• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Andrej Hrnčiar, pán podpredseda Národnej rady, a poslanec Richard Raši.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (tlač 255).

    Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca taktiež.

    Do rozpravy bol písomne prihlásený pán poslanec Viskupič, tým pádom stráca poradie a pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Jeden pán poslanec, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 255.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som prispel rovnako jedným pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu za šestnástich poslancov, ktorí sme podpísaní pod týmto pozmeňujúcim návrhom a v podstate upravuje len legislatívno-technicky určitú záležitosť, ktorá sa vyskytuje.

    Takže pozmeňujúci návrh znie:

    V čl. 1 v bode 30 § 15b ods. 12 sa za slová "v písomnej forme" vkladajú slová "v lehote sedem dní odo dňa podania žiadosti".

    Odôvodnenie:

    Práve z dôvodu nejasného a nedostatočného vymedzenia mechanizmu vydávania príkazu súdom, najmä s ohľadom na absenciu dĺžky lehoty, na vydanie príkazu súdom a s ohľadom na absenciu dĺžky lehoty na vydanie príkazu, ktorým súd zaväzuje poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb blokovať prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, resp. poskytovateľov platobných služieb blokovať platobné operácie alebo iné platobné služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku. Je vhodné, aby zákonné znenie predmetného ustanovenia explicitne vymedzovalo súdu lehotu na vydanie príkazu. Toľko k pozmeňujúcemu návrhu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať o jeho podporu a zároveň aj o podporu tohto zákona, pretože konečne je tu zákon, ktorý nejakým spôsobom systematicky sa snaží riešiť túto naozaj veľmi problematickú oblasť spoločnosti.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za možnosť ešte vystúpiť. Viete, že som počas..., aj počas rozpravy tejto, aj počas čítania prvého reagoval aj priamo počas rozpravy. Teraz nebudem len rozprávať, chcem len poďakovať za korektnú diskusiu.

    Chcem poďakovať za to, snáď aj za pochopenie, že nikto nikdy úplne nebude spokojný, nech už definitívna podoba novely zákona bude akákoľvek, pretože názory na reguláciu v oblasti hazardu, samozrejme, nemajú len svoju biznis rovinu alebo svoju rovinu z hľadiska podnikania, z hľadiska dosahovania zisku, z hľadiska fiškálnych benefitov, či je to pre samosprávy alebo pre štát, má to aj svoju etickú rovinu. A v etickej rovine, ako to už býva, sa ľudia nevedia úplne zhodnúť, pretože majú rôzne názory na to, čo sa má a čo sa, čo sa nemá. Ja, tak ako som bol povedal pri prvom čítaní, nepatrím k ľuďom, ktorí by mali pocit, že sú schopní zachrániť každého na svete, ale patrím k ľuďom, ktorí majú pocit, že ak sa niekto venuje typu biznisu, ktorý z podstaty je regulovaný, tak ak niekto z toho spokoj..., ak nie je niekto spokojný s takouto mierou regulácie, tak nech sa venuje výrobe detských výživ. To som raz povedal jednému nespokojnému výrobcovi alkoholu a to platí či pre alkohol, či pre cigarety, alebo iné návykové záležitosti, či už majú materiálnu alebo nemateriálnu podobu. Summa summarum ale platí, že hazard, gambling, výherné automaty, kasína, stávkovanie, číselné hry, ktoré prevádzkuje štát ako, ako, ako monopol, sú hry a je to podnikanie, ktoré je dnes stále legálne, a je, pretože je to preto legálne podnikanie, pretože sa zatiaľ nikto zo zákonodarcov za posledných 25 rokov tejto krajiny nerozhodol, že by to malo byť ilegálne podnikanie.

    Pri tejto téme chodíme po zábradlí, lebo je to vždy snaha tlačiť niečo, niečo na, na kraj z pohľadu toho, čo je, čo je možné, a myslím si, že už z pohľadu návrhu vládnej novely sme išli po rokoch naozaj veľmi ďaleko. Kľúčovým záujmom po rokoch nie je nejaký fiškálny cieľ, ale, ale na základe výzvy verejnosti, ktorá je materializovaná aj do podoby výstupu u jednotlivých predstaviteľov Národnej rady, na základe tejto výzvy a tejto atmosféry spoločnosti, pristupujeme k prísnejšej regulácii. To je, to je všetko.

    Z hľadiska podoby novely zákona som spokojný s podobou, ktorá vzišla z dielne ministerstva financií, bola schválená vládou a následne bola, bola ešte doladená pozmeňovacími návrhmi, ktoré prešli v jednotlivých výboroch. V pléne zazneli ďalšie pozmeňovacie návrhy, asi ste veľmi dobre pochopili, že to boli hlavne pozmeňovacie návrhy, ktoré, ktoré neprešli na jednotlivých výboroch. To znamená, nezískali väčšinovú podporu v prostredí, kde, kde naozaj by mala byť odborná debata. Uznáte, že debata v pléne má viac politický charakter a viac manifestačný charakter.

    V tejto situácii musím povedať, že nestaviam sa podporujúco k týmto pozmeňovacím návrhom, ale zároveň vám chcem povedať, zároveň vám chcem povedať, že musíte prevziať na seba vlastnú zodpovednosť ako poslanci Národnej rady, ako to robíte pri každom jednom hlasovaní, a vzhľadom na to, že tu zaznelo mnoho pozmeňovacích návrhov, a predpokladám, že pán spravodajca požiada o odloženie hlasovania, tak bude úplne prirodzené, že sa asi predstavitelia klubov k týmto pozmeňovacím návrhom aj za účasti odborných predstaviteľov ministerstva financií ešte budú vyjadrovať. To znamená, všetko je otvorené, opakujem, ja sa z pozície rezortu a predkladateľa vyjadrujem, že mi postačuje, postačuje text tak, ako bol schválený na výboroch, všetko ostatné je navyše, ale, prosím, vezmite zodpovednosť do svojich rúk. Nevyhovárajte sa ale na predkladateľa (povedané so smiechom), ja zároveň ohlasujem, že nebudem sťahovať tento zákon, hej, pri prechode akéhokoľvek pozmeňovacieho návrhu.

    To znamená, je to na vás, dámy a páni, akú definitívnu podobu tomuto zákonu dáte.

    Ďakujem. S úctou a s poďakovaním.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím vás, z pozície spravodajcu naozaj oceniť tú konštruktívnu diskusiu, ktorá tu zaznela k tomuto ťažkému zákonu. Ako pán minister spomenul, naozaj tých pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu bolo značné množstvo aj vo výboroch a aj v rozprave zaznelo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých je značný počet, a ako už bolo avizované, preto navrhuje termín hlasovania na utorok na 11.00 hod., aby sme stihli si tie návrhy prejsť so zástupcami ministerstva financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1999 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 256, spoločná správa výborov má tlač 256a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite tento návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Novelou zákona sa navrhuje spravodlivejšie nastavenie kritérií pre výpočet registračného poplatku za zápis držiteľa do evidencie vozidiel v Slovenskej republike.

    Suma registračného poplatku sa bude po novom odvíjať nielen od výkonu motora vozidla, ale aj od veku vozidla v čase jeho registrácie. Navrhované sadzby na nové vozidlá sú oproti súčasnému stavu spravidla nižšie. V ďalších rokoch v prípade preregistrácie staršieho vozidla sa uplatnia sadzby vypočítané podľa koeficienta zostatkovej hodnoty. Z celkového počtu registrácii v jednom roku sa pre 67 % poplatníkov výška poplatku nezmení. Pre 17 % poplatníkov sa poplatok zníži a pre 16 % poplatníkov sa poplatok zvýši. Zvýšenie poplatku sa bude dotýkať predovšetkým majiteľov vozidiel s vyšším výkonom, a teda aj s vyššou hodnotou vozidla.

    Súčasne sa zavádza 50 % zníženie sadzieb poplatku na vozidlá s alternatívnym pohonom. Ide o vozidlá s pohonom na CNG, LNG, vodík alebo tzv. hybridy s cieľom podporiť znižovanie tvorby emisií v doprave. Elektromobily sú v od takéhoto poplatku už dávno oslobodené.

    Pri... pre výrobcu, zástupcu výrobcu vozidiel alebo zazmluvneného predajcu sa navrhuje možnosť zápisu držiteľa novovyrobeného vozidla, tzv. predvádzacieho vozidla, za poplatok 33 eur s podmienkou, že toto vozidlo sa v lehote do jedného roka predá konečnému zákazníkovi. Po nesplnení ročnej lehoty na predaj takéhoto vozidla je takáto osoba povinná poplatok zaplatiť v plnej sume zodpovedajúcej prvej evidencii vozidla najneskôr pri ďalšej zmene v evidencii k tomuto vozidlu.

    Ostatné oslobodenie od platenia poplatku, ako aj zníženia sadzieb poplatkov sa naďalej zachovávajú aj napríklad vo vzťahu k mnohopočetným rodinám.

    Navrhuje sa zaviesť aj oslobodenie od platenia poplatku pre vozidlá, ktoré sa trvalo vyradia z evidencie, ak sa zlikvidujú podľa zákona o odpadoch.

    Ďalej sa navrhuje využitie existujúceho informačného systému, ktorý môže nahradiť papierovú archiváciu zaplatených súdnych poplatkov.

    Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. februára budúceho roku.

    Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 268 z 19. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru, určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. I až III hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 114 z 21. novembra 2016.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Miroslav Ivan, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu o správnych poplatkoch.

    Konkrétne ja sa chcem venovať položke č. 65 Doprava, v ktorej sú popísané zmeny poplatkov pri registrácii motorových vozidiel. Aby ste možno mali väčší prehľad, chcem sa najprv venovať histórii, ako to bolo. Ja som na, aj v prvom čítaní tohto, pri tomto zákone povedal, že z tohto zákona sa teraz stáva vlastne daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. A chcem sa ale vrátiť späť, aby sme si celkom dobre premietli, ako, ako sa tento poplatok vyvíjal.

    Do roku 2012 bol tento poplatok klasickým administratívnym poplatkom vo výške 33 eur, a to pri zápise motorového vozidla ako nového, tak, tak ojazdeného, a nielen pri prvom prihlásení, ale pri každom ďalšom prihlásení.

    V roku 2012 prišla predchádzajúca vláda s návrhom, a tak nejak to prišlo spolu s inými poplatkami, konkrétne poplatkami v stavebnom konaní a v iných konaniach a v dôvodovej správe sa ani, takmer ani zmienkou vláda nezmienila, prečo vlastne ide tento poplatok zmeniť. Nuž ale objavila sa tam zásadná zmena v týchto registračných poplatkoch, ktorá spočívala v tom, že každé prvé prihlásenie bude už vyplývať, alebo výška poplatku pri prvom prihlásení bude vyplývať z výkonu motora.

    Tie poplatky štartovali zo sumy 33 eur, lebo tam bol veľmi výrazný skok až na, myslím, okolo 160 eur, až končili tesne pod hranicou 3-tisíc eur podľa výkonu motora. Ale problém bol, že pri prvom prihlásení takýto vysoký poplatok platil aj pre dovezené ojazdené vozidlá. My sme na... a toto – a na to sme aj upozorňovali – bolo v rozpore s pravidlami o fungovaní Európskej únie, kde sa píše, že žiadne, žiadny tovar nebude zaťažený nepriamymi daňami pri, v rámci, v rámci územia Európskej únie. Nechcem citovať presne, ako to tam je. Pán minister určite vie, pretože v samotnej dôvodovej správe k tejto zmene uvádza toto ako dôvod návrhu tejto zmeny.

    Samozrejme, nielenže to bolo v rozpore so zmluvou o fungovaní Európskej únii, zároveň sa to fakticky stalo novou majetkovou daňou. To nakoniec priznáva aj pán minister financií. Ako sme presvedčení, že prihlas..., že vozidlo nemá byť zdaňované, že, že dnes má už štát niekoľko nástrojov, ako vozidlá môže zdaňovať, zdaňuje ich cestnými daňami, motoristi platia poplatky, ako sú diaľničné známky, platia cez pohonné hmoty obrovské spotrebné dane z pohonných hmôt a sme presvedčení, že ak je toto poplatok, má to zostať poplatkom a má to byť vo výške administratívnych nákladov.

    Čo sa ale teda stalo, vláda prichádza teraz s novým návrhom, v ktorom, ako sama deklaruje, odstraňuje ten problém konfliktu so zmluvou o Európskej únii. Súhlasím, pretože už pri prihlásení ojazdeného motorového vozidla sa bude už zohľadňovať jeho vek a pri prihlasovaní ojazdeného vozidla bude tá suma nižšia ako pri prihlásení nového. Čo ale v tichosti zároveň do zákona teraz vláda dala, je to, že ten poplatok za ojazdené vozidlá sa už nebude platiť len pri prvom prihlásení, ale bude sa platiť aj pri každom ďalšom prihlásení. A to možno motoristi ani nevedia, hlavne povedzme tí, ktorí sú dnes odkázaní kupovať viac ojazdené vozidlá ako, ako nové, pretože si ich nemôžu dovoliť. A ja som sa pri prvom čítaní pýtal aj pána ministra, čo za tie peniaze, ktoré za takto zvýšené poplatky ministerstvo financií inkasovalo, pre tých motoristov urobilo.

    Nuž neurobila nič a ani veľmi neurobí, lebo schválne na základe jeho odpovede k tejto mojej otázke som si pozrel rozpočet v kapitole ministerstva dopravy, a to ale vystúpim aj potom v rámci bodu rozpočtu, kedy sa napríklad peniaze do, do údržby a opráv ciest I. triedy napríklad nenavýšili ani o euro. A nezlepšili sa ani služby pri evidencii vozidiel. Čiže, čiže nič, čo by motoristom prinieslo nejakú pridanú hodnotu za peniaze, ktoré štátu za registráciu takúto platia. Toľko k zdôvodneniu.

    Čo navrhujeme. Podávame pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý spočíva v tom, aby sme sa vrátili naspäť k filozofii, že registračný poplatok bude opäť poplatkom. Teda navrhujeme, aby sme sa vrátili do času pred prijatím prvej zmeny, ktorá spočívala vo výške poplatku založenej na výkone motora, aby sme sa vrátili do doby spred roka 2012, októbra 2012, dokedy boli registračné poplatky za prihlásenie vozidla 33 eur, a to nového vozidla, ojazdeného vozidla, prvé prihlásenie, každé ďalšie prihlásenie. Nič len návrat, keď to tak poviem nadnesene, k zdravému rozumu, kedy výška poplatku má skutočne odzrkadľovať administratívny náklad a nemá byť daňou. Tak ako hovorím, dodnes je majetkovou daňou, od schválenia, ak by to prešlo, bolo by to daňou z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Teda ešte raz. Chceme to vrátiť späť do doby, keď správny poplatok bol 33 eur. Nič viac.

    A teda prečítam náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh:

    "Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

    V článku I bod 9 znie:

    V sadzobníku správnych poplatkov časti VI Doprava položka 65 znie: Položka 65

    a) zápis prvého držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov 33 eur,

    b) zápis ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov 33 eur,

    c) zápis prvého a ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, ak je držiteľom motorového vozidla s ťažkým zdravotným postihnutím držiteľ preukazu ZŤP alebo ZŤP-S a preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak ide o motorové vozidlo upravené na vedenie osobami s ťažkým zdravotným postihnutím 1,50 eur.

    Oslobodenie.

    Od poplatku podľa tejto položky oslobodený zápis držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla nadobudnutého dedením, na základe úradného príkazu alebo rozhodnutia súdu a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

    Poznámka: Poplatníkom je nový držiteľ motorového alebo prípojného vozidla."

    Odôvodnenie:

    Predložený pozmeňujúci návrh je založený na myšlienke stanovenia poplatku výhradne na princípe administratívnych nákladov spojených s úkonom registrácie vozidla bez ohľadu na výkon motora vozidla alebo iných technických údajov. Máme za to, že poplatky majú slúžiť na kompenzáciu nákladov štátu, materiálových a mzdových, na prevádzku úradov, a to v miere zodpovedajúcej rozsahu administratívneho úkonu, a nie na nahrádzanie akejsi majetkovej dane. Nech sa páči, pán spravodajca, to je náš pozmeňujúci, je tuná na tom organizačnom odbore.

    Takže ďakujem za slovo. To je za mňa všetko a budem rád, ak zvážite zahlasovať za tento náš pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolega Miro, za prednesenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcel by som ešte aj ja zdôrazniť, že tak ako názov zákona znie, je to zákon o správnych poplatkoch, tak tento zákon by mal riešiť výlučne správne poplatky, teda poplatky za úkon, ktorý sa vykonáva, za prácu, ktorá sa pritom spotrebúva, za materiál, energie a prípadne nejaké ďalšie, ďalšie veci. Určite by to, by v tom poplatku nemali byť skryté dane a rôzne iné ciele vlády - vytiahnuť od ľudí nejaké ďalšie peniaze. Ak má byť naša legislatíva čistá, tak ak, a vláda chce nejak takto peniaze ďalšie od majiteľov vozidiel získať, tak by to mala priamo pomenovať a dať to do takého zákona, ktorý rieši dane alebo prípadne nejaké ďalšie odvody.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili, je naozaj za povšimnutiahodný a rád sa s ním zoznámim bližšie, ale nemôžem súhlasiť s vami v tom vašom možno liberálnom, úplne liberálnom prístupe, pretože je úplne bežné aj v našej praxi, že poplatky majú aj regulačný charakter svojím spôsobom, a v tomto prípade to tak treba chápať.

    Sú dokonca krajiny, kde poplatky za prihlásenie motorového vozidla sú pomaly vo výške hodnoty samotného vozidla, pretože musia nejakým spôsobom regulovať dopravu a vôbec vlastnenie, pretože s tým sú spojené mnohé iné komplikácie, ako je parkovacie miesto a tak ďalej. Dokonca v Japonsku nedostanete, pokiaľ mám informáciu, ani značku prihlásenie vozidla, pokiaľ nepreukážete, že máte miesto, kde ho zaparkujete. Čiže nemôžem súhlasiť s vaším názorom, ale skôr podporujem tento zákon, pretože bol tam problém, ktorý sa odstránil, pretože bol rozdiel medzi tým, keď ste mali vozidlo, ktoré malo povedzme desať rokov, ale malo rovnaký výkon ako nové vozidlo a museli ste zaplatiť rovnakú cenu.

    Dnes sa zohľadňuje vek, a to je podľa mňa veľmi dôležité. A k tomu, čo ste hovorili, že ďalšie prihlásenie, že sa bude musieť spoplatňovať, nuž, treba povedať úplne pravdu. Keď si chcete kúpiť ojazdené auto na Slovensku, tak vo väčšine všetky sú už prihlásené. Keď sa aj predávajú v autobazáre, tak oni sú prihlásené. To znamená, iba prehlásite majiteľa. Ale pokiaľ by ste kupovali vozidlo, ktoré bolo odhlásené z nejakých špekulatívnych dôvodov, no tak, samozrejme, že musí zaplatiť ten poplatok. A toto je podľa mňa dôležité si vysvetliť, pretože to neznamená, že teraz keď pôjde niekto do bazáru si to kupovať, že musí hneď platiť poplatok za prihlásenie. Nie je to tak.

  • Pán kolega Ivan, v plnej miere podporím tento návrh a poviem aj dôvod. Súhlasím s vami aj s vašimi kolegami, ktorí predkladáte tento návrh, že štát a štátny úradník nemá svoju prácu ani o chlp náročnejšiu bez rozdielu na to, či to auto má takú alebo hentakú kubatúru.

    Áno, zazneli tu kritiky zo strany vládnej koalície, že treba zohľadniť alebo treba regulovať. Ale štát to, štát reguluje, kto si kúpi a aké auto. Čím drahšie auto, tým vyššia DPH. DPH kde skončí? Nie v štáte? To znamená, že z hľadiska úkonu, ktorý vykonáva štátna správa, nie je možné diskriminovať občanov tejto krajiny. Zohľadniť vek, tak potom nám povedzte, že tá sadzba sa bude zvyšovať rovnako spôsobom, ako zvyšuje sa vek ministra financií. Lebo to sú také isté haus..., hausnumerá.

    Na jednej strane tu vláda hovorí, že treba urobiť rozdiely. Na druhej strane za chvíľku budeme mať zákon, kde minister financií predkladá zjednotenie – akože v úvodzovkách – spoplatnenia zisku dividend 7 %. Len zabudol povedať a celá vládna koalícia zabudla povedať, že pod tým rúškom tým najbohatším Mečiarovým privatizérom ide odpustiť 18 % daní.

    Kolegovia z vládnej koalície by sa mali prestať pretvarovať, a preto podporím tento návrh, lebo štát má vyberať za rovnaký úkon rovnaký poplatok, a to nezávisí od toho, že či vozidlo má päť rokov, desať rokov alebo má malú alebo veľkú kubatúru.

  • Na faktické poznámky reakcia, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som na kolegu poslanca Blanára zareagovať. Takto, pán, pán poslanec, ak chce štát regulovať, tak potom na to má, ako povedal kolega Zsolt Simon, riešenie. Nech to teda rieši cez cestné dane. Tam už máme, aj to máme tak nazvané, je to daňový zákon a potom nech reguluje, ale napríklad nech reguluje a zdaňuje všetkých vlastníkov motorových vozidiel, nielen tých, ktorí používajú vozidlá na podnikateľské účely, lebo takto je to zase len taký, taký populistický spôsob, že poďme teraz, zdaňujme tých, čo podnikajú s autami. Zase je tam ten nejednotný prístup a skrivodlivý, to, to, to tvrdím. A, a tam potom môžeme zohľadniť, povedzme ekologický vplyv alebo, alebo teda vplyv na životné prostredie, alebo dobre, zdaňme cez túto daň tých, čo si kupujú drahé autá. A nakoniec platí aj to, čo povedal kolega, že už, už pri, pri platbe DPH štát dostáva viac. Ale nerobme z poplatkov daňové zaťaženie.

    A čo sa týka toho, toho, že, ako vy hovoríte, že vozidlo, keď už je raz prihlásené, potom pri ďalšom prihlasovaní už sa nebude platiť, no tak, bude, bude. V zákone, v zákone, ja vám to môžem prečítať, je zápis držiteľa motorového vozidla, nie prihlásenie vozidla. To znamená, zakaždým, keď prídete do, do, do, na dopravný inšpektorát a kúpite vy od niekoho auto, ktoré už tu jazdí na Slovensku, tak budete platiť podľa tohto vzorca, ktorý, ktorý hovorí o základnej sadzbe a potom koeficiente veku toho vozidla.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister? Pán minister? Nie. Pán spravodajca?

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, haló! Pán spravodajca? Nie, nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 257, spoločná správa výborov má tlač 257a.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, môžme pokračovať teda ďalším bodom.

    Cieľom tejto novely zákona v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády je pokračovanie v uplatňovaní zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach s upravenou sadzbou odvodu z dnešnej 0,00363 % na 0,00726 z dôvodu konsolidácie verejných financií ako jednej z hlavných priorít vlády.

    Súčasťou návrhu je aj nastavenie následného vyklesávania sadzby na pôvodnú výšku k 1. 1. 2021 a zníženiu tejto sadzby k 1. 1. 2019, tak. Podľa navrhovanej novely bude základom odvodu výsledok hospodárenia upravený tak, aby sa odvod platil iba z tých činností, ktoré patria do regulovaných oblastí, to znamená, že sa nebude vzťahovať na príjmy z neregulovaných činností, čo je zmena oproti súčasnému stavu. Regulovanej osobe vznikne povinnosť platiť odvod, len ak jej výsledok hospodárenia dosiahne sumu aspoň 3 mil. eur.

    Taktiež sa navrhuje, aby regulovaná osoba správcovi odvodu, ktorým je daňový úrad pre vybrané daňové subjekty na účely platenia a zúčtovania odvodov, ako aj v prípade, ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, predkladala formalizované oznámenia, ktorých vzory určí Finančné riaditeľstvo. Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra 2016.

    Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V roku 2017 očakávame dodatočný vplyv skoro 170 mil. eur, v roku ’18 podobne, 171, v roku 2019 z dôvodu už uvedeného poklesu sadzby pokles príjmu, dodatočného príjmu na 133 mil. eur.

    Toľko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť, výborov, spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 269 z 19. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 115 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte, predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pán poslanec Karol Galek.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, prajem vám pekný, pekný, dobrý deň.

    Máme na stole zákon, ktorý sa teda venuje špeciálnemu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Vystupoval som k tomuto bodu aj posledne v prvom čítaní, toto bola téma aj na výbore, kde pani štátna tajomníčka hovorila a obhajovala práve tento návrh zákona aj slovami, kde hovorila, že pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach by tento zákon mohol byť v podstate aj pozitívny.

    Pozitívny by mohol byť v tom duchu, čo už aj pán minister pred chvíľkou odprezentoval, že tento aj odvod sa nebude vzťahovať na zisky z neregulovaných činností, že bude zvýšený iba na štyri roky a potom padne na súčasnú úroveň a takisto že je tam limit, keď tieto zisky sú 4 a 3 mil. a vyššie.

    Pri tejto argumentácii však zabudla na pôvodný zámer tohto zákona, ktorý bol predkladaný prvýkrát alebo bol platný prvýkrát od roku 2012. A to bola práve konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu. Pôvodne tento odvod mal platiť štyri roky. To znamená, mal končiť v roku 2016. Vtedy mnohé tie regulované spoločnosti si povedali, no dobre, tak poďme teda spoločnými silami konsolidovať tie verejné financie. Odložili si investície, ktoré mali pripravené. No a teraz prišiel tento nový zákon, tak sa troška tak zháčili, že haló, tak my sme tu štyri roky v podstate čakali na to, kedy tento odvod skončí, a teraz nám ho idete zdvojnásobiť a neskôr zaviesť natrvalo.

    V rámci medzirezortného pripomienkového konania, spomínal som to aj posledne, bolo vznesených viacero pripomienok. Jedna z nich práve od RÚZ-ky hovorila o tom, že možno očakávať ďalšie potencionálne súdne spory v súvislosti, keď bude tento zákon prijatý.

    Mňa však zaujala práve tá argumentácia, ktorú pán minister použil vo vystúpení pre médiá, kde hovoril o tom, že odvodom reaguje na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Práve na výbore, ktorý som tu už spomínal, sme hneď po tomto bode mali na pretrase rozpočet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za tú reguláciu minimálne v tej energetike zodpovedný. Bohužiaľ, nebol tam pán predseda, ale bol tam pán podpredseda, pán Čelinský, tak som sa ho opýtal, tak som sa ho teda opýtal, či majú nejaký konflikt s ministerstvom financií, pokiaľ pán minister financií sa takto negatívne vyjadruje na adresu regulačného úradu a hovorí, že tá ich regulácia je nedokonalá. Pán Čelinský povedal, že o žiadnom takomto konflikte, pochopiteľne, nevie. No a ja hovorím, že, samozrejme, že nevie. Dokonca oficiálne takýto konflikt ani nemôže byť, pretože regulácia v energetike na Slovensku nezávislá nie je. Nie je to asi pre nikoho z vás žiadnym tajomstvom. Koniec koncov pochválil sa tým aj sám premiér Robert Fico na plagátoch, ktorými prednedávnom obvešal celé Slovensko. Jeden z nich hovorí o stabilných cenách energií. Za ceny energií nie je zodpovedná vláda, ale zodpovedný je práve regulátor, ktorý by mal byť zo zákona nezávislý, ale ako som už povedal, bohužiaľ, nezávislý nie je.

    No a k tej stabilite. Pochopiteľne stabilné sú, a to stabilne vysoké, ale o tom poviem o chvíľku.

    A tak na jednej strane tu máme netransparentnú a nesystémovú reguláciu zo strany štátneho regulačného úradu, vďaka ktorej tu máme nové poplatky, distribučné poplatky, napríklad pre SPP Distribúciu. V minulom roku boli robené kontroly na distribučných spoločnostiach. Robilo to práve ÚRSO v objeme 1,6 mil. eur a výsledkom malo byť to, že tie distribučné poplatky mali klesnúť. Paradoxne, opätovne sme ten systém kompletne rozbili, z nejakých šestnástich regulačných kategórií sme vytvorili 26 alebo 14 a 26. No a tieto poplatky v konečnom dôsledku distribučné sa v objeme zvýšia. Pre niektoré kategórie znížia, ale pre väčšinu z tých kategórií, bohužiaľ, zvýšia. No a, pochopiteľne, v konečnom dôsledku to zaplatia iba ľudia. Regulované spoločnosti následne takto vybraté zvýšené distribučné poplatky odvedú formou špeciálneho odvodu do štátnej kasy.

    Pochopiteľne, omnoho jednoduchšie by bolo zahrnúť tento špeciálny odvod do regulovanej ceny. Ale ja kvitujem aspoň toto, a teda vravel o tom aj pán minister, že tento odvod nebude predmetom cenovej regulácie. Lenže na druhej strane potom vzniká práve táto schéma, kedy sa snažíme tie regulované ceny zvýšiť na iných miestach. Takisto pokiaľ by sme zahrnuli tento špeciálny odvod do regulovanej ceny, tak automaticky by to bol priamy dôkaz o tom, že ten úrad, alebo ďalší dôkaz o tom, že ten úrad nie je nezávislý. No a takto je regulovaný subjekt síce zdanený špeciálnym odvodom, avšak regulátor mu to zohľadní niekde inde. Ako som už povedal, zaplatí to občan. Pre logovaný subjekt aj pre štát je to situácia takpovediac win-win, pretože aj ovca je celá a aj vlk, v tomto prípade štát, je sýty. Otázka však ostáva, či je to naozaj každá ovca, ktorá ostane celá.

    Posledne, keď som vystupoval k tomuto bodu, tak ma pán minister označil za agenta EPH. Mali sme tu neskorej ďalšie zákony, ktoré mali zaviesť označovanie poslancov za zahraničných agentov. Takže vyzerá to tak, že naozaj náš parlament je plný rôznych agentov. Ale ja sa pýtam, pán minister, koho agentom ste vy? Pýtam sa to kvôli tomu, pretože pán Fico vám práve za takýto zákon zrejme nepoďakuje. Ako poďakuje vďaka tomu, že napĺňate takýmto spôsobom tú štátnu pokladňu, ale na druhej strane, ako som už spomenul práve tie plagáty, rozbíjate mu tú mantru stabilných cien energií. Deje sa to práve kvôli tomu, že v minulosti tie ceny klesali, ako elektriny, tak aj plynu, hovorím teraz o cenách na burze. Na Slovensku však tieto ceny pre konečného spotrebiteľa ostávali stabilné, a to práve vďaka tomu, že sme zvyšovali tú regulovanú časť tej ceny. Takže podľa správnosti by naozaj ten spotrebiteľ mal mať nižšiu cenu elektriny, nižšiu cenu plynu, ale tá cena ostávala zachovaná na tej istej úrovni práve kvôli zvyšovaniu tých, tej regulovanej časti.

    Ale to, čo sa deje teraz, je to otázka asi posledných 8 týždňov, budem teraz hovoriť za elektrinu, tieto ceny na burze stúpajú a je možné, že stúpať budú. A pokiaľ tie regulované časti tej ceny ostanú v takejto výške, resp. sa budú navyšovať práve vďaka takýmto ďalším politickým zásahom do cien, môžme očakávať, že naozaj aj tie ceny porastú.

    No a ako som povedal, otázka je, pre koho a koho sa toto dotkne, alebo táto schéma, ktorú som tu prezentoval, koho sa dotkne. To znamená, komu bude ten zvýšený odvod nejakým iným spôsobom zohľadnený do tej regulovanej ceny. Doteraz máme dôkaz o tom, že to bude SPP Distribúcia, čo je stopercentne vlastnený štátny podnik. Uvidíme, ako to bude u tých ostatných, kde štát má iba nejakú, nejaký menší podiel. No a v prípade, že by sa to nedotklo, takáto schéma, alebo nebolo by to aplikované aj na tie ostatné spoločnosti, tak RÚZ avizovalo hrozbu ďalších súdnych žalôb. V minulosti takáto súdna žaloba tu už bola, spomínal som to aj posledne. Bola to, bol tu súdny spor Eustream so štátom, kde Eustream vyhral. Teraz tento spor leží na Najvyššom súde.

    No a posledne, keďže je okolo tohto zákona, je množstvo otázok a z môjho pohľadu je zlý a na jeho aplikáciu v praxi doplatia predovšetkým ľudia, tak som vás, pán minister, vyzval na prísľub, aby ste prevzali osobnú a vecnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. To ste vtedy odignorovali. Radšej ste to preniesli do nejakých osobných atakov na tých, ktorí vystupovali proti tomuto zákonu. Preto by som vás chcel poprosiť z tohto miesta ešte raz, keďže sa nedajú vylúčiť ani dopady na štát vo forme sporov, keďže sa nedá vylúčiť ani negatívny vplyv na ceny energií pre spotrebiteľa, pán minister (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), prosím, dajte verejný prísľub za to, že preberiete dôsledky dopadov tohto zákona na seba.

  • Reakcia ministra.

  • Nie, len bavíte sa, tak chcel som, aby ste to počuli. Minule ste práve túto časť odignorovali.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem pekne. Ja som týmto skončil.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel oceniť prejav pána kolegu Galeka, ktorý som počúval najprv mimo tejto miestnosti a potom, priznám sa, som kvôli nemu aj vstúpil do pléna, lebo sa mi zdal mimoriadne vecný a veľmi dobre vyargumentovaný, a bol to ten typ prejavu, keď, ktorý, keby sa v tomto parlamente rozhodovalo o prijímaní na základe faktov, myslím, že by viedol minimálne k vážnym zmenám v tom, čo sa tu bude dnes schvaľovať.

    Obávam sa, že ani pán kolega Galek si nemyslí, že sa to stane, lebo je zjavné, že keď už sa na úrovni vlády a koalície určité rozhodnutia urobia, najmä také, ktoré umožnia vytriasť ľuďom z vrecka ďalšie peniaze, tak už je veľmi nepravdepodobné, že sa zmenia. Aj keď, ako sme videli včera v prípade poistenia, keď vláda urobí niečo, čo naozaj veľmi viditeľne ide ublížiť ľuďom, tak potom ešte aspoň čiastkové korekcie sú možné aj v druhom čítaní, ako sme to videli včera pri poistení. Zatiaľ však, bohužiaľ, pri tomto odvode to tak nie je. Pravdepodobne z toho dôvodu, že minister financií a vláda sa spoliehajú, že ľuďom naozaj nedôjde, že toto je pre nich rovnako škodlivé, ako bolo napríklad ten mimoriadny odvod z poistného, pretože tie náklady sa budú prenášať ďalej, a najmä že ak niekto pociťuje potrebu ďalej zvyšovať všetky možné dane a odvody aj v čase najväčšej rozpočtovej hojnosti za ostatných desať rokov, tak asi riešenie nie je v tom ďalej niečo zvyšovať, ale zamyslieť sa nad tým, ako sa hospodári s peniazmi, ktoré už v rozpočte máme.

    Takže chcem oceniť tento prejav a chcem povedať, že pán Galek je poslancom, myslím, osem mesiacov v tejto chvíli, ale je to jeden z tých nových poslancov, ktorý ukazuje, že sa dá do témy zakúsnuť už od začiatku.

    Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne aj za tie posledné pochvalné slová, ale iba krátko k tomu, čo ste povedali. Sú tu určité možnosti alebo boli určite nejaké možnosti korekcie pri tom zákone, ktorý sa týkal poisťovníctva. Ale v tomto prípade ja si myslím, že tie korekcie nie sú ani nejakým spôsobom možné, pretože celý ten zákon je zlý. Poškodí v konečnom dôsledku občanov, môže poškodiť aj štát. Pán minister, ako pred chvíľkou povedal, odmietal prebrať nejakú zodpovednosť za všetky tieto dopady.

    Ja si myslím, že tak ako to bolo dohodnuté na vláde, tak tento zákon, bohužiaľ, aj prejde.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže naozaj predchádzajúci rečník pán kolega Galek, myslím si, že z vecného hľadiska pomenoval a vyčerpal tú tému, nemá význam po ňom opakovať to vecné stanovisko. Takže dovoľte mi skôr z toho politického hľadiska ešte raz doplniť a možno uviesť to aj do širšieho kontextu a odraziť sa od toho, čo hovoril.

    My sme naozaj svedkami rozpočtovej stratégie, ktorú považujem v oblasti príjmov, verejných financií za nešťastnú a nevhodnú. Je to naozaj rozpočtová stratégia postavená na tom, že kedysi to bolo, že zdaníme všetko, čo sa hýbe, dnes je to aj zdaníme aj to, čo sa nehýbe, napr. mnohé sieťové odvetvia. Keby som bol Igor Matovič, tak prinesiem pánovi ministrovi preklad tej pesničky slávnej od Beatles o daňovákovi, ktoré, kde sa hovorí, že ak budete chodiť peši, tak zdaním vaše nohy, lebo naozaj tá, teda ten text je oveľa dlhší a veľmi vtipný, verím, že ho niektorí poznáte. Tak toto je stratégia, ktorá naozaj je pochopiteľná v časoch ťažkej rozpočtovej konsolidácie. Samozrejme, aj vtedy opozícia má strážiť, či je to naozaj nevyhnutné, či je to rozumné, a jej úlohou je vždy aj kritizovať tie kroky vlády tam, kde ich nepovažuje za rozumné. Ale v ťažkých časoch, ako bolo povedzme roky 2011, ’12, ’13 alebo ako bolo kedysi, roky 2003, ’4, keď sa vykonávala veľká rozpočtová konsolidácia, tak sa dalo chápať, že vtedy minister financií, by som povedal, pozerá, kde môže ešte zobrať nejaké to euro. Ale v dnešných časoch je to podľa môjho názoru veľmi nešťastné, osobitne, keď vidíme, že nie je toto sprevádzané žiadnymi kompenzačnými krokmi pre bežných ľudí v daňovej oblasti. K tomu sa ešte vrátime pri dani z príjmov. A keď vidíme, že na strane výdavkov to nie je sprevádzané investovaním do budúcnosti Slovenska, ktorá by nás dokázala posunúť vpred, či už je to v oblasti školstva, alebo je to aj v oblasti iných. O tom budeme hovoriť bližšie pri rozpočte. Tiež nechcem zdržovať.

    Chcem som len tým pádom povedať, že hlasovať za tento zákon je problém nielen z vecného hľadiska, nielen problém z hľadiska toho, že to zvyšuje náklady v skutočnosti nakoniec pre spotrebiteľov, ale je to aj problém a možno väčší problém pre mňa z hľadiska toho, ako celkovo symbolizuje rozpočtovú stratégiu tejto vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca?

    Nech sa páči, a súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o 11.00 hod.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 258. Spoločná správa výborov má tlač 258a.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte predmetný návrh zákona.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi teda pokračovať v ďalšom bode. Návrh zákona obsahuje opatrenia smerujúce k zlepšeniu a podpore podnikateľského prostredia znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšením maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov maximálne do výšky 20-tisíc eur a zavedením daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ide o poskytnuté dary, ktoré budú daňovým výdavkom.

    Významnou zmenou návrhu zákona je zavedenie zdanenia podielov na zisku, tzv. zdanenie dividend, a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, a to vo výške 7 %. V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane vo výške 35 %. Ide o takzvané, pôjde pri výplate dividend u tzv. nespolupracujúcich krajín.

    Pri podieloch na zisku, dividendách vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 ostáva zachovaný súčasný právny stav. Z dôvodu boja proti daňovým únikom v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry alebo schránkové firmy. Zároveň u týchto daňovníkov dochádza k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017 okrem opatrení nadväzujúcich na registračný poplatok, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. februára v roku 2017.

    Chcem ešte vás informovať o tom, čo bolo prijaté v jednotlivých výboroch. Takže ide o spresnenie definície kontrolovanej transakcie v tom smere, že pravidlá transferového oceňovania povinnosti vedenia dokumentácie a transferového oceňovania sa nebudú vzťahovať na prenájom nehnuteľností medzi dvomi osobami nepodnikateľmi. V ďalšom ide o doplnenie možnosti uplatnenia úpravy metódy ocenenia a spôsobu určenia ceny v rámci procedúry vzájomnej dohody aj na zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti daňovníka a odsúhlasenie metódy ocenenia, pričom za podanie dodatočného daňového priznania nebude daňovník nijakým spôsobom sankcionovaný.

    A v ďalšom je tu aj návrh na zamedzenie možnosti uplatnenia výdavkov u vypožičiavateľa súvisiaci s osobným majetkom vypožičaným na základe zmluvy o výpožičke. Ide napríklad o výdavky na technické zhodnotenie, náklady na opravy a udržiavanie vypožičiavateľa. Jedinými uznanými daňovými výdavkami budú výdavky priamo súvisiace s užívaním vypožičaného majetku ako výdavky na energie napríklad. Ide o zámer zamedzenia prenesenia možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s osobným majetkom požičiavateľa. Toľko na úvod.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, aby som, ako určenému spravodajcovi, predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona o poisťovníctve.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 270 z 19. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III, bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Trochu sme sa vymenili.

  • Povedané so smiechom.

  • A ja otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Simon a pán poslanec Baláž.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Počkám, kým pán minister dotelefonuje. Takže...

  • Rečník sa odmlčal.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Len k tomu rokovaciemu poriadku, že nemuseli ste ho meniť, stačí ho vynucovať. Ale niekedy je ľahšie meniť predpisy, ako, ako ho vynucovať. Dobre. Dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o dani z príjmov, a aby sme naozaj trochu na úvod odľahčili atmosféru, dovoľte mi odcitovať text tej spomínanej piesne od skupiny Beatles, ktorá sa volá Daňovák. Keďže je to k dispozícii na internete len po anglicky, budete sa musieť uspokojiť s mojím improvizovaným prekladom, takže nebude to mať asi úplne tú poetickú kvalitu, ale myslím, že ten obsah pre účely dnešného rokovania postačí. Takže nie je to dlhé, je to asi 20 riadkov, tak dovoľte mi to prečítať. Takže:

    "Poviem ti, ako to bude, ty dostaneš jednu, ja devätnásť, lebo ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Ak ti je 5 % málo, buď vďačný, že ti nevezmem všetko, lebo ja som daňovák. Ak máš auto, zdaním ulicu, ak sa posadíš, zdaním ti stoličku, ak ti je zima, zdaním ti teplo, ak chodíš, zdaním ti nohy. Nepýtaj sa ma, na čo to chcem, lebo zaplatíš ešte viac, lebo ja som daňovák. No mám ešte jednu radu pre tých, čo sú na smrteľnom, na smrteľnom loži, nech radšej dajú daňové priznania aj mince na svojich zatvorených očiach, lebo ja som daňovák a pracujete len a len pre mňa".

    Toľko skupina Beatles niekedy okolo roku ’64.

    Keby to napísal dneska niekto na Slovensku, myslím, že by ľudia uverili, že je to aktuálny text, a ten dôvod je ten, že posledné roky sme svedkami neustáleho, často skrytého, ale veľmi neúnavného zvyšovania rôznych daní a poplatkov, ktoré sa nezastavuje ani v tomto a v budúcom roku. Len pred chvíľou sme tu mali zákon o správnych poplatkoch, ktorý je verejnosti predávaný ako znižovanie správnych poplatkov na autá, ktoré tento istý pán minister v roku 2012 a ’13 zaviedol, a napriek tomu ešte aj teraz, keď si prečítame ten zákon podrobne, tak vidíme, že, samozrejme, sú tam autá, ktorým sa poplatky zvyšujú, ale najmä tie poplatky sa majú teraz platiť pri každej registrácii. Takže v skutočnosti sa budú zvyšovať veľmi výraznej časti majiteľov, resp. budúcich majiteľov áut. Ak ste robotník, úradník, učiteľ, ktorý fajčí, čo, ak sa nemýlim, je dneska na Slovensku okolo 30 % dospelej populácie, budete od budúceho roku platiť výrazne vyššiu daň z tabaku, o čom možno diskutovať z hľadiska verejného zdravia, len tým istým ľuďom neprichádza žiadna kompenzácia. Ak máte poistenú svoju nehnuteľnosť alebo máte iné neživotné poistenie, zdaní sa vám aj táto poistka. Chvalabohu, vďaka zmenám, ktoré sa tu včera podarili presadiť, je to menej radikálne a povedie to, ja by som povedal, že ktoré sa podarilo presadiť, pán minister, takže úplne v pohode. Ale som rád (reakcia ministra), som rád, že vás najviac trápi, čo ja presadím, ale ja som si to neprisvojoval, nemám to za potřebí.

    A už niekoľko rokov, už sa nezvyšujú pásma dani z príjmov. To znamená, čo sa deje, je, že človek, ktorý zarába, minimálna mzda sa zvyšuje, priemerná mzda sa zvyšuje, platí stále vyššie dane, pretože nezdaniteľné minimum sa nevalorizuje, tak ako by sa malo v súlade s rastom príjmov. Zvyšujú sa stropy na odvody napriek tomu, že s tým tiež neprichádza žiadna kompenzácia pre poistencov, ktorí tie zvýšené odvody majú platiť. Je skupina, ktorá sa dočká od budúceho roka čiastočnej úľavy, a to sú najmä živnostníci a niektoré iné skupiny podnikateľov. Tieto snahy ja osobne vítam. Vítam aj snahu zrušiť daňové licencie od budúceho roku, ktoré tu boli predložené, ak sa nemýlim, poslancami MOST-u a SNS, a vítam aj to, s čím prišla vláda z hľadiska znižovania sadzby dane z právnických osôb o 1 % bod. Vítam aj pomoc živnostníkom cez paušálne výdavky. Ukazuje to, že tam, kde je politická vôľa a kde je politický tlak, dá sa za súčasnej rozpočtovej situácie pomôcť, a nielenže nezvyšovať zdanenie určitých skupín, a dokonca ho začať znižovať.

    Problém pre Slovensko je to však to, že v tejto vládnej koalícii nie je nikto, kto by sa zastal úplne obyčajných, bežných, pracujúcich ľudí, ktorých je asi 85 %. To znamená, sú tu dve strany, ktoré spolu veľmi aktívne bojujú za živnostníkov a podnikateľov a dokázali pre nich niečo v koalícii aj vybojovať, a to chcem aj oceniť. Len kto tu bojuje za tých 85 ostatných percent, ktorí majú budúci rok platiť buď rovnaké, alebo najmä vyššie dane a odvody, alebo nepriamo cez vyššie ceny? Ale nič sa im ani len kompenzovať nejde. Nieto ešte, že by sa využili tieto dobré časy na to, aby sa aspoň mierne znížilo veľmi vysoké daňové a odvodové zaťaženie.

    Tu mi dovoľte na chvíľku odbočku, lebo treba sa venovať jednému často používanému argumentu, to je o tom, že podiel daní a odvodov na Slovensku je nízky, lebo v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta vlastne podiel na HDP je pomerne nízky, a tým pádom vlastne na čo.., čo sa sťažujeme.

    Ten argument je však vo vzťahu k zdaňovaniu ľudí nepravdivý, pretože my síce máme nižší podiel vybraných daní a odvodov daní na HDP ako väčšina vyspelých krajín, ale jednak ten súvisí s tým, že máme pomerne veľký podiel šedej ekonomiky, to znamená, máme nízke vybrané dane aj práve kvôli podvodom na DPH, ale na niektorých iných daniach, nie kvôli nízkym sadzbám. A druhý problém je aj v tom, že keďže máme kvôli štruktúre ekonomiky pomerne nízky podiel miezd na HDP, tak ľudia zo svojich miezd platia pomerne vysoké percento na daniach a odvodoch a ten spôsob, ktorým sa to meria, tzv. daňový klin, je jeden z vyšších v rámci vyspelých krajín. To znamená, my sme jedna z najchudobnejších vyspelých krajín, ale naši zamestnanci platia jednu z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v rámci vyspelých krajín. Na to vláda neponúka v tomto zákone ani v rozpočte, ktorý bude po ňom nasledovať, žiadne riešenie ani žiadnu úľavu.

    Preto si dovolím s takým návrhom úľavy prísť dnes ako s pozmeňujúcim návrhom a je to návrh, ktorý by znížil dane pre všetkých pracujúcich ľudí tak, aby z neho percentuálne najviac benefitovali nižšie príjmové vrstvy, to znamená, že v absolútnej sume, o koľko sa znížia dane, je tá suma rovnaká pre všetkých, ale, samozrejme, ušetrených 40 euro mesačne je niečo úplne iného pre človeka so 450-eurovou mzdou a iné je to pre človeka s tisíceurovou mzdou. To znamená, že ten návrh je rovný a rovnaký, ale z hľadiska praktického dopadu, samozrejme, či pomôže najviac ľuďom s podpriemernými a priemernými príjmami, najmä rodinám s deťmi.

    Ten návrh má dve časti, jedna je návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima dane. Kedysi sme mali situáciu, že ak ste zarábali minimálnu mzdu, tak ste neplatili daň z príjmu. Bola, okrem po odpočítaní určitej sumy na odvody ste vlastne mali tú sumu v čistom hneď. Dnes máme situáciu, kde ako rastie minimálna mzda, ale nezvyšuje sa nezdaniteľné minimum, tak z tej minimálnej mzdy čoraz väčšie percento odkrajujú, odkrajuje daň z príjmu, čo nie je ani sociálne na ľavej strane, ale ani múdre na pravej strane, pretože na jednej strane zdaňujeme ľudí takto s nízkymi príjmami, na druhej strane im potom buď cez odvodovú odpočítateľnú položku, alebo cez rôzne špeciálne programy sa snažíme tie peniaze aj tak nejakým spôsobom vrátiť. Oveľa systematickejšie a lepšie by bolo zvýšiť nezdaniteľné minimum, čo znamená, že všetci pracujúci budú platiť nižšie dane, a opakujem, percentuálne to najviac uľaví ľuďom s nízkymi príjmami.

    Podobný krok sa týka aj daňového bonusu na dieťa, ktorý bol zavedený v roku 2004 a odvtedy nebol nejakým významnejším spôsobom valorizovaný. Podľa zákona sa zvyšuje o infláciu, ktorá je, samozrejme, v ostatných rokoch minimálna, neni valorizovaný v súlade s vývojom miezd, to znamená, vo vzťahu k reálnym príjmom ľudí je čoraz zanedbateľnejší.

    Dovolím si vysloviť aj varovanie v tejto súvislosti, že, aj zo zahraničia vieme, že keď chce minister financií a vláda šetriť na bežných ľuďoch jeden, najjednoduchší spôsob, ako to robiť, je práve nezvyšovať alebo minimálne zvyšovať takéto, takéto položky. Lebo vždy z roka na rok nevznikne revolúcia, keď sa niečo vôbec nezvýši alebo sa to zvýši len o pár centov, hoci ostatné ceny, mzdy rastú oveľa výraznejšie. Jednoducho to nie je takýto bod, pri ktorom by nastala revolúcia.

    Ak však vláda zanedbáva dlhodobo pracujúce rodiny, môže sa potom stať, čo sa stalo nedávno v Poľsku, kde to robili takisto vlády občianskej platformy dlhé roky, a potom sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa k nej dostala na základe, dovolím si povedať, že populistického sľubu zvýšiť takéto platby rodinám absolútne brutálnym spôsobom bez ohľadu na možnosti štátu. A ľudia, ktorí mali pocit, že vláda pracujúce rodiny a rodiny všeobecne zanedbávajú, zvolili a dnes v Poľsku aj takýto zákon prešiel, jeho dlhodobé finančné dopady v tejto chvíli nikoho alebo teda minimálne nikoho v politike nezaujímajú.

    Preto to spomínam, lebo pán minister sa chváli, a ja mu to, a ja ho to, a ja ho aj chápem, keby som bol ministrom financií, chválim sa tým tiež, že hoci oveľa pomalšie, ako vždy sľubuje, ale predsa len sa mu darí postupne finančne konsolidovať rozpočet a postupne ten rozpočet sa blíži k vyrovnanému rozpočtu, aj keď teda veľmi pomaly a neustále spomaľovaným tempom.

    Ale to má celé zmysel len vtedy, ak to vyrovnávanie je v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska a ak je udržateľné. Lebo ak budeme šetriť na položkách, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, ak budeme kumulovať hnev a frustráciu a pocit zanedbanosti ľudí, ktorí tento rozpočet napĺňajú svojou prácou a živia svoje rodiny, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že pán minister Kažimír v roku 2020 odovzdá rozpočet aj vyrovnaný plus-mínus, ale ľudia zvolia jeho nástupcu, ktorý celú túto prácu hneď vyhodí do vzduchu. A nemyslím, že to je tá dobrá cesta.

    Preto mi dovoľte predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý, aby som to zhrnul, zvyšuje nezdaniteľné minimum pre každého pracujúceho, čím každému pracujúcemu znižuje daň a zvyšuje daňový bonus z 19,32 eura na 32 eur, čo spolu znamená, že na každého člena rodiny by na daniach ušetrili zhruba 125 eur ročne. To nie je veľká suma, je to suma, ktorú by si tento rozpočet mohol dovoliť, ale je to suma, ktorá povedzme pri štvorčlennej rodine už znamená 40 eur mesačne, a verte mi, že pre bežnú slovenskú rodinu to je suma, ktorú by si táto rodina už nielenže všimla, ale vedela by ju aj dobre využiť. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu a na záver ho aj prečítam.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o

    zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 258):

    K čl. I sa vkladajú nové body:

    1. V čl. I sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:

    12. V celom texte § 11 sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami ,"22,65-násobku sumy".

    Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie:

    30. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura" nahrádzajú slovami "v sume 32 eur".

    Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    3. V čl. I 39. bode sa za § 52zj vkladá § 52zk, ktorý znie:

    "§ 52zk

    Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018

    Daňový bonus podľa § 33 predstavuje od 1. januára 2018 sumu súčinu daňového bonusu v sume 32 eur a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Na záver mi dovoľte ešte len povedať, že keď som včera prosil kolegov poslancov, aby tento návrh podporili, aby sme mali tých minimálne 15 podpisov, tak jedna kolegyňa sa ma spýtala, že akú vidím šancu, že tento návrh bude schválený. A ja som hovoril, že v tejto chvíli tú šancu vidím veľmi nízku vzhľadom na, samozrejme, to, že minister financií ho, pokiaľ teraz nebude mať pavlovsko-šavlovskú konverziu, tak ho nepodporí, pretože by bol v rozpore s jeho celou finančnou stratégiou, o ktorej som citoval ten text Beatles na začiatku. Ale hovoril som aj o tom, že takéto kroky napriek tomu majú zmysel v tom, že vedú k reakcii, ak sú úspešné. Poviem vám príklad, v lete tohto roku sa na adresu vlády ozvala veľmi oprávnená a v niečom podobná kritika toho, že podpora sociálna pre mladé rodiny, rodičovský príspevok najmä, je nielenže teda nízka a nižšia, ako by sme chceli, nižšia, ako sľuboval Robert Fico v roku 2006, keď hovoril, že mala dosahovať čistú minimálnu mzdu, to je aj dneska niekde okolo 370 eur a rodičovský príspevok je 200 eur, ale hlavne už sa niekoľko rokov prakticky nezvyšuje.

    Zatiaľ čo napríklad dôchodky, čo je porovnateľné, pretože tiež je to dávka, z ktorej žije sociálne zraniteľná skupina, za ten čas síce tiež nie sú niečo, čo by sme oslavovali, ale zvýšili sa významne výraznejšie. A navyše vláda ich chce zvyšovať ešte viac. Vtedy viacerí poukazovali na to, že nejde o to, nedopriať dôchodcom, aj podporovali, myslím, tú valorizáciu, ale ide o to, proporčne k tomu potom podporovať aj mladé rodiny, lebo z ich práce sa nakoniec budú platiť naše dôchodky, keď ich budeme potrebovať, a bez detí a budúcich zamestnancov môžeme valorizovať, koľko chceme, nebude to z čoho platiť. Táto kritika nepadla vtedy na úrodnú pôdu, žiadny minister sa nechytil za nos a nepovedal, že máte pravdu, my to vyriešime, ale zrazu o dva mesiace minister Richter s božskou inšpiráciou začal hovoriť o tom, že zvýši rodičovský príspevok na budúci rok aspoň o 10 eur. Bez toho, aby som zásluhu na tom pripisoval či už komentátorom, analytikom a poslancom, ktorí viedli túto kritiku predtým, dovolím si tvrdiť, že tie dve udalosti majú niečo spoločné, a preto keď, keďže pán minister zjavne je veľmi citlivý na pripisovanie zásluh, tak môžem dopredu povedať, že ak budúci rok vláda príde s tým, že zníži dane zamestnaným ľuďom, ak to bude naozaj významné, veľmi rád si tú zásluhu nepripíšem, hlavne aby sa to stalo.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku, nasleduje pán poslanec Zsolt Simon so svojím vystúpením v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, tento návrh je kdesi unikátny, a to asi preto, lebo pán minister si uvedomuje, že nielen dane je treba zvyšovať, ale dane treba aj znížiť.

    Čo môže človek očakávať od vlády vládnej koalícii, v ktorej sú zastúpené rodiny privatizérov a ktorá je podporená mecenášmi, ktorí svoj majetok zarobili na divokej privatizácii za Mečiara. Môžme ich menovať každého jedného, pán minister. Ministerstvo pod rúškom zjednotenia a zavedenia daní z dividend na úrovni 7 % hovorí, že dividendy a zisk, ktorý sa nevyplatil zo spoločností spred roku 2003 a vyplatí sa po 1. januári 2017, sa zdaní už nie 25 %, ale 7 %. Koľkože to ľudí tých sa to týka v tejto krajine? To sú masy? Alebo to sú takí ľudia ako majiteľ Železiarne Podbrezová, ktorá, pri zavedení ešte vyššej, 15 % dane kričal, že čo to ide robiť táto vláda, a dneska je ticho. Pozrime, nech sa páči, nech sa každý pozrie na internete, verejne dostupných informáciách, o akú čiastku sa to týka Železiarne Podbrezová, že to uňho v jednom prípade to môže byť aj niekoľko miliónov!

    Vážená vládna koalícia, to naozaj chcete už takýmto spôsobom ukázať, že v tejto krajine sa všetky zákony prijímajú tak, ako si to oligarchovia prajú?! 13 rokov táto Národná rada sa nedotkla retroaktivity spôsobu zdaňovania, len do budúcna. Ako sa na to, ako k tomu prídu tí, ktorí zaplatili doteraz za tých 13 rokov, si nechali vyplatiť zisky, to sú viac-menej malé spoločnosti, ktoré si vyplatili zisk spred roku 2003 a zaplatili z toho 19, resp. 25 % daň.

    Pán minister, môžte sa usmievať! Ale je pravda, že vy idete dávať oligarchom milióny eur a idete pár jednotlivcom v tejto krajine odpustiť viac, ako od všetkých ostatných na týchto daniach idete vybrať na budúci rok. Toto je skutočná a holá pravda. Môžte sa na to pozrieť, ako len chcete. Počnúc Andrejom Dankom, predsedom parlamentu, rodina Andreja Danka zarobila tiež na divokej privatizácii. Lesostav Revúca malo hodnotu 60 mil. korún, kúpili ho za 10 a tých 50 mil. sa, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, sa nestratilo, sa nevyparil. Oni to neroztrúsili, pretransformovali do iných podnikateľských aktivít, kde zarobili tie peniaze, a dnes im idete toto odpustiť.

    Takže keď už ste naozaj rozhodnutí, tak povedzte občanom, že pod zjednotením tých daní idete vašim vyvoleným sponzorom a rodinám, ktoré sú zastúpené v parlamente, ktorí sa podieľali na divokej privatizácii, idete im odpustiť na dianiach milióny eur. Je to najväčšia hnus, čo môže táto vládna koalícia vyprodukovať. Na jednej strane od občanov, občanov zavádzate vyššie, vyššie poplatky, lebo zvýšili, zaviedli ste 8 % daň z neživotných poistiek. Kto to zaplatí? No ten občan, ktorý si poistí svoje auto, svoj dom. To oni zaplatia, pán minister.

    Rovnako sa môžme pozrieť Naftu, na Naftu Gbely. Stála 3 mld. Predali za 500 mil. Aj pri tých 500 mil., ak ma pamäť neklame, tak možnože tam využili možnosť preinvestovania do spoločnosti. Čo bolo úplne v rozpore, tieto podmienky, ktoré sa udeľovali privatizérom, bolo v rozpore s vtedajším zákonom o privatizácii, o poskytnutí neoprávnených výhod. Pretože to nepreinvestoval ten, ktorý kúpil, ale preinvestovala firma, ktorú kúpil. To je neoprávnená výhoda. Môžme sa pozrieť na poľnohospodárske družstvo AGROCONTRACT Mikuláš. Detto to isté. To sú členovia a podporovatelia SMER-u.

    Preto dovoľte, aby som predložil hneď jeden procedurálny návrh, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Pán minister, nie je správne v krajine, kde sú vysoké dane a vysoké odvody, na jednej strane zavádzať nové dane a pod tým istým rúškom odpustiť desiatky miliónov eur tým, ktorí zbohatli na Mečiarovej privatizácii. Viac-menej sa to dotýka ich. Môžte hovoriť, že to tak nie je, môžte hovoriť čokoľvek, čo sa vám len zachce, ale pravdou je, že v tejto krajine vytvárate a robíte politiku tak, aby to vyhovovalo oligarchom. Rovnako ako v prípade materiálu, ktorý v minulom volebnom období sem bol donesený tak, že bol pripravený a napísaný na počítačoch J&T. To znamená, to, toto nie je zákon, ktorý je v záujme občanov tejto krajiny.

    Preto predkladám aj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 258) nasledovne:

    V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh:

    1. Čl. I bod 39 návrhu zákona znie:

    39. Za § 52 zh) sa vkladá nový § 52 zi), ktorý znie:

    "§ 52 zi) Prechodné ustanovenie k úpravám účinných od 1. februára 2017

    Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017."

    Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť pôvodné znenie predkladateľa, ktoré sa dotýka zvýhodnených osôb, ktoré zarobili a zatiaľ si nevyplatili dividendy spred roku 2003. To sú tí, ktorí sú, zarobili na Mečiarovej privatizácii.

    Pán spravodajca.

  • Rečník odovzdal pozmeňovací návrh spravodajcovi.

  • Pán minister, zavedenie novej dane v podobe dane zo..., dane zo zisku prispieva k znevýhodneniu Slovenskej republiky. V čase, keď náš sused a veľmi dobrý priateľ vášho premiéra Viktor Orbán ohlási, to nie je len hocikto, ale premiér susednej krajiny, ktorý ohlási, že plánuje znížiť korporátne dane pre všetky spoločnosti na úroveň 9 %, znamená veľmi jednoducho takú konkurenčnú nevýhodu pre Slovenskú republiku, ktorú nebudeme vedieť vyrovnať ani spôsobom, podporou, ktorú ste pridelili spoločnosti Jaguar, aby prišla podnikať na územie Slovenskej republiky. Ak ma pamäť neklame, je násobne, násobne vyššia než pomoc pre Jaguar, než to povoľuje aj Európska únia, pretože sa snažíte im poskytnúť neúmerné úľavy rôznym spôsobom len preto, aby tu boli. Ale ani stovky miliónov eur nedokážu vykompenzovať to, keď na Slovensku budú musieť firmy platiť 28 % daní a v Maďarsku 9. To je obrovský, obrovský rozdiel. A práve v tomto čase, keď aj ostatné krajiny, ako Francúzsko v rámci Európskej únie začína hovoriť o tom, že musí znížiť dane pre spoločnosti, tak slovenská a progresívna a sociálnodemokratická vládna koalícia podporovaná oligarchami a privatizérmi z Mečiarovej éry ide zvyšovať dane. Ale pod rúškom, opakujem, že pre nich si odpustia 18 %.

    Nech sa páči, je to na pleciach vládnej koalície, či prijmete tento pozmeňujúci návrh, alebo predložíte si svoj vlastný, ktorý upraví to, aby sa tento návrh netýkal vyplatenia dividend, ktoré sú teda zo zisku spred roku 2003, ktorá je nedotknuteľná doteraz alebo bola nepozmenená. Je to na vás. Ale keď to urobíte, bude veľmi pekné pozrieť sa na to, ktoré spoločnosti koľko dostali odpustené. Svedomie ja budem mať čisté ako opozičný politik, lebo ja som na to upozornil. Zodpovednosť za to, že takto vyndete v ústrety a odpustíte desiatky miliónov eur práve týmto ľuďom, je na pleciach vás, vašich koaličných partnerov, musím povedať, že nikdy by som si nebol predstavil, predstavoval, že niektorí, ktorí dnes sedia vo vládnej koalícii, môžu zahlasovať za to, že zmeníme spôsob zdaňovania, ktorý platil pred trinástimi rokmi a platí dodnes, lebo ako k tomu prídu tí, ktorí doteraz tie vyššie dane zaplatili.

    To, keby ste boli naozaj takí sociálne cítiaci, tak by ste mali povedať, že im vrátite tie dane, ktoré zaplatili, na úroveň 7 %, aby každý z toho zisku, ktorý pochádza spred roku 2003, platil rovnakú výšku dane. To by som chápal. Ale niekto zaplatil 23 a tí, ktorí čakali, lebo ich sa to týka v desiatkach miliónov eur dnes, tak tým idete odpustiť 18 % a to nie je spravodlivé.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Simon, za vaše vystúpenie. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, ale reagovať chce v zmysle rokovacieho poriadku pán minister.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie jedného mladého a jedného starého populistu.

    Ako ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.

    A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom, ohľadom (povedané so smiechom) sadzieb, sadzieb zdaňovania dividend a podielov na zisku. Takže taká malá, malá historická prednáška o tom, ako to bolo. Áno?

    To znamená v roku 2004, keď došlo k veľkej daňovej reforme, ste vo vláde, v ktorej ste tuším vy sedeli ako minister pôdohospodárstva, tuším že druhýkrát alebo prvýkrát. Nie, vtedy ste vyjednávali tie skvelé podmienky pre Slovensko z hľadiska, z hľadiska rovných podmienok slovenských poľnohospodárov a európskych. Doteraz sme sa tuším z toho nespamätali a doteraz ste aj podľa mňa tak veľmi obľúbený v agrosektore napriek tomu, že teda patríte k veľkým latifundistom v celom juhovýchodnom Slovensku, ak, dobre, alebo juhostrednom Slovensku, ak chcete hovoriť. Ale dobre. Rozhodli ste sa zaboriť svoj tesák do tejto témy, ktorá vám teda úplne podľa mňa neprináleží a z istého pohľadu, z pohľadu deľby podnikateľov na Mečiarových a Dzurindových privatizérov mi to celkom imponuje, lebo vy ste práve súčasť Dzurindových privatizérov a celá aj vaša ekipa, okolo ktorého sa vy, ktorou sa vy obklopujete, až nateraz na tento váš smutný politický záver, ktorý presadzujete počas tohto obdobia, keďže ste zostali jak Jakeš sám v plote. Takže vám chcem len povedať, že, pán poslanec Simon, že vy ste sa rozhodli v roku 2004, že do budúcnosti bude zdaňovanie dividend nula. Ja neviem, teda neviem, odkiaľ vychádza teda vaša predstava, že tí všetci, ktorí prišli k majetku počas džungľového kapitalizmu deväťdesiatych rokov, pri ktorom si cucli teda nielen Mečiarovi, alebo aj všelijakí kaníkovci a všelijakí... Malú, malú privatizáciu, pamätáte si? Malú privatizáciu a iné zázraky aj v pôdohospodárstve, aj pri štátnych majetkoch, pamätáte si to, veľmi dobre si to pamätáte, lebo podľa mňa ste boli priamo účastný.

    Takže. Kde ste vy prišli na to, že všetkým týmto sa prestalo dariť v roku 2003 a potom už akože nepodnikali a nemali zisky, že stratili nejakú, nejakú komparatívnu výhodu v roku 2004? Veď vy ste im zrušili daň z dividend. Vy ste im potom zrušili daň z dividend, bola nulová. Podľa tejto falošnej predstavy, ktorú tu pred..., ktorú, ktorou tuná už asi dva mesiace ovievate média, chcete povedať, že všetci tí, tí zlí, ktorých vy teraz označujete za zlých, sa od roku 2004 išli, asi išli po žobraní. No tak to by som chcel teda vidieť. Vy ste im rozhodnutím vlády, takto ste zdvihli ruku, ak ste boli minister pôdohospodárstva na tej vláde, lebo ste hlasovali asi konsenzuálne, ako inak, ste im zrušili daň z dividend. A tento stav svojím spôsobom pokračoval až do roku 2011, keď konštruktéri z SaS prišli s mechanizmom zodvodnenia dividend, čo je proste unikát svetový, a ktorý funguje dodnes. Návrh, ktorý máte na stole, prísne rešpektuje retroaktivitu v oblasti nezdaňovania dividend, to znamená, máte tam roky 2004, 2004 až 2010, keď sú nulové dividendy a zostáva to aj tak. Nechcem riešiť teraz DNA podnikateľov, ktorí si nerozdelili zisk z tohto obdobia, či patrili k takým alebo onakým, ale budú mať vyplácanú dividendu s nulovým zdanením, ak tento zákon prejde. A tak je to aj dodnes. Tak je to aj dodnes. Potom tam máte 10 % sadzbu asi rok a potom tam máte 14 % sadzbu, ktorá bude platiť vrátane rozdelenia ziskov za rok 2016. Čiže prísne dodržiavanie právneho stavu, v akom to fungovalo.

    To, na čo vy, to, na čo vy narážate, je systém, v ktorom, na ktorý ste sa rozhodli v roku 2004, a to ste povedali, všetci dopredu nula a všetci dozadu, všetci dozadu si to započítate do daňového priznania podľa sadzby vtedy 19 %, teraz 19 a 25. To bolo, vážený pane, kedy? V roku 2004. Koľko je odvtedy rokov? 12? Asi 12. Ak nejaké nerozdelené dividendy sú, máte pocit, že, že prečo neboli doteraz rozdelené tieto dividendy z týchto období? Z akých dôvodov? Z akých dôvodov neboli rozdelené dividendy z týchto období?

    Návrh, ktorý je dnes na stole, zjednocuje systém zdaňovania a systém zodvodňovania. Systém zodvodňovania zostáva tak, ako je. Dokonca aj pri zrušení zdravotných, stropov zdravotných odvodov, zostáva zachovaný strop, ktorý sa bude, v podstate zostáva zachovaný vzorec stropu, ktorý, ktorým sa bude pokračovať do budúcnosti.

    V prípade daní sme navrhli systém jednotný. Pretože ak to zostane po starom, a ja vám na záver poviem, že nemám s tým problém, ak to zostane po starom, tak všetci do roku 2004 budú zdaňovať, budú podávať daňové priznania ako fyzická osoba, príjem pôjde niekam, pôjde do obcí, potom do roku 2016 vrátane budú tri formy zodvodňovania, 0, 10 a 14, prosím, a od roku ’16 budeme mať nový systém zdaňovania, zrážková daň 7 %. Takže 5 spôsobov zdaňovania dividend. Ak sa vám toto zdá akože úplne, úplne v pohode, ja to nepovažujem teda za ideálne z hľadiska, z hľadiska konštrukcie legislatívy.

    Náš návrh znel, ak, ak platí, ak sa platí daň, tak nech je jedna sadzba a jeden spôsob, nech je to zrážková daň a v danom prípade 7 %. Žiadny iný úmysel za tým nie je. To, že ste vy našli zase nejakú mrcinu, tak sa asi mrcinami asi musíte zaoberať. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľný postoj. Ale hovorím vám s napriahnutou rukou, ako sa tuto rozhodnete, ak je váš pozmeňovák technicko-, legislatívno-technicky správny, nemám najmenší problém. Nemám najmenší problém. Možno to budú väčšie príjmy, ale možno vôbec nie, lebo keď si nevyplatili doteraz, možno si ich nevyplatia ani ďalej. Takže, takže nemám s tým najmenší problém, len celý ten balast okolo toho, ktorý vy, ktorý ste, proste ste ušili takou smradľavou niťou, tak z toho sa, naozaj sa mi ako zastavuje rozum nad tým, že čo všetko vie vykonštruovať niekto, kto asi vie, čo všetko okolo toho môže naozaj byť.

    Teraz druhý návrh, pána Beblavého. Pán poslanec Beblavý vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, že sme pripravení vždycky pracovať na pozmeňovacích návrhoch. A vie veľmi takisto dobre, že ak máme druhé čítanie k zákonu, po ktorom asi tak o hodinu, o dve nasleduje zákon o štátnom rozpočte, ktorý je na stole asi tak mesiac, hej, z hľadiska možného pripomienkového konania, čo je teda na základe rozpočtových pravidiel novoprijatých stále teda podľa napríklad vás, pán poslanec, málo a krátky čas, tak teraz som pochopil, že pre vás je to naozaj krátko, ten mesiac, odkedy bol schválený rozpočet, tuším, tuším niekedy 7. októbra, čiže niečo vyše mesiaca. A tu, pán poslanec, vám chcem len povedať, že viete veľmi dobre, že tento váš pozmeňovací návrh nemôžem prijať. Pretože som ho teraz prvýkrát počul, pretože ste mi ho dopredu ani neoznámili, ani nezaslali nejakým spôsobom, kde by som sa mohol k nemu prakticky vyjadriť, čiže je to váš politický krok, ktorým oznamujete, že by ste chceli niečo urobiť.

    Napriek tomu, hej, že ste to tak urobil, to znamená, ja vám dopredu hovorím, že pri tak vážnych veciach, ako..., ako je..., prepáčte, hľadám odpoveď, áno, ako je príjem zo zdaňovania, sa nemôžme rozhodovať v pléne, ale ja vám chcem povedať, že mám tu bleskový odhad dopadu návrhu pána poslanca Beblavého, z Inštitútu finančnej politiky, dobre, takže trošku, trošku to bude trvať dlhšie, ale vám to poviem, čítam vám dokument Inštitútu finančnej politiky, ktorý zatiaľ sme všetci obdarili dôveryhodnosťou.

    Takže skupina poslancov okolo pána poslanca Beblavého navrhuje s účinnosťou od 1. 1. zvýšiť daňový bonus na vyživované dieťa zmenou zákona... bla, bla, bla... zo sumy 19,32 na sumu 32 eur. Tak to je, áno? Takže, takže to je prvá vec. Indexová..., teda z daňového bonusu rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy za predchádzajúci rok zvýšiť úroveň nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 22,65-násobku sumy, to je opísané z návrhu. Takže stanovisko IFP:

    "Z ekonomického hľadiska v súčasnosti nevidíme dôvody na jeho výraznejšie zvyšovanie. Zákon zabezpečuje jeho automatickú valorizáciu, ktorá rešpektuje vývoj cenovej hladiny nízkopríjmových domácností. Od vypuknutia ekonomickej krízy rast priemernej aj nominálnej mzdy výrazne prevyšuje rast životných nákladov, ktoré prezentuje vývoj nízkopríjmovej inflácie na úrovni 11 %, áno, rast priemernej mzdy o 22 %, minimálnej mzdy o 37 %, vývoj nízkopríjmovej inflácie 11 %. Zmena indexu určeného na realizáciu na priemernú mzdu nereflektuje ekonomickú logiku indexácie, v čase recesie môže totiž priemerná mzda poklesnúť a vzrast inflácie, čím vzrastú celkové náklady domácností, ktoré ale nebudú odzrkadlené v raste daňového bonusu."

    Úplne odborné stanovisko. V raste daňového bonusu. Úplne odborné stanovisko.

    "Nárast daňového bonusu na 32 eur mesačne má negatívny vplyv na výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktorých je 100 % podielovou daňou a v plnej miere by s ňou mali hospodáriť územné samosprávy."

    To je kľúčové, dámy a páni. Návrh pána poslanca Beblavého tu, odtiaľ, z tohto miesta smeruje proti príjmom miest, obcí a krajov. Tak sa pozrime na to, čo z tohto miesta pán poslanec chce zobrať mestám, obciam a krajom: "Zvýšenie daňového bonusu od 1. 1. budúceho roku by znížilo príjmy obcí o 80 mil. eur a príjmy vyšších územných celkov o 34,3 mil. eur." Tu od tohto pultíku. Len taká malá výzva. Zmena koeficientu z 19,2, to je nezdaniteľné minimum, na 22,65. To je opäť dopad na, na mestá a obce.

    "Pri ceteris paribus bude mať pozitívny vplyv pre zamestnancov, ktorých príjem je v rozpätí od 40 do 200 % priemernej mzdy, a výrazný nárast marginálneho zdanenia pri príjme vo výške dvojnásobku priemernej mzdy je spôsobený nezmenenou úrovňou ostatných koeficientov. Úprava koeficientu je nesystémová a demotivuje zamestnancov pri spomenutej úrovni mzdy. Zmena tohto minima bude mať zase dopad na príjmy obcí 156 mil. a VÚC 67 mil." Dobre? Táto pripomienka je zásadná, to je text, ktorý je u nás. "Kumulatívny vplyv oboch zmien spôsobí akruálny výpadok vo výške 368 mil. eur."

    Pán poslanec, nemôžte to myslieť vážne, z tohto miesta nemôžte myslieť vážne, že by ste nás vyzývali na to, aby ste sa uchádzali o podporu hodinu pred tým, než začína rozprava k štátnemu rozpočtu. Takže ako oblasť, ako oblasť, ktorá, aby som bol ešte férový, je tu akruálny aj pozitívny dopad 49 mil. eur cez stimuly ekonomiky, lebo tie peniaze budú obiehať cez, cez vyššie príjmy ľudí, čiže ten, ten čistý netto dopad je, je, je 368 mínus 49, takže niečo cez 30..., 300 mil. eur.

    To ja len chcem proste povedať, že oblasť, ktorá je, samozrejme, legitímne pomenovateľná, ale v návrhu zákona, ktorý, ktorý sme predložili, sme odzrkadlili koaličnú dohodu, ktorá je pretavená do programového vyhlásenia vlády, ku ktorému ste mali niekoľkodňovú debatu. A veľmi dobre viete, že pohľady na tzv. daňový odvodový mix sú aj v koalícii odlišné, pretože prichádzame z rôznych politických spektier.

    SMER presadzoval z hľadiska svojho politického programu napríklad ďalšie znižovanie zdravotných odvodov pre vyššie alebo stredne zarábajúcich, čo sme jasne dokázali počas minulého volebného obdobia zavedením odpočítateľnej položky, ktorá sa zúčtováva vlastne až v posledných mesiacoch, a jej celkový účet nie je pôvodných 180 mil., ale vyše 200 mil. eur, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na disponibilných príjmoch ľudí a nižších nákladoch práce pre zamestnávateľov takýchto zamestnancov, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na ekonomickom raste, na vyšších, pozitívnych príjmov iných typoch daní, ale aj na trhu práce z hľadiska zamestnanosti. Čiže ako komplexné opatrenie.

    Ale keďže koalícia je dohoda o konsenze, konsenzus bol stanovený na tom, že ideme znižovať sadzby priamych daní, to znamená, dane z príjmu právnických osôb, čo robíme týmto návrhom zákona, z 22 na 21 %, a ďalej sa zaväzujeme túto sadzbu prehodnocovať aj v ďalších rokoch. Ideme znižovať alebo zvyšovať, zvyšovať paušálne výdavky pre živnostníkov, toto je proste rozhodnutie rôznofarebne politicky zafarbenej koalície v oblasti vo vzťahu k daňovo-odvodovému mixu.

  • Ruch v sále.

  • A dovolím si vás upozorniť, že rozpočtová doložka k tomuto návrhu zákona napriek tomu, že tu proste neustále nás šticujete ohľadom navyšovania príjmov štátu, doložka k tomuto zákonu má negatívny dopad na rok budúci práve kvôli zníženiu sadzby, a ak k tomu ešte príde pozmeňovací návrh z hľadiska zrušenia daňových licencií v ďalších rokoch, tak to bude ešte ten, ten negatívny dopad, dopad, samozrejme, zvýšený.

    To znamená, ja to beriem ako veľmi populárny návrh, ktorým sa chcete ukázať, ktorým do istej miery, samozrejme, preukazujete aj typ svojej politiky, čo by ste chceli robiť, ale nemôžte to myslieť vážne, že by ste to chceli presadiť odtiaľto, v tomto bode, hodinu pred začatím rokovania o štátnom rozpočte, s dopadom mínus 300 mil. na život obcí, miest a žúp. To snáď, to nemôžte myslieť vážne.

    Takže je to, je to taký politický trik ako možno, aj keď sa vrátim k debate k predchádzajúcim zákonom, lebo som nestihol záverečné slovo, nie je pravda, ak hovoríte, že pri odvode z regulovaných odvetví sa táto, tento odvod prenáša do cien. Nestalo sa tak, ani sa tak nestane, pretože to nedovoľuje regulačný vzorec. Prosím vás, nemúťte ľuďom hlavy ešte viac, ako ich mútite.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok, ako prvý pán poslanec Zsolt Simon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja sa neskĺznem do roviny, aby som bol osobný a išiel do tej roviny, kam ste sa znížili vy. Ale dovoľte, aby som sa vám poďakoval. Poďakoval za to, že ste nabrali odvahu, lebo to nie je často vidieť ministrov tejto vlády, že sa postavia za pult a reagujú. Som rád, že ste nabrali túto odvahu a ja môžem na vás vo faktickej pripomienke reagovať.

    Chcem len povedať, že v roku 2004, keď som sedel v tej vláde a sme zaviedli nulové zdanenie dividend, tak sme povedali, že to, čo sa týkalo roku 2003, zostane nedotknuteľné. To, čo ja kritizujem dnes, je to, že vy hovoríte, že tie dividendy, ktoré sa nevyplatili, ktoré sa dodnes, keď vyplácajú, zaplatia 25 %..., 19, resp. 25 % daň, tam im hovoríte, že stačí, keď zaplatia 7. S tým mám problém, lebo pred rokom 2003 zarobili najviac privatizéri. A len na margo chcem povedať, nikdy som účastníkom privatizácie nebol.

    Dovoľte preto, aby som sa aj poďakoval za to, že ste povedali, že nemáte s tým problém, a ja dúfam, že vládna koalícia prejaví svoj názor a stotožní sa s tým, čo povedal minister financií, že nemá s tým problém, aby dividendy nevyplatené spred roku 2003 zostali zachované spôsobu a výške zdaňovania tak ako doteraz. To znamená, že Mečiar, pre mňa je to pozitívna správa, ak sa to prejaví aj pri konečnom hlasovaní, že Mečiarovi privatizéri nebudú mať 18 % zľavu, a to, čo budete robiť do budúcna, že znížite na 7 %, to som nekritizoval, je to vaše legitímne právo ako vlády, ktorá tu je, dať takýto návrh a zahlasovať zaň, to, že ja s tým mám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel, s faktickou nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, ja v žiadnom prípade nechcem zasiahnuť do vašej odvodovej vojny, skôr ma zaujal ten osobný tón pána ministra a to, ako zhodnotil osobnostné a charakterové predpoklady pána poslanca Simona, pričom to dával do kontextu jeho geografickej polohy v tejto miestnosti, a síce že teda sedí pod balkónom. V tejto súvislosti by som rád teda povedal, že rovnako pod balkónom sedia aj páni poslanci Valocký, Choma či pán docent Kresák, čiže dokonca aj pán minister tam kedysi sedával, takže klobúk dole za túto kritiku do vlastných radov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Svojím prejavom ste potvrdili, že o tých 85 % pracujúcich ľudí na Slovensku, ktorí sú zamestnancami, sa v tejto koalícii naozaj nikto nestará, že MOST a SNS sa starajú o živnostníkov a podnikateľov a SMER sa asi stará len sám o seba, ja neviem o koho. Pretože tento návrh, ktorý som predložil a na ktorý ste reagovali, a aj sám ste to uznali, práve s týmto 85 % výrazne pomohol. Ako ste sám povedali, ten návrh na zvýšenie nezdaniteľného základu dane by priniesol asi 120 eur ročne ľuďom, ktorí zarábajú od minimálnej mzdy až po dvojnásobok priemernej mzdy, teda aj nižšej strednej aj strednej vrstve a to je vrstva, ktorej vaše kroky nijako nepomáhajú, len z nej peniaze ťahajú a daňový bonus by priniesol benefit každej rodine pracujúcej s deťmi, čo je opäť skupina, ktorej sa nijako nevenujete.

    Hovorili ste o tom, že nemôžem myslieť vážne krok, ktorého rozpočtový dopad je viac ako 300 mil. eur, no vy sa stále chválite, že ste vytiahli do rozpočtu za posledné roky každý rok o viac ako miliardu eur. Tak nebolo by dobré aspoň za ten jeden rok sa aspoň o tretinu z toho podeliť s 85% pracujúcich normálnych ľudí na Slovensku a znížiť im dane o relatívne symbolickú sumu? Pretože, ako som spomínal, na jedného človeka je to asi 12 až 15 eur mesačne, pre štvorčlennú rodinu by to bolo 500 eur ročne.

    A na záver mi dovoľte povedať, že ak naozaj nebudú politici ako vy alebo aj normálni politici v opozícii schopní pracujúcim rodinám uľaviť aspoň týmto základným nevyhnutným spôsobom, tak sa stane to, čo v Poľsku, že dôjdu s vidlami ľudia do parlamentu zvolení a budú zvyšovať tieto veci a úplne iné sumy bez ohľadu na rozvrat rozpočtu a štátu. Takže preto vás ešte raz prosím, aby ste sa tomu venovali.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ja sa zrejme ešte dostanem k slovu v riadnej rozprave, ale budem reagovať na pána ministra a jeho vystúpenie.

    Pozrite, vy napríklad hovoríte o tom, že ste slabšie zarábajúcim ľuďom predvlani, vlani znížili odvody, lebo ste zaviedli odpočítateľnú položku. Ale práve ten spôsob, akým ste to urobili, a spôsob, akým funguje daňový bonus, ako funguje nezdaniteľná časť na daňovníka, je dôkaz toho, že to je síce na jednej strane pekné, dá sa to pekne komentovať na bilbordoch, ale v reálnom živote to nefunguje dobre. Keď bola v roku 2012 minimálna mzda 327 eur, tak vtedy sa vlastne žiadna daň z príjmu neplatila, pretože tá odpočítateľná položka bola tak vysoko v tom čase nastavená, že pokrývala celý zdaniteľný príjem daňovníka s minimálnou mzdou. Čiže platil ten daňovník len odvody 13,4 %. Dnes, teda na budúci rok bude minimálna mzda krásnych 435 eur, ale, ale už ten efekt odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch sa postupne stráca. Už je tam temer 7 %..., 7 eur na odvodoch zdravotných zo strany toho zamestnanca, plus sú tam, samozrejme, plné odvody na sociálne poistenie a už je tam aj daň. Tá daň je vyše 13 eur. To znamená, keď to spočítame, pri novej minimálnej mzde 435 eur, ten zamestnanec zaplatí na svojich daniach a odvodoch okolo 61 eur, a keď to dám na percentá, tak je to 14 % z jeho hrubého príjmu, ktoré dá on na dane a odvody. Pred piatimi rokmi to bolo 13,4 %.

    Čiže v tomto percentuálnom vyjadrení vidíme, že postavenie zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu sa postupne za vašich vlád zhoršuje, pretože mu stúpa daňovo-odvodové zaťaženie napriek tomu, že používate vzletné slová, ako im pomáhate.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Rajtár s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel opraviť hlavne jednu vec. S tou konštrukciou odvodov z dividend neprišla, samozrejme, SaS, ktorá je dlhodobo za znižovanie daní a odvodov, ale prišiel s tým minister, bývalý minister zdravotníctva Uhliarik. A na rozdiel od nejakej dane z dividend mala, mali tie odvody nízky strop.

    A druhá vec je, že ma zaráža, ako sa pán minister obul do poslanca Zsolta Simona, implikujúc nejakú korupciu a ďalšie veci bez, samozrejme, akýchkoľvek detailov, minister, ktorý je zodpovedný, aj keď sa z toho neustále vyvlieka, za Finančnú správu, ktorá roky vyplácala Bašternákovi neoprávnene vratky DPH a pod ktorej patronátom sa každý rok rozkradne DPH, to je oficiálny údaj, za jednu celú miliardu eur. A človek, ktorý podnikal a pozná sa od roku 1995 s biznismenom Piterkom, ktorý staval komplex Bonaparte spolu s Ladislavom Bašternákom. Čiže zaráža ma takýto prístup.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja chcem oceniť, že ste hneď tak v prvej vete presne ohodnotil pána poslanca Simona s tým, že ste ho nazval populistom. A máte absolútnu pravdu v tom, lebo tí, ktorí tu sedia dlhšie v parlamente, vedia, aké je jeho vystupovanie. Ja teda mám tu česť ho poznať od roku 2006 a vždy tie jeho vystúpenia boli o tom, vždy niekoho poučoval, urážal, ale keď mal možnosť vykonávať niečo pre blaho Slovenska a slovenských poľnohospodárov, tak urobil presný opak. Ja neviem, predal značku Tokaja maďarskému ministrovi, tajná zmluva, teraz útočí do privatizérov. Ja absolútne súhlasím s tým, že privatizácia, či malá, veľká, bol jeden podvod na občanoch. Ale to je za nami, s tým nemôžeme nič spraviť. Ale majetky sa nezískavali nečestným spôsobom alebo čudným spôsobom len pri privatizácii, ale aj mimo privatizácie.

    Dámy, páni, za chvíľu budeme predkladať daňové a majetkové priznania. Tak si, prosím, pozrite priznanie majetkové pána poslanca Simona. Je tam stovky listov vlastníctva, ktoré obsahujú desaťtisíce hektárov pôdy. Pán poslanec keby to mal všetko zaplatiť zo svojho poslaneckého platu, lebo vieme, aký máme plat, by musel minimálne byť 300 rokov ministrom alebo poslancom, a to nielen na Slovensku, ale v troch ďalších galaxiách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ešte sa opýtam pána ministra, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie, nie je tomu tak.

    Dámy a páni, vyhlasujem prestávku do 11.05 hod. a pripravíme sa na hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním.

    Najprv v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 329).

    Prosím teraz pána poslanca Emila Ďurovčíka za gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 329.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tomto návrhu. Teda hlasujeme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 113, proti 20, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 140 a 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, až..., teda chcem požiadať o odsúhlasenie termínu, aby sme vedeli, že kedy budeme o tom rokovať. Týmto pádom navrhujem, aby sme o tomto vládnom návrhu rokovali o 14.00 hod. dnes. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 92, proti 25, 23 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu.

    Zároveň chcem požiadať aj predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme v druhom čítaní mohli začať prerokovať návrh tak, ako sme určili, dnes od 14.00 hodiny.

    Teraz budeme hlasovať o bode 8 nášho programu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, je to tlač 256.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mojša, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 256.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Ivan, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 79, proti 16, 46 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že lehotu sme skrátili.

    Takže nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, zdržalo sa 62, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 52, proti 16, zdržalo sa 75 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podanom pozmeňujúcom návrhu, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 79, proti 34, zdržalo sa 30 poslancov.

    Sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, proti 33, 30 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, teraz budeme pokračovať bodom 9, a to v druhom čítaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (tlač 257).

    Pán poslanec Mojš, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 257.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Galek a pán poslanec Beblavý, pričom neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 87, proti 9, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 89, proti 37, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, v rámci ktorého otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 88, proti 39, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera na politickom grémiu, poslaneckom, pardon, grémiu, sme sa dohodli ohľadne zmeny v zložení jednotlivých výborov, máte to ako tlač 334.

    Chcem sa opýtať, či má záujem niekto sa prihlásiť teda do rozpravy k tomuto bodu. Takže páni poslanci Beblavý a Goga do rozpravy.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Rokovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 334.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť pomerne krátko a v záujme budovania historickej pamäti tohto zboru aj slovenského národa.

    Pred šiestimi mesiacmi, siedmimi, sme tu opakovane riešili zaraďovanie do výborov Národnej rady, keď pán Simon a ja osobitne aj niektorí ďalší boli zaradení do výborov, ktoré nesúviseli s naším profesným pôsobením, do takzvaného..., teda my dvaja do tzv. trestného, zahraničného výboru, a vtedy bol argument, že nie je možné vyhovieť našim potrebám a žiadostiam a našej odbornosti, lebo by to narušilo koalične-opozičné vzťahy a pomery vo výboroch.

    Darmo sme vysvetľovali napríklad, že vo výbore pre financie a rozpočet je pomer koalícia - opozícia 7 : 5, to znamená príchod jedného opozičného poslanca by nijak túto rovnováhu nezvrátil. Pevnou odpoveďou od koaličných poslancov a predstaviteľov bolo, že je to tak dôležitý výbor a tak to tam majú prepočítané, že tých 7 : 5 je absolútne nevyhnutných a, bohužiaľ, nie je možné vyhovieť a nie je možné zaradiť opozičného ďalšieho poslanca do tohto výboru, hoci aj pán predseda Národnej rady najprv sľuboval, že urobí všetko, čo sa pre to dá.

    Preto mi len dovoľte poznamenať, že týmto materiálom sa odvoláva z Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet pán poslanec Milan Mojš, a nech ten návrh čítam, akokoľvek ho čítam, nedopĺňa sa zaňho žiadny koaličný poslanec, čím sa pomer poslancov vo výbore pre financie a rozpočet zmení na šesť k piatim, čo len dokazuje, že všetka vaša argumentácia pred pol rokom bola absolútne účelová a jediný dôvod, prečo pán poslanec Simon nemohol byť tam, kde chcel byť a kde by odbornosťou patril, alebo prečo som ja nemohol byť tam, kde som odbornosťou patril, je snaha nás vytrestať za to, že sme dodržali svoje slovo voličom a odmietli sme podporiť túto vládu, ktorú sme sľubovali pred voľbami nepodporiť.

    Tak len toľko chcem povedať kolegom z koalície, že účelovosť a hovorenie neprávd tohto typu vás nakoniec vždy dobehne, lebo ste sa sami teraz ukázali.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pekne. Ono treba povedať, že všeobecne by sme sa zrejme mali dostať k tomu, že by sme si sadli nad pomery poslancov v jednotlivých výboroch vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ešte stále koalícia má ústavnú väčšinu 9 proti 6, čo totálne nezodpovedá pomeru síl v parlamente, a už nemáme štyri koaličné strany, máme tri, nemáme ten istý počet koaličných poslancov, aký sme mali na začiatku.

    Takže ak by sme k tomu mali pristúpiť poctivo, tak by bolo potrebné nanovo si napísať pomery síl v parlamente a podľa toho upraviť pomery síl v jednotlivých výboroch. Tak sa to robilo vždy a tak by sa to malo urobiť aj teraz.

  • Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No opakovane ma teda pobavilo označenie zahraničného výboru za trestný. V iných parlamentoch sveta byť v zahraničnom výbore je považované za créme de la créme a česť a zrejme to aj iní poslanci zahraničného výboru takto pociťujú.

  • No a tá hroznosť toho trestného výboru, všakže, pán poslanec Beblavý, spočíva v tom, že tam ani netreba chodiť?

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán poslanec Šebej, človek zvažuje aj dlhoročné vzťahy a úctu aj k zásluhám, ktorú máš o Slovenskú republiku aj o Československú republiku, takže budem reagovať miernejšie, ako by som reagoval v iných prípadoch. Ale, tie créme de la créme výbory sa v žiadnom parlamente nevyznačujú tým, že sa do nich ako do jediných robí opozičná väčšina. Opozičná väčšina je práve vždy v trestných výboroch, pretože na tých podľa vládnej koalície nezáleží, a to je, čo ste aj sami viackrát priznali a povedali.

    To, že ty si dobrovoľne takým predsedom výboru na tému, ktorá je tejto koalícii natoľko ukradnutá, že jej v nej nevadia opoziční poslanci vo väčšine a že do nej zaraďujú ako do trestného výboru poslancov, ktorí tam ani nepatria, ani nechcú byť a robia niekde inde, je niečo, čo si musíš vyrovnať ty so svojím svedomím. Ja ti do neho hovoriť nebudem, opakujem, z úcty k tvojím zásluhám o Slovenskú republiku a Československú republiku. A dovolím si zopakovať, že to, čo ste tu urobili voči všetkým poslancom, ktorí sa vzopreli budovaniu tejto vlády proti predvolebným sľubom, záväzkom a záujmom Slovenskej republiky, zostáva na vašom svedomí.

    Ak chceš hodnotiť moju prácu a moju pracovitosť, samozrejme, to právo máš. Ja chodím na výbor pre financie a rozpočet, kde som teda aj odbornosťou mal byť, a môžeš sa spýtať svojich kolegov v tomto výbore aj koaličných, kto tam patrí k aktívnejším, kto sa pýta, kto diskutuje k zákonom, a potom môžme možno aj predsa len zvážiť ešte raz tento typ poznámky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím rozpravu, ale zároveň dovoľte mi pokračovať s tým, s čím som začal.

    My sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, páni poslanci, že vaši vás neinformujú, to, za to nemôžme, že vy ste nezaradený poslanec, že nemáte informácie, za to nekritizujte vládnu koalíciu, prepáčte. Včera na grémiu sme sa takto dohodli. Nikto - ani, ani napríklad to, čo pred chvíľočkou pán poslanec Poliačik otvoril - nikto to tak neotvoril. To znamená že, ak chcete normálny vzťah, tak, samozrejme, treba na grémiu to otvoriť. Možnože sa dohodneme, možnože nie.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu o tlači 334.

  • Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 334.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 136, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto zaradenia poslancov do výborov sme schválili.

    Ešte predtým, aby sme pokračovali teda v druhom čítaní o predchádzajúcom bode, dovoľte mi na balkóne privítať zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb žiakov, študentov z Dolného Kubína. Buďte vítaní. Potlesk.

    Takže budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení napríklad a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení alebo zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (tlač 258).

  • Ruch v sále.

  • Prosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby teda zaujal svoje miesto a takisto aj..., vidíme, takisto pána poslanca Adamčíka, ktorý je spravodajcom.

    Medzitým, samozrejme, dávam slovo k procedurálnym návrhom.

    Najprv pani poslankyňa Dubačová.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 258.

  • Ďakujem pekne. Ja by som iba prosila, nezafungovalo mi zariadenie, hlasovala som "za", nezaznamenalo to. Tak hlasovala som "za" pred..., v tomto predchádzajúcom hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže do záznamu, pani poslankyňa Dubačová hlasovala za zmenu zloženia vo výboroch.

    Pán poslanec Antal.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja rovnako, pri prvom hlasovaní nešlo mi zariadenie, hlasoval som za a chcem vás, vážení kolegovia, pozvať dnes na 12.00 hod. na Dni vidieka, ktoré sa uskutočnia na západnej terase vo výstavných priestoroch. Čiže dnes o 12.00 hod., o pol hodinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, dovolím si pripomenúť cteným členom ústavnoprávneho výboru, že je zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru, schôdza je 12.00 hod.

    Ďakujem pekne.

  • Podobne chcem pozvať svojich kolegov z výboru pre financie a rozpočet, o 13.00 hod. budeme mať výbor, ďakujem pekne.

  • Chcem pripomenúť kolegom z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že rokovanie výboru sa uskutoční v miestnosti č. 32, to je zasadacia miestnosť Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá na prízemí, o 12.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pavol Goga.

    Takže asi nie.

  • Ale áno, áno, áno. Ďakujem, pán podpredseda, nebol som zapnutý. Chcem iba pre zápis uviesť, pán podpredseda, že v hlasovaní č. 20 došlo k omylu. Zariadenie ma vykázalo, že som hlasoval "za", chcel som sa zdržať hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Takže písomne je ešte prihlásený pán poslanec Baláž, Radovan Baláž za Slovenskú národnú stranu, ktorému teraz dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol jeden pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, a týka sa tento pozmeňujúci návrh zrušenia daňových licencií.

    Zrušenie daňových licencií bol záväzok viacerých politických strán vrátane aj Slovenskej národnej strany, ktorá sa zaviazala svojim voličom daňové licencie v tomto volebnom období zrušiť, a preto som rád, že tento záväzok sa stal aj súčasťou...

  • Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Stal sa aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a tento pozmeňujúci návrh vlastne reflektuje na to, že tento záväzok chceme v tomto volebnom období splniť. Preto by som chcel predniesť tento pozmeňujúci návrh a upozorňujem vás, že došlo k miernej zmene v názve tohto pozmeňujúceho návrhu. Nový názov znie nasledovne:

    Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Tibora Bernaťáka, Radovana Baláža, Tibora Jančulu a Gábora Gála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 258).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa týmto návrhom dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie:

    "§ 46b sa vypúšťa. Poznámky pod čiarou k odkazom 136bb a 136be sa vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú."

    2. V čl. 1 sa bod 39 dopĺňa tak, že za § 52zj sa vkladá nový § 52zk, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 52zk Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018

    Ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní..."

  • Neutíchajúci ruch v sále, odmlčanie sa rečníka, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím vás, debatujte vonku.

  • Ešte raz ďakujem.

    "... uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017, a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobie a končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok končiaci v rokoch 2015 a 2018, daňovú licenciu podľa § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

    Čl. 1

    Nový bod 37 a nový bod 39b § 52zk nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti."

    Odôvodnenie:

    V súčasnosti sú daňovníci - právnické osoby povinné platiť daňovú licenciu. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane stanovenú na základe zákonom stanovených kritérií, ktorú sú daňovníci povinní zaplatiť, ak ich daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako zákonom stanovená výška daňovej licencie.

    Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je s účinnosťou od 1. 1. 2018 zrušiť inštitút daňovej licencie. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa v prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, daňová licencia poslednýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie 2017. Ak zdaňovacím obdobím daňovníka je hospodársky rok, daňová licencia sa poslednýkrát uplatní v zdaňovacom období končiacom v priebehu kalendárneho roka 2018.

    Navrhovaná právna úprava aj po zrušení inštitútu daňovej licencie dáva možnosť daňovníkovi uplatniť zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vyčíslený za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. 12. 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok, končiacom v roku 2018, a to v súlade s ustanovením § 46b ods. 5 účinným do 31. 12. 2017.

    Takýto daňovník má možnosť započítať si kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní v troch bezprostredne po sebe zdaňovacích období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená. To znamená, že v prípade daňovej licencie daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2017 má daňovník možnosť jej zápočtu v zdaňovacích obdobiach 2018 až 2020. Zápočet daňovej licencie je možné vykonať len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie ustanovenej v § 46b ods. 2 účinnom do 31. 12. 2017.

    Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, má nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za rovnakých podmienok, ako je to pri kalendárnom roku, pričom posledným zdaňovacím obdobím, v ktorom si môže uplatniť zápočet daňovej licencie, je tretie zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období končiacom v priebehu roka 2018.

    Toto bol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov z vládnej koalície, ktorým chceme doplniť vládny návrh zákona o dani z príjmov. Tento návrh, ktorý dávame formou pozmeňujúceho návrhu, ja pevne verím, že bude mať oporu nielen medzi koaličnými, ale aj medzi opozičnými poslancami, pretože väčšina, ak nie všetky opozičné strany majú zrušenie daňových licencií vo svojich predvolebných programoch.

    Viem, aké budú reakcie, že prečo sa to nerobí hneď, však sme to mohli zrušiť v tomto roku, aby už na budúci rok nebola platená tá daňová licencia. Treba naozaj rešpektovať všetkých koaličných partnerov. Toto je výsledok naozaj dohody medzi už troma vládnymi stranami, ktoré sa dohodli na tom, že daňové licencie budú zrušené od 1. 1. 2018.

    Čiže reagujem na možné faktické poznámky, čiže naozaj je to výsledok dohody a naozaj treba si uvedomiť, že nechceli sme nejakým spôsobom rozvrátiť verejné financie, nakoľko už sa počítalo aj s daňovými licenciami v návrhu vládneho rozpočtu, štátneho rozpočtu, ktorý budeme mať za chvíľku na programe dňa. Predtým naozaj by som chcel vás poprosiť - aj koaličných, aj opozičných poslancov - o podporenie tohto pozmeňujúceho návrhu a ja dúfam, že budeme ďalej takto spolupracovať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Baláža dvaja s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Balážovi a strane SNS za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa zrušia daňové licencie. Ten môj potlesk a vďaka by bola ešte väčšia, tak ako ste správne poznamenali na konci, keby k zrušeniu daňových licencií došlo okamžite podľa možností, alebo teda už pri zdaňovacom období za rok 2016. Dobre, ja rozumiem tomu, že treba sa rešpektovať a treba uzatvárať kompromisy, a toto je v každom prípade dobrý krok a dôkaz toho, že aj samotný predtým vládnuci a dnes vládnuci SMER uznáva chybný krok, ktorý urobil pred pár rokmi, keď sa daňové licencie zavádzali.

  • Aj ja by som chcel uvítať a podporiť návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Baláž. Zrušenie daňových licencií je krokom správnym smerom. Podobne ako pán poslanec Mihál si myslím, že by bolo lepšie, keby k nemu prišlo už od budúceho roku, nie, nie až o rok neskôr. A ešte lepším krokom alebo ešte lepším riešením by bolo, keby ho vláda SMER-u vôbec nezaviedla, teda keby vláda SMER-u vôbec nezaviedla daňové licencie, čiže daň zo straty. My sme v OKS kritizovali zavedenie daňových licencií. Myslím, že sa nestretol tento krok s pozitívnou odozvou, a je len dobré, že vládna koalícia v súčasnom volebnom období prehodnotila toto opatrenie a rozhodla sa od neho odstúpiť.

    Je len škoda, že koaliční poslanci, ktorí majú v programovom vyhlásení zrušenie daňových licencií, nepodporili v septembri do druhého čítania návrh, ktorý predložili kolegovia z poslaneckého klubu SaS a ktorý hovoril o zrušení daňových licencií síce s účinnosťou od 1. 1. budúceho roku, ale teda pokiaľ bol záujem vecne toto riešiť, tak úplne normálne sa mohla v druhom čítaní povedzme posunúť účinnosť zákona, ale napriek týmto všetkým "ale" si myslím, že toto je pozmeňujúci návrh, na ktorom sa nájde široká zhoda naprieč celým parlamentom, a podporia ho nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci.

    Takže ďakujem zaň.

  • Nech sa páči, pán poslanec Baláž, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, ďakujem za vašu faktickú poznámku. Myslel som, že to bude tvrdšie. A som rád, že rešpektujete dohody, ktoré medzi koaličnými partnermi sú, čo sa týka tej účinnosti. Ešte raz vám pekne ďakujem.

    Pán poslanec Dostál, to isté aj k vám, akurát jeden rozdiel. Tam bola nejaká výtka k tomu, že prečo sme nepodporili návrh, ktorý bol z dielne SaS. Ten návrh som si preštudoval, ale pozostáva len v podstate zo štyroch slov a tam ste chceli vypustiť ten § 46b. Tento návrh je ďaleko komplexnejší a rieši, aj čo už so zaplatenými daňovými licenciami, a dáva možnosť podnikateľom si následne v tých troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach tú licenciu, ktorú už zaplatili, môžu si ju potom v tej kladnej daňovej povinnosti odpočítať. Čiže myslím si, že je to ďaleko väčšia pridaná hodnota ako samotné zrušenie tej daňovej licencie.

    A naozaj sme dali priestor po dohode s koaličnými partnermi a hlavne s ministerstvom financií, aby sme nejakým spôsobom neohrozili štátny rozpočet, pretože v budúcnosti to bude mať určite tiež negatívny dopad, keď si budú môcť započítať tú daňovú licenciu. Kvôli tomu sme nepodporili, lebo v tom čase už sme mali rozpracovaný tento návrh. Na tej ostatnej, 10. schôdzi nám to nevyšlo, návrh, nakoľko sme ho museli stiahnuť na základe podnetu vás, mimochodom. Preto sme to dali touto formou pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baláž bol posledný písomne prihlásený. Preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, niekoľko mojich poznámok v rámci druhého čítania k novele zákona o dani z príjmov. Viac-menej zopakujem to, čo som už hovoril pred mesiacom pri prvom čítaní.

    Tak v tomto návrhu novely zákona v podstate možno hovoriť o troch nejakých líniách. Prvá - sprísnenie transferového oceňovania. Druhá - zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Tretia a dosť zásadná zmena - zavedenie dane z dividend súčasne so zrušením zdravotných odvodov.

    Neviem, kde začať. Začnem tou druhou témou, tá je najjednoduchšia, zvýšenie paušálnych výdavkov živnostníkov zo 40 na 60 %, zvýšenie limitu z 5 040 na 20-tisíc eur. To je, samozrejme, výborná správa pre živnostníkov, ale, samozrejme, aj pre všetkých ďalších, ktorí majú príjmy charakteru samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2, ods. 4 zákona o dani z príjmov, čiže privítajú to. Len si treba pre poriadok znovu povedať, že koho sa to týka.

    No týka sa to všetkých tých, ktorí nie sú platiteľmi DPH a rozhodnú sa pre uplatňovanie paušálnych výdavkov, pretože je to pre nich výhodnejšie ako uplatňovanie skutočných preukázateľných daňových výdavkov, no ale v reálnom živote tých doterajších 40 % vlastne postačilo pre tých, ktorí mali brutto, brutto príjem, to, čo vyfakturovali, na úrovni okolo 900 až 1 000 eur mesačne, a to je nielen podľa mňa väčšina živnostníkov, ale aj podľa napríklad evidencie Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, to je drvivá väčšina súčasných osôb, ktoré majú tieto príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 alebo 4. Čiže to zvýšenie na 60 %, samozrejme, pomôže, pomôže tým, ktorí majú vyšší mesačný príjem, čiže tá výhodnosť začína niekde na úrovni tržby 1 000 eur a vyše. Prečo je to tak? No je to preto tak, lebo, lebo tu predsa máme nejaké pravidlá potom pri zdaňovaní, nezdaniteľná časť, o ktorej síce budem hovoriť zrejme o chvíľku kriticky, že sa nezvyšuje, ale pre tých, ktorí majú ten príjem okolo 900 eur mesačne brutto, vlastne tá nezdaniteľná časť de facto pokrýva daň, no a druhá vec je, o ktorej sa tu neradi poslanci vládnej koalície vyjadrujú, pretože nič pre to nerobia, je inštitút minimálnych vymeriavacích základov, inštitút minimálnych odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne, čo je v prvom rade záťaž pre tých, ktorí podnikajú, a možno niekto nevie, možno niekto vie, ak sa v tomto roku spolu platilo približne 202 eur do sociálnej, zdravotnej poisťovne, ako tá dolná hranica alebo viac, tak tá dolná hranica sa na budúci rok posúva, síce len o 6 eur, ale posúva, nie znižuje, ale posúva hore na približne 208 eur.

    Takže to, čo živnostníkov najviac trápi, a to sú tie povinné minimálne odvody, tam sa skrátka nič nedeje, tam pokračuje súčasný stav a to vlastne znamená každoročné zvyšovanie minimálnych odvodov, každoročné zvyšovanie tejto záťaže živnostníkov.

    Čiže ešte raz, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % pomôže, ale pomôže len tým najlepšie situovaným živnostníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú príjem od 1 000 eur mesačne vyššie, a to určite nie sú tí drobní remeselníci a skutoční živnostníci, ale skôr sú tie tzv. slobodné povolania, umelci, autori, novinári alebo povedzme advokáti a takéto ďalšie profesie.

    Ďalej. Máme tu transferové oceňovanie. Ja nie som v tejto oblasti odborník, na to mám možno ľudí, ktorí so mnou spolupracujú, ktorí sa vyznajú lepšie a ktorí mi teda vysvetlili škodlivosť týchto návrhov, no už niekoľko rokov tu sledujeme ten ťažký zápas s daňovými únikmi, no čo by na to povedal kolega Matovič, ten by sa hneď rád prihlásil s faktickou poznámkou, že veď aha, Bašternák, čiže sledujeme tu ťažký zápas vlády s daňovými únikmi, ktorý sa prejavuje na strane legislatívy tým, že neustále, ale neustále každoročne sa pritvrdzujú administratívne povinnosti, ktoré či už väčší alebo menší podnikatelia majú. A toto je presne ďalší dôkaz. Skutočne neprešiel jeden rok, odkedy vládne SMER, od roku 2012, 2013, aby sa každoročne nezvýšila administratívna náročnosť vedenia účtovníctva, rôznych evidencií, zaviedlo sa transferové oceňovanie. Aby toho nebolo málo, tak to transferové oceňovanie bude musieť byť aj v prípade blízkych osôb. A tí, ktorí trochu rozumejú definícii blízkej osoby, ja sa medzi nich neradím, pretože to je otázka Občianskeho zákonníka, a to nie je moja parketa, tak tí tvrdia, že definícia blízkej osoby je značne nejednoznačná.

    A ono by to možno nevadilo v niektorých iných prípadoch, ale v prípade, že príde daňová kontrola a začne bazírovať na tom, že vy ste nesplnili svoje povinnosti pri transferovom oceňovaní alebo ten váš nevlastný brat je predsa vaša blízka osoba, tak začne byť veselo, pretože, pretože pod tou blízkou osobou si niekto predstavuje manželku, matku, možno syna, ale niekto iný si pod tou blízkou osobou predstavuje aj akúkoľvek inú osobu, ktorá je povedzme nejakým spôsobom istý čas ubytovaná spolu v dome toho podnikateľa, nejakým spôsobom spolu žijú, je to nejaký bratranec alebo niekto podobný, nechcem ísť do detailov, naozaj toto, toto nie je moja parketa, ale len chcem upozorniť, že tá definícia je nejednoznačná, bude to v praxi spôsobovať problémy. Nechcem hovoriť, že budú šikanovaní podnikatelia, ale tá obava z daňových kontrol bude ešte vyššia, či všetko robím správne, keď som voči tomu bratrancovi neuplatnil transferové oceňovanie.

    Sledovali sme v spoločnej správe určitý pokus na zjemnenie tých povinností pri prenájme nehnuteľností, no, prosím pekne, čiže prepáčte mi za taký veľmi ľudový príklad. Keď babička prenajme svoj byt v Petržalke svojej vnučke za nie cenu trhovú, povedzme 500 eur, ale za výhodnejšiu cenu povedzme 300 eur, lebo je to jej vnučka, tak do spoločnej správy sa dostal bod, kedy sa nemusí použiť v takomto prípade transferové oceňovanie. Neviem, či ma počúvate, ale rozumiete tomu, že vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona bolo, že keď babička prenajme byt svojej vnučke a bude sa javiť, že tá cena je výhodnejšia ako trhová, tak by mala viesť tú transferovú dokumentáciu? Uvedomujete si tú, ja neviem, podľa mňa absurditu?

    No tí, ktorí sú za to zodpovední a kompetentní, si to uvedomili a do spoločnej správy sa dostal bod, že v určitých prípadoch sa tá transferová dokumentácia viesť nemusí. A to vtedy, keď tá babička nebude mať ten svoj byt, ktorý prenajíma vnučke zaradený v majetku. Vtedy sa to robiť nemusí. No vďaka aspoň za to. Ako to je, ako keď varíte žabu a jedno stehienko vytiahnete von, no tak vďaka aspoň za to, že ste to jedno stehienko vytiahli von, ten zbytok nech sa teda uvarí. Ten zbytok totižto spočíva v tom, že pokiaľ si tá babička bude ten byt uvádzať, niekto, nejaký účtovník jej poradí, že výhodnejšie je, keď si ten byt odpisuje, aby si znižovala daňový základ, keď to bude mať skrátka v majetku, tak tam tá transferová dokumentácia, to transferové oceňovanie musí byť, keď bude prenajímať ten byt vnučke. Čiže tie, tie problémy, tá náročnosť tu skrátka v mnohých prípadoch zostane, aj keď ste sa snažili, resp. úradníci ministerstva sa snažili urobiť určitý, určitý úľavok alebo určitý ústupok.

    Ďalšia absurdita je napríklad ten § 21 a nespomeniem si, nehnevajte sa na mňa, na to konkrétne písmenko a bod, ak si podľa Občianskeho zákonníka vypožičiam napríklad automobil, tak si nemôžem do výdavkov dávať tie náklady, ktoré s tým automobilom alebo s nejakým podobným predmetom súviseli. Čiže požičiam si automobil a nebudem si môcť do nákladov dať pohonné hmoty alebo nejaký servis, ktorý k tomu, prirodzene, patrí. To neviem, ja tomu nerozumiem. Prečo toto robíte?

    Pozrite, pán Baláž pred chvíľkou dal návrh na zrušenie daňových licencií, čo vítame, len treba si uvedomiť, že ten náš daňový systém je pomerne komplexná a veľmi zložitá záležitosť, veľmi zložitý systém dnes. To, čo bolo v roku 2004 a čo je v roku 2016, to je obrovský, medzi tým je obrovský rozdiel. Čiže veľa ľudí rozumie aj laici rozumejú tomu, že aha, tie daňové licencie, to musí platiť aj ten, kto je v strate, treba to zrušiť, jasné, ale málokto si uvedomuje, že čo všetko sa dostalo do zákona za posledné roky, čo znepríjemňuje osobám, ktorí podnikajú alebo ktorí majú firmy, čo im znepríjemňuje život. Čiže to je nielen to transferové oceňovanie, ktoré stále sprísňujete, ktoré stále komplikujete, lebo bojujete proti daňovým únikom, ale to je napríklad možnosť uplatňovania straty, ktorá sa skomplikovala pred niekoľkými rokmi veľmi zásadným spôsobom. To je odpisová politika, ktorá sa veľmi skomplikovala a pritvrdila pred dvoma-troma rokmi. To sú zásadné veci, ktoré podnikateľom vadia.

    Zvýšená byrokracia, odpisová politika, uplatňovanie straty. To, že sa zníži o 1 % z 23 na 20, pardon, z 22 na 21 % daň právnickej osoby, to je síce pekné, s tým môžete, samozrejme, kedykoľvek prísť a povedať, že znižujete daň právnických osôb, ktorú ste, mimochodom, pred 5 rokmi z 19 % na 23 zvýšili, čiže pokým sa dostanete na tých 19 %, tak to ešte chvíľku potrvá, ešte stále je tá daň právnických osôb vyššia, ako bola pred rokom 2013. Ešte stále. A ešte to chvíľku potrvá, pokým sa dostane na 19 %. Čiže tá atraktivita podnikateľského prostredia, keď sa na to pozrieme optikou daňovej politiky, je na Slovensku dnes veľmi nízka.

    Ja neviem, teda či je to pravda, ale počul som, že Maďari napríklad idú veľmi zásadným spôsobom znížiť dane pre právnické osoby, a pokiaľ tu ešte stále hovoríme o nejakej súťaži voči investorom, podnikateľom, kde by mali investovať, kde sú výhodné podmienky, no tak to naše zníženie dane z 22 na 21 % a budúce zrušenie daňových licencií je veľmi, veľmi malá udička na to, aby sa nám nejaký podnikateľ, ktorý uvažuje, či zainvestuje na Slovensku alebo v Maďarsku, aby sa na ňu chytil. To je málo, to je naozaj málo.

    Čiže poprosím, kolegovia z SNS a z MOST-u-HÍD, ktorí chcú vniesť prvky svojej pravicovej politiky do reálnej politiky tejto vlády, zamyslite sa nielen nad daňovými licenciami, ale nad ďalšími ustanoveniami, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Pýtajte sa ich, čo im vadí, a dozviete sa. Dozviete sa v podstate to, čo som vám ja teraz pred chvíľkou povedal. Čiže ak zastupujete záujmy takýchto vašich voličov, tak, poprosím, skúste sa baviť s ministrom financií aj na tieto témy.

    Tretia vec, podiely na zisku. Rušíme definitívne princíp jednej dane, princíp, to posledné, čo zostalo z rovnej dane z roku 2004, tým, že sa zavádza daň z dividend. Treba uznať, pán minister, že našich 7 % je výrazne, výrazne menej, ako je to v iných krajinách, či v okolitých, alebo aj vzdialenejších, v rámci Európy alebo sveta, to je všetko pravda, čiže napríklad keď sa bavíme o tom, že nejaký dajme tomu český investor, súkromná osoba zainvestovala, má tu nejakú firmu a vyplácajú sa mu dividendy, tak je fakt ten, že jemu sa zrazí 7 % a ešte vlastne Českej republike musí doplatiť ďalších 8, pretože v Českej republike je daň z dividend 15, takže pokiaľ nechce podvádzať, tak vlastne on napríklad musí uznať, že tá 7 % daň z dividend je pre neho v podstate ako keby výhodnejšia ako česká, resp. možno bude uvažovať o presťahovaní svojej osoby z hľadiska daňovej rezidencie na Slovensko, lebo tu by mal túto daň nižšiu. To je fakt.

    Neviem, do akej miery je to, tých 7 %, dané tlakom podnikateľských skupín, pretože vy ste pôvodne navrhovali 10 %, potom to zrazu skočilo po pripomienkovom konaní na 15 % a napokon ste urobili ústupok na 7 %, to je veľmi zaujímavý príbeh, mikropríbeh, ako, ako pulzovala tá sadzba dane v legislatívnom procese, to o tom určite raz napíšete pamäti, takže tých 7 %, no vadí mi to, pretože ja som za nulu, ale vždycky lepšie 7 % ako 15 alebo 19, alebo 25, takže dobre. Keď to porovnáme s tým, čo vy teda hovoríte, SaS-ka zaviedla nie daň, ale zdravotné odvody z dividend, tak po prvé mňa to s odstupom času mrzí, že sme to vtedy urobili. Mali sme vtedy dva dôvody, prečo sme to urobili. Skúsim ich takto pomenovať.

    Prvý, prvý dôvod bol ten, že štátny rozpočet, ktorý sme zdedili po prvej Ficovej vláde, bol pomerne v zúfalom stave, bol tam 8 % deficit, čiže museli sme robiť, aj keď sa nám to veľmi, veľmi nepáčilo, aj nepopulárne opatrenia tohto typu. Druhá vec je, že zavedenie zdravotných odvodov z dividend je vlastne jeden z malých prvkov, ktoré v sebe obsahuje odvodový bonus ako vlajková loď ekonomického programu SaS. Lenže ten zlý vtip, ktorý sme vtedy vlastne urobili, bol v tom, že my sme zaviedli túto negatívnu (povedané so smiechom) vlastne pre ľudí časť odvodového bonusu a nezaviedli sme tie pozitívne. A to bola chyba. Keby sme boli urobili všetko naraz, čiže znížili zásadným spôsobom dane, odvody, zjednodušili celý ten systém vrátane sociálneho a v rámci toho by teda sa dozvedeli podnikatelia aj horšiu správu, ale zavádzajú sa zdravotné odvody z dividend, tak by to prijali, pretože bolo by to jedno s druhým, bola by to komplexná reforma. My sme, žiaľ, pod tou negatívnou, tým negatívnym tlakom vysokého deficitu urobili len tú negatívnu vec, to bola politická chyba, je mi to ľúto, stalo sa.

    V každom prípade pripomeniem tým, čo si už nepamätajú na detaily, že tá sadzba poistného bola 10 % za Sulíka – alebo za Radičovej – a maximálny základ v zdravotných odvodoch bol vo výške trojnásobku priemernej mzdy, čo vtedy znamenalo okolo 27-tisíc eur ročne. Vaša, vaša druhá Ficova vláda sa chytila príležitosti a sadzbu zvýšila z 10 na 14 % a zvýšila od roku 2013 maximálny základ z 3- na 5-násobok priemernej mzdy, to znamená, že tie dividendy, keď si zoberiete plus-mínus maximálny základ 50-tisíc eur, hej, ktorý stúpal medziročne, povedzme 50-tisíc, nejaký priemer, 14 % z toho je 7-tisíc, vlastne mohla byť tá, ten maximálny odvod z dividend. Za vlády Ivety Radičovej, tak to bolo z 27 10 % 2 700. 2 700 a 7-tisíc, to je prakticky trojnásobný rozdiel. Čiže aj toto by som rád dal do vašej pozornosti, keď sa takto ide do histórie, aby sa šlo kompletne. Pričom, samozrejme, 27-tisíc eur, to sú tí najslabšie zarábajúci, lenže do toho sa započíta aj iný príjem, ktorý ten človek mal, napr. v zamestnaní. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne, tak potom na tie dividendy mu zostáva 15-. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne a celkovo je 50-tisíc, tak na dividendy mu zostane 38-tisíc. Čiže aj v tom je predsa zásadný rozdiel. A to už sa piplem v detailoch. Kráti sa mi čas, nechcem to naťahovať po 12.00 hod., takže k tým daniam.

    Zamestnanci, ja som to hovoril v prvom čítaní a bol som zvedavý, či bude nejaký pokrok. Sám som pozmeňovací návrh nevypracovával, pretože naučil som sa šetriť energiu za tie roky v parlamente, a ako opozičný poslanec robiť na komplexnom návrhu sa nie vždy vypláca, pretože výsledok je obvykle čistá nula, ale námaha je možno niekoľko desiatok hodín. Takže bol som zvedavý, či to prinesiete vy, nepriniesli ste, čiže situácia bude taká, keďže už tu žiadny pozmeňovací návrh nezaznie, že zamestnanci budú platiť daň z dividend na prvý pohľad tak, ako ju budú platiť majitelia firiem z dividend, lenže veľký rozdiel tu, páni, dámy a páni, máme v tom, že zamestnanci tento príjem budú mať zahrnutý do riadneho zdaniteľného príjmu podľa § 5, čiže budú z takého príjmu platiť daň so sadzbou 19, prípadne až 25 %, a nie 7 ako majiteľ firmy, a druhý rozdiel je v tom, že majiteľ firmy si teda zaplatí 7 % daň a odvody neplatí, ale zamestnancovi sa to započíta do zdaniteľného príjmu a následne aj do vymeriavacích základov na zdravotné, sociálne poistenie. To znamená, že zamestnanec, ktorý dostane podiel na zisku v rámci povedzme sociálneho programu alebo nejakého motivačného programu vo firme, tak nielenže bude platiť až 19-, prípadne 25 % daň, ale bude platiť kompletne odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, a nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ.

    Čiže keď sa nad tým zamyslíte, motivovať zamestnanca spôsobom, že vieš čo, budeš mať aj ty podiel na zisku, keď mi firma zisk vyprodukuje, je absolútne zbytočná úvaha, pretože to daňovo-odvodové zaťaženie v tomto prípade je neuveriteľne vysoké.

    Ďalšia vec, ďalší problém, ktorý tu máme, je ten prechod. Zdravotné odvody a daň z dividend za účtové obdobia do roku 2016 vrátane, sa budú platiť zdravotné odvody bez ohľadu na to, kedy tie dividendy budú vyplatené. Čiže či budú vyplatené povedzme v roku 2020, bude stále zdravotný odvod. Až z dividend za rok 2017, keď to poviem zjednodušene, nebudem sa tu hrať s hospodárskymi rokmi a podobne, tak bude zrážaná tá 7 % daň. To vlastne znamená, že ak budú nejaké dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane vyplatené po 1. 1. 2017, kedy bude avizované, ako je avizované, bude zrušený maximálny základ pri zdravotných odvodoch, tak ten podnikateľ bude platiť zdravotné odvody, dobre, ale pozor, z celej sumy vyplatených dividend bez existencie maximálneho základu, pretože v zdravotnom poistení sa ten maximálny základ zruší. Čiže to bude, ja sa bojím použiť silné slová, ale možno až retroaktívne, pretože ak niekto počíta s tým, že tie dividendy sú zaťažené zdravotnými odvodmi sadzba 14 % maximálny základ, tak ten maximálny základ z tej úvahy vypadne. Čiže hoci to budú dividendy za rok 2011, ale maximálny základ už tam nebude, keď to bude vyplatené po Novom roku. Tak neviem, či sa to ešte dá nejakým spôsobom, pán minister, v spolupráci s ministrom zdravotníctva zachrániť, ale bolo by dobre, keby sa našlo na toto riešenie.

    A posledná minútka, takže ešte by som rád zopakoval vlastne to, čo som hovoril vo faktickej poznámke na tej vlastne, v reakcii na reakciu na poslanca Beblavého, Simona, jednoducho nezdaniteľná časť na daňovníka, nezdaniteľná časť na daňovníka a ďalšie nezdaniteľné časti, na manželku, daňový bonus sú naviazané na sumu životného minima, resp. na rast cien, kde tá inflácia, ten rast cien stagnuje, čiže aj rast týchto položiek je už tri roky a bude to štvrtý rok, nulová. Pritom ale mzdy, či reálne, či minimálne, rastú. Minimálne dokonca veľmi prudkým tempom, čím sa radi teda chválite. Lenže ono to má potom ten dopad, že ten zamestnanec síce zarába vyššiu či už tú priemernú mzdu, alebo tú minimálnu mzdu a podobne, ale tým, že tie daňové výhody sú vlastne de facto zamrazené už štvrtý rok na rovnakej výške, tak to vlastne znamená pre vás príjemný bonus vo výške, tým, že tým rastom ekonomiky, rastom miezd vám bez akejkoľvek námahy rastú daňové príjmy.

    A hovoríte, že by vám teda vypadlo 300 mil., 400 mil., keby sa presadil návrh kolegu Beblavého. Jasné, vypadlo by. Lenže keby ten systém bol logicky nastavený tak, že tieto nezdaniteľné časti, daňové bonusy rastú rovnako, ako rastú či priemerné, či minimálne mzdy, tak by sme sa jednoducho nemali o čom baviť, pretože to by bola úplne iná filozofia, a tam by tieto úvahy nemali vlastne zmysel. Ale výsledok by bol ten, že tak ako rastie mzda zamestnancovi, tak mu plynule rovnakým spôsobom rastú aj tie daňové výhody a nebudeme stavať štátny rozpočet na tom, že sa nám zvýšili daňové príjmy, lebo sa tam roztvárajú tieto nožnice. To je, priznajme si, jednoducho neférové voči, voči týmto, či zamestnancom, alebo, alebo drobnejším živnostníkom. Jednoducho je to tak.

    Ja som si to tu rýchlo spočítal behom vášho vystúpenia, keď v roku 2012 alebo ’13, ’12/’13 bola minimálna mzda okolo 330 eur, odvody 13,4 %, tam tá odpočítateľná položka nebola, hej, tak zamestnanec zaplatil 13,4 % odvody z tých 330 eur, daň neplatil žiadnu, lebo ten výsledný zdaniteľný príjem bol ďaleko pod nezdaniteľnou časťou.

    Ale teraz je to tak, že minimálna mzda 435 eur, už tam má 7 eur na zdravotných odvodoch, hoci existuje tá odpočítateľná položka, lebo tá je zase zamrazená, má tam tie sociálne odvody, 9,4 % z tých 435 a už mu tam vyskakuje približne 17-eurová daň, to znamená...,13-eurová, neviem, spolu je to 61 eur.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Končím. 61 eur, čiže keď si to preklopím, aby to bolo objektívne, na percento, ktoré mu štát, odvody zoberú z jeho hrubej mzdy 435 eur, tak je to 14 %, ktoré mu idú preč. Predtým to bolo 13,4, čiže to, čo mu odchádza na dane, odvody, je viac proporčne, ako bolo pred piatimi rokmi, a ak sa nič nezmení v zákone, v tejto filozofii, tak na budúci rok to bude 15 alebo 15,5 %. Čiže to daňovo-odvodové zaťaženie nízko zarábajúcich zamestnancov sa postupne zvyšuje, a to potom vlastne znamená z hľadiska tej makroekonomickej politiky menšia atraktívnosť z hľadiska toho, keď si zvážim, aký budem mať čistý príjem pri prácach takéhoto typu, a preto sú tu potom tí Rumuni a podobne, ktorým tá nízka mzda stačí, a naši zamestnanci sú radšej na dávkach.

    Ďakujem

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, podaktorí máme ďalšie povinnosti, takže ak, dve minúty. Dobre?

  • Povedané so smiechom.

  • Tak nie dve minúty, dve vety. Pán poslanec v svojej presnosti a odbornosti občas vynecháva detaily a neviem, či zámerne, alebo len tak to nejak príde.

    A zamestnanecké akcie. Vysvetlíme, nie sú to akcie, ktoré majú podiel na majetku spoločnosti, je to forma zainteresovania zamestnancov, zamestnanecké akcie. Už dnes sa platia odvody aj zdravotné, aj sociálne. Dvakrát by som nehádal, že ste to zaviedli vy, ale nechcem, nechcem nadbiehať. Niekto to zaviedol a určite nie teraz to zavádzame, takže... A veľmi dobre viete, o spôsoboch obchádzania a dane z príjmu zo závislej činnosti, proste iné formy, na to ste vyslovene odborník, ako, ako znížiť daňové odvodové povinnosti. Mnohokrát ste sa tu zaoberali, takže viete, že to je vlastne spôsob, ako sa to má, ako sa má ten kanál ucpať, ak to máme takto nazvať, ale opakujem, zdravotné a sociálne odvody sa z toho už platili aj predtým, resp. platia aj dnes.

    Výpožička auta, aby sme ľudí nemýlili, ide o výpožičku, to znamená, ide o používanie auta bez odplaty, zadarmo. To znamená, nie je tu špeciálna forma, tiež by vám možno nejaký kolega z inej strany vedel o tom niečo hovoriť (povedané so smiechom), nebudem, nebudem ale chodiť do detailov, ale ide o výpožičku, a to znamená negeneruje to príjem vo firme, ktorá požičiava. Hej, to znamená, aby sme vyhli dvojitému započítavaniu výdavkov spojených s prevádzkou napríklad vozidla, hovoríme len o energiách. To znamená, pohonné hmoty sa budú môcť používať ako daný výdavok. Toľko len pre vysvetlenie, lebo ste to poohýbali tak, tak nepekne, jak by som to povedal, tak len dovysvetľujem, ale uznávam, bol to pozmeňovací návrh vo výboroch a nemala možnosť verejnosť sa s tým oboznamovať a možno ani vy nie, veď nie ste členom finančného výboru, takže ja to úplne v poriadku berem.

    A to je asi tak všetko, lebo ani nemá význam viacej hovoriť, v mnohých veciach si neporozumieme, ale za relatívne korektnú debatu aj tak ďakujem.

    Úctivý a dobrý obed vám prajem.

  • Ďakujem za ústretovosť.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

  • Áno, ďakujem pekne, registrujem to. Takže prerušujem rokovanie. Tí, ktorí nemáte ďalšie rokovanie, prajem vám dobrú chuť.

    A ostatní pome pracovať.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 329).

    Prosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby uviedol tento návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 329.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prajem všetkým príjemný, dobrý deň opäť. Takže do tretice. Cieľom vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie je ponechať platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na úrovni tohto roku.

    Osobitnými článkami sa v návrhu zákona navrhuje ponechať platy na úrovni roku 2016 aj verejnému ochrancovi práv, štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých platy, všetkých tých, ktorých platy sú naviazané na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že v podstate všetkým, ktorých odmeňovanie sa riadi podľa tohto zákona s výnimkou prokurátorov a sudcov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Emilovi Ďurovčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329).

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 330 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady, a to: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet.

    Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 121 z 23. novembra 2016.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Ešte predtým, čo by som otvoril rozpravu, chcel by som na balkóne privítať dôchodcov zo Štúrova. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • Takže otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub OĽANO pána poslanca Matoviča.

    Nech sa páči, ako jediný prihlásený písomne máte slovo.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by zabezpečil, aby sme nemuseli každý jeden rok tu absolvovať či už skrátené legislatívne konanie, alebo prerokovávanie tohto návrhu zákona.

    Predkladám tento návrh, neviem, štvrtý, možno piatykrát, v každom jednom roku sa snažím, aby sme prijali systémové riešenie, aby sme zmrazili platy dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovenskú republiku zadlžovať.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V Čl. I doterajší text znie:

    Za § 29n sa vkladajú § 29o a § 29p, ktoré znejú:

    "§ 29o

    (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).

    (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), rovnaké ako v roku 2011.

    (3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

    (4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov; ich plat sa v roku 2017 určí podľa § 2 a 27.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

    § 4 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    § 29p

    (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí po prerušení obdobia podľa § 29o plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011, v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).

    (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods.1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29o rovnaké ako v roku 2011 v prípade, ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).

    (3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa ods. 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

    Odôvodnenie:

    Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty.

    V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci či ministri mali mať svoj plat naviazaný na hospodárenie štátu. Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia - politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov. V prípade, ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou, a teda že politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú mať následne nárok na zvýšenie svojich platov.

    Okrem zmrazenia platov politikov v tomto období sa zároveň navrhuje aj určitá poistka do budúcnosti pre prípad, ak by politici chceli opäť začať míňať viac, ako sú príjmy rozpočtu verejnej správy. V takom prípade by sa im na základe navrhovaného mechanizmu opätovne znížili platy a ďalšie náhrady na úrovni platov z roka 2011.

    2. V čl. II v § 28e v poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.

    3. V čl. III v § 84f v poznámke pod čiarou k odkazu 40 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.

    4. V čl. IV v § 140f v poznámke pod čiarou k odkazu 74 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.

    5. V čl. V v § 32 v poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu."

    Budem veľmi rád, ak po šiestich rokoch konečne, čo som v parlamente, parlament schváli tento návrh zákona, a platy zmrazíme dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovensko zadlžovať. Divadlo, ktoré Robert Fico so svojou vládou, či už keď vládne sám, alebo teda s Bugárom a s Dankom, ktoré predvádzajú, že každý rok treba zmrazovať platy a prichádzame ako Ježiško pred Vianocami, ktorí myslia na ľudí, a teda teraz zmrazia platy, je dehonestujúce.

    Tento rok, som rád, že Robert Fico klepol alebo dal po krížoch Andrejovi Dankovi, keďže je verejným tajomstvom, že Andrej Danko chcel spraviť tajnú dohodu s opozičnými aj koaličnými poslancami o tom, že keď nikto nebude dávať návrh na zmrazenie platov poslancov, tak sa platy odmrazia a zvýšia sa o viac ako 900 eur, to znamená o 26 %.

    Som rád, ešte raz hovorím, že Robert Fico dal po krížoch Andrejovi Dankovi.

  • Pán poslanec, chcem sa opýtať, či máte tých 15 podpisov, lebo som tam nevidel pripnutých. Musíte to odovzdať teraz.

  • Reakcia rečníka.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, či sa hlási niekto z prítomných poslancov ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem veľmi pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (tlač 299).

    Znovu dávam slovo pánovi ministrovi Petrovi Kažimírovi.

    Nech sa páči, môžte odôvodniť návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom novely tohto zákona je transponovať novelu smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní.

    S účinnosťou od 1. marca budúceho roku návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov s ročným konsolidovaným obratom presahujúcim 750 mil. eur predkladať správu obsahujúcu vybrané ekonomické ukazovatele.

    Správa bude obsahovať súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatení, zaplatenej, informáciu o zaplatenej dani z príjmov, splatnej dane z príjmov zapísanou v základnom imaní, nerozdelenom zisku, informácie o počte zamestnancov, informácie o hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí.

    Ďalej sa bude predkladať zoznam jednotlivých členov nadnárodnej skupiny podnikov a charaktery ich hlavnej ekonomickej činnosti. Tieto informácie sa budú podávať elektronicky na formulároch uvedených v prílohe návrhu tohto zákona. Finančné riaditeľstvo bude automaticky vymieňať obsah týchto správ s inými členskými štátmi a zmluvnými štátmi. Informácie nebudú zverejňované a budú slúžiť Finančnému riaditeľstvu na rizikovú analýzu daňovníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Irén Sárközy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani pani spravodajkyňa nechcú zaujať stanovisko k neexistujúcej rozprave, takže budeme pokračovať nasledujúcim bodom, a to

    návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017.

    Návrh je uverejnený v tlači 288.

    Pán minister financií, nech sa páči, znovu môžte uviesť tento návrh.

  • Ďakujem opäť za slovo. Návrh rozpočtu Exportno–importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017 sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 31 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2017 je založený na predpoklade zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na zlepšenie vlastného hospodárenia. Predpokladá sa, že nárast bankových a poisťovacích činností bude pozitívne ovplyvňovať projektovanú výšku čistých výnosov z obchodných činností, čo pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov a nákladov na krytie rizík bude znamenať zlepšenie výsledku hospodárenia za budúci rok.

    Ťažiskom bankových činností EXIMBANKY v budúcom roku bude naďalej priame financovanie úverov pri stagnácii refinancovania a tiež poskytovanie širokej škály záručných modulov.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    V súlade so schválenou stratégiou EXIMBANKY na roky 2014 až 2020 sa zintenzívni podpora klientov zo segmentu malých a stredných podnikov, ktorí majú perspektívu uplatniť sa na medzinárodnom trhu.

    Návrh rozpočtu predpokladá, že k ultimu roku 2017 čistá majetková angažovanosť z financovania úverov... (krátka pauza), prepáčte, dosiahne výšku 282 mil. eur a záručná angažovanosť 105 mil. eur. V roku 2017 sa podobne ako v predchádzajúcom roku očakáva nárast dlhodobých úverov na financovanie nákupu technológie a úverov na investície. Vyšší dopyt sa očakáva aj po pred exportnom financovaní do dvoch rokov. EXIMBANKA sa v oblasti poistenia v budúcom roku zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá.

    Taktiež sa plánu je realizácia aktívneho zaistenia partnerských exportných úverových agentúr EXIMBANKOU u strednodobých a dlhodobých projektov. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík sa ku koncu budúceho roku predpokladá na úrovni 700 mil. eur.

    Z pohľadu teritoriálnej orientácie bude činnosť EXIMBANKY popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie zameraná na rizikovejšie teritóriá. Medzi krajiny prednostného záujmu patria Kuba, Irán, krajiny Balkánu, Ruská federácia a Ukrajina a v rámci poistenia neobchodovateľných rizík bude podpora exportu smerovať tiež do Azerbajdžanu, Bieloruska, Kirgizska a krajín strednej Ázie.

    Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického a hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na dlhodobejšie financovanie s dôrazom na podporu exportu v oblasti priameho financovania a tiež v oblasti poistenia neobchodovateľného rizika.

    V ekonomickej oblasti bude v budúcom roku hlavnou úlohou EXIMBANKY dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Nárast a zefektívnenie obchodných aktivít sa pozitívne odrazí vo výnosoch aj napriek pretrvávajúcemu poklesu úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Z obchodných aktivít sa predpokladá dosiahnutie čistých výnosov po zohľadnení vplyvu rezerv a opravných položiek vo výške viac ako 9 mil. eur. Z rozpočtovanej výšky výnosov a nákladov za budúci rok EXIMBANKA plánuje dosiahnuť zisk po zdanení vo výške 375-tisíc, 375-tisíc eur.

    Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o EXIMBANKE aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu. Splnenie zámerov rozpočtu EXIMBANKY na budúci rok je vo významnej miere podmienené aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté v tomto roku. Zároveň existujú aj externé riziká, ktoré EXIMBANKA nedokáže ovplyvniť. Takýmito rizikami splnenia zámerov obchodného plánu a rozpočtu na rok 2017 sú napríklad ekonomická stabilita Európskej únie, eurozóny, ktorá by mohla mať priame alebo nepriame dopady na slovenských vývozcov, a tak aj činnosť banky.

    Rizikom je pokles zahraničného dopytu ovplyvnený aj odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a negatívny vplyv v rusko-ukrajinskej krízy na rozsah a kvalitu obchodných prípadov EXIMBANKY.

    Vláda sa zaoberala návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a schválila ho 5. októbra tohto roku svojím uznesením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Ďurovčíkovi, ktorý dnes už neviem koľkátykrát teda spravodajcuje. Už bude aj unavený.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 299 zo 14. októbra 2016 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 97 z 15. novembra 2016 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 13,943 mil. eur, náklady vo výške 13,568 mil. eur. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.

    Výbor pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 117 z 21. novembra 2016 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, poprosím o zahájenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ešte pred otvorením rozpravy dovoľte mi privítať občanov z Martina. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • A teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko písomnú prihlášku nemám. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017.

    Vládny návrh zákona je uverejnený v tlači 230, spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má číslo tlače 230a.

    Počkáme chvíľku, lebo pán minister musel niekde odbehnúť, a potom mu dám slovo.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Takže, pán minister, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh zákona štátneho rozpočtu a máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k rozpočtu verejnej správy. Čas je 14.26 hod., začíname.

    Ďakujem za možnosť v tejto intímnej atmosfére začať debatu, ktorá bude určite trvať niekoľko hodín, niekoľko dní, a vypočujeme si rôzne názory, tak ako je to každý rok, a ja si len prajem, aby to dobre dopadlo. A nielen, samozrejme, s rokovaním o tomto dokumente, ale aj s rozpočtom, s plnením rozpočtu za tento rok a, samozrejme, aj s plánmi, ktoré sú pretavené do návrhu rozpočtu na rok budúci.

    Dámy a páni, prestupujem pred vás so svojím v poradí piatym rozpočtom verejnej správy. Každý z nich bol iný a jedinečný, a tak to aj je v tomto prípade. Uplynul síce iba jeden rok, odkedy som tu s obdobným materiálom stál, ale z politického pohľadu došlo k zásadným zmenám. Preto pre niektorých z vás, ktorí ste parlamentní nováčikovia, je rokovanie o zákone roka, ako ho my na ministerstve financií nazývame, ako takto nazývame tento, rokovanie o tomto bode, je to vaša prvá skúsenosť. Pre iných rovnako ako pre mňa piate, ale už určite by sme tu našli zopár matadorov, ktorí takýchto podobných rokovaní zažili oveľa viac. Že?

    Verím, že debata o tomto najdôležitejšom zákone pre našu krajinu bude dôstojná, odborná a vecná a zaobíde sa bez hádok, invektív či iných nevhodných príspevkov. Myslím si, že pri vzájomnej komunikácii na tieto témy sme na to aj tak zvyknutí.

    Vrátim sa ale naspäť k samotnému rozpočtu. Ako iste všetci viete, po marcových voľbách vznikla nová koaličná vláda, a preto aj rokovania o rozpočte boli iné. Naozaj boli iné ako tie predtým, kedy strana SMER-sociálna demokracia bola vo vláde sama. Dalo by sa povedať, že rokovania a diskusie o rozpočte začínajú spravidla už začiatkom nového roka a trvajú niekoľko mesiacov. To je zaužívaná prax bez ohľadu na farbu vlády, ktorú kedy-vtedy vidíte. Tentokrát sa rokovania práve kvôli marcovým parlamentným voľbám o nejaký čas posunuli a nemali sme preto toľko času ako po iné roky. Musím však svojich kolegov vo vláde pochváliť, poďakovať sa im, pretože diskusie boli naozaj vecné a zmysluplné, aj keď viem, že mnoho z nich by uvítalo pre svoje kapitoly viac peňazí. Ale to je každoročný evergrín, pretože vždy chce každý viac, ale nie všetkým je možné vyhovieť. Predpokladám, že aj z vašich diskusných príspevkov, to je moja predpoveď, viac pripomienok bude smerovať práve k objemu výdavkových, výdavkových obálok, to znamená to, objem peňazí, ktorý má pokrývať tú-ktorú prioritu v tej-ktorej kapitole, ktorej sa venujete, alebo tú, ku ktorej sa chcete vyjadriť. Rozpočet totiž nie je bezodný a okrem toho musíme plniť aj záväzné pravidlá, ktoré pri rozpočte platia.

    S koaličným rozpočtom to je ako s rodinnými financiami. Každý člen rodiny má svoje predstavy, ako s peniazmi naložiť, treba však pamätať na to, že zo spoločného je treba najprv zaplatiť to všetko, za čo sa, čo sa stroví spoločne, a okrem toho jeden chce to, druhý zase hento a ideálne všetko naraz a hneď. Ale tak ako je obmedzený rodinný rozpočet, tak je to aj v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtu verejnej správy. Máme stanovené mantinely, v ktorých môžeme manévrovať. Sú to pravidlá o výške deficitu a dlhu či povinnom povolenom raste výdavkov. Mám teraz na mysli tzv. výdavkové pravidlo, ktoré musíme dodržať, a podľa tohto môžeme aj peniaze rozdeľovať.

    Tu chcem povedať, že predkladaný rozpočet verejnej správy po prvýkrát obsahuje analýzy projektu Hodnota za peniaze. Ich poslaním je hľadať vnútorné rezervy a zvyšovať kvalitu štátnych služieb. V predkladanom návrhu nájdete správy, ktoré sa zamerali na oblasť zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Zámerom však nie je iba škrtať výdavky, ale využiť dostupné zdroje čo najlepšie a ponúknuť za ne občanom čo možno najlepšie služby štátu.

    Predkladám vám návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až roky 2019, ktorý plne zohľadňuje predstavy a vízie novej vládnej koalície pretavené do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento rozpočet je založený na makroekonomických fundamentoch, o ktorých môžem povedať, že sú priaznivé a sú aj realistické. Poďme sa teda spolu pozrieť na niekoľko čísiel.

    Rast slovenskej ekonomiky bude v porovnaní s krajinami eurozóny nadpriemerný, keď rast hrubého domáceho produktu na budúci rok porastie na základe našich prognóz o 3,5 % a v roku 2019, čo je koniec prognózovaného obdobia, až cez 4 %, odhadujeme rast 4,4. Tu si dovolím pripomenúť, že takisto odhadujeme rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,6, tak ako to bolo minulý rok tiež 3,6 %, čo je skoro dvojnásobok rastu alebo dynamiky rastu, ktorý zaznamenalo napríklad Nemecko. Ale je to prirodzené, vyplýva to z potenciálu, z prirodzeného potenciálu ekonomiky, ktorá, ktorá dobieha a má schopnosť ďalej rásť, čo je určite dobrá správa pre nás všetkých a kľúčové pre náš trh práce. V tomto roku vzniklo 50-tisíc pracovných miest. V budúcom roku budeme svedkami ďalšieho rastu zamestnanosti o 1,5 %, čo predstavuje prírastok ďalších približne 34-tisíc pracovných miest. Je to veľmi konzervatívny odhad. Takto pred rokom som odhadoval... alebo odhadoval, naši analytici odhadovali v zhode s externými analytikmi nárast počtu pracovných miest o 18-tisíc, o 18-tisíc. Realita sa bude blížiť k 50 tisícom. Takže a ja pevne verím, že aj číslo 34-tisíc, čo je náš konzervatívny odhad na budúci rok, bude prekonané. V roku 2017 klesne miera nezamestnanosti na historicky najnižšiu úroveň, 8,5 %, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva jej ďalší pokles. Rast nominálnych miezd zrýchli na 3,5 %, čo predstavuje medziročný nárast o 32 eur a priemerná mzda v budúcom roku dosiahne úroveň 940 eur. To je náš, náš odhad.

    Musím priznať, že v takýchto priaznivých podmienkach sa rozpočet zostavuje dobre, ale treba vždy myslieť aj na budúcnosť a zohľadňovať nielen domáce, ale aj zahraničné dianie. Tu musíme sledovať riziká, ktorými môže byť napríklad pretrvávajúci konflikt na Ukrajine aj s prítomnosťou obchodných sankcií voči Ruskej federácii, samozrejme, aj s dávkou neistoty z hľadiska vnútropolitickej situácie na samotnej Ukrajine. Či do úvahy treba zobrať napríklad nestabilitu, možnú nestabilitu časti bankového sektora niektorých krajín eurozóny, ale aj situáciu, ktorá, ktorú očakávame a ktorú v priamom prenose zažívame z hľadiska scenárov Brexitu, to znamená opustenia Veľkej Británie Európskej únie. Ale máme pred sebou o pár dní aj referendum v Taliansku, máme pred sebou politický cyklus, parlamentné voľby v Holandskom kráľovstve, v Nemecku, vo Francúzsku. A dúfajme, že nie v Taliansku teda. Takže naozaj, naozaj búrlivý rok z hľadiska politických cyklov aj spojený, samozrejme, s možnými ekonomickými dopadmi.

    Rozpočet, ktorý predkladám, zahŕňa dva hlavné ciele. Prvým je cieľ dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V tomto duchu rozpočet predpokladá postupné znižovanie deficitu verejnej správy. V budúcom roku je cieľová hodnota stanovená na úrovni, ktorá je vám známa. Je známa z programu stability, z dokumentu, ktorý prijala vláda hneď po svojom sformovaní v apríli. Ten cieľ je na úrovni 1,29 %, 29 stotín percenta hrubého domáceho produktu, zaokrúhlene 1,3. V porovnaní s plánom tohto roku, ten plán je na úrovni tesne pod 2 %, 1,96, ak si dobre pamätám. Očakávaná, očakávaný výsledok je podľa nás, podľa všetkých známych údajov okolo 2 %, to znamená, v podstate sme v cieli z hľadiska, z hľadiska plnenia fiškálneho cieľa. To hovorím o roku ’16.

    Ak hovoríme ešte o ďalších rokoch, ktoré sú súčasťou toho dokumentu, tak cieľ je v roku 2018 dosiahnuť deficit 0,44 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2019 by mal byť historicky prvýkrát dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % hrubého domáceho produktu. Prečo tieto čísla? Tieto čísla vychádzajú z dnešných minimálnych, minimálnych cieľov, ktoré potrebujeme z hľadiska dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, Two-pack-u, Six-pack-u a všetkých tých medzinárodných pravidiel, ktoré nás zaväzujú, ktorých, ku ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. Preto aj dopredu hovorím, že ak sa... a určite spomeniete naše pôvodné ciele, tak treba povedať, že tie sa každoročne v podstate prekalibrujú podľa, podľa výšky potencionálneho ekonomického rastu, tzv. output gapu, produkčnej medzery a tým pádom aj minimálnych hodnôt, ktoré treba dosiahnuť. Veľa sa popísalo o tom, že sa tento cieľ posúva, ako nie sme schopní dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Dovolím si všetkým oponentom povedať dopredu, že okrem vyrovnaného rozpočtu je pre nás dôležité aj financovať priority a veci, ktoré ľudia potrebujú. Teda školstvo, zdravotníctvo, cesty, ale aj ďalšie priority. Áno, veľa sa hovorilo a písalo aj o tom, ako každoročne vyberieme viac na daniach a odvodoch a ako aj napriek tomu nevieme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Chcem podotknúť, že vyrovnané hospodárenie v tejto krajine nikdy zatiaľ dosiahnuté a dodržané nebolo. Toto je prvý plán rozpočtu, ktorý si dáva jasný cieľ ho dosiahnuť už v roku 2019 formou prebytkového hospodárenia.

    Odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 sa zvyšuje oproti júnovej prognóze o takmer 400 mil. eur. To znamená o skoro polovicu percenta hrubého domáceho produktu. Najväčší podiel na zvýšení týchto príjmov, až tri pätiny, majú na základe našich analýz, má daň z príjmov právnických osôb vďaka rýchlemu rastu ziskovosti v ekonomike. Výrazné zlepšenie úspešnosti výberu si pripísala aj daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v druhom kvartáli tohto roku najlepší v pokrízovom období, to znamená od roku 2008. Tieto pozitívne výsledky sú premietnuté aj v nasledujúcich rokoch. Ale každý schopný ekonóm vie, že ak chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, resp. rozpočet prebytkový, musia byť príjmy a výdavky vyrovnané, v tom lepšom prípade musia byť, dokonca príjmy prevyšovať výdavky. Zatiaľ je však potreba na strane výdavkov vyššia než príjmy.

    Výšky schodku, ktoré sme v predkladanom rozpočte navrhli, sú tiež plne v súlade s Programom stability Slovenska na roky 2016 až 2019, to je dokument, na ktorý som sa v úvode odvolal. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 zohľadňuje aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2016, kde sa predpokladá dosiahnutie deficitu na úrovni 1,97 %. To je posledná známa skutočnosť. Zároveň na základe aktuálneho odhadu ekonomického vývoja a fiškálneho rámca očakávame aj postupný pokles hrubého dlhu verejnej správy až k úrovni 49,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019.

    Ďalším historickým okamihom je, že vývoj verejného dlhu bude od budúceho roka pozitívne ovplyvnený aj primárnym prebytkom, takže prvýkrát v budúcom roku by sme sa mali dožiť primárneho prebytku. Ide o rozdiel, pre laikov, ide o rozdiel medzi príjmami a výdavkami bezúrokových nákladov na dlh. Čiže skutočné príjmy mínus skutočné výdavky bez obsluhy dlhu.

    Poďme ale naspäť k cieľom, o ktorých som hovoril. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády. To prvé bola udržateľnosť verejných financií definovaná cieľmi, ktoré treba dosiahnuť. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády, tak ako sa na nich dohodla koaličná vláda a koaličná zostava, ktorá je reprezentovaná aj väčšinou v tejto Národnej rade.

    Podstatou a zámerom prijatých legislatívnych zmien a vládnych opatrení je aj podpora ekonomiky a rastu, pričom si treba uvedomiť, že tieto opatrenia ovplyvňujú príjmovú aj výdavkovú stranu rozpočtu v kontexte s našimi domácimi a zahraničnými záväzkami. Tie domáce sú kľúčovo zahrnuté v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tie zahraničné v spomenutom Pakte stability a rastu. Sa musíme v súlade s týmito pravidlami, sa musíme usilovať o vyváženosť medzi týmito dvoma hlavnými zámermi. Medzi udržateľnosťou a vládnymi prioritami. Ale o tom som už hovoril pred chvíľou.

    Popri príjmoch nemôžeme pozerať iba na pozitívny vplyv lepšieho výberu daní. Na príjmovú stranu rozpočtu má opačný vplyv zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšenie paušálnych výdavkov z úrovni 40 % na úroveň 60 % z úhrnu príjmov a zároveň zmena maximálnej výšky paušálnych výdavkov z 5 040 eur ročne na 20-tisíc eur ročne, tak ako sme to pred chvíľou vlastne v zákone o dani z príjmov práve svojím rokovaním z hľadiska ukončenej rozpravy spomenuli. Tu hovoríme o výpadku 155 mil. pre rok 2017. To znamená, to je to, čo som spomínal pri prerokovaní zákona o dani z príjmov, to je rozpočtový dopad na rok 2017. Zrušenie daňových licencií vezme z rozpočtu na základe dynamických prepočtov v roku ’18 ďalších necelých 70 mil. eur. To znamená summa summarum 155 a ďalších 70 negatívnych z hľadiska dopadu na zníženie príjmov.

    V rámci novely zákona o dani z príjmov sa okrem toho zavádza zrážková daň z dividend so sadzbou 7 %, tak ako sme tu pred chvíľou preberali, a aj vieme, že aj toto opatrenie síce vyvolalo vášne, prekvapivo aj u opozície a najhlasnejšie práve u poslancov SaS, a tu im chcem preto pripomenúť, že táto daň nahrádza iba doteraz platný zdravotný odvod na úrovni 14 %, to znamená dvojnásobnej výšky a, samozrejme, zastropovaný tak, aby sa nedotkol ľudí s vyššími príjmami. To je pôvodný koncept, ktorý v návrhu zákona meníme na úroveň 7 % bez stropu. To znamená, pre všetkých tých, ktorí mali menšie príjmy, by to mala byť určite lepšia správa, o polovicu menej a pre všetkých ostatných správa horšia. Ale podľa našich štatistík hovoríme o niekoľko tisíc ľuďoch, ktorých by sa to malo naozaj dotknúť. Takže toho kriku bolo vzhľadom na takúto malú skupinu ľudí až príliš, príliš veľa.

    Pri zdaňovaní dividend by som ešte zostal z hľadiska štandardnosti a úplne civilizovanom prístupe z hľadiska, z hľadiska najvyspelejších krajín sveta je to úplne bežná prax a v porovnaní so sadzbami 35 krajín OECD, ktoré uplatňujú takúto daň z dividend, ministerstvo financií, tak ako to bolo aj v rozprave, bolo uznané, navrhuje najnižšiu sadzbu okrem Estónska, kde je ale úplne iný systém. Tá sadzba 7 %, druhá najvyššia je potom v podstate..., druhá najnižšia je, je v Grécku, 10 %, naše okolité krajiny majú sadzbu z dividend 15 a 19 %, Rakúsko dokonca 25 %. Takže toľko k tejto téme, ktorá ale je súčasťou, samozrejme, tohto príbehu.

    Zároveň príjmová strana rozpočtu počíta s pokračovaním uplatňovania a so zmenami v osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Tak ako to kriticky bolo takisto tu prehodnotené dnes a aj o osobitnom odvode vybratých finančných inštitúcii, to je tzv. bank levy, ktorý sme, ktorý sme už schválili ešte na minulej schôdzi.

    Pozrime sa teraz na druhú stranu rozpočtu, na výdavky. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte verejnej správy na rok 2017, hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra smerujúci do oblasti školstva, pretože časť nášho vzdelávacieho systému je financované cez ministerstvo vnútra. Preto spomínam tieto dve kapitoly. Takže ešte raz, medziročné navýšenie do oblasti školstva je na úrovni 287 mil. eur. To je odpoveď iba na otázku, či je to dosť alebo málo, a toto je suma, ktorá sa týka medziročného navýšenia tejto kapitoly alebo s dopadom na, na, na fungovanie nášho školstva. Najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje zabezpečenie celoročného dopočtu valorizácie vo výške 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl. Dohromady je to skupina asi 100-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy, učiteľov a odborných zamestnancov školstva a v tomto prípade vlastne je to už schválený zákon, valorizované platy o 6 % formou tarifných platov od 1. septembra 2016. Samozrejme, s presunom až aj do budúceho roku.

    O 86 % medziročne rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. To je, samozrejme, výsledok aj, aj už fungujúceho zákona o športe, ktorý bol prijatý v minulom roku, ale, samozrejme, aj rozhodnutie rezortu školstva, že časť tej svojej kapacity nasmeruje práve do tejto oblasti. V tejto kapitole je vyčlenených aj 20 mil. eur na financovanie škôl v prírode a financovanie lyžiarskych kurzov, tak ako to zaviedla predchádzajúca vláda v prospech našich detí a študentov. Ďalších 5 mil. eur pôjde na rozširovanie kapacít materských škôl. Tu zároveň dopovedám, že z tohto pohľadu je to stále len kvapka v mori, ale materské školy zo zákona z rozdelenia kompetencií patria do kompetencie našich miest a obcí. Takže to je len na také prilepšenie z hľadiska situácie, v ktorej sa mestá a obce nachádzajú, a tá je naozaj tiež dobrá. Ako a viem, o čom hovorím z hľadiska medziročných nárastov príjmov miest, obcí aj našich žúp.

    Zároveň hovoríme o sume 215 mil. v rezerve rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa určenej na významné investície súvisiace s výstavbou priemyselného parku Nitra - Mlynárce, ktorej, samozrejme, súčasťou je aj výstavba infraštruktúry a všetky súvisiacej, súvisiacej infraštruktúry s aj spojenou, aj s výstavbou priemyselného parku, ale aj priemyselného... fabriky Jaguaru Land Rover, aj, samozrejme, aj subdodávateľov, ktorí sú na tento projekt už napojení. A súčasťou tejto obálky je ale aj dofinancovanie prípravnej fázy obchvatu D4 R7. Takže to sú investičné peniaze umiestnené, zaparkované, ak chcete povedať, vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    Ďalej je to obrana, kde celkové obranné výdavky v roku 2017 rastú na úroveň 1,2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje dodatočných vyše 100 mil. eur.

    V rámci návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je napríklad sumou 112 mil. eur zabezpečené krytie výdavkov z titulu stanovenia minimálneho valorizačného percenta dôchodkových a úrazových dávok vo výške 2 %. Ak si pamätáte debatu, ktorá bola ukončená tuším na minulej schôdzi Národnej rady, išlo vlastne vzhľadom na uvedenú situáciu, do ktorej sme sa dostali tretí rok v deflačnom prostredí, a aby sme sa vyhli situácii z minulého roku, garantujeme minimálnu valorizáciu dôchodkov na úrovni 2 % nielen dôchodkov, ale aj ďalších úrazových dávok, čo znamená dodatočný výdavok, toto nie je zadarmo, dodatočný výdavok na úrovni 112 mil. eur oproti pôvodnej legislatíve. Zároveň je zabezpečených 40 mil. na podporu bývania prostredníctvom dodatočného, dedač..., prepáčte, dotačného systému rezortu dopravy a 38 mil. eur na výstavbu a rekonštrukciu ciest I. triedy pre Slovenskú správu ciest.

    Výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov určených na výstavbu bytov, kúpu bytov, obnovu bytových domov, ale aj na výstavbu zariadení sociálnych služieb rastú medziročne o vyše 70 mil. eur. Toto financovanie je nasmerované opäť predovšetkým pre naše mestá a obce. Rastie aj podpora investičných projektov v kapitole ministerstva hospodárstva medziročne o 41 mil. eur.

    V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované zvýšenie výdavkov súvisiacich s novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v sume okolo 30 mil. eur. To je legislatíva, ktorá tiež, si myslím, že získala širokú podporu v Národnej rade, lebo je nasmerovaná hlavne na opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých.

    V kapitole ministerstva životného prostredia sa zvyšujú výdavky na protipovodňové opatrenia prostredníctvom transferu pre Slovenský vodohospodársky podnik až o 27 mil. eur, z čoho pôvod 20 mil. je práve z práve prerokovávaného nového poisťovacieho odvodu pre neživotné poistenie a o 21 mil. eur sa na budúci rok zvýšia výdavky v Environmentálnom fonde na zatepľovanie a schémy štátnej pomoci.

    V limite kapitoly ministerstva spravodlivosti sú zabezpečené výdavky súvisiace s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii nového zákona o súdnych exekútorov, ako aj vplyvy vyplývajúce zo zákona o upomínacom konaní a zákona o registri partnerov, partnerov verejného sektora. To je ten známy zákon o schránkových firmách. Celkovo sú tieto opatrenia v objeme 13 mil. eur a sú súčasťou, samozrejme, výdavkov spojených s reformou našej justície. Okrem uvedených legislatívnych zmien sú zvýšené aj výdavky na investície a rekonštrukcie v oblasti väzenstva v objeme 10 mil. eur.

    V rámci ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rastú medziročné výdavky na podporu rozvoja v živočíšnej a rastlinnej výroby o skoro 10 mil. eur. Zároveň sa zvyšujú výdavky rezortu určené na rekonštrukciu a modernizáciu nehnuteľného majetku, ktorého má tento rezort naozaj požehnane v objeme skoro 14 mil. eur. Ministerstvo kultúry má v rozpočte zapracované prostriedky na projektové výdavky poskytované prostredníctvom dotačného systému, ktoré medziročne rastú o 6 mil. eur. Zároveň rastú výdavky na podporu audiovízie o 5,5 mil. eur.

    V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtové prostriedky na pokračovanie podpory najmenej rozvinutých okresov, a to začíname s rezervou, ktorá má objem 10 mil. eur, tak to bolo aj v tomto roku. V kapitole ministerstva zdravotníctva je zabezpečené pokračovanie financovania rezidentského programu v sume 5 mil. eur.

    V kapitole ministerstva zahraničných vecí dochádza z dôvodu plánovaných rekonštrukcií zastupiteľských úradov v zahraničí, čo má priamu podporu rezortu financií, pretože ide o náš nehnuteľný majetok v zahraničí, často v žalostnom stave. To znamená, začíname postupne rekonštruovať náš majetok, pretože náš majetok má byť v dobrom stave. Inak si žiada ďalšie a ďalšie výdavky. Medziročný nárast týchto investícií je o 4,7 mil. eur a je nasmerovaný na opravu nehnuteľností napríklad v Ženeve alebo v Londýne.

    Ako zodpovedná, ako vláda sme si zároveň vytvorili rezervu vo výške 100 mil. eur na elimináciu prípadných rizík ohrozujúcich dosiahnutie rozpočtovaného cieľa na rok 2017.

    Na záver by som rád upozornil, že v gestorskom výbore bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je reagovať na zmeny v oblasti sociálnych a zdravotných odvodov. Vďaka týmto zmenám sa vytvoril priestor na zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v objeme skoro 31 mil. eur, z čoho 10 mil. eur smeruje na zvýšené výdavky na rodičovský príspevok a necelých 22 mil. eur na výdavky aktívnej politiky trhu práce a zvýšenia zamestnanosti, a v kapitole zdravotníctva dochádza k zvýšeniu kapitálových výdavkov v objeme vyše 70 mil. eur. To je priamy možný dopad prijatej, prijatej legislatívy alebo v budúcnosti prijatej, lebo je to v programe Národnej rady tejto schôdze, zo zrušenia stropov platenia zdravotných odvodov. To je nasmerovanie tých peňazí z hľadiska medziročného, medziročnej zmeny.

    A určite bude debata k zdravotníctvu oveľa širšia ešte. Ja len avizujem, že ak sme hovorili o rezerve, tak časť tej rezervy budeme pripravení, samozrejme, použiť aj na uistenie rezortu zdravotníctva, ktoré prechádza vážnymi zmenami.

    Treba povedať, a pozastavím sa pri projekte Hodnota za peniaze, a že hovorím úplne otvorene, že ak som zatiaľ s pilotnými projektami spokojný, tak som spokojný za rezort financií s výsledkami za zdravotníctvo, kde sa nám podarilo kvantifikovať v položkách od miliónov po státisíce v jednotlivých položkách v podstate sa dohodnúť konsenzom s ministerstvom zdravotníctva na tom, aká bude cestovná mapa šetrenia v oblasti hospodárenia nemocníc v menšej časti, ale kľúčovo hospodárenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ten celkový apetít na vnútorné úspory je v objeme okolo 180 mil. eur v budúcom roku a to je o riziko, ktoré, samozrejme, realisticky môže byť pretavené aj do..., v prípade nesplnenia takéhoto plánu sa môže pretaviť do potreby ďalšieho dofinancovania.

    Chcem podotknúť, že toto riziko si uvedomujeme, kľúčovo to riziko je na bremenách, je na ramenách a je to bremenom pre, pre..., aj politické, ale aj manažérske ministra Tomáša Druckera, ktorý ale, myslím si, že veľmi transparentne si, si bol ochotný dať tento záväzok a všetci ho, samozrejme, tento odpočet budeme môcť, môcť kontrolovať, takže predpokladám ešte aj počas rozpravy aj k situácii v zdravotníctve, kde, o ktorej, konkrétnej legislatíve ešte aj dokonca budú rokovať aj výbory, predpokladám formulácie, ktoré budú smerovať k ubezpečeniu. Takto to je každý rok, že sme presvedčení o tom, že nateraz vzhľadom na to, v akom, aký je stav poznania situácie vo verejnom zdravotníctve, je financovanie postačujúce, a hlavne ak hovoríme o celkovom medziročnom náraste verejných zdrojov v zdravotníctve, ktoré, ako veľmi dobre viete, sa skladajú z dvoch zdrojov, z platených odvodov ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a potom transferom zo štátneho rozpočtu formou vlastne krytia poistencov štátu. Takže to je téma, ktorá tu určite zaznie, len dopredu hovorím, že si uvedomujeme jej vážnosť a že na ňu budeme aj reagovať počas tejto rozpravy.

    Ak sa ešte pristavím pri projekte Hodnota za peniaze, tak viete, že sme v podstate si dali ambiciózny plán pilotných projektov v troch oblastiach, tak ako som to bol čítal, zdravotníctvo som vám popísal, potom je tu rezort dopravy a nadrezortná oblasť informatizácie. Tu musím povedať, že sú len čiastkové výsledky, a aj v oblasti dopravy a aj v oblasti informatizácie sú tu aspoň ale stanovené ciele. Nová informácia je asi pre vás, že vláda sa zaviazala každý IT projekt nad 10 mil. eur hodnotiť tímom Value for many alebo Hodnoty za peniaze, analytikmi, a zverejniť ho, v prípade iných kľúčových infraštruktúrnych projektov je tá, je tá, ten benchmark, tá hranica na hodnotenia stanovená dohodou na úrovni zatiaľ na úrovni 40 mil. eura pri jednom projekte.

    V oblasti ani dopravy, ani informatizácie nekončíme, to znamená, ten projekt pokračuje, a ak by som mal brániť výsledky možno správy, ktorú máte pred sebou, tak vám len chcem povedať, že aj našou prioritou bolo dohodnúť sa, to znamená, ísť formou konsenzu, keďže, keďže ide o pilotné projekty, a je naozaj pre nás dôležité, aby sme si získali dôveru s týmto projektom, teda nielen na verejnosti a nielen pri časti kritikov, ale aj pri tej časti ľudí, ktorí majú zodpovednosť a ktorí možno nie úplne s radosťou prijímajú šticovanie zo strany analytikov, že mali by sa veci hýbať takým alebo onakým smerom. Okrem toho, v mnohých oblastiach sú, zápasíme aj s nedostatkom dát, pretože hovoríme o analytickej činnosti, hovoríme o benchmarkovaní, hovoríme o..., o..., o tom, že kombinujeme dáta, ktoré často nemáme, to znamená, že musíme sa dohodnúť na tom, ktorý druh informácie je relevantný napríklad na to, aby sme mohli ten-ktorý projekt potopiť alebo, naopak, vysvietiť. Takže to je téma, téma trvalá.

    Zároveň je tu dohoda a plánovaná a začiatok prác na ďalších projektoch v oblasti Hodnoty za peniaze, a to vlastne budeme pokračovať v rezorte školstva, v rezorte sociálnych vecí a životného prostredia. Veľmi farebná paleta výdavkov z hľadiska aj cieľov, sú to obrovské kapitoly, takže to vlastne film, ktorý budete vidieť a bude sa premietať takto možno o rok, ale určite tie čiastkové výstupy budú k dispozícii aj počas roka a určite to nebude jednoduché a to už nie sú, to už nebudú pilotné projekty, to by mali byť ostré, ostré správy, ktoré, ktoré by mali smerovať opäť, ak hovoríme o všetkých troch rezortoch, kľúčovo k vnútorným úsporám, nikto zrejme v oblasti ani práce a sociálnych vecí, ani školstva, ani životného nechce tým kapitolám brať, predpokladám, že množstvo príspevkov aj z vašej strany bude smerovať na to, že je tam málo peňazí. Ale sme asi, asi tušíme, že, že v každej oblasti sa dá, dá, dajú využívať peniaze aj lepšie, lepším spôsobom. Takže to je plán na budúci rok.

    Potom úplne aktuálna novinka, ktorá je hodinu stará, práve pred ukončením obednej prestávky sa nám podarilo ukončiť vlastne kolektívne vyjednávanie so zástupcami odborov, ktorí zastupujú, zastupujú zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tu tá situácia bola, aby bola jasná, dohoda padla v oblasti všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo pedagógov. To znamená 350-tisíc mínus 100, takže hovoríme o dohode, ktorá kryje 250-tisíc ľudí. Dohoda spočíva v tom, že dôjde k nárastu tarifných platov o 4 % a o dodatočných 2 % mzdového nárastu formou napríklad odmeny v mesiacoch september, október, november a december, to znamená štyri mesiace v budúcom roku, ale nie do tarifných platov, ale iným spôsobom. Má sa to týkať každého zamestnanca. A táto dohoda je memorandovo podchytená aj pre rok 2018, to znamená, prvýkrát v histórii by sme mohli mať na svete dohodu so zástupcami zamestnancov na dva roky. S tým, že je tu právny problém, že nevieme podpísať kolektívnu dohodu na dva roky, takže rok 2017 budeme kryť klasickou kolektívnou dohodou, výsledkom kolektívneho vyjednávania.

    Rok ’18 bude založený memorandovou položkou, ktorý bude vyhodnotený v priebehu budúceho roku z hľadiska udržiavania roku 2017 pri udržaní podobných ekonomických podmienok, to znamená ekonomického rastu, inflácie, nárastu nominálnych miezd v súkromnom sektore, pri očakávaných výsledkoch makroekonomických by toto memorandum malo z oboch strán platiť, aspoň odhodlanie vlády je určite, aby platilo, a tým pádom tento rast miezd bude veľmi transparentne už potom zakomponovaný aj do rozpočtu roku 2018. Toto asi nemôžme očakávať v tomto dokumente, ktorý máme teraz na stole, ale hneď pri realizácii rozpočtu v januári, februári budúceho roku sa tak udeje aj na budúce roky. A táto dohoda predstavuje sumu 170 mil. eur pre budúci rok a podobnú sumu pre rok ’18, čiže hodnota, hodnota dohody spred hodiny je asi 340 mil. eur, čo je dosť veľa peňazí, a musím tu povedať, že teda musím poďakovať partnerom aj, aj zo strany odborárov, ale aj partnerov zo strany vyšších územných celkov a miest a obcí, že s takouto dohodou súhlasili.

    Otázka vyjednávania v oblasti učiteľov trvá a majú ju na starosti minister školstva, takže predpokladám, že v najbližších dňoch dôjde aj tam k dohode, a tam platí stav, ktorý bol pomenovaný. Tarifné platy našich učiteľov sa zvýšili od 1. septembra, zvýšili sa najprv o 4 % od 1. januára tento rok, o ďalších 6 % od septembra a v platnosti sú, samozrejme, ďalej a to krytie, krytie tejto dohody aj o učiteľoch, aj o neučiteľoch je, samozrejme, aj reprezentované cez rezervy v návrhu tohto dokumentu.

    Asi všetko na úvod bez nejakých veľkých emócií a tie emócie ešte len prídu, lebo to je normálna súčasť života, a dovoľte mi teda zopakovať, že sme vám k dispozícii aj s kolegami z ministerstva financií na debatu, na odpovedanie na otázky, na výzvu.

    S úctou a poďakovaním, ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Á, pardon.

    Spravodajca, nech sa páči, zaujme stanovisko a stanovisko... Svoje stanovisko teda...

  • Smiech v sále.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže chcel by som uviesť úvodné slovo ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 (tlač 230).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 298 zo 14. októbra 2016 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017.

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že

    a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,

    b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Ide o pripomienkované uvedené v časti III spoločnej správy a ide o pripomienky a odporúčanie návrhu rozpočtových kapitol. Tieto odporúča gestorský výbor chváliť s výnimkou uvedenou v časti III D bod 1.

    Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II bode 2a a 2b spoločnej správy. Tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhu na zmeny s výnimkou kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, kde bol prijatý vo výbore návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitoly uvedených v časti III D bod 1 spoločnej správy.

    Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich schváleného štátneho rozpočtu na rok 2017.

    Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:

    1. K bodom v časti III spoločnej správy:

    - časť III A 1 – 3, časť III B 1 – 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    K bodu časti IV spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť.

    2. K bodu v časti III spoločnej správy:

    - časť III D 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.

    Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 119 dňa 21. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Milana Mojša, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.

    Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Zároveň poveril spoločného spravodajcu, čiže mňa predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa pánovi predsedovi Najvyššiemu kontrolnému radu, pretože mal dostať slovo predtým, takže požiadam pána predsedu, aby zaujal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 pod tlačou 292.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Rokovanie o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017, tlač 292.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrh štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2017.

    Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly dospel k nasledovným záverom: Makroekonomické rámce návrhu rozpočtu verejnej správy vychádzajú z makroekonomickej prognózy schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Prognóza bola hodnotená všetkými členmi tohto výboru ako realistická.

    Hlavné parametre prognózy a rast hrubého domáceho produktu, rastúca spotreba domácností, miera inflácie, vývoj na trhu práce, nárast exportu tovarov a služieb vytvárajú vhodné predpoklady pre takú tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2017, ktorý by svojím objemom a štruktúrou mal prispieť k plneniu programového vyhlásenia vlády i prijatým záväzkom Slovenskej republiky v oblasti verejných financií. Napĺňanie makroekonomickej prognózy a s tým aj reálnosť rozpočtu môžu však ohroziť riziká v oblasti vonkajších faktorov, ktoré spomínal aj pán minister, ako sú napríklad Brexit, migračná kríza, stav bankového sektora v niektorých členských krajinách eurozóny a podobne.

    Hrubý dlh verejnej správy na rok 2017 sa má medziročne zvýšiť o 2,193 mld. eur na úroveň 43,089 mld. eur, čo bude predstavovať medziročné zvýšenie jeho podielu na hrubom domácom produkte o 0,6 percentuálneho bodu, t. j. na úroveň 52,7 %. Kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 je dosiahnuť hodnotu deficitu verejnej správy na hrubý domáci produkt na úrovni 1,29 %, čo vytvára priestor pre dosiahnutie prebytku v roku 2019 a znižovanie dlhu v najbližších rokoch. Prognózovaný priaznivý makroekonomický vývoj, daňové a nedaňové opatrenia vlády sa majú v oblasti príjmov štátneho rozpočtu prejaviť 8 % nárastom. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády plniť záväzky v oblasti zníženia miery zdaňovania príjmov právnických osôb, zvýšenie úrovne paušálnych výdavkov a zavedenie inštitútu úročenia zadržiavaných nadmerných odpočtov DPH. Sú to však opatrenia, ktoré povedú k zníženiu daňových príjmov. Na druhej strane vidíme snahu štátu hľadať nové zdroje príjmov v daňovej i nedaňovej politike, čo však nesie určité riziká naplnenia príjmov rozpočtu.

    Na strane príjmov štátneho rozpočtu sa naďalej javí rizikovou daň z pridanej hodnoty. Dôvody pre takéto stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu vidíme najmä v reverse charge na stavebné práce, kedy sa nedania stavebné práce platiteľmi, medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Zmena tejto metodiky môže mať podstatný vplyv na projektovaný zámer, projektovaný výber tejto dane. Preto považujeme za dôležité analyzovať všetky podstatné metodické zmeny súvisiace s výberom daní a tiež pravidelne hodnotiť činnosť jednotlivých opatrení, ktorými sa má zabrániť únikom na dani z pridanej hodnoty.

    Najvyšší kontrolný úrad tiež upozorňuje na riziká v príjmovej časti rozpočtu v oblasti dividend a osobitných odvodov, ktoré závisia od výdavkov hospodárenia daných spoločností, ako aj iných vonkajších faktorov. Príkladom môže byť pretrvávajúci pokles cien elektrickej energie v prípade spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., a napríklad aj Vodohospodárskej výstavby, š. p.

    Navrhované výdavky štátneho rozpočtu pre rok 2017 majú vzrásť o 7,3 % v porovnaní s rokom 2016. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že podľa výdavkového pravidla revidovaného paktu stability by verejné výdavky nemali rásť rýchlejšie ako rast ekonomiky. V tejto súvislosti sa nám najmä medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov na tovary a služby vo výške 18,4 % javí ako neprimeraný. Dôvodom takéhoto stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu sú výsledky kontrol v jednotlivých kapitolách, kde zisťujeme nehospodárne nakladanie s prostriedkami rozpočtu, problémy s verejným obstarávaním, ktoré predražujú najmä nákup tovarov a služieb. Preto chcem oceniť a oceňujeme a podporujeme projekt Hodnota za peniaze a jeho snahu hodnotiť výdavky významných kapitol z pohľadu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, v ktorom je potrebné dôsledne pokračovať.

    V oblasti kapitálových výdavkov je projektovaný medziročný nárast o 40 %, čo je v hodnotenom, v hodnotenom vyjadrení znamená nárast o cirka 774 mil. eur. Napriek vysokej miere nárastu týchto výdavkov Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády znižovať kapitálový modernizačný dlh, ktorý aj napriek tejto vysokej sume naďalej zostane na vysokej úrovni. Dôvodom takéhoto konštatovania sú naše kontrolné zistenia na..., zo stavu budov v rezorte zdravotníctva, školstva, ale aj stav zdravotníckej techniky.

    Pri hodnotení výdavkovej stránky navrhovaného rozpočtu považujeme za dôležité upozorniť na situáciu v zdravotníctve s možnými dopadmi na verejné financie. Jedným z dopadov je akumulácia nesplatených záväzkov nemocníc vo výške cirka 500 mil. eur. Vláda sa bude musieť reálne v krátkom čase opätovne zaoberať problematikou oddlženia nemocníc, čo môže vyvolať problémy vo výdavkovej časti tohto alebo budúcich rozpočtov s dopadom na výšku verejného dlhu. Preto Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu hľadania systémových opatrení v zdravotníctve, tak aby sa verejné financie nevystavovali riziku nedosiahnutia cieľov v oblasti verejného dlhu.

    V oblasti vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že skutočná rozpočtová pozícia Slovenskej republiky bude v roku 2017 závisieť od vývoja mnohých faktorov, predovšetkým od hospodárskeho rastu a tiež od schopnosti efektívne čerpať prostriedky z politiky súdržnosti a ostatných výdavkových kapitol rozpočtu Európskej únie. Absorpčná kapacita Slovenskej republiky pri využívaní európskych fondov má zásadný vplyv na záverečnú bilanciu finančných vzťahov s rozpočtom Európskej únie.

    Druhé programové obdobie za roky 2007 až ’13 je pre Slovenskú republiku prvým, ktorého implementácia, riadenie a audit sa v plnej miere vzťahujú na celé programové obdobie. Z dôvodu uskutočňovania pomoci a následného zúčtovania programového obdobia bude rok 2017, ako aj nasledujúce roky z rozpočtového hľadiska kľúčový. Doteraz známe nezrovnalosti v zúčtovaní operačných programov vo výške takmer 700 mil. eur predstavujú značné riziko rozpočtu. S cieľom eliminovať v čo najväčšej miere riziko nezrovnalostí z tretieho programového obdobia a ich dopady na rozpočet Najvyšší kontrolný úrad v tomto roku uskutočnil kontrolu zameranú na realizáciu výziev a vyzvaní programového obdobia ’14 - ’20. Kontrola zistila, že z celkového záväzku za toto obdobie v objeme 13,99 mld. eur boli k 4. 11. 2016 čerpané v rámci Operačného programu Európske štrukturálne a investičné fondy prostriedky, prostriedky v hodnote 256 mil. eur, to znamená 1,62 %. Nedostatočný počet vyhlásení a výziev spôsobil, že nebolo možné kontrolou s pôvodným cieľom, kontrolu s pôvodným cieľom uskutočniť. Takýto stav čerpaní vyvoláva oprávnené obavy, či Slovenská republiky bude schopná vyčerpať dané prostriedky do konca programového obdobia.

    Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, poslankyne, poslanci podrobnejšie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 máte k dispozícii v písomnej forme. Moje úvodné slovo malo poukázať najmä na hlavné riziká a možné problémy pri napĺňaní príjmovej stránky rozpočtu. Nehodnotil som podrobne výdavkovú časť rozpočtu podľa jednotlivých kapitol, snažil som sa v stručnosti poukázať na niektoré zistenia z kontrolnej činnosti, ktoré sa týkajú výdavkov na tovary a služby a kapitálové výdavky. V tejto súvislosti chcem opätovne zvýrazniť potrebu dôslednejšieho programového rozpočtovania. Každý výdavok by mal mať jasné kritériá opodstatnenosti a všetky významné výdavky by mali byť posudzované z rozpočtovaného hľadiska ako optimálne. Verejnosť by..., verejnosť má byť jasne a zrozumiteľne informovaná o tom, kam a s akým cieľom a výsledkom idú rozpočtované prostriedky.

    Všetky subjekty verejnej správy, všetky správcovia kapitol musia cítiť zodpovednosť za kontrolu uvedených prostriedkov, nielen Najvyšší kontrolný úrad. Všetci musíme byť zodpovednejší za dôslednejšie uplatňovania princípov hospodárnosti, efektívnosti, ale najmä účinnosti výdavkov v jednotlivých kapitolách. Preto nielen plán kontroly Najvyššieho kontrolného úradu má mať takéto zameranie, ale aj plány vnútorných auditov jednotlivých ministerstiev by sa mali viac zamerať na to, či rozpočtové zdroje použité na plnenie hlavných cieľov rezortu, a nielen na hospodárenie podriadených organizácii, čo je v mnohých prípadoch hlavnou náplňou vnútorného auditu.

    Novelou zákona o finančnej kontrole boli vytvorené legitímne predpoklady na lepšie fungovanie vládneho auditu a interných audítorov. Významnú zodpovednosť majú kontrolóri na ministerstvách, rozpočtových a príspevkových organizáciách, v štátnych podnikoch, ale aj kontrolóri na regionálnej a komunálnej úrovni. Pri definovaní rizík, následne cieľov a zámerov vnútorných kontrolných jednotiek vo verejných inštitúciách však nie sme presvedčení o tom, že všetky stupne kontroly si uvedomujú svoju zodpovednosť, a to najmä pri hodnotení významných vládnych politík, ako je zdravotnícka politika, investičných zámerov pri výstavbe diaľnic a iných veľkých infraštrukturálnych projektoch, čerpaní zdrojov a prostriedkov Európskej únie na informatizáciu spoločnosti, ako aj výdavkov na regionálny rozvoj.

    Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2017.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme veľmi pekne, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Do rozpravy sa písomne prihlásili štyria poslanci za kluby, a to pán Eduard Heger, Irén Sárközy, pán poslanec Jurzyca a pán poslanec Kollár a potom 15 poslanci, pán Miroslav Beblavý, Miroslav Ivan, Marek Krajčí, Richard Vašečka, Erika Jurinová, Jana Kiššová, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Jana Cigániková, Peter Pčolinský, Igor Matovič, Milan Krajniak, Jozef Mihál, Anna Zemanová a Ondrej Dostál.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger, ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ NKÚ a vážení kolegovia, vážené kolegyne a vážení zamestnanci ministerstva financií aj ďalší návštevníci, je mi cťou takto tu stáť pri tomto zákone roka, ako ste povedali, pán minister. Trošku som prekvapený tou účasťou, hlavne s úcty k vám, ale predpokladám, že to sú zase ľudia, ktorí majú záujem o štátny rozpočet a o financie, a je to viac ako pri bežných rozpravách zákonov (reakcia z pléna), ktoré tu preberáme.

    Ja by som začal asi tým, že pozitív o tomto štátnom rozpočte bolo už povedané dosť, sám som videl niektoré tlačové besedy, kde ste aj vy prezentovali, hovoríme o tom, o rozpočte už od augusta, vlastne odkedy rozpočet uzrel svetlo sveta, dá sa povedať, ešte trošku skôr, keď uzrel zákon v rozpočte svetlo sveta, a ak dovolíte, ja by som sa zameral teda práve kvôli tomu, že už toho veľa bolo povedaného, určite vy, ktorí tu sedíte, ste toho veľa preštudovali, ja by som sa zameral v mojom predstavení hlavne na medzery alebo také nedostatky rozpočtu, ktoré vidím, a hlavne z pohľadu dlhu a hlavne z pohľadu schodku.

    Tuto myslím, že keď sa ideme baviť o tomto rozpočte, je dôležité, aby sme sa pozreli na kontext, pretože aj tak, ako ste aj vy povedali, stojíte tu piaty, piatykrát a ste už päť rokov ministrom financií, samotné programového vyhlásenie vlády nazvalo túto vládu vládou kontinuity a pokroku. Takže vidíme, že tá, že tá kontinuita aj v tom, že vy sedíte na stoličke ministra financií už piaty rok, k tomu pridám štyri roky, keď ste sedeli ako štátny tajomník ešte v predchádzajúce vláde, a podľa mne dostupných informácií v roku 2012 ste, keď ste sa stali ministrom financií, myslím, že to bolo na výbore pre financie a rozpočet, ste ako nový minister povedali, že povedzme si, na čo peniaze máme a na čo nie, čo financovať budeme a čo nie. A myslím si, že vtedy to bola taká veľká nádej, že prichádza minister, ktorému záleží na tom, aby rozpočet bol vyrovnaný, aby naozaj sme financovali iba veci, na ktoré máme, čo, myslím, že určite potešilo mnoho ľudí aj, aj z našich radov, keď tak poviem, vtedajších opozičných, že, že idete míňať zodpovedne a idete míňať podľa toho, čo máme.

    A poďme sa pozrieť práve preto aj na čísla a chcel by som to aj spätne, teda do histórie od roku 2012 a začnem schodkom. Schodkom rozpočtu, ktorý bol vlastne plánovaný v roku 2012, a schodkom rozpočtu, ktorý teda bol nakoniec dosiahnutý. Vidíme, ja vám tie čísla prečítam, aby sme, myslím, že tá tabuľka je malá, asi by ste ju nevideli, tak ja vám to prečítam a skúsim vás udržať teda v pozornosti. Takže v roku 2012 bol cielený schodok mínus štyri celá..., teda 4,6 % HDP, pardon. V roku 2013 2,9, v roku 2014 2,64, 2015 2,49, tento rok to bola 1,93, ak mám správne číslo. Skutočný schodok bol v roku 2012 4,22. Vidíme, že v roku 2012, tak ako ste hovorili, že máte túžbu ísť po tom, aby sme míňali iba to, na čo máme, a čiže vidíme, že ten schodok sa teda, samozrejme, bol, ale sa nenavyšoval, čiže ako keby ste ostali verní tomu, tomu svojmu vyjadreniu, a vidíme, že ten schodok bol v konečnom dôsledku nižší ako cielený.

    V roku 2013 vidíme ten istý jav, že bol schodok plánovaný vo výške 2,9, a avšak v skutočný bol 2,63. Prichádza rok 2014, kde vidíme, že toto sa začína preklápať. Neviem, či to vás opustila tá, tá ambícia alebo ten entuziazmus udržať rozpočet a smerovať k nemu, k vyrovnanému rozpočtu, a o tom budem za chvíľočku ešte hovoriť, ale v roku 2014 vidíme, že cielený schodok bol 2,64, konečný bol 2,69. V roku 2015 tento trend pokračuje a schodok sa navyšuje ešte viac. Plánovaný 2,49, konečný 2,97. A v roku 2016 teda podľa vašich čísiel hovoríte, že to bude okolo 2 %, čo som ja pozeral Eurostat, by mal v novom roku okolo 2,2 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ešte trochu obozretnejšia, hovorí 2,5 %. Vidíme, že tento trend klesá a že ten schodok vlastne je neudržaný a v konečnom dôsledku napriek tomu, že keď si pozrime tie plánované schodky, tak v roku 2012 bol 4,6, 2013 2,9, 2014 2,63, 2015 2,49, čiže tam vidíme, že plánované to bolo, že to má, ten schodok, byť čím ďalej tým menší, ale realita je, že sa od toho odkláňame, dokonca vidíme, že tie čísla rastú a prehlbujú sa. Tento rok vlastne bola, by mohla nastať historická situácia, že by sme mali prvýkrát schodok pod 2 %, uvidíme, počkáme si.

    Teraz by som chcel sa pozrieť na výdavky, pretože tie majú s tým veľké dočinenie. A keď sa pozrieme na rok 2012 alebo teda opäť od roku 2012, vidíme, že práve výdavky sú tie, ktoré spôsobili, alebo nárast, vidíme tam nárast výdavkov, čo znamená, že, samozrejme, ten, ten schodok nemohol byť udržaný, a vidíme, že tie výdavky rástli napriek tomu, že teda ste mali tú túžbu aspoň, tak ako ste to vyjadrili, že chceme míňať na to, čo máme, ale vidíme, že tie výdavky proste tlačili na to a boli, boli vyššie, ako, ako mali byť.

    Ja by som teraz vám chcel ukázať, mám to v takej väčšej podobe (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je graf, na ktorom môžeme vidieť, ani nie tak - toto, čo som povedal, to sú tabuľky - ale tuto, tuto to si môžete pozrieť, ako vlastne sa vyvíjal skutočnosť oproti plánu a prognózam. Ukážem vám, pán minister, á, však vy to určite dobre poznáte.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže keď sa pozrieme od roku 2012, tak tam vidíme, že ten, nečakané alebo neočakávané vplyvy v rozpočte, boli, tuto to modré, čo vidíte, to sú vlastne príjmy, ktoré boli vyššie prognózované, a možno vidieť, že vlastne každým rokom sú tie príjmy vyššie, ako, ako sme mali prognózy, a dokonca tuto

    ešte keď sa pozriem na ten 2012, tak vidíme, že aj tie výdavky, to je tá šedá časť tuto, v tomto to je tá červená, tak tá šedá časť, že tie výdavky neprekračovali takú nejakú výraznú mieru a nesnažili sa kopírovať tie rastúce nečakané príjmy, čiže to hospodárenie bolo naozaj konzervatívne v zmysle, že nepridávame na plyn, a v roku 2012 je to 0,1 %, v roku 2013 je to 0,5 %, ale zrazu vidíme rok 2014, to je práve ten, keď vidíme, že ten schodok nám začína byť vyšší, ako sme si plánovali, a ako keby nastupujeme na vlnu, že už nás netrápi to, či ideme k vyrovnanému rozpočtu, alebo nie, to skôr mne to pripadá, že si hľadíme alebo že ste si hľadeli teda to, aby boli splnené kritéria pod 3 % a ďalšie, ktoré sú potrebné, a vidíme, akým vysokým tempom, a dokonca vyšším tempom, ako nám rastú tie neočakávané vplyvy v rozpočte, lebo vidíme, že v roku 2014 to bolo 1,9 %, v roku 2015 to bolo 1,2 %, v roku 2016 0,8 %, ale výdavky sa snažia kopírovať aj dokonca ich troška predbiehajú, tieto neočakávané príjmy, v roku 2014 sú to 2 % HDP, 2015 tam je to 1,4 %, a 2016 je to 0,9 %. A vidíme, že ten trend tu v skutočnosti je taký, že vláda ako keby chce využívať ten pozitívny vplyv, ktorý tu ekonomika produkuje, že produkuje viac peňazí, ako si plánujeme, a my ich spotrebúvame.

    Tu by som chcel povedať, že už Biblia nás učí, že v rokoch prebytku, v rokoch, kedy sa darí, je potrebné si odkladať práve na roky, kedy sa nám nedarí. Aj v histórii Slovenska vidíme, že boli roky, kedy sa nám darilo, a potom prišli roky, kedy sa nám nedarilo, a bolo dobré, že sme mali ten nárazník, kam sme mohli siahnuť, a neboli sme na hrane, v prípade, keď sa nám, keď sa nám začalo nedariť, a vtedy vlastne aj sme siahli hlboko do, do vrecka verejného dlhu a dnes sme, sa nachádzame v prvom sankčnom pásme.

    Áno, máme tu, ten cyklus je priaznivý, vidíme, že hospodársky rast je vyšší ako 3 %, že sa nám zvyšuje, a dokonca tu máme ešte také povzbudenie, nazval by som to od našej matky Európskej komisie, ktorá povzbudzuje členské štáty na to, aby pridali na plyn, aby sa pridali a podieľali sa na fiškálnej expanzii v Európe. Ale toto platí pre krajiny, resp. poviem to ináč, rozdiel je v tom, že my sme krajina, ktorá má hospodársky rast vyšší ako 3 %, a my to nepotrebujeme. A nepotrebujeme preto reagovať na toto povzbudenie. My si môžeme hľadieť svojho a využívať tento rast a tieto vyššie neočakávané, ale vrele vítané príjmy na to, aby sme ich odkladali, aby sme sanovali dlh, ktorý tu máme, ktorý je v sankčnom pásme, k tomu sa ešte vrátim, ale teda my sa s tým uspokojíme, že áno, sme v prvom sankčnom pásme, stačí nám to, spĺňame všetky kritériá, máme schodok pod 3 %.

    Keď sa bavíme o sankčnom pásme, povedzte mi, ak sa mýlim, zákon predpisuje, že keď vláda vlastne sa dostane do tohto sankčného, sankčného pásma, tak je zaviazaná, aby predložila, alebo resp. predstavila v parlamente dostatočné opatrenie na zníženie dlhu mimo týchto sankčných pásiem. Ja teda nevidel som, že by toto bolo predložené, predpokladám, že ešte asi niečo také predložené tu bude, keďže je to, keďže je to záväzok, ktorý, ktorý vláda má, lebo by bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako vlastne vláda aj pri plánovanom rozpočte, o ktorom sa tu budeme baviť najbližšie hodiny, dni, plánuje vlastne sa z týchto sankčných pásiem dostať.

    Hovorím to, preto, lebo myslím si, že práve tieto čísla vidíme, že vám uberajú na dôveryhodnosti pri tvrdení, že to myslíte zo strednodobým cieľom vážne. Ešte by som to doplnil, ešte by som to doplnil, pardon, jednou, jednou informáciou, toto sú (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je tiež veľmi zaujímavý, zaujímavý graf, je tu veľa čísielok a ja vám z neho trošku budem citovať. Tu sú vlastne uvedené daňové zákony, ktoré, vidíme, že vlády robia každým rokom na tom, aby ovplyvňovali teda daňové príjmy, vidíme, že sa diali, že sa konali aj vlastne za vlády pána Fica od roku 2012, a teda za ministrovania pána ministra. A sú tu tie opatrenia, ktoré, v roku 2015 vidíme, že boli, boli najvyššie, práve na to, aby sa napĺňal rozpočet.

    Ale... Teda vrátim sa späť k tej dôveryhodnosti a teraz by som chcel ukázať práve tuto na strednodobý cieľ. Keď hovorím, že práve na základe tohto, hoci tá prvotná ambícia, ktorú ste mali v roku 2012, a veľmi si ju cením aj dnes, keď vás počúvam, vidím, že ste alebo teda pôsobíte ako veľmi konštruktívny človek, ktorý naozaj chce hýbať verejné financie dopredu na Slovensku, len z toho, čo tu vidím, sa mi to nejako bije.

    Takže teraz by som chcel vám ukázať ešte jeden graf, a to je zmena rozpočtového cieľu na rok 2017. Totižto cieľ na rok 2017 bol vytýčený už v roku 2014 v programe stability, od roku 2014 až 2017, a vtedy bol plánovaný, že v roku 2017, čo je dostatočne ďaleko, v roku 2014 budeme mať 0,5 % schodok rozpočtu. Skutočne teda už v rozpočte plánovanom na roky 2015 - ’17 to číslo bolo upravené na 0,6. Ešte je stále dosť ďaleko, ešte stále to môže byť 0,6, pričom prognózované príjmy boli, nárast bol o 1 % vyššie. V roku 2015 v programe stability bolo toto číslo opravené na rok 2017, ale hovoríme o roku 2017, čiže v budúcom roku bolo upravené na 0,9, čiže blížime sa, nemáme istotu, že by to mohlo byť tých 0,5, nemáme istotu, že by sme mohli dosiahnuť ten strednodobý cieľ, čiže vyrovnaný rozpočet, takže upravujeme ho na 0,9, pričom vidíme, že príjmy, predpokladáme, že budú 1,1 % vyššie v roku 2017, čiže vidíme, že však áno, príjmy nám tam pribúdajú, dalo by sa s tým pracovať, ale netrúfame si na to.

    V roku 2016, teda rozpočet na rok 2016 až 2018, paradoxne tam to upravujeme na 0,4, ale teraz v programe stability ho upravujeme na 1,3, lebo už je tu budúci rok.

    Ale pozrime sa na príjmy a to je veľmi dôležité, vidieť ten nárast, že vlastne čím sme bližšie k roku 2017, vidíme, že tie príjmy budú vyššie, a dokonca vidíme a prognózujeme ich, že budú vyššie o 3,4 %. Z tohto opäť si kladiem otázku, ekonomika šliape, počúvame to aj od vás často, že, že sa nám darí, klesá nezamestnanosť, prichádzajú nové pracovné miesta. Otázka vyznieva – a vy ste to vlastne povedali v úvodnej reči –, že tieto otázky tu smerovať budú, teda aj smerujú, lebo povedzme si na rovinu, práve pri týchto číslach, pri tomto odhliadnutí späť a pri skúsenostiach, keď si povieme, kto momentálne pozná rezort ministerstva financií lepšie ako vy po štyroch rokoch štátneho tajomníka a päť rokov v pozícii ministra financií. Ja si dovolím trošku zavtipkovať a prosím, berte to tak športovo. Mne to pripadá, ako keby ste si plánovali viacej dovolenkovať v najbližšom období, a tak ste nastavili ten rozpočet taký, taký ľahší, taký uvoľnenejší, taký málo ambiciózny. Pretože, myslím si, že, že kto iný, ak nie vy by ste vedeli sa popasovať s tým, aby sme sa dostali napriek výzvam, ktorým čelíme, k vyrovnanému rozpočtu omnoho skorej. Pretože síce hovoríme o tom, že bude ten vyrovnaný rozpočet v roku 2019, osobne sa toho trošku obávam, pretože opäť je to predvolebný rok, a vieme, že pred voľbami je tendencia proste zafinancovať, obzvlášť keď, aspoň tak alebo tak ukazuje história, keď vláda sa snaží ukázať, čo všetko urobila. Čiže obávam sa, že opäť to nebude dosiahnuté, a obávam sa to aj na základe toho, ako ten schodok, teda ten strednodobý cieľ bol plánovaný a ako je odsúvaný.

    Vidíme, že (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), a teraz by som chcel ukázať ďalší graf a toto sú vlastne opatrenia na splnenie rozpočtových cieľov na najbližšie roky. Vidíme, že zavádzajú sa vlastne daňové opatrenia, nedaňové opatrenia, ktoré sme schvaľovali, preberali sme ich tu, k mnohým sme sa vyjadrovali. My z opozície väčšinou teda negatívne voči ním sme vystupovali, ale vidíme ich kvantifikáciu a vidíme, že tých vplyv daňových opatrení bude 0,26, 0,32 v roku 2018, 0,29 v roku 2019. V tých nedaňových je to 0,19, 0,12 a 0,05. Čo však vidíme, že vláda opäť plánuje vysoké výdavky. A keď si pozriete aj rozpočet, vlastne a urobíte si také porovnanie tých rezortov, však aj pán minister to hovoril, je takmer každý rezort okrem zdravotníctva, ktorý má navýšené rozpočty. A opäť si hovorím, je čas, kedy nám prichádzajú nečakané príjmy. Je čas, kedy rastie naša ekonomika. Je čas, aby sme šetrili na horšie časy, aby sme skresávali náš verejný dlh. Nerobíme to. Zvyšujeme výdavky a tuto to môžeme vidieť, že vlastne ten schodok, áno, v programe stability sme si to naplánovali, ale viac-menej odsúvame a tlačíme pred sebou ten strednodobý cieľ.

    Práve tie, tie opatrenia, ktoré, ktoré tu sú do roku 2015, ale v 2016. sami ste schvaľovali, resp. neschvaľovali zákony, ktoré opäť zasahujú do podnikateľského prostredia, rozlaďujú daňový systém, ako už aj dneska pán Mihál to spomenul, čo opäť môžem sa oprieť o štatistiky indexov napríklad Svetového ekonomického fóra alebo Svetovej banky, kde pri Svetovom ekonomickom fóre sme sa dostali späť na 65. priečku. Keď si pamätáme roky, že sme boli na 35. priečke. A pri Svetovej banke sme v indexe Doing Business klesli o tri priečky. Čiže vidíme, že, že aj okolité alebo aj vzdialené svetové agentúry vyhodnocujú, že tieto kroky nie sú pozitívne, a znižujú nám vlastne naše ratingy.

    Tu teda vidím alebo načrtá sa otázka, že práve v tom 2014. ste ako keby opustili tú ambíciu míňať na to, na čo máme, a zdá sa, že už ste ju opustili nadobro, aj keď teda plánujeme ten rok 2019, ale z toho, čo som hovoril, mne naozaj sa nezdá a rád by som tomu veril a budem v to dúfať, ale nezdá sa mi, že by ten, v tom roku 2019. ten strednodobý cieľ dosiahneme. A toto sú všetko pohľad makroekonomický z hľadiska schodku a dlhu.

    Je tu ešte rovina, ktorej sa ja teraz nechcem venovať, ale verím, že aj kolegovia sa tomu budú venovať, je to rovina, čo cíti občan. To je, to je, myslím si, že ďalšia dôležitá rovina, ktorú si musíme klásť pri rozpočte, pretože áno, dostávame ocenenia za to, ako máme dobre urobený rozpočet, a myslím si, že všetka česť práci veľkého kolektívu pod vedením pána ministra, že tie čísla sedia, ale otázka je, aký výstup z toho vychádza a ako to pociťujú ľudia. Tuto čo som snažil sa teraz vykresliť, aby ste to mohli vidieť, môžeme vidieť ten väčší obraz a môžeme vidieť ten postoj vlastne vlády, že konsolidáciu na..., robíme na..., alebo teda vláda robí na strane príjmov, že tam je tá priorita položená, prejedáme financie, ktoré nám prichádzajú do vienka navyše, ale ak by sme sa chceli pozrieť na stránku výdavkov, aby sme mohli hovoriť o tom, a tak ako aj, pán minister, vy ste povedali v úvodnej reči, že vždy sa môžeme baviť o tom, ako efektívnejšie tie výdavky využiť. A myslím si, že to je práve tá dôležitá debata, ktorá by sa tu mala odohrať, ako efektívnejšie tie výdavky využiť, pretože osobne si myslím, že tam tomu nie je dostatočne venovaná pozornosť.

    Z hľadiska litery zákona, keď si povieme z pohľadu transparentnosti, vidíme, že áno, napĺňa rozpočet literu zákona. Jediné, čo je vám vyčítané, a už sme sa aj tom spolu bavili, sú rezervy, ktoré, len pre ilustráciu, teda na budúci rok sú, sú plánované, ak to dobre čítam, 493 mil. eur, v roku 2800..., 2018 420 mil. eur a v roku 2900, v roku 2019, pardon, na 740 mil. eur, čo je číslo, keby som hrubo zaokrúhlil, tak..., no, budem..., 75 %, 0,75 %, necelé percento, ale 0,75 % HDP. A toto je dosť vysoké číslo na rezervy, ktoré sú nekryté, a teraz ani to nehovorím z hľadiska finančného manažmentu, ale z hľadiska rozpočtu, ktorý prichádza do parlamentu na to, aby bol schválený a aby parlament vlastne videl, ako vláda zaväzuje príjmy rozpočtu, ktoré, ktoré dostáva. Z hľadiska finančného manažmentu tomu úplne rozumiem, ale z hľadiska parlamentu chápem, že kolegovia, ktorí sa o to zaujímajú, chcú vidieť odpočet, kam do pôjde, aby mali istotu, že ku koncu roka, keď tá rezerva ostane, tak to nepôjde podľa chúťok pána ministra alebo pána premiéra, ale pôjde to podľa nejakých priorít, ktoré sú schvaľované práve parlamentom.

    Také rizika, ďalšie riziká, ktoré sú spomenuté alebo ktoré môžeme nájsť práve na strane výdavkov, sú výdavky na strane, v zdravotníctve, na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú dlhodobo podhodnocované, a prognózy sa napĺňajú práve v tom, že tie výdavky sa v konečnom dôsledku, tie prognózy sa naplnia a vaše odhady sa nenaplnia. A takisto je to aj vo výdavkoch vyšších samosprávnych celkov alebo samospráv ako takých, že vidíme, že tie výdavky odhadujete nižšie, ale v konečnom dôsledku sú vyššie, čo má teda dopad, samozrejme, na rozpočet už počas roka, ktorý, ktorý treba riešiť.

    Veľmi by som chcel oceniť práve ten projekt Value for money, ako ste hovorili. Myslím si, že toto je skvelá vec, ktorá tu začína hýbať. Vidíme prvé ovocie, ako ste to aj vy poznamenali. Môžem na to len nadviazať a, a pochváliť to. A, a vidím, že aj rozpočet s týmto pracuje, a skvele, pokračujeme v tom. Vidím tu však jedno riziko a vy ste o tom hovorili trošku z iného pohľadu. Ja to vidím ináč, že ministerstvo dopravy je podľa mňa takým exemplárnym príkladom toho, kde tá spolupráca až tak nefunguje, a čísla z ministerstva dopravy nie sú, či už..., dôvody nebudem vysvetľovať, keď..., nie je podstatné. Proste tá spolupráca tam až tak nefunguje, a preto aj tie nálezy nie sú natoľko dôveryhodné, aby sme sa mohli o ne oprieť.

    Avšak ministerstvo dopravy práve veľkosťou svojho rozpočtu a aj spôsobom, akým disponuje s peniazmi, pretože je to iné ako pri iných veľkých rezortoch, ako sú napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ministerstvo dopravy disponuje týmito prostriedkami práve na verejné obstarávania, kde je najväčšia miera podozrenia alebo najväčšia..., ani nie tak podozrenia, ale môžme to aj tak nazvať, ale kde naozaj, ako ste hovorili, niekedy je ťažké dokázať, ale je veľmi dôležité, aby sa tam naozaj vysúťažili tie dobré ceny a dobrá kvalita. A preto ten projekt Value for money je tak dôležitý práve v doprave a, a verím, že tam sa to podarí pohnúť, že toto bude rezort, kde práve projekt Value for money spôsobí, že budeme dosahovať omnoho vyššiu efektivitu, s ktorou budeme všetci spokojní, a odtiaľ budú prichádzať či už peniaze do rozpočtu na iné použitie, alebo sa to bude vedieť investovať do väčšej infraštruktúry.

    Pretože napríklad práve na rezorte dopravy, len takých pár príkladov by som chcel teraz spomenúť, a to je Národná diaľničná spoločnosť. Samotný, to je, to veľká, veľká organizácia, ktorá disponuje veľkými zdrojmi a zabezpečuje veľké projekty. Ale už keď sa pozrieme na vypisovanie súťaží, veľkých súťaží, ktoré vypisuje naraz, a ten úsek, ktorý má na to, aby, aby tie firmy sa prihlásili a nacenili, nakalkulovali tieto projekty, ukazuje takú mieru netransparentnosti alebo podozrenia toho, že sa to nepodarí tým firmám, a tým pádom to vrhá nedobý tieň.

    Ďalší nedobrý tieň, ktorý to vrhá na tento rezort, je, povedzme si, výkup pozemkov, ktorý bol medializovaný, a pod obchvatom, kde - opäť, hovoríme tu o prioritách, hovoríme o školstve, zdravotníctve - a do výkupu pozemkov pod obchvatom ideme investovať 400 mil. eur. Vy ste tu hovorili tie čiastky, ktoré majú zabezpečiť zvýšenie daní, 150 mil. eur, 50 mil. eur, však sami sme to tu schvaľovali. Tu máme balík 400 mil. eur, ale chcem podotknúť a teraz platíme za ornú pôdu 400 mil. eur, ale my neplatíme za ceny ornej pôdy. My platíme za stavebné pozemky. A ja rozumiem, že, pretože toto, viete, toto nie je víťazstvo v loto, že teraz majiteľ pozemku zrazu vyhral loto, usmialo sa na neho životné šťastie a dostane za pôdu, ktorá má hodnotu 3-tisíc eur, dostane 100-tisíc eur. Ešte keby to takto bolo, tak by som, ešte by sme mohli rozmýšľať, že dobre, tak títo vyhrali loto. Problém je, že mnohí ľudia, alebo resp. ľudia, ktorí to loto vyhrajú, keď to tak zjednodušene poviem, sú ľudia, ktorí neboli pôvodnými vlastníkmi tej pôdy, ale využili príležitosť a informácie na to, aby tento balík zobrali. A preto si myslím, že práve v čase, keď hovoríme o školstve, o zdravotníctve, hovoríme o navyšovaní platov učiteľom a hovoríme o čiastkach, ktoré sú na to potrebné, 400 mil. eur investovať do výkupu pozemkov za plné stavebné pozemky, ktoré v konečnom dôsledku nejdú ľuďom, ktorí tie pozemky pôvodne vlastnili, si myslím, že je veľký výkričník na to, ako pristupovať aj k tomuto rezortu.

    Ďalšia vec, ktorá je v rozpočte označená za riziko, sú, sú korekcie v eurofondoch. Opäť si myslím, že toto je oblasť, ktorá, v ktorej môžme pracovať či už spôsobom, akým sú, akým, akým sú tieto eurofondy spracovávané. Videli sme aj v minulom volebnom, teda v minulom období čerpania, že sme to nestíhali. Potom ku koncu bola veľká hektika okolo, okolo toho. Boli peniaze, ktoré sme nevyčerpali vďaka tomu. Veľké ponaučenie pre nás, kde môžme, pretože tu sa nejedná o malé čiastky, sú to niekoľko desiatkov miliónov, ktoré nám takto môžu, a možno aj stoviek, ktoré nám môžu utiecť. A tu opäť hovoríme učiteľom, musíte počkať alebo po častiach, pretože je to veľký balík. Ale tuto nám to ako keby, nechcem povedať, že nevadilo, nemyslím si, že by nám to nevadilo, ale ako keby sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.

    Z tohto by som poukázal práve z hľadiska rozpočtu na tie priority, lebo máme tu programové vyhlásenie vlády, určujeme nejaké priority. Potom vidíme, že prichádzajú nadbytočné príjmy, ktoré sme neočakávali, a vidíme, do čoho sa investujú. Spomenul som ten obchvat, ten výkup pozemkov, národný štadión. Toto sú veľké čiastky a ja si kladiem otázku z hľadiska toho pohľadu tej postupnosti krokov, či je dobre nastavená a či spĺňa to, čo hovoríme, keď na jednej strane hovoríme, áno, školstvo a zdravotníctvo je pre nás priorita, na druhej strane zafinancujeme z nadbytočných príjmov niečo, čo v tom rebríčku hore nie je, pretože práve tam by sme mohli tie financie investovať do rozpočtu. A to nehovorím o tom, že zvyšujeme dane, to hovorím o tom, čo nám pritečie navyše. A ak by sme chceli tým ľuďom povedať, že áno, toto sú peniaze, ktoré, vy ste pre nás dôležití, tak ste prví na zozname, čokoľvek sa vyskytne navyše, ide vaším smerom. Žiaľ, toto sa nedeje.

    Ešte jednu vec, ktorú by som možno pri rozpočte vytkol, a to je hĺbka informácií, ktorú, ktorú má k dispozícii široká, ale aj verejná odbornosť. Ak, ak chce široká, ale aj, pardon, široká verejnosť a odborná verejnosť, zle som to povedal, ale hlavne tá odborná verejnosť ak sa chce dostať hlbšie k číslam, nie je to jednoduché. A myslím si, že toto je oblasť, keď chceme rásť v transparentnosti verejných financií, poskytovať čo najhlbšie dáta, aké je možné, môžme dať a vysvetlenia k tomu. Chápem, že to nemôže byť na báze nejakého, osobných stretnutí, lebo by to zvalcovalo, ale myslím si, že tie dokumenty, ktoré sú pripravované, majú priestor na to, aby sme na to pozerali takým zákazníckym pohľadom, ako to v biznise zvykne bývať, že sa pozeráme na to z pohľadu zákazníka, čo by on asi požadoval na to, aby bol spokojný. Čiže ten, ten, tá spokojnosť voči občanom, a pretože naozaj je tu aj pri tých diskusiách o financiách vidíme, že, že tu diskutuje málo ľudí, a nemyslím si, že je to len pre nezáujem, ale je to aj preto, že málo sa o týchto témach hovorí, a myslím si, že sú to veľmi dôležité hovorové témy, pretože práve aj tieto témy ovplyvňujú imidž vlády z pohľadu dôveryhodnosti, že či hospodári dobre. Nedostatok, nedostatočne informovaná verejnosť je verejnosť, ktorá si to, samozrejme, vysvetlí po svojom. A vysvetlí si to väčšinou zle. A dôveru stráca. Takže to len ako taký dôvetok.

    Na záver by som teda len chcel povedať, že... Dve veci. Ešte jedna vec, ktorá na rozpočet silno vplýva, a to je práve ten silný dopad na rozpočet je dlhodobé tolerovanie korupcie. A myslím si, že toto je oblasť, o ktorej tu veľa hovoríme, a je to momentálne vo vašich rukách, vidíte, že aj pri zákonoch, ktoré sa týkajú, snažíme sa vychádzať s vystretou rukou, aby sme nachádzali riešenie a aby toto bolo potláčané. Pretože opäť ocením to, že je tu vyšší výber daní a efektivita výberu dane rastie, a to je veľmi, veľmi dobre. Opäť to pridáva tomu, že prichádzajú ďalšie príjmy do rozpočtu, ktoré..., práve vďaka tej efektivite. Ale to som sa trošku stratil, takže to nie je asi podstatné.

    Ale posledná vec, porovnávame sa často tuto v parlamente, ale aj pri iných veciach sa, pri zákonoch sa porovnávame aj s okolitými krajinami. A ja by som to teda rád zakončil takým porovnaním práve napríklad s Českou republikou, našim, našimi bratřemi, jak ich zvykneme niekedy nazývať, spôsobom, akým oni dosahujú, aké dosahujú výsledky, akým spôsobom dosiahli prebytok rozpočtu. A opäť to vrátim do tej polohy, pán minister, ako som hovoril na začiatku, aj do toho, s akými ambíciami ste išli do postu ministra v roku 2012 a do pozície vašich skúseností na rezorte financií, že osobne si myslím, že, že máte na to všetky schopnosti aj, aj kompetencie, aby sa to podarilo, a ja teda možno aj s takým želaním toho, aby ten strednodobý cieľ sa naplnil skôr, ako ho máme plánovaný v roku 2019, aby sme sa dopracovali, aby ľudia sa dočkali naozaj toho, že, že v našej krajine sa dá hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, lebo ako ste hovorili, že toto je prvýkrát, čo sa to vôbec plánuje, a myslím si, že je to, je to smutné. A poďme za tým, pretože myslím si, že musíme byť obozretní, a aj tuto to bolo diskutované počas ešte jari alebo jesene, že nemôžme sa spoliehať na to, že tá kríza tu nebude, že teraz Európska centrálna banka to uhrá a že my vlastne sa tu vezeme na vlne a budeme sa viezť do nekonečna a viac-menej môžeme si prejedať všetko, čo máme, lebo viac-menej bude nám stále viac natekať, a v konečnom dôsledku ten percentuálny pomer voči hrubému domácemu produktu toho dlhu je zárukou toho, že sme v bezpečí. Osobne si to nemyslím a..., a teším sa na diskusiu, kolegovia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ten začiatok bol lepší jak ten koniec, by som povedal, ale musím povedať, že o tom, čo ste tu narozprávali, by sa dalo polemizovať asi tak hodinu.

    Čo sa týka toho, povedali ste, že čísla nám uberajú na dôveryhodnosti, že to myslíme vážne. To snáď nemyslíte vy vážne, čo ste povedali? Chcem povedať, našťastie rozpočet na rok 2017 nehodnotíte vy, ale hodnotí ho napríklad Európska komisia, napríklad ho hodnotí, hodnotia ho finančné trhy. Vy si myslíte, že by sme predávali štátne dlhopisy päťročné za mínus 0,21 %, ak by sme to tu skutočne mali tak tie financie rozvrátené, ako o tom hovoríte?

    Čo sa týka deficitu, ten deficit stále klesá, áno, aj my sme, my sme sociálnodemokratická vláda, od roku 2016 ide stále dole. A to, čo ste povedali o roku 2015, že, že je výsledok 2,97, to si opravte, to je 2,70, lebo to potvrdila aj Európska komisia. A ak ste si nevšimli, boli tam zmeny metodické, ktoré spôsobili to, že, že sa to, že sa to zvýšilo. Tam bolo, tam sa bavíme, myslím, že okolo 200 mil. euro. Hej, čiže tam, tam boli zmeny, čo sa týka metodiky. To nebola chyba ani ministra financií, ani, ani vlády.

    Čo sa týka rozdielu v tých plneniach, no, na rok 2016 máme cieľ 1,93 podľa rozpočtu, 1,97 sa snáď podarí dosiahnuť. To si vôbec nemyslím, že je zlé.

    Oceňujem jednu vec, že ste si naštudovali teda materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tu však musím povedať, že ja si vážim prácu analytikov, všetko, ale niečo je reálna ekonomika, niečo je, niečo je potom aj, aj tá, aj tá, jak sa povie, metodická ekonomika, a keď si zoberiete len tak, že sa všetci sekli v minulom roku o 1,3 mld. v príjmoch, tak potom si vyhodnoťte celé tie závery.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec, ja nebudem reagovať na tie časti, čo sa týkali deficitu, na to máme vlastný názor a budeme sa k tomu vyjadrovať neskôr. Zaujala ma len jedna oblasť alebo obzvlášť jedna oblasť, ktorej ste sa venovali, to bol ten výkup pozemkov.

    Ja by som chcel aj pánovi ministrovi potom do budúcna nejakým spôsobom pripomenúť, že je obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve momentálne, alebo sú teda v správe, boli delimitované na vyššie územné celky. Banskobystrický samosprávny kraj nie je jediný kraj, ktorý má s týmto obrovské problémy. Všetky kraje zdedili zo štátu nevysporiadané cesty II. a III. triedy, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, nemáme na to dostatok peňazí, aby sme ich vykúpili, aby sme vysporiadali tieto súdne spory, ktorými sa vlastníci týchto pozemkov domáhajú náhrady odškodného, nás stoja rádovo desaťtisíce až státisíce ročne a stále ich pribúda, stále ich bude viac. Ako som spomenul, kraje ako také na to nemajú a nikdy ani nebudú mať dostatočný rozpočet, to je jedna rovina pohľadu.

    Druhá rovina pohľadu je tá, že ani nemajú dôvod mať na to rozpočet, pretože tá nevysporiadanosť pozemkov nevznikla z chyby nejakého vedenia vyššieho územného celku alebo z chyby zastupiteľstva VÚC, jednoducho tak sme to zdedili, tak sme to dostali, čiže tú nápravu by mal vykonať ten, kto, kto túto chybu spôsobil, a to je štát. Dúfam, že do budúcna sa na to bude myslieť.

    My sme v spolupráci aj s inými krajmi oslovovali práve ministerstvo financií, že ako sa s týmto plánuje do budúcna vysporiadať. Odpoveď pána ministra bola taká, že medzi riadkami bolo napísané, máme si poradiť sami. Len my si sami nikdy neporadíme, v tomto naozaj bude potreba v budúcnosti otvoriť debatu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jurzyca s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Heger, za príspevok v rozprave. Podľa mňa to bolo konštruktívne, uviedli sa fakty aj grafy, ktoré, dobre, nepochádzajú z Bruselu, ale sú to grafy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Osobitne by som vypichol poznámky, ktoré sa týkali politiky Európskej centrálnej banky. Na tú občas zabúdame a tá ovplyvňuje motiváciu konsolidovať vo všetkých štátoch eurozóny a nie pozitívne a tiež nie pozitívne motivuje motiváciu robiť štrukturálne reformy.

    Takže ešte raz, ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne aj kolegovi Jurzycovi, aj pánovi Uhríkovi. Chcel by som reagovať len na pána Kamenického.

    Osobne som zástancom lokálneho know-how. Preto som sa hlavne opieral teda o informácie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak ako ste povedali, áno, súhlasím s tým, že by sme tu vedeli polemizovať hodinu a možno aj viac, som si istý. Ja by som len možno vypichol dôležitú vec. Ja som aj na začiatku povedal, že budem sa zameriavať na nedostatky, nechcel som a povedal som, že o pozitívach bolo hovorené. Čiže teraz aby sme sa nechápali zle, nechcel som rozprávať dlho, lebo zaujímavé bolo, že vlastne, pán minister, myslím, že vy ste predstavovali cez 30 minút alebo tak rozpočet. Ja som tiež hovoril nejak cez 30, to len na margo rokovacieho poriadku a dalo by sa hovoriť omnoho viacej k tomu. Čiže ja som sa zameral na tie nedostatky a chcel som poukázať ešte na nedostatky alebo aj na ten kontext, pretože sme tu niektorí noví, možno niektorí tomu nerozumejú a chcel som ukázať ten pohľad, ako ho vidím ja. Tak to len aby sme sa rozumeli.

    A pri tom deficite hovoríte, že klesá. No ja tvrdím, že on neklesá, lebo tak ako hovoril aj pán minister, musíme sa na to pozrieť z hľadiska rodiny, ako na rodinný rozpočet. Keď vy si zoberiete pôžičku a každým mesiacom nevyjdete zo svojho príjmu a budete si tú pôžičku navyšovať, tak hoci vám každý mesiac rastie príjem, tak v pomere alebo v percente voči vašemu príjmu ten dlh, ktorý máte, klesá, ale povedzme si na rovinu, ten dlh vám rastie a jedného dňa ho budete musieť splatiť v tej absolútnej výške, nie v tej percentuálnej. Čiže buď sa spoliehame na to, že v živote ten dlh nebudeme musieť splatiť, a budeme žiť v tom, že HDP bude rásť a nám percentuálne bude klesať, ale, alebo potom neviem, akým spôsobom sa pozeráme na to práve pri tých sankčných pásmach, že kedy vlastne ten dlh plánuje splatiť. Či vôbec a ako. Tak to len na vysvetlenie toho, že klesá. Neklesá.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán navrhovateľ.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som hneď v úvode chcel v podstate zareagovať na, na príspevok, ktorý má svoju mieru konštruktivity, to absolútne ja nespochybňujem. Aj akceptujem, že ste naozaj avizovali v rámci disclaimeru, že sa budete zaoberať kritickými pripomienkami, a nie nejakou oslavnou piesňou.

  • Povedané so smiechom.

  • Koniec koncov ste predstaviteľ opozície, takže je to úplne legitímne a prirodzené. A chcem len pár vecí možno upresniť alebo vysvetliť presne v takom podobnom duchu, ako ste to uviedli vy.

    Už kolega Kamenický vás opravil, že v prípade výsledkov, vaša kritika sa v podstate, tá konštrukcia vášho príspevku bola daná na slabých výsledkoch minulých rokov, ktoré teda zakladajú akúsi nedôveru do, do budúcnosti. Toto by som asi teda, asi pomenoval taký nejaký príbeh, ktorý chcete proste povedať.

    Takže drobná odchýlka v rámci presnosti, naozaj za rok 2015 výsledok nie je 2,9, to ste citovali jarnú notifikáciu, jarné výsledky, alebo ktoré boli potvrdené Eurostatom. Jesenná notifikácia potvrdila výsledok 2,7. Prečo? Lebo dobehli dane, ktoré sú, akrualizujú a patria do predchádzajúceho roku. Prečo? Lebo firmy môžu platiť dane až v júni. A tak ďalej a tak ďalej. Poznáte ten spor, ten, ten, ten príbeh okolo toho.

    Takže 2,7 verzus 2,54. Diferencia tam je, to je pravdou. Chcem povedať, v čom sú rozdiely oproti cieľom naproti tomu a v rozpore aj s tým v podstate, že sme mali dodatočné príjmy. To je všetko pravda. Tu nebudú spokojní niektorí predstavitelia SaS, ktorí tvrdia teda, že na výbere daní je to katastrofálne. Všetci veľmi dobre viete, že, že sa potýkame so súbojom s daňovými únikmi vo všetkých oblastiach. To nie je len DPH, to je, to je, to sú pohonné hmoty, to je, to je clo, to je dovoz textilu, to je oblasť dane z príjmov právnických osôb, čierna práca. Poznáte to, hej? To je proste celý komplex, ktorý, ktorého súčasťou je kultúra vzťahu ku štátu a vzťah štátu k občanovi, lebo je to dvojsmerná cesta. Ale tu, nech si hovorí, kto chce, čo chce, od roku 2012 sú jasné výsledky z hľadiska efektivity výberu, lebo inak by tu tie stámilióny neboli. To sú tie, to, čo niekto očakáva, neočakávané nadpríjmy. No nie sú neočakávané. Ony sú neočakávané z pohľadu praxe v minulosti.

    Áno, treba povedať, že v roku 2012 sme mali druhý najhorší, druhú najhoršiu efektivitu výberu po, po Grécku, a to je asi hanba. Ale to je proste danosť, ja tu nechcem nikoho súdiť, nechcem tu hovoriť mená, priezviská, nechcem sa tu vracať k nejakej, nejakej minulosti. Pravdou je, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že v tejto oblasti sme veľa urobili a že sú spolu tak, onak, krížom, pod tými zákonmi je podpísaných veľa ľudí a veľa ľudí sa na nich aj nakŕmilo politicky, lebo nie sú vždycky populárne. Pred chvíľou tu jeden z poslancov hovoril, že zase, zase administratívne a proste ďalšie administratívne nejaké nároky kladieme a podobne. No áno, keď..., proste na hrubú dieru hrubá záplata, jaká sa, jak sa hovorí, ale už nemáme len hrubú dieru, už môžeme naozaj šiť aj, aj zlatou, aj zlatým stehom niekde z hľadiska skúseností, ktoré máme.

    Ale napriek tomu, že prišli vyššie príjmy, boli aj vyššie výdavky a ja vám vysvetlím, kľúčovo do ktorých oblastí. Tie oblasti sú v zásade dve. A hlavne sa to týka roku 2015. Sčasti, z malej časti roku 2014. V roku ’15 dva, dve kľúčové udalosti, ktoré skonzumovali nadpríjmy v tejto hodnote, a to sú dve. Jedna sú korekcie v stovkách miliónoch eurách, korekcia, ale napríklad aj rozhodnutie o tom, že v prípade jedného prípadu, napr. pri železničnej, pri rekonštrukcii železničnej trati, rozhodnutie zo dňa na deň, nejdeme čerpať eurofondy a ideme zo štátnych peňazí. Hej? 288 mil. eur. Projekt Zlatovce, ktorý vedia, budú asi vedieť. Podobné prípady v stovkách miliónov eurách s dramatickým záverom z pohľadu vyčerpania tých prostriedkov, lebo stále platí, a to je pravdou, že ak korekcie nastali, znamenalo to, že tie peniaze sa vlastne museli nahradiť kofinancovaním, zvýšeným kofinancovaním štátu, európske peniaze zostali a tie bolo treba vlastne ešte raz minúť s tou drámou, ktorá trvala a ešte v istých v takých tých kapilárach ešte stále trvá. Ale pozrite si správu z tohto týždňa, možno taká malinká správička na kraji dňa, že čerpanie za to minulé programovacie obdobie dosiahlo 97,5 %. To je s tým, čo vyzeralo na začiatku roku 2015 absolútny, proste absolútne nebo na zemi, a to hovorím aj z pohľadu toho, že som bol účastný tej drámy ako pozorovateľ, ktorý, ktorý sa bál o to, aby boli refundované peniaze, aby sme nemali pohľadávky voči, voči Bruselu, aby boli odblokované operačné programy a tak ďalej a tak ďalej.

    Takže to je jeden, jedna výdavková obálka, vyčerpanie európskych peňazí v súlade s pravidlami, niekde fér, niekde nefér z pohľadu, z pohľadu korekcií, lebo to je naozaj zložitá téma. A druhá sú dodatočné investície spojené s projektami, ktoré neboli úplne rozpočtované alebo projektované, hej, a to jeden je naozaj obchvat, hej, lebo proste na projekt nedá sa povedať, že by bol úplne, že by bol úplne nepripravený, ale rozhodnutie o ňom nebolo zahrnuté v rozpočtoch najbližších rokov a naozaj nákup, výkup pozemku predstavuje 400-miliónovú hodnotu. A v danom roku 2015 to bolo skoro 300 mil. eur. Nerozpočtovaných, krytých z..., z dodatočných príjmov.

    No ale treba sa opýtať občanov Bratislavy, občanov satelitov Bratislavy, občanov, ktorí žijú smerom na Dunajskú Stredu, čo si myslia o tom obchvate. Ako, ako nie som ten, ktorý v prvej rade proste hlasoval, hlasoval za výstavbu projektu, lebo možno nie je konfrontovaný s potrebou, ale tí, čo dennodenne stoja hodinu, hodinu a pol v zápchach smerom na Dunajskú Stredu, by o tom asi vedeli čo hovoriť. Hej? Takže to. A to je o tom a to je tá polemika, áno, nie, málo, veľa, o pozemkoch sa ja baviť nebudem, to si tu zavolajte ministrov dopravy do radu alebo štátnych tajomníkov a hľadajte DNA majiteľov a podobne, ale, ale výdavok to je, a že či mal, alebo nemal, hej, a projekt Hodnota za peniaze, a či to bolo dostatočné. Myslím si, že tento projekt z pohľadu skríningu, grilovania, opekania dosiahol, dosiahol perfektné výsledky z pohľadu zlacnenia financovania, zlacnenia samotných kapitálových výdavkov, viete, aj z hľadiska aj verejnej debaty o tom.

    V podstate práve tento projekt je takým základným, takým pilotom ďalším, ale veľmi praktickým pilotom aj Hodnoty za peniaze z hľadiska, tam, na tomto projekte sa trénovali ľudia, ktorí aj dneska robia tento projekt. Takže a to sú stovky miliónov eur.

    A ďalšia vec, bolo rozhodnutie alebo vlastne taká, taká korisť investičná z pohľadu Land Roveru a jeho subdodávateľov. Opäť to môžem povedať, to je proste, ale to je niečo, čo platíme za dlhy minulosti. Slovensko v porovnaní s konkurenčnými krajinami, proste ja to tu nebudem teraz tu, nepôjdem pánovi Mihálovi do kapusty z pohľadu podmienok konkurencieschopnosti, sadzby, dividendy, odvody, tam nechcem ísť. Ide o takú základnú technickú vybavenosť. Keď príde veľký, naozaj veľký investor, potrebuje veľký areál s..., proste s infraštruktúrnym napojením, opýtajte sa, pozrite sa, a to nie je výčitka nikoho, žiadnej konkrétnej vláde, lebo to kľudne, to môžme aj zliznúť aj my z pohľadu pripravenosti za posledné obdobie, na Slovensku sme sa nevenovali budovaniu aspoň jedného alebo dvoch veľkých priemyselných parkov z hľadiska možnosti ponuky, poďte a poďte sem na veľkú investíciu. Máme veľa parkov malých pri..., bol to proste koncept, ktorý, ktorý bol asi aj predschválený niekoľkými vládami, a máme tu proste parky, do ktorých boli investované peniaze, a zívajú aj prázdnotou. Niekde dokonca hrozby, hrozí povinnosť vrátiť európske peniaze. Veď vieme o niekoľkých mestách na východe, kde vlastne nemá využitie takýto park.

    Takže to je proste koncept, ktorý, ktorý možno z dnešného odstupu času hodnotenia možno vyzerá ako bláznovstvo alebo proste veľký omyl, ale bol to, bol to nejaký koncept, ktorý podľa mňa prešiel aj nejakou verejnou debatou, a nebol úplne úspešný minimálne z toho hľadiska, že sme neboli v jednom alebo dvoch prípadoch schopní konkurovať Českej republike alebo Poľsku z pohľadu toho, áno, 300, 400, 500 ha, z toho, že dáte vlastne možnosť veľkej fabrike, ktorá sa raz rozhodne nie na krátko, aby si odbehli potom do Rumunska alebo na Ukrajinu, ale na 20-30 rokov, ak sa rozhodne prísť, chceme mať možnosť expanzie. A chceme mať možnosť expanzie podľa možnosti bez dodatočného vydierania alebo nejakého proste vyobchodovania toho, či sa pohne tým alebo oným smerom.

    Takže tu tento prípad je tiež neočakávaný výdavok, ktorý ale z pohľadu toho, či má, alebo nemá zmysel, sa opäť treba opýtať v nejakej oblasti, ľudí, ktorí žijú napríklad v oblasti Nitry. Nitra, či sa nám to páči alebo nepáči, mala posledných desať rokov obrovský problém z hľadiska zamestnanosti a takej životaschopnosti firiem, lebo veď viete, prísť pomenovať tak z hlavy nejakú významnú naozaj firmu, na ktorej, na ktorej Nitra a okolie mohlo stáť. Viete, že to bol proste problém. Z tohto pohľadu, z tohto pohľadu, z tohto táto investícia má obrovský význam aj z..., aj z pohľadu subdodávateľov.

    Takže toto je vysvetlenie odchýlky. A z tohto pohľadu ja vám musím povedať, že neľutujem, hej? Neľutujem to, že sme vymieňali obálku európskych fondov do úrovne 97,5, lebo option, iná opcia, iná možnosť bola to neminúť. Hej? A to máme tu proste ďalší fackovací panák, tak dovolíte, aby peniaze, ktoré sú vlastne ako keby zadarmo, nie sú zadarmo, vidíte, že nie sú zadarmo, proste pretiekli pomedzi prsty.

    A druhá vec je, sú, sú investície, ktoré, ktoré sa týkajú, a nielen Land Roveru, lebo, lebo tých, tých, tej investičnej výstavby je, samozrejme, samozrejme, viac.

    Takže toto sú asi dva tituly, a to je len, to je úplne v konkrétnostiach príbeh, ktorý je za tým, ktorý, ktorý ak ste členom nejakej rozpočtovej rady napríklad, na čo má úplné právo, tak príde a ako učiteľ v škole povie, no tak ale je to mimo, sekli ste sa. Sekli ste sa 0,1 % na HDP. Viete, to je, to je koľko? To je 70 mil. 0,1 je 70 alebo 80 mil. V celom okruhu verejných výdavkov je vyše 34 mld. výdavkov, lebo, lebo do tohto veľkého deficitu ide aj hospodárenie obcí, tak jak ste to povedali.

    Tak to je ako, áno, cúvame do garáže s návesom bez zrkadiel často akože. A to, to, to nie je otázka, či je tu taký alebo onaký proste minister. Je to, je to ťažké, a ak spomeniete ešte samosprávu, lebo to, to je častá kritika, čerpáte aj z tej správy rady, RRZ, ale musím povedať, že to je náš pohľad. Totiž každý rok je to vlastne pohľad na to, ako budú, aké výdavky bude mať samospráva. Tam kolega nad vami spomínal problémy asi Banskobystrickej župy, ako táto župa aj ostatné župy, ostatná samospráva má viac peňazí, ako očakávala v posledných rokoch. Je v nejakom volebnom cykle. Verte, verte nám, že naše odhady robia ľudia bez politických nejakých tričiek, ktorí robia na základe nejakých časových radov a očakávaní.

    Áno, župy v budúcom roku budú mať asi vyššie výdavky ako inokedy, lebo, lebo volebný rok. To isté sa deje s obcami, ako to znamená, ten cyklus, ten cyklus bez pomôcok je úplne jasný, hej, že v čase volebného roku sa nezvyšujú, nerozhoduje sa, pán Budaj, samozrejme, že nerozhoduje sa o daniach z nehnuteľností, nezvyšujú sa dane z nehnuteľností, keď sú voľby, a trošku sa zvyšujú výdavky. To je proste, to je to, čo je zakomponované aj v našich modeloch, ak to chcete takto účinne povedať. Ale pravdou je, že očakávania samotných obcí, každý rok v podstate chcú mať, chcú mať ako keby väčší komfort, aby mohli vymíňať viac. Ale naše očakávania sú také, že neminú viac. Oni tiež majú schopnosť takzvane škrečkovať a odkladať si do pančuchy. Zostatky na peňažných účtoch našej samosprávy sú v stovkách miliónov eur. A, bohužiaľ, nie rovnomerne rozložené akože, ale nebudeme prezrádzať víťazov, ani to dokonca asi nevieme, lebo peniaze obcí si držia obce v komerčných bankách a nerady by išli pod štátnu kontrolu, do Štátnej pokladnice napríklad, lebo tvrdia, že je to v rozpore s ústavou, tvrdia to, zatiaľ to nikto nerozkryl.

    Ďalšie. Vyššie územné celky, viete, že sme zákonom vlastne poslali do Štátnej pokladnice, takže tam ten prehľad je úplne jasný.

    Takže otázka, že či plánujeme prebytky a či tých, či ten výsledok bude taký alebo onaký, je to odhad. Ale opakujem, obce sa vždycky paprčia, že im plánujeme veľké prebytky, ale naša skúsenosť je, vždycky dopadnú lepšie. Dokonca pri skríningoch, keď sme robili v novembri, keď bol taký rok, keď nám v novembri musel každý primátor každého mestečka, každej obce napísať, ako asi skončí, tak rozdiel bol 100 mil. eur. To je ako, to nie je, to je smutné, hej, že v novembri starostovia nevedia, jak skončia o dva mesiace, ale ono to je aj zložité z pohľadu akruality, lebo to je, to je akože chcieť chápať pravidlá Eurostatu a tzv. akruálneho podvojného účtovníctva, štátneho výkazníctva, to zase nikomu nezávidím akože, to sa snáď ani naučiť, a niekedy ani, viete, že vysvetliť to vieme, ale pochopiť to nevieme. To platí aj, aj v tejto oblasti.

    Rezervy. Toto je taký paradox vnútorný, lebo na jednej strane kritizujú, každý kritizuje, aj tuto šéf NKÚ tu bol, pán Mitrík, riziká, riziká, riziká, vystraší rizikami, sa zobudíte ráno a už máte proste, vidíte riziká. Sú. Sú prirodzené. Každý, každá životná situácia so sebou prináša proste riziko a..., a..., a sú, vieme ich pomenovať, niekto ich nafúkne, niekto ich chce schovať, no ale je proste úplne prirodzené, že na riziká nejako reagujeme. Hej? No tak na riziká sa dá reagovať napríklad rezervami. Tu je ale rozpor s tým, ale rezervy sú nedemokratický nástroj, lebo nie sú zašnúrkované a neviem aké. No tu vám zároveň musím povedať, že zo zákona má rezort financií, minister má kompetenciu zobrať - dať a dať na web, hej, z pohľadu toho, čo, to, čo urobí, všetko je na konci dňa dneska verejné. Tá miera transparentnosti v oblasti verejnej, používania verejných peňazí sa neuveriteľne posunula, neuveriteľne.

    Čiže nie je ani pravdou to, čo ste hovorili, že je tu za 500-700 mil. Väčšia, väčšina z tých rezerv je absolútne pomenovaných. Jediná, ktorá je taká okrúhla, ktorú neviete chytiť, je tých 100 mil., ale už dneska budeme vedieť pomenovať, o chvíľu, že na zdravotníctvo možno niečo proste zarezervujeme z takejto, z takejto kapacity. Možnože to kolektívne vyjednávanie si vyžiada, aby sa odtiaľ niečo odčerpalo. To znamená, to nie je možné použiť na proste, neviem, na, na socdem školenia pre Marťanov, ak si myslíte, alebo ja neviem, čo by sme, jak by sme to vedeli zneužiť. To nefunguje.

    Takže proste to je princíp, je pravda, že rezervy prišli viac-menej s nami, ale zatiaľ som nám proste ako potvrdili, rezervy, proste, neviem, opýtajte sa, v tomto, v tomto som možno staromódny, ale s rezervami to nejak akože by som povedal, že nie je nejaký nefunkčný prístup. Hej? Samozrejme, dali by sa určite rezervy nejak sofistikovane pomenovať, skryť, zamontovať, hovoríme o rezervách a viac-menej väčšina z nich je pomenovaných. Ja sa poradím s kolegami a možno v záverečnej reči vám ich všetkých ešte akože absolútne do detailu vysvetlím tak, ako, ako sú vnímané, a robíme to nielen vám poslancom Národnej rady, ale aj tým, ktorí nás prídu kontrolovať, a nás teda veľa ľudí kontroluje, či je to NKÚ, či je to misia Medzinárodného menového fondu, či to je misia OECD, či je to misia z Európskej komisie, či je to raz za dva roky misia z Eurostatu, hej, takže... A, samozrejme, nezabúdam na rozpočtovú radu, takže všetkým vysvetlíme, vysvetlíme, vysvetlíme aj vám.

    Takže v tomto duchu som vám chcel v podstate len odpovedať na otázky, ktoré ste vzniesli, a ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán minister, na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Ďakujem, skúsim tak rýchlejšie, v dvoch minútach sa ťažko reaguje na 18, aj keď by som teda určite chcel povedať viac, ale, žiaľ, rokovací poriadok nám to neumožňuje.

    K tým prognózam ja len by som povedal, že ja chápem, že na základe niečoho sa prognózovať musí, a ja súhlasím s tým, že nie vždy je to jednoduché, a tie, odhadnúť tú budúcnosť, vy môžete mať inú skúsenosť, ale tí progno..., tí, čo to prognózujú, musia vychádzať z určitých vzorcov, takže tomu rozumiem.

    Čo sa týka tých korekcií, práve tam by som povedal, že presne toto je ten problém, že vidíme, že tie korekcie spôsobujú problém, a v konečnom dôsledku to skončí vo vašom, na vašom stole, aj keď teda ich spôsobil niekto iný, a tu som chcel práve poukázať na to, že, že je dôležité, ako vy s kolegami iných rezortov si to upracete, lebo oni vám spôsobia problémy v rozpočte, za ktoré vy nemôžte, lebo oni zle zaobchádzajú s eurofondami, možno ich úplne dobre nespravujú alebo vyskočia tam tie korekcie a podobne a myslím si, že tam v tej doprave toto je. Pri tom čerpaní, ja to úplne chápem, 97,5 % je vysoké, keď sa na to pozeráme z pohľadu perfekcionizmu, tak 2,5 % je ešte stále dosť, je to niekoľko desiatok, sto miliónov eur, ktoré, si hovoríme: "Ej! Mohlo to tam byť!" Mohli tí učitelia mať tých 2,5 % niekde navyše alebo čokoľvek, keby som to chcel zjednodušiť.

    K tým pozemkom. Opäť, to je, opäť to skončí vo vašej, vo vašich rukách, lebo vy musíte hľadať napríklad tých 300 mil. tým, že to chýba v rozpočte, takže ja len poukazujem ako výkričník, ale to len konštatujem ako, ako jednu z medzier, len na to chcem poukázať.

    Pri tom obchvate súhlasím, ja sám som Bratislavčan, aj keď tam by sa dalo veľa rozprávať, či je potrebný obchvat alebo iba R7 a tak ďalej, určite tá diskusia by tam bola veľká, doprave sa venujem.

    V Land Roverovi, tam myslím si, že vidíme, že napríklad školstvo zanedbáva, pretože máme síce rezort, ale nemáme dostatok zamestnancov, budeme ich musieť importovať.

    Takže viac už nestihnem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. K tomu obchvatu Bratislavy, no viem, že pán minister tam nechodí ani s metrom a možno ani s mechom na peniaze, ale fakt je ten, že tento darček z nepredpokladaných príjmov aj iné teda umelé výdaje vlády, alebo také neplánované výdaje vlády slúžievajú nadmerne dvom cieľom, pán minister. Jednak k hromadeniu politického kapitálu straníckeho, to sú všetky tie darčeky a balíčky, a jednak slúžievajú kapitálu domácemu, podnikateľom, ktorí majú svoje záujmy.

    V tomto prípade práve dneska, aj v minulých dňoch, ale práve dneska sú stretnutia občanov, ktorí protestujú proti tomu, že nie sú kolektory, že nie sú zjazdy, sľub o tom, že bude tento obchvat slúžiť aj Bratislave, sa nám rozplýva a zdá sa, že slúži len tomu, aby sa preinvestovali práve tie prostriedky, ktoré sa vám zjavili vďaka, vďaka dobrým výsledkom hospodárstva v rozpočte.

    Ešte možno stihnem krátku poznámku k tej neuveriteľnej, neuveriteľne posunutej transparentnosti, o ktorej ste sa takto, citujem, zmienili. Ono sa vám niekde posúva, ale skutočne, hovorím ako poslanec samosprávy, jak vy narazíte na ZMOS, tak SMER-u klesne odvaha na nulu. Keď ZMOS povie, že neukáže čísla, tak vy to neviete presadiť. Ako bratislavský poslanec ja by som si prial, aby aj bratislavská samospráva hrala s otvorenými kartami, aby verejnosť vedela, koľko má na účtoch. Je to problém zistiť a je to potom problém overiť, aký je tento štát vlastne zadlžený a aké, v akej kondícii sú tie jednotlivé zložky.

    VÚC-ky a štátny rozpočet vidíte, ale rozpočet tých takmer...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel s faktickou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tiež mám faktickú poznámku k tým peniazom miest a obcí.

    Bol tu jeden poslanecký návrh v roku 2012 od Daniela Lipšica, aby mestá a obce mali povinne svoje peniaze na účtoch Štátnej pokladnice a nie v komerčných bankách, vtedy to neprešlo. Ale potom prišla vláda s tým, že vyššie územné celky budú mať povinne svoje, svoje peniaze, čiže zjavne teda nejaký reálny, reálna prekážka, aby sme to urobili aj pre mestá a obce, neexistuje, tak... Alebo áno? Neviem. A vtedy sme vypočítali, že...

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra.

  • Iste. A vtedy sme vypočítali, že by to ušetrilo približne 20 mil. eur, môžme sa hádať, či 15, 10 alebo 25, ale skrátka pri požičiavaní peňazí by to ušetrilo štátu peniaze. Čiže možnože s takýmto, minimálne teda aspoň poslaneckým návrhom prídeme aj v tomto volebnom období.

    A druhá vec, ešte mi napadla jedna poznámka aj k tomu, že či vieme povedať v Nitre nejakú úspešnú firmu, ktorá zamestnáva ľudí a je veľmi úspešná, tak jedna taká firma mi napadla, ale bol by som ironický a zatiaľ mám pocit, že vy si tú iróniu nezaslúžite, takže nepoviem názov tej firmy.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, nech sa páči, máte možnosť reagovať na faktické poznámky. Nie.

    Ďalšou písomne prihlásenou za klub MOST - HÍD je pani poslankyňa Irén Sárközy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, vždy keď diskutujeme o návrhu rozpočtu verejnej správy, kľúčovými slovami bývajú pojmy ako ekonomický rast, deficit verejných financií, hrubý verejný dlh či konsolidácia verejných financií.

    Dlhodobým problémom Slovenskej republiky bol totiž deficit verejných financií, či už išlo o jeho nárast, alebo naopak tu bola snaha o jeho znižovanie. Doteraz najnižší deficit HDP rovnajúci sa 1,9 % bol dosiahnutý v roku 2007, teda rok pred vypuknutím globálnej finančnej krízy pri ekonomickom raste 10,8 %. Je rozdiel, či krajina dosahuje rekordný nízky deficit pri ekonomickom raste 10,8 % alebo pri ekonomickom raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy v roku 2017 počíta s deficitom verejných financií 1,29 % HDP pri reálnom ekonomickom raste 3,5 %. Inak povedané, trvalo nám 10 rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit naplánovaný na rok 2017 je konečne nižší, ako sme mali v roku 2007, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by sme sa postupne mali dostávať k mierne prebytkovému rozpočtu. Hrubý verejný dlh Slovenskej republiky za uplynulé 3 roky mierne tiež klesol z 53,9 % HDP v roku 2014 na 53,5 % HDP v roku 2016. Vo väčšine štátov Európskej únii bol vývoj hrubého verejného dlho vyjadreného v pomere k HDP za toto obdobie horší, ako sme my mali na Slovensku. Predložený rozpočet počíta s poklesom dlhu na úroveň 50,7 % v roku 2017.

    Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie, než odkupovať vládne dlhopisy prijímané z privatizácie. Slovensko je krajinou s výrazným investičným dlhom a v porovnaní s inými krajinami musí vynakladať vyššie výdavky na výstavbu dopravnej a sociálnej infraštruktúry. Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku.

    Len pre ilustráciu. Výška hrubých verejných investícií v roku 2015 bola 6,3 % HDP, za čo vďačíme, samozrejme, aj štrukturálnym fondom EÚ. Podobne ako v iných štátoch strednej a východnej Európy ide o nadpriemerne vysokú hodnotu. Nebyť vysokých verejných investícií, náš rozpočet by patril k najprebytkovejším v Európskej únii. Slovensko však musí investovať nielen do výstavby ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v zdravotníctve, v školstve, v sociálnych službách a aj v bývaní. Podiel verejných príjmov na Slovensku sa pohybuje mierne pod 40 % HDP. Čo to znamená? Že Slovensko je krajinou s relatívne nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku v roku 2015, tieto príjmy činili len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Slovensko ako krajina s nízkou mierou majetkovej a príjmovej nerovnosti nepotrebuje výraznú redistribúciu bohatstva. Naším problémom je skôr celkovo nízka úroveň príjmov obyvateľstva, najmä zamestnaneckých miezd, ako aj celkovo nízka úroveň domácich úspor a s tým súvisiaca miera nízkej, nízka miera akumulácie kapitálu.

    Uvediem príklady. Podľa správy o svetovom bohatstve 2016 spoločnosti Allianz trpí Slovensko veľmi nízkou mierou nasporeného bohatstva domácností. V roku 2015 činilo čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa na Slovensku len 5 300 eur. Touto výškou úspor výrazne zaostávame nielen za bohatými štátmi západnej Európy, ale aj Severnej Ameriky, ale aj za našimi susedmi, napríklad keď porovnám tento údaj z Poľskom, tak v Poľsku je 6 540 eur, v Maďarsku 10 562 eur, v Česku 12 614 eur. Slovensko zároveň prevyšuje spomínané tri štáty aj vo výške finančných záväzkov domácností na jedného obyvateľa, my máme 5 573 eur.

    Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OECD, má svoju vlastnú štatistiku, ktorá meria finančné bohatstvo domácností. Aj tieto údaje potvrdzujú, že Slovensko má síce výkonnejšiu ekonomiku ako niektoré susedné štáty, ale slovenské domácnosti sú chudobnejšie. Podľa OECD činia hrubé finančné aktíva na jedného obyvateľa len niečo cez 20-tisíc amerických dolárov, čo je menej než v Poľsku a Lotyšsku na úrovni 24-tisíc dolárov, v Maďarsku 29-tisíc, v Slovinsku 30-tisíc, v Estónsku 32-tisíc a v susednej Českej republike 34-tisíc eur. Prevažná časť finančného bohatstva slovenských domácností je vo forme hotovosti a bankových vkladov, len malá časť vo forme cenných papierov, poistiek a dôchodkových plánov, inak povedané, naši obyvatelia nie sú vlastníci kapitálu, ale námedzní robotníci.

    Z bežnej slovenskej výplaty je ťažké niečo našetriť, nieto ešte vytvoriť štartovací kapitál pre vlastné podnikanie, investovanie do akcií alebo podielových fondov. Miera úspor slovenských domácností sa v minulosti dlhodobo pohybovala na veľmi nízkej úrovni, okolo 6 až 7 %, až v posledných rokoch sa pomaly približuje k priemerným 10 %. Zase pre porovnanie, v Nemecku a Švédsku činí miera úspor 17 až 18 %. Ak sa chceme na pomyselnej svetovej ekonomickej hierarchii posunúť vyššie, musíme zvýšiť mieru úspor a akumuláciu domáceho kapitálu. A to pri súčasnom ekonomickom modeli, keď vo svete konkurujeme najmä lacnou pracovnou silou, je veľmi ťažké.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nízka úroveň miezd a bohatstva domácností je priamym ohrozením budúcnosti Slovenska. Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zverejnil pred niekoľkými dňami informáciu, podľa ktorej len 5 mil. z 5,4 mil. obyvateľov s trvalým pobytom na Slovensku má na Slovensku verejné zdravotné poistenie. Tento údaj môžeme interpretovať tak, že vplyvom emigrácie na Slovensku reálne žije len 5 mil. obyvateľov. Odchod obyvateľov za vyššími zárobkami do zahraničia vnímam ako vážny problém. Čo nevidieť, bude najväčšou brzdou ekonomického rastu Slovenska nedostatok pracovných síl. Už dnes je tento problém cítiť v niektorých hospodárskych odvetviach.

    Slovensko dosahuje dlhodobo vysoký ekonomický rast a postupne konverguje k západoeurópskym ekonomikám. V ekonomickej výkonnosti meranej hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, by sme mohli mať alebo by sme mohli dosiahnuť budúci rok 80 % priemeru Európskej únie. Dôchodok z vyrobenej pridanej hodnoty sa však na Slovensku delí veľmi nerovnomerne medzi prácu a kapitál. V porovnaní so západnou Európou pripadá podstatne menšia časť dôchodkov na odmeny zamestnancov a podstatne väčšia na príjmy z kapitálu, teda zisky, renty a úroky. A výsledkom toho je, že reálna životná úroveň väčšiny obyvateľov je nižšia, než by bol adekvátny výkonnosti našej ekonomiky.

    Tak ako je potrebné mať kvalitné podnikateľské prostredie bez zbytočných byrokratických prekážok a neúmerného daňového zaťaženia, tak treba myslieť aj na objektívne záujmy tých ľudí, ktorí nie sú vlastníkmi finančného kapitálu, ale živia sa prácou ako zamestnanci. Títo ľudia totiž tvoria drvivú väčšinu našich obyvateľov.

    To, aká je na Slovensku skutočná životná úroveň, bude posudzované predovšetkým podľa toho, ako sa bude dariť týmto bežným ľuďom. Boháčov majú aj vo veľmi chudobných krajinách, ale len skutočne bohaté krajiny sa môžu pýšiť širokou strednou vrstvou s kvalitnými pracovnými miestami, solídnymi mzdami a dostatočnou zásobou úspor a finančného kapitálu. Naša krajina v minulosti implementovala významné reformy v oblasti daní a trhu práce, ktoré pomohli skvalitniť podnikateľské prostredie, prilákať zahraničný kapitál, znížiť nezamestnanosť a zvýšiť ekonomický rast.

    Zástupcovia významných zamestnávateľov z oblasti automobilového priemyslu alebo informačných technológií uznávajú, že kľúčovým problémom Slovenska dnes nie je výška daní či cena práce, ale skôr nedostatočná kvalita vzdelávania a nízke výdavky na vedu a výskum. Preto by sme sa podľa môjho názoru mali prestať toľko sa, toľko naťahovať o dane a odvody a sústrediť odteraz sa, sústrediť sa odteraz predovšetkým na reformu vzdelávania. Ruka v ruke s tým však budeme musieť hľadať cesty, ako zlepšiť postavenie zamestnancov a zvýšiť úroveň miezd. Žiadna reforma vzdelávania totiž nebude účinná, ak nám tí najvzdelanejší mladí ľudia po vyštudovaní odídu za lepšími platmi do zahraničia. Ja sa na takúto diskusiu úprimne teším.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pani poslankyňa za vaše vystúpenie.

    Ďalším písomne prihláseným za klub SaS je pán Eugen Jurzyca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nech sa páči, moje názory k rozpočtu a súvisiacim témam, pokúsim sa vyhnúť tým častiam mojej prezentácie, ktoré, ktorých sa dotkli rečníci, ktorí už hovorili. Boli to, v oboch prípadoch teda nejaká časť bola spoločná.

    No, začnem tým, čo som hovoril na výbore, že rozpočet je nejaké zrkadlo ekonomiky, a nielen ekonomiky, ale spoločnosti ako celku. Rozdelím teda poznámky k tomu zrkadlu samotnému, či dobre zobrazuje, a potom k tomu obrazu, čo vidíme v zrkadle.

    Takže k zrkadlu. K transparentnosti chcem uviesť a rozum tiež hovorí, pán minister sa bude nudiť aj pán predseda výboru, no ale tak nie všetci tam boli. To, že sa prestal rozpočet zverejňovať k 15. augustu, nie je hrôzostrašné, ale to, že nie je žiadny termín, vnímam ako problém, tým sa ruší pripomienkové konanie, a keďže tá legislatíva je taká, že, že pravidlá legislatívneho procesu sa nevzťahujú na tvorbu rozpočtu, tak ten rozpočet môže pri neserióznom konaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie. Toto nevnímam ako, ako niečo, čo by malo tak navždy ostať.

    A potom mám ešte druhú poznámku k transparentnosti, a síce už niekoľko rokov som rozmýšľal nad tým, že ako by mal ten rozpočet vyzerať, aby bol bližšie k občanovi. Ja neviem, videl som v novinách vo Veľkej Británii, že keď prijímali rozpočet, tak tam boli také jednoduché informácie. Naďabil som na textík, ktorý zrejme popisuje projekt organizácie, ktorá spolupracuje s ministerstvom financií, a ten textík je celkom dobrý, takže ja z neho prečítam a skončím otázkou na, na pána ministra.

    Text popisujúci alebo časť textu popisujúceho ten projekt, o ktorom hovorím, znie takto:

    "Cieľom je zverejňovať špecifický okruh rozpočtových údajov za všetky subjekty verejnej správy. Ďalej systém by umožňoval vyhľadávanie rozpočtov podľa identifikačných údajov, organizácií, subjektov, IČO, názov, ako aj parametrov rozpočtov, napr. výška mzdových výdavkov, rozpočty obcí a VÚC sú zobrazené a v súčasnosti iba na sumárnych úrovniach. V tomto systéme má ministerstvo financií k dispozícii schválené rozpočty pre obce a VÚC spolu s úpravami a skutočnosťami.

    Zámerom je zobrazovať aj rozpočty obcí a VÚC, čo by viedlo k väčšej transparentnosti rozpočtu a v súvislosti s rozvojom moderných prvkov webového dizajnu v zásade možnosti rozšírenia vizualizácie rozpočtových dát obsiahnutých v rámci interaktívneho rozpočtového portálu. Odborným, ako aj laickým užívateľom by bolo vhodné poskytnúť prehľadné, užívateľsky prívetivé aj intuitívne grafické zobrazenie rozpočtových údajov."

    No, pokračuje to ďalej, ten text je proste podľa mňa veľmi dobrý, a tak by mal rozpočet vyzerať, aby bol transparentný. Mal byť interaktívny, užívateľsky príjemný. Chcem sa teda opýtať na, na webe som našiel, že, že ide o nejaký projekt v hodnote asi 13 mil. eur. Chcem sa teda pána ministra opýtať, ako to s ním vyzerá, či sa, či, či sa spustí takáto vec v dohľadnom čase.

    K tej časti debaty, ktorá sa týkala posunu plnenia sľubov týkajúcich sa napr. vyrovnaného rozpočtu alebo znižovania dlhu. Ja sa pridávam k tomu, že tie sľuby boli tlačené dopredu a že teda sa dokonca, povedal by som, že až štandardne sa menili v čase. Napríklad vidíme, že sľub o vyrovnanom rozpočte sa posunul zo ’17. na ’19. rok. V 2016. sa očakáva nárast hrubého dlhu dokonca vplyvom rozpočtového deficitu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Odhad dlhu na tento rok bol pôvodne 52,1 %, teraz už je 53,5. Čiže ja myslím, že to je dosť neodškriepiteľné, že sa tie sľuby posúvali. Dokonca prvý sľub, že v 2017. bude vyrovnaný rozpočet, bol v 2014. Teraz tuná na ’17. vyzerá 1,29. NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovoria, odhadujú, že by to mohlo byť 1,6, ale to nechcem teraz vťahovať do debaty o plnení sľubov, čiže myslím si, že to bolo celkom legitímne od pána Hegera, že hovoril, že nie celkom sa splnili sľuby.

    Pokiaľ ide o tie reakcie, že trhy rozhodujú nakoniec – nie poslanci opozície – o tom, aká je dôvera vo vládu, tak pozeral som si ECB-čku, ktorá zverejňuje interest rates desaťročných dlhopisov, čiže úrokové miery. A dobre, hovorili ste možno o päťročných, ale hovorilo sa aj o dôvere vo vládu a prečítam vám krajiny, ktoré majú nižšie úrokové miery než Slovenská republika, a je to údaj za október: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, to sú krajiny eurozóny. A mimo eurozónu je to napríklad Česko, Dánsko alebo Švédsko. A to tiež, musím povedať, že, že použijem ten istý disclaimer ako pán Eduard Heger, že jasné, že toto je pohľad opozičného poslanca, jasné, že sú tam krajiny, ktoré majú oveľa, oveľa drahšie požičiavanie, napr. Grécko za 8,33 %, tak nepochybne. Len hovorím, že trhy aj takýto uhol pohľadu majú. A teda možno sme si mohli požičiavať lacnejšie, keď si Česko požičiava lacnejšie.

  • Ruch v sále.

  • Stále platí, ešte k tej konsolidácii, stále platí, že dlh je na historických maximách, že, že je to vďaka využívaniu jednorazových opatrení, ako napríklad čerpanie peňazí z II. piliera, to je stále pravda, že rozpočtový cieľ na rok 2017 bol revidovaný päťkrát.

  • Ruch v sále.

  • A teda môj záver je okrem tej dôveryhodnosti, keďže prijímanie rozpočtu je opakovaná hra, čiže neplnenie sľubov má dopad na dôveryhodnosť. Nehovorím, že jedno porušenie je osudový hriech, ale keď je to opakované, tak to nejaké náklady musí mať. Čo chcem ešte k tomuto povedať je, že, že čím je dlh vyšší a čím dlhšie sa udržiava v súčasnej situácii, tým viac...

  • Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegovia, kolegyne, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

    Ďakujem pekne.

  • ... tým viac, a to hovorím teraz ako poslanec za SaS, za stranu s liberálnym ekonomickým programom, tým viac vyhráva etatistická predstava sveta. Z toho dôvodu, že štát si berie peniaze, požičiava si, rozdeľuje ich čoraz viac on a nie, nie trh. Ten by, ten by ich rozdeľoval v prípade, že by k deficitu dochádzalo znižovaním daní. No a, samozrejme, ten dlh v budúcnosti bude musieť niekto zaplatiť, a to, a to z daní, čiže predpoklad je, že nebudú môcť klesať tak, ako by mohli bez neho.

    Ďalšia výtka je, že, a tá je asi taká hlavná, ukážem grafy, keďže, keď tomu dobre rozumiem, v dôsledku prezidentovho veta ešte môžeme grafy ukazovať v parlamente.

  • Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • Nárast príjmov verejnej správy za roky 2012 až ’15, v Poľsku to bolo 0 %, v európskej dvadsaťosmičke 0,4 %, v Nemecku 0,5, v Česku 3,7, v Maďarsku 5,2, Slovensko 18 %. Úplne neporovnateľný nárast príjmov verejnej správy. Pán minister môže povedať, že no dobre, ale my sme začínali z nižšej úrovne. Bola to nižšia úroveň, ale treba povedať, že, že boli sme na 27. mieste, keď sa dostala k moci prvá vláda Roberta Fica, teraz už sme asi na 15., z hľadiska podielu príjmov verejnej financií na HDP sme predbehli Česko aj Poľsko, a teda posúvame sa hore a budeme sa posúvať podľa toho, ako vyzerá rozpočet na ďalší rok.

    Čiže príjmy obrovské, nárast príjmov obrovský. Súčasne dlh verejnej správy rástol takto.

  • Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • A tu mám obdobie 2006 až 2015. V4 plus 20 %, v tom období bola kríza, takže jasné, že tie nárasty boli pomerne razantné, Rakúsko 29 %, priemer eurozóny 35 %, priemer EÚ 28,41, Slovensko 72 %.

    Znova môže mať prekladateľ tú istú námietku, že my sme začínali z nižšej úrovne. No dobre, ale ten trend je taký, že, že dlh sa zvýšil v dôsledku konania rôznych vlád, aj to beriem, ale zvýšil, ale zvýšil. A znižuje sa veľmi pomaly aj to opatreniami jednorazovými.

  • Ruch v sále.

  • Súčasne platí, a toto je kľúčová vec, viac peňazí sa vyberá a neznižujeme dlh, neznižovali sme dane a súčasne platí, že v prieskumoch, ako je Eurobarometer alebo Health Consumer Powerhouse, ľudia hovoria – a pri Health Consumer Powerhouse to ukazujú aj tvrdšie dáta –, že sa nám zhoršuje výkon napríklad v zdravotníctve. Čiže viac peňazí, menej na zníženie dlhu a neprejavujú sa vo výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. Viď Eurobarometer, ktorý hovorí nielen o zdravotníctve, ale aj o iných sektoroch.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, práve som vás chcela prerušiť kvôli hlasovaniu. Chcem sa opýtať, či to máte ešte dlhšie, alebo prerušíme.

  • Privítal by som, že sa preruší, áno.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, veľmi pekne vám ďakujem za ústretovosť.

    Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teraz prestávku do 17.05 hod. Nasledovať bude hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (tlač 258).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Eduarda Adamčíka, ktorého tam otravujú.

    Pán poslanec Adamčík, ako spravodajca, nech sa páči, môžte uviesť jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 258.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, pán Beblavý, pán poslanec Simon, pán poslanec Baláž, pán poslanec Mihál, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy.

    Bol podaný procedurálny návrh pánom poslancom Zsoltom Simonom vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť návrh zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 45, proti 71, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 82, proti 14, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 110, 1 proti, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ako prvý bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 65, proti 46, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zsolta Simona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 52, proti 44, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Simona nebol schválený.

  • Ako posledný bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Baláža, dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh hlasovalo 117, 28 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme o podaných pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 102, proti 5, 39 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146, za 104, proti 2, 40 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o dani z príjmov.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 329).

    Pán poslanec Ďurovčík, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 329.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Matovič, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, keďže zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán spravodajca, najprv by sme mali hlasovať o tom, že skrátime lehotu, lebo ten návrh bol podaný dnes.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, to je skrátené. Mýliť sa je ľudské, znovu.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 29, proti 73, zdržalo sa 42 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Áno, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 125, proti 21.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona bol schválený.

    Nasleduje, ďakujem pekne, prvé čítanie, hlasovanie teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 299).

    Pani poslankyňa Sárközy ako spravodajkyňa máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, tlač 299.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 89, zdržalo sa 55 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli na tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 129, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a takisto sme určili gestorský výbor aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Ešte máme jedno hlasovanie, a to o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2017 (tlač 288).

    Znovu prosím pána poslanca Ďurovčíka z výboru pre financie a rozpočet, aby teda uviedol návrh na hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017, tlač 288.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 79, proti 14, 53 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2017, tak ako hovorí klasik, schválili.

    No a ešte mám tu jeden oznam. Vzhľadom k tomu, že pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od utorka, pokiaľ mám dobrú informáciu, má v Bruseli nejaké rokovanie, požiadal nás, aby sme bod 26 a bod 27, aby sme prerokovali 28., to znamená v pondelok o 9.00 hod. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 101, proti 19, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili. Ďakujem pekne.

    Samozrejme, teraz... á, pardon, nech sa páči, procedurálny návrh, pani poslankyňa Kaščáková.

  • Mám iba prosbu o zmenu môjho hlasovania, lebo pri hlasovaní č. 29 o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy k tlači 258 som uvedená ako hlasovanie "proti", ale chcela som hlasovať "za". Je to omyl.

  • Áno, ďakujem pekne, do zápisu.

    Pán poslanec Matovič.

  • Ja by som si dovolil taký ústretový krok voči mojej opozičnej..., či... a koaličnej kolegyni Janke Vaľovej, že chcel by som ju upozorniť, že zrejme sa pomýlila pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu a mohla by mať z toho problémy.

    Takže odporučil by som, aby sa prihlásila a povedala, že sa jej pokazilo hlasovacie zariadenie.

  • No, ja si myslím, že bolo naschvál.

  • Smiech v sále a reakcie z pléna.

  • Ale ďakujeme za upozornenie.

    Ak dovolíte, budeme pokračovať prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu. Vyhlásim teraz dvojminútovú prestávku, aby, aby tí, ktorí teda majú rôzne iné povinnosti, aby sa mohli vzdialiť, a potom budeme pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán minister už sedí na svojom mieste, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu a prosím vás, páni poslanci aj panie poslankyne, aby ste nevyrušovali vystupujúceho pána Jurzycu, ktorý bude pokračovať v prerušenej rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nepochybujem, že tí, čo ste ostali, tak ste ostali aj preto, že ste chceli vedieť viac podrobností o výsledkoch prieskumu Eurobarometer, takže prečítam kúsoček.

    V roku 2012 označilo v prieskume Eurobarometer za jeden z dvoch najväčších problémov na Slovensku zdravotníctvo a sociálne istoty 20 % respondentov, v roku 2016 to bolo 36 % respondentov. Čiže v časoch, kedy rástli tie príjmy, to som ukazoval pred prestávkou, a neznižoval sa dostatočne dlh udržateľnými opatreniami, tak sme sa takto zhoršili. A pokiaľ ide o ten Health Consumer Powerhouse, tam v roku 2012 bolo Slovensko na 16. mieste spomedzi 34 krajín, v roku 2015 sme sa dostali na 24. miesto z 35 krajín, čiže za tri roky nás predbehli napríklad Chorvátsko, Estónsko, Slovinsko, Malta, Macedónsko, Česko nám veľmi ušlo, teraz je trináste, v roku 2012 sme boli vedľa neho, bolo pätnáste.

    No a teraz zopár poznámok ku projektu Hodnota za peniaze, čo teda aj ja sa pridávam k tým, ktorí ho považujú za, za kľúčový projekt, za potencionálne jednu možno reformu dekády pre Slovensko.

    Máme, my osobitne ako strana SaS máme záujem na tom projekte. My sme v 2015. mali v programe Agenda 2020, v ekonomickom programe časť o kľúčových indikátoroch výkonu, kde taktiež sme síce inými slovami, ale ideologicky sme mierili na to isté, ideovo teda na meranie efektívnosti vo verejnej správe. To znamená, dobre projekt začína, nemôže byť alebo nemal by byť až a veľkej kritike vystavený, ale, ale my teda budeme strážiť o rok, o dva, ako sa ten projekt bude vyvíjať. Teraz k nemu chcem povedať nasledovné.

    Tie tri pilotné projekty, ktoré sa robili, nedopadli podľa môjho názoru rovnako. Najhoršie, suverénne najhoršie dopadla doprava. Veľký objem financií bol vyňatý z tejto časti projektu. Do záverečnej správy sa nedostali vôbec konkrétne opatrenia, pričom ešte v júni tím Hodnoty za peniaze tvrdil, že len na prevádzke za štyri roky môže byť ušetrené, ušetrených 500 mil. eur. Teda opatrenia, ktoré sa navrhujú v záverečnej správe, sú nemerateľné všetky, sú typu aktualizovať metodiku, preskúmať proces, preskúmať legislatívne možnosti a tak ďalej. Veľmi zle. Tu treba povedať, že napriek tomu, že tie ďalšie dve časti projektu dopadli podľa mňa oveľa lepšie. Pokiaľ toto ostane bez odozvy, či zo strany opozície, ale aj zo strany vlády, tak tá motivácia ostatných rezortov bude jednoducho taká, že keď to prešlo ministerstvu dopravy, takáto, povedal by som, až ignorácia potrieb projektu Hodnota za peniaze, tak to prejde každému a môže to byť teda nebezpečné z hľadiska budúcnosti tohto projektu.

    Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tam je úmysel úplne jasne čitateľný. Tí na ministerstve zdravotníctva, ktorí spolupracovali s tímom, nepochybne majú záujem zefektívňovať ten sektor. Otvorili sa diskusii. Ale treba povedať, že tie ciele, ktoré v materiáli sú, sú skôr procesné než finálne. Pritom v zdravotníctve existujú indikátory kvality, ktoré by sa v tomto projekte dali využiť. Pod finálnym indikátorom napríklad kvality práce ministra financií vidím ukazovateľ ako výška deficitu, pod procesným počet vystúpení v rozprave v Národnej rade. Toto je ten rozdiel. A obávam sa, že v niektorých tých častiach, napr. v zdravotníctve, ktoré, hovorím, inak je celkom fajn, celkom dobre posúva veci dopredu, tak tých procesných cieľov je veľa namiesto finálnych. Napríklad je tam priemerný počet vydaných receptov na pacienta. No to ešte nehovorí veľa o tom, či viac receptov znamená zdravší pacient alebo, alebo naopak. Výška prevádzkových nákladov nemocníc, výška nákladov na lieky, jednotkové ceny na zobrazovacie vyšetrenia, priemerný počet rádiodiagnostických vyšetrení, podiel výdavkov nemocníc radených podľa DRG, nehovorím, že sú to zbytočné ukazovatele, ale sú procesné, nie sú finálne. A tie finálne sú kľúčové. To znamená odvrátiteľná úmrtnosť, reoperovanosť a podobne.

    Pokiaľ ide o tú tretiu časť, informatizácia, tam podľa mňa je to najlepšia časť teda. Tam sú aj výsledkové ukazovatele, pomerne dobre vypichnuté, hoci u viacerých nie je jasná metodika, ako sa budú rátať, ako sa budú zbierať, takže, takže riziká sú aj tam. Viem si predstaviť okrem tých ukazovateľov DCIT, čo to na tom robia, tak vedia, čo to je. To nie je dôležité. Ale viem si predstaviť napríklad, že v jednom z návrhov zákonov, ktoré predkladala SaS, bolo, že existuje 150 unikátnych situácií, kde občan by nemusel prinášať a predkladať výpisy z obchodného alebo živnostenského registra, čiže iba raz by takúto informáciu štát dostal a už potom by sa to nemuselo opakovať. Tak napríklad toto je ukazovateľ finálny, ktorý by sa mal dosahovať v takomto projekte, a úspešnosť projektu a jeho efektívnosť by sa mala merať voči takémuto ukazovateľu. Ale opakujem, tá informatika je, vyzerá byť celkom dobre urobená aj z pohľadu opozičného poslanca.

    Ešte k tej Hodnote za peniaze. V zásade by sme ani nemali tak uvažovať, že, že v budúcnosti, že rozdeľujeme svet na sektory, na kapitoly, ale na tie projekty, ktoré sú efektívne, ktoré nie sú. Viem, že to sa nedá dosiahnuť za rok, ale viem si predstaviť, že by ministerstvo financií vyčlenilo nejaké peniaze, mám s tým skúsenosti, cez tú VPS-ku, nejaké spoločné peniaze a tie potom proste rozdeľuje podľa toho, ako sú efektívne tie sektory, bez ohľadu na to, v ktorom to je sektore. A ak niekto bude mať opakovane neefektívne projekty, no tak kde je možné prichádzať s projektmi, kde jedno euro prinesie menej než jedno euro výsledkov? No tak pôjdu peniaze, nehovorím že všetky, viem, že to nie je jednoduché, ale momentálne ten stav je taký, že peniaze ostávajú v kapitolách, a s tým bude treba niečo asi v budúcnosti urobiť, lebo, lebo pokiaľ je to takto, tak tá motivácia zefektívňovať tie vlastné sektory nebude dostatočná.

    Tiež sa chcem ešte opýtať, kým som u tej Hodnoty za peniaze, či sa ráta s tým, že bude tento tím alebo iný skúmať, ako sa prejavilo zvýšenie výdavkov napríklad na šport, lebo tam bol posun pomerne veľký, a tam by sa to malo dať zmerať, že čo to spravilo napríklad so športovaním detí. Podľa mňa by sa veľa ukázalo aj pre iné sektory, tak to je taká skôr otázka alebo námet. Dobre.

    A tiež, tiež ešte jedna poznámka posledná k tej Hodnote za peniaze. Tiež možno by sa dalo, dala zmerať efektívnosť vytvorenia tých sektorových rád kvôli individuálnemu vzdelávaniu, kde zamestnávatelia a podnikatelia a manažéri budú hovoriť, čo sú potreby trhu práce, lepšie, než to hovorí trh práce. Tam by tiež nebolo zlé zmerať tú efektívnosť. Dobre.

    Teraz ešte zopár vecí, ktoré ma zaujali na rozpočte a ktoré, si myslím, že, nieže myslím, ktoré považujem za také, ktoré sú v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita.

    Znova rastú transfery do poľnohospodárstva, do priemyslu. Toto je počet zamestnancov v našom poľnohospodárstve od roku ’93 do roku 2013. Pozrite, aký je tam pokles. To nie je kvôli vstupu do Európskej únie alebo kvôli nejakému, nejakej chybe. Podobne, nie podobne, ale teda klesajúci trend má aj počet zamestnancov v priemysle dlhodobo. V ostatných rokoch sa tá úroveň stabilizovala. Rastie počet zamestnancov v tzv. vybraných trhových službách, to znamená, v tom ukazovateli sú také zamestnania ako ľudia v cestovných kanceláriách, účtovníci a podobne. Asi to cítime všetci, že to tak je s tou spoločnosťou, a asi si pamätáme všetci, že premiér minimálne od svojho druhého obdobia hovorí, že on to poľnohospodárstvo vráti tam, kde bolo, a že budeme mať chov zvierat na takých úrovniach, ako bol kedysi.

    Teraz čo sa to deje v tej ekonomike vlastne? Zoberieme peniaze z tých sektorov, ktoré rastú, ktoré, ktoré sú perspektívne, ktoré ponúkajú džoby a lepšie platené džoby, a presúvame ich, teda zoberieme ich cez, cez dane a presúvame ich do sektorov, ktoré, ktoré nieže tento rok alebo po chybe nejakej vlády, ale ktoré proste dlhodobo klesajú, ich podiel na HDP klesá, ich podiel na zamestnanosti klesá. Vidíme to napríklad pekne v Spojených štátoch, kde teraz v poľnohospodárske robia 3 % ľudí, v 19. storočí to bolo 50 %, priemysel tiež sa mení, sú tam tiež snahy obrátiť to nejako späť. Nehovorím, že tieto sektory si nezaslúžia pomoc zo strany spoločnosti, ale tie dlhodobé trendy treba, povedal by som, liberálne akceptovať a nepriečiť sa im veľmi, lebo potom budeme mať džoby s nízkymi platmi a tak ďalej. Dobre. Čiže to bola taká jedna poznámka, ktorá mi pripadá ako dôležitá z hľadiska toho, aké priority má rozpočet a vláda a aké strana SaS.

    Rozumiem aj tomu, že v tých sektoroch je veľmi veľa voličov, a aj tomu, že sú vytvárané veľkými firmami, čiže, čiže ak sa im dá dotácie, dotácia, veľkej firme, tak sa dá urobiť tlačovka a povedať, že vidíte, tu sme vytvorili 3-tisíc pracovných miest. To pri tých, pri tých účtovníkoch a cestovných kanceláriách sa nedá tak ľahko urobiť. Rozumiem tej motivácii, ale..., ale volá sa populizmus. Dobre.

    Ďalšie, ďalší bod, keď už teda máme tu ministra financií, je decentralizácia, fiškálna decentralizácia verejnej správy. Podľa materiálov OECD Slovensko by mohlo zvýšením daňovej autonómnosti obcí a miest získať najviac spomedzi krajín OECD a ten impulz by bol podľa štúdie OECD obrovský. Nebudem tu ten graf ukazovať, ale, ale tá rezerva, rezerva u nás určite je a vidno to aj z toho, že, že sa stáva, že niektoré mestá a obce nie sú motivované priťahovať investorov, skôr naopak, ale sú priťahované, priťahovať premiéra. Sú motivované priťahovať premiéra, ktorý im dá možno dotácie, pretože, pretože ten dnešný systém rozdeľovania daní je taký, že zlý minister financií musí, musí tie dane vybrať, a tí dobrí starostovia ich potom rozdelia svojim voličom. A oni vyberajú daní minimum. Čiže tam by sa dala spraviť zmena tak, aby sa zvýšila tá autonómia obcí a miest tak, aby mali záujem, záujem priťahovať investorov na svoje územie. To, že to tak nie je, že je tam nejaká chyba, to je pekne vidno z toho, že kým štát dáva obrovské peniaze investorom potenciálnym, ktorí majú prísť na Slovensko, tak na lokálnej úrovni skôr majú investori potom problémy. Skôr lokálna úroveň žiada poplatky. Žiada poplatky. Aj teraz to tu máme. No tak niekde máme chybu v systéme, že máme také rozdielne motivácie na úrovni štátu a na úrovni obcí. Nehovorím, že to je len otázka tohtoročného rozpočtu alebo budúcoročného, ale, ale patrí to do okruhu, ktorý zaujíma aj ministra financií, preto to tu hovorím.

    Zaujímavá vec, na ktorú som narazil pri príprave na rozpočet a ktorá tiež je v rozpore s dlhodobým programom SaS, je, že pomalý rast nezdaniteľného minima tichým, skrytým spôsobom zvyšuje zdaňovanie príjmov aj bez legislatívnych zmien.

  • Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • Toto je graf, ktorý to ukazuje. Vyzerá hrozne, ja viem, ale popíšem ho. Na ixovej osi je výška zdaniteľného príjmu a vidíte, že ten najväčší kopec, najviac to efektívne zdanenie narástlo ľuďom s nízkym príjmom. Tak sa správa, tak vyzerá tá situácia, kedy, kedy to nezdaniteľné minimum sa akoby nevalorizuje, a možnože aj v tom máme časť problému, že nevieme získať nekvalifikovanú pracovnú silu z vlastných zdrojov, že ľuďom sa oplatí viac nerobiť, než robiť, tým s nízkymi príjmami, lebo toto sa im tam deje. A to, že nám chýba na prvom mieste nekvalifikovaná pracovná sila, nie kvalifikovaná, je vidno napríklad z čísiel ÚPSVaR-u, ktorý pekne publikuje štatistiky o tom, koľko cudzincov prišlo a s akou kvalifikáciou, a je na tom vidno, že najviac prichádzajú cudzinci do džobov pomocný pracovník - nekvalifikovaná pracovná sila. Toto, takíto prichádzajú zo zahraničia najviac. Potom sú tam aj nejakí operátori CNC strojov, ale, ale tí zas, tí, tiež si myslím, že chýbajú z dôvodov, o ktorých sa u nás veľmi nehovorí. To znamená, hlavne z toho dôvodu, že, že majú trojnásobný plat v Nemecku. Dobre.

    No ešte som tu mal nejaké grafy, ktoré, myslím, že ukázali rečníci predo mnou. A takže mierim k záveru. No nebojte sa. A vari len ten a teraz si uvedomujem, že aj o tom sa už hovorilo. Povedal som niekoľko skupín argumentov alebo poznámok k tomu, čo, čo by som očakával od ministra financií, a jedna z tých vecí je, že, že keď sa pozrieme na porovnania, ja som o nich pred prestávkou hovoril, ako rástli dlhy v niektorých krajinách Európskej únie alebo eurozóny, tak vidíme, že, že sú tam veľké rozdiely, a, a Slovensko je akcionárom Európskej únie aj eurozóny, jej súčasťou. Tak si myslím, že také kroky, ako je napríklad kupovanie dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky alebo zadlžovanie sa krajín aj v dobrých časoch - a pomerne razantné zadlžovanie sa niektorých krajín v dobrých časoch od roku 2012 do roku 2015 - je témou na teda hlasnú kritiku zo strany Slovenska, a že by mala odznievať. Zrejme nejaká odznieva, ale, ale uvítal by som razantnejšiu kritiku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána, na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, veľmi dobré obohatenie. Páčili sa mi tie rôzne oblasti, ja by som možno len tam pár vecí tam vypichol.

    To otvorenie tej témy rozpočet bližšie k občanovi. Myslím, že toto je niečo, o čom sa potrebujeme baviť. Ja som tiež o tom krátko hovoril a trošku rozmýšľam nad tým, že ako aj tú debatu tak roznietim, lebo vlastne si tam otvoril dve otázky, alebo čo som si ja tak poznačil, práve boli tie obce a to poľnohospodárstvo a myslím si, že tuto je presne priestor na to, aby možno zazneli aj také rôzne pohľady filozofické, lebo zrejme by sme sa tu viacerí asi vyjadrili iným smerom, ale, ale je to podľa mňa dôležité, lebo to sú oblasti, ktoré treba riešiť, a taká konštruktívna debata by tomu podľa mňa mohla pomôcť.

    Už len tak na záver, opäť trošku mi nedá. Tie grafy sú podľa mňa výborná vec. Ja si myslím, že toto tu naozaj bude chýbať, lebo naozaj vás vidieť je omnoho viacej, ako desaťkrát počuť, a človeku, je to hneď jasné. Tak, len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, oceňujem veľmi konštruktívnu, konštruktívne vystúpenie. Musím povedať, že mne sa tiež celkom ten zobrazovací systém na rozpočet, všetci by sme to privítali, ja si myslím, že to by bolo fajn. Neviem, do akého, do akej miery sa to dá zrealizovať. To je asi otázka skôr na pána ministra.

    Čo sa týka, čo sa týka tých dlhopisov, trošku, tu by som chcel povedať, že tie grafy sú práve na to, aby človek ukazoval to, čo chce ukazovať (povedané so smiechom), a niekedy, niekedy si to prispôsobí.

    Čo sa týka tých výnosov dlhopisov, dal som si tú robotu, vypísal som si ich. Tak na tých päťročných dlhopisoch, musím povedať, že Lotyšsko ani Litva nás nepredbiehajú, a pri desaťročných neviem, lebo údaje som dostal, nemám, mám len osemročný dlhopis.

    Čiže v tomto prípade len tu napríklad aj musím uznať, že Česká republika urobila veľký krok vpred, hlavne čo sa týka vlastne vyrovnaného rozpočtu, a ja to oceňujem aj možno je to fajn, len zase možno z toho nejakého krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska investície sú ten driver, ktorý prináša budúci hospodársky rast aj zamestnanosť. Čiže tu by sme sa mohli o tom, o tom baviť.

    Čo sa týka ale napríklad tých finančných trhov ešte, aby som pri tom zostal. Pozeral som si napríklad čísla, keď už sa bavíme o V4, hej. Skutočne Česká republika má nižšie, nižšie úroky na, na dlhopisoch, ale čo sa týka napríklad Poľsko, Maďarsko, s tým sa vždycky porovnávame, to je práve o tých grafoch, čo sa tu bavíme. Poviem, hádam už horšie, horšie, horšie výsledky má len Grécko, Island a Rumunsko. Čiže skutočne tieto dve krajiny asi nemajú až takú veľkú dôveru tých finančných trhov. Môžeme sa baviť o tom prečo, ale je to proste fakt.

  • Ďakujem. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Jurzycovi, a nielen pánovi poslancovi Jurzycovi, ale aj pánovi Hegerovi, pretože meritórne pomenovali dôvody, pre ktoré nie je možné podporiť predkladaný návrh štátneho rozpočtu.

    Zároveň možno doplňujúcu informáciu, naozaj môžeme sa porovnávať predovšetkým s Českou republikou, či chceme, alebo nechceme, napriek tomu, že štruktúra ich výdavkov, ale aj príjmov je trošku odlišná. A pokiaľ viem, tak aktuálne majú dokonca rozpočtové prebytky a predpokladá sa, že rok uzatvoria s vyrovnaným rozpočtom. To znamená, že z môjho pohľadu, keby sa robil taký benchmarking už od začiatku pri nastavení pravidiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, tak by sa mnohým skutočnostiam dalo predísť. A z môjho pohľadu veľmi dobre odznela aj tá myšlienka, ako priblížiť štruktúru štátneho rozpočtu predovšetkým občanom, tak aby mali naozaj relevantný pohľad na to, akým spôsobom sa vyvíja slovenská ekonomika a hlavne aký to má priamy alebo aj nepriamy vplyv na ich kvalitu života.

    Ďakujem.

  • Reakcie na faktické, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne všetkým trom autorom faktických poznámok.

    Pánovi Hegerovi, jasne oceňujem, že podpora grafov, podpora grafov a že sú rôzne názory, asi by boli niektoré, ale veď na to sme tu, aby sme ich seriózne vydiskutovali, a to isté platí ako časť odpovede pánovi poslancovi Kamenickému. Súhlasím s tým, že grafy sú aj na to, že človek ukáže, že čo chce, ale pekne pri tých úrokových mierach sme sa dostali k tomu v súťaži, že nakoniec odznel celý obraz a posunuli sme v tej diskusii možno aj to poznanie ďalej, že odznelo tu, aj tie krajiny, ktoré sú na tom lepšie ako Slovensko, aj tie, ktoré sú na tom horšie, tak to má byť v tej súťaži, si myslím, že je užitočné.

    Čo sa týka toho, že, že Čechom možno budú pri tom vyrovnanom rozpočte, ale prebytkovom chýbať peniaze na investície, no tak tam máme iný názor, my hovoríme, že najprv nech, nech sú tie investície, ktoré už existujú, nech sú efektívne, a potom uvidíme.

    Neni tak, že máme už dnes niektoré neefektívne projekty a evidentne máme, a je to aj dokázané a už, už chceme ďalšie investície. A ďakujem aj teda pánovi Štarchoňovi za jeho príspevok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kollár, ďalší vystupujúci v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem stručný, nebudem dlho hovoriť, ale budem o to konkrétnejší a určite nie nejak ťažko konfrontačný, preto, lebo si uvedomujeme, že tento zákon vládna koalícia musí schváliť a nemáme možnosť s tým nič urobiť, len sa od tohto pultu vyjadriť k predkladanému, predkladanému návrhu rozpočtu.

    Takže ja by som len tak stručne povedal, že trošku možno ma mrzí, že sa mi páči viacej, ako je to napríklad v Amerike, že tam ten rozpočet je robený formou povinný a voliteľný, u nás je to jasné, proste sú to dané rozpočty, kapitoly, koniec, kdežto v Amerike je, máte možnosť si vybrať v tom, v tej voliteľnej možnosti. Lebo sú niektoré kapitoly, ktoré neni treba urobiť alebo niektoré veci nie sú treba zrealizovať, dá sa to odložiť na neskôr a tie prostriedky sa dajú možno potom presúvať do iných kapitol, kde to viacej chýba, ale tak to je proste situácia, ktorú my neovplyvníme.

    Ďalej. Prechádzam, keď som prechádzal ten rozpočet, tak som si napríklad, pán minister, všimol, je tunák v rozpočte jasne daný, 1,5 mil. je rezerva predsedu vlády a 5 mil. má vláda. To je úplne v poriadku, ja si myslím, že tie sumy sú úplne v poriadku, kľudne by mohli byť aj väčšie, s tým problém my ako strana nemáme, akurát, že mi v tom rozpočte možno chýba, aj keď viem, že vy to zúčtovávate a že to dávate na vedomie, ale keby sme to mali vždy tuná v tomto rozpočte dané, taký, taká drobná informácia, na čo to bolo použité, by bolo celkom fajn.

    Ďalej. Máme tuná kapitolu makroekonomické údaje rozpočtu. Uvádzate tunák odhad, rast HDP na 3,5 %, rast zamestnanosti o 1,5 %, rast nominálnych miezd o 3,5 %, rast cien o 0,9. Dobre, takže keď sa niečo pokašle, no tak tieto všetky veci nám úplne rozhodia celý rozpočet, lebo nebude výber daní taký, proste štát bude viac zaťažený, to znamená, že my máme tento, tento odhad, ho máme, určite nie je konzervatívny, ale máme ho veľmi optimistický. Pán minister, takže skôr by sme my požadovali alebo bolo by sme radi, keď v budúcnosti by ste išli ešte trošku na konzervatívnejší taký rozpočet, aby, aby, lebo toto je fakt veľmi optimistické. A keď si pozriete výrobu vo svete, čo sa deje vôbec vo svete dnes, FED, ECB-čka tlačí peniaze a skutočne dneska to neviete predpokladať. V roku 2007 sme pozerali jak Alenka v ríši divov, zrazu to bola kríza. No a rátali sme s ňou o rok predtým? Nie. Rátali sme 30 % nárasty v ekonomike, vo všetkom, aspoň u nás, v mojich firmách sme stúpali posledných 5 rokov každý, každý rok o 20-30 % s obratmi a so ziskami, samozrejme, hore. A zrazu, absolútna racha a koniec.

    To znamená, že keď sa niečo vo svete stane, tak tento optimistický rozpočet nám trošku môže vylámať zuby, ale to je O. K., to je len spomenuté, že by sme radi uvítali konzervatívnejší rozpočet v budúcnosti.

    Ďalej. Naše priority. Naše priority, poviem to rovno, našej strany sú obrana, bezpečnosť a, samozrejme, rodiny, rodiny ako také. Tak to sa potom bude týkať, samozrejme, ministerstva a pána Richtera. Myslíme si, že v dnešnej dobe proste na obranu dať niečo cez 1 % v období, keď skutočne prichádzame do veľmi neistých vôd, nevieme, čo bude, aký bude vývoj v Amerike. Keďže vieme, že nový prezident sa vyjadril, že sa mu absolútne nepáči, že NATO vlastne skoro celé financuje Amerika alebo v drtivej väčšine, takže už sú z jeho strany rôzne vyjadrenia typu začnite si to platiť sami alebo sa na to vykašleme, to znamená, že tam môže nastať veľký problém, a keď tunák si naplánujete len nejaké mizerné percentíčko a mali by sme mať 2 % a viac, tak si myslím, že na tú bezpečnosť by sme naozaj mali niekde nájsť niekde peniaze, aby sme sa raz mohli vedieť účinne brániť, lebo skutočne ako určite to ľudia nebudú teraz radi počuť, čo poviem, ale už nás raz naši partneri a spojenci okašľali v ’39., takže ja verím skôr na seba, na svoje sily, a mali by sme v prvom rade zabezpečiť našu armádu, našu bezpečnosť sami, aby sme si v tom prvom slede vedeli pomôcť sami, a to môže byť hocičo, to môže byť nejaký veľký ozbrojený konflikt na Ukrajine, to môže byť imigranti, ktorí sa rozhodnú sem vpáliť neviem ktorou cestou. Proste, keď si zoberiete, koľko ľudí stráži maďarskú hranicu, je to okolo 8-tisíc ľudí, tak ja neviem, či by sme vôbec ako z armády nám vedeli vôbec poslať 8-tisíc mužov, a som presvedčený o tom, že nie. To znamená, že by som veľmi uvítal, keby tá bezpečnosť bola posilnená.

    No a potom, samozrejme, sú to najohrozenejšie, najohrozenejšia dneska skupina ľudí alebo obyvateľstva, sú to matky s deťmi. Ani nie dôchodci, aj keď sa to ako ťažko počúva aj keď je to hneď v závislosti po nich, je to druhá skupina, ktorá, ktorá, ktorá je na tom úplne najhoršie, je ohrozená chudobou a tak ďalej. Nebudem sa k tomu tunák babrať v tomto, ale proste tie matky s deťmi to majú úplne najhoršie. Takže tam by som poprosil, keby sa dalo, alebo za nás by sme aj požiadali, keby sa tam mohlo viacej peňazí vyčleniť a začať, začať sa naozaj starať o našu budúcnosť.

    A naša budúcnosť sú len naše deti, nič iné nemôže byť našou budúcnosťou, lebo keď nebudeme mať deti, keď nebudeme sa o nich starať, keď nebudú mať zdravie a keď nebudú vzdelané, tak ako, ako národ nemáme budúcnosť. Takže táto kapitola, by bolo fajn, keby sa vedela posunúť a navýšiť v budúcnosti, lebo viem, že teraz s tým už, pán minister, nič neurobíte. Veľakrát keď predkladám niektoré sociálne zákony, tak nám hovoríte, no ale na to nie sú peniaze, vždycky to narazí na vaše ministerstvo a to by bol veľký dopad a tak ďalej a tak ďalej. No takže treba tam asi dať väčšie tie rezervy, a potom aby sa naozaj také zákony dali prijímať, ktorú môžu dôjsť aj zo strany opozície, ale ktoré budú v prvom rade pomáhať ľuďom, lebo my sme tu pre ľudí nie pre nejaký straníckych šéfov, bosov alebo nejakých, alebo nejaké politikárčenie. Skutočne, nás sem všetkých zvolili ľudia a mali by sme v prvom rade sa pozerať na ľudí a na tie najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

    Ďalej.

  • Ruch v sále.

  • Neruším vás, páni? Dobre, ďakujem pekne. Rozdiely v roku 2016, korekcie. Už ste to spomenuli, takže nebudem sa tejto téme venovať veľa, lebo chcel som sa vás opýtať, korekcia EÚ 207 mil., chcel som to vysvetliť. Ste to spomenuli. Teraz možno by ma zaujímalo Železničná spoločnosť. Tam som našiel 320 mil. a RTVS 25 mil. Taká RTVS-ka, keď si zoberiete, má príjmy z reklamy, čiže vlastne robí konkurenciu ostatným privátnym televíziám, ale zároveň má koncesionárske poplatky. Vaša strana chce zvyšovať tieto koncesionárske poplatky a ešte tu máme korekciu 25 mil. Takže ma to rozčuľuje, takže by som sa chcel spýtať na toto. A okrem toho, úroveň tej STV-čky je mizerná. To znamená, že, že ma to dvakrát rozčuľuje, takže ma to zaujíma, že prečo 25 mil. korekcia RTVS a Železničná spoločnosť 320, tak akože to je tak vysoká suma, tak buď sa tam niekto pomýlil vo výpočte, alebo že čo sa to stalo. Ale to určite mi potom na to odpoviete, keď to asi budete aj s pánom Jurzycom možno na to reagovať, takže bol by som rád, keby som o tomto niečo vedel, ďakujem.

    Ďalej výber DPH, pán minister. Výber DPH, zaujíma ma jedna zaujímavá vec, výber DPH rok 2014, 2015, nárast o 600 mil., fajn, tlieskam.

  • Rečník zatlieskal.

  • Rok 2015, rok 2016, pokles 6 mil. Ja sa pýtam prečo? Pýtam sa, prečo máme pokles 6 miliónov. Ale plán rastu na 2017 už je 250 mil. Potom mi z toho vychádza, že nám tuná niekde uletelo 300 mil. No a zrazu, máme tých 300 mil., ktoré by sme veľmi radi mohli dať dôchodcom a matkám s deťmi. Napríklad by sme mohli im dať konečne tie lieky zadarmo a veľmi rýchlo by sa to z tohto vykryli. To znamená, že mňa veľmi zaujíma, prečo máme tuná pokles na výber DPH. Prečo tam bol nárast 600, potom rátame každý rok s nárastom 250 mil. až do roku 2019, tých 250 mil. máte v kolonke 2017 rok. To znamená, že prečo. To je veľmi, veľmi zaujímavá vec.

    A potom, samozrejme, ma zaujíma aj osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Rok 2016 výpadok oproti všetkým rokom 2014 až 2019. Prečo bol výpadok v roku 2016 a aké sú opravné opatrenia, čo ste urobili, či tam niekto pochybil,

    alebo kto to zle vypočítal, prečo to bolo tak málo, toto by ma zaujímalo.

    Predkladacia správa, strana 30. Máme tuná krásnu firmu TIPOS. Vláda plánuje príjem z TIPOS-u na 3 mil. euro v rokoch 2017 až 2019, 3 mil., 3 mil., 3 mil., 3 mil. Ja sa pýtam jednu vec, firma TIPOS má 397 mil. v roku 2014, údaje z roku 2014, mala príjem 397 mil., výdavky na výhry činili 296 mil., takže zhruba sa bavíme o hrubom nejakom, nejakej marži, nejakej hrubej 100 mil. A z týchto 100 mil. dokáže ten TIPOS odviesť 3,5. Pán minister, spravte ma šéfom TIPOS-u a dám vám 10! Dám vám 10 miliónov. A keď si porovnáme, porovnáme, trebárs to je všetko benchmark. Porovnajme si takú trojku, štvorku firmu v Rumunsku, v korupčnom Rumunsku, si to zoberme, tak tá firma má, vykazuje 40 až 50 mil. euro zisku a firma TIPOS, na Slovensku jednotka, monopol 3 mil. Tak to je také veľmi, veľmi veľmi divné, toto ma tak nejak zamrzelo, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, však mi to vysvetlíte. O. K. Nechám sa poučiť. Však ja neútočím, hovorím, čo som zachytil v rozpočte, a na to reagujem.

    Ďalej. Máme tunák, zachytil som, pol milióna že dávate na Centrum pre medzinárodnú ochranu detí. Ja by som možno poprosil, keby sem sa dalo možno trošinku pridať na Centrum pre medzinárodnú ochranu detí, lebo keďže si zoberiete v poslednej dobe tie kauzy, ktoré proste nastali, Maxine v Nórsku, Bódyovci – Anglicko, je toho stále viacej a viacej.

    Takže ja by som bol veľmi rád, keby štát nepodporoval len Centrum pre medzinárodnú ochranu detí, ale aj neziskovky, ktoré bežne tuná ich podporujete, ale ja si myslím, že tuná by sme sa mali zaoberať, pán minister, kvôli tomu, že tu skutočne ide o deti, ide o rodiny a tam možno by bolo fajn, ja nehovorím o nejaké strašné peniaze, ale myslieť aj na tie deti, ktoré proste bez tej podpory možno tohto štátu, lebo tí právnici sú strašne drahí. Ja tu teraz nebudem vyskakovať, že ja som zaplatil nejakého právnika, na to kašľať, ale proste, že tí ľudia sa nemôžu obrátiť na štát, tam ten Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže nerobí vždycky úplne ideálne a tí ľudia si potrebujú zobrať právnikov, cestovať, vedeli by sme vám vykázať, čo všetko musela tá rodina, maximum vynaložiť na to, aby vôbec to došlo do takého štádia ako dnes, a keby nemala sponzorov a nemala ľudí, ktorí jej pomôžu naozaj s tisíckami a tisíckami eur, tak to nedajú. A ja si myslím, že každý zodpovedný, každá zodpovedná vláda alebo aspoň trošku slušný štát by sa mal, mal týmto zaoberať a mal pomáhať tým rodinám, svojim vlastným deťom, svojim vlastným občanom. Je to naša psia povinnosť. Takže to bola, to bola, to bola Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže, ktorú máte prekladacia správa strana 56.

    Chcem zároveň, keď tunák som mal nejaké výčitky, chcem povedať jednu vec, že, že chcem pochváliť ministerstvo zdravotníctva. Chcem pochváliť ministerstvo zdravotníctva, lebo ako on alebo ono sa pripravilo k rozpočtu, alebo čo nám pripravili, tak nemáme absolútne žiadne výhrady, ako to spravili. Strašne sa nám páči, že sú tam tie benchmarky, sú tam porovnania úspor, Hodnota za peniaze. Skutočne tam neni čo vytknúť, skôr by som poprosil, keby všetky ministerstvá to mohli predkladať tak ako minister zo zdravotníctva, lebo tam ich treba ako skutočne pochváliť a povedať, takto sa to má robiť.

    Možno len taký, taká, taký dôvetok, nikde sme tam nenašli osvetu a skutočne bolo by fajn, keby sme tam v tom zdravotníctve ešte aj našli nejakú kapitolu na osvetu, a lebo skutočne, že by sme vedeli veľmi veľa zdrojov a peňazí ušetriť, keby sme mali osvetu, vytvoriť nejaký tlak na zníženie spotreby napríklad saturovaných tukov a tak ďalej. Proste ľudia sú chorí, veľakrát nevedia, čo jedia, možno by bolo fajn, že by sme drobnou finančnou sumou vedeli skutočne ušetriť na tom, už potom na liečení tých chorôb obyvateľstva. Takže skôr ešte mi tá osveta tam chýba, ale nemáme žiadne výhrady, bolo to výborne spracované a hlavne sa mi páči, že v tom benchmarku a je tam porovnanie s tou V4, úžasné.

    No a potom už len taká technická vec. Nakoľko mám to takto v knihe a za chvíľku nám asi zakážu aj laptopy a telefóny a neviem čo všetko možné, takže nebudeme môcť asi používať, to je, samozrejme, nadnesené, elektronické pomôcky, takže keď to máme v knihe, tak napríklad strana 13 graf 5, ak tak nám to nedáte vo farbe, nevieme sa z prílohy vysomáriť. Tam sú tie rýchlostné cesty a všetko sú tam čierne farby, takže neviem, ktorá rýchlostná cesta má, ale to je len technická záležitosť, že možno tá jedna strana ministerstvo nezabije, keď bude vo farbe. Takže to je za nás všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne.

    Nech sa páči ďalší vystupujúci v rozprave, pán poslanec Beblavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu. Začnem tak skôr pozitívnejšie a postupne aj kriticky. Chcem začať otázkou závažnosti tejto rozpravy.

    Ak má tento parlament nejaký skutočný problém od toho, kedy začal riadne fungovať, čo je viac-menej od septembrovej schôdze, tak je to podľa môjho názoru to, že si reálne neplní svoju povinnosť hĺbkovo skúmať a vyjadrovať sa k návrhom zákonov, ktoré predkladá vláda. Návrhy zákonov, ktoré predkladá vláda, sú tie, ktoré tvoria 90-95 % legislatívy, sú to tie, ktoré skutočne ovplyvňujú životy ľudí, a jedna z našich základných povinností je venovať týmto zákonom primeranú pozornosť.

    Ak si vezmete, že na septembrovej a októbrovej schôdzi priemerný vládny návrh prešiel za asi 12 minút týmto parlamentom, a to vrátane vystúpenia navrhovateľa, spravodajcu, navrhovateľa, spravodajcu, tak je to veľmi smutné svedectvo o našej práci. To je kritika aj do radov opozície, je to kritika, samozrejme, aj do radov koalície, pretože byť vládnym poslancom neznamená, že človek nemá sa venovať vládnej legislatíve a vystupovať k nej.

    Prečo to hovorím, je, že tento, túto rozpravu k štátnemu rozpočtu považujem za tie tri mesiace zatiaľ za asi najpozitívnejší prvok, aj keď sme len na začiatku, pretože, samozrejme, sme len pri písomne prihlásených, máme 18 kolegov, uvidíme, koľko bude ústne. Je to o niečo menej, ako bývalo v minulosti k tak dôležitému návrhu, ale je to predsa len už nejaká, povedal by som, podstatná kritická masa kritického pohľadu na ten rozpočet a je to, čo každý rozpočet akejkoľvek vlády potrebuje ako najdôležitejší zákon roka. Takže chcem to na úvod oceniť a najmä teda kontrastovať to s tým, že táto snemovňa si uplynulé mesiace túto svoju funkciu podľa môjho názoru plní vysoko nedostatočne. Pokúsim sa do tej debaty prispieť. Jej výhoda je naozaj v tom, že aj pán Jurzyca, aj pán Heger, aj pán Kollár hovorili, k mnohým témam hovorili vecne, takže človek môže si tiež vybrať také kľúčové body, ku ktorým má zmysel sa vyjadrovať, nie je nutné všetko opakovať po kolegoch.

    Dovoľte mi ešte predtým, než pôjdem ku konkrétnym rozpočtovým oblastiam, hovoriť niečo o dôveryhodnosti tohto rozpočtu. Lebo ten rozpočet a jeho debata o ňom má len taký zmysel, ako dôveryhodný je ten dokument. Ak tu budeme mať rozpočty také, aké sa bežne predkladali za niektorých vlád, ktoré, ako sa hovorí, nemali hodnotu ani papiera, na ktorom boli vytlačené, pretože sa nedodržiavali, tak potom môžme tu viesť debatu, môžme vášnivo útočiť, apelovať alebo aj chváliť, ale má to veľmi málo spoločné s tým, čo sa naozaj stane. Ako upozorňuje rozpočtová rada vo svojich analýzach, slovenská vláda a slovenský minister financií majú vysoko nadštandardné možnosti meniť rozpočet počas jeho realizácie a tým pádom aj hodnota toho, čo tu budeme s veľkou pompou a diskusiou schvaľovať, je obmedzená, pretože najmä v prípade priaznivejšieho rozpočtového vývoja je možné veľmi zásadným spôsobom vstupovať do rozpočtu len na úrovni exekutívy bez toho, aby to parlament musel schvaľovať.

    Takže prvá vec, čo chcem povedať, že tento rozpočet nie je úplne dôveryhodný z hľadiska toho, že ak bude vývoj lepší, ako sa očakáva, tak len my veľmi málo budeme môcť povedať do toho, ako sa s takými príjmami alebo nižšími výdavkami má naložiť. Samozrejme, nie je to vlastnosť tohto rozpočtu jediného, to sa ani nezmenilo nejak šokujúco teraz, ale je to dlhodobý problém a je to problém, ktorý sa zatiaľ nedarí riešiť.

    Druhá vec, ktorú, ktorá teda platí o dôveryhodnosti rozpočtu, je, že máme kritickú skúsenosť s vládou, s týmto predsedom vlády a s týmto ministrom financií z hľadiska dodržiavania cieľov rozpočtu na úrovni celkového deficitu verejných financií. Ja tu nebudem ukazovať grafy, lebo sú notoricky známe, a kto chce, si ich nájde v rôznych publikáciách, o tom, aké ciele rozpočtov deklaroval minister financií, tento istý minister financií v jednotlivých rozpočtových rokoch v tejto snemovni na to trojročné obdobie, na ktoré sa rozpočet predkladá, a ako sa potom vyvíjala tá skutočnosť a tá skutočnosť bola vždy horšia za uplynulé 4 roky. Niekedy významne, niekedy menej významne, ale bola, bola vždy horšia.

    V podstate rozpočtová stratégia v tejto vláde, tohto ministra financií, z hľadiska toho makroobrazu, toho deficitu možno vyjadriť asi tým, že ak máme deficit pod 3 %, a nie, ani Brusel nás nestíha, tak už je v podstate jedno, ako to dopadne, a môžme všetky ostatné peniaze viac-menej už minúť či už predvolebne, alebo na iné svoje ciele. V rámci toho sme, aby sme si pripomenuli, v ostatných dvoch rokoch vynaložili 90 mil. eur, ak si to pamätám z hlavy správne, na tak zásadnú vec, ako sú hasičské autá, ktoré, ale ktoré boli veľmi dôležité v predvolebnej kampani ministra Kaliňáka. Ja nemám nič proti hasičským autám, ani dobrovoľných zborov, ani profesionálnych zborov, poznám viacero hasičov osobne, ale v situácii, keď sa nám rozpadávajú napríklad vysoké školy, v situácii, keď sa nám doslova rozpadávajú zdravotnícke zariadenia, tak sa mi nezdá úplne namieste využívať napríklad nadpríjmy štátneho rozpočtu na to, aby sa zrazu bez kontroly tejto snemovne rozdalo pár mesiacov pred voľbami na účely predvolebnej kampane ministra vnútra 90 mil. na hasičské autá. Toľko príklad, ale vráťme sa všeobecne k tomu, že dôveryhodnosť rozpočtu je problematická zatiaľ z hľadiska dodržiavania týchto cieľov. To je to kritické.

    Čo k tomu musím povedať ja pozitívne, je, že podľa analýzy rozpočtovej rady, ktorej nemám dôvod neveriť, tento rozpočet je z hľadiska naplniteľnosti v budúcich rokoch stavaný lepšie ako viaceré predchádzajúce rozpočty, a pokiaľ viem, potvrdzuje to aj analýza Európskej komisie. To znamená, že sme trochu v situácii, kde sme rodinní príslušníci manžela, ktorý keď dostane lepšiu výplatu alebo odmeny, tak ich vždy prehýri v kartách namiesto toho sľúbeného donesenia ich domov alebo veľkú časť z nich prehýri a on nám vždy sľúbi, že už to bude inak, a tým pádom sme skeptickí.

    Na druhej strane, z rôznych znakov sa dá usudzovať, že tentokrát to predsa len bude o niečo inak, a to je treba pozitívne povedať, že tento rozpočet je korektnejší z hľadiska pravdepodobnosti dodržania cieľov. Samozrejme, to je analýza z hľadiska toho, aké sú v tom rozpočte míny. To, že sa minister financií a táto vláda nerozhodnú nejaké nadpríjmy porozhadzovať, to im pri súčasnej legislatíve nezabráni nikto, to znamená, že tam to riziko stále je 100 %, ale tento rozpočet je menej postavený na vode alebo na extrémnom optimizme, alebo na ignorovaní mín ako niektoré predchádzajúce rozpočty a to chcem hodnotiť pozitívne.

    Druhú vec, ktorú chcem hodnotiť pozitívne, je klesajúci deficit verejných financií v tomto rozpočte, či už na budúci rok, alebo aj v tých ďalších rokoch. On ten optimizmus obmedzuje na jednej strane to, že tieto trajektórie znižovania deficitu v minulých rokoch dodržané neboli, ale zopakujem, tento rozpočet je nastavený dôveryhodnejšie z hľadiska toho, čo, čo možno očakávať vo svete, takže je tu väčšia šanca, že sa to splní. Vnímam tu aj to, že minister financií je na druhej strane už veľmi skúsený politik a tým pádom vie, že ak sa takáto trajektória nenastaví a nezačne vynucovať v prvom roku po voľbách, tak sa to v neskoršom období už nepodarí, takže dá sa veriť, že do toho roku 2019, pokiaľ neprídu významné ekonomické šoky, budeme buď teda vo vyrovnanom, alebo v rozpočte, ktorý nebude od toho ďaleko.

    Z tohto pohľadu je ale pre mňa, musím sa priznať, nie úplne pochopiteľná permanentná kampaň aj ministra financií, ale nielen jeho, ktorý dokonca už sa snaží aj v regiónoch zbierať nejaké podpisy, som videl na Facebooku, za odblokovanie dlhovej brzdy. V situácii, keď dlh slovenský má klesať podľa predpokladov, ktoré sú tu, za situácie, keď vláda, ako minister sám často zdôrazňuje, má obrovské rozpočtové nadpríjmy v jednotlivých rokoch, v situácii, keď čerpáme štrukturálne fondy v tom veľkom období a ešte sme ich vyčerpali pomerne málo, takže nás čaká pomerne rozsiahle čerpanie, tak v takej situácii vytvárať nejakú, politický tlak na odblokovanie dlhovej brzdy, čo je jediná vec, ktorá ešte drží výraznejšie fiškálne vládu na uzde, je podľa môjho názoru na jednej strane veľmi nezodpovedné a na druhej strane veľmi zvláštne.

    Musím sa priznať, že jediné vysvetlenie, ktoré mi v tej súvislosti napadá, je, že minister financií v skutočnosti nechce, aby sme odblokovali dlhovú brzdu, ale je to ideálny komunikačný nástroj v nasledujúcich rokoch, aby všetky tie nesplnené sľuby o postavených diaľniciach a rýchlostných cestách bolo na koho hodiť. Bude to tá zlá Sloboda a Solidarita, ktorú priamo oslovil a ktorá, teda neviem, ako bude zareagovať, ale verím, že nepodporí odblokovanie dlhovej brzdy. Budú to tá možno zlá opozícia ako celok, ktorá, ak to nepodporí, na ktorú bude možné úspešne zvaliť to, že táto vláda nenaplní svoje prísľuby v oblasti diaľnic a rýchlostných ciest. To však nie je ani tak otázka dlhovej brzdy samotnej, to je otázka priorít rozpočtu a ešte viac je to otázka manažovania výdavkov, pretože ani Saudská Arábia by nedokázala postaviť všetky diaľnice, ktoré potrebuje Slovensko, pri jednotkových cenách, ktoré zažíva Slovensko za vlád Roberta Fica, pretože môžte stavať draho a pomaly alebo lacnejšie a rýchlo, ale tak draho, ako sa stavia vždy za vlád Roberta Fica, sa jednoducho veľa postaviť nedá. To by sme tu naozaj, to by tí, tí ropní minimagnáti, ktorí sa teraz bojujú, bijú s aktivistami na východnom Slovensku, museli objaviť rádovo iné vrty, aby sme mohli ísť touto cestou.

    Takže z tohto pohľadu snahu odblokovať dlhovú brzdu chcem jednoznačne odsúdiť, postaviť sa k nej negatívne a vyjadriť aj presvedčenie, že kolegovia z opozičných klubov tiež nepodporia túto zmenu ústavného zákona aj za cenu, že sa na nás bude vyhovárať vládna koalícia za neplnenie svojich sľubov.

    Teraz k negatívam a k tomu, čo vnímam na tomto rozpočte kriticky. Dovoľte mi začať tým, čo aj tradične pri fiskálnych debatách dominuje okrem samotného deficitu, a to je otázka daní, odvodov, príjmov verejných financií. Debata o štátnom rozpočte veľmi často býva debata ekonómov a ekonómovia majú tendenciu baviť sa o makroekonomických ukazovateľoch, príjmy, výdavky celkovo, deficit, HDP a podobne. A tu musím aj ja začať, aj keď budem stručný, pretože už sme tú debatu mali pri zákone o dani z príjmov a nie je potrebné to tu duplikovať.

    Takže nielen ja vnímam veľmi kriticky to, že v časoch, keď sú tu výrazné rozpočtové nadpríjmy, v časoch, keď ekonomika rastie nad očakávania a rastie medzi tými rýchlejšími krajinami Európskej únie, aj keď v rámci našeho susedstva to zase nie je až taký výkon, treba povedať, ale ten vývoj je pozitívny, tak v tých časoch prichádza s neustálym zvyšovaním poplatkov a daní a odvodov, prípadne zavádzať nové, ako sme tu boli svedkami na ostatných dvoch schôdzach v súvislosti s týmto rozpočtom, je nielen ekonomicky ťažko vysvetliteľné, ale aj politicky ťažko vysvetliteľné a priznám sa, že pri svojich cestách po Slovensku som nestretol občana, ktorý by to akýmkoľvek spôsobom vedel akceptovať. Pretože veľa tu padajú slová hodnota za peniaze, s ktorej, s ktorou, ktorou sa oháňa veľa účastníkov aj tejto debaty, no ale občan vidí tú hodnotu za peniaze. On vidí stav infraštruktúry, vidí kvalitu služieb, vidí, ako sa rok od roka menia k lepšiemu alebo k horšiemu, alebo sa nemenia vôbec, a zároveň vidí, čo od neho ten štát stále chce.

    A ja sa priznám, že naozaj nestretávam ľudí, ktorí by mali pocit, že tento vzťah predstavuje hodnotu peniaze. Často sa to zvaľuje aj na kauzy, že ľudia vidia cétečká, tety Anky alebo najnovšie predražené logá a ich predstavovania, ale moja skúsenosť nie je celkom taká, to sú len symboly, ony symboly toho, že skúsenosť bežného občana s naším štátom nie ani hodnoty za peniaze z hľadiska stavu, ale ani hodnoty za peniaze z hľadiska vývoja. Lebo myslím si, že ľudia by pochopili, ak by sme povedali, že viete čo, nie je to dobré, ale každý rok sa to zlepší a dostanem sa tam, možno to bude trvať 10-15 rokov. Nikto, žiadna krajina to neurobila skokom. Ale nemám pocit, a teraz nehovoríme len o tých deprimovaných regiónoch typu, ja neviem, Krupiny, hovoríme aj o Košiciach, Žiline, koniec koncov o Bratislave, regiónoch, ktorým sa ekonomicky darí, kde súkromný sektor je veľmi dynamický, to znamená, že nie tam ekonomický problém, ale verejný sektor v týchto regiónoch nielenže neposkytuje hodnotu za peniaze, ale ani sa nezlepšuje z hľadiska toho, čo vnímajú občania, ktorí tam žijú. A to je podľa môjho názoru to, čo by malo zabrániť v takejto dobrej ekonomickej situácii, akú máme, ďalšiemu zvyšovaniu daní, odvodov a poplatkov, pretože tie nielenže nie sú nevyhnutné, a mali by sme sa oveľa viac venovať hľadaniu vnútorných rezerv v tom, ako funguje štát, ale naozaj hlavne dáva ľuďom veľmi zlý signál, pretože im hovoria, že minister financií, vláda a parlamentná väčšina, ktorá to musí schváliť, na každú potrebu, ktorú občania alebo nielen oni majú, je len jedna odpoveď, zvyšovať dane, zavádzať nové poplatky. A to je niečo, čo môjho názoru podporovať, v tejto chvíli neviem.

    Ale poďme naozaj od deficitu príjmov daní, makra, poďme konkrétne, pretože ako som spomenul, ekonómovia práve väčšinou zastanú pri tejto abstrakcii. A poďme hovoriť o tom, čo je skutočne dôležité z hľadiska verejných financií pre ľudí, ja som si vybral a cením si, že aj kolegovia si väčšinou vybrali nejaké prioritné oblasti a neriešia celý vesmír, dovoľte mi hovoriť o troch témach, ktoré ja považujem prioritné. Je to školstvo, zdravotníctvo a mladé rodiny, a pretože sú to podľa mňa oblasti, ktoré sú zanedbávané a zároveň pre našu budúcnosť veľmi dôležité.

    Začnem školstvom. Školstvo aj veda sú podľa mňa na Slovensku najkrajším príkladom toho, že tento štát neinvestuje podľa dôležitosti, ale podľa sily. Je taký slávny výrok, keď sa pýtali Stalina, teda hovorili, keď Stalinovi za vojny, že pápež s niečím nesúhlasí alebo pápež sa k niečomu kriticky vyjadril, a Stalin sa spýtal, koľko má pápež divízií. A slovenský rozpočet funguje na tomto, veľmi takom, povedal by som, hrubom materialistickom princípe. Tí ministri, ktorí sú silní, tie rezorty, ktoré si tradične treba udobrovať, tie sú finančne dobre dotované alebo minimálne lepšie ako iné, tam, kde sú silné záujmy, a tie rezorty, o ktorých aj každý povie takú úlitbovú vetu, že sú zásadné pre našu budúcnosť, ale pokiaľ nemajú tú politickú a ekonomickú silu dlhodobú, tak sú zanedbávané. Sú ignorované, sú zosekávané, a dokonca keď sa náhodou podarí niečo v nich systémovo urobiť, tak sa to veľmi rýchlo otočí k horšiemu. A takým príkladom je pre nás podľa môjho názoru školstvo a veda.

    Začnem vedou, lebo tá je vždy na konci. Dovoľte mi so smutnou iróniou odcitovať takú jednu humoristickú knižku, ktorá sa venuje Rakúsku, ktorú som kedysi čítal, a v tej knižke boli na úvod rozoberaní susedia Rakúska a je tam niekoľko strán vzťahov Rakúšanov s Nemcami, potom je tam nejaká tá strana o vzťahu Rakúšanov s Čechmi, Rakúšanov s Maďarmi, dokonca aj niečo o vzťahu Rakúšanov s Talianmi a Švajčiarmi a potom je tam nasledovná veta, ktorú nikdy nezabudnem, lebo sa týka aj nás. Tá veta znie: "Rakúsko má aj dvoch ďalších susedov, Slovákov a Slovincov, ktorí si určite zaslúžia spomenúť, ale viac netreba." Bodka. A slovenské školstvo a slovenská vedca a najmä veda sú presne v pozícii Slovákov a Slovincov v tejto knihe. Treba ich vždy spomenúť, ale viac netreba. Slovenská veda s výnimkou eurofondov je dlhodobo brutálne podfinancovaná a ten stav sa dokonca v čase zhoršuje bez eurofondov. Zároveň, čo je možno ešte dôležitejšie ako financovanie, nie dôležitejšie, rovnako dôležité ako financie, je, že keď ani sa neuskutočnila žiadna zásadnejšia reforma toho, ako je celý systém organizovaný a ako je financovaný. A keď náhodu napríklad pred voľbami v rámci snahy predsa len demonštrovať záujem podpísala vláda memorandum napríklad s Akadémiou vied o stabilizácii financovania Akadémie vied, tu nebolo nič iné, len povedané, že vám už nebudeme aspoň brať najbližšie tri roky, že aspoň na to sa môžete spoľahnúť, nič vám nedáme, ale aspoň brať vám nebudeme, tak tento sľub bol pomerne rýchlo po voľbách porušený, keď vedenie Akadémie vied dostalo ten slávny list, v ktorom bolo povedané, že keďže treba uvoľniť nejaké peniaze na poľnohospodárov, tak sa ide viazať, teda má aj Slovenská akadémia vied zaviazať príslušné prostriedky. Takže hodnota memoranda, ktoré neviem, či aj vy ste, pán minister, podpisovali, predpokladám, mám pocit, že áno, trvala niekoľko, niekoľko mesiacov.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, skutok sa nestal, je to asi na tej istej úrovni.

    Takže to je len jeden príklad, ale to, čo naozaj vadí, je, že neexistuje dneska na Slovensku vedec, dobrý vedec, ktorý by mohol povedať, že má dlhodobo stabilné a štandardné, nie nadštandardné podmienky na prácu. Naši vedci fungujú v prostredí, kde sa podmienky neustále menia, tých málo financií, čo je, sa rozdáva spôsobom, ktorý je vysoko historický a často netransparentný, ale - a to je naozaj najdôležitejšie a vrátim sa k tomu - nemôže si byť nikdy istý zajtrajškom. Fungovanie vedy je napríklad o tom, že pôsobíte, 4, 5, 7 rokov dopredu rozmýšľate o projektoch, o témach, vychovávate doktorandov, postdoktorandov, svojich nástupcov, to je strašne dlhodobý proces. Na Slovensku ani ten najlepší vedec netuší, či mu o dva mesiace nepríde rozpočtové opatrenie, že treba viac pre kravy, a preto už to štipendium pre toho doktoranda nemôže dostať. Je to taká téma, ktorá väčšinu politikov, možno aj obyvateľov nudí, je to také abstraktné, veda, laboratóriá, biele plášte, čo z toho vlastne máme, ale je to téma, ktorá je pre našu budúcnosť kľúčová, lebo neexistuje krajina, ktorá by sa dostala nad priemer Európskej únie bez toho, aby mala silný inovatívny potenciál, jednoducho kopírovaním zvonku, učením sa zvonku, to je veľmi dôležité a veľmi nám pomohlo, sa ale nevieme dostať na skutočný Západ, takže si budeme musieť vybrať, a keďže tá investícia a dôsledky trvajú dlho, tak keby sme to z rovno dneska zmenili, tak sa to začne prejavovať o 5-10 rokov. A keďže to tu nezaznieva, tak som cítil povinnosť o tom hovoriť, pretože veda je naozaj v polohe Slovincov a Slovákov v tej mnou spomínanej knihe, každý ju spomenie a potom sa ide venovať niečomu dôležitejšiemu.

    Školstvo. O školstve, viem, že bude hovoriť aj moja kolegyňa Zuzka Zimenová, keď vystúpi neskôr, nechcem dlho, ale v školstve platí niečo veľmi podobné. V školstve máme dlhodobé šťastie v jednom a to je, že máme 250 rokov starý systém. 250 rokov starý systém sa len veľmi ťažko dá rozložiť, to nie je len slovenská skúsenosť, keď sa pozriete aj na krajiny, ktoré dopadli ešte oveľa horšie ako my, niektoré bývalé krajiny Sovietskeho zväzu alebo na Balkáne, tak v nich mnohé súčasti školstva fungovali ešte aj v rádovo horších rozpočtových podmienkach ešte mnoho rokov, lebo ten systém má obrovskú zotrvačnosť. Tá zotrvačnosť je, samozrejme, najmä v ľuďoch. V ľuďoch oddaných, v ľuďoch niekedy aj rezignovaných a v ľuďoch, ktorí si robia ďalej svoju prácu, aj keď sú domotivovaní. To je niečo, čo vôbec nebudem hádzať na krk ministrovi Kažimírovi ako jednej osobe, pretože to je, samozrejme, problém 27 rokov. Ale v situácii, keď pán minister je už piaty rok ministrom, a toto už je šiesty rozpočet, ak sa nemýlim (reakcia ministra), piaty, no, už ten prvý ste si prerábali, ale dobre, piaty, a bol štyri roky štátnym tajomníkom za predchádzajúcej vlády, takže hovoríme o deviatich rozpočtoch aj s týmto, už nejakú a nie malú časť tej zodpovednosti na vaše bremená alebo na vaše plecia klásť môžem a opäť, to, čo tam vidíme, je, že školstvo nemá ostré lakte. Školstvo nemá silných zástupcov . Školstvo začalo mať silných zástupcov na chvíľu pri eurofondoch, lebo tie by sa dali odcicať, a tam sa zas objavili strašne ostré lakte a strašne silní ľudia, ktorí nastavili tie správne uhly správnym smerom, najmä za pána Čaploviča pri národných projektoch za štvrť miliardy eur, z ktorých drvivá väčšina neskončila v školách a medzi učiteľmi ani žiakmi, ale niekde úplne inde. Ale mimo eurofondov školstvo mocných ľudí nezaujíma.

    Pán minister sa pochválil v úvodnom prejave, že sa ide investovať do budov našich zastupiteľských úradov v zahraničí, lebo o svoj majetok sa treba starať, myslím, že bol ten citát, ktorý ste povedali. No dovolím si vám po prvé povedať, že ministerstvo zahraničných vecí sa o seba vždy vedelo postarať. Minister zahraničných vecí má najluxusnejšiu budovu zo všetkých vládnych úradov v tejto krajine a v pohode si k nej dostavuje a pristavuje ďalšie a ďalšie budovy. Ministerstvo zahraničných vecí si vždy vedelo veci vybaviť. Ministerstvo zahraničných vecí si vedelo a vie vybaviť tak zázračné veci, ako to, že 1 500-eurový plat sekčného šéfa alebo riaditeľa odboru na ministerstve sa prechodom na post v Prahe stane 10-tisíceurovým platom, pretože asi tam sú 6-krát vyššie životné náklady. Ministerstvo zahraničných vecí nie je ministerstvo, ktoré potrebuje ďalšie zdroje.

  • Povedané so smiechom.

  • Ak chceme rozmýšľať o tom, do čoho investovať, tak si choďme pozrieť slovenské školy a nemocnice. Pretože na tie nikto nikdy nemyslí, pretože tam tí mocní ľudia nesedia a dnes už na Slovensku ani svoje deti neposielajú, a ak to takto pôjde ďalej, tak už ani svojich rodičov umierať tam nebudú posielať o chvíľu do niektorých z nich. A preto keď sa vláda chváli, že ide práve investovať do sektora, ktorý je permanentne prefinancovaný a nadfinancovaný, tak to, musím povedať, vyvoláva vo mne obrovské rozhorčenie a vyvolávalo by, aj keby sme tieto dni nevedeli, čo sa deje, keď pánovi Lajčákovi odovzdávate ďalšie a ďalšie eurá. Pretože to je veľkopanský rezort s veľkopanskými maniermi, veľkopanských manažérov a je to tak už dlho, len pán Lajčák je créme de la créme, ako to povedal pán Šebej v inej súvislosti dneska.

    Ja nie som fanúšik ministra Plavčana, mám rešpektujúcejší vzťah k ministrovi Druckerovi, ale vydávať za nejaký dobrý skutok to, že prepchávame rezort ministra zahraničných vecí peniazmi a ignorujeme tie najzakladanejšie potreby nášho obyvateľstva, je nezodpovedné hospodárenie s verejnými financiami, pán minister. Nezodpovedné.

  • Reakcia ministra a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Som rád, že sa ma snažíte vyhodiť z konceptu, asi to hovorí, že vám hovorím do srdca (reakcia ministra), ale keďže tento štát z eurofondov napríklad financuje rôzne obnovy škôl a namiesto toho, aby ich financoval poriadne, odovzdá štvrť miliardy eur národnými projektami Čaploviča za vášho ministrovania financiami a vy ste k tomu nepovedali ani píp a tam sa odovzdali desiatky miliónov eur na nepotrebné IT systémy (reakcia ministra), namiesto, IT systémy (reakcia ministra), namiesto toho, aby ste financovali stav tohto štátu v jeho základných investíciách, a vy ich financujete napríklad z eurofondov, takže nevyhovoríte sa z toho, pán minister.

  • Reakcia ministra.

  • A teraz sa vrátim k podstate veci. Školstvo a zdravotníctvo. Školy, väčšinou sa hovorí len o platoch a je to aj pochopiteľné, lebo bez aspoň solídne zaplatených učiteľov nie je možné mať solídne školstvo, to platí aj o zdravotníctve a aj o ostatných oblastiach. Ale redukovať problémy nášho školstva aj finančne len na platy učiteľov je veľmi nezodpovedné. Ja som to komunikoval a konzultoval aj s kolegyňou Zimenovou a sme práve sa zhodli na tom, že školstvo by potrebovalo zásadnú rozpočtovú injekciu aj na úplne iné témy, ako sú nielen stav budov, aby sme pri nej nezostávali, učebnice, asistenti, nové, nové zmeny kurikulárne a mnohé ďalšie veci, školstvo by potrebovalo veľkú rozvojovú investíciu a osobitnú rozvojovú investíciu by potrebovali vysoké školy, ktoré sú dneska v situácii, kde tých zopár, zopár ostrovov, ja nechcem povedať excelencie, poviem, že kvality, ktoré máme v našom vysokom školstve, ja sa s tými ľuďmi rozprávam a, pán minister, tam akútne hrozí, že ani tých pár ostrovov nebudete mať o niekoľko rokov. Inštitúcia, ako je Fakulta informatiky na STÚ, Prírodovedecká fakulta UK, Fakulta sociálno-ekonomických vied UK, mohol by som takto menovať, sú v zlom stave, rozpočtovom stave. Jedna z nich má novú budovu. Ostatné ani to nie. Ale nejde len o budovy. To, čo tam dneska naozaj chýba, je základný budžet na rozvoj. Tí ľudia dneska nevedia konkurovať ani Masarykovej univerzite, ani Karlovej univerzite a ani množstvu iných menších českých univerzít. Najlepší mladí ľudia im často odchádzajú a oni si nevedia pomôcť. To má makroekonomické dlhodobé dopady, tieto odchody elít. A to je to, čo tu dneska vidíme a neustále nám to rastie. Ak sa nemýlim, máme najväčší počet študentov v zahraničí v krajinách OECD. To nie je, to je púšťanie žilou, z ktorého po čase umrie aj táto krajina, a ak s tým niečo neurobíme. To sú problémy školstva.

    Ale aby som nezostal len pri školstve, poďme k sektoru, ktorý, myslím, že aj pán Kollár, tu už nie je, ale chválil rozpočet v zdravotníctve. Vy ste tiež o tom hovorili. Ste, myslím, hovorili o kvalite Hodnoty za peniaze. Na jednej strane s vami v niečom musím súhlasiť a musím súhlasiť s tým, že oproti mnohým iným rezortom u tohto ministra vidíme aj rétorické uchopenie situácie, pomenovanie mnohých problémov, ktoré tam sú, a prísľub zmeny, čo je, samozrejme, vždy ten základ, aby sa vôbec niečo stalo. Čo je aj dôvod, prečo napríklad za seba, pána ministra Druckera keď aj v konkrétnych veciach kritizujem, tak nelámem nad ním palicu alebo nejak paušálne sa ho nesnažím odsudzovať na neúspech, pretože je vo všeobecnom našom záujme, aby uspel aspoň tam, kde môže. Aj keď musím veľmi kriticky povedať, a to teraz nie na jeho adresu, že zatiaľ strana SMER - sociálna demokracia, ktorá ho tam nominovala ako nestraníka, mu podľa mojich informácií nedrží chrbát spôsobom, ktorý by si reformný minister zaslúžil. Je to otázka rozpočtovej obálky, ktorú mu zmršťujete. Nemáte tam, nedávate mu nejaký priestor, aby vedel ľuďom aj ukázať, že ušetrí, vylepší a hneď im za to aj niečo dá. Tlačíte ho do toho, aby len šetril, ale v poriadku, to je vaše právo. Čo ma viac znepokojuje, je, že nemá reálnu politickú silu na to, aby vedel zásadnejšie zmeniť manažmenty nemocníc. To sú tie, ktoré robia tie dlhy, ktoré ste tu aj vy spomínali, a nemá zatiaľ ani politickú silu na to, aby mohol úspešne čeliť iným typom veľmi vplyvných záujmov. A povedzme si to aj konkrétne, aby som nebol všeobecný.

    V tej Hodnote za peniaze sa hovorí o cenách špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Pri cenách špeciálneho zdravotníckeho materiálu ste aj vy, aj minister Drucker, teda vy, myslím ministerstvo financií, neviem, či aj vy osobne, je to dosť možné. Aj minister Drucker, aj ja, hovorí o tom, že to je dneska jedna z položiek, kde je najväčšia tzv. vata v zdravotníckych výdavkoch a kde je možné tým pádom aj najviac ušetriť, keďže je to aj zároveň veľká položka, asi 140 mil. ročne, aj zároveň je v nej veľká vata. Všeobecná zdravotná poisťovňa pod vedením ministerstva sekla tieto výdavky od 1. októbra a potom asi polovicu z toho seku hneď o mesiac vrátila. Podľa informácií, ktoré mám z rozhovorov s ľuďmi v sektore, sa to odohralo po obrovskom vnútornom tlaku. Podľa toho, koho záujmy zastupujú, hovoria o tom, že ten prvotný sek bol amatérsky a bol, musel byť zvrátený. Druhé zdroje hovoria naopak, že neodolali veľmi silnému protitlaku distribútorov, na ktorý neboli pripravení. Ja neviem to zhodnotiť, ani o tomto nechcem dneska hovoriť.

    Čo chcem povedať, ale na čom sa zhodujú všetky moje zdroje v zdravotníctve, je, že táto nepodarená operácia zásadne sťažila akékoľvek ďalšie úspory v tejto zlatej bani slovenského zdravotníctva, pretože distribútori už vedia, že ak prestanú dodávať nemocniciam a pohrozia pri znižovaní cien, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa so súhlasom ministra ustúpi. Lebo to je to, čo sa hneď teraz stalo. Tým pádom z takého prvého veľkého ohlasovaného úsporného kroku na, zjednodušene povedané, pijaviciach zostala približne v lepšom prípade polovica. Ale to je ten pozitívnejší prípad.

    Nevideli sme zatiaľ žiadne silné kroky, ktoré by šetrili napríklad v oblasti liekovej politiky. Nevideli sme zatiaľ žiadne reálne kroky, ktoré by šetrili na predražených zmluvách nemocníc a ich dodávkach. Nevideli sme ani iné kroky, kde by tá úspora v zdravotníctve išla reálne odtiaľ, kde je dneska veľký tuk, v tých skutočných záujmoch jednotlivých ekonomických a finančných skupín nacicnutých na naše zdravotníctvo.

    Zato to, čo vidíme, čo ide rýchlo, je napríklad to, že ministerstvo zdravotníctva už ohlásilo redukciu pohotovostí na polovicu. Ministerstvo zdravotníctva zároveň odmietlo zverejniť tento zoznam. Minister zároveň povedal, že to spravia, ale keď som si vypýtal zoznam, tak zrazu to nebolo hotové. Keďže sme na Slovensku, samozrejme, celú tu prezentáciu som veľmi rýchlo dostal nielen ja do rúk, ale musím povedať, pán minister, že to je naozaj veľmi konkrétna úspora. Ale to neni úspora na pijaviciach v zdravotníctve, to je úspora na zdraví ľudí v regiónoch.

    Ak sa dostaneme do situácie, kde zhruba z 80 až 90 bodov pohotovosti pre deti a pre dospelých máme ísť na polovicu, aby sa usporili peniaze, tak to je niečo, o čom sa dá debatovať v situácii, keď budeme na pokraji krachu a zároveň budú vyčerpané všetky ostatné možnosti. Robiť to v situácii, keď ziskové marže mnohých firiem v slovenskom zdravotníctve stále pripomínajú kolumbijské drogové kartely, je podľa môjho názoru neprijateľné pre ľudí. A je to neprijateľné aj hodnotovo. Ale to je ten konkrétny krok, ktorý už beží. Už sa vypustili balóniky, už je pripravená analýza a ku koncu roku sa to potom čo najrýchlejšie má spraviť, aby nebol čas sa búriť. Takisto začalo ministerstvo ohlasovať, že začne prudko obmedzovať preplácanie a vyplácanie liekov, ktoré podľa štúdií nie sú nákladovo efektívne. Nákladovo efektívne...

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, lebo bola vykonaná, a nie dostatočne a nie je dostatočná alebo nie dostatočná z hľadiska benchmarku, ktorý štát nastavil. A opäť to je, to znamená, aby sme boli konkrétni, že niekto by mal napríklad rakovinu, nedostane liek, ktorý by chcel a ktorý mu aj jeho lekár predpísal, lebo na základe štatistických analýz ten liek je príliš drahý. To znamená, na tom, koľko ľuďom pomôže, o koľko im predlží život, jednoducho stojí priveľa peňazí. To je metodológia, ktorá sa používa aj v iných vyspelých krajinách sveta presne v situácii, že keď už máte veľmi dobrý a efektívny zdravotnícky systém, ale už neviete dať do toho viac peňazí, tak je to spôsob, ako sa rozhodnúť, že do čoho ich dať. Je to spôsob, kde teda nerozhoduje konkrétny lekár, človek, kamarát, ale rozhodujú systémy, že teda my sme schopní platiť len po túto čiaru a za túto čiaru už nikto nejde.

    Ale opäť. Na Slovensku v dnešnej situácii to znamená, že všetko na úrovni finančných a ekonomických skupín funguje ďalej ako doteraz alebo takmer ako doteraz, ale pacientom s rakovinou budeme hovoriť, že na nich sa nám mrhať peniazmi už nechce, lebo to musí stále ísť pijaviciam. To je tiež niečo, čo je neakceptovateľné. To znamená, že kroky, ktoré z ekonomického hľadiska by sme v inom prostredí, ak nie podporili, tak dalo by sa o nich diskutovať, sú v dnešnej slovenskej situácii zdravotníctva podľa môjho názoru zarážajúce a ja sa tým pádom nemôžem pripojiť chválou rozpočtu v zdravotníctve. Nie preto, že by som o tých krokoch nevedel odborne diskutovať, ale to by som nemohol ísť na Finstat a začať si pozerať jedno po druhom finančné výkazy niektorých dobre napojených firiem v slovenskom zdravotníctve. Nemohli by sme byť v situácii, kde máte napríklad súkromné kardiocentrum, ktorému štát prepláca rôzne, špeciálny zdravotnícky materiál, a ktoré na tom vyrába maržu, o akej nesníva ani Penta, ani J&T. Keď sa všetky tieto veci, ak nie vyriešia, tak minimálne významne posunú, tak potom môžeme hovoriť o tom, že či to stále nestačí, a kde ešte sa majú diať nejaké obmedzenia. Ale my na to ideme alebo vy na to idete zatiaľ opačne.

    A tretia téma sú mladé rodiny. Mladé rodiny je téma, ktorá sa väčšinou spája s finančnými príspevkami. Máme dosť vysokú materskú, máme dosť vysoký rodičovský príspevok, máme dosť vysoké prídavky na deti. Ja som tu dnes navrhol zvýšiť daňový bonus na dieťa. Áno.

  • Reakcia ministra.

  • Nie. To bolo len za časť z toho. To druhé bolo nezdaniteľné minimum, pán minister. Ja vás počúvam, nebojte. Ale to je veľmi dôležité, peniaze hýbu svetom, ale z rozhovorov s mladými ľuďmi, medzi ktorých sa tak veľmi jemne ešte stále počítam, minimálne v tom, že mám dve malé deti. Viete, že samotné tieto príspevky sú len časť obrazu, ktoré rozhodujú o tom, či tu ľudia zostanú, či si tu založia rodinu, koľko budú mať detí, ako ich budú vychovávať. Rovnako dôležité veci sú dostupnosť kvalitnej školskej a zdravotnej starostlivosť. A teraz nebojte sa, nebudem otvárať znovu celú tú tému. Len poviem, že načo je vám príspevok k prídavku vo výške 20 eur na Vianoce, keď ste za svoje dieťa dali za päť rokov 10-tisíc euro na výdavkoch a školnom, aby vyštudoval vysokú školu, a potom to dieťa sedí doma a nevie sa zamestnať, lebo v tej škole dostalo diplom, ktorý má hodnotu len toho papiera, na ktorom je vytlačené. Myslíte si, že taký človek má pocit, že ten sociálny štát mu reálne pomohol? Nie. On vie, že na jednej strane má veľmi malé sumy, na druhej strane má to okrem ešte aj frustrácie a hnevu aj veľmi konkrétne výdavky. Ale poďme ďalej.

    Okrem tých príspevkov sú dve veľké témy, o ktorých, jedna sa už aspoň vedie, politická diskusia aj súťaž; a druhá, o ktorej sa, bohužiaľ, nevedie. Tá, o ktorej sa vedie, sú služby pre rodiny s deťmi. Po dlhých rokoch ignorovania tejto témy môžeme sledovať v posledných rokoch, že to, aby boli k dispozícii škôlky, príp. aj jasle alebo teda neporušené služby pre rodičov malých detí od veku, kedy to potrebujú, sa postupne dostáva do jadra aj tejto diskusie, a to ja veľmi vítam.

    Keď sa vrátim k tomu, čo ste, pán minister, hovorili pri dani z príjmov o tom, že načo podávam ten návrh, keď aj tak viem, že nemôže byť teraz schválený, a ja som vám aj vopred vysvetľoval, že nečakám, že bude teraz schválený, ale ak sa nám podarí vás trochu pritlačiť, myslím, nielen vás, ale koalíciu, tak sa o štvrťroka, o polroka ten návrh v nejakej inej podobe zázračne zjaví v tejto snemovni a váš predseda vlády a vy si na ňom pripíšete body, čo mi vôbec nevadí.

    Ale pretože ten príklad už vidíme, ja som osobne a moji kolegovia navrhovali niekoľko rokov napríklad tzv. škôlkarskú garanciu podľa nemeckého vzoru. Škôlkarská garancia znamená, že rodič má garantované, že ak bude pre svoje dieťa potrebovať miesto v škôlke a nahlási to s včasným predstihom, tak to miesto bude mať. V Nemecku to tak funguje. Najprv to zaviedli od troch rokov, potom to zaviedli od roku a pol, a tak to, myslím, je aj dnes. Teda v Nemecku každá matka, každý otec vie, že ak má dieťa rok a pol, má ho kam dať, ak, ak to chcú. Nie je to, samozrejme, povinné. Je to dobrovoľná služba štátu a garancia.

    Spolu s kolegyňou Petrík predtým ešte, ako sám som tu, myslím, predložil buď dva, alebo trikrát, priznám sa, že sa už ani nepamätám, vy ste to vždy odmietli. Pán poslanec Petrák, dnešný predseda školského výboru za SMER tu mal naposledy v máji veľmi obsiahly prejav o tom, že je to celé hlúposť. A potom bola programová konferencia SMER-u, na ktorej sa zrazu zjavilo medzi tézami SMER-u škôlkarská garancia, ale keďže by to bolo asi blbé, teda že úplne to prebrať, tak to bolo, že od dvoch rokoch. Teda to ešte trochu prekladať. To, čo sa predtým nedalo, sa zrazu dá ešte viac. A ja zas nehovorím, aby som sa sťažoval, ja som rád. Len musím poznamenať, že zatiaľ to v tom budúcoročnom rozpočte nevidím, takže mám pocit, že to dopadne ako s mnohými inými sľubmi sociálneho balíčku SMER-u, kde najmä v oblasti školstva viaceré veci, ktoré si váš predseda vlády v prítomnosti vtedy pána Draxlera, niekedy aj vás, odfajkával, nie sú dodnes dofinancované pre vysoké školy napríklad aj pre základné a stredné školy. Tak aj s tými škôlkami to asi tak dopadne, minimálne, pokiaľ vás nebudeme viac tlačiť, ale vítam, že k tomuto viedla tá súťaž. Ja som veľmi rád, že ste si to osvojili, len treba to ešte aj naplniť. A nie to napísať ako záväzok pre ďalšiu vládu, ale za tejto vlády to naplniť. Lebo to je to, čo je podstatné.

    A okrem služieb je jedna téma, o ktorej sa prakticky politicky nehovorí a o ktorej by sa podľa mňa hovoriť malo, a to je téma bývania. Téma bývania sa medzi politikmi aj v tejto snemovni rieši výhradne vo vzťahu k hypotékam. To znamená vo vzťahu k vlastníckemu bývaniu, ku ktorému sa mladým alebo iným ľuďom pomáha. To je téma, na ktorej sme my dokázali nájsť spoločnú reč aj, aj presadiť opatrenia, ktoré pre ľudí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť vlastné bývanie a zobrať hypotéku, to zásadným spôsobom uľahčuje a zlacnili. Takže v tomto smere určite vieme robiť vylepšenia, ale myslím, že jadro tej roboty je odrobené. To, čo však sa úplne ignoruje, je, že v každej krajine - aj v bohatých krajinách - existuje nie malé percento obyvateľstva,

    štvrtina, tretina, možno aj viac, ktorá nikdy nedosiahne na vlastné bývanie, pretože im na to jednoducho nedovoľuje ich príjmová situácia. Preto aj v každej európskej krajine existuje nejaký koncept rozvinutého sociálneho bývania. Tie koncepcie sú veľmi rôzne. Niekde to vlastní samospráva a štát, niekde je to súkromník s dotáciami, niekde kombinovane, to tu môžme o tom dlho hovoriť. Ale nie o tom chcem hovoriť. Chcem len o tom, že je to považované za veľmi významnú súčasť sociálnej politiky, pretože ako nám hovoria nielen výskumy, ale prvý rozhovor s mladými ľuďmi, s ktorými stretnete, je dostupnosť bývania, je pri rozhodovaní o založení rodiny a rozhodovaní o počte detí jedna z prvých, buď prvá, druhá alebo najneskôr tretia vec, nad ktorou mladí ľudia rozmýšľajú. A mladí ľudia, kombináciou toho, že majú s deťmi veľké výdavky a zároveň sú na začiatku kariéry, takže zarábajú najmenej, sú tí, pre ktorých práve dostupnosť vlastníckeho bývania, pokiaľ nepatria aspoň k vyššej strednej vrstve, je, je, toho hypotekárneho, je veľmi otázna.

    My máme Štátny fond rozvoja bývania, ktorý bol založený, ak sa nemýlim, alebo teda reálne reštartovaný za prvej Dzurindovej vlády a sústredili sa tam nejaké prostriedky, ale tento fond už dlhé roky je úplne mimo pozornosti politikov. Na všetkých stranách, aby som, aby som bol férový. A zároveň tento štát má akúkoľvek koncepciu sociálneho bývania, špeciálne, to mám dojem, vždy len na papieri. V realite neexistuje. To znamená, toto a teraz budem hovoriť to, čo povedal pán Kollár, trošku v inej súvislosti, že sú témy, ktoré tu vieme zmeniť dnes, keby bola vôľa. A potom sú témy, ktoré sa naozaj dneska zmeniť nedajú, a ja viem, že tu nebudeme na mieste prerábať bytovú politiku a Štátny fond rozvoja bývania, ale napriek tomu musím o tom hovoriť, lebo ak sa to nezmenení, tak o rok tu môžem mať úplne rovnaký prejav, pretože by som ho mohol mať za posledných desať rokov asi každý rok.

    A preto chcem aj na vás, pán minister, apelovať, môžete povedať, že vy nie ste zodpovedný za bytovú politiku, ale ako minister financií ste tak trochu zodpovedný za všetko, za všetko, čo má významné rozpočtové implikácie, a tá bytová politika ich má, aby sme z tohto urobili oveľa väčšiu tému, či už v rámci projektu Hodnoty za peniaze, alebo aj v rámci priorít vlády. V rámci reštartu SMER-u - sociálna demokracia o tom rád hovorí aj pán minister Maďarič, aj keď uňho sa to väčšinou potom zredukuje na také tie parciálne ľúbivé veci, aké boli aj v I. a II. sociálnom balíčku typu učiteľské byty. Ja nemám nič proti učiteľským bytom, naopak, myslím si, že je to zaujímavý stabilizačný nástroj, najmä vo väčších mestách, kde by to mohlo doplniť mzdy, ktoré sú tam často nekonkurencieschopné, ale v skutočnosti pri učiteľoch si myslím, že riešia najmä v tom, dosiahnuť mzdu, pri ktorých si teda väčšina učiteľov bude môcť bývanie zabezpečiť na trhovom princípe, pretože učitelia, ktorí sú chudobnými klientmi štátu, nemôžu byť dobrí učitelia z dlhodobého hľadiska. To, čo my potrebujeme ešte pri sociálnom bývaní, sú iné vrstvy obyvateľstva, stredoškolsky vzdelané, s nižšími príjmovými, s nižším príjmom a také, ktoré naozaj sami sa o svoje bývanie nedokážu dlhodobo postarať. Takže toto je tretia priorita, ktorú by som na vás chcel apelovať a chcel by som aj otvoriť diskusiu.

    Na záver mi dovoľte povedať, že oceňujem u tohto ministra financií to, že diskutuje, to už povedali viacerí, ale vzhľadom na to, že to nie je norma, úzus, dokonca to nie je ani časté pri tejto vláde, tak myslím, že to treba oceniť aj opakovane, aby nevznikol falošný dojem, že nevieme oceniť pozitívne veci. Takže oceňujem, že pán minister diskutuje, niekedy dokonca aj paralelne s mojím prejavom, ale to už je asi súčasť politiky. A oceňujem dokonca aj to, že vy máte záujem aj veci zlepšovať tam, kde je to vo vašej právomoci a, samozrejme, v súlade s vaším osobným presvedčením. Nie je to možno to, čo by sme si mali ako opozícia a koalícia pri rozpočte hovoriť, ale chcem na vás apelovať, pán minister, keď už nie tento rozpočet, ktorý naozaj nepredpokladám, že veľmi zmeníte, aj keď je zaujímavé, že pri našich návrhoch je už vždy neskoro a zmeniť ich nemožno, ale keď vy dneska cez obed dohodnete kolektívne vyjednávanie, tak na to už neskoro nie je, aby ste ten rozpočet prerobili. To je tá mágia tých vládnych verzus opozičných návrhov, ale napriek tomu, ak pri týchto témach vidíte priestor nájsť spoločnú politiku, a ja viem, že tie sladké kúsky rozpočtového jablka si vždy chcete nechať pre seba, čo je normálne pri vláde, ale napriek tomu, ak by sme o nich mohli diskutovať a možno ich aj riešiť, myslím, že by to bolo na prospech tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán kolega. Začnem odzadu. Myslím, že to kolektívne vyjednávanie je dobrý hint, možno by sme mohli skúsiť aj my tu poslanci nejaké kolektívne vyjednávanie s pánom ministrom (povedané so smiechom), možno by sa nám tiež podarilo presadiť také sumy.

    Ja tak vecne k tej dlhovej brzde a investičnej výnimke. Som rád, že to tu odznelo, lebo myslím si, že tam je veľmi dôležité, aby sme boli citliví pri komunikácii, a teda myslím, že určite aj koalícia. To by určite stálo za také hlbšie vysvetlenie aj z pozície pána ministra, že ak by teda takýto krok mal smerovať, tak naozaj sa, si to, to dobre vypočuť predtým, než, než na takúto tému začneme debatovať.

    Ďalej k tej, k tej bytovej politike, tam by som tiež rád povedal, že si myslím, aj tá štátna prémia, ktorá je rozpočtovaná, aj bonifikácia hypotéky, že aj pri dnešných úrokových mierach, ako sú hypotéky nastavené, tak tento nástroj začína byť neefektívny aj z toho dôvodu, že, že vidíme, že na trhu nehnuteľností v konečnom dôsledku akoby tieto peniaze aj tak skončia u developera, lebo tie, alebo teda tie ceny bytov, tlačiť to len na výšku ceny bytov, lebo ten dopyt je väčší ako ponuka, a v konečnom dôsledku ten človek síce dostane bonifikáciu, ale tú bonifikáciu použije na to, že má vyššiu cenu, a až tak si nepomohol. Takže v konečnom, myslím si, že tuto najviac na tom zarábajú práve tí majitelia bytov alebo teda developeri, ktorí tie byty stavajú v pomalom tempe, lebo ten dopyt je naozaj teraz podstatne vyšší.

    Ešte, ak stíham, ja by som možno priložil takú otázku na efektívnu spoľahlivú a otvorenú samosprávu. Ja by som privítal, keby niekde, ja neviem, či počas rozpočtu sa dá k tomu dať nejaké zhodnotenie z pohľadu ministerstva, že ako to vyzerá a ako to pôjde ďalej, a čo to prinesie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, je po 19.00 hod., nechal by som ešte dobehnúť faktické poznámky, ak teda súhlasíte.

    Nech sa páči, pán poslanec Janckulík.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, budem reagovať na dlhovú brzdu. Ja som nie jednoznačne za uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, ale na druhej strane, keď cestujem po regiónoch ohľadom ciest a vidím doslova zúfalých ľudí, ktorí potrebujú cesty v týchto regiónoch, aby sa mohli rozvíjať, a štát im to sľubuje už niekoľko rokov a nič sa s tým stále nerobí, nestavia sa. V takomto prípade si viem predstaviť uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, ale len na budovanie cestnej infraštruktúry, a to za prísne stanovených podmienok, aby sa tieto peniaze použili na prospech obyvateľov a nerozkradli sa. A, samozrejme, aby sa tieto peniaze uvoľnené z tejto dlhovej brzdy stavali tieto spomínané cesty za ceny, ako sa stavajú v Európe, a nie na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca Beblavého, ak som dobre počul, by som možno zo začiatku trošku polemizoval ohľadom toho investovania do učebníc a iných vecí. Podľa mňa by sa v prvom rade malo investovať do ľudí. Máme veľké množstvo šikovných učiteľov, máme veľké množstvo šikovných ľudí, ktorí v školstve sú. Teba naozaj do nich investovať, treba im vytvoriť priestor na podporu, aby sa mohli rozvíjať, pretože možno viac ako rôzne koncepcie, ktoré budú prichádzať na papieri, potrebujú naozaj tie peniaze. A, samozrejme, aj viac slobody spojenej so zodpovednosťou. Už dnes je množstvo škôl, ktoré pracujú na sebe. Existujú vzdelanostné audity, ktoré si zatiaľ musia platiť zo svojho, a aj to je jedna z vecí, ktorá by sa mala spomínať pri tom, keď sa bude hovoriť o navyšovaní peňazí.

    A áno, keď som vás tak pozorne počúval, chtiac-nechtiac som si spomenul na jeden americký film, neviem, či ho všetci poznáme, volá sa Dave. Je to príbeh o náhradníkovi, dvojníkovi amerického prezidenta, hrá tam Kevin Kline a je tam taká zaujímavá scéna, ako je potrebné nájsť okamžite nejaké zdroje v štátnom rozpočte. A on si tak sadne spolu so svojimi ministrami a všetci mu musia vysvetliť, či práve tieto veci sú naozaj tak potrebné, či by sa nenašla rezerva na to, čo je tam najdôležitejšie.

    A tak sa mi trošku zazdalo, že kiež by som sa ja dožil toho, že naozaj naša vláda si tak zasadne a bude to prioritná téma, aby sme našli peniaze pre školstvo. Vlastne nie ja rád by som sa toho dožil, myslím si, že my všetci by sme sa mohli toho raz dožiť.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým trom kolegom. Keďže to boli konkrétne poznámky, dovolím si aj konkrétne odpovedať, nemyslím, že netreba už všeobecne. Súhlasím s pánom Hegerom, že naozaj tá bytová politika je zrelá na oveľa širší reštart a reštrukturalizáciu a..., ale chcel som upozorniť, že teda by sa nemal týkať len opäť raz pre, na stavebné prémie hypoték a tej časti, ale aj tej netrhovej, lebo tá je zanedbaná oveľa viac. Ale súhlasím s vami. Ale pri tej trhovej sme zatiaľ boli schopní nájsť určitý, nazvem to, nadpolitický tón. Otázka je, že či ho nájdeme aj pri tom, pri tom druhom, či bude oňho záujem.

    K pánovi Sopkovi, dovoľte mi len povedať, že ja som aj podporoval, aj podporujem, aj som to aj v tomto prejave dokonca povedal, že dobre platení, dôstojne platení učitelia sú nevyhnutnou podmienkou kvalitného školstva, a tí učitelia, ktorí sú sociálnym prípadom, ako trieda nie sú dobrí ani pre krajinu, ani pre slovenské školstvo. Ale dovolím si zároveň rovnako otvorene povedať, že redukovanie modernizácie školstva na platy učiteľov je podľa mňa chyba vecná aj politická. A politická preto, že to verejnosti hovorí, že ako keby učitelia boli len za seba a za svoje platy, a vecná, pretože naozaj od komplexnej reformy, prípravy učiteľov, od vecí, ako sú učebnice, asistenti a mohli by sme takto menovať, ktoré sú tiež veľmi dôležité a vyžadujú veľkú injekciu, to potom odvádza pozornosť.

    A na záver k Igorovi Janckulíkovi. Igor, chcem ti len povedať, dovoľ mi, aby som ťa zacitoval, si povedal, že si ochotný odblokovať dlhovú brzdu, ak tie peniaze pôjdu na stavbu ciest a rýchlostných ciest a diaľnic a ak sa nebudú rozkrádať, mrhať a budú sa stavať za ceny rovnaké ako v Európe, no musím ti len povedať, že potom si si vybral nesprávnu vládu, za ktorú hlasuješ, lebo za tej vlády, za ktorú hlasuješ sa nič z toho nikdy nestane. Takže v tom prípade ani by si nemal byť za odblokovanie dlhovej brzdy v tejto chvíli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, týmto pádom končím dnešný rokovací deň.

    Prajem vám pekný večer a budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hod. rozpravou, pokračovaním rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.