa preberajú veci, a teraz ja to tu nezažívam, že teraz akože, keď by som prišiel s nejakou témou, že zrazu sem nastúpi celý poslanecký klub SMER-u, SNS a MOST-u – HÍD a ide si vypočuť mega odbornú debatu.

  • Výkriky z pléna.

  • Áno, áno ja teraz nepočítam počty.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Môžem vás poprosiť, páni.

  • Ale to chcem povedať, že buď som, ja takú odbornú reč som nemal, ale myslím, že sú tu poslanci, ktorí vedia povedať naozaj veľmi odbornú reč, ale nevidím, že by sa to tu naplnilo na to, na ich reč, na počúvanie teraz, áno, tak toto je človek, hovorí o celonárodných záujmoch, a preto tu budeme všetci alebo teda väčšina a vypočujeme si to, lebo toto má dopad na Slovensko. Takže ako ten argument, ktorý ste spomenuli, neviem, mne to tu úplne nesedí. To len úprimne vám opäť komunikujem na rovinu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Milá kolegyňa, kolegovia, želám vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.