• Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, otváram desiaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Miroslav Beblavý, Martin Fedor, Natália Grausová, Augustín Hanbálek, Maroš Kondrót, Jana Laššáková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Poliačik.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Gála, Antala, Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/20015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 271).

    Navrhovateľ je na svojom mieste, ide aj spravodajca, takže s faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslanca Petra Antala prihlásení poslanci Miroslav Ivan a Eduard Heger. Pán poslanec Ivan tu nie je, pán poslanec Heger tu nie je. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Heger. Nie je tu, stráca poradie. Pani poslankyňa Kaščáková. Nie je tu, stráca poradie.

    Ivan. Nie je tu, stráca poradie, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ?

  • Reakcia z pléna.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

  • Ja chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili rozpravy, a je vidieť, že tento zákon je potrebný pre naše samosprávy a pre naše obce a mestá. Poprosím o jeho podporu a je to naozaj pre nás, pre všetkých obyvateľov nášho krásneho štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Klusa, Milana Laurenčíka, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 319, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 324.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Klusovi, ktorého tu ale nevidím. Pýtam sa, či tu je niekto z navrhovateľov.

  • Reakcie z pléna.

  • Ako tak pozerám, tak nemáme o čom rokovať (smiech v sále), lebo tu nie je nikto.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Do 9.15 hod. dávam pauzu a poprosím organizačný odbor, aby skúsili obvolať poslancov, ktorí majú predkladať zákon.

  • Reakcie z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa, Milana Laurenčíka, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 319.

  • Dobre. Takže ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Klusa, Milana Laurenčíka, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 319. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 324.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Klusovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Príjemné, dobré ránko. Ďakujem veľmi pekne, že ste počkali. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mám dobrý tréning za sebou aspoň, bežecký cez tunel.

    Takže ak dovolíte, rád by som vám predniesol, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona spoločne s mojimi kolegami Jozefom Viskupičom, Milanom Laurenčíkom a Jurajom Drobom. V zásade sa jedná o štyri body, ktoré nás viedli k tomu, aby sme tento návrh zákona predložili.

    Ten prvý a podľa nášho názoru najdôležitejší bod je ten, že dnes žijeme v 21. storočí, ktoré je typické ako postmoderná spoločnosť najmä globalizačnými trendmi, je zrejmé, že čoraz viac občanov naprieč západnou civilizáciou cestuje, a z toho vyplýva aj to, že tá mobilita vo veľkej miere vplýva aj na možnosť realizovať občianske povinnosti, alebo keď chceme, právo voliť. To znamená, dnes výrazne viac občanov Slovenskej republiky ako v minulosti žije, pracuje alebo z nejakého dôvodu sa nachádza v zahraničí vrátane takmer tretiny populačného ročníka, ktorá nám dnes odchádza študovať do zahraničia. Hovorme teda o tzv. modernom občianstve, ktoré sa odohráva v čoraz v globalizovanejšom svete, a to práve predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálneho miesto pobytu. Toto je prvý zásadný dôvod, prečo chceme rozšíriť voľby zo zahraničia poštou, okrem dnes existujúceho stavu, kedy môžeme voliť do Národnej rady Slovenskej republiky aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy miest a obcí a voľby do druhého stupňa samosprávy, resp. tzv. krajské voľby.

    Druhý vážny dôvod, ktorý nás viedol k návrhu tohto zákona, je trend, ktorý tu na Slovensku máme. Ja ešte využívam jednu z posledných príležitostí, kedy tu môžem ukázať, aký trend vlastne je.

  • Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • V roku 2010 sa do volieb v rámci samosprávy obcí zúčastnilo 49,69 % voličov. V roku 2014 tu bolo síce nie vysoký, ale predsa len pokles, 48,34 % voličov. Zoberme si voľby do vyšších územných celkov. V roku 2009 to bolo 22,9 % voličov, v roku 2013 20,11 % voličov.

    Európsky parlament, to je kapitola sama osebe, z môjho uhľa pohľadu tak trošku tragická, v roku 2009 volilo do Európskeho parlamentu takmer 20 % voličov, konkrétne 19,64 %. V roku 2014 to bolo 13,05 % voličov, čím sme vytvorili nový európsky rekord. A už je len otázkou, či sme schopní ho pokoriť aj v roku 2019. Práve vďaka tomuto návrhu zákona sa tak nemusí stať.

    Prezidentské voľby, áno, prvého muža alebo prvú ženu v štáte, hlavu štátu si volí len 43,63 % voličov v roku 2009. Nepatrný pokles, ale predsa len, v roku 2014 43,04 %. Ako je zrejmé z tejto, z tejto vizualizácie, dochádza nám tu k poklesu záujmu o veci verejné z hľadiska účasti na voľbách.

    V kontraste s tým je tu ale iná vizualizácia, ktorá hovorí o tom, ako sa občania zapájajú do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože len tam tento inštitút voľby poštou zatiaľ máme.

  • Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • Začali sme v roku 2010, kedy sa zúčastnilo 0,22 % voličov zo zahraničia, čo bolo konkrétne 5 861 hlasov. V roku 2012 to už bol nárast na 7 051 hlasov, a ako vidíte, zásadný nárast nastal v roku 2016, 17 278 hlasov, čo predstavovalo 0,65 %. Áno, poviete si, 0,65 % hlasov, načo tu dnes strácame čas. Ale ak tento trend bude pokračovať, som presvedčený o tom, že za chvíľku to už budú pomerne dôležité percentá, ktoré môžu jednotlivé politické strany alebo jednotliví kandidáti získavať v rôznych voľbách na Slovensku práve vďaka tomu, že sú schopní osloviť aj voličov zo zahraničia. Ja verím tomu, že v tejto chvíli už nemusíme riešiť, že tú tzv. dilemu, ktorá sa v tejto súvislosti otvára, akú legitimitu majú voliči, ktorí žijú v zahraničí či už trvalo, alebo prechodne, na to, aby ovplyvňovali veci verejné na Slovensku. Keď hovorím, že to dnes, verím, nemusíme riešiť, tak to súvisí najmä s tým, že takýto inštitút tu už dnes predsa máme. Nevytvárame nič nové, len to rozširujeme. Tento inštitút máme vo voľbách do Národnej rady. Ako je zrejmé, občania ho čoraz viacej využívajú. Chceme to teda rozšíriť aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy obcí a do druhého stupňa samosprávy na krajské voľby. To bol tretí zásadný dôvod, prečo vlastne predkladáme tento návrh zákona.

    No a ďalší veľmi dôležitý moment, ktorý nás k tomu viedol, je diskusia, ktorá sa odohráva v rámci celoeurópskeho diškurzu o tom, ako majú vyzerať voľby ako také. Európskej únii nie je ľahostajné, že na Slovensku sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 % voličov. Európskej únii nie ľahostajné, aká je legitimita poslancov Európskeho parlamentu. Áno, sú tam pomerne zásadné rozdiely. Napríklad v Belgicku sú voľby povinné, na Slovensku sme prekonali rekord v neúčasti. Priemer je stále pomerne hrozivý, a preto sa v európskych inštitúciách zamysleli nad tým, ako zlepšiť účasť voličov a tým pádom zvýšiť legitimitu volených zástupcov na voľbách do Európskeho parlamentu.

    Takže náš štvrtý dôvod, prečo sme tento návrh predložili, je, aby sme nemuseli zažiť v roku 2019 takú istú hanbu ako v roku 2014, keď len 13 % voličov vyjadrilo svoj názor na to, kto nás má zastupovať v Európskom parlamente, a vychádzame z toho, čo navrhol Európsky parlament. Je to označené ako P8TA/2015/0395, konkrétne teda reforma volebného zákona Európskej únie. Je to uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie. Jeden z bodov tohto uznesenia je práve to, aby sa rozšírili podľa možnosti voľby aj pre tých, ktorí nežijú na území Európskej únie, podľa možnosti poštovou alebo elektronickou cestou , prostredníctvom internetu.

    Keďže sa Slovenská republika a s výnimkou jednej politickej strany všetky ostatné politické strany v tomto parlamente hlásia k tomu, že sme proeurópskou krajinou, mali by sme reflektovať návrhy, ktoré nám Európsky parlament v tomto smere odporúča. Práve preto, že, ako som už viackrát povedal, v tomto smere máme hodne čo doháňať. Tieto štyri dôvody sú teda podľa môjho názoru veľmi legitímne na to, aby sme túto novelu volebného zákona, ktorá, ako som už naznačil, len rozširuje práva voličov, posunuli do druhého čítania.

    Robíme to, samozrejme, aj preto, pretože naša strana sa pomerne pravidelne zúčastňuje na rôznych aktivitách v zahraničí. Ja sám som počas volebnej kampane absolvoval päť rôznych stretnutí mimo Slovenskej republiky, najmä v Českej republike, Belgicku, vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku. A všetci naši krajania nás prosili, nezabúdajte na to, že nechceme byť občania druhej kategórie, aj my sa chceme starať o to, ako tu fungujú veci verejné, mnohí z nás sa chcú na Slovensko vrátiť, mnohým z nás záleží na tom, ako žijeme na Slovensku, ako žijú naši rodičia, naši súrodenci, naši priatelia, preto chceme veci verejné ovplyvňovať. Prosím, urobte niečo, aby sme tak mohli urobiť aj odtiaľto zo zahraničia. Mnohí študenti tlmočili to isté. Žijeme v Prahe, žijeme v Brne, žijeme v Londýne, Paríži, vo Washingtone, v mnohých iných krajinách sveta, chceme aj my uplatniť naše volebné právo, ale nemáme šancu tak urobiť, nemáme šancu zvoliť si našich zástupcov do Európskeho parlamentu, nemáme šancu zvoliť si človeka na čelo tohto štátu. Áno, aj keď nežijeme na území Slovenskej republiky, či už trvale, alebo dočasne, chceme, aby Slovenská republika išla smerom, ktorý si prajeme.

    A ďalšia dôležitá vec, ktorá súvisí najmä s komunálnymi voľbami. Neviem, ako v iných mestách, ale napríklad v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, aj tí, ktorí nežijú na území mesta, musia napríklad platiť za smeti. Je to síce 0,25 %, ale predsa len musia. Aj títo ľudia sa chcú vyjadriť k tomu, kto má napríklad spravovať veci verejné v našom meste a napríklad kto má aj vyberať spoločnosť, ktorá bude spravovať tzv. smetné. Aj preto si myslím, že akýkoľvek argument o tom, že títo ľudia sa nemajú vlastne čo starať do toho, akým spôsobom sa veci verejné v mieste ich trvalého bydliska dejú, považujem za scestné.

    Takže prosím, využime túto príležitosť, posuňme tento zákon do druhého čítania. A chcem využiť práve a pozvať vás, aby sme toto prvé čítanie využili možno na vyriešenie možno sporných okamihov, a v tom druhom čítaní potom tento návrh zákona vyprecizujeme tak, aby vyhovoval všetkým naprieč politickým spektrom, pretože si myslím, že tak je to v prípade volebných zákonov správne. Toto nie je návrh opozície, chcem, aby to bol návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ďakujem vopred všetkým, ktorí sa do rozpravy prihlásia, som pripravený načúvať vašim argumentom. A vopred hovorím aj o tom, že absolvovali sme si stretnutia aj s poslancami koalície, ktorí sa s ideou tohto zákona stotožnili, čomu sa veľmi teším, majú niektoré technické pripomienky, ktoré sme pripravení riešiť v rámci druhého čítania. Prípadne, a to avizujem už vopred, ak tento návrh zákona neprejde do druhého čítania, budeme to riešiť ako pozmeňujúci návrh už k otvoreným dvom novelám volebného zákona, ktoré prešli včera do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Vladimírovi Slobodovi.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 53 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach volebného práva (tlač 319).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála, Natálie Blahovej... Ani to nejdem čítať, lebo tu nevidím tu kolegov...

    Ďalší zákon opäť pani podpredsedníčka, pán poslanec Droba...

  • Rečníčka pribehla k rečníckemu pultu, reakcie z pléna a smiech v sále.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 320.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dnes, dnes ste ma strašne prekvapili, lebo som čakala, že k tomu vášmu bude toho viacej. Ja som bola v kancelárii, tak dobre...

    Prepáčte, pán podpredseda, sme teraz pri tom mojom druhom, hej, pedagogických zamestnancoch?

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Nie tak. Tak...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Alebo dáte mi aj ten prvý?

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    No jasne, už keď si tu.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu je odstrániť drobný nedostatok súčasnej úpravy, podľa ktorej sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.

    Takáto úprava je v zásade v poriadku so zreteľom na drvivú väčšinu prípadov, avšak v praxi sa občas stávajú prípady, keď najmä teda v prípade detí, v prípade onkologicky chorých detí je nevyhnutná aj fyzická prítomnosť opatrujúcej osoby v nemocnici, a to počas celého obdobia hospitalizácie. Dôvody môžu byť najrôznejšie. Nemocnice spravidla rady umožňujú opatrujúcim osobám takýto pobyt, pretože to vo výraznej miere odbremeňuje už beztak vyťažený zdravotnícky personál. Opatrovatelia túto starostlivosť poskytujú nie s cieľom získania finančných prostriedkov, ale s cieľom uľahčiť hospitalizáciu svojej blízkej osobe.

    Z uvedených dôvodov sa predloženým návrhom navrhuje výnimka z tohto pravidla v prípadoch, kedy zdravotnícke zariadenie vydá písomné potvrdenie, že fyzická osoba vykonávala počas celého pobytu v tomto zdravotníckom zariadení opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vzhľadom na to, že návrh sčasti odbremení zdravotnícky personál, eliminuje potrebu jeho navyšovania a bude sa týkať veľmi malého množstva prípadov, možno predpokladať, že bude mať neutrálny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať v každom prípade pozitívny sociálny vplyv.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 320. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 325 zo 7. novembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor pre financie a rozpočet Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani podpredsedníčka bola skoršie, ona...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak poprosím, pani poslankyňu Šebovú do rozpravy.

  • Tak ešte raz ďakujem za slovo. Chcela by som sa nielen vyjadriť na túto tému a zároveň by som ale chcela reagovať aj na ministra práce, ktorý pri zákone o kompenzáciách v svojej záverečnej reči hovoril aj o tomto probléme. Minister sa, bohužiaľ, na tejto schôdzi rozhodol ísť cestou premiéra, a teda diskutuje sám so sebou a nedáva nám priestor na neho reagovať. Preto by som chcela reagovať tým, že budem citovať jeho slová a budem sa k tomu vyjadrovať. Samozrejme, v súvislosti s touto témou.

    Minister povedal: "Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti majú poskytovať osobám komplexnú starostlivosť." V tejto časti sa určite zhodneme. Kiež by tú starostlivosť naozaj všetci dostávali. Možno trošku odbočím pri tejto príležitosti. Poniektorí nedostávajú totižto ani bežnú starostlivosť a človek s ťažkým zdravotným postihnutím, povedzme človek na vozíku, môže trpieť na rôzne bežné ochorenia, ako je chrípka, zápal pľúc, a lekári často nevedia urobiť základné vyšetrenia a často ho nepotrebujú ani vidieť preto, lebo nemajú na to podmienky. Na jednej strane to robia preto, aby danú osobu nepreháňali, ale na druhej strane vedia, že by aj tak toho veľa nevyriešili. Neexistujú odporúčania, kde by pacient mohol dostať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Ordinácie nemajú priestor, nemajú, nemajú technické vybavenie, nemajú personál. A toto všetko platí nielen o bežných zdravotných zariadeniach, o bežných ambulanciách, ale platí to, samozrejme, aj o nemocniciach. Akosi sme zvyknutí na to, že pobyt v nemocnici si musíme pretrpieť.

    Jedna pani sa na sociálnych sieťach nedávno podelila so svojou skúsenosťou. Personál považoval za jej povinnosť, aby sa o svojho príbuzného starala, načo ona odmietla. Mnohé nemocnice naozaj nemajú personál, nielenže ho nemajú, ale nemajú ho ani dostatočne zaškolený na to, aby vedel manipulovať s takouto osobou. Aj preto rodinní príslušníci často sprevádzajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a suplujú personál a, samozrejme, z tohto dôvodu personál takúto pomoc víta. Nikto zo zdravotne postihnutých nechce ísť do zariadenia sám, lebo pobyt v takýchto zariadeniach býva často naozaj trauma, a dôstojnosť, naozaj o dôstojnosti sa hovoriť vôbec nedá.

    Pán minister ďalej povedal: "V prípade, ak by bol prijatý pozmeňovací návrh" – to hovoril v súvislosti so zákonom o kompenzáciách minulý, myslím, pondelok –, znamenalo by to presun časti zodpovednosti zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, resp. ministerstva zdravotníctva na poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie, resp. na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale my sa nerozprávame o presune kompetencií. Rodinní príslušníci nebudú poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť, len o bežnú starostlivosť, ktorú im poskytujú aj doma. V nemocniciach nie sú často polohovacie postele, ktoré, ktoré tieto osoby doma majú. Osoba odkázaná na pomoc je v úplne iných podmienkach, na aké je doma zvyknutá, a preto tú pomoc potrebuje oveľa častejšie a oveľa intenzívnejšie. Myslím si, že každý pozná pocit, aké je to spať v cudzej posteli, keď musíte na pár dní odcestovať, keď idete na dovolenku. A väčšina zdravých ľudí má s týmto problém, nieto ešte človek odkázaný na pomoc. Nemocnice nedokážu poskytnúť ten, ten komfort, ktorý títo ľudia majú zabezpečený doma v domácom prostredí, čo je prirodzené, ale o to citlivejší by mal byť prístup. Zmena miesta naozaj veľmi, veľmi často umocňuje pocit zúfalstva, aj keď sa nikto nesťažuje. My stále chceme, aby zdravotnícke zariadenia si svoju úlohu plnili a zdravotnú starostlivosť poskytovali. Ideálne by bolo, keby dokázali poskytnúť celý servis, lebo aj rodinní príslušníci, resp. opatrovatelia by mali byť odbremenení od náročnej starostlivosti, a znova opakujem, vôbec sa to nedeje.

    "Táto odkázanosť" - ďalej minister povedal - "je riešená aj prostredníctvom opatrovateľskej služby alebo sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb a ani v prípade uvedených služieb sa tieto neposkytujú hospitalizovaným osobám. Neriešme veci, za ktoré musí niesť zodpovednosť zariadenie, aby sa nestalo, že po tom, čo tam nosíme príbor, toaletný papier, budeme musieť nosiť aj obsluhu, ktorá sa bude starať o našich chorých postihnutých. Veď je to úloha toho zariadenia, absolútne toho zariadenia," povedal minister. Pán minister asi nepostrehol, že tú obsluhu si tam už všetci nosia a nosia si ju tam dlhé roky. Ako som už spomenula, nemáme jednoducho na výber. Aj tento argument pána ministra dokazuje, že nepochopil, prečo príspevok na opatrovanie počas hospitalizácie treba ponechať. Príspevok sa nedáva ako úhrada do zdravotníctva a neplatia sa ním úkony zdravotníctva, ale rieši sociálnu situáciu osôb odkázaných na pomoc a zároveň rieši situáciu opatrovateľov.

    Pani Nicholsonová síce povedala, že nemá tento príspevok nahradiť príjem, ale ja si myslím, že ani na to netreba zabúdať, lebo ak opatrovateľ za svoju činnosť nebude mať príjem, nemôže sa o svojho príbuzného starať. Aj takýto človek, aj opatrovateľ musí dbať o svoju existenciu a existenciu ďalších rodinných príslušníkov. Mnohokrát sa totižto stáva, že tento príspevok je jediným príjmom rodiny, teda ak nerátame dôchodok. Ak sa o svojho blízkeho opatrovateľ stará, lebo naozaj chce, alebo vidí, že musí, nemá šancu si inak tento príjem zabezpečiť. Navyše ak sa stane, že človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má závažnú diagnózu a jedného dňa je hospitalizovaný na viac ako jeden mesiac, nikto nevie predpovedať, ako dlho bude tento stav trvať. V takomto prípade je aj samotný opatrovateľ vystavený situácii, že má zrazu zostať bez príjmu a ocitá sa v situácii beznádeje. Je to absurdné. Pripomínam, že opatrovatelia nemajú poistenie v nezamestnanosti a nedostávajú nemocenské dávky v prípade vlastnej choroby. Čiže, čiže nemôžu si ani riešiť počas tohto obdobia svoje zdravotné problémy. Navyše v mnohých prípadoch takíto ľudia bývajú dlhšie mimo pracovného procesu, a tak nie je pre nich ľahké, aby počas hospitalizácie svojho príbuzného si hľadali nejaké zamestnanie, resp. brigádu. Tomuto sa hovorí sociálne cítenie? Ak by opatrovateľ aj mal brigádu, mohol si zarobiť nejaký, nejaký, nejaký slušný peniaz alebo možno skôr menší, nemá nárok na dôchodkové poistenie platené štátom. A tým vzniká opatrovateľom ďalšia komplikácia. A čo potom, keď sa osoba odkázaná na pomoc vráti späť? Veď nemocnice tiež tlačia na to, aby sa lôžka čo najrýchlejšie uvoľnili. Potom ten človek má prácu zase zanechať? Čo keď sa táto situácia opakuje niekoľkokrát?

    Úlohou opatrovateľov by malo byť starať sa o svojich blízkych a odľahčiť systém a nie kľučkovať medzi necitlivými pravidlami zákona, aby bojovali o holú existenciu nielen osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj opatrovatelia. Pripomínam, že výška príspevku momentálne už v maximálnej výške 247 eur je ďaleko pod hranicou chudoby. A rodinný rozpočet sa v tomto prípade vylepšuje len veľmi ťažko. Keď sa nedvíha dostatočne príspevok na opatrovanie a ani iné príspevky, neuzatvárajme pre nich ešte aj túto možnosť, že prichádzajú o príspevok na opatrovanie počas hospitalizácie.

    Už som v jednej svojej faktickej poznámke hovorila o počtoch rozhodnutí, ktoré boli vydané, o povinnosti vrátiť peňažný príspevok alebo jeho časť, a teraz by som to ešte zopakovala. Hovoríme o rozhodnutiach, kedy, kedy opatrovateľ alebo kedy opatrovateľský príspevok musel byť vrátený, ale nie z dôvodu úmrtia. To znamená, že tie osoby sú stále v domácom, v domácej starostlivosti. Dlhodobo sa tento počet rozhodnutí, ktoré sa vydávajú a žiadajú vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie, pohybuje okolo tisíc kusov. V roku 2011 to bolo 899 rozhodnutí. Mimochodom, celkovo, celkový počet rozhodnutí, kedy bolo treba nejaký peňažný príspevok vrátiť, ale teraz stále hovoríme o..., o ľuďoch, ktorí naďalej využívajú iné formy kompenzácií alebo proste vracali ich z iného dôvodu ako úmrtia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, celkovo ich bolo 1 510, toho 899 bolo, bola potreba vrátiť opatrovateľský príspevok. V roku 2014 ich bolo napríklad 1 021, v roku 2015 900. Je to proste viac ako polovica za posledné roky zo všetkých rozhodnutí. A tak mi len na záver nedá zopakovať jeho poslednú vetu na túto tému, veľmi stručnú, i keď ľudsky tomu absolútne rozumiem.

    Pán minister, obávam sa, že tomuto vášmu vyjadreniu už nikto neverí a ľudskosť sa v ňom už dávno stratila. Je mi to strašne ľúto. Vy máte moc niektoré veci zmeniť, tak ich meňte ešte predtým, ako vás o to žiada premiér a ako vznikne tlak médií. Opatrovatelia vašu pomoc čakajú. Celú problematiku opatrovateľských príspevkov treba naozaj zjednodušiť, lebo tie príspevky sú nízke, nedostatočné, a tento príspevok je najkomplikovanejší zo všetkých príspevkov na kompenzácie. Navyše postihuje tie najzraniteľnejšie skupiny.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Nestihla som sa prihlásiť do rozpravy, ale chcela by som podporiť návrh, ktorý pripravili kolegyne poslankyne, a oceniť aj vystúpenie pani poslankyne Silvie Shahzad, ktorá veľmi, myslím, správnym spôsobom poukázala na problém, ktorý v našej spoločnosti existuje.

    Rovnako ako ona, aj ja som bola zhrozená vyhlásením ministra priamo v pléne Národnej rady, kde sa veľmi tváril na to, ako si nemôže vliezť do kapusty ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom práce a sociálnych vecí. A práve toto považujem za najväčšiu chybu celého systému. Hráme sa tu na rezortistov, že toto je moja parketa, do toho sa mne nikto nestarajte a toto je cudzia parketa, do toho sa my vám nebudeme starať. Zopakujem to, čo povedala pani kolegyňa, systém poskytovania kompenzácií je jeden z najzložitejších prostriedkov na poskytovanie príspevkov na Slovensku a veľmi sa teším tým úpravám, ktoré minister Richter prezentoval.

    Čo sa týka samotného, samotnej prípravy návrhu alebo teda témy, ktorú dnes riešime, som bytostne presvedčená o tom, že žiadne zdravotnícke zariadenie nedokáže nahradiť tú pomoc opatrovateľskú. Dnes je to možnože hlavne z hľadiska nedostatočného personálneho vybavenia v zariadeniach a nerozumiem, o čo ministerstvu ide, keď chce odoberať práve tým, ktorí opatrujú svojich ťažko zdravotne..., no zdravotne postihnutých ľudí v zariadení, kde sa im nedostáva opatrovateľskej starostlivosti. Nehovoríme o ošetrovaní, ale o opatrovaní svojho blízkeho. Takže som presvedčená o tom, že návrh, ako je podaný, je hodný podpory.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som tiež pri tomto návrhu zákona chcela povedať, že problém je systémový, a to je vlastne v sociálno-zdravotnej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby. Nesmieme si zamieňať pojmy opatrovanie a ošetrovanie a tým, že nie sú prepojené rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí, ťažisko ostáva buď na starostlivosti domáceho opatrovateľa, alebo na ošetrovateľskom personále, ktorý má určité kompetencie, ale v zmysle zdravotníctva, a keďže opatrovanie ako také nie je súčasťou zdravotníckeho systému, je problém naozaj s polohovaním.

    Ja môžem povedať, že v rámci aj zariadenia nám neboli schválené úkony na prevenciu dekubitov, ktoré zdravotná poisťovňa nepreplácala. Ak sa to isté stáva v nemocniciach, tým pádom, ak to nemajú uhradené, tak stáva sa to, že nerobia preventívne opatrenia na predchádzanie dekubitov a títo ľudia sa dostávajú potom späť do domáceho prostredia s tými dekubitmi a tá rodina má obrovské problémy. Preto následne, či už im berú, alebo neberú príspevok, sa o neho starajú práve v tom nemocničnom prostredí. A toto je systémový problém, na ktorý sa musí pozrieť ako jeden rezort, tak aj druhý rezort, a nesmieme čiastkovo to riešiť v rámci toho, či skracujeme, alebo neskracujeme opatrovateľský príspevok.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Shahzad, ja som si veľmi pozorne a so záujmom vypočul vaše vystúpenie a musím povedať, že vaša logika, ktorú ste použili na odôvodnenie svojho stanoviska, sa mi zdala byť správna. Pre mňa to boli napríklad aj nové informácie niektoré, ktoré, samozrejme, tým, že nemám praktickú skúsenosť, tak som nemal ako, ako nadobudnúť. Chcel by som oceniť aj vaše vystúpenie, aj to, že pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Nicholsonová spolu s kolegami tento návrh podporili. Ja ho určite podporím a myslím si, že pre nás v opozícii plynie aj ešte jedno ďalšie poučenie, a to také, že keď vymeníme vládnu koalíciu a budeme my rozhodovať o tom, aké zákony sa majú alebo nemajú schvaľovať, tak je slušné a správne počúvať aj návrhy kolegov z opozície, pretože mi pripadá, skoro by som povedal, až také necitlivo neľudské, ak sa takéto návrhy ignorujú, pričom tieto návrhy, ktoré predkladáte, robia len to, čo má dobrý návrh zákona urobiť, zjednodušujú a uľahčujú život ľuďom, ktorí to potrebujú, ktorí majú už dosť ťažkostí od života, a nie ešte aby im štát nakladal a robil problémy.

    Takže chcem sa vám poďakovať, a ja za seba hovorím, že určite urobím všetko pre to, aby takéto návrhy prešli.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja pred vás nie v tomto zložení, ale pred ctené plénum Národnej rady predstupujem s týmto návrhom zákona po druhý raz. Predložila som ho pred rokom a predložila som ho po veľmi smutnej a trpkej skúsenosti, kedy ma oslovila rodina chlapca, ktorý zomrel.

    Bol to onkologicky veľmi ťažko chorý chlapec a jeho otec bol inžinier, alebo teda stále je inžinier, matka bola tiež vysokoškolsky vzdelaná, ale v invalidnom dôchodku a do toho všetkého proste sa stalo, že chlapec onkologicky ochorel a veľmi vážne. Nasledoval celý rad operácií. Rodičia v dôsledku toho, že sa starali o syna 24 hodín denne obidvaja na striedačku, prišli o zamestnanie. To znamená, že tá rodina sa dostala do hmotnej núdze. Vybavili si opatrovateľský príspevok na syna a prakticky to bolo ich jediným príjmom spolu s invalidným dôchodkom matky. Syn, keď absolvoval neviem koľkú operáciu, teraz to by som klamala, keby som povedala, koľkú, ale niekoľkú v tej sérii operácií, zostal, musel zostať v nemocnici kvôli tomu, že jeho stav sa veľmi skomplikoval, a rodičia tam za ním napriek tomu, že neboli v Bratislave, on bol hospitalizovaný na Kramároch na detskej onkológii, rodičia tam za ním chodili každý jeden deň, pretože tá detská onkológia je plná alebo teda bola plná, nebol dostatok zdravotníckeho personálu, neboli schopní zabezpečiť tomu chlapcovi tú starostlivosť dennú aj nočnú, ktorú si ten chlapec vyžadoval.

    Rodičia tam teda chodili a opatrovali svojho syna, za čo naďalej poberali opatrovateľský príspevok. Teraz si predstavte, že to dieťa zomrelo. A tento štát od rodičov, ktorí stratili úplne všetko, lebo im odišiel jeden jediný syn, tento štát od nich dokázal exekvovať za štyri mesiace opatrovateľský príspevok. Vedenie nemocnice vydalo písomné rozhodnutie, potvrdenie o tom, že tí rodičia skutočne opatrovali svoje dieťa, že to nebolo vymyslené, že tam naozaj chodili na striedačku a opatrovali toho svojho syna, napriek tomu ich tento štát zexekvoval.

    Minulý rok, keď som sa o tom dozvedela, tak sme pripravili s kolegami a s právnikmi túto malú a smiešnu novelu zákona, ktorá mala podľa mňa byť presadená dávno, a nie ako poslanecká novela zákona, a malo to prísť ako vládny návrh novely zákona. Takže pripravili sme novelu zákona a zároveň sme pomohli tej rodine zorganizovať finančnú zbierku, pretože inak by neboli schopní tomuto hyenistickému štátu vrátiť opatrovateľský príspevok, ktorý protizákonne poberali podľa stanoviska ministerstva práce, resp. prenesene úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a museli ho vrátiť. Vrátili ho jedine vďaka tomu, že bola vypísaná tá zbierka.

    Ďalší príklad, ktorý je tiež z praxe. Bola za mnou rodina onkologicky chorého dieťaťa, ktoré už tiež v tom čase nežilo, žiaľ, a zhodou okolností prišli v tejto istej veci a už neprišli orodovať sami za seba, pretože ich jediné dieťa v tom čase už bolo mŕtve. Prišli orodovať za celý rad tých ostatných rodičov, pre ktorých je opatrovateľský príspevok, ktoré poberajú na to dieťa, o ktoré sa starajú, jediným príjmom, a ktorý v prípade, že ich dieťa je hospitalizované a oni sú hospitalizovaní s ním a starajú sa oňho, nemajú čo jesť. Toto je realita. Toto je realita hlavne v prípadoch, pokiaľ sa bavíme o slobodných matkách, ktoré majú také prekliatie osudu, že teda ešte im aj veľmi ťažko ochorie dieťa, tie ženy, ktoré sú počas hospitalizácie so svojím malým onkologicky chorým dieťaťom, reálne nemajú čo jesť. Takže to potom riešili tak, že tí ostatní rodičia, ktorí tam boli, a zdravotnícky personál sa im skladal na obedy, na večere, nosili im jablká, toto je realita, toto, toto, toto tak naozaj funguje, choďte sa, prosím vás pekne, niekedy pozrieť na detskú onkológiu na Kramároch, že sú tam takéto prípady. To sú ľudia, ktorí na cestovnom strácajú peniaze, ktoré ani nemajú, častokrát si musia požičiavať, aby sa vôbec dostali z miesta svojho bydliska na Kramáre za svojím, za svojím dieťaťom, a už im jednoducho nezostanú peniaze na stravu, pretože tento štát si povedal, že keď je ich dieťa nad 30 dní v nemocnici, im neprináleží opatrovateľský príspevok. A to aj v prípadoch, keď reálne to svoje dieťa naďalej opatrujú.

    Preto sme pripravili takýto, takúto krátku novelu zákona, a preto tu dnes stojím opätovne pred týmto plénom v inom zložení a veľmi dúfam, že sa zamyslíte nad tým, či je dobré takýto návrh novely skúmať len cez prizmu toho, že kto ho predkladá. O to viac mi je ľúto, že, vy asi viete, aký ja mám vzťah k pánovi ministrovi Richterovi, celkom komplikovaný, musím povedať, a napriek tomu som pri tomto mojom návrhu zvolila takú tú cestu, že som s pokorou za ním išla a veľmi som ho prosila o to, aby mi venoval chvíľu času, aby sa pozrel na ten návrh novely, aby zvážil, či by to nemohli podporiť napriek tomu, že sme opoziční. Ja si tu nejdem kvôli tomu robiť fajku ani čiarku, že som bola úspešná, nie, lebo to fakt nie je o nás, toto je o všetkých tých matkách a rodičoch, ktorí opatrujú svoje ťažko choré deti, a o to viac mi je ľúto, že s odstupom niekoľkých týždňov, by som povedala, sa so mnou pán minister teda nestretol, odkázal to na štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa ani neunúval, žeby zdvihol telefón a napríklad mi zatelefonoval, že aké majú stanovisko, len mi poslali do mailu stanovisko takéto:

    "S predloženým návrhom nesúhlasíme. Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti majú poskytovať osobám komplexnú starostlivosť. Osoby si platia za vybrané služby úhradu. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za účelom zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí" a tak ďalej a tak ďalej. "A v prípade, ak by bol prijatý "- toto počúvajte, prosím vás, toto je neuveriteľné, že sa tohto dopustí jeden minister sociálnych vecí a rodiny - "v prípade, ak by bol prijatý predmetný návrh, znamenalo by to presun časti zodpovednosti zo zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, resp. rezortu ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, to znamená na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny."

    Ja sa pýtam, kde žije tento človek? Kde žije? Povedzte mi, na akej planéte žije človek, ktorý si hovorí po prvé, že sociálny demokrat, a po druhé je ešte aj druhé volebné obdobie ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako na čo sa tu hráme? On kvôli tomu, aby, aby, to je, to je, viete, to je promile, to je naozaj v tom, čo sa tu ukradne, čo, čo hentí banditi vytunelujú, čo odíde všelijakým Ankám a Katkám a proste neviem komu, kto si tu zakladá všelijaké agentúry na tunelovanie verejných financií, toto je promile, promile, čo by mohli nechať ľuďom, ktorí sú naozaj odkázaní na tento peňažný príspevok na opatrovanie. Ako si jeden človek, ktorý sa dopustí takéhoto stanoviska k predmetnému návrhu novely, ako si takýto človek môže hovoriť, že je sociálny demokrat a že má nejaké sociálne cítenie?! Kvôli tomu, že on sa hrá na nejaký rezortizmus a hrá sa na to, ako keby Drucker bol od macochy, preboha, veď to nie je, že, že, že nominant niekoho z vládnej koalície, to je ich vlastný nominant. Kvôli tomu, že on sa bude hrať iba na svojom vlastnom pieskovisku, budeme naďalej exekvovať rodiny, ktorým zomrie dieťa v dôsledku ťažkého onkologického ochorenia napríklad. Budeme od nich brať tie peniaze. Na jednej strane im tento štát dá pečiatku, že sú v hmotnej núdzi, a na druhej strane ten istý štát je schopný od nich exekvovať vrátenie opatrovateľského príspevku, a to aj v prípadoch, kedy nemocnica vydá potvrdenie, že sa o to svoje dieťa do poslednej chvíle jeho života starali. Kvôli tomu, že tu prežíva takýto trápny rezortizmus, budú naďalej tie ženy s tými onkologicky ťažko chorými deťmi na onkológii hladovať. Bude im tam on nosiť tie jablká? Urobí aspoň to, keď je taký sociálny?

    Ja si myslím, že človek, ktorý má takéto sociálne cítenie a dokáže napísať takéto stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ktorý má už len nulový dopad na verejné financie, nulový, ide len o prejav dobrej vôle, takýto človek nemôže zastávať úrad ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. A kvôli tomu, čo napísal a pod čo sa podpísal, ho vyzývam tu a teraz, aby odstúpil.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, podčiarkujem a stotožňujem sa so slovami, ktoré, ktoré boli vypovedané.

    Ja by som vás chcela povzbudiť, že buďte rada, že vám vôbec pán štátny tajomník v mene ministra odpovedal. My sme ho podobným spôsobom žiadali o zaujatie stanoviska k pozmeňovacím návrhom, ktoré išli k novele zákona o kompenzáciách, do dnešného dňa nám nebolo povedané ani napísané, ani písomne oznámené žiadne stanovisko, jednoducho pozmeňováky, o ktorých sme rokovali so štátnym tajomníkom, na ktoré vôbec ináč nebol pripravený pri rokovaní alebo na..., nemal so sebou ani štátny aparát, jednoducho povedané, keď sme rokovali o týchto otázkach, a do dnešného dňa nám nedal žiadnu odpoveď. Výsledkom bolo len hlasovanie, zamietavé hlasovanie.

    A chcem ešte povedať, že táto téma, vy ste ju predkladali pred rokom alebo pred dvoma, už si nepamätám kedy, k vládnej novele sme v podobnom duchu dávali cez pána poslanca Gábora Grendela pozmeňovací návrh. A ja som zostala šokovaná tým stanoviskom, ktoré v podstate povedal až v pléne minister Richter. V podstate ten predchádzajúci príspevok bol od Silvie Shahzad, bol presne v tom duchu. Ja sa takisto pýtam, že či, alebo kedy už prestane tá hra na vlastnom piesočku. Kedy sa prestaneme tváriť, že čo je moje, do toho sa mi nestarajte, a čo je zasa vaše, do toho sa ja vám nechcem starať.

    Ale ešte iná vec ma napadá. Hovorili ste o hmotnej núdze, nároku na kompenzácie. Takže nielenže piesoček, ministerstvo práce a ministerstvo zdravotníctva, ale oni sa nechcú ani v rámci jedného ministerstva hrať na piesočku. A to už je úplne choré.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Keď tu už boli udávané prípady, tak ja môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že môj strýko dostal mozgovú príhodu, a práve tie opatrovateľské a ošetrovateľské úkony boli svárom v tom, či sestra má, teda keď, keď sa povracal, a teda má ho utrieť alebo ho nemá utrieť, alebo máme prísť my ako rodina a z noci na deň sa nám ujo so zvratkami v nemocnici zadusil. Takže odvtedy naozaj si myslím, že problém je systémový, a naozaj dodnes možno máme výčitky svedomia, že možno keby sme tam boli a robili sme opatrovateľské úkony, môj strýko by bol medzi nami.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová, takmer by som povedal, že vám nechcem veriť, že máte pravdu, pretože ak v tomto štáte je schopný, je schopné ministerstvo a okresný úrad exekvovať rodičov mŕtveho chlapčeka za to, že poberali opatrovateľský príspevok, keď sa o neho starali v nemocnici, tak to je také do neba volajúce chrapúnstvo, že ak, ak táto vaša novela, lebo mne je jedno, či to dá ako pozmeňujúci návrh nejaký vládny poslanec, ale ak s tým nedokážeme niečo urobiť, tak ja sa hanbím, že, že sme takýmto parlamentom.

  • Ja by som chcela povedať teda s podobnou skúsenosťou, ako hovorila pani Nicholsonová teraz, sa nám zverili tiež na piatkovom stretnutí, v ktorom sme boli, tiež nám hovorili o prípade, kedy sa, kedy sa mamičky skladajú, pretože tá, tie mamičky si medzi sebou odovzdávajú skúsenosti alebo pomáhajú si, tak mamičky sa skladali na jedlo v nemocnici tej, ktorá bola proste dlhodobo so svojím dieťaťom. Čiže je to naozaj hrozné, že, že vôbec k takejto situácii dochádza.

    Mňa ešte zarážalo, zarazilo vôbec toto vystúpenie ministra minulý týždeň aj preto, že na výbore niekedy pred..., neviem, či pred mesiacom, či pred dvomi štátny tajomník povedal, že o tomto probléme vedia a budú ho riešiť. Tak sa pýtam, že kedy, a ak čakajú na nejakú novelu, ktorá sa bude riešiť o rok, tak či ešte ďalší rok tí ľudia musia naozaj takýmto spôsobom hrozným trpieť. A zrazu prišlo toto vyjadrenie ministra v tomto duchu, ktoré, ktoré čítala vlastne aj pani Nicholsonová, a ja som proste zhrozená, že, že vôbec takéto niečo dokáže povedať. Že vlastne ide tu len o nahrádzanie zdravotnej starostlivosti. Naozaj nechápem, ako toto môže jeden minister povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Nicholsonová, nepokladám sa za človeka, ktorý sa zaoberá alebo prioritne sa venuje oblasti sociálnych vecí alebo práva a zdravotníctva, ale to, čo ste tu povedali, ma naozaj oslovilo. A musím povedať, že občania v tejto krajine by mali vedieť a mali by sa dopočuť, že najdôležitejšia téma na tejto Národnej rade, na tejto schôdzi, to, čo prezentuje vláda, bol rokovací poriadok. Vedia občania, že to ich život nijako nezmení? Vedia voliči a občania tejto krajiny, ktorí dali hlas SMER-u, MOST-u a SNS, že tieto otázky ľudí, ktorí sú v núdzi, ktorí trpia niekoľkonásobne, lebo musia obetovať a vzdať sa všetkého, nemôžu zarábať, musia sa venovať svojím deťom, liečiť ich a to nie je tak, že na 30 dní, keď je v nemocnici to dieťa, ja sa môžem pobrať a ísť do práce a po 30 dňoch sa vrátim. Ako o to dieťa je treba sa starať. A tam prídu exekúcie a táto vládna koalícia nemá záujem o riešenie tohto problému? Je to hrôza. Aký to sme parlament? Ako prepáčte, tu minister nemôže odkladať riešenie tohto problému, toto by mal byť prvoradá úloha. Ale vidíme aj v prípade tých sociálnych zariadení, ktoré má minister riešiť, ťahajú sa mesiace a riešenie neprichádza. Som z toho smutný. Pani kolegyňa, držím vám palce, mali by ste sa ozvať viackrát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči (reakcia z pléna) do rozpravy, pani podpredsedníčka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Idem ešte nakrátko do rozpravy, lebo neviem, či by som vám dokázala odpovedať a ešte doplniť niektoré veci v rámci faktickej poznámky.

    K tomu, čo ste povedali vy, pán kolega Simon, no viete, čo je strašné? Že ja keď som hľadala podporu pre tento návrh novely, tak ja som oslovila aj vlastne šéfov poslaneckých klubov a oni by s tým nemali problém. Oni by s tým nemali problém, ale oni majú taký úzus vo vládnej koalícii, že sa k tomu musí vyjadriť minister, lebo ja tu sledujem aj kolegov, hej, ako sú tu také stálice, ktorí tu sedia stále, a ja to vidím na nich, že oni aj reálne počúvajú, a častokrát ja sa stretávam s tými ľuďmi aj na chodbe alebo kde, veď to, to sú príčetní ľudia, ktorí podľa mňa žijú v takom istom svete, ako žijeme my, a ja si celkom dobre viem predstaviť situáciu, že by kolegovia kvôli tým matkám na Kramároch napríklad alebo kvôli tým, ktorých exekvujeme kvôli opatrovateľskému príspevku, boli schopní stlačiť to tlačítko za. Ako vôbec si nemyslím, že, že sú ľudia úplne odtrhnutí od reality. Problém ale je, že všetko to je závislé od stanoviska ministra, a ten sociálny minister mi napísal to, čo mi napísal. Takže všetci ľudia tuto na tej strane (rečníčka rukou ukázala na pravú stranu rokovacej sály) a napríklad kolegyňa zo SNS, ktorá to počúva, vidím tiež, že tu sedí stále, a mám pocit, že je aj na sociálnom výbore a vie, o čom hovorím, že možno aj ona pozná také, také príbehy srdce trhajúce až, by som povedala, ja verím tomu, že by to veľmi chcela podporiť. A ja verím tomu aj, aj že pôjdu domov a budú sa cítiť trápne, že to nepodporili, a možnože sa na nich obráti nejaká matka, ktorá tam naozaj nebude mať čo jesť na tých Kramároch, a budú sa cítiť ešte trápnejšie, ale oni nemôžu, pretože minister práce vydal stanovisko, aké vydal, že my tu máme svoj piesok, Drucker tu má svoj piesok a my preto nedáme a nedáme a nedáme, lebo by sme uľahčili Druckerovi, a Drucker nech sa stará v tých nemocniciach. To je také jednoduché.

    No, ďalšia vec, že my tu hovoríme strašne ako komplikovaným jazykom, aj to stanovisko je tak komplikovane napísané, aby to pochopili všetci, všetci ľudia, ktorí sú možnože aj teraz pri televíznych obrazovkách, tí, ktorí sa potrebujú trýzniť ešte pred Vianocami, tak im to chcem preložiť do takého ľudského jazyka. To, čo minister vlastne napísal, je, že zdravotná sestra, ktorú si má Drucker asi vymyslieť, keď ju už nedokáže zaplatiť, tak tá zdravotná sestra má v plnom rozsahu nahradiť matku a držať to dieťa za čelo, keď po chemoterapii opakovane zvracia do toho špinavého lavóra, ktorý mu nemá ani kto vyčistiť v tej nemocnici. Chápete? Že toto napíše minister, nech tam, nech sa stará zdravotná sestra. Lenže to je presne to, o čom hovoria kolegyne. Tá zdravotná sestra je tam na ošetrovateľské úkony, ale nie na to, aby mu utierala čelo, keď je celé dopotené, aby mu držala tú hlavu, aby mu tam nepadali vlasy, keď ešte nejaké na hlave má, pri zvracaní. Toto je schopný napísať ten minister!

    A by som ešte doplnila, že, na to som úplne zabudla, že, že tú novelu, tú novelu zákona sme teda pripravili zhruba pred rokom, a teraz ju predkladáme znovu, ale medzičasom som sa nakontaktovala ešte aj na, na niektoré sestry zdravotné z onkológie, aj na sociálne sestry, ktoré pracujú na týchto oddeleniach, a ony mi napísali množstvo podnetov, ktoré by sa mali zmeniť, napr. aj v Zákonníku práce a podobne, aby sme uľahčili život predovšetkým teda rodičom onkologicky chorých detí, a jeden z tých bodov, jeden z prvých bodov, ktoré tam napísali, ktoré treba zmeniť, je práve tento. A ide o takú smiešnu maličkosť, čím by sme im dokázali pomôcť.

    Tak mi povedzte, ešte raz sa pýtam, že ako je možné, že ten Richter si sadne - alebo aj nesadne - a proste dokáže, predpokladám, že ho nepísal, iba ho podpísal, mi poslať takéto stanovisko. Hanba mu!

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súvislosti s predkladaným návrhom, si dovoľujem preniesť svoje vyjadrenie k predkladanej zmene.

    Z ľudského hľadiska každý dobre vie, že pokiaľ musí ísť naše dieťa do nemocnice, je s tým spojené množstvo otázok, na ktoré častokrát ani my nevieme dať odpoveď. Predpokladám, že uvedenou zmenou sa snažia kolegovia z SaS o zmenu práve v oblasti sprevádzania maloletej osoby a tým uľahčenie jej liečby a následne rekonvalescenciu. Preto ako z vlastnej dlhoročnej skúsenosti musím s uvedenou zmenou plne súhlasiť. Rodiny, kde sú hlavne deti buď hendikepované, alebo sa liečia dlhodobo na ochorenie z dôvodu úrazu, prípadne inej životnej situácie, sa denne stretávajú s problémami v oblasti financií. Matky častokrát nemôžu pracovať a celá ťarcha uživiť rodinu je na manželovi, ak nejakého manžela majú.

    Na druhej strane, sprevádzať maloleté dieťa v zdravotníckom zariadení by malo byť samozrejmosťou a takíto rodičia by nemali byť perzekvovaní v podobe zníženia už i tak nízkeho, dovolím si povedať, smiešneho príjmu, akým je opatrovateľský príspevok. Ale práve naopak, malo by im byť umožnené sprevádzať svoje dieťa, stráviť s dieťaťom čo najviac času za nezmenených podmienok, finančných, samozrejme, keďže prítomnosť rodiča pri dieťati v ťažkých chvíľach je neoceniteľná, priam nenahraditeľná. A nesúhlasím takisto s vyjadrením ministerstva financií o tom, že uvedený návrh by mal ovplyvniť štátny rozpočet vo výdavkovej oblasti výrazným spôsobom. Práve naopak, si myslím, že peniaze pre rodiny by sa mali nájsť. Ja môžem hovoriť z osobnej a vlastnej skúsenosti asi len toľko v skratke, ja som, ja som nikdy nepoberala opatrovateľský príspevok, neviem sa k tomu vyjadriť, ale mnohokrát som strávila dni v nemocnici s mojou dcérou, hoci to nebolo nad 30 dní, a neviem si predstaviť, úprimne, neviem si predstaviť, že by som tam svoju dcéru nechala samú. Tu nejde len o onkologické deti, čo, to, to, to už vôbec si neviem predstaviť, ale moja dcéra je zdravotne ťažko postihnutá, je hyperaktívna. Teraz si predstavte, že máte na oddelení štyri sestričky a ja im nechám moje dieťa. Tri by mali čo robiť, aby to zvládli.

  • Povedané so smiechom.

  • Kto bude ošetrovať ostatné deti? Kde sa nájde personál? Jednoducho to, toto je vec, o ktorej nemáme ani čo diskutovať. To, to má byť úplná samozrejmosť.

    Druhá vec je, pokiaľ matka chce ostať s dieťaťom v nemocnici, tak tie podmienky na to, aby tam bola, sú katastrofálne. Majú tam dve lôžka v nejakej, v nejakej tmavej kutici, kde sa bojíte si ľahnúť, lebo..., ja som si tam nikdy neľahla, a potom máte druhú možnosť, že vám umožní zdravotné zariadenie, že môžte byť pri lôžku dieťaťa, ale to tiež nie je riešenie, lebo vy sa tiež musíte vyspať, musíte si oddýchnuť a tak ďalej.

    Čiže keď pán minister si myslí, že to, to má riešiť minister zdravotníctva alebo zdravotnícke zariadenie, to sú, to sú dve úplne rozdielne veci, pretože vy keď opatrujete a staráte sa o svoje dieťa, vy ho neošetrujete, personál je tam na to, aby, aby ho liečil. A vy ste tam na to, aby ste tomu dieťaťu zabezpečili ten komfort aspoň aký-taký, čo má aj doma. A ja vám poviem úprimne, zdravotné sestry, lekári, všetci sa len tešia a vítajú, pokiaľ matka sa rozhodne zostať s dieťaťom v tej nemocnici. Pretože nie každá matka to môže, má možno aj iné deti, ale, ale ja, tie sestričky sú nadšené, keď tam tú matku majú, pretože majú uľahčenú prácu. Ja skutočne, ja si skutočne neviem predstaviť, že moja dcéra by zostala na nejakom pozorovaní alebo by išla na nejaké vyšetrenie na neurológiu, jak ste spomínali, na Kramáre, mám tam bohaté zážitky, ja si neviem predstaviť, ako by tam to oddelenie fungovalo, pretože ona, ona je živá, ona je všade a ja neviem, kto by mi dal pozor, lebo tam je ďalšia zodpovednosť, kto dá na to dieťa pozor v nestráženej chvíli, keď si ublíži, urobí niečo. Neublíži si, ale tak vystrája v rámci, v rámci svojich tých nárokov, čo má.

    Takže toto nie je ani na diskusiu. Ľudia, ktorí, ktorí nemali také šťastie a majú deti, ktoré ochoreli buď po úraze, od narodenia alebo, alebo sú choré na rakovinu, to je, to je ťažký boj každodenný, ktorý zvádzajú tí rodičia, hej. A je to normálne, že sa staráte o svoje deti. Ale čo keď tí ľudia povedia, viete čo, tak ja, ja, ja to nezvládam, ja na to nemám, ja sa toho dieťaťa vzdám. A čo nechajú ho na, na ťarchu štátu? Potom to bude lacnejšie? Bude to...?

    Vôbec nerozumiem, o čom sa tu bavíme, a pokiaľ pán Richter alebo teda jeho ministerstvo, alebo jeho štátny tajomník poslal takéto vyjadrenie, pani Nicholsonová, tak to je, to je, to je viac než trápne, ja nemám k tomu čo povedať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou, pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    No, v prvom rade sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie, o to viacej, že teda s tým máte osobnú skúsenosť a že ste boli ochotná a schopná sa o to s nami takýmto spôsobom podeliť. Ja si tiež myslím, že sprevádzanie detí počas hospitalizácie - aj zdravých detí relatívne, ktoré sú hospitalizované - by malo byť samozrejmosťou, a tie nemocnice by mali byť na to pripravené, pretože tam ide o elimináciu emočného šoku toho dieťaťa, ktoré sa zrazu ocitne bez matky, bez rodičov v neznámom prostredí, v nemocnici, ja si myslím, že aj tá liečba by bola možno jednoduchšia, keby to dieťa bolo sprevádzané niekým blízkym.

    A o to viac si myslím aj po vašom vystúpení, že minister Richter a tá jeho suita musia byť z inej planéty. Ako ich príbuzní sa evidentne asi chodia liečiť do úplne iných zariadení, pretože oni si vôbec nevedia predstaviť, že aká je situácia na oddelení, kde máte množstvo takýchto malých, možno aj hyperaktívnych detí, a máte na to štyri vyťažené sestry. Tam ani neexistuje ani iná možnosť, iba to, aby tá matka s dieťaťom tam bola alebo otec. A, samozrejme, tak ako ste správne podotkli, že vôbec nejde len o onkologicky choré deti, nie je správne úplne, aby sme to len na tento okruh zužovali, pretože ide o celý okruh detí, resp. osôb, ktoré sú odkázané na starostlivosť inej osoby. Ešte raz sa vám chcem veľmi pekne poďakovať a všetkých poprosiť, aby ste zvážili, že či to nepodporiť.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú, pani poslankyňa Šebová.

  • Ďakujem. Ja asi len krátko. Viete, viete, jak to chodí v živote, pokiaľ vás to nestretne, neviete, neviete, vôbec neviete, aká tá situácia je, čo tí ľudia prežívajú. Takže neprajem, neprajem nikomu ani, ani onkologicky choré dieťa, je to bezmocnosť rodiča, má čo robiť.

    Ale ja si myslím, že v prvom rade tieto dve veci nemajú, nemajú, ten ošetrovateľský príspevok nemá nič spoločné so starostlivosťou alebo s pobytom v nemocnici, predsa to prináleží tomu rodičovi, ktorý sa o to, o to ťažko choré dieťa stará, takže, takže nechápem, neviem, ale uvidíme, uvidíme, koľkí nás podporia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľka?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Už iba nakrátko a ešte sa vrátim k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Šebová, že áno, mnohí, mnohí z nás pochopia, až keď majú takú skúsenosť osobnú alebo v rodine, alebo medzi nejakými blízkymi, a tiež to nikomu, samozrejme, neprajem, ale na jednom sa asi zhodneme, že minister, ktorý je ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ani nepotrebuje túto osobnú skúsenosť, on proste z titulu svojej funkcie a možno len z titulu nejakej elementárnej ľudskosti a sociálneho cítenia jednoducho musí vedieť, že o čo ide, a musí mať on v prvom rade vôľu napraviť toto neprávie, túto skrivodlivosť, ktorou, na základe ktorej trpia teda rodičia a matky veľmi ťažko chorých detí.

    Takže ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť - aj, kolegovia zo SMER-u, aj kolegovia zo SNS a kolegovia, samozrejme, z MOST-u - HÍD - skúsme ignorovať stanovisko ministra. Skúste tento návrh podporiť, lebo naozaj si myslím, že ten, kto dokáže poslať takéto stanovisko, si nemôže hovoriť minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajkyňa? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 322, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 327.

    Dávam slovo poslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 322.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predložená novela má za cieľ vytvoriť nové pravidlá pre posudzovanie bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výkone ich pedagogickej činnosti a odbornej činnosti tak, aby aj zahladenie odsúdenia za taxatívne vymedzené trestné činy bolo považované za prekážku bezúhonnosti. Podľa navrhovanej úpravy sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov, nie výpisom, ako tomu bolo doteraz alebo ako tomu je teraz. Navrhovaná právna úprava z dôvodu zavedenia rovnakých podmienok ustanovuje povinnosť predložiť odpis z registra trestov aj učiteľom, ktorí už svoje povolanie vykonávajú, a to v lehote uvedenej v prechodných ustanoveniach. V záujme vykonateľnosti návrhu zákona sa navrhuje aj upraviť zákon o registri trestov, a to tak, aby osoba, ktorá sa chce uchádzať o zamestnane na pozíciu učiteľa, mohla požiadať o odpis z registra trestov, pričom sa deklaruje aj účel, na ktorý môže byť tento odpis použitý.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 322). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne.

    Končím možnosť (reakcia z pléna), končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Neprihlásil sa nikto.

    O slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, podobne ako aj tá predošlá úprava, ktorú navrhujem, aj táto vychádza z takzvanej aplikačnej praxe.

    Existuje škola v centre Bratislavy, ktorá má 4. C triedu, a v tej 4. C triede začal učiť takýto učiteľ. Ten pán učiteľ každú sobotu organizoval výlety do okolia, informácie o výlete vždy podrobne prišli rodičom do e-mailu, žiaci sa, samozrejme, z tých výletov neuveriteľným spôsobom tešili, pretože okrem toho, že na tých výletoch im ukazoval Pajštún a priľahlé okolie Bratislavy, snovali aj také väčšie plány, ako budú chodiť stavať plte, zlaňovať skaly a chytať ryby. Plánoval aj výlety s prespaním v prírode, kde sa mali hrať na niečo podobné skautom, by som povedala. Tie deti, ktoré chodili s pánom učiteľom na výlety, za to dostávali darčeky, čokolády, diplomy a dobré známky. Ten pán učiteľ pravidelne slabších žiakov doučoval po škole, vždy s nimi zostal a doučoval ich. A tak sa stalo, že zrazu päťkári začali dostávať jednotky. Rozdelil si deti do nejakých skupín a vytvoril skupiny hobitov, skupina hobitov to boli asi tí, ktorí teda predtým boli päťkári a zrazu začali dostávať lepšie známky. A preto, že začali dostávať tie lepšie známky, a preto, že s pánom učiteľom chodili na výlety, a preto, že po škole s nim zostávali na doučovaní, mohli byť na ipadoch počas výuky, dokonca im počas diktátov našepkával, kde napísať tvrdé y a kde napísať mäkké i, rovnako mäkčene aj dĺžne. Spolu s deťmi pán učiteľ zosnoval školu v prírode, ktorú by sme mohli nazvať, že škola v prírode snov. Deti, minimálne teda pokiaľ chodíte do 4. C, rodičia dostali informácie, na už pripravenú skupinu hobitov, ktorá s ním mala na..., počas tej školy v prírode prespať za odmenu jednu noc na jeho izbe. Mala to byť taká malá prémia za to, že s ním tie deti chodia na tie výlety. Kto by nechcel mať v 4. C takéhoto pána učiteľa. Ja by som takého učiteľa určite chcela. Po prvé, máme málo učiteľov na školách a po druhé, takéhoto mať, čo si nás nazve hobitmi a môžeme sa hrať na ipadoch, to je úplne geniálne.

    Má to však ale jeden háčik. Práve preto, že sa prával pomerne čudne, tak rodičia si medzi sebou začali tieto informácie odovzdávať. A stalo sa, že jedna z tých mamičiek pracovala v Policajnom zbore a mala prístup do rôznych databáz, do ktorých my bežní ľudia ten prístup nemáme. A tak zistila, že tento pán učiteľ bol v minulosti súdne trestaný pedofil, ktorý zneužíval malých chlapcov, bol liečený niekoľkokrát na psychiatrii. A na psychiatrii sa liečil aj v čase, kedy prespával s hobitmi na výletoch, teda kedy učil na tejto škole. Keďže sa rodičia dozvedeli takúto šokujúcu informáciu, doslova zaútočili na vedenie školy a ja, to mi verte, by som na vedenie tej školy tiež veľmi rada zaútočila, ale nedá sa, pretože vedenie tej školy v tom je absolútne nevinne. Problém totiž je, že tento pán, ktorý sa uchádzal o zamestnanie na tejto konkrétnej škole, mal pedagogické vzdelanie a predložil, tak ako mu káže zákon, výpis z registra trestov. A v tom výpise registra trestov bol tento trestný čin zahladený.

    To znamená, že vedenie školy ani náhodou netušilo, že spolu so sympatickým pánom, ktorý má príslušné pedagogické vzdelanie a obrovské plány s deťmi, s hobitmi a ešte neviem s kým, sa, samozrejme, potešilo, že takýto človek prišiel a chce sa zapísať do radov pedagógov na tej škole. Ani vo sne ich nenapadlo, že by to mohol byť v minulosti súdne trestaný pedofil. A ja som si, keď som sa pripravovala na, na aj toto vystúpenie, aj vôbec keď sme dávali dokopy túto novelu zákona, tak okrem iného som si pozrela, čo všetko sa teda tvrdí o pedofiloch, ktorí sa chcú infiltrovať do pedagogického zboru. A našla som jeden veľmi zaujímavý rozhovor s klinickým psychológom, špecialistom na liečbu funkčných sexuálnych porúch a so súdnym znalcom, určite vám to meno bude známe, volá sa pán Robert Máthé a pán Robert Máthé poskytol rozhovor pre, myslím, Aktuality.

    Okrem iného v ňom povedal: "Celoživotné snaženie pedofilov je byť v kontakte s deťmi. Pedofili majú deti skutočne radi." Redaktor mu položil takúto otázku: "Snažia sa ľudia vedomí si svojej pedofílie k deťom približovať alebo sa im radšej vyhýbajú?" - "Celoživotné snaženie týchto ľudí je byť v kontakte s deťmi, niektorí pedofili sú pedagógmi, profesionálne sa orientujú na učiteľský smer, prvý až piaty ročník, a spravidla sú veľmi dobrí učitelia. Často robia skautských vedúcich, vedú záujmové krúžky, bývajú trénermi."

    Prosím vás pekne, aby tu niekto nemal pocit, že ja chcem nejakým spôsobom dehonestovať učiteľov. V žiadnom prípade. Učiteľov ja si nesmiernym spôsobom vážim za to, čo robia, za to, za koľko to robia, a čo všetko robia pre naše deti. Sama som matka a viem, akých skvelých učiteľov sme mali my a normálne na verejných školách, ale toto je jeden nespochybniteľný fakt, o ktorom vedia aj klinickí psychológovia, že jednoducho ľudia, ktorí trpia pedofíliou, sa snažia infiltrovať do učiteľského zboru.

    A teraz, táto moja novela zákona ani náhodou nebude mať vplyv na tých, ktorí v minulosti neboli súdne trestaní, ktorí jednoducho neprekročia tú pomyselnú hranicu. Pretože pedofília alebo ľudia teda, ktorí trpia na pedofíliu, drvivá väčšina z nich nikdy neprekročia tú, tú pomyselnú hranicu. Jednoducho neublížia deťom. Ale nájdu sa takí, ktorí to urobia. Sú súdne trestaní za svoje činy, predložia výpis, snažia sa opätovne, oni sa opätovne snažia vrátiť sa k tým deťom a tam je obrovské riziko. Ja som to konzultovala s pánom Máthém a on jednoznačne povedal, že je takmer stopercentne isté, že človek, ktorý už raz prekročil tú hranicu, človek, teda pedofil, ktorý raz prekročil tú pomyselnú hranicu, sa dopustí recidívy. A preto je veľmi nebezpečné, aby sa títo ľudia dokázali cez výpis z registra trestov bez toho, aby o tom vedenie školy vedelo, infiltrovať k deťom.

    Preto predkladám túto novelu zákona, ktorá rieši veľmi jednoduchú vec, a síce že ľudia, ktorí sa budú uchádzať o prácu v učiteľskom zbore, v učiteľskom kolektíve na našich školách, budú musieť namiesto výpisu z registra trestov predkladať odpis z registra trestov. Pre niektoré povolania už dnes je to aj stanovené zákonom a ja sa domnievam, že by to malo byť aj v prípade učiteľov. Prostredníctvom pána Máthého, ktorý je veľmi uznávaným odborníkom v tejto oblasti, máme podporu aj odbornej obce. Vedenie školy nebude môcť byť potom poťahované rodičom za niečo, čoho sa dopustili, ani o tom nevedeli, že dali priestor takémuto človeku. Lebo hovorím vám, že takýto prípad sa stal. Koľko je takýchto prípadov? Ťažko povedať, ale myslím si, že aj keby to mal byť iba jeden, prihliadnuc na stanovisko uznávaného odborníka, že sa do deje, že sa to stáva, mali by sme tomu zabrániť. Nejde o nič politické, ide naozaj o vec, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe, a keď som sa rozprávala s pánom Máthém, bol veľmi prekvapený, že už dávno v zákone nie je stanovené, že namiesto výpisu predkladajú odpis z registra trestov.

    Takže chcela by som vás veľmi, veľmi pekne poprosiť, aby ste podrobili tento návrh novely. Myslím, že nikomu tým neuškodíme. Práve naopak, môžme urobiť fakt dobrý krok.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem, pani Nicholsonová, za predložený zákon, ktorý určite podporím. Myslím si, že zodpovední politici by mali robiť maximum pre ochranu mravnosti detí a mládeže.

    Chtiac-nechtiac, ja ako bývalý učiteľ, ale teraz teda aj politik sa zaoberám obdobnými prípadmi učiteľov, resp. aj vedúcich pracovníkov školstve, ktorí doslova kryjú či už zneužívania detí, resp. takéto až, až doslova, doslova trestné činy. A, žiaľ, dôvera v súdnictvo je taká, aká je, ale aj tie možno matky, o ktorých teda aj ja viem a ktoré sú dotknuté takýmito prípadmi zneužívania maloletých zo strany učiteľov, keby takýto nejaký zákon bol, tak už len možno z dôvodu pomoci svojim blízkym alebo spolužiakom by sa obrátili na súd, by možno dávali trestné oznámenia a vedeli by možno na základe aj takejto úpravy, že takýto človek je automaticky vyautovaný a ďalej sa už nepohne, a teda by takýmto spôsobom pomohli aj, aj svojim blízkym.

    Takže chcem veľmi pekne poďakovať za tento návrh zákona a požiadať o širšiu podporu aj kolegov z koalície, lebo naozaj každá iniciatíva smerujúca k mravnej ochrane mládeže a detí by mala byť takýmto spôsobom podporená. Tých učiteľov to veľa stáť nebude a môžeme naozaj urobiť drobný krok pre mravnú ochranu mladých ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, prípad, ktorý ste spomínali, je určite veľmi tragický a nešťastný, ale nemyslím si, že takýchto prípadov by bolo na Slovensku veľa. Na základe jedného, možno troch prípadov vytvárať takýto bič na učiteľov sa mi zdá nevhodné. Učiteľ nie je štátny zamestnanec, pracuje v rámci plnenia úloh verejnej správy. Nikde vo verejnej správe od svojich zamestnancov nepožadujú odpis z registra trestov. Okrem toho po odpykaní trestu a zahladení trestu sa hľadí na človeka, ako keby nebol odsúdený.

    Je podstatný rozdiel medzi výpisom a odpisom z registra trestov, pretože v odpise sú uvedené aj zahladené tresty. Už súčasné znenie § 9 ods. 1 zákona 317/2009 je dostatočne prísne, prísny pre preukazovanie bezúhonnosti pre výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti. Preto navrhované znenie považujem za diskriminačné pre učiteľov. Neplatí totiž pre iné verejné činnosti, pre iné činnosti vo verejnej správe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No, som učiteľ, ale zároveň som aj rodič a určite by sa mi nepáčilo, keby som bol v koži tých rodičov, o ktorých ste tu práve teraz hovorili. Samozrejme, správne ste poznamenali, že touto konkrétnou novelou neriešite tých ľudí, ktorí doteraz trestaní neboli a môžu v tichosti pôsobiť. Je to aj o tom nastavení celkovo našej spoločnosti, aby sme boli viac vnímavejší, všímali si rôzne znaky našich detí, rôzne signály, ktoré od nich prichádzajú, a vedeli na ne adekvátne reagovať. Čiže byť aktívnymi rodičmi a sledovať, čo sa v našej spoločnosti deje.

    Ale teraz k samotnej tejto novele. Pre mňa trošku bolo to záverečné, to prechodné ustanovenie, kde je dané taxatívne, že k určitému dátumu majú všetci pedagogickí odborní zamestnanci doložiť tento odpis, trošku fakt tvrdšie, pretože bude to, bude to, buďme úprimní. Povedzme si po pravde, že ľudia sú takí, akí sú, častokrát zabudnú, a pokiaľ niekto by naozaj nestihol tieto termíny, aj keď je tam ten termín dostatočne široký, môže sa tu vytvoriť priestor na to, aby sa mohlo vedenie školy takého zamestnanca, ktorý nepreukáže svoju bezúhonnosť, veľmi rýchlo pohodlne zbaviť. Na toto chcem poukázať.

    A tiež chcem poukázať aj na to, že v rámci stanoviska ministerstva financií, že bude to mať vlastne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže učitelia si tým prispejú, aj keď nie malým, teda nie veľkým príspevkom, ale prispejú. Takže myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám za slovo. Ja sa na to dívam z pohľadu dieťaťa. Pracovala som s deťmi aj s ich matkami dlhé roky, skoro dvadsať rokov a stretávala som sa s deťmi, ktoré boli sexuálne zneužité. A tak ja vždy budem stáť na strane dieťaťa a nie na strane dospelého. Nech je to otec biologický či otčim, kde, ako vieme z výskumov, najviac zneužívaní je v rodinách, a potom, samozrejme, v inštitúciách, kde sa s deťmi prichádza do styku, tak v školstve, ale aj v detských domovoch a rôznych zariadeniach, kde máme deťom pomáhať.

    Takže čokoľvek, čokoľvek pomôže tomu, aby sme si vedeli ochrániť naše deti, tak budem vždy hlasovať za. Samozrejme, že, že my nedokážeme zabrániť každej situácii, ale urobme všetko možné, nachystajme akékoľvek opatrenia, prijmime rôzne nástroje na to, aby sme vážne v našej krajine konečne dokázali ochrániť deti pred týmto ohavným činom. My sme práve ukončili poslanecký prieskum kvôli kauze, ktorá je nazývaná Čistý deň, kauza Čistý deň, a je potrebné naozaj prijať množstvo opatrení, aby tu neboli prípady typu utýranej Lucky a rôzne ďalšie. Uvedomme si, prosím vás, že sexuálne zneužitie je strašný čin.

    A prosím vás pekne, odpis trestov pre mňa nie je žiadny problém, aby si odo mňa niekto vypýtal ako dospelého človeka.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Áno, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem pekne. Vystupujem takýmto spôsobom, lebo chcela som zareagovať na niektoré faktické poznámky. V prvom rade veľmi pekne ďakujem za tie faktické poznámky.

    K pánovi poslancovi Maroszovi by som povedala toľko, že to je neľahká úloha, ktorú ste si na seba zobrali. Veľmi vám v tom držím palce. Ak by ste potrebovali akúkoľvek súčinnosť, tak budem veľmi rada.

    K pánovi poslancovi Žarnayovi. No, vy hovoríte o tom, že to je len jeden prípad. Vy neviete, či to je len jeden prípad, a neviem to ani ja, pán poslanec Žarnay. Viem len to, že takýto prípad sa naozaj stal. A veľmi ťažko sa tie prípady mapujú, pretože, viete, keď sa stane niečo dieťaťu, už potom je neskoro a potom sa už neskúma, že za akých okolností ten človek bol prijatý na školu a podobne. To už sa na verejnosť nedostane. Čo sa týka môjho prípadu, to bol, to bola náhoda, že ja som sa o tomto prípade vôbec dozvedela. Ale pre mňa sú veľmi podstatné slová odborníka, ktorý sa tým zaoberá už roky rokúce, ktorý varuje, varuje verejnosť, varuje aj zákonodarný zbor, že taký človek, ktorý to raz urobil, sa bude snažiť infiltrovať do kolektívu, kde sú deti. A chtiac alebo nechtiac, bez toho, aby ja som chcela niekomu ublížiť alebo, alebo niekoho diskriminovať, ako ste povedali vy, takým kolektívom sú aj školy. A títo ľudia často majú to pedagogické vzdelanie a snažia sa prostredníctvom zamestnania sa v škole dostať medzi deti.

    Týmto spôsobom ja nechcem absolútne nikoho diskriminovať. Ja chcem v prvom rade, v prvom rade chrániť naše deti. A úplne mi stačí, že sa stal jeden prípad, ktorý mám zdokumentovaný, a ďalšie hrozia, ak neprijmeme aj túto právnu úpravu.

    Viete, hovoril to aj pán poslanec Sopko, s ktorým ja v mnohom súhlasím, môžme sa baviť o tých prechodných ustanoveniach, ale bavme sa o tom v druhom čítaní. Ja som otvorená akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom potom, ale toto je prvé čítanie. Prvé čítanie, pán Žarnay, je o filozofii, či s tým súhlasíte alebo či s tým nesúhlasíte, a potom v druhom sa naprávajú maličkosti, nezrovnalosti, čokoľvek v tom budete hľadať a nájdete, ja nehovorím, že to je stopercentné. Veľmi rada sa aj ja podpíšem pod akýkoľvek pozmeňujúci návrh, s ktorým prídete vy. Viem, kolegovia, že ste učitelia, takže poďme sa o tom baviť.

    Ale prosím vás, filozoficky sa skúsme ujednotiť na tom, že to je našou povinnosťou, keď už vieme, že takéto niečo sa stalo a že to hrozí, prijať preventívne túto novelu zákona, aby sa jednoducho podobné prípady eliminovali. Aspoň vyviňme, aspoň sa snažme o to, teda aspoň ukážme, že máme takúto snahu.

    To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. Veľmi pekne ďakujem aj za pozornosť a už vopred ďakujem za to, že podporíte túto novelu zákona.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 285, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 295.

    Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 285.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý sa týka zmeny v udeľovaní rodičovského príspevku. Teraz v úvodnom slove si dovolím teda citovať z dôvodovej správy a potom v rozprave by som možnože vysvetlila bližší zámer.

    Každému je jasné, že demografická krivka na Slovensku upadá a štatisticky na 100 detí pripadá 88 dôchodcov. Často rozhodujúcim faktorom, či mať ďalšie dieťa, alebo nie, sú najmä ekonomické možnosti tej-ktorej rodiny. Starostlivosť o viaceré po sebe narodené deti je bezpochyby finančne náročná. A pre ženu, ktorá chce mať deti, ale súčasne nechce stratiť kontakt so zamestnaním, sa javí ako ideálne riešenie porodiť viac detí v krátkom čase. Dochádza teda k tzv. reťazovým pôrodom, keď žena porodí druhé dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši tri roky, resp. šesť rokov v špecifických prípadoch.

    Podľa súčasnej právnej úpravy však táto matka má nárok na jeden rodičovský príspevok. Je to definované ako náhrada mzdy, takže je samozrejmé, že existuje nárok na jeden rodičovský príspevok. Výška rodičovského príspevku je nateraz 203,2 eur. Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľov Slovenskej republiky za rok 2015, ktorú predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, bol v roku 2015 rodičovský príspevok poskytnutý priemerne 142 391 poberateľom mesačne. Mohli by sme povedať akoby 142-tisíc rodinám. Mám tu aj novší údaj z roku 2016, ktorý sme si našli na stránke ministerstva, a ten hovorí o tom, že v súčasnosti je poberateľom rodičovského príspevku 139 344 rodín alebo rodičov. Ak by sme to porovnali s rokom 2014, už v roku 2015 ide o pokles poberateľov a v tomto trende pokračujeme aj tento rok.

    Hlavným zámerom návrhu zákona je priznať nárok na zvýšený rodičovský príspevok, ak oprávnená osoba zabezpečuje starostlivosť o dve a viac detí do troch rokov, resp. šesť rokov veku v špecifických prípadoch. Tieto špecifické prípady sú charakterizované ako starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo so zdravotným znevýhodnením.

    V našom návrhu navrhujeme, aby sa rodičovský príspevok v takomto prípade, teda v prípade, že sa matka stará o viac ako jedno dieťa do troch rokov, neznásoboval, ale zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí. Tým sa myslia dvojičky a trojičky. To znamená, a to chcem podčiarknuť, že v súčasnosti už existuje mechanizmus, kedy nehovoríme, že dávame viac alebo že dávame rodičovský príspevok na dve narodené deti súčasne, ale len zvyšujeme rodičovský, jeden rodičovský príspevok pri dvojičkách a trojičkách o 25 %. Podobne je to pri trojičkách o 50 %. Takže našou snahou je rozšíriť okruh, okruh tých, okruh tých alebo skupiny, ktorí poberajú, ktorí by mali šancu poberať zvýšený rodičovský príspevok, aj o rodičov, ktorí majú reťazovo porodené deti do troch rokov a starajú sa naraz o viac ako jedno dieťa. V tom prípade, ak by sa starali o dve deti, by išlo o sumu 254 eur, ak by sa starali o tri deti, poberali by sumu 340,8 eur namiesto 203. Viete, že pre mladých rodičov je každá, každá koruna, každé euro dobré, a verím, že aj takýmto možno predsa len nie adekvátnym zvýšením, ale predsa len zvýšením o 50 alebo o 100 euro sa rodine pomôže.

    Základná výška rodičovského príspevku je priamo závislá od sumy životného minima, a keďže životné minimum sa od roku 2014 nezmenilo, od roku 2014 sa nezmenila ani výška rodičovského príspevku. Pri predkladaní návrhu zákona sa vychádza z predpokladu, že štát má prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní sa o prijatí ďalšieho dieťaťa v rodine.

    Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nemá však vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, avšak má pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálny stav obyvateľstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

    Toľko k predstaveniu zákona a žiadam to ctené publikum o podporu nášho navrhnutého zákona a zároveň oznamujem, že sa hlásim do rozpravy.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Nehézovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 285. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 295 zo 4. októbra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor pre financie a rozpočet Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Ďakujem, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Petrík. Nie je v sále. Stráca poradie. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Dve prihlášky, pani poslankyňa Verešová a pani poslankyňa Gaborčáková. Vzhľadom na to, že je tesne pred 11.00 hod., vyhlasujem prestávku.

    Po hlasovaní budeme pokračovať v ústnej rozprave, kde prvá o slovo požiadala pani navrhovateľka, pani poslankyňa Jurinová.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení poslanci, vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky. Predtým by som rád pozdravil študentov gymnázia z Varšavskej v Žiline.

  • V druhom kroku, skôr než otvorím hlasovanie, by som rád poprosil o zlepšenie disciplíny a poprosil by som pánov poslancov najmä nad väčšou včasnosťou pri predkladaní jednotlivých návrhov, tak aby nevznikali situácie, aká vznikla dnes ráno. Ďakujem.

    Poprosím vás, teda pokračujeme v prerušenom rokovaní v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente (tlač 339).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby uviedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 339.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 130 poslancov, za 114, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 132, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona (tlač 339) prerokovali dnes o 14.00 hod. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 111, proti 1, zdržalo sa 22. Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a určili termín prerokovania tohto návrhu zákona.

    Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili.

    Prosím...

  • Reakcia z pléna.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 20 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Gála, Antala, Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 271).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Dušana Bublavého, aby hlasovanie uvádzal.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, z toho 4 páni poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 87, proti 36, zdržalo sa 11. Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

  • Nakoľko spoločná správa neobsahuje žiadne konkrétne pozmeňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana, k čl. I § 7.

  • Prosím, prezentujem sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 58, proti 22, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana, k čl. I § 11 ods. 3.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 135 poslancov, za 59, proti 26, zdržalo sa 50.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana, k čl. I § 11 ods. 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 59, proti 23, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana, k čl. I § 3 ods. 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 60, proti 26, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o piatom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Ivana, k čl. I § 12a.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 60, proti 21, zdržalo sa 54 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Igora Chomu.Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 89, zdržalo sa 45 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Petra Antala.Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 89, proti žiaden, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Tibora Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 90, proti 17, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď.Danko, Andrej, predseda NR SR

    Podľa slov spoločného spravodajcu dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancom, za 88, zdržalo sa 46, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 88, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 44 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Klusa, Laurenčíka, Drobu a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 319.)

    Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Vladimír Sloboda, prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa, Milana Laurenčíka, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 319.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 60, proti 31, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ďuriš Nicholsonovej, Mihála a Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 320), bod 45 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad, aby hlasovanie uviedla. Samozrejme, že z miesta, áno, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím zapnúť mikrofón pani poslankyni.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 320.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili 3 poslankyne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložiť predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 61, proti 17, zdržalo sa 55, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 46 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Ďuriš Nicholsonovej, Drobu a Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch (tlač 322).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 322.

  • Vážený pán predseda, v rozprave, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 100, proti 13, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda prerokujeme ho v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určeniu gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zároveň že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2017 a v gestorskom výboru do 30. januára 2017 od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 120, proti žiaden, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Ďakujem, pán predseda, skončil som svoje vystúpenie.

  • Ďakujem, vážení páni poslanci.

    Pán poslanec Boris Kollár.

  • Dovoľujem si len požiadať všetkých členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že dnešné rokovanie výboru sa uskutoční o 13.00 hod. v rokovacej miestnosti výboru č. 147a. Ďakujem.

  • Rád by som tuto cestou informoval o tom, že som zvolal rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 hod., ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, rokovanie mandátového a imunitného výboru bude dnes o 12.00 hod. Tak ako obyčajne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dovoľte pripomenúť, že európsky výbor zasadá dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Ďakujem, páni poslanci, 11.23 hod. pokračujeme v schôdzi Národnej rady, vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 285. Ako jediná sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Jurinová, navrhovateľka. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, tak si to zle pamätám, pardon. Tri, teda áno, toto je už ústna rozprava.

    Takže pani poslankyňa Jurinová, potom pani poslankyňa Verešová a pani poslankyňa Gaborčáková.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania onávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 285.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak dovoľte mi pokračovať v predstavovaní zákona v možnože o trošku širšom vysvetlení dôvodov, prečo sme sa rozhodli upravovať podávanie rodičovského príspevku. A naozaj začnem tak zoširša.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby mala pani poslankyňa nerušený priestor.

  • Ako hnutie sa snažíme už druhé volebné obdobie podávať do parlamentu návrhy zákonov, ktoré zlepšia prostredie pre malé deti, zlepšia prostredie pre rodiny, nastavia, nastavia financovanie alebo ekonomické parametre rodín tak, aby sa deti nebáli, aby sa rodičia nebáli rodiť deti.

  • Ruch v sále.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem pekne.

    Neustále poukazujeme na to, že v našom prostredí, v prostredí Slovenskej republiky nám absentuje rodinná politika. To znamená politika, ktorá by rôznymi spôsobmi ochraňovala rodiny a nabádala ľudí k tomu, aby sa nebáli mať báť, nebáli mať deti. Je nám úplne jasné, že rozhodnutie mať deti, starať sa o ne, je výsostné právo rodičov, ktorí sú zároveň zodpovední za výchovu týchto detí, ale na druhej strane myslíme si, sme o tom presvedčení, že rovnako štát má vytvárať vhodné podmienky na to, aby slovenské, slovenské rodiny alebo rodičia chceli prevádzať deti do tohto prostredia.

    Nie je to nejaký rozmar, je to naozaj snaha o to, aby v budúcnosti Slovenská republika mala dostatočný počet ľudí, ktorí sú aktívnymi, to znamená, ktorí pracujú a istým spôsobom vytvárajú zdroje pre rozvoj spoločnosti. Je to taký cyklus, a preto aj naše návrhy smerujú do rôznych oblastí. Ak hovoríme o rodinnej politike, vôbec nemáme na mysli zvyšovanie, len zvyšovanie príspevkov, prídavkov, ale aj úpravy v iných rezortoch, ktoré zjednodušujú život rodinám.

    Návrh, ktorý predstavujeme dnes, súvisí rovnako s ekonomickými parametrami, ktoré by som vám ukázala na našich grafoch. Pomôžem si takým demografickým stromom, ktorý ukazuje, ešte graf môžem používať, ktorý ukazuje tri etapy na Slovensku.

  • Rečníčka zobrala do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.

  • Prvý je z roku 1983, takže viac ako 20 rokov po..., pred, pred terajším obdobím z roku 2013, ktorý teda sme mali, minulý rok som ho získala, dá sa získať aj čerstvejší zo Štatistického úradu a posledný graf bude ukázať, ukazovať to, čo nás čaká o ďalších 20 rokov. A začnem porovnaním, porovnaním toho, čo bolo na Slovensku a čo bude na Slovensku, na tom to najlepšie vidíme. Prvý graf z roku 1983 jednoznačne by sme mohli zaradiť ku grafom k takým, ktoré by mohli byť pre našu budúcnosť veľmi pozitívne. To znamená, rodí sa veľa detí, veľa ľudí sa nachádza aj v aktívnej fáze, graf je nastavený tak, že na ypsilonovej osi je vek občanov, na ixovej osi je počet občanov, ktorí sa narodia, je to rozdelené na pohlavia, vidíte, že počet žien a počet mužov je takmer rovnaký. Samozrejme, tie odchýlky tam nejakú sú, ale oscilujú vždy okolo 50 %. Takže toto je to, čo by sa nám, čo by bolo pre spoločnosť vhodné, aby takto fungovala. Zdôvodňujeme to tým, že je nutné do budúcnosti nazerať na to, koľko ľudí bude vytvárať hodnoty v spoločnosti, koľko ľudí bude v aktívnom veku. Vieme, že ak máme dostatočnú základňu pri..., detskú základňu, to znamená ľudí, ktorí budú v budúcnosti vyrábať zdroje, vieme, že budeme mať aj dostatok prostriedkov potom na vykrývanie nákladov súvisiacich nielen so zabezpečovaním dôchodkových dávok, ale aj samotnej starostlivosti o sociálne odkázaných ľudí napríklad.

    Dnešná situácia alebo situácia spred troch rokov je, už až taká pozitívna neni. Ako vidíte, počet narodených detí nám zhruba už 20 rokov, už takmer 30 rokov neustále klesá. Vidíte, že v roku..., že dnes je najnižší počet 10- až 14-ročných detí. Takže tuná sa ten demografický strom už zhoršoval a najhoršia situácia môže prísť, pokiaľ štát nezasiahne, pokiaľ naozaj nenastaví opatrenia v rodinnej politike iným spôsobom, tak úplný kolaps môže prísť už o 20 rokov, kedy vidíme, že počet detí sa prognosticky stále zhoršuje a najväčšia záťaž je v spoločnosti na ľudí tesne pred dôchodkom a títo sa o ďalších pár rokov, možno o päť rokov, po roku 2033 dostanú do fázy, kedy budú poberateľmi dôchodkových dávok.

    Ak chceme, aby systém na Slovensku fungoval, štát musí vytvoriť také podmienky, aby sa na Slovensku rodilo viac detí. Takže ešte na záver porovnanie toho, čo je pre spoločnosť výhodné a správne, a toho, čo nás v skutočnosti o 20 rokov, ak nezmeníme nazeranie na celú rodinný politiku, zmení. Takže to je odôvodnenie, prečo neustále prichádzame s návrhmi, ktoré by mali zlepšiť prostredie pre rodiny s deťmi. Nemusíme hovoriť o rodinnej politike, ale môžeme hovoriť o prostredí, ktoré je, ktoré je priaznivé deťom.

    Náš návrh pojednáva o tom, že chceme rozšíriť skupinu rodičov, ktorí poberajú zvýšený rodičovský príspevok, aj o tých, ktorým sa reťazovými pôrodmi narodilo viac detí v priebehu rokov, troch rokov, a to znamená, že dnes majú nárok na rodičovský príspevok konkrétne v sume 203 eur. Vieme, že už existuje v zákone o rodičovskom príspevku mechanizmus, ktorý dáva dvojčiat, rodičom dvojčiat a trojčiat nárok na zvýšený príspevok, to zvýšenie je 25 % rodičovského príspevku a to znamená, že tieto matky, aj keď mi je jasné, že to navýšenie je ekonomicky nie celkom najlepšie alebo nie je dostatočne vysoké, určite by sme mohli hovoriť aj o vyššom navýšení, ale zdá sa nám rovnako nespravodlivé, ak existuje skupina matiek, ktorá sa vo veku do troch rokov, to znamená, čo je jednou z podmienok poberania rodičovského príspevku, starajú o viac ako jedno dieťa. Preto navrhujeme, aby aj tieto skupiny matiek prestali byť diskriminované a mali možnosť nároku poberať zvýšený rodičovský príspevok o 25 %, teda v rovnakom duchu, ako je to pri matkách s dvojčatami, a o 50 %, ak ide o matky s trojčatami.

    Pre jednoduchšie znázornenie dnes platí stav (rečníčka zobrala do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), kedy matka, ktorá má dve deti v rovnakom veku, nie je totožné, nie je totožná, lebo nie je na ňu nazerané rovnako ako na matku, ktorá má dve deti rôzneho veku do troch rokov. Jedna matka dostane 254 eur, druhá matka, ktorej sa, ktorá sa vlastne previnila – v úvodzovkách previnila – len tým, že sa jej deti narodili po roku, do roka alebo v priebehu troch rokov dvakrát, dostane 203,2 eur. Zdá sa nám tento stav nespravodlivý a budeme veľmi dúfať, že aspoň táto malá nespravodlivosť sa týmto návrhom odstráni. Toto je znázornený prípad s dvojčatami alebo s deťmi, ktoré, alebo teda s rodičom, ktorý má dve po sebe narodené deti do troch rokov, a ukážem ešte jeden príklad (rečníčka zobrala do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), ktorý je možno ešte viac plastickejší a týka sa rodiča, ktorému sa narodia trojičky, tých prípadov, viete, že nie je veľa, ten, takýto rodič dostane 304,8 eura, to znamená navýšenie rodičovského príspevku o 50 %, ale rodič, ktorému sa možno naozaj len kvôli tomu, že chcel mať všetky rodičovské povinnosti za sebou preto, aby mohol po troch rokov byť opäť aktívnym občanom a zapojiť sa do, do pracovného procesu, aj keď sa stará o tri deti, je priznaný rodičovský príspevok vo výške 203,2 eur.

    Čo sa týka nákladov, ktoré sú spojené s týmto rodičovským príspevkom, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba viac ako 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak bereme priemerne, že ročne sa narodí 55-tisíc detí, do každej rodiny alebo rodičovi, za tri roky je to zhruba 165-tisíc, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, ktorý, som povedala, že je do 140-tisíc, vidíme, že ide zhruba o 25-tisíc rodín, ktoré, ktoré, ktoré pravdepodobne sa starajú naraz o viac ako jedno dieťa. Ak by sme to prerátali, zistíme, že ide zhruba za rok o sumu 50 mil., ktorá by bola potrebná na navýšenie štátneho..., rozpočtu kapitoly ministerstva práce v oblasti práve rodičovských príspevkov.

    Verím, že každý jeden z vás, ako tu sedíte, predpokladáte, že až taký veľký rozdiel v starostlivosti o dvojčatá alebo o dve maličké deti nie je. Preto verím, že podporíte náš návrh zákona. Ešte by som rada dodala, že v roku 2010 sme boli práve poslanci z nášho hnutia, Igor Matovič, ja spolu s Natáliou Blahovou, predkladateľmi pozmeňovacieho návrhu, a pamätám si, že vtedy sme veľmi dlho bojovali s úradníkmi na ministerstve práce, aby sa dostalo navýšenie rodičovského príspevku práve pre dvojčatá a trojčatá. Stretli sme sa s množstvom prípadov rodín, matiek, ale aj otcov, ktorí nám vysvetľovali, ako je to nespravodlivé, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, ako keď sa starajú o jedno dieťa.

    Áno, je veľa nespravodlivosti v našom nastavení systémov a úlohou poslancov je snažiť o zmiernenie krívd, ktoré v našich nastaveniach zákonov máme. Preto sme sa aj rozhodli opäť rozšíriť, spravodlivo rozšíriť skupinu poberateľov rodičovského, zvýšeného rodičovského príspevku nie tým, že zvýšime alebo predĺžime vek poberania rodičovského príspevku, ale len dáme do rovnosti tých, ktorým sa narodí naraz viac detí (rečníčka zobrala do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), a tých, ktorí sa v rovnakom období starajú naraz o viac postupne narodených detí. Myslíme si, že len vzhľadom k situácii mladých rodín, k ekonomickej situácii rodín, k tomu, ako znovu stále hovoríme o tom, že štát má povinnosť pomáhať rodinám, aby vedeli v budúcnosti vytvárať hodnoty, aby vedeli, aby mohli rozvíjať našu spoločnosť, tak verím, že toto je jeden z prospešných návrhov na..., práve v oblasti zlepšenia rodinnej politiky. Existuje množstvo nástrojov, tie postupne predstavujeme, snažíme sa predstavovať aj celistvý systém rodinnej politiky postupne. Verím, že aj tento zákon, táto novela zákona sa stretne s pochopením u poslancov a ochote podporiť takýto návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ako bolo povedané, pre ženu, ktorá chce mať deti, ale súčasne nechce stratiť kontakt so zamestnaním, sa javí ako ideálne riešenie porodiť viac detí v kratšom čase. Keď teda žena porodí druhé, eventuálne ďalšie dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši tri roky, resp. šesť rokov v špecifických prípadoch, zostáva jej podľa súčasnej právnej úpravy nárok len na jeden rodičovský príspevok.

    Preto navrhujeme, aby sa rodičovský príspevok v týchto prípadoch zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí, teda dvojičiek, trojičiek a podobne. Z našej strany ide o jeden z celého komplexu návrhov zákonov rodinnej politiky. Rodinnej politiky. Rodinná politika je podpora tých občanov, ktorí sú schopní, zdraví postarať sa o seba, ale v období starostlivosti o deti sú naozaj zrazu ohrození chudobou, je to možné. Mať deti je rozhodnutie, ktoré zahŕňa viditeľné priame a nepriame náklady, a nárast týchto nákladov sa považuje za jeden z faktorov pôrodnosti. Priame náklady si vieme všetci predstaviť, je to jedlo, doprava, oblečenie, vzdelanie, zariadenie domácnosti. Náklady na prvé dieťa sú často väčšie ako na ďalšie deti.

    Nepriame náklady zahŕňajú čas, ktorý zväčša matky venujú starostlivosti o deti. Tento faktor - a to by som rada opakovala aj na tejto pôde - je v našej spoločnosti a zo strany štátu nedocenený. Ženy naozaj šetria náklady. Ženy, ktoré vychovávajú deti, šetria náklady, ktoré by na výchovu musel vynakladať štát. Rodinná politika teda má ochrániť rodiny pred rozkladom a chudobou. Štát funkčné rodiny potrebuje. Štát potrebuje funkčné rodiny. Každý štát potrebuje mladých ľudí, ktorí sa odvážia mať deti. Už do volieb hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sme šli s volebným programom rodinnej politiky. Takmer všetky vyspelé krajiny čelia problému klesajúcej pôrodnosti. Budem to neustále opakovať, Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii a naša vláda nemá vo vládnom programe koncept rodinnej politiky. Slovensko má dokonca najnižšiu pôrodnosť aj medzi štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje 34 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta. Pôrodnosť u nás dlhodobo klesá a v súčasnosti je okolo 1,34 dieťaťa na ženu.

    Aj keď pôrodnosť a formovanie rodiny sú záležitosťou súkromnej sféry každého človeka, mnohé krajiny už začali vyvíjať politiky, ktoré by uľahčili mladým ľuďom založenie rodiny. Krivka pôrodnosti sa začala zvyšovať v tých krajinách, v ktorých prijímajú konkrétne opatrenia, napríklad Francúzsko. Tam sa zvyšuje pôrodnosť preto, že prijali množstvo nástrojov. Jedná sa o služby, zvýšené miesta v škôlke, nástroje na zosúladenie rodiny a práce, ale aj zvyšovanie finančných príspevkov a nové finančné príspevky. Takto to začali robiť aj v susedných krajinách, v Poľsku a v Maďarsku. Napríklad je veľmi zaujímavé, že v Maďarsku zvyšujú príspevky veľmi významne práve pri druhom a veľmi významne pri treťom dieťati. Napríklad rodinné prídavky sú na prvé dieťa okolo 40 eur, ale na tretie dieťa sú už 209 eur. Daňové úľavy pre rodiny sú, pri prvom dieťati daňová úľava vo výške 33 eur, ale pri treťom dieťati 322 eur. Samozrejme, že sú tam aj ďalšie a ďalšie nástroje, zosúladenie rodiny a práce, rozvoj jaslí a podobne.

    Chcem pripomenúť, aby sa niekto... (zvonenie telefónu a ruch v sále), aby sa niekto nebál, že, že chceme zvýhodňovať nejako rodiny, ktoré sú možno nie príliš zodpovedné práve, práve pri prijímaní detí alebo pri rozhodnutiach, koľko detí budú mať. Všetky tieto finančné výhody v Maďarsku aj v iných krajinách viažu na zamestnanie rodičov. Naozaj ide o podporu funkčných rodín.

    Kedy konečne začneme teda prijímať aj v Slovenskej republike takéto opatrenia? Mala by to robiť vláda, takéto návrhy v prospech rodiny by mala prinášať vláda, bohužiaľ, ako som povedala, programové vyhlásenie neobsahuje koncept rodinnej politiky, a preto tieto návrhy prinášame my z opozície. Nie sú to populistické návrhy a nie sú, lebo sú to, nie sú to vymyslené návrhy totiž. Sú to podnety od žien, ktoré, a rodín, ktoré zažívajú takúto situáciu. V tomto prípade, pri tomto návrhu sú to podnety od žien, ktoré presne toto zažívajú alebo zažili. Z rôznych dôvodov majú dieťa už po, ďalšie dieťa už po dvoch rokoch dosiahnutia veku toho prvého dieťaťa, pretože chcú mať aj možno nižší vekový rozdiel medzi súrodencami, ale mnohé mi hovoria aj o tom, že práve preto, aby nastúpili do práce, aby sa postarali o tieto deti súčasne, naraz v jednom období, a môžu potom nastúpiť do práce. Preto ich treba podporiť, nie znevýhodňovať a diskriminovať.

    Áno, návrh nášho zákona, návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vieme však, že projekt Hodnota za peniaze odkrýva obrovské možnosti obrovských úspor, ak sa bude konečne nakladať s verejnými financiami hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Nehovoriac o tom, že pán minister financií tiež všetkým nám tvrdí, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii. Teda kedy, ak nie teraz, pozerať na rodiny, pozerať na matky, pozerať na deti.

    Chcem vám povedať, že ženy, s ktorými som o tomto našom návrhu rozprávala, a verím, že aj, aj vôbec rodiny na Slovensku sa budú pozerať aj pri hlasovaní, ako budeme hlasovať a ako na nich myslíme.

    Ďakujem vám.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj. Nie je v sále.

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Tak dnes už bolo pomerne dosť povedané. Trend vývoja na Slovensku zrejme z veľkej časti záleží na nás všetkých. Či sme praví, či sme ľaví, je potrebné sa zamyslieť nad tým, že na 100 detí dnes pripadá 88 dôchodcov. A to je už číslo, ktoré stojí za zamyslenie.

    Čo sa týka nášho hnutia, tak si uvedomujeme, že je potrebné vytvoriť súbor zákonov. A prečo ich predkladáme a budeme predkladať, je, aby sa na jednej strane zlepšila kvalita života tých ľudí, na druhej strane aby sa naozaj zvrátil ten demografický, tá demografická krivka, ktorá v súčasnosti Slovensko vedie až možno k takej krajnosti, že raz bude ten náš aj tak slovenský národ, ktorý je malý, veľmi maličký, a bude problém s celkovom, celkovo finančným udržať, udržať túto krajinu pohromade. Samozrejme nehovorím o desiat..., o desať rokov, o dvadsať rokov, hovorím o niekoľko desiatok rokov, kedy sa môže stať, že slovenský národ bude mať problém. Okrem ekonomických dôsledkov, keďže sa venujem dlhodobej starostlivosti, a kde naozaj hrozia, už teraz vlastne je problém v I. dôchodkovom pilieri, okrem týchto ekonomických dôsledkoch, a to dlhodobej starostlivosti o starých ľudí a odkázaných, narastá ďalší problém. Stáva sa nám, že ľudia sa nám presídľujú z určitej časti Slovenska, už dnes existujú miesta na Slovensku, spravidla je to severovýchod Slovenska, kde žijú už len starí ľudia, o ktorých sa tam nemá kto postarať. To znamená, mladí odchádzajú za prácou buď do iných regiónov Slovenska, alebo teda mimo krajinu ako takú. Z toho dôvodu vzniká nový fenomén, ktorý už neráta s nejakou solidaritou medzi generácie, ale, naopak, tlačí na štát, aby sa o týchto starých ľudí postaral. Dnes je prírastok obyvateľstva už len v 36 okresoch Slovenska zo 79 okresoch. V roku 2035 by mali pribudnúť obyvatelia už iba v desiatich okresoch. To znamená, že naozaj ten trend je nastavený zle, a preto musíme pripraviť súbor zákonov, ktoré nebudú prioritou jedného ministerstva, ako hovorila kolegyňa, ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, ale budú súčasťou oblasti rôzne, rôznych ministerstiev, aby sme zabezpečili také podmienky, aby sa rodina sama rozhodla, že to dieťa chce prijať, aj tretie dieťa, aj štvrté, nie 1,2, ako je to teraz.

    Od začiatku volebného obdobia naše hnutie ponúkalo zákony práve cez prierez ministerstiev. Ja poviem príklad. Išlo o vlastne predĺženie materskej dovolenky z 34 na 52 týždne, a taktiež aby sa zvýšila výška vymeriavacieho základu pre výpočet.

    Čo sme chceli tým dosiahnuť? Aby sa mamka rozhodla prijať prvé dieťatko, keď má ešte nižší, keď má ešte nižší vek, lebo čím rodí tá rodička neskôr, tak jednak má zdravotné komplikácie, jednak je s tým problém, že sa rozhodne pre tretie dieťa, a to už vlastne nerieši tú demografickú krivku. Ak hovorím o tej prierezovosti, chcem povedať, že zároveň sme navrhli zákon, tzv. laznícky, ktorý by mohol pomôcť práve mladým ľuďom, ktorí sa opätovne dostanú do možno časti, kde je vysídľovanie, a dokáže tá mladá generácia zapustiť svoje korene a začne medzigeneračná vlastne výmena starostlivosti o týchto seniorov.

    Preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý teraz predkladáme, je súčasťou takých, takého kľúčového obdobia pre naše hnutie a to je obdobie rodiny do troch, do troch rokov veku života, ale následne budeme predkladať aj ďalšie zákony, kde budeme zohľadňovať vývoj rodiny ako takej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegyni Gaborčákovej, že spomenula aj chudobu a ekonomickú zraniteľnosť rodín, a ako vieme podľa správy o sociálnej situácii, tak riziko chudoby rodín s deťmi je neproporcionálne vysoké. A nejedná sa len o Slovensko, ale je to rovnaké pre všetky, všetky členské krajiny OECD.

    Najväčšie riziko chudoby je v prípade, ak jeden rodič nepracuje. Vtedy je 18 %, no a ak obaja rodičia nepracujú, tak je to 66 %, čo je vysoko nad priemerom ostatných rodín. A výskumy takisto ukázali, že hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je riziko chudoby najväčšie, keďže jeden rodič prestáva pracovať. Podiel osôb ohrozených chudobou vo viacdetných domácnostiach sa ešte aj zvyšuje, a preto si myslím, že tento návrh mojich kolegýň je veľmi dobrý, pretože sa zameriava najmä na ohrozenú skupinu obyvateľstva, a budem veľmi rada, keď nájde podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili na rozprave, ďakujem kolegyniam za príspevky.

    Áno, tak ako teraz v závere pani kolegyňa Remišová spomenula, že rodiny, mladé rodiny a viacdetné rodiny sú najviac ohrozenou skupinou spoločnosti, ak sa bavíme o chudobe. Najviac ohrozenou skupinou alebo ohrozenými skupinami chudobou. Aj toto je možno dôvod, prečo by si návrh, ktorý predkladáme, zaslúžil podporu. Nejde nám o nič iné, iba rozšíriť možnosť poberania zvýšeného, nie násobného, ale zvýšeného poberania rodičovského príspevku pre matky, ktoré sa súčasne starajú o nielen o jedno, ale o dve-tri deti v podobnom mechanizme, ako je už dnes v zákone nastavený, a to pri dvojičkách o 25 %, pri trojičkách o 50 %. Takže našou snahou je iba rozšíriť množstvo poberania príspevku, zvýšeného príspevku aj tým rodičom, ktorí sa naraz starajú o viac ako jedno dieťa v priebehu troch rokov. Samozrejme, ak dieťa dovŕši tretí rok veku, automaticky, a to znamená, zníži sa počet detí, ktoré sú v období do troch rokov, ktoré, o ktoré sa starajú, automaticky rodičovský príspevok padne opäť na základnú úroveň, dnes teda 203 eur.

    Prosím teda kolegov, kolegyne, najmä vládnej koalície, aby veľmi zvažovali podporu tohto, tejto novely zákona o rodičovskom príspevku a hlasovali za, pretože si myslíme, že tento diskriminačný stav, ktorý hovorí o tom, že nie je jedno, či máte trojičky, alebo sa staráte o tri malé deti, je, považujeme za nesprávny a chceme to odstrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Zaujať stanovisko k rozprave spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 298, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 306.

    Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 298.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Tento návrh sa týka zmeny právomoci predsedu Národnej rady.

    Prečo predkladáme tento návrh? Tento návrh predkladáme ako reakciu na schválenie rokovacieho poriadku. Rokovací poriadkom, ktorý, už sme o ňom dlho diskutovali a aj prezident označil rokovací poriadok ako zlý zákon, ktorý porušuje práva opozície, a my by sme sa chceli zamerať aj na to, čo by malo byť súčasťou, ak teda chceme meniť rokovací poriadok, súčasťou takého zákona, a síce nestrannosť, nestrannosť predsedu Národnej rady.

    S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady v očiach verejnosti a politickú kultúru v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky navrhujeme, aby po vzore Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, teda krajiny, ktoré majú dlhú parlamentnú tradíciu, sa predseda Národnej rady vzdal členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nepôsobil v ich mene a ani nepôsobil v ich prospech. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na predsedu Národnej rady aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie, to znamená počas jedného roka odo dňa zvolenia nového predsedu Národnej rady.

    V novom rokovacom poriadku si predseda Národnej rady prisvojuje mnohé nové právomoci, môže napríklad rozhodnúť o tom, čo je slušné a čo nie je slušné, čo je vhodné alebo nevhodné. Môže začínať disciplinárne konania voči poslancom, jedno z nich, disciplinárne konanie, už začal a môže, na jeho podnet môže byť poslancom udelená pokuta až do výšky 4-tisíc eur, čo je viac ako poslanecký plat. Ak teda dávame predsedovi takéto obrovské právomoci, mali by sme zabezpečiť, že predseda parlamentu bude rozhodovať nestranne a objektívne. Pán Danko pri návrhu o rokovacom poriadku hovoril, že sa inšpiruje rokovacími poriadkami v mnohých krajinách Európskej únie, spomínal aj Veľkú Britániu, Francúzsko a iné krajiny, na čo však zabudol, je to, v akej politickej kultúre tieto rokovacie poriadky vznikli a v akej rokovacej kultúre poslanci, Národná rada a ich predseda funguje.

    Vo Veľkej Británii predseda Národnej rady nesmie byť členom politickej strany, musí sa vzdať členstva a takisto nemôže robiť ani kampaň, ak kandiduje v ďalších voľbách, nemôže robiť kampaň v mene politickej strany. On sa toho členstva musí od svojho zvolenia za spíkra, musí sa tohto členstva vzdať. A je to veľmi dôležité aj pre nezávislosť parlamentu, pretože predseda je predsedom všetkých poslancov, nielen koaličných, ale aj opozičných, a reprezentuje Národnú radu aj navonok. A ak má požívať Národná rada úctu a nejaký, nejaký rešpekt v očiach občanov, tak skutočne predseda by mal byť nestranný. Politická nestrannosť predsedu parlamentu je jedným z najdôležitejších znakov tejto funkcie. Nevyskytuje sa teda len v krajinách Veľkej Británie, ale aj v iných krajinách, kde má rôznu, rôznu formu, niekde je to nepísané pravidlo, napríklad v Belgicku, kde síce formálne nemusí rezignovať na členstvo vo svojej strane, ale v praxi sa to považuje za neadekvátne a je tam politiká kultúra, že ak by narušil nestrannosť, tak by to mohlo zdiskreditovať samotnú funkciu predsedu, čomu sa snažia teda vyhnúť. V Andorre sa napríklad predseda nemôže zúčastňovať rozpravy, v iných krajinách nemôže podávať legislatívne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Alebo napríklad nemá právo legislatívnej iniciatívy. Čiže vo veľkom množstve krajín, veľké množstvo krajín si dáva záležať na tom, aby funkcia predsedu bola skutočne reprezentatívnou, nestrannou a objektívnou funkciou a požívala aj dôveru.

    To, čo sa stalo v Národnej rade s rokovacím poriadkom, teda že bez zapojenia opozície tu bol vnútený a dokonca aj napriek odporu prezidenta, ktorý vrátil zákon, tu bol vnútený nový rokovací poriadok, zavádzajú sa tu nové obmedzujúce pravidlá pre poslancov, pôvodný návrh rokovacieho poriadku bol ešte horší, s tým, že dával väčšie právomoci vláde ako samotným poslancom, hoci vláda sa zodpovedá poslaneckému zboru. Preto si myslíme, že je dôležité hovoriť aj o tom, ako by sa mal správať predseda Národnej rady, a tento, tento návrh ústavného zákona chce toto správanie posunúť povedzme že k štandardom európskej politickej kultúry, a keďže už je tu tento nový rokovací poriadok, ktorý začne platiť, nech teda sa upravia aj správanie a právomoci predsedu Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, je 12.00 hod., vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 339 a výsledky rokovania výborov sú v tlači 339a.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 339.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente.

    Keďže sme o ňom včera a dnes hovorili už veľmi veľa, dovoľte len, aby som pripomenul, že ide o návrh zákona, ktorým sa navrhuje predlžiť lehotu povinnej aktivácie elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v Obchodnom registri o pol roka, to znamená do 1. 7. 2017. Dovoľujem si požiadať ctené plénum o podporu a vyjadriť presvedčenie, že tak ako si ju získal počas rokovania aj ústavnoprávneho výboru, aj výboru pre verejnú správu, kde bol schválený jednomyseľne, že takú širokú podporu nájde naprieč politickým spektrom aj pri hlasovaní o jeho znení ako o celku dnes popoludní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Ešte kým pán poslanec prehovorí, chcel by som na balkóne privítať študentov tretieho ročníka z Gymnázia na Metodovej. Vitajte!

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 zo 7. decembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 130 zo 7. decembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 60 zo 7. decembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným, uvedených pod bodom II tejto správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339), schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 61 zo 7. decembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, súhlasím s pánom navrhovateľom, že v odôvodnení skráteného legislatívneho konania aj v prvom čítaní bolo k zámerom, ktoré má navrhovateľ, a to je oddialiť lehotu, dokedy musia podnikateľské subjekty na Slovensku začať používať, nazvime to štátny e-mail, a preto súhlasím s tým, že asi nie je potrebné vysvetľovať ďalšie dôvody, ktoré k tomu vedú.

    Možno stručne. Tým, že história zavedenia tejto povinnosti sa tu v parlamente vyskytuje niekoľkokrát alebo opakovane, tak by som prikročil možno aj k vyhoveniu toho a chcel predložiť ctenému plénu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré som zachytil aj pri odôvodňovaní skráteného legislatívneho konania, že by mohli mať podporu jednak exekutívy, jednak samotného navrhovateľa a možno aj pléna.

    Dôvody, ktoré uvádzam v odôvodnení, súvisia aj s týmto, a poviem ešte jeden, ktorý som do dôvodovej správy nepísal, a to je, aby sme sa týmto návrhom nezaoberali aj v máji v skrátenom legislatívnom konaní. Preto som sa rozhodol prikročiť miesto slova k činom a vypracoval pozmeňujúci návrh jeden, ktorý predlžuje lehotu na koniec septembra, to znamená v čase, kedy už bude po dovolenkách, a podnikatelia by si mohli nejakým spôsobom túto povinnosť vybaviť. Alebo druhý alternatívny až na termín konca budúceho roka. Čiže predĺžiť túto povinnosť nie o polroka, ale takpovediac o trištvrte roka. Ten septembrový termín sa mi zdá vhodný alebo teda až o rok, kedy ja osobne a s tou argumentáciou, tu sa trošku rozchádzame s pánom navrhovateľom, chceme možno vyrobiť takú informačnú kampaň, aby povinnosti, ktorú si štát, ktorú štát určil podnikateľským subjektom, sa táto informácia dostala úplne všetkým.

    Ja sa rozchádzam možno v tej argumentácii, ktorú hovoril pán navrhovateľ na začiatku, že štát nezlyhal, a vôbec si neviem predstaviť, akým spôsobom a prečo by mali či už médiá verejnej služby, alebo iné, iné kanály informovať podnikateľskú verejnosť, že existuje tu nejaká povinnosť. Ja si myslím, že o akejkoľvek povinnosti a zmene by mohol či už mediálny svet, alebo minimálne tie médiá, kde má majetkovú účasť - v úvodzovkách - alebo sú financované aj z verejných zdrojov, aby nielen túto povinnosť, ale akúkoľvek zmenu propagoval alebo vysvetľoval omnoho viacej, ako tomu je doteraz.

    Takže skúsim, vy ste hovorili o príklade zmeny daňových sadzieb a podobne, my z hľadiska programového napríklad hovoríme o tom, aby všetky zmeny, ktoré sa týkajú podnikateľského sektora, sa diali k jednému pevne stanovenému termínu, napríklad k Novému roku a podobne. Len tu sa asi my budeme rozchádzať, pretože to množstvo povinností, ktoré štát ukladá podnikateľskému sektoru, niektorí už berú ako likvidačné. Takže dúfam, že nájdeme možno spoločnú reč v tom, že ešte by sme mohli dať v rámci zriadenia a používania štátnych mailov podnikateľskému sektoru časový horizont, ktorý by presiahol polrok, a teda alternatívne si budú môcť poslanci pri hlasovaní vybrať, či trištvrte rok, alebo rok. Prikročil by som teda k predloženiu dvoch pozmeňujúcich návrhov, ktoré podpísalo 17 poslancov pléna, a odovzdám ich pánovi spravodajcovi.

    Prvý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z. a zákona č. 272/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V bode č. 1... V čl. I bode 5 v navrhovanom § 60e veta znie:

    "Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2016

    Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 21. mája 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 31. decembra 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté."

    Odôvodnenie som hovoril v úvode a odovzdávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý predlžuje lehotu do konca roka, pánovi spravodajcovi.

    Podobný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení neskorších predpisov, znie (k tlači 339):

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente, v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bode 5 v navrhovanom § 60e veta znie:

    "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016

    Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 21. mája 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. septembra 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté."

    Takže toto je druhý pozmeňovací návrh, ktorý predlžuje lehotu na aktiváciu dátovej schránky alebo štátneho mailu o trištvrte roka. Dôvody, ktoré ma vedú k tomuto, som objasnil už pri prejednávaní prvého čítania. Prosím vás týmto o podporu jedného alebo druhého. Tá trištvrteročná lehota súvisí možno aj s letným termínom, tá ročná lehota súvisí s tým, že môžeme dlhší čas vysvetľovať podnikateľským subjektom, že táto povinnosť by mala byť naplnená.

    Úplne záverom by som chcel iba spomenúť ten môj základný argument, viem si predstaviť, že by sme sa boli, tak ako som opakovane pri zavádzaní týchto povinných mailov dohodli, boli dohodli na tom, že by tá báza bola dobrovoľná. Možno aj tu vznikajú problémy, ale keďže vieme vylepšiť zámer pri zákone o e-Governmente iba čiastočne, tak prosím o podporu aspoň na predĺženie lehoty, či už na trištvrte rok, alebo na rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Dokončujem možnosť prihlásenia sa. Pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Jofo, bavili sme sa o týchto dvoch pozmeňovákoch. Ja tu mám možno ešte aj jedno také číslo, ktoré by mohlo aj podporiť tvoj návrh. Dávali sme dneska alebo dáme tlačovú správu, kde od nás Vlado Sloboda vyčíslil, že pokiaľ by si chceli aktivovať elektronickú schránku v tom celom procese, to znamená od začiatku, ako si potrebujú vybaviť ten občiansky preukaz, a na tom mieste vybavovacom by im to trvalo 15 minút, všetci tí, ktorých sa to týka, by si to chceli takto vybaviť, tak by to trvalo pol roka a zabralo by to prácu 70 z 86 pracovísk a museli by na tom robiť naozaj osem hodín denne a päť dní v týždni. Tento údaj sa ale vzťahuje k začiatku, kedy sa naozaj o tom celom začalo hovoriť. To znamená k júnu tohto roka.

    Dneska tu máme situáciu, kedy, ako máme poslednú informáciu, 24 % zo všetkých tých štatutárov už má aj občiansky a má už aj ten, ten aktívny ZEP. To znamená, tá doba už neni pol roka, možno, že by to boli štyri mesiace, ťažko povedať, ale ak by sme to opätovne predĺžili, nastáva iná otázka, či by sa tí ľudia zase nespoliehali na to, že tak posúvate to, tak zase mám viacej času, či by naozaj využili práve to prázdninové obdobie na to, aby to, aby to, aby išli na tie úrady a aby si to povybavovali. Toto je, bohužiaľ, v našej slovenskej náture, ale však pobavme sa o tom ešte, netvrdím, že ten septembrový termín nemusí byť zlý. Ten decembrový, sa mi zdá, že to je v podstate tá istá situácia tohto roka, kedy naozaj už máme pomaly sviatky a ľudia majú hlavu kdesi úplne inde. Čiže keď, tak pobavme sa o tom septembrovom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, s reakciou pán poslanec Viskupič.

  • Práve preto som predkladal možno dva alternatívne návrhy, možnože tak ako kolega z opozície, tak sa nad tým bude zamýšľať aj väčšina tohoto parlamentu a tých argumentov je viacej, ak som pochopil ten tvoj, je dosť na hrane samotná technicko-personálna obslúžiteľnosť toho, aby sa to dalo takpovediac zadministrovať v prípade, že potrebujeme doplniť ešte 76 % subjektov, čo je podporný argument na to, aby sme lehotu predĺžili, a nehovorili o číslach, ktoré by neobsahovali ani možno nejakú zadefinovanú hranicu 80-90 % subjektov, ktoré by to mohli zvládnuť. Uvidíme, ako sa s tým vysporiada navrhovateľ. Jeden alebo druhý, alebo tretí argument hovorí v prospech toho, aby tá lehota bola dlhšia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Malý komentár k tomu teda ako, ak budete diskutovať o tom, či podporiť alebo nepodporiť niektorý z pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že k dnešnému dňu z 211-tisíc podnikateľov, ktorí majú právo vstupovať do 270 tisícoch schránok, má už viac ako 100-tisíc vydaný občiansky preukaz s čipom a z týchto 100-tisíc má už dnes 66-tisíc alebo skoro 67-tisíc už vydaný aj bezpečnostný osobný kód. Čiže z 211-tisíc už 66-tisíc podnikateľov je vybavených na komplet, tých ďalších 40-tisíc si musí ísť len aktivovať BOK, občiansky už má, a teda reálne nový občiansky spolu s BOK-om si musí vybaviť ešte asi 100-tisíc podnikateľov, čo je polovica terajšieho stavu.

    Preto dávam naozaj na zváženie, či nevyjde nazmar aj intenzívna kampaň, tak ako hovoril aj pán poslanec Galek, kedy sme vytvorili už relatívne slušný tlak, a ten nárast oproti týždeň z týždňa je to, 8 - 9-tisíc ľudí týždenne sa vybaví naviac ako bežne predtým, aby sme možno ponechali ten, ten tlak, a pretože ak predĺžime na september, to vyzerá síce fajn, ale ja považujem dva mesiace prázdnin za úplne stratené, vtedy nepôjde úplne nikto si nič vybavovať, každý chce oddychovať, takže dávam na zváženie, či by sme predsa len nemali zotrvať na termíne 1. 7., a skôr sa venovať intenzívne kampani a rozprávaniu o tom.

    S vami absolútne súhlasím, ja som nepovedal, že médiá nemajú informovať, médiá majú informovať. A ešte duplom ste správne povedali, že správne povedali, že dokonca, ja neviem, či v zákone o verejnoprávnej televízii a rozhlase, nie je v zákone dokonca napísané, že je povinnosťou informovať o takých veciach, ktoré sa v štáte dejú. Nebudem komentovať, čo je vždy skôr hlavným predmetom spravodajstva, ktoré viac je asi bulvárnejšie ako, ako faktografickejšie, a prečo sa tieto informácie cez verejnoprávne médiá nedostávajú k ľuďom bez toho, aby bolo potrebné platiť ťažkú kampaň.

    Takže ešte raz, kolegovia poslanci a poslankyne, zvážte, či predsa len nepodržať termín, ktorý je navrhnutý v zákone, pretože potrebujeme vybaviť ešte 100-tisíc ľudí, a to, si myslím, za šesť mesiacov ešte vrátane dní, ktorí dnes pod tlakom kampane ešte pôjdu do... aj tento týždeň, aj budúci si vybavovať veci na inšpektoráty alebo teda na oddelenia dokladov. Myslím si osobne, že by sme mali byť v tomto ambicióznejší a tých šesť mesiacov je, myslím, relatívne slušná doba, ktorú sme poskytli navyše ľuďom, aby si to, resp. sedem, pretože december ešte ani poriadne nezačal. Takže dávam na zváženie a skôr by som sa prikláňal k tomu, aby sme to už ďalej nepredlžovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 298).

    Prosím poslankyňu Veroniku Remišovú, aby zaujala miesto, nech sa páči, určené pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 298.

  • Vážená pani navrhovateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec, ukončujem, dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k tomuto návrhu. Je to návrh, alebo resp. včera sme schválili rokovací poriadok, okolo ktorého bola veľmi rozsiahla debata a môžeme skonštatovať, že tá debata teda dopadla tak, že veľa sme toho povedali, ale nakoniec sa to udialo všetko v scenáre, v scenári koalície a vyústilo to teda do poriadku, ktorý, koalícia dúfa, že príde, a s tou úpravou.

    My však stále trváme na tých názoroch, ktoré sme prezentovali, a len skutočnosť ukáže, do akej miery to bude objektívne. A práve naše pochybnosti o tom, ktoré sme aj deklarovali v rozprave rôznymi argumentami, pochybnosti o tom, že táto nová úprava môže priniesť poriadok do tejto rokovacej sály, poriadok do správania poslancov v Národnej rade, vyústilo aj do toho, že prichádzame vlastne alebo teda kolegovia z nášho klubu prichádzajú s týmto návrhom, ktorý je opäť podľa tých slov, ako sme aj počuli v argumentácii koaličných kolegov, poďme sa inšpirovať tým, čo je v okolitých krajinách. Takže podľa vzoru inšpirácie okolitých krajín. A bola tu rozsiahla debata o tom, čo všetko v okolitých krajinách je. A bolo tu aj vznesených veľa argumentov na margo toho, že koaliční kolegovia, ktorí priniesli novelu rokovacieho poriadku, tak si vybrali len tie veci, ktoré im vyhovujú a ktoré sa im páčia, a opomenuli dôležité prvky, ktoré v zahraničí fungujú a majú veľký súvis s tými ostatnými prvkami, ktoré koaliční kolegovia priniesli.

    Takže na základe toho, keďže sme pozerali, a teda resp. kolegovia si dali takú, by som povedal, rozsiahlu prácu v tom, že, že prezreli tieto návrhy a hľadali súvislosti, tak sme videli, že nedá sa len tak čerpať zo zahraničných rokovacích poriadkov bez toho, aby sme hľadali aj súvislosti. A keď sme takto prekopávali tie rokovacie poriadky zahraničia, tak sme našli jednu veľmi dôležitú súvislosť, ktorá súvisí s tými ostatnými prvkami, a toto je podľa nás taká tá najvýznamnejšia alebo taká najreprezentatívnejšia z hľadiska prinášaných zmien, že ak tu chceme nastoliť poriadok a ak tu naozaj má byť predseda Národnej rady - nazvem to tak pracovne - mať nadpráva, či už z hľadiska arbitra udeľovania pokút, alebo z hľadiska neobmedzeného času, a o tom by sme tu zase mohli veľmi dlho rozprávať, pretože videli sme, že naozaj tá názorová debata tu bola a pripustenie tých argumentov bolo už menej, tak prišiel tento návrh, že dobre, ak teda to myslíte naozaj vážne, tak pristúpte k tomuto kroku, že pán predseda Národnej rady, ak má byť v pozícii arbitra, tak nech sa vzdá svojho straníckeho trička. A lebo ono svojím spôsobom, povedzme si na rovinu, je to určitá deklarácia záujmu o ľudí, o ľudí jednak tohto pléna, ale aj o to, o záujme ľudí, občanov Slovenskej republiky. Pretože veľa sa tu argumentovalo práve aj tým, že občania Slovenskej republiky sú pohoršení tým, ako sa tu v Národnej rade správame, aká je tu atmosféra, aká je tu kultúra. To bol vlastne aj taký deklarovaný pánom predsedom Národnej rady, pánom Dankom bol deklarovaný dôvod, prečo prichádza s týmto rokovacím poriadkom, aby vniesol kultúru, na ktorú sa ľudia budú ochotní pozerať.

    Ale my teda hovoríme O. K., dobre, ak sa chceme teda baviť takýmto spôsobom a chceme priniesť alebo teda pán predseda chce byť tým nositeľom prínosu tej kultúry, tak naozaj musí byť nestranný. Pretože mať stranícke tričko je úplne prirodzené, že hájite záujmy a myšlienky vašej strany, ktoré je deklarované pred voľbami programom, a tým pádom je do značnej miery tendenčné, ale prirodzené, myslím si, že však rozumieme tomu, že to je správne, že každý má nejaký, nejaký smer, ktorý, s ktorým prichádza do parlamentu, ktorým by chcel tú krajinu riadiť, a zároveň aj určité praktiky. A my vidíme históriu alebo videli sme históriu aj Slovenskej národnej strany, históriu praktík, ktoré tu boli, a povedzme si na rovinu, to sa nedá zo dňa na deň zmeniť. Áno, je tu nový predseda Slovenskej národnej strany, ktorý teda deklaruje, že prináša novú kultúru. Jeho história ukazuje, do akej miery je to dôveryhodné a relevantné, ale zase na druhej strane zo skúseností vieme aj z histórie, že niektoré veci sa nedajú vykoreniť zvečera do rána.

    A preto ak predseda Národnej rady chce objektívne riadiť Národnú radu, a po vzore zavádzania všetkých tých zmien inšpirovaných krajinami v Európskej únii prichádzame aj my inšpirovaní krajinou Spojeného kráľovstva, kde hovoríme, zoberme si teda, keď si už berieme ten balíček, priberme tento jeden veľmi zmysluplný prvok, ktorý úplne dá taký punc, taká tá čerešnička na torte dá punc tomu, že pán predseda Národnej rady to naozaj myslí úprimne, myslí to vážne a má to premyslené do dôsledku a dokonca že chce teda veľmi zodpovedne a objektívne pristupovať ku všetkým poslancom a vyzlieka si vlastne kabát koaličný, a vyzlieka si kabát aj stranícky. A v takom prípade je ochotný, alebo nielen kabát, by som povedal, okuliare, lebo povedzme si na rovinu, aj ten koaličný, ten koaličný kabát alebo tie koaličné okuliare majú dosť silnú optiku, a naozaj v tých zlomových momentoch, lebo bavíme sa o zlomových momentoch, lebo keď si to prenesieme do takého právnického jazyka, vieme, že zmluvy sa píšu práve pre časy, kedy prichádzajú zlomové, náročné časy, kedy sa nezhodneme, vtedy sa vytiahnu zmluvy a verím, že právnici mi toto potvrdia, aby sa nazrelo do nich, ako to tam je napísané, ako to je myslené, a o tie sa opiera.

    Takže práve pre tieto zlomové momenty, pre zachovanie tej objektivity je dôležité tú stranícku, ale aj tú koaličnú optiku zložiť, aby ten predseda Národnej rady na základe nového rokovacieho poriadku z funkcie, ktorá mu na základe nového rokovacieho poriadku bude prislúchať, aby proste dokázal zabezpečiť rovnaké práva každému poslancovi v tejto rokovacej sále, pretože potom vieme aj my nazerať na to, áno, lebo teraz v tomto prevedení, ako to je, ak my ako opoziční poslanci máme priznať, resp. rokovací poriadok, 76 to bolo, myslím, hlasov, čiže v skutočnosti koalícia si to odhlasovala, opozícia sa zdržala alebo neviem, dokonca proti sme boli. Čiže my sme s tým nesúhlasili a nemáme dôveru v to, že by pán predseda Národnej rady zastával aj naše záujmy, a spôsob, akým to môže rehabilitovať, akým môže ukázať, že áno, som aj vaším predsedom, ako hovorí, že je predsedom všetkých poslancov, tak toto je práve to gesto, ktorým by vykročil smerom ku nám a povedal: "Myslím to natoľko vážne, že chcem reprezentovať aj váš názor, chcem reprezentovať a chcem načúvať vášmu názoru a budem hájiť aj vaše záujmy, aby tu naozaj v Národnej rade mohol byť pokoj, aby tu nebola nadvláda jednej silovej skupiny, tak si preto vyzliekam tento stranícky a koaličný kabát, dávam si dole túto stranícku optiku, aby som bol objektívnym rozhodcom, keď to tak poviem, alebo objektívnym predsedom."

    Toto by bol pre nás taký prvý náznak tej uveriteľnosti toho, že tu nejde len o nejaké silové vymedzenie a silové schválenie rokovacieho poriadku, lebo pamätáme si na výrok ešte pána Pašku, ktorý svojho času povedal, že na to, aby bol rokovací poriadok dobrý a silný a uplatniteľný v Národnej rade, musí byť schválený minimálne 130 poslancami. To sa v našom prípade nestalo. Nestalo sa to ani v prípade ústavnej väčšiny. Stalo sa to len v tesnej, ani nie plnej a, by som povedal, koaličnej väčšiny, a preto nemáme tú dôveru toho, že by pán predseda Národnej rady pán Danko mohol hájiť naše záujmy, a preto prichádzame aj s týmto návrhom.

    Snažil som sa to krátko, trošku mi to trvalo, ale chcel som naozaj tak veľmi explicitne vykresliť, ako sa na to pozerám ja alebo teda viacerí kolegovia z nášho klubu, prečo je to pre nás tak dôležité a prečo si myslíme, že práve schválenie tohto návrhu by bolo aj od koaličných poslancov takým gestom, že naozaj s tým rokovacím poriadkom ste to mysleli úprimne a mysleli ste to úprimne v prospech všetkých kolegov, nielen v prospech seba a svojich záujmov, lebo tak, ako je to teraz postavené, a dokonca by som to postavil ešte do takej väčšej logickej páky, že ak tento zákon neprijmete, tak vlastne tým len deklarujete, že ste s tým rokovacím poriadkom to nemysleli úprimne, že ste to mysleli len v prospech seba a v prospech vlastne vašich záujmov.

    Tak ďakujem za pozornosť, odovzdávam slovo Richardovi Vašečkovi.

  • S faktickými poznámkami nikto.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka.

  • Príjemné popoludnie prajem, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ani sa netajíme, že návrh tohto zákona je naozaj takým odrazom prijatia novely rokovacieho poriadku, ktorú napriek všetkým upozorneniam aj vetu prezidenta parlament, resp. koaliční poslanci schválili vlastne tento týždeň.

    Keby som prirovnal parlament k futbalovému zápasu, tak by som povedal, že to, čo sa zmenilo, je to, ako by naozaj neprišiel na zápas, ktorý by bol dohodnutý medzi dvoma mužstvami, rozhodca, a tak by sa dohodli alebo určil by jedno mužstvo, že rozhodcom bude kapitán toho silnejšie mužstva, že tak to bude. Asi by, asi by nebolo čudné, že by sa tí hráči bránili a povedali by, že to teda nie, pretože to nebude nestranné. My si aj myslíme, že novelou rokovacieho poriadku – a upozorňovali sme na to v rozprave k tej novele, ktorá bola opakovane viackrát pertraktovaná v prvom čítaní, v druhom čítaní, po vrátení prezidentom –, že nastáva takýto prípad, a preto sme to aj na tlačovej konferencii povedali, že v tom prípade, ak sa chceme teda inšpirovať, tak potom sa inšpirujme dôsledne a naozaj urobme potom toho rozhodcu, ktorým sa po novele rokovacieho poriadku stáva predseda Národnej rady. Namiesto kapitána sa stáva rozhodcom, tak z neho urobme niekoho nestranného. To znamená, nech naozaj nasleduje tie krásne vzory západnej demokracie a nech potom tá druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte, to je veľmi významná, ktorým je post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, nech je teda nestranná.

    Niekto sa možno bude čudovať a hovoriť, ale veď sa do nášho parlamentného poriadku nehodí, nie je to zvyklosťou, v Británii to má možno iné súvislosti. Áno, ak sa používa takáto, takáto, takáto argumentácia, tak v tom prípade potom treba túto argumentáciu použiť a bolo by treba použiť aj na tú novelu rokovacieho poriadku. A preto žiadame vašu podporu a prosíme vás o podporu v tomto prípade, aby, ak chceme uplatňovať tento rokovací poriadok, tak aby naozaj bol zabezpečený nestranným predsedom Národnej rady.

    A ešte by som si možno dovolil povedať takú troška, také zjednodušenie, čo sa týka obmedzenia času, že možno by sme to prirovnali k futbalovému zápasu, kde futbalisti by povedali, že 90 minút, to je, to je príliš dlho, my sa ponáhľame domov, a tak, a veď o výsledku je rozhodnuté, veď jasné, my sme silnejšie mužstvo, tak budeme hrať len 70 minút. Takže my sme si tu takto poobmedzovali časy, skracujeme rozpravy. Keď sme už pri tom futbale, tak mi napadla aj takáto paralela.

    Takže ďakujem za vypočutie aj za podporu.

  • S faktickou poznámkou nikto.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja stručne vyjadril k návrhu ústavného zákona, ktorý by mal predsedu parlamentu prinútiť vyzliecť stranícke tričko a byť nestranným predsedom parlamentu, tak ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.

    Ja úplne rozumiem motívom, ktoré viedli predkladateľov návrhu zákona k tomu, že to predložili, a do istej miery ich aj chápem. Je to zaujímavý nápad a je to v podstate nastavenie zrkadla vládnej koalícii za to, čo spravila s rokovacím poriadkom, keď si z rokovacích poriadkov iných krajín povyberala veci, ktoré sa jej práve hodili, a teraz opozícia prichádza s návrhom, keď si tiež z roko... alebo z parlamentnej tradície a z parlamentnej kultúry niektorých krajín vybrala nejaký návrh alebo nejakú úpravu, ktorá by sa jej hodila.

    Je dôležité nastavovať zrkadlo, len trochu by som dovolil vysloviť pochybnosť, že či je najvhodnejšou formou nastavovania zrkadla návrh ústavného zákona, návrh na zmenu ústavy. Možnože by sa našiel aj nejaký jednoduchší spôsob, akým koalícii odkázať, že to, čo spravila s rokovacím poriadkom, nebolo správne, a ako som povedal, chápem tie motívy, teda rozumiem im a do istej miery s nimi aj súhlasím, len mám trochu problém s tou formou, lebo ak sa chceme vážne baviť o tej veci, tak myšlienka, že predseda parlamentu by na Slovensku nemal byť členom politickej strany, vôbec nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, tak ako nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, že sa bude časovo limitovať vystúpenie poslancov v rozprave, to uznávam, ale z vecného, z vecného hľadiska si myslím, že ten návrh nemá iné opodstatnenie ako to nastavenie zrkadla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Je pravda, že ústavný zákon je natoľko dôležitý, že by sa nemal meniť pri každej príležitosti, na druhej strane do rokovacieho poriadku tým, že právomoci a povinnosti predsedu Národnej rady boli zakotvené v ústavnom zákone, tak nedalo sa to nejak čisto právnicky ošetriť, len v rokovacom poriadku, ale rozmýšľali sme aj o tom, že tak ako niektoré iné štáty, že by sa táto podmienka dala napríklad do etického kódexu, ktorý teda nemáme, ale niektoré parlamentné demokracie to majú zakotvené aj v nejakých neformálnych dokumentoch. Otázkou však nie je, že kde to je, či to je v ústavnom zákone, alebo je to niekde inde, otázkou je, ako sa tá nestrannosť dodržiava. Niektoré krajiny tú formálnu podmienku ani nemajú, no ich predseda je skutočne nestranný a objektívny, že snaží sa rovnakým metrom pristupovať aj k opozičným, aj ku koaličným poslancom. A u nás, naopak, máme tú tradíciu, že aj máme zákony a aj tak sa nedodržiavajú, ak nebudem spomínať napríklad majetkové priznanie a iné.

    Ale ináč súhlasím s tou filozofiou, že ústavný zákon je veľmi dôležitý, takže len sa to v tomto prípade nedalo spraviť ináč.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, ja som ten ústavný zákon spomenul nie ako tú úplne podstatnú vec, ja si napríklad nemyslím, že je veľmi dobrý nápad nastavovať zrkadlo napríklad návrhmi zákonov a onedlho tu budeme mať taký návrh zákona na programe, ktorý nastavuje zrkadlo skutočnosti, že si predseda vlády Robert Fico nepreberá doporučené listové zásielky, a tým sabotuje nejaké súdne konania, čo je, samozrejme, že odsúdeniahodná vec, ale riešiť to zrejme nie úplne vážne mysleným návrhom zákona tiež nie je najlepší nápad.

    Pokiaľ ide o tú vecnú stránku, tak naozaj ak by sme sa bavili oslobodení od toho momentu nastavovania zrkadla a rozmýšľania pod vplyvom zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola koalíciou násilne a proti vôli opozície a napriek vyslovenému a zdôvodnenému nesúhlasu pána prezidenta opätovne pretlačená touto Národnou radou a čoskoro nadobudne účinnosť, keď sa pozrieme len na vecnú stránku tohto návrhu, tak ako som povedal aj vo svojom vystúpení, nemyslím si, že by, že by myšlienka, že predseda Národnej rady nemá byť členom politickej strany, zodpovedala politickej tradícii, ktorú u nás máme, ani si nemyslím, že je to vec, ktorá sa dá nejako alebo by sa mala diktovať zákonom. Sú krajiny, kde to, kde to vyplýva z politickej tradície, politickej kultúry, tam je to úplne v poriadku, tam zrejme na to netreba žiadny zákon. Podobne ako v ústave nemáme napísané, že prezident musí byť nečlen politickej strany, napriek tomu to všetci doterajší prezidenti rešpektovali, ak aj pôvodne boli členmi nejakých politických strán.

    A to je myslím cesta, nie to, že dávať niečo takéto do zákona.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu zák..., návrhu poslancov Zsolta Simona, Jozefa Rajtára, Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 300, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 307.

    Dávam slovo poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona, Jozefa Rajtára a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 300.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, s kolegami predkladáme návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    O čo ide v tomto návrhu zákona? Občania tejto krajiny majú právo sa dozvedieť už dnes strašne veľa vecí. Ale Slovenský pozemkový fond napriek tomu, že aj podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti údaj o cene pozemku, ktorý vlastní štát alebo štát predáva, nie je osobným údajom, Slovenský pozemkový fond na svojom internete pri zverejnení zmlúv údaj o cene začierňuje. To znamená, že nie je možné, aby sa verejne ktokoľvek mohol sa dozvedieť, že Slovenský pozemkový fond ako nakladá s majetkom štátu. Je v záujme každého občana a ja si myslím, že aj vládnej koalície, a preto sa obraciam teraz na predstaviteľov vládnej koalície, aby tento jednoduchý návrh podporili, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond, že pri nakladaní s majetkom štátu zverejnia okrem tých údajov, ktoré už dnes zákon im ukladá zverejniť, zverejniť aj cenu, za ktorú to učiní. Keď pozemkový fond vydáva reštitučný nárok, tak sa postupuje podľa osobitných predpisov. Tie osobitné predpisy určujú spôsob ocenenia tých pozemkov, ktoré sa použijú na reštitúcie, a tie sú platné od roku 1992, odkedy sa, prvýkrát reštitučný zákon vstúpil do platnosti, ale sa nazdávam, keď Slovenský pozemkový fond má právo nakladať s pozemkami štátu a spravuje aj pozemok neznámych vlastníkov, tento pozemok predáva, lebo pri nájmoch, keď pozemkový fond dá pozemok do nájmu, tak vidíte, komu dal do nájmu a za koľko. Keď ho predá alebo zamení, tak už tú cenu nevidíte. Keď niekto chce podvádzať alebo klamať na pozemkovom fonde, to je ideálna cesta, lebo neviete ho verejne odkontrolovať, či koná tak, ako to zákon káže, alebo koná v rozpore so zákonom. A keď táto krajina, sa občania môžu dozvedieť, za koľko sa predalo SPP, za koľko sa privatizovali veľké štátne majetky, za koľko sa vykupuje pozemok pod diaľnice, tak potom si myslím, že aj s kolegami sme presvedčení, že je namieste, aby Slovenský pozemkový fond zverejnil a musel povinne zo zákona im prikázať, aby zverejnili.

    A chcem apelovať na kolegov z vládnej koalície, ak tento, chcem povedať, že sme pripravení na konštruktívnu zmenu, doplnenie tohto návrhu zákona tak, aby to bol naozaj účinný prostriedok. Keď vládna koalícia predložila návrh na podnet ministerky spravodlivosti, aby sme, aby sa odhalili, kto obchoduje so štátom, kto sa podieľa na štátnych zákazkách, aby sme videli, aby schránkové firmy sa nemohli skrývať, tak si myslím, že je namieste a je oprávnené očakávať, že poslanci aj vládnej koalície zahlasujú za tento návrh zákona, aby Slovenský pozemkový fond bol zo zákona povinný zverejňovať cenu, za ktorú predáva, zamieňa pozemok štátu. Nakladá nie so súkromným majetkom, nie je možné povedať, že pôda, ktorá sa zamieňa alebo predáva sa, mení sa, mení majiteľa a robí to štát a štátni úradníci, aby sme utajili, za koľko.

    Vie mi niekto z vás, kolegyne a kolegovia, povedať, aký dôvod vedie k tomu, aby sme nezverejnili, za akú cenu štát nakladá so svojím vlastným majetkom? Vie mi niekto povedať, prečo je tento údaj potrebné utajiť pred verejnosťou, keď vieme, že kde, vieme v ktorom katastri, vieme pre koho, ale nevieme za koľko? Bez tejto, tohto údaju nie je možné povedať, že je to správne a spravodlivé riešenie, a preto k tomu, keď už aj táto vláda na minulej, pred časom schválila ten zákon proti tým schránkovým firmám, ide cestou transparentnosti, tak očakávam a sme pripravení na konštruktívny prístup pri druhom a treťom čítaní, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond silou zákona, aby zverejňoval aj cenum, za koľko.

    Ja si myslím, že každý, kto dostane reštitučný nárok od štátu a štát mu plní jeho reštitučný nárok, tak by sme sa mali dozvedieť, že tam, kde tú pôdu mu štát poskytol, tak za akú cenu poskytol. Áno, ja viem, že tie ceny sú lacnejšie, lukratívnejšie, ale predsa stanovil ich zákon, ako treba ich vypočítať. A keď v Ivanke pri Dunaji štát vydáva pozemky alebo predáva tie pozemky, tak potom tiež si, očakávam, že aj tam by mal uverejniť, že vydal som alebo predal som pozemok za takúto sumu pre Fera Mrkvičku. Nie je možné povedať, že ale cez tento údaj sa dá posudzovať nejaký vplyv, že ten človek, ktorý to kupoval, je majetný alebo nemajetný. Je to majetok štátu, v čase, keď sa to predáva, je treba uverejniť cenu, za ktorú to štát predáva. Každý, kto chce obchodovať so štátom, musí si túto povinnosť strpieť. Rovnako ako platí pravidlo, že všetky zmluvy sú platné so štátom vtedy, keď sú zverejnené na internete. Ale nezverejniť cenu, za ktorú štát nakladá svojím vlastným majetkom, a utajovať ju pred občanmi tejto krajiny, je nemiestne. Preto žiadame s kolegami o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aha, pardon.

    Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Pčolinskému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, dovoľte, aby som stručne podporil prijatie takéhoto návrhu zákona.

    V takej aktívnejšej politike som len mesiac, ale tie všetky informácie a to všetko, čo sa dozvedám, veľmi smeruje k tomu, aké je dôležité, aby sa štát správal ako dobrý hospodár a aby sa správal transparentne, aby všetky informácie o pozemkoch boli zverejnené. Dôvod je jednoduchý. Skúsim uviesť príklady, ktoré sa týkajú križovatky Triblavina. Tiká tu z môjho pohľadu časovaná bomba dopravného a totálneho zmätku a chaosu, ktorý, ktorý nastane, a keby sme pátrali po toho, po príčinách, tak zistíme, že príčinou je práve možno meritum veci tohto predkladaného zákona. Že sú tu ľudia, sú tu úzke skupiny ľudí, ktorí sa obohacujú na štáte, ktorí jednoducho ako keby žijú z majetku a z daní občanov, a poviem to tak teda, teda plasticky, že sú takí tí vybraní štátnici alebo vybraní zlodeji, už neviem, ako ich mám nazvať, ktorí sa dostanú ako prví k informáciám, kde, ktorým smerom, ako pôjdu určené komunikácie, diaľnice, cesty, ako budú vyzerať križovatky. No a oni potom, samozrejme, nakúpia, nakúpia pôdu, resp. si to na tom Slovenskom pozemkovom fonde vybavia.

    Sám som bol svedkom pri dokazovaní korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde v Žiline a viem, ako to tam funguje. Aj fungovalo, aj funguje a dovolím si povedať, zacitovať jedného nemenovaného advokáta, ktorý povedal, že super by bolo dostať sa do Rady SPF, lebo tam sa tie milióny nosia v igelitkách. Jednoducho SPF je ako keby také korupčné hniezdo alebo čierna diera, kde tento štát najviac asi krváca a kde títo rôzni politici, ktorí sú tu, sú tu medzi nami, sa akože najviac nabaľujú. A princíp je veľmi jednoduchý, cez..., povymieňajú si pozemky, ako, ako potrebujú, v reštitúciách od ľudí, ktorí, tí od tých reštituentov za lacný peniaz nejaké pozemky skúpia, lebo oni vedia, kadiaľ pôjde cesta, vedia, ako bude vyzerať križovatka, majú prví informácie, že čo vlastne ten štát plánuje. No a následne potom, to potom šmahom ruky za draho, nevýhodne, zle predajú Národnej diaľničnej spoločnosti pod ministerstvo dopravy. A, samozrejme, tieto, k týmto informáciám potom rôzni občania, aktivisti, občianske združenia majú fakt problém na základe toho začierňovania sa dostať. A tak tam teraz... Samozrejme, tie potom, ten pozemok sa dostáva do rúk všelijakých developerov a firiem, ktoré majú svoje schránky na Cypre, a tieto schránky sa, sa menia, aby nikto nikdy nevypátral, že kto vlastne je užívateľom týchto benefitov a týchto zlodejín páchaných so štátom.

    Je mi z toho veľmi až, by som povedal, ťažko a zle, keď, keď vidím, keď prichádzam ako z nejakej fungujúcej firmy, kde, kde manažéri, keby sa takýmto spôsobom správali voči vlastnej firme, by obratom ruky leteli, a tuto máme v riadení štátu ľudí, ktorí priamo sa podieľajú na takýchto nevýhodných, nevýhodných kšeftoch s vlastnou organizáciou, s vlastným štátom, ktorého predstaviteľmi sú.

    A tak sa stalo, vráťme sa k tej Triblavine, že máme križovatku, okolo ktorej všetky pozemky sú vo vlastníctve schránkovej firmy. Firma na katastri v Senci napr. sama seba, teda, teda kataster Senec žiada kataster Senec na nepodpísanom tlačive, aby robil rôzne čachre-machre a zmeny v pozemkoch, ktoré vyhovujú tým, týmto rôznym schránkovým firmám. Jedna vec. Čiže ľudia ani nevedia, že sa im niečo deje potom s listami vlastníctva, ďalšie maily alebo ďalšie listinné dôkazy, ktoré, ktoré viem predložiť, ako tento developer už teraz oslovuje jednotlivých podnikateľov, ktorí v danom regióne okolo Triblaviny chcú stavať svoje firmy, že poďte, budeme rokovať o tom, že či budete mať prístup vlastne na tú križovatku, alebo nebudete mať. A to sa momentálne deje. To je aj možno predmet tej tlačovej konferencie, ktorú sme nedávno mali, že mali byť vybudované kolektory, mala nejakým spôsobom rozumne byť riešená, mala byť riešená situácia v okolí križovatky Triblavina, ale nie, toto nevyhovuje týmto, tejto schránkovej firme a táto schránková firma, síce z predstaviteľov štátu, povedala, nie, my spravíme úzke miesto, spravíme lievik a zarobíme, odhad, 1 mld. eur len na tom, že koho pustíme a koho nepustíme na uvedenú križovatku. Posledné informácie hovoria o tom, že nemáme, že sú manipulované cielene aj rôzne prepočty intenzity dopravy a jednoducho že je tam veľký tlak aj na zamestnancov, aby robili veci, ktoré nemajú nič spoločné s odbornosťou, so zdravým rozumom, aby všetko vychádzalo v ústrety schránkovej firme so sídlom na Cypre, za ktorou môžeme hľadať tých našich gazdov zo štátu.

    Takže ja by som len chcel poukázať na to, že takéto veci sa nesmú diať, a toto je z môjho pohľadu dvoma slovami povedané, únos štátu. Ináč sa to nedá nazvať. Recipienti, ktorí prijímajú benefity z tohto, sú z môjho pohľadu niektorí aj predstavitelia štátu, ktorí tieto, dá sa povedať, čachre-machre a zlodejiny kryjú.

    Takže chcel by som nejakých, takých aj politikov koalície, ktorí žijú naozaj len z toho, čo vyprodukujú svojou prácou, alebo činnosťou zo svojej výplaty, aby podporili tento návrh zákona, ktorý smeruje k väčšej transparentnosti. Prečo by občania nemohli mať informáciu o tom, za koľko eur Národná diaľničná spoločnosť vykupuje pozemky od štátu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi za vystúpenie aj za jeho posledné slová, ktoré potvrdzujú význam aj tohto návrhu zákona, prečo by občania nemohli vidieť, ako sa narába so štátnym majetkom alebo v správe štátu. Takisto ďakujem pánu poslancovi Simonovi, ktorý je takým ideovým iniciátorom tohto zákona, kde jasne hovorí, tieto veci, je dobré, aby boli transparentné, predchádza sa tomu, aby potom mohli sa diať nejaké zákulisné čachre-machre, a to je zmysel takého transparentného spravovania majetku.

    Myslím, že OĽANO - NOVA to má v DNA, aby sme na tieto veci dbali, takže s veľkou radosťou som sa pridal k tomuto návrhu za celý klub a takisto aj s pánom poslancom Rajtárom.

    Takže ďakujem za vystúpenie aj za návrh zákona.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji. Pani predkladateľka Jurinová poprosila, že má niečo neodkladné, tak tu nie je, aby sme to preskočili, takže ide to na koniec schôdze.

    A budeme pokračovať ďalším návrhom, a to prvým čítaním o návrhu poslancov Ota Žarnaya, Viery Dubačovej a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 312).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Žarnayovi, ktorý za predkladateľov návrh odôvodní.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya, Viery Dubačovej a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 312.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s mojimi kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý vychádza z našich osobných skúseností poslancov samospráv. Tento návrh nesie v sebe niekoľko základných ideí a cieľov.

    Prvý cieľom je regulovať eticky korektné správanie poslancov miestnej samosprávy, a to prostredníctvom etického kódexu poslanca, ktorý prijme obecné zastupiteľstvo a ktorého obsah bude záväzný pre všetkých jeho poslancov.

    Druhým cieľom je, aby fyzické a právnické osoby mohli zo zákona uplatniť svoje právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez predošlého súhlasu obecného zastupiteľstva.

    Tretím cieľom je to, aby obecné zastupiteľstvo bolo povinné vytvárať komisie tak, žeby poslanci mohli realizovať oprávnenie pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva. Dovoľte mi teda, aby som tieto ciele alebo idey rozviedol podrobnejšie vo svojom príhovore.

    Myšlienka regulácie eticky korektného správania nie je žiadnou novinkou. Rezonuje v celej spoločnosti naprieč jej rôznych oblastí. Na jednej strane to pôsobí ako smutný fakt, že naša spoločnosť je v takej podobe, že potrebujeme definovať prijateľné a neprijateľné v kontakte s inými ľuďmi, predovšetkým na pracoviskách, čo býva súčasťou interných predpisov, ale najmä vo verejnej správe. Ešte smutnejšie však je, že pojmy ako úplatkárstvo, protekcionárstvo sú súčasťou každodenného života, sme s nimi neustále konfrontovaní, ale zároveň sa natoľko udomácnili nielen vo verbálnej, ale najmä v činnostnej podobe, že ich berieme ako samozrejmosť. Na európskom fóre už v roku 2000 vydala Rada Európy, Výbor ministrov odporúčanie číslo Rec(2000)10 o etickom kódexe verejných činiteľov z 11. mája 2000.

    Transparency International Slovensko, ako aj Aliancia Fair-play už niekoľko rokov pozorne sledujú aj dianie na komunálnej úrovni a osvetou, ako aj inými formami poukazujú na vážne nedostatky v tejto oblasti a snažia sa navrhovať riešenia problémov. No iba veľmi, veľmi pomaly sa darí nabúravať staré, zaužívané schémy myslenia a primäť ľudí k aktívnej autoregulácii správania vo verejnom živote.

    Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov dáva základný rámec korektného správania verejných funkcionárov. V čl. 2 sa nachádza v úplnosti uvedený výpočet verejných funkcionárov, na ktorých sa priamo tento ústavný zákon vzťahuje. V tomto zákone zjavne poslanci obecných zastupiteľstiev nefigurujú, a hoci zákonné zásahy do samosprávy sa stretávajú s nevôľou dotknutých subjektov, pretože predstavujú priamy vplyv do ich alebo na ich samosprávne kompetencie, obce v spolupráci so ZMOS-om samé pochopili, že autoregulatívny krok v podobe etického kódexu je potrebný, a prijali ich. Ako napríklad obec Kalná nad Hronom, Smižany, Horné Turovce, Tešedíkovo, Helcmanovce, Lendak, Okoličná na Ostrove, Poloma a ďalšie. Medzi mestá a obce, ktoré majú už dnes prijaté etické kódexy, patrí aj napr. Bratislava - mesto a niektoré jej mestské časti, ďalej mestá ako Banská Bystrica, Prešov, Martin, Brezno, Pezinok, Rožňava, tiež obec Močenok a ďalšie mestá a obce. Výpočet je demonštratívny, takže sa vopred ospravedlňujem obyvateľom týchto miest, ktoré som nemenoval aj napriek tomu, že etický kódex majú prijatý.

    Namieste je otázka, čo bude obsahom prijatého etického kódexu. Ja osobne som presvedčený, že by mal obsahovať také zásady, ktoré sú prejavom vyspelej demokratickej spoločnosti 21. storočia, v ktorej má slušnosť a čestnosť pri výkone verejnej funkcie prednosť pred klientelizmom, korupciou a rodinkárstvom v samospráve. Zásadami obsiahnutými v etickom kódexe by sa mal riadiť každý poslanec, a to nielen počas plnení svojich povinností či uplatňovaní práv vyplývajúcich z verejnej funkcie, ale pri každom vystupovaní na verejnosti. Byť voleným verejným činiteľom je právom každého, kto splní podmienky stanovené zákonom. Toto právo je však možnosťou, ktorú jednotlivec môže, ale nemusí využiť. Preto je na osobnom zvážení každého jednotlivca, či vstúpi do verejného života, alebo nie. Ak sa stane, mal by si počínať tak, aby bol sám svojím správaním príkladom pre ostatných.

    Okrem už spomínaných neduhov verejného života medzi neprijateľné správanie určite podľa mňa patrí aj požívanie alkoholu poslancami samosprávy, tiež používanie hanlivých gest a vulgárnych výrazov na adresu kohokoľvek, nielen na adresu svojich kolegov a nielen počas rokovania zastupiteľstva. Ja sám mám viacero skúseností z mestského zastupiteľstva. Napríklad keď v rámci hromadnej emailovej správy, ktorú sme dostali všetci poslanci od svojho kolegu, prišla nám všetkým reakcia iného poslanca, ktorá bola urážlivá a obsahovala vulgarizmy. Tiež prejavy mestskej poslankyne, navyše viceprimátorky Košíc, ktorá obyvateľov mesta počas rokovania mestského zastupiteľstva v spojitosti s protestmi voči zavedeniu rezidenčného parkovania nazvala primitívmi, ďalšiu obyvateľku kravou, a to všetko len preto, že nezniesla kritiku, s ktorou ako verejný činiteľ musí počítať. Rovnako absurdne pôsobí medializovaný prípad z Námestova, kde si poslanec počas prestávky zastupiteľstva doprial päť pív v miestnom pohostinstve, a potom sa s kolegom vrátil na rokovanie. Rovnako neprípustné je, aby poslanci využívali rôzne benefity, na ktoré nemajú akýkoľvek právny nárok. Medzi takéto benefity patria napríklad bezplatné lístky na hokej či bezplatné parkovacie karty, ktoré napríklad v Košiciach dostávali od súkromnej spoločnosti ako v úvodzovkách dar.

    Kladiem si teda otázku, aký obraz si vytvára obyčajný človek o politike, o nás poslancoch, keď nám reputáciu poškodzuje niekoľko jednotlivcov. Ako chceme bojovať proti korupcii a klientelizmu, keď ich podporujeme na úrovni samospráv, resp. v tichosti ich tolerujeme, a tvárime sa, že neexistujú? Takéto potuhy a korupcie sú zárodkom vzniku veľkého zhubného nádoru, ktorý postupne túto spoločnosť ovládne a zničí. Etický kódex je jedným z krokov, akým možno vrátiť vážnosť a slušnosť práci poslanca. Samozrejme, bez toho, aby ho poslanci rešpektovali a dodržiavali, to nepôjde.

    S etickým kódexom v obecných zastupiteľstvách je možné sa stretnúť v dvoch základných podobách, a to v podobe etického kódexu poslanca obecného zastupiteľstva alebo etického kódexu voleného predstaviteľa samosprávy. Druhá uvedená podoba predstavuje širší okruh volených predstaviteľov. Napríklad týka sa to hlavného kontrolóra, náčelníka obecnej polície, ale títo nie sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách, ale sú volení už v rámci samosprávnych kompetencií obce obecným zastupiteľstvom a právna úprava ich postavenia, funkcie a ďalších náležitostí je už obsiahnutá v zákonných normách.

    Ktoré základné časti by mal etický kódex obsahovať? Predovšetkým by sa mali obecné zastupiteľstvá vysporiadať, a to s konfliktom záujmov vrátane oblasti zneužívanie svojho postavenia, informácií a dôvery v prospech poslanca či jemu spriaznených osôb, využívania verejných prostriedkov na osobný prospech, potieraním korupcie, dodržiavaním práva, rešpektovaním verejného záujmu, otvorenosťou v súvislosti v komunikácii s obyvateľmi, transparentnosťou v súvislosti s pribúdaním vlastného majetku poslanca, budovaním pozitívnych a transparentných vzťahov so zamestnancami samosprávy bez nátlaku na obchádzanie právnych noriem a princípov. Povinnosťou znášať vyššiu mieru záujmu verejnosti o životné pomery poslanca. Na stránke ZMOS-u je k dispozícii dokument prijatý Radou Európy vydaný v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod názvom Verejná etika na miestnej úrovni, súbor modelových iniciatív, ktorý pomerne podrobne uvádza jednotlivé oblasti úpravy etických konfliktov vo verejnej správe i u volených predstaviteľov samosprávy.

    Etický kódex je jedným z prostriedkov, ktorý zvyšuje efektívnosť a transparentnosť vo verejnej správe, čím dochádza k naplneniu práva na dobrú správu vecí verejných pre obyvateľov danej krajiny. Ako uviedol Sir Roger Douglas, eximinister financií, v rozhovore s novinárkou Ivetou Seifertovou uverejnenom v tlači Transparency International Slovensko pod názvom Konflikt záujmov na úrovni samosprávy v roku 2001:

    "Na Novom Zélande v podstate neexistuje korupcia. Je to hlavne preto, že sme v najväčšej možnej miere eliminovali, aby úradníci mohli ovplyvňovať vývoj istých udalostí. Na Novom Zélande nemajú na to príležitosť ani možnosť. Na druhej strane ani ľudia nemajú možnosť vybavovať veci tak, aby využívali svoje známosti či kontakty na vysokopostavených ľudí. Občan Nového Zélandu, ktorý pôsobí v politike, má možnosť podnikať. Niektorí členovia vlády sú farmári alebo ich firmy riadia iní ľudia. Nestáva sa, aby takíto ľudia vzhľadom na svoje postavenie zabezpečili svojej firme zaujímavé zákazky. Neviem o žiadnom prípade, že by sa o to niekto pokúsil. Ak by sa náhodou do takej aktivity vo svoj prospech zaplietol, musel by rezignovať. Bez pardonu." Týmto príkladom som chcel demonštrovať, ako to funguje na Novom Zélande a aké problematické je na Slovensku vysporiadať sa s podobnými problémami.

    Druhá zmena, ktorú obsahuje náš návrh, je nepochybne správnym krokom k realizovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, a to tak, že zavádza priestor pre vystúpenia verejnosti priamo na rokovaní zastupiteľstva tým, že navrhujeme do programu každého riadneho rokovania explicitne zaradiť bod, v ktorom bude mať možnosť vystúpiť každý, kto o toto právo vopred prejaví záujem. Súčasné znenie zákona umožňuje vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva na požiadanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, poslancom európskeho parlamentu, zástupcovi vlády alebo iného štátneho orgánu, pričom slovo sa im udelí, a to bez toho, aby udeleniu predchádzal súhlas poslancov zastupiteľstva či predsedajúceho. Naopak, v druhej vete zákonodarca priznáva poslancom zastupiteľstiev dispozičné právo udeliť slovo aj iným osobám. Pod inými osobami môžeme chápať verejnosť, teda častokrát tých, ktorí svojich poslancov volili.

    Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26a, i keď explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej ústave chýba, práve Zmluva o Európskej únii, ktorou je Slovenská republika viazaná, nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.

    Demokratizácia po roku 1989 ako prvoplánový aspekt budovania novovytvorenej novej občianskej spoločnosti a od roku 1993 aj zrodenej Slovenskej republiky sa javí z pohľadu súčasníka ako mimoriadne zložitý a náročný projekt. V rámci budovania verejnej správy sme vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach, ale nevyhli sme sa obmenám a variáciám, ktoré túto správu vecí verejných odklonili od prvotnej myšlienky, aby občania a obyvatelia najmä v rámci samosprávnych aktivít, spravovali svoju obec. Na úrovni miest a obcí vznikali a vnikajú rôzne obmedzenia, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnym témam, ako aj prednesením návrhov k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta.

    Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú, ktoré boli inšpiráciou pre novelu tohto zákona, a vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť napríklad mesto Prešov a mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v 10. časti pod titulom Slovo pre verejnosť v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

    Dámy a páni, rokovania zastupiteľstiev až na ojedinelé výnimky nepatria medzi stretnutia s hojnou účasťou verejnosti, čoho sme si všetci vedomí. Predpokladám, že sa medzi nami nájde niekto, kto bude tvrdiť, že umožnenie vystúpiť verejnosti na rokovaní zastupiteľstva bude rušivým elementom a že sa tým zvrhne rokovanie na akési verejné zhromaždenie. Takýto argument však nemôžem akceptovať. Názory o narúšaní či nevhodných prejavoch jednotlivcov, ktoré by mali mať väčšiu váhu ako samotné právo obyvateľa vyjadriť svoj názor či požiadavku svojim voleným zástupcom, považujem za vágne.

    Netreba zabúdať, že rokovanie vedie predsedajúci, ktorým je najčastejšie primátor alebo starosta, a tí majú právo usmerniť, usmerniť rečníka v prípade, ak by svojím prejavom niekoho urážal alebo by sa jeho prejav netýkal samosprávnych činností. Predsedajúci má dokonca právo takémuto rečníkovi vypnúť mikrofón. Čo sa týka dĺžky prejavu, časové ohraničenie nechávame plne v kompetencii zastupiteľstva, ktoré si ho upraví v rokovacom poriadku. Búranie bariér, otvorenie sa, postupné nové pozitívne nastavenie je predovšetkým pri správe veci verejných, je cesta, ako zlepšiť vedomie a kvalitu života občianskej spoločnosti. A túto novelu považujeme za krok, ktorým môžeme tomuto procesu napomôcť.

    Na záver mi dovoľte ešte pár slov k tretej, k tretej idei alebo k tretiemu cieľu. Komisie obecného zastupiteľstva ako poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, ako je uvedené v § 15 ods. 1 zákona 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, môžu byť stálymi alebo dočasnými inštitútmi, ktoré pracujú pravidelne alebo podľa potreby vždy v súlade s potrebami obce, a ich zloženie a úlohy určuje obecné zastupiteľstvo. Toľko doposiaľ uvádza litera zákona. A je potrebné podotknúť, že v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov alebo zákona o samosprávnych krajoch v § 20 ods. 1 je uvedené, že zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak ustanovuje osobitný zákon, môže zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom mandátovej komisie môže iba poslanec. Čiže obecné a mestské zastupiteľstvá nemajú zákonnú povinnosť komisie vytvárať.

    Aká je však pravda? Obce a mestá si komisie vytvárajú a tie za zatvorenými dverami, tie dvere sme sa ináč pred časom pokúsili návrhom novely zákona otvoriť, čo sa stretlo s nevôľou niektorých poslancov v rokovacej sále, prerokúvajú jednotlivé problémy, ktoré spadajú do ich kompetencií, a na obecné zastupiteľstvo pripravia odporúčanie daný bod schváliť či neschváliť. Komisie bývajú zložené z poslancov a z ďalších osôb, zväčša by to mali byť odborníci v danej oblasti, ktorí majú záujem pracovať v komisii a sú za jej člena ustanovení obecným zastupiteľstvom.

    Kameň úrazu v tejto praxi nevidíme v tom, že by bolo na škodu v rozhodovacom procese obcí a miest, ak v ich komisiách pracujú ľudia, ktorí vo verejnom záujme chcú zlepšiť kvalitu života obce a nie sú poslancami obecného zastupiteľstva. Práve naopak, týmto sa do aktívneho života obce vtiahne širší počet obyvateľov a umocní a budovanie občianskej spoločnosti. Problém vidíme v tom, že v zákone chýba výslovné vyjadrenia práva poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva podľa odbornosti či záujmu o danú oblasť života obce, samozrejme, pokiaľ je v obci zriadená. Podnety z bežného života ukazujú, že i pokiaľ poslanec prejaví záujem pracovať v komisii, nemá vždy túto možnosť aj napriek tomu, že iní poslanci pôsobia vo viacerých komisiách naraz, čo dáva priestor k manipulácii, klientelizmu a najmä k tzv. spriaznenosti.

    Považujeme preto za nutné pre zabezpečenie komplexného uplatnenia výkonu mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, aby bolo v zákone o obecnom zriadení uvedené výslovné právo poslanca obecného zastupiteľstva byť členom aspoň jednej komisie. Práve § 25 zákona o obecnom zriadení, ktorý je venovaný právam a povinnostiam poslanca, dnes neobsahuje právo poslanca byť členom komisie. Na prvé počutie možno banálna vec. Ale v praxi sa vyskytujú prípady, kedy väčšinové zastúpenie ignoruje záujem konkrétneho poslanca byť zaradený do komisie. V košickom zastupiteľstve je to bežná prax, ako sa vysporiadať s tými, ktorí nechcú - a teraz budem trochu expresívnejší - držať ústa a krok. Ak si k tomu priradíme skutočnosť, že rokovania komisií nie sú verejné, tak takáto konštrukcia vytvára priestor na domnienky, že komisie sú len debatným krúžkom, na ktorom častokrát nepoznajú jej členovia ani prerokúvaný materiál.

    Toľko k návrhu novely zákona, ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Slobodovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 51 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 312). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Budaja, ktorý tu ale nie je, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči, máte slovo a ešte k tomu aj mikrofón.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti. Boj s korupciou zrejme nevyhráme úplne nikdy, ale nesmieme sa ho vzdať. Preto Slovensko potrebuje viac etickosti. Viac etického správania sa volených zástupcov bez ohľadu na to, či hovoríme o poslancoch Národnej rady, miestnej samosprávy či vyšších územných celkov.

    Ak chceme obnoviť dôveru občanov v demokraciu a demokratické inštitúcie, nestačí, že polícia skonštatuje, že zákon nebol porušený. Nemali by byť prekročené ani etické hranice. A práve etický kódex by mal v každej obci a meste určiť, kde tie hranice sú. Ako poslankyňa mestského zastupiteľstva som etický kódex podpísala. Verím, že poslanec by mal hájiť verejný záujem, zachovávať dôveryhodnosť svojho mandátu. Svojimi skutkami by mal dokazovať, že je možné dať do súladu autoritu so slobodou a osobnú iniciatívu so službou v prospech verejného záujmu, že sa zdrží zosmiešňovania práce svojich kolegov a dodržiava základnú úctu a rešpekt.

    Áno, Slovensko potrebuje viac etickosti a touto novelou zákona chceme k tomu prispieť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou ako jediný pán poslanec Sloboda.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som chcel možno len doplniť pani kolegyňu, že nielen určiť hranice, ale následne potom aj sankcie za porušenie tých hraníc. To je asi tá rovnako dôležitá časť ako len samotné hranice.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Antošová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh by som, ak dovolíte, na základe navrhovaných zmien, ktoré sme si vypočuli, rozdelila na tri časti.

    Prvou je zakotvenie povinnosti obcí prijať etický kódex. Ako uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe, niektoré obce už prijali etické kódexy a neexistuje podľa nás alebo podľa mňa žiadny dôvod za situácie, v ktorej si v prípade potreby obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti prijme etické kódex, aby jej to bolo nariadené zhora prijatím úpravy všeobecne záväzného právneho predpisu. Odkaz na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ako na základný rámec je vágny a v podstate aj nevykonateľný. Navrhovaná formulácia vyvoláva aspoň pre mňa viacero otáznikov. Čo to vlastne znamená, že uvedený ústavný zákon bude základným rámcom? Má etický kódex obsahovať všetkosť tohto zákona? A keď nie, tak čo konkrétne? A kto to bude posudzovať? Kto bude posudzovať, či pre konkrétny etický kódex bol alebo nebol rámcom ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Je to v podstate nekonečné reťazenie nevyriešených právno-teoretických, ale hlavne aplikačných otázok.

    Bohužiaľ, opätovne ako pri predošlej navrhovanej novele nie je potreba prijatia tejto úpravy podložená ničím, iba subjektívnym názorom navrhovateľov. Opýtam sa vás, diskutoval niekto o takejto potrebe priamo s obcami? Máte určitý prieskum, štatistiku? Vloženie povinnosti obci prijať etický kódex je podľa mňa nesystematické z viacerých uhlov pohľadov. Uveďme si príklad. V predkladanej novele je uvedené, že obec prijme etický kódex, že je záväzný a čo je jeho rámcom. Ale čo, ak ho obec neprijme? Teraz sme to počuli vo faktickej poznámke. Aký je sankčný mechanizmus? Bude žaloba na obec, na mesto? Peňažné sankcie? Neviem, či je toto práve to, čo potrebujú naše mestá a obce. Podľa mňa je toto cesta späť. Teda cesta späť k centralizácii a diktovaniu obciam, čo majú robiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja nechcem, aby sme sa chápali zle, ja nie som a priori proti prijímaniu etických kódexov na úrovni samospráv, naopak, avšak som proti tomu, aby im to bolo nanútené zákonom. Aby im to bolo nanútené nami. Nechajme to na voličov. Ľudia si podľa nás prirodzene zvolia poslancov, ktorí budú deklarovať prijatie etického kódexu. Logicky aj opačne, pri boji o voliča možno dôjde k hromadnému prijímaniu etických kódexov. Ale, samozrejme, tak už je to aj dnes.

    Druhou zásadnou zmenou v návrhu je, nazvem to, a to ma veľmi pobúrilo, až svojvoľné právo právnických a fyzických osôb na vystúpenie na obecnom zastupiteľstve. Mám teda na mysli povinnosť uviesť do programu riadneho obecného zastupiteľstva bod, kde môžu fyzické a právnické osoby bez ďalšieho vystúpiť. Pýtam sa, vystúpiť s hocičím? Napríklad aj s nejakou problematikou, ktorá sa obce vôbec netýka? Alebo akokoľvek dlho? Alebo akýkoľvek počet osôb? Celkom dobre som nerozumela tomuto vášmu návrhu. Totižto je veľmi jednoduché niečo napísať do zákona, ale veľmi dôležitá je potom aplikácia. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo v praxi. Podľa môjho názoru to naruší zasadnutia obecného zastupiteľstva, a keby som to chcela trošička prehnať alebo zveličiť, tak to môže aj tieto zasadnutia úplne paralyzovať.

    V dôvodovej správe páni navrhovatelia sa odvolávajú na Chartu Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje fyzickým a právnickým osobám právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Samozrejme, to je v poriadku. Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných práve prostredníctvom volených zástupcov, čiže poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. A takisto zákon pozná aj mechanizmus priameho podieľania sa na správe vecí verených, napríklad prostredníctvom petície alebo prostredníctvom referenda.

    Ak dovolíte, uvediem niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Pri nielen tomto návrhu zákona, ale aj pri tom predchádzajúcom, ktorý ste aj vy, pán navrhovateľ, spomenuli, že teda nebol nami odobrený alebo potvrdený, alebo schválený, je potrebné a nevyhnutné diskutovať pri takýchto prijímaných zmenách priamo so subjektami, ktorých sa to týka, t. j. s obcami a mestami. S predkladanou novelou som sa ja osobne obrátila na starostov obcí v Nitrianskom regióne. Nechcem vás zdržiavať, ale napriek tomu dovoľte, aby som len stručne zacitovala jedného zo starostov k tejto zmene. Citujem:

    "V každej obci je mnoho pováh ľudí aj poslancov, a čo jednému vyhovuje, inému vadí. Uvedomujeme si ako verejní činitelia svoje povinnosti, ale ak niekto z občanov pravidelne chodí na zastupiteľstvo len preto, aby rozvracal a kritizoval prácu starostu a poslancov, a ešte má mať aj všetko viac umožnené, je nám z toho ťažko. Možno inde je situácia taká, že ľudí nepripustia k diskusii. Nášho regiónu sa to však netýka. Kvalitne vypracovaný rokovací poriadok a možno povinne zverejnený na stránke obce by všetko vyriešil. Na našich zasadnutiach je vždy bod diskusia v programe. Neprikláňame sa k názoru, že občan na zasadnutí môže hovoriť, čo chce a koľko chce". Toľko, pardon, ešte jedna veta: "Všetci vieme, že samotnému zasadnutiu predchádza množstvo práce. Občan pri diskusii musí mať minimálne súhlas osoby, ktorá vedie zasadnutie. Nepovažujeme za správne ešte diktovať zákonom, čo je programom zasadnutia." Toľko teda z listu starostu.

    Ešte by som sa dotkla tretej, tretieho bodu alebo tretieho problému, keď to tak môžem nazvať, a to sú komisie. Treťou zmenou podľa teda vášho návrhu je zloženie komisií. Komisie zriaďuje obec a jej zloženie určuje obec. Účasť v komisii však nevyplýva primárne z mandátu poslanca. Keď zoberieme do úvahy, že v komisiách môžu byť aj tretie osoby, ale primárne vyplýva z odbornosti, sám ste to tu potvrdili. To znamená, že v zmysle vami predloženého návrhu bude musieť obec, bude nútená kalkulovať s tým, že každý jeden poslanec musí byť v jednej komisii, a to bez ohľadu na jeho vlastnú odbornosť a na úlohy konkrétnej komisie. To je taká umelina, nazvem to tak slušne.

    Ak dovolíte na záver, celkovo nerozumiem tejto vašej snahe alebo snahe predkladateľov autoritatívne regulovať obce. Zákon určuje určitý rámec pre samosprávy, avšak nemožno im diktovať úplne všetko. A musím poukázať na to isté, na čo som poukazovala aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Legislatívna regulácia musí prísť až po komunikácii s obcami.

    V tejto oblasti sú, samozrejme, témy, ktoré treba regulovať zákonom, avšak musíme sa priamo obcí opýtať, ktoré sú to, a konzultovať tieto veci s nimi. Ja osobne môžem prehlásiť, že komunikujem so starostami a primátormi, hlavne teda v našom Nitrianskom regióne a môžem z ich vyjadrení vám potvrdiť, že sú témy oveľa vážnejšie, ktoré ich trápia, a žiadajú ich zákonnú úpravu, a to sú napríklad možnosti výsluhového dôchodku starostov obcí a primátorov, primátorov miest. Viete, že prax je taká, že starosta po dvoch-troch rokoch po zániku jeho mandátu sa veľakrát ocitne na úrade práce nie z jeho viny, ale z viny toho, že napríklad ten predchádzajúci zamestnávateľ už zanikol. Ale toto sa netýka tejto témy, to len ako na margo na..., pre inšpiráciu, keďže sa to teda netýka predkladanej novely.

    Úplne na záver. Pani poslankyňa Dubačová to tu pekne povedala a ja k tomu ešte niečo pridám. Áno, milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti, a preto, ak dovolíte, jedno porovnanie na záver. Pri schvaľovaní novely rokovacieho poriadku ste sa, vy opozícia, bránili zubami-nechtami a o etickosti ste od nás nechceli ani počuť. A vzápätí chcete nanútiť zákonom etický kódex samosprávam. Pýtam sa prečo.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne je desať faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

  • Ďakujem. Ja len chcem pripomenúť, že to, že niekto kandiduje na starostu alebo primátora, keď sa tu bavíme o nejakom výsluhovom dôchodku a niečo podobné, je jeho osobná voľba. To znamená, že nemusí kandidovať, keď mu robí potom problémy ukončiť svoje volebné obdobie a zamestnať sa znovu alebo pracovať v nejakej inej firme.

    Čo sa týka diktovania nejakého etického kódexu, už teraz predsa máme zákon, ktorý diktuje to správanie, a volá sa to zákon o ochrane verejného záujmu. Takže tieto porušenia navyše častokrát, tak ako to vidíme aj tu v parlamente, aj keď sú skonštatované, tak potom nie sú ďalej vymáhané. A to platí aj pri obecných zastupiteľstvách. Takže to sa, to nie je celkom potom v súlade, že by sme im nemali diktovať. No, už teraz diktujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som, ja reagujem na kolegyňu, lebo som tušil, že bude hovoriť niečo, čo som mal asi aj ja na jazyku.

    Áno, chcem povedať, že dnes hovorím aj ako primátor mesta, ktorý pred dvomi rokmi, keď nastúpil do funkcie, ako do celého funkčného obdobia, som prvé prijímal etické normy v meste. Etický kódex zamestnanca, ako sa má správať vo vzťahu k obyvateľom, etický kódex volených predstaviteľov, etický kódex zamestnancov organizácií mesta a tak ďalej a tak ďalej, ktorí, ktoré aj fungujú v živote.

    Avšak etické normy sú normy, ktoré sa podľa môjho názoru nedajú úplne nanútiť zákonom, a teraz prinúťme každú jednu samosprávu, aby to prijali. Jednoducho to je to isté, ako keby sme si my tu prijali zákon, že si ideme schváliť etický kódex. No ak ho budeme chcieť mať, a teda tá diskusia tu je, tak si ho schválime bez toho, aby nám to nejaký zákon prikazoval. Áno, tie najzásadnejšie veci upravuje zákon o ochrane verejného záujmu. To je to, čo, čo už je všeobecne, teda že je na tom záujem, aby to bolo upravené.

    Slovo verejnosti. Ja som bol 15 rokov poslancom a teraz som tretí rok primátorom. Za celú dobu, ja mám v každom jednom zastupiteľstve bod slovo verejnosti, ale volá sa to ináč a za celú dobu sa možno desiati tam prihlásili, že chcú vôbec niečo povedať. Preto sa pýtam, že či vôbec je nejaká takáto objednávka, požiadavka obcí, že je niekde problém. Ak je v troch obciach, nemôžme, nemôžme robiť, zovšeobecňovať to na celé Slovensko.

    Čo sa týka komisií. Slovensko nie sú len mestá, veľké mestá, veľké obce, ale aj maličké obce, kde je problém ešte poslancov nájsť, nie ešte aby sme robili a nanucovali im, že majú mať nejaké komisie a zúčastňovať sa komisií. Tiež si myslím, že toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, pýtali ste sa vo svojom prejave, že prečo je potrebné prijímať etické kódexy.

    Možno aj preto, lebo existuje nejaké porovnávanie samospráv, Transparency International Slovensko robí. A jednou z odporúčaní ohľadom etiky a konfliktu záujmov, resp. prvé z týchto odporúčaní je prijať etický kódex zvolených predstaviteľov obce a obecných organizácií. Takže je to odporúčanie Transparency International, aby samospráva fungovala dobre. A čo môže taký etický kódex obsahovať? Napríklad podľa ich odporúčaní deklarácia majetkových, peňažných alebo iných vlastníckych pomerov, riešenie konfliktu záujmov a podobne.

    Čiže možnože pán Hrnčiar by sa tiež mohol zapojiť do diskusie a chcem mu aj zablahoželať, že jemu sa darí v Martine a jeho mesto sa úspešne v týchto rebríčkoch umiestňuje. Takže zrejme v Martine aj v iných mestách existujú tieto etické kódexy, a je to jedno z odporúčaní Transparency International. Takže to je len odpoveď na vašu otázku, že prečo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, jedno výborné vystúpenie. Plné faktov a logických argumentov. Ja s vami úplne súhlasím a musím povedať, že keď 15. novembra pán poslanec Budaj na tlačovej konferencii vyhlásil, že samosprávy sú hniezdom korupcie, tak ja som si to dovolila nejakým spôsobom komentovať, pretože pôsobím tiež v samospráve, konkrétne v Bratislave, v mestskej časti Nové mesto, kde my už takýto etický kódex máme skoro dva roky. Bez akejkoľvek zbytočnej politizácie tejto témy.

    A pokiaľ ide o nejaké hniezda korupcie, tak som povedala, že takým hniezdom korupcie, o akých hovorí pán poslanec Budaj, môže byť každý. Každý, kto korupciu podporuje, kto sa korupčne správa, bez ohľadu na to, kde pôsobí. Či pôsobí v štátnej správe, v samospráve, či už ako volený zástupca, alebo ako úradník, ale aj v súkromnom sektore.

    Ale musím povedať na záver, že na každého platia zákony Slovenskej republiky. Aj trestnoprávneho charakteru. A to bez akéhokoľvek etického kódexu.

    Ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Antošová, dovolím si nesúhlasiť s vašimi argumentmi, ktoré ste tu použila vo svojom vystúpení na margo predkladanej novely zákona o obecnom zriadení, a zaujala ma hlavne poznámka na konci, že máte informácie, že obecné alebo obce trápia ďaleko iné, vážnejšie problémy ako tie, o ktorých rokujeme. Očakával by som teda, že predložíte nejaké novely úpravy zákona o obecnom zriadení, aby sme ich vedeli vyriešiť. My opoziční poslanci to robíme. Zákon o obecnom zriadení bol, teda snaha o novelu bola niekoľkokrát, vždy koaliční poslanci nám to zamietnu, takže snažíme sa tie problémy riešiť, snažíme sa na ne poukazovať. Žiaľ, z vašej strany to nie je vidieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Antošová, musím povedať, že veľmi dobre, že ste upozornila na to, akým spôsobom sme boli atakovaní vtedy, keď sme, dá sa povedať, že podobné návrhy dávali aj smerom na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vidieť, že niektorí majú krátku pamäť. Alebo dvojitý meter. Pamätáte sa na to? Hodiny a dni ste tu kričali podaktorí, niektorí ste len kritizovali, že chceme náhubkový zákon prijať, chceme, aby sa mohol vypínať mikrofón. To isté teraz navrhuje pán navrhovateľ Žarnay, aby obecné zastupiteľstvo malo takúto možnosť. Bohužiaľ. Nehovoriac o tom, že áno, aj to je pravda, boli sme za to kritizovaní, že prečo sme nerokovali aspoň mesiace predtým s opozíciou. Návrh ste dostali dopredu. Prvé čítanie, druhé čítanie. Teraz sa dozvedáme, že s dotknutými vôbec ani rokovať nikto nešiel.

    Prepáčte, ale to je ten dvojaký meter. Tu kričať o náhubkovom zákone, ale taký istý náhubkový zákon potom natiahnuť na samosprávy, no to je minimálne dvojtvárnosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja chcem zareagovať len na tie úplne záverečné slová a na to, čo aj reagoval pán podpredseda Bugár. Na jednej strane hovoríte, no, že úplne absurdné, že aby sa zabetónoval etický poriadok v zákone. Ale čo robíte vy? Tak aký máte meter? Veď vy máte ten meter, že chcete zabetónovať etické poriadky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, musíte reagovať na predrečníka, nie na...

  • Ja reagujem na pani poslankyňu, ktorá to v záverečnej časti svojho vystúpenia presne povedala a dala túto istú paralelu. Ja na ňu reagujem, že sa mi to zdá nevhodné, pretože je to dvojaký meter práve zo strany vás, ktorí chcete zabetónovať práve etický poriadok do zákona. Dostali sme aj návrh, aby sme ho predložili. Do dnešného dňa o ňom nedebatujeme. Takže treba sa len pozrieť do vlastného hniezda a porozprávať sa s vaším predsedom, aby ste mali rovnaký názor a meter, či na nás tu v parlamentne, alebo aj na samosprávy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pani poslankyňa, ono to máte tak s tým nevnucovaním nejakých etických noriem. Zhruba 4-tisíc rokov alebo niečo viac tu máme 10 Božích prikázaní. Okrem iného: "Nepokradneš! Nezabiješ!" Napriek tomu sa ukázalo, že bola potrebná kodifikácia. Teda že nestačili len tie dosky z hory Sinaj a bolo treba zákonníky. Kde sa to teda ocitlo, to nekradnutie a nezabíjanie v rovine noriem a záväzkov? Samozrejme, že športovec, ktorý má športovať fair play, by z podstaty veci vôbec nemal uvažovať o dopingu. Napriek tomu sa etický záväzok pretavuje do normy, kodifikuje sa táto vec a nenecháva sa to na dobrovoľnej úvahe športovca, ktorý si buď dá, alebo nedá doping.

    Pokiaľ ide o tie časy výstup... a možnosti vystúpenia občanov o čomkoľvek. Bol som poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy. Som opakovane poslancom staromestského zastupiteľstva a bol som i vicestarostom Starého mesta, ale nikdy nikto nespochybnil neoddiskutovateľné právo občanov vo vymedzenom čase v stanovenú hodinu hovoriť o čomkoľvek. Rozhodne neexistovalo nariadenie kohokoľvek, čo tam smie občan povedať, a žijeme s tým, a ak s tým niekto na Slovensku nevie žiť, nie je to moja chyba, ale otázne svedectvo o ňom.

    A úplne nakoniec, je fajn, keď ako koaličná vládnuca poslankyňa radíte opozičným poslancom, aby navrhovali nejaké múdrejšie a lepšie veci, ktoré trápia obce. Čo tak sa zamyslieť nad tým, že máte parlamentnú väčšinu, a neúkolovať opozičných poslancov, ale podať tie múdre návrhy.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja som teda prvé volebné obdobie v parlamente, zatiaľ som bola ako nezávislá poslankyňa v meste Banská Bystrica. Našťastie si uvedomujem, ako sa ten slobodný duch naozaj čoraz viacej šíri Slovenskom vďaka všetkým tým mladým ľuďom, vzdelaným, ktorí sa sem vracajú, a už to je veľký úspech Slovenska, pretože verím, že budú smerovať k otvoreným samosprávam.

    Samozrejme, etické kódexy, nadväzujem na kolegu predrečníka, by mali byť automaticky popodpisované, malo by to byť jednoducho v nás ako v občanoch, ktorí pracujeme, v poslancoch a v zástupcoch, ktorí pracujeme pre občanov. Mali by sme byť otvorení, mali by sme každým dňom pracovať na tom, aby sa zvyšovala aj verejná kontrola, aby sa zvyšovala dôvera občanov v zastupiteľstvách a dôvera v poslancov, a preto si myslím, že toto je ešte veľmi ťažká generácia, ktorá, bohužiaľ, bude musieť nejakým spôsobom s týmto bojovať každý sám v sebe, ako sa cíti, slobodný alebo zviazaný, či už svojimi straníckymi, alebo akýmikoľvek iným prepojeniami. Ja verím na otvorenú spoločnosť, občiansku, verím mladým ľuďom. Verím v ľudí, ktorí sa neboja, verím aj starostom, ktorí otvoria svoje obce, zastupiteľstvá, ktorí dokážu ukázať ľuďom, s týmto som vstupoval, nech sa páči. Každý poslanec si ukazuje, aké má majetkové priznanie. Verím, že občania raz začínajú, začnú chodiť do miest, do samospráv, budú sa pozerať, kto s čím vstupoval a na základe čoho sa kam dostal. Čiže naozaj otvorená samospráva, viac kontroly a ja verím, že táto nádej je práve v mladých ľuďoch, ktorý sa toto budú učiť. Tá naša generácia v tomto je ešte dosť nedovzdelaná a poznačená 40-ročným komunistickým režimom. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Mnohí predrečníci povedali už veci, ktoré som chcel povedať teraz ja. Takže nechcel by som sa opakovať, ale zareagujem na jednu vec, ktorá tu nezaznela a ktorá bola viackrát vytýkaná, že opozícia kritizovala návrh koalície zaviesť nový rokovací poriadok a my odrazu prichádzame s návrhom etického kódexu pre samosprávy.

    Nuž ale, vážená pani poslankyňa, my nenavrhujeme v rámci etického kódexu, aby poslanci samosprávy chodili v rovnošatách, resp. v oblekoch. My nenavrhujeme, aby mali zakázané používať grafy a vizuálne, nejaké vizuálne pomôcky. My len sa snažíme zaviazať poslancov samosprávy, aby rešpektovali isté etické hodnoty, správali sa mravne a svojim voličom sa zodpovedali za to, ako sa správajú na pôde zastupiteľstva, ale aj mimo neho. Lebo potom nie je možné, ja som uviedol aj príklady, aby niektorí poslanci pili alkohol počas pracovnej doby, aby poberali rôzne dary, ktoré môžu byť aj korupčného charakteru, ale pritom nie sú preukázateľné, preukázateľné, že je to, že ide o korupciu.

    Druhá vec, ktorá, ktorá mi z vášho príhovoru, ktorá ma trošku tak znechutila, je to, že vy sa zamýšľate nad tým, že prečo vlastne tí občania by mali chodiť na zastupiteľstvo a vyjadrovať sa k nejakým veciam. Presne, na čo som poukazoval, že budú kritizovať niektorí, že občania tam budú robiť hurhaj, budú sa vyjadrovať nevhodne, k nevhodným témam a podobne. Ale predsa občan volí poslanca a občan má právo, úplne prirodzené právo vystúpiť na pôde samosprávy a v primeranom čase - a to som zdôraznil -, že samospráva si určí, v akom čase, či to budú tri minúty, päť minút, desať minút v primeranom čase vyjadrí svoj postoj k nejakej aktuálnej téme alebo nanesie nejaký problém, ktorým by sa mala samospráva zaoberať. Predsa nie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Ja zareagujem. Pôjdem od konca, ak dovolíte, aby som si to dobre pamätala všetko. Pán poslanec Žarnay, vy, už vás nebolo celkom dobre počuť, ale budem sa snažiť rýchlo povedať. Vidíte a teraz ste to povedali, aby mohol občan mať právo vystúpiť na obecnom zastupiteľstve k aktuálnej téme. No ale toto mohlo byť v tom návrhu, ja som to tam nenašla. Pretože keď budem vystupovať na zastupiteľstve o tom, či mi zahynuli štyri sliepky, tak neviem, či to tých poslancov zaujíma, alebo to budú riešiť. Ja to teraz preháňam tak expresívne, aby sme si rozumeli.

    Čo sa týka, prosím vás, pána poslanca, na pána poslanca Osuského tiež úplne v rýchlosti. Pán poslanec, ja som veľmi vďačná za váš príspevok, ale nechajte to na nás, kedy my podáme návrh novely zákona. Z toho dôvodu, že, prosím, chceme to urobiť tak, aby to malo hlavu a pätu. My nepodávame návrh ad hoc s tým, že však sa zapáčime občanom, a už čo z toho bude, potom uvidíme.

    Ešte by som chcela zareagovať na pani poslankyňu Dubačovú. Súhlasím, otvorená samospráva. Otvorená samospráva je demokratická samospráva, kde jej nenanucujme zbytočne to, čo nemusíme.

    A posledná vec ešte, ak mám chvíľočku čas, je, prosím vás, rovnaký meter. Hovoríme tu, že, že nemáme alebo máme rovnaký meter na poslancov v parlamente a na etický kódex alebo rokovací poriadok, novelu rokovacieho poriadku a nie na samosprávy. No ale viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je v tom, že my sme si schválili novelu rokovacieho poriadku sami sebe, kde si určujeme, ako sa bude rokovať v tomto parlamente, a opačne, vy opozícia chcete nanútiť novelu alebo etický kódex samosprávam. Nechajte to na samosprávy.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa bola jediná, teda posledná, ktorá vystúpila v rozprave a bola prihlásená, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, samozrejme, pán navrhovateľ, môžte sa vyjadriť k rozprave a potom pán spravodajca, ak bude mať záujem.

  • Ešte by som možno dokončil, čo som nestihol vo faktickej poznámke.

    Pani poslankyňa, keď ste pozorne počúvali ten návrh, ktorý som predniesol, možno nebolo všetko uvedené v dôvodovej správe, ale v tom, čo som čítal, to bolo zargumentované. Obce si samy potom vo svojom etickom v rokovacom poriadku určia čas, koľko môže občan vystúpiť, prípadne k akej téme sa môže vyjadriť, a nemyslím si skrz aj vlastných skúseností, že by malo dochádzať k takým absurdným situáciám, že by tam občania vystupovali a rozprávali by o banálnych nejakých problémoch, ktoré, ktoré by ostatných znechucovali.

    V Banskej Bystrici tuším je to presne tak, že je tam polhodina vyčlenená pre občanov, občan sa vopred zapíše do zoznamu, že sa chce, že chce vystúpiť v rámci tej rozpravy, ale má ten priestor tých päť minút tuším každý občan na to, aby mohol predniesť nejakú svoju sťažnosť, nejaký problém. Sám som mestský poslanec a viem, koľko občanov sa na mňa obracia s tým, že nemajú možnosť sa priamo so svojimi problémami obrátiť na konkrétnych poslancov, a nedostanú priestor na rokovaní zastupiteľstva. Niektorí tam dokonca musia čakať celý deň až do posledného bodu, ktorý je bod rôzne, a tam keď poslanci so súhlasom primátora odsúhlasia, že môže ten občan vystúpiť, tak mu umožnia láskavo, že po tých desiatich hodinách čakania sa môže vyjadriť buď k nejakému problému, ktorý aktuálne zaznieva v Košiciach, alebo k niečomu inému. A to je podľa mňa nemysliteľné, aby, určite tam nebude chodiť 500 občanov, aby, aby tých päť-šesť, možno desať občanov nemalo možnosť v krátkom čase vstúpiť so svojou nejakou poznámkou, ktorá ich trápi.

    Druhá vec, ktorú ste ešte spomínali, ja som nestihol dokončiť tie komisie. Ono, viete, vy ste to, vy ste to zjednodušili, že sú malé obce, ktoré majú málo poslancov, a teraz by každý musel pracovať v nejakej komisii, vznikol by z toho nejaký chaos. Ja som nehovoril o tom, že poslanec má povinnosť pracovať v nejakej komisii, ale poslanec má právo pracovať aspoň v jednej komisii a to je veľký rozdiel, má právo. Pretože nie je možné, aby napríklad v Košiciach niektorí pracovali poslanci v troch komisiách a niektorí neboli zaradení do žiadnej komisie, pretože predseda danej komisie, v danej komisii si to nežiada, aby ten poslanec tam pracoval, lebo je iné, s iným politickým tričkom. Čiže preto sme žiadali, aby každý poslanec, ktorý bol zvolený v riadnych voľbách, bol, mal právo byť členom hocijakej komisie, ak tá odbornosť sa nemôže uplatniť, že bude pracovať v komisii, ktorá nesúvisí priamo s jeho vyštudovaným odborom, to je v poriadku, ale má právo, prirodzené právo pomáhať mestu alebo pomáhať obci riadiť život ako člen komisie. Bohužiaľ, z vlastných osobných skúseností viem, že to tak nefunguje.

    Ja sa tiež stretávam so starostami ako vy a tiež som s nimi komunikoval, nebudem teraz menovať ktorých, aby sme si teraz nehovorili, že ten áno, ten nie, a tiež niektorí mi potvrdili, že áno, je to celkom dobrý nápad, treba to zaviesť. Dokonca aj s niektorými poslancami Národnej rady som komunikoval, aj z koalície a tiež povedali, že áno, je to celkom v poriadku. Takže nemyslím si, že by to bolo názor troch ľudí alebo názor opozície, že prijatie etického kódexu, prijatie tých ďalších dvoch bodov, ktoré sme spomínali je, je nutné. Myslím si, že by sa to mohlo stretnúť aj s väčšou podporou, samozrejme, keby to bolo možno posunuté do druhého čítania a tam by okolo toho vznikla odbornejšia diskusia, a niektoré veci by sa mohli prípadne upraviť.

    Takže ja fakt nemyslím si, že by to bolo nejaký, ako ste to zhodnotili všetko zlé, všetko proti samosprávam, samosprávy, samosprávam sa diktuje niečo zhora, nemyslím si to jednoducho.

    A ešte musím fakt zareagovať na vás, pán podpredseda, pán Bugár, že keď ste spomínali ten rokovací poriadok, že sme tu vykrikovali a obíjali o hlavu koalícii, že nám chce nanútiť rokovací poriadok. Znovu chcem zdôrazniť, že etický kódex nie je rokovací poriadok, to je niečo iné. Okrem toho, vy ste spomínali, že my chceme prikázať vypínať mikrofón občanom, ktorí sa budú nevhodne vyjadrovať. Už teraz majú primátori a starostovia právo vypnúť mikrofón aj poslancom, aj občanom, ktorí sa zúčastnia rokovania. Čiže to nie je náš návrh, ale to už je zavedené a funguje to. My, opakujem ešte raz, nechceme zavádzať, ako majú byť poslanci oblečení, aké majú používať vizuálne prostriedky, resp. čo nemôžu používať. Chceme len zaviesť viac etiky, viac morálnosti do správania sa poslancov samospráv.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za vaše záverečné slovo. Pán poslanec, chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie, nie je tomu tak, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledovať teraz bude prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych symboloch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Pozerám, či tu je, teda niekto, kto uvedie predmetný návrh zákona, aby sme sa nezdržiavali čítaním tlačí. Pán Žarnay? Dobre.

    Návrh zákona má tlač 317, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 322.

    Nech sa páči, pán Žarnay, máte slovo za navrhovateľa.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 317.

  • Ďakujem pekne. Myslel som, že tento návrh uvedie môj kolega Ján Budaj, ale, bohužiaľ, nie je zúčastnený, takže tento návrh uvediem ja.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri pohľade do zoznamu pamätných dní uvedených v § 3 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch som sa pozastavil nad špecifickým ponímaním historických míľnikov a historických osobností zákonodarným zborom.

    Uvedené pamätné dni môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: ľudské práva a Európska únia, konfesie, národnobuditeľské udalosti, historické osobnosti, úmrtie Milana Rastislava Štefánika, narodenie Ľudovíta Štúra, historické udalosti do roku 1944. K tomu, že je vyjadrenie k 28. októbru ako dňu vzniku samostatného česko-slovenského štátu historicky nepresné, pretože vznikla Československá republika, je prikladať komentár asi zbytočné. No že naša historická pamäť siaha len po rok 1944, je viac než smutné. Existencia Československa ako ľudovodemokratického a neskôr socialistického štátu a udalostí s ním spätých akoby pod rúškom ticha zapadala prachom.

    Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 17. november, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za základný míľnik aj v smerovaní Slovenska. No pri anketách vykonaných na uliciach nielen mladí ľudia, ale aj mnohí súbežníci týchto udalostí si nevedeli spomenúť, prečo je tento deň významný. A to ubehlo iba 27 rokov. Vysporiadanie, vysvetlenie a prijatie vlastne minulosti je dôležitou súčasťou každého národa, každej občianskej spoločnosti, ale aj jedinca. Len tak sa môžeme poučiť, vyvodiť dôsledky a nedopustiť, aby sa niektoré udalosti zopakovali alebo prerástli ešte v tragickejší koniec. Príkladom môže byť Nemecko, ktoré muselo prehodnotiť svoje postoje, zásady a zákony, a následkom svojich činov čelilo takmer do konca 20. storočia. Ľudia majú selektívnu pamäť. Majú tendenciu uchovávať si predovšetkým pozitívne spomienky, tie negatívne postupne ustupujú do najmenej používaných časti mysle. Horšie však je, keď negatívne javy či udalosti vytesníme. Vtedy je to signál, že sme sa s nimi nevysporiadali, že stále sú traumatizujúcim, neuralgickým bodom našej pamäte a budú spôsobovať psychické a fyzické problémy.

    Takýmto neuralgickým bodom našej spoločnosti sú časy socialistické. Vďaka politickým a spoločenským špičkám novovzniknutej Slovenskej republiky - v mnohých prípadoch prepojených so socialistickými straníckymi štruktúrami - nebol záujem o vysporiadanie sa s historickými udalosťami a faktami z obdobia socializmu. Nebol záujem o potrestanie či aspoň dostatočné spoločenské odsúdenie ľudí a skutočností, ktoré viedli k perzekúciám a neraz až ku smrti priamo, ale aj nepriamo zavinenej.

    21. august - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 sú historickými míľnikmi, na ktoré by sme mali pamätať. Predstavujú nielen deň zmarenia nádejí slušných ľudí na skvalitnenie života a naplnenia ľudských a občianskych práv pre nich samotných, ale aj ich potomkov. Predstavujú obete, ktoré položili život na začiatku okupácie, ale aj počas nej. Predstavujú aj moment, kedy konečne sa mohli zbaviť balvanov na svojich ramenách a po dlhých 23 rokoch sme sa slobodne nadýchli a poslali sme posledného okupačného vojaka za hranice republiky. Predstavujú však aj dve dekády obáv, šafárenia, ničenia a zneužívania, ktorých následky nie sú odstránené dodnes. A čo je len ťažko odstrániteľné, ba priam nemožné, sú škody na občianskej spoločnosti, morálne a ľudské, ktoré spôsobili nielen veľký odliv našich rodákov do zahraničia, ale aj zničené životy mnohých rodín a jedincov poznačené normalizačnými aktivitami. Nebudem tu a teraz zaťažovať ctené kolegyne a kolegov faktami, ktoré sme už podrobne uviedli v dôvodovej správe. Ale predsa mi len nedá zdôrazniť niekoľko závažných čísel.

    V prvých týždňoch okupácie najmenej 135 mŕtvych v Česko-Slovensku, z toho 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. V období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Výrazná emigračná vlna - v rokoch 1968 - 1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov, v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5-tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200-tisíc exulantov. Obrovské majetkové a environmentálne škody - celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska bola odhadnutá na 6 mld. Kčs. Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a tzv. normalizáciou - nevyčísliteľné.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zaradením spomínaných dní do zoznamu pamätných dní nezmeníme pohľad a vnímanie minulosti tými, ktorým sa v danom období darilo nad pomery. Je však našou morálnou povinnosťou a spoločenskou povinnosťou urobiť z pozície poslancov najvyššieho zákonodarného orgánu demokratického štátu všetko preto, aby sa na tieto nepríjemné udalosti nezabudlo, aby aj ďalšie generácie, ktoré sa narodili až po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, vedeli, čo sa odohralo 21. augusta 1968, aký dopad mali tieto udalosti na ďalší vývoj vtedajšej spoločnosti, a pochopili, akou výsadou je sloboda, ktorú máme dnes.

    Vaša i moja pamäť sú prísne individuálne a vyvíjali sa v závislosti od mnohých faktorov vychádzajúcich z jedinečnosti a zákonitosti vývoja ľudského jedinca. V úzkom prepojení sú však so spoločenskou pamäťou komunity, v ktorej žijeme. Sú od nej neoddeliteľné a vzájomne prepojené. Preto nemôžeme zabúdať na dôležité momenty a etapy našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, je nutné si ich pripomínať, je nutné o nich hovoriť, aby sme neopakovali rovnaké chyby. Je nutné podporiť našu spoločnú pamäť, aby sa raz naši potomkovia nepýtali, prečo sme znovu niečo dopustili, že sme znovu vstúpili do tej istej rieky. A aby sme sa dopracovali k Tacitusovým slovám: "Vzácna je blažená doba, keď môžeš cítiť, čo chceš, a hovoriť, čo cítiš." A každá doba bola vzácnosťou.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Morovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.

    Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram tým všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Budaj a pán poslanec Peter Marček. Pán Budaj sa však nenachádza v rokovacej sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Marček.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, návrh zákona sa mení a dopĺňa zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Poviem ihneď na úvod, že nemám problém s uctením si pamiatky okupácie cudzími vojakmi, čiže 21. augusta 1968 ako Deň obetí okupácie, len si nemyslím, že musíme tu zdôrazňovať aj Česko-Slovensko.

    Obete boli, to je nespochybniteľné, sú to však osobné tragédie, ktorým patrí naša úcta. Ale nemôžem sa zbaviť zlého pocitu, že okrem tragédie sa tu robí politicko-ideologická nadpráca, načo spájať 21. august s odchodom vojsk. Štyridsať mien Slovákov, ako pochádzajúcich zo Slovenska, ktorí prišli o život v dôsledku okupácie, a tu prosím o historickú korektnosť - nielen sovietskych vojsk, ale invázie spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, ktorej sme boli členom, v rámci internacionálnej pomoci, čiže intervencie, ktorých sme svedkami aj v nedávnej dobe, napríklad invázie spojeneckých síl do Iraku, kde sa nijaké chemické zbrane hromadného ničenia nenašli, ale kde sa o 25 rokov neskôr v pretrvávajúcom chaose zrazu zrodili, zrodil fundamentalistický Islamský štát, ktorý vyváža terorizmus aj do priestoru Európskej únie, ktorej sme členom, a ktorý vyháňa milióny ľudí k emigrácii za lepším životom, s čím sa boríme, a kvóty odmietame. Ale nechajme v úcte k obetiam detaily, každý si potrpí na nejakom svojom isme.

    Lenže, dámy a páni, chcem položiť zásadnú otázku, a nech mi to predkladatelia, verím, že v dobrom úmysle, prepáčia. Nemáme v tejto situácii a v tomto kontexte kľúčového slova obete - a teraz môžeme ďalej upresňovať - obete represálií a nielen v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, ale celej štyridsaťročnej éry totality od februára 1948 až do novembra 1989. Pocit prázdnoty a dlhu voči všetkým obetiam totalitného režimu vedeného komunistickou stranou, teda obetí komunistických represálií pri nastoľovaní a pri udržiavaní nedemokratického zriadenia a režimu, ktorý porušoval základné ľudské práva svojich občanov, a dokonca porušoval aj vlastné zákony, ako to konštatuje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č. 125/1996 Z. z.

    Pýtam sa, dámy a páni, nenadišiel po 27 rokoch od pádu ostatnej totality čas na to, aby sme urobili veľké upratovanie v kalendári pamätných dní, a prestali ad hoc podľa toho, kto je aktuálne pri moci a komu sa aký dátum chutí viac alebo menej, presadzovať si svoje záujmy v svojej ideológii alebo smerovaniu či zázemiu pridávať pamätné dni často selektívne reagujúce na čiastkové udalosti, ktoré mali nepochybne svoj väčší spoločný menovateľ?

    A tu sa v kontexte nespochybniteľných obetí 21. augusta, dátumu okupácie opýtam, prečo doteraz nemáme pamätný deň všetkým obetiam komunistického režimu, teda červenej totality. Tu páni predkladatelia spomínajú tragédie štyridsiatich mien, ktoré si nespochybniteľne zaslúžia našu úctu a pamiatku možno aj na to, aby sme sa prestali v zahraničnopolitickej orientácii stále na niekoho viazať, pod niekoho dáždnik sa skrývať, na niekoho pomoc sa spoliehať, v nejakých spolkoch sa angažovať. Lebo keď príde čas slobody alebo pravda vyjde najavo, alebo sa prejavia vyššie než naše záujmy a my spod takého alebo onakých dáždnikov vystúpime, môžu byť ďalšie obete? Prečo teda - ako nováčik v parlamente sa pýtam v mene päťdesiatky politicky popravených politických väzňov za politické trestné činy a mnohých usmrtených pri iných situáciách a vyše 70-tisíc politických väzňov, ktorí sa dožili rehabilitácie - nemôžeme nájsť a zhodnúť sa na jednom nejakými záujmami nezaťaženom dátume, ktorým si uctíme konečne všetky, ale naozaj všetky obete komunistickej totality, a takto sa konečne dôstojne vysporiadame s minulosťou od roku 1948 do roku 1989?

    Preto, dámy a páni, kým toto nepochopíme a kým netransformujeme podružné záujmy na celostné, nemôžeme podporiť váš návrh, ktorý je dokonca zdvojený, a tak sa špinavou vodou z vaničky vylieva aj dieťa, čo nechcem a nemôžem z týchto dôvodov podporiť.

    Aj preto vyzývam predkladateľov, aby svoj návrh stiahli a pripravili sme naprieč celým spektrom a najmä v spolupráci s tými, ktorých pamiatky sa to týka, spoločný návrh na vyhlásenie pamätného dňa obetiam komunistických represálií. Komunistické režimy vo svete pripravili o život 85 až 100 mil. ľudí. Toto ohromujúce číslo uvádza Čierna kniha komunizmu, Le Livre noir du communisme, ktorú zostavil kolektív francúzskych historikov. Dvojdielna kniha Zločiny komunizmu na Slovensku od roku 1948 - 1989 ako prvý systematický pokus na 1 311 stranách a odborné a vecné dokumentovanie všetkých zločinov komunistického systému a jeho ideológie na Slovensku uvádza 102-tisíc mien a konkrétnych prípadov obetí. Z toho sa uvádzajú aj obete katov odsúdených na smrť vrátane justičných vrážd 248 ľudí, z toho jednu ženu. Veľmi ťažko sa hovorí o týchto tragédiách, preto by sme nemali pri návrhoch vytĺkať politický kapitál, stranícky alebo ideologický tiež, a poďme, prosím, dámy a páni, prelomiť túto fragmentáciu v historických dátumoch a najmä pamätných dní Slovenskej republiky, urobiť poriadok, systematizáciu tam, kde nájdeme zastrešujúci dátum alebo udalosť, nadraďme ju nad čiastkové pripomienky, pretože náš, tento náš historický kalendár nie je ani na trhacom kalendári, ale nie je ani dôvodom na použitie a selekciu podľa toho, ktorá politická sila čo kedy presadí.

    Preto navrhujem predkladateľom, aby stiahli svoj návrh na prepracovanie v duchu pripomienok, a súčasne dávam verejnú výzvu, aby sme našli zhodu naprieč celým politickým spektrom a možno aj v spolupráci s organizáciami bývalých politických väzňov našli a vybrali jeden dátum ako zastrešujúci pamätný deň venovaný všetkým obetiam komunistického režimu alebo totalitného systému. V tejto súvislosti som obdržal podnet od jednej z organizácii bývalých politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja, tretí odboj, aby sme v tomto duchu postupovali, pretože je smutné, že doteraz všetky reprezentácie Národnej rady Slovenskej republiky nenašli jeden zastrešujúci úctu dávajúci pamätný deň tým, ktorých ani, ktorým asi najviac vďačíme za pád železnej opony, a to všetkých obetí, počnúc prenasledovanými, pokračujúcu takmer 80-tisíc väzňami a končiac vyše dvoma stovkami popravených v dôsledku justičných vrážd a zločinnosti totalitného režimu, ktorý sa vŕšil na svojich odporcoch najmä v 50. rokoch postihom tým najbrutálnejším, a to odobraním ich života.

    17. november ako Medzinárodný deň študentstva a deň začiatku Nežnej revolúcie, ktorého sa zmocnili najskôr prominentní disidenti v pražskej a bratislavskej kaviarne, nereprezentuje dostatočne štyridsaťročné nepretržité úsilie a odpor voči totalite. Mám zato, že ani pamätný deň 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si pripomíname, ani akciu K, čiže kláštory Štátnej bezpečnosti, ŠTB, z rokov 1950, v ktorej boli zlikvidované mužské kláštory, nemôžeme zastrešiť celonárodné hnutie odporu proti totalite a úctu k pamiatke všetkým politickým väzňom, v kalendári ide o 13. apríl ako Deň nespravodlivo stíhaných. Len pripomínam, že v susednej Českej republike majú od roku 2004 vyhlásený 27. jún za Deň pamiatky obetí komunizmu, za ktorý si symbolicky zvolili deň popravy Milady Horákovej v roku 1950, po 2004. roku.

    Často sa, žiaľ, spájajú do jedného dátumu dve rôzne obdobia a totalitného, totalitného systému, ktoré si sú podobné, ale vzhľadom na rôzny charakter by si zaslúžili samostatný historický aj aktuálny prístup a pripomínanie si pamäti. Hovorím napríklad o Európskom dni pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu, tiež známy ako Medzinárodný deň čiernej stuhy - medzinárodný deň pamiatky obetí totalitných režimov stalinizmu a nacizmu. Bol navrhnutý Európskym parlamentom v roku 2008 a potvrdený 2. apríla 2009. Je pripomínaný v krajinách Európskej únie každoročne 23. augusta v deň výročia podpísania paktu Molotov - Ribbentrop. V Maďarsku sa stal zase 25. február pamätným dňom obetí komunizmu v roku 2000, ktorým sa Maďari, ktorým si Maďari spomínajú na udalosti z 25. februára 1947, keď tajomníka Nezávislej maloroľníckej strany FKGP Bélu Kovácsa zatvorili a odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

    Dámy a páni, pamätník obetiam komunizmu na Jakubovom námestí v Bratislave už máme, ale stále nemáme zastrešujúci pamätný deň symbolizujúci odpor alebo brutalitu totalitného režimu. Pri všetkej úcte, ani 21. august túto požiadavku nespĺňa, preto návrh nemôžem podporiť a buď počkám, alebo sa sám rád aj v spolupráci s kolegami z opozície aj koalície zhostím hľadania takéhoto reprezentatívneho a dôstojného dátumu na úctu všetkým obetiam komunistického systému.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Registrujem štyri faktické poznámky k vášmu vystúpeniu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý, pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem za vaše vystúpenie a ďakujem za to, že nazývate pravými slovami zločinecký komunistický režim. Zároveň vo vašom príhovore ste vyzývali na širokú diskusiu, aby sme sa zjednotili na pamätných dňoch Slovenskej republiky.

    Dovoľujem si povedať, že je to v súčasnosti ťažko realizovateľné, lebo tento parlament je tvorený koalíciou, ktorej predseda si nevšimol ani pád tohoto zločineckého komunistického režimu, a dá sa povedať, že jeho spolustraníci sú akýmisi ideovými pokračovateľmi tohto, tohto režimu, alebo teda mnohí z nich, takže sami sme to mohli vidieť, že akou formou aj oslavovali 17. november. Takže z tohto dôvodu to bude ťažké. Na druhej strane máme tu predstaviteľov iného, ktorí propagujú iný zločinecký režim, a to je teda fašistický režim, ktorí, s ktorými tiež k tomuto asi sa nebudeme mať o čom baviť. Takže zrejme teraz nie je ten správny, vhodný čas na to, na čo vyzývate, ale veľmi chcem poďakovať za to, že pravými slovami ste nazvali komunistický režim, pomenovaním a správnym pomenovaním.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Viera Dubačová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela teda v prvom rade poďakovať za vlastne tú otázku, prečo nemáme pamätný deň obetiam červenej totality. Pán kolega, ja teda navrhujem, posuňme, posuňme tento zákon do druhého čítania a ponúkam vám, môžete to dať ako pozmeňovací návrh, určite to podporíme, pretože naozaj, komunistická totalita si naozaj ešte zaslúži z našej strany viacej pozornosti.

    Takže toto je môj návrh a ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, to máte tak, pamätné dni sú preto pamätné dni, lebo sa vtedy niečo stalo, čo si pripomíname a čo je hodné zapamätania. Treba povedať, že príchod inváznych vojsk bol vážnym pamätným dňom, tak ako je pamätným dňom vypuknutie druhej svetovej vojny alebo čokoľvek iné, pozitívne či negatívne, streľba do farníkov v Černovej. Hľadať syntézu medzi udalosťami je veľmi ťažko a nemyslím si, že je to tiež úlohou, aby sme našli jeden všepokrývajúci deň. Tak to jednoducho nie je.

    A musím povedať, že preto nevidím nijaký problém, aby sme si pamätali, lebo si máme pamätať, že sme boli desiatky rokov priamo okupovaní a že sme sa tej okupácie zbavili, tak ako si pamätáme, že 9. mája alebo 8. mája - podľa toho, kto ktorú pamäť preferuje - skončil fašizmus. Opäť nebudeme syntetizovať všetky totality do jedného dátumu. Stalo sa to proste v ten deň a ten je pamätný.

    Takže radiť kolegom, ktorí si dali tú prácu a predložili návrh na konkrétne dva historické dátumy, aby hľadali niečo iné, je trošku tak, ako v minulej rozprave zaznelo, že sú úkolovaní poslanci tým, kto sám neurobil nič, k tomu, aby urobili niečo iné, ako čo urobili, a to sa mi zdá veľmi zvláštne. Pán kolega, sedíte tu rovnako pol roka ako Žarnay a mohli ste v opore s tými, ktorí vám hovorili o svojich skúsenostiach, podať akýkoľvek návrh a mám pocit, že by som ho podporil.

    Ale úkolovať tých, čo niečo urobili, keď sám som nič neurobil, sa mi zdá proste zvláštne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi, kolegovi, že vystúpil v rozprave, ako jediný prakticky zaujal svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Napriek tomu nesúhlasím s ním, že z našej strany ide o nejaké vytĺkanie politického kapitálu, vonkoncom nie. Ide o snahu - a ja som to zdôraznil aj v závere svojho prejavu - dať odkaz budúcim generáciám, že naozaj v Československu, bývalom Československu, boli dni, ktoré sú hodné toho, aby sa stali dňami pamätnými, na ktoré sa nesmie zabudnúť, aby ďalšie generácie vedeli, čo sa stalo v auguste 1968, aby vedeli, aké škody sa napáchali v dobe normalizácie, a aby sme sa, aby sme neostali zaskočení tým, keď sa spýtame nejakého žiaka v priestoroch Národnej rady alebo niekde inde, čo je to 17. november alebo čo sa stalo v roku 1968, a nebude mať ani len predstavu, že takýto deň vôbec existuje.

    Na druhej strane oceňujem vaše úsilie v tom, že chcete konštruktívne prispieť k tomu, aby sa obdobie socializmu nejakým spôsobom odsúdilo a aby vznikol nejaký pamätný deň, ktorý by to nejako zovšeobecnil, ale na druhej strane súhlasím s pánom Osuským, ktorý hovorí, že to sa nedá, že tie pamätné dni sú preto pamätné, lebo sa majú zapamätať, a jedným dátumom sa to určite nevyrieši, všetko to nešťastie a utrpenie, ktoré obdobie socializmu v Československu prinieslo. Ale máme tu v Národnej rade niekoľko historikov, máme tu v Národnej rade niekoľko ľudí, ktorí sa týmto veciam dlhodobo, dlhodobo venujú.

    Treba posunúť tento návrh zákona do druhého, druhého čítania, ako povedala moja kolegyňa Viera Dubačová, vy sám potom môžete prísť prispieť k tomu, zahrnúť tam ďalšie možnosti, ako ten návrh vylepšiť, a vznikne jeden dokonalý návrh, ktorý prejde skrz koalíciu aj opozíciu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marček, chcete reagovať? Prihláste sa, prosím, s faktickou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pánovi Osuskému chcem povedať iba toľko, že v podstate má pravdu, že som sa..., len keby som vedel, s kým o tom debatovať, tak by som tam prispel mojimi názormi, ale jednu otázku mám predsa len na vás, nielen na vás, ale na všetkých, že kde sa nachádzajú tí ľudia, ktorí prišli, neprišli o to najvzácnejšie, teda o život, ale prišli o prácu, o..., boli perzekuovaní a celá rodina tým trpela, takýchto rodín ja poznám osobne strašne veľa, pretože sa to týka aj konkrétne mojej rodiny.

    Môj otec bol jeden z reformátorov ekonomických, v ’68. roku bol podpredseda Šikovej komisie a na Slovensku jeden z hlavných ekonomických reformátorov Alexandra Dubčeka a v ’72. roku ho pán Biľak vylúčil z komunistickej strany, urobili z neho kontrarevolucionára, urobili, mňa vylúčili zo školy, ja som bol prijatý v Moskve na medzinárodné vzťahy, som sa musel vrátiť domov, proste celý ten čas až do ’89. roku sme kruto znášali toto naše zadelenie do určitej skupiny nepohodlných ľudí a otec ako profesor na Ekonomickej univerzite mal zakázané prednášať a kopu ďalších. Nechcem to spomínať.

    Kam by ste dali túto skupinu týchto ľudí postihnutých tou dobou a tým komunistickým režimom? To ma najviac zaujíma.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a pán poslanec Sopko.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, vážený predkladateľ. Musím povedať, že oceňujem tento krok. Podotýkam, že ak nám niečo chýba, tak je to pamäť. Chýba nám pamäť. Ako ľuďom často chýba v zmysle spomienkového optimizmu, v zmysle toho, že keď sa stretnú piati chlapi, ktorí boli na tankovom pluku, tak v zásade má pocit počúvajúci, že to nebola teda často pakáreň, ale že to bolo niečo strašne veselé, že to bola séria veselých príhod z nakrúcania.

    A tak je to i s pohľadom do minulosti, lebo buď sme k nej indiferentní a je nám všetko jedno a žijeme zo dňa na deň a nestaráme sa o to, odkiaľ ideme a kam smerujeme, alebo je pre nás tá minulosť nepríjemná, lebo sme boli podielnikmi jej temných stránok. Na Slovensku je tolerancia k tomuto podielnictvu veľmi vysoká. Podruhovojnové preskoky z gardy do strany boli celkom nie zriedkavé a platilo takéto: "Čo sme si, to sme si, však sme všetci svoji." Samozrejme, osud krajiny a jej obyvateľov je osud miliónov ľudí a každý je nejaký, ten osud. Každý si písal svoju knihu osudu a, samozrejme, aj nie každý nebol, žiaľ, len tým, ktorý riadil svoje kroky, ale mnohí boli i tí, ktorým kroky riadil niekto iný.

    A ak sa tu vyskytuje otázka, prečo si pripomenúť tieto dva dni, tak preto, lebo sa v nich - a to je odpoveď i pánu poslancovi Marčekovi - priam zhmotnilo to, na čom stál totalitný komunistický režim od februára ’48, ale vlastne už od jesene ’47 a vlastne už i krátky čas predtým. Presne vzaté, stál na tom, čo sa zhmotnilo 21. augusta. Stál na bodákoch a hlavniach samopalov a tankov. To bola jeho opora. Ten režim tu nevznikol preto, lebo si absolútna väčšina národa vybrala Víťazný február. Ten režim tu vznikol preto, lebo tie tanky boli zatiaľ ešte na dištanc, ale už tu boli. A boli tu i tých 20 rokov, keď tu neboli, a potom prišli a potom tu už boli. Ale neznamená, že predtým tých 20 rokov, to strieľanie pod Devínskou skalou, tie zničené osudy, popravená Horáková, presne ako hovoríte, študenti vyhodení zo škôl, rozkulačení gazdovia, zničené osudy, to sa zhmotnilo do tej hlavne samopalu, ktorá zastrelila Košanovú, Holíka a ďalších. To znamená, to už tá moc strieľala po ľuďoch na uliciach. Ale neznamená, že predtým bola iná. A nemôžme mať pamätné dni na konkrétnom dátume, keď vášho otca vyhodili z Ekonomickej, vysokej školy, keď tam tú Zdenku Schelingovú utýrali v rámci rehoľníckej akcie. To znamená, nemôžme mať 365 dní v roku, lebo muselo by ich byť 365, v priestupnom roku 366 dní, keď sa komusi stala krivda.

    A preto napádať návrh, ktorý je predložený, z dôvodu, že čo ešte všetko nepokrýva, je beznádejné, pretože, ešte raz hovorím, muselo by tých dní byť 365 alebo 6, lebo každý by sa našiel v tom svojom dni. Ten, ktorému vzali kone a kravy a zničili mu osud, ten, ktorému vzali hoci len holičstvo, ten, ktorého syna vyhodili napriek jeho talentu a schopnostiam zo školy, i ten alebo tá, ktorého syna zastrelili, keď plával cez rieku Moravu. To znamená, že je nevyhnutné nájsť jeden dátum, keď sa to zhmotnilo, a potom je ten druhý dátum, ktorý je k nemu absolútne primeraný. To je dátum, keď to zlo odišlo. Opäť, mohli by sme diskutovať, či to bolo vtedy, keď sa podpísali dohovory alebo keď. Stále sa jedná o pamäť toho, v čom sme žili a čo odišlo, a nevidím nijaký dôvod spochybňovať dobrú snahu predkladateľov, pretože to sú míľniky na našej ceste. A ten, kto by bol dnes býval na zasadnutí európskeho výboru, na jeho mimoriadnej schôdzi, tak by pochopil, ak by dobre počúval, aj keby horšie počúval, prečo je potrebné pripomínať si to, z čoho sme vyšli, čím sme prešli, i to, čím sme sa na tom sami podieľali. Pretože i tieto dátumy sú dátumami príchodu okupačných vojsk a ich odchodu, ale to sú tiež dátumy, v ktorých sa zhmotnil pozývací list, a ten pozývací list nepodpísali "za" občania cudzích mocností. Tých podpísali naši spoluobčania, s ktorými sme žili v jednom štáte. To znamená, že to nie je len pamätník tých zlých, ktorí prišli, lebo tí prišli a boli zlí. Ale to je tiež pripomenutie toho, kto sa na tom podieľa. To je pripomenutie človeka, v ktorého ére sa stavala táto budova, v ktorej sedíme, Viliama Šalgoviča. To je dátum človeka, ktorý ten pozývací list okrem iného zo Slovákov podpísal, Vasiľa Biľaka. To znamená, to je pripomenutie toho, čo sme zač. Čo sme zač tí, ktorí boli obeťami, tí, ktorí boli páchateľmi, a my všetci ostatní, ktorí sme v tom žili, aby sme si nemysleli, že to všetko boli len tí zlí, ktorí prišli. Áno, od samého počiatku sme boli v područí ríše zla, ale je dobré si to pamätať.

    Bolo mi cťou a potešením, že keď som bol prorektor Univerzity Komenského, tak sme umiestnili na budovu tej univerzity novú pamätnú tabuľu, kde boli všetky tri obete zo Šafárikového námestia, kde... A zdôrazňujem, ja nemám problém s tvorbou a štylizovaním nejakých slovných spojení, ale hodinu som sedel nad jednou krátkou vetou, ktorá mala byť pravdivá, o 21. auguste, pretože keď máš neveľkú mramorovú dosku, ktorá je limitovaná budovou, pamiatkovosťou Univerzity Komenského, nemôžeš tam dať lexikón na stenu, tak musíš napísať nejakú magikocku posolstva, v ktorom je to napchaté, čo sa tam stalo, a tá jedna veta, ktorú som hodinu vymýšľal, a škrtal slová, šetril písmená, znela: "Dňa 21. 8. tu v paľbe sovietskych okupantov..." a potom idú tie mená, "zahynuli". Pretože predtým tam bola taká tabuľa, akí trochu sme: "tragicky zahynula Danka Košanová". Ona nezahynula tragicky, tragicky zahynieš v lavíne, tragicky zahynieš, keď ti z piateho poschodia padne kvetináč na hlavu, to je fakt tragické. Ale keď ťa zabijú okupanti, tak je to, samozrejme, smrť človeka, ale skovať to za pojem "tragicky zahynúť" je hanebný eufemizmus a nepovedanie pravdy o veci. Takže ani Ján Opletal nezahynul tragicky, zabili ho Nemci, okupanti Protektorátu Čechy a Morava. On nespadol do výkopu neosvetleného.

    To znamená, že je dobré priznávať si pravdu a dobré je priznávať si udalosti, ktoré by mali svietiť do našej budúcnosti, aby som nepočul to, čo som počul dnes na eurovýbore, aby bolo jasné, odkiaľ pohoršenie pochádzalo, a kedy, dá Boh, sme sa toho pohoršenia zbavili. Nikoho nenapadne spochybniť pád fašizmu 8. mája, ale máme si, samozrejme, pamätať i okupáciu Československa. Máme si pamätať výstrely krížnika Schleswig Holstein na polostrov Hel v Gdansku, kde začala prvá svetová vojna. Máme si pamätať 23. - kolegom Marčekom dobre zmienený - august roku 1939, keď sa dohodol Joachim Von Ribbentrop s Vjačeslavom Molotovom o tom, ako sa budú mať radi a ako si rozdelia Poľsko, v tajnom dodatku. Treba povedať, že obidve strany si to po zásluhe odskákali. Obidve signatárske strany to stálo strašne veľa, ale zlo plodí zlo.

    Teda myslím si, že niet vôbec čo v druhom čítaní pridávať k tomuto návrhu. Tento návrh sa má vziať alebo nechať tak. To nie je téma na dopĺňanie, k tomu nemôžme doplniť 22. a 3. a 4. august, to sú symbolické dátumy, ktoré predkladatelia veľmi dobre vybrali, a neviem si predstaviť, čo by som v druhom čítaní k tým návrhom pridal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec Osuský, evidujem dve faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Musím podporiť tézu, že symbolizmus akéhokoľvek pamätného dňa, resp. dňa, ktorý uznáva Slovenská republika ako štátny sviatok, je veľmi dôležité vnímať v nejakom kontexte. Myslím si, že ten symbolizmus je skrytý v tom, že pri akomkoľvek pamätnom dni si človek, ktorý tento deň uctieva alebo má ho v pamäti, dopĺňa presne to svoje. Štát alebo táto snemovňa chce a má na hlavnom zreteli, aby - a takisto obaja predkladatelia -, aby sa na niektoré dni nezabudlo, to môže byť ten objektívny dôvod a tých subjektívnych, na čo chcem ja, na čo chce konkrétna rodina konkrétneho občana, aby sa pri tomto dni nezabudlo, je to subjektívno.

    Preto je to podľa mňa dobré, že ten symbolizmus pamätných dní má zostať z hľadiska objektívneho pohľadu, tak ako spomínal pán poslanec Osuský, ale aj toho subjektívna, že presne na tento deň sa vzťahujú tie zážitky, tie v tomto prípade nedobré skúsenosti, na ktoré sa zabudnúť nemá, a čím viac ich bude, tým sa to bude lepšie a dlhšie pamätať a to je podľa mňa dôležité, a preto tento návrh zákona podporujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Dubačová.

  • Ja sa chcem poďakovať kolegovi Osuskému, naozaj, naozaj je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali, vzdelanci akísi, ako hovoril Dominik Tatarka, akým temným dňom 21. august pre nás bol skutočne. Keď som stretla odchádzajúceho ruského alebo sovietskeho okupanta zo Sliača, pozeral sa mi do očí a v očiach mal strach. Vravel mi, my sa musíme vrátiť, ale čo budeme robiť doma, tam nemáme prácu, čím sa budeme živiť. A ja som mu hovorila, proste dáte dolu uniformu a naučíte sa slušne žiť bez okupácie, bez toho, aby ste hrozili a vyhrážali sa cudzím národom. Proste budete žiť svojej krajine. To som, samozrejme, mala predstavu naivnú, že to skončí, že sa nikde, ani na Ukrajine už neukážu žiadni zelení mužíci v neznámych uniformách, ale pre nás pre Slovensko, pre Československo to bol veľmi temný deň, a preto si myslím, že je veľmi dôležité na takýto deň upozorňovať hlavne mladých ľudí, aby odkaz Jána Palacha zostal živý, aby sme vedeli, že aj takíto ľudia medzi nami boli. Aby sme si dokázali chrániť slobodu, pretože je to to najcennejšie, čo máme, aby sme chápali, že najväčší strach majú tí ľudia, ktorí neveria vo vlastné hodnoty.

    A toto je veľmi dôležité aj pre budúcu generáciu, preto ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán Marosz, vy ste sa prihlásili až potom, ako som povedala, ale počkajte. Je všeobecný súhlas, že pán Marosz sa môže dopustiť faktickej poznámky?

  • Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, dobre, ja som iba, ja som nevedela, odkiaľ to vychádza. Dobre, tak nie je všeobecný súhlas. Ako, pán Marosz, vzdávate sa? Aby som bola férová. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Pán poslanec Osuský s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým diskutujúcim a in contumationem ďakujem aj kolegovi Maroszovi. Každopádne chcem povedať, že ak ešte niečo treba dodať k obrane predkladateľov, tak to je vytĺkanie politického kapitálu.

    Skutočne neviem, či vytĺkam politický kapitál pre kapitána Holíka alebo Danku Košanovú, alebo pre Michaila Kocába, ktorý teraz bude veľmi nadšený, že sme preňho vytĺkli odchod Sovietskej armády. Inými slovami, nie je to žiaden politický kapitál. Ak, samozrejme, za ten kapitál nepovažujeme varovanie pred tým, že to čo, sme zažili my, zažilo Gruzínsko v podobe okupácie Osetska a Abcházska, zažila Moldova v podobe okupácie Transnistrie a zažila Ukrajina v podobe anexie Krymu. Ak je to politický kapitál, tak, prosím, je to politický kapitál, ale ten kapitál je, žiaľbohu, krvavý a poznačený imperializmom. Imperializmom ríše zla, ktorá bola v roku ’56 a rozstrieľala Budapešť, ktorá v roku ’68 rozstrieľala fasádu Národného múzea a zabila stovky ľudí, a tá istá moc, ktorá sa už nevolá Sovietska armáda, okupuje ako jediná v Európe od roku ’45 cudzie územia. Nikto iný si to nedovolil. A preto si to treba pamätať i v svetle našich dátumov, lebo nám sa zdá Krym ďaleko, ale Ukrajincom sa nezdá ďaleko. A pocit, že to sa nás netýka, mali možno Francúzi a Briti, keď nebojovali za Česko-Slovensko v Mníchove...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marček, vy tam svietite s faktickou poznámkou, ale to je asi omyl.

  • Reakcia z pléna.

  • To je fajn, ale budete musieť počkať možno na ďalšie vystúpenie, ja som ukončila možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na pána Osuského.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči, máte priestor.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnému návrhu zákona, ktorý, samozrejme, tiež podporujem najmä preto, pretože hovorí o našej pamäti. To slovo tu už zaznelo a možnože ešte zaznie a myslím si, že je veľmi dôležité najmä v dnešnej dobe robiť všetko preto, aby pamäť tohto národa nezabúdala na udalosti minulosti, a, samozrejme, robiť všetko preto, aby táto pamäť fungovala najmä v mladých generáciách. A mladé generácie, bohužiaľ, práve o týchto udalostiach veľmi toho veľa nevedia. Samozrejme, nielen o týchto, teraz sú spomínané ako tieto predmetné dni.

    Ono celkový zmysel pamätných dní je, že nestačí ich len zadať, napísať ich do učebnice, prebehnúť vo výchovnovzdelávacom procese, ale musí urobiť všetko spoločnosť preto, aby konkrétne dni, ktoré výrazne ovplyvnili naše dejiny, mali priamo spätnú väzbu aj v našich skutkoch, ktoré my v súčasnosti vykonávame. Najprv na pripomenutie konkrétne tieto dni, nimi vyústil proces Pražskej jari, ktorá paradoxne začala v Bratislave, a ňou sa ukončil pokus o demokratizáciu našej spoločnosti. Áno, to bola tá udalosť našich dejín, kedy sa zas na malú chvíľočku mohlo zdať, že politika získava ľudskú tvár. Ale naozaj v tomto prípade režim týmito udalosťami svoju ľudskú tvár stratil.

    Čo sa teda stalo? Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Pozemný sled tvorilo 30 divízií Sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, 1 motostrelecká divízia maďarskej armády, 1 bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z Nemeckej demokratickej republiky. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako 0,5 mil. vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska a Poľska a Nemeckej demokratickej republiky opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150-tisíc osôb. Už pred inváziou bol zabezpečený tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie Komunistickej strany Československa vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu. A tak sa to dostalo potom aj do svetových médií.

    Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom a prebiehali aj početné demonštrácie. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. To už tu bolo všetko spomínané. Správne sa tu poznamenalo, že áno, vieme spočítať počty obetí, ktoré zahynuli priamo. Poznáme mená. Menej už vieme o ich rodinných príslušníkoch, o konkrétnych rodinných anamnézach, o konkrétnych príbehoch týchto rodín, čo všetkým si prešli a ako trpeli. Samozrejme, vieme dneska vyčísliť, aj čo všetko zo sebou tieto dni priniesli. Koľko ľudí odišlo z tejto krajiny, čo spôsoboval proces normalizácie a tak ďalej. Ale nech by som povedal čokoľvek, my môžeme a musíme si uvedomiť, že dôležitou zmenou napríklad aj pri výučbe dejepisu je pozerať sa na konkrétny každý pamätný deň ako na koncentráciu určitých životných udalostí, ktoré ovplyvnili dnešnú prítomnosť.

    Je veľmi dôležité na tomto mieste povedať, v akom stave je výučba dejepisu na slovenských školách. Už dnes je zverejnený list Slovenskej historickej spoločnosti, ktorá pôsobí pri Slovenskej akadémii vied, ktorá výrazne kritizuje spôsob, akým sme dopustili, aby naša koncepcia dejepisu postupne upadala. A nielen hovorím teraz o časovej dotácii, ktorá poklesla, nie je to len o počte hodín, je to aj o spôsobe prípravy, je to aj o tom, ako dokážeme zabezpečiť kvalitných vyučujúcich, tých, ktorí pripravujú budúcich učiteľov dejepisu, aby naozaj mládež dostávala sa do kontaktu s tým, čo som už povedal. S tým zvnútornením minulosti a prepojením tej minulosti so súčasnosťou. Ako zacitujem z tohto listu, ak mi dovolíte:

    "Ešte raz pripomíname, že oslabením dôležitosti školského dejepisu na Slovensku sa vymyká z trendov prevládajúcich v krajinách Európskej únie. Len pre malé porovnanie, v krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko a Česká republika, sa povinná časová dotácia na výučbu dejepisu obvykle vymedzuje dvomi hodinami týždenne na druhom stupni základnej školy v každom ročníku. Uvedená dotácia je predovšetkým výrazom uvedomenia si týchto štátov, že dejepis ako školský predmet je jedinou inštitucionálnou formou produkcie a reprodukcie historickej pamäte i výrazom dlhoročnej tradície tejto uvedenej časovej dotácie, ktorá pretrváva aj u nás" po rokoch tisíc..., "po roku 1989."

    A presne v tom je ten hlavný problém. Produkcia a reprodukcia historickej pamäte. Historická pamäť, bez tej žiaden národ nemôže nikdy v budúcnosti, ba čo viac, ani už teraz v súčasnosti napredovať. Bez nej, bez historickej pamäte, uvedomenia si dôležitosti určitých medzníkov, ktoré sme počas našej púti ako národa zažili, nebude môcť k ničomu dospieť. Myslite, prosím, na historickú pamäť tohto národa, keď budete hlasovať o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, zareagujú dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami, pán poslanec Marosz a pán poslanec Marček. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán kolega Sopko, ďakujem za to, že pripomínate historickú pamäť.

    K dátumu 21. augusta 1968 by som v súvislosti s touto historickou pamäťou spomenul jedno meno osoby, ktorá dostala vyznamenanie od prezidenta Kisku, a toto meno znie Natália Gorbanevská, ktorá preto, že si pripomínala tento dátum, za to aj trpela. Za jej odpor voči invázii do Československa bola umiestnená v roku ’69 do psychiatrickej liečebne, kde bola tri roky úplne odizolovaná od sveta. Prepustená bola až v ’72. a v ’75. nútene musela emigrovať zo Sovietskeho zväzu. Táto osoba teda pre pripomenutie si tohto významného dátumu fyzicky, psychicky trpela a stratila svoju osobnú slobodu. Myslím si, že aj s úctou k týmto ľuďom, ktorí sa zastávali nás občanov Československa, by sme mali dôstojne a pozitívne pristúpiť k prijatému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marček, nech sa páči.

  • Ja som chcel ešte povedať krátko k tomu, že ja som nenapadal návrh, ktorý bol predložený. Ja som ho chcel len doplniť, pretože sa nám všetkým asi mýli. Ale jednu vec som určite chcel povedať tým, že bolo tam aj kopu iných osudov, ktoré by bolo treba zohľadniť v nejakom návrhu. Viete, lebo veľa hrdinov slovenského národa bolo takých, že keď prišli vojská Varšavskej zmluvy do našej krajiny, tak veľa, veľa, veľa veľkých osobností emigrovalo. Odišlo z tejto krajiny. Podľa môjho názoru odišli preto, lebo boli slabí. A tí, ktorí tu ostali a ktorí tridsať rokov trpeli, tak tým som chcel ja tiež dať jeden dátum alebo jeden termín. Kto je väčší hrdina? Ten, kto odišiel a potom sa vrátil ako veľký vedec, ekonóm a išiel pomôcť slovenskej ekonomike, alebo ten, ktorý tu zostal, bojoval a potom v 1989 konečne sa dočkal toho, že to, čo hovoril v ’68. sa potvrdilo v ’89.?

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky mojich kolegov. Len v krátkosti možno, že nie o to, nejde o to, že kto bol aký, či väčší, alebo menší, silnejší alebo slabší, dôležité v súčasnosti už je teraz to a to chcem zdôrazniť, aby dnešná mladá generácia poznala svoje dejiny, aby sme ich čím viac zapájali do rôznych projektov, aby sme ich zapájali do toho, aby sa, čím viacej včleňovali svoje povedomie do historického povedomia našej krajiny a svojho národa. Toľko som chcel.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Dámy a páni, nasleduje hlasovanie. Po hlasovaní dokončíme rozpravu, do ktorej sa z pozície navrhovateľa bude hlásiť pán poslanec Budaj.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa ukľudnili a pristúpime k hlasovaniu.

    Najprv o bode 47 schváleného programu, je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 285).

    Prosím teraz členku výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Janu Nehézovú, aby uviedla hlasovanie.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 285.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili tri poslankyne, pani poslankyňa Verešová, Gaborčáková a Jurinová, no nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 44, proti 13, zdržalo sa 79 poslancov.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania, takže nebudeme o ňom rokovať.

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente (tlač 339), ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán poslanec Kmec, nech sa páči, ako spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 339.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Jozef Viskupič a podal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, najprv dajte hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 137.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Vzhľadom k tomu, že boli podané tie pozmeňujúce návrhy dnes, ešte 48 hodín neuplynulo, takže budeme hlasovať o skrátení lehoty.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 115, proti 17, 4 sa zdržali hlasovania a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že skrátili sme lehoty, takže nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Odhlasovali sme bod zo spoločnej správy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy. Nakoľko sme odhlasovali bod zo spoločnej správy o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Jozefa Viskupiča, nemôžeme dať hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Námietku?

    Nech sa páči, hlasujme o námietke pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 45, proti 69, 22 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Námietka nebola schválená, poďme ďalej.

  • O druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Jozefa Viskupiča opäť nemôžeme dať hlasovať, nakoľko bol schválený bod zo spoločnej správy.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 44, proti 67, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že ani táto námietka schválená nebola.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Nech sa páči, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

    Kmec, Stanislav,poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona o e-Governmente.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 135, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že zákon bol schválený.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz prosím pána poslanca Dostála, ktorý ako spravodajca z ústavnoprávneho výboru bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 298).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 298.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny iný procedurálny ani žiadny iný návrh.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 27, proti 54, zdržalo sa 56 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Pčolinského ako spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Simona, Rajtára, Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách (tlač 300).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona, Jozefa Rajtára a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 300.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 60, proti 51, zdržalo sa 27 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Slobodu, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Žarnaya, Dubačovej a Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 312).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya, Viery Dubačovej a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 312.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 27, proti 63, zdržalo sa 45 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o odsúhlasenie zmeny programu aj kvôli tomu...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Však to je v poriadku, že nie je, ale aspoň dovoľte, aby som prečítal, o čo sa jedná. To znamená, že mali by sme prerokovať návrh súhrnnej výročnej správy za rok 2015. Pán minister Kažimír tu nie je a zajtra doobeda ešte tu bude pán minister, teda podpredseda vlády Pellegrini. Potom by sme, to je tlač 310, potom by sme okamžite po prerokovaní tohto bodu pokračovali so správou verejného ochrancu práv (tlač 293). To znamená, že zajtra doobeda asi by boli len správy, či je s tým všeobecný súhlas. Niekto kričal, že nie.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 81, proti 16, zdržalo sa 42 poslancov.

    Chcem len fakt povedať, že vzhľadom k tomu, že ešte prebieha, dobre viete, naše predsedníctvo do konca roka, preto sú vynútené niektoré zmeny. A predpokladám, že budúci rok už to bude stabilnejšie, lebo ani nám to nepadne dobre, keď musíme každú chvíľku robiť takéto zmeny.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len do zápisu poprosiť o opravu. V hlasovaní o bode 48 (tlač 298), hlasovanie č. 232, v ktorom som mienil hlasovať proti a omylom som hlasoval za. Prosím zaznamenať proti. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem dvojminútovú prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní. Takže tí, ktorí poprípade majú iné povinnosti, prosím, aby opustili sálu a ostatní, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím o zaujatie miesta, pán poslanec Budaj a pán poslanec Mór.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • O slovo požiadal pán poslanec Budaj. Poprosím o kľud v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ako predkladateľ tohto návrhu by som vás chcel osloviť a poprosiť, aby ste na chvíľu sa vrátili, väčšina z vás, vrátili v spomienkach späť, väčšina z vás si pamätá 21. august ’68 buď ako mladí ľudia, možno niektorí z vás ako dospelí. Ja som mal šestnásť rokov, a predsa aj v tých nasledujúcich rokoch 21. august bol vždy elektrizujúcim dátumom. Každý rok sme si uvedomovali znovu a znovu, že uplynul ďalší, ďalší rok okupácie, ďalší rok života v neslobode, ktorý, ktorá bola dvojnásobná. Jednak to bola nesloboda politického režimu komunistického, za ktorú sme si do nemalej miery mohli aj sami, pretože sme sa do nej dostali aj vlastnou pasivitou, ale na druhej strane tu bola okupačná armáda neustále prítomná s obrovskými kapacitami, ktorá zvalcovala v roku 1968 československý pokus o reformy.

    Už hneď toho prvého, 21. augusta zomrelo veľa ľudí. Viete, že sú stovky obetí okupácie. Potom zomierali ďalej, zomierali na železnej opone tí, ktorí sa nevedeli zmieriť s porobou a okupáciou. Zažil som už prvé výročie 21. augusta v Prahe. Tam boli zabití dvaja študenti, vlastne dodnes sa o nich veľmi nehovorí, pretože všetci sme sa hanbili, to už zabíjal náš režim. Áno, nebol už Dubčekov, vládol Husák. Obete, ako boli Ján Palach, obete, ktoré stratili zamestnanie a išli k lopate, alebo zo žien sa stávali upratovačky, ako bola Marta Kubišová, jedna z veľkých tvárí roku ’68, ktorá volila radšej prácu upratovačky, než by sa podrobila násiliu, ktoré, ktorý prišiel s Husákovým režimom a s normalizáciou. Študentské hladovky, demonštrácie, ešte aj hokej sa premenil na zápas Slovákov a Čechov o hrdosť, o sebavedomie, aspoň v športe im ukážeme, že sme nezlomení. Áno, vtedy sa stal, slávne meno Golonku, ktorý strelil kľúčový gól v roku ’69.

    Tento príbeh elektrizoval celé roky až do roku ’89. Každý rok 21. augusta Štátna bezpečnosť prijímala špeciálne opatrenia, nájdete ich dneska vymenované v Ústave pamäti národa, koho preventívne zatkli. Vtedy sme to nevedeli, pretože, veď to nešlo do novín a vedel to len ten, koho sa týkali. Alexander Dubček napríklad, ktorý mal, ktorý bol terčom prenasledovania ako disident číslo jedna vo vtedajšom Československu. Pri jeho dverách stála ostraha, ako sa tomu v eštébáčskej reči hovorí, čiže stáli tam tajní, ktorí legitimovali každú návštevu, a tak sa Alexander Dubček ocitol v totálnej izolácii ako domáci väzeň Husákovho režimu. Ale popri ňom zhruba 600-tisíc vylúčených a vyškrtnutých takzvane a 250-tisíc emigrantov. Toto bola bilancia okupácie.

    Ako sme mohli pustiť z hlavy ten 21. august? Ako sa mohlo stať, že po novembri nikto neprišiel s tým návrhom, aby to bol aspoň pamätný deň? Fakt som nad tým rozmýšľal, keď som prichádzal s týmto návrhom, a mám len jedno vysvetlenie. Podľa mňa to je otrasné, ale tak to už chodí s nami ľuďmi, že ten zážitok bol pre tú generáciu od toho 16-ročného chlapca, akým som bol ja, až po tých starších tak hlboký a tak nespochybniteľný, že sa nám zdalo, že na to predsa nikdy tento národ nezabudne. A rovnako dátum 21. júla 1991, kedy odišla posledná kolóna s okupačnými vojskami. Opúšťali v Čiernej nad Tisou územie Slovenska posledné kolóny a tento dátum 21. 7. 1991 sa dá považovať za dátum ukončenia okupácie Československa.

    Ako je možné, že sme oba dátumy už dávno nezapísali do kalendára ako pamätné dni? Veď si to nevyžaduje žiadne náklady, nikto na tom nič nestratí. Iné vysvetlenie som nenašiel. Podľa mňa ani žiadna politická sila nikdy proti tomu vlastne nestála. Iba sa nám zdalo, že celý ten príbeh je predsa tak fantastický, že o ňom vie celý svet, spomínajú každý rok 21. august naozaj aj medzinárodné médiá, že predsa na to nikdy nezabudneme. A predsa tu máme generáciu, najmä teraz, keď sa vyučovanie dejepisu zredukovalo na jednu hodinu týždenne, máme generáciu, ktorá sa nestihne naučiť dejepis ani do II. svetovej vojny. Robí im už problém SNP, a nieto august ’68 alebo november ’89. Isteže to treba napraviť a ja verím, že nový minister školstva – a držím mu v tomto palce – pohne aj v tejto oblasti, aby sa národná identita a politický príbeh, ten naratív, na ktorom stojí každý národ a každá štátnosť, dostala naozaj aj tej mladej generácii. To, čo môžme urobiť my pre to, je zapísať Deň okupácie a Deň ukončenia okupácie aspoň za pamätný deň.

    Čo to prinesie? Prinesie to pozornosť domácich médií, ktoré si rok čo rok všímajú aj oveľa bezvýznamnejšie udalosti, ktoré vôbec nepriniesli také utrpenie, aké priniesla okupácia, také straty na životoch. Máme, máme aj Pamätný deň banských nešťastí, ja vzdávam hold obetiam banských nešťastí, ale, vážené kolegyne a kolegovia, urobme toto gesto v prospech pamäti obetí aj zmarených nádejí a zmarených profesií, profesných životov, v mene pamätí emigračnej vlny, aká nemá obdoby, v mene aj tej sebavedomej správy, že v roku ’91 sme sa, chvalabohu, bez vojny a bez krvipreliatia zbavili okupačných vojsk a že odvtedy nemáme na našom území žiadne vojská, ktoré by nemali súhlas našich politických legálne zvolených orgánov. Oba, oba dátumy budú súčasťou premýšľania, súčasťou pripomínania, ktorá pomôže tomu, aby pamäť národa nebola bez nich, aby po nich nezostalo, aby nezostala čierna diera, keď sa pominú tí, ktorí si mysleli – a teraz vidíme, že naivne –, že tie udalosti sú tak hlboké a tak nezabudnuteľné, že budú vždy pripomínané a zostanú v pamäti aj našich potomkov akosi samovoľne. Nie je tomu tak a dnes vás prosím o to, aby ste pomohli zaradiť oba dátumy medzi pamätné dni Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Poprosím, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Anton Hrnko.

  • Vážený pán poslanec, hlboko si vážim vaše úsilie dosiahnuť nejaké vyrovnanie so svojou vlastnou minulosťou.

    Ja som mal v roku ’68 trinásť a pol roka, veľmi dobre si to pamätám, viem, čo to bolo, hlboko ma to ponížilo, hlboko to ponížilo celú moju rodinu, ale vo vašom návrhu nevidím zmysel, zmysel, prečo máme pamätné dni. Predsa cez pamätné dni si pripomíname tie udalosti, ktoré stoja za to, aby sme si ich pamätali v tom pozitívnom, motivačnom zmysle.

    Prečo si potom..., nemáme napríklad Mníchov? Mníchov stál život tristo asi dvadsaťtisíc obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska. A to nepripomíname si Mníchov ako pamätný deň preto, že to vtedajší, dnešní naši spojenci urobili? Prečo si nepripomíname Mníchov? Pretože to nie je hodné pripomínať ináč ako cez učebnice dejepisu. My nemôžeme stavať našu budúcnosť na nenávisti. My musíme stavať našu budúcnosť na pozitívnych prvkoch, na pozitívnom obraze sveta, to, čo nás posúvalo dopredu, lebo je v Európe jeden národ, ktorý si pripomína len svoje porážky, ale my takým národom nechceme byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Krajniak.

  • Pán kolega Budaj, iba v jednej veci ste sa pomýlili. My si za komunizmus nemôžeme sami, my sme komunizmus vo voľbách v roku 1946 odmietli viac ako dvojtretinovou väčšinou hlasov. To znamená, súhlasím s vaším vystúpením, ale v tomto, si myslím, že na rozdiel od iných stredoeurópskych národov si nemáme čo vyčítať. A práve sme preukázali v tom roku 1946 svoju istú vyspelosť, keď sme nenaskočili na niečo, čo sa možno niekým, niekomu zdalo ako nejaký megatrend, ktorý sa nedá zvrátiť. Práve naopak, vzopreli sme sa tomu a dnes na to môžme byť hrdí. Môžme byť na to hrdí, že sme nenaskočili na niečo, čo sa ukázalo ako veľmi zlým.

    A práve preto si myslím, že aj dnes máme isté právo alebo, alebo máme mať vôľu a zdravé sebavedomie, aby sme kriticky hodnotili, čo k nám prichádza na Slovensko, aké idey, aké myšlienky, aby sme si slobodne posúdili, či ich chceme akceptovať, alebo nechceme, lebo už sa raz v minulosti ukázalo, že elity všade naokolo aj časť elít u nás sa mýlili a my sme mali pravdu. Pred rokom sa ukázalo, že v migračnej kríze sa elity všade naokolo mýlili a my sme mali pravdu.

    Tak práve preto by som bol nerád, aby v súvislosti s týmto návrhom zákona sme sa ukazovali sami pred sebou horšími, než sme.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Myslím si, že v návrhu, ktorý tu je, je presne vidieť moment, kedy si vie hrdý národ naliať čistého vína. Nesúhlasím s argumentáciou, ktorú hovoril pán Hrnko a myslím si, že oba dátumy - aj príchod okupačného vojska, aj odchod okupačného vojska - sú dátumy, ktoré by sme si mali pamätať. A spomínali ste možno dosť dôležitý dátum, ktorý hovorí o obetiach banských nešťastí, a presne tam je pre mňa ako pamätníka možno aj na súčasnú dobu čosi, že tento návrh zákona v tejto snemovni presadil človek, ktorý vývar z Hornonitrianskych baní balil do alobalu. Čiže áno, pamätajme si veľmi dobre, čo a kto nás okupoval a čo a kto hovorí. Vaše slová o tom, že 21. august, ale aj odchod vojsk by mali patriť medzi pamätné dni, sú dobrou výzvou pre toto plénum a takisto sa čudujem, že dávno tieto dni nie sú pamätnými dňami pre Slovenskú republiku.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky, s reakciou pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pekne. Dvadsiaty prvý august bol porážkou vtedajšieho vedenia komunistickej strany, ale nebol porážkou obyvateľstva! Nebol porážkou túžby po slobode! Neodvolal ani Alexander Dubček. Počas tých dní a týždňov, keď boli špičky komunistickej strany unesené v Moskve, vychádzali noviny, vydávali sa letáky, fungoval ilegálny rozhlas, z rôznych miest vysielala, vysielali vysielačky, fungovalo, kým sa len dalo, vysielanie televízie. Národ ukázal vôľu, ktorá potom pokračovala v roku ’89. Tam sa zapálili srdcia za tých pár týždňov po okupácii. To bola občianska vzbura, strhávali sme tabule, písali sme nápisy proti okupantom, písali sme nápisy proti domácim kolaborantom. Kto im ešte dnes drží stranu, tak ten sa stavia na stranu okupantov! Toto neni deň našej porážky! To je, áno, je to okupácia, ale nie zrazenie slovenskej túžby po slobode. Inak by v novembri ’89 nemal kto prísť na tie námestia, vážení.

    A pokiaľ chce niekto navrhnúť Mníchov, ja to pokojne podporím, lebo aj Mníchov má takisto svoje posolstvo a nie je to vždy len posolstvo porážky. Porazení sú len tí, ktorí nevstanú.

  • Doznievanie potlesku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Budaj bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem vzhľadom na uvedené všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte pán navrhovateľ?

  • Ďakujem za vašu trpezlivosť a znovu apelujem, toto nie je stranícka ani politická agenda, toto je morálna agenda. Tam ležia príbehy našich dejín, tam ležia obete okupácie a tam sa upierali aj vtedy, aj potom, keď Rusi museli odísť, upierali nádeje našej generácie. Naša generácia má nejaký príbeh. Otočiť sa chrbtom k obetiam roku ’68 a nezaradiť ich ani len ako pamätný deň, je dnes sa pridať k Biľakovi a k vlastizradcom. To nie je nijaký iný postoj. Žiaden patriot a vlastenec nepovie, že opľuje hrob tých mŕtvych, že opľuje hroby tých, čo zahynuli na železnej opone. My nemáme žiaden iný pamätný deň ani žiaden iný dajme tomu štátny sviatok, ktorý by pripomínal tento príbeh, a to je príbeh slobodného Slovenska v 20. storočí.

    Ďakujem.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 321. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 326.

    Dávam slovo poslancovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 321.

  • Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorý som podal preto, lebo som sa dozvedel, že predseda Národnej rady chcel potajme zvýšiť platy poslancom Národnej rady tým, že vlastne nepredloží klasické zmrazovanie platov poslancov.

    Keďže som na to upozornil a poprosil som pána premiéra, aby dal po krížoch Andrejovi Dankovi, pán premiér ma, našťastie, vypočul, aj keď trošku otáľal, a hovoril, že však teda spravíme to nejakými poslaneckými návrhmi zákonov a pán Matovič asi nevie, že máme viacero možností a netreba na to len skrátené legislatívne konanie, nakoniec skrátené legislatívne konanie presne tak, ako som ho na tlačovke vyzval, že v stredu aby zasadla vláda a predložili skrátené legislatívne konanie, v stredu zasadla vláda, predložili skrátené legislatívne konanie a dnes už teda platy poslancov zmrazené máme. Ale keďže som predpokladal, že zase keď na to Roberta Fica upozorním, pôjdeme tou divadelnou cestou, to znamená, že zmrazíme si platy iba na jeden rok, tak som preventívne predložil návrh zákona, ktorý navrhuje zmraziť platy poslancov dovtedy, dokedy neprestaneme Slovensko zadlžovať.

    Tento návrh zákona, či už ako návrh zákona, alebo ako pozmeňujúci návrh, predkladám možno štvrtý-piatykrát za obdobie tých šesť rokov, ktoré som v parlamente, lebo si myslím, že touto cestou by sme mali ísť. Keď zmraziť, tak dovtedy, dokedy sa nezačneme ako politici, a hlavne tí, ktorí nám vládnu a ktorí zabezpečujú vládnu väčšinu alebo teda podporu vládnym návrhom tuná v parlamente, dokedy sa nezačnú správať zodpovedne, to znamená, dokedy neprestanú zadlžovať naše budúce generácie.

    Ja si uvedomujem, že ľudia, ktorí nám vládnu a ktorí aj vedú tento parlament, v podstate môžu im byť ukradnuté nejaké budúce generácie tých pracujúcich ľudí, tých ľudí práce, ktorí žijú zo 400, z 500, 600 eur a ktorí horko-ťažko z toho svojho príjmu ešte potom platia dane do našeho štátneho rozpočtu. Nejakému Ficovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho budú ľudia, ktorí tu zostanú, žiť, po tom, ako on odíde niekam na Belize užívať si nakradnuté, z čoho budú splácať tie dlhy, ktoré tu Fico narobil. Nejakému Dankovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho tu budú splácať naše deti alebo deti tých ľudí práce tie dlhy, ktoré tu bude kryť a ktoré sa tu budú naďalej vyrábať, lebo on si nakradol pri Lesostave Revúca aj so svojím tatíčkom, kedy sa bez hanby sprivatizovali, a iba preto, lebo boli kamaráti s nejakým Slotom, sprivatizovali za bagateľ firmičku od Mečiara a potom za tri roky vytunelovali, ako sa patrí, po slovensky, rozpredali majetok. A čuduj sa svete, kto zostal na konci ťahať za kratší povraz? No zamestnanci Lesostavu Revúca, lebo Danko prišiel za nimi ako člen predstavenstva, hovorím Danko, ten, čo teraz ako vedie Národnú radu, a ktorého máme postaveného ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa, a ten prišiel za tými zamestnancami: "Prepáčte, nevychádza vám na vaše výplaty." Len nepovedal tým ľuďom, že vytuneloval firmu a 52 mil. korún majetku rozpredal, presunul si na svoje pofidérne iné účty aj s tatíčkom, a zostal takto dlžný výplaty svojim zamestnancom, štátu kúpnu cenu alebo Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovni odvody a zdravotným poisťovniam takisto zdravotné odvody. Čiže takýto výkvet nám dnes vedie Národnú radu.

    A takýto výkvet chcel potichučky si zvýšiť platy, lebo ľudia, ktorí veľa majú nakradnuté, potrebujú mať ešte aj vyššie platy, samozrejme. A keďže mi tu majú opičky stláčať tlačítka tak, ako im prikážeme, aby nám hladko prechádzali naše vládne návrhy, tak predsa im musíme dať o dva banániky viacej, aby poslušne hlasovali, lebo náhodou by nám začali závidieť a začali by sa pýtať: "Andrejko, nepodelíš sa o tých 52 mil. korún, čo si ukradol z Lesostavu Revúca? My nebudeme ťa kritizovať, my budeme tichúčko len hryzkať a budeme šuchotať s nožičkami a budeme stláčať tlačitká, ale mohol by si a podeliť. A keď sa Andrejko nepodelíš, tak potom budeme chcieť vyššie výplaty." Tak Andrejko si povie: "Nepodelím sa, a teda zvýšim výplaty."

    A práve preto som predložil tento návrh zákona, aby sme tu takéto šaškarády nerobili, aby sme zmrazili platy poslancov dovtedy, dokedy sa títo páni, ktorým je osud Slovenska ukradnutý a ktorí nebudú splácať tie dlhy, lebo nakradnutého majú na tisícky generácii dopredu, a ktorí si budú užívať šťastný dôchodok niekde v tých karibských krajinách, tak aby sme zmrazili platy, dokedy sa poslanci nezačnú zodpovedne správať. Takže o tomto je môj návrh zákona, bol som veľmi rád, aby ste ho podporili, sľubujem, že už asi..., alebo možno vystúpim, asi ani nevystúpim v rozprave.

    Všetko je povedané, všetko je jasné, a takže poprosím pána spravodajcu, nech ma nasleduje.

  • Ďakujem Igorkovi Matovičovi a poprosím, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi Rajtárovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďakujem.

  • Ešte raz ďakujem za vystúpenie pánovi Rajtárovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Pán poslanec Krajniak Milan, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, musím povedať, že ja som častokrát niekedy trošku taký sklamaný z vystúpení pána poslanca Matoviča v tom, že sa niekedy opakuje. Ale dneska ma príjemne prekvapil, chcel by som ho za to pochváliť, lebo musím povedať, že ja som o kauze Lesostav ešte v živote nepočul a bola to pre mňa úplne nová informácia, veľmi ma to zaujalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Vzhľadom na to, že do rozpravy bol prihlásený len pán poslanec Krajniak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko Igorko Matovič, navrhovateľ?

  • Smiech v sále.

  • Vážený, pardon, nevážený Andrejko Danko, ktorý sa zrejme v noci budí z mokrého sna, kedy sa mu prisnije Andrejko, Igorko Matovič, a, vážení kolegovia, chcel by som zhrnúť plodnú rozpravu, ktorú sme si vypočuli, a chcel by som aj z tohto miesta v podstate poprosiť kolegu Krajniaka, keďže aj on bol súčasťou ako politický nominant Fondu národného majetku, že by nám tu niekedy porozprával podrobnosti o tom, čo sa píše v Gorile o tom, ako sa hlasovalo za privatizácie na objednávky nejakých finančných skupín, a že by nám tak zhrnul nejaký príbeh, svoj príbeh vo Fonde národného majetku, aby sme teda aj tento príbeh si vypočuli, aby som tu nemusel stále hovoriť o Lesostave Revúca.

    Takže budem, kolegovia, veľmi radi, ak vyriešime...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Skúste sa pridať k tomu, pán poslanec Matovič.

  • ... ak vyriešime teda tento problém, a aby sme trošičku možno jeden mokrý sen našemu pánovi predsedovi Národnej rady uchránili, lebo už mu to nebudem musieť oplieskavať o hlavu to, ako chcel zvýšiť potajomky platy poslancov.

    Zároveň sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby predseda Národnej rady si robil, zneužíval svoje postavenie na to, aby si robil posmech z ostatných poslancov, ktorí tu sú a ktorí mu iba nadstavujú zrkadlo. Lebo keď niekto chce hovoriť o slušnosti, tak v prvom rade by sa mal pozrieť do zrkadla, a ak ten, ktorý chce hovoriť a kázať o slušnosti, má morálku na úrovni zlodeja, ktorý okradne svojich vlastných zamestnancov, lebo vytuneluje sprivatizovaný majetok, tak tento človek nemá právo hovoriť o morálke a nemá právo hovoriť o slušnosti.

  • Pán poslanec, ako predsedajúci vás upozorňujem, že ste opakovane porušil rokovací poriadok, že ste sa nedržal témy a hrubo urážal kolegov. Verím, že sa to v budúcnosti nebude opakovať.

    Poprosím, chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 291. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 300.

    Dávam slovo poslankyni Jane Nehézovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 291).

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je navýšenie príspevku na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. § 4 ods. 2 z 25 % na 50% na každé ďalšie dieťa, na dvojčatá, trojčatá a ďalšie viacerčatá. Dnes v praxi rodič dvojičiek, ktorý si nárokuje na rodičovský príspevok, dostáva sumu 254 eur na dve deti, čo je len o niečo vyše 50 eur viac ako rodič s jedným dieťaťom. Rodičovský príspevok na trojičky je dnes 304 eur 80 centov.

    Tieto sumy sú podľa nás navrhovateliek nedostačujúce na pokrytie potrieb detí narodených súčasne z jedného tehotenstva. Je to dokonca legálna diskriminácia matiek, rodičov, ktorým sa narodili viacerčatá. Tieto deti majú v úvodzovkách smolu, že sa narodili v jeden a ten istý deň, dátum narodenia majú taký istý ako ich súrodenec. Štát tak šetrí na nesprávnom mieste, na deťoch, ktoré majú byť našou budúcnosťou. Vládni predstavitelia to v minulosti odôvodňovali tým, že žena, rodič, je len jedna a príspevok je hlavne pre rodiča, aby preklenul obdobie, počas ktorého je doma s dieťaťom. Tento argument je podľa nás nedostačujúci na to, aby nim štát prekryl diskrimináciu týchto detí. Vyvracia to aj fakt, že tento príspevok dostávajú aj rodičia, ktorí odídu do práce.

    Navrhujeme preto navýšenie sumy tohto príspevku na 50 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. 3 ods. 2. K tomuto percentu sme dospeli po zrelej úvahe, zvážení finančných prostriedkov Slovenskej republiky. Dnes ako navrhovateľky vychádzame z reálnej situácie a žiadosti mamičiek viacerčiat, ktoré je 25 % situácia príspevku neúnosná.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na verejné financie.

    Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci.

    Pani poslankyňa Silvia Shazhad.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre sociálne vreci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 291. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákona.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Do rozpravy sa prihlásila ústne pani poslankyňa Nehézová.

    Nech sa páči.

  • Ako som už spomínala, cieľom nášho predloženého návrhu je zvýšenie príspevku na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom v jednom tehotenstve.

    Ako matka si viem reálne predstaviť finančnú záťaž pri výchove a starostlivosti o dieťa, no dnes je tu reč o viacerčatách, čo predstavuje viacnásobnú finančnú záťaž naraz. Viacnásobná spotreba plienok, jedla, osobnej hygieny, oblečenia, viac prania, viacnásobne všetkého, a to v jednom čase. Podľa štátu sa to u viacerčiat nemá znásobovať počtom detí, ale o niečo neskôr narodené viacerčatko má žiť len na 25 %. No skúste byť na mieste rodiča a povedať tomu druhému alebo treťonarodenému, aby jedol a žil len na 25 %, lebo na viac nemáme. Tieto tehotenstvá sa nedajú kontrolovať plánovaným rodičovstvom. Je to proste dielo prírody a štát tieto detičky a ich rodičov reálne diskriminuje. Keďže sa takéto tehotenstvo nedá naplánovať, nechceli sme to spájať s rodičovským príspevkom. Osobne by som najradšej dala každému dieťaťu 100 % sumy. No keďže s kolegyňou sme realistky a vieme, že Slovensko žije z dlhodobého deficitu, stanovili sme tieto percentá aspoň na 50 %, čo si štát vie reálne dovoliť. Podľa Štatistického úradu sa na Slovensku narodilo napríklad v roku 2015 len 688 dvojčiat a 6 trojčiat z celkového počtu 55 086 pôrodov. Takže tento príspevok poberá každoročne z celkového počtu príspevkov len 1,5 % rodičov s viacerčatami. Asi aj preto sa na nich zabúda.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na sťažnosti mamičiek už dlhé roky odpovedá, že sa s tým zatiaľ nedá nič robiť. Že takýto malý rodičovský príspevok pre viacerčatá je kompenzovaný bonusmi pri ich narodení, tzv. kočíkovom, a iným jednorazovými príspevkami pri viacerčatách. Tieto sumy bonusov pri narodení, či už od štátu, či obce, však deťom a ich rodičom pokryjú len prvotnú výbavu, ktorá sa musí kupovať viacnásobne, alebo si rodičia viacerčiat musia zaobstarať špeciálne vyrobené veci pre dvojičky a trojičky. Pre ilustráciu by som vám chcela ozrejmiť pár vecí, ktoré každodenne potrebujú nielen viacerčatá, ale každé dieťa. Ako modelovú situáciu uvediem bežné potreby pre zdravé dvojičky.

    Ak do nákladov nepočítame dve postieľky, dva matrace, dve periny, vankúše a obliečky do postieľok, špeciálny kočiar, ktorý stojí na bazároch od 400 euro a nový od 800 eur, alebo kočiare samostatné, poprípade dvakrát nosič na bábätko alebo špeciálny pre dvojičky, detské vajíčka, autosedačky, kefy na vlasy a rôzne iné hygienické potreby. Potrebujeme na začiatku aspoň 10 kusov plienok denne, pričom sa zvyčajne minie jedno balenie za 3-4 dni v cene približne 8 eur na jedno dieťa. Pri kúpe mesačných veľkých balení je to okolo 80 eur na mesiac pre dve bábätká. Stovky vlhčených obrúskov, mlieko, čaje, detské výživy, ktoré sú potrebné pre správny vývoj každého dieťaťa, takmer každodenné pranie špinavého prádla a iné veci. Mamičky dvojičiek, ktoré strážia každú korunku, vyčíslili ich mesačné výdavky podľa mojich zistení približne na 400 eur mesačne pre obe deti spolu, a to vám, dúfam, nemusím vysvetľovať, že s narastajúcim vekom dieťaťa, narastajú aj náklady a nároky na starostlivosť detí. Dnes dvojičky dostávajú mesačný rodičovský príspevok 254 eur spolu, čo predstavuje 8 eur 40 centov na deň pre obe deti. Na plienky, na jedlo, na pitie, na..., poprípade aj na lieky. Ak máte len jedno dieťa, vychádza vám rodičovský príspevok 6,55 eura na deň. Z toho mi reálne vychádza, že dvojičky majú žiť každé len zo 4,20 na deň alebo jedno za 6,55 a druhé za 1,85 eura.

    Deti sú naša budúcnosť a štát na nich asi nemyslí. Trendom je podporovať dôchodcov, študentov, no matky, mladé rodiny a ich deti sú v dnešnej dobe na poslednom mieste. Štát, médiá a rôzni odborníci pritom apelujú na zvýšenie pôrodnosti v Európe už asi dvadsať rokov. No štát nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby motivoval mladé rodiny, ženy k vyššej pôrodnosti alebo k založeniu si rodiny.

    Preto vás prosím o podporu môjho návrhu alebo aspoň, aby sa vláda spamätala a začala konečne niečo robiť aj pre matky, pre ich deti a aby nezabudli ani na našu detskú menšinu viacerčiat.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická poznámka. Vzhľadom na uvedené, že to bola jediná poslankyňa prihlásená do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte pani navrhovateľka? Nie, ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave ešte pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 329.

    Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 324.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko predkladajú návrh ústavného zákona, ktorý vypúšťa ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie:

    "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."

    Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti, resp. suverenity Slovenskej republiky, ktorú stratila po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Súčasne je cieľom nášho návrhu zosúladiť tie ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré si vzájomne odporujú. Aby občania mali predstavu, čo znamená strata zvrchovanosti pre Slovenskú republiku a jej občanov, rovnako ako pre každý štát, zastavím sa na úvod pri tom, čo je zvrchovanosť a aký má význam.

    Zvrchovanosť je nepochybne jedným zo základných ústavných princípov a pilierov, na ktorých musí stáť Slovenská republika. Jej dôležitosť podčiarkuje fakt, že je formálne ustanovená hneď v prvom článku, v prvom odseku a dokonca v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie takto: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Zvrchovanosť znamená nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci mimo hraníc daného štátu. Znamená, že štát nie je podrobený vôli ani záujmom iného štátu ani medzištátnych združení. Praktický význam zvrchovanosti spočíva potom v tom, že len občania Slovenskej republiky a ich volení zástupcovia, čiže aj my poslanci Národnej rady, máme právo rozhodovať o tom, akými zákonmi budeme viazaní, aké práva a povinnosti budeme ako občania mať a ako budú upravené naše vzájomné právne vzťahy. Zvrchovanosť zabezpečuje, že z tohto rozhodovania o občanoch Slovenskej republiky a o ich osude, teda v podstate o nás všetkých je vylúčená akákoľvek cudzia moc a jej predstavitelia, ktorí častokrát otvorene alebo skryto presadzujú vlastné záujmy a ciele poškodzujúce občanov Slovenskej republiky. Vďaka tomu je zvrchovanosť rozhodujúcim faktorom prosperity a bezpečnosti našich občanov.

    Zvrchovanosť Slovenskej republiky je však v súčasnosti zásadným spôsobom obmedzená práve ustanovením čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ktoré znie, a zopakujem to ešte raz: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."

    Čo táto prednosť znamená? Táto prednosť znamená, že občania Slovenskej republiky a ich volení zástupcovia sú povinní prijímať a dodržiavať právne predpisy Európskej únie bez výnimky, a to aj vtedy, ak s týmito predpismi nesúhlasia alebo ak sú tieto predpisy v rozpore s ich oprávnenými záujmami. Ak sú predpisy Európskej únie vydané formou nariadení, tieto nariadenia majú dokonca automatickú platnosť na území Slovenskej republiky a zakladajú priamo práva a povinnosti našich občanov bez ohľadu na to, či sú súčasťou našich vlastných zákonov. V prípade, že by sme sa ako poslanci, že by sme ako poslanci nezaviedli predpisy Európskej únie do zákonov Slovenskej republiky alebo by sme prijali zákony, ktoré sú v rozpore s predpismi Európskej únie, pri aplikácii týchto zákonov by v súčasnosti dostali práve prednosť predpisy Európskej únie.

    To však nie je zďaleka všetko. Európskej únii nestačí len samotná podriadenosť Slovenska jej rozhodnutiam. Európska únia vynucuje túto podriadenosť finančnými sankciami, ktoré nás majú donútiť k poslušnosti vtedy, ak by sme sa rozhodli vzdorovať. Čiže vtedy, ak by sme hájili naše národné záujmy. Európska komisia totiž môže podať na Slovenskú republiku žalobu na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý môže Slovenskej republike uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu v minimálnej výške 886-tisíc euro a penále v rozpätí od 1 071 euro až do výšky 64 260 euro za každý deň omeškania s implementáciu predpisov EÚ. Z toho vyplýva, že občania Slovenskej republiky sa v súčasnosti musia povinne pod hrozbou finančných sankcií podrobovať cudzej moci, ktorú predstavuje Európska únia.

    Vážení kolegovia, nech si budeme čokoľvek nahovárať, nech sa budeme akokoľvek utešovať, že niečo znamenáme, že sme predstavitelia, zákonodarcovia suverénneho štátu, opak je pravdou. Nie my rozhodujeme o zásadných otázkach nášho štátu, o zásadných otázkach nášho štátu rozhoduje Európska únia.

    Niekto z vás môže namietať, že aj Slovenská republika sa podieľa na schvaľovaní právnych predpisov Európskej únie, že rozhodnutia, ktoré Európska únia schváli, sú predsa aj našimi rozhodnutiami. Aká je však skutočnosť? Akú váhu má hlas Slovenska v orgánoch Európskej únie? V prvom rade si musíme uvedomiť, že v rámci Európskej únie sa musíme o rozhodovacie právomoci deliť s ďalšími členskými štátmi. Kým pred rokom 1993 sa v rámci Česko-Slovenska Slovenská republika delila len o právomoci len s Českou republikou, dnes sa musí deliť o právomoci s ďalšími 27 členskými štátmi Európskej únie. Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v rámci Európskej únie je teda v oblastiach, ktoré patria v zmysle zmluvy o fungovaní Európskej únie do tzv. výlučnej a spoločnej právomoci Európskej únie, ešte omnoho menšia, ako bola v bývalom Česko-Slovensku.

    Zároveň platí, že v tých oblastiach, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, teda aj jednomyseľne, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, teda nie jednomyseľne, a týchto oblastí je drvivá väčšina, nemá Slovenská republika rovnoprávne postavenie s inými členskými štátmi. Napríklad podľa zmluvy z Nice, ktorá je na požiadanie aplikovateľná do 31. marca 2017, má Slovenská republika len 7 hlasov, kým Spolková republika Nemecko, Francúzska republika alebo Talianska republika má 29 hlasov. Počet hlasov Slovenskej republiky je teda menší ako v ďalších 16 členských štátoch Európskej únie. Napokon mierou, akou sa Slovenská republika podieľa na rozhodovaní Európskej únie, a teda postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii najlepšie vyjadruje počet hlasov, resp. zastúpenie Slovenska v Rade Európskej únie, v Európskom parlamente, v Európskej komisii a na Európskom súdnom dvore. Budem, teda aký má podiel percentuálny na rozhodovaní týchto orgánov.

    V Európskom parlamente je tento podiel 1,7 % . V Rade Európskej únie, ak teda vychádzame pri..., v závislosti, pri rozhodovaní v závislosti od počtu štátov, je naše percentuálne zastúpenie 3,5 %. Ak ide o rozhodovanie v závislosti od počtu obyvateľov, je to 1 %. V Európskej komisii je to 3,5 % a v Európskom súdnom dvore takisto 3,5 %. Z toho vyplýva, že v súčasnosti o navrhovaní, schvaľovaní, výkone a posudzovaní predpisov Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a teda o osude Slovenskej republiky a jej občanov v oblastiach, v ktorých má Európska únia výlučnú alebo spoločnú právomoc, rozhodujú v priemere z 97 % iné členské štáty Európskej únie, to znamená cudzia moc. Poďme si teraz rozobrať, kde všade majú cudzinci, kde všade cudzinci rozhodujú o našom osude.

    Prvou skupinou sú oblasti, ktoré spadajú do tzv. výlučnej právomoci Európskej únie. Pre vysvetlenie, ide o fakticky o právomoc Európskej únie rozhodovať bez akejkoľvek spoluúčasti parlamentov členských štátov. Ide o tieto oblasti: colná únia, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebný na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločná obchodná politika.

    Druhou skupinou sú oblasti, ktoré spadajú do tzv. spoločnej právomoci Európskej únie. Opäť pre vysvetlenie, ide o právomoc Európskej únie rozhodovať prednostne pred členskými štátmi Európskej únie. Ide o oblasti vnútorný trh, sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené zmluvou o fungovaní Európskej únie, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, transeurópske siete, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločné otázky bezpečnostných záležitostí a verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedené oblasti sa týkajú predovšetkým kľúčových otázok financií, ekonomiky a hospodárstva.

    Čo znamená pre štát a jeho občanov strata zvrchovanosti práve v týchto oblastiach, najlepšie dokladá známy výrok židovského bankára a zároveň zakladateľa rodu Rothschildovcov, Mayera Amchelda Rothschilda, citujem: "Dajte mi moc vydávať a ovládať peniaze národa a potom mi bude jedno, kto robí zákony." Dnes, páni poslanci, túto moc vydávať a ovládať peniaze národa na Slovensku nemá Národná banka Slovenska, tak ako to bolo pred rokom 2004, ani žiadna iná inštitúcia so sídlom v Slovenskej republike, ale Európska centrálna banka ako orgán Európskej únie so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. A práve to je typickou ukážkou toho, ako sme reálne stratili, čo sme reálne stratili, keď sme sa stali členským štátom Európskej únie a prijali menu euro. Je to zároveň dôkazom toho, že schválením čl. 7. ods. 2 druhej vety Ústavy SR a následným vstupom do Európskej únie sme sa vzdali podstatnej časti zvrchovanosti, čím vo veľkej miere sme stratili aj svoju nezávislosť a samostatnosť, tak ťažko získanú 1. januára ’93.

    Odstránenie ustanovenia čl. 7 ods. 2 druhej vety z Ústavy Slovenskej republiky však dôjde aj k vzájomnému zosúladeniu ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy s týmto predmetným ustanovením, lebo tieto si vzájomne v súčasnosti odporujú, nakoľko prvý z nich zakotvuje princíp zvrchovanosti a ten druhý tento princíp popiera, resp. zásadným spôsobom obmedzuje. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavy je navyše zbytočným ustanovením aj z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Primárne ani sekundárne právo Európskej únie totiž nijako nezaväzuje členské štáty Európskej únie, aby vo svojich ústavách upravili vzájomný vzťah medzi predpismi Európskej únie a vnútroštátnymi predpismi a tobôž členské štáty Európskej únie nezaväzuje k tomu, aby vo svojich ústavách zakotvili prednosť predpisov Európskej únie pred ich vnútroštátnymi predpismi. Ústavné zakotvenie tejto prednosti ani nikdy nebolo podmienkou členstva Slovenska v Európskej únii. Dokazuje to aj fakt, že existujú členské štáty Európskej únie, ktoré vo svojich ústavách nijako neupravujú túto prednosť, ide napr. o štáty ako Maďarsko, Holandsko, Slovinskú republiku, Belgické kráľovstvo, Chorvátsku republiku alebo Španielske kráľovstvo. Dokonca existujú aj také členské štáty Európskej únie, ktoré neupravujú vo svojich ústavách ani prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi, napr. Rakúska republika, Poľská republika alebo Luxemburské veľkovojvodstvo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavy, ktoré je nepochybne hanebným ustanovením, nebolo vždy súčasťou našej ústavy. Do našej ústavy sa dostalo až v roku 2001 v súvislosti s prípravami na vstup Slovenska do Európskej únie. Hoci toto ustanovenie po ústavnoprávnej stránke celkom jednoznačne podradilo Slovenskú republiku diktátu Európskej únie a zlikvidovalo našu zvrchovanosť, hoci toto ustanovenie zásadným spôsobom oklieštilo právomoci Národnej rady, a teda všetkých poslancov a degradovalo Národnú radu na podriadený orgán Európskej únie, napriek tomu všetkému za túto hanebnú zradu Slovenska nemali problém hlasovať poslanci za vtedajšie strany, zo vtedajších strán SDK, SDĽ, ktorá neskôr splynula so súčasným SMER-om, SMK, SOP a KDH. Ešte i dnes tu medzi nami sedia piati poslanci, ktorí za podriadenie Slovenska Európskej únii hlasovali. Sú to poslanci Ján Budaj, Béla Bugár, Peter Kresák, Peter Osuský a František Šebej.

    Dnes však máme možnosť napraviť dôsledky tejto zrady. Záleží len na nás, či z hľadiska ústavy ponecháme Slovenskú republiky naďalej v otroctve cudzincov, alebo jej vrátime späť stratenú hrdosť, zvrchovanosť a nezávislosť. Je len na nás, či v Ústave Slovenskej republiky obnovíme zvrchovanosť Slovenskej republiky, ktorá je nielen rozhodujúcim faktorom prosperity Slovenskej republiky a jej občanov, ale bola aj cieľom, za ktorý v minulosti žili a umierali celé generácie Slovákov a velikánov slovenského národa.

    Na tomto mieste by som chcel osobitne vyzvať na podporu nášho návrhu poslancov z vládnej Slovenskej národnej strany a SMER-u - sociálnej demokracie, pretože to boli práve poslanci z SNS, ktorí v roku 2001 hlasovali proti ustanoveniu, ktoré teraz navrhujeme z ústavy vypustiť. Zo SMER-u - sociálnej demokracie bol proti tomuto ustanoveniu aj sám súčasný predseda vlády a predseda tejto strany Robert Fico. Ak ich vtedajšie rozhodnutie skutočne mysleli vážne, majú to možnosť dokázať aj teraz tým, že náš návrh podporia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výboru, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy z poslancov? Nie, konštatujem... Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpr...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? Ospravedlňujem sa. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Kotleba. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Poprosím, pán poslanec Milan Uhrík.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, keby sa teraz o tom hlasovalo, tak máme v parlamente väčšinu. Bohužiaľ, to tak nebude.

  • Reakcia z pléna.

  • Bohužiaľ.

    Čo sa týka tohto bodu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 7 ods. 2 sa naozaj píše, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Moja otázka je veľmi jednoduchá, ktorá normálna krajina môže mať napísané niečo takéto priamo v ústave, navyše a to v ústave mať nepísané nemusí, pretože jej to nikto neprikazuje. Načo je to dobré, načo to tam je, komu to vlastne slúži a v čí prospech to tam je napísané?

    Dôsledky tejto zdanlivo bezvýznamnej vety pre Slovenskú republiku sú katastrofálne. Táto veta postavila Slovenskú republiku do postavenie kolónie. Slovensko sa naozaj nielen právne, ale aj hospodársky stalo kolóniou Západu. Naše hospodárstvo je dlhodobo a účelovo budované tak, aby bolo existenčne závislé od Európskej únie, od zahraničných investorov a od zahraničných trhov. Toto nikto nemôže spochybniť. Západné krajiny nás neprijali medzi seba do Európskej únie kvôli tomu, že by nám chceli nezištne pomôcť, ale kvôli tomu, že to je pre nich východné.

    Ekonomická kolonizácia nášho hospodárstva je už tak zrejmý fakt, že to nemá význam ani spochybňovať a nemá o tom význam dokonca ani diskutovať. Kto to chce napadnúť, tak nech si skúsi vo svojej pamäti vybaviť jednu významnejšiu slovenskú firmu, jeden významnejší slovenský podnik alebo nejakú fabriku mimo Bratislavy. Proste nič. Také firmy neexistujú, také firmy tu nie sú. Všetko je v rukách zahraničných, prevažne západných investorov. Je smutné, ale na druhej strane zároveň trošku príznačné, že debaty o akejsi výhodnosti nášho členstva v Európskej únii sa zvrhli len na debaty o čerpaní eurofondov. Akoby sme boli Úniou nejakým spôsobom kúpení a akoby tie eurofondy bolo to jediné lákadlo, ktoré nás v Únii má držať. Akoby tu ani iné aspekty vlastne neboli. Skutočným cieľom nášho prijatia do Únie nebola nejaká nezištná pomoc, ale podľa nás to bolo práve, bola práve snaha o ovládnutie našich strategických firiem a trhov.

    Ešte pred naším vstupom do Únie požadovala samotná Európska únia liberalizáciu tzv. strategických odvetví. Vďaka tomu mohli naše strategické podniky ovládnuť zväčša západní zahraniční investori. Inými slovami, ak by sme naše strategické trhy a podniky pre Západ nezliberalizovali, tak by nás do Únii ani neprijali, lebo by sme im, ani by nás nepotrebovali. Neboli by sme im na nič dobrí. Rovnaký proces sa deje teraz, mimochodom, aj na Ukrajine.

    Zástancovia členstva v Európskej únii často argumentujú eurofondami a ich výhodnosťou. Tá miera, akou nám chce Únia eurofondami pomáhať, je však veľmi otázna. V skutočnosti, keby nám chcela Únia naozaj úprimne pomôcť, tak od nás nemusí vyberať nejaké členské poplatky, ktoré nám potom za istých podmienok vo forme eurofondov vráti, ale mohla by nám napríklad na 10, 20 rokov odpustiť naše platby do Európskej únie, do jej rozpočtu. Finančne by to vyšlo úplne tak isto, akurát že by Únia nemala na nás nejaké páky. To by bolo za predpokladu, že by Únia, že by to Únia s tou pomocou pre Slovensko myslela naozaj úprimne, naozaj vážne. Slovensko bolo kedysi, kedysi bolo v situácii, že sme si všetky verejné investície financovali sami. Dnes sa, bohužiaľ, dostávame do situácie, kedy v televízii beží reklama, kde sa hrdíme, že 80 % verejných investícií je financovaných z prostriedkov štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. No to je krása, to sme teda dopadli. Naozaj na to môžme byť hrdí. To je mizéria, aká tu v histórii už naozaj dávno nebola.

    Liberalizácia tých strategických podnikov, ktoré som spomínal, bola jedna z kľúčových podmienok prijatia Slovenska do Európskej únie. Je to jeden z dôsledkov tej zdanlivo nenápadnej vety, že právne akty Európskej únie sú nadradené slovenským právnym aktom. Dôsledok je ale taký, že nás, z tých sprivatizovaných strategických podnikov, ktoré sme kvôli Únii museli zliberalizovať, odišlo od nášho vstupu do Slovenska, do Európskej únie zo Slovenska viac ako 8,3 mld. eur. To sú dividendy, ktoré odišli, odplávali smerom na západ. Od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004 napríklad zo Slovenských elektrární, Slovnaftu, U.S. Steel Košice, z konzorcia Slovenského plynárenského priemyslu pred reprivatizáciou v 2013., teraz je tam viacero firiem do toho zahrnutých, hoci v minulosti tieto podniky napĺňali slovenskú štátnu pokladnicu, dnes z nich profituje Západ, dnes a skladáme na blahobyt západných zahraničných majiteľov. Len tak pre zaujímavosť, ročné zisky, ročné dividendy z týchto strategických podnikov by dokázali navýšiť rozpočet ministerstva zdravotníctva takmer o polovicu, takmer o polovicu. Keby sme to spojili ešte so zastavením rozkrádania v zdravotníctve, tak Slovensko mohlo mať jedno z najlepších zdravotníctiev široko-ďaleko.

    V súčasnosti sa s tým ale, bohužiaľ, nedá nič robiť. A nebude sa s tým dať nič robiť, pokiaľ bude v našej ústave napísaná veta, že právo Európskej únie je nadradené právu Slovenskej republiky. S takýmto, s takouto vetičkou v ústave sa naozaj nedá vybudovať prosperujúca samostatná a suverénna krajina. Ak si myslíte, že áno, tak mi skúste ukázať nejakú inú krajinu, ktorá takýmto spôsobom zbohatla, ktorá takýmto spôsobom prosperuje, ktorá sa takýmto spôsobom niekam dostala. Spomeňme si na také naozaj úspešné krajiny, ktoré nám v istých oblastiach možnože môžu ísť vzorom. Zbohatli Spojené štáty americké napríklad vďaka tomu, že sa podriadili, že podriadili svoju politiku v nejakej zahraničnej mocnosti? Nie. Zbohatli tak Francúzi, zbohatli tak Angličania, stali sa tak vyspelou krajinou Nemci alebo Čína, ktorá teraz postupne čoraz viac rastie? Ktorá z týchto krajín sa stala regionálnou alebo svetovou veľmocou vďaka tomu, že podriadila svoje vlastné právo nejakej cudzej mocnosti? Ani jedna. Ani jedna, pretože žiadna normálna krajina, pokiaľ jej politici a predstavitelia nie sú zapredaní, by takéto niečo nikdy nespravila.

    Bežným ľuďom, bežným Slovákom je vštepovaný názor, že Slovensko sa vďaka poklonkovaniu, vďaka podliezaniu sa Európskej únii stáva bohatším, vďaka príchodu zahraničných investorov že na Slovensku rastie blahobyt. Je to ale ilúzia, ktorou sa nás práve štandardní politici snažia omámiť, pretože príchod zahraničných investorov v skutočnosti nezvyšuje blahobyt a bohatstvo Slovenska, on zvyšuje bohatstvo cudzincov na Slovensku. Pretože tie fabriky nie sú v slovenských rukách, sú to fabriky cudzincov, sú majetkom cudzincov, a keď sa im darí, áno Slováci majú z toho nejaký prospech, majú z toho nejaké mzdy, väčšinou podpriemerné, ale to hlavné bohatstvo a ten majetok samotnej fabriky je v rukách zahraničia.

    Slovenský podnikateľ, slovenský živnostník nedostane od štátu nič, ale zahraničných, so zahraničnými investormi, so zahraničnými podnikateľmi sa bavíme ako v rukavičkách. Nevadí, že neplatia dane, odlievajú zisky do zahraničia, vláda im napriek tomu poskytuje daňové stimuly, daňové úľavy, aby sem prišli, aby tu čo najviac, aby sa im tu čo najviac darilo. Samozrejme, proti slušným a takým poctivým zahraničným investorom nemáme ani nemôžme mať nič, pretože niektorí zahraniční investori, zahraniční podnikatelia sú naozaj zdrojom technologických inovácií, dobrých nápadov, akéhosi pokroku. Vždy to bolo dobré, vždy to bolo prospešné, ale je istá miera, odkedy sa táto prospešnosť obracia proti vlastnej krajine a odkedy sa krajina, ktorá prijíma prebytok zahraničných investorov, mení na kolóniu. Zahraniční investori predsa nemôžu byť pilierom, na ktorých stojí hospodárstvo alebo ekonomika nejakého štátu, nejakej krajiny, vždy majú byť len akýmsi doplnkom k tomu gro, k tomu zdravému jadru, na ktorom stojí skutočné hospodárstvo danej krajiny. My sa realite už nechceme len prispôsobovať, boli by sme radi, keby sme ju mohli v prvom rade formovať. To je ten základný rozdiel medzi nami a takými tými štandardnými politikmi.

    Chceme v prvom rade, aby hospodárstvo slúžilo ľuďom a bolo tu v prospech ľudí a nie aby ľudia slúžili ekonomike a slúžili podnikom a aby ľudia slúžili hospodárstvu. Chceme, aby cieľom zdravotníctva bolo ľudí vyliečiť, a nie ľudí liečiť, aby sa v našich školách učili deti premýšľať a nielen memorovať. Nikdy to však nebudeme môcť dosiahnuť, pokiaľ sa nebudeme môcť ako Slovenská republika slobodne nadýchnuť. My sa jednoducho musíme zbaviť okov z Bruselu. Západ, západné krajiny boli pre nás v minulosti v mnohom vzorom, bohužiaľ, dnes sú pre nás v mnohom práve výstrahou.

    Poďme sa pozrieť ešte na iný aspekt Európskej únie a tou je ekonomické smerovanie a ekonomická politika členských štátov Európskej únie. V roku 2004, keď sme do Únie vstupovali, bol celkový dlh členských krajín Európskej únii na úrovni 6 720 mld. eur. V roku 2015, minulý rok, sa tento dlh vyšplhal na závratných 12 714 mld. eur. To znamená, že za posledných 11 rokov sa celkový dlh členských štátov Európskej únie takmer zdvojnásobil, tak hovoria štatistiky Eurostatu.

    Obdivujeme západné krajiny, snažíme sa im podliezať, ale pozrime sa na tie dlhy, ktoré západné krajiny majú. Napríklad keď budete najbližšie obdivovať, ako ďaleko je Rakúsko, ako vyspelá krajina je Rakúsko, tak si spomeňte na to, že dlh Rakúska je o 250 mld. eur vyšší ako dlh Slovenska, dlh Slovenskej republiky. Pre Slovensko by takáto finančná injekcia, týchto 250 mld. eur, keby sme sa chceli podobať na Rakúsko a ísť ich cestou, pre Slovensko by to znamenalo, že počas najbližších 14 rokov by sme mali dvojnásobný štátny rozpočet na všetko, zdravotníctvo, školstvo, obrana, všetko by malo dvojnásobný rozpočet. Alebo by to znamenalo, že Slovenská republika by mohla dať jednorazovú podporu 50-tisíc eur každému jednému obyvateľovi Slovenska. Neviem, koľko to vychádza pre vašu konkrétnu rodinu. Vynásobte si počet členov vašej rodiny 50 tisícmi, toľko by ste dostali a s tým by ste hospodárili. Kto by z týchto 250 mld. požičaných eur nedokázal vybudovať zo Slovenska Rakúsko? Je naozaj umenie hospodáriť s takto veľkým dlhom? Sú tí liberálni kapitalistickí ekonómovia, ktorí už 23 rokov humpľujú našu krajinu, naozaj takí géniovia, keď dokážu hospodáriť jedine týmto, týmto spôsobom?

    Ďalšiu oblasť, ktorú môžem vytknúť Európskej únii, je poľnohospodárstvo, pretože krajina, ktorá je existenčne závislá na dovoze potravín, totiž nemôže byť označená za samostatnú a suverénnu krajinu. Bol som nedávno na výlete v nemeckom Bavorsku. Tam bol pohľad na bavorské lúky krajiny úplne iný. Potraviny tam boli čerstvé, kvalitné, cenovo dostupné, na lúkach sa pásli kravy a dobytok. Bohužiaľ, kedy to bolo, kedysi to tak bolo aj na Slovensku. Dnes je však všetko zničené, lúky sú zarastené, družstvá opustené a zahraničné supermarkety plné zahraničného tovaru. Hoci sú tieto zahraničné potraviny rovnako drahé ako tie na Západe, kvalitou často nedosahujú ani priemer toho, čo na Západe. Potvrdili to viaceré štúdie a škandály, ktoré boli medializované.

    Na Slovensku máme masy nezamestnaných nízkokvalifikovaných ľudí, ktorí by boli priam ideálnymi adeptami na prácu v poľnohospodárstve. Doterajšie slovenské vlády však neurobili s tým nič. Vládni politici vidia problém v tom, ako slovenskému poľnohospodárstvu pomôcť, ale nevidia problém v tom, ako platiť státisíce nezamestnaných. Dovoz potravín je na Slovensko, je pritom na historickom maxime a vývoz potravín neustále klesá. Kríza v slovenskom poľnohospodárstve však nie je len nejaká náhodná, chvíľková slabosť, ktorá sa tu objavila len nedávno. Je to dlhodobý trend likvidácie slovenského poľnohospodárstva, slovenských roľníkov, slovenských chovateľov. Absolútne najhoršie obdobie však nastalo počas poslednej jednofarebnej vlády SMER-u Roberta Fica a počas podliezania sa práve Európskej únii. Ešte nikdy v histórii Slováci nepreplácali na dovoz potravín toľko, ako preplácajú teraz. Rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín na Slovensko už presiahol závratných 1,1 mld. eur a tá situácia sa neustále zhoršuje. V tomto roku to má byť dokonca ešte viac. Slováci dovážajú potraviny dokopy za takmer 3,9 mld. eur ročne. Sú tu ešte iné aspekty nášho členstva v Európskej únii, napríklad imigračná kríza. Táto kríza nevrcholí, ale len začína. Hoci voči imigrantom nemáme žiadny morálny alebo nejaký ekonomický dlh, stále sme nútení akceptovať ich ako vítaných nositeľov diverzity. V skutočnosti sú len ďalším klincom do rakvy našej civilizácie.

    A keď si túto mozaiku maličkostí poskladáte, tak zistíte, že krajiny Európskej únie vymierajú, krajiny Európskej únie krachujú a neexistuje jediný logický dôvod, prečo by sme mali mať v ústave zakotvené, že Slovenská republika má byť podriadená práve rozhodovaniu veľkých krajín Európskej únie, ktoré majú v štruktúrach Európskej únie dominantný vplyv.

    Táto veta jednoducho musí byť z ústavy odstránená, musí byť odstránená ako symbol, že ešte nie sme kolóniou. Európska únia touto vetičkou od nás požaduje vlastne len jediné, aby sme zostali kľačať. Ale my čo chceme a my čo musíme spraviť, pokiaľ sa chceme pozdvihnúť, je to, že musíme vstať na vlastné nohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja verím tomu, že si rozpravu k tomuto bodu programu na internete pozrie čo najväčší, najväčšie množstvo občanov Slovenska a sami budú mať tak možnosť urobiť si obraz o tom, akí sú v skutočnosti poslanci, ktorí dnes sedia v kreslách vládnej koalície, že sú tu ľudia, ktorí za pár tisíc eur neváhajú hlasovať za všetko, čo sa im prikáže bez ohľadu na to, či je to proti záujmom Slovenska, nášho štátu, nášho národa, našej vlasti.

    Ako si spomínal, Milan, Slovensko je dnes len ekonomickou kolóniou. Kolóniou Západu, jednoducho otrockým štátom, s ktorým si zametajú tak, ako sa im len zachce. Najsmutnejšie ale na tom je to, že my sme sa do tejto poroby nedostali nejakou západnou vojenskou intervenciou v našej vlasti, ale dostali sme sa do nej zradou svojich vlastných volených funkcionárov, tzv. štandardných politikov, medzi ktorými naprieč celým tým politickým spektrom niet žiadneho rozdielu. Ľudí, ktorí v skutočnosti k Slovensku nemajú absolútne nijaký vzťah, no aj napriek tomu majú odvahu kandidovať do funkcií, v ktorých majú zastupovať národné a štátne záujmy Slovákov. Je to jedna veľká hanba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Uhrík, ja si vôbec nemyslím, že vstupom do Európskej únie sa Slovensko stalo akousi kolóniou. A musím síce priznať, že vstupom do Európskej únie sme sa vzdali časti suverenity, ale to nielen Slovensko, ale všetky krajiny, ktoré do Európskej únie predsa vstúpili. Vôbec si nemyslím, že jediným lákadlom Slovenska alebo ľudí žijúcich na Slovensku je benefit nejakého možnosti..., a možnosti čerpania európskych financií, eurofondov, ale je to napríklad voľný pohyb osôb, tovarov. Dúfam, že vás nemusím presviedčať o výhodnosti schengenského priestoru. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nič lepšie sa Slovensku nemohlo stať ako to, že sme pred časom prijali spoločnú európsku menu euro.

    S čím môžem súhlasiť, je to, že ste kritizovali privatizáciu strategických podnikov, a to hlavne z obdobia druhej Dzurindovej vlády, ale predsa vy viete, že SMER - sociálna demokracia aký má dlhodobo názor na privatizáciu a ako, ako sme ju kritizovali, ako sa jej bránime, aký máme záujem posilňovať vplyv štátu v strategických podnikoch Slovenska.

    Potom ste sa dotkli otázky zahraničných investorov. Prosím vás, ktorý slovenský podnikateľ by dokázal vytvoriť také množstvo pracovných pozícií a dlhodobo ich udržať ako trebárs Volkswagen, Kia či nebodaj prichádzajúci Jaguar Land Rover. Myslím si, že moderný politik 21. storočia by sa nemal riadiť heslom "Cudzie nechceme a svoje si nedáme". Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické, pán poslanec Milan Uhrík, nech sa páči.

  • Pán kolega, ja som povedal, že nemáme nič proti slušným, poctivým zahraničným investorom, ktorí sem prišli s úprimným záujmom podnikať, dosahovať zisk a dobre platiť slovenských občanov. Proti tomu sa logicky nedá nijakým spôsobom argumentovať a nedá sa proti tomu ani nič mať. Rozdiel je, že tu máme zahraničných kvázi investorov, ktorí sem prišli Slovensko a Slovákov drancovať, ktorí sprivatizovali našej strategické podniky práve pod rúškom a záštitou Európskej únie a ktorí vlastne ovládli naše monopolné trhy a drancujú práve Slovákov skrz tieto strategické firmy. Hovoríte, že ste proti privatizácii podnikov v strategickom odvetví, že dlhodobo to kritizujete. Ale opäť, mali ste jednofarebnú vládu, mali ste jedinečnú možnosť niečo s tým spraviť, neurobili ste s tým nič.

    A čo sa týka toho, že Slovensko má nejakú kompetenciu alebo nejakú právomoc nebodaj v Európskej únii rozhodovať, a že tejto právomoci sa vzdali aj iné krajiny, to nie je pravda. Viete veľmi dobre, že Slovensko má naozaj veľmi zanedbateľný, malilinký vplyv na rozhodnutia Európskej únie, no napriek tomu ich musíme všetky akceptovať. Kolega Schlosár hovoril, že z 97 % rozhodujú o nás cudzie štáty, Slováci majú zhruba len 3,5 % hlasov v tých kľúčových rozhodujúcich orgánoch Európskej únie. Pritom tie najväčšie krajiny, ktoré sú tam, majú oveľa väčší percentuálny podiel a povedzme si rovno, Európska únia nespraví nič, čo nechce Nemecko alebo čo nechce Francúzsko, alebo čo donedávna nechcelo Anglicko. Ale urobí všetko, čo nechce Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán Marian Kotleba.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte vydržali, novelou ústavy, ktorú predkladáme, nechceme nič iné, len odstrániť tú spomínanú vetu v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí úplne jasne, bez servítky hovorí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ja si myslím, že každý jeden človek, ktorý je spôsobilý na právne úkony, ktorý vie čítať a vnímať čítaný text, musí chápať, že touto vetou sme sa úplne absolútne ako republika podriadili cudzej moci. A z histórie vieme, že všetky krajiny, ktoré sú podriadené akejkoľvek cudzej moci, sa od pradávnej histórie podnes nazývajú kolóniami, kolóniami.

    Náš cieľ preto nie je nič iné, len pokúsiť sa naštartovať proces zmeny Slovenskej republiky ako kolónie cudzej moci na opäť suverénny samostatný štát. Nechceme nič iné. Vieme, že to nebude ľahké, a asi dopredu tušíme, ako hlasovanie o našom návrhu dopadne, pretože zloženie, súčasné zloženie slovenského parlamentu je naozaj pestré. Máme indiferentné OĽANO, protislovenskú SaS, protislovenský MOST - HÍD, ale máme tu aj strany, o ktorých si ľudia hovoria, že v nich ešte, že v nich ešte drieme ten národný duch, SMER a Slovenskú národnú stranu.

    Naschvál som povedal, že si ľudia hovoria, že v nich drieme národný duch, pretože ako pred chvíľkou povedal aj kolega Uhrík, reči sú jedna vec, skutky sú vec druhá. Som veľmi rád, že tu s nami dnes zostal aj predseda SNS a zároveň predseda Národnej rady pán Danko, pretože, musím to zopakovať z tohto miesta a povedať, teda zdôrazniť, Slovenská národná strana je naozaj, ako to pán predseda Národnej rady pri každej príležitosti zdôrazňuje, naozaj najstaršou slovenskou politickou stranou, resp. politickou stranou Slovákov. Stranou, ktorá sa aktívne zapojila do boja o slovenskú autonómiu, o slovenskú sebestačnosť a samostatnosť.

    A pomôžem si aj ďalšími tvrdeniami ďalších poslancov, ktorí sa tu tešia nielen v parlamente, ale celkovo v spoločnosti veľkej úcte, a to konkrétne pána poslanca Budaja, ktorý pred chvíľkou rozprával o demokracii, totalite, nezlomnosti, odpore a podobných veciach. Ak tí, ktorých menoval kolega Schlosár a ktorí svojím hlasovaním sa ako zradcovia podieľali na tom, že táto veta, predmetná veta o nadradenosti právnych aktov Európskej únie pred slovenskými zákonmi bola do Ústavy Slovenskej republiky prijatá, ak týchto piatich poslancov, ktorí aj dnes, nie teraz, ale dnes sedia, teda sedia v slovenskom parlamente, môžme označiť za zradcov z tohto pohľadu, tak potom všetci tí, ktorí túto slovenskú samostatnosť absolútne pochovávajúcu a ničiacu vetu v ústave nechcú odstrániť, musia byť označení za kolaborantov.

    Poslanec Budaj to pred chvíľkou povedal jasne. Tí, ktorí sa aktívne podieľali na zavedení toho prosovietskeho režimu v ’68. roku, sú zradcovia. A tí, ktorí s nimi len spolupracovali a nekládli odpor, sú kolaboranti. Dnes je to absolútne, absolútne o tom istom, o tom istom. Či sa vám to páči, alebo nie. Rozdiel je len ten, že kosák a kladivo nahradili hviezdičky na modrej handre. Ja si však dovolím povedať, že v tej totalite, v tej totalite sme dnes ponorení ďaleko hlbšie, ďaleko hlbšie, ako to bolo za čias Sovietskeho zväzu. Dokonca si dovolím povedať, že v tej eurototalite sme dnes ponorení oveľa hlbšie, ako to bolo za čias mnohými, mnohými nazývaného alebo prezývaného Slovenského štátu ako hitlerovského nejakého satelitu. Omnoho hlbšie. Ani vtedy, ani za Sovietskeho zväzu nám zďaleka neboli kladené ako samostatnej republike toľké podmienky vlastnej existencie. Ani zďaleka nám nebolo zasahované do bežného života ľudí tak, ako je to dnes za čias alebo teda počas členstva Slovenskej republiky, Slovenskej republiky v Európskej únii. A čo je najhoršie, my si sami, resp. tí zradcovia vtedy si sami to otroctvo prehĺbili nad rámec toho, čo požadovala Európska únia. Kolega Schlosár to povedal jasne, nikto od nás nežiadal, aby sme takúto vetu ukotvili priamo v základnom zákone štátu v ústave. Zradcovia to spravili a my všetci dnes nesieme následky. Nesieme následky.

    Pozrite sa všetci vôkol seba. V akom štáte, v akej kolónii žijeme? Hovoril som o Slovenskom štáte za čias Hitlera, o Slovenskej socialistickej republike za čias Sovietskeho zväzu a o porovnaní tých rôznych režimov s tým, čo máme dnes, s tým, čo máme dnes. Ani za čias prvej Slovenskej republiky neviali na všetkých úradných budovách vlajky tretej ríše. Neviali, neviali, viali na nemeckom veľvyslanectve. Neviali na slovenských úradných budovách. Pozrite sa dnes okolo seba, pozrite sa do Národnej rady. Jediné miesto, kde vidíme slovenskú vlajku bez tej modrej okupačnej handry, je vestibul, vestibul Národnej rady, kde je čestná stráž. Všade inde nájdete slovenskú vlajku len v páre s modrou okupačnou handrou. Ani za čias sovietskej totality neviali vlajky, červené vlajky Sovietskeho zväzu na každej jednej úradnej budove. Počas osláv áno, počas sviatkov áno, počas posilňovania súdružskej spolupráce áno, ale v bežný deň nie. Ani za čias totality Sovietskeho zväzu nám nikto nenútil, aby sme vo vnútroštátnom, vo vnútroštátnom finančnom styku alebo peňažnom obehu používali rubeľ. Nikto neprišiel a nenútil nám rubeľ. Ani Hitler vám nenútil marky. Dnes, dnes nemáme už ani vlastné peniaze a niektorí poslanci nemajú vôbec hanbu to označiť za pokrok, za pokrok. Nemáme hranice, nemáme peniaze, nemáme vlastnú suverénnu vládu, nemáme naozajstnú slobodnú ústavu. O akom suverénnom štáte chceme rozprávať? O akom suverénnom štáte chceme rozprávať?

    Ja som si veľmi pozorne vypočul pred chvíľkou poslanca Budaja, ktorý hovoril o názoroch, o tom, ako je ovplyvňované vedomie a historická pamäť, ja neviem čo všetko. Ale veď sa pozrime, čo sa robí dnes, akým spôsobom Európska únia, orgány Európskej únie zasahujú do absolútne všetkých oblastí nášho života, spoločenského, politického, ekonomického, proste do všetkých. Zahraničnú politiku, to ani nebudem rozprávať, pretože o nejakej samostatnej zahraničnej politike Slovenskej republiky dnes je sa škoda vôbec baviť. To, čo bolo, to, čo bolo niekedy normálne, to, čo bolo niekedy normálne, klasická rodina, žena, chlap, otec, mama, deti, to je, dnes pomaličky všetky tieto veci sú pokladané za extrémizmus. To, čo bolo desaťročia, desaťročia úplne verejne označované za úchylky, za niečo, čo nemá miesto v slušnej spoločnosti, to sa dnes označuje pod tlakom politiky Bruselu a rôznych mimovládok pochybných za niečo, čo nás obohatí, čo je nové, buďme otvorení, buďme demokratickí, prijmime to, nechajme sa, nechajme sa, nechajme sa skultúrniť a my ako také ovce proste skloníme hlavy a na čele s tými politikmi, ktorých národ volí preto, aby ho viedli a aj podržali a pomohli, to všetko prijímame. To všetko prijímame.

    To, čo sa deje na našich školách, veď to je katastrofa! Veď to je katastrofa! Namiesto lásky k vlasti, hrdosti k kresťanským hodnotám sa do tých detí vlieva proste nejaká otvorenosť voči cudzincom, voči neeurópskym, neeurópskym hodnotám a tradíciám, voči úchylákom, ktorí si svoje sexuálne úchylky pomýlili s rodinou, a ešte je tá drzosť proste tie deti z tohto, z týchto názorov aj skúšať. Zosilnejú alebo silnejú hlasy, ktoré kritizujú kresťanstvo ako také, skritizujú cirkev, pretože je módne dnes pokladať vieru v Ježiša Krista za nejaký prežitok, extrém, niečo, čo nemá miesto predsa v modernej spoločnosti. A my všetci alebo vy všetci, ktorí nechcete s týmto nič urobiť, tak potom áno, potom použijem znova termíny a slovník poslanca Budaja a musím povedať kolaboranti. Kolaboranti, ktorí sa len potichu pozerajú na to, ako sa Slovensko spolu s tou potápajúcou loďou, titanicom Európskej únie dostáva každým rokom do väčšieho a väčšieho bahna. To som ešte použil ten slušný termín.

    A najhoršie na tom všetkom je, vážené poslankyne a vážení poslanci, že mnohí z vás to cítia úplne rovnako. Hovoria o tom poslanci v SMER-e, hovoria o tom poslanci v SNS, ale koaličná dohoda je viac ako hodnoty, naše hodnoty, na ktoré sa nás budú pýtať naše deti a naši vnuci.

    Kolega Uhrík zhodnotil, zosumarizoval nejaké ekonomické dopady členstva Slovenskej republiky v EÚ, ale ja sa pýtam, je nám to jedno, sme ľahostajní voči tým ostatným sociálnym, spoločenským dopadom? Fakt je nám to jedno? Fakt, fakt chceme, aby Slovenská republika, fakt chceme, aby Slovenská republika dopadla ako Nemecko, Francúzsko, Anglicko? Multikultúrne, rozvrátené krajiny bez identity. Krajiny, z ktorých už aj oficiálne autority priznávajú, že sa pôvodní obyvatelia sťahujú preč z veľkých miest, lebo sa už necítia doma vo svojich vlastných štátoch. Naozaj toto chceme?

    A veľmi dobre vieme, že Únia dosiahla polčas svojho rozpadu. Veľmi dobre to asi všetci vieme. A napriek tomu jednoducho ešte stále z nejakej zotrvačnosti, akoby si mnohí odmietali priznať, že je čas vyskočiť z toho titanicu. Pretože ak pôjdeme ako poslední, tak nás to stiahne zo sebou pod hladinu. Áno, do roku 2020, chápem. Do roku 2020 môžeme čerpať fondy, je na to mnoho firiem nadstavených, mnohí si na tom postavili svoj životný biznisplán a nechcú sa toho vzdať. Dobre. Využime, potiahnime si tie zdroje a pá, pá. Ale zostávať v Únii po roku 2020, to už je, to už je číry, absolútny nezmysel. To už je pre Slovensko číry, absolútny nezmysel, ktorý v prípade politikov hraničí s nejakou pochybnosťou, či tí, ktorí chcú naozaj v tej Únii zostať aj po roku 2020, sú úplne príčetní. Veľmi dobre, kolegovia, aj z výborov viete, čo sa deje. Liberalizácia vízového styku, ešte väčšie otvorenie sa pohybu všetkých tých más neeurópskych, ktorých úlohou je zaplaviť Európu. Veľmi dobre aj pán kolega z výboru vie, najväčší emigračný tábor na Ukrajine 70-tisíc Severoafričanov, ktorí iba čakajú na dokončenie procesu liberalizácie, otvorenie hraníc s Ukrajinou a už sa to začne valiť. A už sa to začne valiť, a potom, potom čo spravíme? Potom si povieme, áno, Únia to od nás žiadala, tak to tu budeme trpeť? Oni sa nás nebudú pýtať, oni sa nás nebudú pýtať a to nie je nejaké strašenie, to nie je nejaké strašenie. Pozrite sa, pozrite si denné správy z Francúzska, z Nemecka, ako tí ľudia horko plačú nad tým, čo sa tam deje. Akoby vymenili, akoby veľmi radi vymenili tú základnú istotu, ktorú my dnes ešte máme za tie svoje ekonomické, za tie svoje ekonomické výsledky, ktoré možno dosiahli. Za ten rozdiel v úrovni, v životnej úrovni, akoby to veľmi radi vymenili. Žiaľ, už sa nedá. Ak nechcú opustiť to všetko, čo majú, už sa nedá, už sa nedá.

    My ešte stále máme obrovskú príležitosť a zhodou okolností v tomto parlamente by sa možno našlo ešte aj dosť hlasov na to, keď rátam SNS a SMER, že ešte by mali toho národného ducha. Dosť hlasov na to, aby proste sme sa, aby sme spravili prvý krok, prvý krok k oslobodeniu Slovenskej republiky spod diktátu Európskej únie, spod diktátu Bruselu. Teraz, kým je ešte čas, lebo potom, potom, keď všetky tie negatívne, všetky tie negatívne javy, ktoré doslova drancujú a likvidujú západoeurópske štáty, keď potom tie javy prídu sem, potom to už bude jedno. Potom to už bude úplne jedno. Potom už nebude záležať na tom, čo je v ústave, alebo v ústave nie je. Potom už nebude záležať na tom, že čím si pôjdete do obchodu zaplatiť ten chlieb, či to bude koruna, euro alebo čokoľvek iné. Potom už bude záležať na úplne iných veciach, či sa vám dcéra vráti v pohode domov. Či váš dom bude ešte aj večer z práce vaším domom. To budú hodnoty, o ktorých si dnes my dnes nevieme predstaviť, ako to tam musí byť. A možno mnohí, keď sledujete tie správy, tak mnohí si poviete, že, alebo sa cítite, že to je ako len nejaký film, že je to ako keby nejaký film a že nás sa to netýka, že nás sa to netýka.

    Ale ja sa vás spýtam, vážené poslankyne, vážení poslanci, väčšina z vás, teda nie z našej strany, ale ostatní ste starší odo mňa, viete to posúdiť. Keby vám za socializmu povedali, keby vám za socializmu povedali, že chlieb bude stáť 50 korún, čo by ste si povedali? By ste si poklepali po hlave, prosím ťa, čo to tu vymýšľaš, akých 50 korún za chlieb. Keby vám povedali, že mlieko, liter mlieka bude stáť 35 korún, čo by ste si povedali? A keby ste, keby vám niekto povedal, že byt budete splácať celý život nejakej súkromnej banke, ktorá vám pri dvoch nezaplatených splátkach ten byt môže zobrať, no čo by ste si vtedy boli povedali? Povedali by ste si, že niekto iba maľuje čerta na stenu a vytvára nejakú paniku, a neviem, chce vzbudiť nejaké verejné pohoršenie alebo čo, ale určite by ste tomu neverili a pozrite sa, pozrite, kde sme sa dnes dostali. Keby vám niekto vtedy povedal, že štátne podniky, strategické štátne podniky budú, bude vlastniť pár súkromníkov z nejakých finančných skupín a že všetky tie zisky pôjdu do ich súkromných vreciek, no čo by ste si vtedy povedali? Že to nie je možné, že ako štátny podnik môže vlastniť nejaký jeden-dvaja milionári, boháči a tie peniaze posielať za hranice a nedávať to ľuďom, štátu, no zdalo by sa vám to neuveriteľné, taký scenár.

    Možno sa vám zdá neuveriteľné to, čo rozprávam ja tu dnes, ale ak neodídeme z Európskej únie teraz, kým je čas, spomeňte si na moje slová, nech to dopadne akokoľvek, za 6 rokov, za 8 rokov. Ja nikomu z vás neprajem nič zlé, nikomu, ale je veľmi, veľmi smutné zistiť, že možno práve váš dom, vaša rodina sa dostane do konfliktu, a nieže do konfliktu do kontaktu, do kontaktu s tou novou realitou, ktorú nám Európska únia chystá. Ak si myslíte, že je to spontánne a nikto nám to nechystá, tak prosím vás, využite tú otvorenosť, využite tie prostriedky, ktoré súčasná doba ponúka, a choďte trošku sa pozrieť na internet, kde sú medializované vyhlásenia predstaviteľov rôznych európskych orgánov o tom, aké, ako treba zvýšiť ten, zvýšiť ten dovoz ten cudzincov, pretože Európska únia sa musí obohatiť a máme málo pracovnej sily a ja neviem čo všetko. A tie argumenty sú absolútne uletené a odtrhnuté od reality.

    Veď ako nám môže niekto rozprávať, kolegyne, kolegovia, ako nám môže niekto rozprávať o tom, že potrebujeme sem napríklad tých cudzincov z dôvodu nedostatku pracovnej sily, keď momentálne je na Slovensku 400-tisíc nezamestnaných ľudí? Máme 400-tisíc nezamestnaných ľudí a oni nám normálne nahlas hovoria, potrebujeme tu nejakých Afričanov, Ázijčanov, neviem koho, lebo u nás nemá kto robiť na dôchodky.

    To čo je toto? To z nás nerobia len kolóniu, z nás robia úplných pakov, úplných pakov, o ktorých, o ktorých si myslia, že my proste len skloníme hlavy a budeme sa na to pozerať a povieme, áno, áno, je to tak, nemá tu kto robiť na dôchodky, a preto vás tu vítame, lebo vás potrebujeme. Nechcem sa púšťať do tejto otázky, lebo sa to netýka priamo našej novely, ale je to jeden z argumentov, je to jeden z argumentov, ktorý nám hovorí, že asi niečo nie je v poriadku s tou politikou Európskej únie.

    A ako to kolegovia Uhrík aj Schlosár už spomenuli, nebuďme naivní, nabuďme naivní a nebuďme nejakí detinskí a nemyslime si, že Slovensko má nejaké zastúpenie v orgánoch Európskej únie. Veľmi dobre vieme, že to tak nie je. Pretože aj keby tí všetci europoslanci boli takí národniari, ako bol Štúr, Francisci, Hodža, Rázus, predseda SNS, aj tak by ich v tej, aj tak by ich v tej Európskej únii nič nedokázali a nič nezmenili, nič nezmenili. Keby tam za všetkých europoslancov za Slovenskú republiku sedel Ľudovít Štúr, aj tak by, chudák, nič nezmenil. A keby všetci títo naši dejatelia, ktorí mnohokrát obetovali svoje životy, svoje životy za to, aby sme mali právo na sebaurčenie ako národ, aby sme mali právo na vlastný štát Slovákov, v ktorom sa budeme môcť rozprávať po slovensky, keby videli, že slovenskí politici, ako boli oni v tej dobe, dobrovoľne sa podriaďujú cudzej moci, z ktorej sa oni chceli vymaniť, tak by podľa mňa veľmi horko zaplakali, veľmi horko by zaplakali. By ste povedali, že či sa to vlastne pre ten národ oplatilo všetko robiť, či sa oplatilo pre ten národ, ktorý si to neváži, dávať všetky tie obete. Veľmi horko by zaplakali a veľmi smutní by podľa môjho názoru z toho, k akému stavu sa dnes vďaka politikom Slovenská republika dostala, veľmi smutní by z toho boli.

    A my sa tvárime, že je to v poriadku a že v podstate netreba žiadnu zmenu a nejako to už vydržíme. Dobre, my to možno naozaj nejako vydržíme, my to vydržíme aj na výbore to spolu vydržíme. Ale čo naše deti a čo naši vnuci? Ako sa budú oni na to pozerať, ako sa, ako sa my budeme pozerať alebo ako sa budeme cítiť, keď sa spýtajú: "Oco, mama, oco, boli ste poslancami Národnej rady, mohli ste spraviť všetko preto, aby Slovensko ostalo slovenské, aby Slovensko ostalo kresťanské, také, v akom ste vyrastali aj vy sami, oco, bol si predseda Národnej rady Slovenskej republiky, druhý, druhý najvýznamnejší ústavný činiteľ, a čo ste preto spravili, aby sme nedopadli tak ako, ako pár rokov predtým, len pár rokov predtým dopadli ostatné tzv. vyspelé západné štáty?"

    Pozrite sa, čo tá, pozrite sa, čo tá liberalizácia priniesla na Ukrajinu, totálny rozvrat, totálny rozvrat usporiadanej krajiny. Ľudia tam možno neboli bohatí, ale boli spokojní a dnes, dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť. Dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť, dnes mnohí majú o sedem hrivien viacej vo vrecku, ale nemajú svojich synov, svoje dcéry. Akú cenu zaplatili za liberalizáciu spoločnosti, akú cenu? A my v tej cene a v tej servilnosti ideme ešte ďalej. A jednoducho sme si s kolegami v klube povedali, že aj napriek tomu, že vieme, aké je rozloženie politických síl v tomto parlamente...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa opýtať, či ešte dokončíte myšlienku, alebo budete pokračovať ráno.

  • Asi ráno, pán predseda. Ďakujem pekne.

  • Takže končím dnešný rokovací deň, prajem pekný večer.

  • Reakcie z pléna.

  • Doobedu, predpokladám, že po správach, ktoré, sme odsúhlasili, že budeme o 9.00 hod. rokovať.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.