• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Alena Bašistová, Emil Ďurovčík, Dušan Galis, Robert Madej, Richard Raši.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 (tlač 230).

    Prosím, pán minister je teda na svojom mieste, spravodajca takisto.

    Takže ďalšou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Soňa Gaborčáková, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Galek.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, keďže pôsobím v sociálnej oblasti už pomerne dve desaťročia, takže dovolím si teda sa vyjadriť k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V prvom rade chcem povedať, že svoje pripomienky som hovorila aj pánovi ministrovi, aby zvážil niektoré skutočnosti, ktoré, si myslím, že z môjho pohľadu nie sú politické, ale skôr takou skúsenosťou z môjho života profesionálneho, aby naozaj v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší nemali neskôr problémy v tej realite.

    Celkové výdavky na rok 2017 sú rozpočtované vo výške 2 221 286 eur, z toho tvorí 89 % štátny rozpočet, 9 % Európska únia. Návrh rozpočtu na rok 2017 je o 3,3 vyšší ako v roku 2016, avšak ide skôr o navýšenie z eurozdrojov a zdroje štátneho rozpočtu sa znížili oproti predošlému roku ministerstva práce.

    V roku 2017 sa rozpočtuje na pomoc v hmotnej núdzi menej o 50 mil., čo je pomerne veľká suma, a preto som vlastne upozorňovala do našich radov, že je to ambiciózne. Na druhej strane, aby to v praxi nespôsobilo problémy a aby si to úradníci nevysvetľovali tak, že máme stanovený nejaký rozpočet a teraz všetci musia ísť von z evidencie a naozaj tí ľudia niekedy majú objektívne dôvody na to, aby teda určitú prácu zvládli alebo nezvládli. Ja poviem príklady. Do tejto kategórie pomoci hmotnej núdze sa rátajú aj aktivačný príspevok, aj príspevok na bývanie a ďalšie následne. Ale gro je vlastne dávka v hmotnej núdzi. Ak občan na Slovensku neprijme prácu, aby si odrobil počet hodín v rámci aktivácie, tak môže byť vlastne pozbavený tej dávky v hmotnej núdzi.

    Ale ako, ako sa to reálne deje? V našom zariadení sa ocitlo dosť ľudí, ktorí potrebovali odrobiť tú aktivačnú dávku, lebo ináč by nedostali ani dávku v hmotnej núdzi. Napríklad ľudia v hraničnom pásme mentálnej retardácie nemajú nárok na posúdenie, že sú zdravotne ťažko postihnutí v zmysle pracovného pomeru. Oni tú činnosť veľmi nedokážu vykonávať v tej práci, lebo často menia prácu a následne sa dostávajú na úrady práce. Tam ich posielajú na aktiváciu a oni opäť nezvládajú jednu, druhú aj tretiu prácu. A oni ich následne vyradia a nedostávajú ani tú dávku v hmotnej núdzi.

    Ja som navrhovala pánovi ministrovi jednu vec, a bolo by to možno dobré aj pre vás, pán minister, že by sa urobila taká stratifikácia financií na pomoc v hmotnej núdzi, aby sa rozdelila aj na sumu existenčného minima, to znamená, tým by sme zachraňovali takú dôstojnosť človeka bez rozdielu na to, že či sa úradník pomýli, alebo vie vyhodnotiť, ale to by bola nižšia suma a na to by sa prirátavali vlastne trebárs tá dávka v hmotnej núdzi a následné ďalšie príspevky, ktoré v rámci pomoci v hmotnej núdzi by sme dávali. Bolo by to dôstojné, naozaj, keď tá ekonomika ide tak, ako ide, aby sme neublížili tým ľuďom, ktorí vlastne ani nechcú priznať, že majú nejaký problém, to je pravda, ale jednoducho fakt je taký.

    Ďalej to boli ľudia, ktorí boli v čase diagnostikovania na úrade práce. Ešte sa im neurčila diagnóza. To znamená, reálne neboli posúdení, a teda vraveli aj na úradoch práce, že majú také a také problémy, ale pokiaľ nemáte papier, tak aj ten úradník, ja verím, že teda nemôže rozhodnúť o tom, že... (zaznenie gongu), nemôže rozhodnúť o tom, že tak to je len na vašom podaní, ale na druhej strane naozaj to existenčné minimum, zadefinovanie tej sumy by pomohlo našim občanom a možno aj taký dobrý pocit zo strany štátu zabezpečiť takú dôstojnosť pre tých ľudí, ktorí to potrebujú.

    Samozrejme, ja som za to, že tých dávok a toho zneužívania už bolo dosť, ale preto urobiť vlastne ten systémový krok a zadefinovať si to existenčné minimum, aby sme naozaj potom neriešili veci, že úradník verzus občan, možno ten, ktorý sa ani nevie brániť, lebo spravidla sú to ľudia, ktorí zastupujú potom len neštátne subjekty a potom sa naťahujeme s ministerstvami a tak ďalej. Takže len som trošku sa zľakla tej sumy, že ide o pomerne vysokú sumu, aby sme urobili aj zároveň opatrenia.

    Ďalej ma zaujala časť náhradného výživného, ktorá opäť bude nižšia oproti minulému roku, ale samozrejme, že to súvisí s poklesom počtu poberateľov a počtu detí, voči ktorým je, povinná osoba si neplní teda vyživovaciu povinnosť. Na druhej strane chcem povedať, že na 100 uzavretých manželstiev pripadá za minulý rok 34 rozvodov. To znamená, že pokiaľ súd nerozhodne, alebo spravidla rozhodne vždy v tej minimálnej výške, tak výška náhradného výživného je pre takéto dieťa 27,13 euro a naozaj, ak zoberete do úvahy dnešné nároky, za čo všetko sa dopláca a ten živiteľ, ktorý je spravidla mama, ale, samozrejme, už aj v médiách sa ukazuje, že sú to aj otcovia, ktorí majú problém s vyživovacou povinnosťou zo strany druhého rodiča, je tá výška naozaj malá. Ja viem, že sa tešíme, že nám to znižuje, znižuje teda rozpočet, ale na druhej strane fakt je taký, že pribúda tých rozvodov a buď musíme iInštitutútenvestovať do preventívnych činností, a ja som navrhovala, že by sme sa naozaj povenovali tým v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Možno zase by som sa netrápila tým, že sumu znižujeme a na druhej strane mi prichádza množstvo podnetov zo strany rodičov, ktorí hovoria, že ten ich manžel do tých troch mesiacov časť uhradí toho výživného, ale v podstate tá mama nemá nárok na náhradné výživné, ale nemá reálne ani z čoho žiť ďalšie mesiace.

    V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa a ostatné príspevky na podporu rodiny v nižšej sume, ako bolo minulý rok. Ja som povzbudila pána ministra, že naozaj štatistiky hovoria za seba. A ja keď sa pozriem, ako nám klesá vývoj počtu narodených detí na Slovensku, napríklad od roku 1990, po roku 2015. Napríklad môžem povedať, že v roku 1990 sa nám narodilo 79 989 detičiek a už v roku 2015 je to 55 602. Je to, je to fakt, ktorý určite aj vám bude spôsobovať, pán minister, rok čo rok problém, lebo ľudí v dôchodkovom veku pribúda a produktívneho obyvateľstva bude vždy menej a menej, a preto naozaj musíme všetci spolu vymyslieť, či už pravica, alebo ľavica, niečo na to, aby ten náš štát bol naozaj dôstojným bývaním pre občanov Slovenskej republiky a nesmieme sa možno potierať, kto, kto skôr, kto s kým, lebo v konečnom dôsledku ľudia vonku čakajú na to, že niekoľko rokov, o niekoľko rokov sa budú mať lepšie ich deti a my dnes sedíme tu a musíme byť zodpovední už dnes.

    Na druhej strane, ak sa pozrem v rámci podpory rodiny, že sa rozpočtuje menej, pozerám na to, že príspevky na podporu náhradnej starostlivosti sa zvyšujú, hoci nie o vysokú sumu, ale pre mňa je to taký paradox, že úplnú rodinu alebo rodiny ako také podporujeme trošku menej ako náhradnú starostlivosť, ale ja to nespochybňujem, lebo, samozrejme, aj to je potrebné.

    Ďalej ma zaujala aj skutočnosť ako opozične k tomu, že najväčší objem kapitálových výdavkov sa rozpočtuje na detské domovy, čo je v sume okolo 3 mil., a je to určené na kúpu domovov, rekonštrukciu, havarijné stavy budov. Ak si paradoxne na to zoberem rozvodovosť a počet uzavretých manželstiev a z toho možno vyplývajúce aj to, že množstvo detí sa nám dostáva teda do detských domovov, možno by som túto položku skôr riešila v rámci eurofondov a nie v rámci kapitoly ministerstva.

    Veľmi sa teším, že do rozpočtu na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých sa navrhuje vyššia suma, ako bola minulého roku, a teda aj sme sa uzhodli s pánom ministrom na tom, že najlepšie je, samozrejme, aby ten opatrovaný ostal čo najdlhšie doma v starostlivosti u svojej rodiny, a preto vlastne musíme podporiť rodinu ako takú. Ale obávam sa, že ten príspevok, ktorý sa navrhuje, je pomerne nízky a nebude reflektovať tie problémy, ktoré v tej rodine nastanú opatrovaním toho dieťaťa, alebo teda staršieho človeka, alebo človeka odkázaného na pomoc inej fyzickej osoby, ale vidno, že teda naozaj sa to zhoduje aj teda s ministerstvom financií, aj s pánom ministrom.

    Do budúcnosti ja som navrhovala systém, ako možno spravodlivejšie a možno aj pre vás fixnejšie vytvoriť systém podpory opatrovania, ako v domácom prostredí, tak aj v zariadení sociálnych služieb, aby sme si vedeli prognózovať tie peniaze a tie ukazovatele možno aj do ďalšieho obdobia a o tom budem hovoriť aj aktuálne možno v zákone o sociálnych službách.

    Štvrtou a takou mojou srdcovou záležitosťou sú sociálne služby. Na spolufinancovaní sociálnych služieb sa rozpočtuje viac, ale ide o 10 mil. Ja len poviem, že na tie zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa nachádza 18-tisíc občanov v seniorskom veku, by sme potrebovali 20 mil., a kde sú ďalšie následné služby?

    Čo sa týka roku 2015, tak v zariadeniach sociálnych služieb bolo osôb nad 62 rokov 29 419. To znamená, nejde o malé percento ľudí, ktorí sa rok čo rok dostávajú, čo sa týka zdravotného hľadiska, do vyššieho stupňa odkázanosti a to spôsobuje v tých zariadeniach sociálnych služieb enormný nárast personálu, ktorý si nedokážu tie zariadenia uhradiť pri príspevkoch, ktoré sú.

    Ak zobereme vývoj obyvateľstva do roku 2015, ktoré nám prognózuje Infostat, aj napríklad do konca volebného obdobia, ide rok čo rok obrovský nárast ľudí nad 80 rokov a ľudí nad 62. Veľké riziko je práve u ľudí nad 80 rokov, kedy sú tí ľudia ohrození aj hospitalizáciou a systém ako taký funguje, čo v nemocnici, to v nemocnici, čo v zariadení, to v zariadení, a neprepája sa systém.

    Možno preto, aby tie peniaze sme vedeli naplánovať, aby to bolo racionálne, aby sme vedeli zvládnuť cez štátny rozpočet toto všetko, naozaj navrhujeme prepojenie odkázanosti s úhradou úkonov ošetrovania, to znamená, prepojiť systém zdravotný so sociálnym, lebo tie peniaze na tie úkony tak či tak a možnože aj vo väčšom rozsahu sa poskytnú v nemocniciach, ale v sociálnych službách už nie. Zase sa ten človek dostane do stavu, kedy je opäť akútne hospitalizovaný, kde idú zase vyššie náklady a v podstate to preťažuje ako zdravotnícky systém, tak aj sociálny systém, a aby sme peniaze mali na obe, je potrebné naozaj si sadnúť a tú dlhodobú starostlivosť naplánovať tak, aby sme vám nevykrikovali, možno sa to nestalo politickým nejakým ťahom, ale naozaj sa nad tým zamysleli, urobili nejaké pracovné skupiny a uzhodli sa, že takto budeme my pokračovať v dlhodobej starostlivosti, toľko a toľko ľudí máme, máme v rezorte zdravotníctva toľko úkonov, toľko hospitalizácií, v zariadeniach sociálnych služieb prognózujeme toľko a toľko seniorov a naozaj je potrebné urobiť z toho model.

    Možno čo ma ešte tak osobitne mrzí, tak že Sociálna poisťovňa mala ku koncu augusta pohľadávky vo výške 790,4 mil. eur a práve ide o dlhy, ktoré narastajú voči sledovaným zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, transformovaným zariadeniam, zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Ide o časovanú bombu. Je to veľké politické rozhodnutie, je to nepopulárne rozhodnutie, ale ak hovoríme o dlhodobej starostlivosti, ktorá je druhou najvyššou položkou po dôchodkoch, musíme sa naozaj nad tým zamyslieť a hoci to budú nepopulárne kroky, tie peniaze je potrebné niekde nájsť, a preto naozaj otvoriť tú problematiku tej Sociálnej poisťovne, lebo ako keby sme sa hanbili povedať to, alebo je to niekde tak skryté, že teda je ten problém. Možno sa mu postaviť zočí do očí a hľadať naozaj spoločné riešenia ako ďalej. Lebo ja si osobne myslím, pokiaľ nebude toto vyriešené, dlhodobá starostlivosť a peniaze, ktoré budeme tlačiť na ministerstvo financií, aby nám dalo viac na sociálne služby a možno na starostlivosť ako takú pre ľudí odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby, budú vždy v nedohľadne, lebo je potrebné urobiť v systéme poriadok.

    Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že si všetci uvedomujeme, že toto všetko je časovaná bomba.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si vybrala, pani kolegyňa, z vášho prejavu možnože tri také základné body, ktoré som možnože aj sama už, o ktorých som sama rozprávala v prejave, ale zaujalo ma a potrebujem aj zopakovať, že nášmu štátu chýba rodinná politika. Rodinná politika taká, ktorá by naozaj naštartovala pôrodnosť našich ľudí. Stále hovoríme o tom, že potenciál je v mladých ľuďoch, ale nijako nevidíme, že by štát nejakým spôsobom dbal. U nás je rodinná politika alebo tak, v preklade by sme povedali, že náš štát považuje za rodinnú politiku dávanie rodinných príplatkov, rodinných prídavkov, keby som to chcela veľmi vulgárne povedať.

    A znova si pomôžem príkladom z Maďarska, tam za päť rokov, ako spustili také rôzne prorodinné opatrenia z rôznych oblastí, teda cez školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, výstavbu, ja neviem, ešte čo všetko, zvýšila sa im za päť rokov pôrodnosť alebo natalita ženy, teda jedna žena porodí, 1,23 bolo v roku 2010 a dnes 1,46. Dostali sa síce stále len na úroveň našej krajiny, ale za päť rokov takto zvýšiť natalitu, to je podľa mňa sila. A budem sa tešiť, že príde raz vláda, ktorá tú skutočnú rodinnú politiku urobí.

    Sociálne služby, to je oblasť, v ktorej sa orientuješ, v ktorej vlastne celý život pracuješ a asi ako jedna z mála máš úplný prehľad o tom, aké potreby sú v jednotlivých regiónoch alebo medzi ľuďmi a aké možnosti sú štátu. Sociálne služby budú fungovať, len ak sa urobí skutočná, úplne totálna reforma sociálnych služieb. A štát sa musí veľmi rýchlo zamýšľať nad touto reformou.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predsedajúci, dobrý deň prajem. Asi nikoho neprekvapí, keď sa dneska budem venovať v rámci zákona o štátnom rozpočte energetike. Je to taká prierezová oblasť. To hlavné bremeno je na ministerstve hospodárstva. Čiastočne to ale zasahuje aj do ministerstva životného prostredia kvôli Gabčíkovu, ktoré je vo vlastníctve Vodohospodárskej výstavby. No a potom, samozrejme, je to ministerstvo financií. Mali sme tu prednedávnom osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných oblastiach.

    Ja vám na rozdiel od svojich nejdem hovoriť, kde máte pridať, ale, naopak, by som vám možnože poradil, kde by ste mohli zoškrtať, ušetriť. Asi vás prekvapí, koľko, koľko poradcov zrazu máte v opozícii, ale ja si myslím, že je dobré vypočuť si aj tento druhý názor.

    Energetika je pre štátny rozpočet veľmi významným zdrojom príjmu. Súčasne si ale dovolím povedať, že kvôli netransparentnej, nesystémovej regulácii, predovšetkým zo strany predsedu regulačného úradu pána Holjenčíka, je to súčasne aj eldorádo pre oligarchov, finančné skupiny, politikov a hlavne ich politické rozhodnutia.

    Budem sa najprv venovať tým príjmom. Príjmom zo spoločností, kde má štát stopercentný podiel. A začnem takou úplne ukážkovou Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, skratka SEPS. Tu je štát stopercentným vlastníkom. Táto spoločnosť, jej činnosti sú stopercentne regulované. Zodpovedá za prenosové, za prenos, a teda jej ziskom sú predovšetkým prenosové poplatky, ktoré sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa, pre jednotlivé osoby, tzv. tarify za systémové služby. Výnos tejto spoločnosti je príjmom štátneho rozpočtu spravidla, keď sú vyplatené dividendy.

    V návrhu som našiel jednu zmienku o tom, že v roku 2014 došlo k nárastu príjmov z dividend, ktorý bol spôsobený zvýšením výplaty aj práve od SEPS-u, a to o 5,9 mil. eur. Pôvodne, keď som si tak spätne listoval, tak tie dividendy zo SEPS-u mali byť vyplatené v roku 2015 vo výške 15 mil., nakoniec to bolo, tuším, až 66, keď som dobre našiel tieto čísla.

  • Reakcia ministra.

  • Z obchodnej činnosti, čiže z prenosu. A teraz...

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    A teraz, ako funguje tá regulácia. Takže regulátor nastaví nejaké poplatky, z môjho pohľadu sú neodôvodnene vysoké, lebo podľa mňa SEPS by nemal dosahovať takéto zisky, pokiaľ je stopercentne štátom vlastnený a radšej by v rámci tej riadnej regulácie malo dôjsť k zníženiu, aby ten zisk sa pohyboval niekde okolo tej nuly. Inak z môjho pohľadu je to nepriama daň. No a pre štát je to ale na druhej strane, pochopiteľne, taká stabilná barlička, pretože keď treba rátať, tak sa to dá vyplatiť vo forme dividendy.

    Mňa potešilo, keď som práve v tom návrhu našiel to, že v rokoch 2016 a ďalej tam má dôjsť k poklesu tých príjmov SEPS-u. Má to ísť na nejakých 24 mil. v roku 2016, na 27 mil. v roku 2017. Ale paradoxne neviem o žiadnom poklese prenosových poplatkov. Takže z tohto pohľadu sa zrejme výška tarify za systémové služby nezmení a ľudia budú platiť tak ako doteraz.

    Ďalšia spoločnosť, kde má štát tiež 100 %, tak to je Slovenský plynárenský priemysel, matka. Pred voľbami bolo v rámci vratky za plyn vyplatených 48 mil. eur. Napriek tomu v roku 2016 opäť v tej kapitole sa hovorilo o tom, že na dividende z SPP bude do štátneho rozpočtu príjem o 3 mil. eur vyšší. Ale keď som si pozeral ten štátny rozpočet, tak som tam nikde nenašiel, že by vratky za plyn mali pokračovať aj v ďalších rokoch. Súhlasím. Ja si myslím, že tie vratky za plyn nemali byť ani v tomto roku. Pretože pán Fico ich zdôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu, ale pozrime sa na čísla, konkrétne na výročnú správu. Zisky z predaja plynu a elektriny a ostatné dosiahol SPP v roku 2015 vo výške 1,36 mld. eur. Výdavky, keď som si to všetko naspočítal, boli ale 1,44 mld. eur. Z tohto mi vyšlo, že strata z hospodárenia, samotného hospodárenia Slovenského plynárenského priemyslu bola 85 mil. eur. Takže my sme vlastne vyplácali 48 mil. nie zo zisku, ale zo straty. Ale napriek tomu v tej výročnej správe sa uvádza oficiálny zisk vo výške 435 mil. A je to zdôvodnené aj ziskom z finančných investícií. Keď som sa snažil dohľadať, čo to je, to sú dcérske firmy ako Eustream, SPP - distribúcia a Nafta.

    Takže sám priznávate, že SPP zo svojej činnosti vykázalo stratu...

  • Reakcia ministra.

  • SPP je holding, to je v poriadku, ale zo samotnej činnosti, kde sme sa mali baviť o tom, že keď SPP z predaja plynu dosiahol zisk, tak v poriadku. Keď je to štátna firma, nech si s tým štát robí, čo chce, ale z predaja plynu tam bola čistá strata.

    No a prečo máme dneska ten holding, asi viacerí z vás si spomenú na ten vstup EPH do plynárenstva na Slovensku, kedy došlo k tej celej zmene štruktúry, kedy tie zlaté vajcia ako Eustream, ako SPP - distribúcia, ako Nafta sa vložili práve do toho podniku spoločného SPP Infrastructure, kde má štát podiel 51 % a EPH 49. No a ako som už povedal, celý ten stratový segment, ten stratový segment bol doteraz hlavne v oblasti domácností, firmy boli doteraz plusové, predaj plynu pre podnikateľov bol plusovým, strata sa vytvárala v segmente domácností, tak zrazu už ani tieto nedokážu vykrývať tie straty, ktoré sa tam generujú, a musíme si to vykrývať práve z takýchto dividend. No a celá táto strata bola presunutá na 100-percentnú ťarchu štátu.

    Takže predaj podnikateľom plynu nedokáže sanovať straty v segmente domácností, musí sa to diať cez dividendy, cez dividendy v regulovaných dcérskych spoločnostiach, kde má však štát, ako som už povedal, iba 51 %. Ale ja nehovorím, že iba 51 % preto, že by mal ten podiel navýšiť. Ale podľa mňa by sa mal aj tohto podielu jednoducho zbaviť.

    V súvislosti s SPP - distribúciou som na tejto schôdzi už hovoril, a to práve pri tom osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. A spojil som to s jednou vecou, a to bola tá riadna regulácia a to boli kontroly v distribučných spoločnostiach, ktoré prebiehali v tomto roku, na ktoré ÚRSO minulo 1,6 mil. eur, na čo dostali extra budget a bolo to na verifikáciu hodnoty majetku u regulovaných subjektov. Na základe tejto kontroly malo dôjsť k poklesu distribučných poplatkov. A ako sa ukazuje, realita je presne opačná. Spotrebitelia, ktorí budú mať alebo majú spotrebu plynu ročne asi do 2 000 kubíkov plynu, tak tým naozaj tie distribučné poplatky, nebavíme sa o cene plynu, ale bavíme sa o distribučných poplatkoch, naozaj klesnú. Ale od 2 000 kubíkov vyššie paradoxne narastú. A je tam naozaj veľmi dramatické zvýšenie hlavne u spoločností alebo napríklad aj u bytových domov, ktoré majú vlastný kotol, a to až niekoľkonásobné.

    Takže SPP - distribúcia si prilepší, no a to prilepšenie im, pán Kažimír, zoberiete práve vo forme tohto osobitného odvodu, to znamená, že viac-menej budú zase na nule, akurát pre štát to bude znamenať nejaký príjem, no a zaplatí to zas len občan. Hovoril som o tom bližšie tento týždeň, takže nebudem sa k tomu nejak bližšie rozvádzať, napísal som k tomu dneska aj blog, môžme sa kľudne potom ešte aj pobaviť.

  • Reakcia ministra.

  • DPH by ste určite nemali zobrať, ale k tomu sa takisto ešte dostanem.

    No a to isté zrejme bude platiť aj pre energetiky, také, kde má štát 51-percentný podiel, či už je to Západoslovenská, Stredoslovenská alebo Východoslovenská. Tu určite poplatky za distribúciu nemáme. Keď som si pozeral výsledky hospodárenia, taktiež sa pohybujú okolo 60 mil. eur, má to byť tak nejak aj do budúcnosti a z toho vychádzam, pokiaľ v týchto distribučných poplatkoch, alebo teda v zisku od distribučných spoločností je už zohľadnený aj ten osobitný odvod, a napriek tomu ostávajú na tej konštantnej, viac-menej konštantnej úrovni, kde sa to mierne zvýši, niekde sa to mierne zníži, tak to znamená, že zrejme aj u nich tie distribučné poplatky budú musieť narásť.

    A opäť, teraz sa bavíme o spoločnostiach RWE, EEM, EPH, opäť, opäť to zas len zaplatí občan.

  • Reakcia ministra.

  • Ja sa teda pýtam, načo vám je ÚRSO, načo nám je ÚRSO v konečnom dôsledku? Lebo vy hovoríte o nedokonalej regulácii, naprávate to regulovaným odvodom a o stabilné ceny energií sa stará pán premiér Robert Fico. Podotýkam, stabilne vysoké. Ja preto mám pre vás taký prvý návrh, kľudne zrušme ÚRSO. Ušetríme 3,5 mil. eur ročne.

    No a potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, Slovenské elektrárne, tam má štát podiel 34 %, pre niekoho iba, pre mňa až. Na budúci rok plánujú stratu 48 mil. eur. No a podľa toho výhľadu na ďalšie roky tam to s nimi tiež veľmi dobre nevyzerá, venovala sa tomu už aj Janka Kiššová, ja iba pripomeniem, opätovne dochádza k predraženiu Mochoviec, opätovne sa odďaľuje dostavba, no a čo by z toho Slovenská republika mohla mať ako vlastník toho podielu, tak to sú dividendy. Ale ja sa obávam, že týchto dividend sa asi nikto z nás nedožije.

    Na diskusiu o tom, ako sa hospodári v Slovenských elektrárňach, tak na to by sa mohla viesť asi celá samostatná schôdza, tomu sa nejak špeciálne venovať nebudem, snáď iba dve krátke poznámky. Pre koho je, pre koho je odďaľovanie tých Mochoviec alebo tá nekonečná výstavba výhodná? Pre štát? No, pre štát asi nie, lebo štát prichádza o dividendy napriek tomu, že investície do Mochoviec predstavujú 4 až 5 % z celkového objemu súkromných investícií v Slovenskej republike, ale som presvedčený, že tie dividendy by boli pre nás omnoho vhodnejšie. Pre mňa je to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane stále tam je možnosť objednávania dodávok a služieb cez rôzne dcérske spoločnosti, čo sa dialo aj v minulosti, no a na druhej strane oni sami, mám taký pocit, že nevedia kam z konopí. Zo Slovenska chcú odísť čo najskôr preč, majú veľmi zlé vzťahy s tým spoluvlastníkom, so štátom, no a trápia ich takisto dlhodobé nízke ceny elektriny, koniec koncov preto tá strata 48 mil. na budúci rok.

    Ale je tu niekto, komu to celkom vyhovuje, a to sú práve tí dodávatelia. Tí majú v podstate garantovaný biznis už od roku 2008. Z tých, ktorí sú tam naozaj už od tohto roku, spomeniem snáď iba firmu ENSECO, kde je štatutárom pán Práznovský, ktorý bol v čase, kedy sa rozbiehala dostavba Mochoviec, poradcom pre energetiku práve pán Roberta Fica.

    No a pri Slovenských elektrárňach tam máme ešte jedno riziko, a to sú rôzne arbitráže a súdne spory, napríklad za anexiu Vodného diela Gabčíkovo. Viete, že tam je teraz 588 mil., takisto štát, samozrejme, zažaloval Slovenské elektrárne. Ale ku Gabčíkovu. V tejto súvislosti o Vodohospodárskej výstavbe hovorila už Anka Zemanová, preto možno iba krátko k hospodáreniu na tomto diele.

    Slovenské elektrárne ako vlastník majú aj divíziu, ktorá sa stará o predaj elektriny koncovým spotrebiteľom. Takže oni mali odberateľom a ich ceny, za ktoré dokázali predávať elektrinu vyrobenú v Gabčíkove, boli výhodnejšie ako trhové. Vodohospodárska výstavba, tak tá to mohla predávať jedine na trhu. Keď si porovnáme situáciu, ak by Slovenské elektrárne vyrábali celý rok pri minuloročnej produkcii a zobrali by sme si ich ceny, za aké by toto predávali, následne by Vodohospodárskej výstavbe na základe zmluvy odviedli 65 % z výnosu, tak by Vodohospodárska výstavba dostala asi 50 mil. eur; 49,5 - 50 mil. Ale ak by Vodohospodárska výstavba predávala celý rok, nielen od toho marca minulého roka, tak za, pri trhových cenách by ich výnos z predaja bol 65 mil. eur. Takže, áno, 65 mil. je viacej ako 50, ale musíme si odpočítať 9 mil. eur cca na fixné výdavky spojené s prevádzkou a ďalších 5 mil. za právo na prevádzku, ktorú takisto tiež nedostanú od Slovenských elektrární, no a dostaneme sa na sumu 51 mil. eur. Stále sme o 1 mil. eur v pluse, ale nemáme tu ešte vyplatené SVP-čko, to je ďalších 5 mil. eur, takže v konečnom dôsledku sme niekde okolo rozdielu mínus 4 mil. eur; 3,5 - 4 mil.

    No a čo je najhoršie, stále tu nemáme generálnu opravu turbín, čo bol jeden z dôvodov, prečo Slovenské elektrárne prišli o vodné dielo. Iba si dovolím pripomenúť, tu sa bavíme o sume asi 100 mil. eur, ktoré by zaplatili Slovenské elektrárne, takto to bude musieť platiť Vodohospodárska výstavba, ergo štát.

    No a v súvislosti so Slovenskými elektrárňami, keď sa už bavíme o tých rôznych kostlivcoch, máme tu aj neuzavretú privatizáciu. Posledný nárok, ktorý bol prezentovaný, neuzavretá privatizácia pre tých, ktorí nevedia, je to dorovnané v deň, kedy došlo k reálnemu prevzatiu spoločnosťou Enel a kedy bola stanovená cena. Dneska sa bavíme o cene asi 220 mil. eur, ktoré si nárokuje štát. Ale nebolo to tak vždycky. Prvý audit, ktorý bol robený, myslím, že to bolo v roku 2007, 2008, nie som si istý, robila to firma Deloitte Audit, tak tam sa hovorilo, naopak, o 80 mil. eur, ktoré mali byť vyplatené Enelu. Potom prišiel TAX-AUDIT. No a TAX-AUDIT, ten urobil audit, ktorého výsledky neboli zverejnené, ale výsledkom bol tzv. nulový variant, s ktorým prišiel pán Jahnátek, váš kolega, na poslednú chvíľu bol stiahnutý. No a potom prišiel ten tretí audit vo výške 220 mil. eur od firmy TP Horváth, toto nechal robiť pán Miškov, na čo vôbec nie som hrdý, pretože tie podmienky boli veľmi, veľmi zvláštne, kedy sa hovorilo, že odmena pre TP Horváth, pre túto audítorskú spoločnosť, sa bude odvíjať práve od vymoženej sumy; 6 % z vymoženej sumy. To znamená, čím viacej oni určili v prospech štátu, tak tým väčší nárok oni mali.

    Ako som povedal, je to obrovské množstvo kostlivcov, ktoré v súvislosti so Slovenskými elektrárňami máme v skrini, ktoré predstavuje aj hrozbu pre štátny rozpočet a podľa mňa neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by štát v Slovenských elektrárňach mal ostávať.

    No a ešte pár slov k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a podľa mňa by tam malo byť. V energetike máme obrovské množstvo politických opatrení, politických rozhodnutí, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci, no ale tú ťarchu preniesli na spotrebiteľa. Urobili to napríklad v cenách elektriny, kde dnes platíme tzv. tarifu za prevádzku systémov, skrátene TPS, tá obsahuje podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale aj výrobu elektriny z domáceho uhlia. No a toto, tu sa bavíme asi o 600 mil. eur ročne, ktoré zaviedli, túto platbu zaviedli politici, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A je tu jeden problém a my sme to nedávno dali na posúdenie Ústavnému súdu, a to, Ústava hovorí o tom, že dane a poplatky môžno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona. Ale táto tarifa za prevádzku systému bola zavedená vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Takže nie na základe zákona ani žiadnym zákonom. Napísal ju opäť pán Holjenčík, ktorého som spomínal v úvode. No a ako som spomenul, pokiaľ by Ústavný súd rozhodol o neústavnosti tejto vyhlášky, tak nám bude treba nejako vykryť tých 600 mil. eur. Tých možností je, samozrejme, mnoho a úplne najjednoduchšie by bolo preklopiť celú vyhlášku do zákona, čo sa dá urobiť pomerne rýchlo, prípadne si zobrať príklad z českého modelu, kde je stanovený strop pre TPS-ku a zvyšok sa potom rozpúšťa v samotnej cene elektriny alebo sa uhrádza z predaja emisií, teda, pardon, ten zvyšok ide zo štátneho rozpočtu alebo potom ide z predaja emisií.

    Politici by si mali konečne uvedomiť, že všetky tie svoje rozhodnutia, ktoré prijímajú, tak mali by za ne zobrať aj zodpovednosť. A toto je napr. aj téma TPS-ky.

    Minule, koniec koncov aj dneska ste naznačili, že som agentom EPH, po celom tomto príhovore zrejme budem teraz aj agentom Enelu, agentom RWE, agentom E.ON. Ale ja by som skôr sa tak nejak situoval do pozície agenta deregulácie, štíhleho štátu a zdravého rozumu.

    Lebo, pán Kažimír, nezávidím vám ten neporiadok, slušne povedané, aký vládne v energetike. Neviem posúdiť, nakoľko sa cítite za to zodpovedný, ale dovolím si dať vám jeden feedback. Väčšina z tých mnou uvedených vecí súvisí s tou netransparentnou a nesystémovou reguláciou. Vy idete teraz naprávať tým osobitným odvodom, okej, aj keď hovorím, lepšie riešenie by bolo zrušiť ÚRSO a kľudne si to zoberte na plecia vy aj s pánom premiérom. Ale kým si tu budete držať ÚRSO a pána Jozefa Holjenčíka, tak s rovnakými problémami a hrozbami pre rozpočet, na ktoré som dneska poukázal, sa budete potýkať každý rok.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec, nesúhlasím s tým, že by sa mali strategické štátne podniky vrátane Slovenských elektrární naďalej privatizovať a posúvať do rúk súkromným a hlavne teda najmä zahraničným investorom, práve naopak. Ja vidím budúcnosť v posilňovaní vplyvu štátu v týchto strategických podnikoch. Neznamená to, že štát by sa mal dotýkať nejakých iných súkromných sektorov, ale minimálne tých strategických sektorov by sa mal dotýkať a mal by ich mať striktne pod kontrolou.

    Nevidím dôvod, prečo by mal štát zo Slovenských elektrární odchádzať. Jeden z takých hlavných argumentov, ako koniec koncov aj váš argument je ten, alebo resp. častý argument je ten, že štát je zlý vlastník a nedokáže sa o tieto podniky starať tak zodpovedne ako nejaký súkromný investor. Keby to aj hneď bola pravda, keby to aj hneď bola pravda, že všetci na Slovensku sú neschopní a sú, nemáme manažerské skúsenosti, sme veľmi krátky čas samostatná republika a nestihli sme nabrať nejakú prax v riadení strategických firiem, tak stále by sa nám oplatilo najať si nejaký zahraničný manažment hoci za zahraničné platy, nech riadia štátne podniky, ale tie štátne podniky majú, tie strategické podniky majú zostať v rukách štátu. Naozaj s tým nemôžem súhlasiť a nemôžem súhlasiť ani s tým, že ten neschopný manažment je dôvodom, že štát je zlý vlastník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, už pri predstavení programového vyhlásenia vlády som vo svojej rozprave hovorila o tom, že vládny program nepozná pojem rodinná politika.

    Prečo teraz spomínam vládny program? Nuž, do rozpočtu sa premietajú priority vlády tak, aby následne rezorty prepojili výdavky do programov s konkrétnymi cieľmi. A keďže vládna koalícia nechce či nevie myslieť prorodinne, ani predstavovaný rozpočet na rodinu nemyslí. Ale predstavitelia vládnej koalície sa iste začnú brániť, že to tak nie je a že o rodine sa pojednáva v časti o sociálnej politike. Dookola budem pripomínať, rodinná politika v žiadnom prípade nie je totožná so sociálnou politikou a bolo by treba čím skôr s týmto sa stotožniť. Keby si vládna koalícia určila už vo vládnom programe ako prioritu napr. riešenie demografickej krízy, tak by sme to dnes museli vidieť v rozpočte. Dnes už nik nespochybňuje, že súčasný stav demografie je najväčším problémom Európy, a teda aj Slovenska. Už aj ekonómovia namiesto rozprávania o HDP a dlhu čoraz viac hovoria o zlej demografii a starnutí obyvateľstva. Preto mali byť opatrenia na zlepšenie demografickej krivky jedným z hlavných bodov vládneho programu a v tomto predkladanom rozpočte by sme mali vidieť prepojenie tejto priority s výdavkami v rezortoch.

    Aký by to mal byť vlastne teda nástroj, čo by vlastne bolo podporou rastu demografie na Slovensku? Nuž akákoľvek podpora mladých ľudí, aby sa nebáli založiť si rodinu. Z prieskumov vyplýva, že mladí ľudia si chcú založiť rodinu, ale majú strach. Oni si totiž nedokážu zabezpečiť bývanie. Problémy spojené s bývaním mladých rodín sú obrovské. Je to jeden z ich najnáročnejších problémov. Vo vládnom programe v časti Výstavba a bývanie sa o opatreniach na efektívnu podporu nájomného bývania dočítate iba v jednej vete. Na trhu bytov a obytných domov sa vytvára tlak, aby v bytovom fonde Slovenskej republiky prevládali byty vo vlastníctve. Pre mladé rodiny teda prakticky neexistuje reálna a dostupná ponuka primeraných nájomných bytov či domov. Z koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020 vyplýva, že na Slovensku je podiel nájomných bytov veľmi malý a v súčasnosti predstavuje len necelých 6 %. Väčšina nájomných bytov je v súkromnom vlastníctve, verejný sektor disponuje len malým počtom nájomných bytov.

    Pár čísiel o nedostatku nájomných bytov.

    339 bytov na 1 000 obyvateľov znamená predposledné miesto v Európskej únii a druhé miesto v Európskej únii nám patrí za podiel ľudí vo veku 25 až 34 rokov bývajúcich u rodičov, 53,7 %. Je tu teda obrovský dopyt po výstavbe cenovo dostupných nájomných bytov. Vláda by mala na to pamätať, keď už nie pre demografiu, tak aspoň z dôvodu zvýšenia zamestnanosti. Nikto totiž nespochybní, že mobilita pracovnej sily je jedným z dôležitých nástrojov znižovania nezamestnanosti.

    Z dôvodu migrácie za prácou je však potrebná dostupnosť nájomného bývania pre celé rodiny, ale cenovo dostupná tiež. Totiž na Slovensku je z prieskumov zrejmé, že rodiny na bývanie vynakladajú skoro 25 %, alebo minimálne 25 % z celého rozpočtu. Takto je to aj v Nemecku, Poľsku, Španielsku aj v Švédsku, týchto 25 % z rozpočtu rodiny.

    Na otázku v prieskume, čo je najväčším problémom, ktorému čelia v každodennom živote rodiny, bola práve vysoká cena bývania, až pre 39 respondentov. A tak by sme očakávali, že vláda vynaloží financie na bývanie jednak za účelom zvýšenia demografickej krivky a jednak za účelom zosúladenia bývania a pracovných príležitostí. Pozrela som sa teda v predloženom rozpočte, pozrela som teda v predloženom rozpočte na rok 2017, aké financie vynaloží vláda v ďalších rokoch na zlepšenie bytovej situácie. Očakávania som mala vysoké, pretože odvšadiaľ počujeme, že krajina je v dobrej ekonomickej situácii, že slovenská ekonomika rastie rýchlo. Na podporu rozvoja bývania prostredníctvom poskytovania dotácií sa v roku 2017 rozpočtujú výdavky zo štátneho rozpočtu v sume 108 mil. eur. Výdavky sú určené na podporu bývania v sume 40 mil. eur, na náhradné nájomné byty vo výške 1,5 mil. eur, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu vo výške 29 mil. eur a na štátny príspevok k hypotekárnym úverom vo výške 37 mil. eur. To je na rok 2017.

    Na ďalšie roky sa na podporu bývania plánuje vynaložiť približne rovnaká suma, stále okolo 110 mil. eur. Je zaujímavé, že sa mierne znižuje štátna prémia v stavebnom sporení a zvyšuje sa podpora cez hypotekárne úvery. Štátny príspevok pre mladých, poskytovaný mladému poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa na rok 2017 určuje vo výške 2 % ročne a štátny príspevok pre mladomanželov, poskytovaný mladomanželom z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa na rok 2017 určuje vo výške 3 % ročne. A keďže som hovorila, že sa zvyšuje podpora cez hypotekárne úvery, uvediem aj čísla. V roku 2017 je to 37 mil. eur, v roku 2018 40 mil. eur a v roku 2019 42 mil. eur. K tomu sa ešte v svojej rozprave vrátim.

    Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2017 predstavujú čiastku 348 mil. eur. Fond je finančná inštitúcia, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu poskytovaním výhodných dlhodobých úverov. Fond poskytuje štátnu podporu na účely obstarania bytu, obstarania nájomného bytu, a to výstavbou nájomného bytu alebo kúpou nájomného bytu a tiež na obnovu bytovej budovy. Ako som už povedala, celkové zdroje vo fonde v roku 2017 predstavujú čiastku 348 mil. eur. Je to síce o 186 mil. eur viac ako v roku 2016, ale nie je to zvýšenou sumou zo štátneho rozpočtu, ale zvýšenými vlastnými príjmami fondu. Vlastné príjmy fondu sú príjmy zo splácania poskytnutých úverov, z úrokov a zostatku predchádzajúcich rokov. Transfer zo štátneho rozpočtu do fondu zostáva nemenný. A je to 25 mil. eur aj na rok 2018, aj na rok 2019. Napriek tomu, že sa tieto vlastné príjmy vo fonde znižujú. Znamená to, že ďalšie roky bude fond disponovať s oveľa nižšími sumami.

    Tak si to zhrňme. Štátny príspevok na hypotekárny úver sa mierne zvyšuje a transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania, kde sa môžu poskytovať výhodné dlhodobé úvery, je rovnaký a spolu s vlastnými príjmami sa významne znižuje. Pritom mnohí odborníci poukazujú na súčasnú neefektívnosť štátneho príspevku na hypotekárny úver. Nerozumiem, iba ak je dôležitejšie sústrediť sa na bonifikáciu hypoték a úvery na bývanie z dôvodu toho, že väčšina týchto dotácií končí v bankách.

    Je to teda zrejmé aj z rozpočtu, vláda nemá prioritu riešiť budúcnosť mladých ľudí, mladej generácie. Ak by to bolo, videli by sme v rozpočte navýšenie transferu do Štátneho fondu rozvoja bývania. Keďže je ekonomika v skvelej kondícii, malo to tam byť. V rôznych regiónoch chce vláda vytvoriť pracovné príležitosti. Myslím si, že takto mohla podporiť aj migráciu za prácou práve dostupným nájomným bývaním pre celé rodiny. Možno bolo namieste aj presunúť aspoň časť príspevku na hypotekárny úver do fondu. Navýšenie financií do podpory bývania by uvítala skupina mladých ľudí do 30 rokov, pre ktorú je otázka bývania nesmierne dôležitá. Podľa dostupných údajov ide o milión, skoro 1 200 000 obyvateľov, to je 22 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Títo ľudia si chcú založiť rodiny, ale potrebujú dostupné bývanie.

    Pán minister, z pohľadu na verejné financie má rozhodujúci vplyv štruktúra populácie. Dnes má priemerný Slovák 40 rokov, o polstoročie to bude 50 rokov. Slovensko bude starnúť extrémne rýchlo spolu s Poľskom najrýchlejšie v Európskej únii. V roku 2060 budeme patriť medzi najstaršie krajiny nielen v Európskej únii, ale aj vo svete.

    Okolité krajiny, a už to tu bolo spomenuté, Maďarsko i Poľsko to už riešia desiatkami opatrení. Áno, samozrejme, znamená to navýšenie finančných prostriedkov. Starnutie obyvateľstva Slovenska sa stáva teda jednou z najväčších výziev 21. storočia, pretože zasahuje viaceré sféry celého národného hospodárstva. Je to jeden z našich najväčších problémov, ale našej vlády akoby sa to netýkalo.

    Dobrý hospodár má myslieť na budúcnosť a, pán minister, teda kritizujem vás, že predkladaný rozpočet je pre mladých ľudí v prospech ich bývania veľmi skúpy.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa Verešová, za váš diskusný príspevok. Evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Jurinovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Evidovala som, pardon, prepáčte, pani poslankyňa, myslím, že pán poslanec Goga sa prihlásil až potom, keď som uviedla, že evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Jurinovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľakrát sme už hovorili o tom, že medzi také základné tri ohrozenia rodiny patrí práca, bývanie a málo služieb. Práca v zmysle, že mladí necítia istotu v tom zotrvaní na pracovisku a možno neistotu v tom, že nájdu rovnako kvalitné pracovné miesto, bývanie, o ktorom sa pani kolegyňa Verešová vlastne, abo na ktoré sa zamerala vo svojom príspevku v tom, že nemajú, cítia sa, že nemajú dostatok finančných zdrojov a často to spôsobuje aj tým, ako je nastavená naša spoločnosť, že preferuje naozaj vlastníctvo bytov alebo domov, tak im je potom zaťažko aj možno, alebo je zhoršená mobilita za prácou. A nedostatok služieb. To sú tri ohrozenia, ktoré ovplyvňujú to, že naši mladí ľudia nechcú jednak prichádzať do zväzkov a nechcú rodiť deti podľa toho, ako by si ich v mladosti priali.

    Veľmi sa mi páči, akým spôsobom ste sa zamerali na tému bývania. Pre mňa je dôležité memento pre Slovensko to, že naozaj štát musí robiť takú politiku, aby mladí ľudia, aby dal možnosť mladým ľuďom existovať v prenajatých bytoch. Ale nieže prenajatý v súkromnej sfére, ale aby naozaj štát vytvoril politiku, ktorá by stavala byty pre mladých, akoby rozbehové byty. Možnože tým by sa zlepšila situácia práve aj v migrácii za prácou, ľudia by sa prestali cítiť zviazaní, ja neviem, so svojím pôvodným bývaním.

    Takže ďakujeme veľmi pekne za taký komplexný príspevok v oblasti bývania.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Goga.

  • Pokiaľ by som mohol povedať tiež k tomu, tak súhlasím s pani kolegyňou Verešovou, že na našom trhu naozaj chýbajú tie nájomné byty a väčšina mladých ľudí, pokiaľ tie predpoklady má, tak si berie dneska hypotéky, kedy zostávajú vždycky v nejakom mieste pobytu, väčšinou to sú väčšie mestá alebo aglomerácie, ale dá sa povedať, že, myslím si, že so silným aspektom zamedzeniu odchodu tých mladých ľudí aj do zahraničia by bolo vytvorenie nájomných bytov hlavne v regiónoch, kde predpokladáme v budúcnosti potenciálnych ekonomicky, aktivity nových investorov alebo nových firiem, ktoré budú tam vznikať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, nech sa páči, s reakciou na faktické.

  • Ďakujem pekne. Áno, je to tak, veď práve vláda hovorí, že vytvorí v určitých regiónoch vraj viac ako desaťtisíce pracovných miest. O to viac je potreba bytov a nájomných bytov pre týchto ľudí, ktorí môžu migrovať za touto prácu. Ale ako som už poukázala, na toto sa v rozpočte, s týmto sa vôbec nepočíta.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Uhrík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, nebudem komentovať vo svojom príspevku konkrétne čísla, koniec koncov o tom sa tu bavíme už asi jeden a pol dňa, spomínala to aj naša kolegyňa Grausová. Ja by som rád zaujal stanovisko k rozpočtu ako takému, k tomu princípu, ako bol rozpočet navrhnutý a ako ho my ako politická strana vnímame.

    Baviť sa o konkrétnych číslach nemá význam už aj z toho dôvodu, že ten rozpočet je postavený z princípu zle, že je postavený ako deficitný. To, ako keby sme sa išli baviť o oknách, čo sú na dome, ktorý je postavený na blate. Jednoducho je to nezmysel, nemá to význam, pretože ten dom je postavený na blate a nemá význam sa zaoberať oknami.

    Vadí mi a prekáža mi, že rozpočet je navrhnutý deficitne. Ale to je síce negatívny argument, ale to sa občas stáva. Občas každá firma sa dostane do nejakého deficitu, do nejakej straty, občas sa každá, aj verejná, inštitúcia dostane do nejakej straty, do nejakého deficitu. Ale čo mi vadí ešte viac ako samotný deficit, je to, keď už niekto dopredu plánuje, keď už navrhuje rozpočet, ktorý bude deficitný. Keď už dopredu počíta s tým, že bude stratový. Veď ono aj zo samotného názvu sa to volá rozpočet, to znamená, že to má byť rozpočítané tak, tie peniaze, ktoré štát zarobí, majú byť rozpočítané tak, aby jednoducho vystali, aby to vyšlo.

    Ja sám si svoj rodinný rozpočet takisto nenavrhujem deficitne, takisto som nenavrhoval ani v minulosti nejaké firemné alebo iné inštitucionálne rozpočty, pretože sa to tak robiť nemá a nie je to správne. Argumentovať tým, že v porovnaní s nejakými inými, možno "vyspelými" západnými štátmi nie sme na tom až tak zle, je podľa mňa absurdné. Pretože porovnávať sa naozaj s tými, s tými, s nejakou množinou najhorších a potom sa tešiť, že sme z nich najlepší, to je diskusia alebo to je taká odpoveď na otázku, že kto sa môže najmenej hanbiť.

    Západné štáty by som si nebral ako vzor z dvoch dôvodov: po prvé krachujú a po druhé vymierajú. Jednoducho tiež krajiny, koniec koncov hovorila o tom aj pani poslankyňa Jurinová a Verešová, tie krajiny na Západe tu o 30, 40, 50 rokov nebudú existovať v takej podobe, v akej ich poznáme dnes. Ony tu jednoducho nebudú. Budú tam možno nejaké iné náhrady, budú tam možno nejakí iní obyvatelia bývať, bude to nejaký zadlžený svet, ale nebude to to Anglicko a to Francúzsko, čo poznáme dnes. Čiže odvolávať sa a snažiť sa napodobňovať tieto štáty, toto naozaj nie je dobrý príklad.

    Ľudová strana rezolútne odmieta akúkoľvek ďalšiu, akúkoľvek politiku ďalšieho zadlžovania. A takisto odmietame aj reči niektorých pseudoekonómov o tom, že dlh je predsa prospešný, naštartuje investície, v budúcnosti sa nám vráti, že to spôsobuje, alebo teda zapríčiňuje nejaký multiplikačný efekt do budúcna.

    Argument proti tomu je ten, že len náklady na obsluhu štátneho dlhu boli za posledných 10 rokov 11,43 mld. eur. To sú len úroky, ktoré sme zaplatili za to, že Slovensko je zadlžené; za 10 rokov 11 mld. eur. A to nehovorím ešte o samotnej splátke istiny, to sú len úroky; 11 mil. eur, to je, to sú dve tretiny možno súčasného štátneho rozpočtu. Tento dlh nie je vina len samotného pána ministra financií, je to vina, je to dedičstvo všetkých predchádzajúcich vlád, ktoré tu vládli za, od roku 1993. Za posledných 10 rokov neprišlo ani raz, ani raz k zníženiu dlhu. Situácia, čo sa týka dlhu, je horšia, ako bola kedykoľvek predtým.

    Druhá vec, ktorá je v rozpočte navrhnutá zle, alebo z princípu zle, je, že historicky príjmy štátneho rozpočtu rastú, a napriek tomu je štát stále v nejakom deficite. Ja mám porovnané, ja tu mám porovnané dva roky. Rok 2017, to je budúci rok, na ktorý teraz navrhujeme štátny rozpočet, a rok 2007, 10 rokov dozadu. Tak v roku 2007, to bola ešte slovenská koruna, boli príjmy štátneho rozpočtu 10,7 mld. eur a výdavky 11,5 mld. eur. Chýbalo zhruba 800 mil. k tomu, aby bol rozpočet vyrovnaný. Prešlo 10 rokov, príjmy štátneho rozpočtu sa zvýšili o 4,7 mld. eur. Normálny človek by si povedal, že tým pádom štát by mal byť už ak nie v prebytku, tak aspoň by mal fungovať v režime vyrovnaného rozpočtu, a napriek tomu, že teda za posledných 10 rokov sa príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 4,7 mld. eur, zase štátu chýbajú takmer 2 mld. eur ročne.

    Bez ohľadu na to, o koľko štát viac vyberie, vždy mu niečo chýba. Podľa nás to je proste nejaké systémové zlyhanie, možno aj zlyhanie myslenia a manažmentu, nech sa deje, čo sa deje, nech štát vyberie koľkokoľvek peňazí od obyvateľov, vždy mu to nebude stačiť. A to je ten hlavný principiálny problém, ktorý s rozpočtom máme.

    A ďalší problém, ktorý v rozpočte vidíme, je, že je naivne optimistický. Ja som počúval pozorne aj vystúpenia pána ministra. On spomínal nejaký predpokladaný hospodársky rast, ale aspoň ja, čo som pôsobil vo finančnom manažmente a v zahraničí, tak vždy bola tendencia navrhovať všetky rozpočty tak, aby vykrývali najhorší možný scenár.

    V súčasnosti sú očakávané celkové príjmy v budúcom roku na úrovni 15,4 mld. eur. A očakávané výdavky na úrovni 17,4 mld., čiže schodok 2 mld. eur. Inými slovami, príjmy sú nižšie ako plánované výdavky. Ešte aj v týchto príjmoch, v týchto nižších príjmoch je ale zahrnutých 2,6 mld. eur z prostriedkov rozpočtu Európskej únie, ktoré sa ale nemusí podariť získať. Čo bude v situácii, keď sa eurofondy nebudú čerpať takým tempom, akým sa očakáva?

    Ďalšia vec je, že rozpočet ani zďaleka nesmeruje k vyrovnanosti, k vyváženosti. Pán minister rád spomína, že okolo roku 2020 a ďalej sa plánuje už s vyrovnaným rozpočtom. Ale opäť, ja som si pozrel tú prognózu, v roku 2019 sa stále počíta so schodkom 900 mil. eur pri zahraničných transferom, čiže prostriedkov z Únie, vo výške 3,2 mld. eur. Čiže 2019 nám bude chýbať 900 mil. eur za predpokladu, že sa nám podarí získať 3,2 mld. z Európskej únie. Potom v nasledujúcich rokoch by to malo byť menej. Ale v nasledujúcich rokoch Slovensko pravdepodobne eurofondy čerpať nebude môcť. A ak áno, tak iba časť krajov, nie všetky kraje. To znamená, že po roku 2020, kedy už eurofondy nebudú, by Slovensko muselo zahradiť v rozpočte jednak výpadok 3,2 mld. eur, ktoré teraz plánuje získavať z eurofondov, a ešte dorovnať tú stratu 900 mil. eur.

    Čiže v roku 2020, 2021 by štát musel nájsť niekde navyše takmer vyše 4 mld. eur. Logicky teda nie je možné po roku 2020 dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, a to ani nehovorím o tom, že je veľmi nebezpečné, naozaj nebezpečné stavať všetky výdavky, všetky investičné výdavky verejnej správy na eurofondoch.

    Ďalšia kapitola v rozpočte, ktorá je z nášho pohľadu kritická, sú výdavky na informatizáciu. Iste ste postrehli mnohí tú kampaň, tú kauzu iniciatívy Slovensko.Digital, kde spomínali, že na informatizáciu slovenskej verejnej správy sa doteraz minulo, minula takmer 1 mld. eur. Suma, za ktorú by sa dalo postaviť, ako uvádzali v tom videu, alebo kúpiť 14-tisíc trojizbových bytov v Žiline. Namiesto toho tu máme webstránky, ktoré nikto nepoužíva, a súťaže, ktoré vyhrávajú kartely veľkých IT firiem. Sám viem, že tieto firmy si od verejných inštitúcií účtujú zhruba dvojnásobné sadzby, než aké si pýtajú od súkromných investorov, pretože také zmluvy sme my zdedili po bývalom smeráckom vedení na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja a takisto sme na informatizáciu spoločnosti museli doplácať. Na informatizáciu sa teda preinvestovala zhruba miliarda eur a aký je výsledok, aký je z toho výsledok? Naozaj majú ľudia menej byrokracie? Naozaj musia menej chodiť na úrady? Má niekto taký pocit? Počet zamestnancov verejnej správy stúpol v porovnaní s rokom 2007 z 361-tisíc ľudí na 414-tisíc ľudí. Čiže štát, verejná správa - a teraz počítame aj železnice a všetky tie štátne spoločnosti - zamestnáva v porovnaní so situáciou spred 10 rokov o 50-tisíc ľudí viac. Napriek tomu, že sa investovala miliarda eur do informatizácie. Proste výsledok je nielenže nulový, ale ešte aj negatívny. Čím sa informatizuje, elektronizuje, tým viac ľudí proste štát potrebuje. S týmto sa naozaj nedá súhlasiť a už vonkoncom sa nedá súhlasiť s plánovanou sumou 334 mil. eur, ktorá je alokovaná v nasledujúcom rozpočte na výdavky IT, a táto istá suma, zhruba táto istá suma je alokovaná aj na roky 2018 a 2019.

    My riešenie situácie v neúnosnej, naozaj v neúnosnej byrokracii vidíme nie v elektronizácii týchto byrokratických služieb, ale práve v odstraňovaní týchto byrokratických služieb. Dva príklady za všetky. V budúcnosti sa plánuje elektronizácia zrušenia rodného čísla. Rodné číslo sa má nahradiť nejakým bezvýznamným identifikátorom čísiel, pretože je problém, že zo súčasného rodného čísla sa dá určiť pohlavie človeka. To je problém, s ktorým Slovensko zápasí, ako keby to bolo niečo, za čo sa treba hanbiť, kto má aké pohlavie. Tak to treba anonymizovať a, samozrejme, zelektronizovať. Toto je presne, presne ukážka totálne zbytočnej elektronizácie, pretože riešením je takúto nejakú iniciatívu zavrhnúť ako celok.

    Ďalšia elektronizácia, ktorá má prísť, je automatické predlžovanie platnosti vodičských preukazov. Je problém, že vodičské preukazy mali neobmedzenú platnosť, tak bolo treba zaviesť až 15-ročnú platnosť vodičských preukazov a, samozrejme, tomu treba spraviť zase elektronicky nejaký systém, kde si ľudia budú môcť elektronicky predlžovať platnosť vodičských preukazov. Zase ďalšia zbytočná byrokracia, ktorej riešením nie je elektronizácia tejto byrokracie, ale práve zrušenie tejto byrokracie ako celku.

    No a ešte jedna kapitola, aby som nerozprával dlho, výdavky na Slovenskú informačnú službu 51 mil. eur. To je tretina z toho, čo má Banskobystrický samosprávny kraj so 650-tisíc obyvateľmi. Tak naozaj potrebujeme tak šmírovať, tak sledovať všetkých ľudí, že Slovenská informačná služba potrebuje 50 mil. eur?

    Celkovo zhrnuté: Ľudová strana ako zástanca nejakej zodpovednej hospodárskej politiky s týmto rozpočtom vonkoncom nemôže súhlasiť. Vláda, minister financií idú zadlžiť Slovensko o ďalšie 2 mld. eur., tým pádom sa zvýši dlh na jedného Slováka takmer na 8-tisíc eur, každý Slovák bude dlhovať takmer 8-tisíc eur. To je pre nás proste neakceptovateľné, neodpustiteľné a nemôžme, nech sa na nás nikto nehnevá, nemôžme nad tým vyjadriť ani zlomok pochopenia či zľutovania.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Uhrík, vaše názory na vyrovnaný štátny rozpočet považujem za zdravé a správne. Myslím si, že by to mal byť cieľ, ktorý by sme mali brať vážne, pretože je nemysliteľné, aby sme pokračovali v takomto hazardovaní s verejnými financiami.

    Chcel by som len pripomenúť, že aj lord Keynes, ktorý presadzoval deficitné financovanie štátu v čase krízy, súčasne hovoril, že v čase, keď je hospodársky rast, sa musí tento deficit z prebytkov v rozpočte vrátiť. Ani on si nevedel v tom čase predstaviť, že takéto úchylné financovanie na dlh celej západnej civilizácie bude pokračovať desiatky a desiatky rokov.

    Všimnime si, že štáty južnej Európy, najmä Španielsko a Taliansko, ako aj Francúzsko, sa už ani nehrajú na to, že by v Európskej únii dodržiavali 3-percentný deficit. Celá Európska únia vyžaduje od nás a my sa to snažíme urobiť, ale mali by sme to urobiť aj z princípu zdravého rozumu, že budeme ten deficit znižovať, ale, naopak, Španielsko, Taliansko a Francúzsko veselo deficit zvyšujú a spoliehajú sa na to, že ECB-čka natlačí ďalšie a ďalšie miliardy eur, ktoré jednoducho tento proces zasanujú. To považujem za zvrhlé a úchylné.

    Súhlasím aj s vašimi názormi na stratégiu o financovaní IT sektora na Slovensku, pretože málokto si uvedomuje, že aj keď tie investície boli fiktívne, my z nich musíme platiť, ako tento štát, servisné zmluvy, ktoré sú viac ako 10 % ročne z toho, čo sa akože preinvestuje. Keď skončia eurofondy, ako to tento štát bude zvládať? To, čo sme si teraz akože zainvestovali, nebudeme vedieť ani udržať v chode, ani tie IT stránky, na ktoré nikto nechodí.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár.

  • Súhlasím s pánom poslancom Uhríkom, že ak ekonomika rastie, mali by sme toto obdobie využiť na znižovanie schodku rozpočtu, prípadne na znižovanie celkového dlhu, a nie chovať sa nezodpovedne, nehospodárne a povedať si, hurá, my sme tu teraz, tak to všetko miňme. Viete, prejeme to všetko a mňa veľmi mrzí, že táto "sociálna vláda" dokáže minúť všetko a dokáže dokonca minúť aj peniaze našich detí. Aj ony budú platiť dlhy tejto vlády.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beluský.

  • Ďakujem za slovo. Ja si dovolím poslanca Uhríka ešte doplniť aj za oblasť dopravy. V skratke, máme asi 17-tisíc kilometrov diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I., II. a III. triedy, pričom životnosť cesty nižšej triedy je okolo 20 rokov. A keď počítame priemerný vek 30 rokov, znamenalo by to každoročne celoplošne opraviť viac ako 575 km ciest, čo je cyklus, ktorý musí štát zabezpečiť, ale nezabezpečuje.

    Ďalší problémom sú nevysporiadané pozemky pod cestami II. a III. triedy, pretože delimitácia bola bez vysporiadania aj bez financovania tohto vysporiadania. To bude treba v budúcnosti taktiež začať riešiť, lebo nám to spadne na hlavu. Cesty I. triedy, vďaka eurofondom sa ich stav za posledných 10 rokov zlepšil, ale ako to bude financované, ich opravy, po eurofondoch? Ďalší príklad, cesty II. a III. triedy patria pod vyššie územné celky, cez eurofondy sa za posledné roky opravovali celoplošne, ale napriek tomu je stále zhoršujúci sa stav týchto ciest. Napríklad za posledných 10 rokov prešlo do stavu nevyhovujúcich viac ako 125 km ciest II. triedy aj napriek eurofondom.

    Vyššie územné celky nemajú a nebudú mať prostriedky na celoplošné opravy v dostatočnej miere, aby sa stav stále nedegeneroval a nezhoršoval. Štát by mal na to myslieť a pripraviť koncepciu, ako toto riešiť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Krajniak, áno, keynesiánska škola, plne s ňou súhlasím, alebo teda s jej časťou. Problém toho deficitného financovania by ani nebol problémom, keby to bolo možno rok, dva počas nejakej hospodárskej krízy. Ale deficitne sa financuje systém už prakticky odjakživa, odkedy je tu, od revolúcie. Čiže naozaj je to nejaká systémová chyba, ktorá je najmä v hlavách vlády, pretože normálny človek to takto nemôže vnímať.

    A vidíte, pán minister namiesto toho, aby tam sedel a počúval, si radšej ťuká do mobilu a pobral sa preč. No, ako sa potom dá o tomto diskutovať?

    Čo sa týka elektronizácie služieb. Môžem vám povedať príklad z Banskobystrického samosprávneho kraja, tam sa minulo na elektronizáciu služieb 5 mil. eur. Bolo to čerpané z eurofondov v rámci programu OPIS. Túto zmluvu podpisovalo ešte bývalé vedenie. Firma, ktorá to vyhrala, za 5 mil. eur spravila, po ukončení projektu kvázi skrachovala a odišla zo Slovenska. Kraju zostala na krku udržateľnosť, ktorá vychádzala zhruba na 2,5 mil. eur. Nakoniec si túto udržateľnosť realizujeme vo vlastnej réžii, pretože sme si povedali, že žiadnych 2,5 mil. eur do ďalšej elektronizácie nepôjde.

    Pán poslanec Kollár, máte pravdu. Ja len doplním, že vláda nielenže míňa to, čo má, ale ona dokáže minúť dokonca aj to, čo nemá. To je už naozaj obdivuhodné.

    A, poslanec Beluský, spomínali ste, že treba opraviť 500 km ciest ročne. Je naozaj, sa treba spýtať, koľko z toho opravuje štát a koľko z toho necháva na opravy samosprávam. Ja môžem povedať, že aj Banskobystrický samosprávny kraj v tomto roku opravil takmer 90 km ciest II. triedy, pričom od štátu sme nedostali ani cent.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová, vy sa hlásite s procedurálnym? Nech sa páči.

  • Chcem poprosiť pána ministra, či by nebol taký láskavý a či by nepočúval tieto pripomienky, lebo ja si myslím, že by ho to mohlo zaujímať ako ministra financií. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, neviem, či ste počuli pripomienku pani poslankyne Grausovej.

  • Reakcia ministra.

  • Dobre. Toľko odpoveď na vašu pripomienku, pani poslankyňa Grausová.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál, nenachádza sa v miestnosti, pokiaľ vidím, stráca poradie. Ďalším je pán poslanec Petrák. Vzdáva sa slova. Ďalším prihláseným je pán poslanec Budaj, ktorý nie je v rokovacej miestnosti, stráca poradie.

    Zachráni situáciu pán poslanec Grendel, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Som tu a aj budem hovoriť.

    Dámy a páni, ak žiadajú o zvýšenie platov zdravotné sestry, musia verejne a nahlas búchať do stola, dávať výpovede, organizovať pochody, protesty a tlačové konferencie. Ak žiadajú o zvýšenie platov učitelia, tiež musia verejne a nahlas búchať do stola, organizovať pochody, štrajky a tlačové konferencie.

    Na Slovensku však máme jednu špeciálnu kategóriu zamestnancov, ktorí nemusia ani búchať do stola, ani dávať výpovede, ani organizovať protesty, štrajky či tlačové konferencie. Na mzdy týchto zamestnancov sa z roka na rok nájde väčší a väčší balík peňazí. Táto skupina sa za štyri roky bude môcť pochváliť nárastom mzdových prostriedkov až o 20 %. V roku 2014 to bola suma 613 mil. eur, v roku 2015 to bolo 646 mil. eur, v tomto roku ide o sumu 671 mil. eur, plán na budúci rok je 699 mil. eur a v roku 2018 to má byť 724 mil. eur. Ktoráže je to skupina zamestnancov, ktorej sa takto darí?

    Už vieme, že učitelia to nie sú, pretože nech sa akokoľvek pozerám na tabuľku v kategórii výchova a vzdelávanie v kapitole ministerstva vnútra, tak tam namiesto deklarovaných 6 % od roku 2018 a od roku 2019 sa nenachádza zvýšenie mzdových prostriedkov nielenže o 6 %, ale ani o 3 %. Konkrétne zatiaľ v tejto tabuľke sa toto percento rovná nule. Čiže sľuby sa sľubujú, tie sa sľubujú učiteľom, že od januára 2018 pôjdu ich platy o ďalších 6 % hore, od 2019 o ďalších 6 % a vo volebnom roku tiež o ďalších 6 %, a chlieb sa je. A chlieb jedia iní štátni zamestnanci, ktorých o chvíľu aj pomenujem. A ja teda neviem, či pán minister školstva nečítal návrh štátneho rozpočtu, ale prekvapuje ma to ticho, ktoré charakterizuje jeho postoj k tomuto faktu.

    Ktorým zamestnancom sa teda zvyšujú platy potichu, bez protestov, bez štrajkov a bez hromadných výpovedí kontinuálne rok čo rok? Zamestnancom ministerstva vnútra. Čarovná je nielen táto tichá taktika, ale aj zdôvodnenie tohto nárastu. Citujem zo strany 47 návrhu štátneho rozpočtu: "Zvýšenie osobných výdavkov pre príslušníkov Policajného zboru s cieľom posilnenia spoločenského statusu policajného povolania zvýšením jeho atraktivity."

    To naozaj, naozaj je najväčším problémom spoločenského statusu príslušníkov Policajného zboru výška ich platu? A naozaj je dnes problémom nedostatočná atraktivita tohto povolania? Húfne odchádzajú príslušníci Policajného zboru kvôli neatraktivite tohto povolania? Utekajú naši vyšetrovatelia kvôli peniazom za prácou do zahraničia, do Rakúska, do Českej republiky, za našimi sestričkami? Hrozí, že do Policajného zboru budeme musieť nabrať rumunských pochôdzkarov a ukrajinských kukláčov? Že dokonca aj kone pre jazdnú políciu budeme musieť dovážať z Mongolska, lebo tie naše slovenské kone utekajú za lepšími platmi do súkromnej sféry? Je taký obrovský dopyt po našich policajtoch vo svete kvôli ich spoločenskému statusu?

    Iste, sú v zbore aj unikáty. Napríklad také, ktoré pri medializácii káuz vládnych politikov neriešia samotné podozrenie, napríklad z podvodov DPH, ale vyšetrujú novinárov. Potom sú aj takí experti, ktorí namiesto reálneho výsluchu svedkov používajú wordovskú skratku copy - paste a takto vzniknutý text nechajú svedkami podpísať.

    Niektorým zas trvá úctyhodné štyri roky, kým zistia, kto bol v roku 2012 neznámy páchateľ vystupujúci vo funkcii ministra vnútra. Už len ako čerešnička na torte pôsobí, že prekáračka s premiérom končí obvinením opozičného lídra. Uznávam rozpočtárom, že do takýchto kvalitných odborníkov v Policajnom zbore sa naozaj oplatí investovať.

    Samozrejme, sú aj takí policajti, ktorí zo zboru odchádzajú v najlepších rokoch kvôli spoločenskému statusu tohto povolania. Napríklad taký šéf tímu Gorila. Ale má niekto v tejto sále pocit, že pán Gajdoš by zostal, keby mu zvýšili plat?

    Vážená vládna koalícia, Policajný zbor má problém, to máte pravdu. Tým problémom je spoločenský status Policajného zboru, aj v tom máte pravdu. Ale ak to pôjde takto ďalej, bude čoraz ťažšie zlepšovať spoločenský status policajného povolania. Vyššími platmi to však nevyriešite. V tomto, sa obávam, hlboko, hlboko mýlite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Grendel. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Grendel, chcel som vám len povedať, že to bolo veľmi trefné a rozumné vystúpenie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Ja by som chcel doplniť pána poslanca Grendela, možno som to nezaregistroval, ale myslím, že to malo zaznieť aj v jeho vystúpení, že darmo tu rokujeme o štátnom rozpočte, dôležité je, aby odstúpil pán minister vnútra Kaliňák zo svojej funkcie, pretože kým bude v takomto vysokom ústavnom poste človek, ktorý je podozrivý z kontaktov s organizovaným zločinom, tak akékoľvek rokovanie tejto snemovne, vrátane rokovania o takom dôležitom zákone, ako je zákon o štátnom rozpočte, bude zatienené touto skutočnosťou. A teda myslím si, že je to minimálny predpoklad a mali by sme pána ministra Kaliňáka vyzývať častejšie, nejako na to zabúdame.

    A teda ďakujem kolegovi Grendelovi, že nás na to upozornil a pripomenul nám, že by sme to mali robiť častejšie.

    Takže ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Grendel, dobre, ale zase úplne zbytočne ste drali jazyk. Pozrite sa, pán minister si tam hrkúta, on proste, ja neviem, načo tu sedíme všetci? Včera to už nejakí kolegovia povedali, načo, načo to tu celé robíme? Načo je celá táto rozprava, celý tento parlament vlastne funkčný alebo ktorý sa tvári byť funkčný, keď minister odpovie, ja som v sále, nepočúval som, nemám povinnosť počúvať, mam povinnosť tu byť? Pán minister, to si z nás robíte srandu alebo ako? Áno, srandu?

  • Reakcia ministra.

  • No pardon. Tak ja by som ale naozaj privítal, keby ste aspoň počúvali, už keď nie iné, že nás teda idete zadlžiť o 2-tisíc miliónov, tak aspoň proste to počúvajte. To je to najmenej, čo môžte spraviť. Potom my tu môžme odvolávať Kaliňáka, Fica, ale tak keď to takto ďalej pôjde, tak vás budeme musieť odvolať všetkých, Lajčáka, Kažimíra a tak ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem. Budem parafrázovať pána poslanca Krajniaka, boli to veľmi trefné faktické poznámky. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, ja teda sa nesťažujem, že by ste ma nepočúvali, mal som pocit, že ste ma včera počúvali, vážená podpredsedníčka Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, dovolil som si v rámci tréningu na nový rokovací poriadok rozdeliť svoje vystúpenie k návrhu zákona o štátnom rozpočte na dve časti. Teda, keďže nebudeme môcť v budúcnosti rozprávať neobmedzene, ale na základe písomného rozprávania, písomného prihlásenia sa do rozpravy maximálne 20 minúť a maximálne 10 minút v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy, tak to skúsim urobiť takto ako pioniersky čin.

    Včera som hovoril o tom, prečo považujem návrh zákona o štátnom rozpočte za zlý, nezodpovedný, neambiciózny vzhľadom k možnostiam, ktoré slovenská ekonomika a z jej rastu vyplývajúce prostriedky, ktoré má k dispozícii vláda a verejná správa má, môže mať a môže použiť.

    Dnes by som si v rámci, dúfam, že sa zmestím do tých desiatich minút, dovolil povedať niečo o tom, ako by sa mala správať rozpočtovo zodpovedná vláda. A zhrniem to do štyroch bodov. V rozpočte na ďalšie tri roky by rozpočtovo zodpovedná vláda mala presadzovať napríklad toto:

    Po prvé. Vyrovnaný štátny a verejný rozpočet už v roku 2017 a prebytkový rozpočet v rokoch 2018, 2019 a nasledujúci. Už som hovoril včera o tom, že rast príjmov verejnej správy je nad očakávania. Rastú v porovnaní s týmto rokom, výrazne rastú v porovnaní s očakávaniami, ktoré mala vláda v predchádzajúcich rokoch, rastú tak dostatočne, že by nebol problém spraviť vyrovnaný rozpočet bez nejakých zásadných škrtov, iba keby sa vláda trošku snažila držať na uzde a krotila v tej expanzii výdavkov, ktorá, žiaľ, je väčšia ako rast príjmov. A preto výdavky rastú budúci rok vyše dvojnásobne v porovnaní s tým, ako bude deficit rozpočtu verejných financií. Čiže bez problémov, bez problémov sme mohli mať vyrovnaný rozpočet.

    Tou druhou vecou, ktorú by robila rozpočtovo zodpovedná vláda, je znižovanie verejného dlhu. Teda pribrzdenie rastu verejného dlhu nielen v relatívnom, ale v absolútnom vyjadrení a potom postupne jeho ďalšie znižovanie. V žiadnom prípade by rozpočtovo zodpovedná vláda nepristúpila, ba dokonca by ani neuvažovala o zvoľnení dlhovej brzdy pod akoukoľvek zámienkou. Naopak, pokúsila by sa presadiť jej striktnejšiu a prísnejšiu podobu, napríklad v podobe hraníc absolútneho dlhu, nie dlhu vyjadreného percentuálnym pomerom k hrubému domácemu produktu.

    Rozpočtovo zodpovedná vláda by vykonala úplnú a dôslednú pasportizáciu majetku všetkých inštitúcií verejnej správy a všetkých podnikov, v ktorých má vlastnícke podiely, a pristúpila by k ich privatizácii alebo doprivatizácii. Transparentná doprivatizácia a privatizácia spojená s dereguláciou a odstránením bariér konkurencie by preniesla nielen zdroje na financovanie verejného dlhu a dlhového bremena dôchodkového systému, ale aj zvýšenie vlastníckej zodpovednosti riadenia firiem, odštátnenie a odpolitizovanie podnikania, kvalitnejšie služby a nižšie ceny a tým dlhodobejšie pozitíva pre prosperitu krajiny, podnikateľské prostredie, daňovníkov i spotrebiteľov.

    Tretia vec, ktorú by urobila rozpočtovo zodpovedná vláda, je, že by sa sústredila na výdavkové úspory, limity a brzdenie verejných výdavkov. Možné úspory verejných výdavkov by mohli a mali spočívať okrem iného v troch okruhoch.

    Po prvé v znižovaní spotreby verejnej správy, v znižovaní nákladov na administratívu, prevádzku verejnej správy. V žiadnom prípade tu nehovorím o znižovaní platov úradníkov. Naopak, si myslím, že úradníci, ktorí podávajú výkon, majú byť lepšie zaplatení. Akurát som presvedčený, že tých úradníkov by malo byť menej, oveľa menej. A nemyslím si, že by ich malo byť menej spôsobom, že menej ľudí robí tú istú robotu, ale myslím si, že je možné zrušiť alebo zoštíhliť mnohé inštitúcie vrátane zrušenia alebo zoštíhlenia agendy, ktorú dnes tieto štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie vykonávajú. Štát toho robí príliš veľa, aby mohol robiť príliš veľa, tak musí zamestnávať príliš veľa ľudí a musí na to spotrebovať príliš veľa prostriedkov daňových poplatníkov.

    Druhý možný okruh je odbúranie dotácií a rôznych podpôr do podnikateľskej sféry. Štát nemá čo podporovať akékoľvek podnikateľské aktivity formou dotácií, formou toho, že selektívne dám peniaze jednému podnikateľovi a tým ho zvýhodním v súťaži s inými podnikateľmi. Lebo tie peniaze musím niekomu zobrať a zoberem všetkým, zoberem všetkým podnikateľom, zoberem všetkým daňovníkom a dám ich iba niektorým.

    Tretí okruh spočíva v redukovaní transferov a zvýšení adresnosti v sociálnej a zdravotnej sfére a v odbúraní iných transferov. Nehovorím tu o tom, že sa má úplne zrušiť sociálna politika, že sa má každý postarať sám o seba. Hovorím o tom, že tie dávky, ktoré sa dnes dávajú, a teda formy sociálnej politiky sú často veľmi neadresné, nesústreďujú sa iba na tých, ktorí pomoc zo strany štátu naozaj potrebujú, ale jednoducho tak sme si zvykli, tak tak to bude aj naďalej. Vymýšľame si nové a nové formy prerozdeľovania, redistribúcie verejných zdrojov od jedných občanov k druhým, a to nielen tam, kde je to naozaj nevyhnutné, kde sa tí ľudia nevedia postarať sami o seba.

    Posledný okruh, o ktorom chcem hovoriť a kde vidím úlohu a zacielenie rozpočtovo zodpovednej vlády, je znižovanie daní a celkového daňového zaťaženia. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nezvyšovala dane a nezavádzala nové dane či iné povinné odvody tak, ako sme v tejto snemovni čerstvo zaviedli povinný odvod za celé neživotné poistenie, čo je de facto daň. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nečakala so zrušením daňových licencií právnických osôb až do roku 2018, ako sme to urobili my. Však, zaplať Pán Boh, aj za to. Ale pokojne sa to pri vývoji ekonomiky dalo spraviť už v roku 2017. A rozpočtovo zodpovedná vláda by sa, naopak, snažila daňové a odvodové zaťaženie znižovať, lebo tam sú prostriedky rastu ekonomiky, a teda ukázala to aj daňová reforma na Slovensku, že samotné zníženie daní nemusí nutne znamenať znížený výber daní.

    Blížim sa k desiatim minútam, takže skončím vystúpenie. A keďže aj podľa nového rokovacieho poriadku budem môcť, budeme môcť po skončení tých desiatich minút predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak to teraz urobím. Odlíšim sa od nového rokovacieho poriadku akurát tým, že prečítam aj zdôvodnenie, čo bude nový rokovací poriadok zakazovať.

    Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ondreja Dostála, Juraja Drobu a Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 (parlamentná tlač 230).

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Návrh znie:

    Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B po b) a c) nasledovné:

    "b) v rámci rozpočtových výdavkov verejnej kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore obrany vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na vývoj externých faktorov,

    c) v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore školstvo vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na prípadnú implementáciu krokov vyplývajúcich z projektu Hodnota za peniaze."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v sektoroch obrany a školstva umožnili reagovať na túto situáciu.

    A teraz úplne nad rámec nového rokovacieho poriadku, ktorý ešte neplatí, by som len chcel dovysvetliť, že sme sa inšpirovali včera predneseným návrhom pána poslanca Juraja Blanára, ktorý je z formálneho hľadiska identický, z obsahového hlasiska sa týka rezortu zdravotníctva. K tomu formálnemu hľadisku chcem povedať, že tá forma je taká dosť neštandardná, a neviem, či takto formulovaný pozmeňujúci návrh už bol v parlamente, ale teda v prípade, že by mal niekto námietky, že tá forma je neštandardná, tak rovnako neštandardná je forma, ktorú kolega Blanár predniesol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, takže rád si vypočujem tie prípadné námietky.

    A pokiaľ ide o ten obsah, tak som hlboko presvedčený, že štát, verejná správa by mali svoje výdavky brzdiť, že treba hľadať úspory a treba znižovať výdavky štátu, aby bolo možné znižovať daňovo-odvodové zaťaženie. Ale neplatí to mechanicky, neplatí to pre všetky sektory rovnako. A ak sú nejaké oblasti, do ktorých by bolo dobré pridať, tak verím, že sú to práve tieto dve - obrana a školstvo.

    Obrana je rezort, kde si dlhodobo neplníme svoje záväzky voči partnerom, kde dlhodobo nerešpektujeme to, že sme sa zaviazali prispievať na svoju obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu. A dnes po tom, čo sa občania Veľkej Británie rozhodli, že odídu z Európskej únie, po tom, čo si americkí občania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa, ktorého budúca politika aj vo vzťahu k plneniu spojeneckých záväzkov je v tejto chvíli ťažko predvídateľná a môže predstavovať aj riziko toho, že budeme musieť sa oveľa viac starať o vlastnú obranu, tak nie, nenavrhujem, aby sme z roka na rok zvýšili výdavky na obranu na 2 %, ale aspoň takýmto symbolickým gestom viazaním časti prostriedkov pre Všeobecnú pokladničnú správu na sektor obrany by sme mohli vyslať signál, že si uvedomujeme dôležitosť tejto problematiky a našej zodpovednosti za našu vlastnú obranu.

    K tomu školstvu možno ma vo faktickej poznámke doplnia kolegovia, ktorí spolu so mnou predkladajú tento návrh, ale opäť, školstvo je oblasťou, ktorá je dlhodobo podfinancovaná, ktorá si vyžaduje zásadné reformy a samozrejme, že len peniaze ten problém nevyriešia. Ale na rozdiel od množstva iných problémov, množstva iných oblastí, ktoré majú rôzne problémy, tak som presvedčený, že vo vzťahu k školstvu to aj bez vyššej finančnej podpory dlhodobo nepôjde.

    Návrh sme odovzdali s podporou viac ako 15 podpisov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Dostál, za vaše vystúpenie. Registrujem osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Uhrík.

  • Tak, pán poslanec Dostál, máte pravdu v tom, že expanzia výdavkov v súčasnej vláde je nielen stále väčšia, ale ona je aj večná. Stále, stále viac a viac a nemá to konca, pokiaľ tomu nespravíme koniec teda my.

    Ako som spomínal aj ja v mojom príspevku, v porovnaní s rokom 2007 vzrástli príjmy štátu o 4,7 mld. eur a zase vláde 2 mld. eur chýbajú. Jednoducho, nech sa deje čokoľvek, stále vláda míňa viac, ako od ľudí vyberie.

    Nesúhlasím s vami s tou spomínanou doprivatizáciou strategických firiem, to je podľa nás cesta ku kolonizácii hospodárstva, najmä v oblasti teda strategických firiem. Vôbec to nie je riešenie, pretože na doprivatizácii by sa zarobilo iba jednorazovo, kdežto keď sa bude realizovať náš plán, to znamená návrat tej skupiny strategických podnikov naspäť do rúk štátu, tak to bude prinášať permanentné dividendy naspäť do štátneho rozpočtu. Tie dividendy vychádzajú zhruba na 700 mil. eur ročne. To sú len tie, ktoré odchádzajú do zahraničia momentálne. Čiže my na strategických podnikoch namiesto toho, aby sme napĺňali náš slovenský štátny rozpočet, platíme ročne do zahraničia 700 mil. eur, platíme to Angličanom, Američanom, Francúzom, Nemcom a skladáme sa na ich vyššiu životnú úroveň. Čiže riešenie vidíme v návrate strategických podnikov.

    A súhlasím aj s tým, čo ste povedali, to znamená zníženie daní. Ja verím tomu efektu Lafferovej krivky, ktorá sa používa v makroekonómii. To znamená, že nižší výber daní, podobne sa to aj v histórii osvedčilo v Rusku aj v Spojených štátoch, nižšia daňová sadzba prinesie vyšší výber daní.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mazurek.

  • Pán Dostál, ja sa chcem venovať len jednej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili o nezmyselných dávkach, príspevkoch a prídavkoch, ktoré sú adresované nesprávnym ľuďom, to znamená ľuďom, ktorí si to buď nezaslúžia, alebo by na to reálne nemali mať nárok. Ja vám chcem pripomenúť, že Ľudová strana Naše Slovensko už od svojho samotného vzniku neustále kritizuje zle nastavený sociálny systém a absolútne hlúpe vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu práve na tieto oblasti. Jediné, čo sme si však od ľudí, ako ste vy, za tieto naše názory vyslúžili, boli nálepky rasisti a extrémisti.

    Ja sa vás preto chcem teraz opýtať, či toto, čo tu teraz prezentujete, teda tie isté názory, ktoré sme prezentovali vždy my, nerobí rasistu a extrémistu aj z vás?

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som sa podpísal pod návrh, ktorý bol predložený pánom poslancom Dostálom, pretože ho považujem za správny. Jednak ako učiteľ vidím, že naozaj školstvo je to, ktoré by túto finančnú injekciu skutočne potrebovalo, ale to je, samozrejme, na osobitnú a podstatne širšiu diskusiu a jednak reagujeme týmto návrhom aj na niečo, čo sa udialo predvčerom v Európskom parlamente. Možno ste si niektorí všimli, že Európsky parlament schválil alebo prejednal Správu o strategickej komunikácii Európskej únie s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii. A v správe sa napríklad ruská stratégia rozvracania Európskej únie a Severoatlantickej aliancie pomenovala veľmi explicitne, dovolím si zacitovať: "Anektovaním Krymu Ruskom a Ruskom vedenou hybridnou vojnou v Donbase Kremeľ eskaloval konfrontáciou s Európskou úniou a Kremeľ zintenzívnil svoju propagandistickú vojnu, pričom Rusko zohráva posilnenú úlohu v európskom mediálnom prostredí, ktorá sa zameriava na vytvorenie politickej podpory ruských krokov v európskej verejnej mienke a na oslabenie súdržnosti zahraničnej politiky Európskej únie."

    Som veľmi rád, že Európsky parlament sa zaoberal tohto záležitosťou, a bol by som rád, keby sa podarilo možno finančné prostriedky, pokiaľ ide o obranu, orientovať aj týmto smerom. Pretože Slovenská republika je, bohužiaľ, vo veľkej miere postihnutá touto hybridnou vojnou. Ako je vidieť nakoniec aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. No, pozorne som vás teda počúval, pán poslanec, len jeden problém tu je, že toto je naozaj rozpočet, ktorý realizuje program tejto vlády, nie program OKS ani nikoho iného, takže nepochybne beriem na vedomie váš hodnotový systém, vaše priority, vašu požadovanú štruktúru rozpočtu, ale my máme proste inú. To je ten drobný problém a k tým zásadným veciam ani stanovisko dávať netreba.

    Skôr by som chcel k tej atmosfére, ktorú ste tu vytvárali. Minister tu sedí tretí deň. Tretí deň v kuse. Reagoval nezvykle častokrát na to, ako si pamätám, sa reaguje v tomto parlamente. Keď reagoval, v tejto sále nikdy nebolo viac ako 10 % ľudí.

    Nemáme aspoň v sebe takú trošku, aspoň takú susedskú etiku, ľudskú, že ten minister tu sedí, celý jeho tím, samozrejme, sleduje diskusiu, musia ju vyhodnotiť a musia zistiť, s čím budú pracovať politicky. Je to ich záujem.

    Načo sú tieto nezmyselné konfrontačné reakcie?

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj keď nie som signatárom pozmeňovacieho návrhu a nech už je štandardný alebo trochu menej štandardný, prikláňam sa práve k tomu, že menované dva rezorty v tomto pozmeňovacom návrhu sú už desaťročia ukážkou toho, ako sa v deklarácii míňajú s realitou a s tým, čo by mali znamenať.

    My už roky hovoríme, že nie sme krajina bohatá na nerastné suroviny, že nie sme krajina bohatá na to a onô, ale že máme talentovaných ľudí. No, bodaj by to tak bolo. Musím ale povedať, že talentovaní ľudia sa môžu rozvíjať predovšetkým vtedy, ak je k dispozícii čo najlepšie školstvo. Tým myslím predovšetkým, aby sa rozvíjala špička, teda aby tí najlepší z najlepších mali lepšie možnosti, ako majú doteraz, na rozvinutie svojho talentu a celkom logicky masovo neodchádzali tam, kde sú lepšie, ešte lepšie alebo najlepšie v porovnaním s našou krajinou.

    A pokiaľ ide o tú obranu, tak musím povedať, že sa nad nami vznáša akási hrozba americkej nelojality k plneniu obranných záväzkov. A ja sa pýtam, prečo by Amerika a jej daňoví poplatníci mali byť desiatky rokov lojálni ku kontinentu, ktorý je najbohatší na svete, a napriek tomu sa nedokáže starať o bezpečnosť svojho zadku. A ukážkovým príkladom tohto podniku je i Slovensko, i keď, samozrejme, môžme namietnuť, že sú aj horší. Ale byť vo vozidle čiernym pasažierom, ak je to vozidlo obrana, je hanebné a samozrejme, že to oprávňuje Donalda Trumpa vyhlasovať to, čo vyhlasuje. To znamená, že o čiernych pasažierov sa starať nebude. A to visí i nad celou Európou, ale starajme sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Možno súhlasiť s tým, že do obrany by sme mali viac investovať, ale mali by sme investovať do vlastnej obrany. Do znovuvytvorenia slovenskej armády a v prvom rade vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • Ja tiež podporujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý uviedol kolega Dostál, ale to z toho dôvodu, aby som poukázal na to, že rezort, ktorý uviedol vo svojom pozmeňujúcom návrhu kolega Blanár, je práve ten, kde by sa mali získavať prostriedky hlavne šetrením a zamedzovaním kradnutiu. Všetci sme svedkami dennodenne káuz, z ktorých je jasné, že v tomto rezorte sa masovo kradne. Čiže vráťme sa k tomu, že v tomto rezorte je najprv treba šetriť a potom mu pridávať peniaze tak, aby som parafrázoval českého kolegu pána ministra: "Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám pridám peniaze."

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pekne. Ondrej, ja som zvedavý v prvom rade, akým spôsobom sa plénum vysporiada s pozmeňovacím návrhom k spoločnej správe, lebo to je naozaj nóvum. A som zvedavý, ako sa s tým vysporiada jednak v prípade toho pozmeňováku pána poslanca Blanára a ako sa s tým vysporiada aj v tomto prípade, aj keď si myslím, že tam budú hlavne z politických dôvodov rozličné motivácie, tak tá technika ma zaujíma.

    K tomu samotnému obsahu. Je to síce už chytanie za chvost toho problému, lebo viazať prostriedky je potrebné tam, kde tie prostriedky sú, to znamená v samotnej kapitole ministerstva školstva. Ale plne súhlasím s tým, že ak sa tu nachádzajú nástroje na možné nové dofinancovanie vzdelávania na Slovensku, tak je potrebné to urobiť, a preto vítam tento pozmeňovák a rád ho podporím.

    Je už jedno, že či tie peniaze by dodatočne boli vrazené do odmien učiteľov, ktoré potrebujeme zvýšiť, či by to išlo do vybavenia škôl, ktoré majú problémy s tým, že nemajú labáky, nemajú dielne alebo nemajú dostatočnú techniku, alebo či to pôjde do analýz a nového curricula, toto všetko sú veci, ktoré v školstve potrebujeme, a keď sa na to nájde v štátnom rozpočte nejaká koruna navyše, tak to, samozrejme, všetci môžme iba uvítať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické.

  • Ďakujem za reakcie. Miestami som bol zneistený, keď som počul, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko so mnou v ničom súhlasia, ale nakoniec sa ukázalo, že oni vlastne si myslia niečo úplne opačné, ako som tvrdil ja.

    Pani poslankyňa Grausová, zvyšovať prostriedky na obranu nemáme preto, aby sme vystúpili z NATO, práve naopak, máme zvýšiť prostriedky na obranu, aby sme mohli zostať rovnocenným a lojálnym členom NATO, pretože NATO je garanciou našej bezpečnosti a keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie, tak by sme museli vynakladať oveľa, oveľa, oveľa viacej financií na našu obranu, ako môžeme, alebo by sme mohli, aj keby sme zvýšili na tie 2 % ako lojálny člen NATO.

    Pán poslanec Uhrík, tu sa asi opäť nezhodneme, súkromný sektor funguje oveľa lepšie a je dôležité, ako funguje ekonomika, aké je podnikateľské prostredie. Akékoľvek opätovné zoštátňovanie strategických alebo iných podnikov je absurdná úvaha a cesta do pekla.

    Pán poslanec Mazurek, pokiaľ ide o tie, o tie dávky a o to, že upozorňujete na zlé nastavenie sociálneho systému, súhlasím s vami, že, áno, považujem vás za rasistu a extrémistu. A keby sme išli do toho, ktoré dávky zrušiť a ktoré ponechať, tak som presvedčený, že náš prienik by bol úplne minimálny, pretože ja si myslím, že treba, aby sociálna politika kryla tých, ktorí, ktorí si nevedia pomôcť sami.

    A teda pán poslanec Klus tu správne upozornil na hybridnú vojnu a na to, že to vidno aj v tomto parlamente, to je svätá pravda.

    Pán poslanec Číž, jasné, že rozpočet odráža hodnotový svet tejto vlády, ale moje vystúpenie zase odráža môj hodnotový svet...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Rozpravu k štátnemu rozpočtu uzavrie posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha.

  • Odmlčanie rečníka.

  • Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.

    Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.

    Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.

    Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.

    Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.

    To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.

    Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.

    V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.

    Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.

    Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Po vystúpení pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť s prihlásením faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rada, že rozprava o štátnom rozpočte končí práve s témou ministerstva životného prostredia. Je to veľmi dobré, pretože práve táto kapitola je asi jednou najmenej, resp. najhoršie rozpracovanou kapitolou v štátnom rozpočte. Možno pán minister odpovie aspoň teraz, keďže včera nereagoval na môj 43-minútový príspevok na žiadnu poznámku v ňom, že ako je zapracované v štátnom rozpočte, práve záväzky, ktoré boli prijaté Parížskou dohodou. Ako sú zapracované v rozpočte úlohy vyplývajúce zo starostlivosti o krajinu, o environmentálnu výchovu a vzdelávanie a tie ďalšie uznesenia vlády, ktoré v počte viac ako dvanásť nie sú zapracované v rozpočte ministerstva životného prostredia. Potom sa vlastne prijímajú rozhodnutia, ktoré naozaj sú nekoncepčné, ktoré sú škodlivé pre našu krajinu, ktoré sú škodlivé pre stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj Slovenska. To sú všetko dlhy, ktoré v konečnom dôsledku budeme musieť raz sanovať, sú to dlhy na životnom prostredí, ktoré dnes nikto nechce vidieť, ale ktoré my tuná dnes svojím nesprávnym konaním, a týka sa to aj rozpočtovaním, páchame.

  • Ďakujem. Pán poslanec Peter Štarchoň.

  • Vďaka. Na vystúpenie budem mať v podstate iba dve poznámky.

    Prvá sa týka meteoritu, ja hovorím toľko, že nikdy neviete, aká tá lobová čierna labuď môže priletieť. Priletela možno už aj jedna v podobe Trumpa a z toho vyplývajúcich konzekvencií, takže uvidíme, ako na to budeme reagovať budúci rok.

    Druhá poznámka veľmi jednoduchá. Dlhy Slovákov prekročili ich úspory, myslím, že je to známa skutočnosť. Ak sa pozeráme na spotrebiteľské trhy, tak v podstate vidíme možno až nezdravé navyšovanie úverov a hlavne v oblasti hypotekárnych úverov. No a reagovali sme na to napríklad aj my tým, že sa snažíme regulovať poskytovania spotrebiteľských úverov. Nuž, je to vtipné, na spotrebiteľa budeme mať trošku iný meter ako na verejné financie? Veď uvidíme, ako dopadne budúci rok.

    Každopádne fandím pánovi ministrovi, aby aspoň časť z jeho ambícií sa naplnila, aj keď možno nie sú také, ako by sme očakávali.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miroslav Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si v reakcii na pána poslanca Budaja, môjho poslaneckého kolegu, zacitovať z jedného dokumentu, ktorý sa volá Národný štandard finančnej gramotnosti: "Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuom schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie." Toto je materiál, na základe ktorého v našom školstve sa tieto kompetencie majú rozvíjať.

    A čo som tým chcel povedať? No, že dnes mnohí, ktorí sa naozaj zodpovedne starajú o svoje financie, stále počúvajú dobrú radu: "Tvorte rezervy. Tvorte si rezervy, aby ste mali na horšie časy." Myslím si, že to je jedna z vecí a jedna z veľkých výziev pre nás všetkých, aby naša spoločnosť sa vzdelávala v tejto oblasti a aj by celkovo štát mal vždy pripravené rezervy na to, ako bude sa, čo na nás čaká v budúcnosti. A myslím, že budúcnosť je aj hlavne v školstve a v tom, aby naša populácia bola pripravená na to, zodpovedne pristupovať k práci s financiami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam. Osobitne chcem replikovať pani Zemanovú. Áno, pani kolegyňa, každý pán minister financií, aj tento, je tak trochu poštárom. Prináša to, čo si dohodli ministri, a preto by tu mali sedieť, aby sme mohli hovoriť o envirorezorte, aby sme mohli klásť otázky k rozpočtu. Pán minister nereaguje na detaily životného prostredia, pretože on, samozrejme, sa musí spoľahnúť na svojich kolegov, ale tí ho sem poslali ako sám vojak v poli. Čiže poslali ho, robte si s ním, čo chcete, čas je dobre nastavený, všetci išli domov, aj poslanci, aj vládni predstavitelia, však je piatok a už urobte s tým ministrom financií, však ho hádam nezožeriete, ale odpovedať na otázky, tu mali sedieť všetci vrátane premiéra. Prijímajú sa peniaze pre jeho vládu, prijímajú sa peniaze pre jeho ministrov. To je veľká hanba, že sa ignoruje a posmieva parlamentu touto svojou neprítomnosťou.

  • Ďakujem. Po vystúpení pána poslanca Budaja konštatujem, že všetci prihlásení poslanci do ústnej rozpravy vystúpili. Vzhľadom na uvedené vyhlasujem rozpravu o tomtom bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda, za možnosť vystúpiť.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som našu rozpočtovú diskusiu uzatvoril záverečným slovom. Hneď na úvod chcem oceniť vašu snahu vyjadriť sa k predkladanému zákonu roka, ktorým rozpočet verejnej správy rozhodne je, pretože sa týka celej verejnej správy a je rámcovým dokumentom nielen toho, čo vnímame pod slovom štát, ale týka sa aj samosprávy miest, obcí a našich krajov.

    Vlani mi bolo trochu ľúto, že diskusia k dokumentu, ktorý bol rozpočtom na tento rok, bola, prepáčte mi za výraz, trochu odfláknutá, ale bolo to do veľkej miery ovplyvnené blížiacimi sa voľbami. Som rád, že tento rok prejavilo o diskusiu viac kolegov, viac poslancov, takmer 20 písomne prihlásených, potom vyše 10, proste dohromady vyše tridsiatka vystúpení, množstvo faktických pripomienok.

    Viete, že nie som tu na to, aby som vás chválil alebo sa vyjadroval ku kvalite vašich vystúpení, ale som tu nato, aby som, a to môžem urobiť, aby som poďakoval za kultúru, ktorá pri rokovaní bola, som rád, že sme neskĺzli do osobných invektív, urážok ani žiadnych posmeškov. Diskusiu o zákone roka môžem aj vďaka tomu označiť za odbornú a kultivovanú, za čo teda ešte raz ďakujem.

    Aj keď, samozrejme, nemôžem nespomenúť, tak ako na každej schôdzi, aj teraz sme sa nevyhli niekoľkým divadelným predstaveniam, ja to hovorím s plnou vážnosťou toho, že som bol štyrikrát zvolený do tohto pléna, takže ako váš kolega z pohľadu aj schopností vystupovať podobne z hľadiska umeleckej činnosti, ktorá k politike asi tiež patrí.

    Pozastavím sa možno pri potýčke z posledných chvíľ s kolegami zo strany, s pánom poslancom a pani poslankyňou, kde predsedom je pán Kotleba. Mrzí ma potýčka, ale ja teda, ja chápem, že vo vašej strane je veľká disciplína, ja som liberálnejšie ladený človek a naozaj som tu vyše 13 hodín odsedel a myslím si, že každému som dal úctu a váhu z pohľadu toho, že som na 90 % počúval. Ale možno ja nepoznám podstatu ideológie vašej strany, ale mojich myšlienok sa zmocniť nemôžte akože a z tohto pohľadu je aj otázka pozornosti vec, ktorá je nevynútiteľná. A ja som čas strávil tu len tým, že som sa rozprával s vašimi kolegami alebo s mojimi možno budúcimi alebo bývalými kolegami, takže myslím si, že som sa vás nechcel dotknúť, ani nechcem nikdy dotknúť nikoho zo zvolených poslancov do Národnej rady.

    Čo sa týka samotných príspevkov k téme rozpočtu, teda tých, ktorí naozaj hovorili o tejto téme, musím potvrdiť, že mnohé z týchto návrhov alebo, lepšie povedané, pripomienok, ktoré tu odzneli, patrili skôr konkrétnym ministrom, ktorí sú zodpovední za svoje kapitoly. Rozpočet je síce kolektívna dohoda, no ako som hovoril v úvodnom slove, nie je bezodný a je na vzájomných rokovaniach s jednotlivými ministrami a na možnostiach rozpočtov, aké je výsledné rozdelenie peňazí. A je pochopiteľné, že niekto je spokojný viac a niekto je spokojný menej.

    Verím však, že novinka, ktorá sa po prvýkrát v tomto roku objavila v rozpočte, pomôže naozaj detailne sa pozrieť na výdavky. Hovorím o správach projektu Hodnoty za peniaze, ktoré sú súčasťou predkladaného rozpočtu. V rámci rozpočtového procesu aj slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov vrátane tzv. daňových. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze za zdravotníctvo, dopravu a aj tí za informačné technológie sú, ako som už povedal, súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a sú vám k dispozícii a často ste tento dokument využili ako aj inšpiráciu pre vaše príspevky.

    V oblasti zdravotníctva revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach vo výške celkového objemu až 363 mil. eur. To je náš odhad teoretického potenciálu. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 mil. eur už v roku budúcom. Peniaze ostávajú v zdravotníctve a budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorej súčasťou je aj budovanie nových a rekonštrukcia starých nemocníc.

    Revízia v informačných technológiách spustila veľké upratovanie v dátach a napriek všeobecne vnímanej nespokojnosti z hľadiska výstupov používania informačných technológií vo verejnej správe vieme, že lepšie služby v tejto oblasti, ale aj šetrenie môžu priniesť úspory za desiatky miliónov eur, a to aj na strane, samozrejme, verejnej správy, ale kľúčovo na strane klientov, ktorým sú tieto služby nasmerované, to znamená klientov z počtu našich občanov alebo podnikateľov.

    Potrebujeme realizovať úspory a hodnotu, ktoré sú identifikované tiež v predloženej správe, kľúčovo pôjde o licencie, vládne cloudy, telekomunikačné služby alebo napríklad portál Slovensko.sk. Základnou úlohou je ponúknuť v novom období riešenia, ktoré prinesú výsledky želané a urobiť ich, samozrejme, úspornejšie.

    Zásadná úloha zaevidovať investičné projekty v doprave nás ešte len čaká, na čo ste mnohokrát poukázali. Požiadavka na dobudovanie základnej cestnej infraštruktúry zo strany rezortu dopravy je identifikované vo výške 8 mld. eur. Je to obrovská suma peňazí a náš balík z hľadiska schopnosti zabezpečiť takéto financovanie je naozaj obmedzený. Potrebujeme si povedať, či sieť diaľnic a rýchlostných ciest dobudujeme lacnejšími alternatívami, alebo bude neúplná ešte niekoľko rokov, alebo sa sústredíme na údržbu existujúcej siete. Tu vidím zásadný priestor na lepšiu hodnotu za peniaze. Môžme zabezpečiť skoršie dobudovanie potrebnej infraštruktúry a nájsť peniaze aj na zanedbávané cesty I. triedy. Môj rezort bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad hodnotu 40 mil. eur, a to nielen v doprave.

    Vrátim sa teda ale k diskusii k rozpočtu. Som rád, že diskutovali tak ako opoziční, tak aj koaliční poslanci a vďaka tomu si verejnosť mohla vytvoriť úplne plastický obraz o tom, ako to s rozpočtom vyzerá, a ja sa teraz pokúsim ešte navyše toho, čo som počas rozpravy povedal, zareagovať na niektoré príspevky konkrétnych poslancov.

    Takže napríklad kritika poslancov za posun tzv. strednodobého cieľa, to je v podstate v číslach vyjadrené vyrovnané hospodárenie, aj keď v tom strednodobom cieli je to deficit na úrovni asi pol percenta. Tu vzniesli výhrady pán Eduard Heger, Eugen Jurzyca, ale aj Miroslav Beblavý. Tu musím povedať, že v súlade s preventívnou časťou Paktu stability a rastu pri rešpektovaní vládou definovaných priorít došlo k posunu termínu MTO alebo strednodobého cieľa tak, ako to bolo aj spomenuté v Programovom vyhlásení vlády, to znamená, nemôže to byť pre vás žiadna novinka. Vláda tento úmysel deklarovala aj Európskej komisii v Programe stability na roky 2016 až 2019, kde predstavila aktualizované rozpočtové ciele a sú úplne identické s tými cieľmi, ktoré sú v dokumente Rozpočet verejnej správy. A treba podotknúť, že cieľ rozpočtu rešpektuje aj požadované tempo konsolidácie podľa medzinárodných pravidiel, ktorými sme viazaní z hľadiska našej účasti v eurozóne. Pri aktuálnom odhade tzv. cyklickej zložky a dočasných vplyvov pre rok 2016 by mal byť, hovorím, že by mal byť, lebo skutočné číslo sa dozvieme v budúcom roku, štrukturálny deficit za rok ´16 na úrovni 1,72 % verzus nominálny okolo 2. Nechcem byť v podobe edukatívnej a niekomu tu dávať teraz proste lekcie, ale naozaj je rozdiel medzi hodnotením tzv. štrukturálneho deficitu a nominálneho. A hovorím to len preto, že v pravidlách, ktoré nás viažu, sa viac pracuje s cieľom tzv. štrukturálneho deficitu.

    Takže pre rok 2016 je odhadovaná výška na úrovni 1,7. A tam máme potom povinnosť každý rok ísť minimálne pol percenta dole z hľadiska štrukturálneho deficitu. Oproti Programu stability došlo k aktualizácii tzv. cyklickej zložky, to je to, čo vlastne vyplýva z časti ekonomického cyklu, v ktorom sa nachádzame, a my sa pomaly z podchladenej ekonomiky v najbližších rokoch, dvoch, máme dostať do úrovne nášho potenciálu a dokonca do obdobia prehrievania ekonomiky. Takže táto zložka nášho cieľa bola upravená a z tohto, samozrejme, vyplývajú aj zmeny nominálnych cieľov. Takže to, čo populárne aj vo veľmi hodnotenom, mnou hodnotenom vystúpení starého barda poslanca Budaja z hľadiska jeho vystúpení hodnotí ako zdanie sa, ja vám len hovorím, že to je metodologická záležitosť trošku komplikovanejšieho charakteru, to znamená, to znamená, upravené ciele reagujú na parametre štrukturálneho hodnotenia ekonomiky a budú sa ďalej aj v budúcnosti meniť, tie ciele sa budú meniť. Keď sa ekonomika bude prehrievať, budeme musieť v podstate nominálne ísť do väčších prebytkov, preto napríklad na rok 2019 je prebytok stanovený na úrovni plus 0,6, to je vnímanie z hľadiska štrukturálneho vyrovnaného hospodárenia. Ak budeme v horšej situácii, ak bude mať pán Štarchoň pravdu, že voľby Spojených štátov v celej Európe nejak negatívne na nás dopadnú, tak budeme mať, budeme v ekonomickej časti v podchladenej situácii a budeme musieť konsolidovať menej.

    No ale ja chápem, že medzi ekonomikou a pravidlami, ktoré sú ľuďom nevysvetliteľné, lebo toto asi svojej starej mame nevysvetlím, túto záležitosť so štrukturálnym deficitom, že sa to dá otočiť v politike všelijako. Tak ja vám len vravím, že ten cieľ sa udržuje stále rovnaký, akurát čísla nominálneho deficitu, tie headline, to, čo vidíte, sa prispôsobujú pravidlám, ktoré sú stanovené. Môžte mi veriť, nemusíte mi veriť (povedané so smiechom), ale tvrdím, že to tak je a na toto všetko dohliadajú tí rotvajleri, ktorí nás kontrolujú, či z Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu alebo znútra rezortu financií z Inštitútu finančnej politiky.

    Toľko k ambicióznosti alebo k neambicióznosti cieľov, o ktorých hovoríme, a prial by som, pán Budaj, aj vašej Bratislave, o ktorú sa tak roky staráte, aby ste mali aj vy teda také ambiciózne snahy a výsledky, ako sa snažíme dosiahnuť my, lebo žijem v tomto meste 30 rokov, a teda nemám pocit, že by to išlo teda k lepšiemu.

  • A Boris Kollár hovoril o tom a popri ňom, samozrejme, hovoril o tom aj pán poslanec Galko a ďalší, mnohí ďalší, máme tu veľmi veľa poslancov, ktorí sú - po anglicky - defence friendly, teda starajú sa o obranu našej krajiny a majú pocit teda, že máme toho dávať viac. Rovina je politická, samozrejme, a rovina je praktická, najprv realita: celkové obranné výdavky na rok 2017 sú rozpočtované naozaj vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu a vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol, pretože obranné výdavky nie sú umiestnené, ako na 95 % sú v kapitole rozpočtu obrany, ale sú aj v iných rezortoch, by ste sa čudovali, ale napríklad aj v hospodárstve je malá suma, ktorá sa toho týka a týka mobilizácie napríklad. Takže 1,2 tam je. Tá podpora obrany znamená, že celkovo 990 mil. eur, to je to, čo hovoril pán poslanec Galko, medziročný nárast o 109 mil., hej, inač to je nárast o 12,4 % medziročne, to nie je malé číslo. My si musíme pozrieť, ako nám, aký je vývoj v ďalších iných kapitolách, ako spomínanom environmente napríklad alebo inde. Takže obrana 12,4, druhý rok po sebe obrana patrí k víťazom a lídrom v súťaži krásy a to dostane najviac peňazí. A tu musím povedať, že ten nárast výdavkov v roku ´17 oproti rozpočtu roku ´16 predstavuje ale zvýšenie až o 25 %, ak hovoríme o náraste do oblasti rozvoja výzbroje, techniky a materiálu, čo podľa nás - a v tomto by sme sa snáď mohli zhodnúť - by mal byť kľúčový cieľ. Lebo neviem, ja teda si nemyslím, že väčšie mzdové výdavky, teda lepšie platy, alebo nejaké relaxačné pobyty, alebo, ja neviem, viac peňazí na civilnú ochranu vojenských objektov, čo stále ináč funguje, kolegovia, že toto by mal byť cieľ.

    Ja chápem politický odkaz plnenia si svojich záväzkov, len tu musím povedať, že to je nejaká drôtená košeľa, ktorá nie každému sedí. Slovensko, ako aj ďalšie nové členské krajiny NATO patria, chvalabohu, ku krajinám, ktoré za obdobie od svojho vzniku v postate niektoré až zdvojnásobili svoj objem HDP. A tu je ten parameter 2 %, to je také, 2 % HDP, 2 % HDP v tejto krajine a je to vlastne vyše 80 mld. eur, to je náš hrubý domáci produkt. To znamená, to je, 1 % je 800 mil., hej, niečo vyše 800 mil. A teraz proste naháňať štatistiky pridania jednorazovo ďalších 800 mil. len preto, aby sme boli opäť teda pochválení veľvyslancom nejakej krajiny, to sa mi teda nezdá akože cieľ, ktorý by sme chceli všetci plniť. Okrem toho pýtajme sa aj na to, ako je rezort obrany pripravený míňať takéto peniaze. A ja vám ako minister financií viem povedať, že rezort obrany pracuje aj na tom, že sa prekladajú prostriedky z roka na rok, lebo ich v podstate nie je schopný efektívne míňať. Efektívne, tu ich musím chváliť, že sa snažia o modernizáciu techniky.

    A ak si pozriete to, že za posledné, že od vstupu do NATO sú krajiny, a to sú tie nové členské s výnimkou Poľska a iných, ktorí majú vyššie obranné výdavky, ale to je aj historicky dané, tak my naozaj sme ten, v absolútnych hodnotách sme výdavky na obranu zdvojnásobili; pozrite si to proste za posledných 10 rokov. A je to dané tou dynamikou rastu hrubého domáceho produktu, a preto aj keď sme povedzme zamrzli v časoch krízy a po kríze na jednom percente, tak ony tie výdavky v absolútnej hodnote s výnimkou jedného roku, roku 2009, keď krajiny Európy spadli z útesu, pamätáte si, tam bol pokles HDP skoro o 6 %, to bol ten vrchol krízy prvý, tak vždycky aj pri 1 % a pri raste HDP v nominálnej hodnote tie výdavky rástli.

    Takže určite, určite rezort obrany nikdy nepatril k popoluškám, ktorým by sa medziročne brali peniaze. Ale tu platí a myslím si, že koncept tzv. smart defence nie je známy len na Slovensku, ale je vnímaný aj v centrále NATO. Kľúčová je kvalita toho míňania, hej. Takže, viete, vykazovať percento s tým, že buď sa tie peniaze teda budú niekde skladovať a odkladať, alebo ich minieme na relaxačné pobyty niekoho, to nie je snáď podstatné. Takže v tomto, v tomto ja určite nebudem zástancom pretekov toho, aby sme tu boli za najkrajších.

    Ja si myslím, že čo je kľúčové a v čom niekedy možno tiež si nie úplne plníme úlohy, a to je aj to, čo zase hodnotia naši spojenci, je to, že sme účastní v našich medzinárodných akciách. To znamená, ak sú naši vojaci v Afganistane alebo v Iraku, ak si plnia a riskujú svoje životy, a tam máme techniku takú, akú máme mať, tak to je naše aktívne prejavenie nejakej účasti, hej. Takže z tohto pohľadu by som v miere tej kritiky a neplnenia si svojich úloh bol taký zdržanlivý, lebo, samozrejme, platí aj po tej 14-hodinovej rozprave k tomuto rozpočtu, že väčšina z vás vystúpila s kritikou nedostatku peňazí v jednotlivých kapitolách. Samozrejme, menšina vystúpila s tým, že už včera sme mali mať prebytkový rozpočet, čo aj v zásade s tým súhlasím, lebo ja verím na potrebu vyrovnaného hospodárenia ako v každej normálne rodine a verím na ten každodenný život, na to, čo sa tu tak nepekne nazvalo kúrenie a svietenie, na to áno, hej, z hľadiska investícií na to máme asi odlišný názor, ale to je snáď legitímne.

    Boris Kollár ešte frflal na TIPOS, sa mu nezdalo, nezdalo sa mu, že tá spoločnosť akosi málo odvádza prostriedkov do rozpočtu pri tom, čo má k dispozícii z hľadiska monopolu. Tu musím povedať, musím ho upozorniť len na to, že TIPOS nie je len o dividende, ktorú zaplatí ministerstvu financií, ktoré je jeho zakladateľom, a to je naozaj len pár miliónov eur zo zákona, na základe zákona o hazarde, ktorý sme, o ktorom budete hlasovať v utorok, platí TIPOS odvody. Tie odvody sú vo výške skoro 37 mil. eur, ďalšie ešte 2 mil. eur nejaké na protipovodňové opatrenie, to je taká zvláštnosť z minulosti. Čiže čistý, takto, účtovný výsledok pred týmito odvodmi je 50 mil. eur a potom idú odvody štátu a potom je výsledok, ktorý sa zdaňuje zase štátu a potom dividenda štátu. Čiže summa summarum je to niekde vyše 40 mil. eur, ktoré z činnosti TIPOS-u sú. Takže to je len odpoveď na vysvetlenie Borisovi Kollárovi. Neviem, kde momentálne natáča nejaký svoj príspevok na Facebook, ale odkazujem mu teda, že to je proste inak, ako si myslel.

    Málo peňazí na podporu rodiny, takisto tvrdí Boris Kollár. Tu musím len upozorniť, a to netvrdí len Boris Kollár, ale aj mnohí z vás a týkali sa, samozrejme, aj a týkalo sa to nielen rodiny v tom klasickom ponímaní na začiatku, ale aj rodiny v tom smutnejšom ponímaní na konci. Ja musím len povedať, že vnímame tú tému, vieme o problematike sociálnych služieb, viete, že nie sme spokojní, to je vlastne tiež jedno z dedičstiev fiškálnej decentralizácie a takého toho rozporcovania krajiny medzi štát, zlý štát a dobrú samosprávu, veď to poznáte, túto rozprávku. A mnohé niekedy populárne veci, ktoré sa poprijímali naprieč vládami, a ja len môžem povedať, že, áno, z hľadiska charakterov generácie alebo obdobia, v ktorom sa nachádzame v Európe, ale to je kultúrny problém, sme v čase starnutia nášho obyvateľstva, to znamená, áno, čoraz viac peňazí budeme musieť vynakladať na kvalitu života ľudí, ktorí žijú čoraz dlhšie a dlhšie, čomu sa na jednej strane teším, a na druhej strane musíme byť na to proste pripravení a nemôžme súhlasiť proste s tým, aby naši rodičia, starí rodičia, proste niekde v tichosti im dohárala svieca bez toho, aby sme si, á, s tým, aby sme si my nad tým umývali ruky.

    Ja môžem len povedať, že z hľadiska ochrany rodiny je tu návrh na zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur, to viete, to už je zakomponované v podstate aj v návrhu rozpočtu, a takisto vám hovorím o pripravenosti aj rezortu práce riešiť v budúcom roku, a čoskoro to bude aj verejne pomenované, začať riešiť oblasť sociálnych služieb, ale aj pokračovanie v tom, čo sme už začali, a to je podporovať starostlivosť v rámci rodiny. Lebo všetci asi chápeme, že to je asi najlepší spôsob, hej, medzigeneračná solidarita z pohľadu toho, že sa každý stará o svojich blízkych tak dlho, ako sa to len dá, hej. Takže z tohto pohľadu viete, že sme zvýšili v podstate tieto príspevky pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať, lebo sa starajú o dlhodobo chorých, vlastné rodiny a v tomto by sme chceli pokračovať.

    Je tu ešte pripomienka napríklad v oblasti, opäť pán Kollár bol nespokojný s RTVS a železnicami, ktorý tvrdil, že si rozpočtujeme výdavky na korekcie. Omyl. Taká nerozvážnosť mladícka z pohľadu kritiky, pán poslanec mal na mysli podľa slov, ktoré spomenul, nie korekcie, ale pravdepodobne teda transfery, ktoré sú obvyklé pre tieto dve inštitúcie. Pri súčasnom spôsobe ich financovania slúžia primárne na zabezpečenie verejného záujmu v týchto inštitúciách. Pri RTVS je to tá bájna zmluva so štátom, pán predseda, za 26 mil. eur na budúci rok. A v prípade ŽSR je to, samozrejme, oveľa viac, je to zmluva o výkonoch vo verejnom záujme. Hej, takže to je len pre vysvetlenie.

    Ešte tu bola zmienka o tom, že prečo nám klesá hotovostný vývoj dane z pridanej hodnoty. Prečo v roku 2014 stúplo o 600 mil. a potom 2016 oproti 2015 je pokles o 6 mil. No, tu ide o vnímanie toho, že rozpočet má dve zložky, jednak je o takzvaných, hovoríme o hotovostných číslach a potom je také vnímanie akruálne. Pre bližšie vysvetlenie je akruálne účtovníctvo niečo ako podvojné účtovníctvo vo firmách a ešte komplikovanejšie, takže tu bude opäť zmienka na to, že v podstate je to hodnotenie tzv. hotovostnej pozície. Vlastnú daňovú povinnosť platia daňovníci s mesačným oneskorením. Takže nadmerné odpočty sú potom vyplácané s oneskorením o 2 alebo 3 mesiace a tu chcem podotknúť, že rok 2015 bol ovplyvnený, viete, boomom čerpania európskych fondov. To znamená, keďže sme mali enormné čerpanie európskych fondov v závere programovacieho obdobia, vznikali aj nároky na nadmerné odpočty ku koncu rokov, ktoré boli ale potom vyplácané hotovostne neskôr. Čiže máme ten časový rad relatívne stabilného vývoja hotovostného, máme narušený abnormalitou skoro miliardového míňania európskych fondov nejakej časti jedného roka. To je vysvetlenie tých výkyvov. Snáď len dôkaz toho, že, viete, že vykazujeme aj tzv. efektivitu výberu DPH, ktorá je očistená o tieto jednorazové vplyvy. A v druhom kvartáli roku 2016 dosiahol tento parameter hodnotu 14,85, to vám asi nič veľa nepovie, ale je to najvyššia hodnota od času krízy. A najvyššiu hodnotu historicky sme mali 15,5, najnižšiu niečo cez 12 na začiatku roku 2012, ale o tom radšej nechcem hovoriť, čo sa tam vtedy dialo. Toľko.

    Pán Eugen Jurzyca hovoril o, to je taká moja srdcovka, financovanie dlhu, dlhopisy, hovoril vlastne o takej zase súťaži krásy z hľadiska úrokov, ktoré platíme za naše dlhopisy. Jasné. Čím je krajina dôveryhodnejšia, je v lepšom stave, mala by platiť nižšie úroky za dlh. To znamená, to sa deje pri tzv. bundoch, nemecké dlhopisy a nemecký dlh je de facto veľmi zaujímavý pre investorov, lebo je za žiadne hodnoty, dokonca záporné sa momentálne predáva. My sme počas roka, a to je veľmi volatilné, boli dokonca niekoľko týždňov, mesiacov druhí najlepší po Nemecku a tzv. trvalom eurovale. Pán Jurzyca si vybral nejaké obdobie, kde to bolo inak. Ale trošku len z hľadiska reakcie hodnotil aj lotyšský napríklad. Lotyši majú na trhu iba osemročný dlhopis, takže ho nemôžme porovnávať s tým desaťročným. To všetko proste má svoj vplyv. Litva a Lotyšsko z tohto pohľadu majú väčšie výnosy ako Slovensko. To je tvrdenie, ktoré hovorím na základe informácie z našej agentúry ARDAL. Švédsko, Dánsko a Česko, ktoré boli spomenuté, sú úplne iné samostatné kapitoly. Totiž nehovoríme o eure. My nemôžme zmiešavať, to je už veľmi zložité porovnávať úročenie dlhopisov krajín, ktoré majú iný typ meny, pretože ich centrálne banky majú proste iný typ politiky. A to je proste kľúčové. A to je asi aj náš taký historický, samozrejme, my sa prirodzene najviac porovnávame s Čechmi, skoro vždy. Ale je to citlivé pre Čechov. Ale my sme naozaj niekde inde z pohľadu fungovania. Patríme do iného celku. Je to, patríme k eurozóne a tým pádom aj naše problémy, naše výkazníctvo, naše vnímanie, čo je hotovostné, čo je akruálne, je úplne iné. A ja, samozrejme, českým kolegom budem priať všetko len najlepšie, ale hodnotenie z tohto pohľadu nie je úplne fér, lebo hovoríme o českých korunách a o slovenských korunách. A možno pri emisiách v českých korunách, určite áno, lebo Slovensko má aj emisovaný dlh sčasti aj v českých korunách.

    Chcem ešte povedať, že všetky ďalšie krajiny, ktoré podľa pána Jurzycu boli na tom lepšie, sú proste dlhodobo etablované na finančných trhoch a paradoxne pri financovaní dlhu pôsobí, zlacňuje dlh aj veľkosť dlhu. To asi ťažko mi uznáte, ale Slovensko je sčasti penalizované napriek tomu, o čom, samozrejme, roky opozícia hovorí, vďaka tomu, že má malý dlh. Ja neviem, či to viete stráviť, ale, áno, keď má krajina väčší dlh, to znamená väčšiu likviditu svojich dlhopisov, tak paradoxne úroky na obsluhu proste klesajú. To platí pri všetkých finančných produktoch. Je to taká, nie je to fundamentálna obrana, ja len vysvetľujem, že čo všetko vstupuje do argumentácie ohľadom tohto.

    Ale čo je zaujímavé - a z toho by sme sa mali tešiť všetci, a to nie je otázka nejakej medaile tej alebo ktorej exekutívy -, za posledných 5 rokov poklesli priemerné výnosy na našich aukciách o 4 %, presne o 3,8, a celkové priemerné náklady toho celého portfólia, toho objemu cez 40 mld. eur, klesli o 1 %. Čiže v januári 2012 napríklad bolo to priemerné tzv. úročenie všetkých živých dlhopisov Slovenskej republiky v objeme cez 40 mld., to je tá veľkosť nominálna dlhu, bola 3,99. To je priemerný úrok. Dnes je 2,96, hej. Prečo sa mi zdá, že, veď to je ale priemer, pretože dochádza, vlastne každý rok dochádza k reštrukturalizácii dlhu, hej, že si vlastne požičiavate ďalšie za lacnejší peniaz, preto to klesá.

    Ak hovoríme o priemernom výnose novoemitovaných dlhopisov, tak tam je to úplne báječné. V januári 2012 ten priemer emitovaných dlhopisov v roku 2012 bol 4,49, 4,5 %, pri rôznych maturáciách. Dnes je to 0,69 za september 2016. No a v tom a tu, samozrejme, kritici povedia, ale kvantitatívne uvoľňovanie. Áno, kľúčovo áno, ale potom si treba postaviť vedľa seba jednotlivé krajiny, ktoré majú výhody toho istého kvantitatívneho uvoľňovania a potom rôzne odlišnosti: veľkosť dlhu, schopnosť svojich ľudí proste emitovať, diverzitu v rôznych menách. A tam je na tom Slovensko veľmi dobre, napriek tomu, že máme paradoxne horší rating napríklad ako tie dlhodobo vážené demokracie. Lebo my sme naozaj od roku 2009 napriek tomu, že sme v eurozóne, sme ako keby tou krízou eurozóny boli nepriamo penalizovaní za členstvo. Je to proste paradox a odvtedy sa nám nepodarilo dostať také, v podstate také ratingové hodnotenie, ktoré si naozaj zaslúžime. Toľko o dlhu.

    Pre túto... Ešte oblasť, ktorú natienil pán Beblavý, ale nielen pán Beblavý, mám teraz na mysli školstvo a vedu. Takže tu sa vrátim na úvod. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte na rok 2017, tak hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra, keďže cez školstvo a vnútro sa financuje oblasť vzdelávania vrátane výdavkov na vedu, výskum a šport, tam je nárast o 287 mil. eur medziročne, no, 287 a to je súčasť toho plánu na toto obdobie. A, samozrejme, porcovanie tej torty, to už je viac naozaj v kompetencii a o tom by musel hovoriť viac minister Plavčan. Ale je to aj súčasť taktiky vyjednávania hodnoty za peniaze. Lebo tu chcem vstúpiť na zamínované pole platov našich pedagógov. Naozaj, to nie je len o tomto, hej. To znamená, tieto peniaze a tie peniaze, lebo absolútna väčšina z týchto peňazí sa prenáša do ďalších rokov, hej, a tvorí, to máte také lasagne, hej. To proste tých 286 pokračuje a na ne stúpajú ďalšie a ďalšie peniaze. Takže v tých štyroch rokoch sú to naozaj, potom tá suma ide k 2 mld. vrátane európskych fondov.

    Takže najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje, samozrejme, celoročné zabezpečenie valorizácie 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktoré je platné od 1. septembra 2016. O 86 % rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. A tam je napríklad aj tých 20 mil. na školy v prírode a lyžiarske kurzy, lebo v tomto projekte pokračujeme. Je tam aj 5 mil. na rozširovanie kapacít materských škôl, čo je ale v skutočnosti samosprávna funkcia. Viete, že to je len taká barlička k tomu, aby sme motivovali samosprávu sa viacej tejto oblasti venovať. Pretože samospráva na našu výzvu napríklad, aby sme si zobrali kompetenciu materských škôl naspäť, reagovala teda veľmi podráždene. Ale aj to sú systém, to je možná systémová zmena, ktorá by mohla smerovať aj k odpovedi na problematiku starnutia a motivovania k tomu, aby služby pre rodinu boli lepšie.

    Nie je mi úplne zrejmé, prečo oblasť vedy je nevyhnutné hodnotiť podľa vývoja prostriedkov len zo štátneho rozpočtu. Lebo vo vede peniaze z Európskej únie sú rovnakým zdrojom financovania, ako aj štátne peniaze. A teda verejné výdavky na vedu a techniku v budúcom roku sa rozpočtujú vo výške 330 mil. eur, presne 336. A je tam nárast oproti tomuto roku skoro o 7 %; 6,6 %. Takisto výdavky štátneho rozpočtu poskytované rezortom školstva na vedu a techniku medziročne rastú. Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky je v kapitole školstva, sú teda finančné zdroje zo štrukturálnych fondov, tam je nárast o 25 % medziročne.

    Slovenská akadémia vied predstavuje druhú najväčšiu položku v celkovej sume výdavkov na základný a aplikovaný výskum. A nárast kapitoly SAV, Akadémie, oproti schválenému rozpočtu v roku 2016 je skoro o 5 % vyššia. Celkové rozpočtované výdavky Akadémie na budúci rok sú určené na úroveň 62,6 mil. eur. Takže toľko k oblasti.

    Financovanie vedy a techniky, ešte snáď, nie je len v oblasti školstva, ale nájdete ho roztrúsené v kapitole obrany, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v rezorte dopravy, Úrad jadrového dozoru a tak ďalej a tak ďalej, drobnejšie sumy, samozrejme.

    Takže v ďalšom pán poslanec Beblavý ešte hovoril o zdravotníctve. Ja som reagoval počas rozpravy na výtky v oblasti zdravotníctva. A tu musím povedať, že zdroje bežného roka plynúce do sektora zdravotníctva v roku 2017 vzrastú medziročne oproti rozpočtu 2016, oproti rozpočtu o 4,2 %, o 178 mil. eur. V roku 2018 budú príjmy rásť o ďalších 5 % a v roku 2019 o ďalších 5,6 %. To sú, samozrejme, rozpočty.

    Vieme, preto som spomenul slovo rozpočet, pretože odhady na rok 2016 boli konzervatívnejšie aj v oblasti príjmov. Vďaka lepšiemu trhu práce naozaj tie príjmy boli vyššie. Ale aj oproti skutočnosti očakávané príjmy v budúcom roku budú rásť, proti skutočnosti roku 2016, mám na mysli. Takže toľko o tomto.

    Ešte v oblasti kritiky financovania nájomného a sociálneho bývania. V roku 2017 sa rozpočtujú výdavky na rozvoj bývania formou dotácií z kapitoly ministerstva dopravy v sume 108 mil. a zo Štátneho fondu rozvoja bývania formou úverov v objeme 225 mil., čo predstavuje čiastku 332 mil. eur. A v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 ide o zvýšenie skoro o 60 mil. eur a o 22 %.

    Bola tu ale kritika o systéme samotného financovania bývania. Takže toto vás asi neuspokojí, ale systémová zmena je oveľa závažnejšia záležitosť. Vyzerá, že zdroje tu sú a problematika, a ja na toto budem reagovať, lebo sčasti to zodpovedá aj môjmu rezortu. Viete, že financovanie hypotekárneho, alebo takto, štát pomáha pri hypotekárnom úverovaní mladým rodinám. Máme tu potom také na môj vkus trochu staromódne stavebné sporenie. To sú sumy, ktoré sú v desiatkach miliónov eur. A čaká nás veľká debata o tom, či bude štát ďalej investovať do obstarania si majetku, hej. Tu chcem upozorniť, že, áno, máme problém s tým, že patríme k niekoľkým krajinám, už sme úplne na špičke v Európe a vo svete z hľadiska vlastníctva. Preto v niektorých štatistikách vystupujeme ako veľmi bohatý národ. Niekde sa dotýkame dokonca Nemecka. A viete, že to je z pohľadu toho, že napríklad v Nemecku je vlastníctvo nehnuteľnosti oveľa raritnejšie ako na Slovensku. Je to dané históriu, rurálnosťou, samozrejme, tým, že u nás veľká časť obyvateľstva naozaj aj žije v domoch. Ale potom je to aj dané v 90. rokoch spôsobom privatizácie, ak to chcete nazvať, bytového fondu. Hej, ako, takže toto je trend, ktorý vlastne pokračuje. Ale viete veľmi dobre, že je to trend, ktorý teda neprospieva mobilite pracovnej sily, hej, lebo majetok nás drží v častiach, kde nie je vždycky aj práca. Takže určite nájomné bývanie je oblasť, kde si opäť do barda pána Budaja môžem teda štuchnúť, pretože tak ako sa napríklad naše hlavné mesto zbavilo svojho bytového fondu papalášom niektorých strán, ktoré tu už ani nie sú, chvalabohu, ich rozdalo. A oni dodnes v nich bývajú s radosťou, hej.

  • Reakcia z pléna a zasmiatie sa rečníka.

  • Takže, takže... Zoznam, pán Budaj, vy určite poznáte, takže, je dlhý, takže, takže Bratislava si vlastný bytový fond rozdala, hej, často veľmi spôsobom, že pani Zemková by asi vedela a niektorí ďalší ako. A teraz s načiahnutou rukou teda chce, aby sme, aby štát zase jej pomáhal riešiť napríklad bytovú problematiku. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Revolúcia, pán Budaj, navrhuje revolúciu v majetkových vzťahoch. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže dnes spôsoby sú iné, skúste to.

    Takže chcem len povedať, že toto je nedopísaný príbeh, na ktorý môže reagovať štát tak alebo onak a tá diskusia je určite v každom prípade bohumilá.

    Takže aby som vás ešte... Pán Miroslav Ivan sa pýtal, že prečo pokračujeme v kompenzácii na zlacnenie dopravnej cesty. Bolo ma určite niekde počuť, takže vysvetľujem. Zrušenie kompenzácie zliav by znamenalo, pretože, áno, štát dneska dotuje lacnejšiu dopravnú cestu aj pre nákladnú dopravu, zrušenie tejto kompenzácie by znamenalo, že by bolo potrebné pri súčasnej cenovej úrovni, čo je 1,86 eura za vlakokilometer, dosiahnuť v roku 2007 dodatočné dopravné výkony v nákladnej doprave v objeme viac ako 12 mil. vlakokilometrov, to je zvýšenie o 86 %. Tak to asi úplne nejde. No a to je vzhľadom na situáciu na dopravnom trhu nereálne. Ak by neboli tieto kompenzácie, tak potom toto by malo za dôsledok rast realizačnej ceny na vlakokilometer z 1,86 na 3,31, čo je zase zvýšenie o 80 %. Alebo by sme mohli mať teda ešte väčšiu stratu, samozrejme, čo ju vlastne v podstate máme tým, že kompenzujeme cenu dopravnej cesty.

    Takže takýto rast cien pre nákladnú dopravu by spôsobil prechod výkonov nákladnej železničnej dopravy na cestnú dopravu, čo teda neviem, či by sme chceli, alebo odklon tranzitných prepráv mimo územia Slovenskej republiky, čo by sme asi tiež veľmi nechceli. A, samozrejme, by to znamenalo aj veľký dopad pre niektoré naše firmy, ktoré sú závislé napríklad na dovoze, dovoze surovín po železnici a tam tá konkurencieschopnosť Slovenska je kľúčová, hej. Takže to má, samozrejme, súvis úplne s priemyselnou výrobou, s metalurgickým priemyslom, so všetkým možným a dokonca aj v tom, čomu hovoríte podnikateľské prostredie a lákanie pre investorov. Lebo ako osoba účastná pri vyjednávaní s Land Roverom vám môžem potvrdiť, že náklady, dopravné náklady pre firmu, ktorá pôsobí globálne a potrebuje distribuovať svoje výrobky po celej zemeguli, je naozaj dôležité aj 50 centov, aj 10 centov je dôležité z hľadiska nákladov na to, aby vedeli dostať svoj tovar napríklad do Hamburgu, hej. Takže to sú proste, to je všetko súčasť rozhodovania o tom, či sa niekto niekde usadí a často je to dokonca dôležitejšie ako sadzba dane. Naozaj, naozaj to myslím vážne.

    No a pán Krejčí Marek kritizoval zdravotníctvo takým tým svojím spôsobom a na to som ja v zásade už reagoval a ja len ďakujem, že využil na časť svojej kritiky tej časti jeho lekárskeho ja, si vlastne pomáhal a do veľkej miery čerpal z údajov a záverov, s ktorými prišiel rezort financií spolu s rezortom zdravotníctva v časti návrhu rozpočtu, ktorý sa volá Hodnota za peniaze.

    No, a ešte pán Rajtár kritizoval takým tým svojím spôsobom nárast, medziročný nárast počtu zamestnancov verejnej správy. No, 12-tisíc ľudí medziročný nárast tabuľkových miest a som rád, že mu môžem teda odpovedať, že ako to už býva u neho, že to tak nie je zase, jak to bol povedal. Nárast tam je, ale vysvetliť sa to dá. Čiže to sa dá aj vysvetliť, aj pochopiť to, čo vám teraz poviem. Nie je za tým zvyšovanie úradníkov a byrokracie, ako by sa teda ponúkalo hovoriť, ale v prvom rade ide zase o metodickú zmenu, to znamená, Železničná spoločnosť Slovenska bola zaradená do okruhu verejných financií. To znamená, všetci zamestnanci sú pre niektorých škodoradostných kritikov v tomto ponímaní úradníci, tak to, bohužiaľ, nie je tak, hej. Ale tak vás poprosím z hľadiska solídnosti, použiť to môžte, ale pravdou je to, že kľúčový nárast je teda spôsobený tým, že Železničná spoločnosť bola zaradená do okruhu verejných financií, to je 6-tisíc.

    Druhý najvýraznejší dôvod je nárast počtu zamestnancov územnej samosprávy, pozdravujem starostov a primátorov, to je 4-tisíc. Áno? No a zvyšok predstavuje najmä zabezpečenie udržateľnosti realizovaných európskych projektov a plnenie protiteroristického balíčka. To sa niektorí odborníci na obranu a bezpečnosť tým tu zaoberali a to ja nebudem komentovať. Áno, je tam nárast, plánovaný, počtu, nárast aj vojakov, aj policajtov, to je protiteroristický. Ale tak to je tak do 1 500 ľudí, ak si pamätám.

    A potom sú to tzv. euroúradníci, ktorí zväčša sú platení z európskych fondov, alebo je tu časť, a to je reálne a to pôjde s nami ešte pár rokov, že ak si nejaký rezort alebo štát si obstaral niečo z európskych fondov nejaký systém, poviem napríklad digitalizácia kultúrneho dedičstva v rezorte kultúry, so sebou nesie nejaký typ udržateľnosti, ktorý za seba viaže nejaký typ zamestnanosti a počet nových pracovných miest. Takže toto sú, to sú tie zabudnuté a často skryté ďalšie náklady na európske peniaze, ktoré často vydávame, že sú zadarmo. Nikdy nič nie je zadarmo. Čiže aj tieto peniaze so sebou nesú, nesú tieto ďalšie výdavky.

    Na záver. Ďakujem za debatu ešte raz, na čo som vedel a čo som chcel, na to som odpovedal. Chcem povedať, že, samozrejme, nemôže mi ujsť to, aby som sa, aby som nepochválil tento rozpočet z pohľadu hodnotenia Európskej komisie a eurozóny. A niekto to tu tak ofrflal, že to je také hodnotenie podľa dlhu a podľa podobných vecí. To vôbec nejde o, ide o naozaj prísne hodnotenie z pohľadu toho, ako plníte pravidlá. K tým pravidlám, ktoré sú, samozrejme, pre verejnosť nezrozumiteľné, ale sú rovné pre rôzne krajiny v eurozóne, tie hovoria, že na základe toho sme tretí rok v najlepšej skupine, v lepšej nemôžme byť. Je to Nemecko, Holandsko, Luxembursko a prvýkrát aj Estónsko. Prvýkrát, my tretíkrát. Čiže z nových členských krajín sme tam v podstate len dvaja. Opakujem, my tretíkrát, Estónci prvýkrát. A viete, že to je veľmi dobrá spoločnosť. A aj keď tu to je zaznávané a možno v slovenských médiách sa to dočítate niekde pred športovou stranou, je to niečo, čo si všímajú zahraniční investori, čo si aj tí, ktorí investujú do našich dlhopisov, ale aj tí, ktorí majú zálusk k nám prísť, lebo to znamená, niečo to proste znamená z pohľadu stability.

    A ja môžem len prosiť a priať všetkým tým, ktorí sa zastrájajú, že tu po nás hneď budúci rok prídu, aby sa vám to tiež podarilo, teda ak to budete chcieť, lebo to nie je zlá správa pre krajinu a všetci obyvatelia našej krajiny, či nám fandia, alebo nefandia, sa z tohto môžu tešiť. Takže to nie je niečo, čo si niekto môže zobrať do hrobu ako vlastníctvo. Je to proste, je to niečo, čo hovorí o tom, že sa snažíme robiť poriadok a že ten poriadok je pozitívne vnímaný aj zo strany toho, kto je rozhodcom v tej hre, ktorú nazývame pravidlá.

    Ja len pevne verím, že napríklad výtky, ktoré smerovali k tomu, že rozpočet je napríklad položený, niekto tu hovoril o tom, na veľmi nereálnych číslach. To boli asi mladší kolegovia služobne, lebo myslím si, že v tejto krajine už je ustálený úzus, že rozpočet sa robí na základe prognóz, ktoré síce majú hlavičku ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky konkrétne, ale prognózy prerokúvajú a následne sa pod ne podpisujú ľudia, ktorí sú členmi Výboru pre makroekonomické prognózy a potom pre daňové prognózy. Makroekonomické hovoria o tom, ako bude vyzerať ekonomický rast, ako bude asi vyzerať trh práce, aká by mohla byť inflácia, aký bude rast nominálnych platov, aká bude priemerná mzda, aká by mohla byť reálna mzda.

    Dámy a páni, kto tu, teda niekto tu spochybňoval, že veríme v neuskutočniteľné, ja nemám možnosť v nič iné veriť, pretože toto je výstup, ktorý je daný aj na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak sme si dohodli pravidlá. V tom výbore sedí väčšina ľudí, ktorá nemá nič so štátom, nemá žiadnu stranícku knižku vo vrecku, ale sú to analytici, ktorí sa považujú za vážených a sú rešpektovaní minimálne médiami aj svojím akademickým prostredím, a to sú, teda, samozrejme, prognostický názor, hej. A oni, je dôležité, pre atmosféru spoločnosti je dôležité, či majú prst hore, alebo majú prst dole, hej. A akože z tohto pohľadu pre Slovensko v najbližších rokoch je prst hore.

    A tiež by som prosil teda aj v rámci politického súboja, aby sme sa z toho skôr tešili, a keď, tak aby vaša kritika smerovala k tomu, ako to dobré obdobie využiť, hej, z hľadiska strednodobého, minimálne, smerovania našej krajiny, ktorá má svoje problémy. Lebo naozaj v niektorých veciach sme na tom veľmi dobre aj v porovnaní s krajinami starých, vážených demokracií, ale v niektorej oblasti máme to, čomu sa hovorí, kde nás päta tlačí a kde, kde teda je roboty ako na kostole, ako sa hovorí. A to kľúčové, čo asi najviac všetci momentálne cítime, sú regionálne rozdiely a Národná rada ináč má aspoň to šťastie, že je naozaj regionálne zastúpená, a ak vám hovorím, tak viete, o čom rozprávam, že keď sa vrátite domov, tak viete, o čom rozprávam, že to nie je nablýskaná Bratislava, že to nie sú Shopping Mall, Eurovea ani Aupark, ktorý nevidíte ani v krajinách s trojnásobným HDP na obyvateľa, ako je Slovensko, hej. Lebo tu je taký zvyk.

    Takže makroúdaje sú založené na kritickom pohľade zvonku a nie sú vymyslené a, samozrejme, môžme hovoriť a môžme sa báť o to, aby tieto čísla sa stali realitou, a môžme chcieť, aby tieto čísla na konci dňa, keď sa bude rozpočet hodnotiť, 2017. rok sa bude hodnotiť niekedy na konci roku 2018, aby mohli povedať, že, á, bolo to, bolo to oveľa lepšie, jak si to pôvodne prognózovali.

    A o daniach, samozrejme, a o tých príjmoch, to je, to je vlastne tá istá pesnička z druhej strany.

    Takže, dámy a páni, k hlasovaniu zrejme pristúpite budúci týždeň, pre mňa povinnosť piata v rade, ja si len prajem, aby sme mohli dokončiť robotu na realizáciu rozpočtu roku 2016 v dobrých podmienkach, aby sme mohli splniť ciele, ktoré sú stanovené na tento rok, aby sme mohli realizovať všetky operatívne problémy, ktoré prídu, lebo život je, život sa nedá napísať do knižky, ktorá má 600 strán a volá sa Rozpočet verejnej správy, prináša so sebou proste tlak operatívnych rozhodnutí. A ja by som bol rád, keby sme riešili len problémy, ako možno, samozrejme, pri dodržaní cieľov mohli minúť viac peňazí na takú alebo onakú investíciu, na sociálne služby, aby sme mohli ľuďom viacej zaplatiť a hlavne aby to všetko malo, mohlo smerovať k lepšej kvalite života našich občanov, ktorých reprezentujete a reprezentujeme my tu všetci.

    Prajem vám všetkým krásny víkend. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Stanovisko chce zaujať aj spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja len veľmi krátko. Chcel by som poďakovať pánovi ministrovi, kolegom a chcel by som oznámiť, že hlasovať o rozpočte budeme v utorok 29. novembra o 11.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 284. Správa výborov je pod tlačou 284a.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Nech sa páči, pán poslanec (pozn. red.: správne "generálny riaditeľ"), ujmite sa slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, za účelom odstránenia akejkoľvek možnej právnej neistoty oznamujem osobne záujem v zmysle čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v súvislosti s prerokovaným bodom a zároveň konštatujem, že nemám na prerokovávanej veci osobný záujem.

    A teraz k veci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019. Návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 5. októbra 2016 uznesením č. 459/2016.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav k termínu spracovania. Zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení vo veci zavedenia minimálneho valorizačného percenta (2 %) na určenie pevnej sumy zvyšovania dôchodkových dávok pre rok 2017 a na zvyšovanie úrazových dávok v roku 2017. Tiež je v ňom zohľadnený návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje počet dní, o ktoré sa predlžuje dôchodkový vek, konkrétne o 76 dní pre rok 2017.

    Na základe následne schváleného zákona č. 285/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 1. 2017, dochádza k nasledovným zmenám, ktoré boli predložené pozmeňujúcim návrhom. Ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na odvod poistného z 5-násobku na 7-násobok, zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet dávok nemocenského poistenia z 1,5-násobku na 2-násobok všeobecného vymeriavacieho základu a ďalším zohľadneným vplyvom je pripravovaná novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. mája 2017, sa zvyšuje percentuálna sadzba materského zo 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 % základu.

    Ako navrhovateľ súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy gestorského výboru. Na základe pozmeňujúcich návrhov sa mení uznesenie k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 nasledovne:

    V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 sa predpokladá, že zdroje v roku 2017 by mali predstavovať 8,188 mld. eur a výdavky 7,641 mld. eur. V roku 2017 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 520,33 mil. eur.

    Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Dovoľujem si požiadať vás o jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Magdaléne Kuciaňovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 (tlač 284).

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 299 zo 14. októbra 2016 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predkladá Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 31 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Z uznesenia výboru pre sociálne veci vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a gestorský výbor ich odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu bola schválená uznesením výboru pre sociálnej veci č. 33 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila túto spoločnú správu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sú premietnuté pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem, skončila som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Mihál za SaS.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega a súčasný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ako tieňový predseda Dozornej rady Sociálnej poisťovne za SaS si teda dovolím komentovať predloženú, predložený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2017 a s výhľadom na ďalšie roky a dovoľte mi teda pár poznámok.

    V úvode, v úvode treba povedať, že v zásade sa tento dokument číta dobre z pohľadu správcu kasy, pretože na rozdiel od minulých rokov je cítiť zlepšovanie kondície Sociálnej poisťovne, ktoré ja vnímam z niekoľkých dôvodov.

    Prvý, myslím ten hlavný dôvod, je ten, že sa jednoducho zlepšila ekonomická situácia na Slovensku, klesá počet nezamestnaných. To znamená, na druhej strane stúpa počet tých, ktorí sú poistení, ktorí platia, platia príslušné odvody do Sociálnej poisťovne. S klesaním nezamestnaných teda klesá počet, no klesá, ako klesá, on až tak celkom neklesá, ale klesal by zrejme viac, keby nezamestnanosť zostala na predošlých úrovniach.

    Ďalší pozitívny faktor sú dobre nastavené procesy v Sociálnej poisťovni, omnoho lepšie, ako to bývalo v minulých rokoch, kedy je cítiť ten nárast úspešnosti výberu poistného, ktorý sa blíži k 100 percentám, čo je, samozrejme, pozitívne. Samozrejme, mohlo by to byť ešte aj lepšie, ale to by sme asi veľa v súčasnej situácii chceli, a teda čo by sme chceli, chceli by sme jednotný výber daní a odvodov, tzv. UNITAS, ale, žiaľ, toho sa zrejme tak ľahko nedočkáme.

    No a, samozrejme, sú to tie, aj tie nepopulárne opatrenia, ktoré teda ťažko ja budem chváliť, či je to zvyšovanie, zvyšovanie tých maximálnych základov, ktoré sa, ako sme sa aj dozvedeli z úst pani spravodajkyne, vlastne premietajú do upraveného návrhu rozpočtu, plus 20 mil., ktoré Sociálna poisťovňa takto získa naviac. Kompenzáciou možno nazvať to, že sa o 15 mil., približne, zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia jednak kvôli zvýšeniu stropu pri výpočte nemocenských dávok na dvojnásobok priemernej mzdy, jednak kvôli pripravovanému - a verím, že to aj príde a že to aj schválime, pod to sa rád podpíšem ako opozičný poslanec - zvýšeniu materského na 75 % denného vymeriavacieho základu.

    Čo chcem pripomenúť ako negatívne z hľadiska dlhodobého, je to, že na jednej strane chválim, že rozpočet je v lepšej kondícii, a vymenovávam prečo, ale dôležité, prečo je v lepšej kondícii oproti takému roku 2011 alebo 2012, asi tušíte, k čomu mierim, je to, že od roku, od septembra, 2012 sa nám znížila výška príspevku do II. piliera z dovtedajších 9 % na 4 % z vybratého poistného, z vybratého starobného poistenia. To znamená, že v Sociálnej poisťovni zostáva viac okolo 500, možno aj 600 mil. ročne oproti roku 2011. Takže ono sa teda ľahšie dýcha, lenže tušíte, čo poviem, horšie sa bude dýchať tejto inštitúcii o 10, 15, 20 rokov, kedy ten nápor dôchodcov na výplatu dávok bude omnoho vyšší ako teraz a, naopak, z hľadiska demografického vývoja vieme, koľko máme ľudí v ktorých ročníkoch, tak očakávame omnoho nižší, omnoho nižší počet poistencov, to znamená v tom relatívnom porovnaní omnoho nižší výber poistného. Tie nožnice medzi počtom platiteľom odvodov a počtom poberateľov dôchodkov sa úplne zmenia.

    Takže, fajn, teraz Sociálna poisťovňa je relatívne na tom dobre, už je tam v podstate, ja to veľmi zjednoduším a zaokrúhlim, len požiadavka na nejakých možno 200, možno 300 mil. reálne, reálne pomoci zo štátneho rozpočtu, aj z toho časť ide z hľadiska zákonných povinností na poistencov štátu ako takých. Ale nechcem vidieť, čo pri takomto nastavení II. piliera dôchodkového systému čaká Slovensko zhruba o 10 rokov v budúcnosti. Mnohí z náš tu už nebudú, takže ako povedala Madame de Pompadour, nechcem ju citovať, ale viete, čo myslím.

    No, po tomto úvode by som rád trošku rozpitval niektoré čísla a vlastne ukázal na to, ako my máme systémovo zle nastavené jednotlivé fondy, v prvom rade jednotlivé fondy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni. My sa tu v podstate od roku 2004 hráme na fondové hospodárenie v Sociálnej poisťovni, pipleme sa s tým, vyhodnocujeme to každý rok, sledujeme v rozpočte, ako to bude, a je to pritom úplne zbytočná hra, pretože tí, čo v tom v tejto oblasti pracujeme, tak vieme, že aj tak sa potom tie deficitné fondy, a tým je vlastne jeden deficitný fond starobného poistenia, dodotujú v prvom rade z rezervného fondu, ktorý celý ide na dôchodky, na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, a tá dotácia do fondu starobného poistenia každoročne ide z tých tzv. prebytkových fondov, ktoré sú temer všetky tie ostatné fondy.

    Pre lepšiu ilustráciu ja zdôrazním čísla, ktoré máte v materiáli, čiže každý si ich môže skontrolovať. Zoberte si, už pri tom skorigovanom rozpočte príjmy do nemocenského poistenia, do fondu nemocenského poistenia, predpokladám, teda budú o niečo vyššie ako tých pôvodne plánovaných 589 mil. eur, čiže bude to niečo cez 590 mil. eur, a výdavky majú byť 535 mil. eur. Čiže napriek tomu zvyšovaniu materskej stále bude fond nemocenského poistenia prebytkový o približne 55-60 mil. eur. Čiže tu si neodpustím poznámku, že to zvyšovanie materskej je komfortne z čoho zaplatiť, pretože tento fond aj po týchto zmenách, aj po tomto zvýšení materského, kde už zvyšovať asi ťažko možno, ale možno uvažovať o predĺžení poberania materského z tých štandardných 34 možno na dlhšiu dobu, stále je tam k dispozícii 60 mil. z prijatých príjmov, to znamená, že úplne pokojne by sa objem vyplatený na materskú mohol ešte o tretinu zvýšiť. Čiže ak by som to premietol do zvýšenia počtu týždňov poberania materského, tak tých súčasných 34, úplne pokojne tam ešte 12 môžme pridať a materská by sa mohla poberať temer celý rok a fond nemocenského poistenia by to zniesol.

    Na druhej strane, keď si všimnete to, čo je plánované, starobné poistenie, výber 4 miliardy 114, no, zaokrúhlim, 120 miliónov eur, tak výdavky na dôchodky zo starobného poistenia majú byť až 5 845 000. Čiže tento jeden jediný fond, fond starobného poistenia, je deficitný vo výške 1 700 mil.; 1 700 mil., to je úžasne vysoká suma.

    Ale zas ďalej. Fond úrazového poistenia, kde je asi najviac cítiť ten percentuálny rozdiel medzi príjmami a výdavkami, príjmy do fondu úrazového poistenia 174 mil. a výdavky 50 mil. Čiže ani nie tretina toho prijatého poistného na úrazové poistenie ide na samotné úrazové dávky, vyše dve tretiny prijatého poistného na úrazové poistenie idú inde. No kam inde? Na dôchodky.

    Garančné poistenie, podobne, príjem 52 mil., výdavky 17 mil., čiže znova je to tretina z toho prijatého poistného, ktorá poslúži tomu účelu, ktorý tam je, a to keby sme sa na to ešte pozreli bližšie, tak vlastne z tých 17 mil. drvivá väčšina ide z hľadiska povinnosti Sociálnej poisťovne, že refunduje nezaplatené odvody do II. piliera za darebáckych zamestnávateľov. Čiže ten samotný výdavok na tie garančné dávky je, neviem, teraz si to nespomeniem možno presne, možno 2 mil. z toho 52-miliónového poistného.

    No a ďalší zaujímavý fond, fond poistenia v nezamestnanosti, príjem 380 mil., ale výdavky na dávky v nezamestnanosti 153 mil. Takže znova je to veľký nepomer.

    Tak ja neviem, ja toto hovorím každý rok, vy to počúvate každý rok, stále sa o tom bavíme koldokola a je to jednoducho už ošúchaná pesnička. Neviem, pán generálny riaditeľ, či budete navrhovať zmenu v tom fondovom systéme hospodárenia, no najlepšie by to fondové hospodárenie bolo jednoducho zrušiť, nehrať sa na tie fondy. Ale ak ich chcete ponechať tak, ako sú, tak minimálne by bolo dobré a poctivé sa zamyslieť nad tým percentuálnym rozdelením celkového vybratého poistného, aby to, skrátka, bolo reálnejšie.

    Veď sa nehanbime povedať, že z tých odvodov nie 18 %, ako je to deklarované v zákone, ide na starobné dôchodky, ale je to vlastne 25 alebo 26 %. Nehanbime sa to povedať, aby tí, ktorí majú možno nejakú naivnú predstavu o tom, ako funguje I. pilier, aby aj z tohto čísla sa presvedčili, že ak zarobia 100 eur hrubej mzdy u zamestnávateľa, tak fakticky 25 alebo 26 eur z toho dajú oni, plus odvody zamestnávateľa na starobné dôchodky. Jednoducho takto to je a neklamme sa donekonečna, že je to lepšie. Bude to len horšie, pretože počet dôchodcov bude pribúdať, a ako sa zdá, počet ekonomicky aktívnych bude ubúdať.

    Mimochodom, keď sme pri tom, premostím to, keď sme pri tom ubúdaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva, veľmi zaujímavé je pozrieť sa v týchto číslach na počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí platia poistné do Sociálnej poisťovne. Ja si pamätám pred 5 rokmi, keď som do toho teda bol osobne angažovaný z pozície či ministra, alebo predsedu Dozornej rady, tak v tých časoch v roku 2010, 2011 sme mali v Sociálnej poisťovni okolo 250-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Keď sa pozriete do tohto materiálu, do návrhu rozpočtu na rok 2017, tak rozpočet plánuje s počtom samostatne zárobkovo činných osôb v počte 191-tisíc, takže to je omnoho menej ako pred piatimi rokmi, kedy, opakujem, ich bolo okolo 250-tisíc. A dal som si tú námahu a okrem rozpočtu som sa ešte pozrel do dokumentov, ktoré sa prerokovávajú, o ktorých sa rokuje na jednotlivých dozorných radách v Sociálnej poisťovni, a tam vlastne na rokovaní, ktoré ste mali v auguste, je možno vyčítať z materiálov, že reálne počet SZČO, momentálne, to znamená stav na konci augusta 2016, je len 185-tisíc. Len 185-tisíc. A pre tých, čo to zaujíma a čo sledujú aj ten kľúčový ukazovateľ, tie povinné minimálne odvody, ktoré trápia množstvo živnostníkov, tak z tých 185-tisíc SZČO, ktorí sú teraz v Sociálnej poisťovni prihlásení, tak 135-tisíc, pre vašu informáciu, platí odvody z minimálneho základu, čiže 73 % samostatne zárobkovo činných osôb platí poistné do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu.

    Keď sa ešte teraz naspäť vrátim k nemocenským dávkam, to je oblasť, ktorá ma mimoriadne zaujíma, pretože si tam hlavne rád sledujem, ako to je s materským, či už je to z hľadiska toho zvýšenia, ktoré, vďaka mu, urobil pán minister Richter k 1. 1. 2016 alebo ďalšie zvyšovanie bude v máji 2017, tak je veľmi zaujímavé sledovať, že ako nám pekne, ako nám nielenže sa zvyšuje tá suma materského, ktorá sa každý mesiac v priemere vypláca, ale ako nám stúpa aj počet poberateľov materského. A prečo nám stúpa počet poberateľov materského? No rozhodne nie preto, že by sa rodilo viac detí, to vás musím sklamať, počet narodených detí nám stagnuje niekde na úrovni 53-55-tisíc možno, ale je to tým, že stále viac a viac otcov využíva možnosť, ktorú som zaviedol v roku 2011 ako tzv. iní poistenci, môžu takisto pri splnení podmienky poistenia 270 dní v období 2 rokov pred nástupom na tú svoju materskú pri splnení podmienky, že nemocensky poistení sú, resp. sú v ochrannej lehote, a pri splnení, samozrejme, podmienky, že majú dieťa vo veku od pol roka do troch rokov a preberú o toto dieťa starostlivosť od matky, môžu si úplne pokojne čerpať materskú, veď si predsa platia nemocenské poistenie, čiže prečo nie, zákon to umožňuje. A vidíme v praxi, že počet otcov na materskej je, predpokladám, dnes okolo 3- možno aj 4-tisíc mesačne. Bol by som strašne rád, pán generálny riaditeľ, keby ste mi prezradili to aktuálne číslo, ako to momentálne je, naozaj ma to veľmi úprimne zaujíma. A opakujem ešte raz, teším sa z toho, že otcovia, resp. rodiny túto možnosť využívajú a tak si teda dokážu vylepšiť situáciu v rodinnom rozpočte aspoň týmto spôsobom, keď už napríklad rodičovské príspevky, ako tu stále opakujem, tri roky po sebe sa nezvyšovali, tak je tu aspoň táto možnosť, ako si rozpočet mladej rodiny vylepšiť.

    Takže ako ste si snáď všimli, môj príspevok nebol primárne kritický, snažil som sa chladnokrvne hodnotiť situáciu, ktorá je aj dobrá v tomto momente a prečo je dobrá, ale chcem zároveň znova na záver upozorniť, že nenechajme sa opiť tým, že momentálne je Sociálna poisťovňa v dobrej kondícii. V najlepšej, ako možno bola za posledných 10 rokov. Je to tým, že štát, resp. Sociálna poisťovňa šetrí oproti minulosti 500-600 mil. eur na II. pilier a to sa jednoducho raz negatívne vráti.

    Takže zdvíham prst, možnože to mnohých ľudí tu nezaujíma, ale tí, ktorí budú túto krajinu spravovať o 10 rokov, tak tých to trápiť bude.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne. Končím, teda je ukončená písomná rozprava. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Chce zaujať stanovisko pán generálny riaditeľ? Nech sa páči.

  • Ja len stručne na príspevok pána poslanca Mihála, uvedený v rozprave. V podstate nie 4 %, ale 4,25 % odvádzame na II. pilier, ako ste spomenuli, že 4 % v roku 2017, tak je to kvalifikované v rozpočte.

    Čo sa týka nastavenia jednotlivých fondov, samozrejme, je to na diskusiu, že niektoré sú prebytkové a sanujú potom dôchodkový alebo starobný fond s tým, že je to na diskusiu, ale je to zmena zákona. Ja ako predkladateľ nie som nositeľ zmeny zákona, čiže treba sa s tým zaoberať, treba to uvážiť a je to na zamyslenie, samozrejme, ďalej to rozvíjať, túto tému.

    Čo sa týka nemocenských dávok, resp. materského poberaného otcami, túto situáciu sledujeme, sledujeme aj zvýšené výdavky na materské pre vstup otcov do čerpania materského príspevku s tým, že ucelenú štatistiku budem mať niekedy 15. januára za rok 2016 a potom vám ju rád poskytnem.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, iba jednu vetu, ja ako spravodajkyňa navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo 29. novembra 2016. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme

    návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019.

    Návrh je uvedený ako tlač 290 a spoločná správa výborov ako 290a.

    Prosím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Tomáša Haška, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2017 až 2019. Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný Správnou radou úradu a schválený Dozornou radou úradu uznesením č. 218/2016 z 25. júla 2016.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2016 prerokovala návrh rozpočtu úradu a prijala k nemu uznesenie č. 457/2016. Návrh rozpočtu úradu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2016 až 2018. Úrad postúpil návrh rozpočtu na medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predloženého materiálu, pričom ministerstvo financií zobralo na vedomie, že predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh rozpočtu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov ministerstva financií zo septembra a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.

    Celkové príjmy úradu sú v roku 2017 plánované v objeme 43,6 mil. euro, v roku 2018 vo výške 45 mil. euro a v roku 2019 v predpokladanej výške 46,9 mil. euro. Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného. Príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa tak v roku 2017 skladá z príspevku zdravotných poisťovní na rok 2017 v predpokladanom objeme 18,1 mil. euro a z vlastných nevyčerpaných prostriedkov v objeme 6,4 mil. euro, ktoré úrad v roku 2017 prioritne plánuje využiť na dokončenie rekonštrukcie vlastnej budovy v Košiciach za účelom vytvorenia spoločnej prevádzky pobočky pre súdne lekárstvo a patologicko-anatomické pracoviská.

    Celkové výdavky úradu na rok 2017 sa rozpočtujú na úrovni 18,2 mil. euro, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Bežné výdavky úradu sú plánované vo výške 16,3 mil. euro. Po období od roku 2013, kedy došlo k zmrazeniu mzdových výdavkov, sa v rozpočte na rok 2017 navrhuje ich 2-percentné zvýšenie, a to na úroveň 7,4 mil. euro, pričom zohľadňujú kvalifikačnú štruktúru zamestnancov, ktorých výraznú časť, 78 %, tvoria lekári, právnici a ekonómovia. Výdavky na tovary a služby sa predpokladajú vo výške 6,2 mil. euro.

    Stratégia úradu pre navrhované rozpočtové obdobie je

    - zvyšovanie kvality služieb poskytovaných súdnolekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami,

    - zvyšovanie kvality služieb v oblasti dohľadu nad verejným zdravotným poistením, ako aj poskytovaním a nákupom zdravotnej starostlivosti,

    - zabezpečenie zmien činnosti úradu, ktoré vyplývajú z legislatívy,

    - zabezpečenie realizácie projektu EESSI,

    - podpora národného kontaktného miesta a aktualizácia informácií a zabezpečenie plnej funkcionality centra pre klasifikačný systém zastrešujúceho projekt DRG.

    Realizácia uvedenej stratégie si vyžaduje predovšetkým inováciu informačného systému, ako aj modernizáciu a materiálno-technické vybavenie súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracovísk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu predsedu výboru, teda člena výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Igora Janckulíka, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 (tlač 290).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 v stanovenom termíne. Vyjadrili súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť s tým, že príjmy na rok 2017 sa rozpočtujú vo výške 43 625-tisíc eur a výdavky vo výške 18 223-tisíc eur.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 22. novembra 2016. Výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť.

    Súčasť spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 437/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 246, spoločná správa výborov má tlač 246a.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Je to transpozičná právna norma.

    Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a v právnom poriadku ustanoviť pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.

    Potreba samostatnej právnej úpravy je daná osobitosťami noriem smernice, ktoré upravujú jednotlivé inštitúty a aspekty uplatňovania náhrady škody spôsobenej, resp. utrpenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov alebo Európskej únie.

    Navrhujeme preto osobitnú úpravu zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody, ktorá bude zabezpečovať úplnú harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice.

    Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a možno sa môžem aj v tejto chvíli vyjadriť, že prečítali sme spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona a stotožňujem sa so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj s pozmeňovacími návrhmi, tak ako sú v spoločnej správe predložené.

    Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením č. 280 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti.

  • Ruch v sále.

  • Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva 24 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 246a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 117 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Asi pani podpredsedníčka vlády nechce zaujať stanovisko, takisto pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 247, spoločná správa výborov má tlač 247a.

    Pani podpredsedníčka vlády, opäť vás poprosím o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ide o vládny návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a napĺňa programové vyhlásenie vlády.

    Účelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na Slovensku.

    Vďaka tejto právnej úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti.

    Povedala som to pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní a považujem za dôležité to zopakovať aj dnes, tak ako dnes je nastavený režim osobného bankrotu, nespĺňa svoj účel, preto zopakujem aj tie čísla, čo som hovorila v prvom čítaní. Pre porovnanie, kým v Českej republike len v roku 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí. Mám za to, že rovnako ako v prípade právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez proces reštrukturalizácie, fyzické osoby by mali mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu.

    Hľadali sme také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení nebolo zaťažené príliš vysokými nákladmi, ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, náklady mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci, je to riešenie, na ktorom sme sa zhodli aj v rámci druhého čítania vo výboroch, a buď ho bude zastupovať Centrum právnej pomoci, alebo advokát určený Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, o ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili nejaké rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom, a pritom im znova požičajú peniaze. Tomu chceme jednoducho zabrániť, varovali nás predtým kolegovia z Českej republiky, preto prichádzame s týmto riešením.

    Tie možnosti oddlženia budú dve: buď cez konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že zavádzame aj inštitút tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá má garantovať to, aby po oddlžení ľudia sa neocitli na dlažbe, lebo to naozaj nie je cieľ. V prípade splátkového kalendára dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca svojim veriteľom sumu, ktorú určí súd. Či už vo forme konkurzu, alebo vo forme splátkového kalendára prejsť procesom oddlženia je podľa návrhu možné raz za 10 rokov.

    Toľko k osobným bankrotom.

    Ale zmeny sa týkajú aj právnej úpravy reštrukturalizácie. Ide o úpravu, ktorá vyplynula aj z diskusií počas pripomienkového konania, plus boli predložené návrhy aj v rámci druhého čítania vo výboroch. Ja musím veľmi oceniť túto diskusiu, pretože myslím, že spoločným cieľom týchto diskusií aj pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo vzťahu k reštrukturalizácii, či už ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Kiššovej alebo pána Jurzycu, ide naozaj o to, aby inštitút reštrukturalizácie bol funkčný, ale bránili sme zneužívaniu tohto inštitútu a garantovali veriteľom istú mieru uspokojenia ich pohľadávok.

    Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50 % ich pohľadávok, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený.

    Zároveň zavádzame aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom, najmä pokiaľ ide o popieranie pohľadávok.

    Domnievame sa, že tieto zmeny pomôžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám.

    Dámy a páni, ja som presvedčená, že tento návrh smeruje k zlepšeniu prístupu spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to naozaj potrebuje, a preto verím, že získa vašu širokú podporu.

    Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 281 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila zároveň ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporučili ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení uvedených výborov vyplýva 47 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 21, 23 až 33, 35 až 40, 44, 45 až 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 22, 23, 41, 42, 43 a 46, nie až, ale a, s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, je tlač 247a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 118 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a aby pri rokovaní o návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 248, spoločná správa výborov má tlač 248a.

    Opäť poprosím pani podpredsedníčku vlády Luciu Žitňanskú, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Opätovne, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok. Aj týmto zákonom vláda napĺňa programové vyhlásenie vlády.

    Téma exekúcií je dnes predmetom mnohých diskusií. Exekúcie sa vo všeobecnosti ponímajú ako zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok, a preto návrh zákona mení vedenie exekučných konaní vo viacerých parametroch.

    Cieľom je pre nás zabezpečiť udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva vrátane súdneho systému, a zefektívniť vymáhanie pohľadávok na jednej strane, ale zároveň aj v primeranej miere chrániť dlžníkov pred neprimeraným zvyšovaním nárokov voči nim v rámci exekučného konania. Pretože z praxe poznáme situácie, že ľudia musia v exekúcii zaplatiť neúmerne viac v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla.

    Jedným z kľúčových bodov tohto návrhu zákona je zriadenie jediného Exekučného súdu v Slovenskej republike, a to v Banskej Bystrici. Toto opatrenie má zabezpečiť úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných veci a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Súčasne tým odbremeníme ostatné súdy od prevažne administratívnej agendy spojenej s exekučným konaním a zabezpečíme tým to, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, to znamená rozhodovanie sporov.

    Krátko si dovolím ešte zopakovať to, čo som uviedla aj v prvom čítaní, ako vlastne vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch. Tie čísla som naozaj už spomínala, ale zopakujem ich. Na všetkých všeobecných súdoch na celom Slovensku dnes máme naozaj 3,6 mil. exekučných spisov v nejakom štádiu vybavovania. Pritom si treba uvedomiť, že 60 až 70 % týchto prípadov vo výsledku končí zastavením s tým, že sa nevymôže nič. A to je situácia, ktorá je, samozrejme, neúnosná a dnes zaťažuje predovšetkým súdny systém a predovšetkým štát. A zaťažuje súdny systém takým spôsobom, že to je už brzdou pre rozhodovanie súdov v iných agendách.

    Preto sme pristúpili k tomu, aby o exekúciách rozhodoval jeden súd na Slovensku s tým, že súčasne presúvame časti rozhodovacích právomocí práve na exekútorov, kde Okresný súd v Banskej Bystrici bude rozhodovať len o odvolaniach. Zároveň tým dosiahneme aj zjednocovanie rozhodovacej praxe v exekučných veciach. Tieto opatrenia sú dôležité práve pre sfunkčnenie celého systému vymáhania práva.

    Návrh rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú mnohokrát účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často aj do dôchodku. Viedli sme veľké diskusie o tom, či tá lehota otvoreného exekučného konania má byť 3 roky v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 v prípade právnickej osoby, došlo k zhode na ústavnoprávnom výbore, že tá lehota by mohla byť v prípade fyzických osôb 5 rokov a v prípade právnických osôb 2,5 roka. Je to predmetom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Ja s týmto riešením súhlasím.

    Jednoduchší po novom bude aj odklad exekúcie. Povinný bude mať právo, ale iba raz za exekúciu, požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie. Môžme to pomenovať z ekonomických alebo sociálnych dôvodov, teda ak sa napríklad dostane do ťažkej životnej situácie. A na základe tejto žiadosti, ktorú povolí priamo exekútor, môže získať odklad na 3 mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude nutné, aby o tom rozhodoval súd.

    Ďalšia možnosť, ktorú dávame, povinný je namiesto odkladu využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok.

    Transparentným a priebežne aktualizovaným informačným zdrojom o exekúciách bude centrálny register exekúcií, v rámci ktorého rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra exekúcií zistiteľné. Súčasne po dobu trvania exekúcie bude exekúcia vedená v tzv. registri poverení na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, kde sa v zásade každý bude môcť dozvedieť, že či jeho obchodný partner je práve v exekučnom konaní, alebo nie.

    Dámy a páni, pre rezort spravodlivosti je tento návrh veľkou, dôležitou a zásadnou zmenou. Jednak preto, pretože nám umožní pokračovať v ďalších reformách justície, a jednak preto, že som presvedčená, že aj v exekučnom konaní nastavujeme fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň z dlhodobého hľadiska aj zefektívnime vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.

    Dámy a páni, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona a o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený podpredseda, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 282 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení uvedených výborov vyplýva 57 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, ktorú máte všetci ako tlač 248a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 119 z 22. novembra 2016. Výbor ma ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Poprosím vás, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy okrem pani spravodajkyne som dostal tri písomné prihlášky: pán poslanec Peter Pčolinský, pán poslanec Peter Marček a pán poslanec Milan Krajniak.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, nepochybne, že rokujeme o vážnom návrhu zákona, ktorým je Exekučný poriadok, a tento návrh zákona chce naozaj upraviť vzťahy exekútorov, odmeny exekútorov, ale čo je najdôležitejšie, je to, že aj exekútori by mali vo veciach konať na základe náhodného prideľovania. A myslím si, že tu je najväčší spor v tom, že existuje skupina právnikov, ktorá viac-menej spochybňuje náhodné prideľovanie. Ale ja som presvedčená, že tento postup je správny, pretože exekútori vymáhajú pohľadávky a sú poverovaní súdom vymáhať pohľadávky. To znamená, že môže zákon stanoviť pravidlá na to, aby sa, tak ako v ostatných súdnych konaniach, prideľovali náhodným výberom sudcovia.

    Takže toto považujem za veľmi správne a oceňujem, že ministerstvo k tomuto kroku pristúpilo. Pretože mnohí exekútori hlavne v menších mestách jednoducho musia si zriadiť exekútorský úrad, majú štátom stanovené pravidlá, ale mnohokrát mali, a povedzme si aj otvorene, mali aj problémy s vymáhaním pohľadávok, ale aj s nápadom.

    Práve aj Komora exekútorov, aj v minulom volebnom období boli niekoľkokrát aj za mnou ako podpredsedníčkou Národnej rady, aby sme túto situáciu riešili a aby aj exekútori mali prideľované exekúcie práve náhodným výberom. Nepristúpili sme k tomu, možnože to bola škoda, ale oceňujem, ale naozaj, že situácia sa teda vyvíja, a oceňujem, že teraz v tejto novele zákona o súdnych exekútoroch sa tejto otázke venuje pozornosť.

    Ale môj pozmeňujúci návrh smeruje k inej oblasti, a to rieši prechodné a záverečné ustanovenia. Navrhujem, a teda dovolím si pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má 15 podpisov, tak ako to stanovuje zákon o rokovacom poriadku; tých podpisov je 18. Dovoľte, aby som pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítala.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon je uvedený ako tlač 248.

    V čl. I bod 110 sa za § 243i vkladajú § 243j a 243k, ktoré znejú:

    㤠243j

    V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017."

    Ďalší nový § 243k znie:

    "Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017."

    Ustanovenia § 243j a 243k nadobudnú účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

    Dovoľte, aby som predniesla uznesenie k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.

    V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiárne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku). Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 240j, ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a podobne, alebo iným zákonom) alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také záväzné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.

    V ustanovení § 240k sa rieši sporná situácia nároku exekútora na náhradu trov exekúcie v prípadoch zmeny a vylúčenia súdneho exekútora, a to tak, aby sa zamedzilo neodôvodnenému navyšovaniu týchto trov. V súčasnej konštrukcii hrozí potenciálne riziko, že povinný bude hradiť zvýšené trovy exekúcie v dôsledku zmien v osobe súdneho exekútora.

    Predniesla som pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o Exekučnom poriadku. Ako som už uviedla, návrh je podpísaný 18 poslancami. Návrh bol prekonzultovaný s ministerstvom spravodlivosti a pani ministerka aj kýve hlavou, to znamená, a vyjadrí sa určite v záverečnom vystúpení, to znamená, že tento návrh podporuje. A ja vás preto prosím, aby ste predložený pozmeňujúci návrh, tak ako som ho prečítala, pri hlasovaní podporili.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Gál. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Laššáková, sama priznáte, že je to veľmi odvážny návrh zákona, ktorý zásadným spôsobom zmení doteraz zaužívanú prax aj zákonný predpis na vymáhanie pohľadávok v exekúcii. Ale všetci dobre vieme, že ten stav, ktorý je dnes platný, hlavne tá prax, ktorá sa zažila, rozdelenie klientov medzi exekútormi, postoj a postup niektorých exekútorov, proste nie je to zdravé, nie je to dobré.

    Ja veľmi fandím tomu, aby tento návrh bol liekom na tie neduhy, ktoré všetci dobre vieme, že aké sú, nechcem ich pomenovať. Nechcem pomenovať niektorých konkrétnych exekútorov, ale fakt už je načase, aby sme niečo zásadné zmenili na tejto praxi.

    Priznávam sa, že mám určité obavy, že aby to fakt bolo dobré. Ale pani ministerka ma úplne presvedčila o tom, že to ministerstvo zvládne, že súdy to zvládnu, preto nemám dôvod pochybovať o jej slovách. Fakt treba potom dávať pozor na to, aby ten zákon bol aplikovaný podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby nezlyhal ten ľudský faktor, aby sme vedeli prekontrolovať u tých exekútorov aj materiálno-technické, aj personálne požiadavky na to, aby vedeli potom túto niektorí zmenšenú, ale niektorí tú zväčšenú agendu, ktorá vyplynie z tohto celého, zvládnuť úspešne.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Gábor Gál, ďakujem za faktickú poznámku. My sme o tomto návrhu zákona hovorili aj na ústavnoprávnom výbore. Samozrejme, že som rokovala aj s pani ministerkou. A myslím si, že to je skutočne odvážny počin a posun dopredu. A ja pevne verím a tu by som ešte dodala, že tým, že sa zriadil Exekučný súd v Banskej Bystrici, kde sa sudcovia budú špecializovať na túto oblasť, a vieme, že na Slovensku je okolo 3 mil. exekúcií, to znamená, že skutočne bude treba tu aj sledovať, ako sa tento zákon, táto novela uplatňuje.

    A verím, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som podala ja, ale aj pán poslanec bude podávať ďalej, že tento zákon vylepšia. A dáva mi to takú nejakú nádej, že asi nám všetkým záleží na tom, aby exekučné konania boli, použijem taký výraz, transparentné, aby zákon prešiel tak ako v prvom čítaní, aj v záverečnom hlasovaní, aby prešiel naprieč a získal podporu celého politického spektra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Za poslanecký klub SME RODINA vystúpi pán poslanec Peter Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený skoro 1 milión ľudí v exekúcii, som veľmi rád, že môžem teraz vystúpiť, som na to hrdý a mám veľkú radosť. Budem veľmi stručný.

    Podarila sa naozaj zásadná vec, a to je dohoda s pani ministerkou Luciou Žitňanskou, ktorej chcem z tohto miesta veľmi pekne poďakovať za ústretovosť a za kompromis, ktorý sme dokázali dosiahnuť. Takisto chcem poďakovať nezaradeným poslancom, poslaneckému klubu OĽANO, SaS, SNS, MOST - HÍD a SMER - sociálna demokracia.

    Tento návrh je kompromisom, s ktorým sme spokojní, a dovoľte, aby som ho prečítal tak, ako káže rokovací poriadok. Čiže podávame pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).

    Navrhujeme:

    1. V čl. I bod 96 sa v § 197 ods. 1 na konci pripája táto veta: „Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie."

    Odôvodňujeme tento návrh tým, resp. navrhuje sa, aby sa spresnilo pravidlo o určení odmeny exekútora pri exekúcii zameranej na vymáhanie peňažných nárokov, a to tak, že odmena sa určí ako percento z vymoženej sumy plnenia a určuje sa zároveň limit, že odmena exekútora nesmie presiahnuť výšku vymáhaného nároku.

    Zamedzí sa tým situáciám, kedy pri bagateľných pohľadávkach 10-, 20-, 50-eurových musel povinný platiť na odmene exekútora sumy neúmerne vysoké oproti vymáhanej povinnosti. Poznáme tisíce a desaťtisíce príkladov, keď z 50-eurovej istiny dlhu sa stali 500-eurové pohľadávky a 500-eurové exekúcie. K tomuto si dovolím povedať, že je koniec a tento pozmeňujúci návrh výrazne obmedzí tieto odmeny.

    Ďalej v bode 2. Druhý bod. V čl. I bod 96 sa v § 190e bodka na konci druhej vety nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie."

    Toto odôvodňujeme tým, resp. navrhujeme doplniť pravidlo limitujúce náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, ak ide o vymáhanie bagateľných pohľadávok, keďže v praxi nie sú zriedkavé situácie, kedy rôzne subjekty obchodujú s takýmito pohľadávkami a dokonca sú ochotné za ne platiť viac, ako je ich nominálna hodnota, pretože vedia, že len na trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa im ich investícia niekoľkonásobne zhodnotí.

    Vážení kolegovia, tento návrh zákona, keď som s pani ministerkou, sme pred chvíľkou sedeli a na konkrétnom príklade skúsim len uviesť zhruba, čo by to mohlo znamenať. Pri 13-eurovej pohľadávke dlhu súčasný právny stav dovoľuje exekútorovi vrátane odmeny, poplatkov, ďalej odmena právneho zastúpenia, dovoľuje vymáhať sumu z 13 euro zhruba 120 euro. Tento pozmeňujúci návrh spôsobí to, že exekútor si bude môcť vymáhať zhruba polovicu toho čo doteraz. Čiže z nášho pohľadu je to veľmi dobrý pozmeňujúci návrh, pretože ušetrí možno až polovicu peňazí ľuďom, no a, samozrejme, o toľko menej budú exekútori asi zarábať, ale stále budú zarábať a budú mať pokryté svoje náklady na vymáhanie. A som naozaj veľmi rád, že došlo k takejto dohode, a musím povedať, že bol som veľmi milo týmto prekvapený, týmto kompromisom, a musím povedať, že táto Národná rada sa dokáže občas aj dohodnúť na veciach, ktoré naozaj výrazne môžu pomôcť ľuďom a nie sú len nejakým populizmom, ako sme tu mali rozpravu o platoch, ale sú naozaj tým, čo reálne, konkrétne tento návrh zákona ovplyvní státisíce ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami... Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pčolinský, ja som tiež podpísal tento váš návrh a musím povedať, že fakt, ako ste trafili to po hlave, lebo fakt jeden z tých problémov pri exekúciách je výška celého toho konania ako jednak samotnej exekúcie, aj trov právneho zastúpenia, ktoré sú v niektorých prípadoch, mal som možnosť aj sám vidieť také prípady, že trovy celej exekúcie boli mnohonásobne, ale to ani neviem povedať, že koľkonásobne, tisícnásobne vyššie ako samotná istina tej pohľadávky.

    Musím povedať v zmysle ústavného zákona, že som zainteresovaný v tejto veci, lebo mám advokátsku prax a robíme aj právne zastúpenie v exekúciách, no ale určite každý súdny človek, aj advokát, musí presne stanoviť svoje pravidlá, že nemôže sa nabaliť na tých veciach, kde fakt ide o bagateľné pohľadávky. Bohužiaľ, sú kolegovia, ktorí v tomto nemajú mieru. Aj ste vymenovali určitý proces, ako vznikajú a prečo vznikajú tieto neduhy. Tak toto sa v tomto aj s týmto pozmeňovákom odstráni, ale hlavne sa odstráni to, tá neželaná väzba, ktorá tu teraz existuje.

    Ale v zásade treba ale povedať, že najlepšie by bolo, ak by tá platobná disciplína na Slovensku, aby sa zlepšila, aby sme tých exekúcií mali pomenej. No ale, samozrejme, musíme k tomu vyčistiť aj ostatnú časť právneho poriadku, to, aby nevznikli také možnosti exekúcie, hlavne tie nebankovky, ale hlavne tie rôzne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou nikto.

    Požiadala pani spravodajkyňa ešte, nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Ako som predložila svoj pozmeňujúci návrh, ja sa ospravedlňujem, ale keďže môj pozmeňujúci návrh koliduje s bodom 46 spoločnej správy, tak zároveň navrhujem, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie bod 46 zo spoločnej správy, aby ste to zaznamenali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A po dohode poslancov vystúpi teraz pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pred mesiacom som tu v rozprave k zákonu, kde sa upravoval boj proti extrémizmu, pani ministerku Žitňanskú veľmi kritizoval, dnes musím pani ministerku pochváliť a robím to rád. Robím to rád, lebo si myslím, že ten kompromisný návrh o strope a limite poplatkov pre exekútorov pomôže naozaj podľa môjho odhadu aktuálne hneď, nielen do budúcnosti, ale v tomto aktuálnom stave minimálne 100-tisíc ľuďom na Slovensku. A, samozrejme, z dlhodobého hľadiska aj ďalším, ktorí budú znášať ťarchu exekúcie.

    Keď som prišiel ako nový poslanec do tohto parlamentu, tak som si dal iba jeden malý cieľ, že chcel by som aspoň jednu vec presadiť, v ktorej pomôžeme reálnym ľuďom a reálne im uľahčíme. Ak by tento kompromisný pozmeňovací návrh, ktorý vlastne podpísali poslanci všetkých klubov Národnej rady, prešiel, tak naozaj bol by som rád, pretože by som mal veľmi dobrý pocit, že som tu v tomto parlamente nebol zbytočne.

    Chcem sa ešte raz poďakovať poslancom z klubov OĽANO, SaS, MOST, SMER - sociálna demokracia aj SNS, aj nezaradeným poslankyniam, že tento pozmeňovací návrh podporili, podpísali, a pani ministerke za ústretovosť a konštruktívnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem zareagovať na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ste tu nový, ja som tu už dosť dlho a skutočne sú skôr výnimky, keď je taká vzájomná zhoda pri zákone, a Exekučný poriadok je dosť zložitý zákon, dotýka sa aj množstva ľudí, ale aj exekútorov, ktorí túto činnosť vykonávajú.

    Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď sa vieme takto dohodnúť, pretože toto nie je politika, toto je naozaj zákon, ktorým by sme mali tieto vzťahy, ktoré sú tu, upraviť. A ja som rada, že bola nabratá odvaha a zákon o súdnych exekútoroch z roku 2005 prešiel niekoľkými zmenami a vychytali sa už v podstate všetky problémy, ktoré v praxi sú. A toto je podľa môjho názoru od roku ´95, keď teda zákon nadobudol účinnosť, taká najvýznamnejšia zmena, ktorá upraví tie pravidlá aj odmeňovanie podľa môjho názoru takým jasným spôsobom.

    Takže ďakujem pekne a som rada, že máte z toho dobrý pocit a že to, čo ste v parlamente, aspoň aj pre ten zákon ste spokojný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Marček, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani, teda dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Marčeka, Martiny Šimkovičovej, Rastislava Holúbka a Rastislava Schlosára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).

    V bode článku I... V článku I v bode 7 § 55 odsek 1 znie... Chcel by som dať odôvodnenie k tomu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, už som to prečítal.

    Takže predložený návrh novely Exekučného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je podľa nášho názoru v časti povinného náhodného prideľovania exekučných spisov exekútorom na základe krajského teritoriálneho princípu jednoznačne protiústavný a navyše nesúladný s právom Európskej únie. Aj keď je potrebné rešpektovať zvrchovanú zákonodarnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky meniť z času na čas pravidlá hry, aj normotvorba musí spĺňať isté požiadavky z hľadiska ústavnoprávnej kvality a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, pričom návrh novely Exekučného poriadku pripravený ministerstvom spravodlivosti je z tohto pohľadu nekvalitným a nedoprecizovaným kusom právneho textu.

    Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy, všeobecný princíp právneho štátu je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov.

    Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu záručných v článku 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď..

    Novela je síce marketingovo verejnosti podávaná dobre, ako istý bič na exekútorov, avšak vo svojej podstate sa podľa nás jedná skôr o krok späť z hľadiska vymoženosti práva v Slovenskej republike, ktorý bude chrániť dlžníkov na úkor veriteľov.

    Konkrétne návrh novely vnímame ako zlý z viacerých hľadísk:

    V prvom rade z pohľadu oprávnených veriteľov. V porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý si súdneho exekútora pri výkon exekúcie na základe dispozičnej zásady vyberá oprávnený, predstavuje návrh novely exekučného, á, zásadnú zmenu formou zavedenia povinného náhodného výberu súdneho exekútora štátom pre každé exekučné konanie. V súčasnom prostredí nebudú exekútori nejakým spôsobom motivovaní presvedčiť veriteľov oprávnených o kvalitách svojich úradov, pretože im budú ich pohľadávky automaticky bez ohľadu na ich snaženie prideľované súdnym systémom.

    Neoddeliteľným dôsledkom zníženia efektivity vymáhania bude premietnutie rizík s nezaplatenými pohľadávkami do zvýšenia cien služieb. Akým spôsobom by boli súdni exekútori motivovaní k skvalitňovaniu svojich služieb rýchlejšie a najmä efektívnejšie pracovať? Medzi exekútorskými úradmi a kvalitou ich služieb pre oprávnených v súčasnosti existujú rapídne rozdiely. Niektorí exekútori prevádzkujú úrady dokonca z bytových jednotiek, úradné hodiny prevádzkujú raz v týždni, telefónna linka býva nedostupná, nedisponujú dostatočným softvérom, pričom pre veriteľov bude veľmi komplikované povinne spolupracovať s takýmito úradmi. V prípade zavedenia teritoriálneho princípu s náhodným prideľovaním spisov by navyše vznikal priestor na možné nezákonné dohody povinného s exekútorom vzhľadom na mnohé lokálne väzby.

    Pohľadávka oprávneného predstavuje ďalej v súlade s ustálenou judikatúrou majetok a vymedzuje sa ako predmet vlastníckeho práva. Predmet exekučného konania je nerozlučne spätý so základným právom vlastniť majetok, t. j. so základným právom garantovaným v čl. 20 ústavy. Možno konštatovať, že náhodné prideľovanie porušuje toto garantované vlastnícke právo oprávneného tým, že obmedzuje dispozičné oprávnenie oprávneného so svojou pohľadávkou v rámci jej núteného výkonu.

    Na návrh novely Exekučného poriadku sa ďalej nedá pozrieť aj z pohľadu samotných exekútorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú v Slovenskej republike exekučnú činnosť ako tzv. slobodné povolanie, teda ako podnikanie. Podnikateľský status súdneho exekútora potvrdzuje opakovanie svojou judikatúrou aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze Ústavného súdu 466/2012. Samotná kvalita práce, ako aj jej efektivita či nápad exekúcií sa medzi exekútormi rôznia, pretože aj ich poznatky, štýl práce sú odlišné. Vyplýva to aj z toho, ako si jednotlivý exekútor prácu organizuje, akých zamestnancov ako zamestnávateľ zamestnáva, akú mzdu a podmienky pre nich vytvára, aké má technické vybavenie úradu vrátane iných podmienok: počítačové vybavenie, softvér, knižnica, literatúra, vzdelávanie a podobne, s čím je spojené vynakladanie nákladov, ktoré vynakladá exekútor sám zo svojho a za tým účelom musí neustále zdokonaľovať a zefektívňovať pracovné postupy, ale aj dbať o svoje renomé. Toto všetko štát ponecháva na autonómiu a slobodu každého exekútora.

    Všetko vyššie uvedené je súčasťou exekútorskej činnosti ako slobodného povolania a súčasne vplýva na kvalitu jej výkonu. Tak sa stalo, že sa postupom času jednotliví exekútori kvalitou svojej činnosti vyprofilovali a odlišujú sa čo do kvality a možnosti jej výkonu tak, že sa prirodzene vytvoria skupiny exekútorov, ktorí sú lepší, efektívnejší a pracujú kvalitnejšie ako iní exekútori. Prvá skupina exekútorov je vyhľadávaná a preferovaná, kým druhá nie. Exekútor v zmysle § 4 Exekučného poriadku môže vykonávať v podstate len exekučnú činnosť, je teda existenčne závislý na exekučnej činnosti ako na jedinej činnosti, ktorou si reálne zarába. Náhodné prideľovanie je teda spôsobilé podstatne zasiahnuť do jeho zdrojov príjmu. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že náhodné prideľovanie predstavuje neprimeraný zásah do ústavou garantovaného práva exekútorov uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantovanú v ústave čl. 35, a to vo vzťahu k výkonu exekučnej činnosti exekútora ako slobodného povolania.

    Podľa nášho názoru si pripravovatelia novely ďalej neuvedomili jej širší dosah v Európskej únii, a to je pre vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ z dôvodu, že slovenskí exekútori v súčasnosti vymáhajú pohľadávky aj pre zahraničných veriteľov z členských štátov Európskej únie, keďže vymáhajú aj tzv. európske exekučné tituly. Európske súťažné právo síce primárne upravuje správanie podnikov ako konkurentov, teda chovanie súkromných subjektov, avšak v spojení so základnými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie je s odkazom na základné ciele Európskej únie možné vyvodiť aj istú zodpovednosť samotných členských štátoch v tejto oblasti. Vzhľadom k zjavnému vážnemu zásahu do hospodárskej súťaže, znamenajúcemu odstránenie akejkoľvek súťaže, ktorý by zavedenie náhodného výberu súdnych exekútorov predstavovalo, by k zodpovedajúcej regulácii bolo možné pristúpiť len vtedy, ak by sa ukázalo, že nie je možné ciele dosiahnuť inak pri menších zásahoch do súťaže.

    Zvažovanú reguláciu vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za takú, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž čo najmenej, nieto ešte za reguláciu nevyhnutnú, pretože vo svojej podstate odstraňuje akúkoľvek súťaž. Pokiaľ by štát napríklad šiel cestou menšieho zla a obmedzil by náhodné prideľovanie exekučných spisov len pre tzv. verejnoprávne štátne pohľadávky s ponechaním dispozičnej zásady prideľovania pre ostatné súkromnoprávne štátne pohľadávky, s ponechaním dispozičnej zásady prideľovať pre ostatné súkromnoprávne pohľadávky, domnievame sa, že by zrejme argumentáciu ministerstva znali aj samotní exekútori a nikto by nemal s novelu problém.

    Dokonca sa podľa nás jedná v prípade návrhu novely o neoprávnenú štátnu pomoc pre značnú časť súdnych exekútorov, predovšetkým s malými exekútorskými kanceláriami pôsobiacimi mimo Bratislavského kraja a väčších krajských miest Slovenskej republiky, ktorým bude štát povinne prideľovať exekučné právne zákazky. V čl. 107 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nakoľko súdni exekútori sídliaci mimo kraj, v ktorom býva alebo sídli povinný, sú podľa návrhu novely v príslušnom kraji automaticky vylúčení z náhodného pridelenia exekučného spisu v danom kraji, dochádza tým podľa nášho názoru ku garantovaniu príjmov zo strany štátu pre exekútorov sídliacich v kraji povinného, a to v podobe troch exekučných konaní, na ktoré im pri vykonávaní exekúcie následne vznikne nárok.

    Takže chcel by som tento pozmeňovací a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).

    "Poverenie na vykonanie exekúcií a prideľovanie vecí. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 a), f), g) alebo h), súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Náhodným výberom sa veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca. V ostatných prípadoch súd na vykonanie exekúcie poverí exekútora, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený."

    Odôvodnenie: Pozmeňujúcim návrhom sa má novozavádzaná forma pridelenia exekútora náhodným výberom aplikovať iba pre exekučné konania na vymoženie tzv. verejnoprávnych pohľadávok štátu, resp. orgánov Európskej únie. V ostatných exekučných konaniach sa má ponechať výber exekútora na základe dispozičnej zásady na oprávnenom, ako tomu bolo doposiaľ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami traja poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, štyria, pán poslanec Pčolinský...

  • Reakcia z pléna.

  • No, takže traja, dobre.

    Pán poslanec Dostál ako prvý.

  • Pán poslanec Marček, na súdnych exekútorov sa nepochybne možno pozerať z viacerých hľadísk. Nie je to ale čisto podnikateľská aktivita, čisto slobodné povolanie pôsobiace na nejakom neregulovanom, neznámom území, čisto trhovom. Je to aj výkon štátnej moci, a teda malá činnosť exekútorov a tieto dva aspekty a, samozrejme, tomu má zodpovedať aj právna úprava. Samozrejme, že je legitímne, ak sú rôzne názory na to, k čomu z týchto dvoch pólov to má mať bližšie, či sa na to máme primárne pozerať ako na výkon slobodného povolania alebo na výkon a vynucovanie štátnej moci.

    Ale z toho, ako ste ten pozmeňujúci návrh odôvodnili, mne vystala taká otázka, na ktorú by som sa rád dozvedel odpoveď, že ako ste prišli na ten nápad alebo tú ideu, že dáte takýto pozmeňujúci návrh, či je to váš návrh, výsledok diskusie štyroch poslancov, alebo vám to niekto poradil. Lebo na mňa to tak trochu pôsobilo, že niektorý z exekútorov, ktorý bude touto novelou dotknutý, napísal nejaký pozmeňujúci návrh a našiel si nejakého poslanca, ktorý ho tu prednesie. Nemal som z toho, ako ste to podali, dojem, že je to vaša srdcová téma, ktorej sa dlhodobo venujete a máte na to nejaký dlhodobo vyprofilovaný právny názor, ktorý ste tuto premietli do pozmeňujúceho návrhu. Takže je úplne legitímne aj to, ak vám niekto s týmto poradil a priniesol vám to, aby ste to predniesli. Len by som považoval za korektné, aby to tu aj verejne zaznelo, aby sme vedeli, že kto je v skutočnosti autorom a kto za tým stojí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, keď predniesol pozmeňujúci návrh, tak mám ho tu pred sebou, a pod pozmeňujúcim návrhom sú iba tri podpisy s tým, že mi ich dodá. Ja chcem upozorniť na zákon o rokovacom poriadku, podľa ktorého poslanec v rozprave môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takýto jeho pozmeňujúci návrh musí byť opatrený pätnástimi podpismi.

    Pán poslanec, chcem vám oznámiť, že o vašom návrhu ani nedám hlasovať, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré pozmeňujúci návrh má. A ďalej keby som chcela mať nejaké poznámky, v podstate by som sa opakovala, čo povedal pán poslanec Dostál.

    Ďakujem pekne.

    Takže o vašom návrhu nedám hlasovať.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Mne sa veľmi ťažko reaguje, len po tom, čo odznelo teraz z úst pani spravodajkyne, asi sa vzdám svojho komentára, pretože chcel som použiť zopár právnych argumentov voči tomu, čo tu odznelo a čo na mňa pôsobilo, pôsobilo absolútne rovnako, ako vlastne to charakterizoval pán kolega Dostál.

    Bolo by seriózne skutočne priznať, keď lobujem v prospech niekoho a jednoznačne to stanovisko bolo také. Čiže ďakujem pekne, ja sa vzdám ďalšieho komentára.

  • Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec Marček? Nie je tomu tak. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ukončujem týmto rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa, či pani ministerka chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne, áno, chcem zaujať stanovisko. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, za veľmi korektnú diskusiu aj za pozmeňovacie návrhy. Rovnako sa chcem poďakovať všetkým kolegom, s ktorými som mala možnosť v priebehu prvého, druhého čítania vo výboroch, ako aj teraz komunikovať na tému tohto návrhu zákona, s ktorými boli pripravené a odkonzultované pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré odzneli aj tu v tomto pléne. Ja som veľmi vďačná za tú korektnú diskusiu a aj za návrh, ktorý sa črtá vo svojej výslednej podobe.

    Chcem sa vyjadriť k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. V prvom rade, samozrejme, súhlasím s tými návrhmi zo spoločnej správy, súhlasím s návrhom pani poslankyne Laššákovej, tak ako ho predniesla, ktorý je lepší, ako je bod 46 spoločnej správy, myslím, že táto výsledná podoba je naozaj lepším riešením.

    Áno, teším sa, že sme sa zhodli, a môžem súhlasiť aj s návrhom pána poslanca Pčolinského, pretože myslím si, že je to ďalší krok, ktorý je bližšie k férovým exekúciám.

    A vzhľadom na to, že pán poslanec Marček nepredložil pozmeňovací návrh, nevyjadrím sa hlbšie. Chcem len ubezpečiť pána poslanca Marčeka, že tie argumenty som počas legislatívneho procesu počula opakovane a s čistým svedomím si dovolím povedať, že som presvedčená o tom, že ten návrh protiústavný nie je, a som presvedčená o tom, že je na prospech lepšej vymáhateľnosti práva, ale zároveň aj na prospech toho, aby sme mali menej neférových exekúcií. A ja si myslím, že o to by nám v tejto chvíli spoločne malo ísť.

    Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne. A ak by sme stihli ešte jeden návrh zákona (povedané so smiechom), bolo by to skvelé.

    Ďakujem pekne.

  • Ja len veľmi stručne. O tomto návrhu zákona budeme hlasovať v utorok s tým, že je 57 pozmeňujúcich návrhov z gestorského výboru, bod 46 som vyňala na osobitné hlasovanie a pozmeňujúce návrhy som podala ja a pán poslanec Pčolinský.

    Ďakujem pekne. Prajem vám aj ja pekný víkend.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teda skúsime, pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 307, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 316.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, uveďte návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v mene vlády návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení s tým súvisiacich zákonov, ktorý je zákonom, ktorým sa má zabezpečiť riadna aplikácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.

    Čiže ide o vykonávací zákon k nariadeniu, ktoré je priamo platné aj na území Slovenskej republiky. Cieľom je zefektívniť vymáhanie pohľadávok.

    A ja si myslím, že to je cieľ, ktorý je hodný podpory, poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Kresákovi, nech sa páči.

    Ďakujem, takže uplynul čas, nevyjde to.

    Prerušujem rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v pondelok 28. novembra o 9.00 hod. Rokovanie začneme podľa schválenej zmeny programu bodmi...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, budeme pokračovať schválením zmeny programu bodmi ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a to bodom 26 - vládnym návrhom zákona o elektronických komunikáciách (tlač 251) a bodom 27 - vládnym návrhom zákona o doprave na dráhach (tlač 240).

    Prajem vám všetkým pekný víkend a vidíme sa v pondelok.

  • Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.