• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Jozef Burian, Katarína Cséfalvayová, Igor Choma, Marian Kotleba, Petra Krištúfková, Jana Nehézová, Peter Štarchoň, Jana Vaľová, Štefan Zelník.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, tlač 238. Pani poslankyňa Remišová už zaujala miesto určené pre navrhovateľov, aj pán spravodajca.

    Takže posledný v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jozef Viskupič, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 238.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi trošku sa vydýchať, lebo v Národnej rade nefungujú výťahy. Čakali sme s kolegyňou skoro 10 minút, než sme sa sem dostali. Dobré ráno.

    Včera otvorená a dnes pokračujúca rozprava o z môjho pohľadu veľmi dôležitom zákone, ja vysvetlím, prečo si to myslím, že je veľmi dôležitý, hovorí asi o dvoch veciach. Myslím si, že upravovať parametre toho, akým spôsobom sa môže odborná verejnosť a verejnosť dozvedať o jednotlivých metódach, spôsoboch a matriciach pri nakladaní s verejnými zdrojmi, je vždy pre toto plénum jednoducho vhodná. Včera, keď som sa aj pripravoval na môj vstup do tejto debaty, pre mňa zaznel aj jeden možno z nových a objavných momentov, a to je, ako zákon, ktorý Veronika Remišová sa rozhodla novelizovať, de facto vznikal. Čiže má svoju a podľa mňa veľmi dobrú históriu a dozvedeli sme sa, že tento zákon má vo svojej DNA zapísané, že nevzniká so súhlasom exekutívy alebo so súhlasom vtedajšej vlády. Tento zákon je podľa mňa jedným zo svetlých okamihov tohto pléna, kedy si poslanci Národnej rady našli tu sami medzi sebou väčšinu a jednoducho 211-ku, ako ju často voláme, pretlačili. Prišiel s týmto príbehom alebo s týmto označením, kde môžme v slovenskom zákonodarstve nájsť začiatok boja za transparentnosť a povedal nám teda to, že vtedajší premiér, dokonca významní ministri jednoducho nesúhlasili, ale poslanci si povedali, že po ich volebnom období, po ich činnosti takúto normu, prepotrebnú normu, niekoľkokrát osvedčenú jednoducho do nášho zákonodarstva zavedú.

    To, čo by sme mali mať každý ale na mysli, je, že vieme, akým spôsobom koná nedobrý úmysel, akým spôsobom konajú ľudia, ktorí sa chcú zákonom a ich napĺňaniu vyhýbať a akým spôsobom dokážu možno niekedy úmysly zákonodarcu obchádzať. A preto, ak by sme nemali pri nachádzaní zákonnosti a dozoru nad používaním finančných, verejných finančných prostriedkov, ak by sme nemali v krajine atmosféru obchádzania zákona, ale mali by sme atmosféru dodržiavania zákona, každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec by návrh zákona alebo novelu návrhu zákona, ktorú predkladá Veronika Remišová, jednoducho podporil, a to z prvého a možného dôvodu, pretože prichádzame, keďže ľudia nedobrých úmyslov - často o nich hovoríme, že majú dobré vybavenie - sú pred nami o nejaké dva, tri kroky. Preto minimálne táto novela by mohla povedať o tom, že s nimi vieme držať krok.

    Myslím si, že ak budeme hovoriť o tom, že mali by sme mať možnosť vidieť alebo svietiť do modelov nakladania s finančnými prostriedkami aj štátnych firiem, nazvem ich tak všeobecne, asi každý jeden z nás by pred kamerami a pred verejnosťou kýval hlavou. Dôležité však bude, akým spôsobom sa k tomuto postavíte tu v tomto pléne a či chcete vyrovnať krok s ľuďmi, ktorí pod rúškom tajomstva, kde by to tajomstvo nemalo byť, alebo rúškom tmy jednoducho vedia nájsť cestičky, akým spôsobom sa dostať k balíkom peňazí, ktoré im nepatria.

    Myslím si, že aj samotný predkladateľ je veľmi dobre zvolený a je asi absolútne každému jasné, že tá iniciatíva aj z hľadiska plnenia osobného nasadenia a osobnej ambície vstúpiť do politického sveta a zároveň aj dodržiavanie parametrov nášho volebného programu v osobe Veroniky Remišovej je jasné. Kauza kompa je predsa z môjho pohľadu presne to, kde máme aj príkladne a úplne jasne a myslím, že to je tá jedna z najznámejších káuz, že toto je veľmi potrebné. Pretože jedná sa o štátny podnik, pretože bolo podľa mňa veľmi zložité prísť na to, akým spôsobom ten korupčný uzol bol nastavený a akým spôsobom sa môže rozmotať.

    Čiže toto je jedna oblasť, ktorú z môjho pohľadu hovoril aj teda môj predrečník v tejto rozprave z hľadiska žiadosti o podporu návrhu zákona Ján Budaj a preto aj tento prvý, prvú časť vstupu by som chcel dovoliť ukončiť tým, že vás žiadam o podporu.

    Druhá časť. Myslím si, že v používaní 211-ky by sme mohli ísť a mali ísť ďalej a preto akákoľvek novelizačná snaha, ktorá hovorí o tom, že sú oblasti, kde nakladanie s verejnými zdrojmi napriek zverejňovaniu faktúr, napriek možno teraz, keď sme na konci v prijatí protischránkového zákona, to svetlo nesvieti. Ak si voľne zoberiem slová z poslednej relácie v O 5 minút 12, kde de facto sa debata točila okolo schránkového zákona, ministerka Žitňanská použila slová, že aj schránkový nástroj je lampou alebo svetlom, ktoré svieti doteraz v tmavých a bude svietiť doteraz v tmavých kútoch a prinesie viac svetla do spôsobu nakladania s verejnými zdrojmi.

    Veronika Remišová toto dopĺňa - a skupina poslancov, ktorí to predkladáme - a snaží sa urobiť moment, aby práve pod lampou nezostala tá najväčšia tma. To znamená, že ak sa budeme rozprávať o, a ak budeme chcieť vedieť, akým spôsobom je nakladané s finančnými zdrojmi v štátnych akciovkách, v štátnych podnikoch a podobne, čiže oblasti veľmi blízko štátu, oblasti, kde ešte nemôžeme hovoriť o súkromných zdrojoch, kde neprechádza tak ako pri verejných obstarávaniach zhruba 4,7 alebo 5 miliárd eur z verejných zdrojov cez verejné obstarávania do súkromných, ale tu sme stále v oblasti verejných zdrojov, sme stále v oblasti politicky nominovaných ľudí, ktorí sa starajú o štátne podniky a neviem, pre akú príčinu a prečo sme doteraz nenašli politickú vôľu v tomto pléne, aby parametre zákona platili tak, ako ich dnes predkladáme my.

    Preto ak chceme ísť v duchu transparentnosti a v duchu toho, že po prijatí zverejňovania zmlúv a zaviazanie tej prezumpcie platnosti až tým, že budú zverejnené, ak súhlasíme s tým, že je dobré, že sme prijali zúženie priestoru pre korupciu protischránkovým zákonom, tak tento, táto novelizačná snaha môže spraviť aj také to kroslé svetlo, aby nám pod lampou nezostávala najväčšia tma.

    Preto si dovolím aj z tohto miesta požiadať o podporu a povedať, že áno, máme v DNA hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zapísané hlboko to, že sa snažíme byť transparentní a snažíme sa napĺňať základné poslanie antikorupčného hnutia. Preto vás chceme poprosiť o podporu tejto novelizačnej snahy, chceme vás poprosiť o to, aby ste sa na túto cestu vydali s nami, aby sme atmosféru, ktorú tu mnohí politici nechali - a to je atmosféra obchádzania zákona -, otočili a priniesli sme atmosféru dodržiavania zákona, atmosféru toho, že sa oplatí byť v tejto krajine slušný, na Slovensku slušný, že sa oplatí bojovať napríklad aj tým, že niekto si sadne za počítač a zháňa informácie a snaží sa možno niekedy vo svojom voľnom čase dopátrať toho, akým spôsobom je nakladané s verejnými zdrojmi v inom type ich používania, ako je priamo štátna alebo v širšom okruhu verejná správa.

    Chcel som ešte jednu poznámku ohľadom fungovania samospráv, pretože ja sa venujem oblasti médií a kultúry a priamo v tejto oblasti, či budem hovoriť o vúckarských kultúrnych zariadeniach alebo kultúrnych zariadeniach, ktoré prevádzkujú mestá a obce, a tam je tak isto veľmi vhodné, aby 211-ka platila prísnejšie a aby sa nemohli informačnej povinnosti jednotlivé samosprávy alebo vyššie územné celky vyhýbať.

    Dokonca ja mám osobnú skúsenosť, kde pri mestom zriadenej súkromnej, mestom zriadenej eseročke, ktorá mala stopercentné vlastníctvo mesta, pri žiadosti o to, akým spôsobom, jednalo sa o IT firmu, akým spôsobom nakladá s verejnými zdrojmi, tak prišla drzá a arogantná odpoveď, že oni nie sú viazaní zákonom 211. Nastal celkom čudný najprv mediálny potom právny pingpong a preto precizovanie tých povinností, o ktorých sa momentálne pri novelizačnej snahe rozprávame, je len a len dobré.

    Čiže chcem povedať, že ak máme ambíciu sa minimálne vyrovnať s korupčníkmi a s ľuďmi s nekalými úmyslami alebo možno ich o pol kroka predbehnúť, tak musíme jednoducho túto novelizačnú snahu podporiť, rozumieť jej a dúfam, že sa viac ako 76 ľudí v tejto sále nájde. Totižto táto novelizačná snaha, a často to hovoríme pri iných typoch návrhov zákonov, by nemala mať politické tričko. Ak nám záleží na transparentnosti a boji proti korupcii, tak tento návrh zákona politické tričká vyzlieka a tento návrh zákona by mal byť len vecný.

    Ďakujem za pozornosť a naozaj verím a chcem veriť, že Veroniku Remišovú a skupinu poslancov, ktorá to podáva s ňou, podporíte.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Viskupičovi, že zhrnul podstatu toho, prečo potrebujeme účinný infozákon. Je veľmi dobré, že taký zákon vznikol a že ho máme, ale s aplikačnou praxou vidíme, že sú tam mnohé diery a tie diery treba postupne odhaliť a treba ich postupne zaplátať. O to sa snažíme, vlastne aj kolega Ondrej Dostál predkladá na túto schôdzu ďalší zákon, ktorý sa týka infozákona, ale myslíme si, že ak chceme bojovať účinne s korupciou, tak musíme vybaviť občanov účinnými nástrojmi, ako korupciu odhaľovať a dobrý, dobrý infozákon bez dier je jedným z týchto nástrojov. Ďakujem.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu, aha, reakcia na faktickú poznámku.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za faktickú poznámku a možno záverom, ktorý ty používaš, poviem účinný nástroj boja proti korupcii. Ja som si aj v tej rozprave osvojil tú metaforu o lampe svietiacej do čiernych a tmavých kútov našich korupčných uzlov a mechanizmov a aj som priznal, že som si ju osvojil od pani ministerky Žitňanskej a myslím si, že práve toto je dôležitý moment a celý hajlajt a tak vnímame tvoju snahu v tomto pléne. To znamená áno, dajme takpovediac zváračovi zváračku, sústružníkovi sústruh, aby mohol vytvoriť nejaké dielo. Čiže dajme v tvojom prípade občanom reálny a účinný nástroj na to, aby sme s korupciou nielen bojovali, ale mohli boj s korupciou aj vyhrať. Možnože tých víťazstiev po prijatí tejto novely zákona by bolo omnoho viacej. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, chcela by som vás ešte na záver tejto rozpravy poprosiť o podporu tohto infozákona, pretože si myslím, že ak boj s korupciou myslíme vážne, mali by sme všetci mať záujem na tom, aby sme zužovali priestor pre nekalé praktiky. Už na minulej schôdzi sme predkladali tiež novelu infozákona, kde sme hovorili o inej diere a hovorili sme o tom, že treba rozšíriť okruh povinných osôb. Pretože tu na Slovensku si dcéry štátnych podnikov alebo dcéry dcér štátnych podnikov myslia, že nie sú povinné osoby a odmietajú zverejňovať informácie. To znamená, že o nich, ako hospodária, sa nič nedozviete, neviete, komu platia za služby, neviete aké, čo si objednávajú, na čo míňajú vaše peniaze. A tak sa potom môže stať, že tieto dcéry štátnych podnikov napríklad si objednávajú právne služby za 500 eur alebo iné predražené, nakupujú iné predražené veci.

    Čiže toto bola jedna diera, ktorú sme navrhovali zaplátať. Žiaľ, na minulej schôdzi sme nenašli dostatok hlasov na to, aby sme, aby sme to presadili.

    Tento problém, ktorý riešime teraz, je rovnako dôležitý a verte mi, že nie je dobré, ak máme tu nejaké štátne firmy, ktoré slúžia ako taká čierna kasa pre politikov a ktorí chcú odmeňovať svojich verných. Nie je dobré a mali by sme sa snažiť tomu zabrániť. Čiže k tomu smeruje novela infozákona, kde žiadame, aby štátne firmy museli zverejňovať, ak chcú dávať dotácie alebo dary, museli zverejňovať podmienky, aby tie podmienky boli transparentné, aby zverejňovali žiadateľov, požadované sumy, úspešných a neúspešných, neúspešných uchádzačov a tak isto aj odôvodnenie, prečo ten dostal a iný nedostal.

    Takže dovoľujem si vás ešte raz požiadať o podporu, tak isto ako aj kolega Dostál, ktorý predkladá veľmi užitočnú novelu. Myslím si, že infozákon je jeden z dôležitých nástrojov, ak chceme niečo urobiť proti korupcii, musíme sa ho snažiť neustále zlepšovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 270. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 273.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý tvorí jednu podstatnú časť verejnej diskusie, alebo teda jeho obsah tvorí podstatnú časť verejnej diskusie a veľmi medzi ľuďmi a verejnosťou sa hovorí o tom, že ak pri akomkoľvek konaní, ľudskom konaní neprichádza k možnosti postihu, resp. konanie nie je zaťažené tým, že prichádza k nejakej priamej, k priamemu možnému postihu alebo trestaniu, ak sa niekto vyhne zákonným mantinelom alebo aj mantinelom, ktoré definuje tzv. dobré mravy. Čiže sme sa snažili priniesť návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

    Myslíme si, že ak človek rozhoduje o vlastnom majetku, vlastných právach, povinnostiach a cíti dôsledky svojho konania osobne a možno tvrdo, znamená to, že je aj viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, a na Slovensku je hlboko usídlený taký bonmot, že z cudzieho krv netečie, a to najmä, ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti existuje veľmi málo alebo takmer neexistujú inštitúty, ktoré by prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným alebo aj skupinovým, alebo aj lobistických záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.

    Preto sme zadefinovali cieľ predkladaného návrhu zákona zaviesť funkčný mechanizmus nachádzania trestu alebo aj trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov totiž za rozhodovanie o verejnom majetku sa javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Ale toto je len fikcia. Neexistuje takmer verejná debata, ktorá by nechcela od tohto pléna zaviesť tento inštitút - hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za výkon ich funkcie.

    Nie, nie je pravda, že občania politikom a verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Chcú, aby aj na sumu zverenú do ich rúk nahliadali verejní funkcionári tak, ako keby hospodárili pod parametrom dobrého hospodára. Chcú, aby slovenská, alebo slovenská verejnosť je atakovaná totižto nielen v poslednom období, ale v dlhšom časovom úseku, môžeme hovoriť o tom ataku a za nejaké posledné dve dekády, že vznikajú veľmi závažné kauzy, z ktorých nikdy nie je vyvodená zodpovednosť. Ľuďom vadí, že termín politická zodpovednosť je vykladaný veľmi úzko a naveľa-naveľa príde nanajvýš verejný funkcionár o funkciu. Ale ľudia sa pýtajú ďalej, prečo človek, ktorý bol, ktorý morálne, eticky a niekedy aj protizákonne pochybil a keď nenastáva účinný mechanizmus trestu, samotný ten človek nemôže prebehnúť katarzným procesom a ani spoločnosť nedostáva jednoznačnú odpoveď na to, aby prečo ten človek nedostal trest?

    Myslím si, že asi nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ale všetky tieto pokusy zatiaľ skončili bezúspešne. Možno náhoda chcela, že tuná pán predsedajúci kandidoval za iný typ politického subjektu, ako teraz reprezentuje a ten politický subjekt dokonca robil petíciu na to, aby inštitút hmotnej zodpovednosti politikov bol jednoducho zavedený. Uvidíme, akým spôsobom sa torzo tejto strany postaví k parametru zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov aj v tomto pléne a či našu snahu podporí alebo príde s takou snahou, aby tento inštitút sa do nášho právneho poriadku dostal.

    Škoda, ktorá vzniká pri nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami a ktorá vzniká štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukazuje veľmi ťažko a koniec koncov asi sme často svedkami toho, že sa preukáže len veľmi a veľmi ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu a stavu alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky.

    Myslíme si, že len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu a odbornému nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Myslíme si, že náš návrh alebo novelizačná snaha bude mať niekoľko pozitívnych vplyvov a tento predkladaný návrh zákona zlepší a vystuží vzťah medzi voleným alebo menovaným funkcionárom, ktorý je poverený nakladať s verejnými zdrojmi a verejnosťou.

    Ak sa na Slovensku rozprávame o debate krízy inštitúcií a krízy dôvery, tak mechanizmus zavedenia zodpovednosti za výkon funkcie môže túto krízu minimálne zastaviť. Dokonca si myslím, že zákon o preukazovaní, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnými funkcionármi môže mať aj vyššiu ambíciu a nielen zastaviť krízu inštitúcie a krízu dôvery, ale dokonca ju prinavrátiť. Prinavrátiť ju aj tomuto plénu, aj akémukoľvek orgánu štátnej či verejnej správy.

    Nebudem sa v úvodnom slove venovať jednotlivým osobitným častiam k jednotlivým bodom, to si nechám na rozpravu a chcem pri úvodnom slove požiadať o podporu v mene odstránenia krízy dôvery, v mene lepšej, lepšieho výkonu funkcií, ktorú zastávame aj my poslanci. Myslím si, že ak previažeme zodpovednosť s dôverou, tak urobíme pre výkon verejných funkcií vo všeobecnosti len dobre.

    Ďakujem a teším sa možno na príspevky do rozpravy.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Maroszovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený gestorským výborom, navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Predsedajúci, kolegyne, kolegovia, cítim takú povinnosť vystúpiť k návrhu zákona o hmotnej zodpovednosti, lebo je to jeden z návrhov zákonov. Ja som v podstate nikdy tu v tomto pléne na túto tému nehovoril a myslím si, že patrilo by sa to povedať, lebo si myslím, že tento, toto vystúpenie bude niekde zapísané a tým pádom sa to zapíše niekde do histórie. Síce nikto v nej asi pátrať dopodrobna nebude, ale vzhľadom na to, že pán Procházka už zobchodoval svoju politickú stranu za funkciu niekde v Štrasburgu alebo v Luxemburgu, neviem už presne, kde to bolo, tak, a ukázal svoj charakter v týchto voľbách alebo po týchto voľbách, tak poviem taký malý príbeh o hmotnej zodpovednosti alebo o ľuďoch, ktorí tú hmotnú zodpovednosť chceli riešiť.

    Bolo to v roku 2009 a ja vtedy človek, ktorý bol mimo politiky, som sa rozhodol, že nechcem sa pozerať na to už len tak z boku, aleže chcem nejakým aktívnym spôsobom do politiky vstúpiť a pokúsiť sa vykydať ten Augiášov chliev. Preto som si tak sám zosumarizoval nejakých desať problematických okruhov, ktoré som považoval za dôležité a chcel som v tejto otázke zorganizovať referendum. Z vlastných peňazí som asi dva, trikrát rozniesol celé Slovensko s asi 8-stranovými novinami a nebola to lacná záležitosť, kde som tieto otázky prezentoval a od ľudí so dostal kopu spätných reakcií.

    Jedna z tých otázok bola o hmotnej zodpovednosti politikov. Ale keďže pred referendom sa patrí alebo teda vlastne tak, ako máme postavené, zákon o referende, tak otázky nesmú byť v rozpore s ústavou a preto som oslovil jedného ústavného právnika, o ktorom som z médií informácie mal, že teda je špičkový a zrejme teda bude aj dobrý. Tak som mu napísal stručný mail, že či by sa na týchto desať otázok nemohol pozrieť a posúdiť ich ústavnosť resp. protiústavnosť a takýmto spôsobom ma naviesť ako právneho laika v tom, či s týmito otázkami do referenda môžem ísť alebo nie.

    Ten právnik sa volal Radoslav Procházka a nikdy v živote som sa predtým s ním nestretol a teda napísal som mu mail. Zároveň som ho ako občan požiadal, že či by nevedel tam spraviť aj na to nejakú dobrú cenu. Odpísal mi, že vzhľadom na to, že to je občianska aktivita, dá mi 50-percentnú zľavu, takže bude to za nejakých 4-tisíc korún vtedy, no už to bolo v eurách, ale ešte som počítal v korunách, nejakých 130 eur, myslím, že to stálo, a za jeden deň mi prišla jedna A4, stanovisko za tých 130 korún pre občana 50-percentná zľava. A čuduj sa svete, v tom stanovisku bolo, že v súlade, protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť, a pri otázke o zavedení hmotnej zodpovednosti pre verejných funkcionárov bolo napísané: netreba riešiť, že zákon to už rieši.

    Tak som tomu právnikovi alebo teda, ktorý mi teda posudzoval tie otázky, ktorý sa volá Radoslav Procházka, vtedy človek mimo politiky, napísal, na konci toho mailu napísal, že v prípade akýchkoľvek otázok sa s dôverou na mňa obráťte. Tak som automaticky reagoval. Všetky tie vysvetlenia protiústavné, ústavné, ako tie som pochopil, aj keď teda to bolo veľmi stručné, ale pri tejto otázke hmotných, hmotnej, otázke o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov som aj laicky videl tú argumentáciu pochybnú, keď mi písal, že vlastne už zákon to rieši. A tak som mu napísal, že či sa náhodou nepomýlil, že zákon síce rieši zodpovednosť štátu voči tretím osobám, keď je spôsobená nejaká škoda, čiže keď rozhodnutím politika alebo teda verejného činiteľa niekomu je utrpená škoda, tak áno, tomu ďalšiemu vlastne sa tá škoda nahradí, aleže nerieši vlastne hmotnú zodpovednosť toho politika, ktorý to rozhodnutie urobil alebo teda toho verejného činiteľa. A som mu to takto laicky napísal v nejakých možno štyroch, piatich vetách a žiadna odpoveď. Pozerám, hops, na konci mailu bolo napísané aj s faktúrou, že s dôverou sa obráťte. Tak som mu po dvoch alebo po troch dňoch napísal znova, nič. Po ďalších asi troch, štyroch dňoch znova, nič. Potom som si povedal, že no tak asi má veľa práce, že je taký vyťažený ústavný právnik a asi môžem byť rád, že mi teda tú jednu A4 stanoviska za tých 130 eur urobil. Zaplatil som mu faktúru a nechal som to tak. Nechal som sa presvedčiť špičkovým ústavným právnikom, že otázku hmotnej zodpovednosti politikov zákon rieši a netreba to už riešiť.

    O to väčšie moje prekvapenie bolo, keď asi približne za mesiac vzhľadom na to, že bolo pár mesiacov do volieb v roku 2010, KDH zorganizovalo tlačovku, na ktorej popri Jánovi Figeľovi, už neviem, ďalší kto tam sedel, sedel nový nákup na kandidátku špičkový ústavný právnik Radoslav Procházka. Pozerám, wau, super, to je ten, čo som ho oslovil s tou otázkou a ktorý mi posudzoval referendové otázky. A tak prísluchovo som pozeral tú tlačovku popri inej práci a zrazu dostane slovo Radoslav Procházka a hovorí, mojou hlavnou ambíciou v politike bude zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov. Ja som myslel, že sa mi sníva. Zrazu človek, advokát, na ktorého sa obrátite s dôverou, aby vám posúdil ústavnosť otázok do referenda a dá si za to zaplatiť, vás ako klienta oklame, že to netreba riešiť, lebo to už zákon rieši, keď mu na to laicky odpovedáte, argumentujete, že asi sa mýli, tak vám na to ani na trikrát neodpovie a nakoniec s touto témou si ju vytasí ako brnenie na seba a hovorí, že toto je jeho hlavný leitmotív, s ktorým do politiky vstupuje na kandidátke KDH. Ťažko som prehltol ako teraz a pripadalo mi to dosť zaujímavé, že o človeku, o ktorom som vedel, že to je špičkový ústavný právnik, zrazu keď mám možnosť toho osobného dotyku s tou špičkovou ústavnou, s tou špičkovosťou, tak zrazu minimálne charakter nejako pokrivkáva.

    Dnes už všetci vieme, že to nebola náhoda, že toto bola charakterová črta Radoslava Procházku, lebo je to charakterová črta. Jednoducho, že ten charakter, tak ako v MOST-e - HÍD sú schopní si napísať jedine tak na billboard, ale v skutočnosti, v reálnej politike a v živote určite k dispozícii nie je.

    Napísal som o tom blog, lebo nedalo sa to stráviť. Ten blog som, áno, nadpis toho blogu bol napísaný tak trošku tvrdšie, ako zvyknem možno aj vás tu oslovovať a blog, teda bola tam popísaná celá táto skutočnosť a názov blogu bol, ako Procházka svoje svine cudzou kukuricou kŕmil. Celé som to popísal a tak. Pán ústavný právnik na to zareagoval do dvoch hodín svojím blogom, kde zverejnil kompletnú mailovú dokumentáciu medzi nami dvomi v tejto veci, asi v takom duchu a tóne sa niesol celý ten teda blog, "čo to tu nejaký nímand mne, otcovi, právnikovi, učiteľovi, športovcovi, synovi, katolíkovi" a neviem koľko, dvadsať tých charakteristických nejakých popisových čŕt, alebo ako sa to nazýva, tam napísal, tu ide hovoriť niečo, že ja niečo som tu neurobil tak, ako sa patrí. A úplne najzákladnejšie alebo to najkrásnejšie tam bolo to, že v celej tej mailovej komunikácii vymazal tú jednu kľúčovú vetu, na ktorú som sa ja odvolával z toho jeho prvého blogu, ktorý poslal, či z prvého mailu, ktorý poslal s faktúrou, a to bola tá posledná veta: "Ak máte akékoľvek pochybnosti, s dôverou sa obráťte.".

    Jednoducho na tejto vete postavil argumentáciu, že vidíte niekde tam tú vetu, že by som niečo takého povedal? Čo tu, o čom on hovorí? Zhrozený z toho, že ústavný právnik dokáže takto v priamom prenose klamať, že dokáže vlastne si vyfabulovať dôkazy alebo manipulovať s dôkazmi a vymazať tam cielene vetu, som potom oslovil aj Daniela Lipšica, aby, nechcel som to riešiť, vzhľadom na to, že to bolo pred voľbami a nechcel som diskreditovať politickú stranu KDH za to, že, za človeka, ktorého majú na kandidátke. On potom mal aj s ním dohodnúť nejaké stretnutie, aj potom nejaké ospravedlnenie, nič z toho nikdy nebolo.

    Za hodinku ten blog, ktorý Radoslav Procházka napísal, za hodinku bol stiahnutý a to s tým, lebo mu začali ostatní právnici z fachu písať podblog, že či si on ako teda ústavný právnik a advokát prečítal zákon o advokácii, ktorý v nejakom hneď v druhom paragrafe hovorí o tom, že advokát môže zverejniť komunikáciu so svojím klientom len po súhlase svojho klienta. A zároveň tam bolo napísané, že ak sa dopustí tohto konania, že zverejní tú komunikáciu akúkoľvek s klientom bez súhlasu klienta, automaticky stráca členstvo v advokátskej komore a stráca možnosť byť advokátom alebo niečo také. Tak ho tam právnici jednoducho veľmi rýchlo upozorňovali na to, že nech rýchlo stiahne ten blog, nech sa rýchlo ospravedlní, lebo urobil niečo, čo advokát nikdy v živote si dovoliť nesmie.

    To mi len prepáčte taký menší desaťminútový exkurz do histórie toho, akým spôsobom som sa prvýkrát dotkol hmotnej zodpovednosti, akým spôsobom som sa prvýkrát mal možnosť stretnúť s charakterom nášho asi už budúceho kolegu, budúceho čestného sudcu Súdneho dvora niekde v Luxemburgu pána Radoslava Procházku.

    K samotnej téme o hmotnej zodpovednosti by som chcel uviesť jeden, myslím si, že taký najčerstvejší príklad, kedy by sa nám tento zákon zišiel. Včera médiá zverejnili informáciu, že Andrej Danko - myslím si, že každému z nás známy to mysliteľ - zorganizoval počas svojho summitu, ktorý podľa mojich informácií zorganizoval tak zo žiarlivosti voči Robertovi Ficovi, summitu predsedov národných rád parlamentu, z ktorých samozrejme teda neprišli všetci, lebo videli, že teda je to také skorej selfpromo a nie seriózny summit, tak zorganizoval tam večeru za 60 599 eur. To, že Nový čas napísal, že 25 ľudí a bolo tam 270, vôbec nie je podstatné, lebo keď prepočítame, keďže to je 25 ľudí a povedzme si, dá 200-300 eur na večeru týchto ľudí, nikto z nás by sa tým netrápil. Lenže Andrej Danko zorganizoval túto večeru pre 270 ľudí, pre radových členov delegácií. Veľakrát ľudia kvality slečny Troškovej z Úradu vlády za 269 eur aj pár centov pre každého jedného.

    A toto je krásny príklad toho, kedy by sme potrebovali mať účinný tento zákon o hmotnej zodpovednosti, lebo by sme prišli za Andrejom Dankom a povedali by sme mu, pozri sa, spravil si si tu kšeftík, nejakému kamarátovi si dohodol kšeft, že teda zabezpečí večeru, samozrejme, pozrel si si cenu, za čo to robil Fico, tak ty nebudeš predsa horší, tak to zorganizuješ za tie isté peniaze a keď náhodou na teba niekto ukáže prstom, ty iba povieš, však ja som to robil za tie isté peniaze, ako to robil Úrad vlády, ostatné akcie pri príležitosti našeho predsedníctva v Rade Európskej únie. Toto sa aj včera stalo. Vieme, že včera Andrej Danko podsúval novinárom informácie, tam sa pozrite na Fica, on to urobil, tie večere za 2 milióny a ja som to robil za tie isté peniaze na osobu, ako to robil Fico. Ten strach Andreja Danka z Erika Tomáša, že mu podsúva informácie voči novinárom, áno, je oprávnený a je to pravdou, ale pripadá mi aj smiešne, keď jednoducho druhý najvyšší ústavný činiteľ nabáda novinárov, aby pozerali na prsty tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi a argumentácia taká škôlkarská, detí niekde z pieskoviska. Čo ja som ukradol? On ukradol rovnako, ale on ukradol, ja som ukradol iba jedno autíčko, on ukradol tri. Toto je argumentácia Andreja Danka.

    A práve na takýchto ľudí tento zákon je šitý, že by sme za nimi prišli a pekne by sme im spravili faktúrku. Dnes 60 599 eur, lebo tá večera nakoniec s DPH, keďže Andrej Danko chce vyzerať lepší vždy, tak na stránku síce bolo napísané, že s DPH, ale píše tam ceny bez DPH. Čiže v skutočnosti to stálo 72 188 eur deleno 270 ľudí zúčastnených, 269 eur, tuším, tridsať centov na osobu. Pekne by sme si pozreli, že takéto meníčko sa dá spraviť reálne, svadobné menu hocikedy za 30-40 eur ktokoľvek vám spraví so všetkým, so servisom, s mažoretkami, so všetkým, cakom prásk. Čiže to isté, čo urobil tuto Andrej Danko pre týchto ľudí.

    Dobre, povieme si, nech to je 100 eur. Stokrát 270 je 27-tisíc, 72-tisíc mínus 27-tisíc, pomôžte mi, dvadsaťdva, 45-tisíc, napísali by sme faktúrku 45-tisíc a poslali by sme ju Andrejovi Dankovi a pekne zaplať a máš z čoho.

    V 90. rokoch len preto, lebo jeho tatíčko bol veľký kamarát s Jánom Slotom, sprivatizovali spoločne Lesostav Revúca. Ako veľký mečiarovský privatizér, ktorý dnes sa nehanbí do týždenníka Týždeň hovoriť o tom, ako on vždy bol proti Mečiarovi, ako on bojoval proti Mečiarovi, ako on počúval rádio Twist a čiernu skrinku. Tento bezcharakter, ktorý tu máme v predsedovi vlády, je podľa mňa unikátom v rámci celej Európskej únie. Na jeho mieste, mečiarovského privatizéra, ktorý bez hanby, po tom ako sprivatizoval Lesostav Revúca, vytuneloval so svojou rodinou túto firmu, ktorá dovtedy normálnym spôsobom fungovala a áno, mala podľa privatizačného projektu alebo privatizačných papierov dlh okolo 4-5 miliónov korún, ale funkčná, normálna firma, na ktorú zamestnanci boli hrdí, po troch rokoch správy, inak povedané rabovania a vykrádania rodiny Dankovcov v Revúcej, z tejto firmy vykradli majetok za 52 miliónov korún. Týchto 52 miliónov, rozpredali nehnuteľnosti, presmerovali na svoje účty, aj mladý to člen predsedníctva či predstavenstva firmy Lesostav Revúca, dnešný predseda Národnej rady Andrej Danko zrazu zbohatol, firmu utopili, nezaplatili kúpnu cenu Fondu národného majetku, čiže nám všetkým, nezaplatili do zdravotných poisťovní, čiže nám všetkým, lebo všetci ostatní sa im na to skladali, nezaplatili Sociálnej poisťovni, nám všetkým, lebo všetci sme sa na to skladali a nielen teda my, ale všetci ľudia na Slovensku a nezaplatili bezcharakterne svojich zamestnancov, ktorí túto firmu držali nad vodou, kým tam neprišla rabovačka rodiny Dankovcov na čele s vtedy šikovným mladým človekom Andrejom Dankom.

    Čo to hovorí o charaktere tohto štátu, keď na čele Národnej rady, inštitúcie, ktorá má prijímať zákony, ktoré majú chrániť ukrivdených, slabších, ktoré majú chrániť spravodlivosť, stojí človek, ktorý vykradol, sprivatizoval firmu, vytuneloval ju, nechal dlhy všade? A hlavne ma mrzia tí zamestnanci, ktorým nevyplatil mzdy. Samozrejme, nie je to prvý lup, ktorý Andrej Danko spravil. Tých lupov bolo viac, keďže teda kamaráti Jána Slotu a následne tým pádom Vladimíra Mečiara, mali prístup privatizovať, žiaden čestný človek nemal, len títo ľudia, podržtašky Slotove mohli privatizovať a následne páchať tieto hriechy. Čiže tam bola, myslím, že aj firma Danker a podobných, jednoducho typický mečiarovský privatizér a on dnes príde, sačko, oblečík, tuto vreckovečka biela, jak som ja ako študent počúval rádio Twist, ako som držal palce všetkým tým čestným ľuďom, ktorí bojujú proti tomu Mečiarovi. A čo to bola? To bola tá kradmá ruka, ktorá siahla po tom sprivatizovanom majetku v mečiarovskej privatizácii? Kto vtedy mohol sa dostať k tomu majetku za pár korún? Len podržtašky, či Slotove alebo Mečiarove, že sa nehanbíte, že kryjete takého človeka a včera ste tu hlasovali za jeho náhubkový zákon, ktorý ostatným nám poslancom to, čo dnes tu ja hovorím slobodne, v budúcnosti zakáže hovoriť. Že sa nehanbíte poslanci SNS, že šliapete a pľujete takto po Ústave Slovenskej republiky, že šliapete po zápase skutočných národovcov z 19. storočia, že podporujete takýto zločin a človeka, ktorý takýto zločin spáchal na čele Národnej rady, lebo asi najlepšie z vás vie zopínať ruky a spomínať Pána Boha. Farizej a nieže národniari.

    A preto som zároveň povedal, že práve takíto ľudia, ktorí takýmto bezcharakterným spôsobom získali svoje majetky na úkor všetkých čestných ľudí, ktorí platia dane, by mali byť prví vystavení tomuto zákonu, aby sme poslali Dankovi pekne faktúrku na 45-tisíc eur a z majetku nás všetkých, ktorý nám ukradol, by to pekne zaplatil. Toto je zmysel návrhu zákona, ktorý predkladáme o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len krátko reagovať na slová pána poslanca Matoviča, keď tu spomínal večeru za 260 euro. Áno, 260 euro je vysoká suma a ľudia to môžu vnímať negatívne. Ale ja by som sa chcel spýtať pána poslanca, že určil, že tá cena by mala byť napríklad 100 euro a tým pádom pán Danko tunak tento národ obral o nejakých 26-tisíc alebo koľko euro, teraz to vypočítal. A teda ja sa pýtam, kto bude ten arbiter a povie, že to má byť 100? Igor, vy? Alebo kto to bude? Lebo keď toto poviete, že 100 euro, tak ako sa má cítiť dôchodkyňa, ktorá má 280-eurovú penziu, zaplatí 180 za všetky poplatky a ostáva jej dajme tomu 80 eur na celý mesiac. Tá keď bude počuť, že Danko má urobiť večeru za 100 euro, no tak sa z toho zblázni, rozumiete ma.

    Takže mne ide o to, že tento zákon je dobrý, treba ho podporiť, súhlasím s tým, že hmotnú zodpovednosť, tú treba riešiť, týchto politikov, absolútne súhlasím, len akým spôsobom chceme zabezpečiť, že tu zase nespravíme nejaké kladivo na čarodejnice a budeme tunak, kto bude ten arbiter, kto povie, že tá večera má stáť 100 euro?

    A ešte chcem len povedať jednu vec k tomu summitu. Viete, keď si Slovensko nemôže dovoliť urobiť jeden summit počas našeho predsedníctva, no tak to tuná fakt zabaľme, zhasnime svetlo a poďme preč, lebo to by bolo fakt trápne. Čiže mne neprekáža summit, mne prekáža možno, možno plytvanie peňazí, ani nie možno na večery, mne vadia cétečka predražené, mne vadí to, že sa tunak rozkrádajú diaľnice, mne tunak vadí strašne veľa vecí. Tá večera je úplne na poslednom mieste, ale ide o princíp a tento zákon určite podporíme.

  • Myslím, že dva blogy, ktoré si hovoril, odpovedajú aj môjmu predrečníkovi, pretože na začiatku si hovoril o úvode do témy, kedy sa mala stať otázka hmotnej zodpovednosti politikov alebo verejných funkcionárov jednou z referendových otázok a teda, akým spôsobom sa zachoval priamo k tejto otázke ústavný, vtedy ústavný právnik Radoslav Procházka.

    A druhý príklad bol asi ten najčerstvejší, tak som ho ja vnímal. To znamená to, čo sa stalo včera alebo v predchádzajúcich dňoch, kde príkladmo sa dá presne a jasne určiť aj na veci, ktorej všetci rozumieme, lebo predpokladám, že aj tak vysokí ústavní činitelia, ako je Andrej Danko, chodia cez deň jesť. Čiže vieme, čo by mohla asi večera stáť, možno, keďže politika nefunguje lineárne a niekedy na príklade o 270 eurách sa dajú vysvetliť tie miliardové kšefty, tak tomu celkom rozumiem.

    Chcem povedať ešte jednu vec, tak ako som uvádzal ten návrh zákona, že môžu byť odpoveďou na to, čo by malo trápiť každého jedného zodpovedného politika a verejného funkcionára, a to je to, že na Slovensku alebo možno aj v celej Európe kríza dôvery, alebo klesá dôvera vo výkon verejných funkcií a to je z môjho pohľadu aj hlavne preto, že ak verejný funkcionár alebo politik pochybí, neprichádza trest. A tu ten trest jednoznačne chceme zaviesť. Čiže aby sa mohla obnoviť dôvera, musí prísť aj zodpovednosť a tu preto aj ja tento návrh zákona podporujem a spolupredkladám.

  • Pán kolega Matovič, spomínali ste mnoho takých otáznikov, ktoré naozaj vytvárajú priestor na to, že treba riešiť hmotnú zodpovednosť politikov. Ale dovoľte, aby som poukázal ešte na jeden moment, ktorý ani tento zákon nevyrieši, aj keď by ho vláda hneď odsúhlasila, a to hmotnú zodpovednosť za zmenu zákonov tak, aby to niekomu vyhovovalo. Mám na mysli zákon o odpustení 18 % dividend, ktorý vytvorili Mečiarovi privatizéri do roku 2003. Tam rodina Andreja Danka, tak ako si spomínal, zarobila milióny. Tie milióny pomohli vytvoriť zisk v nasledujúcich rokoch a teraz rodina Andreja Danka spolu s MOST-om, spolu so SMER-om ide zmeniť zákon tak, že si odpustia 18 % daní. Aj toto je hmotná zodpovednosť za správu tejto krajiny, čo by sme nemali robiť a chcem apelovať, že nielen tento zákon by sa mal prijať, ale aj tie návrhy, ktoré tu smerujú účelovo pre vybrané skupiny Mečiarových privatizérov, ako im pomáhať, aby Národná rada ich odmietla a zmenila. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Matovič.

  • Pán Kollár, sám som si sebe povedal, že nebudem na vašich poslancov ani na vás reagovať, že po tom, čo tu predviedol Krajniak s Pčolinským v piatok, že mi za to nestojíte. Že dávať vám vlastne nejaký mediálny priestor reakciami, že asi nie je úplne správne, ale na druhej strane možno stále mám takú nádej, že za týchto dvoch ľudí nejakým spôsobom nezodpovedáte, ale chcel som iba poukázať na to, že to, čo tu oni predviedli v piatok, Andrej Danko využil ako hlavný argument, prečo treba zmeniť rokovací poriadok, ktorý zalepí ústa opozičným poslancom, aby práve o rozkrádaní cétečiek, nemocníc mohli hovoriť.

    Čiže v podstate vaše skutky a slová alebo skutky vašich poslancov a vaše slová o tom, že vám záleží na nerozkrádaní nemocníc a záleží vám na cétečkách, záleží vám na dôchodkyni, sú v rozpore so skutkami vašich poslancov, lebo nie poslanci zlepenca zlodejov tu hájili ten náhubkový zákon, ale vaši poslanci, Pčolinský a Krajniak, čo si myslím, že je veľká hanba a takýmto spôsobom ste tomu pomohli. Zároveň traja vaši poslanci, ktorých ste sem doniesli, hlasovali za ten náhubkový zákon a spolu s kolegyňou Bašistovou od Procházku boli tí štyria, ktorí zabezpečili, aby tento zákon prešiel. Takže treba si asi viacej dávať pozor na vlastných ľudí, lebo potom môžte mať aj pekné úmysly, ale vám to pokazia.

    A Zsolt Simon, ja som veľmi rád, že si upozornil na, alebo že si si všimol to, čo tu vlastne urobili zlepenec zlodejov fintu a vlastne idú pomôcť mečiarovským privatizérom. Nikto si to nevšimol a aj keď sedíš v úplnom kúte tam toho parlamentu, v tomto robíš veľmi cennú robotu. Lebo tých 18 %, keď si v prípade iba toho Dusla Šaľa, na ktoré si poukázal, ktoré má na účte 89 miliónov eur ziskov z nerozdelených, ziskov z...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Takže budem veľmi rád, ak budete hlasovať za zákon, ktorý klepne po prstoch mečiarovským privatizérom typu Andreja Danka pri tom, keď si tu budú organizovať večere, ktoré klepnú po prstoch tunelárom a zlodejom typu Roberta Fica, ktorý spácha mýtny tender a okradne nás všetkých o nejakých 700 miliónov eur, či koľko to bola položka v tomto prípade. Budem veľmi rád, ak prijmete tento zákon, ktorý klepne po prstoch takým Kaliňákom, ktorý v pohode si robia biznis s daňovými zločincami, ktorých vyšetruje Kriminálny úrad finančnej správy.

    A iba k tomu Zsoltovi som chcel dokončiť tú poznámku. Som veľmi rád, že si si to všimol, lebo iba v prípade toho, napríklad toho Dusla Šaľa a týchto, pardon, to nebolo Duslo, to bolo Železiarne Podbrezová, 89 miliónov eur na účte ziskov, nerozdelených ziskov z minulých období, z ktorého by musel pán Soták platiť 25 %, ale tým, že zatrucuje a keďže je kamarátom Roberta Fica, tak zrazu z 25 bude 7, to je veľmi pekný darček na Vianoce. Takže som veľmi rád, že si na to upozornil a to, že to práve pácha a spácha spoločne s Andrejom Dankom, mečiarovským privatizérom, je naozaj úplne krásne symptomatické, 27 rokov po revolúcii, v čase 17. novembra, to je taká pekná odmena všetkým tým ľuďom, ktorí mrzli na tých námestiach a bojovali za spravodlivosť a slobodu pre nás všetkých.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyňa Remišová. Takže dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 277.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predstaviť vám návrh novely zákona o hazarde. Ja to poviem len veľmi krátko, lebo už na tejto schôdzi sme diskutovali s pánom ministrom financií o hazarde a tento návrh novely zákona má za cieľ odstrániť 30-percentné kvórum, ktorú sú petície, ktoré sú povinní vyzbierať obyvatelia, aby vôbec obec mohla začať rokovať o tom, či bude regulovať hazard na svojom území. Bez tejto petície v súčasnosti podľa znenia zákona nie je možné, aby obec vydala všeobecne záväzné nariadenie. Najprv sa musí vyzbierať petícia, až potom môžu poslanci rokovať o hazarde, prípadne vydať všeobecne záväzné nariadenie.

    Je absurdné, aby samospráva, keď hovoríme o decentralizácii a o prenesenom výkone štátnej správy, aby samospráva nemohla, aby sme jej zakazovali rokovať o nejakej veci z vlastnej iniciatívy a povedali sme, že samospráva, ty môžeš rozhodnúť, ale najprv sa ti musia občania, 30 % sa ti ich musí vyzbierať, aby si vôbec mohla začať o tom rokovať. To by sme mohli hovoriť aj o iných veciach napríklad, keď si zoberiete, samospráva ty nemôžeš rokovať, ak sa ti, napríklad o verejnom osvetlení, o verejnom poriadku, o obmedzovaní času prevádzok, ak sa ti 30 % obyvateľov nevyzbiera na petíciu.

    Takže myslíme si, že návrh ide proti kompetenciám samosprávy a samospráva by mala mať možnosť, aby mohla regulovať hazard na svojom území. Takisto tento návrh, prikladáme tomu veľkú dôležitosť kvôli tomu, čo sa stalo napríklad v Bratislave. Ja sama som sa zapojila do zbierania podpisov proti hazardu a strávila som desiatky hodín v uliciach alebo zbieraním podpisov a to isté dobrovoľníci. Dobrovoľníci, ktorí sa venovali zberaniu podpisov, oni to aj vyčíslili a to sú tisícky, tisícky hodín, ktoré strávili zbieraním podpisov. A potom sa stane to, že odovzdajú hárky na magistrát a tie hárky sú drzo a arogantne z magistrátu ukradnuté.

    A ja si myslím, že takéto nehorázne a drzé správanie poukazuje na podstatu biznisu hazardného hráčstva. Nechcem teraz hovoriť, že hárky ukradol niekto z, ktorý je spojený s hráčskym biznisom, ale samotná krádež podpisových hárkov vypovedá o podstate tohto biznisu. A už len z tohto dôvodu si myslíme, že keď sa podarila dobrovoľníkom dovtedy doteraz nevídaná vec, oni zozbierali viac ako 120 000 podpisov. To ja sama, keď sme začali zbierať podpisy, ja som neverila, že sa im to podarí, že sa im podarí vyzbierať, že sa im podarí vyzbierať tých 30 % podpisov z celej Bratislavy. Ale vyzbierali to s nadľudským úsilím, odovzdali hárky a nakoniec tieto hárky sú ukradnuté. Už pri predchádzajúcej diskusii s pánom ministrom financií sme ho vyzvali, aby túto situáciu riešil, on aj prisľúbil, že ju bude riešiť a na túto situáciu reagoval aj náš návrh zákona. Možno ešte k hazardu sa vyjadrím aj širšie neskôr v rozprave, ale teraz som len chcela odôvodniť, prečo rušíme, chceme zrušiť 30-percentnú povinnosť petície.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Matovičovi.

    Nech sa páči.

  • V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, že spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete nejaké stanovisko zaujať? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, hazard pokladáme za veľmi dôležitú tému a budeme prezentovať ešte jeden návrh zákona k tejto problematike a chcela by som požiadať o podporu buď o jednu verziu alebo o druhú verziu a, ale takisto verím, že pán minister financií si naše pripomienky zobere k srdcu a tak, ako sľúbil v druhom čítaní, budú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré odstránia najväčšie nedostatky novely zákona o hazardných hrách. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matovič, chcete zaujať stanovisko ako spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 283, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 286.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Budajovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 283.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, majitelia hazardných hier a ich asociácia na Slovensku majú už desaťročia bohatú žatvu. Podarilo sa im preniknúť do vnútra politických strán očividne, pretože slovenská legislatíva sa zdeformovala presne tak, ako sa to stalo aj v mnohých iných krajinách. Ten proces zápasu s ich zásahom do férovej hry na Slovensku, proces zápasu trvá už dlhú dobu. Podobne, znovu poviem, ako v iných Európskych štátoch v súčasnosti na základe iniciatívy občanov rozhoduje aj Ústavný súd.

    Keďže v Českej republike Ústavný súd jednoznačne rozhodol, že tú výnimku, ktorú majú práve len podnikatelia, ktorí prevádzkujú hazardné hry, že práve len o ich druhu podnikania musia občania, aby ich zástupcovia v mestských zastupiteľstvách mohli obmedziť toto podnikanie, musia občania zozbierať toľko podpisov, koľko je 30 % dospelého obyvateľstva v jednotlivých mestách a obciach. Túto podmienku už v Českej republike Ústavný súd zrušil. Tak isto zrušil aj druhý trik, ktorý zakomponovali lobisti hráčskej asociácie do našej legislatívy a ten trik spočíva v tom, že buď nás úplne zakážete, všetky druhy hier a vo všetkých mestských častiach, napríklad nášho hlavného mesta alebo Košíc, alebo nás necháte. Tento druhý trik, ten prvý trik je čitateľný. Jednoducho všetky ostatné druhy podnikania mesto môže regulovať všeobecne záväzným nariadením, iba hry nie. A iba vtedy, ak si zoženie ten, kto chce ich regulovať, podporu 30 % obyvateľstva. Podotýkam, že to je prakticky podiel, ktorý je v Bratislave mobilizovateľný do samotných volieb. Tridsať percent v mnohých mestách Slovenska zďaleka nie je ani účasť vo voľbách. Tento limit je proste absolútne vysoký a neprijateľný, diskriminačný.

    A druhý ten trik spočíva v tom, že ak by ste si náhodou aj tie podpisy zohnali, v prípade, že nás budete chcieť vyhnať z vášho mesta, tak musíte aj rulety z hotelov. Tie sa budú s vami súdiť, pretože patria do reťazcov, hotelových reťazcov, či to je Radison, či to je Kempinski, ktoré tieto služby poskytovať musia na základe licencie. Tie vás budú žalovať na milióny a milióny eur a vy budete musieť ustúpiť a uznať, že hry na území vášho mesta nedokážete regulovať.

    Môj návrh zákona odstraňuje obidva tieto triky, ktoré boli zabudované do zákona a ktoré bránia mestskému zastupiteľstvu regulovať tento druh podnikania. Podotýkam, že práve tento prístup, aby sa odstránili obidve tie poistky, je veľmi dôležitý aj kvôli tomu, že obidve sú žalované na Ústavnom súde. Verím, že poslanci, a vnímal som to tak, že aj minister financií načúva hlasu verejnosti. V Bratislave tú petíciu podpísalo vyše 136-tisíc obyvateľov a ako sa aj tu priamo vyjadril, vníma aj špinavosť, ktorá sa odohrala, že tieto záujmy dokázali vlastne zmariť tú petíciu potom, čo bola úspešná, pretože priamo z magistrátu zmizlo vyše 30-tisíc hárkov, čo je naozaj pekná kopa. To bolo vyše 8 000 petičných listov a z nich zmizla zhruba, zhruba jedna tretina.

    Verím, že pomôžete, aby ani toto zlodejstvo, tento kriminálny čin, ktorý teda vyšetruje momentálne polícia, verme, že bude úspešná, aby ani tento kriminálny čin, ktorými sa ktosi snaží zabrániť regulácii hazardu, aby nemal, neslávil úspech, ale aby slávil úspech, vôľa občanov, ktorí v takomto obrovskom počte v Bratislave po prvýkrát v dejinách dosiahli jednotretinovú petíciu a vlastne boli už na krok k tomu, že mesto bude môcť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by regulovalo hazard v hlavnom meste. Vy môžete ale zákonom dopriať nielen spravodlivosť týmto občanom, ktorým teraz nikto z nich nevie, či ich osobné údaje nekolujú, preto síce neukradli všetky tie osobné údaje, ale nevieme, ktoré ukradli, čiže každý, kto sa podpísal, môže mať pocit, že jeho osobné údaje unikli. Pomôžete nielen zahojiť tento, túto nespravodlivosť, ale dáte šancu, aby si regulovali hazard všetky mestá a obce bez tohto diskriminačného 30-percentného, 30-percentnej podmienky petície. Zatiaľ ďakujem.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi pánovi Matovičovi.

    Nech sa páči.

  • V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja poslanci, pán poslanec Žarnay a pani poslankyňa Dubačová.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o hazardných hrách, ktorú sme spolu s kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predložili na 10. schôdzu Národnej rady, reaguje na nepriaznivú situáciu na komunálnej úrovni v oblasti regulácie hazardných hier a negatívnych dôsledkov, ktoré tento druh podnikania prináša. V posledných mesiacoch rezonoval a v médiách téma petície proti hazardu v Bratislave a, žiaľ, nepríjemná udalosť s ňou spojená, a to zmiznutie časti petičných hárkov priamo z magistrátu mesta. Obyvatelia a časť ich zástupcov vynaložili nemalé úsilie, aby splnili náročné zákonné podmienky, no celé ich snaženie bolo zmarené. Bola to náhoda? Alebo zámer? Z tohto miesta mi neprináleží uvedenú udalosť posudzovať, ale úsudok si môže urobiť o danej veci každý sám.

    Aktuálna právna úprava obsiahnutá v zákone 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priznáva obciam právomoc prijať všeobecne záväzné nariadenie v § 10 ods. 5 písm. d). Citujem: "Obec môže za podmienok podľa ods. 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) ,e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i). Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.".

    Súčasné znenie zákona predpokladá, že prijaté všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na všetky hazardné hry a na celé územie obce, čo nepovažujeme za správne, pretože obecné zastupiteľstvo by malo mať právo vo verejnom záujme regulovať tento druh podnikania na území obce aj na základe podnetov občanov bez petičných obmedzení § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Rovnako by malo mať priestor na vymedzenie teritória, kde sa bude tento druh hazardu prevádzkovať, v akom čase či dosahu.

    Problematika hazardných hier zasahuje do verejného záujmu priamo napríklad dodržiavaním verejného poriadku, vplyvom na kriminogénne správanie užívateľských subjektov vo vzťahu k lokálnemu spoločenstvu, ako sú úžera, podvody, krádeže, lúpeže, s vidinou zabezpečenia si prostriedkov na uspokojenie závislosti na hazardnej hre, sociálnymi dopadmi na rodiny gamblerov a tým aj na komunitu, v ktorej žijú, ale aj nepriamo prostredníctvom individuálnych záujmov prevádzkovateľov ako aj užívateľov tohto druhu špekulatívnej zábavy, rozrastaním nežiaduceho druhu závislosti, negatívnym vplyvom na mládež a nízke sociálne zázemie.

    Z verejne prístupných informácií vyplýva, že záujem Slovákov o hazardné hry stále pretrváva a výška vkladov stúpa. Ako uvádza Finančná správa Slovenskej republiky, počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2013 14 159, v roku 2014 14 231, čo znamená medziročný nárast o 72 prevádzok, pričom počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2015 14 573, čo je medziročný nárast o 342 prevádzok. Uvedené údaje ukazujú stúpajúci trend v oblasti hazardných hier, pričom sa spomínaný nárast odrazil aj v celkovej výške vkladov, ktoré v roku 2015 prevýšili sumu tri miliardy, 3 mld. eur.

    Obdobné problémy riešia i naši západní susedia. V Českej republike samosprávy a verejnosť dlho zápasili s prevádzkovateľmi hazardných hier a, žiaľ, aj so štátom, ktorý v tomto druhu podnikania vidí predovšetkým obrovské zisky. Svoje úsilie zúročili v konečnej právnej úprave prevádzkovania hazardných hier v podobe zákona č. 186/2016 Sb. o hazardních hrách a zákona č. 187/2016 Sb. tvoriacich jeden významný celok, ktoré predstavujú prelom v regulácii hazardu v Českej republike. Prijatiu tejto právnej úpravy predchádzalo viacero nálezov českého ústavného súdu, v ktorých sa opakovane potvrdila právomoc obcí regulovať umiestňovanie prevádzok hazardných hier a vyústila do prijatia zákonného ustanovenia, kde obec môže vydať všeobecne záväznú vyhlášku, v ktorej stanoví, že Bingo, Technická hra, Živá hra, alebo Turnaj môžu byť prevádzkované len na miestach a v čase určenom všeobecne záväznou vyhláškou alebo stanoví, na ktorých miestach a v akom čase je v obci prevádzkovanie týchto hazardných hier zakázané, alebo stanoví, že prevádzkovanie týchto hazardných hier je na celom území obce celkom zakázané.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, obec ako najmenšia jednotka územnej správy i samosprávy vykonáva túto činnosť v najužšom spojení s jej obyvateľmi. Vychádzajúc z tohto faktu musíme myslieť na to, že jej nemôžeme upierať právo rozhodovať o sebe samej v prospech jej obyvateľov a tým aj celej spoločnosti rešpektujúc jej regionálne a religiózne odlišnosti a danosti. Hazardné hry prevádzkované od čias starovekého Ríma predstavovali akýsi druh zábavy a uvoľnenia pre ťažko pracujúci ľud a hoci sa historické a spoločenské pomery zmenili, tento druh zábavy sprevádzaný množstvom negatívnych javov pretrval. Jej úplná eliminácia nie je vždy možná, pretože z kamenných herní sa presunula do virtuálneho sveta. Ale je možné poskytnúť otvorený nástroj obecným zastupiteľstvám podľa aktuálneho miestneho stavu na účinnú reguláciu hazardných hier na časti alebo celom území obce a z tohto postu vás žiadam o podporu nášho návrhu v prospech obcí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegovi Žarnyaovi, že zhrnul problematiku hazardných hier a je naozaj pravda, že počet prevádzok stúpa a ešte závratnejším tempom stúpa počet videohier. A o tom sa málo hovorí, lebo aj ministerstvo financií často hovorí o tom: "Á, však počet výherných automatov klesá." Áno, lebo výherné automaty sú v podstate zastaralá technológia. Výherné automaty, áno, používa čím ďalej, tým menej ľudí, ale výherné automaty nahrádzajú videohry, ktoré sú v podstate to isté, len výkonnejšie, lepšie, rýchlejšie realizujú hráčsky cyklus a sú viac návykové. Odborníci, ktorí sa tomu venujú, hovoria, že to, čo je kokaín medzi drogami, tak to je videohra v gamblingu. Takže závratným tempom stúpa počet videohier a si myslím, že je na mieste, aby sme regulovali hazard a aby sme nedovolili, aby v našich mestách namiesto príjemných komunitných priestorov alebo rôznych kaviarničiek vyrastali zatemnené brlohy, kde ľudia chodia prehrávať svoj život. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vystúpila k nášmu zákonu o hazarde. Začala by som asi tým, že po Slovensku mátoží strašidlo hazardu. Po našich mestách, mestečkách, dedinách ožobračuje ľudí, ničí celé rodiny. Má často tragické následky. Hazard trápi samosprávy a tie potrebujú viac kompetencií na ich kontrolu. Hazard je oblasťou, v ktorej sa občania obracajú práve na samosprávu a tá nemá žiadne kompetencie, ako ho riešiť.

    Preto spolu s kolegami predkladáme návrh novely zákona, ktorý vracia politiku späť k občanom a k ich priamo voleným zástupcom. Sama čoraz viac vnímam občiansky odpor voči herniam najmä v obytných zónach, a čo je absolútnym nešťastím Slovenska, v blízkosti škôl. Občania sa obracajú k samospráve a čakajú, že tá ich bude nespokojnosť s prevádzkami riešiť. Je ťažké vysvetľovať občanom, že mestské orgány majú v spojitosti s hazardom zviazané ruky a povolenia na prevádzkovanie herní udeľuje ministerstvo financií. Radový občan očakáva riešenie situácie od svojho priamo voleného zastupiteľa a ten mu nevie pomôcť, pretože mu chýbajú kompetencie.

    Súčasné znenie zákona o hazarde konzervuje aktuálny stav a neumožňuje flexibilne riešiť podnety občanov.

    Rovnako to vnímajú aj moji kolegovia, ktorí majú skúsenosti z bratislavskej samosprávy a tiež košickej samosprávy. Spoločne predkladáme v Národnej rade návrh, ktorý rozväzuje ruky mestským a obecným orgánom. Aktuálne znenie zákona neumožňuje regulovať otváraciu dobu herní, ani neumožňuje vytlačiť herne z obytných zón, z blízkosti škôl. Taktiež sa nedajú obmedziť najproblémovejšie typy hazardných hier. Regulácia hazardu má na samosprávnej úrovni podporu naprieč politickým spektrom. Úplný zákaz vnímam ako riešenie, ktoré samosprávy považujú za radikálne a málokedy sa k nim odhodlajú. Úplný plošný zákaz spôsobuje skokový výpadok v príjmovej časti rozpočtu mesta, ale môže priniesť aj ďalšie negatíva vyplývajúce z tohto radikálneho rozhodnutia. Pri žiadnom inom odbore podnikania na území obce alebo mesta nie sú právomoci mestského zastupiteľstva obmedzované petíciou obyvateľstva, iba pri hazarde.

    Minimálne v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve pritom existuje konsenzus naprieč politickým spektrom, aby boli súčasné právomoci samospráv v oblasti regulácie hazardu posilnené. Na júnovom rokovaní bolo prijaté uznesenie, ktoré v jednej časti deklaruje, že mesto Banská Bystrica má záujem na obmedzeniach prevádzkovania hazardných hier na území mesta týkajúcich sa obmedzenia možností zriaďovania nových herní, obmedzenia prevádzky herní v obytných zónach, v blízkosti škôl a zariadení voľného času pre mládež. Ďalej uznesenie odporúča primátorovi mesta iniciovať zmeny zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby mestá a obce mohli účinne regulovať hazardné hry na svojom území. Rôzni lobisti v područí hazardného priemyslu sa snažia vytvárať dojem, že snaha regulovať negatívne dopady gamblerstva je témou populistov a fanatikov. Ako však ukazuje realita a uznesenia rôznych zastupiteľstiev na samosprávnej úrovni, existuje v tejto téme vzácny konsenzus. Návrh novely zákona by bol prijateľný aj pre prevádzkovateľov hazardných hier, keďže odvráti vlnu úplnej prohibície. Práve samosprávy najlepšie vedia posúdiť, že aké riziko predstavuje toto podnikanie v tej-ktorej obci či meste. Konkrétne v Banskej Bystrici sa obyvatelia búria najmä proti hracím automatom a herniam na sídliskách v blízkosti škôl. Náš návrh novely zákona je rozumnou alternatívou k úplnej prohibícii.

    Vládny návrh zákona presadzuje iba vôľu časti lobistov herného priemyslu. Pozitívne vnímam, že herné automaty zmiznú z pohostinstiev a krčiem, ale zákon stále nerieši prevádzky v obytných zónach. Naopak, podmienka, že herňa musí mať aspoň 12 herných zariadení, vytvára predpoklad, že na sídlisku sa budú prevádzky rozširovať namiesto toho, aby sme ich vytlačili. Tento zákon ide po ruke veľkým prevádzkovateľom na úkor malých. Ale problémy občanov a samosprávy nerieši. Východiskom sú zmeny, ktoré navrhujeme. Áno, po Slovensku mátoží strašidlo hazardu. A ja pevne verím, že toto strašidlo sa nám podarí spoločne rozumnými zákonmi a novelami odstrániť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem svojej kolegyni poslankyni Dubačovej, že tak výstižne zhrnula problémy samospráv. A my, ktorí máme skúsenosti zo samosprávy, tak vieme, že naozaj je pre hazard, je pre samosprávy problém. Z našich miest a obcí nám miznú priestory, ktoré slúžia všetkým a na ich miesto sa tam sťahujú rôzne zatemnené brlohy, ktoré nám kazia vzhľad mesta. A preto si myslíme, že samospráva by určite mala mať možnosť regulovať hazard aj bez toho, aby sme teraz museli zbierať podpisy v uliciach. Mala by mať možnosť rozhodnúť, aký typ hazardu chce alebo nechce, alebo možno nič tam nechce, či kasíno môže byť, ale herňa nemôže byť. A takisto by mala mať možnosť rozhodnúť a úplne zakázať hazard na svojom území. Ale súhlasím s tým, že tento návrh je aj kompromisným návrhom s tým, že umožňuje čiastočnú reguláciu hazardu, že nemusíme vylúčiť teda všetky typy hazardných hier s výnimkou napríklad kasína, ale hlavne herne, kde sú videohry, tak tie úplne vylúčime. Hoci mojím osobným želaním by bolo, aby hazard z našich miest a obcí zmizol úplne. A teda, keď som zbierala tie podpisy v tých uliciach, tak som ich zbierala práve kvôli tomuto. Ďakujem.

  • Ja tiež sa stotožňujem s návrhom, ktorý bol prednesený a ku ktorému je práve teraz rozprava. A bola by som veľmi rada, keby sa ministerstvo financií vedelo stotožniť aj s tými návrhmi, ktoré sme dnes počuli v rámci, v rámci rokovania Národnej rady. Je veľmi dôležité, aby sme občanom umožnili žiť dôstojný život v meste, ktoré si zvolili za svoje mesto. A podľa mňa, podporovať to, čo zvyšuje chudobu, to, čo zhoršuje jeho sociálny status, je podľa mňa choré. Jednoznačne mestské zastupiteľstvo by malo mať spôsob, ako zlepšovať ľuďom život. A práve tým spôsobom by mohla byť možnosť odsúhlasiť VZN-ko, ktoré by podmienky hazardu vedelo buď prijať alebo odstrániť.

    Ak si spomíname pred 4 - 5 rokmi bola diskusia v Národnej rade, kde sme hovorili o tom, že generálna prokuratúra rušila takéto VZN-ká. Tak poďme na to opačne. Zistime prečo, čo bol hlavný dôvod rušenia takýchto VZN-iek v samosprávach a odstráňme ten dôvod rušenia takýchto VZN-iek. Nechoďme na to tak, že sťažíme občanom možnosť zaslúžiť si žiť dôstojne vo svojom mieste.

    Ďakujem.

  • Pre mňa osobne prístup hlavne teda vládnej strany SMER, ktorá nám vládne už z posledných desať rokov deviaty rok, v tejto otázke je takým, by som povedal, takým podobným symbolom ako prístup tejto strany alebo teatrálne ukazovanie tých desať, dvadsať, tridsaťtisícových hodiniek a popieranie vlastne toho, čo majú vo svojom názve. Keď raz majú "sociálna demokracia", tak si myslím, že mali by sa v prvom rade starať o slabších či už sociálne, áno, možno niekedy aj mentálne a možno niekedy aj ľudí, ktorí sú závislí a ochraňovať rodiny, ktoré hazardom veľmi, veľmi trpia, lebo to nie je o tom, že však dobre, keď je niekto závislák a teda nahádže to tam, tak ublíži samému sebe. By sme mali pozerať, komu ďalšiemu v tej rodine ubližuje. Keď už je to syn, tak možno áno, tým rodičom, ktorí z toho nešťastní a potom splácajú za toho syna dlhy. Keď je to manžel, je to omnoho horšie a keď je to manžel v rodine, ktorá má deti, tak je to úplne najhoršie.

    SMER deväť rokov tento problém ignoruje. A štát, ktorý potrebuje zarábať na nešťastí svojich občanov či na nešťastí rodín, ktoré majú medzi sebou závislých ľudí na hazarde, nie je štát. Taký štát zlyháva na základnú svoju funkciu a vy, ktorí máte v názve "sociálna demokracia", zlyhávate na to, čo sľubujete ľuďom pred každými jednými voľbami, že budete chrániť tých slabších a budete prijímať zákony v prospech slabších ľudí. Presne tak isto, ako keď ste oklamali v roku 2006, keď váš predseda v predvolebnej kampani sľuboval, ako odškodníte ľudí okradnutých nebankovkami a potom ste im ukázali dlhý nos. Presne takisto kašlete a klamete ľudí, keď sa štítite názvom "sociálna demokracia" a v skutočnosti zarábate na nešťastí rodín, ktoré majú niektorého člena závislého na hazarde.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 274. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 277.

    Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    Čiže zákon uvedie pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 274.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorý sa tu nenachádza v Národnej rade prvýkrát. Už sme sa snažili o jeho presadenie v minulom volebnom období a podľa mňa dáva tejto vláde veľmi dobrý návod na to, ako pomôcť, skutočne pomôcť slovenským rodinám.

    Viete, že existuje príspevok na starostlivosť o dieťa. Tento príspevok je čerpaný najmä z fondov Európskej únie a je venovaný na starostlivosť o deti do troch rokov. Pamätám si, ako minister sa veľmi tešil, ako sa mu podarilo vyrokovať tento príspevok, že aj Európska únia má teda problém s podporou rodín alebo detí nad jeden rok. Takže tešíme sa, že vtedy sa podarilo vyrokovať príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov.

    Dnes vieme, že jeho suma je zvýšená na 280 eur. Dokonca na túto schôdzu predstavili svoj návrh aj kolegovia zo strany SaS, kde navrhujú tento príspevok zvýšiť na 400 eur, čo tiež považujem za jedno z možných riešení podpory zosúladenia rodiny, rodiny a práce.

    Náš návrh ide možno iným spôsobom a navrhujeme, že vzhľadom práva na sociálnu situáciu našich rodín a matiek, tešíme sa z toho na jednej strane, že rodičovská dovolenka, "dovolenka" alebo rodičovský príspevok poberajú naši rodičia do troch rokov veku a rovnako je prispôsobený aj Zákonník práce, ktorý drží toto miesto alebo chráni ich pracovné miesto práve v dĺžke poberania rodičovského príspevku. Na druhej strane vieme, aká je situácia v otázke poskytnutia predškolského vzdelávania na Slovensku. Vieme, že opäť máme dve skupiny zariadení. Jedny sú pod správou samospráv a druhé sú súkromné. Verím, že obidva typy týchto zariadení poskytujú kvalitnú, kvalitné vzdelávanie týmto deťom, alebo teda predškolskú výchovu, ale na druhej strane vieme, že existuje taký sociálny nepomer, keďže zariadenia, ktoré sú v správe v samospráve, samosprávy, určitým spôsobom dotujeme my všetci. Kdežto zariadenia, ktoré sú súkromného charakteru, tak na tie si rodičia naozaj musia doplácať, aj vieme, že tristo euro. Ten rozdiel je naozaj veľký a zdá sa nám veľmi nespravodlivé, že ak vláda podporuje, je schopná podporovať matky, aby odchádzali od svojich malých detí do troch rokov práce, nevidíme dôvod, prečo by tak nemali učiniť aj pri starších deťoch, najmä vtedy, ak vieme, že počet miest vo škôlkach je nižší, aký je dopyt.

    Do roku 2015 nám chýbalo zhruba 10-tisíc miest v materských školách. Vieme, akým spôsobom to vláda riešila. Dala najskôr desaťmiliónovú dotáciu na vybudovanie kapacít v škôlkach. Na jednej strane si povieme výborne, super, budú sa budovať kapacity, ktoré chýbajú. Ale na druhej strane mám pocit, ako keby si vláda neuvedomovala, koľko, koľko zbytočných možno štrapácií tým samosprávam vytvorí. Áno, vybudujeme nové kapacity a pritom vieme, že od roku 2017 nám ten počet miest bude chýbať stále menej a menej. Od roku 2017 zasa tá demografická krivka, alebo krivka nárastu počtu narodených detí pomaly klesá. Takže budeme mať vybudované priestory a potom ich samospráva bude opäť predávať? Tak ako to bolo po dobe socializmu? Vieme, že vtedy boli vybudované kapacity na príjem, na poskytovanie starostlivosti detí okolo, v počte 100-tisíc. Dnes sa nám rodí okolo 55-tisíc detí ročne. A ako som povedala, od roku 2017 tých zariadení bude opäť menej.

    A ak vidíme, že vláda nerobí žiadne pozitívne opatrenia a prorodinné, aby túto situáciu zvrátila, myslím si, že je úplne zbytočné z jej strany dávať dotácie na dobudovávanie fyzických budov. Oveľa lepšie, praktickejšie riešenie by bolo, aby tieto peniaze investovala pre rodičov, ktorí nedostanú buď vôbec miesto alebo nedostanú miesto v samosprávnej škôlke.

    Týmto by sa zavádzala povinnosť a naším návrhom zákona by sa zavádzala povinnosť poskytnúť príspevok na starostlivosť dieťaťa rodičom, ktorí nedostanú škôlku vo svojej spádovej oblasti. Je tam presne zadefinovaná, čo je to spádová oblasť. A musím pri tejto príležitosti povedať, že v podstate ide zároveň aj o pomoc samosprávam. Týmto vytvoríme možnože aj tlak na samosprávy a na samotných rodičov, aby ak by ten príspevok chceli, museli by sa prihlásiť na trvalý pobyt v mieste, kde naozaj žijú a kde reálne, kde reálne žijú. Takto by sa to dalo asi zjednodušiť. Zároveň by z toho samospráva mala zvýšený podielový, zvýšenú výšku podielových daní. To by bolo vlastne to plus pre samosprávy, ktoré by súviseli s týmto návrhom zákona.

    V zákone alebo novela je navrhnutá tak, že vytvára teda aj samotný mechanizmus posúdenia, že či oprávnená osoba by mala nárok na tento príspevok na starostlivosť o dieťa alebo nie. Ešte raz, hlavným cieľom je zabezpečiť, aby rodičia detí aj od troch do šiestich rokov mali možnosť žiadať o príspevok v prípade, ak nedostanú miesto v štátnej škôlke, zjednodušene povedané. Vieme, že náklady na túto štátnu, na štátnu škôlku alebo na škôlku v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy sú oveľa nižšie ako pri súkromnom zariadení. A zdá sa nám to veľmi nespravodlivo nastavené, ak napríklad nedostane v takejto škôlke miesto a musí možnože aj zanechať pracovné miesto, ktoré jej ten zamestnávateľ drží tri roky, pretože chcela byť s dieťaťom na materskej a nemôže nastúpiť, pretože by nevedela zo svojho platu uplatiť zariadenie súkromné za 300 euro. Preto chceme, aby aj takejto matke štát pomohol a veríme, že aj tým by sa zlepšila životná situácia našich rodín.

    Ďakujem vám vopred veľmi pekne za podporu.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegynka predkladateľka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 274. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 277 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Petrík. Nie je v sále, stráca poradie. Otváram, teda pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, kolegyňa vám priblížila návrh zákona, ktorý rieši práve spôsob, ako vykryť miesta, ktoré sú nepostačujúce v rámci veku dieťaťa od troch do šiestich rokov. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva by rastová fáza v materských školách mala trvať približne ešte do roku 2017. Z tohto pohľadu je vlastne výstavba kontajnerových škôlok alebo nových budov nie veľmi efektívnym krokom a je tiež finančne náročná. Ak si vezmeme do úvahy, že máme problém so školami, ktoré majú do 250 žiakov, naozaj vyšla myšlienka úpravy normatívu práve pre školy do 250 žiakov. Takisto máme problém s udržateľnosťou menšinových škôl, o ktorý je naozaj boj, ak ide o malotriedky. Aj špeciálne školstvo sa dostalo možno do určitým spôsobom patovej situácie a preto si myslím, že samosprávy alebo zriaďovatelia škôl sa snažia šetriť na budovách a možno naozaj takým efektívnejším spôsobom, ako doriešiť ten nárast detičiek do toho roku 2017, by mohla byť alternatíva, ktorú predkladáme tejto Národnej rade.

    Práve vo veku od dovŕšenia troch rokov po nástup do školy, kedy sa prestáva poskytovať príspevok na starostlivosť, existuje najväčší dopyt po alternatívnych formách starostlivosti. V roku 2015 sa realizoval v rámci eurofondov taký projekt Rodina a práca a podmienkou projektu bolo, že pracovné miesta budú obsadené buď osobami na rodičovskej dovolenke alebo matkou s dieťaťom do šiesteho roku veku života. Cieľom bolo vlastne zosúladiť ten rodinný a pracovný život a cieľom vlastne bolo vytvoriť tzv. kútiky dočasnej starostlivosti. Oni fungovali počas pracovnej doby a v počte 33 kútikov ich využilo 90 zamestnávateľov. To znamená, oni to vyhodnocovali, že to bolo pre nich dobré, pretože trošku sa menej obávali toho, že tá žena, ktorá má to dieťatko do tých šesť rokov, bude často vypadávať z práce, no a to ich vlastne trošku tak, aj tie ženy ukľudní, ale na druhej strane aj tých zamestnávateľov, že táto alternatívna forma starostlivosti sa ujala. Ale takmer dve tretiny tých zamestnávateľov vyslovili záujem, že by chceli pokračovať vlastne v tom projekte, ale ak by im štát na to istým spôsobom dal nejakú podporu.

    A práve pre takéto alternatívy k štandardným formám starostlivosti by sa mohol využiť náš návrh zákona, ktorý by sa vo výške 280 euro mesačne mohol poskytovať práve na tie kútiky, ktoré by vznikali v rámci, v rámci tých zamestnávateľských pozícií. Ja si myslím, že naozaj, možnože by sa tá budova, ktorá sa vystaví alebo doplní, tá kontajnerová, využila na niečo iné, ale skôr si myslím, že tých sociálnych služieb bude pribúdať, ale tých detičiek naozaj, keď som si pozerala živonarodené deti, tak päť rokov dozadu nám klesá to číslo a naozaj tie mamy, ktoré sa chcú zamestnať po rodičovskej dovolenke, potrebujú aj iný spôsob riešenia starostlivosti o dieťa a práve tento príspevok by mohol sčasti nahradiť to, že chýbajú tie škôlky, ale aby sme ich zase nenastavali veľa a potom nevedeli, čo s tými budovami a ťahali ďalšie režijné náklady, tak by sme to mohli urobiť tak, ako bol ten pilotný projekt cez eurofondy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ja som sa chcela poďakovať svojim kolegyniam za návrh tohto zákona a tým si vlastne plníme záväzok, ktorý máme, ktorý sme dali v zmluve so Slovenskom, pretože je pre nás dôležité, aby každé jedno dieťa a každý jeden rodič mal možnosť bezplatnej škôlky. Keď sme sa na túto tému nedávno bavili s kolegom - myslím, že zo školského výboru -, tak hovoril, že trpezlivosť, vláda už buduje nejaké miesta v škôlkach. Ale o tomto probléme my vieme už dávno, my vieme desať rokov o tom, že chýbajú škôlky a myslím, že je veľmi znepokojujúce, že aj po desiatich rokoch stále je tu veľmi veľa rodičov, ktorí nemajú kde umiestniť svoje dieťa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Gaborčáková upriamila pozornosť na projekt, ktorý išiel opäť z eurofondov - Práca a rodina. A presne možnože na tomto príklade je vidieť, akým spôsobom vláda dnes postupuje. Jeden projekt skončil, udržateľnosť žiadna, budeme možnože otvárať nové projekty, znova niečo nové, budeme hľadať nové spôsoby a namiesto toho, aby sa naozaj začali podporovať projekty, ktoré už vykazujú známky funkčnosti a naozaj, že spôsobujú to zosúladenie rodiny a práce, o čo v skutočnosti by malo ísť. Tu chcem poukázať na to, že vláda na tomto, na tejto schôdzi predstavila zákon o sociálnych službách, kde zaradila starostlivosť o deti do troch rokov, tzv. jasle medzi sociálne služby. Tunak upozorňujem opäť na to, že okrem toho, že sa sťažia podmienky poskytovateľom, beriem ohľad na to, že samozrejme, treba kvalitne zabezpečiť tú starostlivosť o deti, na druhej strane nikto im tie náklady zvýšené nijakým spôsobom nepreplatí a na druhej strane projekty, ktoré tu boli funkčné a mali podporu štátu, sa prestali podporovať. Zdá sa mi to naozaj totálne nelogické a nevraviac o tom, že teda zaradenie jasličiek medzi sociálne služby, čo považujeme za nejakú patológiu, ktorá v rámci, ktorú v rámci spoločnosti štát chce riešiť v sociálnych službách, tak to sa mi zdá už úplne choré.

    Takže ďakujem kolegyni za poukázanie praktického príkladu reálnej pomoci a to, čo sme my predstavili v našom návrhu, vlastne s tým súvisí. Hovoríme, že s rozumom budujme tie školské zariadenia, lebo o chvíľku ich nebudeme potrebovať a myslím, že ani jedna samospráva sa nechce dostať do takého stavu, v akom sme boli po nástupe alebo po ukončení socializmu, že samosprávy sa húfne vzdávali budov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Verešová je ďalšou vystupujúcou v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, počúvame potreby mladých ľudí, mladých rodín, ktorí začínajú svoje, svoje, budovať svoje manželstvo, svoje rodiny, prijímajú deti, majú tú odvahu a tie ich potreby súvisia zvlášť s dvoma, sú to také dve hlavné potreby. Jedna je, že potrebujú pomoc pri zaobstaraní si bývania. To znamená, že potrebujú pomoc štátu pri pôžičkách, či už návratných či nenávratných, a tuná náš štát veľmi zlyháva a potom potrebujú pomoc pri starostlivosti o deti, lebo bez akejkoľvek podpory štátu nedokážu dobre, kvalitne a tak, ako naozaj chcú, sa postarať o deti. Pretože starostlivosť o deti je veľmi namáhavá. A my ich aj potrebujeme, pretože potrebujeme, lebo chceme, aby naša krajina ďalej prosperovala, aby bola, mala budúcnosť.

    A medzi také veľké potreby mladých rodín teda patrí aj to, že čo po skončení rodičovskej materskej dovolenky? Ako môžu nastúpiť do práce, keď im skončí materská dovolenka a oni nedostanú miesto v škôlke, v materskej škôlke? Čo majú robiť? Nemôžu nastúpiť, ale ak nenastúpia, stratia pracovnú pozíciu, stratia prácu. To si nemôžu dovoliť.

    Podporujeme, podporujeme starostlivosť o dieťa do veku troch rokov. Štát podporil túto starostlivosť s príspevkom 280 eur pracujúcim alebo študujúcim rodičom. Je dokonca vyšší tento príspevok ako rodičovský príspevok, takže veľmi motivačný, aby matka nastúpila do práce. Avšak absolútne sa nestaráme o to, ako pomôcť rodičom, keď skončí rodičovský príspevok a dieťa im nie je umiestnené do škôlky. Pritom však (zaznievanie gongu), pritom však z európskeho sociálneho fondu ide z operačného programu Ľudské zdroje na národný projekt na príspevok o starostlivosť o deti do troch rokov veku až 30 mil. eur, ale iba o deti do troch rokov. Vynikajúci nástroj. Dobre. Mnoho žien a matiek ho využíva. Ale barcelonské ciele nastavili aj to, že je potrebné pomáhať aj rodičom, ktorí majú deti od troch rokov do šesť rokov. Do dnešného dňa nechápem, prečo toto nebolo vyrokované. Aký bol úmysel nevyrokovať aj takúto možnosť cez európsky sociálny fond podporovať finančne aj rodičov, ktorí nedostanú materskú škôlku a mohli by si toto dieťa pritom popýtať starostlivosť v súkromnej škôlke? Toto je náš návrh, aby ak rodič nedostane škôlku pre svoje dieťa po trojročnej materskej dovolenke, dostával 280 príspevok na, 280 eur príspevok na starostlivosť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kľud v rokovacej sále. Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, že či to máte ešte?

  • Reakcia z pléna.

  • Môžte, ak krátko, tak môžte dokončiť.

  • Päť minút? Nech sa páči, dokončite.

  • Ale no, skúsim tri. Chcela som povedať ešte k tomu, že neuveríte, ale akákoľvek politika zosúladenia rodiny a práce naozaj prispieva aj k demografickému rastu. A svedčia o tom mnohé dokumenty a správy európskeho, komisie Európskeho parlamentu.

    A preto vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, ktorý pomáha mladým rodičom. Dajme rodičom množstvo nástrojov. Áno, tí, ktorí chcú ísť do zamestnania už do troch rokov veku dieťaťa, pomôžme im. Dajme im príspevok 280 eur. Ale pomáhajme aj tým, ktorí chcú zostať doma tri roky, ale potom potrebujú takisto pomoc, pretože nedostali škôlku, urobme to isté. Mladí rodičia, mladé matky nám hovoria aj o tom, že ony by rady zostali doma aj do päť, do šesť rokov veku dieťaťa. Aj tu by sme mohli naozaj vymyslieť, a my to v hnutí máme, v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, vymyslieť aj tuná nástroj a s rešpektom, s rešpektom voči akémukoľvek rozhodnutiu matky, napríklad, aby matka, ktorá chce zostať do šesť rokov veku dieťaťa doma, možno nemusela dostávať príspevok, tak sa rozhodla, ale napríklad aby nestratila zamestnanie u zamestnávateľa.

    Takže dajme, prosím vás, množstvo nástrojov pre rodičov s mladými deťmi. Veľmi vás prosím o túto podporu, vzhliadajú na vás, aby ste im pomohli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať miesto, teda stanovisko navrhovateľka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, žiadam vás o podporu tohto, tejto novely návrhu zákona, ktorá má za jediný cieľ zrovnoprávniť rodičov detí od troch do šiestich rokov s tými, ktorí dostávajú dnes a majú možnosť dostať pomoc od štátu do troch rokov. Tento návrh zakladá finančné prostriedky, ale ako som povedala hneď na začiatku, európsky sociálny fond nám z veľkej časti, naozaj z veľkej časti prepláca tieto finančné prostriedky. Takže stačilo by, ak by ministerstvo práce, sociálnych vecí vyrokovalo využitie tohto fondu aj pre deti do šesť rokov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ihneď hlasovaním.

  • Krátka technická prestávka. Zaznievanie gongu.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním.

    Prosím najprv pána poslanca Jozefa Lukáča z ústavnoprávneho výboru, aby uviedol hlasovanie a v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, tlač 282, bod 56.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 282.)

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 55, proti 11, zdržalo sa 61, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Reakcia spravodajcu.

  • To je v poriadku, ale najprv pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasujeme, viete, v poradí, ako sme prerokovali jednotlivé návrhy zákonov.

    Teraz prosím pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby ako spravodajkyňa uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Mihála, Kiššovej a Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, tlač 266.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 266.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 58, proti 4, zdržalo sa 73.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz prosím pani poslankyňu Zemanovú z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uvádzala hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Baránika, Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tlač 281.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Alojza Baránika a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 281.

  • Pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 26, proti 40, zdržalo sa 68, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že nebudeme tento návrh prerokovávať v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 165.

    Pán poslanec Šuca, člen výboru, nech sa páči, môžte uviesť hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 165.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť návrh uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 165. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.

    Pán predsedajúci, skončil som. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 119, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k správe osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 166.

    Pán poslanec Grendel, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 166.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 166.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 166.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 120, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie bolo schválené.

    Teraz prosím pána poslanca Vašečku, aby uviedol hlasovanie k správe Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 167.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 167.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 167.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016, tlač 167.

    Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 120, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že uznesenie bolo schválené.

    Teraz prosím pána poslanca Lukáča, aby uviedol hlasovanie o bode 55 schváleného programu, a to prvé čítanie o návrhu poslankyne Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, tlač 238. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 238.)

  • Ďakujem. K tomuto návrhu zákona v rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny návrh, žiadny pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 61, proti 3, 72 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Nasleduje hlasovanie o prvom, teda v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tlač 270.

    Pán poslanec Marosz, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, žiaden návrh na zmenu alebo doplnenie. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 62, proti 3, zdržalo sa 67, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila návrh uznesenia.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 59, a to je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, tlač 277.

    Prosím teraz pána poslanca Matoviča, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 277.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 41, proti 6, zdržalo sa 89.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Pán poslanec Matovič, prosím, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu poslancov Budaja, Dubačovej a Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, tlač 283.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 283.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 30, proti 4, zdržalo sa 102 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Mihála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, tlač 274.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 274.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dve kolegyne poslankyne, pani Gaborčáková, pani Verešová, žiadne procedurálne návrhy nepredložili. Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 61, proti 2, zdržalo sa 71 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že ešte máme na prerokovanie šesť návrhov. Budeme pokračovať tak, ako bolo rozhodnutie teraz do jednej, od jednej do druhej je prestávka, hlasovanie je najskôr o piatej. Ak by sme nestihli, samozrejme, prerokovať tieto návrhy, tak pokračujeme ďalej a potom hlasovanie je až, keď, teda vtedy, keď skončíme všetkých šesť zákonov prerokovať, až potom by sme hlasovali. Predpokladám, že to môže byť dnes.

    Takže ak dovolíte, budeme najprv, teda pristúpim k procedurálnym návrhom.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Včera som oboznámil predsedajúceho, vtedy tu bol pán Hrnčiar, s chybným hlasovaním v bode 62, tlač 260, kde má byť hlasovanie "za". Zlyhalo mi zariadenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si oznámiť členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že výbor sa bude konať hneď po skončení doobedňajšieho hlasovania v režime vyhradené. Pán minister požiadal, keďže sa bude hovoriť o otvorenom spise, že výbor bude vyhradený, preto vás...

  • Reakcie z pléna.

  • O jednej, o jednej, hneď po skončení.

  • Pán poslanec, ale nie hlasovanie, ale rokovanie výboru.

  • Rokovanie výboru, rokovanie výboru, samozrejme. Prepáčte. Hneď po skončení doobedného rokovania o jednej. Minister vnútra požiadal o to, aby bol výbor vyhradený a preto žiadam, aby ste odovzdali svoje telefóny do skriniek pred výborom. Ďakujem.

  • Dobrý deň prajem. Hlasovacie zariadenie mi neumožnilo hlasovať pri tlači 211. Hlasovanie č. 211. Chcel som byť "za".

  • Áno, pani poslankyňa Petrík, Simona Petrík, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, ja veľmi podobne by som sa chcela aj ospravedlniť. Mne nezlyhalo zariadenie, ale urobila som chybu pri tlači 282, čo je bod 56. Dala som "zdržať sa", poprosila by som "za". Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si oznámiť členom výboru pre kultúru a médiá, že výbor, mimoriadny výbor pre kultúru a médiá sa bude konať dnes v miestnosti č. 30 o jednej, čiže o 13.00 hod., tak.

  • Ďakujem. Ja by som tiež chcela poprosiť pri tom prvom hlasovaní, to bolo hlasovanie č. 211, nezobralo mi hlasovacie zariadenie a chcela som byť "za". Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, teda budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Gábora Grendela, Soni Gaborčákovej, Silvie Shazhad, Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 275.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. A zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o väčší kľud v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa, ešte chvíľku počkajte, kým sa páni poslanci ukľudnia. Dnes sú nejakí rozkokošení.

    Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud!

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Gábora Grendela, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad, Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 275.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť posledný návrh zákona zo skupiny zákonov, ktoré sme sa v sociálnej oblasti rozhodli na túto schôdzu priniesť a predstaviť.

    Jedná sa opäť o zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zákon 447/2008 a chcem hneď na začiatku povedať, že sme veľmi zvažovali, že či stiahnuť tento návrh zákona alebo nechať. Nakoniec sme sa rozhodli, že ho nebudeme sťahovať, ale využijeme túto možnosť možno na širšie vysvetlenie problematiky a tém s ním súvisiacich. Keď som povedala, že sme uvažovali o tom stiahnuť to, stiahnuť ho, dôvod bol taký, lebo vo vládnej novele, ktorá bola predstavená, ku ktorej sme sa aj vyjadrovali, je problematika, ktorú riešime v našej novele, riešená. Je riešená možno iným spôsobom, ale dovolím si povedať, že rovnako, rovnako vhodným. Každý sa rozhodol, ako by túto problematiku, ktorá viac rokov trápila poberateľov, poberateľov kompenzačných dávok, vyriešiť, a to je podľa mňa veľmi dôležité.

    Už v minulom volebnom období sa o takúto zmenu zákona snažila aj pani poslankyňa Jana Žitňanská a vtedy sa stretla s veľkým nepochopením na ministerstve práce, aj na ministerstve financií. Som rada, že odvtedy prešla akousi konverziou, aj teda debata o tom, zahŕňania darov pre osoby zdravotne ťažko postihnutých a ich blízkych príbuzných a ministerstvo si uvedomilo, že spôsob, akým odopieralo možnosť získavať finančné prostriedky na zlepšenie svojho zdravotného aj sociálneho stavu, je naozaj opodstatnená a neznamená to, že ak ľudia zbierajú peniaze na to, aby si vedeli zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšiu rehabilitáciu, možno aby rodina, aby nedochádzalo k rozpadu rodín, si raz za čas vyzbierala takéto prostriedky aj na obyčajnú dovolenku, na pobyt v horách, len preto, aby sa kvôli ťažkému zdravotnému postihnutiu v rodine nerozpadla napríklad táto rodina, že nie je na tom naozaj nič zlé.

    Preto mi dovoľte v krátkosti povedať, alebo teda toto bolo povedané v krátkosti o tom, o dôvodoch, prečo je dôležité vyriešiť túto tému.

    Ďalej by som sa už možnože práve k tejto oblasti nejako špeciálne nerozvíjala alebo by som túto oblasť ďalej nerozpitvávala. Hovorím, že náš spôsob nazerania na tento pohľad je alebo znamená možnože druhú cestu vytvorenia, kým ministerstvo si povedalo, že bude riešiť tri oblasti alebo troma postihnutiami oblasti tejto problematiky, my sme sa rozhodli, že zvolíme iný prístup, že v jednom paragrafe alebo v jednom odseku sme proste obsiahli celú oblasť.

    Ale v rámci zákona o kompenzáciách sme už aj včera upozorňovali na to, že celý systém zákona 447/2008 nie je nastavený spravodlivo. Ak hovoríme o tom, že tento zákon, všetky kompenzačné prostriedky a pomôcky majú slúžiť na zlepšenie života ľudí, ktorí sa narodili s hendikepom a ich rodín, ktorí sa rozhodli, že buď sa starajú alebo ho dajú do zariadenia, ale proste chcú nejakým spôsobom prežívať, chcú nejakým spôsobom možnože zlepšiť svoj sociálny status, tak poukazujem opäť na výšku opatrovateľského príspevku a na zavedený systém váh, ktorý istým spôsobom ukracuje dodnes rodiny, tieto nároky na kompenzačné dávky alebo na samotné kompenzácie.

    Preto by som veľmi uvítala, ak by sa ministerstvo v blízkej dobe rozhodlo meniť spôsob poberania alebo poskytovania kompenzačných dávok. Dôležité pritom je zároveň zamerať sa aj na spôsob posudzovania na zdravotné a sociálne posúdenie. Je úplne choré, ak v systéme existujú štyri rôzne typy posudzovania, ktoré v konečnom dôsledku môžu spôsobiť, že človek s rovnakým hendikepom, bude posúdený úplne rozdielne. Je úplne na mieste a úplne legitímna je požiadavka na zjednotenie tohto posudzovania, aby človek cítil aspoň tú základnú objektivitu, ktorá by pri posudzovaní mala byť, nieže cítiť, ale by mala existovať. To neznamená, že všetci budú rovnako posúdení. To len znamená, že každý bude mať, bude mať rovnakú šancu, šancu byť posúdený čo najobjektívnejšie.

    V závere mi dovoľte povedať odkaz, ďalší odkaz, ale podľa mňa najdôležitejší, ktorý chceme cez predstavenie tohto návrhu zákona odkázať vláde. Chceme ju požiadať až poprosiť, aby začala riešiť aj situáciu v oblasti sociálnych služieb. Mnohí ste sa, viacerí poslanci, neviem, či mnohí, ale viacerí poslanci ste sa v posledných dňoch stretli so zástupcami združení, ktoré zastupujú neverejných poskytovateľov a tlmočili nám možno katastrofálne podmienky, za ktorých sú nútení poskytovať sociálnu starostlivosť. Ak nám ide naozaj o klientov, tak verím, že vláda nájde spôsob, aby už budúci rok im vedela zabezpečiť existenciu týchto zariadení sociálnych služieb. Je na to viac možností, ale sme v čase, kedy sa bude čochvíľa rokovať v parlamente o najdôležitejšom zákone roka, o zákone o štátnom rozpočte. Tu je príležitosť ukázať im, že štát sa nestará len o svojich, ale o všetkých klientov zariadení sociálnych služieb. Podmienky nie sú rovnaké, podmienky sú naozaj štátom stanovené diskriminačne a my aj týmto spôsobom chceme poprosiť vládu, aby, aj keď možno zdá sa nesystémovo, vyriešila situáciu sociálnych poskytovateľov, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Stačí málo. Stačí buď - tak ako to urobila vláda v roku 2012 - poskytnúť dotáciu týmto zariadeniam ako nesystémovú položku alebo zvýšiť príspevok v odkázanosti, alebo možnože skôr príspevok na finančné zabezpečenie týchto poskytovateľov aspoň na budúci rok možno na sumu 420 euro.

    Ide o to, že si musíme uvedomiť, že tento rok sa nám opäť dvíha výška minimálnej mzdy a vieme, že práve poskytovatelia sociálnych služieb alebo opatrovatelia, ktorí pracujú v týchto zariadeniach sociálnych služieb, majú veľký problém poskytnúť takúto mzdu. Takže ak vláda na jednej strane, samozrejme, chce zlepšovať situáciu zamestnancov, vieme, že existujú zariadenia, ktoré poskytujú verejno-prospešné služby a vieme, že nie všetci dôchodcovia alebo tí, ktorí sú opatrovaní, si dokážu uplatiť túto službu, tak je na mieste žiadať spravodlivosť, pretože existuje skupina zariadení, na ktorú dopláca každý jeden občan Slovenskej republiky, a to sú práve tí verejní poskytovatelia, ktorí sú zriadení buď samosprávou alebo vyšším územným celkom.

    Doprajme aj seniorom, ktorí sa do takýchto zariadení chceli dostať, ale, bohužiaľ, ocitli sa pod čiarou, aby sa mohli dôstojne, aby mohli dôstojne prežívať svoje posledné dni.

    Ďakujem aj vláde za pochopenie tejto opodstatnenej pripomienky a verím, že aj poslanci vládnej strany aj vládnej koalície urobia všetko pre to, aby situácia v poskytovaní sociálnych služieb bola spravodlivo vyriešená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa predkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákonu, ktorý je uvedený pod tlačou 275. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 278 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Áno, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči, máte slovo. A potom sa pripraví pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som tiež chcela povedať pár slov k nášmu návrhu zákona, ktorým sa rieši posudzovanie získaných darov. Ako tu už bolo spomenuté, tento zákon už rieši aj vládny návrh zákona, ale chceli by sme upozorniť na niektoré súvislosti, ktoré môžu vzniknúť práve pri aj tomto vládnom návrhu zákona a preto budem hovoriť o niekoľkých konkrétnych veciach.

    Zákon o kompenzáciách v súčasnom, v súčasnej verzii posudzuje dary ako príjem osoby odkázanej na kompenzačné príspevky, a teda znižuje zväčša ich nárok. V mnohých prípadoch sa to týka predovšetkým tých, tieto kompenzačné príspevky, ktorí sú odkázaní na pomoc a nepracujú, ani nikdy nepracovali. Týka sa to tých, ktorí nemajú žiadnych príbuzných, a teda potrebujú získavať aj nejaké iné zdroje, a teda tieto dary. Týka sa to aj rodinných príslušníkov, ktorí nevedia tým svojim blízkym zabezpečiť všetko, čo potrebujú pri tom svojom ťažkom zdravotnom postihnutí, a teda potrebujú tiež získavať finančné dary. Ale týka sa to aj tých, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie a pracujú a zväčša im nepokrýva ten ich príjem nárok na, alebo teda ten doplatok, ktorý musia za kompenzačné pomôcky zaplatiť. Tie dary, ktoré sa zvyčajne získavajú, sa používajú jednak na spomenuté kompenzačné pomôcky, čo môžu byť vozíky, zdviháky, príspevok na auto, rôzne komunikačné zariadenia ako notebooky, tablety pre nevidiacich, nepočujúcich, napríklad vodiaci pes.

    Používajú sa ďalej na zlepšenie zdravotného stavu, na rehabilitačné pobyty, často nielen pre seba a aj keď sa ťažko pre zdravotne postihnutú osobu hradí príspevok na kúpeľnú, alebo teda hradí kúpeľná starostlivosť, osoba doprevádzajúca túto osobu si ju musí hradiť sama a zväčša na to prostriedky nemá. Ďalej si títo ľudia hradia z toho bežnú prevádzku domácnosti, pretože majú tak nízky príjem, sú na hranici chudoby a nemajú ani obyčajné prostriedky na bývanie, na stravu, na lieky. Ďalej sa z týchto darov hradia napríklad náklady na debarierizáciu, náklady na opravy, údržby domov, bytov, pretože to sú všetko veci, na ktoré si z týchto nízkych príjmov, ktoré majú a z toho rodinného rozpočtu nevedia našetriť.

    A v neposlednom rade sú to niekedy aj príspevky na sebarealizáciu tej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Keď sa chce venovať nejakej činnosti, musí dochádzať, musí cestovať, hľadá si, hľadá si prostriedky na sponzorov, na to, aby sa mohla zúčastňovať možno rôznych športových aktivít, aby proste ten človek sa cítil nejakým spôsobom platný v tejto spoločnosti.

    Kompenzačné príspevky, o ktorých sme tu už hovorili, boli opatrovateľské príspevky. Tie, tie ja len teraz veľmi stručne zopakujem, že tento príjem opatrovateľov je, alebo tento príspevok - pretože väčšinou hovoríme len o príspevku - nie je to náhrada príjmu, sa z mnohých dôvodov kráti a preto je ešte nižší, ako je tá maximálna hranica, čo je v súčasnosti 220 eur a kráti sa napríklad, lebo osoba odkázaná na pomoc poberá dôchodok, kráti sa príspevok, pretože osoba odkázaná na pomoc poberá výživné, lebo osoba odkázaná na pomoc chodí do zariadenia viac ako 20 hodín týždenne. A tam sa zaraďuje aj školské zariadenie, čo už aj hraničí možno aj s diskrimináciou. Kráti sa preto, lebo sa valorizovali dôchodky. Kráti sa preto, lebo opatrovateľ je poberateľom dôchodkovej dávky, je napríklad poberateľom invalidného alebo starobného dôchodku a kráti sa aj preto, lebo opatrovateľ môže mať iný príjem. Ten iný príjem je len do hranice dvojnásobku životného minima, čo je niekde pod úrovňou 400 eur. Rodiny nemajú dostatočný príjem, lebo často sa tieto rodiny rozpadávajú a živiteľom je teda len tá, ten opatrovateľ v prípade opatrovateľov, ktorý by mal zabezpečiť chod domácnosti a nielen pre osobu odkázanú na pomoc, ale aj pre možno ďalšie deti.

    Ďalej to, prichádza táto rodina väčšinou o jeden kompletný príjem, pretože jeden člen rodiny sa vzdáva svojej kariéry a venuje sa starostlivosti, 24-hodinovej starostlivosti o svojho príbuzného. A v neposlednom rade, ak je v rodine osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, tak tie náklady sa na, a tie nároky pre takúto osobu sa zvyšujú a teda nápor na ten finančný rozpočet je ďaleko väčší.

    Niečo podobné platí aj pri kompenzáciách, ostatných kompenzáciách, ako sú napríklad príspevky na pomôcku, na kúpu auta, príspevky na osobnú asistenciu. Tieto príspevky v mnohých prípadoch, pokiaľ hovoríme o kompenzačných pomôckach, tie sa nepreplácajú v 100-percentnej výške. Znamená to, že minimálne 5 % si vždy musí osoba s ťažkým zdravotným postihnutím doplácať, a to vždy aj v prípade veľmi nízkeho dôchodku. A pre takýchto ľudí je často aj 100 eur naozaj nedosiahnuteľná suma, pretože nevedia si z tých nízkych dôchodkov našetriť.

    Príspevky sa krátia, samozrejme, so zvyšujúcim sa príjmom, čo je veľmi demotivujúce. O tom hovoria mnohí, mnohí ľudia, ktorí sa s týmto potýkajú, ktorí poberajú príspevky na kompenzácie, ktorí by chceli pracovať a nemôžu. Často sa ozývajú ľudia, ktorí sú odkázaní na osobnú asistenciu, pretože osobných asistentov si zaplatiť musia, ak pracujú, nároky sa im zvyšujú a príspevok na týchto asistentov sa im kráti a zväčša, zväčša všetko to, čo navyše zarobia, musia dať asistentovi. A tým pádom, samozrejme, nemajú čas ani peniaze a vlastne takáto práca je pre nich zbytočná.

    Častým problémom, s ktorými sa stretávame, je, že tí ľudia, pretože príspevok sa posudzuje za kalendárny rok a platí pre celý nasledujúci rok, respektíve príjem sa posudzuje za ten predchádzajúci rok, tieto osoby so zdravotným postihnutím musia už dopredu predvídať, na čo si majú šetriť do budúcnosti a mnohokrát to tí ľudia nevedia. Mnohokrát sa potešia tomu, že si možno privyrobia pár eur a po roku zistia, že vlastne už nedostanú príspevok na nič, nemajú, nestihli si nič ušetriť, pretože ten, tie príjmy zväčša nie sú až v takých vysokých sumách a po ďalší kalendárny rok majú, buď si musia doplácať vyššie sumy, vyššie percentá alebo napríklad príspevok na osobnú asistenciu im je krátený.

    Do príjmu sa, samozrejme, počíta aj dôchodková dávka. Už sama osebe, keď si zoberieme len priemerný dôchodok, približuje sa k hranici dvojnásobku životného minima, minimálna mzda, to je skoro ďalší dvojnásobok životného minima. A príspevky sa zväčša, sú tam rôzne limity, niektoré sa poskytujú do dvojnásobku životného minima ako opatrovateľské príspevky, tam je dvojnásobok životného minima, niektoré sú do trojnásobku, osobná asistencia je napríklad do štvornásobku životného minima, čo v tomto prípade napríklad znamená, že ak osoba so zdravotným postihnutím má priemerný dôchodok a má minimálnu mzdu, má príjem vo výške 700 eur mesačne, pričom hranica štvornásobku životného minima je 792 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak dostane na konci roka povedzme 100 eur odmenu, prichádza o veľkú časť, veľkú časť dávok, respektíve krátia sa im mnohé, mnohé príspevky, respektíve musí ich doplácať vo vyššej sume a zistí, že miesto získaných 100 eur za odmenu, musí doplácať 500, 1 000 eur a tak sa v mnohých prípadoch stáva, že ľudia so zdravotným postihnutím odmeny odmietajú.

    Navrhnutý zákon ako ho, ako ho predkladá momentálne, aký máme, ako vládny návrh je fajn. Vyzerá, že by mohol pokrývať mnoho z týchto dôvodov, prečo ľudia finančné príspevky dostávajú. No úplne zákon sám osobe nestačí. Trošku sporný môže byť posledný bod v tomto navrhovanom znení, a to je, že peňažné dary poskytnuté na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenie zdravotného stavu sa môžu na našich úradoch vysvetľovať rôzne. Leto taká je naša prax. Zákon síce platí alebo zákon bude platiť, nám sa to zdá jednoznačné, ale z praxe môže vyplynúť, že takéto znenie bude nedostačujúce a tí ľudia budú naozaj narážať na problém či administratívny, alebo aj s priznávaním alebo s uznávaním, či spomenutá výška príspevku bude alebo nebude finančný dar, ktorý sa nepovažuje za príjem.

    Na záver mi ostáva len dúfať, že raz sa dopracujeme aj k stavu, že tie príspevky naozaj pokryjú nevyhnutné a nevyhnutné výdavky, ktoré súvisia s ťažkým zdravotným postihnutím a nebudeme musieť žiadne finančné dary riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pani kolegyňa Silvia Shahzad. To, čo si hovorila, tak to znamená naozaj, že celý ten zákon máš vlastne odžitý na vlastnej koži a podľa mňa niet nad osobnú skúsenosť. Som veľmi rada, že si konkrétne pomenovávala jednotlivé veci, ktoré som ja naozaj len veľmi všeobecne zhrnula v tom, že tak ako máme dnes nastavený zákon o kompenzáciách, nie je spravodlivý pre ľudí, ktorí tieto kompenzácie používajú a najmä potrebujú. Je veľmi dôležité, aby sa naozaj zákon o kompenzáciách využíval nie na demotivovanie ľudí, ktorí majú záujem, chcú a dokážu pracovať so zdravotným postihnutím, ale, a nie na demotiváciu, ale na motiváciu.

    Takže opäť výzva vláde, aby sa zamýšľala nielen nad tým, že zvyšujeme opatrovateľom, chceme, ja neviem, budú teraz opatrovatelia dôchodkovo poistení celý čas opatrovania, akože sú to super veci. Ale skúsme sa zamýšľať nad zmenou celého systému poskytovania kompenzačných dávok. Je podľa mňa veľmi neprijateľné, ak aktivita ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, sa naozaj znižuje vlastne zvyšovaním príjmu, zvyšovaním svojho príjmu. Je to choro nastavený systém. A preto naozaj buďme možno ústretoví k týmto ľuďom a snažme sa nájsť taký systém, ktorý ich bude viac motivovať ako demotivovať k činnosti.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, kolegyne, tak k tomuto návrhu zákona možno premostím, čo hovorila jedna kolegyňa, aj čo hovorila druhá kolegyňa a možno tak na dovysvetlenie, ako vlastne trošku fungujú aj tie rodiny, na aké aktivity zbierajú peniaze a obdobne. Čiže budem hovoriť z praxe, budem hovoriť o rodinách, s ktorými sa ja stretávam.

    V prvom rade chcem prepojiť na pani kolegyňu Jurinovú, ktorá hovorila o sociálnych službách. A v rámci darov chcem hovoriť aj o službe včasnej intervencie. Je to služba, ktorá sa dostala do zákona o sociálnych službách. Poskytuje sa rodine, kde sa narodilo dieťatko so zdravotným znevýhodnením, do siedmeho roku veku života. Avšak realita je taká, že tí, ktorí poskytujú finančné prostriedky na túto sociálnu službu typologicky, majú problém so zafinancovaním tej služby a reálne sa stáva, že naozaj ju robíme cez granty, cez dary a rodičia to robia tak, že sa združujú, hľadajú finančné prostriedky a následne si robia rôzne prednášky, semináre a nesúvisí to konkrétne s kompenzáciou zdravotného znevýhodnenia, ale s problematikou zdravotného znevýhodnenia.

    Ak naozaj neposkytujeme pomocnú ruku rodine, kde sa narodí takéto dieťa, mnohokrát to končí, bohužiaľ, aj rozvodom rodičov, možno nesprávnou výchovou voči zdravým deťom, lebo to zdravotne znevýhodnené dieťatko je mimoriadne náročné a naozaj pre to rozširovanie množiny podpôr, ktoré sa nepovažujú za príjem, a to ide aj o druh podpory či len peňažnej alebo nepeňažnej, mám za to, že nemá byť ohraničený nejakým stropom. Tí ľudia robia možné aj nemožné, aby posunuli problematiku do hláv nás ľudí, ktorí nemáme takýto problém. To je jedna línia tých rodičov a tam využívajú dary, ktoré majú.

    Druhou líniou, o ktorej chcem aj hovoriť, je už spomínaná druhou kolegyňou kúpeľná liečebná starostlivosť. Naozaj to, čo sa nespraví u detičiek do troch rokoch v rámci rehabilitácie alebo neurorehabilitácie, je potom ťažko dohnať a mnohé tie rehabilitačné pobyty sú veľmi efektívne aj v našej krajine, ale pokiaľ ja mám informácie, tak sčasti ich uhrádza poisťovňa Union a Dôvera a nemáme o tom informáciu, aby sa na možno neštandardnej liečbe podieľala Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    V jednom súkromnom centre, ktoré naozaj pomáha hlavne deťom s detskou mozgovou obrnou, odporúčaný neorehabilitačný program dvojtýždňový pre pediatrických pacientov stojí 3 078 euro. Štvortýždňový pre mladých dospelých alebo dospelých stojí 6 156 euro. Adolescenti a pediatrickí pacienti, ktorí majú absolvovaný trojtýždňový, je 4 617 euro.

    Ja nám naozaj skúsenosti s tým, že nestačí jeden cyklus absolvovať, a preto ako každý rodič, aj ja som matka dieťaťa, by som urobila všetko pre to, aj keby som vodu pila, chleba jedla so soľou, aby som tomu dieťaťu dala tú starostlivosť, ako viem najlepšie. A preto naozaj tie pobyty sú mimoriadne drahé, hlavne u svalovej atrofie. Metódy, ktoré sa robia u detí, tak sa robia v zahraničí. A taká jedna fáza jedného dievčatka, s ktorým sme tiež prichádzali do kontaktu, stála 65-tisíc euro. Okrem toho tí rodičia museli cestovať do Kyjeva, to sú ďalšie mimoriadne náklady na tento pobyt. Ale sú aj pre autistov veľmi efektívne delfínoterapie, ktoré sa robia v zahraničí. Napríklad v Turecku stojí jedna jazda 300 až 390 euro. A ubytovanie dieťaťa, s ubytovaním a s tými jazdami to je 2 500 euro. Na to musí rodič uhradiť ešte teda svoje náklady.

    Naozaj ide o mimoriadne výdavky, aj keď určite si niektorí kladiete, či je to potrebné. Aj ja som sa vo svojej praxi mnohokrát tak pozastavila nad tým, či naozaj tá efektivita a či tomu dieťaťu to prinesie ten efekt, keď je tak mimoriadne drahé a tiež som bola skeptická. Keď som začala pracovať v zariadení, kde som, tak som bola veľmi skeptická, či tie peniaze, ktoré všetky vyzbierajú, pomôžu v konečnom dôsledku tomu dieťaťu. Ale naozaj, je to efektívne. Máme dvoch chlapcov, ktorí majú Aspergerov syndróm. Obaja rodičia sú sami zdravotne znevýhodnení a ak by nechodievali na liečebný pobyt, na ktorý mamka vždy každý rok zháňa peniažky, tak tí chlapci by dnes nechodili, boli by na vozíku okrem toho, že majú aj ďalšiu vážnu chorobu, ktorá patrí do spektra autizmu.

    Tým chcem povedať, že naozaj ohraničenie stropu je mnohokrát pre rodiny hlavne s dieťaťom do prvého stupňa základnej školy tak veľmi dôležité a tak mimoriadne drahé, že častokrát sú schopní predať aj svoje nehnuteľnosti. A pokiaľ sa nájdu ľudia, ktorí im to zafinancujú, tak by naozaj sme nemali spochybňovať peniaze, ktoré im dá niekto iný a my sme im to mali sťahovať z toho, čo dostávajú. Je to naozaj veľmi ponižujúce pre tých rodičov, keď chodia a pýtajú.

    Na druhej strane hodia to všetko za hlavu a pred ním je to dieťa. A keď to dieťa nechodilo, nerozprávalo a po troch, štyroch, možno aj piatich, šiestich rokoch začne to robiť, tak ja som šťastná, nieto ešte ten rodič, čo naozaj hovorí, že tak ja som už, viete, pani šéfka, ja už som taký žobrák, ja už chodím a kade-tade pýtam tie peniaze. A naozaj, pokiaľ je to dieťa zdravotne znevýhodnené, tam by sa nemalo nič krátiť. Toto je ďalšia robota pre tých rodičov, ktorú si zabezpečia sami a aj uhradia sami.

    Takže možno na problematiku darov a zdravotného znevýhodnenia detí a mladých ľudí som chcela dnes prepojiť na náš návrh zákona toľko, aby aj toto padlo na pôde, ktorá rozhoduje o veciach, ktoré menia životy ľudí a rodín so zdravotným znevýhodnením.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pani poslankyňa Gaborčáková. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som vás pozorne počúval aj z toho dôvodu, že ste rozprávali o veciach, ktoré sa v rámci strany, ktorými sa teda zaoberáme a ktorým sa venujeme. Hovorili ste o tom pobyte pre deti v tom rehabilitačnom zariadení. Všetci asi vieme, o ktorom ste rozprávali. Za tú cenu 3 060 eur na dva týždne, ja len chcem doplniť teda tých, ktorí to možno počúvajú, že plus ešte 800 eur je ubytovanie. Osemsto eur je ubytovanie, čiže tritisíc, viac ako 3 800 eur musia zaplatiť tí ľudia na dva týždne len na to, aby spravili aspoň jeden nejaký funkčný krôčik k zlepšeniu stavu ich dieťaťa. Ale zo skúseností, ktoré máme, tak tie rehabilitácie sú naozaj efektívne a sú účinné a sú v podstate jediná nádej pre tých ľudí, ale je to obrovský balík peňazí. Keď si predstavíme, že väčšinou z tých rodín robí iba jeden rodič a ak zarába 600 eur v hrubom, tak je šťastný človek. Tak je šťastný človek. A keď má zaplatiť 3 800 za dva týždne a potrebuje tri, štyri rehabilitácie za rok, aby to malo význam, tak to si, to si, keď si to ľudia zrátajú, tak je to proste strašná pálka.

    Ja by som možno videl riešenie v tom, že ak je takéto zariadenie na území Slovenskej republiky, tak by mali byť zákonom zvýhodnení občania Slovenskej republiky. Lebo je rozdiel, keď to zaplatí slovenská rodina zo 600 eur v hrubom a je rozdiel, keď tam príde arabský šejk, pre ktorého je 600 eur možno denný náklad na jeho život. A, žiaľ, v tom konkrétnom zariadení sú viac ako dve tretiny všetkých klientov cudzinci, ktorí sú úplne niekde inde s peniazmi, takže možno by sme mohli zákonom spoločne upraviť ten rehabilitačný systém tak, že by sme z tých cudzineckých peňazí prispievali tým deťom občanov Slovenskej republiky. Ale inak ďakujem veľmi pekne za tú iniciatívu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegyni za znova taký nový, nový a iný rozmer tejto problematiky. Určite každý jeden, no verím, že naozaj každý jeden poslanec, lebo e-mailov, ktoré súvisia práve s poskytovaním nejakého príspevku pre rodinu, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, chodí veľa, hej. Inak rozhodnutie každého, či sa rozhodne prispieť alebo nie, ale keď si teraz uvedomím, že v podstate dva roky dozadu sme s takouto snahou začali a že v podstate tým rodičom, ktorí získali na svoje účty peniaze z poskytnutia darov, boli nakoniec krátené kompenzácie, tak je to úplne choré.

    Veľmi pekne ďakujem Soni Gaborčákovej, že otvorila aj tému intervenčných centier. Áno, máme ich v zákone o sociálnych službách. Otázka je, akým spôsobom sa napĺňajú tieto alebo funkcia tých intervenčných centier. Čo mám vedomosť, tak zdravotné intervenčné centrá naozaj z vlastnej iniciatívy podporujú, vytvárajú ľudia, ktorí sa tejto téme venujú životne, že celý život tomu obetujú, ale bez podpory štátu, a to je choré. Táto spoločnosť ako keby si nechcela uvedomiť, že práve dieťa do troch rokov, ešte do šiestich rokov má najväčší potenciál sa z toho zdravotného postihnutia nieže vylízať, to sa málokedy podarí, ale zlepšiť ten stav, zdravotný stav, mentálny stav. A naša spoločnosť ako keby to vôbec nechcela akceptovať.

    Takže veľa toho je potrebné zmeniť v zákone a verím, že toto, možnože táto celá téma, už o tom debatujeme v podstate druhý, tretí týždeň v rámci schôdzi, tak verím, že bude takým štartérom pre nastavenie naozaj nového pohľadu na zákon o kompenzáciách celkovo.

    Ešte pánovi kolegovi by som iba povedala, že to sú všetko súkromné zariadenia a verím tomu, že oni získavajú, získavajú peniaze alebo teda tí zahraniční klienti platia iné peniaze ako slovenskí občania.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem. Ďakujem za príspevok kolegyni. Naozaj v tejto chvíli v súčasnosti vlastne trestáme rodičov, keď sa snažia pracovať tak s dieťaťom, ktoré je zdravotne postihnuté, znevýhodnené, aby dosiahli tú najlepšiu, najvyššiu možnú buď mobilitu alebo teda schopnosť učiť sa pracovať. Mám v rodine takéto dieťa, pomáhame týmto rodičom, koľko len môžeme a naozaj z neho, z tohto Mareka je nakoniec taký človek, ktorý je schopný fungovať v obci, poznajú ho ľudia a vie sa o seba viacej postarať. A toto by sme mali motivovať, pretože na jednej strane sa nám zdá, ako by nás o niečo viac oberali aj schválením tohto zákona, ako keby o niečo štát prišiel, ale ja som presvedčená, že práve, keď títo zdravotne znevýhodnení dosiahnu taký najlepší stupeň možnosti v živote žiť a pracovať, vzdelávať sa a učiť sa, tak to bude práve pre štát prospešné a predpokladám, že neodoberú štátu toľko peňazí. Nakoniec títo ľudia ako by odobrali, keby nedosiahli tento lepší stupeň života, životných funkcií? Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mne z toho všetkého vychádza, že musíme spojiť sily, musíme si prejsť, čo systém dáva, čo berie, či sme praví, ľaví, či sme vládni, nevládni. Musíme dať hlavy dohromady a naozaj, keď sme tigrom ekonomiky, keď sme demokratickou krajinou, ako si hovoríme, skúsme naozaj zrevidovať, čo robíme pre tých najzraniteľnejších. A možno dnes je to len podnet na to zamyslieť sa aj nad zdravotnou starostlivosťou vitiligov, ktorí ležia, a naozaj nad rodinami, ktoré sa starajú doma o takýchto ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali rozpravu. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či v záverečnom slove chce niečo povedať. Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 268, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou 271.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Beluskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 268.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, skupina poslancov za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

    Cieľom legislatívneho návrhu je stanoviť limity na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy. Uvedený návrh zákona zavádza šesť kategórií okruhu osôb, na ktorých prepravu sa má osobný automobil obstarať alebo prenajať.

    V prvej kategórii pre prezidenta Slovenskej republiky, ministrov a členov vlády stanovujeme maximálnu hranicu 33-tisíc eur. Pre druhú kategóriu, kde je napríklad generálny prokurátor alebo riaditeľ NBÚ 25-tisíc eur. Pre tretiu kategóriu, v ktorej sa nachádzajú napríklad primátori krajských a okresných miest 20-tisíc eur. V štvrtej kategórii pre generálnych riaditeľov a riaditeľov sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovujeme 15-tisíc eur. Pre piatu kategóriu, v ktorej sú ostatní vedúci zamestnanci organizácií verejnej správy, 12-tisíc eur a pre poslednú šiestu kategóriu, kde sú všetci ostatní zamestnanci verejnej správy, je 9-tisíc eur.

    V súčasne platnej legislatíve je problematika obstarávania osobných automobilov upravená len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, pričom výšku limitu výdavkov ustanovuje nariadenie vlády. Predložený návrh zákona rozširuje okruh povinných subjektov na všetky subjekty verejnej správy a na všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy, pričom limit ustanovuje príloha zákona. Návrh reaguje na stúpajúcu tendenciu zneužívať verejné zdroje pri nákupe a prenájme osobných automobilov zo strany predstaviteľov subjektov verejnej správy. Pri nákupe a prenájme áut príslušní funkcionári často uprednostňujú vlastné subjektívne túžby pred objektívnymi potrebami. Výsledkom takejto praxe je neefektívne, neúčelné a nehospodárne využívanie verejných zdrojov vedúce k nadmernému zaťažovaniu verejného rozpočtu. Zavedením príslušnej regulácie nákupu a prenájmu osobných motorových vozidiel spolu s exaktným vymedzením oprávnení pre jednotlivé skupiny predstaviteľov subjektov verejnej správy zákonite povedie k nakupovaniu a prenájmu lacnejších, no pritom funkčne plne postačujúcich vozidiel.

    Na záver konštatujem, že predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Záverom vás žiadam, ako jeden z predkladateľov tohto zákona, o podporu.

    Ďakujem.

    (12:09:17-12:12:41) Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR Zmeniť vystupujúceho

    Ďakujeme pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, pokiaľ je mi známe. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Kotleba, pán poslanec Uhrík.

    Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento náš návrh vychádza z mojej praxe ako predsedu kraja, ako župana, predstaviteľa exekutívy na úrovni krajskej samosprávy, kde jednoducho vidíme, vidíme, akým spôsobom sa plytvá, akým spôsobom sa neskutočne plytvá s verejnými zdrojmi pri takej veľmi jednoduchej alebo v takej jednoduchej oblasti, akou je vozový park, využívanie služobných motorových vozidiel na teda nejaké služobné úlohy, hlavne predstaviteľov krajov županov. Nám sa v Banskobystrickom kraji podarilo efektívnym využívaním vozového parku znížiť ročné náklady na vozový park z 53-tisíc eur ročne na 22-tisíc eur. Výrazná, viac ako 50-percentná úspora len tým, že sme sa začali k verejným zdrojom v tejto oblasti stavať zodpovedne, tak ako by sme sa stavali aj k svojim vlastným súkromným peniazom.

    Aby som trošku konkretizoval, v čom spočívalo, v čom spočívali tieto kroky, táto úspora? Tak, samozrejme, išlo aj o prevádzkový režim, išlo o prestavbu mnohých vozidiel na plyn, išlo o dôslednú kontrolu spotrieb, jázd a tak ďalej. Ale najväčší rozdiel, najväčší rozdiel sa týkal samotného správania mňa ako predsedu kraja. Ja osobne využívam ako služobné motorové vozidlo Renault Fluence asi za 12-tisíc eur, Suzuki SX4 asi za 11-tisíc eur a Citroen Elysée asi za 12-tisíc, necelých 12-tisíc eur.

    Pozrime sa ale na to, pozrime sa ale na to, aké motorové vozidlá využívajú župani, predsedovia iných samosprávnych krajov. Nitriansky samosprávny kraj Audi A8 Long obstarávacia cena 116-tisíc eur. Bratislavský samosprávny kraj Audi A8 Long 116-tisíc eur, Trnavský samosprávny kraj Audi A8 95-tisíc eur, Trenčiansky samosprávny kraj Audi A8 81-tisíc eur, Žilinský samosprávny kraj Audi A8 76-tisíc eur, Prešovský samosprávny kraj Volvo S80 50-tisíc eur a Košický samosprávny kraj Audi A6 48-tisíc eur. Takže to sme vybrali iba jedno, iba jedno z tých vozidiel, nehovoriac o tom, že tiež sa tam využíva viacej, viacej vozidiel pre každého z týchto županov, predsedov krajov. To sú veci, ktoré sú, poviem to tak, nastavené nejako stabilne a hovoria len o jednej jedinej funkcii v rámci celého štátu. Sú však aj aktuálnejšie, aktuálnejšie príklady z tejto oblasti, ktoré hovoria o absolútne bezbrehom plytvaní verejnými zdrojmi len preto, že si niekto pomýli svoju funkciu, výkon svojej funkcie so svojimi osobnými túžbami, tak ako to pred chvíľkou povedal predkladateľ poslanec Martin Beluský.

    Pozrime sa na to, ako sa hospodári, čo sa týka autoparku, v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ten totiž na jar - vieme veľmi dobre, že županom je tam Pavol Frešo - Bratislavský samosprávny kraj totiž na jar nakúpil tri nové, štyri nové osobné motorové vozidlá pre potreby kraja v celkovej sume 171-tisíc eur. To znamená v prepočte 42 700 eur na jedno vozidlo, na jedno vozidlo. Išlo o automobily Škoda Superb v absolútne plnej výbave. Ja sa pýtam, na čo je komu na samosprávnom kraji takéto auto? Načo je komu takéto auto? Načo je potrebné, aby sa župan alebo riaditeľ úradu alebo ktokoľvek iný vyvážal v takomto aute? V čom to pozitívne, v čom to pozitívne ovplyvní výkon jeho funkcie? V čom to pozitívne ovplyvní výkon funkcie primátorov, výkon funkcie starostov, výkon funkcie riaditeľov štátnych úradov? No absolútne v ničom, absolútne v ničom. Len v tom, že zase si masírujú svoje ego, že si mýlia svoje osobné túžby s tým, čo reálne k výkonu svojej verejnej funkcie potrebujú.

    Len pre zaujímavosť. My sme presne v tom istom čase, v tom istom čase sme kupovali nové tri motorové vozidlá, služobné motorové vozidlá na úrad Banskobystrického samosprávneho kraja. Za všetky tri sme zaplatili spolu necelých 30-tisíc eur. Oni zaplatili 171-tisíc za štyri, my 30-tisíc za tri. Za tri naše autá by sme nekúpili ani len jedno jediné na Bratislavský samosprávny kraj.

    Poďme ale ďalej, poďme ale ďalej. Ja som veľmi rád, že dnes tu práve túto časť schôdze vedie pani podpredsedníčka Nicholsonová, pretože práve ona bola tá, kto poukázal na neefektívny nákup nového motorového vozidla pre riaditeľa Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Volkswagen Touareg za 44 100 eur bez DPH. Povedzte mi, načo je takému štátnemu úradníkovi, ktorého povinnosťou je čo najlepšie, čo najefektívnejšie pracovať v procese redistribúcie verejných zdrojov, pretože Sociálna poisťovňa nie je o ničom inom, len o redistribúcii verejných zdrojov, načo mu je auto za 44-tisíc eur bez dane? Akým spôsobom to pozitívne ovplyvní úroveň jeho práce, výkon jeho funkcie? V čom sa zlepší hospodárenie Sociálnej poisťovne? V čom sa zlepšia podmienky sociálneho zabezpečenia občanov tým, že bude mať pán generálny riaditeľ takéto auto, že nebude mať auto za 15-tisíc? No absolútne v ničom. Zase sme len pri otázke masírovania si svojho ega, zase sme len pri tom, že nebudem si kupovať Touareg z vlastných peňazí, ale si to kúpim zo štátnych peňazí, z verejných zdrojov. O nič iné nejde.

    Práve preto aj ja sa chcem z tohto miesta poďakovať pani podpredsedníčke za to, že na túto vec upozornila. Len upozorňovať, upozorňovať je veľmi málo. My sme tu tí, ktorí môžu tieto veci riešiť. My sme tu tí, ktorí nielen môžu, ale majú tieto veci riešiť. Lebo keď o tom budeme len rozprávať, tak jediné, čo dosiahneme, je to, že debata a rozhorčenie občanov sa posunie z krčiem a z obývačiek do parlamentu. Nič viac.

    Preto dávame tento návrh a preto súčasťou tohto návrhu je absolútne exaktné, exaktné rozdelenie a vyčíslenie jednotlivých kategórií predstaviteľov subjektov verejnej správy a k nim prislúchajúcich obmedzení a limitov na nákup služobných motorových vozidiel. Kým dnes, kým dnes sa župani vozia na autách za viac ako 100-tisíc eur, podľa nášho návrhu by mohli mať zo zákona auto maximálne za 30-tisíc eur s daňou, respektíve 25-tisíc eur bez dane. Absolútne dostatočné, dostačujúce na plnenie povinností predsedu kraja. Absolútne dostatočné. Kým dnes si generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne chce kúpiť auto a možno si ho už kúpil za viac ako 44-tisíc eur bez dane, podľa nášho návrhu by mal nárok na vozidlo v hodnote 12-tisíc eur bez dane. Na jedného úradníka, na čele aj keď veľkej inštitúcie, si myslím, absolútne s prehľadom, absolútne s prehľadom. Kto chce, kto chce lepšie auto, kto chce drahšie auto, exkluzívne, luxusné, nech sa páči, môže si to kúpiť zo svojich vlastných peňazí a nemusí ani kradnúť, nemusí ani kradnúť, pretože na lízing sa dnes dá kúpiť naozaj pri ministerských, poslaneckých platoch to auto v podstate akékoľvek.

    Takže myslíme si, že táto úprava, ak by ju teda parlament schválil, by bola aj keď len symbolickým, ale takým určitým prvým krokom k prinavráteniu, k prinavráteniu toho, aby politici a všetci tí funkcionári, predstavitelia subjektov verejnej správy sa začali znova viac správať ako služobníci občanov, ako tí, ktorí sú tu pre ľudí a nie ako tí, ktorí za peniaze tých ľudí si majú dopriať neskutočný luxus, úplne zbytočný.

    A ako som už povedal, keďže na tento prípad ohľadom Sociálnej poisťovne upozornila pani podpredsedníčka Národnej rady Lucia Nicholsonová, tak my úplne racionálne a logicky očakávame, že klub SaS náš návrh podporí. Ak klub SaS náš návrh, ani tento návrh nepodporí len preto, že je to náš návrh, to je už potom naozaj ťažká schizofrénia. A rovnako ten návrh podporia všetci tí, ktorí rozprávajú o efektívnom, účelnom a hospodárnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Toto bude jednoduchý test, jednoduchý test, na ktorom ľudia uvidia, kto to myslí vážne a kto o tom len rozpráva. Pretože ja som presvedčený, že v budúcnosti, v budúcnosti by sa takéto nastavenie už len pri takomto jednom, pri takejto jednej komodite, ako je nákup osobných motorových vozidiel, mohlo stať príkladom, príkladom dobrej praxe aj v ostatných oblastiach, ktoré sa týkajú všetkých subjektov verejnej správy. A ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky by to určite privítali.

    Takže chcem vás poprosiť na záver všetkých, ktorí rozmýšľate racionálne a naozaj to myslíte vážne s tým efektívnym využívaním verejných zdrojov, aby ste náš návrh podporili a aby sme Slovensku a ľudom ukázali, že najmä tí, ktorí sú tu noví v parlamente a ktorí ešte nie sú takí zašpinení od toho bahna, naozaj chcú priniesť aj nové metódy práce a efektívne využívanie nielen tých zdrojov, ale celého štátu ako takého.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán Kotleba. Pán Kotleba, ja vám chcem odpovedať na to, o čom ste hovorili vo vašom prejave. Dovolíte? Po prvé vám veľmi pekne ďakujem, že ste si všimli, že som blogom upozornila na predražený nákup vozidla pre generálneho riaditeľa a poslanca v jednej osobe pána Vážneho.

    A po druhé vám chcem povedať, že nie, váš návrh nepodporím. A poviem vám prečo. Nie je to o schizofrénii. Je to o tom, že možno ste si nevšimli, ja som sa vzdala limuzíny, ja som sa vzdala limuzíny, ktorá prináleží podpredsedníčke alebo teda podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Chodím výlučne na bicykli, pešo, alebo si za svoje peniaze platím taxíky. A ja sa zamýšľam, či to nenavrhnúť, či vôbec musia funkcionári rozvážať svoje telá v limuzínach. Takže to nie je o schizofrénii, to je o tom, že sa vážne zamýšľam, či podľa vzoru mňa by nemali všetci chodiť na bicykloch. Ďakujem.

    A na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok, ako posledný pán poslanec Klus. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Beluský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Marián, ty si spomínal na začiatku svojho príhovoru, že používaš na služobné účely ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja tri autá. Ja ťa chcem poprosiť, aby si pre vysvetlenie doplnil, kto ešte tieto vozidlá v rámci kraja využíva na služobné jazdy, aby to nevyvolávalo dojem, že sám používaš tri autá len pre svoje potreby. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak.

  • Pán kolega, myslím si, že váš návrh má ratio. Mám k nemu dve poznámky, ktoré budeme v prípade, ak prejde do druhého čítania, za náš klub navrhovať. Myslíme si, že existujú funkcie v štáte, ktoré štát reprezentujú. To znamená bez ohľadu na, teraz by som to povedal, až úsporu prostriedkov slúžia na to, aby tento štát reprezentovali doma, aj vo svete a dali funkciám vážnosť. Čiže myslíme si, že tí najvyšší ústavní činitelia, keď by som to takto povedal, samozrejme, že s rozvahou, ale keď si kúpia aj opancierovaného Maybacha, prosím, prosím.

    Druhá poznámka je k prednostom obvodných úradov, tam vidím jeden problém. Prednosta obvodného úradu je zo zákona šéfom krízového štábu v prípade, ak sa udeje nejaká živelná pohroma, povodeň a tak ďalej. Častokrát tie obvodné úrady nie sú veľké. Čiže on sa potrebuje nejakým vôbec vozidlom dostať na to miesto živelnej pohromy, čo je častokrát v ťažkom teréne a tam, si myslím, že tento limit, ten, ktorý ste dali, o tom sa dá diskutovať, by im v podstate umožnil kúpiť si FABIU. Tou FABIOU by sa tam nedostali, takže toto sú naše dve také poznámky, čo si myslíme, že je vhodné osobitného zreteľa a dá sa tiež diskutovať, na akú triedu ktorú úroveň verejných funkcií v tomto štáte nastaviť, ale myslím si, že ten zákon je správny, pretože každý vyšší štátny úradník alebo politický predstaviteľ štátu by mal byť aspoň trochu asketický. A nemal by byť príliš rozhadzovačný, ak chce ísť nejakým príkladom občanom tohto štátu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Ja som osobne toho názoru, že v prvom rade treba pozerať na to, čo sa predkladá a nie, kto to predkladá, len teda chcel by som vás upozorniť, že keď neviete dávať vlastné návrhy a potrebujete kopírovať naše návrhy, no tak to opisujte poriadne. Však čítať tam viete hádam, no aspoň tak si ten návrh dvakrát prečítajte, ktorý my sme dali a keď chcete kopírovať naše návrhy, tak to opíšte od slova do slova a potom sa môžeme o niečom baviť. Ako my sme radi, keď inšpirujeme iné politické strany, ktoré nevedia vlastné návrhy predložiť a používajú naše riešenie, preto lebo to len ukazuje to, že sme strana odborníkov a čím viacej toho bude, tak tým to bude viacej dokazovať, že máme na to, aby sme viedli túto krajinu, čiže smelo do toho, kľudne preberajte naše ďalšie riešenia. Len prosím vás pekne, nemôžete, už to hovoril kolega Krajniak, nemôžete prezidenta posadiť do neopancierovaného auta, tak isto ministra vnútra, ministra obrany. To znamená, že nie je problém, máme veľmi veľké množstvo dobrých zákonov, treba ich predkladať, inšpirujte sa, ale ak neviete nejaké vylepšenia tam dať, zrejme asi neviete, aspoň opisujte poriadne. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, kolega župný, spomínali ste aj Trenčiansky samosprávny kraj, že má takúto cenu vozidla. No treba povedať, že to auto bolo kupované ešte pred ôsmimi rokmi. Ja som toto auto nekupoval, nekupoval som žiadne nové autá. Akurát tento rok a aj by som vám poradil, ak chcete ešte viac šetriť. To, čo spomínala podpredsedníčka Nicholsonová, tak ja som len v máji najazdil z domu do práce 1 070 kilometrov na bicykli, môžete to aj vy skúsiť.

    A druhá vec, ak chcete ešte viac šetriť, tak obstarajte napríklad elektromobily a budete jazdiť za 2 eura na 100 kilometrov. My sme takéto elektromobily obstarali tento rok, čiže ja vám tiež takýmto spôsobom chcem poradiť, čo môžete urobiť, akým spôsobom môžete ušetriť finančné prostriedky Banskobystrickému samosprávnemu kraju.

    A hovoríte teraz, aj to vystúpenie bolo o tom, že hovoríte o nejakej trošku morálke, o tom, ako treba šetriť verejné financie a tak ďalej. Skôr by ste tiež mohli povedať niečo na margo toho, že akým spôsobom vy zamestnávate napríklad na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja vašu organizáciu a vašu rodinu, o tom by ste tiež mohli tiež trošku porozprávať a nielen o tom, že kto aké automobily za akú čiastku má mať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem pekne. No to, čo už naznačil aj pán poslanec Galko a tak isto pani podpredsedníčka Nicholsonová, mi tak trošku zobrali vietor z plachiet, ale predsa len mňa by zaujímalo, či ste vo svojom návrhu vôbec uvažovali nad tým, že aká bude inflácia, čo bude stáť servis pri týchto nízko nákladových vozidlách, pretože keď už hovoríte o tých čiastkach, ktoré boli využité na drahé vozidlá, treba povedať, že pri týchto vozidlách je potom aj servisovanie o niečom inom ako v prípade tých lacnejších a nakoniec my veríme tomu, že sú to práve voliči, ktorí majú vyhodnocovať to, kto sa na akom aute vozí a keď ste tu správne poukázali na ceny niektorých typov automobilov, mali by to byť voliči, ktorí rozhodnú, či títo páni, ktorí tieto zákazky zadávali, majú zostať vo svojich funkciách alebo nemajú.

    V tejto súvislosti možno taký kacírsky návrh, ale prečo by sme nemali dať zákon, ktorý by umožňoval nakupovať vozidlá len na konci funkčného obdobia, tak aby to niekto kupoval pre svojho nasledovníka, to by mi dávalo celkom logiku, pretože v takom prípade by odpadol ten argument, že si kupujú drahé limuzíny pre seba.

    No a keď ste spomínali, že strana SaS je v tomto smere schizofrenická, tak presne to, čo povedal pán poslanec Galko, my sme náš návrh totižto šili nie takou horúcou ihlou ako vy a my sme mysleli aj na tie situácie, ktoré boli naznačené a ja som už niekoľkokrát zdôraznil, že strana, ktorá má vo svojom programe okrem iného protištátnu činnosť v zmysle vystúpenia zo Severoatlantickej aliancie a z Európskej únie, ktorá označuje časť občanov za parazitov alebo za úchylákov, by v parlamente sedieť nemala a preto žiadny návrh, ktorý predložíte, nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kotleba, chcete reagovať? Tak sa prihláste s faktickou. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Kotlebovi, bude reagovať na faktické poznámky.

  • Že ďakujem za pripomienky. Máte bohovský, a poviem to teda, ak treba, tie tri autá teda využívame spoločne s riaditeľom úradu a s vedúcimi oddelení na úrade, nie sú to len pre mňa. Delíme sa, kto ako ich potrebuje.

    Pán poslanec Krajniak, o limitoch na jednotlivé kategórie, samozrejme, môžeme debatovať, môžeme to, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení tej diskusii, môžeme to nastaviť, toto bola naša predstava, ako by to asi mohlo fungovať.

    Pán poslanec Galko, vy ste mohli radšej byť asi ticho, pretože ak ide o váš vlastný návrh, ako ste to povedali, potom nechápem, prečo s ním má problém napríklad pani podpredsedníčka alebo pán poslanec Klus, ktorí povedali, že to proste nepodporia. Takže ak som hovoril o tej schizofrénii, tak vy aj poslanec Klus ste len potvrdili to, že mám naozaj pravdu.

    Pán poslanec Baška, ten tip s elektromobilmi je zaujímavý, ale neviem si predstaviť, ako by sme na Banskobystrickom kraji využívali elektromobily vďaka tomu ich dojazdu, aký majú, ale určite sa môžeme spolu porozprávať o tom, ako ešte viac zefektívniť vozový park.

    No a pani podpredsedníčka Nicholsonová, váš osobný príklad, na ktorý naviazal aj pán poslanec a župan Baška, je určite zaujímavý, ale ja si myslím a aj vzhľadom na ten prípad, na ktorý ste vy upozornili, že to asi nestačí, že váš príklad dobrej praxe je asi málo pre tých, ostatnú drvivú väčšinu teda politikov, ktorí si stále myslia, že tie autá sú ich vlastné a môžu si s nimi robiť, čo chcú. Takže možno práve preto sme išli do formy zákona a ak chceme nejaké veci systémovo limitovať, tak naozaj osobný príklad je pekný, ale málo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Práve preto, že to je málo, pán poslanec Kotleba, som vám povedala, že sa zamýšľam nad tým, že to nariadime zákonom. Všetci budú chodiť pešo alebo bicyklovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Galko, na začiatku svojej reči zareagujem troška na vás, neodchádzajte. Boli na Slovensku prezidenti, ktorí nepotrebovali ozbrojené autá, bolo to dokonca počas vojny a nemuseli sa báť chodiť medzi ľudí, čiže ten argument, prečo sa majú báť, je na zamyslenie. Ja by som chcel trošku povedať nejaké vysvetlenie z môjho pohľadu k tým cenovým stropom, k tým cenovým limitom, ktoré sú uvedené aj v tomto zákone. Isteže mnohým sa môžu zdať trošku nízke, mnohým sa môžu zdať tie autá málo reprezentatívne pre danú funkciu, ale musíme si uvedomiť jednu vec, Slovensko je momentálne extrémne zadlžená krajina. Štátny dlh je, myslím, 42 miliárd eur, pokiaľ to už nie je viac, ak sa nemýlim, tak páni vládni poslanci ma opravte, ak to narástlo. Vládny dlh je vyše 42-tisíc miliónov eur. My naozaj nie sme v situácii, aby si každý mohol kupovať také auto, na aké má chuť. Pre mňa za mňa, za súkromné peniaze nech si v garáži má, kto chce, aké chce auto, nikomu nebudeme pozerať do garáže, ale čo sa týka štátnych peňazí, verejných zdrojov, tak to by malo byť naozaj limitované a nemalo by to zostať na svojvôli, lebo potom vidíte, ako to dopadne, ľudia to zneužívajú a nedá sa spoliehať na charakter. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán kolega, ako priaznivec a fanúšik histórie sa chcem opýtať, samozrejme, s trochu nadsádzkou, či ste tým prezidentom, ktorý chodil neobrneným autom, mysleli Masaryka alebo Beneša, lebo pravdepodobne ten, ktorého ste mysleli, nebol jediný.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, týmto sme vyčerpali rozpravu k tomuto bodu programu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme podľa schváleného programu v rokovaní o bodoch 74 a 75 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Najskôr teda pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších prepisov. Návrh zákona je pod tlačou 269, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 272.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Reakcia navrhovateľa: Preskočili ste záverečné slovo, ale v pohode.

  • Prepáčte mi, prosím vás.

    V poriadku, pán poslanec, hej, vy ste to mali uvádzať.

  • Reakcia z pléna.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 269.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, trošku ma mrzí, že vás je tu tak málo, očividne vás to nezaujíma, ale nevadí, to sa časom zmení.

    Dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorej cieľom je sprehľadniť fungovanie, činnosť a v prvom rade financovanie mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Slovenskej republiky, hlavne tých organizácií, ktoré sú financované zahraničným kapitálom, ktoré majú zahraničných pánov. Činnosť týchto mimovládnych organizácií, ako iste viete, spočíva najmä v propagačnej a agitačnej činnosti a prezentácii istých spoločenských názorov, spoločenských prúdov a istých ideológií.

    Podľa nás každý, kto za peniaze zo zahraničia propaguje nejakú ideológiu, nejaký názor, musí byť považovaný za zahraničného agenta. Prečo? No lebo on ním jednoducho je. Dostane peniaze zo zahraničia, teda dostaneš peniaze zo zahraničia len vtedy, ak urobíš toto alebo toto. A on to naozaj robí na objednávku svojho pána, na objednávku svojho sponzora, na objednávku daného finančníka. Preto takéto organizácie musia byť nazvané pravým menom a musia byť považované za zahraničných agentov. Rovnako musia byť ale za zahraničných agentov považované aj iné organizácie, ktoré sú nepriamo napojené na rozpočty týchto priamo zainteresovaných zahraničných agentov, aby sa nestávalo, že tu vznikne jedna nejaká veľká organizácia, mimovládna, ktorá bude čerpať zahraničné zdroje a potom bude dotovať rôzne drobné občianske združenia a týmto spôsobom maskovať a kamuflovať svoje financovanie.

    Tento návrh zákona zatiaľ rieši len neziskové organizácie. Je to prvý krok, v budúcnosti budeme v optimalizácii mimovládnych organizácii ešte pokračovať a plánujeme ho rozšíriť aj na občianske združenia a iné právne formy. Dokonca si myslím, že by stálo za úvahu, aby sa to rozšírilo aj na možno fyzické osoby verejných funkcionárov, pretože povedzme si pravdu, aj medzi poslancami Národnej rady je množstvo poslancov, ktorí sú zainteresovaní, zapojení do zahraničných mimovládok, do tretieho sektora, že pán Poliačik? Nie je tu. Pán poslanec Klus, pán poslanec Osuský, Dostál, pán poslanec Jurzyca, pani poslankyňa Nicholsonová, vy ste sa k tomu aj priznali dokonca, pani poslankyňa Sheherezád, či jak, Shahzad a množstvo ďalších ,dali by sa menovať. Títo všetci ľudia sú svojím spôsobom buď priamo platení alebo inak motivovaní na to, aby na Slovensku na pôde slovenských inštitúcií prezentovali názory svojich zahraničných pánov a oni tak aj robia. Oni tak aj robia a ak ste si všimli, tieto mimovládky alebo títo predstavitelia mimovládok si vždy zastávajú všetkých ostatných, len nie slušných, pracujúcich, bielych Slovákov. Všetkých ostatných, ale nikdy nie slušných pracujúcich bielych Slovákov. O takej mimovládke ste ešte určite nepočuli.

    Cieľom nášho návrhu zákona je teda vytvoriť v prvom rade register zahraničných agentov, kde sa všetky tieto mimovládky budú musieť v budúcnosti registrovať. Budú sa tu musieť registrovať, aby ľudia videli na jednom mieste, kto je ten zahraničný agent, kto sem prišiel, s akým účelom, aby odkryli karty a zároveň aby aj ukázali svoje financovanie. Pretože povinnou súčasťou zverejnenia registra zahraničných agentov je aj zverejňovanie svojich výročných a finančných správ. Tak isto každá zahraničná mimovládna organizácia, nazvime ich teda "zahraničný agent", musí svoje propagačné materiály, to znamená videomateriály, plagáty, bilbordy, letáčiky, verejné vystúpenia označovať jasným a zreteľným označením "pozor, zahraničný agent". Aby všetci ľudia, všetci poslucháči, všetci diváci videli, že informácie, ktoré im poskytuje a podsúva táto organizácia, nie sú slovenského pôvodu, aleže sú financované a pochádzajú zo zahraničia.

    Organizácia, ktorá túto povinnosť nesplní alebo teda nejakým spôsobom sa začne štorcovať, môže byť alebo respektíve bude súdom označená za nežiaducu, pretože koná jednak v rozpore so zákonom alebo priamo v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Organizácia, ktorá porušuje ustanovenia tohto zákona teda bude na území Slovenskej republiky zrušená a, samozrejme, aj zakázaná do budúcnosti. Inšpiráciou pre tento náš návrh zákona nebola žiadna iná krajina ako etalon demokracie, a to Spojené štáty americké, kde podobný návrh zákona platí už vyše 80 rokov od čias spred druhej svetovej vojny, kedy sa Spojené štáty snažili brániť vtedy nacistickým mimovládkam, aby prenikali na ich územie a aby tam šírili ich propagandu. V súčasnosti v Spojených štátoch amerických existuje registrovaných viac ako 380 aktívnych zahraničných agentov, ktorí takto minimálne oficiálne vystupujú a svoje činnosti a sa aj oficiálne priznávajú. Podobný návrh zákona je určený a platný aj v Ruskej federácii. Tam je tých zahraničných agentov, samozrejme, ďaleko viac, pretože väčšinou sú americkí a dokonca takýto návrh zákona má aj štát Izrael.

    Čiže tento návrh zákona vonkoncom nemôže byť považovaný za nejaký nedemokratický, lebo keby taký bol, tak by ho tieto krajiny nemali. Vonkoncom nemôže byť považovaný za obmedzovanie nejakej slobody slova alebo slobody prejavu, pretože nikto nič nezakazuje. Jediným cieľom tohto zákona je, aby sa tie mimovládky, tie zahraniční agenti verejne priznali, koho myšlienky šíria, že doslova robia reklamu za peniaze pre nejakého zahraničného sponzora. Tak isto nikto nemôže argumentovať, že tento zákon je namierený proti nejakým bruselským alebo amerických mimovládkam, pretože on je namierený proti všetkým a ja verím tomu, že aj pán poslanec Osuský alebo pán poslanec Budaj, keď tu včera bol, tak hovoril o nejakých ruských trolloch, že tento návrh zákona musí podporiť, pretože pokiaľ sú tu nejaké ruské mimovládky, ktoré sú financované z Ruska, tak sa to bude vzťahovať predsa aj na ne.

    Ja verím tomu, že hlasovanie o tomto návrhu zákona bude akousi skúškou morálky a skúškou, nazvime to, príslušnosti, kto za koho kope. Pretože ľudia, ktorí obhajujú záujmy Slovenskej republiky, nemajú problém za tento návrh zahlasovať, pretože ako som povedal, nie je určite nedemokratický, nie je extrémistický, nie je nič nebezpečné. Naopak ľudia, ktorí sú národne orientovaní, ktorí sú vlastenecky orientovaní, toto návrh zákona, samozrejme, nemôžu mať problém tak isto podporiť. Toľko z mojej strany ako predkladateľa.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu a spravodajcu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ak dovolíte, rozpravu otvorím, až keď ma k tomu vyzve spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Len jedna poznámka, v mene poslankyne, ktorej meno ste teraz skomolili, je Silvia Shahzad a keď to neviete vysloviť, tak o nej možno radšej nehovorte.

    Nech sa páči, pán poslanec, spravodajskú informáciu. Pán poslanec Stanislav Drobný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 37 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 269. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu k tým dvom bodom, tak vás poprosím, aby ste zaujali svoje miesto poslanecké a teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 264 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 267.

    Poprosím pána poslanca Milana Krajniaka, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 264.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, prečo sme predložili tento návrh zákona o úprave lobingu? Za jeden z najťažších vojnových zločinov bolo vždy považované, keď niekto bojoval v cudzej uniforme. Rovnako bolo vždy považované za hlboko odsúdeniahodné, keď niekto postupoval ako pirát. To znamená, pritiahol pod cudzou vlajkou, na poslednú chvíľu ju zmenil a napadol svojho protivníka. A cieľom tohto zákona o lobingu je obmedziť pirátstvo v našom verejnom a politickom živote.

    Ak má niekto meniť, ak má niekto záujem a chuť meniť zákony, meniť náš právny poriadok, meniť politický právny systém v Slovenskej republike, je to legitímne, ale nesmie to robiť ako pirát. Nesmie to robiť pod inou vlajkou, než sa to robiť má. Tak ako odsudzujeme, keď si nejaký oligarcha alebo finančná skupina platí politikov, aby ovplyvňovali spoločnosť v jeho prospech, rovnako odsudzujeme, ak si niekto platí napríklad mimovládnu organizáciu, aby menila verejnú mienku a právny poriadok Slovenskej republiky vo svoj prospech, či už je to prospech politický, ideologický alebo finančný. Nemôže chcieť niekto vystupovať ako lobista, to znamená meniť právny systém Slovenskej republiky a súčasne sa tváriť ako mimovládna organizácia, ktorá obhajuje celospoločenské, všeobecne prijímané dobro. To podľa nás nejde dokopy.

    Lobizmus za svoje záujmy je v demokratickej spoločnosti prijateľný a je tolerovateľný. Ale musí byť priznaný. Ak niekto presadzuje nejaký záujem a je jedno, či s tým záujmom súhlasí, musí sa k tomu reálne prihlásiť a má byť zaregistrovaný ako lobista. Ak niekto nerobí iba charitu alebo nechráni iba prírodu alebo nepomáha iba ľuďom, ale súčasne lobuje za zmenu právneho systému Slovenskej republiky, mal by sa otvorene zaregistrovať podľa tohto zákona v Národnej rade Slovenskej republiky a prihlásiť sa k činnosti, ktorú robí. Mal by sa prihlásiť, kto ho financuje, mal by to priznať, mal by povedať, za čo lobuje, mal by povedať, u koho lobuje. To si myslíme, že je v demokratickej spoločnosti normálne. Každý občan by sa mal možnosť pozrieť na stránku Národnej rady a pozrieť si, kto je v zozname lobistov zapísaný, kto za akú vec lobuje a aký je jeho záujem. Ak niekto neprizná, že lobuje za zmenu právneho systému Slovenskej republiky, za zmenu zákonov, nariadení vlády alebo vyhlášky ministerstiev a bude tak robiť a súčasne tak bude robiť v právnej forme ako nezisková organizácia alebo mimovládna organizácia, tzv. NGO, takáto NGO bude zrušená, pretože tieto dve veci by mali byť priznané.

    Chceme vylúčiť, aby lobista nemohol byť napríklad štátnym zamestnancom. To je podľa nás nezlučiteľné. Nie je predsa možné, aby niekto loboval za nejaký záujem akokoľvek legitímny, môže to byť demokratický záujem a súčasne bol štátnym zamestnancom, zamestnancom štátu, u ktorého lobuje za svoj záujem. To je podľa nás nefér, tak to nemá byť. Chceme vylúčiť, aby napríklad pani Pietruchová mohla byť štátnym zamestnancom a súčasne lobovať za svoju ideologickú predstavu o právnom poriadku tohto štátu, to považujem za absolútne neprijateľné. Chceme vylúčiť, aby bol niekto plateným lobistom Európskej únie, je to legitímne, je to demokratické, keď má niekto taký názor, a súčasne bol platený štátom ako odborník na európsku integráciu, ktorý sa má údajne nestranne vyjadrovať k tomu, nakoľko hlboko európsku integráciu potrebujeme alebo nepotrebujeme. To je podľa nás neprijateľné.

    Každý si môže vybrať, či chce byť politik, či chce byť štátny úradník alebo lobista. Každý si môže slobodne zvoliť, kde vidí svoj priestor. Každý si môže vybrať, či chce byť všeobecne prospešná mimovládna organizácia alebo chce byť lobista, ale nemôže byť aj, aj. Nikto nemôže byť v tomto štáte aj sudca, aj žalobca. Nikto nemôže byť v tomto štáte aj sudca, aj obhajca. A ani nikto nemôže byť v tomto štáte aj žalobca, aj obhajca. Každý si podľa nás má vybrať dres, ktorý mu najviac sedí, ktorý mu najviac vyhovuje. A potom ľudia budú naozaj vedieť, v akom záujme a v akej roli ten-ktorý človek alebo organizácia vo verejnom živote vystupujú.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý, kde svoj návrh hlbšie odôvodním.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím zaujmite miesto, ktoré je obvykle určené pre spravodajcov. Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, otvore, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pán poslanec, vzhľadom na zlúčenú rozpravu, prosím, zaujmite svoje poslanecké miesto. Ďakujem pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ale ako ste mali možnosť počuť, o slovo sa hlási jeden z predkladateľov, pán poslanec Krajniak.

    Nech sa páči. Prosím?

  • Vážená pani podpredsedníčka, vzhľadom na to, že budem hovoriť dlhšie ako jednu minútu, možno navrhujem, aby sme pokračovali až po obednej prestávke, vzhľadom na to, že o minútu nám začína.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Obed, dobre, ako myslíte. Samozrejme. Takže prerušujem v tomto momente rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať sa bude po obedňajšej prestávke, respektíve nie, lebo máme hodinu otázok, rátali ste s tým.

  • V poriadku, nie je problém, myslel som, že proste za minútu...

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, dobre, dobre, ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené dámy, vážení páni, pristúpime k

    hodine otázok.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku teda poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 24 otázok na predsedu vlády a 45 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, samozrejme sa neodpovedá.

    Prosím teraz pána predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, na úvod urobím zoznam ministrov, ktorí nie sú prítomní a oznámim, kto ich bude dnes zastupovať.

    Neprítomná je pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, bude ju zastupovať minister zdravotníctva pán Drucker.

    Ďalej je neprítomný minister financií, rovnako zastupuje pán minister zdravotníctva.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a zastupuje ho podpredseda vlády pre investície a informatizáciu pán Pellegrini.

    Otázky nie sú na ministra školstva pána Plavčana, ministra kultúry pána Maďariča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.

    Som pripravený, pán podpredseda, v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže prvú otázku, pán predseda vlády, položil pán poslanec Náhlik a je nasledovného znenia:

    Vážený pán predseda vlády, ako by ste zhodnotili vzťahy medzi vládou a odbormi na Slovensku?

    Nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem vám, pán poslanec, za vašu otázku. Prepáčte, že som hneď na úvod povedal ´dobre´, pretože pravdepodobne vláda, ktorej som premiérom, nemusí nikoho presviedčať o tom, že sociálny dialóg je pre nás pracovná metóda, ktorú používame každý deň. A sa nám tento sociálny dialóg aj mimoriadne osvedčil, pretože v jeho rámci sme schopní prijímať často mimoriadne ťažké a náročné rozhodnutia. Nakoniec podpora sociálneho dialógu je upravená aj v zákone o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, teda zákon o tripartite. A chcel by som zvýrazniť, že nám nejde len o dobré vzťahy s odbormi, ale ide nám aj dobré vzťahy so zamestnávateľmi, pretože dohromady tvoríme tripartitu, pričom veľmi často prizývame ako partnerov predstaviteľov ZMOS-u a ďalších dôležitých inštitúcií, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som, aby som potvrdil to, čo som teraz povedal, zacitoval z Programového vyhlásenia vlády: "Vláda zabezpečí dôsledné uplatňovanie sociálneho dialógu ako jedného z rozhodujúcich nástrojov tvorby svojich rozhodnutí vo všetkých oblastiach a všetkých úrovniach odvetví a regiónov. V súlade so všeobecne akceptovanými európskymi zásadami zostane Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky kľúčovým konzultačným a dohodovacím orgánom vlády."

    Myslím si, že by bolo asi nosenie dreva do lesa, keby som teraz robil nejaký výpis alebo súhrn rozhodnutí, ktoré sme prijali spoločne s našimi partnermi. Dovoľte mi však, aby som tak od srdca povedal niekoľko myšlienok, pokiaľ ide o odbory a pokiaľ ide o zamestnávateľov. Hovorím teraz nielen ako predseda vlády, ale hovorím ako predseda sociálnej demokracie.

    Sme presvedčení, že sú tu často zamestnanci, ktorí okrem mzdy, ktorú majú, majú len určitý rozsah konkrétnych práv, ktoré im garantuje či už Zákonník práce alebo iné dohody. A musí byť našou povinnosťou garantovať, že tieto práva budú v plnej miere rešpektované. Ja by som rád zašiel ďalej a sme to už avizovali aj na nedávnom stretnutí, ktoré bolo v sobotu, keď som avizoval, že radi by sme ponúkli Národnej rade Slovenskej republiky myšlienku, že by sme trošku zosúladili alebo dali do rovnováhy ekonomické slobody, ktoré máme dobre definované v Ústave Slovenskej republiky so sociálnymi právami. A to nie je výmysel, ktorý by došiel priamo z našej kuchyne.

    Dnes na úrovni Európskej únie, kde tiež funguje sociálny dialóg a mal som možnosť viesť tripartitu pred niekoľkými dňami v Bruseli, je myšlienka zakotviť takzvaný sociálny pilier alebo pilier základných sociálnych práv. Je to pre nás dobrá inšpirácia, pretože sú tu niektoré inštitúty, ktoré existujú, ale nemáme ich dostatočne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja by som napríklad uviedol inštitút minimálnej mzdy. Asi nás nikto nepresvedčí, že tento inštitút treba zrušiť, lebo už aj to sme počuli. Vieme, ako je dôležité tlačiť na rast miezd na Slovensku a z tohto dôvodu by som privítal, keby napríklad inštitút minimálnej mzdy sa stal súčasťou sociálneho piliera, ktorý by sme zakotvili v Ústave Slovenskej republiky. Ale na toto potrebujeme podporu tak zamestnancov, ktorí sú dnes zastúpení a reprezentovaní odbormi, ako aj súhlas našich ďalších partnerov, v tomto prípade zamestnávateľov. Bol by to obrovský posun, keby sa nám takéto niečo podarilo.

    Ja len využijem posledných pár sekúnd, aby som poďakoval partnerom sociálneho dialógu tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom za to, čo sme spoločne dosiahli za ostatné roky, pretože tieto výsledky sú výsledky, na ktoré často pozitívne poukazuje celá Európa.

    Takže ďakujem ešte raz za vašu otázku.

  • Ďakujem. Nechcete? Výborne. Takže ideme na druhú otázku.

    Pán predseda vlády, pán poslanec Krajkovič sa vás pýta: "Slovenská republika má za sebou prvú polovicu svojho predsedníctva v Rade Európskej únie. Ešte je skoro hodnotiť, ale možnože by bolo dobré zhodnotiť tú prvú polovicu predsedníctva z vášho pohľadu."

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Samochvála smrdí a asi nebolo by vhodné, aby som teraz sa pokúsil o akékoľvek zhodnotenie slovenského predsedníctva, toto hodnotenie budú robiť iní a nie my. Ja skôr poviem niekoľko faktov a skutočností, ktoré poukazujú na to, že zatiaľ sme nepokazili slovenské predsedníctvo. Skôr (povedané s úsmevom) to vymedzím takto.

    Nastupovali sme do predsedníctva v pomerne ťažkom období. Európska únia je dnes v stave, ktorý ťažko závidieť. Dokonca viete, že sa objavujú rôzne hlasy predovšetkým na adresu V4, že dnes je akýmsi strojcom nešťastia v Európskej únii alebo názorov, ktoré nie sú zlučiteľné s Európou. Ale povedzme si, kde sú dnes vážne problémy?

    Uvedomme si, že v Holandsku bolo referendum, ktoré prakticky zastavilo asociačnú dohodu s Ukrajinou. Pozrime sa, aké ťažkosti sme mali, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode s Kanadou kvôli vnútroštátnym problémom v Belgicku, ale mám dobrú správu, dohodli sa a ja čakám, že by zajtra možno alebo cez víkend mohol byť summit, na ktorom by sa táto dohoda slávnostne podpísala za prítomnosti kanadského premiéra. Pozrime sa na udalosti vo Veľkej Británii. Čiže nie krajiny V4. Krajiny V4 prinášajú do Európskej únie obrovské množstvo pragmatizmu a zdravého rozumu. Sú to dnes často vyspelé demokracie, ktoré spôsobujú Európskej únii obrovské ťažkosti.

    Za týchto podmienok slovenské predsedníctvo malo taký jednoduchý záväzok - nepresadzovať a nezneužívať predsedníctvo na presadzovanie svojich vlastných priorít, ale byť akýmsi čestným sprostredkovateľom tam, kde to je len trošku možné. A môžme sa pochváliť aj pár výsledkami.

    Po prvé chcem povedať, že počas nášho predsedníctva došlo k ratifikácii Parížskej dohody o klíme. Prosím, a budem to hovoriť stále dookola, nepodceňujme túto dohodu, pretože na jednej strane to vyzerá ako niečo veľmi vzdialené od nás, na druhej strane sami si priznajte, najmä tí, čo bývate možno na juhu Slovenska, čo urobila klíma v poslednom období, že dnes možno pestujeme dole na juhu Slovenska plodiny, ktoré sa niekedy pestovali v Stredomorí a naopak to, čo nikdy nebolo hore na severe Slovenska, sa zrazu objavuje, čo bolo niekedy typické pre západné Slovensko. Čiže musíme spoločne v rámci Európy bojovať. Preto ratifikácia tejto dohody je obrovským úspechom nášho predsedníctva, lebo sme k tomu aj významne prispeli.

    Ďalej na summite v Bratislave, ktorý už bol veľakrát predmetom diskusií aj tu v Národnej rade, sme sa zaviazali, že chceme čo najrýchlejšie zaviesť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, 6. októbra naštartované. Dvestopäťdesiat ľudí z tejto stráže pôsobí v Bulharsku vrátane aj ľudí zo Slovenska. Mrzí ma, že napriek pomerne výraznej ochrane vonkajších hraníc sú tu členské krajiny Európskej únie, ktoré majú stále tendenciu zavádzať vnútorné kontroly, čo je porušením, významným porušením pravidiel Schengenu.

    Ak dôjde k podpisu dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o voľnom obchode, takisto to považujeme za významný úspech slovenského predsedníctva, ale na čo sa najviac sústreďujeme v tomto okamihu, je decembrový summit, kde chceme ponúknuť alternatívu, pokiaľ ide, ako naložiť s migrantmi, ktorí sa nachádzajú na území Európskej únie. Veľmi rýchlo. Bol plán, ktorý bol prijatý napriek tomu, že sme s ním nesúhlasili o povinných kvótach. Stošesťdesiattisíc migrantov malo byť rozdelených. Absolútne fiasko. Dnes všetci konštatujeme, že kvóty ako také sú mŕtve. Je tu návrh komisie, ktorý hovorí o povinných kvótach do budúcnosti a o sankciách pre krajiny, ktoré nebudú tieto kvóty rešpektovať. Zdá sa, že tento návrh nemá žiadnu podporu medzi členským štátmi Európskej únie.

    Preto je našou veľkou ambíciou, veľkou ambíciou prísť s kompromisným návrhom, ktorý postupne získava podporu aj ďalších partnerov.

    Summa summarum, vážený pán poslanec, chcem povedať, hanbu sme neurobili a naopak som presvedčený, že keď budeme odovzdávať, a ja odchádzam budúci týždeň na Maltu baviť sa o predsedníctve na Malte, ja verím, že keď budeme odovzdávať 31. decembra naše predsedníctvo Malte, tak bude skonštatované, že malá, ale hrdá krajina Slovensko predsedníctvo v Európskej únii zvládla bravúrne a som o tom presvedčený.

    Ďakujem všetkým členom vlády, ktorí sa o to pričinili.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. Čas práve uplynul, presne ste to dodržali, ďakujem aj za to.

    A teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte mám jednu. Ešte jednu otázku mám.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    No mýliť sa je ľudské. Stáva sa to aj mne. Takže prepáčte, ja som nejak zle zaregistroval.

    Takže pán poslanec Nemky sa pýta, pán predseda, že aké sú ďalšie kroky a aké môžme očakávať v súvislosti s reformou štátnej správy ESO.

    Ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Povedané s úsmevom.

  • Ďakujem pekne. ESO je možno komplikované meno, komplikovaný názov, ale pôsobíte, dámy a páni, v regiónoch, pôsobíte v okresoch a viete, čo bolo v poslednom čase urobené. A napriek tomu, že minister vnútra Robert Kaliňák je dnes terčom všelijakých útokov, chcem potvrdiť, že nielen v tejto oblasti, ale aj v ďalších oblastiach urobil obrovský kus roboty.

    Zjednodušene povedané ESO ako efektívna a spoľahlivá a otvorená verejná správa prináša svoje výsledky. My sme si dali za cieľ, že ESO má ušetriť takmer 700 miliónov eur a tento cieľ je naplnený. Dobre vieme, že sme povytvárali na úrovni okresov rôzne kontaktné pracoviská pre verejnosť. Pozrime sa - aby som nešiel ďaleko, sme tu teraz v Bratislave - na moderné kontaktné pracovisko, ktoré je vytvorené tu, ktoré umožňuje radovému občanovi, ktorý príde, aby si vybavil v podstate všetku agendu, ktorú potrebuje vybaviť na jednom mieste. Oceňujem záujem ministerstva vnútra, aby tieto priestory boli moderné. Použijem dokonca výraz "voňavé", aby ľudia, keď tam prídu, nemali pocit, že sú v nejakej zastaralej štátnej správe, ale že sú súčasťou moderného štátu, o ktorý sa všetci na Slovensku pokúšame a myslím si, že v tomto aj veľa robíme.

    Tieto klientske pracoviská v okresných mestách a mestách, ktoré sú vzdialené od okresných miest viac ako 50 kilometrov, respektíve viac ako 1 hodinu cestovania verejnou dopravou, sú obrovským, obrovským úspechom tejto veľkej reformy, ktorú spustila Vláda Slovenskej republiky. Program ESO je rozdelený do viacerých etáp. Integrácia špecializovanej miestnej štátnej správy znamenala zrušenie špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni a vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy. V zmysle územno-správneho členenia došlo k vytvoreniu siete 72 okresných úradov, jeden okres, jeden okresný úrad.

    Často nie sme dostatočne statoční, aby sme si priznali niektoré chyby, ktoré boli v minulosti urobené. Teraz to poviem a média to zneužijú, ale okresné národné výbory nebola zlá myšlienka. A dnes je úplne evidentné, že návrat k pozícii, (reakcie z pléna) návrat k pozícii, dámy a páni, vy ste vtedy ani nežili, buďte ticho, o čom teraz hovorím, takže (potlesk) hovorím o skutočných, skutočných veciach. Viete, my teraz rozprávame o duálnom vzdelávaní a tvárime sa, aký sme našli nádherný recept na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. A nemali sme učňovské školy? Neboli? Ten systém učňovského vzdelávania bol skvelý a bol rešpektovaný na celom svete, na celom svete. A bolo množstvo dobrých vecí. A využijem túto príležitosť a poviem, len hlúpy tvrdí, že sa nezmýlil. A ja tvrdím, že do roku ´89 tu nebola čierna diera. Boli tu dobré veci a rozumný človek na dobré veci nadviaže a ich použije. Na zlé veci zabudne a ich odsúdi.

    A pokiaľ ide o systém okresných úradov, (potlesk) pokiaľ ide o systém okresných úradov, je to dobrý návrat naspäť, takže, prosím, majte rešpekt k ľuďom, do roku ´89 tu nebola žiadna čierna diera. Dokonca si myslím, že aj vy ste asi študovali zadarmo, tak, prosím, buďte ticho.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Želám Národnej rade úspešné rokovanie. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, ďakujeme za dodržanie časového priestoru.

    Teraz pristúpime už fakt teda k otázkam poslancov na jednotlivých členov vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán poslanec Beblavý ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, ktorý síce bol ospravedlnený, ale do 14.45 hod. tu môže ostať, potom, samozrejme, má program a musí ho zastúpiť pán minister Drucker.

    Otázka je: "Pán minister, nemyslíte si, že zavedenie zdanenia dividend, ktoré sa vyplácajú zo zdanených výnosov firiem, je nespravodlivým dvojitým zdanením, čím táto vláda ukazuje, že jej nezáleží na spravodlivosti, ale len na peniazoch?"

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prajem všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za otázku, i keď musím povedať, že tentokrát vo vašom prípade trochu prekvapujúcu z hľadiska dikcie, pretože musím, musím skonštatovať, že je populistická. A inak, pán poslanec Beblavý, poznáme sa dlhšie a z tohto pohľadu mne je aj ťažko niekedy pochopiť vaše ukotvenie z hľadiska ľavo-pravého priestoru. Počul som, že ste začínali u Alexandra Dubčeka v sociálno-demokratickej strane. Neviem, či je to pravda, ale počul som o takomto niečom a preto o tom hovorím, lebo vaše postoje sú často, často stredové alebo niekto by ich mohol z nejakej krajnej pravice označiť dokonca za ľavicové, ale ak vám vadí zdanenie dividend, tak vás posúva tento názor jednoznačne doprava, jednoznačne doprava.

    A začnem tým, že aj dnes zdaňujeme dividendy, len to pokútne voláme zdravotný odvod z dividend. Toto filigrantstvo zaviedol do legislatívy v roku 2011 sociálny inžinier zo stajne SaS, si myslím, a bol to proste spôsob, ako si nepošliapať po jazyku, pretože viete, že v roku 2004 bola zavedená rovná daň. Rovná daň priniesla ľuďom s vyššími príjmami nebo na zemi, pretože odrazu zo 40-percentných sadzieb sa dostali k sadzbám 19-percentným. Poznám ľudí, ktorí ušetrili milióny korún ročne na tom, lenže sa dožili takéhoto benefitu a len tých ľudí je, bohužiaľ, niekoľko desiatok alebo stovák na Slovensku a nie niekoľko miliónov, ako je zamestnancov napríklad na Slovensku.

    Takže daň z dividend je aj dnes, akurát je zastropovaná na úrovni cez 50-tisíc eur a zodpovedá to proste vzorcu, ktorý sa každoročne, vzorec je stály, ale ten strop sa každoročne mení a sadzba je 14 %. Štrnásť. To číslo je dôležité pre porovnanie s číslom 7. Sedem je dvakrát menej ako 14. Sedem je dvakrát menej ako 14, to znamená všetci tí, ktorí vystupňovali dividendy do výšky vyše 50-tisíc eur, ušetria. Dokonca ušetria aj tí nad tým, tá hranica je niekde 60 - 70-tisíc eur, kde sa vôbec nemenia podmienky, no a samozrejme platiť budú všetci tí, ktorí majú distribúciu väčších dividend. A tých je, tých je naozaj málo. Podľa údajov, ktoré nie sú ale zase presné, pretože od roku 2004 v podstate presná evidencia výplaty dividend neexistuje, tak tých ľudí mohlo byť okolo 2 500 ročne. A tí sú strašne hluční.

    A možno by ste sa mali opýtať, prečo sú takí hluční? Sčasti sú to aj majitelia médií, sčasti sú to ľudia, ktorí vo svojich portfóliách majú investovanie či do politických strán alebo do médií, sú krstnými otcami všeličoho v tejto krajine a nepáči sa im to, pretože budú platiť viac.

    Zdaňovanie dividend je štandardným nástrojom zdaňovania kapitálových ziskov a v najvyspelejších krajinách sveta a v krajinách Európskej únie a preto aj Slovenská republika opätovne implementuje tento spôsob zdanenia do svojej legislatívy.

    Neďaleko vás sediaci Zsolt Simon úr nedávno spomenul, že tento spôsob zavedenia dividend pomáha nejakým privatizérom, Mečiarovým dokonca privatizérom, no ale potom je úplne v rozpore s tým, čo hovoríte vy, lebo v podstate sa zastáva stanoviska, že by, jemu teda evidentne dvojité zdanenie nevadí, to, na čo on naráža, je zmena sadzby. To znamená, je to zosúladenie sadzieb, lebo máme niekoľko režimov, v ktorých sa bude vyplácať a aj nerozdelený zisk z minulých období. Návrh, ktorý je stanovený, je stanovený, je prísne v súlade s ústavou z pohľadu možného čo len podozrenia z retroaktivity, pretože viete, že nerozdelené zisky z minulých období sa budú vyplácať vždycky v tých právnych režimoch, ako boli nadobudnuté.

    A snáď ešte taká hitparáda sadzieb dane z dividend. Rakúsko 25 %, Česká republika 15 %, Nový Zéland nedávno, nedávny víťaz z predvčera Doing Business, Nový Zéland 33 %, víťaz rebríčka Doing Business, najlepšie trhy business a majú sadzbu 33 % a daň z dividend, evidentne tu nie je problém z hľadiska podnikateľského prostredia. Nórsko, kde som bol minulý týždeň, 29 % skoro, Poľsko 19 %, Švajčiarsko 21 %.

  • Pán minister...

    Kažimír, Peter, minister financií SR

    A tak ďalej a tak ďalej.

  • ... päť minút na, vyhradených na odpoveď uplynulo. Chcem sa opýtať, nech sa páči, pán poslanec Beblavý, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Budem mať teda doplňujúcu otázku na vás, dovoľte mi ju uviesť. Priznám sa, ako ste aj vy spomenuli, poznáme sa dlhšie, preto sa priznám, že váš ad hominem tón v prvých minútach vašej odpovede ma dosť zarazil, lebo nie je úplne v súlade s vaším bežným štýlom, aj keď špeciálne pán Mihál je z nejakého dôvodu vaša obľúbená boxerská taška. Ja už menej. Ale dovoľte mi teda tým pádom vysvetliť, že tak ako teda je aj v otázke napísané, tak ako ja viem, že som vám ju aj osobne písal do emailu, toto sú otázky od skutočných ľudí, ktorí nás požiadali, aby sme sa vás pýtali. To znamená, že my sme z nich vyfiltrovali vulgárne a agresívne, alebo také, ktoré teda sa nehodia na pôdu Národnej rady, alebo sú úplne mimo a všetky tie, ktoré sú kvalifikované a nielen tie kvalifikované z pohľadu doktorandskej práce, ale z pohľadu otázky, ktorú môže mať občan na svojho ministra financií, tie sme aj položili. Takže to na vysvetlenie.

    Priznám sa, že Alexandra Dubčeka si vážim a som nerád, keď si ho politické strany prisvojujú spôsobom, ktorý by nebol v súlade skutočnosti s jeho odkazom, ale ja osobne som ho nepoznal, ani teda s jeho sociálnodemokratickou stranou som nikdy nemal nič spoločné. Myslím, že pán Zala je ešte stále, či vlastne už nie je u vás, pardon, takže on je ten, na koho by to asi platilo.

    Ale teraz k tej samotnej otázke o dani z dividend a o tých daniach, mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že či si naozaj nechcete uvedomiť to, čo vlastne ste sám ukázali, že daň z dividend je zaťaženie kapitálu a tým pádom z hľadiska kvality podnikateľského prostredia je to jeden z faktorov, ktorý vstupuje do uvažovania podnikateľa alebo aj majiteľa kapitálu. A samozrejme, čím lepšie má iné podnikateľské prostredie v danej krajine, tým menej ho trápi, v akej miere je zdaňovaný. Samozrejme, keby bol zdaňovaný 100-percentne alebo 80-percentne, tak ani vynikajúce podnikateľské prostredie mu to nevyváži, lebo príde o všetko. Ale pokiaľ je to prostredie vynikajúce, on v ňom môže dobre fungovať, má dobré cesty, dobré súdy, vie sa ľahko domôcť svojej faktúry, má...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete v rozsahu piatich minút.

  • Ja tipujem otázku, ktorú nebolo počuť. Áno, stotožňujem sa s tým, že aby mohol mať dobré súdy, dobré cesty, aj preto zavádzame daň z dividendov. Takže vám dohovorím tú otázku, ktorú zrejme nepočuli, verejnosť ju nepočula, lebo ste vyčerpali časový limit.

    Ja som vám pred chvíľou naozaj čítal hitparádu, hitparádu krajín z hľadiska sadzby daní z dividend, je naozaj rôznorodá. Slovensko s návrhom 7 % je opäť lídrom, je to najnižšia sadzba v Európskej únii. V podstate všetky krajiny OECD, budem teraz hovoriť o OECD, čo je taká väčšia skupina, zdaňujú dividendy s výnimkou Slovenska dnes a Estónska. Estónsko má ale úplne iný spôsob dane z príjmu právnických osôb, de facto sa zopína pri vyplácaní zisku, čiže ako keby to bola daň z dividend. Môžeme si ju takto transponovať.

    A Slovensko z tohto pohľadu bolo absolútnou výnimkou a dokonca deformáciou, lebo zdaňovali sme alebo zodvodňovali sme, zdravotnými odvodmi sme zodvodňovali kapitálové príjmy, sme dnes absolútna výnimka vo svete, nielen v Európe, ale dovoľte mi povedať, že z hľadiska príjmu peňazí požehnané nech sú tak či tak, ale to pokútne je na tom, že sú zastropované a vy si to určite uvedomujete. Uvedomujete si, že dnešný systém nespravodlivo zaťažuje viac tých, ktorí distribuujú menšie dividendy a je veľmi priaznivo naklonený tým, ktorí distribuujú vyššie dividendy. Po slovensky povedané, je v prospech tých, ktorí viac zarábajú, viac dosahujú väčšie zisky. Nehovoriac o tom, že veľmi dobre, pán poslanec, vy poznáte systém, motiváciu zakladania jednoosobových eseročiek. To je ďalšia deformácia, ktorú tu máme a ku ktorej nebudeme obviňovať sa navzájom, kto za ňu proste môže, je to reakcia prostredia na našu reguláciu z poslednej, z posledných desiatich rokov. Tento spôsob žitia, ak to chcete, chceme nazvať, je napríklad strop na zdravotný odvod 14 %, verzus 7 % bez stropu, samozrejme, výrazne v prospech tých, ktorí majú menšie príjmy, ak to chcete tak nazvať a v neprospech tých, ktorí majú príjmy väčšie.

    A tu reagujem aj na pána Zsolta Simona, lebo ak tu máme váženú slovenskú kapitálotvornú skupinu, tak ona pochádza z rokov 90., áno, práve z čias "easy come, easy go", z čias, keď sa dalo dostať k štátnemu majetku. Potom ste vy asistovali, pán Zsolt Simon, pri rozdávaní majetku zahraničným mocnostiam, zahraničným skupinám, hej, a tí naozaj žiadne dividendy na Slovensku neplatia. Takže krížom krážom, keď sa na to pozrieme. Ešte trošku populizmu, ktorý okolo toho je. Daň z dividend, fyzicky, prakticky, keďže je to zrážkový typ dane, platí firma, ktorá dividendy vypláca. Ale nie je to na úkor tej firmy, hej, je to na úkor príjmov, osobných príjmov akcionára. Čiže de facto alebo de jure platia ju v skutočnosti akcionári alebo podielnici. Čiže nezaťažuje firmy samotné.

    Samozrejme, tento systém funguje tak, že vôbec nie je proti investovaniu. Ak sa akcionár podielnik rozhodne, že zisk nerozdelí a použije na investície, tak žiadnu daň z dividend neplatí. To tiež veľmi dobre ovládate, ale napriek tomu to veľmi populárne, samozrejme, kadekto v tejto krajine zneužíva a prečo? Opäť to hovorím, týka sa to dva a pol tisíc, nech je to niekoľko tisíc ľudí a tí ľudia sú veľmi vplyvní v tejto krajine. Keby neboli vplyvní, nebolo by možné, aby sa to, že postúpate po prstoch niekoľko tisícom ľuďom, bol takouto témou, takouto horúcou témou na predných stránkach novín v našich elektronických médiách alebo aj tu v Národnej rade. Je to evidentne krok podľa mňa správny smerom, pretože kričia tí, ktorých sa to týka a ktorí majú proste vplyv tam, kde majú a ktorí chcú viac. A ktorí si nevedia odpovedať na otázku, čo je to dosť.

    Skončil som. Dosť.

  • Ďakujem, druhú otázku položila pani poslankyňa Macháčková tiež vám, pán minister. Zuzana z Piešťan sa pýta: "Pán Kažimír, ako ministra financií sa vás pýtam, keď sa zaregistrujem ako dobrovoľný platca DPH, v nasledujúcom období si budem nárokovať nadmerný odpočet v sume dvoch miliónov eur, vyplatí mi ho finančná správa bez kontroly, ako pánovi Bašternákovi?"

    Nech sa páči.

  • Pozdravujem Zuzanu z Piešťan. Žijú mi v Piešťanoch rodičia, chodievam tam často, venčím tam psa, môže sa pri mne zastaviť na nábreží Váhu hocikedy. Zuzana z Piešťan, môžete sa ma opýtať aj na iné otázky. Ak existuje. Tiež by som, ako z jedného filmu, chcel veriť, že existuje.

    V prvom rade. Vážená, vážený, vážená pani Macháčková, pýta sa ma pani poslankyňa, v prvom rade máte nesprávne informácie a to, čo tvrdíte, nie je pravda. Vzhľadom na to, že som viazaný daňovým tajomstvom stále podľa starého existujúceho zákona, nemôžeme odpovedať alebo môžem odpovedať len vo všeobecnosti. Ak sa zaregistrujete ako platiteľ DPH, v nasledujúcom období si budete nárokovať na nadmerný odpočet vo vami uvedenej sume. Ale aj nižšej. Stane sa nasledovné. Finančná správa preverí nadmerný odpočet prostredníctvom daňovej kontroly miestneho zisťovania alebo analytickým systémom. Na základe výsledkov rozhodne o vyplácaní alebo nevyplatení nadmerného odpočtu alebo o začatí kontroly. Skutočnosť, že ste novozaregistrovaný platiteľ a hneď v prvom období máte vysoký nadmerný odpočet, ešte nemusí automaticky znamenať, že ste podvodníčka, ale to znamená, že sa vám finančná správa venuje.

    Vy ste, vy sa ale pýtate na prípad z roku 2012, a to je, ináč pikantné na tom je, že včera sa niečo stalo v tejto krajine zase raz, včera rozhodoval, máme tu rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci trestného obvinenia bývalého šéfa finančnej správy, ktorý na základe trestného podania bývalou šéfkou pani Máchovou, no podotýkam nie nominantkou SMER-u, ale predchodcov SMER-u z roku 2012, na základe tohto trestného stíhania a sa riešil problém, ktorého následkom je aj prípad, o ktorom hovoríte. V roku 2012 bola finančná správa v rozklade a vy to dobre viete, alebo aspoň by ste to mali vedieť, pretože o tom si vtedy všetci kuvikali v tejto krajine, aj vrabce na strechách vedeli, že finančná správa je v januári, v prvej časti roka 2012 s následkami až do roku 2013, budem o tom hovoriť ďalej, je slepá a hluchá. Čo sa dialo?

    Rozhodli sa naši predchodcovia, vtedajší predchodcovia, robiť dve veci naraz, t. j. v projekte UNITAS zlúčili daňovú a colnú správu, čo je vlastne zlúčenie dvoch veľkých inštitúcií, ktorý dohromady má skoro 10-tisíc zamestnancov a zároveň menili informačný systém. Informačný systém sme nový zavádzali aj my a tiež nie bez, úplne hladko a bez problémov, bol som aj osobne za to popoťahovaný niekoľkokrát, hlavne za záležitosť leta z roku 2015, keď išlo o distribúciu nesprávnych údajov pre Sociálnu poisťovňu. Tak viem, o čom hovorím. V roku 2012 došlo k absolútnemu blackoutu informačných systémov finančnej správy, a to na niekoľko týždňov s následkom výpadku informácií niekoľko mesiacov. Prakticky to fungovalo tak, keďže 1. januára 2012 ako keby všetci odišli, stratili pracovnú zmluvu s daňovou a teda s predchádzajúcou ešte colnou správou, tak sa všetci uchádzali najprv o podpis len zmluvy, pracovnej, s novým zamestnávateľom, s finančným riaditeľstvom. To znamená, mali sme tu niekoľko tisíc zamestnancov colnej a štátnej správy, ktorí nemali zmluvy, ktorí nemali pečiatky, ktorí nemali upratovačky, ktorí nemali vizitky, nemali ani zásadné adresy. Viete, ako sa napríklad v Žiline, v Žilinskom kraji podpisovali zápisnice? Tak, že sa zvážali autami do krajského mesta, pretože sa menila aj organizačná štruktúra. Toto sa dialo v roku 2012.

    Viete, ako sa vyplácali nadmerné odpočty? V zásade sa buď nevyplácali, otvorilo sa vyše niekoľko tisíc kontrol, aby sa následkom povyplácali peniaze, pretože kontrolór chcel kontrolovať nejakú zložku, musel fyzicky prísť do daného daňového úradu, kde bolo nejaká miestna príslušnosť a musel si nalistovať daný šanón a musel si urobiť výpisky, výpisky rukou, perom na papier. Toto bol rok 2012. A toto zhorenisko bolo, samozrejme, zdrojom inšpirácie pre mnohých podvodníkov, nehovoriac o tom, že v rámci predvolebnej kampane sa všetko rozkríklo a všetci vedeli, v akej situácii sa nachádzame. Lenže odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Odvtedy sa prijal kontrolný výkaz, odvtedy sa zakázali hotovostné platby a opýtajte sa svojich kolegov, ktorí bojujú s vami v jednej línii, koľkí z nich hlasovali, keď tu boli v predchádzajúcom parlamente, práve za tieto nástroje - za kontrolný výkaz, za zverejňovanie daňového tajomstva alebo za zákaz hotovostných platieb.

  • Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán minister, ja by som chcela v prvom rade, ak dovolíte, pred tou otázkou povedať, že považujem za veľmi nedôstojné, keď hovoríte o tom, že si vymýšľame mená. My naozaj na toto nie sme odkázaní. Bohužiaľ, súčasná vláda dáva toľko tém ľuďom, na ktoré sa chcú pýtať, že skutočne si tie otázky vymýšľať nemusíme. Práve naopak, my ich ešte selektujeme tak, že agresívne a nevhodné otázky tu nikomu nekladieme. Takže do budúcna by som vás poprosila, keby ste si tieto výroky obmedzili alebo teda zvážili.

    A moja doplňujúca otázka je, že po tom, čo sa dialo v roku 2013, 2014, teda už za vášho pôsobenia, cítite vy nejakú osobnú zodpovednosť za to, čo sa dialo na finančnej správe aj v súvislosti s touto kauzou?

  • V prvom rade musím povedať, že ako minister som spojený so všetkým, čo sa, so všetkými udalosťami, ktoré sú spojené s vývojom aj na finančnej správe od roku 2012, ale samozrejme s prihliadnutím na to, v akej situácii sme sa nachádzali. A tu musím povedať jednu vec, že pre nás sú kľúčové výsledky z hľadiska výberu daní a tie sú neodvrátiteľné. Myslím si, že mám dostatočne korektný vzťah z hľadiska aj koalično-opozičného, napríklad s pánom Jurzycom, ktorým, odporúčam vám s ním možno rozhovor ohľadom odhadu výšky daňových príjmov.

    Súčasťou tohto odhadu daňových príjmov je aj efektivita výberu DPH, dane z pridanej hodnoty. A táto efektivita, tzv. efektívna daňová sadzba zo svojho dna na začiatku roku 2012 sa dostáva v tomto štvrťroku tohto roku na svoje maximum a blíži sa k historickému maximu, a to môžete hovoriť, že, môžete povedať, že to sú nejaké štatistiky a preteky, ale jednak nespochybniteľné, pretože na prsty sa nám pozerá aj, pozerajú proste analytici a rozpočtová rada, Národná banka Slovenska a podobne, ale kľúčový to má dopad na financie štátu, pretože v absolútnom vyjadrení, ak by sme vyberali daň z pridanej hodnoty rovnako neefektívne, ako v roku 2012, keď to percento výberu bolo najnižšie, tak by sme dnes pri tej istej legislatíve vyberali o 900, vyše 900 mil. eur menej. Deväťsto miliónov eur je strašne, strašne obrovská suma peňazí. Deväťsto miliónov eur. A je to analyticky dokázateľné a potvrdené, nemá to nič so sadzbami, je to, má to vzťah iba k tomu, že sa finančná správa naučila lepšie vyberať dane. Je to len dôkaz o tom, že klíma aj v podnikateľskom sektore a vlastne všetkých platiteľov sa zlepšila. Je to dokázateľné aj z hľadiska tzv. VAT Gap-u alebo ak chcete po slovensky, DPH, daňové medzery. To znamená, to je rozdiel medzi teoretickým výberom DPH, ktorý by sme mohli dosiahnuť a ktorý žiadna krajina ináč nedosahuje a tým, tou skutočnosťou, ktorá sa takisto o štvrtinu zmenšila.

    Ale to neznamená, že sme na konci. Naša krajina z hľadiska kultúry platenia daní a odvodov stále patrí k tej horšej tretine alebo štvrtine, alebo dokonca k najhoršej štvrtine medzi krajinami Európskej únie. Stále je pred nami možno ďalších 800 - 900 mil. eur, ktoré by sme vedeli vybrať a verím, že raz ich vyberieme. A k tomuto nemôžeme mať žiadne spory. K tomuto potrebujeme dokonca súčinnosť z pohľadu, z pohľadu nápadov a ďalších nejakých iniciatív, a my sme na ne pripravení. Lebo to chce zmenu inštitúcie, ktorá sa deje.

    Nenájdete v krajine inú štátnu inštitúciu a dokonca aj málo súkromných firiem, ktoré prešli takým revolučným modernizačným procesom ako finančná správa za posledné štyri roky. Môžete si, môžete o tom teraz mykať plecami a proste odpadávať, ako len chcete. Finančná správa prešla obrovským prerodom. Výsledkom je lepší výber daní. Výsledkom je aj snaha sa lepšie správať k daňovníkom. Pretože prvýkrát v histórii sa finančná správa zaoberá aj vzťahom k svojim klientom, pretože daňovníci majú byť aj ich klientami, nemajú byť len niekým, ku komu majú prísť a majú ostrihať.

    Toto je, samozrejme, sa všetko odohráva uprostred nejakého zápasu, ktorého sme proste svedkami a ktorý môže mať rôzny, rôzny pôvod. A ja chcem len povedať, že sme urobili maximum a že máme výsledky. A chcem len povedať, že sa určite dá urobiť viac. A chcem povedať, že sme tomu odovzdali štyri roky, minimálne štyri roky minulého obdobia a že bez zmeny doktríny, bez zmeny, zmeny pohľadu na fungovanie štátu by to nešlo. A ja chcem vám povedať, že v tomto musíme len pokračovať ďalej a pokračujeme ďalej. Prídeme s ministerkou Žitňanskou a s generálnou prokuratúrou, ale aj z rezortu vnútra s ďalším balíkom opatrení, ktorý bude smerovať k ďalšiemu potieraniu daňovej trestnej činnosti a kľúčovo sa bude realizovať, tieto opatrenia, v daňovom trestnom zákone. To sú proste ďalší balík opatrení, s ktorými prídeme.

  • Pán minister, chcem sa opýtať, lebo mám tu teda avízo, že vy len do 14.45 hod., či ešte budete odpovedať na ďalšiu otázku alebo už vás nahradí pán minister Drucker.

  • Dobre. Takže ďalšia otázka je tiež od pani poslankyni Macháčkovej, že Lukáš z Banskej Bystrice sa pýta: „Neuvažujete o znížení daňového zaťaženia týkajúceho sa spotreby pri takto relatívne pozitívnom vývoji ekonomiky?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Odpovedám. Podiel daní zo spotreby na hrubom domácom produkte v Slovensku patrí medzi najnižšie v rámci Európskej únie. Aj napriek tomu s účinnosťou od 1. januára budúceho roku znižujeme základnú, sme znížili základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, prepáčte, v tomto roku sme znížili sadzbu DPH na vybrané potraviny. Cieľom tohto opatrenia bolo zníženie daňového zaťaženia spotreby, ktoré umožnil práve pozitívny ekonomický rast a zníženie výdavkov obyvateľov s nízkymi príjmami. Zároveň platí, že daň zo spotreby sú z pohľadu hospodárskeho rastu stále menej škodlivé, ako priame dane. Takže rovnako je veľká časť daní zo spotreby zameraná aj na zdaňovanie negatívnych externalít. To sú všetky tie negatívne javy, ktoré s nejakým spotrebiteľským správaním sú spojené. Napríklad ide o spotrebné či energetické dane a preto ich nie je vhodné znižovať. Sú to isté typy politík, napríklad ekologické alebo z hľadiska ochrany zdravia. Takže aj medzinárodné inštitúcie ako OECD alebo Medzinárodný menový fond odporúčajú úpravu daňového mixu s väčším dôrazom na nepriame dane. Takže toľko pripravená odpoveď.

    Ale v zásade odpoviem, áno, v oblasti dane z pridanej hodnoty sme urobili zásadný krok tým, že sme znížili pre vybrané potraviny DPH. Bol to v zásade revolučný krok ísť z 20 % na 10 %. Viete, že nie ľahko sa dosahovali výsledky, ale aj prenos do cien bol podľa mňa pod mediálnym tlakom, ktorý sme spolu vyvinuli, väčší, ako sa teoreticky mal dostaviť. A zároveň nám pomáhal, samozrejme, aby sme nemali, aby sme netrpeli, rozpočet netrpel na výpadky príjmov, nám opäť pomáhal lepší, efektívnejší výber dane z pridanej hodnoty, ktorý sa potvrdzuje pri každej a ďalšej a ďalšej prognóze, ktorú robí náš Inštitút finančnej politiky.

    No a ak hovoríme o znižovaní daňového zaťaženia celkového, tak v ďalšom vlastne, hlavne na základe dohody koalície sa vychádza v ústrety zase podnikateľom, keď sa znižuje sadzba dane z príjmov právnických osôb od budúceho roku o 1 % na 21 %. Hovorím to ako minister financií, ktorý si ale myslí, že daňové zaťaženie celkové by sa meniť, znižovať nemalo, že by sa skôr mala meniť štruktúra toho daňového zaťaženia. Ale žijeme v koaličnej vláde, kde sme všetci zástancami kompromisu. To znamená, pri tomto koncepte sa, samozrejme, presadilo pravicové myslenie členov koalície.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • No, musíte sa vždy prihlásiť, keď chcete mať doplňujúcu otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • Nechcete? Pardon, zle počujem už, no. Radšej nebudem hovoriť, čo mi hovorí každý deň dvakrát pán predseda Národnej rady, rokmi teda.

    Pani poslankyňa Macháčková takisto aj pánovi ministrovi Kažimírovi položila otázku v mene Alžbety z Bratislavy: „Pán minister, kedy sa, prosím, okrem zvyšovania dôchodkov dočkajú lepšej životnej situácie aj mladí ľudia, aby nemuseli plánovať založenie rodiny až po tridsiatke, prípadne aby nemuseli byť do neskorého veku finančne odkázaní na svojich rodičov? Kedy sa dočkáme zvýšenia materskej na úroveň, kedy nebude nutný manželov extrémne vysoký príjem na to, aby rodinu uživil v prípade napríklad narodenia sa dvojičiek? Prečo ja - mladá, jazykovo zdatná študentka medicíny - musím plánovať odchod do zahraničia na to, aby som vedela priviesť na svet dieťa, založiť si rodinu bez existenčného strachu?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra financií, ktorého odteraz budem zastupovať, vám poďakoval za položenú otázku a prečítal odpoveď pána ministra Petra Kažimíra.

    Od januára 2016 sa zvýšilo materské zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na 70 %. Vzhľadom na daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z práce sa týmto opatrením dosiahla náhrada čistej mzdy približne na úrovni 90 %. V súčasnosti sa pripravuje legislatíva na ďalšie zvýšenie materskej na 75 % vymeriavacieho základu, čo je v súlade s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Na podporu zamestnanosti matiek s deťmi sa od januára 2016 zvýšila aj maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur na pokrytie nákladov rodičov na služby starostlivosti o dieťa. Za účelom rozšírenia kapacít cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti do troch rokov sa nastavujú aj podmienky na finančnú podporu tohto druhu služieb.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa? Nie. Ďakujem pekne. Teraz som aj videl.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Droba, ale toho tu nevidím. Takže, samozrejme, nebude sa odpovedať.

    A pani poslankyňa Simona Petrík sa pýta pána ministra Kažimíra, ktorého teraz zastupuje pán minister Drucker, v mene Drahomíra zo Starej Ľubovne: „Nebolo by vhodné preferovať vozidlá z domácej výroby pre samosprávu a štátnu správu?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za položenú otázku. Ešte raz v mene pána ministra financií Petra Kažimíra si dovolím odpovedať. V rámci Európskej únie je zaručený voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb v zmysle zmluvy o fungovaní Európskej únie. Preferovanie vozidiel z domácej výroby, teda preferovanie na základe teritoriálnej príslušnosti by bolo v rozpore so smernicami Európskej únie upravujúcimi proces verejného obstarávania, ako aj so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto postup by bol v rozpore s hlavnými princípmi verejného obstarávania, a to s princípom proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Uprednostňovanie výrobkov, v tomto prípade vozidiel domácej výroby, by navyše narúšalo čestnú hospodársku súťaž a domácim výrobcom by poskytovalo neprimeranú výhodu pred konkurenciou zo zahraničia. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže siedmu otázku položil pán poslanec Galek pánovi podpredsedovi vlády pánovi Pellegrinimu nasledovného znenia: "Aké informačné a propagačné aktivity boli v súvislosti s aktiváciou elektronických schránok pre právnické osoby, ktoré sú zapísané do Obchodného registra, dodnes realizované a aké plánujete v ďalšom období až do ukončenia ich aktivácie, teda do 1. 1. 2017?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec, za vašu otázku. V súčasnosti je už rozbehnutá intenzívna komunikácia ohľadom elektronických schránok, a to z viacerých prístupových bodov. Poslali sme list so žiadosťou o spoluprácu pri distribúcii dôležitých informácií viac ako 170 relevantným organizáciám, ktoré združujú desiatky tisícok právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri. Informačný leták, ktorý bol súčasťou listu, by sa tak mal dostať ku všetkým, ktorých sa nový spôsob komunikácie so štátom týka. V nadväznosti na list bol vytvorený aj dočasný webstatutár.sk, ktorého cieľom je sprostredkovať zrozumiteľné odpovede na základné otázky týkajúce sa elektronických schránok, doplnené jednoduchými videonávodmi, napríklad k inštalácii softvéru. V rámci ústredného kontaktného centra bol tiež posilnený tím operátorov, pripravený denne poskytovať telefonickú asistenciu k používaniu elektronických schránok zástupcom právnických osôb. O rozposlaní informácií osobám zapísaných v Obchodnom registri rokujeme momentálne aj s finančnou správou a ministerstvom vnútra.

    V ďalšej fáze kampane sú okrem iného pripravené školenia a odborné semináre, rozhovory v televíznych a rozhlasových programoch, ale aj platená mediálna kampaň a spustenie plnohodnotného webu. Informačnej kampani predchádzali náročné rokovania so zúčastnenými stranami a partnermi vrátane Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a spoločnosti NASES, pretože napriek tomu, že zákon je platný už tri roky, úlohou koordinátora informovať verejnosť sa doteraz nikto nezhostil a preto sme sa jej zhostili my. V krátkej dobe by sa mali objaviť v printoch a v médiách krátke šoty, veľmi zrozumiteľné a jasné, ktoré upriamia pozornosť ľudí, aby si išli vybaviť bezpečnostný osobný kód, ak ešte nemajú ho aktivovaný. Ministerstvo vnútra je pripravené predĺžiť pracovnú dobu na jednotlivých pracoviskách tak, aby zvládali prípadný nápor, ak teda bude nejaký enormný, vybaviť klientov. Tá kampaň, to je už len otázka niekoľkých dní, nakoľko sa finalizuje verejné obstarávanie. Všetko je to trošku komplikované, ale pýtate sa akurát vhodnú dobu, pretože už máme konkrétne reálne činy za sebou a tento týždeň sme odštartovali tú dlho očakávanú kampaň. Mohlo to byť určite už v podstate skôr, ale žiaľ, robím, robím, čo môžem, pán poslanec.

    Ďakujem, skončil som.

  • Áno. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Zobrali ste mi takú jednu z otázok, čo som chcel položiť, lebo sú to už iba dva mesiace, ktoré nám ostávajú do 1. 1. Je tu ešte jeden ten efekt, samozrejme, a to vybavenie nie je možné hneď, pretože išla odpoveď na tú políciu, ja neviem, možnože týždeň, možnože dva to bude trvať. Máte vy momentálne informáciu o tom, že nejak prudko začal narastať počet tých vydaných čipových preukazov a tých čítačiek a neobávate sa toho, že naozaj v tom decembri to celé môže nejak spadnúť, nastať nejaký chaos? Ste na to nejak pripravení, okrem toho posilnenia?

  • No, máte absolútnu pravdu, pán poslanec, že očakávam, že môže to byť komplikované v decembri, pretože patrí k nejakej takej našej výbave a náture nechať si všetko na poslednú chvíľu a preto tú kampaň naozaj smerujeme k tomu, aby tí ľudia išli čo najskôr si zaktivovať občiansky preukaz. Je veľmi dobré a chcem poďakovať aj za schválenú novelu zákona, v ktorej sme už pridelenie bezpečnostného osobného kódu dali ako povinnosť už hneď pri žiadosti. Čiže už to nebude na dobrovoľnom rozhodnutí občana, či chce alebo nechce kód, už to bude automaticky súčasť na žiadosti, čo je tiež veľmi dobré.

    Poviem na rovinu, keby to bolo bývalo takto zariadené už dávno, tak dnes ten problém nemáme, pretože je voľných viac ako milión EID kariet, z ktorých len niekoľko tisíc má aktivované, má aktivovaný BOK a plus a nehovoriac už, koľkí majú aktivovaný zaručený elektronický podpis. Žiaľ, bola to chyba, bolo to na dobrovoľnej báze, občania to ani nevedeli, že vôbec niečo také budú potrebovať. Pracovníci zase pri prepážkach sa nepredbiehali, aby to občanom aktivovali, takže teraz žneme, žneme tie výsledky s tým, ale že budeme musieť, a ja som to povedal aj predtým, keď sme rozhodli o metodickom usmernení, ako sa budú aktivovať schránky, my budeme musieť samozrejme v decembri vyhodnotiť, v akom sme stave pripravení. A je asi našou povinnosťou, aby v prípade, že ako štát sme nedokázali zabezpečiť pre všetkých tú dostupnosť, keď ju zákonom vynucujeme, budeme musieť potom prijať nejaké, nejaké riešenie. Nesmieme určite spraviť nič, čo by občanov poškodilo alebo ich mohlo stresovať. V tomto budeme úzko komunikovať aj s ministerkou spravodlivosti, ktorá takisto má možnosť rozhodnúť definitívne, od ktorého dátumu sa spustí elektronicky, elektronické zasielanie platobných rozkazov alebo exekučných príkazov. Tu vidím určitú šancu, že ak by bolo veľmi zle, tak budeme musieť reagovať takto pro klientsky. Ale nerád by som už dopredu vôbec dával niekomu možnosť, že ideme posúvať termín, lebo zase si to všetci nechajú na poslednú chvíľku. Takže zatiaľ držíme k 1. 1. 2017. A naozaj ministerstvo vnútra a spravodlivosti a NASES majú plné ruky práce, aby to k 1. 1. 2017 všetko klaplo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ôsmu otázku položil pán poslanec Kolesár ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi: "Pán minister, nemyslíte si, že došlo k zanedbaniu hygienickej kontroly v obciach Sobrance, Michalovce, Trebišov a Sečovce vzhľadom na to, že sa tu rozšírila hepatitída a svrab?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, epidémia vírusovej hepatitídy A sa vyskytuje každoročne prevažne v tých okresoch a obciach a najmä medzi tými skupinami obyvateľstva, ktoré žijú v zhoršených hygienických podmienkach. V týchto skupinách obyvateľstva dochádza veľmi ľahko k prenosu žltačky najmä u detí predškolského a mladšieho školského veku. Vírusová hepatitída A, nazývaná tiež choroba tzv. špinavých rúk, je najčastejším a zároveň vo svete najviac rozšíreným typom hepatitídy. Rizikovým faktorom je najmä nízky hygienický štandard. Epidémie vírusovej hepatitídy A prebiehajúce v súčasnosti v okresoch východného Slovenska sa objavili v dôsledku prirodzenej migrácie obyvateľstva z oblastí, kde bol zaznamenaný výskyt ochorení na vírusovú hepatitídu A. Pri vyšetrovaní prípadov ochorení v obciach výskytu bolo zistené, že v jednotlivých ohniskách dochádzalo k prenosu ochorení úzkym rodinným kontaktom alebo opakovaným kontaktom s priateľmi či širšou rodinou. V niektorých okresoch pri epidemiologických vyšetreniach bolo opakovane zisťované hrubé znečistenie prostredia.

    Treba povedať, že k zanedbaniu - k vašej otázke - hygienickej kontroly v dotknutých okresoch a obciach nedošlo. Práve naopak, boli nariadené príslušné protiepidemické opatrenia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vo všetkých dotknutých domácnostiach, zariadeniach, potravinárskych prevádzkach, vrátane uzatvorenia aj niektorých prevádzok a ďalších organizáciách okamžite po nahlásení ochorení, najmä lekársky dohľad, ohnisková dezinfekcia, očkovanie, zákaz organizovať hromadné podujatie a iné. Taktiež boli poskytované zdravotno-výchovné informácie verejnosti. Prebiehala komunikácia so zástupcami miest a obcí, v ktorých sa vyskytli ochorenia na vírusovú hepatitídu A. Riešili sa problémy so zásobovaním pitnou vodou a likvidáciou komunálneho odpadu v prostredí rómskych osád. Najdôležitejším preventívnym opatrením je dodržiavanie zásady osobnej hygieny, najmä umývanie rúk predovšetkým pred jedlom, po používaní toalety, ďalej používať zdravotne vyhovujúcu pitnú vodu. Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie.

    Rovnako dochádza u osôb v prostredí s nízkym hygienickým štandardom aj k výskytu a epidémiám svrabu. K jeho rozširovaniu prispieva nedostatočná hygiena, ako aj zlé sociálno-ekonomické podmienky. Prenos sa deje priamym kontaktom. Osoby so svrabom je potrebné liečiť a čo je dôležité, že po začatí terapie už po 24 hodinách sa človek stáva neinfekčný, aj keď kožné príznaky ešte dlhší čas pretrvávajú. Je potrebné venovať špeciálnu pozornosť kontaminovaným predmetom, ako je posteľné prádlo, šatstvo, respektíve čalúnený nábytok. Pri epidémiách svrabu taktiež nariadili príslušné protiepidemické opatrenia regionálni hygienici v súlade s legislatívnymi predpismi.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Chcete mať, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

    Takže ďalej, pán minister Lajčák tu má otázku, ktorého pán podpredseda Pellegrini zastupuje, od pani poslankyne Grausovej. Otázka znie: "Ako ste sa opovážili, kto vás poveril, aby ste svoje osobné záujmy, teplé miesto v OSN sľúbili 550 vládnych štipendií pre utečencov, keď naši študenti a ich rodičia si musia brať pôžičky, aby mohli študovať na Slovensku?"

    Nech sa páči, môžte odpovedať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď, ktorú pripravil pán minister Lajčák. Vážená pani poslankyňa, záväzok poskytnúť v rokoch 17 až 21 dodatočných 520 vládnych štipendií pre utečencov je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, oficiálnou zahraničnou politikou Slovenskej republiky a cieľmi rozvojovej spolupráce Slovenska. K tomuto záväzku vláda Slovenskej republiky pristúpila v čase bezprecedentnej, migračnej a ňou vyvolanej humanitárnej krízy vo svete, ktorá si vyžaduje solidaritu všetkých členských štátov OSN. Slovensko sa ešte pred svojím vznikom v preambule Ústavy Slovenskej republiky zaviazalo k trvalej mierovej spolupráci s demokratickými štátmi, ktorú Slovenská republika uskutočňovala, Slovensko uskutočňovalo a uskutočňuje tak aktívnou účasťou napríklad na podujatiach otvárajúcich 71. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, jedným z nich bol aj summit lídrov k problematike utečencov, ako aj svojím aktuálnym predsedníctvom v Rade EÚ, či regionálnou spoluprácou s krajinami Vyšehradskej skupiny.

    Krajiny V4 poskytujú vládne štipendiá ako súčasť ich oficiálnej rozvojovej spolupráce dlhodobo, pričom v tomto kritériu Slovenská republika dosiaľ zaostávala. Česká republika poskytuje zhruba 130 vládnych štipendií ročne. Maďarsko v školskom roku ´16 - ´17 udelilo približne 1 300 vládnych štipendií a 200 pre utečencov zo Sýrie. Poľská republika v uplynulom školskom roku udelila vyše 2 300 vládnych štipendií. Slovenská republika dosiaľ študentom v rozvojových krajinách poskytla každoročne približne 45 až 50 vládnych štipendií. Záväzok poskytnúť ďalších približne 100 štipendií ročne aj v dôsledku realistického časového horizontu, ktorý umožní postupný nábeh na tieto počty, pritom nijakým spôsobom neobmedzí občanov Slovenskej republiky v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu. Tak vládni štipendisti, ako aj občania Slovenskej republiky majú bezplatný prístup k verejnému vysokému školstvu.

    V tejto súvislosti upriamujem vašu pozornosť na skutočnosť, že študenti spomedzi utečencov môžu podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov študovať len na verejnej vysokej škole, teda nie na súkromnej vysokej škole. Cieľom tohto opatrenia je čo najefektívnejšie využitie verejných zdrojov. Vládne štipendiá udeľuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom financií. Poskytnutie 520 vládnych štipendií je dobrovoľným príspevkom Slovenska k uľahčeniu osudu utečencov, ich hlavným útočiskom sa v priebehu posledných dvoch rokov stala Európa, presnejšie Európska únia. Poskytnutie vládnych štipendií pre mladých ľudí z krajín postihnutých vojnovým konfliktom, dnes teda najmä zo Sýrie, je investíciou do stabilnejšej a predvídateľnejšej budúcnosti v Európe a vo svete.

    Záväzok poskytnúť 520 štipendií sleduje viaceré ciele. Prijatím utečencov prispieť v strednodobom horizonte k riešeniu ich ťažkej životnej situácie a poskytnutím vzdelania sa dlhodobo pričiniť o zvýšenie nádejí na obnovu krajín postihnutých vojnovým konfliktom, až sa raz títo ľudia budú môcť vrátiť domov. Nehovoriac už o prínose komunít bývalých absolventov v mnohých mimoeurópskych krajinách, ktoré vytvárajú prirodzené mosty medzi ich vlasťou a krajinou, kde prežili formatívne obdobie štúdií. Mnohé moje návštevy v zahraničí sa začínajú práve kontaktom s ich občanmi, bývalými študentmi z Československa, či zo Slovenska.

    Toľko odpoveď pána ministra Lajčáka na vašu otázku.

  • Ostalo necelých 13 sekúnd, takže končím možnosť. Pani poslankyňa, osem sekúnd, to nemá význam. Tak to vyšlo. Takže končím hodinu otázok a budeme pokračovať v rokovaní ešte o neprerokovaných návrhoch zákonov, pokiaľ dobre si pamätám, sú ešte tri.

    Takže odovzdávam vedenie schôdze pánovi podpredsedovi Hrnčiarovi. Nech sa páči, pán kolega.

  • Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní deviateho dňa 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Schlosára a Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, tlač 269 a o návrhu poslanca Kollára, Krajniaka, Pčolinského, Pčolinskej a Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu, tlač 264. Navrhovatelia sú na svojom mieste, spravodajcovia takisto.

    Takže do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ poslanec Milan Krajniak.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v prerušenej zlúčenej rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 269

    a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 264.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som povedať pár slov k hlbšej podstate toho, prečo predkladáme zákon o lobingu do Národnej rady. V našom štáte prebieha už niekoľko rokov zásadný spor o to, že kto má v tomto štáte rozhodovať, ako má prebiehať politický proces a akým spôsobom sa majú presadzovať záujmy rôznych skupín v tomto štáte.

    Počúvame už veľa rokov takú mantru, že vládnutie má byť otvorené, máme tu mať otvorenú liberálnu spoločnosť. Stala sa z toho mantra a fráza a najviac po tom volajú práve častokrát jednočlovekové alebo dvoj, trojčlovekové NGO-čky alebo mimovládne organizácie. A ja sa pýtam, ku komu máme túto spoločnosť mať otvorenú? K ľuďom alebo k nejakým mimovládnym neziskovým organizáciám, NGO-čkám?

    Ja nemám pocit, že by táto spoločnosť nebola dostatočne otvorená. Skôr mám pocit, že v mnohých veciach je naša spoločnosť až príliš otvorená. Naša spoločnosť mi dnes pripadá niekedy otvorená ako vybývané rómske byty, ktoré majú vykradnuté okná, ktorými fučí dnu, prší tam dnu a my sa tvárime, že takto je to normálne a takto to má byť. Ešte aj tie sociálne zariadenia sú tam častokrát rozkradnuté a v tej spoločnosti je z toho proste istý zápach.

    Naša spoločnosť je ako tie vybývané rómske byty, kde si každý chodí dnu a von, a tvárime sa, že tak je to normálne, že to je tá sloboda, tak to má byť. Lenže toto nie je sloboda. To je absolútna strata citu pre súkromie, pre nejaké posvätno a najmä strata citu pre pravidlá hry, ktoré by v zdravej a fungujúcej spoločnosti, ktorá má byť súdržná, mali fungovať.

    Ja ako konzervatívec hlboko a zásadne odmietam to, akým spôsobom dnes naša spoločnosť funguje. V 90. rokoch prebehol v našej spoločnosti veľmi zásadný spor medzi dvomi Václavmi - Václavom Havlom a Václavom Klausom. Václav Havel presadzoval ideu tzv. otvorenej spoločnosti, občianskej spoločnosti. Táto idea bola isto intelektuálne dobre myslená, ale bola naivná a najmä sa ukazuje dnes ako absolútne nefunkčná. To je tá predstava, že v spoločnosti má byť neustály, povedal by som, tlak a zápas vyvíjaný na politickú elitu a občania majú byť v tomto zápase a v tomto súboji ideí zastupovaní mimovládnymi organizáciami. To znamená, že tie mimovládne organizácie, to sú tí, ktorí majú strážiť vládnuce politické a ekonomické elity, pretože, samozrejme, normálni ľudia na to nemajú čas, aby sa tým každodenne zaoberali.

    Lenže k čomu sme takýmto spôsobom dospeli? Namiesto pravidla "Hlas ľudu, hlas boží", tu máme akoby pravidlo "Hlas NGO, hlas boží". Len sa potom treba pýtať, v akých veciach a koho tie NGO-čky naozaj zastupujú, aká je ich legitimita.

    Toto je základný omyl, ktorý si mnohí ľudia, ktorí to myslia dobre, neuvedomujú, pretože žijú v bubline. Majú pocit, že veď predsa celá občianska spoločnosť zastáva ich názory. Všetky relevantné NGO-čky, ktoré poznáme, zastávajú ich názory. Problém je v tom, že my sa neriadime tým a nemáme sa riadiť tým, kto zastupuje alebo koho zastupujú NGO-čky. My sa máme riadiť tým, čo si myslia v tejto spoločnosti ľudia.

    Ak si niečo myslí nejaká skupina NGO-čiek akokoľvek hlasná, ktorej hlas je v médiách akokoľvek silno prezentovaný, ešte to nič neznamená o legitimite týchto názorov. Áno, politici musia počúvať hlas ľudu, ale tento hlas má byť vyjadrený politickým procesom, to znamená vo voľbách, prípadne v referende. To je hlas boží. Ak si naozaj ctíme demokraciu, potom je pre nás hlasom božím hlas ľudu prejavený vo voľbách a v referende.

    Hlas NGO, tzv. tretieho sektora, to je častokrát iba také vábenie sirén. Tak ako máme lepšie a horšie politické strany, tak máme aj lepšie a horšie mimovládne organizácie. Tak ako sa nám nepáčia niektoré politické strany a niektoré sa nám páčia, tak sú rovnako naivné, úprimné, skorumpované, dobré, zlé mimovládne organizácie. To nie je tak, že tu je zlá vláda, zlí poslanci, zlí primátori, dobrý občiansky sektor zastúpený mimovládnymi organizáciami. To je ilúzia, ak si niekto toto myslí.

    Máme tu ochrancov prírody. Máme tu ľudí, ktorí pomáhajú vo svojom voľnom čase iným. Máme ľudí, ktorí chránia prírodu a sú združení v neziskových organizáciách. Takých si vážime a takým chceme pomáhať. Ale máme tu ľudí, ktorí sa tvária ako mimovládny sektor a v skutočnosti iba zastupujú záujmy svojich sponzorov.

    Chcem vám teraz povedať dva príklady, ktorých by sme sa mali podľa môjho názoru vyvarovať.

    V 90. rokoch sme tu mali rôzne NGO platené zo zahraničia. Vládol tu Mečiar, tajná služba unášala prezidentovho syna, tajná služba robila aktívne operácie voči opozícii, voči novinárom. Chvalabohu za to, že sa našli mimovládne organizácie, ktoré jednoducho na tieto veci upozorňovali. Problém však bol, že po roku zhruba 2004, keď táto krajina vstúpila do NATO a do EÚ, tak prirodzene už nebol žiadny problém s demokraciou, nikto tu nemal žiadnu obavu a tie finančné prostriedky smerujúce zo západných štátov smerom k nám vyschli. Ale tí ľudia, ktorí boli naučení, mnohí, že vystupujú v médiách, sú autority, vyjadrujú sa k veciam, zrazu museli riešiť, čo ďalej. Zrazu zistili, že sa stali niektorí z nich, bohužiaľ, otrokmi grantov. Na čo boli granty, to začali presadzovať. A granty boli na európsku integráciu čoraz hlbšiu, granty boli na globálne otepľovanie, na rodovú rovnosť, LGBTI agendu a tak ďalej a tak ďalej.

    Nemýľme sa, aj na trhu NGO funguje zákon ponuky a dopytu, ale nielen ponuky a dopytu od ľudí, je to aj opačne. Ponuka grantov vytvára akože spoločenský dopyt po nejakej téme alebo po nejakej ideologickej agende. Mnohí ľudia v NGO si ani neuvedomili, že už nie sú bojovníkmi za slobodu alebo demokraciu, stali sa iba nájomnými žoldniermi tých, ktorí vypisujú granty.

    A viete, čo je najhoršie? Tie takzvané mimovládne organizácie, ktoré majú strážiť ten zlý vládny sektor a politický sektor, berú dnes najviac peňazí od vlád, od vlády Slovenskej republiky a od Európskej komisie. Tak aké sú to mimovládne organizácie? Na čo sa to hráme? Kde berú tú drzosť pani Pietruchové, Schlessinger, páni Weissenbacherovia? Brať peniaze od slovenskej vlády, od európskej vlády a tváriť sa ako občianska iniciatíva, ako mimovládna organizácia. Kde berú tú drzosť? Aké to zmätenie pojmov a jazyka? Kam sme sa to dostali? Však to sú vládou platené agentúry, ktoré majú propagovať isté želané názory. Môžeme s nimi súhlasiť, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale to nie sú akési objektívne občianske prejavy spontánneho záujmu o nejaké témy. To sú Európskou komisiou a aj našou vládou sponzorované aktivity.

    Ale to nie sú len štátmi a vládami sponzorované aktivity. Zoberme si napríklad Open Society Fund. Open Society Fund založená a platená pánom Sorosom má nepochybne aj veľa veľmi prospešných aktivít pomáhajúcich ľuďom. Nič proti tomu. Absolútne nič proti tomu nemám. Ale nemá náhodou pán Soros aj svoju úplne vyhranenú politicko-ideologickú agendu, ktorú sa snaží už vyše 20 rokov vtláčať do spoločnosti za bývalou železnou oponou? A nielen u nás, myslím v Európe, ale aj hocikde po svete. To nie je agenda, ktorá je politicky, hodnotovo neutrálna, všeobecne prospešná. To je konkrétna ideologická a politická agenda. Prečo sa máme tváriť, že to je niekto, kto má strážiť slovenskú demokraciu a hodnotiť ju? Ak niekto vypisuje takýmto spôsobom granty, no tak je logické, že ten, kto ten grant prijme, tak musí presadzovať tú agendu, veď inak to nejde.

    Tu nejde o ochranu demokracie častokrát, tu ide o spor a zásadný spor podľa mňa, o charakter tohto štátu a o charakter Európy. Ak pán Soros napríklad podporuje masovú imigráciu do Európy, to nie je vec demokracie alebo nedemokracie, to je konzervatívno-liberálny spor o to, akým spôsobom majú štáty fungovať, či napríklad je normálne, že ak existuje Slovenská republika alebo existuje Európska únia a má existovať ako štát, tak musí chrániť svoje hranice. Veď o tom ešte pred rokom niektorí pochybovali a tvárili sa, že čo to rozprávame. Veď to je úplne zásadný spor o charakter toho, ako má naša spoločnosť a európska spoločnosť vyzerať, či tu majú existovať národné štáty alebo len nejaké beztvaré kozmopolitné spoločenstvo, lebo tak je to správne. Ja si teda nemyslím, že je to správne. A nemyslím si, že NGO-čky, ktoré presadzujú takéto veci, presadzujú verejno-prospešnú vec, že sú reprezentantmi tohto národa alebo ľudí tu, že uspokojujú nejaký dopyt po tom, po čom ľudia volajú. Nevolajú naši ľudia po tom. Naši ľudia po tom vôbec nevolajú.

    A teraz budem ešte aktuálnejší a hrozivejší. Poviem ešte jeden podľa mňa desivejší príklad. Vnímam to tak, že mnohí poslanci v tejto sále to myslia s bojom proti korupcii úprimne, že to myslia naozaj vážne. A preto ich chcem týmto príkladom varovať, lebo vidím, že niektorí už si zakladajú na tom, aby si nabehli, chcem ich varovať, aby sa nestali v niektorých veciach iba užitočnými idiotmi niečích záujmov.

    V Českej republike nedávno prebehla tzv. veľká protikorupčná revolúcia. Začala tak, že tri mimovládne organizácie - Transparency International, Rekonstrukce státu a Protikorupční fond - začali vyvíjať veľkú aktivitu a naozaj záslužnú. Odhaľovali jeden korupčný škandál za druhým. Najali bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorí chodili špehovať celé politické spektrum, sledovali ich na dovolenkách, odpočúvali im telefóny, nelegálne samozrejme, a vyplávavali na povrch kauzy. Vytvárali veľký tlak na českú spoločnosť, že naozaj s tým treba niečo spraviť, lebo proste Česká republika je už najhorší, najskorumpovanejší štát na svete. Niežeby tam nebolo korupcie dosť, ale atmosféra bola taká, že to už naozaj v Burkine Faso je to lepšie, ako v Českej republike.

    Tieto tri NGO-čky podporovali a vyrábali viacero protikorupčných hrdinov, bojovníkov proti korupcii z polície aj zo štátneho zastupiteľstva dlhodobo. Robili z nich ikony, až to dospelo na jar 2013 do veľkej eufórie a vyvrcholenia toho, že konečne sa to tej občianskej spoločnosti podarilo. To, čo tí skorumpovaní politici nechceli urobiť, vtrhlo komando kukláčov na úrad vlády v noci, zadržali premiéra Nečasa, urobili domové prehliadky po celej Prahe, zvolali tlačovku a povedali: "Konečne sme zatočili tým veľkým rybám krkom. Tým kmotrom hnusným. Kilogramy zlata sme zabavili, ix a ix miliónov."

    Viete, čo to bolo v skutočnosti? V skutočnosti to bol sprostý štátny prevrat. Sprostý štátny prevrat. Nečasova vláda padla. Viete, koľko percent mal v tom čase istý pán Babiš? Nula celá nula, nič. Pár mesiacov predtým dostal v regionálnych voľbách 0 krajských poslancov, nula krajských poslancov v celej Českej republike. A potom vo voľbách, krátko potom sa stal reálnym víťazom on, aj keď skončil tesne druhý a ministrom financií, dnes je najsilnejším mužom Česka. A ajhľa, čo sa nezistilo krátko potom? Niektorí to vedeli už vtedy, ale nikto ich nechcel počúvať, že všetky tie tri mimovládne organizácie financuje už roky pán Babiš a jeho kamaráti. Ajhľa, čo sa nestalo? Elitný útvar pána Šľachtu, ktorý každú chvíľu robí mediálny zásah a v putách niekoho šváca do policajných áut, už dlhé roky spolupracoval s pánom Babišom, pán Babiš bol konfident tohto úradu. Dlhé roky hrali hru Ja na bráchu, brácha na mne. Čo z tých korupčných káuz sa podarilo naozaj vyšetriť? Nič. Sporia sa o Nagyovej kabelky. To je celý veľký výsledok protikorupčného ťaženia.

    Ale čo robia tie NGO-čky? Čo robí tá česká občianska spoločnosť? Po tom, čo Babiš po troch rokoch na ministerstve financií dostáva dvojnásobok dotácií od štátu ako pred tým, než sa stal ministrom financií. Čo robí tá občianska spoločnosť? Viete, čo robia tie NGO-čky? Ďalej odhaľujú korupciu. Ďalej otvárajú ďalšie a ďalšie kauzy. Všetkých, okrem pána Babiša. Úplne každého politického konkurenta pána Babiša.

    Toto je niečo, čo reálne hrozí aj u nás. Aj u nás reálne hrozí to, že ak niekto povie, že henten je fuj, to ešte neznamená, že ten, kto to kričí, je naozaj cukríček. To ešte vôbec tak nemusí znamenať. Ak nejaká NGO-čka povie, že toto sú opatrenia, ktoré my tu musíme prijať, to je objektívne dobro, to je tá transparentnosť, čo treba urobiť. To ešte vôbec neznamená, že za tým nie je nejaký iný záujem. Preto predkladáme tento návrh zákona.

    Mimochodom, viete, aká je všeobecná stratégia? To je manuál, akým spôsobom sa dostať k moci v skorumpovanom štáte? Poviem vám to na príklade južného Vietnamu a Vietcongu. Vietcong nešiel po tých najskorumpovanejších úradníkoch južného Vietnamu, práve naopak, tých tam nechal sedieť. Vietcong strieľal tých úradníkov, ktorí sa snažili robiť si svoju prácu v medziach toho bordelu, čo tam bol byť spravodlivý a proste aspoň trochu chrániť ľudí. Tí išli dolu ako prví. Aby bola na výber iba jedna možnosť. Buď veľkí revolucionári alebo ten bordel, čo tam vtedy bol. Potom Američania odišli, prišiel Vietcong a južní Vietnamci zrazu zistili, že revolucionári boli stokrát horší ako tie najskorumpovanejšie hovädá, ktoré tam boli predtým.

    Viete, všetky veľké zápasy sa môžu diať pod peknými transparentami a s krásnymi sloganmi o všeobecnom dobre. Ale môže byť za tým aj konkrétny záujem. Ak niekto chce ovplyvňovať lobisticky dianie v krajine, mal by priznať, že je lobista. Nemal by sa tváriť ako spravodlivý sudca a strážca verejného dobra. A keďže - ako sa hovorí v slovenskom seriáli Tisícročná včela - na každú vojnu treba "peníze, peniaze a peněží", myslíme si, že je spravodlivé, aby ten, kto sa pokúša o zmenu politického systému, politických procesov, právneho systému, právneho poriadku, aby bol zaregistrovaný ako lobista a aby musel zverejniť odkiaľ na túto činnosť dostáva peniaze. Chceš meniť systém právny? V poriadku, zaregistruj sa ako lobista, ukáž čisté ruky a potom to rob, nie je s tým žiadny problém, je to legitímne, je to legálne.

    Ale ak chceš naozaj meniť veci, tak vstúp do politického procesu, ponor sa do toho bahna, ktoré tam vždy je a skús s tým niečo urobiť. Skús s tým niečo urobiť, lebo tak sa legitímne menia veci v štáte. Nieže niekde obkľukou, pod cudzou vlajkou rozprávame o všeobecných dobrách. Ale to tie jednočlovekové NGO-čky, tí bojovníci za ľudské práva to nikdy neurobia. Viete, prečo to neurobia? Pretože to nie sú schopní urobiť. Pretože tak, ako každý vidí, keď niekto ide kandidovať do parlamentu a dostane 0,0 nič percenta, tak by dopadli aj oni. Tak by dopadli aj oni. Pravda je taká, že tí, ktorí sa dnes tvária ako "hlas ľudu, hlas boží", by potom boli veľmi rýchlo demaskovaní a zbadali by sme, koľko tých hlasov by dostali vo voľbách.

    Ak sa mi nepáči nejaký minister, ak sa mi nepáči policajný prezident, tak ho treba poraziť vo voľbách. Aby bolo jasné, ja nemám rád túto vládu, budem proti vám vystupovať a budem robiť všetko pre to, aby táto vláda skončila čím skôr, lebo na to som tu. Za to si ma ľudia platia. Ale budem to robiť v legitímnom politickom zápase a budem sa uchádzať o dôveru ľudí a o legitimitu vo voľbách. Nie o legitimitu od nejakých NGO, pretože podľa mňa v tomto štáte má záležať na ľuďoch. To je demokracia, pokiaľ rozhodujú ľudia a nie NGO.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, 7 faktických, (potlesk) 8 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Trošku by som rozšíril vašu reč, pán Krajniak, a priblížil bližšie tých liberálnych mantrošov, čo šíria tie svoje liberálne mantry a jeden zhora na mňa pozerá, ale teraz si zoberiem na paškál druhého. Volá sa Peter Weisenbacher, aj vy ste ho spomenul. Bol predseda Amnesty International Slovensko, člen Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Tento tzv. ľudskoprávny aktivista mal aj také vyjadrenie: "Slováci sú malý úbohý národ, nezaslúžia si nič lepšie, ako majú." A k tomu bola aj taká fotomontáž od úchyliek z Pussy Riot, kde zdieľal odrezané hlavy Benedikta XVI. a Kyrila I., no aby hlbšie vliezol do análu Spojeným štátom, tak tam dal ešte aj Putina. Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Krajniak, ja by som zareagoval teda tiež na vás. Myslím si, že ste povedali tú pointu veľmi dobre. Treba zdôrazniť, že naozaj, kto tým mimovládkam dal nejaký mandát, kto ich volil, na základe čoho sami seba pasovali za nejakých znalcov niečoho, za nejakých ľudí, ktorí sa stavajú do pozície nejakých rozhodcov, že čo je správne a čo nie je správne? Ja neviem o tom, že by ich niekto volil, neviem o tom, že väčšina z nich by mala čo i len vzdelanie v tejto oblasti. Kritizujú veci, radia, ako sa čo má robiť, ako sa čo nemá robiť, ale keď príde na preberanie zodpovednosti, tak tú nemajú. Tú majú nakoniec tí politici, ktorí sú za to rozhodovanie zodpovední a ktorí tie rozhodnutia preberajú na svoj krk. Naozaj tá argumentácia mimovládiek voči spoločnosti je postavená na kričaní, že ich je len zopár, ale majú tak podmanený mediálny priestor a dostávajú tak veľký priestor, že dokáže pár, pár kusov mimovládkarov dokáže prekričať hlas mlčiacej väčšiny, možno aj miliónov ľudí.

    A čo je úplne najhoršie, čo ste trošku tak načali, ale nedokončili, že svoju agendu maskujú pod ľudskoprávne témy. Tie témy sú častokrát naivnejšie, ako by verili aj malé deti a ja v tomto vidím tú najväčšiu, najväčšiu zákernosť, pretože podľa ich správania vidíte, že väčšina z nich, väčšina z týchto ľudskoprávnych svetuškárov je v skutočnosti vo svojich názoroch ešte oveľa viac radikálnejšia a ešte oveľa menej toleruje akési opačné názory, než tí najhorší z nás. Ja si naozaj myslím, že väčšina z týchto mimovládkarov na čele s pánom Weisenbacherom nosí v srdci oveľa väčšiu nenávisť ako najhorší pravicový extrémista na Slovensku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán Krajniak, mýlite sa, lebo minimálne jeden z tých tzv. odchovancov tretieho sektora tu sedí už tretie volebné obdobie a ja som vyrástol na debatnom programe nadácie otvorenej spoločnosti, bol som tri roky riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie a ten tretí sektor, ktorý tvrdíte, že nemá gule, aby sa prepracoval do parlamentu, minimálne v mojej osobe získal pri posledných voľbách 46-tisíc hlasov. Skoro.

    Takže nie je to tak, nie je to tak, že by ľudia, ktorí boli odchovaní tretím sektorom na Slovensku, nešli do politiky a nesnažili sa meniť veci a určite okrem mňa je tu viacej ďalších.

    Vy akútne nechápete funkciu tretieho sektora v spoločnosti. Tretí sektor nie je na to, aby sa chopil moci a je v určitej definícii, áno, lobistickým prúdom, ale úplne legitímnym lobistickým prúdom, ktorý sa snaží o veciach, ktoré má vždy napísané vo svojich vlastných stanovách, o veciach, ktoré má napísané vo svojej vlastnej vízii a vo svojom vlastnom poslaní, presviedčať širokú verejnosť a tak isto volených politikov. Tretí sektor je na to, aby dokázal skoncentrovať na malom priestore nejakú tému a efektívne lobovať v prospech toho, čo považuje za správne. A nech je to mimovládka, ktorá bojuje proti skládke, nech je to mimovládka, ktorá bojuje proti postaveniu nejakej fabriky a nech je to mimovládka, ktorá bojuje proti fašistom, je to jednoducho jedno. Oni veľmi jasne vždycky povedia, o čo im ide a legitímnym spôsobom ako občania sa snažia tieto veci presadiť. To je celé.

  • Tiež som, vážený predsedajúci, tiež som zástupca mimovládok, alebo teda bol som, aj som členom občianskeho združenia, a tak isto je na Slovensku naozaj problém s aktivitou ľudí, aby sa vôbec do niečoho zapojili. A z toho konceptu, ktorý ponúkate tak, že kto sa chce angažovať pre reformu spoločnosti, nech teda vstúpi do toho boja, do tej politiky, to je síce pekné, ale v konkrétnom krajskom meste nájdeme skôr rôzne mimovládky, do ktorých sa ľudia podľa záujmu, v čom sa chcú, zapájajú, kdežto ja neviem, keby napríklad sme hľadali, že kanceláriu SME RODINA, akože idem sa dostať do tej politiky a neviem, či by sme teda narazili na niekoho v nejakom meste, aby sme sa zapojili do nejakej rozumnej činnosti, hej? Čiže tie, na úrovni regiónov tie strany dosť chabo fungujú ako vo všeobecnosti, hej, že nie je to jednoduché.

    A naopak, chcem sa zastať tých mimovládok, že aj vďaka tým, ja neviem, grantovým fondom alebo nórskym finančným mechanizmom absolútne tam nie sú žiadne nejaké vplyvy na presadzovanie nejakých skrytých záujmov. Takže kto chce sa zapojiť do nejakej rozumnej činnosti, tak môže sa takouto formou zapojiť, môže pracovať pre dobro spoločnosti a nemusí byť jeho hlavným cieľom meniť, zhodiť vládu, ako je to napríklad vaším cieľom, hej? Vy sa teda angažujete politicky, ale niekto, ako povedal predrečník, má chuť pomáhať prírode alebo značkovať turistické chodníky z nejakých grantových dotácií a podobne. Takže je tu množstvo kvalitnej dobrej roboty, ktoré sú práve vďaka týmto mimovládnym organizáciám vykonávané na Slovensku.

    A ešte k tej českej situácii. Tam pani Bradáčová, neskorumpovaná státní zástupkyně, môže za to, že nachytali skorumpovaných poli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja len taká malá poznámka, hnutie SME RODINA má skoro 300 členov, má pokrytých ix okresov. No, OĽaNO so štyrmi členmi, ja neviem, na koho by som sa mal obrátiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, mal by ste reagovať na vystúpenie s faktickou poznámkou...

  • A čo sa týka vystúpenia pána Krajniaka, hovoril si tu o, napríklad o inštitúte ľudských práv, tejto trojčlovekovej organizácii vystupujúcej "pre blaho tohto národa", pardon, pre Blahu tohto národa, ktorý, ktorých ich tu často pozýva. Napríklad ak pochybujete o slovách, že títo ľudia sú platení od vlády, od štátneho rozpočtu, tak v dozornej rade Inštitútu ľudských práv je istý Andrej Lúčny, jeden zo spoločníkov spoločnosti, nech poviem presne, Mikrostep.

    Mikrostep je firma, ktorá už roky získava kopec štátnych zákazok. Pán Andrej Lúčny je jeden zo spoločníkov tejto firmy a zároveň je v dozornej rade inštitútu ľudských práv. Slečna Krempaská, Weisenbacher, Mihály, tých hádam ani nemusím predstavovať, koľkokrát tuná vyvádzali v Národnej rade, hádzali sa tu po zemi, vykrikovali, z balkóna tu hádzali rôzne predmety. Koľkokrát a koľko videí si ešte musíte pozrieť, aby ste videli, ako pomaly na každej akcii chodia a vyslovene, že provokujú, hádžu delobuchy kde do koho, jednoducho vyvolávajú konflikty. Toto sú z môjho pohľadu nielen extrémisti, ktorých momentálne riadi extrémista Blaha, ale sú to vyslovene platení provokatéri, hrajúci sa na inštitút.

  • Pán poslanec Krajniak, ja len chcem povedať, že asi to, že sme predložili my tú 73, 74, vy 75 a že bola zlúčená rozprava, asi je nakoniec dobré, pretože vidíme, že vaše vystúpenie tu vyprovokovalo niektorých týchto zahraničných agentov k tomu, aby sa priznali k svojej identite a ja si myslím, že takých priznaní tu zažijeme viac.

  • Ďakujem Milanovi Krajniakovi za triezve zhodnotenie problému. Som presvedčený, že je to dôležité, aby sme videli a vedeli, kto za koho kope. Tento zákon to zabezpečí. My nie sme proti NGO-čkám.

    A ešte jeden postreh. Ak poslanec nesmie podnikať, tunák vidíte koľko poslancov, kolegov má s tým problémy, lebo náhodou by niečo bolo zneužité, tak ak poslanec nesmie podnikať, je veľmi nebezpečné, ak je v parlamente poslanec zastupujúci NGO, ktorá je niekým platená a potom vykonáva jej politiku a jej záujmy. A je to potom, samozrejme zastupuje hlavne tieto ciele NGO-čiek a nie ľudí, za ktorých sú tu zvolení. My sme tunák zástupcovia ľudu a nie NGO. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Bez toho, aby som si robil nárok, že budem nejak označený, tak dovolím si vysloviť pár poznámok k tomu, čo tu odznelo.

    Pán kolega Krajniak, vy ste nepochybne dobrý rétor, len, žiaľ, musím povedať aj, keď to, čo som dnes počul, tak mám pocit, že musím konštatovať, že niekedy mám pocit, že ste aj dobrý fabulátor. Počas vášho vystúpenia ja som vnímal osobne, musím povedať, viac ako a možno až po nejaký politický manifest, nejaké vyhlásenie k veciam, ktoré sa dotýkajú nášho štátu, našej spoločnosti a čo ma troška ale zarazilo, to je to, že som to vnímal ako útok na občiansku spoločnosť. Útok na jeden z pilierov občianskej spoločnosti, pretože dnešná spoločnosť, či sa to už niekomu páči alebo nie, stále je postavená na troch pilieroch. A to je ten verejný, to je ten podnikateľský, a to je ten občiansky. A práve ten občiansky vytvárajú aj tie mimovládne nezávislé organizácie.

    Keby ste možno viac povedali k obsahu toho zákona, bolo by to fajn, ale vy ste hovorili len, aspoň z môjho pohľadu, politické vyhlásenia. Nakoniec viaceré z tých politických vyhlásení ja nemôžem pokladať za korektné. Nemôžem pokladať napríklad za korektné spájanie pomoci utečencom s ohrozením národnej štátnosti.

    Pán kolega, ale však vy sa hlásite ku kresťanským tradíciám, ale pomoc blížnemu svojmu, však to je základ. Budeme toto spochybňovať? Budeme spochybňovať obsah nášho medzinárodného záväzku z roku ´51, ktorý je daný vlastne v medzinárodnej zmluve, na základe ktorej vznikla táto pomoc? Tam tomu, priznám sa, troška nerozumiem a takisto musím vnímať ako isté fabulovanie, a to vaše konštatovanie a analyzovanie situácie v Českej republike. Nám to jednak nepripadá takto hodnotiť Českú republiku, lebo my sa máme zaoberať našimi problémami, ale potom konštatovanie, že NGO nezákonne odpočúvali a že vlastne následkom toho vznikol prevrat?

    Pán kolega, no hádam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Krajniak, chcete reagovať na faktické?

  • Reakcia z pléna.

  • V záverečnom slove. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, (reakcie z pléna) jasné, samozrejme, jasné, jasné, jasné, samozrejme. Nech sa páči, pán poslanec, takže tak.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si z tohto miesta doplniť predkladateľa nášho návrhu novely zákona o mimovládnych organizáciách Milana Uhríka.

    V podstate hlavným cieľom, hlavným cieľom našej novely nie je nič iné, nič iné, len pri práci s mimovládnymi organizáciami dosiahnuť vyššiu úroveň otvorenosti a transparentnosti. Transparentnosť je predsa to, o čom najmä všetci tí zástupcovia a aktivisti mimovládnych organizácií tak radi v každej situácii, pri každej príležitosti rozprávajú. Transparentnosť sem, transparentnosť tam, v každej jednej veci. Niekedy má človek až pocit, že oni z tej transparentnosti chcú spraviť až priesvitnosť, priesvitnosť v zmysle röntgenovej snímky. Prečo by sme im tú priesvitnosť teda nedopriali? Nikoho nechceme diskriminovať, nikoho nechceme prenasledovať, ani akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Chceme naozaj len dosiahnuť skutočnú transparentnosť tých, ktorí sa podľa svojich slov o tú transparentnosť tak veľmi snažia. Tých mimovládnych organizácií veľmi rôzne zameraných a, žiaľ, mnohokrát aj veľmi pochybných, je na Slovensku naozaj veľmi veľa. V súčasnosti skutočne mnoho mimovládnych organizácií vyvíja svoju činnosť v Slovenskej republike a o niektorých z nich a ich cieľoch by sa dalo veľmi vážne polemizovať a pochybovať.

    Napriek tomu, napriek tomu naša novela nesleduje ich zákaz, nesleduje ich výmaz, nesleduje prenasledovanie ich zástupcov a členov. Naša novela sleduje, a znova to zopakujem, iba jeden jediný cieľ: zvýšenie úrovne transparentnosti pri práci či už štátu, samosprávy alebo občanov s týmito mimovládnymi organizáciami a ich zástupcami. Medzi tieto organizácie patrí napríklad Rotary Club, ktorého člen, poslanec Národnej rady, významný politológ, odborník na skoro všetko, tiež svojím spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku, ale čo je omnoho ešte dôležitejšie a bolo to tu už naznačené, títo zástupcovia mimovládnych organizácií majú neskutočne až veľmi podozrivo veľký vplyv v médiách, veľký priestor v médiách, až taký, o ktorom sa nedá ani hovoriť, alebo o ktorom nemôžu snívať ani predstavitelia možno aj vlády.

    Otázka znie, ako je možné, že ľudia bez nejakej odbornosti, bez nejakej špecializácie získavajú v médiách priestor, aby sa vyjadrovali takmer ku všetkému.

    Sú to odborníci na všetko, ktorí sa vynoria vždy v tej správnej chvíli a majú vždy ten správny a verejnú mienku formujúci komentár k akejkoľvek téme, k akejkoľvek spoločenskej otázke alebo problému. Sú to ľudia, ktorí dokážu byť v pondelok politológmi, v utorok sociológmi, v stredu sú bezpečnostní analytici, vo štvrtok vystupujú ako najväčší bojovníci proti rasizmu a v piatok sú odborníkmi na využívanie verejných financií. Proste supermani v mimovládnych organizáciách, ktorí prišli znikadiaľ, aby svojimi vyjadreniami riadili a ovplyvňovali celú Slovenskú republiku. Zo všetkých tých zvláštnych tvárí, ktorých spája nielen výrazný protislovenský postoj, ale aj veľmi zaujímavý fyzický, neslovanský vzhľad. Spomeniem tri mená, tri mená, určite vám to niečo povie: Mesežnikov, Samson, nie Simpson, Samson a Gál. Vždy majú odpoveď na všetko. Vždy majú odpoveď na všetko a vždy dostávajú priestor, o ktorom sa nikomu inému nemôže ani snívať.

    Skúste si, skúste si na internete pozrieť taký výraz, že "overtonové okno". Overtonovo okno, ktoré je nástrojom na uplatňovanie metódy postupného otvárania nejakých tém, alebo nejakých problémov, resp. postupného, pomalého, ale o to istejšieho, o to istejšieho dosahovania nejakého cieľa, ktoré, ktorý majú tieto mimovládne organizácie vopred jasne zadefinovaný. Môžeme to povedať aj inak, metóda postupného varenia žaby. Svojimi vyjadreniami, svojimi skutkami, svojimi akože charitatívnymi akciami, postupne ale isto organizácie, ktoré podľa tohto nášho návrhu bude možné označiť za zahraničných agentov, sledujú jeden jediný cieľ - deštrukciu národných štátov a likvidáciu tradičných národných a kresťanských hodnôt v Európe.

    Preto si nemyslím, že by bolo niečo zlé na tom, aby všetci títo ľudia, aby všetci títo ľudia pri akejkoľvek svojej činnosti prinášali, niesli označenie "pozor, zahraničný agent". A som veľmi rád, že napriek tomu, že napriek tomu zatiaľ táto novela alebo tento náš návrh neprešiel ani do druhého čítania, tak napriek tomu sú tu už ľudia, ktorí ho akceptujú, označili sa za zahraničných agentoch, a tak pomáhajú ľuďom, občanom Slovenskej republiky sa orientovať v tom, kto je kto.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kotlebovi za to, že pomáha robiť veci jasnejšími. Jeho poznámka o neslovanskom vzhľade pánov Mesežnikova, Samsona a Gála len potvrdzuje to, čo všetci vieme. Ak sa niekto, ak niekto vyzerá ako fašista, rozpráva ako fašista a správa sa ako fašista, tak to asi bude mokačka, určite nie fašista.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, máme spoločnú rozpravu k dvom zdanlivo nesúvisiacim návrhom zákonov. K novele zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a k návrhu nového zákona o lobingu.

    Majú tieto dva návrhy niečo vôbec spoločné? No majú. Spája ich konšpiračné videnie sveta a nevraživosť voči mimovládnym organizáciám. Fašisti prichádzajú s návrhom označovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré poberajú podporu zo zahraničia, ako zahraničných agentov. Je to návrh zlý a hlúpy. Nie je za tým nič iné, než paranoja fašistov a ich tradičná túžba onálepkovať si nepriateľov. Ich duchovní predchodcovia počas druhej svetovej vojny značkovali Židov žltými hviezdami. Oni teraz túžia označiť mimoriadne, mimovládne organizácie nálepkou "Pozor, zahraničný agent!" Dúfam, že som označený správne v duchu vašich predstáv.

    Myslím, že týmto hlúpym návrhom nemá väčší zmysel sa bližšie zaoberať, okrem toho, že je hlúpy a zlý, je aj veľmi zle a hlúpo naformulovaný. Týka sa totiž neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ale to, ako už iste viete, nie sú všetky neziskové mimovládne organizácie, je to iba jedna z právnych foriem, oveľa rozšírenejšie sú napríklad občianske združenia a existujú nadácie, neinvestičné fondy, ale chápem, znie to tak, že neziskové organizácie, no tak začneme s nimi. Zaregistroval som, že sa vyhrážate tým, že príde rad aj na ostatné formy.

    Spackané je to aj z hľadiska toho, že sa to zameriava práve na tú právnu formu, ktorá sa viac ako iné venuje veciam ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť, vzdelávanie, výchova, tvorba a ochrana životného prostredia. Naozaj neviem si veľmi spomenúť na nejakú neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, ktorá by bola objektom vášho záujmu, ktorá by robila tie veci, ktoré pri zdôvodňovaní či už vy alebo kolega Krajniak vyčítajú mimovládnym organizáciám. To sú obvykle občianske združenia. Pretože právna forma neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby je pomerne komplikovaná na prevádzku a vyžaduje naozaj vysokú mieru transparentnosti a zverejňovania údajov, vrátane finančných zdrojov.

    Ale áno, ak by tento návrh prešiel, viaceré z týchto organizácií, keďže získavajú na svoju činnosť podporu aj zo zahraničia, sa budú musieť označovať ako "pozor, zahraničný agent". Organizácia venujúca sa sociálnym službám, zdravotníctvu, či ochrane životného prostredia. Gratulujem! Teda negratulujem, lebo predpokladám, že tento návrh nikto príčetný v tejto snemovni nemôže podporiť, a teda skončí a zhasne dnešným hlasovaním.

    Politická rodina pána Kollára prichádza s prepracovanejším konceptom, a tu musím povedať, že samotný zámer upraviť legislatívne lobing považujem za úplne legitímny. Lebo lobing nie je korupcia. Lobing je legitímna činnosť, snaha ovplyvňovať, snaha ovplyvňovať rozhodovanie orgánov verejnej moci, legislatívu, činnosť samospráv, činnosť vlády. Je to v poriadku, aj keď vo vedomí ľudí to veľmi často splýva, lobing a korupcia. Dáva sa medzi tým rovnítko.

    Na rozdiel od pána poslanca Krajniaka som hlboko presvedčený, že ľudia majú právo podieľať sa na správe vecí verejných nielen tým, že si založia politickú stranu alebo do nejakej vstúpia a raz za štyri roky sa uchádzajú o moc alebo raz za štyri roky vhodia do urny volebný lístok. Myslím si, že ľudia majú právo sa vyjadrovať k tomu, čo sa deje v spoločnosti a v politike a snažiť sa to ovplyvniť, aj keď nemajú volebný mandát. Rozhodovať majú, samozrejme, že tí, ktorí sú zvolení a ktorí ten mandát majú, ale právo vyjadrovať sa nemožno nikomu uprieť.

    Oproti tomu korupcia je podplácanie, čiže snaha o získanie nejakých neodôvodnených výhod na úkor iných ľudí, na úkor spoločnosti, štátu alebo nejakého verejného záujmu. Korupcia má svoju právnu úpravu, korupcia je upravená v Trestnom zákone a napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov.

    Má teda mať lobing svoju právnu úpravu? Možno by to pomohlo, aby korupcia a lobing začali byť rozlišované aj vo vedomí spoločnosti. A tie úvahy o tom, že by sa legislatívne mal upraviť lobing, sa tu vedú už dlho, dlhé roky. Ja sám som sa prvýkrát s týmto názorom stretol približne pred 15 rokmi od amerických bývalých lobistov, ktorí pôsobili v rámci jednej americkej mimovládky a istý čas fungovali aj na Slovensku a snažili sa presvedčiť, že bolo by dobré prijať legislatívnu úpravu lobingu aj na Slovensku. A aj mne sa tá, mne sa tá úvaha a zámer zdali vtedy zaujímavé a uvažoval som príležitostne o tejto téme a vytváral si na ňu názor.

    Ale musím povedať, že po pomerne dlhých úvahách u mňa prevažujú skôr pochybnosti, či by takáto právna úprava bola vhodná pre slovenské pomery. Viem, že v Spojených štátoch a v jednotlivých štátoch Spojených štátov a aj v iných krajinách majú zákon o lobingu, ale nemyslím si, že je vhodné mechanicky prenášať skúsenosti zo Spojených štátov na Slovensko. Situácia totiž nie je identická, ani forma lobingu, možno s pár výnimkami. Tu nemáme profesionálnych lobistov, ktorí by sa lobingu, tomu skutočnému lobingu, nie korupcii, venovali nejako systematicky, pravidelne, stále. Skôr ide o príležitostné vyjadrovanie sa k veciam verejným, ktoré sa ľudí týkajú či už na miestnej úrovni, regionálnej, celoštátnej a navyše takýmto spôsobom upraviť lobing v krajine, kde máme jeden z lobingov zakotvený na najvyššej možnej inštitucionálnej úrovni, a teraz hovorím o tripartite, kde odbory a zamestnávatelia môžu lobovať skoro ku všetkému.

    A obávam sa, že keby sme schválili zákon o lobingu, či už tento alebo nejaký iný, tak s veľkou pravdepodobnosťou by to dopadlo tak, že by sme sformalizovali a sťažili fungovanie tým, ktorí robia ten lobing slušným a korektným spôsobom, zaťažili ich a nejako by sme tým nepomohli odlíšiť ho od korupcie alebo jasnejšie postihovať korupciu a že by to s veľkou pravdepodobnosťou dopadlo tak, ako s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu na kontrolu verejných, zamedzení rozporu záujmu verejných funkcionárov, ktorý tiež je na prvý pohľad dobrá a prospešná norma, ale v realite veľmi často to vyzerá tak, že sa drastickými pokutami postihujú verejní funkcionári, ktorí sa o dva dni oneskorili s podaním nejakého oznámenia alebo zabudli, že majú nie zrušenú, ale iba prerušenú živnosť a tá sa im obnovila, alebo zabudnú v oznámení uviesť nejaký pozemok, ktorý zdedili po starej mame a dostávajú za to veľké pokuty, hoci reálne tým žiadny verejný záujem neohrozujú a ten reálne ohrozený verejný záujem nebýva týmto zákonom postihnutý. Nejako si nespomínam na verejného funkcionára, ktorý by naozaj bol vo vážnom konflikte záujmov, v reálnom konflikte záujmov a tento zákon by mu niečo extra zlé spravil. Čiže aj tuto by to asi skončilo postihovaním nejakým formálnych pochybení. Nijako by to neznížilo ani neovplyvnilo korupciu a ani tomu rozlíšeniu by tu neprospelo.

    A tu sa teda dostávam k tomu, ako ten návrh zdôvodňujete. Stačí počúvať, čo hovoríte na sociálnych sieťach alebo vo vystúpení v rozprave. Mrzia ma predovšetkým tie motívy, teda je za tým zjavne to isté, čo navrhujú Kotlebovci. Je to akási snaha postihnúť tie zlé, zlé mimovládne organizácie. Tentoraz nie neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ale občianske združenia. A to, bohužiaľ, aj vzhľadom na formu toho zákona, ale to, čo ho sprevádza, v mojich očiach robí z neho nie legitímny podnet do diskusie o úprave lobingu, ale čosi podobné, ako je návrh fašistických poslancov. Jedni hovoria o zahraničných agentoch, druhí o lobistoch. V jednom zákone sa spomína ústredný register, v druhom centrálny zoznam. Ale v podstate ide o to isté, onálepkovať určitú skupinu mimovládnych organizácií, ktoré predkladateľom jedného či druhého návrhu z určitých dôvodov ležia veľmi hlboko v žalúdku.

    Oba návrhy predpokladajú sankcie, pokuty až po zrušenie tej organizácie. Kotlebovci si zobrali na starosť neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby a tak, ak by bol ten zákon schválený, tak by toto bolo ošetrené. Vy ste si zobrali občianske združenia, až to vyzerá, ako by ste to mali dopredu pekne podelené, čo nepredpokladám, ale, ale budí to ten, budí to ten dojem. Ešte ste si možno mali niekoho nájsť, aby sa postaral o nadácie a neinvestičné fondy a mali by ste to už skoro pekne pokryté.

    Som presvedčený, že oba návrhy sú útokom, ako to povedal aj pán poslanec Kresák, proti slobodnej občianskej spoločnosti. Jeden vzhľadom na svoju podstatu, druhý vzhľadom na svoj konkrétny obsah a rétoriku, ktorá ho sprevádza. A v konečnom dôsledku je to vlastne jedlo v jednom, ako k obom návrhom, si myslím, že poslanci by sa mali postaviť rovnako, buď oba návrhy podporiť alebo oba návrhy odmietnuť. Ako je zrejmé z môjho vystúpenia, ja spravím to druhé.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mazurek, nech sa páči.

  • Ďakujem. Zahraničný agent Dostál tu hovoril o príčetnosti a nálepkovaní. Tak ja po tých posledných dňoch a vašich vystúpeniach totálne pochybujem o vašej vlastnej príčetnosti. Neviem, či ste v SaS zmenili dílera alebo sa niečo prihodilo. A čo sa týka toho nálepkovania, tak za vaše vystúpenie slovo fašista padlo pomaly viac než desaťkrát. Ja neviem, vy hovoríte o nálepkovaní nejakej skupiny. Veď to ste sám vy a váš poslanecký klub, kto neustále nálepkuje každého, kto má opačný názor. Je to váš poslanecký klub, ktorý chce posielať ľudí do väzenia len preto, že nesúhlasíte s iným názorom bez ohľadu na to, či je správny alebo nesprávny.

    No a pán Dostál, keď ste hovorili o konšpiračných teóriách, o fašistickom zákone a čo sa týka toho označovania "zahraničný agent", tak potom vláda Spojených štátov amerických a vláda štátu Izrael, ktorý je vám tak blízky, je fašistická a konšpiračná. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Áno, ďakujem. Zaujímavé, že extrémista a slovakofób Dostál označil náš návrh za hlúpy, pretože my sme sa inšpirovali legislatívou, v tomto prípade legislatívou Spojených štátov a Izraela. A tieto štáty sú sponzormi, vašimi teda a vašich kolegov extrémistických súdruhov zahraničných agentov. Tak takisto je to niečo schizofrenické vo vašom myslení. Vďaka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Dostál, uhádli ste jednu vec, že bola za tým trošku istá dohoda. Ak sa obávate o to, že nepríde rad na občianske združenia a nadácie, tak vás musím sklamať. Tento prvý návrh má vytvoriť len akýsi legislatívny pilier, o ktorý by sme potom opreli novelu zákona o združovaní občanov a o nadáciách tak, aby sa zo všetkých týchto zahraničných agentov stali neziskové organizácie, pre ktoré platia najstriktnejšie pravidlá. Čiže nie je to nejaká nevedomosť alebo niečo podobné, je to, je to takto naplánované. Pretože naším cieľom nie je latku znižovať smerom k občianskym združeniam, ale zvyšovať smerom k striktnejším pravidlám a k striktnejším nárokom.

    Ja doplním kolegov, oni tu už spomenuli, my sme sa naozaj inšpirovali legislatívou Spojených štátov amerických. Snáď mi nechcete povedať, že legislatíva Spojených štátov amerických je fašistická alebo nedemokratická. Ja si naopak myslím, že práve Spojené štáty americké aj tým, že financujú veľa mimovládok, si veľmi dobre uvedomujú, aký majú mimovládky potenciál a aký rozvrat dokážu v krajine spôsobiť a práve preto ich na svojom území nedovolia a nútia všetkých ostatných, aby sa označovali ako zahraničný agent.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán Dostál, vôbec nechápem, prečo sa rozčuľujete nad takzvanou nálepkou "zahraničný agent". Veď predsa každý člen a aktivista neziskoviek, keď poberá peniaze zo zahraničia, je úplne samozrejme zahraničný agent. Čo je na tom divné? Keď poberá peniaze od Sorosa, tak je agentom Sorosa a presadzuje jeho vízie a jeho agendu. Čo je na tom divné? Prečo by si nemohli dať všetci členovia týchto neziskoviek vaše tričko s nápisom "pozor, zahraničný agent", a to napríklad z Konzervatívneho inštitútu Nadácie otvorenej spoločnosti MESA 10, CEPY, CA CEN, SPFA, Aliancia Fair-play, Skvoj a mnoho a mnoho ďalších. Či sa hanbíte, že beriete peniaze od medzinárodného špekulanta a brutálneho filantropa, čo zruinuje nejaký finančný trh a potom z týchto peňazí financuje rozklad tradičných európskych hodnôt a jeho prsty siahajú do mnohých revolúcií a vojen?

    Na záver by som vám dal jednu radu. Svetoobčan Dostál, mali by ste si tento nápad strýčkov patentovať a šup, šup, bude z vás boháč, keď si 30-tisíc slniečkárov kúpi toto tričko.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pán poslanec Dostál, ja som vás počúval a nechápem jednej veci vo vašom príhovore. Viackrát ste spomenuli zvyšovanie transparentnosti a preto nerozumiem, prečo máte problém s tým, že povinným označením mimovládnej organizácie, ktorá teda získava príspevky zo zahraničia, ako nálepkou "Pozor, zahraničný agent!", sa tá transparentnosť zdvihne. Prečo s tým máte problém? Na jednej strane sám tvrdíte, že teda je dobré, keď sa dvíha transparentnosť a na druhej strane, ak je tu nejaký praktický nástroj, tak to považujete za problém.

    Druhá otázka k vášmu vystúpeniu z mojej strany je tá, že obhajujete lobing ako nekorupčnú aktivitu, ale v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, že ak je lobing podľa vás nekorupčná aktivita, aké sú nástroje lobingu, ktoré majú byť tiež nekorupčné, pretože ja si neviem dosť dobre predstaviť, že príde niekto lobovať u niekoho, napríklad u poslancov za niečo, čomu neveria, čo nechcú a nepoužije pritom korupčné nástroje.

    Takže toto naozaj v dobrom taká pripomienka, ak by sa k tomu vyjadrili, uvítal by so to.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Dostálovi za objasnenie vecí. Ja by som len povedala, kolegovia, skúsme si predstaviť všetci, ktorí milujeme krajinu, zem, ľudí, stromy, svet bez slobodných vzdelaných ľudí, ktorí majú chuť zmeniť čokoľvek v svojom okolí k lepšiemu. Zobrať siroty, postihnutých z ústavu, skvalitniť ich život, starať sa o pôdu, o strom, o trávu, o susedov, o to, aby kvalita nášho života bola ďaleko lepšia. Na to musíme všetci ešte občiansky dozrieť. A želám nám k tomu najmä veľa trpezlivosti.

    K predkladanému zákonu iba toľko, tak veľa slov a tak málo lásky a zdravého rozumu. Toto si naše drahé Slovensko nezaslúži.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Boris Kollár.

  • Ďakujem. Súhlasím s pánom poslancom Dostálom, že ľudia majú právo sa vyjadrovať. S tým absolútne súhlasím a vôbec ho v tomto nejdem nejakým spôsobom rozporovať. A nemám nič proti ani NGO-čkám, my ich nechceme zakazovať. Hovorili ste nám, že vám vadí, že my chceme nálepkovať NGO-čky. A vám, pán poslanec, nevadí, že NGO-čky nálepkujú ľudí, politikov, politické strany?

    A na záver by som chcel len podotknúť, že zákon FARA je prijatý v USA, aj v Izraeli. A keď je to dobré a demokratické v USA a v Izraeli, verím, že to bude dobré aj pre Slovensko.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, tú výhradu, že si neviete predstaviť lobing ako nekorupčnú aktivitu, by ste mali adresovať vášmu partnerskému poslaneckému klubu, ktorý prichádza s návrhom zákona o lobingu a v dôvodovej správe sa uvádza, že je to legitímna aktivita, s čím ja teda súhlasím. A ak si vy neviete predstaviť, že niekto príde napríklad za poslancom a snaží sa ho o niečom presvedčiť a musí k tomu používať korupčné aktivity, tak ja si to veľmi dobre predstaviť viem. Napríklad na základe argumentov a presviedčania nejakým vysvetlením, že v čom je napríklad nejaký návrh zákona alebo pozmeňovák dobrý, ako by to prospelo spoločnosti, prírode, ľuďom, ak si to neviete predstaviť, tak je to pre mňa zvláštne, že existuje niekto taký, kto si vie predstaviť, že presviedčať sa dá iba prostredníctvom korupcie.

    Pán poslanec Mazurek, to ohradzovanie sa voči označeniu fašista, jednak tomu nerozumiem po tom, čo váš predseda povedal v rozprave o neslovanskom vzhľade pánov Mesežnikova, Samsona a Gála, čo je fašizmus ako vyšitý. Ale dobre, tak skúsim vám vysvetliť ten rozdiel. Je úplné, úplne niečo iné, ak niekto v rozprave v parlamente, v článku, na sociálnej sieti niekoho označí za fašistu a je rozdiel a zásadný rozdiel, ak niekto zákonom prinúti ľudí, aby nosili na hrudi žltú hviezdu, aby ich mal pekne označených predtým, ako ich pošle do plynu. Uznajte, že medzi tými vecami je rozdiel.

    Ja, samozrejme, viem, že v Spojených štátoch aj v Izraeli je takáto legislatíva. V Spojených štátoch ju prijímali tesne pred druhou svetovou vojnou. Izrael je v permanentnom vojenskom konflikte, terorizmus je tam skoro každodennou záležitosťou. Ak vy vnímate, že toto je situácia na Slovensku, tak ja situáciu na Slovensku vidím úplne inak a tú inšpiráciu ste mali skôr v ruskom zákone, ako v americkom a izraelskom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším do rozpravy, pán poslanec Schlosár.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes ste mali možnosť počuť od mojich kolegov, v čom spočíva návrh na novelizáciu zákona o neziskových organizáciách a aké sú naše hlavné dôvody, pre ktoré chceme tento zákon novelizovať. Ja by som chcel kolegu Uhríka, kolegu Kotlebu a ďalších doplniť vo vysvetlení, v čom spočíva teda to hlavné nebezpečenstvo pri tzv. zahraničných agentoch, čiže mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia a uvediem aj jeden konkrétny ukážkových príklad fungovania takéhoto zahraničného agenta priamo u nás na Slovensku.

    Myslím si, že žiadnemu rozumne uvažujúcemu človeku netreba vysvetľovať, aký obrovský význam má nezávislosť nášho štátu od akejkoľvek cudzej moci. Pokiaľ chceme, aby sa slovenskí občania mali u nás dobre, pokiaľ chceme, aby naši ľudia prosperovali, je nevyhnutné, aby náš štát neslúžil cudzím záujmom, ale výlučne záujmom našich vlastných občanov, obzvlášť ak sa za týmito cudzími záujmami skrýva túžba niektorých mimoriadne bohatých a vplyvných skupín a veľmocí ovládať nielen Slovensko či Európu, ale v konečnom dôsledku aj celý svet.

    Musíme si uvedomiť, že títo cudzinci nikdy nechceli a ani nechcú blaho našich ľudí, nášho národa. Ide im len o ich vlastné bohatstvo a o ich vlastnú moc.

    Nie je žiadnym tajomstvom, že spoločenské a politické dianie na Slovensku, jeho smerovania, vôbec celkový charakter štátu sa snažia dlhodobo ovplyvňovať predstavitelia cudzej moci. Len naivný človek by mohol veriť tomu, že cudzie štáty, organizácie a jednotlivci nemajú u nás žiadne záujmy, že Slovensko pre nich nie je zaujímavé, že je pre nich nejaký nedôležitý štát.

    Naopak, Slovensko ležiace v srdci Európy disponujúce ohromnými zásobami pitnej vody a kedysi aj veľkým nerastným bohatstvom bolo vždy v hľadáčiku veľmocí a najmä najrôznejších skupín usilujúcich sa skryte či otvorene o svetovládu. Len hlupák by mohol veriť tomu, že zahraničné sily presadzujú alebo presadzovali svoje záujmy u nás výlučne otvorene formou nejakých oficiálnych politických orgánov. Naopak, omnoho efektívnejší spôsob, ako zasahovať do diania na Slovensku, je využívanie mimovládnych organizácií registrovaných u nás a vedených zdanlivo občanmi Slovenskej republiky. Hovorím zdanlivo, pretože skutočnými pánmi týchto mimovládnych organizácií sú tí, čo ich financujú, teda tí, čo ich platia. Im slúžia a ich záujmy presadzujú títo - nazveme ich pracovne - užitoční idioti. A pretože títo zmanipulovaní zapredanci, títo užitoční idioti presadzujú záujmy zahraničia za peniaze zo zahraničia, nepoznám naozaj iný a výstižnejší názov pre nich ako názov, ktorý navrhujeme, a síce "zahraničný agent".

    Aby však moje reči nevyznievali ako nejaké konšpiračné teórie, pozrime sa na konkrétny prípad takejto mimovládky. Budem síce hovoriť o nadácii, teda nie o neziskovej organizácii, ale ako povedal už aj kolega Uhrík, neziskové organizácie platené zo zahraničia sú naozaj len prvou skupinou, ktorú v záujme Slovenska chceme a budeme aj riešiť. Napokon podstata týchto mimovládok je v zásade rovnaká bez ohľadu na to, akú majú právnu formu. Poďme sa teda pozrieť na ukážkový príklad mimovládky, ktorá spĺňa nami navrhovanú definíciu zahraničného agenta.

    Nadácia otvorenej spoločnosti. Podľa informácií z jej vlastnej webovej stránky táto nadácia, citujem: "pôsobí na Slovensku od novembra 1992 ako súčasť rodiny nadácií známych ako Open Society Foundation pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celkom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros". Nadáciu otvorenej spoločnosti teda nezaložil nikto iný, ako známy židovský finančník a špekulant žijúci v Amerike a súčasne jeden z 30 najbohatších ľudí na svete George Soros, pôvodným menom György Schwartz. O tom, že nejde o nejakú bezvýznamnú postavičku alebo ľudomila zaoberajúceho sa pomocou ľuďom, svedčí aj jeho označovanie za muža, ktorý rozbil Bank of England, teda Centrálnu banku Veľkej Británie. Toto pomenovanie mu ale nevymysleli nejaké konšpiračné vedy. Takto je všeobecne označovaný v kruhu ekonómov a v médiách.

    Tak napríklad web Hospodárskych novín o Sorosovi napísal, citujem: "Legendárny kúsok ukázal svetu v septembri v roku 1992, keď sa mu podarilo vďaka menovej špekulácii položiť na kolená samotnú The Bank of England. V priebehu 24 hodín a vďaka desaťmiliardovej stávke na oslabenie britskej libry zarobil 2 mld. dolárov. No nie v týchto finančných špekuláciách spočíva hlavné nebezpečenstvo Sorosa a jeho nadácií. Ich hlavné nebezpečenstvo a najväčšia manipulácia sa skrýva za budovaním toho, čo nazývajú tzv. otvorená spoločnosť. Sorosove nadácie sa nijako netaja tým, že nielen podporujú, ale majú aj veľké zásluhy na budovaní tzv. otvorenej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Nejde pritom o nejaký úzky záber. Naopak, jeho nadácia sa aj na Slovensku snaží v rámci budovania otvorenej spoločnosti zasahovať do vzdelávania, školstva a vedy, riešenia problematiky najrôznejších menšín, mimovládneho neziskového sektora, do kultúry, médií či súdnictva."

    Pozrime sa na to, ako si predstavuje Soros túto tzv. otvorenú spoločnosť, ktorú buduje aj u nás za svoje špinavé doláre. Podľa vlastných slov Sorosovej nadácie len v rokoch 1992 až 2014 poskytli neuveriteľných 2,9 mld. dolárov na obranu ľudských práv, špeciálne práv žien, etnických, rasových a náboženských menšín, narkomanov, prostitútok a LGBTI komunít. A napokon 214 mil. dolárov dali tieto mimovládky na pokrok v právach cigánskych komunít v Európe. Otvorená spoločnosť podľa Sorosových mimovládok je teda v skutočnosti spoločnosť, kde byť hrdý na príslušnosť bielej kresťanskej väčšine a obraňovať jej práva je neprijateľný rasizmus a náboženský fanatizmus. Spoločnosť, v ktorej majú mať častokrát cudzie menšiny väčšie práva ako domáca väčšina. Spoločnosť, ktorej vládne feminizmus a gender ideológia ohlupujúca už aj naše deti a rozkladajúca rodiny. Spoločnosť, v ktorej sú legalizované drogy a prostitúcia. A napokon aj spoločnosť, ktorá podporuje tzv. LGBTI komunitu, teda komunitu sexuálnych úchylov. Mravne a morálne rozložená spoločnosť tvorená ohlúpnutými, chorými a závislými ľuďmi bez hrdosti na svoj pôvod a tradičnú národnú a náboženskú identitu, to je ideál otvorenej spoločnosti podľa finančníka Sorosa. Bezduchá a beztvárna masa neschopná akéhokoľvek účinného odporu, tá sa vždy najlepšie ovláda. Tá vždy najľahšie splní to, čo od nej požadujú mocní tohto sveta.

    Aby som však nehovoril len všeobecne, spomeniem niekoľko konkrétnych príkladov. Prvý príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti sa vo vlastných dokumentoch nijako netají tým, že podporuje registrované partnerstvá homosexuálov. To však nie je všetko. Táto nadácia je finančne prepojená na ďalšiu mimovládku registrovanú na Slovensku Queer Leaders Forum, ktorá na Slovensku organizuje pochody úchylov zvané Dúhový pride. Stačí si pozrieť web tejto mimovládky, kde nájdeme aj túto informáciu, citujem: "Projekt Q-centrum LGBTI poradenstvo na Slovensko bol podporený sumou 49 560 eur z fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2009 až 2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation".

    Dodajme, že táto mimovládka prepojená na Sorosa, že túto mimovládku vedie istá Romana Schlesinger, ktorú spájajú so Sorosom nielen jej liberálne pseudohodnoty, ale aj spoločná príslušnosť v istej nedotknuteľnej etnickej menšine.

    Pani, možno pán Schlesinger, lebo u tejto komunity človek naozaj ohľadom ich pohlavia si nemôže byť nikdy istý, je známa aj tým, že ako členka Sulíkovej SaS sa neštítila nazvať nášho Pána Ježiša Krista sadomasochistom. Áno, aj toto je slovník súčasných predstaviteľov týchto mimovládok, týchto zahraničných agentov, ktoré chcú bojovať za toleranciu a demokraciu.

    Druhý príklad. Sorosove nadácie dali podľa vlastných zverejnených informácií 1,6 miliardy dolárov na takzvaný rozvoj demokracie vo východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze. Čo sa za týmto rozvojom demokracie skrýva, vidíme v sérii protivládnych, protištátnych farebných revolúcií, ktoré sa prehnali východnou Európou. Výsledok jednej takejto revolúcie dnes vidíme aj na Ukrajine rozvrátenej občianskou vojnou, na Ukrajine, kde státisíce ľudí zažívajú obrovské utrpenie len preto, že ich niektorí spoluobčania a najmä ich politici uverili sladkým rečiam o krajšej budúcnosti, ktorú im nasľubovali ľudia ako Soros a im podobní zahraniční agenti.

    Tretí príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti na Slovensku dala len v roku 2015 viac ako 380-tisíc eur najrôznejším mimovládkam na projekty s názvami ako napríklad Pomôžme utečencom, Právna pomoc utečencom alebo Poskytovanie pomoci utečencom na ceste cez Európu. Inými slovami Sorosov zahraničný agent na Slovensku financuje imigrantov, ktorí zaplavujú Európu a ktorí sú obrovskou hrozbou pre našu kresťanskú civilizáciu. A práve to je dôvodom, prečo aj maďarský premiér Viktor Orbán otvorene obvinil Sorosa a jeho mimovládky zo zodpovednosti za európsku migračnú krízu a ohrozenie demokracie v Európe. Soros na tieto Orbánove slová reagoval jemu vlastným šialeným návrhom, aby Európa v blízkej budúcnosti prijala najmenej milión imigrantov ročne a súčasne, aby poskytla každému žiadateľovi o azyl počas prvých dvoch rokov 14-tisíc eur, aby si mohli pokryť náklady na bývanie, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.

    Posledný príklad. Asi márne by sme hľadali v portfóliu projektov Sorosovej mimovládky projekty, ktoré by boli zamerané na ochranu obetí cigánskeho extrémizmu a cigánskej kriminality. Sorosova mimovládka je však veľmi štedrá, ak ide o financovanie projektov pre Cigánov, v ktorých vystupujú príslušníci tejto menšiny výlučne ako obete policajnej zlovôle, diskriminácie a segregácie. Tak napríklad v roku 2015 zaplatila projekt za 13-tisíc eur s príznačným názvom Tvorba modelov, metodických postupov a usmernení pri odstraňovaní segregácie rómskych žiakov v školách pre potreby verejných politík.

    Kolegyne, kolegovia, ako vyplýva aj zo zverejnenia výročných správ, všetky tieto zvrhlé ciele realizuje Sorosova mimovládka nielen z jeho vlastných súkromných peňazí. Tieto aktivity rozvracajúce Slovensko financujú aj rôzne nadnárodné koncerny, Európska únia a dokonca americká ambasáda na Slovensku. Tie všetky prispievajú do rozpočtu tejto Sorosovej mimovládky. Tento fakt len dokazuje, že zahraniční agenti plnia záujmy nielen cudzích súkromníkov, ale už aj cudzích korporácií a zahraničných vlád. Príznačné pre mimovládky je aj to, že sa tvária ako apolitické inštitúcie, ktoré nemajú žiadne prepojenie na politikov a predstaviteľov štátnych orgánov. Opak je však pravdou.

    Stačí, ak sa pozrieme na to, kto zastával funkciu predsedu správnej rady Sorosovej nadácie Otvorenej spoločnosti na Slovensku. Okrem súčasného poslanca SaS a bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu to bola aj bývalá premiérka Iveta Radičová či bývalý minister kultúry Rudolf Chmel, kandidát strany MOST - HÍD. V správnej rade tohto zahraničného agenta pôsobili poradca prezidenta Kováča Pavol Demeš či bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch a poradca prezidenta Havla Martin Bútora, ktorý zrejme čistou náhodou je aj zakladateľom, čestným prezidentom a členom správnej rady ďalšej mimovládky zahraničného agenta Inštitútu pre verejné otázky, teda združenia, ktoré analytici opäť len čistou náhodou zrejme zaplavujú mienkotvorný alebo mediálny priestor mienkotvorných médií. Sorosova nadácia je však len jedným z mnohých príkladov mimovládok, ktoré škodia nielen Slovensku, ale zároveň spĺňajú aj definíciu zahraničného agenta. Existuje celý rad ďalších organizácií, ktoré sú finančne či personálne prepojené s jeho nadáciou. Hovoriť o nich by zabralo kľudne aj celý program tejto schôdze. Čo je však spoločné, je spoločný menovateľ všetkých týchto mimovládok, všetkých týchto zahraničných agentov a týmto menovateľom nie je nič iné, ako ničenie nášho štátu, našej spoločnosti, našej viery, nášho národa, a to za peniaze cudzích finančníkov, bankárskych úžerníkov a zahraničných vlád.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vstúpenie registrujem štyri faktické poznámky: pán poslanec Mazurek, pán poslanec Baránik, pán poslanec Kotleba a pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mazurek.

  • Rasťo, vo svojom vystúpení si spomínal nejakú osobu menom Schlesinger, o ktorej nevieme určiť, či je to muž, žena, alebo čo konkrétne to je. Ja som posledný víkend strávil v Nemecku na konferencii o záchrane Európy, kde som hovoril s bývalým profesorom univerzity v Kalifornii Kevinom McDonaldom, ktorý sa mi zdôveril s jednou veľmi zaujímavou informáciou. Na amerických univerzitách dnes majú tri druhy záchodov. Jeden pre mužov, jeden pre ženy a jeden pre nejaké neurčité tretie pohlavie. Keď som sa ho pýtal, kto takéto toalety využíva, respektíve čo za ľudia sú to neurčité tretie pohlavie, tak mi to nevedel bližšie špecifikovať, pretože podľa jeho slov to ani nechcel vedieť. No a keď sme hovorili o tomto, o tejto osobe Schlesinger, tak možno je to jedna z takých, ktorá by túto toaletu zrejme mohla využívať. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ja vás chcem poprosiť o jednu láskavosť, kolegovia, keď už to tak dopadlo. Ja beriem, keď urážate 150 ľudí, ktorí tu sedia v Národnej rade. Urážame sa všetci navzájom. Tak sme dopadli. Ale sme to my, ktorí sa dokážeme brániť, pretože sedíme v jednej rokovacej sále a sme prítomní. Prosím vás, keby ste sa obmedzili, pokojne urážajte nás, my to znesieme. Ale neurážajte ľudí, ktorí sú mimo tejto rokovacej sály a nedokážu sa brániť. Nie je to fér.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na toto vystúpenie chcel reagovať v podstate otázkou, lebo vychádzam z toho, že vy ste kresťania, tak zdá sa, že toto je pre vás dôležité. A potom nerozumiem tomu, že v čom je problém ten, že niekto, či už ktokoľvek to je, svojimi peniazmi, ktorými môže disponovať, ako uzná za vhodné, pomáha blížnemu svojmu, ktorý podľa všetkého je tiež kresťan, pretože ako vieme, Rómi sú kresťania u nás a prečo vám toto vadí? Vadí vám to preto, lebo by sa Rómovia nejako povzniesli, že by boli menej zúbožení, ako sú? Vám sa zdá, že to je nesprávne? Vám sa zdá, že je nesprávne pomáhať blížnemu svojmu? To sa mi zdá, že nie je v súlade s tým, čo vy tu hlásate. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kotleba.

  • Rasťo, ja ti ďakujem za také komplexné zhodnotenie zhubného vplyvu najväčšej z týchto alebo teda zahraničných agentov, najväčšej z týchto mimovládok. Ale na jednu vec si predsa len ešte zabudol, aj keď to bolo vyčerpávajúce a komplexné, a síce pokus týchto rôznych nadácií, otvorených spoločností a ich dcérskych nejakých organizácií, čoraz výraznejší, čoraz silnejší pokus o prienik týchto mimovládok zahraničných agentov na naše stredné a základné školy a do školstva ako takého, kde sa snažia svojimi deštruktívnymi protinárodnými a protikresťanskými diskusiami a rôznymi takýmito mítingami a akože vzdelávacími aktivitami zmiasť, zmiasť mládež, čo je, samozrejme, podporené tým obsahom v médiách. A svedkami sme toho, naposledy boli aj v utorok, kedy sa teda v kinosále Národnej rady konala konferencia s názvom Veda v parlamente, kde to malo celkom dobrú úroveň, kým sa, samozrejme, neozvali dvaja takíto zahraniční agenti a celé to, celú diskusiu o úrovni školstva neposunuli na diskrimináciu asociálov, na nerovnosť príležitostí a podobné veci, na čo oni dokážu, samozrejme, otočiť každú jednu diskusiu. Takže toto by som ešte požiadal, aby sme venovali väčšiu pozornosť zhubnému prieniku týchto mimovládnych organizácií na naše školy.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Chcel by som vyjadriť poľutovanie, že tu v tejto chvíli nie je predseda Národnej rady pán Danko, ktorý presadil novelu rokovacieho poriadku s odôvodnením, že chce, aby tento parlament mal nejakú úroveň, aby sme sa nemuseli zaňho hanbiť. No tie veci, ktoré boli ošetrované v novele rokovacieho poriadku, žiadne takéto problémy nespôsobovali. Mal by tu teraz byť a mal by sa vyjadriť k tomu, čo tu zaznelo a zaznieva, lebo ja sa za slovenský parlament takto zložený a za takýchto poslancov hanbím, hlboko sa za nich hanbím. Môžeme ľudí kritizovať a nielen ľudí v tejto, v tejto rokovacej sále, za ich názory, za ich činnosť, aktivity. To je v poriadku. Ak máte potrebu ich urážať, tak ich urážajte. Ale však vy sa tu vyjadrujete o Romane Schlesinger ako o niekom, kto nie je človek. Vy sa o živej ľudskej bytosti vyjadrujete, ako o nejakej veci. Čo si to dovoľujete?!

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán Schlosár.

  • Pán poslanec Baránik, vy ste sa teda pýtali na to, že ako sa zlučuje kresťanská láska k blížnemu s našimi postojmi a našou kritikou voči mimovládnym organizáciám? No ak ste mali na mysli to, že tieto mimovládne organizácie pomáhajú cigánskym extrémistom, že pomáhajú imigrantom, lebo v skutočnosti pomáhajú predovšetkým týmto skupinám, tak vás musím tak trocha poučiť. Neviem teda, akej ste vy viery, nechcem to nejako hodnotiť, ale keby ste boli kresťan, tak by ste mali vedieť, že kresťanská láska k blížnemu neznamená, že sme nejakí samovrahovia, lebo kresťan nie je samovrah. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik hovoril o Rómoch.

    Pán Mazurek, nech sa páči do rozpravy.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod musím povedať, že som naozaj šťastný, že túto schôdzu v danej chvíli vediete práve vy, keďže ste spomínali, že som váš obľúbenec. Musím vás ale sklamať. Ja rovnaké sympatie k vám neprechovávam, teda sa na tejto téme asi nezhodneme.

    Musím poďakovať predrečníkovi Rasťovi, ktorý fantasticky, naozaj výborne zhrnul zhubnú a odpornú činnosť mimovládnych organizácií aj na Slovensku, ale aj v celej Európe. Zhrnul, v čom spočíva to nebezpečenstvo zahraničím platených agentov, ktorí pôsobia na Slovensku. Ako rozkladajú spoločnosť, propagujú zvrátené hodnoty, propagujú úchylov, rôznych sexuálnych deviantov a snažia sa zničiť všetko to, za čo naši predkovia bojovali.

    Ja sa trošku hlbšie dotknem niektorých tém a niektorých aktivít, ktoré tieto mimovládne organizácie vykonávajú aj na Slovensku a trošku lepšie ich rozoberiem. Napríklad tá pomoc utečencom, takzvaným utečencom, pretože všetci vieme, že drvivá väčšina z nich sú mladí, statní a bojaschopní chlapi. Tak tieto mimovládne organizácie financované Georgeom Sorosom po celej Európe ale i na Slovensku financujú a pomáhajú islamským radikálom dostať sa do Európy. Pomáhajú im vybaviť si občianstvo, vybaviť si azyl a prenikať na európsku pôdu a následne sem páchať svoje teroristické útoky, vraždiť ľudí, prepadávať ich a znásilňovať ženy, zabíjať deti.

    Áno, aj toto je jedna z činností mimovládnych organizácií a myslím si, že nie je nič zlé na tom, ak občania aj Slovenska budú vedieť, že týchto ľudí, ktorí propagujú tieto zvrátenosti, ktorí vraždia Európu ako takú, ktorí nenávidia biele európske národy, platí niekto zo zahraničia, že to nie sú naši domáci ľudia, ale že sú to zahraničím platení agenti.

    Jedna z tých činností je rovnako podpora LGBTIQRST, neviem, koľko ďalej písmen tam je, myšlienok, a práve jednou z takých hlavných aktivít na Slovensku je organizácia, spoluorganizácia samozrejme s požehnaním a s podporou americkej ambasády, toho úchylného pochodu, ktorý oni nazývajú PRIDE. PRIDE po anglicky znamená hrdosť. Ja sa pýtam, akú hrdosť má chlap, ktorý v kožených slipách pochoduje po námestí a dobýva sa za nejaké svoje práva? Nepoukazuje na nič iné, len na to, že to nemá v hlave v poriadku, že je to deviant a úchyl. A ak takýmito spôsobmi, takýmito prostriedkami chcú bojovať títo ľudia za svoje práva, bojovať za nejakú akceptáciu svojho úchyláctva v spoločnosti, no tak to robia veľmi zle.

    Ako povedali moji predrečníci, ja neviem, čoho sa obávate? My nechceme mimovládne organizácie zakázať, nechceme im nijako sťažiť ich činnosť. Chceme len, aby občania Slovenskej republiky vedeli, kto vás platí, kto za vami stojí a koho pieseň spievate. To je tak všetko.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Drobný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, keď na verejnosť prenikli informácie o našej legislatívnej aktivite, dostával som veľmi často otázku od verejnosti, kedy sa konečne začne prerokovávať ten náš slovenský FARA zákon o zdroji informácií a tzv. propagande šírenia mimovládnymi neziskovými organizáciami.

    FARA zákon bol v Spojených štátoch amerických prijatý v roku 1938 ako odpoveď na nemeckú propagandu. Sloboda slova v Spojených štátoch už vtedy bola a stále je na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Vlastne po tomto týždni, po schválení tzv. extrémistického zákona je radovo na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Kľudne mohli v roku 1938 americkí zákonodarcovia schváliť zákon obmedzujúci slobodu slova, ako to hanebne urobil tento parlament v utorok. Lenže sloboda slova bola pre väčšinu amerických zákonodarcov príliš posvätná, aby problémy s nemeckou propagandou riešili obmedzením občianskych práv svojich občanov. Oni na rozdiel od slovenského parlamentu práva občanov posilnili. Nešli cestou trestných stíhaní za názor, stanovili pre tých, čo sa snažili formovať verejnú mienku, povinnosť označiť zdroje svojho zahraničného financovania.

    "Koho chleba ješ, toho pieseň spievaš", hovorí príslovie. Americká verejnosť má dnes na rozdiel od verejnosti slovenskej právo sa dozvedieť, kto za konkrétnou mimovládnou neziskovou organizáciou stojí. Keďže americká verejnosť pozná zdroj informácií a identitu osôb, ktorých cieľom je ovplyvniť, je ju ovplyvniť, môže oveľa lepšie kriticky vyhodnotiť podsúvané informácie. Nie je trestaný za názor, ale väčšina, väčšia informovanosť verejnosti. To by bola odpoveď od amerických zákonodarcov na vzniknutú situáciu. Vďaka zákonu FARA napríklad americká verejnosť dnes vie, že politika USA je významne ovplyvňovaná moslimskými sponzormi.

    Nemá význam, aby som tu detailne rozoberal americký zákon. Plus-mínus podobne rieši prakticky rovnaký spoločenský problém, aký dnes máme na Slovensku. A nielen na Slovensku. Mimovládne neziskové organizácie začali negatívne zasahovať do chodu, do chodu mnohých krajín. Niekde viac, niekde menej ovládli tvorbu médií, politické strany, vrcholových politikov a majú snahu riadiť politiku celých krajín, ba aj Európskej únie ako takej.

    Napríklad v Izraeli prebehla ohľadom registrácie mimovládnych neziskových organizácií dôsledná a dlhá diskusia. Názory v nej boli rôzne, ale nakoniec Izraelský parlament prijal ešte tvrdšiu verziu zákona, ako majú Spojené štáty. Účel zákona je ale rovnaký - transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných sponzorov pri financovaní a podpore mimovládnych neziskových organizácií. V diskusii prípravu zákona zjednodušili. V roku 2012 prakticky prevzali americký vzor.

    Na Slovensku tento navrhovaný zákon môže pomôcť aj samotným mimovládnym organizáciám. Dnes je slovo mimovládka medzi bežnými ľuďmi už ako nadávka. Občas občan rozlišuje medzi mimovládkami pofidérnymi, štedro dotovanými zo zahraničia a tými ostatnými, ale naozaj už len občas. Väčšinou je mimovládka považovaná za niečo pre spoločnosť zlé a spoločnosti ako takej škodiace.

    Čo sa týka tohto návrhu zákona, samozrejme, je mi jasné, že sú tu medzi nami aj takí poslanci, čo sú vo svojej podstate vyslanci mimovládnych neziskových organizácií v tomto parlamente. Hlasovanie o predloženom zákone naznačí, koľko ich tu takých je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Mazurek.

  • Kolega Stano, pekne si upozornil na to, že trafená hus zagága a práve presne tí ľudia, ktorých sa tento zákon dotýka, ktorí by sa pred slovenskými občanmi museli spovedať, že sú zahraniční agenti, že sú platení zo zahraničia a na Slovensku vykonávajú vôľu niekoho úplne iného a za peniaze predali svoje vlastné duše, tak tí najviac vyskakujú voči tomuto zákonu. Aj vďaka tomu, že dnes máme v tomto pléne rozpravu o týchto dvoch návrhoch zákonov, môžme vidieť, koľko vlastne takýchto zahraničných agentov už preniklo až do najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Ako veľmi je náš najvyšší zákonodarný zbor infiltrovaný ľuďmi z prostredia týchto mimovládnych organizácií a aký veľký v podstate vplyv na Slovensku majú. Títo ľudia navrhujú zákony, hlasujú za nich, ovplyvňujú verejnú mienku, ako sme už hovorili, dostávajú nadštandardný priestor v médiách a pritom tie média častokrát vlastní ten istý človek, teda George Soros, ktorý napríklad nedávno kúpil v Poľsku celé jedno vydavateľstvo, ktoré vlastní najväčší liberálny týždenník, ktorý v Poľsku vychádza.

    A takto postupne tieto mimovládne organizácie a títo zahraniční agenti presadzujúci rozvrat tradičných hodnôt, rozvrat Európy, rozvrat kresťanstva, našej viery, všetko toho, za čo naši predkovia tisícročia bojovali a státisíce a milióny ich padlo pri bránach Európy voči inváziám afrických a ázijských imigrantov, tak presne za to, presne to isté tu dnes oni pretláčajú a my môžme urobiť najmenej, a to je, keď poukážeme občanom Slovenskej republiky, Slovákom, kto sú tí ľudia, čo sú zač a ako si vravel, koho chleba jedia, toho pieseň spievajú.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Do rozpravy pani poslankyňa Grausová. Pani poslankyňa tu nie je.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k navrhovaným dvom návrhom zákona, ktoré máme v tejto chvíli možnosť prerokovávať spoločne. Sám som sa seba pomerne dlho pýtal, čo, prepánakráľa, viedlo k zlúčeniu tejto rozpravy? Tí, ktorí čo i len trošičku tušíte, čo je lobing a aký dôležitý je lobing ako nástroj boja proti korupcii, mi akiste dáte za pravdu, že tu niektorí nepochopili, čo to vlastne lobing je, a to napriek tomu, že keď som si pozeral návrh zákona o lobingu z dielne politického hnutia SME RODINA, tak vykazoval všetky prvky toho návrhu zákona, ktorý sme tu už raz v roku 2004 mali. Dokonca ešte aj v dokumente je vidieť rovnakého autora. Snáď s niektorými zmenami je to presne to isté, čo už raz do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky neprešlo. Napriek tomu som sa úprimne potešil, že tu máme skupinu poslancov, ktorá chce riešiť otázku lobingu.

    Lobing je totižto vo verejnej politike mimoriadne dôležitý. Nestotožňujem sa s tým, čo povedal pán Kotleba a teda, že keď nás niekto má presviedčať, tak musí využívať korupčné praktiky. Práve o tomto totižto lobing je. Lobing totiž vymedzuje pomerne jasnú hranicu medzi tým, čo je ešte korupcia, čo je klientelizmus a čo už je lobing a lobistická aktivita. Bohužiaľ, zdá sa, že to niektorí vôbec nepochopili. A je zrejmé, že to nepochopili tak zásadne, že boli ochotní súhlasiť s tým, že tu zlúčime rozpravu s niečím, čo slušný človek hádam nemôže ani pochopiť.

    Tu by som sa rád opýtal navrhovateľov, že ak označovanie "zahraničný agent" je podľa nich prvým krokom, aké majú byť tie ďalšie kroky? Budeme označovať ľudí žltými hviezdami? Aj to sme tu už v tejto republike mali. Takže rád by som dostal možno aj na túto otázku odpoveď. A keď tu kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko hovoria o tom, že tu bola nejaká FARA, áno, bola v roku 1938. V roku 1941 na Slovensku bol prijatý Židovský kódex, chceme sa k nemu vracať? A ak hovoríme o FARE, akoby náhodou ste zabudli povedať, že v Spojených štátoch amerických v roku 1946 schválili iný lobistický zákon, ktorý sa volal FRLA a v roku 1995 ďalší lobistický zákon, ktorý sa volal LDA. To sú skratky, samozrejme, na tie sa už neodvolávate, ale to sú práve tie, ktoré presne riešia hranicu medzi lobingom a korupciou. Preto považujem lobing za dôležitú aktivitu a preto považujem to, že tu dnes spájate lobing s niečím, čo zo Slovenska má urobiť ruskú guberniu, za mimoriadne nešťastnú medvediu službu, tomu, čo lobing vlastne znamená.

    Veľmi zaujímavé sú v tejto súvislosti aj odvolávky nielen na Spojené štáty americké, ale na niektoré iné krajiny. Ako správne poukázal kolega Dostál, v Izraeli je situácia taká, že krajina je obklopená v podstate permanentne svojimi nepriateľmi a je v podstate permanentne vo vojenskom konflikte. Pochopiteľné, že sa proti infiltrácii, ktorá tu už tiež dneska odznela, musia nejakým spôsobom brániť.

    Ale omnoho zaujímavejšie je v tejto súvislosti odcitovať jedného z navrhovateľov tohto návrhu zákona pána Uhríka: "Putin zakázal v Rusku mimovládky financované zo zahraničia a pracujúce v prospech cudzích záujmov a urobil dobre. Najvyšší čas, aby sme tak spravili aj na Slovensku." Takže prvý krok je označením za zahraničných agentov, druhý krok bude zákaz. Pýtam sa, aký bude tretí krok?

    Alebo ďalší citát: "V Rusku sa už dnes mimovládne organizácie, ktoré sú financované v prevažnej miere zo zahraničia, musia označovať ako cudzí agent. Je preto potrebné, aby si bežní Rusi mohli uvedomiť, že názory, ktoré od týchto mimovládok aktivisti vychádzajú, môžu byť na prospech iným krajinám, v záujme iných vlád a teda im ako Rusom na škodu."

    A prečo by to nemalo byť presne opačne? Prečo by práve tieto názory o, napríklad o otvorení spoločnosti, ktorú ste tu tiež niekoľkokrát spomínali, nemal byť v prospech Ruskej federácie? Ja sám patrím k obdivovateľom ruskej kultúry a ruskej spoločnosti. Mám množstvo priateľov z Ruskej federácie a keď sa s nimi rozprávam o otvorenej spoločnosti, mnohí z nich len zalamujú rukami. Áno, to je presne to, čo by sme chceli. Bohužiaľ, v našich podmienkach je to takmer nemysliteľné. Ale my sa ideme pozerať na podmienky, z ktorých mnohí ľudia utekajú.

    Zároveň ma zaujalo aj to, ako nám bol predstavený tento návrh zákona. Mám teraz na mysli zákon, ktorý má označovať mimovládne organizácie financované zo zahraničia ako zahraničných agentov, kde sa okrem iného hovorí o tom, že tieto neslúžia v prospech slušných pracujúcich a bielych Slovákov. Mám tomu rozumieť tak, že tí, ktorí nie sú bieli alebo nie sú Slováci, nemôžu byť slušní a nemôžu byť pracujúci? Toto by bolo tiež celkom zaujímavé vysvetliť a potom sa niet čo čudovať, že sú tu takí, ktorí vás označujú za fašistov.

    Keď už hovoríme o tom lobingu a o tom, ako nám bol predstavený zo strany ďalšieho navrhovateľa pána Krajniaka, mňa by zaujímalo, ako vy si predstavujete definíciu lobingu, lebo tú, ktorú ste odkopírovali od Dana Lipšica, považujem za jednu z tých vydarenejších, ale fakt je ten, že existuje niekoľko rôznych druhov zákonov, ktoré o lobingu hovoria pomerne presne a ktoré ho zadefinovávajú pomerne presne. Realita je taká, že vy ste to obmedzili v podstate na lobing v Národnej rade Slovenskej republiky. Hovorili ste o tom, že vám nevadia ochrancovia prírody, že vám nevadia možno okrášľovacie spolky, sám som podpredsedom jedného z nich. A verte mi, že to stojí permanentnú námahu lobovať v prospech naše záujmy, aby sme niečo mohli vyčistiť a aby nám napríklad na tieto naše aktivity mesto uvoľnilo pár hrablí, alebo nejakú tú farbu so štetcom. Takýto lobing vás nezaujíma? Ako ste naznačili nie, toto podľa vás lobing nie je.

    Ale prečo potom robiť návrh zákona o lobingu, keď vlastne kvôli pár možno chorým stromom podpálime celý les, že áno? Ak ste chceli skutočne seriózne o lobingu diskutovať, osobne poznám niekoľko ľudí, ktorí sa tomu venujú profesionálne, či už sú to lobisti, alebo o lobingu podobne ako ja niekoľko rokov prednášajú na univerzite. Veľmi rád by som si s vami prešiel veľmi konkrétne príklady, ako je lobing upravený v rôznych legislatívnych podobách, v rôznych krajinách sveta, kde lobing naozaj slúži na to, aby odbúral rozdiel medzi korupciou, klientelizmom a tým, čo v slušnej spoločnosti znamená v prvom rade donášanie informácií. Ako s týmito informáciami naložíme my, volení zástupcovia ľudu a nielen my, ale podstatne väčšia časť lobingu len pre vašu informáciu sa odohráva na exekutívnej úrovni, čiže register na úrovni Národnej rady vám veľmi nepomôže, to už je potom, samozrejme, na rozhodnutí tých, ktorí túto zodpovednosť nesú, a teda napríklad aj vláde Slovenskej republiky.

    Keď už ste, pán Krajniak, spomínali, že budete robiť všetko pre to, aby padla táto vláda, rád by som pripomenul, že na hlasovaní o nedôvere vláde ste neboli prítomní, vtedy ste mohli urobiť svoj prvý krok. Keď hovoríte o tom, že ľudia odchovaní tretím sektorom sú tí, ktorí tu v podstate infiltrovali Národnú radu, tak podobne ako kolega Martin Poliačik, aj ja sa hrdo hlásim k tomu, že som odchovaný tretím sektorom a aj ja sa hrdo hlásim, že práve tento tretí sektor umožnil to, že tu možno dnes ešte všetci slobodne rokujeme.

    Práve v roku 1998, a to ste nakoniec nespochybnili aj vy, čo sa práve smejete, práve tento tretí sektor umožnil to, aby nám tu nevládla možno taká guvernia, ktorú vy tak s radosťou obdivujete.

    Spomínali ste okrem iného aj to, že Národná rada Slovenskej republiky je dnes infiltrovaná zahraničnými agentmi. No dobre, ale ako tak sledujem diskusie rôznych Marťanov z Kuchajdy a podobných nezmyslov, tak áno, máte pravdu, táto Národná rada je intenzívne infiltrovaná rôznymi agentmi z cudziny. A keď sa pozrieme na to, čo sa popísalo okrem iného o financovaní vašej politickej strany a odkiaľ údajne teda vietor fúka, tak sa treba opýtať, že či práve v tomto prípade nie je z vašej strany tá hus, ktorá zagágala.

    No a nakoniec jedna taká čerstvá správa. Pred chvíľkou som dostal pozvánku do Atén, aby sme riešili veľmi vážny problém, ktorý tu máme s utečencami a migrantami na území Grécka a aby sme riešili to, ako nastavíme budúce vzťahy s Tureckom v tejto súvislosti. Letenka mi bola zaplatená mimovládnou organizáciou. Takže rád by som bol, keby ste pri všetkých ďalších vašich vyjadreniach o mojej osobe využívali to, že som zahraničný agent. Budem vám za to nesmierne povďačný, podobne ako kolega Dostál.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Klus. Na vaše vystúpenie zareaguje osem pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť, osem som povedala. Končím možnosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak prečítam pre istotu. Pán poslanec Mazurek, pán poslanec Uhrík, pán poslanec Kollár, pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Pčolinský, pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Cigániková, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Kotleba. Tak. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Mazurek.

  • Ono je ťažké reagovať na najinteligentnejšieho, najmúdrejšieho poslanca v galaxii a zároveň aj zahraničného agenta, ale keď už ste toľko hovorili, pán Klus, o tom lobingu, aké sú príklady, čo je to lobing, čo sú to definície lobingu, kde sa lobing nachádza, kde sa nenachádza, neviem, čo všetko, hovorili ste, že by ste si sadli s nami a prebrali konkrétne príklady lobingu. To by bolo super. Ja by som si s vami sadol a prebral konkrétne príklady, kde lobuje Rotary Club, za čo lobuje, o čo sa stará, čo chce zmeniť, čo jeho agenda a čo jeho konečné riešenie na Slovensku, ako pôsobí, koho dotuje, koho nedotuje, proti komu je, za koho je a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia bude na dlho a dozvieme sa určite veľmi veľa zaujímavých informácií. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Uhrík.

  • Pán poslanec Klus, dali ste si námahu, musím uznať, šmírovať profily na Facebooku a tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Denník N šmíruje profili na Facebooku.

    Čo sa týka ďalších krokov, keď ste sa pýtali na to, že toto je len prvý krok, bolo to myslené v tom ponímaní, že toto je len prvý legislatívny krok, ktorý sa venuje nadáciám, ale stále tu zostáva akýsi neošetrený priestor, (reakcia z pléna) pardon, sa venuje neziskovým organizáciám, ale zostáva tu neošetrený priestor občianskych združení a nadácií, ktoré by sa v nasledujúcich legislatívnych úpravách mali oprieť práve o túto legislatívnu úpravu, ktorú predkladáme dnes.

    Musím zareagovať aj na to, čo ste povedali, že či to nemôže byť naopak v tom Rusku, že čo keď tam tie zahraničné mimovládky chcú dobre. Ja sa Ruska vôbec nezastávam, mne, verte mi, že nedostávam odtiaľ ani rubeľ alebo, čo tam majú, kopejku. Viete, ale zas nemôžte byť naivný ako malé dieťa alebo malé dievča, myslieť si, že nejaká zahraničná veľmoc sa snaží len tak nezištne pomáhať Rusku alebo teda cudzej krajine a nejakým spôsobom ju neovplyvňovať, je fakt naivné. A čo mi vadí na, alebo pýtali ste sa ešte na to, že sme hrdí, bieli a podobné veci. Viete, pre mňa, mne na tých neziskových organizáciách a na tých mimovládnych organizáciách vadí, že ony chápu boj proti rasizmu len výlučne ako boj proti bielym. Nikdy nie naopak. Ja si dovolím tvrdiť, že ja rasista nie som. Poviem jedno kontroverzné tvrdenie, môžte sa nad tým doma zamyslieť, pre mňa imigrant ako cigáň, lebo ak raz rozdiel medzi ľuďmi nerobím, tak ten rozdiel nerobím a je jedno, koho dám medzi to rovná sa.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Predtým než dám slovo ďalšiemu pánovi poslancovi s faktickou poznámkou, dovoľte mi, aby som privítala na balkóne žiakov zo Základnej školy zo Záriečia, okres Púchov.

  • Pán poslanec Kollár s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, o čom to tu motáte? Kto tu zavádza nosenie židovských hviezd? Už keď sme pritom, moja rodina ju nosila. A dodnes ju mám odloženú. Žltá hviezda plechová, obalená látkou, vzadu ledabolo prichytená a pricínovaná zicherka. Nebojte sa, ja viem, čo bol holokaust a nikdy nedopustím, aby sa toto opakovalo, pokiaľ to bude v mojich silách.

    A ešte ďalšia vec. Prečo si myslíte, že týmto zákonom my sa ideme odovzdať Rusku? My sa možno týmto zákon ideme odovzdať Izraelu alebo Amerike, oni majú rovnaké zákony. Takže ja by som týmto zákonom sa rád odovzdal Amerike. Podľa vášho myslenia, áno? Týmto pádom. Ja si myslím, že by sme mali byť hrdí a svojbytní. V prvom rade hrdí na seba, na našu štátnosť, na náš národ, na náš znak a nie furt tunak strašiť Rusmi, Američanmi, Židmi a neviem, kým všetkým.

    A ďalšia vec, my sa netajíme tým, že sme vychádzali z toho lobingu, že sme rozmýšľali, že či použijeme Hrušovského alebo Lipšicov návrh. Nakoniec sme vychádzali z Lipšicovho. Vy sa tu hráte na detektíva Orieška, ako keby ste tým objavili Ameriku. My sa k tomuto priznávame, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Občan zahraničný agent Klus tu obhajuje štát Izrael. Štát Izrael je agresor s vojnovými zločincami na čele od samotného jeho vzniku. Štát Izrael má krvavé ruky a má na svedomí státisíce palestínskych civilistov, mužov, žien a detí. Štát Izrael je najrasistickejší štát a štát Izrael je štát zločinecký. Tak nechápem, ako ho môžete obhajovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Martin, pokiaľ si nečítal tento zákon, tak ja ti zodpoviem na jednu z tvojich otázok. Hneď v § 1 ods. 2 sa píše: "Tento zákon sa vzťahuje na lobing týkajúci sa prípravy prerokovania a schvaľovania návrhov, všeobecne záväzných právnych predpisov a ich zámerov prípravy a prerokovania a schvaľovania dokumentov, plánovacej, koncepčnej a strategickej povahy.". Kde tam máš hrable?

    Veď presne o tom hovoríme, že tento zákon o logingu má riešiť organizácie a združenia, ktorých cieľom je úprava, zmena alebo nejaký nový zákon. Bavíme sa tu o legislatíve, o ovplyvňovaní v rámci legislatívy. Tu neriešime okrášľovacie spolky.

    Ďalej by si sa dočítal v tom zákone, že osoba bude mať povinnosť sa zaregistrovať ako lobista na základe živnostenského oprávnenia jedine v prípade, pokiaľ poberá nejaké finančné príspevky, resp. je financovaná od tretej strany. V prípade napríklad tvojho okrášľovacieho spolku, ktorý vykonáva činnosť bezodplatne a z presvedčenia, tak nebudeš mať povinnosť sa zaregistrovať ako lobista.

    Čiže nabudúce, pokiaľ nemáš zodpovedané niektoré otázky týkajúce sa zákona, o ktorom si hovoril, no tak bolo by fajn si ho aj prečítať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Cigániková.

  • Ďakujem pekne. Martin, ja len krátko. Ja by som po tom, čo sme tu počuli doteraz poslednú dobu, chcela veľmi oceniť tvoj prejav a hlavne tvoj rozhľad a snahu nadobudnúť za tie roky čo najviac vedomostí. Neriešiť problémy, ukázať prstom a toto je vinník, ľudia, pozrite sa, ja viem riešenie, ale naozaj sa snažíš tie problémy nejakým spôsobom hlbšie analyzovať a chcem teda naozaj oceniť tvoj prejav a ten spôsob, akým sa snažíš bojovať za lepší svet v kontraste s niektorými inými rečami a s niektorými faktickými poznámkami. Je to naozaj dar a ja ti zaňho ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin, v jednej veci máš pravdu. Spojená rozprava k týmto dvom zákonom ukázala, že ich predkladatelia sú v rovnakom mentálnom svete, čo doteraz nie úplne bolo mnohým jasné. Myslím, že teraz už to jasné je. To je prvá vec.

    Druhá vec. Myslím si, že hádžeš hrach na stenu, lebo ľudia, s ktorými sa tu bavíme, sú pokrytci. Oni nikdy nepovedia, o čo im naozaj ide, oni to vždycky za niečo zakryjú, vždycky to niečím maskujú. Keď si chceš pozrieť, že čo je to autentický člen Ľudovej strany Naše Slovensko, tak si pozri video pána poslanca Mazureka zo stanice v Bratislave, z hlavnej stanice, kde si mýlil Arabov s Turkami. Nevedel, aký je medzi nimi rozdiel a pozeral sa na to, ako na plačúce dieťa, matku a rodinu jeho kolegovia a kamaráti hádžu kamene, fľašky a nadávajú im. To je autentická tvár Miňa Mazureka v bielom golieriku, ktorí sa tu teraz chechce. To, čo predvádzajú tu, je iba zástierka, je pokrytectvo.

    A keď sa pýtaš, že čo je plán, tak ten plán je úplne jasný. Stačí si pozrieť staršie vyjadrenia pána Kotlebu. Potlačiť, vyhnať z verejného priestoru, zakázať a totalitne ovládnuť. Totálna nedôvera k demokracii, totálna nedôvera k správe štátu na základe demokratických princípov, favorizovanie totality autoratívnych systémov a favorizovanie tvrdej ruky. To je reálna tvár predkladateľov tohto zákona a pred tým by sme nemali uhýbať, lebo to je naozaj dôvod, prečo exhibujú posledných pár hodín v tejto poslaneckej sále.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kotleba.

  • Pán docent Klus, pán docent Klus, vy ste povedali, že týmto naším návrhom novely sa snažíme vytvoriť podmienky, z ktorých mnohí ľudia vo svete utekajú, pričom predkladatelia vám mnohokrát zdôraznili, že novela zákona bola inšpirovaná situáciou v Spojených štátoch amerických a v Izraeli. Ak ste teda zhodnotili veci tak, že v Amerike a v Izraeli je život taký, že ľudia utekajú, tak je to dosť zaujímavé zhodnotenie z vašej strany ako docenta politológie a myslím si, že to bude mať ešte nejaké, nejaké ďalšie dozvuky.

    Ale druhá vec, ktorá ma viac zaujala v tom vašom príhovore alebo vystúpení, bola tá, že vy ako člen Rotary Clubu ste zase všetko otočili na židovskú otázku a z otázky riešenia mimovládnych organizácií ste spravili doslova nieže, dobreže nie pogrom nejaký. Ale v tej vašej snahe, pán docent, ste asi celkom dobre nepostrehli vec, ktorú ste povedali, a síce, že v Izraeli sa to robiť môže, ale na Slovensku si to dovoliť nemôžeme. To znamená, podľa vás Izrael si môže dovoliť niečo, čo si Slovensko dovoliť nemôže. Tak ak vy ste povedali, že my sme fašisti, tak potom v tom prípade vďaka takémuto tvrdeniu vy ste jednoznačne sionista a neviem, čo z toho je horšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo, aj za zaujímavé faktické poznámky.

    Janka, Martin, ďakujem vám aj za istú formu pochvaly a cením a vážim si to. Rovnako ako si vážim aj tie príspevky, ktoré tak trošku demaskovali, kto naozaj z akého mentálneho sveta pochádza.

    Páni Mazurek a inžinier magister Kotleba, ste srdečne vítaní na Rotary Cluboch naprieč celým Slovenskom, pretože my na rozdiel od vás fungujeme verejne. Všetko, čo robíme, robíme verejne a ja sa vôbec nehanbím za to, že som prezidentom akurát tento rok jedného z týchto Rotary Clubov a som presvedčený o tom, že práve tento Rotary Club urobil za svoju existenciu, čo je odteraz už viac ako 25 rokov, podstatne viac dobrého pre túto krajinu, ako celá vaše partia dohromady a môžeme to pokojne aj porovnať na základe určitých exaktných dát. Takže keď už hovoríme o Rotary Cluboch, tak hovorme úplne otvorene a konkrétne.

    Čo sa týka Spojených štátov a Izraela, nebudem komentovať nezmysly typu, že Izrael je zločinecký štát, takto by sme sa mohli baviť o mnohých iných krajinách sveta, pani poslankyňa Grausová. Ale ja by som vám zopakoval to, že vy sa tu odvolávate na zákon z roku 1938, ktorý už neplatí. Mali sme tu zákony z 1946 a 1995 roku zo Spojených štátov amerických. To, že Izrael má stále takúto legislatívnu podobu, to súvisí s tým, v akej situácii sa nachádza a rozhodne nie je rovnaká, ako v prípade Slovenskej republiky. Čiže podobne ako všetci vaši trólikovia na Facebooku pletiete hrušky s jablkami a tvárite sa pritom inteligentne a mne je to úprimne ľúto, pretože časť tohto národa ste, bohužiaľ, oblbli. Ja dúfam, že iba v tomto funkčnom období.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme po hlasovaní. Do 17.10 hod. prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním, poprosím kľud v sále, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 62 programu, je to prvé čítanie.

  • Zaznievanie gongu.

  • Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Jurinovej, Grendela, Gaborčákovej, Shazhad a Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 275. Prosím predsedníčku výboru, poprosím o kľud, hlasujeme.

    Prosím predsedníčku výboru pre sociálne veci poslankyňu Alenu Bašistovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Gábora Grendela, Sone Gaborčákovej, Silvie Shazhad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 275.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili pani poslankyňa Silvia Shazhad a pani poslankyňa Soňa Gaborčáková. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 59, proti 3, zdržalo sa 67.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a teda Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 73 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Kotlebu, Beluského Schlosára a Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 268.

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána Martina Kotlebu, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Rastislava Schlosára a Milana Uhríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 268.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Uhrík, pán poslanec Kotleba. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za 21, proti 35, zdržalo sa 51, nehlasovali 7.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Vážení poslanci, poslankyne, dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že už nám na prerokovanie ostal len jediný bod. Vzhľadom na rozsah a priebeh vyzerá to, že by sa nám podarilo dnešným dňom ukončiť rokovanie Národnej rady, predpokladám niekde medzi 7 - 8 hodinou, kedy by bolo záverečné hlasovanie. Chcel by som ešte ako predseda a predsedajúci Národnej rady ešte raz pri rozprave vyzvať k rešpektovaniu najmä všetkých ľudských práv a úctu k štátom, pretože mám avízo, že po poslednej diskusii budem musieť v rámci Národnej rady veľa vecí vysvetľovať a naozaj ešte nie som rozhodnutý, ale najbližšie poslanecké grémium chcem iniciovať najmä k otázkam, ktoré tu zaznievajú, a to sú otázky, ktoré si myslím, že nás dehonestujú do minulého storočia, otázky fašizmu a ďalších vecí. Výslovne primitívne príklady koncentračných táborov, aké zazneli z úst niektorých poslancov a ďalších, nepatria na pôdu Národnej rady a ani diskusia, ktorá tu prebiehala, nám dobré meno nerobí. Preto na vás ešte raz apelujem.

    Poprosím teda, pokračujeme v rokovaní Národnej rady a odovzdávam teda vedenie schôdze Národnej rady pánovi podpredsedovi Glváčovi.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bernaťák, prosím o kľud v sále.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v prerušenej zlúčenej rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 269

    a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 264.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán predsedajúci, páni poslanci a občania poslanci, chcela by som, teda najprv by som sa venovala jednej veci, pretože tu padli nejaké poznámky o kresťanstve. Tak ja by som chcela zdôrazniť, že to, že je človek kresťanom, neznamená, že musí byť aj idiotom. To pre všetkých, ktorí sa oháňajú kresťanstvom a ktorí sa snažia kresťanov vydierať.

    Ďalej. Chcela by som uviesť niektoré veci na pravú mieru. Ja nemám nič proti Židom, aj keď u nás sú väčšinou Chazari, aj v tomto parlamente a nemám nič ani proti Chazarom. A skutočný a dokonca si myslím, teda bohužiaľ, skutoční potomkovia Izraelitov sefardskí Židia sú v Izraeli podceňovaní a považovaní za občanov tretej kategórie. Mne je veľmi ľúto, že samotní Židia sú od mladosti zastrašovaní sionistami, vydieraní rôznymi spôsobmi, čo je jeden fakt. Pretože mi, a preto mi môže pomýlených Izraelitov byť, iba môžem ich poľutovať, že sú dezinformovaní a že sú sionistami zastrašovaní. Takže k tomu toľkoto. Čiže nie som ani antisemita, ani rasista, ani nič podobné.

    Teraz by som chcela k občanom, zahraničným agentom ako občanom zahraničným agentom slovakofóbom. Pracujete pre peniaze hnaní nenávisťou, ktorá vás vnútorne zožiera. Možnože niektorí z vás sú len pomýlení a zaslepení, uvedení do omylu. Uvedomte si, prosím, slúžite šialencom posadnutým túžbou po totalitnej svetovláde, ale nemýľte sa. Vaši diabolskí majitelia; takto, nemýľte sa, pretože nepatríte napriek tomu, že slúžite týmto šialencom, nepatríte k vyvoleným, nepatríte medzi vyvolených. Vaši diabolskí majitelia, ktorí vás vlastnia a platia, tí vás po použití odhodia ako špinavú nepotrebnú handru. Ja vás prosím, spamätajte sa, kým je ešte čas. Cesta späť je ešte stále možná.

    Vďaka.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Žiada o záverečné slovo pán navrhovateľ? Jeden, druhý? Nie. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Druhý navrhovateľ, tak nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, rád by som zareagoval na túto rozpravu, faktické poznámky a vyjadril sa k nim. Najskôr by som chcel zareagovať na pána kolegu Uhríka ako predkladateľa zákona o mimovládnych organizáciách. Chcel by som len za náš klub povedať, že my tento návrh podporíme s tým, že v druhom čítaní budeme mať jeden pozmeňovací návrh, a to je konkrétne to, aby tá formulácia "pozor, zahraničný agent" sa zmenila podľa textu z americkej predlohy, to znamená vo formulácii "organizácia X - názov organizácie - financuje túto aktivitu z prostriedkov Y - názov sponzorov, prípadne názov zahraničných zakladateľov tejto neziskovej organizácie".

    Pán poslanec Dostál, nie je to analógia, to, čo ste hovorili, tých zákonov, ktoré ste spomínali. Nám ide iba o celoštátnu úroveň. Práve preto nám ide iba o celoštátnu úroveň, aby tým neboli zbytočne zaťažení ľudia, ktorí majú NGO-čky vo svojom miestnom prostredí a venujú sa akejkoľvek aktivite. Práve preto sme to obmedzili iba na centrálnu úroveň.

    Povedali ste, pán poslanec Dostál, že tu nie je veľa lobistov. Ja si myslím, že v tomto štáte je lobistov pomerne veľa, pomerne veľa a preto si myslím, že ich vplyv je potrebné takýmto zákonom obmedziť.

    Súhlasím s tým, že zákon o konflikte záujmov je zlý a treba ho zmeniť. To ale nič nehovorí o tom, že tento návrh zákona o lobingu je zlý. Ak sa vám zdá predsa len, že ten zákon je príliš široký, tak mám taký návrh, že pokojne to obmedzme na politický a ideologický lobing. Tento zákon je všeobecný, týka sa lobingu ekonomického aj politického, ale pokojne to môžeme obmedziť na politický lobing, ak by vám to viacej vyhovovalo.

    No a tu, keďže si tykáme, Ondrej, musím povedať, že si si v jednej veci teda veľmi vymýšľal. Povedal si, že tento zákon je iba o tom, ako postihnúť NGO-čky. Povedz mi jediný paragraf tohto zákona, v čom postihujeme NGO-čky. Ani v jednom paragrafe nepostihujeme NGO-čky. My iba hovoríme, že aj NGO-čka môže robiť lobing. Ale v prípade, že ak ho robí, tak sa musí zapísať do registra lobistov, to je všetko, nič viac, nič menej. Nijako ich nepostihujeme, nijako ich nesankcionujeme, iba ak podvádzajú, ak bojujú pod cudzou vlajkou.

    Ďalšie, hovoril si, že je to útok na občiansku spoločnosť. V čom je to útok na občiansku spoločnosť? Odborník na lobing pán poslanec Klus predsa hovorí, že je to legitímny záujem v ktorejkoľvek demokratickej spoločnosti. Ak to chceme upraviť zákonne, aby sa to nedialo pod poklíčkou, tak je to útok na občiansku spoločnosť? Podľa mňa to nie je žiadny útok na občiansku spoločnosť.

    Pán poslanec Kresák, tam by som sa chcel vyjadriť trošku obšírnejšie. Nezdalo sa vám, že som v príklade, v prípade tohto zákona o lobingu a o nesprávnom lobingu spomínal utečencov, že čo to s tým má, veď tam ide naozaj o ľudské práva. No práve to je dobrý príklad toho, že aj v tomto prípade išlo o lobing a podľa mňa veľmi falošný lobing, dokonca o propagandu, pretože dnes je úplne zrejmé, že väčšina toho, čo mimovládne organizácie, financované mimochodom zo zahraničia, hovorili, že sa jedná o politických utečencov. Podľa všetkých štatistík dnes vieme, že to boli ekonomickí migranti, že to neboli utečenci. Podľa minuloročných štatistík vieme, že dokonca jedna štvrtina z tých migrantov, ktorí prichádzali do krajín Európskej únie, boli dokonca priamo z Európy a už vôbec nie z nejakých vojnových zón. To sú reálne čísla, ktoré si môžete pozrieť kdekoľvek. Podľa všetkých štatistík vieme, že aj v Nemecku, napriek tomu, že nám NGO-čky a tretí sektor s trasou ľudských práv hovorili, že sú to utečenci, väčšina tých ľudí je deportovaných naspäť z dôvodu, že sú to ekonomickí migranti. To je presne to, čo chceme odlíšiť, aby tu niekto nemohol vystupovať a tváriť sa, ako ten hlas ľudu, hlas boží, hlas ľudských práv.

    Po ďalšie, hovorili ste, že ten protikorupčný fond v Česku, tá NGO-čka slávna, že obviňovať ju z toho, že by nelegálne niekoho monitorovali alebo vykonávali nejaké nelegálne aktivity, že to je až príliš príkre. Len keď dáte do Googlu pár kľúčových slov, tak nájdete pomerne hrozné veci, lebo tá NGO-čka - ten protikorupčný fond - zverejňovala výsledky nelegálneho monitorovania viacerých osôb, nielen politikov, ale aj podnikateľov v Českej republike bez akýchkoľvek problémov. Táto NGO-čka zverejňovala bez akýchkoľvek problémov utajené policajné správy. Nepoznali to náhodou zo Slovenskej republiky? Zverejňovala nelegálne utajované skutočnosti napriek tomu, že vedela, že sú to utajované skutočnosti. A viete, čo je ešte najhoršie? Predtým než ich zverejnila, boli pozmenené, ešte boli sfalšované. Kvôli tomu je zriadená parlamentná komisia v Česku. Prečítajte si, ako sa zvrtla, ako zrazu tí slávni, tie ikony protikorupčného boja, ako sa to otáča, ako im hrozí to, že budú postihovaní za to, že zneužívali právomoc verejného činiteľa. Ako obviňovali ľudí z toho, že mali korupčné konanie, dva roky im tým mávali po hlavách a potom sa zistilo, že to bolo opačné. To budú zaujímavé informácie.

    Pán poslanec Kresák, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, pán poslanec Dostál, všetci ste v zásade povedali, že to je útok na tretí sektor alebo na občiansku spoločnosť. Opätovne opakujem, v čom? V čom? Nenájdete ani jediný paragraf, ktorý by akýmkoľvek spôsobom zakazoval činnosť alebo obmedzoval činnosť akejkoľvek NGO-čky a len, aby to bolo jasné, čo je v tom zákone pre tých, ktorí to nečítali. Tento zákon dokonca ani nezakazuje, aby aj NGO-čky robili lobing. Nemusia si vybaviť ani živnosť, nič, len sa musia priznať k tomu, že robia aj lobing.

    Pán poslanec Klus, to je chuťovečka, na to sa veľmi teším. Pán poslanec Klus hovorí, že nie je žiaden problém, keď v päťmiliónovej krajine, ako je Slovensko, pôsobia rôzne mimovládky financované zo zahraničia a robia tu propagandu. To nie je žiaden problém údajne, a nehovoríme tu náhodou už dva roky o akejsi ruskej hybridnej vojne?

    Pán Klus, prosím vás pekne, tlak na otočenie verejnej mienky prostredníctvom tretieho sektora a mimovládnych organizácií je učebnicovým príkladom spravodajskej činnosti veľmocí a ktorejkoľvek spravodajskej služby v zahraničí. To je čítanková vec. To je proste absolútne základná vec. A mne je, pán poslanec, úplne jedno, či to robia Rusi, Číňania, Američania, Brusel alebo ktokoľvek. Ja len chcem, aby sa o tom vedelo. To znamená, ak to niekto robí a bude kričať, že má rád Čínu a chce, aby sme s Čínou podpísali zmluvu o vojenskej spolupráci, je to demokracia, je to legitímne, je to legálne, ale nech sa k tomu prizná.

    Kolega Pčolinský vám už odpovedal na vašu pátraciu činnosť. My sme to povedali otvorene na tlačovke, otvorene na tlačovke.

    Po ďalšie, kritizovali ste tento návrh zákona, že rieši iba Národnú radu Slovenskej republiky, veď predsa si aj úroveň ministerstiev a ďalších vecí. Nuž, ďakujem vám, že ste ma na to upozornili. Paragraf 2 ods. 4 písm. c) až h): "Medzi verejným činiteľom na účely tohto zákona je člen vlády Slovenskej republiky, člen bankovej rady, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, vedúci orgánu štátnej správy s pôsobnosťou na území celej Slovenskej republiky a jeho zástupca, štátny tajomník, osoba, ktorá nie je uvedená v písmenách a) až g), ak je oprávnená predkladať návrh predpisu alebo dokumentu na rokovanie vlády Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky." Ja už neviem, ja už neviem, že akým spôsobom sa dá inak povedať, že aj minister, ktorý väčšinou riadi ministerstvá, je členom vlády. Je členom vlády alebo nie je členom vlády? Samozrejme, že sa myslí aj na ministerstvá, aj na ústredné orgány štátnej správy.

    No posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je otázka antisemitizmu a to považujem za veľmi dôležité. A chcel by som sa k tomu vyjadriť asi takto. Ja osobne antisemitizmus považujem za odpornú a primitívnu vec a navyše ešte aj hlúpu, pretože každý, kto sa orientuje v ľudskom plemene ako takom, vie, že v každej rase, národnosti a skupine osôb sa nájdu hlupáci, aj múdri ľudia, hajzlíci, aj slušní ľudia, ja takto rozdeľujem ľudí. Ale keďže z úst viacerých poslancov tu padlo, že tu žiadny antisemita v tejto sále nie je, tak chcem ešte k tomu povedať, že si myslím, že antisemiti sú zakomplexovaní, lebo majú malých vtákov. Ďakujem.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca, pán poslanec Dostál? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 232, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 234.

    Dávam slovo poslancovi Borisovi Kollárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 232.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som tento návrh zákona uviedol a zároveň by som plynule prešiel do rozpravy, by som si dovolil. Nebudem vás, vážené dámy, vážení páni kolegovia, zdržiavať, lebo máme za sebou dosť dlhý maratón a nebudem okolo toho chodiť.

    Tento návrh zákona je veľmi jednoduchý, je to ústavný zákon o referende a meníme iba kvórum platnosti referenda z 50 na 30 %. Je to len jedna, jediná veta, nič viac.

    Prečo s tým prichádzame? Keď si zoberiete štatistiku, máme tu tento inštitút, áno, referendum a ľudia tomu prestali už veriť. Vedia, že proste žiadny, žiadne referendum doteraz neprešlo, až na jedno, ktoré potvrdzuje len to pravidlo, že to nefunguje, a bolo to referendum, keď sme tesne, tesne odhlasovali náš vstup do Európskej únie. Ale všetky ostatné referendá boli zmarené, boli neplatné a ľudia síce tu tento inštitút majú, ale vedia, že nebude nikdy platný, že proste keď sa vypíše nejaké referendum aj o dôležitej a vážnej veci, každý nad tým mávne rukou, to nebude platné a neprídu vôbec k tým urnám.

    Prečo predkladáme tento návrh zákona? Lebo chceme, aby ľudia konečne, konečne mali nejakú nádej, že niektoré veci sa tu dajú zmeniť, že na ich hlase naozaj záleží, že ich hlas môže rozhodnúť. Keď to kvórum znížime na 30 %, tak je veľká šanca, že tí ľudia naozaj budú môcť o sebe priamo rozhodovať. Áno, môžete, možno sa tu natíska otázka, že či sa nebude zneužívať referendum. Ale 30 % je tak vysoká hranica, že len tak si to niekto nebude môcť zneužívať s hlúposťami, je stále veľmi vysoká. Ale tým ľuďom dáme nádej, že naozaj im vieme pomôcť.

    Priatelia kolegovia, keď si uvedomíte, že, a keby sme išli do úplných absurdností, keby taká NAKA zavrela všetkých Slovákov a k najbližším voľbám pustila iba jedného občana Slovenska Roberta Fica, no tak bude tu mať 150 poslancov. Rozumiete ma? Toto je tá absurdita, ktorú teraz dneska máme. Keď sme schopní rešpektovať, že nás všetkých Slovákov, všetkých, o všetkých nás rozhodujú naši europoslanci v Bruseli a sme schopní rešpektovať, že 13 % ľudí ich tam poslalo a nikomu z vás to nevadí, mne to vadí, vám to nevadí, ale tunak máme tridsať, 50-percentné kvórum na referendum a to, to nám proste, (reakcia z pléna) tak zatiaľ sme to predložili my, keby vám to vadilo, budem veľmi rád, keď podporíte tento náš návrh zákona. Ja si to pozriem, či naozaj je to tak, ako hovoríte, pán kolega.

    To znamená, že keď sme schopní rešpektovať voľby s 13 % na vstup našich zástupcov do Európskeho parlamentu, keď sme schopní rešpektovať VÚC-karské voľby, kde je bežná, bežná účasť 20 %, dokonca minule Trenčiansky kraj mal iba 17 %, to sme všetci schopní akceptovať, ale referendum musí mať 50 %, lebo ináč je to nedemokratické. Koľko ľudí chodí tuná voliť? No tak bežne tunak na, do euro, teda bežne do parlamentných volieb je to okolo 57, 59, 60 %. A polovička je z toho presne tých 30 %. A verte tomu, že keď ľuďom ukážeme, že sa ich nebojíme, že sa nebojíme ich názoru, že sa nebojíme ich hlasu aj týmto, že znížime to kvórum a že tí ľudia si budú môcť rozhodnúť o sebe sami, že im dáme tú nádej, že konečne môžu skutočne mať referendá, ktoré naozaj budú platné, tak verte tomu, že možno prvýkrát dôjde 31 %, 35 % a potom tie kuvičie hlasy budú umlčané tým, že budú si, budú si musieť povedať: no tak, keď mi vadí, že o mne rozhodne 30 %, tak nabudúce zdvihnem ten zadok aj ja a pôjdem k tým voľbám cez tú sobotu miesto do záhradky alebo na kúpalisko a pôjdem rozhodovať sám o sebe, o svojej rodine. A zrazu zistíme, že neskôr, keď bude 30-percentné kvórum, zrazu zistíme, že tí ľudia možno budú chodiť až v 60 % na tie referendá.

    Takže iba z tohto dôvodu vás všetkých poprosím o podporu tohto, tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil mandátový, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Dávam slovo, nech sa páči, pán poslanec Peter Kresák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, musím sa priznať hneď na začiatku, že stojím pred, stojím pred veľkou dilemou. Tá dilema je, samozrejme, v prvom rade tvorená tým, že viem, v akom dlhom slede rokuje Národná rada, viem, že ste všetci unavení a už by ste asi najradšej ukončili rokovanie.

    Na druhej strane, ale tá moja dilema je daná aj tým, že ako právnik pociťujem vysokú mieru pokory v prípadoch, keď sa má otvoriť základný zákon Slovenskej republiky a tú mieru pokory chcem vyjadriť alebo potrebujem za potrebné vyjadriť, (rečník si odkašľal) pardon, aj pár slovami, ktoré sa dotýkajú predloženého návrhu zákona.

    Predkladatelia, ako sám vlastne zástupca uviedol, predložili pomerne jednoduchú novelu, ktorá pozostáva zo zníženia kvóra, ktoré je vyžadované pre platnosť referenda v Slovenskej republike. Samozrejme, možno by bolo treba začať s tým, že priama demokracia v Slovenskej republike bola založená vlastne samotným textom ústavy, teda v druhom dieli piatej hlavy, ktorá má názov Moc zákonodarná, nájdeme vlastne oddiel referendum a treba tiež povedať, že pri formulovaní obsahu tohto oddielu bol ústavodarca v tom čase pomerne, pomerne strohý a skromný a výsledkom toho je skutočnosť, že, a to musím teraz zvýrazniť na tomto mieste, že predmet priamej demokracie, ak volíme v celoštátnom referende, sa stal od prakticky svojho teoretického zakotvenia v ústave predmetom sváru, sporov a rozličných výkladov a vlastne tieto sváry a spory a diskusie neboli ukončené dodnes. Musím ale povedať, že tie sváry a spory, tie vôbec, vôbec sa netýkali toho kvóra, ktoré je potrebné na to, aby referendum bolo platné, ale celého radu ďalších významných otázok. Na niektoré, z ktorých, ďakujem pekne (rečník reagoval na jemu prinesený pohár s minerálkou) by som chcel veľmi stručne upozorniť. Teda budem sa snažiť skracovať svoj príspevok na fakt nevyhnutnú, nevyhnutnú mieru, aby som vás zbytočne nezaťažoval, ale na druhej strane hovorím, tá moja, azda tá profesionálna česť mi nedovolí, aby som niektoré veci, na niektoré veci vás neupozornil.

    Ak by som začal iba numericky, tak možno veľmi povrchne a rýchlo skonštatujem, čo asi všetci viete, že doposiaľ sa na území Slovenskej republiky konalo osem referend, z toho jedno bolo neskôr vyhlásené Ústavným súdom za neplatné. Ale keby sme sa pozreli, ja tu mám presné čísla, ale s tým vás nebudem zdržovať, na tie kvóra, ktoré sa, ktoré boli pri jednotlivých referendách, tak musím povedať, že okrem toho jedného, ktoré bolo platné, kde to kvórum vlastne presiahlo tých požadovaných 50 %, ak by sme sa pozreli na tú požiadavku 30 %, tak z tých ôsmich by boli prešli ešte iba dve.

    Chcem tým len veľmi stručne povedať, je to samozrejme, je to absolútne zjednodušenie, čo si uvedomujem, že ak by sme teda prijali túto úpravu, tak vlastne ten stav by sa veľmi neposunul, pretože hovorím, ďalších päť referend by bolo takisto, takisto neplatných.

    Ale hovorím ešte raz. V právnej teórii a len v praxi toto, to číslo 50 % nespôsobuje problém a musím povedať a poukázať na otázky, ktoré ten problém vážne spôsobujú a hovorím to aj preto, že ak by sme chceli, a možno to je z mojej strany istý apel na Národnú radu ako celok, tak potom by sme mali seriózne otvoriť najprv odbornú diskusiu, odbornú a politickú diskusiu na tom, o tej otázke, aké referendum vlastne na Slovensku chceme. A museli by sme podstatným spôsobom precizovať obsah druhého oddielu piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, lebo pokúsim sa vám preukázať, že ten súčasný text ozaj spôsobuje problémy a v prípade teda väčšieho počtu platných referend by spôsobil ešte oveľa závažnejšie problémy, než je iba tá teoretická diskusia.

    Ktoré sú to teda z toho môjho pohľadu dnes tie významnejšie otázky, ktoré by bolo treba riešiť? Samozrejme, musíme znova poukázať, že ak by sa našla politická vôľa, tak na riešenie tohto problému bude potrebných 90 hlasov. Čo je ale už potom skôr otázka aj na vedenie parlamentu, či by išiel touto cestou, začal organizovať nejakú diskusiu. Je to na politických stranách a je to nakoniec potom na nás všetkých, či dokážeme sa prípadne s navrhovanými zmenami stotožniť.

    V zásade najväčší, jeden z najväčších problémov predstavuje obsah článku 93 odsek 2 ústavy. A ten, práve tento článok sa zaoberá tým, že aký je vlastne charakter a aký charakter majú výsledky referenda, ktoré sú prijaté občanmi. A to je práve ten problém, na ktorý, žiaľ, navrhovatelia vôbec nepoukazujú, ktorý vôbec neriešia a ktorého obchádzanie je tým skrytým, tou skrytou časovanou bombou, ktorá tiká v našom ústavnom systéme.

    Tá prvá otázka, ktorá súvisí s nejasnou formuláciou ústavného textu, je otázka prípustnosti referenda v súvislosti so zasahovaním do riadneho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Možno si pamätáte, možno nie, ale boli v podstate už pokusy o vyhlásenie dvoch referend, kde vlastne občania mali odpovedať na otázku, že či ste za to, aby funkčné obdobie teda Národnej rady, xy, neni podstatné ktoré, sa ukončilo vtedy a vtedy a aby proste sa konali nové voľby. Samozrejme tu vzniká jeden problém. Ten problém je daný tým, že vlastne my stále nevieme odpovedať na otázku, aký charakter má výsledok referenda? Je to právna norma? Je to žiadosť občana na Národnú radu, aby niečo urobila? Čo to vlastne je?

    Ďalšia samozrejme otázka už súvisí teda s tými platnými, s platnou odpoveďou občanov na danú referendovú otázku, ale ten problém vzniká v iných súvislostiach. Ústavný text hovorí, že platné, vlastne, že Národná rada vyhlási výsledky referenda samozrejme rovnako ako zákon, nehovorí podrobne, že čo to vlastne znamená, ale zároveň, zároveň hovorí o tom, že vyhlási vlastne výsledky prijatej otázky, prijatej otázky. A to je ďalší problém, ku ktorému sa musím trošička podrobnejšie venovať v svojom, teda hovorím veľmi, veľmi skrátenom, skrátenom príspevku.

    Teda tá prvá otázka, ktorú som naznačil, to je vlastne otázka, ktorá vyplýva zo vzťahu toho článku 93 odsek 2, zo vzťahu k článku 73 odsek 3, ktorý hovorí práve o tom, že poslanci sú zástupcovia občanov a že svoj mandát vykonávajú osobne a podľa svojho vedomia a svedomia a nie sú viazaní príkazmi. Ja som mal a mám prichystaný vlastne výber judikatúry Ústavného súdu k tejto problematike a musím povedať, že aj samotný Ústavný súd judikoval v odôvodneniach rozhodnutí, ktoré sa týkali problematiky referenda, veľmi rôzne. Tie odôvodnenia sú často veľmi rozporuplné a absolútne nie sú jednoznačné, pretože keď na jednej strane trebárs Ústavný súd hovorí, že výsledky referenda majú mať povahu právnej normy, ale nehovorí akej, naň zároveň jedným dychom konštatuje aj v tom istom odôvodnení, že ale je tu práve ten problém s tým, ako narábať s tou otázkou, ktorá sa obracia na Národnú radu. To nemôže byť predsa právna norma, keď zároveň podľa toho článku 73 majú poslanci ten nezávislý mandát a nie sú viazaní príkazmi.

    Treba povedať, že veľká časť z doposiaľ položených otázok v referende mala práve charakter vyslovenie požiadavky na budúcu legislatívnu činnosť Národnej rady a teda na rozhodnutie jej poslancov. Po viacerých prípadoch, ako som už spomínal, poslanci žiadali napríklad prijatie ústavného, teda občania žiadali v referende alebo bola im postavená tak otázka, prijatie ústavného zákona, na ktorý je dokonca potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny. Musí ti tam vzniknúť otázka: Aký charakter má prípadné prijatie referendovej otázky, v ktorej občania žiadajú alebo obracajú sa na Národnú radu s tým, aby o niečom rozhodla dokonca trojpätinovou väčšinou? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, ale iba na to upozorňujem, že toto je skutočne jeden z veľkých problémov.

    Ďalší dôvod, ktorý spôsobuje súčasná úprava, je vlastne úprava, ktorá hovorí o tom fakultatívnom referende. Samozrejme, nechcem teraz hovoriť o tom obligatórnom, k tomu sa musí schvaľovať jedine jedna otázka, a to je vstup alebo výstup do štátneho zväzku. Hovorím o tom fakultatívnom, teda ktoré sa môže týkať závažných otázok verejného života a nemôže sa dotýkať, nesmie zasahovať do základných práv a slobôd občanov.

    Treba povedať, že tá súčasná úprava takisto nedokáže v tom texte, ktorý je, zabrániť tomu, aby sa v niektorých referendách nekládli otázky, ktoré v prípade svojho schválenia môžu spôsobiť závažný problém v aplikačnej praxi. Uvediem iba jeden príklad.

    Bolo navrhnuté referendum, ktoré sa konalo práve toho 7. februára 2015, to je to referendum, ktoré sa dotýkalo, vlastne pôvodne to boli štyri otázky, potom na základe rozhodnutia prezidenta Ústavný súd povedal, že budú iba otázky tri, pretože jedna nezodpovedá ústave, ale tá jedna otázka znela: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? Keď sa zamyslíte nad znením tej otázky, ktorá bola v referende, ktoré našťastie, ja poviem, nebolo platné, ak by to referendum bolo platné a mali by sme naložiť so zmyslom tejto otázky, tak potom máme obrovský problém. Ten problém by vznikal v súvislosti samozrejme s chápaním a s výkladom tej otázky. Môžu napríklad maloleté deti rozhodovať o obsahu svojho vzdelávania? To bolo v tej otázke. Čo v prípade, ak by sa stanovisko rodičov a dieťaťa odlišovalo? S akou formou nesúhlasu rodičov alebo dieťaťa by sa mali prijímať želateľné následky? Čiže postavenie otázky, samozrejme, je strašne dôležité, ale ústava nerieši, ústava iba hovorí a vykonávací predpis hovorí, že otázka má dať možnosť odpovedať jednoznačne áno alebo nie, ale čo v prípade, keď sa postaví otázka, ktorá aj v prípade jednoznačnej kladnej alebo zápornej odpovede vyvolala tie následné problémy, právne problémy, ktoré som spomínal?

    Ďalší dôvod, ktorý podľa súčasnej ústavnej úpravy volá po veľkej obozretnosti pri priznávaní výsledkom platného referenda charakter všeobecne záväzného pravidla správania sa, či všeobecne záväznej normy, tá vlastne vychádza z toho, že aj v minulosti sa na Slovensku uskutočnilo, ja poviem teraz ale, že našťastie neplatných niekoľko referend, ktoré boli s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo s medzinárodnými zmluvami. Bolo to predtým, ako získal prezident Slovenskej republiky tú možnosť obrátiť sa na Ústavný súd ešte pred vyhlásením referenda. Práve tá možnosť, ktorú sme dali v roku 2001 prezidentovi, ona do istej miery odstraňuje, odstraňuje toto riziko, že pôjde do referenda aj otázka, ktorá vlastne nebola posúdená Ústavným súdom. Len stále je tu asi jeden problém. Je tu, samozrejme, v texte fakultatívna možnosť "nie musí, ale môže" a jednak musím povedať, že aj je tam tá absencia odkazu na medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách a teda je tu stále možnosť, aby došlo k situácii, že bude vlastne vyhlásené referendum o otázke, ktorá bude v rozpore trebárs s medzinárodnými zmluvami o základných právach a slobodách.

    Vzniká tiež otázka, či je správne vôbec presadzovať, aby sa k platným, s každým platným výsledkom referenda spájal vznik všeobecne záväznej právnej normy. Pretože musíme sa pýtať, ako som už zvýraznil, aká právna norma by nakoniec mala vzniknúť v prípade, ak by väčšina občanov v referende rozhodla, že je za to, aby poslanci prijali ústavný zákon a upravili otázku x alebo otázku y. A tieto otázky teda už sme mali v niekoľkých referendách. Samozrejme otázka by mohla vzniknúť aj v súvislosti s tým podstatným referendom, aká právna norma by vznikla, ak by občania v dostatočnom počte odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby sa párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia, aby týmto nebolo umožnené teda osvojenie si detí, adopcia a ich následná, následná výchova. Opäť to neni teraz o matérii tej otázky, to je iba o jej formulácii a o zamýšľaní sa o tom, či vlastne my vieme vyriešiť problém, čo znamená výsledok referenda u nás a aký má charakter.

    Samozrejme, ten veľký právny problém vyplýva z textu aj ďalšieho ústavného ustanovenia, ktoré by bolo potrebné zmeniť, a to je formulácia, podľa ktorého to je čl. 98 druhý odsek, podľa ktorého je Národná rada povinná vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon. A tu je treba veľmi pozorne čítať ten text a uvedomiť si, čo ten text znamená. Národná rada je povinná vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon. V niektorých svojich uzneseniach použil aj toto ustanovenie Ústavný súd, ako istú, ako akúsi barličku k tomu, aby vlastne podporil ten charakter všeobecne záväzného právneho predpisu výsledku referenda, teda aby výsledok referenda mal charakter akejsi právnej normy. Nikdy však ale Ústavný súd nepovedal, že akej.

    Problém je ale v tom, že práve tento článok ústavy, ešte raz ho zopakujem – Národná rada je povinná vyhlásiť výsledky, vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon – Ústavný súd tento text interpretoval ako normu materiálneho práva. Ako materiálnu právnu normu, ktorá prináša, priznáva výsledkom referenda charakter formálneho prameňa práva, a to je zásadný problém. S tým sa ozaj nedá súhlasiť, pretože táto norma je normou procesnou, ktorá hovorí iba o tom, že vlastne výsledky referenda sa vyhlasujú rovnakým spôsobom ako zákon, čo znamená, že vlastne Národná rada – a tak sa aj udialo, keď bolo platné referendum – vyhlásila tie výsledky v Zbierke zákonov.

    Ale, samozrejme, potom následne pre právnika sa musí otvoriť otázka: má charakter publikovania niečoho v Zbierke zákonov alebo dávať to publikovanie tej norme alebo tomu konštatovaniu, alebo tomu aktu charakter všeobecne záväznej právnej normy? A tu zas veľmi krátky pohľad do zákona o Zbierke zákonov dáva odpoveď, že nie, neni to tak. Pretože v Zbierke zákonov sa publikuje množstvo vecí, ktoré nie sú všeobecne záväzným predpisom a preto teda celý rad iných aktov a preto ostáva otvoreným ten, otvoreným, stále otvoreným ten vážny ústavný problém, čo sú vlastne výsledky referenda.

    A blížim sa k záveru a ešte poukážem na ďalší, musím povedať ústavný nezmysel, pretože čl. 98 ods. 2, ako som už povedal, zaväzuje Národnú radu Slovenskej republiky vyhlásiť rovnako ako zákon iba, iba zvýrazňujem, návrhy prijaté v referende. Iba návrhy prijaté v referende. A tu je paradoxne opäť otvorený ďalší vážny ústavný problém, pretože gramatickým a logickým výsledkom vlastne výkladom musíme dôjsť k názoru, že tento text zmocňuje Národnú radu vyhlásiť ako zákon iba tie návrhy, ku ktorým občania príslušným spôsobom vyjadrili svoj kladný názor. Teda návrhy prijaté v referende. Iba tie by sa mali považovať možno za všeobecne záväzné pravidlo správania sa. Lenže paradoxne, keďže ako som už spomínal, v zmysle aj vykonávacieho predpisu otázka v referende má byť taká, že umožní jednoznačnú odpoveď – áno alebo nie – musíme očakávať aj situáciu, keď občania v platnom referende sa vyslovia „nie“ k položenej otázke. Čiže oni vlastne neprijmú tú otázku, ktorá bude položená v referende, nevyjadria k nej kladný názor. Ako potom naložiť s takýmto výsledkom referenda? Na to ústava nedáva odpoveď.

    Praktický príklad, predstavte si, že vyhlásim, vyhlási, trebárs petícia občanov vyhlási referendum, ktoré bude mať veľmi jednoduchú otázku a ktorá sa nebude dotýkať ľudských práv: „Ste za to, aby sa rýchlosť na diaľniciach zvýšila na 180 km za hodinu?“ Myslím si, že také by bolo možné. A teraz si predstavme, že v referende by sa zúčastnil dostatočný počet voličov, občanov a títo by povedali nie, nie sme za to. Teda návrh by v referende nebol prijatý. Možno interpretovať text ústavy tak, že aj návrh neprijatý v referende je možné, možno tento návrh zaväzuje Národnú radu na publikovanie v Zbierke zákonov? Bojím sa, že musím konštatovať, že to tak asi nie je.

    Čo povedať na záver? Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa, a musím povedať veľmi skráteným vystúpením som sa pokúsil poukázať na viaceré nejasnosti, ktoré sa týkajú charakteru a výsledkov práve fakultatívneho referenda podľa čl. 93 ods. 2 ústavy, referenda, ktoré je otvorené práve daným poslaneckým návrhom novely ústavy. Súčasný problém teda podľa môjho názoru skutočne zďaleka nespočíva v tom, či na platnosť výsledkov referenda bude potrebných 50 % alebo 30 % hlasov oprávnených voličov, tak ako v navrhujú predkladatelia. Ale ten náš problém a vlastne problém všetkých občanov Slovenskej republiky spočíva v tom, že ten druhý oddiel piatej hlavy je strašne nepresný a neumožňuje dávať jednoznačnú odpoveď na to, aké vlastne referendum máme v Slovenskej republike.

    Preto som presvedčený, ako som už spomínal, že je potrebné na pôde Národnej rady otvoriť diskusiu, ktorá by viedla k skvalitneniu celého ústavného textu a tiež som presvedčený, že nie je správne otvárať iba jednotlivé otázky, ktoré práve naopak dávajú väčšiu šancu tomu, aby boli referendá platné, ale ktorých následkom budú obrovské ústavné problémy a hádky nielen v Národnej rade, ale aj možno medzi jednotlivými zložkami moci.

    Takže, vážené dámy a páni, tento môj veľmi skrátený príspevok zakončím tým, že ten cieľ, ktorý by mal byť vlastne cieľom nás všetkých, a to dať veľmi jednoznačnú odpoveď, aký je charakter priamej demokracie v Slovenskej republike na celoštátnej úrovni, pretože ináč rovnaký problém existuje na miestnej úrovni, ale to by som už presiahol teda obsah samotného predloženého návrhu. Naším cieľom by teda malo byť skutočne zamyslieť sa, akou cestou chceme ísť, či chceme mať referendum, ktorý má poradný charakter pre zákonodarný zbor, či chceme mať referendum, ktoré bude mať charakter vlastne, alebo ktorého výsledkom bude všeobecne záväzný predpis, ale potom si musíme aj povedať, ako majú vyzerať otázky, alebo si treba povedať, či to referendum má byť trebárs abrogatívne, má schvaľovať normy, má sa vyjadrovať k prijatým zákonom. Tých otázok je strašne veľa, ale vyžadujú si dlhšiu odbornú a politickú diskusiu. Nemôžem teda súhlasiť, aby sme išli cestou jednoduchých parciálnych návrhov, ktoré skutočne iba tú súčasnú situáciu, musím povedať, iba zhoršia.

    Ďakujem za vašu pozornosť a ospravedlňujem sa, ak som vám veľa času ubral.

  • S faktickými poznámkami - šesť poslancov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kollár, prvý.

  • Ďakujem velice pekne pánovi kolegovi Kresákovi, ja budem na vás potom reagovať ešte v rozprave, ale teraz len krátko faktickú. Bolo tých osem referendiev, ale chcem vás upozorniť, že tri referendá by prešli, keby bolo 30-percentné, čo je pre mňa veľmi dôležité, ale viete, týmto by sme my dali ľuďom nádej, že má to zmysel vôbec niekam prísť. Keď ľudia vedia, že nevylezú na Mont Everest, no tak tam nebudú chodiť. Takže toto je cieľom našej, našeho zákona, ktorý predkladáme. A potom som veľmi rád, že ste vystúpili, lebo budem na vás reagovať potom v rozprave a veľmi si to vážim, pán kolega. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kresák, tak skúsim zodpovedať aspoň niečo, aké referendum my chceme. Chceme funkčné a záväzné referendum. To 30-percentné kvórum má byť, má spôsobiť funkčnosť a čo sa týka záväznosti toho referenda, o ktorom ste tu polemizovali, no problém je, že vy právnici viete strašne veci skomplikovať, ja to vidím takto. Ja to možno zo svojho laického pohľadu vidím jednoduchšie. Ak občania rozhodnú v referende za niečo, rozhodnú o niečom, tak ja si myslím, že Národná rada už by o výsledku referenda nemala rokovať, ale malo by to byť prijaté ako v podobe zákona. To znamená, my musíme rešpektovať vôľu občanov, aj keď sa rozhodnú z nášho pohľadu možno blbo. Ale na druhej strane ja ľuďom verím.

    Zober si príklad, síce tam je tá tradícia 200-300 rokov, príklad vo Švajčiarsku, kde nie tak dávno bolo referendum o takzvanom nepodmienenom príjme. To znamená, že každá dospelá osoba by dostávala mesačne - teraz neviem, koľko to bolo - štyritisíc švajčiarskych frankov len tak. A neprešlo to. Čo u nás ja si viem predstaviť, že takéto niečo, to by malo 90 % účasť a 99 % by bolo za, hej? Ale jednoducho tá vyspelosť toho národa napríklad vo Švajčiarsku, kde je tá tradícia referend dlhodobá, ukazuje, že ľudia, pokiaľ je to referendum funkčné, tam je podstatnejšie kvórum, tak jednoducho ľudia javia záujem o veci verejné a ja som presvedčený, že to isté nastalo by u nás, pretože tá 30-percentná hranica je psychologická, ktorá by pritiahla k tomuto referendu aj tábory "za", aj tábory "proti".

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Kresák, keď som chodil do školy na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, tak Katedra štátneho práva bola veľmi kvalitná a veľmi sme mali radi tých našich profesorov, docentov. Aj bolo vidieť, že rozumejú tomu predmetu, ktorý vyučujú, a teraz ste to vlastne len potvrdili a ja ďakujem za to, že som mohol byť vaším študentom.

  • Pán poslanec Kresák, ja si myslím, že tá snaha zvýšiť možnosť na referendum, na úspešné vyjadrenie názoru občanov na nejakú otázku je určite pozitívna a na rozdiel od vás si nemyslím, že by sme sa mali spôsobom alebo týmto spôsobom, že nedopustíme referendum chrániť pred tým, ak sa bude rozhodovať o nejakej otázke alebo bude možnosť rozhodnúť o tej otázke inak, ako je to milé vládnej moci. Myslím si, že my by sme nemali komplikovať možnosť realizácie úspešného referenda, ale naopak, mali by sme, a to ste aj vy povedali vo svojom príspevku a to pokladám za dôležité, mali by sme práve naopak získať možnosť úpravy alebo upraviť mechanizmus interpretácie výsledkov referenda a mieru jeho záväznosti pre príslušné orgány. Ale podľa mňa toto je otázka na druhé čítanie a keby sme posunuli tento návrh do druhého čítania, tak nič s tým nepokazíme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, spomenuli ste vo svojom príspevku, že ide o veľmi skrátený príspevok, ktorý trval cez tých 22 minút. Isto ako odborník na ústavné právo by ste chceli povedať oveľa viac. Myslím si, že by to malo všetko hlavu a pätu a nebol by tam žiadny zbytočný slovný balast, ako možno by tu niekto namietal pri iných príspevkoch. No každopádne podľa nového rokovacieho poriadku, za ktorý ste aj vy hlasovali za, nebudete mať možnosť ani pre takýto veľmi skrátený príspevok, lebo by mal trvať iba do 20 minút.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Vlado Sloboda ma predbehol, mal som podobný názor a chcel by som sa poďakovať pánovi Kresákovi za ozaj odborný, odborný výklad. S veľmi veľkým záujmom som si ho vypočul a ozaj by som bol nerád, keby v budúcnosti takéto príspevky, aj keď tento možno by mohol trvať aj viac ako 20 minút a keby boli oklieštené tým časom 20 minút, na ktorom sme sa dohodli a za ktorý aj pán poslanec Kresák hlasoval. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade veľmi rýchlo chcem poďakovať všetkým za ich komentáre, za ich vlastne vyjadrenia. Čo ale treba povedať, že ja som, samozrejme, ja volám po tom, aby sme si sadli a začali uvažovať nad novelou toho druhého oddielu, ale vôbec som sa nedotkol a tam treba začať, nedotkol filozofie. Totižto referendum má svoje úskalia. On má výhody aj nevýhody, ale bolo by nečestné tvrdiť, že referendum je všeliek na demokratickú spoločnosť.

    Pán kolega Pčolinský, jedna otázka iba, vy hovoríte o tom, že chcete, aby to bola právna norma, len ja sa zas musím opýtať, prvé referendum sa konalo 22. októbra 1994 a viete, aká tam bola otázka? Že súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Viete si predstaviť, že by kladná odpoveď na túto otázku dávala nejakú odpoveď na to, že je to právna norma, že to je záväzné? Tak ja si na to odpoveď neviem takúto predstaviť, čiže v tom je ten problém a preto ja volám po novele.

    Samozrejme, spomínali ste iné krajiny. Ja vám poviem Brexit, akože Angličania v referende, s ktorým majú, samozrejme, oni tiež problém, nejakým spôsobom rozhodli a už na druhý deň sa škrabali po hlavách, ako rozhodli a vôbec dnes nevedia, ako rozhodli. Čiže to referendum má výhody aj nevýhody a treba s ním veľmi opatrne narábať a to je vlastne to, po čom ja volám. Nám nepomôže žiadny mechanizmus interpretácie, my musíme mať jasný text, pretože je to o rozhodovaní občanmi. Je to o tom, že vláda patrí ľudu, len my musíme teda dať jasné hranice tomuto.

    Ďakujem vám pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi. Pardon, to bola písomná, aha, vyhlasujem, otváram ústnu rozpravu. Kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nech sa páči. Písomne bol on. Dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Takže pekný podvečer ešte raz všetkým prajem a ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem pochváliť hnutie SME RODINA, že otvorilo túto tému, hoci myslím si, že spravilo tak trochu medvediu službu referendovej demokracii na Slovensku ako takej a vysvetlím hneď aj kvôli čomu.

    Stotožňujem sa totižto s tým, kde pán poslanec Kresák skončil a teda, že referendová demokracia je mimoriadne komplexná téma. A je mimoriadne dôležité o tejto téme hovoriť nielen v súvislosti s kvórom, ale aj s niektorými ďalšími konkrétnymi faktami, ktoré referendovú demokraciu na Slovensku upravujú. Ja by som chcel pripomenúť, že strana Sloboda a Solidarita vydala v rámci svojho volebného programu šesť krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike. Využívam ešte možnosť to ukázať - myslím, že jednu z posledných - a hneď prvá časť hovorí o tom, zrušme kvórum na platnosť referenda, znížme počet hlasov potrebných na jeho vypísanie a realizujme referendá spoločne s najbližšími voľbami. A toto sú tie pripomienky, ktoré naša strana má k návrhu, ktorý hnutie SME RODINA predložili.

    Po prvé, ak chceme hovoriť o tom, že chceme skutočne sfunkčniť referendum na Slovensku, potrebujeme kvórum nie znížiť, ale zrušiť. Až vtedy budú mať občania reálne motív prísť povedať nie. To znamená, že nebudú hlasovať nohami, ale budú hlasovať vo volebných miestnostiach.

    Vzhľadom na to, čo sa udialo vo Veľkej Británii a Holandsku len v tomto roku, je ale veľmi dôležité dodať ešte jednu dôležitú vec. Nemôžeme takéto zrušenie kvóra urobiť na celoštátnej úrovni. Aspoň teda nie v prvom kroku. Mimoriadne dôležité je totižto najprv občanov naučiť, že referendová demokracia predpokladá informovaného občana a občana, ktorý vie prísť povedať aj svoj názor negatívny, nielen pozitívny, tak ako sme boli na to zvyknutí od úpravy v Ústave Slovenskej republiky z 1993.

    Preto je veľmi dôležité začať s úpravou, s legislatívnou úpravou referendovej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni. Náš program teraz hovorí o tom, že ak chceme sfunkčniť referendum, potrebujeme začať na miestnej úrovni a na regionálnej úrovni. Keď sa občania naučia na konkrétnych najbližších problémoch, ktoré majú, že zostať doma znamená, že mi za chvíľku vyrastie skládka alebo nejaký veľký dom vedľa môjho domu, pretože som zostal sedieť doma a neprišiel som hlasovať v referende, tak je tu istá nádej, že v budúcnosti pri omnoho zložitejších a komplexnejších problémoch opäť raz nezostanú doma a prídu hlasovať v referende, aby mohli povedať nie. Čiže prvým krokom nie je zníženie kvóra na celoštátnej úrovni, prvým krokom je zrušenie kvóra na miestnej a regionálnej úrovni.

    A podobne by sme mohli pracovať aj napríklad s otázkou, či je súčasné nastavenie počtu petičných hlasov dostatočne vysoké alebo nízke. Po neúspešnom referende v minulom roku sa otvorila otázka, či nastavenie tak, ako ho máme dnes, je dostatočné vysoké a či by sme ho nemali ešte zvýšiť. Vtedy to bol najmä Radoslav Procházka, ktorý sa vyjadril, ak si dobre pamätám, že by bolo potrebné ho zvýšiť až na pol milióna petičných podpisov. Povedzme si úprimne, to je už dnes takmer nerealizovateľné. Všetci, čo ste kedy zbierali petičné podpisy, viete, že už samotných 250-tisíc je takmer nereálne vyzbierať. A preto je veľmi dôležité, aby sme aj túto otázku riešili komplexne spoločne s otázkou kvóra.

    Podobne je to aj v prípade miestnej a regionálnej referendovej demokracie. Považujete za normálne, aby 30 % občanov muselo podpísať petíciu napríklad v Banskobystrickom samosprávnom kraji alebo napríklad v meste Košice, pokiaľ by chceli robiť košické referendum? Je takmer nereálne takéto množstvo ľudí vyzbierať a teda je takmer nereálne urobiť referendovú demokraciu v takomto meste. Ak tu máme príklady úspešných referend, tak je to skutočne len z malých alebo stredne veľkých obcí, kde sa takéto niečo dá. Aj preto podporujem hlas, ktorý tu zaznel od pána poslanca Kresáka, riešme referendovú demokraciu komplexne.

    A hovorím to aj preto, pretože sa v našej strane venujem zahraničnej politike a keď vidím, že mnohí Holanďania prišli v referende o asociačnej dohode s Ukrajinou hlasovať ako o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, tak je tu zrejmé, že funguje v tomto prípade niečo, čo odborne nazývame kognitívna inkompetencia, čo je neschopnosť uvedomiť si, o čom vlastne hlasujeme. A pri referendách, ktoré navrhuje napríklad strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko o vystúpení z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, toto považujem za mimoriadne nebezpečné. A preto dnes prísť so znížením alebo zrušením kvóra je veľmi nebezpečná záležitosť bez, samozrejme, komplexnej diskusie k tomu. A je mi ľúto, že ste sa možno zase raz nezastavili za nami a možno sa neporozprávali o tom, že by sme opozícia mohli postupovať v tejto veci spoločne.

    A preto hovorím o medvedej službe, pretože teraz viete, že šesť mesiacov s touto otázkou už nepohneme, keď vám to dnes, bohužiaľ, neprejde.

    Spomenuli ste Švajčiarsko ako príklad vo vašich faktických poznámkach. Áno, Švajčiarsko je fantastický príklad o tom, ako môže fungovať referendová demokracia. A som veľmi rád, že pán poslanec Pčolinský spomenul aj to, ako si Švajčiari odmietli zvýšiť nepodmienený príjem, alebo ako odmietli zvýšiť napríklad dovolenku. Neviem si predstaviť takéto niečo pri politickej kultúre, tak ako ju máme nastavenú na Slovensku. A preto ak uvádzame Švajčiarsko ako dobrý príklad, áno, Švajčiarsko má nulové kvórum, ale zároveň má niekoľko storočnú tradíciu konania referend. Ale túto my, bohužiaľ, na Slovensku nemáme. Preto treba s referendovou demokraciou pracovať opatrne.

    A tu je ten druhý príklad. Príklad Brexitu. Občania Veľkej Británie boli v súvislosti s britským referendom niekoľkonásobne oklamaní a zavádzaní. Britom podobne ako strana napravo odo mňa sľubovali zvýšenie suverenity. Akurát im zabudli povedať, že tá suverenita, pokiaľ budú chcieť zostať na vnútornom trhu, v praxi znamená to, že budú musieť prijímať legislatívu, na ktorú nemajú žiadny dosah. To znamená, budú fungovať presne tak ako Nóri. Nóri zostali na vnútornom trhu Európskej únie a musia prijímať legislatívu schválenú Európskou úniou bez toho, že by mali poslancov Európskeho parlamentu, svojho komisára a hlasy v Rade. Toto je to zvýšenie suverenity, za ktoré hlasovali britskí voliči? Bohužiaľ, boli kognitívne inkompetentní a preto sa stalo to, čo sa stalo.

    Alebo o tom, že Briti platia ako čistý prispievateľ toľko a toľko prostriedkov do rozpočtu Európskej únie. Áno, je to pravda. Akurát že zabudli povedať, že Nóri sú tretí najväčší prispievateľ, pokiaľ si dobre pamätám, ako vyplynulo aj z rozhovorov s pani veľvyslankyňou Nórskeho kráľovstva. Toto je to, čo chceli Briti dosiahnuť? Že možno budú platiť ešte viac? Áno, aj tieto otázky boli súčasťou referenda vo Veľkej Británii a ako vidíte, občania boli oklamaní. A ja sa veľmi vážne obávam, že podobne by sme vedeli klamať aj občanov na Slovensku.

    A práve preto narábajme s referendovou demokraciou a s tým, čo predpokladá v našich podmienkach, veľmi opatrne. A som veľmi rád, že pán poslanec Kresák okrem iného spomenul aj to, že tu dnes nemáme vyjasnené, či referendá na Slovensku sú fakultatívne alebo obligatórne, resp. aby som to povedal ľudskou rečou, či je našou povinnosťou tu v Národnej rade skutočne schváliť úspešné referendum ako zákon. Na tomto sa sporia mnohí ústavní právnici. A to je tiež jedna z vecí, ktorú by som ocenil pri ďalšom možno aj opozičnom, možno koaličnom pokuse, aby sme si vykonzultovali spoločne, alebo by sme sa obrátili na tých, ktorí sa roky rokúce tejto téme venujú na akademickej pôde a s ktorými dlhodobo spolupracujem.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami - päť poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť. Takže sedem. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Kollár. Pán poslanec Kollár.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega, ale ja s vami absolútne súhlasím. To, čo ste nám ukázali, som za to, aby to kvórum vôbec nebolo. Samozrejme, som rovnako za to, aby sme to vždy, to referendum priradili k nejakým voľbám. Každý rok tu máme nejaké veľké voľby. Som za šetrenie prostriedkov a financií daňových poplatníkov. Absolútne v tom sa zhodneme na 100 %. Som rád, že ste to spomenuli. Som za.

    Ale rovnako mi dovoľte, aby som vám povedal, že nemôžem súhlasiť s názorom, že tunák je znižovanie kvóra nebezpečné, lebo Kotleba. Je nebezpečné, lebo Chomík. Máme problémy s Alianciou za rodinu. Je, preboha živého, je to nebezpečné, lebo adopcia detí homosexuálmi. To určite nemôžeme takto chápať právo, lebo niekto nás tu straší, tak to nesmieme spraviť, preboha živého. To určite nie.

    No a ďalšia vec, ešte by som chcel podotknúť, že, viete, akože referendum v Anglicku nazvať, že občania boli oklamaní? Nie. Ja by som vás chcel upozorniť, že občania rozhodli. Rozhodli v referende, že chcú vystúpiť. Preboha, prečo z nich robíte hlupákov? Oni sa chceli, oni sa rozhodli vystúpiť. No tak vystúpili.

    Ďakujem.

  • Pán docent Klus, dovoľte mi ako nehodnému upresniť vás, že na vypísanie referenda nie je potrebných 250-tisíc ale 350-tisíc podpisov. Keďže ste sa v SaS-ke tomu venovali, tak by ste to mohli vedieť. A chcem sa vás iba jednu vec opýtať, že uhm, chcem sa vás spýtať iba jednu vec, že na základe čoho si dovoľujete označiť viac ako 17 miliónov občanov Veľkej Británie ako kognitívne inkompetentných, to znamená nevedomých? Na základe čoho? Na základe toho, že prijali rozhodnutie, ktoré sa vám osobne ako fanatikovi do Európskej únie nepáči? Ďakujem.

  • Občan Klus, spomenuli ste, že ľudí treba najprv pripraviť, pripraviť na referendum. Máte snáď na mysli tým, že im treba najprv vymyť mozgy a oklamať ich, ako to robíte vy, zahraniční agenti? Zahraniční agenti a fanatici?

  • Tak ja na vážnejšiu nôtu teraz niečo. K tomu referendu v Británii je podľa mňa oveľa zaujímavejšie uviesť to, aká je komplexita spojená po právnej stránke s takýmto referendom. Totižto existujú minimálne, pokiaľ viem, dve žaloby, ktoré spochybní to referendum na tom základe, že rozhodnúť o zmene medzinárodnej zmluvy môže podľa britského práva len parlament. A teda nie je jasné, že či v tomto prípade je to referendum záväzné. Ja som, zrejme sa k tomu nemôžem vyjadrovať, ja len chcem poukázať na to, že tie otázky, ktoré sú spojené s účinnosťou a vykonateľnosťou výsledkov referend, je, sú veľmi zložité a netreba ich podceňovať. Samozrejme, to všetko za predpokladu, že sme v krajine, kde funguje právo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Klus, vy ste spomínali, že Nórsko je súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a čo je veľmi nepriaznivá pozícia, do rovnakej pozície sa dostáva teraz Veľká Británia. Inými slovami, musí akceptovať právne normy a prispôsobovať sa normám Európskej únie, na ktoré ale nemá dosah. Ja vám chcem pripomenúť, že Slovensko síce je členom Európskej únie, my máme formálny dosah na právne predpisy Európskej únie, ale reálny náš dosah je nulový. Slovensko má v Europarlamente 13 poslancov, čo predstavuje asi 1,7 % z celkového počtu hlasov. Dúfam, že každému s matematickými schopnosťami je zrejmé, že reálne neovplyvňujeme vôbec nič. Ale naopak, všetkému sa musíme, zopakujem, musíme prispôsobovať, kdežto keby sme boli mimo Európskej únie, tak je na nás, či sa tomu všetkému ostatnému prispôsobiť chceme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, samozrejme, diskusie o referende sú dobrá téma aj na cestu Transsibírskou magistrálou, lebo tá trvá dlho a dá sa o tom dlho diskutovať. Chcem povedať, že pokiaľ nie je vopred určená jasná záväznosť referenda, v ktorého akceptovaní nemá parlament hrať vôbec žiadnu úlohu, tak samozrejme treba podčiarknuť, že pokiaľ by výsledok referenda mal byť konfirmovaný parlamentom, tak zdôrazňujem veľmi ťažko zmeniteľnú vetu v ústave, ktorá hovorí o tom, že poslanec hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. A to, samozrejme, vonkoncom nemusí byť ovplyvnené akýmkoľvek výsledkom referenda, pretože, samozrejme, referendum, do toho príde 31 % ľudí, ak budeme mať tridsaťpercentnú hranicu, zároveň implicitne bude znamenať, že 69 % nepokladalo túto otázku za takú dôležitú. A samozrejme človek, ktorý sedí v parlamente z vôle akýchsi voličov, každý svojich voličov, ktorí ho zrejme, predpokladám, volia kvôli nejakým víziám, ktoré o ňom a o jeho názoroch majú, tak samozrejme, môže mať ten človek pri niektorom referende pocit, že toto nie je vôľa jeho voličov a že jeho vedomie a svedomie ho teda celkom jednoducho stavia pred rozhodnutie v súlade s predpokladanou vôľou jeho voličov a nemusí hlasovať za to, čo je vôľa kohokoľvek iného voličov. Takže v tomto zmysle, ak nebude existovať záväzné referendum, kde my nebudeme hrať nijakú úlohu, tak prosím, ak sa tak rozhodneme. Ale pokiaľ to referendum bude prechádzať cez parlament, bude vždy podliehať osobnému rozhodnutiu každého poslanca.

  • Ďakujem pekne. Upresním teda, ako je to myslené s tou kognitívnou inkompentenciou v rámci Veľkej Británie. Ale ja som ten príklad použil najmä v súvislosti s Holandskom, kde naozaj viacerí moji holandskí priatelia mi povedali, že ich stará mama hlasovala v referende, lebo si myslela, že Ukrajina už vstupuje do Európskej únie, za čo samozrejme nebola, ale o Asociačnej dohode nemala ani tušenie. Toto je kognitívna inkompetencia. A za takú považujem aj to, keď naozaj 17 miliónov britských voličov, pán magister inžinier Kotleba, sa nechá oklamať takýmto nechutným spôsobom o tom, že budú suverénni a že budú platiť menej.

    Koniec koncov, keď už hovoríme o takomto oklamaní, vy ste spomínali aj napríklad, to zase pán poslanec Uhrík, že Slovensko nemá žiadny dosah. No máme stále jedného komisára, máme trinásť poslancov, ako ste správne poukázali, a máme hlasy v rade. Stále sú tu ešte politiky, ktoré dokážeme blokovať napríklad tým, že v nich existuje právo veta a keď už spomínam právo veta, existuje ešte jedna vaša obľúbenejšia inštitúcia Severoatlantická aliancia, tá práve funguje na princípe práva veta. To znamená nič, čo Slovenská republika nebude chcieť, Severoatlantická aliancia urobiť nemôže. To znamená, môžeme zablokovať všetko, čo sa v tejto aliancii deje. Áno, z vášho pohľadu možno teoreticky, ale fakt je ten, že aj prakticky.

    A keď už hovoríme o Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, my sme Európska únia, my sme Severoatlantická aliancia. To nie je nejaký imaginárny, nejaká imaginárna skupina štátov, to je skupina členských štátov, ku ktorým patríme aj my. A je len na nás, kam sa tieto dve organizácie budú uberať. Čiže miesto vystupovania ich radšej reformujme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Výmena predsedajúcich.

  • Takže pán poslanec Kollár nechce teraz vystúpiť v rozprave, až potom v záverečnom slove. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, ako predkladateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať aj tunák kolegovi poslancovi Dostálovi, lebo uviedol tuná zaujímavú myšlienku a myslím si, že má pravdu, keď spomínal to rozhodnutie tých poslancov, ktorí by mali hlasovať samozrejme za tých ľudí, ktorí ho sem zvolili a ja s vami absolútne súhlasím. Ale akurát ste mi len načrtli to, aký je to veľký problém a ja chcem zároveň poďakovať pánovi poslancovi Kresákovi, že toto tuná otvoril celé. To znamená, že vlastne ten celý problém je tunák, že máme asi špatne postavený zákon ústavný. Je mi úplne jasné, pán kolega, keď ste spomínali, že keď ste ma nastrašili, čo všetko tým spôsobíme, keby sme znížili platnosť, teda referenda na 30 %. Lenže to všetko sa môže spôsobiť aj platnosťou terajšieho, 50 %. Proste len stačí, že by ľudia prišli a môže nám to narobiť galibu, na ktorú ste upozornili. Je to tak?

    To znamená, je mi jasné, že my tuná nemôžeme vypísať referendum o tom, že zrušme Ústavný súd alebo zrušme prezidenta alebo že prípadne ho popravme. Však aj to môžme vypísať, nie? A keď sa viacerí rozhodnú, tak ho pôjdeme popraviť, nie? Takže tu proste, niektoré veci sa nedajú urobiť, ale to by mal všetko obsahovať ten zákon o tom referende, čo môžu občania a čo nemôžu v referende požadovať alebo k čomu môže byť vypísané.

    Ja si veľmi vážim vášho názoru a som rád, že ste vystúpili s tým a je mi fakt ľúto, že to bolo len dvadsať minút, možno by to bolo pre nás všetkých vhodné, keby to mohla byť aspoň hodina. A znova sa prikláňam tuná ku kolegom, ktorí spomenuli to, že veľakrát sa tunák len tliacha, ale je tunák pár poslancov, ktorí skutočne nám majú čo povedať a jednak nás svojím vystúpením aj vedia obohatiť a možno posunúť veci k lepšiemu. A pán Kresák určite patrí medzi nich.

    Ja som si až teraz uvedomil, že vlastne ten problém je ďaleko väčší a dá sa povedať, že až obludný, keď si uvedomíme, že na čo všetko tunák upozornil pán poslanec Kresák, ale aj pán, aj pán poslanec Dostál, pardon Osuský, ospravedlňujem sa, pán poslanec Osuský. Lebo má pravdu.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, to je, ale dobre, máte, páni kolegovia, pravdu, skutočne máte pravdu, že my to nemáme doriešené, lebo s takýmto prípadom, to sa len uvedie v tlači, ako povedal pán, pán poslanec Kresák. A to znamená, že keď tlačiar uvedie v tlači niečo, tak by to malo rovnako platiť, lebo to neprešlo parlamentom, takže potom je to rovnaká hlúposť.

    Ďakujem, že ste tunák, kolegovia, upozornili na veľmi veľa vecí, ktoré tu nie je v poriadku. Asi by sme naozaj mali otvoriť naprieč celým politickým spektrom jednu veľkú debatu a skutočne začať opravovať tento, tento zákon o referende, lebo jednak je nefunkčný, jednak ľudia, ako čo si môžu o nás myslieť. Máme tunák nejakú priamu demokraciu, ktorá je urobená tak, aby nebola, aby pre, nedajbože, aby niekto náhodou nevyužil tento inštitút, lebo potom tuná nastane katastrofa, lebo potom tunák vlastne ten, to referendum ani nemá kto schváliť, nemá byť ani ako platné, my ho len uvedieme, rešpektujeme to, ale neni to pravdou preto, lebo to neprešlo cez parlament. Takže tunák je toľko problémov, že by sme naozaj mali začať opravovať aj tento ústavný zákon. A myslím si, že táto iniciatíva by mala prísť možno aj od vás, pán, pán poslanec Kresák, aby ste to vy spustili zo strany vládnej koalície, lebo skutočne tunák toto je, toto je, už len to, čo ste naškrtli, ma to normálne desí.

    A teraz si zoberte, že, že keď vy ste povedali, že čo by som tým spáchal, že by som znížil na 30 % toto kvórum. No tak ja by som spáchal tým to, že by ľudia dostali nádej, že môžu niečo zmeniť. Ale je na nás všetkých poslancov tuná, aby sme to opravili tak ten ústavný zákon, aby to ľuďom prinieslo hlavne dobro a nie nejakú galimatiáš, nejaký galimatiáš alebo nejaký, nejaké zablokovanie vôbec, nejakej funkčnosti niečoho, lebo sme prijali zlý ústavný zákon.

    To znamená, že musíme ho upraviť, ale zároveň apelujem na vás všetkých, aby sme tým ľuďom dali nádej tými 30 %. Tak zapracujme aj túto vec do toho ústavného zákona, aby tí ľudia konečne videli, že sa ich nebojíme, preboha živého, veď my sme tunák volení ľuďmi. Prečo sa bojíme vôle ľudu? Je to proste na nich, aby vedeli, že sa môžu o sebe rozhodnúť, v niektorých prípadoch. Skutočne, keď máte vyzbierať 250 000 podpisov, 350 000 podpisov, však to je skoro nereálne, je to skoro nereálne. My im vlastne hovoríme: "môžete", ale to je jak Hlava XXII. Presne sme vytvorili Hlavu XXII. A ako sa tí ľudia na nás môžu pozerať?

    Takže vás chcem poprosiť, aby sme začali naprávať veci, ktoré nefungujú a zapracovali do nich aj týchto 30 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, chcem sa opýtať pána spravodajcu, chcete mať záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom pristúpime k odhlasovaniu už prerokovaných bodov.

  • Zaznievanie gongu.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Prosím teraz pána poslanca Drobného z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Uhríka, Schlosára a Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, tlač 269.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 269.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zlúčenej rozprave vystúpilo osem poslancov. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 18, proti 53, zdržalo sa 39 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Teraz prosím pána poslanca Dostála z ústavnoprávneho výboru, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kollára, Krajniaka, Pčolinského, Pčolinskej a Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu, číslo tlače 264.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 264.

  • Vážený pán predsedajúci, v spoločnej rozprave vystúpilo osem poslancov, nikto nenavrhol žiadny iný návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za 20, proti 36, zdržalo sa 59, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím z gestorského ústavnoprávneho výboru pána poslanca Rastislava Schlosára, aby uviedol hlasovanie o bode 76 programu, teda v prvom čítaní o návrhu poslancov Kollára, Krajniaka, Pčolinského a Pčolinskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, tlač 232.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 232.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci: Kresák a Klus. Prosím, pán predseda, ktorí ale nepodali teda žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za 29, proti 12, zdržalo sa 72.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, program 10. schôdze Národnej rady sme vyčerpali.

    Ďakujem za účasť a vyhlasujem 10. schôdzu Národnej rady za skončenú.

  • Rokovanie 10. schôdze NR SR sa skončilo o 18.42 hodine.