• Pekné ráno prajem, možno nás poctí návštevou aj pán minister, údajne je tu.

    Takže, vážené... A poslankyne sú tu neni... Vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Antal, Bagačka, Blanár, Gröhling, Chudík, Kubánek, Macháčková, Matovič, Schlosár a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Edita Pfundtner.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 251 a spoločná správa výborov má tlač 251a.

    Prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpáda Érseka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení páni kolegovia, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona je vypracovaný z dôvodu potreby zavedenia nových sankcií v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 215 /2120 z 25. novembra 2015.

    Návrh zákona ďalej upravuje vybrané ustanovenie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorá, ktorých úprava vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom predmetných úprav je tiež posilniť postavenie vlastníkov nehnuteľností v súvislosti s nútene obmedzených využitiach a zvýšiť efektívnosť regulácie trhu elektronických komunikácií. Po dnešnom oboznámení so spoločnou správou gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti súhlasíme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, v ktorých gestorský výbor odporúča schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 251), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon (tlač 251), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 20. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 95 zo 16. novembra 2016 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 57 z 10. novembra 2016.

    IV. V bode č. IV sa nachádzajú dva body, ktoré vyplynuli z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III, a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 74 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem týmto pádom... Vyhlasujem rozpravu za skončenú a tým pádom nemusí navrhovateľ nič, spravodajca nič. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 240, spoločná správa výborov má tlač 240a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa článok, zákon č. 524/2009 Z. z. o doprave na dráhach a v znení neskorších predpisov.

    Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transportuje smernica Komisie 2016/882 Európskej únie z 1. júna 2016, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/EÚ, pokiaľ ide o jazykové požiadavky, ktorej transpozičná lehota je 1. júla 2016.

    Transpozíciou predmetnej smernice sa zmierňuje požiadavka na úroveň jazykových znalostí pre rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej prechodovej, prechodovej stanice susedného členského štátu za predpokladu zavedenia dostatočných opatrení na zabezpečenie komunikácie medzi dotknutými rušňovodičmi a manažérom infraštruktúry.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh nebude mať žiadny dopad ani vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého zákona.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Tiborovi Jančulovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 240), v druhom čítaní.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 284 z 20. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorským výborom v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor národnej republiky Slovenskej republiky uznesením č. 94 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 10. novembra 2016.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených bod pod bodom III z tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk k výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 240) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 73 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj po dohode s ministerstvom dopravy predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Magdalény Kocianovej a Karola Farkašovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších prepisov (tlač 240).

    1. V čl. I na začiatok sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    1. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý znie:

    "§ 21a

    Ak sa jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme vzťahuje na medzinárodnú osobnú železničnú dopravu medzi miestom odchodu a miestom určenia vlaku na území Slovenskej republiky, môže byť pre navrhovanú novú službu medzinárodnej železničnej dopravy právo prístupu železničného podniku k tejto časti železničnej infraštruktúry obmedzené, ak má táto nová služba medzinárodnej železničnej dopravy závažný negatívny vplyv. 18a)

    Účastníkmi konania o obmedzení prístupu k železničnému podniku k železničným službám sú osoby, ktoré sú oprávnené podať regulačnému orgánu žiadosť podľa osobitného predpisu. 18b)

    V konaní o obmedzení prístupu železničného podniku k železničným službám regulačný orgán postupuje podľa osobitného predpisu. 18c)"

    Poznámky pod čiarou k odkazom 18a až 18c znejú:

    18a) Čl. 13 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 869/2014 z 11. augusta 2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy (Ú. v. v EÚ L 239, 12. 8. 2014).

    18b) Čl. 5 a 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 869/2014.

    18c) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 869/2014.

    2. V článku..., v § 37 sa ods. 1 dopĺňa písm. l), ktoré znie:

    "l) je regulačným orgánom, ktorý rozhoduje v konaní podľa osobitného predpisu. 24a)"

    Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:

    "24a) Čl. 9 a 15 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 869/2014."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Uvedené odôvodňujeme tým, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) o nových službách osobnej železničnej dopravy sa uplatňuje od 16. júna 2015. Na základe tohto nariadenia boli v Dopravnom úrade Slovenskej republiky spresnené kompetencie súvisiace s posudzovaním tzv. skúšky základného účelu a tzv. skúšky hospodárskej rovnováhy. Z dôvodu spresnenia podmienok, ako aj procesného postupu uplatňovania dotknutých kompetencií je nevyhnutné, aby tieto boli uvedené aj vo vymedzení kompetencií Dopravného úradu Slovenskej republiky v tomto zákone.

    V Slovenskej republike sa časť ustanovení tohto vykonávacieho nariadenia ustanovujúca kompetencie Dopravného úradu uplatňujú od roku 2009, kedy bolo zákonom rozhodnuté o možnosti obmedzenia práva prístupu k železničnej infraštruktúre v prípade služieb medzinárodnej osobnej železničnej dopravy medzi miestom odchodu a miestom určenia, na ktoré sa vzťahuje jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme. Z dôvodu spresnenia podmienok procesného postupu pri aplikácii uvedených ustanovení je užitočné, aby predmetné rozhodnutie bolo výslovne deklarované v tomto zákone.

    2. V článku I bode 1 sa doterajší text § 46e označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie:

    "(2) Konania regulačného orgánu podľa § 37 odsek 1 písm. l) začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2016 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. januára 2017."

    3. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon Slovenskej Národnej rady č. 513/2009 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona z roku 2016 sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 38 ods. 2 sa vypúšťajú slová "so sídlom v inom členskom štáte". Uvedené odôvodňujeme tým, že ustanovenie upravuje z dôvodu možnosti regulačného orgánu obmedziť prístup k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry aj železničnému podniku, ktorý má sídlo v Slovenskej republike a má záujem prevádzkovať medzinárodnú osobnú železničnú dopravu."

    2. V § 39 ods. 1 znie:

    "(1) Regulačný orgán môže na žiadosť osôb uvedených v osobitnom predpise 14a) v medzinárodnej osobnej doprave obmedziť prístup železničného podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry v súvislosti s prístupom na železničnú infraštruktúru, medzi miestom odchodu vlakov a miestom určenia vlaku na území Slovenskej republiky, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry vzťahuje zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme. Regulačný orgán v konaní rozhoduje, či sa prístup železničnému podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry poskytne, upraví, poskytne za určitých podmienok alebo prístup odmietne. 14b)"

    Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú:

    "14a) Čl. 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 869/2014 z 11. augusta 2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy Ú. v. v EÚ L 239, 12. 8. 2014.

    14b) Vykonávacie nariadenie Európskej únie č. 869/2014."

    Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového článku sa vykoná úprava názvu zákona.

    Toto ustanovenie odôvodňujeme v nadväznosti, nadväzuje teda na úpravu spresnenia kompetencie regulačného orgánu.

    Cieľom tohto návrhu je upraviť kompetencie Dopravného podniku vzhľadom na navrhovanú úpravu o doprave na dráhach, ako aj dosiahnutie súladu medzi právnou úpravou dotknutého zákona z roku 2009 s novšou úpravou vychádzajúcou zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 213/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, podrobnejšie upravenou vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 869/2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy. Aktuálne znenie § 39 ods. 1 zákona je v niektorých častiach prekonané novou právnou úpravou, keďže najmä vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 869/2014 o nových službách osobnej železničnej dopravy spresňuje postup konania pred regulačným orgánom a rozširuje počet subjektov oprávnených iniciovať takéto konanie. Súčasne je aktuálne znenie § 39 ods. 1 zákona svojou povahou diskriminačné, nakoľko umožňuje v správnom konaní rozhodnúť o obmedzení prístupu k železničnej infraštruktúre iba vo vzťahu k dopravcom so sídlom v inom členskom štáte. Zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie patrí medzi základné zásady práva Európskej únie. Vyžaduje sa, aby v porovnateľných situáciách sa nezaobchádzalo rozdielne a aby sa v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Rozdiel v zaobchádzaní v tomto prípade nie je objektívne odôvodnený.

    3. V § 39 odsek 2, 5, a 7 sa vypúšťajú slová "so sídlom v inom členskom štáte".

    Odôvodňujeme to tým, že ustanovenie upravuje z dôvodu možnosti regulačného orgánu obmedziť prístup k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry aj železničnému podniku, ktorý má sídlo v Slovenskej republike a má záujem prevádzkovať medzinárodnú osobnú železničnú dopravu.

    4. V § 39 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:

    "(7) Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa ods. 4 aj v prípade, ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedenia vlaku do takej miery, že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku rovnováhu o zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme."

    Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.

    Uvedené ustanovenie, teda odôvodňujeme to tým, že uvedené ustanovenie sa zavádza z dôvodu zabránenia špekuláciám pri zavádzaní nových dopravných služieb. V praxi môže dôjsť k situácii, že dopravca sa bude snažiť vyhnúť posudzovaniu novej dopravnej služby v rámci analýzy hospodárskej rovnováhy tak, že požiada o trasu vlaku v čase, keď nie je z pohľadu existujúcej verejnosti až tak atraktívny. V prípade, ak aj dôjde k analýze hospodárskej rovnováhy, táto by ukázala, že nová dopravná služba nemá alebo má len minimálny vplyv na zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme. Nová dopravná služba by tak bola zavedená, avšak pri zmene grafikonu si dopravca vyžiada, požiada o trasu vlaku v úplne inom, atraktívnejšom čase, ktorý by pri prípadnom prvom posudzovaní novej dopravnej služby mal pravdepodobne zásadný dopad na zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme. Podľa súčasnej právnej úpravy by už nešlo o vlak, ktorý by spadal pod analýzu hospodárskej rovnováhy. Ďalej.

    5. V § 39 odsek 5 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 8".

    Toto je len legislatívno-technická zmena.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci aj po dohode teda s ministerstvom dopravy, ako som hovoril na začiatku, vás poprosíme o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie.

    Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste oznámili termín hlasovania.

  • Termín hlasovania by mal byť zajtra o 11.00 hod.

  • Minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci! Pán poslanec Kollár.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o Európskom príkaze na zablokovanie účtov (tlač 307). Podpredsedníčka vlády Lucia Žitňanská, ktorá návrh vlády už uviedla, požiadala o ospravedlnenie z dôvodu choroby, zastúpi ju minister dopravy Árpád Ersék, ktorého prosím... A vlastne úvodné slovo bolo.

    Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 307.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, teda aby som ako spravodajca v prvom čítaní vystúpil k vládnemu návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o..., č. 71 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registru trestov v znení neskorších predpisov (tlač č. 307).

    Návrh zákona spĺňa po formálnej stánky predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí uviedol, navrhol, aby sa tento vládny návrh zákona prerokoval v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, že by výbory prerokovali tento návrh zákona do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dovoľte mi iba pripomenúť, že ide o zavedenie právnej úpravy, ktorá je nevyhnutná pre riadnu aplikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 655 z roku 2014. Ide o európsky príkaz na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občiansko-právnych a obchodných veciach.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného, už uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechcete zaujať za pani ministerku stanovisko? Ďakujem.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja iba navrhnem, aby sme o tomto vládnom návrhu zákona hlasovali v utorok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej vás chcem informovať, že nasledujúcim bodom by mal byť návrh poslancov Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovatelia, pardon, z dôvodu choroby požiadali o preloženie prerokovania návrhu na 6. decembra 2016. Je všeobecný súhlas? Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz malo nasledovať rokovanie o dvoch vládnych návrhoch zákonov, ktoré v Národnej rade predkladá minister zdravotníctva. Keďže gestorský výbor pre zdravotníctvo prerušil rokovanie, tieto body prerokujeme tento týždeň v stredu 30. novembra o 14.00 hod.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 233, spoločná správa výborov má tlač 233a.

    Prosím ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona odôvodnila, a zároveň, pokiaľ mám dobré informácie, tak by som jej chcel zaželať k narodeninám všetko najlepšie.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, veľmi pekne ďakujem za blahoželanie. Ani som nešípila, že dnes v čase mojich narodenín budem predkladať nejaký zákon, keďže je to druhé čítanie, dúfam, že sa nám to podarí úspešne zvládnuť ako darček k mojim narodeninám.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja sa ospravedlňujem, že som takáto troška indisponovaná, ale už ôsmy deň doma som ležala s virózou, ale dúfam, že to už bude lepšie.

    Takže poďme k návrhu tohto zákona. Primárnym cieľom tohto predloženého návrhu zákona bolo predovšetkým ustanoviť možnosť použitia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v rámci úsilia o znižovanie plytvania potravinami.

    V návrhu zákona sú stanovené podmienky, za akých je možné potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti darovať charitatívnym organizáciám tak, aby bola zachovaná ich bezpečnosť a spotrebiteľ bol ochránený. Preto sa ako predkladateľka ani nestotožňujem s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Mareka Krajčího, ktorý ho predložil vo výbore pre zdravotníctvo a cieľom ktorého je, aby charitatívne organizácie mohli potraviny po dátume najneskoršej spotreby distribuovať aj bez povinnosti registrovať sa ako potravinársky podnik. Domnievam sa, že túto problematiku bude v prípade potreby vhodnejšie prediskutovať v rozprave, ako rozoberať v rámci tohto úvodného slova.

    Novela zákona tiež myslí na to, aby tieto potraviny boli poskytované skutočne bezodplatne, keďže ich konečným príjemcom budú osoby, ktoré žijú na hranici biedy a nedokážu si z vlastných prostriedkov potraviny kúpiť. Na základe stanoviska Európskej komisie sa z § 12a v tejto novele vypúšťa požiadavka na zverejňovanie percentuálneho podielu z obratu predaja potravín vyrobených na Slovensku. Cieľ, ktorý bol pôvodne sledovaný týmto ustanovením, sa väčšina dotknutých obchodov zaviazala plniť na základe dobrovoľnosti. Niekoľko ustanovení predloženej novely sa dotýka aj takej citlivej otázky, ako je označovanie potravín, čo úzko súvisí so zabezpečením ochrany spotrebiteľa.

    Predloženým návrhom zákona sa zároveň dopĺňa aj zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko aplikačná prax ukázala potrebu lepšieho identifikovania údajov o právnických a fyzických osobách v centrálnom registri hospodárskych zvierat, nakoľko v súčasnosti dochádza k neoprávnenému požiadaniu o dotácie. Z diskusie, ktorá odznela k predloženému návrhu v prvom čítaní, vzišiel vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a schválil sa pozmeňovací návrh, ktorým sa navrhujú určite zmeny. Jednak posilnia ochranu spotrebiteľa, a pritom zjednodušia označovanie potravín pre výrobcov malých množstiev potravín.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktami Európskej únie.

    Ja by som na záver tohto môjho krátkeho slova chcela poďakovať určite aj Simonovi Zsoltovi, ktorý pri prvom čítaní poukázal na niektoré chyby a nedostatky, ktoré boli v zákone, snažili sme sa ich odstrániť. Všetkým poslancom, ktorí boli v parlamentnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorí naozaj svojimi vecnými pripomienkami pomohli odstrániť niektoré negatíva, ktoré, ktoré sa tu dostali do tohto zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení veterinárnej starostlivosti na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 3, 4, 5, 8 až 14 a 16 až 29 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy 1, 2, 6, 7 a 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona o veterinárnej starostlivosť schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o potravinách v znení neskorších prepisov a o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie z 22. novembra 2016 pod číslom 52. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výboru Jána Kvorku predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu, do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky pani poslankyňa Eva Antošová, pán poslanec Marek Krajčí.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Nie je v sále.

    Pán poslanec Krajčí.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé panie poslankyne, páni poslanci, sme posledná z dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané. Zmeniť tento stav má novela predmetného zákona.

    Mám však otázku a spolu so mnou aj charitatívne organizácie na Slovensku, či umožní táto novela zákona, aby sa tieto potraviny dostali v núdzi ľuďom. Ako určite viete, na Slovensku žije 640-tisíc na hranici chudoby a podľa poslednej štatistiky až 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby, teda aj na potraviny. Iba v Bratislave žije asi 5-tisíc ľudí bez domova. Teraz bude oficiálne sčítanie, na ktorom sa podieľajú viaceré organizácie. Ja som tiež jeden z členov takejto, neziskového občianskeho združenia a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova.

    Túto pomoc realizujeme cez dobrovoľníkov. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12-tisíc eur. A z týchto prostriedkov varia a distribuujú ľuďom v núdzi, bezdomovcom domáce husté polievky a, a toto robia pravidelne už desať rokov. Vydávajú tieto potraviny priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce jedlo, nakoľko títo ľudia častokrát sú podvyživení. Tým pádom, žiaľ, pijú aj veľa alkoholických nápojov, rôznych pančovaných, a pokiaľ im človek dá večer jedlo, tak oni radi uprednostnia toto jedlo a tým pádom to riziko podchladenia v mrazivých nociach je, je nižšie. Tešili sme sa, že k týmto teplým polievkam, teda k týmto teplým jedlám budú môcť títo ľudia rozdávať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Ročne iba našich päť známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z čoho deklarujú, že väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.

    Nedávno som mal rozhovor s vedcom, ktorý sa zoberá kvalitou potravín, prof. Franzom Ulberthom, šéfom oddelenia Standards for Food Bioscience Inštitútu pre referencovanie materiálov a meraní pri Európskej komisii. Jedným z ich projektov bolo aj zamedzenie plytvaniu potravinami a edukácia európskeho obyvateľstva ohľadom rozdielneho prístupu k potravinám s dobou spotreby a dobou minimálnej trvanlivosti. Dovoľte aj mne, aby som jeden z tých materiálov vám ukázal.

  • Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.

  • V podstate je to takýto plagát, takýto poster, kde v podstate sa Európska komisia snaží edukovať obyvateľov Európskej únie, aký rozdiel je medzi potravinami, ktoré majú na balení uvedený dátum "spotrebujte do", a potom aký rozdiel sú potraviny, ktoré majú na balení uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Na tomto materiáli v podstate je napísané, že dátum minimálnej trvanlivosti nás informuje o kvalite potravín, kým dátum "spotrebujete do" nás informuje o bezpečnosti potravín. A tam je hlavný rozdiel. Potraviny "spotrebujete do" by sa nemali konzumovať po tomto dátume. Aj keď tá potravina vyzerá dobre a nepáchne. Na druhej strane, potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale môže táto potravina strácať na kvalite. Teda jednoducho povedané, dátum minimálnej trvanlivosti je v podstate dátum, kedy výrobca garantuje prvotriednu kvalitu týchto potravín.

    Tu treba podotknúť, že aj na Slovensku v tomto roku Asociácia slovenských spotrebiteľov dokázala, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si dokonca môžu zachovať aj svoju kvalitu, a to až tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní. Ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky. Podmienkou týchto výsledkov je však správne uskladnenie. To však by nemalo byť náročné, nakoľko tieto potraviny sa majú skladať pri izbovej teplote. Poškodiť by ich teda mohli iba extrémne výkyvy teplôt.

    Novela predmetného zákona umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu, ktorú im príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva úradne skontroluje, čo však znamená, že na charitatívne organizácie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, teda ten priestor musí byť aj špeciálne skolaudovaný, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. A pokiaľ by to nedôsledne robil, pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu, a to od sumy 100 eur.

    Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za, nazvime to teda neštandardný tovar, aj keď tie potraviny, trvanlivé potraviny bezprostredne po dátume minimálnej trvanlivosti by naozaj nemali byť inej kvality. Predpokladajme, že obchody, keďže ich musia sťahovať z predaja, v podstate hneď na nasledujúci deň alebo vo veľmi krátkom období ich budú dávať charitatívnym organizáciám, pretože, samozrejme, ich nebudú skladovať vo svojich priestoroch. Pokiaľ by sa taká charitatívne organizácia nenašla, tak osud týchto potravín je podobný ako v súčasnosti. A teda sa likvidujú, idú do kafilérií, v tom lepšom prípade sa používajú v živočíšnej výrobe.

    Takže táto potravina, ktorá sa ocitne v nejakej výdajni v tejto charitatívnej organizácii, má oproti obchodom a obchodníkom jeden vážny hendikep. Je po dátume minimálnej trvanlivosti, teda po dátume, ktorým výrobca garantuje prvotriedne kvality tejto potraviny, aj keď, ako to potvrdil aj profesor Franz Ulberth, ktorý sa v Európskej komisii zaoberá v podstate vedou na tieto účely, tieto potraviny sú ďalej bezpečné na konzumovanie, pokiaľ boli správne uskladňované. Čo to však znamená? Pokiaľ by inšpektor u takejto charity kontroloval takýto neštandardný tovar a nariadil by odobratie vzoriek a tie by náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od minimálne tisíc až do pol milióna eur a v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jedného, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 mil., minimálna pokuta, do 5 mil. eur.

    Pán štátny tajomník Csicsai na zdravotníckom výbore povedal, že charita bude predsa odoberať iba veľké palety, teda jednu šaržu výrobkov po dátume minimálne trvanlivosti, z ktorých si na vlastné náklady odoberie vzorku. Tak len pre vaše informácie, tie orientačné sumy sú nasledovné, čo som si ja zisťoval. Je to, samozrejme, orientačné, ja som to cez jedno laboratórium skúšal. Mikrobiologické vyšetrenie na konkrétny agens stojí od 45 do 50 eur, kontrola na toxíny 100 eur, senzorické vyšetrenie 30 eur. Áno, vyhadzujú sa niekedy aj, aj veľké palety týchto trvanlivých potravín s jednou šaržou. Avšak každému z nás je asi jasné, že vyhadzujú sa takisto menšie objemy týchto potravín, a dokonca to príde celkom logické, že predajňa akákoľvek nebude vyhadzovať stovky kusov jednej šarže, ale v podstate bude vyhadzovať to, čo sa nedopredalo, čo môžu byť desiatky kusov.

    Pokiaľ by si lokálne charitatívne organizácie vytvorili k takýmto obchodom vo svojom pôsobisku vzťah, mohlo by dôjsť k efektívnemu využitiu čo najväčšieho množstva týchto potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A takto by mohlo byť pomožené tisícom sociálne odkázaných ľudí.

    A z tohto dôvodu ja si myslím, že to, čo sme si všetci mysleli, že charitatívne organizácie budú od 1. 1. z našich predajní odoberať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a pomáhať nimi núdznym, bolo podľa mňa naivné. Všetko svedčí v prospech tézy, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je jeho úlohou chrániť spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ má dostať všetky potrebné informácie, nemá byť klamaný a nesmú mu byť distribuované zdraviu škodlivé potraviny. Podľa nášho názoru to všetko bude charita splňovať, aj keby nebola registrovaná. V prípade, že charita bude distribuovať iba trvanlivé potraviny s dobou minimálnej trvanlivosti alebo teda tieto potraviny po ich, bezprostredne po skončení ich doby. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. A to by bolo treba zabezpečiť a toto by určite charitatívne organizácie informovali týmto spôsobom.

    Ešte raz chcem podotknúť, že potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sú suché, konzervované, trvanlivé potraviny, ktoré sú skladované pri izbovej teplote, kde po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedochádza k bezpečnostným rizikám. Teda potraviny sú bezpečné. Môžu len strácať niektoré kvalitatívne vlastnosti. Charita môže distribúciou trvanlivých potravín robiť osvetovú činnosť, pri ktorej bude vysvetľovať rozdiel medzi rizikovými potravinami a nerizikovými potravinami. Takýmto spôsobom môže prispievať k zlepšeniu informovanosti o potravinách. Je chybou ministerstva, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi kategóriou potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze a sú označené termínom "spotrebujte do", a trvanlivými potravinami, ktoré sú označené "doba minimálnej trvanlivosti". Tento fakt vlastne potvrdzuje aj tá štatistika, ktorú asi nevidíte, lebo je to príliš malé, ale tuná je otázka, ktorú Európsky štatistický úrad skúmal, a bola položená: "Čo si myslíte, čo znamená minimálna trvanlivosti na potravinovom výrobku?" Tak správnu odpoveď, že potraviny sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale už nemusia byť v najlepšej kvalite, uviedlo 47 % Európanov, ale len 38% Slovákov. To znamená len 38 % ľudí na Slovensku má správne informácie o týchto potravinách. Každý spotrebiteľ má vlastnú zodpovednosť za konzumáciu potravín. A toto by som rád podotkol, že ďaleko väčšie riziko u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, že pokiaľ nie sú dobre skladované alebo prevážané, tak u nich môže dôjsť k pokazeniu, aj keď sú v rámci doby spotreby, ktorú garantuje výrobca. Spotrebiteľ sa má vždy rozhodovať na základe zrakového a čuchového vnímania. Pri trvanlivých potravinách je riziko ďaleko nižšie, aj keď sú po dobe dátumu minimálnej trvanlivosti.

    A teraz by som sa chcel vlastne dostať k tým riešeniam, ktoré navrhol aj môj pozmeňovací, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prešiel výborom pre zdravotníctvo, avšak gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába iba s trvanlivými potravinami. Túto legislatívu si osvojili do svojich zákonov aj niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia alebo Taliansko. To dokonca v zmysle ich právneho poriadku charitu považuje za koncového spotrebiteľa. Teda vzťah medzi donorom a charitou je rovnaký ako medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ja si myslím, že momentálny zákon, tak ako je predložený, a teda snaha nášho ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti je neopodstatnená a kontraproduktívna, nakoľko touto právnou úpravou sa v našej krajine nič nezmení a zamýšľaná pomoc núdznym sa nebude realizovať.

    Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc ľuďom v núdzi. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerka, ja by som sa chcel opýtať, že či bolo k pripomienkovaniu tohto zákona pozvané, či boli pozvané aj tieto organizácie, teda charitatívne organizácie, ktoré majú následne realizovať túto pomoc núdznym ľuďom. Pretože ja som naozaj hovoril s niektorými a so, s najznámejšími, a oni mi toto nepotvrdili.

    Takže na záver by som chcel ešte povedať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je teda odporučený, aby nebol schválený, umožňuje existenciu charitatívnych organizácií, ktoré môžu nakladať s potravinami aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bez výdajne. Toto je ďalšia z vecí, ktorú, ja sa priznám, mierne nerozumiem, že prečo musia charitatívne organizácie, pokiaľ by chceli pomáhať týmito potravinami núdznym ľuďom, mať otvorenú výdajňu. Je to podľa mňa obrovská byrokracia a v podstate až znemožnenie, aby mohli pomáhať. Pretože toto dokáže len časť tých organizácií, ktoré sú zamerané naozaj na pomoc núdznym, realizovať.

    V tom mojom pozmeňujúcom návrhu iba tieto organizácie by nemuseli byť registrované. Pokiaľ by organizácia sa rozhodla, že chce mať takúto výdajňu pre núdznych ľudí, tak v tom prípade si aj ja myslím, že nech je táto výdajňa registrovaná, nakoľko tam naozaj môže dochádzať aj k tomu, že tie potraviny možno budú trošku dlhšie na sklade tejto výdajne, možno sa nepodarí ich okamžite všetky vydať. Čo však, ešte raz opakujem, pri organizáciách, ktoré tie potraviny zoberú a priamo vydávajú v teréne, takéto niečo nehrozí. Pokiaľ my dávame jedlo núdznym ľuďom, tak nikdy nám nezvýšilo. Vždycky eventuálne si zoberú dvakrát.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou v mene núdznych ľudí a charitatívnych organizácií, ktoré im chcú pomáhať. Prosím, podporte buď môj pozmeňujúci návrh, alebo dopracujme túto legislatívu tak, aby to v našej krajine bolo možné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Janckulík, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ktorej zároveň gratulujem k narodeninám, chcel by som podporiť tento pozmeňujúci návrh kolegu Krajčího, pretože keď sa už konečne prijíma tento zákon, ktorý by umožňoval prerozdelenie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám, čo som veľmi uvítal, odstráňme, prosím, aj zásadné prekážky, ktoré by bránili jeho reálnemu uplatňovaniu v praxi, aby sme nedospeli do štádia, že máme zákon, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale v praxi sa uplatniť dá len ťažko.

    Od mnohých ľudí, ktorí majú skúsenosti s usporiadavaním rôznych charitatívnych podujatí pre sociálne slabších, ale aj dobrovoľníckych akcií pre deti napríklad, počúvam, že takto nastavený zákon, ako máme u nás, ktorý podporuje nehorázne plytvanie s potravinami a je doslova až neľudský. A toto si nielenže nemôžeme dovoliť, ale ani nesmieme. Treba neustále zdôrazňovať, že by sa prerozdeľovali iba trvanlivé potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, bežné základné potraviny, napríklad ryža, cestoviny, čaje, múka, cukor a tak ďalej, ktoré keď sú štandardne skladované, čiže netreba na to zisťovať žiadne obzvlášť špeciálne podmienky, a ak nemajú nejak porušený obal, tak s tým nie je žiadny problém, čo sa týka nejakých zdravotných rizík. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva takéto potraviny. Aj teraz každý nesieme vlastnú zodpovednosť za to, že skonzumujeme napríklad pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia, keď ich v domácich podmienkach alebo pri prevoze z obchodu zle uskladníme, tak môže dôjsť k pokazeniu, i keď výrobca tam garantuje istú dobu spotreby, ale, samozrejme, vieme si to odkontrolovať pohľadom alebo čuchom. To sú základné veci. Často ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegovi Krajčímu za jeho príspevok a za jeho snahu robiť pre, urobiť niečo pre ľudí v núdzi a oceňujem ministerstvo a pani ministerku za to, že, že naozaj sa snaží urobiť všetko pre ochranu zdravia nášho národa. To je, to je priorita, tomu chápem, toho, tomu rozumiem.

    Len chcem vás naozaj poprosiť, pani ministerka, aj poslancov, aby sme si práve možno aj v tomto adventnom čase uvedomili, ako je potrebné pomôcť rodinám v núdzi, nesťažovať zbytočne a nepridávať bremená charitatívnym organizáciám, ktoré sú overené. Oni sú overené, majú za sebou desaťročia práce. Netreba pridávať bremená ďalšie byrokratické na to, aby mohli robiť nejaký úkon pre rodiny v núdzi. Zvlášť sa prihováram aj kvôli jednorodičovským rodinám, ktoré majú naozaj malý finančný príjem, málo prostriedkov a každá trvanlivá potravina, ktorú dostanú, im pomôže. Pripomínam opäť, že práve v tomto adventnom čase, predvianočnom čase tieto rodiny dostávajú rôzne dary v podobe trvanlivých potravín, takže vyzývam pani ministerku, vyzývam poslancov, pomôžme tomu aj legislatívne, aby táto charita sa mohla ďalej realizovať v prospech rodín v núdzi.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Vašečka, s faktickou nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi pánovi poslancovi Krajčímu za jeho príspevok, v ktorom vidieť to, že je veľmi dlhý čas činný v tejto oblasti, kde sa pomáha ľuďom, kde sa rozvíjajú rôzne sociálne aktivity. Ja by som ho len doplnil.

    Jeden môj sused je riaditeľom diecéznej charity v Žiline a tiež hovorí, že mnohokrát tá snaha o určitú takú prísnosť a dôslednosť v niektorých tých predpisoch spôsobuje, že ľudia, ktorí žijú naozaj v hrozných podmienkach zdravotných, hygienických a tak ďalej, tak ak im chceme zlepšiť život, tak zrazu sa vyžadujú podmienky, ktoré sú kdesi na úplne opačnom spektre, absolútna nejaká zdravotná nezávadnosť, sterilita a tak ďalej a je to vlastne problém. Čiže myslím si, že treba sa pozerať aj na tú prax, v ktorej pán poslanec Krajči má bohatú skúsenosť a mnohí ďalší ľudia, a skúsiť nájsť riešenie, ktoré je dostatočne bezpečné a zároveň ale výrazne zlepšuje kvalitu života tých ľudí, ktorým je táto pomoc určená.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciami na faktické, pán poslanec? Nie, nie je tomu tak. A pani poslankyňa Antošová, viem, že už stratila poradie a nenachádza sa v miestnosti. Dobre, takže ústnu časť rozpravy považujeme za skončenú. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Simon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, všetko najlepšie k vaším narodeninám. A dúfam, že čoskoro uzdraviete a budete pracovať príjemne, pretože na tom ministerstve je naozaj veľa práce.

    Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som sa poďakoval vám aj vaším kolegom za to, že z mojich pripomienok v prvom čítaní ste niektoré pripomienky zapracovali do zákona. Osobitne ďakujem za to, že označovanie zloženia pri nebalených a vážených výrobkoch zostanú zachované. Bolo by treba viac ešte dozrieť na to, aby to aj obchodníci v plnej miere robili, lebo to je ten parameter, na základe ktorého si spotrebiteľ môže urobiť odborný posudok, či cena zodpovedá tej kvalite, tak ako náš minister financií hovorí, že peniaze za kvalitu.

    Rovnako si myslím, že aj to riešenie, kde názorovo sa ešte líšime v tom, že teda riešenie tých malých prevádzok 15 ľudí a 700-tisíc euro, predložili ste pozmeňujúci návrh oproti tomu, čo bol. Ja osobne zdieľam názor, že by to malo byť ešte inakšie naformulované, ale možnože právne obstojí aj to, čo ministerstvo predložilo. Ukáže život, ale aj za tú zmenu, pani ministerka, musím povedať, že ďakujem. Je to krok k lepšiemu, nie pre mňa ako pre poslanca, ale pre tých malých výrobcov, ktorí pristupujú na slovenský trh, sú to pre slovenských výrobcov, aby sme aj týmto spôsobom vytvárali pre nich jednoduchšiu, pracovné miesta.

    Čo ale naďalej trápi, ten praktický pohľad na túto novelu, je zmena v § 11 písm. e) zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chcem povedať, že nikde v slovenskom právnom poriadku nie je zapísané a zadefinované, čo sú to vzájomne nezlučiteľné druhy výrobkov. Preto si myslím, že toto znenie bude vyvolávať mnoho problémov v praxi. Keďže je to zapracované do zákona o potravinách, tak všeobecne by sa to dalo vnímať, že nezlučiteľné druhy potravín. Ja chápem, lebo som sa pýtal odborníkov, prečo vznikol vôbec takýto návrh alebo takéto znenie. Vychádza z toho, že mnohí prepravcovia, hlavne z Poľska, dovážajú potraviny spolu s pneumatikami alebo s nejakým stavebným materiálom. Ja súhlasím s tým, že toto treba riešiť. Len to znenie alebo tá formulácia podľa mňa je nedostatočná a môže, môže vyvolávať pochybnosti.

    Preto ja som navrhoval vo výbore, aby k tomuto ustanoveniu bolo dané ministerstvu právomoc vydať všeobecný právny predpis, kde by to dopovedalo. Je mi to nesmierne ľúto, že poslanci z vládnej koalície túto snahu nepochopili, lebo keby ministerstvo dopovedalo, čo tým myslí, tak by to bolo oveľa lepšie. Ostatne by možno bolo lepšie, keby tá formulácia bola, že potraviny nie je možné spolu prepravovať s tovarom nepotravinárskeho charakteru. To by bolo jednoznačne definované, že máme nato, máme zato, aby s pneumatikami z Poľska nedovážali spolu mäso alebo mlieko, alebo iné výrobky. A že v tom aute majú byť potraviny alebo iný, iný tovar. Myslím si, že toto je ešte jeden taký bod, ktorý je veľmi citlivý.

    Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tomu, čo povedal kolega Krajčí. Kolegyne, kolegovia, sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, v orgáne, ktorý má zodpovedať za životy občanov tejto krajiny. Máme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť, aby sa tu ľudia cítili čo najlepšie a najkonformnejšie. A mám za to, že pri riešení tovaru, ktorý je, zostane na pultoch nepredaný po minimálnej dobe trvanlivosti, chceme riešiť humanitárnu pomoc alebo problém 600-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Vyzývam vás k tomu, aby ste sa k tomuto návrhu zákona a k riešeniu tovaru, či už sú to konzervy, cestoviny, múka alebo iné druhy tohto charakteru, ktoré spadajú do tejto kategórie, aby ste sa nesnažili nájsť riešenie a nezavádzali riešenie pre druhú kategóriu občanov v tejto krajine. Humanitárnu pomoc poskytuje v tejto krajine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostáva k rodinám, ktoré sú odkázané, tovar, také balíčky, ak ste mali možnosť vidieť aj v televíziách. Rozdávalo to kedysi ministerstvo pôdohospodárstva, potom za ministra Jahnátka sa to ukončilo, nepokračovalo sa, aj keď sme mali odsúhlasených 5 mil. eur, nepokračovalo sa v tom. Ja sám som prvýkrát to zavádzal, dostalo sa to k viac ako 420-tisíc ľuďom, táto humanitárna pomoc. Boli to potraviny, ktoré boli v kategórii v lehote minimálnej trvanlivosti, a každý, kto to dostal, mohol tento tovar použiť. Nebol to, nebola tá potravina, kde už výrobca negarantoval jeho kvalitu a bezpečnosť.

    Zavádzať do systému, že my chceme rozdať ten tovar, ktorý zostane v našich obchodných reťazcoch prebytočný, nepredaný. Zoberme si jednu konzervu, tá konzerva, tie konzervy viac-menej majú trvanlivosť tri roky. Chce mi niekto povedať, že tri roky nie je možné predať ten tovar v obchode? A tri roky a prvý deň to ideme rozdávať ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi preto, lebo táto krajina má taký systém, že z 5 mil. ľudí 600-tisíc žije na hranici chudoby, tak my im ideme tento tovar rozdávať.

    Chcem poukázať na druhý rozmer tohto, tohto prístupu. Tovar, ktorý je jeden deň po dobe minimálnej trvanlivosti v obchodnej sieti, keď ho ktokoľvek nájde, tak ho ideme postihovať miliónovou pokutou. Na druhý deň na základe toho istého zákona alebo v ten istý deň tovar po minimálnej dobe trvanlivosti na základe tohto istého zákona môže charitatívna organizácia rozdať tým, ktorí sú, žijú v chudobe a nemôžu si dovoliť takýto tovar, takéto jedlo si zaobstarať a kúpiť v obchode. Prosím, toto nie je s kostolným poriadkom. Naozaj zamyslite sa nad tým.

    Pán kolega Krajčí, ja súhlasím s tým, že keď tú konzervu nevedia predať, ale nevedia predať dva roky a jedenásť mesiacov, tak v tom dvanástom mesiaci nech to rozdajú tým, ktorí sú na to odkázaní. Tých 15-tisíc ton, ktoré ste tu spomenuli, my sme sa minule bavili tu a ja som sa nad tým tak hlbšie zamyslel a povedal som si, prečo táto, takéto množstvo vzniká na Slovensku, lebo to nie je úkaz v Nemecku, nie je to úkaz v Rakúsku, to je úkaz, ktorý je na Slovensku. Prečo tomu tak je?

    Je tomu tak, lebo v roku 2000, keď Slovenská republika vstúpila do OECD, tak bezbreho vpustila všetky obchodné reťazce na Slovensko. Však Bratislava má pomaly viac veľkoobchodných priestorov, obchodné centrá než samotná Viedeň, ktorá je násobne vyššia. V našich obchodoch veľakrát ten tovar nie je majetkom obchodu, ale dodávateľa. To znamená, sú preplnené. To je v poriadku, je tam väčšia ponuka pre zákazníka, ale tým pádom aj väčšie plytvanie. Ale to je, nie je chyba zákona o potravinách, to je chyba systému, ktorý sme tu dovolili, že máme jednoducho tých obchodov veľkých príliš veľa a potom predávajú ten tovar na komis, predávajú ho do posledného možného dňa. Tento zákon s týmto návrhom, musím povedať, že vyhovuje len obchodným systémom, obchodným reťazcom, pretože ony tú konzervu budú môcť predávať za plnú cenu do posledného dňa. Tri roky. Pýtam sa, tri roky - na tom pulte aj vzadu - nie je človek, ktorý to vie nájsť a vie pozrieť a dať ho dopredu? Nie je človek, ktorý by povedal, že tento tovar dáme do ponuky a zlacníme a predáme? Nie. Lebo keď ho zlacnia, tak na tom niekto prerobí. Keď zavedieme tento systém, tak celú tú ťarchu prehodíme na niekoho iného. Prehodíme na výrobcu, lebo obchodník na tom nestratí nič, a ľudí, vytvoríme kategórie, druhej kategórie, ktorým to dáme, aby si to, aby to zjedli.

    Preto by som vás chcel vyzvať, systém, ktorý dnes na Slovensku je a funguje, kde je to možné rozdať v lehote, by bolo treba rozšíriť pre všetky charity. Osobne si myslím, že riešenie, ktoré je na Slovensku, že potravinár, keď obchodné reťazce dajú tovar potravinárskej banke, potravinovej banke, tak vtedy si to môžu odpísať. Podľa usmernenia ministerstva, teda Finančnej správy alebo Finančného riaditeľstva.

    V tom, ja osobne si myslím, že to by malo platiť pre všetky charitatívne organizácie a áno, súhlasím s tým, čo povedal kolega Krajčí, že keď necháme tento systém v tej podobe, v akej je, tak ja môžem spávať kľudne, pretože nebudem mať ľudí druhej kategórie, ktorým tento tovar budeme rozdávať. Nebudeme rozdávať, lebo tento systém je len systémom preto, aby sme ho mali, ale nie preto, aby fungoval a niekomu pomohol. Lebo keby sme to rozšírili, že každá charita tak ako dnes môže sa zúčastniť a môže si zobrať ten tovar a môže to rozdať, tak v tej chvíli, a samozrejme, obchodník si to môže odpísať z nákladov, keď to urobí posledný týždeň ešte v lehote, keď výrobca garantuje jeho kvalitu a bezpečnosť, tak by sme tým ľuďom rozdali tovar, za ktorý sa nikto nemôže, nemusí hanbiť.

    Ale nazdávam sa, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zabezpečiť to, aby občania Slovenskej republiky mali prístup rovnako k potravinám a aj kvalite. Štát musí garantovať pre svojich občanov, že v predaji a v distribúcii budú potraviny, ktoré výrobca garantuje. My chceme zaviesť alebo je tu snaha zaviesť, kde už výrobca negarantuje jeho kvalitu, negarantuje ani jeho bezpečnosť, lebo nikto negarantuje, že či tie podmienky budú dodržané alebo boli dodržané za tie tri roky a v akom stave ten tovar prechádza, lebo obchodník nezodpovedá za ten tovar, keď to odovzdáva charite. Za to zodpovedá v konečnom dôsledku charita, keď to rozdá ľuďom. Ale my v Trestnom zákone máme trestnú zodpovednosť za to, keď niekto podá potravinu alebo predá, predá alebo dodá niekomu potravinu, ktorá mu spôsobí ujmu na zdraví. To znamená, že tento systém je chorý, pretože sa pozerá na veci len z titulu tohto zákona a nie systému ako takého, ktorý na Slovensku funguje, alebo v akom prostredí, v právnom prostredí sme. Ale nazdávam sa, že na tom už v tejto chvíli asi nič veľmi nezmeníme, takže musím povedať, že tak ako v prvom čítaní som upozornil na tieto veci, dnes som sa snažil rozšíriť tento uhol pohľadu tam, kde ministerstvo neakceptovalo alebo nereflektovalo na tie podnety, ktoré som namietal. Je to legitímne právo ministerstva, je to legitímne právo vládnej väčšiny, ale rovnako musím povedať, že je to aj legitímne poukázanie na to, že za celý tento systém, ktorý sa tu vytvorí, bude niesť v prvom rade vládna koalícia aj zodpovednosť pri jeho vykonávaní v praxi, a či vôbec ten zákon v tej podobe bude vykonateľný.

    Takže záverom opätovne dovoľte, aby som sa poďakoval za tie zmeny, ktoré ministerstvo zapracovalo, ktoré som povedal v prvom čítaní, no a dúfam i, že ministerstvo čoskoro príde na to, že tento systém je treba zmeniť, lebo nie je možné povedať, že tovar jeden deň po minimálnej dobe trvanlivosti v obchodnom reťazci postihujeme miliónovou pokutou a na druhý, a v ten istý deň, keď to niekto na základe toho istého zákona rozdá, tak to je v poriadku, pretože dávame tým, ktorí sú chudobní. Ale to, že tu máme tých 600-tisíc ľudí chudobných, za to nemôže ministerstvo pôdohospodárstva, ale to je systém chorý tak, ako je.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem. Ako dotiahli ste to ešte ďalej, ako som chcel ja pomáhať. Určite súhlasím.

    Jednu vec, čo by som ale chcel upozorniť, je, že ten zákon definuje, že za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti do ich odovzdania charitatívnej organizácie zodpovedá ten, kto jej ich poskytuje bezodplatným prevodom, čo znamená, že tá organizácia, ten obchodný reťazec buď ich dá, tie potraviny, keď chce si byť ako istý, predtým, ako dátum minimálnej trvanlivosti skončí, alebo keď ich dá aj po tomto dátume a tým pádom si ich bude môcť odpísať, tak vlastne garantuje za to, že tá potravina bola správne uskladnená a je teda v bezvadnom alebo teda bezpečnom stave.

    Tiež rozumiem, čo ste povedali o druhej kategórii, ale to som presne hovoril, že ten test Asociácie slovenských spotrebiteľov ukázal, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si môžu zachovať svoju kvalitu dokonca aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. A tu by som chcel len teda garantovať, že tie potraviny tým pádom boli rovnako kvalitné, ako, ako, ako do tohto dátumu, a ide nám tu predsa o to, aby sa nevyhadzovali dobré, kvalitné potraviny, ktoré sú vedecky bezpečné aj po tomto dátume, a mohli ich teda charitatívne organizácie použiť pre núdznych ľudí v našej krajine.

    Samozrejme, bolo by výborné, keby napríklad ako v Čechách bol i na týchto potravinách ďalší dátum a to je "dátum použiteľnosti do", vtedy by ten výrobca garantoval bezpečnosť použitia a to by, samozrejme, bolo tak či tak, taktiež vylepšenie v našom právnom poriadku.

    Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a ja len dúfam, že sa nám podarí nastaviť tento systém tak, aby núdzni ľudia v našej krajine mohli dostávať túto pomoc cez charitatívne organizácie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, čo sa týka tých miliónových pokút, tak jedno laické a jedno teda to druhé, politické očko mi minimálne v minulom volebnom období hovorilo, že tieto miliónové pokuty doteraz na Slovensku slúžili buď len na osobnú PR niekoho na ministerstve pôdohospodárstva, a v horšom prípade na konkurenčný boj medzi reťazcami, medzi tými reťazcami, ktorých vlastnia vplyvné skupiny, a medzi reťazce, ktorých vlastnia menej vplyvné skupiny alebo zahraničný vlastník.

    A druhá vec, pre mňa vysvetlenie pána kolegu Krajčího teraz v tej faktickej poznámke bolo dostačujúce, on nie je žiadnym agentom výrobcov potravín, rovnako ani pán Vašečka. Sú to ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť s fungovaním charity, a títo ľudia - a nielen oni, ale aj ich kolegovia, ktorí v charite naďalej pôsobia - hovoria, že takáto novela, resp. takýto pozmeňujúci návrh by charite pomohol.

    Preto by som im takúto iniciatívu nielenže nezazlieval, ale teda ja osobne tú iniciatívu aj podporím.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Snáď, pán kolega Krajčí, by som dopovedal, áno, jedna z tých chýb tohto návrhu zákona je aj to, že uvádza, že je ten tovar potrebný bezodkladne rozdať. Ale bezodkladne sú týždeň? Mesiac? Rok? Päť rokov? Koľko? Bezodkladne, keď sa k tomu dostanem? Keď ma to napadne? Jednoducho nie je tam ten dátum definovaný dokedy. To je ten jeden z tých dimenzií, ktoré mi tam prekáža.

    Na druhej strane ja chápem váš úmysel a viem s ním aj súhlasiť. Len chcem poukázať na to, že vytvárame systém, kde sú ľudia druhej kategórie, ktorí dostávajú iný druh tovaru. Charita by mala byť zapojená podľa mňa tak, ako je dneska aj potravinová banka, všetky charity by sa mali byť, mali mať tak zapojené do toho systému, ktorý je dnes, lebo dnes charita môže rozdávať tovar len do doby, teda do ukončenia dátumu minimálnej trvanlivosti. A s tým by som nemal žiadny problém, pokiaľ by to bolo. A osobne si myslím, že pri tej konzerve, ktorá má dobu minimálnej trvanlivosti tri roky, s úsmevom na tvári sa to dá zvládnuť, keď sa to chce. Ale keď sa nechce, tak sa hľadajú výhovorky.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som k prerokovanému návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím teraz predniesť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 233).

    V čl. 1 v 3. bode § 6 ods. 8 znie:

    "Výdajňa charitatívnej organizácie nesmie byť umiestnená v priestoroch a na plochách, ktoré:

    a) prevádzkovateľ vlastní,

    b) prevádzkovateľovi slúžia na účely výkonu jeho činnosti,

    c) prevádzkovateľ užíva alebo

    d) sú spojené s priestormi alebo plochami podľa písm. a) až podľa písm. c)."

    Odôvodnenie:

    Ustanovenie, ktorým sa ustanovujú priestory a plochy, v ktorých nemôže byť umiestnená výdajňa charitatívnej organizácie, sa spresňuje.

    V súvislosti s touto úpravou vynímam na osobitné hlasovanie bod 8 spoločnej správy. Žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

    To je všetko.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán Kvorka. Chcem sa opýtať, týmto považujeme teda rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, pani ministerka, či chcete mať záverečné slovo. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pardon, pardon, prepáčte, pani ministerka. Ja som si nevšimla kolegyne. Vy ste sa, pani poslankyňa Antošová, prihlásili s faktickou na pána poslanca Kvorku, je tomu tak? Prepáčte mi, prosím vás.

    Nech sa páči, máte slovo s faktickou, samozrejme.

  • Ja sa tiež ospravedlňujem, ďakujem pekne, pani ministerka, nebudem dlho hovoriť. Ja by som chcela na margo pána Kvorku v podstate povedať to, že ja ho chápem, prečo tento pozmeňovací návrh predkladá. Na výbore, kde sme v podstate spolu, sedíme na, alebo pracujeme na výbore, vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak sme mali dosť veľkú rozpravu k tomuto návrhu zákona a myslím si, že ešte teda budeme o tom, o tomto vašom návrhu diskutovať, ale zhrnula by som to v podstate asi tak, že v podstate, pán poslanec, zákon, ktorý predkladáme alebo teda ktorý predkladá pani ministerka, má už v sebe zahrnutý cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosť potravín. Hovoríme tu stále o nejakej prvej a druhej kategórii ľudí. Hovoríme tu o spôsobe, ako rozdávať potraviny ľuďom, ktorí v podstate to od nás potrebujú, a chceme to tak robiť a spomíname tu veľmi často charitatívne organizácie. Treba si však uvedomiť, že, a chápem vás aj podporujem tento váš návrh, pretože charitatívna organizácia v podstate, musíme si uvedomiť, nie je konečným spotrebiteľom a musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich, k ich poškodeniu, ale hlavne aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života ľudí, ktorí tieto potraviny dostanú.

    Preto sa aj hovorilo správne, že musia byť zaregistrované, nedá sa tomu vyhnúť, pretože, poviem to tak, keď sa nič nedeje, tak je všetko v poriadku. Keď však nastane nejaký problém, že sa nám rodina otrávi alebo teda je chorá, ochorie na salmonelózu alebo sa niečo stane, tak potom sa hľadá vinník. Preto si myslím, že hlavné princípy, a to sú tri princípy, ktoré tu musíme dodržať. Aj pri tom vašom pozmeňovacom návrhu som to tak pochopila, že musia byť zachované, musí byť zachovaná kvalitná preprava...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kvorka, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, nie je tomu tak.

    Ešte raz sa, pani ministerka, ospravedlňujem za zmätok, týmto považujeme rozpravu za skončenú a teraz máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, ešte raz sa ospravedlňujem za takú tú moju menšiu indispozíciu. Je to v mojom záverečnom slove asi na čo reagovať.

    V prvom rade by som chcela reakciu na pána Mareka Krajčího. Musím povedať, že spomínali ste tu nariadenie Európskej únie 852 z roku 2004 o hygiene potravín, kde je základným cieľom nových, všeobecných a osobitných hygienických predpisov, je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín. Na zabezpečenie tejto bezpečnosti potravín od miesta prvovýroby až po uvedenie na trh alebo vývoz a vrátane nich je potrebný integrovaný prístup. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci potravinového reťazca by mal zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín až po konečného spotrebiteľa.

    Na základe uvedeného charitatívna organizácia je len ďalším článkom v rámci tohto integrovaného procesu a prístupu, keďže nie je konečným spotrebiteľom, tak ako to pani poslankyňa Antošová, to pred chvíľou povedala, musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich poškodeniu, resp. k ich znehodnoteniu, a to predovšetkým k narušeniu ich bezpečnosti. Veľkú úlohu tu taktiež zohráva zachovanie požiadaviek na skladovanie a prepravu. Rovnakú veľkú pozornosť je potrebné venovať taktiež hygiene prostredia, kde sa tieto potraviny rozdávajú konečným spotrebiteľom. Tiež pracovníci charitatívnej organizácie pri výdaji potravín by mali spĺňať zdravotné kritériá pre manipuláciu s potravinami. Je tu povedané v tomto nariadení, že tieto požiadavky by si mali uplatňovať len podniky, ktorých koncepcia zahŕňa určitú kontinuitu činnosti a určitý stupeň organizácie.

    Už tým, že charitatívne organizácie sú zriaďované podľa našich zákonných predpisov, majú určitý stupeň organizácie. Taktiež nie sú zriaďované príležitostne, ale svoju činnosť vyvíjajú cielene, kontinuálne napĺňajú aj toto kritérium nariadenia. Rovnako nariadenie Európskej únie 178/2002 o bezpečnosti potravín upravuje požiadavky na potraviny tak, aby bola zaistená bezpečnosť potravín. Je preto nevyhnutné nepretržite posudzovať všetky aspekty reťazca, výrobu potravín, výrobou potravín počnúc vrátane prvovýroby a výroby a výroby krmív pre zvieratá až po predaj alebo dodávku potravín spotrebiteľovi, pretože každý prvok môže mať potenciálny dopad na bezpečnosť potravín. V predslove tohto nariadenia sa konštatuje, že bezpečnosť potravín a ochrana záujmov spotrebiteľa čoraz viac zaujíma širokú verejnosť, nevládne organizácie, profesionálne združenia, medzinárodných obchodných partnerov aj obchodné organizácie, preto je potrebné zaistiť, aby bola zabezpečená dôvera spotrebiteľa a dôvera obchodných partnerov prostredníctvom otvoreného, transparentného vypracovania potravinového práva a prostredníctvom štátnych orgánov, ktoré prijímajú patričné kroky, aby bola verejnosť informovaná, a ak sú dostatočné dôvody k obavám, že niektoré potraviny môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľa.

    Na základe uvedeného ich nemožno vyňať z kategórie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pretože každá manipulácia s potravinami, do ktorej patrí aj skladovanie, preprava a uchovávanie, si vyžaduje pozornosť zo strany príslušného subjektu tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu bezpečnosti potravín. Keďže táto novela rieši použitie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti všeobecne, nielen trvanlivých potravín s nízkou aktivitou vody, ktoré uvádzate vo vašom stanovisku, je potrebné v záujme ochrany zdravia týchto spotrebiteľov postupovať so zvýšenou pozornosťou.

    Ja by som chcela uviesť na záver takéhoto môjho preslovu, jeden príklad, ktorý, myslím, že hovorí ohľadom bezpečnosti potravín za všetko. Slovenská republika mala prísnejšie pravidlá pri internetovom predaji potravín, prísnejšie ako Európa, pretože Európa v tomto predaji cez internet bola veľmi liberálna. Na základe veľmi nepríjemných skúseností, ktoré boli v iných členských štátoch, Európska únia a jednotlivé členské krajiny sa dotazujú na slovenský prístup a prichádzali sa na slovenský prístup, čiže sa upúšťa od liberalizácie. Ja si myslím, že toto je cesta, ktorou vieme ochrániť spotrebiteľa, a to je jedno, či to bude spotrebiteľ, ktorý je v núdzi, alebo spotrebiteľ, ktorý si to môže dovoliť.

    K vašej poznámke alebo možnože požiadavke, či sme rokovali s charitatívnymi organizáciami, so Slovenskou katolíckou charitou pri príprave tohto zákona sa rokovalo. Čiže mám za to, že mali sme tam aj, možnože sa tvárite tak, ale boli účastní pri príprave tohto zákona a mali všetky možnosti nielen počas prípravy, ale aj, samozrejme, počas zverejnenia tohto zákona dať, dať pripomienky.

    K poznámke Simona Zsolta - a už tu nie je, ale predsa poviem - hovoril, že nebol spokojný s tým, ako sme vyriešili, že nie je možné potraviny nezlučiteľné mať v jednom priestore. V každom prípade to, čo tu spomínal, pneumatiky, benzín v kombinácii s ovocím a zeleninou a živými zvieratami, je, samozrejme, neprípustné, aby to tam bolo. Je veľmi ťažko nepotravinové výrobky definovať v nejednom nariadení. Určite je to na kontrole a na výkone kontroly, aby to posúdila na tvári miesta. Čiže ak máme Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá zistí takýto tovar a zistí, že nepotravinové výrobky sú nezlučiteľné s tými, ktoré sú na korbe trebárs auta, tak má na to plné právo, aby takéto potraviny zamietla.

    Ešte jednu takú malú poznámku k malým výrobcom. Ja myslím, že toto sme, hoci takú malú obavu, pán Simon Zsolt tu vzniesol, ale novela a pozmeňovací návrh rieši to veľmi elegantne, čiže týmito malými výrobcami a malými prevádzkami sme zahrnuli od pekárov až po všetkých, ktorí napr. na poľnohospodárskych podnikoch majú svoje výrobne a svoje pracovne, ktoré nepodliehajú takým prísnym reguliam, ako sú tu. Z mojej strany všetko.

    Ďakujem veľmi pekne, dúfam, že sa nám podarí tento zákon uviesť do života. Ešte raz, pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj my vám pekne ďakujeme, pani ministerka. Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu pána Kvorku, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Áno, je tomu tak. A zároveň by som vás chcela poprosiť, keby ste aj uviedli termín hlasovania.

  • Na najbližšom hlasovaní.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel v krátkosti pripomenúť, že tento zákon, ktorý prerokovávame, a budeme o ňom na najbližšom hlasovaní v utorok hlasovať, sa týka nás všetkých, a dá sa povedať, všetkých občanov v republike, pretože jedenie je to, čo každý potrebuje.

    Boli tu spomenuté v rozprave niektoré veci, ku ktorým by som chcel zaujať krátke stanovisko, pretože bol som aj oslovený ako spravodajca od niektorých organizácií s otázkami, ktoré sa týkali, poviem, aj finančných postihov, a k tomu je potrebné povedať asi toľko, že treba vychádzať zo štatistických údajov, ktoré, ktoré sa urobili u nás v republike. No a tie štatistické údaje na kontrolu potravín sú alarmujúce, pretože nachádzajú sa na pultoch zhnité ovocie, plesnivé mäso, múčne červy a tak ďalej a tak ďalej. V konečnom dôsledku musíme mať na pamäti, že toto je ohrozenie života a tu nie celkom je zabezpečená bezpečnosť potravín. Prečo to hovorím?

    Hovorím to preto, že podľa môjho názoru niektoré postihy, ktoré dostanú tieto reťazce alebo obchody, sklady, sú oprávnené, a je to potrebné tak riešiť, veď nedajbože nechceme sa dostať na základe niektorých vecí, kde sa opakovane zistilo, že porušujú niektoré, niektoré organizácie, toto, o čom hovorím, do voľajakej si karantény potom u nás atď. a nechcem o tom tuná ani hovoriť, pretože to si nikto z nás nepraje. Ale je potrebné spomenúť, že medzi tými previnilcami sú výrobcovia potravín, prepravcovia potravín, veľkosklady, malé predajne aj hypermarkety. Samozrejme, že sa to potom rieši tým spôsobom, ktorý som tuná spomínal, ale k tomu by som chcel povedať, že keď už prídeme k tým miliónovým pokutám, ktorými som ja bol oslovený, tak k nim prichádza len vo výnimočných prípadoch. To sú len výnimočné prípady, ktoré sa vyskytli na Slovensku, a majú jednoducho preventívny účinok, pretože si asi musia uvedomiť zodpovední pracovníci, ktorých sa to bezprostredne týka, že prečo asi došlo až k takému postihu, pretože bolo to opakovane, bolo to opakovane urobené.

    Viete, v živote plytváme vo veľkej miere s jedlom, vo veľkom štýle. Skončia v odpadkových košoch mnohé a veľké tony jedla. Bolo tu spomenuté v rozprave, že, že za minulý rok to bolo okolo 15-tisíc ton potravín, a k tomu bolo potrebné ozaj zamyslieť sa nad týmto všetkým a prijať novelu tohto zákona o potravinách, ktorá sa teraz tuná prejednáva, myslím si, že je to dobrá vec.

    Nemôžeme si zase to brať v tom ohľade, že tuná sa bude jednať o všetky, o všetky potraviny, ktoré sa nájdu na tom zozname, pretože sú rôzne spôsoby, ako k tomu dochádza, ale nebude to, že to, čo sa nájde po dobe minimálnej doby trvanlivosti alebo po dobe spotreby, čo sa tohto týka, že to všetko pôjde týmto spôsobom. Čiže má to ešte svoje niektoré ostatné state, ktoré si treba naštudovať. Myslím si, že sa odviedol kus roboty, debata k tomu bola aj na gestorskom výbore, aj, ako som povedal, individuálne pani ministerka ako predkladateľka tuná rokovala aj s organizáciami, čiže na záver by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán Kvorka. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte mi dovoľte, aby som aj ja zablahoželala pani ministerke k narodeninám. Musíte byť veľmi fajn dáma, niečo o tom viem, keďže aj ja mám dnes narodeniny, takže taká náhoda.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ja som sa nechcela pochváliť, to mal byť vtip, viete.

    Dobre, prejdeme k ďalšiemu bodu programu, a tým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 253 a spoločná správa výborov má tlač 253a.

    Poprosím teraz pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana, aby predmetný návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, predkladám ako iniciatívny materiál.

    Fond na podporu vzdelávania poskytuje ako neštátny účelový fond pôžičky študentom vysokých škôl a pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve.

    Základným problémom fondu pri poskytovaní pôžičiek je nedostatok finančných prostriedkov. Výšku disponibilných finančných prostriedkov negatívne ovplyvňujú viaceré ekonomické činitele.

    Navrhuje sa riešiť tento nedostatok dvoma nosnými zmenami, a to možnosťou fondu výlučne na účel poskytovania pôžičiek prijímať úvery z medzinárodných finančných inštitúcií a komerčných bank, možnosťou čerpať dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

    Novela tiež reflektuje požiadavky žiadateľov o pôžičku k podmienkam na poskytovanie pôžičiek, zvyšuje sa počet termínov na predkladanie žiadostí, zohľadňuje sa viac nepriaznivých sociálnych situácií a umožňuje sa aj odklad splátok študentom aj pedagógom v prípade nezamestnanosti.

    Rozširuje sa aj okruh oprávnených žiadateľov o vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, pričom všetci musia mať do 35 rokov v záujme zlepšenia ich sociálnej situácie.

    A týmto reagujeme aj na Bratislavskú deklaráciu mladých výskumníkov, kde v rámci slovenského predsedníctva mladí výskumníci hovorili na rôznych fórach o tom, že je potrebné zabezpečiť lepšie podmienky nielen na ich pracovnú, ale aj životnú kariéru. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie schváleného, schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán minister, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Kataríne Cséfalvayovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2016 č. 254 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 90 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 93 z 15. novembra 2016 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 35 z 10. novembra 2016 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 7 spoločne s odporúčaním ich schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 21. novembra 2016, č. 45. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.

    Pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Prosím, zaujmete miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja páni poslanci, za klub OĽANO pani poslankyňa Remišová, za SMER pán poslanec Ľubomír Petrák a sám za seba pán poslanec Miroslav Beblavý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Veronika Remišová, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým chceme znižovať percentuálnu sadzbu fondu. Prečo to chceme urobiť? Stretli sme sa k tejto téme aj s pánom ministrom, stretli sme sa aj s pánom riaditeľom fondu a diskutovali sme o tom, najprv teda o tom, prečo sa vlastne táto úroková sadzba zvyšuje, pretože jednak sa mení spôsob určenia úrokovej sadzby, čo je v poriadku, ale na druhej strane oproti minuloročnej sadzbe sa toto percento zvyšuje takmer o 300 %. To znamená, že ak bola úroková sadzby minulý rok 0,89 alebo 0,86, tak teraz bude 3 celé niečo, čo je obrovské zvýšenie oproti minulému roku.

    Aby som bola korektná, tak poviem, že chápem argumenty riaditeľa študentského fondu v tom, že na to, aby bol tento fond udržateľný, nemôže požičiavať peniaze za, dlhodobo za také nízke úrokové sadzby. Argumentoval teda najmä tým, že ak si chce fond udržať vyrovnané hospodárenie.

    Na druhej stane ja na to hovorím, že fond primárne nie je určený, nie je to nejaká zárobková pôžičková inštitúcia. Je to fond, ktorý zo svojej podstaty má podporovať sociálne slabých študentov alebo pedagógov. Čiže fond nemá zarábať, ale má podporovať študentov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť ubytovanie alebo platiť svoje štúdiá. No keď sa pozrieme na úrokové miery napríklad bánk, za čo požičiavajú banky hypotéky, tak hypotéky za pohybujú napríklad v priemere 1,49 %. Za toto percento banka dokáže požičať peniaze, dokáže si zaplatiť svoju, svoju prevádzku a ešte dokáže aj na tom zarobiť. Samozrejme, niečo iné sú hypotekárne úvery a niečo iné, niečo iné sú pôžičky, pôžičky študentom. Študent nie je z princípu bonitný klient. No na druhej strane je treba povedať, že tá celá filozofia, že fond by si mal na seba zarobiť, ja si myslím, že tak ako je naformulované poslanie fondu, že je to úplne scestné, pretože fond, ak požičiava peniaze sociálne slabým študentom, tak si na seba nikdy nezarobí. Tak na to zriaďme nejakú inú inštitúciu, ktorá to bude robiť takto. Ale pokiaľ chceme podporovať sociálne slabých študentov, a ak som ešte zachytila v médiách že uvažujeme o spoplatnení vysokých škôl, o to dôležitejšie je mať fond s prijateľnými úrokovými sadzbami, ktoré budú požičiavať študentom peniaze na, ak sa plánuje spoplatniť to štúdium, aj na zaplatenie napríklad zápisného.

    Preto dovolila by som si teraz prečítať, to znamená, že v pozmeňujúcom návrhu, aby som to vysvetlila, my rušíme, rušíme to, aby sadzba ECB bola zvýšená o tri percentuálne body. Čiže nech sa požičiava teda za takú cenu, ako si dokáže požičať štát. Ak si štát požičiava lacné peniaze, nech tie lacné peniaze požičia aj študentom. Ak sa zvýši, zvýši úroková miera ECB, samozrejme, zvýši sa aj, zvýšia sa aj pôžičky pre študentov úmerne.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 253).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V Čl. I bode 17 v § 17 ods. 10 sa slová "zvýšená o tri percentuálne body a" nahrádzajú slovom "ktorá".

    Odôvodnenie:

    Vládny návrh zákona mení spôsob určenia úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona, pričom navrhovaná zmena je odôvodnená potrebou zabezpečenia udržateľnosti hlavnej činnosti Fondu na podporu vzdelávania. Hlavným argumentom pre úpravu dotknutého ustanovenia je v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona dlhodobý neúmerný pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. Návrh zákona síce viaže výšku ročného úroku pôžičky podľa § 10 a 14 na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky a strop úrokovej miery znižuje o pol percentuálneho bodu, no zároveň touto úpravou, počnúc 1. januára roku 2017, čiže hneď od budúceho roku, výrazne zvyšuje úrokovú sadzbu pôžičiek poskytovaných v súlade s § 10 a 14 zákona, a to z dôvodu nízkej sadzby výnosov štátnych dlhopisov.

    Fond na podporu vzdelávania je neštátny účelový fond so sídlom v Bratislave zriadený zákonom č. 396/2012 Z. z., ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie pôžičiek študentom a pedagógom. Poskytovanie pôžičiek spôsobom a za podmienok stanovených zákonom o Fonde na podporu vzdelávania je činnosťou vo verejnom záujme vykonávanou s cieľom poskytovať najvýhodnejšie pôžičky citlivým skupinám obyvateľov, študentom vysokých škôl, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Toto je veľmi dôležité, účel toho fondu. Účelom zákona o Fonde na podporu vzdelávania je zabezpečiť finančnú podporu hlavných aktérov vzdelávania, študentov, pedagógov, ktorú reflektuje súčasná právna úprava v ustanovení § 17 ods. 10 zákona, kedy pre výšku úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona je určujúca priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok.

    Úroková sadzba pre pôžičky poskytnuté v akademickom roku 2016 a ’17 je stanovená na 0,89 % a zvýšenie úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona výrazne zvýši finančné zaťaženie študentov a pedagógov a sťaží tak podmienky k štúdiu a práci, čo v konečnom dôsledku môže odradiť mladých ľudí v produktívnom veku zvyšovať si svoje vzdelanie a kvalifikáciu štúdiom na vysokých školách alebo vykonávať pedagogickú alebo odbornú činnosť, a to z existenčných dôvodov. Navrhovaná úprava výšky úrokovej sadzby je podľa niektorých zdrojov dokonca vyššia ako tá, ktorú v súčasnosti ponúkajú komerčné subjekty na trhu. Navrhuje sa preto, vychádzajúc zo znenia vládnej novely zákona, vypustiť navýšenie úrokovej sadzby o tri percentuálne body a ponechať ju len na výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB pri limite 4 %. Toto je pozmeňovací návrh.

    A ešte na záver by som chcela povedať, že nemôžeme predsa sanovať to, že ministerstvo financií nechce vyčleniť, nechce dať viac peňazí do fondu. Nemôžeme to sanovať tým, že teraz zvýšime úrokové sadzby študentom. Ministerstvo financií skrátka nenájde v rozpočte peniaze, aby to dalo na vzdelávanie, hoci deklaruje, že vzdelávanie je našou prioritou, však neustále to počúvame, že chceme obrovskú reformu vzdelávania, ale potom sa peniaze na vzdelávanie nenájdu.

    Ja som už spomínala príklad Nemecka, kedy v roku 2000 Nemecko zistilo, že jeho žiaci dosahujú veľmi zlé výsledky v testoch PISA, a bolo to, dovtedy si každý myslel, že á, aký sme v Nemecku super, máme výborné školstvo. V roku 2000 prišiel budíček, no a začali sa tým zaoberať či už pravicové, alebo ľavicové strany a vznikla širokospektrálna diskusia. No a vtedy sa dohodli, tak ako vlastne teraz sa o to snaží pán minister pri reforme školstva, dohodli sa na, na veľkom reformnom pláne, ale zároveň sa dohodli, že školstvo potrebuje finančné navýšenie. Že skrátka bez toho to nepôjde a vtedy len v jednom roku išlo do školstva 3 mld. eur. My síce diskutujeme o reforme, hovoríme si, že bude to najväčšia reforma, ale bez tých peňazí to nepôjde. A tu vidíte napríklad pri tom fonde, tak no nie sú peniaze, no tak čo. No tak zvýšime percento študentom, nech to percento zaplatia študenti, však čo, lebo potrebujeme, aby ten fond bol udržateľný. Ale keď nechcete financovať fond, tak proste ten fond zrušte. Ak chcete poskytovať peniaze sociálne slabším študentom, no tak potom tam tie peniaze dajte a nezvyšujte percento pre, pre študentov.

    A ešte k tomu rozpočtu v školstve. Tak my nenájdeme peniaze, ktoré dáme na fond, do pôžičkového fondu, ale nájdeme 5 mil. na štadión pána Kmotríka na budúci rok a na tie ďalšie roky nájdeme peniaze, aby sme ho za 73 mil. odkúpili, hoci tá cena za tento slávny štadión je vyššia ako za porovnateľný štadión vo Viedni, ktorý je väčší. Čiže peniaze na štadión pána Kmotríka sa nájdu, peniaze do študentského fondu sa nenájdu! Tam musíme spraviť to, že zvýšime to percento študentom, aby ten fond, prepána kráľa, bol udržateľný. Tak keď nechcete financovať, keď nechcete financovať študentov, prosím, nech sa páči, zrušte fond. Ale nevyťahujte peniaze od študentov a netvárme sa, že chceme pomáhať sociálne slabým študentom, že im budeme požičiavať takmer za komerčné sadzby.

    Ďakujem veľmi pekne a myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom môže teda vláda dokázať, či vzdelávanie, pomoc študentom je skutočne priorita, alebo sú to len prázdne reči.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyni. Na vystúpenie pani poslankyni päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Poprosím, pani poslankyňa, a teraz sa domocem, Katka Cséfalvayová (povedané so smiechom), nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tiež privítala nižšie úročenie a v tomto s Veronikou Remišovou súhlasím, ale chcela by som to trochu uviesť na správnu mieru, že ten fond pomáha aj s tým vyšším úročením, pretože na trhu nie je iný bankový produkt, ktorý by tomu sociálne slabšiemu študentovi alebo akémukoľvek študentovi, ktorý by nemal dajme tomu nehnuteľnosť, ktorou by ručil za hypotéku, a aj tak ten fond pomáha, pretože taký najbližší bankový produkt k tomuto úveru, ktorý poskytuje fond študentom, je asi spotrebný úver a tam úplne najnižší, najnižšia úroková sadzba, akú som našla na našom trhu, je 5,9 %, ale tam tiež pre bonitnejších klientov než sú tí študenti. Takže len toľko, že ťažko sa to porovnáva s hypotékami, kde sú naozaj nízke úroky. Len ten študent málokedy, alebo teda keď je sociálne slabší a odkázaný na úver z fondu, tak v podstate nikdy nemá tú nehnuteľnosť, ktorou by mohol ručiť. A tým pádom ešte stále aj tie, aj tá navýšená úroková sadzba, hoci môžme, samozrejme, diskutovať o tom, že je dosť vysoká, ešte stále je to v podstate pozitívum, pretože tomu študentovi to dáva možnosť, akú by inde na bankovom trhu určite nemal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľudovít Goga.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si rovnako, rovnako mám za to, že pokles, že pokiaľ Národná banka Slovenska poskytuje bežnú úrokovú sadzbu okolo 0,89 %, tak považujem sadzbu zvýšenú za 3 percentálne, o 3 percentuálne body za neprimeranú.

    Pani poslankyňa ešte zabudla pripomenúť to, že ten fond sám hospodári s finančnými prostriedkami, myslím, že okolo 1,8 mil. ročne, to znamená, že to nie je organizácia zameraná na zisk a nemala by tvoriť výnos, ale pomáhať študentom zo sociálne slabších rodín dostať sa k vysokoškolskému štúdiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Stanislav Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som sa opýtať, prečo si majú slovenskí študenti požičiavať za úroky, keď pre moslimských študentov sa peniaze našli. Pán Plavčan, obráťte sa na ministra Lajčáka, on vie ako na to, on vám poradí, skade peniaze zobrať.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pani kolegyňka, ja som si vás vypočul celkom pozorne. S niektorými vecami, teda vo väčšine sa s vami dá súhlasiť, s niektorými by sme mohli polemizovať, ale ako celok ten váš pozmeňovací návrh je, myslím si, dobrý.

    Čo ma však zaráža, je to, že vy ste svoj návrh sa snažili odôvodniť hlavne voči teda vláde, voči vládnej koalícii, a pozrite sa na to, koľko vládnych poslancov vás tu dnes počúvalo. Možno päť a pol. Päť a pol vládnych poslancov, možno minister a z tohto pohľadu sa mi zdá, že dali ste si námahu, ale tá námaha je ako hádzanie hrachu o stenu, pretože veľmi dobre vieme ako váš opozičný návrh dopadne. V každom prípade tá myšlienka je dobrá, že ste spomenuli to, že štát naozaj chce absolútne nezodpovedne rozhadzovať znova peniaze, ale v konečnom dôsledku to majú zaplatiť v tomto prípade teda študenti, ktorí za nehospodárne, neúčelné a neefektívne vynakladanie verejných zdrojov zo strany všetkých štátnych orgánov naozaj nemôžu.

    Takže my váš návrh určite podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pekne. Veľmi rád podporím návrh pani Remišovej, ale chcel by som využiť, že tu sedí aj pán minister školstva, a ponúknuť mu jednu otázku. Spýtajte sa, pán minister, teda fond pomáha, ako aj povedala pani spravodajkyňa, ale prečo má pomáhať menej. Prečo? Prečo sa majú študenti zo sociálne slabších rodín poskladať, na akú krízu štátu? Na čom sa majú zúčastniť? Aký je veľký prepad nášho hospodárstva? Predminulý týždeň tu sedel minister financií a celý víkend sme mohli počúvať jeho naozaj triumfálne slová o tom, ako dobre hospodári, ako mu rastú príjmy.

    Prečo sa majú vo vašom rezorte sociálne odkázaní študenti poskladať na štát, ktorému sa vynikajúco darí? Verím, že ho to príležitostne spýtate.

  • S reakciou na faktické, pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len doplním, že ja chápem toho riaditeľa Študentského pôžičkového fondu. On sa snaží, on vie, že od ministerstva financií peniaze nedostane, a snaží sa hospodáriť zodpovedne, lebo teraz si hovorí, no čo, musím zvýšiť tie úrokové sadzby, lebo ináč nebudeme tam mať peniaze. Čiže z tohto pohľadu riaditeľa chápem.

    Na druhej strane ale nechápem štát, nechápem to ministerstvo financií, ktoré, ako som už povedala, že dokáže dať peniaze na čokoľvek. Teraz sme sa dozvedeli, že diaľnica v Prešove je predražená, nákupy predražené, hento predražené, tamto predražené. Pomaly každý deň sa už bavíme o tom, čo všetko je predražené, ale tie peniaze na to školstvo ani za svet nenájdeme. A toto ma veľmi na tom hnevá.

    Takže ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák, pripraví sa pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k tomuto predkladanému návrhu zákona.

    Pravdepodobne začnem tam, kde skončila pani poslankyňa Remišová, a to je otázka objemu financií, ktoré idú do Fondu na podporu vzdelávania. Pani poslankyňa, vy ste neboli na štvrtkovom zasadnutí výboru, boli ste riadne ospravedlnená, čiže nechcem hovoriť niečo, čo nie je pravda, ale tam sme sa dohodli s pánom ministrom, že aj na rok, teda v budúcom kalendárnom roku, v roku 2017 pôjde do pôžičkového fondu 2,5 mil. eur, ktorým sa navýšia tieto prostriedky, a v ďalších rokoch sme sa dohodli takisto, že pôjdu do pôžičkového fondu finančné prostriedky minimálne vo výške 2,5 mil. eur. To znamená, to, čo hovoríte, že tam treba naliať ďalšie finančné prostriedky, je dohoda, ktorá je uzatvorená a ktorá bude aj realizovaná. V roku 2017 bude realizovaná prostredníctvom rozpočtového opatrenia, v ďalších rokoch to bude zahrnuté už do štátneho rozpočtu. Takže toto sú fakty, ktoré sú.

    To, čo hovoríte, to, čo ste spomínali vo svojom vystúpení, že sa idú zvyšovať úroky z 0,89 % na úroveň 3 plus %, je pravda, ale treba povedať aj vývoj úrokovej miery, ako sa vyvíjal po jednotlivých rokoch na fonde. Čiže tento rok 0,89, rok predtým 2,27, rok predtým 3,19 a rok ešte predtým 4,5 %. Ak by sme zobrali priemernú úrokovú mieru za toto obdobie, pohybuje sa na úrovni 3,24 %. Takže ak, ak budeme dávať do súvisu nejaké čísla, tak sa nemôžeme odraziť iba od posledného čísla, ale treba korektne povedať, že tá úroková miera, ktorá je nejakým spôsobom dlhodobá, a to je ešte dlhodobá z pohľadu toho, že bola zastropovaná do výšky 4,5 %, je na úrovni 3,24 %, a tým, čo je uvedené v novele zákona, ju dostávame iba späť na takú istú úroveň, ako je priemerná úroková miera počas doby trvania tohto fondu.

    Druhú vec, je tu rad vecí, ktoré ste, ktoré ste pomenovali, že fond by nemal byť zárobkový. Ja sa s tým stotožňujem a ja si takisto myslím, že fond nie je prioritne zriadený za to, aby, aby bol nulový. Ale zase na druhej strane treba povedať pravdu, ktorá spočíva v tom, že pedagógovia, predovšetkým pedagógovia majú odpúšťané časti istiny a tieto náklady sa ročne pohybujú od nejakých 400-tisíc až do 1 mil. eur. Čiže odpisy istiny pôžičiek, tí, ktorí čerpajú z pôžičkového fondu, sa pohybujú 400-tisíc až 1 mil. eur ročne a toto je čiastka, ktorá sa nikdy do fondu späť nevráti a o túto čiastku sa pravidelne znižuje objem finančných prostriedkov, ktoré sa vo fonde nachádzajú. Áno, máte pravdu v tom, že riešenie z tohto je iba naliať tam ďalšie finančné prostriedky, ale to hovorím, k tomuto riešeniu sme sa dopracovali.

    Ak dovolíte, ja by som predložil aj iný spôsob riešenia vo forme pozmeňujúceho návrhu, ako ste ho predložili vy, a prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu. Text pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    "9. § 13 sa dopĺňa odsekmi 6 až 8, ktoré znejú:

    (6) Ak dlžník fondu podľa § 12 ods. 4, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, (odkaz pod čiarou 20a) preukáže, že vykonával zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu zdaňovaný podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou 20b) počas piatich rokov od začiatku plynutia lehoty splatnosti pôžičky pre študentov, nesplatená istina pôžičky sa zníži o jedno percento za každý rok vykonávania zárobkovej činnosti.

    (7) Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa započítava čas trvania invalidity, (odkaz pod čiarou 23) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa čas trvania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky započítava v celkovej dĺžke najviac tri roky.

    (8) Spôsob preukazovania výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 upraví zmluva o pôžičke."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú:

    "20a) § 2 písm. d) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 534/2005 Z. z.

    20b) § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Účelom predmetného pozmeňovacieho návrhu je motivovať' absolventov vysokých škôl, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, aby počas určitej doby od skončenia vysokoškolského štúdia vykonávali zárobkovú činnost' na území Slovenskej republiky, a tým umožnili spoločnosti využívať' ich vedomostný a tvorivý potenciál získaný vysokoškolským štúdiom s podporou štátu. Priznanie benefitu v podobe zníženia nesplatenej časti istiny je rozsahom obdobné ako v prípade pedagógov podľa § 16 ods. 3 a 4 v znení novelizačných bodov 13 a 14.

    Toľko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ja ho odovzdávam v tejto chvíli pani spravodajkyne a skúsim povedať ľudskou rečou, o čo v tomto pozmeňujúcom návrhu ide.

    Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je, že študent, ktorý po skončení vysokej školy bude pracovať na území Slovenskej republiky, za každý rok bude mať odpočítané 1 % istiny. Môžeme sa baviť o tom, či 1 % je dosť, alebo má byť viacej. Berme to ako pilotný projekt, ktorý ak sa osvedčí, môžeme ho ďalej rozširovať. Finančné náklady takéhoto kroku predstavujú ročne 400- až 500-tisíc eur, to znamená z finančnej čiastky, ktorú dnes nalievame do fondu alebo budeme nalievať vo výške 2,5 mil. eur, 0,5 mil. odíde na krytie tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom na všetky ostatné záväzky, ktoré dnes sa pohybujú v tom fonde od 400- do jedného milióna, tam naďalej zostávajú. Čiže môžeme povedať, že z tých 2,5 mil. eur postupne bude odchádzať na takéto odpúšťanie úrokov a istiny celkovo minimálny objem 1 až 1,5 mil. eur. Čiže ročné navyšovanie fondu, prostriedkov v ňom, bude čisto vo výške asi 1 mil. eur.

    Podstata tohto riešenia spočíva v tom, aby sme zabránili úniku mozgov alebo motivovali, zabrániť sa určite nedá, ale aby sme motivovali ľudí, aby pracovali na Slovensku, aby nepredávali s vysokou školu hamburgery v Londýne alebo neumývali riad v Londýne, ale aby pracovali na Slovensku a získavali aj pracovné návyky v odbore, ktorý vyštudovali prioritne.

    Druhá motivácia, ktorá je týmto pozmeňujúcim návrhom, je to, aby mladí ľudia mali vôbec ochotu sa zamestnať. A nemajme ružové okuliare, je rad mladých ľudí, ktorí skončia vysokú školu a po skončení vysokej školy povedia, že si ešte idú predĺžiť svoju mladosť, budú pol roka, rok alebo dva roky cestovať, túlať sa po svete a predlžovať si svoju mladosť. V tejto chvíli, ak takto učinia, dôjdu a mali pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu, majú o 1-2 % viac, teda nedostanú úľavu vo výške 1-2 %, lebo podľa počtu rokov, ktoré takto budú robiť.

    A tretia motivácia, ktorá z tohto celého vyplýva, je tá, aby si mladí ľudia vyberali študijné odbory, v ktorých sa dokážu zamestnať. Nerozlišujeme, že či ten mladý človek, z akého dôvodu je nezamestnaný, lebo tá nezamestnanosť v tomto prípade sa do toho nezapočítava, ale motivujeme, aby si hľadali študijné odbory, v ktorých sú zamestnateľní. To znamená, nie študijný odbor, ktorý vám dá s istotou vysokoškolský diplom a z ktorého ste nezamestnateľný a potrebujete ísť priamo na úrad práce, ale taký študijný odbor, aby boli zamestnateľní. Je to trošku iný prístup k veci, ktorú navrhujete vy. My sme sa snažili skĺbiť aj motiváciu študentov s tým, aby neplatili úroky v takej výške, ako sú pôvodne navrhované touto novelou zákona, to znamená tri a viac percent. Je to iste jedno z možných riešení, netvrdím, že je konečné a že sa nedá ešte vylepšovať. Ale bol by som rád, keby sme získali pre toto riešenie podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pani Veronika Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Petrákovi. Samozrejme, každý pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje negatívne dôsledky zvýšenia percentuálnej sadzby, je vítaný.

    A ja ešte k tým úrokovým sadzbám. Áno, však s pánom riaditeľom fondu sme sa, sme hovorili o úrokových sadzbách. Ale moja filozofia skrátka je, že ak naviažeme sadzbu alebo úrokovú mieru vo fonde na sadzbu ECB, a skrátka, áno, sú historicky nízke úrokové miery, čiže aj štát si môže požičať za veľmi lacné peniaze, tak predsa je úplne proti logike vo fonde dávať študentom vyššiu úrokovú mieru, za akú si môže požičiavať štát. Čiže táto, ja som, pre mňa táto filozofia pri pohľade na to, koľko by mali byť vlastne tie úroky, toto bolo pre mňa podstatné.

    A k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu. Ako hovorím, každá, každý pozmeňujúci návrh, ktorý pre študentov zmierni nejakým spôsobom dopady, dopady tejto novely zákona, je vítaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Marián Kotleba.

  • Pán kolega, je pochopiteľné, že ako poslanec vládnej koalície sa budete snažiť nejakým spôsobom odôvodniť váš návrh zákona, resp. ani nie tak odôvodniť, ako skôr obhájiť ako veľmi dobrý a jednoducho bezchybný. Je to pochopiteľné a nemôžme vám to vyčítať.

    Ale tie argumenty, ktoré ste pri tom použili, sú také na zamyslenie, by som povedal, pretože chcel by som sa spýtať, na základe čoho porovnávate úrokovú mieru dnes s číslami z minulosti alebo s úrovňami z minulosti? Či len preto, aby ste si našli nejaký argument, ktorý by vás oprávňoval použiť tú vašu metódu toho priemeru? Ak teda máte iný nejaký vzorec zmysluplný, ktorý dáva, ktorý dáva naozaj dôvod to tak spraviť, tak bolo by dobré, keby ste ho povedali, že ktorý to bol dôvod, ktorý vás vedie k tomu navyšovaniu úrokovej miery, teda okrem snahy zakryť nehospodárne, neúčelné a neefektívne vynakladanie zdrojov v iných odvetviach.

    A na druhej strane ale musím povedať, že oceňujem vašu snahu aspoň symbolicky motivovať tých mladých ľudí, aby ostali na Slovensku, aby neodchádzali preč. Aj keď musíme si povedať, že tá snaha, ktorú ste odprezentovali, je skutočne len taká symbolická a absolútne nie je dostatočná a nemôžme to pokladať nielen za dostatočné, ale ani za systémové riešenie. Ale ako začiatok snahy a verejné priznanie si toho, že musíme mladých udržať na Slovensku v podstate za každú cenu, sa to dá akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja asi začnem od pána kolegu Kotlebu.

    Čísla. Pôžičkový fond má úvery zhruba vo výške okolo 30 mil. eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 3 % sú výnosy z týchto úrokov okolo 900-tisíc euro. Odpisy, čisté odpisy, ktoré sú na, z istiny, tak ako budú odpisy z tejto istiny, sa pohybujú, ako som spomínal, vo výške 400-tisíc až 1 mil. eur. Ročné prevádzkové náklady fondu sa pohybujú zhruba do úrovne 500-tisíc eur. Čiže ak budeme hovoriť, toto sú konkrétne čísla, ktoré sú. Ak pospájame tieto veci, tak vám dáva toto, čo som povedal, logiku, že to nie je vycucané z prsta, ale je to, je to napočítané, že tu niekde by sme sa mali hýbať, aby ten fond neišiel čisto do záhuby, aby sám seba v priebehu piatich, šiestich, desiatich rokov nepožral len tým, že dávame benefity tým, ktorí si požičiavajú. To znamená učiteľom za to, že pracujú v školstve, a študentom za to, že sú ochotní sa zamestnať a pracovať na Slovensku. Toto je celá podstata tejto veci. A ja som povedal, možnože to nie je najlepší návrh, ktorý sa dá vymyslieť, ale myslím si, že ten návrh má svoje ratio a je potrebné o ňom vážne uvažovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo a som veľmi rád, že práve vy ste predsedajúci v tejto chvíli, pretože to, čo idem rozprávať, sa bude týkať histórie a pôsobenia Slovenskej národnej strany v rezorte školstva a v oblasti Študentského pôžičkového fondu. Takže som veľmi rád, že si to vypočujete, a verím, že možno aj zareagujete z pozície teda nie predsedajúceho, ale z pozície poslanca Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany.

    Dovoľte mi povedať na úvod, že pána ministra Plavčana poznám, myslím, asi 15 rokov. Nikdy sme nemali žiadny osobný konflikt, aspoň nie taký, čo by som si ja spomínal, a to, čo teraz budem hovoriť, a to, čo musel som povedať v minulosti, nie je nijakým spôsobom výsledok nejakých osobných animozít, ktoré medzi nami nikdy neboli. To nám však nemôže brániť v situácii, keď máme vážny problém, o ňom hovoriť.

    V Slovenskej republike sme už zažili všeličo. Naša krátka demokratická história je veľmi bohatá, ale sú veci, čo sme ešte nezažili. Pamätáte si, že keď bol nástenkový tender, že by pán minister Štefanov sem potom došiel a žiadal, aby sme znížili dôchodky, aby sme teda zaplatili Európskej komisii tie škody, ktoré sa spôsobili nástenkovým tendrom? Nie. Lebo by ho odtiaľto, ešte aj odtiaľto by ho vyhnali kameňmi.

    Pamätáte si, že keď nastala kauza cétečko, že by pani Zmajkovičová vystúpila s návrhom, aby teda tieto škody sa riešili tým, že zvýšime poplatky v zdravotníctve? Nepamätáte si. Presne preto, že by sme ju rovnakými kameňmi odtiaľto vyhnali.

    Pamätáte si, že keď bola kauza emisie, že by pán poslanec Slota prišiel s tým, že tie škody, ktoré vznikli, treba teda nahradiť tým, že sa zavedie školné na vysokých školách? Nepamätáte si, pretože by sme ho opäť vyhnali odtiaľto veľmi rýchlo.

    No ale dnes to tu máme. Dnes tu máme človeka, ktorý je osobne spoluzodpovedný za to, že Fond na podporu vzdelávania je vo finančnom stave, v akom je, a on ide dnes od nás pýtať súhlas na to, aby výrazným spôsobom išiel skešovať učiteľov a študentov, aby sa tento fond zachraňoval. Je to to isté, ako keby pán Slota pýtal od študentov spoluúčasť na kauze emisie, je to to isté, ako keby pán Štefanov pýtal spoluúčasť od dôchodcov na nástenke, a je to to isté, ako keby pán Paška alebo pani Zmajkovičová pýtali od zdravotne, od zdravotne postihnutých a chorých účasť na kauze cétečko. Toho sme dneska svedkami, treba to tu rovno povedať.

    Nikdy by som nebol býval veril, že takúto mieru politickej drzosti zažijeme v roku 2016, napriek tomu dnes tu sme v druhom čítaní, a pokiaľ sa nič nestane, tak zajtra doobeda to tento parlament aj schváli. Tvária sa, že nič nestalo. Pani kolegyňa Remišová hovorila veľmi vecne, a teda z môjho pohľadu aj správne o tom, prečo by sme nemali niektoré veci prijať a niektoré veci zmeniť. Ale podľa mňa treba najprv hovoriť o tom, ako sme sa sem dostali. A dovoľte mi v tej súvislosti hovoriť o niektorých veciach, ktoré ešte nezazneli, resp. hovoriť o nich dokonca dominantne.

    Ja tu nebudem opakovať, ako si možno niektorí kolegovia v tejto chvíli myslia, obsiahlo tie veci, ktoré už verejne zazneli v súvislosti s pánom Plavčanom a Študentským pôžičkovým fondom. Tie zopakujem v troch vetách. Prvá tá veta je, že pán Plavčan, keď bol v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a druhého Fondu na podporu začínajúcich učiteľov, tak tento fond protizákonne investoval peniaze vo firme, v ktorej jeho manželka bola členkou predstavenstva. Pán Plavčan nelegálne poberal odmeny v obidvoch týchto fondoch, a ako dneska uvidíme, hoci to popiera, musel o tom vedieť, že je to nelegálne. A pán Plavčan bol predsedom a členom správnych orgánov fondu, keď sa v týchto fondoch robili iné brutálne predražené nákupy a rozdávanie odmien. To sú tie tri vety, ktoré som sľúbil o tom, čo už vieme. A každý, kto má záujem vedieť viac, si to môže vygúgliť asi do 30 sekúnd.

    Dovoľte mi hovoriť o niečom, čo ešte neviete, a to je o tom, že tento spôsob zneužívania Študentského pôžičkového fondu pod vedením pána Plavčana tu je od začiatku, jeho vzniku za ministerky SNS a za vlády, v ktorej bola SNS. A dovoľte mi to dokumentovať, že dokonca aj pán Plavčan bol informovaný už pred dávnymi rokmi, že to, čo robí, je nelegálne, napriek tomu to o niekoľko rokov začal robiť znovu.

    V roku 2007 bol zriadený Študentský pôžičkový fond zákonom, uprostred. To bolo za pani ministerky za SNS. Vtedy bol pán Plavčan už vysoko postaveným úradníkom na ministerstve školstva. Tento fond začal fungovať až k záveru roku ’97, ale stihol už teda vyzbierať žiadosti o pôžičky a nejakým vyhovieť. Pán predseda, pán Plavčan sa stal vtedy predsedom rady Študentského pôžičkového fondu, čo je zo zákona definovaný ako najvyšší orgán. Už na treťom zasadnutí rady fondu 16. 12. 1997 táto rada schválila sama sebe odmeny napriek tomu, že v tom zákone bolo od začiatku napísané, že členstvo v tých orgánoch je čestné. To znamená, pánovi Plavčanovi netrvalo ani pár mesiacov, fond sa ešte ani poriadne nerozbehol, ale pán Plavčan už si dával vyplácať nelegálne odmeny. Aby boli všetci spokojní a nikto to nespochybňoval, takisto bolo navrhnuté a navrhol to pán Plavčan a bolo to schválené, že nový riaditeľ fondu pán Zburín dostal za prvý štvrťrok práce 40-tisíckorunovú odmenu. Ja som si naschvál vytiahol, aká bola priemerná mzda v roku 1997. Priemerná mzda v roku 1997 bolo 9 226 korún mesačne. To znamená, odmena 40-tisíc korún mesačne, štvrťročná, bola to isté, aká by bola zhruba dnes odmena 4-tisíc euro. To znamená, pán Zburín od pána od pána Plavčana dostal hneď na začiatku fungovania fondu odmenu v dnešnej výške v pomere k platom za prvý štvrťrok. Nie za rok, za prvý štvrťrok fungovania 4-tisíc euro, aby boli všetci spokojní. Zjavne aj boli.

    Ale čo je podstatnejšie, je, že za ministerky SNS toto všetko fungovalo, nikto neprotestoval. Odmeny si začali nelegálne vyplácať členovia rád fondu, teda vrátane pána Plavčana ako predsedu, a teda osobitne dávali peniaze aj pánovi riaditeľovi Zburínovi, aby zase, s prepáčením, držal hubu a krok. Čo je zaujímavejšie, je, že na konci roku ’98 došlo k politickej zmene. Boli parlamentné voľby, po ktorých strana SNS odišla do opozície, a prišla vláda, v ktorej bol ministrom školstva pán Ftáčnik za SDĽ, ktorá teda sa neskôr zlúčila so SMER-om. Pán minister Ftáčnik upozornil listom členov rady fondu vrátane svojho vlastného vysokopostaveného úradníka, že poberanie odmien je nelegálne, pretože funkcia je čestná. Takže na to, na čo mali členovia rady fondu prísť sami od seba, lebo im to zákon jasne hovoril, im, im to napísal minister školstva pán Ftáčnik. To vytvorilo vážny problém pre členov rady fondu vrátane pána Plavčana, ktorý hneď ale poukázal na to, že Zákonník práce, ktorý v tej chvíli ešte platil pre úradníkov, keďže vtedy ešte nebol zákon o štátnej a verejnej službe, ten im poberanie odmeny, všeobecne zamestnancom v národnom hospodárstve umožňuje, ak sú niekde vyslaní. Ale tento zákon im to zakazoval. Následne bol prijatý zákon o štátnej službe v roku 2001, tzv. 312/2001 Z. z. a následne potom bol tento ešte raz významne prijatý znovu v roku 2009, zákon o štátnej službe, ktorý ale štátnym zamestnanom takto vyslaným prijímania akýchkoľvek prostriedkov už výslovne zakazoval, a keďže pán Plavčan si bol vedomý v roku ’99, že Zákonník práce to umožňuje, tak si bol určite vedomý aj neskôr, že mu to zákon zakazuje, keďže zjavne svoje zákony pozná.

    Ale opakujem, máme dôkaz na papieri, dneska prvýkrát, že v roku ’99 minister Ftáčnik napísal pánovi Plavčanovi, že poberanie odmien je nezákonné, napriek tomu ich pán Plavčan rôznymi spôsobmi poberal ešte aj o 12 rokov neskôr a prestal ich poberať až vtedy, keď sme túto kauzu odhalili a keď si musel vyberať medzi vrátením odmien a opustením svojho pracovného miesta na ministerstve školstva. To je ku kauzám Študentského pôžičkového fondu.

    Spomínam to preto, aby sme definitívne a navždy vedeli, že ministrom školstva a človekom, ktorý dnes predkladal túto novelu, je človek, ktorý protizákonne a vedome profitoval z fungovania tohto fondu, ktorý bol určený na prospech študentom. Neskôr, samozrejme, sa vytvoril aj ten druhý, na prospech začínajúcich učiteľov. Preto akákoľvek novela, aj rozumná novela tohto zákona, ktorá kladie akékoľvek bremeno na kohokoľvek iného, ako sú ľudia zodpovední za tento stav, by bola morálne a politicky dneska neprijateľná, aj keby bola rozumná. Ako ukážem o chvíľu, ona rozumná nie je, ale nebola by prijateľná z pera pána Plavčana ani ako rozumná novela, pretože on je spolupáchateľom od začiatku z toho Študentského pôžičkového fondu. To je prvý bod.

    Druhý bod, ktorý treba povedať, je, že pán minister Plavčan je v situácii, keď minulé vlády tieto fondy financovali. Ja máločo dobré poviem o vláde Vladimíra Mečiara. A vláda Vladimíra Mečiara, keď tento fond založila, uvoľnila do neho niekoľko 100 mil. korún, aby mohol fungovať, bez toho by fungovať nemohol. Dve vlády Mikuláša Dzurindu uvoľnili tiež každá niekoľko sto miliónov korún do tohto fondu, aby mohol fungovať, pretože bolo od začiatku jasné, že tento fond nemôže fungovať bez permanentnej dotácie, pretože on bol tak od začiatku nastavený, on nie je komerčný fond, on je dotovaný fond, ktorý má dotovať pôžičky najprv študentom, a ten druhý potom učiteľom práve preto, aby im pomohol so štúdiom, pomohol im s tým, aby sa ako sociálne nejakým spôsobom vzmohli ako učitelia, a motivovať ich v prípade učiteľov aj zostať v povolaní. Ten fond teda od začiatku potreboval trvalé dotácie.

    Tipnite si, za ktorého predsedu vlády tento fond ešte nedostal od štátu ani korunu? Za toho najsociálnejšieho predsedu vlády Roberta Fica. Ani prvá Ficova vláda, ani druhá Ficova vláda a až do pred 10 minútami ani tretia Ficova vláda neposlali týmto fondom ani korunu a neskôr ani euro z našich peňazí, aby pomohli. To nechali na sociálneho netvora Dzurindu, ktorý to urobil dvakrát, a teda na, neviem, ako ho nazvať, lebo každá irónia je na neho málo, pána Mečiara, ktorý to urobil raz, pri jeho založení.

    Tu je druhý zdroj toho, prečo dnes Študentský pôžičkový fond bývalý alebo dnešný Fond na podporu vzdelávania rieši touto novelou svoje finančné problémy, preto, že za desať rokov vládnutia Roberta Fica sa na tento fond neprispelo ničím. To je ten skutočný problém. Tým pádom, ak pán poslanec Petrák ohlásil pred chvíľkou, že dajú naňho 2,5 mil. eur na budúci rok, ja som tomu rád, ja to chválim, som, dúfam, že to bude niekde napísané na papieri, tak aby sme tomu mohli naozaj tomu veriť, ale to nechám teraz bokom. Ale to je, priatelia, najnižšia suma, ktorú zatiaľ akúkoľvek vláda do tohto fondu dala. Aj Mečiar, aj Dzurinda tam dali po niekoľkých stovkách miliónov korún v čase, keď priemerné mzdy aj priemerné pôžičky boli rádovo inde ako dneska. Ako som spomenul, v roku ’97, keď tam Mečiarova vláda, ak sa nemýlim, pán minister, ma opraví, ak sa mýlim, dala, myslím, bolo to 300 alebo 500 mil. korún, 500 mil. korún. Priemerná mzda bola 9 226 korún. Dnes, keď je priemerná mzda 920 euro, to znamená asi trikrát vyššia, keď to prepočítame, tak dnes namiesto toho, aby sme mali ekvivalentnú dotáciu, čo by bolo napríklad asi 1,5 mld. korún v starej mene alebo teda 50 mil. eur v novej mene, tak tu dostávame veľký marketing toho, že sa tam ide dať 2,5 mil. eur. A, žiaľ, napriek tejto veľmi štedrej dotácii je potrebné tento fond riešiť. No nie, keby tá dotácia bola aspoň rádovo tam, kde boli dotácie za predchádzajúcich vlád, tak nemusíme vôbec nič riešiť.

    A k ekonomike fondu sa ešte vrátim. Ide totiž o to, že ako spomenul pán poslanec Petrák, ja ho odcitujem, neviem, pán poslanec či je tu, nie je tu, tak ak ho neodcitujem presne, je mi ľúto, môžme si to povedať po fungovaní, ale on tvrdil, že prevádzka fondu dnes predstavuje asi 500-tisíc eur ročne, ale že vlastne tie výnosy z tých úrokov, ktoré sú, sú nižšie. Ale len o niečo. Ak verím jeho matematike, mohli by sme sa baviť o tom, či by tie výnosy nemali byť o trošku vyššie, aby ten fond pokryl svoje prevádzkové náklady, lebo to je to, ako fungujú aj normálne iné inštitúcie, že z poplatkov, ktoré účtujú, sa snažia pokryť prevádzkové náklady, ktoré majú. To však tento návrh neobsahuje. On navrhuje, obsahuje zásadné zvyšovanie úrokov, ktoré je vysoko nad rámec potreby, pretože z týchto zvýšených úrokov, ako nám bolo povedané, chce vláda financovať aj sociálne programy fondu, teda odpúšťanie napríklad úrokov. To je však absolútne nesprávne. Pretože čo to v praxi znamená?

    Znamená to, že jedni študenti požičiavajúci z fondu a učitelia požičiavajúci z fondu sa na vyšších úrokoch budú skladať na to, aby vláda iným študentom z fondu mohla odpúšťať úroky. To znamená, ktorý fond bol založený na to, aby pomohol sprístupniť vzdelávanie a pomohol učiteľom, má slúžiť na to, aby jedni dlžníci platili iným dlžníkom sociálny program. To je aj nesystémové, to je zlý návrh, pretože ak chce vláda robiť sociálne programy z fondu, mala by ich spolufinancovať. Mala by zaplatiť to, čo chce z hľadiska verejného záujmu, aby sa dialo.

    Ak chce vláda mať program na to, aby ľudia zostávali na Slovensku, ja som za, aj keď musím povedať, ako vidíme aj v súčasnosti, že problém, prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska a prečo sa nevracajú, nespočíva až tak v peniazoch. Spomeňme si na s veľkou pompou oslavovaný program ministra Draxlera návrat špičkových mozgov, ktorý, ak teda pamätám si, štyria, štyri špičkové mozgy využili za uplynulý rok, a zostávajú nevyčerpané tieto peniaze. A keď sa pýtate mladých ľudí, prečo odchádzajú, tak málokto spomenie to, že keby dostal o 1 % úrokovú bonifikáciu, tak on by aj zostal. Spomínajú buď to, že si vôbec nevedia nájsť robotu v niektorých prípadoch alebo teda že, ako už aj niektorý poslanec spomenul, že tá robota nezodpovedá ich povedzme kvalifikácii a tomu, čo by vedeli, alebo sú jednoducho znechutení situáciou v krajine, v ktorej budúcnosť neveria na základe toho, ako sa tu vládne a spravujú veci verejné.

    Za takých okolností, pán kolega Petrák, navrhovať, aby sa jedni študenti skladali iným študentom na, na v podstate drobnú bonifikáciu, aby ste tak zakryli to, že idete všetkým zvyšovať úrokové sadzby, je síce marketingovo zručné, ale vecne ani politicky nesediace. Pretože... A pozrime sa na tri návrhy, ktoré tu sú a ktoré treba podľa môjho názoru v tomto návrhu zmeniť.

    Prvý návrh je, prvá otázka sú úroky samotné. Ako už bolo spomenuté, úrok dnes predstavuje 0,89 % ročne a odvodzuje sa na základe návrhu, ktorý bol presadený pred štyrmi rokmi od úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. To znamená, logika je, za koľko si požičia štát, za toľko by mal štát požičiavať ďalej. Opäť ten dôvod nie je ten, že by sme chceli buď na niekom zarábať, alebo niekoho dotovať, ale snaží sa hovoriť, práve hľadať medzi tým tú rovnosť. Koľko štát platí, toľko aj účtuje. Návrh, ktorý hovorí, že treba zvýšiť o 3 %, je nielenže nespravodlivý, ale zároveň - a to sa vrátim k tomu, čo som hovoril pánovi kolegovi Petrákovi - je oveľa vyšší, ako sú prevádzkové náklady fondu. To znamená, že tie úroky sa nezvyšujú preto, aby sme pokryli, ako je to v štandardnej komerčnej inštitúcii, tie prevádzkové náklady, ale preto, aby sme pokryli aj sociálne programy, ktoré napríklad pán kolega Petrák v tom návrhu obsahuje, len opakujem, zobrať z vrecka jednému študentovi, aby som zobral, aby som dal sociálny program inému študentovi, nie je ani správne, ani systémové. Na to práve majú byť určené dotácie z ministerstva školstva.

    Druhá vec, ktorá tu nezaznela zatiaľ, a preto o nej budem trošku dlhšie, je zároveň to, čo sa ide robiť učiteľom. Okrem toho, že sa im idú zvýšiť úrokové sadzby. Tento zákon v podobe, v ktorej presadila, aby som nebol len kritický, poslankyňa SNS, aby pán..., pán predseda je tu, dobre, aby počul aj to pozitívne, v tej podobe, v ktorej ho, v ktorej ho poslankyňa SNS presadila, obsahoval motivačný nástroj na to, aby učitelia zostali učiť v školstve. Ten motivačný nástroj bol pôvodne v podobe, kde po piatich rokoch sa odpustila určitá suma v školstve z istiny úveru a potom po ďalších desiatich rokoch sa odpustila. To znamená, ak bol niekto 15 rokov v školstve, učil a mal ten úver, tak sa mu odpustili pomerne slušné peniaze. Bolo to, ak sa nemýlim, z hlavy, po 25-tisíc korún v tých dvoch splátkach, čo opäť v roku 2001/2, keď sa ten zákon presadzoval, bola pomerne solídna suma pre mladého učiteľa, ak vedel, že spolu 50-tisíc korún sa mu odpustí za to, že zostane v školstve. Bolo to v prepočte povedzme okolo 3-tisíc korún ročne, čo pri vtedajšej mzde učiteľov nebolo teda naozaj zlé. A zároveň to bol aj zmysel, ktorý, zákon, ktorý dáva zmysel, lebo my učiteľovi pomôžeme sa sociálne pozdvihnúť na začiatku jeho kariéry, aby si mohol kúpiť nábytok alebo čo potrebuje, detskú izbu, to, čo on vie - alebo ona -, že potrebujú, a my mu povieme, že mu z toho významnú časť odpustíme, ak v tom školstve vydrží.

    Mnohí tu plačú, premiér Fico si tým rád, naopak, robí kampaň, hoci nepostavil ani jeden, že treba nové učiteľské byty v tejto krajine stavať. Ako mnoho rečí Roberta Fica, najmä v školstve, nemyslím si, že z toho niekedy niečo bude, ale vezmime si to, že postaviť jeden byt dneska je 40, 50, 60, 70, 80-tisíc eur podľa lokality a veľkosti. To znamená, že ak chceme jedného učiteľa dnes stabilizovať bytom, tak musíme dneska dať dopredu takúto sumu. Povedzme priemerne 50-tisíc eur. Tuto, naopak, vďaka návrhu SNS, a ja to teraz hovorím, vtedajšieho návrhu SNS sa stabilizoval učiteľ v školstve na 15 rokov na základe 50-tisíc korún, to znamená 30-krát menšej sumy. To, musím povedať, bol premyslený a dobrý návrh, ktorý stal aj zákonom a platil tu. Potom v priebehu toho, jak sa tie zákony menili, sa to jemne upravovalo, že už to nebolo 5 a 15, ale začalo to od 5 a každý rok sa odpustila nejaká suma, čo bolo podľa mňa ešte lepšie, ale to už sú technické zmeny, ale tá podstata, že ak mladý učiteľ si požičia a potom vydrží v školstve, tak štát ho k tomu motivuje každý rok tým, že mu niečo odpustí, tam zostávala a musím povedať, že na tomto zákone to z hľadiska verejného záujmu podľa mňa bola tá najmúdrejšia vec. Len problém je v tom, že to stojí nejaké peniaze, samozrejme, to odpúšťanie, a keďže, ako som spomenul, Ficova vláda za 10 rokov nebola ochotná do tohto naliať ani euro ani pre učiteľov, ani pre študentov, naopak, Ficova vláda nechala tento fond rozkrádať jeho manažmentu pod dozorom pána Plavčana, tak dneska sme v situácii, kde je finančný problém.

    No a ako sa rieši tento finančný problém? Tým, že sa toto vernostné v podstate škrtá. Zachováva sa to, že sa po 5 rokoch má odpustiť raz a potom už nič. To znamená, že celý ten zmysel tej časti zákona, aby učiteľ bol motivovaný čo najdlhšie v školstve učiť, ak má pôžičku, tento veľmi lacný, ale pritom dobre nastavený vernostný nástroj, ten odtiaľ vypadáva úplne z jediného dôvodu, že to ušetrí trochu peňazí. Namiesto toho pán Petrák prišiel s návrhom odpúšťania bonifikácie pre študentov, čo, myslím, že môžme za to hlasovať, ale ako, opakujem, nemyslím, že existuje v tejto krajine študent a na základe toho tu zostane, ak tu nechce zostať, takže z hľadiska cieľu sa to minie, a zároveň nechávate a ničíte tú motiváciu pre učiteľov, aby zostali v školstve, čo je, naopak, oveľa reálnejší a vážnejší problém, s ktorým tu bojujeme.

    No a tretí bod, ktorý tu ešte vôbec ešte dneska nezaznel, je úverovanie fondu. Keď sme odhalili kauzy vo fonde, tak pán poslanec Čaplovič, vtedajší poslanec opozičný, lebo to bol za Radičovej vlády predseda školského výboru, obviňoval mňa, že zmysel všetkého, tých odhalení, o tom, ako sa tam šafári, je ten fond sprivatizovať. Logike tohto tvrdenia som síce nikdy nerozumel, ale môžem pána poslanca upozorniť, keďže bude zajtra o tom aj on hlasovať, že v tomto zákone sa prvýkrát vytvára možnosť tento fond v podstate privatizovať. Tak ako sa to robí za Fica, keď sa privatizuje, nikdy sa neprivatizuje. To aj francúzski socialisti to nazývali že zmena vlastníckych vzťahov alebo odštátnenie a podobne. Tak tuto sa to robí inak. Tuto sa hovorí, že fond si môže na väčšinu svojich pôžičiek požičať od banky. To znamená, že až 60 % úverového portfólia fondu môže tvoriť úver z vonkajšej inštitúcie. Tým pádom síce fond zostane pod kontrolou ministra a študentov z hľadiska manažmentu, ale finančne, ak sa to stane, to bude kompletná privatizácia, lebo väčšinu portfólia bude financovaného z banky, a keď raz niekto vlastní väčšinu vášho financovania, tak vás vlastní. Zároveň to bude znamenať, ak sa to niekedy naplní, že ten strop na úroky, ktoré tu dnes pán minister prezentuje, že nebude môcť byť viac ako 4 %, sa musí, bude sa musieť o pár rokov zrušiť, a to z jednoduchého dôvodu. Neexistuje spôsob, ako si od komerčného zdroja požičať dlhodobo, pripočítať k tomu 3 % a získať pod, zostať pod 4 %. To dokáže na Slovensku dneska jedine štát aj to nie nadlho. Všetci vieme, že o pár rokov sa to, sa to zmení.

    To znamená, že ak raz štát začne financovať fond tým, že si na to bude požičiavať fond z banky väčšinu peňazí, a potom bude požičiavať ich ďalej, tak to znamená, že úroky, ktoré bude musieť účtovať tým študentom, určite budú musieť ísť časom výrazne hore, pretože inak ten fond nebude môcť fungovať. Ak dneska argumentuje minister, že potrebuje priraziť k prostriedkom, ktoré má zadarmo, to vám chcem povedať, tento fond má všetky peniaze, ktoré dneska má zadarmo. Štát mu ich daroval. Všetky. Všetky peniaze, ktoré tam sú, a napriek tomu pán minister hovorí, že dneska k nim musí priraziť 3,89 %, aby fond prežil, lebo to je to, čo chce, aby sa prirážalo.

    Tak moja otázka je, koľko tie úroky budú musieť byť, keď si na to začneme požičiavať od komerčnej banky. Teda nie my, ale ten fond. To je to, čo myslím čiastočnou privatizáciou, a to je to, čo dám do pozornosti aj pánovi poslancovi Čaplovičovi, že zároveň táto tendencia napriamo financovať rôzne štátne a pološtátne inštitúcie nie cez ministerstvo financií tu, viete, kedy bola naposledy? Za pána Mečiara. Vtedy sa hromadne vydávali rôzne dlhopisy a úvery z rôznych štátnych inštitúcií, ktoré boli veľmi predražené, pretože najlacnejšia pôžička, keď si už má štát požičať, je, keď si požičia ministerstvo financií. Mohol by som rozsiahlo vysvetľovať, prečo je to tak, ale je to tak a každý, kto sa tomu venuje, to vie. Preto sa od konca Vladimíra Mečiara na Slovensku zaviedlo pravidlo, že ak si niekto vo verejnom okruhu ide požičiavať, ide si požičiavať cez štát. Štát si požičia a potom to buď požičia ďalej tej inštitúcii, alebo jej to daruje, to už je otázka politiky, ale nepožičiavajú si tieto typy inštitúcií priamo.

    To, čo je v tejto novele a čo tu dneska nezaznelo, je, že tento princíp sa tu absolútne porušuje a fond si bude môcť požičať, ako som už spomenul, až do 60 % svojho úverového portfólia, čo bude asi 35 mil. eur, z hlavy keď to počítam, viac ako miliarda korún napriamo od akejkoľvek komerčnej banky. Povedie to, ak sa to niekedy odohrá, k výrazne vyšším úrokom ešte, ako sú tie vysoké, ktoré sa tu dnes navrhujú, a bude to naozaj prvýkrát to, čoho sa obával pán Čaplovič v roku 2011, čiastočnou privatizáciou vtedy Študentského pôžičkového fondu, dneska Fondu na podporu vzdelávania. Za týchto okolností je potrebné dať návrh, ktorý tieto veci zo zákona vyjme, a ja teraz, keď už len prejdem, samozrejme, k tej, k samotnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, chcem ešte predtým teda vás všetkých bez ohľadu na politické tričko - a obraciam sa najmä na túto strednú a pravú časť poslaneckého, poslaneckého pléna - požiadať o podporu týchto návrhov, pretože Fond na podporu vzdelávania je z hľadiska Slovenskej národnej strany zdrojom aj hanby, ale môže byť aj zdrojom pýchy alebo hrdosti, aby som použil pozitívne slovo.

    Slovenská národná strana si môže brať kredit za to, že oba tie fondy z ktorých tento fond vznikol, presadila, môže za to zobrať kredit, ja jej ho dám kedykoľvek, ale má hanbu z toho, že tam pustila ľudí, ktorí ten fond rozkrádali, a má hanbu z toho, že minister, ktorý bol pri tom účastný, je dnes jej ministrom a presadzuje tu zákon, ktorý hovorí, že dôsledky toho a toho, že Ficove vlády nie sú ochotné reálne pomôcť školstvu, majú niesť študenti a učitelia. Ak Slovenská národná strana nepodporí zákon v dnešnej podobe, ak ho, buď sa dohodnete, že sa stiahne, alebo sa upraví nejakým rozumnejším smerom, tak si myslím, že Slovenská národná strana bude môcť byť primárne hrdá na tento fond, resp. na tie dva fondy, z ktorých vznikol pôvodne, a bude môcť hovoriť, že aj napráva, je hrdá na svoje úspechy a napráva chyby tam, kde sa stanú. Ak, naopak, Slovenská národná strana podporí zákon v tomto znení, tak sa prihlási k tomu, že keď sem naozaj najbližšie príde pán Kaliňák, a povie, že treba zdaniť vodičov, aby sa zaplatili dôsledky nejakého predraženého tendra na ministerstve vnútra, tak vy budete všetci môcť len prikývnuť, lebo to isté ste robili sami s týmto fondom. Toľko z vecného a politického hľadiska.

    V tom pozmeňovacom návrhu, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale zistil som, že mi zostal tam hore, dáte mi tých 30 sekúnd, aby som ho išiel prevziať?

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Že zabudol som pozmeňovací návrh, prídem hneď s ním.

  • Rečník odišiel po pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za túto ústretovosť, vážim si to. A teraz mi dovoľte predložiť ten pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

    1. K čl. I - k doterajšiemu bodu 1 (čo je § 4 ods. 1 písm. k))

    V čl. I sa doterajší bod 1 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    2. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 (§ 8 ods. 1))

    V čl. I v doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 1 vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno h).

    3. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 (§ 8 ods. 2 a 3))

    V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 vypúšťajú odseky 2 a 3. Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 4.

    To som už zdôvodnil, to je ustanovenie, ktoré umožňuje prijímanie úverov fondom.

    4. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 (§ 8 ods. 5)

    V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 5 bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "najmenej však vo výške prostriedkov, o ktoré sa znížili nesplatené istiny pôžičiek podľa § 16 ods. 3 za predchádzajúci kalendárny rok.".

    Tuto navrhujem, lebo dneska je v zákone ustanovená možnosť, aby štátny rozpočet dotoval fond, ale nie je to mandátorné, nie je to obligátorné. To, čo navrhujeme, aby ministerstvo muselo poukázať prostriedky fondu minimálne vo výške odpustených prostriedkov. To znamená, že tým pádom bude mať fond garantované, že neuschne za to, že vo verejnom záujme odpúšťa učiteľom napríklad postupne časť pôžičky, ako sme už zdôvodňovali. Znamenalo by to, že fond by mal garantované svoje prežitie, svoje fungovanie, a ak by ho vláda chcela nejak ďalej rozvíjať, tak, samozrejme, mohla dávať aj vyššiu dotáciu.

    5. K čl. I - k doterajšiemu bodu 4 (§ 9 ods. 3 písm. c))

    V čl. I doterajšom bode 4 sa v § 9 ods. 3 vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

    6. K čl. I - k doterajšiemu bodu 5 (§ 9 ods. 4)

    V čl. I sa doterajší bod 5 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s prvým až tretím bodom.

    7. K čl. I (§ 13 ods. 6)

    V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    "9. § 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

    (6) Dlžník fondu podľa § 12 ods. 4 môže splatiť pôžičku a úroky alebo ich časť predčasne; úhrada poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky alebo jej časti nesmie presiahnuť 1 % z predčasne splatenej splátky."

    Zostávajúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Toto je len premietnutie ustanovenia, ktoré sme prijali v iných zákonoch o úveroch, napr. úveroch na bývanie, kde sa limitujú poplatky, ktoré možno účtovať za predčasné splatenie.

    8. K čl. 1 - k doterajším bodom 13 (§ 16 ods. 3) a 15 (§ 16 ods. 5)

    V čl. I sa doterajšie body 13 a 15 vypúšťajú. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    V tejto súvislosti žiadame vyňať' na osobitné hlasovanie bod 5 zo spoločnej správy výborov, ktorý by pre účely prijatia bodu 8 pozmeňujúceho návrhu Národná rada Slovenskej republiky mala neschváliť.

    Toto je návrh, ktorý vypúšťa práve ten, to zásadné osekanie vernostného pre učiteľov. Toto ja osobne považujem za vecne najdôležitejší bod, pretože toto je naozaj jediné, v čom ten fond dnes má aj systematickú funkciu, naozaj v tom, že pomáha učiteľom, pomáha učiteľov udržať v školstve. Ja si neviem predstaviť, ako niekto chce zdôvodniť to, že ide sekať asi jediný existujúci nástroj na udržanie učiteľov, resp. tej časti, čo si požičiava z fondu v školstve, a pokiaľ navyše pán poslanec Petrák mal tú dobrú správu, že hoci je to malá suma, ale nejaká suma sem príde na budúci rok, tak už pre toto nezostáva naozaj žiadne zdôvodnenie. Pretože to, čo štát, to, čo fond ročne na týchto odpusteniach stratí, je výrazne menej ako suma, ktorú pán poslanec spomenul, že do fondu pôjde.

    9. K čl. I - k doterajšiemu bodu 17 (§ 17 ods. I0)

    V čl. I doterajšom bode 17 v § 17 odsek 10 znie:

    (10) Úroková sadzba pôžičky podľa § 10 a 14 je priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok. Výška úrokovej sadzby podľa prvej vety nesmie prekročiť 4,5 % ročne. Úroková sadzba pôžičky sa mení k 1. februáru bežného roka."

    To je teda návrat k tomu, čo existuje, čo je súčasne platný stav, teda úroky sa majú odvíjať od úrokov, ktoré platí štát, nie aj s 3 % prirážkou, tak ako to navrhuje minister.

    10. K doterajšiemu článku II

    Doterajší článok II sa vypúšťa. Zostávajúci článok III sa označuje ako článok II.

    V tejto súvislosti je potrebné v názve návrhu zákona vypustiť slová "a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".

    To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že vypúšťa možnosť prijímať úvery.

    Dovoľujeme si požiadať, aby sa o bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovalo nasledovne: spolu o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 10, spolu o bodoch 4 a 8, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 9. To sú, keďže 4 zmeny majú každá svoj obsah, tak takto sa o nich bude môcť slobodne hlasovať a schváliť sa teda ktorákoľvek z nich samostatne bez toho, aby to poškodilo nadväzujúce predpisy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Beblavého tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Prvá pani poslankyňa Adriana Pčolinská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem pánu poslancovi Beblavému za veľmi rozsiahly diskurz, ktorý predchádzal k tej vecnej problematike k Fondu na podporu vzdelávania.

    Ja by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako alebo o spôsobe financovania tohto fondu, ale položme si otázku, či ho vôbec potrebujeme, pretože omnoho lepšie by túto úlohu zastávali komerčné inštitúcie, nech si tí učitelia a žiaci berú pôžičky z bánk hypotekárne a spotrebiteľské, ale neriešme to týmto spôsobom, pretože aj z rozhovorov pána ministra sa zhodneme na tom, že treba urobiť prierezovú reformu. Veľakrát sme sa o tom bavili. To znamená, že máme rovnaké názory na mnohé aspekty a určite podľa môjho názoru jeden z nich je aj tento spôsob financovania tohto Fondu na podporu vzdelávania. Dajme radšej tie peniaze na platy učiteľov, na materiálno-technické zabezpečenie budov a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste hovorili, že z mojej strany išlo o marketing, ale ja musím povedať, že z vašej strany išlo určite o marketing, a mali ste rad nepresností, kde ste si sám odporoval.

    Na jednej strane tvrdíte, že fond musí byť postavený tak, aby sa sám nepožieral. To znamená, musia byť vykryté úroky minimálne na prevádzku. Prevádzka predstavuje okolo 1,6 % požičaných finančných prostriedkov, ale v druhej vete hovoríte, že fond by nemal dávať väčšie úroky, za ktoré si štát požičiava. Ak si dnes štát požičiava, čo reflektuje aj úrok fondu 0,89, tak tu máte minimálne 0,7 % stratovosti. To znamená, že to, čo vy navrhujete a tvrdíte jednou vetou, druhou vetou sám seba popierate, a myslím si, že to nie je správne.

    Druhá poznámka k tomuto je odpustené splátky. Odpustené splátky predstavujú 3 - 4,5 % podľa toho, aké je portfólio ľudí a ako aktuálne prebiehajú splátky, 3 až 4,5 % istiny, ktorá je požičaná. Ak si to premeníme na drobné, tak je to niekde okolo 1 až 1,5 mil. eura. Ak som garantoval, že teda v budúcom roku 2017 a v ďalších rokoch pôjde do fondu zhruba 2,5 mil. euro, to znamená, že všetky odpisy, ktoré budú vyplývať z úrokov, a teda z odpustených splátok, pokryje štát a nebude sa na ne nikto skladať. Tak ako ste povedali, že nemôžte zobrať študentovi peniaze jednému, aby pokryl, pokryl odpustené splátky inému študentovi alebo inému pedagógovi.

    K takému to určite nepríde a tie parametre sú nastavené tak, ako hovorím, to znamená, vaše tvrdenia sú nepravdivé.

  • Ďakujem. Pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pán poslanec Beblavý, vy ste viackrát vo svojom vystúpení spomenuli nelegálne praktiky používané pri rozdeľovaní odmien vo fonde, ja sa vás preto pýtam z tohto miesta, že ak ste o týchto nelegálnych praktikách vedeli, či ste podali nejaký podnet na zodpovedné orgány, ak ste podali, akým spôsobom bol ten podnet vyhodnotený, a ak ste nepodali, tak prečo ste to teda nepodali, ak ste o tých praktikách vedeli, pretože ja som napríklad o nich nevedel.

    A druhá otázka, ktorá súvisí s vaším vystúpením, ale to je skôr, to je skôr možno aj na pána ministra. Boli tu vyslovené mnohé obvinenia alebo viacero vážnych obvinení na hlavu súčasného ministra školstva a ja sa preto z tohto miesta, pán minister, vás pýtam, že ak tieto obvinenia sú pravdivé, ako chcete vyvodiť voči sebe napríklad zodpovednosť, napríklad tým, že či nechcete stiahnuť tento návrh, ak, ak je pravda to, čo tu pán poslanec povedal, a ak to nepravdivé, ak to teda pravdivé nie je, nie sú tieto obvinenia, či sa budete nejako brániť, pretože to boli vážne veci, a národ by asi mohol vedieť, kde je pravda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi reagovať asi na také vecne, vecné, myslím si, že aj tie veci boli, jedna je, že či je fond dobrý nástroj alebo či ho teda treba radšej zrušiť, čo, či je teda pravda, že sa študenti majú a učitelia skladať na iných, a či, teda ako prebiehajú tieto kauzy.

    Začnem veľmi stručne, pani kolegyňa Pčolinská, ešte tá faktická. Z rôznych dôvodov, pokiaľ je ten štátny mechanizmus v tejto konkrétnej veci nerozkrádaný a úsporne manažovaný, je už dneska efektívnejší ako, ako alternatívne riešenia, takže ja v tejto chvíli nepodporujem to, čo ste naznačili, teda zrušenie alebo privatizáciu. Otázka je, že či dokážeme dlhodobo zabrániť tomu, aby sa do tohto fondu napríklad vrátili tie praktiky z minulosti.

    Pokiaľ ide o pána kolegu Petráka, no jednoznačne to vyplýva aj z čísiel, ktoré si ty citoval ešte v svojom vystúpení, a to je to, že pri dnešnej úrokovej sadzbe tie úroky ešte nekryjú prevádzku, ale nie sú od toho ďaleko, to znamená, príde zoštvornásobenie, ako to navrhujete, budú kryť nielen prevádzku, ale prinášať aj pomerne významný objem peňazí pre použitie na iný účel. To znamená, teda že buď tam tie peniaze, zostanú, čo potom ale nemá zmysel tie úroky zvyšovať, alebo tie peniaze budú používané na tieto sociálne programy, takže nie je to nepravda, čo som povedal.

    A pokiaľ ide o kauzu Študentského pôžičkového fondu, ja som na túto kauzu prvý upozornil, pán minister Jurzyca s mojou, v spolupráci so mnou vtedy vymenil rady týchto fondov, tie rady následne podali sadu trestných oznámení a aj žalôb, viaceré tieto žaloby boli úspešné, niektoré veci sa vyšetrujú dodnes, napr. v súvislosti so Sláviou Capital, a iné boli - ako mnoho vecí v tomto štáte - odložené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán Poslanec Beblavý bol posledne prihlásený písomne do rozpravy. Vzhľadom na to, že predpokladám, že v sále sú poslanci, ktorí majú záujem o túto tému, dovolím si otvoriť možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nik nehlási do rozpravy ústne. Vzhľadom na uvedené uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Bude, pán minister, bude to dlhšie alebo kratšie, vzhľadom...?

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, k pripomienkam a návrhom zmien k zákonu o Fonde na podporu vzdelávania.

    Pánovi poslancovi len poviem, že všetko bolo mnohokrát vysvetlené a publikované, dokonca je to aj na webstránke mnou momentálne riadeného úradu.

    Keď som zvažoval všetky návrhy na zmeny, tak som si uvedomil, že návrh, poslanecký návrh pána poslanca Petráka vytvára akýsi kompromis medzi návrhom pani Remišovej a návrhom zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon o fonde. To znamená, že je to akýsi kompromis medzi tým, čo mi predložil fond a Študentská rada vysokých škôl. Ako ste si všimli, je to iniciatívny návrh zákona a reaguje na tú situáciu, že pri pravidelných odpusteniach pre učiteľov zo základu, ktorý majú splatiť, tak sa tam vytvára situácia, kedy fond vytvára straty okolo, myslím, že v minulom roku to bolo asi 800-tisíc eur.

    Preto fond v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl, ktorá tam riadi tento fond, tak predložili návrh zákona, ktorý som akceptoval a ktorý som predložil na rokovanie Národnej rady. Pri ďalších rokovaniach so Študentskou radou vysokých škôl som navrhol, že na to, aby bolo možné zabezpečiť riadne fungovanie fondu v budúcoročnom rozpočte, pretože sa nám podarilo zvýšiť rozpočet rezortu oproti predchádzajúcemu roku navyše o 207 mil. eur, že bude vyčlenená aj suma 2,5 mil. eur tri roky po sebe na to, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie fondu.

    Takisto sa domnievam aj to, že pani poslankyňa Pčolinská má pravdu, a v zásade preto sa aj veľmi snažíme zvýšiť platy učiteľom, aby, aby mohli si zabezpečiť úverovanie svojho vlastného života a domácností z platu, a nie povedzme nízko úročenými pôžičkami. Ale momentálne to tak nie je a znovu dávam verejný prísľub, že platy učiteľov a ich zvyšovanie bude pokračovať aj v budúcom roku, aj v ďalších rokoch, aby sa dostali na dôstojnú úroveň a potom primeranú úroveň k tej spoločenskej úlohe, ktorú plnia. Takže veľmi pekne ďakujem za pripomienky, pozmeňovacie návrhy a v zásade ešte som chcel dopovedať to, že ten návrh zákona bol predložený fondom a Študentskou radou ešte pred mojím prísľubom, to znamená, že preto považujem aj návrh pána poslanca Petráka za akýsi kompromis medzi návrhom pani poslankyne a tým, čo bolo predložené na rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dobre, ešte rýchlo, žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Poprosím vás o termín hlasovania o tomto návrhu. Môžte sa postaviť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, hlasovať o tomto zákone budeme zajtra o 11.00 hod.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a súčasne prerušujem schôdzu Národnej rady do 13.00 hod. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon a dopĺňa zákon o športe.

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, do 14.00 hod., o 14.00 hod. pokračuje schôdza Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 254, spoločná správa výborov má tlač 254a.

    Odovzdávam slovo ministrovi školstva, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe.

    Predložený návrh zákona reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona o športe, a na výkladové nejasnosti.

    Návrh zákona najmä rieši štatus športových odborníkov ako podnikateľov, zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu, zjednocuje vek talentovaných športovcov, upravuje spôsob uznávania národných športových organizácií obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov, a spresňuje pôsobnosti hlavného kontrolóra športu.

    Novela zároveň určuje účel použitia verejných prostriedkov na športovú činnosť s dôrazom na financovanie športových klubov a športovcov a verejný záujem o športe.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem sa vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu.

    Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením z 12. októbra 2016 č. 255 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 254), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie zákona.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zákona (tlač 254) zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 91 z 16. novembra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 94 z 15. novembra 2016 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 36 z 10. novembra 2016.

    Všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti tejto spoločnej správy.

    Z uznesení výborov vyplýva 27 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rady hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 27 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 21. novembra 2016 uznesením č. 46. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania vo výboroch, stanovisku a návrhu gestorského výboru.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Mihál, pán poslanec Tittel a pán poslanec Galis.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, v podstate takto pred rokom sme rokovali o zákone o športe, ktorý bol približne takto pred rokom aj prijatý v parlamente, a keď si spomínam, tak možno jeden-dvaja prítomní poslanci nehlasovali za, ale všetci ostatní... (reakcia z pléna), traja poslanci neboli za, ďakujem za opravu, ale všetci ostatní, či koaliční, či opoziční poslanci, tento zákon o športe podporili. Podporil som ho aj ja a vtedy som vyzýval mojich opozičných kolegov, či straníckych, či ďalších, aby boli takisto za, hoci vlastne tú zásluhu na prijatí tohto zákona si v podstate oprávnene mohla robiť vtedy vládnuca strana, jediná vládnuca strana, strana SMER, ktorá bola vo vláde, ktorá vlastne mala aj pozíciu ministerstva školstva a politickú zodpovednosť minimálne za prijatie tohto zákona.

    Čiže napriek vtedajšiemu pomerne ťažkému boju a možno aj predvolebnému už boju medzi opozíciou, koalíciou prakticky všetci poslanci hlasovali za zákon o športe. A prečo zaň hlasovali? Pretože cítili aj tí, ktorí sa až tak o šport nezaujímajú, že tento zákon bol prijatý trošku inak ako drvivá väčšina zákonov na Slovensku, resp. tu v parlamente, a dozvedeli sa, ak aj sa o túto tému nezaujímali, že tento zákon vznikal zdola, čiže nie v kabinete na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, ale, ale v podstate premietla sa tam približne trojročná práca ľudí, ktorým na tom záležalo. Samozrejme, aj za podpory významných politikov, či už spomeniem premiéra Fica alebo súčasného podpredsedu vlády pána Pellegriniho, vtedajšieho ministra školstva, a ďalších.

    Podpora, podpora aj opozície a drvivej väčšiny poslancov teda bola preto, lebo cítili, že táto téma nie je politická, táto téma je v záujme nás, niektorí majú šport radšej, niektorí možno menej, niektorí športujú aktívne, niektorí iba pred televízorom, ale jednoducho bolo to také príjemné osvieženie predošlého štvorročného vládneho obdobia, a preto som ja osobne prekvapený, že táto novela, táto novela, o ktorej sa teraz bavíme v druhom čítaní, tá má trošku iný príbeh, tá má trošku iné pozadie a tam rozhodne, bohužiaľ, nie je možné hovoriť, že by prišla zdola, že by prišla z iniciatívy ľudí, ktorí v športe angažovaní sú, ale práve naopak, množstvo prvkov a kontroverzných prvkov v tejto novele prišlo zhora.

    A ja teraz, pán minister, nechcem primárne riešiť vzťahy v súčasnej vládnej koalícii, to si vybavte medzi sebou, do toho mňa naozaj nič nie je, ale musím konštatovať ako vonkajší, ale zároveň veľmi blízky pozorovateľ, že tu sa prejavuje určitý, určitý súboj momentálne medzi stranou SMER a stranou SNS a prejavuje sa aj to, čo by sa, čo by sa v politike robiť nemalo. Dostane politická strana vo vláde zodpovednosť za nejaký rezort a niekedy je možno hovoriť o tom, že si to skrátka tak trochu sprivatizuje. Šport patrí jednoducho všetkým. Aj mne ako opozičnému poslancovi. Ale čo mne, patrí tým doslova státisícom ľudí, ktorí sa v tom športe nejakým spôsobom angažujú.

    Čiže zmocniť sa tejto témy, zmocniť sa témy šport tým, že strana SNS má momentálne ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, vy ste nominant strany SNS, tak si to skrátka poďme robiť tak, ako si to strana SNS predstavuje. No dobre, tak je to politika, ako by, niekto by povedal, ale toto nie je šťastné, práve zákon o športe riešiť takýmto politickým spôsobom. Toto sa vám môže vypomstiť, ak vám môžem dobre poradiť. Tak ako sa strane SMER možno nieže osvedčilo, tak ako strana SMER vyťažila politické body z toho, že to športové hnutie bolo spokojné s tým zákonom, tak ako v dobrom vás varujem, strane SNS sa nemusí práve zadariť a získavať politické body, keď takýmto spôsobom bude siahať do zákona o športe, ako sa to stalo, pretože tí ľudia si to medzi sebou povedia, to sa nebojte. Aj ten rodič malého žiačika, ktorého vodí do nejakého klubu, sa možno dozvie, že táto novela, ktorá niečo pokazila a nenapravila, jednoducho to ste si presadili vy. Koaličná dohoda, koaličná zmluva, koaličná rada, jasné, tam ste sa zrejme trošku popretláčali, ale ten výsledok nerobí dobrý dojem.

    A mne sa to naozaj zle hovorí, ale kto sa zastane tých športovcov, keď nie tí poslanci parlamentu, ktorí sú do toho nejakým spôsobom zaangažovaní. Tá moja angažovanosť spočíva napríklad v tom, že mi zverili športovci do rúk list, ktorý poslali primárne vám, pán minister, napísali ho 15. novembra tohto roku, určite ste ho dostali a určite ho veľmi dobre poznáte, na vedomie ho dostali aj pán predseda Národnej rady, pán Andrej Danko, pán predseda vlády Robert Fico a pán predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a autormi alebo spoluautormi tohto listu sú asi tie najväčšie športové zväzy, ktoré sú na Slovensku. Ak dovolíte, prepáčte, že trošku zdržím, vymenujem tie zväzy. Pod týmto listom sú podpísaní: Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenský tenisový zväz, Slovenská plavecká federácia, Slovenský zväz hádzanej, Slovenská basketbalová asociácia, Slovenská lyžiarska asociácia, Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky a Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode. A boli by aj ďalšie zväzy, keby sa nebáli, že možno prídu o nejaké skromné výhody, ktoré ich zrejme v blízkej budúcnosti od vás čakajú.

    Čo pripomienkujú tieto významné športové zväzy? No pripomienkujú v prvom rade proces, akým spôsobom táto novela vznikla. Pán minister, dobre, možno to športové hnutie čakalo novelu až o rok, keď sa zosumarizujú seriózne poznatky z toho, ako ten novoprijatý zákon naozaj v reáli bude fungovať, keď sa nazhromaždí väčší počet praktických skúseností z toho, ako to je, čo je dobré, čo je zlé. Možno si športovci predstavovali napríklad, že vaše úsilie, vaše a ľudí, ktorí sú na ministerstve, bude napríklad primárne orientované na konečne rozbehnutie informačného systému športu, na ktorom je celý zákon o športe postavený a ktorým, na ktorý sme boli takí pyšní, keď sa ten zákon prijímal, a že si to športovci takto zorganizovali transparentne férovým spôsobom, a ak možno z iných rezortov prišli nejaké námietky, prečo tí športovci majú také výhody, tak odpoveďou bolo, ale my máme transparentný informačný systém športu, kde napríklad dotácie, sponzorské a podobné veci, osoby a obsadenie bude transparentné, dostupné pre každého.

    Čiže ten informačný systém, sme si predstavovali, že bude fungovať, ale máme november, a skrátka, nie je funkčný tak, ako by bolo treba. Tam treba sústrediť pozornosť možno viac ako na túto novelu. No ale čo konkrétne, čo konkrétne športové zväzy vyčítajú. V tomto liste sú v podstate tri zásadné výčitky, z toho, ak dobre som pochopil legislatívny proces, tak ako prebehol, dve výčitky sú stále platné a aj budú, pretože to takto bude schválené.

    Čiže po prvé, po prvé športové zväzy namietajú voči povinným percentám, povinným kvótam prerozdelenia príspevku, ktorý dostávajú podľa zákona o športe. Čiže ja to skúsim povedať, ako ste to vlastne nastavili. Možnože sa budem mýliť, lebo ten proces, opakujem ešte raz, je trošku nezrozumiteľný, tak snáď to poviem správne, čiže vy vlastne navrhujete a presadíte si, aby z príspevku športovému zväzu šlo najmenej 25 % na reprezentáciu, najmenej 15 % na mládež do 23 rokov veku a ďalších najmenej 20 % na talentovaných športovcov, a na druhej strane, aby najviac 15 % mohlo ísť na správu, na réžiu fungovania samotného zväzu a najviac 30 % na výstavbu, modernizáciu športovej infraštruktúry. Doteraz to v zákone nebolo. To znamená, že keď nejaký športový zväz dostal svoj príspevok, či už bol vyšší, nižší, to je ďalšia diskusia, ale teda dostal nejakú sumu, tak s tou naložil samosprávnym spôsobom, hej, na základe dohody ich orgánov tak, ako sám uznal za vhodné. Čiže tu sa zavádzajú rigidné pravidlá, ako sa tá prijatá suma má rozdeľovať, a športové zväzy vám to jednoducho vyčítajú. Nie ja. Teda ja tiež, ale podstatné je to, že tieto významné športové zväzy, ako som ich citoval, vám to vyčítajú.

    A prečo? No preto, lebo nie je zväz ako zväz. Niekde je potrebných viac peňazí na reprezentáciu, niekde je potrebných viac peňazí na mládež, niekde sa práve pustili do nejakej masívnej výstavby. Menší zväz, ktorý si chce postaviť nejaký štadiónik, nejakú halu, nejaký povedzme plavecký štadión plavci, tak tam môže byť, že v krátkom nejakom období tie výdavky do tej infraštruktúry presiahnu tých vami navrhovaných zastropovaných 30 %. Teda čo majú robiť oni? Réžia. Niečo iné je réžia na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý dostáva veľmi veľký príspevok, to znamená, že napriek tomu, že tá, tie priestory a ten počet ľudí na tom zväze, kto tam príde, je pomerne veľa, tak z hľadiska tej mohutnosti toho príspevku tá réžia sa zmestí, ja neviem možno do 5 % toho objemu financií, ale keď prídete na nejaký malý zväz, na nejaký malý zväz, ktorý dostane možno 10-tisíc eur cez príspevok podľa vzorca, tak tam jednoducho musí ísť, ak má ten zväz fungovať, ak má plniť tie funkcie, ktoré mu vlastne nariaďuje zákon, tam musí byť ten percentuálny prepočet výdavkov na réžiu zväzu logicky vyšší. Tam vás tá matematika skrátka nepustí, len vy to chcete šnurovať. A načo to je dobré, prosím, načo to je dobré? K čomu, k čomu to poslúži?

    Opakujem ešte raz. Môj názor nie je teraz podstatný, aj keď teda súhlasím s tými zväzmi. Podstatné je to, že toto vám vyčítajú, ja som teraz hlasná trúba, s prepáčením, ja som teraz nič iné ako hlasná trúba tých menovaných športových zväzov v parlamente, lebo tu sa nemôže postaviť pán Kováčik ako šéf futbalového zväzu, on totižto nie je poslanec. Ja zase nie som šéfom futbalového zväzu, ale mám právo možno v mene svojich voličov, možno v mene vašich voličov, ja neviem, to takto ani neberme, tlmočiť, tlmočiť tento názor, ktorý je podľa mňa relevantný, a mali by ste ho počúvať. No zrejme sa tak nestane, pretože ak bude schválená spoločná správa, resp. pozmeňovací návrh pána kolegu Tittela, ktorý príde o pár minút po mne, tak sa tie percentá, ktorý som práve menoval, dostanú do zákona. To bude veľká škoda.

    Ja teda neviem, hej, rozmýšľam, ako dať procedurálny návrh na odloženie, ale to by som naozaj nechcel nabúrať, to urobte, aj ako uznáte za vhodné, len možno minútu pred dvanástou, ale skúste nejakým spôsobom akceptovať tieto pripomienky športových zväzov.

    Druhá pripomienka je, mám za to, vyriešená, resp. nedali ste ju do pozmeňovákov, a to bolo, námietka teda športových zväzov bola tá, že do zoznamu talentovaných športovcov alebo nominácia za športového reprezentanta nesmie byť podmienená nejakým plnením zo strany športovca, resp. vy ste zvažovali niečo také, že, že nemohol by si športový zväz stanoviť tie podmienky, ktoré má plniť aj reprezentant, a pri ich neplnení by mohol byť problém, napr. rešpektovanie sponzorských reklamných zmlúv. Keď raz športový zväz má uzatvorenú zmluvu s oblečením tej a tej značky, tak skrátka športový reprezentant, ak má zmluvu s oblečením inej značky, ten konflikt nie je možné riešiť svojvoľne zo strany športovca. Ale to sa do pozmeňovacích návrhov, pokiaľ to dobre sledujem, nedostalo, takže to je zrejme v poriadku.

    No a tretia pripomienka. Vy ste, vy si presadzujete to, aby zaradenie športovca do rezortného športového strediska mohlo byť, alebo do reprezentácie, ak to správne chápem, aby mohlo byť aj na návrh ministerstva, čiže nebude mať túto kompetenciu ten, kto je príslušný, to znamená športový zväz, ale bude mať takúto silnú kompetenciu aj, aj ministerstvo. To je zaujímavé, ale opakujem, športové zväzy vám to vyčítajú a to je, ak dobre vidím, či v spoločnej správe, alebo potom nejakým spôsobom vylepšené v pozmeňujúcom návrhu kolegu Tittela. Takže na tento, na túto pripomienku, ako sa zdá, ste nedbali a nezohľadnili ste ju. No je mi to všetko veľmi ľúto, je mi to všetko veľmi ľúto, tá atmosféra, ktorá tu bola pred rokom, bola úplne iná.

    Za týchto okolností, pokiaľ nedojde k nejakým zmenám v duchu návrhov športových zväzov, tak ja vám, pán minister, úprimne hovorím, že nebudem môcť podporiť, nebudem môcť podporiť túto novelu, a zrejme ani tie body v spoločnej správe a ani pozmeňovací návrh pána Tittela, pretože sú to veci, ktoré ja rešpektujem, sú to pripomienky silných športových zväzov a myslím si, že tí vedia, o čom hovoria.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Tittel.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil, a som rád, že som počkal s vystúpením a že som sa zaradil až po pánovi kolegovi Mihálovi.

    Na druhej strane možno to pekne povedal, že minulý rok tu bola pekná atmosféra, vládla tu takmer zhoda, keď 132 poslancov odsúhlasilo nový zákon, poviem to, o športe. Ja som zrovna nemal taký ten pocit, že ten zákon je najsprávnejší, možno sme ho šili trošku horúcou ihlou, bolo to veľmi rýchle, aj keď bolo množstvo pripomienok, niektoré sa podarilo zapracovať, niektoré sa nepodarilo zapracovať do toho konečného zákonu, ktorý bol schválený naozaj veľkým počtom poslancov, a bol som rád, že šport sa nestal vtedy súbojom opozície a koalície o tom, že či áno, alebo nie, ja som rád, že 132 poslancov to podporilo, a tak by som chcel aj do budúcnosti, aby sme ten šport naozaj trošku vnímali inak.

    Ale na druhej strane rok fungovania nového zákona, ktorý je účinný od 1. januára 2016, nám ukázal, že nie všetko to, čo poslanci schválili, bolo zrovna pre šport a pre slovenský šport ideálne. Nechcem kritizovať a nechcem rozoberať detaily, čo bolo správne, čo nebolo správne, ale preto som aj pripravil spolu so svojím kolegom návrh pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh niektorých bodov, ktorých sa týka, a musím povedať, že nesúhlasím s pánom Mihálom v tom, čo povedal dneska, že niektoré zväzy, ktoré podpísali, s tým listom nesúhlasia, lebo ja tu mám zase list od 20 zväzov, ktoré vlastne na ministerstve súhlasia s novoprerozdeľovaním navrhnutým, ktoré budú prostriedky zo štátneho rozpočtu vplývať.

    Čo by som chcel vysvetliť, že pán Mihál sa veľmi chytil tých bodov jednotlivých, aby sa chytil, koľko percent môže ísť na čo. Ja si tiež myslím, že nie je správne, aby dneska športoví funkcionári mali väčšie platy, ako má premiér alebo ministri v tejto krajine. Preto je tam možno, sú snahy ministerstva obmedzenie, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorý ide do jednotlivých športových zväzov, aby im boli trošku, by som povedal, viazané na to, či majú byť viazané na činnosť sekretariátu, či majú byť viazané na športovo talentovanú mládež, či majú byť na reprezentáciu alebo na infraštruktúru. Samozrejme, môžeme hľadať, že u väčších zväzov to bude trošku iný rozdiel ako u tých menších. Ale ja myslím, že tá základná myšlienka je preto, aby sme tie peniaze neprejedli na sekretariáte a na aparáte, ktorý momentálne riadi ten zväz, ale aby sme naozaj investovali do toho športu ako takého.

    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2016 zmenil zásadný spôsob financovania športu z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ako pozitívum tohto zákona bolo tam vyhodnotené nastavenie pravidiel a presné prerozdelenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu športovým organizáciám.

    Na druhej strane percentuálne prerozdelenie zdrojov na financovanie športového štátneho rozpočtu je vo vzťahu k financovaniu telesne znevýhodnotených, znevýhodnených osôb poddimenzované, diskriminačné a v prípade financovania národných športových zväzov demotivujúce. Preto som chcel vlastne aj poukázať, že ten návrh, ktorý momentálne je, a preto sme tu pripravili s kolegom Jančulom pozmeňujúci návrh, aby sme korigovali tie nezrovnalosti, ktoré, bohužiaľ, pri zákone vznikli.

    Preto, pán podpredsedajúci, som pripravil pozmeňujúci návrh poslanca Dušana Tittela a Tibora Jančulu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov:

    1. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    2. V § 3 písm. c) prvom bode sa za slovo "zväzu" vkladajú slová „alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva") podľa § 58 písm. k)".

    V bode 3 § 3 sa dopĺňa písmenami t) a u), ktoré znejú:

    "t) športom všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach.

    u) zoznam športovcov top tímu zoznamu športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe dosiahnutých športových výsledkov na významnej súťaži."

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Návrh na doplnenie druhého bodu reaguje na praktickú požiadavku možnosti zaradenia športovca do rezortného športového strediska aj na návrh ministerstva. Z objektívnych dôvodov sa môže stať, že športovec nebude môcť byt' zaradený do rezortného športového strediska na návrh národného športového zväzu alebo v danom športe nepôsobí národný športový zväz, napr. v prípade paraolympionikov. Preto sa navrhuje doplniť možnosť, aby návrh na zaradenie športovca do rezortného športového strediska mohlo v odôvodnenom prípade podať aj ministerstvo školstva. Praktické skúsenosti aplikácie zákona o športe preukázali potrebu zadefinovania pojmu šport. Ustanovenie § 3 sa preto uvedeným pozmeňujúcim návrhom dopĺňa o definíciu športu.

    Súčasné znenie zákona pozná len pojem „zoznam najvýkonnejších športovcov", čo spôsobuje problém v praxi pri príprave pravidiel zaraďovania športovcov do rezortných stredísk. Zoznam najvýkonnejších športovcov je totožný so zoznamom športovcov, ktorí v súlade s § 74 ods. 4 zákona o športe majú nárok na poskytnutie príspevku na športovú prípravu, a z tohto dôvodu je zoznam limitovaný finančnými prostriedkami a nie výkonnosťou športovcov. Len zo zoznamu najvýkonnejších športovcov je možné zaradiť športovca do rezortného športového strediska, čím v súčasnosti znemožňujeme zaradenie do strediska športové talenty. Doplnením uvedeného ustanovenia by sa príspevok na športovú prípravu športovca poskytoval športovcom zo zoznamu športovcov top tímu a zaraďovanie športovcov do rezortných stredísk by bolo viazané na zoznam najvýkonnejších športovcov.

    2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie, citujem:

    „22. § 26 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

    (5) Slovenský paralympijský výbor má na účely vzdelávania v športe podľa § 83 až 85 postavenie národného športového zväzu."

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Považovanie Slovenského paralympijského výboru za národný športový zväz mu umožňuje vzdelávať športových odborníkov. Potreba možnosti ustanovenia požiadaviek na odbornú spôsobilosť športových odborníkov pre šport zdravotne postihnutých vyplýva z rôznorodosti postihnutí, s ktorými sa pri výkone svojej odbornej činnosti paraolympionici stretávajú.

    3. V čl. I bod 28 znie:

    28. V § 58 písmeno k) znie:

    „k) navrhuje športových reprezentantov na zaradenie do rezortného športového strediska, ak v príslušnom športe nepôsobí národný športový zväz alebo ak národný športový zväz bezdôvodne nenavrhne športového reprezentanta do rezortného športového strediska,".

    Vysvetlenie:

    V nadväznosti na doplnenie 2. bodu spočívajúceho v možnosti zaradenia športovca do rezortného športového strediska aj na návrh ministerstva školstva sa dopĺňa príslušná kompetencia do pôsobnosti ministerstva.

    4. Čl. I bod 47 znie:

    47. V § 68 ods. 1 sa za slová "finančný príspevok" vkladajú slová "na športovú činnosť" a vypúšťajú sa slová "prvého bodu".

    Odôvodnenie:

    Za účelom zrovnoprávnenia športu zdravotne znevýhodnených na základe schválenej Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 - 2020, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 564 dňa 14. 10. 2015 a v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa rozširuje možnosť poskytnúť príspevok uznanému športu pre uznaný šport Medzinárodným paraolympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich a Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád.

    5. V čl. I bode 51 sa v § 69 odsek 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

    "c) 25 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športovej reprezentácie."

    Odôvodnenie:

    Navrhovaným znením sa ustanovuje minimálna výška finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vymedzená na zabezpečenie jedného z verejných záujmov v športe definovaný v § 2 zákona aj tým, že zabezpečenie prípravy za účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži.

    6. V čl. I sa za bod 53 vkladá nový bod 54, ktorý znie:

    54. V § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa slová „zoznamu najvýkonnejších športovcov" nahrádzajú slovami "zoznamu športovcov top tímu".

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu § 3, ktorým sa definuje okrem zoznamu najvýkonnejších športovcov aj zoznam športovcov top tímu, na ktorý bude viazaný príspevok na športovú činnosť.

    7. V čl. 1 sa za bod 54 vkladajú nové body 55 a 56, ktoré znejú:

    55. V § 77 ods. 2 písm. a) sa číslovka "80" nahrádza číslovkou "50" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem uznaného športu futbal a uznaného športu ľadový hokej,".

    56. V § 77 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

    "b) vo výške najmenej 17% na poskytnutie príspevku uznanému športu futbal a vo výške najmenej 13% na poskytnutie príspevku uznanému športu ľadový hokej,".

    Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Navrhovaným znením sa mení spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi národné športové zväzy, a to vyčlenením zo vzorca na výpočet príspevku uznanému športu dva športy, a to je ľadový hokej a futbal. Ponechaním týchto dvoch športov v spoločnom vzorci na výpočet príspevku uznanému športu vzhľadom na ich popularitu a členskú základňu sa stratila motivácia pre zostávajúce športové zväzy zvyšovať členskú základňu a pracovať s mládežou, a to z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia údajov do vzorca. Navrhnutým opatrením sa zabezpečuje motivácia rozvoja ostatných športov, odstránenie disproporcionality a zabezpečenie primeranosti podmienok financovania jednotlivých športov, ako je trebárs volejbal, basketbal, cyklistika, hádzaná a podobne.

    8. V čl. 1 sa za bod 58 vkladá nový bod 59, ktorý znie:

    59. V § 83 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo šport zdravotne postihnutých".

    Ostatné body sa primerane prečíslujú

    Odôvodnenie:

    Za účelom zrovnoprávnenia všetkých športov sa do zákona dopĺňa vzdelávanie v oblasti trénerstva pre šport zdravotne znevýhodnených ako iným športovým zväzom.

    9. V čl. 1 sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:

    71. V § 97 ods. 5 prvej vete sa za slovo "zväzu" vkladajú slová "a fyzickej osoby podnikateľa".

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Dopĺňa sa pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja na prejednanie správneho deliktu, ktorého sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ.

    10. V čl. 1 bod 75 v § 106a sa vypúšťajú odseky 1 a 2.

    Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.

    Odôvodnenie:

    Vypúšťa sa prechodné ustanovenie z dôvodu vypustenia zmeny podmienky počtu aktívnych športovcov a z dôvodu nového nastavenia nového financovania od januára 2017.

    Na záver by som chcel, pán predseda, zároveň vás žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie body 2 a 5 zo spoločnej správy.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • 2 a 25, áno.

    Na krátku informáciu ešte doplnenia pre pána Mihála, že vzhľadom k tomu, že som 5 rokov spôsobil ako generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu, čiže mám dostatok skúseností, práce, pôsobenia a financovania jednotlivých zväzov, si myslím, že naše zväzy by nemali byť len odkázané na príspevok zo štátneho rozpočtu, ale, samozrejme, majú k tomu vlastné marketingové oddelenia, ktoré spoluzabezpečujú financovanie pre jednotlivé zväzy, ktoré môžu kedykoľvek použiť na akúkoľvek inú činnosť zväzu, čiže vlastne preto chápem, že ten príspevok, ktorý má byť z ministerstva školstva, by mal byť naozaj určený predovšetkým, či už to je v tých percentách na talentovanú mládež, na športovcov, na infraštruktúru alebo na primeranú činnosť na sekretariát.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pánov poslancov sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, ja sa chcem pána poslanca Tittela spýtať na bod z jeho pozmeňovacieho návrhu, bod 7, kde teda vlastne dochádza k zásadnej zmene pri výške príspevku športom, kde sa teda vyčleňuje osobitne futbal 17 % a osobitne hokej 13 %, to je neuveriteľne dôležitá zmena podľa môjho názoru, ktorá sa takýmto spôsobom sekundu, obrazne povedané, pred hlasovaním tu objavuje, a chcem sa len teda spýtať, či táto závažná zmena bola aspoň prekonzultovaná s tými zväzmi, ktorých sa to týka, čiže najmä s futbalovým a hokejovým, a keď bola, tak aké k tomu zaujali stanovisko, lebo vy vlastne zafixovávate bez ohľadu na počty športovcov úspechy a tak ďalej, futbal 17, hokej 13 a ostatní si prerozdelia tých 50 % podľa toho doterajšieho vzorca, množstva titulov, športovcov, mládeže a podobne.

    No a potom ešte druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, tie veľké zväzy ako futbalový si môžu, majú zdroje na to alebo ľudí na to, aby si marketingovo ošetrili povedzme sponzorov a podobne, no ja som to nechcel povedať, ale už keď to tu zaznelo, ja som očakával, že sa v tejto novele dotiahne sponzoring napríklad, kde to je tak vlastne zlé, ako sa v praxi ukazuje, že tých sponzorov športové kluby, športové zväzy fakticky nemôžu získavať z dôvodu, že ministerstvo financií si presadilo svoj pohľad, taký ten daňovo-účtovnícky, na túto problematiku, čo v praxi znamená, že nevieme do športu dotiahnuť žiadneho sponzora, sponzora, nemyslím tým reklamného partnera, ale sponzora, pretože pravidlá pre poskytovanie a čerpanie sponzorského sú v praxi jednoducho nevykonateľné, keď sa nad tým nadrobno zamyslím a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnila trošku pána poslanca Tittela v tom, čo vlastne nás viedlo k podaniu takejto novely zákona o športe.

    No ide tam hlavne o to, aby sme, lebo kto robí, robí aj chyby, môžu byť nejaké a z nášho pohľadu novela sa snaží vniesť poriadok a odstrániť možné podľa nás legislatívno-technické nedostatky, ktoré ten pôvodný zákon má. Predsa štát musí naozaj hospodárne nakladať s prostriedkami a touto novelou sa snažíme zabezpečiť účelové vynakladanie verejných prostriedkov.

    Ďalej zároveň v tom zákone, máme pocit, že bol opomenutý verejný záujem športového zákona, čiže podpora v prvom rade mládežníckeho športu a štátnej športovej reprezentácie a zároveň odstraňuje novela zákona diskrimináciu medzi olympijskými a neolympijskými športami, zrovnoprávňuje zdravotne znevýhodnených zo zdravými športovcami a to všetko v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

    No a ten list, ktorý prišiel od zväzov, tak z tých nás napríklad túto novelu podporujú aj slovenskí paraolympionici.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Tittel.

  • Áno, pán kolega Mihál, táto záležitosť bola prejednaná aj s prezidentom futbalového, aj hokejového zväzu a obidvaja s tým podľa informácií, ktoré som dostal, súhlasili, a čo je najdôležitejšia vec, je tým, že vlastne vyčlenenie futbalu a hokeju z toho veľkého koláča, ktorý sa pre rozdeľuje na ostatné športy, pomôže práve tým ostatným športom, aby mohli existovať. Ten vzorec bol tak nastavený z minulého, s minulým prijatím bol tak, že práve naopak, ostatné športy boli skôr diskriminované, a preto oddelenie futbalu a hokeja práve pomôže tým ostatným športom, aby mali motivačnú činnosť.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galis.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že po dlhom čase sa tuná budeme venovať trochu športu, a ja by som chcel na rozdiel od svojich predrečníkov hovoriť trošku k realite, k tomu, jak to funguje na Slovensku, k tomu, jako by sme sa mali viacej venovať mládeži, a, samozrejme, by som rád vyzdvihol našich ľudí, ktorí sa venujú športu.

    To, že šport je fenomén, o tom netreba rozprávať. Ja si pamätám tuná, keď na tomto mieste stál, pred neviem koľkými rokmi tu bol predseda Európskeho parlamentu pán Schulz a v tom období zhodou okolností prebiehali Preteky mieru, a keď som ho počúval, jak tuná začal chváliť Petra Sagana, tak normálne som tomu ani neveril, že tak môže poznať detaily jeho výsledkov a jeho schopností, daností. Takže som bol veľmi prekvapený, že človek sledoval nášho, nášho športovca, ktorý, si myslím, že je momentálne ikonou a spolu s ostatnými športovcami. A to je jedno, či je to Cibulková, či to je Tóth, či sú to tí ďalší, hokejisti, futbalisti a tak ďalej. Sú to ako ikony nášho, našej krajiny. Ja si myslím, že málo, málo sa nejak preferujú u nás, málo sa o nich píše, málo sa o nich rozpráva, pretože sú to ľudia, ktorí skutočne túto krajinu preslávili. Si myslím, že sú najlepšími ambasádormi našej krajiny, a nepochybujem o tom, že v celom svete ich poznajú ďaleko lepšie ako nás všetkých, ktorí tu sedíme.

    Nie som však, nie som zástanca rôznych štatistických výsledkov, ale v súvislosti so športom predsa len uvediem niekoľko čísiel. Podľa prieskumu spred viac ako roka, na ktorom sa zúčastnili 28-tisíc respondentov rôznych sociálnych vrstiev v 28 členských krajinách Európskej únie, sa 42 % ľudí žijúcich v Európskej únii vôbec športu nevenujú. Naopak, pravidelne športuje 8 % obyvateľov a 33 % ľudí si zašportuje s určitou pravidelnosťou a 17 % len málokedy. To znamená, že toho priestoru na šport by bolo treba skutočne viacej.

    Ale čo sa týka Slovenska, som hlboko presvedčený o tom, že máme dobre vytvorené podmienky. A myslím si, že veľa ľudí hlavne zásluhou týchto športovcov, ktorí preslávili túto krajinu, sa nejak dostáva do toho. A myslím si, že taký Peter Sagan úplne pobláznil Slovensko, čo sa týka cyklistiky. Samozrejme, že aj ostatní športovci nejak sú vzormi mladých ľudí, ktorí ich chcú napodobňovať, ktorí chcú sa podobať im. Ale na to všecko, aby sme im vytvorili, aby mali vzťah k tomu-ktorému športu, im musíme vytvoriť podmienky. Vytvorili sme, opravili sme dosť futbalových štadiónov. Dali sme do poriadku hokejové štadióny. Postavili sme viacúčelové ihriská. Čiže ak chceme dostať tých mladých ľudí k športu, musíme im predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby mali záujem športovať. To je jedna vec.

    Druhá vec, si myslím, že budú musieť byť aj vedení pod odborným vedením. Predsa nie je mysliteľné, aby človek, ktorý nemá vzťah k tomu športu až taký, mal trénovať dieťa, ktorému znechutí ten-ktorý, ten ktorýkoľvek druh športu. Takže si myslím, že treba sa zamerať aj na to, či tréneri v mládežníckych mužstvách sú tí, ktorí pritiahnu mladých ľudí k tomu, aby mali citový vzťah k tomu klubu, aby mali vzťah k reprezentácii, a tak ďalej. Čiže myslím, že máme dosť času a priestoru na to, aby sme tiež sa zamerali na kvalitu ľudí, ktorí sa venujú mladým športovcom.

    Ja verím, že čo sa týka Slovenska ako takého, ktorá sme malá krajina a dokázali sme sa presadiť v Európe, dokázali sme sa presadiť vo svete, si myslím, že je to skutočne veľký úspech a týchto športovcov si treba vážiť. Len v nemalej miere a v nepodstatnej miere si myslím, že sa dosť zabúda na rodičov. Pretože tí boli nositeľmi v začiatku ich tréningového procesu, tí boli tí, ktorí sa im venovali. Chodili s nimi na tréningy a si myslím, že v nepodstatnej miere a hlavne dneska by sme mali viacej o nich vedieť. Koľko je rôznych relácii v televíznych novinách, v reláciách, v športe, a tak ďalej, ale neviem, či niektorí ste osobne videli pána Cibulku, či ste, osobne poznáte jeho, jeho manželku, či poznáme tých rodičov, ktorí by nám mohli povedať alebo povedať tým rodičom terajším, ako by mali nasledovať, ako by sa mali pripraviť. Pretože vývoj toho dieťaťa je dosť zložitý a môže byť akýkoľvek talent, nemusí sa presadiť v športe a nemusí byť talent a dokáže sa presadiť, pretože to obdobie vývoja toho dieťaťa je skutočne komplikované, kedy tá puberta úplne ako zariadi to, že talentovaný športovec končí. Takže bolo by dobré sa zamerať na, aj na túto otázku. A v nepodstatnej miere tu nejde len o tie výsledky alebo výkony, ale ide aj o to, aby tie deti sa radovali na ten samotný tréning, aby tam mali svojich priateľov, aby sa tešili na trénera, aby cítili, že ten šport neni len o výsledkoch, ale je aj o tom, že mám tam svojich priateľov.

    Ja by som vám na záver chcel povedať dve také príhody, ktoré som zažil. A mám priateľa, ktorý hrával v anglickej lige 15 rokov v poprednom klube, a keď som sa ho opýtal, aby mi povedal najväčší zážitok, ktorý zažil v tom klube, a vyhrali Anglický pohár, mali úžasné výsledky, tak viete, čo mi povedal? "Najväčší zážitok môj bol vtedy, keď som mal trinásť rokov a išiel som zo štadióna domov a strašne pršalo. A najlepší hráč toho nášho klubu ma spoznal a zaviezol ma domov." Tak som začal vtedy o tom rozmýšľať a nechcel som tomu veriť, že toto bolo to, čo ho najviac nejako oslovilo.

    A ešte by som chcel povedať ďalšiu jednu príhodu, že teraz bude oslavovať ikona slovenského futbalu Laco Petráš okrúhle narodeniny. A povedal mi takú vec nedávno pri káve, že vieš čo, ja by som chcel ísť na zápas Škótsko - Slovensko. A ja som sa ho pýtal: "No a kvôli čomu, povedz mi, kvôli čomu?" A on povedal: "Vieš, kvôli čomu? Chcem počuť tých 50-tisíc divákov, jak spievajú hymnu. To by som chcel ešte raz počuť."

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dámy a páni, veľmi krátko. Bol som sa pozrieť na olympiáde a videl som tam, ako má obrovskú popularitu na celom svete Peter Sagan. Videl som tam takisto, ako naši mladí športovci, ktorí sa tam zúčastnili – aj paralympionici – majú veľkú vážnosť vo svete a aké majú veľké meno. Teraz nehovorím len o Danke Bartekovej, ale aj o ostatných. Ako mladí slušní, pracovití, vychovaní ľudia, ktorí preukazovali na športovisku maximum z toho, čo v nich je. A takisto som videl, akú veľkú dôležitosť má šport vôbec, aby to nevyznelo ako fráza, sa to často používa, na porozumenie a priateľstvo medzi národmi. Nielen dnes tí športovci, ktorí tam boli na olympiáde, ale aj pre ďalšie roky, pretože to budú tí, ktorí sa dostanú potom do funkcií rôznych – aj štátnych, vládnych, nielen športových.

    A preto tou prioritou má byť šport. Preto zákon, jeho novela hovorí o podpore mladých a talentovaných športovcov. A takisto aj preto zákon umožňuje z malého hazardu zvyšovanie finančných prostriedkov. V tomto roku to bolo 25 %, potom 50, 75 %, 100 %. A dávam verejný prísľub, že šport sa stane jednou z hlavných priorít, tak ako je to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, a urobím všetko preto, tak ako aj pán poslanec Mihál naznačil, aby aj tí, ktorí môžu sponzorovať šport, sa k tomu dostali, aby mali utvorené podmienky na to aj pre nich, aby nielen robili filantropiu, ale aby to bolo aj pre nich zvýhodnenie, aby podporovali šport tak, ako chcú.

    Takže ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Takže pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 242. Informácia výborov má tlač 242a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády vytvára predkladaná právna úprava legislatívne podmienky na rozvoj zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to aj s možnosťou využitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Osoba, ktorá bude mať záujem formou zárobkovej činnosti poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, bude môcť túto starostlivosť poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí.

    Predpokladom vzniku oprávnenia bude zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie takejto sociálnej služby. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bude môcť byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení. V rokoch 2017 - 2020 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokáciou objemu finančných prostriedkov cca 40,2 mil. eur.

    Ďalším cieľom predloženého návrhu je odstrániť problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelnosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnej služby v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa zákona o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.

    Súčasťou informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona sú okrem legislatívno-technických zmien dva pozmeňujúce návrhy predložené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pri oboch bolo podnetom na ich vypracovanie stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky smerujúce k precizovaniu navrhovanej právnej úpravy.

    Prvý pozmeňovací návrh precizuje ustanovenie o povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na označenie druhov sociálnych služieb v iných novelizačných bodoch predkladaného vládneho návrhu zákona.

    Druhým pozmeňovacím návrhom sa precizuje definícia zariadení pre deti a mládež, ktorú obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a do ktorej vládny návrh zákona včlenil aj zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.

    Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či subjekt spadá do uvedenej definície, a teda či sa na neho vzťahujú požiadavky na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, bude druh služby, ktorý subjekt poskytuje, a cieľová skupina detí a mládeže, ktorej sa táto služba poskytuje. Zároveň sa v tomto zákone navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, ktoré pre doposiaľ prevádzkované subjekty, ktorým nevznikla povinnosť plniť hygienické požiadavky podľa doterajšej právnej úpravy, pretože neboli považované za zariadenia pre deti a mládež, ustanoví lehotu na ich splnenie do 31. augusta roku 2017.

    Obidva pozmeňujúce návrhy spresňujú predkladanú právnu úpravu, preto si dovoľujem vás požiadať o ich podporu a schválenie. Zároveň sa uchádzam o podporu pri hlasovaní o samotnom vládnom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 19. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy a výbor neprijal platné uznesenie, takže v zmysle § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku uznesením výboru č. 32 z 15. novembra ma poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prečítať alebo predložiť informáciu k tomuto zákonu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som dostal sedem písomných prihlášok. Za MOST - OĽANO pani poslankyňa Erika Jurinová a potom pani poslankyňa Verešová, Petrík, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Gaborčáková, Shahzad a pani poslankyňa Cigániková.

    V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, nepredstupujem s ničím iným, iba s tými istými pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi, ktoré ste už mali možnosť vypočuť si na výbore pre sociálne veci, kde ale neboli prijaté, preto sa o ich podporu budem snažiť prostredníctvom pléna.

    Dovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pod tlačou 242).

    1. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 až 42, ktoré znejú:

    39. V 77 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno c), ktoré znie:

    "c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a 28."

    V bode 40 v § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

    "e) nízkoprahové denné centrum,

    f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu."

    V bode 41 v § 78a ods. 3 sa za slová "č. 6" vkladajú slová "a 6a.".

    V bode 42 v § 78a ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

    "To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a 28."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Body 39 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.

    Odôvodnenie.

    A to berte..., a to berte aj ako taký môj príspevok do rozpravy, pretože všetky tieto moje pozmeňujúce body sa vlastne odvíjajú od neustáleho zvyšovania sa minimálnej mzdy, čo by bolo v poriadku, ak, samozrejme, za touto akciou nasledovala aj príslušná reakcia, pretože, žiaľbohu, tá minimálna mzda sa zvyšuje, a, samozrejme, istú ju majú štátni úradníci, ale pokiaľ ide o prenesené kompetencie štátu, hlavne čo sa týka sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb, tak ja si neviem predstaviť, z čoho budú financovať poskytovatelia sociálnych služieb svojich zamestnancov, z čoho ich idú, budú platiť po zvyšovaní sa minimálnej mzdy, keďže sa príspevok štátu z 320 eur nijakým spôsobom nemení.

    Takže všeobecne. Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov verejných aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska a navrhujú sa ako opatrenia na prechodné obdobie. Predloženými návrhmi navrhujeme zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 na výšku minimálnej mzdy platnej od 1. 1. 2017. Zároveň navrhujeme zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu zo štátneho rozpočtu v novej prílohe č. 6a. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov, a to aj vo väzbe na zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur od 1. 1. 2017. Z uvedených finančných príspevkov verejní, ako aj neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb pokrývajú najmä náklady na mzdy pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov a pri nezmenenej výške príspevku v sume 320 eur nebudú ako zamestnávatelia schopní z vlastných zdrojov pokryť ani zvýšené náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy a hlavne získať a udržať v pracovnom pomere opatrovateľky, ktoré odchádzajú za vyššou mzdou do iných sektorov a tiež opatrovať do zahraničia. A to sa už začína týkať prakticky všetkých krajov na Slovensku.

    K bodu 1 (novelizačný bod 39):

    Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú službu pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a.

    K bodu 1 (novelizačný bod 40):

    Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie, a to konkrétne na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností, a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu, je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií na tieto druhy sociálnych služieb neboli obciam, resp. mestám "zabezpečené" potrebné finančné prostriedky.

    Asi je to naozaj tak. Ja som nedávno obdržala list od pána Sýkoru zo ZMOS-u, v ktorom ma teda žiada, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohla k tomu, aby boli schopní financovať tento druh sociálnej služby, ale, žiaľ, ja, samozrejme, z pozície opozičnej poslankyne to neviem garantovať.

    Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne (každé tri mesiace) na pokraji krachu a nemajú finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov Európskej komisie, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite dvaja poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. Uvedené sociálne služby krízovej intervencie hrajú pritom dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory, a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej ko..., komunity. Pardon.

    K bodu 1 (novelizačný bod 41):

    Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odseku 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č. 6 o novú prílohu č. 6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb.

    K bodu 1 (novelizačný bod 42):

    V návrhu ide opäť o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku).

    Článok I sa dopĺňa bodmi 61 až 63, ktoré znejú:

    "61. V prílohe č. 4a v siedmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v siedmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v ôsmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v ôsmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".

    62. V prílohe č. 6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v treťom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".

    63. Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6a k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z."

    K bodu 61. Až..., body 61 až 63 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.

    K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu - novelizačné body 61 a 62.

    Navrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 výška mesačného a ročného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesačne na sumu 435 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 5 220 eur.

    Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady na mzdy opatrovateľov, t. j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve týchto, v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyšší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, to znamená vyžadujúci si 24-hodinovú starostlivosť, a to tak v rámci dňa, ako aj noci, a nie klienti, ktorí sú schopní zabezpečovať si životné, životne dôležité úkony sami.

    V súčasnosti je tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú verejní a neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a tým aj zvyšovať úhrady. Väčšina klientov týchto služieb má však veľmi nízke príjmy, prevažne starobný alebo invalidný dôchodok, z ktorých nie sú schopní platiť zvýšené úhrady. A tak platenie zvýšenia úhrady je na pleciach ich najbližších príbuzných, čo by bolo v poriadku, keby však aj tí najbližší príbuzní tie peniaze mali.

    Aj väčšina príbuzných má obmedzené možnosti, nakoľko zo svojich príjmov okrem platenia úhrady musia pokrývať predovšetkým základné životné potreby svojej rodiny, pritom prevažne nejde o vysokopríjmové rodiny.

    Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 435 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť predovšetkým mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali už viac ako 20 rokov.

    Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 eur mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 eur mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70 % všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov a minimálna mzda bude od 1. 1. 2017 až vo výške 435 eur, pričom finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa, ako sme už povedali, nezvyšoval niekoľko rokov.

    K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.

    Novelizačný bod 63. V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a je v návrhu spracovaná nová príloha č. 6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1 900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3 800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Počet dvoch zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy 1 900 eur pri kapacite 40, bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom.

    Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1 900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca, ak ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečiť a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len príspevok štátu na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb, ktoré môže potom dofinancovať príslušná obec alebo mesto. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

    Ja by som možno ešte dodala, že verím tomu, že pre pána ministra toto vôbec nie je nová informácia, že verejní, ale aj neverejní sú na konci svojich snažení, by som povedala. Ja viem, že vy ste to na výbore nazvali sociálnym, teda citovým vydieraním, pardon. Ale skutočne si neviem predstaviť, že, že ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Ja som začula z niektorých miest, že by ste to chceli riešiť nejakou mimoriadnou zvýšenou dotáciou. Možno ten budúci rok, neviem. Ja len viem to, že oni už naozaj volajú po systémovom riešení, a viem, že počas našej.... - 15-mesačnej vlády, pätnásť mesiacov to trvalo? - sme sa ani my nedopracovali k tej sľubovanej veľkej novele sociálnych služieb. Tiež sme išli iba do čiastočných úprav, ale ja si neviem dosť dobre predstaviť, že pokiaľ sa teraz nezvýši ten príspevok z 320 minimálne na tú úroveň 435 eur pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako potom sa nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď naozaj pripravíte to systémové riešenie a tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách? Lebo tam sa už budeme baviť nie o 27 mil. eur, ako je to v tomto prípade, ale tam pôjde to navýšenie zhruba... Koľko? To budeme rátať v stovkách miliónov eur.

    Takže vôbec to nie je, nie je jednoduchá úloha, ja to beriem, ale zase na druhej strane ja si neviem predstaviť situáciu, že to tí poskytovatelia sociálnych služieb zabalia, lebo ja neviem, čo urobíme potom s tými ľuďmi, ktorí sú dnes odkázaní a sú, sú v tom najvyššom stupni odkázanosti.

    Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, chcela by som vás poprosiť, aby ste podporili nami navrhované pozmeňováky nie kvôli nám, nie kvôli nám politikom, ale kvôli tým ľuďom, ktorí sa momentálne nachádzajú v tých, u poskytovateľov sociálnych služieb.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa na faktické, s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne chce reagovať pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu takisto chcem poprosiť pána ministra, aby hľadal ak už nie podporu tohto návrhu, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a čo najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. Tie dôvody tu boli vymenované.

    Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.

    Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.

    Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála.

    Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.

    S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.

    Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.

    To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.

    V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.

    V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.

    Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.

    No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.

    Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.

    Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.

    Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána ministra sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán minister. Dovolím si skromne oceniť váš príspevok. Tie, tie vety, ktoré ste povedali, tie myšlienky, ktoré ste povedali, treba preniesť do reality a držím palce, aby sa tak stalo, a vypichnem to, čo ste povedali. Naozaj, keď som opúšťal post ministra a vy ste ho preberali, tak vtedy tá, ten objem tých peňazí bol okolo 30 mil., možno o milión viac alebo možno menej, ale ten nárast na 90 mil., o ktorom ste teraz vy povedali, je daný nie nárastom výšky príspevku, ale nárastom počtu poberateľov. Jednoducho ak tomu niekto neverí, tak tu, tu vlastne má dôkaz toho, že Slovensko starne. Slovensko musí riešiť nielen dôchodkový systém, ale aj zdravotníctvo a oblasť sociálnych služieb. Tie finančné nároky nielen na dôchodky, ale aj na rozsah financovania sociálnych služieb nám skrátka budú rásť, na to treba myslieť a myslieť dopredu.

    Prepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Aj ja svojím spôsobom oceňujem to vaše vystúpenie, aj keď teda ja by som bola oveľa radšej, keby som počula z vašich úst, že teda áno, nájdeme tú rezervu, nájdete tých zhruba 27 mil. eur, aby sme dofinancovali aspoň to, čo teraz naozaj kolabuje, pretože ja chápem, že to nie je jednoduchá úloha. My sami, keď sme pripravovali tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách, tak sme nevedeli presvedčiť ministerstvo financií, že potrebujeme, zhruba okolo 150 mil. eur to bolo vtedy vyčíslené, vtedy, to znamená, teraz to rádovo rastie.

    A ja chcem upozorniť ešte na ďalšiu vec, to nie je len starnutie obyvateľstva, to je napr. aj neriešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. rómskych osád, pretože nám sa tie nožnice otvárajú. Tuto odchádza neuveriteľne veľké množstvo mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní uspieť na otvorenom trhu práce, zo Slovenska a, naopak, v tých osadách nám rastie ďalšia a ďalšia generácia nevzdelaných, ktorí nebudú schopní uplatniť sa na otvorenom trhu práce. To znamená, veľmi o chvíľu nebude mať kto robiť na, na dôchodcov už, ktorí sú dnešní napr. štyridsiatnici. A ja si neviem predstaviť, keď nedoriešime tú nešťastnú nedoriešenú decentralizáciu, čo nás čaká o pár rokov aj v súvislosti nielen s dôchodkami, ale aj so sociálnymi službami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšou vystupujúcou v rozprave je za klub OĽANO pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o sociálnych službách, kde teda prednesiem pozmeňovák. V klube sme pripravili k tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, ja prečítam taký kratší, druhý, taký obšírnejší, prečíta kolegyňa Soňa Gáborčáková, ale dovoľte mi teda v úvode zopár slov.

    Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.

    Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.

    Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.

    Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.

    Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.

    A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.

    Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.

    No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.

    No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.

    Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.

    Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.

    Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.

    Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:

    V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.

    Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.

    A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.

    Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.

    A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.

    Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.

    Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.

    Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.

    A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.

    Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.

    Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.

    Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.

    Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.

    A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Petrík. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Mihál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne. Neviem, či sa všetci zľakli, že odišli (povedané so smiechom), ale teda ja som rada, že som tu a že teda poviem aj svoj názor na, na tie veci, ktoré sa dejú okolo sociálnych služieb, takže asi nadviažem na kolegyňu Jurinovú.

    Slovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne sociálne služby vyžadujú, a práve preto ho chcem vyzvať, aby išiel do spolupráce s ministerstvom zdravotníctva, aby sme našli viaczdrojové financovanie, a tým pádom by sa dlhšie udržali sociálne služby. Ak to bude len z jedného balíka, a to je zo sociálneho, tak nikdy nebude dosť peňazí. Ak urobíme kumuláciu tých finančných prostriedkov, zrevidujeme, kde nám to uniká v rámci služieb, tak jednoducho tie peniaze v systéme nájdeme.

    Dlhodobá starostlivosť sa stane naozaj druhou najväčšou položkou celkových nákladov na sociálnu ochranu obyvateľstva hneď po dôchodkoch. Už vieme teraz, že v rámci I. piliera máme problém s dofinancovávaním dôchodkov. Ak na to pritlačíme ešte dlhodobú starostlivosť pri počte obyvateľstva, ktoré nám rapídne od roku 2015 stúpa, v roku 2026 ich bude viac o 300-tisíc, čo je naozaj obrovské číslo, a musíme sa ako štát, ktorý si ctí dôstojnosť ľudí, na to pozrieť pod drobnohľadom. Treba na to pozrieť spoločne. Musí to byť prierezová vec, či už pravice, ľavice, koalície alebo opozície, tie čísla nás dobehnú všetkých. To znamená, že naozaj je potrebné pracovať na týchto ukazovateľoch.

    Aké sú dôvody, ktoré môžu spôsobiť problémy v dlhodobej starostlivosti? Je potrebné povedať, že práve v roku 2017 budeme mať počet občanov nad 80 rokov okolo 170-tisíc. To by až nebol taký problém, keby z roka na rok, to znamená, rok 2016 tam bolo okolo 2 000 ľudí, a rok 2017 pribudne do systému ďalších 2 200 ľudí. To znamená 4 200 ľudí dohromady, a keď berieme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí často sú hospitalizovaní, a keď je to jedna, dve, tri, dá sa to ešte zvládnuť v tej rodine. Ale keď sa pridružujú tie zdravotné komplikácie, tá rodina nedokáže sa postarať doma o toho svojho príbuzného, a preto vzniká tlak v našom systéme typológie služieb práve na ZPS-ky, špecializované zariadenia a zariadenie pre opatrovateľské služby. Sú to tri typy sociálnych služieb, kde sa zamerá pozornosť, ak rodina nezvláda starostlivosť o opatrovaného. Preto si myslím, že to bude riziko. A, dajbože, nech nie. Ale ak, a ak sa nám toto naozaj začne, ale tak prirodzene stávať, pretože ľudia naozaj nad 80 rokov majú takéto problémy, tak jednoducho bude s tým problém.

    Druhou, takým rizikovým faktorom alebo dôvodom, čo môže spôsobiť problémy, alebo niečo vyskočí ministerstvu, ja predpokladám, že je práve to, tá skutočnosť, že najčastejšou príčinou invalidity v prvom polroku 2016 boli práve onkologické ochorenia. Títo ľudia práve z roku 2016, kde sa im uznala invalidita, sa nám môžu presunúť do roku 2017, lebo ak naozaj tá rodina prvýkrát stráca príjem, lebo človek dostal onkologické ochorenie, tak nie je možné, aby to zvládol ešte druhýkrát, že sa má o toho svojho príbuzného postarať doma. Tým pádom by dostala rodina dvakrát ranu. Preto to môže byť naozaj rizikový faktor pre rok 2017, pretože ak sa pozrieme na rok 2015, tak práve onkologické ochorenia tvorili druhé miesto v príčine, v príčinách úmrtia ľudí na Slovensku.

    Po tretie. Do ZPS-ky, to znamená zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, posledné, to nie je ako dlhodobá záležitosť, ale posledné tri roky začínajú sa prisúvať nie ľudia, ktoré, ktorí v minulosti tam boli umiestnení, niekedy to boli chodiaci ľudia, riešili si možno svoju bytovú situáciu a ešte prišetrili aj dôchodok. Teraz sa tam dostávajú ľudia, o ktorých sa nedokážu postarať doma. Naozaj sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú v ťažkých, v..., v..., v ťažkých fázach odkázanosti.

    To sú také tri dôvody, ktoré ja by som nebrala na ľahkú váhu, a tie sa môžu naozaj premietnuť v roku 2017 do problémov ako takých. Čo sa týka počtu ľudí v zariadeniach sociálnych služieb v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb... Kde to mám? Ďakujem, pán kolega.

  • Rečníčka zobrala do rúk plagát s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • Čo sa týka ľudí, ktorí sú v zariadeniach v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa starajú o ľudí s odkázanosťou, ale gro tvorí, tvoria práve seniori. V domácom prostredí, nesmieme zabúdať, že máme 58 139 opatrovaných, a pokiaľ táto rodina nebude zvládať, ako som hovorila, či už je to onkologické ochorenia, alebo je to, alebo sú to ľudia nad 80 rokov, ktorí sú často hospitalizovaní, bude sa odtiaľ presúvať do zariadení sociálnych služieb. A to je aj riziko, ktoré môže nastať, dajbože, nech nenastane, v roku 2017. Ale môže sa to stať, a čo budeme robiť s tými ľuďmi? Celkove je, ak to sčítame, potrebné povedať, že ide cirka o 87 558 ľudí, ktorí sú v súčasnosti v dlhodobej starostlivosti, alebo môžeme ju zadefinovať do rámca dlhodobej starostlivosti a to je, to je počet obyvateľov jedného krajského mesta, napríklad Prešova. Naozaj preto, preto ako nie je to politický ťah. Je to naozaj taká moja, moja zodpovednosť. Celý život pracujem na charite, vidím, ako sa rodiny trápia. A keď sa ocitnú v situácii, kedy nevedia, kde umiestniť toho starého človeka, tak sú zúfalí. Naozaj idú síce na príspevok za opatrovanie, ale ten je, ten je nízky a vlastne tým sa rodina posúva, čo sa týka kvality života, úplne niekde inde.

    Čo sa týka možno vecí, ako sú denné stacionáre, tak ak si porovnáme počet ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, tak v rámci denných stacionárov ich bolo v roku 2015 2 365 a z nich 1 812 bolo v dôchodkovom veku. To znamená, že nejakých 553 sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ktoré sú v produktívnom veku. Môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí ukončili praktickú školu alebo iné vzdelávanie, ale v systéme špeciálneho školstva a tiež sa ocitajú v denných stacionároch. Ja si myslím, že ministerstvo urobilo dobre, aj keď teraz sa mu to vyčíta, že prebralo zodpovednosť za denné stacionáre namiesto obcí v takom možno úmysle, že predsa len tí ľudia niekde majú patriť. Len tým, že naozaj sa to prebujnelo do nejakých možno nekalých praktík určitých poskytovateľov, sa to teraz berie, že teda je s tým problém, nie sú na to peniaze. Ale pravá, pravý dôvod a pravá filozofia bola zodpovednosť štátu, lebo si uvedomovali, že tí ľudia niekde patria. A preto možno naozaj treba nastaviť podmienky, aby sa nezneužívalo, ale zase aby sme neišli fakt za hranice, že pre tých pár poskytovateľov, ktorí, ktorí zneužívajú sociálne služby na možno otáčanie peňazí, budeme trestať aj ďalších, a v podstate nám odídu z trhu ľudia, ktorí, ktorí sú tam dneska umiestnení, a to je 2 365 ľudí.

    Ak by som prešla možno k pozmeňovákom, prečo hovorím o tom a navrhujem ísť pri denných stacionároch z 80 hodín na 60 hodín. Práve pre tých odkázaných, ktorí sú v päťke a šestke. Každý má predstavu, že do denných stacionárov sa zaraďujú len ľudia s tým nižším stupňom odkázanosti. Ale nie je to vždy tak. Práve ľudia, ktorí prešli špeciálnym školstvom, sa ocitajú v denných stacionároch z toho dôvodu, že tá rodina sa potrebuje odbremeniť, a teda navštevujú toto zariadenie. Alebo sú to starí ľudia, ktorých nablízku nie je iné, iný typ sociálnej služby a nevedia byť umiestnení v inom zariadení, tak prichádzajú aj s odkázanosťou VI a V do najbližšieho zariadenia, ktoré v rámci mesta alebo obce je, a to sú spravidla denné stacionáre.

    Vrátim sa k filozofii. Toto štát naozaj chcel, aby pomohol týmto ľuďom. A oni pokiaľ dnes budú mať nariadené práve tie päťky a šestky, že majú byť 80 hodín mesačne v tomto zariadení, lebo ináč poskytovateľovi sociálnych služieb nebude uhradená platba za takéto miesto, tak sa stane jedna vec. Z pohľadu poskytovateľa začnú byť ľudia v päťke a šestke nie veľmi atraktívnou cieľovou skupinou a začnú točiť tých, ktorí majú ľahší stupeň odkázanosti. Práve päťka, šestka, ktorá bola umiestnená v denných stacionároch, sa vytlačí z denných stacionárov a bude prechádzať do iného typu sociálnej služby, ktoré, ktoré sú drahšie pre štát a ktoré už vlastne riešime, a to sú ZPS-ky a ZOS-ky. Preto si myslím, že ak chceme predísť špekulantom, tak práve by sme nemali zabudnúť na tých, ktorí poskytujú sociálnu službu v tých, v rámci tých denných stacionárov. Ja som hovorila aj štátnemu tajomníkovi, že ja sa naozaj obávam o tých ľudí, ktorí majú päťku a šestku odkázanosť, a tí ostanú niekde v tej rodine zase zaťažení a tá rodina bude tak enormne zaťažená, že zase nám prejdú do ZPS-iek, ZOS-iek alebo špecializovaných zariadení, ktoré sú pre štát drahšie. Ja by som to z toho titulu znížila na 60 hodín, lebo keď si predstavím tie, tie tri odborné činnosti a stravovanie, viem si predstaviť, že kvalitná sociálna služba so sociálnou rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom sa dokáže v rámci tých 60 hodín mesačne uskutočniť, aby naozaj ten človek dostal to, čo má dostať v rámci sociálnej služby.

    Ďalší bod, ktorý je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, je bod, kde, tiež si myslím, že je nešťastným riešením, že všetky zariadenia sociálnych služieb budú mať štandardy od 1. 1. 2018, len jeden, ten denný stacionár bude mať pritvrdené tie personálne podmienky od marca 2017 a tým pádom sa mi to zdá nevyvážený stav kvôli tomu, že my sme možno niečo, neviem, či zanedbali, či, či sme nepostrehli, že tí ľudia vlastne v tom podnikajú a nerobia veci tak, ako majú, ale teraz potrestáme aj tých ostatných.

    Práve k tomu slúži pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prednesiem. Čiže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvii Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 bode 41 v § 78b ods. 8 písm. c) sa za slová "80 hodín" nahradzujú slová "60 hodín". Odôvodnenie som povedala.

    2. V čl. 1 bode 58 v § 110a a odseku 4 sa za slová "od 1. marca 2017" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2018".

    3. Článok 1 sa dopĺňa bodmi 61 a 62, ktoré znejú:

    "61. V prílohe č. 4a a v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur sa nahrádza sumou 435 eur a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur.

    62. V prílohe č. 6 sa v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur nahrádza sumou 435 a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur."

    Poprosím, aby sa hlasovalo o týchto bodoch samostatne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Shahzad.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.

    Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.

    Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.

    Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.

    Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.

    A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.

    Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne pani poslankyni Shahzad.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Hovoríme o tzv. jasličkovom zákone, preto som si dovolila pred vás predstúpiť aj ja ako zriaďovateľka takýchto jaslí. Od roku 2009 v podstate som v tomto v týchto službách podnikala, mám teda nejaké praktické skúsenosti a po prečítaní návrhu zákona som sa rozhodla podať aj nejaké pozmeňováky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste mnohí z vás podpísali, dokonca viac ako potrebný počet. Myslím si, že tieto pozmeňováky, čo sa týka teda praxe, majú hlavu a pätu a veľmi rada vysvetlím, z akého dôvodu, ale na začiatku by som len tak ako rada povedala, viacerí už ste počuli, prečo je jasličkový problém zákon, a počuli sme veľa výhrad, ale jednu vec chcem povedať jasne a zrozumiteľne ako, ako zriaďovateľ takýchto jaslí.

    Chcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.

    To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.

    A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):

    V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".

    O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.

    Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.

    Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.

    Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

    1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.

    2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.

    Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.

    O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.

    Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):

    V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:

    "Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa

    a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,

    b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."

    O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.

    Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.

    Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa.

  • Na vaše, na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

  • Ja by som ešte chcela predsa len tú bezbariérovosť uviesť na pravú mieru, lebo nie som za to, aby, aby tie zariadenia, o ktorých ste hovorili, boli bezbariérové len niektoré. Oni naozaj musia byť bezbariérové všetky. Akurát som súhlasila s tým neskorším termínom, ktorý navrhujete, a to preto, aby sa tieto najprv dali do poriadku zákony a vyhlášky, ktoré sa týkajú stavieb, aby bolo jasné, akým spôsobom treba postupovať. Samozrejme, je problém, aby sa debariérizovali zariadenia, ktoré už, už existujú, a vznikli za iných podmienok. Koniec koncov to nevedia dodržať ani mnohé ministerské budovy, hoci sa o to dlho snažia, a stále nie sú bezbariérové.

    Ale som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.

    A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mihál, s faktickou nech sa páči.

  • Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.

    Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Cigániková, chcete reagovať na faktické? Áno, prihláste sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolegynke Shahzad veľmi pekne ďakujem aj za upozornenie, ja som sa teda snažila v tej slovenčine, ja som nenašla, ale, ale čo sa týka anglickej verzie, naozaj som volala na Európsku komisiu, riešili sme to a to, a zatiaľ je zaujímavé, že nie všetci sa rovnako zhodujú a hovoria o tom istom. Časť, časť hovorí to, čo hovoríte vy, že sa to, že sa to teda týka všetkých, časť právnikov hovorí, že asi nie všetkých, čiže práve preto som podala tú otázku na Európsku komisiu, nech nám to objasnia, ako sa veci majú, vieme sa potom podľa toho zariadiť.

    V každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť.

    A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy, do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Anna Verešová, pripraví sa pani poslankyňa Simona Petrík.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Nie je tu, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Simona Petrík.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo na druhýkrát, keďže prvýkrát som stratila poradie, tak som rada, že môžem vystúpiť tiež k vládnej novele zákona o sociálnych službách, konkrétne k jej jasličkovej časti, keďže tá bola koncipovaná s cieľom napomôcť zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života rodičov malých detí a tým sa primárne vo svojej agende venujem.

    Musím povedať, že vo veľa veciach súhlasím takisto s kolegyňou Jankou Cigánikovou, nedvíhala som faktické, pretože som vedela, že vystúpim, takže by som sa možno podobným veciam rada venovala aj ja, trošku možno s odlišnými riešeniami. Sme čoraz bližšie k tomu, aby sa novelou v blízkej budúcnosti museli riadiť prevádzkovatelia jaslí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa hrany medzi návrhom ministerstva a zriaďovateľmi sčasti obrúsili, no ešte zostalo veľa miest, na ktorých je potrebné pracovať. Som presvedčená, že sme pravidlá pre fungovanie jaslí potrebovali, no spôsob, ktorým to ministerstvo urobilo, je stále trochu nešťastný a môže mať viacero neblahých dôsledkov na ďalšie fungovanie jaslí, ktoré tu už spomenuli aj moje kolegyne. Preto dnes predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tejto novele.

    Hlavný problém vidím v tom, že starostlivosť v jasliach bude fungovať ako sociálna služba. V čom je to problematické? Zákon totiž tým pádom nedefinuje vzdelávanie ako súčasť týchto služieb, je tam len výchova a starostlivosť. Deti sa však, prirodzene, učia od narodenia a verím, že si zaslúžia služby, ktoré budú vzdelávanie zahŕňať, inak sa o kvalite dá len ťažko hovoriť. Nakoniec totiž nepôjde o tom, či je v triede 12 alebo 15 detí, ale či ich vychováva, vzdeláva a stará sa o nich kompetentná osoba.

    Ja pevne verím, že vzdelávanie v jasliach a detských skupinách prebiehať bude už len preto, že tieto služby dnes prevádzkujú takmer výhradne súkromní zriaďovatelia, ktorí tak robia z lásky k deťom. No v zákone toto dnes napísané nie je a vzdelanie v jasliach nebude garantovať nikto. Ministerstvo sa oprávnene bráni, že to nie je v ich kompetencii, ja sa ale potom pýtam, kde bolo ministerstvo školstva, keď sa táto novela riešila. V novej koncepcii vzdelávania sa predprimárne vzdelávanie detí od 0 do 3 rokov spomína a spomína sa aj súčinnosť ministerstva školstva a ministerstva práce. Ja som dnes sedela tiež na ministerstve práce, dokonca aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva práce, pánom Ondrušom. A v podstate sme sa zhodli na tom, že tá súčinnosť je potrebná, ale ja sa teda stále pýtam, prečo nedošlo k tej spolupráci práve vtedy, keď sa táto novela písala.

    Ďalším problémom je, že opatrovatelia, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie, budú musieť absolvovať 220-hodinový akreditovaný kurz, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytovanie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Tento kurz môže byť veľmi drahý alebo aj nie, o čom zákon teda nič nehovorí zatiaľ. Mohol by odradiť opatrovateľov a poskytovateľov od pokračovania v podnikaní alebo od samotného zriaďovania jaslí a detských skupín, na čo by opäť doplatili rodičia. A na trhu je momentálne veľa voľných pracovných miest a toto reálne hrozí, preto podávam prvý pozmeňujúci návrh, ktorý vzdelávanie do definície činností týchto služieb zavádza, a zároveň navrhujem, aby sa refundovala cena kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu aj reálne začať poskytovať, a teda ju riadne zapíše do registra. Podrobnejšie sa budem tomuto návrhu venovať, keď ho budem teda neskôr celý čítať.

    Druhý problém, ktorý adresujem tiež pozmeňujúcim návrhom, je riešenie situácie detí, ktorým zle vychádzajú roky. Je to v podstate rovnaká situácia, ktorú opisovala aj kolegyňa Cigániková. Novela zákona predpokladá, že dieťa môže využívať jasle alebo detskú skupinu do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahlo tri roky. Deti, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra roku, čiže na jeseň, vychádzajú im zle roky, sú dnes znevýhodnené pri snahe pokračovať v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka, teda v septembri. Mladšie ako trojročné deti nemajú už de facto šancu získať miesto v materskej škole nesúkromného zriaďovateľa. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude teda podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať ku koncu kalendárneho roka. Do konca školského roka, väčšinou koncom júna, však zostáva ešte mnoho mesiacov, kedy rodič má nárok už len na prídavok na dieťa. Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené práve v tých neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac ich..., narodenia ich dieťaťa.

    K tomu poviem, že sme mali opäť diskusiu na ministerstve práce, za ktorú som ja naozaj vďačná, pretože sa mi naozaj venovali pomerne dlho vaši kolegovia a vysvetľovali sme si to. Nedošli sme teda k nejakému spoločnému riešeniu, čo do istej miery ja chápem, pretože opäť tam bol ten argument, že keď tie deti necháme v jasliach nielen do konca kalendárneho roka, ale do konca školského roka, teda do júna, výrazne sa predĺži ten ich vek ostávania v jasliach, kedy, kedy by už práveže mali byť v škôlkach. To znamená, že by sa mohlo stať, že dieťa, ktoré má dajme tomu tri roky sedem až sedem a osem mesiacov, by ešte stále bolo v jasliach, a pritom by malo byť v škôlke. Áno, v zákone sa uvádza, že škôlky môžu prijímať deti nielen v septembri, ale pribežne, to znamená aj počas roka, ale práve z dôvodu nedostatku miest v škôlkach sa to skrátka nedeje, čiže reálne praktická situácia je taká, že tie deti v tom januári to miesto v škôlke väčšinou nedostanú. A čo sa udeje u rodičov, je, že teda rodič musí vziať dieťa z toho prostredia, kde sa to dieťa socializovalo, a musí ho na tých pár mesiacov, od toho januára do toho konca júna minimálne nechať doma, čo spôsobí problémy aj tomu dieťaťu a zároveň aj rodičovi, ktorý dajme tomu začal pracovať a opäť musí prestať pracovať a zostať s dieťaťom doma. Ale o tom sme už tiež hovorili.

    Aby som to teda zhrnula. Podávam dva pozmeňujúce návrhy, prvým je pridanie vzdelávania detí v jasliach a detských skupinách, a nielen starostlivosti a výchovy, a keďže vzdelávanie by primárne malo zastrešovať ministerstvo školstva a nie ministerstvo práce, zaradila som ho aspoň ako súčasť už spomínaného kurzu, ktorého časť by mala byť venovaná základnému vzdelávaciemu kurikulu adekvátnemu veku dieťaťa, ktorého by sa opatrovatelia detí držali. Súčasťou návrhu je aj refundácia ceny kurzu pre úspešných registrovateľov. Druhým je spôsob, ako zabezpečiť kontinuálny prechod z jaslí do škôlky, ak dieťaťu zle vychádzajú roky, aby nemusel rodič od januára opustiť zamestnanie a zostať s dieťaťom doma, ak dieťaťu vychádzajú zle roky.

    Dovoľte mi teda teraz prečítať tieto dva pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), a to nasledovne:

    1. V čl. I v bode 43 sa v § 84, ods. 10, písmene b) sa nahrádza slovné spojenie "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín." slovným spojením "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín, ktorého súčasťou je základné vzdelávacie kurikulum adekvátne veku dieťaťa.

    Podmienkou absolvovania kurzu je absolvovanie psychologického vyšetrenia v ambulancii klinického psychológa a jeho posudok s kladným hodnotením osobnosti pre prácu opatrovateľa. Kurz bude opatrovateľovi refundovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade jeho úspešného ukončenia a po zaregistrovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života alebo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa do registra."

    K odôvodneniu: Navrhuje sa presnejšia definícia obsahu akreditovaného kurzu, ktorá aktuálne ešte stále nie je známa, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytnutie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32a a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa § 32b ignoruje vzdelávanie dieťaťa ako činnosť, ktorá v nich bude prebiehať počas poskytovania týchto služieb. Vzdelávanie však bude prebiehať bez ohľadu na to, či autori to napíšu do zákona, alebo nie. Deti sa učia nepretržite od narodenia a je pre kvalitu poskytovaných služieb nutné im napomáhať v rozvíjaní ich schopností. Na základe tohto faktu máme za to, že opatrovateľ bez pedagogického vzdelania alebo vzdelania v príbuznom odbore by mal získať zručnosti, ako deti v danom veku vzdelávať. Zároveň sa navrhuje refundácia ceny kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu poskytovať a riadne ju zapíše do registra. Vzhľadom k tomu, že novela zákona zavádza mnohé bariéry finančného charakteru pre zriaďovateľov a opatrovateľov, by bolo vhodné ich zmierniť a neodrádzať zakladanie týchto sociálnych služieb.

    K tomu len teda poviem, k tej refundácii, že je to vyslovene nápad, ako uľahčiť týmto zriaďovateľom práve zriadenie takýchto, takýchto jaslí alebo detských skupín, keďže je to naozaj finančne náročné, a po zvládnutí takéhoto kurzu si viem predstaviť, že ministerstvo práce by mohlo tento kurz refundovať, a tým by aj získalo lojálneho zriaďovateľa, nad ktorým by malo kontrolu, nad kvalitou jeho služieb a takisto aj nad, nad jeho, nad priebehom jeho podnikania.

    Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (opäť tlač 242):

    1. V čl. I v bode 18 § 32a, ods. 3 sa znenie písmena a) nahrádza nasledovným znením:

    "a) do konca kalendárneho roka v, ktorom dieťa v období od 1. januára do 31. augusta dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."

    2. V čl. I v 18. bode § 32a, ods. 3 sa za písmeno a) vkladá písmeno b) v znení:

    "b) do konca školského roka, v ktorom dieťa v období od 1. septembra do 31. decembra dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."

    Ostatné písmená sa adekvátne prečíslujú.

    No a k odôvodneniu k týmto dvom bodom.

    Navrhujeme predĺženie poskytovania predmetných sociálnych služieb deťom, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra, až do konca daného školského roku. Tieto deti a ich rodičia sú dnes znevýhodnení pri snahe pokračovať v zlaďovaní práce a rodičovských povinností v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať do konca kalendárneho roka, ako som už spomínala.

    Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené v neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac narodenia dieťaťa.

    Je to podobný návrh, aký predložila aj kolegyňa Jana Cigániková, až na to, že my sme sa rozhodli ho možno precizovať viac, možno zúžiť viac v tom, že sme teda udali ten koniec školského roka ako takú adekvátnu, adekvátne časové obdobie, ktoré je prípustné aj z toho titulu, aby to dieťa teda v tých jasliach nebolo dajme tomu do štyroch-piatich rokov alebo dovtedy, kým ho do tej škôlky nezoberú. Z mojej strany je to všetko. Ja by som si vás dovolila poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože si myslím, že výrazne vylepšia praktickú stránku tejto novely, a ešte raz prosím o ich podporu a verím, že ju nájdem.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani Simony Petrík, pani poslankyni, žiadna faktická poznámka.

    Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.

    Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.

    No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.

    Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.

    Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.

    Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.

    Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.

    Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.

    No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.

    Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.

    Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.

    A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.

    A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.

    Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.

    Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Simona Petrík.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi za jeho reč a podporu aj teda nášho spoločného pozmeňovacieho návrhu.

    Ja možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.

    Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla tá škôlka, hej, ja tom rozumiem, no. O tom sme sa aj rozprávali dnes s tým pánom štátnym tajomníkom a zhodli sme sa na tom, tak prečo neurobiť naozaj generálne jednu, jeden dobrý zákon, ktorý by dajme tomu garantoval deťom škôlku už napríklad od jedného roka, pretože teraz tu máme chaos. Nevieme, čo je škôlka, čo sú jasle, jasle sa budú musieť teraz zapisovať do registra sociálnych služieb, škôlky sa zapisujú do siete škôl a školských zariadení, aj s tým majú veľký problém, čo mi je doteraz záhadou, prečo zastupiteľstvá majú problém ich zapisovať aj po splnení formálnych požiadaviek. Čiže a dokonca sú to škôlky, ktoré teda formálne by mali prijímať deti už od dvoch rokov veku, to znamená, že tam zrazu tie dvojročné deti už vzdelávané by mali byť, ale v tých jasliach teda ešte stále nie, takže ja len hovorím o tom, že možno by bolo načase za zamyslieť nad jedným dobrým zákonom, kde by si mohlo sadnúť ministerstvo práce s ministerstvom školstva a vymyslieť dobrý zákon o tom, ako by tým deťom mala byť garantovaná škôlka už od dajme tomu naozaj prvého roka, ako je to aj v iných západných krajinách, a tým pádom by sme vyriešili všetok chaos a nemuseli by sme sa trápiť nedostatkom miest v škôlkach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami, s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Áno, samozrejme, je tu argument vzdelávania detí v jasliach. Tam to vzdelávanie nie je, lebo to tak, lebo to v zákone nie je, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie školstva, pri škôlkach, naopak, vzdelávanie je dôležitou súčasťou procesov, lebo je to ministerstvo školstva, zase rezortizmus. Ale technicky, pokiaľ januárové dieťa 11 mesiacov môže zostať v jasliach, a teda nebude vzdelávané, no, tak potom to decembrové dieťa zase. Čiže toto nemôže byť dogma, že v jasliach nemáme legislatívne upravené vzdelávanie, pretože potom, potom nepripustíme ani to, aby tie januárové trojročné deti zostali do konca kalendárneho roka, lebo 11 mesiacov nebudú vzdelávané.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jozef Mihál bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Vzhľadom na uvedené pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Uvedeným vyhlasujem rozpravu za skončenú. Do ústnej? Nechceš záver?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Do rozpravy sa ešte prihlásil pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo niekoľko, niekoľko problémov, ktoré by som len tak veľmi krátko vypichol, aby ste pochopili celý systém sociálnych služieb, lebo v podstate sa tu zamieňali niektoré dojmy s pojmami a niektoré nepresné veci, a rád by som upriamil pozornosť na základné veci.

    A tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.

    No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.

    Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.

    Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.

    Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.

    A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.

    Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:

    V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:

    „(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."

    Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.

    Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenia pána spravodajcu dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem, bolo povedané naozaj všetko, si myslím a ja len chcem zdôrazniť, že osobne podporím, aj keď nebudem zajtra na hlasovaní, ale podporím, podporujem aspoň verbálne a odkazom pre svojich kolegov tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko, som si nestihla ani poznámky robiť pri tom všetkom, čo ste hovorili.

    Ja sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone sme toto vôbec neriešili, my, čo sme namietali, tak sme hovorili len o tom, že voľakedy boli alebo aj doteraz boli podmienky veľmi široko a otvorene nastavené. Rozumiem, že musí prísť koniec takejto benevolencii, ale hovorím o tom, že tak, ako ich nastavujete teraz alebo ako ich ministerstvo nastavuje teraz, spôsobí naozaj existenčné problémy slušným a odborným prevádzkovateľom denných stacionárov. Potom ak zistí štát, že na takúto službu nemá, tak je možnože vhodné ju buď zrušiť, alebo nejak pretransformovať na niečo iné, lebo v tom prípade mi to pripomína aj niečo podobné ako projekt domácej opatrovateľskej starostlivosti, národný projekt, čo bol, neviem, či som vám presný názov povedala, ale takisto v prvom kole bola výzva, nabralo sa more ľudí, boli šťastní všetci opatrovatelia, že sa im na chvíľku situácia zlepší, a keď malo prísť to druhé kolo, nové kolo, podmienky sa stanovili tak, že vlastne boli nešťastní aj tí opatrovatelia, ale aj nielen domáci, ktorých sa vôbec nemalo podľa mňa týkať, ale aj tí, ktorí skutočne poskytovali tú službu ambulantne akoby, takže v tomto prípade sa mi zdá podobne, že môžu byť postihnutí aj tí, ktorí reálne prácu vykonávajú a vykonávajú dobre. Preto sme si dovolili pripomienkovať tie podmienky, ktoré sú nastavené podľa mňa až likvidačne.

    Ale bola by som veľmi rada, keby sa možnože...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciou na faktické, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A veľmi krátko, myslím, že prečo došlo k tým, by som povedal, upresneniam technických a kvality služieb, bol hlavne problém toho, že aby sa práve predišlo k tomu zneužívaniu a práve preto si myslím, že ak v dedine, ktorá má 100 ľudí, ľudí, ktorí majú po 62 rokov a vzniknú dva stacionáre, asi v tom neni asi niečo v poriadku. Asi neni niečo v poriadku, keď niekto si otvorí 20 stacionárov alebo 30, a to bol ten dôsledok toho, ktorý dnes hovoríme, keď sa majú tieto služby poskytovať tak, ako káže zákon alebo ako chceme, aby boli poskytované, aby to nebola jednoduchá transformácia nejakých klubov seniorov alebo klubov dôchodcov na denné stacionáre a mať z toho určitým spôsobom profitabilnú časť, tak práve preto sa prišlo v prvom kole, keďže sa nešlo do financovania, čomu rozumiem, lebo to financovanie by malo byť ako systémové, a tak práve preto sa aspoň, dá sa povedať, pritvrdili podmienky na to, aby do budúcna bola ľahšia kontrola, lepšie dodržiavanie podmienok a už pri odsúhlasovaní takýchto zariadení denných stacionárov bolo jasné, kto na to má a kto nemá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.

    Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu, niekde pod svetlom plače a narieka, príde k nemu policajt a pýta sa ho, no prečo plačeš. - No stratil som kľúčik od domu. - A kde si ho stratil? - No hentam o kilometer ďalej. - A prečo ho tam nehľadáš? - Lebo tam je tma a tu je svetlo.

    To tak trošku mi pripadá túto diskusiu, táto diskusia. Veď keď tu je kompetencia, zodpovednosť, zákonom stanovený prechod kompetencií originálny na obce a na mestá, no tak sa tu nemôže vytĺkať niečo, za čo nesie zákon zodpovednosť obec a mesto od štátu. A to tu funguje. Lebo je to jednoduchšie, ísť stanovať pred ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rozložiť postele aj napriek tomu, že problém je o dům dál.

    Ale my sa hlásime k tej zodpovednosti a to je odpoveď smerom k vám, pani poslankyňa Jurinová. Ja som povedal, že dnešné rokovanie bolo o tom, aby sme zabezpečili hlavne neverejných poskytovateľov, ktorých zazmluvňujú VÚC-ky. Dosiahol som to, v tomto týždni bude ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týkať zmosákov, to znamená zriaďovateľov obcí a miest. Po tomto rokovaní, ja vás ubezpečujem a chcem to aj mediálne povedať, že urobím všetko preto, aby služby, ktoré garantujú a zabezpečujú neverejní poskytovatelia v roku 2017 priebežne boli zabezpečené, aby jednoducho bežali.

    Zároveň však chcem povedať, to nie je len tých 10 mil., ktoré tu boli spomínané, že sú v tomto štátnom rozpočte navýšené pre sociálne služby. 12,5 mil. je z toho dopoludňajšieho rokovania, čo sa týka VÚC-iek, ja očakávam, že minimálne toľko, ak nie raz toľko, pôjde na sociálne služby prostredníctvom obcí a miest. To je kolos vecí, ale to plne zodpovedá tomu, lebo zriaďovatelia sú aj štát, aj samospráva, aj neverejní poskytovatelia. To znamená, je to úplne prirodzené, že ten rozpočet a navýšenie vecí vzhľadom na zväčšenie počtu objemov, kapacít, počtu lôžok je celkom prirodzené, že bolo a bude, ale tu by som vás poprosil, aby sme tieto veci brali v úvahu, že zákon je zákon aj kompetencia a naopak. My zákonodarcovia alebo v tomto prípade skôr vy by ste mali byť tí, prví, ktorí by na to mali poukazovať a žiadať tú kompetenciu a zodpovednosť.

    Ďalej, pani poslankyňa, vy dosť často používate, už som to zaznamenal aj niekde inde, rok 2008 a novela. No ale 2012 bola novela, ktorú môj predchodca pán Mihál robil. Prečo sa odvolávame niekde do minulého storočia? Prečo? Za to, že tam bola vtedy ministerka za SMER?

  • Reakcia z pléna.

  • No tak ale veď tam bola možnosť tie veci riešiť, opravovať, keď bola tá novela, tak možno pán Mihál mal na to reagovať, ak sa niečo zlé urobilo v roku 2008. Ale ja to nebudem tu skloňovať, len sa mi to zdá byť až, až priveľmi smiešne, že sa dovolávame niekde na ministra, ktorý je alebo bol súčasťou terajšej koalície, keď medzitým sa dali tie veci riešiť. A ten zákon bol otvorený. Ja viem, že sa nedalo v tom zákone úplne všetko presadiť, ale, ale my len istým spôsobom pokračujeme a to, čo chceme robiť v tom budúcom roku, je generálne nový zákon, ktorý sa bude zaoberať všetkých služieb.

    A teraz k jasličkovému zákonu. Ja som to pri prvom čítaní povedal. Bol to rezort práce a sociálnych vecí, ktorý dal do programového vyhlásenia vládu, vlády tézu nevyhnutne ukotviť jasličky ako také. Oni nemali oporu v zákone doteraz, v podstate 20-25 rokov. Z toho titulu sme sa ujali tejto kompetencie my, pretože, inak povedané, nebol iný záujem u jedných, obidvoch tých rezortov. Možno to znie veľmi komicky, ale je tak. Ale my sme pri tvorbe komunikovali so všetkými a v konečnej miere je tam nejaká vyhláška ministerstva zdravotníctva, sú tam veci ďalšie, ktoré postavilo ministerstvo školstva. Ale - a to je treba si jednoducho uvedomiť - podľa výkladu ministerstva školstva aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní výuka a program sa stavia od troch rokov predškolských zariadení. To znamená, úloha do troch rokov je skutočne zodpovedná opatrovateľská služba pre tie deti. Ale my chceme do istej miery využiť a na to zareagujem, aj to vzdelávanie, aby sme pripravili aj pre, nazvem to nejaké základné výchovné koncepcie vo veku do tých troch rokov, ktoré by tí, tí opatrovatelia, tí výchovní pracovníci mali jednoducho poskytnúť a zabezpečiť. Toľko možno k tej reakcii. A teraz ku konkrétnym pripomienkam, ak môžem, alebo pozmeňujúcim návrhom.

    Pani Jurinová a kolegovia, no šesť prijímateľov na deväť prijímateľov. Pani poslankyňa, niekedy mám pocit, že ďaleko viacej myslíte na zriaďovateľov ako na tých klientov, ktorí sú tam, pretože väčší počet zamestnancov je v prospech tých klientov. Ja mám záujem vyvažovať vzťah zamestnávateľa, zriaďovateľa a klientov. Ale od vás tu počúvam jednostranne všetko v prospech, menšie náklady, ale veď menšie náklady je aj menšia starostlivosť pre tých klientov. Skúsme to vyvážiť. Ten rozmer je dôležitý, i keď v plnej miere si uvedomujem, všade, kde sa dá, a my sme pristúpili, veď tie podmienky, ktoré sme určili smerom k tým jasliam, sa podobajú podmienkam u, u škôlok. Aj z hľadiska počtu ľudí a tak ďalej. Ale ak sme stanovili 12 + 3, napríklad pri onom, pri jasliach, tak to nemôže celkom platiť, pokiaľ je tam istý počet detí do jedného roka. Veď to lozí, to ako, to, to nemôže sa postarať jeden zamestnanec o taký istý počet detí, ako ktoré sú už relatívne mobilné a jednoducho vo vyššom veku. To je úplne prirodzené. A s tým súvisí napríklad aj ten, tá priečka zo sadrokartónu, ako ju pani poslankyňa Cigániková nazvala, do istej miery tie malé deti by mali byť v rámci toho zariadenia trošku oddelené od tých starších. To tiež nie je nič výnimočné. Je to úplne prirodzené. To znamená, že reagujeme na konkrétne pragmatické veci a v konečnej miere skúsenosti, ktoré aj pani poslankyňa v tomto smere ponúkla. Ja si myslím, že sme urobili v maximálnej miere z hľadiska komunikácie, čo sa týka ministerstva, pri tomto zákone alebo vôbec pri tých sociálnych zákonoch, pretože väčší počet skúseností z tej aplikačnej praxe nám dáva garanciu objektívnejšieho riešenia situácie. A my na tom záujem máme. Toto nie je pravo-ľavo videnie. To je o tom, ako čo najlepšie tú službu ako takú zabezpečiť. To znamená, toto je tá, ten záujem a k tomu aj jednoducho pristupujeme.

    A čo sa týka tých, počtu tých zamestnancov, má to plnú logiku. Viete, 184 eur je príspevok štátu na jedného klienta, krát šesť, je to 1 104. Na jedného. To keby sme porovnávali s tými kamennými domami z hľadiska sociálnych zariadení, tak sú na tom ďaleko horšie. Tuto sú na tom relatívne úspešnejšie. Cez toto zabezpečí jednu mzdu a časť aj nákladov na, na nejakú prevádzku, ktorá s tým úzko súvisí. Preto ten lobing, opakujem, lobing v prospech zriaďovateľov denných stacionárov nie je na mieste. 80 % kontrol z 84, ktoré sme uskutočnili, skončilo zle. Skončilo tak, že by sme to mali zatvárať. Nie, nezatvárame. Prijali sme legislatívu, pomenovali sme istú skúsenosť.

    Ja by som možno povedal teraz bez ohľadu na to, či to bol pán Mihál, alebo to bol Richter, keď sme tento zákon pripravovali, niečo sme podcenili. Možno ten rozmer jeho zneužitia. Áno, ale každý logicky po istom čase a aplikácii zhodnotí a ponúkne nejaké východiská. A my ich ponúkame. Tie sú tu. To nie je likvidačné. Som presvedčený o tom, že to je istá konkrétna budúcnosť.

    Ale, a budem veľmi konkrétny, ak zriaďovateľ odtiaľto z Bratislavy, a povedal som to aj na výbore, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, ako takúto šnúru, dedinu od dediny, ja neviem, 40 - 50 obcí zriaďuje jeden jediný a celkove berie milióny, a keď prídu moji kontrolóri do tej obci, oni ani nevedia, že tam majú stacionár. No tak to musíme asi na to reagovať istým spôsobom. Problém je v tom, a práve preto dneska s VÚC-kami bola debata. Ich úloha nemôže končiť s tým, že dá takto štempel a povedia povoľujeme. Ich úloha musí byť stála aj po tomto prijatí tohto sprísneného zákona budú musieť obísť všetky tie zariadenia a nanovo prehodnotiť spĺňa - nespĺňa. Tá úloha je ďaleko ďaleko širšia a zodpovednejšia. Áno, a my si radi tú kontrolnú funkciu s tými VÚC-kami prerozdelíme, odkiaľ - pokiaľ my, áno, my zas platíme, tak ekonomika a kontrolné veci musia byť na našej. Ale musí byť v záujme VÚC-ky, aby to nebolo formálne, ale reálne. A, samozrejme, tam treba aj rozdeliť, odkiaľ - pokiaľ "domovy dôchodcov" a kde už denný stacionár. A preto snáď nechceme, aby sme to lôžko delili tak, že hodinu ty, potom ty alebo párny deň ty, nepárny deň. Ako to lôžko je pre potreby toho klienta. On má plné právo a povinnosť byť tam zriadené. To znamená, skloňovať o tom, či áno, alebo nie, má dostatok financií a na lôžko je jednorazová investícia. To znamená, to nie sú peniaze, ktoré by sa opakovali každý jeden mesiac.

    A čo sa týka návrhov pani poslankyne Petrík. My sme sa ešte, nevidím ju tu, predtým stretli. Viaceré veci sme si vydiskutovali. Áno, súhlasím s tým, baviť sa o tom do konca roka, keď dovŕši tri roky, alebo do konca školského roka. Ja sa priznám, že ten školský rok ma celkom oslovil. Hovorím si, no ale dobre, sme v tej istej polohe, ak dovŕši, ja neviem, v máji tie tri roky, no tak mesiac natiahne to obdobie, pokiaľ bude môcť byť v tomto zariadení. Nepokúšajme sa týmto zákonom riešiť otázku nedostatku škôlok. To je inde. My musíme urobiť všetko preto a treba povedať, rezort školstva aj robí, aby tu bolo dostatok financií na škôlky. Môj záujem je v kontexte tých 40 mil., čo máme v IROP-e robiť všetko preto, aby boli podporené také projekty, ktoré sú spoločné, ideálne spoločné zariadenia jasle - škôlka. Prirodzený prechod z jedného zariadenia do druhých.

    A potom ako, pán poslanec Mihál, ako viete, tie klapky na očiach a ten zdravý rozum ako, radšej ho nechajme tak, možno máte skúsenosti z fungovania tej vašej koalície, toho zlepenca, ale my sa rozprávame, máme spoločné názory, a ak máme problémy, my si to vydiskutujeme a povieme otvorene. Som presvedčený o tom, že táto koalícia funguje.

    No a čo sa týka druhého pozmeňováku pani poslankyne Petrík, a to sú tie kurzy. Viete, my sme v maximálnej miere zvážili skutočnosť, že nie je dobré, aby sme bránili ľuďom, ktorí možno dvadsať rokov robia v službách, aby museli odísť, pretože nemá vzdelanie. To sa akceptovalo, to tam je. Ale sú isté veci, ktoré je potrebné zabsolvovať. To ten kurz 220 hodín, on má svoju logiku, on má svoju štruktúru. Dokonca dáva trošku odpoveď aj na tú otázku toho programu tej výchovy. Veď, veď to musí nahradiť aj toho detského psychológa. To musí byť všestranný, ten opatrovateľ, a preto je celkom prirodzené, že ten kurz, ministerstvo určí nejaký, nejaký systém, čo tam má byť z hľadiska toho, aby tú prevádzkovú činnosť týchto školiacich zariadení vedeli jednoducho robiť. No ale refundovať tento kurz. Ja môžem refundovať znova cez europeniaze akýkoľvek kurz, rekvalifikáciu, ale pre zaradeného človeka na úrade práce ako nezamestnaného, ale nie týmto spôsobom. My sme už istú službu urobili tým, že v plnej miere akceptujeme prax, ktorá, si myslím, že je nenahraditeľná. On môže mať štyri vysoké školy, keď s tými deťmi nevie robiť, tak nezvládne tú funkciu. To znamená, že toto sa do istej miery zvládlo, a myslím si, že to je v tomto prípade dôležitejšie ako, ako niečo iné. A to je tak trošku odpoveď aj na ten vek. Ja súhlasím, že tá s tým, že tá polemika vždy, kedykoľvek môže byť. To je taká skôr debata, ako čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Ale problém je inde. My vieme, že je problém, nedostatok škôlok, tak ho neriešme cez tento zákon. Hľadajme ten spôsobom, ako to uriešiť niekde úplne inde.

    Pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková. S ňou som hovoril veľmi dlho a individuálne. Viaceré veci akceptovala. Každopádne si myslím, že ísť predĺžením obdobia zabezpečenia bezbariérovosti do roku 2023, myslím, že tak navrhovala, je, je neakceptovateľné. Pani poslankyňa, súhlasíte so mnou? Ja pripúšťam a beriem ten pozmeňovák. V konečnej miere sme o ňom diskutovali, o rok predlžiť tú dobu. Ja nevylučujem, keď sa bude schyľovať k tomu obdobiu a spravíme si nejakú analýzu a bude niečo objektívne, aby sme sa s tou otázkou zaoberali. Som pripravený. Ale my medzitým musíme urobiť nejaký tlak. A dokonca ja ponúkam tým zariadeniam, ktoré budú potrebovať aj nejaké financie a dotácie, že som na to pripravený, im pomôcť, pretože ten dotačný mechanizmus ministerstva práce nám to jednoducho umožňuje. Toľko.

    K tým ostatným veciam, ktoré sa týkajú jej pozmeňujúcich návrhov, bolo aj osobitné stretnutie, hovorilo sa o tom, to znamená, že ja si myslím, že tá debata aj tá diskusia bola dobrá. Viaceré veci z tohto, z tejto diskusie chcem poňať aj pre budúcnosť, pretože keď my ideme stavať nový zákon o sociálnych službách, no, súčasťou toho zákona budú aj tieto služby, lebo sú to stále len služby, i keď špecifické, myslím teraz na ten jasličkový zákon.

    Každopádne si myslím, že tento zákon je potrebný. Vôbec nejaká norma legislatívna, aby sme vedeli vytvoriť, áno, pre matky, ktoré majú záujem pracovať, majú k tomu vytvorené podmienky, aby sme zosúladili ten pracovný a rodinný život. Ako inak. Toto je dobré riešenie. Som presvedčený, že v prípade, že ten návrh zákona bude podporený, to nájde uplatnenie. No a je to nová vec, ktorá tu nebola. A život po nejakých dvoch rokoch prinesie potrebu niektoré veci novelizovať, to je úplne normálne a prirodzené a veľmi rád sa k tomu jednoducho vrátim.

    Ďakujem pekne a prosím vás o podporu.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu.

  • Ja len chcem povedať, že vzhľadom k tomu, že teda boli pozmeňujúce návrhy podané dnes, tak hlasovanie bude až v stredu o 11.00 hod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 243.

    Spoločná správa výborov má tlač 243a.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaná novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie z 220,52 eur na 247,62 eur a zvýšenie ochrany zostatku príjmu z 1,4- na 1,7-násobok sumy životného minima.

    Cieľom tohto opatrenia je stabilizácia najohrozenejšej skupiny poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorým sú poberatelia v produktívnom veku. V novele sa zároveň rozširuje výnimka na započítavanie príjmu a majetku nadobudnutého formou darovania. Peňažné dary od akéhokoľvek subjektu do výšky 12-násobku sumy životného minima v kalendárnom roku sa nebudú nepovažovať za príjem na účely tohto zákona. Zároveň sa rozširuje okruh subjektov, ktorých finančný dar sa nepovažuje za príjem na účely tohto zákona, a to od cirkvi a náboženskej spoločnosti. Dopĺňa sa aj možnosť nadobudnúť peňažné dary v neobmedzenej výške, ak ich účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšovanie zdravotného stavu. Obdobným spôsobom je upravené aj posudzovanie majetku na účely poskytovania peňažných príspevkov.

    S cieľom naplniť Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím je súčasťou vládneho návrhu aj garantovanie neobmedzeného vstupu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom na verejné priestranstvá a do priestorov zariadenia spoločného stravovania. Rovnako sa umožňuje vodenie psa so špeciálnym výcvikom bez náhubku.

    Uvedené zmeny sa premietnu jednak do zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, a jednak do zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

    Vo vládnom návrhu sa upravuje aj zákon o sociálnom poistení, v ktorom navrhujeme odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie na osobu, ktorú, ktorá vykonáva osobnú asistenciu. V konečnom dôsledku to pre tieto osoby môže znamenať, že ak im vznikne nárok na minimálny dôchodok, ak túto činnosť budú vykonávať najmenej 30 rokov a nebude sa vypočítavať z minimálnej mzdy, ale z priemernej.

    Okrem legislatívno-technických zmien vyplynuli z rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky jeden pozmeňovací návrh, ktorého predmetom je precizovanie právnej úpravy týkajúcej sa spracúvania osobných údajov na účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby nevznikli pochybnosti v súlade takejto úpravy s úpravou ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky. Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov vítam snahu poslancov o precizovanie právnej úpravy v tomto smere. Dovoľujem si preto podporiť predložený pozmeňujúci návrh a zároveň sa uchádzam o vašu podporu.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 276 z 19. októbra pridelila predmetný návrh na rokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory predmetný návrh prerokovali v lehote určenej Národnou radou Slovenskej republiky a vládny návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode III tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporučil vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča hlasovať o návrhu 1 - 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru č. 34 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, ma poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok. Za klub SME RODINA vystúpi Petra Krištúfková; a následne Jozef Mihál, Erika Jurinová, Silvia Shahzad a Gábor Grendel.

    Nech sa páči, páni poslankyňa.

  • Dobrý večer prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia som sa už podrobnejšie vyjadrovala v rozprave v prvom čítaní. Zopakujem teda, že túto novelu v niektorých jej častiach vítame, hlavne zmenu dôchodkového poistenia opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti, a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz.

    Taktiež som rada, že ďalším cieľom tohto návrhu je zvýšenie výšky opatrovateľského príspevku. Ale, bohužiaľ, tu musím povedať, že zvýšenie v priemere o 27 euro je nedostačujúce. V prvom čítaní som sa vyjadrila, že zvýšenie o 27 euro nie je zvýšením, ale v podstate dorovnaním straty, ktorá vznikla opatrovateľom v tzv. produktívnom veku za posledné roky, keď tento príspevok nebol valorizovaný.

    Aj z tohto dôvodu predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, cieľom ktorého je zvýšiť opatrovateľský príspevok v priemere o 50 eur. Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka, dovoľte mi tak povedať, mojej srdcovej témy a tou je možnosť vykonávať osobnú asistenciu aj pre rodinných príslušníkov. Na septembrovej schôdzi som podala návrh novely zákona, v ktorom som navrhovala rozšírenie možnosti vykonávania osobnej asistencie aj pre rodičov, manžela, manželku a ďalších rodinných príslušníkov. Využívam teda skutočnosť, že tento zákon je predložený na rokovanie Národnej rady, a opätovne žiadam vo svojom pozmeňujúcom návrhu o rozšírenie možnosti vykonávať osobnú asistenciu rodinnými príslušníkmi.

    A teraz mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 10 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "136,3 %" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "173,44 %".

    Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľa asi o 50 eur.

    2. V čl. I bod 11 sa slová "112,01 %" nahrádzajú slovami "123,35 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "164,17 %".

    Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva aj zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľov približne o 50 eur.

    3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

    "8. V § 22 ods. 4 sa v prvej vete slovo "nemožno" nahrádza slovom "možno".

    Doterajšie body 8 až 21 sa označujú ako body 9 až 22.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru a svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu. Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase.

    4. V čl. I bod 20 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) V konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu začatom pred 1. januárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2016, sa postupuje podľa zákona účinného od 31. decembra 2016."

    Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

    Odôvodnenie: Určuje sa účinnosť navrhnutých zmien v prechodných ustanoveniach.

    Ďakujem za pozornosť a vašu podporu.

  • Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak trošku budem hovoriť podobne ako moja pani predrečníčka a najskôr chcem vyzdvihnúť to, že v novele je niekoľko zaujímavých, drobných, ale predsa len zaujímavých drobných vylepšení súčasného zákona, takže to je len dobre.

    Osobitne oceňujem zrušenie dvanásťročnej hranice pre poistencov štátu, opatrovateľov, osobných asistentov, aj keď tu si tiež tak treba trošku spomenúť na diskusiu k predošlému zákonu, k tým stacionárom, lebo tá otázka zneužívania, aj keď ide len o dôchodkové poistenie štátu, tu môže byť možno zneužívaná, ale dobre, v zásade to vítam. No a, samozrejme, vítané je aj to zvýšenie príspevkov plus-mínus 27 eur v tých jednotlivých prípadoch. A je to lepšie ako, ako nič, to, čo teda bolo doteraz. Doteraz bolo nič, teraz je to plus 27 eur.

    No ale rovnako ako moja predrečníčka si myslím spolu s našimi kolegami, že je to zvýšenie nedostatočné, presviedčajú ma o tom aj rozhovory s ľuďmi, ktorých sa to týka v situácii, kedy ekonomika štátu je na dobrej úrovni, kríza dávno pominula, tak by sme mohli byť veľkorysejší. A treba si v každom prípade uvedomiť, keď to zase spojíme v kontexte s predchádzajúcou diskusiou, štát alebo samosprávy omnoho viacej stojí financovanie pobytu klienta v zariadeniach, ako sú príspevky za opatrovanie aj po tomto zvýšení, ktoré prichádza zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí. Takže aby som nezdržiaval a prešiel k veci, je tu pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dovoľte, prečítam ho, už som ho odovzdal na organizačnom odbore.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243):

    1. V čl. I bod 10 znie:

    10. V § 40 ods. 7 znie:

    "(7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 320 eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 405 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak."

    2. V čl. I bod 11 znie:

    11. V § 40 ods. 8 znie:

    "(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 300 eur, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 380 eur, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne."

    3. V čl. I bod 12 znie:

    12. V § 40 odsek 9 znie:

    "(9) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 395 eur, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa ambulantná forma sociálnej služby neposkytuje alebo sa poskytuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 20 hodín týždenne."

    4. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:

    "13. V § 40 sa vypúšťajú odseky 10 až 12."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

    5. V čl. I sa vypúšťa bod 13.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Dovoľte ešte odôvodnenie k týmto, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Vo všeobecnosti teda tieto návrhy sú reakciou na dlhodobú a opakovanú nespokojnosť rodinných opatrovateľov s výškou doterajšieho peňažného príspevku na opatrovanie a aj so spôsobom výpočtu peňažného príspevku na opatrovanie, zároveň reakciou na nespokojnosť s rozdielnou výškou príspevku na opatrovanie v závislosti od toho, či odkázanú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje fyzická osoba v produktívnom veku alebo fyzická osoba poberajúca dôchodkovú alebo výsluhovú dávku.

    Pri návrhu zvýšiť výšky opatrovateľského príspevku a peňažného príspevku na opatrovanie sme vychádzali aj zo skutočnosti, že tzv. rodinní opatrovatelia šetria výrazným spôsobom verejné zdroje štátu a samosprávy tým, že vo svojom rodinnom prostredí opatrujú svojich blízkych. V dôsledku toho nie je potrebné, aby štát a samospráva na nich vynakladala ďalšie zdroje, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu prevádzkových, prevádzky pobytových sociálnych služieb.

    Ako vyplýva zo štatistických údajov, prijímatelia sociálnych služieb, hlavne umiestnených u verejných poskytovateľov sociálnych služieb, neplatia prostredníctvom úhrady všetky oprávnené ekonomické náklady danej sociálnej služby, ale podieľajú sa na nej sami v priemere v jednej tretine nákladov a zvyšok sa dopláca z verejných zdrojov samosprávy.

    Konkrétne odôvodnenie bodu 1: Navrhuje sa zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie, ale nie formou naviazania na percentá na životné minimum, ale navrhuje sa v paušálnej sume, konkrétne 320 eur, ak opatrovateľ opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a sumu 405 eur mesačne, ak opatrovateľ opatruje dve alebo viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzali sme zo skutočnosti, že súčasná výška peňažného príspevku je absolútne nepostačujúca na zabezpečenie základných životných potrieb opatrovateľa.

    To, čo sa nachádza vo vládnom návrhu novely predmetného zákona, pripomeniem, že tu vo vládnom návrhu máme sumu danú ako 125 % životného minima, čiže 247 eur v prípade jednej osoby, alebo 162 % životného minima, čiže 321 eur pri dvoch a viacerých osobách. Čiže náš návrh ide o 70 a v druhom prípade o 85 eur nad vládny návrh.

    Takže to, čo sme našli vo vládnom návrhu, považujú opatrovatelia za síce vítané, ale neadekvátne. Súčasne si treba uvedomiť – zase sa vrátime k predošlej diskusii –, že štát dáva na takúto osobu, ak je v zariadení, 320 eur mesačne. Takže rovnako by to malo byť aj pri opatrovaní.

    K tým ďalším bodom, druhom, druhý, tretí bod, tam ide vlastne principiálne o to isté, oproti vládnemu návrhu o vyššie, o veľkorysejší, vyšší príspevok na opatrovanie pri tých ďalších rôznych definovaných osobách so zdravotným postihnutím. A dôležité, ešte chcem upozorniť na bod 4 pozmeňovacieho návrhu, vypustenie odsekov, v § 40 vypustenie odsekov 10 až 12. To je veľmi, ale veľmi dôležité, pretože to vlastne znamená, že navrhujeme, aby sa peňažný príspevok na opatrovanie poskytoval bez ohľadu na to, v akom sociálnom poistení, v akom sociálnom postavení sa nachádza opatrovateľ, fyzická osoba, ktorá zabezpečuje opatrovanie. Čiže aby bolo jedno, či ide o osobu v produktívnom veku alebo či ide o poberateľa nejakej dôchodkovej, resp. výsluhovej dávky. Čiže preto navrhujeme zrušiť v § 40 ods. 10 a ods. 11. Ten súčasný stav totižto považujeme z hľadiska doterajších skúseností za nerovnaký prístup a za diskrimináciu.

    A pokiaľ ide o vypustenie v § 40, vypustenie odseku 12, to znamená, že navrhujeme na doterajšiu skúsenosť radikálnu zmenu - zrušenie tzv. sledovania príjmu opatrovanej osoby alebo toho, tej ochrany príjmu, čiže nediskutujme o tom, či sa tá ochrana príjmu zvýši z 1,4-násobok na 1,7-násobok sumy životného minima, ale jednoducho túto tzv. ochranu príjmu úplne zrušme, pretože nie je jednoducho normálne, ak z dôvodu kvázi vysokého, ale to je naozaj kvázi a vo veľkých úvodzovkách, vysoký príjem je potom peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný v zanedbateľnej sume, resp. je nulový. Pre mnohých opatrovateľov je ten opatrovateľský príspevok jediný zdroj príjmu, to si treba uvedomiť a myslím si, že ich náročnú prácu pri opatrovaní zdravotne postihnutých osôb treba oceniť, a nie im tieto peniaze brať.

    Ďakujem a ďakujem aj za prípadnú podporu tohto návrhu.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh. Ja v krátkosti ich vysvetlím. Tak pán spravodajca ma nabáda k tomu, aby som zodpovedne narábala s časom všetkých.

  • Povedané so smiechom.

  • Budem sa snažiť.

    Na úvod hlavne poviem k novele, tak ako sme podporili túto novelu v prvom čítaní, podporíme ju aj v druhom čítaní, pretože aj keď nie sme spokojní s celkovým riešením, berieme to ako krok vpred, posun dobrým smerom a už len dúfame, že sa tá situácia v oblasti opatrovateľského, opatrovania, hej, bude, bude zlepšovať, že štát si naozaj uvedomí, že v domácom prostredí opatrovanie je to najlepšie aj pre klienta a zároveň aj lacnejšie, lacnejšia alternatíva pre štát.

    Pripravené máme v podstate štyri pozmeňujúce návrhy. Kolegyňa Shahzad bude predstavovať, kolegyňa Gaborčáková a dokonca aj mne sa ušlo niečo. V úvode znova už len poviem, že, pán minister, ja vás veľmi prosím, aby ste sa zaoberali tými pozmeňovacími návrhmi, lebo naozaj nevieme, a tunák zase je jeden, minimálne jeden pozmeňovací návrh, o ktorom sa zdalo, že sú ochotní uvažovať na ministerstve, ale teda nedostali sme žiadne stanovisko k tým našim pripomienkam. Preto vás prosím, aby ste sa nám potom vyjadrili k pozmeňovacím návrhom.

    Teda keďže mám byť, keďže mám rýchlo postupovať, tak dovolím si vás, si vám rovno prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Takže pozmeňovací návrh znie takto:

    1. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:

    14. V § 40 ods. 18 tretia veta znie:

    "Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa prvej a druhej vety, ak fyzická osoba vykonávala opatrovanie počas pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení, ústavnej zdravotnej starostlivosti, v školskom zariadení typu školy v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa v prípade, že opatrovateľ poskytuje svoju starostlivosť a pomoc aj pri hospitalizácii u ťažko zdravotne postihnutého opatrovaného, táto skutočnosť nemala vplyv na výšku vyplácaného peňažného príspevku na opatrovanie.

    K tomuto by som už iba dodala, že aj tento pozmeňovací návrh vychádza z podnetu, ktorý si mali, mala možnosť, malo možnosť celé Slovensko prečítať v Denníku, ale nie preto sme s ním prišli. Je to záležitosť, ktorá už niekoľko rokov, dlhé roky traumatizuje mnoho rodičov, najmä opatrovateľov detí, ktoré sú, žijú so zdravotným znevýhodnením, a dochádza vždy pri problémoch, keď toto dieťa, či už ide o leukémiu alebo proste ťažké, ťažké ochorenia, ktoré celá rodina zvláda ťažko, keď dieťa ide do nemocnice, rodičia tam v podstate vykonávajú stálu opatrovateľskú službu, tak to poviem, hej, pretože sú mu na pomoci vo dne v noci, odľahčujú zároveň personál nemocnice a ich odmenou je nakoniec to, že prídu o rodičovský, o opatrovateľský príspevok alebo teda o kompenzáciu na opatrovanie. Pre mňa je toto taký nespravodlivý stav a dehonestujúci možno celkovo tú tému opatrovateľstva. A nepochopiteľné je, že sa za tie roky s týmto nič neurobilo. Jedná sa naozaj iba o to, že ten rodič je častokrát konfrontovaný s tým, že buď nechá dieťa napospas v nemocnici a nebude mu krátený príspevok, alebo mu bude, teraz neviem, či som povedala, vidíte, ako to, pán spravodajca, tak sa náhlim, že už ani neviem, čo rozprávam, že rodič je často konfrontovaný s tým, že, že aj keď v dobrej viere chce pomôcť ošetrovateľom v nemocnici, tak rodina je postihnutá tým, že im je krátený alebo úplne zrušený opatrovateľský príspevok, keďže bolo dieťa dlhodobo hospitalizované. Ja rovnako podobne to vidím aj v, pri rôznych výletoch alebo školských akciách, ktoré trvajú niekoľko dní, no tak podľa mňa je na mieste, aby sa uvažovalo, aby ministerstvo zvážilo naozaj možnosť výnimky pre takéto, pre takéto konanie, a rodičom by takýto príspevok nebol odnímaný alebo krátený. No a konkrétne prípad, ktorý naposledy sme počuli, súvisel s úmrtím syna, kde úrad práce vlastne spätne žiadal od rodičov vrátenie príspevku za čas, kedy bol syn v nemocnici.

    Ďalší pozmeňovací návrh by som rozdelila do takých dvoch častí. V jednej časti sa venujeme posudzovaniu príjmu pri sirotskom, pri výživnom a zvláštna kategória je valorizácia invalidných dôchodkov. To je taká jedna skupina, budú novelizované tri body. A druhá časť pozmeňovacieho návrhu, body 4, 5, 6, 7 súvisia už, aj s možnože už tunák predkladanými zvýšeniami opatrovateľského príspevku alebo príspevku na opatrovanie.

    Naša filozofia je, že pokiaľ sa bavíme o opatrovateľskom príspevku, tak nevidíme dôvod, prečo by nemal byť aspoň vo výške minimálnej mzdy. No a rovnako v podobnom duchu dvíhame ešte aj ochranu príjmu, ktorá je už novelou síce zdvihnutá z 1,4 na 1,7, máme za to však, že ochrana príjmu na 1,8-násobku životného minima by zahrnula alebo postihla všetkých ľudí, ktorí poberajú invalidný, priemernú výšku, aj priemernú výšku invalidného dôchodku. Takže to je na vysvetlenie, prečo chceme 1,8-násobku ako ochranu príjmu, a teda dovolím si prečítať jednotlivé body pozmeňovacieho návrhu.

    Pozmeňovací, doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gáborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 /2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Vládny návrh zákona 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    2. V § 18 ods. 1 písm. c) sa za slovo "predpisu" vkladajú slová "okrem príjmu prijatého v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, podľa osobitného predpisu 15a obdobného plnenia poskytovaného zo zahraničia."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:

    15a) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Doterajšie body sa následnej prečíslujú.

    Odôvodnenie poviem o chvíľku.

    2. V čl. 1 v bode 2 v § 18 ods. 3 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová:

    „sirotský dôchodok25a),“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

    "25a) § 76 a § 77 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    K týmto dvom bodom, ktoré som prečítala, by som si dovolila uviesť, že našou snahou je začleniť vyživovaciu povinnosť, to znamená výživné, ktoré platí rodič, ktorý nežije s dieťaťom v domácnosti, a rovnako sirotský dôchodok medzi tie príjmy, ktoré sa spolu neposudzujú pri určení výšky nároku na výšku opatrovateľského príspevku. Máme za to, že práve tieto dva príjmy, to znamená výživné a sirotské, to dieťa nijakým spôsobom nedokáže ovplyvniť. Jednak ak mu zomrie rodič, tak rodina je už postihnutá tým, že, tým, že rodina prichádza alebo teda že má iba náhradu príjmu za člena rodiny, a mi príde, že pokiaľ ešte je v tej rodine aj telesné postihnutie alebo zdravotné postihnutie, tak to dieťa je akoby možnože dvakrát postihnuté, tým, že stratou rodiča, a ešte tým, že ak uvažuje rodič o opatrovateľskom, tak do príjmu sa mu zahŕňa práve aj tá výška sirotského dôchodku.

    Podobne možno je to aj pri výživnom, že takisto dieťa nemôže za to, že tá situácia u rodičov sa vyvŕbila tak, že jeden rodič odišiel z rodiny, a hlavne toto že majme na zreteli, že existuje množstvo rodín, keď, kde si, kde si práve ten druhý rodič vôbec neplní tú vyživovaciu povinnosť. Že neexistuje páka, ktorá by ho donútila na to, aby to výživné platil, a vlastne toto je taký ix-násobný postih dieťaťa alebo teda rodiča, kedy okrem zdravotného postihu sa ešte aj vlastne odpočítava alebo zahŕňa do príjmu aj to, čo nikdy, nieže nikdy, ale že čo, čo ten rodič, ktorý platí výživné, nezaplatí. A to sa nám nezdá spravodlivé.

    Tretí bod pozmeňovacieho návrhu:

    3. V čl. 1 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie:

    Ods. 6. V § 18 ods. 12 sa na konci pripája táto veta:

    "Pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na opatrovanie sa neprihliada na zmeny podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu. 29a): V kalendárnom roku, za ktorý sa prehodnocuje príjem podľa ods. 8, ak zmena týchto podmienok vyplýva z osobitných predpisov. 29b.

    Poznámky pod čiarou s odkazom 29a a 29b znejú:

    29a) § 65 až 69a a § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    29b) Napríklad § 293 d, q zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 285/2016 Z. z. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V niektorých prípadoch sa nám javí ako nespravodlivé – toto už je odôvodnenie –, ak k zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie dôjde len preto, že sa príjem, príjem osôb, bez ich vlastného pričinenia navýši o určitú sumu, a máme tu na mysli valorizácia dôchodkov. V bode, ktorý som prečítala, je to presne vyšpecifikované a súvisí to s tým, čo tuná už častokrát opakujeme, zdá sa nám nespravodlivo nastavený systém váh. To znamená, že ak sa vám zdvihne valorizácia, ktorú vy neviete sám zo svojej pozície alebo ako občan ovplyvniť, jednoducho je to stanovené zákonom, ale na druhej strane vám tým pádom klesá výška opatrovateľského príspevku. Takže moja výška invalidného ovplyvní niečiu výšku opatrovateľského príspevku. Zdá sa nám to nie správne nastavené, a preto takisto žiadame, aby tento, toto navýšenie príjmu, teda nehovoríme len o výške invalidného, ale o tom navyšovaní. To prvotné posúdenie nech prebehne za aktuálnych podmienok, ale následne ak sa prepočítava znova alebo posudzuje príjem dotyčného teda s invalidným dôchodkom, aby už do toho nevstupovala valorizácia, ktorú naozaj ten človek nedokáže ovplyvniť. A ak chceme hovoriť o tom, že nechceme, aby nám množstvo ľudí spadalo do chudoby, tak toto je podľa mňa spôsob, ako ich postupne z tej chudoby, kde naozaj veľakrát opatrovaný, často aj s opatrovateľmi vstúpia, ak sú v rodine, ak sú v spoločnej domácnosti, ak teda vstúpia do pásma chudoby, tak ich odtiaľ nevieme vymaniť. Takže prosím vás o podporu týchto troch pozmeňovacích bodov.

    Teraz nastupujú body, ktoré sa týkajú úpravy výšky opatrovateľského príspevku.

    4. V čl. 1 bode 10 § 40 ods. 7 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "179,22%" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "216,32%".

    5. V čl. 1 bode 11 v § 40 ods. 8 sa slová "112,1%" nahrádzajú slovami "166,23 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "207,05 %".

    6. V čl. 1 bode 12 v § 40 ods. 9 sa slová "158,39 %" nahrádzajú slovami "212,61 %".

    7. V čl. 1 bode 13 v § 40 ods. 12 sa slová "1,7 násobok" nahrádzajú slovami "1,8 násobok".

    Odôvodnenie týchto bodov 4, 5, 6, 7:

    Tak ako som hovorila, zmyslom týchto bodov je nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na výšku, čistú výšku minimálnej mzdy. Je to naša možno utkvelá predstava, ale myslíme si, že tam je cesta, a budeme do budúcna hľadať spôsoby, ako túto, tento opatrovateľský príspevok nejakým spôsobom pretransformovať na spôsob klasického zamestnaneckého pomeru. Viem, že s tým sa otvára viacero vecí, teraz ich nechcem ani vysvetľovať, ani obhajovať, skrátka teraz dávam pozmeňujúci návrh, aby výška opatrovateľského príspevku, samozrejme, má to viacej odtienkov, ktoré sú v jednotlivých bodoch pomenované, bola teda v základnej forme stanovená ako výška čistej minimálnej mzdy a s tým súvisí aj zmena ochrany príjmu na 1,8-násobok životného minima. To som už vysvetľovala v úvode. Myslíme si, že takto sa ochráni alebo zabezpečí najväčšia skupina poberateľov invalidného dôchodku, ktorý je stanovený na 353 euro aj nejaké drobné. Teda myslím ten priemerný invalidný dôchodok.

    Posledný bod, č. 8:

    8. V čl. 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:

    14. § 40 sa dopĺňa ods. 25, ktorý znie:

    (25) Ak v kalendárnom roku, za ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, nedôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa ods. 7 a 9 nemôže byť nižšia ako suma peňažného príspevku na opatrovanie vyplatená v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa príspevok na opatrovanie poskytuje. Ak by suma peňažného príspevku na opatrovanie mala byť podľa ods. 7 a 9 nižšia, vyplatí sa v rovnakej výške ako za predchádzajúci kalendárny rok. Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod je možnože taký doplnkový a súvisí s bodmi 1, 2, 3, ktoré hovoria aj o valorizácii a o nezapočítavaní niektorých príjmov pri posudzovaní. Ide o to, aby sa zabezpečilo, že ak by náhodou sa stalo, že situácia dospeje k tomu, že sa zníži suma, tak aby bola aj zákonná ochrana a aby sa tento peňažný príspevok neznižoval. Viem, že v zákone je to nateraz ošetrené. Toto ustanovenie je pre prípad, ak by sa tá situácia zmenila. Proste s právnikmi sme sa uzhodli, že, že to akoby pritvrdíme.

    To je k tomuto pozmeňovaciemu návrhu a budem veriť, že budete sa aspoň zamýšľať, a dávam do pozornosti aj pozmeňovacie návrhy kolegýň, ktoré prečítajú, a verím, že aspoň niektoré nájdu pochopenie u pána ministra.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Ďakujem. Ja by som chcela len doplniť štatistiky o tom, koľko rozhodnutí bolo vydaných na odňatie alebo teda povinnosť, povinnosť vrátiť peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť, a to v tých prípadoch, kedy nedošlo k úmrtiu. To znamená, že pravdepodobne z dôvodu dlhodobého pobytu v nemocnici a podobne. Štatistiky sú za roky 2011 až 2015, a tak na každý rok je to okolo tisíc prípadov. V roku 2014 to bolo 1 021 prípadov, v roku 2015 to bolo 900 prípadov vrátenia opatrovateľského príspevku. To sa mi zdá pomerne veľké číslo na to, aby sme to nechali len tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšou vystupujúcou... Reakcia na faktickú poznámku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem kolegyni za upresnenie. Ja som ešte zabudla v rámci rozpravy povedať, že prosím vyňať alebo teda prosím hlasovať samostatne o bodoch 1, 2, 3 a 8, o bodoch 4, 5, 6, 7 spoločne.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla tiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    V § 14 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. d) až e)".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Jednou z podmienok pre dobrovoľné nemocenské poistenie je v súčasnosti aj povinnosť fyzickej osoby byť dobrovoľne dôchodkovo poistenou. Bez úhrad za dobrovoľné dôchodkového poistenie, teda dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné. Zavedenie tzv. balíkov sociálneho poistenia, ktoré do istej miery obmedzuje fyzické osoby od slobodného výberu jednotlivých druhov poistení, značne znevýhodnilo najmä osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť. Hovoríme o opatrovateľoch a osobných asistentoch, ktorí vykonávajú činnosti osobnej asistencie v rozsahu nad 140 hodín osobnej asistencie a nemajú žiadne iné druhy príjmov. Hoci zmienené kategórie osôb už sú povinne dôchodkovo poistené kvôli dobrovoľnému nemocenskému poisteniu, sú nútené súbežne sa dôchodkovo pripoistiť.

    Zavedenie výnimky z existujúceho balíka dobrovoľného nemocenského a dobrovoľného dôchodkového poistenia, je pre vybrané okruhy osôb nanajvýš prospešné. Hlavným dôvodom je nezmyselnosť súbehu platenia dobrovoľného dôchodkového poistenia, hoci dané kategórie osôb už sú poistencami štátu v rámci povinného dôchodkového poistenia. Dobrovoľné poistenie aj z minimálneho vymeriavacieho základu predstavuje sumu 77 eur približne, čo pre osoby vykonávajúce opatrovateľskú činnosť nie je vzhľadom k nízkym sumám príspevku zanedbateľná položka.

    2. V čl. III sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    V § 19 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo ktorá je povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods.1 písm. d) až e)".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Poistenie v nezamestnanosti je z pohľadu osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť mimoriadne dôležité. Tieto osoby síce nie sú v zmysle zákona zamestnancami, avšak z pohľadu časovej či fyzickej náročnosti je ich činnosť so zamestnaním porovnateľná, a teda svojím spôsobom tieto činnosti možno považovať za zamestnanie. Uvedené osoby sa reálne nezamestnanými stávajú najčastejšie v momente úmrtia opatrovanej osoby. Vzhľadom na charakter činnosti osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť je zavedenie možnosti dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti bez nutnosti dobrovoľného nemocenského poistenia a súčasne dobrovoľného dôchodkového poistenia nanajvýš potrebné. Kvôli možnosti dobrovoľne sa poistiť v nezamestnanosti je v ich prípade na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné nemocenské poistenie potrebné vynaložiť mesačne aspoň 96 eur. Vzhľadom na zárobkové možnosti týchto osôb je to skutočne príliš vysoká suma, kvôli ktorej je dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti..., si dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nemôžu dovoliť uhrádzať.

    Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je teda zavedenie výnimky z existujúceho balíka dobrovoľného nemocenského, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti pre osoby vykonávajúce osobnú starostlivosť.

    3. V čl. III sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    Za § 293dr sa vkladá § 293ds, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠293ds

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017

    Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) až e), ktorej povinné dôchodkové poistenie zaniklo podľa zákona účinného do 31. decembra 2016 z dôvodu uplynutia 12 rokov povinného dôchodkového poistenia a ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. januára 2017, vzniká povinné dôchodkové poistenie od 1. januára 2017, ak takouto fyzickou osobou je najneskôr od 1. januára 2017."

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, je 19.00 hod., chcem sa opýtať, že na koľko to ešte máte.

  • Už koniec budem mať za chvíľu, dve minútky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, ktoré pre osoby, ktorým zaniklo povinné dôchodkové poistenie z dôvodu uplynutia 12 rokov tohto poistenia, určujú lehotu na podanie prihlášky na nové povinné dôchodkové poistenie. Na obdobie medzi ukončením povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uplynutia 12 rokov a začiatku nového povinného dôchodkového poistenia podľa tohto zákona sa neprihliada.

    Ja by som chcela zdôrazniť, že tento návrh zákona by mal viesť ľudí k zodpovednosti. K zodpovednosti aj myslieť na svoje poistenie, teda v tomto prípade sociálne, a teda poistenie nielen, nielen, nielen v zmysle, že sú nútení alebo teda že majú uhrádzané časť poistenia, a to konkrétne dôchodkového poistenia štátom, ale v prípade, ak, ak osoby, ktoré nemajú žiadne iné poistenie zabezpečené štátom, aby mali možnosť si toto poistenie platiť. V tomto prípade túto možnosť síce majú, ale v balíku poistenia, ktoré je príliš vysoké a je duplicitné.

    Preto žiadame, aby sa vrátil tento stav späť päť rokov dozadu, kedy, kedy stratili osobní asistenti a aj opatrovatelia možnosť sa pripoistiť, a teda aby mali možnosť aj tieto osoby získať nemocenské, a teda poistenie v nezamestnanosti, aby v prípade, že nastane pre nich tá situácia, že potrebujú poberať dávky, aby, aby tie dávky dostali.

    V prípade osobných asistentov ide o to, že máme nedostatok osobných asistentov aj preto, že jednoducho ľudia z takéhoto systému utekajú. V prípade opatrovateľov, opatrovatelia nemajú zabezpečenú situáciu, ak o svojho blízkeho prídu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Grendel nie je v rokovacej sále. Končím ústnu rozpravu, teda písomnú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Gaborčáková, ktorá však bude otvárať zajtrajší rokovací deň rozpravou k tomuto bodu programu.

    Končím dnešný rokovací deň. Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.