• Povedané pred začiatkom schôdze.

  • Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, možno o dve-tri minúty začneme, ešte pán podpredseda vlády je tuná niekde na Palisádoch v aute, takže o dve-tri minútky.

  • Pauza do začiatku schôdze.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci a panie poslankyne Miroslav Beblavý, Gaborčáková, Grausová, Hambálek, Kamenický, Kondrót, Laššáková, Simon a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Poliačik.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k prerokovaniu

    návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2015.

    Návrh je uverejnený ako tlač 310 a spoločná správa výborov má č. 310a.

    Prosím podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby sa ujal slova a v zastúpení ministra financií návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti informovať vás o dosiahnutých výsledkoch hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 v zmysle toho, ako sme sa pred niekoľkými rokmi rozhodli vypracovávať, Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa rozhodlo vypracovať súhrnnú výročnú správu o hospodárení Slovenskej republiky v metodike ESA 2010.

    Plnenie maastrichtských kritérií v rámci jesennej notifikácie Eurostat dňa 21. októbra tohto roku potvrdil údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 2010, podľa ktorých hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 skončilo s deficitom na úrovni 2,7 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol hodnotu 52,5 % HDP.

    V porovnaní s výsledkami uvádzanými na jar tohto roku v štátnom záverečnom účte je deficit verejných financií za rok 2015 nižší o 0,3 % HDP a dlh verejnej správy nižší o 0,4 % HDP. Na aktualizáciu výsledkov oproti jarnej notifikácii mali vplyv presnejšie údaje z účtovných závierok niektorých subjektov verejnej správy, aktualizované údaje o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov, zahrnutie niektorých nových subjektov do verejnej správy, ako aj revízia samotného HDP, pri ktorom sa pôvodná hodnota vykázaná na jar tohto roka revidovala o vyše 614 miliónov eur smerom nahor. Rast HDP za rok 2015 dosiahol hodnotu 3,6 % HDP, pričom ide o najrýchlejší rast za posledných päť rokov.

    Pri porovnaní výsledkov za predchádzajúcim rokom je nutné povedať, že Eurostat pristúpil k revízii výsledkov za rok 2014 aj za rok 2013. V trojročnom horizonte je deficit verejnej správy vykazovaný na úrovni 2,7 % HDP, dlh verejnej správy oproti roku 2014 klesol o 1,1 % HDP, oproti roku 2013 o 2,2 % HDP.

    V porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie 28 krajín vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy v Európskej únii bol 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy v Európskej únii alebo európskej dvadsaťosmičky bol až 85 % HDP.

    V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje súhrnná výročná správa aj informácie o čistom bohatstve, kde hodnota tohto čistého bohatstva za rok 2015 dosiahla podľa výpočtu ministerstva financií hodnotu mínus 170,9 % HDP a táto záporná hodnota sa medziročne znížila o 15 % HDP oproti predchádzajúcim mínus 185,9 percenta. Hlavným pozitívnym vplyvom bolo zníženie implicitných záväzkov o 17,7 % HDP.

    Súhrnná účtovná závierka prezentuje údaje za viac ako 7 800 subjektov štátnej správy a územnej samosprávy. Tieto údaje sú sčasti konsolidované, napríklad návratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu mestám a obciam, majetkové podiely štátu v obchodných spoločnostiach a podobne. Celkový majetok verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol sumu 63 miliárd eur, čo je oproti roku 2014 viac ako 2,2 miliardy eur. Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, pozemkov, dopravných prostriedkov a pohľadávky. Z pasív sa medziročne zvýšili bankové úvery, rezervy a krátkodobé záväzky, naopak, vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo.

    Ďalšie a podrobnejšie informácie a iné informácie o hospodárení verejnej správy za uplynulý rok nájdete, samozrejme, v samotnej výročnej správe a v jej prílohách.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, toľko k výsledkom hospodárenia uplynulého roka. Zároveň vás chcem požiadať o schválenie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky predložený materiál berie na vedomie.

    Chcem vás ešte informovať, že súhrnná správa o hospodárení Slovenskej republiky v takej forme, v akej ju prezentujeme dnes, je vysoko hodnotená aj na medzinárodnej úrovni a odborníci z ministerstva financií, respektíve jej tvorcovia chodia ju prezentovať na medzinárodné fóra a je naozaj vysoko cenená, pretože po prvýkrát za posledné roky ukazuje komplexný pohľad na hospodárenie krajiny, nie – tak ako sme štandardne zvyknutí – len vyhodnotenie samotného rozpočtu, ale obsahuje súhrnnú správu, ktorá sa podobá akoby súhrnnej správe fungovania hociktorej veľkej firmy alebo veľkého holdingu alebo korporácie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, ako určený spravodajca prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2015.

    Návrh súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 336 zo dňa 11. novembra 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 21. novembra 2016. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 118 zo dňa 21. novembra 2016. Taktiež ma určil za spravodajcu výboru a výbor ma taktiež poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky. Za klub SaS pán poslanec Galek, ďalej pán poslanec Heger, pani poslankyňa Zemanová a pán poslanec Jurzyca.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Dobré ráno prajem všetkým. Dovolím si hneď na úvod súhlasiť s pánom Pellegrinim v tom bode, že tá správa je naozaj veľmi komplexná a poskytuje dostatok informácií. Tu sa však moja chvála končí a budem sa venovať predovšetkým samotnému obsahu. Súčasne tým, že tá správa je taká komplexná, tak je asi pochopiteľné, že aj je za čo viacej ju kritizovať.

    Zo samotnej správy sa v mnohom naozaj zdá, že štátu sa darí lepšie. Ale tá samotná realita tomu, bohužiaľ, nenasvedčuje. Ľudia sa nechvália, že by sa im darilo lepšie, práve naopak. A ako sa hovorí, zo samotných čísel sa nikdy nenajeme. Dôvodom je najmä to, že viacero tých čísel a príjmov je umelých a predstavujú nepriame dane pre občanov.

    Dostal som poverenie vystúpiť za klub a sústrediť sa najmä veciam, ktorým sa venujem a rozumiem, ostatné určite plnohodnotne doplnia moji kolegovia, či už v rozprave ústnej alebo potom; teda písomne prihlásení alebo v ústnej rozprave.

    Mnohým veciam, keďže sa venujem energetike, tak práve tým veciam z energetiky som sa venoval aj pri rozprave k štátnemu rozpočtu. Mnohé tie veci by sa dali teraz zopakovať, ale keďže už tu boli raz povedané, tak prejdem ich iba veľmi v skratke.

    Z môjho pohľadu za mnohé tieto, nazvem to, príjmami pomerne neštandardným, neštandardné je zodpovedné ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý veľmi nesprávne nastavuje reguláciu. Táto kritika zaznieva z úst Európskej komisie, ktorá na takéto nesystémové a netransparentné konanie upozorňuje, no a doma v číslach v samotnej správe sa to prejavilo hneď na niekoľkých miestach.

    Prvým je stopercentne štátna spoločnosť SEPS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tento je, ako som už aj predtým hovoril, stopercentne štátom regulovaný. V roku 2015 boli dividendy z tejto spoločnosti naplánované vo výške 15 miliónov eur, nakoniec si štát odtiaľ vybral až 66 miliónov eur. Regulácia v tejto firme funguje tým spôsobom, že regulátor povie, ako majú byť nastavené príjmy z prenosových poplatkov, a táto spoločnosť ich vyberie a následne tým, že je to stopercentne štátna firma, si ich štát zase vo forme dividendy odtiaľto aj vytiahne.

    Z tohto pohľadu, keďže je to stopercentne štátna spoločnosť, by asi každý očakával, že tá regulácia bude smerovať k tomu, aby tie príjmy tejto spoločnosti boli rovné alebo blízke nule, aby to až tak nezaťažovalo cenu energie, v tomto prípade elektriny, do ktorej sa všetky tieto poplatky priamo prenášajú. Žiaľ, v prípade aj práve tejto spoločnosti platí presne to, že je to pre ňu, pre štátny rozpočet takou stabilnou barličkou a keď treba látať, tak práve dividendy z tejto spoločnosti si veľmi ľahko vyplatíme.

    Potom tu máme SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Všetci si pamätáte, ako pred voľbami bolo vyplatených 48 miliónov eur formou vratiek za plyn pre spotrebiteľov. V samotnej správe sa následne uvádza aj to, ako sa tomu SPP darilo a koľko na dividendách prispel do štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že SPP údajne v roku 2015 dobre hospodáril, v roku 2016 boli vratky vyplatené. Do budúcnosti sa toto už opakovať nebude a o tom hovorí štátny rozpočet, teda návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený, nie táto správa. No ale čo to znamená? Znamená to nedajbože, že tomu SPP sa prestalo dariť?

    Vôbec nie. Slovenský plynárenský priemysel, tejto spoločnosti sa nikdy nedarilo. Keď si pozriete výročnú správu za rok 2015, zistíte, že zisky tejto spoločnosti dosiahli 1,36 miliardy, toto bolo z predaja plynu a elektriny, ale výdavky boli 1,44 miliardy. Dostávame sa do straty 85 miliónov eur. V rámci hospodárenia však nám vyskočí jeden oficiálny zisk, a to sú zisky z finančných investícií, to sú vlastne dividendy vyplatené zo všetkých dcérskych spoločností. Všetci si asi pamätáte na tú veľkú zmenu, ktorá tu nastala v 2014., kedy sme pustili práve všetky tie zlaté vajcia spoločnosti EPH alebo dali sme im tam 49 %, to bol Eustream, SPP – distribúcia, Nafta, a tú stratovú časť, kde aj vtedy bola generovaná strata, tak je aj dodnes, ako som pred chvíľkou povedal, tak toto bolo prifarené čisto-čiste štátu. To znamená, súkromný investor neznáša žiadnu stratu, všetko znáša štát.

    No je to zvláštna situácia, kedy ani predaj podnikateľom, ktorý dovtedy slúžil ako taká barlička a mal vykrývať tú stratu, kedy sa predával plyn a elektrina domácnostiam, tak už ani tí podnikatelia nedokážu tieto straty vykrývať. Je to opäť jedným z dôkazov, ako zvláštne a stratovo hospodári štát vo svojich firmách, kde má 100-percentné vlastníctvo. Jediné, čo teda môže v tomto roku nejakým spôsobom sa pozitívne prejaviť na tých cenách, ktoré bude SPP poskytovať, sú nižšie ceny komodít.

    Potom máme tu aj iné energetiky, kde má štát svoj podiel. Je to západoslovenská, stredoslovenská a východoslovenská. Tieto hospodárili zhruba podľa výročnej správy na úrovni asi 60 miliónov eur, ale opäť sú regulované rovnako ako SEPS. Je tu však jeden veľký rozdiel. Stále tam máme aj toho súkromného akcionára, ktorý tam má 49 percent. Ak je zisk primeraný a štát tam má svojich zástupcov, tak ja by som sa chcel opýtať, načo v tomto roku vykonal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v týchto spoločnostiach kontroly za 1,6 milióna eur. Výsledkom týchto kontrol mali byť nižšie ceny za distribúciu, distribúciu plynu, distribúciu elektriny. Ako sa však ukazuje na posledných vyhláškach alebo cenových rozhodnutiach, ktoré ÚRSO vydalo, opak je pravdou. Niekomu naozaj tie distribučné poplatky poklesnú, ale väčšine stúpnu a to v mnohých ohľadoch aj dramaticky.

    Ako som už spomenul, aj v tomto prípade jedinou tou barličkou, jedinou tou záchranou, kedy Robert Fico bude môcť tvrdiť, že sa zasadil za stabilné ceny energie, je to, že samotná komodita na trhu poklesávala a stále poklesáva. Takže znížili sme alebo zvýšili sme distribučné poplatky, trh zariadil to, že sa nám znížili ceny komodít, no a vďaka tomu tu máme kvázi stabilné ceny energií. Musím povedať, na ten trh, kde sa tieto energie obchodujú, štát nemá žiaden dosah a v tomto prípade platí, že chvalabohu.

    No a potom tu máme ešte jednu energetickú firmu, to sú Slovenské elektrárne, kde má štát 34 percent. V roku 2015 bol podľa správy výsledok hospodárenia 24 miliónov eur. Samozrejme, tie časy, keď Slovenské elektrárne vykazovali výsledok hospodárenia 450 miliónov eur, sú dávno za nami. Nie je to tak dávno, bol to rok 2012. Situácia sa však pomerne dramaticky zmenila, jednak na tom trhu a jednak kvôli Mochovciam. Asi viete, že Mochovce sa opäť idú predražovať, opäť sa ide odďaľovať ich výstavba. Dneska sa bavíme o 4,6 miliardách, na stole už je navýšenie na 5,4. Vďaka tomuto máme jednu jedinú istotu, že štát z týchto dividend, tak ako je to uvedené aj v tejto správe, tak ako je to uvedené vo všetkých správach v minulosti a tak ako je to uvedené a bude uvedené aj v správach budúcich, štát z týchto dividend zo Slovenských elektrární zrejme nikdy nič mať nebude. Ja sa obávam, že minimálne my sa toho nikdy nič, nikdy nedožijeme.

    No a teraz sa povenujem ešte jednej konkrétnej veci, ktorú som vo vystúpení k štátnemu rozpočtu neuvádzal, a to je Vodohospodárska výstavba. Tej je tiež venovaná určitá časť tejto záverečnej správy a Vodohospodárska výstavba je100-percentne štátnym podnikom. Ja si dovolím citovať z jednej správy, ktorá bola publikovaná. Musím ale ešte podotknúť, že výročná správa Vodohospodárskej výstavby za rok 2015 do dnešného dňa nebola zverejnená. Ale z dostupných údajov vieme, že podnik hospodáril v roku 2015 so ziskom vo výške 923-tisíc eur. O tom hovorí koniec koncov aj výročná správa. V porovnaní s rokom 2014 podnik dosiahol hospodársky výsledok nižší o 1,2 milióna eur. Z dostupných údajov, ako je napríklad Finstat, vieme aj to, že koncoročný hospodársky výsledok bol vyrobený z čiastočného rozpustenia rezerv do výnosov a zníženia a odloženia dane.

    Dramatická situácia bola v oblasti koncoročného výsledku z hospodárskych činností. V roku 2014 bol v objeme 18,2 milióna eur a v roku 2015 5,9, necelých 6 miliónov eur. Takže je to zníženie o 12,21 milióna eur. Štátny podnik zároveň znížil platby pre Slovenský vodohospodársky podnik, a to v sume 5,8 milióna eur, a tým ho dostal do straty. A toto sa dialo s tichým posvätením zakladateľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, a to ministerstva životného prostredia.

    No a keď si teraz porovnáme to samotné hospodárenie na tom Gabčíkove, ako to bolo v minulosti a ako to bolo práve v tom roku 2015, tržby podľa zmluvy o prenájme Vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam hovoria o tom, že vrátane poplatku za prevádzkovanie vodného diela, platby pre SPP, poistenie majetku, poistenie výpadku produkcie, tieto do 9. 3., kým to spravovali v roku 2015 ešte Slovenské elektrárne, dosiahli 13 miliónov eur. Vlastná prevádzka a obchod, keď už to mal v rukách štát, teda od toho dátumu 10. 3. do konca roka, dosiahol necelých 51 miliónov eur.

    Keď si to teraz prepočítame na jeden deň, zistíme, že za prvých 68 dní, keď vodné dielo spravovali Slovenské elektrárne, to bolo denne 194-tisíc, 195-tisíc eur. Keď sa k vodnému dielu dostala Slovenská republika, Vodohospodárska výstavba, tak tieto boli vo výške 171-tisíc eur. Celkový denný rozdiel, v tomto prípade môžme hovoriť o strate, tak dosiahol 23 400 eur. Keď si to prepočítame tým počtom dní 297, kedy na tomto vodnom diele hospodárila Slovenská republika, resp. Vodohospodárska výstavba, dostaneme sa k takmer 7 miliónov eur mínus oproti tomu, ako keby na tomto vodnom diele hospodárili Slovenské elektrárne. Pochopiteľne, tých faktorov tam mohlo byť v priebehu toho roka viacej, ako napríklad aj to, že ten rok bol pomerne suchý, ale nič to nemení na ďalších poplatkoch, ktoré by boli odvádzané tak či tak, ako je napríklad poplatok za prístup sústavy, kde to bolo 2,5 milióna eur, prevádzkové náklady na hydrocentrum tak isto 2,5 milióna eur, náklady na obchod 2 milióny eur, investície do vodného diela, ktoré mali byť 2,5 milióna eur, časové rozlíšenie nákladov na generálne opravy tak isto 2 milióny eur. To sú pomerne zaokrúhlené čísla, ale nič to nemení na tom, že sa dostávame v celkovej sume k strate alebo rozdielu medzi tým, keď tam hospodárili Slovenské elektrárne a keď tam hospodári Vodohospodárska výstavba. Táto strata je asi 19 miliónov eur.

    Ja som na tieto skutočnosti upozorňoval. Robert Fico vtedy tvrdil, že Gabčíkovo je zlaté vajce, ktoré nám prinesie viacej peňazí do rozpočtu. Nestalo sa tak. Z tohto zlatého vajca sa stal pomerne páchnuci záprdok. Keď som ja upozorňoval, že tu máme hrozbu napríklad arbitráží a súdnych sporov zo strany Slovenských elektrární, čo sa dneska aj naozaj stalo, dneska máme arbitráž vo výške 588 miliónov eur, ktorý si nárokujú Slovenské elektrárne za prebratie vodného diela, tak som si vyslúžil od Vodohospodárskej výstavby, vtedajšieho riaditeľa pána Lazara žalobu, ktorú na mňa podal, alebo bol to návrh žalobky, ktorý nakoniec súčasné vedenie aj stiahlo.

    Súčasne tu máme dneska neuzavretú privatizáciu. Táto privatizácia hovorí o tom, že nám vo vzduchu niekde lieta asi 200 miliónov eur. Nárokuje si to ako jedna, tak aj druhá strana. No a teda kým v prípade Vodohospodárskej výstavby je pre mňa takým tým potvrdením aj SPP, že ten štát je, žiaľ, ako sa ukazuje, naozaj najhorším vlastníkom, máme tu aj iné čísla, ktoré hovoria o tom, že čím viacej ten štát zasahuje do podnikania a viacej reguluje, tak tým lepšie to síce vyzerá v číslach, tým lepšie to vyzerá v tej výročnej správe, ale, bohužiaľ, na druhej strane o to horšie sa darí bežným ľuďom, pretože títo každý jeden takýto zásah pocítia na vlastnej peňaženke.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami, s faktickou poznámkou jeden poslanec, ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

  • Pán poslanec Galek, maximálne súhlasím s tým, že výstavba Mochoviec je jedna veľká národná tragédia. Talianska skupina, ktorá sprivatizovala elektrárne, sa od začiatku netajila tým, teda tí, čo boli v zákulisí energetiky, vedia, že oni od začiatku Mochovce ani nikdy neplánovali dostavať. To nebol ich zámer. Ich zámer bol stavbu Mochoviec naťahovať až dovtedy, kým ich dostavať nebudú musieť a kým sa im vrátia náklady, za ktoré celé elektrárne sprivatizovali. Čiže zvýšenie nákladov na dostavbu elektrární z 4,6 na 5,4 miliardy eur je len to, čo sme všetci už dávno očakávali, a to, čo všetci ľudia v energetike už dávno tušili. A tušili sme to aj my na fakulte elektrotechniky a informatiky, kde som pôsobil. Proste všetci to vedeli, bolo to také verejné tajomstvo, ale napriek tomu vláda s tým nič nerobila.

    A čo sa týka tých energetických odvetví, tých ostatných energetických odvetví, tak nebolo mi celkom z vašej reči jasné, či teda schvaľujete alebo neschvaľujete kontrolu v regulovaných odvetviach. Lebo podľa mojej mienky aj podľa medializovaných informácií kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v distribučných a plynárenských spoločnostiach priniesla isté výsledky minimálne v poslednom období, kedy sa ukázalo, že množstvo distribučných spoločností si zvyšovalo nákladové položky o nevyužívané objekty, ktoré si účtovali do nákladov a tým pádom, tým pádom bola aj vypočítaná cena energií drahšia.

    Len pre informáciu, na čele ÚRSO stojí nominant SMER-u pán Holjenčík, je tam od roku 2007 a, bohužiaľ, v drvivej väčšine týchto spoločností majú zase podiel zahraniční investori. V Stredoslovenskej energetike a v SPP-čku má 49-percentný podiel J&T...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Keďže bola položená priama otázka: Tie kontroly mali mať za účel, aby distribučné poplatky klesli. Ako sa ukazuje z posledných cenových rozhodnutí, naozaj pre niektoré tarifné skupiny, kde bol ale momentálne zavedený obrovský chaos, pretože napríklad v plynárenstve zo šestnástich tarifných skupín dneska máme 28, alebo zo štrnástich 26, neviem presne, tak pre značnú časť týchto ďalších tie distribučné poplatky stúpli. A to isté sa ukazuje aj v elektroenergetike pri distribúcii. Takže ja tvrdím to, že tie kontroly v distribučných spoločnostiach vôbec nesplnili svoj účel. A ak sa my dočkáme na budúci rok nejakého zníženia cien energií, tak to vôbec nebude práve vďaka týmto kontrolám.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dnes sa ideme pozrieť trošku, obzrieť za rokom 2015, je to vlastne také zhodnotenie. Pred časom sme sa tu alebo pred dvomi týždňami sme sa tu bavili o rozpočte na rok 2017, takže ja sa skúsim opäť tak pozrieť možno z takého pohľadu makroekonomického na ten rok 2015, na to, ako vlastne bol aj ten rok trošku plánovaný, nechcem hovoriť dlho, pretože dnes už nemá význam plakať nad rozliatym mliekom. Ja by som ten rozpočet aj na základe toho, čo sme tu hovorili o rozpočte v roku 2017, tak si myslím, lebo spomínali sme tu vtedy už aj rok 2015, tak je to, len to obhliadnutie len znovu potvrdí, by som povedal, taký ten výrok, že tie rozpočty rok za rokom sú rozpočty premrhaných príležitostí.

    Prečo to hovorím? Myslím si alebo teda však sa tu aj vládna moc, vláda sa tým aj pýši, že máme tu výborný hospodársky rast, aj toho roku sme dosiahli najvyšší, a ekonomika nám šlape, príjmy nám rastú, dokonca nám rastú nielen v našich prognózach, ale nám rastú aj nad naše prognózy a o tom tiež chvíľočku budem hovoriť v súlade s rokom 2015. Ale chcel by som začať, alebo teda aby som dokončil tú myšlienku. Vidíme, že zase vláda je schopná to dobiehať, tieto rastúce príjmy, tieto úrodné roky, tých biblických sedem úrodných rokov je schopná vyčerpať na max, dokonca vyčerpať nad max a neodkladať nič na sedem neúrodných rokov, ktoré môžu nastať, pretože aj história ekonomických cyklov ukazuje, že takéto veci sa dejú.

    Takže ja by som možno len na úvod zacitoval z práve príhovoru pána ministra Kažimíra, keď ho tu dnes nemáme, ale tak verím, že pán podpredseda ho veľmi dobre zastúpi. Ale dovolím si zacitovať, teda prečítať vám, ak ste si pozreli súhrnnú výročnú správu za rok 2015, tak je tam vlastne taký príhovor pána ministra a ja keď som ho čítal, tak pri pár výrokoch som sa tak pozastavil a povedal som si, že toto chcem trošku korigovať.

    Prvý ten výrok je práve v druhom odseku, kde pán minister hovorí, že: "Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ktorým výrazne pomohlo zrýchlené čerpanie európskych fondov. Najväčšiu radosť mám však zo slušného rastu spotreby domácností, ktorú považujem za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne."

    Áno, z toho môžme mať radosť všetci. Nepochybne určite pomohlo aj zrýchlené čerpanie eurofondov, vďakabohu, že sa ich podarilo zrýchlene vyčerpať a dosiahnuť úroveň 97,5 percenta. Škoda, že sa nepodarilo 100 %, predsa tých pár sto miliónov eur, ktoré sme mohli dočerpať z eurofondov, nám uniklo, ale vďakabohu aj za tých 97,5, pretože videli sme, že to čerpanie zo začiatku bolo veľmi pomalé. Čelíme tomu aj teraz tak, ale snáď – poučení z tej prvej fázy – budeme schopní vyčerpať 100 % z tej druhej nádielky, ktorú máme nachystanú.

    Ale teda čo by som chcel povedať práve pri tom slušnom raste spotreby domácností. Neskôr tu ešte pán minister hovorí, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Toto by som chcel trošku vysvetliť a uviesť na správnu mieru, podľa môjho názoru, pretože áno, vidíme, že nezamestnanosť nám klesá, a vidíme, že ekonomika nám rastie. Tu by som však poopravil toto tvrdenie a dovolil by som si tvrdiť, že nezamestnanosť neklesá ani tak nejakým zásahom vlády, ale klesá práve tým rastom našej ekonomiky, čiže vplyvom cyklických faktorov a nie štrukturálnych. Toto mi tu proste nesedí a myslím, že naozaj môžeme vďačiť práve podnikateľskému prostrediu, by som povedal, už ekonomike, ktorá dosahuje svoj "peak", má najväčší podiel na tom, že tu máme tvorbu nových pracovných miest. Ale tu je ešte jedno tvrdenie, ktoré hovorí, že práve tým, že máme tvorbu nových pracovných miest, že nám klesá nezamestnanosť, tak ako by sme chceli povedať, že ľudia sa majú lepšie, čo je prirodzené, majú prácu, majú príjem a zvyšujú svoju spotrebu.

    Ja by som len tak ešte na doplnenie toho obrazu, lebo keď sa chceme pozrieť na zvýšenie spotreby, musíme sa pozrieť aj na to, ako nám narastá zadlženosť obyvateľstva v našej krajine. A ten, postupne budem do roku 2015 a môžem ísť od roku 2013. Keď si pozreme úvery domácností a pozreme si úvery spolu, tak v roku 2013 to bolo 20 miliárd 550 miliónov. V 2014 to bolo 23 miliárd 50 miliónov a v roku 2015 to bolo 25 miliárd 906 miliónov.

    Mám tu aj takú ešte; rozdrobenie na ďalšie podpoložky, aby možno sme videli, kde to tak najviac stúplo. Lebo čo tým chcem povedať? Tieto úvery, to, že sa zadlžujeme, je tiež prejav toho, že ľudia míňajú viac. Ale pán minister tu hovorí, že tá kvalita životnej úrovne je spôsobená tou klesajúcou nezamestnanosťou. Áno, určite, do určitej miery, ale myslím si, že čo je omnoho väčší faktor a preberali sme to tu aj pri zákonoch, ktoré prišli tohto roku sem do pléna v súvislosti s hypotékami a s úvermi, že ľudia podľahli alebo podľahujú, ak to tak môžem správne po slovensky, neviem, či sa tak povie, povedať tomu pokušeniu, že máme tu nízke úrokové miery, poďme to využiť a zadlžme sa viac. A už všímame si, že aj Národná banka Slovenska na to poukazuje, už sa robia opatrenia do budúceho roku, aby sa táto logika u ľudí zabrzdila, pretože ak tie úrokové miery budú spätne narastať, tak im to môže, ľudovo povedané, zlomiť kríže.

    Čiže ja by som tu nedával úplne takýto priamy súvis, ak to tak pán minister myslel, ale určite by som tu bol v tom trošku opatrný pri tom vyjadrení, že to, že máme klesajúcu nezamestnanosť, tak nám vlastne zlepšuje spotrebu a zlepšenie spotreby znamená, že ľudia majú väčšie, viac peňazí. No, myslím si, že viac peňazí nemajú, teda áno, majú o trošku viac peňazí, ale nemajú toľko, ako míňajú, pretože idú hlbšie do vrecka vďaka tomu, že sú úrokové miery nižšie, a môžme to vidieť aj na spotrebiteľských úveroch napríklad, ktoré, z roku 2013, kde boli 3 miliardy 782 miliónov, v roku 2014 4 miliardy 276 miliónov a v 2015 4 miliardy 795 miliónov. Hypotéky narástli ešte výraznejšie, teda úvery na bývanie, tam to išlo skokom dvoch miliárd ročne.

    Rád by som to aj, som tak rozmýšľal, či to dám možno aj do nejakých grafov alebo nejakej vizuálnej pomôcky, ale už sa snažím si zvykať na nový rokovací poriadok a je to proste, vidíte, je to náročné. Čísla vám tu musím sypať. Je to proste, no, ťažko sa na to zvyká. Však posúďte sami, že či je to aj pre vás príjemné. Ale dobre, poďme späť k téme.

    Takže tu som len chcel poukázať na to, že buďme opatrní v tých výrokoch, že, a myslím si, že ľudia sami by to potvrdili, že nie sme nejako, ľudia nám nejako výrazne nezbohatli tým, že majú prácu, a že to, že míňajú, nie je preto, že teraz by cítili, že áno, ovplývame, máme dostatok, poďme, pustime sa. A zároveň tým by som chcel aj trošku vyvrátiť to tvrdenie, že toto je spôsobené štrukturálnymi faktormi. Práve naopak, myslím si, že to je spôsobené práve tými cyklickými faktormi, tým, že nám tu rastie ekonomický rast a že ekonomika produkuje všetko to dobro na tú vlnu, na ktorej sa aj vláda vezie. A je veľká škoda, ja musím povedať, že ma to veľmi mrzí a je to veľká škoda, že rok čo rok vidíme, že ekonomika naozaj z podchladenej sa dostáva pomaly do prehriatej a vláda to proste nevyužije na to, aby konsolidovala, aby využila týchto sedem úrodných rokov na to, aby sme mohli jednak znížiť náš dlh nielen percentuálne, lebo áno, tuto pán minister opäť hovorí, že znižujeme verejný dlh. Áno, v pomere k HDP znižujeme, ale absolútne nám stále rastie. A mohli by sme ho znižovať omnoho viac, ale nedeje sa to. Nesnažíme sa nejakým spôsobom dostať z toho pásma prvého, v ktorom sme, hoci by sme mohli.

    A za chvíľočku, keď budeme hovoriť aj o tých príjmoch, tak – v roku 2015 – bude tam vidieť, že áno, bola tu tá príležitosť, a preto si dovolím povedať, že tento rozpočet tiež považujem za rozpočet premrhaných príležitostí. Takže... Idem ďalej, lebo nechcem dlho rozprávať.

    Dobre. Posledné ešte, čo tuto v tom príhovore pána ministra je, sám to tu vlastne potvrdzuje, to, čo som teraz povedal, a hovorí, že zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií. Čiže vidíme, že sám pán minister hovorí, áno, máme tu ekonomický rast. Ten nám veľmi pomáha konsolidovať financie. A ja si tu kladiem otázku: A dobre a kde je teda to úsilie vlády? Prečo sa k tomu nepridá aj to úsilie vlády na to, aby toto skĺbila dokopy a mohli sme z toho vyťažiť ešte viac?

    Teraz by som chcel na chvíľočku zacitovať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a ich správu, ktorá je už dlho na trhu, poviem, práve k roku 2015. Kde je; a prečo to hovorím? Pretože toto je, myslím si, že veľmi dobrá inštitúcia, ktorá vznikla zmysluplne a poukazuje na určité veci a poukazuje aj na riziká a poukazuje na ne každý rok. A nejakým spôsobom nepožíva až takú dôveru vlády na to, aby prihliadala na tie riziká, na ktoré poukazuje. A vidíme, že rok čo rok sa tie riziká naplnia, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje v tých oblastiach, ktoré vymenujem. A ako by sa vláda z toho nechcela poučiť.

    Prvé, čo by som práve v tom zhrnutí, keď si pozriete tú správu, tak hneď v prvom odstavci vidíte veľmi, veľmi dobrý postreh, že hrubý dlh klesol. Musíme povedať, že klesol. A klesol viac, ako mal, čo teda by sme za to mohli pochváliť úsilie, ale vidíme, že sa to podarilo vďaka jednorazovým príjmom. Tie jednorazové príjmy boli práve pokles hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu, práve sme, pretože sme odpredali akcie Slovak Telekom a ďalších. Alebo bolo to otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označuje za zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je, myslím si, že je dôležitý faktor a treba na to, treba to mať na zreteli.

    Ďalej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazovala na riziká. A poukazovala na ne aj na rok 2017, ale poukazovala na ne už v roku 2015 a hovorila: pozor, pozor, keď rozpočtujete, podhodnocujete pár oblastí. Prvé, čo podhodnocujete, je zdravotníctvo. V zdravotníctve si podhodnocujete výdavky a vyskočia vám na vyššie. A takto aj oproti rozpočtu vzrástli výdavky vrátane nárastu záväzkov zdravotníckych zariadení o 251 mil. eur. Čiže vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží robiť dobre svoju robotu. Poukazuje a varuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií na to nejakým spôsobom neprihliada a prognóza sa napĺňa. A nakoniec boli prekročené tieto výdavky o 251 miliónov.

    Ďalšia dôležitá vec alebo ďalší dôležitý ten údaj, kde opäť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo poukazovala, bola v oblasti financovania obcí a VÚC, resp. prebytkov, kde áno, počítala, aj ministerstvo financií počítalo s prebytkami, avšak počítalo s prebytkami vyššími, aké v skutočnosti boli. A opäť tam prišlo k výpadku príjmov pri obciach 80,5 mil. eur, pri vyšších územných celkoch 65,7 mil. eur. Môžme si povedať, okej, chybička se vloudila, stane sa. Vďakabohu v tomto príbehu vidíme, že príjmy, ktoré boli narozpočtované, prognózy, ktoré boli dané, prekročili. A môžme povedať, že vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré tento rozpočet pripravilo, malo to šťastie, že ich nedobehli tieto chyby a mohli to vykryť z vyšších príjmov.

    Ale opäť, tu by som prečítal jednu dôležitú pasáž, ktorá tu je a myslím si, že je veľmi výpovedná: "Z pohľadu príspevku k dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dôležité upraviť výsledky hospodárenia o faktory, ktoré majú dočasný vplyv na rozpočet." Toto zvykol pán Mikloš, jak som si tak pozeral, robiť. A myslím si, že veľmi, veľmi múdro, pretože takto môžme naozaj vidieť aj to úsilie konsolidačné alebo teda môžme vidieť to štrukturálne saldo. Pretože keď očistíme práve rozpočet o tie jednorazové vplyvy a vplyv cyklického vývoja ekonomiky, pretože to sú tie, ktoré sú dočasné a vlastne v ďalších rokoch vymiznú, tak takto očistené saldo, tzv. štrukturálne, ukazuje, či to saldo prispelo k zlepšeniu alebo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti. A keď si pozreme štrukturálne saldo, ja som to pri rozpočte na rok 2017 ukazoval, tak je taký pekný graf, v ktorom je vidieť, v ktorom je vidieť práve to, že to saldo dosiahlo štrukturálne 2,6 % a oproti predchádzajúcim rokom pokleslo o 0,1 % a predtým bolo, čiže bolo, v 2013. bolo 2,4 to saldo. V roku 2014 bolo 2,5 a teraz bolo 2,6. Čo vidíme, že nám klesá, že vlastne tie opatrenia vlády spôsobujú, že my máme ešte horšie výsledky, čiže vláda vyčerpáva viacej a práve tie jednorazové vplyvy a ten cyklický vývoj sa pomáha tomu, aby ten deficit bol lepší. Ale keby sme toto nemali, tak vidíme, že práca vlády je alebo spôsobuje vlastne zhoršovanie výkonnosti ekonomiky alebo by sme mohli povedať teda ani nie ekonomiky, ale skôr spravovania verejných financií.

    Takže vidíme, že vďaka tomu, že sme mohli mať tie jednorazové vplyvy, že sme mali ten cyklický vývoj ekonomiky a jeho vplyv, sa nám darilo dosahovať lepšie výsledky. A z tohto vyplýva, že sme sa nedostali, neprekročili sme tú hranicu troch percent HDP a vlastne ostali sme, naplnili sme požiadavky aj Európskej únie. Ale vidíme, že napriek tomu, že sa darilo, že sú tu proste, že ekonomika generuje príjmy, tak vidíme, že neboli prijímané dostatočné opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Toto sú slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, s ktorými ja úplne súhlasím.

    Rovnako tu uvádza, že platí, že neočakávané pozitívne vplyvy, ktoré sa ukázali v priebehu roka a ukázali sa aj v roku 2015, ukázali sa aj v roku 2016, predpokladám, že sa ukážu aj v roku 2017, neboli premietnuté do zlepšenia hospodárenia.

    Keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, ktoré je práve ten dobrý ukazovateľ, toto je ten graf práve, kde môžme vidieť, ako nám klesá to štrukturálne saldo.

  • Rečník ukázal plénu graf.

  • Tak keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, a tu čerpám priamo zo súhrnnej výročnej správy, tak konsolidačné úsilie v roku 2013, a to bol práve ten rok, kedy som ešte aj hovoril pred dvomi týždňami pánovi ministrovi, že sa držal toho svojho výroku, že budeme míňať na to, na čo máme, a nebudeme míňať na to, na čo nemáme. V roku 2013 to určite platilo, lebo to konsolidačné úsilie bolo 1,8, čo je vysoké číslo. Pozrime sa na rok 2014, mínus 0,2. Je vidieť, že záujem proste klesá. A v roku 2015 je to plus 0,1. V porovnaní s rokom 2013 je to 1,8. Vidíme, že proste toto číslo je veľmi nízke a ukazuje to úsilie, ktoré by tu mohlo byť.

    A ja naozaj sa snažím a apelujem aj teraz na pána podpredsedu vlády, aby tie schopnosti, ktoré máte, a tú ekonomiku, ktorá vám produkuje tieto príjmy, aby boli použité v prospech ľudí a v prospech aj budúcnosti. Pretože myslím si, že to je tiež dôležitý rozmer. Takže tu vidíme, že to konsolidačné úsilie hovorí samo za seba a nepotrebuje ďalší komentár. Takže tuto len možno dodám k tomu, že práve tieto veci hovoria o tom, že prekračujeme príjmy, ktoré dostávame. Nereflektujeme na riziká, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje.

    A teraz by som na chvíľočku prešiel k príjmom. Vidíme, keď si pozrieme aj zo súhrnnej výročnej správy na strane 15, tak máme tam tabuľku, kde vidíme, ako boli vlastne sa vyvíjali príjmy podľa metodiky ESA 2010. A vidíme, že samotné príjmy boli rozpočtované s nárastom 12,9 percent. Čiže vidíme, že v roku 2014 boli príjmy plánované 29 miliárd 854 miliónov a v roku 2015 boli plánované na 33 miliárd. To je samotný nárast 12,9 miliárd, pardon, 12,9 percent. Tam nehovorím ešte o neočakávanom príjme, ktorý prišiel navyše, ale toto bolo naozaj rozpočtované. Čo sú 4 miliardy v príjmoch navyše plánované, ktoré opäť si hovorím, úžasné. Ale vláda má ten dar, že vie využiť všetky navyše príjmy a vie využiť aj tie, ktoré počas roka prídu. To, že to robí aj formou, aby neprekročila to zdanlivé 1 %, podmienku výdavkov, že to robí cez rezervy vo všeobecnej pokladničnej správe, to už sú techniky, ktoré sú dostupné. Myslím si, že nie sú úplne korektné, ale určite zatiaľ sú legálne. Takže z hľadiska nás ako parlamentu nám to dáva menšiu možnosť kontroly nad tým, kam tieto výdavky idú. A potom už len môžme na konci roka alebo teda takto o rok skonštatovať, že aha, dobre. Mysleli sme, že pôjdu niekam inam, vy ste si to dali do rezerv. Použili ste to, ako ste chceli. Čo s tým môžme my urobiť?

    Takže tuto sú také pekné grafy a je vidieť, že naozaj tie dodatočné príjmy, ktoré prišli, a toto je asi taký možno najlepší graf, ktorý keď vám takto ukážem, tak vám to veľa nepovie, lebo je to malé.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • Ale hovorím, to len tak, teda vyslovene som si chcel dať záležať na tom, že skúsim to bez pomôcok. Ale opíšem vám to.

    Vidíme, že pozitíva v roku 2015 priniesli 519 miliónov eur. Mali sme navyše. A výdavky, práve tie negatívne vplyvy, boli vo výške 737 miliónov eur. Čiže vláda opäť, to len potvrdzuje tie slová, ja sa opakujem a nechcem sa veľa opakovať, ale hovorí to o tom, že vláda keby nezvyšovala výdavky, tak už sme na tom omnoho lepšie. Ale proste je to tu pokušenie. Nateká nám viac peniažkov. Miňme ich. Miňme ich podľa svojich predstáv.

    A myslím si, že jedna z takých absurdností alebo ja to nazývam absurdnosť, ale kde vidíme ten nárast výdavkov a ktorý neni podľa mňa opodstatnený, je položka medzispotreba. A práve táto narástla od roku 2014 do roku 2015 o 400 miliónov eur. Štyristo miliónov eur! To sú proste peniaze, ktoré sú naozaj podľa mňa neni opodstatnené. A kde by sme mohli ako prvé siahať a vyžadovať od všetkých ministerstiev a subjektov, aby tuto nenavyšovali svoje náklady, lebo neni na to dôvod. Takže. To je veľká položka. To je položka, ktorá nás, ktoré nás budú stáť, trošku menšia ako nás budú stáť alebo teda čo požadovali učitelia na svoje zvýšenie platov. Čiže, alebo na čokoľvek iné. Ako vidíme, že naozaj táto položka je veľmi veľká.

    Takže to len na demonštráciu toho, že aj v tom roku 2015 príjmy boli, prichádzali, vyčerpali sa, skonzumovali sa, spapali sa a nemysleli sme na budúcnosť, aby sme mohli túto krajinu naozaj dostať ešte do lepších, do lepšieho stavu. Ako nám to práve to, ten ekonomický rast ponúka.

    Takže ja týmto by som asi aj skončil. Ešte som rozmýšľal, že vám ukážem také porovnanie, lebo aj pán podpredseda vlády vlastne ukazoval a hovoril, pardon, o tom, že o koľko, že na koľkatom sme, na koľkatej priečke sme v súvislosti so zadlženosťou a aj s, áno, hrubým dlhom a so saldom verejnej správy. To je na strane 13 veľmi pekná tabuľka, kde si môžte pozrieť vlastne také krajiny ako napríklad Česká republika, alebo si tam môžme pozreť také krajiny ako napríklad Rumunsko. Dobre, keby sme sa chceli inšpirovať Luxemburskom, to už je taká vyspelejšia krajina, ale môžme sa inšpirovať napríklad Litvou, Estónskom, kde vidíme, že keď sa chceme teda porovnávať, tak Estónci majú hrubý dlh verejnej správy 10 percent. Majú, už od roku 2014 majú pozitívne saldo, teda, nemajú teda deficit, ale majú prebytok rozpočtu. Alebo napríklad Bulharsko, ktoré má 26 % verejný dlh. Takže, to už len na záver, ako sa dá pozerať aj na tie štatistiky a čím sa dá inšpirovať.

    Takže ja len by som chcel, lebo pred sebou máme ďalší schválený rozpočet na rok 2017. Ten už je nastavený, ale myslím si, že ten rok 2017 ponúka ešte dosť príležitostí na to, aby vláda mohla venovať úsilie práve do konsolidácie výdavkov. Lebo toto tu naozaj postrádame od začiatku vládnutia pána premiéra, či už prvej alebo druhej vlády, a myslím si, že tie možnosti tu sú, myslím si, že aj schopnosti tu sú. Zatiaľ tu nevidím to, to úsilie alebo ten záujem a môžme len dúfať, že sa to v najbližších rokoch zmení práve aj vplyvom možno ďalších subjektov, ktoré do koalície vstúpili a budú tam prinášať nejaký taký pozitívnejší vplyv. Ak nie, tak to ostane na ďalšie roky, kde bude treba si vyhrnúť rukávy o to viac.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Celkovo by som chcel hodnotiť vysoko toto vystúpenie, vystúpenie Eda Hegera. Páči sa mi aj ten kľúčový odkaz, že vláda v pätnástom roku čerpala peniaze na max a viac než na max, že míňala veľa. A potom ešte by som podčiarkol na dve myšlienky z jeho vystúpenia, ktoré ma mimoriadne zaujali.

    Jedna je to, že v rozpočte síce býva pravidlo, že sa minie, vláda môže minúť len o percento viac výdavkov, než je rozpočtovaných v schválenom rozpočte, ale ona míňa viac, napríklad cez VPS-ku, Všeobecnú pokladničnú správu, alebo cez kofinancovanie eurofondov. Čiže ľudia sú spokojní, keď sa schvaľuje rozpočet, tí, ktorí to troška sledujú, a tí, ktorí majú záujem na tom, aby keď budú zvýšené príjmy, aby časť z nich sa využila na zníženie dlhu, ale ono nakoniec je ten rozpočet urobený technicky tak, že sa to pravidlo nemusí dodržať a je veľmi dobré, že Edo Heger na to upozornil.

    Druhá vec alebo druhý prístup, ktorý sa mi páčil, druhý bod, ktorý sa mi mimoriadne páčil, je, že Edo Heger hodnotil konsolidačné úsilie vlády, to je kľúčová vec v celej tej hre, ako sa vláda snaží, za minulé volebné obdobie napríklad konsolidovala menej než Radičovej vláda za rok a pol alebo rok a trištvrte. A tiež sa mi tam ale páči, že pochválil konsolidačné úsilie v roku 2013, opozícia by mala vedieť aj pochváliť vládu, keď urobí niečo dobré.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, reakcia. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Len úplne krátke, chcel som poďakovať za faktickú poznámku pána Jurzycu.

    Ďakujem.

  • Takže, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Rečníčka si odkašľala.

  • Ospravedlňujem sa, trošku som indisponovaná.

    Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcem sa venovať len jednej časti súhrnnej výročnej správy a na úvod povedať, že ako ste spomenuli, že ste sa rozhodli a ministerstvo financií sa rozhodlo, že bude predkladať takúto súhrnnú výročnú správu, tak to nebola dobrovoľná vôľa, ale to je zákonná povinnosť, ktorá vyplynula zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Ja sa chcem venovať len jednej časti z tejto súhrnnej výročnej správy, a to informáciám o čistom bohatstve. A síce, čo je čisté bohatstvo? V porovnaní v podstate s pohľadom nejakých fiškálnych ukazovateľov je vlastne to ambícia dosiahnuť udržateľnosť verejných financií aj z pohľadu iného, aj inej hodnoty majetku, napríklad rozpredávaním majetku, zanedbanou investíciou, ktoré opticky síce vylepšujú deficit, ale naopak, naopak, môžu aj deficit zvyšovať.

    V materiáli sú uvedené sumár aktív a pasív. Ako pozitívne hodnotím, že sa dostávajú medzi aktíva aj prírodné, sa dostáva aj prírodné bohatstvo; prírodné zdroje a ekologické bohatstvo. To je na strane aktív. Avšak keď si pozreme tú druhú stranu pasív, tam už tieto položky chýbajú. Chýba ekologický dlh a chýba modernizačný dlh a vlastne potom dostávame neobjektívne výsledky. Je síce pravda, že s vyčíslením ekologického bohatstva môže byť problém a sa to aj v tej výročnej správe uvádza a treba to aj uznať, že metodika vyčíslenia je náročná. A oceňujem aspoň snahu, že po prvýkrát sa dostáva aspoň nejaký obraz, ako chce postupovať ministerstvo pri tomto vyčíslení a je tam príklad s minerálnymi vodami. Tomu sa ešte budem venovať.

    Predtým však ešte mám zopár konkrétnych námietok v súvislosti so spoločnosťami, ktoré sú uvádzané vo výročnej správe. Napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, je tam uvedené, že úspora v hospodárení bola zaznamenaná na položke spotreba materiálu a služieb, pričom táto úspora bola spôsobená rozpustením časti rezervy na environmentálne záťaže. S odôvodnením, že v zmysle uznesenia vlády bola táto rezerva zrušená z dôvodu zaradenia do Operačného programu Kvalita životného prostredia, v rámci ktorého môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na ich sanáciu žiadať nenávratný finančný príspevok zo zdrojov Európskej únie. Musím ostro namietať voči takémuto postupu, pretože jednoducho ani eurofondy nie sú nevyčerpateľná dojná krava a táto krava skončí nám dávať mlieko v roku 2020. Si treba uvedomiť, že kvalita a tento operačný program zďaleka, zďaleka nemôže finančne zastrešiť sanáciu všetkých tých environmentálnych záťaží, ktoré poznáme a mnohé ani nie sú identifikované. Čiže takéto umelé rozpúšťanie rezervy, ktoré by mala mať každá jedna účtovná jednotka, tak sa mi zdá ako veľmi nesprávne a chybné.

    Ďalším, ďalšiu námietku mám voči, respektíve nie námietku, ale poznámku voči výsledkom a údajom uvedených pri Slovenskom vodohospodárskom podniku. Je tu uvedené v správe, že hospodársky výsledok – strata v sume 4,5 milióna eur – bol spôsobený hlavne poklesom tržieb z nájomného s Vodohospodárskou výstavbou za Vodné dielo Gabčíkovo a poklesom tržieb za hydroenergetický potenciál kvôli mimoriadnemu suchu v roku 2015. Keď som si však pozerala výročnú správu Slovenského vodohospodárskeho podniku za rok 2015, tak z nej vyplýva niečo iné a síce, tá strata, áno, bola spôsobená aj z nedodržiavania zmluvného vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, ale avšak a najmä bola spôsobená tým, že štát neuhradil v plnej výške služby za, teda úhradu za neregulované služby v roku 2015. Neregulované služby to sú tie služby, ktoré sú zo zákona povinnosť Slovenský vodohospodársky podnik vykonávať na, najmä na správe vodného toku Dunaj, ale aj na ostatných. A tieto požiadavky neregulované služby boli objednané a vykonané v hodnote 29,5 milióna, avšak uhradených bolo o 4,5 milióna menej. Dokonca sa ešte chváli, že teda bolo to lepšie ako v minulom roku, v tom predchádzajúcom, pretože vtedy neuhradili prakticky takmer celú sumu. Takže teraz len 25 % neuhradili.

    Ale toto, si treba uvedomiť, je dlhodobý trend, ktorý Slovenský vodohospodársky podnik dáva na kolená a spôsobuje obrovské budúce škody a práve ten environmentálny ekologický dlh, ktorý vyplýva z nedostatočnej správy majetku, ktorý má Slovenský vodohospodársky podnik zverený. A tieto budúce výdavky, tento dlh, ktorý vzniká nedostatočnou starostlivosťou, respektíve len tou najnevyhnutnejšou, v tom čistom výkaze čistého bohatstva by malo byť zaevidované.

    Chcem sa vyjadriť aj k vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, ktorý je tiež podnik, ktorý je pod rezortom ministerstva životného prostredia. Môj kolega Karol Galek sa už k tomu vyjadril, avšak ja chcem poukázať na absurdnosť tejto situácie tiež, že kedy vzrástla hodnota pohľadávok Slovenskému vodohospodárskemu podniku o 3,7 milióna eur len z dôvodu toho, že Vodohospodárska výstavba v tom istom rezorte vlastne neplní svoje zmluvné podmienky. Treba si uvedomiť, že takéto financovanie činnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku ako jedného podniku, ktorý je naozaj nevyhnutné, aby riadne fungoval na území Slovenska, keď nechceme mať povodne, nechceme, aby nám bola ohrozená medzinárodná plavba na Dunaji, že z titulu zabezpečenia verejného záujmu takýto spôsob je dlhodobe neudržateľný a mal by sa odraziť asi aj vo výročnej správe a malo by to byť pomenované. A možno aj nejaký návrh riešenia a zvážiť ozaj a začať rozmýšľať o tom, že tieto dva podniky by možno mali byť zlúčené do jednej spoločnej organizácie.

    Čo kvitujem a chcem pochváliť, tak ako som na úvode povedala, je špeciálna kapitola podzemné vody. Je to vlastne taká prvá perlička, snaha vyčísliť prírodné bohatstvo vo výročnej správe Slovenska. Chválim to, ale chcem zároveň aj poukázať na nedostatky v tejto kapitole. Vyčísluje sa tu využiteľné množstvo podzemných vôd, hovorí sa o kvantite, ale nehovorí sa o kvalite. Ak, tak ako je tu aj uvedené, áno, aj podzemná voda, teda podzemná voda je obnoviteľný zdroj a ak sa spamätáme a začneme našu krajinu spravovať lepšie, tak ním aj môže zostať. A nie je obava o to, že by došlo k nejakým výrazným suchám a k nedostatku kvantity podzemnej vody.

    To, čo však je veľkým rizikom, je kvalita. Je ozaj mementom, že postupne nám v priebehu pár desiatok rokov dozadu, nie takej ďalekej minulosti, boli vyradené mnohé vodné zdroje, vodárenské zdroje na pitnú vodu z titulu jej vysokého znečistenia. Toto sú do budúcna obrovské výdavky, ekologický dlh, ktorý bude súvisieť s tým, že síce budeme mať dostatok vody, avšak na to, aby sme ju mohli piť, budeme museť obrovské výdavky vynakladať na jej čistenie.

    Osobitne tu spomínate vo výročnej správe Žitný ostrov ako zásobáreň podzemnej vody, ktorá podľa údajov vo výročnej správe sa odhaduje, že by mohla dokázať zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov. Ja však chcem poukázať, že to, čo v súčasnosti sa odhaľuje ako obrovský problém, obrovská ekologická katastrofa, ktorá nie je nejakou nabubralou frázou, je to, že znečistenie, ktoré sa šíri zo severovýchodnej časti Bratislavy, najmä z prevádzky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova do Žitného ostrova, môže byť naozaj veľkou ekologickou katastrofou v Európe. A tieto výdavky na čistenie, resp. na opatrenia, ktoré je nevyhnutné urobiť, nie je tu o nich ani zmienka, hoci táto situácia je známa od roku, minimálne od roku 2002, kedy sa po prvýkrát údaje o znečistení ukázali, že teda toto znečistenie sa do Žitného ostrova šíri.

    Prijali sme, že voda je strategickou surovinou, do ústavy, avšak nesprávame sa k nej tak. A tiež by bolo potrebné, aby sa upravil zákon o vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ale nielen o nej, ale o ďalších deviatich, ktoré na Slovensku máme, aby sa, sme sa zamerali na to, že, na kvalitu podzemnej vody, pretože tieto, tento environmentálny dlh, ktorý nám tu hrozí, nevieme vyčísliť a myslím, keď sa vyčísli, nám veľmi zamáva s čistým bohatstvom Slovenska.

    Na záver ešte chcem spomenúť to, že kde by sa to malo vyčísliť. Vo výročnej správe je taká kapitola, že podmienené záväzky. Sú to pasíva účtovnej jednotky, ktoré vykazuje v poznámkach sa ako, sa vykazuje ako v poznámkach. A keď by som prečítala, že o aké ide, ide vlastne o nejaké možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok minulej udalosti a ktorých existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti a tak ďalej. To je presná citácia z výročnej správy a z dokumentu z rady rozpočtovej zodpovednosti.

    Tu chcem upozorniť na to, že okrem teda podzemných vôd, čo kvitujem, že sa aspoň s niečím začalo, ale určite by sme mali pokračovať s tým, že sa do týchto pasív zahrnú záväzky spojené s adaptáciou Slovenska na zmenu klímy vo všetkých oblastiach fungovania spoločnosti, ekologické dlhy spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží, ktoré sa zo zdrojov Európskej únie ani zďaleka nepodarí odstrániť, a na to treba myslieť, záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, dohovorov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a mal by sa podľa mojej mienky započítať aj modernizačný dlh, ktorý je uvalený na subjekty verejnej správy, najmä na obce a mestá súvisiace so zverením zanedbaného a majetkoprávne neusporiadaného majetku najmä pod cestami, ktoré dostali obce a samosprávne kraje od štátu do majetku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    A ďalší vystúpi pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

  • Dobrý deň, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja povedal zopár poznámok k súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky.

    Edo Heger začal úvodným slovom, začal komentovať úvodné slovo pána ministra, keďže aj v opozícii je súťaž, tak ja začnem priamo názvom materiálu. Prečítam vám jeden zo zákonov, názov jedného zo zákonov alebo položky, ktorú máme v programe tejto schôdze: Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Tak laik má naozaj dosť roboty, aby takýto názov dekódoval. A keď si prečíta program schôdze, tak nemá šancu zistiť, o čom tu budeme rokovať. Čiže názvy by podľa mňa mali, mali aj umožňovať bežnému človeku pochopiť, o čom tu vlastne rokujeme, a teda mali by odzrkadľovať obsah materiálu. Tento materiál sa volá Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015. Myslím si, že by tam malo byť ešte slovné spojenie "ministerstva financií" napríklad, pretože keby to mala byť naozaj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky, tak by mala mať 500 strán, ako hovorí môj kolega a priateľ Miro Ivan. Malo by tam byť naozaj o životnom prostredí, veľa vecí o zdravotníctve, školstve, doprave a tak ďalej a tak ďalej.

    No a teraz pár poznámok naozaj k tej úvodnej reči ministra financií. Hovorí sa v nej, že správa presne odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy. Súhlasím, že presnejšie odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy, než to bolo pred jesennou notifikáciou a predtým, predtým. Ale nie úplne presne je cítiť, že je to správa robená, robená vládou, a teda odzrkadľuje do veľkej miery hospodárenie verejnej správy z pohľadu vlády. Preto treba v rozprave uviesť aj pohľad opozície na niektoré body.

    Tiež sa pristavím pri citáte, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Myslím, že to nie je dôkaz. Nemusí byť pravda, že nezamestnanosť klesá v dôsledku štrukturálnych opatrení a že to nie je cyklický faktor. A nezamestnanosť predsa môže byť spôsobená cyklickými faktormi.

    Vývoj, ďalej minister financií píše, že vývoj verejných financií v roku 2015 je možné považovať za vyvážený. No nie celkom to isté hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá tvrdí, že sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Ten výsledok bol nakoniec po jesennej notifikácii nie takmer 3 %, ale treba uznať 2,7 percenta. Aj tak ten cieľ nebol, nebol splnený. Druhý rok po sebe sa nominálny deficit neznižoval, tiež treba povedať. A tiež treba povedať, že aj v tomto príhovore, aj v ďalších častiach chýba informácia o tom, že máme dlh stále v sankčných pásmach dlhovej brzdy, čo je zlé, pretože ústavný zákon predpokladá, že vláda urobí opatrenia také, aby sa znížil dlh tak, aby sme ho nemali v sankčných pásmach. Máme.

    Ďalej ešte k poznámke, ktorá je, alebo teda k vete, myšlienke, ktorá je v úvodnom príhovore, keďže ako pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že toto je správa, ktorá znesie porovnania so správami zo súkromného sektora. Do veľkej miery áno, ale tam ten príhovor toho manažéra má jednoducho vytiahnuť tie najdôležitejšie veci z celej správy a je významný naozaj, takže je legitímne pri ňom sa pristaviť. Čiže citujem: "Zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií."

    Čiže najlepší konsolidátor verejných financií je hospodársky rast a znižovanie výdavkov, ale len to, ktoré je spojené s poklesom nezamestnanosti. Áno, klesá nezamestnanosť, znižujú sa výdavky. No mne tam chýba pokles výdavkov ne-e-fek-tív-nych. To je kľúčová časť zdravej konsolidácie. Pretože tak, ako je tá veta sformulovaná, vlastne pripúšťa, že plytvať sa môže, že predražené diaľnice sú v pohode, že predražené IT projekty sú v pohode, a to nie je pravda.

    K dlhu chcem zopakovať to, čo už tu aj odznelo, že naozaj klesal, nie nominálne, nominálne rástol, ale v pomere k HDP celkom seriózny ukazovateľ klesal, ale klesal najmä v dôsledku prijímania jednorazových opatrení, čo sú napríklad čerpanie prostriedkov z druhého piliera alebo teda privatizácia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má aj graf pre tento prípad, ktorý porovnáva dlh bez jednorazových vplyvov, hrubý dlh, čistý dlh.

  • Rečník ukázal plénu hárok papiera s grafom.

  • Čistý dlh je tá hnedá krivka, to si nemusíte všímať, ale vidíte, že hrubý dlh je tá čierna a ten naozaj v pätnástom roku zaznamenal zníženie. Ale bez jednorazových príjmov by zaznamenal zvýšenie. To znamená bez tých čerpaní druhého piliera, čo nám nepomáha z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, by nám narástol hrubý verejný dlh, no a to je informácia, ktorá by mala odznieť pri diskusii o takejto správe.

    Mimochodom, už som to tu, myslím, aj raz ukazoval, nárast verejného dlhu za roky 2006 až 2015 vyzerá takto (rečník predstavuje plénu ďalší graf): priemer V4 bez Slovenska, nejakých 20 % Rakúsko, priemer eurozóny, priemer Európskej únie, Slovensko +72 %, veľký nárast dlhu. Aj to treba povedať v takejto diskusii.

    Čisté bohatstvo, veľmi dôležitý ukazovateľ, kľúčový. Tu je korektne napísané v správe, že po...; ono je záporné, čiže pokles bol pozitívny, pokles k pomeru k HDP, a nebol spôsobený zlepšeným hospodárením. Dôležitá informácia. A je tam uvedená. Dobre.

    A takisto, takisto podčiarknem to, že je pravda, že je veľa krajín, ktoré majú vyšší deficit aj dlh než Slovensko, ale sú krajiny ako Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Estónsko, ktoré vykázali za rok 2015 rozpočtový prebytok. No dá sa to. Dá sa to. Aj pre krajiny, ktoré sú v eurozóne, a osobitne, osobitne to chcem zdôrazniť pri Estónsku, ktoré má najnižší dlh. Najnižší dlh v Európskej únii. A pozrite sa, predvčerom; predvčerom bola PISA zverejnená? Jeden z najväčších skokanov, zlepšil sa im, zlepšil sa im výkon v školstve. Dobre pracujú v zdravotníctve, IT sektor dobrý a najnižší dlh a prebytok rozpočtový. Tak dá sa to, aj pri serióznom hospodárení sa tie výsledky dajú dosahovať. A my ich nie celkom dosahujeme.

    Ešte k tej sekcii, kde hovorím o tom, čo by malo byť v správe, tak taká drobnejšia vec, analytická, mnohokrát je tam zaujímavý údaj napríklad o tom, o celkových úveroch alebo podiel nesplatených úverov na celkových poskytnutých úveroch. Pri takýchto informáciách by bolo dobré časové trendy ukazovať, za pár rokov aby sme videli, ako sa to mení. Tá správa by získala podľa mňa viac na kvalite.

    No a teraz niečo, čo nemusí byť v správe, ale v rozprave o správe by vari odznieť malo. Nárast príjmov verejnej správy od roku 2012 do roku 2015, opäť je to porovnané Poľsko, EÚ 28, Nemecko, Česko, Maďarsko, Slovensko úplne vystrelilo. Ešte raz opakujem, 2012 až 2015. Veľký nárast príjmov verejnej správy sme mali. Súčasne platí a už som to niekde zverejňoval, tak to nebudem veľmi opakovať, ale že podľa porovnaní Eurobarometra a Health Consumer Powerhouse sa nám zdravotníctvo zhoršuje v tomto období. V tomto období, keď vláda má viac príjmov.

    Ale chcem ukázať ešte jeden graf, ktorý som tu ešte neukazoval ani nikde inde, je to celkom čerstvý graf a je to graf Inštitútu finančnej politiky, čiže nemôže nikto podozrievať, že by to bola nejaká opozíciou platená organizácia.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • On je troška zložitejší, ale nie veľmi zložitý, ten graf má na osi x-ovej zmenu v ročných výdavkoch na študenta regionálneho školstva. To znamená, toto sú krajiny, ktoré za tri roky od 2013 do 2015 znížili výdavky na školstvo, Maďarsko, Island. Táto čiara znamená nulu a tu sú krajiny, ktoré znížili za tie tri roky výdavky na regionálne školstvo. Tu sú krajiny, ktoré zvýšili výdavky. Čiže Slovensko mimoriadne zvýšilo výdavky na regionálne školstvo. Viac už iba Kórea, na úrovni Poľska sme približne, Portugalska.

    A takto je rozdelený ten graf na tých, ktorí majú lepšie výsledky a ktorí majú horšie výsledky. Čiže my patríme do juhozápadného kvadrantu toho grafu, kde sú krajiny, ktoré veľmi zvýšili výdavky a klesli vo výkone školstva za ostatné tri roky. Vidíme, že sme skoro najďalej v tom kvadrante a že napríklad Maďarsko znížilo výdavky a výsledky sa im pohli približne tak ako nám.

    Toto je odkaz, toto je odkaz nielen vláde, nielen vláde, ale aj tým sektorom, tým sektorom, ktoré sú financované s vládou a názorovým lídrom z tých sektorov, netýka sa to len školstva, ale aj zdravotníctva. Keď sa nám tu trikrát objaví školstvo takto a nech je to hocijaký iný sektor, môže to byť zdravotníctvo, súdnictvo, čokoľvek, tak sa dvihne vlna tlaku verejnosti proti zvyšovaniu dotácií do týchto sektorov, čiže tie sektory teraz reprezentované ministrami by mali súhlasiť s nejakým meraním výsledkov sektorov, pretože keď nebudeme merať, tak nebudeme vedieť zvyšovať efektívnosť v tých sektoroch a stane sa to, že po pár rokov sa nám ukazuje, že dávame veľa peňazí a výsledky nie sú. A bude to zlé aj pre financovanie tých sektorov, ktorým aj ja osobne niektorým želám viac peňazí a myslím si, že by si zaslúžili.

    Posledný graf, nebudem zdržiavať, tiež je to graf, ktorý nemusí byť v tej správe, ale predsa len ukazuje veľa.

  • Rečník ukázal plénu ďalší graf.

  • Od roku ´10 do roku ´15 nám stúpa počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou napriek tomu, že iné čísla v tej správe ukazujú, ako sa nám veľmi darí. Ale prečo by tí ľudia odchádzali, keď sa nám tak veľmi darí?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem.

    Ja teda musím povedať, že vždy sa teším na vystúpenie kolegu Jurzycu, pretože vždy prinesie nejakú zaujímavú perličku a nesklamal ani tentoraz. Ja len ako oceňujem veľmi práve to zrkadlo, ktoré, Eugen, nastavuješ tu a nastavuješ ho z rôznych uhlov a naozaj vieš poukázať, vytiahnuť také veľmi, veľmi zaujímavé a pritom kľúčové a principiálne veci.

    A som vďačný aj za to, a myslím si, že to je presne také doplnenie tej mozaiky, aj tento posledný graf, ktorý si ukázal, ktorý opäť len poukazuje, jak si aj povedal, že vidíme tu ten rozvoj našej krajiny, vidíme tu rast ekonomiky, ale napriek tomu nám mnoho ľudí odchádza do zahraničia, čo práve vypovedá aj o tom, aká kultúra politiky tu je z pozície vlády a ako ľudia sa tu cítia, ako ľudia tu cítia budúcnosť alebo perspektívu budúcnosti. A myslím si, že tento ukazovateľ práve hovorí o tom, že tu necítia až takú perspektívu budúcnosti alebo takej budúcnosti, akú by si priali a mysleli, že by to mohla byť, a tak ju idú hľadať niekam inam.

    Takže veľká vďaka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Eugen, veľmi ďakujem aj za toto vystúpenie, v ktorom ma zaujali dva príklady, jednak to porovnanie s Estónskom a potom to porovnanie s tým, aké výsledky my dosahujeme za peniaze, ktoré utratíme. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že prečo tomu tak je. Predpokladám, že nikto si nemyslí, že by sme boli nejak až o toľko menej chytrí ako Estónci. Povedzme si rovno, že je to všetko preto, že tu sa robia výdavky, vláda táto robí výdavky a už 10 rokov minimálne ich robí, tie výdavky, len preto, aby podstatnú časť tých výdavkov mohla rozkradnúť.

    Na to, aby to tak bolo, to by ešte nebol až taký problém, ale ten hlavný problém je ten, že na to, aby to mohla robiť, potrebuje mať úplne ovládnuté všetky základné funkcie štátu, ako je súdnictvo, prokuratúra a polícia. A potom sprievodným javom je to, že tu tieto základné funkcie nefungujú úplne pre nikoho. To znamená, my by sme sa mali dohodnúť na tom, že nech vláda kradne, nech má nejakú imunitu, ale pre všetkých ostatných by tieto funkcie mali fungovať, ale to sa, bohužiaľ, nedá. Takže teraz tu máme stav, kde v podstate máme absenciu, úplnú absenciu právneho štátu len preto, aby táto vláda mohla kradnúť.

  • Ďakujem veľmi pekne za myšlienky, Eugen, ohľadom školstva, ohľadom hodnotenia. Podľa mňa stále treba rozprávať, že hodnotiť školy, aj keď im sa to nepáči, tak je dôležité, aby sme vedeli, aké sú výsledky. Ono by to nemalo byť na trestanie škôl, ale na poukazovanie silných a slabých stránok, aby sme vedeli pokračovať ďalej. A hodnota za peniaze by konečne už mala začať byť stále viac a viac spomínaná v rámci školstva, aby sme vedeli, že čo je vlastne tá hodnota v školstve.

    Ale ja by som skôr poukázal na dve veci, ktoré si ty spomínal už aj v minulej rozprave, a možno by som oslovil aj vás, pán podpredseda, keďže ste pre investície a informatizáciu. Vy ste vnímaný ako digitálny líder, že podpora internetovej ekonomiky, zvyšovanie digitálnych zručností, internet a infraštruktúra. Eugen spomínal a poukázal na dve veci. Aj pre mňa ako pre nového človeka, keď sa pozrem na Národnú radu a na schôdzu, tak naozaj sa mi veľmi ťažko orientuje, keď tam čítam "o platových pomeroch niektorých ústavných", "neskorších predpisov", "dopĺňajú niektoré zákony", že či by sa nemohli dopĺňať a jasnejšie urobiť tieto veci a to by bol taký ten znak, čo sa týka informatizácie alebo internetovej ekonomiky.

    A druhá vec, ktorú spomínal, bolo aj v rámci rozpočtu. Ja keď som sa chcel vyjadriť k rozpočtu, tak naozaj mi to trvalo tri dni, kým som prechádzal jednotlivé veci v rámci kapitoly školstva, potom jednotlivé fragmenty investícií na školstvo som našiel v ďalších 44 odkazoch a naozaj mi to trvalo skoro tri dni, kým som sa k tomu dopátral, aj tak som nemal kompletný náhľad na to. Že či nie je správne do budúcnosti rozmýšľať aj o tom, čo Eugen spomínal, že by rozpočet mohol byť digitalizovaný, že by sa lepšie v ňom orientovalo, že by tam boli urobené grafy, že by sme si vedeli vyhľadávať jednotlivé veci a bolo by to možno aj transparentnejšie pre verejnosť, ktorá by mohla aj v rámci školstva argumentovať naozaj číslami, ktoré budú verejné a ktoré budú dostupné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem všetkým autorom faktických poznámok a osobitne sa teda pripájam k tomu, čo hovoril Brani Gröhling. Transparentný a interaktívny rozpočet by veľmi pomohol. A tiež, tiež nehovoril som o tom v rozprave, že meranie efektívnosti v jednotlivých sektoroch musí nevyhnutne viesť k nejakým trestom. Samozrejme, že nerátame, že keď sa na úrovni základných škôl zistí, že niektorá je slabšia, tak taktiež som za to, aby sa skôr pomáhalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uko... Procedurálny?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ukončujem možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Jeden pán poslanec, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho. V rámci rozpravy k rozpočtu som sa vyjadroval k cestnej infraštruktúre, železničnej infraštruktúre, k službám na nich, ale čo ma v tejto správe zaujalo, sú ekonomické výsledky spoločnosti, ktoré sú pod ministerstvom dopravy, a to konkrétne letiská.

    Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 vypracovala stratégiu rozvoja letísk, ktorá ale, bohužiaľ, nebola vôbec konkrétna, bola plná prehlásení, keď to poviem nadnesene, chceme svetový mier. Teda zanalyzujeme, pripravíme, porovnáme a budeme konať. Ubehli dva roky a odvtedy nemáme vypracovanú žiadnu konkrétnu stratégiu o tom, čo vláda Slovenskej republiky chce robiť s letiskami, ktoré chce zrušiť, ktoré chce zachovať, a teda naozaj dokument, v ktorom by povedala občanom tejto krajiny, ako to vlastne myslí s rozvojom letísk, teda povedať pravdu, kde letisko nebude, kde s ním štát neráta a kde s ním naozaj ráta aj za cenu dotovania alebo inak financovania zo štátneho rozpočtu.

    Keď sa pozriete, je to v podstate hneď príloha č. 1 tohto dokumentu a hneď na začiatku sú spoločnosti, ktoré patria pod gesciu ministerstva dopravy, sú tam Národná diaľničná, Železnice Slovenskej republiky, dopravca ZSSK a tak ďalej a hneď pod tým sú letiská.

    Za ostatné tri roky tu máme štyri letiská, ktoré kontinuálne dosahujú straty. Letisková spoločnosť, okrem; áno, opravujem, Letisková spoločnosť Žilina ju dosiahla v roku 2015. Hneď za nimi Letisko Poprad-Tatry, v ktorom má štát 97 aj dačo percent a vlastné imanie 22 miliónov, kontinuálna strata medzi 200 a 80-tisíc ročne. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, 100-percentný vlastník štát, vlastné imanie 250 miliónov, straty 7 miliónov, 6,7 milióna, 7,3 milióna za rok 2015. Letisko Košice, to je jediné v zisku, aj keď v malom, tam má štát 34 %, ale, a tu sa chcem pozastaviť, Letisko Piešťany.

    Práve preto sa chcem pri tomto letisku prizastaviť, pretože momentálne tam prebieha poslanecký prieskum, ako iste viete, a aj z tejto pozície keď vidíte tie výsledky, štát tu má 22 %, vlastné imanie približne 20 mil. a straty každý rok 500-tisíc. 500-tisíc, ktoré sa tam kumulujú, a to sú straty. Dlh, ktorý má táto spoločnosť, vyplývajúci z prieskumu, ktorého som účastníkom, je v tejto chvíli 1,9 milióna, z toho približne 600-tisíc je dlh na dani z nehnuteľnosti mestu Piešťany. Približne 600-tisíc je dlh, ktorý táto spoločnosť dlží členom predstavenstva na odmenách za, myslím, že 5 alebo 6 rokov dozadu, ktoré oni si nevyplácali, avšak to neznamená, že si ho neuplatňujú, dvaja z nich, štátni nominanti z minulosti, si ho už uplatňujú súdne.

    Tomuto letisku vzhľadom k tým konaniam, ktoré momentálne prebiehajú, zatiaľ likvidácia nehrozí, tá bola odložená, ako iste viete, hrozí ale konkurz. To znamená, že tu hrozí, keď to poviem len materialisticky, štátu, lebo tak môžme sa baviť o jednotlivých akcionároch, tam má VÚC-ka, tam má, trnavská má 60 %, mesto Piešťany 20 a štát 20, keď nehovorím o konkrétnych drobných percentách. Takže tu má, tu je vlastné imanie 20 miliónov. Štát tu má 20 percent. Takže je najvyšší čas, aby sa štát začal zaoberať tým svojím, keď to poviem veľmi zjednodušene, štvormiliónovým majetkom v tomto letisku. A z prieskumu, ktorého som sa zúčastnil, je, bohužiaľ, výsledok alebo stav tohto letiska taký, že už v mesiaci januári alebo februári nebudú mať títo ľudia na mzdy. A ak sa tým vláda, minimálne z pozície svojho podielu, nezačne zaoberať, tak na tomto štát prerobí. Tí, ktorí sú tam veriteľmi, sa o majetok tohto letiska potrhajú ako supy.

    Takže chcem vyzvať ministra dopravy, aby si pozrel, ak si teda nepozrel, lebo neviem, či túto správu videl, aby začal konečne riešiť stratégiu rozvoja letísk a aby sa urobila podrobná analýza toho, čo je pre štát výhodné, ako to chce, čo si chce nechať a čo si nechce nechať. Povedať pravdu ľuďom, či a ktoré letiská vieme si zachovať, ktoré si nevieme, ale musí začať konať, nie je za päť dvanásť, v prípade letiska Piešťany je už 12.05. Takže z tejto pozície, z tohto stolíka by som ho chcel vyzvať, aby skutočne začal okamžite konať.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcel by som sa vyjadriť k pár bodom z rozpravy, aj keď teda zastupujem pána ministra a nie je tu priamo on, ale mal som tú česť byť pri zostavovaní skoro troch rozpočtov Slovenskej republiky, a preto mi verte, že viem, ako sa tvorí rozpočet a aj to, ako sa tvorí ťažko, zložite a náročne a aký to je naozaj veľmi komplikovaný proces, dať síce na pár strán čísla, ktoré ale zahŕňajú naozaj enormné množstvo subjektov verejnej správy.

    Chcem povedať, že mnohí ste tu citovali materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je úplne v poriadku, a dokonca častokrát uľahčuje aj tým, ktorí chcú niečo povedať k rozpočtu, tú prácu, pretože tam načítajú mnoho, mnoho materiálov a odhadov. Tu by som len chcel povedať, že – hovorili ste niektorí o prognózach, skúste si porovnať dozadu dva-tri roky reálny stav s prognózami napr. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako sa zvykne trafiť do prognóz. A uznáte sami, že sa nie vždy dobre trafí potom do reálneho výsledku. A neviem, či práve rada zo všetkých subjektov, ktoré niečo prognózujú, nemá tú odchýlku najväčšiu od potom reálneho, skutočného stavu. Ak si to dobre pamätám, pán minister už takú štatistiku zverejňoval, čiže aj opatrne s tými odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som narábal, pretože vždy nakoniec tá skutočnosť je to jediné, čo je čierne na bielom papieri.

    Nemôžem, samozrejme, kritizovať názor opozície, ktorá má svojský pohľad na to, ako sa hospodári v krajine. Som veľmi rád, že správa obsahuje jasné fakty, ktoré hovoria o vysokom hospodárskom raste, ktoré hovoria o znižovaní dlhu. Keď sa dotkneme dlhu, ja by som rád povedal aj iné číslo, pretože, samozrejme, že môžete hovoriť, že sa percentuálne znižuje dlh, ale tak sa porovnávame s inými krajinami, a ten dlh klesá z 54,7 % na 52,5 percenta.

    Ale chcem povedať aj iný ukazovateľ a to, že sa nám oproti roku 2014 v roku 2015 zvýšili likvidné finančné aktíva, to znamená reálny keš, hotovosť, ktorú máme na konci roka na účtoch, z 2,8 mld. na 3,3 mld. euro. To znamená, ak by sme túto hotovosť odpočítali od hrubého domáceho dlhu, tak čistý dlh verejnej správy za rok 2015 oproti roku ´14 vzrástol ani nie o, ak dobre pozerám, o 100 mil. eur. To znamená, treba brať do úvahy aj to, koľko máme v špajzi usporené a koľko hotovosti k dispozícii máme, pretože túto hotovosť, keby sme použili, okamžite môžeme znížiť náš dlh.

    Ak hovoríte, či náš dlh je vysoký alebo je nízky, chvalabohu, máme trend, že sa znižuje. Môžme sa porovnávať s Rumunskom, nech sa páči. Ale ja rád porovnávam a respektíve mnohí z vás porovnávate úroveň životnej úrovne a žitia v rámci európskych krajín a tam asi nikto z vás nechce nám klásť za príklad Rumunsko. Ale tu skôr všetci používajú napr. Rakúsko, ktoré je už dlhodobo hodnotené asi ako piata najlepšia krajina na život na svete. Piata najlepšia krajina na život na svete, a tu pozrime sa na to, v Rakúsku dlh, paradoxne, rastie. Kým v roku ´13 dosahoval 81,3 % HDP, v roku 2015 až 85,5 % HDP. Čiže to Rakúsko, kde sa tak dobre žije a kde je taká vysoká úroveň na žitie, sa dokonca zadlžuje. Ale asi vie prečo, pretože asi investuje do tej kvality a investuje do infraštruktúry a tak ďalej.

    Som veľmi vďačný za graf pána ministra bývalého Jurzycu a teraz ale naozaj, pretože ukázal ten graf o školstve. A tu by som bol rád, keby si ho všetci kolegovia bez ohľadu na to, či v opozícii, alebo v koalícii, naozaj pozreli a zapamätali. Kde jasne ukázal, že Slovensko patrí medzi tých, kde najväčším tempom rástli výdavky na školstvo, a na druhej strane patríme ku krajinám a výsledky tohto týždňa nám ukazujú, kde nám ide kvalita. Preto opatrne, prosím, sa stavať na čelo tých, ktorí protestujú a prídu pýtať len peniaze, skúsme už začať s nimi viesť diskusiu. Čo za tie peniaze dostávame? Ako je možné, že rastú platy? Ako je možné, že rastie investícia a, prepáčte mi za výraz, ale z nadpisu článku by sme mohli prečítať, Slovensko hlúpne. Tak niekde je inde chyba a budeme sa musieť pozrieť na to, čo za tie peniaze aj samotní učitelia odovzdávajú a čo tým žiakom a akú kvalitu aj oni na sebe ako pracujú a tak ďalej.

    Neobstojí argument, že niekto v štáte, kto pracuje pre štát, si môže povedať, ak nedostanem 1 400, tak budem robiť len na 80 percent. To by mohol povedať aj policajt za 900 euro. To by mohla povedať aj pracovníčka na úrade sociálnych vecí, ktorá má 450, že povie, pokiaľ mi nedáte 800, urobím len polovicu svojej práce. Pardon (rečníkovi zazvonil telefón), ospravedlňujem sa.

    Takže veľmi som vďačný za ten graf a myslím si, že by sme s ním mali narábať čoraz častejšie, a som veľmi rád, že tu sedia aj pedagógovia, ktorí sú poslancami, a dúfam, že zoberú si do úvahy aj tieto veci.

    Čistý, čisté alebo teda naše čisté bohatstvo, áno, mnohí o ňom hovorili, chcem povedať, je to vysoko sofistikovaná a zložitá vec ho vyčísliť. Ja vidím na základe porovnania týchto súhrnných správ, že sa postupne rozširuje obsah toho, čo sa všetko do čistého bohatstva štátu zahŕňa, pretože sú to niektoré veci, ktoré sa veľmi ťažko ohodnocujú, naozaj, životné prostredie, naše nerastné bohatstvo, chránené parky a niečia jedinečnosť, ktorú ten štát má, ale vidím, že ministerstvo financií postupne metodiku upravuje a snaží sa do čistého bohatstva zahrnúť čo najviac, najviac vecí.

    Takže naozaj na záver musím skonštatovať jednu vec. Rok 2015 pre Slovensko dopadol tak, ako je uvedené v súhrnnej výročnej správe, radí nás to medzi tie lepšie hospodáriace krajiny. A prosím na záver ešte raz, neskĺznime v debatách o tom, že to, čo je všetko pozitívne v tejto krajine, že sa deje samo a bez toho, aby sa o to niekto pričinil, a všetko, čo nejakým spôsobom ide horšie, tak za to je zodpovedná vláda a tí, ktorí vládnu. Verte, že aj k tomu dobrému nejakým spôsobom, keď už nie na 100 % podľa vášho názoru, ale aspoň trochu prispieva aj vláda, ktorá vytvára to prostredie, ako sa v štáte bude fungovať. Pevne verím, že budeme takúto súročnú správu a ešte optimistickejšie môcť vyhodnotiť v roku 2017 za rok 2016, a pevne verím, že dosiahneme aj ciele, ktoré sme si stanovili na rok 2017, a potvrdíme našu pozíciu premianta piatich krajín v Európskej únii v rámci pripravovaného rozpočtu na rok 2017, ktorý začneme realizovať až budúci rok a ak okolnosti a Pán Boh dá, tak sa naplnia čísla, ktoré sú v ňom dané.

    Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí konštruktívne vystúpili, a želajme si, aby sa krajine darilo ešte lepšie, ako sa jej darilo v roku 2015.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je; a síce desať minút. Tak skúsme. Ďalším bodom je

    Mimoriadna správa verejného ochrancu právu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.

    Správa je pod tlačou 293 a informácia výborov má tlač 293a.

    Prosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Ospravedlňujem sa, pani ombudsmanka, ale tak to nejak vyšlo.

  • Ďakujem pekne.

    Tak ja som si istá, že to nestihnem za tých 10 minút, čo máte do hlasovania, ale začnem.

    V prvom rade by som chcela povedať, že z pohľadu verejného ochrancu práv, ale myslím si, že aj Národnej rady Slovenskej republiky, je dnešný deň historickým dňom, pretože na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa mimoriadna správa verejného ochrancu práv dostala na rokovanie schôdze Národnej rady tak, ako to predpokladá § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv. Verejný ochranca práv má tento nástroj k dispozícii zo zákona v takých prípadoch, keď zistí svojou činnosťou závažné porušovanie základných práv a slobôd alebo také porušovanie, ktoré zahŕňa veľký počet osôb a keď, samozrejme, toto porušovanie má na svedomí niektorý zo štátnych orgánov.

    Ja som v roku 2013 podávala mimoriadnu správu Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá obsahovala závažné informácie pre Národnú radu, a to bolo to zistenie systémovej diskriminácie v školstve, bolo to zistenie nezákonných policajných postupov v Moldave nad Bodvou a bolo to nezákonné búranie rómskych osídlí. Vtedy Národná rada nedostala na schôdzu túto správu verejného ochrancu práv, nebola prerokovaná, neboli prijaté opatrenia, dôsledky toho cítime dodnes.

    Neviem, či poslanci Národnej rady vedia, ale Európska komisia vyzvala Slovenskú republiku, že voči nej pripravuje konanie za diskrimináciu v školstve, teraz Slovenská republika je sledovaná, že aké prijíma opatrenia a či sa s touto témou vyporiada. Čo sa týka Moldavy nad Bodvou, tak to predpokladám, že skončí na Európskom súde pre ľudské práva, tento prípad. A pokiaľ ide o sťahovanie, nelegálne sťahovanie nezákonným postupom, ktoré bolo vykonané v Košiciach, mestom Košice, tak Rómovia sa odsťahovali do Mašličkova, viete, aké sú tam problémy teraz, a časť týchto Rómov sa odsťahovala do bruselského parku. Slovenská republika utŕžila velikánsku hanbu v rámci Európskej únie, pretože iný štát Európskej únie musel riešiť situáciu týchto Rómov a nevrátili sa do Slovenskej republiky práve preto, aké postupy tu voči nim boli použité. Čiže je to také poučenie, že pokiaľ verejný ochranca práv predkladá mimoriadnu správu, tak je naozaj potrebné sa s ňou zaoberať.

    To, že Slovenská republika dostala veľa výziev, tzv. demaršov, vlastne kvôli tomu, že to takto nerobí, tak to je už, predpokladám, minulosťou. Preto aj keď sa nezvykne ďakovať za dodržanie zákona, tak vyzdvihujem, že nová Národná rada, nový predseda Národnej rady pravdepodobne teda zaradil toto do programu pléna Národnej rady a že vy ste schválili tento program s mimoriadnou správou verejného ochrancu práv.

    Teraz by som pristúpila vlastne, prečo som podávala mimoriadnu správu tentokrát. Podávala som ju preto, lebo prieskumom, prieskumnou činnosťou verejného ochrancu práv bolo zistené závažné porušovanie, ktoré má systémový charakter, v takých prípadoch sa obraciam na Národnú radu Slovenskej republiky, a to k činnosti postupu polície. A tento postup policajný, ktorý sme zistili a ktorý ona používa ako bežnú prax, nemá žiadnu oporu v zákone a navyše výsledkom tohto postupu je závažné porušovanie základných práv osôb.

    Problém, na ktorý upozorňujem, má dve roviny. Jednu ohľadne porušovania základných práv ochrany pred ním a potrebu prijať opatrenia, ale aj určitý ústavnoprávny rozmer. Takže začala by som najskôr tým, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; neviem či nevyrušujem niektorých poslancov, pán predseda.

  • Zmĺknutie rečníčky pre hluk v sále.

  • No, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať a postupovať iba podľa toho, ako majú konanie upravené v zákone, takým spôsobom a v takom rozsahu, ako im ustanovuje zákon, na rozdiel od občanov. Čiže štát je povinný postupovať podľa zákona.

    My sme zistili, že polícia, aj keď má upravené v zákone o Policajnom zbore svoj postup v prípade, keď zadržiava osobu, tento postup nepoužíva, pretože zákon ukladá polícii, budem hovoriť len o tom ustanovení, na ktoré sa odvoláva aj minister vnútra vo svojich reakciách. Polícia má oprávnenie na zaistenie osoby podľa § 19 zákona 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého keď policajt zaistí osobu, sú vymenované dôvody, kedy takto môže urobiť, lebo nie je to vždy; musí takúto osobu bezodkladne vydať policajtovi inému, teda už nie orgánu verejnej správy, ale orgánu vyšetrovania a s tým, že musí vydať rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, prečo táto osoba bola zaistená, musí pritom dodržiavať predpisy o správnom konaní a podľa ďalších ustanovení policajného zákona takúto osobu musí umiestniť do cely policajného zaistenia. Cela musí byť hygienicky nezávadná, musí zodpovedať účelu zaistenia osoby a tak isto o túto osobu, ktorá je takto umiestnená, musí polícia vlastne zariadiť jej napríklad lekárske vyšetrenie alebo jej poskytnúť oblečenie, keď je v situácii, že na toto nemá. A samozrejme, že musí o tomto všetkom vyhotoviť príslušnú dokumentáciu. Toto sa má uskutočňovať bezodkladne alebo v nevyhnutnom čase pre urobenie potrebných úkonov.

    Napriek tomu, že to je takto upravené v policajnom zákone, naša polícia postupuje inak. Najskôr umiestni osobu do priestorov, ktoré ja som nazvala "kobky", pretože sú zamrežované, väčšinou bez priameho osvetlenia, bez prístupu k vode, bez možnosti privolať si pomoc, zašité v ústraní policajných budov, kde takto umiestnená osoba, je pochybnosť, či vôbec má prístup k právnej pomoci, či sa blízky a rodina dozvie o tom, že je takto umiestnená. No a navyše nemá možnosť si privolať, ani keby išla na WC, nikoho. No a verejný ochranca práv považuje tento policajný postup nielen za nezákonný, ale aj zasahujúci do základných práv osoby. Tieto základné práva sú upravené aj v ústave, aj v dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili.

    To znamená, že ak Národná rada, ktorá je podľa zákona o polícii zodpovedná za kontrolu polície, neprijme v tejto veci opatrenia, myslím si, že to bude signál jednak, že časť štátnych orgánov nemusí fungovať podľa zákona, že pre ňu nemusia tieto zákony platiť, akoby bola mimo rámca právneho štátu. A po druhé, že táto istá časť, ozbrojená zložka môže bez všetkého zasahovať do základných práv osôb. Preto verejný ochranca práv na to upozorňuje v tejto mimoriadnej správe a navrhuje, aby takýto policajný postup bol bezodkladne zakázaný.

  • Hluk v sále.

  • Ďalším zistením verejného ochrancu práv v súvislosti s týmto policajným postupom bolo to, že v týchto miestnostiach má polícia vytvorené podmienky na to, aby mohla osoby umiestnené týmto nezákonným spôsobom do priestorov zaväzovať alebo o háky, ktoré sú napevno zabudované v stene takéhoto priestoru, a že v týchto priestoroch vo vnútri pri pobyte osoby dochádza aj k tomu, že osoba je zbitá, surovo, surovým spôsobom. Preskúmavala som prípady, kde osoba, ktorá bola v takomto priestore veľa hodín zatvorená, má trvalé následky po tom, ako s ňou polícia zaobchádzala. To je taký rozmer, ktorý už dosahuje porušenie základného práva na ochranu proti mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani ombudsmanka, prepáčte, si dovoľujem, chcel by som otázku. Viem, že ste boli upozornená, že...

  • Desať minút. To znamená, ak je všeobecný súhlas, dovolil by som dokončiť správu do 11.10 a 11.10 by sme hlasovali.

  • Reakcie z pléna.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je, áno? Dobre, takže 11.10 predpokladám ukončenie správy a potom po trojminútovej prestávke budeme hlasovať, dobre?

  • Vzhľadom na tieto zistenia, že sa nedá predpokladať, ktorá osoba, keď ju takto polícia zatvorí, bude zbitá, ktorá nebude, že nemá byť vôbec zatvorená v týchto priestoroch, som navrhla to opatrenie, že tento policajný postup treba zakázať. Teda zo zákonných dôvodov, z dôvodov, že je to v rozpore s demokratickým a právnym štátom takýto postup, pretože nie je podľa zákona, ale aj z dôvodu, že v týchto priestoroch dochádza k ponižujúcemu minimálne zaobchádzaniu, ale niekedy aj k mučeniu osôb, ktoré sú tam zavreté.

    Upozorňujem na to, že po takomto pobyte tejto osoby je potom ona väčšinou posúvaná do tej riadnej cely. Medzitým podpisuje rôznu dokumentáciu. Čiže aj výsledok vyšetrovania alebo vyjadrovania sa, lebo záznamy sa tam len robia tejto osoby, nemusí potom zodpovedať skutočnému stavu, lebo ona môže byť ovplyvnená týmto postupom. Pretože policajný riaditeľ, policajný prezident vydal rozkaz, ktorý svojím spôsobom legitimizuje postup svojich podriadených zložiek, ktorý ja som kritizovala. Upozorňujem na to, že rozkaz prezidenta Policajného zboru ani ministra vnútra nemôže nahradiť zákon v právnom štáte. Čiže z toho dôvodu je možné niektoré veci urobiť, ale iba v prípade, ak Národná rada prijme primeranú právnu úpravu.

  • Hluk v sále.

  • Ako ďalšiu vec, ktorá poukazuje na neochotu riadiť sa pravidlami právneho štátu, poukazujem na to, že dôsledky takéhoto postupu orgánu verejnej správy vo vzťahu k verejnosti vysielajú taký signál do radov polície, ale aj do radov verejnosti, že polícia môže postupovať svojvoľne, pretože tento postup nie je kontrolovateľný a z právneho hľadiska má charakteristiku svojvoľný. Preto žiadam vlastne poslancov Národnej rady, aby okrem toho, že je prerokovaná táto správa v Národnej rade, boli prijaté primerané opatrenia. To sa očakáva od právneho štátu, že keď verejný ochranca práv predloží správu s takýmito závažnými zisteniami, nasledujú opatrenia. Takže by som bola rada, keby okrem toho, že Národná rada vezme správu verejného ochrancu práv na vedomie, sa potom príslušné výbory ďalej ňou zaoberali a zariadili, aby boli prijaté navrhované opatrenia.

    Tak ani nie 10 minút, áno.

  • Hluk v sále.

  • Ešte som možno jednu poznámku chcela povedať, že keď Národná rada neprijme opatrenia, má to naozaj veľmi zlé následky, lebo napríklad tým, že neboli prijaté opatrenia vo vzťahu k tej búračke v Košiciach, sa teraz udomácňuje, povedzme že v samospráve, taká možnosť alebo také postupy sa pripravujú, ako sa stalo, napríklad mesto Žilina, že nasťahovalo po požiari do 16 metrov štvorcových buniek po 16, po 17, po 18 ľudí ako riešenie tejto situácie, že títo ľudia, rodiny s malými deťmi majú k prvému zaplatiť za takúto bunku, ktorá nie je ani pre zvieratká, 200 eur, hoci tieto prostriedky nemôžu mať. Čiže toto potom, keď sa neprijímajú opatrenia jednoznačné, vyvoláva v praxi neskôr takéto následky a takéto postupy. A z toho určite bude potom pre Slovenskú republiku škandál, skôr či neskôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani doktorke Dubovcovej, ombudsmanke.

    Dovoľte mi, skôr než začnem hlasovanie, aby sme pozdravili gymnázium z Turzovky na balkóne. Pozdravujeme študentov.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Moru, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Budaja, Dubačovej, Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/93 Z. z. o štátnych sviatkoch, tlač 317, bod 52 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 317.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Pán poslanec Marček podal návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov. Poprosím tabuľu ešte raz.

    Prítomných 127 poslancov, za 20, proti 39, zdržalo sa 66, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a Národná rada sa teda uzniesla, že tento návrh nebude pokračovať v rokovaní.

  • Reakcie z pléna aj podpredsedov.

  • Aha, ospravedlňujem sa. Takže budeme hlasovať o samotnom návrhu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 57, proti 27, zdržalo sa 46.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a Národná rada teda nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať o bode 54 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/93 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 321).

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Jozefa Rajtára, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 321.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dajte, prosím; dajte, prosím, hlasovať, pán predsedajúci, o návrhu Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy.

  • Reakcie z pléna.

  • Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, pán poslanec?

  • Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení do druhého čítania.

  • Do druhého čítania. Áno, ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o pridelení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 30, proti 50, zdržalo sa 52.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Nehézovej a Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, tlač 291, bod 56 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad, aby hlasovanie uviedla. Poprosím o zapnutie z miesta pani poslankyňu.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 291.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpila pani navrhovateľka. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119, za 24, proti 24, zdržalo sa 69, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k

    návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 310).

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2015.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 75, proti 13, zdržalo sa 41, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu súhrnnej výročnej správy.

    Ďakujem za hlasovanie.

    Procedurálny návrh pani poslankyňa Remišová.

  • Pán predseda, chcela by som požiadať, aby počas prejavu verejného ochrancu práv bol v sále zabezpečený poriadok, pretože poslanci sa tu nahlas rozprávali, diskutovali a rušili jej prejav. A ja si myslím, že to je prejav neúcty ani nie tak voči jej osobe, ale v prvom rade je to prejav neúcty voči občanom, pretože pani ombudsmanka sa zaoberá problémami občanov, ktorých práva sú porušované. Je to ústavný činiteľ a aj keď koaliční poslanci nemusia s jej názormi súhlasiť, tak pre dobré fungovanie krajiny je nevyhnutné, aby sa jednotlivé štátne orgány navzájom rešpektovali. Takže prosím, aby ste zabezpečili poriadok.

  • Pán poslanec Richard Vašečka.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som chcel využiť príležitosť a oznámiť váženým členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že bude dnes zasadnutie výboru výjazdové na ministerstve obrany. Mikrobus bude pristavený 12.05 pred budovou Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem využiť túto príležitosť a informovať ctených kolegov, ktorí sú členmi skupiny priateľstva a pozvali prijatie pána ruského veľvyslanca. Autobus bude pristavený o 12.00 pod schodmi Národnej rady.

  • Ďakujem.

    Pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že o dvanástej máme zasadnutie výboru ku globálnej stratégii Európskej únie v miestnosti č. 30.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tiež pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnes o 12.30 máme zasadnutie mimoriadneho výboru v priestore zdravotníckeho výboru, miestnosť č. 143 na prvom poschodí tu v hlavnej budove.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, ospravedlňujem sa, ešte raz pani Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    Dovolím si pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny zasadanie výboru dnes o dvanástej hodine v rokovacej miestnosti č. 32. To je miestnosť výboru pre kultúru a médiá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    A už ide pani ombudsmanka, takže môžme bez prerušenia pokračovať s reakciami na vystúpenia pani ombudsmanky Dubovcovej.

    Poprosím naozaj o kľud v sále, tak aby sme mohli pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Poprosím zapnutie tabule, faktické poznámky. Aha, či idete vy so správou?

    Takže poprosím spoločnú spravodajkyňu, predsedníčku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Eriku Jurinovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Pokračovanie rokovania o Mimoriadnej správe verejného ochrancu právu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, tlač 293.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predsedníčka gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu o prerokovaní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Môžem vás poprosiť, poprosím najmä pána poslanca Matoviča, aby nerušil v sále.

    Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Jediný, kto komunikoval, bol pán Matovič.

    Nech sa páči, pani Jurinová.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím o kľud v sále. Pán Viskupič a pán Matovič, vás výslovne dvoch poprosím o kľud v sále, a nech sa páči, pani, aby vaša kolegyňa mohla slušne vystupovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Reakcia z pléna.

  • Predkladám informáciu o prerokovaní predmetnej mimoriadnej správy vo výboroch.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Môžem vás poprosiť, pán Matovič, ak si v pléne Národnej rady dovolíte povedať vyhrážku predsedovi Národnej rady, že "však uvidí", výslovne vás vyzývam, aby ste takéto prejavy v sále nerobil.

  • Nebudete sa vyhrážať v sále! Nebudete sa fyzicky a iným spôsobom v sále vyhrážať. Naučte sa správať, ak vás to nenaučili, naučte sa správať!

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 301 pridelil mimoriadnu správu verejného ochrancu práv (tlač 293) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť mimoriadnu správu prerokoval a svojím uznesením č. 42 odporúčal Národnej rade zobrať ju na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o mimoriadnej správe 23. novembra 2016 a 6. decembra 2016. Z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný, neprijal uznesenie a neschválil spoločnú správu výborov.

    Ako spoločná spravodajkyňa preto predkladám návrh na uznesenie, aby Národná rada zobrala Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd s postupom policajných orgánov (tlač 293) na vedomie.

    Nech sa páči, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal; a dostal dve písomné prihlášky. Pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Zimenová. Poprosím, pán poslane... (reakcia spravodajkyne), súčasne sa hlási pani spravodajkyňa Jurinová.

    Poprosím, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale kým tak urobím, dovoľte, aby som sa ospravedlnil pani verejnej ochrankyni práv za prístup niektorých poslancov k prerokúvaniu tejto závažnej správy.

    Považujem za nedôstojné, akým spôsobom sa Národná rada – a už dlhodobo – stavia k téme ľudských práv a k činnosti verejnej ochrankyne práv. Nielen tým, že sa odmieta zaoberať jej podnetmi, ale aj tým, že keď tu pani verejná ochrankyňa práv vystupovala, tak obvykle vystupuje pred prázdnou sálou. Dnes je tomu výnimočne a možno prvýkrát inak a poslanci svojím správaním dávajú najavo, že hoci sú tu fyzicky prítomní, asi ich to veľmi nezaujíma. Je to veľmi smutné.

    K samotnej správe. Stotožňujem sa so závermi obsiahnutými v mimoriadnej správe. Považujem ich za znepokojujúce a za obzvlášť znepokojujúci považujem prístup dotknutých štátnych orgánov k zisteniam verejnej ochrankyne práv. Konkrétne prezidenta Policajného zboru a ministra vnútra. A som presvedčený, že by sme už konečne mali opustiť tú neblahú prax, že nás verejná ochrankyňa práv upozorní na závažné problémy, na porušovanie základných práv a slobôd, navrhne nám konkrétne opatrenia a my si ju len vypočujeme a zoberieme správu na vedomie alebo ani to nie.

    Na čo správa upozorňuje? Upozorňuje na to, že v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zastúpenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným spôsobom. Tieto nelegálne priestory sú uspôsobené na obmedzenie osobnej slobody a pripútanie osoby, ktoré nie sú celami policajného zaistenia, a policajti používajú vo svojej praxi takéto priestory bežne, a to tak, že podľa svojej úvahy do nich dočasne umiestňujú fyzické osoby predvedené na políciu na dobu, o trvaní ktorej sami rozhodnú, a z dôvodov, ktoré policajti považujú za potrebné.

    Problém je v tom, nie v tom, že by polícia nemala právo obmedziť osobnú slobodu, ale ak k tomu prikročí, keďže ide o zásah do jednej zo základných práv a slobôd, musí tak urobiť výlučne spôsobom, ktorý je upravený zákonom. V tomto prípade ide o postup, ktorý je upravený rozkazom, čiže nie zákonným spôsobom, ako to predpokladá ústava. Je takýto postup v poriadku? Rozhodne nie, hoci ide zväčša o osoby podozrivé z páchania trestnej činnosti alebo iného porušovania zákona, neznamená to, že ich ústavou stanovené základné práva a slobody je možné ignorovať alebo je do nich možné zasahovať iným spôsobom ako zákonom stanoveným, teda svojvoľne.

    Mali sme tu celkom nedávno diskusiu o zrušení Mečiarových amnestií. Kolegovia z vládnej koalície sa vtedy dovolávali právnej istoty. Mal som tú česť dvakrát dokonca v televízii diskutovať s pánom poslancom Čížom, ktorý sa vyjadril, že dodržiavať formálne náležitosti je esenciou právneho štátu. My sme vtedy polemizovali, lebo si nemyslím, že zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré samotné sú popretím právneho štátu, by boli zásahom do právneho štátu. V žiadnom prípade by to nebol žiadny prejav svojvôle, bolo by to iba umožnenie priechodu spravodlivosti. Tu sa však porušujú procesné práva podozrivých v trestnom konaní. Je to evidentné a porušujú sa tým aj ich ústavné práva.

    Aká je reakcia dotknutých štátnych orgánov? Prezident Policajného zboru po upozornení na to, že dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, nepostupoval podľa zákona a v zákonom stanovenej lehote ho neoboznámil so svojím stanoviskom a s prijatými opatreniami. Reagoval teda neskoro a nedostatočne. Verejná ochrankyňa práv hodnotí prístup polície ako rezortné krytie tejto praxe. Pretože miesto toho, aby sa prijali opatrenia na nápravu, tak polícia sa tvári, že je všetko v poriadku, že to, čo má byť upravené zákonom, stačí, keď je upravené rozkazom, a rezortné krytie pokračuje až hore, keď, samozrejme, policajného prezidenta kryje minister vnútra a tiež sa tvári, že všetko je v poriadku.

    Považujem takýto prístup štátnych orgánov za smutný a v rozpore s právnym štátom, v rozpore s tým, že v právnom štáte je potrebné základné práva a slobody chrániť, zasahovať do nich iba zákonom stanoveným spôsobom a brať ich vážne. A ako som už avizoval, som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by mala postupovať inak.

    Keďže návrh uznesenia, ktorý tu predniesla pani spoločná spravodajkyňa, považujem za nedostatočný, dovolím si navrhnúť jeho doplnenie. Spoločne s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou predkladám tri doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Navrhujeme doplniť návrh uznesenia k parlamentnej tlači 293 o nasledovné tri body.

    Doplňujúci návrh číslo 1. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad informáciami o závažnom porušovaní základných práv a slobôd obsiahnutých v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.

    Doplňujúci návrh číslo 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd postupom policajných orgánov a na zabezpečenie dodržiavania výlučne zákonom ustanoveného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody fyzických osôb a aby Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach informoval. Termín 13. 1. 2017.

    Doplňujúci návrh číslo 3. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil správu o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi. Termín 13. 1. 2017.

    O každom z doplňujúcich návrhov žiadame hlasovať samostatne.

    Odôvodnenie: Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen zobrala na vedomie Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale aby k zisteniam obsiahnutým v mimoriadnej správe zaujala stanovisko a požiadala ministra vnútra o prijatie opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd policajnými orgánmi.

    Termín sme navrhli 13. januára 2017, teda tak, aby sa Národná rada mohla informáciou o prijatých opatreniach ministra vnútra a aj správou o dodržiavaní základných práv a slobôd a zákonného postupu policajných orgánov, aby sa Národná rada mohla zaoberať na svojom prvom budúcoročnom zasadnutí.

    A dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval pani Jane Dubovcovej nielen za túto mimoriadnu správu, ale aj za celú jej činnosť verejnej ochrankyne práv. Keď sme vás do tejto funkcie zvolili, bol som presvedčený, že je to dobrá voľba, a vy ste to svojím pôsobením potvrdili. Dali ste funkcii verejného ochrancu práv zmysel. Po rokoch, keď to vyzeralo, že je to čistá formalita alebo nejaký výsluhový dôchodok pre bývalého politika, sa konečne ukázalo, že táto funkcia má v sústave štátnych orgánov Slovenskej republiky svoj zmysel a že malo význam ju zriadiť.

    Ďakujem vám za to.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za vystúpenie Ondrejovi Dostálovi a ďakujem aj pani ombudsmanke za to, že sem prišla a túto správu prezentovala. Myslíme si, že je to naozaj dôležité.

    Na druhej strane táto správa a tie súvislosti aj to, čo bolo povedané, svedčí o tom, že aká ťažká je rola ombudsmana na Slovensku, pretože ten musí riešiť tie veci, ktoré v každej slušnej krajine európskej riešia súdy. Jednoducho, ak sú porušované základné práva občanov, miestom, kde sa zjednáva náprava, je súd. Bohužiaľ, naše súdy nefungujú, a tak je o to ťažšia rola pani ombudsmanky, pretože musí riešiť veci, ktoré za normálnych okolností by riešil súd, riešil by to s nejakou aj reálnou nápravou a veci by nikdy takto nemohli existovať. Ten dôvod, pre ktorý tie veci takto existujú, je ten, že tí, ktorí porušujú základné práva a doteraz ich porušovali, sa plne spoliehajú na to, že sú beztrestní. Predsa za normálnych okolností by musela zasahovať inšpekcia, by musel zasahovať prokurátor a zasahoval by súd na žiadosť niektorého z tých, ktorých boli základné práva porušované. To sa u nás nedeje, pretože tieto základné funkcie štátu u nás nefungujú. O to je úloha ombudsmanky ťažšia a ďakujeme jej za to.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    V prvom rade by som chcela poprosiť pána Dostála...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... poprosiť pána Dostála, aby nehodnotil záujem ostatných poslancov, či majú záujem o správu pani Dubovcovej alebo nemajú. Ja si myslím, že majú. A ak hodnotí niečo, tak sám za seba. To by bolo veľmi dôležité, pretože ja si nedovolím za svojich kolegov povedať niečo takéto.

    Druhú vec by som chcela poprosiť, možno áno, beriem, že práca ombudsmanky je takisto náročná, je potrebná. Musíme skúmať tých, ktorí porušili zákon, či majú ľudské práva. Ale, pani ombudsmanka, ja sa stretávam možno s inými vecami v spoločnosti, že možno práve tí na tej druhej strane, ktorých práva sú porušené, vlastne tí, ktorí porušili zákon, policajti a podobne, neskúma nikto ich práva a často niekedy práve aj policajti, aj všetci hovoria, že už ani nevedia, ako môžu zasiahnuť, pretože sú stále kritizovaní. A ja si viem predstaviť situáciu, napríklad poviem, fanúšikovania vo futbale, keď je tam trma-vrma, ten policajt predsa nemôže pozerať, lebo aj to ste kedysi kritizovali, či niekoho zasiahne lakťom, nezasiahne, či bol ten pravý alebo nebol ten pravý.

    Čiže povedzme si na rovinu, áno, nech dodržiavajú práva tí a hlavne sa zastaňme ľudí tých, ktorí dodržiavajú práva, ale nehovorím, že aj tí, ktorí porušili ten zákon, že nemajú byť v dôstojných podmienkach. Ale nepočula som vo vašej správe nikdy niečo na stranu policajtov, na stranu seniorov, ktorí sú prepadnutí a podobne, ako ich práva neboli dodržané.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No ja sa chcem poďakovať pani ombudsmanke za správu, za jej prácu, za to, čo robí. Som presvedčená, že naozaj robí v prospech každého jedného človeka, pretože ľudské práva a základné ľudské práva, to je v podstate naozaj právo na dôstojný život každého jedného človeka v spoločnosti. V právnom štáte sa bránia základné ľudské práva a slobody každého jedného človeka. Čiže všetkých bez rozdielu, ktorí sa obrátia na pani ombudsmanku. A toto je veľmi dôležitý signál pre všetkých ľudí v našej spoločnosti, že tento úrad funguje.

    Zároveň správa poukazuje na diskriminácie v školstve, na Moldavu, ktorá pravdepodobne, alebo teda kauza Moldava, ktorá skončí na Európskom súde, na dlhé čakania, ponižovania a podozrenia z mučení, na rozkaz policajného prezidenta, ktorý legitimizuje tieto postupy. Čiže naozaj je tu čo naprávať, a preto je veľmi dôležité, aby sme my poslanci zabezpečili primeranú právnu ochranu pre dôstojnosť človeka, aby polícia nemohla postupovať svojvoľne.

    Verím, že Národná rada prijme opatrenia na nápravu. Nedostatky, na ktoré pani ombudsmanka poukázala a sú veľmi závažné. V právnom štáte sa naozaj bránia základné ľudské práva a slobody, právo na dôstojný život každého jedného človeka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ondrej Dostál s reakciami na faktické poznámky.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

    Reagoval by som na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá ma poprosila, aby som nehodnotil záujem ostatných poslancov o zistenia pani verejnej ochrankyne práv. Nuž, ak sa poslanci Národnej rady odmietajú zisteniami verejnej ochrankyne práv čo i len zaoberať a prerokovať ich, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak jej umožnia vystúpiť v Národnej rade a neprídu si ju vypočuť a ona hovorí k prázdnej sále, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak verejná ochrankyňa práv odporúča prijať nejaké opatrenia, zmeniť zákony a poslanci to neurobia, tak to znamená, že nemajú záujem. A ak sú náhodou výnimočne prítomní v sále a miesto toho, aby počúvali verejnú ochrankyňu práv alebo aspoň boli ticho, tak tu hučia, bučia, prekrikujú sa, rozprávajú sa, tak to znamená, že nemajú záujem. Prepáčte, ale dovolím si hodnotiť záujem aj iných poslancov, nielen seba.

    A pokiaľ ide o tú ďalšiu námietku, že sa pani verejná ochrankyňa práv nikdy nezaoberá tým, čo sa deje policajtom alebo seniorom, ľudí, ktorých práva sú porušované, no tak keď je niekto prepadnutý na ulici, tak to nie je porušenie práva, ktoré má riešiť verejná ochrankyňa práv, ale ktoré má riešiť polícia. Verejná ochrankyňa práv, zo zákona to vyplýva, rieši porušovanie práv orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a podobne.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zimenová.

    Pripraví sa poslankyňa Jurinová.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ombudsmanka.

    V prvom rade ďakujem vám, pani ombudsmanka, za mimoriadnu správu o ďalšom porušovaní ľudských práv na Slovensku a využijem túto príležitosť aj na to, aby som vám poďakovala aj za všetky predchádzajúce mimoriadne správy, ktoré ste predniesli v parlamente. Všetky som si pozorne prečítala a všetky vrátane tejto aktuálnej mnou otriasli. Je pre mňa preto nepochopiteľné, ako obratne sa dokáže vláda Slovenskej republiky dlhodobo vyhýbať náprave neprávostí, na ktoré upozorňujete. Vašu prácu si, pani ombudsmanka, nesmierne vážim. Osoby bezbranné, šikanované, týrané či diskriminované majú vo vás skutočnú ochrankyňu práv.

    Preto ma zarazilo, keď sme na výbore pre ľudské práva a menšiny za vašej prítomnosti prerokúvali vašu mimoriadnu správu a viacerí poslanci z koaličných radov vyslovili pochybnosti o objektívnosti vašich upozornení a niektorí poslanci výboru sa dokonca brutálnych praktík polície zastali.

    Nechcem v tejto chvíli detailne argumentovať o miere závažnosti vašich zistení. Mňa osobne ste presvedčili o naliehavosti tohto problému. Zaráža ma však ľahkosť, s akou vaše zistenia zmietol vo svojom stanovisku minister vnútra Robert Kaliňák. V stanovisku, ktoré nám poslal do výboru pre ľudské práva a menšiny, zľahčuje závažnosť pochybení polície, vyhovára sa na akceptáciu nevhodných priestorov na zadržanie európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na nedostatok financií, ktoré by boli potrebné na zlepšenie týchto podmienok zadržania.

    Prečítala som si dokument tohto európskeho výboru, v ktorom sú uvedené základné, teda minimálne štandardy, ktoré nesmie žiadna krajina, ktorá sa hlási k dodržiavaniu ľudských práv, podliezť. Je úplne jasné, že tieto normy na Slovensku v prípadoch, na ktoré vy, pani ombudsmanka, poukazujete, dodržané nie sú. V spomínanom dokumente európskeho výboru sa tiež nachádza veta, ktorá potvrdzuje, že vyhováranie sa ministra Kaliňáka na nedostatok financií neobstojí. Citujem: "Nezákonný postup orgánu verejnej správy nemožno v demokratickom a právnom štáte ospravedlniť prevádzkovými, organizačnými, technickými, finančnými a ani žiadnymi inými inštitucionálnymi potrebami."

    Ďakujem vám, pani ombudsmanka, že práve na toto vo všetkých svojich mimoriadnych správach upozorňujete, a dúfam, že bude prijatý návrh na doplnenie uznesenia k tejto vašej aktuálnej správe, ktorý sme spolu s kolegami Ondrejom Dostálom a Vierou Dubačovou Národnej rade Slovenskej republiky predložili na schválenie.

    Ďakujem vám ešte raz.

  • Ďakujem.

    Tak skús švihnúť. To som nechcel, prepáč. Dobre. Bola technická chyba a pán poslanec avizoval, že chce faktickú poznámku.

    Takže na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za toto vystúpenie. A jednak by som chcel podporiť to, čo ste povedali, ale chcel by som doplniť aj to, že ako sa vlastne správali poslanci tých výborov, ktoré túto správu prerokovávali, a ako sa vlastne postaviť k tomuto problému. My na branno-bezpečnostnom výbore sme mali trochu lepší pocit z toho, keď sme to prerokovávali, pretože tam aj poslanci koalície, aj poslanci opozície si pani ombudsmanku vypočuli a my sme sa tam jasne dohodli aj s poslancami koalície, že neurobíme poslanecký prieskum a že tento poslanecký prieskum urobí ľudskoprávny výbor. Ja som mal pocit z toho nášho rokovania, že poslanci branno-bezpečnostného výboru aj za vládnu koalíciu majú toto ujasnené a že budú hovoriť so svojimi kolegami a ja som bol veľmi, veľmi nemilo prekvapený, keď som sa potom dopočul od kolegyni, od Natálky, že akým spôsobom to na ľudskoprávnom výbore prebiehalo, a som z toho veľmi, veľmi sklamaný. Pretože viete, keď toto dokážeme vyriešiť, keby sme toto riešili, tak to pomôže aj tým samotným policajtom.

    V Policajnom zbore je drvivá väčšina čestných a slušných policajtov a aj oni sú dnes možno a nieže možno, ale určite neprávom napádaní a obviňovaní z toho, že sa správajú neadekvátne. To znamená, že pokiaľ naďalej sa budú používať také cely, kde nie sú kamery, kde nikde nie je žiadne vybavenie, kde nie je prakticky nič, tak aj tým samotným policajtom sa bude naďalej stávať, že budú aj neprávom obviňovaní z toho, že niekoho mučili alebo že niekomu ublížili, alebo že tam dali niekoho, kto tam nepatril. To znamená, je to opatrenie aj v prospech policajtov. A toto si poslanci koalície neuvedomujú.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Erika Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, pani verejná ochrankyňa práv opäť raz využila svoje právo vyplývajúce z § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv a predložila Národnej rade mimoriadnu správu, ktorá sa v tomto prípade týka skutočností svedčiacich pre závažné porušenie základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov.

    Na tomto mieste by som možno doplnila kolegu poslanca Galka, ktorý začal hovoriť o spôsobe prerokovania vo výboroch. Aspoň krátku chvíľku teda dovoľte aj tomuto sa povenovať. Začala sa rokovať správa verejného ochrancu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv na ľudskoprávnom výbore. Prebehla silná diskusia, o podrobnostiach možno netreba hovoriť. Ale čo možnože je dobré povedať, že tiež som mala pocit, že tie zistenia sú také, že nebude problém stretnúť sa naprieč koalíciou, opozíciou o tom, že zistenia by mohli byť pretavené do skutočných opatrení v zmysle zmeny zákona. Preto sme aj do pôvodného opatrenia navrhli, do pôvodného uznesenia alebo do uznesenia predloženého Národnej rade navrhli aj požiadavku na vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súlade s odporúčaniami uvedenými v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv. A rovnako sme chceli vládu požiadať, aby predložila návrh zákona, ktorým sa zriadi nezávislý orgán vyšetrovania policajných postupov a postupov iných štátnych orgánov voči fyzickej osobe, pri ktorých je podozrenie na neoprávnené použitie sily, mučenie, kruté a neľudské zaobchádzanie.

    Zároveň na tomto výbore podala doplňujúci návrh aj pani kolegyňa Natália Blahová o uskutočnení poslaneckého prieskumu. Po prednesení tohto uznesenia sa strhla dosť vášnivá diskusia a videli sme, že záujem o prijatie takéhoto uznesenia naprieč politickým spektrom, bohužiaľ, nie je. Ale čo ma veľmi prekvapilo, poslanci neboli ochotní zobrať správu ani na vedomie. To bolo pre mňa veľmi prekvapujúce. Namiesto toho si vyžiadali, čo majú na to právo a aj sme to odsúhlasili napokon, vyžiadať správu od ministerstva vnútra, akoby postoj ministerstva vnútra k tejto správe. Následne správa prišla do stanovenej lehoty. Mali sme rokovať, pokračovať v prerušenej rozprave k mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv a stalo sa, že poslanci vládnej koalície rokovanie výboru pre ľudské práva, kde sme mali pokračovať vlastne pojednávaním o správe, ktorú si oni vyžiadali od ministerstva vnútra, odignorovali. Odignorovali vlastného ministra vnútra, jeho správu! Toto bolo pre mňa naozaj dosť prekvapujúce. To znamená, že z tohoto výboru ani platné uznesenie prijaté nebolo, a ak ste si všimli, v úvode som prečítala len informáciu. Pardon (rečníčka zašla na miesto spravodajcu), ospravedlňujem sa. Takže toľko len k procesu.

    A budem pokračovať už tým, čo mám pripravené. Musím pripomenúť, že pani ombudsmanka je v tomto parlamente pravdepodobne poslednýkrát ako verejná ochrankyňa práv. Preto si dovolím aj v závere jej pôsobenia poďakovať za povýšenie inštitútu verejného ochrancu práv, za všetky jej aktivity, na ktoré sme neboli za jej predchodcu zvyknutí. A teraz nehodnotím to, že naozaj je pár otázok, v ktorých sa neviem možnože stretnúť alebo súhlasiť s pani ombudsmankou, ale musím uznať, že jej vlastná aktivita, otvorené oči na problémy tejto spoločnosti, je niečo, čo som vnímala a mnohí to vnímajú veľmi pozitívne. Viem, že nie pre všetkých je takáto iniciatíva pani ombudsmanky vítaná. A možno sa niektorým zdá, že ich oberá o čas.

    Ja si, naopak, veľmi cením, že pani ombudsmanka vo svojom úrade, ktorý u nás nemá dlhú tradíciu, ukázala, že verejný ochranca práv nemusí byť len povinnou figúrkou, prípadne formálne splnenou úlohou, ktorou sa môžeme prezentovať pred medzinárodnými inštitúciami a dokumentovať rešpektovanie medzinárodných zmlúv a rešpekt k ľudským právam v našej republike. Pani doktorka Dubovcová ako ombudsmanka prejavila počas svojho funkčného obdobia naozajstný záujem o ľudí. Urobila, čo jej dovoľovali jej kompetencie, a ukazovala naozaj iniciatívny postoj a prístup k vlastným povinnostiam, ale – čo je najdôležitejšie – k problémom ľudí, najmä tých, ktorí sú zraniteľní a málokto sa o nich zaujíma. Za to jej chcem aj takto verejne poďakovať.

    Tu by som možnože na margo poznámky pani poslankyne Vaľovej, ktorá sa bránila, že nie všetky podnety akoby; alebo nezaoberá sa všetkými vážnymi vecami v spoločnosti. Tu si naozaj treba uvedomiť, že pani ombudsmanka chráni občana voči verejnej moci, voči štátnej moci, štátnym úradom. Nie voči občanom navzájom.

    V predloženej správe nám predkladá výsledky prieskumu, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. V rámci prieskumu zistila závažné veci, o ktorých referuje vo svojej správe a zároveň predkladá aj návrhy na ich odstránenie. Tu by som si dovolila pripomenúť, že naozaj každá správa, ktorá prišla do parlamentu, a nie každá správa, ktorá bola prerokovaná v parlamente, obsahovala vždy sadu odporúčaní pre jednotlivé ministerstvá, často s návrhmi aj legislatívnych zmien. A je mi veľmi ľúto, že tieto zmeny boli málokedy použité, využité na zlepšenie stavu.

    V tejto súvislosti by som chcela oceniť, že sa pustila do prostredia, ktoré; v rámci tejto správy mimoriadnej, ktoré väčšinou málo poznáme. Naše predstavy si v tomto tvoríme podľa filmov alebo vôbec nie a ako je ľudskej povahe prirodzené, asi o tom ani nechceme rozmýšľať a veľa vedieť. Treba povedať, že toto prostredie iste nie je skleníkové a že samo môže viesť k nevhodným a ponižujúcim praktikám. Bohužiaľ, pocit moci a nadradenosti, ktorý môžu mať príslušníci policajných zložiek voči podozrivým a obvineným, ich môže viesť a často vedie k nevhodnému až krutému zaobchádzaniu. A určite to nechceme paušalizovať, toto moje tvrdenie.

    Iste, prieskumom nemožno zistiť všetko, ale to, o čom referuje mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, je naozaj alarmujúce. Ombudsmanka konštatuje, že slovenská polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom. Nechcem tu opakovať zistenia uvedené v správe, ktorú máte pred sebou, ale chcem povedať, že také prostredie, o ktorom správa pojednáva, veľmi málo môže slúžiť na to, aby viedlo k spravodlivosti či eliminácii násilia. Hovorím o tých priestoroch. Také prostredie potlačením ľudskej dôstojnosti na jednej strane a posilňovaním pocitu moci na druhej strane skôr asi vedie ku krutosti, k agresivite a k ďalšiemu násiliu.

    Preto som bola veľmi zvedavá na stanovisko ministerstva vnútra k predmetnej správe, ktoré si vyžiadali poslanci vládnej koalície. Musím povedať, že to, čo mi v stanovisku ministerstva najviac chýbalo, je práve ľudský a najmä premýšľavý prístup. Stanovisko je písané veľmi nezainteresovaným a ľahostajným jazykom, je formálnym splnením nejakej povinnosti. Používa prázdne slová a frázy, na výhrady ku konkrétnym pochybeniam reaguje tým, že "má na zreteli" napríklad, prípadne "dbá na dodržiavanie", prípadné kroky "bude realizovať", ale nevedno kedy a kto a ako. Je naozaj iba ukážkou formalizmu a alibizmu.

    Aj preto apelujem na kolegov poslancov, aby si naozaj pozorne prečítali správu verejnej ochrankyne práv a aby sme hľadali reálne cesty na nápravu.

    Ako som spomenula, výsledkom rokovania výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo prijaté uznesenie ani na vzatie na vedomie. Okrem iného som ako spravodajkyňa k tomuto bodu navrhla uznesenia, ktoré som už v začiatku hovorila, o tom, aby bola predložená novela zákona o Policajnom zbore a zároveň, aby aspoň vláda začala rokovať alebo rozmýšľať, premýšľať o samostatnom nezávislom orgáne – inšpekčnom orgáne polície.

    Vnímam ako veľmi pozitívnu požiadavku práve v tejto druhej časti uznesenia, ktoré nebolo prijaté, aby obsadený, aby orgán, teda ten inšpekčný orgán nezávislý nebol obsadený policajtmi, bývalými policajtmi alebo príslušníkmi iných zložiek, ktorých postupy by mal práve preskúmavať. Považujem za samozrejmosť, rovnako ako potrebu výslovne uviesť v zákone o Policajnom zbore konkrétne ustanovenia upravujúce spôsoby a postupy zakázané pri obmedzovaní osobnej slobody fyzickej osoby. Tiež myslím, že otázka poslaneckého prieskumu nemusí zaniknúť tým, že sa odrokovala, odrokovali, odrokoval bod na verejnom zasadaní Národnej rady. Aj naďalej budeme podporovať realizáciu poslaneckého prieskumu, ktorá by poslancom priblížila realitu bez prípadného podozrenia zo skresľovania situácie. Bolo by zaujímavé preskúmať také policajné stanice, ktoré neboli súčasťou prieskumu pani ombudsmanky. Ťažko povedať, či teda ale bude ochota takýto prieskum ešte následne schváliť.

    Dovoľte mi teda ešte raz pani verejnej ochrankyni práv poďakovať nielen za túto jednu správu, za všetky správy, s ktorými prichádzala ako s mimoriadnymi správami, lebo všetky sa dajú považovať za správy s mimoriadnymi zisteniami. A zopakujem, že budem veľmi rada, keď úrad ombudsmana bude bratý naozaj na vyššiu váhu a bude s ním narábané ako s rovnocenným partnerom, pretože rovnocenný partner je.

    Ďakujem vám ešte raz, pani verejná ochrankyňa práv, za vaše nasadenie.

  • Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán Galko.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som doplnil kolegyňu Jurinovú, že naozaj ja nechápem ten nezáujem zo strany vládnych poslancov, pretože obzvlášť v tom ľudskoprávnom výbore, lebo ten problém sa ťahá od roku 2009. My sa nijako nejakým spôsobom nevyviňujeme, však sme boli dva roky aj my vo vláde, alebo rok a pol. To znamená, toto je naozaj vec, kde by sa mali spojiť sily a malo by sa to dať nejakým spôsobom dohromady.

    Na skompromitovaného a sprofanovaného ministra vnútra Kaliňáka je vôbec zbytočné sa odvolávať a o ňom sa baviť, lebo to, že jeho ignorujú poslanci ľudskoprávneho výboru, jeho ignoruje už úplne každý. Jeho ignoruje už úplne každý a v podstate aj v tomto prípade on na začiatku normálne sprosto klamal. On hovoril, že tam boli úradníci z Bruselu a že to tam kontrolovali. Až potom, keď sa naňho zatlačilo, tak vyšiel s pravdou von, s tým, že kontrolovali niečo iné a tie priestory im poriadne ani neukázali a tak ďalej a tak ďalej. Bolo to určite tak, pani ombudsmanka. A je to klamár, obyčajný bohapustý klamár a to, že je to klamár a že klamal, dokazuje aj to, že teraz už v tom stanovisku v tom ďalšom vydali, že už to budú teda len niekoľko hodín používať. Zo začiatku hovorili, že nie, že všetko je v poriadku, aj úradníci z Bruselu to povedali. Teraz už len niekoľko hodín. To znamená, že jednoducho naňho sa nejak spoliehať je úplne zbytočné.

    Ja k tomuto, keď stihnem, tak vystúpim aj v ústnej rozprave, ale tiež by som tých posledných 20 sekúnd využil na to, aby som vám, pani ombudsmanka, úprimne poďakoval za to, čo ste urobili. A chcem vás vyzvať, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie o tom, že nebudete kandidovať, pretože si myslím, že ste odviedli kusisko, kusisko dobrej práce, a ja by som bol veľmi rád, keby ste toto rozhodnutie prehodnotili a keby ste kandidovali znova.

    Ďakujem vám veľmi pekne za vašu robotu.

  • Skúsime stihnúť tie faktické ešte podľa priebehu.

    Pán Kotleba.

  • Vážená pani kolegynka, ja som si vypočul vaše vystúpenie a ja som si aj prečítal celú tú predmetnú správu. Musím povedať, že s niektorými vecami sa dá súhlasiť a vieme sa s tým stotožniť, ale z celej tej správy aj zo samotného uvedenia ombudsmanky vychádza, že je to absolútne neobjektívna, jedným smerom potiahnutá záležitosť a teraz ide o to, že ktorým smerom. Nemyslím teraz SMER ako tú politickú stranu.

    Ombudsmanka dnes, keď prišla do pléna teda, tak svoje vystúpenie začala čím? Začala príbehom o chudiatkach cigáňoch, ktorých, ktorým všetci ubližujú a ktorí, chúďatka, museli odtiaľto odísť až do Bruselu a oni tam ostali a možno sa ani nevrátia, čo by bola určite škoda pre Slovensko. A, žiaľ, celá tá správa vychádza z toho, že vždy tí policajti zlí, agresívni ubližujú hlavne chúďatkám cigánom, ktorí proste za nič nemôžu a stávajú sa iba terčom svojvôle polície. Ani slovo o tom, že by sa takéto nejaké prípadné správanie dotýkalo aj ostatných ľudí, ostatných obyvateľov Slovenskej republiky, ani slovo o tom, že by sa to dotýkalo aj nejakých politických oponentov, ani slovo o tom, že by sa to jednoducho dotýkalo aj niekoho iného. Stále iba tí cigáni. A to sa proste nedá akceptovať, to sa nedá akceptovať. Policajti zlí, cigáni dobrí. Jednoducho toto je vec, ktorá nám na tom vadí. Neviem, prečo je to také, pretože aj to uvedenie nemuselo byť také jednostranné, nemuselo tam byť ten úvod o tých cigánoch a mohlo to byť úplne viac, povedzme si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegyni Jurinovej za vystúpenie a zároveň by som chcela aj ja využiť príležitosť, takto vo faktickej poznámke sa poďakovať za činnosť verejného ochrancu práv.

    Činnosť verejného ochrancu práv je dôležitá z toho hľadiska, že chráni práva občanov. Je to funkcia, je to ústavný činiteľ, na ktorého sa môžu obracať občania, ktorých práva sú porušované. A naozaj to, čo sa tu dialo aj za tohto, aj za predchádzajúceho volebného obdobia, kedy správy boli permanentne ignorované zo strany poslancov, žiadne opatrenia neboli prijímané na základe správ, pritom to boli kvalitné a systémové opatrenia. Je mi z toho smutno, lebo je to vlastne ignorácia občanov, ktorí sa s dôverou na túto inštitúciu obrátili. A v podstate v našej krajine ani podobný inštitút nemáme ako verejný ochranca práv, ktorý by sa takto priamo zastával práv utláčaných občanov.

    Takže myslím si, že k úcty k tejto funkcii a teraz naozaj hovorím, že je jedno, či súhlasíme so závermi alebo nesúhlasíme, z úcty k tejto funkcii by sme tu mali sedieť a tie opatrenia minimálne by sa malo hĺbkovo o nich diskutovať a mali by mať nejaké pokračovanie. Mala by ich preberať vláda. Mali by sme sa nimi zaoberať na výbore. Nie si ich len tak vypočuť a v podstate na ne zabudnúť. Je to urážka občanov.

  • Na úvod by som chcel povedať, že ja osobne považujem inštitút ombudsmana v ústavnom systéme Slovenskej republiky za zbytočný a podľa našej stredoeurópskej ústavnej tradície by tie kompetencie alebo právomoci a úlohy, ktoré ombudsman vykonáva, pokojne mohla vykonávať kancelária prezidenta republiky, tak ako je to v našom ústavnom poriadku tradíciou.

    Chcel by som tiež zareagovať na tú otvorenú otázku, pani poslankyňa Jurinová, keď ste hovorili o inšpekcii a o vašom návrhu, ako by mala byť riešená. Musím povedať, že v tomto s vami hlboko nesúhlasím, pretože takéto návrhy podľa mňa vyplývajú len z neznalosti toho, ako bezpečnostné zložky štátu fungujú. Za oveľa lepší návrh považujem to, čo navrhuje aj súčasný minister vnútra. To znamená, ak existuje pochybnosť o tom, že by inšpekcia konala nezávisle v niektorých prípadoch, a taká pochybnosť môže existovať, urobme odvolacím orgánom k rozhodnutiam inšpekcie branno-bezpečnostný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako odvolacím orgánom voči rozhodnutiam NBÚ je výbor na to zriadený, čiže výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Myslím si, že toto by bol dostatočný nástroj na to, aby zaručil, že ak dôjde k zlyhaniu ľudského faktora, ak niekto inšpekciu sa pokúsi zneužiť, tak výbor Národnej rady bude mať dostatočnú kompetenciu, aby takéto rozhodnutie zrušil, nariadil nové prešetrenie. Môže mať aj ďalšie právomoci, ktoré by zaručili to, že inšpekcia bude robiť to, čo má.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No, ja na pani poslankyňu Jurinovú by som chcela zareagovať. Nezákonný postup naozaj nemožno v demokratickom štáte ospravedlniť. Poslanci odignorovali správu ministra vnútra. Smutné konštatovanie, smutná sebareflexia. Áno, odignorovali správu, rovnako ako odignorovali správu aj pani ombudsmanky.

    Chcela by som povedať, že rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd, ochrana ľudskej dôstojnosti aj tých najslabších ľudí, každého jedného človeka v krajine, poukazuje práve na to, aká vyspelá je vláda, aký vyspelý je parlament v tej-ktorej krajine. Neustále upozorňovanie na porušovanie týchto práv nás vedie k väčšej sebareflexii, k sebapoznaniu. Dáva nám šancu vyrovnávaním sa s týmito nedostatkami kráčať k otvorenejšej, ľudsky silnejšej, dôstojnejšej spoločnosti pre nás pre všetkých.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Krátko by som zareagovala.

    Pán poslanec Kotleba tu rozprával o tom, že možno nevhodným spôsobom začala pani ombudsmanka alebo uviedla túto správu. Ja neviem, čo by bolo vhodným spôsobom uvedenia tejto správy. Každopádne mne ide o to, aby naozaj každému jednému človeku, aby každý jeden človek mal nárok na to, aby sa k nemu každý dôstojne správal. Je jedno, či je to Róm, či je to moslim, či je to žid, či je kresťan, či je biely, či je čierny, jednoducho ten úrad ombudsmana je tu na to, aby sa rovnako dodržiavali práva každého jedného človeka. Ak Rómovia, o ktorých ste hovorili, robia zlé veci, zneužívajú systém, však opravme systém, urobme opatrenia, ale netvárme sa, že oni nie sú tí, ktorým by mali byť práva priznané, ktoré by si tieto práva mohli uplatňovať. Veď to je choré myslenie, to čo tunak hovoríte!

    Pán Krajniak, naozaj nie som odborník na otázky ministerstva vnútra, ale zdá sa mi, jako už dlhšie obhajujete tie názory ministerstva vnútra a zdá sa mi, že na to ako ich obhajujete, pravdepodobne s nimi súhlasíte. Ale zatiaľ ja nevidím žiadne zlepšenia v tom systéme, ktoré pán minister Kaliňák aj z času na čas povie a vysvetlí, prečo tak konal, ako konal. Tak v tomto neviem. Mne sa zdá, tak ako je napísané to opatrenie v mimoriadnej správe, úplne logické a samozrejme, že je to vec na odbornú debatu. Nech sa odborníci stretávajú, ale netvárme sa, že pán minister vnútra vie najlepší spôsob na riešenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja ešte umožním sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Budeme pokračovať; vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Verešová a pani poslankyňa Blahová. Budeme pokračovať o 14. hodine. Takže po hodine otázok a interpeláciách.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku teraz nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 19 otázok na predsedu vlády a 12 otázok na členov vlády. Overovatelia ako vždy vyžrebovali ich poradie.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej je neprítomný, ale nie sú naňho žiadne otázky, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister vnútra, podpredseda vlády, nie sú naňho otázky. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, nie sú na ňu žiadne otázky. Ďalej na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a minister financií Peter Kažimír. Ani na jedného z nich nie sú otázky.

    Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky postavené členmi parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, prvú otázku položil pán poslanec Senko nasledovného znenia: "Pán premiér, aký prínos vidíte v zasadnutiach vlády Slovenskej republiky v najmenej rozvinutých regiónoch Slovenska, ktoré sa konali po letných prázdninách?"

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku. Dlhodobo sme zvažovali, ako podchytiť tému regionálnych rozdielov, ktoré na Slovensku máme, či chceme alebo nechceme, pretože ťažko možno predpokladať, že krajina sa bude rozvíjať rovnomerne, a musíme vychádzať z toho, že na Slovensku budú regióny, kde bude možnosť zamestnať sa, životná úroveň lepšia, ako to je možno v regiónoch iného charakteru.

    Z toho dôvodu sme schválili zákon, a chcem poďakovať vám za podporu tejto legislatívy, o podpore najmenej rozvinutých okresov a chcem s potešením skonštatovať, že všade tam, kde zákon hovorí o najmenej rozvinutom okrese, je ich dvanásť, vláda vycestovala a priamo na mieste schvaľovala akčné plány, ktoré vychádzajú z príslušnej legislatívy.

    Akčný plán, to je pokus dať dohromady všetky zdroje, všetku energiu, rovnako je akčný plán podporený aj regionálnym príspevkom, ktorý priamo vláda pridelila na príslušnom rokovaní v danom okresnom meste.

    Dovoľte mi, aby som uviedol možno niekoľko čísiel pre vašu predstavu, že kde sa nachádzame v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V roku 2011, dámy a páni, bola miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 18,6 percenta. Potom v roku 2001 klesla na rekordných 8 %, potom narástla vďaka kríze v roku 2012 až na 14,4 % a opäť sme už teraz pod 10 percentami. Možno to, čo teraz poviem, vyvolá nepokoj alebo nesúhlas, ale poviem jednu jedinú vetu, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Práce je dosť, sme pod tlakom firiem, ktoré žiadajú dovážať zamestnancov zo zahraničia. Áno, uznávam, že základným problémom Slovenska je odmena, výška odmeny za prácu, ktorá môže v niektorých prípadoch demotivovať ľudí od toho, aby si hľadali stále zamestnanie.

    Som presvedčený, že po tom, ako sme schválili tieto akčné plány až do roku 2020, že sme naštartovali významné impulzy v daných okresoch, pretože mal som možnosť vidieť na vlastné oči spoluprácu zamestnávateľov, zamestnancov, miestnej samosprávy, štátnej správy, štátu, možno aj mimovládnych organizácií, a nikto nemôže vládu obviniť, že pre dvanásť vybraných okresov sme schválili akčné plány od zeleného stola v Bratislave. Tieto akčné plány vznikali a boli tvorené priamo na mieste a sú šité na mieru každému jednému okresu.

    Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov samozrejme vytvára aj ďalšie zvýhodnenia. Chcem vás, dámy a páni, ubezpečiť, že pri akomkoľvek záujme zahraničných investorov okamžite im ponúkame tieto regióny, kde majú zo zákona investori ešte viac výhod, ako to je možno v iných regiónoch Slovenska. Aj preto som rád, že začínajú sa objavovať veľké investície aj mimo západného Slovenska. Nedávno sme predstavili obrovskú investíciu, ktorá príde z Japonska do Košíc, pracujeme na ďalších veciach, ale vy sami dobre viete, že oznamujeme veci až vtedy, keď je takmer vec pripravená na úplnú realizáciu.

    Dámy a páni, budeme aj vďaka vám, a chcem za to poďakovať, celý regionálny rozvoj kontrolovať cez Úrad vlády. Taká bola dohoda, ja túto dohodu plne rešpektujem. Tento osobitný útvar na Úrade vlády bude na jednej strane riešiť plnú implementáciu akčných plánov na päť rokov v 12-ch okresoch, ale súčasne bude pracovať aj na regionálnom rozvoji ako takom. Je veľmi dôležité, aby tu bola komunikácia s podpredsedom vlády pre investície, so SARIO-m a výsledky určite môžu prísť. Znovu s radosťou konštatujem, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Teraz stojíme pred témou, ako podporovať ďalší rast miezd. A nevylučujem, dámy a páni, že zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov budeme rozširovať na ďalšie okresy, pretože tento mechanizmus sa ukázal ako mimoriadne efektívny.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • ... predseda za odpoveď. Pevne verím, že táto vláda bude úspešná pri realizácii svojich zámerov v oblasti podpory menej rozvinutých okresov a svojou politikou prispeje k ich rozvoju a naďalej bude vytvárať primerané organizačné, legislatívne a finančné podmienky pre naplnenie stanovených cieľov. Možno aj tieto aktivity prispeli k nárastu dôveryhodnosti vlády v očiach verejnosti o takmer 18 % oproti roku 2005. Ešte raz by som chcel poďakovať za vašu odpoveď.

  • Pán premiér, ak chcete? Nie. Tak ďalšiu otázku položil pán poslanec Klus nasledovného znenia: „Vzhľadom na spoločensko-politické udalosti posledných dní v členských štátoch Európskej únie, konkrétne prezidentských volieb v Rakúsku a referenda v Taliansku sa vás chcem opýtať, ako hodnotíte priebeh a výsledky spomínaných rakúskych prezidentských volieb a taktiež, aký dopad bude podľa vás mať neúspešné referendum v Taliansku na Európsku úniu?“

    Pán premiér, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Áno, rakúske prezidentské voľby zaujali našu aj európsku verejnosť z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo rakúsky ústavný súd rozhodol o zopakovaní druhého kola, takže voliči museli ísť k urnám celkovo v Rakúsku až trikrát. Po druhé však najmä preto, lebo kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola, predstavovali v očiach verejnosti aj v očiach politických analytikov výrazné protichodné politické prúdy. Navyše toto rozhodnutie rakúskych voličov bolo vnímané vo svetle rozhodnutí občanov v iných krajinách, či už išlo o referendum v Spojenom kráľovstve alebo prezidentské voľby v Spojených štátoch. Myslím si, že rozhodovanie rakúskych voličov bolo do veľkej miery ovplyvňované aj diskusiou a postojmi k Európskej únii, i keď kampaň kandidátov bola založená na riešení vnútorných záležitostí krajiny a na postojoch k politike vlády.

    Osobitne ma zaujal jeden fakt, že obidvaja kandidáti v kampani pred druhým kolom volieb zmenili svoju rétoriku a zaujali výrazne umiernenejšie postoje k európskym otázkam. Na jednej strane Alexander Van der Bellen ako výrazne proeurópsky politik upustil od svojej vízie spojených štátov európskych. Na druhej strane pravicový kandidát Hofer sa dištancoval od presadzovania extrémnych návrhov, akým by bolo napríklad referendum o možnom vystúpení Rakúska z Únie, ktoré sa očividne nestretlo s podporou rakúskeho obyvateľstva.

    Novému rakúskemu prezidentovi pánovi Van der Bellenovi si aj z tohto miesta dovolím k víťazstvu zablahoželať. Verím, že v jeho novej funkcii sa mu bude dariť nadväzovať na proeurópsky odkaz rakúskych voličov a spoločne s predstaviteľmi, či už zo susedných alebo ďalších krajín Európskej únie, sa zasadí za posilnenie európskej myšlienky. Naša spolupráca a vzťahy s Rakúskom sú na stabilne vysokej úrovni. A preto som presvedčený, že aj nový prezident nadviaže na doterajší pozitívny vývoj a obe naše krajiny túto spoluprácu ešte viac zintenzívnia.

    No a Taliansko. Pán poslanec, možno ste zachytili, že som sa zúčastnil rady PS v piatok, kde som povedal jednoduchú vetu: Voličov nemožno vydierať. Nikto nie je taký mačo na tomto svete, aby sa mohol postaviť a povedať voličom, ak nebudete v referende hlasovať a voliť tak, ako ja chcem, tak ja odstúpim. Nuž tak teda, všetci si povedali, no nech sa páči, tak teda odstúp. Od samého začiatku bolo evidentné, že dostane taliansky premiér na frak. A dostal ho teda absolútne statočne, pretože vydierať vnútropolitickou témou, ktorej dohromady nikto ani nerozumel, a trvať, že odstúpim z funkcie, pokiaľ nebudete voliť a hlasovať tak, ako ja chcem, je najväčšia politická chyba. Mrzí ma to preto, lebo takáto chyba sa stala aj vo Veľkej Británii, bola to čistá vnútropolitická agenda, ale v prípade Talianska, dámy a páni, máme krajinu, ktorá je v eurozóne. Ak teda prídu predčasné voľby, predstavme si, že komik vyhrá parlamentné voľby, zostaví vládu a môže dôjsť k referendu o eure a vtedy začína byť naozaj vážny problém. Preto si dovolím povedať, a bude sa na mňa hnevať, možno mi bude aj nadávať taliansky premiér Mario Renzi, zodpovedá priamo za možnú destabilizáciu, ktorá nastane v eurozóne v nasledujúcich mesiacoch, lebo vtiahol vnútropolitickú agendu do vecí, ktoré ovplyvňujú nie len celú Európu, aj celý svet. Opakujem, nikto nie je taký mačo, aby mohol vydierať voličov, a takým mačom nebol ani taliansky premiér Mario Renzi.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. A ja nadviažem na to, čo ste spomínali v súvislosti so zvoľnením rétoriky oboch prezidentských kandidátov v Rakúsku. Nemyslíte si, že možno aj v tomto kontexte by bolo dobré si to ešte raz premyslieť so zrušením druhého kola župných volieb na Slovensku? Možno by bolo fajn, keby sme napríklad aj v tom druhom kole mohli takýmto spôsobom zvoľniť, pretože viete, že aj do župných volieb sa nám, bohužiaľ, prenáša už aj zahraničná politika, obzvlášť v jednom konkrétnom kraji.

    Ďakujem pekne.

  • Veľmi krátko, pán poslanec. Máme tu voľby primátorov, starostov, ktoré sú jednokolové, a platí, že ten, kto získa najviac hlasov, tak stáva sa primátorom alebo sa stáva starostom konkrétnej obce. To je vec na diskusiu, že či majú mať takéto voľby jedno alebo dve kolá. Uvedomme si, že je pomerne nízky záujem voličov o tento typ volieb. Je to pravdepodobne aj preto, že doteraz sa nám nepodarilo celkom vysvetliť význam vyšších územných celkov verejnosti. Ja som rešpektoval rozhodnutie Národnej rady. Pozrite sa, pre mňa je to dobré v tom, že nemusím chodiť dvakrát po všelijakých volebných kampaniach, pôjdem iba raz a podporím toho, o kom si budem myslieť, že je vhodný župan. Možno to na niečo je dobré, že sa ľudia skoncentrujú na to jedno jediné kolo a že budú vedieť aj ohodnotiť rozhodnutia, ktoré župani prijali, pretože máme tu napríklad jeden kraj, ktorý nebude môcť čerpať z európskych fondov na cesty, a ďalšie a ďalšie príklady. Preto ja plne rešpektujem rozhodnutie Národnej rady ohľadne jedného kola. Ak sa dohodnete na niečom inom, tak sa dohodnite. Toto je mimo vlády Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Tretiu otázku položil pán poslanec Dostál: "Kedy mieni vláda Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra 2011 vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebudem teraz... Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Nebudem zaťažovať číslami uznesení, pretože úradníci mi ich sem napísali asi 700, všelijakých čísiel a dátumov. Ja si myslím, že je dôležité povedať, že to bola najskôr Národná rada v roku 2011, ktorá prijala uznesenie, aby sme vykonali audit verejnej správy, na to, to bola vláda pani Radičovej, ktorá v roku 2012 prijala ďalšie uznesenie, a z tohto vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov tohto auditu.

    Daná úloha zohľadňujúca pritom zámer uznesenia Národnej rady, ako aj vecné dôvody venovať sa len územnej samospráve ako subsystému verejnej správy bola ministerstvami splnená a súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy vláda vzala na vedomie uznesením 226 zo 14. mája 2014. Pripomínam, že tento materiál nebol predmetom rokovania Národnej rady a nebol predložený na rokovanie Národnej rady. Komplexnosť auditu bola vo vzťahu k zámeru zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu a obidve jej úrovne, či už teda miestnu alebo regionálnu, všestranný a súhrnný a auditované boli nie len kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátnej správy. Súbežne s auditom výkonu kompetencií verejnej správy prebiehala najrozsiahlejšia reforma miestnej štátnej správy za účelom jej modernizácie k programu ESO. Viete, že bola vytvorená nová štruktúra orgánov miestnej štátnej správy a v programe ESO boli rozpracované princípy integrácie v pôsobnosti špecializovanej štátnej správy do jedného okresného úradu. Myslím si, že tento program bol úspešný, a ja som bol sám svedkom mnohých prípadov, kedy sme priamo na mieste sledovali, ako došlo k tejto integrácii, ktorú sme považovali v danom okamihu za absolútne správne.

    Teraz nás čaká otázka reformy samosprávy, ale to už je téma, o ktorej chcem predovšetkým hovoriť s predstaviteľmi ZMOS-u na najbližšom sneme ZMOS-u.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi premiérovi. Pätnásť minút vyhradených na odpovede premiéra na otázky poslancov uplynul, ďakujem pekne.

    Ešte pred tým, čo by sme začali teda odpovedať na jednotlivé otázky, ktoré boli položené členom vlády, dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov a zvlášť študentky z Obchodnej akadémie z Trenčína. Buďte vítaní!

  • Takže budeme pokračovať.

    Prvú otázku položil pán poslanec Bastrnák ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi: "Kedy budú začaté konkrétne stavebné práce pri budovaní prípojnej cesty k novému mostu na Dunaji pri Komárne?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, poslanci. V krátkosti, verejné obstarávanie na výstavbu prístupovej cesty k novému mostu na Dunaji v Komárne je ukončené. Práce k prístupovej ceste začnú 13. 12. 2016 vytyčovaním staveniska a zároveň budú zahájené práce súvisiace s výrubom drevín. V priebehu mesiacov január, február 2017 v závislosti od počasia budú začaté práce súvisiace s odhumusovaním a archeologickým prieskumom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, tak sa prihláste. Skúste zapnúť mikrofón pánovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, chcel by som sa opýtať, že ako pôjdu ďalej práce a kedy asi skončia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, práce musia skončiť pri konci výstavby mosta nového cez Dunaj, ale táto cesta bude do tej doby nedokončená, ale bude sa používať ako komunikácia pri výstavbe, takže povrch nebude 100-percentne upravený, ale bude cesta slúžiť ako komunikačná cesta pri výstavbe.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ešte ostaňte na svojom mieste, lebo pán poslanec Laurenčík položil vám druhú otázku: "Vážený pán minister, chcem sa spýtať, kedy sa plánuje s opravou mosta na ceste prvej triedy zo Žiliny do Martina? Konkrétne ide o dva mosty – jeden pri odbočovaní na Strečno a druhý pod hradom Strečno. Mosty sú v dezolátnom stave, padajúce kamene dennodenne ohrozujú nielen prechádzajúcich motoristov popod mosty, ale aj životy bežných občanov Strečna."

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, v súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia rekonštrukcie spomínaných mostov. Príprava projektov dokumentácie bude prebiehať do konca roku 2016. Po ukončení projektovej prípravy sa začne verejné obstarávanie. Následne bude v priebehu prvého polroka 2017 vybraný zhotoviteľ stavby, hneď po ukončení verejného obstarávania bude realizovaná oprava spomínaných mostov. S potešením vám môžem oznámiť, že financovanie predmetného úseku je už teraz zabezpečené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Mal by som ešte doplňujúcu otázku, že či pri tejto oprave sa plánuje obchádzka cez obec Strečno, priamo cez obec, pretože tá cesta je tam dosť nevyhovujúca, a teda či pri náhodou takto plánovanej obchádzke sa uvažuje aj s nejakými ďalšími investíciami do tejto obchádzkovej trasy, že či sa bude nejak upravovať. Pretože cez tú obec si to neviem nejak moc dobre predstaviť, že by tie autá prechádzali.

  • Ďakujem. Vždycky, kto bude opravovať most, si vytýči trasu, obchádzku tej cesty, ale samozrejme nie len tá cesta, ktorú ste vy teraz spomenul, ale aj ostatné cesty na Slovensku čakajú na opravu, takže pokiaľ je zaradená v poradí, tak bude opravované. Presne termín vám neviem povedať, ani presne trasu obchádzky ja neviem vám na to odpovedať priamo, že kde bude vytýčená obchádzková trasa.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ale aby ste si nemysleli, neskončili ste, lebo ešte budete odpovedať aj za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, ktorému pani poslankyňa Shahzad položila túto otázku: "Vážený pán minister, pýta sa pani Kováčová, prečo nefunguje vzájomné uznanie výhod na základe preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, prípadne existuje vôbec nejaká úvaha iniciovať takéto medzištátne rokovania, keď hovoríte často o nadštandardných vzťahoch medzi týmito krajinami?"

    Nech sa páči.

  • V mene pána ministra Richtera vám ďakujeme za otázku. Vážená pani poslankyňa, preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, respektíve preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu je možné v Slovenskej republike vyhotoviť len osobám, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto preukazy sú určené na uplatnenie zliav a výhod podľa osobitných predpisov napríklad v doprave, pri úhrade správnych poplatkov, daní a tak ďalej. Uplatňovanie týchto zliav a výhod však nie sú upravené právnymi predpismi a v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale osobitnými predpismi kompetencií jednotlivých ministerstiev. Súčasná legislatíva v Slovenskej republike a v Českej republike neupravuje využívanie preukazov občana s ťažkým zdravotným postihnutím na vzájomné uznávanie výhod v uvedených v štátoch. Uvedené neupravuje ani európska legislatíva.

    Ďakujem, skončil som.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Napriek tomu by som chcela upozorniť, že napríklad občania Českej republiky majú možnosť cestovať zdarma vlakmi, keď sa zaregistrujú a vybavia si túto výhodu. Opačne to neplatí. To znamená, že ten rozdiel tam je a na nejakej úrovni to funguje. Preto sa opäť pýtam, že či, alebo teda, na koho sa obrátiť, aby takýto preukaz platil medzi, minimálne medzi týmito našimi dvomi krajinami alebo prípadne, či existujú aj nejaké úvahy v rámci celej Európskej únie, aby aj občania so zdravotným postihnutím mali pocit, že sú občanmi Európskej únie, lebo aj tieto preukazy sa už teraz vydávajú tak, že sú dvojjazyčné, že tá informácia tam je aj v anglickom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za podotázku. Pani poslankyňa, beriem na vedomie, spýtam sa pán ministra. Ja nie som kompetentný v tejto veci na to odpovedať. Dovoľte, aby som mu posunul vašu otázku a potom nato odpovie buď písomne, alebo osobne, keď bude v Národnej rade. Nehnevajte sa, neviem na to odpovedať.

    Ďakujem.

  • Nemusíte všetko vedieť, pán minister. Ale ďalšiu štvrtú otázku položil pán poslanec Heger pánovi ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi. "Využila Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, ktorá spadá pod ministerstvo hospodárstva, v období január 2011 – október 2016 služby externej osoby alebo spoločnosti poskytujúcej právne služby? Prosím poskytnúť názov, sídlo, IČO spoločnosti, resp. osôb, ktorej poskytli právne služby, ako aj sumu vrátane DPH, ktorá bola za právne služby fakturovaná."

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Všetkým vám prajem dobrý deň. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Úvodom mojej odpovede vás chcem informovať, že spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., nie je povinnou osobou podľa zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Ministerstvo spravodlivosti v roku 2013 oznámilo ministerstvu hospodárstva, že spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť nespĺňa podmienku podľa tohto zákona, keďže nebola založená povinnou osobou a teda nie je v postavení povinnej osoby podľa zákona.

    Napriek tomu však ako doplňujúcu informáciu uvádzam, že spoločnosť JAVYS sa v rámci svojej činnosti stretáva s komplexnými otázkami právneho charakteru, či už voči Medzinárodnému fondu na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj voči Európskej komisii, ktorá poskytuje v rámci súčasnej finančnej stratégie na obdobie 2014 - 2020 finančné prostriedky na podporu vyraďovania jadrovej elektrárne V1 alebo pôsobí v rámci svojej podnikateľskej činnosti v rôznych krajinách Európskej únie účasťou v medzinárodných tendroch, napríklad v Českej republike, Taliansku, Nemecku, Slovinsku. Z týchto dôvodov je spoločnosť JAVYS nútená využívať aj služby externých právnych kancelárií. V rokoch 2011 až roku 2016 spolupracovala spoločnosť JAVYS podľa svojich konkrétnych potrieb so štyrmi rôznymi právnymi kanceláriami, z ktorých s dvomi právnymi kanceláriami má v súčasnosti pokračujúci platný zmluvný vzťah. Obchodné mená týchto právnych kancelárií a ďalšie vami požadované údaje bez ich predchádzajúceho súhlasu nie je možné zverejniť, keďže by došlo k porušeniu obchodného tajomstva a dôverných informácií.

  • Pán poslanec Heger, nech sa páči, môžte sa pýtať.

  • Ďakujem pekne teda za tieto doplňujúce informácie. Chcel by som sa teda opýtať, že akým spôsobom sa teda môžme k tým informáciám my ako poslanci dostať. Čiže to, čo hovoríte, to znamená, že vôbec sa k nim nemôžme dostať, alebo je to nejako možné, že ako by sa dalo, že keď chceme teda vidieť trošku hlbšie do toho aj z pohľadu našej funkcie, aj tým, že teda JAVYS disponuje verejnými zdrojmi, tak nás to prirodzene zaujíma. Takže keby ste mi vedeli ako pokračovanie toho.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, veľmi jednoducho. My z úrovne JAVYS-u ako 100-percentnej štátnej spoločnosti požiadame dané právne kancelárie, aby súhlasili so zverejnením týchto údajov, a v prípade, že budeme úspešní, tak vám ich samozrejme dáme k dispozícii. Ja nemám dôvod nič zatajovať, nič klamať, sú to firmy, ktoré asi poskytujú právne služby tejto spoločnosti takže.

  • Pán poslanec, už nemôžte, len raz sa dá doplňujúca otázka.

  • Ale môžme, keď máte ešte otázku.

  • Ale kľudne môžte, lebo teraz aj tak bude odpovedať iný minister, takže môžte diskutovať ďalej mimo kamier.

    Ďalšiu, piatu otázku položil pán poslanec Jakab ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi nasledovného znenia: "Vážený pán minister, aký pokrok vyrokovalo Slovensko ako predsednícka krajina Európskej únie pri znižovaní roamingových poplatkov?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Pod taktovkou slovenského predsedníctva Rady Európy členské štáty dosiahli 2. decembra 2016 a prijali spoločnú dohodu o nových pravidlách týkajúcich sa veľkoobchodných roamingových trhov v Európskej únii, čím vytvárajú podmienky na zrušenie roamingových poplatkov pre spotrebiteľov od 15. júna 2017. Kompromisné riešenie je východiskom pre zahájenie rokovaní Európskym parlamentom, dohoda o ktorej bude potrebná na finálne schválenie tohto legislatívneho procesu.

    V návrhu nariadenia sa stanovujú limity, ktoré si mobilní operátori môžu navzájom účtovať na používanie svojich sietí na účely poskytovania roamingových služieb. Tieto stropy sa týkajú hlasových volaní, esemesky, správ a používania dát. Cieľom je stanoviť stropy na takej úrovni, ktorá prispeje k tomu, aby zrušenie roamingových poplatkov bolo udržateľné v celej Európskej únii napriek tomu, že používanie mobilných služieb, cestovné zvyklosti a cenové úrovne sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa majú nové pravidlá zachovať motiváciu, investovať do sietí a zároveň predísť narušeniu hospodárskej súťaže na domácom trhu a aj na trhoch navštívených členských štátov. Veľkoobchodný cenový strop pre dátové služby je v rámci tohto návrhu kľúčový. Využívanie dát v mobilných zariadeniach sa v posledných rokoch exponenciálne zvyšuje a podľa očakávania bude naďalej prudko rásť. Po zrušení roamingových poplatkov sa očakáva, že podobný trend bude nasledovať aj v súvislosti so spotrebou dát v zahraničí.

    Súčasťou dosiahnutej dohody je tiež nový mechanizmus na veľkoobchodnej úrovni na zabezpečenie udržateľnosti poplatkov za výnimočných okolností. Ak prevádzkovatelia nebudú schopní pokryť svoje náklady, môžu požiadať svoj národný regulačný orgán o povolenie zaviesť príplatok nad rámec stanovených stropov. Aj v prípade výnimočného zavedenia poplatku však celkový veľkoobchodný poplatok za dáta môže presiahnuť 0,0085 eur na megabite.

    Reformu je potrebné zaviesť od 15. júna 2017, aby bolo možné zrušiť roamingové poplatky, ako sa stanovuje v minuloročnom nariadení o roamingu, takzvaná, nariadenie TSM, Telecom Single Market. Na dosiahnutie tohto cieľa slovenské predsedníctvo začne ešte v tomto roku trojstranné rokovania s Európskym parlamentom a Komisiou. Inštitúcie sa musia dohodnúť na konečnom znení textu najneskoršie počas februára roku 2017, aby mohlo dôjsť k zrušeniu roamingových príplatkov k uvedenému dátumu. V každom prípade však bolo dosiahnutie dohody medzi 28 členskými štátmi, vzhľadom na spomínané rozdiely medzi jednotlivými národnými trhmi obrovským úspechom slovenského predsedníctva.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť ďalšiu doplňujúcu otázku? Nech sa páči, ale musíte sa prihlásiť. Je to bod 3. Alebo... Jáj, kartu nemáme. Skúste zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Jakabovi.

  • Je to ťažko. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nemám doplňujúcu otázku, len by som chcel veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď. Pán minister, veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujeme. Bolo to dlhé, aj sme rozmýšľali, či všetkému rozumieme.

    Takže ďalej šiestu otázku položil tiež pánovi ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi Tibor Bastrnák. "Aké sú dôvody súčasnej stagnácie a nečinnosti pri výstavbe nového mosta na Dunaji pri Komárne v nadväznosti na skutočnosť, že pôvodný termín začatia prác bol určený na september 2016?"

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem vám, vážený pán poslanec. V súčasnosti prebieha na výstavbu mosta cez Dunaj pri Komárne verejné obstarávanie. Gestorom verejného obstarávania je maďarská strana, ktorá bude túto výstavbu aj realizovať. V procese prípravy verejného obstarávania na maďarskej strane nastali skutočnosti, ktoré spôsobili, že termín vyhlásenia verejného obstarávania nebol u našich južných susedov dodržaný. Na tieto skutočnosti Ministerstvo dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky upozornilo maďarskú stranu ohľadom meškania a ale, žiaľ, na toto obstarávanie sme nemali vplyv. Po ukončení verejného obstarávania bude možné otvoriť otázku urýchlenia stavebných prác budúcim dodávateľom.

    Zároveň si vám dovoľujem oznámiť, že financovanie predmetnej stavby je už teraz zabezpečené v rámci programu financovania nástroja na prepájanie Európy z rozpočtu CEF.

    Dovoľte mi ešte krátko povedať, že dobre vieme, že do roku 2019 musí byť ten most postavený a spojazdnený, takže myslím si, že bude čo robiť.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, chcel by som sa opýtať, či maďarská strana povedala, že asi kedy začnú práce, že kedy skončia obstarávanie, či je známy ten termín. Ďakujem veľmi pekne.

  • Podľa môjho názoru a mojich vedomostí môžu začať na jar budúceho roka, ale sľúbili, že termíny budú dodržané. Čakáme na to, kto bude víťazom tohto tendra, potom uvidíme ďalšie kroky.

    Ďakujem.

  • Chcem sa opýtať pána poslanca Bastrnáka, tú ďalšiu otázku, lebo je podobná. Nie, preskočíme.

    Takže ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku, ôsmu položil Elemér Jakab, pán poslanec Jakab ministrovi životného prostredia László Sólymosovi nasledovného znenia: "Vážený pán minister nedávno ste sa vrátil z Marakéšskej konferencie o zmene klímy, ktorá bola zároveň prvým stretnutím krajín, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu. Mali ste možnosť s kolegami z Európskej únie diskutovať aj vyhlásenia pána Trumpa v predvolebnej kampani, v ktorej tvrdil, že klimatické zmeny nespôsobuje človek, a možnosť, že by USA odstúpili od Parížskej dohody? Ak áno, aký je váš názor na tieto vyhlásenia?"

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Pán Donald Trump, ktorý bol zvolený za 45. prezidenta USA, skutočne počas svojej predvolebnej kampane používal mnohé vyhlásenia, v ktorých sa vyjadroval aj k takej závažnej problematike, ako je zmena klímy a jej globálny dosah, ale predovšetkým zdôrazňoval svoju predstavu o dôsledkoch zmeny klímy na USA, ako aj predstavu o ich možných riešeniach. Tieto vyhlásenia nadobudli jeho zvolením ešte osobitnejší význam a teda oprávnene nemohli počas nedávnej klimatickej konferencie OSN COP22 v Marakéši zostať bez širokej diskusie a samozrejme ani bez odozvy. Počas konzultácie s kolegami a partnermi z Európskej únie sme dospeli k zhode v tom, že v súčasnosti nie je možné ani vhodné sa oficiálne vyjadrovať k prípadným konkrétnym krokom, ktoré pán prezident Trump, resp. jeho administratíva budú uskutočňovať vo svojom funkčnom období v oblasti zmeny klímy. K takejto zdržanlivosti nás na jednej strane nabáda historická skúsenosť v tom, že predvolebné vyhlásenie kandidátov na prezidenta USA sa nemusia nevyhnutne stať v plnom rozsahu súčasťou oficiálnej politiky, oficiálnej vládnej politiky Spojených štátov.

    Na druhej strane treba zdôrazniť, že USA sú zmluvnou stranou Parížskej dohody a podľa čl. 28 Parížskej dohody môže takáto zmluvná strana podať žiadosť o odstúpenie od tejto dohody až po troch rokoch od nadobudnutia platnosti tejto dohody. Keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016, najskorší možný termín, keby by USA hypoteticky mohli podať žiadosť o odstúpenie od dohody, je 4. november 2019. A následne trvá ďalší rok, kým takéto odstúpenie nadobudne platnosť.

    Je teda na mieste zopakovať, že z uvedených dôvodov nie je možné sa dnes oficiálne vyjadrovať k budúcemu postoju pána prezidenta Trumpa k problematike zmeny klímy. A skôr treba zdôrazňovať nevyhnutnosť aktívnej spolupráce celého svetového spoločenstva a z nášho pohľadu najmä Európskej únie a USA pri riešení problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem sa opýtať, či pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, doplňujúcu otázku ani pánovi ministrovi by som nerád dal, ale chcel by som mu poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem pekne, pán minister.

  • Pán minister, málokedy sa stáva, že niekto vyčerpá pána poslanca Eleméra Jakaba.

    Ďalšiu otázku položil pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpádovi Érsekovi pán poslanec Jakab nasledovného znenia: "Vážený pán minister, ako sa darí cestovnému ruchu v tomto roku a čo plánujete urobiť pre jeho podporu?"

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Vážený predsedajúci, podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré sú aktuálne k dispozícii na obdobie prvých 10 mesiacov roku 2016, možno konštatovať, že vývoj cestovného ruchu na Slovensku v tomto roku je veľmi priaznivý. Celkový počet návštevníkov, ktorí strávili na Slovensku aspoň jednu noc, medziročne vzrástol o 18,4 percenta, dosiahol úroveň 3,9 milióna. Dynamickejšie sa vyvíjal počet zahraničných návštevníkov, ktorý medziročne stúpol o 18,9 percenta. Cudzincov prišlo na Slovensko takmer o 1,6 milióna. Domáci návštevníci zaznamenali nárast o 18 % v porovnaní s porovnateľným obdobím z predchádzajúceho roku 2015, pričom v sledovanom období sa rozhodlo stráviť dovolenku v domovskej krajine viac ako 2,3 mil. Slovákov. Podobne pozitívne sa vyvíjala počet prenocovaní návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach, ktorí zaznamenali rovnaký medziročný prírastok na úrovni 16,6 % v prípade zahraničných a domácich návštevníkov.

    Hoci celkové výsledky za cestovný ruch v roku 2016 nie sú ešte k dispozícii, ale podľa údajov za mesiace január až september 2016 sa dá predpokladať, že máme za sebou úspešný rok pre cestovný rok. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bude aj naďalej cielene podporovať prostredníctvom dotácií rozvoj destinačného manažmentu cez oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Tieto vytvárajú podmienky pre spoluprácu podnikateľov v regiónoch a zároveň vytvárajú projekty, ktoré lákajú návštevníkov do danej lokality. Vytváraním zaujímavých aktivít a doplnkových programov podporujeme život v regiónoch a pritiahneme do nich návštevníkov s rôznymi preferenciami. Okrem toho, že sa bude ďalej pracovať na slovenskom systéme kvality služieb v cestovnom ruchu, o ktorý prejavili záujem všetky typy subjektov, pre ktoré je certifikácia v rámci systému určená.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Znovu nemám otázku na pána ministra. Ale, samozrejme, mu chcem poďakovať za odpoveď, za vyčerpávajúcu. Ďakujem pekne.

  • 57

    Pán minister, chcete sa poďakovať za poďakovanie? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže teraz desiatu otázku položil tiež pánovi ministrovi Érsekovi ale pán poslanec Miroslav Ivan nasledovného znenia: "Pán minister, na Slovensku máme úseky diaľničnej siete, ktoré nemajú bezplatnú alternatívu. Uvediem konkrétny príklad: Trasa medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom, presnejšie pri Budči, kde je približne kilometrový úsek na rýchlostnej ceste R1, ktorý sa nedá inak obísť, len ísť po ňom. Občan, ktorý sa potrebuje prepraviť po tejto trase, je povinný kvôli tomu mať diaľničnú známku, napriek tomu, že spoplatnenú cestnú sieť neplánuje v budúcnosti využívať na iných úsekoch. Sme presvedčení, že by mala existovať možnosť vyjsť v ústrety motoristom na takýchto úsekoch. Jednou z možností je označiť takéto úseky ako úseky bez povinnej úhrady za použitie. Uvažuje ministerstvo o takomto kroku a ak nie, ako inak viete vyjsť v ústrety takýmto motoristom?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, páni poslanci Miroslav Ivan a Milan Laurenčík, to sú dve totožné otázky, ak by som mohol, odpoviem v tomto bode. Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, rýchlostná cesta R1 Trnava - Banská Bystrica je úsek R1 Hronská Dúbrava - Budča, je nadštandardným typom komunikácie umožňujúcej pohodlné, rýchle, bezkolízne spojenie miest a regiónov cestnou dopravou a je podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzeným úsekom diaľnic, rýchlostných ciest označených príslušným dopravným značením, ktorý je možný užívať len po zaplatení úhrad diaľničnej známky na jeho užívanie. Finančné prostriedky za predaj diaľničných známok slúžia na údržbu diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň na budovanie siete nadštandardných cestných komunikácií diaľnic a rýchlostných ciest.

    Legislatíva nestanovuje povinnosť viesť popri diaľnici, rýchlostnej ceste neodplatnú paralelnú cestu. Bez úhrady diaľničných známok je možné použiť cestu tretej triedy č. 2441 vedúcu z Hronskej Dúbravy cez Železnú Brezinu do Budče s využitím komunikácie vedúcej popri rieke Hron spájajúcej cesty tretej triedy č. 2440 a cestu prvej triedy 51 s napojením na cestu č. III/2461 vedúcej z Hronskej Breznice. Ministerstvo sa však podrobne venuje analytickej činnosti v súvislosti určenia akceptovanej dĺžky obchádzky pomerne v dĺžke spoplatneného úseku, ako aj kvalitných alternatívnych trás. Na základe výsledkov týchto analýz bude možné rozhodnúť o prípadných zmenách spoplatnenej infraštruktúry, o čom budeme vodičov aj celú verejnosť, samozrejme, informovať.

    Viem, pán poslanec, o ktorej ceste hovoríte. Dal som si tú námahu. Som si ju vytlačil. Je do 21-kilometrový úsek, ktorý musí občan obísť, aby tento jedenkilometrový úsek obišiel. Dal som pokyn, aby sme analyzovali, lebo nemôžem vedieť o týchto cestách a ďalších úsekoch na Slovensku, ktoré sú takého, rozsiahlej dĺžky ako 21-kilometrovej obchádzky. A po analýze vám dám informáciu, že čo môžeme v tomto spraviť. Ja viem, som presvedčený, že čo sa dá spraviť. Dopravnými značkami sa dá umožniť bezplatnosť tejto cesty. Ale musím analyzovať, lebo je to výpadok zo štátnej pokladne. Ale určite sú na Slovensku, o ktorých ja neviem, možnože je aj iná trasa takého rozsahu, kde by sme to mohli eventuálne zaviesť alebo zľahčiť život občanom, ktorí v tej lokalite bývajú.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžte mať doplňujúcu otázku. Áno, "ef" musíte zatlačiť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom.

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi reagovať. Samozrejme, musíme spolu s políciou túto vec doriešiť. A nielen na tomto úseku, ak sa vyskytne ďalší taký úsek. Myslím si, že to budeme riešiť. Ale jednu vec tiež treba povedať, že nezvyšujeme diaľničné známky tento rok, ale 25 kilometrov obchádzky kvôli jednému kilometru, si myslím, že je príliš veľký luxus.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, dnes excelujete, lebo ďalšiu otázku máte od pána poslanca Senka, ale predtým mi dovoľte na balkóne privítať študentov z Filozofickej fakulty z Trnavskej univerzity. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • A teraz, keď ste si už vydýchli, tak poslanec Senko vám položil túto otázku: "Vážený pán minister, verejnosť s veľkou nedočkavosťou očakávala odovzdanie ďalšieho úseku R2 Zvolenská Slatina - Pstruša. Kedy očakávate odovzdanie tohto úseku do života? Aké sú dôvody meškania odovzdania tohto úseku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Aj ja by som bol veľmi rád, keby sme to už dávno mohli odovzdať. Ale počas realizácie predmetného úseku došlo k viacerým nepredvídaným udalostiam, ktoré mali vplyv na predlženie lehoty výstavby. Išlo o skutočnosti, ktoré neboli známe pre objednávateľa – Národnej diaľničnej spoločnosti v čase prípravy projektovej dokumentácie pre zhotovenie stavieb. Jednou z nich bola nevybuchnutá munícia objavená na trase rýchlostnej cesty, z čoho následne vyplynula povinnosť vykonania pyrotechnického prieskumu príslušníkmi Policajného zboru. Ďalšou nepredvídanou udalosťou bol rozšírený archeologický prieskum oproti predpokladom súčasných podkladov. Dôsledné vykonávanie prieskumu je povinné v zmysle našej legislatívy. Taktiež na základe výsledkov geotechnického monitoringu stavby museli byť prijaté opatrenia na zmenu technológie výstavby a technických riešení pri realizácii náročných mostných objektov. Okrem vyššie uvedeného vznikla dodatočná požiadavka modernizovať informačný systém rýchlostnej cesty R2 v súlade s už prevádzkovaným úsekom R2 Pstruša – Kriváň. Na základe vyššie uvedených okolností je, plánovaný termín odovzdania do užívania motoristickej verejnosti je máj 2017.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď. Pán minister, verím, že sa podarí tento termín naplniť a že budú úspešne napredovať aj ďalšie jednania ohľadom trasy R2 Zvolen východ – Zvolen západ tak, aby nedochádzalo k zápcham v meste Zvolen v súvislosti s tým, že čoraz viacej áut prechádza popri Bučine smerom na Žiar nad Hronom. A že sa podarí vyriešiť trasovanie tohto úseku. Takže dúfajme, že tá celá plánovaná R2 čoskoro uzrie svetlo sveta a verejnosť ju bude môcť využívať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Laurenčík toho istého znenia. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím hodinu otázok, lebo sme vyčerpali všetky otázky, ktoré boli do včera do dvanástej položené, aj teda jednotlivým členom vlády a predtým, samozrejme, premiérovi Slovenskej republiky.

    A budeme pokračovať o dve minúty normálne odpoveďami na interpelácie a potom samozrejme interpeláciami poslancov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Čiže otváram bod

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 7. novembra 2016,

    tlač 289. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Mora. Takže nikto sa neprihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili pán poslanec Stanislav Drobný a pani poslankyňa Viera Dubačová.

    Nech sa páči, pán Stanislav Drobný.

  • Vážení prítomní ministri vlády, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:

    K verejnosti sa dostávajú správy o tom, že vysokí predstavitelia Európskej únie pripravujú návrh na jednotnú sociálnu dávku pre emigrantov. Táto by mala byť vyplácaná vo všetkých krajinách Európskej únie v jednotnej výške. Návrh zverejnil eurokomisár Günther Oettinger a podporujú ho aj iní predstavitelia Európskej únie. Ťažko sa však dá dopátrať k oficiálnym číslam. Niektoré zdroje uvádzajú, že okrem starostlivosti zahŕňajúcej ubytovanie a stravu by migrantovi prináležala ešte táto dávka v odhadovanej výške približne 800 euro na jedného migranta mesačne.

    Mám dve otázky. Akými informáciami o tomto zámere disponuje vláda Slovenskej republiky?

    A druhá otázka. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová. Dobre, takže pani poslankyňa Dubačová tu nie je.

    Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť ústne do tohto bodu programu. Pán poslanec Žarnay, len sa musíte prihlásiť. Ale hlási sa pán poslanec Žarnay. Prosím vás, dajte. Končím možnosť nahlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som položiť interpeláciu pánovi ministrovi životného prostredia.

    Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci kritickej environmentálnej situácie na rieke Orava.

    V týchto dňoch priniesli médiá, napríklad denník SME, 29. 11. 2016, informáciu o začínajúcom súdnom spore firmy Oravské ferozliatinové závody, OFZ, akciová spoločnosť Istebné, ktoré žalujú pána Ing. Jána Šimúna z Dolného Kubína za zásah do ich dobrej povesti. Mal sa ho dopustiť svojím vyjadrením na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, v ktorom kritizoval už roky neriešenú hrozivú situáciu s opakovane doloženými únikmi jedovatého arzénu do životného prostredia, vody, pôdy v okolí skládky, skládok priemyselného odpadu v Širokej. Pán Šimún taktiež kritizoval zámer OFZ na tejto starej environmentálnej záťaži vybudovať novú skládku komunálneho odpadu. Za jeho vystúpenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva teraz OFZ súdnou cestou požadujú peňažné zadosťučinenie vo výške 8-tisíc eur.

    Úniky toxického arzénu vysoko prekračujú povolené limitné hodnoty arzénu vo vode, v roku 2016 32-násobne, v roku 2008, to jest pred znížením limitov dokonca až 250-násobne, a to v lokalite merania vzdialenej len niekoľko kilometrov od ľudských obydlí. Je zrejmé, že ide o neprípustnú situáciu silne ohrozujúcu zdravie a životy miestnych ľudí a prírodu tohto regiónu.

    Podľa Denníka N z 21. 7. 2016 inštitúcie, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia, skládku označili za environmentálnu záťaž. Pravidelne ju monitorujú, konštatujú prekročenie limitov, stanovujú opatrenia, z ktorých väčšinu nikto nesplní, nikto neplní a dávajú pokuty. Arzén vyteká do Oravy, z Oravy do Váhu a cez Dunaj ho posielame susedom.

    Vzhľadom na skutočnosť, že informácie o úniku arzénu sú verejne známe, prinajmenšom od roku 2008, avšak masívna kontaminácia prostredia arzénom stále trvá, prosím vás o odpovede na tieto otázky:

    Aké konkrétne opatrenia doteraz urobilo ministerstvo životného prostredia a ním riadené organizácie, aby v súlade s povinnosťou chrániť životné prostredie, ako aj zdravie a životy ľudí zamedzilo uvedeným únikom arzénu do prostredia?

    Ako ministerstvo životného prostredia hodnotí vplyv predmetnej skládky priemyselného odpadu starej environmentálnej záťaže na životné prostredie a na zdravie a životy ľudí v regióne?

    Aké je súčasné stanovisko ministerstva životného prostredia k tejto kauze?

    Považuje ministerstvo životného prostredia za prijateľné také dlhodobé neriešenie tejto kauzy? Ak áno, na základe čoho? Ak nie, prečo doteraz nepodniklo dostatočne efektívne kroky na jej seriózne vyriešenie?

    Aké konkrétne kroky podnikne ministerstvo životného prostredia na uspokojivé doriešenie tejto kauzy?

    Aký postoj zaujíma ministerstvo životného prostredia k občianskym aktivitám a ich protagonistom, ktoré, ktorí kriticky poukazujú na túto situáciu a dožadujú sa nápravy?

    Vopred ďakujem za konkrétne vecné odpovede na všetky uvedené otázky.

  • Vážený pán minister vnútra Robert Kaliňák, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:

    Na základe článku uverejneného v mesačníku Polícia, vydávanom Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky, popisujúcom katastrofálne podmienky na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite sme boli situáciu preveriť priamo na mieste. Dňa 8. novembra 2016 sa poslanci klubu ĽS Naše Slovensko, Marian Kotleba, teda ja a Stanislav Drobný, zúčastnili prehliadky priestorov Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite v sprievode riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, riaditeľky predmetného Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite, zástupcov Odborového zväzu polície a ďalších policajtov sme vykonali prehliadku priestorov obvodného oddelenia, ktoré sa nachádzajú v budove patriacej mestu Svit. Po jej ukončení sme boli nútení konštatovať, že priestory mestskej budovy, v ktorých je Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite v nájme, skutočne neposkytujú vhodné podmienky pre akúkoľvek dlhodobú ľudskú prácu. Cez staré okná vyslovene fúka, omietka je vo viacerých miestnostiach odutá a popukaná, niekde aj opadnutá a v niekoľkých miestnostiach pravidelne zateká strop, z ktorého voda pri silných dažďoch doslova tečie.

    Pomyselnou čerešničkou na torte je vykurovací režim v budove, kedy od piatku popoludnia do pondelka rána centrálny dodávateľ tepla budovu len temperuje. Tak sa to opakuje každý týždeň. Situácia je síce zlá, avšak nie neriešiteľná. V rozhovoroch s prítomnými policajtmi totiž sami spomínali veľmi jednoduché riešenie, ktoré sa však z im neznámych dôvodov doteraz nezrealizovalo. Riešenie spočíva v presťahovaní Obvodného oddelenia Policajného zboru do budovy patriacej ministerstvu vnútra vzdialenej od súčasného sídla obvodného oddelenia len niekoľko desiatok metrov. Táto budova je momentálne nevyužívaná.

    Dňa 9. novembra 2016 preto poslanci klubu ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba a Milan Mazurek v sprievode zástupcov Odborového zväzu polície a pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vykonali prehliadku budovy na adrese Hviezdoslavova 33 vo Svite, ktorá patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Práve do tejto budovy by podľa všetkých zainteresovaných bolo najlepšie presťahovať Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite, s tým, že na dvoch horných podlažiach by bolo možné výhľadovo vybudovať služobné byty pre policajtov. Pri prehliadke prenajatej budovy bolo zistené, že táto je v nepomerne lepšom technickom stave ako budova, v ktorej sídli obvodné oddelenie v súčasnosti. Budova má kompletne vymenené zánovné plastové okná, výborné priestory pre stálu službu a neporovnateľne lepšie možnosti na vybudovanie kancelárií aj sociálneho zázemia. Podľa informácií od pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sa presťahovanie obvodného oddelenia do tejto budovy dosiaľ nezrealizovalo najmä z finančných dôvodov, pretože náklady na rekonštrukciu len prízemia tejto budovy vraj zodpovední pracovníci ministerstva vnútra vyčíslili až na 280-tisíc eur.

    Vážený pán minister, z mojich skúseností z práce predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pri dohliadaní na investičné akcie kraja a na efektívny priebeh verejných obstarávaní môžem zodpovedne povedať, že vzhľadom na popísaný plán rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej 33 vo Svite sú odhadované náklady na rekonštrukciu prízemia tejto budovy neúmerne vysoké a to až do takej miery, že vzniká podozrenie, že pri rekonštrukcii by mohlo dôjsť k neúčelnému, neefektívnemu a nehospodárnemu využitiu verejných zdrojov. V nadväznosti na skôr uvedené si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:

    Po prvé. Zaoberá sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zlými pracovnými podmienkami pre prácu policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite?

    Po druhé. Plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru presťahovanie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite z mestskej budovy, za ktorú ministerstvo platí mestu Svit nájom, do vlastnej budovy na Hviezdoslavovej ulici, prípadne do iných priestorov?

    Po tretie. Je vypracovaný investičný zámer, alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite?

    Po štvrté. Ak je takáto dokumentácia vypracovaná, žiadam o jej sprístupnenie cestou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister László Sólymos, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:

    V obci Predajná okres Brezno sa nachádzajú dve gudrónové jamy plné toxického odpadu. Tieto gudrónové jamy nie sú ohradené a nachádzajú sa v blízkosti vodného zdroja pre obce Predajná, Lopej, Podbrezová a Nemecká. Starostka obce Predajná sa dlhodobo usiluje o odstránenie tejto environmentálnej záťaže, ktorá je v Top 3 environmentálnych záťaží na Slovensku. Počas minulého volebného obdobia bol daný bývalým ministrom životného prostredia a štátnym tajomníkom verejný prísľub, že gudrónové jamy budú odstránené.

    Slovenská agentúra životného prostredia mala pripraviť plán likvidačných prác, po ktorého podpísaní sa môže začať verejné obstarávanie. Doteraz je však situácia rovnaká.

    Teda ja a obyvatelia týchto dotknutých obcí, pán minister, by sme potrebovali odpovede na nasledujúce otázky:

    1. V akom štádiu je plán Slovenskej agentúry životného prostredia na likvidáciu spomenutých gudrónových jám v obci Predajná?

    2. V akom časovom horizonte sa splní sľub bývalého ministra životného prostredia ohľadne likvidácie týchto gudrónových jám?

    3. Plánujete nejakým spôsobom odškodniť, resp. kompenzovať dotknutým obyvateľom riziko, ktoré musia podstupovať vzhľadom na existenciu týchto vysoko toxických gudrónových jám kvôli nečinnosti vlády Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister životného prostredia László Sólymos, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:

    Obrátili sa na mňa občania Novej Stráže v Komárne s akútnym problémom kanalizácie v ich mestskej časti. Problém trvá dlhé roky a snaha vyriešiť ho zo strany mesta Komárno je viac než mizivá. Na problém s netesnosťou kanalizácie v roku 2007 poukázal miestny poslanec Novej Stráže v Komárne. Viacnásobne na problém poukazoval na mestskom zastupiteľstve a na verejnosti. Netesnosť kanalizácie a s tým spojené úniky splaškovej vody do zeme označil právom za katastrofu.

    V spolupráci so spoločnosťou KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, akciová spoločnosť, ktorá prevádzkuje kanalizáciu, zistil, že sa permanentne kontaminuje pôda s viac ako 11-tisíc litrami splaškovej vody denne, to je viac ako 335-tisíc litrami splaškovej vody ročne. V máji 2007 sa mal začať proces rekonštrukcie kanalizácie pod názvom Nakladanie s odpadovými vodami v meste Komárno. Predmetná rekonštruovaná kanalizácia bola skolaudovaná rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Komárno zo dňa 5. 8. 2009.

    Občania ulice Podzáhradná majú za to, že rekonštrukciu kanalizácie, rekonštrukciou kanalizácie sa problém nevyriešil. Okrem pretrvávajúcich únikov splaškovej vody do pôdy majú po stredne silnom daždi na ulici doslova kúpalisko. Dažďová voda nie je odvádzaná do predmetnej kanalizácie a opätovným uložením betónových panelov na ceste sa porušili dažďové drenáže, ktoré pred rekonštrukciou kanalizácie odvádzali dažďovú vodu preč z ulice. Pri silnom daždi sa kanalizačné šachty naplnia dažďovou vodou a spolu so splaškovou vodou a fekáliami vyrážajú na povrch. V ideálnom prípade majú občania Podzáhradnej ulice fekálie vyliate na ulici alebo v záhradách rodinných domov, v horšom prípade sa im fekálie razia do domu cez záchody, kúpeľne alebo kuchyne. Splašková voda, ktorá neustále presakuje do pôdy, sa obyvateľom Podzáhradnej ulice tlačia do vodovodných šácht.

    Predstavte si situáciu, že si idete odčítať stav vodomeru, otvoríte si vašu vodovodnú šachtu a pohľad do nej vám pripomína pohľad do žumpy. Celá vodovodná prípojka je zaplavená splaškovou vodou a fekáliami. O tom, že splašková voda a fekálie prenikajú do pôdy a spodnej vody, svedčí protokol o štátnom zdravotnom dozore na Podzáhradnej ulici.

    Štátny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne konštatuje, že v prípade jedného z občanov predmetnej ulice napojeného na vlastnú studňu bola zistená aj chemická závadnosť pitnej vody s výrazným prekročením stanovených limitov ukazovateľov, ako sú dusičnany, absorbancia, farba, zákal a železo. V rámci mikrobiologického skúšania bola zistená prítomnosť koliformných baktérií escherichia coli a enterococci.

    Ešte viac absurdný je však prípad z tohto roku. V auguste sa pán Ján Döminger, obyvateľ Podzáhradnej ulice rozhodol upraviť svoju vodovodnú šachtu takým spôsobom, aby mu splašková voda a fekálie do nej nevtekali. Pri upravovaní kovových dvierok v šachte pomocou uhlovej brúsky sa vznietil dosiaľ neidentifikovateľný plyn. Tlaková skúška plynovej prípojky hovorí o vyhovujúcej tesnosti prípojky a nepripúšťa únik zemného plynu. Svedkovia hovoria o viac ako šesťmetrovom plameni zo šachty. Pán Döminger utrpel popáleniny I. a II. stupňa na 62 % ploche svojho tela. Tvorba neidentifikovateľných plynov pod zemou môže byť následkom úniku splaškovej vody a fekálií. Aj tento prípad poukazuje na závažnosť situácie a pripúšťa možné ohrozenie života a zdravia širokého obyvateľstva.

    V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa vás pýtam:

    1. Eviduje ministerstvo životného prostredia podobné podnety občanov z danej lokality?

    2. Aké kroky vykonalo ministerstvo životného prostredia v danej veci v minulom období?

    3. Považujete vyjadrenia aj Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne za dostačujúce, pričom nenavrhujú skúmanie možných príčin kontaminácie spodnej vody?

    4. Uvedomujete si, že možná kontaminácia spodnej vody splaškovou vodou a fekáliami sa niekoľko rokov deje práve na Žitnom ostrove, na najväčšej zásobárni pitnej vody v Európe?

    5. Aké riešenie navrhujete, aby sa predišlo kontaminácii spodnej vody v rámci predmetnej kanalizácie?

    Ďakujem.

  • Vážená pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:

    Slovenská republika je od 28. mája 1993 zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Na základe tohto paktu je zriadený výbor OSN pre ľudské práva. Výbor OSN pre ľudské práva na svojom zasadnutí, ktoré prebiehalo v dňoch 11. až 29. júla 2011, prijal rozhodnutie č. CCPR/C/GC/34, ktorým poskytol všeobecný komentár č. 34 k čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. V bode 49 tohto rozhodnutia sa uvádza, citujem: "Zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenie názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami, ktoré pakt ukladá štátom paktu vo vzťahu k rešpektovaniu slobody názoru a prejavu. Pakt nepovoľuje všeobecný zákaz vyjadrení, mylného úsudku, názoru alebo nesprávnej interpretácie udalostí v minulosti. Zákazy voči slobode prejavu, názoru by nemali byť uložené a v súvislosti so slobodou prejavu by nemali ísť za hranicu, ktorá je povolená v ods. 3, alebo ktoré sú požadované v článku 20."

    Výbor OSN pre ľudské práva v rozhodnutí teda jasne uvádza, že zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenia názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. To znamená, že sú nezlučiteľné aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Napriek tejto skutočnosti obsahuje Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. platný v Slovenskej republike aj ustanovenie § 422d, t. j. trestný čin popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov, a to v nasledovnom znení: "Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky." Trestný zákon teda v § 422d kriminalizuje každého, kto verejne prejavuje iný názor, resp. alternatívny pohľad na niektoré historické skutočnosti, napríklad holokaust, ako je názor vládnucej moci. Vzhľadom na to je tento paragraf Trestného zákona celkom jednoznačne v rozpore s predmetným rozhodnutím Výboru OSN pre ľudské práva a teda s medzinárodným právom, ktoré garantuje slobodu prejavu v oblasti historických skutočností.

    V nadväznosti na uvedené si vám preto dovoľujem položiť tieto otázky:

    1. Prečo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nerešpektuje a nedodržiava predmetné rozhodnutie Výboru OSN pre ľudské práva a teda prečo doteraz nepredložilo návrh zákona, ktorý by novelizoval Trestný zákon tak, aby bola garantovaná sloboda prejavu v oblasti historických skutočností?

    2. Kedy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podnikne kroky, na základe ktorých bude z Trestného zákona odstránené ustanovenie § 422d a tak zosúladený náš Trestný zákon s medzinárodným právom?

    Ďakujem.

  • Pýtam sa členov vlády, či sa niektorý z nich chce, či chce niektorý z nich odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Nie je tomu tak. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní jedenásteho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

    Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov,

    tlač 293.

    Prosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Eriku Jurinovú, aby zaujala určené miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy sa ústne prihlásila poslankyňa Anna Verešová, ktorej zároveň odovzdávam slovo.

  • Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa ľudských práv, vážení kolegovia, kolegyne. Na našom predposlednom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ku mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv nebolo prijaté uznesenie ani len v bode A, ktorý hovoril, že mimoriadnu správu berieme na vedomie. Členovia vládnej koalície to odôvodnili tým, že chcú vedieť aj iné fakty a ďalšie informácie a postoj z ministerstva vnútra. Bez tohto naozaj nechceli správu ani len zobrať na vedomie. Nuž, dostali sme, dostali sme následne stanovisko z ministerstva vnútra a ani na ďalšom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny neboli títo členovia, ktorí vlastne vyžiadali svojho vlastného ministra, aby urobil takúto prácu, aby vydal stanovisko, ani sa neunúvali prísť.

    Stanovisko ministerstva vnútra končí formálnou klauzulou, že vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 deklarovala, že bude posudzovať, presadzovať, pardon, inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov.

    Chcem sa, chcela som sa teda spýtať členov výboru, ale zase ani tu nesedia v pléne, že či im teda celé toto stanovisko pána ministra stačilo. Pýtam sa ich, či sa dozvedeli viac faktov a či už teraz vedia zaujať kompetentné stanovisko, či by dnes túto mimoriadnu správu už aspoň zobrali na vedomie. Aj takáto je práca na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Každá žiadosť či informácia, že niečo niekde v štátnych inštitúciách treba opraviť, členovia vládnej koalície berú ako osobné útoky.

    Mňa osobne zaujala v stanovisku ministerstva vnútra informácia, že už v roku 2013 navštívil útvary policajných zborov Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania určených priestorov. Áno, samotnú existenciu priestorov nenamietal, ale odporučil prijať opatrenia, čím bolo potvrdené, že tieto priestory sú naozaj malé a vybavenie nedostatočné. Preto tento výbor odporučil, že tu v týchto priestoroch nesmú byť zadržiavané osoby na dlhší čas ako niekoľko hodín. Koľko je pre niekoho niekoľko hodín? Koľko je pre vás niekoľko hodín? Nakoľko je pre vás niekoľko hodín? Niektorí pracovníci si môžu napríklad myslieť, že Róm, ktorý má ktovie čo za sebou, alebo drogovo závislý muž či žena, ktorí sú, v úvodzovkách, skazení, si zaslúžia pobudnúť v týchto kobkách aj viac hodín. Až toľko, že sa tam pomočia. Dobre ste počuli. Pretože v týchto kobkách nie je zvonček, ktorým by si dovolali pomoc.

    Ak vám to stále nevadí a ak stále vidíte len za tým skazených ľudí, v úvodzovkách, alebo Rómov, tak vás prosím, vážení poslanci a poslankyne, aby ste si prestavili, že do týchto kobiek dajú vášho manžela a vašu manželku a vášho syna a vašu dcéru. Pretože všetko je zneužiteľné.

    A tak vás chcem upriamiť na hodnotu ľudskej dôstojnosti. Dignitas, ľudská dôstojnosť. Vieme, čo to znamená? Ľudská dôstojnosť je hodnota pre seba samú, nie pre krásu, šikovnosť či múdrosť, schopnosti, ale preto, že si človek, že som človek. Takto chápaná hodnota človeka je základom ľudských práv. A tak chcem poďakovať pani ombudsmanke, že chráni práva všetkých, aj skazených ľudí, aj Rómov.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Pani Verešová, ja sa chcem len opýtať, prečo automaticky predpokladáte, že či už toto plénum alebo aj slovenská verejnosť si myslí, že Cigáni sú nejakí menejcenní ľudia? Ja vás chcem upozorniť na to, že Cigáni sú takí istí ľudia ako my a že predpoklad toho, že budeme ich považovať za nejakých menejcenných, tak ako to je podľa mňa úplne smiešne a hlúpe a naivné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Blahová. A reakcia na faktickú, pani poslankyňa Verešová.

  • Neviem, prečo máte akúsi obsesiu sústavne hovoriť o Rómoch, keď si osobne, aj tu boli predstavené, ochrana ľudských práv úplne všetkých. Ja som robila aj s matkami bielymi, ak to môžem takto povedať, so ženami bielymi, sčasti aj rómskymi a mala som inú skúsenosť, akú máte vy. Nikto ich tu, ich tu nepreferuje, nikto ich tu neobhajuje takým spôsobom, že by ich vyvyšoval nad iných. Máte obsesiu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, dovoľte mi konštatovať, že Slovenská republika postráda akýkoľvek vzťah k rešpektovaniu ľudských práv. Presviedčajú nás o tom mnohé prípady, pri ktorých vidíme, ako k ľudským právam pristupujú orgány výkonnej moci, exekutíva, ale i samotní zákonodarcovia. V tejto spoločenskej klíme sa obetiam dá pomôcť len veľmi ťažko, pretože pomoc vyžaduje súčinnosť štátnych orgánov. Ale skutočne absurdnou sa situácia stáva vtedy, keď sú za porušovanie základných ľudských práv zodpovedné priamo štátne orgány, ako napríklad v tomto prípade, na ktorý poukazuje verejná ochrankyňa práv.

    Práve prerokovávame mimoriadnu správu pani ombudsmanky o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním policajných orgánov. Ide o to, že polícia na obmedzenie osobnej slobody nepoužíva cely policajného zaistenia, ale zamrežované kobky bez náležitej zákonom stanovenej výbavy, bez toalety a bez možnosti privolať pomoc. Za to sú tieto priestory vybavené hákom v stene, o ktorý je človek v stoji alebo v sede pripútaný. Tieto priestory nie sú vybavené kamerami a podľa výpovedí poškodených sú využívané aj na to, že sú v nich ľudia bití.

    Kobky nazývajú vyhradenými priestormi, ich existencia nemá žiadnu oporu v zákone, na zaistenie majú policajné zložky využívať iba riadne vybavené cely. Tento stav je však dlhodobo akceptovaný a to aj napriek tomu, že pani ombudsmanka opakovane na problém upozorňovala ministra Kaliňáka a aj prezidenta Policajného zboru. Bohužiaľ, ani po týchto intervenciách neprišlo k žiadnej náprave, preto verejná ochrankyňa práv oslovila dnes nás, Národnú radu Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie tohto materiálu. Z neho je zrejmé, že takýmto konaním polície je porušovaný čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je zákaz mučiť alebo podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

    Vlažný vzťah k ľudským právam prejavil aj samotný parlamentný výbor pre ľudské práva. Na prvom zasadaní k tejto veci sa provládni poslanci dožadovali správy od ministra Kaliňáka. Ministerstvo vypracovalo stanovisko, v ktorom samozrejme zistenia pani ombudsmanky bagatelizuje. Uvádza v ňom aj správu európskeho výboru, je to Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obsahom tejto správy je nasledovná citácia: "Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako na niekoľko hodín. CPT (teda tento výbor) preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc." Výbor však neodporúča čo robiť v takých prípadoch, ak evidentne nevieme ustrážiť a regulovať používanie týchto vyhradených priestorov, s tým komisia ani len nepočíta.

    Ministerstvo vnútra tiež argumentovalo nedostatkom financií. No to je vo svetle porušovania ľudských práv veľmi, veľmi chabá výhovorka a najmä neprijateľná. Vyzývali sme preto prezidenta Policajného zboru, aby nariadil policajtom okamžitý zákaz obmedzovať osobnú slobodu fyzickej osoby jej umiestnením do vyhradených priestorov v policajnej budove, ktoré nie sú celou policajného zaistenia, a tiež nariadiť okamžité fyzické zrušenie vyhradených priestorov.

    Chceme teraz opäť vyzvať vládu, aby konečne reflektovala na odporúčania pani ombudsmanky a aby zmenou zákona o Policajnom zbore uviedla veci do prijateľného stavu. Vláda rovnako doteraz neustanovila taký nezávislý orgán, ktorý by nestranne mohol vyšetrovať a preskúmavať policajné postupy a postupy iných štátnych orgánov. Aj preto je možné, že ľudské práva sa dostávajú na perifériu záujmov.

    My, poslanci SaS, urobíme všetko pre to, aby vznikol zákon, ktorý dôsledne chráni ľudské práva. Budeme iniciovať poslanecký prieskum a ak sa k tomu vláda nebude mať, pripravíme aj návrh spomínanej novely zákona o Policajnom zbore. V civilizovanej krajine uprostred Európy nesmieme takéto prehrešky voči ľudským právam akceptovať.

    A vám, pani ombudsmanka, srdečne ďakujeme za to, že neúnavne poukazujete, informujete a navrhujete zmeny. Je nám veľmi ľúto, že ste sa pritom stretali s neúctou k tejto vašej vzácnej práci. No dovoľte mi vyjadriť vám v mene svojom i v mene mojich kolegov úprimnú vďaku za váš neochvejný boj, ktorý ste každodenne zvádzali, a v mene občanov, všetkých občanov našej krajiny. Srdečná vďaka.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Päť faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Pani poslankyňa Blahová, ja vidím riešenie tohto problému, ktorý ste načrtli vo svojom príspevku, a síce, že minister vnútra Kaliňák ignoruje nález alebo správu ochrankyne práv, policajný prezident Gašpar ignoruje nejakú snahu alebo žiadosti o nápravu tejto situácie. Vidím to veľmi jednoducho. Vaša strana SaS ešte pred pár mesiacmi považovala ministerku svojvôle Žitňanskú za vzor demokracie, ochrany ľudských práv, neviem čoho všetkého, nech sa táto pani vzdá svojej funkcie, čím dôjde k rekonštrukcii vlády a môžete si na čelo ministerstva vnútra a Policajného zboru dať svojich ľudí prípadne a spraviť zmenu, ktorú teda táto správa požaduje. Len asi je vám ťažko si priznať to, že ministerka svojvôle, ktorú ste ešte nedávno úplne zbožňovali, sa zachovala tak, ako sa zachovala a neviete tento argument použiť. Keby ste na to mali odvahu, tak to aspoň skúsite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Iste súhlasím s tým, že ak sa robí nejaká neprávosť, ak sa robí niečo nad rámec zákona, to už je jedno, či je niekto obvinený alebo teda zatiaľ je teda iba v štádiu obvinenia, že mal by mať zachované nejaké aj ľudské práva, aj nejaký priestor a to všetko. Ale je mi ľúto, ak, pani poslankyňa, z vašich úst a vôbec na pôde parlamentu zaznievajú také obvinenia, ako keby to bolo, všeobecný jav, že dochádza dokonca k mučeniu. Ako potom vyzeráme pred celým svetom, ak z úst poslankyne alebo poslancov zaznieva, že na Slovensku sa mučia ľudia? Ak k takému došlo, k jednému prípadu, dvom, alebo iks, treba tých ľudí pranierovať, ale nehovorme to, o tom, že toto je štát, kde sa mučia ľudia.

    Po ďalšie, tá správa by mala byť, pani poslankyňa, trocha vyváženejšia. Ja som nepočul nikdy od pani obhajkyne ľudských práv, aby sa zaoberala takými prípadmi, ako napríklad bol Oskar Dobrovodský, ktorý musel opustiť svoj rodinný dom a ujsť pred tým, preto ho tam šikanovala skupina neprispôsobivých obyvateľov. Mne sa zdá, že táto správa je iba o ľuďoch, ktorí páchajú trestnú činnosť. Máme záujem iba o tých ľudí, aké majú oni ľudské práva. Prepáčte, ale je to úplne, poviem, zvrátenosť. A ak nejaký Breivik vyhrá súd, lebo jemu boli porušované ľudské práva a pritom on chladnokrvne úmyselne zabije deväťdesiatich ľudí, prepáčte, ak toto chceme aplikovať na našu spoločnosť, tak je to niekde asi zlé. Čiže tá správa by mala byť aj o tom, čo s tými ľuďmi, ktorí sú obeťami trestnej činnosti. Ako sa o nich postaral štát, alebo tí ľudia. Veď my stále obhajujeme a stále len počujeme o tom, čo sa deje s kriminálnikmi! Veď treba si povedať, že tých ľudí, ktorí sú v predbežnom zadržaní alebo v cele predbežného zadržania, že tí ľudia spáchali nejakú trestnú činnosť. Veď to je vážna vec, keď niekoho zavrú do basy. Ja nechcem povedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Zelník už hodne, respektíve veľa z toho, čo som chcel ja povedať, povedal. Pani poslankyňa, ja si úprimne vážim váš zápal pre ľudské práva aj, samozrejme, vašu prácu, ktorú robíte na tomto poli, ale musím pokračovať v tom, čo povedal pán poslanec Zelník. Absolútne nemôžem akceptovať vašu generalizáciu. Vy hovoríte, že Slovensko je krajina, kde sa všeobecne nedodržiavajú ľudské práva, kde ľudské práva sú niekde na chvoste, kde sa o to nikto nezaujíma, kde vláda nemá o to záujem, poslanci o to nemajú záujem a hovoríte o jednom konkrétnom prípade a vy z toho generalizujete, robíte všetko možné. Ale váš zápal, vaše zanietenie, vaša práca by bola hodnovernejšia, keby ste robili aj to, čo hovorí pán poslanec Zelník, postarali sa aj o tých, ktorí sú obeťami trestných činov.

    Viete, koľko policajtov prišlo o život v službe preto, že mali príliš ľudský prístup k tým zadržaným kriminálnikom? Viete o tých prípadoch?

    Takže treba to vidieť skutočne v dvoch rovinách a bez toho, že by sme sa starali o tie znásilnené ženy, rodiny zavraždených ľudí, o rodiny pozostalých policajtov, ktorí prišli o pomerne slušne zarábajúceho živiteľa, bez toho toto je všetko plácanie po vode, bez, je tu vlna, sa tu niečo zvlní, ale nič sa nevyrieši.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Blahová, ja sa chcem opýtať, ako môžete poslancov z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorí hlasovali za to, aby výbor požadoval od ministerstva vnútra vyjadrenie k tejto správe, nazvať provládnymi poslancami? Ja vás môžem uistiť, že ja mám ďaleko väčší odpor k tejto vláde, ako si vy len môžete predstaviť.

    No a čo sa týka pani verejnej ochrankyne práv, to, že má v slovenskej verejnosti taký zlý obraz, je možno spôsobené tým, že celá jej práca spočíva v zastávaní sa asociálov, rôznych menšín, úchylákov, kriminálnikov, násilníkov, no nikdy nie slušných pracujúcich ľudí. Možno tam je problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ak sa zhodneme na tom, na jednoduchom pravidle, že viac bezpečnosti pre občanov a menej komfortu pre papalášov, tak jednoducho sa zhodneme na tom, že peňazí je dosť. Rezort vnútra ušetril obrovské milióny a čo spravil Robert Kaliňák? Ide kúpiť ďalšie lietadlo za 36 mil. pre papalášov. Koľko tých ciel by mohlo byť vybudovaných za tieto peniaze?

    Aj nadviažem, aj na to, čo hovoril pán kolega Hrnko, lebo ja s ním súhlasím. Dnes tí policajti vedia, že používajú nezákonné cely a používajú ich len v najkrajnejších prípadoch, len na pár hodín. A ak niekto napadne policajta a ho zabije kvôli tomu, že ten policajt sa bude báť, že sa bude báť umiestniť toho kriminálnika do tejto cely, tak toto pôjde na vrub ministra Kaliňáka. Pretože keby sa nekúpilo to lietadlo a policajti by mali vybudované poctivé cely predbežného zadržania, tak tí policajti by tam toho kriminálnika, toho páchateľa do tej cely predbežného zadržania dali. Tak ak je tu niekto vinník a potenciálny vinník, napadnutých a zabitých policajtov, tak je to minister vnútra Kaliňák.

    Dámy a páni, zajtra idem vypovedať, pozvala si ma polícia, lebo sám boss, policajný prezident Gašpar dal na mňa trestné oznámenie za ohováranie. Týmto sa zaoberá náš policajný prezident, aby tu naháňal opozičných politikov, aby ich nejakým spôsobom perzekvoval. A za ten čas, čo sa mne tam bude venovať nejaký vyšetrovateľ a ďalší policajti, zajtra aj v budúcnosti, mohli byť tie peniaze použité na to, aby niekomu bol možno zachránený život, aj policajtovi. Čiže tuto je pes zakopaný. Pokiaľ budeme mať za ministra vnútra skompromitovaného človeka, ako je Robert Kaliňák, a za policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý sa venuje všetkému možnému, len nie radovým policajtom, tak nebudú ani radoví policajti bezpečnejší.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Idem po poriadku. Pán Kotleba, vy rekonštruujete vládu? Poviem vám, že porcujete sviňu, ktorá ešte stále behá po dvore, tak si to, prosím, vybavte s vládnymi predstaviteľmi, nie s opozičnými poslancami.

    Reakcia na pána Zelníka a Hrnka. Pohoršujete sa nad tým, aký obraz vydáva o Slovensku to, keď sa v Národnej rade vraví o tom, že sme štát, kde sa nedodržiavajú ľudské práva. A ja sa to tiež pýtam, že, preboha, aký obraz my vydávame o tejto krajine, keď je tu roky poukazované na to, že áno, nedodržiava tento štát ľudské práva, nemá ich v úcte a nerobí nič pre to, aby boli napĺňané, a je to hrozné. A vy sa bránite výrokmi o tom, že pani ombudsmanka alebo možno ja osobne sa momentálne nezastávam ľudí jednotlivých, poškodených nejakou inou trestnou činnosťou. Uviedla by som veci na poriadok. Verejný ochranca práv sa môže zaujímať a starať len o prípady, kedy prišlo k poškodeniu ľudí alebo ľudských práv orgánmi štátnej moci. Čiže teraz sa rozprávame o tomto.

    A na pána poslanca Mazureka ťažko reagovať, lebo ako naozaj, myslím, že obsahuje moja odpoveď pre týchto pánov, odpoveď aj preňho.

    A s pánom poslancom Galkom súhlasím. Myslím si, že peňazí je v systéme dosť, len nie sú využívané tak, ako by sa mohli a mali. A táto krajina tým preukazuje skutočne, že ľudské práva nemá v takej úcte, v akej by ich mala mať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. V záverečnom slove chce reagovať pani ombudsmanka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za, aj za prerokovanie správy, aj rozpravu. Pokúsim sa zareagovať na jednotlivé vaše ústne aj písomne dané vyjadrenia do rozpravy.

    Pán poslanec Dostál predložil doplňujúci návrh k tým záverom, ktoré som ja navrhla v správe verejného ochrancu práv. Ja som si ich prečítala a oboznámila som sa s nimi. Myslím si, že pokiaľ by ste sa dokázali na tom zhodnúť a by ste odsúhlasili tento doplňujúci návrh, aj keď ho predložil opozičný poslanec, že by ste vlastne postupovali v súlade s odporúčaním Parlamentného zhromaždenia Rady EÚ z roku 2013, ktoré odporúča tým štátom, ktoré si zriadili verejných ochrancov práv, aby sa dôsledne zaoberali so závermi verejných ochrancov práv, pretože táto inštitúcia, tento inštitút je zriadený ako kontrola výkonnej moci v krajinách. Má mäkké prostriedky na to, aby dosahoval nápravu, a je práveže takým signalistom Národnej rade alebo parlamentu jednotlivej krajiny, ktorá takýto inštitút má, aby ju upozornil na to, kde nefunguje štát, v ktorých oblastiach je potrebné robiť zmeny, a prípadne aj legislatívne alebo iného charakteru. Čiže ak by bol prijatý doplňujúci návrh, tak by vlastne išlo o to, že sa implementujú niektoré opatrenia do praxe.

    Potom pán poslanec Baránik hovoril o súdoch, že nefungujú súdy, a preto je to takto. No, musím povedať, že tie jednotlivé osoby, ktorých sa dotkol na ich základných právach policajný postup, by sa museli na súdy obrátiť nejakým individuálnym právnym podaním. A pokiaľ súd nedostane, ktorýkoľvek súd, takéto podanie, tak nemôže vo veci konať. To platí aj pre tento prípad poškodených policajným postupom. Musím súhlasiť s tým, alebo súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Dubačová, že my nemôžeme, pokiaľ sme demokratický a právny štát, uznať existenciu nejakých nezákonných postupov, resp. svojvoľných postupov, pokiaľ ide o vykonávanie verejnej moci.

    Tie prípady, na ktoré som ja poukazovala, alebo tú systémovú chybu, na ktorú poukazujem vo fungovaní polície, tá sa týka tej fázy jej činnosti, v ktorej polícia vystupuje ako orgán verejnej správy, nie ako orgán činný v trestnom konaní. A to možno niektorí poslanci ani nevedia, že vlastne polícia v tej prvej fáze vystupuje ako orgán verejnej správy. Riadi sa ustanoveniami zákona o trestnom, o správnom konaní, potom pokračuje ďalej ustanoveniami podľa Trestného zákona a zároveň sa riadi zákonom o Policajnom zbore vo svojej činnosti. Tento postup, ktorý popisujem v správe, je dôležitým porušením práve preto, lebo polícia postupuje nieže v rozpore so zákonom, ale úplne mimo zákona, pretože zákon jej presne predpisuje každý jeden úkon, ktorý v takýchto situáciách robiť má. A to je aj nebezpečné pre demokratický a právny štát, takže nemali by sme to v žiadnom prípade akceptovať.

    Pani poslankyňa Vaľová a myslím, že ešte aj niektorí iní poslanci, mi v postate vytýkali, že sa nezaoberám nikým iným iba vlastne policajtami, ktorí majú ťažkú a náročnú prácu, a ich zlyhávaním a nezaoberám sa vlastne ich, že sa zastávam ľudí, ktorí spáchali trestný čin. No nie je to pravda, pretože v tejto fáze, ktorú popisujem v správe, ide o osoby, ktoré boli predvedené na políciu. My aby sme vedeli, že či niekto je podozrivý z trestného činu, alebo či spáchal trestný čin, musíme mať k dispozícii rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru, čo v tejto prvej fáze nemôže existovať, tam platí prezumpcia neviny až povtedy, kým súd nerozhodne o vine a neuloží trest. Čiže toto je úplne normálny postup v právnom štáte.

    Tá situácia, ktorú opisujem ja, je situácia, keď polícia predvedie do svojej budovy osobu a nejakým spôsobom voči nej začne postupovať. Má postupovať podľa zákona, nerobí to.

    Nie je pravda, že sú takto predvádzané iba osoby, ktoré sú podozrivé z trestných činov, sú takto predvádzané aj iné osoby. Čiže tieto možno vaše názory vychádzajú z nedostatku informácií.

    No, potom ďalej tu boli také vyjadrenia pani poslankyne Jurinovej alebo aj Zimenovej alebo aj pani poslankyne Verešovej. V podstate ony majú takého spoločného menovateľa, ktorý potvrdzuje, že aj to stanovisko verejného ochrancu práv, že je potrebné sa touto vecou zaoberať a riešiť, aby policajné orgány fungovali v súlade so zákonom. A súhlasím s tým, dlhodobo poukazujem na to, že v kombinácii, keď polícia postupuje spôsobom, ktorý neupravuje zákon, obmedzuje osobnú slobodu osôb v priestoroch, ktoré na to nie sú určené a ktoré sú dehonestujúce už tým samotným vybavením a už tým, že tam tie osoby je možné pripútavať, čo je úplne vylúčené v takýchto podmienkach. Dokonca, že sú prípady, kde tieto osoby boli aj bité.

    Takže za takýchto okolností je potrebné mať aj nezávislý vyšetrovací orgán, ktorý preskúmava policajné postupy. To nie je výmysel verejného ochrancu práv, ale takto to funguje v demokratických krajinách. My takýto orgán a takúto inštitúciu nemáme. A dokonca, keďže sme neratifikovali Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, tak nemáme vytvorený proti tomuto ani tzv. národný preventívny mechanizmus. K tomuto sa vyjadrovala naša vláda, ktorá naposledy na tie zistenia aj európskeho výboru odpovedala, že to zvažujeme, ale teraz nevidíme momentálne potrebu takýto preventívny mechanizmus zriadiť. A že veď dostatočnú kontrolu týchto postupov vykonáva, hádajte kto? Prokurátor a verejný ochranca práv. To písala naša vláda.

    Takže nemáme tento mechanizmus a vždy keď je spochybňovaný policajný postup, tak je potrebné ho nezávisle preskúmať. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ dôjde k zhoršeniu zdravia u človeka, ktorý bol v moci štátu, bol zatvorený, v rukách polície, povedzme, tak vždy keď dôjde k zhoršeniu zdravia medzi tým momentom, keď ho polícia do svojich rúk dostala a keď opúšťal to uzatvorenie do nejakého možno iného procesu, a dôjde k zhoršeniu zdravia, tak štát je povinný to objektívne preskúmať. Sám z vlastnej, z úradného postupu, na to nemusí mať ani žiadny podnet. Ani toto my nemáme zabezpečené v Slovenskej republike.

    Teraz pán poslanec Kotleba hovoril, mi vytýkal, že prečo som tú správu uviedla tak, ako som uviedla. No, uviedla som ako príklad toho, že keď štát má verejného ochrancu práv na to, aby on hľadal tie slabé miesta vo fungovaní štátu, keď ich nájde, tak ich má predložiť jednotlivým inštitúciám, ak sa nepodarí, tak až Národnej rade. A keď som predložila tú správu v roku 2013, zhodou okolností sa týkala práve tých prípadov, ktoré som spomínala, tak Národná rada ju ani neprerokovala, ani opatrenia neprijala. Ja som to uviedla ako príklad toho, že aby sme takto nepostupovali pri tejto správe napríklad, lebo keďže sme to neurobili, tak budúcnosť potom od roku 2013 po dnes ukázala, že Európska komisia začala proti nám konanie kvôli diskriminácii v školskom vzdelávaní. Však keby sme boli odstraňovali, tak sa to nemuselo stať, že nám hrozí žaloba na Európsky súd pre ľudské práva za tú Moldavu napríklad, hej. A že samozrejme tie procesy, ktoré sa robili v meste Košice pri vysťahovaní tých rómskych osídlí, sa teraz, vlastne pokračuje sa s nimi takým spôsobom, takým krutým spôsobom, ktorý určite do budúcnosti privolá škandál na Slovenskú republiku a zhorší jej meno. A teraz nejde o to, že v zahraničí, ale v podstate ide o to, že my vlastne si nemôžeme vyberať z ľudských práv ako z bonboniéry, že toto budeme uznávať a toto nebudeme uznávať. A takisto osoby si nemôžeme vyberať, že voči týmto platia tie práva a voči týmto neplatia. Alebo v stredu platia a v utorok neplatia. To proste takto nemôže fungovať.

    Je to úlohou verejného ochrancu práv, aby toto robil, tak to robím. Pokiaľ by som mala za úlohu ochraňovať individuálne prípady, tak robím to. Ale toto verejný ochranca práv, ochranu jednotlivých prípadov má na základe podnetov, ale takisto len mäkkými prostriedkami môže poukazovať na nedostatky.

    Pán Dobrovodský. No boli by ste prekvapený, pozrite si stránku verejného ochrancu práv, ja som ten prípad riešila, riešila a je mi veľmi ľúto, lebo som poukazovala vo výsledku toho podnetu, že dochádza k porušeniu ich základných práv a že štát svojou nemohúcnosťou, napriek tomu, že v zmysle zákona všetky orgány vykonávali svoju pôsobnosť, nedokázali mu zabezpečiť ochranu, vrátane súdov. To sa tam, proste všetky orgány sa tam angažovali a on ostal bez pomoci. A preto som navrhovala, že aj to považujem za porušenie práv a že štát by mal prezrieť svoju legislatívu a dať jednotlivým inštitúciách také kompetencie, aby mohli v takýchto aj v iných podobných prípadoch relevantným spôsobom pomôcť, čo sa nestalo. A nebol to iba pán Dobrovodský. Je veľa takých prípadov, napríklad aj pri ochrane životného prostredia. Taká istá nemohúcnosť zo strany štátu, napríklad proti hluku a podobne. Čiže poukazujem na to a naozaj som sa tomu venovala.

    Potom pán poslanec Krajniak, neviem, či tu je. No to je vec názoru, že či si štát zriadi inštitúciu, ako je verejný ochranca práv alebo iného typu. Čiže ja s ním nejdem bojovať. Ak má názor, že inštitúcia ako verejný ochranca práv v tomto štáte je zbytočná a nepotrebná, tak možno si on toto môže myslieť. Pravda je taká, že v roku 2001 priamo z Ústavy Slovenskej republiky bol v Slovenskej republike zriadený verejný ochranca práv preto, aby vlastne kontroloval tie postupy štátu a štátnych orgánov, že či ony neporušujú základné práva osôb. Nespomínam v správe nikde Róm, pretože v základnej definícii základných práv sa vždy hovorí o fyzických alebo právnických osobách, a takto to mám písané aj v textoch, pokiaľ neriešim jednotlivý individuálny prípad, tak tam už sa zaoberám tým prípadom. Ale v tejto správe, tá je správa o systéme fungovania polície, o nezákonnom fungovaní polície, o porušovaní aj ústavných práv, takže tam používam termín fyzické osoby.

    Potom posledné myslím, to už bolo na základe ústneho prihlásenia sa do rozpravy, bola pani poslankyňa Verešová, pani poslankyňa Blahová. V podstate je pravda, ako ste popisovali tie rokovania na jednotlivých výboroch Národnej rady. Ja chcem len povedať, že ministerstvo vnútra sa opakovane vyjadrilo rovnakým spôsobom. Veď tie postoje boli známe dlhodobo. A pokiaľ ide o výbor pre zabránenie mučeniu, ponižujúcemu neľudskému zaobchádzaniu a trestaniu, tak tento výbor tu bol prvýkrát v roku 2009, nie, prvýkrát myslím ešte v roku 2004. V 2009, v 2013 jeho nálezy boli rovnaké, bezo zmeny, preto nám to vytýkal. A argumentácia Slovenskej republiky bola taká, že policajti preto používajú tie, oni to volajú vyhradené priestory, tie kobky, lebo že nemajú inú možnosť, lebo že v policajných budovách proste nemajú inú možnosť vybudovanú a z toho dôvodu, keď on potrebuje vlastne, kým môže urobiť ten úkon, tú osobu niekde umiestniť, tak musí použiť tento priestor. A ja hovorím, že to nie je pravda. Ani ten výbor nedostal kompletnú a pravdivú informáciu, pretože my sme išli preskúmavať dodržiavanie základných práv osôb, ktoré sú umiestnené v cele. A popritom sme našli v tých istých budovách okrem tých ciel aj tieto kobky. Dvadsaťdva budov sme prezreli a v devätnástich bola aj cela, aj kobka. A používali tú kobku. Čiže toto ten výbor naozaj takúto informáciu nemal, ale mal informáciu, že ten policajt nemá inú možnosť, a preto aspoň na niekoľko hodín. My sme sa rozprávali, oni tým mysleli dve hodiny, dve, tri maximálne, kým sa proste vyrieši tá situácia provizórne na tú chvíľu, aby im ten človek neušiel napríklad. Ale žiadne spútavanie, žiadne o stenu proste priväzovanie. A samozrejme, že bolo treba vytvoriť aj podmienky, pomoc na zavolanie, dostupnosť pitnej vody, prípadne možnosť použiť toaletu. Právna pomoc mala byť.

    Čiže výbor vytýkal, že v komplexe toho, že aj takáto miestnosť, aj zašitá niekde v policajnej budove, kde o nej nikto nevie, aj bez právnej pomoci, aj bez telefonátu rodine a viac ako 24 hodín, čo som aj ja zistila, to sa volá ponižujúce zaobchádzanie. To je definícia právna. To je jedna vec. A druhá vec, pokiaľ ho tam zbijete v tom uzavretom priestore, tak to už je mučenie. Takže takto na tom sme.

    No a ja sa ešte vrátim, už len jednu vetu poviem. My žijeme v demokratickom a právnom štáte podľa našej ústavy. V roku 1977 bola Charta 77, bola preto, lebo aj socialistický štát pristúpil k dohovorom, povedal, že bude uznávať základné práva a slobody a nerobil to. Niektoré uznával, niektoré neuznával. Za niektoré, keď sa to, človek toho domáhal, tak dokonca prenasledoval a trestal. No ale teraz sme v demokratickom štáte a my sme pristúpili k dohovorom. A my si myslíme, že si môžeme vyberať ako kedysi? Že toto právo budeme uznávať a toto právo nebudeme? Neexistuje taký dôvod, že pre nedostatok peňazí my môžeme porušovať základné ľudské práva a slobody. A ja si myslím, že každý poslanec Národnej rady, volený občanmi Slovenskej republiky, toto musí vedieť a musí to akceptovať.

    Takže ja pevne verím, že bude verejný ochranca práv úspešný nie kvôli verejnému ochrancovi práv, samozrejme, ale kvôli tomu, že sa posunieme kúsok ďalej v demokracii a že naši ľudia budú mať lepšiu záruku ochrany základných práv a že vy, poslanci Národnej rady, to umožníte.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani ombudsmanka, za vaše záverečné slovo a ja osobne si neodpustím nepoďakovať sa vám za celé vaše pôsobenie vo funkcii, ktorej ste, myslím, že to tu bolo aj povedané, dali punc dôležitosti a niečoho, bez čoho ja osobne si teda už ani neviem predstaviť fungovanie Slovenskej republiky. Veľmi pekne ďakujem.

    Áno, pán Hrnko, upokojte sa!

  • Reakcie z pléna.

  • Pýtam sa vás, pani spravodajkyňa, či chcete vystúpiť v rámci záverečného slova. Nech sa páči.

  • Iba veľmi krátke zhrnutie rozpravy.

  • Výkriky z pléna.

  • Prosím vás, pani predsedajúca, zjednajte nápravu.

  • Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.

  • Dovoľte mi, aby som iba zhrnula rozpravu. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Bol podaný jeden doplňujúci návrh k uzneseniu, pán poslanec Dostál, hlasovať o každom bode samostatne. Ďakujem ešte raz za celú diskusiu a ďakujem aj za prácu, ktorú ste vykonali, s takým malým dovetkom, budem veľmi rada, ak budete v tejto práci pokračovať aj v duchu ochrany obetí, čo vlastne nebolo ešte povedané alebo zduplikované, že samozrejme treba chrániť práva všetkých osôb, všetkých skupín, ktoré žijú na Slovensku. A stále aj ja vnímam taký väčší dôraz na práva obetí. Ale toto vôbec nechcem rozoberať z pohľadu, o ktorom sa tu z úst niektorých poslancov rozprávalo, ale stále mám pocit, nedostatočne sú zároveň aj ochránené práva obetí trestných činov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne aj vám.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlboko sa ospravedlňujem pánovi Hrnkovi. Vidíte, ja, prepáčte mi, toľko tu vykrikujete, že ja som zvyknutá vás napomínať, tak nejak tak sa mi to prihodilo.

    Pán Zelník, vy máte absolútnu pravdu. Podľa rokovacieho poriadku by som sa k tomu nemala vyjadrovať. Nedalo mi.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Kotlebu, Schlosára, Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, pod tlačou 324.

    Poprosím pána poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A pani spravodajkyňu z ústavného výboru, pani poslankyňu Katarínu Macháčkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.

    Pokiaľ to tu mám napísané správne, tak včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásený pán poslanec Marian Kotleba. Je tomu tak?

    Takže vám týmto odovzdávam slovo, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 324.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre tých, ktorí ste tu včera neboli, si dovolím tak veľmi stručne zhrnúť, o čom je podstata nášho návrhu novely ústavy.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, vychádza to tak, takže budem veľmi stručný.

    Hlavným cieľom alebo v podstate jediným cieľom je odstránenie druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Zo samotnej textácie tohto znenia je zrejmé a jasné, že sa týmto už v zákone zákonov, v ústave teda, podriaďujeme, podriaďujeme cudzej moci.

    Vzhľadom na veľmi podobné, veľmi podobné zloženie tých, ktorí tu ostali, k tomu včerajšku nebudem opakovať tie ďalšie veci, ale musí mi, alebo nedá mi teda nepovedať ešte jeden argument, ktorý mnohí obhajcovia toho potápajúceho sa Titaniku s názvom Európska únia veľmi často a radi používajú ako nejaké, nejakú všemocnú formulku, ktorou si myslia, že ospravedlnia všetky tie negatíva, ktoré jednoducho na Slovensko aj do všetkých ostatných krajín ten novodobý žalár európskych národov, nazývaný Európska únia, priniesla. A to je aj tá včera spomínaná sloboda pohybu osôb, tovaru a služieb.

    Ja sa pýtam, či naozaj to tí ľudia myslia vážne, keď hovoria, že je obrovské víťazstvo našej integrácie do Európskej únie, že mladí môžu pracovať ako gastarbeitri, ako lacná pracovná sila v zahraničí. Či je to naozaj výhra. Pretože situácia týchto ľudí, ktorí boli alebo ktorí sú teda odídení za prácou do zahraničia, je taká, že zhruba len 20 % z nich odišlo preto, že chceli skúsiť zahraničie, že nechceli ostať doma, nechceli ostať na Slovensku, chceli proste odísť. Zvyšných, zhruba 80 % z týchto ľudí odišlo jednoducho preto, že nemali na Slovensku uplatnenie, nemali na Slovensku možnosť sa zamestnať, nemali na Slovensku adekvátne podmienky pre svoje životné plány, pre naplnenie možno svojich potrieb, medzi nimi aj potreby založiť si rodinu a dôstojne a slušne žiť a vedieť sa postarať o jej živobytie. Preto tí ľudia odišli, preto tí ľudia odišli do zahraničia a preto sú tam.

    Cieľom každej vlády, cieľom každej vlády, bez ohľadu na politické tričko, by malo byť pritiahnuť čo najviac týchto ľudí v exile domov a dať im na Slovensku, tu u nás doma priestor a možnosti na to, aby sa realizovali, aby tu mohli napĺňať svoje životy, aby tu mohli zakladať svoje rodiny a aby tu sa mohli o tie svoje rodiny starať.

    Preto používať alibistický termín, že je dobré, že tí ľudia mohli odísť a môžu pracovať v Nemecku, v Anglicku, kdekoľvek inde, že je to dobré, je veľmi, veľmi nezodpovedné a absolútne, absolútne smiešne.

    Takisto podobná situácia sa týka pri slobode pohybu tovarov. Áno, už teraz viem, že mnohí mi povedia, Slovensko je exportná krajina, naša ekonomika je otvorená na 80 % a bez exportu by sme nemali čo robiť. Na druhej strane si ale povedzme, ako tá liberalizácia strategických odvetví, najmä poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, na Slovensku dopadla. A aký je dnes stav? Stav je taký, že Slovenská republika dováža ročne zhruba potraviny za 3 mld. eur. Veľká časť z nich sú potraviny veľmi otáznej kvality, ktoré dnes namiesto toho, aby sme ich vyrábali a zamestnávali pritom našich ľudí, kupujeme v reťazcoch, kupujeme konzumným spôsobom, pretože jednoducho dnes vplyvom politiky Európskej únie tú výrobu a zamestnanosť na Slovensku nahradil obchod, dovoz a konzum. To, samozrejme, nie je priamym dôsledkom čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa snažíme odstrániť. Ale je to jeden z výlučne negatívnych dopadov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Aby som už veľmi nezdržiaval, tak znova si zoberiem na pomoc včerajšie vystúpenie pána poslanca Budaja o historickej pamäti a pokúsim sa niektorým poslancom pripomenúť ich hlasovanie. Bolo to dosť dávno, ale nie až tak dávno, aby si na to nemohli spomenúť. Pretože o článku, teda o tejto druhej vete, ktorá je ukotvená v čl. 7 ods. 2 ústavy, sa hlasovalo, prosím pekne, v Národnej rade Slovenskej republiky 23. februára 2001 a ešte dnes tu sedí šesť ľudí, ktorí na svojich paprčiach majú pachuť toho, že zahlasovali za to, aby sa zo Slovenskej republiky stala kolónia. Aby Slovenská republika absolútne dobrovoľne podriadila svoju legislatívu a celé svoje fungovanie ako štátu cudzej moci. Týchto šesť poslancov si dovolím teraz vymenovať, aby na nich nikto nikdy nezabudol.

    Včera som ich nevymenovával, pán poslanec, včera som len spomínal to číslo, snažil sa ich vymenovať kolega Schlosár, neviem či ich vymenoval. Je to pán poslanec Budaj, ktorý bol vtedy v SDK, teraz je v OĽANO – NOVA, pán poslanec Faič, ktorý bol v SDĽ, teraz je v SMER-e, pán poslanec Bugár, ktorý bol v SMK, teraz je v MOST-e, pán poslanec Kresák, ktorý bol v SOP-ke, teraz je v MOST-e, pán poslanec Šebej, ktorý bol nezávislý, teraz je v MOST-e a pán poslanec Osuský, ktorý bol nezávislý a teraz je v SaS-ke.

  • Reakcia z pléna.

  • Niekedy, ak by to aj tak bolo, niekedy opakovanie naozaj nezaškodí. A jednoducho stále tu sedia ľudia, ktorí si myslia, že je lepšie, keď je Slovensko kolóniou a nesvojprávnym štátom, ako keby bolo štátom suverénnym a absolútne svojprávnym.

    Máme teraz príležitosť túto krivdu na národe, krivdu na štáte, krivdu na všetkých tých národných dejateľoch, ktorí naozaj pre Slovensko žili a umierali a trpeli, napraviť veľmi jednoduchým hlasovaním a podporou našej novely Ústavy Slovenskej republiky. Preto vyzývam z tohto miesta všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých drieme ešte ten, aspoň ten zvyšok nejakého národného povedomia, nejakej hrdosti na Slovensko a ktorí si uvedomujú tie obrovské riziká nezastaviteľné a nezastaviteľnú degradáciu Európskej únie, aby prekonali svoje obavy a nejakú stranícku disciplínu možno alebo zviazanosť, a keď už nie hlasovali, tak aspoň vyjadrili svoj názor, aspoň vyjadrili svoj názor na to, že či by naozaj nebolo lepšie, keby sme mohli o Slovenskej republike znova rozprávať ako o suverénnom štáte.

    My nie sme naivní a vieme, že samotným odstránením tohto článku z ústavy nepostavíme Slovensko opäť na nohy, ani ho neoslobodíme spod diktátu Bruselu a Európskej únie ako takej, ale spravíme aspoň prvý nutný a nevyhnutný krok k tomu, aby sa tak niekedy, v budúcnosti mohlo vôbec dakedy stať. Pretože kým tento zväzujúci a potupný, potupný článok v ústave budeme mať, nikdy nebude môcť dôjsť k znovuobnoveniu suverenity Slovenskej republiky, respektíve k naštartovaniu snáh o obnovenie našej štátnej samostatnosti.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste tu boli včera aj dnes, za to, že ste tu ostali a uvidím a sám som veľmi zvedavý, ako to pri tom hlasovaní dopadne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, zareagujú siedmi páni poslanci vo faktických poznámkach. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kéry, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Nuž, pán poslanec, včera sa ste sa viackrát dotkli, aj dnes, poslanca Budaja. Tiež si myslím, že nie je správne, ak predkladáme v Národnej rade Slovenskej republiky zákony, ktoré ešte viacej majú polarizovať spoločnosť. Mám na mysli jednak zrušenie Mečiarových amnestií alebo snahu o tom, aby bol 21. august Pamätným dňom Slovenskej republiky.

    Viete, čo ma vyrušilo najviac na vašom príhovore? Keď ste si dovolili povedať, že v súčasnosti máme väčšiu totalitu ako v časoch Slovenského štátu, satelitu Nemecka, nacistického Nemecka, ako ste sám správne uviedli. Nuž, máte dojem, že nakladáme ľudí do dobytčích vagónov a posielame ich na smrť? Alebo že dávame strieľať do ľudí? Alebo že ich perzekvujeme len na základe iného názoru, inej farby pleti, vierovyznania či orientácie? No, myslím si, že určite nie.

    Viackrát ste hovorili o tradičnej rodine, hodnotách, odkaze na cyrilo-metodskú tradíciu. A chcem vám povedať, že to všetko, čo ste hovorili, je blízke aj mne a ubezpečujem vás, že aj mnohým členom či sympatizantom strany SMER – sociálna demokracia, ale na rozdiel od vás sa vieme o ľuďoch, ktorí sú inak orientovaní, vyjadrovať oveľa, oveľa slušnejšie.

    Pán poslanec, ja vôbec nechápem, čo vás vedie k takej nenávisti k Európskej únii? Viackrát ste povedali nepravdu o tom, že táto vláda je servilná k Európskej únii. Nie je to pravda. Konkrétny príklad, povinné kvóty. Hlavne vďaka nám a tým, že sme dokázali presvedčiť ostatných kolegov z V4, sú povinné kvóty mŕtve.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Kotleba, vy si vážne myslíte, že žijeme v horšej totalite ako za vojnovej slovenskej republiky, ako za komunizmu? Lebo ja som si nevšimol, že by vás sem doviedli do parlamentu tanky Wehrmachtu alebo ruské tanky v ´68. za komunizmu. Veď vy ste sa sem dostali slobodnými voľbami. To je podľa mňa dosť podstatný rozdiel, aká úroveň slobody v našej krajine panuje.

    Ďalšia vec, keby ste tak kritizovali režim v našej krajine za Slovenského štátu, ako ste ho kritizovali dnes, tak by vás Šaňo Mach vrhol rovno do politického väzenia do Ilavy, v päťdesiatych rokoch by vás za to rovno zastrelili.

    Ja si myslím, že existuje dosť zásadný rozdiel v tom, či niekto môže svoje názory prezentovať a v slobodných voľbách sa uchádzať o dôveru občanov, než keď za svoje politické názory ide do basy alebo je rovno obesený alebo zastrelený, ako to bolo za vojnovej slovenskej republiky, ako to bolo za komunizmu. V tomto sa asi naše názory veľmi, veľmi výrazne líšia.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mazurek.

  • Ja by som chcel v nadväznosti na tému nelegálnej imigrácie pripomenúť všetkým kolegom, ktorí tu sedia, rok 1683. Vtedy koalícia európskych mocností na čele s poľským kráľom rozdrvili inváznu armádu moslimských Turkov pred Viedňou. A ako vyzerá Európa dnes? Ako sa staviame k odkazu týchto našich predkov? No, choďte sa pozrieť do Viedne alebo do Berlína, keď tam príde turecká futbalová reprezentácia na zápas! Človek už nemá pocit, že je v Nemecku alebo v Rakúsku. Vyzerá to tam úplne ako na nejakej blízkovýchodnej moslimskej krajine.

    A keď chceme takto dopadnúť aj my, keď chceme nechať zvalcovať našu kultúru, naše národy, našu hodnotu, našu vieru, len kľudne smelo pokračujme, veselo plňme príkazy Európskej únie a pochovajme sa za živa.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Smolíková, nech sa páči. Tak pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Európska únia je v súčasnosti chorý projekt a Slovenská republika musí prostredníctvom nás poslancov odstrániť nesúlad v ústave medzi čl. 1 a medzi čl. 7, to jest odstránením čl. 7 ods. 2, ktorý z nás robí obyčajnú kolóniu, nesvojprávnu krajinu. Musíme sa stať naozajstným zvrchovaným štátom a nie nasledovať tento chorý projekt zvaný EÚ až do jeho trpkého konca, kam ju vedú neomarxistickí sionisti z Babylonskej veže zvanej Brusel. Pre každý normálny systém platí, čím je zložitejší, tým viacej je zraniteľnejší. Hrozí mu deštrukcia a chaos. Myslím si, že teraz je to už naozaj za hranou. Tento nešťastný čl. 7 ods. 2 spôsobuje a zastrešuje okrem ekonomickej kolonizácie Slovenska aj presadzovanie rôznych inakostí, niektorým poslancom veľmi blízkym, ako napríklad genderizmus, agendy LGBT, multi-kulti, o ktorých nebola reč pred vstupom do EÚ. Vôbec nebola. Aké ďalšie úchylky prídu na rad?

    V Holandsku už ministerstvo spravodlivosti hovorí, že bude mať, dieťa môže mať štyroch rodičov. Čiže dvoch gayov, dve lesby a jedno dieťa. Nemecká ministerka tureckého pôvodu hovorí, že treba sa zmieriť so sobášmi neplnoletých. Čo ešte nás čaká? Transmužovia, transženy, transforméry nejaké? Aké nové iné agendy?

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beluský.

  • Ďakujem za slovo. Ja si dovolím len doplniť, Marian, ty si rozprával vo svojom príhovore o tom, že na Slovensko dovážame veľké množstvo potravín zo zahraničia. Ja si len dovolím doplniť, že zhruba tretinu týchto potravín tvoria mäsové výrobky a zhruba tretinu vajcia a mlieko. To znamená, potraviny, ktoré by sme kľudne mohli produkovať na Slovensku a tým zvýšiť aj zamestnanosť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Kéry a pán poslanec Krajniak, asi vám uniklo, že ja som hovoril o vonkajších znakoch totality, ktoré sú nám dnes nanútené z Bruselu, z Európskej únie a ktoré naozaj neboli ani za čias slovenskej republiky, pán poslanec Krajniak, ani za čias Sovietskeho zväzu, pán poslanec Kéry. Ani vtedy totiž nemuseli naše úrady označovať svoje budovy okupačnými vlajkami, tak ako je to dnes a, žiaľ, je to aj v Národnej rade.

    A čo sa týka tej slobody a totality, pán poslanec Krajniak, neviem, či viete, ale v Trestnom zákone, v súčasnom Trestnom zákone je trestný čin popierania tzv. holokaustu, ktorý stíha ľudí iba za vyjadrenie svojho vlastného názoru. A len toť nedávno sme tu v tomto pléne prijali protiextrémistickú novelu z pera pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ktorá sa veľmi, veľmi približuje k tomu, o čom ste vy rozprávali. Takže možnože tá situácia, o ktorej ste hovorili, nebude tak dlho trvať a budeme sa k nej pod skvelou modro-žltou vlajkou postupne blížiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť záverečným slovom.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko, čo bolo potrebné povedať. Ja len vás chcem všetkých upozorniť, keď budeme mať dnes hlasovanie o tomto našom návrhu ústavného zákona, chcem vás upozorniť, aby ste si uvedomili, že tí z vás, ktorí náš návrh ústavného zákona nepodporia, tak budú hlasovať, budú fakticky hlasovať proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, budú hlasovať proti tomu, aby bolo Slovensko skutočne nezávislým a samostatným štátom. Budú hlasovať proti tomu, aby sme sa zbavili cudzieho jarma, aby sme sa zbavili diktátu Bruselu. A teda v podstate každý, kto náš návrh zákona nepodporí, sa v podstate sám označí ako zradca slovenského národa.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa, chcete vystúpiť k tomuto bodu programu? Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Petra Krupu, Stanislava Drobného, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 325. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou č. 330.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Drobnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Petra Krupu, Stanislava Drobného, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, tlač 325.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive.

    Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný celkom 15-krát. Napriek početnej novelizácii súčasná právna úprava dostatočne nerieši praktické potreby držiteľov zbrojných preukazov. V súčasnej právnej úprave slúžia v zmysle § 27 ods. 1 citovaného zákona na zabezpečenie ochrany osoby a majetku skupiny zbrojných preukazov A a B. Tieto oprávňujú držiteľov na držanie, prípadne aj na nosenie výlučne krátkych strelných zbraní.

    Zhoršovanie bezpečnostnej situácie a s ním spojená potreba účinnejšej ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľov vyvoláva verejný tlak na rozšírenie možnosti použiť na obranu zbraň, ktorá bude čo najlepšie prispôsobená fyzickým danostiam a schopnostiam majiteľa strelca alebo obrancu. Zároveň potreba účinnej ochrany vyvoláva v kruhoch odbornej verejnosti aj diskusiu o vhodnosti, respektíve o dostatočnej účinnosti krátkych zbraní, najmä pri ochrane a obrane majetku alebo pri obrane proti útoku viacerých útočníkov, napríklad v chatových oblastiach alebo v oblastiach s lazníckym osídlením.

    Najjednoduchšou možnosťou ako občanom poskytnúť efektívnejšie zbrane na ochranu ich životov, zdravia aj majetku je poskytnúť im možnosť na tento účel využívať nielen strelné zbrane krátke, ale aj strelné zbrane dlhé. Dlhé zbrane však podľa súčasnej platnej legislatívy nie je možné používať inak ako výlučne na športové účely alebo na výkon práv poľovníctva. Dlhé zbrane poskytujú možnosť efektívnej obrany aj strelcom, ktorí z dôvodu subtílnosti fyzickej stavby tela alebo z dôvodu zlého znášania spätného rázu výkonnejších krátkych zbraní nemôžu na obranu svojho života, zdravia alebo majetku použiť dostatočne výkonné krátke zbrane. Ľudia aj ich majetok sa môžu a, žiaľ, aj čoraz častejšie sa stávajú terčom útokov páchateľov priamo v súkromí svojich nehnuteľností, najčastejšie rekreačných chát a domov lazníckeho typu.

    Je nepochybné, že každý občan Slovenskej republiky má právo na ochranu života, zdravia a majetku seba aj svojich blízkych. Špecifickým príkladom je použitie opakovacej dlhej zbrane v krajnej núdzi v riedko osídlených oblastiach, napríklad pri útoku divej zvery, na záujem chránený zákonom. Z tohto dôvodu by tí, ktorí splnia zákonom stanovené požiadavky, držitelia zbrojných preukazov príslušnej skupiny mali mať možnosť disponovať dostatočne účinnou zbraňou prispôsobenou svojim schopnostiam. Preto nevidíme dôvod na to, aby boli držitelia zbrojného preukazu skupiny B naďalej obmedzovaní v práve držať dlhú strelnú zbraň a predkladaná novela takúto diskrimináciu a obmedzenie odstraňuje.

    Zároveň však nami predkladaná novela akceptuje v súčasnosti platné obmedzenie týkajúce sa nosenia zbrane podľa oprávnení zbrojného preukazu skupiny A. Novela tiež akceptuje ochranu spoločnosti pred možným zneužitím vojenských zbraní a zbraní z nich odvodených. Preto sa rozšírenie možnosti držať dlhé zbrane pre držiteľov zbrojného preukazu skupiny B nevzťahuje na samonabíjacie dlhé zbrane odvodené z vojenských zbraní.

    Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh má pozitívny dopad na štátny rozpočet.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz poprosím pána poslanca Petra Šucu, aby zaujal miesto spravodajcu, predniesol nám spravodajskú informáciu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 325. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, k predmetnému bodu rokovania rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Krupa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, uľahčenie sebaobrany pomocou legálne držanej strelnej zbrane umožňuje občanom, ktorí rešpektujú zákony, znížiť násilnú trestnú činnosť. Existuje veľa prípadov, kedy legálne držaná strelná zbraň zachránila nejeden život. Kriminálnici sa najviac obávajú ozbrojených obetí, že uľahčenie sebeobrany s použitím strelnej zbrane pre tých občanov, ktorí rešpektujú zákony, významne zredukovalo násilné trestné činy, najmä vraždy a znásilnenia v najhustejšie osídlených obydliach. V priemere vraždy klesli o 6 % a znásilnenia o 10 percent. Prečo je tomu tak?

    Kriminálnici si racionálne väčšinou vyberú obete, u ktorých je dobrá šanca na úspech. Štáty, ktoré prijali liberálne zákony, majú populáciu pravdepodobne lepšie vyzbrojenú, a preto sa obete kriminality budú brániť. Prieskum medzi väzňami zistil, že kriminálnici sa najviac obávajú obete, ktorá bola ozbrojená. Dokonca viac ako policajta, ktorý sa objavil počas spáchania trestného činu. Nielen tí, ktorí sú ozbrojení, utrpia menšie straty. Keďže kriminálnici nevedia identifikovať, kto nosí zbraň, celá spoločnosť benefituje zo zníženej miery násilnej kriminality. Jediným druhom kriminality, ktorý stúpol, boli tie zločiny, ktoré nevyžadovali priamy kontakt s obeťou, čiže vlámanie sa do auta a domu, keď sú jeho majitelia preč. Napriek tomu, že pribudlo zbraní nosených na verejnosti, nepribudlo náhodných usmrtení alebo samovrážd so zbraňou. V skutočnosti mnohých kriminálnikov jednoducho odrádzajú potencionálne obete, ktorá mieria so zbraňou bez toho, čo by len padol jediný výstrel. Navyše u tých, ktorí majú povolenie nosiť zbraň, je 180-krát menšia pravdepodobnosť páchať vraždu, než v prípade všeobecnej verejnosti.

    Nosenie zbrane na obranu znižuje násilnú trestnú činnosť. Zbrane umožňujú ženám, starším aj fyzicky slabším ľuďom čeliť na rovnakej úrovni silnejším ozbrojeným a neozbrojeným kriminálnikom. Nikto nie je ľahším terčom v štátoch, kde nosia zbrane dokonca staré ženy. Narastajúci počet ľudí, ktorí legálne nosia zbraň, ovplyvňuje násilnú trestnú činnosť. Zistilo sa, že každý nárast počtu týchto ľudí o jedno percento znížilo počet vrážd o tridsať percent, znásilnenia o šesť percent a napadnutia o päť percent. Pre porovnanie, jednopercentný nárast v počte zatknutých má za následok iba jednopercentný pokles násilných trestných činov. Čiže nízke náklady, vlastné ozbrojenie, odhad päťdesiat eur ročne, sú v réžii iba jednotlivcov, kým mzdy pre viac policajtov vyžadujú navýšenie v problematických štátnych rozpočtoch. Teda prichádza sa k záveru, že najekonomickejším spôsobom ako znížiť mieru násilnej kriminality v spoločnosti je dovoliť občanom, ktorí rešpektujú zákony, aby nosili zbrane na svoju obranu.

    Sebeobrana bráni aj ostatných. Sebeobrana je viac ako len obstarávanie, obránenie samého seba. Ochota jednotlivcov brániť seba zvyčajne predstavuje aj ochotu brániť ostatných. Zbraň z dlhodobého hľadiska nestojí veľa. Nákup dobrej zbrane za 300 eur, ktorá vydrží niekoľko desaťročí, je naozaj nízkym výdavkom. Takzvané nepohodlné nosenie zbrane, ktorá neváži veľa, už od 250 gramov, je porovnateľné s nosením mobilného telefónu, čo je štandardom dneška.

    Ako je to na Slovensku? Aká je situácia so zbraňami na Slovensku? Aká je najlepšia cesta k sebeobrane?

    V roku 2010 bolo na Slovensku 157,5-tisíca občanov, ktorí mali zbrojný preukaz a boli legálnymi držiteľmi zbrane, čo predstavuje tri percentá populácie. Oproti roku 1993 bolo registrovaných len 61 595 majiteľov zbraní. To bol nárast o 250 percent. Neexistujú však dostupné štatistiky o tom, koľko majiteľov zbraní má preukaz skupiny A a nosenie zbrane pre ochranu života, zdravia a majetku. Podľa porovnaní, Slovákov vlastniacich zbraň, približne dve percentá populácie, pravdepodobne má preukaz na nosenie zbrane pre sebeobranu. Medzi rokmi ´93 až 2010 vzrástol počet majiteľov zbraní o 250 percent. Počet vrážd klesol zo 137 na 89, čiže o 35 percent, počet násilných napadnutí poklesol zo 4 382 na 2 428, čiže o 45 percent. A násilné trestné činy medzi rokmi ´96 a 2010 poklesli o 34 percent. Ak nič iné, tak prinajmenšom nárast držiteľov zbraní zjavne nezvýšil kriminalitu.

    Právo na zbraň je prirodzené právo človeka. Právo na zbraň v podstate ani problémom nie je. Je pozoruhodné právo človeka v spoločnosti. V Slovenskej republike je právo a držba zbraní upravená zákonom č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive. Vlastniť a držať zbraň môže fyzická osoba len s platným zbrojným preukazom, pričom zákon klasifikuje rôzne skupiny zbrojných preukazov v závislosti od rozsahu oprávnenia. Zbrojný preukaz A oprávňuje vlastníka na držbu a nosenie zbrane s tým, že posledný druh oprávnenia, písmeno F, oprávňuje len držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely.

    Zákon taktiež rozdeľuje do kategórií samotné zbrane. Hneď v prvej zakázanej kategórii nájdeme napríklad vojenské či samočinné zbrane. Vlastníctvo či držbu týchto zbraní môže povoliť len ministerstvo a to vo výnimočných prípadoch. Čo sa týka procedúry získavania zbrojného preukazu, objektívne povedané, je celkom náročný. Vo Švajčiarsku je situácia odlišná. Liberálna legislatíva na úseku zbraní a streliva vyzbrojila Švajčiarov 2,3 miliónmi zbraní, čo robí túto krajinu jednu s najväčším počtom zbraní na obyvateľa.

    Menej zbraní, menej kriminality rovná sa nebezpečný hoax. Otázka vlastniť zbraň žiadnym problémom nie je. Je to právo človeka. Áno, zbraň zabíja, je to nástroj na ublíženie a v najhoršom prípade usmrtenie. Avšak rovnica, že viac zbraní rovná sa väčšia kriminalita, je defektná. V Spojenom kráľovstve po odobratí zbraní bežným občanom zavládla v anglických mestách taká kriminalita, že je porovnateľná dokonca s africkými štátmi. Vo Švajčiarsku má asi jedna tretina domácností zbraň. Pochybuje niekto o poriadku a čistote tejto krajiny?

    Problém nie je vo vlastníctve zbraní, ale v iných skutočnostiach, a to v rukách, ktoré zbraň držia. Reštriktívna politika voči držbe zbraní má tendenciu odoberať zbrane slušným občanom a ponechávať ich kriminálnikom. V Slovenskej republike je okolo 165-tisíc držiteľov zbraní. Avšak každý odborník v trestnom práve vám povie, že vražda pištoľou je raritou a neoficiálne najčastejšie zbraňou je kuchynský nôž.

    Ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Múdre latinské príslovie vyjadruje presne zmysel práva na zbraň. V Spojenom kráľovstve plošné odobranie zbraní posilňovalo odvahu kriminálnikov a vrahov. Sudca najvyššieho súdu v New Jersey v istom článku píše, že historickou ideou držať a nosiť zbrane nie je chrániť streľbu jeleňov, ale chrániť právo strieľať tyranov a chrániť právo strieľať na nich efektívne rovnakými nástrojmi, ktoré by použili oni proti nám.

    Právo na zbraň, na jej držbu a nosenie preto nie je v žiadnom prípade anachronizmus, ale dôležité, prirodzené právo človeka, či už v zmysle ochrany svojho života a majetku, alebo v zmysle odporu voči eventuálnej tyranii. Komunisti boli v boľševickom Rusku posadnutí odopieraním zbraní civilistom. A túto politiku praktizujú v súčasti napríklad v Severnej Kórei, kde je všeobecný zákaz zbraní. Mieru slobody v tejto krajine asi nie je potrebné rozpitvávať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme na vaše vystúpenie. Neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Chcete, pán poslanec, vystúpiť v rámci rozpravy ešte? Dobre, nech sa páči.

    Pán poslanec, prepáčte, ale na poslednú chvíľu sa prihlásil pán poslanec Hrnko, a ja som mu dnes veľmi ukrivdila. A preto by som vás chcela poprosiť, keby sme mu dali priestor na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, vo vašom vystúpení je veľa zaujímavých vecí, veľa podnetov, ale v jednom nemáte pravdu. Regulácia zbraní v tomto priestore vôbec nesúvisí ani so Sovietskym zväzom, ani s inými krajinami. Prísna reštrikcia vo vlastníctve zbraní v tomto priestore bola od roku 1514 a v podstate prvé uvoľnenie vlastníctva zbraní bolo až po roku 1989 a neviem, či sme sa vydali v tomto roku a týmto smerom správne. A nie je pravda, že vlastníctvo zbraní nemá vplyv na kriminálnu činnosť. Vidíme, aké problémy vlastníctvo zbraní tak ospevované v Spojených štátoch, aké problémy vytvára.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, chcete reagovať s faktickou poznámkou? Nie, nie je tomu tak.

    Nech sa páči, pán poslanec Drobný, teraz máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V dôvodovej správe k návrhu zákona je podrobne uvedené, prečo by bolo vhodné, aby držitelia zbrojného preukazu skupiny B mohli legálne vlastniť aj niektoré typy tzv. dlhých zbraní. Ide o zbrane ľudovo nazývané malorážky, ďalej brokovnice, guľové zbrane s dĺžkou hlavne nad 28 cm, okrem zbraní vojenského typu, pri brokových nad 60 cm. Účelom tohto návrhu je posilniť možnosti obrany obyvateľov vo svojich domovoch, hlavne v odľahlých oblastiach.

    Prvý prípad útoku na domácnosť po zmene systému v roku 1989 sa stal hneď v roku 1990. Ide o známy prípad v Polichne, kde päť agresívnych páchateľov napadlo rodinu Turčanových priamo v ich domácnosti. Prípad bol natoľko vážny, že sa o ňom rokovalo aj na pôde Národnej rady. Poslanec za Demokratickú stranu Ivan Brndiar v rozprave povedal tieto vety, citujem: "V ostatnom čase sa často vyskytujú prípady spoločenských konfliktov, z ktorých jeden stručne popíšem. Pred dvomi týždňami došlo v obci Polichno, okres Lučenec, k vážnej udalosti s tragickými dôsledkami. Po incidente v miestnom hostinci nasledovala séria stupňujúcich sa potýčok. Udalosti vyvrcholili v dome jedného z aktérov tak, že došlo k porušeniu domovej slobody skupinou občanov Rómov bývajúcich v susedstve. Atakovaný obyvateľ domu použil loveckú zbraň. Podľa mojich zistení na mieste, ďalej u predsedu Okresného národného výboru v Lučenci, u Krajského prokurátora v Banskej Bystrici a u vyšetrovateľov Krajskej správy v Banskej Bystrici je možnosť včasného, účinného zásahu pre policajtov v obdobných situáciách stupňujúceho sa konfliktu veľmi ohraničená. Početný stav policajtov je očividne nízky, ich technické vybavenie je primitívne. Policajti sú sústredení do väčších obcí, často dosť ďaleko od miest možných konfliktov. Tým reálne nie je daná možnosť rýchle a účinne zasiahnuť na mieste." Koniec citátu.

    Dnes po dvadsiatich šiestich rokoch musím, žiaľ, konštatovať, že občania sú vo svojich domácnostiach vo väčšom ohrození, ako boli v roku 1990. Počet útokov na občanov v obydliach narastá a navyše vzhľadom k tomu, že orgány Európskej únie presadzujú politiku otvorenia vonkajších hraníc Únie pre kohokoľvek, nebezpečenstvo útokov bude narastať. Ako príklad je možné uviesť Taliansko, kde sa mnohé, hlavne južné regióny sa dostali do stavu, kedy je domáce obyvateľstvo ohrozované priam až na živote. Polícia ani karabinieri nedokážu ochrániť domácnosti v celých oblastiach a miestni občania sú veľmi často v čase útoku po dlhý čas odkázaní na vlastnú obranu. Federálny úrad pre vyšetrovanie v roku 2011 zverejnil informáciu o tom, že množstvo násilnej kriminality za predchádzajúce štyri roky významne kleslo navzdory tomu, že narástol predaj palných zbraní. V tom čase sa odhadoval počet držiteľov legálnych zbraní na 80 až 90 miliónov obyvateľov Spojených štátov. Z toho vyplýva, že legálna držba zbraní občanmi nespôsobuje nárast kriminality, ale jej pokles. Po týchto zisteniach štát Texas od 1. 1. 2016 na základe nového zákona povolil občanom so zbrojným pasom, ktorí absolvovali bezpečnostný kurz, nosiť strelné zbrane bez ich skrývania. Týka sa to približne jedného milióna obyvateľov. Zástancovia nového zákona predpokladajú, že to prispeje k ďalšiemu zvýšeniu verejnej bezpečnosti.

    Naproti tomu orgány Európskej únie pripravujú smernicu na odzbrojenie civilistov s legálne držanými zbraňami, a to v čase, keď po území Európy, keď sa po území Európy pohybujú ľudia bez identity, neraz aj s nepriateľským úmyslom proti jej obyvateľom.

    Získať na Slovensku zbrojný preukaz skupiny B nie je jednoduchá vec. Jeho držiteľ musí prejsť náročnou skúškou a psychotestmi. Musí mať dokonalé zvládnuté ustanovenia zákona o krajnej núdzi a nutnej obrane. V odľahlých vidieckych oblastiach je okrem vyššieho rizika stavu nutnej obrany aj vyššie riziko stavu krajnej núdze. Obyvateľ, prípadne jeho domáce zvieratá sa napríklad môžu stať terčom útoku divého zvieraťa postihnutého besnotou. Účelom tohto návrhu zákona je umožniť obyvateľom Slovenska efektívnejšiu obranu v prípade útoku na ich vlastné obydlie.

    Dôvodov, prečo je potrebné tento návrh zákona schváliť, je viac než dosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Evidujem jednu faktickú poznámku, pán poslanec Krajniak. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Chcel by som pána poslanca Drobného podporiť v jeho názore, že občania by mali mať právo brániť sa aj so zbraňou. Chcem tú hlúpu politiku Európskej únie, ktorá smeruje k odzbrojeniu slušných občanov, demonštrovať aj na jednom príklade z Blízkeho východu. Občania Izraela sa stali v poslednom roku terčom útokov palestínskych extrémistov s nožmi. Izraelský štát na to zareagoval tak, že výrazne zliberalizoval možnosť pre občanov zakúpiť si strelnú zbraň tak, aby sa mohli brániť. A musím povedať, že je to veľmi, veľmi účinné. Preto by som chcel túto novelu zákona podporiť, považujem ju za rozumnú a považujem právo držať zbraň a mať možnosť sa ňou brániť za jedno zo základných práv, ktoré by slobodný človek v slobodnej krajine mal mať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Drobný, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, nie je tomu tak. Chcem sa vás, končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu, chcete ešte vystúpiť v rámci záverečného slova? Nie. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jána Moru, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

    Návrh zákona je pod tlačou 326, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 331. Predmetný návrh zákona uvedenie pán poslanec Ján Mora.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., tlač 326.

  • Ďakujem, vážená predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci. Cieľom nášho legislatívneho konania je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v znení: Distribútorovi, ktorý distribuuje tovary konečnému spotrebiteľovi, sa zakazuje predávať alebo bezplatne poskytovať spotrebiteľovi jednorazové plastové tašky do hrúbky 0,05 mm, vrecká do hrúbky 0,05 mm, jednorazové plastové poháre, taniere a príbory. Zákaz sa nevzťahuje na tie jednorazové plastové tašky, vrecká, poháre, taniere a príbory, ktoré sú biologicky rozložiteľné.

    Tento návrh zákona možno pokladať za jeden zo série potrebných krokov k zabezpečeniu, zlepšeniu a udržanie kvality životného prostredia pre súčasne a budúce generácie. Zároveň prispieva k ochrane zdravia občanov.

    Väčšina dostatočne uvedomelých občanov vie, že používanie jednorazových plastových tašiek, vreciek, tanierov, pohárov a príborov je naozaj škodlivé. Napriek tomu podľa štatistík priemerný Slovák spotrebuje až 466 jednorazových igelitových tašiek. Nehovoriac o spotrebe ďalších plastových pomôcok, na ktoré sa tento návrh zákona vzťahuje. Do veľkej miery sú tieto alarmujúce čísla spôsobené tým, že človek prichádza v bežnom živote do kontaktu s predmetnými výrobkami na miestach, kde sa denne pohybuje. V bežných maloobchodných prevádzkach si ľudia do platových vreciek balia ovocie, zeleninu, pečivo a z obchodov si nákup vynesú v plastových taškách. V stánkoch rýchleho občerstvenia a na rôznych jarmokoch konzumujú horúce jedlá z platových riadov, čím sa do ľudského organizmu dostávajú toxické látky z plastov. Vďaka nevychovanosti niektorých ľudí končí plastový odpad na chodníkoch, lúkach, v lesoch a riekach, kde neraz zabraňuje plynulému odtoku vody. Množstvo ľudí plasty neseparuje a končia v zmiešanom odpade. Igelitové tašky a vrecká sa v prírode rozkladajú približne 500 rokov, počas ktorých dochádza k uvoľňovaniu mikroskopických plastových častí do ekosystému.

    V rámci zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja je potrebné legislatívne obmedziť používanie platových výrobkov. Neekologické plastové tašky môžu plnohodnotne nahradiť tašky určené na viacero použití, ktoré sú vyrobené z textilu, papiera či iných organických látok. Príkladom sú kvalitné a praktické tašky z ľanu, jutovníka a iných prírodných tkanív, ktoré dokážu absolútne nahradiť jednorazové igelitové tašky a svojimi vlastnosťami ich dokonca prevyšujú. Rovnako aj vrecká na pečivo sa dajú nahradiť papierovými vreckami, ktoré sú zdravšie a ekologickejšie. Vhodnú ekologickú náhradu majú aj plastové príbory a riad. Prijatie tohto zákona by malo jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, takže by sme boli veľmi radi, keby ste nás podporili.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Krupovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 326. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostala. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie nie je tomu tak. Páni, opýtam sa vás predsa len, záverečné slovo? Nič, ani jeden, ani druhý. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a dávam 5-minútovú prestávku, pripravíme sa na hlasovanie. O piatej sa bude hlasovať, asi.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Predtým vidím procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme dnes po skončení hlasovania pokračovali, až do prerokovania všetkých bodov, ktoré máme, a ukončili dnešok hlasovaním. Odôvodňujem to tým, že po hlasovaní nám zostanú podľa mojich informácií maximálne tri body, ktoré pravdepodobne do šiestej hodiny sme schopní prerokovať.

  • Chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas? Áno, dobre, ďakujem pekne. Tak je to schválené.

    Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SME RODINA, SaS a OĽANO podávam návrh, aby sme vypustili z programu 11. schôdze návrh poslancov Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie novely zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, tlač 313, bod 60, s tým, aby bol zaradený do návrhu programu ďalšej schôdze.

  • V poriadku. Predpokladám, že súhlasia predkladatelia s návrhom. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Áno. Výborne, ďakujem pekne. Dobre, ešte aj tie hlasovania by sme mali takto zvládnuť, takže skúsme. A najprv budeme hlasovať o písom...

    Jaj, pán poslanec Klus, neskoro síce, ale nech sa páči.

  • Ja nemám, striktne vzato, procedurálny návrh, ale teda sa ospravedlňujem vopred za to, ale chcem sa poďakovať Kancelárii Národnej rady za to, že rozmiestnila po Národnej rade smetné nádoby na separovaný odpad. Totižto upozornili ma na to študenti základných škôl, že všade to majú, len vy tu, poslanci Národnej rady, také niečo nemáte. Takže som s týmto prišiel za pánom kancelárom a musím sa poďakovať. Veľmi striktne reagoval a promptne, pardon, a aj striktne, že teda bude sa to vyžadovať údajne aj nejakým konkrétnym ustanovením, ako sa ten separovaný odpad má využívať. Takže ďakujem veľmi pekne za túto možnosť.

  • Chcel som, chcel som alebo teda chcem poznamenať jednu vec, že vidíte, ak sú to dobré návrhy aj zo strany opozície, okamžite konáme.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Ale, samozrejme, keď je taká dobrá nálada, ináč by som si to nedovolil.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, tlač 289.

    Dávam hlasovať o uznesení, ktorým samozrejme berie Národná rada na vedomie písomné odpovede členov vlády, ktoré boli postúpené do Národnej rady do 7. novembra.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 7. novembra 2016. Písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 7. novembra 2016, tlač 289.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 94, zdržalo sa 35 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Budeme teraz hlasovať o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv (tlač 293). Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni, pani poslankyni Jurinovej, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, tlač 293.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Dostál a podal tri doplňujúce návrhy k uzneseniu, o ktorých poslanci žiadajú hlasovať samostatne. Prosím, aby ste najprv dali hlasovať o mojom návrhu, teda o tom, že Národná rada berie na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu práv a slobôd postupom policajných orgánov. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 39, proti 7, zdržalo sa 84, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu č. 1 pána poslanca Dostála.

  • Chcem sa opýtať, ale doplňujúci návrh k správe? Ale uznesenie nebolo schválené, viete, tak preto sa pýtam. No, nech sa páči, ak môžu fungovať samostatne, nech sa páči. Ak môžu fungovať samostatne, nech sa páči, budeme o tom samozrejme hlasovať. Takže hlasujeme najprv o prvom.

  • O prvom doplňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 35, proti 40, zdržalo sa 55.

    Prvý bod pána poslanca, teda z návrhu pána poslanca Dostála nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 35, proti 34, zdržalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhý návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 36, proti 37, zdržalo sa 57.

    Návrh nebol schválený.

    Budeme hlasovať o bode 57 nášho programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, tlač 324. Prosím teraz pani poslankyňu Katarínu Macháčkovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 324.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol to pán poslanec Uhrík a pán Kotleba a nepodali žiadny iný návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za 21, proti 66, 28 sa zdržalo hlasovania, 3 nehlasovali.

    Návrh nebol schválený.

    Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o návrhu poslancov pána Kotlebu, Krupu, Drobného, Schlosára, Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, tlač 325.

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Petra Krupu, Stanislava Drobného, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, tlač 325.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte prosím o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Skončil... Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 23, proti 37, zdržalo sa 52, 7 nehlasovali.

    Máte pravdu, skončili ste. Takže budeme teraz pokračovať, však povedal, budeme teraz pokračovať hlasovaním tiež v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Moru, Schlosára, Beluského a Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 326.

    Prosím teraz pána poslanca Krupu, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., tlač 326.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121, za 14 proti 40, zdržalo sa 57, 10 poslancov nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje teraz prvé čítanie o návrhu poslanca Milana Krajniaka na vydanie zákona o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky, tlač 315.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec, ak dovolíte, ešte by som vás chcel upozorniť, že na základe tej dohody, kde bol všeobecný súhlas, keď skončíme všetky tie tri body, prerokujeme, budeme hlasovať.

    Tak ďakujem pekne, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na vydanie zákona o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky, tlač 315.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Počítam s tým, keďže dúfam, že to prejde, aby to bolo čo najrýchlejšie. Vážené dámy a páni, ako hovorieva pán kolega Kresák, účel tejto právnej normy je zrejmý z jej obsahu a v tomto prípade je účel tejto právnej normy zrejmý už z jej názvu. Ide o zrovnoprávnenie povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky. Podrobnejšie tento návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákonu. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. O slovo požiadal... O záverečné slovo? Alebo v rozprave? Dobre. Takže uzatváram možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Prihlásil sa navrhovateľ, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, kto by mal byť zárukou spravodlivosti a elementárnej rovnosti v tomto štáte, ak nie ministerka spravodlivosti pani Žitňanská? A práve od nej som si prečítal v nedávnych dňoch jeden veľmi zaujímavý názor. Citujem: "Myslím si, že sa nám začína meniť pohľad na deliace čiary v politike. Tá hlavná už dnes nie je medzi koalíciou a opozíciou." Ministerka Žitňanská ďalej tvrdí: "Tá hlavná deliaca čiara začína byť medzi tými, ktorí uznávajú princíp liberálnej demokracie, a tými, ktorí ho chcú povaliť bez ohľadu na to, či ich pomenujeme extrémisti, radikáli alebo národní demokrati." Ministerka Žitňanská ďalej tvrdí, citujem: "Úplne stačí ctiť si ústavu, úplne stačí, keď každé konanie a každý politický prejav alebo čin budeme pomeriavať voči týmto slovám v ústave." A cituje čl. 12 ústavy, ktorý znie: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach."

    Tak ja vám teraz ako kresťansko-sociálny demokrat niečo k tej vašej rovnosti, o ktorej hovoríte, poviem, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská.

    Existujú nezvratné dôkazy, že už dlhé roky niektoré štátne orgány Slovenskej republiky pristupujú k predsedovi vlády úplne inak ako k ostatným občanom Slovenskej republiky a poskytujú mu nezákonnú imunitu. V právnom štáte je takéto konanie absolútne neprípustné. A ja sa nebudem pozerať ako poslanec Národnej rady, že si na to zvykáme a že sa tvárime, ako keby to bolo normálne. Pre mňa je neprípustné, aby štátny orgán vynucoval rešpektovanie zákona od každého občana a v tej istej veci ignoroval nerešpektovanie zákona zo strany predsedu vlády.

    Dámy a páni, predseda vlády opakovane nepreberá úradné zásielky. To sú tie žlté lístky, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská. To sú tie žlté lístky, s ktorými chodíme na poštu.

    Uvediem dva príklady. Prvým je kauza Osrblie, kde pán predseda vlády veľmi vehementne kritizoval expremiérku Radičovú za jej konanie v tejto kauze. Bol opakovane predvolávaný ako svedok na súd. Vzhľadom na to, že sa opakovane nedostavil na pojednávanie, súd požiadal políciu Slovenskej republiky o súčinnosť, aby predsedovi vlády doručila predvolanie na súd priamo do vlastných rúk. A viete, čo odpovedala polícia, konkrétne Okresné riaditeľstvo Bratislava Staré Mesto? Že predsedu vlády nevie nájsť. Polícia Slovenskej republiky nevie nájsť predsedu vlády, ktorý je každý deň v televízii, o ktorom všetci vieme, že býva v Bonaparte, o ktorom všetci vieme, že pracuje na Úrade vlády. Ako majú občania dôverovať tomuto štátu, ak polícia úplne kľudne úradne, oficiálne vyhlási, že nevie nájsť predsedu vlády Slovenskej republiky?

    Toto je tá vaša predstava o ústavnej rovnosti, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská?

    Druhý príklad, ešte čerstvejší, kauza kokaín a Počiatek. Advokát obvineného Daňa, exposlanec Lipšic, na otázku sudkyne, či by mu nevedela poradiť, kde by sa dal predseda vlády zastihnúť, vymenoval adresu trvalého pobytu, adresu v Bonaparte, adresu na Úrade vlády. Sudkyňa oznámila, že, bohužiaľ, na týchto adresách je predseda vlády Slovenskej republiky nezastihnuteľný. Na čo sa advokát opýtal, či by nebolo možné pri doručení písomnej pozvánky a zásielky zo súdu osloviť políciu Slovenskej republiky. Sudkyňa odpovedala, a teraz citujem aj pre pani ministerku spravodlivosti Žitňanskú: "Nie, určite nie pre premiéra." Obvinený Daňo sa opýtal, že prečo nie. Sudkyňa, citujem: "Pretože by som to neurobila ani poslancovi a nebudem sa o tom ďalej baviť."

    Toto je tá vaša predstava o ústavnej rovnosti, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská? Takéto správanie tolerujete sudcom vo vašom rezorte? Takto strážite rovnosť občanov pred zákonom? Každý občan Slovenskej republiky si vie vyhodnotiť, čo by sa stalo, keby občan neprebral zásielku oznámenú žltým lístkom od polície alebo od ktoréhokoľvek súdu na území Slovenskej republiky. Každého občana začne v takom prípade naháňať polícia, aby mu takúto zásielku doručila.

    Pani liberálno-demokratická ministerka Žitňanská, akým právom vaša vláda žiada od občanom Slovenskej republiky, aby dodržiavali zákony, platili dane a plnili si svoje povinnosti, keď sa polícia vyhovára, že nevie nájsť predsedu vlády a súdy si ho ani nedovolia predvolať? Takto bojujete za liberálnu demokraciu, pani ministerka spravodlivosti Žitňanská?

    Tak ja vám chcem v tom dodržiavaní ústavnej rovnosti všetkých občanov pred zákonom trošku pomôcť. Podstata tohto zákona je veľmi jednoduchá. Viackrát nás tu napríklad pán kolega Číž obviňoval, že ako len chceme naháňať tých členov vládnej koalície za to alebo za ono, tak ja teraz nechcem nikoho naháňať, ja chcem iba rovnosť pred zákonom. Pokiaľ štátne orgány nenaháňajú premiéra, nesmú ani občanov. Ja chcem pre občanov iba to, čo štátne orgány uplatňujú voči predsedovi vlády. Toto je podľa mňa rovnosť pred zákonom, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská.

    A stanovujeme aj ďalšie pravidlo. Ak štátne orgány budú žiadať od občana to, čo sa boja žiadať od predsedu vlády Slovenskej republiky, občan bude mať právo na náhradu škody. Toto je podľa mňa rovnosť pred zákonom.

    A ešte raz vás zacitujem, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská: "Úplne stačí, keď každé konanie a každý politický prejav alebo čin budeme pomeriavať voči týmto slovám v ústave, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach." Tak ja teda, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská, pomeriam vaše konanie a činy k týmto slovám v ústave. Súdy poskytujú predsedovi vlády nezákonnú imunitu, polícia tvrdí, že nevie predsedu vlády nájsť. A čo s tým robíte vy, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská? Nič, nerobíte s tým absolútne nič.

    Hlavná deliaca čiara dnes nie je medzi tými, ktorí nezdieľajú vašu ideologickú predstavu o svete, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská, a tými, ktorí túto vašu ideologickú predstavu odmietajú. Tá hlavná deliaca čiara je medzi vami, ktorí na rovnosť ľudí pred zákonom kašlú, a medzi nami, ktorí s tým chceme aspoň niečo urobiť. A skôr alebo neskôr, pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská, s tým aj niečo urobíme.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Šesť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Krajniak, oceňujem, tak by som povedal, ten, tento návrh pre jeho ideu a určitý recesistický komponent, súhlasím s myšlienkami, ktoré sú za ním, avšak čo mu vyčítam, je to, že sa zdá z neho, ako keby ten problém, ktorý tu pomenúvate, bol jediný, ktorý tu riešime.

    Predseda vlády a celá jeho suita, celá vláda, majú totižto imunitu totálnu, môžu si robiť, čo chcú. Všetci vieme, že akýkoľvek kriminálny alebo iný nezákonný čin, ktorý oni urobia, je krytý faktickou imunitou. A preto, keď vy hovoríte len o jednom parciálnom probléme, mohol by sa z toho urobiť nesprávny záver, ten, že keď tento problém vyriešime, vyriešime všetko. Nie, my tu musíme zničiť systém, ktorý už 20 rokov a viac poskytuje imunitu celej vládnej garnitúre, a podotýkam, naprieč spektrom politickým, všetkým členom tzv. štandardných strán. A kým toto nezničíme, tak tento malý kamienok v tej mozaike bude len tým malým kamienkom v mozaike.

  • Ďakujem. Len pre úplnosť by som chcel doplniť, že premiér Fico je zastihnuteľný vtedy, keď mu to vyhovuje, a polícia ho dokáže vypátrať vtedy, keď to premiérovi Ficovi vyhovuje. Ide konkrétne o prípad, kedy je trestne stíhaný Igor Matovič za ohováranie predsedu vlády, kde je premiér Fico oznamovateľom. Vtedy ho vedia zastihnúť zázračne na Úrade vlády, dokonca aj ako preberateľa zásielok pani Ficovej. Naozaj zaujímavá rovnosť pred zákonom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy voláte po rovnosti pred zákonom, ale to v podstate dneska v zákone už máme, len sa to jednoducho nedodržiava. Je to o určitej, dnes možno určitej slušnosti a neslušnosti politikov, keď teda rozprávame o premiérovi Robertovi Ficovi. Pretože viete, ako by to malo fungovať? To by malo fungovať tak, že dnes, keď on nepreberá zásielku, tak by malo nabehnúť komando, mali by mu vyraziť dvere a mali by ho normálne predviesť na políciu, prípadne by ho mohli ešte aj do tej cely zatvoriť, o ktorej sme dnes rozprávali s pani ombudsmankou, a tam ho pripútať k radiátoru, aby im neušiel, keď pohŕda policajtmi.

    Ja vám to poviem na príklade, ja som to tu už raz spomínal. Ja idem zajtra vypovedať na políciu, lebo pán policajný prezident, najvyšší policajný funkcionár dal na mňa trestné oznámenie za ohováranie. A ja som nedostal predvolanie, mne zatelefonoval policajt, vyšetrovateľ. To už je asi šiesty- alebo siedmykrát, čo idem takto vypovedať, a vždy mi ten vyšetrovateľ zatelefonoval. Jednoducho vie, že som natoľko slušný, že keď mi zavolá, tak mu tam o tri alebo štyri alebo o koľko dní dôjdem. Čiže to nie je o tom, že teraz by sme tu mali vyrábať nejaké ďalšie zákony a ďalšie normy, ale jednoducho je to o tom, aby sa tie normy, ktoré platia, aby jednoducho sa vyžadovalo ich plnenie.

    A ja vám poviem, kedy to bude platiť a keby to bude fungovať. Keď dáme preč skorumpovaného ministra vnútra a slabého a submisívneho policajného prezidenta. Vtedy to bude fungovať a vtedy tí policajti budú robiť to, čo majú, voči každému, bez ohľadu na to, že či to je radový občan Slovenskej republiky, alebo je to opozičný poslanec, alebo je to koaličný poslanec, alebo je to predseda vlády. Tak by to malo fungovať. To znamená, týchto dvoch ľudí treba vymeniť, nič viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Týmto verejne vyhlasujem, že sa dobrovoľne hlásim, som ochotný doručiť zásielku súdu predsedovi vlády na najbližšej schôdzi počas hodiny otázok. Nech ma pošta alebo súd kontaktuje, veľmi rád sa podujmem a zdarma, dobrovoľne doručím predsedovi vlády v tomto pléne zásielku.

    Ďakujem.

  • Viete, je veľmi dôležité, aký obraz dávame a čo hovoríme ľuďom na Slovensku. Tento parlament by mal prijímať zákony a my prví by sme mali skutočne dbať na to, aby sa zákony dodržiavali. Predseda vlády predkladá zákony, my ich schvaľujeme a vyžaduje pán predseda vlády, aby tieto zákony, predpisy, vyhlášky a nariadenia bežný Slovák, bežný občan dodržiaval. A keď chce, aby ľudia si ctili zákon, aby ho dodržiavali, tak by mal ísť prvý príkladom, a nie flagrantne ho porušovať, zneužívať, dehonestovať, dovolím si povedať, až opľúvať. Preto sme predniesli tento návrh zákona. Áno, je to pritiahnuté za uši, ja si to uvedomujem. Ale ako inak upozorníme na to, čo sa tu deje? Viete, 25 rokov tunák máme ľudí, ktorí tunák skutočne sú svedkami, že títo štandardní politici im tuná predkladajú krásnu dvojkoľajku, rovný a rovnejší, jeden môže kradnúť, druhý nesmie ani šteknúť. Jeden si môže ukradnúť 100 miliónov, nič sa nedeje, druhý, pytel cementu, ide do basy. To znamená, že toto im politici 25 rokov servírujú, že tu máme rovných a rovnejších. A pán premiér je toho jasným svedkom a je na čele toho peletónu. Takže kvôli tomuto predkladáme tento návrh zákona.

  • Vážený pán kresťansko-sociálny demokrat a zároveň národný demokrat Krajniak, milý Milan, ja úplne, ale naozaj úplne súhlasím s tými motívmi a dôvodmi, ktoré vás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona. Je naozaj nehorázne, ako sa správa predseda vlády Fico, je nehorázne, že mu to polícia a súdy tolerujú. A je nehorázne, že žijeme v krajine, kde s verejnosťou niečo takéto nezamáva a nespočíta to prinajmenšom na preferenciách strane SMER.

    Ale, neviem, ako u vás v národnej demokracii, ktorá tu raz možno bude podľa tvojich snáh, ale u nás v liberálnej demokracii by sme mali mať aspoň elementárnu úctu k parlamentu. Ja si veľmi vážim, keď má niekto nápadité formy ako poukázať na nejaký problém, nemám zásadný problém ani s tým, ak sa to deje v rokovacej sále parlamentu, mám rád recesiu, žartovanie, ale podávať recesistický návrh zákona je predsa len už trochu moc. A tak, aj keď si myslím, že predseda vlády by si mal preberať súdne zásielky, že by mala platiť rovnosť pred zákonom, nemôžem hlasovať za návrh zákona, ktorý zrejme ani jeho predkladatelia nemyslia vážne, myslia ho len ako formu upozornenia na problém, ktorý tu reálne existuje. Takže už ste to urobili, už ste na to upozornili, tak ja by som za adekvátne považoval, aby ste teraz ten návrh stiahli, lebo zaňho nebudú môcť hlasovať ani tí, ktorí súhlasia s tou vašou kritikou.

  • Dobre, takže, ako som už vyhlásil, všeobecná rozprava je skončená. O záverečné slovo požiadal navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy a páni, milý Ondro, tento zákon síce vyzerá ako recesia, ale je myslený absolútne vážne. A vysvetlím prečo. Pretože pokiaľ sa budeme tváriť a brať vážne, a my to, bohužiaľ, berieme vážne, že budeme tolerovať nie predsedu vlády, ja kašlem teraz na predsedu vlády, je mi úplne ukradnutý v tomto, to, že polícia nám do očí tvrdí, že nevie nájsť predsedu vlády, to ja považujem za recesiu, že oni si z nás robia dobrý deň. To, že sudkyňa v rezorte ministerky spravodlivosti povie, že ona predsa nebude požadovať, aby bolo doručené predvolanie na súd od predsedu vlády. To kde sme? To sme v tej liberálnej demokracii? To je absolútna anarchia, to je absolútna anarchia a s týmto sa ja nechcem zmieriť. Tak potom, keď veľká vrchnosť berie takúto imunitu od štátnych orgánov, prečo by nemohli aj ostatní občania?

    Ja to myslím smrteľne vážne, pretože iba takýmto spôsobom môžeme zaručiť v súčasnom štáte za tejto vlády rovnosť občanom pred zákonom. Ja sa nechcem na to pozerať, že policajti sa tvária, že nevedia kde je predseda vlády, že je nezastihnuteľný. To čo si dovoľujú?! To je pre mňa absolútne vážna vec. To čo si dovoľuje sudkyňa, ktorá povie, že predsa nebude predsedu vlády, alebo poslancov predvolávať na súd?! To čo si dovoľuje tá sudkyňa? A pani liberálno-demokratická ministerka spravodlivosti Žitňanská už dala kárne konanie, už dala návrh na vylúčenie, vyzlečenie tejto sudkyne z taláru? To nám nevadí? No mne to teda sakra vadí a ja sa s týmto odmietam zmieriť.

    Pán poslanec Baránik, ako som povedal, v zásade súhlasím s tým, čo ste povedali, ale tu nejde o predsedu vlády, ja zvysoka kašlem na predsedu vlády, ja len chcem, aby nemohol štát šikanovať normálnych občanov a naháňať ich, ak to isté nerobí voči ústavným činiteľom. Prečo by mali občania znášať to? Čo, čo žijeme vo feudálnej spoločnosti, čo sme v cisárstve, v c. k., kráľovskej monarchii? Kde? My sme v republike, my sme v republike. Pokiaľ budeme akceptovať neprípustné správanie štátnych orgánov a budeme sa tváriť, že no tak chápeme proste, no tak za tejto vlády je to takto, ja to nechápem, je to nebudem akceptovať a budem žiadať, aby štátne orgány sa správali rovnako ku každému. Nebudem hrať túto hru s nimi, že, bohužiaľ, teraz je to takto, však uvidíme. A súhlasím s vami, že aby sa to zmenilo, tak treba vymeniť ministra vnútra a treba vymeniť pravdepodobne aj liberálno-demokratickú ministerku Žitňanskú a samozrejme predsedu vlády.

    Pán poslanec Galko, ja mám rovnakú skúsenosť. Práve dnes mi volal policajný vyšetrovateľ, voláva mi veľa, v rôznych prípadoch a úplne normálne som sa s ním dohodol, povedal som, dohodli sme sa, že tento týždeň máme plénum, to znamená budúci týždeň, dohodli sme si termín a prídem. Považujem to za absolútne normálne. Okrem toho moja skúsenosť s väčšinou policajtov je taká, že sú to slušní, normálni ľudia, ktorí si plnia svoje povinnosti. A tak by to podľa mňa v civilizovanom svete malo byť.

    A ešte jednu vec vám chcem pripomenúť, vážené dámy a páni, to mi vadí na polícii, a preto chcem, aby nemohla naháňať ani občanov. Lebo pokiaľ si ja dobre spomínam na prípad istého poslanca Matoviča, a vy teda viete, že ja s pánom Matovičom nie som žiadny kamarát, ja si tak nejak spomínam, že keď ho polícia potrebovala vypočuť, tak mu doručila predvolanie do televíznej relácie, do televíznej relácie mu doručila predvolanie s tým, že termín výsluchu je zajtra, zajtra ráno. Nemala s tým polícia žiadny problém, keď išlo náhodou tesne pred voľbami o pána poslanca Matoviča, ktorého ja teda nemám rád. To čo si dovoľuje polícia? To čo si dovoľuje, a teraz by som povedal, zle hovorím polícia, lebo väčšina policajtov je normálnych a slušných ľudí, ktorí si robia prácu, čo si to dovoľujú tí policajní funkcionári? A ja sa na to nebudem pozerať a akceptovať tú hru, že no, to vieme, teraz je to tak, lebo oni to tak robia. Ja to nebudem akceptovať, to je rovnaký prístup, aký zvolila mimochodom Charta 77. Platil helsinský proces v Československu v 77., všetky ľudské práva boli povolené v ústave? Tak sa niektorí ľudia začali správať, že no tak to berme vážne, my to teda žiadame. Tak správali sa tí ľudia absurdne? Mocensky možno absurdne, ale správali sa s úplnou logikou toho, ako by sa slobodní ľudia v spoločnosti mali správať. A keďže výkonná moc je v rukách tejto vlády a my nie sme schopní dnes počas ministrovania pána Kaliňáka zaručiť a zabezpečiť, že policajní funkcionári si budú plniť svoju prácu, tak ja ako poslanec Národnej rady, ako člen zboru, ktorý má legislatívnu moc, sa snažím zrovnoprávniť normálnych občanov a ich povinností s povinnosťami predsedu vlády, pretože to pán poslanec Baránik ovplyvniť môžme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je návrh na prijatie

    uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly v súvislosti s financovaním odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 337. Dávam slovo poverenému členovi zahraničného výboru poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh uviedol a predložil návrh uznesenia Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, tlač, o ktorej budem teraz trochu uvádzajúco hovoriť, máte na stoloch pod č. 337, uznesenie, o ktoré ide. V nadväznosti na situáciu týkajúcu sa financovania odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa kvôli pretrvávajúcim podozreniam uskutočnila kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na predmetnom ministerstve.

    Na základe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 21. novembra 2016 (č. jednacie Z010211/2016/1155/KJI-400) je známe, že tento orgán sa v súčasnosti ešte len rozhoduje, či vôbec zaradí mimoriadnu kontrolu prideľovania zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie do plánu kontrolných akcií realizovaných v roku 2017.

    Kolegyne a kolegovia, na túto tému sme diskutovali v Zahraničnom výbore Národnej rady v dňoch 24. a 25. novembra 2016. Zahraničný výbor uznesením č. 31 v časti b) jednomyseľne, podčiarkujem, jednomyseľne navrhol Národnej rade, aby požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky podľa § 114 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o vykonanie predmetnej kontroly v záujme riadneho prešetrenia celej záležitosti a posilnenia dôvery verejnosti vo fungovanie orgánov verejnej moci.

    Navrhujem teda, aby Národná rada podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala uznesením Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo vzťahu k prideľovaniu zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, súčasne vás prosím, aby ste plnili úlohu, aj úlohu spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 306. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.

    Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 306.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť predstaviť návrh, ktorý je na tejto schôdzi v roku 2016 posledným návrhom zákona predstavený v tejto Národnej rade. Aj možnože nakoniec dobre, že to bude takto v takejto situácii. Prvýkrát sme takýto návrh zákona predstavovali, keď bolo 25. výročie od doby, keď sa zmenil režim. Tvrdo povedané, možno, ale určite pravdivo, a doteraz sme neboli schopní vysporiadať sa s krivdami, ktoré predchádzajúci komunistický režim u nás zanechal. Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite nedajú vyčísliť a neexistuje ani tá suma, ktorá by ľuďom angažujúcim sa v protikomunistickom odboji dokázala vrátiť ich sny, odškodnenie za nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a na ich najbližších spáchali. Určite ani samotné odškodnenie, ktoré navrhujeme, im tieto sny nevrátia. Hodnotu ľudského života, ktorý bol po 40 rokov utláčaný, im to nijakým spôsobom nenahradí. Takže aj tento zákon, prosím vás, berte ako satisfakciu za roky strádania, ktoré pretrvávajú doteraz. U tých ľudí, ktorí boli takto poškodení, skutočne pretrvávajú až doteraz.

    Poviem v skratke, čoho sa návrh týka, a potom viac poviem v rozprave. Návrh by som rozdelila na dva celky. A to, jeden celok hovorí o odškodnení obetí komunistického režimu a ich manželov, manželky alebo vdov po týchto poškodených. Navrhujeme jednorazové odškodnenie vo výške 1 000 eur. Na druhej strane tá druhá časť zákona pojednáva o plošnom zdanení výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Stretli sme sa s názorom, že sme príliš ústretoví s tým, že chceme zdaniť tieto dôchodky o 50 percent. Sú mnohí, ktorí by povedali, že úplne odstrániť výsluhové dôchodky pre takýchto ľudí. A ešte oblasť, o ktorej hovoríme. Ide o pracovníkov príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Príslušníkov. Nie teda iba spolupracovníkov, ktorí neboli viazaní pracovnou zmluvou.

    Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo na príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

    Otázky možného rozporu, lebo s tým sme sa stretávali pri vypracovávaní, otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov. A máme tým na mysli práve výsluhové dôchodky. Pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou. Takže z tohto vyplýva aj odôvodnenie, prečo sme sa pustili do úpravy podobnej, ako platí dnes v Poľsku. Preto, lebo tam už je aj európskym súdom potvrdené, že ten spôsob vysporiadania sa s touto témou je urobený dobre.

    Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane, vyberanej zrážkou, bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysoko postavení príslušníci mali dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže už len skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. A na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku 1 000 eur. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa, a Slovenská republika, aby sa vysporiadala s týmto dlhom z minulosti a aspoň takto symbolicky a morálne odškodnila ľudí, ktorí trpeli nie preto, že skutočne chceli zle v Československu, chceli spôsobovať nejaké zlo v Československu, ale len preto, lebo chceli slobodne vyjadrovať svoj politický názor, prípadne svoje náboženské presvedčenie.

    Ďakujem pekne. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyni Natálii Blahovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona, tlač 306.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 311 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory, a to: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017, respektíve gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Skončila som. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Budaj. Prvá požiadala o vystúpenie v rozprave pani poslankyňa Jurinová. Takže najprv pán poslanec Budaj. Pán Osuský, máte procedurálny návrh?

  • Reakcie z pléna.

  • Len pán poslanec Budaj bol prihlásený písomne, takže vy potom asi v ústnej rozprave sa môžte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výsluhové dôchodky v prospech tých, čo nás prenasledovali, ktoré doteraz dostávajú, sú, neviem, či povedať hanbou už nie je otrepané, v tejto sále sa používajú silné slová, sú urážkou podľa mňa slobodného Slovenska. Vyzerá to, akoby Slovensko síce získalo slobodu, ale nejak sa ešte nerozhodlo, či mu patrí a či je slobodné skutočne aj vnútorne. Na jednej strane keď predkladáme, už toto nie je prvý návrh zákona, ktorý sa vyrovnáva s minulosťou, keď predkladáme tieto zákony, nevyvolajú ani polemiku a stáva sa, že sú odmietnuté.

    Neviem, či si kolegovia poslanci a poslankyne uvedomujú, že, povedzme, odmietnutím takých silných symbolov, ako je tento zákon, ale aj doobeda rokovaný zákon o pamätných dňoch okupácie a zbavenie sa okupácie, že aký signál vysielajú tí, ktorí si neuvedomujú, že to sú naozaj piliere, na ktorých stojí táto republika, že to sú zákony a opatrenia, ktoré súvisia s budovaním štátu, či si uvedomujú, aký signál vysielajú mladým ľuďom, aký signál vysielajú svetu, zahraničiu. Desiatky rokov po okupácii sa Národná rada nevedela rozhodnúť, či si to chce pamätať. Desiatky rokov po zbavení sa okupačných vojsk sa nevedela rozhodnúť, že z toho urobí pamätný deň, okamih, keď sme sa zbavili cudzích vojsk.

    Teraz rokujeme o ďalšej trápnosti, rokujeme v meste, kde máme stále Námestie hraničiarov, jedno z najväčších námestí tohoto mesta a so symbolmi bývalého režimu, ktoré na ňom ležia. Asi päť kilometrov vzdušnou čiarou je brána slobody, kde sú mená zabitých, zabitých občanov Slovenskej republiky, ktorých zavraždil komunistický režim preto, že chceli prejsť hranice. Banálna vec, ktorá je nám dneska úplne dostupná v celej Európe.

    Výsluhové dôchodky pre ľudí, ktorí porušovali ľudské práva, žili z toho, že zastrašovali a prenasledovali demokratov, často mladých ľudí, bez ohľadu na to, či to boli ženy, deti. Sú prípady, kedy boli prenasledovaní a ponižovaní 13-, 14-roční ľudia. A to nehovorím o päťdesiatych rokoch, hovorím o dobe normalizácie, ktorú si vy starší pamätáte. Mali ste možno to šťastie, vás sa ten prst násilia nedotkol, možno ste ani nikoho v rodine nemali, kto by v päťdesiatych rokoch utrpel, ale je faktom, že ten režim bol mimoriadne násilný. Máme o tom platné zákony. O tom, že bol zločinecký a že Štátna bezpečnosť bola zločineckou organizáciou. A predsa sa dôchodky pre túto organizáciu priznávajú, takzvané výsluhové. Čiže tu nikto nesiaha na dôchodky za odpracované roky, hoci plat toho dôstojníka Štátnej bezpečnosti, nehovoriac veliteľa, a plat toho chudáka, ktorý prišiel o každú robotu a robil s lopatou, najmä ak sa vrátil z nejakej basy, robil skladníka ako, povedzme, kardinál Korec, áno, skladníka celý život. Tondra, biskup Tondra robil električkára. Tí ľudia nemohli mať dôchodky žiadne. Úbohé, najúbohejšie a mnohí teda, tieto mená zhodou okolností poznáme, ale uvedomte si, že tisíce a desaťtisíce nepoznáme. Tiež boli veriaci, prišli o existenciu, vyhodili ich z práce, zo škôl, nedoštudovali a ich život sa drasticky zmenil. Už spomínaných 250-tisíc ľudí emigrovalo. Tento národ je dodnes poznamenaný obrovskou jazvou, obrovskou operáciou, ktorou bola okupácia, a to, že naše politické špičky komunistickej strany sa jej podrobili. Nejdeme ich súdiť, bola to ťažká doba.

    A tento zákon nie je odsudzujúci. Tento zákon hovorí, že len časť tých výsad, ktoré veľmi amorálne poberajú ľudia, ktorí sa zúčastňovali, zastrašovania, prenasledovania občanov, ktorí nespáchali žiaden trestný čin, ale ich zastrašovali a prenasledovali pre vieru, pre názor, preto, že mal príbuzného v zahraničí, a mohol by som menovať, všetci viete si to sami doplniť. Ide len o jednu polovicu týchto výsluhových dôchodkov a ide len o symbolické gesto. Neublíži to generálovi Lorencovi, ktorý poberá generálsky dôchodok po tom, čo svoj profesný život prežil ako poradca Penty. Neublíži to plukovníkovi Pačesovi. Mohol by som vám menovať najväčšie beštie bratislavskej služby, 20 rokov ma vyšetrovali v tajnej službe. A viem aj, ako nakladali s inými ľuďmi, ktorým pálili cigaretami ruky, nie v päťdesiatych rokoch, to sa tak u nás traduje, že len tie päťdesiate roky, a to už nikto nežije, to nie je pravda. Ten človek, ktorý zastrelil v Petržalke utečenca, alebo ten dôstojník, ktorý nechal psami zožrať mladého chlapca, na čo ho nechal vykrvácať na mieste, ten žije s nami tu v tomto meste. A predsa tu nerokujeme o jeho potrestaní. Tak sa vyvinula situácia, že nikto nedá satisfakciu zabitým, rokujeme len o symbolickom veľmi jemnom geste, drobnom odškodnom pre tých ešte zopár preživších politických väzňov a zobratie polovici odmien výsluhových dôchodkov. To sú odmeny, to nie sú, samozrejme, dôchodky. Ani poslanci nebudú mať výsluhové dôchodky. Okrem vojakov, ako viete, a uniforiem proste ich majú len príslušníci Štátnej bezpečnosti. Je to absurdita, na ktorú poukázali moje kolegyne už v minulom volebnom období, a nemožno povedať k tomu nič iné, len buď pred tým pichnem zbabelo znovu hlavu do piesku, alebo jednoducho toto symbolické gesto urobíme. Tým ľuďom to nebude chýbať. Tým obetiam to nevráti tie roky. To len nám pomôže a tým, ktorí sledujú slovenskú Národnú radu a pýtajú sa, či tí ľudia vedia, v ktorom storočí žijú a pre aké hodnoty, na akých hodnotách stoji Slovenská republika. Pre ktoré hodnoty vôbec mohla vzniknúť, lebo len vďaka tomu, že sme sa prihlásili k hodnotám slobody a demokracie, mohla Slovenská republika získať rešpekt a začlenenie do medzinárodných štruktúr, len vďaka nim má priznanú suverenitu.

    Priznať, urobiť toto symbolické gesto má zmysel v duchu kresťanských hodnôt. Má zmysel v duchu humanistických tradícií a má zmysel v duchu zdravého ľudského rozumu. A či už sa riadite, či ste veriaci, alebo nie, tak viete, že prenasledovať človeka, mučiť ho, zastrašovať ho, sledovať ho, prijať ideológiu, že cudzia viera má byť trestaná, kresťanská viera, že má byť trestaná. Však kresťania tu žili v jak katakombách za rímskeho impéria. Ja viem, vy ste možno niektorí takých ani nepoznali, ja áno. Aj takých, čo boli zabití nie v päťdesiatych rokoch. Bol tu kňaz Coufal, ktorý bol brutálne zavraždený v osemdesiatych rokoch. Je tu možnosť urobiť gesto alebo znovu vyslať signál, že my nevieme, na akých hodnotách stojíme. Sme tak rozdelení, že ani len hodnoty dobra a zla nie sme ochotní pomenovať, chceme, aby sa to miešalo. Nech tí, čo prenasledovali, sú odmenení a tí, čo boli prenasledovaní, bezmocní a s holými rukami, nech sú potrestaní. Nech naďalej vedia, že táto Národná rada nimi opovrhuje, ich utrpením.

    Dámy a páni, ja poznám veľa politických väzňov. Samozrejme, často sa spomína ich najznámejšia tvár Anton Srholec, deväť rokov v Jáchymove. Práve preto, že ich veľa poznám, nikdy som ako politický väzeň si neuplatnil žiadnu výsadu. Ja som sa dostal do väzenia veľmi mladý, prežil som ho, chvalabohu, v zdraví, zvyšné roky som pracoval manuálne, čo mi len pomohlo. Nenariekam nad tým, čo ma stretlo, a nikdy som nepožiadal ani len o najmenšiu výsadu, ktorá by súvisela s politickými väzňami. Tu sa hovorí o symbolickom geste aj pre tých, čo tu už medzi nami nie sú. Ale najviac, verte mi, že aj mnohí, politický väzeň, keby tu mohol hovoriť, tak by vám povedal, že vám na to kašlem po toľkých rokoch. Už mi zomrel ten kamarát, ten kamarát, ten kamarát. To sú hrdí ľudia, tí sa nezlomili za totalitného režimu a nestoja s prosíkom, tuná v predizbe. Nenájdete tam ani jedného. Ani na balkóne. Neprosia o peniaze, neprosia o nič. Dúfajú v to, že Slovensko, že sa dožijú, že Slovensko je schopné rozoznávať ich obeť, uznať ju a rozoznávať dobro od zla. Rozoznávať krivdu od toho, kto krivdu pácha. Len a len o tomto, dámy a páni, je tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem kolegovi Budajovi, že tak výstižne zhrnul, prečo je tento zákon veľmi dôležitý. A ďakujem aj Janke Šípošovej, ktorá spoločne s Erikou Jurinovou sa za tento zákon zasadzovali a v minulom volebnom období, a zároveň ich v tom aktívne podporoval aj Anton Srholec. Nie preto, že by potreboval nejaké odškodnenie alebo žeby sa potrebovali niekomu pomstiť za ten režim, išlo skôr o takú elementárnu spravodlivosť a vyváženie toho ohromného utrpenia, ktoré sa tu dialo 40 rokov a ktorého obeťou boli niektorí ľudia, ktorí v podstate, niektorým to pokazilo celé životné príbehy, všetko, čím mohli byť, zobralo im to budúcnosť, zobralo to budúcnosť im deťom, im rodinám, rodinným príslušníkom. Takže myslím, že tento zákon pre vyrovnanie sa s minulosťou je veľmi potrebný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, súhlasím s tým, že perzekúcia Štátnej bezpečnosti v minulom, predchádzajúcom režime boli, povedal by som, vec, ktorá decimovala slovenskú spoločnosť, a súhlasím s tým, že Slovensko sa s týmto režimom muselo vyrovnať a urobili sa isté kroky pre vyrovnanie.

    Pán Budaj sa tu zmienil o tom, že aký signál vysiela Národná rada a súčasná Národná rada mladej generácii, keď sa príliš vážne nevenuje tomuto programu. Mne nedá zamyslieť sa na tým, aký signál vysiela pán Budaj mladej generácii, keď som si prečítal spomienky Fedora Gála v jeho knižke Z prvej ruky, kde hovorí o tom, ako oni riešili spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou vo vlastnom tíme. Keď, zacitujem z tohto vyjadrenia, napísal: "Ján Budaj vlastnou rukou napísal a podpísal súhlas spolupráce s ŠtB. Neupozornil na túto skutočnosť svojich najbližších priateľov, a to ani v čase pred voľbami. Klamal, keď na tlačovej konferencii po voľbách vyhlásil, že túto skutočnosť si mienil so sebou odniesť do hrobu. A neskôr začal tvrdiť, že ju jednoducho vytesnil z pamäti. Je možné, že sa dá vytesniť z pamäti aj takáto vec. Ale to pokračovanie, navádzal na klamstvo aj také autority, ako je Miroslav Kusý a Martin Šimečka starší, keď im navrhoval, aby tvrdili, že podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou po dohode s nimi, aby sa mu ľahšie vykonávala disidentská činnosť."

    Nebudem čítať ďalej z tohto komentára, je to, sú to spomienky Fedora Gála z obdobia z roku 1991 a teda z toho, pred 91. rokom. Takže keď hovoríme o morálnych autoritách, ktoré majú právo sa k tomuto obdobiu vyjadrovať, nie som si istý, či sme zvolili správny vzor na to, aby tuto toto obdobie tlmočil mladej generácii.

  • Už 27 rokov od Nežnej revolúcie bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti majú dôchodky trojnásobne vyššie ako ich obete. Bol tu spomínaný Anton Srholec. Osobne poznám pána Ladislava Záborského, akademického maliara, ktorý mi veľmi často hovoril, čo sa dialo vo väzniciach, ako boli prenasledovaní, mučení. A musím spomenúť aj sestru Zdenku Schellingovú z Krivej, ako ju, som čítala o tom, ako ju potápali do vody, kým sa nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pri tom ju bili.

    Prečo je možné sa s týmto všetkým, prečo to bolo možné vysporiadať sa a nastoliť aspoň takú elementárnu spravodlivosť v Poľsku, v Maďarsku, v susedných krajinách? Prečo to nie je možné u nás na Slovensku? Aká sme to teda, aká sme to vlastne krajina? Stále plná ľudí z minulého režimu? Aký to dávame príklad mladým ľuďom? Veď v prvom čítaní sa posúva návrh zákona, aby sa o ňom diskutovalo v tom ďalšom. A tak vás prosím, pánov poslancov a panie poslankyne, tak hlasujme už aspoň teda, keď je už tretíkrát v tomto pléne, hlasujme za tento návrh a posuňme ho do druhého čítania. Však ak hovoríme o slušnom Slovensku, tak hlasujme aj za spravodlivé Slovensko.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

  • Samozrejme, že, pán Paška, ja sa neznížim k vašej úrovni. Vy v obrane eštebáckych dôstojníkov útočíte na osobu, útočíte slovami môjho politického rivala, ktorý pomiešal polopravdy so svojimi domnienkami. No áno, to je politická kniha, ktorá vznikla v súboji VPN medzi národným a federálnym krídlom. Vy ste, neviem, čo ste vtedy robili, ale viem, že neskôr ste boli súputníkom Mečiara a Slotu. Ste tu hádam posledný, čo hlasoval v noci dlhých nožov, čo vyhadzoval Gauliedera. Videl som vás, kde stojíte, a táto podlosť, ktorou sa snažíte brániť dôstojníkov ŠtB, si nezasluhovala ani týchto 30 sekúnd reči.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Osuský.

    Ešte predtým požiadala o slovo navrhovateľka, pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi na začiatku štatistiku, bude jej trochu viac, ale prosím vás, aby ste sledovali pozorne. A chcem povedať, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme nie o paragrafoch hovoríme o skutočných ľuďoch. O skutočných ľuďoch. Od nástupu komunistov k moci bolo v Československu evidovaných 250-tisíc politických väzňov, 250-tisíc politických väzňov, 70-tisíc z nich slovenských. Aj keď sa mi zdá, že je to takto zbytočne oddeľovať, lebo boli naozaj v jednom vreci. Z tých 250-tisíc politických väzňov bolo 241 popravených. Prišli o život, boli zabití. Viac ako 600 zahynulo pri výsluchoch bezpečnostných zložiek. Tie výsluchy viedli tí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí dostávali tie výsluhové dôchodky za to, že robili to, čo robili, že ich zabíjali, prenasledovali, že ničili ich rodiny a ich osudy. Viac ako 8-tisíc občanov bolo poslaných do táborov nútených prác. A okolo 5-tisíc mladých mužov sa nedobrovoľne ocitlo vo vojenských pracovných technických táboroch.

    V čase barbarskej noci, tzv. barbarskej noci bolo 2 500 kňazov a rehoľníkov internovaných. Rada by som vám ukázala tváre niektorých z nich, aby ste vedeli, že to boli skutoční ľudia, tak ako vy, tak ako ja. Tí ľudia, ktorí zahynuli pri výsluchoch bezpečnostných zložiek, teda tých 600 ľudí, približne 600 ľudí, možno aj viac, ale okolo 600 ľudí, nezahynuli ani na chrípku, ani na rakovinu. Zahynuli rukou iných ľudí. A títo za to nikdy neboli nieže potrestaní, neboli nikdy za to ani inak postihnutí, lebo konali vraj podľa vtedy platných zákonov a tým pádom je to v poriadku. Ak sa pamätáte, podobne sa obhajovali ľudia aj po skončení druhej svetovej vojny.

    Zopakujem aj to, čo povedal pán kolega Budaj. V tomto zákone nejde o trestanie, to je len odobratie neoprávnených benefitov. Odobratie neoprávnených benefitov za robenie zla, pretože za toto zlo niekto dostával dobro. Takže mnohí dostávajú výsluhové dôchodky za vraždy, za prenasledovanie, za ničenie celých rodín. A mnohí vôbec dodnes nechápu, čo vlastne spáchali.

    Dovolím si ešte, ešte pokračovať v číslach. Na Slovensku bolo v roku 1945 až 1989 presne 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce v rokoch 1949 - 1954, 5 135 vojakov v pomocných technických práporoch, 4 739 osôb v rámci tzv. Akcie B presídlených z väčších miest na vidiek, 112 gréckokatolíckych kňazov s manželkami a 486 deťmi boli v rámci Akcie P, pravoslávie, deportovaných do českých krajov, to malo viesť k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi, 2 548 internovaných rehoľníkov, 1 644 internovaných rehoľníc, 6 973 osôb odvlečených do Sovietskeho zväzu, z nich 528 osôb zomrelo. A možnože si poniektorí spomeniete aj na proces s podtatranskou mládežou, kde išlo naozaj o veľmi mladých ľudí, maturantov. Mám tu vypísaných pätnásť mien: Bohuš Jakubiak, Alojz Lenkovský, Lucian Neupauer, Tibor Porubovič, nejdem ich čítať všetky. Sú to mladí ľudia, maturanti, z ktorých urobilo zopár letáky, začali ich roznášať, hneď ich zobrali. Dvaja z nich chceli utiecť. A zopár sadzieb, koľko dostali, prvý menovaný 15 rokov, druhý menovaný 15 rokov. Týchto sadzieb bolo naozaj veľa.

    Komunisti sa dopustili v našej krajine veľa zločinov proti ľudskosti a odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov bolo v našej krajine dodnes neuspokojúce. Tu musím povedať, že prvoplánovým cieľom v žiadnom prípade, to opakujem, nie je trestanie vinníkov. Ide o satisfakciu pre všetkých, ktorí boli poškodení minulým režimom. Veľmi ťažko sa mám bude žiť v krajine, resp. v priestore, kde žijú tieto obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenia, a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si dodnes užívajú prostriedky získané skutočne odsúdeniahodným spôsobom. Navyše, je veľmi nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby boli prisluhovači režimu a páchatelia týchto zločinov vyššie, mali vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete.

    Tu si možno treba uvedomiť, ak sme hovorili, že výsluhové dôchodky sú okolo 670, 600 – 700 eur, sú to priemerné dôchodky. Tie dôchodky u niektorých idú omnoho vyššie. Sú, samozrejme, aj nižšie. Mnohí z nich k tomu dostávajú aj dôchodky zo Sociálnej poisťovne, z bežného sociálneho zabezpečenia. A treba povedať, že všetky tie ich obete, ktoré boli prenasledované v režime, vzhľadom k tomu, že sa nemohli už normálnym spôsobom zamestnať, viete, že išlo o lekárov, proste vzdelaných, množstvo z nich bolo naozaj vzdelaných ľudí, ktorí sa na základe procesov nedostali viac k práci, ktorú vyštudovali, ktorá ich bavila, ktorá ich mohla rozvíjať. Mohli pracovať len ako kuriči, ako, ja neviem, upratovali, v obchodoch predavačky robili. Dostávali veľmi nízke mzdy, a to znamená, že ich dôchodky nieže sú nízke, ale sú veľmi nízke, sú až dehonestujúco nízke. Z toho vyplývalo, že mali problém aj vyživiť svoju rodinu. Nevraviac o tom, že celému systému vôbec nezáležalo na tom, ak bol človek odsúdený do väzenia, že čo je s rodinou, ktorá zostala po tejto obeti. Celý komunistický, socialistický režim, na tom vôbec nezáležalo. Deti nemohli študovať to, čo by si boli priali. Boli poznačené celé rodiny. A toto si málokto uvedomuje.

    Slovenská republika 23. augusta 2011 podpísala Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, toto podpísala Slovenská republika, že "zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že bude podporovať obete totalitných režimov a potrestá ich vinníkov". Týmto návrhom zákona s k tejto deklarácii doslovne hlásime a žiadame, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť. Potom neskôr, 17. januára 2012 v Prahe podpísali zástupcovia 17 združení platformy európskej pamäte, uznávanej organizácie, samozrejme, deklaráciu, v ktorej žiadajú, aby zákonné orgány, zákonodarné orgány štátov a orgány Európskej únie prijali zákony na potrestanie komunistických zločincov a zrušili všetky benefity, ktoré títo ľudia majú. Preto si myslím, že zákon nestráca nič na aktuálnosti, aj keď je predkladaný po dvadsiatich, dnes po dvadsiatich siedmich rokoch.

    Som si istá, že zákon sa stretne na jednej strane s veľkým pochopením, najmä u tých, ktorí boli perzekvovaní a ktorí takéto niečo očakávajú už 25 rokov. A stretne sa s veľkým nepochopením u tých, ktorí toto všetko vykonávali. A tu ide najmä o príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Tým, že vstúpili do služieb tohto orgánu, deklarovali príslušnosť k politickej moci a súhlas s páchaním toho, čo od nich bolo požadované. Neobstojí dokonca ani vyhlásenie, že niektorí tam možno pôsobili veľmi krátko, pretože vedeli, do čoho idú. Vedeli, čo to všetko obnáša a s čím všetkým budú konfrontovaní.

    Do procesu prípravy tohto zákona bol zainteresovaný samozrejme aj Ústav pamäti národa, od ktorého sme mali podklady na vypracovávanie tohto návrhu. Takže ústav nám bol nápomocný. V podstate by sa dalo povedať, že Ústav pamäti národa bol iniciátorom tohto návrhu zákona, ale takým spôsobom, že ústav chodil a oslovoval všetky kluby Národnej rady v minulom volebnom období a žiadal ich, aby na základe deklarácie, ktorá bola podpísaná aj vládou Slovenskej republiky, aj potom združením, ktoré spája, alebo teda platforma pamäti národa, tak chceli, aby sa vláda tým naozaj začala zaoberať. Takže škoda, že možno nezareagovali viaceré kluby.

    Na záver mi dovoľte povedať, že keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, pán minister Kaliňák nám vtedy povedal, tie výčitky už si presne nepamätám, že čo sa mu na ňom nepáči, ale povedal jednu dôležitú vec, že on má v šuflíku iný zákon. Zákon, ktorý predkladalo ministerstvo. A ja sa pýtam, že prečo ho za tie posledné dva roky, teda tri roky, za ktoré sa snažíme predkladať tento návrh, rozprávať o ňom, pôsobiť aj v spoločnosti k tejto téme, prečo ho nevytiahol a prečo on nebol ten, ktorý poskytne satisfakciu a zadosťučinenie obetiam politického režimu?

    Ja chcem veriť, že tento návrh zákona má šancu sa dostať na ďalšiu diskusiu do Národnej rady. Verím, že spoločnými silami by sa možno dal vylepšiť. Už ani neviem, čo mám povedať, ako vylepšiť. Ale verím tomu, že posunutím do druhého čítania by ste, kolegyne, kolegovia, urobili veľké gesto pre ľudí, ktorí na tú satisfakciu čakajú. Mnohí umreli, mnohí sa jej ani nedočkali. A nemyslíte si, že po dvadsiatich siedmich rokoch by sa to už naozaj mohlo stať?

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne kolegyni Erike Jurinovej, ktorá sa už dlho zasadzuje spoločne aj s Jankou Šípošovou, ktorá je dcérou politického väzňa a v minulom období bola v parlamente, sa zasadzujú za prijatie tohto zákona. A tak ako kolegyňa Jurinová na záver povedala, mnohí z tých čo by si zaslúžili ospravedlnenie, čo by si zaslúžili vyrovnanie, tí sa toho už ani nedožijú, pretože už zomreli. A keď ste boli niekedy na stretnutí politických väzňov, tak ste videli ľudí, ktorých utrápil, doslova utrápil bývalý režim. A myslím si, že tento parlament konečne by mal spraviť to gesto a vyrovnať sa s minulosťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným vystupujúcim v rozprave k tomuto bodu a nielen k tomuto bodu, ale aj na tejto schôdzi, je pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, nevystupujem k tomuto návrhu zákona prvýkrát. Aj ja mám pocit, neviem, či sa tak môžem klasifikovať, že "dobrí holubi" sa vracajú. Tento zákon je dobrý holub. Či som ja dobrý holub, je iná otázka.

    Ale začnem tam, kde Erika Jurinová skončila. Povedala, že schválenie tohto zákona do druhého čítania bude veľkým gestom. Ja, naopak, som presvedčený, že bude strašne malým gestom v porovnaní s meritom, ktorého sa týka. Bude to malý symbolický akt. Ale napriek malosti a symbolickosti to bude deliaci kameň, pretože podporiť ten zákon znamená postaviť sa na stranu obetí proti zlu a odmietnuť podporiť ten zákon znamená postaviť sa na stranu zla.

    Neviem si predstaviť, že by tu niekto vedel kvalifikovane obhájiť nárok zločincov na výsluhový dôchodok. Ani sa o to nikto nepokúsi, samozrejme. Neviem si predstaviť, kto by vedel zdôvodniť, že tí ľudia k svojmu štandardnému dôchodku dostávajú takýto benefit. V Nemecku po páde nacizmu prebehla denacifikácia a samozrejme tá mala i dôsledky v takej veci, ako je dôchodkové zabezpečenie. Možno vám to meno nič nehovorí, možno len veľmi malému počtu z vás to niečo povie, ale symbolom hrôzy nacistického súdnictva do posledného dňa Tretej ríše bol človek menom Roland Freisler. Tento človek bol predstaviteľom Volksgerichtu, ktorý bol v stave ešte 30. apríla 1945 popravovať 16-ročných chlapcov za velezradu, keď pod paľbou tankov Červenej armády alebo betónových tankových vojsk zahodili zbraň a utiekli, stojac s puškou proti obrnencom. Jeho vdova sa potom dožadovala sudcovského dôchodku primeraného k postaveniu tohto vrcholného predstaviteľa hitlerovskej justície. No, každopádne niekto si povie, však vdova nemôže za to, čím sa zaoberal jej muž, ale každopádne nakoniec ho nedostala.

    Chcem teda povedať, že to, o čom dnes hovoríme, je preto deliacim kameňom charakterov, lebo tu neexistuje žiadne áno, ale tu je len – stojím na strane obetí, alebo stojím na strane zločinu. Chcem teda povedať, že to, akí sme vraj vyrovnaní s minulosťou, ako tu povedal neuveriteľne pred pätnástimi minútami pán poslanec Paška, je dôvodom, prečo vystupujem, je dôvodom, že takýto do neba volajúci výrok, ako sme vyrovnaní, je najlepšie preverený praxou v tom, že sa tu teraz po dvadsiatich siedmich rokoch predkladá návrh tohto zákona. Takto sme sa vyrovnali s tým, čo bolo. Tak sme sa vyrovnali, tými 700-eurovými výsluhovými dôchodkami a tými 300-eurovými tých, ktorí sa živili ako skladníci alebo ako šoféri autobusu, keď tu bola reč o katolíckych hierarchoch. Šoférom autobusu bol biskup Baláž. Chcem teda povedať, že to je vyrovnanie tejto krajiny s minulosťou. Ústav pamäti národa prehral súd, v ktorom na strane ministra Babiša vystupovali riadiaci dôstojníci a eštebáci. Vyrovnaný súd vzal ich výpovede proti faktom Ústavu pamäti národa. Keby tento veľkolepý nápad pojal Norimberský súd, tak nechá vedúcich predstaviteľov SS a gestapa vypovedať v prospech obvinených na lavici Norimberského súdu a predpokladám, že ten súd by akceptoval, že ani Hermann Göring, ani Rudolf Hess, ani nikto nevedel nič o tom, čo sa deje a čo sa dialo totálne mimo nich a nič s tým nemali. Našťastie, Norimberský súd sa neriadil tak vyrovnane s minulosťou, ako sa riadia naše súdy. Takže toľkoto drobná odbočka na tému vyrovnanosť s minulosťou.

    A musím povedať, že stav krajiny, kde sa tento návrh zákona predkladá v treťom pokuse, ja už starnem pri jeho predkladaní, je ukážkou stavu tej krajiny, ale všetci sa budeme diviť nárastu extrémistov, nárastu toho alebo onoho, bo máme pocit, že sme so všeckým vyrovnaní, a nie sme pritom vyrovnaní s ničím. Ani len s tými úbohými obeťami, ani len s tými hanebnými páchateľmi.

    Ak tento návrh tretíkrát pochováme, tak si nevystavujeme vianočné svedectvo, ale absolútnu listinu hanby.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické, štyri faktické poznámky. Upozorňujem pánov poslancov, aby sa hlásili počas vystúpenia rečníka.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Ja by som k tomuto dodal len to, že v rozpore s tým, čo tvrdia tí, ktorí sa zastávajú týchto bývalých eštebákov, že konali len v súlade s vtedy platnými predpismi, nie je to pravda. V drvivej väčšine konali v rozpore s vtedy platnými predpismi a rozhodne konali v rozpore s medzinárodnými pravidlami, ktoré platili aj vo vtedajšom Československu. Takže takáto obrana neobstojí. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Osuský, zrejme ste nedávali pozor, čo som vám alebo vám alebo pánovi Budajovi hovoril. Ja som hovoril o tom, že súhlasím s tým, že perzekúcie ŠtB voči našim občanom decimovali celý národ a celú spoločnosť. A že samozrejme sme sa pokúšali alebo sa Národná rada ako taká pokúšala o odškodnenie alebo, povedal by som, o vyrovnanie s touto minulosťou. A chcel by som vám pripomenúť iba to, že ak máte výhrady k tomuto vyrovnaniu sa Národnej rady aj politickej scény s touto minulosťou, tak spochybňujete aj vládu pána Dzurindu a pani Radičovej a pôsobenie, vaše politické pôsobenie v týchto obdobiach v parlamente, pretože aj vy ste už v predchádzajúcom období mohli prijať tento zákon a neprijali ste ho. Takže iba pripomínam, že keď som sa ja vyjadril, že súhlasím, že treba odsúdiť perzekúcie, tak som sa nezastával ŠtB, tak ako tvrdí pán Budaj.

    A čo sa týka pána Budaja, chcel by som odpovedať. Vážený pán Budaj, ja som bol na námestí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Musíte reagovať na predrečníka, to bol pán poslanec Osuský.

  • Dobre, takže, pán Osuský, ja som bol na námestí so svojimi študentami z fakulty architektúry vtedy, keď pán Budaj vystupoval na tom námestí, a, bohužiaľ, boli sme veľmi sklamaní, keď sme sa dozvedeli, že k nám rečnil človek, ktorý podpísal spoluprácu s ŠtB. Aj tí študenti sú dodnes z toho sklamaní, moji študenti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Myslím, že presne ten prejav sedel na jednu vec. Dlhodobo sa bavíme o, alebo rozprávame o veciach, ktoré sa týkajú minulosti, a myslím si, že nás definuje a dlhodobo definuje neblahý osud, a to je, že sme tzv. krajinou hrubých čiar. Myslím, že to znamená hlavne to, že ak nechceme, nepoznáme svoju minulosť alebo sme ju zabudli generácie naučiť, tak nemôžme ani napísať príbeh budúcnosti. Čiže je veľmi dôležité, aby sme na minulosť nezabúdali a aby sme prijali možno aj tento návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že sa nejak s minulosťou vysporiadať musíme, aby sme neboli naveky iba krajinou hrubých čiar. Pretože tento citát, ktorý som si požičal od Ivety Radičovej, a presne znie, "ak nepoznáme svoju minulosť, nemôžme napísať príbeh budúcnosti", je hlboko zapísaný aj do motívov predkladateľov, kde spomínaná Janka Šípošová ako dcéra politických väzňov vyvinula maximálne úsilie, aby sme sa s minulosťou vyrovnali a nepretrvávala do budúcnosti. Preto je tento návrh zákona v tejto možno až symbolickej atmosfére pred Vianocmi v roku 2016 tak prepotrebný, schváliť týmto plénom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďakujem kolegovi Osuskému, že sa zasadzuje za prijatie tohto zákona. A má pravdu, je to, keď hovoril, že je to len veľmi malé gesto, je to niečo minimálne, čo môžeme urobiť. Áno, ja si myslím, že by sme mali ísť ďalej, že by sme nemali ostať len pri odškodnení a krátení dôchodkov. Mali by sme hovoriť o zločinoch komunizmu, lebo tak ako povedal kolega Viskupič, že bez pamäte skrátka niet národa. Mali by sme učiť naše deti, že to, čo sa dialo počas komunizmu, sa už nikdy nesmie opakovať, že tieto hrôzy nesmieme dopustiť. Mali by sme podporiť múzeum o zločinoch komunizmu tak, ako ho majú v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo v Rumunsku. Toto je naozaj len to minimálne gesto, ktoré môžeme urobiť. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili. Kolegovi Baránikovi chcem povedať, že presne tak, ako zaznelo v jeho vystúpení, mučenie Zdenky Schellingovej ani namáčanie hlavy do nádoby s výkalmi nebolo súčasťou Trestného zákonníka, dokonca ani komunistickej totality. Teda porušovali tí ľudia pri výsluchoch zákony celkom jasne tak, ako ich porušovali gestapáci a esesmani. Lenže šéfovia pražského gestapa odvisli, K. H. Frank bol popravený. A mnohí ďalší skončili primerane. Títo skončili s výsluhovými dôchodkami. Hádam cítime istý rozdiel. A musím povedať, že tak ako je jednou z najobľúbenejších téz tých, ktorí nechcú tvrdiť, že máme v šuplíku tú lepšiu alternatívu, ktorú ale neprezradíme, pre istotu, tak je takisto typickou zbraňou tých, ktorí si niečo neželajú a neurobili by to za nič na svete, povedať iným, ktorí niečo v tej veci robia, že mali možnosť to už robiť vtedy, vtedy a vtedy.

    Viete, pán poslanec Paška, vy ste sem nespadli teraz v marci. Vy ste v tomto parlamente boli i v menej hrdých chvíľach slovenského parlamentarizmu a tiež by som sa vás mohol spýtať, čo ste vy v tej veci urobili, keď teraz úkolujete kohokoľvek okolo seba. To znamená, že sme opäť v tom, kde sme boli aj včera, že tí, ktorí neurobia nič, úkolujú tých druhých a radia im. Ja si myslím, že tento predložený zákon tu je na to, aby sa ukázali charaktery. A hlasovanie o ňom je možno, ako hovorím, malým gestom, ale bude zároveň vynikajúcim vysvedčením.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno.

  • Ďakujem pekne. V úplnom závere tejto schôdze by som chcela vyzvať ctených kolegov, aby sa naozaj zamysleli pri hlasovaní o tomto zákone. Prvýkrát bol predkladaný práve pri príležitosti 25. výročia zmeny režimu, takto je to asi najlepšie nazvané. A dovtedy, tých 25 rokov naozaj existuje deficit, 25 rokov tu máme deficit, ani jedna vláda sa k tomu neodhodlala. A teraz môžme špekulovať, z akých dôvodov sa k tomu neodhodlala. Že či naozaj medzi sebou mala toľko ľudí, ktorí boli spriaznení s týmto režimom minulým, dokonca možnože, dokonca možno aj poberali tie výhody, alebo čo za tým bolo. Boli naozaj tí predstavitelia tak chránení, ako sú aj dnes možnože niektorí chránení? Tretíkrát sme v parlamente s týmto návrhom zákona. Žiadame vás o podporu preto, aby obete bývalého režimu boli aspoň čiastočne a úplne symbolicky odškodnené.

    Ešte čo sa týka finančných nárokov, tak práve tie by boli na štátny rozpočet žiadne, pretože to, čo by sme dali tým pár, v úvodzovkách, naozaj pár obetiam, ich manželkám alebo vdovám po týchto ľuďoch, by jednoznačne určite vykryli stiahnuté výsluhové dôchodky alebo skrátené výsluhové dôchodky eštebákov.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Týmto sme vyčerpali všetky body, ktoré sa mali prerokovať na tejto schôdzi, vyhlasujem prestávku do osemnásť štyridsaťpäť a budeme pokračovať hlasovaním o posledných prerokovaných bodoch programu tejto schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 62 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslanca Krajniaka na vydanie zákona (zaznievanie gongu) o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky, tlač 315.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na vydanie zákona o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky, tlač 315.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý ale nepodal žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za 16, proti 33, zdržalo sa 62, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na vykonanie kontroly v súvislosti s financovaním odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva v Rade Európskej únie na ministerstve zahraničných vecí Najvyšším kontrolným úradom, tlač 337.

    Prosím spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Petra Osuského, aby hlasovanie uvádzal.

  • Hlasovanie o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly v súvislosti s financovaním odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, tlač 337.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo vzťahu k prideľovaniu zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Môžme, prosím, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113, za 48, proti 10, zdržalo sa 55.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila navrhované uznesenie.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji, tlač 306, bod 50 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyni Natálii Blahovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 306.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave vystúpili traja poslanci a z diskusie nevyplynul žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Prosím teda, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111, za 49, proti 28, zdržalo sa 33, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Procedurálny, pani poslankyňa Remišová.

  • Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi zaželať vám v mene poslaneckého klubu Obyčajných ľudí príjemné sviatky a veľa oddychu a veľa dobrých nápadov do nového roku. Ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu.

  • Ja trochu iné, omyl. Chcem nahlásiť omyl pri hlasovaní v tlači 324, hlasovanie 246. Zariadenie zaznamenalo "za" a nestihol som ho zmeniť. Má byť "proti". Prosím pre zápis.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • 203

    V mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita želám vám všetkým, milí kolegovia, šťastné a veselé Vianoce v kruhu vašich blízkych a veľa zdaru v novom roku a to všetkým nám i občanom Slovenskej republiky. Ďakujeme za spoluprácu a všetko dobré želáme.

  • Doznievanie potlesku.

  • Ja dnes nemám žiadny omyl. Takže chcem len všetkým cteným kolegyniam, kolegom popriať krásne sviatky za náš poslanecký klub SME RODINA.

  • Pán poslanec Elemér, náš najzlatší.

  • Ďakujem pekne za fanklub. Milí kolegovia, aj ja vám prajem v mene klubu MOST - HÍD príjemné sviatky a dovoľte mi, aby som zaželal vám aj po maďarsky: Engedjék meg, hogy magyarul is kellemes Karácsonyi ünnepeket, boldog új esztendőt kívánjak. Köszönöm. Ďakujem pekne.

  • Potlesk. Smiech v sále.

  • Elemér, köszönöm. Dúfam, že to bolo v dobrom.

    Tibor Bernaťák.

  • Ďakujem. Ja tiež v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany chcem všetkým popriať požehnané vianočné sviatky, veľa zdravia, šťastia a lásky. Všetko dobré.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj za klub SMER – SD chcem popriať krásne sviatky, veľa pokoja, aj keď si myslím, že sa ešte do Vianoc uvidíme. Všetko dobré.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Aj ja by som chcel popriať za platformu slušnosti, ktorá tu síce chýba, ale u niektorých poslancov, ale tiež by som chcel popriať krásne sviatky a všetko dobré do nového roku.

  • Pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem. To najlepšie na koniec. Tak za rodinu Pčolinských (smiech v sále) želám všetkým krásne Vianoce.

  • Tak som rád, som rád, pán poslanec, si povedal, lebo ja to ukončím. Takže, vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi, aby som ako predseda Národnej rady v prvom rade poďakoval za tých deväť mesiacov spolupráce. Sme tu nový kolektív, noví ľudia, spoznávame sa. Ja si myslím, že to pozitívum medzi nami víťazí. Škoda, že dnes tu nie je v tejto záverečnej časti toľko kamier, aby videli, že sa vieme spolu rozprávať. Želám vám, všetkým vašim blízkym naozaj príjemné prežitie Vianoc, šťastné a veselé Vianoce, všetko dobré, pohladenie od svojich blízkych, bozk od svojich detí a pozývam vás na 19.00 hodinu, tí, ktorí máte čas, na malé pohostenie na Hrade, tak, aby sme zaviedli novú tradíciu. A úprimne vám želám naozaj všetko dobré aj v novom roku. Ešte raz vám úprimne ďakujem za túto časť spolupráce. Všetko dobré.

  • A tým ešte pro forma vyhlasujem 11. schôdzu za skončenú. Ďakujem.

  • Rokovanie 11. schôdze NR SR sa skončilo o 18.53 hodine.