• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Richard Raši.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230. Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca takisto.

    Takže ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Miroslav Ivan, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa poslanec Marek Krajčí.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019, tlač 230.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyšlo to na mňa hneď, prvého hneď zrána a budem asi viac kritický, než, než vychvaľovať, aj keď by som veľmi rád radšej chválil, čo všetko ministerstvo dopravy v rozpočte naplánovalo. Ako som teda naznačil, idem sa venovať časti doprava. V našom klube sa venujem tejto oblasti a nechceme, aby sme sa navzájom opakovali a radšej hovorili k veci. Možno by stačilo.

    A inak chcem povedať tiež, že je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister dopravy, a na začiatok by som možno povedal, že je mi ľúto, že sa vôbec prakticky ani nezjavuje na našom výbore pre hospodárske záležitosti, vždy tam chodí štátny tajomník a niekedy mi to už pripadá tak, že je to on, kto riadi ministerstvo, bohužiaľ.

    Teraz k rozpočtu dopravy. Možno by stačilo len prečítať to, čo k tomu povedal Najvyšší kontrolný úrad, a to je aj naša najväčšia výhrada k rozpočtu v časti doprava, a to je kapitola výdavkov na opravy a údržbu ciest prvej triedy. Tu ministerstvo dopravy opakovane dáva nízku sumu 40 miliónov, ktorá jednoducho nepostačuje ani na udržiavanie stavu, v akom cesty prvej triedy máme, máme ich 3 300 km a naopak, pri takto poddimenzovanom financovaní budú devastované stále viac a viac.

    Ministerstvo dopravy v svojich materiáloch, z ktorých budem v dnešnej diskusii alebo v svojom prejave vychádzať, strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a tiež budem vychádzať z materiálu ministerstva financií - revízia výdavkov na dopravu. Záverečná správa sama definuje, že ak nebude do ciest prvej triedy investovaných minimálne 65 miliónov ročne, tak sa tento stav nezmení a bude to stále horšie. Máme, cesty prvej triedy máme v horšom stave ako v roku 2005.

    No začnem teraz sa skôr venovať od tej najdôležitejšej infraštruktúry, tepnám našej cestnej siete, diaľniciam a rýchlocestám a budem potom pokračovať ďalšou infraštruktúrou, železničnou, potom službami v doprave na tejto infraštruktúre a ďalších kapitolách. Aby som vám trošku možno ilustratívne naznačil, čo sa týka diaľnic, toto je, toto je plán našej diaľničnej siete, ktorý je, dohromady obsahuje 1 960 km, z toho v prevádzke máme, to som zobral druhú mapu (rečník ju ukazuje plénu), toto. Približne 36 percent.

    V rozpočte na financovanie siete diaľnic a rýchlociest máme na rok 2017 vyhranených, vyhradených 700 mil., 710 presne mil., ktoré už dnes podľa stavu rozpracovanosti projektov, som presvedčený, že nevieme na tie projekty, ktoré sú uvedené v zmluve o čerpaní európskych fondov, vyčerpať. V tejto zmluve sú projekty ako Hubová – Ivachnová, Turany – Hubová, Prešov západ, Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Všetko projekty, ktoré jednoznačne v žiadnom prípade v tomto roku nezačnú, a ministerstvo dopravy do dnešného dňa nevydalo žiaden dokument o tom, že by projekty výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa nejako menili.

    Včera na jednom stretnutí ohľadom križovatky Triblavina som sa dozvedel od pána Valenta, riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že ministerstvo dopravy práve malo včera, možno to bude aj dnes pokračovať, sedenie o tom, že teda ktoré úseky nakoniec tam pôjdu. A to je dobré, nech to, nech to rozhodnú, nech to ale je v súlade so strategickým dokumentom rozvoja dopravy, ale hlavne, čo mi na tom celom chýba, je transparentnosť. Ministerstvo dopravy je podľa mňa jedno z najutajenejších ministerstiev vo vzťahu k daňovým poplatníkom v tejto krajine. A nielen teda k daňovým poplatníkom, k motoristom zvlášť. Neexistujú žiadne informácie o tom, ktoré diaľničné úseky jednoducho v danom roku chce ministerstvo financovať, a myslím si, že napríklad aj v rozpočte v kapitole ministerstva dopravy, ak sa jedná o také veľké projekty, ako, ako sú obchvaty Prešov alebo diaľničné úseky, ktoré som tu menoval, v nákladových položkách sto, dvesto, tristo miliónov, patrilo by sa, aby boli uvedené v rozpočte, aby každý, kto tu dane platí, vedel, čo za ne dostane. To v kapitole dopravy uvedené nie je.

    Ešte jednu vec, ktorú by som chcel povedať, je, že v tej sieti diaľnic, ktorú sme si tak pekne naplánovali a ktorá má v cieľovej, v cieľovom stave mať takmer 2 000 km, tak túto sieť máme, prosím pekne, podľa stránky Národnej diaľničnej spoločnosti naplánovanú tak, že všetky úseky majú byť začaté do roku 2020. To pripomínam v súvislosti s tým, čo som povedal, že tu chýba absolútne otvorená hra, otvorený vzťah s tými daňovými poplatníkmi, ktorí by mali vedieť, aká je realita. Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy dáva cez takéto nepresné informácie, keď to poviem veľmi kulantne, sny, dáva ľuďom sny, akú diaľničnú sieť tu mať budeme.

    Vychádzajúc z údajov od naozaj odborných kruhov, máme, ak by sme chceli naozaj dobudovať sieť, ako som vám tu teraz ukázal, tak nemáme vykryté investície v sume 15 až 18 miliárd. A pod rúškom toho, že verejnosti predkladáme, že ho prevzalo ešte od ministerstva z predchádzajúcej vlády, že najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená. Pod týmto sloganom sa samozrejme dá rozumieť všeličo, ale najmä to, že nech je diaľnica akákoľvek drahá, je lepšia ako žiadna, a s tým jednoducho nemôžeme súhlasiť. Z toho vyplýva jedno a to fakt, že najväčšou prioritou, a to vyplýva aj z toho konania ministerstva, je, že nie je dôležité ako racionálne, ale oveľa dôležitejšie je, čo najrýchlejšie minúť eurofondy, ktoré nám Európska únia dáva, a to úplne jedno na čo. Hlavne, aby sme ich minuli. Bohužiaľ, ale vieme, aký je stav. Pred pár dňami sme sa dozvedeli z Najvyššieho kontrolného úradu, aké je čerpanie, máme rok 2016 a čerpanie je menej ako 2 percentá. Taký je stav a som presvedčený, že, bohužiaľ, budeme zase v roku 2020 naháňať zákazky, ktoré budú zase v rôznych zrýchlených konaniach, len aby sme fondy vyčerpali.

    Samozrejme, ešte sa vrátim k tomu, že sa dávajú tuná sny regiónom o tom, že budete mať diaľnicu, dotiahneme ju k vám, počkajte, a samozrejme za týmito argumentami hneď potom nasledujú argumenty nie, nebudeme, netreba do ciest prvej triedy investovať, počkajte si na tú diaľnicu. A to je ten problém, kedy mne to už pripadá ako tzv. demižónová politika, kedy, kedy chce ministerstvo snáď, aby jeden primátor, starosta obce chodil na nimi a prosil, sem, prosím, spravte diaľnicu, my sme prví, my sme tí najdôležitejší. Pretože takto mi to zatiaľ pripadá. Rovnako sledoval som alebo sledujem aj na stránke ministerstva dopravy prácu splnomocnenca pre rýchlostné cesty, ktorý tam, škoda, že tu nie je, kde dáva záznamy zo svojich stretnutí z regiónov, a všetky tie stretnutia sa nesú v jednej téme, kedy k nám privediete rýchlocestu. To je jednoducho dnes alfa-omega všetkých starostov, kam len príde, či to je Gemer, dole za Kriváňom, ďalej R2, či to je Nitra alebo Bánovce, Prievidza, R2, zase západná časť, alebo je to R3 Orava. Všade, kam príde splnomocnenec pre rýchlostné cesty, musí počúvať len ponosy kedy, kedy, kedy. Kedy to k nám bude dotiahnuté. No nebude. Ak pôjdeme týmto tempom výstavby, a to nehovorím z vlastnej hlavy, to sú údaje z materiálu z ministerstva dopravy, tak hlavnú TNT sieť sever - juh, východ - západ nebudeme mať v roku 2030 a tú sieť, ktorú som vám tu ukázal, nebudeme mať ani v roku 2050. A preto si myslím, že ministerstvo dopravy by malo ľuďom na Slovensku povedať, aká je realita a neťahať ich za nos. Hlavne to povedať tým, ktorí sa pýtajú, tým starostom v tých regiónoch a naozaj úprimne povedať, okej, poďme, ideme robiť cesty prvej triedy, na to máme. Obliekajme sa do kabáta, na aký máme. Netvárme sa, že máme na takúto sieť v tomto stave. A, no, stratil som myšlienku teraz.

    No, to je, čo sa týka diaľnic. K cestám prvej triedy som už niečo naznačil, zase budem vychádzať z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo dopravy v tom dokumente strategického rozvoja do roku 2030. Slovenská správa ciest, ktorá má na starosti cesty prvej triedy a nedisponuje žiadnymi technickými prostriedkami napríklad na údržbu, musí si objednávať všetko v regionálnych správach ciest, neviem, či to možno aj neviete, definovala, aký v podstate je skrytý dlh v údržbe ciest prvej triedy a mostov na nich. Viac ako polovica cestnej siete v kategórii prvej trieda je v stave nevyhovujúci alebo havarijný a viac ako, neviem, koľko mostov, ale mám tu presne kvantifikáciu v miliónoch, ktoré je potrebné na to, aby sme odstránili nedostatky, ktoré dostali naše mosty do stavu nevyhovujúci alebo havarijný. Spolu s cestami prvej triedy a mostami na nich máme skrytý dlh 628 miliónov. Takže chcel by som počuť naozaj od pána ministra, ako toto chce riešiť a či chce čakať opäť na situáciu, ktorá sa stala v Podbieli, kedy sa musela odkloniť doprava a kedy hrozili obrovské škody. Toľko k diaľničnej sieti a sieti ciest I. triedy.

    Železničná infraštruktúra. Zo železničnej infraštruktúry máme v stave zrekonštruovanom a pripravenom na prevádzku, ako potrebujeme na rýchlosť 160 km/h, len 19 % našej železničnej siete a naďalej ostáva nevyriešený problém medzi Žilinou a Košicami. Máme tam množstvo úsekov, kde vlaky musia znižovať výrazne rýchlosť. A to v stave, že zase hovoríme o tom, že ministerstvo investuje cez eurofondy do rekonštrukcií tratí obrovské sumy na to, aby sme trate pripravili na rýchlosti 160 km/hod, keď žiaden vlak Železničnej spoločnosti Slovensko takú rýchlosť, ani nedosahujeme, napríklad. Zase je to o tých prioritách, či ideme robiť, že mercedes, ale vôbec ho nepotrebujeme. Štát vynakladá na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry v kapitole teda ministerstva dopravy v rozpočte 250 mil. ročne. V revíznej správe ministerstva financií, ktorú som vám ukazoval, sú popísané veľmi korektne a konkrétne opatrenia, ktoré by Železnice Slovenskej republiky, ktoré spravujú železničnú infraštruktúru, mali robiť, aby to, aby tie náklady a požiadavky na investície neboli také vysoké v budúcnosti.

    Pre vašu predstavu sieť, železničná sieť na Slovensku má 3600 km a z analýzy, ktorú som vám v úvode ukázal, vyplýva, že na 234 km nepremáva vôbec osobná doprava, je tam len minimálna nákladná doprava a na 91 km je osobná doprava len v minimálnej miere, a teda nákladná doprava. V tejto správe je tiež odporúčanie, aby Železnice Slovenskej republiky sa začali zaoberať tým, že budú odstavovať nevyužité trate, znižovať tak náklady na prevádzku a v súvislosti s tým aj znižovať náklady na personalistiku. Železnice Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnávajú 14-tisíc zamestnancov a v porovnaní s inými európskymi krajinami máme výrazný nadbytok pracovných síl, čo sa týka v porovnaní s vlakokilometrami na železničnej sieti, ktorú máme u nás v prevádzke. Takže nebudem hovoriť len o tom, že kam a ako by mali smerovať financie, budem hovoriť aj teda to, kde by mohlo nastať usporenie. Napríklad keď hovorím o tej zamestnanosti, tak zamestnanosť v tej, v ŽSR je v prepočte na kilometer trate oproti Českej republike dvakrát vyššia. To len pre porovnanie. Zase vychádzam z analýzy, ktorú tu máme z Inštitútu finančnej politiky z ministerstva financií.

    Ďalej som si všimol jednu vec, v rozpočte dávame spoločnosti ŽSR 22,5 mil. ročne na kompenzáciu finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre a pozrel som si, na základe akého uznesenia to je. Bolo to z roku 2013, toto uznesenie a tento záväzok platí do konca roku 2016. Blíži sa koniec roka, tam by som možnože chcel vyjadrenie ministerstva financií, či to bude predlžované alebo nie, pretože ak áno, tak by som samozrejme chcel počuť aj dôvody, prečo by sme v tom mali pokračovať. Pretože dnes príjem Železníc Slovenskej republiky z prevádzky tejto siete narastá, predovšetkým zo zvýšenia alebo z nárastu osobnej prepravy a toto by mala byť aj priorita. A preto by som chcel vedieť, že či teda chce pokračovať v tej kompenzácii pre nákladných dopravcov alebo nie a v akej miere a aké sú presné dôvody.

    Prejdem teraz na ďalšiu časť, ktorá v rozpočte je ponímaná, a to sú, prejdem teda z infraštruktúry na dopravné služby na infraštruktúre, ktoré štát financuje. Základná dopravná služba alebo dopravné služby vo verejnom záujme si štát objednáva od ZSSK Slovensko a ešte teda od spoločnosti RegioJet, to sú dvaja partneri, pričom od spoločnosti ZSSK si objednáva objem služieb v sume 210 mil. ročne a od spoločnosti RegioJet 8 mil., to je Bratislava – Komárno, všetky ostatné služby vo verejnom záujme zabezpečuje štátny monopol ZSSK. Tu ma zarazilo to, že ministerstvo dopravy sa nechalo počuť, že zastavuje súťaž, tú jednu súťaž po dlhom čase, ktorú ešte minulý rok v novembri otvorilo a vyhlásilo, no, a len na zriadenie linky medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, kde nehovorím, že veľká suma, ale určite by došlo k nejakej úspore, napríklad aj na tejto sume, no, ale ak sa tá súťaž naozaj sa potvrdí, že to bude zrušené, tak ešte aj to málo, ktoré štát mohol ušetriť na týchto službách, mohlo byť niečo málo ušetrené. A vytýkam ministerstvu dopravy to, že nevyužíva zmluvu, ktorú má so spoločnosťou ZSSK a ktorá umožňuje medziročne znižovať objemy, ktoré tam štát má objednané, o 10 percent. A čo sa týka platnosti zmluvy, teda do konca roka 2020, tu má štát možnosť ísť dole o 35 % a nerobí tak. Z tabuliek, ktoré sme dostali, týkajúcich sa rozpočtu, je zrejmé, že ako keby ani neplánovala, pretože na ďalšie tri roky plánuje úplne rovnaké dotácie do tohto sektora.

    Čo by som ďalej? No máme tu vlaky zadarmo. Tam som si zase prečítal, dostal som odpoveď na interpeláciu od ministra dopravy, že nás to stálo 14,5 mil. ročne. Ale to je len výpadok na tržbách, nebol kvantifikovaný ďalší náklad, ktorý spočíval napríklad v tom, že sa museli objednať nové vagóny, ktoré vzhľadom k veľkému dopytu musela spoločnosť ZSSK objednať, plus ďalšie súvisiace prevádzkové náklady s tým navýšením prepravených osôb. Spúšťanie stratových IC vlakov, naozaj nerozumiem tomuto kroku. Keď som pozeral analýzy, ktoré vypracoval výskumný ústav dopravy pre ministerstvo dopravy, a zo žiadnej, zo žiadnej z analýz, ktorá tam bola, a v tých analýzach naozaj boli porovnané varianty, dva vlaky denne, päť vlakov denne, toľko vagónov od, neviem, od šesť do deväť vagónov, potom rôzne varianty obsadenosti, bohužiaľ, ani jeden z týchto variantov nebol ziskový. Ja nerozumiem takémuto kroku, kedy, kedy vedome ide ministerstvo do takýchto krokov.

    Ďalšiu časť dopravných služieb, ktorú si štát objednáva, ale v tomto prípade to už trošku nepriamo, ale trošku sa tomu chcem povenovať, je regionálna autobusová doprava. Áno, objednávajú si ju samosprávne kraje. Pozeral som si aj v analýze, ako sa mení obsadenosť týchto regionálnych liniek, ako sa mení výška dotácie do nich. Za posledných desať rokov obsadenosť klesla o 50 % a nárast dotácií do regionálnej dopravy je viac ako 70 percent. S týmto musí ministerstvo dopravy začať niečo robiť. A teraz nehovorím, že kvôli samosprávnym krajom, ale minimálne kvôli, kvôli sebe, ak chce začať konečne naozaj splniť sľub, ktorý má v programovom vyhlásení, že bude koordinovať všetky druhy dopravy a bude riešiť nadväznosť spojov, pretože ak nebudeme vedieť, a to sa čudujem, že už, už tu nemáme dávno návrh, vládny návrh o tom, koľko skutočností je, aby teda boli, aby ministerstvo malo údaje o tom, koľko osôb a kedy je prepravených v regionálnych autobusoch, pretože dnes to nevieme. Keď nevieme toto, nevieme potom, aká je potreba prepravy na štátnych vlakoch, ktoré sú nadväzujúce na takúto regionálnu autobusovú dopravu. A keď nevieme toto, tak potom nemôžme plánovať ani, ani, ani služby, dopravné služby na železnici vo verejnom záujme. A tak sa nám ťahá ten problém, že jednoducho sme vo vzduchoprázdne, nemôžme nič plánovať a z toho nemôžu potom zísť žiadne dobré myšlienky a riešenia. Samozrejme my v klube Sas už pripravujeme taký návrh a budem rád, samozrejme, ak by nás ministerstvo predbehlo lepším, ale my ho predložíme na hneď prvej schôdzi budúceho roka, aby samosprávne kraje dostávali detailné údaje o tom, aké sú prepravené osoby, aké sú presne tržby. Áno, vieme, majú ich na mesačnej báze, vyžiadal som si už nejaké údaje zo všetkých samosprávnych krajov, ale nemajú ich tak presne, ako by ich mali mať, aby z toho mohla ďalej sa plánovať ďalšia nadväzujúca doprava.

    Prejdem ďalej, už len sa chcem venovať cestovnému ruchu. Tu som v rozpočte našiel jednu položku. Vieme o tom, že štát podporuje rozvoj oblastných organizácií cestovného ruchu cez zákon o podpore cestovného ruchu. V rozpočte pre rok 2016 tam bola suma niečo vyše 8 mil., čerpanie za rok 2016, ale aj roky predtým, bolo približne na úrovni 4 mil. eur. Čo sa stalo? Namiesto toho, aby ministerstvo začalo pracovať na tom, aby zlepšilo možnosť čerpania takýchto prostriedkov, na rok 2017 naplánovalo už len 4,5 mil. eur v tejto kapitole. Čiže namiesto toho, a to je v príkrom rozpore v podstate s tým, čo deklaruje v programovom vyhlásení vlády, že bude podporovať cestovný ruch, tak znižuje rámec možných dotácií pre oblastné organizácie cestovného ruchu. Takže tu neviem, škoda, opýtal by som sa priamo pána ministra, aby mi to vysvetlil, ministra dopravy, prečo je tomu tak a ako potom si chce predstaviť ďalší rozvoj cestovného ruchu? Či zase len nejakými dotáciami vybratými, alebo naozaj neviem.

    Takže čo na záver? Vláda Slovenskej republiky a konkrétne ministerstvo dopravy naďalej pokračuje v nesystémovosti a správe, údržbe cestnej siete. Naďalej budeme mať cesty prvej triedy a mosty na nich v katastrofálnom stave a diaľnice do Košíc sa nedočkáme ani do roku 2025. A základnú sieť TNT, ktorú od nás očakáva Európska únia, nebudeme mať ani do roku 2030. Ministerstvo dopravy ide vedome do stratových IC vlakov, vlakmi zadarmo naďalej deformuje podnikateľské prostredie a zrušením aj tej jednej linky, ktorú chcelo ministerstvo liberalizovať, naďalej podporuje štátny monopol spoločnosti ZSSK. Jedna vec je, samozrejme, podpora toho monopolu, druhá vec je, a to vedia najlepšie cestujúci, aké služby prináša štátna spoločnosť a aké služby im prináša v preprave súkromný prepravca na rovnakých tratiach. Podporu cestovného ruchu len deklaruje, v skutočnosti však znižuje podporu oblastným organizáciám cestovného ruchu.

    A na záver len možno výzva na pána ministra dopravy. Začnite, začnite, pán minister, chovať sa transparentne, začnite hovoriť ľuďom Slovenska pravdu, v akom stave máme cesty, v akom stave máme cestnú infraštruktúru a, prosím, nekŕmte, nekŕmte všetkých ľudí sľubmi. Začnime hovoriť pravdu, pretože len priznaním reálnej skutočnosti, v akom stave naše cesty, železnice máme, môže byť bodom, kedy konečne začneme tu niečo aj riešiť.

    Ďakujem za slovo, to je všetko.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ivan, odvolávali ste sa vo svojom vystúpení aj na analytický tím Hodnota za peniaze pána ministra financií. Chcem podotknúť, že dostali sme list Iniciatívy slovenských učiteľov, kde sa píše, že rodičia musia dotovať opravy tried, nábytku, školských lavíc, nákupy učebníc, pracovných zošitov, atď., a žiadajú, obracajú sa na poslancov, na vládu, aby pomohli.

    Na druhej strane chcem pánovi ministrovi povedať, že ide v priemere 1,9 mld. eur na dopravu, a keby tá Hodnota za peniaze, tá kvalitná analýza akože bola naozaj dodržaná, tak by sme mohli ušetriť len na prevádzke v doprave 468 mil. eur. A to sú pekné peniaze, ktoré by, nemusíme akože nič naviac dávať, to by sa ušetrilo.

    Takže ja by som chcel možno aj touto cestou vyzvať pána ministra financií, aby sa stretol s pánom ministrom dopravy a aby sa ho opýtal, že či už teda ten akčný plán na získanie týchto krásnych prostriedkov je a či naozaj tá hodnota sa dostaví, lebo je najjednoduchšie vyhodiť možno peniaze, kapacitu, hodiny, kvalitných odborníkov na nejakú analýzu, z ktorej potom nie je nič. Takže chcel by som možno sa opýtať, ale aj odporúčať, že aby sme takýmto spôsobom, bez toho, že by sme čokoľvek navyšovali, túto hodnotu za peniaze, získali, lebo 468 mil. eur, to ani si neviem predstaviť, čo by robilo školstvo, keby takéto peniaze dostalo. Áno, hovoríme o doprave, ale chcem odporúčať túto stratégiu šetrenia a dôsledného šetrenia tam, kde je to odporúčané a rozumné.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Marosz. Aha, pardon, pani poslankyňa Jurinová, pardon.

  • Ďakujem pekne. Priznám sa, že téma dopravy nie je mojou prioritou, do toho času, kým nepočujem, neviem, keď sa povie R3 alebo spomenul most v Podbieli. Áno, je to regionálny problém a súvisí naozaj s tým, že ministerstvo nemá dostatok peňazí na opravu alebo na opravy infraštruktúry. Ja som bola veľmi sklamaná, keď minister práve už tuná spomínaný projekt Hodnotu za peniaze nezobral dostatočne vážne, odmietol prehodnocovať projekty, ktoré už boli rozbehnuté, a tá dôveryhodnosť práve takýmito jeho konaniami u mňa vôbec nestúpa, práveže klesá. Tiež ma zarazilo, že tak v tichosti prešla agenda regionálneho rozvoja na Úrad vlády, čo ako môže, keby som vedela, že pán minister sa bude o to hlbšie, lepšie, zodpovednejšie venovať doprave, tak som úplne spokojná, len tá tichosť, s akou prechádza táto agenda na Úrad vlády, takisto vo mne vôbec nevzbudzuje žiadne nadšenie.

    No a na záver iba, že som presvedčená o tom, že len dobrými rozhodnutiami, ktoré zatiaľ som nevidela u pána ministra, je možné opravovať cesty, budovať novú infraštruktúru. Jednoducho pán minister nedostatočne hľadá zdroje, ktoré by boli využité práve aj na budovanie R3. Ako bolo mi až zle, keď som si prečítala, koľko bude stáť úsek kilometra cesty na Kysuciach. Predčí to naozaj všetko, všetku normálnosť, ktorá sa dá v tomto nejako uplatniť. Ja budem držať pánovi Janckulíkovi palce, aby sa mu podarilo vylobovať, v úvodzovkách, čo najviac na to, aby sa dostavali plán...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Ďakujem, Miro, za vystúpenie. Ja som ťa počúval, aj keď som bol mimo rokovacej miestnosti, a musím ti dať za pravdu pri tvojom vystúpení ohľadom rýchlostných ciest. Keď chodím po regiónoch na Slovensku, tak zisťujem, žiaľ, žalostnú situáciu v týchto regiónoch. Ľudia už prestávajú veriť sľubom, ktoré sa stále dávajú, a, žiaľ, termíny výstavby sa nedodržujú. Mám jednu veľkú výhodu, že keď som nový poslanec a keď prídem do regiónov, tak to končí len vyhrážkami. Keby som túto prácu robil dlhšie, tak sa budem asi báť chodiť po týchto regiónoch, lebo ľudia už, žiaľ, neveria, ale dúfam, že sa to zmení. Chcem tento proces stransparentniť ohľadom rýchlostných ciest a byť nápomocný občanom v regiónoch. Ale, žiaľ, s jeden a pol človekom, čom mám pridelené, sa to ťažko bude robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Kolega Ivan, chcel by som zareagovať na tvoj príspevok, spomínal si aj podporu cestovného ruchu, kde sa celková suma radikálne znížila oproti minulému roku. Možno, že je to aj tým, ja som teraz v posledných dňoch zachytil, že minister dopravy zrušil SACR, organizáciu, ktorá vlastne mala na starosti podporu cestovného ruchu, a vlastne ju nejak začlenil priamo do ministerstva. Takže možno, že tam tá úspora bude, ale nemyslím si, že je to správny krok, pretože cestovný ruch by sme mali podporovať ďaleko masívnejšie. Ministerstvo financií predložením tohto rozpočtu sa nejak tvári, že rozpočet je super nastavený, že deficit klesá. Máme 1,29 % HDP. Ale keď sa na to pozrieme v absolútnych číslach, tak vlastne zistíme, že aj v roku 2017 vláda chce minúť o 2,017 mld. viac, ako prijme. To znamená, že oproti roku 2016 je to viac o 40, prakticky o 47 mil. eur, čo je veľká suma, a táto vláda vlastne týmto ukazuje, že vôbec nemá tendenciu šetriť, skôr míňať a vlastne nekonsoliduje verejné financie, ale neustále Slovensko zadlžuje, čo nie je dobrý krok. Hlavne pri tom, že máme teraz veľký rast a mohli by sme už tento rok, teda ten budúci rok 2017 mať rozpočet taký, aby sme už viac Slovensko zadlžovať nemuseli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Ivan, uvedomila som si aj pri vašom príspevku, ako sme si všetci osvojili ten slogan "vlaky zadarmo". Opakujeme to všetci a pritom to nie je celkom pravda. Pretože vieme dobre, že študenti a aj dôchodci, ktorí prichádzajú na železnici ku pokladni, tak dostávajú často odpovede, že nemôžu už cestovať. A ak sa musia študenti dopraviť do školy, čo sa musia dopraviť do školy, tak si musia kupovať lístky. Takže jednak je to veľmi proti podnikateľskému prostrediu, tento nástroj, ktorý bol prijatý zjavne populisticky, ale jednak je aj veľmi, veľmi nespravodlivý. Pretože ak si vláda určí, že treba podporovať štúdium detí, že treba podporovať takto rodinu, tak by, ak by ich chcela robiť spravodlivo, tak by nastavila tento nástroj tak, aby každý študent, každý študent, to je jedno, odkiaľ je, akým prostriedkom chodí do školy, tak by dostali na túto cestu, na toto štúdium podporu všetci rovnakú. Takže neosvojujme si celkom také tieto ich slogany, ktoré nie sú ani pravdivé, ani spravodlivé. A ešte k tomu vlastne sľub dojazdových autobusov ku vlakom, ani toto nebolo splnené. Takže nehovorme to isté, čo hovoria, keď si chcú, keď chcú odkázať niečo voličom, naša vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som nebol v parlamente v 90. rokoch, ale pamätám si z médií, že tie diskusie vtedy vyzerali tak, že minister financií povedal, že peniaze sú obmedzené a poslanci žiadali viac a viac do každého sektora. Dokonca si pamätám, že jeden z ministrov vlády povedal, že keď nedostane dosť peňazí, tak sa postaví na čelo demonštrantov a príde pred Úrad vlády demonštrovať. Odvtedy sa tá diskusia posunula teda poriadne a, Miro Ivan, pán poslanec, myslím, že si ju posunul aj ty. Hovoril si za dopravu. Uviedol si projekty, ktoré, do ktorých investície sú efektívnejšie než iné investície, a dokonca si hovoril o tom, kde v sektore sa dá šetriť. Klobúk dole, oceňujem, želám ti, aby si si takého zvyky udržiaval a ďalej rozvíjal.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Ivan, nech sa páči.

  • Čakal som, že ešte pán minister financií, aby som mohol zareagovať. Takže už nebudem môcť na vás asi zareagovať (reakcia predkladateľa). Áno? Dobre.

    Ďakujem všetkým, čo reagovali vo faktickej poznámke. Možno konkrétne by som ešte chcel, pani kolegyňa poslankyňa Jurinová, áno ďakujem, že ste pripomenuli tie štyri projekty, ktoré boli vyňaté z hodnotenia podľa kritérií Hodnoty za peniaze. Aj to je dôkaz alebo vizitka, ako ministerstvo dopravy rešpektuje ten princíp Hodnoty za peniaze. To je veľmi, veľmi smutné.

    Igor, pán poslanec Janckulík, neviem, áno, držím palce. Áno, je to, je to pekná idea. Ja som sa samozrejme, ty o tom vieš, vyjadril aj do médií, že toto, túto pozíciu, ja som to vtedy nazval, že to je trafika. Áno a za tým, priznám sa, ďalej stojím. Ja len to môžem teraz doplniť, skutočne sa staneš fackovacím panákom v tých regiónoch, pretože kamkoľvek prídeš, všade, všade, ľudia sú tak naučení, každý chce rýchlo cestu, každý obchvat, ale nevyhovieš všetkým. Takto toto bude, toto je veľmi, veľmi ťažká pozícia. Držím palce k tomu, aby sa niečo naozaj v tej transparentnosti podarilo, aby si raz mohol občan Slovenska pozrieť na stránke ministerstva dopravy, aha, toto a v takomto poradí sa ide robiť. Toto by som si naozaj prial. To, bohužiaľ. momentálne nie je.

    Pani kolegyňa Verešová, len doplním. Súhlasím s vami, vlaky zadarmo nie sú, platíme ich. Ja som aj povedal koľko ročne. A navyše chcel len doplniť, že nielen to, že to narúša podnikateľské prostredie, ale aj berie regionálnym dopravcom z autobusov ich cestujúcich, a o to viac VÚC-ky musia toto ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadal pán minister financií, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ja sa pripojím k pochvale od pána poslanca Jurzycu pre vás, pán poslanec Ivan. A aj dôvod môjho vystúpenia je preto, že chcem zareagovať na veľmi konkrétne podnety z vašej strany a chcem zamerať v podstate vašu kritiku, tá kritika bola namierená na reálnosť budovania dopravnej infraštruktúry, ale aj údržbu existujúcej infraštruktúry v rámci kompetencie rezortu dopravy. A tu chcem povedať, že myslím si, že ak naozaj chceme seriózne rokovať, a my chceme seriózne rokovať aj s vami ako s opozičnými poslancami, o možnosti zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý si vyžaduje ústavnú podporu, tak by bolo veľmi dobré, aby ste boli v tom tíme, ktorý o tomto bude rokovať. Pretože s plnou vážnosťou podotýkam, že chápete, a vy tu na to vlastne aj poukazujete a ja potvrdzujem, že dnes pri fiškálnych cieľoch, ktoré sú nastavené a ktoré chceme naozaj dosiahnuť, bez zmeny postoja k našim národným regulátorom nebude možné bezproblémovo pokračovať v tom tempe výstavby infraštruktúry tak, ako je dizajnovaná a tak, ako vy hovoríte, ju sľubujeme tak, jak tu sa vlády menia. A prečo? Pretože obálky európskych zdrojov bude vyčerpané behom dvoch, troch rokov. O tom, akým spôsobom, či bohumilým alebo nie, o tom môže byť zase diskusia a do nich sa ja neopovážim montovať. Teraz ide o to, či má prednosť tá alebo oná trase. A trošku sa vieme pozrieť na veci, tak ako to spomenul pán poslanec Marosz, cez dokument Hodnota za peniaze, ktorý si dovolím pripomenúť, je z ministerstva financií, áno, takže aby sme si v týchto situáciách nemysleli, že spadol niekde z neba. Je to, áno, je to názor našich ľudí, ale do veľkej miery aj po diskusii s ľuďmi z rezortu dopravy. Pretože som vám v úvodnej reči hovoril, že tento projekt začína pilotnými v podstate revíziami v troch oblastiach – informatizácia, doprava a zdravotníctvo. Zdravotníctvo s veľmi reálnymi výstupmi a s tými v ďalších dvoch s menej reálnymi výstupmi.

    Ja som proste priznal a pokračujem v tom, že musíme pokračovať. Ale tie ciele a problémy, to znamená, tam, kde nás päta tlačí, to si myslím, že bolo pomenované, a vy máte legitímne právo to nahlas povedať.

    Ale ešte raz, buď sa dôjde k realokácii rozdelenia operačných programov z tohto programovacieho obdobia, to znamená, že v nejakom období, ktoré ináč je aj naplánované na toto obdobie, myslím, že po dvoch, troch rokov by mohlo dôjsť k realokáciám, takému veľkému upratovaniu, kam peniaze nie je potrebné ďalej dávať a kde ich nevieme v podstate ani efektívne minúť a kam by mali ísť. Len na to, aby mohla doprava na svoje projekty dostať viac, na to potrebujeme aj súhlas Európskej komisie a jednotlivých DG, alebo generálny riaditeľ, proste tých riaditeľstiev. A to nebude jednoduché obhájiť. A potom je možnosť samozrejme použiť viac prostriedkov z hľadiska štátneho rozpočtu. Ponúka sa samozrejme tá možnosť, hlavne v obdobiach, keď máme historicky najnižšie náklady na financovanie tohto druhu. Z tohto vyplýva v podstate celá úvaha o momentálnej revízii zákona o dlhovej brzde. A všetko ostatné, to znamená, na aké typy projektov, či sa to oplatí, či sa to neoplatí, či sa napríklad stiahnuť a viac investovať do údržby existujúcej siete, hej, a povedať, že nemáme na to, aby sme vlastne dobudovali v tejto, v tejto šírke, veľkosti a v týchto plánoch, ale máme na to, aby sme každý rok dali dvakrát, trikrát viac na údržbu, čo bude samozrejme znamenať aj z hľadiska opäť Hodnoty za peniaze správny racionálny prístup, tak toto sú proste témy, o ktorých sa chceme rozprávať.

    A toto sú témy, o ktorých sa musíme rozprávať, ak by sme sa chceli dohodnúť napríklad na investičnej výnimke, ak to chcete proste takto nazvať. Ja viem, že je to kontroverzné, viem, že už aj medzi nami tu budú rôzne názory, medzi vami sú rôzne názory na túto tému. Ale vy ste prvýkrát z tejto debaty, ktorá má často taký politický rámec, akože budúcnosť a deti, deti ďalších detí, to je politika, racionálne je, že naše, naše, a to aj pri tej kritike, kde si pán Jurzyca vybral taký ten horší dlhopis päťročný, mohol si vybrať aj lepší z hľadiska toho, aké sú naše rizikové prirážky. Ale summa summarum my sme schopní sa financovať pri 10- aj 15-ročných úveroch pod jedno percento. Nula celá niečo, hej? Čo je, chápete, z hľadiska ako reálneho pochopenia unikátne. Môžme zase hovoriť o tom, či je to, pôvodom je dedičný hriech kvantitatívneho uvoľňovania, či je to správne. Ale je to realita, ktorú teda buď môžme ofrflať a prejde to okolo nás ako vlak, alebo ho môžme využiť, rozumne využiť. No ale ak neveríme v rozumnosť, v schopnosť rozumne sa rozhodnúť, tak to potom ani netreba skúšať.

    Čiže opakujem, vy ste prvýkrát pomenovali skutočný dôvod sa zamyslieť nad tým a povedať de facto aj pravdu, povedať pravdu. Áno, za týchto okolností sme schopní pokračovať v plnom profile v týchto oblastiach, lebo to potrebujeme. Alebo povedať nie, nie, budeme sledovať odporúčania tých a tých inštitúcií, aj ony majú právo na svoj názor, nechcem ich nejakým spôsobom znevažovať, budeme tlačiť percento dlhu dole, ale sústredíme sa viacej na údržbu existujúcej siete. To sú proste reálne možnosti a plne súhlasím, že na to potrebujem do tej debaty aj rezort dopravy. Pretože v rezorte dopravy nič nie je za 100-tisíc alebo za pár miliónov. Tam každý projekt stojí desiatky miliónov. To sú proste rádovo veci, kde v ponímaní, pán Marosz, to bolo trošku populistické z pohľadu toho učiteľského stavu, lebo to tak nie je, lebo potrebujeme v doprave zrejme ďalšie prostriedky, aspoň som to takto počul aj z úst vášho kolegu, ale projekt Hodnota za peniaze ide aj do rezortu školstva, takže hovoríme o vnútorných možných úsporách a o realokovaní prostriedkov na to, čo potrebujeme.

    Takže áno, blížime sa k takému, neodvratne sa blížime k bodu, keď po prvýkrát po dvanástich rokoch nebudeme mať stovky miliónov eur k dispozícii každý rok na výstavbu diaľničnej siete alebo rekonštrukcie železničnej siete z európskych peňazí a budeme ich musieť nejakým spôsobom nahradiť, alebo nie. Tá možnosť tu vždycky je.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem. Dve faktické. Jedna sa týka toho, že ja som hovoril o desaťročných dlhopisoch, naozaj, a uznal som tam, že pod jedno percento, 0,42, to bolo číslo, bolo to číslo, ktoré som porovnal s ostatnými. Ale tá hlavná časť faktickej ide k tej dlhovej brzde. Áno, blížime sa k momentu, kedy nebudú peniaze na diaľnice, ale blížime sa k momentu, kedy európske peniaze nebudú ani na školstvo, ani na ďalšie sektory. A teda ak by taká diskusia bola, tak určite by sme vnímali ako riziko toto, že keď sa otvorí, otvoria sa dvere k diaľniciam, tak, tak budú žiadať otvorenie dverí všetci. Pretože nielen do cesty treba investovať, aj do vzdelania, do zdravia a podobne. To je jedno riziko.

    Druhé veľké riziko vidím v tom, že dnes sa nám nedarí efektívne napríklad stavať diaľnice. Vieme, že sú mnohé predražené. Čiže do tohto systému dávať ďalšie peniaze na dlh sa nám zdá ako riskantné. Tým nechcem povedať, že taká debata, debata nad dlhovou brzdou, ktorá má ešte iné problémy, technické, ktoré naozaj má význam minimálne prediskutovať, že nemôže byť, ale hovorím, že nejaké riziká vidíme.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som možno reagoval na dve témy tiež, najprv relokácie eurofondov. Áno, som za. Určite je v tomto obrovské množstvo rezerv. A napríklad len, ja som to opomenul spomenúť v tom mojom príspevku, kde som to ale, mal som to napísané a pripravené, že vlastne eurofondy míňame dnes aj na nákup vagónov pre Železničnú spoločnosť Slovensko, kedy používame europeniaze na nákup vagónov pre nejaký subjekt, ale máme tu aj iný, súkromný subjekt, ktorý je tým pádom v nevýhode. Čiže prestaňme používať eurofondy tam, kde narúšajú podnikateľské prostredie, a poďme s nimi len tam, kam súkromný investor nejde, teda infraštruktúra. A takýchto miest v tých eurofondoch a zmluve o čerpaní eurofondov je veľa. Čiže tu by som určite išiel ako prvé.

    A potom, ak by sme mali ísť debatovať o tom, o tej dlhovej brzde a tak ďalej, tu samozrejme máme lepšieho odborníka Eugena Jurzycu, ale čo chcem povedať, je, že skôr, než tá debata nastane, by sme mali vidieť zo strany ministerstva dopravy, že rešpektuje vás, ministerstvo financií, v Hodnote za peniaze, pretože tie projekty, ktoré dnes sú vyňaté, ministerstvo dopravy odmietlo podriadiť sa posúdeniu týchto posledných už zaalokovaných prostriedkov, no tak potom ako chceme podporovať alebo žiadať o podporu uvoľnenia dlhovej brzdy, keď vlastné ministerstvo v jednej vláde nerešpektuje to druhé? Takže toľko.

  • Ďakujem. Myslím, že toto bol práve ten moment, kedy by sme sa mali začať nejakým spôsobom baviť aj o tej dlhovej brzde. Je to možno náš názor. Je nám úplne jasné, že opozícia si bude, určitým spôsobom sa snažiť kontrolovať to, že kam by tie peniaze mali ísť. To je už tá debata, o ktorej sme sa bavili aj s pánom Jurzycom. A skutočne možno treba sa pobaviť konkrétnejšie. Sú tu, bavíme sa o nejakých požiadavkách v regiónoch, kde teda každý chce, aby tú cestu mal, verzus nejakú realitu, verzus financie, ktoré sú k dispozícii. Myslím si, že tu skutočne sa nebavíme o tom, že chceme prejesť tie peniaze. Ide o to, aby sa rozumne investovali. A to je aj nejaký prísľub ďalšieho hospodárskeho rastu, prípadne zamestnanosti na Slovensku. A ja sa teda, by som povedal, že tá hodená rukavica bola zo strany pána ministra, teraz je možno na rade opozícia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajčí.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som povedal k návrhu rozpočtu a rád by som sa venoval kapitole zdravotníctva.

    Naše zdravotníctvo je vo vážnom stave. Musím to tak povedať, že manažérska neschopnosť spoločne s korupčnými a klientelistickými praktikami v jednom z najkomplexnejších rezortov si vyžiadali v súčasnosti už hrozivú daň a veľmi nelichotivé výsledky. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Napríklad len v porovnaní s Českom, Maďarskom, Poľskom je táto úmrtnosť až o 18 % vyššia, čo je niečo cez 2 200 úmrtí našich občanov v porovnaní s týmito krajinami, na odvrátiteľné úmrtia.

    V porovnaní s našimi susedmi, teraz nehovorím o vyspelých krajinách Európskej únie, žijeme kratšie, skôr sa cítime chorí, hoci dávame do zdravotníctva viac peňazí. Dlh štátnych nemocníc sa neustále zvyšuje. Tento rok prekročil 600 mil. eur. Boli tu rôzne vízie, že to zadlžovanie sa postupne bude zmenšovať, že sa zastaví. Žiaľ, opak je pravdou a pokiaľ sa niečo vážne v tomto neudeje v budúcom roku, tak nemocnice by mohli atakovať svojím dlhom hranicu 750 mil. eur.

    Posledná kontrola NKÚ konštatovala, že rozpočty v nemocniciach sú formálne, nedodržujú sa. Nemocnice porušujú zákony, nákupy zdravotníckej techniky sú netransparentné. Veľmi zle je na tom aj stav zdravotníckej techniky v našich štátnych nemocniciach; 68 % zdravotníckej techniky v týchto nemocniciach je odpísaná, z toho takmer štvrtina bola obstaraná pred rokom 1999. Predstavme si, že by sme každodenne používali auto, ktoré má dvadsať rokov. Žiaľ, treba povedať, že pokiaľ sa ocitneme v nejakej vážnej situácii, v zdravotnej situácii, v našich nemocniciach môžeme byť liečení alebo diagnostikovaní zdravotníckou technikou, ktorá má viac ako dvadsať rokov.

    Je ale nekonečný a finančne náročný príbeh zavádzania systémov eHealth a DRG v našich podmienkach sa stále nedarí ukončiť, aj keď tešíme sa, že sa zdá, že by sa to mohlo podariť súčasnému ministrovi. Ale nebude to mať určite ľahké, pretože kontrolou NKÚ boli zistené riziká, ktoré môžu oddialiť už aj tak značne posúvaný termín na realizáciu plnej funkčnosti týchto systémov, ktoré by bezpochyby priniesli väčší poriadok a systém a efektivitu do zdravotníctva.

    No, a ako keby toho ešte nebolo málo, štátna zdravotná poisťovňa tento rok vykáže rekordnú stratu. Môžeme polemizovať, či to bude tých avizovaných 283 mil. eur a či teda jej vlastné imanie dosiahne hodnotu mínus 162 mil. eur, ale sú tak vysoké čísla, že ten stav je naozaj veľmi alarmujúci.

    Teraz v tejto súvislosti, keď sa dostávam k rozpočtu, tak najprv, ako bol rozpočet predstavený verejnosti. Tak samozrejme nikomu neuniklo, že je tam plánovaných o 120 mil. eur z rozpočtu do kapitoly zdravotníctva menej, ako bolo v tomto roku, avšak treba hneď povedať, že do systému nepôjde menej peňazí. Tento deficit vykompenzujú ekonomicky aktívni obyvatelia, a teda ten projekt Hodnoty za peniaze hovorí, že by v zdravotníctve mohlo byť o 69 mil. eur viac ako v minulom roku. Tam je, samozrejme, zohľadnený fakt, že zdroje v zdravotníctve sa majú vyvíjať v súlade s rastom cenovej hladiny a zo zdrojov by mali byť financované dodatočné investície, nakoľko sa zvyšuje prestarnutie nášho obyvateľstva, a teda do zdravotníctva musí ísť každoročne viac financií, len aby sme udržali aktuálny stav poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Čo bola ďalšia veľmi pozitívna správa a som sa tešil z tohto návrhu rozpočtu, bolo teda a bolo to v projekte Hodnota za peniaze uvedené, že v budúcom roku by rezort reálne mohol ušetriť 174 mil. eur. Samozrejme, tie úspory v rezorte sú určite možné ďaleko viac alebo vo väčšej sume zrealizovať, avšak ja si myslím, že na budúci rok týchto 174 mil. eur znie veľmi realisticky aj vzhľadom na to, že mnohé procesy, pomocou ktorých potom neskôr budeme môcť ešte zvyšovať tú efektivitu v systéme a priniesť ďalšie úspory, ešte, žiaľ, nie sú naštartované. Hovorím napríklad aj o eHealth a DRG.

    Z toho, z týchto 174 mil. eur sa má ušetriť 140 mil. eur na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. Je tam rozpracovaných niekoľko projektov, cez ktoré sa to bude realizovať, a 31 mil. eur majú ušetriť nemocnice efektívnou prevádzkou a hospodárnym obstarávaním. Toto samo osebe by bola podľa mňa dobrá správa a povzbudivé čísla pre zdravotníctvo do budúceho roku. A priznám sa, že ani by som to nejakým spôsobom si nedovolil kritizovať v tomto stave, o ktorom som hovoril, že naše zdravotníctvo sa nachádza.

    Čo sa, žiaľ, stalo po tom, ako vlastne bol predstavený rozpočet verejnosti, že potom unikla na verejnosť informácia o dianí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a je to v podstate, keď to môžem tak nazvať, kľúčový hráč pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti v našej krajine, je naozaj veľmi vážna. Ja som si dovolil pripraviť takýto graf (rečník ho ukazuje plénu). Tu je vidieť tá účtovná strata, plánovaná na konci roku 2016 by teda mohla byť okolo 283 mil. eur. Je to strata najmä kvôli tomu, že sa nesprávne účtovali technické rezervy. Hovorilo sa tam, že by tam mohol byť aj problém s nejakou solventnosťou. Verím, že ten problém nebude. Ten, samozrejme, dopustiť nemôžeme. Nemôže to dopustiť ministerstvo, štát a nikto z nás si to nepraje.

    Avšak to, čo pri revízii výdavkov poisťovne sa zistilo, je to, a potvrdil nám to aj sám pán minister, že v podstate až 193 mil. eur boli v podstate výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré neboli pokryté príjmami. Teda toto je suma, o ktorú sa zadlžila Všeobecná zdravotná poisťovňa, mala nadzmluvnené, a toto je suma, ktorú bude treba v budúcom roku, v roku 2017 vyriešiť, teda priniesť nejaké ozdravné opatrenia, ktoré tieto výdavky skrešú. Pán minister hovoril, že to neboli ukradnuté peniaze, že tieto výdavky išli reálne do objednanej zdravotnej starostlivosti. No o to tá situácia je možno vážnejšia, že pokiaľ tam nie sú určité úspory v zmysle úspory financií z projektov ako teta Anka – masér Kostka, pokiaľ sú tam naozaj len zazmluvnené reálne výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tak dokázať skonsolidovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v budúcom roku, čo je plán jej riaditeľa, a teda nájsť 193 mil. eur, kde sa budú dať vyškrtať výdavky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bude podľa mňa extrémne náročné.

    A teraz vlastne sa dochádza, dostávam k tomu, čo najprv vyzeralo veľmi pozitívne, 143 mil. eur sa malo ušetriť na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. To je vlastne tu v tom grafe ukázané, ako teda určite to budú opatrenia, ktoré sa budú využívať na to, aby sa konsolidovala Všeobecná zdravotná poisťovňa. A pokiaľ sme sa pýtali pána ministra, zatiaľ neprenikli k nám informácie nejaké nové skutočnosti tohto ozdravného plánu, tak, žiaľ, to budú tie isté opatrenia, ktoré sa plánovali v úsporách. Celý rozdiel je, že tieto úspory mali byť investované do zlepšenia zdravotnej starostlivosti budúci rok, lenže takto tieto úspory budú musieť byť použité na konsolidáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako súčasť jej ozdravného plánu.

    Z tohto pohľadu treba povedať, že ešte aj keby sa to podarilo, stále tu bude 50 mil. eur, ktoré bude musieť poisťovňa niekde nájsť alebo použije peniaze z tých 69 mil. eur, ktoré sú navýšené v príjmoch do rezortu budúci rok. Ale tým pádom už potom sa naozaj bavíme o tom, že v podstatne nezostane ani jediné euro na opatrenia, ktoré by ten pacient v budúcom roku mohol pocítiť ako vo forme zlepšenej zdravotnej starostlivosti.

    Tešíme sa zvýšenej efektivite, musíme stále veriť, že táto zvýšená efektivita nejakým spôsobom nezasiahne tú zdravotnú starostlivosť, ktorú občania dostávajú teraz tento rok, čo, samozrejme, o tom sa dá polemizovať, či sa to dá dosiahnuť, ale chceme tomu veriť. Ale stále, keď sa na to pozrieme cez tieto čísla, tak nebude, skrátka žiadne financie nebudú na nejak kapitalizačné náklady, na kapitalizačné investície, a teda keby som tak ľudovo mal povedať, tak keď si ten náš pacient v roku 2016 nosil toaletný papier do nemocníc, tak bude si ho nosiť aj v roku 2017.

    Na obzore je ešte jeden ďalší problém a to je problém s platmi zamestnancov nemocníc. Od 1. 1. 2017 majú byť zo zákona opäť zvyšované platy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa priemerná mzda aj minimálna mzda, je to zákonom garantované. Avšak za tejto situácie štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na zvýšenie týchto platov. No a ten starý známy problém, ktorý tu bol aj pred voľbami, naše sestry. Treba povedať, že kým príjem lekárov dosiahol v posledných rokoch na Slovensku približne priemer OECD, príjem sestier je pod jeho úrovňou, aj dokonca pod úrovňou susedného Česka. Tak isto podľa štatistík OECD sestier je u nás málo, údajne ich chýba až 12-tisíc. Možno to číslo je mierne vyššie. Teraz sa budú zvyšovať kompetencie zdravotníckych asistentov. To je fajn, ale treba povedať, že pri tomto systéme ohodnocovania našich sestier môžeme sa obávať ich ďalšieho ubúdania v našom zdravotníctve. Pričom taký paradox je, že valorizácia platov na ministerstve sa zabezpečuje z kapitoly osobných výdavkov, ktorá medziročne narástla o 11,92 %, teda o 3,7 mil. eur.

    V rozpočte nám vláda deklaruje ako cieľ pre zdravotníctvo kvalitnú zdravotnú starostlivosť s ohľadom na účelnosť a efektívnosť verejných zdrojov. To je merateľná veličina a merateľná veličina teda stanovuje si počet odvrátiteľných úmrtí. Do roku 2020 chce dosiahnuť priemernú hodnotu, aká je v krajinách V3. Teda naši pacienti by v roku 2020 nemuseli zomierať skorej na odvrátiteľné úmrtia a vyrovnali by sme sa aspoň Maďarsku, Poľsku a Česku. Aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíta vláde protichodné ciele. Popisuje škrty Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nestanovuje, ako chce dosiahnuť aspoň časť cieľa v roku 2017. A priznám sa, ja to tam tiež nevidím. Zo samotného rozpočtu sa to nedá vyčítať. Rok 2020 je príliš ďaleko a nevieme, čo chce ministerstvo dosiahnuť za prvý rok. Chýba vysvetlenie kauzality. Zo samotnej redukcie výdavkov sa nedá pochopiť, ako sa tým naplní cieľ znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, čo je jediná merateľná veličina stanovená v rozpočte.

    A pokiaľ by sme sa na to chceli pozrieť, že tie úsporné racionalizačné opatrenia budú efektívne a budú pokračovať, áno, možno v ďalších rokoch sa dočkáme nejakých investícií, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že, žiaľ, budúci rok podľa mňa na to prostriedky v rozpočte zdravotníctva nie sú. Treba povedať, že vysoká odvrátiteľná úmrtnosť sa nedá znížiť len optimalizačnými opatreniami a zvýšením efektivity systému. Vyžaduje si reformy, vyžaduje si odborné rozhodnutia a tie vyžadujú investície. Chýba nám napríklad komplexné centrum cievnych mozgových ochorení. Aspoň jedno spinálne centrum. Slovensko potrebuje dobudovať sieť komplexných kardiologických ústavov. Nevyhnutné sú investície aj do onkológie. V týchto centrách by sa práve ľudia liečili na ochorenia, ktoré sú odvrátiteľné. Teda tí ľudia, ktorí zomierajú na ich najčastejšie príčiny. Chcem povedať, že ja určite nie som zástancom navyšovania príjmov do deravého systému, z ktorého sa bez potrebných reforiem financie stratia ako v čiernej diere. Avšak za tejto priaznivej ekonomickej situácie mi príde nepochopiteľné, prečo nejde zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva aspoň ten balík peňazí, ktorý mal rezort pridelený v minulom roku. A to na konkrétne opatrenia, ktoré by mohli pacienti pocítiť vo zvýšenej kvalite zdravotnej starostlivosti, na zmeny, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť menej úmrtí Slovákov na odvrátiteľné úmrtia.

    Už podľa návrhu budúcoročného rozpočtu sa zdá, že táto tretia Ficova vláda požaduje od krízového manažéra asi to, načo ho do rezortu poslala, dostať zdravotníctvo z krízy von, šetriť, optimalizovať a stabilizovať dlhodobo zanedbaný a drancovaný rezort a kde-tu niečo aj vylepšiť. Pokiaľ si niekto z nás myslí, že opatrenia ako, to sú citlivé opatrenia, zavedenie predpisových limitov na lieky pre ambulantných poskytovateľov, či zníženie predpisovania rádiodiagnostických a laboratórnych vyšetrení napríklad v budúcom roku, keď ešte nemáme funkčný eHealth ani DRG, sa žiadnym spôsobom nedotne pacientov alebo teda nezvýši riziko možného ich podliečenia, tak ja si myslím, že takíto optimisti v odbornej verejnosti neexistujú. A tak isto si nechcem predstavovať nejaké kompenzačné mechanizmy niektorých našich poskytovateľov. Predstavte si, že ten všeobecný lekár bude mať nejaký limit, no keď sa, nebude ho môcť prekročiť. Keď sa k nemu dostane, čo urobí s tým pacientom? Pošle ho k špecialistovi. Špecialista tiež bude mať možno nejaký limit. Špecialista ho pošle do nemocnice. A takto sa pacient bude, chudák, rotovať, pretože možno bude mať smolu, že dôjde na to vyšetrenie ku koncu mesiaca, keď už bude prekročený limit.

    Ja nespochybňujem to, že do liekov ide veľmi veľa zdrojov aj v porovnaní so susednými krajinami a teda neefektívne sa naši pacienti liečia. Nespochybňujem fakt, že máme príliš veľa vyšetrení alebo návštev lekárov a u nás je to taký folklór, že keď pacient ide k lekárovi, tak väčšinou odchádza s vypísaným receptom. Áno, toto sú naozaj veci, na ktoré sa treba pozrieť a odborne ich riešiť. Ale obávam sa, že keď nemáme ten eHealth, ktorý napríklad tie duplicitné preskripcie vie nejakým spôsobom odstrániť, a ideme budúci rok hovoriť o týchto opatreniach, tak je to naozaj možno v niečom predčasné a obávam sa toho, aké následky to bude mať.

    To isté môžme hovoriť o tom, že sa idú znižovať alebo dávať limity na predpisovanie rádiodiagnostických vyšetrení, CT vyšetrení, röntgenov. Veľmi dobre vieme, že to sú kľúčové vyšetrenia stanovenia diagnózy. Súhlasím s tým, že ten limit momentálne teraz, ktorý je za jedno vyšetrenie, finančný limit je príliš vysoký. Som sa dozvedel, že u nás sa za CT vyšetrenie platí rádovo desiatky eur, viac ako v susednom Rakúsku. No, žiaľ, sa na tom veľmi kvalitne nabaľujú tie súkromné centrá. Ale tiež je tu efekt, ktorý, ktorý keď znížime platbu za CT vyšetrenie napríklad alebo za rádiodiagnostické vyšetrenia paušálne, čo musíme urobiť, tak na to znova budú doplácať tie nemocnice, ktoré niektoré tieto vyšetrenia poskytujú a ktoré už teraz nevedia hospodáriť ani vyrovnane a zadlžujú sa. Takže je to naozaj komplexný problém a keď sa bude niekde škrtať, bude niekde treba pridávať.

    Myslím si, že tá situácia v zdravotníctve budúci rok bude veľmi zaujímavá. Ja osobne čo sa týka všetkých tých, tým efektívnym opatreniam držím palce. Ale naozaj by som si želal, pán minister, keby sa podarilo do toho zdravotníctva špeciálne pre budúci rok ešte nejaké peniaze alokovať. Pretože dúfam, že som vás presvedčil, ale naozaj sa obávam, že tam peniaze na reálne vylepšenie zdravotnej starostlivosti budúci rok pri tejto kondícii Všeobecnej zdravotnej poisťovni, žiaľ, nebudú. Alebo sa nám bude poisťovňa aj budúci rok ešte viac zadlžovať a nepodarí sa nám ju konsolidovať.

    No, tu prichádza vaša výzva, ktorú som zachytil, a my sme ju zachytili aj na výbore, k neobmedzenej solidarite. Vláda plánuje zrušiť odvodové stropy pre 15-tisíc vysoko nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Pokiaľ ich zavediete, ja osobne budem veľmi zvedavý, za prvé, či sa plánované financie v rozsahu 70 mil. eur do zdravotníctva naozaj aj dostanú a najmä koľko takýchto ľudí budeme mať v našom hospodárstve aj v roku 2018. Keďže vieme, že optimalizácia a vynaliezavosť ľudí v rámci zákona je možná. Obávam sa odchodu týchto ľudí. Mnohí sú zamestnanci zahraničných firiem, veľkých nadnárodných spoločností, ktorí momentálne teraz čerpajú svoje mzdy u nás. Myslím si, že bude pre nich jedno z riešení si nechať mzdy vyplácať aj v inom štáte. A pritom sú to ľudia, ktorí naozaj, by som to tak povedal, sú veľmi solidárni v tom slova zmysle, že sú to štandardní zamestnanci so všetkou odvodovou povinnosťou, ktorú si z toho aj doteraz plnili. Pokiaľ sa nakoniec k tomuto kroku rozhodnete, rozhodneme, ja by som chcel odporučiť ministrovi zdravotníctva aspoň určitým spôsobom oceniť týchto ľudí, napríklad nejakou zlatou poisteneckou kartičkou. Tá bude každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti indikovať, že ide o nadpriemerne solidarizujúceho pacienta a zároveň poisťovňa za ošetrenie takého pacienta dá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj nejaký extra finančný príplatok. Verím, že potom takéto rozhodnutie možno bude širšie akceptované medzi ľuďmi, ktorí budú k tejto solidarite vyzývaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dvaja s faktickými poznámkami. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajčí vystúpil s veľmi dobrým, dobre pripraveným vystúpením v rozprave a ja by som k tomu už chcel povedať len toľko, že všetky tieto fakty boli veľmi dôležité a veľmi závažné. Čo ja tam vidím, pán minister, veľký problém. Ani jedno euro, hoci bolo už deklarované, že bude sa musieť spraviť oddlžovanie nemocníc, a nikde tam nie je ani jedno euro, s ktorým by sa dalo počítať pri oddlžovaní. Musíte sám vedieť, že akýkoľvek minister ak chce robiť nejaké reformy, tak na to potrebuje aj nejaké investície. Tak ako bolo povedané, celá tá technika je zastaralá. Keď má nejaká technika dvadsať rokov, tak to už je fyzicky, morálne mŕtve a poškodzuje to samozrejme aj tých pacientov.

    A k tomu, že sa počíta, že bude nejaký vyšší výber a z toho bude niečo navyše, to je dobre. Ale to, čo sa spoliehame na nejakú efektivitu, a to, že ušetríme niečo, neverím, že to sa dokáže zrealizovať v roku 2017. V podstate prvé opatrenie, také ozaj skutočné, ktoré by mohlo byť, tak teraz niekedy v decembri prebehne tá druhá etapa výberu tých cétečiek. Tie sa budú dať nakupovať až niekedy v prvom kvartáli budúceho roku. Tie nemocnice budú musieť dať investície, povedzme, na toto, ale vracať sa im to nebude tak, ako to bolo doteraz. Samozrejme budú sa znižovať ceny, čo je všetko dobré. Chcem len toľko povedať, že aj každá reforma potrebuje nejakú prvotnú investíciu.

    A ešte čo chcem povedať. Pán premiér sľuboval v predvolebnom boji, že sto miliónov ročne pôjde na rekonštrukciu nemocníc. Nikde to nie je a deklaruje sa, že možno 50 až 70 mil. z toho, čo sa vyberie, keď sa zruší ten strop do tých zdravotných poisťovní. No, pochybujem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec...

    Aha, tak pán minister, nech sa páči, znova.

  • Prepáčte, že vám narušujem riadenie schôdze, ale akože tiež sa mi zdá lepšie zareagovať teraz k takémuto konkrétnemu, veci, ako v záverečnom slovo možno zajtra niekedy. V mnohom s vami súhlasím, pán poslanec, ale úvod vášho vystúpenia bol, vy ste boli taký doktor Jekyll mister Hyde. Akože v úvode ste boli ako keby viac z môjho rezortu, z ministerstva financií a v závere ste boli z rezortu Tomáša Druckera. A proste prevalilo sa, asi aj vaša profesia proste von z vás z pohľadu toho, že čo všetko treba ďalej do zdravotníctva dostať. Chcem povedať, že áno, potvrdzujem, budúci rok bude zložitý, kľúčovo manažérsky pre Tomáša Druckera, ministra zdravotníctva a jeho tím, bude, pretože je treba oceniť jeho odvahu z pohľadu toho, že sa podpísal pod plán opatrení, ktoré sú relatívne presne popísané. To znamená, tá cestovná mapa je dneska jasná. Máte ju ako, dokonca ako prílohu rozpočtu, čo je úplne nový prístup. A samozrejme budeme ju môcť spolu sledovať. Zároveň súhlasím, a to ste spomenuli aj z pohľadu, a hovoril o tom napríklad aj pán Jurzyca, aj iní kritici, z hľadiska rizík, rozpočtová rada o tom hovorí. Áno, je to riziko, realizácia rozpočtu budúceho roku, pretože je to plán, nielen že rozpočet je sám osebe plán, ale toto je ešte plán vnútri rozpočtu z pohľadu toho, z pohľadu úspor. Pretože ak hovoríme napríklad o možnom lepšom výbere poistného, tak to je asi pozitívnejšie a ľahšie predpokladateľné ako docieliť tvrdé úspory v oblastiach, ktoré ste spomínali. Čiže je tu riziko aj pozitívnejšieho výberu, pretože ja som vám v úvode hovoril, že celý rozpočet je postavený na nejakej makroekonomickej analýze, prognóze z hľadiska napríklad nového nárastu nových pracovných miest. Odhad je 35-tisíc. Myslíme si, že by mohlo byť viac. Minulý rok bol odhad 18-tisíc. Tento rok je ich 50-tisíc. Hovorím vám ten rozdiel. Aj výber poistného, aj zdravotných, aj sociálnych, je o to lepší. Rast nominálnym miezd išiel lepšie, mohol by ísť lepšie. Samozrejme, môže to byť aj úplne naopak. Ja len hovorím, že sú tu aj pozitívne aj negatívne riziká, ktoré môžu zafungovať.

    Ale to kľúčové, čo vám chcem povedať, že, a to je aj môj odkaz, aj sľub, a nielen môj, ale aj vlády, že áno, v budúcom roku budeme musieť prejsť na ručné riadenie z pohľadu aj financovania a finančných tokov do zdravotníctva. Koniec koncov trochu to robíme už v podstate aj v tomto, aj v minulom roku. Asi ste si všimli, že sme navyšovali transfer cez ten kanál, ktorý rozpočet má. To znamená, cez poistencov štátu, ktorý ja nevnímam tak ideologicky ako mnohí aj z vás. Ja ho vnímam naozaj prevažne, podľa mňa aj pre každého je kľúčové, aký je objem verejných zdrojov v zdravotníctve. To, či sa zbiera z ľavej alebo z pravej strany, je stará zápletka, ktorú nám založil zakladateľ tohto zdravotníctva Rudolf Zajac z hľadiska systému fungovania zdravotných poisťovní. A sú to tak isto verejné zdroje. To je potvrdené aj právne. Výber zdravotných odvodov je príjem, ktorý garantuje štát cez vykonávanie zákonov. A to, že potom dotankuváva cez ďalší kanál, cez štátny rozpočet, je princíp, na ktorom sme sa dohodli, a ja ho teda považujem za dosť šmatlavý, prepáčte mi ten výraz, ale je zápletkou, nekonečnou zápletkou toho, kto na koho proste ako dopláca. To je jak pomlčková vojna ešte za federálu. Podstatné je, koľko je na konci dňa peňazí.

    A pre nás je to jediný systém, ako vieme pridávať alebo uberať. Alebo dokonca, ako vieme nechať realizovať časť verejných zdrojov mimo systém zdravotných poisťovní. Pretože o mnohých veciach, o ktorých ste hovorili, kde sú, kde nás päta tlačí, dneska to už hovorím druhýkrát, je oblasť, kde zriaďovateľom je štát. Sú tam teda nemocnice, ale zriaďovateľom sú vyššie územné celky. To je ďalší problém, genetický, nášho zdravotníctva, tie rozdelené kompetencie, súkromné zdravotnícke zariadenia atď., a tak ďalej.

    To znamená, ak ste sa pýtali na investície, tak áno, je tu pozmeňovací návrh, ktorým sa budete na výbore zaoberať, a je tu pozmeňovací návrh, ktorý je už schválený výborom pre financie a rozpočet, ktorý hovorí o tom, že ak sa zrušia stropy v zdravotných odvodoch a tí ľudia so zlatou kartičkou zaplatia, tak tie peniaze, ktoré navyše prídu cez zdravotné odvody do poisťovní, tak sa ich vlastne, peniaze, o to menej nepôjde cez štátnych poistencov, ale pôjde k dispozícii rezortu zdravotníctva na investičné projekty, ktoré sú samozrejme kontrolovateľné, a verejne bude dostupné, čo chce minister robiť z pohľadu toho, aby doručil reálne výsledky zlepšenej zdravotnej starostlivosti v oblasti nielen techniky, ktorá teda je predmetom, to už je skoro jak na obrane, niečo kúpiť na rezorte obrany alebo kúpiť v rezorte zdravotníctva, to je asi rovnaké riziko, hej, z pohľadu možného prúseru alebo škandálu na konci dňa, ale v oblasti technickej vybavenosti, aby sa dali okná otvárať a zatvárať napríklad, hej. Asi vieme, o čom všetci hovoríme. Hovoríme o normálnych štandardoch 21. storočia z pohľadu toho, aby nefúkalo na izby, aby proste tá základná výbava bola na európskej, normálnej slovenskej úrovni.

    Takže tieto zdroje budú zabezpečené. A zároveň tu je garancia veľkého rozpočtu, že ak bude treba, tak cez kanál poistencov štátu sa pustí do zdravotníctva viac. A to je to, na čo poukazuje rozpočtová rada, že to potom máme problémy s dosahovaním cieľa. To je pravda, ale to je reálne tak každý rok.

    A ja vám teraz zase chcem povedať, že náš postoj k rezortu zdravotníctva, vy ste sa pýtali, že vlastne, čo chceme dosiahnuť to kľúčové. Tak ja viem, čo chce Tomáš Drucker, ale ja viem, aj čo chcem ja. Ja chcem kľúčovo, aby sa zrealizovali úsporné opatrenia naozaj, hovorím to úplne nepokryte. A v tomto je to v podstate aj spor medzi nami. To tiež proste priznávam. On má priamu zodpovednosť, on chce priamo okamžité efekty, aj bič, aj cukor, ale naše skúsenosti, teraz hovorím plurar majestatis za rezort zdravotníctva, kto robil s peniazmi v tejto krajine, a nezáležalo na farbe pleti alebo politickej straníckej knižky, sú tie, že úspory v takej kontraverznej oblasti, ako je verejné zdravotníctvo, sa lepšie dosahujú v neobvyklých podmienkach, by som to nazval, hej. To znamená, možno v takých podmienkach núdze, resp. toho, že treba naozaj každé jedno euro otočiť.

    A do toho prichádza dráma Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú, ja to naschvál som nazval dráma, alebo opäť hovorím verejne, ja neverím úplne tej správe, ktorá unikla. Je to tzv. dvojtýždňová správa jednej inštitúcie, audítorskej, poradenskej, ktorá ale porovnávala obchodný plán starého manažmentu s očakávaniami nového manažmentu. To je naozaj informácia, ktorú mám z kuchyne. Čiže nie je to správa, ktorá je založená na študovaní, analyzovaní skutočných účtovných dokladov a skutočných finančných tokov. Takže ja priznávam, problém tam je, ale veľkosť problému nepoznáme. A dovolím si domnievať sa vzhľadom na tiež taký permanentný nárek, karavána, hej, nárekov toho za minulé roky, ako to je zlé a ako to dopadlo vždycky, že to až také zlé nemusí byť, ako to v tej správe je. Ale o tom bude hovoriť účtovná závierka, ktorá bude verejná, a ja budem trvať na tom, aby bola kontrazávierka (vyslovené s pobavením), to znamená, aj za účasti Úradu pre dohľad nad audítormi, ktorých máme k dispozícii alebo spolupracujú s ministerstvom financií, sa naozaj pozrieme tentokrát s mikroskopom na to, v akom stave účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne je a potom sme pripravení samozrejme pomôcť v zmysle zákona, v zmysle pravidiel o štátnej pomoci. Lebo to tiež nie je úplne jednoduché. Tak isto ako vy som presvedčený, že solventnosť, likvidita bude zabezpečená aj ku koncu roka, aj v priebehu roka. A toto ide o takú účtovnú drámu. Viete, účtovanie rezervy je vždycky metóda hókusov a pokusov, ale treba sa na tom ustáliť. A hlavne z toho netreba robiť nejakú paniku a ja by som nebol rád, aby to bol zdroj teda, ďalšia zámienka dodatočných zdrojov, jednorazový, ak ma rozumiete, hej. Takže je to taká zvláštna zápletka, ale momentálne sa naozaj deje, napríklad na rozdiel od iných rezortov úplne v priamom prenose, opona je otvorená, všetci do toho môžu vidieť, aj s rizikami, aj s možnou mierou populizmu, ktorá, alebo politikárčenia, ktorá s tým je spojená z jednej i druhej strany. A dúfam, že ale aj s mierou istoty, že vieme sa dostať ku skutočným záverom a cieľom, ktoré ste pomenovali, a to je, to naozaj zníženie tých neodvrátiteľných úmrtí a zvýšiť kvalitu zdravotníctva ako takého. A možno, to je strašne dôležité a za to máme zodpovednosť všetci, zvýšiť aj dôveryhodnosť verejného zdravotníctva v očiach občanov. Lebo keď naňho všetci frfleme – a teraz to si totiž dokonca nezaslúžia ani tí, ktorí vo verejnom zdravotníctve pracujú, ten pohľad, ten a ten postoj, ktorý vytvárame – a my ho spoluvytvárame aj spormi, aj nafukovaním alebo zakrývaním nejakých problémov.

    Takže summa summarum bude to zaujímavý príbeh, ale budeme pritom, to znamená, budeme, vždy dáme pomocnú ruku, ale naším cieľom je naozaj robiť zmeny. A to je, teraz hovorím v plurále, hovorím samozrejme za vládu a hovorím aj za ministra Druckera, minister Drucker v tom nezostane sám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, aj za tieto vysvetlenia. Ja v podstate s vami súhlasím. Ja som rovnako fanúšik toho, aby sa do rezortu dostal poriadok a aby sme tam našli čo najviac zdrojov na to, aby sa zlepšila tá zdravotná starostlivosť. Som rád, že ste pochopili aj to, že ten budúci rok bude naozaj vážnou výzvou a že tam nejaké voľné peniaze sa budú hľadať veľmi, veľmi ťažko na nejaké kapitalizačné výdavky.

    Čo sa týka toho zrušenia stropov, ako ja som naozaj zvedavý, koľko financií to prinesie a najmä ten mechanizmus. Mne ten mechanizmus totiž stále nie je jasný. To budú peniaze, ktoré pôjdu do poisťovní, keďže vlastne to dajú poistenci, a tým pádom z tých 70 miliónov mne vychádza, že asi 2/3 by mohli ísť do "všeobecky", ktorá by potom ich mohla použiť na tie kapitalizačné napríklad výdavky, ktoré by minister chcel v budúcom roku zrealizovať. Takže ja som veľmi zvedavý aj na ten mechanizmus a koľko peňazí tam bude, lebo priznám sa, že nie je mi to ako keby úplne jasné, že akým spôsobom sa chce zagarantovať, že tieto financie budú takýmto spôsobom použité.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som možno na jednu vec, čo ma zaujala, keď ste hovorili vlastne o tej veľkosti problému práve v zdravotnej poisťovni, že či nie je zdravotná poisťovňa, ako neviem, preto sa pýtam, či zdravotná poisťovňa nemá povinnosť o takýchto situáciách, keď musí siahať do technických rezerv alebo keď teda vidí, že už ten varovný signál tam vyskakuje, nie je povinná informovať ministerstvo, keď v konečnom dôsledku potom je to tlak na ministerstvo financií, že musí sanovať? Čiže nie je tam takýto nejaký mechanizmus alebo nebolo by dobré, aby bol, keď vám to skončí vo vienku?

    Ďakujem.

  • Pán minister, nechcete reagovať? Nie.

    Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vašečka, nie je prítomný v sále, stráca poradie. Vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Veľmi si cením, pán minister, váš postoj, že ste skutočne ako jeden z mála ministrov, a mám pocit, že takéto lichotenie počúvate tunak častejšie, ochotný prijať aj návrhy a riešenia v spojitosti s opozíciou. Cieľ, ktorý však beriem za veľmi dôležitý, a to má byť vyrovnaný rozpočet, stále odsúvate. Akoby málo využívate prognózu rastu ekonomiky 3,5 %, ktorá ktovie, či bude ďalšie roky takáto pozitívna. Vtedy sa šetriť nebude dať možno vôbec. Teraz však potenciál používate inak, ako by sme čakali, ale chápem, že v koaličnej vláde máte určite sťaženejšiu pozíciu. Ale nezabudnem dodať, že posledné štyri roky ste tú pozíciu mali excelentnú. Boli ste na to rozhodovanie sám, ako strana. Na rozdiel však od vašej prvej vlády máte stanovené ciele predsa len neporovnateľne odbornejšie. Alebo inak to poviem, že za ministrovania Počiatka ste síce robili štátneho tajomníka, ale budem to brať, že ste nechceli vidieť to neodborné riadenie, alebo chcem to brať tak, že ste sa v tej dobe učili. A ak ste sa vtedy učili, tak vám to je pripočítané k dobru, pretože smerujete, aspoň naozaj smerujete k vyrovnanému rozpočtu, aj keď ho stále odsúvate. Najnovšie na rok 2019. Verím tomu, že nečakáte, pán minister, na čas, kedy prestane tak rýchlo rásť naše hospodárstvo alebo na čas, kedy začne ďalšia kríza. Kedy nastane fáza nutnosti znižovania výdavkov verejnej fázy. To sa pýtam, že kedy už príde ten čas?

    Zaujala ma, a to už idem priamo k rozpočtu, a to, čo ma zaujalo, aj použijem v pozmeňovacom návrhu, ktorý máme pripravený, vysoká hodnota rezervy. Je naozaj veľmi vysoká. Je to položka, ktorá je nie celkom jasne zadefinovaná, resp. nie celkom jasne zadefinovaná z pohľadu poznania dôvodov a využitia. Z môjho pohľadu dávame často podľa nie priorít, ale politicky výhodne. Aj preto sme sa rozhodli s kolegyňami použiť časť tejto rezervy na zachránenie situácie v oblasti sociálnych služieb a to vo vykrytí deficitu vo financovaní poskytovateľov a zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby. Máme totiž za to, že práve toto je rozumné využitie časti rezervy. Ide o jednorazové navýšenie, lepšie povedané, dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré dlhší čas upozorňujú, že už ďalej nedokážu tieto svoje činnosti vyfinancovať, pretože ich situácia je dlhodobo neriešená. Nepomôže im budúci rok nový zákon, ktorý je hudbou až nasledovného obdobia. Ak chceme, aby vykonávali službu aj tento rok, a vieme, že vyčerpali všetky svoje finančné rezervy, východisko vidím jedine v navýšení sumy na sociálne služby. Áno, v rozpočte je suma na sociálne služby už navýšená, ale len vzhľadom na novely zákona, ktoré boli predložené. A práve dofinancovanie služieb ZPS a ZOS v tom zahrnuté nie sú.

    Vláda predkladá teda, ako som spomenula, novely zákonov o sociálnych službách i novely zákona o kompenzáciách. Tam budeme dávať pozmeňovacie návrhy. Ale je jasné, že ak by boli prijaté, tak bez toho, aby malo ministerstvo zabezpečené finančné krytie, nie je možné uplatňovať navýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva práce. Práve preto podávame pozmeňovák, ktorým chceme zabezpečiť presun financií z kapitoly predsedu, rezervy vlády do oblasti poskytovania sociálnych služieb v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pripomínam, že tým neriešime problematiku dlhodobej starostlivosti, tá nás tak či tak dobehne. Dlhodobá starostlivosť, povedzme si teda, buď na čo máme a zadefinujme to, ale nevieme vyfinancovať systém tak, ako je dnes nastavený. A apelujem teda na ministerstvo, aby hľadalo ten najspravodlivejší systém, možno aj nový poistný systém, ktorým by sme túto dlhodobú starostlivosť vedeli vyfinancovať. Včera večer som o tejto téme s pánom ministrom stratila slovo a chápem, že toto je oblasť, ktorá nie je jeho, a jeho pohľad ako pohľad človeka dohľadu nad financiami taký, že, že potrebuje to veľa peňazí a veľa peňazí nie je. Áno, ale práve preto treba vymyslieť taký systém, ktorý bude ufinancovateľný a nebude diskriminačný v možnostiach klientov.

    Dovolím si teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh, ktorý rieši nič iné iba dofinancovanie sociálnych služieb na tento rok, a podávame ho z tohto dôvodu, lebo existuje vážna obava, že poskytovatelia nedokážu ďalej poskytovať služby, ku ktorým sa klientom zaviazali.

    Takže pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Silvie Shahzad a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230.

    Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2017 sa mení takto:

    1. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "3 442 793 925" sa nahrádza sumou "3 408 865 605".

    V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "2 018 391 312" sa nahrádza sumou "2 052 319 632".

    2. V prílohe č. 4 v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605".

    V prílohe č. 4 v kapitole 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov na program 07C0A Podpora sociálnych služieb (to je kód a názov programu) "88 000 000" sa nahrádza sumou "121 928 320".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 22 – Ministerstva práce na dofinancovanie sociálnych služieb. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 48 – Všeobecná pokladničná správa, vzhľadom k výške rezervy na rok 2017 v objeme 100 000 000 eur.

    Toto je celý pozmeňovací návrh, ktorý, ktorého, o podporu žiadam celé plénum aj pána ministra. Vysvetlila som, myslím, že dostatočne jasne, prečo existuje naozaj možnosť, že nie každému klientovi, ktorý dnes poberá túto službu, bude umožnené túto službu poberať aj naďalej, len z dôvodu, že nedokážu niektoré zariadenia túto službu poskytovanie tejto služby len z finančných dôvodov udržať. Pripomeniem, že ide o to, že finančný príspevok pre, a nejde len o neverejných poskytovateľov, pozor, ide aj o verejných poskytovateľov, príspevok sa od roku 2008 nemenil v žiadnej forme. Je stanovený na 320 euro na klientov. Jedna vec je počet zazmluvnených klientov pre zariadenie, ale druhá vec je, že aj keď príspevok dostanú, vzhľadom na zvyšujúce sa náklady nedokážu poskytovatelia vyfinancovať všetky povinnosti, ktoré z toho plynú. Vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda, každoročne vieme, že platia personálne, personálne normatívy, takže je to naozaj a pádne riešenie problému sociálnych služieb na rok 2017. A ja budem stále veriť, že na ďalší rok už bude platiť nový zákon o sociálnych službách, ktorý bude systém, ktorý vytvorí systém, ktorý nepoškodí ani jedného klienta.

    Dovoľte mi teda prejsť k ďalším bodom, ktoré sa týkajú rozpočtu. Vybrala som si niekoľko možno drobností a jednu väčšiu kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí, takže postupne budem prechádzať tak, ako som to nachádzala v rozpočte a ako som prichádzala k novým informáciám. Priznám sa, že keď som prichádzala na túto schôdzu, veľmi ma prekvapila novela zákona, kompetenčného zákona. Už som to tuná spomenula vo faktickej poznámke, nastáva veľká zmena. Podľa mňa je to veľká zmena pre ministerstvo dopravy, ktoré už stráca nielen názov ministerstvo regionálneho rozvoja, ale stráca v podstate kompetencie, ktoré s tým súvisia, a celá kapitola sa presúva, celá kapitola regionálnej politiky sa presúva na Úrad vlády. Možno by sme sa mali tešiť, že naozaj minister dopravy sa bude odteraz venovať len doprave, nič iné mu tam nebude akoby zavadzať. Ale mne sa možnože skôr nepáči ten presun na Úrad vlády, pretože stále beriem tento orgán ako ten, ktorý by mal plniť špecifické úlohy a nie zaoberať sa samotným výkonom.

    Agenda regionálneho rozvoja prechádza teda, beriem to viac politicky, agenda regionálneho rozvoja prechádza od MOST-a – HÍD k SMER-u. Úrad vlády získa vplyv najmä na priamu pomoc zaostalejším regiónom. Je pravdou, že toto bola taká vlajková loď minulej vlády SMER-u, kedy vládli sami, tak možnože naozaj politicky rozumiem, len stále mi tam do toho nepasuje, že tomu Úradu vlády dávame stále viac a viac povinností a kompetencií, ako keby sme ho pomaly menili na nejaké ministerstvo. Úrad vlády samozrejme získava aj veľkú časť zdrojov alebo teda všetky zdroje na túto oblasť. Splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny je Anton Marcinčin a prejdú teda zároveň na Úrad vlády aj asi dve desiatky zamestnancov sekcie a bude môcť pracovať s približne so sumou 200 mil. eur. Uznáte, že je to naozaj veľmi vysoký balík peňazí. A tuná vôbec nechcem povedať, že by Marcinčin, že by pán Tóno Marcinčin bol v tejto otázke pre mňa nedôveryhodný, možnože práve naopak, každopádne považujem za zvláštnu tú tichosť, ktorá lepšie pasuje k tomu, k tomu potvrdeniu, že ide len a len o politické oddelenie peňazí, my sa vám nebudeme miešať do vašich kšeftov, vy sa nám nemiešajte do našich. Len budem dúfať, toto používam veľmi často, budem len dúfať, že nejde len o kazenie si vzájomných kšeftov.

    Druhá vec, ktorá ma prekvapila, že tento rok opäť narastá počet zamestnancov štátnej správy. A to som vlastne v úvode hovorila, že možno tuná sú kryté tie rezervy štátneho rozpočtu, ktoré nejakým spôsobom alebo veľmi málo reflektujú na, na sťahovanie výšky výdavkov, na šetrenie, o ktorom aj pán minister hovoril, že bude rád, keby sa naozaj začne, pred chvíľkou o tom hovoril práve v sekcii zdravotníctva. A oblasť narastania zamestnancov štátnej správy mi akosi nezapadá do konceptu, ktorý prednedávnom predstavil. Teda pred nedávnom? Teda tri roky dozadu, štyri roky už tomu budú, ktorý predstavil minister Kaliňák v rámci reformy ESO. Tam sme sa mali dočkať znižovania počtu a zefektívnením štátnej správy. Nedeje sa to, naozaj sa to nedeje a nie som z toho nijako nadšená. Aj keď nejde o výrazné číslo, predsa len ide o trend, ktorý tiež nemá pre mňa veľmi pozitívnu výpoveď. Každoročne sa aj napriek tomu, že každoročne sa hovorí o znižovaní výdavkov verejnej a štátnej správy, tak každoročne sa tento počet zamestnancov, štátnych zamestnancov, zamestnancov verejnej správy navyšuje. A vlastne po tom, ako končí predsedníctvo, by som očakávala, lebo minulý rok som to chápala možno tak, že naozaj budú potrebné, navýšiť počet zamestnancov kvôli predsedníctvu. Budúci rok predsedníctvo už nemáme a počet štátnych zamestnancov sa nám stále navyšuje.

    Takže očakávam, pán minister, konsolidáciu počtu zamestnancov a tým dôjde aj ku konsolidácii financií vo výdavkovej časti, možno nie tak závažnej a silnej, ale predsa len. Budem rada, keď už nastúpi trend znižovania počtu zamestnancov a zvyšovania úrovne a kvality týchto zamestnancov. V tejto súvislosti iba pripomeniem, že máme v druhom čítaní zákon o štátnej službe, a práve v súvislosti s týmto mi pripadá, či to navýšenie opäť nebude súvisieť len so zabetónovaním zamestnancov na svojich pozíciách. A to sa nechcem dotknúť žiadneho úradníka, lebo si uvedomujem, že ich podmienky sú naozaj často tiež nezávideniahodné. Predsa len však ešte stále platí, že dostať sa v regióne do štátnej správy znamená mať veľa známych na správnych miestach. Ale ešte raz, nechcem sa týmto nikoho dotknúť a chcem veriť, že výberové konania nebudú len fraškou tak, ako sa to po regiónoch hovorí. A tuná by som možno rada povedala, že práve na ministerstvách na nižších pozíciách sa táto výčitka väčšinou netýka.

    Včera kolega ukazoval graf, na ktorom ma zaujalo zopár vecí. Išlo o grafické znázornenie schvaľovania daňových zákonov. Ten graf som si zabudla, teraz som si ho zabudla vypýtať, aby som si to overila, ale prekvapilo ma, že práve v roku 2015 bolo prijatých najviac zmien v daňových zákonoch. Veď takéto konanie rozkývava celý daňový systém. Jasné, že dôvod na to bol jednoznačný, zvýšiť príjem do rozpočtu úpravou daní. Ale ten paradox, že chceme viac daní, zavedieme viac poplatkov, zvýšime dane, zaťažíme prácu, dáme viac povinností namiesto toho, aby sme rovnako, ako postihujeme bežných občanov, o to viac postihovali tých, o to viac postihovali tých, ktorých štát na týchto daniach okrádajú, sa mi zdá čudné. Aby sa po Slovensku naozaj nemuselo hovoriť, že chránite zlodejov. Áno, je mi jasné, že Finančná správa sa snaží, rozkrýva mnohé prípady, ale stále takí tí jasní obabrávači sa zdajú neohrození.

    Teraz chvíľočku k eurofondom. Ešte ukážem teda ten graf, o ktorom som hovorila. V tom poslednom stĺpci je počet noviel prijatých za rok 2015. Naozaj je to extrémny nárast a myslím, že to skutočne spôsobuje potom jednak, že nestíhajú sa ľudia oboznamovať s tými novými povinnosťami, ktoré majú, a zároveň spôsobuje to nestabilitu celého systému na Slovensku. Ďakujem pánovi kolegovi. Eurofondov sa dotknem len veľmi stručne. Najvyšší kontrolný úrad chcel kontrolovať – toto hovorím čerstvú správu z priebehu, ja neviem, pred dvoma dňami alebo včera, ako sa čerpajú nové eurofondy – no zistil, že sa vlastne ešte poriadne ani nečerpajú. Preto kontrolu, ktorú si naplánoval vopred, nakoniec zrušil. Máme dva roky od začiatku nového programového obdobia a z balíka eurofondov v sume 14 mld., a to je bez programu rozvoja vidieka, zatiaľ vyčerpalo iba 1,62 percenta. To je stav k 4. novembru. Je to o to viac alarmujúce, že ide o posledné obdobie, kedy môžeme čerpať eurofondy. Ja verím tomu, že vláda sa nechce opäť spoliehať na to, že nám bude táto lehota predĺžená, ako to bolo pri poslednom programovacom období.

    Podpredseda vlády Pellegrini by mal zanalyzovať, prečo sa fondy čerpajú tak pomaly a predstaviť plán, ako čerpanie zrýchliť. Bolo by mi veľmi ľúto, ak by sme takéto konanie mali považovať za šetrenie, ktorým vylepšujeme výsledky Slovenska. Lebo jasné, keďže nečerpáme eurofondy, nie, nečerpáme ani spoluúčasť Slovenska na týchto fondoch alebo na týchto projektoch. Takže nechcela by som sa dožiť, toto, aby toto bol zdroj šetrenia. V čase, kedy naozaj eurofondy môžu naštartovať mnohé investície. A ďalšia obava, ktorá z toho vyplýva, a pre mňa je to viac ako jasné, že na konci opäť príde obdobie, kedy sa bude veľmi rýchlo súťažiť o získavanie eurofondov a odmenou za to pre Slovensko bude nič horšie, ako vracanie eurofondov, lebo rýchlo často znamená zbrklo. Ale ak sa vrátim, v podstate tým, že nečerpáte, naozaj šetríte rozpočet, ale to verím, že vašou snahou nechce byť.

    Včera som si prečítala kratučkú správu. Malta ako nastupujúca predsednícka krajina predstavila svoje logo na tlačovej besede. To len na margo tlačovej besedy pána premiéra, včerajšej tlačovej besedy pána premiéra s ministrom Lajčákom. U nás za státisíce veľkolepé akcie, na Malte tlačovkou. Každý samozrejme podľa toho, na čo má alebo podľa rozumu. Pán minister opäť preto na vás apelujem, aby ste si skutočne dobre strážili svojich blízkych spolupracovníkov, lebo zdroj neefektívnosti môže byť veľmi blízko vás, a nie len neefektívnosti, ale aj korupčníctva a klientelizmu. Dbajte na to, nech sa skutočne šetrí. No a tak ma vlastne táto správa navodila do oblasti ministerstva zahraničných vecí, ktoré doteraz spravovalo kapitolu podpory a ochrany ľudských práv. Asi stýkrát spomeniem, ale veľmi rada to spomeniem, že sa teším, že celá oblasť ochrany a podpory ľudských práv a od nasledujúceho roka už aj dotačná schéma s tým súvisiaca je presunutá na ministerstvo spravodlivosti, ktoré dostalo túto oblasť do svojej kompetencie. Tam tiež už niekoľkýkrát pochválim pani ministerku Žitňanskú, že sa zhostila tejto témy naozaj zodpovedne a aj tím ľudí, ktorí na týchto témach pracuje, sú pre mňa znakom, že to začala brať vážne.

    Pristavím sa krátko pri podpore zahraničných Slovákov, čo je položka rozpočtovaná práve v tejto kapitole. Iste všetci viete, že táto podpora ide cez Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A ešte niekedy dávno sa vláda uznesením zaviazala poskytovať vyšší finančný balík pre túto inštitúciu a teda zároveň pre podporu Slovákov žijúcich v zahraničí a samotná vláda Roberta Fica sa to zaviazala a doteraz to, bohužiaľ, nebolo uskutočnené. Áno, môžme opäť hovoriť o tom, že teda nemôžme rozširovať míňanie, lebo chceme šetriť, ale dávam na zváženie, že bolo by dobré možno sa pozastaviť aspoň na prerozdeľovaní tohto jedného zdroja, z ktorého sa podporujú Slováci žijúci v zahraničí, pretože dnes už nemáme len jednu skupinu zahraničných Slovákov, ktorí žijú na Balkáne, ale pribudli aj migranti politickí zo šesťdesiatych rokov alebo socialistickí. A dnes vieme, že nám migrujú do zahraničia mladí ľudia, ktorí ak nechceme, aby stratili identitu alebo ak by bolo niečo, čo by ich vedelo opäť ťahať, tak aj toto je jeden zo spôsobov udržiavania kultúry, udržiavania spätosti so svojou pôvodnou materskou krajinou. Takže preto možno apel aj na ministra financií, ale hlavne na Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, aby obracali svoju pozornosť aj na tieto skupiny.

    Dovoľte mi presunúť sa v krátkosti ešte k ministerstvu spravodlivosti. Tam ma zaujíma iba jedna oblasť a to téma obetí. Je to téma, ktorú otváram často. Viem, že nie je veľmi zaujímavá pre mnohých ľudí, viem, že to často spomínam, ale inak to nejde, aby sme pochopili dôležitosť témy a následnej pomoci. Dovolím si ešte v skratke vsunúť aj Centrum právnej pomoci, ktorému začne nová éra po nastúpení novej riaditeľky, to je tiež správa čerstvá pár dní. A rovnako vkladám do nej veľké nádeje ako som síce vkladala aj do predchádzajúceho riaditeľky, ktorá tiež vzišla z výberového konania. Tu však začína už byť jasné, že bez financií sa zázraky robiť dajú len veľmi ťažko. A tiež ma zaujíma debata, ktorá sa viedla, možnože bude teraz alebo teraz ustane, o rozšírení kompetencií tohto úradu aj na pomoc pri trestných konaniach. Doteraz sme Centru právnej pomoci, obmedzené vlastne svoju pôsobnosť a kompetencie len na občianske spory. Len podotýkam, ak táto debata bude pokračovať, aj keď by bola debata o ľudí, ktorí sú takisto v hmotnej núdzi alebo v sociálne zlej situácii, takáto služba Centra právnej pomoci sa do budúcna nezaobíde bez finančného krytia. Vieme, že už dnes práve kvôli aj nízkym platom je veľká fluktuácia v týchto centrách právnej pomoci a ani nestíhajú plniť agendu, ktorá im vyplýva vlastne z ich kompetencií.

    V októbri 2012 začala platiť smernica Európskeho parlamentu, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a mala byť transponovaná do 16. novembra 2015, čo bolo pred rokom. U nás sme stihli len veľmi symbolickú transpozíciu, ktorou sme doplnili čiastkové úpravy Trestného zákona, a rada to pripomínam, lebo je to úplne choré, cez zákon o anabolických látkach. Uznáte sami, že takto urobená transpozícia je nielen nedôstojná, ale je jasné, že nemala šancu ani byť urobená dôsledne. K skutočnej transpozícii, som si to zmenila, skutočnej transpozícii sa pristupuje až teraz, keď ministerka Žitňanská obnovila, chvalabohu, činnosť pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť samostatný zákon o obetiach, načo by mali nadväzovať zmeny a doplnky niektorých zákonov. Treba však povedať, že to nie je všetko, čo smernica od členských štátov vyžaduje. Práve v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu sa chcem pýtať už teraz, alebo prosím pána ministra, aby si to niekde poznačil, že aj s ohľadom na toto nabudúce sa zvýšia nároky ministerstva spravodlivosti na oblasť ochrany obetí. A tak, ako sú pripravené podmienky pre implementáciu smernice predovšetkým v rezorte spravodlivosti v súvislosti so zabezpečením dostatočných zdrojov, tak bude vznikať otázka, odkiaľ tie zdroje prídu. Ešte raz hovorím, že tu vám hovorím už teraz pripomienku do budúcoročného rozpočtu, ktorý bude musieť ministerstvo spravodlivosti abstrahovať, pretože je nevyhnutné na túto oblasť hľadať zdroje. Naše povinnosti si napríklad vyžadujú, aby členské štáty viac investovali do personálu, vybavenia alebo aj zariadení. Ide aj o zmeny v budovách, súdnych budovách, aby boli oddelené čakárne pre obete, čakárne pre obvinených. Je potrebné zabezpečiť technológie na videospojenia a videozáznamy pre zaznamenávanie výsluchov zvlášť zraniteľných obetí. Najmä detí, obetí sexuálnych útokov a podobne. Je potrebné plánovať a financovať celoplošnú systematickú a kontinuálnu odbornú prípravu personálu a je mi jasné, že práve ministerstvo spravodlivosti, ale aj prokuratúra na tomto pracujú. Tie ich vzdelávacie programy sú na dobrej úrovni, takže budú sa len vlastne rozširovať. V niektorých prípadoch dokonca viem, že už prebiehajú školenia v tejto oblasti, za čo ich chválim. A čo je dôležité, smernica vyžaduje zabezpečenie podporných psychosociálnych služieb vrátane poskytovania právnych informácii, ku ktorým musia mať prístup všetky obete, niektoré obete majú právo aj na bezplatnú právnu pomoc. A tu je ešte otáznik, kto bude niektorým ohrozeným skupinám poskytovať túto právnu službu. Hovorila som o tom v súvislosti s Centrom právnej pomoci, že usudzuje sa alebo uvažuje sa, že možnože časť kompetencií prejde aj práve na nich. A na toto všetko, pán minister, bude treba hľadať zdroje.

    Dovoľte mi posunúť sa ku kapitole sociálnych vecí. Pri uvedomení si toho, že ide o druhú najväčšiu kapitolu, mi je úplne jasné, že ťahanie peňazí do nej je pre ministra financií možno nepochopiteľné, ale, pán minister, treba si naozaj uvedomiť, že častokrát práve zmeny v daňových zákonoch a poplatkoch, ich navyšovanie, vyháňajú nie len peniaze z vrecák ľudí, ale i mnohých jednotlivcov, ba celé rodiny doháňajú na pokraj a často aj do chudoby. A vtedy musí práve nastúpiť štát. Ďalší problém je, že mnohé dávky sú naviazané na jeden parameter. Myslím napríklad výšku dávky často naviazanú na životné minimum, ktoré neumožní len tak ľahko jednotlivcovi sa vymaniť zo zlej situácie. Pritom vôbec nie som zástancom zvyšovania dávok len tak. Len tak za nič, ale jednoznačne som za povinnosť štátu sprevádzanie ľudí v časoch ich zlej situácie. Možno tak by sa nám nestalo, že v skupine nezamestnaných máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných. Chýba mi rozvinuté sociálne podnikanie, nie však také, ako pred pár rokmi predstavila pani Tomanová a pani Vaľová.

    Ak som si pozrela úvodnú rozpočtovú tabuľku kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prekvapilo ma, že plusy majú len výdavky typu vianočný príspevok a sociálne služby. Ostatné položky vzhľadom k tomu, že sa trendovo znižuje počet poberateľov viacerých dávok, to pripúšťam, sú mínusové. Z toho mi však vyplýva, že štát uznal akoby starostlivosť o jednu skupinu starších spoluobčanov a zdravotne znevýhodnených občanov. Preto musím zopakovať dlhodobo nevyriešený problém, ktorý hovorí o tom, že treba nielen navýšiť systém, ale najmä zreformovať a nanovo nastaviť poskytovanie. Nasledujúci rok bude však pre mnohé zariadenia prelomový, pretože ak vláda neprijme opatrenie, o ktorom som už hovorila, možno aj vo forme nášho pozmeňováku, stane sa, že mnohí z 18-tisíc ľudí, ktorým je poskytovaná starostlivosť, sa môžu ocitnúť na ulici a bez pomoci. Preto náš pozmeňovák, a vláda, preto teda dávame ten náš pozmeňovák, a budem chcieť, aby vláda riešila nový a spravodlivejší systém, ktorý začne platiť od roku 2018.

    Z ďalších položiek stálych výdavkov sa navyšuje oblasť kompenzácií. Vzhľadom na novelu, ktorá je v druhom čítaní, je to pochopiteľné, hej, lebo tam sa navyšujú nároky vzhľadom na zmenu zákona. Ale upozorňujem, že neustále poukazujeme na to, že kompenzácie sa poskytujú a posudzujú často neobjektívne. Česť výnimkám. A ak by som chcela byť vulgárna, niekedy mám pocit, že toho čierneho Petra v podobe neschválenia príspevku musí proste vždy niekto dostať. Skrátka, príspevok nemôže dostať každý. Takto to často vnímam od úradov, ktoré tieto príspevky schvaľujú, že proste nemôže mať každý nárok. Áno, pokiaľ je posúdený, spravodlivo posúdený, som za to. Tá selekcia samozrejme musí byť. Ale ak vidíte, že človek, ktorý má rovnakú diagnózu, neprichádzajú žiadne iné vplyvy, alebo že máte klientov alebo ľudí, ktorí žiadajú o kompenzáciu, majú rovnakú možno finančnú situáciu, majú rovnaké zdravotné postihnutie, nemajú pridané žiadne iné obmedzenia, tak vidíte, že jeden človek to dostane a druhý človek, lebo už asi úrad práce zvažuje, že už dosť bolo, tak ten príspevok nedostane. A, bohužiaľ, s týmto sa naozaj stretávam. Ja viem, že to znie zle. A chcem veriť, že práve aj zmenou posudzovania sa toto obmedzí. Je to dôležité, aby sa posudzovanie zosúladilo, aby sa zo štyroch posudzovaní stal, vytvoril jeden orgán, ktorý bude posudzovať pre všetky druhy, ktoré sú, alebo na posúdenie na všetky úkony. To jeden z hlavných princípov, ktoré budeme žiadať, aby sa do zákona dostali. Máme informácie, že jedná sa o tom, pripravuje sa systém, a je veľmi dôležité, aby bol tento princíp jednotného posudzovania v ňom použitý.

    Neustále poukazujeme, ako neopatrne sa narába s najväčším potenciálom krajiny, a to sú rodiny. Vždy ma irituje, keď si prečítam v rozpočte program podpora rodín. Vždy mám samozrejme na mysli podpora rodín, ale z rôznych uhlov pohľadu, ale už teraz viem, už to ani nepripomienkujem, že prečo táto kapitola neustále klesá. Lebo nám klesá počet ľudí, ktorí túto podporu požívajú. Že toto nie je žiadna prevencia, toto nie je nič, toto je len holé odovzdávanie príspevku. Keďže nám klesá počet detí, tak táto kapitola nepotrebuje žiadne navýšenie, tak sa znižuje aj výdavková oblasť v tejto kapitole. Dobre, hej, už som to pochopila. Už to ani neberiem, proste sú to len dávky, ktoré má povinnosť zo zákona ministerstvo odovzdávať, tak ich odovzdáva a teší sa z toho, že tých ľudí je stále menej. A tunak sa mi zdá, že ide o strašné mrhanie s kapitálom, ktorý práve v podpore rodín by Slovenská republika mohla mať.

    Hovorím si, že či naozaj si minister Richter myslí, že či robí jeho ministerstvo, vlastne aj všetky ministerstvá, lebo je to prierezová téma, či robí všetko na zlepšenie demografie a odvrátenie katastrofy na Slovensku v podobe chýbajúcej pracovnej sily a nárastu výdavkov na sociálne služby, ale i z pohľadu Sociálnej poisťovne, nárastu dôchodkov, či naozaj urobili dosť preto, aby sa situácia, ktorá je z pohľadu demografie hrozivá, nejakým spôsobom otočila. Mňa by určite oveľa viac ako prídavok na dieťa potešil konečne ucelený program rodinnej politiky. Napríklad i taký, aký majú v susednom Maďarsku. Viem, že túto krajinu neradi používame ako príklad, ale tam som s stretla s tým, že rodinnú politiku robia naozaj prierezovo. Oni sa nehrajú, že toto je len v gescii ministerstva práce, toto je v gescii ministerstva financií, toto je v gescii ministerstva dopravy, oni nahliadajú na problém celistvo. Majú vytvorenú koncepciu podpory rodín, ktorá zahŕňa zmeny v oblastiach všetkých ministerstiev, ktoré sa toho týkajú. A ešte možno taká zaujímavosť, že už len to, že my máme ministerstvo práce, sociálnych vecí, zvlášť, ministerstvo školstva, zvlášť, ministerstvo zdravotníctva, áno, sú to, veľmi veľké rezorty, ale u nich to urobili tak, že majú jeden rezort – ministerstvo ľudských zdrojov, myslím, že tak sa volá, ktorý zahŕňa len tieto tri najdôležitejšie naše ministerstvá, ktoré vstupujú do programu.

    Pripomeniem, že v oblasti rodinnej politiky sme konštatovali tri ohrozenia – práca, byty a služby. A toto je dôvod, prečo sa naše rodiny boja uzatvárať zväzky a rodiť deti. Prosím vás, začnite pripravovať celistvú rodinnú politiku.

    V závere tejto kapitoly sa pristavím pri aktívnych politikách trhu práce. Už som spomenula sociálne podnikanie. Rada by som povedala, že v zákone o službách v zamestnanosti máme už dnes množstvo nástrojov, z ktorých tie zložitejšie, ale v iných štátoch využívané ako efektívnejšie, vôbec nerozvíjame. Tým sa oberáme konečne možno aj o úspechy, ktoré, by sme takýmito opatreniami pri zamestnávaní rizikových skupín vedeli uspieť. Áno, viem, pripravujú sa zmeny, ale zatiaľ som vyrozumela, že len v spôsobe vyraďovania z úradov práce, z vyraďovania, teda vyraďovania nezamestnaných z úradov práce. Neviem, prečo sa tak ministerstvo bráni podporovať službu napríklad podporovaného zamestnávania, čo je služba aktívnej prípravy a hľadania pracovného miesta pre znevýhodnených. Prečo ministerstvo ustúpilo od inkluzívneho zamestnávania, čo je tiež druh sociálneho podnikania? Prečo podporujete neefektívne programy podpory zamestnávania, ktoré sa už ukazujú ako nie veľmi efektívne? Aj keď nám boli predstavované ako vyhodnotené možno jeden z najlepších v rámci Únie. Nie je sa potom čomu čudovať, že tí, ktorí dlho nerobia, tých neviete priviesť k zmene návykov, a opodstatnene, a nechcete im venovať zdroje, a tých, ktorí si ešte ani nestihli privyknúť na prácu, teda mladých, vyháňate týmto konaním do zahraničia. Uvedomujete si, že počas vašich vlád za posledných pár rokov sa zdvojnásobil počet mladých ľudí, ktorí zo Slovenska utiekli? Len preto, že sa boja začínať na Slovensku. Lebo nevidia perspektívu, lebo vidia, že aj keď sa vrátia a upozornia na nekalé praktiky, sú zosmiešňovaní, udupávaní. Je to zlé aj z tohto pohľadu, pán minister.

    A zopakujem jednu vetu, ktorú som už povedala. Nie je čudné, pán minister, že z programu ľudské zdroje napríklad nebola vypísaná ešte ani jedna výzva? Sme dva roky v novom programovacom období a z tohto programu nebola vypísaná ani jedna výzva. A zopakujem, verím, že nie kvôli tomu, že šetríme zdroje Slovenskej republiky. Obávam sa, že tu je problém inde, že nie je ministerstvo práce teraz konkrétne, ale predpokladám, že aj iné rezorty, dostatočne pripravené na toto programovacie obdobie.

    Skončím problematikou týkajúcou sa ľudských práv. Úrad vlády má dva podprogramy, činnosť Úradu vlády a politika národnostných menšín. A už som spomínala, že vlastne na Úrad vlády prichádza aj jedna celá nová zložka ministerstva dopravy. Predpokladám, že to budú odteraz tiež o činnosti vlády. Čo ma však tiež trochu zaráža, a vlastne ani nieže zaráža, pozitívne to hodnotím, ako som si prechádzala jednotlivé položky z Úradu vlády, potom aj organizácie, ktoré sú napojené priamo na všeobecnú pokladničnú... Jak sa to volá? Kni...? Všeobecnú pokladničnú správu, či ako? Áno, tak tam dochádza k navýšeniam tak približne okolo 3 percenta. A veľmi potešilo, že práve v programe národnostných menšín je navýšenie 16 percent. Verím tomu, že toto je spôsobené alebo že takto pozitívne sa pristúpilo hlavne kvôli tomu, že súčasťou koalície je strana MOST – HÍD. A za toto im ďakujem. Priznám sa, že trošku som sa obávala, či nepôjde o také jednostranné navýšenie v tejto oblasti len pre niektorú národnostnú skupinu, ale naozaj prezrela som si, ako je postavená výzva, a musím konštatovať, že všetky národnostné skupiny sú rovnomerne o 16 % navýšené. Takže to je taká druhá potešujúca správa. Popri tom som si všimla, že tých 16 % navýšenia má aj profesionálne teleso Ifjú Szivek. Som milovníčka folklóru, takže aj to ma teší, len teda škoda, že nemáme viac takýchto štátom podporovaných telies, ktoré ukazujú aj na iné kultúry národnostných menšín.

    No a čo sa týka rezervy premiéra, nejdem sa zaoberať jednak výškou 1,3 milióna. Len budeme dúfať, že ju bude používať rozvážne bez náznakov pomoci svojim, ako sme to včera počuli. Lebo toto priamo od neho a od jeho kolegov už niekoľkokrát vyšlo z úst.

    Rozpočty inštitúcií, ktoré som spomenula, že sú uvedené v kapitole pokladničnej, Všeobecnej pokladničnej správy, sú navýšené teda zhruba okolo 2 %, a zarazilo ma, že len pri národnom stredisku pre ľudské práva je to navýšenie o 0,92 percenta. Asi. Že proste ani nie 1 percento. Aj keď sa mi to snažil pán štátny tajomník na výbore vysvetliť, že došlo k navýšeniu kvôli, minulý rok kvôli nejakým technickým veciam, obnovovali, aj tak som si nie istá, že či to nie je, poviem, škodlivé práve pre toto zariadenie. Aj keď v minulosti by som možno, že bola súhlasila s takýmto nízkym navýšením, ale za tieto posledné roky, ako sa tam ustálila situácia, už nevidím toľko alebo nepočujem toľko negatívnych správ na túto inštitúciu.

    Skôr by som sa pozastavila pri kancelárii, verejnej ochrankyni práv, ktorá vzhľadom na to, že sme mali možnosť len ju posúdiť s predchádzajúcim ombudsmanom, je mimoriadne, vzhľadom na to, čo sme tu mali predtým, mimoriadne aktívna práve v skúmaní, preverovaní situácií štátnych inštitúcií, čo pred tým naozaj nebolo zvykom. A to, že jej sa neustále hádžu prekážky pod nohy a úrad aj napriek tomu všetkému vykonáva svoju činnosť, niekedy nad ich sily, si zaslúži minimálne ústnu podporu. A ja budem veriť, že raz sa dožijú aj toho, aj možno navýšenia zdrojov na, teda kvôli ľudským zdrojom, aby mohli v slušných finančných podmienkach pracovať zamestnanci a rovnako aby mohli obsiahnuť kompletnú agendu, ktorou je ombudsmanka poverená. Lebo takisto to množstvo podnetov, ktoré prichádza vzhľadom na nedodržiavaní niektorých inštitúcií, nedodržiavania ľudských práv zo strany našich štátnych orgánov, bohužiaľ, rok od roku narastá.

    No, pán minister... A ešte predsa len. Dovolím si tunak pripomenúť aj Ústav pamäti národa, ktorý, ja to beriem, že po dvoch rokoch zažíva akoby mocenských zápas o úlohy Ústavu pamäti národa. Je asi zbytočne hovoriť o tom, ako dlho hľadali priestory po vypovedaní, teda po ukončení zmluvy s ministerstvom dopravy, s týmito peripetiami sa vyše roka trápili, neviem, či aj možno dva. Nakoniec majú priestory po dvoch rokoch hľadania, vystal iný problém nespokojnosti s vedením. Áno, nech sa prešetria veci, ktoré nemajú byť, ktoré nie sú kóšer, alebo ak ich niekto považuje za kóšer, za nie správne. Toto bude úloha národného kontrolného úradu. Ale ja si dovolím podčiarknuť, že ja tam vidím mocenský zápas o túto inštitúciu, a to nie je dobrým znakom. Nielen pre ÚPN-ko, ale ani pre našu spoločnosť.

    No, pán minister, máte naozaj ťažkú inštitúciu, pozíciu, aj ťažkú inštitúciu, aj ťažkú pozíciu a je veľmi zlé, že pri rozpočte tu sedíte sám a nemáte tu ministrov, ktorým sú venované jednotlivé kapitoly, aby si mohli ponosy vlastne na svoje kapitoly sami vypočuť. Beriem to, že ste tu takým hromozvodom a bútľavou vŕbou, ktorá nedokáže ovplyvniť niektoré politiky rezortov. Ale ste ten, ktorý nemôže dopustiť, aby kapitoly neuvážene rástli, a ste ten, ktorý musí dodržiavať stanovenie cieľov a priorít. A mne je len ľúto, že ciele stále posúvate a priority sa často menia. Teraz nemyslím zase vás konkrétne, ale na jednotlivých ministrov. Ale i tak ste jeden z pár ministrov, ktorý máte rešpekt nielen u kolegov, ale myslím, že aj na celom Slovensku. Držím vám palce, nepokazte si to, aj keď s niektorými vecami neviem súhlasiť, viem, že k príprave tohto zákona roka vždy pristupujete veľmi zodpovedne.

    A prosím ctených kolegov o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý, pripomeniem, rieši dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré, pravdepodobne mnohé z nich, na budúci rok nebudú vedieť fungovať a poskytovať služby, ktoré sa svojimi zmluvami zaviazali poskytovať.

    Ďakujeme veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Ešte predtým mi dovoľte privítať na balkóne študentov z gymnázia z Bratislavy na Českej ulici. Buďte vítaní!

  • Takže pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ja sa chcem naozaj prihovoriť za pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, a to pre tri kľúčové body, prečo som aj ja teda sa zapojila do toho, že budem predkladateľkou.

    Po prvé, 18-tisíc ľudí je dnes umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov a opatrovateľskej služby. Presúvajú sa tam ľudia z minulých špecializovaných zariadení a pribúda ľudí s duševnými chorobami, ktoré spôsobujú enormné problémy práve pre tieto typy sociálnych služieb, lebo je to obrovský nápor na personál.

    Po druhé, je to, v roku 2016 až 2017 pribudlo do starostlivosti nad 80 rokov 4-tisíc ľudí. Ide viac-menej o ľudí, ktorí sú často hospitalizovaní v nemocniciach, a mnohokrát tá rodina to už nezvláda, a preto ich posúvajú do zariadení sociálnych služieb. Čiže v roku 2017 okrem toho, že už teraz tam máme 18-tisíc ľudí pribudne ďalších 4-tisíc ľudí, ktorí nemusia, keby len išlo o jednu tretinu, doma ich zvládnuť a budú ich presúvať do sociálnych služieb. Ale už dnes naozaj tie zariadenia nemajú z čoho fungovať a tým pádom v roku 2017 nebudeme mať ako poriešiť toto riziko.

    A po tretie, ktoré ja vidím ako riziko, je, že v I. polroku Sociálna poisťovňa tohto roku priznala trvalú invaliditu pre ľudí s rakovinou a mnohokrát sa stáva v praxi to, že ak máte človeka s rakovinou, tak sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja zareagujem len na tú jednu časť, v ktorej ste sa, pani poslankyňa, venovali alebo ste si všimli presun agendy regionálneho rozvoja na Úrad vlády. Ja by som k tomu povedala, že ono je aj správne, že je to na Úrade vlády, pretože je to prierezová vec. Na Úrade vlády už je dávno aj Centrálny koordinačný orgán pre čerpanie eurofondov. Táto agenda sa presunuje na podpredsedu vlády Pellegriniho. Čiže ono toto by bolo samé osebe v poriadku. To, čo mne sa nezdá v poriadku a čo aj dlhodobo kritizujem a mám k tomu aj najnovší blog, je, že jednoducho tento výkon regionálneho rozvoja prebiehal vždy za nejakých nových a zmenených podmienok. Jednoducho máme tu zrazu nejakých okresných tajomníkov rady pre málo rozvinuté okresy. Mne to pripadá, taká nostalgia s nejakými okresnými národnými výbormi. Vy ste spomenuli, že sa táto agenda berie ministrovi za MOST – HÍD. Áno, aj to môže byť určitý dôvod. Jednoducho je to nesystémové dlhodobo. Tie regióny upadajú.

    A k tým eurofondom, ktoré sú spojitou nádobou, pretože majú práve prispieť k rozvoju regiónov, tak k tým sa takisto vyjadrujem dlhodobo. Vy hovoríte, že plán čerpania, vlastne pán Pellegrini bude musieť veľmi rýchlo nejako predložiť, resp. máte obavu, že sa potom ku koncu veľmi zrýchli čerpanie, no a s rizikom korekcií. On sa veľmi rýchlo musí ešte len nastaviť ten systém, ako sa vôbec tie eurofondy budú čerpať. Je úplne tristné, že ešte vlastne dnes nie sú úplne jasné všetky podmienky čerpania eurofondov, a to už máme, ako ste správne povedali, dva roky po začatí programového obdobia. To znamená, že celá táto problematika je zle nastavená, zle. A akokoľvek sa rozpočet tvári, regióny proste upadajú.

  • Ja viem, že rozpočet je zákon roka, že opozícia musí mať k nemu pripomienky, pretože ináč by nebola opozícia. Ja sa ale chcem dotknúť niektorých vecí, ktoré ste spomínali, a poprosil by som aj ostatných poslancov, keby ste už prestali kritizovať Finančnú správu, lebo to je to isté, čo vo Finančnej správe, aj v Sociálnej poisťovni. Je tam hŕba slušných, poctivých ľudí, ktorí seriózne pracujú, pokiaľ sa týka dépeháčky, spotrebnej dane, ale aj iných vecí. Po tom, čo padla Finančná správa, tí ľudia, a zabiehal sa tam nový systém, tí ľudia sa, pracujú a pracujú za nízke peniaze. A iste by aj Imrezce privítal, keby dostal väčší počet ľudí a proste ináč zaplatených. To isté je aj v Sociálnej poisťovni. Aj tam potrebuje riaditeľ Sociálnej poisťovne možno o sto ľudí viacej na vonkajšiu kontrolu a bol by výber možno lepší, ako je dneska, pretože tie biele kone sa stále nájdu a nájdu sa aj tí pracovníci, ktorí proste prehliadajú veci. Bohužiaľ, to je v systéme a bude nám ešte dlho trvať, pokiaľ sa dopracujeme k takému stavu, ako majú západné krajiny alebo ako má Nemecko.

    Hovorili ste aj, o čerpaní tiež, pokiaľ sa týka štrukturálnych fondov. Nemusíte mať obavy. Predchádzajúce funkčné obdobie, ktoré bolo čerpať, dneska je to čerpanie na, skoro na 100 percent. Presvedčený som, že aj čerpanie štrukturálnych fondov, tak jak je nastavené, bude.

    Pokiaľ sa týka ale, to, čo hovoríte, sociálnych vecí. Tam nikdy nebude dostatok peňazí a vždycky musíte vychádzať z kapitoly, v ktorej tie prostriedky sú pridelené, do tejto kapitoly. Pokiaľ by som videl, že poviete mi, že reálne poviete, že tu sa dajú nájsť peniaze, tak to beriem.

    A tiež ďalšiu vec, pokiaľ sa týka invalidných. Padli tu viaceré veci, pokiaľ sa týka invalidných dôchodkov a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som chcel poďakovať pani poslankyni Jurinovej za jej príspevok. Spomínala rodinnú politiku v Maďarsku, kde naozaj bol som na konferencii, konferencii biskupov Slovenska, kde štátna tajomníčka alebo zástupkyňa ministerstva pre ľudské zdroje ukazovala konkrétne opatrenia, ktoré sa za posledné obdobie prejavujú v číslach. Poviem iba zopár čísiel. Od roku 2010 stúpal tam počet sobášov 30 %, klesol počet potratov o 23 %, rodí sa im viac detí. V roku 2010 bolo na sto párov 125 detí. Teraz má sto párov 146 detí, hej. Majú tam množstvo konkrétnych vecí v rodinnej politike, ktoré prinášajú svoje ovocie. Je to napríklad aj to, že môžu dostať príspevok na bývanie početné rodiny. A tvrdo ako pracujú na tejto rodinnej politike. Čiže u nás táto politika nie je ani zadefinovaná. A cieľom sociálnej politiky má byť to, aby sa stala v zásade zbytočnou, kdežto, ako oni hovoria, rodinná politika znamená život samotný. Takže tu máme čo robiť. U nás je to ešte pole neorané, tá rodinná politika ako taká. Chceme na tom pracovať.

    Neodpustím si teda ale poznámku, aby sme neprechválili zase Maďarov, že Viktor báči je fanúšikom DAC Dunajská Streda, a tieto jeho hobby a nedemokratické riadenie krajiny, to sú ďalšie záležitosti, ktoré ale nesúvisia s touto témou. Ale naozaj musíme pochváliť túto politiku rodiny v Maďarsku a naozaj mnohé opatrenia môžu byť inšpiráciou aj pre nás.

    Ďakujem.

  • Rovnako chcem požiadať o podporu poddimenzovaných sociálnych služieb, ktorých systémové riešenie sa očakáva až od roku 2018. A aj sám pán minister práce priznal tento problém, hlavne u neverejných poskytovateľov a teraz už je neskoro hádzať tento problém na niekoho iného. A tak treba za neriešenie platiť. Takže boli by sme veľmi radi, keby sa tie prostriedky pre tieto zariadenia našli. Tiež by som chcela zdôrazniť, že počet ľudí, ktorí by mohli využívať príspevky na kompenzácie, tak ako to kolegyňa spomenula, je naozaj oveľa viacej, ako ich v súčasnosti využíva. A preto by sa mal aj v tomto smere rozpočet tomu prispôsobovať a takéto, tento spôsob podporovať aj napríklad systémom dostatku informácií a hľadania riešení pre týchto ľudí. Tu nielenže nespolupracujú jednotlivé rezorty, napríklad rezort práce s rezortom zdravotníctva, ale často sa tu aj jednotlivé odbory stavajú skôr ako súperi. Napríklad na mnohých úradoch si prehadzujú problémy odbory zamestnanosti s odborom kompenzácií. A takéto veci by sa nám určite stavať nemali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som chcela začať nezamestnanosťou, ale začnem sociálnymi službami.

    Ale musím, pán minister, povedať, že vám držím palce, lebo naozaj ste bútľavá vŕba, pretože 45 minút rozprávať ešte aj o pamäti národa, aj o budovách, o ombudsmanke, o všetko možnom, tak neverím, že za všetko môžete vy, ale naozaj ste bútľavá vŕba.

    Chcem povedať, že sociálne služby, nemali odvahu zákon urobiť, nikto. My sme urobili v roku 2008. Navýšili sme z 30 mil. na 92 miliónov. Musíte zobrať, že je to mix peňazí VÚC-iek a mesta. Zoberme si, že ľudia by mali zostávať v tom domácom prostredí. Napríklad mesto Humenné dáva 700-tisíc eur na to, aby ľudia zostávali v domácom prostredí. Veď predsa máme zákon o rodine, aby sa niekto aj o týchto ľudí staral. A pristúpim k jednej veci a poviem stále také z regiónu, lebo regióny boli spomínané. My sme teraz, chceme odobrať Červenému krížu 10-tisíc euro a hovoríme, že 30-tisíc euro nám nevyúčtovali za sociálne služby. Tak neporovnávajme teraz všetky zariadenia, pretože niektoré zariadenie si zoberie viac peňazí na tých starých ľudí, niektoré už pýtajú nehorázne čiastky, môžu si vybrať a tak ďalej. Takže naozaj si myslím, že treba počkať na ten nový zákon o sociálnych službách, ktorý pripravujeme a ktorý chceme naozaj pripraviť tak, aby boli vyššie príplatky na ľudí, ale aby to bolo zaslúžene od postihu, akých majú tých ľudí, ktorých majú v tom zariadení, a podobne.

    Nezamestnanosť nám klesla v roku 2014 a 2016 z 13,8 na 9,40. O čom tu rozprávate? To je viac ako o 5 percent. Čo tu máme, aké veci s nezamestnanosťou, že mladí odchádzajú, že utekajú, že my ich skoro tu bijeme? Veď predsa, prečo sa otvorili hranice, je Európa? Aby mladí ľudia mohli ísť aj do zahraničia, aby zobrali tam poznatky a tak ďalej. A povedzme si, že všade v krajinách sa povie, že keď je už 8 %, tak sú to ľudia, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tak ja si myslím, že sa nám podarilo aj u mladých ľudí urobiť pre tých nezamestnaných veľa.

    A nehovorte, že všetko v rozpočte klesá, klesli nám prídavky na deti. Z rozpočtu 315 mil. máme o 2,90 mil. viac ako v roku 2016. Zdravotne ťažko postihnutým chceme dať o 8,32 % viac, ako to bolo v roku 2016. Senio...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Jurinová, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem kolegom za všetky pripomienky. Asi začnem odzadu. Pani Vaľová, veľmi sa teším, že Humenné naozaj môže ísť príkladom, ak je to tak, ako hovoríte v poskytovaní služieb pre svojich občanov. Samozrejme toto je cesta. Ja som hovorila o zariadení, ktoré majú výslovne v zákone stanovené, že ZpS-ky, ZOS-ky berú finančný príspevok z ministerstva práce. A tam som hovorila o tom, že tieto zariadenia naozaj nebudú vedieť sa vyfinancovať, lebo už čerpajú niekoľko rokov zo svojich rezerv, ktoré sú skrátka minuté. A teším sa na nový zákon, len sa bojím, že či naozaj nebude v podobnom duchu, ako bol v roku 2008 upravený práve vami, ktorý spôsoboval veľké problémy. Ale buďme optimisti a čakajme, že čo vláda pripraví. Chcem veriť, že to bude zákon, ktorý vyrieši systém poskytovania sociálnych služieb.

    Pani poslankyňa, že otvoríte si niekedy štatistiky, prosím vás, kým niečo poviete? Je pravdou, včera povedali, že najviac Slovákov, z OECD, odchádza študovať do zahraničia. A odkedy je vláda pána Fica pri vláde alebo odkedy je funkčná vláda SMER – SD, zdvojnásobil sa počet mladých ľudí, ktorí nieže odchádzajú len študovať, odchádzajú za prácou. O tomto som hovorila. Prosím vás, nájdite si štatistiky a pozrite si to.

    Samozrejme, teším sa znižovaniu percenta nezamestnanosti. Zabúdate povedať, že toto je proste celosvetový, celoeurópsky trend, chvalabohu. A zabudli ste dodať, že neznižoval sa, doteraz sa neznižoval ten počet nezamestnaných tak rýchlo ako v iných krajinách. Ale tešme sa, že máme nezamestnaných. A ešte, keď ste sa toho dotkli, ja som predsa hovorila, že máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, a na tých sa robí naozaj veľmi málo programov a používajú sa v službách zamestnanosti neefektívne programy. Takže teším sa, že či okrem toho, že budú vyraďovať ľudí z databázy nezamestnaných, poskytnú aj nejaké nové služby.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Kiššová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, racionálnou prioritou verejných financií je zastavenie reálneho a nielen účtovného zadlžovania budúcich generácií a koncentrácia dostupných finančných zdrojov na užitočné a efektívne oblasti. Predložený štátny rozpočet, žiaľ, stále viac a viac zaťažuje tak jednotlivcov, ako aj podnikateľský sektor, no neponúka adekvátne výsledky a ani udržateľne nekonsoliduje. Vláda stále viac míňa, ako zarobí. Vláda sa budúci rok chystá od občanov a podnikateľov vybrať 15,5 mld. eur a minúť až 17,5 mld. eur a plánované výdavky sú tým pádom o 2 mld. vyššie než plánovaný príjem. Keby sme takýmto spôsobom fungovali v domácnostiach alebo v

    svojich vlastných firmách, tak máme za chvíľku na krku exekútorov.

    Dlhoročným problémom slovenskej politiky je neustále sľubovanie vyrovnaného rozpočtu v budúcnosti, ale táto budúcnosť ešte nikdy nenastala. Pripomínam, že ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 predpokladala dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2011, no a realita je dnes od tohto cieľa veľmi vzdialená. Vláda v posledných rokoch prijala celý rad opatrení založených na zvyšovaní daní, rôznych skrytých daní, odvodov a tieto stále viac a viac poškodzujú podnikateľov. Tých podnikateľov, ktorí by mali byť motorom, dôležitým motorom našej ekonomiky, ale dnes začínajú byť naozaj priduseným motorom. Pritom každý z nás vidí, že veľké výpadky v rozpočte spôsobujú rôzne skupiny a podnikatelia prepojení hlavne na stranu SMER, a štát týmto skupinám platí príspevky rôznou formou, či už sú to rôzne dotácie alebo rôzne formy pomoci od štátu, odpúšťané dlhy v reštrukturalizácii alebo štedré príspevky na tvorbu zisku cez predražené verejné obstarávania a tak ďalej.

    Som presvedčená, že v boji s nekalými praktikami by sa mala vláda oveľa viac sústrediť na tzv. karuselové podvody s DPH, napríklad cez rizikovú analýzu, cez efektívnu kontrolu a nimi zaťažovanie podnikateľov novými výdavkami a ďalšími povinnosťami. Ja v tejto súvislosti nechcem povedať, že vláda nerobí vôbec nič, ale som presvedčená, že nerobí dostatočne a hlavne nerobí tam, kde by mala. Podľa Európskej komisie je výpadok na DPH spôsobený jej neefektívnym výberom a daňovými únikmi v prípade Slovenska viac ako 30 %, čo v eurách predstavuje dve miliardy eur. A to sú práve tie dve miliardy, ktoré predstavuje schodok štátneho rozpočtu.

    A chcem sa preto spýtať, kedy sa konečne dočkáme vyrovnaného rozpočtu a zodpovednej rozpočtovej politiky? Kedy konečne vláda prestane trestať úspešných ľudí a úspešné spoločnosti formou stále nových daní, zvyšujúcich sa odvodov či poplatkov, miesto toho, aby skutočne začala znižovať verejné výdavky? A chcem sa spýtať, kedy konečne začne vláda a ministerstvo financií naozaj bojovať proti skutočným daňovým podvodom a proti skutočným daňovým podvodníkom s podozrivými vratkami DPH?

    Budem sa teraz venovať najmä rozpočtu ministerstva hospodárstva a veciam, ktoré ma v ňom, dá sa povedať, vyrušili. To, čo ja vnímam negatívne, v celom rezorte prevláda selektívny prístup, ktorý deformuje podnikateľské prostredie a podnikateľov samotných demotivuje. Samozrejme nie tých konkrétnych, ktorí tie dotácie a rôzne formy pomoci dostanú, ale všetkých ostatných. A tých ostatných je vždy viac ako tých, tých vybraných.

    Teraz poviem konkrétnejšie pár slov k niektorým témam z rezortu hospodárstva. Začnem pár slovami, pán poznámkami k jadrovej elektrárni v Mochovciach. Ministerstvo hospodárstva oznámilo ďalšie meškanie dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Jej tretí blok by mal tak byť dostavaný v lete roku 2018 a štvrtý blok až v lete roku 2019. Pripomínam, že pôvodne mal byť tretí mochovský blok uvedený do prevádzky koncom roku 2012 a štvrtý blok v treťom štvrťroku 2013. Pôvodne mala dostavba mochovských blokov stáť menej ako tri miliardy eur, dávnejšie v minulosti sa hovorilo aj ešte nižších číslach. A dnes disponujeme informáciami o tom, že rozpočet na dostavbu tretieho a štvrtého jadrového bloku v Mochovciach dosiahne sumu výrazne vyššiu, ako je 5 miliárd eur. A slovenské elektrárne opätovne žiadajú navýšenie rozpočtu na úroveň 5,4 miliardy eur.

    A ja sa pýtam, dokedy bude ministerstvo hospodárstva tolerovať tento stav? A pýtam sa, koľko ešte bude stavba Mochoviec meškať a o koľko viac to celé bude stáť? To, ako sa táto situácia vyvíja, totiž vyvoláva pocit, že ministerstvo hospodárstva nevie manažovať svoj podiel v Slovenských elektrárňach. A preto sa natíska otázka, či by nebolo lepšie, keby štát odpredal 34-percentný podiel v elektrárňach a Slovenská republika by sa tak zbavila všetkých záväzkov a dlhov vyplývajúcich z tohto vlastníctva. A chcem týmto možno aj apelovať na pána ministra, ministra hospodárstva k vyvolaniu všetkých opatrení na urýchlenie dostavby dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach a, samozrejme, za podmienky, že budú dodržané všetky bezpečnostné, environmentálne, technologické predpisy a bez potreby ďalšieho, ďalšieho navyšovania rozpočtu.

    Ďalej sa chcem dotknúť témy, ktorá sa týka výroby elektriny z hnedého uhlia. Mohlo by sa zdať, že to s rozpočtom nijak nesúvisí, ale ja sa dostanem k tomu, že vysvetlím, prečo si myslím, že to s rozpočtom súvisí a prečo o tom chcem trošku hovoriť. Vláda naďalej nesystémovo podporuje ťažbu uhlia, ktorá má okrem negatívneho vplyvu na ceny elektriny aj negatívny vplyv na životné prostredie a na zdravie ľudí. A súčasne pri existencii dotovanej a regulovanej ceny elektriny by mala byť regulovaná aj samotná komodita. Konečnú cenu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia máme regulovanú a preberáme do nej celú cenu komodity, ktorá je podmienená iba výsledkom dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A potreba udržať v prevádzke uhoľnú elektráreň na Hornej Nitre sa zdôvodňuje často aj potrebou poskytovania podporných služieb. A ja sa chcem pri tejto príležitosti spýtať, či nie sú k dispozícii iné lacnejšie a dostupnejšie zdroje, ktoré by tieto podporné služby vedeli zabezpečiť. Ďalej sa argumentuje potrebou udržania, že v Hornonitrianskych baniach pracuje približne 3 500 zamestnancov a s pridruženou činnosťou v regióne to má byť spolu okolo 10-tisíc pracovných miest. Títo však dnes už majú dostatok iných možností a nie je vonkoncom pravda, že títo ľudia sú bytostne odkázaní práve na prácu spojenú s týmito Hornonitrianskymi baňami.

    Poviem len príklad. Čoskoro v regióne pribudne automobilka Jaguar, opäť štátom podporovaná. V Prievidzi od budúceho roku spúšťa výrobu ďalšia firma, firma Brose. Tá chce prijať okolo 600 zamestnancov s tým, že vo vízii do ďalších rokov majú predstavu, že zamestnajú okolo 3-tisíc ľudí. Čiže výsledkom tohto, tých mnohých iných ďalších pracovných príležitostí, ktoré pribúdajú, je, že v Hornonitrianskych baniach pracujú Rumuni, čo de facto znamená, že spotrebitelia na Slovensku, ktorí platia elektrickú, platia energiu, nie elektrickú, energiu ako takú, dotujú a ďalšie roky majú dotovať pracovné pozície rumunských baníkov. A len na okraj chcem pripomenúť, že zatvorenie uhoľnej elektrárne v Novákoch by okamžite výrazne pomohlo pri napĺňaní cieľov z Parížskej dohody, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo.

    A teraz sa vrátim k tomu, prečo to spomínam pri rozpočte. Spomínam to pri rozpočte preto, pretože som presvedčená, že práve takéto politické rozhodnutie, ak už padlo, a ja s ním teda nesúhlasím, ale, ale padlo, je to rozhodnutie politické, rozhodnutie o takejto podpore má byť súčasťou štátneho rozpočtu. Toto nemá byť pomoc, ktorá má byť rozpustená v cene energie pre ľudí, ktorí ju platia. Toto má byť položka štátneho rozpočtu a má tam byť zahrnutá. Navyše podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je súčasťou tarify za prevádzku systému, ktorej oprávnenosť v súčasnosti posudzuje Ústavný súd. A spomínam to aj preto, že v prípade, ak Ústavný súd uzná túto tarifu za neústavnú a budeme musieť a vy, pán minister, vy budete musieť hľadať zdroje, ktoré pokryjú 600 mil. eur, ktoré táto tarifa ročne predstavuje. A tie dnes v rozpočte plánované nie sú.

    Ďalej chcem povedať pár poznámok k podpore elektromobility. Ministerstvo hospodárstva oznámilo dotačnú schému pre elektromobily vo výške 5,2 mil. eur. Osobne som podporovateľom rozvoja elektromobility. Ale pýtam sa, prečo zase musíme niečo dotovať? Máme veľké množstvo iných príležitostí, ako sa dá podporovať elektromobilita. Prečo nejdeme podporiť radšej budovanie infraštruktúry pre dobíjanie elektromobilov? Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu tento segment nepozostáva iba z predaja elektrických vozidiel, ale jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj nabíjacia infraštruktúra, ktorej, žiaľ, vláda Slovenskej republiky dlhodobo nevenuje dostatočnú, ja som teda nezachytila žiadnu, pozornosť. A môže sa stať, že o rok a dva tieto novozadotované elektromobily nebude kde nabíjať. A preto by bolo vhodné, aby vláda našla spôsob, ako v tejto veci skôr pomôcť mestám vybudovať aspoň základnú infraštruktúru primeranú pribúdajúcemu počtu elektrických automobilov na cestách.

    A druhá poznámka k tomuto. Ak už dotácia samotných elektromobilov, prečo nie všetkých? Pýtam sa, prečo nie všetkých? Opäť tu platí, že ak kúpu jedných podporíme, automaticky ľudia nebudú kupovať tie, ktoré podporené nie sú. Pretože jednoducho tá dotácia bude na jedny a na druhé nebude. A čo už je toto za férové konkurenčné podnikateľské prostredie?

    A s tým súvisí aj otázka, prečo sa zamýšľaná dotácia nemala týkať aj malých mestských elektromobilov, označených ako kategória L7e? Veď práve tieto malé a relatívne lacné autá by mali byť tie, ktoré by v mestách mali vymeniť benzínové a naftové autá. Práve tieto malé autá by mali byť tým druhým autom v rodine, v domácnosti, ktorým sa chodí po meste, ktorým sa chodí do obchodu na nákupy. Aj vzhľadom na to, že dojazd týchto áut nie je príliš veľký. Práve tu by malo byť ťažisko nášho nejakého snaženia, aby benzínové a naftové autá v mestách vymenili, vystriedali tieto malé elektromobily.

    A ešte jedna poznámka k týmto dotáciám. Vláda by mala vždy pri takýchto dotačných opatreniach, zvlášť pri podpore elektromobility zvažovať ruka v ruke aj výpadky napríklad na spotrebných daniach z pohonných hmôt, aby sa nestalo, že budeme v krátkej budúcnosti svedkami, že si tento dopad vláda uvedomí až dodatočne, až neskôr a potom sa bude snažiť to nejakým spôsobom zaplátať a zaplátať nejakým nekonzistentným rozhodnutím s pôvodným rozhodnutím toto dotovať. Napríklad vymyslí zase nejaké, nejaké zaťaženie špeciálnou spotrebnou daňou z elektromobility alebo niečo podobné. V minulosti sme boli svedkami viacerých takýchto nekonzistentných krokov. Poviem jeden príklad, napríklad šrotovné. To bola podpora, ak si niekto kúpil nové auto a následne na to obrovské registračné poplatky za autá. Čiže tomuto sa skúsme vyhnúť.

    Ďalej sa chcem venovať a povedať pár slov, prepáčte (reakcia na odkašľanie), k regulácii sieťových odvetví. Platby za energie sú významnou položkou ako rodinných, tak aj firemných rozpočtov a Robert Fico sa na nových bilbordoch chváli, že on udržal stabilné ceny energií. A teraz možno trošku na odľahčenie, ale ja sa pýtam, načo tu máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý nás stojí ročne 3,5 mil. eur, ktorý má byť nezávislý, a on má byť ten, ktorý reguluje ceny energií, načo tu máme takýto úrad, keď naše ceny energií udržiava stabilné pán premiér Fico, od ktorého by mal byť tento úrad nezávislý? A nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť ešte jednu poznámku k cene a k tomu, ako je to s tou našou stabilitou tých cien. Cena energií pre koncových spotrebiteľov na Slovensku, ako aj premiér avizuje, ostáva stabilná. A dôvodom tejto stabilne vysokej ceny je práve stúpajúca regulovaná zložka ceny, pretože ceny energií, plynu aj elektriny na trhu dlhodobo klesajú. To znamená, tieto ceny klesajú, naša cena ostáva stabilne vysoká. To znamená, že niekde sa reguluje smerom nahor.

    Na záver mám ešte niekoľko poznámok k rozpočtu ministerstva hospodárstva. Plánované príjmy na rok 2017 sú vo výške viac ako 175 mil. eur a výdavky takmer 250 mil. eur. Čiže rozpočet programovo nastavený hodne deficitne. Na príjmovej stránke štát počíta s pokutami cez Slovenskú obchodnú inšpekciu vo výške 2 mil. eur. Pokuty sú teda priamo súčasťou plánovaných príjmov štátneho rozpočtu a teda ukladajú, respektíve plánujú počet porušení zákona. A ak aj tieto porušenia zákona nenastanú, tak niekto bude musieť tento plán v rozpočte plniť. A miesto toho, aby sme tu mali snahu priestupky znižovať, napríklad nejakou edukáciou, jasnými pravidlami, dodržiavateľnými pravidlami a zákonmi, tak miesto toho plánujeme ako príjem rozpočtu konkrétnu sumu za pokuty, ktoré bude nutné za každých okolností vybrať. A to, ako pri takomto nastavení sa chovajú kontrolóri, to mnohí z nás veľmi dobre vieme, čo s najmenšou námahou čo najskôr splniť plán a čo najskôr naplniť štátnu kasu naplánovanými pokutami. Toto je cieľ? Toto je cieľ nejakej, nejakej pokuty? Ja chcem veriť, že toto by cieľ byť nemal.

    Ďalej, vo výdavkovej časti rozpočtu sa počíta s výdavkami vo výške 1,8 mil. eur na administráciu podporných programov a schém. Z pridelených finančných prostriedkov sú financované výdavky inštitúcie, ktorá bude realizovať aktivity na podporu malého a stredného podnikania v rámci štátnych programov a podporných schém. Čiže ďalší úrad. Ďalší úrad. A mňa by veľmi zaujímalo, čo presne tento úrad bude robiť. Čiže miesto férových podmienok pre každého, miesto nízkych daní a odvodov sú tu nové podmienky, ktoré bude musieť, kvôli ktorým bude musieť vzniknúť úrad, a ten úrad bude musieť, potrebné, bude potrebné administrovať. A vo svojej podstate teda ideme brať ľuďom peniaze, aby sme im ich mohli rozdávať. A na tej ceste, ako im ich ideme rozdávať, ideme minúť 1,8 mil. eur miesto toho, aby sme tým ľuďom tie peniaze nechali.

    Na podprogram akčný plán znižovania administratívneho bremena v Slovenskej republike sú v rozpočte kapitoly ministerstva hospodárstva vyčlenené finančné prostriedky vo výške 120-tisíc eur. A chcem sa spýtať, čo konkrétne sa pod týmto myslí? Čo konkrétne majú byť výsledky tohto programu? Vláda tu totižto neustále sľubuje a hovorí o nejakom znižovaní administratívy a ja chcem vedieť, čo presne v tomto konkrétne urobila počas tejto vlády a čo presne konkrétne v tomto urobiť ide a na čo bude minutých týchto 120-tisíc eur. Ja totižto vidím veľmi jednoducho mnohé opatrenia, ktoré by pomohli zníženiu byrokracie. Úplne s kľudom stačí zrušiť niektoré povinnosti a vôbec to nikto nemusí administrovať, ani s tým nemusí byť spojený nejaký nový úrad alebo noví úradníci.

    Ďalej. Na podporu startupov je vyčlenená suma 2,5 mil. eur. Veľkú časť financií zhltne opäť byrokracia a otázna podpora vybraným spoločnostiam. A to je práve – vybraným spoločnostiam. Ja som presvedčená, že toto nie je dobrá, ani transparentná, ani efektívna cesta podpory. Najlepšia podpora podnikania je nechať podnikateľov tak, nechať ich s nízkymi daňami, nechať ich s čo najnižšími daňami a nie vyberať im stále čo najviac a stále viac a viac daní, ktoré potom budú financovať zopár startupov. Kým vybrané firmy podporíme, tým ostatným skomplikujeme život, sťažíme im konkurenčné postavenie a znevýhodníme ich. A tých znevýhodnených je vždy väčšina. A tých vyvolených je vždy menšina.

    Ďalej. Na podprogram Rozvoj zahraničnej spolupráce, obchodu a investície je vyčlenená suma 45 mil. eur. Čiže zase ďalšie dotácie. Dotáciová podpora vychováva firmy a podnikateľov, ktorí si zvykajú nebyť sebestační, ale byť odkázaní na podporu druhých. Pretože táto aj predchádzajúca vláda postavila svoju filozofiu na nastavení komplikovaných zaťažujúcich podmienok v podnikateľskom prostredí a tieto podmienky, tieto zložité, drahé, komplikované podmienky potom kompenzuje selektívnou podporou cez rôzne dotačné schémy a rôzne formy pomoci. Toto vonkoncom nie je zdravá ani udržateľná hospodárska politika.

    Ak by som teda mala na záver zhrnúť moje poznámky, tak navrhovaný rozpočet je, okrem toho, že je opäť deficitný, v kapitole pre ministerstvo hospodárstva založený najmä na dotáciách, množstvo organizácií, programov, podpor, schém, investičných stimulov a ich administrovanie, samozrejme, ale keď príde na prerozdeľovanie týchto financií, zavládne tvrdý protekcionizmus. A toto rozhodne nie je hospodárska politika, s ktorou by som dokázala súhlasiť. A preto rozpočet, tak ako je navrhnutý, minimálne v kapitole, ku ktorej som teda predniesla poznámky, nemôžem podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili aj faktické poznámky.

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Áno, ďakujem.

    Takže končím možnosť sa prihlásiť a pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka, veľmi som rada, že vo svojom príspevku si spomenula Parížsku dohodu, otázky zamestnanosti a vlastne povinnosti, ktoré Slovensko prevzalo pristúpením k tejto dohode, a previazanie týchto nielen opatrení, dôsledkov na zamestnanosť, respektíve na emisie. A naozaj, toto chýba v štátnom rozpočte vo všeobecnosti, prepojenie na rôzne dohody, ktoré záväzky sme prevzali a na ktoré pri ich plnení potom v rozpočte zabúdame.

    Taktiež čo sa týka dotácie na elektromobilitu. Bola podpísaná zmluva, kde 5 mil. eur z Recyklačného fondu, ktorý je vlastne na dožitie, k 31. decembru jeho činnosť končí, tak narýchlo bolo minutých 5 mil. eur na túto dotáciu v podstate pre 5-tisíc subjektov, 5-tisíc ľudí a presne len na elektromobilitu. Pritom pre, keď má ísť o znižovanie emisií, tak by to malo byť aj širšie. Vidím to ako nesystémové v rozpočte verejnej správy a myslím, že tieto peniaze radšej mali byť presunuté do Environmentálneho fondu na ďalší rok na jeho fungovanie, keď jeho účel by bolo jednoznačnejšie možné použiť a nie z ľubovôle správnej rady zanikajúceho Recyklačného fondu.

    Ďakujem pekne.

  • Janka, ďakujem veľmi pekne, otvorila si viacero tém, ktorým sa aj ja venujem, a troška ich neskôr aj rozvediem vo svojej, vo svojom vystúpení. Ale nateraz aspoň na doplnenie možno k tým Mochovciam. Hovorila si o tom ďalšom predražovaní, o tom ďalšom predĺžovaní. Ja som si ešte pozeral samotné Slovenské elektrárne a konkrétne prehľad hospodárenia, ako je naplánovaný na ďalšie roky. Tak v roku 2017 Slovenské elektrárne tu majú naplánovanú stratu mínus 48 mil. eur. V roku 2018 to má vyskočiť o nejakých 26, ale v roku 2019 zase mínus 3 mil. eur. Takže ja sa opäť pýtam, tak ako si aj ty veľmi správne povedala, načo nám je takáto spoločnosť, obzvlášť keď pre nás znamená obrovské množstvo kostlivcov v skrini? No a takisto si treba uvedomiť, že od Slovenských elektrární, prečo si ich držíme, tak počítame hlavne s dividendami, ale tieto dividendy práve kvôli Mochovciam, obávam sa, že nikto z nás v tejto sále sa tých dividend nikdy nedožije.

    No a spomenula si aj tuná podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Toto naozaj v tom štátnom rozpočte nefiguruje a malo by, pretože je to politické opatrenie, vymysleli si to politici. Vieme, ako tie peniaze tam všelijako následne putujú, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že v štátnom rozpočte máme aj ďalšie takéto politické opatrenia, ktoré sme preniesli namiesto, namiesto na štátny rozpočet sme ich preniesli na plecia bežných ľudí. To sú, napríklad tá podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla, no a potom je to táto podpora uhlia. Spomenula si, že sťažnosť v tejto veci leží aj na Ústavnom súde, ale ešte jedna takáto sťažnosť leží aj na Európskej komisii a tá sa týka práve podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Očakávam, že o tomto sa v krátkom čase rozhodne a aj pán minister sa bude musieť následne zamyslieť, ako s touto podporou ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Jane Kiššovej za veľmi dobrú tému a rozpravu a pohľad na ministerstvo hospodárstva. Mňa tam zaujala téma elektromobility, konkrétne tá podpora elektromobilov. A naozaj si myslím, že tá podpora, ako je teraz pripravená, že podporíme tisíc automobilov a dosť, to znamená približne teda päťtisíc na vozidlo, spolu 5 miliónov. A zaujala ma aj tam tá jedna poznámka, že z tejto, z tejto podpory sú vylúčené tie malé vozidlá, ktoré sú, povedzme, dohodnuté, dvadsaťtisíc. A práve toto je zase to, ako plánuje ministerstvo hospodárstva, že podporujeme nákup elektromobilov, ktoré sú v cene niekde okolo 25- až 30-tisíc, teda povedzme si úprimne, skôr solventnú skupinu obyvateľstva, a zároveň nepodporujeme rozvoj infraštruktúry, dobíjanie. Lebo ja si teda neviem predstaviť, ako si nejaký človek, žijúci v paneláku, bude nabíjať takéto elektrovozidlo a neviem si predstaviť tú hromadu tých káblov, ktoré budú trčať z tých okien tých panelákov, keď nebudeme mať infraštruktúru dobíjania. Takže zase, nielenže solventní, ale teda tí, ktorí bývajú len v rodinných domoch, lebo neviem, ako inak si vieme nabíjať to vozidlo.

    Ďalšia vec, rýchlo, je to, ako to ministerstvo hospodárstva oznámilo. Prakticky oznámilo dotácie zo dňa na deň. A ja sa neviem zbaviť pocitu, že toto je šité na nejakého konkrétneho dovozcu alebo výrobcu, pretože vieme, aké sú dodacie termíny na vozidlá, štandardné, benzínové, naftové. Niekedy sú to aj tri mesiace. A v prípade elektromobilov to môže byť nie mesiace, ale aj pol roka. A využiť takúto príležitosť, jednoducho mám pocit, že niekto už dopredu vedel, že sa také opatrenie chystá a na to sa pripravil, a to uvidíme potom zo štatistík predaja. Som veľmi zvedavý.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, rýchlo k tej elektromobilite. Ja som veľký zástanca elektromobility a tiež si uvedomujem, že bude treba aj tú infraštruktúru vybudovať, ale niečím treba začať. Myslím si, že je to dobrý krok a že to podporí elektromobilitu.

    Ale ja by som sa chcel zastaviť pri tom výbere DPH, tej medzere, ktorú ste spomínali. Tam musím upozorniť, že efektívna daňová sadzba z roku 2016 stúpla na 14,85 %, čiže je tam daňová medzera do tých 20 %, cca 25,75 percenta. Čiže to je jeden fakt. V roku 2012, keď sa nám zložila celá finančná správa, to bolo, efektívna daňová sadzba bola 12,5 %, čiže daňová medzera bola 37,5. Takže hovorme do 37,5, keď ste nám odovzdávali vládu, verzus 25,75 dnes, a ktorá tam je, do 20 percent. Lenže ešte si treba uvedomiť, že sú tam aj potraviny, ktoré majú zníženú sadzbu DPH.

    Čo sa týka toho, tých opatrení, Finančná správa zaviedla výkaz DPH. Vy ste, ani jeden z vás to nepodporil, je to nástroj na odhaľovanie karuselových podvodov. Tu by som chcel povedať, mali sme prieskum poslanecký, boli tam aj vaši kolegovia, videli sme, ako sa robí. Ja si myslím, že hovoriť, že sa v tomto nič nerobí, tak to je skutočne niečo, čo nie je pravda. A vzhľadom na to, ako to funguje, aj vďaka tomu sa dneska odhaľujú mnohé, mnohé tieto schémy. Bez tohto by to nebolo možné. Hovoríte, nechajme podnikateľov tak, nič od nich nechcime. Mnohí podnikatelia, ktorí v týchto schémach fungujú, sa dnes sťažujú, že nedostávajú dépeháčky, ale tvária sa, že o tom nevedia, že sú v takejto schéme. Sú aj takéto prípady. Takže treba sa na to pozrieť konkrétnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister chce zareagovať?

  • Veľmi krátko. Jak vlastne, zo srdca mi hovoríte, hlas vo veci elektromobility, lebo mal som, mám na to proste iný názor, ale je pravdou, že tie peniaze nie sú momentálne pod kontrolou vlády, že väčšina, tak ako ste boli hovorili, rozhoduje väčšina zainteresovaných. Tí majú pocit, že sú to ich peniaze. A poznáte, pri dnešnej cene technológií to bude dotácia pre naozaj vyššie príjmové skupiny vo väčších mestách, hej. Pre také druhé auto do rodiny pre manželku, by som to povedal, hej? Je to tak, hej. Ten rozdiel, pokiaľ neklesnú ceny technológií, tak akákoľvek, v krajine, ako sme my, akákoľvek takáto dotácia bude nasmerovaná tam. Podľa mňa alebo podľa nás na mifine to malo byť skôr nasmerované na napríklad taxíky, obsluhu, dopravnú obsluhu, to znamená podpora malého, stredného podnikania. Takisto v mestských zónach. Ale to sa musíte, viete, kooperovať aj s mestami, so zastupiteľstvami, to nie je jednoduché. Toto je také, je to podpora elektromobility ako takej, ale ten efekt bude podľa mňa veľmi, veľmi slabý, pokiaľ neklesnú, a raz klesnú. Pamätáte si na fotovoltaiky, pamätáte si na hocičo z technológií? Aj elektromobily raz budú oveľa, oveľa dostupnejšie.

  • Zaznievanie gongu.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickou poznámkou pani poslankyňa Kiššová. Končím možnosť sa prihlásiť a zároveň prerušujem rokovanie v tomto bode programu.

  • Ďakujem pekne. Iba veľmi krátko....

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Ja som vám nedal slovo, prerušil som rokovanie.

  • Vyslovené s pobavením. Reakcia z pléna.

  • Nie, však viete, rokujeme do dvanástej.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si teraz začať popoludňajšie rokovanie a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku teraz nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto pádom otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 25 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 46 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú, minister hospodárstva Peter Žiga, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan. Neprítomní sú, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Neprítomný je podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, nie sú na neho otázky. A takisto nie sú otázky ani na Mareka Maďariča alebo na pani Gabrielu Matečnú.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne a teraz vás prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku máme od pána poslanca Ladislava Andreánskeho a znie takto: "Vážený pán premiér, ako je hodnotený štátny rozpočet Slovenskej republiky v rámci členských krajín Európskej únie?"

    Prosím, pán podpredseda, aby ste odpovedali na túto otázku. Upozorňujem, že máte limit najviac päť minút na odpoveď. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, k hodnoteniu návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, ktoré zaznelo zo strany Európskej komisie, by som chcel uviesť, že je potrebné vidieť nastavenie štátneho rozpočtu v širšom kontexte ekonomického vývoja v rámci Európskej únie, ako aj vo vzťahu k realizovanej rozpočtovej a hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky. Slovensko patrí v súčasnosti medzi štáty, ktoré na jednej strane dokážu získať potrebné finančné zdroje na projekty a programy rozvojového charakteru a na druhej strane z pohľadu vývoja verejných financií je zodpovedným a disciplinovaným členom Európskej únie a najmä eurozóny. Vybalansovanie príjmov a výdavkovej stránky štátneho rozpočtu je kvalitne a odborne zvládnuté.

    Európska komisia pri hodnotení návrhov rozpočtov členských štátov eurozóny konštatovala, že návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2017 patrí v rámci plnenia fiškálnych pravidiel do skupiny najdôveryhodnejších rozpočtov krajín eurozóny, ktoré dosahujú plný súlad s Paktom stability a rastu. Slovensko sa týmto opäť zaradilo medzi najlepšie hodnotené krajiny. Okrem Slovenskej republiky nemala v aktuálnom hodnotení Komisia výhrady už len k Nemecku, Luxembursku, Holandsku a Estónsku. To, že sa nejedná iba o jednorazový úspech, potvrdzuje aj fakt, že už tretí rok po sebe sa Slovenská republika dostala do skupiny štyroch krajín eurozóny, ktoré dosiahli najlepšie hodnotenie návrhu rozpočtu.

    No a čo je samozrejme dôležité, nejde len o návrh rozpočtu, ale nakoniec aj o jeho plnenie a záverečné notifikácie predchádzajúcich rokov, ako to prebehlo naposledy pred niekoľkými týždňami, kedy opätovne sme mali notifikovaný splnený cieľ, či už v deficite alebo v ostatných parametroch.

    Oznámené hodnotenie Európskej komisie tak plne potvrdzuje, že rozpočtové ciele Slovenska boli starostlivo a kvalifikovane pripravené a sú v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami a rozpočtová politika Slovenska v nasledujúcich rokoch vychádza z programového vyhlásenia vlády, kde medzi hlavné priority patrí konsolidácia verejných financií. Stratégia rozpočtovej politiky je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií v súlade s programom stability Slovenska na roky 2016 – 2017 a je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2017 stanovená vo výške 1,29 % z hrubého domáceho produktu. Teda opätovne historické číslo.

    V roku 2018 by mal deficit ďalej klesnúť na 0,44 % a v roku 2019 by mal byť dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % z hrubého domáceho produktu. Na základe aktuálneho odhadu na rok 2016 a parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu postupne klesať až k úrovni 49,1 % v roku 2019. Vývoj dlhu bude v rozpočtovom horizonte 2017 až 2019 po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska ovplyvnený najmä očakávaným dosahovaním prebytku primárneho salda v dôsledku pokračujúcej konsolidácie verejných financií.

    Slovensko sa tak opätovne zaradilo medzi hlavných premiantov Únie. Z hľadiska hospodárskeho riadenia štátu to znamená, že návrh rozpočtu na rok 2017 je plne v súlade s požadovanými kritériami Paktu a stability, a túto pozitívnu skutočnosť nakoniec vyjadruje celkové posúdenie návrhu rozpočtu verejnej správy Európskou úniou. Inými slovami, posledné údaje a vyjadrenia Európskej komisie len potvrdzujú, že z hľadiska realizovanej hospodárskej politiky a rozpočtovej politiky máme na Slovensku veľmi zodpovednú vládu. Je to nakoniec vyjadrenie celkovej dôvery v budúcnosť a perspektívu slovenskej ekonomiky, v pragmatickú prácu vlády a i zodpovedné riadenie verejných financií. Doterajšie znižovanie verejného deficitu a dlhu predstavuje ďalší hmatateľný hospodársko-politický výsledok vlády, ktorý dokazuje správne nastavenie zámerov a cieľov.

    Skutočnosť, že naďalej plynulo pokračujeme v konsolidácii verejných financií udržateľným spôsobom, potvrdzuje vo svojich nastaveniach a parametroch aj predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý možno aj práve v tejto chvíli prerokuvávate. Pre vládu je preto aktuálne hodnotenie Európskej komisie zároveň výbornou vizitkou kvalifikovaného, ako i politicky zodpovedne zvládnutého koncipovaného štátneho rozpočtu v porovnaní so stabilným vývojom verejných financií. U náš však musíme aj poznamenať, že rozpočtová rovnováha sa v mnohých členských štátoch Únie, bohužiaľ, nedarí dosiahnuť a viaceré z nich sú mimoriadne nedisciplinované.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za odpoveď, pán podpredseda vlády. Chcem sa opýtať pána poslanca Andreánskeho, či mal doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná na predsedu vlády, je od pani poslankyne Veroniky Remišovej. "Andrej Danko tvrdí, že jeho večera na hrade bola omnoho lacnejšia ako ostatné podobné akcie v rámci Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Pán Robert Fico, hospodárite s prostriedkami občanov Slovenskej republiky. Kedy zverejníte podrobný zoznam položiek výdavkov, koľko a začo zaplatili, občania zaplatili počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, nejde o jednu otázku, ale o viac otázok. A hneď prvá problematika nesmeruje ku kompetenciám vlády, ale zákonodarnej moci. Ako volená zástupkyňa občanov iste viete, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, založená na deľbe moci. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať jednotlivými zložkami v štáte, aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratický charakter Slovenskej republiky, tak ako je to deklarované aj v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ak máte pochybnosti o tvrdení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že jeho večera na Hrade pre lídrov Európskej únie bola omnoho lacnejšia ako ostatné podobné akcie, ktoré sa uskutočnili v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ, mali ste dostatok možností spýtať sa na to priamo pána predsedu. Napokon už vo svojom vyhlásení požiadal médiá, aby nešírili klamstvá o tom, že večera pre lídrov bola predražená, a suma, ktorú Kancelária Národnej rady zaplatila je vo všetkých položkách obhájiteľná a porovnateľná s cenami, ktoré boli pri predchádzajúcich oficiálnych stretnutiach lídrov Európskej únie.

    Na tomto mieste odbočím od predloženého materiálu a iba doplním, že každá z takýchto aktivít je mimoriadne náročná tak na organizáciu, ako aj zariadenie. A treba povedať, že summit predsedov parlamentov, ktorý sa konal naozaj veľmi výnimočne aj v sídle alebo v hlavnom meste krajiny, ktorá predsedá Rade Európskej únie, výrazne prispel k tomu, aby slovenské predsedníctvo mohlo byť dnes hodnotené ako pozitívne. A to má neoceniteľnú hodnotu, odhliadnuc od toho, že rozpočet, ktorý Slovenská republika má pripravený pre predsedníctvo, ani nevyčerpá. A nehovoriac o tom teda, že dôjde k zásadnej úspore. Tým pádom s prostriedkami je jednoznačne nakladané úspešne, k tomu sa ale asi ešte v tomto texte dostanem. A čo je rovnako tak veľmi dôležité, že ide o polovičný rozpočet napríklad oproti Českej republike, ktorá mala predsedníctvo pred niekoľkými rokmi. Z tohto pohľadu je naozaj, všetky akcie, ktoré boli počas, a tu, ste tu, počas predsedníctva boli naozaj z nášho pohľadu veľmi efektívne a príspevok parlamentu k úspešnému predsedníctvu, si myslím, aj z môjho pohľadu bol naozaj zásadný, lebo sú to akcie, ktoré sa nepodarili v minulosti mnohým predsedom parlamentu v predchádzajúcich krajinách, a dnes vlastne umožňuje a u nás sa to ukazovalo, či už na rokovaní COSAC, ktorý vlastne nasledoval, tak je to vlastne ako zbierkou poslancov viacerých európskej parlamentov, tak je to aj v ďalších prípadoch, kde práve poslanci jednotlivých národných parlamentov už majú tú informáciu o vlastne postupe Slovenskej republiky v mnohých otázkach. Pre mňa napríklad veľmi citlivej otázke efektívnej solidarity a že vlastne nachádzame už porozumenie a tým pádom aj tlak na daných ministrov a predstaviteľov týchto krajín je omnoho nižší, máme šancu ju presadiť. Čiže bez ohľadu na to, slovenské predsedníctvo vykázalo evidentne, veľmi efektívne vynaložené prostriedky. Lebo ani nevyčerpáme limit, ktorý bol, čo sa ani neviem kedy, niekedy naposledy, stalo. To znamená, že sme naozaj konali úspešnejšie. A myslím si, že aj rozsah samotnej akcie vykazuje jednoznačne nižšie náklady ako ktorékoľvek porovnateľné iné akcie, ktoré boli zabezpečované významnejšie.

    Čiže z môjho uhla pohľadu, z toho, ako ja som bol oboznámený s niektorými skutočnosťami, určite večera predsedov parlamentov na Hrade bola jednoznačne lacnejšia.

    Pokiaľ ide o zverejňovanie výdavkov vynaložených na akcie súvisiace s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, v prvom rade je nevyhnutné uviesť, že slovenské predsedníctvo stále prebieha a trvá až do 31. 12. 2016, a to nielen v Bratislave, aj v Bruseli. Z uvedeného dôvodu nie je možné určite počas predsedníctva už teraz uviesť všetky náklady, keďže predsedníctvo ešte len bude končiť a bez problémov teda ďalšie náklady určite ešte budú vynakladané. A určite sú aj ďalšie akcie, ktoré sú naplánované na výdavky v I. polroku 2017, pretože vtedy až dobieha predsednícke trio Holandska, Malty a Slovenska. Z tohto pohľadu budú určite všetky prostriedky riadne vyúčtované a všetky veci budú aj následne zverejnené. Pričom treba povedať, že aj všetky zmluvy, ktoré boli k predsedníctvu viazané, boli už dopredu zverejnené a tie sú vlastne aj dnes všeobecne známe. Výdavky sa v rámci tohto uznesenia, ktoré prijala vláda v súvislosti s rozpočtom výdavkov na prípravu a výkon predsedníctva, prideľujú práve podľa plánu a podľa jednotlivých programov už od roku 2015 a roku 2017 a v rámci financovania sú zabezpečené výdavky na nielen prípravu, priebeh, ale aj následne na ukončenie, a fakturácia výdavkov mnohých bude v roku 2017. Takže mojím odhadom je, že tak ako bude končiť vlastne celá táto príprava, aby som už nepredbiehal, lebo nemám šancu to prečítať celé, tak len dokončím, že ten záver a to účtovanie bude podľa mňa v prvej polovičke roku 2017.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán minister vnútra.

    Chcem sa opýtať pani poslankyne, či má doplňujúcu otázku. Áno, je tomu tak. Prosím, dajte jej slovo.

    Máte dve minúty, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za nevyčerpávajúcu odpoveď.

    Keď ste hovorili o tej efektivite vynaložených prostriedkov, tak máme za to, že najefektívnejšia a najlacnejšia akcia na propagáciu Slovenska sa udiala včera na tlačovej konferencii na ministerstve zahraničných vecí. A, žiaľ, k tejto téme pán premiér mal tlačovú konferenciu a tam sa vyjadril, že niektorí novinári sú "špinavé protislovenské prostitútky". Toto vyjadrenie nám na Slovensku urobilo obrovskú hanbu v zahraničí. A keďže Úrad vlády má k dispozícii medzinárodný monitoring médií, tak som sa chcela spýtať, či by ste mohli zverejniť, v koľkých zahraničných médiách sa objavila táto informácia premiéra o výroku na adresu novinárov. Ja som napočítala asi 8 alebo 10, ale vy možno máte presnejšie informácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Toto je presne asi zhruba rozdiel medzi tým, keď je človek vo vláde a má určité povinnosti vyplývajúce zo zákona a má určité povinnosti, ktoré vyplývajú a smerujú aj k tomu, aby ste mali možnosť nielen reprezentovať Slovenskú republiku lebo to je pomerne malá právomoc, ale mali ste možnosť svojím konaním a rozhodovaním aj zabezpečovať aj určité výsledky.

    Viete veľmi dobre, že všetky vaše reči o mnohých podobách obmedzovania demokracie a tak ďalej sa zakladajú len na potrebe niečo povedať, nie na skutočnosti. A určité tabuľky, ktoré vyjadrujú mieru slobody tlače, napríklad na Slovensku, jasne deklarujú, že Slovensko patrí tiež k premiantom, podobne ako v prípade štátneho rozpočtu, čo som povedal pred niekoľkými málo minútami, a teda, že vlastne patríme, tuším, k piatim najvyspelejším krajinám na svete, na svete, v podobe slobody médií.

    No a samozrejme platíme, aj k tomu, že platí u nás určitá forma demokracie, a teda naozaj každý má právo povedať svoj názor a vy nemáte právo ho kritizovať. Máte právo povedať, že ho, s ním nesúhlasíte. Ale to, že chcete obmedziť, aby mohol niekto povedať svoj naozaj slobodný názor aj na prácu médií, je už nedemokratické samé osebe. A musím povedať, samozrejme, že tento výrok odzrkadľoval fakt, že sa nikto nikdy nezaoberal tým, akým spôsobom a postupom fungovalo vlastne ministerstvo zahraničných vecí, ktoré urobilo asi najlepšiu reklamu Slovensku počas uplynulých štyroch mesiacov, a bude to tak asi do konca tohto roku. A že existovali závažné rozhodnutia, ktoré sa umožnili preplatiť, ktoré majú nevyčísliteľnú hodnotu, nielen preto, že mnohé z nich sú v desiatkach miliónoch, stovkách miliónov eur vhodné pre Slovensku republiku a pre to riešenie, a toto je práve ten dôvod, pre ktorý si myslím, že zareagoval aj pán premiér.

    Pretože slečna, ktorá upozorňovala na niektoré veci, ktoré sa jej nepáčili, nehovorila nikdy o predražení. Povedala, že sa robila akcia vo väčšom rozsahu, ako si myslela, že bolo potrebné. To znamená, to je ten, to spektrum, od ktorého ideme, že mohli sme poskytnúť zahraničným návštevníkom a všetkým predstaviteľom štátu, keď sa chceme reprezentovať, naozaj párky s horčicou a dychovú kapelu železničného depa na strane jednej, alebo sme mohli začať reprezentovať Slovensko ako vyspelú a kultúrnu krajinu so všetkým, čo k tomu patrí, a urobiť to trochu veľkoryso. Pretože bezpochyby Švajčiarsko si so Slovenskom nikto nepomýli, nielen pre jeho 700-ročnú históriu z pohľadu, ale aj preto, že už na tie roky mnohé veci urobili. My máme iba 23-ročnú históriu a je dôležité, aby sme sa snažili pohostiť. Neviem, ako je u vás doma zvykom, akým spôsobom hostíte svojich hostí, ale som presvedčený, že keď sa snažíte niekoho privítať, tak sa snažíte urobiť všetko ešte krajším ako obvykle práve preto, aby mali pocit, dobrý pocit z vašej pohostinnosti. Lebo to si myslím, že je súčasť nášho DNA-čkového vybavenia ako Slovákov, že snažíme sa ľudí naozaj dobre privítať.

    A tak isto platí, ak je zrazu teraz milión odborníkov, ktorí hovoria o tom, že či koncert mal stať 120-tisíc alebo nemal stáť 120-tisíc, lebo mal stáť 119 500, to je naozaj smiešne. Pretože som presvedčený, že keby mali všetkých tých našich slovenských špičkových umelcov zaplatiť v plnej cene, ako niekto ich zaplatí, tak tá suma by bola ďaleko, ďaleko vyššia. To znamená, sú to naozaj malé hádky.

    A čo je navyše, slečna neupozorňovala na to, že niekto má vyšší plat alebo vyššiu odmenu, ako má byť, ale že ona si myslela, že tlačová konferencia si stačila, nemuselo byť k tomu bombastické predstavenie, podľa jej vyjadrenia. Na rozdiel od novinárov, ktorí okamžite začali používať terminológiu, že je to predražené, pretože oni to tak radi. Pretože všetko je zlé, všetko je najhoršie a všetko treba spraviť. A samozrejme v mnohých tých vyjadreniach, ktoré sa používali, proste jednoducho nezaznela pravda. To je dneska absolútny štandard k tomuto všetkému a tak to aj platí, samozrejme.

    A toto je ten prístup, ktorý častokrát samozrejme aplikujete aj vy samotní ako poslanci. Pretože keby ste chceli sa baviť o predražení, vedľa vás sedí práve pán poslanec Grendel, mohli by ste sa priamo jeho opýtať, keď tak spolu komunikujete, a prečo nezačnete odtiaľ, že teda nakúpili 10-násobne predražené Fabie, ktoré stoja 8-tisíc, nakúpili za 80. Skúste sa ho opýtať a upratať si pred vlastným prahom, pred tým, než začnete hodnotiť niekoho iného, že prečo to urobili, prečo s tým súhlasili, prečo sa im to tak pozdávalo.

    Ja som povedal, že každé, každá takáto vec môže mať vystúpenie. Ja som vtedy ani nevystupoval, jak si pamätám, ani nekritizoval, jednoducho nevidel som do toho, nebol som odborník na to, aby to tak bolo. Ale keď máte záujem, opýtajte sa najprv svojho okolia. Pretože ak chcete niekomu dávať nejaké výčitky a poučovať ho o jeho správaní, musíte si najprv urobiť poriadok u seba doma. A vtedy, aby ste mali to morálne právo a ten kredit hovoriť, tak potom môžete.

    Z tohto pohľadu platí aj pre slovenské predsedníctvo dôležitá vec, ak sa chcete dočítať o úspechoch slovenského predsedníctva, o diplomatických výsledkoch, ktoré slovenské predsedníctvo dosiahlo, musíte načrieť práve do tých zahraničných médií. A k tomu vám urobím veľmi rád určite presný rešerš alebo akýkoľvek iný, jak to máte, ten mediálny monitoring, mediálny monitoring k tomu, ako zahraničné médiá informovali o úspechoch slovenského predsednícka...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou. Potlesk.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán podpredseda vlády. Ďakujeme veľmi pekne za vaše vyčerpávajúce odpovede.

    A my teraz budeme pokračovať odpoveďami na členov vlády, na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gábora Grendela na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.

  • Reakcia ministra na predsedajúcu, že nemal k dispozícii celých 15 minút vydelených v hodine otázok premiérovi.

  • Nie, 15 minút mal. Nie ste idiot, len ste sa pomýlili. Jasné.

    Dobre, takže predsa len pokračujeme pánom poslancom Gáborom Grendelom a jeho otázkou: "Pán minister, nemyslíte si, že vážne podozrenie z rozkrádania peňazí na prezentáciu Slovenska je najhoršou formou prezentácie Slovenska? Nemyslíte si, že okamžite zverejniť, ako boli tieto peniaze využité, je lepšie ako útoky na Zuzanu Hlávkovú?"

    Nech sa páči.

  • Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pri organizácii všetkých kultúrnych a iných podujatí v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európske únie – a bolo ich zruba 250 v tridsiatich krajinách – vždy postupovalo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to nielen na úseku hospodárskeho a efektívneho vynakladania verejných financií, ale i pri zmluvných vzťahoch s tým súvisiacich. Ak existuje akékoľvek podozrenie, že to tak nie je, na preverenie týchto obáv sú zákonom ustanovené príslušné inštitúcie a postupy. Ktokoľvek sa na ne môže obrátiť alebo ich môže použiť. Ja som tak už urobil. Všetky uzavreté zmluvy sú v rozsahu príslušných zákonov verejne prístupné.

    Pokiaľ som si vedomý, na Zuzanu Hlávkovú nikto neútočí, doposiaľ sme z našej strany iba poskytli vecné argumenty k ňou prezentovaným úsudkom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne.

    Pán poslanec, máte možnosť doplniť, teda položiť doplňujúcu otázku. Nemáte záujem.

    Prejdeme k ďalšej vyžrebovanej otázke. Tá je od pani poslankyne Kataríny Macháčkovej na pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Petra Plavčana.

    Otázka znie: "Anna z Bratislavy sa pýta: ´Môjho syna odmietajú prijať do škôlky z kapacitných dôvodov a je pre mňa nemožné hľadať si zamestnanie popri tom, ako sa o neho starám. Ako a z čoho si mám platiť povinné odvody, keď nemôžem nastúpiť do zamestnania?´"

    Nech sa páči, pán minister, máte čas na odpoveď. Poprosím vás, aby ste potom oznámili, keď bude odpoveď ukončená. Ďakujem.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za položenú otázku.

    Prijatie dieťaťa do materskej školy závisí od kapacitných možností konkrétnej materskej školy. Preto v zásade nie je možné hovoriť o odmietaní prijatia dieťaťa ako takom. Ide o nemožnosť prijať dieťa z kapacitných dôvodov. Uvedomujeme si tieto situácie, že sa zvyšuje počet detí populačných ročníkov. A preto ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v rámci možností svojho rozpočtu podporilo rozšírenia kapacít materských škôl formou dotácií, na ktoré bolo vyčlenených 14,5 mil. eur.

    Vďaka poskytnutým dotáciám sa postupne, v prípade, že sa naplnia zmluvy o poskytnutí dotácie, do roku 2018 vytvorí viac ako 200 nových tried a existujúca kapacita sa udrží v ďalších dvadsiatich dvoch triedach.

    Na záver si uvádzam, že problematika platenia povinných odvodov nepatrí do kompetencie rezortu školstva, vedy, výskumu a športu. V tejto súvislosti chcem ešte uviesť, že pri príprave národného programu výchovy a vzdelávania sa zaoberáme komplexne všetkými deťmi v oblasti výchovy a vzdelávania prakticky od narodenia až po ďalšie vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov. Je nám veľmi jasné, že budeme musieť urobiť medzirezortné rokovania, ktoré budú riešiť, aj v spolupráci s ministerstvom práce, aj túto problematiku, na ktorú ste sa pýtali. Momentálne sú pripravené tézy a máme uzavreté prvé pripomienkové konanie. A takisto očakávame aj zo širokej verejnosti ďalšie námety a návrhy, čo ďalej a ako riešiť komplexne aj výchovu a vzdelávanie detí v tomto veku.

    Dopĺňam aj to, že je potrebné sa pre nás zaoberať medzirezortne aj témou detí od 0 do troch rokov. Takisto potom aj deťmi medzi tromi rokmi a obdobím, kedy vstupujú do základnej školy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my. Pani poslankyňa Macháčková, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Ak je tomu tak, prosím, prihláste sa ako na faktickú poznámku, máte dve minúty.

    Poprosím, aby ste dali pani poslankyni slovo.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď, ale predsa by som si dovolila mať ešte dve doplňujúce otázky. Prvá moja otázka je, že kedy tých 200 tried by malo vzniknúť. Či je teda nejaký termín, dokedy garantujete, že tieto triedy vzniknú. A druhá, že či si myslíte, že keď vznikne tých 200 tried, či tento problém bude vyriešený.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za položené otázky. Týchto 200 tried vznikne, ako som uviedol, do roku 2018. Súvisí to s tým, akým spôsobom budú zabezpečované aj stavebné práce na rozšírenie týchto kapacít. A samozrejme, ak nám vyplynie, že počet detí populačných ročníkov bude neustále narastať, tak v rámci národného programu výchovy a vzdelávania k nim budú pripravované akčné plány a v rámci jednotlivých akčných plánov budeme navrhovať konkrétne opatrenia, aby sa tento problém začal účinne riešiť a aby sa napríklad v priebehu období, ak bude rásť počet detí populačných ročníkov, aby sa prijali opatrenia, ale aj s finančným krytím. To znamená, že chceme, aby tieto akčné plány boli pripravené tak, aby bolo jasné, ako sa kapacity zvýšia a koľko finančných prostriedkov to bude stáť, aby aj verejnosť, Národná rada, dámy a páni poslanci a takisto aj rodičia vedeli, že aké sú finančné nároky na tieto opatrenia, aby bolo možné aj požadovať navýšenie štátneho rozpočtu na zabezpečenie týchto opatrení.

    Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán minister, a môžte zostať za rečníckym pultom, lebo aj ďalšia otázka vyžrebovaná je na vás od pani poslankyne Zuzany Zimenovej. "Romana zo Senca sa pýta: ´Ak štát nie je schopný zabezpečiť výstavbu nových škôl, prečo nedovolí, aby sa na základe odmietnutia dieťaťa dalo predĺžiť poberanie rodičovského príspevku?´"

    Nech sa páči.

  • Takisto je to v zásade takmer identická otázka. K tomu len doplním, že takisto ani problematika poberania rodičovského príspevku nepatrí do nášho rezortu, ale v každom prípade som už uviedol, že budeme musieť pri pokračovaní reformy výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike uskutočniť medzirezortné konania, v rámci ktorých by sme riešili aj túto problematiku. To znamená, to znamená, aj čo sa týka, nielen oblasť uplatnenia povinných odvodov, ako bolo v predchádzajúcej otázke, ale takisto aj problematiku poberania rodičovského príspevku. To znamená, že budeme musieť riešiť problematiku komplexne v súčinnosti s ostatnými rezortami. Je na to momentálne otvorený priestor, a to práve preto, že máme otvorené pripomienkové konanie k pripravovanej reforme v rámci programu výchovy, národného programu výchovy a vzdelávania.

    Skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Zimenová, máte právo položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Ja by som predsa len položila aj doplňujúcu otázku. Chcela by som sa opýtať, kedy vlastne budú prebiehať tieto medzirezortné rokovania, ktoré ste spomenuli aj v odpovedi na predchádzajúcu otázku, pretože toto sú problémy, ktoré nesúvisia s tézami národného programu ani s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, ale to sú aktuálne súčasné problémy? A je ich oveľa viac na to rokovanie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže plánujete sa stretnúť v nejakom konkrétnom termíne?

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za otázku. V každom prípade je potrebné počkať niekoľko týždňov, v rámci ktorých sa vyprofiluje dokument, v rámci ktorého budú identifikované nielen vízie, kam chceme dôjsť, ale z toho nám vyplynie aj to, z toho nám vyplynú aj medzirezortné v tomto prípade rokovania, ako dospieť k požadovanému výsledku. To znamená, že viem si predstaviť, že tak ako má byť hotový dokument niekedy na prelome prvého a druhého štvrťroku, že by sa začiatkom budúceho roka v prvých troch mesiacoch uskutočnili aj tieto rokovania tak, aby sme mohli doriešiť aj tento problém, ktorý, rovnako ako vy, považujem za vážny.

    Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne aj ja.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka od pani poslankyne Kataríny Macháčkovej na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpáda Érséka, ktorý tu však nie je, je ospravedlnený a zastúpi ho pani ministerka Žitňanská, nech sa páči.

    Pani poslankyňa sa pýta, resp. prostredníctvom nej sa pýta Michal: "Dobrý deň. Moja otázka sa týka jazdy po diaľnici a mýtneho systému. Každý pri nákupe známky cez internet zadáva e-mailovú adresu. Nebolo by možné vstúpiť na diaľnicu, jazdiť za mesiac napríklad 10 dní a po mesiaci dostať faktúru na tento e-mail od prevádzkovateľa mýtneho systému?"

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, za ministra dopravy si dovolím prečítať odpoveď.

    V Slovenskej republike nie je zavedený systém výkonnostného spoplatnenia vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest vozidiel do 3,5 tony, ale systém založený na časovom princípe spočívajúci v úhrade vopred na určité obdobie. Zavedenie systému, kde by došlo vystavenie faktúry za časové obdobie, kedy vozidlo využívalo spoplatnenú sieť diaľnic a rýchlostných ciest by vyžadovalo zmenu príslušnej legislatívy, ako aj zmenu zmluvy s prevádzkovateľom systému evidencie úhrady diaľničnej známky spoločnosťou Sky Toll. Súčasný systém na monitorovanie vozidiel do 3,5 tony po diaľniciach a rýchlostných cestách slúži len na kontrolné účely. Pre výpočet úhrady diaľničnej známky na základe prejdenej vzdialenosti, resp. spätne vystavenie faktúry by bolo nutné vybaviť vozidlá do 3,5 tony palubnou jednotkou za účelom monitorovania ich polohy tak, ako je to pri vozidlách nad 3,5 tony podliehajúcich výberu mýta.

    Takisto by vznikol problém ako zistiť, či má vodič záujem o desaťdňovú alebo ročnú diaľničnú nálepku. A to už nehovoríme o problémoch, ktoré by vznikli s overením totožnosti človeka, ktorý si e-mail zakladal. Treba teda dodať, že náklady na fakturáciu a následné vymáhanie by niekoľkonásobne zvýšili náklady na prevádzkovanie systému úhrady diaľničnej známky, čo by sa nepochybne premietlo do ceny diaľničnej známky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Pani poslankyňa Macháčková, máte doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka od pani poslankyne Silvie Shahzad, ale mám taký pocit, že je úplne identická s tým, akú otázku položil pán Gábor Grendel a otázka bola zodpovedaná. Ďakujem.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je teda otázka od pani Zuzany Zimenovej, od pani poslankyne. "Dáma z Trenčianskych Teplíc sa pýta: ´Veľmi by prospelo, keby sa škôlky začali svojou otváracou dobou prispôsobovať potrebám rodičov. Nie veľa rodičov má takú pracovnú dobu, aby si do 16.00 hodiny stihli vyzdvihnúť svoje deti. Netvrdím, že učiteľky v materských školách sú dobre platené a treba im pridávať robotu, ale takéto časy popierajú zmysel škôlky, komplikujú rodičom život a obmedzujú výber zamestnania. Myslí si pán minister, pán minister Plavčan, že je reálne predĺžiť prevádzkovú dobu materských škôlok?´"

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, dámy a páni, ďakujem pekne za otázku. V súlade s vyhláškou o materskej škole určuje čas prevádzky v materskej škole celodennou výchovou a vzdelávaním riaditeľka materskej školy po prerokovaní so zákonnými zástupcami a po súhlase zriaďovateľa. V praxi sa to realizuje tak, že rodičia, čo i len jeden rodič, ak majú požiadavky na iný čas prevádzky, ako je doposiaľ na základe predchádzajúcich požiadaviek určený, môžu riaditeľku materskej školy písomne požiadať o zmenu prevádzky v tom zmysle, že sa jej čas predĺži tým, že potrebuje zmenu v čase otvárania alebo zmenu v čase zatvárania materskej školy.

    Pri uvažovaní o zmene času prevádzky materskej školy je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že to môže mať vplyv na pracovný čas učiteliek, a teda aj na plnenie rozsahu vyučovacej činnosti učiteliek vrátane riaditeľky a môže to znamenať, že predĺžením času prevádzky sa zmení pracovný čas učiteliek a vznikne im nárok na vyšší plat, pretože budú môcť, musieť vykonávať priamu vyučovaciu činnosť, teda si plniť rozsah vyučovacej činnosti nad rozsah ustanovený nariadením vlády.

    Pri rozhodovaní o určení prevádzky materskej školy je teda potrebné brať do úvahy nielen požiadavky rodičov, ale aj možnosti materskej školy. Toto je súčasný stav.

    Pri diskusiách o národnom programe výchovy a vzdelávania sme hovorili aj o tom, že je potrebné deti a hlavne v sociálne znevýhodnenom prostredí udržať v podnetnom prostredí. To znamená, že pri posudzovaní obsahu reformy výchovy a vzdelávania je potrebné povedať aj to, že je nevyhnutné, aby sme sa pozerali na dieťa a na jeho potreby a nepozerali sa na to, či majú alebo nemajú momentálne riaditelia škôl dostatok pracovníkov, alebo či sa predĺži pracovný čas učiteľov, alebo či bude potrebné, vyšší počet učiteľov v materských školách na zabezpečenie požiadaviek rodičov.

    Práve preto, keďže národný program výchovy a vzdelávania je zameraný na potreby detí a mládeže, aby sa tam deti cítili, v tomto prípade v materskej škole, dobre, bude potrebné, tak ako som už uviedol pri predchádzajúcich otázkach, pripraviť v rámci akčných plánov aj výpočet alebo prepočet finančných prostriedkov potrebných na to, ak majú rodičia záujem alebo ak je potrebné napríklad v oblastiach v sociálne znevýhodnenom prostredí udržať deti v materskej škole, nájsť dostatok finančných prostriedkov.

    Niekoľkokrát som už uviedol verejne, že v rámci programového vyhlásenia vlády je uvedená suma 2 mld. eur na štyri roky, čo znamená navýšenie štátneho rozpočtu v oblasti školstva o 200 mil. medziročne vždy z vyššieho základu. Ale opakovane som aj povedal, že na to, aby sme zabezpečili reformu výchovy a vzdelávania, je potrebné týchto finančných prostriedkov podstatne viac. A aj na zabezpečenie týchto úloh, ktoré ste uviedli v tejto otázke, bude potrebné zabezpečiť finančné prostriedky, aby boli všetky vzdelávacie potreby a výchovné detí v materských školách zabezpečené.

    Urobím všetko pre to, ak sa prijme dokument národný program výchovy a vzdelávania a budú pripravené akčné plány, aby vo finančných prostriedkoch, ktoré sú uvedené k jednotlivým opatreniam, aby boli zabezpečené tieto finančné prostriedky. Netýka sa to len na finančné prostriedky pre učiteľky v materských školách. Napríklad vieme, že vo vyšších stupňoch základnej školy máme asistentov učiteľov, máme špeciálnych pedagógov, ktorí sú čiastočne financovaní zo štátneho rozpočtu, čiastočne z eurofondov, a bude potrebné takisto aj otvorene povedať, ak chceme zabezpečiť primeraný štandard a aby deti dostali všetko to, čo majú, aj na zvýšený počet týchto kategórií pedagogických zamestnancov a výchovných zamestnancov, a takisto aj tú sumu, ktorá z eurofondov už v najbližších rokoch nepríde, otvorene povedať, že ak chceme zabezpečiť všetky tieto potreby, tak bude potrebné hľadať finančné prostriedky v štátnom rozpočte a potom naozaj bude potrebné týchto finančných prostriedkov viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Zimenová, doplňujúca otázka? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Miroslava Beblavého na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. "Martin z Bratislavy sa pýta: ´Ako bude Finančná správa od 1. 1. 2017 komunikovať s daňovníkmi, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, resp. s osobami, ktoré sú splnomocnené na elektronickú komunikáciu daňovníkov s Finančnou správou, ak elektronicky prešli už zamestnanci školeniami?´"

    Nech sa páči, pán minister vnútra.

  • Dobrý deň, prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, možno aj preto je určená táto hodina na otázky poslancov, aby odpovede boli riadne kvalifikované, pretože človek, ktorý celý deň sa venuje pracovnej činnosti, nemôže sledovať jednotlivé drobné nuansy rozdelenia úloh a kompetencií medzi jednotlivými štátnymi orgánmi.

    Táto otázka preto nie je ani správne smerovaná na ministra vnútra Slovenskej republiky, pretože Finančná správa je podľa zákona č. 333/2011 o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a colníctva rozpočtovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky a elektronické schránky aktivoval všetkým právnickým osobám správca modulu, teda Úrad vlády Slovenskej republiky prostredníctvom prevádzkovateľa, ktorým je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Z uvedených dôvodov vám teda na takúto otázku budú vedieť zodpovedať Ministerstvo financií a Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Z rezerv ministerstva vnútra môžeme len potvrdiť, že ak v procese takéto elektronické úradné komunikácie budú vznikať, elektronické dokumenty budú považované za riadne elektronické registratúrne záznamy, z čoho vyplýva, že s nimi bude manipulované podľa príslušných ustanovení zákona č. 395/2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako také budú teda riadne evidované, zaradené do spracovateľských procesov, ukladané a ochraňované so všetkými zhodnoverňujúcimi prvkami a po uplynutí ich lehoty uloženia zaradené do riadneho vyraďovacieho konania v súlade s citovaným zákonom.

    Z mojej strany zatiaľ všetko, pán poslanec.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno, je tomu tak. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Súhlasím s vami v tom, že občania, ktorí sa celodenne venujú pracovnej činnosti, nemusia byť oboznámení do detailov s rozdelením kompetencií, ale musím sa priznať, že ani niekomu, kto sa tomu profesionálne zaoberá, nemusí byť celkom zjavné, na koho sa s takýmito typmi otázok pýtať. Lebo máte, samozrejme, pravdu vy, že Finančná správa podlieha ministrovi financií, ktorý tu ale dnes nie je, takže tak či tak by ho niekto zastupoval. To je iná téma. Ale vy ste podpredsedom vlády a ste, teda neviem, či to stále platí, ale boli ste dlhé roky zodpovedný za reformu verejnej správy, ESO, aj za jej výsledky, aj za jej nevýsledky, a zároveň máme teda aj podpredsedu vlády pre informatizáciu pána, teraz najnovšie pána Pellegriniho. Takže pomaly chcem dodať, že hoci súhlasím s tým, že ani občanovi to zrejmé byť nemusí, toto je prípad, kde to nemusí byť zrejmé ani odborníkovi špecialistovi. A možno to, ako tie kompetencie za reformu verejnej správy a vo väzbe na informačné otázky a vo väzbe aj samozrejme potom na elektronické schránky, je rozdelená medzi jednotlivými rezortami, môže byť jeden z dôvodov toho, že nemáme až tak funkčnú túto funkciu.

    Ale ak môžem sa spýtať v tejto súvislosti vás, predsa len ešte jednu doplňujúcu otázku. Tak je to to, ako hodnotíte mieru pripravenosti verejnej správy na tú veľkú zmenu, ktorá bude súvisieť s právnickými osobami a štatutármi a elektronickou komunikáciou s firmami vo všeobecnosti? A ako aj vy ako podpredseda vlády a minister vnútra hodnotíte pripravenosť štátnej správy na tento krok?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, naozaj hlavným možno problémom je, že nemám úplne nielen záujem, ale ani možnosť mať vedomosti o všetkom. Snažím sa úzko špecializovať na tú úlohu, pre ktorú som aj podpredseda vlády, teda predovšetkým pre národnú bezpečnosť a obranu a tieto veci. Ale máte pravdu, aj sme pripravovali reformu verejnej správy, ktorá, ESO sa dotýkalo hlavne miestnej štátnej správy, a daňovú správu sme jednak do nej nikdy nezaraďovali, pretože nie je tou klasickou a v podstate ani by to nebolo dostatočne dobre možné. Pretože finančné úrady sú naozaj odlišným, priestorom, sú správcom daní. Čiže nie je to klasický výkon štátnej správy, kde poskytujú orgány štátnej správy určité služby.

    Čo sa týka pripravenosti, nemôžem teda hovoriť za všetkých a neodhadol by som, ale využijem túto vašu otázku na to, aby som spomenul jeden efekt, ktorý sa trošku dramatizuje v posledných dňoch, týždňoch, a to je vlastne príchod jednotlivých osôb, ktoré si preberajú a vybavujú si nové občianske preukazy s čipom. A viete, že tak včera, kedy vlastne vypadli všetky komunikačné prostriedky z dôvodu preseknutia optického kábla, aj tu je vidieť, ako zraniteľná je vlastne samotná elektronizácia a akým spôsobom aj Telekom sa musí lepšie pripraviť na takéto možnosti. I keď treba povedať, že ten výpadok trval iba niekoľko, v úvodzovkách, iba niekoľko hodín, tak znamená to, že sme pripravení na tú obnovu. Bol to hlavný kábel, ktorý vlastne spája naše ústredné centrum, databázové centrum ministerstva vnútra. Aj to nadväzuje, aby sme urýchlili vlastne výstavbu toho záložného dátového centra, ktoré plne je schopné vždy preskočiť v prípade, že hlavné centrum je nejakým spôsobom ohrozené alebo odpojené.

    V tejto súvislosti chcem aj takto verejne vyzvať, že sme posilnili nielen počet pracovníkov, ale aj počet pracovísk, aj v Bratislave. Okrem hlavného klientskeho centra na Tomášikovej pre výmenu občianskych preukazov fungujú aj strediská v bratislavskom Ružinove na Pošni, takisto v bratislavskej Petržalke na Záporožskej, teda na tej hlavnej ceste pri starej Viedenskej ceste a samozrejme, že aj v Dúbravke, tak aby sme dokázali zminimalizovať tieto čakacie lehoty na minimum. Pretože je takým zvykom a tomu sa nedá, bohužiaľ, nikdy predísť, že sa vybavujú veci vždy na poslednú chvíľu tak, ako najväčší počet daňových priznaní sa jednoducho bude vždy podávať 31. marca, akokoľvek sa bude robiť reklamná kampaň. Takže našou úlohou nie je v tejto chvíli poučovať o tom, že si to má niekto vybaviť skôr, ale našou úlohou je, aby sme sa prispôsobili tomu záujmu, ktorý je v posledných dňoch naozaj mimoriadne zvýšený. A tak aj sa snažíme čo najviac posilniť jednotlivé služby tak, aby tie čakacie lehoty boli čo najmenšie.

    Pre tých, ktorí už občiansky preukaz majú v plastovej podobe bez čipu, tí samozrejme môžu využiť ľubovoľné klientske centrum na celom Slovensku. Nie je to viazané teda k trvalému pobytu, ale tá prvá registrácia do tej databázy v prípade, že majú úplne ten najstarší občiansky preukaz ešte v podstate v papierovej podobe, tak ten je potrebné vymeniť v trvalom mieste.

    Tak ako pri každej veľkej zmene, dochádza k určitým kostrbatým prechodom, pretože to tak je vždy. Žiadny veľký systém sa nikdy nedodal bez vád, žiadny veľký systém sa nikdy nedodal bez nejakého drobného omeškania a tak ďalej. Je nevyhnutné, že každý tento systém je vždy otvorený na ďalšie úpravy a prispôsobovania sa jednotlivým požiadavkám trhu a zákazníkom v tomto prípade, ktorými sú občania Slovenskej republiky, tak predpokladám, že tá implementácia bude postupne prebiehať a všetky chyby budú odstraňované. Takže verím, že to bude mať ten priebeh čo najviac hladký. Ale určite nie je možné vylúčiť, že bude to úplne bezchybný prechod. A preto si obidve strany musíme dopriať trošku trpezlivosti, aby sme dokázali ten systém uviesť do stopercentnej funkčnosti tak, aby v budúcnosti to práve šetrilo ten čas, ktorý pred tým museli občania stráviť na úradoch, a bude to v konečnom dôsledku hodnotené ako efektívne riešenie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Ota Žarnaya na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Petra Plavčana. Otázka znie: "Učiteľka z Prievidze sa pýta: ´Stále je kritizované kreditové vzdelávanie. Aké návrhy sa teda plánujú? Robí sa štatistika potreby niektorých odborov pre trh práce? Otvárajú sa také typy škôl, ktoré sú potrebné pre trh práce, respektíve podporujú sa takéto školy?´"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dámy a páni, kreditový systém je nastavený ako systém, ktorý motivuje pedagogických a odborných zamestnancov k neustálemu sebarozvoju. Za absolvované kontinuálne vzdelávanie umožňuje získavať kredity, ktoré neskôr pedagogickí a odborní zamestnanci využívajú na priznanie kreditového príplatku alebo na vykonávanie atestácie, ktoré je tiež spojené s platovým postupom. Kvalita programov kontinuálneho vzdelávania je zabezpečená v akreditačnom konaní hodnotením dvoma externými hodnotiteľmi, ktorých odborný názor je rešpektovaný, pretože externými hodnotiteľmi sú odborníci z prostredia škôl a školských zariadení, vysokých škôl alebo záujmových a odborných združení.

    Tvorbu štatistík o potrebách trhu práce zabezpečuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom informácií o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce v rámci pravidelných prognóz vývoja na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a vykonávaného zamestnania. Analýzy a prognózy o vývoji trhu práce následne zohľadňuje samosprávny kraj ako jedno z kritérií pri výkone svojej kompetencie určovať počet tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia.

    Ďalším dôležitým dokumentom, podľa ktorého postupuje samosprávny kraj pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl, je regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách, ktorú samosprávny kraj každoročne aktualizuje v spolupráci so zástupcami okresného úradu v sídle kraja, úradu práce sociálnych vecí a rodiny v sídle kraja, regionálnymi komorami stavovských a profesijných organizácií, zamestnávateľmi, odbornými organizáciami a zriaďovateľmi stredných škôl.

    Samozrejme, že podobne, ako aj odlišné problematiky, ktoré som uviedol v predchádzajúcich odpovediach na otázky, chcem nechať momentálne otvorený priestor pre odborníkov, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania. Títo by sa mali zaoberať aj touto problematikou, ktorú ja sám si viem predstaviť riešiť trochu inak, ale v každom prípade chcem nechať priestor pre všetkých tých, pre širokú verejnosť, ktorá momentálne má príležitosť dávať svoje návrhy na to, aby bolo možné zapracovať ich pripomienky do tohto dokumentu. Preto by som nerád momentálne do tejto prebiehajúcej diskusie zasahoval svojimi názormi. V každom prípade sa domnievam, že je naozaj najvyšší čas, aby sme nastavili výchovu a vzdelávanie v školách v Slovenskej republike tak, aby bola čo najprospešnejšia pre deti a mládež, ktorá do týchto škôl chodí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďakujeme pekne, pán minister.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka od pána poslanca Jána Marosza, ale ako vidím, nenachádza sa v sále.

    Pokračujeme otázkou pána poslanca Karola Farkašovského na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpáda Érseka, ktorý nie je prítomný, zastúpi ho zastupujúci člen vlády. "Vážený pán minister, vychádzajúc z množstva občianskych podnetov dovoľujem si vám adresovať otázku súvisiacu s programom podpory zatepľovania rodinných domov na Slovensku. Zaujíma ma, koľko finančných prostriedkov sa doteraz vyčerpalo? Kedy bude zverejnená ďalšia výzva na podávanie žiadostí a aký časový interval bude pre žiadateľov k dispozícii?"

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám za pána ministra Érseka odpovedala.

    V roku 2016 boli vyhlásené dve výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu. Celkom bolo doručených 196 žiadostí, z toho 134 žiadostí v rámci prvej výzvy a 62 žiadostí v rámci druhej výzvy. Z uvedeného celkového počtu žiadostí bol k 23. 11. 2016 k 77 žiadostiam podaným pred realizáciou zateplenia rodinného domu rezervovaný príspevok vo výške 500 500 eur a k 14 žiadostiam bol poskytnutý príspevok vo výške 34 119 eur priamo žiadateľom po zrealizovaní zateplenia rodinného domu. K deväťdesiatim šiestim žiadostiam bolo vydané rozhodnutie o neposkytnutí príspevku, respektíve zastavení konania o poskytnutí príspevku z dôvodu, že žiadateľ nespĺňal zákonom stanovené podmienky, nedoplnil požadované doklady na základe výzvy ministerstva na doplnenie, prípadne odstúpil od podania žiadosti. V súčasnosti ešte k deviatim žiadostiam prebieha proces posudzovania.

    Ministerstvo predpokladá vyhlásenie ďalšej, v poradí tretej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku v druhom štvrťroku 2017, nakoľko je v súčasnosti pripravovaný na predloženie do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 555/2005 Z. z., ktorý upravuje podmienky na poskytnutie príspevku. Lehota na predkladanie žiadostí v rámci tejto tretej výzvy sa predpokladá minimálne tri mesiace.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak.

    Ďalšia otázka je od pani poslankyne Anny Verešovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera: "Pán minister, od začiatku nového programovacieho obdobia ubehli už dva roky. Aký je dôvod neustáleho odsúvania vyhlásenia výziev v Operačnom programe Ľudské zdroje pre dopytové projekty?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v záujme zjednodušenia administratívnej náročnosti a nastavenia presných pravidiel prioritne zameralo na národné projekty, ktoré sú zamerané na širší okruh prijímateľov, v snahe maximalizácie efektu vynaložených finančných prostriedkov a ovplyvnenia celkovej sociálnej situácie v spoločnosti, predovšetkým v záujme zníženia miery evidovanej nezamestnanosti a zníženia počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Naša snaha sa odzrkadlila na celkovom poklese počtu občanov nachádzajúcich sa v evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i na znížení počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Zároveň bolo našou maximálnou snahou, projekty, ktoré prebiehali v predchádzajúcom období, v rámci predchádzajúceho operačného programu a na ktorých sme mali záujem, aby pokračovali aj v tomto programovom období, veľmi rýchlo pripraviť a implementovať. Myslím tým také projekty, ako je podpora opatrovateľskej služby, ďalej terénna sociálna práca v obciach, ďalej podpora vybraných sociálnych služieb krízovej intervencie na komunálnej úrovni, aby čím skôr boli pripravené a mohli čo najplynulejšie pokračovať aj v novom Operačnom programe Ľudské zdroje. Zároveň sme ústretovým krokom pristúpili k zakomponovaniu zjednodušeného vykazovania nákladov na zníženie celkovej administratívnej náročnosti, paušálna sadzba na riadenie projektu podliehajúca schváleniu Európskej komisie, čo sa prejavilo aj na termínových posunoch vyhlasovania jednotlivých výziev.

    V súčasnosti centrálny koordinačný orgán schválil výzvu na dopytovo orientovaný projekt "Podpora výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v otvorenom prostredí" a dopytovo orientovaný projekt "Nové alebo inovatívne programy na zlepšenie samozamestnávania (pozn. red.: správne má byť – "samozamestnania") mladých ľudí", ktoré budú vyhlásené vo veľmi krátkom čase. Aj napriek týmto okolnostiam chcem zvýrazniť, že Operačný program Ľudské zdroje z jedenástich operačných programov, ktoré na Slovensku bežia, je prvý z hľadiska poradia v percente zazmluvnenia a druhý v percente čerpania prostriedkov z nového operačného programu.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Verešová, chcete mať doplňujúcu otázku? Áno je tomu tak. Prosím, prihláste sa ako na faktickú poznámku a dostanete dve minúty. Už ste sa prihlásili? Áno.

  • Áno. Ďakujem pekne. Pán minister, z bánk a eurofondov sa doteraz vyčerpalo 1,62 % z celkového objemu. To je hotová katastrofa, pretože už prešli celé dva roky z nového programovacieho obdobia. A dokonca aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý mal naplánované kontroly, tak sa musel otočiť a zrušiť tieto kontroly, pretože niet čo kontrolovať. To je skutočne katastrofa, aby po dvoch rokoch čerpania alebo nového programovacieho obdobia sme čerpali 1,62 % z tohto balíka.

    Ku vám by som, prosím vás, chcela, či som dobre pochopila. Dopytové projekty, ktoré ste povedali, sú dva a budú čoskoro vyhlásené. To sa chcem spýtať, že či som dobre porozumela. To je, dva teda. To som úplne zhrozená, ak to tak je. Ale že či ste aj s touto situáciou spokojný? Hoci hovoríte o tom, že ste prvý a druhý a neviem čo, ale keď si uvedomíme, že 1,62 % sa doteraz čerpalo, takže aj keď ste prvý alebo druhý v poradí, tak určite je to veľmi málo. Takže či som dobre pochopila, že dve výzvy a či ste s touto situáciou spokojný?

  • Pani poslankyňa, keď sme prví, tak všetci ostatní sú za nami. Myslím, je to jednoduchá odpoveď na túto otázku. Budem konkrétnejší. Jednotlivé operačné osi, ktoré sa týkajú alokácie nášho operačného programu a hlavne, ktoré sa týkajú ministerstva práce. Iniciatíva na podporu zamestnávania mladých ľudí, zazmluvnenie 70 % celého programu. Ďalej operačná zamestnanosť, zazmluvnenie 38,73 % a ten, ktorý vás asi najviac zaujíma, to znamená sociálne začlenenie pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 40,71 percenta. To znamená, bavme sa o tomto. Áno, súčasťou môjho riadiaceho orgánu sú aj operačné osi, ktoré patria pod školstvo a ktoré patria pod rómskeho splnomocnenca. Je mi ľúto, tie sa nečerpajú. Tým som sa snažil zodpovedať. A čo sa týka, áno, mám schválené cez centrálny koordinačný orgán dve výzvy na tie dva dopytovo orientované, jedno z tej sociálnej oblasti a druhý z tej politiky zamestnanosti.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Simona Petrík sa pýta ministra školstva vedy, výskumu a športu pána Petra Plavčana, resp. prostredníctvom nej sa pýta pani Monika z Košíc: "Kedy sa vyrieši situácia detí, ktorým zle vychádzajú roky a do škôlky ich preto nevezmú, pretože ešte nedosiahli tri roky veku, ale po ich dosiahnutí, čo môže byť pokojne aj o mesiac, štát prestane poskytovať rodičovský príspevok? Ako sa mám vrátiť do práce a kde mám v takomto prípade nechať svoje dieťa? Súkromnú škôlku si dovoliť nemôžem."

    Nech sa páči, pán minister. Upozorňujem na čas.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dámy poslankyne. Veľmi pekne ďakujem za položenú otázku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Výnimočne možno do materskej školy prijať aj dieťa od dvoch rokov veku, ak sú vytvorené vhodné, materiálne, personálne a iné podmienky, predovšetkým kapacitné.

    V nadväznosti na skutočnosť, že dieťa od dvoch rokov veku možno prijať len výnimočne, riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť deti mladšie ako tri roky pred prijatím starších detí. Deti mladšie ako tri roky možno prijať len vtedy, ak sú uspokojené žiadosti rodičov detí, ktoré dovŕšili piaty rok veku, deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a deti s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ako aj deti vo veku od troch rokov. Rozšírenie možnosti prijímania detí, všetkých detí, ktorých rodičia o prijatie do materskej školy požiadajú, sa vyrieši až v prípade dostatku kapacít materských škôl.

    K tejto odpovedi chcem uviesť len toľko, že táto téma bola diskutovaná dnes aj pri prijatí expertov tímu, ktorí pripravujú národný program výchovy a vzdelávania, u pána prezidenta, kde bolo expertne zdôraznené aj to, že je potrebné sa venovať deťom aj od 0 do 3 rokov veku, pretože rodičia v súčasnom období nemajú oporu v štátnej správe a mnohokrát sú odkázaní na seba, ak tieto deti majú špeciálne vzdelávacie potreby alebo je tam nejaký iný problém, ktorý je potrebné riešiť, a v zásade sa nemajú na koho obrátiť ani v oblasti poradenstva a už vôbec nie, ktorá sa týka sociálnej pomoci. Túto tému považujeme za veľmi dôležitú, pretože tento vek je veľmi významný aj čo sa týka vývoja osobnosti človeka ako takého a preto má svoje veľmi významné miesto aj pri príprave národného programu výchovy a vzdelávania. Takže budeme tomu venovať mimoriadnu pozornosť a samozrejme, že túto oblasť budeme musieť riešiť podobne, ako som uviedol aj na začiatku v hodine otázok odpovedí, v spolupráci aj s inými rezortmi, osobitne s ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny, ale hlavne aj s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme týmto čas určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu. Pokračujeme v riadnom rokovaní v ďalších bodoch, resp. o bode štátny rozpočet. Ale vyhlasujem teraz dvojminútovú prestávku, aby členovia vlády mali možnosť opustiť rokovaciu sálu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230.

    Prosím ministra financií, a tu je pán minister, pán spravodajca je tiež na svojom mieste.

    S reakciou na faktické poznámky je prihlásená pani poslankyňa Jana Kiššová. Nie je v sále. Takže ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Jozef Rajtár, ktorému odovzdávam slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019, tlač 230.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prednostne teda zareagovať na predošlú diskusiu. Rozprávali sme sa o uvoľnení dlhovej brzdy, na čo treba ústavnú väčšinu, to znamená, že aj participáciu opozície, a údajne na investície, ktoré sú alebo mali by byť efektívne, potrebné a tak ďalej. Avšak ak by sme zobrali doterajšie investície alebo celkové nakladanie s prostriedkami v štátnom rozpočet a v štátnych organizáciách, tak musím skonštatovať, že naozaj nie je dôvod na uvoľňovanie tejto dlhovej brzdy, pričom dlhová brzda bola jeden obrovský výdobytok dosiahnutý po dlhej snahe a jeden veľmi pozitívny výdobytok, ktorý zracionalizoval, dal nejaké mantinely neefektivite a rozhadzovaniu. Je to dosť odvážny návrh, hovoriť o tom, že uvoľnite nám brzdu na investíciu do diaľnic, ak práve teraz bola zazmluvnená časť diaľnice, obchvat Prešova, ktorý bol najnehoráznejšie predražený v dejinách Slovenska vôbec. Jeden kilometer nás má stáť 45 mil. eur. A po takejto nehoráznosti, pričom na to nebola, vôbec uplatnený ten projekt Hodnota za peniaze, a po takejto nehoráznosti povedať, že chceme ďalej toto isté spraviť a vy nám na to uvoľníte dlhovú brzdu, si myslím, že je dosť nehorázne.

    Tak isto ministerstvo financií, aj keď minister sa snaží tváriť, že Finančná správa Slovenskej republiky sa ho netýka, netýka sa ho, ako je efektívna, čo sa tam deje, aké obrovské prešľapy sa tam dejú, aké obrovské daňové úniky, aké obrovské rozkrádanie DPH sa tam deje a miliarda sa teda ukradne len z toho, čo už bolo zaplatené, a následne to niekto odtiaľ vybral, tak ak niekto prevádzkuje takúto organizáciu a tvári sa, že sa ho netýka, čo sa tam deje, tiež si myslím, že je dosť nehorázne od neho žiadať uvoľnenie dlhovej brzdy, keď takýmto spôsobom hospodári a takýmto spôsobom sa stavia k organizácii, za ktorú je podľa zákona priamo zodpovedný.

    A nehovorím o tom, že minister by mal online vidieť, čo sa kde deje, kde sa aký list obnovujúci vyšetrovanie nepodpísal, kde kto ako kontroluje, aké dokumenty a tak ďalej Ale keď zistí a zistí aj verejnosť, že sa tam deje niečo nekalé, tak vtedy má minister v rámci organizácie, ktorá mu patrí, priamo konať, čo sa tu nikdy nedialo. Vždy sme odkázaní aj na finančnom výbore len na úradníka riadiaceho Finančnú správu Františka Imreczeho, ktorý napriek početným, veľmi slušne povedané, prešľapom doteraz neodstúpil, odišiel iba Daniel Čech, ktorý bol priamo zodpovedný za to, čo sa tam dialo s neoprávnenými odpočtami DPH. František Imrecze na seba takúto zodpovednosť doteraz nezobral, ani ministrom nebol odvolaný. A žiaden krízový manažér, žiaden krízový manažér, lebo tá organizácia je v ťažkej kríze, a pritom má dobrých ľudí. Pritom sú tam kontrolóri, daňováci, má tam veľa kvalitných ľudí, ktorí tam dlhodobo robia, má na čom stavať. A napriek tomu táto organizácia takto tragicky hapruje. Vidíme ten štýl hospodárenia aj na celkovom, teda na celkovom výsledku štátu, kedy susedná Česká republika, ktorá má tiež aspoň oficiálne sociálnych demokratov vo vláde, majú predsedu vlády, tak majú prebytok, majú prebytok štátneho rozpočtu. U nás sme mali mať vyrovnaný rozpočet budúci rok, nebudeme ho mať, a stavil by som sa, že takýto stav sa bude, ak bude teda vláda SMER-u, takýto výsledok sa bude posúvať a posúvať a pred rokom 2019 budeme počuť to isté, že chceli sme, nedá sa, lebo koalícia, lebo všetci majú požiadavky na výdavky, lebo šetriť sa nedá, lebo efektivita sa nedá dosiahnuť a tak ďalej.

    Táto situácia, táto situácia a ukážme si celkovú situáciu teda za 10 rokov vlády strany SMER, lebo tak isto predstavitelia strany SMER sa vždy tvária, že teraz začínajú, teraz prišli s nejakým projektom peniaze alebo Hodnota za peniaze a teraz konečne začnú niečo robiť po desiatich rokoch s malou prestávkou svojej vlády. Teraz je to v kríze, teraz to hapruje, ale teraz to už bude fungovať super. Takže za tých 10 rokov sa Slovensko zadlžilo o 70 % viac, má vyšší dlh. A toto je konzervatívny graf, to sú relatívne čísla, to znamená, že tam ide o pomer k HDP, je to očistené o infláciu atď., a tak ďalej. A keď sa pozrieme na krajiny V4 okrem Slovenska, tak za tých 10 rokov im stúpol dlh o 20 %, o 20 percent. A keď sa pozrieme na eurozónu, tak ten celkový dlh stúpol o 35 % a pritom vieme, že v eurozóne máme všetky tie krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Grécko. Napriek tomu ten celkový nárast bol oveľa, oveľa nižší. Takže za tých 10 rokov sme sa dostali tam, že sa strašne veľa minulo a hodnota za tie peniaze nie je nikde, ak teda nerátame Ladislavov Bašternákov, agentúry Evky, tety Anky a ďalších.

    Takisto minulé obdobie za vlády strany SMER, keď strana SMER si tu mohla robiť prakticky, čo len chcela, aj si teda robila, tak prebehla, alebo sa aspoň tvárila, že prebehla reforma ESO. A keď sme hovorili o tom, pán minister to v minulosti hovoril, že, že máme predsa odlišný náhľad na svet, lebo vy chcete štíhly štát, my chceme, neviem, tučný, alebo aký štát my chceme, vy chcete vyrovnaný rozpočet, my chceme hocijaký rozpočet, tak vyrovnaný rozpočet bol cieľom aj ministra Kažimíra a strany SMER a reforma ESO bola extrémne, bola navrhnutá ako extrémne radikálna. Čiže z tohto pohľadu strana SMER by vyšla ako extrémni liberáli, samozrejme, keby tie zámery boli myslené vážne. Ale divím sa, že kde je teda ten odlišný pohľad na svet, keď tie zámery boli deklarované, že chceme extrémne štíhly štát. Pretože tá reforma podľa svojho projektu, ako bola navrhnutá, mala znížiť počet príspevkových organizácií z 916 na 58. Neviem, či hociktorí libertarián by si dovolil navrhnúť takúto radikálnu zmenu. A ona do veľkej miery aj prebehla, akurát ten bluf bol v tom, že to prebehlo po právnej stránke. To znamená, keď bol nejaký úrad v Šali, v Galante, v Prešove a tak ďalej, tak po právnej stránke sa z týchto jednotlivých úradov stal jeden právny subjekt a tým pádom prišlo akože k redukcii, akože k redukcii.

    Dodnes minister Kaliňák, príslušný minister tejto reforme, nepredložil žiaden dokument, ktorý by popisoval efekty aspoň v nejakom detaile, aspoň v nejakom rozlíšení tejto reformy, iba tvrdí, že tá reforma ušetrila miliardu eur. Keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, tak výdavky na administratívu sa zvýšili, sa zvýšili za to obdobie, čiže tam, tam tú miliardu nikde nevidieť. Naopak, tie výdavky sa celkove na administratívu, sa zvýšili. Keď sa pozrieme na počet úradníkov, tak tí narástli minimálne za tie tri roky od roku 2013, ako prebiehala tá reforma, narástli minimálne o 13-tisíc. A keď sme sa ministra v minulom období pýtali, že ako je to možné, že počet úradníkov narástol takto radikálne, a vy ste dosiahli úsporu, ako tvrdíte, miliardu, tak odpoveďou bolo, že veď tá úspora nemusela byť nevyhnutne v zníženom počte úradníkov a že nejakí úradníci sa usporili takisto. Keď sme sa pýtali, kde akí, odpoveďou bolo, nevieme, lebo nejakú databázu má ministerstvo financií, nejakú máme my, nejakú majú iné organizácie, štatút nejakých zamestnancov bol zmenený a my nevieme odpovedať, že kde sa čo, ako zmenilo. Tak ja sa pýtam, ako sa takáto reforma vôbec dala robiť, keď samotné ministerstvo, čo ju robilo, nedokáže povedať, kde sa čo zmenilo. Nehovoriac o tom, že žiadne finančné výsledky neboli preukázané.

    No vieme ale, že za tie štyri roky podľa oficiálnych štatistík bolo zlikvidovaných 59-tisíc živnostníkov a ostáva len dúfať, že minimálne tým opatrením, teraz naposledy prijatým, tým zvýšením paušálnych výdavkov sa podarí nejakých živnostníkov znova naštartovať. Ale to, že ich je oveľa menej, o 59-tisíc, to je brutálne číslo, tak je výsledkom toho, čo tu štyri roky robila strana SMER, ktorá teraz tvrdí, že už zrazu bude efektívna, len nám uvoľníte tú dlhovú brzdu a už budeme robiť tak, ako sa robiť má, síce o tom nič z minulosti nesvedčí, svedčí o opaku, ale napriek tomu len nám slepo verte.

    Keď sme sa rozprávali o DPH, tak teda celkový príjem DPH je naplánovaný na 5,7 miliardy. Zopakujem, jedna miliarda je vždy rozkradnutá každý rok a opatrenia doteraz prijaté na to, aby sa to zmenilo, zjavne neboli dostatočné. Pritom tie najefektívnejšie opatrenia sú často tie najjednoduchšie v oblasti transparentnosti, tak ako za Radičovej vlády, keď sa podarilo presadiť zverejňovanie zmlúv, tak to bolo radikálne, vo výsledku to bolo radikálne opatrenie.

    Teraz verejnosť alebo príslušný sektor vie analyzovať, kde, čo bolo nehospodárne minuté. Rovnako s vratkami DPH, neoprávnenými alebo oprávnenými nadmernými odpočtami DPH sa dá spraviť to isté, nad či už 20-tisíc, 50-tisíc, nech 100-tisíc alebo 15-tisíc eur, keď je jednotlivá vratka, dá sa to všetko zverejňovať. Bolo to navrhnuté opozíciou poslancom Beblavým, vládna koalícia neschválila. Ktovie z akého dôvodu? Odôvodnenie sme si nevypočuli.

    Minister Kažimír v minulosti, v minulosti tvrdil, tvrdil, že, že zvažuje takéto opatrenie sám navrhnúť (reakcia predkladateľa). Takže, takže áno, to je úplne v poriadku. Takže ja uvítam, ak pôjdeme naozaj týmto smerom a vládna koalícia preukáže, že naozaj má záujem prijímať efektívne opatrenia, pretože keď budú všetky vratky zverejňované, akonáhle na nejakú Bašternákovú firmu, či už bude naňho písaná alebo, alebo na nejakého bieleho koňa, bude zrazu, zrazu novovzniknutej firme pribudne 3,6 mil. z vratiek DPH po pár týždňoch, nech patrí tá firma komukoľvek, tak okamžite verejnosť bude vedieť, že sa tam deje niečo nekalé a hneď sa tomu bude dať venovať a upozorniť, upozorniť na to.

    Minister hovoril aj to, že nielen DPH, ale aj iné daňové nedoplatky sú výrazné. Nuž, nie je to zas ako o nejakom filozofickom náhľade, že keď zavediem zbytočné dane, ako z kapitálových výnosov alebo, alebo príliš vysoké dane, tak firmy, podnikatelia, ktokoľvek bude rozmýšľať na to, ako si tieto dane zoptimalizovať. A odpoveď dal minulý rok priamo jeden oligarcha, ktorý má blízky vzťah k Robertovi Ficovi, lebo videli sme kauzu mýto za prvej Ficovej vlády a videli sme predaj SPP, kde to bolo zariadené tak, že dokonca sa na niekoľko rokov dopredu vyplatil zisk, aby si kupujúca firma mohla tento zisk použiť na nákup, na zaplatenie časti kúpnej ceny odchádzajúceho zahraničného konzorcia. Že dopredu sa vyplatila, dopredu sa vyplatila dividenda za zisk.

    A videli sme aj teraz snahy Roberta Fica rokovať priamo s čínskymi subjektami a predávať časti, či už J&T alebo EPH alebo akýmkoľvek spôsobom majú tieto štruktúry spravené, čo je teda dosť zvláštne, aby predseda vlády behal a potom sa ešte sťažoval, že návšteva dalajlámu mu prekazila rokovanie s Číňanmi a on nemohol dokončiť rokovania predaja časti J&T Číňanom? Veľmi zvláštne, veľmi zvláštne. No a tento oligarcha, alebo ja by som to radšej nazval lúpežný barón, minulý rok vyhlásil, že 95 % vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby, tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás, podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu. Inak povedané, oficiálne vyhlásil, že kto cez Cyprus neoptimalizuje, tak okráda vlastnú rodinu. To je doslovný, doslovný citát. A následne nabehla teda do príslušnej firmy kontrola, ktorá ale doteraz neuverejnila žiadne, žiadne negatívne zistenia. Takže napriek tomu, že to bolo takto verejne vyhlásené, tak sa asi skutok, skutok nestal, načo sme si, načo si už pomaly zvykáme, aj keď nie všetci.

    Takže výsledkom toho tzv. filozofického pohľadu je to, že dáme pre tých, čo sa nevedia brániť, dane tam, kde nemajú byť, z kapitálových ziskov alebo dáme vysokú daň z príjmu atď., ale potom tých našich zopár oligarchov vymyslí štruktúru, ako si to ošetriť cez Cyprus a tu to prevádzkuje samo, resp. poskytuje tieto služby aj menším podnikateľom a zarába na tom. Čiže výsledkom tej filozofie, že vysoké dane, veľký štát a tak ďalej, je teda v konečnom dôsledku to, že tých zopár oligarchov, finančných žralokov alebo lúpežných barónov jednoducho dostane biznis takto nepriamo navyše. Tak to je, ja si myslím, taká veľmi zvláštna, veľmi zvláštna filozofia a budem rád počuť z tohto pohľadu teda názor na ňu, opätovný názor pána ministra.

    Takisto, ako sme priniesli nedávno, zjavne teda súčasné nastavenie daní umožňuje a umožňuje mávať takéto schémy na predaj bytov, nech sa páči, keď si tri, štyri až päť subjektov predávajú navzájom byty. Tie subjekty sú navzájom prepojené potom na Cypre. A advokátska kancelária J&T sa k tomu priznala, lebo všetky tie firmy zastupuje a povie, že áno, to sme my, my sme jeden subjekt. Čo vlastne potvrdila, že aj keď sa to navonok tvári, že to sú firmy niekde na Cypre nejakých majiteľov, každá, každá niekoho iného, tak v skutočnosti je to jeden subjekt, to znamená, že oni aj sídlia na jednej adrese na tom istom poschodí, ale sami si to potvrdia následne, že áno, to všetkých týchto veľa firiem sme my, nikto iný. A vlastne jeden vlastník si predáva cez štyri, päť firiem byty medzi sebou, aj nakoniec mnohé z tých bytov skončia na jeho vlastných firmách a takýto biznis model zjavne umožňuje súčasne buď daňové nastavenie alebo prehliadanie, prehliadanie niektorých vecí a niektorých firiem Finančnou správou, za ktorú je zodpovedný minister Kažimír. Mňa by veľmi zaujímal, veľmi by ma zaujímalo vysvetlenie takéhoto biznis modelu. Spravíte si 5 firiem, tie vlastníte cez Cyprus a medzi nimi si predávate byty. Tak na čom zarobíte? Na čom vlastne zarobíte? Však máte náklady na prevod tých bytov, na rôzne dane, keď ich predávate stále za vyššiu cenu, daň zo zisku a tak ďalej a tak ďalej. Máte náklady na účtovníctvo, na administratívu, na tých konateľov, čo sú tam nastrčení a tak ďalej. Na právnickú firmu, ktorá vám to celé ošetruje. Čiže máte náklady, náklady, náklady, mňa by zaujímalo, že na čom sa naozaj pri takomto zvláštnom modeli dá v konečnom dôsledku zarobiť? Kde je ten zázrak, že ja si sám medzi sebou niečo predávam dokolečka a zarobím na tom a robím to, lebo je to výnosné? Lebo normálny trhový komerčný princíp v tom nevidím nikde, ledaže, ledaže by v tom bola nejaká daňová kuleha. A ešte v súvislosti s tým, že daný oligarcha verejne vyhlasuje, že každý, kto nerobí daňové kulehy cez Cyprus, tak okráda vlastnú rodinu. Finančná správa zjavne nemá na to čo povedať, lebo keďže sa ten príbeh začal odohrávať už minulý rok, tak doteraz neprišlo so žiadnymi zisteniami v tejto oblasti. Ale aj na to by som veľmi rád počul názor ministra Kažimíra, ako takéto zázračné schémy fungujú bez toho, že by tam bola, bola implikácia, čo sa týka daní a podobných vecí.

    Povedalo sa takisto, že jedným z cieľov Hodnoty za peniaze bude okrem diaľnic a ešte niečoho ďalšieho ešte IT sektor, pretože doteraz sa minula takmer miliarda na elektronizáciu. To, čo za to máme, no, bodaj by sme mali za to aspoň trištvrte toho čo v Estónsku, kde do toho dali možno 60 mil., ale, bohužiaľ, ani za tú miliardu nemáme nič, nič také. Keď som na finančnom výbore, keď som sa pýtal na finančnom výbore príslušného zástupcu úradu pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý prišiel prezentovať rozpočet alebo čoužkoľvek na finančný výbor, keď som sa ho pýtal, aké sú teda ciele, stratégie a tak ďalej tohto novovzniknutého úradu, ktorý vznikol približne pred trištvrte rokom alebo pred niečo vyše polrokom, tak odpoveďou bolo, že zvažujú, uvidia, analyzujú a tak ďalej a tak ďalej. Absolútne (reakcia z pléna)... Pán Náhlik, však ste tam boli, myslím, že na tom výbore, takisto. Takže, takže absolútne nič konkrétne. Musel som sa pýtať, musel som dávať úplne konkrétne otázky. Napríklad, keďže úspory a tak ďalej a vôbec nejaké reálne riešenie, všetko spočíva v tom, že treba spraviť jednotný register obyvateľstva, tak až vtedy som dostal odpoveď, že možno do dvoch rokov spravíme niečo, nejakú referenčnú databázu, kde všetky tie štátne organizácie, ktoré prevádzkujú tých 17 terajších registrov, budú musieť nejakým spôsobom zrkadlovo referovať, až z toho spravíme postupne nejakú jednotnú, jednotnú databázu.

    Takže ide sa tu aplikovať Hodnota za peniaze, ten úrad nevie, čo ide robiť, nevie to vysvetliť ani na finančnom výbore, ale rozpočet na tento úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu je vyše 4,3 mil. na rok. Z toho 3,3 alebo 3,1 sú, je plánované za tovary a služby, takže za 4,3 mil., tam sú teda platy a nejaké tovary a služby, nevieme, čo budeme robiť, ako budeme robiť, ale aspoň minimálne vieme, že minieme vyše 4,3 mil. každý rok na takýto úrad, ktorý hádam voľačo aj urobí a verme tomu, že naozaj aj urobí. Opäť by som sa stavil, že ak niečo v tomto smere niekto urobí, tak to bude, tak môžte sa usmievať, ale ja si radšej vypočujem potom následnú reakciu, kde by som rád videl konkrétne plány, ciele a čísla, lebo je ľahké sa zhovievavo usmievať, ale zjavne ťažké odpovedať na konkrétne otázky. Stavil by som sa, že najviac práce odvedú chalani zo Slovensko.Digital, ktorí to robia dobrovoľne popri svojom zamestnaní, a nie nejakí úradníci. Na platy tam pôjde nejakých 800-tisíc, plus 300-tisíc na poistenie s tým súvisiace a tak ďalej. A tí úradníci, ktovie čo, akú hodnotu za peniaze poskytnú oni?

    A ešte musím v tej súvislosti povedať, že máme tu agentúru NASES, ktorá by mala koordinovať a teda už od nejakého roku 2009, ak sa pamätám, by mala koordinovať všetky tieto IT projekty. Ktovie, čo robila doteraz, pretože tie IT projekty jednoducho koordinované nie sú, a ktovie, čo bude robiť teraz, keď tu máme NASES a plus tento nový úrad, ako budú spolupracovať? Na to by som tiež rád počul odpoveď, ako budú spoločne aplikovať projekt Hodnota za peniaze na IT projekty, ktoré sú naprogramované na ďalšiu jednu celú miliardu.

    Chcel by som všeobecne povedať toľko, že, ešte možno taká malá poznámka. Najväčšia kapitola, čo sa týka rezortov, je ministerstvo vnútra, 2,33 mld. eur ročne. A na tom je aj vidieť, že proste ako je rozdelená moc zo strany SMER, že kto je ten najväčší ataman. Náčelník strany SMER Robert Kaliňák, ktorý si pod seba zobral najväčší rozpočet. Aspoň je aj vidieť, že akým spôsobom funguje strana SMER a jej vláda, kedy jednoducho tá veľkosť toho, čo niekto riadi, je vyjadrená rozpočtom a tým, čím všetko, čo všetko riadi. Vieme, že ministerstvo vnútra dnes riadi dokonca časť školstva, a nie policajné akadémie, ale rôzne špeciálne školy, jazykové školy a tak ďalej. To riadi ministerstvo vnútra a množstvo ďalších vecí. Teraz sme sa dozvedeli, že riadi dokonca aj teda časť zdravotníctva, tú Nemocnicu Svätého Michala, kde bolo rozhádzaných 23 mil., pričom mnohé položky boli aj desaťnásobne predražené, aj viac. Takže toľko opäť k takej tej hospodárnosti a k tomu, ako logicky je vôbec usporiadaná celá vláda. Podľa toho, kto má v strane SMER najväčšiu moc, minister Robert Kaliňák.

    Počuli sme tu o tom, akí sme dobrí v porovnaní s krajinami alebo s niektorými krajinami eurozóny, aký super rozpočet máme, že nás pochválila Európska únia. No jasné, že nás pochválila v porovnaní s Gréckom, v porovnaní so Španielskom, Portugalskom a ďalšími hriešnikmi, ale povedzme si otvorene, že sa porovnával iba čistý finančný dlh, čisté finančné zadlženie. Keď sa pozrieme do Grécka, áno, má gigantický dlh, ale má perfektnú infraštruktúru, tam sú nové diaľnice, nové cesty, všetko vo vynikajúcom stave. Nie sú tam ekologické záťaže, pretože tam takmer, okrem nejakých rafinérií niekde pri Aténach, tam prakticky nie je priemysel, takže tam nie sú žiadne ekologické záťaže. A treba sa naozaj pozerať celistvo na tú celú vec. Áno, finančnú záťaž má Grécko obrovskú, splácali sme časť aj my pre Grécko, ale čo sa týka infraštruktúry a ďalších vecí, tak je v perfektnom stave. Na rozdiel od Slovenska, kde cesty chátrajú, kde je, áno, nedobudovaná diaľničná sieť, aj tá úplne najzákladnejšia. A všetky tie výdavky, ktoré čakajú, ono proste tým, že niečo zastaráva a neobnovuje sa to, tak to vytvára stále väčší a väčší dlh, naozaj v objeme desiatok miliárd. Nie sú to len cesty, diaľnice, školy, nemocnice, železničné stanice. V Nemecku pred pár rokmi začali obnovovať železničné stanice, ich skrátka vynovovať. Tiež tam pred rokmi už začali rozoberať paneláky, lebo paneláky boli aj za komunistov postavené s tým, že to je dočasné bývanie, dokiaľ nebudú peniaze na niečo trvácnejšie a kvalitnejšie. Aj za komunizmu boli stavané s touto koncepciou a dnes nám státisíce ľudí bývajú v panelákoch, ktoré už v Nemecku začali dávno rozoberať, tie panely predávať na Ukrajinu, a nás to stále, táto obnova, ešte iba čaká. Čiže tu sú desiatky a desiatky miliárd, ktoré sa budú musieť investovať, ak nechceme úplne schátrať, či už zo štátneho alebo z rozpočtu miest a obcí alebo aj zo súkromných zdrojov. A preto všetky tieto veci treba do toho zarátať.

    A keď som spomenul ten ekologický dlh, tak u nás ekologický dlh pozostáva z 30-tisíc lokalít a z týchto 30-tisíc lokalít 1 845 je obzvlášť závažných, obzvlášť závažných. V Bratislave napríklad pod Vrakuňou máme toxické, obrovské toxické jazero, ktoré sa stále pohybuje smerom k Žitnému ostrovu. Takže my máme obrovský, obrovský dlh, ktorý nie je priamo finančne vyjadrený, ale sú to peniaze, sú to desiatky miliárd, ktoré bude treba v nasledujúcich rokoch a desaťročiach investovať a ktoré aj s mnohými krajinami, tých takzvaných pix, ak si na ten výraz ešte spomíname, tak tam sme v ťažkom mínuse oproti nim, pretože aj v Španielsku a v týchto krajinách sa naozaj tá infraštruktúra a ďalšie veci vystavali, nové domy, bývanie a tak ďalej, kvalitné bývanie sa tam vystavalo. Však Španielsko malo realitný boom, čo mu spôsobilo ten veľký problém. Takže keby sme toto všetko zahrnuli, tak je otázka, či sme na tom lepšie ako Grécko, Španielsko, Portugalsko, alebo horšie, alebo horšie. Takže z čistých finančných čísiel by som sa príliš netešil a pozeral by som sa na celkovú situáciu.

    A vieme, že tu máme takisto exodus mladých ľudí do zahraničia. To číslo sa, bohužiaľ, neustále zvyšuje a teraz je na čísle 160-tisíc za prvý kvartál 2016. Tam tiež, pokiaľ mladá schopná generácia nepríde naspäť, tí, čo študujú v zahraničí, pracujú v zahraničí, tak máme tiež jeden obrovský problém. No čo sa tu deje? Namiesto toho, aby sa tí ľudia motivovali, aby sa to tu nastavilo tak, že budú mať motiváciu prísť naspäť, tak ako sme mali možnosť vidieť na ministerstve zahraničných vecí, je im odkázané, že musia akceptovať, že tu žijeme v istom nastavení. To je povedané diplomatickou rečou. A nediplomatickou rečou povedané, že tu žijeme v smeráckej skorumpovanej žumpe. Toto všetko bude treba zmeniť. A preto sa aj na rozpočet netreba pozerať izolovane na zopár čísiel, treba sa porovnávať minimálne s okolitými krajinami, ktoré sú na tom o dosť lepšie, aj keď mali rovnakú alebo možno aj horšiu štartovaciu bázu, niektoré. Maďarsko znižuje dane teraz z, firemné dane, myslím, na 9 %, takže som zvedavý, keď bude exodus firiem do Maďarska na registráciu, tak ako bude vládna koalícia na toto reagovať. A celkovo v Maďarsku som si všimol, že majú trošku premyslenú tú politiku takej propagácie pre investície, pretože keď som sa zdržiaval v Kórei, tak bol tam tajomník z maďarského ministerstva zahraničných alebo, alebo zahraničných vecí alebo hospodárstva a proste cielene, Južná Kórea bola jednou z krajín, kde cielene chodili a prezentovali jednoducho daňový, odvodový a celkovo systém, ekonomický systém Maďarska a pozývali a systematicky pozývali, teda juhokórejská, ale to je iba jedna z krajín, ale teda z ďalších krajín, ktoré investujú, investorov do svojej krajiny. U nás vieme, ako funguje SARIO, nejdem to tu radšej ani rozvádzať. Za úplatok pol miliardy, pol miliardy je tu a bude tu Jaguar na západnom Slovensku, na západnom Slovensku, lebo na východ nejde, lebo tam nie je infraštruktúra, ktorá mala byť už dávno postavená do roku 2010 a tak ďalej. Hovorím, že ani to tu nejdem radšej rozoberať, ale môžme potom neskôr rozobrať všetko.

    Takže toľko k rozpočtu, ktorý z rôznych dôvodov nemôžem podporiť, a vyzývam teda na oveľa zodpovednejšie hospodárenie, ale hlavne na to, aby sa už konečne ukončila tá nekonečná korupcia, ktorá je tu produkovaná stranou SMER.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. A ešte kým dám slovo pánovi poslancovi Kamenickému, dovoľte mi, aby som na balkóne Národnej rady privítal občanov z obce Lúč na Ostrove. Pozdravujeme vás.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, neznížim sa na spôsob komunikácie a tých osočovaní, ktoré ste nám dneska predviedli. Považujem to vystúpenie, skutočne, hovorili ste od koňa do Beňa a ja sa ospravedlňujem, ak sa tu nejaký pán poslanec volá Beňo.

    Musím povedať, čo sa týka témy dlhovej brzdy, ani ja, ani vy ste neboli, keď sa tento zákon v tomto parlamente dohadoval. Pán minister financií je ten, ktorý bol jeden z tých iniciátorov spolu aj s vašimi kolegami, pán Kollár tu bol, bol tam pán Ivan Švejna, a dohodli sme sa na tom, že tu bude nejaká dlhová brzda. Skutočne to nie je téma na nejaké populizmy, je to odborná téma. Myslím si, že tu je asi dôležité nejakým spôsobom spolu komunikovať, ale otázka je, že či ste teraz povedali ten názor za celú SaS, lebo ja som mal pocit, že nejaká odborná diskusia k tejto téme by mala prebehnúť. Môžme sa dohodnúť, nemusíme sa dohodnúť, ale myslím si, že toto je niečo, čo je v prospech celého Slovenska.

    Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, musím povedať, áno, všetko je zle a ešte horšie podľa vás. Našťastie, vy to nebudete hodnotiť, hodnotí to napríklad tá Európska komisia. Musím to stále opakovať, máme jeden z piatich najlepších rozpočtov v rámci eurozóny a hodnotia to finančné trhy. Keď sa porovnávame s tými krajinami V4, finančné trhy vám nič nedarujú a tie si vás ohodnotia na základe nejakej úrokovej sadzby, za ktorú predávate svoje dlhopisy. Tak pre vašu informáciu, už sme sa o tom tu bavili, Česko áno, Česko je momentálne premiantom V4-ky, má najnižšie úrokové sadzby, Slovensko je druhé, dlho, dlho nič, potom je Maďarsko, Poľsko a za Maďarskom, Poľskom je len Grécko, Španielsko a Island. A to je myslím to, čo vyjadruje dôveru finančných trhov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať na faktické poznámky, pán poslanec? Nech sa páči. Musíte sa prihlásiť.

  • Áno, samozrejme finančné trhy sú spokojné s tým, že Slovensko si plní povinností splácania a tak ďalej, avšak je treba povedať, že naozaj po desiatich rokoch panovania strany SMER je tu životná úroveň hlboko a samozrejme stav infraštruktúry a všetkého, to, čo som už spomínal, hlboko pod naším naozajstným potenciálom. Najlepšie to hádam ilustruje to, keď zákon, ktorý bol teraz schválený, o štátnej službe plánuje v dvoch tarifách platy pre štátnych zamestnancov nižšie ako 500 eur v hrubom. To si myslím, že je najlepšia ilustrácia tých desiatich rokov vlády strany SMER s malou prestávkou o tom, čo sa tu, aká hodnota za peniaze sa tu dosiahla. Čiže ešte raz, sme hlboko pod svojím potenciálom, pretože vy ste nemali ambíciu byť lepší, nastaviť podmienky tak, aby sme patrili k najlepším, ale bolo to tu o tom, ktorý Bašternák, ktorá teta Anka, agentúra Eva si čo uchmatne, a všetko ostatné bolo len na to, že nejak to udržať a spraviť nejaký marketing, aby sme boli znova zvolení. Je to absolútny kontrast s krajinami, ako je napríklad Hongkong a Singapur, kde naozaj je štíhly štát, nízke dane, brutálne vybudovaná infraštruktúra. A toto je reálny recept na úspech, nie sa niekde potácať a dávať peniaze našim ľuďom.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády kontinuity a pokroku, pani poslankyne, páni poslanci. Počuli sme doteraz aj viaceré, aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Eugena Jurzycu, Mira Ivana, Jany Kiššovej, ktorí podľa mňa veľmi presne popísala výhrady strany Slobody a Solidarita k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 takpovediac v makrorovine, alebo v širšej rovine. A ja sa v krátkosti vyjadrím k rozpočtu obrany a vnútra, lebo vonkajšia a vnútorná bezpečnosť je oblasť, za ktorú v SaS zodpovedám.

    Nezainteresovaný by predpokladal, že práve za túto časť návrhu rozpočtu by som mal vysloviť určitý pocit uspokojenia, predsa len niečo cez 990 mil. eur pre ministerstvo obrany predstavuje nárast oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 110 mil. a zároveň je tam nárast z 1,1 % HDP v rozpočtovanom v roku 2016 na terajších 1,19 % HDP na rok 2017. A zároveň rastie veľmi kontinuálne každý rok, hovoril o tom už aj Jožo Rajtár, aj rozpočet rezortu vnútra. Musím však niekoľko aspektov spomenúť.

    Po prvé, Slovenská republika od čias, keď vstúpila do NATO, ani jedenkrát nevyčlenila pre rezort obrany financie vo výške, ku ktorej sa zaviazala pri vstupe. To znamená, to sú 2 % HDP. Nebola síce jediná, ale postupným kresaním výdavkov sa dostala až na kritickú hranicu 1 % HDP, čo je rozpočet, pri ktorom ozbrojené sily krajiny, ak rovno neodumierajú, tak maximálne živoria, a tie naše živoria už prakticky posledných desať rokov. Súhrnný deficit Ozbrojených síl Slovenskej republiky za tieto roky sa odhaduje na zhruba 3 mld. eur. A to sú obrovské peniaze. To, v akom stave sú v dôsledku tohto dlhodobého podvyživenia naše Ozbrojené sily, technika, výstroj, výzbroj, plnenie záväzkov, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a podobne, nebudem bližšie rozvádzať. Tí, čo sa problematike vonkajšej bezpečnosti venujú, tak vedia, o čom hovorím. A preto tých, ktorých sa tejto problematike venujú, a to je druhý aspekt, o ktorom chcem hovoriť, potešil záväzok zo summitu NATO z Walesu v roku 2014, ktorým prezident Andrej Kiska prisľúbil postupné navyšovanie rozpočtu pre rezort obrany až do výšky 1,6 % HDP v roku 2020. Obzvlášť, keď tento záväzok potvrdila a prihlásila sa k nemu ústami svojich hlavných predstaviteľov na stretnutí s prezidentom, ešte pred týmto summitom, aj vtedajšia jednofarebná vláda strany SMER. A o to viac, že vzťah Roberta Fica k vojakom už bol ním samotným viackrát prezentovaný negatívne. Spomeniem niekoľko citátov. "Veď ani nevedia pochodovať", "radšej dám peniaze na mlieko ako na zbrane" a podobné dehonestujúce vyjadrenia z jeho úst neboli a naďalej nie sú zriedkavé.

    A s tým súvisí aj tretí aspekt, nakoľko tento rok, rok 2016, bolo síce rozpočtovaných a plánovaných 1,1 % HDP, ako som spomenul, ale reálne bol rozpočet v priebehu roka upravovaný o financie na veľké projekty z mimorozpočtových zdrojov, čím sa to percento HDP vyšplhalo na 1,16. To znamená, že reálne vlastne zvyšujeme len o 0,03, o tri stotiny percenta HDP. Alebo je tu druhá možnosť, že už teraz počítame s úpravou rozpočtu rezortu obrany počas roka. Vo výbore pre obranu a bezpečnosť nám bol prezentovaný zo strany ministra obrany ten druhý prístup. To znamená, on nám tvrdil, že má prísľub z ministerstva financií, že na zmysluplné projekty mimo rozpočtu opäť peniaze dostane. Podotýkam ale, že štátny tajomník z ministerstva financií, ktorý bol obhajovať rozpočet vo výbore, nám toto explicitne nepotvrdil a tak isto aj odmietol potvrdiť dodržanie záväzku roku 2020 vo výške 1,6 % HDP. Bol pomerne vyhýbavý vo svojej odpovedi na túto otázku. A aj preto ja by som skôr uvítal, ak by potrebný nárast obsahoval už samotný návrh rozpočtu rezortu obrany, obzvlášť keď v tomto návrhu je oficiálne na ďalšie roky, na rok 2018 plánovaných 1,21 % HDP a na rok 2019 len 1,22 % HDP. Napriek tomu, že posledné dve čísla sa plánujú len orientačne a môžu sa zmeniť, vyrušujú ma, pretože mám vážne obavy, že či pri takto navrhnutých hodnotách slovenská vláda dodrží sľúbených 1,6 % HDP do roku 2020.

    Podotýkam, a to budú asi všetci, asi so mnou súhlasiť, že poriadnu a systémovú modernizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky môžete robiť vtedy, keď máte finančné prostriedky normálne vyčlenené a naplánované, a nie vtedy, ak ich dostávate cez rok systémom ad hoc. A práve pri takomto nekoordinovanom navyšovaní rozpočtu počas roka prichádza nie k systémovej, ale fragmentovej a častokrát neefektívnej modernizácii Ozbrojených síl, lebo sa nenakupuje efektívne a častokrát sa nakupuje to, čo je momentálne k dispozícií, a nie to, čo Ozbrojené sily Slovenskej republiky plánovite potrebujú.

    Som si vedomý toho, že k obrane a vonkajšej bezpečnosti sa prakticky všetky vlády včítane našej vlády, vlády Ivety Radičovej správali macošsky v minulosti, ako k popoluške, ktorá je na okraji záujmu, ale apelujem z tohto miesta na to, aby sme to spoločne zmenili. Dnes je iný svet ako pred piatimi alebo desiatimi rokmi, máme nové bezpečnostné hrozby, kybernetické útoky, energetické hrozby, teroristické útoky, migračnú krízu, informačnú vojnu, máme mimoriadne komplikovanú bezpečnostnú situáciu vo svete aj v krajinách Európskej únie a už nie je načo čakať. A spoločne nesmieme dopustiť, aby mali slovenské Ozbrojené sily naďalej problémy. Stará ľudová múdrosť hovorí, že ak krajina nebude mať dostatočnú, zabezpečenú svoju obranu vlastnou armádou, príde ju takpovediac chrániť armáda cudzia. Slovensko s takým niečím nakoniec má svoje skúsenosti.

    V dnešnom svete sa ako najefektívnejšia ukazuje špecializácia národných ozbrojených síl a členstvo v medzinárodnej vojenskej aliancii. Slovenské členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti jedinečné a žiaduce a každý, ja chcem, aby to tu zaznelo, kto tvrdí niečo iné, tomu buď jednoducho nerozumie, alebo obhajuje záujmy našich nepriateľov.

    Čo však s tým, ak si členovia zoskupenia neplnia svoje povinnosti a záväzky a to dlhodobo? Sú dôveryhodnými partnermi pre ostatných?

    Pozrime sa teda na to, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami NATO. Sme takpovediac lídrami poslednej tretiny krajín NATO, pokiaľ ide o výdavky na obranu. Toto umiestnenie nás rozhodne nectí a nič na tom nemení ani skutočnosť, že za nami je takpovediac, v úvodzovkách, až osem krajín. Skôr je na pováženie, že pred Slovenskom sú už aj také krajiny, ako je Albánsko, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Taktiež sa nemôžeme uspokojovať s tým, že za posledné tri roky rozpočet rastie, lebo ten nárast, ako som povedal, je veľmi malý a skôr by sa žiadal podobný nárast za jeden až dva roky, ako v niektorých iných krajinách, napríklad v prípade Litvy je z 0,9 % na 1,45 % HDP, v prípade Lotyšska 0,8 % na 1,5 % HDP, alebo Portugalska z 1,2 % na 1,4 % HDP. Mám tu aj taký graf, ako je to v porovnaní v rámci celej Severoatlantickej aliancie, ale v záujme zvykania si na nové pravidlá, ktoré tu chcete nastaviť, a aj preto, že ho mám veľmi malý, tak ako vizuálnu pomôcku vám ho neukážem. Kto si ho bude chcieť pozrieť, je u mňa k nahliadnutiu, kde je krásne vidieť, aj ako to v iných krajinách rastie a ako to rastie u nás.

    Z tohto hľadiska pokladám tento rozpočet obrany za nevyužitú šancu, lebo snáď ešte nikdy nemal minister obrany tak žičlivé prostredie z hľadiska vlády a zároveň tak konštruktívnu opozíciu z hľadiska investícií do obrany, ako je tomu v tomto volebnom období. Aspoň posledné tri, štyri volebné obdobia určite nie. A už dnes je jasné, že mnohé z plánov vo vynovenej Bielej knihe obrany, ktoré si rezort nakreslil, či už sa týkajú modernizačných projektov, výcviku a podobne, zostanú pri tomto rozpočte opäť len na papieri. A to je škoda. Z tohto pohľadu hodnotím návrh rozpočtu pre rezort obrany ako nevyužitú šancu dokázať, že to s obranou Slovenska, ako aj s tým, že už nechceme byť len, konečne len čiernym pasažierom, myslíme vážne.

    Nebudem dávať konkrétny pozmeňujúci návrh, že koľko finančných prostriedkov a z akých kapitol by malo byť do rozpočtu obrany presunutých tak, aby sa nenavýšili výdavky celkove, lebo nespravil som to ani na našom výbore pre obranu a bezpečnosť. Jednak preto, lebo by mi to na 100 % neprešlo. A jednak preto, lebo mám za to, že plnú zodpovednosť za predložený rozpočet nesie vláda Slovenskej republiky a poslanci, čo sa podeň podpíšu, a poslanci klubu Sloboda a Solidarita za takto navrhnutý rozpočet hlasovať nebudú. Ale jednu indíciu dám.

    Myslím si, že financie mohli byť a mali byť do rozpočtu rezortu obrany presunuté z rozpočtu rezortu vnútra. Napríklad tie, ktoré sú vyčlenené na prijatie ďalších policajtov v rámci toho škandalózneho protiteroristického balíčka zákonov, ktorý prijala v minulom období vládna strana SMER za asistencie vtedajšej a dnes vládnej opozičnej strany MOST – HÍD. Naďalej platí to, čo som povedal už vtedy, policajtov máme na Slovensku dostatočný počet už dnes, len sú zle rozmiestnení. Nepotrebujeme umelo navyšovať počet policajtov s cieľom budovať policajný štát, tak ako to robíte. To sú všetko ľudia, na ktorých musia iní občania Slovenska zarobiť. Musia odviesť na nich svoje dane. Potrebujeme poctivú komplexnú analýzu siete policajných staníc s cieľom absolútne minimalizovať vzdialenosti tých policajných staníc od občanov. A garantujem vám, že nebude treba žiadnych nových policajtov. Podotýkam, že v porovnaní počtu policajtov na počet obyvateľov vychádzame v Európskej únii ako špička. Napríklad Slovensko má trikrát toľko policajtov ako rovnaké veľké Fínsko. Podľa štúdie českého ministerstva vnútra, ktorá porovnávala policajné zbory v 27 krajinách Únie, sa ukázalo, že viac policajtov na počet obyvateľov má od nás už len 5 krajín: Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Malta a o kúsok viac práve Česká republika. A rozdiely medzi krajinami sú priam priepastné. Kým v zmienenom Fínsku chráni jeden policajt 705 obyvateľov, na Cypre je to iba 153. A práve v Česku, ktoré z porovnania vychádza veľmi podobne ako my, už závery štúdie rozpútali debatu o znižovaní počtu policajtov a ich väčšej efektivite. Tamojší minister vnútra vyhlásil, že ubudnúť by malo najmä policajných funkcionárov s vysokými platmi. Podotýkam, že počet slovenských policajtov od roku 2009 vzrástol temer o 10 percent. Argumenty ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý si pomohol aj príkladom z dopravnej polície, citujem, "keď sme v roku 2009 spolu s prísnejším zákonom o cestnej premávke zvýšili prítomnosť policajtov na cestách, odzrkadľuje sa to na prudkom poklese obetí", neplatia vo všeobecnosti tieto argumenty. Napríklad aj spomínaná česká štúdia prichádza s odlišnými závermi. Krajiny, kde počet policajtov po reorganizácii klesol, podľa nej nezaznamenali vyšší počet zistených trestných činov a ich objasnenosť sa dokonca mierne zvýšila. "Predpoklad, ktorý sa opakovane objavuje vo verejnej a odbornej debate, že vyšší počet policajtov automaticky prináša vyššiu úroveň bezpečnosti, preto nemožno považovať za preukázaný," konštatuje zmienená správa.

    Ďalší veľmi dôležitý aspekt je, že naše ministerstvo vnútra dlhodobo zaobstaráva netransparentne a neefektívne a doslova vyhadzuje peniaze von oknom. Týka sa to tak výzbroje, ako aj výstroje, taktiež infraštruktúry. Viete, príkladov, kde sú obrovské rezervy, je množstvo, nie je však predmetom tohto návrhu zákona, aby som ich tu popisoval, ale ako absurdný príklad jednu perličku spomeniem. Keby ste videli, aké topánky na bežné nosenie nakúpil minister Kaliňák nedávno hasičom, jeden hasič mi jeden pár tých topánok doniesol na ukážku, tak by ste sa chytili za hlavu. To niekto známy zase mal nejaké lakovky, alebo čo to je, kdesi na sklade, ktorých sa potreboval zbaviť, a dneska ich majú slovenskí hasiči, prosím pekne. Ony sa skôr hodia niekde do divadla ako hasičom na nohy. Nedoniesol som ich sem ako vizuálnu pomôcku, opäť aby som si zvykal na nový rokovací poriadok. Ale mám ich aj nafotené a kto budete mať záujem, pán minister, kľudne vám pošlem fotografiu, aby ste videli, čím tam minister Kaliňák obšťastnil slovenských hasičov a čo im kúpil, že v čom majú chodiť pri bežnom pohybe (reakcia predkladateľa)... Štyridsať päťky, áno, budete mať možnosť chodiť na ministerstvo. Viete, my sa tu teraz na tom mieste pousmejeme, ale tá situácia je vážna, lebo tých prípadov, keď pán Kaliňák nakupuje, je úplne katastrofálne, je obrovské množstvo. A tie príjmy proste chýbajú. A keby ste vedeli, že v akom dezolátnom stave sa nachádzajú vojaci, ktorí za tie vystrojené body si nemôžu kúpiť žiadne topánky, lebo majú tie vystrojené sklady úplne prázdne. A oni majú tie body, ktoré dostávajú dlhodobo, tam ten deficit rastie dlhodobo, to bolo aj za našej vlády, aj predtým ešte za kolegu Bašku. Oni mi vypisujú, tí vojaci, že oni si musia na internete kupovať za vlastné peniaze topánky a mundúry a neviem čo, lebo tie body sú v podstate pre nich bezcenné papieriky, tak by sme sa potom ináč na to pozerali.

    Jednoducho rezort vnútra je dlhodobo nafúknutý, dlhodobo. Tam sa stále nalievajú ďalšie a ďalšie peniaze. A bolo to tak aj za ministra vnútra za našej vlády. Keď si pozriete ten vývoj od roku 2008, kedy sa to zlomilo, tak proste to stále letí hore. Stále to letí hore, a to, že sa tam tie peniaze naozaj vyhadzujú doslova von oknom, o tom hovoril aj Jožo Rajtár predo mnou, v prípade napríklad tých úplne šialených cien niektorých zdravotníckych prístrojov a zariadení, za ktoré nakupovala Nemocnica sv. Michala. To je nemocnica, ktorá patri pod ministerstvo vnútra. My sme veľký boj zvádzali, keď sme boli na rezorte obrany, či ju vôbec stavať, nestavať, jak to budeme, či ju spojíme s Ružomberkom. Nakoniec to teda dopadlo tak, jak to dopadlo. Ale tam sa naozaj niektoré prístroje nakúpili desaťnásobne drahšie, ako sa dajú kúpiť normálne bežne. A to sú ozajstné peniaze, ktoré sa dali použiť pre vojakov. Naozaj sa dali použiť pre vojakov. Ten rozpočet je každoročne na ministerstve vnútra nafukovaný a za tým si stojím. Za tým si stojím. Keď si porovnáte akékoľvek položky, ako sa dá hospodáriť na rezorte vnútra a ako doslova krvavo hospodári aj terajší minister obrany, a bude krvavo hospodáriť na rezorte obrany, je to obrovský nepomer. Obrovský rozdiel. Dnes sme mali výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Nemôžem hovoriť podrobnosti, ale hovorím len o dvoch zariadeniach, ktoré by naša Slovenská republika životne potrebovala, aby sa veľmi zvýšila bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Naša tajná služba konkrétne by ich potrebovala. Nemôžeme ich kúpiť, lebo nemáme na to peniaze. A keby nebolo všelijakých takýchto topánok a drahých zariadení v Nemocnici sv. Michala, tak možnože tie zariadenia pre tých vojenských dôstojníkov Vojenského spravodajstva by sme kúpiť mohli.

    Na záver, aby som skončil pozitívnejšie, dám jeden návrh do budúcnosti. Poďme do toho spoločne. Sadnime si v tomto volebnom období, koalícia, opozícia, mimovládne bezpečnostné organizácie, experti, a všeobecnou dohodou sa dohodnime na konkrétnom pravidle, ktorého prijatie následne aj spoločne vysvetlíme ľuďom, občanom Slovenskej republiky. Vysvetlíme občanom, že bezpečnosť Slovenska a bezpečnosť Európskej únie nie je zadarmo a že niečo stojí. Pracovne som tento môj návrh nazval "Plus 0,1 % HDP ročne". Ide o zaviazanie sa navyšovania rozpočtu pre rezort obrany každoročne o 0,1 % HDP až do dosiahnutia 2 % HDP, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, bez ohľadu na to, aká vláda bude kedy pri moci. Vedeli by sme to dosiahnuť niekedy okolo roku 2024 alebo 2025 a potom by sme to už držali vo výške 2 % HDP. Urobme to spoločne. Buď to deklaráciou, alebo urobme hoc aj vo forme ústavného zákona, podobne, ako to majú v Poľsku. V Poľsku majú ústavný zákon, že rozpočet rezortu obrany nemôže klesnúť pod 2 % HDP, pokiaľ sa nezmení ústava. Môže byť viacej, nemôže byť menej. Ak sa dokážeme spoločne na takomto prelomovom pravidle v priebehu tohto volebného obdobia dohodnúť, dokážeme spoločne, že téma vonkajšej bezpečnosti, že téma vonkajšej bezpečnosti a téme bezpečného Slovenska ako sebavedomého člena Európskej únie prikladáme význam, aký si nesporne zaslúži.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, nepochybne nie je očakávateľnou povinnosťou člena klubu Slobody a Solidarity, opozičného poslanca bojovať za rezort s nominantom Slovenskej národnej strany. To ale, čo hovoril kolega Ľubo Galko, je presne to, kde by mali končiť stranícke hranice, pretože bezpečnosť krajiny, dodržiavania zmluvných záväzkov a všetko, čo sa od toho odvíja, nie je vec nejakej politickej strany. Ak teda existuje nevyhnutnosť zhodnúť sa v parlamente na niečom, tak to je presne na tom, čo navrhol v závere svojho vystúpenia Ľubomír Galko. Na tohoročnom jarnom GLOBSEC-u vystupovala nemecká ministerka obrany pani von der Leyen, ktorá bez toho, aby čokoľvek a kohokoľvek nominovala, podčiarkla nevyhnutnosť, aby Európa plnila svoje záväzky. A teraz vôbec nejde o to, že sa americkým prezidentom stal Donald Trump a nie Hillary Clinton. To, čo naznačoval Donald Trump vo svojich predvolebných vystúpeniach, že nie je, preložené do ľudovej reči, povinnosťou amerických daňových poplatníkov starať sa o bezpečnosť Európanov, a to dlhodobo desaťročia, furt a stále, jednoducho je pravda, aj keby nevyhral Donald Trump. Je teda hanbou, ako povedal Ľubo Galko, byť čiernym pasažierom bezpečnosti. Lebo málo vecí je dôležitejších pre existenciu krajiny, ako je bezpečnosť. A v tomto zmysle si myslím, že výzva, ktorú povedal na záver, je minimálne dôležité, aby ostala na stoloch a v našich mysliach, aby sme ju raz akceptovali.

  • Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Galko, vy hovoríte o vyhadzovaní peňazí. Vy hovoríte o nejakom krvavom hospodárení. Pán Galko, vy dokonca máte čo hovoriť aj o rezorte obrany. Však vy ste oslabili obranyschopnosť štátu predajom okolo 100-tisíc samopalov vzor 58 po 11 eur za kus. A tieto naše samopaly, staré dobré päťdesiatosmičky majú niektoré parametre lepšie dokonca ako AK-čka. Ináč, minule som našiel na internete video výcviku bojovníkov ISIL-u, asi 150 ich bolo. A, čuduj sa svete, nemali v rukách AK-čka, ale mali všetci päťdesiatosmičky. Že by to bolo z toho predaja?

    Ďakujem za slovo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Galko, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Zareagujem na obidvoch rečníkov. Ďakujem pekne, Peter, za podporu. Chcel by som ešte dodať, lebo som to v tom vystúpení zabudol povedať, že v prípade, že by sme sa vedeli na niečom takomto dohodnúť, tak my ako v strane SaS vieme určite poskytnúť odborníkov, ktorí dokážu navrhnúť také riešenia, aby tie financie nezaťažili rozpočet. To znamená, teda Eugen Jurzyca alebo ďalší ľudia, ktorí sa u nás venujú verejným financiám, si myslím, že budú vedieť prispieť k návrhom, aby my sme nezvyšovali deficit, ale aby proste sme našli úspory niekde inde. To je k prvému rečníkovi.

    Čo sa týka druhého rečníka. Pán Mizík, no, viete, vy možno, keby ste vy mali tú možnosť, tak by ste vyzbrojovali našich vojakov 50-, 60-ročnými šrotmi. Ale 50-, 60-ročné zbrane z čias Ľudových milícií do rúk vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky nepatria. Keď budete vy pri moci, môžete im dať kľudne aj gumipušky, môžete im dať luky. Pokiaľ budeme my pri moci, tak im budeme aj z toho chudobného rozpočtu zakupovať nové a moderné zbrane.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cigániková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážení kolegovia, Slovensko dáva na zdravotníctva viac ako okolité krajiny. Vo výsledkoch však zaostáva. Česko, Poľsko, Maďarsko dosahujú v priemere o 18 % nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti a zároveň sa ich obyvatelia dožívajú vyššieho veku. Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Mohlo by sa zdať, že riešením je znížiť zdroje plynúce do rezortu zdravotníctva, čím by sa zvýšil tlak na efektivitu. Obávam sa však, že tak ako sme sa efektivity nedočkali za viac ako desať rokov vlády SMER-u, nedočkáme sa jej ani dnes a za nedostatočné financovanie a riadenie starostlivosti o zdravie ľudí zaplatia iba oni sami. A to nielen fyzicky a psychicky, ale doslova aj prakticky.

    Ťažko sa mi darí porozumieť tomu, prečo v čase, keď do štátnej kasy prúdi viac peňazí, ako sa rátalo, keď Slováci platia vyššie dane a odvody ako iní, prečo v tomto čase ideme brať tam, kde ide o zdravie a životy ľudí. A to aj napriek tomu, že podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie výdavky na zdravotníctvo na Slovensku porastú ako tretie najrýchlejšie v Európskej únii. Hlavným dôvodom je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. Napríklad ročné náklady na 75-ročného priemerného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného. Odvodová odpočítateľná položka navýšenia miezd v zdravotníctve bez dodatočných zdrojov, neočakávaný dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, stále viac zadlžené nemocnice, nespokojní pacienti, nespokojní lekári, sestry, zbytočná, systémom zdravotnej starostlivosti odvrátiteľná úmrtnosť, nerozumné populistické opatrenia, nehospodárne nákupy v zdravotníctve, roky trvajúce neefektívne riadenie. K týmto skutočnostiam ešte uberieme z rozpočtu zdravotníctva?

    Rozpočtu pustila žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na rok 2017. Celkove bude štát platiť na budúci rok o vyše 700 mil. eur menej ako v tomto roku. Výpadok, treba povedať, majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 mil. eur viac a možno zaplatia ešte viac, ak prejde návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre lepšie zarábajúcich. To, že sa platba štátu na svojho poistenca znižuje, sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na defaultnú úroveň 4 % z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu, teda pomer odvody verzus dane ako zdroje financovania zdravotníctva sa tak dostávajú na predkrízovú úroveň okolo 70:30. Napriek tomu som si istá, že ak bolo v tomto roku dosť financií na to, aby sa zo štátneho rozpočtu zaplatila priemerná sadzba 4,41 % za poistenca štátu, nie je dnes namieste ju znižovať. Vzorec platby štátu poisťovniam vyzerá tak, že sa vynásobí počet ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu zákonnou sadzbou, o ktorej tu hovoríme. Nerozumiem tomu, prečo ak štát ušetrí už na tom, že platí za menší počet ľudí, prečo má potrebu znižovať aj tú druhú časť premennej, a to sadzbu ako takú. A to nielen na defaultné 4 %, ale dokonca sa uvažuje ešte o nižšej sadzbe. Myslím si, že je najvyšší čas, aby ruka v ruke s efektívnym riadením ľudia pocítili platby, ktoré roky do zdravotníctva odvádzajú, v podobe výrazne kvalitnejšieho, prístupnejšieho a ľudského zdravotníctva. Nie je namieste v čase, keď sa darí šetriť práve v tomto rezorte. Je tu práve čo dobiehať.

    Napriek niekoľkým kolám oddlžovania sa štátne nemocnice naďalej zadlžujú. V prvej polovici roka 2016 dosiahli záväzky trinástich najväčších nemocníc ministerstva zdravotníctva 591 mil. eur. Z toho 472 sú záväzky po a 119 v lehote splatnosti. Zadlžovanie sa v roku 2015 zrýchlilo a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúplo na úroveň 108 mil. eur ročne, čo bol najvyšší nárast od roku 2011. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 mil. eur vzhľadom na neustálu tvorbu dlhu štátnymi nemocnicami, ktoré aj tak nakoniec zaplatia daňoví poplatníci, som si istá, že je namieste rozprávať sa aj o riešeniach. Môžme vymyslieť ďalšie pravidlá ako zabrániť rozkrádaniu v zdravotníctve, ale je zrejme načase pochopiť, že naši, vaši a politickí nominanti sú dostatočne šikovní na to, aby si našli cestičku, ako tieto pravidlá obísť. Je čas, aby sa konečne začalo obstarávať tak, aby to bolo pre ľudí najefektívnejšie, a nie tak, ako doteraz, skutok sa nestal, všetko je v rámci zákona, napriek evidentným nehospodárnym nákupom. A na to je nutné priznať si, že štát je jednoducho zlý vlastník, pretože z cudzieho krv netečie. A štátny nominant neokráda seba, ale platcov daní a odvodov. Je načase odpolitizovať, respektíve odštátniť slovenské zdravotníctvo. Nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami a môžu ísť do dlhu, je potrebné transformovať na akciové spoločnosti aj so všetkými prísnymi kritériami posudzovania ich hospodárenia.

    Napriek skutočnostiam, o ktorých som teraz hovorila, súčasťou rozpočtu verejnej správy sú v súlade s metodikou ESA 2010 aj údaje za hospodárenie zdravotníckych zariadení. Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017, dámy a páni, budú nemocnice hospodáriť vyrovnane. Mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet na tento rok. Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 mil. eur viacej, čo je plus 10 %, ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku. Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze; 115 mil. sa má ušetriť v liekovej politike, 13 mil. v nákladoch laboratórií. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne. Reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú.

    Úspechom by bolo už len spomalenie rastu. Na rozdiel od virtuálnych úspor rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy, ktoré vstupujú do indexov ich minimálnych mzdových nárokov. V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4-percentný nárast, zo 405 na 435 eur, v prípade priemernej mzdy o 2,9-percentný, z 858 na 883 eur. Napriek navýšeniu miezd nie je cítiť nadšenie zdravotníckeho personálu. Považujeme za užitočné začať debatu o zrušení tabuľkových platov v zdravotníctve. Mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu im mzdové výdavky medziročne o takmer 50 mil. eur, čo je 6,3 percenta.

    A, samozrejme, je namieste pýtať sa, čo bude s dlhom a hospodárením Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Koľko reálne bude potrebné naliať do štátnej poisťovne? Celých 283 miliónov, alebo iba 50? Možno by sme sa to aj dozvedeli, keby sa vládni poslanci unúvali prísť na zdravotnícky výbor zvolaný špeciálne k tejto téme. A možno by bolo načase otvoriť aj diskusiu o rozdelení Všeobecnej zdravotnej poisťovne na tri-štyri časti, na tri-štyri menšie konkurenčné poisťovne, čo umožní poistencom využívať benefity vyplývajúce z plurality poisťovní a ich konkurenčného boja. Zo zahraničných štúdií, napríklad Human development report, vyplýva, že zdravotný stav ľudí na Slovensku je do významnej miery ovplyvňovaný spôsobom života. Napríklad v niektorých afrických krajinách je dĺžka života a zdravotný stav ľudí v rozhodujúcej miere ovplyvnený najmä dostupnosťou základných liekov. Pre celkový pozitívny finančný dopad je potrebné umožniť poisťovniam bonifikovať poistencov, ktorí zdravotným štýlom znižujú riziko vzniku ochorení, a tiež tých, ktorí zodpovedne pristupujú k dodržiavaniu liečebného režimu svojho ochorenia. Je dôležité dbať aj na osvetu a prevenciu.

    Ale späť k rozpočtu. Summa summarum, obávam sa, že medziročný nárast zdrojov o cca 70 mil. eur za ekonomicky aktívnych jednoducho nepostačí na krytie spomínaných výdavkov a výpadkov. A to ani za predpokladu, že sa podarí, čo je nie úplne pravdepodobné, zastaviť rast výdavkov na tie segmenty, s ktorými rozpočet ráta. Ale pre takéto prípady máme ešte jeden zdroj financovania. Všakže? A tým je dlh. Podľa viacerých odhadov už prekročil 700 mil. eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 - 9 % výdavkov na nemocnice, lebo o oddlžení nemocníc sa v rozpočte nepíše ani "ň" a ani o strate vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. To sme si tieto drobné nevšimli?

    Ďakujem pekne.

  • Slabší potlesk.

  • Ďalej v rozprave... Páni poslanci, chcem vás upozorniť, podľa rokovacieho poriadku s faktickými poznámkami sa môžete prihlásiť počas vystúpenia poslanca alebo poslankyne, ale nevadí, nech sa páči, však sa učíme. Takže dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, že jednou z vecí, ktoré zazneli v tomto vystúpení, a pripusťme, že nie sú bezpodmienečne témou rozpočtovou, ale sú témou veľmi dôležitou, je to, že na rozdiel od krajín Sahelu, alebo krajín, kde je čo i len čistá pitná voda existenčnou otázkou a chýba, krajín, kde hrozí tuberkulóza a infekčné choroby, ktoré nám hrozia vo veľmi obmedzenom rozsahu, je i v tejto súvislosti pri stále rastúcich nákladoch na zdravotníctvo treba povedať, že zhruba 75 % zdravia svojej osoby drží v ruke oná osoba. A len 25 % zdravia, ak sa to smie takto vyjadriť, jej reálne môže zabezpečiť fungujúce zdravotníctvo. Ľudia by si dokonca i pri prejednávaní rozpočtu, ktorý bude v každej krajine pre zdravotníctvo vždy malý a vždy nedostačujúci, pretože na zdravie sa dá minúť čokoľvek, mali uvedomiť, že sú si strojcom svojho zdravia v drvivej, prevažnej miere. A samozrejme, ak neprehodnotíme prístup k svojmu zdraviu, ani dramatickejšie nárasty ako tento kvapkovitý, ktorý vidíme, nebudú znamenať spásu.

  • Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť, alebo vypichnúť dve veci, ktoré ma pozitívne zaujali. Jednak aké razantné opatrenia Janka Cigániková navrhuje, to nebýva zvykom v rozprave. A druhá vec je dôraz na tú prevenciu. Ono to aj súvisí s tým, alebo osvetu, čo hovoril aj Peter Osuský, to znamená, že človek do veľkej miery si je zodpovedný za svoje zdravie. A súčasne ale z toho podľa mňa vyplýva, že v rámci napríklad projektu Hodnota za peniaze by sa "minfin" mohol pozrieť na to, ako efektívne na zdravie vplýva osveta verzus drahé lieky. Možno by sme dostali prekvapujúce výsledky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Cigániková, môžete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Páni, ja len krátko. Peter, práve preto som, som to teda vo svojej reči uviedla, lebo je to podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí na roveň s tým, aby sa ľudia starali o svoje zdravie a aby boli za to bonifikovaní, som dala odštátnenie nemocníc a podobne. Čiže myslím si naozaj, že je to rovnako dôležité. A je veľmi dôležité to ľuďom povedať, povedať im pravdu, že aj oni sú zodpovední za svoje zdravie a že jednoducho nikto sa o nich, o ich zdravie lepšie nepostará ako oni sami.

    Ďakujem aj tebe, Eugen. Áno, sú to odvážne opatrenia, ale zdravotníctvo sa odvážne zanedbáva už roky a bolo by načase teda, aby sa tam začali robiť zmeny. Viem, že toto je rozprava k rozpočtu, ale chcela som zdôrazniť, že ruka v ruke s tým, že nesúhlasím, aby išlo do zdravotníctva menej zdrojov, by mali ísť aj reformy a zmeny a tie som chcela teda konkrétne pomenovať, ktoré by podľa mňa, veľmi, veľmi pomohli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský. Nesmejte sa. Takže tu nie je. Pán poslanec Matovič? Stráca poradie, tu nie je. Pán poslanec Krajniak? Tu je.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, doteraz som mal pocit, keďže je to pre mňa prvý štátny rozpočet, pri ktorého prerokovávaní sa zúčastňujem, že žijeme v parlamentnej demokracii. Bohužiaľ, musím povedať, že žijeme vo vazalskej demokracii.

    Len pre ľudí, ak si náhodou toto pozrú, tak za mnou sedí pán predseda vlády na tej stoličke. Vidíte ho tam? Tam okolo neho sedia podpredsedovia vlády. Pretože samozrejme, štátny rozpočet je najdôležitejší zákon roka, ktorý riadi a určuje, ako má vláda spravovať tento štát. Vidíte tu jediného ministra tejto vlády? Pána ministra Kažimíra, ktorý tu zostal sám ako Miloš Jakeš na Červenom hrádku, sám ako kůl v plotě. To lojalita, spolupráca a solidarita vládnych ministrov, ktorí ho v hojnom počte prišli podporiť v tomto jeho ľútom boji. Ani jeden tu nie je okrem neho.

  • Reakcie z pléna.

  • Ani jeden.

    Koľko poslancov tu sedí, najmä z vládnej koalície pri štátnom rozpočte, aby prerokovali tento najdôležitejší zákon štátu? Je to hanba! Hanba! Žiadna vláda od roku 1989 nepristupovala k štátnemu rozpočtu takýmto spôsobom.

    Dámy a páni, pozrite sa za mňa. Vidíte tam tie prázdne stoličky? Hanbite sa, pán predseda Danko, hanbite sa, pán podpredseda Bugár, hanbite sa, pán podpredseda Glváč, hanbite sa! Pretože sa správate k vláde ako vazali, nie ako hrdí zástupcovia tohto parlamentu, ktorí si majú zjednať poriadok.

    Ja navrhujem, aby Národná rada okamžite prerušila rokovanie o štátnom rozpočte, pokiaľ tu nebudú prítomní členovia vlády. Čo sa máme rozprávať so stoličkami? To kde sme? V ktorom štáte si toto niekto dovolí? V žiadnom, iba v nejakej banánovej republike. To kde sme? Nikdy to takto nebolo. Každá vláda od roku 1989 považovala za absolútne prioritné a potrebné sedieť pri zákone o štátnom rozpočte v parlamente. Ale týchto pánov to nezaujíma. Nezaujíma ich to. Pretože tento parlament pod vaším vedením sa správa k tejto vláde iba ako takí vazali, ktorí robia, čo im vláda dovolí.

    Ja vám garantujem, že keď sa situácia otočí a budeme tam sedieť namiesto vás a budeme riadiť tento parlament, tak nie ministri si budú určovať, kedy prídu do parlamentu, kedy neprídu, kedy sa im chce a kedy sa im nechce. Parlament bude určovať, kedy sa ministri prídu zodpovedať, kedy prídu odpovedať na otázky a pri štátnom rozpočte tu budú sedieť všetci. Len na to treba isté sebavedomie. Na to treba isté poňatie toho, čo berieme ako parlamentnú demokraciu. Správate sa, ako v banánovej republike. Hanba!

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Mihál v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prekvapilo ma, že asi 45. prihlásený v poradí sa dostávam už teraz za rokovací pult, tak teda dobre.

    V prvom rade by som chcel nadviazať, lebo aj štátny rozpočet nadväzuje na diskusiu o tých daňových zákonoch, chcel by som nadviazať, premostiť to aj v rámci rozpravy z mojich úst, diskusia k prijatým daňovým zákonom, odvodovým zákonom a k zákonu o štátnom rozpočte. Takže keď si pripomenieme, čo sa tu vlastne dialo za tie posledné, deň, dva dozadu, keď k tomu ešte aj pridáme diskusiu, ktorá bola na predchádzajúcej októbrovej schôdzi k týmto zákonom v prvom čítaní, tak si treba pripomenúť, že bola to pomerne búrlivá diskusia a námietky opozície k navrhnutému a vlastne už aj schválenému zvýšeniu daní a zvýšeniu odvodov.

    Keď to zoberieme cez odvody, sociálne poistenie, zvýšil sa maximálny základ z 5- na 7-násobok priemernej mzdy. To znamená až na 6 181 eur za mesiac pri sociálnych odvodoch. Keď si zoberieme zdravotné poistenie, ktoré teda ešte príde až po zákone o štátnom rozpočte, čo sa mi zdá byť procedurálne trošku zvláštne, že takýto zákon, ktorý celkovo je veľmi dôležitý pre štátny rozpočet, a pre ten môj mikropohľad je veľmi dôležité, že sa tam schváli, ako sa avizuje, zrušenie maximálnych základov, že takýto, takéto dôležité zmeny vlastne budú nasledovať až po schválenom rozpočte. Malo by to byť predsa logicky naopak. Nerozumiem tomu, prečo je to takto. Ale nie je to len zákon o zdravotnom poistení, je to napríklad aj zákon o sociálnych službách, zákon o kompenzáciách pre ZŤP osoby. Takže to je taká malá výčitka. Ale podstatné je to, že sa majú zrušiť stropy pri zdravotných odvodoch, pretože, pretože, pán minister, ste fakticky škrtli ministrovi zdravotníctva peniaze, ktoré by inak mali ísť, s tým, že skrátka nech si to nejako, nejako zorganizuje sám, nech si to nejako nájde. A jedna z možností, ako si to nájde, je práve zvýšenie, zvýšenie, zrušenie maximálnych vymeriavacích základov, čiže zdravotné poistenie, zdravotné odvody sa budú platiť z celého príjmu, nech už bude, aký chce.

    Ďalej zákon o dani z príjmov. Na jednej strane pozitívna správa pre dobre situovaných živnostníkov a príslušníkov tých slobodných povolaní, zvýšením paušálnych výdavkov, čo určite uspokojí ich sťažnosti na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pretože pri troj-, štvortisícovom mesačnom príjme sa teda naozaj výrazne to daňovo-odvodové zaťaženie zníži. A ak teda je niekto víťazom týchto, týchto zmien, tak zrejme sú to tí veľmi dobre situovaní, povedzme, notári, povedzme súkromní lekári, umelci a podobne, s príjmom okolo 3-, 4-, 5-tisíc, no päť, to už preháňam, pretože tam už ideme do platiteľa DPH, ale tých 4-tisíc eur povedzme mesačne. No a pokiaľ ale napríklad na druhej strane ide o tých drobných živnostníkov, tak tí ak nie celkom chápu, ako ten systém funguje, tak sa tiež budú tešiť, že sa im zvýšili paušálne výdavky na 60 percent. Ale ak im to niekto vysvetlí, nejaký účtovník alebo daňový poradca, že pre nich to neznamená absolútne vôbec nič, ale práve naopak, zase sa im zvyšujú odvody, tak realita je taká, že naozaj je to tak, väčšina živnostníkov nebude mať z tohto vôbec nič, vôbec nič. Ale tak ako každý rok sa im zase o nejakých 6 eur zvýšia mesačné, mesačné odvody, a to je to, čo ich trápi, a nikto im v tom nepomáha. SaS-ka, tá dlhodobo navrhuje zrušenie, postupné zrušenie tých povinných minimálnych odvodov. Ak teda neviete, tak ešte raz pripomínam, je to v tomto roku 202, na budúci rok 208 eur, ktoré musí drobný živnostník zaplatiť. Dvesto osem eur, to nie sú malé peniaze. Mesačne, samozrejme, mesačne. Takže tým sa nepomohlo nijako, tí sa tak nejako prehliadajú, respektíve to sú tí, ktorí ten rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní pekne pravidelne každý mesiac napĺňajú.

    No a tie ďalšie zmeny, ktoré tu už boli kritizované mnohými mojimi predrečníkmi, vlajková loď tých zmien, zavedenia dane z dýchania, napríklad, hej, tá tu ešte nebola, tak je to zavedenie dane z poistenia. Prepánajána, odôvodnenie, že tá daň z toho neživotného poistenia poslúži na krytie tých rizík, ktoré inak platil štát zo štátneho rozpočtu, nejaké havárie, pohromy a podobne, že to teda zaplatia tí, ktorí sa stavajú zodpovedne k svojmu majetku, k svojmu zdraviu a platia si nejaké poistné, tak oni vlastne zaplatia teraz tie sanácie, povedzme, živelných pohrôm, a ten občan, ktorý si to poistené neplatí - kašle na to, však nejako bolo, nejako bude - tak ten pri tejto logike vlastne na tú sanáciu tých živelných pohrôm neprispeje nijako, lebo si poistné žiadne neplatí, lebo kašle na to. Čiže zodpovední ľudia alebo firmy, ktoré si poisťujú majetok, poľnohospodári, ktorí si poisťujú úrodu, budú platiť ten, tú osempercentnú daň? Ako naozaj toto je ťažké komentovať. To je, to je ťažké komentovať.

    Keď sa pozrieme na ten štýl daňovej odvodovej politiky, ktorý robíte od roku 2012, tak to je jednoducho o tom, že vymyslieť v rámci nejakého sociálneho balíčka a urobiť potom fajku na tej tabuli na Úrade vlády, že ste zaviedli nejaké super, super opatrenie. Odvodová odpočítateľná položka napríklad. Super vec na to, aby ste o tom mohli rozprávať dlho-dlho na rôznych tlačovkách, ako ste pomohli nízkopríjmovým zamestnancom. Len problém je ten, že vy niečo takto začnete, je to vytrhnuté z kontextu, nemá to logiku z hľadiska systému celých, celého daňového odvodového toho kolosu, taký, aký je, a potom skrátka zistíme o rok, o dva, keď ten ošiaľ pominie, že je to nastavené zle. Odpočítateľná položka je nastavená na sumu 380 eur. Pred dvoma rokmi to bolo preto tak nastavené, lebo taká bola vtedy minimálna mzda. Čiže krásne odôvodnenie. Ten, kto zarába minimálnu mzdu, nebude platiť zdravotné odvody. Čiže minimálna mzda bola 380 eur, odpočítateľná položka tiež, takže jasné, tie zdravotné odvody tam naozaj neboli. Lenže medzitým máme minimálnu mzdu, na budúci rok už 435 eur. Čiže človek by očakával, že ak ste to takto zdôvodňovali pred tými dvoma rokmi, tak sa automaticky zdvihne aj tá odpočítateľná položka s tým rastom minimálnej mzdy, čiže bude 435 eur, tak ako ste prinútili zvýšiť zamestnávateľom, nie všetkým, lebo napríklad štátu nie. Prinútili ste súkromných zamestnávateľov zvýšiť mzdu na 435. Odpočítateľná položka zostala 380? Ak si niekto myslí, že sa tá odpočítateľná položka teda nezvýšila, ale aspoň zostala 380, veľký omyl. Ona sa znížila, pretože ten mechanizmus je taký, že s nárastom mzdy na 380 eur odpočítateľná položka, ktorá pomôže takémuto zamestnancovi aspoň sčasti, ide dole, taký je ten vzorec. Čiže tým, že minimálna mzda skočila o 55 eur hore, super, tak odpočítateľná položka sa o 110 eur znížila.

    Čiže ak pred dvoma rokmi zamestnanec s minimálnou mzdou skutočne nemusel platiť zdravotné odvody a ani jeho zamestnávateľ, tak pri minimálnej mzde 435 eur je tá odpočítateľná položka vlastne už iba 270, taký je ten mechanizmus, čiže platí, už platí zdravotné odvody zo základu 110 eur. On aj zamestnávateľ. Nie, mýlim sa, zo základu 165, dokonca, eur. A ak na budúci rok zase potom skočí minimálna mzda vyššie, tak to, ten efekt, ten, vlastne geometrickým radom stúpa výška tých zdravotných odvodov. Čiže zarobím o sto eur viac, ale zaplatím nie o štyri eurá, 4 % viac na zdravotných odvodoch, zaplatím o 12 eur viac na zdravotných odvodoch. Som zamestnávateľ, dám zamestnancovi o sto eur viac a zaplatím zdravotné odvody 10 % nie z istých navýšených sto eur, ale z 300. Čiže zvýšenie mzdy o 100 eur znamená len na zdravotných odvodoch, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa o 30 eur. Počujete to? Zvýšim zamestnancovi mzdu o 100 eur ako zamestnávateľ, ale odvody si musím navýšiť, len zdravotné, o 30 eur. Prakticky o tretinu toho, čo dám vo výške hrubej mzdy tomu zamestnancovi.

    Ak vás to zaujíma, tak je to tak, keď to poviem kompletne, že zvýšenie mzdy takto slabšie zarábajúcemu zamestnancovi o sto eur vlastne znamená, že

    jemu zostane 66 eur čistého, keď odrátame jeho dane, jeho odvody, ale náklady zamestnávateľa, tá superhrubá mzda, sú o vyše 50 eur vyššie. Čiže keď si to vezmete, prepáčte za túto komplikovanú matematiku, keď si vezmete, že tá superhrubá mzda, cena práce, ktorú stojí zamestnávateľa zvýšenie mzdy zamestnanca o sto eur, z čoho on má 66, tam je skoro 60-percentné vlastne daňovo-odvodové zaťaženie počítané z toho zvýšenia mzdy, keď vezmeme odvody zamestnanca, zamestnávateľa, daň zamestnanca.

    Skrátka, ten mechanizmus, tak ako ste nastavili, ktorý ste, s hrdosťou premiér odfakovával na tej tabuli pred dvoma rokmi, tak ten mechanizmus je nastavený tak, že dnes demotivuje ľudí a zamestnávateľov zarobiť viac, snažiť sa o vyšší príjem alebo teda dať zamestnancovi vyšší príjem. Demotivuje, demotivuje, a to je jeden z dôvodov, prečo, prečo zamestnávatelia nevedia zohnať ľudí do výroby, prečo sú tu, už tu spomínali minimálne traja moji predrečníci, prečo sa tu zrazu zjavuje v tých našich výrobných halách také množstvo napríklad Rumunov, Bulharov alebo Srbov? Prípadne Ukrajincov, aj keď tam je to zložitejšie, lebo to, už sú to krajiny mimo Európskej únie. Ale tých Rumunov je tu naozaj stále viac a viac. Pretože neviem, či viete, aká je minimálna mzda v Rumunsku. Ja som si to teraz pozrel, okolo 240 eur, čiže tá naša 435- alebo 500-eurová, keď vezmeme tie stupne náročnosti, je samozrejme pre takého Rumuna vysoko atraktívna, ale pre nášho slovenského zamestnanca to atraktívne zase prestáva byť, pretože to marginálne daňovo-odvodové zaťaženie pri stúpajúcom plate čo len o euro je príliš vysoké. Ten systém je skrátka zle nastavený. Už som tu hovoril v rozprave k zákonu o dani z príjmov, 3 roky po sebe a 2017. rok bude 4. rok po sebe, kedy sa nemení nezdaniteľná časť na daňovníka. Čiže tá základná triviálna daňová výhoda, ktorú využíva najmä nízko príjmový zamestnanec. Keď v roku 2012 bola minimálna 327 eur, vtedy tí zamestnanci, ktorí ju zarábali, neplatili žiadnu daň, pretože im celý ten daňový základ kryla tá nezdaniteľná čiastka. Ale keď v roku 2017 máme minimálnu 435 eur, fajn, dobre, dobre, jasné, ale nezdaniteľná časť stagnuje, tak to vlastne znamená, že do štátneho rozpočtu postupne stále viac a viac začínate dostávať daň z príjmu aj od týchto nízko zarábajúcich zamestnancov s minimálnou mzdou alebo o niečo vyššou.

    Zoberme si príbeh, neviem, kolegovia, či viete o tom, že máme v zákone o dani z príjmov § 32a, príbeh o zamestnaneckej prémii. To ste, pán minister, ešte ako štátny tajomník, ktorý bol za to vtedy zodpovedný, ak sa nemýlim, viac-menej zavádzali vy osobne v roku 2008, 2009 sa to rozbehlo a vtedy to malo zmysel pre tých, ktorí mali nízky príjem, minimálna mzda alebo nejaký čiastočný úväzok, pretože tá zamestnanecká prémia vlastne znamenala zápornú daň. Vtedy v relácii s platmi v roku 2009 bola tá nezdaniteľná časť na daňovníka, tá daňová výhoda relatívne v pomere k platom tak priaznivo nastavená, že vlastne zamestnanci s nízkymi mzdami dostávali cez ten inštitút, ktorý sa nazval zamestnanecká prémia, čo bola vlastne záporná daň, niežeby daň platili, ale oni dostali 180 eur za rok 2009, keď ten ich príjem bol skutočne nízky. Hej? Čiže dostali vlastne, nieže oni platili štátu daň, ale štát im zaplatil 180 eur. Volalo sa to zamestnanecká prémia a stále sa to tak volá a stále sa to tak volá a stále je to v zákone, ale dnes už na zamestnaneckú prémiu nemá nárok nikto, lebo ten mechanizmus, tie nožnice, ktoré sa tam nastavili, sa medzitým stihli zatvoriť a tá zamestnanecká prémia, respektíve záporná daň je nula. Už druhý rok po sebe. Vlani to bolo prvýkrát, rok 2015 a teraz v roku 2016 je to už druhýkrát po sebe.

    Inak, pán minister, nie je to tak trošku hanba, že máme v zákone komplikovaný paragraf, je to na jednu stranu, ktorý niečo rieši, ale ktorý nerieši v konečnom dôsledku nič, pretože v praxi to už jednoducho nefunguje? Nebolo by načase to odtiaľ tak trošku vyhodiť von, keď to nefunguje? Jak trošku ten zákon aspoň symbolicky zjednodušiť o niečo, čo nemá žiadny zmysel? No vy ste to nevyhodili, dokonca ste urobili to, že ste ten § 32a samotný novelizovali, lebo tým, že sa zaviedla daň pre zamestnancov z podielov na zisku, tak bolo treba opraviť to nastavenie, to nadefinovanie zamestnaneckej prémie, kde poberanie podielu na zisku bol jedným z dôvodov, prečo zamestnanec zamestnaneckú prémiu nedostal. Čiže vy ste túto podmienku vyhodili, čiže dnes je to úplne skvelé. Zamestnanec má nárok na zamestnaneckú prémiu aj v prípade, že mu bola vyplatená nejaká suma podielov na zisku, lebo je to zdaniteľný príjem. Čiže toto je úplná paráda, ako pekne rozmýšľajú vaši úradníci, lebo tá technika, ako to tam má byť, je naozaj vymakaná, až na to, že vo výsledku zamestnaneckú prémiu nedostane vlastne nikto.

    Takže to je jeden z takých školometných možno príkladov, ako to dnes vyzerá v zákone o dani z príjmov. Množstvo rôznych pravidiel, výnimiek, výnimiek z výnimiek a potom sa z toho nevyzná temer nikto. A keď to podrobnejšie študujete, tak zistíte, že to, čo bolo zavedené pre to, aby to zamestnancom pomohlo, vlastne dnes už nefunguje. Čiže takto nefunguje už druhý rok zamestnanecká prémia. A tá odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch je nastavené presne rovnako zle, čiže s rastom platov na Slovensku, ktorý jednoducho je, či sa zvyšuje minimálna mzda, či sa nezvyšuje, pretože tie platy jednoducho rastú, tak s rastom platov onedlho, ešte predpokladám do konca volebného obdobia tu budem rozprávať ministrovi financií, ministrovi zdravotníctva, no pozrite sa, na zamestnaneckú prémiu, už pred piatimi rokmi nikto nárok nemal a teraz už nemá nárok ani na tú odpočítateľnú položku, lebo ste to nastavili tak zle, že sa to skrátka už v praxi nedá využiť.

    Čiže tuto sú také opatrenia, ktoré marketingovo samozrejme predávate, lebo áno, je zamestnanecká prémia, áno, je odpočítateľná položka, dvesto miliónov to stálo, to nepochybne stálo, lenže keby ten systém bol nastavený rozumne a logicky, tak sa nebavíme, že zamestnanecká prémia toľko a toľko, odpočítateľná položka, skrátka ten systém by fungoval a žil a s rastom platov by automaticky rástli aj tie položky, ktoré si môžem odpočítať. Lenže ten systém je jednoducho taký, že ministrovi financií to vyhovuje, pretože to pre neho generuje príjmy, či daňové, či odvodové, aj od tých, ktorí zarábajú málo.

    Prejdem, prejdem trošku viac ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí. Rodinná politika. Príspevky na deti, rodičovské príspevky, prídavky na deti, pôrodné, náhradné výživné a tak ďalej a tak ďalej, tieto sumy jednoducho stagnujú. Stagnujú preto, pretože po prvé, sa nám nerodí viac a viac detí, ale ten počet novo narodených detí sa pohybuje každoročne okolo 50-, možno 55-tisíc, čiže necítiť, že by sa naše mladé rodiny zmenili, že by zmenili svoje správanie, že by sa na Slovensku rodilo viac detí. To po prvé. A po druhé, tie sumy, ktoré má vyčlenené ministerstvo práce pre rodiny, stagnujú aj preto, lebo jednoducho ich absolútna výška už 3 roky po sebe je stále rovnaká. Teda bude to štvrtý rok po sebe. No tešíme sa na máj, kedy sa zvýši materská, kedy sa o symbolických 10 eur zvýši rodičovský príspevok a samozrejme, aj keď by to mohlo byť lepšie, tešíme aj z relatívne symbolického zvýšenia príspevkov pre ŤZP osoby. Ale táto vláda to využije, no, táto vláda kompletne nie, ale minister práce, minister financií, sú tu už piaty rok a za 5 rokov, za 5 rokov urobiť toto v prospech rodín alebo v prospech ZŤP osôb, to je jednoducho príliš skromné.

    ZŤP osoby teda dostanú teraz niečo pridané cez vyšší opatrovateľský príspevok, cez tú zvýšenú hranicu pre ochranu príjmu, ale tí, čo túto legislatívu sledujú, vedia, že zhruba pred 3 rokmi sa sprísnili pravidlá, napríklad pre chránené dielne, pre chránené pracoviská. Čiže minister práce ušetril na osobách so ZŤP tým, že im de facto zobral časť financií, ktoré slúžili na to, aby sa ZŤP osoby, invalidní občania lepšie integrovali v rámci pracovného procesu a podobne. Na to sa už zabudlo. Keby som to bol urobil ja ako minister, tak by okolo ministerstva celé týždne stáli demonštranti. Neviem, nechápem, prečo sa to nestalo za ministra Richtera. Zrejme je to dobrou prácou s odbormi, s ktorými teda má SMER uzatvorenú bratskú zmluvu o spolupráci. Jednoducho toto je brutálne, to, čo sa stalo voči ZŤP osobám pred troma rokmi. Ja to teda znovu pripomínam, aby sa na to nezabudlo. Pretože to, že sa teraz o niečo pridá na opatrovateľských príspevkoch, to keď vezmeme ako celok za 5 rokov, tak celkove je to jednoducho zhoršenie.

    Minister práce veľmi rád hovorí o tom, že akým spôsobom on pridal do zariadení sociálnych služieb. Áno, keď si porovnáme za 5 rokov tú hrubú sumu, ktorá ide na sociálne služby v rozpočte ministerstva práce, je tam opticky veľký pokrok. Ale, dámy a páni, prečo? Preto, lebo počet tých žiadateľov, tých dôchodcov alebo ZŤP osôb, ktorí sú v zariadeniach, ale aj v tých denných zariadeniach, respektíve pri tej forme terénnej sociálnej práce, ten počet ľudí, ktorí tie príspevky poberajú, jednoducho narastá. No prečo narastá? No takisto ako narastá počet dôchodcov, ako sa dostávame pomaly, ale iste do ťažkých problémov ako Slovensko, pretože počet dôchodcov nám pribúda, počet pracujúcich stagnuje, respektíve začne za chvíľu pomaličky klesať, keď tie Husákove deti začnú pomaly odchádzať do dôchodku, čiže tak ako nám rastie počet poberateľov dôchodkov, to si budeme rozprávať pri rozpočte Sociálnej poisťovne, ako rastie počet invalidov, takisto rastie počet ľudí, ktorí si nárokujú na príspevok zo štátneho rozpočtu na sociálne služby. Čiže preto dochádza k tomuto nárastu, tak ako dochádza k nárastu súm, ktoré sa vyplácajú na dôchodky. Čo je podstatné, samotná výška príspevku na jedného žiadateľa sa za 5 rokov nezmenila ani o cent. V lepšom prípade je to 320 eur. To vlastne znamená, že tí, ktorí tie zariadenia prevádzkujú, a teraz tým myslím najmä neverejných poskytovateľov, súkromných poskytovateľov týchto služieb, musia vedieť vyžiť z týchto príspevkov, ktorých výška na jednu osobu 5 rokov stagnuje, ale pritom napríklad tá najväčšia nákladová položka, ktorú majú v zariadeniach, a to sú platy a odvody zamestnancov, tých opatrovateľov, tých ošetrovateľov a podobne, toho personálu, tak platy tých ľudí narastajú, rastú. Čo je samozrejme vítané a čo nie je žiadne prekvapenie. Veď si len porovnajte, ako sa teda za tých 5 rokov zvýšila minimálna mzda, už som to tu raz povedal. Bola 327 eur, bude 435, čiže 100-eurový nárast, keď k tomu pripočítame odvody zamestnávateľa, tak ďalších 35, čiže keby som hypoteticky ako zriaďovateľ zariadenia mal zamestnanca, ktorému som dával pred piatimi rokmi 327-eurovú mzdu, a dostal som na klienta 320 eur, tak teraz musím dať zamestnancovi 435 eur plus vyššie odvody, ale na toho klienta, o ktorého sa ten zamestnanec stará, dostávam rovnakých 320 eur. Čiže toto skrátka nesedí. Nesedí to.

    Čiže je to jasný dôvod, prečo treba zvýšiť tú samotnú sumu na jedného klienta. No ale o tom je tu ticho, to sa nerieši. Keby to boli ľudia, ktorí, keby mohla si tu stať za tento pult niektorá z dám, ktoré prevádzkujú takéto zariadenia, tak tí by vám to vysvetlili ešte lepšie ako ja, predsa len som v tomto laik. Vysvetlili by vám to, že takto by sme mali ísť do histórie ešte omnoho, omnoho ďalej, a že tie tragické počty a tá nerovnomernosť výšky príspevku od štátu a zvyšovanie nákladov, ten rozdiel je ešte dramatickejší. Ja som povedal len možno tú špičku ľadovca. Ten rozdiel je ešte dramatickejší. Preto, preto jednak tie súkromné zariadenia majú problémy, možno by mohli pribúdať, ale nepribúdajú, pretože si každý dobre rozmyslí, či do toho pôjde za takejto situácie, mohli rozširovať počty miest, nerobia tak, mohli teda uľahčiť, sú to samozrejme aj zástancovia tých zariadení, ktoré spravujú samosprávy, či obce, mestá alebo VÚC-ky, mohli odľahčiť ten nápor na zariadenia, ktoré sú verejnoprávne, čo znamená v zriaďovateľskej pôsobnosti napríklad krajov. Ale neodľahčia, pretože nevedia za týchto podmienok vytvoriť tie nové miesta pre potenciálnych klientov.

    Čo to potom vlastne znamená? Znamená to na druhej strane to, že tí, ktorí žiadajú o umiestnenie v tých, v úvodzovkách, štátnych zariadeniach, čakajú v poradovníkoch niekoľko rokov, pretože tam tie miesta jednoducho nie sú, pretože aj tie obce majú svoje rozpočty, ktoré, z ktorých veľká časť ide práve do týchto zariadení, okrem štátneho príspevku veľká časť ide z rozpočtu samosprávy. Ale aj tá samospráva nie je oslík otras sa, to znamená, ak je ten rozpočet raz nejakým spôsobom ohraničený, tak potom tých miest v tých zariadeniach je v konečnom dôsledku buď málo, tých lacných miest v zariadeniach krajov alebo obcí, a, naopak, mohli by byť v súkromných, ale tam sú, naopak, za súčasných podmienok veľmi drahé, hej. Ak to, nebodaj, niekto z vás sleduje, tak tie poplatky, ktoré sú v súkromných zariadeniach, aj keď je tam ten 320-eurový príspevok štátu, sa pohybuje niekde na úrovni okolo 700, 800 eur, a to si teda skutočne, skutočne málokto môže dovoliť.

    Čiže chcem upozorniť aj pri rokovaní o štátnom rozpočte, a teda subkapitole ministerstva práce, sociálnych vecí, z hľadiska tejto optiky, že máme tu problém. Problém nielen v samotnom dôchodkovom systéme, ale problém, pokiaľ ide o tieto služby, tú starostlivosť, ktorú od nás očakávajú starší občania a handicapovaní občania. To je zase ďalšia časovaná bomba, ktorá tu je. My sa tu bavíme, aký je schodok štátneho rozpočtu, ale keby sme tieto služby mali poriadne vyfinancovať, tak ako si to situácia žiada, tak vlastne ten schodok by bol ešte väčší. No my ho teda máme celkom akože ťuťu-muťu, hej, ale tie zariadenia skrátka nefungujú. Opakujem sa, opakujem sa, krútim sa dookola. Takže toto považujem za veľký problém. Toto treba riešiť.

    Keď sa vrátim k tej rodinnej politike, no naozaj je to na hanbu, že štyri roky po sebe sa napr. nezvyšovali daňové bonusy, prídavky na deti, ani sa zvyšovať nebudú. Aby sa nepovedalo, tak sa od mája zvýši rodičovský príspevok o 10 eur, o 5 %, hej, lebo teraz je 203 eur, tak o 10 eur, to je necelých 5 %, štyri roky sa nezvyšoval. Takže keď si to porovnáte, ako sa za tie roky zvýšil výber daní, odvodov a ako sa zvýši len ten rodičovský príspevok ako jedna zo súčastí rodinnej politiky, tak je to nepomer. Ako toto teraz, čo hovorím, nie je o tom, že chcem byť väčší ľavičiar, ako ste vy zo strany SMER, to je o tom, že mi to jednoducho nesedí, nesedí mi to. Ak sa za posledné roky tak zvýšil výber daní a odvodov a tak stagnuje suma, ktorá ide na rodinnú politiku, tak mi to jednoducho nesedí. Ľavičiar, pravičiar, to neriešme. Skrátka, podľa vás to je v poriadku, že sa tu vybralo za, Eugen, za posledných päť rokov, keď porovnáme príjmy z daní, z odvodov, je ten nárast minimálne o miliardu alebo dve miliardy? O koľko to je? O veľa to je, hej, keď to poviem jednoducho. Ale výška tých príspevkov pre rodiny sa nezvýšila ani o cent. Takže jednoducho to mi nesedí. Vám to dáva zmysel? Dáva to logiku? Tak sa zvýšil výber daní a odvodov, ako sa tu bavíme stále, ako sa chválime tým piatym najlepšie hodnoteným rozpočtom v Európe, ak sa nemýlim, či tretím alebo koľkým, neviem, tak vysoko sme, hej. No, ten graf vidím teraz iba ja. To zelené veľké, to je výber daní teraz, a to maličké modré na tej druhej strane, to bol výber daní pred piatimi rokmi, hej?

    Čiže ten nárast výberu daní je úctyhodný, všetka česť ministrovi financií z tohto pohľadu, že je pod tým podpísaný, aj keď hneď to beriem späť, pretože zvyšovaním sadzieb daní, samozrejme, to nie je problém získať viac. Ale pýtam sa znova, prečo potom stagnujú výdavky na rodinnú politiku?

    Nárast príjmov verejnej správy. Ďakujem kolegovi Eugenovi Jurzycovi. Nárast príjmov verejnej správy medzi rokmi ´12 až ´15, čiže štyri roky vlastne vlády Roberta Fica, je 18 percent, 18 percent. No a nárast súm oferovaných na rodinnú politiku je presných 0 percent. Takže 18 % verzus 0 %, to asi nie je v poriadku. Keby to bolo 18 % , 14 % alebo 20 %, tak sa bavíme, áno, tak či by to ľavicovo, pravicovo nemalo byť trošku inak, ale 18 % verzus 0 %, to je podľa mňa ako jasné faux pas predošlej vlády Roberta Fica, a táto vláda, keď s tým nič neurobí, tak to bude faux pas aj tejto vlády.

    Minister Richter sa strašne rád chváli tým, ako on zohnal peniaze na aktívne politiky trhu práce, o koľko miliónov je tam medziročne viac, aj teraz, keď si pozriete rozpočet kapitoly ministerstva práce, je tam výrazný nárast prostriedkov z eurofondov. No k čomu to je dobré? No k tomu je to dobré, aby sa vytvorili také tie krátkodobé, možno pol roka, možno rok, možno rok a pol fungujúce pracovné miesta, ktoré sú výrazne dopované týmito prostriedkami. No ako zamestnávateľovi sa mi ľahko vytvorí pracovné miesto niekde v nejakom drevárskom podniku, keď mi zo mzdy 550 eur, ktoré dám zamestnancovi aj s odvodmi, štát zaplatí 500. Hej, tak to sa mi podniká ako úplne v pohode, ale keď mi štát tých 500 eur prestane dávať, tak zamestnanec má na druhý deň, s prepáčením, výpoveď, pretože ak som ja taký podnikateľ, že to mám postavené na takomto biznis pláne, tak keď mi ten štát alebo ten Brusel tie peniaze nepošle, tak zamestnanec má smolu. Čiže takýmto spôsobom sa jednoducho, po prvé, nerobí udržateľná politika zamestnanosti a po druhé, to sú vyhodené peniaze, ktoré mohli byť použité na niečo iné. Neviem, kto to už povedal dnes, nebudeme stavať diaľnice po roku 2020 vôbec, pretože nebudú eurofondy. No tak ich teda stavajme teraz chytro, ja tomu nerozumiem, na to sú múdrejší, ako sa to dá spraviť, ale stavajme ich teda teraz, ale nie tak ako pri Čadci, podľa možnosti. Stavajme ich teraz z tých eurofondov, pokiaľ tie eurofondy sú, a nemíňajme tie eurofondy na hlúposti v zmysle tých aktívnych politík trhu práce. Lebo tak ako sa tu dotuje Jaguar ťažkými miliónmi, tak sa vlastne dotujú všelijakí pofiderní podnikatelia dotáciami na pracovné miesta, ktoré sú pracovnými miestami len navonok. Pokiaľ chce vláda sa chváliť úspechmi pri znižovaní nezamestnanosti, tak nech konečne začne niečo reálne robiť s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Nie je žiadnym úspechom vlády to, že pri ekonomickom raste sa tí, ktorí krátkodobo nemajú prácu, ale majú pracovné návyky, majú kvalifikáciu, majú vzdelanie, za krátky čas po strate zamestnania znovu zamestnať vedia.

    Úspechom vlády bude to, ak sa zníži tá dlhodobá nezamestnanosť, čiže tí, ktorí sú dva, tri, štyri roky na úrade práce. Ale keď si pozriete detailne čísla, tak tam žiadny pokrok nie je, pretože táto vláda s tým nevie nič robiť. Ak vytvorí niekoľko tisíc pracovných miest, napr. v tom lesnom hospodárstve, tak pred chvíľkou som povedal, akým to je spôsobom. Masívnymi dotáciami cez tie tzv. aktívne politiky. Ak je zmysluplné použitie eurofondov v rezorte práce, tak na dve veci. Po prvé, na príspevky na starostlivosť o dieťa pre matky, ktoré dávajú dieťa do jaslí alebo škôlky, pretože tým pádom, keď tá matka chce, tak ľahšie sa vie vrátiť späť do zamestnania a produkovať tie, nejaké tie, ako sa hovorí, hodnoty, ale hlavne vylepšiť rozpočet rodiny, a o to dieťa sa má kto postarať a má to kto financovať. Čiže to je prvá, dobrá vec. A druhá, neviem, ako to je teraz, ale bol projekt na opatrovateľskú starostlivosť, čiže niekoľko tisíc opatrovateľských miest sa vytvorilo. Tiež to bolo masívne dotované z eurofondov, ale tu aspoň bolo vidieť, že to dáva zmysel, pretože jednak sa tie pracovné miesta vytvorili a jednak sa vytvorili nie pre to, aby niekto prehadzoval jednu kopu na druhú, ale pre to, aby sa staral o zdravotne postihnutých alebo starších ľudí. Čiže aj ten výsledný efekt tej pracovnej aktivity bol zmysluplný. Takže to by som podporoval aj naďalej, keby to takto bolo. Jasličkový zákon jasne dokazuje to, že minister nemá k tomuto buď vzťah, k tejto problematike, alebo tomu jednoducho nerozumie, ale to vyhadzovanie desiatok miliónov cez tie aktívne politiky považujem za to isté, ako keď si dobre zakúrite v dome a necháte otvorené všetky okná.

    Ďakujem za pozornosť. Viem, že tento môj príspevok asi dnes ničomu nepomôže, ale možno ten čas príde. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem oceniť v podstate ten konštruktívny tón, ako z hľadiska toho, tej odbornosti. K rozpočtu som sa viackrát vyjadroval. Chcel by som sa vyjadriť k tomu poisťovaciemu odvodu. Jedna vec je, že sme dosť podstatne zmenili ten zákon, dali sme pozmeňujúci návrh, ktorým sa ten výber znížil. Na druhej strane, čiže ten výber by mal byť okolo osemnásť a pol milióna za budúci rok, nie tých 55,6. To znamená, že sa bude vzťahovať iba na poistné zmluvy, ktoré budú uzatvorené po 1. 1. 2017. Tu chcem povedať, že dosť oceňujem, dnes vyšlo aj stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí, že "8-percentný odvod z neživotného poistenia neohrozí stabilitu poisťovacieho sektoru, prehodnotili sme našu analýzu dopadov, môžeme konštatovať, že takto navrhovaná legislatíva nebude mať negatívny dopad na finančnú stabilitu poisťovacieho sektora ani finančného trhu". Povedal to pán Dvořáček z NBS. To ma celkom teší, že to stanovisko NBS je také. Chcel by som sa ale vyjadriť k tomu, že tí zodpovední sa nebudú skladať tým nezodpovedným. Na Slovensku je mnoho, mnoho ľudí, ktorí sa nachádzajú napr. v povodňových oblastiach. Mali sme tu niekoľko povodní, kde vieme, akým spôsobom to dopadlo, a tie oblasti sú dnes už mapované poisťovňami. A môžem vás ubezpečiť, že v týchto oblastiach si dom asi ťažko poistíte proti povodni. Napríklad tu vidím priestor na to, aby pomohol štát, ale na druhej strane zase ten človek, ktorý tam ten dom nebude mať poistený, napr. mu zhorí alebo bude mať poškodený vandalizmom alebo niečím iným, určite túto náhradu nedostane od štátu. Takže asi toľko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, tak sa vám priznám, že už dosť dlho sledujem tú diskusiu a čakám kedy už vystúpia tí tieňoví ministri financií z tej opozície, kde teda by sme mohli očakávať, že sa niečo dozvieme o takých širších, koncepčných pohľadoch na tvorbu rozpočtu, aká by bola vaša rozpočtová stratégia, aké hodnoty by ste preferovali. Aký je váš vzťah celkový k tvorbe peňazí štátu, to znamená, vzťah k daňovej politike, ktorú teda prezentujete v jednotlivých vystúpeniach furt, že teda veľmi výrazne vystupujete na ochranu zamestnávateľov a čohokoľvek, čo má nejakým spôsobom ohroziť alebo znížiť ich zisky, súčastí vo výrobe. Váš vzťah, povedzme, že k nerovnosti obrovskej majetkovej, ktorá v Európe začína byť zásadným problémom, a rozpráva o nej Svetová banka, Medzinárodný menový fond, nie socialisti, ktorí dokonca, bohužiaľ, niekedy. Takže vy ste niekedy v tomto smere, ako chcete, povedzme, že to, ak uznáte tú obrovskú, majetkovú nerovnosť, tie nožnice, ktoré sa roztvárajú. Ako by ste vy teda, riešili, pán kolega, čiže by ste niečo o tom povedali. Je tu celý rad vystúpení kolegov z opozície, ktorí rozprávajú o tom, kde všade sú potrebné peniaze. Tam kolegovia ďalší, že paneláky máme a niečo podobné a budeme ich musieť meniť a podobné záležitosti. Tak trošku koncepčnejší pohľad. Ja som zatiaľ ešte ani jeden nepočul. Možno, to budeme počuť z ďalších vystúpení ústne, možno niekedy pri iných príležitostiach. Ale obávam sa, že tie zjavné rozpornosti v tomto zmysle, jak má vyzerať tvorba štátnych peňazí, ktoré tečú do vreciek verejného sektoru a aký rozsah služieb má poskytovať štát, o tom v postate nepočujem nič.

    Tie odvetvové veci o tom, že či keď sa zvýši, čo je pre vás pravdepodobne trestný čin, že sme zvýšili tú minimálnu mzdu, ktorá je napriek tomu tuším na piatom alebo siedmom mieste na najnižšom rebríčku v Európe. V Čechách zhodou okolností...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega sa dotkol tej otázky domovov sociálnej starostlivosti, teda domovov dôchodcov, ľudovo povedané, a zamrznutých nárokov. Samozrejme, že v čase, keď bola na samosprávy spustená istá sieť povinností, ktoré prevzali z predtým štátnych rúk, tak boli nastavené takéto platby na danej úrovni, povedzme, ako hovorí kolega, o 320 eurách a tí pracovníci, ktorí sa tam starali o tých, ktorých opatrovali, vtedy dostávali toľkoto a toľkoto sa na nich počíta i po viacerých rokoch, čo má samozrejme za následok, že tie mestá alebo tí, ktorí prevádzkujú takéto zariadenia, majú len dve možnosti: buď presúvajú iné zdroje na pokrytie týchto napr. miest pri pevnom odvode za jedného chovanca, alebo majú minimálnu vôľu rozširovať napriek demografickému vývoju možnosť poskytovania takýchto služieb. Čo samozrejme vnímajú všetky mestá i mestské časti, ktoré takéto niečo prevádzkujú. Vníma to únia miest. Podľa mňa by to mohol vnímať aj ZMOS, ktorý mlčí, ale jednoducho perspektíva demografického vývoja, ktorá bude zvyšovať požiadavku na takéto služby pri zamrznutom príspevku, nutne povedie k tomu, že tie čakacie doby na úmrtie, žiaľbohu, chovanca takého zariadenia, sa budú predlžovať a perspektíva poskytnutia tejto služby pre potrebných sa bude stávať takmer beznádejnou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja si myslím osobne, že ste hovorili aj o koncepčných veciach, na rozdiel od pána Číža, ale nesúhlasila by som akurát možno v jednej, možno v dvoch veciach. A to konkrétne, ako boli riešené projekty pre opatrovateľov. My sme totižto súčasne mali možno až tri typy projektov, ktoré niekedy sa odlišovali len tým, ako boli ohodnotené. A preto mnohí ľudia išli za službami, ktoré boli pre nich jednak dostupnejšie, jednak pre nich finančne výhodnejšie. A samozrejme ten projekt, o ktorom sme hovorili, nemal kontinuálne pokračovanie. Čiže to bol druhý problém. A predpokladám, že tie projekty ani nebudú mať nejaké dlhodobé pokračovanie.

    K tomu jasličkovému zákonu. Ono je to tak, že pokiaľ ministerstvo od začiatku sa tvári, že ten, túto tému dostali za trest a musia ju riešiť a nič iné im nezostáva, tak to tak aj vyzerá. Neviem, či, či je celkom správne takýto postoj zaujať, pretože potom naozaj môže mať mnoho ľudí pocit, že vôbec nič neriešia, ani nechcú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, kolega Mihál, za tento naozaj fundovaný príspevok, z vašej strany vždy ide o odborný príspevok. Ďakujem za to, že ste spomenuli aj tú katastrofálnu situáciu chránených dielní, chránených pracovísk. Na jednej strane naša krajina, Slovensko, vláda sa zaviaže integrovať zdravotne znevýhodnených ľudí do zamestnania, na druhej strane urobí všetky možné kroky, aby zlikvidovala všetky tieto pracoviská, ktoré chcú alebo ktoré poskytujú pracovné miesta práve pre invalidov. A bolo to veľmi sofistikované riešenie v tom čase jednofarebnej vlády SMER-u, si to veľmi dobre pamätáme. Naozaj tieto príspevky pre chránené pracoviská a dielne boli znížené o polovicu, o celú polovicu. A dnes sme počuli pána ministra na odpovedi na moju otázku, že teda kde viaznu dopytovo orientované projekty, teda projekty pre, napríklad pre mimovládne organizácie. Boli zatiaľ vyhlásené dve výzvy. A tak mne stále telefonujú a mailujú ľudia, ktorí doteraz, odvážni ľudia, ktorí doteraz prevádzkujú chránené dielne a chránené pracoviská, že čo majú robiť a že v podstate musia týchto invalidov prepúšťať.

    Takže dúfam, že, ako ste povedali, že sa toto raz zmení.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády. Ja sa budem venovať dvom oblastiam a je to oblasť v pôsobnosti ministerstva životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a samozrejme súvisiacich výdavkov verejnej správy. Tak ja by som začala istými teda paragrafmi, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte a § 6 a § 7.

    Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska výstavba, š. p., odvedie za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení v sume 2 mil. eur. A v § 7 sa hovorí, že Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvedú za rok 2007 do štátneho rozpočtu osobitný odvod v sume 5 mil. eur.

    Chcela by som sa pozastaviť v týchto dvoch, pri týchto dvoch paragrafoch. A síce, v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo identifikované, že práve Vodohospodárska výstavba, príjem do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku je rizikovým príjmom. A upozorňujú na to, že, bolo upozornené na to, že vlastne tento odvod nebude musieť byť skutočný, pretože predpoklad vodohospodárenia Vodohospodárskej výstavby bude skôr stratový. Ja by som chcela poukázať na to, že vlastne v minulosti štát sa hrdil tým, ako sprivatizuje a sprivatizoval čudným spôsobom Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré dostala do majetku a do správy Vodohospodárska výstavba, a je úplne zjavné, že Vodohospodárska výstavba a štát nezvláda správu tohto vodného diela a do dnešného dňa to, čo bolo plánované v minulosti na opravu, rekonštrukciu plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo a ďalšie nevyhnutné investície, ktoré sú potrebné, neboli realizované a ani štát, zdá sa, že ich realizovať nemieni. Výhovorka, že bude pokles cien energií a z toho titulu bude strata Vodohospodárskej výstavby, tak to neobstojí. Preto je vlastne aj zarážajúce, že napriek týmto faktom štátny rozpočet počíta s príjmom odvodu vo výške 2 mil. eur z hospodárenia Vodohospodárskej výstavby.

    V § 7 sa hovorí o Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik, kde sa má odviesť 5 mil. eur. Tu by som sa chcela pristaviť zase trošku z opačného z iného pohľadu, že či naozaj je toto čosi, čo má byť započítavaným príjmom štátneho rozpočtu, práve hospodárenie s lesmi. Opakovane počúvame v pléne Národnej rady, nielen z mojich úst, ale aj z úst mojich kolegov z výboru, najmä pána kolegu Fecka, ktorí upozorňujeme na kritické hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky.

    Prijali sme Parížsku dohodu, kde sa zaväzujeme k dodržiavaniu istých záväzkov súvisiacich s klimatickou zmenou a adaptáciou Slovenka na túto zmenu klímy. Namiesto toho, aby sa uvažovalo o tom, že práve zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky prispejeme k udržaniu rovnováhy, k zmene postoja Slovenskej republiky k reálnym činom, k tomu, aby krajina vyzerala inak, tak žiadne iné, žiadne iné štátne podniky, ale práve tieto dva, sú súčasťou štátneho rozpočtu v paragrafovom znení. Je na úvahu, či naozaj týchto 5 mil. eur zisku je tak významný v štátnom rozpočte, tento príjem, či by nebolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky aj za cenu možno nižšieho príjmu, ale za cenu plnenia našich záväzkov voči tomu, aké sme záväzky v minulosti veľmi zľahka prijímali. A nie je to len Parížska dohoda, ale sú to rôzne dohody o biodiverzite a ďalšie dohovory, ktorými sme sa ako Slovenská republika v minulosti zaviazali.

    Vo výbore pôdohospodárstva a životného prostredia sme mali aj správu o lesnom hospodárení za minulý rok. Tomu sa budem venovať vo výročnej správe Slovenska a upozorním tam na niektoré faktory. Ale aj tu chcem spomenúť to, že v rámci tých 5 mil., možno sú to práve aj tie zisky z takzvanej, energetických porastov, ktoré nie sú energetické porasty, ale sú to vlastne zdravé drevá, zdravé drevo, ktoré by malo byť využité možno na iné účely. Teda určite na iné účely, najmä nábytkárske a podobne, ako často na štiepku. Čiže možno sú toto, tých 5 mil. eur, tento zisk 5 mil. eur je čosi, na čo poukazujeme, že sú to peniaze, ktoré možno ničia našu krajinu.

    V rámci rozpočtu verejnej správy je aj Environmentálny fond. Prekvapilo ma, že v tabuľke hotovostných príjmov v prognóze, ale aj návrhu na tento rok sa hovorí o 1 mil. 95-tisíc, pričom len príjmy z predaja kapitálových aktív, to znamená, príjmy z predaja emisných kvót sa počítajú na 116 mil. eur. Celkovo hospodárenie Environmentálneho fondu je čosi, na čo by sme asi aj v štátnom rozpočte mali viacej pamätať a podrobnejšie rozpisovať.

    Objem príjmov Environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Tento objem oproti roku 2016, tak sa uvádza v predkladacej správe, je vyšší o 17,5 percenta. Avšak výdavky Environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur. Preto sa pýtam, že tento rozdiel, kde je? Je určite niekde na účtoch Štátnej pokladne a namiesto toho, aby bol zapojený do rozpočtu životného prostredia, do rozpočtu, ktoré by malo skvalitniť naše životné prostredie, v podstate obrazne v hotovostnej platbe znižuje dlh štátneho rozpočtu.

    Prosto v rozpočtovom pláne na rok 2017 sa uvádza aj takáto charakteristika, ako špecifické odporúčania pre Slovensko, že áno, rozpočet by mal byť aj zapojený na, s dôsledkami na zmenu klímy a energetiky. Avšak je tam poznámka, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Píše sa, že v roku 2012 boli emisie skleníkových plynov mimo sektorov ETS o 6,3 % nižšie ako v roku 2005. A vláda tak svoj záväzok zvýšiť emisie, predpokladám, že by to malo byť trošku inak naformulované, maximálne o 13 % hlboko prekračuje. To znamená, že vlastne tým, že naše podniky v minulosti skrachovali, tak vlastne my už dnes plníme tie povinné kvóty emisií. A preto aj predpokladám, že aj ten ľahostajný postoj našej vlády k záväzkom, pretože v podstate na papieri záväzky plníme. A to, aby sme naozaj prikročili k nejakým efektívnym riešeniam, ktoré naozaj budú znižovať emisie, budú krajinu pripravovať, adaptovať na zmenu klímy, v podstate sú ministerstvu a vláde ľahostajné.

    Už sa to tuná dnes hovorilo, že vláda prispeje k rozvoju elektromobility, a to, hovorí sa, aj podporou budovania potrebnej infraštruktúry. Avšak sme svedkami toho, že vlastne tá podpora bola nakoniec úplne iná, a to z prostriedkov Recyklačného fondu. Recyklačný fond, ktorý ešte funguje do konca tohto roku, lebo zo zákona o odpadoch je zrušený k 31. decembru ako neštátny účelový fond, tak mal desiatky miliónov na svojom účte. Peniaze, ktoré nebudú použité v tomto kalendárnom roku, mali byť prevedené na účet Environmentálneho fondu, ako aj všetky záväzky a pohľadávky.

    Chcem poukázať na to, že Recyklačný fond je naozaj fond, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly. A to, že 9. novembra ministerstvo hospodárstva si presadilo napriek nesúhlasu ministerstva životného prostredia, a zdá sa mi, že ani nie celkom súhlasom ministra financií, tak ako som vyrozumela z jeho odpovedí v rozprave k predchádzajúcim rečníkom, tak bola podpísaná zmluva na dotáciu 5 mil. eur, ktoré ale nebudú minuté do konca tohto roka napriek tomu, že smernice Recyklačného fondu hovoria o tom, že dotácie majú byť použité do konca roka 2016.

    Tuná v rámci zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako projekt, spoločný projekt Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzu automobilového priemyslu, je dokonca na niekoľko rokov rozložené obdobie poskytovania týchto dotácií s tým, že vlastne aby nezneužil prijímateľ túto dotáciu, ale aby vlastne bol zaviazaný, že minimálne päť rokov to vozidlo bude v jeho držbe. A tak sa bude tá dotácia vyplácať nie jednorazovo, ale postupne. Ja sa pýtam, kde budú tie peniaze, na akom účte? Peniaze, ktoré vlastne boli zo zákona povinní podnikatelia a iné právnické osoby odviesť do Recyklačného fondu, 5 mil. eur prevedené na účet subjektu, zväzu, združenia, ktoré vlastne tieto peniaze bude držať na svojom účte a bude vlastne ich ako fond poskytovať tým 5-tisíc uchádzačom o tento príspevok, pretože tak to vychádza. Tých 5 mil. eur je vlastne pre 5-tisíc uchádzačov.

    Vrátim sa ku kapitole ministerstva životného prostredia. Kapitola ministerstva životného prostredia bude mať v roku 2017 k dispozícii celkové výdavky vo výške 490 mil. eur, ale z rozpočtových prostriedkov je to len suma 80,5 mil. eur a všetko ostatné sú eurofondy a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 409 mil. eur.

    V tejto časti týchto prostriedkov sú aj prostriedky pre štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik. Sú k tomu alokované prostriedky vo výške 35,7 mil. eur s tým, že vlastne 27 mil. je alokovaných výdavkov na protipovodňové opatrenia, 27,1 mil. eur. Tu chcem ale upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá sa dlhodobo roky tiahne hospodárením Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú umelo vytvára štát. A vytvára ju tak, že štát si vlastne objednáva u Slovenského vodohospodárskeho podniku služby, ktoré sú najmä na služby na udržiavanie splavnosti rieky Dunaj a údržbu koryta, hlavne rieky Dunaj. Sú to tzv. neregulované platby, ktoré sú určené nariadením vlády č. 755/2004. Tieto neregulované platby sa poskytujú, budem konkretizovať za aké služby. Ide o to najmä: o udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách, na účely používania vodnáplavbu a iné služby vo verejnom záujme. Výška neregulovaných platieb predstavuje ekonomicky oprávnené náklady správcu vodných tokov. Výška neregulovaných platieb predstavuje náklady podľa osobitného predpisu a tak ďalej. Tu chcem povedať toľko, že aj pán minister to spomenul, že, pri zákone o poisťovníctve, a bolo to v debate s viacerými kolegami, že práve povodňové situácie, ktoré nastávajú a následne potom škody, ktoré vznikajú v dôsledku povodní, tak práve z týchto 27,1 mil. eur, ktoré sú určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik, sú práve určené na protipovodňové opatrenia, nie na tie neregulované platby. To znamená, že štát opäť nemá v rozpočte to, čo od Slovenského vodohospodárskeho podniku žiada, aby realizoval. Toto sú, vznikajú škody, ktoré vlastne do budúcna sa nám nabaľujú ako taká snehová guľa. Pretože ak sa vykonávajú len nevyhnutné činnosti, ktoré sú na udržanie splavnosti, splavnosti riek alebo len minimálne opatrenia, možno aj tie protipovodňové, tak sa vlastne ten deficit údržby prejaví v neskorších rokoch na veľkých investičných výdavkoch, ktoré bude treba zafinancovať.

    Už dnes vieme, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré neslúži svojmu účelu, tak ako bolo naplánované v tých 70. rokoch, tým, že sa vlastne nepostavil druhý stupeň Nagymaros a do dnešného dňa vodné dielo funguje len v tzv. dočasnom režime ako neskolaudované dielo, tak nefunguje optimálne. V dôsledku taktiež nekoncepčnej činnosti Vodohospodárskej výstavby, resp. stupňa Gabčíkovo, ktoré ide len na výkon, v prvom rade na výkon, ale nie na optimálnu prevádzku, čo sa týka prevádzky hladinového režimu dunajskej zdrže, tak nastáva situácia, že dunajská zdrž sa zanáša sedimentami, tie sedimenty niekoľkými miliónmi kubíkov, nám sa znížila dnes už retenčná schopnosť, tá protipovodňová ochrana, ktorá bola jedna z dôležitých funkcií vodného diela alebo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako protipovodňová stavba. Dnes sa nám násobne znížila táto schopnosť, znížila sa schopnosť infiltrácie dunajskej vody do podzemia, do podložia Žitného ostrova, čo má za následok zníženie kvality pitnej vody vodárenských zdrojov v prvom rade Rusovce, Čuňovo, Šamorín, Kalinkovo, kde dnes už máme vysoké obsahy železa a mangánu ako dôsledok tohto faktoru.

    To sú výdavky, ktoré niekto musí zaplatiť, aby sa pitná voda dodatočnou úpravou, dovtedy kvalitná pitná voda sa stala opäť pitnou. Tieto výdavky ako ekologický dlh, ktorý vzniká nesprávnou činnosťou vlády, pretože vláda nedáva dostatok finančných prostriedkov svojmu štátnemu podniku, ktorý sa má starať o toto vodné dielo, tak navyšuje výdavky na to, o čom tu hovoríme, že je strategická surovina, že je to čosi, čo, samozrejme, bez kvalitnej pitnej vody nemôžme žiť. Ale tieto výdavky tu nie sú započítané a tieto výdavky, dodatočné výdavky spôsobuje štát tým, že poddimenzováva rozpočet ministerstva životného prostredia a nedáva dostatok prostriedkov na tieto činnosti.

    Keď si zoberieme jednotlivé kapitoly starostlivosti, čo má ministerstvo životného prostredia na starosť. Vypichnem len niektoré, nie všetky. Len napríklad to vodné hospodárstvo. Vodné hospodárstvo hovorí, že narástli výdavky oproti roku 2016 o 217 percent. A ten nárast, že je spôsobený v plnej miere zohľadnením výdavkov na protipovodňové opatrenia určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik. To je to, o čom som hovorila, o tých 27,1 mil. eur. Ale zase chcem a vrátim sa k tomu, že zase sa tuná len hasí čosi, čo nie je ako systematicky koncepčne v našej spoločnosti doriešené. My hasíme len už dôsledok toho, že naša krajina nefunguje, že v našej krajine sa nehospodári tak, ako by sa malo. Toto sú dodatočné výdavky, ktoré by možno nemuseli byť v takomto obnose, ak by sa inak hospodárilo v lesoch, ak by sa inak plánovalo na pôde, ak by sa neumiestňovali investície, ktorým hovoríme strategické, typu Jaguar, na ornú pôdu. Ale nie je to len Jaguar, ale sú to aj rôzne projekty urbanistické, ktoré sa dostávajú do našich územných plánov ako skvelé idey, ale v konečnom dôsledku obmedzujú, znefunkčňujú fungovanie našej krajiny a zvyšujú výdavky na to, že vlastne táto krajina je neudržateľná, že tuná nie je žiadne plánovanie, ktoré by sa, riadne fungovalo. Či je to na území samospráv, ale aj a hlavne nefunguje riadenie štátu, pretože samotný štát takýmito konaniami dáva zelenú nekoncepčnosti, ktorá sa potom následne prenáša aj do celého plánovania celej krajiny.

    Odpadové hospodárstvo. No táto veta, ktorá je v predkladacom materiáli ma dosť prekvapila, a píše sa, že "na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2017 nerozpočtujú žiadne prostriedky Európskej únie a spolufinancovania v novom programovom období". Tu sa pýtam, že či naozaj takto je to aj myslené, pretože tie environmentálne záťaže zo starých skládok, ktoré treba financovať a sanovať, by mali byť práve tu rozpočtované. A malo by byť jasné, z akých prostriedkov a kedy sa budú sanovať.

    Vybrané ciele v kapitole ministerstva životného prostredia sú napríklad takéto, uznávam, opakovane sa to opakuje, že zabezpečenie ochrany pred povodňami a zvýšiť podiel územia Slovenskej republiky chráneného pred povodňami. Áno, to je fajn, ak by neplatilo to B, čo som povedala o tom, že vlastne tá ochrana by mala ísť v prvom rade s ochranou krajiny a až potom s výstavbou rôznych protipovodňových múrov a rôznych technických zásahov. V prvom rade tie opatrenia, tie výdavky by mali ísť do regulácie a do spätného vytvorenia prírodného prostredia v krajine. Vtedy by to bolo dlhodobé a efektívne, pretože my keď raz postavíme, niekde zregulujeme časť rieky, napríklad sa vrátim k Jaguaru. Tým, že Jaguar sa umiestnil do blízkosti rieky Nitry, prakticky do nie priameho inundačného územia, ale v minulosti do jeho inundačného územia a záplavového územia, tak retenčná schopnosť tejto veľkej plochy sa znížila a samozrejme výstavbou tohto priemyselného areálu na to, aby nebola zalievaná dvihnutím podzemnej vody v období, kedy je, sú vysoké zrážky a kedy tam v podstate hladina podzemnej vody sa dostávala takmer na úroveň terénu, jednak museli vynaložiť veľké prostriedky na zdvihnutie základovej pláne pre výstavbu priemyselného parku, na vybudovanie zložitého odvodňovacieho systému, systému studní, ktoré budú odvedené do rieky Nitra. Samozrejme rieka Nitra a jej hrádze boli nadimenzované na nejakú storočnú vodu, ktorá už ale v dôsledku urbanizácie územia tiež už dosiahla nejakú hranicu. A tým, že sa množstvo vody z tohto územia, ktoré tam prirodzene sa kumulovalo, a tak to má byť, sa dostane do rieky Nitra, tak musia navýšiť hrádze, myslím si, že vychádza to asi na pol metra v úseku niekoľkých kilometrov. Lenže ja sa pýtam, a kde sa tá voda potom podeje? Kde sa vyleje? No nebude sa vylievať tam, kde sa kedysi vylievala, ale vyleje sa v tých obciach a v tých územiach, ktoré možno dnes nikdy ešte nemali nejakú povodeň. To znamená, že zase budú ďalšie výdavky, ktoré nie sú v štátnom rozpočte, ani v trojročnom rozpočte započítané.

    Ďalší cieľ ma pobavil, ktorý tam bol ako jeden zo základných cieľov, vyčerpať všetky disponibilné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu. Tak toto je cieľ rozpočtu ministerstva životného prostredia. Možno ste čítali taký článok, že v predchádzajúcom programovacom období sa na ochranu prírody minulo 34 mil. eur a ochrana prírody si to ani nevšimla. Veľmi výstižný článok tohto blogu a tých informácií, ktoré sa mi podarilo potom, podkladových, k nemu získať. Tak z týchto 34 mil. eur sa vlastne na tú ochranu prírody pod rúškom takéhoto vznešeného záujmu dostalo len 11 a pol percenta. Nuž, tak asi aj bude vyzerať naozaj teraz činnosť ministerstva životného prostredia, ktoré bude zacielené len na to, aby čerpalo eurofondy.

    Ale keď si zoberieme materiál národného kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu, tak musím poukázať na to, že sa tu hovorí: "Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia aj napriek pozitívnym zmenám, ktoré vyplynuli z rokovaní k návrhu rozpočtu, nezabezpečuje niektoré obligatórne výdavky rezortu v požadovanom rozsahu." No, som si to pozrela a je to desať uznesení vlády, ktoré boli prijaté v prechádzajúcich obdobiach a ktoré jednoducho rezort, ministerstvo životného prostredia neplní. Neplní, nedáva na ne finančné prostriedky. Tak sa pozrime na ne, aké sú to.

    Uznesenie vlády z roku 2005. Taký detail, ale myslím si, že veľmi dôležitý. Dnes sú vyčlenené v rozpočtovej kapitole ministerstva finančné prostriedky na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Možno banalita, ale veľmi, veľmi dôležitá vec, pretože výkon štátnej správy v oblasti ochrany prírody napríklad, alebo v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú samosprávy, obce a mestá. A je veľmi dôležité, aby títo ľudia boli dostatočne fundovaní na rozhodovanie v týchto konaniach. Sú to konania veľmi zložité, na ktoré sa vzťahuje aj Aarhuský dohovor. Sú to konania, ktoré sú často predmetom rôznych odvolávaní, súdov a protestov. Peniaze na školenie týchto ľudí nie sú.

    Ďalšie uznesenie. Uznesenie vlády zabezpečiť finančné prostriedky na rozvojovú spoluprácu počas platnosti stratégie rozvojovej spolupráce v Slovenskej republike na roky 2014 – 2018. Ja si myslím, že to už je choroba tejto vlády, že sa prijímajú rôzne stratégie, ale bez akčných plánov, a ak aj akčné plány sú, tak sa nerealizujú.

    Veľmi dôležitá vec, ktorá tiež nie je v rozpočte, na ktorú sa poukazuje v materiáloch, ktoré máme na stole, ktoré máme v tlači k štátnemu rozpočtu. Nie sú prostriedky na plnenie povinností plnenia uznesenia vlády k programu prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu. Ťažobný odpad môže mať veľké dopady na zase kvalitu podzemných vôd. Tej vody, ktorú tento parlament v minulosti prijal ako strategickú surovinu, zase sa len k čomusi sme sa hlásili, že akí sme dobrí a hrdí, jak ideme všetko chváliť, ale len na papieri. Žiaden skutok, nič. Len reči.

    Ďalšie uznesenie vlády. Vyčleniť finančné prostriedky na realizáciu celej stavby Žilina – Trnové – Trnovka a Breznický potok, úprava potokov. Úloha splniť do 31. decembra 2016.

    Ďalšie uznesenie vlády. Zabezpečovať finančné prostriedky na realizáciu úloh akčného plánu pre mokrade na roky 2015 až 2018 k aktualizovanému programu starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 až 2021 v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky. Dohovor o mokradiach, takzvaný Ramsarský dohovor sme prijali, ak sa dobre pamätám, v roku 1991? Tak. Plus-mínus v tomto období. Je to jeden dôležitý dokument, ktorého plnenie sa bude kontrolovať. Na mokrade táto spoločnosť, o mokrade nemá záujem, zdá sa. Pretože naozaj mokrade pre niektorých sú územie, kde sa nedá stavať, územie, odkiaľ idú komáre, územie, ktoré by bolo najlepšie, keby sa rekultivovalo na nejakú úplne inú funkciu. Avšak z neplnenia tohto dohovoru, Ramsarského dohovoru o mokradiach, môže Slovensko mať výrazné finančné postihy. A to z toho dôvodu, že ak sa o tie mokrade nebudeme starať, pretože dnes už príroda je tak narušená, že musí dôjsť niekedy aj k naozaj umelej starostlivosti o to, aby bola tá mokraď zabezpečená, tak ak tá mokraď zanikne, budú z toho finančné postihy pre Slovenskú republiku. Na toto sa nemyslí, na tie dopady. Veď to teraz nie je zaujímavé. To bude riešiť niekto iný.

    Ďalšie uznesenie vlády z roku 2015 tiež nie je zabezpečené v rozpočte a malo by byť. Zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu pravobrežnej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov, zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu ľavovobrežnej ochrannej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov v inom úseku. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu projektu rekonštrukcie čerpacej stanice a monitorovacieho systému v obci Boj. To sú uznesenia vlády, to sú veci, ktoré vláda, táto vláda, Ficovláda sa uzniesla, že ich je potrebné urobiť. Tak predpokladám, že ten dôvod tam bol, keď sa to stalo predmetom nie investičného plánu ministerstva, ale predmetom rokovania vlády.

    Ďalší bod. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu ukončenia rekonštrukcie ochrannej hrádze a dobudovanie podzemnej tesniacej steny v toku Latorica. Ďalšie samostatné uznesenie vlády zo 16. decembra 2015. Čiže v čase, kedy už bolo zrejmé, že sa toto uznesenie by malo transformovať do rozpočtu na rok 2017. Zabezpečiť priebežné plnenie programu starostlivosti o Národný park Slovenský raj a predložiť na rokovanie vlády záverečné vyhodnotenie 31. decembra 2025. Áno, to ešte stihnú, lenže nebudú mať čo stíhať, keď nevyčlenili finančné prostriedky na realizáciu tejto úlohy.

    No a ešte dve uznesenia vlády. Uznesenie vlády z januára tohto roku k vodnému plánu Slovenska. Vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom vážnej kritiky, vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom kritiky nielen občanov, ale aj Európskej komisie.

    A na záver asi jedna z perličiek. Uznesenie vlády tiež z januára 2016, ktorá, je, tiež nie je zabezpečená v rozpočte, a to nie je moja identifikácia, hovorím, to je identifikované v materiáli, ktorý nám bol predložený k návrhu rozpočtu, zabezpečiť výdavky na plnenie programu z európskych fondov, pardon, k štátnemu programu sanácie environmentálnych záťaží. Nuž, je to naozaj množstvo nenaplnených uznesení, ktoré ministerstvo životného prostredia by malo realizovať. V podstate týmto konštatovaním by som aj uzavrela svoju diskusiu, teda svoj príspevok do rozpravy.

    A ešte na záver snáď jedna vec. Hovorila som o Environmentálnom fonde a o príjme Environmentálneho fondu z predaja emisií. V zákone 414 z roku 2012, to je zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, sa jednoznačne píše, že teda výnos získaný z dražieb kvót je príjmom Environmentálneho fondu. A je presne povedané, na čo sa prostriedky Environmentálneho fondu, získané prostriedky z týchto kvót majú použiť. Každoročne do 30. septembra má byť táto výška výnosu dohodnutá s ministerstvom financií, ktoré určí, že na čo sa tieto prostriedky minú. No preštudovala som si od roku 2012 výročné správy Environmentálneho fondu, nenašla som tam jasne identifikované, transparentne identifikované použitie prostriedkov z výnosu emisných kvót. Vyžiadala som si ich 211-kou. Možno ešte v rámci rokovania tejto schôdze, minimálne pri výročnej správe Slovenska bude priestor sa k tomu vyjadriť. Ale rozhodne čo sa týka výnosu a použitia prostriedkov z predaja emisných kvót, o tejto záležitosti by sme mali na pôde parlamentu hovoriť viacej. Malo by to byť aj z titulu kauzy Interblue z minulosti, podstatne transparentnejšie používanie týchto prostriedkov. Mám vážne výhrady, aby sa tieto prostriedky používali napríklad na likvidáciu čiernych skládok. Čiernych skládok, ktoré vznikajú z neplnenia si povinností jednotlivých znečisťovateľov. V tomto roku, teda nielen v tomto roku, ale aj s predchádzajúcim rokom plus teraz 15 mil. eur išlo na upratovanie neporiadku, ktorý vôbec nemal byť, kde si nie vždy plní povinnosť obec, určite si veľmi málo plnia povinnosti okresné úrady, odbor starostlivosti o životné prostredie, kde ľudia, ktorí pracujú na týchto odboroch odpadového hospodárstva, nevedia, ako s tým naložiť, nevedia, ako majú identifikovať toho znečisťovateľa. Obce si nevedia, samozrejme nemajú dostatok prostriedkov na to, aby tiež nejakým spôsobom zabezpečili likvidáciu týchto čiernych skládok, ktoré ale nemuseli vzniknúť, ak by fungovala aj štátna polícia, ktorá zvysoka nemá záujem o takéto kauzy, keď sa nahlásia niekomu, že tam ide nejaké auto vysypať odpad, aby štátna polícia konala. Možno sa vám to zdá od veci, čo hovorím, ale toto všetko sú dopady na rozpočet verejnej správy. A potom sa použije 15 mil. eur na upratovanie po ľuďoch, po právnických alebo fyzických osobách, ktoré nedodržiavajú zákon. To je zase len o tom, že tu sa jednoducho zákon nedodržiava, zákony neplatia a je ďaleko jednoduchšie a lacnejšie pre takéto osoby porušovať zákon.

    Čiže ja by som možno do budúcna chcela aj navrhnúť to, čo máme strana SaS v programe, že o výnose z predaja emisií by mal, ak nie rozhodovať, určite sa vyjadrovať parlamentný výbor, poslanci. Lebo je to tak dôležitá vec, ktorá nás dobehne v plnení Parížskej dohody, v rámci ktorej do budúcna sa zriaďuje investičný fond, ktorý bude treba naplniť. To je tá vec, o ktorej, keď sme Parížsku dohodu schvaľovali, som sa pýtala pána ministra, aké záväzky pre Slovensko z toho vyplývajú? Okrem záväzku znižovania počet emisií, ktoré sme už splnili z titulu, že nám zanikli naše podniky. O investičnom fonde, ktorý bude treba napĺňať, nepadlo ani slovo.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nikto sa neprihlásil.

    Nech sa páči, ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2017 potvrdzuje, že tretia Ficova vláda plánuje pokračovať v rozpočtovej nezodpovednosti svojej predchodkyne. Keďže jej predchodkyňou bola druhá Ficova vláda, bola to vláda s rovnakým premiérom, dokonca aj s rovnakým ministrom financií, nemôže nás prekvapiť, že to tak bude. Je to totiž vláda kontinuity.

    Vláda predložila rozpočet, ktorý je neambiciózny, neúsporný a nezodpovedný. Je zostavený na úkor budúcnosti a prináša negatívne dôsledky pre daňovníkov i ekonomiku. Predstavuje zároveň aj premárnenú príležitosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet alebo sa k nemu výraznejšie priblížiť už v roku 2017. O to viac, že práve na začiatku volebného obdobia vlády zvyčajne sa prijímajú úsporné a menej populárne opatrenia pre voličov skôr ako na konci volebného obdobia. Ficove vlády to však, žiaľ, nedokážu ani na konci, ani na začiatku volebného obdobia.

    Neambiciózny a nezodpovedný prístup k plánovanému hospodáreniu s verejnými financiami má podobu nedostatočného zníženia deficitu či dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu už v roku 2017, resp. aspoň v roku 2018. Rozpočtová sekera verejnej správy má v budúcom roku dosiahnuť približne 1 mld. eur, resp. 1,3 % v pomere k hrubému domácemu produktu. Pri štátnom rozpočte má dokonca deficit zodpovedať 1,7 mld. eur a na hotovostnom princípe má reálne dosiahnuť až 2 mld. eur. Budúcoročná sekera tak má byť síce nižšia ako rozpočtovaná sekera verejnej správy na tento rok, ale iba o necelých 500 mil. eur, resp. o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Čo je však dôležitejšie, má byť vyššia ako plánovala predchádzajúca vláda. V roku 2014 totiž druhá Ficova vláda v programe stability deklarovala, že v roku 2017 dosiahne rozpočtový deficit 0,5 % HDP a v minuloročnom rozpočte stanovila cieľový deficit na rok 2017 iba vo výške 0,4 % HDP. Teda až o 0,9-percentuálneho bodu, zhruba o 700 mil. eur nižší, aký plánuje súčasná vláda na budúci rok. Vláda tiež presunula cieľ vyrovnaného rozpočtu svojej predchodkyne z roku 2018 na rok 2019. Na posledný rok vládnutia. Optimisticky sľubuje mierny prebytok na úrovni 0,16 % hrubého domáceho produktu. Doterajšia realita však pre takýto optimizmus nedáva žiadny dôvod.

    Takýto neambiciózny prístup k znižovaniu deficitu je ekonomicky nezdôvodniteľný a voči budúcnosti nezodpovedný. A to aj v kontexte súčasných a očakávaných priaznivých ekonomických podmienok. V budúcom roku vláda očakáva reálny ekonomický rast na úrovni 3,5 % a v ďalších dvoch rokoch predpokladá ešte vyšší rast. Predpokladá tiež naďalej rekordne nízke úrokové sadzby a tým aj nižšie náklady dlhovej služby. Ako vyplýva z aktuálneho hodnotenia rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda od programu stability z roku 2014 zvýšila očakávania daňových príjmov na rok 2017 o 3,06 % HDP, resp. o 2,35 mld. eur, ale zároveň zhoršila cieľ deficitu verejnej správy na rok 2017 o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Takže logicky úplne naopak, ako by sa očakávalo od rozpočtovo zodpovednejšej vlády. Drží sa totiž hesla, čím viac príjmov z daní očakávame, tým väčšiu sekeru plánujeme. To znamená premárnenú šancu a väčšiu záťaž pre daňovníkov do budúcnosti.

    Navyše aj takýto len mierne znížený deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku mal byť dosiahnutý vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri nadmernom, hoci miene nižšom náraste verejných výdavkov. Teda ani zďaleka nie výdavkovými úsporami. Výrazne vyššie celkové príjmy tak vláda nevyužije na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu dokonca, ale ich z väčšej miery rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala takýto enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu a už v roku 2017 mohla dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Že tomu tak nebude, to predstavuje ďalšiu premárnenú príležitosť a neprimeraný luxus na úkor budúcnosti. Vláda sa pritom dokonca spolieha aj na vyššie príjmy z daňových zmien, ktoré celkovo prinesú zvýšenie daňového zaťaženia, napriek kozmetickému zníženiu dane z príjmov právnických osôb a zvýšeniu limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov s vyššími príjmami. Plánovaný deficit tak chce dosiahnuť nie úsporami vo verejnej správe, ale tým, že ľudia budú musieť siahnuť hlbšie do svojich vreciek, napríklad v podobe cien za služby v regulovaných odvetviach, cigarety a za poistné v celom neživotnom poistení. Zvyšovanie je v súčasnej situácii ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné a to vzhľadom k už i tak nadmernému daňovému zaťaženiu práce.

    Predchádzajúca vláda zvýšené výnosy z pozitívneho ekonomického vývoja nevyužila, ale prejedla. Pri niekoľkoročnom enormnom zvyšovaní verejných príjmov nedosiahla vyrovnaný rozpočet či aspoň razantnejšie zmenšenie rozpočtovej sekery a významnejšie priblíženie sa k vyrovnanému rozpočtu. Vláda avizuje, že namiesto šetrenia bude pokračovať v ekonomicky chybnom a škodlivom smere svojej predchodkyne. V konsolidácii a v čiastočnom plátaní rozpočtových dier vyššími príjmami, nie výdavkovými úsporami podporenými štrukturálnymi reformami na výdavkovej strane. To je pre ekonomiku deštrukčná cesta. Aj pre konsolidáciu verejných financií dlhodobejšie neúčinná. Je totiž na úkor budúcej prosperity, na úkor tvorby ekonomických zdrojov a tým aj daňových príjmov v budúcnosti. Reálnym rizikom je navyše to, že aj tieto málo ambiciózne plány pravdepodobne nebudú dodržané, a skutočnosť, ktorá je vždy podstatnejšia ako plán, môže byť horšia. Na to upozornila aj Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje deficit verejných financií Slovenska v roku 2017 na úrovni 1,5 % HDP a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť až vo výške 1,6 % HDP. Rada vo svojom hodnotení rozpočtu upozorňuje napríklad na nadhodnotenie nedaňových príjmov, nízky rast výdavkov v zdravotníctve a u samospráv bez naznačenia úsporných opatrení.

    Vláda sa pritom optimisticky spolieha, že deficit v štátnom rozpočte bude sčasti vykompenzovaný prebytkami, napríklad v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, samosprávach, v Environmentálnom alebo Recyklačnom fonde, teda v inštitúciách, nad ktorými vláda nemá priamy vplyv a ktoré v minulosti mali problémy s hospodárením. Pripomeňme, že plánované deficity verejnej správy na rok 2014 a ´15 na základe parlamentom schválených rozpočtov vláda nedodržala a v realite boli nakoniec vyššie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyše upozorňuje, že aj v roku 2016 to môže skončiť práve takto. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka, tak sa deficit môže priblížiť až k 2,5 % hrubého domáceho produktu.

    A neustále niekoľkoročné posúvanie cieľa o vyrovnanom rozpočte na Slovensku umocňuje skepsu k schopnosti vlády ho aj naozaj dosiahnuť. O tom, že v žiaducom ekonomickom variante, teda bez zvyšovania daní alebo odvodov, už ani nehovoriac. Navyše vláda plánuje dosiahnuť prvýkrát nedeficitné hospodárenie, mierny prebytok dokonca, v roku 2019. Teda v poslednom roku vládnutia, čo po doterajších skúsenostiach neznie absolútne reálne. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení v tomto duchu uvádza, citujem: "Ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potencionálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2017 mohol dosiahnuť 1,6 % HDP a hrubý dlh by na konci roku 2017 dosiahol 52,8 % HDP. Celkové riziko pre saldo rozpočtu je na úrovni 0,2 – 0,4 % HDP. Ak nenastane výrazná odchýlka v očakávanom makroekonomickom vývoji, rada odhaduje, že strednodobý cieľ v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu je možné bez ďalších opatrení dosiahnuť v roku 2019, o rok neskôr, ako v súčasnosti odhaduje vláda. Nesplnenie tohto cieľa by mohla ohroziť skutočnosť, že rok 2019 je predvolebným rokom, kedy majú vlády tendenciu deficity zvyšovať." Koniec citátu. A musím povedať, že aj ja zdieľam túto obavu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Problémom však nie je iba relatívny dlh, ako si to často nahovárame, ale aj dlh absolútny. Problémom je nezastavenie rastu nominálneho verejného dlhu a jeho neznižovanie. Naopak, vláda predpokladá ďalší rast verejného zadlžovania, a to v roku 2017 o 1,2 mld. eur, v roku 2018 o rovnakú sumu a v roku 2019 o vyše 700 mil. eur. Má dochádzať iba k znižovaniu pomeru verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu, aj to nie vďaka opatreniam vlády, ale vďaka predpokladanému významnému zvyšovaniu hrubého domáceho produktu. Aj na toto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení, keď uvádza, že zatiaľ neboli predstavené dostatočné opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto kontexte vládou zvažované zjemnenie dlhovej brzdy kvôli verejným výdavkom na investície by v prípade jeho presadenia bolo nebezpečnou zmenou smerom k nárastu zadlžovania, teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.

    Zásadným problémom sú chýbajúce úspory vo verejnej správe pri nadmernom raste verejných výdavkov a prehlbovanie ich deformovanej štruktúry bez naštartovania štrukturálnych zmien na výdavkovej strane. V roku 2017 sa majú verejné výdavky zvýšiť o 7 %, čiže o 2,2 mld. eur, to je viac ako dvojnásobok plánovaného deficitu. Výdavky sa výraznejšie majú v budúcom roku majú zvýšiť v štátnom rozpočte na hotovostnom princípe o necelých 1,2 mld. eur oproti rozpočtovaným na tento rok. Chýbajúci tlak na šetrenie vo verejnej správe a celkový nárast verejných výdavkov je v čase deficitného hospodárenia a navyše po predchádzajúcej výdavkovej expanzii nezodpovedným prístupom. Pomýlené je to aj z hľadiska volebného cyklu, keďže v prvom roku vládnutia zvyčajne aj tie menej odvážne vlády naberú odvahu na úspornejšie opatrenia.

    Takže si to zhrňme, zhrňme si to, aby sa to dalo dobre zapamätať, v siedmich bodoch.

    Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, o návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 sa dá povedať týchto sedem vecí:

    Po prvé, tretia Ficova vláda sa podobne ako predošlé Ficove vlády nespráva ako reformná, ba ani len ako rozpočtovo zodpovedná vláda.

    Po druhé, v poradí piaty návrh rozpočtu predkladaný ministrom financií Petrom Kažimírom je nezodpovedný nielen voči občanom Slovenskej republiky, ale je tiež prejavom represívnej politiky vlády voči podnikateľom, a tak súčasné, ako aj budúce generácie naďalej stále viac a viac zadlžuje.

    Po tretie, mierne znížený deficit verejnej správy plánovaný v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku má byť dosiahnutý len vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy, teda nie výdavkovými úsporami.

    Po štvrté, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by najmä v čase očakávaného veľkého zvýšenia príjmov neplánovala hospodárenie na sekeru, zmäkčenie dlhovej brzdy, zvyšovanie daní bez výdavkových úspor a snahy o hľadanie zdrojov z privatizácie.

    Po piate, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by zaviedla výdavkové limity, šetrila, redukovala nafúknutý rozsah štátu, jeho regulačné zásahy a iné transfery, naštartovala by systémové výdavkové reformy.

    Po šieste, vláda, ktorá by zároveň chcela aj skutočne pomôcť ľuďom, prispieť k rozprúdeniu podnikania a vyššej prosperite by mala mať úprimnú snahu zmenšovať verejné výdavky, verejný dlh a majetok, hospodárila by s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo, deregulovala by, znižovala by celkové daňovo odvodové zaťaženie.

    Po siedme, Ficova vláda však nie je rozpočtovo zodpovedná, preto výrazne vyššie celkové príjmy nemieni využiť na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dokonca dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ale z väčšej miery ich rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala taký enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu. Už v roku 2017 mohol byť na Slovensku dosiahnutý vyrovnaný rozpočet. Fakt, že to tak nebude, predstavuje ďalšiu premárnenú šancu a neprimeraný luxus na úkor našej budúcnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Vašečka. Druhýkrát stráca poradie. Ďalší v poradí, pán poslanec Pčolinský. Nie je v sále, druhýkrát stráca poradie. Pán poslanec Matovič. Nie je v sále, druhýkrát stráca poradie.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo, prihlásili trinásti, pani poslankyňa Grausová, Petrík, Blanár, Droba, Grendel, Shahzad, pani poslankyňa Gaborčáková...

  • Reakcie z pléna.

  • A už som ukončil možnosť, takže... Všetci tí, čo majú "éčka", už boli prihlásení po, po tom, čo som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže, poprosím vás, aby ste mi to ukázali. Aj pán poslanec Číž, pán poslanec Kollár, pani poslankyňa Šebová. Pán Budaj? Pán poslanec Budaj má, má, ale ja vám dávam možnosť vystúpiť v rozprave, pretože počas toho, ako sa prihlasovali, ste už avizovali, že vám to nejde, takže je to v poriadku, takže... Moment.

  • Predsedajúceho vyrušilo zvonenie.

  • Dobre, takže po tom, čo som uzatvoril rozpravu, sa prihlásil pán poslanec Číž. Takže poprosím vymazať pána poslanca Kolára, pani poslankyňu Šebovú. Takže, nech sa páči, pán poslanec Budaj. Skúste pozrieť v zozname, že či pán poslanec Budaj je prihlásený, pretože avizoval už pri prihlasovaní, že nie je tam. Dobre, takže vám to uznávam, pán poslanec Budaj, nech sa páči. Takže pán poslanec Budaj bude na konci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová. Takže pani poslankyňa Grausová, pani poslankyňa Petrík, pán poslanec Blanár, pán poslanec Droba, pán poslanec Grendel, pani poslankyňa Shahzad, pani poslankyňa Gaborčáková, pán poslanec Galek. Poprosím vás, keby ste mi to prepli, aby som mohol prečítať ďalších. Pani poslankyňa Verešová, pán poslanec Uhrík, pán poslanec Dostál, pán poslanec Petrák a posledný bude pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som povedala pár slov. Ministerstvo financií zostavilo návrh štátneho rozpočtu s náležitou odbornou starostlivosťou a s finančnou obozretnosťou. So žiadnym prevratným nárastom príjmov v roku 2017 nepočíta a tomu prispôsobilo aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu s jedinou výnimku, a to kapitolou, tou výnimkou je kapitola zdravotníctva. V tomto rezorte predpokladá prevratný nárast príjmov. U žiadneho rezortu nepočíta s úsporami, každému rezortu trošku pridalo, s jedinou výnimkou, s výnimkou teda zdravotníctva. Oproti roku 2016 ministerstvo financií ubralo ministerstvu zdravotníctva v platbách za poistencov štátu, pretože predpokladá nejaké veľké úspory. Podotýkam, že pre rezort zdravotníctva ide o najnižšie percento zo štátneho rozpočtu za posledné štyri roky.

    Rozpočty sa nerobia na základe predpokladov, ale na základe reality. A realita je neradostná. V roku 2017 až 2019 odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť riziko v rozpätí 66 až 209 mil. eur. Negatívne vplyvy sa môžu prejaviť vyššími výdavkami zdravotných poisťovní alebo v prípade dodržania ich rozpočtových výdavkov v horšom hospodárení nemocníc. Len v roku 2017 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje riziko v porovnaní s návrhom rozpočtu vo výške 121 mil. eur. A to ešte Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevedela o obrovských stratách vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Účtovná strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2016 sa predpokladá vo výške 283 mil. eur. Podľa správy národného kontrolného úradu kumulovaná účtovná strata v ôsmich koncových nemocniciach za roky 2012 až 2015 je 301 mil. 827-tisíc eur.

  • Ruch v pléne.

  • Neruším? Podľa správy národného kontrolného úradu celkový stav záväzkov v ôsmich koncových nemocniciach k 31. 12. 2015 dosiahol sumu 604 mil., čo je o takmer 27 % viac, než je hodnota celého majetku týchto nemocníc. Pohľadávky nemocníc predstavujú voči poisťovniam, tieto pohľadávky reprezentujú len 94 mil. eur, teda nekrytých záväzkov aktívami je 510 mil. eur.

    Podľa správy národného kontrolného úradu v predmetných nemocniciach je 67,89 % zdravotníckej techniky nad 200-tisíc eur už odpísaných s nulovou zostatkovou hodnotou. Tiež hovorí o minimálnom investovaní finančných prostriedkov do stavieb a budov jednotlivými nemocnicami, z ktorých mnohé sú vo veľmi zlom stave. Ministerstvo financií dobre vie, že výsledky za rok 2016 celý stav ešte zhoršia. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že za takejto situácie namiesto výrazného navýšenia rozpočtu pre zdravotníctvo sa robia nesystémové kroky, ako je napríklad snaha vytiahnuť peniaze z lepšie zarábajúcich občanov, čo však situáciu nezachráni, namiesto zreálnenia platieb za poistencov štátu.

    Hlasovať za prijatie takto navrhnutého zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 považujem za dosť nezodpovedné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, nie sú žiadne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Petrík.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, tie, ktoré tu ešte sú, kolegovia poslanci. Pán minister financií sa často a rád chváli, ako signifikantne sa podarilo zvýšiť výber daní od občanov. Neviem, kto viac peňazí v štátnom rozpočte pocítil, no určite to zatiaľ nepocítili tisíce mladých rodín. Mladých rodín, ktorých deti nedostali miesto v škôlke z kapacitných dôvodov. Ročne je odmietnutých niečo okolo 13-tisíc žiadostí a tento počet alarmujúco rastie už 12 rokov. V programovom vyhlásení vlády z môjho pohľadu je neambiciózny cieľ zaškoliť všetky deti od 4 rokov vyššie. Ani to sa zatiaľ nedarí. Píšu mi matky, ktorých aj 5-ročné deti zostávajú stále doma bez kolektívu a spravodlivej a rovnej šance na vzdelanie a rozvoj, akú majú ostatné deti, ktoré mali viac šťastia a do škôlky sa dostali.

    V málo ambicióznom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že, citujem, "vytvorí postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila k čo najviac 100-percentnej zaškolenosti detí v materských školách do štyroch rokov veku". Ďalej: "Naďalej bude vytvárať podmienky pre rozširovanie kapacít materských škôl rozmanitými formami rešpektujúcimi možnosti zriaďovateľov", ktorí, "vytvorí lepšie možnosti prístupu detí ku kvalitnému predprimárnemu vzdelávaniu aj odstránením finančných bariér pre deti z rodín s nízkym príjmom." Ďalej: "Bude venovať osobitnú pozornosť predprimárnemu vzdelávaniu detí v materských školách od troch rokov veku v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti a v ohrozených a vylúčených komunitách." A tak ďalej a tak podobne. Ponechajme bokom, že by vláda mala za cieľ zaškoliť všetky deti odvtedy, odkedy rodičia prestanú dostavať finančnú podporu od štátu, čiže už od dosiahnutého tretieho roku veku dieťaťa.

    Vážená vláda, vám sa zatiaľ nedarí ani priblížiť sa k vlastnému neambicióznemu cieľu. Stojíme stále na mieste. Triedy, ktoré sľuboval premiér Fico v sociálnych balíčkoch, sú v nedohľadne. Aktuálne z tých spomínaných 200 vytvorených tried z balíka 14,5 mil. je vytvorených 30 tried. Ja som rada, že sa vytvárajú, ale ja sa pýtam, kedy sa vytvorí tých ďalších 170 tried, ktoré sú tak potrebné? Nevidím ani kroky, ani finančné zdroje, ktoré by naznačovali, že sa zaškolenosť 100 % detí od štyroch rokov môže za roky vašej vlády vôbec podariť.

    Dnes mi píšu rodičia, ktorých päťročného autistického syna nevzali do škôlky, pretože nemajú peniaze na asistenta. Píšu mi osamelí rodičia, ktorí sú nútení do práce ísť, lebo finančne to skrátka doma nezvládajú, ale škôlka im nevezme dieťa. Rodina, ktorá je nútená posielať dieťa do súkromnej škôlky, zaplatí mesačne minimálne 400 eur, čo je ročne 4 800 eur z rozpočtu mladej rodiny. Neschopnosť štátu za dekádu, za dekádu vybudovať pár tisíc miest v škôlkach nesú na pleciach oni, mladí rodičia.

    Pán minister Kažimír veľmi dobre vie, aký je u nás trend starnutia populácie a čo to bude znamenať pre rozpočet. Málo pracujúcich znamená málo vybratých daní a odvodov. Populácia ľudí, kde bude väčšina v dôchodkovom veku, bude o pár desaťročí znamenať obrovské výdaje pre sociálny systém. Zodpovedným prístupom by malo byť, aby sa rodičom chcelo mať viac detí, aby to nebola neprekonateľná prekážka. Jedinou univerzálne, nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách, funkčnou verejnou politikou, ktorou sa zvyšuje pôrodnosť, je dostupnosť predškolských zariadení. Všade na Západe to už pochopili. Nemecko to aj zrealizovalo a garantuje deťom škôlku od čoraz nižšieho veku. V Dánsku je napríklad garantovaná škôlka úplne od nula rokov veku. Ja v rozpočte nevidím financie na zásadné navýšenie miest v škôlkach. Nič sa nedeje a mladí rodičia stále platia a pritom sa rozhodujú, či vôbec mať ďalšie dieťa.

    Musím pochváliť plánované zvýšenie rodičovského príspevku a materskej dávky. Pre rodičov detí, ktoré sa však nedostali do materskej školy, je to len náplasť na zlomeninu, pretože tí musia stále ročne vynaložiť spomínaných minimálne 4 800 eur. Dalo by sa im pomôcť viacerými spôsobmi. Ich finančná situácia by sa urýchlene dala sanovať tak, že by im bolo predĺženie buď rodičovského príspevku alebo príspevku na starostlivosť. Potrebujeme aj detské skupiny, v ktorých by sa deti mohli rozvíjať, a bola by im zabezpečená starostlivosť. Lenže ministerstvo školstva sa detských skupín nechytilo a namiesto toho sa toho chytili ministerstvo práce a tak budeme mať detské skupiny, ale opäť len pre deti do troch rokov veku. Čo je super, ja som rada, že tieto detské skupiny vôbec táto novela o sociálnych službách zavádza, pretože niečo podobné sme už navrhovali aj s kolegami v minulosti a boli sme menovaní za populistov a nakoniec sa to objavuje vo vládnom návrhu, čomu sa veľmi teším. Je to v poriadku. Ale my omnoho viac potrebujeme priestory pre deti od troch rokov. A tam sa vlastne opäť stále nič nedeje. V čo najkratšom čase by sme mali uzákoniť povinnosť obce miesto pre deti garantovať a zároveň tieto obce výrazne finančne podporiť pri tvorbe miest v materských školách. Dovedna prispela minulá Ficova vláda na rozširovanie a udržiavanie škôlok už spomínaných 14,5 mil. eur, čo je veľmi málo. Toľko zaplatí ročne 3-tisíc rodín z vlastného za súkromné škôlky ročne. To je zlomok rodín, ktoré škôlku nemajú. Potrebujeme oveľa vyššiu sumu, aby sa mohla škôlka postaviť naozaj všade, kde je miest nedostatok.

    Druhou témou, ktorú by som rada na tomto mieste otvorila, je stav slovenských pôrodníc. Som si vedomá toho, že zdravotníctvo má mnohé problémy a pôrodníctvo je len jednou z oblastí. Ročne však na Slovensku rodí približne 53-tisíc žien, čo je obrovské číslo. Do zdravotníctva ide množstvo peňazí, ktoré sa stratia v systéme a nejdú tam, kam majú. Napríklad na pôrodnice. Niektoré sú opravené zo sponzorského príspevku súkromníkov, niektoré si skultivovali nemocnice samé. Na mnohé sa však zabudlo. Napríklad na najväčšiu pôrodnicu na Antolskej, kde končia aj najťažšie prípady a rodí tam najviac žien na Slovensku. Pôrod je oproti iným zdravotníckym výkonom špecifický. Keď je na vás lekár počas sadrovania zlomenej nohy nepríjemný, noha sa vám aj tak zrastie. Pri pôrode je však veľmi dôležitá psychika rodičky a ak sa necíti v bezpečí a v súkromí, tak sa môže pôrod zastaviť a žena s dieťaťom skončí sekciou, teda cisárskym rezom, čo je rozsiahla operácia s dlhodobými následkami najmä pre zdravie ženy, ale aj novorodenca. Náklady z verejného zdravotného poistenia nakoniec zaplatíme všetci. No a napríklad na Antolskej sú rodiace ženy oddelené iba plachtami v takzvaných boxoch, kde je, v podstate jedna druhú počujú a o nejakom súkromí a príjemnom prostredí sa nedá hovoriť. Pán Borovský, primár oddelenia, hovorí, že pôrodnica si na seba zarobí, ale nemocnica jej tieto peniaze vezme, a teda nemá financie na to, aby oddelenie prerobili a zabezpečili rodiacim ženám základné potreby na súkromie.

    Na zdravotníctvo nejde málo peňazí, ale zdroje sa vedia prehajdákať. Preto som skutočne zvedavá a budem pozorne sledovať, ako a kam budú alokované práve zdroje v rámci kapitoly zdravotníctva a či si ministerstvo zdravotníctva uvedomí, aké dôležité je obrátiť pozornosť práve na pôrodnice.

    To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave sme si vypočuli naozaj množstvo príspevkov, ktoré boli, niektoré konštruktívnejšie, niektoré viac politicky alebo menej, a ja to chápem, je to prirodzené, pretože ľahšie sa hovorí o niečom, čo nemôžem veľmi ovplyvňovať, jako keď som zodpovedný za niečo a musím to zmeniť. Nechcem dlho rečniť, lebo každý mal možnosť z nás, tak ako sme tu, v jednotlivých výboroch diskutovať o štátnom rozpočte a omnoho hlbšie ako tuto pri tomto pulte. Pretože pri tomto pulte už je to skôr politické vyjadrenie. A myslím si, že sme mali dostatočný priestor aj si vypočuť názor ministerstva, v tomto prípade štátneho tajomníka, ktorý bol aj na našom výbore pre zdravotníctvo, pána Kuruca, kde sme si podrobnejšie prešli veci.

    Chcem vás ale ubezpečiť, že tento rozpočet vôbec nie je taký, ako bol prezentovaný, že je neprorastový, že je to prejedený rozpočet, a všetky tieto prívlastky, ktoré tu boli z jednej alebo z druhej strany opozičného spektra predkladané, napríklad, ako sugestívne to predniesol pán poslanec Dostál a predpokladám, že ešte bude chcieť v tom pokračovať. Ale chápem to ako politické vyjadrenie. Verte mi, že táto snaha, ktorá je v tomto rozpočte zohľadnená, je snaha urobiť z toho, čo v súčasnosti štátny rozpočet a príjmy a ekonomika je schopná urobiť, tak je schopný tento rozpočet na to reagovať.

    Ja som vo výbore pre zdravotníctvo a rovnako ma zaujímajú aj iné kapitoly, ako je napríklad školstvo, kultúra a tak ďalej, pretože aj ako predseda samosprávneho kraja vnímam aj tieto oblasti, ktoré kompetenčne zastrešujeme. Musím však konštatovať, že v zdravotníctve stále máme ešte čo robiť a každý, kto, by som povedal, tak nezaujato sa na to pozerá, tak musí uznať, že je to jedna z tých najkomplikovanejších oblastí. A preto našou snahou bolo aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby sme našli optimálne riešenie v rámci možností, ktoré štátny rozpočet umožňuje. Pretože premisa platí vždy. Aj doma vo vašom rozpočte, aj v tomto, nikdy nemáte toľko peňazí, koľko by ste potrebovali. Musíte narábať iba s tým, čo vám môže prísť. Táto diskusia bola naozaj, povedzme, aj plodná, ale zároveň sme hľadali aj možnosť ešte, ako pomôcť predovšetkým v tej oblasti, ktorá sa týka kapitálových výdavkov do nemocníc štátnych. Pretože je pravdou, že infraštruktúra štátnych nemocníc nedostáva toľko peňazí, koľko by potrebovala. A preto aj poslanci z tohto zdravotníckeho výboru, sme sa rozhodli, že ešte otvoríme diskusiu s pánom ministrom financií aj za účasti pána ministra zdravotníctva. A je tu prísľub, ktorý si myslím, že je dobrou správou, ktorý je od pána ministra a je zhmotnený aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím teraz predložiť.

    Ale ešte predtým by som chcel predsa len povedať jednu vec, ktorá tu bola neustále podsúvaná ako vec, ktorá je negatívna a zlá a tak ďalej. Áno, keď sa na to pozrieme z toho pohľadu, že sa nejaké číslo znižuje, tak môžme povedať, že to je zlé. Ale keď sa pozrieme z toho komplexného pohľadu, čo nám to prinesie, tak už je to úplne niečo iné. A hovorím o tom, čo budeme chcieť presadiť vo výbore, aby sa znížilo pre budúci rok percento odvodu za poistenca štátu do zdravotných poisťovní, ale zároveň, čo je dôležité, tým dostaneme do kapitálovej položky ministerstva zdravotníctva značnú sumu, ktorú je možné využiť práve na rekonštrukciu nemocníc. Samozrejme aj možno s tým, čo tu bolo povedané, znížením odvodových stropov pre cirka podľa štatistiky 15-tisíc obyvateľov Slovenska, 15-tisíc obyvateľov Slovenska z 5,4 milióna celkového počtu obyvateľstva. A my sa nedomnievame, že toto je niečo, čo by malo byť tak negatívne, že tu bude nejaký masový exodus, pretože tento strop je niečo, čo je, by som povedal, také špecifické bude pre niektoré krajiny, pretože bežne v krajinách, aj okolitých, takéto stropy neexistujú. Pretože títo ľudia, ktorí zarobia tieto finančné prostriedky, nemajú problém, aby zaplatili trošku viacej toho odvodu. Je to princíp solidarity, ktorý všade beží, a tu bol dokonca, by som povedal, dosť zamrazený ten princíp solidarity, lebo tam boli dané stropy.

    Čiže zrušením týchto stropov odvodových, znížením percenta odvodu sme našli mechanizmus ako dostať do kapitoly ministerstva zdravotníctva finančné prostriedky na kapitolové výdavky, ktoré sa budú pohybovať niekde vo výške možno 70 až 77 mil. eur, čo je krásna suma.

    Takže na dovysvetlenie a zároveň aj na podporu toho, čo teraz chcem predniesť, čo bude slúžiť opäť ako taká zábezpeka pre ďalší vývoj v zdravotníctve v budúcom roku. A to, že, a teraz si dovolím predložiť ten pozmeňujúci návrh, v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorých predpisov predkladám tento pozmeňujúci návrh:

    Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B. po b) nasledovné: „v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potencionálnych negatívnych vplyvov v sektore zdravotníctva vyplývajúcich z aktuálnych odhadov vývoja tohto sektora v roku 2016 a implementácie jednotlivých opatrení z projektu Hodnota za peniaze."

    Tento návrh má vlastne za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v zdravotníctve mohli byť sanované práve z tohto príjmu. A to nie je povedané, že negatívneho vývoja, že sa bude niečo zlé diať, ale z toho pohľadu, že bude potrebné tieto finančné prostriedky ešte použiť na ďalšie, povedzme, kapitálové výdavky, lebo v mnohých prípadoch v nemocniciach čelia práve riaditelia mnohým havarijným situáciám, a na tie je potrebné okamžite reagovať.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a zároveň komentár k celkovému návrhu rozpočtu. Ja chcem poďakovať ministerstvu financií, pánovi ministrovi, všetkým ľuďom, ktorí na ministerstve na tom pracovali, aj na ostatných ministerstvách, že došlo k takémuto kompromisu, ktorý je reálny a prinesie rozvoj pre Slovenskú republiku, a nie tak, ako sa niekto snaží presadzovať alebo hovoriť tu, že to bude práve naopak pre Slovensko zlé. A chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, nie sú žiadne.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Ctený zvyšok kolegýň a kolegov, ktorí tu ešte sú. Vážený pán minister a vážený pán podpredseda vlády, vás som mal asi privítať ako prvých. Nebýva zvykom, že idem do rozpravy k štátnemu rozpočtu, avšak ako člen zahraničného výboru si dovolím povedať pár slov k téme, ktorá mňa osobne trápi najviac a na ktorú chcem upozorniť ako na problém, ktorý sa nám čoskoro, Slovensku môže vypomstiť.

    V posledných dvoch rokoch sa výrazne zhoršilo bezpečnostné prostredie v blízkom susedstve hraníc NATO a Slovenská republika by mala prehodnotiť svoje obranné plány. Mala by zvýšiť schopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby boli rýchlo nasadené, aby mali kvalitnejšiu výzbroj, kvalitnejšiu výstroj, lepší výcvik, zásoby a taktiež byť personálne na vrcholovej úrovni. Toto všetky si vyžiada zdroje, ktoré sú vyššie, aké sa nachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu.

    Nová bezpečnostná realita sa prejavila aj do návrhu požiadaviek, ktoré má NATO voči našim ozbrojeným silám. Sú to takzvané ciele spôsobilosti. Veľkosť a finančná náročnosť týchto požiadaviek naformulovaných vojenskými a civilnými plánovacími orgánmi NATO je postavená na deklarovanej výške investícií do obrany, pod túto úroveň bude, teda investícií do obrany na posledných dvoch summitoch, a to je 1,6 % z HDP, čo boli vlastne redukované požiadavky z dvoch 2 %, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie v roku 2004. Preto investície do obrany pod túto úroveň budú automaticky znamenať, že požiadavky NATO nebudú naplnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. Slovenská republika si tak neplní svoje záväzky v NATO, nehovoriac o tom, že nebude schopná zabezpečovať vlastnú obranyschopnosť ani v rámci kolektívnej obrany.

    Čo sa stane, ak ostanú investície do obrany na súčasnej úrovni? Nenakúpi sa potrebná nová technika, tá súčasná ešte viac zostarne, bude menej použiteľná a vzrastú náklady na jej údržbu. Viaceré systémy sú už dnes na pokraji vyradenia, cvičenia budú stále zriedkavejšie a nebudú na požadovanej úrovni. Tieto nedostatky môžu mať v strednom až dlhodobom horizonte negatívny vplyv na morálku vojaka a teda na použiteľnosť tejto silovej zložky štátu, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť našej krajiny. Obrana je o zodpovednosti, preto by sme o nej nemali hovoriť iba vtedy, keď sa to hodí, ale vtedy, keď je to dôležité. A možno by sme mali menej hovoriť a viac konať. Obranný rozpočet na úrovni 1,18 % z HDP je nedostatočný. Spôsobuje veľké problémy pri fungovaní rezortu obrany a nehovorím ani o modernizácií systémov na ministerstve obrany a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorá je naozaj len náznaková a skôr teoretická.

    Ani zďaleka sa nepribližujeme aj touto vládou k prisľúbenej úrovni 1,6 % z HDP do roku 2020. Ak by sme udržali súčasné tempo rastu výdavkov na obranu, tak v roku 2020 dosiahneme 1,21 % a to znamená, že bude to predstavovať deficit 400 mil. eur oproti tomu, k čomu sme sa zaviazali na Varšavskom summite. Už dnešný modernizačný dlh je alarmujúci. Ako chceme brániť Slovensko s ledva fungujúcimi Ozbrojenými silami Slovenskej republiky? Téza o tom, že ďalšie peniaze na modernizáciu prídu ad hoc nad rámec rozpočtu na konkrétne projekty, je nesystémová a sme za ňu kritizovaní aj Severoatlantickou alianciou. Nedá sa plánovať na možné budúce peniaze. A ministerstvo obrany s tým má veľký problém, lebo potrebuje plánovať niekoľko rokov dopredu. A keď má prisľúbené iba nejaké virtuálne peniaze, ktoré môže a nemusí dostať, tak naozaj sa plánovať nedá.

    Takže volám po potrebe jasného plánu, ktorý tu schválime v Národnej rade, a schváli ho, dúfam, koalícia rovnako ako opozícia, a ten nám umožní dlhodobé udržateľné obranné plánovanie, ktoré Slovensko potrebuje momentálne ako soľ. Čiže nie som za ad hoc riešenia, som za systematické dlhodobé plánovanie. Ad hoc riešenia otvárajú akurát priestor pre nesystémovosť a prípadne aj korupciu.

    Na záver chcem povedať a spýtať sa, že či si myslíme, že 2 % na obranu štátu sú veľa alebo málo. Sme v organizácii, ktorá má 28 členov, a dnes, bohužiaľ, iba štyria z nich spĺňajú podmienku 2 %, ale ak sa na to pozriete tak, že aké hrozby môžme mať za dverami a nechceme byť na ne pripravení, tak ja si myslím, že tie 2 % by naplnené byť mali. A samozrejme, že vieme siahodlho hovoriť o tom, že peniaze sú potrebné ako soľ pre zdravotníctvo, pre školstvo, pre niektoré ďalšie rezorty, a hlavne zdravotníctvo a školstvo podtrhujem, ale obranu zaraďujem tiež ku kľúčovým rezortom. Lebo ak sa nebude riešiť tento problém, tak čoskoro už môže byť neskoro.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a nechcem to už naťahovať, takže nebudem dávať verejne otázku pánovi ministrovi, ale ocením, ak si na mňa nájde chvíľu času a povie mi, že ako by sa dal tento problém riešiť a či vôbec je to riešiteľné ministerstvom financií. Dobre? Čiže prídem súkromne za vami a opýtam sa pár otázok.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Pán poslanec Droba, my by sme sa, mali urobiť všetko pre to, aby sme z NATO vystúpili a nie plniť nejaké ďalšie záväzky voči NATO, ktoré ono od nás vyžaduje. V prípade vojny nám NATO nepomôže, pokiaľ to nebude v záujme mocností, ktoré vládnu vo svete. Keby sme tie prostriedky, ktoré dávame každý rok do NATO a ktoré ešte budeme dávať, dali do vybudovania slovenskej armády, ktorú nemáme, nijakú, určite by sme na tom boli lepšie a určite by sme sa možno kdesi aj ubránili. Vďaka.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Droba.

  • Pani kolegyňa, ďakujem. Ja iba podotknem, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane v posledných dvoch rokoch potvrdil platnosť čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane, takže nemyslím si, že naše investície do NATO a do vyzbrojovania v prvom rade gro tých peňazí ostáva na Slovensku, a myslím, si že je to niečo, čo ako Slovensko potrebujeme. A pre mňa je to naozaj veľmi, veľmi rozumná investícia do našej obrany. Lebo obávam sa, že vy aj s vašou stranou žijete vo svete, kde si myslíte, že naozaj nejaká neutralita by bola pre Slovensko najlepšia, ale musíte pochopiť v dnešnej geopolitike, že neutralita jednoducho neexistuje. A my sme súčasťou veľmi pevného bloku a ja dúfam, že ňou aj naďalej zostaneme. A, našťastie, táto diskusia vôbec nie je predmetom verejného diskurzu a ak, tak ju stimulujú akurát strany ako vaša.

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave pán poslanec Grendel. Nie je v rokovacej stále. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán minister, vážení kolegovia. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym kapitolám štátneho rozpočtu, ale v krátkosti len k niektorým otázkam súvisiacim s osobami so zdravotným postihnutím.

    A tak hneď na začiatku by som sa chcela opýtať, je štátny rozpočet o komplexných riešeniach, alebo len o látaní najnutnejších problémov? Ak chceme hovoriť o efektívnosti verejných výdavkov, musíme uvažovať aj v tejto rovine. Udržateľnosť sa nedá hodnotiť len z pohľadu zvyšujúceho sa veku, ale aj z pohľadu, hovoríme o sociálnej udržateľnosti, ale aj z pohľadu iných aspektov.

    Počet zdravotne postihnutých sa zvyšuje. Svetové štatistiky hovoria, že už až 15 % populácie má zdravotné postihnutie. Na margo toho, slovenské štatistiky údaje nemajú, lebo sa to u nás považuje za ochranu osobných údajov. A ešte ak si to premietneme na počet poslancov, ktorí by v takomto pomere boli, tak by sme mali 23 poslancov so zdravotným postihnutím.

    Do roku 2060 sa na Slovensku predpokladá nárast seniorov nad 65 rokov o viac ako 150 % a seniorov nad 80 rokov až o 300 percent. Ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, rodí sa menej detí a mnoho ľudí odchádza do zahraničia pracovať. Takáto situácia je dlhodobo neudržateľná. Preto je potrebné zvyšovať funkčnú schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím a odstraňovať prekážky k sociálnym a ekonomickým príležitostiam.

    Za kľúčový problém preto považujem prístupnosť, ktorú treba bezpodmienečne riešiť. Tento problém by sme mali chápať ako investíciu, nie ako náklady. Preto by som privítala, keby sa uvažovalo aj nad vznikom nezávislého úradu, ktorý bude dozerať na dodržiavanie príslušných zákonov a zabezpečí tak sociálnu udržateľnosť tejto krajiny. Nezávislú inštitúciu treba vytvoriť aj preto, lebo ide o nadrezortnú tému, a už neraz sme sa presvedčili, že pokiaľ to majú na starosti jednotlivé ministerstvá, neriešia to komplexne a sústredia sa len na vlastnú oblasť.

    Priznám sa, že som sa inšpirovala, tým nezávislým úradom, vyjadrením ministra dopravy, ktorý povedal v predchádzajúcich dňoch, že ho trápia študenti a dôchodcovia, ktorí si nemôžu užívať benefity vlakov zadarmo, a teda chce pre nich zriadiť nezávislý úrad. Myslím si, že aj ľudia so zdravotným postihnutím, alebo ak chcete, ľudia so špecifickými potrebami si tiež nemôžu užívať benefity, ktoré majú ostatní, len preto, že máme nedokonalé predpisy, myslím predovšetkým na stavebný zákon, a neriešia problematiku až do dôsledkov. Riešime často iba to, čo je nám prikázané a k čomu nás dotlačia nariadenia s vyššou právnou mocou, ako v prípade nariadenia Európskeho parlamentu. Takýto predpis máme, čo sa týka napríklad cestujúcich v autobusovej autokarovej doprave, kde toto nariadenia stanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou musia mať porovnateľné možnosti využívať autobusové a autokarové služby ako všetky ostatné osoby. Majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania z hľadiska nediskriminácie a povinnej pomoci. Takéto nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2013 vo vzťahu k cestujúcim, ktorí využívajú pravidelnú dopravu, ak sa miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu EÚ a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy väčšia ako 250 km. Týka sa to teda len niekoľkých autobusových staníc na Slovensku, výsledkom čoho je, že medzimestské spoje tým pádom neriešime.

    Samozrejme, že s autobusovými stanicami súvisí napríklad aj stavebný zákon a ich vybavenie, teda vybavenie autobusových staníc v rámci predpisov a v rámci prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže sa predpisy nedodržiavajú a kontrolné mechanizmy nemáme, tak väčšinou máme problém.

    Zaviazali sme sa dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a implementovať Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor tiež zaväzuje zmluvné štáty prijať opatrovanie, opatrenie, pardon, ja už som strašne unavená, na vypracovanie, vyhlásenie a kontrolu dodržiavania minimálnych noriem a pravidiel na zabezpečenie prístupnosti zariadení a služieb dostupných alebo poskytovaných verejnosti a na zabezpečenie toho, aby subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Opatrenia vzťahujúce sa k tomuto článku sú zamerané predovšetkým na prístupnosť stavieb, dopravy a prístup k informáciám. My sa tvárime, že chceme stavať dom, ale nemáme vlastne základy. Do mnohých zákonov sa dostáva podmienka prístupnosti, ale ako to má vyzerať v praxi, už nikto nerieši. Ak máme riešenia, do ktorých investujeme, riešime ich nekomplexne a neúčelne. To znamená, ako by sme postavili náš dom, ktorý nemá okná a dvere.

    Takéto riešenie naozaj nikto nepotrebuje. Keď sa pozrieme do dvoch susedných štátoch, tak v Čechách majú už od roku 2005 program mobility. Slúži na financovanie, alebo teda slúži na financovanie práve takýchto zámerov. V súčasnosti je zabezpečené financovanie vládnym programom na obdobie rokov 2016 až 2025. Cez tento projekt sú financované ucelené riešenia, tzv. zámery bezbariérových trás a napríklad v roku 2016 ich bolo 9. V našom vládnom programe nám takáto oblasť chýba. Pre zmenu v Rakúsku, konkrétne vo Viedni sa orientujú na správne usporiadanie, funkčnosť a racionálnosť verejného priestoru a tým pádom nepotrebujú až taký výrazný rozpočet. Hľadajú jednoduché riešenia a účelné.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, je 19.00 hodín...

  • Zohľadňuje potreby rôznych sociálnych skupín, nielen vodičov, ale aj seniorov, detí, žien či zdravotne postihnutých. K tomuto my musíme ešte dospieť.

    Neviem v tejto chvíli, aké sú investičné zámery a ako to bude vyzerať s prístupnosťou. Ale ak v tomto smere nič podstatné neurobíme, budeme len ťažko vedieť zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť či sociálne služby, vzdelanie pre všetkých na rovnakej úrovni, začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do pracovného procesu, najlepšie na otvorenom trhu práce, a sociálna situácia bude neudržateľná.

    Na záver by som chcela opäť poprosiť o podporu nášho návrhu, kde chceme navýšiť finančné prostriedky pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí zvýšením minimálnej mzdy nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na svoju existenciu v roku 2017.

    A úplne posledná poznámka. Pán minister, chcela by som vás pekne poprosiť, že v mnohých materiáloch, napríklad v projektoch Hodnota za peniaze, sa niekoľkokrát opakuje slovo invalid. Poprosila by som vás, ak by sme prestali používať takýto výraz. Myslím si, že toto pomenovanie je nedôstojné, a aj toto môže byť začiatok zmeny v myslení ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Takže končím dnešný rokovací deň. Na vystúpenie pani poslankyne nie sú žiadne faktické poznámky. Budeme pokračovať zajtra o deviatej ráno rozpravou k tomuto bodu programu. Vystupujúcou v rozprave bude pani poslankyňa Gaborčáková.

    Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.