• Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Cséfalvayová, Krištúfková, Macháčková, Nehézová, Vaľová a Zelník.

    Ešte kým prikročíme k prerokovanému bodu, chcel by som vám oznámiť výsledky grémia, ktoré skončilo pred malou chvíľočkou, a prosím vás, keďže budete počuť, čo sme hovorili, tlmočte to aj kolegom.

    Dohodli sme sa, že dnes hlasovanie bude o 17. hodine. Vzhľadom na to, aby sme urýchlili a prerokovali čo najviac bodov, sme sa dohodli, že budeme do konca týždňa rokovať vždy do 13. hodiny a skrátime obednú prestávku na jednu hodinu medzi 13. a 14. hodinou a budeme pokračovať každý deň do ôsmej hodiny. Toto je výsledok dohody politického grémia.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 200).

    Pán poslanec Bernaťák je tu, poprosím pani poslankyňu Laššákovú ako spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, aby zaujala tiež svoje miesto.

    A ďalší v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Richard Vašečka. Odovzdávam mu slovo a pripraví sa poslanec Eduard Heger. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Dobrý deň prajem, vážení kolegovia, kolegyne.

    Prehupli sme sa vlastne už do tretieho dňa, keď hovoríme o rokovacom poriadku, podobne ako v prvom čítaní. Keď sme v prvom čítaní rozprávali o tom, aké negatíva prináša tento rokovací poriadok, aké riziká, tak sme boli ubezpečovaní, nebojte sa, príde druhé čítanie, vyrieši sa to.

    Včera sa ma pýtala redaktorka, keď som bol v relácii s pánom Bernaťákom, že či pokladám za lepšie to, keď boli navrhnuté pozmeňováky, ktoré majú niečo zmeniť na tomto návrhu v druhom čítaní. A ja som povedal, že podľa mňa to nezlepšili, podľa mňa celkovo tá novelizácia možno menej zhorší v niečom tú situáciu, napríklad tú nevyváženosť medzi ministrami a poslancami, ale stále celý ten princíp a filozofia zákona je v takom stave, že ju odmietame.

    Nemyslím si, že toto je dobré riešenie. Ako triedny učiteľ v škole som vedel, že to, ako môžem najlepšie dosiahnuť poriadok v triede, tak nie je tým, že budem mať na strane, na svojej strane nejakú číru silu alebo možnosti nejak sa vyhrážať, trestať, ale to, že musím mať nejakú prirodzenú autoritu, byť vlastne aj v tej triede lídrom, kde tí študenti pochopia, že škodia sami sebe, ak sa správajú nejak neprimerane. Samozrejme, aj v školstve, aj v škole existuje školský poriadok, ktorý treba dodržiavať, existujú nejaké sankcie, ale nikdy som nemal pocit, že ak je zlá atmosféra v triede, v kolektíve, ak je zlá atmosféra v škole, že sa to vyrieši jednoducho tým, že sa sprísni školský poriadok, že sa zavedú nové sankcie.

    Novelizovať rokovací poriadok je možné a niekedy to býva aj potrebné, ale chcel by som zdôrazniť to, že keď aj v minulom volebnom období v tejto snemovni sedelo 83 poslancov SMER-u, jediná vládna strana bola a mala možnosť meniť rokovací poriadok, tak ako sa dohodla na svojom poslaneckom klube, tak to nespravili. A pán predseda Paška hovoril o tom, že rokovací poriadok má byť navrhnutý tak, aby sa dosiahol široký konsenzus, a že je to v poriadku, keď zaňho hlasuje aspoň 130 poslancov, pretože to je rokovací poriadok parlamentu, to nie je nejaký zákon ideologický alebo nejak ekonomicky odôvodnený, je to niečo, na čom sa máme dohodnúť, že podľa tohto rokuje parlament. Ak sa dohodnúť nevieme, tak potom netreba tieto veci lámať cez koleno.

    A toto je to, čo vyčítame tejto novelizácii a tomu prístupu. Vlastne dnes, dalo by sa povedať, že pôvodne vznikol tento návrh možno ani nie v jednom poslaneckom klube, ale možno iba u jedného človeka, u pána predsedu Danka, ktorého poslanecký klub je teda podstatne menší, ako bol v minulom volebnom období poslanecký klub SMER-u, a on ide tou cestou, ide to lámať cez koleno. Samozrejme, také tie absurdity typu, že aby mohol minister vystúpiť neobmedzenekrát, neobmedzený počet, to tak bilo do očí, že sa to teda zmenilo, hej, alebo navrhuje sa to zmeniť, ale princíp, kde sa prvý medzi rovnými zrazu stáva rozhodcom, tak ako to bolo viackrát povedané, je neprípustný.

    My sme aj preto navrhovali a budeme navrhovať do parlamentu, už sme o tom hovorili, že keď teda chceme, tak potom naozaj ten predseda parlamentu, ak chce byť v pozícii rozhodcu, musí byť nestranný. Veľakrát bol použitý aj ten príklad, páči sa mi, a preto ho zopakujem, ako keď hrajú dve mužstvá na futbalovom ihrisku a nepríde rozhodca, ktorého vysiela nejaká asociácia rozhodcov, tak tím favoritov si povie, viete čo, tak náš kapitán bude rozhodca, dobre? Náš kapitán bude rozhodca. No je samozrejmé, že to slabšie alebo menej favorizované mužstvo s tým nebude súhlasiť, pretože tá objektívnosť je veľmi spochybniteľná.

    Ja poviem ešte jednu vec. Keď som bol učiteľ, ako to spomínam, a mal som nejakých študentov, ktorí robili problémy, ktorí ako keby boli v takom vzdore, väčšinou to boli chalani v puberte, čiže ja som bol pre nich taký trenažér, kde si chceli tú svoju nezávislosť, samostatnosť natrénovať, tak som pokladal za vec pedagogickej cti a profesionality, aby som práve maximálne objektívne a suverénne alebo férovo vystupoval práve voči týmto študentom. Aby som si dal pozor, aby moje nejaké negatívne emócie neovplyvnili to, ako sa správam. A ak som mal urobiť niečo viac než férové, tak som sa snažil práve takýmto problémovým študentom, dalo by sa povedať, že nadŕžať. Poviem príklad, opravoval som písomku, tak ak bola pochybnosť, radšej som mu prilepšil, aby som ja sám sa nedostal do situácie, že by mi moje emócie, moja možno nesympatia v tej chvíli zabránila byť objektívny. A jedna z vecí, ktoré za tých 15 rokov, ako som učil, na čo mi reagovali študenti, bola, že pán profesor, vy ste férový.

    Ja mám obavu, že toto nie je záruka v tomto parlamente. A dávať takéto právomoci do rúk predsedu alebo predsedajúceho, ako stále sa hovorí a opakuje, tak nemyslím si, že je správne, aby sa z prvého medzi rovnými, aby sa z kapitána jedného mužstva zrazu stával rozhodca, proti ktorému zrazu niet odvolania. Vieme, že väčšina si poľahky odhlasuje a rozhodne to, čo vyhovuje väčšine, a preto pre zachovanie demokracie treba naozaj chrániť práva opozície. V každom parlamente aj v slovenskom.

    Včera vo faktickej poznámke jeden z poslancov vládnej koalície povedal s pohoršením, že hocikedy sa prihlásia do rozpravy a 70, 80, 90 % diskutujú opoziční poslanci. No hádam nechcete na to zaviesť kvóty, že to musí byť jedna k jednej? Že ak vystúpi jeden koaličný, tak môže vystúpiť jeden opozičný. A ak nevystúpi, tak by vlastne opoziční nemali rozprávať vôbec. Veď v tom sme opozícia, my nemáme ministerstvá, my nemáme vládu, my nemáme úrady, my máme miesto tu v parlamente, v snemovni, aby sme hovorili, aby sme kritizovali, aby sme sa vyjadrovali.

    A keď sa hovorí o tom, že tento rokovací poriadok je preto, aby sa zefektívnilo rokovanie parlamentu, viete, keď sa pozrem aj do tohto volebného obdobia, aj do minulého, máme naplánované schôdze, prakticky vždy ich stihneme v tom termíne, na ktoré sú naplánované, dokonca niekedy aj o niekoľko dní skôr. Vôbec si nemyslím, že obmedzovanie na 20 minút je potrebné. Skôr si myslím, že je to taká tvrdohlavosť povedať, že dobrý rečník sa vie vyjadriť v dvadsiatich minútach. Boli tu námietky, nie každý nutne musí byť dobrý rečník. A keď to spojíme ešte s tým nápadom, že je zákaz vizualizácie, tak potom je to o to náročnejšie. Pretože viete, lepšie je raz vidieť, ako 100-krát počuť. Raz vidieť, ako 100-krát počuť. A keď niekto ukáže fotku alebo graf, tak veľa ľudí, keď to uvidí, hovorí, fíha, tak tu sme na Slovensku na tom tak a tak. Ak to nebudeme môcť ukázať, tak to musíme opísať. Kolega z SaS minule sa snažil opísať slovne nejaký pomer v školstve, nejaké čísla a keď som ho počúval, po dvoch vetách som nevedel, kde som. Keby to ukázal na grafe, tak je to veľmi zrozumiteľné, veľmi vizuálne.

    Celý svet ide opačným smerom. Modernizuje sa, veci sa vizualizujú. Ľudia oveľa viacej pozerajú videovýstupy alebo obrazové výstupy, než čítajú nejaké dlhé texty. Ja sa priznám, ja som možno taká stará škola. Ja fakt radšej siahnem po knihe a dlhšie si čítam, ako pozerám možno nejaké filmy alebo videá, ale veď my nemôžeme hodnotiť veci podľa seba. A keď niekto argumentuje, že môžme to poslať kolegom v prílohe, no povedzme si úprimne, teraz viacerí kolegovia prišli, ale počúva ma možno priamo v pléne možno 10, maximálne 15 poslancov, ale pri televíznych obrazovkách alebo na internete nás sleduje stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí (?), ktorým nemôžem poslať mailom ten graf, na ktorých nemám kontakt, ale oni nás sledujú. Prečo by tí občania nemohli dostať takúto službu pre zrozumiteľnosť našich prejavov, že by sme tieto veci mohli vizualizovať? Určite s tým nesúhlasíme. Je to navyše obmedzenie práva vyjadriť sa. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali mať možnosť veci vizualizovať.

    Takisto niekto dokolečka stále hovorí o tom, že a tu ste priniesli 12 miliónov eur v nejakých imitovaných bankovkách. Poviem úprimne, mňa samého to šokovalo, keď som zrazu videl to množstvo, až vtedy som si to uvedomil, tú vizualizáciu. Ako je absurdné, keď niekto hovorí, že bola doba kešu, že sa používala hotovosť a že niekto priniesol 12 miliónov v hotovosti. Až keď som to videl, keď som niesol tie tašky, a to myslím, že som celkom taký tuhý chlap, že tak toto je, to je šialenstvo. Človek, keď si na niečo môže siahnuť, vyskúšať, keď to môže vidieť, tak zrazu stratí potrebu hovoriť možno 20 – 30 minút, ukáže jeden obrázok.

    Pamätáte si, aké boli diskusie medzi USA a Sovietskym zväzom pred kubánskou krízou a keď zrazu prišiel veľvyslanec, myslím, bol americký veľvyslanec s fotkami špionážnych lietadiel z Kuby, kde boli nafotené tie odpaľovacie rampy, tak zrazu bolo ako "vsjo jasno, začem bukvy". Proste nebolo treba už debatovať, už proste zrazu sa to, tie dlhé debaty o tom, ako nás falošne obviňujete a tak ďalej, zrazu boli zbytočné.

    Ak chcete, aby bola efektivita parlamentu, tak nie je dobré, aby prešiel takýto zákon. Dokonca, ak sa hovorí o tom, že poslanci sa hádajú, nadávajú si, možnosť fyzického kontaktu a tak ďalej, lebo sa tu použili nejaké bankovky, lebo sa tu použil nejaký baner. No ak poviete urážlivé slovo niekomu a sú to dvaja takí nejakí kohúti na smetisku, tak spokojne stačí aj slovo, aby prišlo k fyzickému kontaktu alebo konfliktu a vôbec na to netreba obrázok. Takže to samo osebe nezabráni. A tak isto si nemyslím, že skrátenie na 20 minút vyrieši nejakú kultúru. Ak niekto vynadá a urazí za 50 minút, tak vynadá a urazí za 20 minút, akurát to bude hutnejšie, hej? Ale naozaj si myslím, že to bude chýbať. V prípade štátneho rozpočtu, ktorý nás čaká, nemyslím si, že je dostačujúce, aby niekto, kto chce komplexne zhodnotiť nejakú kapitolu zo štátneho rozpočtu, aby to vysvetlil za 19 minút 59 sekúnd.

    Poviem, to je na taký dobrý úvod. Viete, ja si myslím, že som dobrý rečník. Mal som včera prednášku v Novom Meste nad Váhom. Hovoril som tam asi skoro hodinu a ľudia boli celý čas pozorní, smiali sa, pochopili, ďakovali mi potom. A to nie je tým, že som zlý rečník, ja sa neviem vymačknúť za 20 minút. A to som sa ponáhľal a musel som aj tak skrátiť tú prednášku, lebo ma ešte čakala cesta späť do Bratislavy, do televízie. To je proste nonsens argument.

    Pán predseda Danko si zmyslel, že ja ukážem, urobím tu poriadok a ukážem sa ako ten, ktorý spraví, zabezpečí kultúru a efektívnosť parlamentu, a vymyslel si to tak, že 20 minút a teraz sa toho tvrdohlavo drží. Je to nezmysel, nie je to potrebné. Drvivá väčšina poslancov nevystupuje viac ako 20 minút a nie je to ani potrebné. A ak cíti tú potrebu, tak prečo nie? Opakujem znova, hneď pri štátnom rozpočte sa to uvidí.

    Včera v relácii mi tu kolega navrhovateľ hovoril o tom, veď jednorazovo môže zväčšiť Národná rada rozhodnutím napríklad pri štátnom rozpočte tú rozpravu. Ja si myslím, že naopak, že je dobré mať slobodné právo a keď je to teda nevyhnutné z nejakých dôvodov obmedziť ho, aj keď to nevyzerá tak populárne, ako to robiť naopak, že ste obmedzení a keď vám láskavo dovolíme, tak vtedy môžete. Nemyslím si, že je to takto správne.

    Opoziční politici, opoziční poslanci potrebujú mať slobodu a právo hovoriť, hovoriť toľko, koľko uznajú za vhodné, a nemyslím si, že okrem naozaj výnimočných situácií sa to tu nejakým spôsobom zneužíva alebo dokonca robia sa obštrukcie. Obštrukcia sa robí raz za čas, keď je na to vážny dôvod. Mimoriadne prostriedky sa používajú vtedy, keď je na to mimoriadny dôvod. Ak nám bude rozprávať minister Kaliňák a jeho predseda vlády Robert Fico také absurdity o tom, že to je všetko v poriadku, nič sa nepreukázalo, nemá prečo odstupovať, tak my nemôžme byť ticho, povedať, tak keď pán predseda povedal, keď pán minister Kaliňák povedal, tak sklopíme uši, zrazíme opätky a 19 minút 59 sekúnd k tomu niečo povieme a potom si pekne sadneme a povieme, čo sa dá robiť. No my budeme robiť, čo sa dá. A sme presvedčení, že obmedzovať nám to právo a tie možnosti musíte strpieť. Musíte zniesť to, že tu budeme hovoriť, že tu budeme rečniť. Keď bude treba, budeme obštruovať, keď bude treba, budeme ľuďom ukazovať fotky, budeme ukazovať grafy, budeme ukazovať heslá. A ak máte, ak je na vašej strane pravda, ak máte dôveru verejnosti, tak môžte ukázať, veď to je nezmysel. Jasne, takto máme preukázať, je to všetko v poriadku.

    Ale vy to preukázať neviete, a preto sa bojíte a dúfate, že každý škandál trvá tri dni, a preto sa potom uprace pod koberec. Dúfali ste, že kauza Bašternák sa uprace pod koberec. No neupratala sa, znova sa vrátila do parlamentu. Treba zavrieť ústa, lebo vám to škodí. Nie, tomuto parlamentu ani vláde, ani Slovenskej republike neškodí opozícia a to, že rozpráva slobodne o takýchto veciach, ale škodí to, že to robíte, že jednoducho sú tu takéto kontakty, že to je tvár, to je tá ľudská tvár SMER-u a že vy nechcete, aby tam boli mená ako Bašternák alebo Kočner alebo ďalší. Ale to, aby ste sa nafotili s kravatami, aby ste vy boli tí fajn a keď k tomu niečo hovoríme, tak treba to obmedziť, lebo to kazí taký dobrý dojem. Dobrý dojem predsa vytvárame tým, čo robíme a čo konáme.

    Možno, čo bude ďalšie? Obmedzíme tlač, obmedzíme médiá, bulvár, ten nám robí také problémy, ten nás fotí v takých nepríjemných situáciách, ten nás kdesi vláči? Áno, je to niekedy nepríjemné. Ale médiá sú potrebné a sú veľmi dôležité a ak naše životy sú v poriadku, tak niekedy sa môžeme dostať aj nespravodlivo do situácie, že nás niekto zosmiešni a tak ďalej. Existujú normálne prirodzené mechanizmy, kde sa môžme brániť. Aj proti nejakému očierneniu v médiách. Ale isto si nemyslím, že je potrebné povedať, nie, médiá sú zlé, médiá robia neporiadok v tejto krajine, kazia úroveň, a preto ich oveľa viac obmedzíme, zoškrtíme. Nie, to nie je dobrá cesta. Dobrá cesta je to, že si musíme uvedomiť, že sme v slobodnej spoločnosti, že sme verejní činitelia a že keď sa niečo deje, tak sa snažíme dosiahnuť nápravu, ukázať pravdu. Problém je, že tie médiá ale veľakrát odhalia, bohužiaľ, tú nepravdu, tú neprávosť a to nám je nepríjemné. A to je úloha opozičných poslancov, ktorí to môžu robiť hlavne a prioritne tu v parlamente.

    Takže ja chcem znova zopakovať už procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, ktorý tu už bol a ktorý som aj ja sám predniesol na úvod prvej schôdze, v prvom čítaní o tomto zákone, aj teraz, aby bol tento bod programu stiahnutý a aby sa o ňom nehlasovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Vašečka to tu skutočne veľmi pekne rozobral a mňa tak úplne napadlo, že keď opozícia je zlá, tak jej niečo zakážeme a keď sú médiá zlé, si myslím, že aj tým by sme to mohli zakázať. Žiadne obrázky, žiadne grafy a žiadne nejaké grafické upozornenia. To by bolo, si myslím, úplne adekvátne.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem pánu poslancovi Suchánkovi. Ešte to dotiahnem tú paralelu. Využijem vlastne tú jeho faktickú poznámku k tomu, že áno, presne tak. Tak povedzme, že médiá nesmú fotografovať poslancov a nesmú uverejňovať ich obrázky, lebo my sme nejakí nadľudia a nám to prekáža a veľakrát je to nespravodlivé a v divných situáciách a keď máme nakrivo kravatu a to dehonestuje parlament a to dehonestuje kultúru... Musíme to zniesť, keď mám nakrivo kravatu a odfotia ma a teraz niekto si povie, že tak Vašečka si nevie ani kravatu zaviazať. No tak možnože si neviem a možnože som riešil niečo dôležitejšie.

    A naozaj, to si myslím, že upriamujme na podstatné veci. Možno ten Vašečka bude mať nakrivo kravatu alebo ako teraz ju nemá vôbec, ale bude riešiť, že prečo naši občania sú na prvom mieste v nedeľnej práci. Každý piaty Slovák musí pracovať v nedeľu. Prečo sme špička v nočnej práci? Prečo neriešime nič s tým, že sa zvyšuje odchod, vek odchodu do dôchodku. Už od 1. januára sa to bude posúvať. Lebo máme demografickú krízu a nejak sa to nezlepšuje, len to klesá. Prečo naši ľudia musia v takých množstvách, státisícoch pracovať v zahraničí? A keď budeme toto riešiť, tak spokojne znesieme aj to, že máme nakrivo kravatu alebo že sme sa nejak divne zatvárili na nejakej fotke.

    A určite cestou nie je zakazovať médiám, aby nás fotili, zakazovať opozičným politikom, aby hovorili, ale robiť takú prácu, že občania si povedia, no nie sú dokonalí a niekedy nás aj štvú, ale robia dobrú prácu, robia dobrú robotu a robia v prospech občanov. A tým prebijeme všetky karty.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší v rozprave je pán poslanec Heger. Stratil možnosť vystúpiť.

    Pán poslanec Kvorka, stratil možnosť vystúpiť.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pozorne som počúvala vystúpenia v rozprave, rovnako aj mediálne vystúpenia opozičných poslancov. Vo vystúpeniach sa dokola opakovalo, že ide o náhubkový zákon, bič na poslancov. Počúvali sme o tom, že poslanec nebude mať čas prečítať svoj pozmeňujúci návrh, ak bude obsažný, bude sa musieť ponáhľať, a preto môže urobiť chybu a keďže sa to musí prečítať presne, aj týmto spôsobom bude opozícia umlčaná. Včera to bolo akcentované aj na tlačovej konferencii opozície k rokovaciemu poriadku.

    Nepoužijem slovo, že tu ide o klamstvo, pretože zas budem obvinená, že je to neslušné, tak použijem slovo, že je to nepravda. Toto je termín, ktorý sa používa v logických diskusiách. A poviem to preto, teda dokumentujem to prečítaním priamo § 30 z návrhu zákona o rokovacom poriadku. "Určenie dĺžky rečníckeho času. Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu."

    Dámy poslankyne, páni poslanci, vidíte jasne dokumentačne, je to priamo v zákone, máme ho pred sebou, teda ak ste si ho pozreli, že to, čo bolo aj včera prezentované, je nepravda. Takže aká je skutočná pravda? Aký je návrh zákona? 20 minút písomne, mimo rokovacieho poriadku. Tento fakt som inak veľakrát pripomínala vo faktických poznámkach už pri prvom čítaní. Alebo buď sa, buď poslanci návrh zákona dôsledne nečítali, alebo účelovo zavádzali a skôr platí to druhé. Za každú cenu sa opozícia snaží prezentovať, ako sa jej ubližuje, a neštíti sa k tomu použiť aj takéto nepravdy. Čiže 20 minút a podľa pozmeňujúceho návrhu to bude ešte plus 10 minút ústne, pretože sa ozaj môže stať, že v rozprave bude poslanec niečím inšpirovaný a bude chcieť ešte doplniť svoje vystúpenie.

    Ja som už predtým hovorila, že podľa môjho názoru, podľa môjho osobného názoru – a dlhé roky pôsobím, prednášam – návrh dĺžky vystúpenia je plne postačujúci a poslanec dokáže predniesť ucelenú predstavu svojho názoru ku konkrétnemu zákonu. Samozrejme, platí to vtedy, ak poslanec sa vyjadruje ad rem, teda k veci, a nie ad personam, teda osobne, a väčšinou to býva snahou zosmiešniť protivníka. Sú jednotlivci, ktorých vystúpenia sú 99 % ad personam, tým ozaj tento čas stačiť nebude. Ale je cieľom efektívneho rokovania v pléne, aby sa tu prezentovali osobné averzie a urážky často idúce do hrubých vulgarizmov? Pre upútanie pozornosti médií a následne aj verejnosti to danému poslancovi pomáha. Veď aj zlá reklama je reklama. Ale ako to pomôže občanovi? Kvôli tomuto sme členmi zákonodarného zboru?

    Bolo spomenuté, že tento návrh zákona o rokovacom poriadku zabraňuje odbornej debate, hĺbkovej diskusii. Týmto sa dostanem k druhej téme, ktorú viacerí opoziční poslanci spomínali, a tou je veľmi populistické vyjadrenie, že poslanci rokujú 80 – 90 dní do roka a teraz to bude ešte menej.

    Vážení, veď veľmi dobre vieme, že práca poslanca nie je iba rokovanie v pléne, väčšiu časť práce poslanca, ak sa ozaj tomu venuje zodpovedne, tak je práca v teréne a práca vo výboroch. Každý z nás je členom minimálne jedného výboru, viacerí z nás sú členmi dvoch výborov. A práve pôda výborov by mala byť miestom, kde sa vedie odborná diskusia. Veď výbory sú združené podľa záujmu jednotlivých poslancov, podľa toho, v čom sú experti. Vo výboroch však môžu vystúpiť aj tí poslanci, ktorí nie sú členom daného výboru, môžu vstúpiť do rokovania, ak ich téma zaujíma a cítia sa v tejto téme odborníci, chcú sa k nej vyjadriť. Diskusia vo výboroch nie je obmedzená, môžme niekoľko dní sa vyjadrovať k určitej téme. Často sa na rokovaniach výboru zúčastňujú priamo aj odborníci z praxe a osobne som nezažila situáciu, žeby im nebol daný priestor sa vyjadriť. Môže byť teda lepší priestor na odbornú debatu, hĺbkovú diskusiu, z ktorej môžu vzniknúť pozmeňujúce návrhy?

    Ja som vo faktickej spomínala, že v Európe máme aj príklady, kedy sa v pléne vôbec nerokuje takým štýlom, ako rokujeme my, ako rokuje inak väčšina európskych parlamentov. Bolo mi povedané, že čo si vymýšľam, že také niečo predsa neexistuje v Európe, mám to prísť osobne vysvetliť. No necítim potrebu ísť za niekým do lavice a hovoriť o tom, myslím si, že treba mať určitú vnútornú pokoru a keď o tom počujem, tak si to pozrieť. Ak si pozriete fungovanie švédskeho parlamentu, tak ten je týmto známy. Švédsky riksdag skutočne má hlavne prácu vo výboroch. Výbory majú veľký význam a silné postavenie, každá jedna vec musí ísť do výboru a tam sa prijmú všetky návrhy, o ktorých sa potom v pléne hlasuje. Jasné, že sa nehlasuje ťuk, ťuk, ako mi to bolo povedané, že si to takto predstavujem, je to veľmi odborné hlasovanie. Poslanci majú všetko odborne cez spravodajcu, cez správu prezentované, je tam aj účastník vlády, ktorý do toho môže vstúpiť. Čiže poslanci rokujú a hlasujú so znalosťou veci. Samozrejme, je to vec kultúry, kultúrnych tradícií, funguje to tam dlhé, dlhé roky.

    Takéto niečo u nás, myslím si, nebolo by vhodné, ale ja som týmto chcela iba dokumentovať, že práca poslanca nie je len sedenie v pléne. Ono tie výbory sú veľakrát opomínané z toho dôvodu, že tam nie je toľko médií, a práve jedinci, ktorí sa potrebujú prezentovať najmä pred médiami, kričia na poplach, že tuná nebude priestor na hĺbkovú diskusiu. Ale ten priestor tu je a aj zostal zachovaný. Ešte raz, práca vo výboroch absolútne neobmedzená. Môžme si takisto hovoriť, o čom chceme, aj tam platí na naše výroky imunita.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ďakujem za vystúpenie, pani kolegyňa. Niekoľko poznámok.

    Povedali ste, že nepravda, to, čo bolo, to, čo zaznelo. Áno, myslím si, že tak, ako to bolo povedané, asi aj pochopené väčšinou, to bol omyl. Máte pravdu, čas čítania pozmeňujúceho návrhu sa neráta do tých 20 minút. Ale musí to byť urobené tak, že vystúpi najprv ten dotyčný a potom v závere oznámi, že ide čítať ten pozmeňovák a prečíta ho. Ale chcem vám povedať jednu vec, že niekedy, keď dávate pozmeňujúci návrh, tak ste skoro akoby v roli navrhovateľa a vy potrebujete naozaj niekedy pri rozsiahlejšom pozmeňováku viac ako 20 minút. Čiže, myslím, že tá kolegyňa, ktorá sa vyjadrila, sa vyjadrila naozaj nepresne a bol to omyl, ale vecne to problém je a riešme tento problém. Nám neprekáža to, že či je formulácia taká alebo onaká, ale to obmedzenie je tam a my si myslíme, že nie je správne a nie je dobré.

    A netýka sa len súčasnej opozície. Povedali ste, že opozícia si myslí. No, dnes sme opozícia, na budúce volebné obdobie budete, a my pevne dúfame, že áno, budete opozícia vy. A my bojujeme aj za vás, my bojujeme aj za vás, lebo aj vy budete mať potom tie obmedzenia a naozaj nebudete mať ministrov, nebudete mať vládne úrady a budete môcť hovoriť len tu a my vám to chceme dopriať. Aj, aj...

  • Reakcia z pléna.

  • Nevykrikujte, pán Hrnko, nevykrikujte, lebo vás potom predsedajúci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Hrnko, nechajme pána kolegu rozprávať!

  • My vám tu doprajeme obidve tie veci, aj aby ste boli v opozícii, aj potom aby ste mali dostatok priestoru sa slobodne vyjadriť. Takže ďakujem pani Nachtmannovej.

    A ešte jednu vec, že vystupujeme niekedy ad personam, alebo niektorí teda poslanci. No ak nechceme mať neustále, neustále schôdze na odvolanie ministrov, tak niekedy potrebujeme to ad personam vyjadriť sa k osobe aj počas rozpravy, lebo všeobecnú rozpravu zatiaľ nemáme, len tie k zákonom.

    Ďakujem.

  • Tak nech sa páči, procedurálny návrh, pani poslankyňa Grausová.

  • Môžem? Počuť ma? Áno.

    Ja by som chcela požiadať a teda navrhnúť, zachytila som u pani poslankyne Nachtmannovej slovo, že klamstvo je neslušné používať. Prepáčte prosím, klamstvo je spisovné slovo a je to pomenovanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, procedurálny návrh!

  • Prepáčte, je to pomenovanie predmetu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • (Rozprávané súbežne s predsedajúcim) ... nerobme orwellovštinu, prosím, prestaňme s orwellovštinou.

  • Rozprávané súbežne s poslankyňou Grausovou.

  • Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Skúsenosť z nadnárodnej súkromnej firmy veľkej, v ktorej som pracoval, hovorí o tom, že je úplne bežným štandardom vo veľkých firmách, aby ten prezentujúci, ktorý niečo prezentuje, aby mal možnosť aj vizualizovať to, čo prezentuje. Kľudne technicky si viem predstaviť, že poslanec niečo rozpráva, mal by svoj príhovor aj pripravený a mohol by nejaké veci ukazovať napríklad na týchto monitoroch, že možnože je na zváženie nejaká úprava, nejaká; jednoducho, aby tu bola tá možnosť niečo ukazovať, vizualizovať v kultivovanej, slušnej forme, povedzme tie grafy a tak ďalej. Potom nemusíme používať transparenty.

    Druhá vec k tej terénnej práci poslancov. Tak len pripomeniem, že denník Pravda, ktorý je prajný skôr vládnej koalícii, navštívil 32 poslaneckých kancelárií, ani v jednej z nich na občanov nečakal poslanec a 28 kancelárií bolo zamknutých. To len ako pár údajov o tom, že ako najmä teda poslanci SMER-u – SD sú veľmi často prítomní v teréne a pracujú pre svojich občanov. Takže je to, už viaceré reportáže boli na túto tému, nie je to pravda, že poslanci aktívne čakajú na svojich občanov, diskutujú s nimi a riešia ich problémy. Takže opäť nie celkom pravda.

    Takže asi len toľko, že zhrniem, bolo by potrebné, aby nejaká tá možnosť vizualizácie, prezentácie bola. Skúste to možno tam dopracovať. A po druhé, treba tým občanom byť naozaj blízko, ale reálne, nielen deklaratívne.

    Ďakujem.

  • Som rád, že sa pani Nachtmannová dostala k mikrofónu, ale vcelku jej chcem vyjadriť teda súcit, že sa angažuje v tejto pochybnej akcii. A k tomu všetkému, však ja som sa tu pomerne hodne vyjadroval, takže nebudem zdržiavať, len chcem upozorniť, pani Nachtmannová, pokiaľ spomínate zahraničné parlamenty, poprosím vás, že by ste vymenovala, v koľkých väčšina vnútila menšine pravidlá bez konsenzu. Máte taký prehľad? Že v európskych parlamentoch v koľkých odkrojovala väčšina pravidlá?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, to som aj ja rád, že ste sa odhodlala vystúpiť. Ste jedna z mála koaličných poslankýň, ktorá obhajuje tento zákon, a tak to má byť. Ako hovoríte, že opozičný poslanec by sa mal vyjadrovať vecne a k téme a že mu stačí 20 minút a, teda v písomnej rozprave, a potom prípadne 10 minút ešte, keď sa ústne prihlási. Tak sa pýtam, prečo potom je v zmene rokovacieho poriadku navrhovaná nerovnováha medzi opozíciou a koalíciou, prečo ministrovi vládnej koalície nestačí 20 minút. On sa nevie vecne vyjadrovať, on sa bude vyjadrovať osobne? A tak isto predsedovi Národnej rady. Dokonca ten minister a ten predseda sa môže prihlasovať ikskrát, to znamená, že má prakticky neobmedzený čas, aj keď sa to v navrhovanej zmene javí, že má tiež 20 minút. Takže na toto by som očakával vašu odpoveď.

    Ďakujem.

  • Chce reagovať pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým pánom poslancom za ich reakcie na moje vystúpenie.

    Pán poslanec Vašečka, veľmi ma teší, že ste priznali, že včera teda bola uvedená nepravda. Ja by som kľudne povedala to "klamstvo", ja som totižto tento pojem použila minule, ale bola som obvinená, že som neslušná. Takže tiež si myslím ako pani Grausová, že je to terminus technikus, je v slovníku slovenského jazyka, nie je to vulgarizmus, nie je to pejoratívny význam. A keď som o niečom hlboko presvedčená, že niekto klame, tak prečo by to človek nemohol povedať. Ale bolo mi vtedy povedané, že je to neslušné, tak teraz som použila pojem "nepravda". Ja som to proste musela povedať, pretože keď som to včera na tej tlačovke počúvala, a prepáčte, pán Vašečka, ale to tam bolo hovorené niekoľko minút a bolo to taký jeden z hlavných "mesidžov" z tejto tlačovky.

    Pán poslanec Marosz, ku prezentácii ja som sa vôbec vo svojom vystúpení nevyjadrovala. Terénna práca poslanca, viete, kancelárie boli zatvorené. Prepáčte, ale predsa ten poslanec nečaká v tej kancelárii na občanov, tam má kontakt a ten poslanec má chodiť za tými občanmi. Veď tuná sedíme, tuná teda máme svoju kanceláriu, sem k nám prídu. Dobre, ale v teréne mám ísť ja za ľuďmi a to ja osobne aj robím.

    Pán poslanec Budaj, vy súcitíte so mnou. Ja vám zato ďakujem, ale ozaj nemusíte, pretože ja som vystúpila z vlastného presvedčenia na základe toho, čo som tu celú dobu počúvala. Viete, stále počúvať, akí sme, ako hľadáme veľký bič na malý dvor, aby sme vás zničili, veď to vôbec nie je pravda! Takže ja som cítila skutočne osobnú vnútornú potrebu vystúpiť.

    No a na pána Laurenčíka nestíham odpovedať, ale v podstate veľakrát to bolo už vo vystú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, alebo ak tak môžem povedať, vážené torzo tu prítomných poslancov v súčasnosti. Asi, asi je to preto, že som posledný v poradí, nechtiac, ale tak tomu bolo, pretože tie šachy nejak nevyšli, keď kolegovia odchádzali zo sály a prichádzali, aby mohli byť prípadne oni poslední, a keďže neboli, tak už si odrečnili svoje a už nepokladajú za potrebné byť prítomní a počúvať tých ostatných, čo je pre mňa možno výhoda, možno nevýhoda, ale mne je to v podstate jedno, nechcem sa tým riadiť. Každopádne teda využijem svoje vystúpenie na niekoľko vecí.

    Tí, ktorí ma poznáte dlhšie a je vás tu takých niekoľko, tak viete, že sa vždy snažím hovoriť k veci a nesnažím sa zneužívať toto miesto na to, aby som upútaval pozornosť médií, alebo na to, aby som vlastne zneužíval tento priestor na klamanie, na urážanie, na zavádzanie, na šírenie konšpiratívnych teórií. Zvyknem sa držať faktu, ale napriek tomu som vlastne utrpel niekoľko úderov od svojich predrečníkov v priebehu ostatných dní. Ale tak to už asi býva, pretože je zvykom alebo je praxou, že keď niekto nevie upútať vecne, tak potom upúta niečím iným a to iné, žiaľ, sa veľmi často prezentuje v tejto sále aj z tohto priestoru, čo ma úprimne mrzí, ale ja to asi zmeniť nedokážem.

    Každopádne ale ako právnik nebudem reagovať na tie útoky, na tie urážky a na tie prekrúcania, ale ako právnik chcem reagovať na jednu z vecí, na ktorú som už upozorňoval v tejto snemovni a ale ktorá akosi nezaujímala tých, ktorí s ňou manipulujú a ktorí s ňou pracujú, a to je práve ten známy prípad Karácsonyi proti Maďarsku, ktorý sa veľmi často používa ako argument, ako argument toho, že vlastne tá situácia je taká istá na Slovensku a že keď sa Európsky súd pre ľudské práva rozhodol povedať, že Maďarsko porušilo niektoré články európskeho dohovoru, tak že vlastne taká istá situácia bude aj na Slovensku.

    U nás si to prezentujeme veľmi pekne na tlačových konferenciách, keď sa uvedie, že Karácsonyi, Maďarsko bolo potrestané, Slovensko je také isté. Žiaľ, všetci tí, ktorí to hovoria, často to rozhodnutie ani nevideli a, samozrejme, nepoznajú jeho obsah. Ja to rozhodnutie mám tu a možno som jeden z mála možno dnes, keďže tu nie sú niektorí, žiaľ, už teda renomovaní právnici, ktorí verím, že to čítali, tak tí ostatní, som presvedčený, že to nečítali, lebo by nemohli tvrdiť to, čo tvrdia. Keďže to ešte ani neodznelo vlastne vo svojej celej hĺbke, tak iba pár slov k tomu si dovolím povedať pre vás všetkých, ale aj pre slovenskú verejnosť. To neni obhajoba ničoho, to je iba uvádzanie faktov na správnu mieru.

    Rozhodnutie Karácsonyi sa týkalo štyroch maďarských poslancov, ktorí sa správali, ak to zjednoduším, neprístojne v snemovni a boli za to sankcionovaní. Tie neprístojnosti boli rôzne, boli podobné situácii na Slovensku, boli to megafóny, boli plagáty, boli to urážky. Boli sankcionovaní podľa vtedajšieho rokovacieho poriadku maďarského parlamentu, ktorý umožňoval, aby predsedajúci parlamentu alebo predseda parlamentu im udelil pokutu. Tie pokuty neboli vysoké, tie sa pohybovali okolo nejakých 200 až 600 eur. Len problém bol v tom, že voči tomuto rozhodnutiu fakticky neexistoval reálny opravný prostriedok. Proces bol taký, že keď predseda rozhodne o udelení pokuty, toto rozhodnutie išlo do pléna a plénum bez rozpravy schválilo takéto rozhodnutie.

    Nuž a to bol vlastne najväčší problém, ktorý sa týkal procesu pri udeľovaní takýchto sankcií, pretože Európsky súd pre ľudské práva povedal, že vlastne takéto rozhodnutie nebolo v súlade s tým, čo vyžaduje demokratický právny poriadok. On nepovedal, že by rozhodnutie, ktoré sankcionuje formu prejavu, bolo neakceptovateľné, to vôbec nie. On povedal, že nebol dosiahnutý spravodlivý proces. Naviac Maďarsko v tom čase nemalo ani takú ústavnú sťažnosť, ktorá existuje v slovenskom ústavnom poriadku, ktorá by umožňovala nezávislému súdnemu orgánu, ktorý je dnes, samozrejme, Ústavný súd Slovenskej republiky, posúdiť takéto rozhodnutie. Ešte raz opakujem, došlo k tomu, že vlastne takéto rozhodnutie schvaľovalo plénum bez rozpravy a to bolo jablko sváru.

    Chcem sa ale vrátiť ešte k jednej ďalšej veci bez toho, aby som vás azda nejak zbytočne otravoval s týmto faktom, jednej ďalšej veci, ktorú pokladám za potrebné povedať, a to je vlastne zopár poznámok, ktoré povedal Európsky súd pre ľudské práva na margo toho, čo parlament, nie slovenský parlament, všeobecne každý parlament môže urobiť v súvislosti so slobodou prejavu v samotnom parlamente. Isteže Európsky súd pre ľudské práva, samozrejme, akceptuje právo menšiny na slobodu prejavu, chápe a akceptuje to, že má tu existovať vždy možnosť vyjadrovať sa, ale jednu vec povedal, že sloboda prejavu neni bezbrehá. Čiže so slobodou prejavu sa spájajú aj práva, aj povinnosti.

    A druhá vec, ktorú pokladám za potrebné zvýrazniť z konštatovania Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto súvislosti, je, že tento súd zároveň konštatoval, že je právom každej snemovne, je právom každého parlamentu upraviť si vnútorný poriadok rokovania a vystupovania a prejavov. Povedal, že vlastne spôsob, ktorým parlament reguluje čas, miesto a spôsoby prejavu v parlamente, patrí v princípe samotnému parlamentu a vlastne súd je v tomto mimoriadne obmedzený, keď sa tým má zaoberať. Čo ale rozlišoval, a to ja som už tu raz zvýrazňoval, ale nejak to nepadlo na úrodnú pôdu, to je obsah prejavu a forma prejavu. Čiže na jednej strane pokiaľ Európsky súd pre ľudské práva akceptuje, že parlament môže regulovať formu prejavu, obsah prejavu nemôže regulovať s jednou výnimkou, a to je jedine prejav, ktorý priamo alebo nepriamo nabáda na násilie. Tam, samozrejme, sa akceptuje, že môže aj parlament každého demokratického štátu zasiahnuť do obsahu prejavu. Formu prejavu teda môže regulovať slobodne, samozrejme, pri rešpektovaní istých pravidiel a princípov. Toľko teda.

    Prepáčte, že som možno troška dlhšie k tejto téme chcel hovoriť, ale pokladal som za potrebné iba vysvetliť niektoré veci, ktoré súvisia s tým rozhodnutím, s ktorým niektorí kolegovia veľmi ľahkovážne manipulujú pred médiami, čo nepokladám za veľmi seriózne, lebo seriózne je vysvetliť obsah a podstatu takéhoto rozhodnutia.

    Takže, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, posuniem sa troška ďalej. Chcem sa venovať jednej vážnej vecnej otázke vo svojom príspevku, a to je vlastne otázka, ktorá súvisí, samozrejme, s tým, že je otvorený rokovací poriadok a ten rokovací poriadok upravuje aj celý rad ďalších vecí než tie, ktoré sú momentálne otvorené.

    Ústavný súd Slovenskej republiky je v súčasnom ústavnom a právnom poriadku vlastne súdnym orgánom na ochranu ústavnosti, ktorý je konečným súdom v oblasti ľudských práv a slobôd na území Slovenskej republiky. Vieme asi všetci, že je to teda orgán, ktorý vlastne v tom konečnom súde rozhoduje o občanoch alebo o ich sťažnostiach, o ich podaniach v prípade, keď sú presvedčení, že či už súdny orgán, alebo orgán verejnej správy zasiahol do ich základných práv a slobôd, alebo že nedostatočne postupovali pri ich ochrane.

    Vzhľadom na všetky tieto a ďalšie významné pôsobnosti tohto najvyššieho súdneho orgánu som teda presvedčený, a tu sa blížim k podstate svojej myšlienky, že vlastne sudcovia, ktorí v tomto orgáne pracujú, musia spĺňať skutočne veľmi vysoké nároky na morálku, na vzdelanie, na charakter a že ich výberu by sa mala venovať skutočne náležitá pozornosť a to vo všetkých krokoch, ktorý tento výber sprevádzajú. Naviac, dovolím si aj z tohto miesta zdôrazniť a podčiarknuť, že spomedzi kandidátov na sudcov Ústavného súdu má prezident Slovenskej republiky možnosť vybrať si jeho predsedu. A predseda Ústavného súdu, myslím, že o tom niet žiadnych pochýb, je štvorkou v poradí významnosti ústavných činiteľov v Slovenskej republike. Čiže toto všetko podčiarkuje význam, samozrejme, už samotného procesu výberu tých kandidátov na funkciu, ktorí prechádzajú cez Národnú radu Slovenskej republiky.

    Asi netreba opakovať, že v zmysle čl. 134 ods. 2 ústavy sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh kandidátov, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Vyberá ich na 12 rokov, čo viete, iste je strašne dlhá, a má to svoj význam, dlhá doba, pričom Národná rada vždy navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, než je uvoľnených miest. Postup Národnej rady, teda postup nás, je; náš; pri výbere týchto kandidátov upravuje práve rokovací poriadok vo svojich viacerých ustanoveniach. Je to jednak § 58, kde je oprávnenie ústavnoprávneho výboru prerokúvať a odporúčať Národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov, a potom sú to paragrafy 115 a 116, ktoré upravujú podávanie návrhov do Národnej rady a postup Národnej rady pri výbere kandidátov.

    Ak sa pozrieme troška do histórie, do nedávnej histórie, tak asi sa zhodneme na tom, že rozhodovanie Národnej rady, ktoré sa dialo pri výbere kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu v rokoch 2014 a 2015 však, dalo by sa povedať, že opätovne otvorilo viacero otázok, ktoré súvisia s posudzovaním odbornosti, erudície a predchádzajúcich skúseností navrhovaných kandidátov. Ako všetci vieme, výsledkom tohto výberu bola nevôľa prezidenta Slovenskej republiky vymenovať viacerých z takto navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu Ústavného súdu. Výsledkom sú aj tiež tri doposiaľ uprázdnené miesta na tomto Ústavnom súde, súdne spory a zvýšenie napätia medzi Národnou radou a prezidentom Slovenskej republiky.

    Nakoľko vo funkčnom, v tomto funkčnom období bude, by mala Národná rada ešte minimálne v roku 2019 vyberať až 18 kandidátov na 9 miest sudcov na Ústavnom súde a títo by mali pracovať po vymenovaní prezidentom až do roku 2031, dovolil som si využiť práve skutočnosť, že prerokúvaným poslaneckým návrhom zákona bol otvorený práve rokovací poriadok, a predložiť doplňujúci návrh, ktorý sa zameriava práve na niektoré otázky súvisiace s procesom výberu kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom tohto návrhu je, samozrejme, v rámci existujúcich ústavných limitov, ktoré sú základné, cieľom teda je zvýšiť požiadavky na jednotlivé kandidujúce osoby, prispieť k transparentnosti tohto procesu, predovšetkým v štádiu prerokúvania návrhov jednotlivých kandidátov v ústavnoprávnom výbore a tak do budúcna prispieť k tomu, aby sa nemoralizovali dôvody, pre ktoré by prezident Slovenskej republiky odmietal vymenovať niektorého z kandidátov na funkciu Ústavného súdu spomedzi osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.

    V rámci uvedeného cieľa môj predkladaný návrh obsahuje doplnenie zákonných požiadaviek podávaných návrhov kandidátov o niekoľko skutočností. Bude sa požadovať, aby každý kandidát predložil prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej odbornej právnej činnosti, samozrejme, čestné vyhlásenie o pravdivosti uvádzaných údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.

    Tento návrh tiež obsahuje zákonnú garanciu nielen verejného prerokúvania návrhu každého kandidáta na ústavnoprávnom výbore, ale aj právo každého kandidáta, zákonné právo vystúpiť pred týmto výborom bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov a možnosť kandidáta v rozprave osobne sa predstaviť a uviesť dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu.

    Oproti doterajšej praxi a práve v súlade s požiadavkou transparentnosti, väčšej transparentnosti, tento návrh obsahuje aj zákonnú povinnosť Národnej rady zverejniť materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu každého kandidáta na sudcu Ústavného súdu, na svojom webovskom sídle a to minimálne sedem dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, ktorá sa bude zaoberať prerokúvaním týchto návrhov.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako máte možnosť, alebo budete mať možnosť vidieť z môjho návrhu, ide o nové znenie tohto návrhu. Ak by ste sa pýtali na otázku prečo, chcem z tohto miesta dať na to veľmi jednoduchú odpoveď. Aj keď som poslancom, ktorý v zmysle politického delenia medzi vládnu koalíciu a parlamentnú opozíciu patrí do prvej z uvedených skupín, aj ja som musel o obsahu tohto návrhu rokovať s príslušníkmi iných politických strán, poslancov za iné politické strany s cieľom získať ich podporu. Pretože mi však nejde; a preto som musel predložiť návrh, ktorý nie je celkom totožný s mojím pôvodným úmyslom. Ale pretože mi nejde iba o mediálnu či facebookovú prezentáciu toho, že podávam legislatívny návrh, ako sa tomu často, sme tomu často svedkami, ktorý aj tak nakoniec neprejde, aj ja som teda musel pri svojich rokovaniach v niektorých bodoch ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek. To všetko ale však iba v zmysle toho známeho, že politika je umením možného, a tu sa pohybujeme v politickom prostredí.

    Dovoľte mi teda na záver môjho príspevku prečítať znenie predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kresáka k návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Text predloženého návrhu.

    V čl. I sa za bod 22 vkladajú nové body 23 a 24, ktoré znejú:

    "23. V § 116 ods. 2 sa za slová "§ 115" vkladajú slová "a 116a".

    24. Za § 116 sa vkladá § 116a, ktorý znie:

    "§ 116a

    (1) Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu podľa § 115 a § 116 vyhlasuje predseda Národnej rady, zároveň uvedie náležitosti požadované pre kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.

    (2) Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na sudcu Ústavného súdu vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.

    (3) Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát na sudcu Ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru.

    (4) Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu.

    (5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu zverejňuje Národná rada na svojom webovom sídle najmenej 7 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Niektoré osobné údaje možno anonymizovať."."

    Následne sa primerane ostatné body prečíslujú.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a veľmi dúfam, že kolega Budaj nebude vyjadrovať súcit nad mojím vystúpením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S faktickými poznámkami šiesti poslanci, ukončujem možnosť prihlásenia.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pri všetkej úcte, ktorú mám ku kolegom aj ku kolegovi Kresákovi, si myslím, že treba sa vrátiť k tej podstate toho zákona. Je zlý. To, že tu teraz riešime nejaké ústavnoprávne záležitosti, je v poriadku a pochopiteľne, v tom je pán poslanec odborník, ale tuto nemáme problém s týmto pozmeňovákom, ale s celým zákonom, ktorý má zlú filozofiu, ktorý obmedzuje opozičné vystúpenia, ktorý naozaj chce byť náhubkovým zákonom, ani sa s tým netaja mnohí a povedali to na rovinu, možno sa preriekli, že chceme urobiť poriadok s opozíciou. Všetky demokratické inštitúcie musia spozornieť, keď počujú takéto slová. Či slovenské, alebo medzinárodné. Toto nie je právnická otázka typu, či Európsky súd pre ľudské práva má takéto vyjadrenia alebo onaké primárne. Iste, je to aj právnická otázka. Ale pre prácu parlamentu a pre prácu väčšiny poslancov je to vec demokracie, vec slobody prejavu a to sú tie základné veci, ktoré sú nad tými právnickým špecializáciami.

    Keď bude tento zákon prijatý, obrátime sa na Ústavný súd a tam budú rozhodovať právnici. Ak bude treba, tak sa obrátime aj na ten Európsky súd. Ale v každom prípade si myslím, že je to veľmi zlý nápad obhajovať niečo takého.

    A opakujem znova. My, keď bojujeme proti tomuto zákonu, tak nebojujeme za seba, ale za všetkých poslancov, aj za tých, ktorí budú v budúcom volebnom období a v tých ďalších v opozícii. Musia mať priestor, musia mať právo. Ak chceme riešiť kultúru a úroveň, tak sa to nedá urobiť len tým, že sa zošnurujú pravidlá v parlamente, ale tým, že sa naozaj navodí politická kultúra v celej politike, že sa bude vyvodzovať politická zodpovednosť, že sa nebudú kryť klamstvá a zlodejiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kresák ilustroval, že predkladatelia zákona naozaj sledovali politiku a nevšimli si vecné nedostatky. Napokon aj opozícia tu, osobitne poslanec Viskupič celé veľké, veľký časový priestor venoval upozorneniam na vecné chyby v rokovacom poriadku, ale tie predkladatelia neriešili. Preto musel pán poslanec Kresák na jednu takúto chybu upozorniť.

    No a chcem mu pripomenúť, že napriek tomu, že jeho pozmeňovák je absolútne racionálny a viem si predstaviť, že vyvolá podporu poslancov, nič to nemení na podstate, že návrh, ktorý tu predložili poslanci, je diskriminačný. Za druhé, že návrh oslabuje práva poslanca a zvyšuje možnosť o právach poslanca hlasovať väčšinou. Za tretie, že ide o obmedzenie prejavu, slobodného prejavu poslanca, čo súvisí so slobodným uplatňovaním mandátu a toto je, netvrdím, že sa to nedá upraviť, ale keďže to súvisí so samotnou ústavnou podstatou pôsobenia poslanca, má to byť predmetom konsenzu, a nie diktátu.

    Takisto sa pán poslanec nevenoval ani tomu, že zákaz vizuálnych pomôcok alebo zákaz zaznamenávania priebehu rokovania je absurdný, je z iného storočia a naznačuje nedemokratický úmysel, utajovací úmysel predkladateľa. Toto sú významné nedostatky tej predlohy, ktoré do istej miery sa predkladatelia snažia vylepšovať dodatočnými úpravami...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Ja som čakal na prednesenie tohoto pozmeňovacieho návrhu a čakal som na nejakú zásadnú auru alebo zásadný zlom pri veciach, ktoré sme kritizovali a s ktorými máme problém. A dočkali sme sa de facto úpravy parametrov, ako vyberať kandidátov, alebo aké budú parametre na kandidátov na ústavných sudcov a de facto ako môže prebehnúť nejaká slušná forma hearingu. Ja tomu rozumiem, len trošička mi vo vašom vystúpení chýbalo možno označiť svoj vlastný konflikt záujmov, či si tie podmienky pre ústavných sudcov neupravujete, pán kolega, tak trošku sám pre seba. A možno by bolo čestné tomuto plénu priznať ambíciu, že by ste chceli byť kandidátom na ústavného sudcu. Ak to tak je, tak ste v konflikte záujmov a upravili ste si podmienky rokovacieho poriadku možno do slušnej podoby a chcete sa ústavnoprávnemu výboru priznať.

    A spomínali ste šachy. Ja si myslím, že máte zásadný problém, že vidíte všetko cez jeden uhol pohľadu a nedobre viete čítať celkom hru. V situáciách, kedy je potrebné reálne zatiahnuť a povedať, v tomto prípade aj ručnú brzdu, a povedať kolegom, že nejdú do dobrej a po dobrej ceste, tak ste sa zmohli len na interpretáciu z vášho uhlu pohľadu rozhodnutie Karácsonyiho a následne ste predstavili pozmeňujúci návrh, ktorý ide striktne v línii, v tom, čo hovoríme aj my, že predložený návrh zákona nerieši vecné problémy, ale robí z rokovacieho poriadku nástroj na osobnú pomstu. Takže pre mňa veľké sklamanie.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Kresák, ja vám ďakujem, že ste hneď v úvode veľmi názorne ilustrovali, ako sa v prípade Karácsonyiho a iní verzus Maďarsko ľahkovážne demonštrovalo v pléne a pred médiami s neznalosťou vecí, pretože ako ste podotkli a ja som tiež osobne presvedčená, všetci tí, ktorí o tomto prípade veľmi sugestívne hovorili v pléne, tak tento európsky judikát nečítali. Aj toto je názorný príklad toho, aby sa k veciam vyjadrovali skutočne odborníci. A najlepšia pôda na to je príslušný výbor, kde by sa mohli vyjadriť aj odborníci, externí odborníci, ktorí poznajú takéto prípady a vyznajú sa v európskej judikatúre.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Chcem sa opýtať pána poslanca, či chce reagovať na faktické poznámky.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, pardon, prepáčte.

    Pán poslanec Marosz. Pardon.

  • Ja som sa chcel ako člen ústavnoprávneho výboru opýtať pána predkladateľa, že či zahrnul do novely zákona aj pripomienky prezidenta republiky, teda že musia tí kandidáti mať vynikajúcu odbornú úroveň, presvedčivosť, spoločenskú akceptovateľnosť a musia prevyšovať bežné nároky na rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov ochrany práva. Inými slovami, či zohľadňuje tento návrh zákona aj pripomienky prezidenta, aby následne boli takí kandidáti vybratí, ktorí budú naozaj kvalifikovaní na túto funkciu, aby to nezáviselo len potom od hlasovania zase nejakej vládnej väčšiny v ústavnoprávnom výbore, že či sa im ten kandidát páči alebo nepáči, ale či naozaj skutočne spĺňa tie kritériá, ktoré má spĺňať na túto významnú funkciu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Sopko s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    No ja budem asi teraz trošku otravný a to je tak asi v prípadoch, kedy čakáte na nejakú reakciu a odpoveď na otázku. A chcem sa opýtať pána poslanca konkrétne, lebo očakával som pri jeho vystúpení, že sa vyjadrí aj k veciam, ktoré som včera ja načrtol a spomínal, čo si on osobne myslí o tom, čo by sa také vážne stalo, keby sa naozaj vypustil ten odstavec odseku 7 z § 27 obmedzujúci, ktorý reaguje na formu prejavu poslanca. Aj kvôli tomu časť odpovede som možno dostal tým vyjadrením ohľadom toho nálezu, kde je uvedené, že je to skrátka v právomoci tých národných parlamentov, aby si tú formu mohli určiť, že skrátka môžu. Lenže môžu, ale nemusia. To znamená, podľa mňa najčastejším prejavom takéhoto vyjadrenia tej vôle je práve podľa mňa v legislatíve aj slovíčko "spravidla". A tiež ma aj zaujíma vlastne jeho názor na používanie a využívanie tohto slovíčka pre čistotu legislatívy.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj keď opäť sa niektoré nevyhli istým urážkam alebo pochybovaniu, ale taký je tento parlament.

    Veľmi v skratke. Pán kolega Budaj a pán kolega Sopko. Pán kolega Sopko to skoro vystihol, ja som v podstate sa venoval tej forme prejavu tým, keď som ozaj upozornil na to, že parlament môže si to upraviť. A, samozrejme, je na rozhodnutí väčšiny ako. Môže. Môže, nemusí. Ale môže, keď sa rozhodne a cíti tú potrebu, tak je to v jeho kompetencii, neni sa o čom baviť.

    Pán kolega Marosz, vy ste ma asi nepočúvali, keď ste vyslovili tú otázku ohľadom tých kritérií na tých sudcov. A tam sa hneď dostanem ku kolegovi Viskupičovi, ktorý, samozrejme, pošpiní rovnako ako kolega Matovič veľmi rýchlo a exaktne. Iba pripomeniem, že neni prvý, ktorý fabuluje zasa. Už jeho kolega, priateľ Matovič hneď po voľbách obviňoval kolegu Šebeja a mňa, verejne vyhlasoval, že sme dohodnutí, že sme kúpení, že kolega Šebej bude veľvyslancom Spojených štátov, ja že budem sudcom Ústavného sudu, že to bol politický deal. Len ako ste zabudli, páni bratia, na to, že napríklad o sudcoch rozhoduje aj o veľvyslancoch prezident Slovenskej republiky v konečnom dôsledku. To neni vec takejto dohody. Ale samozrejme, samozrejme, veľmi ľahko sa hodí niečo do pľacu, veľmi ľahko sa povie a, paradoxne, ešte ideme tak ďaleko, že človekovi, ktorý sprísni kritéria, ktorý otvára transparentnosť, že toho človeka, teda mňa ako predkladateľa, upodozrievate, že si robím nejaké výhody pre seba. Keby ste sa troška počúvali, tak by ste sa asi už mali hanbiť za tieto prejavy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pánom poslancom, pánom poslancom Kresákom sme vyčerpali zoznam prihlásených do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie je tomu tak.

    Pani spravodajkyňa? Áno. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, asi máte tu okuliare. Dobre? Tak. Nech sa páči.

    Dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa krátko zhodnotila rozpravu k tomuto návrhu zákona. Naozaj rozprava bola veľmi bohatá, emotívna v niektorých prípadoch. V rozprave vystúpilo 10 písomne prihlásených poslancov a 24 ústne prihlásených poslancov. Mnohí páni poslanci podali návrhy, aby sa zákon stiahol z rokovania Národnej rady. Tu len chcem upozorniť, že o týchto návrhoch nie je možné dať hlasovať, pretože nespĺňajú a nie sú to návrhmi podľa § 83 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu. Tým návrhy pánov poslancov, ktorí žiadali stiahnutie tohto zákona, považujem za výzvu voči predkladateľom návrhu zákona, a preto, ako som povedala, o týchto návrhoch hlasovať nedám, ale boli predložené v rozprave takéto návrhy.

    Pani poslankyňa Blahová a Viskupič podali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu a páni poslanci Viskupič a Simon podali návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. O týchto procedurálnych návrhoch, ak bude hlasovanie, dám hlasovať.

    Ďalej v rozprave páni poslanci Blahová, Dostál podali pozmeňujúci návrh, predniesla ho pani poslankyňa Blahová. A pozmeňujúce návrhy predniesli v rozprave páni poslanci Gál, Bernaťák a pán poslanec Kresák.

    Navrhujem, aby sme o predloženom návrhu zákona hlasovali o 17. hodine vzhľadom k tomu, že všetky pozmeňujúce návrhy a ten, hlavne ten veľký, ktorý predložil pán poslanec Gál, bol predložený ešte minulý týždeň v piatok. Pozmeňujúce návrhy boli zverejnené, takže myslím si, že všetci páni poslanci sa mohli s nimi oboznámiť, ale v súlade so zákonom o rokovacom poriadku dám hlasovať aj o skrátení lehoty. Ale navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o sedemnástej hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani spravodajkyňa.

    Týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery.

    Máte to pod tlačou 273.

    Poprosím pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Karola Farkašovského, nech sa páči, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcu.

    Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Miroslav Sopko, ktorému týmto odovzdávam slovo. A podľa zoznamu prihlásených sa pripraví pán poslanec Viskupič.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnej novele a v úvode, aj keď som to už spomínal aj včera, mi dovoľte zopakovať takú myšlienku, pretože každý ten zákon, každý ten návrh zákona by mal mať toho svojho ducha. Ducha zákonov, o ktorom už písal svojho času Montesquieu, ktorý by mal – a každá takáto zmena zákona by mala byť vyvolaná ušľachtilosťou ľudského rozumu, zabrániť zmätkom medzi princípmi, ktoré majú ľudí spravovať. A pri naštudovaní si tohto zákona priznávam určitú zmätenosť a verím, že dostanem odpovede na moje otázky, pretože pri minulej rozprave som sa akosi k nim nedostal.

    V dôvodovej správe k predkladanej novele zákona nájdeme tieto argumenty: "Cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu" a predkladaný návrh neznamená obmedzenie náboženskej slobody.

    Tak teraz niekoľko argumentov, ktoré dokazujú, že dané tvrdenia predkladateľov sú prinajmenšom diskutabilné. Náboženské slobody, ktoré podľa predkladateľov žiadnym spôsobom neutrpia danou novelou, môžeme jednoducho porovnať s danou problematikou v iných krajinách. Takých, s ktorými verím, že sa porovnávať chceme, ale aj s takými, s ktorými by sme sa hádam ani porovnávať nemali. No napriek tomu je mi rovnosť príležitostí v tejto oblasti ďaleko dostupnejšia, čo je pre mňa osobne veľmi smutné zistenie.

    Prvým príkladom, ktorý tu už bol spomínaný predrečníkom pánom Maroszom, bude Česká republika, teda krajina, s ktorou sa porovnávame aj v mnohých oblastiach neustále. Kým v Českej republike pri dvojnásobne vyššom počte obyvateľov bola stanovená podmienka, že ministerstvo kultúry Českej republiky zaregistruje tie cirkvi alebo náboženské spoločnosti, ktoré preukážu, že sa k nim hlási najmenej 10-tisíc dospelých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Českej republiky, to je ten § 1 v zákone 161/1992 Zb., Slovenská republika vo svojej právnej norme stanovila podmienku, že cirkev alebo náboženská spoločnosť môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej 20-tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a touto novelou sa táto hranica dokonca zvýši na 50-tisíc.

    Prísne pravidlá registrácie navyše ešte umocňuje fakt, že v Slovenskej republike je podmienkou registrácie, aby podpísaní členovia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti mali pobyt na území Slovenskej republiky a boli občanmi Slovenskej republiky. Rovnosť príležitostí v tomto smere je narušená aj tým, že podmienky členstva v cirkvi či v náboženskej spoločnosti žiadajúcej o uznanie sú v skutočnosti veľmi problematické a fakticky nemožné. Dôvodom tohto konštatovania je primárne to, že štátom neuznané cirkvi nemajú povinnosť a častokrát ani možnosť evidovať zoznam ľudí, ktorí sa hlásia k danému náboženstvu, cirkvi alebo spoločenstvu. Špecificky to platí napríklad o islame. Konvertovanie na islam totiž nepodlieha žiadnemu krstu, a tak o ňom ani neexistuje, respektíve nemusí existovať žiaden relevantný doklad. Tým fakticky dali do rúk úradníkov, ktorí budú posudzovať podpisové hárky, vysokú mieru svojej vôle pri rozhodovaní, ktoré z podpisov spĺňajú a ktoré, naopak, nespĺňajú náležitosti potrebné k uznaniu ich právoplatnosti. Možnosť vyškrtnúť kohokoľvek je až priveľmi veľká.

    Diskriminačný charakter zákona, ktorý je cielene mierený voči určitým skupinám, dokazuje aj fakt, že tesne pred účinnosťou zákona č. 201/2007 Z. z., ktorý stanovoval vtedy minimálny počet registrovaných členov na 20-tisíc, akceptovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky registráciu bahájskeho spoločenstva, bolo to v apríli 2007, ku ktorému sa dnes hlási len 1 065 veriacich, pred tým cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní v októbri 2006, ku ktorému sa v roku 2011 hlásilo 972 veriacich a v neposlednom rade aj novoapoštolskú cirkev, september 2001, mám tu údaj, ku ktorému sa podľa ostatného sčítania ľudu prihlásilo len 166 veriacich.

    Dôkazom nezmyselnosti zvýšenia minimálneho počtu registrovaných členov je aj fakt, že už súčasná právna úprava je v tomto smere až neprimerane prísna v porovnaní s inými krajinami. Prísny charakter už aktuálneho platného zákona je zjavný aj z pohľadu počtu povinných predpisov; teda pardon; podpisov, ktoré musia sprevádzať každú žiadosť o registráciu. Tento sa vymyká štandardom mnohých štátov Európskej únie, pretože väčšina krajín Európskej únie nevyžaduje žiadny proces registrácie. Je dokonca prísnejší, než sú podobné právne normy v niektorých iných režimoch, napríklad v Bielorusku.

    Bielorusko je v medziach akceptácie nových cirkví a náboženských spoločností omnoho otvorenejšie než Slovenská republika. V Bielorusku je síce stanovená imperatívna podmienka štátnej registrácie náboženských spoločností, ktorá sa po roku 2002 sprísnila, napriek tomu súčasná právna norma vyžaduje iniciatívu a podpis najmenej 20 občanov, ktorí dosiahli vek 18 rokov, majú trvalý pobyt na území jednej alebo niekoľkých obcí.

    Ďalším takým príkladom môže byť Ukrajina, ktorá je v akceptovaní nových cirkví a náboženských spoločností ešte liberálnejšou krajinou než Bielorusko. K získaniu štátneho uznania, respektíve právnej subjektivity je potrebná registrácia, o ktorú požiada 10 zakladajúcich členov.

    Diskutabilnosť a prísnosť už súčasnej právnej novely, nehovoriac ešte o sprísnení touto novelou, podporujú ešte aj reakcie niektorých zahraničných aj domácich inštitúcií. Každoročná správa ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických o miere slobody vierovyznania vo svete, ktorá vo svete opakovane konštatuje, že zákon o registrácii cirkví v mnohých prípadoch znevýhodňuje menšie náboženské spoločnosti, to je ten religious freedom report, ale z domácich inštitúcií sa voči zákonu č. 201 vyslovila i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá svoju námietku o prípadnej protiústavnosti zákona predložila aj na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a ten ju posudzoval až dva roky.

    Predkladatelia argumentujú, že cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu. Otázka znie, zneužila doposiaľ nejaká cirkev alebo náboženská spoločnosť tento príspevok? Existuje nejaký príklad o takomto zneužití? Reakciou na čo je vlastne táto predkladaná novela? Čo je skutočným zámerom tejto novely?

    V závere mi dovoľte také menšie konštatovanie, že sloboda vierovyznania sa nevzťahuje len na možnosť prihlásiť sa k nejakej viere a v súkromí ju praktizovať. Skutočná sloboda vierovyznania zahŕňa všetky aspekty života v konkrétnej náboženskej komunite s možnosťou realizácie a splnenia všetkých atribútov, ktoré sú spojené s praktizovaním viery a nevymykajú sa morálke, respektíve vymedzujú práva a slobodu iných.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareagujú dve panie poslankyne s faktickými poznámkami.

    Ako prvá pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať, že predsa nikto neobmedzuje v tomto zákone náboženskú slobodu, ide len o štátne príspevky. Neodoberie sa, neodoberú sa príspevky tým, ktorí ich už mali priznané. Napríklad svedkovia Jehovovi dobrovoľne neprijímajú dotácie od štátu.

    Čo sa týka islamu, ktorý pán poslanec spomínal, myslím, že by sme si mali vziať vzor z islamských štátov, ako tam sú podporovaní kresťania. Pokiaľ viem, tak sú tam vešaní, križovaní, vraždení a tak ďalej. Myslím, že to všetci viete. A ešte mi odpovedzte na otázku, ako je to s podporovaním kresťanských komunít napríklad v štáte Izrael, ktorý je vaším vzorom.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No, Slovenská národná strana opakovane tvrdí, že novelu chce sprísniť len preto, aby sa ňou zabránilo registrácii špekulatívnych cirkví. Predseda strany je súčasne predseda parlamentu. Andrej Danko však ešte začiatkom roka 2015 a taktiež v kampani pred voľbami 2016 tvrdil, že chce v budúcnosti podobnou novelou zabrániť registrácii islamu. Čiže je úplne jasné ako, o čo ide. Je tu zreteľne vidieť, že skutočným zámerom navrhovateľov je len obyčajný lacný politický marketing s podtónom vytvárania strachu – čo sa mu zrejme aj evidentne darí – pred niečím, čo nemá v našej krajine opodstatnenie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pán poslanec Sopko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Ja len krátko. Moje vystúpenie bolo o tom, že som sa snažil položiť nejaké otázky a čakám na ne odpovede, pretože naozaj som trošku zmätený z toho spôsobu, prečo práve táto novela musí prichádzať, pretože podľa mňa 20-tisíc je už dostatočne vysoký počet, prečo to musíme dvíhať na 50-tisíc, prečo by to nemohlo byť 30, 40 alebo 100.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že registráciu cirkví z historických dôvodov má v gescii ministerstvo kultúry, dovoľte mi pár slov a možno podobne ako moji dvaja predrečníci z klubu Obyčajných ľudí pán Marosz aj pán Sopko otvorili debatu, možno by ma zaujímali tiež nejaké otázky.

    Na začiatku by som sa chcel možno rečnícky spýtať, že čo sa to deje v tej vašej vládnej koalícii, že druhá najsilnejšia strana s osempercentným mandátom a s pätnástimi členmi tuná zas v poslaneckej snemovni prichádza takpovediac s návrhmi zákonov presne do rezortu ministerstva kultúry a tak troška vždy to nemá ako keby dojednaný alebo predpokladaný zámer. A dokonca ja si myslím, že keď som si prečítal dôvodovú správu, ktorú predkladáte k tejto novele, tak mám pocit, že vy sami si tak troška klamete do rukáva. Ja sa teda pýtam, že čo strana SNS teda chce robiť v rezorte kultúry. Čítajúc program, čítajúc niektoré vystúpenia, sa mi zdá, že trošička podráža nohy ministrovi kultúry. A chcem sa teda spýtať, že do akej miery je toto dohodnuté, prečo s tým prichádzate ako s poslaneckým návrhom zákona, prečo to neprinesie normálne medzirezortné pripomienkové konanie a kde by sa mohli možno odborníci na právo združovania jednoducho k tomuto vyjadriť.

    A keďže to kladiem ako rečnícku otázku, ja toto, mám na to odpoveď, pretože nie všetci sme tu tak troška na hlavu padnutí a vieme, čo týmto návrhom zákona sledujete. Vy totižto v dôvodovej správe veľmi špekulatívne, zavádzajúco a klamlivo hovoríte, že chcete eliminovať špekulácie pri možných špekulatívnych registráciách cirkví. Lenže toto je klamstvo možno z viacerých dôvodov a jedno z nich je hlavne to, že vy nemôžte predsa do dôvodovej správy napísať, že toto je naše stranícke piár a pretože sme nedokázali za dlhšie časové obdobie predložiť žiadnu inú zmysluplnú legislatívnu iniciatívu, tak jednoducho sme si vybrali jedno hrozienko a povedali sme si, že pri cirkvách to nebude 20-tisíc, ale 50-tisíc.

    Prečo si to myslím? Pretože tento zákon, ktorý platí od roku 2007, a na základe jeho tvrdosti pri 20-tisícovej hranici nespôsobil žiadnu špekulatívnu registráciu jednoducho preto, že nespôsobil vôbec žiadnu registráciu. Čiže žiadna cirkev na Slovensku nevznikla, ktorá by si chcela špekulatívne vycuciavať štátny rozpočet a žiadať o dotáciu na svoju činnosť, tak ako to má dnes 18 registrovaných cirkví.

    Mne navyše, čo k tomuto pridávate, je, že; a to takisto neviem, prečo do tej dôvodovky nedáte úplne rovno a aspoň by ste priznali to, čo chcete urobiť. A to je, že chcete postaviť nejakú hrádzu proti možnej islamizácii spoločnosti. Veď to tam uveďte, vystrašte celú spoločnosť! A neklamte nám tu do rukáva, že chcete eliminovať špekulatívne registrácie cirkví, aby niekto si mohol osobovať nárok na čerpanie príspevku zo štátneho rozpočtu na financovanie cirkví. Ale to nie, to sa v dôvodoch neuzná.

    Ja mám tak trošička obavu, že ako má vyzerať teda svet podľa Danka. Lebo vy ste schopní hovoriť o tom, že politické strany budú mať, tá správna a tá, čo sa môže zúčastniť politickej súťaže, 500 členov. Vy ste schopní prísť do parlamentu bez medzirezortu, bez toho, aby sa k tomu vyjadrili odborníci, bez toho, aby to sem prinieslo ministerstvo kultúry, resp. začali ste medzirezortné pripomienkové konanie, či náhodou vaša 50-tisícová kvóta nie je arbitrárne od zeleného stola strelená, ale prídete si s tým a svet podľa Danka má vyzerať, že na Slovensku sa budú registrovať cirkvi 50-tisíc a viac a podpisy. Ale prečo? Prečo nie 100? Prečo nie 500, keď teda chcete eliminovať špekulatívne nakladanie, čo píšete ako dôvody?

    Ak chcete bojovať takýmto systémom proti islamizácii, tak to napíšte do dôvodov! Ak si chcete robiť stranícke piár a chcete to ukradnúť niektorým far right stranám, tak to tam napíšte do tých dôvodov! Ja si to rád prečítam. Lenže vy dávate, že idete eliminovať špekulatívne zakladanie cirkví, aby ste teda predišli čerpaniu, špekulatívnemu čerpaniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Je to klamstvo! Jednoducho akonáhle chcete túto svoju legislatívnu snahu obhajovať, resp. čítajú ju voliči, tak všetci ju čítajú iba a len na základe toho, a dokonca som zažil aj mediálne výstupy, že teda teraz tu síce nehrozí to, že by niekto si nazbieral 20-tisíc podpisov a založil nejaké islamistické spoločenstvo, ale nevidíte, čo sa deje v Európe? Takže treba to zvýšiť na 50. A ja si, dokonca myslím si, že, tu sa voľne pozerám, že tu budú poslanci, ktorí si budú myslieť, že 50 je málo. Nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže prečo o tomto nie je odborná debata? Prečo je to poslanecký návrh, výstrel do tmy a prídete s ničím, pán kolega, absolútne s ničím. Rozprávate, lebo ja mám ten pocit, že keď vydefinujeme svet podľa Danka, tak to bude, že treba kvóty a regulácie zvyšovať, určovať, nariaďovať, zavádzať, nové obmedzenia stanovovať, prikazovať. Takto. Takto. Máte tu, ste súčasťou nejakej vládnej väčšiny, ktorú ste si ale, páni poslanci, stále na prstoch nezrátali, že vy nie ste tou vládnou väčšinou a vy nemáte ten typ mandátu, že len tak robiť si stranícky piár, lebo často obviňujete opozíciu, že pri predkladaní návrhu zákona, poslaneckých návrhov zákonov si robia nejaký piár. Keby to aj rovno tak bolo, vy si robíte stranícky piár, ktorý pretlačíte týmto plénom a on bude platný. Je to nebezpečné. Je nebezpečné, keď zavádzate do našej legislatívy kvóty a normy, ku ktorým sa nemohla vyjadriť odborná a široká verejnosť. Prídete sem s tým a neviem okrem vašich podľa mňa špekulatívnych, zavádzajúcich dôvodov určiť, či tá hranica je určená správne alebo nie.

    Čiže mal som na mysli povedať v zásade tri veci. Kde si ešte budete uvádzať kvóty? Pán Tittel, vy tu tak strašne vzdycháte. Vás to otravuje? Takže vypočujte si možno s pokorou, že prichádzate s absolútne od pásu streleným návrhom zákona. A predpokladám, že uvediem aj pre pána spravodajcu procedurálny návrh, aby tento návrh bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie, pretože kvóta 50-tisíc, ktorú ste určili, je arbitrárne strelená od zeleného stola. Bol by som radšej, keby k tejto téme zaujali stanovisko minimálne odborná verejnosť, aby toto prešlo štandardným pripomienkovým konaním a aby sme k tejto téme vyvolali celospoločenskú diskusiu.

    A to, že si robíte stranícky piár a že neuvádzate reálne dôvody, ktoré vás vedú k ambícii meniť zákon, je pre mňa ako legislatívca dosť veľký fail. Skúste sa aj sami do budúcna pri vypracovávaní dôvodových správ z dielne strany SNS zamerať viacej na to, aby ste uviedli pri dôvodoch tie dôvody, ktoré vás k predkladaniu návrhu zákona reálne vedú.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za vaše vystúpenie, pán poslanec Viskupič. Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Pán poslanec Mazurek, Mizík, pán poslanec Farkašovský, pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Pán poslanec Viskupič, vy by ste mali otvorene najlepšie priznať, že vám ten islam v podstate vôbec nevadí. Že to, čo sa deje v západnej Európe, to, čo sa deje na Blízkom východe, že to je všetko v poriadku. Že sa krajiny, štáty menia na radikálne, despotické diktatúry. Vám to zrejme úplne vyhovuje a vy by ste najradšej ten islam chceli aj na Slovensku. Lenže problém je ten, že islam je viac než náboženstvom, krutý, odporný a neľudský politický systém. Je to systém stínania končatín, stínania hláv. Je to systém mrzačenia a bičovania žien, znásilňovania malých detí. Je to systém otrocký, neľudský a s Európou, s demokraciou nemá absolútne nič spoločné. Do našich štátov a na náš kontinent jednoducho nepatrí. A ešte aj tie posledné štáty, ako je napríklad Sýria, kde sa ten islam nejakým zázrakom vysvetlil relatívne sekulárne a ten štát funguje normálne, tak ešte aj tie štáty musíme zničiť s podporou našich kamarátov a spojencov v NATO. Zničiť ich a zaviesť tam krutú, neľudskú a odpornú diktatúru, aká je v Saudskej Arábii.

    Vám vadí to číslo 50-tisíc. Vy by ste boli najradšej, keby sem prišlo 200 moslimov a založili si to svoje náboženstvo, postavili si sem mešity, veď aj vaši kolegovia z poslaneckého klubu sú s tým okej, a všetko bude v poriadku.

    Ja sa vás ale pýtam, kedy sa konečne v tom vašom poslaneckom klube spamätáte a začnete myslieť na Slovensko, začnete si všímať, čo sa deje v západnej Európe a chrániť našich ľudí. Pretože vystupujete proti tomuto zákonu, pritom 50-tisíc je na registráciu islamu ešte príliš málo, ako ste vraveli.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo.

    Každý normálny Európan, kresťan či ateista, musí mať strach pred satansko-pedofilným dielom diabla, to je islamským náboženstvom. V prípade tohto satansko-pedofilného náboženstva by som hranicu zvýšil, ja osobne, na 1 milión alebo 2 milióny, lebo vieme, že moslimáci sa množia omnoho výkonnejšie ako naši asociálni Cigáni.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, ja vás chcem upozorniť, aby ste vážili vaše slová a to, ako sa vyjadrujete o menšinách!

    Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Viskupič, vaša starostlivosť o ministra kultúry a vzťah SNS k ministrovi kultúry je naozaj niekedy dojemná, prekvapuje ma.

    Hovoríte o strašení. No neviem, čím strašíme týmto zákonom.

    A čo sa týka politického marketingu, nehnevajte sa, ale na to je špecializovaná vaša strana, možno aj vy.

    Pokiaľ ide o svet podľa Danka, ja to otočím na svet podľa Viskupiča a na reálny svet, ktorý je. Všetci vieme, aká zložitá a nevyspytateľná situácia vládne vo svete. Ľudia sú často frustrovaní a vystavení vplyvom rôznych siekt, hnutí, náboženstiev a najzraniteľnejšou kategóriou sú, samozrejme, mladí ľudia, ktorí to v živote sa ešte hľadajú. A práve pre nedostatočné životné skúsenosti sú najrizikovejšou kategóriou a najväčším terčom vplyvu. My by sme mali problémom predchádzať a nie riešiť ich vtedy, keď vypuknú a potom hasiť a prejde problém do akútnej fázy. Takže štát, ak vstupuje do vzťahu s cirkvou a poskytuje jej finančné prostriedky, má plné právo, legitímne právo, nastaviť pravidlá.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

  • Občan Viskupič, ak si tu niekto robí piár, ste to vy a váš bratranec. A okrem toho, kto bude o tom rozhodovať, kto bude tým arbitrom? Vy? Alebo zahraničné mimovládky, ktoré sú dotované, platené Sorosom? Mimovládky, ktoré sú platené zahraničnými agentami? Zahraniční agenti? Tí budú rozhodovať o našich zákonoch?!

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Viskupič, obávam sa, že tvoj procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľom na prepracovanie nie je dobre formulovaný, pretože podstatou a jediným obsahom tohto návrhu je zvýšenie toho čísla 20-tisíc na 50-tisíc, čo je pomýlená myšlienka, a teda neviem, čo sa dá na nej prepracovať. Myslím, že sa na nej nedá prepracovať nič. Jedine, že by sa to číslo zmenilo a prípadne otočilo opačným smerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem kolegom za emotívne a samoštartérske odpovede.

    Myslím si, že odpoviem pánovi Farkašovskému, že vidíte, čo ste spôsobili? Nie je vám ani trošička hanba? Tuto sa budú rozprávať, oni netušia, že rozprávajú o iných ľudí. Tu sa naštartuje nejaký malý týpek proste s bavorákom a bude tu búchať do toho, akým spôsobom jeho fašistická myseľ uchopí váš návrh zákona. On nemá ani absolútne žiadny predpoklad, ten ďalší človek, ktorý vystúpil, rozprával o tom, že sa množia? Ako oni často používajú terminológiu zo zvieracej ríše a uplatňujú na ľudí. Ani si nevšimli, že ja kritizujem za vás, že aj tento názor nebol proste v medzirezorte vôbec zohľadnený. Ja som presne povedal, že kde ste vzali 50-tisíc? Prečo nie 100? A dávam vám to na prepracovanie naspäť, odpoveď pánovi Dostálovi. Lebo ak teda máte nejaké signály, v spoločnosti niekto chce registrovať takéto cirkvi, tak to dajte na stôl. Akí mladí ľudia? Kde? Veď všetko to je lživá argumentácia a otvárate Pandorinu skrinku a ženiete vodu na mlyn tomuto typu vyjadrovania. Nemáme tu moslimov a 20-tisícová hranica od 2007. roku spôsobila to, že tu nevzniklo žiadne cirkevné spoločenstvo. Robíte si piár, ale nebudete fašistickejší ako samotní fašisti. A robíte zle.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci, jedna pani poslankyňa. Pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Smolíková, pán poslanec Kollár, pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona považujem za zlý a nesprávny, a to z troch dôvodov.

    Po prvé, tento zákon je namierený proti moslimom.

    Po druhé, tento zákon je namierený proti náboženskej slobode.

    A po tretie, tento návrh zákona je zle naformulovaný.

    Po prvé. O čo v tomto návrhu zákona ide? Naozaj tu máme nejaké špekulatívne pokusy vytvoriť si cirkev a prostredníctvom nej čerpať finančné prostriedky na nejaké iné účely? Naozaj je dôvodom predloženia tohto návrhu záujem chrániť štátny rozpočet pred jeho vyciciavaním nejakými špekulantami alebo nejakými recesistami? Naozaj tu máme sekty, ktoré majú viac ako 20-tisíc členov, ktorí sú ochotní dať svoje rodné číslo pod vyhlásenie, že sú členmi tejto sekty, aby tá sekta mohla čerpať finančné prostriedky? Tomu snáď neveria ani samotní predkladatelia.

    Tento zákon je namierený proti moslimom. Povedal to aj jeden z jeho predkladateľov, súčasný predseda Národnej rady pán Danko, v časoch, keď ešte nebol predsedom Národnej rady, bol iba predsedom mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany, v januári 2015, keď zvolal tlačovú besedu na tému Nebezpečenstvo islamizácie v Európe a dal tam námety, ako zabrániť islamizácii Európy. A jeden z tých námetov bol práve sprísnenie zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. Aspoň to poctivo priznajte, keď to už v dôvodovej správe neuvádzate a keď to za vás musia hovoriť fašisti vo faktických poznámkach. Je to naozaj zámer, priznaný či nepriznaný, ísť proti islamu, ísť proti moslimom.

    Nechcem spochybňovať, že niektoré prejavy islamu, najmä radikálneho islamizmu sú problémom. Nechcem spochybňovať, že existuje islamsky motivovaný terorizmus. Nechcem spochybňovať, že existujú problémy v súžití moslimov a nemoslimov a je to vážny problém nepochybne v samotných moslimských krajinách, v európskych krajinách, v celom svete. Ale odmietam paušalizovať. Nemožno všetkých moslimov hádzať do jedného vreca. Nemožno odmietať a dehonestujúco sa vyjadrovať o ich náboženskom presvedčení, nemožno odmietať a priori celý islam.

    Ak chceme viesť vojnu s islamským terorizmom, s islamským extrémizmom, tak tú vojnu predsa nemôžeme vyhrať tak, že budeme viesť vojnu s 1,5 miliardou ľudí na tomto svete. Lebo presne to je to, o čo sa islamskí extrémisti usilujú, postaviť kresťanov proti moslimom a moslimov proti kresťanom, Západ proti islamu a islam proti Západu. To je veľká chyba. Vojnu s islamským terorizmom môžeme vyhrať iba vtedy, keď ju budeme viesť spolu so slušnými moslimami. A slušných ľudí je medzi jeden a pol miliardou ľudí, ktorí sa hlásia k islamu na svete, drvivá väčšina. Preto považujem za svoju povinnosť na tomto mieste zastať sa náboženskej slobody moslimov a pozdvihnúť svoj hlas proti návrhu, s ktorým prichádzajú kolegovia z SNS.

    Po druhé. Tento návrh zákona je namierený proti náboženskej slobode nielen moslimov. Už tých súčasných 20-tisíc je drastická, drakonická hranica, ktorá prakticky znemožňuje zaregistrovať novú cirkev alebo náboženskú spoločnosť. A to nie je 20-tisíc ľudí, ktorí podpíšu nejakú petíciu, že súhlasia s tým, aby daná cirkev bola zaregistrovaná, to je 20-tisíc ľudí, ktorí sú reálni príslušníci tej cirkvi, sú plnoletí a podpíšu o tom čestné prehlásenie, ktoré sa dostane štátu, aby to posúdil. Jednou z príloh žiadosti o registráciu novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti je čestné vyhlásenie najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel.

    Ak s týmto číslom hýbať, tak určite nie nahor, ale nadol, pretože nie je celkom pravda to, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike de iure aj de facto slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. § 4 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností naozaj uvádza, že všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Avšak § 4 ods. 4, teda ods. 4 toho istého paragrafu, hovorí o tom, že štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Čiže je rozdiel medzi tým, keď je cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná alebo nie je registrovaná.

    Cirkvi alebo náboženské spoločnosti môžu na plnenie svojho poslania najmä, ako sa uvádza v § 6 ods. 1, slobodne určovať svoje náboženské učenie a obrady, vydávať vnútorné predpisy, pokiaľ nie sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, poskytovať duchovné a hmotné služby, vyučovať náboženstvo, vyučovať a vychovávať svojich duchovných aj laických pracovníkov vo vlastných školách a iných zariadeniach i na vysokých bohosloveckých školách a bohosloveckých fakultách za podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, organizovať bez oznámenia svoje zhromaždenia, vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok a mať iné majetkové a nehmotné práva a tak ďalej a tak ďalej. To sú práva, ktoré sú priznané registrovaným, nie neregistrovaným cirkvám. Neregistrované cirkvi to môžu obchádzať, zaregistrovať sa ako občianske združenie, ale nemôžu požívať tieto výhody.

    A na margo tej obavy, že ak zaregistrujeme nejakú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, ktorá bude zneužívať to postavenie, tak v zákone sa predsa uvádza, že výkon činností uvedených v odseku 1 nesmie byť v rozpore s ústavou, nesmie ohrozovať bezpečnosť občanov a verejný poriadok, zdravie a mravnosť a práva a slobody druhých, nezávislosť a územnú celistvosť štátu. Čiže v zákone máme napísané obmedzenie pre zneužívanie postavenia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

    K tým päťdesiatim tisícom, ktoré navrhuje SNS. Z osemnástich v súčasnosti na Slovensku registrovaných cirkví a náboženských spoločností spĺňajú túto podmienku iba štyri – rímskokatolícka, evanjelická cirkev augsburského vyznania, gréckokatolícka a reformovaná kresťanská cirkev. Dokonca ani pravoslávna cirkev podľa posledného sčítania obyvateľstva túto podmienku nespĺňa, má niečo cez 49-tisíc členov. A aj to je diskutabilné, či tieto cirkvi tú podmienku spĺňajú, lebo je čosi iné v dotazníku pri sčítaní obyvateľstva zaškrtnúť jednu kolónku a niečo iné je podpísať čestné vyhlásenie, uviesť tam rodné číslo a prihlásiť sa k tomu, že som členom cirkvi, poznám základné články viery, som si vedomý práv a povinností, ktoré vyplývajú z členstva. Ktovie, koľko ľudí by sa prihlásilo napríklad takouto formou ku katolíckej cirkvi, keby to mali urobiť nanovo.

    A nehovorím to teraz preto, že by som chcel cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré tú podmienku 50- alebo 20-tisíc, chcel alebo považoval za správne odobrať postavenie cirkví alebo náboženských spoločností. Hoci väčšina z registrovaných cirkví a náboženských spoločností nespĺňa nieže tú SNS navrhovanú hranicu 50-tisíc, ale ani tých 20-tisíc, ktoré sú v súčasnosti v zákone. Dokonca ani polovicu z toho. Až jedenásť z osemnástich v súčasnosti registrovaných cirkví má počet členov menší ako 10-tisíc. A ešte raz, tak sa to vyvinulo, ja to nespochybňujem, tak to zodpovedá histórii, tak to zodpovedá slovenským pomerom, slovenskej tradícii a tak je to podľa mňa v poriadku. Ale považujem za neprimerané, ak máme cirkev a najmenšia registrovaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 166 členov, aby sme vyžadovali od nových cirkví a náboženských spoločností 50-tisíc plnoletých príslušníkov.

    A po tretie. Tento návrh je podľa môjho názoru nielen namierený proti moslimom, nielen namierený proti náboženskej slobode, ale je aj zle naformulovaný. Ak je hlavným argumentom, aby rôzni špekulanti nezneužívali štátny príspevok, tak poďme sa baviť o financovaní cirkví. Však financovanie cirkví nie je upravené v zákone o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý máme teraz na programe, ale v zákone o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom. Prečo nehovoríme o tom zákone? Nie všetky cirkvi poberajú štátny príspevok, ten príspevok nie je úplne proporčný k počtu členov, ktoré sa k nim hlásia.

    Ak sa obávame špekulatívneho zakladania nových cirkví, upravme to tam, dajme tam poistky, dajme tam pravidlá, aby nebolo možné zneužívať takéto príspevky, obmedzme to napríklad dĺžkou registrácie cirkví a plnením istých povinností. Hoci systémové riešenie by spočívalo nie v nejakej drobnej úprave tohto zákona, ale v odluke cirkvi od štátu, čo je len tak mimochodom posledná nesplnená alebo takmer nedotknutá požiadavka novembra 1989. Odluku cirkvi od štátu dnes nikto nemá záujem, reálny záujem riešiť. A ja nie som za odluku cirkvi od štátu z dôvodu, že by som mal niečo proti cirkvám, a nemyslím si, že by mala byť presadená proti ich vôli. Nie som nepriateľom cirkví, rešpektujem náboženské presvedčenie všetkých ľudí, rešpektujem cirkvi a náboženské spoločnosti a ich úlohu v spoločnosti, ale myslím si, že odluka cirkvi od štátu by bola v záujme nie alebo nielen štátu, ale predovšetkým cirkví a ich slobody. Bola by to vec v prospech náboženskej slobody, ktorú by bolo dobré a správne urobiť spolu s cirkvami na základe dohody s nimi a na základe podmienok, ktoré by vyhovovali aj im a ktoré by boli schopné akceptovať. To by bola podľa môjho názoru správna cesta, nie ešte viac obmedzovať možnosť pôsobenia registrovaných cirkví s rovnocenným postavením voči iným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ako to robí návrh zákona, ktorý nám predkladajú kolegovia z SNS a ktorý z týchto troch dôvodov nemôžem v žiadnom prípade podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem päť, šesť faktických poznámok, ako posledný pán poslanec Budaj.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Dostál, nosíte židovskú hviezdu. Máte rómsku národnosť. Zastávate sa islamu. Absolútna schizofrénia. Drvivá väčšina moslimov sa riadi Koránom. Tam, keď neviete, je priamy návod, ako šíriť túto vieru. To je násilím aj inými spôsobmi. Bojujete za náboženskú slobodu, ktorú islam neuznáva. Vraždí totižto kresťanov a jezídov. A vy ste, a aj vy ste ich nepriateľ. To je ďaur, vy ste neveriaci pes pre nich. A keďže sa vaša strana zastáva homosexuálov, letel by ste z najvyššej budovy v meste.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Vďaka.

    Občan Dostál zavádza, keď tu obhajuje islam a hovorí o nejakých obavách. Tie obavy pred islamom sú veľmi odôvodnené. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa verejne vyjadril o presídlení, o plánovanom presídlení 75 miliónov, opakujem ešte raz, 75 miliónov migrantov z Ázie a Afriky. Väčšinou to budú moslimovia a nepôjdu do Spojených štátov ani do Austrálie, ale pôjdu do Európy. A preto hovorím, je odôvodnená táto obava. A ešte raz opakujem, islam nepatrí do Európy, islam nepatrí na Slovensko, do Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Mazurek.

  • Pán Dostál, my aj na Slovensku máme jednu takú veľmi peknú sektu, o ktorej sa často nehovorí. Tá sekta, to sú mimovládne organizácie, ktoré ovplyvňujú politické dianie na Slovensku za peniaze sionistických multimilionárov z Izraela a Spojených štátov amerických. Taký najznámejší je váš kamarát George Soros. A mnoho ľudí z vášho poslaneckého klubu pochádza práve z prostredia týchto zhubných a odporných mimovládnych organizácií. Ale ja mám pre vás jeden perfektný návrh, pretože tieto myšlienky, tieto občianske slobody, liberálne zákony, ktoré tu prezentujete, ony sú potrebné, ale nie na Slovensku. Viete, v ktorom meste by ste ich mali prezentovať? To je Rijád, Saudská Arábia. Choďte tam, najlepšie jednosmernou letenkou, prezentujte tam svoje mimovládkarské názory, založte si tam svoje organizácie, hovorte tam o liberálnych myšlienkach, o občianskych slobodách, právach na vierovyznanie a tak ďalej a potom nám zreferujte, najlepšie na videozáznam, ako ste dopadli, či vám odsekli len ruku, či vám odsekli hlavu, či vás obesili, zhodili z budovy, upálili, jednoducho chceme to vidieť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Pán Dostál, ja by som chcel poďakovať za váš príspevok a chcel by som zdôrazniť to, čo, o čo tu vlastne aj v okolitých krajinách ide. Rastúci extrémizmus, rastúca nenávisť vo vzťahu k ľuďom, k menšinám, k náboženským skupinám sa šíri ako zhubná rakovina. Žiaľ, počúvame to, vidíme to aj v tomto parlamente a je mi veľmi ľúto, že aj strany, ktoré si hovoria kresťanské alebo stavajú na kresťanských hodnotách, tak podliehajú práve týmto tendenciám a takto prekrývajú svoje iné problémy, ktoré ich trápia, ako je napríklad korupcia. Chcem vám poďakovať a verím, že tento zákon, že to vyšumí ako bublina, nebude to predmetom ďalších diskusií, lebo tento návrh zákona je zbytočný, ako ste spomínali.

    Takže ďakujem a verím, že sa tento oheň, ktorý sa rýchlo šíri, ako keď sa tráva, slama podpáli, tej nenávisti, že rýchlo aj zhasne a že v tomto parlamente sa nebude šíriť akákoľvek nenávisť, ale naopak, tolerancia a úcta ku všetkým skupinám občanov, či už z našej krajiny, alebo aj z iných národov.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, povedali ste, že je to zákon namierený proti moslimom. Ja som pracovala, aj teda pracujem v organizácii cirkevnej 18 rokov a snažím sa slúžiť ľuďom, tým, ktorí to potrebujú. A vždy sme sa ako katolícka inštitúcia riadili týmto: "Počuli ste, že bolo povedané, milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlými i dobrými a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Nerobia to pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj.

  • Áno, pán kolega Dostál má pravdu, že ekonomická odluka cirkvi nenastala. Som v minulom volebnom, teda minulýkrát, keď som bol v Národnej rade, som sa, som dosiahol takmer dohodu o asignačnej dani a verím, že toto je najsprávnejšia cesta na podporu štátu pre náboženské spoločenstvá. Moderná náboženská komunita bude stavať na dôstojnosti a som presvedčený, že už nastal dávno čas, kedy by veriaci uprednostnili takúto formu financovania, ktorú by mali v rukách oni a nie štátna administratíva, ani hranie sa s tým, že či raz 20-tisíc a inokedy 50-tisíc podpisov. Rozumným a správnym návrhom by bolo ukončenie akýchkoľvek ekonomických prepojení medzi štátom a cirkvami, oslobodenie cirkví od rizika, že ak nebudú povedzme vyhovovať tomu alebo onomu politikovi, tak priškrtí ich financovanie. Nech majú financovanie v rukách veriaci a občania Slovenskej republiky formou asignačnej dane. To je riešenie problému, ktorý sa pokúša tento návrh riešiť administratívnymi formami.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem polovici zo šiestich reagujúcich za ich faktické poznámky. Zareagoval by som na pána poslanca Mizíka, ktorý pripomenul, že som tu prišiel so židovskou hviezdou, hlásim sa k rómskej národnosti a práve som obhajoval moslimov a nazval to schizofréniou.

    Pán poslanec Mizík, možno je to pre vás ťažko pochopiteľné, ale nie je to žiadna schizofrénia. Ja sa pozerám na ľudí ako na ľudí, rešpektujem ich ľudskú dôstojnosť a podľa toho k nim pristupujem. To je niečo, čo je pre vás zrejme nezrozumiteľné a nepochopiteľné, ale ja to tak vidím a nevidím v tom ani zrnko schizofrénie, naopak, vidím v tom niečo, ako niečo prirodzené, ako niečo, ako by sa mali správať všetci ľudia.

    Pán poslanec Marosz pripomenul rastúci extrémizmus v našej spoločnosti a rastúcu nenávisť. Problém, že sa na ľudské bytosti nepozeráme ako na ľudské bytosti, spomenul vo svojom vystúpení aj pán poslanec Viskupič, a ozaj ma tu prekvapuje spôsob, akým sa niektorí ľudia dokážu vyjadrovať o iných ľuďoch, ako dokážu ignorovať ich ľudskú dôstojnosť.

    A aby som pravdu povedal, vôbec ma to neprekvapuje pri fašistoch, tam to tak nejako očakávam, ale prekvapuje ma, že s takouto agendou prichádza Slovenská národná strana. Ak by bol predsedom SNS ešte stále Ján Slota, tak by som vôbec nebol prekvapený, lebo to mi tak zapadá do obrazu, ktorý mám o ňom vytvorený, ale pri pánovi Dankovi napriek všetkým výhradám ma to predsa len trochu prekvapuje a bol by som rád, keby ste ukázali, že ste už iná SNS ako SNS Jána Slotu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Eva Smolíková. Pripraví sa pán poslanec Boris Kollár.

    Ale poprosím, o slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady pani Lucia Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ja vystúpim iba veľmi krátko a budem sa prihovárať tuto mladým občanom a starším občiankam z poslaneckého klubu od pána Kotlebu, a pretože mi to nedá, proste mám takú povahu. Viacerí podľa mňa mi neskôr povedia, že som vám tým iba pridala, hej, určite sa vám postarám zase o rast preferencií v tejto krajine, ale musím to urobiť.

    Chcem povedať jednu vec. Vy ste veľmi útočili na poslancov za SaS, pretože pochádzame z prostredia mimovládok, ktoré sú financované zahraničnými agentmi. Správne som to povedala, pani poslankyňa Grausová? Zahraniční agenti, výborne. Za jedného takého som bola vydatá, predstavte si.

    No a ja musím povedať a pripomenúť všetkým, kto to ešte nevedia, lebo ja chápem, že taký pán poslanec Mazurek má tak zopár rokov, že si to nemôže pamätať, ale my sme tu mali také obdobie v 90. rokoch, a to bolo obdobie mečiarizmu, kedy sme boli viacerými zahraničnými agentmi označovaní, že sme čiernou dierou na mape Európy. A takí sme aj boli. Tu vybuchovali autá novinárom. Tu sa šliapalo po slobode prejavu. Tu sa unášali prezidentovi synovia, tu sa vraždili Remiášovia. Také to bolo obdobie, pán poslanec Mazurek. A predstavte si, že to boli práve mimovládky platené zahraničnými agentmi, ktoré nám pomohli dostať sa z tohto bahna mečiarizmu. Dostali Slovensko z toho, aby už nebolo čiernou dierou na mape Európy.

    Tak vám chcem povedať toto, vážení občania a občianky, že ja budem radšej z prostredia mimovládok a som na to hrdá, ako z prostredia fašistov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    O slovo požiadala, do rozpravy sa prihlásila pani Smolíková.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, ospravedlňujem sa. Dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Milan Mazurek, pán poslanec Peter Osuský.

  • Pani poslankyňa, a dnes sú to práve tie vaše mimovládky, tí istí zahraniční agenti, ktorí prijímajú zákony proti slobode slova, chcú posielať ľudí do väzenia za iný názor a každého, s kým nesúhlasíte, nálepkujete: extrémista, fašista, rasista. Teraz máme čakať, že nám začnú vybuchovať autá len preto, že s nami nesúhlasíte a označíte nás za nejakú nálepku?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    No, samozrejme, tá výborná otázka o tom, akí sú tí všetci vymenovaní židia, cigáni, moslimi, mimovládky, zločinný, je fajn. Samozrejme, už Vespasian hovoril: Non olet. "Pecunia non olet." Peniaze nesmrdia. A vyskytli sa údaje, a to nie z mimovládok, ale z tajných služieb, že vám nesmrdia peniaze z Východu, keď už sme tak u tých strašných sponzorov. A samozrejme, pripusťme, že tie peniaze vám nedávajú ani židia ani moslimi, ale že nejaké hádam pritiekli, je druhá vec.

    A pokiaľ ide o tie úvahy o tom, ako sú tie mimovládky strašné, tak je pravda, že existujú krajiny, kde sú mimovládky zakazované a proskribované. Ale pravda je, že tie krajiny sú dierami a svet sa s nimi veľmi nebaví. My sme sa i vďaka mimovládkam vyhrabali z čiernej diery a sme tam, kde sme. Existujú krajiny, ktoré než sa dostanú tam, kde sme my, budú čakať najbližších 15 alebo 20 rokov, ak dobre pôjde.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Peter Osuský, veľmi pekne ti ďakujem za tvoju faktickú poznámku. Tam nie je k tomu čo.

    No a môj obľúbenec, pán poslanec Mazurek, toľko vám poviem, že tu netreba podnecovať k ničomu, čo sa týka vás, pretože na vás už pamätá roky rokúce Trestný zákon a ten hovorí o podnecovaní k rasovej, národnostnej a etnickej nenávisti: "Kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky." Ja bývam pri justičáku, budem vám tam chodiť kývať.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je prihlásená pani Eva Smolíková. Pripraví sa pán poslanec Boris Kollár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vám pokúsila vysvetliť v tejto búrlivej debate, prečo som sa podpísala ja osobne pod novelu tohoto zákona.

    Sme národom, Slováci sme národom, ktorý rešpektuje iné národy a každého jedného človeka na svete. Zmeny v našej spoločnosti boli nastolené mierovou cestou a nikdy sme nerozpútali vojnové besnenie vo svete, nevedieme, ani sme neviedli vojny za naše presvedčenie. V posledných vyše dvadsiatich rokoch budujeme štát, ktorý umožňuje nábožensky sa prezentovať každému bez strachu z jeho prenasledovania, obmedzovania alebo výsmechu z jeho smerovania. Na druhej strane však akýkoľvek katalóg ľudských práv, ich akékoľvek vymedzenie najkrajšími a najkvetnatejšími slovami by bez práva a právneho štátu ostali len prázdnym posolstvom. Je úlohou štátu vymedziť ľudským právam a slobodám rámec, v ktorého medziach sa majú uplatňovať. Bez práva sa, presadzovania ľudských práv a slobôd stane opäť len anarchia, vynucovanie si vlastnej svojvôle a ľubovôle. Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, a štát má nad týmto dozorovať ako patrón vymedzujúci hranice.

    Rovnako to je aj v tomto prípade. Predostierame kvalitnú právnu normu, úplne jasnú, zreteľnú a vopred predvídateľnú. V súčasnosti máme na Slovensku 18 registrovaných cirkví a náboženských organizácií. Väčšina z týchto cirkví reflektuje náboženské zloženie spoločnosti. Posledná registrácia, to máte pravdu, prebehla v roku 2007. Za relatívne dlhý čas, a to je tiež pravda, neboli vyvíjané žiadne väčšie snahy o zaregistrovanie ďalšej náboženskej spoločnosti či cirkvi. Prítomnosť však ale naznačuje a vyznačuje sa veľkou dynamikou, schopnosťou strhnúť každého človeka. A rovnako je to aj v oblasti vyznania a viery. Je predpoklad, že cirkev, respektíve náboženská organizácia, ktorá by sa v súčasnosti usilovala o registráciu a tým pádom – a to podotýkam – aj o príspevky zo štátneho rozpočtu, budú to cirkvi mladé alebo sa aj prudko rozvíjajúce. Ale uznanie cirkvi alebo náboženskej organizácie štátom a jej registrácia prináša predsa pre štátny rozpočet nemalé zaťaženie.

    Predkladaným návrhom teda chceme zamedziť tomu, aby v dnešnej dobe, keď tak veľmi kritizujeme, že je nedostatok financií vo všetkých oblastiach života, či je to školstvo, alebo zdravotníctvo, by bolo nezodpovedné od nás stavať si latku príliš nízko. Akákoľvek cirkev a náboženská organizácia uchádzajúca sa o uznanie štátom by mala preukázať, že má dostatok prívržencov, má opodstatnenie a tým aj ponúka pre spoločnosť istú službu. Pre prípad registrácie sa novým subjektom nekladú prekážky, ktoré by sa dali označiť za diskriminačné, veď sa predsa ponúka norma, ktorá je úplne jasná a predvídateľná. Jediná zmena, ktorá sa zavádza, je, že žiadame preukázanie spoločenskej dôležitosti novoregistrovanej cirkvi či náboženskej organizácie cez počet jej členov.

    Akákoľvek forma osobného vyznania ostáva plne rešpektovaná. Akékoľvek vyznanie, presvedčenie, názor je garantovaný. Nikomu neberieme jeho právo mať určité presvedčenie, no jediné, čo žiadame v dnešnej dobe, keď je podhodnotených množstvo rezortov, je, aby subjekty, ktoré sa budú usilovať o zisk špecifického postavenia, boli preukázateľne silné a etablované v spoločnosti. Akékoľvek presvedčenie je však povolené a chránené. Aj menšie komunity môžu svoje presvedčenie zdieľať, a to formou, využívaním iných foriem, ako je napríklad združovanie, zhromažďovanie alebo obyčajné sa stretávanie priateľov.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem pani poslankyni Smolíkovej.

    Prihlásil sa do rozpravy, teda s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani poslankyne pán poslanec Ondrej Dostál, pani poslankyňa Silvia Shahzad a pán poslanec Marian Kotleba. Uzatváram možnosť prihlásenia.

    Poprosím s faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pani poslankyňa Smolíková, ak vám ide o šetrenie peňazí štátneho rozpočtu na iné bohumilejšie účely ako financovanie alebo podporu nových cirkví a náboženských spoločností, chcem sa spýtať, prečo nemeníte zákon, ktorý rieši financovanie cirkví zo strany štátu, a chcete meniť zákon o náboženskej slobode, ktorý rieši registráciu nových cirkví a náboženských spoločností. Keď chcete riešiť financovanie cirkví, prečo nehovoríte o odluke cirkvi od štátu, ktorá by túto vec vyriešila systémovo a odtrhla ju od štátu a nechala by ju na podporu zo strany veriacich?

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Silvia Shahzad.

  • Pani poslankyňa, mňa v prvom rade prekvapilo, že ste pod týmto návrhom podpísaná aj vy. Samozrejme, neprekvapilo by ma to ako u pána Dostála, že je tam podpísaný pán Danko, pretože on svoje názory prezentuje verejne a je jasné, proti komu je tento zákon určený.

    Hovorili ste, že akékoľvek presvedčenie je povolené a chránené, ale to mi moc nejde dokopy s tým, čo hovoril napríklad pán Farkašovský, že chcete ochrániť mladých ľudí, aby sa nestali súčasťou nejakých takýchto skupín. Prečo týchto mladých ľudí, keď to ich presvedčenie je týmto spôsobom chránené, aj tak sa do tých skupín dostanú, keď budú chcieť. A ja by som skôr čakala, že investujete energiu a námahu do takých návrhov zákonov, ktoré budú smerovať práve na tieto skupiny a nebudú namierené ešte proti iným skupinám. Predpokladám, že moslima väčšina z vás tu nikto nepozná, bežne s ním neprichádza do styku, takže kľudne.

    Pán Danko, neprevracajte očami, vás poprosím, to vám ide veľmi dobre!

    A naozaj mám pocit, že ak tu niekto vnáša nenávisť, tak sú to práve takéto vyjadrenia, ktoré sú namierené proti celým skupinám. A ja súhlasím s pánom Dostálom, že ak treba bojovať proti islamu, tak spolu s moslimami.

  • Ďakujem. Tri roky som býval s moslimom na izbe.

    Pán poslanec Marian Kotleba.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len na začiatok takú krátku poznámku, pani poslankyňa Shahzad, mnoho slovenských kamionistov (reakcia z pléna), mnoho slovenských kamionistov dochádza alebo prichádza do kontaktu v Calais s týmito ľuďmi, takže tí by vám vedeli povedať.

    Pani poslankyňa Smolíková, ja som si vypočul vaše vystúpenie a musím vás možno v dvoch veciach trošku upresniť. Hovorili ste o tom, že aby nebola nastavená príliš nízka latka. Nám sa zdá, že keď už sa otvára táto otázka, keď už sa otvára táto otázka, tak nastavenie tej latky na 50-tisíc je podľa nás príliš nízka latka, lebo keď už to otvárame a naozaj chceme chrániť tých ľudí, ako to bolo povedané v rozprave, a to je pravda, pretože týmto prijatím tejto novely by sa chránili členovia všetkých 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. Pre pána Dostála doplním, že medzi nimi je aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí, takže aj títo by boli chránení. Ale nemôžme sa na to pozerať len z pohľadu finančných dopadov, ale aj z pohľadu teda spoločenských dopadov. A naozaj dnes 18 zaregistrovaných cirkví hovorí o tom, že každý človek si môže vybrať cirkev alebo náboženskú spoločnosť.

    Na druhej strane je tu aktuálna hrozba, riziko, dobre vieme, čo sa dialo ohľadom vplyvu scientológov na Slovensku a podobne, to znamená ja ani nehovorím o nejakých moslimoch. Takže my túto iniciatívu vášho klubu vítame, určite ju podporíme, ale prídeme s pozmeňovacím návrhom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec.

    S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Eva Smolíková.

    Pán poslanec Ján Budaj, bola uzavretá možnosť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať diskutujúcim.

    Pán poslanec Dostál, nuž preto, lebo teraz hovoríme o tomto zákone. Či prejde aj ten, či sa budeme aj tým druhým zaoberať, ukáže čas a budúcnosť.

    Pani kolegyňa, viete čo, keď vás prekvapujem, že som sa podpísala pod takýto zákon, tak potom mňa už na vás neprekvapí vôbec nič.

    A pán poslanec Kotleba, prídete s tým pozmeňovákom, uvidíme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Boris Kollár, pripraví sa pán poslanec Stanislav Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, než sa vyjadrím k tomuto zákonu, tak ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke parlamentu pani Nicholsonovej, že mladého muža, poslanca, upozornila, ako to tu bolo za čias mečiarizmu, lebo je veľmi mladý, to nezažil. Ja som to zažil, takže musím sa s ňou stotožniť, skutočne tá doba tu bola taká, že tu novinári boli perzekvovaní, boli tuná napádaní, horeli im autá, bili ich na ulici, proste tuná sa nedal vysloviť slobodný názor. Som rád, že mu to ozrejmila, lebo bolo to fakt strašné, bolo to hnusné obdobie mečiarizmu.

    Ale zároveň chcem povedať aj to, že je veľmi zaujímavé potom, že prečo práve pani poslankyňa, celá SaS hlasovala za náhubkový zákon, ktorý presne tunak bol včera schválený a zavádza sa tu mečiarizmus v roku 2016, to už jej nevadí, že teraz budeme znova perzekvovaní my, to nevadí, dobre, to bolo len na začiatok.

    Pán Dostál, tak ja som veľmi rád a s vami absolútne súhlasím, ja si myslím, že každý príčetný poslanec v Národnej rade nechce na Slovensku ani fašizmus, ani nacizmus, a ja sa k tomu absolútne pridávam a v tomto som s vami zajedno.

    Moju rozpravu nechcem začať s tým, že ako sa správajú moslimovia ku kresťanom v moslimských krajinách, lebo keby sme mali urobiť oko za oko, tak by sme skutočne ich tuná museli privítať veľkými nožami, rezať ich tunak, ale ja nechcem ísť týmto smerom, lebo ma napadnete, že proste ešte kazím tunak proste nejakým spôsobom tento zákon, že tunak ma budú určovať za fašistov a ja neviem za čo všetko možné. Vôbec nie.

    Pozrite sa, cirkvi na Slovensku de iure a de facto môžu slobodne pôsobiť. Akákoľvek. Nikto ich tu nenaháňa, neperzekvuje, nikto sa z nikoho nevysmieva, nezakazujú sa cirkvi na Slovensku. Každý môže svoje vlastné vierovyznanie praktikovať, nie je za to perzekvovaný, nikde na Slovensku nemáte kolónky, kde musíte uvádzať náboženstvo, nemáte, nie ste obmedzený tým, že ste, ja neviem, budhista alebo moslim, prípadne kresťan. Nemáte nevýhodu tým, že ste iného vierovyznania, ako je majorita. To znamená, že ja nemám proti moslimom nič, v ich krajinách je to fajn, keď dôjdu sem, dobre, ja ich nechcem zakazovať, ich nábožnosť, nech si tam rozprestrú ten koberček, nech sa modlia, majú na to absolútne právo.

    Ale, vážení, čo získava cirkev registráciou? Registráciou získava tento náboženský subjekt značné množstvo výhod, finančný príspevok. On dostáva finančný príspevok na platy duchovných, podpora cirkevných ústredí, cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách a tak ďalej a tak ďalej.

    My tento návrh určite podporíme, lebo si myslíme, že je rozumný a poviem vám prečo. Nie z dôvodu, že by sme mali nejaký veľký problém s tým, že nejaký moslim tunak na Slovensku žije, no nech žije, nech si to praktizuje, prosím, ale my tento zákon podporíme z jedného jediného dôvodu, lebo je logický. Má zmysel.

    Ja som pred piatimi rokmi ešte v rádiu; sme, mám zábavné rádio, tak sme na webe spustili taký projekt, v celom svete to bežalo, pastafariáni. Určite to poznáte, to sú tí blázni s tými sitkami na hlave. Pastafariáni. Ja vám garantujem, že keď tento zákon nezmeníme, tak do troch mesiacov tu založím pastafariánsku cirkev, to vám garantujem a budete mi vy, štát, všetci daňoví poplatníci platiť na mojich cirkevných hodnostárov. Potom otvorím tuná knihu, miesto biblie spravím pastiu, áno, potom budem tuná kázať, s pastou tvojou, a budem ešte na to brať štátne peniaze a potom si každý rok urobíme cirkevný sviatok. Za štátne peniaze nakúpim tunak špagety a budem sa tuná s nimi ohadzovať, spravím tunak veľkú šou a vy mi to budete platiť. Ja vám garantujem, tých 20-tisíc dám dokopy do troch mesiacov. Vtedy som zo srandy len tak pustil informáciu, že kto sa k nám pridá a posielajte mi fotky so sitkom na hlave, došlo mi 10-tisíc fotografií so sitkom na hlave, desaťtisíc!

    Môžeme to urobiť, budeme mať na občianskych preukazoch sitko na hlave, ako môže mať Žid kippu, môže mať ktokoľvek turban, no tak my budeme mať tuná zákon, kde môžeme urobiť pastafariánov so sitkami na hlave, kľudne to nechajme takto. Ja to tento zákon ponímam takto. Chcel som to urobiť, naozaj som to chcel urobiť, možno som dostal nejaké iné nápady, tak som sa na to vykašľal, ale teraz keď toto neprejde, tento zákon, no tak ja to spravím, naozaj si založím tuná pastafariánsku cirkev a budete mi platiť na moje špagety, lebo si myslím, že svet riadi špagetové monštrum ako najvyššia forma bytia.

    Vážení, takže tento zákon podporíme, dokonca som pripravený možno zvýšiť tú kvótu pozmeňovacím nejakým návrhom na 100-tisíc a ja budem veľmi rád, keď moje deti vyrastú a stále na tomto znaku bude dvojkríž (rečník ukázal na štátny znak) a nie polmesiac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca raz, dva, šesť, sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pani poslankyňa Natália Grausová.

  • Pán Kollár, spomenuli ste tu mečiarizmus. Nikdy som nebola v HZDS ani som nebola voličkou pána Mečiara, ale dovolím si povedať, som trochu staršia od vás, že práve vtedy väčšina, že boli aj opozičné médiá, čo sa nedá povedať o dnešnom dnešku, pretože väčšina médií, súkromných médií má vlastníkov spoza oceánu a tzv. verejnoprávna televízia je takisto, robí, píše všetko len to, čo vlastne píšu aj tieto, čo robia aj tieto súkromné médiá. Čiže my tu vlastne dnes nemáme žiadnu opozíciu, žiadne opozičné médium, čo za Mečiara bolo. Okrem toho práve dnes sa výrazne obmedzuje sloboda slova, sloboda názorov a práve dnes sú ľudia za to prenasledovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tak ja vám chcem povedať, že ja mám problém s moslimskou kultúrou, nech bude ten limit aj jeden milión, nebudem mať s tým najmenší problém. Pred mnohými rokmi, keď ešte tu žiadna migračná kríza a vlna nebola, pred mnohými rokmi moju manželku na dovolenke obťažovali mierumilovní moslimskí občania, riešil som to vtedy po svojom. Pred rokom a pol, moslimskí občania mi ukazovali takéto gesto, I kill you (rečník si prešiel prstom po hrdle), len preto, že som ako redaktor natáčal utečenecký tábor. Mám mnoho skúseností s touto zberbou a urobím všetko pre to, aby na Slovensku nikdy nevznikli no go zóny, ako ich dnes vidíme v Londýne, v Paríži a mnohých európskych veľkomestách.

    Ďakujem.

  • To bol jeden z veľmi osviežujúcich prejavov, pán kolega poslanec. Naozaj zakladanie spolkov aj strán sa dá naozaj brať aj s humorom. Pán Kollár by zrejme zohnal aj 100-tisíc pastafariánov, aj 150-tisíc. Jeho rádio má slušnú sledovanosť, jednoducho aj jeho prejav len dokazuje, že administratívne potláčanie vierovyznania je práve v dnešnej dobe absolútne efemérne a tá snaha sa míňa účinkom.

    Ešte raz tu zopakujem a budem to opakovať vždy, keď bude takýto problém: Jedinou cestou je prenechanie rozhodovania o podpore cirkví do rúk občanov formou asignačnej dane, ktorou môžu rozhodnúť, ktorú cirkev podporia a ktorú nie. Keď si to berú do rúk politici, keď si to berú do rúk administratíva, vznikajú takéto komické obrazy, aké nám pripomenul – a veľmi správne – pán poslanec Kollár.

    Vďaka.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Kollár, vo svojom príspevku ste hovoril, že včera celá strana SaS jednohlasne hlasovala za nejaký náhubkový zákon. Ja som si teda pozrel hlasovania, ktoré sme včera absolvovali, ale neviem, ktorý z týchto zákonov myslíte. Bol by som rád, keby ste to nejako upresnili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Kollár, povedali ste, že cirkvi môžu na Slovensku slobodne pôsobiť, no nie je to celkom pravda. Aby cirkev mohla pôsobiť ako cirkev, teda aby mala právnu subjektivitu, tak musí byť zaregistrovaná ako cirkev a podmienkou toho, aby bola zaregistrovaná ako cirkev, je práve tých v súčasnosti 20-tisíc čestných vyhlásení alebo tých 50-tisíc, ako to navrhuje SNS, alebo tých 100-tisíc, ako to uvažujete vy. Čiže áno, cirkev môže ako neformálne spoločenstvo, ako povedzme občianske združenie, ale rozhodne nemôže pôsobiť ako cirkev, pokiaľ nie je registrovaná ako cirkev.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Silvia Shahzad.

  • Pán Kollár, je fajn, že ste svoju rétoriku jemne zmiernili, ale nesúhlasím s vami, že tento zákon je logický. Práve ste to aj odôvodnili tým, že možno takéto skupiny recesistické môžu nájsť cestu, pretože zákon sa mení len v jednom čísle, a tým pádom sa nemení nič a môže sa stať, že vás s tou pastafariánskou alebo aj rastafariánskou, rôzne formy boli, s touto formou náboženstva niekto predbehne a založí si alebo teda bude sa pokúšať o takúto registráciu. Takže ak máte tento záujem, urobte to čo najskôr.

    Ďakujem.

  • Pán Kollár, chcel by som len upresniť, že hovoríte o cirkvách, ale islam teda podľa Wikipédie je skôr monoteistické, abrahámovské náboženstvo, takže asi ten pojem cirkev nie je vhodný používať na islam.

    Po druhé, myslím si, že problémom Slovenska sú skôr kamaráti z vašich fotiek ako nejakí imaginárni moslimovia, ktorých je tu strašne málo a robia naozaj dobrú robotu ako lekári, ako odborníci. Mnohí z nich študovali v Martine a podobne.

    Ako príklad toho, že akí sme my Slováci stále xenofóbni, a to možno aj pán podpredseda Bugár by mohol počúvať, že teda ako si vážime menšiny. Konkrétne máme pri Žiline závod Kia a Kórejci, ktorí tu prídu ako investori, ktorí zamestnávajú našich ľudí, tak aby si vybavili vôbec svoje povolenia na pobyt, tak musia vojsť do budovy starých zruinovaných kasární. Sú na jednej chodbe, kde sú zatýkaní aj zločinci, čiže je to ako keby jeden útvar a čakajú tam neraz s malými deťmi v hrozných podmienkach bez vody aj celý deň, aby napr. si vybavili povolenie na pobyt. Nehovoriac o tom, že ako funguje cudzinecká polícia v Bratislave a tak ďalej. Čiže tu máme obrovský priestor ukázať dobrú vôľu vo vzťahu k ľuďom zvonku, ale správame sa k nim ako štát v podstate neúctivo, macošsky.

    A čo je taký vrchol, ako čerešnička na torte, že je tam v tom hnusnom prostredí taký plagát nejakej kórejskej alebo ázijskej ženy a napísané pod tým, že I fell like Slovak. Čiže my sami ako štát si robíme takýmto prístupom k cudzincom hanbu a na tomto by sme mali pracovať, nie na takýchto iných témach.

  • S reakciami, s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Boris Kollár.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Grausovej.

    Pán poslanec Pčolinský, ďakujem, ani ja tu nechcem no go zóny.

    Pán poslanec Budaj, ďakujem za vaše vystúpenie, za vašu faktickú. Cez to všetko si myslím, že ľudí zastupujú politici, sú ich volení, proste sú volení ľuďmi a my ich tu máme zastupovať.

    Pán Laurenčík, zákon o extrémizme, tak je to ten zákon o extrémizme, kde jasne je obmedzenie slobody slova, prejavu a sympatií.

    Pani Shahzad, 20-tisíc podpisov nazbieram kedykoľvek, ale 50 sa mi už nepodarí a keby to bolo 100-tisíc, už si ani srandu z toho nemôžem robiť.

    Pán poslanec Marosz, určite myslíte takých kamarátov, ako má aj Rišo Sulík, že? Ďalej, alebo ste spomínali lekárov. Myslíte toho z Dubaja, čo tu načierno operoval bez anestézie a spôsobil utrpenie a zdravotné poškodenie ženám? Takže ďakujem velice pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Stanislav Drobný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem krátko hovoriť, lebo predrečníci už povedali viac-menej všetko, čo sa dá, takže ja len v krátkosti.

    Navrhovaná zmena tohto zákona zvyšuje počet veriacich, ktorých musí náboženský subjekt dokladovať za účelom registrácie. Registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. V súčasnosti mnohí veriaci nemajú štátom uznanú svoju cirkev, ale to im nebráni slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Slovensko totiž nie je Saudská Arábia. Na Slovensku preto môžeme stretnúť veriacich rôznych náboženstiev, pôsobia tu napr. skupiny uznávajúce predkresťanských, slovanských, germánskych či keltských bohov, občas môžme stretnúť budhistu a zväčšuje sa komunita moslimov. Funguje to zatiaľ v pohode vedľa seba. Prenasledovanie či zločiny z dôvodu odlišného náboženstva nie sú na Slovensku na programe dňa. Toto však veľmi rýchlo môže byť minulosťou. Ak ponecháme súčasné, príliš benevolentné podmienky na uznanie cirkvi štátom, poľahky sa nám stane, že štát uzná a finančne bude podporovať skupinu ľudí, ktorí sú, obrazne povedané, extrémne výbušnej povahy. Rôznymi formami, čo, žiaľ, vidíme v západnej časti Únie, často aj násilím, budú presadzovať svoje fundamentalistické videnie sveta, snažiť sa zrušiť práva žien a podobne. Z pozície štátom uznávanej cirkvi v prípade to budú mať oveľa jednoduchšie ako za súčasného stavu.

    Jedným zo spôsobov ochrany pred týmto rizikom je aj táto novela zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa zvýšila hranica registrovaných členov cirkvi z 20- na 50-tisíc. Niekomu by sa mohlo zdať číslo 50-tisíc veľké, ale v tejto súvislosti nie je. Hovoríme predovšetkým o finančných príspevkoch od štátu. Napríklad 50-tisíc získaných hlasov v parlamentných voľbách pre politickú stranu je stále málo na to, aby politická strana získala od štátu príspevok na svoju činnosť. Z tohto pohľadu sa hranica 50-tisíc javí ako optimálna. Podľa môjho názoru by do budúcna toto číslo podmieňujúce registráciu cirkvi mohlo byť omnoho väčšie a vyššie. Opäť pripomínam, že registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože vyznávať svoju vieru môže slobodne aj člen neregistrovanej cirkvi.

    Ďakujem za slovo, za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Pán poslanec bol posledným prihláseným do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť v rozprave pán spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 238, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 262.

    Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Reakcie z pléna.

  • Vzhľadom na to, že tu nie je pani poslankyňa, presúvam tento bod na prerokovanie na záver schôdze.

    Následne pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 282, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 285.

    Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Návrh predkladá skupina opozičných poslancov a v podstate ním napĺňa programové vyhlásenie súčasnej vlády. V programovom vyhlásení vlády sa totiž uvádza, že vláda presadí predĺženie lehoty zverejňovania, povinne zverejňovaných zmlúv z 5 na 10 rokov.

    Pred pár rokmi bolo zavedené do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda upravené aj v Občianskom zákonníku, že niektoré zmluvy, ktoré uzatvára verejný sektor, alebo teda skoro všetky s výnimkou niektorých vybraných typov je potrebné najprv zverejniť na internete a až potom môžu nadobudnúť platnosť a účinnosť. Toto je podľa môjho názoru jedna z najlepších vecí, ktoré sa podarilo presadiť v období vlády Ivety Radičovej. A jedna z vecí, ktorá sa tam doplnila neskôr, bolo, že sa tie zmluvy zverejňujú po celú dobu plnenia, ktoré vyplýva z príslušnej zmluvy, ale najmenej na obdobie piatich rokov.

    Podľa môjho názoru, keďže sa tie zmluvy zverejňujú na internete, tak nie je žiadny dôvod, aby neboli zverejnené natrvalo. Ale uznávam, že je pokrok aj to, ak budú zverejňované nie 5 rokov, ale minimálne 10 rokov, tak ako to navrhuje súčasná vláda alebo ako zamýšľa súčasná vláda.

    Je tam však drobný problém spočívajúci v skutočnosti, že tá päťročná lehota, kedy bolo prvýkrát zavedené zverejňovanie zmlúv na 5 rokov, uplynie už teraz 31. decembra. A pokiaľ teda nezmeníme zákon o slobodnom prístupe k informáciám teraz a nenadobudne účinnosť predĺženie lehoty z 5 na 10 rokov najneskôr od 1. januára, tak tie prvé zmluvy, ktoré boli zverejnené päť rokov dozadu, budú môcť byť z internetu stiahnuté. A tak sa tak bude môcť diať až do doby, kým vláda nepríde s väčšou novelou zákona o slobodnom prístupe, ktorá bude informovať až toto, aj toto opatrenie.

    Čiže aby sme zabránili tomu, že vznikne niekoľkomesačné obdobie, počas ktorého bude môcť povinne zverejňované zmluvy sťahovať z internetu, a aby sme teda naplnili to, čo je zmyslom deklarovaného záväzku z programového vyhlásenia vlády, prichádzame s touto novelou, ktorá obsahuje v podstate iba tento jeden bod z hľadiska obsahu, aby sa predĺžila lehota povinne zverejňovaných zmlúv, objednávok a faktúr z 5 na 10 rokov od 1. januára.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Poprosím vás, chcel by som vás krátko informovať ešte pred vystúpením pána spravodajcu, že bolo rozhodnutím grémia, poslaneckého grémia, určené, že Národná rada bude rokovať v tieto dni, ktoré nás čakajú do piatku, do času jedna hodina, obedňajšia prestávka bude od jednej do druhej, pričom rokovanie Národnej rady končí každý deň o ôsmej večer. Pokiaľ sa neprerokujú všetky body programu, budú presunuté v piatok na ďalšiu schôdzu Národnej rady tak, aby budúci týždeň Národná rada nebežala. To je schválené poslaneckým grémiom a považujem si za povinnosť vás o tom, samozrejme, informovať.

    Pán poslanec Jozef Lukáč, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem že nik, uzatváram možnosť prihlásenie do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja ospravedlňujem sa, ale naozaj ja som sledoval tabuľu, veci a nemôžem sledovať plénum. Takže, ak dovolíte, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie, ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mal by nasledovať návrh poslanca Martina Fecka, bod bol vzatý späť. Tento bod je preložený na budúcu schôdzu, predkladateľ je PN.

    Pokračujeme v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 270, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 273.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi.

    Vzhľadom na uvedené, že pán Igor Matovič nie je v sále, presúvame predmetný bod na záver rokovania.

    Ďalším bodom rokovania je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorý by som mal dať uviesť zase pani poslankyni Veronike Remišovej.

    Konštatujem, že tak isto nie je v sále a nemáme ani avizovaný dôvod. Presúvam tento bod programu na záver.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Budaja, Viery Dubačovej a Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 283, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 286.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Budajovi, aby návrh zákona uviedol.

    Poprosím vás, pán poslanec, len znova tu nie je pán poslanec Matovič, ktorý by mal byť teraz, keď pozerám ďalej, spravodajca.

  • Reakcia navrhovateľa, krátke čakanie na spravodajcu.

  • Pán poslanec, pri všetkej úcte, prepáčte, presúvam tento bod programu na záver.

    Mal by nasledovať návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, kde by malo byť udelené slovo znova pani poslankyni Veronike Remišovej. Konštatujem, že nie je v sále.

    Aj tento bod programu presúvame na záver.

    Návrh poslancov Eriky Jurinovej, Gábora Grendela, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 275, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 278.

    Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej.

    Konštatujem, že v sále znova nie je ani poslankyňa Erika Jurinová. Presúvam na záver.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 276, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 279.

    Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, prosím vás, aby ste za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    Prosím vás, pani poslankyňa, môžte? Peňažné príspevky. Áno?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, nestihla som dobehnúť z jedného rokovania.

    Dovoľte mi predstaviť novelu zákona o kompenzáciách, o peňažných príspevkoch na kompenzácie, ktorý rieši; prepáčte, máme tu dva zákony rovnakého názvu a teraz sa neviem zorientovať, ktorý, ktorý to práve...

  • Prerušenie vystúpenia predsedom.

  • Danko, Andrej, predseda NR SR

    Pani poslankyňa, bude zákon č. 447/2008 Z. z.

  • Ten druhý, áno, oni sú dva, dva naraz. Dobre. Už som sa zorientovala. Ďakujem pekne.

    Takže týmto návrhom zákona sa snažíme vylepšiť situáciu opatrovateľov, opatrovateľov v domácom prostredí. Ide teda o neformálnych opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich blízkych rodinných príslušníkov, čo je ošetrené v zákone 447/2008. Viem, že na tejto schôdzi rovnako vláda predstavila niečo podobné. Ich zámerom, zámerom vlády bolo zdvihnúť opatrovateľský príspevok v konečnej sume maximálne o 27,1 euro. My, pokiaľ sme sledovali aj prípravu, aj to, aj sme sa rozprávali s opatrovateľmi, ktorí túto činnosť neformálne vykonávajú, zistili sme, že rodiny, ktoré opatrujú svojich blízkych príbuzných, sa dostávajú veľmi často na hranicu chudoby, mnohí sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Preto sme sa pozreli najmä, sme sa na túto oblasť pozreli práve z pohľadu celkovej stabilizácie rodiny.

    Sme presvedčení o tom, že zvýšenie príspevku, tak ako ho navrhuje vláda, je veľmi nízke, nezodpovedá požiadavkám rodín, ktoré istým spôsobom len šetria financie štátu. Preto si myslíme, že vhodným riešením – zatiaľ – je navýšiť túto výšku opatrovateľského príspevku na sumu čistej minimálnej mzdy. Podľa nás je to veľmi korektné vzhľadom k tomu, že už niekoľko iks rokov sa tento príspevok na opatrovanie nezvyšoval, respektíve tým, že je naviazaný na životné minimum, sa jeho výška zvyšovala veľmi málo a nepatrne. A tým, že sa zároveň ochrana príjmu niekoľko rokov, myslím, že od roku 2010 žiadnym spôsobom nehýbala, tak ak viete, ako tento príspevok na opatrovanie funguje, je zabezpečený systém váh, kde ak vám valorizujú invalidný dôchodok automaticky vám klesá opatrovateľský príspevok.

    Pri tejto príležitosti by som upozornila aj na nespravodlivé nastavenie tohto systému, pretože práve takýmto spôsobom, nastavením tých váh medzi navyšovaním invalidného dôchodku a zároveň znižovaním, ak prekročíte tú hranicu ochrany príjmu, znižovaním opatrovateľského príspevku sa títo opatrovatelia cítia veľmi dotknutí. Preto rovnako navrhujeme zvýšenie ochrany príjmu na úroveň 1,8-násobku životného minima, čo bude zahŕňať tých, ktorí dostávajú invalidné dôchodky v priemernej výške.

    Vláda sa vo svojom vládnom návrhu rozhodla zvýšiť ochranu príjmu takisto, ale o niečo nižšie, a to sa nám zdá nespravodlivé, lebo zahŕňa to opäť oveľa menšiu skupinu poberateľov invalidných dôchodkov.

    Ak hovorím o tom, že pokladám za nespravodlivé nastavenie systému váh v zákone o kompenzáciách, tak aj z toho dôvodu je nutné zastabilizovať ochranu príjmu na vyššej hodnote, ako je priemerná hodnota invalidného dôchodku. Tá je dnes stanovená na 353 euro, plus-mínus. Takže náš návrh je ambicióznejší, ako predstavila vláda, a podľa mňa oveľa spravodlivejší.

    Toto by som však, aj keby sa podarilo nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na hranicu, ktorú požadujeme, to znamená na výšku minimálnej mzdy, čistej minimálnej mzdy, to je okolo 355 euro, stále si myslím, že ten boj opatrovateľov so štátom by nemal byť zastavený, keby sa to aj podarilo, práve preto, lebo mali by sme mať ďalšiu víziu, ktorá v tomto zákone nie je postrehnutá. Ale bolo by, alebo veľmi by sme privítali, keby štát začal uvažovať aj vzhľadom k tomu, že seniorov nám bude pribúdať. Kolegyňa má presné číslo, ja ich naozaj v tej rýchlosti som si nestihla vyhľadať, ale ak pôjdeme štatisticky, uvidíte, akým rapídnym spôsobom nám narastá počet seniorov. A Slovensko bude riešiť problém starostlivosti o seniorov. Nielen o seniorov, samozrejme, aj zdravotne postihnutých. To je tiež veľká skupina ľudí, ale prioritne nám bude narastať najmä skupina seniorov, ktorá aj cez zákon o sociálnych službách vieme, že nie je dostatočne poriešená.

    Ale vráťme sa k zákonu o kompenzáciách, ktorý rieši naozaj neformálnu starostlivosť, to znamená opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich domácich príbuzných. Tým, že títo opatrovatelia sanujú v mnohom aj ústavné právo občanov o dôstojnú starostlivosť, o dôstojný život, štát by mal vzhľadom k tomu, že ak by ich práve títo opatrovatelia dávali do ústavnej starostlivosti, vieme, že tá ústavná starostlivosť vyjde štát drahšie. Tak preto by sa nemal štát pozerať na domácich neformálnych opatrovateľov ako na bremeno, ale na niečo pozitívne, čo šetrí do budúcnosti finančné prostriedky. A aj z tohoto dôvodu by sme mali uvažovať tým smerom, že hľadať formy, akými by mohli práve títo domáci opatrovatelia, formy, akými by sa mohli stať zamestnanými.

    Verím, že je možno nájsť, lebo niečo podobné, tak ako alternatívne, vieme, že existuje aj pracovný pomer pre náhradných rodičov, ktorí takisto majú v starostlivosti deti, v 24-hodinovej starostlivosti.

    Každopádne, keď ešte sa pozriem na zákon, ktorý sme predkladali na minulej schôdzi, títo opatrovatelia sú vylúčení aj z možnosti zabezpečiť si okrem dôchodkového poistenia, kde sú vlastne, kde je za nich platiteľ štát, sú ochudobnení o možnosť priplácať si na nemocenskú a rovnako aj na nezamestnanecké. Toto všetko nemôžu práve preto, lebo je vytvorený balík dobrovoľného poistenia a zákon nedovoľuje rozdeliť si a vybrať si z toho hrozienka. Takže tu je aj výzva opäť na vládu a na koaličných poslancov, aby zvážili možnosť pre skupinu opatrovateľov a osobných asistentov, možnosť vybrať si z balíka dobrovoľného poistenia doplácanie na práve tie služby, na tie dávky, ktoré by v budúcnosti im mohli veľmi pomôcť. Ale to som naozaj vlastne premostila aj k inému zákonu, ktorý bol predstavovaný na minulej schôdzi.

    Takže zopakujem summa summarum, cieľom tejto novely zákona o službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je zvýšiť výšku opatrovného na čistú minimálnu mzdu, to je suma okolo 355 euro. A rovnako zvýšiť ochranu príjmu na 1,8-násobku životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidných dôchod..., 1,8 životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidného dôchodku, ktorí dosahujú priemerný alebo dostávajú priemerný invalidný dôchodok, čo je 353 euro.

    Ďakujem pekne a verím, že tento návrh zákona bude úspešný.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý nahradil ospravedlnenú Petru Krištúfkovú, pán poslanec Peter Mihál. (Pozn. red.: Správne malo byť "Jozef Mihál.") Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 279 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Soňa Gaborčáková. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Poprosím o slovo, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

  • Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.

    V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.

    Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.

    Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.

    Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.

    Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.

    Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.

    Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.

    Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.

    Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.

    Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.

    Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.

    Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyňa v podstate premostila a začala už rozprávať o systéme poskytovania sociálnych služieb formálnych, to znamená v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Ale v závere, možnože to naozaj veľmi široko povedala a vysvetlila celú problematiku, že teda tým, že by sme presúvali tú starostlivosť na štát, to znamená, že by sme mali podporovať tie sociálne zariadenia, tak náš sociálny systém to absolútne nezvládne.

    Takže verím, že mnohí sa pripojíte k tomu, že jednoduchšia a pre štát lacnejšia forma a alternatíva je podporiť v dostatočnom množstve, v dostatočnej sile, dostatočnej v zmysle finančnej podpory, je podporiť práve tých neformálnych opatrovateľov. Nezastavme sa pri tom, že zvýšime opatrovateľský príspevok o 27 euro, tak ako to navrhuje vládna novela.

    Ak by sme zvýšili opatrovateľom opatrovateľský príspevok na sumu dnešnej priemernej, teda minimálnej mzdy okolo tých 355 euro, je to náklad pre štát 55 miliónov. Zdá sa vám to hrozivé číslo. Ale ak ste počúvali dobre to, čo hovorila kolegyňa, do roku 2019 nám hrozí nárast počtu seniorov, nieže hrozí, to je proste realita, narastie počet seniorov o 200-tisíc, o 200-tisíc. A keby sme brali, že len desať percent z toho budú ľudia, ktorí si budú vyžadovať a budú potrebovať sociálnu starostlivosť, to je 20-tisíc ľudí. A naše zariadenia dokopy poskytujú dnes 15-tisíc lôžok alebo kapacitu zhruba 15-tisíc klientov sú schopní prijať. A tu sme prišli k veľkému problému.

    Táto kapacita, ktorá je dnes vo veľkej miere naplnená, vieme, že pri verejných poskytovateľoch je až preplnená, vieme, že existujú poradovníky práve preto, že tí verejní poskytovatelia služieb sú na tom finančne lepšie, lebo sa im dopláca zo štátnych zdrojov. Z vrecka každého jedného občana ide aj na služby, ktoré poskytuje verejné zariadenie. Naopak, neverejní poskytovatelia, ktorí sú často terčom kritiky aj vlády, aj vládnych poslancov, tí, tým musia na tú službu doplácať najmä ich príbuzní.

    Podľa mňa takto nastavený systém je vysoko nespravodlivý, a preto mi dovoľte, aj keď sa to možno netýka tohto zákona, dať výzvu, verejne vyzvať vládu aj vládnych poslancov, aby už v tomto roku, pred tým, ako príde zákon o štátnom rozpočte, pred tým, ako dokončíme druhé čítanie zákona o sociálnych službách, urobili takú zmenu, aby sa sanovali tie najväčšie škody, aby nedochádzalo v podstate až k tragédiám, kedy mnohé neverejné zariadenia alebo zariadenia, ktoré poskytujú službu seniorom, ale teda ide o neverejných poskytovateľov, budú nútení so svojou činnosťou skončiť. Kto tých seniorov zoberie, ak vieme, že ten pomer verejných a neverejných poskytovateľov je takmer rovnaký? Zhruba cez 9-tisíc ľudí je v zariadení verejných, necelých 9-tisíc ľudí je v zariadeniach neverejných. Preto naozaj seriózna výzva pre vládnych poslancov aj vládu samotnú, urobte ten krok, zvýšte aspoň to, aspoň, aj keď to nebude možno systémovo.

    Vieme, že sa pripravuje nová novela zákona o sociálnych službách, ale urobte ten krok a ihneď im navýšte buď príspevok z odkázanosti, alebo príspevok na finančné zabezpečenie neverejných poskytovateľov zo sumy, ktorá ani nezodpovedá stavu spred prijatia zákona o sociálnych službách spred roka 2008. Zvýšte im to na príspevok na 420 euro, ktorý požadujú, o ktorom hovoria, ak bude aspoň toto prijaté, budú vedieť naplniť literu zákona o zvýšení minimálnej mzdy. Takže toto je krok, ktorým môžete zachrániť poskytovateľov, nie poskytovateľov, môžete zachrániť seniorov, ktorým sú poskytované služby v neverejných zariadeniach.

    A mimo tejto výzvy vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona, ktorý má za cieľ zvýšiť príspevok na opatrovanie teda neformálnym opatrovateľom na sumu 355 euro a ochrániť príjem danej rodiny až do výšky, priemernej výšky invalidného dôchodku. Je nespravodlivé, tak ako je náš systém kompenzácií nastavený, preto po viacerých rokoch máme šancu pomôcť rodinným opatrovateľom alebo teda neformálnym opatrovateľom aspoň zvýšením príspevku a zvýšením ochrany príjmu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 278. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 281.

    Dávam slovo poslancovi Eduardovi Hegerovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám teda predstavil tento návrh. A idem tak pekne po poradí. Toto je ďalšie z našich opatrení v prospech podnikateľského prostredia, v prospech možno tých malých hráčov na trhu. Nadväzuje vlastne na ten návrh alebo teda výborné by bolo, keby bol mohol nadväzovať na ten návrh, ktorý sme mali aj na predchádzajúcej schôdzi o neuhradených faktúrach a o Trestnom zákone. Tento sa teraz dotýka Obchodného zákonníka a vlastne v podstate ide o to, aby faktúry, ktoré podnikateľský subjekt obdrží, aby vlastne uhrádzal v poradí, v akom mu prídu.

    Skúsim možno tak najprv trošku formálnejšie a potom do toho tak vysvetľovať. Čiže ide o to, aby práve to podnikateľské prostredie, ktoré dneska vidíme, že je, že naozaj tá história, ale aj súčasnosť ukazuje, že práve tí malí hráči v tom boji alebo v spolupráci, ťažko povedať, ako to presnejšie nazvať, ťahajú za kratší koniec a mnohokrát sú zneužívaní práve preto, že sú malí, vymožiteľnosť práva je veľmi nízka a nedostáva sa k ich úhrade. A problém je aj to, že mnohí títo malí hráči nevedia o tých veľkých hráčoch alebo tých stredných hráčoch, keď tak poviem, o stredných podnikateľských, stredne veľkých podnikateľských subjektoch a veľkých podnikateľských subjektoch, do akej miery sú féroví a do akej miery uhrádzajú svoje záväzky. Na druhej strane sú mnohokrát aj nútení vstupovať do obchodných vzťahov s nimi, pretože práve tí veľkí, veľké subjekty získavajú zákazky a rozdeľujú ten biznis. Ale tým, že oni žijú, tieto veľké subjekty, v takej skrytosti a nie je o nich úplne verejne známe, že si neplnia svoje záväzky práve voči malým podnikateľským subjektom, tak môžu využívať tú súčasnú situáciu aj ťažkej vymožiteľnosti práva, že neuhrádzajú práve týmto malým podnikateľským subjektom, malým živnostníkom, a to znamená, že títo ťahajú za kratší koniec a mnohokrát to ohrozuje ich vôbec fungovanie a ich ďalšie podnikanie.

    Takže táto úprava vlastne prináša to, že by jednak bola povinnosť, aby každý podnikateľský subjekt, ktorý obdrží faktúru, tak pekne podľa splatnosti uhrádzal faktúry tak, ako vlastne tie faktúry sú, akú splatnosť majú. Toto prinesie, samozrejme, platobnú disciplínu a aj pohyb peňazí na trhu bude vlastne kopírovať pohyb aj vykonaných služieb a práce a poskytnutých tovarov.

    Druhá dôležitá vec, ktorú zavádza táto úprava, je to, že firmy, ktoré vlastne neplnia svoje záväzky, neuhrádzajú svoje záväzky v splatnosti a predlžujú, budú mať povinnosť toto hlásiť, aby bolo úplne jasné a verejne známe, ktoré firmy vlastne dlžia, koľko dlžia a vlastne na základe týchto informácií bude môcť ten podnikateľský subjekt, ktorý chce ísť do nejakého obchodného vzťahu, si preveriť, či ten partner, ktorému ide dodať služby alebo tovar, je zodpovedný partner, či má možnosť dostať svoje peniaze od tohto partnera, a vlastne toto bude úplne jasné, transparentné a zároveň to bude aj taká, v úvodzovkách, tabuľa hanby.

    Dnes vieme si zistiť dlžníkov na sociálnom, zdravotnom poistení, ale nevieme práve tieto vnútroobchodné vzťahy, nevieme, ako sa tam tie subjekty podnikateľské správajú. A toto by malo práve priniesť tú transparentnosť aj do týchto vzťahov.

    Samozrejme, teda myslí sa aj na to, na sankciu, ak by takýto podnikateľský subjekt nerešpektoval a neinformoval o tejto svojej podlžnosti alebo o prekročení splatnosti. Samozrejme, robilo by sa to na mesačnej báze, čiže ak si svoje záväzky uhradí, tak na ďalší mesiac už by, samozrejme, na tej, v úvodzovkách, tabuli hanby nebol. Ale; čiže sú tam aj sankcie pre, jednak pre podnikateľov, ktorí sú registrovaní alebo teda ktorí sú registrovaní... Pardon, pre právnické osoby a potom pre fyzické osoby sú odlišné sankcie, samozrejme, pretože jedná sa o rozličnú veľkosť spoločnosti.

    Takže toto je v stručnosti tento návrh, ktorý chce primárne chrániť slabých, čiže práve tých malých podnikateľov, malých živnostníkov, malé eseročky, ktoré majú veľmi ťažkú pozíciu vo vymožiteľnosti svojho práva, keď im ostanú práve títo veľkí hráči na trhu dlžní. Je tu zároveň taká palica na tých veľkých hráčov, aby sa nemohli skrývať a tváriť sa, že my sme solídne firmy, ale zároveň na druhej strane okrádajú práve mnoho malých podnikateľských subjektov. Čiže má to byť taký bič na podvodníkov, aby sa vyčistil práve trh od takýchto podvodníkov, ktorí už teda buď majú ten úmysel, že nechcú platiť, alebo... Áno, ide hlavne o tých, ktorí nechcú platiť, pretože áno, stane sa, a tento na to pamätá, že stane sa, že môže byť nejaká, by som povedal, druhotná neschopnosť, kedy ju nemôže uhradiť, ale ide práve o tých podvodníkov, chceme práve postihnúť tých podvodníkov, ktorí toto zneužívajú, práve tú svoju veľkosť v prospech voči tým malým.

    A teda, samozrejme, vidíme tento návrh ako veľmi prospešný pre zlepšenie podnikateľského prostredia a veríme, že môže práve pomôcť tým malým a vytvoriť nové návyky aj pri pohybe a kopírovaní vlastne dodávok služieb a tovaru na trhu. Takže to len tak stručne na úvod. Ja som vystúpil v úvodnom slove, ak by ste niektorí chceli k tomu niečo povedať, tak môžte prísť do rozpravy alebo ešte ja možno len krátko vystúpim do rozpravy, ak by ste chceli reagovať faktickou poznámkou. Takže to je na predstavenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. Pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa rokovacieho poriadku vystúpil v druhom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia zákona je zjavný účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Tak ďakujem, kolegovia. Verím, že aj toto menšie zastúpenie z hľadiska koalície bude informovať zvyšných kolegov a nejakým spôsobom tlmočiť našu žiadosť o podporu tejto veľmi prospešnej úpravy Obchodného zákonníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 260. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 264.

    Dávam slovo poslankyni pani Zemanovej, ktorá nahradí pána poslanca Poliačika, za skupinu poslancov, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, predkladajú poslanci Národnej rady Martin Poliačik, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Anna Zemanová, Jana Cigániková, Alojz Baránik, Martin Klus a Juraj Droba.

    V súčasnosti právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje v rámci občianskoprávnych vzťahov postavenie zvieraťa špecificky. Zviera je tak chápané ako hnuteľná vec, pričom sa nerešpektujú jej osobitné vlastnosti, jedine prostredníctvom noriem verejného práva sú regulované niektoré aspekty chovu, obchodovania a usmrcovania predovšetkým hospodárskych zvierat.

    Pokiaľ ide o spoločenské zvieratá, úpravu právnych vzťahov špecificky pre chov, obchodovanie a usmrcovanie spoločenských zvierat v Slovenskej republike vôbec nemáme. Absencia takejto úpravy je dôsledkom mnohých nežiaducich spoločenských vplyvov chovu spoločenských zvierat, medzi inými napríklad nelegálne a nekontrolované množenie zvierat s cieľom predaja mláďat, nekontrolované množenie túlavých zvierat bez majiteľa, absencia veterinárneho ošetrenia niektorých zvierat, týranie a neuplatňovanie riadnej zodpovednosti majiteľov za správanie ich zvierat.

    Predkladaný návrh zákona nemá byť úplnou úpravou právnych vzťahov k zvieratám, avšak podľa predkladateľov vytvára úplne elementárny základ pre úpravu právnych vzťahov k zvieratám v občianskoprávnych vzťahoch, z ktorého by mala ostatná právna úprava na ich ochranu vychádzať. Predkladatelia sú si vedomí prípravy nového Občianskeho zákonníka ako základného kódexu v súkromnoprávnych vzťahoch, ale vzhľadom na meškanie v tejto oblasti rekodifikácie navrhujú prijatie predkladanej právnej úpravy s cieľom dosiahnuť presadenie tejto právnej úpravy nielen do súčasného znenia Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým do novopripravovaného rekodifikovaného Občianskeho zákonníka ako základného kódexu pre súkromnoprávne vzťahy.

    Predkladaný návrh zákona teda špecifikuje vo všeobecnosti postavenie akéhokoľvek živého zvieraťa ako vnímajúcu bytosť, na ktorú by sa mali ustanovenia o veciach vzťahovať len v prípade, že to neodporuje povahe živého zvieraťa.

    Predkladaná právna úprava je inšpirovaná právnou úpravou v iných krajinách Európskej únie a podobná právna úprava je obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku Českej republiky.

    Chcem len pripomenúť, že návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

    Takže ďakujem pekne, pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

    Neštandardne a vzhľadom na neprítomnosť poslancov ďalší návrh zákona bude uvádzať pani Zemanová a pán Budaj a potom pán poslanec Galek a Ivan, pokiaľ sú zástupcovia výborov, aby tu boli, hej?

    Dobre, nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážený pán predseda, vážená pani spolupredkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zviera nie je vec.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že sa nik nehlási z posla... Hlási sa pani poslankyňa Zemanová, pán poslanec Sopko. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Treba si trošíčku zájsť do histórie, pretože tento zákon, návrh zákona nie je v pléne Národnej rady predkladaný prvýkrát. Po prvýkrát to bolo v roku 2010, kedy sa pripravil tento návrh zákona našimi predchodcami a spolupredkladateľmi v rámci pracovnej skupiny, ktorá bola vtedy vytvorená. Bola to vlastne jedna zo základných požiadaviek, aby zviera nebolo vecou, pre vznik nového zákona o ochrane zvierat. Avšak od tej doby sa veľa nezmenilo. Potom opakovane bol návrh zákona ešte raz predložený v parlamente, avšak nezískal si dostatočnú podporu, čo verím, že tentokrát to bude inak, pretože sa nádejám, že aj poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí hlasovali ostatný raz za, tak aj teraz nezmenia svoj názor a zahlasujú za, pretože ten návrh zákona je úplne identický.

    Teda chcem osobitne apelovať na poslancov, poslankyňu pani Pfundtner, Baštrnák, Bugár, Gál a osobitne na pána poslanca Šebeja, ktorý, som mu povedala, že ak nezahlasuje za, tak ho bude jeho írska setrica chodiť po noci strašiť a štekať mu. Tak to ako len na okraj.

    Chcem len k tomu povedať ešte nasledovné informácie. Napríklad v susednom Česku, keď sa pozrieme na úpravu Občianskeho zákonníka, tá jednoznačne hovorí: Zviera je cítiacou bytosťou, ku ktorej treba vo všetkých k tomu zodpovedajúcich situáciách takto pristupovať. A ustanovenia o zvierati ako o veci sa používajú len vtedy, keď to neodporuje týmto jej špecifickým vlastnostiam.

    To isté očakávame ako predkladatelia návrhu zákona, že by sa mohlo udiať aj pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka na Slovensku.

    Dnes sme vystavení mnohokrát situáciám, kedy nielen ochrancovia zvierat, ale aj ďalšia verejnosť sa môže len bezmocne prizerať situáciám, ktorým nemôžu zabrániť a nevedia im zabrániť. Tým, že zviera je v našom právnom poriadku stále vecou, tak svoju vec, môžem s ňou nakladať akokoľvek. Môžem ju usmrtiť podľa ľubovôle, keď pri tom, samozrejme, ak ju netýram, ak ju len zabíjam, tak sa nedopúšťam týrania zvierat a tým pádom zákon nijakým spôsobom ten človek neporušil. Ak zviera necháme v lese len tak, tak je to také podobné, ako keby som tam nechal práčku, ešte možno aj viac, pretože tá práčka sa považuje za odpad. Ale vec, zviera, cítiaca bytosť nie, hoci tam môže zahynúť, pretože si nevie sama nájsť potravu.

    Ak to orgány činné v trestnom konaní neklasifikujú ako týranie, tak dnes ich máme, týranie je definované v Trestnom zákonníku a sú zaň aj sadzby, ktoré sa upravovali v roku 2010 alebo 2011, tak žiadnym spôsobom ten, ťažko sa mi povie človek, neporušuje zákon. Ak uvidíme na parkovisku v autách zavretého psa alebo iné zviera, kde majiteľ auta možno naňho zabudol a pri 35, 37 alebo 40 stupňov vo vnútri vozidla, tak nemôžme urobiť nič, ak by; aj keď vidíme, že to zviera trpí. Ak by okoloidúci rozbil na tom aute okno, aby pomohol tomu zvieraťu, tak by sa on dopustil poškodzovania cudzej veci a bude on stíhaný za to, čo urobil autu, a nie za to, že nepomohol zvieraťu.

    Je to absurdná situácia. Sme poslednou, jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá takúto úpravu vo svojom kódexe nemá. To úprimne dúfam, že nepotrvá to už dlho, hádam už len do piatej hodiny dnešného dňa, kedy budeme mať možnosť túto situáciu zmeniť a že Slovensko sa pridá k ostatným kultúrnym a civilizovaným krajinám tejto planéty, ktoré si už uvedomili, že zvieratá, jednoducho k zvieratám nemôžme pristupovať ako k veciam.

    Prosím vás o to, aby sme zvieratám, ktoré majú srdce; vec srdce nemá, zviera má; aby sme takto aj pristupovali pri svojom hlasovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, a hlavne Anke za tento veľmi dôležitý príhovor, ktorý mala k návrhu nášho zákona.

    Tak ako zdôraznila, nehovoríme o tomto návrhu zákona prvýkrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ja tento návrh považujem za nepolitickú tému. Čiže predpokladám, tak ako naznačila Anka Zemanová, že bude môcť byť široko podporený naprieč politickými spektrami, obzvlášť teda od poslancov, ktorí už o podobnej téme raz hlasovali a hlasovali kladne.

    Ten príklad s práčkou v lese, to je naozaj niečo, čo muselo zabolieť každého z nás, kto tu sedí v tejto sále, a o to zvlášť, že tie zvieratká častokrát nie sú len vypustené do lesa, ony sú priviazané o strom a ony umierajú v neskutočných bolestiach od hladu, od zimy. S takýmito prípadmi sa stretávame v podstate denno-denne a je naozaj nesmierne smutné, že poslanci Národnej rady doposiaľ nenašli odvahu, aby na to adekvátne zareagovali. Čelíme vďaka tomu kritike celého sveta. Najmä európskych krajín, okolitých krajín, ktoré si to, samozrejme, všímajú. Nehovoriac už o tzv. množiarňach, ktoré na Slovensku máme a ktoré vykrmujú celú Európu zvieratkami, ktoré neskutočným spôsobom trpia už pri svojom narodení.

    No a treba zdôrazniť aj to, že náš návrh nadväzuje na mnohé občianske iniciatívy, ktoré sa v tejto súvislosti spustili. Určite ste zaregistrovali, milé kolegyne, milí kolegovia, že viacerí sme sa stretli v priebehu minulého týždňa a so svojimi zvieratkami sme sa prešli, aby sme poukázali na problémy, ktoré sa práve v tomto zákone pokúšame vyriešiť. Takže verím, že aj týchto občanov nesklameme a že naozaj dnes o sedemnástej sa staneme jednou z tých civilizovaných krajín a skutočne začneme riešiť to, že zviera nie je vec, zviera je cítiaca bytosť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miroslav Sopko.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pardon, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tejto téme, pretože naozaj, ako to už bolo spomínané, tu by sme politiku veľmi hľadať nemali.

    Najprv taký krátky úvod. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vláda a poslanci sa snažia počas desiatich rokov trikrát zmeniť zákon a sedliacka logika by vravela, že k lepšiemu a dokonalejšiemu výsledku. Opak je však pravdou. S Európskou úniou sme zharmonizovali len predpisy o veterinárnej starostlivosti, pasáže venujúce sa ochrane zvierat nielenže nepribudli, ale sa úplne vypustili a z pôvodného zákona ostalo len torzo. Dokonca sa posledný aktuálny zákon aj úprimne volá zákon o veterinárskej starostlivosti. Ochrane zvierat sa v ňom venuje len jediný § 22 a to veľmi stručne a doplňujú ho niektoré vyhlášky. Napríklad spomínaná stodvadsaťtrojka, a, samozrejme, nemajú záväznosť zákona. Slovenská legislatíva na ochranu zvierat tak posledným prijatým zákonom prakticky prestala existovať.

    Platná legislatíva absolútne nedostatočne špecifikuje podmienku chovu väčšiny zvierat, čím dáva priestor pre už tu spomínané zlé zaobchádzanie s nimi a hrubé nerešpektovanie ich potrieb životnej pohody. Okrem iného umožňuje usmrcovanie tzv. nechcených zvierat. Vyslovene nezakazuje mnohé nehumánne formy usmrcovania. Časť z toho, keď prenikne do médií, až vtedy si niekedy uvedomíme, akým spôsobom k tomu dochádza. Vyslovene nezakazuje šarhov ani celoročné držanie psov na reťaziach, neupravuje podmienky množiteľských chovných staníc, neupravuje dostatočne starostlivosť o hospodárske zvieratá, absolútne nekontroluje chov exotických zvierat v súkromných rukách, dovoľuje využívanie divo žijúcich zvierat v cirkusoch či pokusy na zvieratách s výsledkom smrti. Naša legislatíva tak umožňuje veľké utrpenie zvierat.

    Ignoruje navyše medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a charakterizuje zviera len ako vec. Článok 13 zmluvy o fungovaní Európskej únie pritom jasne hovorí: "Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva."

    Len pripomínam, že zmluva o fungovaní Európskej únie je jednou zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie. Slovenská republika ako jej členská krajina je ňou plne viazaná. Ako právne záväzný akt Európskej únie má prednosť pred zákonmi v Slovenskej republike.

    Čo som tým chcel povedať? Že došli sme do stavu, kedy naozaj treba už nahlas, jasne hovoriť o tom, že túto vec treba riešiť. Len tak na okraj a na záver, nestačí si zverejňovaním svojich vlastných fotografií aj v prípade celebrít alebo možno aj politických predstaviteľov so svojimi domácimi miláčikmi len robiť, ako to tak nazvať jemne, tak asi to treba nazvať priamo, trošku aj reklamu. Treba naozaj niečo pre to aj urobiť, aby sme sa v tejto veci konečne posunuli. Toľko som len chcel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Pán poslanec Martin Klus. Nech sa páči. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Tak isto by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie. Veľmi správne v ňom upozornil na ten akýsi rozkol, ktorý tu máme v rámci prijímania európskej legislatívy a toho, čo máme v našom právnom poriadku, a veľmi správne upozornil na to, že sme prišli o určité formy ochrany, ktoré tu v minulosti boli, ale nenahradili sme ich inými.

    Takže dnes máme tú príležitosť a opäť raz apelujem na všetkých kolegov a kolegyne, obzvlášť na tých, ktorí momentálne, ako vidím na pravej strane odo mňa, na ľavej strane od vás z hľadiska predsedajúceho, nie sú, aby zvážili svoje hlasovanie a pomohli nám posunúť túto legislatívu do druhého čítania, pretože základnou otázkou je, komu tento stav vyhovuje. A ako naznačila kolegyňa Anka Zemanová, máme úplne jasno v tom, že sú to ľudia, ktorí nemajú takmer žiadne city a skutočne chápu zviera len za vec.

    A keď už boli spomenuté rôzne celebrity, určite sú medzi nami mnohí poslanci a poslankyne, ktorí máme domáce zvieratká, ktorí sme s nimi vyrastali, takže verím, že aj toto bude jeden z dôležitých momentov, aby sme sa správne o sedemnástej hodine rozhodli.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ja len veľmi v krátkosti. Ďakujem pekne obom diskutujúcim a chcem len povedať toľko, že 14. októbra tohto roku sa konali po Slovensku v štyroch krajských mestách veľké pochody ľudí, ktorí prišli, aby podporili tieto návrhy, tento návrh zákona aj ten ďalší, ktorý budeme o chvíľočku o ňom diskutovať. Boli to stovky ľudí, ktorí aj zbierajú podpisy pod petíciu za nový zákon o ochrane zvierat. Takže naozaj toto nie je politická agenda. Je to agenda slušných cítiacich ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 261. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 265.

    Dávam slovo poslankyni pani Zemanovej, ktorá nahrádza pána poslanca Poliačika, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážení kolegovia, poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení ďalších zákonov, ktorým sa dopĺňa zákon o veterinárnej starostlivosti, predkladáme ako poslanci Národnej rady Martin Poliačik, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Anna Zemanová, Jana Cigániková, Alojz Baránik, Martin Klus a Juraj Droba.

    Predmetný návrh má za cieľ zaviesť právnu úpravu na kontrolu množenia psov, ustanoviť podmienky chovu psov za účelom ich množenia, podmienky držania takýchto psov a povinnosti vyplývajúce držiteľom, ako aj štátnym orgánom na úseku evidencie a kontroly držania psov určených na množenie.

    V súčasnosti je chov a množenie psov kontrolované len tým spôsobom, že tzv. chovné stanice jednotlivých plemien sú nahlásené chovateľským zväzom týchto plemien a tie kontrolujú, či takéto chovy spĺňajú ich štandardy a prípadne aj medzinárodné štandardy. Chovatelia takýchto šľachtených chovov majú záujem na tom, aby tieto chovy boli v poriadku a zachovávali medzinárodné štandardy, pretože im to dáva možnosť ďalej rozvíjať chov a zvyšuje hodnotu ich psov aj šteniat z takéhoto chovu.

    Na druhej strane existujú chovy, kde nie sú dodržiavané podmienky držania a chovu zvierat stanovené vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá. Často sú samice psov v nekontrolovaných chovoch držané pod fóliovníkmi, v tmavých pivniciach, bez venčenia, denného svetla, bez sociálneho kontaktu, bez veterinárneho ošetrenia, bez vhodnej stravy, s kožnými a inými chorobami. Ako jediný nie je tento spôsob množenia za účelom predaja kontrolovaný, čo vedie jednak ku genetickým zmenám na plemenách, skrytým chorobám, ktoré sa prejavia po čase od kúpy, k premnoženiu určitého plemena a hlavne k nevhodným podmienkam chovu vedúcim k týraniu. Takíto množitelia nie sú registrovaní v chovateľských zväzoch a v súčasnosti nikto nekontroluje, či dodržiavajú požiadavky stanovené osobitným predpisom.

    Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, by mal mať takýto predajca od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie by mal byť nelegálny.

    Návrhom zákona sa zavádza povinnosť registrovať chov v prípade, že chovateľ má záujem o predaj šteniat. Registrácia sa netýka tých chovateľov psov, ktorým sa psy rozmnožia náhodne a/alebo šteňatá nie sú predmetom predaja.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku zastupujem poslanca určeného Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 261). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa prihlasuje do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Prihlásený je pán poslanec Poliačik, pripraví sa pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    To, o čom sa tu, vážené dámy, vážení páni, rozprávame, je jednou z mnohých hanebných, by sa dalo povedať, nedostatkov, jedným z mnohých hanebných nedostatkov slovenskej legislatívy. Tak ako v prvom prípade Slovensko je buď poslednou alebo jednou z dvoch posledných krajín Európskej únie, ktoré zviera stále definujú ako vec, tak pri množiteľoch sa dá povedať, že nedostatočným legislatívnym ukotvením pozície zvieraťa v legislatíve a nedostatočným vymáhaním už dnes platných zákonov sme sa dostali do situácie, že zo Slovenska sa stal najväčší nelegálny exportér šteniat v Európe. A štence, ktoré sa rodia choré, poškodené rodičom, ktorí niekoľko rokov nevidia denné svetlo, sú zanedbávaní, tak tieto štence zásobujú čierne trhy po celej Európe. A to ešte keď tie šteniatka skončia u niekoho, že si kúpia toho psíka a dožije normálny život, tak sú z tých šťastnejších, ale častokrát sa nám stáva, že aj nadivoko namnožené štence, keď ich vyhodnotí daný chovateľ alebo množiteľ ako momentálne prebytočné, končia v igelitových sáčkoch v riekach alebo nedávny prípad nahádzaných šteniatok do priestoru vedľa kanalizačných rúr ukazuje, že tá situácia, aká je, je neudržateľná.

    A kým v tom prvom prípade pri redefinícii zvieraťa v Občianskom zákonníku môže byť legitímna námietka, že to je návrh nedopracovaný, lebo s tým ho aj navrhujeme, my sme si veľmi dobre vedomí, že Občiansky zákonník je momentálne v procese systematickej rekodifikácie, a preto vlastne my navrhujeme len definíciu, avšak keď sa pozrieme napríklad na to, akým spôsobom je to upravené v českom Občianskom zákonníku, ktorý nám slúži ako najbližší vzor, tak sme si vedomí toho, že je tam ďalších 13, 14 alebo 16 miest, kde je potrebné túto novú definíciu zapracovať.

    Tento návrh zákona, ktorý teraz kolegyňa Zemanová predniesla, je dopracovaný do konca. Vychádzali sme z úpravy, ktorá je už dnes platná pre chovateľské zväzy, lebo to, čo vlastne dnes by mal zabezpečovať štát ako principiálnu ochranu života cítiacej bytosti, tak to dnes vymáhajú iba chovateľské zväzy kvôli tomu, aby boli zachované štandardy jednotlivých plemien a, samozrejme, aj kvôli tomu, že medzi profesionálnymi chovateľmi papierových psov a mačiek je predsa len tá úcta niekedy k tým zvieratám trochu vyššia.

    To, čo zavádzame, je veľmi jednoduché. Ak chováš psa preto, aby si získaval profit z predaja šteniat, potrebuješ mať ten chov registrovaný. To je celé. Dennodenne sa stáva, že ochrancovia zvierat nachádzajú inzeráty na internete, predám trpasličích yorkshirov, trpasličie čivavy. Prídete tam, matku psíkov vám nikdy neukážu, vytiahnu z koterca žmúrajúce štence, ktoré veľmi rýchlo rozpredajú, ešte skôr, než by od matky mali odísť, len aby na tom trhli čo najviac peňazí. Zvieratká sú potom chorľavé, zvieratká sú podvyživené, zvieratká nedorastajú do veľkosti, do ktorej by mali, lebo jednoducho aj otec aj matka takéhoto šteňaťa žili v neskutočne nezdravých podmienkach. Feny, ktoré nachádzame v takýchto chovoch, sú v debničkách od ovocia vo vlastných výkaloch, niekoľko rokov sú kŕmené chlebom s vodou, nedostávajú sa vôbec na denné svetlo, nedostávajú sa vôbec na výbeh, jediné, čo môžu prežívať, je neskutočné utrpenie a neskutočné trápenie za účelom vrhnutia čo najväčšieho počtu šteniat pre zisk majiteľa. A keď takéto štence uvidia ochranári na internete, že ich niekto ponúka, tak neexistuje spôsob...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ospravedlňujem sa, nechcem byť drzý, len vzhľadom na krátkosť obedňajšej prestávky od jednej do druhej, je to vystúpenie dlhšie?

  • Bude to vystúpenie dlhšie... (koniec vety nebolo rozumieť, keďže poslanec hovoril obrátený k predsedajúcemu a súbežne s ním.)

  • Hovorené súbežne s poslancom Poliačikom.

  • Môžem si dovoliť prerušiť schôdzu a o druhej pokračujeme.

    Ďakujem, dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 10. schôdze Národnej rady, a to v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 261).

    Popoludňajšie svoje vystúpenie ešte nedokončil pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 261.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ako som hovoril, situácia na Slovensku, čo sa týka počtu nechcených psov, je alarmujúca a katastrofická. Samozrejme, ukazuje sa to na premnožených psoch, napríklad v rómskych osadách, kde sa pravidelne tomu musia dobrovoľne a vo voľnom čase venovať ľudia pracujúci v kastračných programoch. Ukazuje sa to na vývoze, nelegálnom vývoze šteniat, ktorý som spomínal dopoludnia, a ukazuje sa to aj na masívnom rozmachu v zásade pololegálneho kupčenia so šteňatami, lebo som presvedčený o tom, že keď šteňa samotné nie je odchované v súlade so zákonom, tak nemôžme považovať ani jeho predaj následný za v súlade so zákonom.

    Ďalšia zaujímavá vec, ktorú tu treba spomenúť a ktorú síce neriešime v týchto dvoch zákonoch, ale je potrebné o nej hovoriť, je jeden faktor, ktorý podporuje tento biznis a to je, že predaj šteniat je oslobodený od dane. A teda neexistuje v zásade žiadny spôsob, akým by štát mal prehľad o tom, koľko tých šteniat tento človek vlastne predal, lebo tým, že sa z toho neplatí daň, tak môže sa širinu-marinu predávať každý, koľko chce, neexistuje o tom vo vzťahu so štátom absolútne žiadny záznam, čo je zaujímavá situácia, lebo na Slovensku, kde je zdanené všetko, čo sa hýbe, že na toto existuje výnimka, to neviem, aká veľmi silná bola lobistická skupina, ktorej sa toto v minulosti podarilo presadiť. A ja nevravím nutne, že treba zdaniť predaj šteniat, aj keď si myslím, že by to významným spôsobom pomohlo štátnemu rozpočtu a získali by sme prehľad o tomto biznise a o tom, ako vyzerá. Hovorím to, že je treba registrovať samotné chovy, aby sme aspoň zabezpečili základné životné podmienky pre zvieratá, ktoré sa v nich nachádzajú.

    Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je, že kontrolou, resp. registráciou jednotlivých chovov dáme možnosť veľkému množstvu ochrancov zvierat samotným spraviť si vo svojom okolí prehľad, kto je množiteľ a v akých podmienkach zvieratá chová. Pretože ak každý je, každé jedno šteňa, ktoré sa bude predávať, bude musieť mať číslo registračné chovu, z ktorého pochádza, potom bude veľmi jednoduché dostopovať a ukázať, že na internete sa nachádzajú šteňatá, ktoré nemajú číslo registrácie, čo znamená, že miestna veterinárna správa by mala kontrolovať takéhoto chovateľa, či spĺňa všetky zákonné podmienky. Veľmi často sa stáva, že veterinár by aj išiel sa pozrieť na podmienky takýchto zvierat, ale keďže neexistuje jasný predpis, ktorý by stanovoval, že za akých podmienok je možné takýto chov kontrolovať, tak ho ten množiteľ jednoducho nepustí, povie, že on má iba jednu fenku, že ich nemá sedem, že ju má na dvore, že ich nemal v pivnici, a človek sa musí otočiť vo dverách a nič s tým neurobí.

    Vrátim sa ešte na chvíľu k tomu zákonu, ktorý sa prerokúval pred týmto, lebo ony sú v balíku, a ešte spravím jedno porovnanie. Cez prestávku sme o tom hovorili aj s pánom kolegom Kresákom. Ja som si vedomý toho, že by bolo potrebné v prípade druhého čítania veľmi veľa legislatívnej práce, ak by sme sa dohodli, že to chceme dotiahnuť do konca systémovo. To znamená, ak tento zákon by prešiel, ak ten prvý zákon, to znamená, zmena definície zvieraťa by prešla do druhého čítania, nemám problém s tým, aby kľudne druhé čítanie sa natiahlo na niekoľko mesiacov, aby to bolo dotiahnuté. Podľa českého vzoru vieme dotiahnuť Občiansky zákonník, vieme dotiahnuť potom podľa toho, ako by bola definícia v Občianskom zákonníku, aj implikácie, ktoré by sa vzťahovali na zákon o veterinárnej starostlivosti, vieme dotiahnuť zákon o chove psov, takisto Trestný zákon a všetky ďalšie legislatívne kúsky, ktoré je potrebné upraviť. Nemám s tým problém. Pôvodný zámer bol taký, že schválime jednoduchú úpravu s dlhou legisvakančnou dobou a necháme na samotné ministerstvo spravodlivosti a poľnohospodárstva, aby sa vyrovnalo s detailami, keďže má na to oveľa väčší aparát, ako na to máme my.

    Čo ale neplatí pre ten druhý zákon. Ten druhý zákon, on – proti množiteľom psov – je dopracovaný už teraz. Zavádza jasný systém, zavádza jasné pravidlá a je to veľmi účinný nástroj na to, aby sme katastrofickú situáciu s chovom a množením psov na Slovensku dokázali riešiť. Preto pri prvom zákone nemám problém s tým, aby sme druhé čítanie natiahli a dopracovali aj všetky možné implikácie jednak v Občianskom zákonníku, jednak v Trestnom zákone aj v ďalších zákonoch, ktoré sa zvierat týkajú. Pri tomto druhom som presvedčený o tom, že ak ho posunieme do druhého čítania, tak v druhom čítaní už naozaj budú potrebné len minoritné, ak vôbec nejaké zmeny na to, aby sme mohli samotný tento zákon uviesť do praxe.

    Keď sme tieto zákony predkladali v slovenskom parlamente prvýkrát, boli to kolegovia zo strany MOST – HÍD, ktorí vtedy mnohí z nich podporili tieto úpravy, preto dúfam, že sa aj teraz nájdu v tejto strane hlasy. Takisto boli kolegovia zo strany SMER – SD, pán kolega Šuca napríklad alebo pán kolega Galis, ktorí zahlasovali za jeden alebo druhý, tak dúfam, že budú mať vplyv aj na svojich ostatných kolegov z poslaneckého klubu a že sa nájde väčšina v tomto parlamente, ktorá tieto dva zákony posunie do druhého čítania. Splatíme tým dlh voči členom našich domácností a našim kamarátom, ktorí nemajú dosah na to, kto je volený do tohto parlamentu.

    Ak; už som to tu raz povedal a zopakujem to ešte raz; vyspelosť spoločnosti sa dá pomeriavať aj tým, ako sa správa k tvorom, ktoré nemajú možnosť diktovať podmienky svojho vlastného života. Keď ideme odvrchu, tak kvalitu demokracie môžme pomeriavať spôsobom, akým sa väčšinová spoločnosť správa k menšinám. A keď to roztiahneme úplne do šírky, tak na konci tej istej logiky vyspelosť ľudskej spoločnosti môžme pomeriavať tým, ako sa správa k zvieratám, ktoré s ňou musia žiť.

    Ja som si vedomý toho, že pri zmene definície a pri množiteľoch psov nemôžme prestať. Slovensko má stále veľké dlhy, Slovensko nemá svoj vlastný zákon o ochrane zvierat, Slovensko neratifikovalo dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ochrany zvierat, a toto je všetko proces, ktorý treba dobehnúť. Na samostatnom veľkom zákone o ochrane zvierat pracujú ľudia, medzi ktorými je aj Anka Zemanová, a budeme ho pripravovať do parlamentu v najbližšej dobe.

    Tieto dva zákony, ktoré sú tu dnes, sú iba akýmsi predvojom a nutným predpokladom na to, aby sme mohli ten proces potom dotiahnuť do konca.

    Ja verím, že aj na strane opozície je dostatočne veľa ľudí, ktorí si uvedomujú, že pri utrpení zvieraťa neexistujú ideologické rozdiely a že by sme naň mali prihliadať ako na fakt, ktorý treba jednoducho v spoločnosti odstrániť. Verím tomu, že aj na strane koalície sa nájdu jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov alebo možno celé poslanecké kluby, ktoré budú ochotné za jeden alebo druhý návrh alebo ideálne za obidva zahlasovať, a že v druhom čítaní už sa budeme rozprávať o konkrétnych ustanoveniach tejto novely tohto zákona a o tom, akým spôsobom môžme zvieratám na Slovensku pomôcť žiť dôstojnejší život.

    Viem, že po tejto vete príde námietka, a teda na ňu zareagujem hneď. Neznamená to, že život dospelých ľudí a detí a občanov tohto štátu nie je dôležitý. O tom rokujeme pri všetkých ostatných zákonoch v tejto snemovni a všetci sa staráme, samozrejme, o to, aby občania Slovenska a ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, mali život čo najdôstojnejší. Tieto dva zákony vybočujú na chvíľku z radu a popri dôstojnom živote všetkých občanov sa starajú o to, aby v čo najlepších možných podmienkach žili aj zvieratá, ktoré s nami túto planétu zdieľajú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Asi počkám, kým pán poslanec si sadne, aby ma v pokoji počúval. Ako ja osobne musím za seba povedať, že oceňujem jednak aj komplexnosť tohto návrhu, zároveň sa chcem pri tejto príležitosti aj opýtať, trošku mám takú otázku v svojej hlave, takže to urobím aj takto verejne cez faktickú poznámku. Myslím si, že by možno sme mali aj špecifikovať, čo je šteňa. Teda do akého veku je tým šteňaťom, aby sa to potom neobchádzalo. A ešte to upresním. Od akého veku šteňa prípadne by bolo určené na predaj? Myslím si, že presnejšia definícia by tomu len pomohla, ale uvítam aj vašu odpoveď na to, čo sa vlastne teraz pýtam.

    A ešte jednu vec by som chcel pri tomto návrhu oceniť. Prezrel som si celý návrh a nenachádzam v ňom žiadne slovíčko "spravidla", čo aj svedčí o kvalitne pripravenej legislatíve návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, je jasné, že ja podporujem tento návrh, a chcem sa poďakovať Martinovi za jeho dobré zdôvodnenie. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť to, čo povedal veľký anglický historik Paul Johnson, že psi a kone sú vznešené tvory a tým, že sa budeme chovať slušne aj k týmto vznešeným tvorom, možno aspoň na chvíľu dáme najavo to, že sme civilizovaná spoločnosť. Pretože aj to je prejavom slušnej a civilizovanej spoločnosti. Čiže úplný súhlas. S jedinou výnimkou, možno mám výhradu voči tomu vyjadreniu, že v tejto krajine sa zdaňuje všetko, čo sa hýbe. Pán Bašternák sa tiež hýbe.

  • Pán poslanec Poliačik, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán kolega Sopko, nie som si úplne istý, či vek šteňaťa nie je upravovaný buď v zákone o chove psov, ktorý novelizujeme niekde na inom mieste, že či nie je stanovený minimálny vek pre predaj, ale ak tam nie je, tak som otvorený tomu, aby sme to špecifikovali v druhom čítaní, pozmeňovákom vieme veľmi rýchlo buď na úrovni výboru, alebo na úrovni potom pléna to tam doplniť.

    Súhlasím aj s tým, že možno by bolo dobré špecifikovať tú vrchnú hranicu, aj keď podľa mňa chovateľ, ktorý predáva psov, tak oveľa dôležitejšie sú podmienky ich chovu než ich vek. To znamená, spodok by mal byť určite určený, aby sa nám nepredávali proste štvor-trojtýždňové štence, ktoré ešte majú byť pri matke, ale ten vrch by som nechal otvorený, lebo keď on chce mať tie šteňatá proste rok na dvore a predávať ich až potom alebo ich chce podrobiť nejakému základnému výcviku a potom na základe toho dvihnúť cenu, to už je na ňom. Základ je, aby mali prístup k vode, prístup k žrádlu, aby mali venčenie, aby mali svetlo, aby mali podmienky na to, aby žili normálny život, aby nežili niekde v koterci zatvorené vo svojich vlastných zvratkoch a výkaloch. To je dôležité.

    A čo sa týka podmienok ako keby ostatných chovu zvierat, tak my máme strašne veľa ešte dier v zákonoch, ktoré treba zaplátať. Netýka sa to len psov, týka sa to spoločenských zvierat, vo všeobecnosti aj hospodárskych zvierat, ich chovu, ich zabíjaniu, prepravy a tak ďalej, tam sú veci, na ktorých môžme popracovať a tie by mali byť predmetom potom toho samostatného zákona o ochrane zvierat, ktorý chceme predkladať neskôr.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, v rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého návrhu je zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, aby mal od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie by mal byť nelegálny.

    Návrhom zákona sa zavádza povinnosť registrovať chov v prípade, že chovateľ má záujem o predaj šteniat. Registrácia sa netýka tých chovateľov psov, ktorým sa psi rozmnožia náhodne a/alebo šteňatá nie sú predmetom predaja. Ako predkladatelia návrhu zákona očakávame, že bude podnetom aj na ďalšiu tvorbu novej legislatívy.

    Chcela by som možno upriamiť pozornosť na jednotlivé časti návrhu zákona, tak ako je to predložené. Čiže v zákone sa zavádza definícia registrovaného chovu psov, kde sa registrovaným chovom rozumie len chov psov, ktorý už nie je registrovaný chovateľským zväzom, ktoré, samozrejme, takéto chovy kontrolujú, či chovné stanice sú vhodné, či teda podmienky na držanie psov sú dostatočné a či je psom poskytovaná veterinárna starostlivosť.

    Návrh zákona taktiež podrobnejšie stanovuje podmienky, ktoré musí zriaďovateľ chovu napĺňať. V prvom rade musí zriadenie chovu oznámiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Samozrejme, návrh zákona navrhuje aj nejaké prechodné obdobie, počas ktorého sa zriaďovatelia chovov budú musieť zákonu prispôsobiť.

    Taktiež sa navrhuje doplniť do právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy povinnosť viesť centrálny zoznam takýchto registrovaných chovov a taktiež právomoc vykonávať kontrolu ochrany zvierat. V rámci návrhu zákona sa zakazuje rozmnožovať psy za účelom predaja šteniat mimo registrovaného chovu psov tak, aby bolo možné zabezpečiť a kontrolovať podmienky, v akých sú držané zvieratá a či im je poskytovaná riadne veterinárna starostlivosť. Návrh zákona vlastne aj dopĺňa skutkovú podstatu priestupku neohlásenia registrovaného chovu psov.

    Chcem len pripomenúť tiež minulosť, hoci som nebola poslankyňou Národnej rady, ale som veľmi úzko a citlivo vnímala skutočnosť, že tento návrh zákona bol v Národnej rade predkladaný už dvakrát. Ešte v roku 2010 vznikla pracovná skupina na tvorbu legislatívy venujúcej sa ochrane zvierat. Bola som členkou tejto pracovnej skupiny. Niečo sa podarilo dosiahnuť. Bola obmedzená možnosť strieľania psov, mačiek v revíroch, takisto boli zvýšené hranice, trestné hranice za týranie zvierat. Dokonca vraj aj bolo prvé, udelený prvý nepodmienečný trest za týranie zvierat a osoba, ktorá tak činila, išla reálne do basy. Avšak od toho roku 2012 sme sa nepohli ďalej.

    A to, čo treba riešiť, je skutočnosť, že na Slovensku je obrovské množstvo množiteľských staníc, v ktorých sú hlavne psy chované v absolútne nevhodných podmienkach. Fenky sú využívané len ako zdroj šteniat. Slovensko je podľa neoficiálnych štatistík najväčším vývozcom, ilegálnym vývozcom šteniat v Európe. Niektoré štence sú zachytávané v preplnených dodávkach, v ktorých ani neprežijú cestu k budúcim majiteľom, do zahraničia sú prevážané a tie, ktoré sa aj zachytia, sú prevažne ich pôvodom zo Slovenska. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom a naozaj milovníci zvierat a ochranári bubnujú na poplach. V dôsledku chýbajúcej legislatívy na Slovensku sa rodia stovky až tisícky šteniat. Ide o biznis. O biznis na hranici krutého týrania. Biznis, ktorý je nelegálny a, tak ako povedal aj Martin Poliačik, aj nezdanený.

    Len zopár čísel. Napríklad také šteňa buldočka, fenka stojí asi 450 eur. Ak vrhne päť šteniat dvakrát do roka, tak je to 4-tisíc eur príjem od jednej fenky. Pri ôsmich až desiatich fenkách 40-tisíc eur. Príjem pre jedného množiteľa, ktorý je nezdanený, ktorý neodvádza za tento nelegálny chov odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a ktorý pritom často a zväčša aj týra tým, že má v krutých podmienkach tieto zvieratá vo svojich pivniciach alebo kotercoch za účelom množenia. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom, ktorý je potrebné obmedziť.

    Včera bolo zverejnené v televízii JOJ, že pri požiari v Spišskej Starej Vsi zomrelo v areáli miestneho družstva 18 šteniat. Bol tam veľký požiar, budova v areáli družstva ľahla popolom, družstvo dáva ruky od tejto situácie preč, pretože majiteľom alebo svoje aktivity tam má súkromná osoba. Podľa informácií tejto televízie firma, ktorá tam sídli, sa zaoberá výkupom a predajom šteniatok. Podľa slov muža, ktorý tam pomáhal hasiť požiar, povedal, že majiteľ tie vzácnejšie plemená mal doma, čiže tu zhoreli tie, ktoré asi až také vzácne preňho neboli.

    Množiarne sú problémom, o ktorom počul asi každý z nás. Avšak stále je potrebné upozorňovať a objasňovať to, o čo ide. Väčšina z nás si pri pojme množiareň alebo množiteľ predstavuje nejakú budovu, pivnicu, kde sa psíky tlačia v klietkach pre králiky, celý život iba rodia a keď doslúžia, skončia na ulici alebo horšie.

    Množiteľ berie psa ako predmet, ako biznis, niečo, čo mu zarába peniaze, povedzme ako keď predávate nejaký nadbytočný nábytok z domu alebo vec. Nábytok ale nepotrebuje jesť, nepotrebuje piť, nepotrebuje lásku, spoločnosť, nábytok necíti, nežije a nie je to tak ako psík, ktorý len rodí pre tohto množiteľa, zarába a keď prestane zarábať, stane sa zbytočným. Tieto psíky, ktoré majú byť rodiacimi strojmi, žijú často v klietkach tak, aby výkaly padali pod ne, nedostávajú poriadnu stravu, nápoj, mnohé neboli často ani na dennom svetle. Tieto psy za celý život nevidia svetlo, necítia pohladenie, nezačujú milé slovo, lebo je to len vec. Keď takáto sučka alebo pes prestane byť schopná mať šteniatka alebo ochorie, keď už nie je dostatočne dobrá na chov, stáva sa nepotrebnou a je nechaná napospas osudu. Toto sú tie zvieratá, ktoré sa často nachádzajú pohodené pri kontajneroch alebo v lese a ktorých obrázky sú naozaj srdcervúce.

    Ako odhaliť takéhoto množiteľa? Pomerne ľahko, stačí, keď si pozriete inzeráty a niekto ponúka čistokrvného psa, čistokrvné šteniatko bez preukázania pôvodu. Samozrejme, nie vždy to takto musí byť. Ale veľmi často. Takéto šteňatá sa predávajú pomerne lacno. Avšak majiteľ, ktorý si v dobrej viere takéto šteňa kúpi, v krátkom čase zistí, že účty od veterinára sú oveľa vyššie, ako by mali byť, často zistí, že práve psík, ktorého si v dobrej viere kúpil, má rôzne choroby, deformity a ďalšie iné problémy.

    Čiže ako tomu zabrániť? V prvom rade pokým nie je dopyt, nebude ani ponuka. Čiže ak my, aj my, ktorí by sme chceli psíkov, treba si pri ich kúpe dobre zvážiť, či vôbec treba kúpiť psíka, či nie je lepšie si adoptovať psíka z útulku, a keď už psíka kúpiť, tak si zistiť, akých má rodičov, ísť sa pozrieť na rodiča toho psíka, aby bolo istotou, že naozaj ide o psíka, ktorý nebol z takejto množiarne, ale možno naozaj sa stalo, že teda domáca fenka bola nakrytá a porodila šteniatka.

    Je to vážny problém, ktorý máme možnosť riešiť. Naozaj, ja vás chcem poprosiť, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ak sú tam ešte nejasnosti, ktoré by bolo treba doladiť, je ešte stále priestor, verím, že aj tento zákon nebude politickým hlasovaním, ale bude zákonom srdca, ktorý pomôže mnohým zvieratám, ktorý pomôže zabrániť krutostiam, ktoré sú často robené na psíkoch.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou dvaja, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Goga, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni Zemanovej, že tento návrh zákona sa predkladá, pretože aj za našu stranu a za naše hnutie, my určite budeme súhlasiť s touto novelou, pretože náš kolega v hnutí sa zaoberá presne touto problematikou a som s ním niekoľko hodín strávil a konzultoval s ním, čo sa vlastne naozaj deje v tých chovných staniciach. A všetko to, čo ste povedali, je absolútna pravda, s čím súhlasíme. Dokonca aj si myslím, že ten nezáujem riešiť túto problematiku by sme mali prekonať a pustiť sa do toho, pretože tie psy naozaj sú v neľudských podmienkach, dá sa povedať, pre ne, zvieracích podmienkach, dokonca to je až tak, že tá fenka, ktorá prestáva rodiť, tak niekedy ten surový majiteľ až dokonca ju zabije sekerou a nechá ju zjesť ostatným psom. Proste to sú zážitky, ktoré mi rozprával, ktoré on sám absolvuje a chodí a chodí a snaží sa tú situáciu riešiť.

    Takže musím povedať, že určite tento zákon my schválime a budeme zaňho hlasovať.

  • Anka, ďakujem že si priniesla ešte ďalšie témy navyše. A som rád, že v každom poslaneckom klube je aspoň jeden-dvaja ľudia, ktorí majú možnosť ovplyvňovať svojich kolegov.

    Táto téma tu nie je nová a nevidím jediný dôvod, prečo by nemala byť prierezovo schválená všetkými politickými stranami, pretože jedinou protistranou proti tomuto návrhu zákona sú špekulanti, sú týratelia zvierat a sú ľudia, ktorí zarábajú na utrpení zvierat, ktoré chovajú. Ak má niekto chov v poriadku a spĺňa podmienky, ak jeho psy, mačky, fretky, čokoľvek, žijú v podmienkach, že majú dostatok stravy, dostatok vody, dostatok pohybu a prístup svetla, tak sa nemá čoho báť a tá registrácia je naozaj iba formalitou. Ak sú to ale ľudia, ktorí dnes obchádzajú zákon a nikto im na prsty nevidí, tak práve voči takýmto práve tá početná skupina aktivistov, ktorí sú po celom Slovensku, môžu začať vyvíjať tlak a takýchto ľudí dokážeme reálne zbaviť ich biznisu a celkový počet tých nechcených psov, ktorých na Slovensku máme, pomaly začať znižovať.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave sa prihlásil pán spravodajca. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja sa ospravedlňujem, ja tu vlastne zastupujem, ale aj tak chcem veriť, že súcit s postavením našich štvornohých pomocníkov premkne srdcia, aj tvrdé srdcia koaličných poslancov. A mám pre nich odkaz od susedovho vlčiaka. Susedov vlčiak odkazuje, že hoci v tomto koterci panujú mimoriadne drsné pomery a hoci tu je málokto z registrovaného chovu, predsa len by sme mali pamätať na odkaz susedov vlčiaka: žiť a nechať žiť. To bol príspevok na okraj hlasovania o sedemnástej hodine o rokovacom poriadku.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie, ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 265).

    Za navrhovateľov pán poslanec Galek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 265.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás tu dneska veľa, je pravdaže, vo vzduchu je nejaký vírus, ale tak tí, čo ste tu, dúfam, že odovzdáte ďalej informácie, o čom bol aj tento zákon. A rovnako ako Martin ja verím, že voči tomuto nebude nejaký veľký odpor. Tento zákon sa týka všeobecného hospodárskeho záujmu, prečítam najskôr z dôvodovej správy a následne v rámci ústnej rozpravy si dovolím k tomu povedať aj viacej, aby ste mohli na mňa zareagovať.

    Takže čo je hlavným cieľom tohto zákona? Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava schvaľovania všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike (ďalej už iba „VHZ“) a ustanovenie povinnej regulácie ceny domáceho uhlia, ktorá vstupuje ako základný ekonomicky oprávnený náklad do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Návrh zákona reaguje v prvom rade na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžaduje ustanovenie maximálnej doby trvania raz schváleného VHZ, upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom na schválenie VHZ, ako aj ustanovenie povinnosti ministerstva predkladať raz ročne aktualizáciu analýzy za účelom následného preverenia potreby ďalšieho trvania VHZ. Keďže opatrenia vo VHZ môžu obsahovať aj prvky štátnej pomoci, je potrebné ustanoviť povinnosť predchádzajúceho posúdenia aspektov štátnej pomoci zo strany koordinátora štátnej pomoci – Protimonopolného úradu – a predloženia stanoviska v zmysle zákona č. 358/2015 o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Súčasne je potrebné zohľadniť aj závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s VHZ, a to predovšetkým požiadavky na primeranosť opatrení ukladaných vo VHZ, jedná sa o proporcionalitu, resp. ukladania opatrení vo VHZ len v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu všeobecného hospodárskeho záujmu.

    Návrhom zákona sa súčasne zavádza obligatórna regulácia ceny domáceho uhlia, ktoré ako hlavný náklad vstupuje do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia.

    Reguláciu by mal od 1. januára 2017, resp. od 1. marca 2017 vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako cenový orgán podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 a o cenách v znení neskorších predpisov. Právomoc cenového orgánu pri predaji domáceho uhlia môže podľa súčasných právnych predpisov vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, avšak z dôvodu vyššej miery poznania prostredia výroby elektriny z domáceho uhlia, ako aj existujúceho vhodného technického a personálneho zabezpečenia je na mieste presunutie tejto pôsobnosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

    Spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú prostredníctvom úhrady tarify za prevádzkovanie systému, to je takzvaná TPS, na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia ročne sumou asi 95 miliónov eur. V prepočte na megawatthodinu to vychádza na 4,43 eura. Cenová regulácia sa pritom vzťahuje výlučne len na výrobcu elektriny, ktorý bol poverený zabezpečovaním výroby elektriny z domáceho uhlia, to sú Slovenské elektrárne, pričom ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia od jediného výrobcu a dodávateľa uhlia na Slovensku, spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, sú v celom rozsahu ponechané na bilaterálny vzťah dodávateľa uhlia a výrobcu elektriny podliehajúci obchodnému tajomstvu.

    Z dôvodu požiadavky na zvýšenie transparentnosti cenotvorby VHZ a ochrany spotrebiteľov, ktorí sa podieľajú vo vysokej miere na financovaní tohto VHZ, je preto potrebné zaviesť cenovú reguláciu aj na úrovni výrobcu domáceho uhlia. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, by mala zaistiť transparentnejšie prostredie v energetike.

    Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Minulý týždeň som tento návrh zákona tak isto poslal na všetky poslanecké asistentské adresy s výzvou, pokiaľ by ste mali prípadne nejaké otázky alebo by ste v rámci diskusie chceli niečo vyšpecifikovať, prípadne doplniť. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Možnože sa dočkáme niečo v rámci rozpravy. Týmto končím.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi, ktorý je navrhnutý gestorským výborom pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči.

  • Dobrý deň, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 265). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Navrhovateľ, pán poslanec Galek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekný deň všetkým.

    Tých zákonov o energetike, ktoré do tohto pléna doteraz prišli, nebolo veľa. V pondelok sme mali komisiu pre energetiku a bolo avizované, že teda na budúci rok sa to zmení. Aj tento zákon, ktorý navrhujeme, možnože bude mať nejaký dopad, nejaký vplyv práve na tú pripravovanú legislatívu. Týka sa však iba jednej oblasti, práve toho zákona o energetike.

    Ako som už povedal v tom úvodnom slove, budem vám dneska rozprávať o všeobecnom hospodárskom záujme. Čo je to všeobecný hospodársky záujem? Každý máme nejaký svoj záujem. Aj pán Kaliňák má svoj záujem. Mimochodom, týmto by som ho ešte raz rád vyzval, aby už konečne odstúpil. Takisto pán Bašternák má svoj záujem. Aj pán Fico má svoj záujem. Ale tu sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme. To znamená o záujme, ktorý by mal byť v prospech hospodárstva Slovenskej republiky. V zásade malo by ísť o nejaké riešenie akútnej situácie, ktorá nastala.

    Takáto situácia nastala napríklad aj v roku 2005, to, myslím, bolo, kedy práve jedno z týchto všeobecných; jedno z nariadení o všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydané pre Slovenské elektrárne. Bolo im povedané, aby vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábali elektrinu z domáceho uhlia.

    Ako celý ten postup funguje? Všeobecný hospodársky záujem navrhne vláda, pardon, ministerstvo a schvaľuje ho vláda. Následne vo všeobecnom hospodárskom záujme ministerstvo vydá viacero nariadení. Tieto nariadenia napríklad momentálne platné prikážu Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam takúto elektrinu distribuovať, prenosovej sústave takúto elektrinu prenášať, no a dodávateľom takúto elektrinu dodávať koncovému spotrebiteľovi. Samozrejme, celý ten špás niečo stojí, pretože sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme, a, paradoxne, vymyslelo si to ministerstvo, ale nejde to vôbec na ťarchu štátneho rozpočtu, ale v konečnom dôsledku to zaplatí spotrebiteľ, a to práve v cene elektriny, konkrétne v zložke, ktorá sa volá tarifa za prevádzku systému.

    A naschvál nehovorím občan, ale spotrebiteľ, pretože trpí tým hlavne priemysel, podnikatelia a výroba. To sú tí hlavní, ktorí sa najviacej sťažujú na to, že máme na Slovensku vysoké ceny elektriny a veľkú časť viny na tom má práve TPS-ka a veľkú časť viny na tom má aj podpora ťažby domáceho uhlia. Okrem toho v TPS-ke sa skrýva aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Ale, paradoxne, práve v prípade tohto domáceho uhlia sa jedná o niečo, čo prakticky nikto nepotrebuje a nikto nechce. A neskorej v rámci rozpravy vám aj poviem, aké to má dopady na Slovensko.

    No a keď som hovoril, že má to negatívny vplyv práve na tú výrobu, na ten priemysel, tak v minulosti sme sa snažili ten negatívny vplyv tých vysokých cien nejakým spôsobom sanovať. Ale namiesto toho, aby sme išli nejakými systémovými opatreniami, zvolili sme si cestu napríklad memoranda o porozumení s U. S. Steelom. Absolútne nesystémové. Alebo limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre Slovákov. Ten strop je dneska 7 miliónov eur. Zdanlivo systémové opatrenie, ale týka sa to jedného jediného spotrebiteľa.

    No a koľko to vlastne je, keď som to začal hovoriť o tom, že to vlastne zaplatia spotrebitelia? Vravel som, že to začalo niekedy v roku 2005, cca pred tými 10 rokmi. Na tom začiatku to bolo zhruba 30 miliónov eur, dnes sa bavíme o viac ako trojnásobku. Minulý rok to bolo asi 95 miliónov eur. No a táto suma do roku 2030 má stúpať až na sumu viac ako 120 miliónov eur.

    A teraz ten zvláštny paradox. V minulosti sme tento všeobecný hospodársky záujem nastavovali na rok, maximálne na dva. Minulý rok práve pán minister, myslím, že to bol pán minister Vazil Hudák, vydal tieto nariadenia až do roku 2030. Na ďalších 15 rokov. V praxi to bude znamenať, že kým sme do dnešného dňa zaplatili práve na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia približne 650 miliónov eur, za tých ďalších 15 rokov to má byť viac ako 1,5 miliardy. Takže tá podpora nám kontinuálne stúpa do závratných výšok. A je to taký zvláštny paradox. Ja by som to prirovnal k jednej situácii, ako kde liečite drogového závislého a liečite ho zvyšovaním dávok. Neviem, Peťo, možnože, asi sa usmeješ, že takéto riešenie je pre teba nové, ale, bohužiaľ, toto sa deje práve vo všeobecnom hospodárskom záujme.

    A je tu ešte jeden paradox. Okrem toho, že tá podpora bude stúpať, asi by ste čakali, že aj tá produkcia elektriny z domáceho uhlia stúpne. Nie. Tak ako je to momentálne nastavené, tá výroba kontinuálne klesá a poklesávať má aj do budúcnosti. Kým v roku 2008 sme mali elektrinu, ktorá bola dodaná do siete, lebo ony majú aj nejakú vlastnú spotrebu, dodaná do siete a vyrobená z domáceho uhlia, 1 717 GWh, v roku 2016 to už bolo iba 1 350. A ten doplatok teraz, ja tu mám číslo iba od roku 2008, v roku 2008 to bolo 52 miliónov, minulý rok 95 miliónov.

    A teraz vlastne k tomu nášmu návrhu. Toto bol všeobecný hospodársky záujem alebo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ako fungujú dnes. To znamená, je to časovo neobmedzené, je to vydané na základe nejakej analýzy, ktorá sa neprehodnocuje. Vôbec to nerieši stav, ktorý sme chceli práve tým VZN-kom poriešiť.

    Vydané nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa nášho návrhu by mali skončiť k 31. 12. 2017. Ja ale netvrdím, že nemôžme pokračovať novým nariadením, ale tomuto nariadeniu by už podľa nového zákona mala predbiehať analýza. Tá analýza je tam aj dneska. A okrem vplyvu na cenu elektriny a plynu, verejnú správu a podnikateľské prostredie by sme túto analýzu chceli rozšíriť o posúdenie vplyvu na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy.

    Takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme by podľa nového mohlo byť vydané maximálne na tri roky s tým, že každoročne by bolo prehodnocované. To znamená, ak pominul všeobecný hospodársky záujem, nemá predsa význam zaťažovať spotrebiteľov, občanov Slovenska, takýmito nezmyselnými doplatkami, poplatkami, ktoré sa premietajú do ceny elektriny. No a, pochopiteľne, je tam, potom ako som spomenul už v tej úvodnej reči, potrebné aj stanovisko Protimonopolného úradu. Takže toto bolo zmena v zákone o energetike.

    Ale potom navrhujeme ešte jednu zmenu, a to v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Povedal som to v tom úvodnom slove. Dneska regulujeme v podstate iba prevádzkové náklady, keď sa to tak vezme, výrobcu, teda Slovenských elektrární v ich prevádzke v Novákoch. To je to slávne ENO. Samotné uhlie, komodita, dneska regulovaná nijakým spôsobom nie je. To znamená, že do toho doplatku, do tej výkupnej ceny vstupuje 1:1 na základe nejakej bilaterálnej dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A čo sa deje?

    Hornonitrianske bane Prievidza vďaka tomuto v minulom roku mali hrubú maržu 57 percent. Úžasné!

    Podľa novej úpravy, ktorú chceme priniesť do tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach, by aj práve táto komodita, keďže v konečnom dôsledku vstupuje do regulovanej ceny, tak by mala byť regulovaná. Mala byť zohľadňovať ekonomické oprávnené náklady a pomeraný zisk.

    A teraz čo bolo tým podnetom na tento zákon? Bolo ich viacero, ale my sme si ho tak pracovne nazvali antialobalový zákon. Asi všetci, čo v tejto sále sedíte, ste počuli o pánovi Jánošovi, o alobalovej kauze, ktorej vyšetrovanie bolo, bohužiaľ, zastavené. Ale treba si uvedomiť, že toto bol iba jeden taký moment, jeden taký prvok, kde sme sa dozvedeli, čo sa vlastne s tým doplatkom, s tými peniazmi, ktoré v rámci toho doplatku, tej výkupnej ceny, ktoré dostávajú Slovenské elektrárne a potom 1:1, resp. ešte v horšom pomere prevádzajú na Hornonitrianske bane. Tak toto bol jediný moment, kde sme sa dozvedeli, čo sa s tými peniazmi možno deje. Ale reálne sa nikdy nedozvieme, čo sa deje, pretože to vyšetrovanie dneska tu nie je.

    Ale súčasne si treba uvedomiť, že v tom celom reťazci máme na konci Hornonitrianske bane, ktoré sú úplne nepriamo v tom, Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky a dodávateľov. A napríklad Slovenské elektrárne sú v celom tomto reťazci na tom stratové. V tomto roku podľa výpočtu by to malo byť nejakých 15 miliónov eur. Takže ony samy toto nepotrebujú. Nepotrebujú vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Takúto elektrinu v konečnom dôsledku my dneska ani nepotrebujeme. Áno, minulý rok sme potrebovali nejaké 2 TWh, ktoré sme si potrebovali doviesť. Ale dneska je tak nízka cena elektriny na trhu, že toto sme boli schopní urobiť za mnoho nižšie náklady, ako keby sme si tú elektrinu sami vyrobili.

    A hlavne témou posledných dvoch týždňov sú Mochovce. Iste ste zachytili, že Mochovce sa opäť predražujú a ich dostavba sa odďaľuje. Ale už sú tam stanovené nejaké konkrétne termíny. Ja verím, že od pána ministra sa dozvieme čoskoro viacej. Dôležité je, že v 2017 a 2018, najneskôr 2019. tie Mochovce už budeme mať. A vtedy sa staneme čistým exportérom elektriny. Osem percent budeme dodávať. Budeme dodávať na trh, no a na tom trhu tá cena opäť nejakým spôsobom trošku poklesne. Ale v tej chvíli pre nás už elektrina vyrobená z domáceho uhlia nebude mať prakticky žiaden význam, pretože bude niekoľkonásobne drahšia ako tá cena, ktorú si vyrábame. Ako cena elektriny, ktorú si vyrábame práve tu na Slovensku.

    A potom je to negatívny vplyv na spotrebiteľa. Toto nás takisto k tomu motivovalo. Ako som už povedal na začiatku, premieta sa to do koncovej ceny. Konkrétne asi tých 4,43 eura na MWh. Na obyvateľa, keď sa to prepočíta, to znamená, tá podpora deleno počet obyvateľov na Slovensku, tak to vyjde na nejakých 18 euro približne.

    Ďalším negatívom, ktoré nám vyplýva nepriamo z tohto všeobecne hospodárskeho záujmu alebo tohto nariadenia, je tá samotná ťažba, ktorá prebieha na Hornej Nitre. Majú tam poddolované územie svojím spôsobom, mnohé desaťročia, ak nie storočia sa jedná o znehodnotenú pôdu, znehodnotené územie. No a čo je omnoho dôležitejšie a toto sa týka priamo samotnej výroby elektriny z domáceho uhlia, je znečistené životné prostredie.

    Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. A mám tu jednu správu k dispozícii Svetovej zdravotníckej organizácie z tohto roku, ktorá hovorí, že deväť z desiatich ľudí na svete žije v prostredí so znečisteným vzduchom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je takým tým limitom 10 mikrogramov emisných čiastočiek PM 2,5 na kubík vzduchu. Tieto emisné čiastočky; tam sa bavíme hlavne o síranoch, dusičnanoch a iných toxických látkach. Môžme sa tu teraz uspokojiť s tým, že veď 92 % miest na celom svete túto limitnú hodnotu prekračuje, ale Slovensko je v oranžovej zóne. My máme v priemere až 16 mikrogramov. To znamená limit je 10, my máme 16. Mám tu aj konkrétne hodnoty z miest, ako sú: Košice 18, Bratislava 18, Žilina 25. A práve jedným z najväčších producentov týchto emisií je práve spaľovanie uhlia, či už domáceho, alebo dovezeného. Na Slovensku máme dve uhoľné elektrárne. Jedna je tá v Novákoch a jedna je vo Vojanoch.

    No a ďalej sa v tej správe píše o úmrtnosti na choroby spojené so znečisteným prostredím, ovzduším. Na Slovensku, nachádza sa tam aj tento údaj, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to teda prenásobíme tými 5,4 miliónmi obyvateľov, ktoré máme na Slovensku, dostaneme sa k číslu 3 500 ľudí, ktoré na Slovensku zomrú práve v dôsledku chorôb, ktoré sú vyvolané znečisteným životným prostredím.

    Viete, koľko ľudí pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza? Štyritisíc. Čiže prakticky by sa dalo povedať bez pár sto ľudí ročne na znečistené životné prostredie doplatia všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní. No a ešte taká perlička, tým, že elektráreň produkuje emisie, tak za tieto emisie, pochopiteľne, musí aj platiť, pretože máme tu určitý trading systém. Ročne iba za tieto emisie platí 10 až 15 miliónov eur. Je to vždycky v závislosti od toho, ako je momentálne obchodovanie s týmito emisiami. No a pochopiteľne, opäť to zaplatíme iba my všetci práve v tej cene elektriny.

    Ako som už povedal, o prevádzku uhoľnej elektrárne v Novákoch nemajú záujem ani samotné Slovenské elektrárne.

    Takisto baníci by veľmi radi pracovali v zdravšom a menej rizikovejšom prostredí. A tak jediný vysmiaty v tomto celom procese je riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza a ktovie kto ešte, ale to sa vďaka tomu, že vyšetrovanie alobalovej kauzy bolo zastavené, to sa zrejme nikdy nedozvieme. Dneska, aj v tejto rozprave som viackrát narážal na Hornonitrianske bane Prievidza. Treba si ale uvedomiť, že samotný všeobecne hospodársky záujem, respektíve nariadenia, tie sa nedotýkajú priamo tohto závodu. Sú naviazané, ako som povedal na Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky, dodávateľov. Ale, samozrejme, tým konečným prijímateľom sú tie Hornonitrianske bane.

    A tak keď diskutujem niekedy s ľuďmi, alebo mali sme k tomu aj tlačovku, ľudia sa ma pýtajú: A prečo chcete zavrieť tie bane, prečo chcete tým ľuďom zobrať prácu? Ale ja tvrdím, nie, my nechceme v žiadnom prípade zavrieť bane. My chceme sprísniť vydávanie nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme tak, aby naozaj bolo vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pretože tak, ako je to dnes, to nie je vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to v záujme jedného konkrétneho pána, na ktorého sú ďalej naviazaní možno nejakí ďalší, ale to sa nedozvieme.

    Samozrejme, ak zistíme, že nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme po analýze, ktorú my navrhujeme v zmene tohto zákona, že nemá význam, tak potom neni dôvod na to, aby Slovenské elektrárne ďalej prevádzkovali novácku elektráreň. Ale ani to nebráni tomu, aby Hornonitrianske bane fungovali ďalej. Veď máme tu trhové prostredie. Nech poskytnú svoj produkt na trh. Nech ho vyvážajú, tak ako to robia napríklad Poliaci, Ukrajinci, Rusi. Kľudne, nech ho vyvážajú aj do zahraničia. Je to čisto-čiste otázka ponuky a dopytu. Ale ak by predsa len nastala v tom ďalšom kroku situácia, že by tí odberatelia neboli, pretože povedzme si úprimne, dneska to uhlie z Hornonitrianskych baní má 95, možnože 97 % odberajú, odoberajú práve Slovenské elektrárne na základe tohto nariadenia, no tak poďme sa baviť o tom, čo s tými baňami. Samozrejme, neposadíme na ulicu 4-tisíc ľudí.

    Útlm baníctva v celej Európe je veľmi aktuálna vec. Je to z júna tohto roku, kedy Brusel Nemecku a Španielsku priklepol práve na útlm baníctva 4 miliardy eur. Z toho iba do Španielska pôjde 2,13 miliardy na uzatvorenie neefektívnych a nerentabilných celkovo 26 baní.

    No a aké tam my máme ďalšie možnosti? Máme tu fondy, stále do roku 2020. Môžme to čerpať na rekvalifikáciu, na vzdelávanie. No nezabúdajme, že sa bavíme o ľuďoch, nie sú to čísla, sú to ľudia, konkrétne sú to baníci, veľmi pracovití a veľmi spoľahliví zamestnanci. Dneska máme na trhu situáciu, kedy je nedostatok pracovných miest a ďalšie pracovné miesta sa kreujú, vezmite si Jaguar, vezmime si tie pozitívne dopady otvorenia tejto továrne. Tá sa nenachádza ďaleko od Prievidze či Novák. Je to asi 80 km, tí ľudia by určite privítali zdravšie, čistejšie a technologicky vyspelejšie životné prostredie napríklad v tejto fabrike.

    A hlavne uvedomme si, dotujeme v rámci jedného regiónu Hornonitrianske bane, respektíve nie Hornonitrianske bane, ale elektráreň a 80 km odtiaľ dotujeme ešte aj Jaguar. Sme naozaj takí bohatí? Asi áno. Ale aby som nezachádzal tak ďaleko, že 80 km od Novák. Od januára budúceho roku otvára v Prievidzi, v priemyselnom parku prevádzku spoločnosť Brose. Nebudem tu robiť žiadnu reklamu, koniec koncov ja som o tejto firme ešte do minulého týždňa ani nevedel, ale sú významným dodávateľom, je to nemecká spoločnosť a sú významným dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel. Od januára by mali zamestnávať 600 ľudí, v priebehu ďalších desiatich rokov je tam potenciál na nárast pracovných miest až 10-tisíc ľudí. Ale tiež to neni taká jednoduchá záležitosť. Tá hala už stojí, v januári sa púšťa do prevádzky. A dneska sa ku mne dostala jedna informácia, že, ejhľa, v Brose majú troška problém s kolaudáciou a je to práve preto, že je tam nejaká kolaudácia s ťažobným priestorom. To znamená, máme tu možnosť vytvoriť trhových pracovných miest, na druhej strane máme neefektívnu ťažbu a my ideme robiť nejaké prieky spoločnosti, ktorá tu vie reálne zamestnať ľudí.

    Keď sme pri ťažobnom priestore, Hornonitrianske bane Prievidza si napríklad v minulosti dali na posúdenie vplyvov na životné prostredie otvorenie nového ťažobného poľa. Samozrejme, bavíme sa o nejakom útlme, ale oni, práve naopak, chcú otvárať nové ložiská. Má tam ísť 30 miliónov eur a to nie na otvárku, ale na prekládku železnice, rieky alebo vedenia vysokého napätia. Ja sa pýtam: Potrebujeme to? Čo potrebujeme a čo by omnoho viacej pomohlo, by bolo urýchlené dokončenie napojenia na D1, ktorý by konečne otvoril tento región svetu.

    No a čo v prípade, ak sa teda preukáže, že nám ten všeobecný hospodársky záujem naozaj netreba, aký to bude mať dopad na Slovensko? Na jednej strane je to pozitívny vplyv na tú tarifu za prevádzku systému, ktorá je už v súčasnosti na strane distribučných spoločností deficitná. Je tam vytvorený asi 300-miliónový dlh, ktorý by sme si vedeli aspoň čiastočne týmto pokryť. Takisto by sme dosiahli zníženie ceny pre konečného spotrebiteľa. Pre vás, pre priemysel, pre podnikateľov. Zlepšilo by sa životné prostredie a v tejto súvislosti nedávno sme schválili Parížsku dohodu, v ktorej takisto sa hovorí o tom, že do roku 2030 by sme mali mať o 40 % menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Zatvorením jednej neefektívnej a zbytočnej elektrárne v Novákoch by sme to dosiahli takto. No a čo by sme tým ešte dosiahli? Menej korupcie, ktorú tu už niekoľko mesiacov riešime.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Pčolinský. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne kolegovi Galekovi za vysoko fundovaný príspevok v rozprave. Ja by som trošku ale politicky.

    Hornonitrianske bane poberajú zhruba od roku 2005 každoročne 80 miliónov euro plus-mínus dotáciu od štátu a čo je veľmi zaujímavé, že tieto bane, ktorých ročný obrat je niekde okolo 120, 130 miliónov euro, dosahujú každoročne obrovské zisky, ktorými potom vo svojom okolí v podstate financujú všetko možné. Ale ja neviem, či si niekto uvedomuje závažnosť výpovede manželky pána Jánoša, ktorá tvrdí vo videu, že pán poslanec, bývalý poslanec vládnej strany SMER Jánoš nosil z tých Hornonitrianskych baní obrovské sumy peňazí v alobale a podľa výpovede pani manželky, pani Jánošovej ich nosil ďalej, časť peňazí ďalej nosil svojim straníckym šéfom. Či to je pravda, to ja neviem. To tvrdí pani Jánošová, ktorá s ním žila veľmi veľa rokov.

    Na mieste je preto otázka a ak sa pozrieme na tento, na tieto bane, či má zmysel a respektíve aký zmysel má dávať obrovské dotácie firme, ktorá generuje obrovský zisk. To mi príde nelogické dotovať ziskovú firmu, ktorej vlastne, dá sa povedať, že jediný obchodný partner je elektráreň Nováky, kde myslím, že viac ako 90 % produkcie Hornonitrianskych baní ide do elektrárne Nováky. Je to z môjho pohľadu trošku taký divný podnik, ktorý na jednej strane štát financuje, na druhej strane z neho vyťahujú peniaze v keši, v alobale a je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Galek, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem.

    Naozaj si to zobral z toho politického konca, zákon je hlavne o tom všeobecnom hospodárskom záujme, ale doplním aj niektoré tie čísla. Hovoril si o 80 miliónoch eurách, ja som to aj spomínal, je to asi tých 95 v súčasnosti. Na začiatku to bolo menej, rástlo to cca od tých tridsiatich, ale čo je kritickejšie, ak ostane súčasné nastavenie VHZ-ky do roku 2030, tak v tom 2030 to bude až 120 miliónov eur ročne.

    Dobre si povedal, viac ako 90 %, konkrétne, myslím, že 90 alebo 97 % ide práve na tieto, práve ten objem uhlia sa dodáva iba do Hornonitrianskych baní. A čo sa týka tej kauzy, no bohužiaľ, ako vyšetrovanie je zastavené, neprislúcha mi sa k tomu nejakým spôsobom vyjadrovať. Aj keď včera, paradoxne, boli sme na obede tu v jednej reštaurácii a pán Jánoš sedel pri vedľajšom stole. Čakal som, že príde aj dneska a možno nám k tomu niečo povie, ale asi nebol až natoľko statočný.

    Iba na pána predsedajúceho. Pán predsedajúci, sú tu nejaké ostré rohy, práve som si roztrhol nohavice, či by ste nemohli povedať, nech to troška zabrúsia. Ďakujem. (Reakcia podpredsedu Glváča: "Zašiť by sme to mohli.") No myslím iba na ten stôl.

  • Nie je problém, ak mi dáte k tomu nejaké náradie, nie je problém, doma to robím.

  • Iba keby ste mohli poprosiť niekoho.

  • Dobre, v poriadku, ináč máte pravdu, aj hore v niektorých, už ani neviem, v ktorých priestoroch, bohužiaľ, to funguje tak, že už je to dosť teda, prepáčte za výraz, opotrebované, rozhegané a tak ďalej. Takže s tým niečo aj tak budeme musieť robiť v budúcnosti. Zatiaľ sa idú meniť len stoličky, viete. Ale ďakujem za upozornenie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nechcete sa vyjadriť k rozprave?

    Pán spravodajca? Nech sa páči. Nie tam, musíte...

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som len chcel naozaj vyzdvihnúť a pochváliť predkladateľa, ako fundovane predniesol nám všetky fakty. Zároveň by som ho aj rád upozornil, že nabudúce to bude musieť dať do 20 minút, dneska sa mu to nepodarilo. Dal si to asi za 24, takže pozor. Už od budúcej schôdze to nebude také jednoduché.

    A chcel by som len vlastne zhodnotiť, čo sme počuli, že vlastne tu máme záväzok z Parížskej dohody, máme tu obrovské dotácie štátu, ktoré do tohto, do tej bane idú, máme tu v krátkej dobe obrovskú novú kapacitu z atómovej elektrárne a máme tu nového investora v Prievidzi. Kombináciou týchto všetkých faktorov alebo výsledok tejto kombinácie je vlastne len ten, že tie peniaze tam ísť vôbec nemusia. A čo je potom teda ten všeobecný hospodársky záujem? A keď už o tom záujme hovoríme, tak predpokladám, že nielen pri tých hlavných sektoroch, o ktorých vláda hovorila, bude držať slovo a bude posudzovať svoje výdavky cez hodnotu za peniaze. Tak potom poďme posúdiť aj to, akú hodnotu získavame tým, že vyhadzujeme takéto dotácie von oknom.

    Čiže toľko k tomu a ja, keďže som nezaregistroval okrem samotného predkladateľa žiadny iný príspevok, sa teda pozitívne domnievam, že bude ten jeho návrh schválený.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Eduarda Hegera, Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 267).

    Pán poslanec Jurzyca ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Eduarda Hegera a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tlač 267.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som prezentoval návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Eduarda Hegera a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Čítam to takto celé. Právnici ma už niekoľkokrát poučili, že každé slovíčko v tomto dlhom názve má svoj význam. Takže pre istotu. Urobím to tak, že najprv bude formálna prezentácia a potom sa pokúsim prihlásiť sa do rozpravy, pokiaľ nezlyhá zariadenie.

    Súčasná legislatívna úprava limitov výdavkov štátneho rozpočtu je z hľadiska svojho cieľa, teda vytvoriť záväzný rámec pre výdavky na verejné služby a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, podľa nášho názoru nepostačujúca. Zákon o štátnom rozpočte stanovuje limit pre výdavky na úrovni 101 % rozpočtovaných výdavkov, pričom 100 % výdavkov je možné prekročiť iba v prípade dodatočných príjmov štátneho rozpočtu, teda bez navýšenia nominálneho schodku alebo zníženia minimálneho prebytku definovaného mimochodom v § 1 zákona.

    Kapitola všeobecná pokladničná správa a prostriedky z rozpočtu Európskej únie vrátane spolufinancovania však umožňujú prekročiť výdavky ostatných kapitol mimo tento limit. To znamená, aj nad úroveň 101 %, čím strácajú celkové výdavky, celkové príjmy a schodok štátneho rozpočtu definované v § 1 zákona o štátnom rozpočte svoju záväznosť. To znamená, ak si štát vytvorí rezervu 500 miliónov eur na zlé časy, uloží ju v tej všeobecnej pokladničnej správe, vo VPS-ke, a prídu dobré časy, tak štát ich môže minúť aj v tých dobrých časoch. A to je ten problém, ktorý chceme riešiť a verím, že riešime v tomto zákone.

    Chcem ešte poznamenať, že limit pre nárast výdavkov je percentuálny a aj to, že, rovnako ako dnes hovoril Martin Poliačik, sme pripravení v prípade, že by návrh prešiel do druhého čítania, aj niekoľko týždňov alebo mesiacov teda pracovať na vylepšeniach, tak aby v druhom čítaní prešiel kvalitný návrh zákona, ktorý naozaj bude, nepovolí žiadne priesaky a zabezpečí efektívnu konsolidáciu slovenských verejných financií.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Martinovi Kotlebovi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Jurzyca. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Aj na pôde parlamentu sme už narazili na stanoviská, ktorými sa bránia sily, ktoré nechcú konsolidovať verejné financie. A momentálne v ostatných mesiacoch majú spoločného menovateľa v tom, že hovoria, prečo by sme si nepožičali, keď si požičiame za mínusové úroky. Za mínusové úroky. A fakt, a fakt, že momentálne si niektoré štáty a občas aj Slovensko požičiavajú za mínusové úroky. To znamená, že vracajú menej nominálne, než si požičali. A preto vraj si môžeme požičiavať viac a vraj je to aj zdravé si v takých časoch požičiavať viac, ako keby to takto malo zostať, ako keby nehrozila žiadna kríza. A tie krízy, vieme o tom, že môžu prísť z rôznych dôvodov, či pre vysoké dlhy, a nedávno varoval Medzinárodný menový fond, že svetový dlh je na rekordnej úrovni, alebo v dôsledku nejakých migračných pohybov, alebo v iných a iných dôsledkoch. A také časy a nevieme, opakujem, nevieme, čo ich spôsobí, na také časy platí, že jediným dobrým liekom proti kríze, o ktorej nevieme, odkiaľ príde, je mať nízky verejný dlh.

    Vrátim sa k tomu prvému bodu. Veľa ľudí verí, že tie časy so zápornými úrokmi sú tu a budú dlho pretrvávať. A ešte aj podporujú kroky týmto smerom, napríklad aj Európskej centrálnej banky, ktorá znižuje úrokové miery, a aj iné kroky, ktoré spôsobujú tento jav. On nie je až taký plytký, že všetko zlo spôsobila Európska centrálna banka alebo Bank of Japan alebo ďalšie.

    Ono je to tak, že v súčasnosti naozaj existuje prebytok úverov, prebytok kapitálu na trhu, a preto jeho ceny, teda úroky sú také nízke. A ten prebytok má svoje príčiny, napríklad štáty, mnohé štáty vrátane nášho a ich politici veľmi radi podporujú rôznymi formami sporenie. Tam dajú dotáciu za sporenie, tam dajú stopercentnú záruku a tak ďalej a tak ďalej. A tie peniaze sa nakumulujú, je ich potom veľa, úrokové miery klesajú.

    A teraz, kto verí tomu, že sa blížime do sveta, kde si požičiam, požičiam si 100-tisíc eur a o rok vrátim 90. No môže taký svet existovať? A kto by robil? Kto by robil? A už to vidíme dnes, že netýka sa to až tak Slovenska, ale Európskej únie áno, že Európska centrálna banka a banky tlačia peniaze a už ich nevedia ani umiestniť, pretože nie je záujem, taký prebytok kapitálu je.

    Čiže my neveríme tomu, že ten stav s mínusovými úrokovými mierami že môže trvať dlho. Sme si istí, že sa ten trend zastaví a že úroky sa dostanú do plusov. A to v kombinácii napríklad s tými problémami, ktoré som menoval, alebo s tým, že nás obídu suroviny z Ruska, a teda nebudeme profitovať na nich, alebo s tým, že sa OPEC s Ruskom dohodne a ceny ropy narastú, alebo s tým, že demografický vývoj sa môže zahýbať ešte aj k negatívnemu koncu z hľadiska udržateľnosti verejných financií. V takých prípa; pre také prípady potrebujeme nízky verejný dlh.

    A teraz prejdem k tomu, čo to vlastne navrhujeme, lebo uznávam, že je to napísané, ten zákon, tak dosť matematicky, vo forme, tak ako my ekonómovia radi hovoríme, že právnici dávajú do zákonov niekedy také časti textu, ktoré znejú ako právnický hlavolam. Tak toto je taký právnický hlavolam, uznávam. Takže veľmi krátko popíšem, čo je podstata.

    Čiže ten problém, tomu som sa venoval dlhšie, naozaj máme neudržateľné verejné financie, nerátajme s tým, že navždy si budeme požičiavať za mínusové úroky. Raz tie problémy prídu. Ešte tak nebolo, aby neprišli, a teda buďme pripravení. My sa na ten problém nepripravujeme znižovaním dlhu udržateľným spôsobom. Nehovorím to len ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to má kvalitne prerátané. Za ostatné dva roky teda sme znižovali dlh jednorazovými opatreniami. To znamená, napríklad tým, že si vláda brala peniaze z druhého piliera, z peňazí odložených na horšie časy. Toto nechceme. My chceme, aby naozaj konsolidovala. Teraz.

    V zákone aj dnes je to seriózne napísané, tak, že môže vláda minúť, zvýšiť výdavky na budúci rok o 1 %, viac nie, aj to 1 % je podmienené tým, že bude mať väčšie príjmy. Lenže keď si uloží časť peňazí do všeobecnej, do tej VPS-ky, do Všeobecnej pokladničnej správy na špeciálny účet, tak tam to neplatí. To si odloží peniaze akože na horšie časy a aj keď sú lepšie časy, tak tie peniaze minie, pričom minie ich do rezortov, kde sme si už dopredu povedali, koľko teda potrebujeme. Zvykli sme si na to, prediskutovali sme to a zrazu v dobrých časoch tam pridáme namiesto toho, aby sme časť tých peňazí využili na zníženie dlhu. Toto je jeden z tých trikov.

    Čiže my hovoríme v tom zákone: urobme si čistú bilanciu, urobme si bilanciu mimo eurofondov, mimo VPS-ky, len za dopravu, školstvo a tak ďalej a tak ďalej. Povedzme si, koľko hasičských áut treba kúpiť, koľko treba dať učiteľom, koľko lekárom na budúci rok a to držme. To je osobitné číslo, ktoré by sa vyrátalo, a sledujme vývoj toho čísla a nehovorme, že by sa to číslo nemohlo zväčšiť.

    Môže sa podľa tohto zákona zväčšiť alebo zvýšiť v dvoch prípadoch. Že narastú príjmy verejných financií a že narastie hrubý domáci produkt. A my hovoríme, že ak narastú príjmy verejných financií o tri percentuálne body, tak o jeden bod sa môžu zvýšiť výdavky na budúci rok, a ak narastie hrubý domáci produkt o tri percentuálne body, o jeden percentuálny bod tiež sa môžu zvýšiť výdavky. Čiže veríme, že tá konsolidácia by bola tvrdšia, než je dnes.

    Pravda je, že ten zákon sa týka len štátneho rozpočtu, že sa netýka štátnych podnikov a ostatných organizácii vo verejnej správe. Dobre, je to prvý krok, uznávame, buď by sme takéto veci, ak by bola vôľa, takéto veci môžeme prediskutovať v druhom čítaní a nebudeme sa brániť pozmeňujúcim návrhom. Nuž alebo – ak to neprejde, máme čo robiť s kolegami spolupredkladateľmi najbližšieho pol roka a o šesť mesiacov predložiť komplexnejší zákon s nulovými možnosťami priesaku alebo obchádzania zo strany ministerstva financií.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    No, toto bol výklad všímavého ekonóma a ja som ideálne testovacie publikum ako všímavý neekonóm. A tak som si za ostatné dva dni všimol pri prezentácii Radka Kuruca, štátneho tajomníka ministerstva financií vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore pre zahraničné veci, ako s takou polohrdosťou okrem iného pri prezentácii povedal, že keby sme neplatili úroky zo zaťatých sekier, teda z dlhov, ktoré sme robili celé desaťročia, tak už dnes nemáme mínusový rozpočet. No to je presne to, o čom hovoril Eugen Jurzyca, že sme proste brali ako krava na rohy a teraz to treba splácať. Nikto nám to neodpára, tie úroky neboli nulové ani mínusové, tie sú také, že ich treba platiť. A tu sme presne u toho, že predstavte si rodinu, ktorej sa darí dobre a úroky sú nízke, požičia si, začne nosiť obleky Huga Bossa, jesť kaviár, fajčiť hrubé cigary a voziť sa na Jaguari. A potom zdroj výživy, otec rodiny povedzme alebo aj matka, jeden z nich ochorie, druhý príde o prácu. Neexistuje nikoho, kto ti pomôže, jak sa hovorí, pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. To znamená, potom sa odrazu ukáže, že tie nízke úroky boli síce fajn, ale tie peniaze treba zaplatiť. A o tomto podľa mňa je to v rodinnej kalkulácii, to, čo hovorí Eugen Jurzyca, že vlastne aj nízke alebo mínusové úroky, ktoré sú úplne negarantované, ale to, že sa raz bude musieť tá sekera vytiahnuť a zaplatiť, je isté ako smrť. A v tomto zmysle treba Jurzycu počúvať.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som len k tomuto veľmi dobrému vystúpeniu uviedol na aktuálnu tému to, že dnes vyšla správa, že v Čechách bol potvrdený prebytkový rozpočet, že Česká republika vďaka tomu si naozaj, ak si požičiava, tak si požičiava za negatívny úrok. A je to všetko dôsledok toho, že nech si už kto myslí, čo chce o tých jednotlivých politických hráčoch, ktorí tam sú, ale jedno je isté, že vedia spravovať ekonomiku. A to, bohužiaľ, u nás nie je, u nás panuje hlavne to, ukradni, čo sa dá. Pán Babiš povedal napríklad o zdravotníctve toto: Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám dám viac peňazí. To podľa mňa by mohlo platiť aj u nás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som len nadviazal na to, čo povedal kolega Jurzyca a vlastne poďakoval, lebo naozaj sme v časoch, kedy možno si tak hladkáme brucho a máme pocit, že jak sa nám dobre darí, ale naozaj tie časy môžu byť za rohom, kedy sa to môže ľahko zvrtnúť práve tým, že to táto nová doba, v úvodzovkách nová doba, kedy sa tlačia peniaze a vyslovene sa natláčajú ľuďom, môže sa zvrtnúť akokoľvek a my naozaj musíme začať myslieť hospodárne. A ja chápem, že je dnes ľavicová vláda, má na to iný pohľad, ale práve preto som rád, že aj o tomto sa hovorí, lebo toto je kľúčová téma.

    Ona možno niekedy pôsobí tak veľmi vzdialene, lebo máme pocit, že je to vysoko odborná, ale tak ako kolega Jurzyca to tu vysvetlil, veľmi jednoducho a úplne názorne, tak tak ako aj kolega Osuský doplnil, že v tom rodinnom rozpočte tomu úplne rozumieme, čiže to neni žiadna nejaká veľká veda, je to proste o tom, že potrebujeme sa správať zodpovedne a potrebujeme sa správať hospodárne a nenechať sa uchlácholiť nejakou dobrou dobou, nenechať sa uchlácholiť tým, že však nevadí, respektíve my znižujeme dlh tým, lebo nám rastie HDP a percentuálne ho znižujeme, ale v absolútnych hodnotách nám to stále rastie. Čiže my si nemôžme pred týmto zakrývať oči a naozaj potrebujeme smerovať k hospodárnemu správaniu tejto krajiny, a hlavne na základe príkladov, ktoré vidíme aj v Európe, že sa to dá, že to nie je nič nereálne, nedosiahnuteľné, že treba pristupovať k tomu zodpovedne, poctivo. A tá konsolidácia výdavkov je súčasťou dobrého hospodárenia, nemôžme sa tváriť, že tak dobre, teraz zamerajme sa vždy len na príjmy. Proste to musí ísť ruka v ruke.

    Takže ja som rád aj za tú výzvu, že ak teda by to náhodou neprešlo, presne to je tá naša výzva, že pôjdeme ďalej a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby táto krajina mala dobré hospodárenie, aby mohla spravovať aj s pozitívnym rozpočtom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, chcem poďakovať za všetky tri faktické poznámky, pánov Osuského, Baránika a Hegera. Osobitne chcem vyzdvihnúť tie faktické ale pre nasledujúcu vec. Ten verejný dlh pred krízou sme mali asi polovičný oproti tomu dnešnému. Asi polovičný. Dnes nikto nehovorí o tom, že by sme sa vrátili na tú úroveň, ktorá tu bola, ktorá tu už raz bola, len hovoríme o tom, či ho vôbec troška znížiť. Takto to je politicky, to je veľká odvaha a práca, ktorá neprináša veľa ovocia v politike, snažiť sa znížiť dlh, pretože musíte chodiť po krajine a hovoriť, áno, zníženie dlhu. Keby sme dlh zvyšovali, keby sme dlh zvyšovali, tak by sme mohli dať viac na výstavbu diaľnic, škôl, nemocníc, ale my myslíme na budúce generácie a nechceme sa zadlžovať. Ťažká práce je to, naozaj nie až tak sa vypláca ako populizmus, ktorý je za tým zvyšovaním dlhu, ale v konečnom dôsledku potom tie konce sú také, ako sme videli u Grécka. Pretože sa tam nenašli v gréckych parlamentoch v histórii ľudia ako Osuský, Baránik a Heger, ktorí verejne dokážu podporovať takýto projekt a také ciele, ktoré zabezpečia dlho dlhodobý úspech Slovenska. A krátkodobo si ich treba vyhádať a mať odvahu prísť aj s nepríjemnou alebo nie veľmi populárnou informáciou.

    Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Asi nie.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 266, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 269.

    Dávam slovo poslankyni Jane Kiššovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predložiť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266).

    Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zmeniť a zmierniť definíciu nelegálneho zamestnávania. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. A to aj v tom prípade, ak v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu alebo podobný pomer zamestnanecký a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu po tom, čo začal pracovať. Podľa platného zákona totiž prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. To znamená, ak zamestnanca prihlásite do poisťovne neskôr, ako začal pracovať, hoci zaňho od toho prvého momentu začnete riadne odvádzať všetky odvody, aj tak je to považované za nelegálne zamestnávanie s príslušnými konsekvenciami.

    Podľa nás ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce. V praxi sa totiž často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro len preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov prišla do práce neskôr, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno a udeľovať mu pokutu vo výške minimálne 2-tisíc eur, to je totiž najnižšia suma, akú môže zamestnávateľ dostať, a navyše takýto zamestnávateľ sa dostane na register čiernych zamestnávateľov a je mu zneprístupnená napríklad možnosť uchádzať sa o verejné zákazky.

    V návrhu zákona preto meníme časť definície nelegálneho zamestnávania uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) platného zákona, vzťahujúci sa na prípady, kedy zamestnávateľ síce uzavrie so zamestnancom pracovnoprávny vzťah, čiže pracovný pomer alebo dohodu, alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro.

    Podľa predloženého návrhu nelegálnym zamestnávaním bude nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce. Ak bude zamestnanec pri začatí kontroly prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebude to považované za nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ nebude znášať pokutu zo strany inšpektorátu práce, len prípadnú pokutu za neskoré prihlásenie, ktoré mu udelí Sociálna poisťovňa.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.

    Ďakujem pekne. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Nech sa páči.

    Pani navrhovateľka, ste prihlásená aj písomne, to znamená...

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 266. V uvedenom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 269 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Za klub SaS vystúpi pani poslankyňa Jana Kiššová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným príbehom. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate v nej ľudí a ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne, napr. pre chorobu. A predstavte si, že tohto chýbajúceho zamestnanca nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami, pretože napr. zhodou okolností jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených, zákonom povolených nadčasov a u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku. Máte však v zozname niekoľko potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to však váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas nejakého výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho u vás vo fabrike nájde práca.

    Tento človek je ochotný, podarí sa vám s ním dohodnúť, na druhý deň ráno o šiestej príde do práce a dohodnete si s ním pracovný pomer a nastúpi do zmeny. Potiaľto všetko v poriadku. Vašej účtovníčke začína pracovná doba až o ôsmej. Po príchode do práce spracuje všetky potrebné formality pre prihlásenie tohto nového zamestnanca na všetky povinné úrady a okolo deviatej ho prihlasuje aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa za tohto zamestnanca platíte riadne všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti. Potiaľto tiež všetko v pohode.

    O niekoľko mesiacov vám príde do firmy kontrola z inšpektorátu práce. Tí zistia, že jeden váš nový zamestnanec nastúpil na rannú zmenu ráno o šiestej, no vy ste ho prihlásili do Sociálnej poisťovne až o 9.07. Vážny prúser. Toto je totiž dôvod, pre ktorý dostanete od inšpektorátu práce pokutu vo výške 2-tisíc eur, a to je tá najnižšia suma, ktorú vám podľa zákona musí kontrola udeliť.

    Druhýkrát vyvalíte oči, keď zistíte, že táto dvojtisícová pokuta nie je všetko. Okrem pokuty ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Teda niežeby ste mali pocit, že zrovna vy budete ten vyvolený, ktorý na takéto niečo má nárok a môže sa k takému niečomu dopracovať, ale celkom teoreticky tá možnosť existuje a existovala až do momentu, kedy ste sa teda dopustili tohto vážneho prehrešku a o tri hodiny neskôr ste nahlásili zamestnanca do Sociálnej poisťovne.

    O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca, no v Sociálnej poisťovni preukazne nefunguje systém. Prihlásite tohto zamestnanca teda ihneď po sfunkčnení systému, samozrejme, s dátumom riadneho reálneho nástupu tohto nového zamestnanca, no opäť neskoro a scénka s kontrolou z inšpektorátu práce sa o niekoľko mesiacov opakuje, no pokuta už nie je 2-tisíc, ale pokuta je 5-tisíc eur.

    Toto bol, dámy a páni, skutočný príbeh a chcem veriť, že sa nezdá absurdný len mne. Slušný podnikateľ vytvárajúci pracovné miesta, riadne platiaci dane, riadne platiaci odvody za svojich zamestnancov, akurát sa mu podarilo v dvoch prípadoch prihlásiť svojho zamestnanca neskôr, ako reálne tento nastúpil do práce, pričom – opakujem – riadne sa od prvého dňa zaňho platili všetky povinné odvody.

    Tento prípad ma inšpiroval aj spolu s kolegami, k tomu, aby sme podali návrh na zmenu v zákone. Veríme totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. A ja chcem veriť, že to je len výsledok nejakej nepozornosti alebo možno nie celkom dôsledného odhadnutia dopadov toho, ako je definícia nelegálnej práce dnes definovaná. A chcem veriť, že nikomu v tejto sále sa nezdá, že takto nastavený zákon, že takto nastavená definícia nelegálnej práce je v poriadku. Preto teda návrh takejto zmeny.

    Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu "nelegálne zamestnávanie". Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. To znamená, je zjavné, že ten zamestnávateľ pozná svoje povinnosti, že si ich splnil, že riadne platil, že štátnu kasu nepripravil ani o cent za tohto zamestnanca, len jednoducho tú povinnosť splnil dodatočne.

    Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, resp. dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubovať mu pokutu za nelegálne zamestnávanie a to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu alebo o dve neskôr, ako on reálne začal pracovať. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase kontroly vôbec, to znamená, je zjavné, že si zamestnávateľ túto povinnosť neplní.

    Čo viac k tomu, dámy a páni, dodať? Ja chcem veriť, že na tomto reálnom prípade sme všetci videli, akú absurditu máme v našom legislatívnom poriadku, a že prispejeme všetci k tomu, aby sme ju odstránili. Ak niekto o hodinu, dve, tri neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je to nelegálny zamestnávateľ, nemá byť na zozname nelegálnych zamestnávateľov, nemá mať takéto vysoké pokuty, nemá mu byť znemožnený prístup k štátnym zákazkám, nemá mať potiaže s bankou, s obchodnými partnermi a neviem s kým všetkým len preto, lebo sa ocitne na takomto blackliste. Takže chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili a aby prešiel do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Ďakujem veľmi pekne predkladateľom za tento návrh zákona. Osobne viem minimálne o dvoch prípadoch, ktorí na niečo také doplatili. To znamená, prišla kontrola, zobrala si nejaký evidenčný list a zistili, že zamestnanec bol nahlásený s niekoľkohodinovým oneskorením. Bác, pokuta 2-tisíc euro, nebavím sa, nepýtam sa. Zaradenie na tú čiernu listinu, listinu čiernych zamestnávateľov a skončili sme. Žiadne zákazky zo strany štátu, žiadne eurofondy, jednoducho nič. Je to veľmi taký silný bič na podnikateľov, ktorí úradníci veľmi radi zneužívajú, a pritom zabúdame, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorých to najviacej postihuje, vytvárajú 70 % pracovných miest a 60 % z pridanej hodnoty. A jednoducho keď ich budeme takýmto spôsobom šikanovať, buzerovať, budú chodiť úradníci, ktorí majú jeden jediný príkaz, vybrať čo najviac na pokutách, lebo taká je tá mantra, jednoducho bez pokuty sa nesmie odísť, no tak potom je asi pochopiteľné, že takéto opatrenia neprimerané, nevhodné budú podnikateľov od ďalšieho podnikania iba odrádzať.

    Ja som pred chvíľkou predkladal jeden zákon, som ho nazval antialobalový, tento by som nazval antišikanovací, a som presvedčený, že práve takéto zákony na Slovensku potrebujeme. Nikto, naozaj nikto by voči takémuto zákonu nič nemal mať. A nehovorím to preto, že sme to, že to predkladali moji kolegovia, ale jednoducho má to hlavu a pätu a poprosím aj ostatných, keby zvážili jeho podporenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som, samozrejme, počul už dávnejšie ten príbeh od Janky Kiššovej a je veľmi poučný a odkedy som ho počul a sledujem troška viac tie rôzne pokuty, čo sa dávajú na Slovensku, tak ja sa nemôžem ubrániť dojmu, netvrdím, že to tak nevyhnutne je, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že občas stretne na chodbe Úradu vlády minister dopravy alebo minister pôdohospodárstva alebo minister práce a sociálnych vecí ministra financií a povie mu, že: "Počúvaj, daj mi viac peňazí v budúcoročnom rozpočte!" A ten mu povie, že: "Počúvaj, dám, ale vyber viac pokút!" Nemôžem sa ubrániť takémuto dojmu, pretože napr. toto je fakt nelogická pokuta. A ja rozumiem tomu, že za prekročenie pravidiel patrí pokuta, ale v niektorých situáciách, ako je táto, mám pocit, že tam sú ešte aj iné motivácie, že sú to normálne makroekonomické motivácie, ktoré vedú štát k tomu, aby vyberal takéto až likvidačné pokuty. Myslím, že aby som bol aj trocha konštruktívny a nielen sa sťažoval, že aj by bolo dobré normálne očisťovať vývoj verejných financií aj o takéto pokuty, aby to jednoducho nezlepšovalo hospodárenie, aby sa tam škrtla tá motivácia tlačiť a vyberať od ľudí peňazí viac na pokutách, než si naozaj zaslúžia za prekročenie pravidiel.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Aha, pardon, reakcia na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa poďakovať za všetky faktické pripomienky a chcem reagovať na Eugena Jurzycu, čo sa týka tých pokút. Toto je presne pocit, ktorý aj ja z nezmyselne nastavených pokút a nielen z toho, ale aj z nezmyselne nastavených pravidiel mám.

    Jednoducho je to niekedy až, až sa neviem ubrániť pocitu, že je to proste cielene nástroj pre úradníkov do ruky, ktorí chcú začať šikanovať niekoho, na koho oni selektívne ukážu prstom.

    Proste ak je, ak sú pravidlá nezmyselné, nelogické, nič neprinášajúce, alebo pokuty sú nezmyselné za naozaj nie dôvodné priestupky, tak aká jedine motivácia môže byť, len dať tým úradníkom do rúk nástroj, že keď si poviem, že tak teba idem teraz tu zlikvidovať alebo znepríjemniť ti život, tak tuto mám paletu možností. Ako iný dôvod v tom nevidím.

    A treba si naozaj uvedomiť, že tí malí, strední podnikatelia, ktorí tu vytvárajú pracovné miesta a majú ešte chuť a silu podnikať a majú popri tejto celej byrokratickej mašinérii, ktorá je od vrchu až po spodok proste prešpikovaná v tom podnikateľskom prostredí, a keď ešte títo majú nejakú silu a chuť podnikať, tak miesto toho, aby sme sa zamysleli, že čím im vieme to podnikanie uľahčiť, tak nie, my im proste stále prikladáme.

    A je potom strašne komické, keď tu vznikne v tejto snemovni zákon na podporu malého a stredného podnikania. Pritom by úplne stačilo zrušiť rôzne nezmyselné povinnosti a byrokratickú záťaž. Nepotrebujeme žiadny zákon, stačí možno tri-štyri veci zrušiť a dýchalo by sa týmto podnikateľom ľahšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážená predkladateľka, vážená spravodajkyňa, vážená snemovňa, nie som ani podnikateľ, ani ekonóm a hádam som len držiteľ zbytkov zdravého rozumu. A v tomto zmysle je to, a tieto kazuistiky, o ktorých sa dozvedáme, i keď by bola len jedna jediná, tak sú signálom, že niečo je choré v pravidlách hry. A ja mám, tak ako tu zaznieva, pocit, že je to šikana. Ja mám navrch k tomu ešte pocit, že v štáte, o ktorom nie neoprávnene hovorí poslanec Baránik, že v ňom nefunguje kdečo, a má on tú svoju triádu, ktorú oprávnene pravidelne menuje, je na druhej strane táto patológia nefungovania vyvažovaná, by som povedal, až islamsko-štátnym fanatizmom pri presadzovaní iných vecí, viď tohto.

    My žijeme v krajine, kde vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry pol roka nepredvolá niekoho v súvislosti s miliónovými únikmi s kauzou Baštrnák. Ale zároveň žijeme v krajine, kde, ak si spomínam, pred niekoľkými rokmi bol súdne stíhaný, pripusťme v súlade so zákonom, občan, ktorý sa pokúsil podplatiť na Orave či na Kysuciach lekára sumou 15 eur. Tým nechcem povedať, že som za korupciu a úplatky. Chcem len teda povedať, aký je nepomer medzi tým, že niekoho nájdem o deviatej pracovať na stavbe, ktorá horí a treba ju dokončiť a neboli sme ešte na príslušných inštitúciách zaregistrovať ho, a na druhej strane drobní podnikatelia, ktorí stavajú autostrády pod štátnou zástavou, ktorú reprezentuje široký, dlhý aj bystrozraký kamarát, sa musia zmieriť s 50-percentnou úhradou svojho nároku. Podotýkam, aj to z vrecka daňových poplatníkov, ktorí sa na to poskladajú. A vonkoncom nijaký problém nevznikne pre toho, kto štátne peniaze berie, ďalej ich neposúva, lebo okrem autostrád treba nepochybne stavať aj vily na Bahamách. To tiež niečo stojí v dnešných časoch.

    To znamená, že takýto šikanózny prvok je falošným parádnym dúhovým perím štátu, ktorý sa tvári, aký je prísny a spravodlivý, pričom toto je hyperspravodlivosť a hyperšikanovanie v porovnaní s tým, čo všetko sa v tomto štáte prepeká. Teda toky peňazí v alobale či bez alobalu sú vec, ktorá sa buď nestala, a keď sa stala, tak nie je trestným činom, respektíve – ako to krásne znie – bolo to v súlade so zákonom. Ale dve hodiny pracujúci murár je rozvratom ekonomiky štátu a treba sa na páchateľovi, ktorý sa nestihol dostaviť na príslušnú inštitúciu, primerane vyvŕšiť, aby sme ukázali, aký sme fungujúci a spravodlivý štát. No, samozrejme, týmto spôsobom tuto Švajčiarsko zrejme v dohľadnom čase nevybudujeme.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja páni a pani poslankyne. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Osuský, neviem, či si použil tú zmienku "triáda" v tejto súvislosti zámerne, ale pre istotu uvádzam, že sa nejedná o triádu v zmysle zločineckej organizácie s čínskymi koreňmi, pretože tu sa jedná o organizáciu so slovenskými koreňmi. Každopádne, čo nezaznelo tu, je to, a tým trošku aj reagujem na to, čo tu už bolo povedané, že makroekonomické efekty tohto spôsobu riadenia štátu sú tu na to, aby suplovali to, o čom som už hovoril, že bolo by treba menej kradnúť, potom by sme nemuseli vyberať toľko pokút. Ale tu, samozrejme, toto, sa zdá, pre túto vládnu garnitúru nie je jedna z možností. Pretože kradnúť sa musí. To je to, čo ich drží pohromade. Takže aby sme rozumeli tomu, že načo sa vymerajú takéto pokuty. No vyberajú sa nato, aby sa mohlo ďalej kradnúť.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len ocením váš príspevok v rozprave. Nie často chválim vaše vystúpenia, ale tentokrát musím dať za pravdu a dá sa povedať, že súhlasím skoro, respektíve so všetkým, čo ste povedali. A ja by som povedal na margo vášho vystúpenia, že v tejto krajine mne chýba elementárna spravodlivosť, respektíve rovnaký meter ku každému. To ste dobre pomenovali, že na jednej strane tu máme vyvolené firmy typu Váhostav a pána Širokého, na druhej strane tu máme krachujúcich živnostníkov, ktorí za svoju prácu nedostali peniaze a aj tie, čo dostali, tak sme sa na nich museli všetci poskladať daňoví poplatníci.

    To isté, môžme pokračovať ďalej. Práca polície, prokuratúry, súdov. Tak na jednej strane sa tu stíhajú opoziční poslanci, respektíve sa tu stíhajú ľudia, ktorí poukážu na páchanie trestných činov, na druhej strane sa nestíhajú a nevyšetrujú ľudia, ktorí sú zodpovední, kde je dôvodné podozrenie, že spáchali daný trestný čin. Čiže ja by som vaše vystúpenie zhodnotil tým, že v tejto krajine absentuje elementárna spravodlivosť, rovnaký meter na každého, respektíve princíp "padni, komu padni".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela som poďakovať kolegovi Petrovi Osuskému, že okrem toho, ako som ja popísala, že čo je predmetom, aká absurdnosť je predmetom nami navrhovaného zákona, že ukázal aj do nejakého porovnania, že ako sa pristupuje k jednému typu podnikateľov a k druhému typu podnikateľov.

    Chcem ale, aby nedošlo k nedorozumeniu, ešte uviesť na pravú mieru to, čo vlastne je predmetom tohto zákona. Ak príde inšpektorát práce na stavbu a tam prichytí pracovať niekoho, kto v ten deň nie je prihlásený na Sociálnej poisťovni, nech kľudne je zaregistrovaný ako nelegálny zamestnávateľ, pretože to by sa potom každý v tom momente kontrolovaný subjekt tváril, že zrovna sme ho chceli prihlásiť. Čiže v tomto prípade je to v poriadku. Ale pokiaľ príde kontrola o mesiac a zistí, že ten človek už je tam prihlásený, len bol prihlásený o deň neskôr, hoci od toho dňa, kedy v práci reálne začal pracovať, to znamená, od prvého momentu za neho boli odvádzané všetky povinné odvody, len bol neskôr prihlásený, ale v čase kontroly už prihlásený je, tak tu je absurdnosť, aby takýto zamestnávateľ dostal pokutu, alebo aby sme ho kriminalizovali a robili z neho nelegálneho zamestnávateľa.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne mojim kolegom a ďakujem Janke za doplnenie, respektíve dovyjasnenie tohto celého.

    Starí latiníci mali také krásne úslovie, učili sme sa ho v našej stredoškolskej latine a znelo: ut aliquid fieri videatur. V preklade to znamená, aby sa videlo, že sme niečo urobili. To znamená, o tomto je presne táto novela. Proste pri únikoch a pri presakovaní a pri všetkom tom, čo sa deje, sa predsa musí ukázať, že my sme poriadny štát, že u nás platia pravidlá hry. A dokazujeme ich na takýchto veciach. Teda reálne nič zvláštneho nepomáhame, nič nepresadzujeme, o nič pozitívneho nejde, ale ukazujeme náhodnému pozorovateľovi, ako to tu všetko voľne funguje.

    A preto som hovoril o Švajčiarsku, lebo tam, samozrejme, sú aj daňoví výbercovia aj všetci legendárne neúprosní. Ale viem si živo predstaviť, že tam, ako je známe, sa neprepieklo ministerke ani len to, že manželovi večer v spálni pri čítaní detektívky stihla povedať o akejsi zákazke štátnej, čo on zdelil svojmu švagrovi či bratrancovi a ten potom sa o ňu uchádzal a tá ministerka navždy skončila v politike. Teda môžeš mať smrtiace daňové úrady, ale musí pri tom fungovať štát takto.

    My ukazujeme, aby sme niečo robili, toto, ale to fungovanie ostatné, viď Alojz Baránik, triády.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave ešte vystúpi pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Nejdem rozprávať ďalší príbeh, ono je ich asi veľa. Chcem len podať procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, keďže je tu indícia, že by možno mohla byť podpora pre postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, chcem požiadať, aby sa o tomto hlasovalo až v zajtrajšom hlasovaní. Čiže nie dnes o piatej, ale až zajtra o jedenástej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani spravodajkyňa? Akceptujeme. Dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Natálie Blahovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 279, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 282.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, aby predmetný návrh zákona uviedla. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás oboznámila s navrhovanou zmenou. Cieľom tohto návrhu je jednorazové zvýšenie rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura, platnej v roku 2016, od 1. januára 2017 na 225,50 eura.

    Od 1. januára 2011 bol rodičovský príspevok pri starostlivosti o jedno dieťa stanovený na sumu 190 eur 10 centov. Od 1. januára 2012 sa zvýšil na 194 eur 70 centov. Od 1. januára 2013 sa zvýšil na 199 eur 60 centov a napokon od 1. januára 2014 na 203 eur a 20 centov mesačne. Odvtedy sa rodičovský príspevok nezvýšil a to preto, lebo je naviazaný na životné minimum. A suma životného minima sa od 1. 7. 2013 doteraz nezmenila.

    Priemerná mzda na Slovensku bola za rok 2009 vo výške 744 eur 50 centov. Za rok 2015 bola priemerná mzda 883 eur. Za šesť rokov sa tak priemerná mzda zvýšila o 18,6 percenta. To so sebou prinieslo alikvotne zvýšenie príjmov štátu z daní, odvodov a podobne. Zároveň to nepriamo dokazuje, o akú sumu príde rodič dieťaťa, ak nepracuje z dôvodu, že sa stará o dieťa vo veku do troch rokov. Naproti tomu sa za šesť rokov, teda od 1. 1. 2011 do 1. 1. 2017 rodičovský príspevok zvýšil zo 190 eur 10 centov na 203 eur 20 centov. To znamená zvýšenie rodičovského príspevku len o 6,9 percenta. Ak má zvyšovanie rodičovského príspevku kopírovať zvyšovanie priemernej mzdy, musí byť suma rodičovského príspevku k 1. 1. 2017 stanovená na 225 eur a 50 centov.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 282 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Prosím, posaďte sa na miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či chce niekto vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Natálie Blahovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 280, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 283.

    Opäť dávam slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, aby predmetný návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte, aby som vám predstavila aj túto zmenu zákona. Účelom predloženej novely je zmena najvyššej možnej sumy príspevku na starostlivosť o dieťa v prípade, ak starostlivosť o dieťa poskytuje neverejný poskytovateľ, zo súčasných 280 euro na 400 euro.

    Druhým cieľom je upraviť definíciu zárobkovej činnosti tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohla poberať aj osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná osoba, ale nie je povinne dôchodkovo poistená alebo vykonáva činnosť osobného asistenta.

    Zvýšenie maximálnej možnej sumy príspevku na starostlivosť o dieťa súvisí s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh s účinnosťou od 1. januára 2017 zavádza reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, ktorá doteraz absentovala. Reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, teda detských jaslí, možno privítať, avšak bude to znamenať zvýšenie finančných nákladov na prevádzku týchto zariadení, napríklad z dôvodu splnenia požiadavky bezbariérovosti, maximálneho počtu detí v jednej miestnosti, maximálneho počtu detí pripadajúcich na jedného zamestnanca, požiadavkám na odborných zamestnancov a v neposlednom rade požiadavkám na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušných zákonov.

    Je zrejmé, že pokiaľ majú zariadenia v starostlivosti o deti do troch rokov veku fungovať aj po 1. januári 2017, musia zvýšiť poplatky, ktoré požadujú od rodičov detí. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa v praxi osvedčil a poberá ho stále viac rodičov. V júli 2016 išlo o 3 200 poberateľov. Jeho existencia nepochybne v praxi napomohla postupnému vzniku nových zariadení pre deti, ktoré si zakladajú neverejní zriaďovatelia. Prevádzku týchto zariadení pritom financujú najmä z poplatkov od rodičov detí. Rodičia z väčšej časti na finančné krytie poplatku využívajú práve príspevok na starostlivosť o dieťa.

    Pokiaľ sa budú musieť zvýšiť poplatky a súčasne sa nezvýši horná hranica príspevku na starostlivosť o dieťa, narastajúci rozdiel budú musieť uhradiť rodičia z vlastných zdrojov. Nie každý si to bude môcť dovoliť. V konečnom výsledku to síce prinesie skvalitnenie starostlivosti o deti v zariadeniach, avšak pre menej detí ako doteraz, a dokonca je možné, že časť súčasných zariadení pre deti bude zatvorených. Dôsledky sú zrejmé a asi ich nie je potrebné nejak obšírne rozvádzať.

    Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy a to preto, lebo zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa prispeje k jeho zvýšenému čerpaniu, k lepšiemu zosúlaďovaniu rodinného a pracovného života a k skoršiemu návratu rodičov z rodičovskej dovolenky do zamestnania. To bude znamenať jednak úsporu prostriedkov zo štátneho rozpočtu vynakladaných na rodičovské príspevky, jednak zvýšený príjem z daní a odvodov pracujúcich rodičov. Pripomeňme, že príspevok na starostlivosť o dieťa je z 25 % hradený zo štátneho rozpočtu a 75 % z prostriedkov Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a rovnako pozitívny vplyv alebo dopad na sociálne vplyvy.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pani spravodajkyni, pani poslankyni Soni Gaborčákovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 280. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 283 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Čakám. Dobre. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Cigániková a pán poslanec Poliačik.

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som len v skratke, aby sme si vedeli predstaviť, čo toto znamená, čo tento návrh zákona znamená a na čo reaguje. V podstate kolegyňa Blahová už povedala, že tento zákon navrhuje zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa na 400 euro a má byť reakciou na tzv. jasličkový zákon. Mnohí viete, že teda ja som sa donedávna živila práve tým, že som prevádzkovala zariadenia, a dodnes tieto zariadenia fungujú, ktoré sa starajú o deti do troch a do šesť rokov, a niekoľko rokov sa stretávam s rodičmi a s takýmito deťmi a mám teda úplne jasnú predstavu o tom, čo to znamená prevádzkovať takéto zariadenie. A aby ste nemali, keď sa len slovne povie, že tie prevádzky nebudú schopné ďalej fungovať, tak by som vás chcela v číslach a z praxe povedať, čo to znamená 280 euro, keď dostane ten rodič ako príspevok a následne teda tie jasle alebo škôlka, alebo nejaké súkromné centrum, a čo to znamená, keď to bude 400 euro.

    Pri 280 eurách, ktoré momentálne je príspevok na starostlivosť o dieťa, ktoré ako správne kolegyňa povedala, zdôrazňujem, sú zo 75 % hradené z fondov Európskej únie, tak pri súčasnom jasličkovom, tzv. jasličkovom zákone je tam teda návrh, že jedna učiteľka sa bude môcť starať o maximálne päť detí. Tak si teraz predstavme 280 euro krát päť, ak dobre počítam, tak je to 1 400 euro dostane to zariadenie za päť detí, o ktoré sa bude starať. Z tohoto, z týchto 1 400 euro musí zaplatiť v prvom rade mzdu učiteľke. Neviem ako vy, ale ja by som teda nechcela, aby sa o moje dieťa starala učiteľka s najnižšou možnou mzdou, ktorá bude frustrovaná z toho, že nie je poriadne odmenená. Čiže musí zaplatiť mzdu naozaj šikovnej učiteľke, ktorá bude mať pocit, že je odmenená. Samozrejme, odvody s tým súvisiace. V prípade, keď ešte je až tak skvelá, že naozaj ako sa to často napríklad v mojich zariadeniach stávalo, naozaj prekvapila svojím prístupom k deťom, tak často a rada som vyplácala aj odmeny.

    Takže z 1 400 euro zaplatíme mzdu, zaplatíme prípadné odmeny, zaplatíme odvody. Takisto treba zaplatiť nájom za konkrétnu prevádzku. Treba zaplatiť energie. Treba zaplatiť vybavenie, v prípade, ak sa niečo pokazí, nejaké technické opravy, úpravy, treba zaplatiť koníčky pre deti. Neviem ako vy, ja by som nechcela, aby moje dieťa v jasliach alebo v škôlke celý deň len sedelo a nič nerobilo. Treba zaplatiť možno angličtinárku, možno plávanie, možno nejaký tenis, ktorý tieto deti majú radi, tanečnú. Je to jedno, ale naozaj tieto veci v škôlkach a jasličkách doteraz boli bežné a bežne sa ponúkali bez toho, aby si rodič musel priplácať. Minimálne u nás to tak bolo. Myslím si, že je to tak správne, že toto deti dostávali.

    Takisto napríklad jazyk sme ich učili, angličtinu, angličtinára by bolo dobré zaplatiť. Bavme sa o tom, keď už sa stane skutočnosťou splnený sen, že zostane z tých 1 400 euro po zaplatení tohto všetkého ešte nejaký zisk, to už je teda nonsens, a keby náhodou, treba zaplatiť dane. Treba zaplatiť školenia pre tie učiteľky, aby naozaj nejakým spôsobom neskostnateli, ale aby išli s dobou a aby sa učili nové veci. Takže je dobré, keď aj toto. A popri tomto všetkom, samozrejme, sme podnikatelia, musíme predsa viesť účtovníctvo a musíme spĺňať mnohé povinnosti a mnohé z tých mnohých povinností úplne nezmyselné, platiť rôzne pokuty pri každom jednom zakopnutí, nehovoriac o tom, že garantujeme zdravie a výchovu a budúcnosť malých stvorení.

    Takže priatelia, ja vás chcem poprosiť, aby ste sa vy zamysleli nad tým, hlavne teda vy, kolegovia, z vládnej koalície, či vy by ste dali svoje dieťa do jaslí, ktoré dostanú 1 400 euro na takúto prevádzku v podstate za päť detí. Je to nereálne. Ja si myslím, že aj 400 euro na jedno dieťa je teda, ako dobre, je to, myslím si, veľmi nízka kvázi hodnota, ale dá sa za ňu aspoň minimálne prežiť a dá sa tým deťom dať viac. Lebo stane sa jedine to, že tieto zariadenia začnú šetriť, pretože nemajú inú možnosť. Buď skrachujú, alebo začnú šetriť, možno oboje naraz. A to, čo sa stane, tí rodičia buď zaplatia vyššiu cenu; pri vašej sociálnej politike toto asi nie je to, čo chcete.

    Ja verím tomu, že zámer toho jasličkového zákona je dobrý, ale keď to súvisí s týmto, ak ho teda schválime, tak potom nechajme tú Európsku úniu nech zaplatí to zvýšenie štandardu, okej, lebo inak deti prídu o dobré učiteľky, deti prídu o možnosti nejakých ďalších koníčkov, deti prídu o vybavenie, budú mať chudobnejšie priestory, budú mať hračky. Ich učiteľky možno nedostanú každý rok kurz prvej pomoci alebo nejaký montessori kurz, nebudú tam chodiť angličtinári, nič z tohoto si prevádzkovatelia nebudú môcť dovoliť.

    Ja zdôrazňujem ešte raz a prosím vás o to, aby ste si uvedomili, že týchto 400 euro zo 75 % platí Európska únia. Tieto peniaze idú na dobrú vec. A bez ohľadu na to, kto je navrhovateľom tohto zákona, aké politické tričko má, bude sa to týkať všetkých detí a všetkých rodín na celom Slovensku a vy im tým, že budete súhlasiť s týmto zákonom, vy im s tým môžte veľmi pomôcť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne pani poslankyni Cigánikovej. Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.

    Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela poďakovať pani kolegyni za jej pohľad z praxe a ešte by som chcela len doplniť jednu maličkosť, aj keď to maličkosť nie je. Lebo zabudla spomenúť stravu, ktorá je absolútne asi najväčšou položkou, ktorá sa v takýchto zariadeniach tiež, a hlavne v dobrých zariadeniach je na ňu kladený dôraz, pretože zdravá strava je pre deti veľmi dôležitá. A všetci dobre vieme, ako šetria ľudia, keď nemajú peniaze. Najviac sa dá vždy ušetriť na strave a rozhodne by sme nechceli, aby naše deti jedli nezdravo. Ja jej teda ďakujem za vystúpenie.

    A chcela by som povedať ešte raz, že tento návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy. A rovnako pozitívny tým pádom na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Ak by sme si toto uvedomili, myslím, že nie je jediný dôvod, prečo s ním nesúhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou pani poslankyňa Janka Cigániková.

  • Ďakujem pekne.

    Natália, je len krátko, chcem teda potvrdiť tvoje slová, že naozaj náklady na stravu, vynechala som to, ale tvoria podstatnú časť starostlivosti o tieto deti a čím je tá strava, samozrejme, bohatšia a kvalitnejšia, dokonca istú dobu my sme si dokonca prizvali odborníka, ktorý nám radil, akým spôsobom tieto malé deti stravovať, lebo naozaj bavíme sa o detičkách už, ja neviem, my sme brali deti už od osem mesiacov, ktorí majú úplne iné návyky. Čiže tam je naozaj rádovo sú tam vyššie náklady aj na stravu. Takže áno, potvrdzujem, nie je to teda tak, ako som menovala, len nájom, energie, mzdy, odvody, vybavenie, zariadenie, opravy, koníčky, dane, školenia, prípadný zisk, účtovníčka, povinnosti pre podnikateľov, pripojme si k tomu, k týmto 1 400 eurám, do ktorých sa musíme zmeniť, pridajme k tomu ešte aj stravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadala pani podpredsedníčka Lucia Ďuriš Nicholsonová a pripraví sa pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem vám, pán predseda, že ste sa zachovali tak kolegiálne, že ste za mňa zobrali vedenie schôdze, aby som mohla vystúpiť k návrhu zákona, ktorý spolupredkladám.

    Počuli ste predo mnou hovoriť veľmi k veci moje dve kolegyne, ktoré samé teda prevádzkujú a majú teda škôlku a jasle, takže ste to počuli z tej opačnej strany. Ja budem skôr hovoriť za rodičov, teda lebo to aktuálne prežívam pri mojom treťom dieťati, aké dôležité je mať vytvorené podmienky na to, aby človek mohol zosúlaďovať rodinný a pracovný život. Naozaj časy sa menia a čoraz viacej žien buď chce teda začať pracovať po tom, ako sa im narodí potomok, či skôr alebo neskôr. O tom nepotrebujeme mať debatu o dodržiavaní šestonedelia a podobných vecí. Alebo musia, pretože my tu máme naozaj veľkú skupinu žien na Slovensku, ktoré nemajú ten luxus slobodne sa rozhodnúť, či chcú zostať doma, alebo či chcú ísť pracovať popri dieťati. Oni jednoducho musia, pretože sú to slobodné matky napríklad, samoživiteľky a nikto iný sa o ne nepostará.

    Slovensko má dlhodobú tradíciu dlhej materskej dovolenky. Máme najdlhšiu materskú dovolenku spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A to je úplne v poriadku. To je veľmi chvályhodné. Chvályhodné je aj to, že sú tendencie aj súčasného vedenia ministerstva práce neustále zvyšovať ako dĺžku materskej, tak, samozrejme, aj výšku materskej ako takej. Hovorím, je to chvályhodné. Ale škandinávske krajiny napríklad svoju rodinnú politiku sa snažia robiť aj cez to, že vytvárajú služby pre rodičov malých detí. To znamená, že nejde len o peňažné príspevky, ako je naša materská, ale ide aj o to, aby zveľaďovali služby. No a samozrejme, tie služby sú v prvom rade o jasličkách a škôlkach pre malé deti, o detských centrách, o firemných škôlkach a podobne. A v tomto smere má Slovensko naozaj čo doháňať. Toto je taká naša Achillova päta, by som povedala. A ja veľmi dúfam a verím, že či už súčasné vedenie ministerstva práce alebo to ďalšie, ktoré sa ujme vedenia tohto neľahkého rezortu, začne rozmýšľať aj v týchto mantineloch, že nielen neustále prichádzať s nejakými peňažnými dávkami, ako je napríklad príspevok pri narodení dieťaťa. Jednorazová dávka, ktorá je fajn, možno v ten deň, hej, ale čo s tým dieťaťom urobí matka, ktorá potrebuje alebo aj chce ísť do práce? Ona potrebuje, aby nám na Slovensku fungovali služby, a tie nefungujú.

    A čo je horšie, a to je mi naozaj veľmi ľúto, a to vyčítam aj súčasnému vedeniu ministerstva práce, že teda prišlo ešte s takzvaným jasličkovým zákonom a pritiahlo podľa mňa prílišné regulácie, ktoré v konečnom dôsledku budú znamenať dve veci. Buď to, že jasle, ktorých je už teraz akútne málo, akútne málo, sa začnú zatvárať, alebo zdražejú natoľko, že si to tí rodičia nebudú môcť dovoliť. A preto prichádzame s návrhom zákona o zvýšení a chceme zvýšiť teda príspevok na starostlivosť o dieťa.

    Príspevok na starostlivosť o dieťa je jedna z možností a musím povedať, že veľmi dobrých možností, ako čerpať Európsky sociálny fond. V tom Európskom sociálnom fonde práve na prioritnej osi zosúlaďovania rodinného a pracovného života je vytvorený fond peňazí a je tam veľa peňazí, ktoré potrebujeme vyčerpať. Ja viem, že čerpanie sa zlepšilo, ale ešte stále máme čo doháňať a toto je skutočne jedna z efektívnych ciest, ako čerpať peniaze z Európskeho sociálneho fondu. Pomôžete tým nielen rodičom, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú popri dieťati pracovať, ale pomôžete tým tým rodičom, predovšetkým teda matkám, ktoré majú malé deti a pre nich je pracovať nutnosť, nie nejaký slobodný výber.

    Takže vás veľmi pekne chcem poprosiť, aby sme zabudli možno pri tomto návrhu zákona na nejaké politikárčenie a ako reakciu na jasličkový zákon aby ste podporili zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa, respektíve návrh, ktorý predkladáme. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickou poznámkou.

    Jediná pani poslankyňa Jana Cigániková.

    Poprosím, pani poslankyňa.

  • Lucia, ďakujem ti za tvoju reč. Myslím si, že veľmi zodpovedajúcu realite. Hovorila si o matkách, ktoré teda potrebujú túto službu. A ja by som chcela okrem toho, že teda naozaj si myslím, že to, čo si hovorila, do bodky sedí.

    Ešte možno máličko sa zastavím pri tom, že niektorí máme tendenciu nejakým spôsobom diktovať iným rodinám, ženám, rodičom, akým spôsobom sa majú starať o svoje deti, lebo my to vieme najlepšie a možno máme tendenciu uvažovať, že veď tá matka musí zostať doma a nemala by. Prosím vás pekne, skúsme v týchto konotáciách vôbec neuvažovať a skúsme to nechať na tých rodičov. Myslím si, ja neviem, či vy, ale ja naozaj nepoznám rodičov, ktorí by nechceli pre to svoje dieťa to najlepšie a že si to dobre zvážia.

    Ale o inom chcem hovoriť. Hlavne by som chcela hovoriť o tých deťoch, ktoré sa to týka. Ja teda prevádzkujem jasle a škôlky od roku 2009. To už je teda poriadny čas. Prešli mi kvázi rukami desiatky až teda viac ako sto detí, myslím, že už viac ako dvesto a celé ich rodiny. A ja vám chcem jednu veľmi dôležitú vec zdôrazniť, čo sa mi overilo v praxi. To dieťa, keď má nejaké dva roky, tak nech je sebelepší, sebeobetavejší rodič, ten rodič nikdy nenahradí ten kolektív, nikdy! To dieťa, keď príde do kolektívu, ono sa obkukávaním, opozerávaním učí od ostatných detí, ako má papať, ako sa má obliekať, ako má fungovať v spoločnosti. A jednoducho, keď je sám doma s rodičom, nech je tá matka sebeobetavejšia, sebelepšia, nikdy nenahradí tú interakciu s tými rovesníkmi, tú hru a to, čo sa od tých rovesníkov naučí. Čiže aj z pohľadu tých detičiek si myslím, že je dobré, ak je táto možnosť, aby do tých jasličiek išli. Mnoho matiek aj keď nepracuje, len na chvíľu aspoň dá to dieťa do jaslí, aby si zvykli na ten kolektív, lebo v troch rokoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S reakciou pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne kolegyni Cigánikovej za túto faktickú poznámku. Ja chcem k tomu povedať dve veci, že áno, to máš absolútnu pravdu. U nás sloboda výberu platí iba vtedy, ak sa rozhodneš správne. Správne, to znamená mainstreamovo. Akokoľvek vybočíš z toho radu, tak si lynčovaná za to, ako si sa rozhodla. Takže naozaj tá sloboda výberu u nás, ja to mám odžité, teda platí iba na papieri viac-menej. Ale ako spoločnosť sme veľmi netolerantní voči rozhodnutiam jednotlivcov, ktoré sa nám nepáčia z akéhokoľvek dôvodu.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať, že ja neviem presne, že kedy v tejto spoločnosti vznikla taká fóbia z jasličiek a toho, aké je zlé dávať dieťa do jasličiek, pretože my sme jasličková generácia. Moji a ešte aj starší a myslím si, že sme úplne v poriadku. Úplne ako ja teda naozaj môžem povedať, že možnože sa smejete, že som v poriadku, hej? To je také gentlemanské. To ja som si už zvykla na všeličo, pán poslanec Galis. Ale ja sa teda cítim veľmi v poriadku a neviem presne, kedy sa nám toto stalo, že začíname mať fóbiu z tých jasličiek.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Tak ja už iba doplním tú mozaiku trošku pohľadom z pozície toho, že ako kde vlastne vznikol problém. Totižto niekedy pred vyše rokom sa múdre hlavy na ministerstve školstva a na ministerstve sociálnych vecí zamysleli, že prečo nám vlastne deti do troch rokov vypadávajú z nejakej systematickej kurately štátu. A teraz ministerstvo školstva povedalo, veď my ich nepotrebujeme mať nejako zaradené v sieti škôl, lebo my nevzdelávame, necháme to na ministerstvo sociálnych vecí. A ministerstvo sociálnych vecí nijakým spôsobom systémovo nepristúpilo k náväznosti na systém škôl a školských zariadení. A vlastne tu vznikla tá bublina, na základe ktorej bol napísaný a schválený ten takzvaný jasličkový zákon, kde na základe niekoľkých nešťastných prípadov podcenenia detailov k tomu, aby bola starostlivosť dobre vykonávaná a na základe naozaj dôležitých prípadov, ktoré mali byť na očiach verejnosti a na základe ktorých malo dôjsť k zmenám, došlo k zmene, ktorá je príliš reštriktívna a ktorá spôsobí, že mnohé rodiny, lebo aby sme teda nehovorili len o matkách, mnohé rodiny, otcovia a matky detí, ktoré potrebujú zosúlaďovať svoj pracovný život so starostlivosťou o deti, majú dnes horšie rozhodovanie, než ho mali predtým. A to z toho dôvodu, že náklady na starostlivosť o deti podľa toho nového jasličkového zákona je vyššia, ale o tom v zásade hovorila kolegyňa Janka Cigániková.

    Ja som teda mal to šťastie žiť v dobe, keď už starostlivosť, teda príspevok na starostlivosť o dieťa bol funkčným modelom, a tým, že moja manželka teda nebola zamestnaná, ale je podnikateľka a mala možnosť tým pádom oveľa flexibilnejšie pracovať so svojím pracovným časom, tak vďaka tomuto príspevku a vďaka tomu, že cezeň a cez agentúru sme mali možnosť platiť opatrovníčku detí, dokázala robiť aj jedno, aj druhé. Že dokázala byť doma, pracovať a zároveň vďaka tomu, že sme mali zaplatenú opateru, tak popri práci tam bol ešte jeden človek, ktorý zabezpečoval, že to dieťa jednoducho po nej neustále neliezlo a neťahalo ju od tej práce preč. A takýto model nám konkrétne vyhovoval. Keď nezasadal parlament, ona mohla chodiť po stretnutiach, ja som pracoval z domu, mohol som byť s deckami. Ja tiež som ocenil, keď na dve-tri hodiny alebo na pol dňa alebo na deň prišla aupairka alebo opatrovateľka a pomohla mi s nimi tak, že som mohol niečo spraviť z domu ja. A tieto modely sú flexibilné, je ich široká paleta a každá rodina si ich môže nastaviť podľa seba.

    Ak do toho vstupuje zvýšená potreba regulácie starostlivosti na úrovni tých tzv. jasličiek alebo detských klubov, alebo akokoľvek si to nazveme, tak potom by sme to mali reflektovať v tom, akým spôsobom to majú tí rodičia platiť. A práve na základe toho teda sa aj zmenil prístup toho, pri tom, jak sme navrhovali zmeny pre príspevok a starostlivosť o dieťa. V minulosti sme navrhovali to, aby sa predĺžila doba jeho poberania až do šiestich rokov, čo stále považujem za dobrý nápad, ale v tomto konkrétnom prípade reagujeme len na zmenu pravidiel pre starostlivosť o deti tak, aby si ich tí ľudia, ktorí ich využívali doteraz, mohli dovoliť využívať aj ďalej. Samozrejme, nie každý rodič ho musí využívať v plnej výške a nie každý rodič ho musí vyčerpať celý.

    Preto vás prosím, kolegyne a kolegovia, aby ste podporili tento návrh zákona a aby sme umožnili rodinám starajúcim sa o deti v čo najširšej možnej miere si definovať podmienky pre túto starostlivosť podľa vlastných potrieb a nie podľa toho, aká je možno väčšinová predstava.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Martin, ja už ani neviem, či toto je doplnenie, možno skôr potvrdenie tvojich slov. Povedal si veľmi, veľmi pádnu formulku "zvýšená potreba regulácie", ktorú nejakým spôsobom reprezentuje tzv. jasličkový zákon. Ale ja si uvedomujem, že táto potreba regulácie alebo táto regulácia samotná vyplýva v podstate z dobrej veci alebo z dobrého úmyslu. Tam naozaj prišlo k vážnym pochybeniam v konkrétnych prípadoch, len opäť sa deje to, čo sa často; taká hysterická reakcia, čo sa často deje, no tak teraz potrestajme všetkých, dajme, udajme strašne, zadajme strašne, ja neviem, prísne pravidlá pre všetkých rovnako. A zaujímavé je, že tie veci, ktoré sú v jasličkovom zákone, by neznamenali, že by predišli tým situáciám, ktoré sa stali, aj to je zaujímavé, ale dobre, ale okej. Zvýšená potreba regulácie, ktoré v podstate pramení z dobrého úmyslu.

    A povedal si, no tak tento zákon na ňu reflektuje a nejakým spôsobom dáva možnosť tým zariadeniam stať sa kvalitnejšími, lebo to sú dobré veci napríklad, aby bolo, aby bol kvalifikovaný personál, aby teda bolo menej detí na jednu učiteľku a podobné veci. Fajn, okej, však čím kvalitnejšie zariadenie, dobre. Tento zákon na ne reflektuje, takže vlastne my máme možnosť spraviť dve dobré veci súčasne.

    Pri jasličkovom zákone budeme sa baviť zvlášť o konkrétnych veciach, čo je dobré a čo dobré nie je, ale niečo z toho určite áno, to som pomenovala. Ale teraz máme šancu zariadiť to, aby zariadenia boli kvalitnejšie a zároveň nemusia to zaplatiť rodičia. Môžu dostať pomoc od sociálnej vlády a od Európskej únie takým spôsobom, že budú súhlasiť s naším návrhom zákona, ktorý naozaj, si myslím, je pre týchto rodičov a aj pre vaše deti a vaše vnúčatá, kolegovci, bude sa vás to naozaj bytostne týkať. Myslím si, že toto je vec, ktorá naozaj je životne dôležitá až doslova.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem za doplnenie, Janka. Ako vieš, tak v rámci teda vzdelávania zameraného na dieťa ja som sa venoval aj tým úplne najmenším deckám. Sú veci, v ktorých sa nezhodneme, čo sa týka starostlivosti, ale určite toto je vec, na ktorej sa zhodneme, pretože je to vec, ktorá podporuje výber. A keď má byť zabezpečené prostredie, ktoré podľa tých nových pravidiel je bezpečnejšie, tak podľa mňa by malo byť systémovou zmenou neokresávať tých ľudí, ktorí sú naň odkázaní o možnosť ho využívať. A to je vlastne jediný dôvod, prečo tento návrh zákona tu je.

    Ak by náklady na starostlivosť o tie deti v zariadeniach pre deti do troch rokov nestúpali, tak možnože by ten príspevok na starostlivosť o dieťa stačil v tej výške, ako je teraz, a oveľa relevantnejšou by bola diskusia o tom, že by sme naozaj mali natiahnuť až do šiestich rokov, lebo tam mnohé hlavne matky teda pociťujú problém, ako zosúladiť v podstate starostlivosť o deti, predtým ako nastúpia do školy, so svojím pracovným životom a tam by sa im nejaká pomoc zišla, možno odstupňovaná alebo postupne klesajúca, to je otázka na diskusiu. Ale keďže teraz musíme reagovať na situáciu, ktorá sa týka hlavne tých maličkých detí, tak si myslím, že toto je krok, ktorý by vedel situáciu vyriešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, či v rámci záverečného slova... Nie, nie je tomu tak.

    Pani spravodajkyňa? Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Alojza Baránika a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 281, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 284.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Vážená snemovňa, názov známeho filmu s mladým Milanom Kňažkom znel Dobré holuby sa vracajú. Tento zákon sa tiež vracia. Predložil som ho i v minulom volebnom období a bol odmietnutý.

    Čo sa medzitým zmenilo? Pravdou je, že ten zákon, vlastne sa jedná o zrušenie prvého článku zákona, je podľa našej mienky protiústavný a – ako ukazuje realita – dve skupiny poslancov, jedna z nich sme boli my, druhá bola nejaká iná, podali podnet na Ústavný súd v súvislosti s týmto zákonom.

    Čo sa iného zmenilo? Znenie tohto zákona i tej inkriminovanej časti, ktorú chceme zrušiť, už v marci roku 2015 napadla Európska komisia. Medzitým plynul čas, Európska komisia z pôvodného pilotného podania, čo bolo vlastne formálna výzva, aby sa upravila táto novela, prikročila v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktorý má podobu odôvodneného stanoviska proti tomuto zneniu zákona. Do dvoch mesiacov mala Slovenská republika reagovať. Keďže od mája uplynuli viacej ako dva mesiace a Slovenská republika nezmenila tento zákon, je samozrejme možné, že Komisia môže rozhodnúť o jeho postúpení Súdnemu dvoru Európskej únie. Je samozrejme známe, že my sa súdov nebojíme, to sme počuli. Pravda je, že sme sa ich nebáli ani v súvislosti s vyvlastnením poisťovní zdravotných a podobne. Lenže tie súdy mali inú mienku ako naše viťúzske, my sa ich nebojíme. Takže toľkoto k status quo.

    Poviem tiež, a to je pozoruhodné, že ministerstvo financií uznalo, že návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva. Návrh zákona je podľa nás v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, teda táto novela vracia ústavnosť do toho zákona, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je republika viazaná.

    Chcem teda začať len tým, že ústava v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. A pod vlastníckym právom rozumieme, samozrejme zrejme všetci, slobodu nakladať so svojím majetkom. Tá sloboda znamená hospodáriť na svojom majetku, užívať si ho alebo ho predať. Ak potrebujem z nejakých dôvodov predať svoj majetok za účelom investovania do iného, kúpy bytu alebo čohokoľvek, čo človek, ktorý vlastní poľnohospodársku pôdu, môže potrebovať viac ako ju samotnú, za normálnych okolností sa zdá celkom logické, že ju predám tomu, kto mi ponúkne najviac. Myslím, že by tak postupoval každý.

    Pravda ale je, že tento článok tohto zákona veľmi obmedzuje vaše právo predať to tomu, kto vám ponúkne najviac, pretože sa vyžaduje, aby tá osoba; lebo tá má prednosť pred kýmkoľvek iným, kto vám ponúkne viac; mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, vykonávala poľnohospodársku výrobu a to v susednej obci alebo v rovnakej obci a podobne a podobne.

    Predstavte si, že máte záhradku s chalupou. Tá, samozrejme, nie je v zákone obmedzená. Ale to je len otázka výmery, inak to nie je nič iného. Predstavte si, že by zákon hovoril, že ju smiete predať len človeku, ktorý v tej obci má chatku so záhradou a pracuje v tej záhrade dobre že nie ešte s potvrdením záhradkárskeho združenia veľmi poctivo 10 rokov a podobne, teda že ju nemôžte predať niekomu, kto proste chce mať chatku a pri nej záhradku a chce sa venovať tomuto hobby, pretože ho to tak napadlo. A ponúka vám viac. Iste by ste považovali taký zákon za pomerne mimo zdravý rozum. Ale je len otázkou kvantity a výmery, či máte 5 hektárov alebo záhradku. Pretože je to vaše vlastníctvo a ústava ho má chrániť. Lebo článok 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú sme tu prisahali, hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, to je presne tento prípad vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

    Považujeme iba jednu jedinú požiadavku ústavy pri platnosti zákona, ako platí dnes, za splnenú. To jest, že vaše vlastnícke právo je nútené, obmedzené zo zákona, ale samozrejme, ten zákon je práve preto nespravodlivý, pretože nič z toho ďalšieho reálne neexistuje. To znamená, že článok 13 ústavy 4 (pozn. red.: správne malo byť "článok 13 odsek 4") hovorí: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ."

    Inými slovami, obmedzenie, ktoré vás viaže na prednosť predaja alebo nakladania s vlastným majetkom, na to, že máte, že to môžte predať tomu a tomu a tomu bez ohľadu na to, že niekto, kto nie je ani ten, ani ten, ani ten, ale dáva vám viac za váš majetok, ten, ak sa nájdu iní záujemci, nesmie byť kupcom vášho majetku.

    Ja si myslím, že je to evidentné porušenie ústavy. Ústavný súd ešte nerozhodol v tých dvoch podaniach, ale je pozoruhodné, že ministerstvo – i dnešné – trvá na tom, že takto je to správne. No, ako som hovoril o tých zdravotných poisťovniach, trvať na veci sa dá. A potom sa môže stať, že sme zle trvali. Ja si myslím, že tento, táto malá novela, škrtnutie jedného článku, vracia vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky tam, kde majú byť a kde sú v mnohých iných veciach s touto výnimkou. Preto si myslím, že tento návrh si zasluhuje podporu, pretože poľnohospodársku pôdu môže vlastniť, zdediť ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky.

    A opäť hovorím to, čo hovorím veľmi často, tento zákon nie je stranícky, nie je pre liberálnych držiteľov zdedenej pôdy, ani pre konzervatívnych, ani pre ľavicových, ani pre pravicových. Týka sa všetkých možných držiteľov, ktorí majú právo na ústavnú ochranu svojich vlastníckych práv.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec, za uvedenie predmetného návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Martinovi Klusovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 281). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    A týmto otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili piati páni poslanci, resp. štyria a pani poslankyňa Grausová.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, najmä však páni Osuský, Dostál, Baránik a Laurenčík!

    Ja som si podrobne prečítal vašu dôvodovú správu, ktorou sa snažíte zdôvodniť váš návrh na zrušenie predmetného zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktoré sa týka najmä, najmä občanov Slovenskej republiky. Vo svojej správe, vo svojej správe sa opierate o dva také základné, o dve také základné východiská. Jedným z tých východísk je Ústava Slovenskej republiky a konkrétne znenia jednotlivých článkov, ktoré sú v dôvodovej správe citované, a druhé východisko sa týka konania, konania Európskej komisie. Začnem tou Európskou komisiou.

    V časoch, v časoch, keď sme svedkami jednoznačného, jednoznačného začatia rozpadávania sa molocha nazývaného Európska únia, je naozaj veľmi zvláštne argumentovať možnosť získania pôdy pre cudzincov nejakým rozhodnutím alebo konaním orgánu tejto, tohto molochu – Európskej únie, Európskej komisie. To naozaj môžu ako argument, ako argument to môžu akceptovať iba svetoobčania bez akéhokoľvek náznaku nejakej ani nie že národnej hrdosti, ale akéhokoľvek vlastenectva. Pretože povedzme si na rovinu, páni poslanci, vy štyria, ak by táto vaša iniciatíva prešla, neznamená to nič iné len to, že naša slovenská pôda by mohla úplne voľne prechádzať do rúk cudzincov, do rúk bohatých cudzincov.

    Pred chvíľkou sme tu počuli z úst predkladateľa slová o tom, že je predsa najdôležitejšie zo všetkého, aby vlastníci za svoju pôdu dostali čo najviac peňazí bez ohľadu na to, odkiaľ tie peniaze sú. To znamená, povedané ich rečou, príde bohatý Arab alebo aby sme tu znova nesilili tie protimoslimské nálady, ktoré niektorí tak identifikovali z dnešného dňa tu v pléne, tak dajme iný príklad. Príde bohatý Žid a ponúkne a ponúkne tým vlastníkom, chudobným vlastníkom slovenskej pôdy viac peňazí ako ktokoľvek iný. A len silou peňazí, len silou peňazí bude prekonaná prekážka, ktorá je dnes postavená v zákone a ktorá bráni, ktorá bráni práve tomu, aby sa naša slovenská pôda dostávala do rúk cudzím elementom.

    Druhý argument, pán poslanec alebo páni poslanci, páni predkladatelia, ktorý ste použili, boli citácie z Ústavy Slovenskej republiky v aktuálnom znení. A ja musím povedať, že tie citácie ste vybrali naozaj vhodne a veľmi účelne, pretože každý, každý, kto si vašu dôvodovú správu prečíta, musí po jej prečítaní získať dojem, že predmetný zákon o nadobudnutí vlastníctva pôdy je správny a vaša iniciatíva je postavená na hlavu. Vy sami, prosím pekne, vy sami to v dôvodovej správe na niekoľkých miestach, na niekoľkých miestach spomínate. Strana 1 dôvodovej správy, 5. odstavec: Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy "zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike". Dokonca ani nie nejaké občianstvo, ale aspoň so sídlom.

    Vy tu spochybňuje predtým zákonné podmienky o desaťročnom pobyte, o desaťročnom pobyte v Slovenskej republike! Spochybňujete právo uprednostniť pri získavaní pôdy slovenských občanov! Ja chápem, ja to chápem, že z vášho pohľadu je nejaká, nejaké občianstvo v Slovenskej republike absolútne nepodstatné, pretože máme tu európske občianstvo, svetové občianstvo, ale, žiaľ alebo našťastie, z môjho pohľadu našťastie, z vášho pohľadu asi nanešťastie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, prosím vás, že vás prerušujem. Chcem sa len opýtať, je 17. hodín, mali by sme hlasovať. Chcem sa vás opýtať, či to máte ešte na dlho.

  • Nemám to na dlho, pani podpredsedníčka, 2 minútky.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči.

  • Sú dnes ešte na Slovensku, nie v tejto krajine, ale na Slovensku ľudia, ktorým to nie je jedno. Ktorým to nie je jedno a ktorí sa nebudú, pán poslanec, ktorí sa nebudú len tak prihliadať potichu na to, ako pár eurosvetoobčanov rozpredáva Slovensko.

    Ja som presvedčený, že táto vaša iniciatíva nás oprávňuje k tomu, aby som z tohto miesta mohol povedať, že si ako predkladatelia tohto pokusu rozpredať Slovensko môžte s najväčšou hrdosťou nalepiť na čelo nálepku "Pozor, zahraničný agent!" A ja len dúfam, pán poslanec, že za tieto slová nedostanem od vás facku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec, zareagujú dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský, pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Problémom Slovenska je čítanie textu s porozumením. Je to problém mladej, ale vidím, že už aj strednej generácie. V našom návrhu zákona vôbec neatakujeme článok 20 odsek 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že zákon môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb v Slovenskej republike. Ak vám toto na pochopenie, pán magister Kotleba, nestačí, prečítajte si to možno viackrát po večeroch a možnože za pár dní alebo týždňov dôjdete na zmysel týchto slov.

    Inými slovami, my neatakujeme vonkoncom ústavu v tomto zmysle. My len hovoríme, že tak ako ste vy nadobudli pozemky v Podhradí Krásnohorskom a neviem, či máte dlhodobú poľnohospodársku prax, či ste význačný agronóm alebo čokoľvek druhé, tak sa jednoducho domnievam, že náš návrh zákona len umožňuje občanom Slovenskej republiky bez toho, aby predtým boli cvičenými poľnohospodármi, nadobudnúť pôdu. Len o tom to je.

    Takže ešte raz, čítať s porozumením nie je ľahké, ale netreba to vzdávať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Chcel by som povedať niečo podobné, ako predo mnou povedal Peter Osuský. Pán poslanec Kotleba má zjavne problémy čítať s porozumením text, dokonca text slovenskej ústavy. Ja to teda prečítam: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike", hovorí článok 20 odsek 2 ústavy. Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nepredpokladá však, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

    Presne toto ten nami na zrušenie navrhovaný zákon robí, rozlišuje medzi občanmi Slovenskej republiky. Ale ústava nič takéto nepredpokladá. Ústava predpokladá iba to, že môžu byť stanovené zákonom niektoré veci, ktoré môžu vlastniť iba občania. Všetci občania, nie iba niektorí. Môžme to opakovať ešte trikrát, mohli ste si to prečítať v dôvodovej správe, keby ste to neuťali po citáte z ústavy, ale prečítali to, čo som vám pred chvíľou prečítal. A aj výklad ústavy musí byť robený spôsobom, že budú zákony v súlade nielen s ústavou, ale aj s európskym právom, ktorým sme tak isto viazaní.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kotleba.

  • Vážení páni poslanci Osuský a Dostál, ja ďakujem za to, že sa staráte o porozumenie, teda o čítanie s porozumením, ale asi rovnako náročné je počúvať s porozumením a chápať vyslovený text. Ja som povedal len toľko, že vy v dôvodovej správe sa opierate o články ústavy, ktorými sa snažíte zdôvodniť vaše tvrdenia, že zákon je protiústavný a popiera nejaké základné ľudské práva a princíp rovnosti a neviem čo všetko, ale práve tieto vaše vypichnuté citáty z ústavy hovoria o tom, že ten zákon je absolútne v poriadku a že vaša snaha, že vaša snaha nie je nič iné, len slepá, slepé snaženie o to, aby cudzinci mohli skupovať Slovensko. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prerušujem v tomto momente rokovanie o tomto bode programu, pokračovať budeme po hlasovaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Ešte predtým procedurálny návrh pán poslanec Dostál.

  • Mám procedurálny návrh, aby sa o prerokovanom bode 56, návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 282), vzhľadom k prebiehajúcim rokovaniam hlasovalo až zajtra.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime teraz k hlasovaniu o bode 51 programu v druhom čítaní o návrhu poslanca Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála, Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku (tlač 200).

    Dávam teraz slovo spravodajkyni pani poslankyni Laššákovej, ktorá bude uvádzať jednotlivé hlasovania. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Spoločná správa k tomuto návrhu zákona neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhoch predložených v rozprave. Najprv budeme hlasovať o návrhoch podľa § 83 ods. 1.

    Pani poslankyňa Blahová a pán poslanec Viskupič podali návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie a pán poslanec Viskupič a pán poslanec Simon podali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložili pani poslankyňa Blahová a pani poslanci Gál, Bernaťák a Kresák a budeme o nich hlasovať tak, ako o to požiadali v rozprave.

    Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 62, proti 73, zdržalo sa 5 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 49, proti 76, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že ani procedurálny návrh, teda tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Keďže niektoré pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 79, proti 49, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že lehoty sme skrátili, takže môžeme pristúpiť k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.

  • Áno, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu predloženého pani poslankyňou Blahovou.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Mýliť sa je ľudské.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 56, proti 63, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy pani poslankyne neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 3 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 55, proti 72, zdržalo sa 14 poslancov.

    Ani tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne nebol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 55, proti 68, 18 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že ani štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 55, proti 68, zdržalo sa 18 poslancov.

    Ani tento bod nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o poslednom bode, šiestom, z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 54, proti 70, zdržalo sa 16 poslancov.

    Ani tento návrh nebol schválený.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 3 a 5 až 9 pozmeňujúceho návrhu predloženého pánom poslancom Gálom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Gála okrem bodu 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 94, proti 38, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body pána poslanca Gála boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 1, asi pán poslanec (smiech v pléne), proti 64, zdržalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že bod štvrtý pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gála nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu predloženom pánom poslancom Bernaťákom. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Bernaťáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 92, proti 38, 11 sa zdržali hlasovania.

    Tieto návrhy pána poslanca Bernaťáka sme schválili.

  • Pán poslanec Kresák predložil pozmeňujúci návrh, poprosím vás, dajte o tomto hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Kresáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 134, proti 1, zdržali sa 4, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kresáka sme schválili.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Poprosím vás, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prerokovať tento návrh rokovacieho poriadku v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 79, proti 48, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu v zmysle prijatých pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 79, proti 49, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že novelu rokovacieho poriadku Národná rada schválila.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery (tlač 273).

    Prosím teraz spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Karola Farkašovského, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo deväť poslancov. Pán poslanec Viskupič podal návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie, takže poprosím hlasovať najskôr o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 39, proti 82, zdržalo sa 18 poslancov, 1 nehlasoval.

    Procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 98, proti 26, 14 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila do druhého čítania tento návrh zákona.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 132, proti 2, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 276).

    Dávam slovo teraz spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Soni Gaborčákovej, aby návrh hlasovania uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 276.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave som vystúpila ja. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 64, proti 16, 60 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Preto budeme pokračovať hlasovaním o bode 64 schváleného programu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník (tlač 278).

    Teraz prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alojza Baránika, aby návrh hlasovania uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 278.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali o tomto zákone hlasovať tak, aby Národná rada prerokovala tento zákon v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 26, proti 40, zdržalo sa 75 poslancov.

    Národná rada sa rozhodla, že nebude teda pokračovať v druhom čítaní v prerokovaní tohto návrhu.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník (tlač 260).

    Prosím teraz pána poslanca Dostála, člena ústavnoprávneho výboru, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 260.

  • V rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. V rozprave nezaznel žiadny procedurálny ani iný návrh, preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 52, proti 31, zdržalo sa 58 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Jána Budaja, aby uviedol hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (tlač 261).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 261.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 102, 1 proti, 35 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

  • Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelí predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj potrebné lehoty výborom na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 136, zdržali sa 4, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Teraz prosím povereného člena z hospodárskeho, teda z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Miroslava Ivana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (tlač 265).

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 265.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 46, proti 22, 70 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz pokračovať hlasovaním o bode 68 programu o návrhu poslancov Jurzycu, Galka, Rajtára, Hegera, Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. (tlač 267), to je o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Pán poslanec Kotleba, pardon, pán poslanec Martin Kotleba, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Eduarda Hegera a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 267.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 65, proti 32, 44 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím teraz pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby uviedla hlasovanie o bode 70 schváleného programu, a to v prvom čítaní o návrhu poslancov Mihála, Ďuriš Nicholsonovej, Blahovej a Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 279). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Natálie Blahovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 279.

  • Dobrý deň, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 66, proti 7, zdržalo sa 68 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme neschválili.

    Teraz opäť prosím pani poslankyňu Gaborčákovú, aby uviedla hlasovanie o bode 71 schváleného programu v prvom čítaní o návrhu poslancov Mihála, Ďuriš Nicholsonovej, Blahovej a Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa (tlač 280).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Natálie Blahovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 280.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Cigániková, pani poslankyňa Nicholsonová a pán poslanec Poliačik. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 67, proti 8, zdržalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 10. schôdze, a to je návrh na zmenu predsedov skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie.

    Máte rozdaný tento materiál v tlači 297.

    Navrhujem, aby sme to prerokovali ihneď, aby sme o tom aj hlasovali. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas so zaradením tohto bodu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Teda pristúpime k jeho prerokovaniu, ide o vzájomnú výmenu poslancov Petra Pčolinského a Jozefa Rajtára vo funkciách predsedov skupín priateľstva.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. No predpokladám, že páni poslanci Hrnko, Jarjabek, Zemanová sa nehlásia do rozpravy (reakcie z pléna). Takže procedurálne.

    Pán poslanec Krajniak, do rozpravy? Nech sa páči, ako jediný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zmene predsedov skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, tlač 297.

  • Vážené dámy a páni, keďže je známe, že pán Rajtár hovorí po kórejsky a pán Pčolinský po indicky, tak ja tento návrh podporujem.

  • Smiech v pléne.

  • Len tomu ani Maďari nerozumejú, ale ináč v poriadku.

  • Smiech v pléne.

  • Prepáčte, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Máte rozdanú tlač 297. Mám to prečítať ešte raz?

  • Reakcia pléna.

  • Netreba.

    Takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zmene predsedov skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, tlač 297.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 139.

    Ďakujem pekne.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Procedurálne návrhy. Pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som si dovolil požiadať panie poslankyne a pánov poslancov z OĽANO, aby si svoje trikolóry upravili podľa svojho predsedu, ktorý ju má v riadnom poradí, teda správne poradie farieb, pretože vo svojom vlasteneckom zápale by národne cítiacich ľudí mohli urážať tým, že ich majú naopak.

    Ďakujem.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán poslanec Jarjabek, procedurálny.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nie, nebude to isté.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja by som chcel upozorniť všetkých kolegov z výboru pre kultúru a médiá, aby nezabudli na mimoriadny výbor zajtra o 13.00, to znamená po skončení tej doobedňajšej časti schôdze pred obedňajšou prestávkou v miestnosti č. 30, čiže netradične.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán podpredseda, rokujeme doobeda v inom režime, ako je štandard, bolo nám to sucho oznámené. O tejto zmene nebol, ani všeobecný súhlas neodznel tu, ani nebol odhlasovaný procedurálny návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tej zmene, ktorá bola predstavená, že sa rokuje len s hodinovou prestávkou a do ôsmej hodiny večer.

  • Pani poslankyňa, neviem, ako to funguje u vás v klube, ale tí, ktorí boli aj za vás na rokovaní grémia, súhlasili. Preto sme oznámili, že bol súhlas grémia, to znamená aj vašich predstaviteľov v klube. Ale keď si myslíte, že treba o tom hlasovať, nikdy sme to nerobili, ale pre vás to urobím.

    Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, samozrejme, o tom, že rokujeme v inom režime, to znamená, že prestávka je od jednej do druhej a do ôsmej do večera.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 115, proti 12, zdržali sa 2, 3 nehlasovali.

    Pani poslankyňa, dúfam, že je to takto v poriadku.

    Ešte tam, áno, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som požiadať vedenie parlamentu aj ctené plénum parlamentu, aby sme určili minútou ticha to, že ste zmenou rokovacieho poriadku zmenili najzásadnejším spôsobom rokovanie plénu parlamentu. Zároveň by som chcel upozorniť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh.

  • Je to procedurálny návrh. Bežne ho používame.

  • Chcel by som odôvodniť to, prečo takýto procedurálny návrh dávam. V duchu toho, čo spravil pán poslanec Hrnko a zneužil procedurálny návrh, by som mu chcel odkázať, že ste ohli demokraciu na Slovensku, a preto máme trikolóru Slovenska prekrytú čiernou farbou. Dúfam, že tento symbol budete chápať.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže vás chcem poprosiť o minútu ticha nad tým, čo ste urobili s rokovacím poriadkom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, neviem, ako to funguje pre zmenu teraz vo vašom klube, lebo na grémiu bola dohoda, že hocikto, kto bude chcieť napríklad minútu ticha kvôli hocičomu, tak najprv musí prísť s tým na grémium. To bola dohoda. Keď chcete, znovu dám hlasovať aj o tom.

  • Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela dovysvetliť procedurálny návrh kolegyne Zemanovej, ktorej chýbala táto procedúra hlasovania, keďže to bolo oznámené v takom čase, že nie všetci boli v sále, takže to je jedna vec.

  • Reakcie z pléna.

  • A ešte pri tejto príležitosti by som si dovolila upovedomiť všetkých pánov poslancov aj vedenie parlamentu, že toto je poslednýkrát, čo podávame procedurálne návrhy bez toho, že by boli predtým písomne vyhotovené. Takže chcem tuto prítomného pána poslanca Hrnka hlavne upovedomiť o tom, že nabudúce jeho návrhy budú musieť byť vopred odovzdané predsedovi parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Zemanová ešte raz.

  • Pán podpredseda, ja vás chcem uistiť, že v našom klube to funguje výborne. Ja som bola o tom oboznámená. Len ide o to, že štandardne, keď sa dáva takáto zmena, sa vyžaduje všeobecný súhlas (reakcie z pléna), takže z toho dôvodu som na tomto chcela trvať.

    Ďakujem, že ste dali hlasovať.

  • Pani poslankyňa, musím povedať, že nikdy za 26 rokov sa nestalo, že by po súhlase, to znamená, keď každý člen poslaneckého grémia vyjadrí súhlas, že by sme dali hlasovať. Lebo predpokladáme, že informuje alebo zastupuje vás. Ale v poriadku, chápem to, hlasovali sme.

    Takže, ak dovolíte, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (tlač 281).

    Prosím aj navrhovateľa, aj spravodajcu, aby zaujali miesta určené pre nich a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Simonovi.

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec Simon, nech sa páči, máte slovo.

    Páni poslanci, prosím vás, ukľudnite sa, lebo nebudeme počuť, čo nám chce povedať pán poslanec Simon.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Alojza Baránika a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 281.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia.

  • Hluk v sále.

  • Pán predsedajúci, ja by som počkal, kým v sále bude trošku kľud.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chvíľku počkajte, lebo ani ja nepočujem. A neviem, či nás chcete pochváliť alebo niečo iné.

    Páni poslanci, prosím vás, tí, ktorí máte čo prerokovať, nech sa páči, mimo.

    Pán poslanec, môžte pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, chcem pochváliť tých poslancov klubu MOST-u – HÍD, ktorí podpísali podanie, návrh na Ústavný súd v tom, že tento návrh zákona, ktorý práve kolegovia na čele s pánom Osuským navrhujú zrušiť, že je protiústavný. Ale teraz k merite.

    Kolegyne, kolegovia na Slovensku máme 50 %, polovicu územia poľnohospodárskej pôdy a polovicu územia lesnej pôdy. Je pre vás rozdiel vo vlastníctve lesnej a poľnohospodárskej pôdy? Je nemožné alebo máme zakázať predaj Žitného ostrova, lebo tam je poľnohospodárska pôda? Ale môžme predať celú vysokú, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, Malú či Veľkú Fatru, či Slovenské rudohorie, Štiavnické vrchy, to všetko je možné na predaj? Nezachytil som zo strany vládnej koalície snahu každého vlastníka pôdy v tejto krajine dať na rovnakú štartovaciu čiaru a to považujem za zlé.

    Ďalej si kladiem otázku: Odkedy existuje tento zákon, ako je možné, že na území Slovenska sa do rúk zahraničných investorov dostalo oveľa viac pôdy, ako tomu bolo predtým, kým takýto zákon neexistoval? Ja práve z tohto dôvodu podporím tento návrh. Pretože tento návrh nerieši nič iné len to, aby privatizéri po Mečiarovi, ktorí sprivatizovali štátne majetky, ktorí sa dostali k poľnohospodárskym družstvám, teraz majú právo podľa tohto zákona – len oni, nikto iný –, majú právo sa dostať k poľnohospodárskej pôde.

    Pán Kvorka, aby som zareagoval, družstvá sa neprivatizovali, ale v družstvách sociálne nomenklatúry, ktoré tam boli kedysi dosadené, z 90 % sú tí, ktorí prebrali a dnes disponujú vlastníckym právom družstva. Po transformácii, ale prebrali. A to sú nomenklatúrne kádre po predchádzajúcom režime, ktorí majú právo rozhodnúť, že prevodom celého poľnohospodárskeho podniku – či už akciovky, eseročky, družstva – na zahraničný subjekt prevádzajú aj vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde. Preto toto riešenie je zlé.

    Je nepochopiteľné, že keď niekto, občan Slovenskej republiky, si chce kúpiť poľnohospodársku pôdu kdekoľvek na území Slovenska, je mu týmto zákonom znemožnené. Úprimne poviem, že keby som sa rozhodol, že po svojej starkej prídem a na Čiernom Balogu si chcem kúpiť hektár pôdy, tak pre mňa to umožnené nie je. Ale nie je umožnené pre hocikoho z vás, aby prišiel do Rimavskej Soboty, keď tam nebýva a nepodniká, aby si kúpil poľnohospodársku pôdu. Pýtam sa: Prečo je to zlé?

    Pri lesnej pôde to dnes umožnené nie je a problém to nikde nerobí. Preto by som chcel vyzvať kolegov z vládnej koalície a mojich bývalých straníckych kolegov, aby tak ako sa pripojili k podpisu na Ústavný súd, aby podporili tento návrh. Tento návrh je zlý, nie je dobré riešenie. Odkedy je možné prevádzať, keď sa pozrieme, koľko firiem zmenilo vlastníctvo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega! Pán kolega, pán podpredseda Glváč, vyrušujete!

  • Reakcia z pléna.

  • No áno, 2-tisíc, alebo 5-tisíc, keď porušíte rokovací poriadok. Zatiaľ ste neporušili, ale vás upozorňujem.

  • Ten, ktorý ste práve schválili, ten áno.

  • Pán poslanec, je tu hrobové ticho. To tu ešte nebolo.

  • Neviem, či môžem vystupovať vôbec a pokračovať.

    Ale ak dovolíte, odkedy tento zákon existuje a uplatňuje sa, od tej doby oveľa viac pôdy sa dostalo do majetku zahraničných investorov, oveľa viac firiem predalo, teda majiteľov slovenských predalo svoje obchodné podiely zahraničným. Keď si chce Nemec, Holanďan, Francúz, neviem kto prísť na Slovensko, kúpiť si päť hektárov pôdy, to tento zákon mu znemožnil. Ale keď ten istý Francúz, Nemec, Holanďan chce prísť na Slovensko si kúpiť 1 000 hektárov pôdy, tak to mu nezakazuje. Lebo ten si kúpi celé družstvo, ktoré vlastní pôdu a šmitec. Riešenie, že zakážeme fyzickým osobám nadobúdať poľnohospodársku pôdu v čase, keď právnické osoby môžu na Slovensku predávať, kupovať poľnohospodársku pôdu, ako sa im zachce, je absolútne neúčinné.

    Ešte raz. Uvedomme si, že takéto riešenie, ako platí pre poľnohospodársku pôdu, neplatí na polovicu územia v Slovenskej republike na lesy a žiadna dramatická zmena, vykúpenie slovenských lesov a hôr sa neudiala. To naše rozdrobené vlastníctvo, ktoré v tejto krajine existuje, tie švíky malé, tie sú najväčšou prekážkou na nákup pôdy zahraničnými investormi a zahraničnými vlastníkmi. Ale v tejto podobe, pokiaľ tento zákon tu bude, tak keď družstvo hospodári alebo poľnohospodársky podnik hospodári na tisíc hektároch pôdy, kúpi 400 hektárov v rôznych frckoch, to je lukratívna zákazka pre zahraničného investora, lebo na pôde, na ktorej bude hospodáriť, keď kúpi ten podnik, tak z toho 400 hektárov sám vlastní. Sám môže zabezpečiť scelenie týchto pozemkov a dáme mu návod, ako to má robiť.

    Keď Národná rada nemôže od roku 2000, opakujem, od roku 2000, keď Slovenská republika pristúpila do OECD, nemôže prijať zákon, ktorým by obmedzovala vstup kapitálu alebo kapitálu na územie Slovenskej republiky, teda aj zakázať investorom, aby nakupovali a nadobúdali vlastníctvo pôdy, a my sme to mali takto riešené, bolo to v čase, keď ešte ani ja som nebol v parlamente alebo ministrom, bolo to dávno predo mnou, od tej doby nie je možné obmedziť, aby právnické osoby nadobúdali vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Nemôžme sa prirovnávať k Maďarsku, kde Maďarsko pred vstupom do OECD zaviedlo, že poľnohospodársku pôdu môžu vlastniť len fyzické osoby. Od tej doby v Maďarsku tento zákon alebo podoba tohto zákona v Maďarsku môže fungovať.

    Na území Slovenskej republiky je návod, ako zabezpečiť, aby tí, ktorí sú vyvolení, tí, ktorí sprivatizovali alebo sú podnikateľmi dnes v poľnohospodárstve, aby na pôde jednoduchých malých občanov na Slovensku zarobili. Lebo ten jednoduchý občan v dedine, kde je 500 vlastníkov a jeden poľnohospodár, má možnosť predať svoju pôdu tomu jednému. Čo si myslíte, aká bude tam cena? Bude veľká alebo bude potlačená, pretože môže to kúpiť jeden alebo maximálne jeho sused? Takže cena klesla. Ale ten jeden, keď prevedie 400 hektárov na zahraničného, lebo teta Terka alebo nejaký vlastník nemôže predať do Nemecka, ale vlastník poľnohospodárskeho družstva alebo podniku, ten môže celý podnik predať. Aj s touto pôdou zahraničnému za trojnásobnú cenu alebo za štvornásobnú cenu.

    Kto na tom získa? Komu sme pomohli? Pomohli sme občanom tejto krajiny alebo sme pomohli niektorým vybraným podnikateľom? Keď SMER sa tak hrdo hlási k tomu, že bude chrániť občanov, toho pracovníka vo Volkswagene, toho pracovníka, ktorý možnože má päť hektárov pôdy, alebo toho podnikateľa, ktorý na tom zarába?

    Tento zákon je názorný príklad, ako chránite toho podnikateľa a nie vlastníctvo tých najjednoduchších osôb, ktorí dnes možnože najviac potrebujú tie peniaze, aby svoju pôdu, keď sú odkázaní na to, aby predali, aby nepredávali ho pod cenu. Vy ste znehodnotili majetok viac ako jeden milión občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi pôdy, poľnohospodárskej pôdy.

    A preto podporím tento návrh, lebo keď ten článok I sa zruší z toho zákona, tak každý vlastník pôdy na Slovensku bude si rovnoprávny. Aj ten vlastník lesa, aj ten vlastník poľnohospodárskej pôdy a nebude tu obmedzenie, že vlastník, občan Slovenskej republiky, ktorý sa tu narodil, nebude mať zakázané kdekoľvek, v ktoromkoľvek kúte tejto krajiny si kúpiť poľnohospodársku alebo lesnú pôdu. A nebude medzi vlastníctvom rozdiel, čo ústava priamo zakazuje.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Osuský síce neskoro, ale akceptujem.

    Takže pani poslankyňa Zemanová.

  • Ja len veľmi v krátkosti chcem zareagovať, i keď nie priamo na to, čo ste hovorili, ale spomenulo sa to tam, že vo všeobecnosti sa stretávame s tým, že nám vadí, že nejaký Talian, Holanďan alebo kto kúpi pôdu alebo poľnohospodárske družstvo, ako keby to bolo nejaké zlo. No mne to nevadí. Ak kúpi poľnohospodárske družstvo, postaví ho na nohy a bude na ňom hospodáriť ako správny poľnohospodár v súlade s právnou poľnohospodárskou praxou, nech sa páči, nech to tak je a je to tak dobre.

    Viete, čo mne vadí? Mne vadí to, že štát a vláda predáva najlepšiu pôdu pre rôzne investície a cudzím investorom, to nám tam a to nikomu nevadí. Mne vadí, že štát umiestňuje investície typu Jaguar na najlepšie pôdy v Nitre, v Žiline a inde, čiže to mi vadí.

    A taktiež čo sa týka vzťahu k pôde. Ono jedna vec je to pekne povedať, že aby sa hospodárilo na tých pôdach. Len treba si povedať, že bývalý režim prerušil vzťah k pôde a dnes, keď niekto získa vlastníctvo, nejakú roľu, tak hneď sa teší, že aký stavebný pozemok má, a nie že tam pôjde pestovať zeleninu alebo zemiaky, mrkvu, alebo to dá na hospodárenie pod poľnohospodárske družstvo. Žiaľ, to je tá pravda. A od takýchto potom rôzni investori skupujú ich pôdu a tí nám potom natláčajú zmeny územného plánu a namiesto pôdy, kde by sa malo hospodáriť, tak tam sa stavajú rôzne developerské projekty, pretože obce sú slabé a nedokážu odolať tlaku takýchto investičných zámerov, ktoré vlastne sú úplne v rozpore s kvalitou urbánnej krajiny a krajinným plánovaním.

  • Pán poslanec Simon, myslím, že ste veľmi správne poukázali na to, že tento návrh, tento zákon, ktorý navrhujeme zrušiť, neobmedzuje len cudzincov, ale obmedzuje aj občanov Slovenskej republiky, robí rozdiely medzi občanmi Slovenskej republiky, vytvára rôzne kategórie občanov Slovenskej republiky, diskriminuje jedných na úkor druhých, a dokonca robí rozdiely aj medzi samotnými poľnohospodármi, či už tými aktuálnymi, alebo potencionálnymi. Čiže tento zákon nie je zlý iba z hľadiska cudzincov alebo z hľadiska Európy a iných občanov krajín Európskej únie, ale je zlý aj z hľadiska občanov Slovenskej republiky.

    Druhá vec, na ktorú ste veľmi správne poukázali, je to, že ten zákon je neúčinný. Že ten zákon môže zabrániť alebo sťažiť, skomplikovať situáciu niekomu povedzme aj zo zahraničia, kto by chcel kúpiť poľnohospodársku pôdu a povedzme podnikať v oblasti poľnohospodárstva na území Slovenskej republiky, lebo veď čo iné by už s tou pôdou urobil, snáď ju nenaloží na nejaký kamión a neodvezie si ju niekam do Holandska, lebo ak ju bude využívať na poľnohospodárske účely na území Slovenskej republiky, tak tam žiadny problém nie je. Ale dobre, týmto to skomplikujeme, ale nejakým väčším podnikateľským subjektom, ktorý sa prostredníctvom právnických osôb, ktoré majú vlastnícky vzťah k pôde, to nijako nezabráni, aby sa k tej pôde dostali. Čiže je to len taká piár hra, že chránime slovenskú pôdu. Nič viac.

  • Pán poslanec Simon, rozprávali ste o tom, že aká situácia vládne v Maďarsku, že je to tam teda oveľa lepšie, možno prísnejšie nastavené a jednoducho, že tí Maďari si chránia nielen pred vykupovaním fyzickými, ale aj právnickými osobami tú svoju pôdu. Tak ja vám chcem poradiť alebo teda dať taký tip, spravte takú novelu, ktorá to bude komplexne riešiť, a my to podporíme. Ale to, že touto súčasnou iniciatívou sa má zrušiť to obmedzenie, ktoré tam aspoň nejaké dnes je, tak je to lepšie, ako keby sme nemali nič.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Však bolo tu už spomenuté, že pôda je rozdelená tak 50 na 50, pán poslanec Simon to tu povedal, čo sa týka lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy. A hovorilo sa tu aj o tom, že zbaviť sa pôdy alebo tak, čo sa týka poľnohospodárskych družstiev alebo, no, veď to sú také spojené nádoby. Ja si myslím, že pokiaľ tí, ktorí majú to družstvo na starosti včetne tých zamestnancov a prosperujú a to družstvo funguje, majú svoje výsledky, tak absolútne by nemali záujem, prečo túto pôdu a v podstate aj celé družstvo predávať. To je podľa môjho názoru nepredstaviteľné.

    Treba sa v konečnom dôsledku aj pozastaviť nad tým, že aký vzťah tí ľudia k tej pôde majú. Sú to ľudia, ktorí sú väčšinou nie vo veľkých mestách, sú to ľudia po obciach, menších obciach, kde v podstate možná že v minulosti, keď sme my ešte ani na svete neboli, táto pôda dávala živobytie a tak ďalej a ten vzťah pretrváva do dneska.

    Ale na druhej strane vieme, že chcú tuná zahraniční rôzni investori alebo ja neviem, ako ich nazvať, a majú záujem o slovenskú pôdu prísť a týmto zákonom je tá pôda ochránená, že nemôže sa stať, že by sme došli k tomu že jednoducho sa to tuná vypredá.

    A čo sa týka tých investícií, čo pani poslankyňa Zemanová hovorila, no viete, tie nie sme zase až takí majstri sveta, aby sme si my mohli ešte investorovi aj hovoriť, že jednoducho toto je úrodná pôda, má takú bonitu tá pôda a nebolo by dobré tuná postaviť voľáku fabriku, hej, ja neviem akú. No jednoducho ak chceme toho investora dostať a tých ľudí zamestnať, tak musíme na to pristúpiť a dohodnúť sa s nimi, že tá fabrika bude stáť tam, kde oni majú....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, skutočne je problém ísť s pochopením prehovoreného slova, lebo ten, kto počul výklad človeka, ktorý tomu rozumie lepšie ako 95 % tejto snemovne, samozrejme vrátane mňa v tých 95 percentách, Zsolta Simona, ten nemôže povedať po jeho vypočutí s porozumením, že niečo je ochránené. Práve naopak, vôbec nič nie je ochránené. Jediné, čo je zaručené, je, že je zaručená nerovnosť občanov pred ústavou. To znamená, že paradoxne tí, čo sa bijú v prsia za národ, to sú presne tí, ktorí udržujú status quo. To znamená, že družstvo ako akciovka môže predať všetko cakumprásk, jak leží, ale my budeme hovoriť, že tento zákon to ochraňuje. No to už je ozaj ťažká nechápavosť! Ale ten, ktorý povedzme je starý dôchodca, nevládze, bolia ho kríže, neudrží motyku a deti má v meste, ktoré študujú a chceli by po skončení štúdia si kúpiť byt, ten chce tú pôdu pre tie svoje deti predať čo najlepšie, lebo oni sa nevrátia.

    Viete, v poľnohospodárstve, aby sme sa uživili, pracovala kedysi polovička národa. Dneska celé Spojené štáty živí 3,5 % ich občanov, 3,5 % živí 96,5 %, lebo tak sa zmenilo poľnohospodárstvo. A ilúzia, že tie deti, ktoré dávno odišli z dediny, kde sú tí dožívajúci rodičia, sa tam vrátia, lebo majú vzťah k pôde, je ozaj ilúziou. A ten, kto ju udržuje k svojej väčšej sláve a k piár, nech to robí, ale tento zákon týchto ľudí, ktorí to najviac potrebujú, poškodzuje.

  • Pán poslanec Simon, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    Je mi nesmierne ľúto, že pán Kvorka odišiel, lebo ja by som mu chcel povedať, že tí predsedovia, ktorí sa tam dostali ako nomenklatúrni kádri, prebrali tie družstvá a dnes už sú v dôchodkovom veku alebo preddôchodkovom veku, tí predávajú najlepšie, ako len vedia, poľnohospodárske podniky komu? V najlepšom prípade nejakej slovenskej investičnej skupine. Ale mnohokrát nie pre nich, ale pre zahraničných investorov, ktorí majú na to peniaze. Naozaj toto chceme podporovať?

    A keď táto vláda a SMER hovorí o ochrane poľnohospodárskej pôdy, tak ja som vás vyzýval k tomu, že keď Jaguar prišiel a pre Indov ste dali niekoľko sto hektárov pôdy, prečo ste im nepovedali, my vám dáme túto pôdu, užívajte si dovtedy, kým tu budete, ale keď sa raz rozhodnete spakovať a odísť z tejto krajiny, tak nám túto pôdu vráťte! Tento pozemok nám vráťte, však celú tú investíciu ste tam urobili. Keď na jednej strane chcete chrániť pôdu, že nemôžu sa dostať do majetku zahraničných investorov, na druhej strane tá istá vláda, ten istý SMER odovzdáva zahraničným na stovky najlepšie hektáre pozemkov, prečo ste im to nemohli povedať? A dnes hovoríte, že naozaj tie najchudobnejšie vrstvy, ktorí majú pôdu, oni sú odkázaní predávať pôdu čo najlacnejšie, pretože u nich, aby mohli predať niekomu, kto je solventnejší, z inej dediny, z iného okresu, to im znemožníte.

    Tento zákon je príklad toho, že robíme nerovnoprávnosť medzi vlastníctvom. A ja si myslím, že toto nie je v súlade ani s ústavou, preto som ten návrh na Ústavný súd podpísal. A ja by som chcel apelovať na každého, nech naozaj skúsi prehodnotiť a podporiť tento návrh zákona, bude to lepšie pre ochranu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Páni poslanci a občania poslanci, chcela by som povedať, že nemyslím si, že tento zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tak ďalej, nemyslím si, že je ideálny, ba dokonca si nemyslím ani, že je nejaký veľmi dobrý. Mal by byť oveľa prísnejší. A je mi to veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ale pánboh zaplať, ďakujeme aj za takýto zákon, pretože ako-tak ochráni Slovensko pred výpredajom do zahraničia.

    Ja som si dala vypracovať z odboru Parlamentného inštitútu materiál o regulačných obmedzeniach nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch v Európskej únii. Dostala som to 1. augusta 2016. Takže na otázku, aké sú regulačné obmedzenia pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch Európskej únie, je odpoveď: Zmluva o fungovaní Európskej únie neupravuje pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva k pôde, k nehnuteľnostiam, a preto každý členský štát môže túto problematiku upraviť samostatným zákonom. Vyplýva to aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.

    Nebudem tu teraz čítať zákon 140/2014, pretože ho poznáte, ale dovolila by som si prečítať teda medzinárodné porovnanie, ktoré vypracoval tento Parlamentný inštitút. Parlamentný inštitút získal informácie o regulácii nákupu poľnohospodárskej pôdy v jedenástich krajinách: Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko. Uvedený prehľad poskytuje dostupné fakty o spôsobe riešenia danej témy spolu s informáciami o jej predpokladanom vývoji. Takže ideme.

    Bulharsko. V roku 2013 Bulharsko predĺžilo moratórium nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom až do 1. januára 2020.

    Francúzsko. Vo Francúzsku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený organizáciou SAFER, SAFER; budem čítať; ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou úlohou SAFER je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou, ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy. Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má SAFER dva mesiace na rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu. V prípade, že nie je očakávaný špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V opačnom prípade je zmluva odmietnutá. V posledných rokoch vzrástol záujem zo strany cudzincov o kúpu vinohradov vo Francúzsku. Francúzsky investičný zákon však všetko posudzuje, teda vo Francúzsku všetko posudzuje organizácia SAFER a schvaľuje všetko ministerstvo poľnohospodárstva. SAFER disponuje aj predkupným právom, ktoré umožňuje získanie pôdy k predaju a následne nájde kupca, ktorý spĺňa predpoklady podľa organizácie SAFER.

    Ideme ďalej. Holandsko. V právnej úprave Holandska existujú opatrenia ohľadne nadobúdania poľnohospodárskej pôdy s veľmi prísnym uplatňovaním ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred prevodom na iné ako poľnohospodárske účely.

    Litva. Hlavné zmeny, ktoré priniesol nový zákon v Litve z roku 2014 o vlastníctve poľnohospodárskej pôdy, sú nasledujúce. Jednotlivci a subjekty alebo príbuzné osoby v oboch prípadoch nemôžu vlastniť viac ako 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy dohromady. Jednotlivec, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu v Litve, musí mať minimálne tri roky praxe za posledných desať rokov v poľnohospodárskej výrobe a registráciu poľnohospodárskej pôdy ako poľnohospodár alebo vysokoškolské vzdelanie v poľnohospodárstve. Jednotlivci musia získať štátny súhlas k nákupu poľnohospodárskej pôdy. Subjekt, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu, musí mať najmenej tri roky skúseností za posledných desať rokov v poľnohospodárskej činnosti, musí byť registrovaný, príjmy z poľnohospodárskej činnosti musia byť najmenej 50 % z celkových príjmov a musí byť ekonomicky životaschopný. Po získaní poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva musí byť na nej zabezpečená poľnohospodárska činnosť minimálne na päť rokov. Nákup poľnohospodárskej pôdy bude dlhší proces, a preto zákon rozšíril prednostné právo na kúpu poľnohospodárskej pôdy. Prednostné právo nákupu majú spoluvlastníci, nájomníci, priami susedia a v niektorých prípadoch je rozhodujúci rodinný stav.

    Ideme ďalej. Náš sused Maďarsko. V Maďarsku zákon o obchodovaní s poľnohospodárskou a lesnou pôdou obsahuje ustanovenia týkajúce sa úradného povolenia nadobudnutia vlastníckeho a užívacieho práva k pôde. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné predbežné úradné povolenie poľnohospodárskeho správneho orgánu. Úradné povolenie je potrebné aj pre platný vznik iných právnych úkonov, ktoré vedú k výsledku rovnajúcemu sa nadobudnutiu vlastníctva využívanej poľnohospodárskej a lesníckej pôdy. Vlastnícke právo, teda užívacie právo na poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a chránené prírodné územie nemôže nadobudnúť fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľským zborom samosprávy obce, mesta a obvodu hlavného mesta. Nemôže byť; vlastnícke právo na poľnohospodársku pôdu nemôže nadobudnúť zahraničný štát, právnická osoba bez právnej subjektivity a občania štátov, ktoré zakazujú maďarským občanom nadobúdať vlastnícke práva k pôde. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom. Predkupné právo vykonáva v mene maďarského štátu Národný pozemkový fond. Ak Národný pozemkový fond nevyužije predkupné právo na pôdu, toto právo prináleží miestnemu bývalému poľnohospodárskemu nájomcovi, začínajúcemu mladému roľníkovi, bezprostrednému susedovi, ostatným miestnym obyvateľom. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu vrátane pôdy v meste môžu nadobudnúť blízke osoby na základe zmluvy o vyživovaní, opatrovateľskej zmluvy alebo dedičskej zmluvy, aj keď nie sú roľníkmi. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa povolenej miery, resp. povolenej výmery pôdy, ktorú môže roľník nadobúdať.

    Ideme ďalej. Nemecko. Nemecká legislatíva vo vzťahu k pôde spočíva na hlavných federálnych a zemských zákonoch. Základné koncepty predaja a nájmu pôdy, zmluvné vzťahy, ako aj nároky vyplývajúce z vlastníctva pôdy sú upravené v nemeckom občianskom zákonníku. Systematickú agrárnu právnu úpravu obsahuje zákon o poľnohospodárstve a zákon o predaji poľnohospodárskej pôdy. Tieto zákony upravujú vlastníctvo pôdy a reguláciu prevodov vlastníckeho práva k pôde a ich účel spočíva v opatreniach proti drobeniu pozemkov. Pri predaji poľnohospodárskych pozemkov musia byť splnené niektoré základné predpoklady, ktorých účel spočíva v opatrení proti ďalšiemu drobeniu pozemkov. Pri predaji pozemkov musia byť splnené základné predpoklady, a to poľnohospodársky pozemok nesmie byť po predaji menší ako jeden hektár a podnik musí byť sebestačný. Pri predaji poľnohospodárskej pôdy platí predkupné právo obce alebo pozemkových úprav; obce, áno; predkupné právo; pardon; podľa sídelného zákona a predkupné právo platí aj pre potreby obce alebo pozemkových úprav. Predaj poľnohospodárskej pôdy a predaj lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona obmedziť alebo odmietnuť záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad pobyt v obci a záruka jej riadneho obhospodárenia.

    Rakúsko. Náš sused. Podľa rakúskej legislatívy majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy a zároveň sú uplatňované reštriktívne opatrenia vo vzťahu k nadobúdateľom poľnohospodárskych pozemkov k pôvodu ich vlastníctva a formám činnosti. Zákony sú odlišné v jednotlivých spolkových krajinách, ktoré prostredníctvom svojich právnych predpisov upravujú vzťahy súvisiace s poľnohospodárskou pôdou a lesnou pôdou, ako aj s ostatnými nehnuteľnosťami, ku ktorým by mohli vlastnícke právo získať cudzinci. Právny rámec tvorí spolkový zákon o štatúte pôdy, spolkový poľnohospodársky zákon, zákony regionálneho plánovania spolkových krajín, spolkový zákon o štatistike, Občiansky zákonník a iné. Tieto právne predpisy majú za cieľ zamedziť úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy a zachovanie rodinných poľnohospodárskych prevádzok. Ďalším z cieľov je regulácia vlastníctva pôdy a obmedzenie možností štátov Európskej únie; teda obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami. Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, že nie sú dotknuté štátnopolitické záujmy, ak získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom krajiny alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko po dobu najmenej desať rokov. Každá zmluva; v Rakúsku existuje komisia pre transfer pôdy, ktorá má prepracovaný kontrolný nástroj pre aktivity zamerané na transfer poľnohospodárskej pôdy. Každá zmluva o nákupe a predaji musí byť zaregistrovaná komisiou. Komisia je zriadená na úrovni obce a pozostáva zo zástupcov farmárov miestnej správy a hospodárskych zväzov. Ak nedôjde k zhode, prípad je posunutý na vyššiu inštanciu. Rakúsky dedičský zákon pozná právo hlavného dediča za účelom udržania stabilnej poľnohospodárskej štruktúry a tak ďalej.

    V Slovinsku, v slovinskej právnej úprave existuje predkupné právo, ktoré môže byť nárokované pri predaji poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy. Osoby s predkupným právom môžu byť napríklad spoluvlastník, manžel predávajúceho, farmár susednej plochy, poľnohospodárska organizácia alebo národný poľnohospodársky a lesnícky fond.

    V Taliansku čl. 8 zákona č. 590/1965 ustanovuje predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po dobu najmenej dvoch rokov, a čl. 7 zákona č. 819/1971 upravuje predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v susedstve. Je to obdobne ako vyššie uvedený SAFER vo Francúzsku. V Taliansku zo zákona existuje podobný verejný ekonomický subjekt ISMEA, ktorý okrem iného reguluje trh s poľnohospodárskou pôdou, a to tak, aby dochádzalo k vzniku funkčných poľnohospodárskych majetkov a zabezpečila sa generačná výmena v poľnohospodárstve vytvorením osobitných podmienok pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.

    Parlamentný...; každý; ešte takto na záver z tejto práce. Každý štát si kladie za cieľ ochranu poľnohospodárskej pôdy. Medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa pôdou zdôvodňujú význam a funkciu pôdy a vyzývajú verejnosť, ale najmä štáty a ich vlády, aby ochraňovali a zveľaďovali tento pre človeka nenahraditeľný a neobnoviteľný prírodný zdroj. Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu. Súčasne je pôdnym zdrojom Zeme a tým aj predmetom medzinárodného záujmu. Preto je potrebné pôdu všestranne chrániť zabezpečením základnej starostlivosti o jej kvalitu a kvantitu, a to zo strany občanov i zo strany štátu, pretože starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva a jej zveľaďovanie, zúrodňovanie a ochrana parí k existenčným povinnostiam človeka a spoločnosti.

    Teraz by som; čiže toto je práca, ktorú vypracoval, správa, ktorú vypracoval Parlamentný inštitút.

    Teraz ešte pár slov. My sme parlament Slovenskej republiky. Ja chápem, že občania, predkladatelia tohto návrhu, keďže sú platení aj zo zahraničia, pôsobia v Slovenskej republike ako trójske kone, preto ma vôbec neprekvapuje, keď budú podnikať kroky proti Slovenskej republike a budú jej škodiť. Chcem povedať, že naši ľudia sú chudobní, náš človek, nemáme rovnakú štartovacie čiaru. Slovák si nemôže, možnože keby bol taký bohatý ako pán poslanec, občan predkladateľ Osuský alebo niekto podobný, tak možno by si mohol kúpiť, ale bežný občan Slovenskej republiky, bežný Slovák nemá peniaze, aby si kúpil pôdu niekde v Nemecku a ja neviem kde v zahraničí, zatiaľ čo cudzinci si môžu kúpiť na Slovensku, teda môžu kúpiť aj polovicu Slovenska.

    Bolo tu povedané, myslím, že pán Zsolt Simon to povedal, hoci s mnohými vecami u neho súhlasím, ale hovoril o znehodnotení hodnoty pôdy. To znehodnotenie tej pôdy spôsobuje nie to, čo spomínal pán Zsolt Simon, ale spôsobuje ho veľký rozdiel v majetkových pomeroch občanov Slovenskej republiky a občanov v Nemecku, Holandsku, Švédsku, Dánsku a tak ďalej. Čiže toto je ten problém, to znehodnocovanie pôdy. Samozrejme, chudobný Slovák, ktorý hľadí na peniaze, kúpi od cudzinca za lacné peniaze, podhodnotené, predá svoju pôdu. A preto hovorím, netýka sa to teda, od občanov predkladateľov ma nič neprekvapí, ale žiadam a apelujem na ostatných poslancov, ktorí používajú zdravý rozum, aby bojovali za slovenskú pôdu.

    Pokiaľ si pamätáte, tak slovenské poľnohospodárstvo zničil Ján Čarnogurský, kto si ešte dobre pamätá. Celkom dobre fungujúce družstvá, ktoré tu boli, tak tie boli úplne zničené. Stačí, že vypredali, naši predchodcovia vypredali, rozpredali slovenské strategické podniky, rozpredali, čo sa len rozpredať dalo.

    A preto žiadam, chráňme si lesy, chráňme si pôdu, chráňme si lesy, chráňme si vodu! Pôda by nemala byť tovarom. Pôda by mala patriť medzi strategické bohatstvo štátu, tak ako aj voda a ako aj lesy. Pretože keď si vypredáme pôdu do zahraničia, tak budeme žobrákmi a bezdomovcami vo vlastnom štáte.

    Vďaka.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Natália, ja sa ti chcem poďakovať v mene nielen našich voličov všetkých, ale aj v mene všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým záleží ešte na tom, aby Slovensko ostalo Slovenskom, že si vo svojom vystúpení veľmi jasne vysvetlila aj tým najväčším nejakým fanúšikom Európskej únie, že na Slovensku je tá regulácia obchodovania s pôdou nie obmedzená tak prísne, ako hovoria oni, ale práve naopak, že máme obrovské rezervy, že si môžme brať príklad z okolitých štátov a tie regulačné mechanizmy ešte oveľa viac zosilniť, prípadne tú pôdu, ktorá už je v cudzích rukách, si zobrať naspäť. Takže ja to vnímam aj ako veľmi silný podnet a signál na spracovanie takéhoto legislatívneho podnetu alebo teda novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Nerád, ale keď ste ma už spomenuli, by som dodal ešte k tomu vystúpeniu, ktoré som mal predtým, na doplnenie toho, čo ste povedali, jeden dovetok. Táto vláda bráni slovenské pozemky a slovenské vlastníctvo viac ako tento zákon, ktorý kolegovia navrhujú zrušiť, lebo je nezmyselný. Chráni ho tým, že zavádza a zvyšuje dane a odvody, je tu korupcia a klientelizmus a tá vyháňa zahraničných investorov z tejto krajiny, pretože sme pre nich pomaly nelukratívni. A tým, ktorí si to môžu kúpiť túto pôdu? Viete, politika s ľudskou tvárou, s hodinkami, za ktoré môžte kúpiť celý kataster v tejto krajine, asi tiež nezaváňa tým pravým spôsobom ochrany pôdy.

  • Reakcia na faktické poznámky pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem za faktické poznámky.

    Znova chcem vyzvať všetkých, ktorým záleží na Slovenskej republike, aby sa pokúsili, vyzývam podať návrh alebo takú zmenu toho zákona, ktorý by bol tak sprísnený, aby sa zabránilo výpredaju poľnohospodárskej pôdy do zahraničia, aby sa zabránilo výpredaju vody, aby sa zabránilo výpredaju lesov. Pretože keď o toto prídeme, nemáme nič. A tá pôda, ktorú stratíme, je nenávratne preč. Tá sa už v živote nikdy na Slovensko nevráti. Takže vyzývam vás, nie je dokonalý ten zákon, veľa chýb má, ale žiadam teda ho zlepšiť a v každom prípade sprísniť aspoň na takú normu, ako má náš sused Maďarsko, z ktorého Maďarska my by sme si mali naozaj brať príklad.

    A ešte jedna otázka. Ako je to, chcem sa pýtať pánov občanov, svetoobčanov, ako je to s predajom pôdy v štáte Izrael? Ako predávajú Palestínčanom pôdu a Arabom a tak ďalej? Rada by som sa na to dozvedela odpoveď, lebo toto mi Parlamentný inštitút nevedel zohnať, túto informáciu. Ale možno páni svetoobčania, teda respektíve občania svetoobčania budú vedieť na túto otázku odpovedať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh, ktorý by mal zrušiť zákon, ktorý predovšetkým upravoval postup pri zmene vlastníckeho práva poľnohospodárskym pozemkom.

    Tu je potrebné uviesť, že ten zákon sa netýka všetkých poľnohospodárskych pozemkov. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté pozemky do 20 árov, preto väčšina bežných ľudí s tým zákonom problém naozaj nemá. Rovnako zákon občanovi žiadne povinnosti neukladá, ak predáva svoj podiel osobe blízkej alebo príbuznej. Možno v niektorých prípadoch zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tvrdením autorov návrhu, že sú zvýhodnení úplne neopodstatnene.

    Cieľom zákona je predovšetkým zabezpečiť ešte akú-takú potravinovú bezpečnosť našej krajiny. Nebolo by dobré, aby sa pre zmeny vlastníckych vzťahov komplikovalo samotné obrábanie poľnohospodárskych pozemkov. To, že sa predaj pozemkov musí zverejniť v bezplatnom registri a že je určené poradie, v akom sa pozemok má ponúkať na odpredaj, je isté obmedzenie, ale pokiaľ z nejakých zvláštnych príčin nechce vlastník predať pozemok vopred určenej osobe či subjektu, nemá s nimi prakticky žiaden problém. Cena pozemku je súčasťou zverejnenia a pokiaľ ju stanovil reálne, tak ju v niektorom z typov ponúkania iste predá.

    Povedzme si úprimne, v súčasnej dobe obmedzujeme vlastnícke práva v mnohých oblastiach života – niekedy naozaj zbytočne – aj drsnejšie, ako to robí tento zákon. Možno si spomeniete, ako nabehli štátne orgány na jeden penzión tu v Bratislave. Prevádzkovateľ penziónu z obavy o bezpečnosť či o predčasný odchod iných hostí odmietol zarezervovať ubytovanie študentovi kdesi z Arábie alebo Turecka. Súviselo to s aktuálnou vlnou terorizmu. Má z toho problém majiteľ penziónu? Má, pokiaľ viem. Je to jeho majetok, ten penzión? Je. Zasiahol mu štát do práva využívať jeho majetok podľa jeho vôle? Zasiahol.

    Takže prekvitajúce slovenské poľnohospodárstvo je vďaka všetkým ponovembrovým vládam a hlavne vďaka nášmu členstvu v Európskej únii ďalekou minulosťou. Pozor na jednu vec! Za posledné roky nepostihla Európu a svet rozsiahla, až globálna neúroda. Raz za desaťročia sa tak zákonite stane, vždy to tak bolo, v staroveku, v stredoveku a v novoveku. Istý čas sa kontinentálne neúrody dali nahrádzať dovozom z iných kontinentov. Kto si dnes už spomenie napríklad na neúrodu v roku 1947? V súčasnosti máme mnohé časti planéty tak husto obývané, že ani v dobrom roku nevyprodukujú nič navyše, maximálne tak migračnú vlnu. Netreba sa nechať ukolísať tým, že dnes sa niekde páli obilie v elektrárňach a polia sú obsiate energetickými plodinami. Ak raz tu vďaka nezodpovednosti politikov udrie po dlhých rokoch hlad, táto spoločnosť ako taká to nemusí prežiť v súčasnej podobe.

    Najviac diskusií vyvoláva podmienka v zákone, ktorá podmieňuje kúpu väčších poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne trvalým pobytom na Slovensku desať rokov. To niektorým politikom vadí, pretože príslušný paragraf sťažuje skupovanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Len táto vec má dve strany mince. Ak sa západný farmár rozhodne presídliť na Slovensko a skúpiť tu pôdu, je tu ešte jeden veľký spoločenský problém, a to ten, že po celý čas boli a naďalej sú slovenskí poľnohospodári diskriminovaní zo strany Európskej únie.