• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Cséfalvayová, Fedor, Nehézová, Vaľová, Zelník.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200.

    Navrhovateľ zaujal miesto, pani spravodajkyňa takisto. S faktickými poznámkami sú na piatkové vystúpenie poslanca Jozefa Viskupiča prihlásení siedmi poslanci.

    Dávam slovom Miroslavovi Čížovi. Nie je prítomný.

    Pán Alan Suchánek, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel som reagovať na poslanca Viskupiča a poďakovať mu, že ukázal, koľko problémov má tento nový rokovací poriadok a aký je demokratický. Vyplýva z toho, že vôbec nejde o snahu urobiť dobrý rokovací poriadok, ale je to také píár predsedu parlamentu. Zatiaľ by som len toľko, ostatné neskôr.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že vystúpenie pána poslanca Viskupiča bolo jedno excelentné vystúpenie. Podanie vecné, ktoré faktograficky popísalo situácie, ktoré nastávajú bežne pri rokovaní parlamentu, ale nielen teraz v tomto horalkovom čase, ale všeobecne, pretože rokovací poriadok je zákon, ktorý upravuje diskusiu parlamentu, v parlamente bez ohľadu na to, ktorá politická strana vládne. A tak by ten zákon aj mal byť.

    Pani Laššáková, ktorá sedela ako spravodajkyňa, veľmi pozorne počúvala jeho vystúpenie a prikyvovala, áno, áno, takto to bolo, keď popisoval situácie, kedy aj SMER ako v opozícii využíval všetky legitímne nástroje na to, aby poukázal na niečo, čo sa mu v tom čase nepáčilo. Jednotlive prevzal, poukázal na rôzne modelové iné situácie. Je škoda, že takáto diskusia sa naozaj nemohla viesť v pracovnom duchu niekde na nejakom pracovnom stretnutí, kde sme si mohli spoločne tieto situácie prebrať. Takto ste nás vlastne vysunuli do parlamentu. Áno, tu je to, ale tu je to "parlale", kde máme my o zákonoch hovoriť. Ale obmedzenie diskusie, ak sa diskusia nevedie mimo parlamentných lavíc, tak jednoducho tá diskusia má mať svoj čas a má mať svoj poriadok. Myslím si, že to, čo na záver piatkového vystúpenia povedal pán podpredseda Hrnčiar aj pani Laššáková, že práve vaše vystúpenie ich ako predkladateľov, ich presvedčilo o tom, že treba hlasovať za tento nový rokovací poriadok, tak to hovorí samo osebe o tom, že vlastne vôbec, ale vôbec...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som chcel kolegovi Viskupičovi najprv tak, aj keby to bolo aj fyzicky momentálne, tak aj aspoň takto na diaľku sa ospravedlniť za to, že možnože som robil úplne celý ten čas počas jeho naozaj síce dlhého, ale o to, o to obsažnejšieho vystúpenia, a tiež som sa ho chcel aj opýtať, či naozaj nezváži možnosť, že by niektorý z tých svojich 21 návrhov, ktoré nám predstavil veľmi podrobne aj s analýzou, naozaj nechcel i reálne použiť ako návrh na zlepšenie predmetného zákona.

    Ale narazil tam v tej svojej reči na jeden fakt, ktorý som počul už nielen uňho, ale už aj u iných, iných predrečníkov, a to je, že tento návrh zákona by mal byť akýmsi "lexomatovič", čo mňa osobne zaráža z tohto pohľadu, pretože hádam to nemyslíme vážne, aby sa kvôli jednému človeku mal nejaký zákon meniť, upravovať a tak ďalej. Pretože podľa môjho názoru každá zmena zákona by mala byť vyvolaná ušľachtilosťou ľudského rozumu. Zabrániť zmätkom medzi princípmi, ktoré majú ľudí spravovať, a ľudia očakávajú, že budeme prichádzať s takými návrhmi zákonov, ktoré budú riešiť konkrétne veci pre spravovanie ľudí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána Viskupiča vyplýva niekoľko vecí. Za prvé, chcem podčiarknuť, že jeho dôsledná rekapitulácia myšlienok a konceptov týkajúcich sa rokovacieho poriadku naozaj trvala niekoľkonásobne dlhšie, než je ten oklieštený čas, o ktorom uvažuje novela rokovacieho poriadku. Pritom ale často sa tu predostierajú ešte zložitejšie, komplexnejšie a na život ľudí dopadajúcejšie zákony, či sú sociálne, zdravotné alebo hoci aj štátny rozpočet.

    Dámy a páni z koalície, to skutočne chcete, aby nebolo možné v parlamente dostatočne rozviesť argumenty okolo štátneho rozpočtu? Skutočne chcete, aby minister financií nesmel ukázať graf, verme, že pozitívneho vývoja ekonomiky Slovenskej republiky? Aby sme naozaj boli obmedzení pri práci? Tí poslanci chcú pracovať. Ani jediný raz sa tu naozaj neuplatnil reálny, reálna forma bojkotu, kedy by sa čítaním nejakého, aspoň nie v tomto volebnom období, kedy by sa čítaním nejakého telefónneho zoznamu jednoducho tupo ťahal čas. Aj vystúpenie pána Viskupiča bolo konkrétne a prinášalo mnohé dôležité podnety. Medziiným podčiarknem najmä koncept, koncept toho, aby poslanci mohli zriadiť vyšetrovacie výbory a aby mohli robiť poslanecký prieskum. Toto sú dva piliere parlamentarizmu na celom svete, v drvivej väčšine európskych štátov, ale v predkladanej novele práve tieto dva, ktoré by posilňovali prácu, chýbajú. Čiže ide o bránenie v práci parlamentu a poslancom a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Reakcia nie je možná. Takže do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kresák. Nie je prítomný, stráca poradie. Tým sme vyčerpali všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, aby videli všetci. Prerušujem rokovanie na dve minúty.

  • Krátka technická prestávka.

  • Pokračujeme. Takže ústne sa prihlásili do rozpravy (reakcia z pléna)... Takže ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Poprosím vás, zoznam. Pán poslanec Simon? Takže neukončujem ešte stále, kľud, takže ukážeme a prečítam všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Páni, štikáte hore-dole kvôli poradiu. Takže ja prečítam všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prvá pani poslankyňa Shazad, Rajtár, Gaborčáková, Suchánek, Žarnay, Matovič, Lukáč, Farkašovský, Poliačik, Krajči, Budaj, Jurinová, Sopko, Grendel, Maroš, Vašečka, Laurenčík, Heger, Kvorka, Simon posledný.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Remišová, pani poslankyňa Nachtmannová, Verešová, 23, pán poslanec Kresák posledný. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Remišová, procedurálny, alebo to je to, čo ste sa prihlásili do rozpravy? Tak musíte sa prihlásiť tak, ako treba. Takže berieme to, takže vás systém ukazuje ako prvú, nech sa páči.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa ešte raz k rokovaciemu poriadku. Ja sa vrátim úplne na začiatok, kde táto myšlienka vznikla. Táto myšlienka vznikla niekedy v apríli, v marci, kedy pán Danko zhodou okolností videl niekoho v sále jesť horalku. Nikdy predtým sa to nestalo, nikdy potom sa to nestalo, náhodou si niekto v tejto sále otvoril horalku a pán Danko sa rozhodol, že na základe tohto jedného incidentu bude meniť celý rokovací poriadok.

    V jednej tlačovej konferencii pán Danko povedal, že mojím cieľom, keď skončím toto 4-ročné volebné, túto funkciu za štyri roky, mojím cieľom bude, aby tu nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol v sále horalky. A ja sa pýtam, čo je toto za politika, ktorý si ako cieľ politického snaženia stanoví to, že nebude mu tu nijaký poslanec behať v tričku a niekto tu nebude jesť horalku. Ja by som od politika očakávala, že politik si stanoví za cieľ, aby bolo lepšie zdravotníctvo, aby naše deti boli vzdelanejšie, aby sme vytrhli ľudí z chudoby, aby sme znížili nezamestnanosť, ale nie to, aby jeho politický oponent a protivník nebehal v tričku, alebo aby niekto nejedol v sále horalku, a na základe tohto chcel meniť celý rokovací systém Národnej rady. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne, ak na základe jedného incidentu ideme meniť niečo, právny systém, ktorý tu roky fungoval a ktorý bol dobrý. Mne sa niekedy zdá, že pán Danko si rieši také svoje osobné animozity a osobnú nenávisť zmenou právneho systému. Ale takto to predsa v štáte nemôže fungovať, že ja niekoho neznášam, tak zmením zákon len preto, že môžem, aby už nemohol napríklad chodiť v tričku, alebo aby sme tu nemohli vysypať hračkárske bankovky.

    Mimochodom, k tým bankovkám a používaniu vizuálnych pomôcok. Ako ináč, predstavte si, že do sály príde minister vnútra, ktorý obhajuje vlastne, má sa zodpovedať za to, že obhajoval človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, s takými absurdnými argumentami, že je normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti. Ako lepšie dokážete, že je to absurdný nezmysel ako tým, že tých 12 mil. eur v hotovosti v hračkárskych bankovkách donesiete. A ľudia mohli vidieť, že na to treba devätnásť poslancov, z ktorých každý má dve obrovitánske ťažké tašky, a nakoniec tých bankoviek je tu kopa, ktorá je veľká skoro dva metre.

    Mimochodom, ak si spomeniete na rokovanie Národnej rady od marca v tomto volebnom období, tak 99,9 % rokovaní Národnej rady je konštruktívnych. Normálne sa tu bavíme, diskutujeme o zákonoch a nikto tu nenosí žiadne vizuálne pomôcky. Vizuálne pomôcky sme doniesli vtedy, keď sme odvolávali ministra vnútra Kaliňáka, alebo pána Fica. Mimochodom, zase je na mieste pripomenúť, že vizuálne pomôcky sem pravidelne nosili aj strany vládnej koalície.

    Keď sme napríklad debatovali o návrhu v školstve, o zrušení veta zriaďovateľa, tá debata trvala viac ako šesť hodín a bola veľmi konštruktívna. Napríklad veľmi dobre sa debatovalo s pánom Petrákom, predsedom školského výboru, alebo tu sedel pán Blanár a diskutoval o svojich skúsenostiach z komunálneho školstva. A hoci sme s ním aj s kolegom Dostálom a Osuským nesúhlasili, napriek tomu sme jeden druhého počúvali, diskutovali, vypočuli sme si argumenty, prečo pán Petrák si za pozmeňujúcim návrhom stojí, my sme prezentovali argumenty, prečo nie je dobré prinášať politiku do škôl, ale bola to ukážka, jedna z ukážok, ako má odborná debata v parlamente vyzerať.

    Pán Danko teraz v rokovacom návrhu, v návrhu rokovacieho poriadku navrhuje, aby takéto debaty sa už nemohli uskutočniť, aby sme nemohli na pôde parlamentu odborne diskutovať, aby každý poslanec mohol vstúpiť do rozpravy len raz a aby mohol hovoriť len 20 minút. Samozrejme, každý zákon má nejaké výnimky, tak je tomu aj teraz, pán Danko stanovuje výnimku pre seba, kedy on môže hovoriť toľko, koľko chce. Zväčša do diskusie nikdy neprispieva odbornými argumentami, maximálne tým, že sa naváža do kolegu poslanca, že ho otec v detstve bil a podobné veci, a tak isto môžu neobmedzene prispievať do diskusie podľa návrhu pána Danka aj ministri a vláda. Podotýkam, je to absurdné, pretože vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.

    Pán Danko si v návrhu rokovacieho poriadku zavádza pre seba aj nové právomoci. Chce poslancov disciplinárne trestať, dávať návrhy na disciplinárne konanie, dávať im pokuty a všetci vieme, ako návrhy vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií dopadnú. Vládna väčšina, vládna koalícia tam má väčšinu, čiže akékoľvek porušenie väčšinou skončí tak, spomeňme si na pani poslankyňu Vaľovú, kedy výbor konanie zastavil, alebo pána ministra Kaliňáka, kde sa to konanie tiež začalo, ale napokon vládnej väčšine stačil taký absurdný argument, že pán Kaliňák nemusí uvádzať pôžičku vo svojom majetkovom priznaní, úver, hoci to zákon prikazuje, pretože on tvrdí, že kontokorentný úver to je niečo ako prečerpanie na karte. A ja sa pýtam, prosím vás, povedzte mi, ktorý človek v tejto krajine má prečerpanie na karte 500 mil. eur, alebo ktorý minister? Takže vieme, ako funguje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ako tresty pre neposlušných poslancov vždy dopadnú.

    Pán Danko operoval nejakou komparatívnou analýzou, ktorú si dal spraviť, skúmal nejaké krajiny, Parlamentný inštitút mu to vypracoval a na základe toho si tak povyberal hrozienka zo všetkých krajín a povedal, že my musíme obmedziť rozpravu, my musíme obmedziť čas, lebo v Európskom parlamente majú obmedzený čas, my musíme obmedziť pre poslancov to, my musíme obmedziť tamto. Zabudli sa však pozrieť na to, ako funguje parlamentná kultúra v iných krajinách, kde sa pozeral. Len keď si zoberiem napríklad Veľkú Britániu. Za celú históriu Veľkej Británie spíker, predseda dolnej komory parlamentu, nikdy nepovedal poslancovi, či ho otec v detstve bil, alebo či nemal detskú izbu. A predseda parlamentu vo Veľkej Británii, keď už sa tak veľmi chceme inšpirovať Veľkou Britániou, predseda parlamentu je nestranný a nestranník, vždy musí vystúpiť z politickej strany a toto obmedzenie platí aj po skončení volebného obdobia. Čiže keď chce robiť sudcu medzi poslancami, musí byť nestranný. A je to ustanovenie aj preto, aby predseda parlamentu nezneužíval svoju funkciu na rôzne stranícke boje, na posilnenie nejakej straníckej pozície a na získavanie politických bodov pre svoju stranu, pretože predseda Národnej rady je, áno, jedna z najdôležitejších funkcií, ktorú máme v tejto krajine a mala by zabezpečovať hladký chod parlamentu. Hladký chod parlamentu.

    Čo však urobil pán Danko? Už nejaký čas tu diskutujeme o zmene rokovacieho poriadku. Namiesto toho, aby sme sa bavili o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť zdravotníctvo, alebo o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť školstvo, my sa tu bavíme o zmene rokovacieho poriadku, ktorú sem priniesol pán Danko, a to len preto, že má nejaké osobné animozity s nejakým poslancom, a len preto, že videl jesť nejakú horalku. Občanom to nič neprinesie, či budeme my rečniť 20 minút, 30, 40 alebo neobmedzene, tak ako to bolo doteraz, občania, občanom to neprinesie žiadne zlepšenie, ba práve naopak, občanom zlepšenie prinesie odborná diskusia v parlamente, pretože keď tie zákony nebudeme zlepšovať tu v parlamente, potom sa budú nestále novelizovať. Bola štúdia jedného z podnikateľských združení, ktoré vypočítalo, že v priemere podnikateľské zákony sa novelizujú minimálne raz za mesiac, každé dva týždne, myslím. Ale minimálne raz za mesiac. A teraz si predstavte ten dopad na podnikateľské prostredie, keď každý mesiac sa zmení niečo v zákonoch, ktoré sa tých podnikateľov dotýkajú. Samozrejme veľké firmy sa s tým dokážu vysporiadať pomerne promptne, lebo majú rozsiahle právnické oddelenia, ale malí a strední podnikatelia, pre nich je to hotová katastrofa, keď nemajú stabilné podnikateľské prostredie. A čoho je to dôsledok? Dôsledok, je to dôsledok zle spravených zákonov, šlendriánsky spravených zákonov, ktoré v parlamente, ktoré prichádzajú do parlamentu. A na to, aby sme opravili tieto zákony, áno, potrebujeme v parlamente odbornú diskusiu.

    A myslím si, že krajina sa nedá riadiť tak, že za to, že máte moc, tak si myslíte, že môžete všetko. Už to povedal pán Paška raz, vyhraj voľby a môžeš všetko, maj moc v krajine, ale ani pán Paška sa neuchýlil k takýmto arogantným prejavom moci. Nemôžeme tu tolerovať to, že niekomu sa, alebo pánovi predsedovi parlamentu sa znepáči nejaký poslanec, prechováva k nemu nejakú osobnú nenávisť a potom ide meniť celý právny systém krajiny. Kde sme sa to dostali?

    Preto mi dovoľte, vážení kolegovia z koalície, dovoľte mi vás opätovne vyzvať, aby ste stiahli tento návrh rokovacieho poriadku, aby sme si spoločne sadli k jednému rokovaciemu stolu, my prinesieme ďalšie návrhy, ktoré si myslíme, že sú veľmi potrebné na zlepšenie legislatívneho procesu, ako je napríklad problematika prílepkov, skrátené legislatívne konania, problematika poslaneckého prieskumu a tak ďalej, kolega Viskupič už o nich obsiahlo hovoril. Sadnime si k jednému rokovaciemu stolu a spoločne sa pozrieme na to, ako by sme mohli rokovací poriadok vylepšiť, čo by sme tam mohli zmeniť a skúsime nájsť nejaký konsenzus, aby ak niečo nefunguje, aby fungovalo lepšie. Ale nie takto, že jeden človek si zmyslí, že už sa mu nepáči, ako tu niekto behá v tričku a nepáči sa mu, ako tu niekto je horalku, ako malý chlapec v škôlke, a preto nám tu ide zmeniť rokovací poriadok.

    Čiže ešte raz vás vyzývam, prosím vás, stiahnite tento návrh a poďme sa o ňom spoločne baviť ako kultivovaní ľudia v civilizovanej krajine.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Páni poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ďakujem ti za duplikáciu toho, že spôsob, akým bol daný, daná novela rokovacieho poriadku, vytvorená, je naozaj nie dobrá, nie správna, takouto cestou by sme nikdy nemali ísť. Ja použijem slovo, ktoré použil kolega Vašečka pri prvom čítaní, že máme pocit, že došlo k chorobe z oplašenosti. Naozaj pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa jemu páči, alebo nepáči. Pre mňa ten spôsob prípravy je od začiatku veľmi čudný a nečestný. Je nesprávne, ak na základe zopár indícií dôjde k zmene takej dôležitej normy, ako je rokovací poriadok Národnej rady, ktorého výsledkom je obmedzenie možnosti rozpravy poslancov. Nie je to jediná vec, ktorá sa tu obmedzuje. A to, že tam máte pár bodov, ktoré reálne pomôžu parlamentu, je v tomto prípade neporovnateľne malé, malé a málo silné gesto na to, aby sa dalo hovoriť o dobrej a spravodlivej zmene rokovacieho poriadku.

    Takže pridávam sa k výzve Veroniky Remišovej, prosím vás, stiahnite tento rokovací poriadok a začnite ho robiť tak, ako sa má, v spolupráci s opozíciou, lebo možno čochvíľa budete aj vy v opozícii.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež povedať pár slov k tomuto rokovaciemu poriadku, aj keď ešte stále, ako som už niekedy spomenula, ja som, stále sa považujem za začiatočníka a nemám vžité pravidlá rokovacieho poriadku a neustále ma prekvapuje, čo všetko rokovací poriadok umožňuje.

    Dovolím si tiež povedať nejaké vyjadrenia k navrhovaným zmenám. Predovšetkým je to k § 32 ods. 3, ktorý sa navrhuje, o zákaze používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam, informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. Chcela by som povedať, že nerozumiem tomu, prečo máme vnímať mobilné zariadenia ako rušivý element. Veď ide predsa o pomôcku, ktorá nám pomáha udržiavať kontakt s moderným svetom, a je to prostriedok, vďaka ktorému dokážeme pohotovo reagovať v krátkom čase.

    Elektronické zariadenia sú všade prítomné a nijako sa im nevyhneme. Tváriť sa, že neexistujú a obmedzovať ich používanie len na niektoré funkcie, je skôr znakom neschopnosti podľa mňa. Mňa by osobne zaujímalo, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať porušovanie? Kto bude striehnuť na to, či mobilný telefón, ktorý všade, alebo teda všetci máme niekde na blízku, či ho v danej chvíli nepoužijeme na nejaké záznamy, či si s ním nerobíme fotografie, či si nezaznamenávame prenos, alebo teda či nerobíme nejaký prenos, pretože môže byť položený na stole a nikto o tom nemusí vedieť. Môže byť položený na stole alebo môžeme mať v ruke ten, s ktorým vôbec nič nerobíme, nič nenahrávame, a iný telefón môže slúžiť na úplne iný účel. Mám pocit, že v tejto sále budeme zrazu všetci podozriví. A ja mám pocit, že pri mnohých zákonoch sa postupuje presne takto. Najprv je všetko podozrivé, a teda prenasledujeme všetko, čo môže znamenať nejaký, čo môže viesť k niečomu, čo sa nepáči niekomu, teda z mnohých vyjadrení vyplýva, že teda čo sa nepáči pánovi Dankovi, a málo sa dbá na to, aby sme využívali všetky tieto vymoženosti, ktoré máme, a teda aj všeobecne zákony na to, aby slúžili v prospech ľudí. A aj tento zákon v tejto podobe zase len prenasleduje a neslúži na prospech nikoho.

    Zvýšením používania mobilných a iných zariadení by mal byť úplne iný cieľ, napr. by mal viesť k väčšej ochrane životného prostredia, a to tým, že naozaj úplne všetky dokumenty budeme mať v elektronickej podobe, že budeme mať aplikácie, ktoré nám slúžia na čítanie takýchto dokumentov, budú veľmi rýchlo dostupné, a napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa už tak deje, nemáme to kompletné.

    Ďalším bodom je § 32 ods. 4, že do rokovacej sály je zakázané vnášať jedlo. Neviem, na základe akej analýzy vznikol tento nezmysel, ale ja si nepamätám, že by si niekto z poslancov do tejto sály, za tú krátku dobu, ktorú tu som, že by si sem priniesol napr. menučko. Ja myslím, že všetci sme tu natoľko rozumní, že vieme, máme nejaké pravidlá slušnosti, alebo teda sme natoľko schopní rozlíšiť, čo sem patrí a čo nie, že naozaj takéto veci sa tu vôbec nedejú, a tým pádom zase sa rieši niečo, čo vôbec nie je ani trochu dôležité.

    Pre mňa je ďalej nepochopiteľné, že napr. do § 43 sa vkladá ďalšie písmeno, a to, že schôdzu môže prerušiť, teda, že predseda, medzi právomoci predsedu patrí aj prerušenie schôdze. Neviem, prečo má mať práve predseda toto privilégium a prečo je medzi právomocami, keď tento problém rieši v podstate už § 32 ods. 2, kde toto právo má predsedajúci ako taký. Neviem, prečo toto musí byť zduplikované ešte aj u predsedu.

    Ako už moji kolegovia, teda predovšetkým kolega Viskupič veľmi podrobne popísal, tento návrh zákona nerieši nijakým spôsobom poslanecký prieskum. Na sociálnom výbore sme to už zažili, že jednoducho, keď pani Nicholsonová predložila návrh na poslanecký prieskum, tento nám vďaka nefunkčnosti neprešiel, lebo samozrejme nám to koalícia neodhlasovala. Rokovací poriadok, to by mali byť pravidlá majority, ktorá rešpektuje minoritu. No, neviem, o akom rešpekte je tento rokovací poriadok.

    Zaráža ma mnohokrát, akým spôsobom tu prebieha hlasovanie. Jednoducho sa tu odhlasuje, že nebude hlasovanie doobeda, raz doobeda, raz poobede, raz celý deň, raz, vždy je na to nejaký dôvod, protokolárne povinnosti. O ničom podobnom rokovací poriadok nehovorí a je to naozaj pre mňa veľmi prekvapujúce. Takéto právomoci by, by rozhodne nikto mať nemal.

    Ešte o jednej veci by som sa chcela zmieniť, a to sú samozrejme zase tie nešťastné bariéry. Rokovací poriadok hovorí o tom, že do rozpravy sa vystupuje, alebo teda v rozprave sa vystupuje jedine z tohoto miesta, teda spoza rečníckeho pultu. Ja som si povedala, že ja to takto budem dodržiavať, napriek tomu, že samozrejme bolo mi ponúknuté, že môžem vystupovať aj z miesta, ale ja to odmietam. Rokovací poriadok by mal rátať aj s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Môže sa stať komukoľvek z vás, že z nejakého dôvodu nebude môcť buď prísť, vystúpiť alebo niečo podobné, nerieši, teda rokovací poriadok nerieši, napr. nerieši tie vstupy do tejto sály. Nepovoľuje vstup asistentom. Mne to spôsobuje naozaj veľké problémy, pretože neviem tak rýchlo zareagovať ako vy, že vybehnem, či do salónika, či von z miestnosti, či čokoľvek, pretože nemám po ruke asistenta. Ja som sa s tým zmierila, je to v poriadku. Ja to tie štyri roky vydržím, ale bola by som veľmi rada, keby sa do rokovacieho poriadku takáto možnosť osôb, ktoré majú vstup do rokovacej sály, ktorá je nevyhnutná na pomoc ľuďom alebo osobám so zdravotným postihnutím z akéhokoľvek dôvodu, či je to zrakové postihnutie, či je to nepočujúci, či je to telesné postihnutie, aby tam táto možnosť bola a nikto o tom nediskutoval, a nieže sa takéto veci zavrhnú na poslaneckom grémiu. Príde mi to absolútne nedôstojné.

    A ešte by som chcela spomenúť jeden fakt, ktorý sa mi stal minulý týždeň. Súčasťou rokovacieho poriadku nie je napr. používanie tlačového centra. Aj keď možno je to trošku od veci, ale aj výbory rieši niekto, aj výbory rieši rokovací poriadok a možno, neviem, neviem si predstaviť, ako by sa tváril pán Danko, keby nebol v záberoch. Pán Danko je veľmi citlivý na svoju osobu, zato mne sa veľmi často stáva, že neustále mi tu niekto znemožňuje vykonávať svoju prácu a súčasťou mojej práce sú aj brífingy. Do dnešného dňa nie je tlačové centrum bezbariérové a podľa neoficiálnych informácií, debarierizácia, ktorá bola navrhnutá, je zrušená. Do dnešného dňa nemám o tom informáciu. Raz, aby som, aby som mala dôstojné podmienky na to, pri nejakej, pri jednej tlačovej konferencii som si so sebou priniesla vlastné rampy, teda nie vlastné, mala som ich požičané. Na poslednej, poslednom tlačovom brífingu sa ma pýtali, že kde mám rampy. No nemám ich. Nie je to moja povinnosť, aby som si ich so sebou nosila. Ja ich nenosím miesto kabelky a myslím si, že by bolo dôstojné, aby aspoň malý krok táto Národná rada urobila. Tá tlačová miestnosť neslúži len mne. Tlačová miestnosť slúži aj ľuďom, ktorí tam môžu byť ako hostia, a netvárme sa, že všetko sa tu robí len kvôli mne. Ja tu nebudem naveky, zato vy na mojom mieste môžete byť rovnako. A tak by som bola rada, keby sa riešili v tejto Národnej rade aj oveľa podstatnejšie veci, ako je rokovací poriadok.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne je 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Drahá, stále ešte neskúsená kolegyňa Silvia, vy ste adresovali tomuto parlamentu niekoľko naozaj vtipných otázok, lebo sa čudujete systému aj mysleniu predkladateľov tohto rokovacieho poriadku. Trošku vám pomôžem. Pýtajte sa, že kto bude trestať poslancov, jak to budú sledovať. No budeme sa tu namiesto zaoberania sa zákonmi špehovať a bude nás trestať koalícia, pretože ona má väčšinu a samozrejme ona si odhlasuje, ako už ukazuje, to, čo ju napadne. Zrejme teda častokrát bude zosobnená pánom Dankom, ktorého neskúsenosť ste správne postrehla, ktorý je z toho nervózny a jednoducho presvedčil svojich partnerov, že jeho neuróza sa vhodne spojí s neurózou zase pravicových poslancov, ktorí sa nejak nevedia vyrovnať alebo nevedeli vyrovnať s tým, že sme im pripomínali tu i tam, že prebehli na druhú stranu a niekde nejakým spôsobom čosi zapreli, čo predtým tvrdili. Jednoducho nevedia si uvedomiť, drahá Silvia, že sú v 21. storočí. A zdá sa, že koalícia má ideály v 90. rokoch. Pán Danko kdesi aj povedal, že si tie 90. roky pamätá, len nedoplnil, že jak vtedy závidel tým veľkým chlapom tie rôzne hračky, ako je, povedzme, valec zo Zlatej Idky. To je vlastne celé.

  • Ďakujem pekne kolegyni, že pripomenula, že tento parlament musí myslieť aj na zdravotne znevýhodnených. Videla som to v Poľsku v Sejme nedávno pred mesiacom, keď som tam bola, tam sa na nás dívali, že vôbec ešte niečo riešime v 2016. ohľadne zdravotne znevýhodnených v parlamente, že oni sú na to roky zvyknutí. Ale čo chcem povedať, je, že práve na kolegyni Silvii sa ukazuje, ako bolo veľmi potrebné rokovať naprieč, naprieč parlamentom, naprieč stranami, naprieč koalíciou a opozíciou, jednoducho spolu. Práve preto, aby sme spoločne pripravili, novelizovali rokovací poriadok pre všetkých.

  • Ďakujem pekne. Veľmi kratučko. Možnože mnohí, keď práve kolegyňa Silvia rozprávala, si povedali, že však toto s rokovacím poriadkom nemá nič spoločné. Na druhej strane by som chcela upozorniť, že toto sú skutočné problémy ľudí, ktorí v parlamente sú, chcú existovať a chcú vykonávať dobrú prácu. Preto, ak má niekto také myšlienky, že hovoriť o debarierizácii pri novele rokovacieho poriadku nie je správne, prosím vás, oprostite sa od toho a naozaj skúste sa vcítiť do človeka, ktorý je v podstate závislý na všetkom, čo sa v Národnej rade upraví v smere, smerom k debarierizácii. Mnoho vecí sa nám zdá úplne zbytočných, alebo si poviete, že stále niečo vyžaduje. Ale naozaj by som vám priala, aby ste mali možnosť možno dve hodiny si vyskúšať problémy, s ktorými sa dennodenne, hodina čo hodina, minúta čo minúta borí práve kolegyňa Silvia. Preto, Silvia, ďakujem, že pri každej príležitosti túto tému otváraš a naozaj zdanlivo nesúvisiace témy týmto spôsobom prepájaš. Je to potrebné práve pre našu spoločnosť.

    Ďakujem pekne. Možno tým pádom by sme sa menej zaoberali malichernosťami, ktoré nezlepšia demokraciu, ale skôr opačne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Podľa mňa si otvorila a veľmi dobre a príkladmo povedala z môjho pohľadu dve skupiny problémov. Ten prvý, kedy priamo na príklade, že už aj ty ako nová poslankyňa máš skúsenosť, že vládna koalícia alebo vládna väčšina jednoducho nepustí poslanecký prieskum, je už tvoja zlá osobná skúsenosť. A preto to, že tu dlhú dobu bojujeme za to, aby či už menšina, takzvaná tretina výboru, alebo poslankyňa a poslanec sám sa mohli vydať na poslanecký prieskum, je ten prvý moment, pretože už aj noví poslanci majú zlé skúsenosti s vôľou väčšiny tohto parlamentu, ktorá je aj vo výboroch.

    Druhá časť, veľmi trefne si poznamenala, že akým spôsobom, keď sa bavíme o rokovacom poriadku, sa dá rokovať tebe. A ja chcem iba na záver povedať, že ak by si zákonodarca zvážil všetky dôsledky svojej úpravy, tak by vedel, že je tu jedna pani, ktorá sa do tej predmetnej, do toho salónika ani nevie dostať. Preto keď trávi hodiny v rokovacej sále a napríklad by si chcela dať tú horalku, tak to aj v tvojom prípade znie až absurdne, pretože ty tú možnosť jednoducho v tom poslaneckom salóniku nemáš, pretože tam zo všetkých strán jednoducho vedú schody. Čiže rozumný, všeobecný zákonodarca vie zvážiť všetky príklady a všetky prípady, ktoré môžu nastať. A nech už je to akokoľvek absurdné, akokoľvek smiešne, už aj tá horalka má v sebe problém. A ja si myslím a ja ti ju rád prinesiem, ak treba, počas rokovania sem do sály.

  • Vážená pani kolegyňa, ale v tomto prípade aj milí kolegovia, nedá mi nezastať sa tak predsedu Danka, aj ako celého vedenia. Pripadá mi to ako obohratá platňa. Buď je to neférové od pani kolegyne, alebo od vás, ktorí zastupujete na politickom grémiu vaše strany a ju ako poslankyňu.

    Na niekoľkých, minimálne na troch grémiách sme rozprávali o týchto problémoch za účasti, a iniciátor bol pán predseda Danko, za účasti kancelára a všetci sme debatovali a všetkým bolo vysvetlené, aký je plán, aké sú možnosti, či je to statika, či je to výťah, ako je to s tou plošinou, a buď teda toto robíte zámerne, alebo neodovzdávate pani kolegyni tieto informácie, ktorá, ako pani Jurinová povedala, túto tému otvára pri každej príležitosti. Pričom všetci chápeme, že má určité obmedzenia a máme jej vyjsť v ústrety. Ale je to naozaj nefér to otvárať pri každej príležitosti, pretože vaši zástupcovia presne vedia, čo a kedy sa ide robiť a čo sa dá a čo sa nedá robiť. A osobne s kolegom Hrnčiarom som bol, myslím, že dvakrát u pána predsedu, keď prišla pani kolegyňa za ním a riešila ďalšie a ďalšie pripomienky, a vždy ju vypočul a vždy si od kancelária vyžiadal podklady, čo sa dá a čo sa nedá robiť.

    Je to naozaj nefér.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Shahzad.

  • Pán Glváč, musím vám povedať, že nemáte pravdu. Pán Danko, pán Danko nemá záujem veľmi diskutovať na túto tému. Ja som toto nechcela vyťahovať, ale realita je úplne iná. V čase, keď tu prezentoval svoju čestnú stráž po prvýkrát, som mu posielala mail a žiadala som ho o stretnutie. Stretnutie sa uskutočnilo len vďaka tomu, že sme tam vtrhli s kolegyňami, pretože od jeho sekretárok som dostala odpovede typu, dnes nemá náladu, zajtra má program a pozajtra ešte uvidíme. Takže pán Danko už len keď musí, tak ma vypočul. A nikto so mnou nekonzultuje niektoré veci, ktoré, žiaľ, sa riešia. Naozaj nikto.

    Ak sa, môžte si vyskúšať sami, aké to je používať schodiskovú plošinu. Žiaľ, v týchto priestoroch treba konať veľmi rýchlo, to sa na schodiskovej plošine nedá. Tam sa nedá ísť desaťkrát hore, dole, tak ako vy vybehnete po schodoch, a preto treba hľadať aj náhradné riešenia. Ja osobne mám pocit, že pán Danko zase rieši len svoje veci. A, bohužiaľ, ja som niekoľko týždňov čakala, že sa tieto veci pohnú. Nechcem, aby toto bola téma len o mne, toto nie je téma o mne, toto je téma o zdravotne postihnutých. A presne tak sa k tomu stavia celá spoločnosť, ako je to v Národnej rade.

  • Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, bol tu rokovací poriadok, respektíve jeho návrh rozoberaný z každého uhla, takže myslím si, že všetko dôležité už bolo nejakým spôsobom povedané. Ja predsa len ešte raz pripomeniem výrok premiéra Roberta Fica, aby sme si vecne pripomenuli, prečo sa rokovací poriadok novelizuje. Povedal doslovne: "Absolútne podporujem ambíciu predsedu Národnej rady Andreja Danka urobiť konečne poriadok v parlamente s opozíciou." Toto je jednoducho dôvod, prečo sa to robí a možno okrem nejakých troch bodov, všetky ostatné body sú o tom, aby sa, citujem, "urobil konečne, urobil poriadok v parlamente s opozíciou". Toto je realita. Napriek tomu, že rokovací poriadok by mal byť novelizovaný, aby niektoré veci, ktoré v ňom naozaj sú veľmi nejasne zadefinované, až dokonca nie sú vôbec, takmer vôbec zadefinované, aby boli vyjasnené, tak toto vôbec nebolo reálnym cieľom a takáto ambícia tu, bohužiaľ, vôbec nie je.

    Ja budem hovoriť teda o dvoch veciach. Budem hovoriť o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Gála, o jeho dvoch sporných veciach, ktoré tam sú nedomyslené. A budem hovoriť o tom, čo by rokovací poriadok, resp. jeho novelizácia mala riešiť, ak by sme chceli, aby tým cieľom a tou ambíciou nebolo zavrieť opozícii ústa, ale aby tým cieľom bolo vyriešiť nevyjasnené veci, ktoré dlhé roky nikto nepovedal, ako sa majú, alebo nemajú robiť.

    Takže pôjdem najprv k návrhu, k návrhu teda pána Gála, ktorý hovorí o tom, že sa zakazujú opakované procedurálne návrhy v tej istej veci. Je to svojím spôsobom podobné ako teda paragraf o tom, že ten istý návrh zákona sa nesmie podať skôr ako o 6 mesiacov. Mimochodom, keď sme pri tomto, tak opäť nie je mechanizmus, ktorý by to kontroloval. Napríklad Kancelária Národnej rady nekontroluje, či taký zákon, ak taký návrh zákona, aký je podaný v danej chvíli, či nebol podaný v posledných šesť mesiacov, a jednoducho automaticky príjme akýkoľvek, akýkoľvek návrh. A po tom, ako sa aj teraz stalo v prípade návrhu SNS, sa narýchlo takýto návrh zákona dodatočne sťahuje. Čiže ak by sme seriózne chceli hovoriť o tom, že procedúra na takéto veci, tak skôr by sme mali zadefinovať, ako sa kontroluje to, že rovnaký návrh zákona sa nemá dať skôr ako o šesť mesiacov. Namiesto toho ale sa účelovo navrhuje, aby procedurálne návrhy, aby procedurálne návrhy sa nemohli opakovane podávať. A tento návrh je ešte neporovnateľne problematickejší a nejasnejší ako existujúci zákon o tom alebo existujúci paragraf o tom, o tých šiestich mesiacoch pre návrh zákona.

    Poviem prečo. Nie je zadefinovaný žiadny čas. To znamená, že nemôžte dať v tej istej veci procedurálny návrh, bodka. Nie je tam dané, či nasledujúcich šesť mesiacov, šesť rokov, šesťdesiat rokov, šesť minút, či v rámci daného rokovacieho dňa, v rámci daného hlasovania. Nie je tam zadefinované nič. To znamená, že akonáhle toto bude platiť, čo sa stane? Jednoducho na jednej schôdzi pri jednom hlasovaní sa navrhne, sa navrhnú všetky možné typy, všetky mysliteľné, relevantné typy procedurálnych návrhov a potom sa už nikdy nesmie dať žiadny procedurálny návrh. Nikdy sa už nesmie dať žiaden taký procedurálny návrh. To je, takto pripravila, klub teda takto pripravil, MOST-u, návrh, návrh, pozmeňovací návrh k rokovaciemu poriadku. Naozaj by som chcel vyzvať na to, aby sa toto minimálne opravilo, pretože to jednoducho môže aj zablokovať parlament.

    Ďalšia pripomienka k pozmeňovaciemu návrhu klubu MOST-u a pána poslanca Gála je tá, že upravuje to, že ak poslanec už raz vystúpil v rozprave písomnej, tak v ústnej rozprave nemôže hovoriť viac ako desať minút, čím skracuje tú dobu pre ústnu rozpravu z dvadsiatich na desať minút. Toto je v odôvodnení, že to je podmienené, že ak sa prihlásil v písomnej, už v ústnej môže hovoriť iba desať minút, čo samozrejme, nie je dobrý pozmeňovák sám osebe. O tých časoch sme už hovorili. Podľa mňa by mali byť, mali byť tie časy neobmedzené, ale ten samotný návrh je spravený tak, že to je nielen podmienené, ale skrátka, že v ústnej rozprave sa nemôže rozprávať viac ako desať minút. Čiže ani to len nesúhlasí, ten návrh, s odôvodnením toho návrhu a tam by si to teda autor pozmeňováku minimálne mal dať do poriadku a navrhnúť, navrhnúť úpravu.

    Prejdem teda voľne k tomu, ak by sme mali ambíciu seriózne zmeniť rokovací poriadok tak, aby vyhovoval potrebám Národnej rady, výborov, práci poslancov, tak čomu by sme sa mali venovať, čo je dlhodobo nedoriešené. Jedným z takých bodov je napríklad účasť verejnej ochrankyne práv na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky, pretože súčasný paragraf, § 20 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o účasti ústavných a ďalších činiteľov na schôdzach, jednoducho neuvádza, resp. vylučuje verejnú ochrankyňu práv, čo je jednoducho nedostatok, nedopatrenie a tak ďalej toho aktuálneho rokovacieho poriadku. A ja si naozaj myslím, že keby tá snaha o novelu bola úprimná s tým cieľom tie nedostatky jednoducho vyriešiť, tak, tak už pri návrhu by sa tam minimálne takýto úplne zjavný nedostatok, to vyslovene, že proste jeden z dôležitých činiteľov vypadol z možnosti zúčastniť sa rokovania na schôdzi Národnej rady, takže takýto závažný, síce paragrafovo drobný, ale inak závažný nedostatok by bol býval opravený a v tom návrhu predložený.

    Ja sám som narazil pri rokovaní finančného výboru, ja sám som narazil na jeden dôležitý nedostatok. Ústava hovorí, že teda sme najvyšší ústavodarný zákonodarný zbor a máme kontrolovať, ako sa dodržiavajú zákony. V rôznych krajinách je tento výklad rôzny, aj tá konkrétna úprava. U nás tá konkrétna úprava nie je takmer žiadna, len kde-tu sú nejaké útržky toho, ako takúto kontrolnú funkciu dodržiavania zákonov môžeme, môžme realizovať. V Amerike je to dokonca, tam, svojho času si tam Kongres, Kongres dokonca nechal zatknúť človeka a zadržať ho v cele Kongresu toho človeka, ktorý sa nechcel dostaviť na predvolanie výboru. Čiže v niektorých krajinách to zachádza, tá kontrolná právomoc toho, ako sa dodržiavajú zákony, a z toho je to odôvodnené aj tam, z toho je to všetko odvodené, tak sa do akýchkoľvek posledných dôsledkov sa to realizuje. U nás je to ponechané na v podstate rozhodnutiach výborov alebo dokonca rozhodnutia orgánov štátnej správy, ako sa k takejto kontrole postavia, či ju odmietnu nejakými právnymi kľučkami alebo akým spôsobom sa zachovajú aj napriek tomu, že majú inštrukciu parlamentného výboru, aby predložili nejaký typ dokumentov. Čiže toto jednoznačne je jeden z najväčších problémov rokovacieho poriadku, nie je definované, akým spôsobom sa má kontrolovať dodržiavanie zákonov.

    Vieme napríklad, vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu a vďaka definíciám aj v rokovacom poriadku, resp. v ústave, v ústave, že parlament nemá kontrolovať súdy, lebo súdy majú byť úplne nezávislé v tom najnezávislejšom slova zmysle na rozdiel napríklad od Národného kontrolného úradu, ktorý síce je nezávislý, ale parlament volí predsedu a parlament ho má možnosť aj nejakým spôsobom kontrolovať. Tak súdov sa toto netýka, to bolo vyjasnené už dávnejšie, a to je pomerne jasne definované. Aj keď nie stopercentne, aj tam by to bolo ideálne, ideálne, ideálne povedať úplne, úplne presne.

    No, kde a tu sú útržky toho, čo môžeme a čo nemôžeme, akým spôsobom môžeme, nemôžeme kontrolovať, ale tie útržky sú aj takým zvláštnym spôsobom zadefinované. Napríklad pri § 18, kde sa hovorí o verejnosti schôdzí, tak tam sa upravuje procedúra pri tom, keď sa preberajú utajované skutočnosti alebo obchodné tajomstvo, že Národná rada sa v takom prípade môže uzniesť, že rokovanie bude neverejné, aby jednoducho na verejnosť nešli skutočnosti z utajovaných skutočností alebo z obchodného tajomstva. Ale nikde inde sa v rokovacom poriadku neupravuje, akým spôsobom sa môže hovoriť o obchodnom tajomstve, alebo, resp. na základe čoho sa o tomto obchodnom tajomstve môže, môže hovoriť. Čiže máme tu pripustenie toho, že poslanci sa môžu oboznamovať s obchodným tajomstvom, ale je to v paragrafe, ktorý upravuje spôsob schôdze, spôsob vedenia schôdze, upravuje skrátka procedúru. Neupravuje tú samotnú možnosť, akým spôsobom sa k tomu obchodnému tajomstvu dá dopracovať, či cez parlamentný výbor, či cez takú vec, že niekto dobrovoľne obchodné tajomstvo, dajme tomu, sú dve strany v tom obchodnom tajomstve a tie dobrovoľne podpíšu, že sa o tom poslanci môžu oboznamovať a tak ďalej. Toto jednoducho absolútnym spôsobom nie je zadefinované.

    Vieme, že v rámci finančného výboru máme možnosť zriadiť tzv. monitorovaciu komisiu, ktorou sa dá monitorovať Finančná správa a dokonca do takých detailov, ako je oboznamovanie sa s daňovým tajomstvom a s čímkoľvek s čím prichádza do styku Finančná správa. Možnosť takéhoto monitorovacieho výboru alebo komisie bola iniciovaná poslancami strany SMER – SD v roku 2012, konkrétne vtedy poslancom Jánom Počiatkom, bývalým ministrom financií v tej dobe. Zriadil sa takýto monitorovací výbor, fungoval nejakých deväť, deväť-desať mesiacov a potom sa zrušil. Teraz takpovediac je zadefinovaný, leží na poličke, leží na poličke a kedykoľvek, keď sa poslanci rozhodnú, tak ho môžeme z tejto poličky zložiť a použiť. Ale toto bolo zriadené veľmi účelovo, veľmi ad hoc na konkrétne problémy, ktoré údajne boli teda vo Finančnej správe v tom čase, aby sa tieto problémy dali do každe podrobnosti monitorovať. A nie je to zadefinované pre ostatné výbory alebo pre Národnú radu ako celok. Takže minimálne, keď máme nejaké precedensy, že už sme vykonávali nejakú kontrolnú funkciu a bolo to veľmi presne zadefinované pre jeden výbor, tak minimálne by bolo zrejme efektívne aj pre ostatné výbory, kde je to relevantné, zadefinovať takúto možnosť, možnosť komisie na veľmi exaktné kontrolovanie nejakej štátnej inštitúcie, vrátane oboznamovania sa s každým možným druhom tajomstva alebo utajovanej skutočnosti.

    Takže toto sú také systematické veci, ktoré kde-tu sú nejaké útržky toho, že čo môžeme, čo nemôžeme, veľmi nejasné, väčšinou veľmi nepresné, alebo vzťahujúce sa iba na jeden výbor. A keby sme naozaj mali ambíciu riešiť dlhodobo nevyriešené veci, tak by sme naozaj prednostne riešili takéto systematické veci, lebo je naozaj, až by som povedal, hanbou, že parlament má ústavnú povinnosť, má ústavnú povinnosť dodržiavať alebo teda kontrolovať dodržiavanie zákonov, ale sám parlament prakticky nikdy nevie, akým spôsobom to má robiť. Toto by sme mali, systematicky sa na tom dohodnúť opäť cez rokovania všetkých strán a vyriešiť to, akým spôsobom chceme vykonávať jednu zo svojich troch základných ústavných, ústavných funkcií.

    A ja ešte pripomeniem aj to, čo hovorila aj moja predrečníka, že vyšetrovacie právomoci parlamentu boli takisto, takisto zmetené vládnou koalíciou zo stola. Pritom to by veľmi jasne definovalo, by to veľmi jasne definovalo vytváranie komisií, ktoré môžu reálne vyšetrovať dôležité politické kauzy. A takáto presná definícia a možnosť vyšetrovacích výborov existuje vo všetkých štátoch Európskej únie okrem Malty, a teda, bohužiaľ, aj okrem Slovenska. A opäť pripomínam, nebola nariadená Európskou úniou ani ničím podobným, ale spontánne v každej jednej krajine takáto potreba vznikla a bola vyriešená zriadením tých vyšetrovacích výborov. To znamená, že aj v tých najdemokratickejších krajinách, kde kontrola funguje neporovnateľne lepšie ako na Slovensku, tak cítili potrebu mať ešte aj takéto parlamentné vyšetrovacie komisie. Len u nás vládna koalícia, aby kryla veci, ako je Bašternák, Kočner a ďalšie, tak jednoducho to zmietla, takúto funkciu parlamentu zo stola. A tým pádom aj zmietla jednu z možností, ktorou sa definuje, ako môže parlament kontrolovať dodržiavanie zákonov. Čiže poďme vyriešiť systematicky to, akým štýlom, akou presnou formou vieme a chceme kontrolovať dodržiavanie zákonov v tom najširšom slova zmysle.

    No a môžem aj pochváliť napríklad novelu rokovacieho poriadku na sklonku minulého roka, kde sa ustanovilo, že v prípade pozmeňovákov sa nebude hlasovať o takomto, o tomto zákone až o 48 hodín. Teda nie skorej ako 48 hodín, čo znamená, že je to takpovediac ukážka seriózneho prístupu k pozmeňovacím návrhom, pretože naozaj vždy treba čas na oboznámenie sa s nimi. Nie je reálne možné predniesť pozmeňovací návrh a ten navrhovateľ, aby dokázal spracovať si všetky implikácie takéhoto návrhu, reálne ich posúdiť a potom odporučiť schválenie alebo neschválenie takéhoto návrhu. Čiže, čiže aj nedávno sa teda stalo, že bol, bol veľmi pragmaticky, pragmaticky doplnený rokovací poriadok. A je to taká zmena, ktorá bola potrebná a taká, s ktorou aj ja súhlasím a bola robená s pozitívnym cieľom vyriešiť nejaký problém, ktorý tu reálne, reálne bol. To znamená nie horalky a tričká.

    Poďme takisto vyriešiť naozaj aj to prelínanie sa funkcií poslaneckých a ďalších verejných funkcií tých výkonných. Nehovorím o tom, že niekde nemôže byť poslancom aj v Národnej rade Slovenskej republiky a zároveň aj miestneho zastupiteľstva. Ale naozaj, ako je možné, aby niekto vykonával funkciu predsedu VÚC a zároveň plnohodnotne vykonával prácu poslanca? To je, to je dosť nepredstaviteľné. Nehovoriac o ďalších výkonných funkciách. Naozaj si neviem predstaviť, ako niekto môže riadiť nemocnicu, ktorá musí fungovať 24 hodín denne, sedem dní do týždňa a zároveň byť plnohodnotným poslancom. Toto je jednoducho absolútny, absolútny nonsens. Nechcem hovoriť ešte o tom, že, dobre, lekári, aby neporušili svoju prax, advokáti a tak ďalej, právnici, aby, aby nemohli teda vykonávať aj túto činnosť. Aj keď tá činnosť sa zmení na čisto exekutívnu a tak dôležitú, akou je riaditeľ nemocnice, tak toto si myslím, že je naozaj neakceptovateľné. Čiže poďme skôr vyriešiť takéto veľmi zvláštne, veľmi zvláštne veci, ktoré sú v súčasných zákonoch, keď chceme zlepšiť, reálne zlepšiť fungovanie Národnej rady.

    Chcem sa ešte raz vyjadriť ale k skráteniu toho rokovacieho teda priestoru pre jedného poslanca vyjadrovať sa v rozprave. A aj keď to bolo povedané už neraz, naozaj niekedy je potrebný dlhý čas, niekedy stačí kratší čas, aj tie schôdze naozaj vždy trvali kratšie, tie normálne schôdze. A mimoriadne schôdze, mimochodom, tiež netrvali príliš dlho. Však teraz, čo sme mali, tak trvali približne jeden deň, každá. A vždy nastal problém v minulosti iba vtedy, aj pri mimoriadnych schôdzach, kedy sa stalo to, že vládna strana, vládna väčšina jednoducho schválila nočné rokovania, víkendové rokovania. Vtedy sa to ťahalo aj úmyselne, aby sa to jednoducho napravilo, to, že sa nebude pokračovať v pondelok, v utorok ďalší týždeň, ale to, že niekto nariadil nočné a víkendové rokovania. Čiže to predlžovanie diskusie bolo hlavne preto, aby jednoducho tá diskusia sa predĺžila do potom ďalšieho riadneho rokovacieho času, ktorý by normálne bol, keby, keby vládna väčšina v daných časoch sa nerozhodla spraviť to ináč. Čiže aj toto bol vlastne len takpovediac problém len toho, že vládna väčšina chcela obmedziť opozíciu a dať rokovanie na časy, kedy verejnosť jednoducho spí, alebo, alebo nedáva, nedáva, nevenuje pozornosť tomu, čo sa deje v parlamente. Čiže zas to bolo iba iniciované v minulom období vládnou stranou a to, že sa to tak dlho ťahalo, tie mimoriadne schôdze, aj to pri tom všetkom nie až tak dlho, keď sa ťahali dva, tri dni, tak to bolo len následkom rozhodnutia, účelového rozhodnutia vládnej strany.

    A či je to vo svete problém. Tak opäť použijem príklad z amerického tentoraz senátu, kde napríklad najdlhší jeden diskusný príspevok v rozprave v senáte bol 24 hodín a druhý najdlhší bol 23 hodín. Nikdy s tým nikto nemal problém, nevidel som nejakého amerického prezidenta alebo niekoho z druhej strany jednoducho kritizovať to, že niekto mal diskusný príspevok v senáte 24 alebo 23 hodín. Nikdy s tým nikto nemal problém, lebo to bolo v rámci slobody prejavu, v rámci toho, že ten senátor zastupuje svojich voličov a chce odovzdať dôležitý odkaz za svojich voličov, ktorých zastupuje. Čiže s týmito zmenami, ktoré, s tou väčšinou tých zmien, ktoré naozaj majú len tú funkciu zavrieť opozícii ústa a nič reálne ďalšie, nesúhlasím a ešte raz vyzývam na to, aby bol takýto návrh stiahnutý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec Rajtár. Ja chcem len poprosiť pána poslanca Bernaťáka, ktorý je navrhovateľom, ja chápem, že máte nejaké povinnosti, ale nechajte sa vystriedať na mieste navrhovateľa, pán poslanec, keď vás môžem poprosiť. Ďakujem.

    Pán poslanec Rajtár, na vaše vystúpenie evidujem deväť faktických poznámok. Pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Galko, pán poslanec Galek, Poliačik, Baránik, pán poslanec Hrnko, Klus, pani poslankyňa Shahzad a pán poslanec Viskupič. Je tomu tak? Nie je vás viac prihlásených? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý pán poslanec Simon. Nech sa páči.

  • Pán kolega, rád som si vás vypočul. Mali ste mnohé také zaujímavé pripomienky k tomuto návrhu, ktorý predložila vládna koalícia. Riešime tu rokovací poriadok. Dovoľte, aby som povedal, že pre mňa, tento rokovací poriadok pripomína, húpací kôň. Má to hlavu aj pätu, má to začiatok aj koniec, ale rozum to nemá. Pretože riešime len zástupný problém. Úprimne, ja som sa zamyslel nad tým, že doteraz sme mali päť a pol rokovacieho dňa v tomto mesiaci. Za tých päť a pol dňa, teda za 44 hodín sme prebrali 55 bodov, 54. To na jeden bod v priemere vychádza 48 minút. To je veľa na jednu rozpravu? Nie.

    K tomuto bodu ktorý nemá rozum, tak ako tí, ktorí ho predkladali, lebo odvádzajú pozornosť od toho, čo trápi občanov v tejto krajine. Naviac treba povedať, že aj tých 48 minút v priemere diskutovala opozícia, lebo vládna koalícia len sem-tam náhodou niečo povie, aj to len, zriedka alebo keď chcú predložiť nejaký pozmeňujúci návrh na spôsob predchádzajúcej Ficovej vlády. Aj tam vidieť kontinuitu.

    Pán Kresák sa zámerne prihlásil ako posledný, lebo tam chce predložiť pozmeňujúci návrh v mene vládnej koalície. Ale je to tak, pán kolega. Darmo sa budete pozerať, je to presne tak isto ako v minulom volebnom období, keď sme kritizovali. Ja som to kritizoval vtedy, budem to kritizovať aj teraz. Keď máte takýto záujem, boli ste prihlásený písomne, ja by som rád reagoval na pozmeňujúci návrh pána Kresáka, ale vládna koalícia nedá na to možnosť. Toto je, práve preto si trúfam povedať, že tento návrh je ako húpací kôň. Hlavu to má, ale rozum nie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pokoj, páni poslanci, poprosím vás.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Jozef, no ja som veľmi rád, že si upozornil na tie konkrétne problémy, ktoré prináša návrh rokovacieho poriadku. Tá situácia, ktorá nastane v súvislosti s tými procedurálnymi návrhmi a chaosom, ktorý vznikne, ak bude prijatý pozmeňovací návrh poslanca Gála z MOST-u, je podľa mňa vážna. A podľa mňa jednoducho je to veľmi, veľmi nekvalitný pozmeňovací návrh. Samozrejme, že je nám všetkým jasné, prečo pán poslanec Gál prišiel s takýmto nekvalitným pozmeňovacím návrhom. Preto, lebo poslanci MOST-u, oni prakticky neboli pripustení k tvorbe tohto rokovacieho poriadku. Jednoducho rokovací poriadok si vymyslel a upytlíkoval si ho pán Danko, ktorý ako pyroman založil nejaký oheň, a teraz poslanci MOST-u sa hrajú na hasičov a predkladajú tu pozmeňovacie návrhy, alebo konkrétne poslanec Gál a snaží sa tento oheň uhasiť, ale evidentne ho hasí petrolejom. Pretože keď ten pozmeňovací návrh prijmeme, tak vznikne tak isto ďalší chaos.

    To znamená, že je veľmi dobre, že aj takýmto vystúpením si poukázal na to, že cieľ je úplne iný. Cieľ je nasadiť náhubok opozícii, opozičným poslancom, ktorí kritizujú vládnu koalíciu, a vôbec nie je cieľom zlepšiť nejakú parlamentnú kultúru. Chcel by som ťa podporiť v tom zamyslení, čo sa týka vyšetrovacích výborov. Vieme veľmi dobre, že počas minulého volebného obdobia mala vláda SMER-u 150 korupčných káuz a žiadna nebola vyšetrená. Tie vyšetrovacie výbory sú potrebné ako soľ, pretože táto vládna koalícia v ničom za tou predošlou, čo sa týka korupcie, nezaostáva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Galek.

  • Jozef, ty si začal svoje vystúpenie hneď citáciou Roberta Fica o tom, ako tento rokovák je na to, aby sa tu urobil poriadok s opozíciou. Treba však súčasne dodať, že so súčasnou opozíciou. Preto je otázka, že či tento rokovák bude vyhovovať aj dnešnej koalícii, ak skončí v opozícii. Samozrejme, teraz sa koaliční poslanci alebo aspoň tých pár, ktorí tu sedia, uškrnú, že toto sa nikdy nestane. Ale stane. Ja nehovorím o tom, že musíte automaticky všetci skončiť v opozícii a potom znova budeme meniť rokovák. Hovorím o tom, že po najbližších voľbách prídu do parlamentu nové strany, noví poslanci, niektorí vypadnú. To znamená, my už dneska pripravujeme pre mnohých, ktorí prídu po nás, určité obmedzenia. No ale ako sa ukazuje, tomuto rokováku ten, kto najviacej tlieska, je práve Robert Fico, alebo možnože dokonca za ním stojí. Ale tak to už by bola možno taká špekulácia. Povedzme si ale úprimne, ak by dnes v opozícii sedel práve Robert Fico, tak bol by prvý, ktorý by vyskakoval meter dvadsať a brojil by proti nemu. Ten je však, ako už počuť z mnohých strán, skorej na takom, na takej ceste do politického dôchodku. A je to presne to, čo v podstate dnešná koalícia robí aj s vládnymi návrhmi, po nás potopa.

    A ja by som rád možno iba zareagoval ešte na tie pozmeňovacie návrhy. Hovoril si o tom, že teda v rokováku máme tých 48 hodín na hlasovanie o zákone. Dnes sa to však nikdy, skoro nikdy nedodržuje. Verím preto, že pokiaľ pán Kresák ako posledný prihlásený prednesie svoj pozmeňovací návrh, tak minimálne v prípade rokovacieho poriadku sa týchto 48 hodín dodrží.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, Jozef, hovoril si o tom, že niektoré veci sú narýchlo upatlané a potom nevieme, ako úplne bude vyzerať ich realizácia. Také veci v rokovacom poriadku, ktoré tam sú, ale v zásade nikdy sa nedodržujú, lebo to môže spôsobiť problémy, máme už v ňom dnes. Stačí si spomenúť napríklad na lehotu na pozmeňujúce návrhy. Lehota na pozmeňováky je 48 hodín. Ale takmer každý jeden spravodajca, ktorý dáva o nejakom zákone hlasovať, automaticky, ak je pozmeňovák predložený v ten istý deň, tak dá návrh na to, aby sa lehota skrátila. Odhlasujeme a ide sa ďalej. Tak možnože tento istý princíp by sa dal uplatniť aj v prípade, že bude tento rokovací poriadok schválený a na začiatku každej rozpravy príde spravodajca a povie, zároveň dávam návrh, aby vystúpenia v rozprave boli dlhšie ako 20 minút a automaticky sa to bude schvaľovať so spravodajskou správou na začiatku. Lebo keď teda bol doteraz zaužívaný princíp, že veď zlý rokovák v nejakej veci obídeme systematicky pri každom jednom zákone, tak by sme to mohli urobiť možno nakoniec aj tak, že niektoré tie veci tam prejdú a potom sa to bude písať do každej jednej správy spravodajcu a budeme to hasiť pri každom zákone zvlášť. Viem, nie je to dobrý postup, ale keď sa parlament jedného dňa zobudí a zistí, že tie vystúpenia v rozprave jednoducho dlhšie pri niektorých zákonoch potrebujeme, tak sa to bude môcť asi riešiť aj takto. To už bude absurdita.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi za jeho dobré vystúpenie a podnetné témy, ktoré tam navodil. Zaujala ma, zaujala ma zmienka o kontrolných vyšetrovacích výboroch. Tam je treba povedať, že porovnanie s Amerikou ma vhodné, len pokiaľ si uvedomíme, ako tam funguje demokracia. Čiže nejaké prísne rozdelenie medzi vládne strany a opozíciu v tých výboroch neexistuje. Keby výbory tohoto druhu mali aj v našom parlamente takto fungovať, ako fungujú všetky ostatné orgány parlamentu, to znamená, na prísnej väčšinovej báze, tak by boli do značnej miery zbytočné, i keď by napomohli určite zverejneniu predmetných vecí, o ktorých sa na výbore jedná. Preto sa prihováram za to, aby výbory boli, ale aby boli ustanovené tak, aby neboli jednoznačne vedené koaličnou väčšinou.

    Pokiaľ ide o zmienku tiež v súvislosti s americkým systémom parlamentarizmu, treba si uvedomiť, že akékoľvek okresanie funkcií parlamentu na Slovensku je o to horšie, že na Slovensku neexistuje dvojkomorový systém. To znamená, toto je jediná komora parlamentu, v ktorej sa prejednávajú zákony, a skracovanie časov je o to horšie pre výslednú činnosť tohto parlamentu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Rajtár, bol by som rád, keby ste teraz počúvali, čo vám poviem. Vaše vystúpenie bolo klasickým obrazom súčasnej koalície, buď neoverené, alebo lož. A teraz neviem, čo mám na vás povedať? Pretože sedí tu pán Budaj, ktorý vie, ako to bolo a je tam ticho. Predpokladal som, že vás opraví. Tak aby ste vedeli, ústavu, ktorú prijala tá, podľa vás, dnešná koalícia, respektíve vtedajšia koalícia v roku 1992 vyšetrovacie výbory mala. A bol tu aj nejaký vyšetrovací výbor pod vedením pána Macušku a potom, keď som bol pred tým výborom, tlač rozšírila, že som tomu výboru niečo povedal neslušné. Ja neviem, či to bola pravda, ale bolo to tak. A pán Budaj vie, pretože pán Budaj bol aj podpísaný na podanie na Ústavný súd, že vtedajšia opozícia podala na Ústavný súd, kde namietala neústavnosť komisií, vyšetrovacích. A Ústavný súd ju zrušil. Nie, žiadna koalícia. Ale vy tu šírite buď neznalosť, alebo lži. Tak teraz je to vo všetkom, čo vy rozprávate, alebo len v tomto prípade? Predpokladám, že vo všetkom.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Takisto Jozefovi za veľmi zaujímavé vystúpenie. Viaceré z tých vecí, ktoré som chcel aj ja vyzdvihnúť, okrem iného aj otázku 48 hodín a pozmeňovacie návrhy, už spomínali kolegovia predrečníci predo mnou, takže ja sa budem venovať v tejto faktickej poznámke jednej dôležitej veci, ktorú si, Jozef, spomenul, a to je práve otázka prelínania sa funkcií exekutívnych a legislatívnych. My si vôbec nemyslíme, že je správne, že tu dnes napríklad nemáme ani jedného zo županov. Pýtam sa, kde je pán Kotleba napríklad, ktorý spomínal vo svojej volebnej kampani práve v súvislosti s pánom bývalým predsedom Maňkom, že takéto niečo v žiadnom prípade nedopustí. Dnes sedí na dvoch stoličkách a evidentne to nikomu z jeho voličov nevadí. Ale v SMER-e by sme našli podobné prípady. Toto je vec, ktorú by sme mali urgentne riešiť, a keď sme s takýmto návrhom prišli, tak to neprešlo ani do druhého čítania. Pýtam sa, prečo je tomu tak a či naozaj problémy, ktoré táto krajina má, sa dokážu zúžiť len do rokovacieho poriadku a jedine horaliek alebo tričiek? Takže na toto treba reagovať. A ja verím tomu, že nezostaneme ticho, a pokiaľ mám správne informácie, čoskoro tu bude obdobný návrh zákona opäť, tak dúfam, že ho tentoraz podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Shahzad.

  • Ďakujem. Pán kolega, hovorili ste o minimálnom odstupe hlasovania 48 hodín. Ja by som chcela pripomenúť, že tento čas by mal byť dodržaný nielen v pléne, ale aj pri hlasovaní vo výboroch. Lebo v takom prípade by sa nestalo to, čo sa nám tak isto stalo, že pozmeňujúci návrh dostaneme na stôl bez toho, aby sme vedeli na neho adekvátne zareagovať a musíme o ňom hlasovať. Zdá sa mi to absolútne neseriózne a mám pocit, že cieľom je len schovať akýkoľvek takýto pozmeňujúci návrh, ktorý vôbec ešte navyše nesúvisí s predkladanou novelou a je podávaný vo veľmi krátkom čase. Takže upozorňujem, že aj takéto situácie by rokovací poriadok mal riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič s faktickou.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Podľa mňa si trafil, ako sa hovorí, klinec po hlavičke a minimálne v troch veciach. Prvá, ktorú som zachytil, je, že by sme mali mať ambíciu, aby zákony, ktoré prijímame, presiahli trvanlivosť jednej vládnej zostavy alebo jedného vládneho mančaftu. A tu je absolútny predpoklad, že, a ja to aj za seba vravím, že akonáhle sa otočí väčšina tohoto parlamentu, tieto ustanovenia o určovaní času vystúpení poslanca a podobne, jednoducho zrušíme. Vedia to, napriek tomu to zapracovávajú, a preto akákoľvek iná, slušná a demokratická zostava sa objaví, jednoducho to zrušia. Druhá vec, ktorú si hovoril, je s odkazom na aj ústavu. A v hlave V v čl. 86 sa definujú viaceré veci, napríklad aj, že Národná rada zákonom zriaďuje ministerstvá a zároveň ich ruší, čiže áno, platí, že vláda je zodpovedná a dokonca vie samotné ministerstvá zrušiť a je zodpovedná plénu parlamentu. Na základe tohoto návrhu to tak nie je.

    Druhá vec, čo je pre mňa veľmi dôležitá, je, že podľa písm. h) Národná rada rokuje k základným otázkam vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky. Ak si to tak voľne za ten polrok zhrnieme a povieme, chcel by som vidieť, ktorý z poslancov vládnej koalície prišiel s návrhom o rokovaní o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej alebo inej politiky. Ja mám skôr pocit, že vždy majú naponáhlo a vždy v tejto sále prezentuje jeden a jediný názor, a to je, skráťte vaše vystúpenia, lebo my...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem za všetky konštruktívne pripomienky.

    A pánovi Hrnkovi, k pánovi poslancovi Hrnkovi toľko, že mal jeden výrok pravdivý, keď povedal, že neoverené veci a lži sú obrazom koalície, s tým súhlasím. A potom druhýkrát zavádzal, pretože ja som hovoril o návrhu Daniela Lipšica, ktorý sme tu mali na jar v tomto volebnom období, kedy skrátka opozícia navrhovala vyšetrovacie výbory a vládna koalícia takúto možnosť zmietla zo stola. Absolútne som nehovoril o nejakých 90. rokoch v časoch HZDS a aké peripetie mali s vyšetrovacími výbormi v tom čase. Ten návrh opozičný na vyšetrovacie výbory bol takým spôsobom, že to bol ústavný zákon, to znamená, že by sa to zapracovalo do ústavy, nebol by to iba nejaký zákon, ktorý by, dajme tomu, odporoval ústave. Čiže tento zákon by rozhodne protiústavný nebol.

    Takže aj týmto chcem opäť vyzvať parlament, aby sme prijali možnosť vyšetrovacích výborov a zároveň, aby sme teda opravili rokovací poriadok všade tam, kde je to reálne, reálne potrebné, a aby sme sa nezaoberali horalkami a tričkami.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne. Ja som sa rozhodla tiež vstúpiť do rozpravy o rokovacom poriadku, keďže vždy hlásam to, čo zažívam vo svojom profesionálnom živote roky rokúce, tak možno na podporu aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. A chcem povedať, že naozaj je potrebné si, sa zamyslieť nad tým, že nie každý možno vedie politický boj, nie každý možno sa chce zviditeľniť. Ja sa nepotrebujem zviditeľňovať, ja som šťastná z práce, ktorú vykonávam roky rokúce. Ale čo ma mrzí, možno aj ten taký rozkol s našou kolegyňou Silviou Shahzad, kedy sa možno, možno si myslíme, že jej ide o nejaký politický profit, a preto som sa ja odvážila teda vystúpiť k rokovaciemu poriadku a k veciam, ktoré možno z môjho pohľadu tiež nie sú demokratické a možno proeurópske, a dnes naozaj sa musíme sa približovať ľudom so zdravotným znevýhodnením.

    Práve preto som si dovolila poukázať na také dva aspekty, a to § 27 a teda aj časové obmedzenie v súvislosti na zdravotne znevýhodnených ľudí. Paragraf 27 ods. 7 hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese." Ja chcem poukázať na ľudí, ktorí majú spazmy a ktorí raz sa môžu dostať aj do parlamentu, lebo mnohí z nich už dostali aj Nobelove ceny a naozaj nedokážu sa vyjadrovať možno ani v pozvoľnom prednese, pretože im to zdravotný stav neumožňuje. "Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie." Tu by som chcela poukázať na to, že zákaz používania mobilných telefónov, iných technických zariadení, napríklad na telefonovanie, vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Rada by som spomenúť zdravotne znevýhodnených ľudí, či už zrakovo alebo sluchovo. Tento rok kandidoval za poslanca Národnej rady aj človek so zrakovým znevýhodnením a s tým by mal obrovský problém. Neviem si predstaviť, ako by tento človek fungoval. Viete dobre, že v rámci kompenzačných pomôcok sú rôzne práve obrazovo-zvukové prezentácie so zvukovou kartou, a naozaj na to, že možno pozeráme na tú politiku takým okom a sme tu uzavretí a za všetkým vidíme politiku, môžete naozaj vyzerať pre ľudí z vonku a možno aj z Európy ako takej ako nejakí sedláci. Naozaj je potrebné dať priestor možno naozaj aj tým hendikepovaným práve cez zvukové záznamy. A keď príde taký človek do parlamentu, potom to budeme meniť? Veď to bude na hanbu. Naozaj možno tam zakomponovať aj to, že zvukový záznam je potrebné umožniť človeku, ktorý má hendikep, keď už myslíte, že to vidíme všetci politicky.

    S používaním pomôcok súvisí aj nahrávka a ja si dovolím teraz povedať, možno na ďalšie zamyslenie. Súhlas na nahrávku možno získať viacerými spôsobmi. Najlepším je priamy súhlas nahrávanej osoby, ale súhlas môžeme získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou, a o tejto skutočnosti je osoba vopred informovaná. Taká osoba má za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby. A ako je to s naším plénom? Vstupujeme a musíme si byť naozaj vedomí toho, že ako sa správam, ako ma môžu zachytiť kamery. A naozaj zbytočné obmedzenie, aby zase zvonku naozaj tá Európa a ten vyspelý demokratický svet nevidel nás ako ľudí, ktorí, napríklad tá koalícia udupáva nejakým spôsobom a ubližuje jej. Naozaj skúsme sa pozerať na to tak nestranne a už keď vstupujeme na nejakú verejnú pôdu a sme nejakí verejní činitelia, musíme si naozaj uvedomiť, že sme viac pod kamerami, že naozaj môžu na nás vyťahovať rôzne veci. A preto nechajme na tom, nech ten človek, ktorý sa tak nespráva, nech si to niekto všimne. Ale nie možno ísť s tým nedemokratickým spôsobom a obmedzovať aj práva iných ľudí.

    Tiež sa dotknem spomínaného časového obmedzenia rozpravy. Ja mám za to, že naozaj niekedy aj ja sama, keď som na medzinárodných konferenciách alebo odborných konferenciách, mám problém s dodržaním času. Ale dobre, pokiaľ sa to takto stanoví, tak fajn, zase vidím problém v ľuďoch, ktorí možno nebudú mať taký priestor za 30 minút, napríklad mám zase na mysli tých ľudí so spazmami. Alebo aj Silvia, keď si všimnete, keď Silvia ide, dosť dlho jej trvá, dokiaľ vyskladá myšlienky, dokiaľ povie, lebo ľudia s hendikepom majú naozaj reálny problém sa ináč vyjadrovať ako my. A preto si myslím, že opäť nepozerajme na to politicky, ale pozerajme na to ako ľudia, ktorí naozaj nielen hlásia, že v ich krajine sa uplatňujú práva a práva chránených záujmov ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale práve tento rokovací poriadok by mal byť nastavený tak, aby sme nevyzerali navonok, že naozaj sme nedemokratickí, že jedna strana ubližuje tej druhej a v konečnom dôsledku možno obmedzíme tú cieľovú skupinu, ktorá aj tak celý život bojuje s problémami.

    Takže môj záver je, aby naozaj tento rokovací poriadok nebol o politických bojoch, ale o tom, aby sme ostali hlavne ľuďmi, ľuďmi, ktorí pozerajú na tých najzraniteľnejších.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Suchánek. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne a poslanci. Ja sa budem venovať tomu, prečo prišlo k tak prekopne rýchlej potrebe upravovať rokovací poriadok a aj spôsobu, ako tento návrh vznikol. Už to tu zaznelo, že účelom nového rokovacieho poriadku je urobiť poriadok s opozíciou v parlamente. A to je jednoznačný krok proti demokracií a proti slobode slova. Václav Havel povedal: "Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia poctivo, nesmierne zväzuje ruky, zatiaľ čo tým, ktorí ju neberú vážne, umožňuje takmer všetko." Myslím, že tento citát sa veľmi hodí na to, čo sa tu deje. Keby predsedovi parlamentu záležalo na tom, aby sme mali kvalitný a dobrý rokovací poriadok, tak by ustanovil demokraticky pracovnú skupinu, v ktorej by boli zastúpené všetky parlamentné strany a odborníci. Tí by potom mohli vypracovať návrh, o ktorom by sa tu rokovalo. Takýto rokovací poriadok by mal predpoklad byť kvalitným a bol by to taký rokovací poriadok, ktorý by každý nasledujúci predseda parlamentu nemusel meniť. Ja som presvedčený, že pánovi Dankovi nejde o kvalitný rokovací poriadok, ale je to poriadok, ale, resp. ide mu o poriadok, ktorý obmedzí demokraciu a slobodu slova. Obmedzení budú poslanci opozície a v podstate aj ľudia, ktorí dali hlas týmto poslancom. Je to nedemokratické správanie sa väčšiny aj predsedu parlamentu. Je to ignorácia opozície, je to ignorácia ich voličov a je to ignorácia demokratického parlamentarizmu. To by si mal predseda parlamentu uvedomiť. Keďže sa predseda parlamentu pán Danko nedokáže správať ako demokrat a nectí si slobodu slova, tak ani nedokáže porozumieť tomu, čo od neho žiada opozícia a ľudia, ktorí uznávajú slobodu slova.

    Pri svojom inauguračnom prejave predseda Danko povedal, že demokracia je o rešpektovaní väčšiny. Vtedy som si na chvíľu naivne myslel, že je to len omylom popletený význam slov. Veľmi skoro som ale pochopil, že nešlo o nevinné skomolenie významu, čo sa jemu teda stáva častejšie, ale že je to jeho vnímanie demokracie, teda znásilnenie demokracie na Dankov spôsob. To všetko svedčí len o jednom, pánovi Dankovi nejde o kvalitný rokovací poriadok, nejde mu o slušný a demokratický parlament, ide mu o jeho píár. Predseda parlamentu pán Danko chcel navodiť dojem, že rokovací poriadok je najväčším problémom Slovenska, a pri tomto zastieracom manévri sa stáva hrobárom parlamentnej demokracie na Slovensku.

    Pán Danko nie je v Národnej rade ani jedno celé funkčné obdobie a už má potrebu veľkých zmien a odstraňuje nedostatky rokovacieho poriadku, ktorý ešte ani sám stopercentne neovláda. Rokovací poriadok má zabezpečiť pravidlá rokovania v Národnej rade, a to tak, aby garantoval poslancovi slobodný výkon mandátu. Takýto rokovací poriadok ale nemá slúžiť len aktuálnym poslancom, teda poslancom aktuálnej koaličnej väčšiny. Rokovací poriadok má slúžiť 150 poslancom, teda aj poslancom z radov opozície. Rokovací poriadok má byť funkčný a efektívny k funkčným a efektívnym predpisom v ďalších alebo v tomto aj v ďalších volebných obdobiach. Ovšem môže sa takým stať, ak bude prijatý za takýchto podmienok? Tvrdím, že nemôže byť dobrým, ak nebol prijatý konsenzom, teda demokraticky s ohľadom na slobodu slova a prejavu. Predseda parlamentu nemá byť len jedným z členov koalície, on má byť predsedom celého parlamentu, teda všetkých poslancov, aj tých opozičných. Mal by preto hájiť práva aj tých opozičných, teda menšiny. A ako sám deklaruje, on ešte na to nedozrel a bojím sa, že ani nemá na to, aby to niekedy dokázal pochopiť.

    A na záver by som ešte povedal, že ak veríte v slobodu prejavu, veríte v slobodu prejavu pre názory, ktoré nechcete. Napríklad Stalin a Hitler boli diktátori, ktorí podporovali slobodu prejavu, ale iba pre tie názory, ktoré chceli a potrebovali. Ale ak podporujete slobodu prejavu tú ozajstnú, znamená to, že podporujete slobodu prejavu práve pre tie názory, ktorými opovrhujete.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Na prejave pána kolegu Suchánka ma zaujalo to, že naozaj máme problémy v Národnej rade s rôznymi zákonmi, že prichádzajú veľmi často aj v priebehu jedného volebného obdobia novelizácie, novelizácie a že sa znova musí, znova novelizovať zákon. V prípade rokovacieho poriadku toto nebezpečenstvo, že sa bude novelizovať a že každý nejaký predseda ďalší alebo v prípade ďalšia vládna koalícia bude musieť meniť rokovací poriadok, je veľmi nežiaduce, pretože parlament potrebuje určitú stabilitu. Hovorili sme o demokracii. Demokracia nie je o tom, že presadím nasilu názor väčšiny, to bola veľká časť príhovoru môjho kolegu, ale o tom, že sa snažím argumentami rozumne presvedčiť, snažím sa získať si dôveru a dosiahnuť konsenzus. Myslím si, že meniť rokovací poriadok bez konsenzu nie je dobrá cesta a povedie to k tomu, že znova sa bude musieť novelizovať novelizácia. V zásade to vidíme aj na tom, že koaliční kolegovia z MOST-u vlastne prichádzajú v podstate, de facto s novelizáciou. Samozrejme, že to nemôžu tak priznať a je to v druhom čítaní, ale musia to zmeniť, pretože neboli prizvaní na začiatku k tomu, aby sa táto vec urobila poriadne.

    Takže prihováram sa za to, aby naozaj tento zákon sa nelámal cez koleno, aby sa neprijímal napriek silnému odporu, ale aby sa hľadala dohoda, hľadal konsenzus, aby rokovací poriadok mohol byť niečo stabilného, niečo, čo nevyvoláva emócie, čo nevyvoláva spory, ale niečo, čo pomáha všetkým poslancom bez ohľadu na to, či sú vládni, opoziční, či sú teraz v takej zostave, vláda, alebo v inej, ale aby to bolo niečo, čo bude platiť dlhodobo a stabilne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Ďakujem za toto vystúpenie. Mňa zaujala tá myšlienka o slobode prejavu v parlamente. Musíme si uvedomiť, že v dnešných časoch existuje obrovská záplava informácií v kyberpriestore, ale aj inde. Médiá na nás vrhajú rôznorodé informácie rôznorodej kvality. Avšak informácie, ktoré zaznejú v tejto snemovni, majú špecifickú povahu, pretože sú chránené ústavou, a tiež preto, že sú slobodné úplne. Tak a to znamená, že by mali byť slobodné, pokiaľ ide o čas potreby na ich vyjadrenie. A v tom práve si myslím, že je tá záludnosť tohto návrhu, ktorým sa má skracovať čas stanovený na vyjadrenie týchto informácií, že špecifická povaha informácií, ktoré zaznejú v tejto snemovni, je tým nejako narušovaná, obmedzovaná. Súhlasím úplne s tým, že ak sme naozaj demokrati, tak musíme počúvať informácie, ako príjemné, tak i nepríjemné pre vládnucu koalíciu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Tak, pán kolega, hovoril si o prijatí rokovacieho poriadku konsenzom. Je to základ, ako fungovať ďalej, ako dať navonok ľuďom, obyčajným ľuďom vonku, že aj politici sa dokážu na niečom predsa len raz dohodnúť, ale tomu predchádzajú rôzne rokovania. Ja si myslím, že naozaj je veľmi dôležité s ľuďmi rozprávať. Lebo pokiaľ sa niečo dostane mimo krajiny a možno to poškodzuje dobré meno krajiny v tom, že tu nie sú nejaké demokratické princípy, môže sa stať, že argument, že chceli sme sa s nimi dohodnúť, ale oni veľmi nechceli, môže viesť možno k tomu, že aj naši dobrí politici, ktorí vedia robiť medzinárodnú politiku, budú mať čo robiť s obhajobou takého konsenzu, aký práve nastal pri rokovacom poriadku. Preto si myslím, že najlepšie je možno nie ani z jednej, ani z druhej strany, aby prechádzalo všetko, ale zhodnúť sa na naozaj dobrých veciach, ktoré majú hlavu a pätu, ktoré pochopí aj človek z vonku, a naozaj vystupovať ako krajina, ktorá je postavená na demokratických princípoch, na ľudskosti, na odbornosti a na tom, že všetkým nám ide o dobro tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Suchánek, chcete reagovať na faktické poznámky? Musíte sa prihlásiť. Nie, nie je tomu tak? Dobre.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Žarnay. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je veľa tém, ktoré by v pomerne tak krátkom čase, aký uplynul od parlamentných volieb, dokázali rozozvučať túto parlamentnú sieň a zároveň vyvolať toľko emócií. Návrh zmeny rokovacieho poriadku, ktorý vzišiel z dielne predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, rozvíril už beztak nepokojné parlamentné vody, ale aj značne rozkolísal hladinu verejnej mienky, ktorá sa už dlhší čas s nedôverou díva na zákonodarcov tohto štátu. Ak doposiaľ poslanci Národnej rady boli považovaní v tom naivnejšom slova zmysle za jedincov, ktorí za daných občanov stláčajú tlačidlá, aby schvaľovali nejaké zákony, tak teraz sa na nás dívajú cez prizmu ťažkého egoizmu. Pretože namiesto toho, aby sme riešili pálčivé problémy celej spoločnosti, bijeme sa tu ako kohúti na kôpke hnoja, komu bude patriť.

    Do istej miery chápem motiváciu predsedu slovenského parlamentu, ktorý sa chce ukázať v pozitívnom svetle nielen pred svojimi voličmi, ale aj ostatnými voličmi Slovenska a zapôsobiť na nich ako silný vodca, ktorý má všetko pod kontrolou, vrátane neposlušných poslancov neschopných sa zmestiť do vlastnej kože. Vládnuť tvrdou rukou a trestať tých, ktorí sa vzpierajú rešpektovať zaužívané formy slušného správania, patrilo vždy k pomyselným oprávneniam silnejších. Je to predsa najľahší spôsob, ako sa zbaviť nepohodlných svedkov vlastných omylov a prešľapov a hádzať vinu na iných.

    K takým závažným zmenám, akú predstavuje aj zmena rokovacieho poriadku, je potrebná širšia diskusia a priestor na formulovanie základných východísk, z ktorých by sa očakávané zásahy do rokovacieho poriadku mohli stať namiesto diktátu vládnych poslancov spoločným konsenzom väčšiny poslancov parlamentu. V tom lepšom prípade. V tom horšom by sme mali dospieť aspoň ku kompromisom. Môžem vás poprosiť? Ďakujem.

  • Reakcia rečníka na ruch v pléne.

  • Celá situácia však pripomína skôr diktatúru a nie parlamentnú demokraciu. Žiaľ, aj toto je jedna z realít súčasnej hry na demokraciu na Slovensku. Využiť prevahu väčšiny v parlamente, silou a tlakom donútiť ostatných, aby sa podriadili a rešpektovali vôľu vládnej koalície. Ak sa má i v budúcnosti takýmto smerom uberať slovenský parlamentarizmus, vidím v tom vážnu hrozbu. Nie pre poslancov, ktorí sa ocitnú v nemilosti obludného valca koaličnej väčšiny, ale pre všetkých ľudí na Slovensku. Nikto im totiž nebude môcť garantovať, že aj ich práva nebudú pošliapané a nestanú sa hračkou v rukách po moci a pseudospravodlivosti túžiacich politikov. A stratená dôvera sa navracia veľmi ťažko. O tom sa mohli presvedčiť viacerí, teraz už bývalí poslanci Národnej rady, ktorých nemilosrdný prúd času zobral so sebou do politického očistca. Len máloktorým sa podarí bez bolesti ním prejsť a vrátiť sa s ľudskou tvárou do sveta, ktorý im predtým veril.

    Demokracia nie je o diktáte, ale o hľadaní konsenzu, ale aj kompromisov. Bez nich je aj ponúknutá priateľská ruka panovníka iba mľandravým stiskom, pripomínajúcim dotyk klzkej ryby túžiaci sa vymaniť zo zovretia.

    Keď som po prvýkrát vkročil do tejto sály ako poslanec Národnej rady s rešpektom a úctou, vo svojom vnútri som prežíval prvé dotyky s miestom, kde sa tvorila história našej pomerne mladej samostatnej republiky. Netušil som, čo ma čaká, aj keď určité predstavy o tom, ako to v rokovacej miestnosti prebieha, som mal. Viac-menej len z médií, či z počutia. Nemal som veľké očakávania a nebol som ani v objatí ilúzií, že sa v živote tohto mohutného kolosu, aký parlament nepochybne prestavuje, niečo zmení, lebo som tu ja. Ani k lepšiemu, ani k horšiemu. Každý mechanizmus sa skôr či neskôr naučí fungovať vo vychodených drážkach a slovenský parlamentarizmus v nich so zotrvačnosťou sebe vlastnou pracoval už príliš dlho na to, aby pomyselným šibnutím čarovného prútika dokázal zmeniť svoj chod. S pokorou som prijal aj skutočnosť, že ako nový poslanec nemám také bohaté skúsenosti, aby som svojim starším kolegom mal morálne právo niečo vyčítať či ich poúčať. Áno, prekážali mi niektoré prejavy, ktoré sa, bohužiaľ, udomácnili aj v tejto sieni. Slovné útoky, skákanie si do reči, vykrikovanie, telefonovanie počas rokovania, rozprávanie sa v čase, keď iný hovorí, otáčanie sa chrbtom k tým, ktorí stáli za rečníckym pultom, a v neposlednom rade aj prázdne stoličky počas rokovania. Boli to pre mňa ako déja vu v spojitosti s rovnakým správaním študentov, ktoré som zažil počas učiteľskej praxe. Pár týždňov po mojom nástupe do parlamentu ma oslovil jeden novinár a v rámci rozhovoru padla aj otázka, ako vnímam poslancov parlamentu, či mi nepripomínajú žiakov? A vtedy som si uvedomil, že je to vskutku tak. Jedna veľká 150-členná trieda, v ktorej sú bifľoši, ale aj neposedníci s mobilmi v rukách, vykrikujúci narušitelia vyučovacej hodiny, triedni zabávači, ktorí na seba vždy strhávajú pozornosť, notorickí záškoláci, žalujúci nespokojenci, pritakávači, donášači, ale aj veční ignoranti, na ktorých nič neplatí. Vskutku bohatá zmes ľudských osobností, temperamentov a charakterov.

    Ako však takúto veľkú triedu umravniť? Obávam sa, že novým rokovacím poriadkom sa to nepodarí. Pokiaľ aj vy, vážení predkladatelia, neprejavíte istú dávku zhovievavosti a nadhľadu, tento početný kolektív sa vám skôr či neskôr rozpadne. A na jeho troskách nevznikne o nič lepší kolektív, pretože obmedzeniami, zákazmi, príkazmi, vyhrážkami, sankciami ešte nikto nikdy nezískal náklonnosť iných ľudí. Väčšinou si ich proti sebe poštval a jeho pravidlá priniesli viac skazy než úžitku.

    Po nástupe do parlamentu som sa snažil upozorniť na nevhodné aktivity či správanie, ale potom som rezignoval a zmieril sa s tým, že takto to asi má vyzerať. Hlavou múr neprerazíš, povedal som si. No neustále ma to znepokojuje, nielen ako poslanca Národnej rady, ale aj ako občana tohto štátu. Rovnako ako milióny mojich spoluobčanov ja rozhodne nesúhlasím s takýmito praktikami. Prišli prvé väčšie konflikty, otvorené hádky, kričanie, klasik by to nazval rinčaním zbraní, rovnako, ako to robili predkovia pred bojom, aby zastrašili a demoralizovali nepriateľa. Pri emotívnych vystúpeniach neplatili racionálne argumenty, pragmatické riešenie problémov sa jednoducho nenosí a jednoduchšie je tzv. opozičným návrhom prilepiť prívlastok ako chrlenie nenávisti, zloby a podobne. Negatívna energia nahromadená v tejto sále sa stávala, aspoň pre mňa, čoraz neúnosnejšou. V duchu som si hovoril, či som skutočne v parlamente alebo niekde na bojisku. V mysli sa mi však zakaždým vybavil obraz zasadnutia parlamentu v čase socializmu, keď všetci svorne tlieskali, ďakovali si, chválili sa, počas rečnenia kolegov sedeli bez pohnutia a nikto s nikým neprehovoril, bohužiaľ, ani v diskusii. Tento obraz vo mne zakaždým vyvolával pocit hrôzy a zdesenia, pretože takáto forma parlamentnej diskusie bola nepochybne neprirodzenou a umelou. Zakrývať demokraciu pod pláštik slušnosti tzv. korektného prístupu a mlčania je znakom totalitných režimov. A mám pocit, že nový rokovací poriadok, ktorý sa rôznymi sankciami snaží obmedziť slobodu slova a prejavu na parlamentnej pôde, je návratom do tých čias, keď demokracia nebola ničím, iba ak zdrojom papiera v zásuvke komunistických diktátorov.

    Nikto z nás si hádam nepraje, aby sme sa znovu vrátili do tých čias. Predstava slušných, uhladených, ticho sediacich poslancov, ktorí sa budú na seba milo usmievať a tlieskať si, nie je dobrou víziou, kam by sa slovenský parlament mal v blízkej budúcnosti uberať. Navonok je to síce lákavá predstava, zvlášť pre voličov, no v skutočnosti je popretím základných princípov fungovania parlamentnej diskusie a popretím prirodzených základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Kde inde a kto iný má kričať hlasom nespokojných ľudí, ak nie opozícia a nie v parlamente?!

    Stiahnuť zlý návrh z rokovania nie je znakom slabosti, vážení navrhovatelia, ale znakom rozvážnosti a uvedomenia si svojej zodpovednosti. Preto vás chcem poprosiť, aby ste stiahli tento návrh, a poďme už konečne rokovať o skutočných problémoch, ktoré trápia občanov tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V závere vo mne zarezonovala zvlášť jedna veta "stiahnuť zlý návrh zákona nie je známkou slabosti, ale známkou racionality", úplne sa pridávam a súhlasím s návrhom pána poslanca Žarnaya, ktorému ďakujem aj za jeho vystúpenie. A skutočne vidíme, že naozaj tento návrh nepriniesol nič dobrého a podľa mňa nič dobrého neprinesie. Snaží sa nejakým zvláštnym spôsobom vyriešiť niečo, čo sa má riešiť inak, a nie takouto násilnou a nezmyselnou, zbytočnou a škodlivou novelou rokovacieho poriadku.

    Ako bývalý učiteľ veľmi oceňujem aj ten učiteľský prístup. Aj u študentov sa nedá všetko vyriešiť len nejakou novelou alebo zmenou školského poriadku, je to veľmi často o vzťahoch, o vzájomnej úcte, o tom, že spolu komunikujeme, o tom, že motivujeme. Áno, existujú aj nejaké pravidlá, existujú aj nejaké sankcie, ale myslieť si, že vychováme dobrých študentov a zabezpečíme dobrú atmosféru v triede, v škole len tým, že pritiahneme šróby v školskom poriadku, to sa nedá. Takže ďakujem ešte raz pánu kolegovi, aj učiteľovi, aj poslancovi, Otovi Žarnayovi za jeho prejav.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, je dobré, pekná slohová práca, len môj problém je, že sme v druhom čítaní, sme v rokovaní parlamentu, hovoríme o veľmi vážnej procesnej norme, ktorá sa dotýka parlamentu, a v druhom čítaní, ako sa dá ľahko dočítať v učebnici ústavného práva, má trošku iný charakter. Tie voľné frázy o tom, ako sa cítime, ako vnímame parlament, v prvom čítaní tomu rozumiem. V druhom čítaní?

    Pán poslanec, apel na to, že aby sme sa už konečne vrátili k zmysluplnému rokovaniu?! Veď sa pozrite na tých 21 prihlásených, 90 % je vašich. Pán poslanec, ak sa pozriete na to, ako vyzerajú rokovania od začiatku tejto vlády, Národnej rady, tak uvidíte, že 70 a viac percent, pokiaľ ide o vystúpenia v rozprave, sú vystúpenia opozičných poslancov. K tomuto zákonu sme my vystúpili pomaly štyria, naši, a možno piati, a ten celý obrovský zoznam ten druhý, tretí deň, čo budeme zrazu o tom rokovať, tak to je predsa vaša práca.

    A keď teda ste učiteľ a máte elementárny stav k objektivite, nemohli ste teda aspoň toto zhodnotiť, keď o tom hovoríte?

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ja myslím, že aj bez prijatia novely rokovacieho poriadku vieme zabezpečiť kľud v rokovacej sále. Chcem vás o to opätovne poprosiť.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec urobil veľmi dobrý prejav najmä v tých momentoch, kde upozornil na poškodzovanie parlamentarizmu. Parlamentarizmus je naša spoločná hodnota, parlamentarizmus stojí nad tým, kto je koalícia, kto je opozícia. Parlamentarizmus je tolerancia a vzájomná politická kultúra. Tú odovzdáme ďalej, keď sa vytvorí nejaký kultúrny jav, nejaké zvykové právo, preberú ho po nás tí ďalší. Vy nás vraciate do 90. rokov, kde HZDS a jeho spojenci neznášali opozíciu a domnievali sa, že oni ju naozaj definitívne zničia, že opozícia je niečo nenormálne, čo narušuje život v parlamente. Chceli vylúčiť celú jednu stranu, desiatky poslancov a potom si tam sedieť sami a diskutovať si len o svojom. Preboha, hádam teraz v 21. storočí nerozmýšľajú takto predkladatelia zákona? Že oni si poriešia pokojné vládnutie tým, že umlčia opozíciu. K parlamentarizmu patrí tolerancia a zniesť kritiku akéhokoľvek charakteru, verbálnu kritiku v parlamente. Nič iné sa tu nerobilo. Vaše zákazy, vaše umlčiavanie parlamentu dokazuje len, že ste si pomýlili storočie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Žarnay? Nie, nebudete reagovať, dobre. Ideme hlasovať, po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním, najprv o bode 42 programu a to je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora (tlač 173).

    Prosím teraz povereného spravodajcu z výboru ústavnoprávneho, pána poslanca Kresáka, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 173.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave k predloženému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci v rámci druhého čítania. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložili pani poslankyňa Remišová, pani poslankyňa Macháčková, páni poslanci Bernaťák a pán poslanec Baránik.

    Najprv pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Ako som vás už oboznámil, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5 a bode 7 až 49 s návrhom schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy. Ak som dobre zachytil, okrem bodu 3 a 6.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 118, 1 proti, zdržali sa 20.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch 3 a 6 zo spoločnej správy, pričom odporúčanie gestorského výboru je tieto body neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 17, proti 24, zdržalo sa 96 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 3 a 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, teraz by som si dovolil navrhnúť hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave v rámci druhého čítania. Navrhujem ako o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Remišová.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Remišovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 136, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Krásne je to rozdelené, tento návrh pani poslankyne sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz mi dovoľte navrhnúť, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Macháčková.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 137, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem že aj tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako o treťom v poradí mi dovoľte navrhnúť, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Bernaťák.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 124, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Bernaťáka sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy v druhom čítaní, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baránik.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 49, proti 57, zdržalo sa 34 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. V zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 121, proti 5, zdržalo sa 14 poslancov.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Jurinová? Procedurálny potom, áno? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

  • V takom prípade, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento vládny návrh schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 121, 17 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďalej prosím teraz pána poslanca Bernaťáka ako spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, tlač 174.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 174.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpilo osem poslancov, pozmeňujúci a doplňujúce návrhy predložili pán poslanec Osuský a pani poslankyňa Jurinová. Pán poslanec Dostal požiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 24 spoločnej správy.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 23 a 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, okrem bodu 24, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 94, proti 13, 31 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej hlasujeme o bode č. 24 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 24 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 79, proti 33, 27 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že aj bod 24 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako o prvom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 40, proti 52, zdržalo sa 45 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Jurinová.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 41, proti 34, zdržalo sa 64, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 101, proti 21, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 98, proti 21, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že aj tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch (tlač 175). Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Martinovi Nemkymu, aby hlasovania uvádzal.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 175.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Kresák, ktorý zároveň podal aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s návrhom schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 99, proti 22, zdržalo sa 18 poslancov, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kresáka, ktorý odznel v rozprave.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 103, proti 13, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán podpredseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 97, proti 21, 22 sa zdržalo hlasovania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 99, proti 21, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o súdoch sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona u upomínacom konaní (tlač 176). Prosím pani spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú, aby jednotlivé hlasovania uvádzala.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, tlač 176.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nik, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 14 s odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 106, proti 13, 20 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 103, proti 13, 23 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa.

  • Pán podpredseda, v tomto prípade dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 107, proti 13, 20 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Ježíka, aby uvádzal hlasovanie o bode 46 programu, teda vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, tlač 177.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 177.

  • Pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto, preto pristúpime k hlasovaniu o jednom pozmeňujúcim návrhu zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 114, proti 21, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Podľa § 84 ods. 2 zák. o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 111, proti 21, zdržali sa 8.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, posledný raz.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 119, proti 21.

    Konštatujem, že aj tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 33 programu, teda o druhom čítaní vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (tlač 193). Prosím teraz spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Krajkoviča, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., tlač 193.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali páni poslanci Kiššová, Zemanová a Antal. Pani poslankyňa Kiššová navyše podala dva procedurálne návrhy. Jednému procedurálnemu návrhu som vyhovel tým, že som neuplatnil procedúru hlasovania o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch a druhému vyhoviem neskôr. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 137, 3 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz nehovorím o druhom pozmeňujúcom procedurálnom návrhu pani poslankyne Kiššovej a dávam najprv hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána predsedu výboru Antala.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Antala ako predsedu dnešného výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 139, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankýň Kiššovej a Zemanovej, nemôžme o nich už hlasovať, keďže sme schválili pozmeňovací návrh pána poslanca Antala, ak s tým nebudú mať panie poslankyne problém.

  • Súhlasia. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Takže tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Pán podpredseda, mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 134 poslancov, 6 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 137, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o bode č. 35 a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vodný zákon, tlač 155. Pán poslanec Matejička ako spravodajca z gestorského pôdohospodárskeho výboru a pre životné prostredie, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, tlač 155.)

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Simon žiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 4 spoločnej správy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal pán poslanec Antal. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 3 a 5 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 97, zdržalo sa 41 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, gestorský výbor odporúča hlasovať osobitne o bode č. 1 spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Podotýkam, že v rozprave bol podaný prepracovanejší pozmeňujúci návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 1, proti 64, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode 4 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Simon, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 104, 34 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že aj bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Antala.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 125, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Antala bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru podať návrh, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 121, 18 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 122, 16 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o vodách sme schválili.

    Keď som dobre videl, pani poslankyňa, máte ten procedurálny návrh? Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Dovoľte mi, aby som aj takto verejne, keďže v piatok v rámci faktickej poznámky som sa vyjadrila smerom k pánovi poslancovi Gálovi tak, že ho to urazilo a urazilo to aj národnostné menšiny. Chcem tu verejne povedať, že slová neboli myslené na urážku, ale boli naozaj len zle pochopené. Ctím si a vážim si každú jednu národnosť, každého jedného občana, a preto sa aj takto verejne ospravedlňujem, cez esemesku som tak učinila aj v dnešnom rozhovore pánovi Gálovi, aj verejne sa chcem ospravedlniť všetkým národnostným menšinám, ktorých sa to dotklo.

    Dovolím si jednu krátku poznámku. Je mi ľúto, že vlastne týmto sporom bol poznačený, aj hlasovanie o pozmeňovacom návrhu, s ktorým súhlasila pani ministerka, a teda chcem len podotknúť, že poslanci, ktorí majú plné ústa ochrany detí, sa týmto spôsobom poli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja by som chcel pripomenúť kolegom dnešné spoločné rokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet o dvanástej v miestnosti č. 30.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ale aj média, chcem vás pozvať na seminár "Nedostatočná kvalita a úroveň sekundárneho stupňa vzdelávania na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie a OECD", ktorý sa uskutoční dnes o dvanásť tridsať v kinosále v budove Národnej rady a je organizovaný Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Spoločným výskumných centrom Európskej komisie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže výbor pre nezlučiteľnosť funkcií minulý týždeň neprerokoval všetky body tejto schôdze a bol prerušený, tak bude pokračovať dnes dvanásť tridsať v zasadačke výboru dole pod Parlamentkou.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, v prerušenom rokovaní o rokovacom poriadku. Prosím teraz navrhovateľa, ako aj spravodajcu, aby si zaujali miesta určené pre nich. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať. Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Matovič, ten nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Lukáč, nech sa páči.

    Páni poslanci, prosím vás, nedebatujte, vystupujú poslanci k rokovaciemu poriadku. Pán poslanec Viskupič, pustite pána poslanca k rečníckemu pultu. Opozícia blokuje opozíciu, to som ešte nevidel. Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja niekoľkými vetami vyjadril sa k predmetnému prerokovanému návrhu novely rokovacieho poriadku. V prvom rade si treba uvedomiť, že rokovací poriadok je niečo, čo presahuje jedno volebné obdobie. A tak ako spomenul kolega Gálek, nie celkom sa mi pozdáva, že týmto spôsobom ideme obmedzovať niekoho, kto tu ešte len možno o štyri roky príde. Vnímam túto novelu rokovacieho poriadku ako zbytočnú a polarizujúcu toto plénum. Jedinou snahou tejto novely je dostať poslancov, zvlášť možno poslancov opozície pod kontrolu na žiadosť pána premiéra. Je zvláštne, že pán predseda Národnej rady mu v tomto ustúpil a ťahá za kratší koniec.

    Tento návrh tým, že bol predložený narýchlo, podľa mňa aj neodborne, o čom svedčia pozmeňujúce návrhy, ktoré samotní predkladatelia po úvahe dali alebo predložili do tohto pléna.

    Ja by som sa rád venoval niekoľkým bodom, ktoré prezentoval v piatok pán kolega poslanec Gál. V prvom bode v čl. IV § 24 ods. 1 za druhú vetu sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Návrh poslanca na doplnenie alebo na zmenu návrhu programu schôdze Národnej rady musí byť vyhotovený písomne, odovzdaný predsedajúcemu pred začatím schôdze Národnej rady." Jeho odôvodnenie: návrh na doplnenie alebo zmenu programu je potrebné odovzdať písomne predsedajúcemu ešte pred otvorením schôdze a to obdobným spôsobom, akým sa poslanci písomne prihlasujú do rozpravy. Návrh na doplnenie alebo zmenu programu poslanec neodovzdá predsedajúcemu až po prednesení návrhu, ako je to v navrhovanej novele. Týmto spôsobom bude možné zamedziť rôznym improvizáciám a populistickým podaniam vrátane licitácie. Známe licitácie ako minúty ticha, nezrozumiteľné alebo právnemu poriadku odporujúce návrhy by takouto úpravou bolo možné eliminovať. Mňa zaujalo zvlášť "doplnenie je potrebné odovzdať písomne, aby sa predišlo improvizáciám", možno, a "populistickým podaniam". Podľa mňa, neviem teda vyhodnotiť, čo navrhovatelia myslia pod pojmom populisticky, lebo aj tento návrh novely rokovacieho poriadku je populistický z môjho pohľadu, ale ako chcú zabrániť populistickým podaniam, mi nie je celkom jasné, keďže ja aj písomne môžem navrhnúť minútu ticha. Takže toto je možno otázka aj na navrhovateľov, ako sa s týmto bodom chcú vysporiadať.

    Ďalším bodom, tam by som sa chcel venovať, alebo ktorý by som možno chcel, aby mi to bolo vysvetlené, je v čl. I bod 9 vkladá sa nový bod 10, ktorý znie: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident Slovenskej republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená." Odôvodnenie: "Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov na jednej strane a pre podpredsedov Národnej rady a členov vlády na strane druhej v prípade, ak požiadajú a slovo a nevystupujú ako navrhovatelia zákona." A tak ďalej a tak ďalej. Ja sa pýtam, kde je tu rovnosť v tomto bode? Síce obmedzíme ministrov na rovnakom čase ako ktoréhokoľvek poslanca, ale minister môže vystúpiť koľkokrát požiada o slovo. Kde je tá rovnosť? Tá rovnosť tu jednoducho nie je. A skóre, ako uviedol, dnes už teda nie je poslanec, Daniel Lipšic, je skóre 21, 20:1; 20 ľudí zhruba, ministri, podpredsedovia a predseda Národnej rady, samozrejme, aj pán premiér, pán prezident môžu hovoriť v podstate bez obmedzenia, ministri s nejakým malým časovým obmedzením a z opozičných poslancov v podstate len podpredsedníčka Národnej rady, aj tá s čiastočným obmedzením. Čiže tiež otázka navrhovateľa, kde tu je cieľ, teda cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť, kde je tá rovnosť? Lebo ja ju tu nevidím.

    Ďalším bodom, ktorému by som sa chcel venovať, je bod 10, ods. 29 znie: "Poslanec môže v rozprave podať k prerokovanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne alebo dané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady, § 82 ods. 2., najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho, alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu." Odôvodnenie: "Pre jednoznačnosť určenia, kedy poslanec predkladá svoj doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh, čo navrhuje, aby tak učinil na záver svojho vystúpenia, čas prednesu písomne vyhotoveného doplňujúceho, alebo pozmeňujúceho návrhu sa do dĺžky rečníckeho času nezapočítava. Táto zmena má za cieľ sprehľadnenie celého procesu, keďže doslovné čítanie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu až na záver nenaruší samotné rečnícke vystúpenie poslanca. Poslanec má možnosť poskytnúť ústne odôvodnenie svojho doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu priamo v rámci samotného vystúpenia." To, čo navrhujete, vlastne popierate týmto tu. Najprv je návrh, potom je odôvodnenie. Vy navrhujete najprv rozprávať o čomsi a nakoniec zdôvodníme, prečo sme 17 alebo 18 minút rozprávali o niečom, čo z poslancov prítomných v sále, aj keď častokrát v poloprázdnej sále, nikto nevie, o čom rozprávame, ale zdôvodníme to nakoniec prečo. Absolútne táto vec, tento bod úplne postráda akúkoľvek logiku a ratio.

    Ďalším z bodov je čl. V prvom bode bod 12 znie: "Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti a ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. (...) Ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku. Predseda Národnej rady v tomto prípade bezodkladne zvolá poslanecké grémium. (...) Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch." Odôvodnenie tohto článku: "Je možné, že vykázaním poslanca z rokovacej sály sa nedosiahne sledovaný účel, ktorým je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, pretože je možné, že vykázaný poslanec rokovaciu sálu neopustí, bude tak musieť dôjsť k prerušeniu schôdze." V tomto bode mám v podstate, vidím otázku, je to na svojvôli predsedajúceho, ktorý určí, že či sa ten-ktorý poslanec správa slušne, vhodne, nevhodne, či ruší rozprávaním ostatných, či uráža ostatných. A ja sa pýtam, ako predsedajúci, ktorý má to právo, určí hranicu slušnosti? Podľa akého metra, podľa čoho určíme, či je slušnosť, podľa, aké hľadisko alebo stanovisko, alebo kde bude nejaký kódex alebo niečo, podľa čoho budeme vedieť, čo je slušnosť? Alebo pokiaľ je niečo slušné, pokiaľ slušné nie je?

    A potom by som sa venoval ešte jednému bodu, ktorý nie je ale predmetom pozmeňovacích návrhov pána Gála. Ale to je v podstate bod 13 § 32 ods. 3: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov." Podľa tohto tu je samozrejme jasné, že už pán poslanec Budaj, Sopko alebo Jurzyca nebude môcť použiť notebook.

  • Reakcia predkladateľa.

  • To máš tu, pán kolega. Ešte raz, v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu a záznam informácií. To môžem robiť aj na notebooku, aj na mobile.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Na vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov... To je možné, je možné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, do mikrofónu, nedebatujte s navrhovateľom!

  • Navrhovateľ mi tu odporuje a skáče do reči (vyslovené s pobavením), ale v princípe toto nebude možné. Ale tento bod a tento zákaz viac-menej vieme, prečo tam je, pretože mnohí poslanci vyhotovovali záznamy. Ale z pohľadu nepoužívania týchto zariadení v sále môže ísť aj o to, o akúsi cenzúru, aby poslanci, ktorí sedia v pléne a hrajú sa na mobiloch, neboli prichytení alebo aby ich niekto neodfotil zhora, čo majú v notebookoch, čo majú v mobiloch. Dá sa na to pozerať aj takto. V podstate toto je podnet od občana, ktorý hovorí, prečo nesmiete to alebo ono, aby sme nevideli, čo robíte? No áno, nie je dobré, aby občania, ktorí sú na balkóne, alebo diváci z balkóna videli, čo robíme, lebo to, čo robíme my, je tajné.

    Keď to zhrniem, v podstate tým, že vlastne na pôvodný návrh, ktorý bol podaný, je už toľko pozmeňovacích návrhov, bolo by dobré stiahnuť tento návrh a urobiť nový, zapracovať doňho návrhy koalície a opozície a urobiť návrh naprieč politickým spektrom, ktorý nebude na jedno funkčné obdobie alebo jedno volebné obdobie, ale ku ktorému sa nebudeme musieť vracať niekoľko volebných období.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca jediný pán poslanec Grendel sa hlási s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na dve veci by som chcel poukázať v súvislosti s vystúpením môjho kolegu.

    Po prvé, myslím si, že tak trochu neférovo sa ten pozmeňujúci návrh označuje ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála. Ja mám otvorenú stránku Národnej rady, webovú stránku, kde je teda sken tohto pozmeňováka, a z tohto skenu vyplýva, že ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála, Bernaťáka, Danka a Glváča. A potom v rozprave vysvetlím, prečo považujem tento mikrodetail za dôležitý.

    A druhé vec, pán kolega Lukáč sa pýtal na tú rovnosť, ktorá je deklarovaná v tomto pozmeňujúcom návrhu. Využijem príležitosť, že tu sedí aj jeden z predkladateľov a autorov pozmeňujúceho návrhu pán Bernaťák, a chcem sa spýtať, že kde je teda tá deklarovaná rovnosť, ak členom vlády umožníme vystúpiť v dĺžke trvania 20 minút, ale ak poslanec sa prihlási ústne do rozpravy, tak má možnosť vystúpiť 10 minút? Kde je tá rovnosť?

  • Pán poslanec Lukáč, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len toľko. Áno, všimol som si aj, keď som dočítal, pozrel som si ten sken. Na zadnej strane sú prví štyria Gábol Gál, Tibor Bernaťák, Andrej Danko, Martin Glváč a chýba tu jedine pán podpredseda Hrnčiar z navrhovateľov zákona. Čiže to len svedčí o tom, že návrh zákona, ktorý bol predložený, pôvodný, bol rýchly, rýchlo kvasený, nekvalitný a neodborne pripravený, preto teraz narýchlo hasia a dopĺňajú a snažia sa ho sfunkčniť, aby bol aspoň ako-tak, aby táto novela rokovacieho poriadku bola aspoň ako-tak použiteľná pre potreby Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán Farkašovský. Stráca poradie, tu nie je. Pán Poliačik. Stráca poradie, tu nie je. Pani poslankyňa Verešová. Takisto stráca poradie. Pán poslanec Krajčí. Takisto. Pán poslanec Budaj. Takisto. Pani poslankyňa Jurinová. Takisto.

    Pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorí sledujú, pozerám, že je obsadený balkón, tak dovoľte aj mne, nie dlho, ale krátko, vystúpiť k preberanej novele rokovacieho poriadku. A dovoľte mi v úvode sa vysloviť: "The die is cast". Čiže kocky sú hodené. Žiaľ, musím konštatovať, že väčšina sa v tomto prípade rozhodla prekročiť pomyselný rubikon. A napriek odporu opozície, ktorý je tu počuť a aj vidieť, ste sa rozhodli pretlačiť zmenu rokovacieho poriadku. Dovolím si tu ale pripomenúť, že legislatívna úprava poslaneckej práce je len jednou z mnohých častí jedného veľkého systému, ktorý sa nazýva politická kultúra.

    Presnejšie, že pri navrhovaných zmenách rokovacieho poriadku, keď sme počuli, tak inšpiráciou, a počuli sme to aj v argumentácii, mali byť príklady z demokratických štátov západnej Európy. Áno, uznávam, inšpirácia legislatívou Nemecka, Rakúska, Dánka či Belgicka znie presvedčivo. Ale ak sa chceme naozaj inšpirovať týmito krajinami, mali by sme sa pozrieť aj na tú spomínanú politickú kultúru. Nie je pritom potrebné robiť žiadnu zložitú komparatívnu analýzu naprieč demokratickou Európou. Skúsme si vybrať len jediný štát, napríklad Nemecko. Súčasťou nemeckej politickej kultúry sú celkom iné mimoriadne citlivé reakcie verejnosti na škandály politickej elity. To znamená, že ak sa napríklad v prípade mimoriadne populárneho ministra obrany, potencionálneho kandidáta na spolkového kancelára a navyše človeka s modrou krvou, s odstupom niekoľkých rokov pre-va-lí, že jeho dizertačná práca bola z veľkej časti okopírovaná z iných diel bez vyhotovujúceho uvedenia zdrojov, použitej literatúry, tak okrem toho, že o svoj doktorský titul príde, a práve z tohto dôvodu možno pre nás na Slovensku nepochopiteľného, abdikuje zo všetkých svojich verejných funkcií a vo vrcholovej politike definitívne skončí.

    Potrebujeme iný druh analýzy. Nie o spôsoboch hlasovacej procedúry, pravidlách obliekania, zákazoch pitia, jedenia či o dĺžke príspevkov v rozprave. Objektom tejto analýzy by mala byť otázka, čo urobiť, aby sa Slovensko aspoň sčasti podobalo západoeurópskym demokraciám z pohľadu politickej kultúry ako celku. Verte mi, pokiaľ naozaj nechceme, aby opozícia, ako sa tu uvádza často, robila tu kabaret alebo cirkus, treba urobiť všetko pre to, aby inak k tomu nemala žiadnu zámienku. To znamená, že v prípade káuz ich začať vždy riešiť a poukazovať na problémy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa opýtať, asi to máte ešte dlhšie?

  • No, lebo už je po dvanástej. Preruším potom. Lebo nebudem vás obmedzovať, samozrejme.

  • Takže potom o druhej budeme pokračovať vaším vystúpením. Dobre. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa desiatej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200. Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto. Zaujal. Už ide aj pani spravodajkyňa.

    Takže dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Miroslav Sopko, ktorému týmto odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Gábor Grendel.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem za slovo. No, na začiatok len ako musím poznamenať, že je nás tu podstatne menej, čo by som aj čakal iné. Tak budem pokračovať v svojej rozprave. Čakal som, že tu bude nás trošku predsa viac. Takže som v úvode chcel, alebo chcel som len pripomenúť, o čom som hovoril vlastne v úvode svojho príspevku. Chcel som poukázať na základný argumentačný omyl, kedy si zamieňame asi príčinu s následkom, ktoré viedli vlastne k rozbehnutiu procesu prác na novom rokovacom poriadku, kde som čerpal i z verejne dostupných názorov, ktoré boli publikované. Ja s tým problém nemám, priznávam sa, že som čerpal zo zdrojov, konkrétne to bol článok pána Radoslava Štefančíka, ktorý bol publikovaný v Denníku N už 17. augusta. A len pripomínam, len pripomínam, že potrebujeme robiť úplne iným spôsobom a inak všetko pre to, aby sme naozaj zvyšovali úroveň politickej kultúry. A teraz ku konkrétnym úpravám, jednak predkladanej novely i jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.

    Plne v tomto podporujem všetky body v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Natálie Blahovej a pána poslanca Ondreja Dostála, ktoré sa pokúsili alebo pokúšajú o takmer nemožné. Jednoducho povedané, zachrániť, čo sa dá, napraviť tento, tento návrh a odstrániť z neho veci, ktoré naozaj, na ktoré budeme stále reagovať a budeme sa k nemu stále ozývať. Najmä vypustiť, mne osobne, akože pre mňa, tak v skryte duše dúfam, že predsa len by sa možno aspoň toto podarilo, vypustiť v § 27 ods. 7, čiže nielen vypustíme novelizačné opatrenie, ktoré zakazuje poslancom pri vystúpení použiť zvukovú, obrazovú alebo obrazovo-zvukovú prezentáciu, ale celé toto ustanovenie. Nielen preto, ako uvádza v pozmeňujúcom návrhu, citujem, "forma vystúpenia (voľný prednes, použitie poznámok, čítanie pripraveného textu) má byť ponechané na rečníka a nie je žiadny dôvod nariaďovať ju rečníkovi zákonom". Pretože, teraz to poriadne preženiem, za čo sa vopred ospravedlňujem, ale ak by bol Stephen Hawking poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, tak by nemohol byť podľa rokovacieho poriadku aktívne vystupujúcim poslancom. No aj preto, keďže toto jediné ustanovenie, čo som pozeral, opravte ma, ak sa mýlim, je, kde sa používa slovíčko "spravidla". A k tejto legislatívnej barličke mám veľké výhrady už od mojich prvých kontaktov so školskými zákonmi. Tam je to dosť časté. Slovo "spravidla" automaticky znamená, že existujú ešte aj iné možnosti. Vytvára sa tým priestor pre sugestívny výklad a pohľad na právnu úpravu. Je tam potom priestor na rôzne precedensy a špekulácie, prípadne i zneužitia.

    K pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Gábora Gála, Tibora Bernaťáka, Andreja Danka i Martina Glváča som počas jednak vystúpenia pána poslanca Gála a potom v preskenovej podobe v nádeji očakával vypustenie alebo preformulovanie tých najspornejších bodov, minimálne od aspoň § 32 ods. 3, ktorý znie, pre zopakovanie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." Veď dnes vyšiel v komentároch hlavne jeden postreh pána poslanca Beblavého, kde sa uvádza, že až 62 % dospelých Slovákov má vážne problémy s informačnými zručnosťami, kde musíte schopnosť pracovať s technológiami spojiť so schopnosťou pracovať s informáciami. A my pre to miesto toho, aby sa riešila príčina, neviem, prečo odtiaľ boli vysielané živé vstupy z rôznych technických zariadení, nielen smartfónov, ako sme videli aj v rozprave, dá sa to aj inak, tak nielenže zakážeme, ale hrozíme vykázaním zo sály ako daného poslanca ako neposlušného žiačika. Ale nestalo sa tak. Musím oceniť, že aspoň došlo k náprave, že poslanec môže vystúpiť i po ústnom prihlásení. Len upresním, ak sme už tak proti tým technickým prostriedkom, realizuje sa to stlačením tlačítka, ktoré môže zlyhať. A tu je, musím oceniť zase dnešné ústne prihlasovanie do rozpravy, kedy sa naozaj vyšlo mnohým v ústrety. Kiež by tomu bolo aj v budúcnosti. Ale prečo len desať minúť? Naozaj prečo? Dvadsať minút, desať minút, prečo sa dávali tieto časové relácie? Prečo nie viac? Alebo menej.

    Našťastie, je tu v § 30 možnosť doformulácií, citujem, "ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času". Chcem dúfať, že toto opatrenie bude platiť pre každého a bude dobrá vôľa tak urobiť bez ohľadu na stranícku príslušnosť rečníka, ak si to daná téma bude vyžadovať. Ale to ukáže budúcnosť. Tak ako aj budúcnosť ukáže, či práve touto novelou rokovacieho poriadku naozaj pozdvihneme úroveň kultúry rokovania v parlamente, či naozaj pozdvihneme celkovú našu spoločnú snahu o pozdvihnutie politickej kultúry našej spoločnosti. Verejnosť nás vníma dosť negatívne, to si povedzme rovno. A ak ešte stále môžem dúfať, že sa dá zamyslieť sa nad tým, že či by sme nemali zísť z tejto cesty a rozhodnúť sa spoločne vypracovať rokovací poriadok, ktorý by bol prijatý tým najširším konsenzom, verím tomu, že je ešte čas, že je ešte čas, aby sme to mohli napraviť.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma, že je nás tu tak málo, ale snáď sa nájde niekto z mafiánskych zoznamov, kto zverejní prepis môjho prejavu a potom si ho budete môcť prečítať všetci so záujmom. Veľa tých ľudí na slobode nezostalo, lebo za éry Daniela Lipšica boli mnohí pozatváraní, ale niektorí sú ešte stále vonku a majú takúto zábavku. Takže verím, že aj ostatní kolegovia sa dostanú potom k prepisom môjho prejavu.

    No a teraz k samotnej novele rokovacieho poriadku. Odvolávam, čo som odvolal, a sľubujem, čo som sľúbil. Takto nejako sa vyvíja návrh novely rokovacieho poriadku.

    Napríklad, pán poslanec Bernaťák, vy súhlasíte s novelou rokovacieho poriadku alebo s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladáte aj s ostatnými kolegami k tejto novele? Lebo ste podpísaný aj pod jedným, aj pod druhým, ale navzájom sa trochu bijú. Takže, takže preto tá otázka, že či súhlasíte s tou novelou alebo s tým pozmeňovákom, lebo oboje úplne možné nie je. Vysvetlím aj na konkrétnych príkladoch.

    Napríklad pôvodný návrh hovorí toto, citujem: "Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ upravuje najmä ustanovenia týkajúce sa rozpravy, napríklad možnosť vystúpiť v rozprave len raz, možnosť voľby len jedného spôsobu prihlasovania sa do rozpravy." A čo hovorí pozmeňujúci návrh? "Je vhodnejším riešením, aby mal poslanec možnosť vystúpiť v rozprave nielen raz, ale dvakrát, a to prihlásením sa písomne pred začatím rozpravy, ako aj ústne počas rozpravy. Dve možnosti prihlásiť sa do rozpravy poskytnú poslancom dostatočný priestor na to, aby sa vyjadrili k prerokovanej téme."

    Alebo iný príklad. Opozícia vám na predchádzajúcej schôdzi vyčítala nerovnosť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá sa prejavovala tým, že poslanci by mali obmedzený časový priestor a členovia vlády by mohli vystúpiť neobmedzene, teda ak sa nejaký minister rozhodne vystúpiť, tak môže rozprávať de facto, koľko chce, bez časového ohraničenia a poslancom je tento priestor obmedzený na 20 minút. Pozmeňujúci návrh znie takto: "Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov na jednej strane a pre podpredsedov Národnej rady a členov vlády na strane druhej." Fajn, už je to trochu lepšie. Ak by sme mali ešte aj štvrté, piate alebo šieste čítanie zákonov, možno by ste pochopili, že celá táto novela je hlúposť a nakoniec by ste ju stiahli úplne.

    Skúsim teraz znázorniť vývoj rokovacieho poriadku jednou vizuálnou pomôckou, ešte kým je to možné, kým ma odtiaľto nevykážete, alebo kým neprerušíte kvôli tomu rokovanie a nezačnete voči mne disciplinárne konanie. Takto vyzerá bežný meter (rečník ho názorne ilustruje). Dnešný rokovací poriadok meria rovnakým metrom aj opozíciu, aj koalíciu. Novela, ktorú ste predložili, meria dvojakým metrom, jedným pre koalíciu a druhým pre opozíciu. Pozmeňujúci návrh alebo zjednodušene novela novely, pre jednoduchšie pochopenie, sa urputne snaží túto nerovnosť odstrániť, ale moc sa vám to nedarí, pretože dvaja z troch koaličných lídrov budú mať aj naďalej neobmedzený priestor, pán predseda Národnej rady Danko a predseda vlády Fico budú môcť aj naďalej hovoriť tak dlho, ako sa im zachce. Takže lepíte, lepíte ten potrhaný meter, ale stále sa vám ho nepodarilo pozliepať tak, aby bol rovnaký.

    Moja posledná výčitka sa týka toho, komu a čomu by sa mal tento parlament venovať. Mal by sa venovať bežným občanom alebo poslancom? Mal by sa parlament venovať tomu, aby sa zvýšila životná úroveň, aby sa mali lepšie, aby boli spokojnejší a šťastnejší učitelia, aby boli spokojnejší a šťastnejší rodičia, aby boli spokojnejší a šťastnejší dôchodcovia, aby boli spokojnejší a šťastnejší pacienti v nemocniciach, alebo tomu, aby boli spokojnejší a šťastnejší koaliční poslanci z toho, ako prešli opozícii cez rozum? Môj názor je, že by sme sa nemali venovať sebe, ale občanom.

    Vážené dámy, vážení páni z koalície, ak sa chcete venovať sebe, choďte na kozmetiku, na manikúru alebo na pedikúru, ale nestrácajte čas niečím, čo život ľudí na Slovensku nezmení ani o takýto milimeter.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, Gábor, a keďže ty si taký známy priblížením, možno aj metaforami a nejakým symbolickým vyjadrením, ten meter a jeho lepenie alebo narovnávanie je podľa mňa veľmi dobrá metafora. Keďže tak, ako som ja spomínal v piatok, rokovanie o zmene rokovacieho poriadku zle začalo, zle pokračuje a mám obavu, že aj zle skončí, a to hlavne z tej príčiny, že už úplne na začiatku si stanovili, že budú veľmi nevyvážené pravidlá medzi vládou, medzi koaličnými poslancami, respektíve tí, ktorí sú zvolení do funkcie, napríklad predseda Národnej rady, a opozičnými poslancami. A ten meter naozaj, ja to podpisujem, sa im nepodarí vylepšiť žiadnym pozmeňovacím návrhom, preto mnohé výzvy, aby bol tento návrh stiahnutý a prepracovaný a začať to úplne odznova, padá na úrodnú pôdu.

    A druhá vec, áno, podpisujem aj to, čo si hovoril úplne na záver, je, že obráťme pozornosť tohto pléna na významnejšie a dôležitejšie problémy, ktoré trápia občanov a ľudí na Slovensku, pretože táto debata z nášho pohľadu zašla už tam, kde ani predkladatelia asi nechceli. My sme si dnes pripli symbolicky na saká to, že niekto má záujem pochovať slobodu slova a pochovať demokraciu. Preto naše trikolóry majú z jednej časti čiernu farbu, pretože náhubkový zákon, ktorý sa snažia pripraviť, je pochovávanie rovností šancí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem kolegovi Gáborovi za obraz. Je evidentné, že vládni poslanci sa veľmi obávajú týchto obrazov. No ono nenadarmo sa hovorí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Dokonca sa obávajú až tak, že, že ten zákaz vizuálov – transparentné letáky, plagáty – sú na prvom mieste v tej vete a zbrane sú až štvrté či piate.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Až takýto strach pred obrazom, zdá sa mi to naozaj až smiešne, ale naozaj je pravdou, že ukázať obraz, ukázať transparent, ukázať leták, ukázať meter, ako si to teraz urobil, je naozaj za-pa-mä-to-va-teľné, zapamätateľné, asi preto taký obrovský strach. Takže zase nezabudnem na tento meter, čo, ktorý si ukázal.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem pekne. Už by som len doplnil, doplnil kolegyňu Anku Verešovú myšlienkou, že najsilnejšou zbraňou každého politika by mal byť jeho mozog. Tak dúfajme, že nám nezakážu nosiť túto zbraň do pléna.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som povedal stručne, tak od srdca, nakoľko si myslím, že problémom celého slovenského parlamentu nie je príliš veľa rozprávania, ale práve naopak, príliš malá aktivita poslancov. Vyjadrím sa ako ten, ktorý ešte donedávna našu prácu sledoval z tej druhej strany, a takisto ako člen tretieho sektora, kde v Občianskom združení Proti korupcii sme dennodenne riešili problémy, ktoré sú spôsobené práve aj týmto nastavením, ako parlament funguje. Za ten týždeň som si urobil taký, taký svoj obraz a skúsim ho trošku tak, tak popísať a zároveň dať do súvisu s návrhom na obmedzenie možnosti rozprávať v parlamente viac ako 20 minút.

    Účasť na hlasovaniach je veľmi, samozrejme, dôležitá. Stretávajú sa tu poslanci o jedenástej, o piatej a potom sa ako také stádo ovečiek alebo ako nejakých vtáčikov rozpŕchnu a vždy tu ostane nejaký človek, ktorý, ktorý rozpráva, rozpráva k veci, rozpráva k téme, a napriek tomu málokto ho počúva. Našťastie, občania majú možnosť sa k týmto informáciám rečníkov dostať. Takže keď tak porovnávam komunikáciu v tomto parlamente a napríklad vo firme, kde som pracoval a kde sa naozaj išlo po efektivite, tak zásadný rozdiel je to, že v parlamente sa síce veľa rozpráva, ale málo sa počúva. A toto vidím ako veľkú nevýhodu demokracie ako takej, lebo parlament má byť miestom, kde volení zástupcovia, možnože tí najlepší z najlepších, prídu, navzájom komunikujú, rozprávajú, počúvajú sa a hľadajú najlepšie riešenia pre občanov. A každý, už to tu zaznelo ikskrát, vidí, koľko tých nakopených a neriešených problémov počas dlhej vlády Roberta Fica na Slovensku je.

    A teraz namiesto toho, aby sme konkrétne ponúkli zdravotným sestrám, akým spôsobom ideme riešiť ich problémy, namiesto toho, aby sme zefektívnili školstvo a lámali si hlavu nad tým, že naozaj tí učitelia, ktorí sú na tých uliciach, že čo všetko by bolo potrebné, aby dosiahli, namiesto toho, aby sme im legislatívne pomáhali, tak je tu taký stroj na rôzne úpravy, novelizácie a zároveň veľakrát nástroj rečnenia jednotlivcov, ktorí sa možnože aj radi počúvajú, ale na druhej strane neprinášajú konkrétne zlepšenia a riešenia v prospech občanov tejto krajiny. A toto ma veľmi trápi, že je tu veľa ľudí, ktorí, síce každý z nich niečo vie povedať, pekne rozpráva, ale je tu málo ľudí, ktorí reálne aj týchto rečníkov počúvajú a snažia sa vytiahnuť z tých príhovorov to, čo je dôležité pre zlepšovanie procesov v štáte, pre úpravu legislatívy a podobne.

    A teda poviem asi takto, že problémom nie je to, že niekto veľa rozpráva, ale problémom je také to veľké ticho. Nazývam to naozaj veľké ticho, lebo keď je ticho v štáte, tak my, síce občan má taký pocit, že všetky veci fungujú, ale keďže to ticho už tu trvá druhé volebné obdobie, v tomto tichu sa darí tej obrovskej korupcii, ktorá nás trápi.

    A musím povedať tak, že aj z regiónu to vidím, že tá korupcia, ktorá je neriešená na najvyšších pozíciách v štáte, sa odráža a dehonestuje úradníkov aj na tej nižšej úrovni. Prečo by sa nejaký prednosta okresného úradu mal snažiť byť nekorupčný, čestný a správny, zodpovedne si vykonávať svoje poslanie, keď vidí, že máme tu vysmiateho ministra vnútra, ktorý chodí po programových konferenciách a ponúka, ponúka ľuďom svoj úsmev a svoje výhovorky a stále opakuje to isté, však on nezasahuje do vyšetrovania, nezasahuje do vyšetrovania? Tomu už hádam neverí naozaj nikto v tejto krajine. Čiže zodpovedná strana, ako som si myslel, že SNS je, tak isto zodpovedná strana, ako som si myslel, že MOST -– HÍD je, by mala mať toto ako základný fókus odstrániť túto najhrubšiu korupciu, ktorá tu je. A my namiesto toho, aby sme túto korupciu riešili, tak dávame, zalepujeme opozícii ústa, aby bola ticho, a robíme to preto, aby nám tu nejakí Matovičovia, aby nám tu nejakí, ako to nazývajú, šašovia nevyhadzovali stále pred oči naše hriechy. Zdá sa, ako kebyže v to leto to bolo naozaj priveľa, že dokázali týždeň čo týždeň dať dohromady tisícku ľudí, ktorí poukazovali na obrovskú korupciu v tomto štáte. A namiesto toho, aby na jeseň parlament prijal nejaké zásadné opatrenia, aby zasadali mimoriadne koaličné rady, aby prokurátor predstúpil pred ľudí a povedal všetky kroky, ktorými zlepšuje stav Slovenska v oblasti boja proti korupcii, tak my ideme ako taký parný valec, schvaľujeme kozmetické úpravy zákonov, ale podstatu, ktorá trápi občanov tohto štátu, neriešime.

    A verte, že corumpare znamená mravná skazenosť. Neviem, či ste vedeli, že korupcia je z takéhoto latinského slova, jednoducho je to aj o etike, aj o morálke. Keď vstúpite do parlamentu, máte tam napísané, že "Sláva národa hodná je obetí". Pýtam sa, kde je strana SNS, aké obete prináša pre to, aby bolo menej korupcie na Slovensku? A pýtal som sa to aj na mítingu, znova sa pýtam: koľkokrát Béla Bugár predstúpil pred občanov a povedal, že: stretol som sa s Robertom Ficom na koaličnej rade, znovu sme trvali na tom, aby Kaliňák bol z funkcie odvolaný? Ja nemám ten pocit. Zdá sa, že moc je zneužívaná práve tým spôsobom, že zapcháva ústa opozícii, aby nekričali, a zároveň ponúka občanom takéto ticho. A zase títo vládni politici začnú sa aktivizovať svojimi verbálnymi prejavmi a marketingom až pred samotnými parlamentnými voľbami.

    A naozaj súhlasím s tým, čo bolo aj predo mnou povedané. Aj vo firme, kde som pracoval, jednoducho ľudia vstávajú, chodia na nočné, sme krajina, kde naozaj tých, tých nočných je strašne veľa, ľudia majú rozbitý biorytmus a za to, aby zarobili svoj základný príjem, sú ochotní obetovať vlastné pohodlie, sú odtrhnutí od svojich rodín, a dá sa povedať, že vo výsledku zarobia málo. A mohli by aj viac. Samozrejme, aby ľudia zarobili viac, aby sa tu zefektívnil pracovný trh, aby naozaj zamestnávatelia si vážili prácu ľudí, je potrebné, aby fungovali základné pravidlá hry. A tu chcem zdôrazniť, že tieto pravidlá nebudú fungovať, ak tento štát bude mravne skazený. Ak korupcia bude neustále zásadným a základným problémom v tejto krajine. Dokonca už aj na Ukrajine útvar podobný ako Národná kriminálna agentúra zatýka ľudí a jednoducho idú aj po politikoch, idú po korupcii ako takej. U nás nič. Ani malé ryby. Takže je také naozaj na pozastavenie a na to, aby vládna koalícia, ktorá nie je tvorená len stranou SMER, ale aj ďalšími stranami, aby jej členovia sa postavili, aby jej lídri hlavne sa postavili pred občanov a dokázali im vysvetliť, že o čo tu vlastne ide.

    Ináč, veľmi ma trápi, že za problém je označovaná opozícia so svojimi nejakými prejavmi, ktoré sa koalícii nepáčia, a pritom už pomaly osem rokov tu vládne strana, ktorá je zodpovedná za to, v akom stave sa nachádza bežný človek v tomto štáte. A môžeme si teraz premaľovať stranícke vizuály, ako chceme. Jednoducho verím, že každému jednému občanovi Slovenskej republiky je úplne zrejmé, že ktorí politici nás permanentne a neustále klamú a ktorí politici nám hovoria pravdu a snažia sa reálne robiť pre ich dobro.

    A ešte čo poviem. Chcem povedať aj týmto politikom, ktorí ťažia z toho, že sú pri moci, každý jeden alebo mnohí z nich z tejto korupcie potichučky si nastavujú svoje osobné biznisy a cez tretie, štvrté, desiate strany ich peniaze tečú kdesi do daňových rajov a stávajú sa z nich bohatí ľudia. Chcem len povedať, trošku tak citovať slová Mariána Kolníka, ktorý je lektorom Franklin Covey, ktorý sa rozprával aj s Rezešom a inými privatizérmi aj na Slovensku, ktorí na konci svojej kariéry trpko ľutovali svoje rozhodnutie pre takýto spôsob života. Keďže sa správate korupčne, ste teda vnútorne mravne skazení a táto mravná skazenosť zasahuje celé vaše bytie, zasahuje vašu dušu ako takú, a keď urobíte kompromis v tom, že však to nebola až taká krádež, však to robíme všetko v rámci zákona, postupne sa toto vaše svedomie otupuje a dokáže, tak ako sa správate vo vzťahu k vlastnému svedomiu, potom začnete robiť kompromisy vo vzťahu možno k svojmu partnerovi, manželovi, manželke, okoliu a už sa to jednoducho s vami vezie. A myslíte si, že vy máte nejaký väčší žalúdok, ako máme my, ktorí nemáme nič? Alebo že to, že budete sa kdesi opaľovať na nejakých drahých dovolenkách alebo na svojich jachtách, že budete mať viac šťastia vo svojom živote? Som presvedčený, že je to obrovský omyl, každý z nás má rovnakú štartovaciu pozíciu, nahí sme prišli na tento svet a nahí z tohto sveta aj odídeme. A je úplne jedno, koľko peňazí budeme mať na svojom bankovom konte. A verte mi, že korupcia nepomôže ani vašim deťom, lebo skorumpovaný politik, skorumpovaný človek nedokáže dávať hodnoty lásky, dôvery a čestnosti, spravodlivosti svojim deťom.

    Takže vyzývam všetkých ľudí aj tejto vládnej koalície, aby sa zamysleli trošku, že čo so svojím vlastným životom chcú robiť, aby naozaj sa trošku uzobrali, zamysleli a povedali si, tak dobre, tak ustúpime, nezapcháme tej opozícii ústa a sadneme si za jeden rokovací stôl a to, čo je nevyhnutné, to pustíme, ale tie sporné opatrenia, ktoré naozaj spôsobujú ťažkosti v komunikácii, vo vyjadrovaní, v slobode vyjadrovania, tak odstránime. Takže prosím, aby sme trošku v súvislostiach rozmýšľali aj o tomto návrhu zákona, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne v prospech všetkých občanov Slovenska, lebo naozaj ľudia majú dosť toho, že každý sa zaoberá v tomto parlamente ako keby sám sebou. A naozaj problémom nášho parlamentu nie je to, že sa tu veľa rozpráva, dlho rozpráva, ale skôr že nevznikajú tie najlepšie riešenia, ktoré by boli potrebné pre ľudí. A nezabudnite, corumpare znamená mravná skazenosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca 3 faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Marosz, apelovali ste na koaličných partnerov SMER-u, prečo mlčia. No ja by som ich mlčanie prirovnal k slovenskému porekadlu alebo maďarskému, že keď sa primiešate medzi žito, zožerú vás svine. Toto sa stalo. Nie odbornosť, nie slušnosť sa zmenila, korupcia, klientelizmus, nie charakter vplýval na odstránenie korupcie a klientelizmu, ale presne naopak. Nič iné sa nestalo, treba to pomenovať tak, ako je. Keď sa pomiešali a dostali sa do žita, tak ich zožrali jednoducho svine podľa slovenského porekadla.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Marosz, ďakujem za vaše vystúpenie, i keď musím povedať, že nesúhlasím s jednou z premís toho vystúpenia, a to je tá, že tí, ktorí robia také návrhy, ako je ten, o ktorom diskutujeme, že sa trápia starosťami bežných ľudí tak ako vy alebo vaši kolegovia. Nie, týmto ľuďom je to jedno, oni majú iný hodnotový rebríček, a preto je zbytočné apelovať na ich svedomie alebo na ich nejaký zmysel pre mravnosť. Jednoducho musíme vychádzať z toho, že tu sa jedná o ľudí, ktorým sú osudy bežných ľudí úplne ukradnuté.

    Ďakujem.

  • Áno, corumpare je slovo, ktoré sa z latinčiny prekladá ako pokaziť, skaziť, skazenosť a v našich zemepisných šírkach je to tak, ako si povedal, mravná skazenosť. Myslím si, že si ako asi ten najnovší človek v tomto pléne dostatočne jasne poukázal na to, že sa zaoberáme tým, čo netrápi ľudí, a zaoberáme sa tým nie na základe iniciatívy opozície a zaoberáme sa s tým, že sme to dostali ako nadiktovanú tému z vládnej väčšiny. A vládna väčšina nemala ani toľko slušnosti, aby sa pri tak dôležitom zákone pre potreby rokovania pléna a definovania parametrov politického zápasu, troška samoobmedzila, čo sa od slušnej väčšiny očakáva, keďže ak pracujeme s demokratickými pravidlami, tak asi súhlasíme s tým, že bude uplatňovaná vôľa väčšiny pri zachovávaní práv menšín. Ak chceme definovať dobré a dlhodobo nemeniteľné práva, ale aj povinnosti, tak by sme sa mohli, alebo väčšina by sa mohla samoobmedziť a povedala si, toto neprijmeme, ak za to nezahlasuje 120, 130 poslancov. Nie, nestalo sa tak. A preto mne napadá aj iný obľúbený latinský výrok, znie: festina lente. A znamená, ponáhľaj sa pomaly. Rišo Vašečka povedal, že toto nie je rozumný, uvážený, ani dobrý návrh, pretože má v sebe znaky splašenosti. Ak by sa boli ponáhľali pomaly, nemali by sme tu tento splašený návrh zákona rokovacieho poriadku.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave... Reakcie na faktické, pán poslanec Marosz.

  • Ďakujem za faktické pripomienky. Ja by som, pán Baránik, povedal, že som naozaj presvedčený, že svedomie, nejaký ten najhlbší hlas, ktorý sa ozýva v každom jednom, je prítomný v každom jednom z nás, ktorí sme v tejto snemovni. Je veľmi ale druhá vec, že ako s tým narábame, lebo niekto si môže neustále oblbovať tu svoje vlastné svedomie tým, že však sme v súlade so zákonmi. Keď to tak zjednodušene poviem, tak sa tu kradne v súlade so zákonmi. Tie neskutočne predražené zákazky, ktoré sú, sú len preto, že vieme, že si to môžeme dovoliť a si to preto aj dovoľujeme.

    A ďakujem aj za pripomienky pána Viskupiča. Verím tomu, že sloboda slova bude naozaj umožnená. Pripomeniem, že v Maďarsku z večera do rána v súlade so zákonom a s odôvodnením, že denník nevedel hospodáriť, zrušili noviny, prepustili redaktorov a podobne. Ja sa naozaj obávam, že na Slovensku pomaličky sa stáva to, čo hrozí, je teda prítomné aj v Poľsku a v Maďarsku už úplne, že nám je ohrozená demokracia ako taká. A toto, ja chodím teda do Maďarska a viem, že Maďari si vážia, že na Slovensku tá demokracia ešte je zachovaná a trošku nám ju aj závidia. Ja sa obávam ale, že salámovou metódou táto demokracia bude stále viac obmedzovaná. A toto môže byť taký začiatok konca demokracie na Slovensku.

  • Pán poslanec Vašečka. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Laurenčík.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem za slovo a som veľmi rád a potešený, že je tu aj hlavný predkladateľ tohto zákona, pán predseda Národnej rady Danko a mám tú česť mať svoj príspevok v jeho prítomnosti.

    Novela rokovacieho poriadku, o ktorej dnes rokujeme, získala mnoho prívlastkov. Ten taký najviac používaný, náhubkový zákon, alebo zákon, ktorým sa konečne urobí poriadok s opozíciou, lex Matovič a mnohé iné. Dovoľte mi, aby som v mojom príspevku sa vyjadril k jednej časti navrhovanej zmeny rokovacieho poriadku, a to konkrétne k tej časti, kde sa hovorí o vnášaní materiálov, ktoré majú súvis s politickými stranami. Budem citovať novelizačný bod 14: "V § 32 odsek 3 sa vkladajú nové odseky 4, 5, ktoré znejú: "(4) Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.". Čo to znamená ďalej? Je to napomenutie, vykázanie, pokuta.

    Zo strany koalície prevláda názor, že nie je prospešné a vhodné, aby sa do pléna nosili akékoľvek predmety s väzbou na tú či onú politickú stranu, čo podľa môjho názoru, je nesprávne. Rovnako ako vrcholoví športovci nosia znak svojho športového klubu alebo krajiny na hrudi, ako zamestnanci firmy nosia propagačné predmety v pracovnom, ale aj v mimopracovnom čase, tak aj politici nosia predmety, ktoré sú späté s ich povolaním a prácou. Samozrejme, že dôvody môžu byť rôzne.

    No jedným z najlogickejších a najzákladnejších dôvodov je preukázanie príslušnosti k určitej skupine ľudí, klubu, občianskemu združeniu, myšlienkovému smeru, atď., na ktorý je daný nositeľ hrdý. Nie je to len akási sprevádzajúca póza. Reprezentovanie nosením, v mojom prípade napr. straníckych odznakov, označuje presvedčenie, politický program a stranu, ktorá ho presadzuje, háji a napĺňa. Označuje vytýčené hodnoty, názory a ciele, ktoré sú stelesnené v samotnom poslancovi, aby ich obhajoval, plnil a tým nesklamal voličov, ktorí mu prejavili dôveru. Ako som už naznačil, tento akt nie je netradičný ani v súkromnom sektore, kde spokojní zamestnanci bez hanby ukazujú, akej spoločnosti venujú svoj pracovný čas.

    Druhým odôvodnením, ktoré mi napadá, je samotná existencia demokracie. Demokraciu môžeme definovať mimo iného ako systém plurality názorov so slobodou prejavu. A práve názory sa dajú prejaviť neverbálnou cestou, napr. nosením spomínaných zakázaných materiálov. Zákaz takéhoto nosenia by teda podľa môjho úsudku predstavoval obmedzujúci zásah do základných slobôd, ktorými sa pýši každá vyspelá spoločnosť, teda aj Slovenská republika. Žijeme vo svete trhovej, otvorenej ekonomiky, v ktorej sa vo veľkom počte využívajú reklamné predmety. Obklopujú nás nespočetné množstvá letákov, žurnálov, písacích pomôcok a mnohých ďalších predmetov od výmyslu sveta. Nie je teda výnimkou, že aj politická strana produkuje podobné materiály slúžiace na jej propagáciu nielen v predvolebnom období alebo v čase vykonávania mandátov, ktoré, ako som už spomenul, sú vo vyspelej spoločnosti voľne šíriteľné a zverejniteľné. Okrem reklamnej funkcie spomínané predmety mnohokrát predstavujú aj bezprostredné potreby poslanca spojené s úplným a správnym výkonom mandátu, napr. program strany vydaný ako brožúrka. Naša strana vydala nejaké takéto materiály, ktoré bežne v pléne používam, keď chcem hodnotiť nejaký názor poslanca z inej strany, ako my vlastne, ako my sme sformulovali naše programové hodnoty a ako by som trebárs mohol zareagovať na daného poslanca vo faktickej poznámke. Je preto nepochopiteľné, že sa stretávame s návrhom zamedziť túto možnosť v sále parlamentu.

    Na mieste, ktoré, ako sme sa od samotného pána predsedu dopočuli, ktoré má byť akýmsi zrkadlom a chrámom Slovenska, obmedzenie akejkoľvek základnej slobody občana je neprípustné a rozhodne nevykreslí pekný obraz na zrkadle či, povedzme, na stene chrámu. V neposlednom rade považujem v súčasnosti prerokovávanie tejto neopodstatnenej témy za plytvanie drahocenným časom rokovacieho dňa, ako aj celej tejto schôdze. Je to mrhanie časom, ktorý mohol byť venovaný aktuálnym otázkam, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, aby sa z nášho pomyselného chrámu nedostávali k občanom zbytočné slová, ale aj skutky. Aby z tohto chrámu vychádzali zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré nezvyšujú dane, odvody, rôzne poplatky, aby sme nehádzali polená pod nohy podnikateľom.

    Nakoľko nesúhlasím s navrhovanou novelou tohto zákona ani s väčšinou pozmeňovacích návrhov prednesených v rozprave v pléne, tak túto novelu zákona nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger. Stráca poradie, nie je v sále. Pán poslanec Kvorka. Nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Simon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady Danko, vážený pán predkladateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, no myslel som si, že budem mať kúsok viac času na to, aby som sa pripravil, ale dovoľte, aby som vystúpil k tomuto rokovaciemu poriadku.

    Prečo je dneska takáto veľká diskusia o rokovacom poriadku? Bola aj na minulej schôdzi. Si kladiem neustále túto otázku. No preto, lebo sa bavíme o demokratických princípoch, ktoré majú platiť v tejto krajine. Bavíme sa o tom, že kde má prebiehať politický boj? Politický boj má prebiehať, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, tu v parlamente alebo na uliciach? Ktorá je pre vás lepšia? Ja osobne si myslím, že do politickej kultúry patrí, aby sa politická diskusia viedla v parlamente. Preto sme dostali všetci mandát od našich voličov, aby sme sedeli tu, v tejto Národnej rade a tak ako sme dostali mandát, tak sa zostaví vláda a vládna koalícia a máme viesť korektnú politickú diskusiu aj na nepríjemné témy.

    Ja si myslím, že rokovací poriadok je len zástupný problém od toho, aby sme odviedli pozornosť. A vyšiel kedy? Vyšiel vtedy, keď opozícia otvárala korupčné škandály vládnej koalície. Teda pomenujme, nie ani tak vládnej koalície, ako vládneho SMER-u, ktorú koaliční partneri zdedili, ale musia sa s tým vysporiadať. Je to pre nich nepríjemné, ja to chápem. Ja som mal možnosť dvakrát sedieť vo vláde, byť aj v opozícii a viem, aké to je si sadnúť tu na stoličku, ktorá je vyhradená pre ministrov a čeliť kritike, ktorá mnohokrát ide z lavíc opozície, pretože je úlohou opozície poukazovať na to, čo považuje za zlé. Ale tu zjavne táto vládna koalícia to nechce.

    Pri všetkých ostatných témach a musím povedať, že na tejto schôdzi sme mali rad ťažkých zákonov, pretože dane, sociálny systém, rozpočet na budúci rok, nie je ľahká téma a dneska, doteraz sme mali tieto témy na pretrase. Ale keď, tak ako som už dneska uviedol, päť a pol rokovacieho dňa, 44 hodín sme rokovali a prebrali sme 54 bodov. To je v priemere na 1 bod, nepočítam rokovací poriadok, sme prebrali za 48 minút. Kolegyne, kolegovia, ruku na srdce, je to veľa? Je to taká veľká diskusia k jednému bodu, ktorý prejde a bude platiť pre každého občana v tejto krajine? Táto právna norma je tak veľa, 48 hodín diskutovať k nejakému zákonu? No nie, som o tom presvedčený, že nie.

    Ale tam, kde sa zasekne parlament a kde dlho diskutujeme, to je práve, to sú témy, ktoré sa týkajú demokracie v tejto krajine, korupcie a smerovania krajiny. Ale vy túto diskusiu odmietate. Ja by som bol nesmierne nerád, keby tá diskusia z obmedzenia v parlamente sa presunula na ulice. Je to nebezpečná hra, povedal som už aj pri prvom čítaní, poviem to aj teraz. To, že ako tento návrh uzrel svetlo sveta a dostal sa do lavíc parlamentu, odzrkadľuje aj to, že aj pri prvom čítaní, aj teraz v druhom čítaní na tejto schôdzi za predkladateľa sedí takmer výhradne pán kolega Bernaťák. Neviem, či je to preto, že ostatní sa za to hanbia a odmietajú ho vystriedať? Možno.

    Ale teraz poďme trošku k tým praktickejším veciam, na ktoré by som chcel poukázať. Pri parlamentnej demokracii, kde vláda je podriadená parlamentu a nie naopak, by rokovací poriadok mohol už dostatočne reagovať alebo reflektovať na niektoré anomálie, ktoré sa vyskytujú v parlamente. Trebárs pán premiér by nemal vystupovať mimo rozpravy, alebo tak, aby bolo poslancom znemožnené reagovať naňho vo faktických pripomienkach. Čoho sme svedkami? Pán premiér príde, mimo rozpravu vystúpi, poslanci nemajú umožnenú faktickú pripomienku, otočí sa a odíde. Tomu sa hovorí parlamentná kontrola? Tomu sa hovorí, že vláda je podriadená parlamentu? To je výsmech parlamentu. Vláda nám ukazuje, že nie vláda je podriadená parlamentu, ale parlament je podriadený vláde.

    Ďalší dôkaz, prečo si to dovolím vysloviť, je, že vládni poslanci sa v minimálnej miere zapájajú do rozpravy k akémukoľvek bodu, ktoré idú, pretože tie prechádzajú automaticky. Tam neplatí, či je to pravda, či je dobré, či je to zlé, tam platí, keď tu páni, ktorí sedia a vedú schôdzu, ukážu palcom hore, tak vládna mašinéria hlasuje za, keď ukážu vodorovne, tak sa zdržia, keď palcom dole, tak sú proti. To nie je o diskusii v parlamente. To je o tom, že vládni poslanci sú mašinériou, ako v minulom volebnom období povedali, že Kolesíkovia, ktorí sú tu od toho, aby stláčali gombík, ktorý im ukážu. Ale, prosím, to nepatrí do tohto parlamentu.

    Trebárs ďalší moment, ktorý mi vadí, ktorý sa nerieši týmto rokovacím poriadkom, je, že pri odvolávaní ministra, minister nesedí v sále, nemá povinnosť sedieť v tejto sále. Ale opozícia, keď si pozbiera potrebný počet podpisov na to, aby zvolala mimoriadnu schôdzu, tak to nerobí len z rozmaru, ale ju robí preto, lebo chce poukázať na niektoré problémy, nešvár, ktorý sa rieši v pôsobnosti jednotlivých ministrov, a za to nesú politickú zodpovednosť. Nie trestnoprávnu, nie hmotnoprávnu, ale politickú zodpovednosť . A patrilo by sa, keď vláda je podriadená a minister je podriadený parlamentu, aby ten minister tu sedel. Ale niekoľkokrát sme mali možnosť už zúčastniť sa aj v tomto volebnom období pri odvolávaní, kde tomu tak nebolo, kde minister vlády ukazuje, že kašle zvysoka na parlament a on nie je podriadený parlamentu, ale v parlamente sú poslanci, ktorí skáču tak, ako si to vláda želá. A to je zle. To opäť je o tom, že aký má charakter táto krajina. A mám s tým vážny problém.

    Rovnako by som povedal aj pri odvolávaní premiéra. Prečo tu nesedí premiér, prečo tu nemá povinnosť sedieť premiér a aspoň jedna tretina vlády? Však keď padá premiér, padá celá vláda. Prečo parlament nezaviaže, že keď darmo poslanci pozbierajú ten podpis, tak tu majú sedieť? Ako nerád, ale musím povedať, že keď odvolávali Ivetu Radičovú, bola tu veľká kritika, ako nežná dáma čelila tu kritike, mnohokrát z vlastnej skúsenosti a z vlastného poznania viem, že znášala to neľahko, ale aj tak tu sedela a trpela to, čo dostala od opozície, vtedy od SMER-u a od jeho ďalších partnerov. Ale vydržala to. Vláda nám, nech prídem s akýmkoľvek návrhom, ukazuje, že ona to nemusí robiť. Nikto tu nesedí, sedia tu len predstavitelia vládnej koalície, ktorí sú členmi parlamentu, a preto, lebo pre nich je to nepríjemné sa vyrovnať s tým, že nesú zodpovednosť za škandály niekoho iného, máme tu dneska na stole rokovací poriadok a máme ho riešiť.

    Apropo, kolega Gál predniesol, že ministri môžu niekoľkokrát vystúpiť dvadsiatimi minútami, lebo budú mať na to právo. Majú obmedzenie 20 minút, ale môžu niekoľkokrát. Kde je tu rovnoprávnosť? Kde je tu možnosť reagovania?

    A teraz pár takých odborných vecí ešte. Lebo tieto, ktoré som spomenul, boli politické. A teraz odborné. Veľakrát sa dostane vysvetlenia poslancom, prečo ten-ktorý návrh zákona dostávame na stôl. Odpoveď zo strany vlády a jeho úradníkov je: lebo Brusel. Ale ani v jednom jedinom prípade nemajú poslanci možnosť dostať akýkoľvek písomný dôkaz o tom, že tomu tak je. Trebárs aj v režime vyhradenom, že sa môžu na to pozrieť, nahliadnuť. Keď existuje nejaký "pajlot", ktorý u nás, prišiel a upozorňuje, že niečo Slovenská republika má odstrániť, a na to v dôvodovej správe sa to uvádza, tak sa pýtam, prečo je to problém, aby poslanci naozaj mohli dostať takýto dôkaz. Ikskrát za svoju kariéru som sa dostal do situácia, kde úradníci niečo chceli presadiť a napísali, lebo to od nás chce Brusel, lebo nám hrozí infringement, lebo nám hrozí konanie. Ale dajme si ruku na srdce, ktorý z vás toto vie v plnej miere posúdiť, či tomu tak je alebo či tomu tak neni? A keď to vláda predloží a donesie sem, tak si kladiem otázku, prečo nie je možné predložiť k tomu aj patričný dôkaz, že tomu tak je? Lebo osobne si myslím, že keď to predložia, tak nebol by problém ani v opozícii za takýto návrh zahlasovať, pretože nikto ani v opozícii nechce, aby bolo konanie začaté voči Slovenskej republike, keď sme niečo nedodržali, k čomu sme sa medzinárodnou zmluvou zaviazali.

    Za ďalšie by som povedal, nemáme doriešené absolútne ale možnosť notifikácie alebo predkladania návrhov, ktoré podliehajú z titulu prístupovej zmluvy k Európskej únii, povinnosti notifikácie. Vláda notifikovať zmeny zákonov dokáže, pretože tam na to máme vymyslený systém. Ale pri notifikácii, teda pri zákonoch, ktoré podliehajú notifikácii, poslanci už túto možnosť nemajú. Pretože poslanec predloží poslanecký návrh a ten už nejde na notifikáciu. A mnohokrát paradoxne z toho nám môže hroziť infringement. Už v tomto volebnom období sme riešili jeden takýto návrh, ktorý mal ísť na notifikáciu, nešiel, Brusel nás na to upozornil a teraz sme ho mali, na minulej schôdzi sme to riešili, alebo, pardon, na tejto schôdzi sme to riešili, budeme to riešiť ešte aj na budúcej.

    Prečo sa nemyslí na to, že v tých prípadoch, kde je povinnosť notifikácie medzi druhým a tretím čítaním, zámerne hovorím medzi druhým a tretím čítaním, teda vtedy, keď prejdú pozmeňujúce návrhy poslancov k nejakému návrhu zákona, prečo nie je prerušené rokovanie na povinnú notifikáciu a po notifikácii by sa pokračovalo v treťom čítaní? Pretože po notifikácii už v danom návrhu zákona nie je možné vykonať alebo by sa nemala vykonať žiadna meritórna zmena.

    Mali sme tu vládny návrh zákona o odpadoch. Bol na notifikácii. A na akej notifikácii bol, ako sa to spravilo? Tak, že dneska nevstúpil do, poriadne pol roka do platnosti a notifikujeme, teda meníme preto, lebo sme to neurobili tak, ako sme to mali urobiť.

    Tak, kolegyne, kolegovia, toto sú názorné príklady, ktoré podľa mňa by mal tento rokovací poriadok riešiť. To áno. Ale to, že kto tu koľko má rečniť, prosím pekne, to asi nie. Lebo to uberá a snaží sa vytlačiť politickú diskusiu, či už na tému korupcie, klientelizmu alebo o smerovaní tejto krajiny, snaží sa vytlačiť z tejto miestnosti na ulicu. A to by som chcel každého varovať.

    A preto dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. A keď ten návrh zákona, teda keď to prepracujú a donesú v tomto zmysle na pôdu Národnej rady, som presvedčený, že by sme tu dostali oveľa širší priestor. A verte mi, možnože aj opozícia by sa vzdala rozsahu vystúpenia, keby naozaj parlament sa správal ako parlament a nie ako poskok vlády a robil to, čo vláda rozkazuje, a naozaj platila parlamentná demokracia, že vláda je podriadená parlamentu, a nie naopak.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Myslím, že z hľadiska všetkých príkladov, ktoré si uviedol, môžme hovoriť o odbornej a konštruktívnej kritike toho, čo máme na stole. Zaujal ma jeden fakt, pretože z uhla pohľadu, ty si hovoril o povinnej notifikácii, resp. notifikácii jednotlivých návrhov zákonov medzi druhým, tretím čítaním. Ja som spomínal, v úvodzovkách to poviem, notifikáciu pri témach, ktoré sa týkajú meny euro, že tak isto máme z hľadiska poslancov, ale aj výborov, ale aj pozmeňovákov, ktoré sú jednak na výbore dané alebo ktoré vie pripraviť výbor sám, takisto nemáme určený mechanizmus, ktorý od nás vyžaduje Centrálna európska banka. Čiže tu je strašne dobre vidieť, že akou ihlou bol tento návrh zákona šitý. Nielen horúcou, nielen splašenou, ako hovorí Rišo Vašečka, ale aj absolútne neodbornou. Pretože tieto nie malé boliestky rokovacieho poriadku, ale výrazné medzery sa ani náznakom v znení, ktoré máme na stole, neobjavili. Napriek tomu, že sme na ne upozorňovali, na niektoré z nich, aj v prvom čítaní, napriek tomu, že prebehla nie odborná, ale aká-taká diskusia aj tuná v pléne z pohľadu koalície. Čiže tento návrh zákona nemá ambíciu vyriešiť veľké medzery v rokovacom poriadku, ale vyjasniť si účty s opozíciou. Aj tvoj prejav to minimálne v téme zanedbaných notifikácií ukázal.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade poviem, že určite podporím procedurálny návrh pána poslanca Simona o tom, aby sa stiahol tento návrh na dopracovanie. Ja sám som predkladal tento procedurálny návrh niekoľkokrát aj v prvom čítaní, aj teraz na začiatku programu tejto schôdze. Lebo si myslím, že naozaj to nie je dobré, že takto rokujeme v takomto mode o tomto, novele rokovacieho poriadku. Takže to je prvá vec.

    Druhá vec, tiež ma zaujali slová o tom, že naozaj parlament musí mať svoj priestor, svoju slobodu a svoje vymedzené kompetencie, zaručené kompetencie vo vzťahu k vláde. Čo tento rokovací poriadok ani po nejakých pozmeňujúcich návrhoch nezaručuje. Dneska v debate na margo tohto, o čom rozprávame, padlo aj to, že také pohoršenie, že ako to, že k niečomu vystupuje 70 % opozičných poslancov? Tak to neviem, že či, ako to malo byť pochopené, že ešte by sa mali stanoviť nejaké kvóty, že ak vystúpi k tomu jeden koaličný, tak potom môže vystúpiť jeden opozičný. A keď povie, že nevystúpi, tak opoziční by ani nemali vystupovať a potom by to tu naozaj prešlo raz-dva-tri-štyri a vlastne by sme len odhlasovali a išli by sme, išli by sme domov.

    Ja si myslím, že možno niekto povie, že to zaťahujeme do extrému. Ale z niektorých tých vyjadrení to tak vyzerá, ako keby to bolo žiaduce, že takto by to vlastne malo byť. Pretože keď sa pozriete na vystúpenia, povedzme, v tomto volebnom období, ale aj v minulom, nájdete veľmi málo poslancov, ktorí rozprávali napríklad dvadsať minút. Kde-tu nejaký. A vôbec to nespôsobuje nejaké naťahovanie, nejaké neefektívne naťahovanie schôdzí. Myslím si, že je to o tom, že berieme možnosti, ktoré sú, výrazne ich obmedzujeme, pričom si myslím, že tie nástroje, ktoré v súčasnosti má vedenie parlamentu, predseda alebo predsedajúci schôdze, sú plne dostatočné a že naozaj to nevrhá dobré svetlo na demokratickosť parlamentu aj na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, aj kolegovi Zsoltovi Simonovi za veľmi zaujímavé vystúpenie. V podstate vo veľkej miere kopíruje to, čo bolo povedané pred ním, respektíve to, čo som spomínal aj ja v prvom čítaní. Doplním toto svoje vystúpenie o veľmi dobrú štatistiku, ktorá tak isto hovorí úplne jasnou rečou o tom, že naozaj je zbytočné, aby sme dnes v zásadnej miere obmedzovali čas vyčlenený do rozpravy pre jednotlivých rečníkov. Napriek teda tomu, že ja patrím medzi jedného z mála opozičných poslancov, ktorý toto nevidí ako zásadný problém. Som za istých okolností pripravený takúto zmenu aj podporiť. A tu by som chcel pochváliť aj to, že máme tu nejaký prvý krok, kedy sme sa priblížili k tomu, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sme mali obmedzený čas, keď, tak všetci, nielen tí, ktorí boli vybratí v rámci toho prvého návrhu zákona.

    Tak isto by som rád zdôraznil, že ak už chceme v tomto prípade hovoriť o nejakých ďalších možnostiach, tak majme na pamäti to, že opozícia tu pomerne jednoznačne zhrnula to, čo robí problém. A ak je tu naozaj vôľa konsenzuálne prijať dobrý rokovací poriadok, nový rokovací poriadok, tak potom si naozaj tieto jednotlivé výhrady zhrňme. Stretneme sa ešte raz. Stiahnime tento návrh zákona z aktuálnej schôdze Národnej rady, a preto podporme tento procedurálny návrh a nájdime spoločný kompromis tak, aby boli spokojní aj tí, ktorí prídu po nás, lebo toto nie je opozično-koaličná roztržka, toto je niečo, čo prijímame na, verím tomu, podstatne dlhšiu dobu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som privítal tú poslednú vetu, ktorú ste povedali, že naozaj tento návrh treba stiahnuť, a plne s tým súhlasím. Ja by som chcel ešte možno k tomu pridať taký jeden argument, ktorý tu často rezonuje, a myslím, že ako nový poslanec si to môžem dovoliť. Často sa tu hovorí o tom, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút. A čo ak poslanec nie je dobrý rečník? Lebo myslím si, že to nie je úplná nevyhnutnosť, a človek sa dobrým rečníkom aj stáva tým, že dlho rozpráva. A myslím si, že v tomto naozaj môže byť hendikep. Pretože poslanec je v prvom rade volený zástupca ľudí. A keď si ľudia zvolia za svojho zástupcu poslanca, ktorý nie je dobrý rečník, tak automaticky je diskriminovaný. A v takom prípade ten argument toho, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút, si myslím, že je z tohto pohľadu veľmi diskriminujúci. Takže preto by sme mali podľa mňa prihliadať aj na tento prvok a neočakávať, že každý poslanec bude dobrý rečník, respektíve musí s ním, musí ním hneď byť, akonáhle príde. Pretože ja sám môžem za seba povedať, že napriek tomu, že teda používam reč a už som aj v nej v minulosti pred ľuďmi rozprával, tak toto miesto má svoje špecifikum. A možno vy, ktorí ste tu začínali, tak si spomeniete, že tá tréma z toho miesta tam vpredu naozaj pri tých prvých vystúpenia u mňa bola veľmi silná. A môže sa to stať akémukoľvek novému poslancovi. A v takom prípade vedieť to tak dobre vyskladať nie vždy môže byť samozrejmé.

    Druhé, čo by som chcel povedať, že napríklad prvé čítanie, máme prvé a druhé čítania. A pri prvom čítaní hovoríme o filozofii zákona a nevidím dôvod, aby toto čítanie bolo nejakým spôsobom obmedzené, pretože naozaj, ak tu chceme rozvinúť nejakú spoločenskú debatu, alebo vôbec aj tie zákony sa otvárajú k tomu, aby sa mohol aj nejaký iný pohľad na to uviesť. A na to 20 minút naozaj nemusí stačiť.

  • Reakcie, reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické pripomienky. Snáď by som, ak môžem, zareagoval na kolegu Vašečku, ktorý hovoril o tom, že z vládnej koalície odznieva, že 70 % diskutujúcich je z opozície. No, pán kolega, ja s vami súhlasím. Je to problém. Je to problém preto, lebo asi v opozícii sedia ľudia, ktorí majú vlastný názor, a v koalícii sedia ľudia ako Kolesíkovia, osemdesiat jedna Kolesíkov, ktorí tlačia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte kým budeme pokračovať ďalej, dovoľte mi, aby som na balkóne privítal študentov z Obchodnej akadémie z Považskej Bystrice. Tretiaci nás prišli pozrieť.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Kresák? Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Matovič.

  • Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, obzrel som sa, že teda či tam náhodou nesedí Andrej Danko, lebo tak som sa už snažil preniesť o dva, tri týždne dopredu, keď už ten rokovák bude platiť, a v tom prípade si myslím, že už to oslovenie by nemalo byť, že vážený pán predsedajúci, ale vážený pán veľkomožný. Lebo tým rokovacím poriadkom, ktorý chcete schváliť, idete povedať, že ten, ktorý by mal podľa parlamentnej tradície, podľa histórie demokracie, ten, ktorý je predseda Národnej rady, ktorý je prvý medzi rovnými, sa zrazu stane nadposlancom. Človekom, ktorý bude mať nadprávo voči každému jednému zo stoštyridsiatich deviatich iných poslancov v tejto rokovacej sále.

    Áno, pán predseda Národnej rady si sám sebe ide udeliť veľkomožné práva rozprávať kedykoľvek, koľkokoľvek. Všetci ostatní budeme môcť rozprávať 20 minút v písomnej a 10 minút v ústnej rozprave. Ruku na srdce, ak vy by ste boli, vy, čo dnes máte moc, ktorí ste koaliční poslanci, a vy by ste boli opoziční poslanci, zdalo by sa vám normálne, ak by tam bol napríklad Richard Sulík ako predseda Národnej rady a chcel by prijať takýto rokovák? Naozaj si myslíte, že to je demokratické? Že to je v súlade s nejakými demokratickými tradíciami? Vy, poslanci SNS, naozaj si myslíte, že to je s tradíciou Slovenskej národnej strany založenej niekedy v polovičke 19. storočia? Že za toto zakladatelia Slovenskej národnej strany bojovali, aby ste takto šliapali po právach opozície?

    Vy týmto, že podporíte tento návrh zákona, iba ukážete, že opľúvate Ústavu Slovenskej republiky a hlboko ňou pohŕdate. Paradoxne, poslanci národnej strany alebo poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí by si mali strážiť každé jedno slovo v tej ústave, mali by ho považovať za sväté, hlasovaním o tomto rokováku, skoro som povedal o tomto, ukážete, že hlboko ústavou opovrhujete, ak odhlasujete tieto zmeny, že zoberiete opozícii práva hovoriť, kde nadradíte koaličných ministrov vysoko nad opozičných poslancov, čo bude v príkrom rozpore s tým, čo hovorí ústava, že ústava alebo teda Národná rada má kontrolovať vládu. Alebo inak povedané, že vláda Slovenskej republiky sa zodpovedá za svoj výkon Národnej rade. Ak odhlasujete tieto zmeny, tak ukážete, že SNS opľúva a opovrhuje ústavou. Takisto to dokáže, samozrejme, aj všetci ostatní, ale vo vašom prípade to je najviac do očí bijúce.

    Nemôžete na jednej strane hovoriť, jako vy bojujete za štátnosť, ako chcete postaviť pomaly teda voskové figuríny tuná niekam do foyer a ukazovať tým, ako vy to myslíte so Slovenskom dobre. Dáte si kravatky, ruky zopäté na bilbordy a zároveň šliapať nie po duchu, ale po litere ústavy. Lebo ústava nám dáva všetkým povinnosť kontrolovať vládu. Ale vy týmto hlasovaním chcete povedať, že nie, že minister sem môže prísť v čase, keď bude predkladať zákon o štátnom rozpočte, ktorýkoľvek, a my, ktorí máme kontrolovať, budeme mať právo dokopy povedať niečo 30 minút a minister prevalcuje, lebo mu dáte právo hovoriť koľkokoľvekkrát po 20 minút.

    Nepodliehajme, prosím vás, ilúzii, ktorú nám tu pán Gál, aj teda pod tým pozmeňovákom sú podpísaní všetci, čo túto zmenu predkladajú, tak ktorú nám tu snažia sa nejako predložiť, a trošku mal som pocit, že aj Martin Klus tomu podľahol, že sme sa vydali tým správnym smerom, že už sme obmedzili aj ministrov na 20 minút tak ako poslancov. Ale to je matematika. To nie je nič iné. Jedenkrát dvadsať plus jedenkrát desať je tridsať. Nekonečno krát dvadsať je dvadsaťkrát nekonečno, alebo inak povedané, nekonečno. Tým som chcel povedať to, že keď poslanec bude môcť hovoriť 30 minút maximálne, vy ministrovi síce hovoríte, že bude hovoriť iba 20 minút, ale koľkokrát bude chcieť, toľkokrát sa prihlási. Čiže keď vás bude chcieť prejsť parným valcom, tak vás prejde, lebo vám sa čas minie, ale ministrovi zostane. A, samozrejme, teda jedným dychom dodávam, že aj podpredsedom parlamentu rovnaké právo chcete nadeliť a hlavne úplne až obskúrne právo predsedovi Národnej rady, aby ten nás tu valcoval svojimi myšlienkami, hlbokými myšlienkami, ktorého celé Slovensko, myslím si, že to rozmýšľajúce je svedkami veľakrát, a aby tu mohol vystupovať koľkokrát si zamanie. Čiže keď nabudúce bude sa takáto zmena nejakého rokováku predkladať, my už tu budeme môcť iba do výšky svojej kvóty hovoriť 30 minút, áno, ale Andrej Danko, keď si povie, že on tu jeden deň dá 5 hodín ako Fidel Castro, druhý deň 10 hodín, potom si dá prestávku a potom ešte bude chcieť zvoziť všetkých ostatných na samý koniec, ale my už nebudeme môcť povedať nič, lebo on bude mať neobmedzený čas. Naozaj, do očí bijúca hlúposť, nedemokratickosť. A ešte raz hovorím, poslanci SNS, spamätajte sa. Takto opľujete Ústavu Slovenskej republiky a ukážete, že ňou hlboko pohŕdate.

    V dôvodovej správe ste si napísali, predkladatelia, však pán Bernaťák je tu za predkladateľa, ste si napísali sedem takých základných cieľov, ste ich definovali. Prvý, že zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, druhý, obmedziť dĺžku rokovacieho času, rečníckeho času, tretí, zrušenie vizuálnych obrazových, zvukových pomôcok, štvrtý, spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, piaty, účasť iných osôb na rokovaniach Národnej rady, šiesty, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením a siedmy, vrátenie zákona prezidentom, teda termíny a podobne.

    Sedem dôvodov, prečo predkladáte tento rokovák. Myslím si, že dôvody, väčšina tých dôvodov, vlastne od 4 do 7 je normálnych, legitímnych. Áno, boli tu pochybnosti a sami aj týmto priznávate, že schôdzu, ktorú zvolala v lete, či pred letom, myslím, na začiatku leta to bolo, Lucia Nicholsonová, ktorá zistila prítomnosť na základe prítomnosti v sále, tak sami priznávate, že to nebolo jednoznačne napísané v rokováku, lebo teraz to jednoznačne v rokováku riešite. Normálne legitímne právo a legitímna úprava a myslím si, že na správnom mieste.

    Zabezpečiť účasť iných ľudí v Národnej rade, keď dodnes, alebo dnes sa to jednoznačne nedalo, aby tu mohol vystúpiť poslanec Európskeho parlamentu. Áno, legitímny cieľ. V pohode. Šieste, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením, áno, je to fajn, lebo aj keď Gábor Gál predkladal svoj pozmeňovák, a teda významný v tejto veci, tak my sme museli čakať, čakať, čakať, čakať, kým sa to objaví v systéme. Samozrejme, že je vhodné, aby poslanec, keď už teda niečo chce predložiť, nech to predloží dopredu, potom nech to príde obhájiť, aby ľudia, ktorí na neho už reagujú, aby mohli fundovane reagovať. Jednoducho úplne legitímny cieľ. A takisto aj ten siedmy, že teda keď boli nezrovnalosti pri vrátení zákona prezidentom, že to treba doriešiť, okej. Riešite to, kvitujem. Štyri normálne veci, ktoré v tom rokováku máte, ale tri ďalšie bludy.

    Zabezpečiť poriadok v rokovacej sále a dať právo sudcovi alebo byť sudcom jednému z nás? Čo je na tom správne? Čo je na tom demokratické? Čo je na tom v súlade s demokratickou tradíciou Slovenskej republiky? Čo je na tom v súlade s tým, o čo bojovali zakladatelia Slovenskej národnej strany v polovičke 19. storočia? To je naozaj o tom, ak by si dva, dve futbalové tímy chceli zahrať futbal alebo musia si zahrať futbal, lebo hrajú nejaký ligový zápas, rozhodca sa nedostaví a zrazu si jeden kapitán z jedného tímu, ktorý je teda na, lepšie na tom postavený v tabuľke, povie, že on bude rozhodca. Ako môžeme očakávať, že ten zápas bude férový? No, jednoducho nebude férový, keď váš protivník má byť rozhodca. Je to to isté, ako kebyže si koncentračnom tábore povedia, že zahrajú si futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že, ale my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku, ten bude rozhodcom. Je to presne taká istá zvrátenosť. My ako opoziční poslanci alebo ako opozícia ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku. Prepáčte mi to prirovnanie, ale asi inak to nepochopíte. Tak ako Židia v koncentráku mali možno jediné právo dýchať vzduch, tak my ako opozícia máme jediné právo v tomto parlamente hovoriť. O ničom inom nerozhodujeme. Toto jediné právo nám idete zobrať.

    Zneužívate moc, ktorú máte, ktorú ste nedostali preto, lebo ste si zmysleli, ktorú váš pán predseda veľakrát hovorí, že ju dostal od pána Boha, túto moc zneužívate na to, aby ste šikanovali opozíciu. Ale skúste si prečítať pár základných poučiek, čo je demokracia. Že demokracia je schopnosť tolerovať alebo schopnosť väčšiny tolerovať menšinu. V tomto parlamente sme my opozícia tou menšinou. A vtedy by ste ukázali, že rešpektujete demokraciu a demokratické pravidlá, ak vy by ste nezneužili svoju moc, moc väčšiny na to, aby ste umlčali svoju opozíciu a v tomto prípade zároveň aj menšinu. To, čo idete urobiť, je naozaj demokratické, hlúpe, nemiestne a proti všetkým demokratickým tradíciám a nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie.

    Európsky súd pre ľudské práva v spore Karácsonyi a spol. proti Maďarskej republike rozhodol, keď takýmto istým spôsobom chcel Orbán zobrať opozičným poslancom právo hovoriť a chcel im obmedziť, že či môžu používať vizuálne pomôcky, zvukové, obrazové, tak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že toto právo je sväté a nemôže im ho zobrať. Že tak ako opozičnému poslancovi nemôžeme zobrať právo hovoriť, nemôžeme mu zobrať právo ani používať pomôcky, lebo ukázať graf alebo tabuľku nie je žiadnou neslušnosťou, ktorú chcete riešiť v parlamente. Je to iba prejav toho, že máte z opozičných poslancov strach.

    Máte strach z toho, kto sem zase príde s akou fotografiou akého domu, ktorý kúpil Kaliňák, pokútne pod cenu od človeka, ktorého vyšetroval kriminálny úrad, v tom čase Kriminálny úrad Finančnej správy. A naozaj nevidím absolútne nič zlé na tom, ak dovolím si použiť vlastne vizuálne pomôcky z posledných schôdzí, aby sme teda si ich prezreli a pripomenuli, že tie vizuálne pomôcky nám nijakým spôsobom neškodia. Komu ublíži táto vizuálna pomôcka, keď som ju tu ukázal? Že to jeden z domov v podstate aj koniec koncov dom, v ktorom býva Robert Kaliňák s nejakým pánom Turčanom. Áno, v tomto majú nehnuteľnosť spoločnú, ktorú kúpili od Ladislava Bašternáka, a tá nehnuteľnosť v tomto dome má hodnotu 0,7 mil. eur. V tomto dome, ktorý postavil zase pán Kočner má Kaliňák s Turčanom, so svojím susedom ďalšie nehnuteľnosti, ktoré kúpili od pána Bašternáka, v čase, podotýkam, keď Bašternák bol ako daňový zločinec vyšetrovaný kriminálnym úradom. Tá nehnuteľnosť má hodnotu 0,8 mil. eur.

    Toto je ďalšia nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu 2 mil. eur. Takisto, ktorú vlastní pán Kaliňák s pánom Turčanom, človekom, o ktorom hovorí, že ho videl niekedy dávno pred 15 rokmi. Koniec koncov sú susedia už dlhé roky v jednom de facto rodinnom dome. Takže vieme asi, ako môžme klamárovi Kaliňákovi v tejto veci veriť. Má hodnotu 2 mil. eur. A v tomto dome, alebo toto je posledná z tých nehnuteľností, ktorú kúpil Kaliňák v tom známom kšefte s Bašternákom, a má hodnotu 3 mil. eur. Dokopy hodnota týchto domov, keď si spočítame je 3, 2, 0,8, 0,7, 6,5 mil. eur. A pán Kaliňák nám tvrdí, že kúpil 16 % v tejto firme za 430-tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka nám hovorí, že to je hlúposť, ktorú chcete zakázať. Aj tieto fotografie, na základe ktorých si viete predstaviť, o čom hovorím, nám hovoria, že Kaliňák bohapusto všetkým klamal, keď obhajoval zlodejinu slovami: veď bola doba kešu. Toť štyri roky dozadu bola doba kešu a bolo normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti, nosiť to v kufríkoch v električkách po Bratislave. Z tohto, z tejto vizuálnej pomôcky, ktorú chcete zakázať, sa vieme dočítať, že reálna hodnota toho podielu, ktorý on kúpil za 430-tisíc, a zároveň s tým ešte kúpil aj pohľadávky, ktoré nechce dodnes priznať v akej hodnote, podľa mojich informácií viac ako milión ďalších eur, tak kúpil za 430-tisíc a reálna hodnota tých nehnuteľností, lebo pri tých nehnuteľnostiach tá cena až tak nekolíše, bola jeden milión štyridsať tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka dokazuje, že Robert Kaliňák od zločinca, daňového zločinca, ktorý všetkých čestných ľudí na Slovensku platiacich dane, či eurko alebo sto tisíc alebo päť miliónov ročne, to je jedno, všetkých čestných ľudí, ktorí platia čestne dane, okradol o 610-tisíc eur. Áno, že Robert Kaliňák ako minister vnútra zobral úplatok od daňového zločinca Ladislava Bašternáka 610-tisíc eur iba v tomto jedinom špinavom biznise. V byte, v ktorom býva Robert Fico, a ďalšia vizuálna pomôcka, ktorú som tu už raz používal, a teda dovoľte, aby som si užíval toto slobodné právo ako poslanca zatiaľ ešte slobodného parlamentu, ukázať aj tú vizuálnu pomôcku o premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý býva v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka a ktorý tam už 48. alebo 49. mesiac platí nájomné, ktoré je voči skutočnej hodnote toho nájmu, ktorý je podľa zverejnených trhových informácií, ktoré máte kedykoľvek na štyri kliky na Googli k dispozícii, reálny nájom toho bytu skoro 500 metrov štvorcových je 7 300 eur a on tam platí 2 850. Keď viete počítať, tak viete sami zistiť, že to je skoro 5 000 eur, mesačne berie, môžme to nazvať zvýhodnenie. Ja to nazývam pravým slovom, nazývam to úplatkom od Ladislava Bašternáka. A podľa môjho podozrenia iba preto berie tie peniaze alebo Bašte

    rnák dáva Ficovi tie peniaze, aby nakoniec, keď sa to prevalí, keď príde na psa mráz, na Bašternáka mráz, aby Robert Fico zakryl tento podvod. A to, čo Robert Fico robí a dlhé mesiace to robí, lebo táto kauza je známa už skoro osem mesiacov, nič iné nerobí, iba spláca túto službičku. Za 48 mesiacov zobral už viac ako 200-tisíc eur úplatok iba v tomto jednom prípade cez zníženú cenu nájmu v byte, v ktorom býva, od Ladislava Bašternáka. A vám to naozaj nevadí? Vy chcete tento zločin kryť naďalej a zatvárať nám ústa tým, že nám zakážete poukazovať na zločiny? Toto nám chcete zakázať? Prečo to chcete zakázať? Lebo sa bojíte? Lebo nechcete, aby sa hovorilo o vašich zlodejinách, o zlodejinách vašeho predsedu vlády, o zlodejinách ministra vnútra? Čo viac, aký väčší hriech môže spáchať minister vnútra, keď príde za zločincom, ktorého jeho ľudia vyšetrujú, a povie mu, že urobme biznis, samozrejme, nieže ja ti dám, vieš čo, Lacika, tie tvoje veci sú hodné milión, ja ti dám dva milióny, lebo teraz si v problémoch, asi, vieš, asi pôjdeš do kriminálu, tak aby si mal na dobrého právnika. Ale povie mu presný opak. Vieš čo, Lacika, ten tvoj podiel vo firme je hodný milión, ja ti dám štyristo a nejako to upracem. Skôr mi to pripomína tento scenár. Toto urobil Kaliňák. Upratal kauzu a vyšetrovanie Ladislava Bašternáka tak, aby sa mu nič nestalo. No zhoda náhod a snaha nezávislých novinárov, myslím, že najprv z Denníka N a potom z Trendu ísť po pravde, odhalila to, že niekto tu z pozície ministra vnútra zakryl špinavý biznis a niekto tu ako premiér býva v byte, v ktorom žiaden čestný človek alebo čestný premiér krajiny v Európskej únii by určite nebýval.

    A my ako opoziční poslanci máme povinnosť a právo, aby sme na tieto veci upozorňovali, aby sme sa vás pýtali, aby sme konfrontovali ministrov vlády, ktorí nám vládnu, a aby sme takýmto spôsobom uchovali tú demokraciu, ktorú máme. Lebo demokracia nie je to, že získate moc a robíte si, čo chcete, tak ako svojho času povedal Pavol Paška, vyhraj voľby a môžeš všetko. Demokracia je súbor váh a protiváh, kedy áno, tá vládna moc niečo urobí, ale vie, že keď urobí nejaký prešľap mimo čiaru, tak tá opozícia má právo upozorniť na to. A vy nám toto právo chcete takýmto nehoráznym spôsobom zobrať. Vy nám chcete prelepiť ústa, zamknúť nás niekde do trezoru a prevalcovať nás následne, keď sa nám minie čas, svojimi faktami a argumentami, keď my už v podstate efektívne reagovať nebudeme môcť.

    A tiež sa pýtam, čím by vám ublížila takáto vizuálna pomôcka, ak by ju tu v parlamente niekto z mojich kolegov, tých, ktorí sa venujú rodine, či Rišo Vašečka, Erika Jurinová, Anka Verešová, Soňa Gaborčáková, že by niektorí z nich prišli s témou pôrodnosti na Slovensku a že by vám tu chceli ukázať, milí moji kolegovia, či opoziční, či vládni, prosím vás, spamätajme sa. Dvadsať rokov sa nám na Slovensku rodí o 50-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali. Rútime sa do záhuby a rodí sa nám zo všetkých krajín štvrtý najmenší počet detí na jednu matku, na jednu rodinu. Čím by vám táto vizuálna pomôcka tu ublížila? Žeby vám nadstavila zrkadlo? Alebo aj nám všetkým ostatným? Veď zoberme si strany, ktoré dnes sú v tom zlepenci zlodejov, ako ja ho nazývam, tak sú strany, ktoré nám tu vládnu de facto 25 rokov. Každá z nich v nejakom období ani jeden čas tých posledných 25 rokov, nebol čas, kde by niektorá z týchto strán nebola zodpovedná za vládnutie. V čase mečiarizmu SNS, po mečiarizme MOST – HÍD, potom Fico, potom malinká pauza, ale znova tam bol MOST – HÍD a teraz už šiesty rok všetci traja spolu. Alebo teda pardon, šiesty rok SMER a už posledný rok spolu ešte aj znova so SNS a s MOST-om – HÍD. Čiže posledných 25 rokov tri strany, ktoré dnes sú alebo z ktorých je zložená vládna koalícia, tak sú zodpovedné za to, čo sa Slovensku deje. A čuduj sa svete, keď si pozrieme, že vývoj pôrodnosti na Slovensku, kedy klesol? Práve vtedy, kedy tieto strany, jedna alebo druhá alebo tretia, začali mať vplyv na to, ako sa na Slovensku bude vládnuť, ako sa ľudia budú mať. Čiže to, že dnes máme na Slovensku jednu z najnižších pôrodností v rámci celej Európskej únie, jednu z najnižších pôrodností v rámci OECD, tých najrozvinutejších krajín na svete, je dopad politiky týchto troch strán, lebo každá z nich mala vplyv v niektorom momente vládnutia za posledných 25 rokov. A nám zhodou náhod práve tých posledných 25 rokov dramaticky klesla pôrodnosť a čaká nás obrovský problém. Hovorí sa tomu demografický problém a ja si myslím, že práve toto miesto, parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky je práve od toho určená, aby tu sme preberali problémy a upozorňovali na to, že čo nás čaká. A pýtali sa, čo s tým chce vládna moc urobiť? A preto sa znova pýtam, komu by takáto vizuálna pomôcka tu v tejto Národnej rade ublížila, ak by tu táto, ja neviem, čo to je, A3 bola ukázaná a poukazovala by na to, že zo všetkých týchto krajín je Slovensko tuná na chvoste červeným v pôrodnosti a je to veľký problém? Nikomu by neublížila, len by to bolo zrkadlo, za ktoré by ste sa vy, tri vládne strany mohli hanbiť, lebo je to výsledok vašej vlády. A tohoto sa zrejme bojíte. Obyčajných grafov a tabuliek.

    Taktiež by som sa chcel opýtať, komu by ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorá hovorí o tom, že koľko detí priemerná rodina by chcela mať a koľko si ich reálne môže dovoliť alebo koľko ich má? Veľmi dôležitý faktor, kde zase vidíme, že sme na chvoste v rámci celej Európskej únie, že máme najväčší rozdiel medzi tým, koľko by rodiny chceli mať detí a koľko reálne ich majú. Že ony by aj radi ich prijali medzi seba. To nie je o tom, že nemôžu tie deti mať, ale si jednoducho netrúfajú tie deti vychovať v podmienkach, ktoré im vy ako vládna moc na Slovensku usteliete. Znova si myslím, že táto vizuálna pomôcka sem jednoducho naozaj patrí. A vy nám toto právo chcete vziať. A ja sa pýtam akým právom? A znova upozorňujem na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že na to jednoducho právo nemáte. A keď tento krok urobíte, tak bude nielen protiústavný, ale bude aj v rozpore s ľudskými právami, základnými ľudskými právami a v tomto prípade menšiny a v tomto prípade opozície v Národnej rade.

    Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, že by som vám ukázal, že áno, tuná pred Bonaparte bolo približne päťtisíc ľudí v lete? Že tam prišli na prvý, druhý, tretí protest, potom cez leto možno trošku menej. Čím by sme vám ako vládnym poslancom tak veľmi ublížili, že nám toto právo chcete vziať? Túto vizuálnu pomôcku som si požičal od Daniela Lipšica, našeho doteraz ešte kolegu, dnes bývalého kolegu. Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorú on tu pri prvom čítaní tohto zákona ukazoval? Kedy tu Kaliňák opakovane aj s Ficom nehorázne klamali o tom, ako on presadil nejaký zákon, na základe ktorého mohli byť, neviem, čo už ani sa mohlo stať, a priniesol vám dôkaz. Priniesol vám výpis z hlasovaní, ako vy všetci ste tu hlasovali a menoval tam konkrétnych poslancov SMER-u. Komu by táto vizuálna pomôcka, v tomto prípade áno, nie rozmeru A3, ale rozmeru A2, komu by tak strašne zase ublížila? Znova je to len zrkadlo, vaše zrkadlo, vás, ktorí ste tu, ktorí ste tu hlasovali za niečo, o čom ste predtým tvrdili, že ste vôbec nehlasovali.

    A takto je to aj s ostatnými pomôckami vizuálnymi, ktoré v tomto pléne či už ja alebo moji kolegovia v minulosti používali. Áno, túto som tu použil ja. Tá sa volala Kaliňákov zázrak. Tá ukazovala to, že kým Robert Kaliňák nebol ministrom vnútra, dovtedy jeho príjmy boli tie malinké červené plôšky, keď si všimnete, 617-tisíc ročne, 690-tisíc ročne v korunách, to je tento graf. Ale, čuduj sa svete, odkedy sa stal ministrom vnútra, zrazu jeho príjmy zo 600-tisíc korún ročne vzrástli na jedenásť miliónov osemsto hneď od nasledujúceho roku. Úplne legitímne som tu v pléne kládol otázku, ako je to možné? Ako je možné, že minister vnútra, ktorý kým je poslancom, má príjem 600-tisíc, zrazu iba tým, že sa stane ministrom, zrazu jeho biznisu, keď na ten biznis nemá vôbec žiadny čas, lebo sa musí venovať ministrovaniu, že zrazu, keď už sa prestane venovať biznisu, zrazu ten jeho biznis 20-násobne, 30-násobne vyletí? Neni to legitímna otázka od opozičného poslanca, aby sa pýtal, aby používal vizuálnu pomôcku tuná v pléne? Nepozerá sa vám lepšie, nechápe sa vám lepšie moja otázka, keď vám tú vizuálnu pomôcku ukážem, ako keby že vám iba hovorím o tom, no Kaliňák mal v roku 2006 šesťsto tisíc korún príjem a v roku 2007 už jedenásť miliónov osemsto a potom dvanásť miliónov štyristopäťdesiatsedemtisíc a podobne? Nepripadáte si trápne, že nám chcete zobrať toto právo? Prepáčte, pozerám sa hlavne na poslancov za SNS, lebo váš predseda s týmto obludným návrhom prišiel.

    Čiže právo opozičného poslanca používať túto vizuálnu pomôcku a poukázať na to, že niekto si jednoducho z funkcie ministra vnútra urobil biznis a zrazu záhadne sa mu odvtedy, odkedy je ministrom vnútra, darí, je našou povinnosťou ako opozičných poslancov. Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak... Nech sa páči, môžete naštudovať (rečník ponúka predvádzané vizuálne pomôcky predkladateľovi). Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak vôbec túto debatu ani neregistrujú. Je im úplne ukradnutá, že čo sa tam hádame, bavíme sa tam o nejakom rokováku. Ani nevedia, čo ten rokovák možno je, jednoducho vypúšťajú. Ja chápem, že voliči SNS, SMER-u, MOST-u – HÍD sa rozčuľujú, že čo tu vlastne my vykrikujeme a snažia sa nás jednoducho nejakým spôsobom nepochopiť, lebo sú zaslepení mocou. Tak ako ste zaslepení vy ako vládni poslanci, tak sú aj, bohužiaľ, aj vaši voliči zaslepení a myslia si, že však vlastne vyhraj voľby, môžeš všetko a čo tam ten šašo Matovič aj s tými ostatnými niečo vykrikujú. Ale som veľmi rád, že naši voliči, ktorí volili nás ako opozičné strany, možno od Kollára to neočakávajú, že bude kontrolovať tú vládnu moc, ale od nás, od SaS-ky, aj od našeho hnutia tí voliči naozaj reálne očakávajú, že vám pôjdeme po krku, že vás budeme upozorňovať na kauzu Bašternák a budeme sa pýtať Kaliňáka, odkiaľ tie peniaze mal. A ja som veľmi rád, že nás voliči v tomto podporujú a chápu, že dnes to nie je len zápas ako jeden nejaký bežný zákon, ale je to zápas o základy demokracie. Lebo pravidlá, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom má prebiehať demokratická diskusia a zápas v rámci parlamentu, čiže rokovací poriadok je niečo, čo vlastne hovorí, akým spôsobom si tú demokraciu budeme strážiť. A je to veľmi zvláštne, keď z tohto miesta musím opakovane povedať, že to, čo si dovolil Andrej Danko, si nedovolil ani Pavol Paška. Ten Pavol Paška, ktorý sa stal symbolom zla, symbolov kšeftov, symbolom rozkradnutého zdravotníctva, kauzy CT v Piešťanoch a podobne. Ten Pavol Paška mal ten chochmes, neviem, či poznáte to slovo, neviem, jak sa to povie inak, mal ten chochmes, že povedal, že rokovací poriadok, aj keď smeráci z klubu chceli veľakrát upratať Matoviča tým, že zmenia rokovák, tak im povedal, že nie, že rokovací poriadok, to sú pravidlá, to sú, jak kebyže rozhodca, ktorý má byť zmenený iba vtedy, keď sa nájde dohoda naprieč politickým spektrom, sa tomu hovorí, a nesiahol nikdy, nepodľahol pokušeniu tento rokovací poriadok silou smeráckeho valca zmeniť. Andrej Danko Paškove dno prerazil a ešte je na to hrdý. On je hrdý na to, lebo sa mu zrejme ráno, keď sa zobudil, zistil, že dnes musím tiež urobiť nejaký štátnicky krok, niečím, čím napravím to zhnité Slovensko, a miesto toho, aby riešil problémy učiteľov, ktorí nie sú docenení, aby riešil problémy zdravotných sestier, ktoré opakovane Ficova vláda opľula, miesto toho, aby riešil problémy zamestnancov Finančnej správy, ktorých naháňame, aby naháňali podvodníkov ako Bašternák a spol., ale chceme, aby to robili za almužny, miesto toho, aby riešil problémy súdnych úradníkov, ktorí robia de facto prácu sudcov, ale za štvrtinové, pätinové platy, ako sú zaplatení sudcovia, miesto toho, aby sa snažil priniesť nejakú víziu pre obranu, za ktorú je zodpovedný, alebo pôdohospodárstvo, za ktoré je zodpovedný, tak miesto toho príde so zástupným problémom.

    A ja dnes mám obavy, že prišiel s tým iba preto, aby pomohol Kaliňákovi nejakým spôsobom odraziť ten útok od neho. Lebo keď si všimnete načasovanie, kedy s tým prišiel, tak samozrejme začalo to tým, že najprv Béla Bugár podľahol pokušeniu moci a vtedy, keď som tu rozprestrel regulérny transparent, na ktorom bolo napísané "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne" s fotkou Bašternáka a Kaliňáka, tak Béla Bugár bol ten prvý, ktorý povedal, že zastavujem, berie mi slovo, kým ten transparent nezoberiem. Čiže ten, ktorý sa tu tváril a oblboval a ohlupoval svojich voličov, že ako mu veľmi ide o demokraciu, ten bol prvý, ktorý zneužil tú moc a ktorý demokraciu pošliapal. Ten transparent nebol znova ničím iným len zrkadlom pre vás. Zrkadlom, ktoré by vám malo pripomenúť, že máte hájiť záujmy ľudí, ktorí poctivo platia dane, ktorí tu na Slovensku možno žijú chudobný, ale čestný život, a nie hájiť záujmy zlodejov, ktorí týchto ľudí okrádajú. V tomto prípade mám na mysli Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka. Čo Béla Bugár začal, Andrej Danko dokončil. Zobrali ste nám naše ústavné právo, aby sme mali mimoriadnu schôdzu. Na naozaj témy, ktoré boli veľmi dôležité. Toto právo ste nám zobrali, pošliapali a dovolili ste nám po troch mesiacoch, keď ste sa spoliehali, že téma vyšumí, aby sme v tých témach alebo v tých mimoriadnych schôdzach pokračovali. A v časoch teda, kedy sme už mali tretí, štvrtý masívny protest pred Bonaparte s pochodmi z SNP alebo spred Úradu vlády, Andrej Danko zrazu prichádza s iniciatívou, on zmení rokovák, on urobí poriadok, on chce slušnosť v parlamente. A on bude rozhodca. On, predseda jednej z koaličných strán. Preto hovorím, že jednoznačne si myslím, že išlo o čisto účelovú snahu Andreja Danka, aby zobral pozornosť médií, opozície aj ľudí na Slovensku od podvodníka a skorumpovaného ministra Roberta Kaliňáka a Ladislava Bašternáka a aby túto pozornosť preniesol na seba, na jeho statočný boj s Matovičom, ktorý tu robí bordel.

    A ja sa pýtam, čím som ten bordel tu urobil? Tým, že sme tu názorne ukázali 12 miliónov eur, ako vyzerá? Komu sme tým ublížili? Veď my máme ministra vnútra a vy ho kryjete, ktorý hovorí, že to bolo normálne platiť v hotovosti, že tu bola doba kešu. Je naše normálne právo, naše právo vyjadriť náš názor aj takýmto vizuálnym spôsobom a nikomu sme s tým neublížili. Nehovorili sme nič iné iba to, alebo nevizualizovali sme nič iné iba to, čo Robert Kaliňák povedal. Váš minister vnútra, ktorého kryjete. On povedal, že tá kopa, tých 112 kilo bankoviek, že to je normálne, hoci každý z nás vie, že to normálne nie je a že to bol čistokrvný podvod, ktorý Kaliňák ako obchodný partner, skrytý obchodný partner Ladislava Bašternáka, zakryl. Komu som ublížil tým transparentom, že tu bol roztiahnutý, keď v minulosti ikskrát, nedoniesol som si práve tú fotografiu, na ktorej Béla Bugár sám tu bránil vystupovaniu? A teraz sa nebavme o tom, že to bol konkrétne Ivan Lexa. Ako, samozrejme, hlboko týmto človekom opovrhujem. Nie je podstatné, kto to bol. Každopádne v tom čase to bol koaličný poslanec a Béla Bugár sám aj s ďalšími poslancami v deväťdesiatom, myslím, že to bolo, šiestom plus-mínus roku, čiže pred 20-timi rokmi tu s transparentíkmi stáli: kriminál za zločiny, zlodeji do basy, vrahovia do basy a podobne. Čiže jemu to dovolené je, ale nám, lúze, nie.

    A ešte raz si kladiem otázku, Béla Bugár, kam sa podel váš charakter, ten charakter, ktorý ste sľubovali ľudom pred voľbami na bilbordoch? V čom je spravodlivé to, že vy môžete, vy ako podpredseda Národnej rady budete môcť vystupovať 100-krát 20 minút a ja ako opozičný poslanec iba 20 plus 10 minút? V čom je to fér, v čom je to demokratické? V čom je fér, že vy tu môžete pred Lexom šaškovať s transparentami a ja nemôžem napísať jednu krutú pravdu o tom, že "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne"? Komu som tou vizuálnou pomôckou teda ublížil? Čí záujem hájite, pán Bugár, a kde zostal váš charakter? Tak isto aj ostatných poslancov MOST-u – HÍD, ktorí ste sa za tieto bilbordy, za toto heslo, že "Charakter rozhoduje", pred voľbami skrývali.

    Vy si ešte do toho návrhu ste schopní napísať to, že vlastne navrhujete všetky tie zmeny, zároveň rešpektujete pritom práva opozičných poslancov na slobodu prejavu. Len zabudli ste tam dodať, že odtiaľ-potiaľ. Že áno, doprajete nám slobodu prejavu na tých 20 plus 10 minút, v tom pôvodnom návrhu iba 20 minút, ale potom stačilo, tam už stačila sloboda prejavu, ale pre svojich ministrov, pre svojich podpredsedov a pre predsedu Národnej rady, tým doprajete slobodu prejavu naozaj nekonečnú, naozaj slobodnú. Čiže nám v podstate beriete slobodu a sebe si ju naďalej nechávate. No toto fér určite nie je.

    Niektorí ľudia, keď som sa s nimi bavil na Facebooku, niektoré diskusie na túto tému, tak nechápali, že ako je možné, že Andrej Danko si hovorí o tom, že on sa inšpiroval v ostatných rokovacích poriadkoch v rámci celej Európskej únie a že je s tým spokojný, že vlastne keď si všade zoberie niečo, čo mu vyhovuje, a vlastne nesnaží sa pozrieť ako an block na ten rokovací poriadok napríklad Rakúska. Lebo ak by sa Andrej Danko neišiel tým paberkovým spôsobom, že odtiaľ bobuľku, tam bobuľku, tam zrniečko a čo mi vyhovuje a dokopy si dám zrniečka na tanier a tvárim sa, že mám zrazu z toho strapec, ak by nešiel takýmto spôsobom, tak by zistil, že vlastne to, čo vyskladal, je hlúposť. Lebo keby sa pozrel na ten rokovací poriadok Rakúska, tak by zistil, že ak by chcel naozaj toho ducha preniesť na Slovensko, tak musel by ho zobrať a prekopírovať celý. Tak isto z tej Veľkej Británie, z Francúzska alebo z ostatných krajín. Lebo nie je normálne, aby sme si odtiaľ zobrali niečo, čo nám vyhovuje odtiaľ, odtiaľ, odtiaľ, dali dokopy na jeden papier a tvárili sa, že to má zmysel.

    Áno, teraz budem osobný, Andrej Danko rozpráva takou tou zvláštnou dankovčinou. Veľakrát mi to pripomína skorej taký generátor náhodných slov alebo generátor náhodných myšlienok. A v tomto prípade možno on to pochopí, že keď zlepí vetu odtiaľ, vetu odtiaľ, vetu odtiaľ a zoberie si z 27 rokovacích poriadkoch v rámci Európskej únie po vete, po dvoch a dá to na dve A4, takže on to dokáže čítať. Ale normálni ľudia na Slovensku jednoducho nechápu zmysel toho, čo Danko veľakrát na tých tlačovkách hovorí. A tak isto ja ako opozičný poslanec dnes nechápem zmysel toho, že on sa tvári, že predkladá normálny rokovací poriadok a ešte toho je schopný, aj obhajovať, ako to je demokratické, ako nám to necháva naše práva na slobodu prejavu. Alebo tam hovorí, že poslanci si vlastne opoziční môžu slobodne vybrať, či vystúpia v ústnej alebo písomnej rozprave. Čo niečo, čo je základné naše právo, ktoré dnes máme, on nám ho ide okresať, tak ešte ide hovoriť, že si vlastne môžeme slobodne vybrať, lebo nám teda, jééj, mali by sme asi za to ruky bozkávať pánovi Dankovi. Nie, ono to pripadá mi tak, jak kebyže niekto si myslí, že si pán predseda parlamentu povie, že on teraz zloží najlepšie auto na svete. Zoberie blatník z Wartburga, tam motor z BMW-čka, tam časti z nejakého traktora a myslí si, že keď z každého zoberie to, čo sa mu páči, tak na konci z toho bude to najväčšie fáro, lebo som ho zložil ja sám, veľkomožný Andrej Danko. Sami viete, asi ako by dopadlo takéto auto. A presne tak mi dnes pripomína, alebo teda ten prostriedok mobilný alebo motorový, presne tak mi pripomína dnešný rokovací poriadok. Vyskladaný zo súčiastok, ktorá jedna s druhou nie sú kompatibilné, ktoré nepasujú.

    A preto by ste tento návrh mali stiahnuť, v kľude si sadnúť s opozíciou a povedať, možno v duchu, poučiť sa možno z Pavla Pašku, sadnúť si za stôl, poučiť sa, diskutovať a spoločne opraviť chyby, ktoré teda naozaj tu sú, a ja som vám ich na začiatok aj normálne, čestne priznal, že sú tu štyri z tých vecí, ktoré navrhujete, že sú legitímne. Poďte ich opraviť! Možno pridajme k tomu ďalšie, ktoré tu moji kolegovia počas svojich vystúpení ikskrát už spomínali. Pome ich tam doplniť, aby áno, bolo právo napríklad na poslanecký prieskum opozičného poslanca, aby sme sa ho nemuseli doprosovať. Lebo čo to je už teda za poslanecký prieskum, keď chceme ísť kontrolovať vašeho ministra, ale vy nám s tým musíte dať súhlas? Čo je to už teda za taký veľký poslanecký prieskum? Nie, opoziční poslanci by právo ísť na poslanecký prieskum mali mať bez ohľadu na to, že či vládna väčšina v tejto sále bude mať vôľu, alebo nebude mať vôľu nám to dovoliť.

    Tak isto z tohto rokovacieho poriadku nie je normálne, aby ste si uzurpovali právo rozhodovať o tom, že či niekto dostane pokutu, alebo nie, vo vašom výbore, v ktorom máte väčšinu. V čom vám toto pripadá demokratické? Ale myslím si, že to, ako v skutočnosti myslíte a prečo ste takýto návrh zákona predložili, najlepšie charakterizuje v posledných dňoch pán Miroslav Číž. Myslím, že on to bol dnes, ktorý tu povedal, že predsa je nenormálne, že si všimnite dnešnú debatu, že tu väčšinu diskusie odvádzajú opoziční poslanci, že čo to je vlastne za strašnosť, čo sa to tu deje, že tu väčšinou diskutujú opoziční poslanci. A kto by tu mal teraz hájiť naše práva? Čo si myslíte, že pán Gál tu bude hájiť práva opozičných poslancov? Alebo pán Hambálek? Oni nebudú hájiť, oni budú hájiť svoje práva ako koaličných poslancov a tým pádom predložili návrh zákona a nepotrebujú teraz sa tu za to biť. Lebo teraz je tu náš čas ako opozičných poslancov upozorňovať na to, kde robíte chyby. Čiže ak niekto sa tu rozčuľuje, ako teda Miroslav Číž sa tu rozčuľoval nad tým, že čo toto je za zvrátenosť, že tu opoziční poslanci dnes viacej hovoria ako koaliční, tak je to, pán Miroslav Číž, normálne v každej jednej demokracií. Za takejto situácie by to bolo vždy a myslím si osobne, že by to malo byť pomaly teda aj vždy, lebo to je našou úlohou, keď vláda predkladá akýkoľvek návrh zákona, že hlavne by malo počuť byť opozíciu. Áno, jedným dychom dodávam, že ma mrzí, že koaliční poslanci, či pri tomto zákone, ale aj pri iks ďalších vládnych zákonoch, že jak keby sa hanbíte za to, čo vlastne vaša vláda alebo vy predkladáte, že neprídete sem hájiť ten váš návrh, neprídete ho obhajovať a argumentačne tu zviesť nejaký zápas, ale necháte tu nejakých troch, štyroch ľudí, ktorí tu za vás robia nejakú takú špinavú prácu, a jak mi to pripadá, jak kebyže im to chodí niekam do počítača, že čo majú prečítať, lebo veľakrát sú to práve takí ľudia, o ktorých vieme, že z vlastnej hlavy moc tých vlastných súvislých viet povedať nevedia. A takíto ľudia tu veľakrát obhajujú, v úvodzovkách, tie vaše návrhy zákonov, ktoré predkladáte. A ja hovorím ešte raz, mňa to úprimne mrzí. Omnoho lepšie by bolo, ak by tu sme zvádzali zápas aj pri vašich vládnych zákonoch, že príde raz vládny poslanec, opozičný, vládny, opozičný, vládny, opozičný. A nebolo by to o tom, jak veľakrát si pripadám ako opozičný. Alebo my si pripadáme, že ako keby tu iba hádžeme hrach na stenu.

    Taktiež tu Miroslav Číž vyjadril, aby sme teda vedeli, akým spôsobom nezávisle bude Andrej Danko rozhodovať o tom, koho pošle tam na inkvizičný výbor, ktorý mu naparí 2-, resp. 4-tisíc eur pokuty, tak znova to Miroslav Číž vyjadril v sobotu. Ja som si čítal iba prepis, nemal som čas pozerať reláciu, ale bol v diskusnej relácií s Martinom Poliačikom a v tej debate sa bavili o tom, že keď mi zoberú mandát, ako bude SMER hlasovať a podobne, a Miroslav Číž tam sa tak zaujímavo preriekol a povedal, my pri tom hlasovaní budeme brať do úvahy celé správanie pána Matoviča v pléne, to, že on pri rokovacom poriadku hovorí, že on ten rokovací poriadok nebude rešpektovať a celkovo, čo vlastne on kedy akože v tom parlamente urobil, alebo ako sa správa k nám ako opozičným poslancom. Čiže predstavte si tú zvrátenosť, pri zákone o ochrane verejného majetku či verejného záujmu, pri ktorom má rozhodovať plénum, či mi zoberie mandát, pán Miroslav Číž, ktorý pol niekedy aj podpredsedom Národnej rady a myslím, že aj predsedom klubu poslancov za SMER, SNS – čo to ste? – sociálna demokracia, tak on hovorí, že on nebude brať do úvahy iba ten zákon a porušenie nejaké moje v prípade toho zákona. On bude brať do úvahy všetky jeho subjektívne pocity a ostatných kolegov na klube. A toto povedal normálne v priamom prenose v diskusnej relácii na TA3. Povie, že nielen ten zákon, on všetko bude brať do úvahy.

    A presne takto dopadneme, milí opoziční poslanci, pri Andrejovi Dankovi. Keď ja poviem niečo, že si tu dovolím povedať, že Andrej Danko je synáčik, ktorý bol v predsedníctve Lesostav Revúca, firmy, ktorú sprivatizoval jeho otec od Mečiara iba preto, lebo boli jedna ruka s Jánom Slotom. A sprivatizoval to za bagateľ, a že nasledujúce tri roky rozpredal majetok tejto firmy, v ktorej pracovali čestní ľudia, zamestnanci, rozpredal majetok tejto firmy za 52 mil. eura, premiestnil na správne účty a nakoniec ukázal takto dlhý nos tým zamestnancom v Lesostave, ktorí sa súdili ešte dlhé roky o svoje výplaty. Ukázal dlhý nos štátu, lebo nezaplatil kúpnu cenu Fondu národného majetku. Ukázal dlhý nos zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Keď toto poviem, tak pri druhom slove Andrej Danko mi vypne mikrofón a pošle ma na inkvizičný výbor, aby mi naparil 2-tisíc, ale v mojom prípade zrejme pôjde už o opakované porušenie, takže asi 4-tisíc eur pokuty, lebo sa mu to nebude páčiť. Lebo Matovič si dovolil niekedy povedať o ňom, že to je obyčajný mečiarovsky privatizér, ktorý nie je v ničom iný od Jána Slotu, len ktorý tu má nejakú formu, ruky zopäté a všade, kde môže, spomenie pána Boha a týmto oblbuje tých istých voličov, ktorých predtým oblboval Ján Slota. Naparí mi pokutu a som na výbore a zoberie mi slovo. Ale ak by rovnakým spôsobom očierňoval ktoréhokoľvek kolegu tu niekto z vás, ten Andrej Danko, ten istý Andrej Danko, ten istý predseda Národnej rady, verte tomu, a dnes to tu vopred hovorím, bude sa tváriť ako tie tri opičky, že bude hluchý, slepý a nemý, že nebude nič vidieť, nič počuť a nikam, žiadnemu inkvizičnému výboru nebude nič hlásiť. A teoreticky si predstavme, že byť už teda bolo do očí volajúce to, že tu by niekto z vás tu niečo povedal a bol by teda neslušný voči opozičnému poslancovi a dal by ten podnet na inkvizičný výbor, mandátový a imunitný, tuším, ste navrhli, aby o tom rozhodoval.

    Ako dopadne to hlasovanie na tom výbore, keď tam máte väčšinu? No dopadne tak isto, ako keď pred mesiacom väčšina vaša na výbore, ktorý teda rieši ten zákon, na základe ktorého ja mám prísť o mandát, hlasovala o tom, či Kaliňák porušil ten istý zákon, čo som mal porušiť ja. Ale keďže tam bola vaša väčšina, tak ste hlasovaním rozhodli, že konktokorentný úver nie je úver. Lebo jednoducho vy ste si povedali, že vy ste teraz majiteľmi pravdy, lebo máte väčšinu. A ja vám vopred hovorím, že aj keď nás valcujete, aj keď prijmete tento zákon a zneužijete tú moc, ktorú máte v rukách, pravdu ste nezískali do svojich rúk, iba moc. A ja dopredu hovorím, že nikdy sa s tým nezmierim a mňa tým nezastavíte. Pre mňa je najposvätnejšia v politike sloboda a tú si žiadnym vaším zákonom ani hrozbou straty mandátu zobrať nedám. Zoberte mi ho, keď uznáte za vhodné, keď vám to dobre spraví. Možno niekto už prestane mať mokré sny z Matoviča, okej, asi si polepší na zdravotnom stave. Je to na vás. Ale tak isto vám hovorím, že prijatie tohto rokovacieho poriadku mne ústa nezatvorí.

    Ja dnes viem, v čom je obrovská výhoda vzdať sa svojho majetku v prospech detí. Ja som to urobil pred desiatimi rokmi, som si zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dnes viem, že môj jediný majetok je auto, ktoré mám zaparkované v garáži. Zajtra, keď ho predám, mne s vašimi pokutami, môžete si ich takto napísať do poradia, nebudem vám mať ich z čoho splatiť. Nech sa páči, to auto si môžte možno zobrať. Postupne si ho rozkrájať. Jedna pokuta za 2-tisíc, 4-tisíc, atď., ale mne tým neublížite. Ja tu budem naozaj slobodný. A je mi ľúto v tomto ostatných opozičných kolegov, ktorí áno, sú v manželstve, alebo majú nejaký ten majetok, ktorí slobodní práve kvôli tomu majetku a z ohľadu na svoju rodinu už nebudú môcť byť. Lebo vy im to práve zoberiete. Mne nezoberiete. Ja si tu budem hovoriť a ukazovať, čo uznám za vhodné.

    Čiže ak ste si mysleli, že toto bude zákon na Matoviča, v tom vám to nepomôže. Ublížite len všetkým ostatným okrem Matoviča, to vás dopredu upozorňujem. Lebo ja takýto paškvil a takéto zobratie ústavných práv opozičnému poslancovi rešpektovať nebudem.

    A keď pán Miroslav Číž sa v tej diskusnej relácii zároveň vyjadril, že ma dal na, podnet na mandátový, imunitný výbor, lebo dopredu hovorí, že nebudem rešpektovať zákon, a tu som prisahal, že budem rešpektovať a ctiť si zákony pri sľube poslanca. Áno, lebo jednoducho ústava pre mňa je viac jako váš paškvil, ktorý si tu väčšinou chcete schváliť. Moje ústavné právo, hovoriť, čo chcem, a ukazovať, čo chcem v parlamente, používať vizuálne pomôcky je nad vašou mocou, ktorú dnes máte v rukách. A preto hovorím, že váš zákon, aj keď si v akejkoľvek podobe ho schválite, rešpektovať v týchto veciach, ktorým nám chcete zobrať slobodu, nebudem. Tak ešte raz vás upozorňujem na to, ublížite iba všetkým ostatným okrem mňa samého. Mne tým neublížite, mne tým iba pomôžete, lebo každú tú vizuálnu pomôcku, ktorú si sem prinesiem, práve preto, že nikto druhý ich tu používať nebude, bude mať desaťkrát väčšiu mediálnu pozornosť, ak by ste nechali súčasný stav. Ak mňa budete provokovať tým, že to bude zakázané, tak mne v politike práve to zakázané ovocie najviac chutí. Budete to mať pri každom mojom vystúpení, vizuálnu pomôcku, a vystúpim pri každom jednom návrhu zákona a vystúpim aj v ústnej, aj v písomnej časti. A budete to tu mať desaťkrát viac a neubránite sa tomu.

    Ak pôjdete z kratšej cesty späť a v kľude si poviete, že, dobre, možno sme prestrelili a možno nám zachutila moc, tak môžeme spoločne prijať naozaj prínosnú zmenu rokovacieho poriadku. Ak to budete znásilňovať touto cestou, ešte raz vás upozorňujem, v mojom prípade vám to vôbec nepomôže. Iba si viac ublížite.

    A myslím si, že celkom dobrý nápad by bol sem nosiť vizuálne pomôcky, napríklad výroky pána mysliteľa. Po každé by sme si, pri každom jednom mojom vystúpení pripomenuli jednu. Keď chcete mať túto hanbu, verejne takto prezentovať to, čo je schopný hovoriť váš, predseda vašej strany, ja sa tomu nebránim. Ja som pripravený byť nositeľom výrokov vášho predsedu, vašej Slovenskej národnej strany. Čiže aj k vám do klubu SNS hovorím, vy sami, keď čítate to, čo je schopný, alebo počúvate vašeho predsedu, tiež si myslím, že si hryziete do jazyka, hanbíte sa za to. Keď chcete, aby tie perly ducha, ktoré za posledné mesiace narozprával a ktorých stovky ešte narozpráva, tu boli prezentované a dostali naozaj stonásobnú pozornosť, väčšiu, ako majú dnes, tak schváľte tento rokovací poriadok. Ja vám zabezpečím ich naozaj 100-percentnú propagáciu, aby ľudia vedeli, koho máte za predsedu. Čiže keď chcete ochrániť vašeho vlastného predsedu, stiahnite ten rokovací poriadok. Nahovorte ho, nech ide z kratšej cesty preč, lebo vám to iba, len ublíži.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán poslanec Matovič, sa prihlásili siedmi poslanci s faktickými poznámkami. Pán poslanec Vašečka, pán poslanec Klus, Viskupič, Simon, Baránik, Budaj, pani poslankyňa Cigániková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem Igorovi za jeho prejav, stotožňujem sa s jednou jasnou vecou, ktorú povedal viackrát, aj teraz na záver, stiahnuť tento návrh zákona. Skutočne tu vidím také dve roviny, ak sa novelizuje rokovací poriadok, ktorý sa nás tak bytostne dotýka ako poslancov. Teraz sme v opozícii my, to sa bude meniť, toto nie je len na volebné obdobie. Tak, ak je taký rozpor, to znamená, že asi nie je niečo v poriadku. Myslím, že by sme mohli viesť debatu o tom, ako napríklad ide pán Kresák podať návrh, úprava volieb ústavných sudcov. To je odborná vec. Tam by azda bola nejaká debata. Možno by nebol úplný súhlas, ale to nie je niečo také kontroverzné. Ale tu skutočne sú, je niekoľko opatrení, ktoré sú veľmi kontroverzné, a skutočne pán Matovič na nich veľmi dobre poukázal.

    Ja si pamätám, že keď sme mali prvé čítanie, tak sme o tom debatovali a bol som napríklad v televíznej relácii s pánom poslancom Bernaťákom, kde hovoril veľakrát, ešte príde druhé čítanie, ešte to upravíme. No ja som si aj teraz počas tohto vystúpenia podrobne, naozaj ešte raz podrobne prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála a pána poslanca Kresáka, ktorý teda je už zverejnený, aj keď nie je podaný. No nič zásadného sa nezmenilo. Tie najpodstatnejšie veci boli ponechané. To znamená, obmedzenie, nerovnomerné obmedzenie vystúpenia a tak isto aj bránenie vizualizácii tých prednesov, ktoré tak jasne teraz Igor vysvetlil. Takže ja budem to isté hovoriť aj dnes večer v relácii s pánom Bernaťákom, do ktorej sme pozvaní, a budem hovoriť, už máme druhé čítanie, čiže nie je to žiadne niečo už hypotetické. Zajtra pravdepodobne o tom budeme hlasovať, ak to nestiahnete. Takže boli to, boli to naozaj falošné slová a to, čo idete urobiť, bude hanba.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj Igorovi Matovičovi za tieto veľmi názorné príklady, prečo je navrhnutý zákon o rokovacom poriadku nie v poriadku. K tej ilúzii, ktorú spomínal na začiatku, len pre upresnenie. Ja som naznačil, že kroky od pánov poslancov Gála a Kresáka môžu byť prvým krokom, ale aby to bolo ešte zrozumiteľnejšie, vraciam sa úplne na začiatok, áno, je potrebné tento návrh zákona stiahnuť. Presne tak, ako to naznačili kolegovia v rozpravách predo mnou a v rôznych faktických poznámkach. Bez toho, aby sme sa k tomu mohli v kľude posadiť, aby sme si zozbierali všetky tie výhrady, ktoré tu boli spomenuté, okrem iného aj poslancom Igorom Matovičom, nie je šanca, aby sme dosiahli konsenzus. Ja predpokladám, že veľká väčšina z nás v opozícii je už dnes úplne jasne presvedčená, že takýto návrh zákona jednoducho nie sme schopní podporiť.

    A keď už tu máme aj predsedajúcu pani poslankyňu a podpredsedníčku parlamentu, rád by som spomenul, že práve tá kauza, na ktorú upozornil pán poslanec Matovič a toto zisťovanie uznášaniaschopnosti, kedy pani Ďuriš Nicholsonová úplne jasne a podľa mňa v súlade s rokovacím poriadkom ukázala, akým spôsobom sa dá voľne vykladať rokovací poriadok, tak práve táto kauza by mala hovoriť aj o tom, že dávajme si pozor na to, čo tu dnes práve prijímame. Pretože ak tu máme dnes explicitne napísané, že uznášaniaschopnosť je možné zisťovať len elektronicky, čo urobíme v čase, keď nám tu vypnú elektrinu alebo v nejakom núdzovom stave? To je presne to, čo som spomínal v prvom čítaní pri mojom vystúpení. Na toto sme, bohužiaľ, zatiaľ nenašli odvahu, aby sme napríklad aj s touto maličkosťou sa vysporiadali, pretože v tejto chvíli sa nám to zdá ako maličkosť, ale v budúcnosti to tak vôbec byť nemusí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Igor, spomínal si snahu týmto návrhom prekryť kauzy a snahu o to, aby odklonili pozornosť. Ja ako jeden z mála asi poslancov parlamentu som mal minulý týždeň možnosť sa stretnúť s človekom podozrivým z daňových podvodov, s Bašternákom. A novinári medzičasom vytiahli zaujímavé informácie, že pán Marián Slobodník, súčasný policajný pridelenec v Chorvátsku a dlhé roky riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bystrici, vydal dcéru za človeka, ktorý kávičkuje s pánom Bašternákom. Je pravda, že nemám čas sledovať, ako vyzerajú deti policajných pridelencov v Chorvátsku, ale to, že blízki rodinní príbuzní sa stretávajú s ľuďmi podozrivými z daňových podvodov, je evidentná snaha odtiaľto prekryť to týmito témami.

    A druhú vec, ktorú si hovoril, boli veci ako prvý medzi rovnými, primus inter pares, alebo ja aj doplním v rámci tejto idei, že každý sme iný a predsa by sme mali byť rovní. Toto sú tie idey, ktorými sme sa mali blížiť, a naozaj ich nasledovať a vytvárať pravidlá v demokratickom štáte, aby vznikol priestor, že existuje prvý medzi rovnými aj v tomto pléne. Čo je ale nízke a čo je zlé, je to, že niekto si tu osvojil pravidlo, že všetci sme si tu rovní a niektorí sú si rovnejší. Toto právo priniesli totalitné režimy, alebo túto ideu. A myslím si, že tento návrh zákona jednoznačne ide k týmto nízkym motívom a motiváciám a pudom, a myslím si, že naozaj by mali návrh zákona stiahnuť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, musím povedať, že áno, máte pravdu, je legitímne diskutovať o tom, či je správne konanie ministra vnútra v prípade Bašternáka tak, ako konal. Áno, je legitímne viesť politickú diskusiu. To, čo nie je správne, je brániť tejto politickej diskusii, pretože minister nesie aj politickú zodpovednosť. Ale zjavne kolegovia to nechcú, aby sa viedla politická diskusia.

    A teraz snáď ešte jedna pripomienka. Odkedy som v politike, len jeden jedinýkrát som zažil, že v parlamente použili časomieru. Vtedy SMER sedel v opozícii. Bolo by veľmi zaujímavé vypočuť si ten zvukový záznam vystúpenia Pašku, Fica a ostatných smerákov, ako to kritizovali. Dnes oni to idú zavádzať. Nemyslím si, že bolo to správne, bolo to jeden jedinýkrát, nemyslím si, že to bolo správne, ale zaviesť z toho pravidlo je nehoráznosť a šľapanie po demokracii.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem Igorovi Matovičovi za veľmi dobré zhrnutie problémov tohto zákona a prihováram sa tiež za to, aby tento zákon bol stiahnutý kvôli tomu, že aké sú jeho dôsledky na určitú nevyhnutnú kohéznosť tohto orgánu. My síce môžeme mať rôzne názory na rôzne veci, ale nejaké základné pravidlá koexistencie by tu mali existovať. A tento zákon ich popiera. Mal som tiež niekoľko drobných pripomienok napríklad k tomu, čo bolo uvedené, pokiaľ ide Ficov nájom, ako jeden z dôvodov existencie tohto zákona za účelom prekrytia káuz. Ficov nájom podľa všetkého nie je hodné považovať za hotovú vec, môže to kľudne byť len fiktívny nájom, pretože je veľmi pravdepodobné, podľa toho, ako sa všetci aktéri tejto kauzy chovajú, že Robert Fico je vlastne vlastníkom tohto bytu a nielen nájomcom v tom byte. Z vlastných skúseností viem, že existuje iks spôsobov, ako sa toto dá ošetriť aj bez toho, aby bol ako vlastník uvedený v katastri.

    No a pokiaľ ide o charakter tých, ktorí išli do volieb s tým, že majú charakter, je treba povedať, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Alebo kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.

    A ešte v rýchlosti pripomeniem, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je súčasťou nášho právneho poriadku.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj.

  • No mrzí ma, že predsedáte teraz práve vy, lebo vidím, že ja sa chcem prihovoriť ku koalícii a dať jej dobré rady a neviem, či mám, či to tam doznie. Predovšetkým treba povedať, že ofenzíva opozície a Matovič vôbec ako osoba očividne poriadne vystrašili pánov zo SNS, v MOST-e a v SMER-e, lebo navonok mu nadávate všetci do šašov, ale kvôli nemu prijímate zákon, meníte pracovný poriadok parlamentu, čo sa za celé roky neudialo. Čiže ak ho tak podceňujete, mali ste sa preniesť nad tie jeho verbálne prejavy alebo nad nejaké tie jeho vizuály. Lenže je to zrejme celkom inak.

    Neuvedomujete si, a teraz prejdem k tej rade, lebo mám len dve minúty a keďže vám chcem pomôcť, tak druhú minútu musím využiť na tú pomoc. Spomeňte si, ako Robert Fico vstúpil do kampane OĽANO, teda na pomoc kampani OĽANO a statočne útočil do Matoviča, až kým mu zhruba nezdvojnásobil percentá. Tento bravúrny výkon určite ste v SMER-e neraz komentovali a, v úvodzovkách, dobre ste sa nasmiali na tejto nezmyselnosti, že Robert Fico v podstate vyzdvihol Matoviča, urobil si z neho sparring partnera a zabezpečil mu voličov. Vážení, teraz idete to isté urobiť druhý raz. A keď niekto tú istú chybu urobí druhý raz, to už nebude omyl, tam je závada potom hlbšie. Čiže dobre vám radím, nepomáhajte neustále Igorovi Matovičovi, stačilo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem. Nedá mi, veľmi dobrá poznámka, pán Budaj. Ale, Igor, aby som reagovala na teba. Ďakujem ti teda za tú reč. Urobila som si viac poznámok, ale v prvom rade musím povedať, že si miestami trošku provokoval, ako je pre teba typické. A síce, nie s tým vždy súhlasím, ale som presvedčená, že práve to je dôvod, prečo ťa ľudia volia. Myslím si, že nikdy nebolo v parlamente tak veľa, nazvime nás rebelov, ako je dnes. A je to také malé parlamentné perpetuum mobile, lebo obávam sa, že sa nebudú chcieť zbaviť len tých transparentov a voľného prejavu, ale aj teba samotného a všetkých, ktorých ich teda nejakým spôsobom vyrušujú a ktorí priamo poukazujú na to, čo robia a hovoria teda rečou bežných ľudí. A práve preto si myslím, že presne, ako hovoril pán Budaj, dokazujú si tým iba svoju malosť a svoj strach. Čím väčším bičom práskajú, tým viac dokazujú, akí sú malí a aký veľký strach majú.

    A tak isto si myslím, že toto konanie je v súlade s vývojom na Slovensku, v súlade s vývojom v krajine, lebo čím viac moci majú komunisti a diktátori, tak tým menej práv majú obyčajní ľudia, ich zástupcovia. A práve tí si znova budú voliť o to viac rebelov parlamentu. Čiže myslím si, že touto zmenou si z dlhodobého hľadiska vôbec nepomôžu, dosadia alebo zabezpečia to, že ľudia opäť zvolia podobných, Igor, ako si ty, máme tu, prvýkrát v živote máme tu Kotlebu, máme tu Borisa Kollára, sú tu mnohí kolegovia, ktorí sú evidentne prejavom nejakej rebélie. Ľudia sa už nemôžu pozerať na tých beztrestných, ktorí si robia, čo chcú, a chcú tu ľudí, ktorí im to povedia priamo do očí. Takže myslím si, týmto si nepomôžu, dokážu iba to, akí sú malí a aký majú strach.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie. Len by som pre také teda pochopenie chcel doplniť aj zdôvodnenie, že keď som hovoril o tom, že, a vopred opakovane hovorím, že nebudem rešpektovať, keď tento zákon prijmete, a stretol som sa aj s kritikou vlastne v opozičných radoch, v takých tých extrémistických stranách alebo menej extrémistických, máme tu také dve, tak od nich zaznieva také, že jednoducho zákony treba rešpektovať tak, ako sú napísané. Ale ja by som ich chcel upriamiť na pozornosť čl. 32, aby potom pochopili, prečo to robím, a to je čl. 32 ústavy, a to je: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." Ja tým, ak si vy tu na základe toho iba, že máte moc, schválite, že vy budete nezávislý arbiter, rozhodca, alebo Andrej Danko o tom, že čo ešte je slušné, alebo nie, ak takýmto spôsobom nám zoberiete právo tu rečniť alebo prezentovať tie vizuálne pomôcky, nebijem sa o obrazové ani zvukové, tak v tom prípade si myslím, že do bodky spĺňate to, aby som mal právo, spĺňate to, čo hovorí čl. 32 ústavy, že budete odstraňovať demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd. A podporujem to aj tým, čo som hovoril, že existuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Karáczonyi a spol. verzus Maďarská republika, ktorý jednoznačne opozičným poslancom dáva právo hovoriť a jednoznačne im dáva právo používať vizuálne pomôcky. Čiže budem nerešpektovať zákon v súlade s ústavou, lebo ústava mi na to dáva právo, a doslova je to mojím príkazom. Keď som to dal raz pri prísahe, sľub, že budem rešpektovať zákony a ústavu, v tomto prípade ústava mi káže, priam káže, aby som využil článok 32.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, priznám sa, že mám také jemné politické nutkanie prekročiť rečnícky Everest z piatkového večera a rozprávať tu aspoň dve hodiny vkuse. Ale porušil by som tým svoj vlastný sľub, ktorý som dal minule v rozprave, že moje vystúpenia v rozprave nebudú nikdy dlhšie ako desať minút. Bolo by to proti zdravému rozumu a proti tomu, čo svojho času hlásal známy a svetový politický britský politik Winston Churchill, že je dôležité vyčerpať tému, a nie poslucháča.

    Dámy a páni, opakovanie je užitočné aj v dospelosti, nie nadarmo sa o ňom hovorí, že je matkou múdrosti. A preto zopakujem výrok, ktorý som povedal v rozprave v prvom čítaní k tomuto bodu. Ide o výrok známeho britského dramatika Georga Bernarda Shawa: "Slovo je najsilnejšia zbraň na svete, je silnejšie ako atómová bomba. Dokáže liečiť, dokáže potešiť, ale dokáže aj raniť, deštruovať a zničiť. Preto s ním treba zaobchádzať rozumne, s úctou a s rešpektom." Toľko citát z minulosti.

    Vo mne sa táto myšlienka zakorenila tak hlboko, že sa postupne vlastne stala mojou najcennejšou mediálnou skúsenosťou. Raz sa ma v jednom rozhovore istá novinárka pýtala, čo považujem za najvzácnejšie čo mi dala práca v rádiu a v televízii? Povedal som, odpovedal som asi takto: Spoznal som veľa nových krajín, nových kultúr, nových spôsobov života, myslenia, konania a vyjadrovania, spoznal som stovky, možno nepreženiem, až tisícky zaujímavých ľudí a osobností, od ktorých som sa mohol učiť, to bola tá ozajstná vysoká škola života. Ale to najcennejšie, čo ma naučila práca v rádiu a v televízii, sa dá zhrnúť do dvoch viet: Naučila ma strihať sám seba. Naučila ma, že každá veta sa končí bodkou. A je obrovské umenie dať tú bodku v pravom čase na pravé miesto. Nehovoriť veľa, hovoriť jednoducho, ale pripravene, vážiť si čas a vážiť si možnosť, ktorú vám ľudia venujú. Ak to nepreženieme, ak hovoríme vecne, ak kontrolujeme a vidíme, že nás ľudia počúvajú a počúvajú nás celkom so záujmom, navyše, ľudia vám rozumejú a nenudia sa, neunavujeme ich, tak vtedy je človek na najlepšej ceste ako dosiahnuť ten zázrak úspešnej komunikácie. Garantujem vám, že takýmto spôsobom si vás ľudia a nás všetkých zapamätajú a budú sa na rečnícke prejavy aj v tomto parlamente tešiť.

    V rozprave k novele rokovacieho poriadku zaznelo už pár miliónov slov. Zazneli aj mnohé otázky, samozrejme nebudem na všetky reagovať, ale vyberiem si tri také najdôležitejšie.

    V prvom rade, načo nám je? Každý z nás mal v živote svoju pracovnú skúsenosť, stručne, ak dovolíte, sa podelím o svoju. Keď som nastúpil do londýnskej centrály rozhlasovej a televíznej korporácie BBC ako novinár, priznám sa, mal som skutočne malú dušičku a v hlave desiatky otáznikov a otázok, kam som sa to vlastne dostal, ako sa tu môžem čo najrýchlejšie udomácniť, ako tu vlastne existovať a čo mám robiť, keď... Nebol som jediný s takýmito myšlienkami a oni to veľmi dobre vedeli. Nenechali, aby sme prepadli nejakej skepse alebo pochybnostiam samých o sebe. Hneď v prvý deň sme dostali jeden vzácny dar, bol to manuál BBC, 450 strán textu, ktorý obsahoval všetko, obsahoval programovú politiku, obsahoval princípy BBC, organizáciu, kompetenčné usporiadanie, sociálnu, zdravotnú starostlivosť, etický kódex, manuál správania sa, manuál obliekania, riešenia problémov, sporov, vystupovania na verejnosti v mene BBC a tak ďalej. Skrátka, úplne všetko. Štyristopäťdesiat, na prvý pohľad odstrašujúcich strán textu, ale keď som si ich prečítal, vtedy som pochopil, aký poklad sme dostali. Bolo to obrovské know-how, vďaka ktorému sme sa na nové podmienky, na novú prácu adaptovali v priebehu niekoľkých dní.

    Dnes už každá významná a rozumná firma má svoj vlastný manuál, niekde sa to volá organizačný know-how a niekde komunikačný, niekde výrobný, niekde firemný, to je úplne jedno. Správne tu podotkli predstavitelia opozície, že ide v každom prípade o súbor pravidiel. O súbor pravidiel, ktoré sú pre chod firmy nespochybniteľne užitočné, pretože vytvárajú istotu pod nohami tých, ktorí nastúpia do firmy, a samozrejme istotu aj tých, ktorí už vo firme nejaký ten rok odskákali.

    Umožní, jeden alebo druhý typ manuálu, predchádzať rôznym sporom, konfliktom a umožní predísť aj nevraživosti medzi ľuďmi, čo je veľmi dôležité. A umožní nastoliť zdravé medziľudské vzťahy. A v tejto polohe sa dotýkam aj otázky, ktorá tu tiež bola často vznesená, že Národná rada by sa mala venovať problémom, ktoré trápia ľudí. Plne s tým súhlasím, stotožňujem sa. Lenže, dámy a páni, parlament je výkladná skriňa tohto štátu. Úroveň komunikácie, ako tu medzi sebou rozprávame, aké slová používame, to je zrkadlový obraz, ktorý ľudia si všímajú. A práve preto vyzerá to s medziľudskými vzťahmi na Slovensku tak, ako to vyzerá, lebo vidia zlý príklad v parlamente. Takže preto, aby sme zlepšovali aj medziľudské vzťahy v rámci celej spoločnosti, mali by sme sa riadiť naozaj striktne danými pravidlami.

    Nečudujme sa, že pre medziľudské vzťahy, ktoré vidia ľudia aj v parlamente, nadávajú na politiku a na politikov. Nie je to žiadne tajomstvo, keď parlament dáva zlý príklad. Ja som napríklad šesť rokov života v Británii nepočul v parlamentnej rozprave slová "debil, trtko, hovädo a smrad". Ako hovoria Angličania, no way, v žiadnom prípade, je to neprípustné.

    Súhlasím s tým, aby... Ešte takto, dá sa urobiť aj nejaká listina v spolupráci s Jazykovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, aby to nebol výmysel niektorého z nás, a stanoviť presne slová, ktorá nepatria na parlamentnú pôdu, aj keď tu používame a využívame imunitu poslaneckú. Myslím si, že to káže slušnosť.

    Tŕňom v oku je aj časový limit na vystúpenia v rozprave. Súhlasím s tým, nemám s tým duševný problém, aby aj na ministrov platilo 20 minút. Ale zase uznajme, pri uvádzaní zákona o štátnom rozpočte asi 20 minút by pre ministra bolo ako úvodná reč málo. Takže môžeme odsúhlasiť aj výnimky, ale súhlasím s tým, aby ten časový limit bol. Čo sa limitu týka,, má to svoje výhody, prinúti nás poslancov dôslednejšie sa pripraviť do rozpravy, byť vecný a byť na najlepšej ceste aj pochopený. Každý s každým nebudeme súhlasiť asi nikdy, ale uznať argumenty politického súpera predsa nie je prejav slabosti ani hriechu. A argumentov za 20 minút, alebo koľko sa dohodneme na limite, určite uznáte, že môžete povedať neúrekom.

    Samozrejme, summa summarum, skúsme sa teda pozerať na novelu rokovacieho poriadku nie cez červené súkno. To, že ho treba novelizovať a upravovať, alebo upraviť, dokazuje život a prax. Ale je to otvorený dokument, ktorý sa dá novelizovať alebo modernizovať, či už raz za dva roky alebo na prahu volebného obdobia, alebo ako sa Národná rada dohodne.

    No a vzhľadom na to, že končím limit môj, ktorý som si dal, nikto tu ešte neprišiel s návrhom, aby sme odsúhlasili povinnú dvojhodinovú, dvojhodinový časový limit, aby každý dodržal v rozprave dve hodiny a rozprával.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec. Ja na vás nemôžem reagovať s faktickou, lebo by som porušila rokovací poriadok, ale nedá mi ako bývalá kolegyňa vás, ako novinárka ja povedať k tomu, čo ste povedali, že vedieť odstrihnúť sám seba a dať si tú pomyselnú bodku v pravý čas. Ja by som iba chcela povedať, že je rozdiel tak trochu, keď striháte sám seba a dávate si tú pomyselnú bodku dobrovoľne a keď vám tú pomyselnú bodku tam vnúti uprostred vášho vystúpenia niekto iný z pozície sily. To, a keď vás postrihá, to je naozaj aj nepríjemné. Dobre.

    Faktické poznámky evidujem na vaše vystúpenie, 7 faktických poznámok, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Zemanová, Baránik, Klus, Krajniak, pán poslanec Blanár, Grendel.

    Pán poslanec Budaj, ako prvý vystúpi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, stihli ste to za tých 10 minút práve a len zato, že ste sa nestihli ani minútu venovať obsahu, vecnému obsahu navrhnutého zákona. Bolo to veľmi zaujímavé, objasnili ste nám niečo o remesle moderátora, ale teraz by to chcelo uznať, ja viem ,že vy to viete pochopiť, ste bystrý človek, len to uznať, že my tu nie sme, aby sme ľudí zaujali a zabávali, nás sem ľudia poslali, aby sme skúmali návrhy zákonov, aby sme ich skúmali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. To je sľub poslanca. Limit zásadne redefinuje tento sľub. Máme skúmať, a to starostlivo, predkladané zákony, pretože Slovenská republika nemá druhú komoru. Čo sa tu pokazí, to ide do praxe a ako vidíte na množstve predkladaných zákonov, teraz, za túto schôdzu sme tu premleli – koľko? – desať, dvadsať, tridsať vládnych zákonov? Idú jak na bežiacom páse. Ja viem, že možno vládna koalícia proste bude stláčať gombíky a nebude o nich diskutovať, lebo veríme, ale opozícia má povinnosť naozaj voči občanom, aby aspoň ona bola poistkou a aby nedôverčivo skúmala, pýtala sa, hľadala, ukazovala grafy, ukazovala vizuály a preukazovala oponentúru. To je zmysel demokracie, nie zabávanie, nie predpísanie slov.

    Viete čo? Vy nebudete, ani pán predseda nikdy sudcom tohto celého, čo sa volá demokracia. Na to je známy sudca, volá sa volič.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Zemanová s faktickou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, poslanec Farkašovský, vy ste povedali, dobrý diskutér by sa mal vedieť odstrihnúť. Obdobné úvahy o tom, že ako každý by mal vedieť vtesnať svoju myšlienku do tých 20 minút a podobne, by malo byť kritériom toho, že kto sa môže stať poslancom? Viete, aké sú kritériá, kto môže byť volený za poslanca Národnej rady? To nie je ten, kto vie diskutovať. Môže byť niekto, kto sa bude zajakávať a bude mu trvať oveľa dlhšie sa vyjadriť. Za poslanca Národnej rady môže byť zvolená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, v deň volieb dovŕši 21 rokov veku, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je vo výkone trestu odňatia slobody a nenastala uňho prekážka vo výkone práva voliť. Predstavte si, že tu bude poslanec, ktorý bude hluchonemý a bude sa jeho reč tlmočiť. Aj jemu odstrihneme čas za 20 minút? My nie sme novinári, my sme tu odborníci v prvom rade a ľudia z ulice, ktorí nás zvolili, ľudia vo voľbách a poslali do Národnej rady obhajovať ich záujmy. Nemala by forma, hoc vášho príjemného hlasu, moderátorského, novinárskeho prevažovať nad obsahom, pretože ten je dôležitý tu v parlamente, ten je dôležitý pri prerokovávaní zákonov, ktoré ovplyvnia život celej našej spoločnosti.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Pán kolega Farkašovský, mám veľké výhrady voči vášmu vystúpeniu. Považujem ho za krajne farizejské. Národná rada je zrkadlom spoločnosti a to, čo sa tu deje, je odrazom skutočnosti, že v tomto štáte nefungujú základné funkcie. Nefunguje tu polícia, nefungujú tu súdy, nefunguje tu prokuratúra. Keby fungovali, tak by sme nemuseli tu zvyšovať hlas, nemuseli by sme tu používať nepríjemné výrazy, pretože veľká časť členov tohto parlamentu by bola vo väzení. A vy sa nám tu snažíte nahovoriť, že my by sme sa mali prirovnávať k parlamentu vo Veľkej Británii? Vy si myslíte, že v Británii fungujú polícia, prokuratúra a súdy tak ako tu? Tam môžu byť uhladení a musia byť uhladení, pretože tam tí, ktorí sú zločinci, nesedia v parlamente, nesedia v parlamente tí, ktorí ochraňujú zločincov vo vláde a v iných úradoch. Buďte taký láskavý, hovorte pravdu, neklamte.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem pánovi poslancovi Farkašovskému za ten príklad so štátnym

    rozpočtom. To je typický jav toho, čo tu hovoríme v podstate od začiatku, od prvého čítania, prečo neobmedzovať vôbec hovory v rámci rozpravy, pretože ak dáme výnimku pánovi ministrovi, alebo prípadne neskôr predkladateľom návrhov zákonov, ako k tomu prídu tí ostatní, ktorí sa možno za konkrétne poslanecké kluby tiež chcú neobmedzene vyjadriť a nielen v rámci 30, 20 alebo 10 minút. Čiže z tohto uhla pohľadu, vráťme sa teda z kratšej cesty a ako som už naznačil niekoľkokrát, stiahnime tento návrh zákona a diskutujme na túto tému, pretože výnimka bude vždy plodiť len ďalšiu výnimku. Ak už teda chceme skracovať, zase trvám na tom, čo som tu povedal už niekoľkokrát, skracujme pre všetkých, aby mali všetci rovnaké podmienky, a to vrátane predsedu vlády či predsedu parlamentu. V opačnom prípade to skutočne nie je demokratická právna norma, ako to naznačujú moji kolegovia v podstate už od samého počiatku diskusie na túto tému.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak s faktickou.

  • Pán kolega Farkašovský, súhlasím s tým, že kultivovaný prejav, úroveň diskusie kultivuje, a preto som si dal tú námahu, alebo chcel som si ho vypočuť, pretože ste k nemu pristúpili takýmto spôsobom. Chcel by som vám povedať v podstate to isté, čo povedal môj predrečník, pán poslanec Klus. Pokiaľ bude zabezpečená reciprocita, to znamená, že naozaj sa doplní do rokovacieho poriadku, aby to bolo, alebo do vašej novely, úplne zrejmé, že minister a podpredseda parlamentu môže v rozprave k jednému bodu vystúpiť iba raz, tak potom si myslím, že aspoň základná férovosť v prístupe opozície a koalície bude zachovaná. Pretože úplne najhoršie je, keď sa niekto snaží vystupovať kultivovane, ale pritom, povedal by som, rozpráva vecne neférové alebo nekultivované veci. Čomu nehovorím, že je váš prípad toho vášho vystúpenia, ale na to, aby sme mohli k tomu takto pristúpiť, tak je nutná tá podmienka, aby ten rokovaní poriadok bol férový. Ak bude férový, tak potom môže kultivovať.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Farkašovský, chcem vám poďakovať za kultivovaný prejav a poukázanie aj na niektoré veci, ktoré sa tu ako keby obchádzali, pretože v tomto návrhu novely zákona o rokovacom poriadku sú neni nejaké veci, ktoré by boli niečím sa vynímajúce oproti ostatným parlamentom, či už v Európskej únii, alebo európskych krajín. Hovorí sa tu o tom, že by tu nejaké limity časové nemali byť. Ale tie sú úplne bežné aj v iných parlamentoch. Dostali ste dokonca aj štúdiu, ktorá bola spracovaná naším Parlamentným inštitútom, ktorá jasne hovorí o tom, kde, v ktorých krajinách takéto niečo funguje, a vôbec to neznamená nejaké obmedzenie demokracie. Čiže ja plne s vami súhlasím. Dokonca vy ste spomenuli aj zoznam nejakých, povedzme, vulgárnych alebo nevhodných slov, ktorý, tuším, jeden parlament, tuším fínsky má schválený, že tieto slová by nemali vôbec zaznieť, a všetci to rešpektujú, pretože je to nejaká spoločenská norma. A ja si myslím, že je to správne. Tie vulgárne slová nezaznievajú z úst, či už našich poslancov zo SMER-u alebo zo SNS, ba dokonca sa tu napádajú opoziční poslanci, že kto je vinný za to, že sa, nebodaj, bude meniť rokovací.

    Čiže ja si vôbec nemyslím, že niečo, čo sa dnes na základe aplikačnej praxe ide upraviť, môže nejakým spôsobom obmedzovať právo na vystúpenia, alebo nejakým spôsobom demokraciu, ako tu niekto naznačuje. Práve naopak, sa stanovujú pravidlá, ktoré budú pre všetkých rovnaké. A rovnako ako v iných parlamentoch majú možnosť, či už predsedovia parlamentu alebo podpredsedovia, vystúpiť aj viackrát, asi vedia, prečo to je. Uvidíme, možno aj diskusia prinesie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú konsenzom, a veľmi rád ich podporím.

    Takže ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Farkašovský.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.

    K pánovi Budajovi. Nuž, zábava? Myslím si, že v parlamente máme hlavného zabávača, takže netreba to ďalej komentovať.

    Pani Zemanová, na margo vašej faktickej. Myslím si, že nie počet minút a dĺžka rozpravy alebo dĺžka vystúpenia v rozprave rozhoduje o kvalite príspevku v rozprave. Určite nie. Ale argumenty.

    Pán Baránik, nikto netvrdil, že žijeme v ideálnom štáte, ale za slovo klamár, len tak mimochodom, by ste v britskom parlamente dostali žalobu.

    Pán Krajniak, ďakujem pekne za konštruktívnosť pripomienky, súhlasím s ňou.

    A pán Blanár, limity sú naozaj bežné aj v iných štátoch a v iných parlamentoch.

    No a myslím si, že by sme mohli v rámci úsmevného záveru môjho partu naozaj odsúhlasiť povinnosť pre všetkých poslancov slovenského parlamentu vystupovať v rozprave minimálne dve hodiny, ako to urobil kolega v piatok.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nadviažem tam, kde skončil pán Farkašovský v predchádzajúcom príspevku. Možno by stálo zato, pán kolega, trošku viacej poštudovať tie zahraničné parlamenty. Členovia britského parlamentu majú takisto indemnitu, to znamená, že akýkoľvek výrok je chránený. Ale ak by sa niečo stalo, ak by jeden poslanec druhého nazval klamárom, tak s veľkou pravdepodobnosťou by bol vykázaný do konca rokovacieho dňa z tej sály. Naposledy sa to stalo, keď jeden laybristický poslanec označil premiéra Camerona svojho času za Dodgy Dave, čo je pomerne slabé vyjadrenie, keď by sme mali hľadať slovenský ekvivalent, ale tým, že nebol schopný odvolať toto pomenovanie, tak bol vykázaný z parlamentu. Nestáva sa to tam často. Ale tá úroveň, ktorá je u nás v parlamente, zrejme by tam mala za následok vykázanie zo sály, ale je to zabezpečované spravodlivo spíkrom parlamentu, ktorý je prísne nestranný. Čo teda nie je niečo, čo by sme v slovenskom parlamente mali.

    Najzákladnejšia výčitka voči zmene rokovacieho poriadku je tá, že nenastavuje pravidlá rovnomerne a nestranne, že sú príliš veľké kompetencie dané na strane predsedu parlamentu, že zástupcovia vlády, tej vlády, ktorá sa má v parlamentnej demokracii zodpovedať Národnej rade ako najvyššiemu zákonodarnému orgánu, sú postavené nad práva toho orgánu, ktorému sa zodpovedať majú. Je neprípustné, aby minister, ktorý sem má chodiť roztrasený a spotený, že čo ho v parlamente čaká, mohol vystupovať v rozprave koľkokoľvekkrát, a parlamentní členovia, ktorí ho majú kritizovať a kontrolovať, majú obmedzené, jednak dĺžku vystúpenia a jednak počet vystúpení v tej rozprave. To je prvá vec.

    Druhá vec, hovoríte o dvojhodinových, o dvojhodinových vystúpeniach ako povinných, sám dobre viete, že dvojhodinové vystúpenia v parlamente vždy, minimálne za posledných šesť rokov mali nejaký význam. Existuje zaužívaný pojem filibustering, ktorý sa používa minimálne v anglicky hovoriacom parlamentnom kontexte, ktorý sa používa, keď menšina potrebuje upozorniť na konkrétny problém a nejakým spôsobom natiahnuť zákonné lehoty, ktoré sa týkajú konkrétneho legislatívneho konania. Filibustering v americkom parlamente naozaj bol dovedený do takých rozmerov, že sa čítali telefónne zoznamy. To sme tu nikdy nemali. Keď sa tu maximálne niečo čítalo, tak sa tu čítala Gorila. To bolo ešte stále k veci. Najdlhšie zasadanie parlamentu, ktoré bolo nepretržité, trvalo tri dni a dve noci. To bolo odvolávanie, odvolávanie pána premiéra Fica pár rokov dozadu. Najhoršou obeťou tých troch dní bol Janko vzadu v poslaneckom salóniku, lebo nikto nemyslel na to, že by ho mal niekto striedať. Ale inak toto bolo celkom v pohode. Takže aj filibustering.

    Skúste sa pozrieť potom v americkom senáte na takzvaný sitting demokratických senátorov, ktorí chceli upozorniť na využívanie práv menšiny minulý rok. Jedna z tých senátoriek bola v parlamente tento rok v Slovenskej republike, hovorili sme práve o tom, ako má menšina a opozícia v parlamente právo využívať aj obštrukcie, ak jej nie je dovolené hovoriť o veciach, o ktorých chce hovoriť na regulérnom zasadaní. Sitting týchto senátorov sa týkal toho, že v Amerike stále nie je ochota hovoriť o obmedzení držania zbraní, a keďže opozícia demokratická cítila, že je potrebné na túto tému upozorniť a práve vďaka internetu, práve vďaka Facebooku, práve vďaka Livestreamingu to malo svoj záber a ľudia to mohli sledovať. Dokázali upozorniť na tému, ku ktorej ich väčšina v senáte nedokázala pustiť.

    Takže to, čo sa deje v slovenskom parlamente, krásne zapadá do kontextu toho, čo sa deje vo svete. A jednu vec, ktorú nám členovia iných parlamentov závideli, bolo práve liberálne nastavenie, ktoré sme tu doteraz mali a technická vyspelosť, mimochodom. V Nemecku, keď sa hlasuje, tak sa vôbec nevie pri konkrétnych hlasovaniach, kto ako hlasoval. Zdvihnú sa ruky, predsedajúci sa pozrie, áno, je väčšina, zákon je odhlasovaný, vôbec nemajú taký výpis, ako máme my. Výpis z hlasovania existuje iba vtedy, keď si dajú manuálne prepočítať hlasy, ak niekto rozhodnutie predsedajúceho napadne. Hádam sa teraz po vzore Nemecka nebudeme vracať k tomu, že budeme dvíhať ruky a opticky pozerať, či máme väčšinu alebo nemáme väčšinu v parlamente? Takže všetko treba zasadiť do kontextu toho, čo práve funguje.

    A ak by sme mali prísť so zmenou a to je gro toho, čo som chcel v tejto rozprave teraz povedať, tak by sme sa mali riadiť niekoľkými zásadnými pravidlami. Prvé pravidlo je, pred tým, než idem navrhnúť zmenu, zanalyzujem súčasnú situáciu. Pozrime sa, prosím, na parlament v Čechách, akým spôsobom tlačí pred sebou opozičné návrhy zákonov. Bežne sa tam stane, že opozičný návrh zákona rok alebo aj viac ako rok je vždycky na konci každej schôdze posúvaný na tú ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu, pretože podľa pravidiel rokovania českého parlamentu, teda dolnej komory, je presne daný počet dní, ktorý sa rokuje a prerokujú sa väčšinou vládne zákony, tie opozičné sa odstrihnú a posúvajú sa ďalej. My taký problém nemáme. Najdlhšie schôdze, ktoré sme mali, trvali tri týždne aj niečo, väčšinou po dvoch týždňoch a pár dňoch sme skončení, a to aj napriek tomu, že niekedy viac ako polovicu preberaných zákonov tvoria opozičné zákony. Netlačíme si penzum zákonov pred sebou tak ako Češi. To znamená, že zjavne analýza súčasného stavu dokazuje, že nie je potrebné skracovať umelo rokovanie parlamentu, lebo ten čas využívame pomerne dobre a dokážeme prerokovať všetko, čo sme chceli.

    Druhá vec, nad ktorou sa zákonodarná moc musí zamyslieť v momente, keď chce meniť pravidlá, je, či zmena, ktorú prinesie, skvalitní jej prácu, alebo nie. A ja som hlboko presvedčený o tom, že najväčší cirkus v tomto parlamente nastane v momente, keď táto zmena rokovacieho poriadku prejde a bude platná. Ľudia ako Igor Matovič sú ako veľmi hlasný činelista v púšti. Udrie tými činelmi o seba a zvuk sa šíri do priestoru a pomaličky zaniká. Čo vy robíte, je, že okolo neho staviate betónové steny. Takže kým predtým ten úder bol jeden a pomaličky sa rozplynul, tak teraz on udrie tými činelmi o seba a odrazí sa to od jednej steny, od druhej steny, od tretej steny, od štvrtej, a čím viac ich postavíte, tak tým väčšia ozvena z toho bude. V momente, keď okolo neho spravíte betónovú kupolu, tak ten zvuk tam bude cykliť pol dňa. A to dorábate presne touto zmenou rokovacieho poriadku. Vytvárate odrazové plochy, zástupné témy, ktorých sa môže ktokoľvek chytiť a bude ich využívať vo svoj prospech, presne tak, ako to s obrovským talentom robí Igor Matovič v tomto parlamente. Dáte mu pokutu, bude robiť všetko pre to, aby ju dostal. Budete ho chcieť vyniesť z tohto parlamentu, tak bude s veľkou láskou čakať na prvého človeka, ktorý ho dvihne a vynesie ho odtiaľto. Poviete mu, že plagát musí mať 20 x 30, tak príde s plagátom 21 x 31 a bude vás tu čakať s pravítkom, aby ste mu ho išli premerať. Čo si vymyslíte, s tým príde. Lebo je raz taký a ja sa mu nebudem diviť.

    V momente, keď Andrej Danko prvýkrát vyriekol slovo horalka v tejto sále, si ju z protestu so sebou nosím a vždycky ju dám tak, aby ju bolo vidno. Lebo niečo z toho Igora Matoviča predsa len mám v sebe aj ja. Tú rebelskú chúťku, že keď mi niekto povie blbosť, tak proti nej chcem niečo spraviť.

    Spôsob, akým kultivovať parlament, je zaviesť pravidlá a trvať na nich bez ohľadu na to, koho sa práve týkajú. A za vzor dám výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Nepracuje dokonale, ale mám taký dojem, že pracuje lepšie než kedykoľvek predtým. A jedným z dôvodov, prečo sa to práve teraz deje, je, že sa nerobí rozdiel. Koaličný, opozičný porušil zákon, otvorí sa konanie, v prípade, že je dokázané porušenie zákona, dá sa trest. Na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ikskrát prišli podania, ktoré boli opodstatnené, ktoré boli obsahovo úplne relevantné a aktuálna vládnuca väčšina ich zmietla zo stola len kvôli tomu, že bola politicky silnejšia. To sa teraz pri väčšine prípadov na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií nedeje.

    A to, čo potrebujeme aj tu v tomto pléne, nie je obmedzovanie opozície, nie sú zástupné témy, je nastavenie spravodlivých pravidiel a dodržiavanie bez ohľadu na to, kto ich porušil. Pohli ste sa ako koalícia veľmi zlým smerom. Lebo výsledkom tejto zákonnej zmeny bude, že vecnosť rokovania parlamentu bude klesať, odrážanie sa od betónových stien a zástupné témy a venovanie sa svojim vlastným problémom stále v cykloch bude narastať, s každým jedným obmedzením prídu vynaliezavejšie spôsoby, ako prísť s novým porušením súčasných pravidiel a jedna veľká téma nasledujúcich štyroch rokov, minimálne, bude len to, ako sa porušuje rokovací poriadok a ako sa za jeho porušovanie trestá.

    Keby ste tie činely nechali v púšti znieť zakaždým len jeden úder a skúsili ich prehlušiť svojou vlastnou poctivou prácou a prinášaním riešení, ktoré naozaj občanom pomôžu, som presvedčený o tom, že ako vláda by ste boli na tom lepšie. Vy ste ale sadli na lep a nechávate si diktovať témy a obeťou toho, že na základe toho idete meniť pravidlá, bude jednak tento parlament a jednak my všetci, ktorí v ňom sedíme. Lebo potupne a s hanbou teraz pred každým jedným školským zákonom budeme musieť žiadať v procedurálnom návrhu, aby nám bolo dovolené rozprávať viacej ako dvadsať minút, ak sa budeme chcieť veci venovať naozaj do hĺbky. Pred štátnym rozpočtom budeme musieť procedurálnym návrhom žiadať o to, aby sme mohli rozprávať o dvadsať minút dlhšie ako dvadsať minút, aby Eugen Jurzyca alebo Jožo Mihál dokázali na celej ploche kritiky stavajúceho štátneho rozpočtu povedať to, čo potrebujú. Z poctivých a dobrých poslancov budete robiť obete a tí, kvôli ktorým ste tú zmenu zákona napísali, sa vám budú smiať, čo ma mimoriadne mrzí.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. Evidujem 7 faktických poznámok. Pán poslanec Osuský, Dostál, Krajniak, Grendel, Jurzyca, Kresák a pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Poliačik sa tu dotkol v prvej časti, alebo v tom prvom bode, ku ktorému sa vyjadroval, ja už som o tom tiež hovoril a zdá sa mi neuveriteľné, že vzhľadom na to, že ide celkom logicky o poslanecký návrh, dokonca návrh predsedu inštitúcie, že ten návrh sa absolútne v predklone stavia, tak ako povedal Martin Poliačik, voči ľuďom, ktorých osud je závislý od tejto snemovne, ktorých osud je závislý od 150 hlasov, ktoré ich schvaľujú do ich pozícií a ktoré ich z nich môžu odvolať. A v tomto zmysle je neuveriteľná autodegradácia, ktorú robí poslanecká snemovňa a menovite i jej predseda, tým, že sa stavia do subordinovaného postavenia k svojim podriadeným. To je pomerne unikátne, pretože ak by sme chceli ukázať význam zákonodarného zboru, tak by mali mať poslanci bez rozdielu, každý z nich väčšie práva ako tí, ktorí závisia od ich hlasov. Ale keďže sme, hádam, slušní ľudia a demokracia, tak považujem za celkom akceptovateľné, aby existovala rovnosť, ale aby tí, ktorí rozhodujú o osude svojich podriadených, mali menšie právomoci, ako tí podriadení, to je proti logike, proti zdravému rozumu a, presne vzaté, i proti slušnosti.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Poliačik, hovoril si o skracovaní času pre vystúpenia, ktoré je asi jedným z uholných kameňov tejto novely, a priznám sa, že ani mne nie je jasné, čo kolegovia z vládnej koalície touto zmenou sledujú. Dokonca toto mi je akoby najnejasnejšie z toho všetkého, čo tam obsahujú, pretože asi sa nezhodneme na tom, či je alebo nie je potrebné zákonom riešiť vnášanie horaliek a transparentov do rokovacej sály Národnej rady. Ja si myslím, že poslanci majú dostatok slušnosti v sebe, aby, aby neprimeraným spôsobom nekonzumovali jedlá v zasadačke parlamentu. Alebo považujem za legitímne, ak nejakou vizuálnou formou vyjadrujú svoj politický názor. Ale tam nachádzam aspoň štipku racionality v tom, že vy to vidíte ako problém, myslíte si, že by sa nemali vôbec používať transparenty, alebo myslíte si, že si ani keksík ku káve nemôže poslanec zjesť v rokovacej sále Národnej rady. Tam ten rozdiel v názoroch aspoň, aspoň trochu mu rozumiem. Ale vôbec mu nerozumiem, prečo chcete obmedziť tú dĺžku vystúpenia poslanca a teda možnosť opakovaného, aj keď to sa má nejako ešte upraviť tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to nie je žiadny problém. Zákony sa majú meniť, keď existuje nejaký problém, ktoré je potrebné vyriešiť, keď niečo nefunguje. Ale tuto opakovane zaznieva z našich úst, že to nie je žiadny reálny problém, neprimerane dlhé vystúpenie alebo neprimerane dlhé schôdze Národnej rady, tak ja by som sa rád aspoň dozvedel, že čo vás k tomuto vedie, lebo skutočnosť, že je to tak aj inde, nie je reálny dôvod.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak.

  • Pán kolega Poliačik, nemyslel som si, že to niekedy poviem, ale k rokovaciemu poriadku ste prehovorili veľmi rozumne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj kolega Poliačik spomínal zahraničie, napríklad český príklad. A opäť pripomeniem pre predkladateľov to, že vizuálne pomôcky sú v zahraničí aj v spomínanej Českej republike úplne bežnou súčasťou politickej komunikácie na pôde parlamentu. A bol by som rád, keby v tomto aj tá analýza, ktorou tak často operujú predkladatelia, bola férová, lebo nestačí argumentovať tým, v ktorých všetkých parlamentoch je obmedzený čas poslancov na vystúpenie. Napíšte tam aj, v koľkých parlamentoch je bežné aj pri obmedzenom časovom priestore používať vizuálne pomôcky. To by bolo férové.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem. No, Martin Poliačik, ja som si veru myslel, že poviem, že hovoríš múdro. A je to tu, bolo to veľmi múdre. Napadla mi, ešte jeden jav, ku ktorému môže dôjsť, okrem tej ozveny, o ktorej si hovoril. A síce, že keby sa ma bol niekto pred rokom opýtal, či raz zakážu grafy v parlamente, tak by som povedal, že: čo ste, určite nie, prečo by to niekto zakazoval?! Teraz majú byť zakázané. Keby sa ma pred mesiacom niekto opýtal, či raz zakážu grafy aj v televízii, tak by som povedal, že nie, určite nie. Ale teraz už si nie som istý. Lebo keď ich zakážu v parlamente, no tak tí ľudia pôjdu s tými svojimi takzvanými závadnými obrázkami viac do médií. A tak príde aj to, že aj tam sa zakážu? No kam to takto pôjde ďalej? Pôjde to tam, a cítim s tebou, že pôjde to tam, že keď nebudem môcť ukázať grafy tu ani v médiách, tak som späť po desaťročiach na ulici.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne. Iba veľmi stručne na niekoľko faktických otázok, ktoré pán kolega Poliačik otvoril. Po prvé, pán predseda výboru, Martin, asi by si mala opozícia ujasniť, že ako vlastne funguje ten výbor pre ochranu verejného záujmu, pretože pred chvíľočkou, asi pred hodinou sme mali možnosť počuť od jeho pána poslanca, ktorý práve je asi dôvodom aj tejto diskusie podľa vašich vyjadrení, že práve naopak, že tento výbor už dopredu vie, ako bude hlasovať, že všetko je politické, že proste tam sa o ničom práve nedebatuje. Neviem, asi si nebol prítomný. Ja samozrejme ako člen tohto výboru súhlasím s tvojím názorom, len musím povedať, že názor opozície na tento výbor asi neni rovnaký, tak si to troška dohodnite.

    Po druhé, troška si bol taký, ja som mal pocit taký, ako keby rezignujúci, alebo hovoriaci o tom, že mala by táto snemovňa rezignovať na istých ľudí, ktorí nerešpektujú pravidlá. Ja tvrdím, že nie, ja tvrdím, že pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých a musia sa vynucovať.

    A úplne na záver pár slov k tomu často tu už zmieňovanému filibusteringu. Martin, ak ma môžeš chvíľočku počúvať, dovoľ mi iba konštatovať, že autorom filibusteringu je Thomas Jefferson, neskorší tretí prezident, ktorý ho vlastne po prvýkrát zmienil a vysvetlil vo svoje práci A Manual of Parliamentary Practice v roku 1791. A práve v tejto knižke vlastne Thomas Jefferson vysvetľoval, prečo v senáte nemá byť obmedzená diskusia. Iba pripomínam že písal sa 1791, keď nefungovala televízia, nefungovali masovo komunikačné prostriedky, nebol rozhlas, noviny sa iba rodili. A Thomas Jefferson práve v tejto knižke píše, že áno, neobmedzená diskusia v senáte je preto, aby sa upútala pozornosť médií a verejnosti na to, čo sa diskutuje. Len musím povedať, že v roku 2016 my ani ďalšie európske parlamenty nie sme v situácii, keby okamžite nevedeli médiá pokryť diskusiu v parlamente a keby sme museli filibusteringom upútavať pozornosť médií. Samozrejme ešte ďalej by som mohol doplniť slávne pravidlo 22 k tomuto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Kresák, slávne pravidlo 22 si rád niekedy vypočujem, ale k tomu filibusteringu len toľko, samozrejme, že časom sa nástroje môžu prispôsobovať, ja iba hovorím, že na základe analýzy súčasného stavu a využívania tohto nástroja nevidím dôvod na to, aby bol zrušený. Stačí vymeniť služby v poslaneckom salóniku a dokážeme veľmi dobre fungovať aj dlhšie ako tri dni a dve noci, lebo my ostatní sa prestriedame. To je prvá vec.

    Pán kolega Krajniak, ja si s radosťou počkám na váš prvý rozumný príspevok v parlamente a potom vám oplatím tú faktickú poznámku, ktorú ste dali. Budem naozaj pozorne počúvať, s čím prídete v budúcnosti.

    Ostatným kolegom ďakujem za faktické pripomienky, dúfam, že aj pán kolega je konečne, kolega Číž je spokojný, že niekto prišiel s vystúpením, ktoré spĺňa jeho veľmi prísne kritériá na parlamentnú rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Verešová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Navrhovatelia predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku, hovoria, že jeho cieľom je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí, plynulému chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochrany nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu. Počujete dobre, pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu.

    Právo na slobodu prejavu je právo na vyjadrenie a šírenie vlastných názorov naj-rôz-nej-ším spôsobom. Slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom. Hovorí o tom článok 19 Deklarácie ľudských práv. "Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu, toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel vinu za svoje presvedčenie, a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami."

    Navrhovatelia však v § 32 v novom ods. 4 zakazujú do rokovacej sály vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Takýto zákaz je v 21. storočí úplne smiešny. Čoho sa tak veľmi bojíte? Zákaz nosenia transparentov a plagátov sa dokonca v novele ocitol pred slovom, pred zákazom zbraní a výbušnín, dobre počujete. To máte taký veľký strach pred obrazom? Transparenty, plagáty a letáky sú prvé a až po nich sa bojíte vnášania do parlamentu zbraní a výbušnín. No je to pravda, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Obraz sa zapamätá, slová vyšumia. Toho sa bojíte?

    Tento strach z videného potvrdzujete aj doplneným ods. 3 v § 32, ktorý zakazuje v rokovacej sále používať mobilné telefóny nielen na telefonovanie, ale aj na vyhotovovanie fotografií. Bojíte sa, že si odfotím túto sálu? Že odfotím tieto prázdne sedadlá po mojej ľavej ruke počas rokovania? Ja som to už nie jeden raz urobila. Áno, odfotila som si túto sálu aj minulý týždeň v piatok, aj predtým v piatok. Totiž za posledné týždne ste si už dvakrát odhlasovali, že sa nebude hlasovať v piatok, aby ste mohli odísť skôr a predĺžili ste si víkend. No a čo počujem po piatku, v sobotu doma z rádia? Že títo poslanci, ktorí odišli už v piatok domov, chcú zastupovať tvrdo pracujúceho človeka. No neporazilo by vás? Obávam sa, že ani z diaľky si neviete predstaviť, ako vyzerá tvrdo pracujúci človek.

    Novelou rokovacieho poriadku nám zakazujete slobodu slova. Chcete nám zakázať fotografovať a slobodne hovoriť. Z celej tejto novely na mňa páchne nielen akýsi váš strach, ale akási až paranoja. Keď ako opoziční poslanci konáme svoju poslaneckú prácu a teda kontrolujeme ministrov, počúvam od niektorých poslancov hovoriť, že to je spiknutie, že im krivdíme, že ich urážame. Ale to je detinské a paranoidné a skoro až pubertálne správanie. Ste nejakí útlocitní, bez akéhokoľvek nadhľadu, ktorý politik musí mať. A pre toto chcete opozíciu umlčať? Meniť kvôli tomuto rokovací poriadok je vskutku neprimerané.

    Od koaličných poslancov počujem často, že opozícia si môže dovoliť iba kričať, protestovať, ale vy musíte pracovať v prospech občanov. Občania vám povedali, že potrebujú novelu rokovacieho poriadku? To si asi naozaj myslíte, keďže Slovenská národná strana tento zákon predkladá...

  • Reakcie z pléna.

  • Povedali vaši voliči? Viete, čo potrebujú občania? Na Slovensku sú naši ľudia rekordérmi v práci v noci a v nedeľu. Ako sovy. Každý piaty Slovák trávi nedeľu a tiež v noci v práci najviac času z celej Európskej únie, každý piaty nezamestnaný je mladý človek do 25 rokov. Ľudia utekajú do zahraničia za prácou, v tomto roku v porovnaní s predchádzajúcim sa zvýšil tento počet o 17,8 percenta. Toto si všímajte! V štatistikách úmrtí, ktorým sa dalo pri dnešných medicínskych poznatkoch predísť, patrí Slovensku štvrté najhoršie umiestnenie spomedzi 28 krajín Európskej únie. Toto si všímajte! Počúvajte malých a stredných podnikateľov a zamestnancov. Počúvajte mladé rodiny a ich strachovanie, či každý mesiac dokážu zaplatiť obrovskú hypotéku za byty, atď., atď. a tak ďalej.

    A neodpustím si nepripomenúť prípad, ktorý ma v posledných týždňoch najviac desí. Obraciam sa teraz nielen na navrhovateľov novely rokovacieho poriadku, ale na vás všetkých a zvlášť na poslancov Slovenskej národnej strany. Venujete toľko času novele rokovacieho poriadku. Chcem sa vás spýtať, koľko času ste venovali prípadu sexuálne zneužitej maloletej Natálie, ktorá bola zverená do starostlivosti štátu? Ako ste sa angažovali? Ako ste to vyhodnotili? Že bláznivé poslankyne si vytĺkajú politický kapitál? To vám stačilo? Áno, počula som niektorých poslancov, ktorí mi hovorili: vieš, keby si vedela celú pravdu, že matka tej maloletej, vieš, to je taká, no, taká ľahká žena, vieš, otec je alkoholik, no a vieš, tá Natália, ona sama ponúka sex. Ach, Bože! Však bola pre toto zverená do starostlivosti štátu. Ale nie preto, aby tam našla to isté prostredie, ako poznala predtým.

    Zúčastnila som sa poslaneckého prieskumu na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Už teraz je evidentné, že vôbec nejde o individuálne zlyhanie, že je tu zlyhanie systému. Tak to bolo aj v prípade zabitej maloletej Lucky v roku 2009, ale objavenej až na konci roku 2012. Toto si všímajte! Tomu sa venujte! Toto očakávajú občania tohto štátu od vás.

    Páni koaliční poslanci, veľmi vás vyzývam, aby ste teraz, keď ste vo vláde a môžete prijímať akékoľvek zákony, ochránili všetky naše deti. Ale videla som aj práve doobeda pri hlasovaní, keď sme chceli, keď ste nepodporili pozmeňujúci návrh poslankyni Jurinovej, aby sa nepremlčali alebo aby bola dlhšia doba na premlčanie takého ohavného činu, ako je sexuálne zneužite maloletých detí. To ste neurobili. Stačí vám, a to si vnímam, že túto ochranu detí má v kompetencii niekto iný. Iný rezort, iní ľudia, iní poslanci, iní úradníci. Práve tento hrozný alibizmus počúvame aj z úst zodpovedných. To som odovzdala na ten rezort, tam nemáme kompetenciu, za to zodpovedajú iní. To je hrozné, ako by sme hovorili o diaľniciach, a nie o deťoch.

    Áno, aj za toto nesiete zodpovednosť, hoci to neradi počúvate. Či sa vám to páči alebo nie, ale už nesiete zodpovednosť všetci za zlyhávanie systému, nielen poslanci strany SMER, ktorí až v sobotu po desiatich rokoch vládnutia chcú vzhliadať na tvrdo pracujúceho človeka. A nesiete zodpovednosť aj za atmosféru v spoločnosti. Ja som to už povedala v tejto rokovacej sále viackrát. Na Slovensku sa vám podarilo rozšíriť taký mýtus, že spoločnosť nepolarizujú tí, ktorí zlo robia, ale nenávisť šíria vraj tí, ktorí na to poukazujú. Snažíte sa obrátiť pozornosť na Matoviča, ktorý už, zdá sa, môže aj za to, že sa točí Zem. To vám stačí takto jednoducho rozmýšľať? V našej krajine sú diskreditovaní a prenasledovaní tí, ktorí na to poukazujú. Štátne orgány sú zneužívané na diskreditáciu politických protivníkov. Ako si toto, páni poslanci a poslankyne, viete vysporiadať vo svojom svedomí?

    Hrdí začneme byť na Slovensku až vtedy, páni navrhovatelia novely rokovacieho poriadku, keď sa budeme vedieť vysporiadať s korupciou a s vykrádaním verejných zdrojov. Tá hustá atmosféra v spoločnosti iba kopíruje atmosféru v parlamente a, naopak, zmena je možná nie s novelou rokovacieho poriadku, ale vtedy, keď odvoláte ministra vnútra Kaliňáka, na ktorého padá nie tieň, ale priamo už je to zatmenie Slnka. Na ktorého padá podozrenie z krytia človeka, ktorý je podozrivý z obrovských daňových podvodov. Kvôli tomuto nemusíte meniť rokovací poriadok.

    Práve kvôli takejto atmosfére je veľmi ťažké vecne diskutovať, pracovať, rokovať. Verejnosť sa ma pýta, čo chceme v našom hnutí robiť pre rodiny, pre podnikateľov, pre zamestnancov, pre ozdravenie verejných služieb. Nuž, my v hnutí vieme, čo chceme robiť pre ľudí, aj máme víziu, aj vieme, kde zlyháva systém. Ale pokým sa v našej krajine nevysporiadame s vykrádaním verejných zdrojov, pokým nebude platiť spravodlivosť pre všetkých, nielen pre vyvolených, dovtedy budeme kričať. Darmo nás budete diskreditovať a nazývať cirkusantmi a diletantmi a šašmi, ani to neviem vyskloňovať, budeme poukazovať na zlo a zlodejiny. A túto slobodu nám nezoberiete, pretože sme na tie stoličky nie prilepení.

    A stále budeme kričať, keď tu budete chcieť takto obmedzovať slobodu. Žiadna tyrania by totiž nevznikla, keby ľudia včas kričali. Obranou pred tyraniou, neslobodou je vždy obrana ešte len javiacou sa tyraniou, povedal Chesterton. A to robíme, pretože ľudia nám hovoria, že sa boja na úradoch, v zamestnaniach čokoľvek povedať. Sú vystrašení, ustrašení. A tak musíme kričať za nich my. Chvalabohu, ľudia na Slovensku nie sú ovce a veľmi dobre vedia, čo sa deje. Darmo z nás robíte polobláznov a šašov. Ľudia vám prestávajú veriť.

    Páni navrhovatelia, prosím vás, stiahnite túto novelu rokovacieho poriadku. Áno, priznáte tým síce určitú chybu, ale to je veľkosť človeka a o to viac politika.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vypočul som si váš prejav a musím povedať to, čo som povedal aj ráno vášmu kolegovi z opozície pánovi Rajtárovi. Keď už niečo tvrdíte, tak tvrďte aspoň pravdu. Predsa nemôžete hovoriť niečo, čo nie je pravda. Vy hovoríte, že SNS tu zdržuje nejakým rokovacím poriadkom. My sme predložili rokovací poriadok. Slušné z vašej strany by bolo o ňom povedať, čo si o ňom myslíte. Slušné predložiť pozmeňovacie návrhy, ktoré ste mohli urobiť do jedného zoznamu. My by sme sa s nimi zoznámili. Povedali by sme: tieto áno, tieto nie, toto je nezmysel. Ale vy tu namiesto toho dva dni rokujete, dva dni tu mlátite prázdnu slamu dookola. Potom sa tu ešte pohádate medzi sebou, jedni s druhými. A vy hovoríte, že Slovenská národná strana niekoho zdržuje? Veď ak tu niekto zdržuje, tak ste to vy! Preboha, veď sa pozrite na seba!

    A nemyslíte si, že všetky zločiny okrem zavraždenia Winnetua, ktorého zavraždil Santer, urobila táto koalícia. Veď to nie je pravda. Každý je omylný. Každý robí chyby, ale vy vidíte seba v zlatom zrkadle a myslíte si, že všetci sú v krivom. Nie je to pravda. Zamyslite sa nad sebou.

  • Myslím si, že keď si vytiahla presne ten pomer medzi hodnotou tohto predloženého návrhu zákona a na druhú stranu si dala tému, ktorou sa zaoberáš, a to je, že mali by sme sa venovať otázkam napríklad rodín, pracovného času, koľko pracovného času sú ľudia cez víkendy nútení na základe legislatívy tráviť v zamestnaní, je vidieť absurdnosť tejto situácie. A možno aj preto predrečník zostal vyrušený a jeden z mála, ktorý sa zapojil do debaty pri obhajobe legislatívnych zmien. Myslím si, že je absolútne jasné, a preto aj nosíme to, čo máme na klopách saka alebo na ozdobu na dnešný deň, že tento hlúpy návrh, ktorý má v podtitule náhubkový zákon, je neakceptovateľný.

    K tvojej výzve na stiahnutie tejto novely návrhu zákona, tejto neslušnej novely zákona. Je viac ako jasný. A myslím si, že každému jednému, kto to myslí s demokratickými pravidlami, rovnosťou pred zákonom, s pravidlom a ideou prvý medzi rovnými a nie súdenia na základe osobných invektív, osobnej pomsty, ako to máme dnes na stole, je obžalobou toho, čo sme dostali na stôl. Takže áno, tvoj návrh na stiahnutie, apel, ja jednoznačne podporujem a dúfam, že je ešte čas, aby zišli navrhovatelia z kratšej cesty dolu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia, pani poslankyňa Anna Verešová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnko, prosím vás pekne, zodpovedajte si vo svojom svedomí na otázku, čo ste urobili v prípade sexuálne zneužitej maloletej Natálie, čo robíte pre ľudí, ktorí robia v noci a v nedeľu a čo robíte pre to, aby nám neumierali na Slovensku ľudia. Prosím vás pekne, ja budem vždy takto bojovať za slobodu a za obmedzovanie tejto slobody. Pretože vy lámete dnes demokraciu práve takýmto návrhom zákona o rokovacom poriadku. A viete, prečo to budem vždy robiť? Že budem takto zápasiť za slobodu? Robila som to ako občianka a budem to robiť ako politička. Viete prečo? Dnes sa mi narodila vnučka Sofinka a práve preto (potlesk), ďakujem veľmi pekne, a práve pre tieto deti, aj pre ďalšie iné deti, preto som spomenula aj maloletú Natáliu. Práve pre túto generáciu budem sústavne rozprávať a hájiť a zápasiť za slobodu, aby ony sa tu mali lepšie, pretože týmto vy naozaj pripravujete týmto deťom totalitu.

  • Ďakujeme, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marek Krajčí. Pripraví sa pán poslanec Ján Budaj.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som sa pár slovami prihovoril k tejto téme. Prepáčte, že som trošku zadýchaný, ale som vybehol po schodoch. Ja som tu nováčik. To síce všetci hovoria, už sme tu pol roka, ale predsa teda chcem povedať rovno, že nehovorím ako ten, ktorý by bol starý ostrieľaný vlk a teda mal tu právo posudzovať, čo je dostatočná dlhá doba a čo nie je dostatočne dlhá doba na prejav. Som lekár a v podstate viac-menej moja skúsenosť je, že prednášam na rôznych odborných podujatiach, resp. navštevujem takéto odborné podujatia, konferencie.

    A teda prvá vec, ktorá mi tiež, určitým spôsobom ma znepokojila, je teda tá dĺžka rečníckeho času, ktorá teraz podľa toho najnovšieho pozmeňujúceho návrhu je v písomnej časti 20 minút a v ústnej sa to znížilo na 10 minút. Mne sa stala ako nováčikovi taká zaujímavá vec. Ja som sa chcel prihlásiť do programového vyhlásenia vlády v písomnej časti a došiel som tam dve minúty pred tým, kedy sa to malo zobrať, ten list odtiaľ, a tá pani mi povedala, že viete čo, ja som to už odniesla hore, že už to má pán predseda, choďte za ním, choďte sa k nemu dopísať, alebo však nechajte to tak a prihláste sa do ústnej. Ja vtedy som sa upokojil, prihlásil som sa do ústnej. No podľa tejto zmeny v podstate už by som mal iba desať minút možnosť rozprávať. A jak si dobre spomínam, ja som vtedy rozprával 12, takže nestihol by som to. Ale o čo viac ako, ak som dobre pochopil, tak v tomto návrhu ide o to, že sme chceli ako keby zefektívniť prácu parlamentu, poslancov, zrýchliť prejednávanie zákonov a teda chcelo sa určitým spôsobom tlačiť na to, aby tie naše vystúpenia boli časovo efektívnejšie.

    No ja sa priznám, že aj ja na našich kongresoch väčšinou som mal desať minút, ale samozrejme, keď sú nejaké témy, ktoré vyžadujú viac času, tak ten prednášateľ dostane 15, 20 minút. Keď je nejaký hosť, tak dostane aj viac minút. Ale nevedel by som si predstaviť v týchto desiatich minútach, aby som ja nejakú odbornú tému riešil a so svojimi kolegami bez toho, aby som mohol používať prezentáciu. A ja sa teraz naozaj pýtam, ide nám o to, aby v tých desiatich minútach sme tu fakt riešili nejaké odborné veci a teda sa snažili v desiatich minútach naliať poslancom a teda aj verejnosti odborné témy? Ja vám poviem, že pokiaľ ja by som tú prezentáciu nemohol mať, tak ja potrebujem možno dvojnásobný čas, aby som popísal všetky grafy, aby som vysvetlil kolegom, čo na tom snímku by mali vidieť, ale nemôžu ho teraz vidieť.

    A ja sa pýtam, že v 21. storočí ako parlament, prečo musí fungovať len spôsobom, že tu máme len v podstate ústne slovo, teda ústnu rozpravu a nemôžeme používať prezentáciu napríklad? Lebo tam je, tá je tam vyslovene zakázaná. A teraz možno niekto by povedal, že by sa to tu nehodilo, že kde by sme to tu premietali. Ale však si myslím, že nebol by problém napríklad vytvoriť aplikáciu, ktorú by si každý poslanec na svojom notebooku otvoril, a keby tu niekto mal nejaké slovo k nejakej téme, tak v podstate by si to klikal priamo v tom a jemu by sa to klikalo priamo v počítači. Určite by sa to dalo presieťovať, že by dokonca verejnosť to mohla takýmto spôsobom sledovať. A myslím si, že by to stopercentne zvýšilo záujem verejnosti o rokovania v tejto sále.

    Takže z tohto pohľadu mne to naozaj príde strašne paradoxné, že bavíme sa tu o tom, že chceme znižovať tie časy, a na druhej strane zakazujeme tieto mediálne pomôcky a ako keby naozaj to bola reakcia na niečo, čo tu sa niekomu nepáčilo. A k tomu sa ja moc nechcem vyjadrovať, ale, ale skutočne to, čo by nám ušetrilo čas pri prejednávaní zákonov v tejto snemovni, to by bolo presne to, keby sme mohli vizualizovať to, o čo nám tu ide. Keby sme mohli predkladať grafy, keby sme mohli predkladať dôležité veci, ktoré, keď niekto raz vidí, tak skrátka už ich pochopí oveľa rýchlejšie a nemusí to človek vysvetľovať.

    Ja som si takisto všimol v tom zákone ohľadom zákazu používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení, a ja som to rozprával aj s kolegom Lukáčom, on to tu už spomenul, ale aj napriek tomu, že to tu trošku bolo adresované, ja nie som úplne stotožnený s tým, že ten ods. 3, ktorý hovorí, "v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií", že tento ods. 3 v podstate nehovorí o tom, že my tu nemôžme mať notebooky. Pretože notebook toto všetko dokáže urobiť, hej, lebo notebook je zariadenie, ktoré umožňuje komunikáciu, záznam informácií, dá sa použiť na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov. Ja by som určite prosil, nech sa to zmení, pretože, jak tu ja budem sedieť so svojím notebookom a niekomu sa zrazu znepáčim, tak skrátka mi dá za to pokutu. Ja by som to teda veľmi nerád dostal. A podľa mňa, ja teda nie som právnik, ale prečítajme si to úplne v kľude, tento odsek hovorí o tom, že to tu nemôžme mať, že je zakázané používanie takéhoto zariadenia. Tak naozaj je tu, je tu výnimka, to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie. A tu ma napadlo, že možno vlastne by sme mohli používať tie notebooky, čo sme dostali. To znamená, ja by som asi nemohol používať tento môj notebook, ktorý mám veľmi rád, jabĺčko, ale v podstate by som mohol asi používať len to technické zariadenie kancelárie, lebo máme to v prenájme, tie naše hápečkové notebooky. Okej, ale potom ma hneď napadla aj ďalšia vec, že napríklad pán predseda parlamentu, podpredsedovia parlamentu majú aj telefóny, ktoré sú technické zariadenia kancelárie, a teda oni by v podstate mohli ich používať na základe tohto odseku, ale my ostatní nemôžme. Takže toto sa mi tiež zdá také v tom, v tom návrhu také zvláštne.

    No a ešte, čo sa týka tých sankcií.

    Ja som si tam všimol, že teda môže byť odporučené Národnej rade, aby uložila previnilcovi-hriešnikovi pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rade v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Takže v podstate mandátový a imunitný výbor, ak tomu dobre rozumiem, bude odporúčať Národnej rade, aby uložila pokutu danému previnilcovi. Ale tuná sa opäť dostávame do situácie, že v podstate v tomto pléne väčšinu má, má koalícia, ktorá v podstate vládne, a teda tá koalícia opäť môže hlasovať podľa toho, ako sa dohodne. Ako nechcem podsúvať nič iné, ale len to chcem skrátka takto, takto mne to teda skrátka prišlo.

    A tento istý problém sa mi zdá aj pri tom, že, pri tom časovom limite, ktorý je dvadsať minút, alebo teda desať minút v ústnej rozprave, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. A tuná sa mi, tuná sa mi zdá znova ako úsmevné v tom, že vieme, kto má väčšinu v Národnej rade, to znamená, čiste teoreticky, akýkoľvek koaličný poslanec, keď sa dohodne, že potrebuje mať viac času, tak skrátka Národná rada mu to bez rozpravy môže schváliť. A okej, nemám nič proti tomu, keď väčšina v tomto parlamente rozhoduje o zákonoch, podporuje svoju vládu, ale aby väčšina rozhodovala o tom, kto bude môcť mať viac času na vystúpenie, tak to sa mi zdá naozaj už úplne hraničiace s demokraciou. A preto súhlasím s mojimi kolegami, ako tu odzneli, že tento zákon určitým spôsobom naozaj limituje slobodu slova opozičného poslanca. A nielen teda, že limituje slobodu slova opozičného poslanca, ale najmä teda v jeho časovom rámci. A podľa mňa to je porušenie základných práv a slobôd a teda aj ústavného zákona. A takisto niekoľkokrát tu bolo povedané, že aj európska legislatíva veľmi vážne hovorí o tom, že v demokratickom systéme je jedno z výsostných práv práve sloboda prejavu opozície.

    A na záver by som len chcel povedať, že ja som, a stále pánovi predsedovi Dankovi naozaj fandím, a on nám sľúbil, že bude predsedom všetkých poslancov tohto parlamentu. A ja si myslím, že hlasovanie o tomto návrhu, ktorý určuje pravidlá rokovania v tomto pléne, ukáže, do akej miery sa mu podarilo naplniť túto svoju víziu. Nejde naozaj o hocijaký zákon, ide o zákon všetkých nás, každého jedného z nás sa to bude bytostne týkať. A preto si myslím, že by bolo veľkým úspechom a tento zákon by vtedy mal váhu, keby ho v tejto snemovni podporilo aspoň 90 poslancov. Ako nemusí možno súhlasiť úplne každý, ale podľa mňa keby aspoň 90 poslancov podporilo tento návrh, potom by sme mohli hovoriť o úspechu a mohli by sme sa tešiť z dobrého rokovacieho poriadku, ktorý by sme tu mali. Žiaľ, to, čo sa deje, čo vidíme, je, že sa nám nepodarilo nájsť tento dobrý konsenzus, tým pádom to, že by to mohlo posunúť prácu v parlamente k lepšiemu, je veľmi otázne. A prináša tento návrh skôr rozdelenie a dokonca sa mi zdá teda, že niektoré tie klauzuly by trebalo dopracovať, aby sme nemohli byť nakoniec perzekvovaní za to, že tu máme notebooky. A z tohto pohľadu si myslím, že by bolo naozaj super, keby, keby tento návrh mohol byť ešte dopracovaný, pokiaľ by teda nebolo uznané, že sa má radšej stiahnuť. A v tejto situácii vypätej, v ktorej o ňom rozprávame už niekoľko dní, že by sme ho nemali radšej odložiť a nechať schváliť potom niekedy neskôr, keď sa tá situácia upokojí a všetci budeme spokojní s tým, že zlepší to prácu v tomto zákonodarnom zbore.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Na úvod si spomínal prezentácie, alebo pépéeská, ja som, myslím, že jeden alebo dvakrát presne, lebo existuje možnosť doteraz a existovala, ak má tvoj laptop alebo notebook digi a výstup, aby sa na týchto obrazovkách a zároveň na nrsr.sk objavila prezentácia, čo teraz už nebude možné. A myslím si, že zažil som viacero vystúpení pri ekonomických témach alebo v témach, kde sa používali čísla hlavne, že to bolo veľmi na prospech veci. A asi by so mnou súhlasili z tých starších poslancov mnohí, či sedia vo vládnej strane SMER, lebo ja si pamätám napríklad aj pána Rašiho, keď rozprával niekedy o Daňovom úrade v Košiciach a podobne, a to boli veľmi dlhé prezentácie. Zároveň si pamätám naozaj, keď pán predseda parlamentu Paška púšťal samého seba ako audiovizuálny záznam, a preto tie prezentácie vzhľadom na dobu aj prieraznosť toho, čo chceme, možno mnemotechnickými pomôckami, a v rámci prezentácií sa často používajú, použiť.

    To, čo si hovoril ohľadom notebookov a laptopov, gratulujem ti, že si sa naozaj zameral na absolútne znenie tých ustanovení a teda záznamové zariadenia ako laptop, ktorý nie je ani vlastnený Kanceláriou Národnej rady, de facto nemôže byť vnášaný do sály. A je to hlúpe. Ale záznamové zariadenie je aj toto pero. A ja som zvedavý, že či to dotiahnu až ad absurdum a nebudeme tu môcť vytvárať záznamy ani tým, že si budeme písať jednoducho poznámky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajčí je mladý človek, a preto upozornil naozaj na jeden dôležitý fakt, čo by si predkladatelia mali uvedomiť, že jednoducho technológie ďaleko odišli od ich návrhu. Technológie nezastavia, nebude možné, pokiaľ tu sa nemáme zísť, pokiaľ tu nemá zavládnuť úplná špiónománia, nemôžme sa neustále sledovať, znemožňovať si používanie iných počítačov a naozaj dosiahnuť, že tu nikto nebude napríklad na smartfón nahrávať zvukový záznam. To proste je nerealizovateľné.

    Druhé, čo chcem k tomu poznamenať, je, že naozaj to hlasovanie, na ktoré upozornil, že koalícia, vládna koalícia bude môcť väčšinovým hlasovaním niekomu predĺžiť jeho príspevok, je veľmi nešťastné. Lebo otázka stojí tak: koľkokrát predĺži, keď požiada Matovič? Druhá otázka znie: trúfne si nepredĺžiť, keď požiadajú predsedovia koaličných klubov? A už tu máte nerovnosť, ktorá už dopredu sa dá predvídať a ktorá dokazuje, že nie, napríklad toto konkrétne ustanovenie naozaj vôbec nie je šťastné.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Jaroslav Paška.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Chcel by som pánovi Krajčímu poďakovať za jedno z mála vecných a konštruktívnych vystúpení k problematike rokovacieho poriadku. Je pravda, že všetky ustanovenia nie sú absolútne dokonalé a že ten výklad, či už sa to týka audiovizuálnych zariadení alebo teda možno aj používania mobilných telefónov, ktoré budú majetkom Národnej rady, budú zapožičané poslancom alebo poslaneckým klubom, sa dá vykladať rôzne. Ale sme kultúrni a civilizovaní ľudia, vieme si to vyhodnotiť, a keby bol nejaký problém s výkladom ustanovenia, tak vieme požiadať ústavnoprávny výbor, aby nám to vyložil. Ale to, čo považujem za dôležité, to, čo už zaznelo vo vašom, v úvode vášho vystúpenia, že cieľom tohto rokovacieho poriadku je zefektívniť rokovanie Národnej rady, aby sa nestávalo to, čo predviedla vaša kolegyňa-predrečníčka, ktorá pri téme o rokovacom poriadku začala preberať absolútne iné témy, ako sexuálny život mladistvých a podobne, ktoré naozaj pri rokovaní o rokovacom poriadku nepatria na stôl. Teda z tohto pohľadu si myslím, že naozaj venujme sa tomuto problému a možno nájdeme aj iné medzery v rokovacom poriadku, ktoré neskôr budeme možno musieť meniť. Ale teraz vnímajme túto predlohu ako pozitívny úmysel zefektívniť rokovanie Národnej rady tak, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom, aby sme rokovali kultivovane a civilizovane ako v ostatných parlamentoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marek Krajčí.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vašu pripomienku. Ja si myslím, že ten zákon, by bolo fajn, keby mohol byť už teraz v takom znení, aby nevzbudzoval pochybnosti, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať. A nakoniec teraz vidíme, že zasadá mandátový a imunitný výbor a v podstate sa budú udeľovať ťažké sankcie za určité porušenia zákonov, ktoré možno niekto by aj nazval, že to tak nemyslel, to tak nebolo, no. Ale, ale som rád teda, že to priznávate, a budem veľmi rád, pokiaľ ten notebook svoj sem budem môcť nosiť a nič sa mi nestane do budúcna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ján Budaj, pripraví sa pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Dámy a páni, v minulom príspevku, lebo už rokujeme o tom dlhšie, som sa obracal na poslancov koalície, a stále chcem veriť, že nie celkom márne, a hovoril som argumenty, pre ktoré je aj pre nich samých politicky nevýhodná táto novela. Teraz sa pokúsim tú situáciu vysvetliť aj z pohľadu občana, pretože mám dojem, že mnohí občania si môžu myslieť, že toto je nejaký vnútorný problém parlamentu, ktorý sa ich netýka. V skutočnosti ale, a to som naozaj presvedčený, sa ich mimoriadne týka preto, že prinajmenej toto všetko zo svojich daní platia. A tak tentoraz oslovujem priamo vás, vážené občianky a občania Slovenskej republiky. Koalícia a vládna koalícia ide zmeniť pracovný poriadok, tu sa to volá rokovací poriadok a ide vlastne o pravidlá práce v Národnej rade, v ktorej je centrum moci. Národná rada je srdcom štátu. Odtiaľto sa odvodzujú, odvádza moc vlády, voľba predstaviteľov všetkých významných ústavných inštitúcií a odtiaľto sa, samozrejme, odvádza tvorba rozpočtu aj kontrola jeho užívania. V tomto teda srdci, ktoré má nejaký tep a nejaký rytmus, sa tento tep a rytmus má zmeniť. A my upozorňujeme na riziko, že príde naozaj k arytmii, že tento tep a rytmus má byť zmenený tak, aby poškodil opozíciu. Dobrý pracovný poriadok je v tejto inštitúcii mimoriadne dôležitý, lebo len vtedy sa dá od poslancov očakávať dobrá práca. Ono tú prácu, kto sleduje, parlament, a iste mi dáte aj vy, kolegyne a kolegovia, za pravdu, predsa nevykonávajú len poslanci vládnej väčšiny. Ja s uspokojením musím konštatovať, že častokrát naozaj ministri aj poslanci koalície načúvajú, buď prevezmú nejakú myšlienku, niekedy aj ideu zákona, v istom zmysle modifikujú a posúvame spoločne verejný záujem kus po kuse ďalej.

    Preto by bolo namieste očakávať, že dobre, tak poďme prijať rokovací poriadok, ktorý zlepší túto prácu, komunikáciu poslancov, prácu politických grémií, ktoré zjednávajú častokrát aj mimo sály nejaké lepšie podmienky pre hladký priebeh rokovania. Ale teraz je tu materiál, ktorý nesleduje zlepšenie pracovných podmienok, a ako vidíte už podľa dĺžky rokovania, vniesol sem nebývalý konflikt, aký v minulosti okolo rokovacieho poriadku nikdy nebol.

    To, čo tu máme na stole a čo chce väčšina koalície, tak sa zdá, obávam sa, prijať, to nedáva poslancom žiadne nové, lepšie podmienky pre prácu. Naopak, jeho celkom zreteľným cieľom je sťažiť prácu, prinajmenej prácu opozičných poslancov. Napríklad v tom zmysle, že po prvý raz od novembra ´89 má byť poslancom zamedzené hovoriť toľko, koľko považujú za potrebné. To považovanie za potrebné je. Samozrejme, niekto povie, no nemôžeš tu rozprávať predsa celé hodiny. No pozrite, každý ten poslanec aj tým, ako sa oblečie, aj aký slovník používa, aj ako dlho hovorí, si sám sebe vystavuje svoj účet, nakoniec jeho sudcom nie je ani predseda parlamentu, ani nikto z nás a jeho sudcom je volič.

    Pán Farkašovský upozornil pred chvíľou, že ľudia, ktorí dlho rozprávajú, tých nikto nepočúva. Prinajmenej v médiách to iste platí, ale ja si myslím, že to platí aj v parlamente. Nejaký dvojhodinový prejav asi nevyvolá obrovský klub divákov, ktorí celé dve hodiny s napätím počúvajú.

    Čiže aj tu sme sa museli vysporiadať aj s takýmto faktom, že aj veci, ktoré sú zložité, komplikované, si niekedy predsa len vyžadujú obmedziť sám seba, ale podčiarknem, čo som už vo faktickej povedal, štát, ktorý nemá dolnú komoru, ktorý má také množstvo neustále prijímaných novelizácií, ten len dokazuje, že kvalita práce parlamentu zatiaľ nie je veľmi ideálna. Podnikatelia, ale aj dôchodcovia alebo sociálne odkázaní ľudia nám oprávnene odkazujú, že meníme zákony každú chvíľu. Každú chvíľu. Aj zákony, podľa ktorých oni si nakúpia, dajme tomu podnikatelia, nejaký druh výrobných prostriedkov, aj zákony, podľa ktorých si dajme tomu dôchodcovia šetria, meníme pravidlá veľmi, veľmi často a to je dôkazom, že parlament nepracuje ešte dostatočne dôkladne.

    Hovoriť o rozpočte 20 minút a bez grafov? To má byť dôkladné prebratie rozpočtu? Však ani minister financií tu nebude vedieť predstaviť bez grafov svoj rozpočet.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte. Pán poslanec Viskupič, môžem poprosiť o kľud?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Títo opoziční poslanci sú proste neúctiví. Aj takí seriózni.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno.

    Obmedziť sa má, dámy a páni, aj právo poslanca na informovanie. Lebo čo to je, ak niekto sa tu odfotí alebo zdieľa na internete priebeh parlamentu? To je nejaký hriech? Že posiela svojim voličom, ktorí, dajme tomu, ho sledujú na Facebooku alebo na nejakej inej sociálnej sieti, že im posiela správu, čo práve robí, že im posiela správu, čo sa práve prerokováva? Ja si myslím, že keby len toto vyrušovalo, nakoniec toto je činnosť, ktorá nevyrušuje nikoho iného, okrem toho dotyčného poslanca, keby toto bolo jediné, čo tuná vyrušuje pri práci poslancov, tak je to naozaj nezmysel. Je to nezmysel.

    Toto opatrenie, ak prvé opatrenie, skracovanie času ide proti dôkladnosti pri argumentácii, tak toto ďalšie opatrenie ide proti právu poslanca na informovanie voličov. Pod pokutami a trestami má byť zakázané vyhotoviť záznam, fotku, nahrávky rokovania Národnej rady. Nerealizovateľné a nevhodné. Nevhodné z ohľadu práve vás, vážené občianky a občania.

    Vy ste poslali pracovať do Národnej rady predovšetkým ľudí, ktorí tam majú naplno robiť a nie byť pod tlakom obáv napríklad z pokút alebo z vyvádzania z miestnosti. Prečo? Veď tu sa naozaj nič také nedeje, aby sa museli prijímať zastrašujúce body do rokovacieho poriadku. Majú byť poslanci trestaní za to, že prinesú na vysvetlenie svojich argumentov nejaký graf? To je pre vás, voličov, ktorí toto platíte, výhodné? Veď ten graf vyhotovia za svoje prostriedky a vyhotovia ho s cieľom, aby vám bolo zrozumiteľnejšie, čo chcú povedať. Áno, môže to byť aj kritika vlády. Vari kritika vlády nie je súčasťou demokratickej komunikácie v slobodnej Slovenskej republike? Nepomáha aj ona priamo a nepriamo nakoniec aj samotnej tej vláde?

    Mnohí argumentujú o tomto rokovacom poriadku, že jednoducho parlament by mal rokovať čím kratšie. Ale ja sa pýtam, prečo by mal rokovať kratšie? Nesedíme tu celé noci, sedíme tu riadny pracovný čas, aspoň my, teda opoziční poslanci. Je to vari preto, že časť koaličných poslancov jednoducho chce odísť z parlamentu? Nechce tu vysedávať? No ale potom nech sa vzdajú mandátu alebo nech to otvorene povedia svojim voličom, že ich táto téma vôbec nebaví, sedieť v parlamente a pracovať a zastupovať občanov.

    Chceli by ste parlament bez zverejňovania našich fotiek, vizuálnych alebo zvukových záznamov. A ja sa znovu pýtam, prečo? Má sa tu odohrávať niečo, čo by sme nesmeli dať von na internet alebo čo by sa občania nemali, nemali dozvedieť? Vari majú poslanci chodiť do tejto budovy iba preto, aby sa riadne podpísali, aby ráno si umyli zuby a došli dobre, pekne oblečení, išli sa potom naobedovať a zobrali za to plat? Však poslanci, aj koalície, aj opozície, majú hádam aj nejaké vyššie, vyšší význam a zmysluplnejší význam v tejto budove, než to, čo som opísal.

    Aby bolo jasné, ja naozaj nie som taký konzervatívny človek, že by mi vadila zmena. Poďme urobiť zlepšenie pravidiel práce parlamentu. Uvítal by som to.

    Poďme sa na to pozrieť, vážení občania a občianky, teraz z hľadiska toho návrhu. Najprv teda, v čom je spor. Spor je napríklad v spôsobe, ako sa ten rokovací poriadok má prijať. Ako iste viete, poslanci nie sú zamestnanci Národnej rady. Nie sú zamestnanci. A pán predsedajúci, nech je to už ktorýkoľvek, či je to pán predseda alebo podpredsedovia, nie sú riaditelia, ani zamestnávatelia poslancov. Poslanci sú zamestnaní u občanov. U vás, ktorí nás sledujete a z ktorých daní sa tento parlament platí. Len vy máte právo byť aj kontrolórom a vo voľbách aj sudcom každého jedného poslanca. Iste si ako takí prajete, aby poslanci mohli v parlamente pracovať naplno, aby mal každý napríklad rovnocenný priestor, nech je z opozície alebo koalície. Už tu bolo spomenuté, v tom zákone sú mimoriadne zvýhodnení ministri, ktorí môžu donekonečna si predlžovať dvadsaťminútový príspevok. No a teraz si uvedomujeme, ako, čo podčiarkol môj predrečník pán Krajčí, ako ľahko sa dá zneužiť aj také malé ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že parlamentná väčšina môže niekomu predĺžiť jeho prejav.

    V tomto, že poslanci nemali obmedzené až doposiaľ, celých 27 rokov svoj prejav v parlamente, a to ani čo ide, ani pokiaľ ide o dĺžku, ani pokiaľ ide o obsah, v tom je predsa základ výdobytku slobody z Novembra ´89. Všetko ostatné máme regulované, prosím vás. Všetky ústavné inštitúcie fungujú podľa veľmi prísnych a kiežby aj dodržiavaných pravidiel. Ale toto jadro, toto srdce demokracie musí mať právo na slobodu.

    Parlamentná kultúra, hovorím o tom spôsobe prijatia rokovacieho poriadku, parlamentná kultúra až doteraz hovorila vždy, že pravidlá parlamentu nemajú byť vnútené menšine. Veď prísne vzaté, môže sa 76 poslancov rozhodnúť a vylúčiť prostým hlasovaním zvyšok parlamentu. Takto to bolo v prípade Františka Gauliedera. To je, to bola vtedy ukážka naozaj jednak právneho bezvedomia a samozrejme aj politickej arogancie. Ale podobne by bolo výrazom politickej arogancie, ak by parlamentná väčšina sa rozhodla, že vnúti pravidlá celej práce tejto inštitúcie tým, ktorí majú tú smolu, že sú momentálne v menšine, že ich prevalcuje, že jednoducho budú tancovať, ako oni budú pískať. A to pískať tak, že niektorí budú rovní a iní rovnejší. Ministri budú rovnejší. Koaličný predseda klubu dostane predĺženie. Matovič nedostane. Toto sú mimoriadne riziká. To je, to by bol veľký krok späť, pretože za celé tie roky sme tu predsa len akési pravidlá parlamentarizmu objavovali.

    Spomeňme si, že bola noc dlhých nožov a dneska už žiadna vláda, vládna koalícia neopakuje to, že by po víťazstve tu rokovala do hlbokej noci a roztrhala by tie funkcie len pre seba a že by zo všetkého vytlačila opozíciu. Nerobíte to ani vy, nerobili to ani vaši predchodcovia, neurobil to, neurobila to ani vláda Roberta Fica, keď vládol sám. A to mu slúži ku cti. Slúži to ku cti celému slovenskému parlamentarizmu. Nerobme krok dozadu. Toto je krok dozadu, do iných rokov, ktoré už boli a z ktorých sme odišli.

    Rokovací poriadok má byť prijatý dohodou. Ak sa dohodne málo, bude málo. Máte právo potom sa ohradzovať. Nakoniec predseda parlamentu aj dnes má úžasné právomoci a často teda môžme sledovať a obdivovať, ako šikovne s nami zatočí, pokiaľ môžem hovoriť o opozícii. Nie je to tak, že by dnes, hovorím, parlament potreboval nejaké krízové riešenie. Nie je to tak. Preto nie je najmenší dôvod odhlasovať pravidlá práce v parlamente proti vôli menšiny.

    A teraz poďme hovoriť niečo o obsahu. Ako to už býva aj v zákonoch, tak aj v tejto novele je zaujímavé nielen to, čo v nej je, ale aj to, čo v nej chýba. Keby mala zlepšiť prácu a vplyv parlamentu, vážení, vplyv parlamentu, lebo ja hovorím, že vplyv parlamentu, hoci sme parlamentná republika, sa z roka na rok oslabuje. Vládu od vlády sa oslabuje. Aj to je jeden z dôvodov, že v korupcii sa Slovenská republika ocitá medzi najhoršími štátmi Európskej únie. Aj to je jeden z dôvodov, že verejnosť neobdivuje veľmi poslancov a má pocit, že celý politický establishment by sa mal zmeniť, že by mal zmeniť svoje chovanie. Ľudia majú pocit, že by sme mali akýmsi spôsobom dokázať čeliť tým rizikám korupcie. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že občianstvo považuje korupciu za jeden z hlavných problémov našej republiky, respektíve nízku kontrolu moci, aby som nehovoril len o korupcii.

    Zlepší sa kontrola zo strany tejto na Slovensku hlavnej ústavnej inštitúcie, ktorá je na to urobená? Ona je urobená na kontrolu moci. Zlepší sa jej výkon po prijatí tejto novely rokovacieho poriadku? Nie, ani v najmenšom. S novelou neprichádzajú zmeny smerujúce k vytvoreniu práva poslancov na vyšetrovacie komisie, ako už tu bolo zmienené. Isteže, smerovalo by sa aj k ústavným zmenám, ale tento parlament to má v rukách a vládna koalícia by v tom iste našla podporu aj u opozície. Ale tam nesmerujete. Dokonca ani k právu vykonávať poslanecký prieskum. Idete práve opačným smerom. Menej práv pre poslanca. Kratšie hovor, nefilmuj, nenahrávaj, nekecaj nám do toho, neťahaj tu čas, my sme dohodnutí, my to chceme mať za sebou, my to chceme mať odhlasované.

    Teraz by som sa stručne venoval tomu, čo tam v tom návrhu, naopak, je. Sú tam zmeny, vážení občania a občianky, ktoré sťažia prácu kontrolórov moci. Tých, ktorí to s kontrolou moci myslia vážne. Netvrdím, že medzi koaličnými poslancami takí nie sú. To netvrdím. Ale už tak to spravidla býva, že väčšinou sú to tí, ktorí pri moci nie sú, ktorí sú v opozícii. Celkom jednoznačne a v mnohých podobách sa im má obmedziť napríklad čas na vyjadrenie a to, ako som už raz spomenul, v situácii, kedy Slovenská republika nemá druhú komoru. Uvedomme si, že to, čo sa tu nevychytá, to proste odíde do života a namiesto legislatívy, ktorá by pomáhala, bude strpčovať život vám, vám, ktorí fungovanie Národnej rady financujete zo svojich daní.

    Prečo by sa o dôležitých zákonoch nehovorilo aj dlhšie než 20 minút? Prečo by poslanci nepracovali a nediskutovali tak dlho, dokedy to považujú za oprávnené a zmysluplné? Predsa to súvisí so slobodným výkonom mandátu. Ako inak sa vychytajú chyby a zlepší kvalita legislatívy? Pokiaľ ide o návrhy, často aj poslanecké, naozaj niet iného priestoru, než je priestor tejto sály. Prečo by nesmel, ak je odborník a vie, čo chce povedať, hovoriť dlhšie než 20 minút napríklad o štátnom rozpočte? Ide o miliardy eur. Ide o veľa rezortov. Ako som už povedal, kde niet dolnej komory, tam niet vlastne poistky proti chybným zákonom a tam je treba ponechať poslancom, aby nikto z nich sa nemohol vyhovárať, že viete, ja by som bol odhalil tú chybu, ale nemal som na to poskytnutý priestor.

    Viem, že je to trochu silné slovo, ale rokovací poriadok akoby mal poslúžiť ako náhubok. V každom prípade nepopriete vy, ktorí ho predkladáte, že ide o obmedzenie snahy poslanca vystupovať, o obmedzenie snahy poslanca ilustrovať svoje tvrdenia akýmikoľvek vizuálnymi pomôckami.

    Takže čo je vlastne pravým cieľom novelizácie? Novinky, ktoré by priniesli lepšiu kontrolu, tie tam ani nespomínate. Žiadne vyšetrovacie komisie, žiadne právo robiť individuálny poslanecký prieskum. Ale obmedzenie času, obmedzenie počtu vystúpení, zákaz zaznamenávať a zverejňovať záznamy z rokovacej sály a ešte k tomu kádrovanie, ako je kto oblečený, alebo či náhodou neprežúva horalku.

    Vážení občania, ak tento zákon bude prijatý, som si istý, že sporov a konfliktov v parlamente neubudne, naopak, naopak. Nezávidím predsedovi parlamentu, lebo ak si nadelí tieto väčšie kompetencie, že z toho, kto je len taký moderátor rozpravy, sa má stať riaditeľ parlamentu, tak dôsledkom bude reťaz osobných konfliktov. Namiesto vážnych vecí, to znamená zákonov, sa bude riešiť, či niekto nežuje horalku, či iný potajme nefotil, nenahrával na laptop, alebo kto je a kto nie je vhodne oblečený. Koalícia dúfa a priznal to verejne premiér, ktorý akoby si objednal u pána Danka, nerád to hovorím, ale pán premiér to takto predviedol pred verejnosťou, že od neho očakáva, že urobí poriadok s opozíciou. No akože má pán Danko alebo ktokoľvek z vedenia parlamentu robiť poriadok s opozíciou, prosím vás?! Opozíciu sem ste poslali vy, občania, to je vaša voľba. Každý ten človek má priamy mandát. Pán Danko, ak je rozumný, tak nemôže nič iné, len sa pousmiať nad takýmito výrokmi pána premiéra Fica. Ako si predstavuje parlament, že tu pán Danko bude chodiť s bičom a bude robiť poriadok s opozíciou, akoby bol na družstve JRD?

    Mám pocit, že začiatkom tohoto, celej tejto peripetie boli isté obavy. Ja ich ako človek, ktorý vidí slovenskú politiku dlhé roky, vcelku chápem. Sú tu aj nováčkovia, je tu aj novinka v tom, že časť bývalej pravice podporuje dnes vládu Roberta Fica. Ja ich absolútne neposudzujem v tejto chvíli, len im pripomínam, že aj v minulosti boli pravoľavé vlády, ale nikdy demokrati v tej vláde nepripustili, aby sa deformovali demokratické pravidlá. A keď bude prijatý tento rokovací poriadok, tak k takej deformácii jednak priamo príde a jednak založia sa riziká tej deformácie. A prečo by ste si to, preboha, brali na krk? Že vás znervózňuje Matovič? Skutočne, kvôli jednému človeku si zoberiete, že v tomto volebnom období, a konkrétne vy, pán Danko, po prvýkrát predseda Národnej rady, že by ste obmedzili demokratické právomoci parlamentu?

    Ten text, ktorý prišiel, nám nastolí, opakujem, prezrádza, že nejde o zlepšenie práce a kontrolných mechanizmov parlamentu, ale že cieľom novelizácie je zatlačenie na opozíciu, aby sa začala obávať subjektívnych a gumových pravidiel, ktoré sa tam zaviedli a ktoré môžu byť zneužité. Netvrdím dopredu, že budú zneužité, ale spravidla v politike platí, že keď nastavíte pravidlá, ktoré sa zneužiť dajú, tak aj k tomu príde. Okolnosti to spôsobia. Ak aj teraz si hovoríte vy, predkladatelia, že dáme pozor na to, že aby takúto chybu sme nespravili, nakoniec vznikne situácia, že keď už je v rukách ten bič, tak sa ním udrie.

    Mimoriadne ma mrzí práve to obmedzenie opozičných poslancov v jedinom ich reálnom práve a to je právo hovoriť. V parlamente hovoriť. Ja viem, že sú parlamenty, ktoré majú také obmedzenia, onaké obmedzenia, ale to sú aj parlamenty, ktoré majú druhú komoru.

    Mnohí z koalície zrejme hovoria, načo počúvať do nekonečna argumenty, ak im aj tak nič neschválime? Načo tu rozprávajú tí ľudia? Lenže vy sami viete, že my hovoríme preto, pretože nachádzame isté riešenia, predkladáme aj vlastné zákony a možnože niekedy by naozaj verejnosť bola prekvapená, čo všetko v tomto parlamente sa zhodilo zo stolov, čo všetko sa mohlo prijať, ako sa mohli vylepšiť niektoré zákony.

    Práca opozície v parlamente nie je zabíjanie času. Zato musím povedať, neberte to osobne, ale niektorí poslanci koalície sa chovajú tak, akoby pohŕdali parlamentom a pohŕdali aj vlastnou vládou, ktorá tu predkladá zákony. Ignorujú rokovanie, nevystupujú, neobhajujú vládne návrhy zákonov, prinajmenej neobhajujú ich nijak presvedčivo a jednoducho obávajú sa vstupovať do polemík s opozíciou. Je to možno, je to možno ten hlavný problém, prečo by najradšej mali opozíciu, ktorá sklopí uši a bude naozaj tu šúchať nohami, ako hovorí klasik, a brať plat. Počas tohto leta dokonca sa stalo, že sa nekonali zákonne zvolané schôdze. To nie je naozaj dobrá známka. Akoby sa celkom nedávno zvolený parlament vyraďoval z politickej prevádzky. Ja viem, že vláde nechýba, vláda si vládne, ale my ako parlamentári, ako poslanci, ktorých sem poslali voliči, nemôžme súhlasiť s tým, že parlament bude vyradený z prevádzky. Že poslanci, tak ako to bolo teraz v piatok, o jedenástej postláčali gombíky a celá koalícia odišla preč. Nechala opozíciu (reakcia z pléna)... Áno, vy ste tu boli. Dvaja tu boli. No, vy ako predkladateľ už čo ste mali robiť? Opozícia rečnila do 19.00 hodiny a nerečnila taľafatky, nečítala telefónny zoznam, ale koalícia dobre vedela, že vedenie parlamentu, ktoré šikovne vymyslelo, že o 17.00 hodine sa nebude hlasovať, ich vlastne poslalo domov. Nech si urobia víkend.

    Dámy a páni, ak sa aj prijme tento rokovací poriadok, myslíte, že tí poslanci opozície začnú byť mlčanliví, že o tomto nebudú hovoriť? Nie, vážení, toto nie je zabíjanie času. Práca v parlamente, je to naozaj vzácna dôvera voličov, ktorá každého jedného z nás sem poslala. Aj vzácna dôvera strán, ktoré vás dali na kandidátku. Mali by sme naozaj prejavovať pochopenie pre to, že parlamentarizmus a parlament, toto je teraz naše miesto a toto je naša práca. Ak nám niekto hovorí z ministerstiev alebo z vlády, nechajte to už tak, proste iba tam mlátite prázdnu slamu, a najmä tá opozícia, veď jej nič neprejde, načo rozprávajú. Nie, nie, vážení, ten človek, ktorý toto hovorí, tak ten by naozaj sa mal pobrať niekde, kde tá demokracia nie je, pretože nerozumie, kde žije. Toto je slobodný štát a naši voliči, nie opozícia, nie koalícia, nie ministri, naši voliči majú právo počuť, kto ako sa k zákonom postaví. Ak im obmedzíte ten čas, ak ich dokonca rôznymi tými drobnými trikmi akoby trošku chcete odsunúť a zatlačiť do kúta, nič dobré nerobíme. Poškodzujeme vlastnú inštitúciu, ktorá by, naopak, strašne, ale strašne potrebovala pomoc. Slovenský parlamentarizmus slabne. Vlády sa tu smejú z parlamentov, smejú. Zabezpečia si svoje záujmy a parlamenty iba stláčajú gombíky.

    Možno je treba významne podčiarknuť aj to, že, ako tu sme už upozornili, nebude dokonca možné, ak by sa prijal tento nešťastný návrh, riadne odôvodniť ani pozmeňovací návrh. Pretože ak ho nebudem môcť odôvodňovať bod po bode, nie je vôbec pochopiteľný, lebo na konci to paragrafované znenie je pochopiteľné naozaj spravidla iba právnikovi, ktorý má pred sebou aj samotný zákon alebo návrh zákona, ktorý ten pozmeňovací návrh má upraviť. To je veľmi nešťastné opatrenie, kde tiež sa nemyslí na dôsledky. Ja chápem, koaličný poslanec si povie, no veď mne všetko prejde, načo by som niekoho presviedčal, ja to tu úradnícky odrapocem, moji ľudia mi to odhlasujú, je to dohodnuté v koalícii, pozmeňovací návrh prejde. No ale, pozor, to jedného dňa predsa každý môže byť v opozícii a bude potrebovať argumentovať. My sa v opozícii môžeme spoliehať len na silu argumentov. Nie na silu moci, nie na silu počtov. A v tej opozícii môže byť každý jeden z vás, ktorí ste teraz v koalícii. Nevytvorte pokrivené pravidlá, v ktorých menšina nemôže v podstate predložiť pozmeňovací návrh, tak aby mu rozumeli. A nie rozumel minister, nie rozumel ten predkladateľ zákona. Ja stále hovorím, že tu nás sledujú občania. Aby mu rozumeli občania. A to sa bez vysvetlenia bod po bode nedá urobiť.

    Chápem, že, ja náš parlament chápem tak, že tu sa stretli skutočne dospelí ľudia, dospelí ľudia, ktorí chápu, že v politike zodpovedajú sami za seba, či sa to týka ich obliekania, ich slovníka, ich transparentov alebo aj navrhovaných zákonov. Toto je, toto nie je ani učilište, ani väznica, tu sa nevychováva, tu nie je nápravnovýchovný ústav. A znovu opakujem, nezávidím, ak by pán predseda parlamentu chcel takúto úlohu naozaj vykonávať, vysvetľovať poslankyniam, že či sa mu páčia ich účesy, ich vlasy, ich oblečenie alebo odhalenie, no to sa naozaj nepatrí a obrátilo by sa to proti samotnému tvorcovi.

    Návrhy, ktoré možno vyvolala silná ofenzíva opozície hneď po voľbách, si treba prejsť s chladnou hlavou. Dneska tu máme množstvo konkrétnych pracovných zákonov aj z dielne koaličných poslancov, aj z dielne vlády, rovnako aj z dielne opozície. Na moje potešenie napr. aj v takom citlivom návrhu zákona, ako je snaha regulovať hry, pán minister financií vychádza v ústrety kritike a je pripravený opraviť aj návrh zákona, ktorý sám priniesol, aspoň tuná nám to potvrdil. Práca v tomto parlamente je reálna, je každodenná, poslanci opozície každodenne a nie raz hlasujú za dobré predlohy vládnej koalície, každodenne. Môže sa nám stať, že návrh zákona, ktorý tu leží na stoloch, významne zhorší túto atmosféru. A nielen to. Zostane pre svojich navrhovateľov smutnou spomienkou, pretože napokon ani jeden z nich nebude rád, že sa do tohto nešťastného diela pustil. Diela motivovaného obavou z rečí. Viete, ten Mečiar valcoval, ale aspoň sa nebál rečí. Skutočne, páni a dámy z koalície, vy sa tak bojíte rečí, že musíte umlčať opozíciu? Veď to ponižuje vás samotných. Veď sa postavte za ten mikrofón a vráťte to tým opozičníkom. A že sa vám nechce a ťahá to čas? To je parlament, preto ste tu, preto ste platení. Máte obhajovať vládnu politiku a keď je kritizovaná, tak sa voči tomu ohradiť. To je úplne normálna práca, tá sa nedá vyriešiť zákazom, obmedzením, pokutami, vyvádzaním zo sály.

    No, myslím, že som naozaj vyčerpal veľa úsilia, aby som vás odradil od nešťastného kroku. Skutočne by som apeloval aj na pána predsedu parlamentu a ostatných predkladateľov, váš úmysel nemusí dopadnúť zle, hľadajme spoločný prienik dohôd, ale nevnucujte, neoktrojujte menšine svoju vôľu v takejto citlivej veci. Môžte nás kedykoľvek prehlasovať pri zákonoch, lebo vláda je vaša. Aj zodpovednosť za to, ako budete vládnuť, je vaša. Ale pravidlá parlamentu, pravidlá slobodného slovenského parlamentu by bolo oveľa šťastnejšie, keby boli predmetom konsenzu, dialógu a spolupráce všetkých tých, ktorých vy, občania, občianky, ste poslali do týchto lavíc pracovať pre vás.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca päť, šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Myslím si, že boli pomenované všetky zásadné fakty, ktoré možno aj s váhou skúseností, aj s váhou toho, akým spôsobom sa parlamentarizmus na Slovensku formoval, od jeho možných začiatkov, keďže rečnil Ján Budaj, a preto by som si možno dovolil pripomenúť heslá, ktoré niekedy zneli v spoločnosti a pripravili nám nie dobré a neveselé okamihy. Myslím si, že vysvetľovať v parlamente v roku 2016 úlohu opozície a brániť jej úlohu aj tvrdými príkladmi, ktoré môžu niekedy postihnúť akéhokoľvek iného poslanca, akúkoľvek inú poslankyňu, je nedobrým obrazom, kde sme sa v rámci debaty dostali. Myslím si, že heslo "Povaľači z kaviarní, do polí a tovární!", voľne ak to prenesieme, stále, stále nejakým spôsobom rezonuje. Ako keby tá opozícia v rámci debaty... O čom? O efektívnom rokovaní v pléne Národnej rady. Ja sa celý čas pri tejto debate pozastavujem nad tým slovom, čo to je efektívna debata tu v sieni zákonnosti, ako hovoril Jano Mičovský. Tu, v kolbišti slobodných ľudí, ktorí majú v slobodnej debate hľadať čo najlepšie možné riešenia. Niekto prišiel s mantrou alebo heslom efektívnej debaty. A nikto nemá ani ambíciu to vysvetliť. Čiže rozumiem, čo hovorí Ján Budaj, a takisto podporujem to, že mali by si vládni ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Budaj, vo svojom príhovore ste spomenuli aj vec, ktorá nie je pravdivá, a pokúsim sa ju dať na pravý obraz. Povedali ste, že koalícia ušla v piatok a opozícia tuná musela diskutovať, pretože opozícia tuná bola. No, tak neviem, kto ušiel a kto tu bol, pretože ja som si to nepísal a nezisťoval, ale, pán poslanec Budaj, ja som tuná bol a pozorne som sledoval a počúval aj tie nezmysly dvojhodinové, ktoré váš pán poslanec Viskupič tuná rozprával, ktoré sa takmer dotýkali nesmrteľnosti chrústa. A viete, prečo to hovoril? Hovoril to preto, pretože potreboval zabezpečiť týmto vašim poslancom, ktorí ušli preč v piatok, priestor na to, aby sa mohli dneska prihlásiť do diskusie, do rozpravy, aby mohli dneska diskutovať a rozprávať. Čiže, pán poslanec Budaj, treba hovoriť pravdu, treba si vstúpiť aj do svojich radov a treba zaujímať stanovisko také, ktoré je pravdivé.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, zo začiatku ste hovorili o niečom takom ako, že sa prehĺbi dvojkoľajnosť. Ja s týmto vaším vyjadrením a tvrdením vysoko súhlasím, ale obávam sa, že po prijatí novely, ako sme ju mali predstavenú a aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nám možnože ešte minulý mesiac, keď sme rokovali v prvom čítaní, dávali nádej, že niektoré veci sa upravia, tak podľa mňa aj napriek tomu, sa tá dvojkoľajnosť skutočne prehĺbi.

    Na jednej strane budú, alebo na jednej koľaji budú koaliční poslanci, na druhej koľaji budú opoziční poslanci. Som si takmer istá, že táto novela je bič na opozičných poslancov. Vôbec, rovnako ako vy, nevidím nutnosť prijatia takejto zmeny, ktorá bude ochraňovať jedných a držať bič nad druhými. A súhlasím rovnako aj s tým, že sa znižuje vplyv parlamentu v spoločnosti. A znižuje sa najmä tým, že parlament sa stáva podriadeným orgánom vlády, čo považujem za totálnu nehoráznosť.

  • Pán Budaj, vy máte nepochybne miesto v histórii Slovenska z konca 20. storočia tu a teraz a ja logicky tak by som chcel, aby to vaše posolstvo a bytie, ktoré sa nadväzuje práve na ten 89. rok a na to, čo sa vtedy dialo, aby to zostalo pokiaľ možno, čo najmenej poškvrnené. Podľa môjho názoru, prijať étos z klubu OĽANO, v ktorom teraz pôsobíte, a rozprávať presne tým spôsobom, že sa prakticky nedá diskutovať s tým, čo ste povedali, lebo jednak to nemalo s druhým čítaním, opäť pripomínam, nič spoločné. Nehovorili ste ani o jednom inštitúte v tom zmysle, že by ste navrhovali nejaké iné riešenia, alebo by ste rozobrali tie inštitúty, alebo by ste ukázali na základe skúseností iných krajín, alebo hlbokého rozboru jednotlivých inštitútov, v čom je teda konanie koalície také nebezpečné. Ani slovo, ale čisto mítingové, nezmyselné reči, čo politikovi vášho typu nesvedčí. Nehnevajte sa, že si dovoľujem tento tón, ale ja už to neviem, ako to mám inak povedať.

    Pán Budaj, vy ste vážne nevideli ako my všetci, že tu prešiel poslanec z jednej strany sály na druhú, zvalil poslanca na zem a iba keby ho nestiahli z neho, môže dôjsť k problémom? Že tu chodil poslanec, urážal veľmi hrubo predsedajúceho, vyvesoval mu tam zástavy? To, čo robil váš predseda, to je niečo nehorázne, čo vyprával predsedovi parlamentu. Že tu boli fyzické ďalšie potýčky. Chcete povedať, že inštitút vyvedenia poslanca, ktorý nerešpektuje predsedajúceho, je zatváraním huby opozície?! Veď ten inštitút je tu odjakživa v tomto rokovacom poriadku a nikto ho nikdy nespochybňoval. Jediný problém, že za istého zužujúceho výkladu je nevykonateľný, pretože poslanci sú tak nedisciplinovaní, že nedodržiavajú zákonom stanovené pravidlá predsedajúceho.

    To, čo robíme, je nedostatočné, pán predseda. Už sa dokonca vyhrážajú vaši kolegovia, pán poslanec, že nebudú dodržiavať rokovací poriadok, čo je v rozpore so sľubom. Dneska vaša pani podpredsedníčka z OĽANO....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Budaj, ja si spomínam, ako ste v novembri stáli na tribúnach a presviedčali verejnosť, že je potrebné viac slobody pre Slovensko, že je potrebné sa priblížiť k Európe, že sa treba priblížiť aj spôsobu života demokratickej Európy. Ja vás ubezpečujem, že to, čo sa deje v tomto parlamente, by sa v Európskom parlamente nemohlo diať. Ak hovoríme o skracovaní času alebo o časovom limite, aj tam platí pravidlo, že je vymedzený čas na vystúpenie za poslanecké kluby pre poslancov, či už individuálne alebo za celý klub. Ten čas je limitovaný a predsedajúci, keď niekto nedodrží ten svoj limit, tak mu jednoducho vypne mikrofón. Také právomoci u nás predsedajúci nemá, ako má v Európskom parlamente, aby vám pri vašom vystúpení, keď rozprávate od veci, alebo vaši kolegovia, alebo aj niekto z opozície, alebo z koalície, aby mohol predsedajúci vypnúť mikrofón. To sú, povedal by som, štandardné demokratické maniere, ktoré fungujú v Európskej únii.

    Rovnako keď hovoríme o vyvádzaní poslancov alebo o sankciách a pokutách poslancov. No skúsili by v Európskom parlamente naši poslanci sa správať tak, ako sa správajú tu, dostali by pokutu, boli by vyvedení, tak ako ste povedali. A nielenže by boli vyvedení a o dva mesiace by prišli o mandát. V podstate mali by zákaz zúčastňovať sa rokovaní Európskeho parlamentu. Takže tie mechanizmy na to, aby sa udržal poriadok, alebo aby sa kultivovane správali poslanci medzi sebou, to funguje vo všetkých parlamentoch. A chcel by som ale povedať, že vy tak s dešpektom sa správate k tým poslancom, ktorí sú v tých horných radách za vami, považujete ich, povedal by som, za akýchsi menejcenných, pretože neuctievajú demokraciu vo vašich predstavách, ale oni sa správajú slušnejšie ako vy. Také vulgárne výrazy ako z vášho klubu som ešte nepočul zo zadných lavíc. Takže ak hovoríme o tom, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Budaj, ja jednoducho neverím, že to, čo v tejto chvíli rozprávate, myslíte vážne. Vy ste v tejto chvíli v opozícii a ako skúsený, sem-tam koaličný, sem-tam opozičný, poslanec musíte veľmi dobre vidieť, čo sa v tomto parlamente deje. A vy dobre viete, čo sa deje aj vo vašom klube, na čom je ten váš klub, tá vaša strana postavená, vy to viete veľmi dobre. Len teraz vám to vyhovuje z toho dôvodu, že ste v opozícii. Vy veľmi dobre viete, že v tomto parlamente vládne anarchia, to vy veľmi dobre viete. Tá anarchia, taká, ako tu je dnes, nebola tuná nikdy. Dokonca tí predstavitelia toho vášho klubu, tej vašej strany, v tom minulom volebnom období bránili nám koaličným poslancom vykonávať svoj mandát. Aj to by ste mali vedieť. Aj to je súčasťou tej vašej strany, v ktorej ste teraz. Bolo to vtedy, keď sme mali tajne hlasovať a museli sme ísť cez kanceláriu predsedu Národnej rady preto, lebo nám nebol umožnený vstup ísť do tejto zadnej miestnosti tým pravým alebo ľavým vchodom.

    Vy to veľmi dobre všetko viete, len tá vaša rétorika sa teraz zmenila na opozičného poslanca, ktorému v podstate táto situácia vyhovuje, lebo čím horšie, tým lepšie. A snáď demagogicky to, čo hovoríte, zaberie a vy v tejto chvíli si poviete, že teda tá koalícia nejakým spôsobom sa na to konto rozpadne. Nerozpadne sa. Ale hovorím, zdá sa mi to od vás, ako od skúseného poslanca v tejto chvíli trošku zavádzajúce pre verejnosť, lebo my vás poznáme inak, pán poslanec Budaj. My vás poznáme ako toho, kto tie, presne tie anarchie, ktoré tuná sú aj s tými persónami, ktoré ich vytvárajú, vie pomenovať úplne normálne a rovnako. A to som od vás očakával ako od človeka, ktorého poznám z hľadiska výboru, z hľadiska parlamentu, či už v opozícii alebo koalícii. Veď sme spolu aj predkladali nejaký návrh zákona, opozično-koaličný...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Reakcia na faktické, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. No, veď nečakám, že vám to je príjemné, to, čo hovorím.

    Malé poznámky. Pán Kvorka, ste demagóg. Povedzte mi, v čom som klamal? Môžete mať pocit, že ja hovorím demagogicky, ale vy ste teda ma obvinili, že klamem. Ja som vám priamo uznal, že vy ste tu sedeli. Dobre viete, že garáž bola prázdna vašich kolegov už okolo obeda. A môžme, máme snímky, ako vyzeralo plénum, nebojte sa.

    Pokiaľ ide o argumenty pána Číža, chápem, chápem tú emóciu. Pán Číž, k demokracii patrí, že musíte zniesť aj kritické slová. Nie je na mieste vôbec obviňovať nikoho za to, že ako opozičný politik, pokiaľ sa chová korektne a je kritický, že je aj razantný. A to, že niekto prinesie, prosím vás, nejaké vizuály, tak to naozaj je prejavom, a znovu to opakujem, že sa toho bojíte.

    Pán Paška, porovnávať Európsky parlament je chybné. Aj tu sa vypína mikrofón, uvidíte za chvíľu mi ho predsedajúci vypne, lebo uplynie tých pár sekúnd, ktoré mám na reakciu. A nie je pravda, že sa niekomu z horných radov chovám s dešpektom. To nie je pravda jednoducho.

    Pán Jarjabek, žiadna anarchia tu nevládne, to je už len posledná poznámka. A očakávam, že sa ohradí aj pán Hrnčiar, aj pán Andrej Danko, lebo potom by oni boli zodpovední za túto anarchiu. Tento parlament riadne rokuje, my dvaja tak isto normálnym spôsobom si vymieňame argumenty. Aká anarchia, prosím vás?

  • Ďakujem. Ja si nedovolím porušovať rokovací poriadok, komentovať, len chcem upozorniť, malé technické upozornenie vo faktickej poznámke, ktorá trvá dve minúty, sa mikrofón vypína automaticky. Ja mikrofón nevypínam, ani som ho nikdy nikomu nevypol.

    Nech sa páči, v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo navrhovateľ, pán poslanec Bernaťák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka a Andreja Hrnčiara k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka a Gábora Gála a Andreja Hrnčiara, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 200).

    V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý nie.

    "10. V § 28 odsek 1 znie:

    "(1) Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi Slovenskej republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident Slovenskej republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času v prerokovávanej veci je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená." .".

    Jedná sa o to, aby sme teda presnili jedno ustanovenie návrhu kvôli tomu, aby nedochádzalo k dezinterpretácii vlastne jedného ustanovenia, že člen vlády, prípadne podpredseda Národnej rady môže v prerokovávanej veci vystúpiť najviac 20 minút. To je vlastne cieľom, vlastne tohto pozmeňujúceho návrhu a dovolím si povedať, že počúvame naozaj pozorne pripomienky opozície k rokovaciemu poriadku, resp. k pozmeňovacím návrhom a snažíme sa samozrejme reagovať. Takže zatiaľ k pozmeňujúcu návrhu len toľkoto.

    A zároveň teda, keďže pozmeňujúci návrh poslancov Gábora Gála, Tibora Bernaťáka, Andreja Danka, Martina Glváča na zmenu v bode 4 sa, vlastne koleduje s týmto pozmeňujúcim návrhom, poprosím teda, aby o tomto bode bolo osobitne hlasované.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. No aj toto možno svedčí o nedôslednej príprave na novelu rokovacieho poriadku. Pozmeňujete pozmenené. To je pekné, že počúvate, ako veľmi rada som, že počúvate pripomienky. Ale uvedomujete si, čo ste teraz urobili? Pozmeňujete vlastný pozmeňovací návrh. To je sila. A vravím, že už asi možno viac by sme sa už nemuseli rozprávať o ničom. Svedčí to jedine o tom, že ste absolútne nevenovali príprave novely rokovacieho poriadku, ktorá má byť výstavnou skriňou Národnej rady, dostatočnú pozornosť.

  • Nuž, gratulujem k pozmeňovaciemu návrhu pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že pozmeňovať pozmeňovák, to sa zapíše hlboko do histórie parlamentarizmu. A podobne ako Erika by som chcel povedať, že nesvedčí to o ničom inom, iba že ste to ušili zbrklo, ako hovorí Rišo Vašečka, splašene a momentálne ste urobili to, že človek, ktorý reprezentuje opozíciu vo vedení parlamentu vo funkcii podpredsedu parlamentu, ktorého má opozícia jedného v súčasnom funkčnom období, je rovnako obmedzený ako všetci poslanci, ktorých môžme volať, že radoví. Čiže vypichli ste troch, predseda parlamentu, prezident a myslím, že premiér ste hovorili. Váš návrh zákona alebo tento pozmeňovací návrh sa s ním oboznamujeme tu a teraz. Je to možno pár chvíľ pred ukončením dnešného rokovacieho dňa a nič viac a nič menej ako zbrklosť a splašenosť vami nachystaných zmien do rokovacieho poriadku týmto nezavádzate. Prosím vás, zrušte tých 20 minút a tých 10 minút a urobíte asi to najlepšie, keď už ste sa vydali cestou pozmeňovať pozmeňováky, a máme túto debatu proste ukončenú. Zákazmi a nálepkovaním alebo náhubkovým zákonom jednoducho nijak nepomôžete ani Slovensku, ani nášmu parlamentu.

  • Reakcie, reakcia na faktické, pán poslanec Bernaťák.

  • Ďakujem. Jedná sa vlastne o pozmeňovací návrh k novele zákona, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Mňa trošku mrzí, že z radov opozície žiadne pozmeňovacie návrhy, myslím, že až na jeden, nebol predložený. Takže samozrejme počúvame pozorne opozíciu a budeme samozrejme podľa toho aj ďalej vlastne sa správať my, respektíve budeme sa snažiť vypichnúť niektoré veci, ktoré naozaj ešte teoreticky opozícii môžu strašne prekážať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi v závere dňa predniesť ešte svoje pripomienky k novele rokovacieho poriadku.

    Ako som povedala, mala by to byť výkladná skriňa Národnej rady. Obávam sa, že jedine, čo z toho vznikne, bič na opozičných poslancov. Budeme to tuná opakovať, bohužiaľ, veľmi dlho. Obávam sa, že toto zostane ešte aj veľmi dlhý čas biľag na vašom vedení parlamentu, na koalícii, ktorá pri tej príležitosti s návrhom rokovacieho, so zmenou, s návrhom zmeny rokovacieho poriadku prišla.

    No ale teda pokračujme. Kolega Rišo Vašečka vyzýval, aby ste neboli oplašení, že naozaj najhoršia choroba je choroba z oplašenosti. A opäť sme to tu mali možnosť v priamom prenose vidieť. Pán poslanec, predseda klubu SNS povedal síce, že áno, vysvetlil že nejde o pozmeňovák k pozmeňováku. Ale ak si pozrieme, aký bod ste opravovali, aj sám ste to potom vlastne povedali, že vlastne chcete vyňať na rokovanie samostatne jeden bod z pozmeňovacieho návrhu, toto hovorí o ničom inom iba o tom, že naozaj pracuje zbrklo a oplašene. A vašou hlavnou úlohou tohto rokovacieho poriadku alebo tejto v novele, alebo nastavenie tejto témy je prekryť špinavosti, ktoré sa dejú počas vašej vlády. A vy to smelo zakrývate a robíte štamgastov vládnej strane, jednej z vládnych strán, SMER.

    No, takže v oplašenosti pokračujete a je naozaj, na vyjadrenia mnohých kolegov sme sa nedočkali rozumného, podľa mňa by to bolo veľmi rozumné, stiahnutie rokováku z rokovania. Povedal to hádam každý jeden z opozičných poslancov, ktorý vystupoval, aby ste sa vrátili z kratšej cesty, aby ste zvolili štandardné postupy, ktoré sa pri takto závažných novelách používajú, aby ste začali rokovať s opozíciou a nielen vykrikovali, že veď ale vy ste nedali žiaden pozmeňovací návrh. My sme tu vysvetľovali v prvom čítaní, že k takto postavenému prístupu zmeny novely rokovacieho poriadku nebudeme dávať pozmeňovacie návrhy. Lebo tváriť sa, že my máme súhlasiť s tým, čo nám prednesiete, je podľa mňa nekorektné a nečestné. Tvárite sa, ako by ste vy raz možno nedoplácali na to, čo práve teraz prijmete.

    Poviem, možnože zostala som istým spôsobom, možnože aj v súvislosti s tým všetkým, čo sa, čo sme si zažili tunak minulý týždeň, tak prekvapená, akým spôsobom ste chceli v podstate minulý týždeň vybabrať s opozíciou. Pretože zrejme chtiac, možno nechtiac, ale skrátka podsunuli ste nám informáciu typu, že predsa len o rokováku nebudeme rokovať, budúci týždeň sa to preloží, lebo ešte nie sú dohodnuté zmeny všetky. No takže zaskočili ste nás, áno, že predsa len po zasadaní ústavnoprávneho výboru ste povedali, že: a ideme rokovať. Aj keď sme vedeli, že je otvorený zákon o cirkvách, ktorý tak isto by vzbudil pozornosť, ale považujem to tiež možno za takú jednu z tých neférových vecí, ktoré sa tu bežne stávajú. A stávajú sa naozaj, že ste tak podsunuli informáciu, že ešte sa odloží to rokovanie, ale v podstate aj tak sa bude rokovať. Takže možnože aj prekvapenie nastalo na vašej strane, keď dokázala opozícia ťahať to, čo ste teda nedúfali, ťahať rozpravu až do dnešného dňa.

    Druhá vec, ktorá ma zaskočila, bol pozmeňovací návrh, ktorý sme počuli z úst pána poslanca Gála. Naozaj ide o kozmetické úpravy, veľa sa tam nemení. Proste kozmetika. Ale zaujalo ma to, že v rámci toho pozmeňovacieho návrhu upravuje jeden bod, ktorým sa, ktorým sa upravuje spôsob podávania pozmeňujúcich návrhov. A tento človek, ktorý žiada Národnú radu, aby prijala nové opatrenie, že pozmeňovacie návrhy musia byť už vopred zverejnené, si nedá ani tú námahu, aby on sám, už možnože len preto, leto také niečo predkladám, takýto pozmeňovák takýmto spôsobom predstavil. Teda nieže, že sa dozvieme až polhodiny po tom, čo v skutočnosti obsahoval písmom, ale akože tú drzosť, že on nám tu bude predkladať návrh bodu, ktorý hovorí o tom, že pozmeňovacie návrhy majú byť vopred, a čo myslím, že sa aj dodržiavalo bez toho, aby bol zmenený rokovací poriadok, ale už veľmi dlhý čas sa mi stalo, že som všetky pozmeňovacieho návrhy, ktoré boli prednášané v pléne buď našla na webe, alebo ešte keď boli v laviciach, keď sa rozdávali v laviciach alebo už teraz na stojane. A práve pán poslanec Gál, ktorý tento pozmeňovák predstavoval, si nedal ani tú námahu, aby to vopred zavesil, zaniesol na organizačné, aby sme to všetci mali k dispozícii. Takže on nám tu niečo porozprával a my sme len tak asi predpokladali, že o čom vlastne ten pozmeňovák je. Pretože tie jeho zdôvodnenia boli veľmi slabé a veľmi chabé. Takže ak si takto predstavujete tú novú kultúru "Hrdo, odborne a slušne", tak ďakujem vám veľmi pekne.

    A tretia vec, ktorá ma teraz, dnes zarazila, bolo práve, bol pozmeňovací návrh, ktorý predstavil pán poslanec, predseda poslaneckému SNS. Opäť pomôžem si len tým, že stále trpíte chorobou z oplašenosti. Pretože sami vlastne neviete poriadne navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý reaguje na to, čo sa tu hovorí, nieže v piatok, o čom sa hovorilo už aj v predchádzajúcom prvom čítaní. Hovorili ste o tom, že chcete meniť rokovací poriadok a teda novelu rokovacieho poriadku aj v oblasti používania vizuálnych pomôcok. Ja teda neviem, že či som niečo prespala alebo čo, ale neviem o tom, že by ste dali nejakú úpravu k pozmeňovacím návrhom. Ale možno, že však zajtra ešte niečo vytvoríte a bude prijaté potom v pléne ako, teda bolo to odprezentované, ako naozaj chcete, aby poslanci mohli používať vizuálne pomôcky.

    Tlačíte nás do toho, to takisto je obsah pozmeňovacieho návrhu a v podstate aj v novele sa to nachádza, aby sme všetko, čo povieme na mikrofón, mali v písomnej forme. Zatiaľ je to len pri procedurálnych návrhoch. Teda pozmeňovacím návrhom, myslím, že tam je to ešte zduplikované, aby to bolo, nieže keď to poviete, aby ste to zaniesli, aby sme to zaniesli predsedajúcemu, ale vopred, aby vedel, o čom sa ideme rozprávať. Ja len dúfam, že toto nebudete pozmeňovacím návrhom rozširovať aj na procedúry, ktoré sa týkajú nielen pri schvaľovaní programu schôdze, že nebudete na nás tlačiť, aby sme aj o prerokúvaných veciach, možno tie procedurály vopred nahlasovali. Alebo možno, či nezájdete tak ďaleko, že budeme musieť písomne odovzdávať a vy nám ešte budete schvaľovať naše písomné rozpravy. Možnože nám nakoniec ešte budete dávať tam kvačky, alebo škrtnete, že môže a nemôže vystúpiť. Dúfam, že k tomuto sa neschýlite.

    Ak by ste sa náhodou k tomu znížili alebo ak sa budete takto formovať i ďalej, obávam sa, že naozaj skončíte pri tom, že každý, že žiaden poslanec nebude môcť vystúpiť, pokiaľ vám neodovzdá svoj doslovne napísaný text. Skutočne vás prosím, aby ste sa tohoto vyvarovali, aby sme nemali pocit nielenže robíte zle aj pre opozíciu, ale že tu zavádzate priam eštebácke praktiky.

    Vo svojom vystúpení v prvom čítaní som predpokladala dôvody, som povedala dôvody, prečo ste vlastne prišli s takouto novelou. Vyhodnotila som to, preto lebo sa bojíte, lebo chcete mať kľud a rýchlu schôdzu za sebou. Veď načo by ste mali počúvať vašich kritikov a niektorých kolegov, na ktorých máte, kvôli ktorým máte teda nejaké osobné nevraživosti? A je vcelku zaujímavé, že návrh novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu práve vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Kaliňáka, odvolávanie Roberta Fica, kauza Bašternák, ktorá je jedna z najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať, môžu, zatiaľ, koľko len chcú rozprávať a slobodne upozorňovať na všetky prešľapy a kauzy tejto vlády.

    Vládna koalícia sa nevie vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov, a preto namiesto riadneho vyšetrenia a vyšetrovania tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali neobmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať svojich oponentov, aby ich mohol trestať pokutami. Takáto zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa jednoznačne určená na umlčiavanie opozície. A to vlastne priznal aj sám pán premiér, keď povedal, už tu to bolo niekoľkokrát citované, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou. Ja sa len pýtam, že čo je toto za motiváciu na zmenu rokovacieho poriadku, že čo to znamená urobiť poriadok s opozíciou?

    Zmeny, ktoré priniesol pán Gál, ako som povedala, boli vlastne len kozmetické. A tá kozmetická zmena prišla aj teraz v podobe ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý ani len podľa vašich slov, teda myslím slov pána Gála z predchádzajúcej rozpravy, nepostrehuje všetky zmeny, ktoré sám pán poslanec Gál spomenul. Pán poslanec Gál navrhuje, že už budeme môcť rozprávať a budeme sa môcť prihlásiť aj druhýkrát, dokonca ústne. Takže dokopy, keď to sčítame, tak budete tak veľkorysí, že dáte opozícii vlastne až tridsať minút času na vyrozprávanie sa a vyrozprávanie toho, čo budeme považovať za potrebné, a s tým sa budeme musieť uspokojiť. V poriadku, však vy určujete pravidlá, vy si schválite to, čo chcete. Ale vedzte, že toto nie je len bič na opozíciu, toto je bič v budúcnosti aj na vás.

    Kritiku obmedzenia času na vyjadrenie sme už počuli naozaj veľakrát. Rovnako aj zákaz používania vizuálnych pomôcok tiež, ale predsa len nedá mi. Aj Komenský vedel, že všetko sa lepšie a ľahšie chápe, ak je to zrozumiteľné a ak je to jednoducho znázornené. Videli sme príklady používaných plagátov, mal ich tu Igor Matovič. Naozaj vás obťažuje vidieť grafy a vidieť obrázky? Teraz nehovorím o veľkých plagátoch a bilbordoch. Grafy a obrázky vás obťažujú? Ak áno, potom niečo nie je v poriadku.

    Ale čo ma prekvapuje, novela vôbec nereflektuje alebo nemyslí očami mladej generácie, ktorá o pár rokov bude v parlamente namiesto nás, ale aj na miesto vás. Prídu tu noví mladí poslanci, do parlamentu prídu noví mladí poslanci a nebudú sa môcť napríklad ani odfotiť. Odfotiť si svoju prácu, áno. Odfotiť si svoju prácu, vlastne miesto, kde tú prácu vykonávajú. Podľa mňa toto nie je dobré. Idete spiatočnícky. Nie moderne, ale spiatočnícky.

    Ministri často zneužívajú to, že vystupujú iba v záverečnom slove. Prečo neriešite toto? Prečo nedáte povinnosť radšej ministrom zodpovedať na otázky položené poslancami priamo v rozprave? Toto vás netrápi? Máloktorý reaguje na rozpravu. Naposledy minister Kažimír. A ak si spomínate, že aké ovácie vlastne minister zožal za to, že komunikoval aj s opozíciou, za to, že bol ochotný vystúpiť v rozprave a odpovedať nám na otázky. Dokonca sme sa dozvedeli aj to, čo by bol ochotný prijať v rámci zmeny zákona o hazarde aj od opozície. Od mnohých ministrov sa toho nevieme dočkať. Nevieme sa dočkať, lebo buď nerozumejú téme, a preto nechcú odpovedať alebo rozprávať s poslancami, alebo neviem, tam si už každý dosaďte, čo chcete. Takže prečo toto neriešite napríklad v návrhu novely rokovacieho poriadku?

    Taká krátka reakcia na technické zariadenia. Tunak kolega, nemám ho pri sebe, ukazoval mi pero, že aj toto ti zakážu. Že čo mi zakážu, však pero, budem písať? No nie, že opäť moderná technika. Je to audiovizuálne zariadenie, ktoré má v sebe viac funkcií. Budete naozaj chodiť a sledovať a špehovať, kto aké pero používa? Že či tým perom dokáže nahrávať, či tým perom dokáže fotiť? Aj toto je znakom, že idete nie dopredu, do budúcnosti, ale spiatočnícky.

    Ďalšie veci, ktoré možno chýbajú v dnešnej novele a boli už, poviem, že boli povedané už aj niektorými kolegami poslancami, možnosť robenia prieskumov jednak naprieč výbormi a bez toho, aby som bola odsúdená na to, či koalícia zdvihne za prieskum ruku. Nestačí možno len podpis kvalifikovanej väčšiny účastníkov tých, ktorí sa chcú zúčastniť. Neni toto dostatočná vec na to, aby mal poslanec možnosť preskúmať veci, ktoré nie sú úplne jasné? Ale vy sa týmto vôbec nezaoberáte.

    Čo tak povinnosť vo zvolanom čase odrokovať mimoriadnu schôdzu, ktorá často, veľmi často vychádza práve z aktuálnej situácie a je zasadená do daného času zvolania, že to nie je samoúčelné. Ak je raz v rokovacom poriadku, že do siedmych dní je predseda povinný zvolať, prečo sa nezasadíte o to, aby sa takáto mimoriadna schôdza nielen mala povinnosť zvolať, ale bola povinnosť aj odrokovať. To, čo je, že presuniete dôležité témy o dva-tri mesiace neskôr, kedy to vyhovuje vládnej koalícii. Je to hanba a je to prznenie parlamentu.

    Možnosť vystúpiť na požiadanie všetkých ústavných činiteľov. Boli sme tu svedkami toho, že ombudsmanka žiadala o vystúpenie v Národnej rade a poslanci jej to neumožnili. Je to hanba, pretože je to ústavný činiteľ. Ombudsmanka nie je vytvorená obyčajným zákonom. Je to ústavný činiteľ.

    Čo tak zrušiť formalizované odpovede členov vlády a snažiť sa o to, aby priamo odpovedali na otázky položené pre ministrov? Mám na mysli hodinu otázok a interpelácie. Častokrát tu počúvame úplne formalizované odpovede. Častokrát ani nerozumieme, prečo nám odpovedajú tak, ako odpovedajú, pretože my sme sa pýtali na úplne iné veci. Toto vás netrápi? Čítali ste si niekedy nejakú odpoveď na interpeláciu? Stalo sa mi, že zo šiestich položených otázok som nedostala odpoveď ani na jednu. Ale dostala som päť strán písomného textu. Má to zmysel? Obávam sa, že ani tieto inštitúty, ktoré sú práve mienené na pomoc, ani nie na pomoc opozícii, ale ako jeden z nástrojov opozície, aby sa mohla dopytovať, u nás nefungujú normálnym spôsobom.

    Hovorilo sa tu o vyšetrovacích výboroch. Vidíme, že ani toto nemá žiadnu, žiadnu, ja neviem, proste, že nemáte záujem ani toto riešiť. Hovorilo sa tu o vsunutí ustanovení, ktoré vopred rátajú s rôznymi druhmi postihov alebo hendikepov, používanie načúvacích zariadení, aby sme zostali moderným parlamentom. Hovorila o tom Silvia, Anka Verešová. Toto vás netrápi, toto nie je dôležitá téma.

    A čo tak naozaj opraviť zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý sa zdá, že je veľmi neobjektívny a opäť vytvára len bič na tých, ktorí sú koalícii nepohodlní?

    Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Spomínala som, že navrhol si právomoci dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom, právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty. No z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov fakt nepoužíva rovnaký meter. Keď sa od prerokovanej témy odchýli slušným spôsobom opozičný poslanec, tak pán predsedajúci nás karhá a musíme sa cítiť ako malé deti v škôlke. Keď však pán Danko začne nadávať opozičným poslancom, pán predsedajúci sa len tichučko prizerá. Takže sú oprávnené obavy, že novela rokovacieho poriadku tak, ako je navrhnutá aj s právomoci, ktoré dáva predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať výlučne na potrestanie opozičných poslancov.

    Kolegovia ohlásili, pani poslankyňa Remišová ohlásila a bola aj predložená na ďalšiu schôdzu novela ústavy, kde žiadame teda, aby už pán Danko, ak chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci a chce poslancov súdiť, dávať im pokuty, navrhovať disciplinárne konanie, tak kde sa navrhuje, aby po vzore naozaj iných krajín musel byť, mal povinnosť byť nestranný. Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách parlamentnej demokracie. Takže ale teda, keďže pán Danko sa chce riadiť Veľkou Britániou, odtiaľ si takisto vybral zopár hrozienok, poďme to urobiť tak, ako je to skutočne vo Veľkej Británii. Navrhujeme teda, aby pán predseda Národnej rady bol nestraník presne tak, ako je tomu vo Veľkej Británii. Aby vystúpil z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie. A toto obmedzenie vo Veľkej Británii platí aj po skončení funkcie. Takže nielen vyberať si hrozienka, ktoré vám vyhovujú. Ale ak, tak to poďme urobiť do dôsledkov. Ak chce pán predseda nové právomoci, nech máme naozaj istotu, že sa bude správať nadstranícky a nie stranícky.

    Pri tejto novele rokovacieho poriadku človek má pocit, že pán predseda by chcel mať z Národnej rady len taký nejaký hlasovací automat, ktorý by automaticky odsúhlasoval návrhy koalície. Nejaká odborná diskusia alebo hlbšia debata, to tu pravdepodobne mať nechceme. Keby šlo koalícii o skutočné zlepšenie rokovacieho poriadku, tak by sa zaoberala vecami, o ktorých som hovorila ja, o ktorých hovorili mnohí kolegovia, ktoré sú skutočným problémom. Namiesto transparentov, namiesto bankoviek, napríklad aj práve problematikou práve prílepkov alebo skráteného legislatívneho konania, ktoré hneď na prvých dvoch schôdzach Národnej rady vo volebnom období, v tomto volebnom období sme práve mali možnosť zažiť, že prvé návrhy išli v skrátenom legislatívnom konaní, hoci to vôbec nebolo potrebné. Takáto prax je práve na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.

    Pán Danko hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť. Na volebných bilbordoch mal "Hrdo, odborne a slušne". Ale zabúda, že slušnosť neni o tom, či má niekto oblek, či nechodí v tričku, ani či má na ruke desaťtisícové hodinky. Slušnosť je to a bola by to, že by pán Kaliňák už nebol na svojom poste, že ho nebudete kryť za kauzy DPH. Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je aj to, keď najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. Toto všetko je slušné. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby sme tu chodili a moc nerozprávali a moc neriešili. Ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.

    Pán poslanec Gál hovoril, že sme mali možnosť, že sme sa nezapojili do pripomienkového konania, že sme nedávali žiadne návrhy. Ale k tejto novele rokovacieho poriadku, tak ako bola navrhnutá, tam sa ani nedajú dať žiadne pripomienky, lebo celý proces bol čudný a nesprávny. Takmer každý rečník vyzýva vládnu koalíciu, aby tento návrh stiahla. A tak ako povedal pán poslanec Budaj, aby ste neotvárali márnicu, v ktorej je smrad mečiarovskej doby. Žiaľ, myslím si, že tento rokovací poriadok, novela rokovacieho poriadku bude veľmi dlho hanbou koalície. Určite dlhšie, ako toto volebné obdobie bude trvať. Hnutie sa rozhodlo, že tentokrát nevyužijeme možnosť vyhotovenia pozmeňujúcich návrhov práve z úcty k rokovaciemu poriadku. Pretože spôsob tvorby tejto vážnej normy je pre Národnú radu neprijateľný. Vy ste sa rozhodli a bojím sa, že ste rozhodnutí prijať to, čo ste si zaumienili, lebo máte paranoju z jedného poslanca, bohužiaľ. Chcem vám iba povedať a uistiť vás, že prídeme s novelou rokovacieho poriadku, ale s takými úpravami, ktoré budú v prospech všetkých poslancov, nielen koaličných.

    No a na záver mi dovoľte, dnes ste mali i vy, myslím teraz koaličných poslancov, možnosť prijať pozmeňovací návrh, ktorý mohol reálne pomôcť obetiam sexuálneho zneužívania. A ako ste sa zachovali? Je vás tu teda len pár. Ale zachovali ste sa ako totálni cynici, ale totálni cynici. Je mi veľmi ľúto, že predradzujete politický záujem nad záujem dieťaťa. Nechápem, že komu ste čo chceli dokázať? Asi iba to, chceli ste dokázať mne, že odporovať predkladateľovi a nechtiac ho uraziť má vážne následky neodsúhlasenia poslaneckého návrhu, ktorý mal podporu ministerky a naznačenú podporu koalície. Ale len preto, že som sa dotkla ega jedného poslanca, ste neboli schopní sa cez to preniesť a zahlasovať za dobrú vec. A preto mi vás je fakt úprimne ľúto a prestávam veriť vašim dobrým úmyslom. Pre mňa asi nadlho zostanete len vykonávateľmi a stláčateľmi tlačítok.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž, opakovať, opakovať, opakovať. Keď si tak spomeniem, aj v škole mi to niekedy pomáhalo pri žiakoch, keď neustále sa niektoré veci museli zopakovať niekoľkokrát. A vždy som oceňoval spätnú väzbu, ktorú som mal, a zisťoval som si tú spätnú väzbu. Pani kolegyni, tej musím ako úprimne závidieť, ako aj ostatným svojim kolegom, ktorí majú faktické pripomienky na svoje vystúpenie. Ja som to, bohužiaľ, nemal pri svojom vystúpení. A keďže som tu zaregistroval ochotu počúvať zo strany predkladateľov, pripomínam ešte jednu vec, ktorej som sa dotkol aj ja, kde som podporoval pozmeňujúci návrh alebo vyjadroval som sa k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Blahovej a pána poslanca Dostála, aby sme aspoň uvažovali nad tým, či nie je predsa len vhodné vypustiť celý ods. 7 v § 27, ktorý sa týka formy vystúpenia rečníka. Nielen kvôli tomu, že žijeme v modernej dobe, ale aj kvôli tomu slovíčku "spravidla", ktoré sa tam vyskytuje. A myslím si, že nie som naivný. Ale aspoň za úvahu toho, že v tejto úprave sa nachádza a pre tú čistotu tej legislatívy, či by nestálo za zváženie, ak je tu naozaj ochota počúvať, toto konkrétne opatrenie zmeniť a upraviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcete dokončiť faktické poznámky?

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že tam, kde si hovorila o tom, akým spôsobom sa dajú verbálne slová alebo ústny prejav doložiť nejakou názornou pomôckou, som mal v piatok ešte využiť túto možnosť, pretože som sa snažil povedať o 21 bodoch, ktoré by mohla obsahovať novela rokovacieho poriadku, a neobsahuje ich. A dnes som sa ešte dozvedel, že poslanec, ktorý tu sedel ešte donedávna, volá sa pán Kvorka, to mal za rozprávanie o nesmrteľnosti chrústa. Čiže mal som to využiť, aby aj taký výrazný človek, ako pán Kvorka je, pochopil, že novela rokovacieho poriadku, ktorá je na stole, nič nerieši, vytvára obrovské množstvo otáznikov a obrovské množstvo problémov. A tie veci, ako je napríklad to, čo od nás žiada v rámci prijímania Európska únia, to, čo od nás žiada Európska centrálna banka, to, aby sme vystužili poslanecký mandát napríklad inštitútom menšinového alebo individuálneho poslaneckého prieskumu, to, aby sme zriadili vyšetrovacie výbory, jemu pripadá ako rozprávanie o nesmrteľnosti chrústa. Neviem, akým iným spôsobom sa dá zvýrazniť to, že rokovací poriadok má svoje úskalia, je a bola snaha ho meniť, ale to, čo predložili navrhovatelia, viac problémov vytvorilo, ako reálne vyriešilo. A akýkoľvek, kozmetická úprava alebo pozmeňovať pozmeňovák...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Dvanásť z predkladateľov z navrhovateľov tohto zákona sú v parlamente toľko, koľko aj ja, ôsmy mesiac. A naozaj tak obdivujem ich odvahu, že, a odvahu pána predsedu Národnej rady, že sa pustil do takéhoto zákona. A tak spolu s kolegyňou Erikou Jurinovou, ju podporujem, a hovorím vám, že, alebo prosím vás, žiadam vás, že ak ste mali túto odvahu, tak majte aj pokoru a skutočne počúvajte poslancov, ktorí vám hovoria, že stiahnite zákon a robme na ňom v budúcnosti. Je to štátnicky prístup, kto dokáže uznať chybu. A nebude vás vyhodnocovať iba dnešný deň, ale história. Takže, ak chcete naozaj pracovať pre krajinu ešte ďalšie a ďalšie budúce roky, tak stiahnite tento zákon a môžeme ďalej o ňom rokovať.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za pripomienky, ktoré ste mali. Áno, ja tiež vyzývam, aby ste stiahli novelu rokovacieho – zariadenia? (vyslovené s pobavením) – rokovacieho poriadku, pretože nikto to nebude považovať za slabosť. Ale budeme to skôr považovať za niečo dobré, čo si vás bude ctiť a čo ocení celá spoločnosť, nie poslanci opozície, celá spoločnosť. Vy stále ako keby zabúdate, že si šijete búdu aj na seba. A tá neskúsenosť, ktorú spomenula Anka, mne to ani nedošlo ináč, ale fakt tá politická neskúsenosť s procesmi v Národnej rade, tak nerozumiem tomu, že sa, alebo teda rozumiem tomu, že sa pod takýto návrh rokovacej novely nepodpísali niektorí starí bardi parlamentu. Napríklad aj pán poslanec Číž. Takže výzva platí stále a ja verím, že, pán Bernaťák, budete počúvať dostatočne na to, aby ste prišli s ďalšími zmenami, ktoré možno niektoré ustanovenia, ktoré ste dali do novely rokovacieho poriadku, vylúčili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine rokovaním rozpravou k tomuto návrhu zákona. Oznamujem ešte, že predseda Národnej rady zvolal poslanecké grémium na zajtra, čiže streda 26. októbra o 8.30, do veľkej zasadačky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.