• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali štyria poslanci, pán Miroslav Beblavý, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Nehézová, pán poslanec Richard Raši.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 251, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 254.

    Prosím pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pána Árpáda Érseka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, poslankyňa, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 251).

    Dovoľte mi, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v prvom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh zákona z dôvodu potreby zavedenia nových sankcií v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 215/2120 z 25. novembra 2015. Návrh zákona ďalej upravuje vybrané ustanovenie zákona č. 351/2011 Z. z. o komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplýva z aplikácie praxe.

    Cieľom predmetných úprav je posilniť postavenie vlastníkov nehnuteľností v súvislosti s núteným obmedzením užívania nehnuteľnosti a zvýšiť efektívnosť regulácie a trhu elektrických komunikácií Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, najmä v oblasti prevodu a prenájmu individuálnych povolení na používanie frekvencií, výkonu štátneho dohľadu, ochranu práv účastníkov Slovenska.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila 21. septembra roku 2016 uznesením č. 412/2012.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o odporučenie schváliť predložený návrh zákona.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. A vidím, že tu nemáme pána spravodajcu, takže minútku počkáme.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu v rokovacej sále.

  • Reakcia z pléna.

  • S veľkou radosťou vítame pána poslanca Kondróta a dávam týmto aj slovo ako spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti.

    Nech sa páči, pán poslanec, ste už šesť minút očakávaný.

  • Dobré ráno, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, strašne plné mesto, sa ospravedlňujem.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 251).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú asi tým pádom, pán navrhovateľ. Pán navrhovateľ, chcete nám niečo milé ešte povedať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 240, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 244.

    Odovzdávam slovo ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi, aby vládny návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Predložením návrhu zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Komisie 2016/882/EÚ z 1. júna 21016, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES, pokiaľ ide o jazykové požiadavky, ktorej transpozičná lehota je do 1. júla 2016.

    Transpozíciou predmetnej smernice sa zmierňuje požiadavka na úroveň jazykových znalostí pre rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej prechodovej stanice susedného členského štátu za predpokladu zavedenia dostatočných opatrení na zabezpečenie komunikácie medzi dotknutými rušňovodičmi a manažérom infraštruktúry.

    Predpokladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľského prostredia, životné prostredie.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania vlády dňa 21. septembra 2016 a bol schválený uznesením č. 390/2016.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Tiborovi Jančulovi. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán predseda, ten tu nie je vlastne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2... Z. z. o doprave a na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 240).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva podľa paragrafu zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ asi... Áno, pán minister, pán navrhovateľ, chcete? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 172, spoločná správa výborov má tlač 172a. Nech sa páči, pán minister, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predkladaný zákon má za cieľ harmonizovať európske právo s národným právom v oblasti organizácie pracovného času zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave transpozíciou smernice Rady 2014/112 Európskej únie, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektov organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz v riečnej doprave, Európska organizácia lodných kapitánov a Európska federácia pracovníkov v doprave.

    Navrhovaná právna úprava má ďalej za cieľ vykonanie:

    1. nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy

    2. nariadenia Komisie Európskej únie č. 83/2014, ktorým sa mení nariadenie Európskej únie č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky. Predpokladaný zákon nemá žiadny vplyv a je v súlade

    s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol dňa 4. októbra 2016 prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. S návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky a k výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona súhlasím a odporúčam ich schváliť.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej... Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Petrovi Pamulovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 172), podáva správu Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 191 z 12. septembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením

    č. 75 zo 4. októbra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 44 zo 4. októbra 2016.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 172), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 51 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Stanovisko, pán navrhovateľ, nie, pán spravodajca, nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem schôdzu päť minút z dôvodu, pani ministerka by mala doraziť, asi nerátala, že budeme takí rýchli. Takže prerušujem do 9.30 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora (tlač 173).

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Luciu Žitňanskú, aby zaujala svoje miesto, pán poslanec Kresák takisto.

    Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Tibor Bernaťák, ktorého tu nemáme, stráca poradie.

    A nech sa páči, pani poslankyňa Macháčková, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 173.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sme spracovali spoločne s kolegom pánom Miroslavom Beblavým a kolegyňou Simonou Petrík k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora parlamentná tlač 173.

    V čl. I § 2 ods. 4 písm. a) sa za slovo "zisk" vkladajú slová "alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne prevyšuje sumu podľa odseku 3".

    Odôvodnenie k tomu, k tomu bodu je také, že vlastne § 2 ods. 4 obsahuje negatívne vymedzenie partnera verejného sektora. V zmysle písm. a) nemá byť ani osoba prevažne pôsobiaca v neziskovom sektore okrem prípadu, ak je uchádzačom vo verejnom obstarávaní a generuje zisk. Pozmeňujúci návrh, jeho cieľom je teda zúžiť výnimku pre neziskový sektor tak, že nezisková organizácia bude partnerom verejného sektora, ak nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva nad limit 10-tisíc eur.

    2. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V § 4a ods. 3 prvej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3ba) znie:

    "3ba) Zákon č.../2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    2. V § 4b sa odsek 4 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

    "e) nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    3. Za § 47h sa vkladá § 47i, ktorý vrátane nadpisu znie: "Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017

    Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017."

    ČI. III

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    Za § 42a sa vkladá § 42b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 42b

    Priestupok na úseku registrácie partnerov verejného sektora

    (1) Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov sektora.

    (2) Za priestupok podľa odseku l možno uložiť pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3da znie:

    "3da) Zákon č. .../2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Doterajšie články II až XVII sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnením k tomuto predkladanému návrhu, k tejto zmene je to, že povinnosti partnera verejného sektora sa navrhuje uložiť aj držiteľom banských oprávnení, a to z dôvodu prevažujúceho verejného záujmu pri výkone tohto podnikania. Navrhuje sa tiež rozšírenie sankčného mechanizmu o situácie, keď dôjde k uzavretiu zmluvy s partnerom verejného sektora nezapísanom v registri. Hrozbe uloženia pokuty sa vystaví fyzická osoba pôsobiaca v subjekte s verejným prvkom, ktorá nebude dôsledná a skutočnosť zápisu v registri si s dostatočnou starostlivosťou neoverí.

    Za čl. XIII sa vkladá nový článok XIV, ktorý znie:

    Čl. XIV

    Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V § 5 ods. l prvej vete sa za slová "zahraničnej osobe" vkladajú slová "zapísanej v registri partnerov verejného sektora".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 7) znie:

    "Zákon č. .../2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    V § 7 ods. 4 za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: "b) zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 ods. 1 písm. a) nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora,".

    Doterajšie písmená b) až d) sa označujú písmenami c) až e).

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Za § 45c sa vkladá § 45d, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2017

    Zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 ods. 1 písm. a) je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017."

    Doterajšie články XIV až XVII sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodu 3:

    V zmysle geologického zákona platí, že osoba s geologickým oprávnením získava od štátu povolenie na vykonávanie geologických prác, ktorými sú geologický výskum a geologický prieskum. Pri výkone týchto činností nezriedka dochádza k podstatným zásahom do životného prostredia, pričom štát a jeho obyvatelia by mali mať minimálne právo poznať identitu osôb, ktoré z týchto zásahov profitujú. Z tohto dôvodu sa navrhuje uložiť povinnosti partnera verejného sektora aj osobám disponujúcim týmto geologickým oprávnením.

    Za čl. XIV sa vkladajú nové články XV až XVII, ktoré znejú:

    Čl. XV

    Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V § 4 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

    "Osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 6 ods. 2, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 14a) znie:

    "14a) Zákon č. .../2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

    2. V § 10 sa odsek 6 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

    "e) nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    3. V § 91 ods. 2 písm. d) sa vkladajú "§ 4 ods. 5" a nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 6".

    4. Za § 96c sa vkladá § 96d, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2017

    Osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 6 ods. 2 je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017.

    Čl. XVI

    Zákon č. 473/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 123/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 12 ods. 2 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "táto osoba musí byt' zapísaná v registri partnerov verejného sektora, inak správca výberu mýta poverenie zruší".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 20a znie:

    "Zákon č..../2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    2. Za § 36c sa vkladá § 36d, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017

    Osoba poverená podľa § 12 ods. 2 je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017."

    Čl. XVII

    Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 8 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "táto osoba musí byt' zapísaná v registri partnerov verejného sektora, inak správca výberu úhrady diaľničnej známky poverenie zruší".

    Zákon č. .../2016 Z. z. o registri verejných partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    2. Za § 16a sa vkladá § 16b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠16b

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2017

    Osoba poverená podľa § 8 ods. 1 je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017."

    Doterajšie články XV až XVII sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k tomuto návrhu vyplýva z toho, že povinnosti partnera verejného sektora sa navrhuje uložiť aj osobám pôsobiacim v citlivých oblastiach - podnikanie v energetike, výber mýta za užívanie verejných vymedzených úsekov komunikácií a pri diaľničných známkach. Máme za to, že aj vo vzťahu k nim možno hovoriť o prevažujúcom verejnom záujme pri identifikácii ich konečných užívateľov výhod.

    O každom z bodov 1 až 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadame hlasovať osobitne.

    Tento pozmeňovací návrh bol prerokovaný aj s pani ministerkou Luciou Žitňanskou. Za seba aj za kolegov môžem povedať, že my tento návrh, ktorý je predložený zo strany pani ministerky, predložíme, pretože si myslíme, že je krokom vpred. Ani jeden zákon nie je dokonalý, nevieme presne v dnešnej chvíli povedať, aké budú tie, či budú naplnené očakávania a do akej miery, ale myslím si, že musíme, aspoň z môjho pohľadu je potrebné objektívne uznať, že je to krok vpred, a treba to vyskúšať a potom hodnotiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Ja by som podporil takýto pozmeňujúci návrh, pretože si myslím, že ide tým smerom, ktorým by mal ísť tento zákon, a to je sprísnenie a hlavne snaha o zistenie toho, čo sa deje napríklad vo verejnom obstarávaní alebo v licenčnom procese, napríklad pokiaľ ide o mýto, už čo sa dialo už v minulosti.

    Takže my tento pozmeňovací návrh podporíme.

    Ďakujem.

  • Reakcia? Nie. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bernaťák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predložil aj po konzultácii teda s pani ministerkou a ministerstvom spravodlivosti pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka a Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 173).

    V čl. XVI bod 1 znie:

    㤠11 znie:

    (1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného zákona, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.

    (2) Zákaz podľa ods. 1 sa nevzťahuje na rámcovú dohodu, ktorú uzatvárajú s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači, ktorí sú fyzickými osobami a ktorá sa týka poskytovania služieb."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 34 znejú:

    33) Zákon o registri partnerov verejného sektora v znení a doplnení neskorších zákonov

    34) § 18 toho istého zákona.

    Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zavádza výnimka zo zákazu podľa ods. 1, ktorá sa bude týkať výlučne uzatvárania rámcovej zmluvy, z ktorej sa budú poskytovať služby a ktorú uzatvárajú na strane uchádzača výlučne fyzické osoby.

    Uvediem jednoduchý príklad, čoho sa tento pozmeňujúci návrh týka. Keď napríklad Lesy Slovenskej republiky zverejnia verejnú súťaž vo vestníku na dodávku služieb lesníckych činností v ťažobnom procese v určitej oblasti, pričom zákazka má predpokladanú hodnotu 450-460-tisíc eur a predpokladá sa uzatvorenie zhruba 20 až 30 rámcových zmlúv s fyzickými osobami, napr. pilčíkmi. Jeden pilčík získa takto zákazku zhruba vo výške 20-tisíc eur, čo je niekoľkonásobne menej, prípadne až 10-krát menej, ako je zákonom stanovený limit pre zápis dodávateľa do registra partnerov verejného sektora. Takýto pilčík by mal obrovskú administratívnu záťaž a týmto pozmeňujúcim návrhom - teda aj po dohode s ministerstvom spravodlivosti - by sme takýmto ľuďom uľahčili život.

    Takže ja len zopakujem, sa to týka, týka sa to výlučne fyzických osôb a výlučne sa to týka služieb, takže ja vás poprosím akurát o podporu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Bernaťák, musím povedať, že ja kvitujem váš postoj alebo tento návrh, len jeho výsledok bude asi taký ako v predchádzajúcom volebnom období tender na prepravu dreva v štátnych lesoch. Získali tri spoločnosti. Aj tam robili súkromníci a výsledok je takýto. Teraz po tomto vašom vystúpení už chápem, prečo Štátne lesy túto súťaž, ktorá bola zverejnená, na pestovateľské a obnovné procesy v rámci štátnych, štátnych lesov nastavené tak, aby sa tam mohli zúčastniť malí, zrušila, a bude to pripravovať tak, že to získajú dvaja alebo..., dvaja-traja veľkých, veľkých spoločností. Pomôžete im. Ďakujem.

    Uvidíme o pár týždňov, keď sa to, keď sa to zjaví, ale ja si myslím, že váš úmysel je dobrý, len tento spôsob ukončí u toho, že naozaj tu budú veľké spoločnosti, ktoré budú zabezpečovať, a oni na tom budú mať profit presne tak, ako majú tie tri spoločnosti, ktoré zabezpečujú prepravu dreva na východe, strede a západe Slovenska.

  • S reakciou, pán poslanec Bernaťák, nech sa páči.

  • Ja len kratučko. Neviem, či hovoríme presne o tom istom mne sa tam, tam sa vlastne jedná hlavne o zníženie administratívnej zaťaženosti pre fyzické osoby drobných podnikateľov, resp. drobných živnostníkov. Čiže ťažko povedať, naozaj aký dopad bude mať aj tento pozmeňujúci návrh, ale predpokladám, že nemal by naozaj mať, mať až také dôsledky, aké spomínate vy.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, páni ministerka, chcel by som, chcel by som predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa tak, že:

    V čl. I § 15 ods. 2 sa za slová "nie je účastník zmluvy podľa ods. l v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva" sa vkladá čiarka a slová "pričom účastník zmluvy podľa ods. I nesmie ďalej plniť, čo mu ukladá zmluva", a v čl. I § 22 ods. 2 písm. a) sa za slová "nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva" vkladá čiarka a slová "pričom účastník zmluvy podľa ods. l nesmie ďalej plniť, čo mu ukladá zmluva".

    Týmto, týmto pozmeňujúcim návrhom by som rád docielil to, že v situácii, kedy sa zistí, že ten, kto je partnerom verejného sektora, porušil zákon, aby sa nemohlo stať to, že ten, tá osoba na strane verejného sektora nielenže nie je v omeškaní, ale sa rozhodne, že, že bude ďalej plniť, pretože je mylné vychádzať z predpokladu, že napríklad verejný obstarávateľ je akosi náchylný alebo má zámer dodržiavať tento zákon. Je častý prípad a to je, samozrejme, dôvod, pre ktorý, jeden z dôvodov, pre ktorý tento zákon sa navrhuje, je to, že existuje kolúzia medzi, medzi osobami na strane verejného obstarávateľa a tým dodávateľom takzvaným, teda v reči zákona partnerom verejného sektora.

    Čiže bolo by nám málo platné to, keby k porušeniu došlo a ten verejný obstarávateľ by ďalej plnil, to znamená, že by, že by platil a všetko by prebiehalo tak, ako má, a v podstate nič by sa nedialo. My chceme docieliť týmto to, že ten napríklad verejný obstarávateľ jednoducho nebude môcť plniť. Ak sa mu to nebude hodiť, že, že nebude plniť a že mu to vytvorí nejaké problémy, tak bude musieť nakoniec odstúpiť od zmluvy. To znamená, že samotné právo odstúpiť od zmluvy nepostačuje. Tu potrebujeme vytvoriť stav, kedy sa tomu partnerovi verejného sektora nebude plniť, pretože nesplnil podmienky podľa tohto zákona. A to je reálna sankcia.

    Takže prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste tento môj pozmeňujúci návrh zvážili a súhlasili s jeho prijatím. Vychádza, vychádza z toho, že, alebo z nejakej znalosti toho, ako fungujú napríklad verejní obstarávatelia. Jednoducho je, sú častokrát prepojení na tých dodávateľov a nemajú žiaden záujem nepokračovať v zmluve, ktorú nejakým protizákonným spôsobom uzavreli.

    Ďakujem.

  • S faktickými nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie je tomu tak.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

    Či áno? Pardon, pardon, nech sa páči.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na záver. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som sa na záver poďakovať za dobrú diskusiu. Chcela by som sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené.

    V prvom rade sa chcem, samozrejme, vyjadriť k návrhom, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, a to chcem povedať, že sa stotožňujeme so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. A mám za to, že prijatie tých návrhov zo spoločnej správy naozaj prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Tak ako som uviedla aj v mojom úvodnom slove, tak už tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené vo výboroch, reflektovali aj tú diskusiu, ktorá prebehla v prvom čítaní. A som presvedčená o tom, že zlepšujú právnu úpravu, najmä pokiaľ ide o vymožiteľnosť návrhu zákona ako takého.

    S tým súvisí to, že sa stotožňujem aj so spoločným hlasovaním o bodoch 1, 2, 4, 5, 7 až 49 s návrhom schváliť a s návrhom na hlasovanie osobitne o každom z bodov 3 a 6 s návrhom neschváliť. To znamená, ak to zhrniem, tak ako je predložená spoločná správa, plne sa s ňou stotožňujem.

    Ďakujem pekne za pozmeňovacie návrhy a ďakujem pekne aj za veľmi dobrú komunikáciu s poslancami, ktorú sme mali v rámci toho mesačného obdobia medzi prvým a druhým čítaním. Ja chcem z tohto miesta podporiť alebo vyjadriť súhlas s pozmeňovacím návrhom pani poslankyni Remišovej. My sme diskutovali o viacerých veciach. V tomto bode naozaj došlo k zhode a ja považujem naozaj za dobrý nápad prepojenie tohto zákona so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pretože naozaj pokiaľ by kvalifikovaný podnet podľa protischránkového zákona dával zamestnanec partnera verejného sektora, tak tento typ ochrany, ktorý poskytuje zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vnímam ako úplne namieste a je to režim, ktorý náš právny poriadok pozná, takže priznám sa, som stotožnená s týmto pozmeňovacím návrhom.

    Rovnako, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Macháčková, my sme dlho diskutovali aj s kolegom Beblavým, ktorý veľmi vecne vystúpil v rámci prvého čítania. Niektoré riešenia sme vedeli spolu nájsť, niektoré sme nevedeli spolu nájsť. Ale to, čo je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prečítaný, sú veci, s ktorými ja sa viem plne stotožniť.

    Detto námet alebo návrh, ktorý predložil pán poslanec Bernaťák, je výsledkom našej debaty, ktorej cieľom bolo, aby proste naozaj nedochádzalo k zbytočnej šikane fyzických osôb, ktorí poskytujú služby. To bol ten príklad, ktorý pán poslanec Bernaťák spomínal, a podľa mňa to nemá nijaký súvis s tým, ako v konečnom dôsledku vypíše tender, vypíšu tender napríklad aj samotné Lesy, pretože tu hovoríme naozaj o fyzických osobách, aby im sme nedávali zbytočné prekážky na to, aby do tej súťaže vlastne mohli ísť. Takže ja myslím, že je to pozmeňovací návrh, ktorý je plne akceptovateľný, a ja som s ním stotožnená.

    Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika, neviem sa teraz vyjadriť, lebo ten som si vypočula teraz. Nemali sme predtým nejakú komunikáciu. Ja osobne na prvé počutie mám pocit, že nemožnosť uzavrieť zmluvy je zakotvená striktne v tej novele zákona o verejnom obstarávaní, čo je súčasťou tejto právnej úpravy. A bránim sa formulovať v tomto zákone povinnosti, povinnosti odstupovať od zmluvy a skôr som naklonená tomu ponechať na zváženie verejnému sektoru, v ktorých situáciách od zmluvy odstúpia a v ktorých nie, čo nič nemení na veci, že sankcie vrátane sankcií odobratia hospodárskeho prospechu v prípade porušenia tohto zákona zostávajú v platnosti. Čisto prakticky, pretože my sme sa nad tým zamýšľali pri príprave tohto zákona ešte predtým, ako išiel do pripomienkového konania. Život prináša rôzne situácie a mať povinnosť odstúpiť od zmluvy napríklad v situácii, že pol stavby je už rozostavaná, tak to proste má nejaké právne konotácie. To znamená odobratie prospechu. To znamená, že štátu ostane tá stavba naozaj len za náklady a odoberie sa akýkoľvek zisk partnerovi verejného sektora, ktorý poruší zákon, sa nám zdá v takej situácii primerané, pretože ťažko sa nám plošne odhadujú dôsledky toho, keby sme striktne dali do každej situácie povinnosť odstúpiť od zmluvy. Proste môžu vzniknúť dokonca právne štátu veľmi nevýhodné situácie. My sme si to takým spôsobom vyhodnotili, ale, samozrejme, ja sa pozriem na ten pozmeňovací návrh.

    Ďakujem pekne za túto debatu a naozaj uchádzam sa o čo najširšiu možnú podporu pre tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za záverečné slovo.

    Pán spravodajca, a súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne jeden z mojich dôvodov, prečo som sa prihlásil k tomuto vystúpeniu. Dovoľte iba zrekapitulovať, že teda v rozprave v druhom čítaní vystúpili na základe písomnej prihlášky štyria páni poslanci a jeden pán poslanec na základe ústneho prihlásenia.

    Aj vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ja po dohode s pani ministerkou nebudem dávať návrh, aby sme skrátili lehotu na hlasovanie, a preto teda využijeme tú 48-hodinovú lehotu, ktorú dáva rokovací poriadok v takomto, v takejto situácii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu

    vládneho návrhu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 174, spoločná správa výborov má tlač 174a.

    Opäť vás prosím, pani podpredsedníčka vlády, o odôvodnenie vládneho návrhu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Týmto návrhom zákona sa odstraňuje ad jedna transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k Rámcovému rozhodnutiu Rady č. 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní vecí alebo majetku medzi členskými štátmi Európskej únie.

    Návrhom zákona sa ďalej do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii.

    Návrh zákona súčasne obsahuje návrhy trestnoprávnej úpravy extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, ktorými dochádza k revízii nedostatočnej transpozícii Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/913/SVV. Súčasne sa ale implementujú aj zmeny právnej úpravy trestných činov extrémizmu, ktoré vzišli z intenzívnej spolupráce s Výborom pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

    Návrhom zákona ďalej rozširujeme pôsobnosť špecializovaného trestného činu, Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je práve tento Špecializovaný trestný súd, čím je založená aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

    Návrhom zákona dochádza tiež k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania a rozširuje sa katalóg trestných činov spáchaných právnickými osobami. Súčasťou návrhov zákona je aj novelizácia zákona o dráhach, ktorá stanovuje Policajnému zboru výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy.

    Dámy a páni, opakovane ako v prvom čítaní chcem povedať aj to, že, samozrejme, novela trestných kódexov nerieši a ani nemôže riešiť príčiny extrémizmu a ani dôvody podpory extrémistických hnutí a myšlienok. Zo svojej povahy ich riešiť totižto ani nemôže. Pomáha len jednoduchšej kvalifikácii trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov a tým pádom k ich účinnejšiemu vyšetrovaniu a, verím, aj postihovaniu.

    Na to, že sa tieto trestné činy dodnes nedarí účinne vyšetrovať, existuje niekoľko dôvodov a patrí medzi ne podľa mojej mienky aj nedostatočná kvalifikácia a špecializácia sudcov a vyšetrujúcich zložiek pre tento druh trestnej činnosti. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súdy, sudcovia nedokážu dostatočné zručnosti jednoducho získať. A je to aj možno aj istá obava verejnej moci jednoznačne pomenovať čiaru, kde končí sloboda slova a začína spoločensky neakceptovateľné konanie. Pritom príval nenávistných príspevkov volajúcich po radikálnych riešeniach, nabádajúcich na násilie voči ľuďom aj iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia už prestáva byť doménou len okrajových častí spoločnosti, ale zahlcuje takmer každú spoločenskú či internetovú diskusiu. Takéto postoje sa tým stávajú čoraz akceptovanejšie v reálnom živote, čo môže viesť k nebezpečnej špirále k eskalácii napätia a konfliktov v celej našej spoločnosti. Existuje totiž jasný a preukázaný súvis medzi verbálnymi prejavmi, ktoré nie sú včas zastavené, že môžu u nositeľov vyvolať dojem, že sú vlastne oprávnené, spoločnosťou schvaľované, od čoho je už len krôčik k ich priamej realizácii vo fyzickom svete. A ja som presvedčená, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.

    Novela nerieši, samozrejme, organizáciu práce ani postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov a extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Od toho sú iné zákony a kompetentní iní ministri. Ale táto novela chce prispieť k tomu, ale aj ku kvalite rozhodovania v týchto otázkach práve tým, že špecializuje súd a špecializuje prokuratúru. A považujem to pre nastavovanie judikatúry, ktorá je v tomto prípade veľmi dôležitá, za dôležitý krok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojím tu teraz pred vami vlastne nielen ako ministerka spravodlivosti, ale aj ako človek, ktorý cíti vážne obavy o smerovanie krajiny aj v dôsledku nárastu radikálnych a extrémistických prejavov a postojov, a preto z obidvoch týchto polôh vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 166 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 25 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 174a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 81 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Peter Osuský a pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, na úvod by som chcel vysloviť nádej, že dobrý úmysel, ktorý nepochybne viedol pani ministerku k zákonným úpravám týkajúcim sa boja s extrémizmom, prinesie ovocie. Je to nepochybne celospoločenský záujem slušných ľudí tejto krajiny.

    Dovolím si predniesť, využijúc otvorenosť Trestného zákona, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Petra Osuského k danému zákonu, ktorý doplňuje článok 2 Trestného zákona, kde v čl. 2 sa za bod 4 dopĺňa nový bod, ktorý znie:

    5. V § 125 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie:

    "Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestný čin podľa § 246."

    Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím osvetliť pani ministerke – študijný materiál (povedané so smiechom a podanie materiálu ministerke) –, čo je jeho dôvodom a o čom vlastne je. Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 eur, alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov a tým aj vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou. Tým, že sa do toho § 125 ods. 2 Trestného zákona doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.

    Čo ma k tomuto viedlo? Zhodou okolností včera sa do schránok obyvateľov Bratislavy dostalo ďalšie číslo Bratislavských novín a zhodou okolností v ňom sú rovno dva materiály venované sprejerskej devastácii mesta. Skutočnou príčinou, prečo som s kolegom Dostálom takýto návrh predložil, je to, že na pravidelných informáciách staromestského zastupiteľstva, ktorého som už niekoľko rokov členom, sa onehdá v diskusii poslancov s pracovníkom polície, zhodou okolností právnikom, ktorý podával informáciu o stave fungovania bezpečnosti v Starom Meste, vyskytla i táto téma a po skončení diskusie, dá sa povedať off records, prišiel tento právnik s tým, že zápas s devastovaním mesta sprejovaním stroskotáva na nejasnej možnej interpretácii uvedeného § 246. Ak si dovolím, urobím tak, prečítam odôvodnenie.

    Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody. K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý bol účinný do 1. januára 2006. Formulácia vtedy novej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola:

    "Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa..." a tak ďalej. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, ale iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá bola v roku 2005 6 900 slovenských korún. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 1. 1. nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu sprejerstva z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v V. hlave všeobecnej časti nazvanej Výklad pojmov už aj ustanovenie § 125 ods. 2 v znení: "Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá." Škoda aspoň malá podľa tohto je 266 eur.

    V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít - sudcovia, prokurátori či advokáti - výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých priamych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 eur.

    Podľa takého výkladu, ktorý nie je fixný, ale deje sa, je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 eur. No myslím si, že predstava, že posprejovanie travertínu Národného divadla je, sa líši podľa veľkosti plochy, zásadne sa mne, dá sa povedať štandardným občianskym sedliackym rozumom, nezdá.

    Zhodou okolností sa o zápas cestou zákona so sprejerstvom pred mnohými rokmi niekedy v tom období 1998 až 2002 pokúšal vtedajší primátor Nitry poslanec Jozef Prokeš. Bol vtedy opozičným poslancom za SNS a zhodou okolností, keď predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý istým spôsobom reguloval sprejerstvo, tak som mu povedal, že aj keď sme politicky z opačných brehov, takže mu môžem na mieste povedať, že jeho návrh novely alebo pozmeňovací návrh podporím. Pravda je, že jeho návrh neprešiel, ale medzitým, ako som prečítal, došlo k regulácii sprejerstva. Nepochybne, ale trvám na tom, že aj keď sa to nedá porovnávať s extrémistickými výzvami aktivitami a podobným, devastácia prostredia, v ktorom žijeme, bola už od známeho a mnohokrát opakovaného príkladu rozbitého okna, ktoré sa nezasklí, čím začína devastácia prostredia, vedie k tomu, že sa hladí na veci do istej výšky plochy postriekaného travertínu či mramoru ako na, nechcem povedať, že mladícku nerozvážnosť, ale ako na drobnosť. A ja si myslím, že presne tak, ako pri trestných činoch extrémizmu je i tolerancia takýchto zdanlivo drobností meraných štvorcovými centimetrami zdevastovaného Národného divadla nie tou správnou cestou.

    Preto si dovolím položiť tento, predložiť tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh a odovzdávam ho týmto vám, pán spravodajca, a som pevne presvedčený, že je to pozmeňovací návrh apolitický, nestranícky, že je to proste pozmeňujúci návrh, ktorého realizácia môže prispieť k zlepšeniu status quo presne tak, ako si to žiadala čitateľka a dopisovateľka Bratislavských novín Mária Brenčičová, ktorá v tom čísle, ktoré sa mi včera dostalo do rúk, zmieňuje tento devastačný faktor bratislavského životného prostredia.

    Budem veľmi rád, ak tento návrh podporíte nie k sláve mojej, ale k lepšiemu prostrediu v meste, v krajine, v ktorej žijeme.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa... Prosím? Dvaja poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. K tomuto by som uviedol, že v rozpore s tým, čo by sa tu mohlo zdať, toto nie je náhoda, že táto zákonná úprava sa takto vyvíjala. Som presvedčený, že polícia si - a iné orgány činné v trestnom konaní - si tu jednoducho zjednodušili prácu, pretože viem zo skúseností z Českej republiky, že tieto trestné činy sa veľmi nepríjemne stíhajú, pretože celospoločenský názor je rozpoltený, pretože sa jedná o mladých ľudí, ktorí sa dostali na nejaké scestie, ale stíhať sa musia, a preto, ako to už u nás býva, si polícia a prokuratúra problém vyriešili tak, že ho neriešia. Povedali, že škodu malú nevedia určiť, čo, samozrejme, je hlúpa výhovorka. Takto to u nás funguje.

    Ďakujem.

  • Ako človek tiež z komunálnej politiky musím povedať, že je, je to síce nepríjemné opatrenie, lebo viem si predstaviť, že sa udejú aj všelijaké drobné nespravodlivosti. Niekomu bude pripadať príliš tvrdé toto opatrenie, ale je faktom, že dosť ťažko povedať, čo je aká, aká je, aká škoda práve pri tejto citlivej veci, pretože preukázať to, že či je vôbec škoda to, že na už spomínaných travertínových obkladoch alebo na nejakých historických budovách je nejaký nápis, no veď možno niekomu to nevadí. Teraz sa povie, že ten majiteľ dával odstraňovať nápis, to je tiež veľmi diskutabilné, za koľko to dá odstrániť, čiže verím, že tento zákon, ktorý je, posúva zase problematiku ďalej, bude mať aj istý odstrašujúci účinok.

    Je treba, aby pani ministerka venovala publicite, čo verím, že urobí, určitú energiu na to, aby, aby tí rodičia alebo, alebo dotknuté generačné vrstvy vedeli, že, že s tým sprejovaním to myslí vláda, alebo s tým odporom voči sprejovaniu, že to myslí vláda vážne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Alino, možnože máš skúsenosť s takýmto fungovaním, ale ku cti polície - v tomto prípade stelesnenej policajtom právnikom - je to, že práve on ma upozornil na tento problém a očividne sú teda aj v štruktúrach polície ľudia, ktorým záleží na zlepšení status quo, a v tomto by som bral tohto konkrétneho človeka v ochranu a ďakujem mu za jeho podnet.

    A pokiaľ ide o vyjadrenie kolegu Budaja, ono je to, samozrejme, v Trestnom zákone i teraz, teda je to trestný čin, ide teraz len o upresnenie a, pripusťme, aj sprísnenie stavu, ale nejedná sa o tom, že by sme to teraz zaviedli, ono je to tam, ako vieme, roky.

    A ako bývalý vicestarosta Starého Mesta som mal tú česť byť účastníkom podpísania zmluvy s družobným mestom Starého Mesta, nádherným historickým moravským mestom Olomouc, ktorý má nádherne obnovené jadro a šokujúco absentujúce sprejerské výkony. A musím povedať, že boli neuveriteľné, keď idete krásnym centrom Olomouca, ako neexistuje, aby ste našli sprejerské devastácie. Vtedajší primátor mi povedal, že sa nepísane i nátlakom polície vytlačili sprejeri do periférie na oblasti skladov a mimo centrum mesta. Ja sám si neviem predstaviť, ako to dokázali, ale pravda je, každého, môžem mu odporučiť návštevu krásneho mesta Olomouc, aby videl, že to nejakým spôsobom ide. A ak tento vklad urobíme pre slovenské mestá, myslím si, že je to zase malý posun dôležitým, lepším smerom.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sme sa rozhodli po dohode s ministerstvom predsa vsunúť aj do novely zákona, ktorá je otvorená, keďže je otvorený zároveň aj Trestný zákon.

    Začnem trošku všeobecne. Obsah pozmeňovacieho návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sme sa už pokúšali dostať do našej legislatívy aj v predchádzajúcom volebnom období. Bývalý pán minister nebol tomu veľmi naklonený. Skôr si myslím, že táto téma nebola preňho celkom zaujímavá. To, že sme sa rozhodli vložiť takýto typ pozmeňováku do otvorenej novely, je vlastne následok toho alebo viedlo ma k tomu to, že vlastne pri trestných činoch extrémizmu sa upravuje tiež premlčacia lehota, lebo v niektorých prípadoch sa ruší premlčateľnosť niektorých trestných činov, no a téma, ktorú, o ktorej je ten pozmeňovací návrh, je vlastne zvýšenie premlčateľnosti trestných, trestného činu pri znásilnení a prípadne pri sexuálnom násilí.

    Podľa štatistík Európskej únie je zhruba jedno z piatich detí obeťou nejakej formy sexuálneho zneužívania a to znamená, že 20 % detí je vystavené nejakému typu sexuálneho násilia. Môžu to byť úplne drobné veci, možno významovo niekde úplne inde, možno až málo vnímané, možno niekedy ide o ťažké delikty práve medzi tými 20 % detí. Nič to však nezmení na fakte, že tento fenomén máme medzi sebou, a nemôžeme nad ním privierať oči a tváriť sa, že problém nemá také veľké rozmery. Musíme dokonca povedať, že až okolo 70 - 80 % prípadov je takých, kde dieťa páchateľa pozná a dôveruje mu. Čo však je smutné, najsmutnejšie, že zrovna až okolo 90 % všetkých prípadov je takých, ktoré zostávajú utajené a neohlásené, ktoré visia nad životom dieťaťa a poznačuje jeho ďalšie pôsobenie, dokonca celý jeho život. Viem, že sme v tejto oblasti na tenkom ľade, ale treba si uvedomiť, že to, čo bráni dieťaťu vypovedať o skutkoch, je často pocit hanby, strachu alebo lojality voči páchateľovi. Preto sme sa aj rozhodli pripraviť pozmeňovací návrh, ktorý sa vyslovene zameriava na typy násilia, ktoré som začiatkom povedala, práve u maloletých. V dnešnej právnej úprave je nastavený stav tak, že ak sa dieťaťu udeje sexuálne násilie do 18 rokov, premlčacia doba je nastavená na ďalšie tri roky po dovŕšení veku plnoletosti. To znamená, že je chránené do 21 rokov od toho, aby sa tento trestný čin premlčal alebo nepremlčal. Vieme však, že práve, že práve existujú rôzne príčiny, ktoré bránia deťom, ale aj potom v dospelosti hovoriť o týchto činoch, ktoré sa stali v detstve, a sú, existujú štúdie, ktoré hovoria, že práve keď dieťa vyrastie, keď si nájde partnera, častokrát, keď sa vydá, a nie málokrát, keď porodí vlastné dieťa, je schopné hovoriť práve o sexuálnom násilí alebo zneužívaní, ktoré sa mu dialo v minulosti počas detských dôb. Preto si myslím, že je veľmi dôležité zaoberať sa možno aj takou drobnosťou, ako preverovať trestné činy násilia, sexuálneho násilia aj v dospelosti, aj keď sa udiali vo veľmi vzdialenej dobe. Dovolím si prečítať teda pozmeňovací návrh.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).

    Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    2. V § 87 ods. 5 sa slová "tri roky" nahrádzajú slovami "pätnásť rokov" a za slová "podľa § 179," sa vkladajú slová "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200,".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je na jednej strane predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods.5 Trestného zákona z 3 rokov na 15 rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rok svojho veku, a na druhej strane doplniť do zoznamu týchto trestných činov aj trestný čin znásilnenia podľa § 199 a trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200, pretože sa tiež môžu týkať tých istých chránených osôb ako pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, ktorými sú deti.

    Zámerom je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku.

    V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V tomto návrhu sa prihliada najmä na právnu úpravu platnú v Českej republike, kde je premlčacia doba v prípade sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov spáchaných na deťoch 15 rokov, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

    Obete sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí terajšej premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly, dlhodobý, často až celoživotný negatívny dopad.

    2. V čl. II sa za bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:

    "40. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 438h Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2017 Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2016 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016." Doterajšie body sa následné, následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zásadu..., zákazu retroaktivity. Ide tu najmä o jednoznačnosť, pretože v zmysle princípov trestného práva sa vo vzťahu k páchateľovi trestného činu uplatňuje vždy tá právna úprava, ktorá je pre neho priaznivejšia, t. j. v tomto prípade by sa aj bez úpravy prechodných ustanovení uplatňovali doterajšie právne predpisy.

    To je celý obsah pozmeňujúceho návrhu. Ja by som ešte krátko chcela povedať, čo nás viedlo k zmene, ktorú sme už teda niekoľkokrát aj v predchádzajúcom volebnom období predkladali. Zhruba pred dva a pol rokmi sa rozhodol pán Parish z Anglicka vypovedať svoj príbeh, ktorý bol teda osobný a týkal sa práve jeho vlastného zneužívania, sexuálneho zneužitia jeho príbuzným. Naozaj aj v dnešnej spoločnosti je to tabuizovaná téma, kedy existuje v spoločnosti taká akási bariéra pri..., ak si, ak si povieme, že páchateľ, ktorý konal takúto činnosť, že je veľavážený pán, tak existuje v spoločnosti akási obava, aby sme ho neoprávnene, aby sme na neho neoprávnene nepoukázali, proste takto je nastavená dnešná spoločnosť.

    Ja si, naopak, myslím, že naša spoločnosť je veľmi dobre nastavená na chránenie práv páchateľov, ale stále sa zabúda na ochranu práv obetí. Preto je dôležité upraviť práve premlčateľnosť trestného činu, ktoré sa týka sexuálneho násilia, zneužívania na deťoch. Tak ako som vysvetlila, deti často sú schopné o tejto traume rozprávať až v dospelosti, keď si už nejakým spôsobom zariadia svoj život, a nie je spravodlivé, aby ľudia, ktorí im páchali príkorie, toto, za toto príkorie neboli nikdy odsúdení. Pán Parish, o ktorom som začala rozprávať, si dal za svoj cieľ chodiť po štátoch Európskej únie a rozprávať práve o dôležitosti úpravy premlčacích lehôt. Jeho cieľom bolo, aby sa premlčacie lehoty práve v prípadoch sexuálneho násilia a zneužívania úplne odstránili, aby neexistovala premlčateľnosť takýchto trestných činov.

    Ja som veľmi vďačná ministerstvu a pani ministerke, že boli ochotní vôbec komunikovať o tejto téme a že boli prístupní nájsť riešenie, ktoré nejakým spôsobom nezasiahne do nášho právneho poriadku v zmysle, že by im rozhádzalo celý systém. Takže ďakujem za ústretovosť a týmto prosím kolegov o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prednesený.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dve panie poslankyne, traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem naozaj podporiť kolegyňu, lebo robila som v krízovom stredisku, robila som aj ako supervízorka a musím povedať, že naozaj dieťa vo svojej nevinnosti nechápe sexuálne zneužívanie ako také. Nie je schopné sa, nie je schopné k nemu dať súhlas vo svojom fyziologickom veku. Až neskôr, keď chápe jednotlivé súvislosti, začína mať strach z partnerských vzťahov alebo aj neskôr v manželstve, a preto veľmi vítam aj ústretovosť pani ministerky v tejto oblasti, lebo toto sa ťahá s tými ľuďmi celý život, ono to postupuje do partnerských vzťahov, mnohokrát sa aj tie partnerské vzťahy rozbíjajú práve na tejto zložke. A nehovoriac o tom, že sa to následne prenáša aj k deťom obetí sexuálneho násilia.

    Čiže verím, že aj ostatní kolegovia podporia to, čo pani Jurinová predkladá, a ja naozaj chcem len poďakovať ministerstvu spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Jurinovej, že opätovne prišla s týmto návrhom na ochranu detí, a ďakujem aj za ústretovosť pani ministerke. Chcem prosiť vás pánov poslancov a panie poslankyne, aby ste tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporili, ktorým teda sa chce predĺžiť doba, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie trestného činu sexuálneho zneužívania detí. Ukázalo sa, že obete sexuálneho zneužívania naozaj hľadajú pomoc až v dospelosti, dokonca až po 30 rokoch niekedy. Odborníci hovoria o tom, že rany, ktoré sú zasadené v kritickom období vývinu dieťaťa, ukážu svoje ovocie naozaj až s odstupom času. Pomôžme týmto obetiam a urobme všetko preto, aby sme aj v našej krajine znížili na najnižšiu mieru počet obetí sexuálneho zneužívania. Ochráňme naše deti, prosím, a v neposlednom rade sa týmto priblížime aj ku krajinám, ako je Veľká Británia, ako tu bolo povedané, kde sa sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava, a v Nemecku, kde sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21. roku obete.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, aby to nebolo tak, že toto je vec len poslaneckého klubu OĽANO, verím, že nielen za seba potvrdzujeme, že my takýto pozmeňovací návrh podporíme.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za reakcie. Ja len doplním, že túto právnu úpravu sme naozaj predkladali už pred dvoma rokmi. Myslím, že dvakrát bola predložená. Dokonca aj pani ministerka koniec koncov za ale oveľa obsiahlejšiu zmenu vtedy hlasovala. Toto je jedna vec, že zrušenie alebo teda úprava premlčateľnosti daného trestného činu.

    Ďalšia vec by sa mala týkať prevencie a možno najmä vzdelávania ľudí, ktorí s takýmito obeťami prichádzajú do styku. To je jedna veľká téma, ktorá sa určite nedá obsiahnuť pozmeňovacím návrhom ani možno legislatívou, ale proste nastaviť vzdelávanie tak, aby ľudia, ktorí, ktorí prídu, ja neviem, k policajtom alebo sa rozprávajú s prokurátormi, aby nemali pocit, že to chcú títo ľudia, ktorí majú pomôcť, zľahčiť a ešte ich odhovárať od toho, aby niečo, nejaký takýto trestný čin nahlásili.

    Takže toto je jedna maličká časť, ktorú by bolo treba upravovať, a verím, že postupne, možnože aj práve vznikom zákona o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti má v gescii, prípravu teda má v gescii, tak verím, že sa dá dosiahnuť aj stav, kedy aj všetky pomocné profesie, polícia, prokuratúra a súdy budú pristupovať k týmto ľuďom naozaj lepšie, kvalitnejšie a najmä profesionálnejšie a dostanú aj podporu na to, aby im boli poskytnuté služby, ktoré si zaslúžia.

    Ďakujem pekne

  • Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Traja, štyria, piati. Piati.

    Páni poslanci a poslankyne, ukončujem možnosť sa prihlásiť, to znamená páni poslanci šiesti. Ukončujem možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Dostál, Schlossár, Krajniak, Drobný, Grausová a Uhrík.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, myslím, že by sme sa mali vrátiť k tej tradícii, ktorú tu, myslím, na júnovej schôdzi založil kolega Beblavý, a teda dovoľte mi, aby som na úvod vyzval pána ministra vnútra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ zotrváva v takejto vysokej ústavnej funkcii človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetko, o čom rokuje táto Národná rada.

    A máme tu aj aktualizačný moment spočívajúci celkom v čerstvom vznesení obvinenia voči našim dvom kolegom, bývalému poslancovi Danielovi Lipšicovi a súčasnému poslancovi Gáborovi Grendelovi, na základe špinavých hier polomafiána nevalného morálneho profilu.

    Chcem sa vo svojom príspevku venovať tomu, čo je obsiahnuté predovšetkým v článku II návrhu zákona, teda v novele Trestného zákona a konkrétne k problematike boja proti extrémizmu. Chcem podporiť celý návrh zákona, ale špeciálne, špeciálne ustanovenia, ktoré majú za cieľ zefektívniť postihovanie trestných činov extrémizmu. Takéto ustanovenia sa nachádzajú aj v pôvodnom vládnom návrhu zákona, aj v spoločnej správe na základe rokovania výborov, považujem to za dôležité a správne.

    Ako povedala pani ministerka, ten zákon nie je všemohúci, ten zákon nerieši podstatu extrémizmu, ale to ani nemôže. Zákony obvykle nie sú všemohúce, zákony nikdy nemôžu dosiahnuť dokonalý vzťah, stav. Ale aj tak si myslím, že keď vieme, kde sú problémy v postihovaní trestných činov extrémizmu, kde sú nejasnosti, ktoré spôsobujú, že ten boj proti extrémizmu nie je dostatočne účinný, a častokrát aj veci, ktoré sa laikom zdajú úplne evidentné a jasné, nie sú trestne stíhané, ak vieme takéto problémy, chyby v zákone opraviť, ujasniť a zefektívniť, tak je potrebné to urobiť. A každý krok týmto smerom je krokom správnym smerom a treba ho uvítať aj v prípade, že je to malý krok. Trochu mi to pripomína aj tú včerajšiu debatu o korupcii.

    V súvislosti s protischránkovým zákonom, teda zákonom o registrovaní partnerov vo verejnej správe, ani ten nemôže vyriešiť všetku korupciu a tá debata sa vedie dlhodobo na tému prevencia verzus represia. Súčasťou prevencie v prípade korupcie je aj transparentnosť, sú pravidlá, je zužovanie subjektívneho rozhodovania štátu a štátnych úradníkov, ale aj obmedzovanie rozsahu štátu, toho, čo štát robí, to, koľko peňazí berie ľuďom, to, koľko, koľko peňazí a prostriedkov ďalej prerozdeľuje formou dotácií, formou verejného obstarávania a podobne, ale aj formou regulácií.

    A ja v tejto debate sa pripájam k tým, ktorí tvrdia, že aj prevencia je dôležitá, aj transparentnosť je dôležitá. Ale, samozrejme, nemôže byť boj proti korupcii úspešný aj bez tej zložky represie. A tá zložka represie nie je iba činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj správanie sa politikov, a to jednak tých politikov, ktorí majú priamy alebo nepriamy vplyv na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj vyvodzovanie zodpovednosti z káuz, kde tie korupčné alebo klientelistické podozrenia sú naozaj očividné. A práve preto som začal svoj príspevok výzvou ministrovi Kaliňákovi, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože pokiaľ on je vo funkcii, tak boj proti korupcii v tejto krajine nie je možné vnímať ako taký, ktorý vládna garnitúra myslí vážne, prinajmenšom tú jej represívnu zložku.

    Niečo podobné sa týka aj extrémizmu. Aj tam máme rozmer prevencie a rozmer represie. Vládna koalícia si ako jeden z dôvodov svojho vzniku dala, že chce zamedziť nárastu extrémizmu. Ten cieľ je chvályhodný a nemožno s ním len súhlasiť, len obávam sa, že práve tým, ako pristupuje k veciam týkajúcim sa korupcie, a teraz myslím na tú represívnu časť a všeobecne vymožiteľnosti práva, tak toto sa jej až tak veľmi nedarí. Ale nemenej dôležité je aj v otázke boja proti extrémizmu zamerať sa aj na represiu, a keď vieme, aspoň čiastočne zlepšiť podmienky pre represiu extrémizmu, myslím si, že je to vec, v ktorej by sme všetky demokratické politické sily, či už sú vo vládnej koalícii alebo v opozícii, mali hľadať spoločnú reč.

    Jedna z vecí, ktorá môže zvýšiť dôveru v spoločnosti k politikom a k politike a celkove k politickému systému, je dodržiavanie pravidiel. Dodržiavanie pravidiel v tých zásadných veciach, ako sú zákony, ktoré napríklad postihujú korupciu, ale dodržiavanie pravidiel aj v relatívnych drobnostiach. A preto si dovolím apelovať na dodržiavanie pravidiel aj pri schvaľovaní tohto zákona a adresujem pánu spoločnému spravodajcovi teda výzvu alebo žiadosť, aby sme neskracovali lehoty, to znamená, že boli v rozprave prednesené pozmeňujúce návrhy, tak vítam, vítam, že bude zachovaná tá 48-hodinová lehota, a myslím si, že tak by to malo byť pri schvaľovaní každého zákona. V prípade, že budú schválené nejaké pozmeňujúce návrhy, tak, tak tam je ďalšia lehota podľa § 84 ods. 2, hlasovanie v treťom čítaní by sa v takom prípade malo uskutočniť až na druhý deň, čo v tomto funkčnom období sa, myslím, ešte nestalo, tak dávam do pozornosti aj ustanovenie § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    A zároveň navrhujem alebo vynímam na osobitné hlasovanie bod 24 spoločnej správy, ktorý sa týka doplnenia nového článku 7, ktorým je novela zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, a navrhuje sa tam vypustiť v prípade národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste obmedzenie spočívajúceho vo vymedzení, vo vymenovaní do funkcie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo je, teda popis toho je, nezdá sa mi to dostatočne zdôvodnené, ale problém je hlavne v tom, že podľa legislatívnych pravidiel, ktoré sú už explicitne uvedené v zákone o tvorbe právnych predpisov, návrh nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorého obsah nesúvisí s návrhom zákona.

    Toto je síce úplná drobnosť a myslím si, že vecne s tým asi nikto z nás nemá zásadný problém, aj keď to vysvetlenie by mohlo byť, mohlo byť obsiahlejšie, ale vkladá sa tam nový článok, novela ďalšieho zákona, ktorý síce áno, nejako vzdialene súvisí s problematikou, ktorú, ktorú rieši, rieši aj ten hlavný zákon. Ale myslím si, že tá téma samotná nie je, nie je súvisiaca s tým, čo je obsahom hlavného návrhu zákona. Ak je to inak, tak ma, prosím, vyveďte z omylu, lebo v opačnom prípade sa mi zdá, že je to klasický prílepok, ktorý síce obsahom, ako som povedal, je zrejme nezávadný, keby to bol samostatný návrh zákona alebo keby to bolo v tom návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, asi by si to nikto ani nevšimol, ale z hľadiska formy v tom vidím problém a myslím si, že pravidlá by sme sa mali snažiť dodržiavať aj v takýchto drobnostiach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Pán poslanec Dostál, my si už začíname zvykať, že vy asi neviete vysloviť Slovensko, Slovenská republika, ale je to stále iba v tejto krajine, túto krajinu, tejto krajiny. To je váš osobný problém, že čo cítite a necítite k našej vlasti.

    Ale ja by som sa vás chcel spýtať, keď tak pekne rozprávate o tom extrémizme, či náhodou extrémizmus nie je aj to, keď váš kolega poslanec Osuský dá facku občanovi za to, že povie svoj názor na jeho politiku, či to neni náhodou problém, ktorým by sa možno toto plénum malo zaoberať. A druhá vec, keď už toľko znova hovoríte o tom Kaliňákovi, ja som posledný, ktorý by sa ministra vnútra zastával, ale aby sme rovnaký meter používali na všetkých. Vadí vám minister vnútra a nevadí vám, že súčasná ministerka nemala problém vstúpiť s týmto človekom do jednej vlády, hoci ešte v minulom volebnom období bola jedna z hlavných kritikov toho, čo vláda robila. Čiže tá schizofrénia, dvojtvárnosť tu naozaj nie je na mieste a ja viem, že sa vám to zle počúva a máte problém si to priznať, ale, žiaľ, tak sa veci majú a Slovensko, Slovensko, pán poslanec, nie táto krajina, to vidí.

  • Pán Dostál, my už sme si všetci zvykli, že vy v poslaneckom klube SaS spolu s pani ministerkou žijete vo vlastnom svete s vlastnými pravidlami a realita sa vás nijak nedotýka. Hovorili ste o tom, že zákon nerieši príčinu vzniku extrémizmu. Ja vám poviem o jednom prípade extrémizmu, ktorý som, bohužiaľ, musel riešiť veľmi nedávno.

    Bola to rodina v Spišskej Belej, ktorá sa obrátila na primátora, na mestských poslancov, na políciu, nikto im nepomohol. Viete, čo sa tam deje? Rodina asociálnych cigánskych parazitov, ktorá sa nasťahovala do bytu rovno pod nimi, ich už 8 rokov systematicky terorizuje, nadávky, vyhrážky, fyzické napadnutie. A raz pani dobili brutálne, skončila v nemocnici. A ja vám teraz prečítam niekoľko takých citácií z dokumentu z mestskej polície, čo je prepis nahrávky, ktorú zaznamenal pán domáci, keď sa mu vyhrážala rodina týchto asociálov. Príklad vety: "Môj syn ťa dobije na záhrade, na cirkuláre ti hlavu odreže, prídu tu synove moji, ta ty uvidíš, pôjdeš pod čiernu zem, na kláti ti hlavu odrúbem." Toto bolo v roku 2013, myslíte si, že sa dodnes niečo stalo? Potom v tom dokumente sú ďalej naozaj veľmi explicitné výrazy, ktoré tu čítať nebudem v rámci úcty k tomuto plénu, ale bol, opakujem, bol to rok 2013 a dodnes sa nepohlo s ničím. Ja sa chcem spýtať, či aj toto nie je náhodou prípad extrémizmu, či sa konečne vy, liberáli a všetci, ktorí tak vehementne hovoríte o extrémizme, o rasizme, začnite konečne venovať tomu, čo trápi občanov na východe Slovenska, či sa konečne začnete venovať tomu, že občania na východe Slovenska sú terorizovaní asociálnymi parazitmi, a tu som vám jasne dokázal, že polícia, prokuratúra, súdy, nikto to nerieši a asociálni paraziti len preto, že sa rozhodli žiť spôsobom života, aký žijú, sa môžu beztrestne vyhrážať slušným pracujúcim ľuďom.

    Ďakujem.

  • Keďže na moje vystúpenie reagovali len dvaja fašisti, nemám žiadnu potrebu reagovať.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Schlosár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, návrh vládneho zákona, ktorý nám dnes pani ministerka v rámci druhého čítania predkladá, je takou typickou ukážkou toho, ako si vládna koalícia predstavuje demokraciu a slobodu slova, o ktorej nielen tak často hovoria, ale o ktorú má, ktorú má vládny SMER dokonca aj v názve.

    Už len keď si prečítate názov tohto vládneho návrhu, neubránite sa pocitu, že vláde ide o to, aby len málokto, najmä z radov neinformovanej verejnosti, pochopil, o čo tu v skutočnosti ide. Oficiálny názov tohto vládneho návrhu totiž znie vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A podstata tohto návrhu sa skrýva práve v tých slovách - v zmene a doplnení tých tzv. niektorých zákonov, ktoré vláda radšej ani nemenuje.

    Súčasťou návrhu je práve novelizácia Trestného zákona, pričom niekto by si mohol myslieť, že pri neustále sa stupňujúcej kriminalite, napríklad cigánskych asociálov, bude riešiť vláda na prvom mieste trestný čin, alebo teda sprísnenie trestných činov vraždy, trestného činu znásilnenia, lúpeže alebo krádeže. Ale to je omyl, vláda pociťuje potrebu sprísňovať postihovanie politických trestných činov, ktoré sa v našom Trestnom zákone nazývajú ako tzv. extrémistické trestné činy. A to konkrétne aj perly všetkých týchto politických trestných činov, a to konkrétne trestného činu, ktorý sa nazýva trestný čin prechovávania extrémistických materiálov.

    Ešte skôr než prejdem k podstate tejto vládnej novely, nedá mi nezastaviť sa pri tom, čo vlastne tento trestný čin prechovávania extrémistických materiálov znamená. Takzvaným extrémistickým materiálom nie sú drogy, nie sú to zbrane, nie je to detská pornografia, akoby si možno niektorí mysleli, extrémistickým materiálom môžu byť vzhľadom na vágnosť definície extrémistického materiálu, môže byť ním fakticky akýkoľvek materiál so zakázaným politickým obsahom, čiže materiál, ktorý vyjadruje názory, myšlienky, symboly či ideológiu, ktoré sú z pohľadu súčasnej vládnej moci za hranou zákona.

    Musíme si však uvedomiť, že práve prostredníctvom politických materiálov sa realizuje ústavou garantovaná sloboda slova, myslenia a vedeckého bádania. Samozrejme, všetci máme rôzne názory a niektoré názory sú skutočne odsúdeniahodné, zvrhlé a odporné. Pokiaľ však máme na Slovensku skutočne demokraciu, tak ako sa hovorí, pokiaľ u nás skutočne platí sloboda slova tak, ako ju garantuje Ústava Slovenskej republiky, v tom prípade musíme tolerovať aj také názory, s ktorými osobne nesúhlasíme. Asi nikomu netreba pripomínať, že v každej dobe a v každej, v každom systéme je extrémistické niečo iné. To, čo je dnes extrémizmom, včera bolo normálne a to, čo je dnes normálne, môže byť zajtra extrémizmom. Inými slovami, tí, čo sú pri moci, rozhodujú, čo je a čo nie je politicky korektné, čo je a čo nie je extrémizmus. A práve preto je absolútne neprípustné a nedemokratické a protiústavné postihovať kohokoľvek za jeho politické názory bez ohľadu na to, aké sú, či sa nám páčia, alebo nie.

    Zoberme si len niekoľko príkladov. Za čias Uhorska bol z pohľadu vtedajšej vlády extrémistom, extrémistom Ľudovít Štúr, pretože nekompromisne bojoval za oslobodenie slovenského národa a politicky, resp. zahraničnopoliticky sa prikláňal k cárskemu Rusku. Preto ho vtedajšie médiá označovali za nebezpečného pansláva, preto bol prenasledovaný, a preto boli v tej dobe jeho názory považované za extrémistické.

    Za čias prvej Československej republiky bol z pohľadu vtedajšej vládnej moci extrémistom aj otec národa Andrej Hlinka, čiže muž, ktorého zásluhy dnes uznávame aj zákonom. Pre vládu bol extrémistom preto, že na rozdiel od tejto čechoslovakistickej vlády popieral existenciu jednotného československého národa a hlásal svojbytnosť slovenského národa a bojoval za jeho autonómiu.

    Za komunistického režimu bol extrémistom každý, kto mal inú predstavu o vládnucom režime. Z pohľadu vtedajšej komunistickej vlády by sme boli extrémistami všetci, čo dnes sedíme tu v Národnej rade, a to bez rozdielu politickej príslušnosti.

    A dnes je to o tom istom. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, ktoré názory sú dovolené a ktoré nie. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, kto je a kto nie je extrémistom. A nie sú pre vládu extrémistami tí, čo nekompromisne hája národné a kresťanské záujmy slovenského národa, tí, čo otvorene hovoria pravdu o Európskej únii a NATO, tí, čo poukazujú na vládne zlodejstvá a vlastizradu.

    Keď sa však vrátim k trestnému činu prechovávania extrémistických materiálov, musíme si uvedomiť, že v tomto prípade vláda nielenže postihuje aj ľudí za ich politické názory, ale postihuje ich dokonca aj vtedy, ak tieto názory nešíria na verejnosti, ale prejavujú ich výlučne v súkromí, čiže dnes už sloboda slova, dnes už sloboda slova neexistuje ani doma v našich príbytkoch. Dnes sú knihy so zakázaným politickým obsahom pre vládu natoľko nebezpečné, že ich človek nesmie mať už ani len vo svojej vlastnej domácej knižnici pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Ja sa potom pýtam, a ako inak nazvať toto zasahovanie do slobody slova, toto zasahovanie do súkromia našich občanov, ako inak nazvať toto ako totalitou.

    Nie je práve toto pokračovanie totality, ktorá je o to horšia, že sa skrýva za demokraciu? A to obzvlášť, ak vám za prechovávanie týchto politických materiálov hrozí rovnaký trest, ako sa podľa Trestného zákona dáva za krádež, spreneveru, podvod, incest či pytliactvo. Mať doma materiál so zakázaným politickým obsahom je dnes v princípe pre vládu dokonca aj nebezpečnejšie a je to závažnejší trestný čin, ako keď niekomu ublížite na zdraví z nedbanlivosti tým, že porušíte dôležitú povinnosť vyplývajúcu z vášho zamestnania, alebo napríklad ak poškodíte cudziu vec.

    Aby to však nestačilo, najnovšie chce vláda touto novelou trestný čin prechovávania extrémistického materiálu ešte viac sprísniť. Najnovšie už nebude musieť polícia dokazovať, že ste extrémistický materiál prechovávali s úmyslom podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom, teda tak, ako tomu bolo doteraz. Najnovšie bude stačiť, ak tento materiál nájde u obvineného doma a nepreukáže sa, že ho mal za účelom vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, teda za legálnym účelom. Inými slovami, orgány činné v trestnom konaní nebudú už viac dokazovať, že obvinený mal tieto materiály na nelegálne účely, teda nebudú už viac dokazovať jeho vinu, ale obvinený bude musieť dokazovať, že ich mal na legálne účely, čiže obvinený bude musieť dokazovať svoju nevinu.

    A práve v tom spočíva zjavná protiústavnosť tejto vládnej novely. Ide totiž o porušenie princípu prezumpcie neviny, ktorý je ustanovený v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento princíp totiž spočíva v tom, že nie obvinený má dokazovať svoju nevinu, ale orgány činné v trestnom konaní majú dokazovať jeho vinu.

    Na záver považujem za potrebné povedať, že túto zjavnú protiústavnosť som napadol aj na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom. Zo strany pani ministerky sa mi vtedy dostala odpoveď, že, že nejde o protiústavnosť, nakoľko polícia bude musieť naďalej dokazovať, že obvinený extrémistické materiály prechováva za nelegálnym účelom. Táto argumentácia pani ministerky je však celkom v rozpore s tým, čo sa píše priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona. Preto si z tejto správy dovolím odcitovať, citujem:

    "Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa ods. 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom."

    Čiže z toho textu je celkom zrejmé, že zmena bude spočívať v tom, že najnovšie sa od orgánov činných v trestnom konaní nebude viac vyžadovať dokazovanie úmyslu prechovávať tieto materiály za nelegálnym účelom. To znamená, že obvinený, u ktorého polícia nájde tieto materiály, bude považovaný aj dopredu bez dôkazu za vinného z úmyslov, ktoré nikdy nemusel mať.

    Vážená pani ministerka, človek nemusí byť právnik na to, aby mu bolo zrejmé, čo tieto citované slová z vašej vlastnej dôvodovej správy znamenajú. Ani nemusí byť právnik na to, aby vedel, že ste na výbore buďto otvorene klamali, alebo ste svoju vlastnú dôvodovú správu nečítali, alebo ste ju vôbec nepochopili.

    Musím však povedať, že ak je niečo extrémistickým materiálom, ktorý ohrozuje demokraciu, tak je to predovšetkým tento váš vládny návrh zákona. Je teda otázkou, či by sa polícia nemala zaoberať práve vašou osobou.

  • Smiech v sále.

  • Každopádne, ak je podľa vás toto pošliapavanie ústavných princípov slobody slova a myslenia, ak je podľa vás toto bezprecedentné zasahovanie do súkromia občanov demokraciou, tak Pán Boh nás pred touto falošnou demokraciou ochraňuj, Pán Boh nás ochraňuj pred touto totalitou.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Pán kolega, dobre si to povedal, len si zabudol ešte zdôrazniť niektoré, niektoré možno časti vystúpenia predtým predkladateľky ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila vo svojom úvodnom vystúpení o tom, že podľa nej sudcovia nedokážu získať zručnosti.

    Ja sa pýtam, že aké zručnosti. Zručnosti odsúdiť človeka na počkanie, zručnosti odsúdiť človeka presne vtedy, keď si to nejaký politik rozkáže? To znamená, tu v pléne bude mať ministerka spravodlivosti tú drzosť, že bude kritizovať sudcov za to, že svoj mandát sudcu, svoju funkciu sudcu nevykonávajú slobodne, v súlade so svojím presvedčením a svedomím, ale že to budú musieť robiť na nejaký politický rozkaz.

    Ja sa potom pýtam, aký bude rozdiel medzi uplatňovaním praxe tohto nového superdemokratického zákona a medzi inkvizičnými súdmi známymi z minulosti. Sme, samozrejme, dnes celý čas v tomto volebnom období svedkami toho, že charakter, charakter rozhoduje, charakter rozhoduje asi aj v tomto prípade na tomto poste. A ja si len dovolím, pán kolega, medzi tvoje príklady, ktoré si uviedol doplniť jeden. Ak by dnes žil Ľudovít Štúr, ak by dnes znova vydal Slovanstvo a svet budúcnosti, tak by bol na 100 % označený za extrémizmu, za extrémistu a za proruského agenta.

    Toto je, žiaľ, stav dnešnej spoločnosti, ale ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie.

  • Nemám svetlo. Mám, ďakujem. Ja som teda, pán kolega poslanec, počúval vás pozorne, rozprávali ste o histórii, o Ľudovítovi Štúrovi, ale..., a samá kritika. Bola to len kritika toho, čo v tomto návrhu zákona je, a, ale žiadne návrhy. Takže dnes sme nie v prvom čítaní, teraz sme v druhom čítaní, o to nejde, len o to, si tu robiť PR a kritizovať a kritizovať, ale mali ste príležitosť teraz predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu a niečo zmeniť. Vaši voliči to podľa mňa od vás očakávajú, volili vás a predpokladám, že neočakávali od vás, že budete tu len kritizovať. Ste poslanec Národnej rady, mohli ste tam predniesť niekoľko pozmeňovákov a pokúsiť niečo presadiť alebo minimálne svojim voličom ukázať, že máte reálny záujem niečo v tom riešiť. Tak naozaj nechápem, prečo ste nič nepredložili, tak skúste mi na to, prosím, odpovedať.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Schlosár.

  • Pán poslanec, jediné, jediný pozmeňujúci návrh, ktorý by som mohol reálne dať, keď hovoríte o tom, že som mal dať nejaké pozmeňujúce návrhy, je naozaj ten, aby celá tá novela bola stiahnutá, aby všetky tie, tie antidemokratické veci, ktoré ste tam dali ešte v minulom volebnom období, resp. v minulosti, aby boli všetky stiahnuté, lebo tam je nie jedna vec, ktorú treba zmeniť, ale celý systém, ktorý ste tam dali a ktorý potláča slobodu slova, celý tento systém treba zmeniť.

  • Je 11.07 hod., pre tých poslancov, ktorí tu včera večer neboli, odhlasovali sme, vlastne o 17.00 hod. sme hlasovali, že dneska hlasovanie o 11.00 hod. nebude, budeme hlasovať o 17.00 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Chcem využiť teda príležitosť a dám možnosť vystúpiť poslancov s procedurálnymi návrhmi.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že toto je obvyklá doba, kedy sa oznamujú oznamy, chcem pripomenúť cteným kolegom zo skupiny priateľstva s Ruskou federáciou, že stretnutie skupiny sa uskutoční dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 30 za účasti jeho excelencie pána veľvyslanca Fedotova.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Pán podpredseda Národnej rady, ja vás chcem poprosiť, aby ste v priebehu tejto ďalšej diskusie k tomuto bodu vyzvali predkladateľku, aby naozaj zaujímala miesto, ktoré pre ňu podľa rokovacieho poriadku je určené, a aby sme to teda dodržiavali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je všeobecnou zvyklosťou, že navrhovateľ sedí na určenom mieste pre navrhovateľa, ale akceptuje sa aj to, že sa nachádza v rokovacej sále a nemusí tam sedieť, dôležité je, že pani ministerka, alebo resp. navrhovateľ je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, keď som postrehol, že si vláda dala za svoj cieľ boj proti extrémizmu, potešil som sa, lebo som dúfal, že táto vláda konečne začne bojovať proti extrémnemu kradnutiu v tomto štáte alebo proti extrémnemu porušovaniu elementárnej spravodlivosti, ktorý pociťujú občania tejto republiky. Ale nie! Vláda urobila dva kroky, ktorými chce bojovať údajne proti extrémizmu.

    Prvý geniálny krok, ktorý táto vláda urobila, bolo zriadenie komisie na boj proti fašizmu. No tie komisie nám už toho teda v histórii veľa vyriešili, ale za úplný vrchol považujem, že na čelo tejto komisie bol ustanovený pán poslanec Blaha, ktorý je podľa mňa absolútne viditeľným príkladom politického extrémistu. Človek, ktorý sa ukazuje a fotí s tričkom masového komunistického vraha Che Guevaru, ide bojovať proti extrémizmu v tomto štáte?! Človek, ktorý obhajuje takýmto spôsobom a sympatizuje s touto zločineckou ideológiou, má byť nejakým, kritérium toho, ktorým sa my budeme riadiť v toto štáte?! Čo je to za hlúposť?! Načo sa tu chceme hrať?! Pán kolega Blaha a mnohí ďalší, ktorí sa hrdo hlásia k Francúzskej revolúcii, ktorá bola známa svojím terorom, genocídou francúzskych kresťanov, kde boli popravovaní ľudia iba preto, že nechceli odvolať svoju vieru. To je v poriadku v tomto štáte?! A takíto ľudia, ktorí sa k tomu hlásia, nám teraz idú hovoriť, ako budú bojovať proti extrémizmu?! Čo je to za frašku?!

    Druhý príklad. Alebo, povedal by som, ešte ďalší príklad v tomto. Ľudia, ktorí nám hovoria, ako je islam súčasťou našich civilizačných koreňov a európskej kultúry, to nie sú extrémisti v čase, keď vyvražďujú kresťanov na celom Blízkom východe?! To nie je extrémizmus?! Pre niektorých ľudí to nie je extrémizmus. A viete prečo? Pretože v skutočnosti ten zákon, o ktorom rokujeme, nie je zákon o boji proti extrémizmu, to je zákon totalitný, ktorým pani ministerka zavádza možnosť, aby štát určoval, ktorý názor je správny a ktorý je nesprávny. A toto absolútne zásadne principiálne odmietame. Akonáhle štát začne určovať, čo je správne a nesprávne, tak sme skončili, dámy a páni. Skončili sme!

    To už nie je demokracia, to už je kultúra, aká je dnes v Nemecku, kde máte jeden názor na verejnosti a druhý názor doma medzi, medzi príbuznými alebo medzi kamarátmi na pive. Lebo jeden názor je ten oficiálny, to je to, čo sa smie povedať, a druhý názor je ten, ktorý si naozaj myslím. Ale my sme toto zažili za komunizmu! Kam to viedlo? Viete, kam to viedlo? Ja vám to poviem. V tom, že dodnes je tá spoločnosť naša pokrytecká. Zvykli sme si na to, že jáj, no tak ako zahráme sa na to, čo je správne, a v skutočnosti si myslíme niečo iné. Ako potom chceme riešiť problémy, keď sa ešte aj v takýchto otázkach budeme hrať? Sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Ak je sloboda prejavu, je sloboda prejavu aj pre nesprávne názory a ja to musím byť schopný zniesť, aj keď s vami nesúhlasím, lebo to je sloboda prejavu. Akonáhle začneme určovať, ktoré názory sú správne a nesprávne, tak to je totalita. To je Orwell, to je rok 1984.

    A to, čo považujem za absolútny vrchol, pani ministerka, čo je v tomto zákone, my ideme niekoho stíhať za to - a bude o tom kto rozhodovať, policajt alebo, alebo nejaký štátny orgán -, že či niekto prechováva nenávisť alebo sympatie k niečomu, alebo neprechováva? To si budeme objednávať psychologické posudky? Budeme človeka natáčať na EKG a na neviem čom ďalšom a na, na, na proste budeme mu snímať počítačovým tomografom, ktoré centrá v mozgu sa mu rozsvietia a prekrvia, keď sa pozerám na to alebo na hento? Čo je to za zákon, ktorý, ktorý definuje takéto subjektívne a psychologické pojmy a na základe toho chce niekoho stíhať? Čo je to za hlúposť, kam sme sa to dostali? Buď sme schopní ustáť to, že sme schopní hovoriť a počúvať aj názory, s ktorými nesúhlasíme, a potom je nejaký dialóg, alebo toho nie sme schopní. Potom ale nie sme slobodná západná civilizovaná spoločnosť, potom sa podobáme čoraz viacej na také krajiny, ktoré, ja mám pocit, že akoby táto vláda sa tvári, že to neni úplne v poriadku, ja neviem, že v Číne sú potláčané ľudské práva alebo že v Rusku si niekto môže povedať taký názor a iný už nie. My to formálne kritizujeme, ale v skutočnosti sa tam rútime. Budú iba názory, ktoré sú oficiálne povolené a ktoré sú oficiálne nepovolené. Kam sa chceme takýmto spôsobom dostať? To, že to robí celá Európska únia a že túto prax a podnikovú kultúru zavádza a núti aj do krajín, ktoré majú skúsenosti s komunizmom, to, že oni robia hlúposti, ešte neznamená, že tam musíme skákať aj my. Keď niekto skočí do studne, lebo je sprostý, tak tam za ním neskočím, pretože viem, že to neni dobre. Ale my to robíme neustále. Z Bruselu príde akákoľvek kravina, akákoľvek blbosť ako tú, keď som minulý týždeň rozprával o pokutách pre chudákov majiteľov reštaurácii, ktorí nebodaj obslúžia sankcionovanú osobu a dostanú 50-tisíc euro pokutu. Zjavná hlúposť, napriek tomu odkývané. Á, chcú to od nás z Bruselu, čo budeme robiť? Kde je tu sloboda? Kde je tu sloboda posudzovať nejaké konanie a slobodne vyjadrovať svoje názory a byť sebavedomý a rozhodovať sa podľa toho, čo si myslím. To je podľa mňa úplná katastrofa, to, čo predkladáte, pani ministerka.

    Chcel by som tu povedať ešte niekoľko vecí. Áno ja sa hrdo hlásim k tomu, že som extrémista. Hrdo sa k tomu hlásim. Ja som extrémista v obrane slobody prejavu. Pretože sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Ja sa k tomu hrdo hlásim, že som extrémista.

    Hrdo sa hlásim k tomu, že som extrémista, pretože si myslím, že napríklad homosexualita je hriech. Moje katolícke presvedčenie, kresťanské presvedčenie mi to hovorí a hrdo sa k tomu hlásim bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí. Budete ma stíhať za to, že sympatizujem s extrémizmom? Ja sa hrdo hlásim k tomu, že aktivity LGBTI aktivistov považujem za škodlivé pre túto spoločnosť a škodlivé pre Európu. Budete ma stíhať za to, že sympatizujem s extrémizmom?

    Ja sa hrdo hlásim k tomu, že našu západnú civilizáciu považujem za ix-krát lepšiu ako všetky ostatné civilizácie a tá západná civilizácia je postavená na nejakých kresťanských základoch. Ja si myslím, že civilizácie si nie sú rovnocenné. Ja si myslím, že tá naša civilizácia je oveľa lepšia, pretože v kombinácii troch vecí - a to je sloboda, životná úroveň a bezpečnosť - poskytuje našim ľuďom najlepší priestor pre život, ktorý doteraz v histórii ľudstva nejaká civilizácia poskytovala.

    Hrdo sa hlásim k tomu, že som extrémista, pretože budem vždy verejne hovoriť prostý fakt a pravdu, áno, medzi našimi rómskymi spoluobčanmi je oveľa vyššie percento kriminality ako medzi Slovákmi, Maďarmi, ďalšími etnikami a národnosťami, ktoré na území Slovenskej republiky žijú. Som v tom extrémista, lebo poviem pravdu? Budete ma za to stíhať, pani ministerka? Pretože celý tento zákon a celá táto legislatíva, ktorú tu pretláčate už dlhé roky, smeruje len k tomu, aby v Európskej únii a v krajinách, ktoré sú v európskom priestore, nebolo možné slobodne hovoriť svoje názory a upozorňovať na problémy, ktoré tu už dávno sú, a všetci o nich vieme, iba sa o nich nehovorí, lebo sa to nepatrí.

    Máme iba dve možnosti. Buď si budeme na rovinu hovoriť aspoň v parlamente a v médiách a verejne debatovať o problémoch, ktoré sú, a možno budeme predkladať aj zlé riešenia, ale budeme o tom diskutovať, možno budeme hovoriť aj zlé názory, ale budeme sa navzájom počúvať alebo dopadneme ako celá Európska únia a celý ten bruselský marazmus, kde proste už používajú iba newspeak a, a proste politické korektné rečičky, a z toho je ľuďom v tomto štáte aj v európskom..., aj v Európskej únii zle, sú z toho zhnusení, pretože im to vadí, pretože majú pocit, že každý na nich kašle a nikto sa nezaoberá ich reálnymi problémami.

    Ja vás vyzývam, pani ministerka, aby ste v tej Hlave 2 stiahli túto časť zákona, pretože to, čo robíte, je najhorší krok k potláčaniu slobody slova od roku 1989! Nikdy nebola sloboda slova tak potláčaná, ako tým, čo sa vy teraz snažíte urobiť. Aby ste niekoho stíhali za sympatie?! Za sympatie? Ako to budete merať? Čo je to za, čo je to za hlúposť, takýmto spôsobom vytvárať gumový paragraf, ktorým budete mlátiť ľudí po hlave, iba keď povedia, že s niečím nesúhlasia, alebo si myslia niečo iné, ako sa práve patrí.

    Nikdy s takýmto zákonom nebudem súhlasiť, a pokiaľ kedykoľvek sa dostaneme do vlády, toto bude prvá vec, ktorú budem žiadať, ak pretlačíte tento zákon, aby to bolo zrušené.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pána poslanca je 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Pán poslanec, vy ste spomínali predsedu komisie boja proti fašizmu pána Ernesta Rafaela Guevaru de la Blahu, ale ja musím povedať, že nemôžme byť len takí kritickí ku koalícii, lebo aj v opozícii máme podobných poslancov. Jedného s veľmi nevkusnou bradou, ktorý sa vyzý..., hrdí výzvami k ľudskosti, ale na druhej strane vyzýva k vraždeniu nenarodených detí napríklad v Poľsku.

    No a čo sa týka demokracie, o ktorej ste hovorili, a činnosti vlády v aktuálnom období, tak tá nemá s demokraciou nič spoločné. Ak má niekto hlúpy názor, tak to robí hlupáka iba z jeho samého nositeľa, ale trestať ho za tento názor je absolútne neprijateľné. Uvediem príklad. Ak za mnou niekto príde s tým, že gravitácia je nezmysel, čo urobím? Dvihnem ceruzku, pustím ju na zem, poviem, pozri sa, robíš zo seba hlupáka. Ale ak je tento názor jednoducho hlúpy a jednoduchým faktom môžem dokázať tú jeho samotnú hlúposť, nepotrebujem zákon, ktorým ho pošlem do väzenia, len preto, že nesúhlasím s jeho vlastnou hlúposťou.

    Ak, opakujem, ak niekto tvrdí hlúposť, robí hlupáka sám zo seba, nemusíme ho za to posielať do väzenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. No tento zákon je schizofrenický, pretože minister tejto vlády v tejto budove povedal, citujem: "Čo si budeme navrávať, všetci sme rasisti a najradšej by sme tých Cigánov tu nemali." To povedal minister tejto vlády, ktorá predkladá tento návrh zákona. To len toľko k schizofrénii tohto návrhu a vlády.

    Milan, ty si hovoril o tej komisii proti extrémizmu, alebo čo to je. Tak ja som sa dočítal, že v tejto komisii je istá Alena Krempaská za Inštitút ľudských práv, čo je trojčlenná organizácia, ktorú si vymysleli a založili. Tu sú ľudia, ktorí chodia často do parlamentu na pozvanie pána poslanca Blahu, potom tu na chodbách a vo vestibule napádajú iných poslancov, to hovorím teraz o pánovi Matovičovi, ktorého, zase ja nie som jeho fanúšik ani nikdy nebudem, ale faktom je, že pani Krempaská, slečna Krempaská napadla poslanca Matoviča vo vestibule, pozval ju tu pán Blaha. To sú tí istí ľudia z toho Inštitútu ľudských práv, ktorí, jak si spomínate, sa tu priväzovali reťazami, rozhadzovali z tohto balkóna všelijaké predmety, hádzali sa tu po zemi, keď sa ich snažili vyviesť, týchto ste si dali do komisie proti extrémizmu.

    Vážení, toto sú čistí blázni a extrémisti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán Krajniak, vážení poslanci a tiež vážená pani ministerka. Pán Krajniak, váš prejav by som doplnil. Pani ministerka je v Klube priateľov Izraela, to je štátu, ktorý vznikol terorom extrémistických skupín Hagana, Stern Gang a Irgun. Pán Dostál nosí židovskú hviezdu toho istého štátu, ktorý predvádza a prevádza extrémistickú politiku voči Palestínčanom a tým ich vháňa do osídiel moslimských extrémistov.

    A ešte jedna taká otázka na koniec. Čo urobíte s dalajlámom, keď tu príde opäť? Aj on je taký istý marxista ako pán Blaha.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, pýtali ste sa opakovane ministerky spravodlivosti, v tomto prípade asi skôr ministerky svojvôle, že či vás bude stíhať za to, že máte nejaký názor.

    Ja si myslím, že kľudne by vás aj všetkých stíhali za to tak, ako stíhali mňa len za to, že som povedal, že odstránim nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi, a dodnes pani ministerka zjavne nevie prežiť, že jej dovolanie, ktoré ako ministerka spravodlivosti podala na Najvyšší súd, na Najvyššom súde neprešlo. Takže ona vám asi neodpovedala, ale ja vám teda viem dať odpoveď z praxe, že áno, oni si ten zákon vyrábajú na to, aby ho mohli použiť a stíhať všetkých, všetkých ľudí, ktorí sa nebudú ani po účinnosti tohto zákona báť povedať pravdu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, reakcia ako na faktické poznámky.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som chcel uviesť, že takýto návrh zákona považujem za snahu o kriminalizáciu spoločnosti. Zavádzanie ďalších nových skutkových podstát trestných činov je účelový luxus, ktorý si môže dovoliť..., len tí, čo nevidia iné vážnejšie praktické problémy bežných ľudí.

    Zameriame sa na § 424a, kde sa zavádza do paragrafového znenia pojem apartheid. Uvádzam definíciu apartheidu podľa Stručného politologického slovníka, podľa ktorého:

    "Apartheid je antihumánna doktrína založená na rasovej diskriminácií časti obyvateľstva v mnohorasovom štáte. Menejcennosť rasy je daná aj zákonmi, ktoré ju diskvalifikujú z politického, kultúrneho a vedeckého života. Prax zaručuje aj jej nerovnoprávne ekonomické a sociálne postavenie. OSN v roku 1966 označila apartheid za zločin proti ľudskosti a v roku 1973 prijala medzinárodnú dohodu o zákaze a postihu apartheidu."

    Otázka smerom k predkladateľovi zákona. Je, naozaj už v Slovenskej republike tak efektívne fungujú súdy, prokuratúra a polícia, aby sme riešili problémy v minulosti typické pre Juhoafrickú republiku a dnes pre multikultulárne krajiny? Zaujíma toto naozaj občanov Slovenska? Nie je skôr úlohou ministerstva spravodlivosti podieľať sa na tvorbe zákonov zvyšujúcich vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike, ako sústrediť na problémy iných kontinentov? Má vláda Slovenskej republiky pocit, že by jednotlivé rasy boli na našom území diskriminované v politike, kultúre, vedeckom živote, dokonca aj inými zákonmi v takej miere, aby sme zavádzali nové skutkové podstaty trestných činov na tomto základe? V Slovenskej republike pomaly, Slovenská republika sa pomaly, v Slovenskej republike sa pomaly dostávame do stavu, že ľudia začínajú mať obavy realizovať svoje ľudské a občianske práva v strachu, či sa tak nedopustia trestného činu. Je to spôsobené neistotou v interpretácii trestného práva a neustále sa meniacou legislatívou, ktorá až nadbytočne reguluje takmer každý detail života občanov cez represie.

    Vrátim sa k samotnému § 424a Apartheid a diskriminácia skupiny osôb. Už z názvu paragrafu neviem, čo si mám myslieť o stave legislatívneho procesu v Slovenskej republike. Či sme už ozaj ako Juhoafrická republika, aby sme zákonmi riešili apartheid? Obsah tohto paragrafu je tiež na pováženie. Uvediem na príklade:

    "Kto uplatňuje etnickú segregáciu, potrestá sa ako verejný činiteľ sadzbou od 8 do 15 rokov."

    Teraz sa v Košiciach pripravuje zámer rozsiahlej výstavby jednopodlažných bytov na Luníku IX. Je veľký predpoklad, že tam budú bývať čisto naši cigánski spoluobčania z vybývaných a zbúraných bytoviek z Luníka IX. Preto sa pýtam, dopustí sa touto investičnou akciou primátor mesta segregácie podľa tohto paragrafu? V súčasnosti platný Trestný zákon pojem segregácia nepozná. V tomto predloženom návrhu sa do zákona zavádza, ale nikde sa presne nedefinuje. Presne takéto návrhy zákonov robia právo nejasným a nepredvídateľným. Tento návrh je súčasťou snahy vládnych a časti opozičných strán akýmsi spôsobujú spútať a zošnurovať verejnú diskusiu. Niečo podobné sme tu mali za socializmu. Socialistické zriadenie to nezachránilo, rovnako ako to v dlhodobom horizonte nepomôže ani súčasnému systému. Nedá sa dlhodobo úspešne fungovať za stavu, že občania nemôžu alebo sa boja povedať svoj názor zo strachu pred trestným stíhaním. Možno občania na chvíľu vystrašene stíchli tým, že nepôjdu hlavou proti múru. Ale s tým presvedčením, že pri prvej reálnej príležitosti to poriadne osladia tým, ktorých sa po celý čas báli. Dejiny sú plné takýchto príbehov. Situácia v celej Európe nie je dobrá. Nik z nás nevie, čo prinesie najbližší deň, týždeň, mesiac.

    Preto na Slovensku potrebujeme v dnešnej dobe širokú diskusiu na aktuálne témy. Aj tie nepríjemné. A nie ticho spojené zo strachom z represálií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Ďakujem kolegovi Drobnému, no a chcel by som reagovať na ten apartheid, ktorý pani ministerka v zákone spomína, ktorý jednoznačne podčiarkuje jej vlastnú schizofréniu.

    Pretože nie je to apartheid, nie je to segregácia, keď sa na Slovensku aj vládnymi programami dotujú a stavajú domy čisto pre cigánskych občanov? To znamená na základe, selektívne na základe rasy alebo etnickej príslušnosti. Nie je to apartheid, keď biela väčšina nedostane nič, zatiaľ čo menšina len na základe rasy, ničoho iného, nie sociálneho začlenenia, iba rasy alebo etnickej príslušnosti dostane všetko zadarmo?

    No a, pani ministerka, s vašou láskou k Izraelu, chcem povedať, že práve, že či nie je práve Izrael štátom, kde ešte stále legálne a reálne existuje apartheid, to zase len podčiarkuje tú vašu schizofréniu. Na Slovensku chcete bojovať proti nejakému fiktívnemu apartheidu a zároveň ste zamilovaná do štátu, ktorý apartheid reálne v praxi, kde apartheid reálne v praxi funguje. Pretože Palestínec v Izraeli nie je rovnocenný s Židom.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, občianka ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, hovorilo sa tu o nenávisti.

    Jedinú nenávisť, ktorú som za posledné, za toto volebné obdobie alebo za posledných, tu, čo som v parlamente, jedinú nenávisť som tu zachytila, zaznamenala voči našej strane a našim, našim štrnástim poslancom, ktorých bezdôvodne obviňujete zo všetkého možného.

    Jedinú nenávisť, ktorú možno zaznamenať v tejto republike, je nenávisť voči Slovensku, jediná, jedinú rasovú neznášanlivosť, je to neznášanlivosť voči Slovákom, ktorí cítia ako Slováci, jediná nenávisť voči vlastencom, slovenským patriotom, slovenským národovcom. Čiže toto je tá nenávisť, ktorou sa tu radi oháňate.

    Chcela by som povedať, že trestným činom, teda jak hovoríme tu o trestných činoch rôznych extrémizmov, trestným činom by malo byť extrémne ožobračovanie, ožobráčenie občanov Slovenskej republiky, počnúc likvidáciou poľnohospodárstva, likvidáciou strojární, strojárskych veľkých podnikov, likvidáciou strategických podnikov, výpredaj našich strategických podnikov nevýhodne, za smiešnu cenu zahraničným majiteľom, ktorých zisky nejdú do kasy Slovenskej republiky, ale tieto zisky idú do zahraničia. To považujem za extrémizmus a toto by malo byť trestným činnom.

    Nie je trest, snáď trestným činom dávať daňové prázdniny pre cudzincov, a pritom likvidovať slovenských podnikateľov a živnostníkov, voči ktorým sa používajú veľmi prísne podmienky, ktoré sú likvidačné? Toto ja považujem za extrémizmus a za trestný čin. Nie je zločinom, nie je, že nie je extrémizmom, že Slovensko, zo Slovenskej republiky sa stál nesvojprávny štát, ktorý, pokiaľ bude takto pokračovať, tak sa stane vlasťou žobrákov.

    Zločinom, extrémizmom je vyháňanie našich ľudí za prácou do zahraničia, čím dochádza k rozbíjaniu, rozpadom rodín. Zločinom je extrémistickým, extrémnym zločinom je, že na Slovensku sú hladové doliny, že obrovské množstvo Slovákov žije na hranici chudoby a v chudobe, toto je tie, toto je extrémizmus.

    Zločinom - a extrémnym - je tzv. tunelovanie, čo je krajší výraz pre obyčajné sprosté krádeže vo veľkom. Koľko takýchto zlodejov bolo prísne potrestaných a za..., aj občianka ministerka koľko takýchto zlodejov odsúdila, by ma zaujímalo, počet. Zločinom, extrémnym zločinom je zavliekanie Slovenskej..., zavlečenie Slovenskej republiky do svetovej vojny, ktorá nás čaká, ktorá sa už začala a ktorá príde a bude sa bojovať aj na našom území, to nech si nikto nenavráva, že to nepríde, je to otázka týždňov, mesiacov možno roka. Zločinom je zavlečenie Slovenskej republiky do tejto svetovej vojny pomocou zločineckej organizácie NATO. Zločinom, resp. extrémizmom je konanie občana, teda prezidenta Kisku, ktorý vystupuje v zahraničí, ktorý poškodzuje meno Slovenskej republiky, ktorý vystupuje dokonca v rozpore s vyjadrením vlády. O hanbe, ktorú občan Kiska robí Slovenskej republike, už ani nehovorím.

    Trestným činom by malo byť nazvláčanie tisícov a postupne aj miliónov moslimských utečencov do Európy a do Slovenskej republiky.

    Trestným extrémizmom a trestným činom by mal byť postoj ministra, ministra Lajčáka, ktorý pre vlastnú, vlastný prospech a ambíciu na funkciu v OSN sľúbi čokoľvek, čo škodí Slovenskej republike.

    Trestným činom by malo byť aj súhlas europoslancov so Slovenska, Slovenskom vyslaných zo Slovenskej republiky, súhlas so šialeným konaním občianky Merkelovej, ktorá pozvala a zvláča moslimských migrantov z arabských štátov a z Afriky. Nik, kto nemá viny, ešte kto nemá vymytý mozog alebo nie je platený za taký návrh, názor, nik už nepochybuje v tejto republike, že je to organizované a riadené obsadzovanie, kolonizácia Európy, ktorá je zameraná, ktorej cieľom je likvidácia európskych národov a likvidácia kresťanstva, ktoré ako jediné je základom Európy. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun verejne priznal, že je naplánované presídliť do Európy až 70 mil., počujete dobre, 70 mil. migrantov.

    Neviem, či občania Slovenskej republiky sú informovaní o tom, nevieme, koľko migrantov už u nás máme, a Slováci a občania Slovenskej republiky určite nie sú informovaní o tom, že na slovensko-ukrajinských hraniciach už čaká okolo 70-tisíc moslimov, kedy sa tieto hranice otvoria a kedy sa sem začnú valiť ako, ako hať, keď je pretrhnutá, hať ako voda, ktorá sa, keď sa pretrhnú hrádze. Naši občania sú neustále, neustále klamaní, či už médiami, či aj, či vládou a parlamentom.

    Za extrémizmus považujem aj provokatívne pochody deviantov, tzv. PRIDE pochody, ako aj vyčíňanie extrémistickej skupiny Antifa. Som, veľmi by som rada vedela, či je aj toto v tomto zákone, zatiaľ to nezaznamenala som tam.

    Za extrémizmus považujem vyčíňanie neprispôsobivých, nepracujúcich asociálov na Slovensku.

    A to, že sa tu ide porušovať sloboda slova, sloboda myslenia, tak to je vrchol extrémizmu, to je nástup totality. Pokiaľ sa používa na Slovensku, aj vo svete sa používa dvojitý meter, pokiaľ sa bude tento dvojitý meter používať ďalej, niekoho možno kritizovať, niekoho treba dokonca nenávidieť a niekoho sa, niekoho kritizovať nesmieme. Jeden múdry človek povedal, že keď chceme vedieť, kto nám vládne, tak sa spýtajme, koho nesmieme, je neslobodno kritizovať. A podľa toho sa dozvieme, kto tu vládne.

    Slovenská republika sa aj týmto, aj tá občianka, ministerka Žitňanská mení Slovenskú republiku na totalitný štát. Je to návrat do 50. rokov 20. storočia, do obdobia monsterprocesov, do obdobia prokurátora Vyšinského za stalinizmu, za stalinského Sovietskeho zväzu. Teraz nás vyhadzujete z práce a šikanujete, šikanujete ľudí len preto, že majú vlastný názor a že myslia vlastným rozumom. Sú ohrození, ohrozujete ich na existencii. Čo bude ďalej? Budete nás zatvárať? Budete nás vešať? Alebo nás čakajú nové retribučné súdy a nové monsterprocesy?

    Podávam pozmeňujúci návrh, aby ten článok o extrémizme bol stiahnutý, resp. aby pani ministerka, občianka Žitňanská, aby zvážila aj svoje odstúpenie.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Natália, ďakujem ti, pretože odstúpenie ministerky svojvôle je čoraz aktuálnejšia otázka. Hovorila si o šíriacej sa nenávisti voči Slovensku.

    Ja ťa len musím doplniť: o šíriacej sa nenávisti voči kresťanstvu, o prenasledovaní všetkých kresťanských aktivistov, stupňujúcom sa prenasledovaní všetkých kresťanských aktivistov a odporcov zabíjania nenarodených detí, pretože proti nim je naozaj silnejúca mediálna, ale aj takáto mimovládkarská agenda, ktorá naberá na obrátkach každý deň, a napriek tomu, že mnohí to už dnes považujú za extrémizmus a po prijatí, prípadnom prijatí tohto nešťastného zákona to bude v podstate uznávané štátom, ja musím povedať, že symbol nášho národa, slovenského národa a symbol nášho štátu je dvojkríž. Nikdy to nebude dúhová vlajka, šesťcípa hviezda ani polmesiac bez ohľadu na to, či si to v nejakom zákone v budúcnosti upravíte, alebo nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Všimol som si jednu veľmi zaujímavú podobnosť. V roku 1934 v tretej ríši bol zavedený inštitút špeciálneho súdu, riešil vlastizradu. V roku 2004 sa zriadili špeciálne súdy na Slovensku, tuším, že ste, vy ste boli vtedy ministerka spravodlivosti, a teraz tieto súdy alebo ten súd bude riešiť extrémizmus, tzv. extrémizmus, ktorý nie je žiaden extrémizmus, nič, len hovorenie pravdy.

    Ďakujem za slovo.

  • Pani ministerka, začali ste svoj, svoju reč tým, že ste spomenuli, že extrémistov je ťažko naháňať, ťažko nejakým spôsobom dolapiť, odsúdiť. a treba to zmeniť. Inými slovami, extrémistov je na Slovensku zrejme málo, tabuľka alebo nejaký diktát Európskej únie hovorí, že ich treba mať viac, treba ich naháňať viac, a tak sa snažíte zmeniť paragrafové znenia tak, aby extrémistov jednoducho naozaj aj viac bolo.

    Chcem len povedať, že ja som naozaj zvedavý, čo si od toho sľubujete, čo ako normálna kauzálne rozmýšľajúca bytosť od tohto návrhu zákona očakávate. Musím vám byť predsa jasné, že tento návrh zákona sa skôr či neskôr obráti proti vám. Dokazuje to história, cenzúra, snaha o potláčanie slobody slova, snaha o reguláciu myslenia sa vždy, ale vždy obrátila proti tým, ktorí sa to snažili zaviesť. Vy ste kritikom aj vaši kolegovia, kritikom istých historických období a mali by ste to vedieť najlepšie, že to naozaj tak funguje a v histórii neexistujú žiadne výnimky. Vždy sa to obráti proti vám.

    Preto by ma zaujímalo, čo si od toho sľubujete, či naozaj si myslíte, že tí ľudia teraz začnú všetci mať váš názor. Jednoducho nie. Nebude to tak. Obráti sa to proti vám.

    A ešte na záver. Extrémisti vo vašom ponímaní nie sú príčinou problémov na Slovensku, pretože neboli to extrémisti, kto tu 25 rokov, neboli to extrémisti vo vašom ponímaní, kto tu 25 rokov tvorili zákony, kto tu 25 rokov vládol. Boli tu vo vláde iní extrémisti, proti ktorým ale naozaj, ako kolegovia povedali, nerobíte vôbec nič. A ja si myslím, že v prvom rade naozaj sa máte sústrediť na boj proti skutočným extrémistom, a nie naháňať nejaké fiktívne duše a trestať ľudí za to, čo si myslia a čo chcú povedať.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Chcela by som ešte doplniť pána kolegu Uhríka a povedať občianke ministerke, právo, pravdu nezabijete, buď, aj keď ju budete neviem ako potláčať. Môžete vymyslieť, keď vymyslíte množstvo zákonov, ale tá pravda raz vyjde najavo. Čiže nepodarí. Tak ako sa doteraz tyranským režimom, ako sa diktátorským režimom nepodarilo pravdu zahlušiť, ani vy ju nezahlušíte, nech budete robiť čokoľvek.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka?

  • Áno. Veľmi krátko. Boli vznesené aj pozmeňovacie návrhy, tak rada by som sa na záver vyjadrila a predtým, než sa vyjadrím, vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom, tak snáď jednu poznámku.

    Pre mňa je a vždy bude každý človek rovný v dôstojnosti a právach. A som presvedčená o tom, že demokratický štát jednoducho musí zabrániť tomu, aby..., a extrémnym využitím práv a slobôd bola odstránená tá podstata, tá esencia toho, na čom demokratická spoločnosť spočíva. A to je v záujme aj toho a aj tých, aby sa mohli dovolávať slobody slova aj tí, ktorí vlastne svojou podstatou potláčajú demokratické zriadenie. Takže áno, každý človek je rovný v dôstojnosti aj v právach, každý.

    K poslaneckým návrhom zákonov. Áno, poslanecký návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Jurinová sme konzultovali medzi prvým a druhým čítaním. Ja môžem len s tým pozmeňujúcim návrhom vysloviť len súhlas. Myslím si, že 15 rokov premlčacej lehoty po nadobudnutí veku 21 rokov – aj tak budeme v porovnaní s inými krajinami v princípe niekde na tej dolnej hranici alebo priemernej hranici. A argumenty, ktoré predniesla pani poslankyňa Jurinová, podľa mňa sú úplne akceptovateľné.

    Pán poslanec Osuský, ja som si tu trošku písala aj s mojimi kolegami z ministerstva, pretože, priznám sa, že náš výklad právnej úpravy na ministerstve spravodlivosti – a ja som hlboko presvedčená, že aj účelom tej právnej úpravy bolo od začiatku –, že pokiaľ ide o sprejerstvo, tak preukazovanie výšky škody sa nevyžaduje. Sme o tom hlboko presvedčení. Vypočula som si ale pána poslanca Osuského, inými slovami sme presvedčení o tom, že to, čo chce dosiahnuť pán poslanec Osuský už dnes je napísané v Trestnom zákone. Vypočula som si ale, samozrejme, pána poslanca Osuského a rozumiem, že keď sa polícia, prípadne prokuratúra odvoláva na nejakú nejasnosť právnej úpravy, tak môže to byť dôvod, samozrejme, na vyjasnenie právnej úpravy. Pokiaľ sa tá nejasnosť právnej úpravy prejavila možno aj v nejakom zastavení trestného stíhania alebo podobne, myslím si, že máme 48 hodín čas. Ja aj s kolegami sa pozrieme na tú právnu úprava. A priznám sa, vôbec by som nejak sa nechystala dlho špekulovať, pretože cieľ je jasný a ja ho nijakým spôsobom nerozporujem. Ja potrebujem si s kolegami prejsť to, že či obdobnú situáciu nemáme aj pri iných skutkových podstatách trestných činov, a aby nám to nespôsobilo spätnú reakciu, že keď to do sprejerstva to doložíme, vychádzajúc z toho, že tá právna úprava je nejasná, aby sme nedali nejasnosť do niektorých iných skutkových podstát trestných činov. Ale to neviem momentálne povedať, čiže prejdeme si to s kolegami a na základe toho sa vyjadrím.

    Dámy a páni, poprosím vás o čo najširšiu podporu tohto návrhu zákona, pretože som presvedčená, že v záujme, v záujme demokracie na Slovensku je to dobrá právna úprava.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiadam spravodajcu, aby oznámil termín hlasovania.

  • Ďakujem. Ako aj pani ministerka oznámila, vlastne boli podané dva pozmeňujúce návrhy a plus pán Dostál dal návrh na osobitné hlasovanie bodu č. 24 z osobitnej správy, pardon, zo spoločnej správy s tým, že po dohode s pani ministerkou sme sa dohodli, že hlasovanie by bolo o 48 hodín, čiže v utorok na budúci týždeň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 175. Spoločná správa výborov má tlač 175a.

    Nech sa páči, pani ministerka spravodlivosti, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa má zabezpečiť oddelenia riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke, pričom uvedené je nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo, sme presvedčení, že v konečnom dôsledku prispeje aj k skvalitneniu samotného výkonu súdnictva.

    Ja myslím, že je to veľmi jednoduchá právna úprava, ktorá na Najvyššom súde vlastne zavedie režim obdobný, ako je dnes na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Právna úprava súčasne rieši niektoré praktické otázky súvisiaci, súvisiace s fungovaním informačných systémov v rámci rezortu spravodlivosti. A myslím si, že na úvodné slovo k tomuto návrhu zákona naozaj je to postačujúce. Poprosím o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Martinovi Nemkymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 167 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení uvedených výborov vyplýva osem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 175a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 82 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, pani ministerka, vlastne prihlásil som sa do diskusie, pretože som toho názoru, že je potrebné, a vlastne je to názor, ktorý som konzultoval s pani ministerkou, je potrebné predložiť alebo rád by som predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Ak dovolíte, najprv by som prečítal text tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, napriek tomu, že, samozrejme, bol zverejnený tak, ako sa to požaduje.

    Navrhujem teda, aby v čl. I sa za bod 10 vložil nový bod 11, ktorý znie:

    11. Doterajší text § 81 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom, ktorý znie:

    "(2) Ministerstvo v spolupráci so súdmi preveruje správnosť údajov spracúvaných v centrálnom informačnom systéme s využitím hodnôt referenčných údajov. Ak to povaha veci nevylučuje, možno opravu údajov v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov vykonávať automatizovaným spôsobom. Opravu podľa predchádzajúcej vety vykonáva ministerstvo v spolupráci so súdmi; predpisy o konaní pred súdmi sa nepoužijú."

    Tento vlastne bod by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia samotného právneho predpisu. Následne by sa mali ostatné body prečíslovať.

    Pár slov k odôvodneniu. Ako už spomenula pani ministerka, v tomto vládnom návrhu zákona o súdoch sa okrem, samozrejme, zriaďovania toho nového orgánu venuje pozornosť alebo upravuje sa aj vlastne využívanie informačného systému. A v rámci, v rámci prípravy práve na elektronickú komunikáciu cez dátové schránky sa ukázala alebo vznikla potreba riešiť aj otázku automatického zosúlaďovania údajov v Obchodnom registri s existujúcimi referenčnými registrami.

    V podstate v praxi v uvedení, v uverejnení v referenčnom registri napríklad fyzických osôb môže dôjsť k tomu, že bude potrebné spresniť adresu trvalého pobytu alebo napríklad bude treba opraviť zle uvedené rodné číslo. Je preto potrebné v snahe teda umožniť odstránenie, neformálne odstránenie takýchto drobných nedostatkov, je preto potrebné doplniť v tomto zákone, ktorý prerokúvame a vlastne ktorého pozmeňujúci návrh predkladám, je potrebné doplniť, aby sa vlastne umožnilo ministerstvu spravodlivosti tieto úkony robiť, zosúlaďovať, opravovať drobné chyby automaticky bez toho, aby sa na to tak ako v súčasnosti muselo v každom individuálnom prípade využívať samostatné konanie, čo, samozrejme, zbytočne byrokratizuje a zaťažuje tento proces.

    Čiže vlastne ak táto zmena, tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do budúcna by sa malo uľahčiť iba to, aby údaje v týchto dátových schránkach boli kontrolované a hlavne spresňované na základe existujúcich referenčných registrov. Toľko teda k odôvodneniu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Skončil som, pán podpredseda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Žiada si...? Pani navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie.

    Ale oznámte aspoň termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Kresák, ktorý predniesol pozmeňujúce, resp. pozmeňovací návrh. Chceli by sme po dohode s pani ministerkou využiť 48-hodinovú lehotu, čiže hlasovali by sme v utorok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým, než umožním vystúpenie s procedurálnymi návrhmi, chcem oznámiť, že pokračovať, bude teraz vyhlásená obedová prestávka, budeme pokračovať o 14.00 hod. hodinou otázok, potom písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a potom bude nasledovať bod interpelácie poslancov a potom bude nasledovať ešte zákon, ktorý bude predkladať podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti.

    Takže nech sa páči procedurálny návrh, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Upozorňujem iba členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor zasadá dnes 12.30 hod. v tradičnej zasadačke dole pod Parlamentkou. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči procedurálny návrh, pán poslanec Krajniak.

  • Ďakujem, chcel by som pripomenúť poslancom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že naše dnešné zasadnutie o 13.00 hodine bude v branno-bezpečnostnom výbore.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. desať otázok na predsedu vlády a na členov vlády 34 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák - na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

    Minister financií Peter Kažimír - zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

    Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan - zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

    Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja - Arpáda Érseka zastupuje minister životného prostredia László Sólymos.

    Ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú nie je potrebné zastupovať, nakoľko nie sú otázky.

    Takisto nie je prítomný ani minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch. Nie sú naňho otázky.

    Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky.

  • Pán podpredseda vlády, prosím vás, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky a adresovali predsedovi, adresované predsedovi vlády podľa ich vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Ľubomíra Petráka a znie:

    "Vážený pán predseda vlády, ako pokračuje rozpracovávanie a napĺňanie bratislavského procesu?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, rád by som sa hneď na úvod vyjadril k práve prebiehajúcemu októbrovému samitu v Bruseli, ktorý s touto témou veľmi úzko súvisí. V prvom rade ide o prvú formálnu Európsku radu po neformálnom samite hláv štátov a predsedov vlád 27 členov Únie v Bratislave. Je to príležitosť ukázať odhodlanie plniť záväzky prijaté v Bratislavskej cestovnej mape. Európska rada je teda prvou možnosťou komplexne zhodnotiť doteraz dosiahnutý pokrok, prípadne zdôrazniť oblasti, v ktorých je nutný ešte rýchlejší postup. Otázka bratislavského procesu je skutočne kľúčová. Slovo Bratislava snáď nikdy predtým nebolo na európskej úrovni tak často skloňované, ako je tomu v súčasnosti.

    Uvedomujúc si dôležitosť implementácie slovenské predsedníctvo pripravilo dokument, ktorý detailne sumarizuje, kde sa v plnení záväzkov z Bratislavy nachádzame. Tento sumár možno považovať za podstatný prínos pre Úniu vo viacerých oblastiach, keďže mapuje aktuálny stav konkrétnych riešení, napríklad v oblasti migrácie, kompaktov a európskej zahraničnej a pobrežnej stráže.

    Slovenské predsedníctvo má opodstatnený záujem, aby atmosféra bratislavského procesu pretrvala. V tejto súvislosti bol predseda vlády Robert Fico požiadaný zo strany predsedu Európskej rady vystúpiť na dnešnom a zajtrajšom samite s informáciou, kde sa v napĺňaní Bratislavskej cestovnej mapy aktuálne nachádzame.

    Vážený pán poslanec, s potešením môžem povedať, že iba mesiac po uskutočnení neformálneho samitu môžeme dosiahnutý pokrok hodnotiť ako dobrý. Práca postupuje vo všetkých stanovených oblastiach. Ako príklady si pripomeňme ratifikáciu Parížskej dohody, spustenie Európskej hraničnej a pobrežnej stráže alebo okamžitú pomoc Bulharsku.

    Prvý konkrétny výsledok plnenia bratislavského plánu máme v oblasti migrácie. Dňa 6. októbra bola spustená Európska hraničná a pobrežná stráž ako dôležitý nástroj ochrany hraníc. Teraz je úlohou zabezpečiť plné kapacity do konca tohto roku. Celková výška prostriedkov pridelených v rámci nástroja pre utečencov v Turecku predstavuje viac ako 2,2 mld. eur, z toho viac ako 1,2 mld. eur je udelených prostredníctvom konkrétnych zákaziek. Akcieschopnosť preukázali lídri hneď počas samitu v Bratislave, keď bol prijatý záväzok podporiť Bulharsko pri ochrane vonkajšej hranice s Tureckom. Finančné prostriedky z rozpočtu Únie na podporu Bulharska v sume 108 mil. eur sú k dispozícii. Viac ako 56 mil. eur už bolo vyplatených Bulharsku. Dňa 23. septembra Európska komisia oznámila, že finančná podpora bola ponúknutá aj Srbsku a Macedónsku.

    Pokrok zaznamenávame aj v migračných kompaktoch s africkými krajinami. Komisia zverejnila prvú správu o pokroku partnerského rámca. Spolu s Komisiou pracuje Rada na tom, ako uplatňovať zásady zodpovednosti a solidarity v budúcnosti. Je to o hľadaní konsenzu, predsedníctvo príde s konkrétnym návrhom už v decembri tohto roka.

    Pri plnení opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti bude kľúčová výmena informácií medzi členskými štátmi. Na túto tému budú ministri diskutovať v novembri. Zámerom je vyriešiť otázku systematickej kontroly na vonkajších hraniciach spoločenstva, čo je dôležitá agenda v rámci boja proti terorizmu v Európe. Návrh systému pre cestovné informácie a povolenia známy pod skratkou ETIAS Komisia pripravuje už v novembri. V rámci plnení cieľov v oblasti vonkajšej bezpečnosti predložila dňa 19. septembra vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku plán na vykonávanie globálnej stratégie Európskej únie. Zároveň ešte pred decembrovým zasadnutím Európskej rady Komisia predloží obranný akčný plán.

    Napreduje aj príprava opatrení pre posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a opatrenia pre zníženie nezamestnanosti mladých. Európska komisia predložila návrh pre Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je rozšíriť systém o dva roky.

    Dochádza tiež k pokroku pri legislatívnych návrhoch k jednotnému digitálnemu trhu, kde musíme pracovať ešte intenzívnejšie. Ak nebudeme investovať do tejto oblasti, bude Európa zaostávať za ostatnými regiónmi sveta. Zároveň sú tieto opatrenia dôležité prevažne pre mladú generáciu. V novembri sa uskutoční rokovanie ministrov hospodárstva členských krajín, ktoré sa bude venovať otázkam obchodnej politiky. V decembri očakávame návrhy na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí. Nesmieme zabudnúť ani na opatrenia realizované v rámci Junckerovho investičného plánu, ktorý má podporiť hospodársky rast a generovať ďalšie pracovné miesta.

    Verím, pán poslanec, že uvedené príklady sú naozaj dostatočným dôkazom, ako vážne berieme záväzky bratislavského plánu a môžem vás aj z tohto miesta uistiť, že Slovensko z pozície predsedajúcej krajiny urobí všetko pre to, aby boli naďalej prinášané konkrétne výsledky, tak ako sú stanovené v konkrétnom pláne.

    Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, ak áno.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ja nemám doplňujúcu otázku. Ja som túto otázku pôvodne dával pánovi premiérovi z dôvodu, že som čítal vyjadrenia niektorých slovenských politológov, ktorí hovoria o rozpačitých záveroch Bratislavského samitu, pričom ja osobne si myslím, že tak ako ste vy povedali vo svojom vystúpení, že nemáme sa absolútne za čo hanbiť, máme čo prezentovať a jednoducho je potrebné, aby častejšie a hlasnejšie zaznievalo to, že Bratislava je na mape Európy, že bratislavský proces bol začatý a bratislavský proces znamená riešenie konkrétnych problémov ľudí v Európskej únii. Takže toto bol cieľ položenia tejto otázky.

    Ďakujem veľmi pekne za jej zodpovedanie.

  • Ďakujem. Druhá otázka je od pána poslanca Mojša a znie:

    "Vážený pán predseda vlády, v rámci nášho predsedníctva prebehlo niekoľko rokovaní, formálnych aj neformálnych. Ako hodnotíte vaše rokovania s maďarským premiérom?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Úvodom by som chcel zdôrazniť, že hoci prvá časť nášho predsedníctva v Rade Európskej únie sa v Bratislave oficiálne skončila 11. októbra tohto roku, naše predsedníctvo pokračuje.

    V Bratislave sa uskutočnia ešte mnohé expertné podujatia a ich ťažisko sa však prenesie na formálne rokovania pod našou taktovkou už v Bruseli. V súvislosti s vašou otázkou, pán poslanec, mi dovoľte uviesť aj niekoľko údajov. V Bratislave sa počas nášho predsedníctva konalo doteraz 19 podujatí na ministerskej úrovni. Rokovalo tu približne 700 delegácií celkovo zo 45 štátov vrátane USA a Kanady.

    Medzi úspechy slovenského predsedníctva sa radí najmä ratifikácia Parížskej dohody o boji proti klimatickým zmenám. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov ju podpísali na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku. Na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie 30. septembra 2016 členské štáty Únie jednomyseľne schválili navrhnutý postup ratifikácie Parížskej dohody na úrovni Európskej únie. Naše predsedníctvo v tomto zohralo významnú úlohu.

    Ďalším úspechom bolo aj konanie Bratislavského samitu a spustenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá oficiálne začala svoju činnosť. Jej uvedenie do života patrilo medzi priority slovenského predsedníctva v oblasti udržateľnej migrácie.

    Partneri, ktorí sa na rokovaniach v Bratislave zúčastnili, ocenili logistické a obsahové zabezpečenie jednotlivých rokovaní. I keď sme sa prehupli do druhej polovice nášho predsedníctva, čaká nás ešte mnoho práce. Predsedníctvom v podstate žijeme veľmi intenzívne každý deň. V Bruseli je v ďalšej fáze predsedníctva naplánovaných okolo 1 350 zasadnutí expertov a ministrov a približne 40 formálnych zasadnutí Rady.

    Vážený pán poslanec, čo sa týka druhej časti vašej otázky, chcem zdôrazniť, že úlohou Slovenska ako krajiny predsedajúcej Rade Európskej únie a čestného sprostredkovateľa je pozorne počúvať názory všetkých členských štátov a usilovať sa o dosiahnutie kompromisu aj v otázkach, kde neexistuje plná zhoda na Európskej únii, na úrovni Európskej únie.

    Bolo preto prirodzenou úlohou predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica prijať maďarského partnera Viktora Orbána na jeho vlastnú žiadosť. Náš premiér na stretnutí s maďarským partnerom hovorili okrem iného aj o výsledkoch maďarského referenda, na ktorom 3,3 mil. obyvateľov vyjadrilo svoju vôľu odmietnuť kvóty. Je evidentné, že drvivá väčšina občanov Maďarska vyjadrila slobodný názor, že nesúhlasí s niektorými krokmi, ktoré sa realizujú na pôde Európskej únie. S partnermi v rámci V4 máme preto zhodný názor, že je potrebné sústrediť sa na také riešenia, ktoré nerozdeľujú Úniu a jej občanov, ale prispievajú k vyriešeniu napríklad aj migračnej krízy.

    Predseda maďarskej vlády informoval nášho premiéra taktiež o úmysle zmeniť maďarskú ústavu, v ktorej bude zakotvená vôľa občanov vyplývajúca z referenda o utečeneckých kvótach. Plánované zmeny v maďarskej ústave, ako aj výsledky referenda sú ale výlučne vnútornou záležitosťou Budapešti, a preto sa nám k nim ani neprináleží verejne vyjadrovať.

    Slovenský premiér ubezpečil svojho maďarského partnera, že slovenské predsedníctvo venuje migračnej téme obrovskú energiu. V súčasnosti sa v rámci migračnej témy sústreďuje predovšetkým na absolútnu ochranu vonkajších hraníc Schengenu a zastavenie prílevu migrácie do Európy. Mimochodom, o týchto otázkach, ako aj o problematike výmeny skúseností s integráciou utečencov na trhu práce sa diskutuje práve v týchto dňoch, 19. až 21. októbra 2016, aj na tripartitnom sociálnom samite a pravidelnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

    Počas pracovného obeda premiéri rokovali predovšetkým o európskych témach. Nevynechali však ani bilaterálne vzťahy, ktoré sa rozvíjajú v pozitívnej atmosfére a sú historicky na najlepšej úrovni. Vážime si výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Obe krajiny z nich iba profitujú, čo je zároveň na úžitok našich občanov. Pozitívny rozvoj našich vzťahov je aj dôležitým faktorom regionálnej stability. Aj súčasná situácia v aktuálnych otázkach migračnej krízy ukázala, že si vieme navzájom veľmi efektívne pomáhať, výrazne sme posilnili operatívnu a policajnú spoluprácu.

    Viktor Orbán vyslovil pri tejto príležitosti uznanie Slovensku, keď povedal, že i z pohľadu Maďarska Slovensko dosiahlo významné úspechy, ktoré však neprišli sami od seba, ale sú výsledkom práce všetkých našich občanov.

    Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.

    Tretia otázka bola položená pani poslankyňou Máriou Janíkovou a znie:

    "Vážený pán predseda vlády, aký prínos majú výjazdové rokovania vlády v regiónoch, hlavne v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.

    Na úvod musíme povedať, že Slovenská republika sa nezačína ani nekončí v Bratislave. Ak vláda pracuje pre zvyšovanie hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne a dosahuje pozitívne výsledky, nemôže sa obmedziť len na Bratislavu, ktorá z pohľadu výsledkov naozaj je na špičke európskych regiónov.

    Preto sme začali s výjazdovými zasadnutiami vlády, a preto v nich aj pokračujeme. Podľa medzinárodných hodnotení sa regionálne rozdiely na Slovensku za minulých 20 rokov výrazne zvýšili. Ich najviditeľnejším prejavom je vysoká miera nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch, ktorá výrazne prevyšuje slovenský priemer. Vysoká nezamestnanosť potom znamená nižšie príjmy a generuje ekonomickú nestabilitu, sociálne problémy, chudobu a vo výsledku sa prejavuje aj na zhoršovaní udržateľnosti verejných financií.

    Vláda robí všetko pre to, aby sme do periférnych regiónov dostali investorov, ale nie sme v pozícii, aby sme mohli niekoho nútiť, takže prílev investícií do zaostávajúcich regiónov je limitovaný. Pri výjazdoch vlády sa preto zameriavame na mobilizáciu a efektívnejšie využívanie miestnych zdrojov našich šikovných a zručných ľudí, ktorí sa potrebujú vrátiť späť na trh práce, miestne suroviny, pôdu a možnosti rozvoja mladých, malých a rodinných podnikov. Vláda schválila na základe zákona č. 336/2015 Z. z. rozvojové akčné plány pre 12 okresov. Sme si vedomí naliehavosti situácie, a preto sme naštartovali proces urýchleného vypracovania akčných plánov a realizácie konkrétnych prioritných projektov.

    Plány sú pripravované zdola miestnymi aktérmi pod odborným vedením expertov a v spolupráci s ministerstvami tak, aby sa v maximálnej možnej miere využívali miestne zdroje. Tento postup vlády mobilizoval aktivity v regiónoch a naštartoval hľadanie riešení pre zlepšenie ich situácie. Spôsob prípravy a implementácie akčných plánov zároveň podstatne mení zaužívané vzorce komunikácie medzi ministerstvami, úradmi a miestnymi aktérmi. Dôraz sa kladie na využívanie procesov zdola nahor a na reálne a merateľné výsledky. Zároveň miestni aktéri poskytujú štátu spätnú väzbu pre aktualizáciu národných politík.

    Dámy a páni, vláda pri svojich výjazdoch schvaľovala akčné plány okresov, ktoré s podporou vlády budú okresy realizovať nasledujúcich päť rokov. Všetky akčné plány sa zhodli na niekoľkých spoločných príčinách súčasného nepriaznivého stavu a rovnako na zásadných oblastiach riešení. Nedá sa to považovať za ich slabú stránku, naopak, je to skôr signál potreby silnejšej štátnej regionálnej politiky a adaptácie niektorých odvetvových politík. Príčiny súčasného nepriaznivého stavu podľa analýz jednotlivých okresov sú najmä ukončenie podnikateľskej činnosti alebo doslovne živorenie veľkých podnikov, ktoré v minulosti zabezpečovali regionálnu zamestnanosť, nízka alebo žiadna kvalifikácia pracovnej sily a nedostatočné pracovné návyky, absencia širokého konceptu verejných prác, nesúlad medzi školskými vzdelávacími programami a požiadavkami trhu práce, nerozvinutá infraštruktúra, nízka atraktívnosť územia pre mladú a vzdelanú pracovnú silu, nevyužívanie miestnych zdrojov a podobne.

    Akčné plány ponúkajú riešenia zvyčajne v štyroch prioritných oblastiach, v komunikácii a koordinácii, priamej podpore tvorby pracovných miest, v oblasti prípravy na trh práce a zvyšovanie atraktivity územia pre udržanie kvalifikovanej pracovnej sily. Indikatívne projektové zámery sa sústredili najmä na tieto aktivity: rozvoj vidieka, rozvoj sociálnej ekonomiky, rozvoj priemyslu, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj kreatívneho priemyslu, podporu energetickej sebestačnosti, zlepšovanie životného prostredia, podporu vzdelávania vrátane celoživotného, podporu budovania zariadení sociálnych služieb alebo podporu zlepšovania verejnej infraštruktúry.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa bude aj naďalej veľmi intenzívne zaoberať menej rozvinutými okresmi s cieľom znižovania regionálnych disparít a posilnenia vnútornej súdržnosti. Veríme a sme presvedčení, že zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na jeho základe pripravené a schválené akčné plány prispejú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Doplňujúca otázka? Nie je treba. Ďakujem veľmi pekne.

    Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Branislava Gröhlinga na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Petra Plavčana a znie:

    Peter z Trnavy sa pýta: "Mám otázku k národnému problému, konkrétne k sebahodnoteniu školy. Hovoríte, že sebahodnotenie školy je zohľadnené v externom hodnotení kvality. Ako presne? Aké podmienky má spĺňať? Môže si jedna škola dať cieľ, že chce mať 90 % trojkárov, a keď to splní, má byť spokojná? A ak má sebahodnotenie spĺňať nejaké parametre a bude to overovať nezávislý orgán externým hodnotením, už to nie je sebahodnotenie alebo áno? Čo si mám predstaviť pod sebahodnotením a ako bude fungovať?"

    Nech sa páči.

    Pána ministra zastupuje pán minister zdravotníctva, pán Tomáš Drucker. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v mene pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, by som si dovolil prečítať odpoveď pána ministra Petra Plavčana, najmä by som sa chcel opýtať, táto odpoveď sa viaže aj na vaše otázky 2, 4, 7, 9, 10, 14, 21, 26 a 28, či môžem to naraz odpovedať. Budem citovať, pretože tak som to dostal, takže začiatok...

  • Reakcia z pléna.

  • Začiatok a koniec citátu poviem.

    "Otázky, ktoré kladiete, sa týkajú pripravovaného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Dovoľujem si uviesť, že v súvislosti s jeho spracúvaním očakávam namiesto kladenia otázok formuláciu konkrétnych návrhov, ako možno súčasný systém vzdelávania zmeniť. Konzultačný proces je od 14. októbra 2016 odštartovaný v tomto momente zatiaľ pre oblasť regionálneho školstva. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania budú predstavené v ďalšej fáze. Teraz je ten správny čas zapojiť sa do diskusie, predkladať kvalifikované návrhy a odporúčania. Čakáme na podnety z terénu od učiteľov, riaditeľov, rodičov, záujmových združení. Nebudem v tejto fáze tlačiť diskusiu akýmkoľvek smerom a vplývať na zbor expertov, ktorí sú za spracovanie národného programu zodpovední."

    Vážený pán poplast..., poslanec, ďakujem za pozornosť.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem.

    Pán minister, otázka č. 2 alebo týmto ste zodpovedali aj na otázku č. 2?

  • Reakcia ministra.

  • Zodpovedal.

    Takže otázka č. 3, ktorú položil pán poslanec Jaroslav Baška:

    "Vážený pán minister, obraciam sa na vás s otázkou vo veci riešenia havarijného stavebno-technického stavu cestnej komunikácie 1/9 v úseku od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. V roku 2014 bol zo strany Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, ako vlastníka cesty daný prísľub, že predmetný úsek cesty bude zaradený do celkovej rekonštrukcie v rámci Operačného programu Doprava. Aký je stav konania v uvedenej veci? Aké riešenie je možné prijať s ohľadom na kritickú situáciu spojenú so stavom uvedenej komunikácie?"

    Pána ministra zastupuje pán minister životného prostredia László Sólymos.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si veľmi dobre uvedomuje potrebu obnovy úseku cesty prvej triedy I/9 od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. Práve pre zlý stav ciest, ako aj strategický význam tejto cesty v regióne sme sa rozhodli pripraviť na tomto úseku rozsiahlejšiu modernizáciu, ako bolo pôvodne v pláne. Ľudia sa tak môžu tešiť na kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu a nie iba klasickú opravu vozovky, čo býva bežným štandardom. Takáto investícia si, samozrejme, vyžaduje oveľa podrobnejšiu technickú prípravu ako klasické opravy. Preto v súčasnosti prebieha aktualizácia projektovej prípravy, ktorá bude hotová pred koncom roka 2017. Následne bude vybraný zhotoviteľ stavby vo verejnom obstarávaní v priebehu prvého polroka 2018 a hneď na to môže tento úsek začať modernizovať.

    S potešením vám môžem oznámiť, že financovanie predmetného úseku je už teraz zabezpečené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, v rozpätí dvoch minút.

  • Neviem, či doplňujúcu otázku, keďže tu je pán minister životného prostredia. Ja ďakujem za túto informáciu, ktorú ste dali, čiže môžeme rátať a môžem Trenčanom povedať, že teda tá realizácia bude až v roku 2018, ak som dobre, dobre rozumel z tejto odpovede. Ja som sa preto pýtal a chcem dať teda aj podrobnejšiu interpeláciu na to, pretože súčasťou tejto nevyhovujúcej cesty je križovatka ciest I., II. a III. triedy, čiže aj ciest, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj, a na túto križovatku už bola urobená aj projektová dokumentácia, aj stavebné povolenie a bolo nám teda prisľúbené, že zo strany Slovenskej správy ciest bude toto aj nejakým spôsobom zafinancované.

    Ja ďakujem a ja potom položím ešte podrobnejšiu interpeláciu v bode interpelácie.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšia otázka je od pána poslanca Vladimíra Slobodu a znie:

    "Vážený pán minister, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v septembri v rámci Stop tatarákom! upozornil reštaurácie v Bratislave, že začne dôsledne dohliadať na uplatňovanie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007, ktorá zakazuje predaj tepelne neupraveného mäsa v reštauráciách. Vyhláška platí od roku 2007 a za tých deväť rokov, počas ktorých Úrad verejného zdravotníctva prehliadal podávanie tepelne neupraveného mäsa, najmä známych tatarákov, sa nevyskytli žiadne problémy, ktoré by súviseli s tým, že ich reštaurácie predávajú. Plánujete upraviť tieto vyhlášky, ktoré v niektorých častiach až nezmyselne striktne obmedzujú fungovanie stravovacích zariadení?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neorganizoval žiadnu špecifickú akciu s názvom Stop tatarákom! ani neupozorňoval samotné reštaurácie v Bratislave, že začne dôsledne dohliadať na uplatňovanie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007, ktorá zakazuje predaj tepelne neupraveného mäsa v reštauráciách.

    Je však potrebné upozorniť na všetky, či už potenciálne, alebo zásadné, zdravotné riziká a zamedziť jeho vzniku a uplatňovať ochranu zdravia na všetkých úrovniach verejného zdravotníctva. Orgány verejného zdravotníctva sa snažia najmä preventívnou činnosťou pôsobiť na prevádzkovateľov, až pri opakovanom nedodržiavaní legislatívy pristupovať k sankciám. Práve z dôvodu existujúcich potenciálnych mikrobiologických a parazitárnych rizík surového mäsa je jedným z hlavných preventívnych opatrení v praxi a pri zavedení kritérií v rámci správnej výrobnej praxe pri výrobe, manipulácii a podávaní pokrmov požiadavka zabrániť tzv. krížovej kontaminácii.

    Pokiaľ berieme do úvahy zdravotné riziká z konzumácie tepelne nespracovaného mäsa, tak nemožno úplne hovoriť o striktnom až nezmyselnom preventívnom opatrení z pohľadu ochrany zdravia obyvateľov, ktoré ustanovuje táto vyhláška. Niektoré konkrétne riziká vyplývajúce z konzumácie tepelne nespracovaného mäsa sú uverejnené aj na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva nebránia otvoreniu konštruktívnej diskusii k tejto problematike, ktorej výsledkom by bolo nájsť vhodný model aplikovateľný do praxe, avšak pri zachovaní čo najvyššej možnej ochrany zdravia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Pokračujeme ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, nech sa páči.

    "Plánuje ministerstvo prijať nejaké špeciálne opatrenia na obchádzkovej ceste II/583 počas sanačných prác na hradnom brale Strečno?"

    Nech sa páči, pán minister. Pre pána ministra vnútra.

  • Reakcia z pléna.

  • Otázka je pre pána ministra vnútra, pána Kaliňáka, zastupuje pán minister Drucker.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, pardon, pardon. Ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, preskočil som jednu otázku.

    Takže otázka od pani poslankyne Zemanovej, ktorú tu nemám. No... Takže nemal som to tu. Otázka od pani poslankyne Zemanovej:

    "Koľko OZV vypovedalo k dnešnému dňu zmluvy so samosprávou? Máte informácie o tom, že sú problémy s neuhrádzaním faktúr na mestá a obce? Ak je to tak, prosím o vysvetlenie, či sa tieto samosprávy zahŕňajú do zberového podielu OZV."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku. Ministerstvo má informácie o vypovedaní zmlúv, niektoré OZV s obcami.

    V súčasnosti nie je možné povedať, o aký počet výpovedí sa jedná, nakoľko takéto informácie jednoducho nemáme. Ide však o štandardné vypovedanie zmluvného vzťahu OZV, výrobca, zo strany výrobcu, ktoré je ustanovené v § 27 ods. 14 zákona o odpadoch, pričom zmluvu je výrobca oprávnený vypovedať k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu a doručená musí byť 60 dní pred..., OZV, minimálne 60 dní pred ukončením zmluvného vzťahu.

    K otázke neuhrádzania faktúr. OZV majú uhrádzať faktúry za nakladanie s odpadom zberovým spoločnostiam pôsobiacim na území obce a nie obciam, samosprávam samotným. OZV je povinná odobrať celé množstvo oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov v obci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda Bugár, prosím vás, kľud.

  • ... ďakujem pekne (povedané so smiechom)... s ktorými má uzatvorenú zmluvu až do ukončenie, ukončenia zmluvného vzťahu. Každá obec, ktorá je v zmluvnom vzťahu s OZV, sa zarátava do zberového podielu OZV v rámci jej systému združeného nakladania. To znamená, že aj tie obce, s ktorými OZV ukončuje zmluvný vzťah, sa zarátavajú do jej zberového podielu, a to až do dátumu ukončenia zmluvného vzťahu, t. j. do 31. 12. 2016.

    Skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť otázku doplňujúcu?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, vďaka.

    Pokračujeme otázkou pani poslankyne Anny Verešovej na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Árpáda Érseka.

    "Pán minister, sú ešte stále pre študentov a dôchodcov vlaky zadarmo? Pýtajú sa ma to mnohí študenti a dôchodcovia. Títo totiž čoraz častejšie počujú pri pokladni na železničnej stanici," že sú voľné lístky, "že už voľné lístky nie sú. Preto sa vás pýtam, obmedzili ste počty voľných lístkov pre študentov a dôchodcov? K tzv. vlakom zadarmo, mali pribudnúť aj dojazdové autobusy k vlakom. Splnili ste tento prísľub?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, zavedenie bezplatnej prepravy vybraných kategórií cestujúcich od 17. 11. 2014 spôsobilo významný nárast cestujúcich osobnou železničnou dopravu. V roku 2015 bolo prepravených o 10 mil. viac cestujúcich ako v roku 2014. Ministerstvo dopravy aj v nadväznosti na zavedenie bezplatnej prepravy navyšuje počty vlakových kilometrov, to znamená počty vlakov, a tiež dochádza k posilňovaniu vlakov, to znamená k pridávaniu vozňov.

    Vzhľadom na to, aby nedošlo k situácii, že cestujúci využívajúci bezplatnú prepravu by v plnom rozsahu využili ponúkanú kapacitu vlakov, a teda platiaci cestujúci by sa nemali ako dostať do vlaku; a tiež z dôvodu zachovania istej kultúry cestovania bolo nevyhnutné prijať na vybraných diaľkových vlakoch tzv. kontingenty, čo sú limity cestujúcich, ktorí môžu v danom vlaku cestovať bezplatne. Ak je kontingent minutý, cestujúci, ktorý má záujem cestovať bezplatne, môže využiť nasledujúci vlak alebo v prípade, že sa nevyhnutne potrebuje prepraviť, môže si zakúpiť cestovný lístok. Zavedené opatrenie teda sleduje rovnomernejšie rozloženie cestujúcich využívajúcich bezplatnú prepravu do jednotlivých vlakov. Zavedenie bezplatnej prepravy v autobusoch nadväzujúcich na vlaky si vyžaduje dodatočné zdroje v štátnom rozpočte, ktoré v súčasnej dobe nie sú k dispozícii. Z tohto dôvodu sa ešte nepristupuje, nepristúpilo k realizácii tohto opatrenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Doplňujúca otázka?

    Nech sa páči.

  • Uviedol pán minister teda odpočty tých kontingentov?

  • Počty, že koľko? Tak ja si myslím, nie je to uvedené, ale ja si myslím, že to závisí od toho, že aký to je vlak. To znamená, niekde je to toľko, niekde to závisí od toho, že aký počet sa zmestí na ten vlak, a z toho sa podľa môjho názoru ráta kontingent, ale neni to tu uvádzané, ale ja si myslím, logicky, že to takto by malo fungovať.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku č. 11 položil pán poslanec Baška.

    "Vážený pán minister, po zavedení IC vlakov od decembra 2016 bude krajské mesto Trenčín vylúčené z grafikonu. Ako kľúčové centrum dopravy Trenčianskeho samosprávneho kraja a vzhľadom k úlohe, akú mesto Trenčín zohráva z pohľadu dopravného uzla, vás chcem osloviť s otázkou ohľadom možnosti prehodnotenia tohto rozhodnutia. Cestujúca verejnosť z Trenčína aj okolia by to určite uvítala."

  • Vážený poslanec, pokúsim sa vám odpovedať na túto otázku.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže pripravované spustenie prevádzky vlakov kategórie IC predpokladá, že pôjde o vlaky, ktoré budú komerčným produktom dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., teda nebudú zahrnuté do zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, a teda nebudú financované zo štátneho rozpočtu. Cieľom je vytvorenie efektívneho, ekonomického modelu prevádzky so zohľadnením maximálneho vyťaženia. Zámerom je predovšetkým obnoviť rýchle spojenie na dlhých tratiach medzi západom a východom republiky a prilákať zákazníkov, ktorí cestujú na dlhú vzdialenosť. Trenčín patril v minulosti pri prevádzke IC vlakov k najmenej využívaným staniciam s minimálnym nástupom a výstupom. Vzhľadom na nízky počet cestujúcich v Trenčíne smerom na východ, ako aj relatívne nízky rozdiel v jazdnom čase rýchlikov, ktoré po Trenčín jazdia každú hodinu, a plánovanou jazdnou dobou IC vlakov, ŽSS-ka sa rozhodla sústrediť na rýchlosť a zastavovať vo významných prestupových uzloch.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem. Taktiež predložím v bode interpelácie podrobnejšiu, podrobnejšiu otázku k tomuto a myslím si, že pokiaľ práve teraz nie je dobudovaná rýchlosť 160 km v hodine práve v okolí Trenčína, si myslím, že je rozumné, aby práve teraz, pretože na tom čase nič tie InterCity neušetria z Bratislavy do Bratisla..., z Bratislavy do Košíc, resp. naspäť, pokiaľ nebude tá železnica spustená, tak by som navrhoval, aby od decembra, kedy majú byť znova spustené tieto InterCity vlaky, tie vlaky naozaj stáli v Trenčíne, pretože aj z iných skúseností, kde teda vsádzajú na ten čas, či ten rýchlik príde InterCity o 5 minút alebo o 8 minút neskôr do Bratislavy, resp. do Košíc, sa nejakým spôsobom, napr. aj v Čechách, sa to neuplatnilo, a skôr teda zastavili tie vlaky, kde stáli tieto rýchlovlaky, tak umožnilo sa ľuďom a cestujúcim nastupovať a myslím si, že aj tieto vlaky potom mali alebo tí prevádzkovatelia týchto rýchlovlakov mali potom väčšie, väčšie príjmy.

    Čiže ja by som bol veľmi rád, ak by začali tieto vlaky stáť so začiatkom, teda v tom decembri, keď sa to celé spustí, aby tieto vlaky mohli zastavovať v Trenčíne, nech sa to vyhodnotí po pol roku, či teda v tom Trenčíne majú záujem cestujúci využívať tieto InterCity vlaky, alebo nie.

  • Ďakujem. Pán minister asi nechce reagovať, ďakujem. Teraz prichádza otázka č. 12 od pána poslanca Laurenčíka, ktorá bola adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra pánovi Kaliňákovi.

    "Plánuje ministerstvo prijať nejaké špeciálne opatrenia na obchádzkovej ceste II/583 počas sanačných prác na hradnom brale Strečno?".

    Odpovie pán minister Tomáš Drucker.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som v mene podpredsedu vlády a ministra vnútra, ktorého dnes zastupujem, si dovolil aj prečítať jeho odpoveď:

    "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom Policajného zboru plánuje počas prác na hradnom brale Strečno v rámci obchádzkovej trasy po ceste II/583 špeciálnym opatrením posilniť priamy výkon služby v dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Konkrétne pri riadení a usmerňovaní cestnej premávky, ako aj posilnenie výjazdu k prípadným dopravným nehodám, ktoré by mohli vzniknúť pri zhustenej premávke počas výkonu týchto prác so zámerom čo najrýchlejšieho odstránenia prekážky spôsobenej havarovanými vozidlami v prípade vzniku takejto situácie.

    Ďalším opatrením je navrhnutie alternatívnej obchádzkovej trasy, a to po ceste II/520, ktorá je určená len pre osobné motorové vozidlá, a monitorovanie vývoja dopravnej situácie a vykonávanie operatívnych zásahov k usmerneniu cestnej premávky."

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku?

    Ak áno, nech sa páči.

  • Nuž škoda, že tu nie je pán minister vnútra, pretože asi pán minister zdravotníctva mi nebude vedieť odpovedať.

    Ja si osobne myslím, teda aj na základe stretnutia so starostami dotknutých obcí, ktoré sídlia alebo ktoré sú popri tejto ceste 2/583, že tie opatrenia, ktoré ste aj vy teraz spomínali, budú nedostatočné. Tam by sa pýtalo, keby boli aj nejaké iné technické opatrenia. Jediné, čo nám urobili, tak nám vlastne namaľovali vodorovné dopravné značenie, ktoré teraz, samozrejme, zvýši bezpečnosť premávky. Ale v obciach, cez ktoré táto cesta prechádza, je už aj v súčasnosti veľmi zložitá dopravná situácia počas víkendov, a to sa ešte na hradnom brale nič nerobí. Stačí, keď tam, je tam nejaká nehoda.

    Takže mňa by zaujímalo, že či aj nejaké technické opatrenia ďalšie, napr. svetelná signalizácia na nejakých frekventovaných prechodoch pre chodcov a niečo podobné sa neplánuje.

    Nečakám od vás tú odpoveď, samozrejme, budem rád, keď ju budete tlmočiť pánovi ministrovi.

  • Ďakujem. Ďalšia otázka, č. 15, od pána poslanca Zsolta Simona adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Sólymosovi a znie:

    "Vážený pán minister, toxický odpad z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova ohrozuje zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. Podľa prieskumu environmentálnej záťaže zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok, ktoré sa šíria podzemnou vodou k zdrojom pitných vôd na Žitnom ostrove. Aké opatrenia ste vykonali na sanáciu tohto ohrozenia?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že environmentálna záťaž Bratislava - Vrakuňa, Vrakuňská cesta a skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova patrí medzi najvyššie priority Ministerstva životného prostredia v rámci riešenia sanácie environmentálnych záťaží.

    Tvrdenie, že zo skládky uniká 440 jedovatých látok, sa ale nezakladá na pravde. Na základe výsledkov prieskumných prác ide o niekoľko látok. Nie je pravda, že ohrozujú vodárenské zdroje situované, tak, tak ako sa to podáva, na Žitnom ostrove. Tieto zdroje sú natoľko vzdialené, že najbližších desať rokov nehrozí ich poškodenie. Ohrozené sú podzemné vody severozápadnej časti Žitného ostrova, kontaminačný mrak má dĺžku približne 5 km od skládky. Obyvatelia dotknutých oblastí sú informovaní o riziku používať vodu zo studní na pitie a na polievanie.

    Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal 6. septembra 2016 rozhodnutie o ukončení konaní týkajúce sa určovania povinnej osoby pre túto environmentálnu záťaž. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. októbra, pred týždňom, a Ministerstvu životného prostredia bolo doručené dňa 13. októbra.

    Sekcia geológie a prírodných zdrojov pripravila materiál do vlády, ktorý sa týka 12 lokalít, kde bolo zastavené konanie o určenie povinnej osoby, jednou z lokalít spomínaná skládka vo Vrakuni. Tento materiál sa po pripomienkovom konaní dostane na vládu. Po jeho odsúhlasení ministerstvo životného prostredia predloží na schválenie Okresnému úradu Bratislava plán prác na odstránenie tejto environmentálnej záťaže. Ten bude vychádzať z podrobného projektu sanácie. Proces schvaľovania plánu práce trvá podľa zákona približne 60 dní. Plán prác v súčasnosti spracováva pre ministerstvo Slovenská agentúra životného prostredia. Tento rok ministerstvo zabezpečilo zo svojej rozpočtovej kapitoly vypracovanie niekoľkých dôležitých dokumentov. Jedným z nich je projekt sanácie predmetnej environmentálnej záťaže, ktorý obsahuje podrobný opis geologických a stavebných prác potrebných pre sanáciu environmentálnej záťaže enkapsuláciou prostredníctvom podzemnej nepriepustnej bariéry, podrobný rozpočet, harmonogram a technickú dokumentáciu pre stavebné konanie.

    Ďalším je modelovanie prúdenia podzemných vôd pre potreby sanácie. Ide o podrobný matematický model prúdenia podzemných vôd pre potreby projektu sanácie. Model obsahuje podrobný opis geologických a hydrogeologických pomerov pred sanáciou a po jej ukončení. Rovnako ministerstvo zabezpečilo dva nezávislé oponentské posudky na projekt sanácie. Podrobný projekt sanácie bude podkladom pre verejné obstarávanie. Odhadujeme, že proces verejného obstarávania bude trvať minimálne päť mesiacov, poznajúc stav, jako sa to u nás chodí alebo jako to u nás chodí.

    Predpokladaná cena sanácie je približne 20 až 25 mil. eur. Po doriešení problému so štátnou pomocou na úrovni Európskej komisie, keďže sa idú sanovať aj súkromné pozemky, sekcia geológie a prírodných zdrojov ministerstva podá žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Kvalita životného prostredia na realizáciu projektu, na realizáciu projektu sanácia environmentálnej záťaže.

    Ministerstvo zároveň dalo žiadosť na stavebný úrad vo Vrakuni o dočasnú stavebnú uzáveru na dotknutých pozemkoch.

    Po vyriešení všetkých procedurálnych vecí sa bude môcť začať so samotnou prácou a so samotnou sanáciou. Odhadovaný termín začatia prác je druhý polrok budúceho roka v závislosti od dĺžky procesu verejného obstarávania.

    Ďakujem pekne.

  • Chce položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne, vážený pán minister, za odpoveď. Teda - chápem správne - celý tento proces bude zabezpečovať ministerstvo životného prostredia? A bol by som nesmierne rád, keby ste aj obyvateľov na dotknutom území jeho dostatočne informovali, pretože sa na nás aj na mňa obracajú ľudia z tohto územia, pretože zákaz používania pitnej, teda tejto vody, či už na polievanie alebo v domácnosti znamená značný finančný problém a značné problémy na danom území a je tam skutočne to ohrozenie a musím povedať, že ja nezdieľam váš názor alebo názor vašich odborníkov, že do budúcich 10 rokov nič nehrozí. Každým dňom hrozí, pretože, i keď nie 440, to vedia povedať odborníci, koľko látok poškodzujú, ale určite sa to šíri smerom k Žitnému ostrovu, teda k najväčším zdrojom pitnej vody a tam čas nemá odkladný účinok, a preto by som vás chcel vyzvať, informujte tých ľudí tak, aby boli informovaní, a dúfam, že urýchlite tento proces maximálne, ako to bude len možné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. V každom prípade to, že už máme projekt pripravený, to, že ministerstvo už robí také kroky, ktoré by mali, malo robiť až vlastne potom, už tým urýchľujeme ten proces práve preto, aby sme nemali, aby sme minimalizovali tú dobu, keď môžeme začať s prácami. Ten materiál, ktorý, ktorý by mal ísť budúci týždeň, už mal byť pripravený, lebo pred týždňom sme dostali vlastne rozhodnutie okresného úradu, to môže začať ministerstvo konať, môže vláda prácne určiť toho, kto by mal sanovať ten, tú skládku. Malo by to byť ministerstvo životného prostredia, keďže máme na to jednak pripravené už projekty, jednak máme na to pripravené financovanie, ale čo je ešte dôležité, je to a, samozrejme, ešte musíme vyriešiť tú, tú štátnu schému, ktorú musíme vyriešiť s Európskou úniou, keďže sú tam súkromné pozemky. Ideme zhodnocovať súkromné pozemky, takže to je akože štátna pomoc, takže treba to, musíme to vyriešiť s Európskou komisiou, nie s Úniou. Takže okamžite, keď to bude, keď bude možné, spustíme verejné obstarávanie, a, a dúfam, že v tom verejnom obstarávaní proste budeme sa snažiť, aby to, aby to prebehlo čo najrýchlejšie.

    V každom prípade jedna vec aj mne vadí. Aj to, že ministerstvo životného prostredia informovalo na webovej stránke, informovalo jednak dotknuté obce, že čo tam hrozí. Problém je ten, že tí ľudia, ktorí tam povedzme tie záhrady kúpili, tie studne navŕtali, tí vedeli, o čo ide, a hlavne vedela o tom mestská časť, že tam je voda kontaminovaná, a predsa vydali povolenie pre tých ľudí navŕtať tie studne a teraz tá mestská časť a tí, ten starosta a, a, a proste poslanci z tej mestskej časti kričia najviac, že čo sa tam deje.

    Proste my robíme všetko fakt preto, aby sme to vedeli čo najskôr. Robíme kroky už dopredu, ktoré by sa mali robiť vlastne ešte neskoršie, a už robíme kroky dopredu. Už máme projektovú dokumentáciu pripravenú, máme tie posudky od nezávislých, nezávislých expertov, aby sme vedeli ten proces spustiť. Ale proste všetko, sú určité lehoty, ktoré treba dodržať, a, a s tým nevieme pohnúť. Vieme pohnúť s tým, čo, čo máme v kompetencii, a to tam snažíme, samozrejme, urýchliť čo najviac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia otázka. Pán poslanec Baška už dostal odpoveď. Sedemnástka, pani poslankyňa Shahzad nie je prítomná. Pán Baška už dostal. Ďalšie dve otázky preskakujeme.

    Otázka číslo 20, pýta sa pani poslankyňa Gaborčáková, je prítomná, ministra zdravotníctva Tomáša Druckera:

    "Budú zdravotné poisťovne vytvárať zvlášť limity pre ošetrovanie pacientov - dlžníkov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ambíciou vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v súčasnosti treba pozrieť tlač 245, je exaktnejšia definícia stavu, kedy poistenec nie je považovaný za neplatiča poistného, a teda má nárok na plnú zdravotnú starostlivosť. To znamená, jasne sa definuje, že občan, ktorý sa dostal do stavu neplatiča nie vlastnou vinou alebo občan, ktorý už nemá možnosť tento stav ovplyvniť, ako napríklad osoba, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, a teda osobitný právny predpis mu zakazuje svoje dlhy voči zdravotnej poisťovni vyrovnať prednostne, nebude mať obmedzené právo na poskytnutie plánovanej, teda odkladnej zdravotnej starostlivosti. Rovnako to bude platiť aj pre tých občanov, ktorí svoj dlh uhrádzajú formou splátok na základe zdravotnou poisťovňou schváleného splátkového kalendára, ak ide o dlžné poistené vymáhané v exekučnom konaní, ak má s exekútorom dohodnutý splátkový kalendár, a taktiež je to v prípade osôb, ktorým bola súdom nariadená liečba, a v prípade premlčania dlhu, ak poistenec vzniesol námietku premlčania, je taktiež nárok na poskytnutie plnej zdravotnej starostlivosti.

    Zároveň sa minimálna suma na zaradenie do zoznamu dlžníkov zvyšuje zo súčasných 10 eur na 100 eur a splátkový kalendár po vyhodnotení pripomienok nebude obmedzený maximálnou dobou plácania, doteraz to bolo 9 mesiacov, t. j. zdravotná poisťovňa bude môcť stanoviť aj dlhšiu dobu splácania. V súčasnosti nárok na všetku zdravotnú starostlivosť mali iba tí dlžníci, ktorí mali so zdravotnou poisťovňou dohodnutý splátkový kalendár a riadne ho platili.

    Právna úprava v časti úhrady zdravotnej starostlivosti za dlžníka ostáva rovnaká. Zmenila sa iba definícia dlžníka v zmysle ustanovenia § 25a návrhu zákona.

    Podľa návrhu zákona zdravotná poisťovňa nemá možnosť žiadať úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi priamo od dlžníka. Zároveň dlžník nemá nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa preto v zmysle navrhovanej úpravy musí postupovať tak, že zdravotnú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi poskytovateľovi neuhradí. Úmyslom zákona je primárne to, aby si dlžník zaplatil dlh na poistnom. Zoznam dlžníkov je verejný a informácia v ňom uvedená je ľahko dohľadateľná.

    Poskytovateľ má v každom prípade nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti, avšak v prípade dlžníka nie od zdravotnej poisťovne, ale priamo od dlžníka. V dnešnej dobe už existujú technické riešenia, ktoré umožňujú prepojenie informačných systémov na úrovni dodávateľov softvérových riešení pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní, ktoré online pri zadaní rodného čísla umožňujú kontrolu zoznamu dlžníkov. Poskytovateľ má zároveň povinnosť informovať vopred pacienta o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti, preto musí disponovať informáciou o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Zistenie skutočnosti, či pacient je dlžníkom, tak poskytovateľa nijako významnejšie nezaťažuje. Uvedené tiež vyplýva z § 9 ods. 2, podľa ktorého má dlžník nárok na úhradu iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všetku ostatnú zdravotnú starostlivosť musí poistenec podľa § 25a, teda dlžník, uhradiť priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

    V prípade nesúhlasu lekára s posúdením zdravotnej starostlivosti ako nie neodkladnej zo strany zdravotnej poisťovni je možné obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má kompetenciu posudzovať postup zdravotnej poisťovne.

    Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná v zákone č. 576/2004 Z. z. Zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa podľa § 2 zákona č. 578/2004 Z. z. podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, disponuje odbornou spôsobilosťou, ktorá mu umožňuje posúdiť akútnosť zdravotného stavu pacientov.

    Doplním, že včera sme v rámci úvodného slova diskusie k prvému čítaniu tohto zákona o tom hovorili. Aj pani poslankyňa Grausová dala k tomu v podstate pripomienku a sme o tom hovorili. A v tom kontexte zhruba, čo som teraz čítal, že rozumiem tým niektorým pripomienkam, ale mnohé, mnohé sa v podstate priblížili k tomu, aby, aby netrpel tým tak veľmi lekár, ale pokiaľ by sme umožnili, aby poistenec si neplatil poistné, na konci dňa by s tým trpel v podstate celý systém a niekto by to na konci dňa takisto musel zaplatiť.

    Dúfam, že som uspokojil túto otázku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť, nech sa páči, doplňujúcu otázku.

  • Ja sa chcem opýtať, problém je s bezdomovcami, ktorým nie je poskytnutá akútna starostlivosť, ale keďže potrebujú následnú starostlivosť a dostávajú sa do nízkoprahových služieb, napríklad do útulku, tam už následne by sme ich nemali prijať, lebo majú teda tie zdravotné problémy.

    Ako z toho, čo ste čítali, teda to vidíte?

  • Tak ako som, ako som prešiel, ja chápem, že veľakrát je to eticko-humánny problém alebo otázka, keď vám príde pacient, ktorému poskytnete neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a vy viete, že tam sú ďalšie a ďalšie ochorenia, ktoré by bolo treba dosiahnuť, aby sa neopakovalo povedzme poskytovanie takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

    Môžme na to otvoriť nejakú diskusiu, ale nemali by sme prinášať také riešenia, ktoré vytvoria priestor na špekuláciu a nezodpovednosť zo strany platiteľov poistného. To znamená, motivovať ich k tomu, aby prestali platiť si poistné, pretože aj tak si nájdu spôsob, ako tú zdravotnú starostlivosť, im bude poskytnutá.

  • Ďakujem. Otázka č. 23, položil pán poslanec Ján Marosz ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi a znie:

    "Začiatkom októbra zverejnil útvar ministerstva financií Hodnoty za peniaze záverečnú správu k revízii výdavkov na dopravu. Správa obsahuje viaceré opatrenia, ktoré by zvýšili efektivitu v rezorte dopravy. Získali by sme transparentné dáta a informácie o financovaní projektov a občan by ušetril množstvo hodín stratených v zle organizovanej doprave. Prosím o vyjadrenie, či existuje konkrétny plán so zodpovednými a termínmi, ale bez zbytočných investícií sme získali benefity z uvedenej správy."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán poslanec. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si uvedomuje potenciál, ktorý môže projekt Hodnoty za peniaze priniesť Slovensku. Veď posudzovanie výstavby bratislavského obchvatu D4/R7 tímom na Inštitúte finančnej politiky celý tento projekt prakticky odštartovalo a tým pádom sa dá povedať, že ministerstvo dopravy je s projektom hodnoty za peniaze od jeho úplného začiatku.

    Rezort dopravy aj v posledných mesiacoch úzko spolupracoval s tímom Hodnoty za peniaze a v kooperácii vznikala aj správa, na ktorú sa odvolávate. Ak si tento dokument pozorne preštudujete, tak v ňom nájdete aj veľmi konkrétne úlohy, ktoré sme s tímom ministerstva financií definovali a ktoré majú potenciál preskúmať možné spôsoby zefektívnenia využitia peňazí, peňazí, ktoré v rezorte máme. V zmysle rozhodnutia vlády budú tieto úvahy do 30. 11. 2016 rozpracované do tzv. cestovnej mapy, kde bude jasne definovaná zodpovednosť za ďalší postup, ako aj časový plán, dokedy by sa mali tieto úlohy zrealizovať.

    Treba si totiž uvedomiť, že v tomto prípade musí byť preskúmané a analyzované veľké množstvo dát a súvislostí. Treba preto detailne dohodnúť postup, kto, kedy a ako bude tieto dáta analyzovať, aby sme výstupy mali k dispozícii čo najskôr. Verím, že výsledky práce expertov budeme vedieť prezentovať v čo najkratšom čase a následne aplikovať do praxe, pretože, ako ste správne povedali, pozitívny výstup z týchto analýz malo potenciál nielen šetriť peniaze daňových poplatníkov, ale aj zlepšiť každodenné cestovanie pre veľké množstvo ľudí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšia otázka, č. 24, pán poslanec Fecko nie je prítomný, prepadáva. Pán poslanec Gröhling nie je tu. Ani ďalšie dve otázky. Ja myslím, že dostal odpoveď.

    Otázka č. 27, pán poslanec Jurzyca ministrovi financií Petrovi Kažímírovi. Otázka znie:

    "Vážený pán minister, zmluva na nákup CT prístrojov pre nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši predpokladala presun veľkej časti splátok do budúcnosti. Zmluva teda zvyšuje budúci verejný dlh. Má ministerstvo financií presné informácie o takýchto zmluvách uzavretých samosprávou?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene pána ministra financií, ktorého dnes zastupujem, vám poďakoval za položenú otázku, a zároveň mi dovoľte prečítať odpoveď pána ministra Petra Kažimíra.

    "Návrhy zmlúv uzatvárame v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov subjekty verejnej správy vrátane samosprávy ministerstvu financií nepredkladajú. Záväzky vyplývajúce z dodávateľsko-odberateľských vzťahov" vyplývajú, "vplývajú na dlh verejnej správy a ministerstvo financií disponuje údajmi predkladaných subjektami verejnej správy vrátane samosprávy uvádzaných vo finančných a účtovných výkazoch na pravidelnej báze. Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy, pričom je pri ich používaní povinný zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia."

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec nechce doplňujúcu otázku.

    Dvadsaťosmička, pán Gröhling. Nie je prítomný. Pán poslanec Dostál nie je prítomný.

    Tridsiatka, pán poslanec Jurzyca opäť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Otázka znie:

    "Vážený pán minister, podľa materiálu ministerstva školstva Učiace sa Slovensko sa výsledky celoplošných testovaní nepoužívajú na účely hodnotenia kvality škôl a ani sa nezverejňujú. Nie je to v rozpore s cieľmi projektu Hodnota za peniaze?"

  • Ešte raz mi dovoľte v mene pána ministra financií poďakovať za otázku a prečítať jeho odpoveď.

    "Vážený pán poslanec, po ukončenom prvom kole revízie výdavkov, ktorej predmetom boli zdravotníctvo, doprava a informatizácia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu práve reštartuje revíziu výdavkov na vzdelávanie, kde sa bude takýmito otázkami podrobne zaoberať. Jej výsledky budú známe 30. apríla v priebežnej a 30. júna 2017 v záverečnej správe.

    Jedným z princípov projektu Hodnota za peniaze je práca s kvalitnými údajmi, ktoré povedú k lepším rozhodnutiam vo verejnej politike. Takouto optikou sa budeme pozerať aj na výdavky a politiky v školstve."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec nežiada doplňujúcu otázku.

    Bod č. 31, pán Baška dostal odpoveď.

    32, pani poslankyňa Zemanová ministrovi životného prostredia Lászlóvi Sólymosovi. Otázka znie:

    "Ako plnia najväčšie OZV záväzné limity recyklácie?" Aká je... "Ako je Slovenská republika s plnením záväzných limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov podľa limitov stanovených Európskou úniou v smernici č. 94/62 ES za rok 2016?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku. Tak podľa zákona o odpadoch a vykonávacej vyhlášky evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti sa údaje z evidencie ohlasujú ministerstvu raz ročne, a to do konca februára.

    Na základe tejto skutočnosti ešte nie je možné, aby sme v súčasnosti vyhodnotili stav v plnení záväzných limitov zhodnocovania recyklácie odpadov z obalov v zmysle smernice 94/62 ES z obalov za rok 2016.

    Ja tu mám údaje z Eurostatu za rok 2014 a máme vypočítaný predbežný výpočet na rok 2015, že ako sme na tom ako Slovenská republika. Tak nie sme na tom dobre. Kým, poviem vám príklad, kým Nemecko recyklovalo približne 65 %, tak my sme boli na 10 %. Za nami bolo už len Montenegro a Srbsko a to bolo v ’14. A v ’15. sme, sme výrazne zvýšili tú našu, náš podiel z roku 2014, to znamená, že sme podľa predbežných výsledkov, a ešte nemáme presné výpočty, my nemáme čísla z Eurostatu, ale podľa toho, čo sa odovzdávalo, je to okolo 20 %. Tak to znamená, z tých 10-11 % sme poskočili na 20, ale ešte stále aj s týmto výsledkom sme ešte stále za Rumunskom a proste za každým skoro, nie za, áno, sme takí štyri, štvrtí-piati odzadu. Takže je čo naprávať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Zároveň prosím, členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, a to bodom

    písomné odpovede na interpelácie poslancov.

    Písomné odpovede podané, áno, podané do 23. septembra 2016 máte v tlači 234.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím každého poslanca, aby pri svojom vystúpení uviedol číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 234 nachádza, a, samozrejme, aby povedal, či je spokojný alebo nespokojný s odpoveďou.

    Otváram teraz rozpravu k tomu bodu. Konštatujem, že žiadnu písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti znovu § 129, a to ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto inštitútu. To znamená, že poslanec, samozrejme, je povinný odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. To znamená, že nestačí, že tu vystúpi a povie povedzme tú svoju interpeláciu.

    Písomne je prihlásený pán Jaroslav Baška.

    Nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do bodu interpelácie.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, mám dve interpelácie. Obidve sú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tá prvá sa týka, podobne ako na hodine otázok som hovoril, riešenia, havarijného riešenia stavebnotechnického úseku komunikácie číslo I/9 v úseku Chocholná - Mníchova Lehota. Dovoľte mi, aby som túto interpeláciu teraz prečítal.

    "Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    V mene širokej motoristickej verejnosti a občanov trenčianskeho regiónu jazdiacich po cestnej komunikácii č. I/9, po starom označení je to cesta I/50, vás chcem požiadať o odpoveď súvisiacu s riešením havarijného stavebnotechnického stavu tejto cestnej komunikácie medzinárodného významu cestnej siete E 572, úseku Chocholná - Mníchova Lehota. Trenčiansky samosprávny kraj už niekoľkokrát upozorňoval na havarijný stavebnotechnický stav cestnej komunikácie číslo I/9 Slovenskú správu ciest ako správcu tejto cesty. V roku 2014 bol zo strany Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, ako vlastníka cesty daný prísľub, že predmetný úsek bude zaradený do celkovej rekonštrukcie v rámci Operačného programu Doprava, čiže z toho starého programovacieho obdobia, a zo strany správcu komunikácie zabezpečíme..., a bude zabezpečené spracovanie projektovej dokumentácie.

    Trenčiansky samosprávny kraj na základe osobných stretnutí so zástupcami Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba, IVSC Žilina, na vlastné náklady v roku 2014, teda už v roku 2014 vypracoval projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu križovatky ciest I/9, II/507 a III/1892 Trenčianska Turná - Trenčianske Stankovce, ktorú miestni obyvatelia nazývajú aj križovatkou smrti, nakoľko sa tu stalo niekoľko tragických dopravných nehôd, a podľa sčítania len v roku, z roku 2010 cez uvedený úsek cestnej komunikácie prešlo 12-tisíc vozidiel za 24 hodín a z toho až 5-tisíc nákladných.

    Kompletná projektová dokumentácia na rekonštrukciu uvedenej križovatky bola aj s právoplatným stavebným povolením odovzdaná zástupcom Slovenskej správy ciest, IVSC Žilina, v januári 2015, čiže viac ako pred rokom, aby mohla byť zapracovaná do projektovej dokumentácie rekonštrukcie predmetného úseku cestnej komunikácie I/9. V priebehu roku 2015 nebola zo strany Slovenskej správy ciest dopracovaná ani projektová dokumentácia na rekonštrukciu tejto cesty, hoci bol zo strany zástupcov SSC, IVSC Žilina, daný prísľub, že bude predmetná projektová dokumentácia dokončená. Predmetný úsek cesty podlieha mýtnemu spoplatnenie vyhradenej kategórie motorových vozidiel a je zákonnou povinnosťou vlastníka cesty, teda Slovenskej správy ciest, IVSC Žilina, udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

    Nakoľko Trenčiansky samosprávny kraj v poslednom období eviduje množstvo sťažností zo strany občanov Trenčianskeho kraja, ako aj zo strany širokej motoristickej verejnosti na nevyhovujúci stav uvedeného úseku cesty I/9, predkladám interpeláciu s cieľom urýchleného riešenia nevyhovujúceho stavu úseku cesty I/9, a to úseku Chocholná - Mníchova Lehota.

    Ďakujem za odpoveď."

    Moja druhá interpelácia sa týka zaradenia zastávky InterCity vlakov v krajskom meste Trenčín ako kľúčového dopravného centra Trenčianskeho samosprávneho kraja.

    "Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Trenčiansky samosprávny kraj je naklonený snahe vlády Slovenskej republiky zaradiť InterCity vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko do prevádzky na trati Bratislava - Košice. Z informácií v médiách som sa dozvedel, že po znovuzavedení vlakov kategórie IC od decembra 2016 by malo byť práve krajské mesto Trenčín ako kľúčové dopravné centrum Trenčianskeho kraja vylúčené z grafikonu vlakovej dopravy ako zastávka pre tieto IC vlaky.

    Trenčín je ako krajské mesto významnou nástupnou a výstupnou stanicou pre mnohých cestujúcich, a to najmä študentov, keďže sa v ňom nachádzajú dve vysoké školy a niekoľko stredných škôl. Mesto Trenčín je ako dopravná tepna z geografického hľadiska významným bodom aj pre zamestnávateľov a zahraničných investorov, ktorí zamestnávajú ľudí aj s presahom Trenčianskeho kraja. Trenčín je aj mestom, ktoré má tradíciu v rôznych športoch a má mnoho kultúrno-historických pamiatok, ktoré počas roka navštívi niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. V súčasnom období stále prebieha modernizácia železničnej trate, ktorej súčasťou je aj železničná stanica v krajskom meste Trenčín.

    Železničná spoločnosť Slovensko tvrdí, že z analýzy, ktorú v minulosti pripravila, vyplynulo, že bol malý záujem cestujúcich o nástup, resp. výstup v Trenčíne na InterCity vlaky. Jedným z dôvodov, a to si myslím, mohla byť práve chýbajúca zmodernizovaná železnica na rýchlosť 160 km/h. Zmodernizovanú železničnú trať vnímam ako jeden z podstatných faktorov, ktoré podnietia verejnosť využívať vlakovú dopravu, či pri dochádzaní do zamestnania, za vzdelávaním, za turizmom, alebo z iných dôvodov. Vo všetkých týchto prípadoch zohráva práve krajské mesto Trenčín úlohu dopravného uzla.

    Železničná spoločnosť Slovensko ďalej tvrdí, že chce konkurovať iným vlakovým spojom skrátením času prepravy z Bratislavy do Košíc, resp. naspäť. Myslím si, že jedno zastavenie navyše v krajskom meste Trenčín nespôsobí úbytok cestujúcich, ale skôr naopak, zastavením sa umožní využívať InterCity vlaky viacerými cestujúcimi, čo prinesie na konci dňa Železničnej spoločnosti Slovensko ďalšie príjmy. Z vyššie uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o prehodnotenie predbežného zámeru vylúčenia stanice v krajskom meste Trenčín pre zastavovanie IC vlakov z grafikonu tak, aby sa početná cestujúca verejnosť mohla bez problémov dostať do cieľa svojho záujmu, ktorým je náš kraj a krajské mesto Trenčín.

    Ďakujem za odpoveď."

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto ústne ešte do bodu interpelácie. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do interpelácie za skončenú a zároveň tento bod vyhlasujem ako skončený. Budeme potom pokračovať, samozrejme, v rokovaní o návrhoch pani ministerky Lucie Žitňanskej.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku, kým dorazí pani ministerka, a budeme pokračovať o 15.20 hod.

    Ďakujem aj členom vlády za účasť a, samozrejme, kľudne môžu tu ostať a vypočuť si poprípade aj ďalšiu rozpravu.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. dňa 10. schôdze, a to druhým čítaní o

    vládnom návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 176).

    Vládny návrh zákona odôvodní pani podpredsedníčka vlády, pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s programovým vyhlásením vlády vládny návrh zákona o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov.

    Ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky si dali za cieľ zlepšovať ľudom prístup k spravodlivosti. V realite je to na jednej strane zrýchlenie doby súdnych konaní a pomoc tým, ktorí si nemôžu súdne konanie dovoliť; na druhej je to náprava situácií, ktoré môžu niektoré skupiny ľudí cítiť ako nespravodlivosť. Domôcť sa v primeranom čase svojej pohľadávky k takýmto situáciám patrí a zákon o upomínacom konaní ju rieši.

    Zákon je na pohľad jednoduchá, no na realizáciu náročná a svojím spôsobom zásadná právna norma. Jej prijatie spôsobí, že podnikatelia sa budú môcť skôr dostať k svojim pohľadávkam a zároveň súdy budú odľahčené od agendy platobných rozkazov, ktoré nestíhajú v primeraných lehotách vybaviť.

    Návrh zákona zavádza plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcemu režimu platobného rozkazu. Zákon upravuje elektronizáciu celého procesu podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže urýchliť konanie. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasného stavu, na 3 % vymáhanej pohľadávky, čím chceme zároveň účastníkov motivovať, aby využívali predovšetkým tento spôsob skráteného konania. Benefit z tohto riešenia však nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci súdnych sporov, pretože aj elektronickú agendu platobných rozkazov v zmysle tohto návrhu koncentrujeme na jeden súd, ktorým je Okresný súd v Banskej Bystrici.

    Ak dnes súdy vydávajú ročne zhruba 200-tisíc platobných rozkazov, tak keď predpokladáme, že väčšia časť z nich sa sústredí na jedno pracovisko, dôjde súčasne aj k odbremeneniu ostatných súdov, ktoré budú môcť svoju kapacitu využiť na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.

    Upomínacím konaním reagujeme aj na pomerne časté podvody s vratkami DPH, keď si dlžník uplatní odpočet DPH na faktúru, ktorú ale dlžníkovi neuhradí. Podľa predloženého návrhu v prípade, že si žalovaný uplatnil vratku DPH voči štátu, bude uplatnenie opravného prostriedku v upomínacom konaní sťažené.

    Dámy a páni, som presvedčená, že je to dobrý prístup k zlepšovaniu v prístupu k spravodlivosti, a preto vás poprosím aj o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby informovala Národnú radu a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 168 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 14 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.

    Správa výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 176a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 83 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne a otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či má záujem niekto sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že, pani ministerka, nechcete zaujať stanovisko. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte predtým, samozrejme, termín, kedy by sme mali o tom hlasovať.

  • Dovoľte mi ako spravodajkyni navrhnúť hlasovanie v utorok po prebehnutí, 48 hodinách od predneseniu návrhu zákona.

  • Áno, dobre, ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať teraz druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Ja si myslím, že návrh, to znenie zákona by sme mali zmeniť, kým som to prečítal, už som sa unavil.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže vládny návrh zákona máte pod tlačou 177.

    Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, môžte.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a neprečítam ešte raz celý ten názov.

  • Povedané so smiechom.

  • Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na už prijatú novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tzv. kompetenčný zákon, na základe ktorého prechádza s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Týmto sa vlastne kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na úrovni ministerstiev a na to, aby ministerstvo spravodlivosti mohlo tieto dotácie poskytovať, musí mať na to prijatý zákon, podľa ktorého bude poskytovať, podľa ktorého postupovať.

    Dámy a páni, poprosím o podporu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch a takisto aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 169 zo 7. septembra 2016 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali všetky výbory a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.

    Gestorský výbor odporúča schváliť ho a súčasne odporúča schváliť návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 177a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 84 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ústne niekto z prítomných poslankýň a poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca, to hlasovanie je kedy?

  • Po dohode navrhujem hlasovanie v utorok po uplynutí 48 hodín.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujeme aj pani ministerke, ktorá skončila sériu návrhov, a v utorok, dúfajme, že bude aj úspešná.

    Takže budeme pokračovať teraz prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 244).

    Prosím teraz ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o štátnej službe sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala zabezpečiť inštitucionálny rámec pre centrálnu koordináciu riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe v súlade so Stratégiou riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 - 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 v roku 2015, menovite 7. októbra.

    Návrh zákona o štátnej službe predstavuje reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Cieľom je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady Európskej únie a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensko na roky 2014 - 2020. Prijatie nového zákona o štátnej službe predstavuje jednu z podmienok na splnenie ex ante kondicionalít, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020.

    Ďalším rovnako dôležitým dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o štátnej službe bolo uvedomenie si nevyhnutnej potreby inovovať systém riadenia ľudského kapitálu v štátnej službe. Nový systém riadenia ľudského kapitálu musí byť preto vytvorený tak, aby fungoval v záujme zabezpečenia zodpovedného a efektívneho plnenia funkcií štátu. Súčasne sa musí zabezpečiť riadne uplatňovanie takej formy vlády, ktorá by prinášala pozitívne efekty pre všetkých občanov štátu a v dlhodobej hospodárskej prosperity krajiny.

    Návrh zákona o štátnej službe má nahradiť doterajšiu právnu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov ustanovenú zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Návrhom zákona o štátnej službe sa vytvára inštitucionálny a legislatívny rámec na zabezpečenie skvalitnenia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe za účelom profesionalizácie štátnej služby, ako aj jej odpolitizovania.

    Dôležitým nástrojom odpolitizovania štátnej služby je vylúčenie odvolania bez uvedenia dôvodu tých vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju funkciu na základe absolvovaného výberového konania. Doterajšia právna úprava takýto postup umožňuje, čo sa prejavuje politickými zásahmi aj na tých úrovniach, na ktorých sú tieto absolútne neodôvodnené a neopodstatnené. Z toho dôvodu sa nový zákon o štátnej službe zameriava na odbornosť a profesionalizáciu na úkor politizácie. Vo vzťahu k inštitucionálnemu zabezpečeniu sa zriaďuje Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Základnou úlohou rady bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, t. j. ochrana princípu politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. Rada bude ďalej napríklad predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji štátnej služby a tiež prešetrovať výpovede zamestnancov.

    Cieľom novej právnej úpravy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest. Týmto zákonom sa zavádza nová koncepcia procesu obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta a v tejto súvislosti sa upravujú aj nové druhy výberových konaní.

    V prvom rade je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava rozoznáva pomerne širokú škálu situácii, v ktorých je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto aj bez výberového konania, a to predovšetkým vo vzťahu k dočasnej štátnej službe. Nový zákon o štátnej službe počet takýchto situácií do značnej miery zužuje, čo nepochybne prispieva k vyššej transparentnosti procesu výberových konaní.

    V súvislosti s obsadzovaním štátnozamestnaneckých miest si nový zákon v štátnej službe kladie za jeden z cieľov aj podporu zamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl. Za týmto účelom sa zavádza nový inštitút, tzv. hromadné výberové konanie, ktorý bude predstavovať centralizovaný spôsob obsadzovania väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Jednotlivé služobné úrady budú viazané zákonnou povinnosťou vytvárať miesta vhodné pre absolventov, ktoré budú môcť byť obsadené len absolventom. Súčasne sa zavádzajú nové metódy na overenie schopnosti uchádzačov, ako napríklad riadený rozhovor počas výberového konania.

    Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami za účelom skvalitnenia štátnej služby sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením.

    Z dôvodu súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby. Prostredníctvom tohto systému sa zlepší strategické plánovanie a riadenie ľudského kapitálu, čo povedie k zvýšenej efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov. Tento systém bude pozostávať z viacerých registrov, ktorých zriadenie je nevyhnutne dané potrebou budovania modernej štátnej služby v podmienkach 21. storočia.

    V súlade s princípmi vykonávania štátnej služby sú späté tiež ustanovenia upravujúce vzdelávanie štátnych zamestnancov. Predloženým návrhom zákona sa zavádzajú zásady vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a najmä účelné. Zavádza sa tiež inštitút mentora, pod dohľadom ktorého štátni zamestnanci absolvujú adaptačné vzdelávanie počas ich skúšobnej doby.

    V predloženom návrhu zákona sa navrhuje aj zavedenie nových právnych inštitútov, akými sú napríklad prešetrenie výpovede a zavedenie jednotného postupu pri disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. Spomenuté inštitúty predstavujú najvýznamnejšie zmeny, ktoré zásadným spôsobom reformujú štátnu službu, a to tak z pohľadu služobného úradu, ako aj z pohľadu štátneho zamestnanca.

    Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra 2016. Vláda zároveň poverila ministra Richtera, aby uviedol tento návrh zákona v Národnej rade.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Dávam slovo teraz spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Magdaléne Kuciaňovej.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 244. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 247 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ako jediná za klub OĽANO sa prihlásila pani poslankyňa Remišová, ktorej teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci a vážený pán minister, zákon o štátnej službe je dôležitým zákonom, ktorý má potenciál zlepšiť kvalitu služieb, ktoré štát poskytuje svojim občanom, a to v prvom rade zlepšením výkonnosti a motivácie ľudí, ktorí v štátnej správe pracujú. Zákon o štátnej službe však treba zasadiť do širšieho rámca, a síce reformy celej verejnej správy. Súčasťou reformy verejnej správy bola aj reforma ESO pána ministra Kaliňáka, čiže začnem krátkym rozborom reformy ESO, čo priniesla, v čom zlyhala, a následne sa budem venovať zákonu o štátnej službe.

    Na začiatku reformy ESO – efektívna, spoľahlivá, otvorená verejná správa –, ktorá je vlajkovou loďou ministra Kaliňáka stálo veľkolepé vyjadrenie, že ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a, citujem, "jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť, dostupnosť verejnej správy pre občana, dosiahnuť zníženie a optimalizáciu nákladov na fungovanie verejnej správy", a jedným z cieľov bolo, že štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska. Toto boli ciele reformy, ktoré boli definované pred štyrma rokmi.

    Dnes po štyroch rokoch môžeme konštatovať, že ani jeden cieľ sa nepodarilo splniť napriek miliónom, ktoré sa vynaložili na reformu ESO.

    Poviem príklad, len keď si chcete napríklad vybaviť rodičovský príspevok, musíte navštíviť tri rôzne úrady, kde vám dajú tri rôzne potvrdenia. A to aj napriek tomu, že každý z týchto potvrdení, samozrejme, už štátne inštitúcie majú, len nie sú schopné si ich vzájomne zdieľať, však radšej nech sa občan prebehne po meste. Ministerstvo vnútra kedysi sľúbilo, že ESO ušetrí už počas druhej Ficovej vlády 700 mil. eur. K spájaniu úradov nedošlo, počet úradníkov sa namiesto znižovania za posledné roky zvyšuje a výdavky štátu na úrady rastú. Jediným viditeľným efektom Kaliňákovej reformy ESO je cez 40 klientskych centier, myslím, že 44, a to najväčšie z nich, v Bratislave, sprevádzali podivné predaje a zámeny budov.

    Zlyhanie Kaliňákovej reformy si môžeme demonštrovať aj na samotnom ministerstve vnútra, a síce keď sa pozrieme na mzdové náklady, ako sa vyvíjali.

    Za Radičovej vlády v roku 2011 boli výdavky na mzdy 438 mil. eur, v roku 2017 by si mali zvýšiť 700 mil. eur, čo sa blíži k dvojnásobku. Pripomínam, že v tejto sume nie sú transfery. Reforma ESO však nekončí. Po spackaní štyroch rokoch si pán Kaliňák bude pýtať ďalšie desiatky miliónov eur na nadizajnovanie optimalizácie procesov vo verejnej správe. Pri jeho sľuboch sa nám môže zdať, že to všetko sme už počuli pred štyrma rokmi a ten refrén už poznáme. Pán Kaliňák opätovne sľubuje, tak ako pred niekoľkými rokmi, že prehodnotí papierovačky pri 90 životných situáciách, aby občania vybavili veci rýchlejšie a pohodlnejšie, a Denník N v tejto súvislosti vypočítal, že na jedno vyhodnotenie životnej situácie pripadne suma 400-tisíc eur. V požadovanej sume, ktorú pán Kaliňák chce minúť z eurofondov, nie je zahrnutý ani informačný systém, ani dátové centrá, ani architektúra systému, ani samotná implementácia zmien. Je to len analýza, ako lepšie prepojiť jednotlivé registre, optimalizácia systému.

    Reforma ESO doteraz zlyhala na celej čiare a žiadne výrazné zlepšenia občanovi nepriniesla. Navyše sa zdá, že celá reforma je len nástrojom, ako vytiahnuť čím viac peňazí na pochybné štúdie pre konzultačné firmy, prípadne ak sa zámery budú realizovať, ďalšie peniaze pre spriaznené IT firmy.

    Reforma verejnej správy, aj keby sme pripustili, že niečo sa môže v nasledujúcich štyroch rokoch zmeniť, reforma verejnej správy je možná len vtedy, ak v štátnej správe aj vo verejnej správe budeme mať tých najšikovnejších a talentovaných ľudí, ktorých budeme dlhodobo motivovať a ktorých udržíme v štátnej správe. Preto je kľúčový zákon o štátnej službe.

    Hnutie OĽANO dlhodobo presadzovalo a presadzuje profesionálne riadenú štátnu správu bez politických vplyvov, tak aby pre štát pracovali tí najschopnejší. Efektívnu, modernú, transparentnú a profesionálnu štátnu službu pokladáme za pilier, ktorý, ak sa majú zlepšiť fungovanie štátnych inštitúcií, tak profesionálna štátna služba je kľúčová.

    Žiaľ, zákon o štátnej službe, musím konštatovať, so žiadnymi zmenami ani zásadnými inováciami neprichádza. Zväčša zachováva princípy, ktoré v štátnej službe už platili, neprináša žiadne nové motivačné nástroje pre zamestnancov, pre ich kariérny postup, hodnotenie sa len okrajovo viaže na plat a len okrajovo sa rieši transparentnosť a etika.

    Analýza, ktorú v roku 2016 zverejnilo OECD o stave verejnej správy na Slovensku, hovorí o tom, že Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby, sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a hlavne na pravidlách založených postupoch riadenia

    V krajinách, kde štátna služba funguje veľmi dobre, a ktoré by nám mohli byť príkladom, panuje zhoda na tom, že podniková kultúra v štátnom sektore sa musí približovať podnikovej kultúre v korporátnom sektore, a teda by mala byť v prvom rade orientovaná na výsledky a na výkon. Základom je, samozrejme, transparentné výberové konanie. Nový zákon má v tomto smere viacero nedostatkov, stanovuje napríklad výnimky, kedy sa výberové konanie nemusí uskutočniť v niektorých prípadoch dočasnej štátnej služby. Takisto sa nezavádza proces jednotného výberového procesu, ktorý by bol aspoň v prvých kolách identický pre všetky pozície v štátnej správe, ale zavádza sa len ústne výberové konanie, ktoré je bez kombinácie s inými metódami veľmi subjektívne a zase otvára alebo necháva voľný priestor klientelizmu a rodinkárstvu. Podávanie žiadostí o zaradenie do výberového konania je možné aj v anachronickej listinnej forme a bez autentifikácie na ústrednom portáli. Keď už ideme investovať veľké peniaze do nejakého centrálneho portálu, tak by som nástojila na tom, aby prihlasovanie sa do konkurzov bolo možné len cez tento portál. V súčasnej dobe, keď digitálne zručnosti by mali byť nevyhnutnou podmienkou práce v štátnej službe, prihlasovanie by sa malo robiť výlučne elektronicky a výlučne cez ústredný portál štátnej správy.

    Ďalšie nedostatky. Minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je neuveriteľne krátka, 5 dní od vyhlásenia výberového konania. Štandardne by to mali byť minimálne dva týždne alebo mesiac. Neviem si predstaviť, že niekto sleduje neprestajne výberové konanie a okamžite, ako je vyhlásené výberové konanie, sa dokáže prihlásiť. Tých päť dní je skutočne veľmi málo.

    Chýba nastavenie základných procesov, dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Personálne procesy by mal mať na starosti nejaký centrálny personálny orgán ľudských zdrojov, ktorý by ma mať prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách štátnej služby a mal by plánovať dlhodobo výberové konania a obnovovanie kapacity ľudských zdrojov v štátnej službe.

    Takisto neexistuje útvar, ktorý by zhromažďoval kvalitné údaje o pracovnej sile vo verejnom sektore a bol základom nejakého strategického plánovania a riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe. Čo sa týka výberových konaní, zavádzajú sa hromadné výberové konania, ale hromadné výberové konania sú obmedzené len na kategóriu absolventov. Nie je mi jasné, prečo len pre absolventov. V Európskej komisii sa pravidelne už dlhé roky robia hromadné výberové konania, ktoré sú niekoľkokolové, a platia pre všetky kategórie zamestnancov, či sú to audítori, právnici, všeobecní administrátori, nie je dôvod obmedzovať hromadné výberové konania len na absolventov škôl.

    Z hromadných výberových konaní by sa mohla pravidelne v ročných alebo dvojročných intervaloch zostavovať rezervná listina s úspešnými kandidátmi, ktorá by mohla mať časovo obmedzenú platnosť, a z nej by si mohli štátne orgány vybrať vhodných kandidátov, ktorí už prešli hromadným výberovým konaním, samozrejme, cez elektronické testy a testovacie centrá, a vyberali by si ich prostredníctvom ústnych pohovorov. Proces by bol transparentný s bodovým ohodnotením, kde by boli výsledky ľahko porovnateľné a zverejňované. Takisto nie je značné, prečo v niektorých prípadoch zákon stanovuje výnimku, kedy je možné vedúceho zamestnanca preložiť do funkcie aj bez výberového konania. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru, a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovanie na základe telefonátu, kamarátstva, rodinkárstva, teda bez riadneho výberového konania, by malo definitívne skončiť. A napriek tomu, že sa zrušil dôvod vyhodenia zamestnanca bez uvedenia dôvodu, priestor na vyhodenie nepohodlných zamestnancov zostáva pomerne veľký, pretože zamestnanca môžete vyhodiť, ak štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny zaniklo alebo sa má zrušiť. Všetci tí, ktorí ste robili v štátnej správe, viete, že organizačné zmeny a presuny nie sú ničím výnimočným a vyhodenie zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti bude asi veľmi ľahké.

    Pokiaľ ide o motivačné nástroje a hodnotenie zamestnancov, zákon zavádza bodové hodnotenie, ktoré však nemá objektívne kritériá. Čo je to výkonnosť, tá je hodnotená 40 bodov zo 100, čo sú to kompetencie, 20 bodov zo 100 a hodnoteniu, keď dávate takéto hodnotenie do zákona, tak hodnoteniu by malo predchádzať každoročné zadefinovanie cieľov a úloh pre daného zamestnanca, na základe čoho bude ten zamestnanec následne hodnotený. Ako ja môžem hodnotiť jeho kompetencie alebo jeho výkonnosť, keď neviem, na základe čoho, a nemám zadefinované ciele, ktoré ten zamestnanec mal urobiť? To znamená, že je potrebná systemizácia všetkých štátnozamestnaneckých miest a ku každej pozícii každý zamestnanec by mal mať definované ciele na jeden rok. Následne môže prebehnúť hodnotenie, kde sa bude hodnotiť s ohľadom na ciele, ktoré mu boli stanovené.

    Forma hodnotenia je opätovne len formou rozhovoru. Viem si predstaviť, že nepohodlní alebo nadmerne kritickí zamestnanci zase môžu byť veľmi ľahko penalizovaní. V hodnotení moderné štátne správy majú ešte jeden prvok, ktorý je autoevalvácia, kde zamestnanec sám seba hodnotí, prípadne iné systémy majú ešte aj hodnotenie od ďalších zamestnancov, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.

    Spomínali ste jeden spoločný centrálny portál pre všetkých štátnych zamestnancov, ale hovorili ste, že sa budú robiť aj nejaké podsystémy, tak ja len pevne dúfam, že to nebude tak, že každý, každé ministerstvo si bude ešte vyvíjať vlastný nejaký systém, do ktorého, do ktorého sa budú vkladať údaje. Naozaj by to mal byť jeden centrálny ústredný systém, ktorý bude zbierať údaje zo všetkých ministerstiev.

    Zákon napríklad nerieši mobilitu medzi ministerstvami, mobilita v štátnych správach nie je zlá vec a zamestnanci by mali mať nejakú možnosť alebo rotáciu medzi ministerstvami.

    Ďalším problém je, že kariérne hodnotenie je odtrhnuté od systému odmeňovania. Načo zákon zavádza proces bodového hodnotenia, keď sa tento proces objektívnym spôsobom nepretaví do odmeňovania a do dynamického kariérneho postupu pre najlepších zamestnancov.

    Systém odmeňovania sa v zásade nezmenil a ponechal v platnosti všetky zložky platu vrátane osobného príplatku až do výšky 100 % z platovej tarify. Vieme často zo skúsenosti na ministerstvách, že udeľovanie osobného príplatku je netransparentné, vyvoláva mnohé napätia, niektorý dostane, iný nie, nie je tu napísané, že prečo jeden dostal a druhý nedostal, a mala by, mala by byť hlavne posilnená tá fixná časť platu a následne na hodnotenie naviazaný aj kariérny rast.

    Systém odmeňovania nie je transparentný, založený na zásluhovosti ani nefunguje logickým spôsobom. Potrebujeme posilniť záslužný princíp tým, aby bolo odmeňovanie zamestnancov založené na ich odbornom prínose, a nie na veku ani na faktoroch spojených s dĺžkou služby. Neexistujú štúdie v personálnej politike, ktoré by dokazovali, že výkon zamestnanca rastie s vekom.

    Jedným z prípadov vyplácania odmeny, ktorý je zadefinovaný v zákone, je vyplatenie odmeny zamestnancovi pri dosiahnutí 50. a 60. roku do výšky naposledy priznaného funkčného platu. Je to milý zvyk, ktorý, si myslím, ale že v zákone nemá čo robiť, takéto ustanovenia by sa mali skôr nachádzať v nejakej kolektívnej, kolektívnej zmluve a zákon by nemal riešiť oslavu okrúhlych výročí.

    Poslednou oblasťou, na ktorú by som chcela upozorniť, je transparentnosť a etika. Vieme všetci veľmi dobre, že úroveň vnímanej korupcie na Slovensku je stále veľmi vysoká. Politický život a politická kultúra majú kľúčový vplyv na fungovanie štátnej služby v krajine, stranícke konexie, prepojenie medzi politikmi a štátnymi funkcionármi – spomeňme si len na rodinu pána Jahnátka na ministerstve – sú častými problémami v snahe reformovať štátnu správu.

    Takisto sú problémom prepojenia medzi biznisom a štátnou správou. Nie je zriedkavé, že ľudia z biznisu idú do štátnej správy a naopak. Napríklad pani Zita Táborská, predsedníčka UVO, pracovala predtým pre jednu z najväčších poradenských firiem Process management, ktorých by mala teraz zo svojej funkcie kontrolovať, a, naopak, Čislák odchádza z postu ministra zdravotníctva na pozíciu v Pente, najväčšieho privátneho hráča v zdravotníckom biznise. Skúsenosti z korporátneho sveta nie sú na škodu v štátnej sfére, pokiaľ funguje otvorenosť a kontrola potencionálneho konfliktu záujmov. Konfliktu záujmov sa budem ešte venovať.

    Transparentnosť by nemala byť len otázkou darov. Zákon o štátnej službe zužuje transparentnosť len na prijímanie alebo neprijímanie darov, ale malo by to byť aj o otvorenosti vo vzťahu k verejnosti, zodpovednosti vrátane prevzatia zodpovednosti za porušenie disciplíny a integrity štátnych zamestnancov. Tieto princípy absentujú v úvodnej definícii zákona, ktorý menuje hlavné hodnoty štátnej služby.

    Vítam to, že zákon o štátnej službe hovorí konečne o etickom kódexe, avšak etický kódex má vypracovať rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Čiže nevieme, ako bude ten etický kódex vyzerať, príde až v druhom kroku. Moja otázka, ako sa bude uplatňovanie etického kódexu dodržiavať v praxi. Takisto súčasťou budovania transparentnej štátnej správy sú etické školenia. Ak sa realizujú iba formálne, tak majú len obmedzený vplyv na správanie štátnych úradníkov.

    Vrátim sa ešte ku kontrole konfliktu záujmov. Pred niekoľkými dňami pre jeden z týždenníkov minister Drucker uviedol, že nemá kapacitu kontrolovať, či nejaký úradník nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, od pána ministra nik neočakával, že si vo voľnom čase bude prechádzať Obchodný register a lustrovať svojich zamestnancov, no čo občania oprávnene očakávajú, že ministerstvá budú mať zavedené mechanizmy na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. No riadenie konfliktu záujmov sa u nás nepresadzuje, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa majetkových priznaní. To si, samozrejme, vyžaduje posilnenie mandátu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, aby sa nemohlo stať, ako sa to deje práve teraz, že na poslancov alebo úradníkov sa používa dvojaký meter, a síce podľa toho, či sú zástupcovia, nominanti alebo poslanci koalície, alebo sú za opozíciu.

    Ročné majetkové priznania štátnych zamestnancov by mali byť predmetom interného auditu, a ak sa vyskytne situácia, kedy budú v konflikte záujmov, mali by sa zaviesť jasné postupy pre identifikáciu, riadenie a riešenie takýchto situácií. Mimochodom, prieskum OECD o lobingu z roku 2013 poukázal na nový jav v súvislosti s verejnou správou a s konfliktom záujmov, a síce na tzv. praktiku otáčacích dverí. Štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkciu vo verejnom sektore a väčšina z nich uviedla, že pôsobili na vedúcich postoch alebo ako poradcovia na ministerstvách, alebo boli poradcami dokonca predsedov vlády. Praktiky otáčacích dverí predstavujú riziko pre spravodlivosť a nestrannosť pri rozhodovaní v štátnej správe a malo by, zákon by mal prinášať konkurenčnú doložku, kedy štátni zamestnanci nebudú môcť lobovať u svojich predchádzajúcich zamestnancov.

    V druhom čítaní prinesieme pozmeňujúce návrhy, pretože si myslíme, že odpolitizovanie, mala by byť odpolitizovaná pozícia generálneho tajomníka služobného úradu, čo je v podstate vedúci služobného úradu, je to politická funkcia. No generálny tajomník služobného úradu disponuje kompetenciami, ktoré, ak ich má vykonávať nestranne, tak z pozície politického nominanta ich nemôže vykonávať. Tieto kompetencie by mu mali buď odobraté, alebo by to nemala byť politická funkcia, ale budeme navrhovať, aby niektoré z kompetencií, ktoré má generálny tajomník služobného úradu, aby mu boli odobraté.

    Disciplinárne konania. Už som spomenula, že je pozitívne, že sa zavádzajú disciplinárne konania. Na druhej strane však disciplinárne konania sa riešia na tom istom ministerstve a v podstate ich zase rieši služobný úrad. Čiže je nevyhnutné zabezpečiť, aby, oddeliť disciplinárne konania, aby sa zabezpečila nestrannosť a odbornosť.

    Aj keď nový zákon zavádza niektoré čiastkové pozitívne zmeny, myslíme si, že nerieši stav spolitizovanej štátnej správy. A mrzí nás, že tento zákon je premrhanou príležitosťou, ako pritiahnuť do štátnej správy tých najschopnejších a najšikovnejších ľudí, pretože to je to, čo štátna správa teraz potrebuje. Preto tento zákon hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nepodporí.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neregistrujem, a predsa len jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, Veronika, za taký hlbší pohľad na návrh, ktorý tu vládna koalícia predkladá, chcel som povedať zlepenec, ale tak dobre, koalícia. A tiež som v podstate smutný z toho, že po tom, ako sa dlho chystali, že takýto zákon prijmú, že nakoniec z toho je len pár formálnych krokov, ktoré sa budú tváriť, že zabezpečia väčšiu nezávislosť ľuďom v štátnej správe, ale v skutočnosti neurobíme tie, tie hlbšie, zásadné zmeny, ktoré štátna správa na Slovensku potrebuje.

    My nevyhnutne potrebujeme – a o tom aj hovoriť následne v rozprave, do ktorej sa prihlásim – my nevyhnutne potrebujeme do štátnej správy dostať a možno zároveň rovnako ako dostať, udržať tam špičkových ľudí, ktorí dnes ešte zo zotrvačnosti v štátnej správe robia. Mnohí z nich robia za platy polovičné, tretinové, štvrtinové, ako by dostali v súkromnom sektore, ale robia to napriek tomu, že sú nedocenení, preto, lebo veria, že raz bude lepšie, raz si štát bude ich prácu vážiť. A veľmi ťažko znášajú práve to, že keď vedia, že kariérny postup na ich, v ich úrade nefunguje a vždy šéfom sa stane ten, kto sa, s prepáčením, najhlbšie strčí do zadku miestnemu, okresnému šéfovi príslušnej politickej strany. Za posledné štyri roky to bolo SMER-u, teraz k tomu pribudol iba MOST - HÍD a SNS.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová nechce reagovať na faktické poznámky. Otváram teraz možnosť, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásiť sa ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci, pán poslanec Matovič, pán poslanec Heger a pán poslanec Fecko.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, myslím si, že nemá zmysel opakovať to, čo povedala Veronika Remišová, ja by som len vypichol možno jednu, jeden návrh, ktorý je súčasťou tohto návrhu, a to je zriadenie rady, Rady pre štátnu službu, v ktorej, v § 12 v bode 1 hovoríme, že zriaďuje sa rada ako - a podčiarkujem - nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.

    A keď potom čítame ďalej, tak sa dozvieme, že čo je to nezávislosť. A to ma na tom mrzí, že hráme sa tu so slovíčkami a tvárime sa, že zrazu tu urobíme radu, kde sa budú môcť dotknutí ľudia obrátiť a nezávisle niekto bude o nich rozhodovať, ale v skutočnosti, keď si prečítame, že akým spôsobom sa rada kreuje, tak je to čisto de facto politický orgán, lebo tak, ako je napísané v návrhu zákona, rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší 4 členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. A teraz - členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

    Následne sa rozoberá, kto tých kandidátov prípadných navrhuje, už tam je vidieť, že keď jednoducho navrhuje výbor Národnej rady, ktorý určí Národná rada, no jasné, keď má raz, napríklad súčasný stav, koalícia väčšinu v každom jednom výbore, tak nenavrhne opozičného kandidáta, navrhne si koaličného kandidáta. A potom následne tuná v pléne budeme hlasovať akože o nezávislých členov nezávislej Rady pre štátnu službu. Prepáčte mi, divadielko! Tak ako to isté dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zákon o ochrane verejného záujmu. Áno, týka sa to mňa. Tvárime sa, že chránime verejný záujem? Nezávislý orgán rozhoduje, zabezpečuje spravodlivý proces?

    Väčšina, ktorú tu máte, a v tom konkrétnom výbore, kde ste si zvolili ústavnú väčšinu, 9 z 15 poslancov politicky hlasovaním rozhodne o svojom opozičnom protipóle. Ako ja mám nárok na nezávislý proces, spravodlivý proces, keď máte v tom výbore väčšinu? Ako môžte vy tvrdiť – aj vy, pán minister –, že idete predkladať a zriaďovať Radu pre štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe, aby nezávisle dohliadala na ich práva, keď to bude vašou koalíciou ovládaný výbor navrhovať kandidáta a následne ho tu vaša väčšina v pléne bude voliť ako člena tejto rady. A na 7 rokov.

    Čiže zjednodušene chcem povedať o tomto zákone môj pocit, iba idete zabetónovať svojich ľudí na úradoch, tak aby ich potom následne vaši ľudia, ak, keď sa im náhodou vymení vláda, aby ich tam chránili, aby sa nič nezmenilo. Toto je podľa mňa cieľom novely, ktorú predkladáte a všetko ostatné je bohapustá vata.

    Čo som ja od SMER-u očakával, bolo možno niečo, čo urobil jeden odvážny človek pred 40 rokmi v Singapure. Singapur bola obyčajná rybárska osada, ale jeden, áno, možno osvietený človek a tak trošku diktátor si povedal, že z tej rybárskej osady urobí perlu tej časti Ázie, a to sa mu podarilo. Dnes, myslím si, že nikto z nás nedokáže pochybovať nad tým alebo nebude pochybovať nad tým, že Singapur je výstavná skriňa juhovýchodnej Ázie. Urobil to práve tým, že si povedal, že začnem od štátnych zamestnancov, že ja chcem, aby pre štát slúžili tí najlepší z najlepších a ja tých ľudí najlepších zaplatím, budú mať špičkové platy a ľudia sa v Singapure v tej rybárskej osade budú biť o to, kto bude robiť pre štát, a toto spravil ako prvý krok. Čo to spôsobilo, dnes vidíme na tom Singapure. Toto som ja očakával od vás. Odvahu povedať, že chceme mať v štátnej správe najlepších ľudí, ktorí sú k dispozícii na trhu. Nie tí, ktorí zostanú, ale najlepších. Že im umožníme ich profesionálny rast, že budú vedieť, že keď budú dobrí, že oni budú vedúci oddelenia, že oni budú vedúci sekcie, že z neho raz bude minister. Že má nárok na postup. Na kariérny postup či na úrade, možno toho ministra som nemal povedať, že bude šéfom úradu.

    Vy napriek tomu nerobíte pre to nič. Napriek alebo, alebo nieže napriek tomu, nerobíte pre takýto cieľ absolútne nič. Naďalej to bude o tom, že kto si vytvorí koalíciu, a teraz to je jedno, že aj keď niekedy vznikne z opozície súčasnej vládna moc, naďalej nezabraňujete tomu, aby vedúci na týchto úradoch sa naďalej dosadzovali, aby sa títo vedúci dosadzovali čisto po politickej línii. Aby pani Laššáková si v Bystrici povedala, koho si dosadí na daňový úrad a na pozemkový úrad a na neviem ešte aký úrad. Ďalší, každý z vás je tu nejaký okresný predseda, si povie zase v tom svojom okrese, koho si dosadí. Jednoducho toto je tá zvrátenosť, ktorú v štátnej správe máme a ktorá je veľmi škodlivá. Ambíciu toto zmeniť, vôbec nemáte. Zákon to nemení a iba tú kopu slov ste napísali, kopu peňazí ste určite minuli, ale ten podstatný problém, aby sme pritiahli do štátnej správy špičkových ľudí, dali im špičkové platy a následne očakávali aj špičkové služby a, samozrejme, dali im ten komfort, že najlepší z najlepších bude viesť ten ich úrad, na ktorom robia, túto ambíciu v tomto zákone vôbec nemáte.

    A preto vás vyzývam, choďte z kratšej cesty späť! Ak máte záujem urobiť naozaj profesionálnu štátnu správu na Slovensku, naše hlasy, ľudí z našeho klubu pre takýto úmysel aj chránený ústavným zákonom, určite by ste k dispozícii mali. Poďte, sadnime si za stôl a vymyslíme ústavným zákonom chránený zákon o štátnej službe, ktorá odreže všetky úrady od politiky, kde ľudia na úradoch vôbec sa nebudú musieť strachovať, že kto teraz príde nový, kto vyhrá voľby, kto zostaví vládu, ale budú vedieť, že ich úrad vždy bude viesť ten najlepší človek. Budú vedieť, že robia za platy, ktoré sú konkurencieschopné tomu, čo by získali v súkromnom sektore, a budú vedieť to, čo som povedal už trikrát, že ich úrad, v ktorom robia, bude vždy viesť ten najlepší človek spomedzi nich. Vtedy by som vás pochválil, ak takúto ambíciu by ste si dali. A ešte raz opakujem – verejnú ponuku. My neobchodujeme s našimi hlasmi, ale ak ukážete, že vám naozaj ide o dobro, že chcete oddeliť štátnu správu od politiky, my sme k tomu k dispozícii kedykoľvek sa s vami o tom baviť. Poďme to urobiť a ochráňme taký zákon ústavnou zmenou alebo ústavným uzákonením. Slovensko a ľudia na Slovensku si zaslúžia profesionálny výkon štátnej služby, zaslúžia si profesionálnych úradníkov, ktorí budú mať ale za to aj profesionálne platy. Ak týmto ľuďom profesionálne platy dáme a budú profesionáli, tak ľudia budú mať profesionálnu službu. Nemáme na tom čo stratiť.

    Dnes, bohužiaľ, keď sa pozriete na súdy, vyšší súdni úradníci, či jak sa títo ľudia robia, volajú, robia za 500-600 eur. Robili by ste vy túto prácu, ktorá je tretinová, pätinová z toho, čo dostávajú sudcovia? Veľakrát ktorí robia v podstate de facto tú istú prácu, ako robia sudcovia? Robili by ste to vy? Na rukách by mali nosiť vyšších súdnych úradníkov, že ešte odtiaľ z tých súdov neodišli. Vy si ale nekladiete ambíciu týmto ľuďom dať aj dvojnásobné platy. Mali by ste lepšie spravované súdy. Mali by ste rýchlejšie rozhodovanú spravodlivosť a ľudia by sa rýchlejšie k tej spravodlivosti dostali. Nie, vy ste si dali jedinú ambíciu, akože formou nezávislej rady pre štátnu službu zabetónovať svojich ľudí tam naveky a ochrániť ich pred prípadnou zmenou politickej garnitúry.

    Ale našou ambíciou spoločnou by malo byť, tak ako opakujem možno po piatykrát, aby na úradoch robili tí najlepší z najlepších za špičkové platy a ľudia aby odchádzali z úradov s pocitom špičkovej služby. Vtedy môžme prísť a povedať aj úradníkom, áno, bude vás o 20 % menej, ale tie peniaze nieže ušetríme a dáme Kaliňákovi, aby ich niekde rozkradol s Bašternákom, ale použijeme ich na lepšie platy tých úradníkov, ktorí tam budú.

    Ešte raz hovorím, poslednýkrát a tým končím, naša verejná ponuka na to, ak chcete naozaj sprofesionalizovať štátnu službu, na to, aby sme si k tomu spolu sadli a ochránili zamestnancov v štátnej službe ústavným zákonom, kedykoľvek sme ochotní sa s vami o tom baviť.

    A rovnako ešte jeden príklad. Keď chceme a zároveň sa pozeráme na výber daní na Slovensku, aj keď Kažimír tu môže hovoriť, že jak sa nám zlepšuje, ale zlepšuje sa nám z toho, že tu ani nie sme poslední, že sme druhí od konca vo výbere DPH. Alebo tretí, že sa tam striedame s Gréckom a Rumunskom, inokedy s Bulharskom. Z 27 krajín sme tretí od konca vo výbere DPH. Jednoducho my potrebujeme na daňových úradoch špičkových úradníkov. Dnes tam tí ľudia mnohí majú naháňať zločincov typu Bašternák za 700-800 eur?! Majú si špiniť prsty s takýmito ľuďmi a riskovať, že im povie, že mu tam dá, devinu priloží k hlave?! Jednoducho nebude to robiť za ten plat.

    Ak chceme, aby nám daňové úrady vybrali možno o 2 mld. ročne viac, a to by sme boli iba na priemernej úrovni, ako vyberajú dane ostatné priemerné daňové úrady v rámci Európskej únie, v prvom rade musíme zaplatiť tých ľudí. Keď tí ľudia budú vidieť, že nemá 700-800 eur mesačne, ale že bude mať 1 500-2 000, dramaticky sa nám to vráti cez to, že vyberieme 2 mld. eur navyše a práve od týchto podvodníkov od podobných Bašternákov, Kaliňákov a podobných.

    Keď máme odvahu a chcete urobiť Slovensku dobre, sme otvorení takejto debate.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie pán poslanec zareagujú dve panie poslankyne s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Žiaľ, ako podotkol kolega Igor Matovič, tento zákon veľkú ambíciu nemá. Ja keď som ho čítala prvýkrát, tak som si hovorila, že mala som pocit, že to je taká povinná jazda, a potom som vlastne zistila, že áno, je to povinná jazda, pretože Európska komisia nás v úvodzovkách núti k tomuto zákonu, je to súčasť partnerskej dohody, čiže my to musíme urobiť. A tak to aj vyzerá. No keď to musíme urobiť, no dobre, tak urobíme tej Európskej komisii radosť a my ten zákon nejako už uťapkáme. A je to, je to veľká škoda, pretože raz keď ideme robiť tak veľký zákon a tak dôležitý zákon, ako je zákon o štátnej službe, tak mali by sme mať ambíciu dramatickým spôsobom zreformovať, ako štátna služba funguje. Je taký názor, že štvrtá revolúcia, ktorá sa uskutoční, sa uskutoční práve v riadení štátu a spôsobom, akým je štát riadený, a ak to máme urobiť, tak by sme mali mať profesionálnu, odbornú štátnu správu.

    Ešte len doplním, že keď som spomínala tú štúdiu OECD o verejnej správe na Slovensku, tak tam sa hodnotitelia z OECD čudujú, že je zaujímavé, že Slovensko vôbec nemá záujem o nejaké odborné analýzy, ktoré by, potom na základe čoho by vyvíjalo politiky. A že neni to zvyk, všetky ostatné krajiny robia rozhodnutia, politické rozhodnutia hlavne na základe odborných analýz. No my sme začali zakladať tieto inštitúty, Inštitút finančnej politiky, vzdelávacej politiky, na ministerstve životného prostredia to ideme založiť, ale tak sa mi zdá, že tá vôľa zobrať do úvahy nejaké odborné analýzy, napríklad to vidíme pri ministerstve dopravy, tá je minimálna. A to tiež potom súvisí s motiváciou. Chceme pritiahnuť najlepších analytikov, ale keď nám dajú tú analýzu, tak sa potom na ňu v podstate politici vykašlú.

    Takže mrzí ma to, ale je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. A napriek trošku dobrej vôle môžeme vidieť pri čítaní tohto zákonu snahu o nastolenie poriadku v štátnej službe, o nastavenie pravidiel fungovania všetkých zamestnancov v štátnej službe. Ale ja som naozaj pri prezeraní toho materiálu dúfala, že v tom nájdem jasné pravidlá odpolitizovania a skutočnej profesionalizácie štátnej služby. Bohužiaľ, toto, aj ako sme z úst kolegov počuli, sa naozaj týmto zákonom nedeje. A beriem to takisto za veľkú premrhanú šancu.

    O tomto zákone ste hovorili už pred dvoma rokmi. Minimálne pred dvoma rokmi. A verím tomu, že radšej ste mohli ešte ďalšie dva roky počkať a pripraviť niečo poriadne ako zákon, ktorý len betónuje svojich politických nominantov, nominantov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Matovič, chcete reagovať na faktické poznámky?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za vaše reakcie, len chcel som ešte, som to nestihol všetko prečítať, že vlastne jak, jak sa naša vládna moc ide tváriť, teda že keď tam zvolí s týmto zákonom Radu pre štátnu službu, aký to bude teda nezávislý koordinačne monitorovací orgán, tak ja som tam spomenul iba to, že vlastne príslušný výbor, v ktorom má koalícia väčšinu, navrhne kandidáta potom väčšinovo, táto Národná rada bude voliť prvého člena. Ďalšieho navrhne verejný ochranca práv, ktorého táto koalícia bude čoskoro si voliť, takže takisto to bude ich človek, takže znova ich nominant, ktorého si následne väčšina tuná zvolí. Ďalšieho predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého si SMER v minulom volebnom období spolu s Frešom takisto zvolil. Štvrtého poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti, ten, ktorého si vláda vyberie, znova koalícia, a piaty nominant má byť z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí, vieme, že majú podpísanú družbu s vládnou, dominantnou vládnou stranou. Takže naozaj čisto potemkináda, že kde sa tu hráme na to, že tu bude niečo nezávislé, ale v skutočnosti to bude 5 nominantov, ich nominantov, ktorých tu väčšina v Národnej rade, znova, ich ľudí, ktorá je zložená z ich ľudí, si zvolí, a budeme sa všetci tváriť, ako tu máme Radu pre nezávislú štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe. Čisto zabetónovanie ich nominantov a mňa to veľmi, veľmi mrzí.

    A veľmi ma mrzí to, čo som teda hovoril aj vo vystúpení, že nemáme tú ambíciu, aby sme mali tých najlepších zamestnancov v štátnej správe, aby sme im dali špičkové platy, aby nám odtiaľ neodchádzali. Alebo aby tí špičkoví ľudia, ktorí tam robia, aby nerozmýšľali nad tým, že kedy sa vyskytne príležitosť niekde v súkromnom sektore.

    Týchto ľudí systematicky odtiaľ štveme preč, nechávame súdnych úradníkov a zamestnancov Finančnej správy robiť za almužny a potom sa čudujeme prípadom Bašternák.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Heger, nenachádza sa v sále, stráca poradie.

    Takže, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, pán minister navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovolím si aj ja povedať, nie dlho, nejakých 5-7 minút, myslím si, že bolo už tu povedané toho dosť, ale tento zákon o štátnej správe týka sa prakticky aj mňa, pretože som tiež štátnym zamestnancom uvoľneným na výkon funkcie poslanca Národnej rady.

    Bolo tu už dosť veľa povedané, aj to, čo ja som si myslel, že poviem, ale musím sa, budem sa venovať možnože trošku tak okrajovejšie alebo trošku z takej praxe, čo to znamená byť štátnym zamestnancom.

    Tak v prvom rade by som chcel pánu Kaliňákovi odkázať, že, pán Kaliňák, chcel by som vidieť tých nie 700, pani Remišová, aj 750 mil., ktoré mali byť ušetrené, kde sú, akým spôsobom sa to nejak odzrkadlilo v našom rozpočte, kam tie peniaze išli. Pretože aj ja, keď si pozriem na môj úrad, z ktorého som vzišiel, z pozemkového, tak miesto jedného vedúceho má troch vedúcich a prakticky iba si prekladajú jeden papier cez druhý. A zdá sa mi, že aj úspory, ktoré tu boli slávnostne hlásené pred nejakými tromi rokmi, fakticky nijak ich nevidím. Pýtal som audit, aby nám tu bolo umožnené pozrieť, ktoré odbory v štátnej správe sú neefektívne, kde je veľa ľudí, kde už ani nedochádzajú ľudia, a ani toho som sa nedožil momentálne a môžem vám povedať, že napríklad v okrese Prešov budete na vklad čakať pol roka až trištvrte roka do katastra. A sa pýtam, toto je tá efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa?

    Takže, vážení, v prvom čítaní, samozrejme, že mali by sme hovoriť o probléme, ktorý nastoľuje daný zákon, či vôbec máme alebo nemáme sa tomu venovať, ja si myslím, že máme, stopercentne, ale myslím si, že malo by to byť na väčšej nejakej diskusii aj opozičných poslancov, možno ktorí majú tiež dobré nápady, a preto hneď na úvod by som chcel navrhnúť pani spravodajkyni, že navrhujem, aby tento zákon bol vrátený späť na prepracovanie, takže aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať pri hlasovaní.

    A teraz sa pozrime, čo znamená štátna správa. Možnože som mal tú česť zažiť ešte prelomové roky 90., keď som v roku ’91 nastúpil na pozemkový úrad. Vtedy vznikali pozemkové úrady. Takže tvoril som určitú oblasť štátnej správy, ktorá sa kreovala. A viete, čo prvé bolo? Pracovníci, ktorí dovtedy pracovali na odboroch ochrany pôdneho fondu, ktorí tam už možno pracovali 15-20 rokov, prišli k nám, k novému úradu pozemkovému, či nechceme praktické skúsenosti. Či nechceme od nich niečo si prevziať. Ja, ako nastúpil som, som povedal, že super. A dodneska budem spomínať pána Becheru, ktorý už je nebohý, bol to jeden z mojich prvých vedúcich, ktorý prišiel a povedal, že, Martin, poď, on mal vtedy nejakých 45 rokov, ja som mu tam, mladý chlap, tam nastúpil ako 28-ročný, 29-ročný a prakticky on mi tie skúsenosti predal. On mi časť skúseností predal, z tejto štátnej správy tykajúcej sa ochrany pôdneho fondu.

    A, vážení, o tom by mala byť aj štátna správa. Aby sa tu generačne odovzdávali, pretože tie zákony sa nemenia naruby, aspoň v štátnej správe, ja som teda v tej odbornej štátnej správe, sa nemenia o 360 alebo 180, nie, oni sa len modifikujú, ale ten základ tam je. Každý, kto ide do štátnej správy mal by mať jasno, že tam nejde ryžovať, ale ide zastupovať štát. Ide zastupovať štát a ide uvádzať zákony do praxe, ktoré sa jeho odbornosti týkajú. A, ja to zopakujem znovu, myslím, že za týmto pultom som to už raz povedal, pýtam sa, prečo by mal politický nominant ináč uplatňovať zákon, ktorý prijme Národná rada, ako nepolitický nominant. Predsa Národná rada prijme iba jeden zákon. Iba jeden zákon, a ako sa má uplatňovať, by mali ukázať vykonávacie vyhlášky, predpisy a ďalšie odborno-legislatívne danosti v danom zákone, ako sa s tým má v reálnom živote žiť.

    Keď som sa to pýtal v minulom volebnom období predstaviteľa vládnej strany, ktorá je momentálne v koalícii s ďalšími, viete, čo mi bolo odpovedané? Pán poslanec, ako by sme ich vymieňali? Tých nepolitických nominantov. Nehnevajte sa, pani kolegyne, páni kolegovia, ale toto u mňa neni odborné riadenie štátu, toto je u mňa neodborné riadenie štátu a ja nechcem, aby tu bol iba politický štát, ja chcem, aby tu bol odborný štát v každej oblasti, a preto budem stále hlásať o odpolitizovaní štátnej správy. Áno, mal som tiež pod sebou niekoľko ľudí, neboli to stovky, boli to iba desiatky ľudí, keď som bol na krajskom pozemkovom, a musím povedať, že zažil som šok, keď sme tam dostali so vzdelaním na pozemkový úrad veterinárny lekár. No veľmi ťažko budete debatovať odborne s týmto pánom, a preto keď pán minister spomínal, že ideme odpolitizovať štátnu správu, tak ja som zvedavý, aký bude výsledok toho odpolitizovania, aký bude výsledok tej odbornosti, ktorú tiež tu bolo v úvodnom slove spomínané, a tá profesionalizácia.

    Trošku budem polemizovať aj s kolegyňou Remišovou v jednom bode, a síce že dĺžka praxe nerozhoduje, no, vážení, u nás u pozemkárov, volám to familiárne u pozemkárov, dĺžka praxe rozhoduje, pretože nemáte na každom roku odborníka na pozemky, no nemáte. A na katastri máte to isté, na katastrálnom odbore. Áno, možnože na tých úradoch, kde vám menia rodné čísla a číslo rozhodnutia, áno, na každom druhom rohu môžete nájsť nezamestnaných do štátnej správy, ale na špeciálnych štátnych správach, v ktorých, hovorím, mám tu česť pracovať aj ja, nenájdete na každom rohu a tam je potrebná tá stabilizácia tohto kádru hlavne. Aby vedeli fundovane odpovedať a hlavne z vládneho rozhodnutia, ktoré sú, v každom jednom rozhodnutí sú jedinečné, neopakovateľné, hovorím, tam, tam nerobíte iba so sumami, tam robíte s celým komplexom zákonov, ktoré musíte v danom prípade dať do súvisu, a rozhodnúť veci. A tam je tá skúsenosť, koľkokrát ste boli na súde, koľkokrát ste boli na jednaniach s tými vlastníkmi, s tými katastrálnikmi z tých slovenských pozemkových fondov, a keď túto prax nemáš, nevieš, ako môžeš reagovať, a môžte si to čítať z kníh aj 350-krát, stále tá prax vám bude chýbať, a preto stopercentne budem hlasovať za taký zákon v štátnej službe, ktorý bude tento rast generačný upevňovať, aby sme mali jasno, že vychováme ďalšiu generáciu štátnych úradíkov, ktorí budú odborne riadiť tú svoju oblasť, v ktorej tam to je.

    Musím povedať, že štve ma aj názov, ktorý sa bežne zaužíval, keď sme vstúpili do EÚ, oddelenie ľudských zdrojov. Mňa to ako človeka ponižuje, predsa človek neni zdroj. Človek je zdroj ako baterka, ktorú vyšťavíme a vyhodíme von? Nehnevajte sa, my sme keď mali oddelenia personálne, teraz máme oddelenia ľudských zdrojov. Takže ja k tomu tiež mám svoje výhrady, a myslím si, že človek má trošku vyššiu, mal by mať úctu, nie, že budeme hovoriť, že ty si zdroj a ťa vyšťavím a potom ideš do teplých končín. Nechcem hovoriť o päťdesiatnikoch, ktorí sú vyhodení v zo štátnej správy a nemajú sa kde uplatniť.

    Keby som sa vrátil k tomu, čo tu už bolo spomínané, že áno, ja by som mať chcel najlepších z nášho národa, aby v štátnej správe, lebo, žiaľ, tí najlepší idú do súkromných sfér často. My ich v štátnej správe, ja som mal tú česť alebo stalo sa, že tých, ktorých ja som mal, že štyri-päť rokov učil, zrazu po štyroch rokoch odišli z pozemkového úradu a stál som proti nim na súde. Oni s tými vedomosťami brojili proti štátu a boli na opačnej strane. A to je veľký problém, vážení. My sme neboli v stave ich udržať.

    Takže myslím si, že pokiaľ my dáme štátnym zamestnancom métu, garanciu, že budú môcť hájiť tento štát až do určitej možnože doby, pokiaľ nespravia nejaký, až taký nejaký prešľap, že ja neviem, že niekoho tam, že doslova, že zabijú alebo urobia nejaký trestný čin, tak budú môcť v tej štátnej správe byť a nebudú sa každé štyri roky báť, či ostanú, alebo neostanú, tak pokiaľ toto im budeme garantovať, tak myslím si, že bude tá štátna správa aj rásť, čo sa týka kvality aj odbornosti.

    O platoch, to som už tiež tu hovoril, že ak má ísť dať pokutu 500 eur a on má v hrubom tiež 500, alebo teda v čistom 500, a keď má ísť dať takýchto pokút desať, a ten mu povie, tu máte 200 eura z každej tej pokuty, tak sa pýtam, zlomí alebo nezlomí sa? Čo urobí štátny zamestnanec? Čo mu garantuje štát? Nebude mu garantovať ešte ani ten minimálny dôchodok možno pri takomto príjme, keď pôjde do dôchodku, a tu je veľký problém, vážení, že my si nevážime tých, ktorí chcú dať možno svoju životnú know-how, teraz beriem ako vekovú, najlepšie roky života možnože pre ten štát, len ten štát ich nevie udržať.

    Takže, vážení, tiež sa veľmi prihováram za to, aby v zákone, ktorý bude riadiť tento štát, to znamená tú štátnu správu, ktorú majú vykonať tie osoby, aby mali motiváciu takú, ktorou ich v tej štátnej správe udržíme nie na dva-štyri roky, ale na 20 rokov, na 30 rokov, a vtedy poviem, že áno, dobrá a riadená štátna správa.

    A ešte jednu vec musím spomenúť, konflikt záujmov. No, to riešime ako (povedané so smiechom), že ja sa prihlásim, som v konflikte záujmov, a nič viacej? Mne tu nejako ako keby chýbala koncovka, ja keď som v konflikte záujmov, tak nemôžem to vykonávať proste, to má byť koniec, hej, musím to zmeniť niečo, v čom som v konflikte záujmov, ale u mňa sa to proste nerobí a to je veľký problém. To, že sme momentálne špeciálne štátne správy dali pod jednu strechu, osobne som zažil reformy v ’94., v ’95., v osobitných reformách, budem tvrdiť stále, že špeciálna štátna správa mala podľa mňa väčšiu takú výpovednú hodnotu a trošku tej hrdosti u vás bolo, že áno, tu sú lesáci, tu sú pozemkári, tu sú katastrálnici, tu sú životňáci. A myslím si, že v súčasnosti to, čo bolo sľubované pri tejto reforme ESO, nebolo vôbec splnené. Mnohí zamestnanci v štátnej správe, ktorí boli na iných odboroch a v živote neboli na súde, neobhajovali svoj, svoje rozhodnutie na súde, majú vyššie platy ako tí, ktorí na ten súd chodia za tých 500 eur v čistom. A keď takto má byť aj v budúcnosti, tak ja kategoricky dvíham ruku, že nie. Nie a ešte raz nie.

    Už nehovorím o finančnom ocenení v rámci regiónov. Lebo ja, to je veľký problém. A o tom nechce hovoriť nikto. Ale je to fakt, a keď bude treba, tak prinesiem aj dôkazy, keď niekto nechce veriť, a to je ďalší problém, ktorý by mal zákon o štátnej službe riešiť.

    Takže, vážení, niekoľko mojich takýchto postrehov, možnože pánu ministrovi k niečomu prispejú alebo možno dajú nejaký podnet, čo by sa malo ešte možnože nad čím zamyslieť, pokiaľ budem mať možnosť, tak, samozrejme, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania, sa pokúsime niečo pripraviť a chcem veriť, že každé zákony, ktoré tu budú prijímané, a to je jedno, z akého rezortu, že budú skvalitňovať život našim občanom, nie ho komplikovať. A pokiaľ by to mal byť zákon o štátnej správe, tak aby sme na tú štátnu správu boli hradí a aby ten štát tí zamestnanci štátnej správy hájili tak, ako sa má hájiť, a aby sme nemuseli sa potom znovu ho novelizovať behom dvoch-troch rokov aj päťkrát-šesťkrát, lebo potom sme asi urobili zlú tú prípravnú prácu, a prakticky máme veľký problém, aby sme to dali do nejakého zdarného finišu.

    Takže končím tak, ako som zvykol, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec, registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Martin, tá úvaha o ľudských zdrojoch ma doviedla k zamysleniu sa nad tým, ako sa tie pojmy za môjho života vyvíjali.

    V rannej mladosti sme mali kádrové a kádrováka, pretože, a teraz je otázka, komu patrí primát v tomto, kádri rozhodujú všetko, hovoril na jednej strane autokoncernista Ford a na druhej strane nesmrteľný Josif Vissarionovič Stalin. Existovalo potom aj osobné, ktoré sa potom nazvalo nóblovo personálne, tak potom boli personalisti, no a teraz sme v ľudských zdrojoch, to ma napadá taká fotografia, kde jeden človiečik kope jamu a okolo neho stoja marketingový odborník, manažér ľudských zdrojov, psychologický poradca a pozerajú na to, ako kope tú jamu, ale to je len taká drobná spomienka.

    Pokiaľ ide o tú štátnu správu, nepochybne, keby sme vybrali to dobré z rakúskej c. a k. byrokracie, kde človek rástol praxou a mal v podstate definitívu, jak sa tomu hovorilo, bolo by to niečo dobré, a pokiaľ ide o tú, ten spor s Veronikou Remišovou o tom, či je prax potrebná, prax je, samozrejme, potrebná a človek s istou praxou je tým najlepším, ja som sa len vždy bránil tomu, že bezpodmienečne je dĺžka praxe lineárne spojená s kvalitou. Ja si myslím, že mnohé práce, napríklad ty na pozemkovom úrade alebo inštrumentárka na operačnej sále po istom čase zvládne problematiku a potom už len záleží na tom, či je vypálená alebo nevypálená, to znamená tá prax nie je do smrti lineárne rastúca.

    A pokiaľ ide o tú, a teda ten vzťah k tej, k tomu miestu, ak má ten človek istotu, tak, samozrejme, presne ako hovoríš, je nádej spoliehať sa na to, že podá dobrý výkon.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko, s reakciou na faktickú nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pán kolega, myslím si, že si to zhodnotil správne, máš možnože tiež kopu praxe, takže ďakujem pekne za tvoju pripomienku.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Teraz dostane priestor pán poslanec Heger.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Ja by som to chcel tak stihnúť do toho hlasovania, takže pokúsim sa byť stručný.

    Ja som veľmi vďačný za to, čo tu povedala aj kolegyňa Remišová a veľmi dobre to doplnil aj kolega Fecko a kolega Matovič. Ja skúsim možno ešte pár takých konkrétnejších vecí a možno to tak zhrnúť.

    Ja osobne tiež si myslím, že štátna správa, by som to nazval, že krváca, že naozaj vidíme, že táto oblasť je veľmi zanedbaná, a na to, aby fungoval tento štát dobre, naozaj potrebujeme kvalitných, kvalifikovaných, dobre ohodnotených a spokojných ľudí, ktorí túto prácu robia radi a robia ju dobre ohodnotenú, lebo vtedy človeka tá práca baví, ak za to dostáva aj patričnú odmenu a nemusí sa zaoberať tým, že či má dostatok na prežitie, a môže sa plne sústrediť na prácu. Čiže toto je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, a preto aj trošku tak ma mrzí alebo myslím si, že, že aj tento zákon ide tak po povrchu.

    A ja osobne si myslím, že toto je naozaj tak veľká oblasť, ktorá by si zaslúžila veľkú reformu. Tí ľudia v tej štátnej správe by si to podľa mňa zaslúžili, a ak ich poznáte a pohybujete sa medzi nimi, tak určite poznáte tie problémy a ja možnože niektoré z nich aj spomeniem. Ale myslím si, že aj ľudia v krajine by si to zaslúžili, pretože máme, myslím, že právom očakávania na to, aby štátna správa dobre fungovala, ale tie očakávania, keď sa, keď sa aj opýtate ľudí alebo by ste si robili taký prieskum, tak by ste zistili, že verejná mienka práve na týchto pracovníkov nie je moc dobrá. Myslím si, že je trošku aj krivdivá, že krivdíme tým ľuďom, lebo sú to dva pohľady. Jeden je pohľad ľudí zvonku, ktorí možno nevidia až tak hlboko do tej štátnej správy, a potom sú tu ľudia, ktorí sú priamo z tej štátnej správe a vidia do toho veľmi hlboko.

    Tí ľudia, ktorí sú zvonku a nevidia dostatočne do toho, tak budú možno tak, tak paušálne všetkých hádzať do jedného vreca a povedia, a sú to darmožráči alebo sú to, teda len tam vysedávajú na kávičkách, dajú si úradné hodiny dvakrát do týždňa a zvyšok sa len flákajú a podobne a podobne. Ale... A zase keby sme sa pozreli na tú prácu, na ten pohľad zvnútra a opýtame sa tých ľudí, tak zistíme, že mnohokrát tí ľudia sú zaplavení prácou, nevedia, kde im hlava stojí, a preto nedokážu tie procesy urýchliť, resp. tú prácu urobiť rýchlo. Ale keď sa začnete s tými ľuďmi rozprávať, zistíte, že nie je to ani v tom, že by boli leniví, ale mnohokrát tie procesy, ktoré fungujú na týchto pracoviskách, sú ťažko zastaralé.

    A práve aj to, čo hovorila kolegyňa Remišová, že máme tu elektronickú verejnú správu, ktorá, žiaľ, stále nie je funkčná. Poviem len jeden príklad z jedného pracoviska, kde som sa rozprával. Bola zavedená elektronická, elektronické podávanie žiadostí. Toto elektronické podávanie žiadostí prinieslo o jeden administratívny krok navyše, pretože tá prepojenosť - a toto je subjekt štátnej správy - tá prepojenosť tam nefunguje a ten pracovník, ktorý keď prijme to podanie fyzicky od človeka už vytlačené, má o jeden krok menej, ako keď ho prijme elektronicky, pretože si ho musí vytlačiť a znovu ho naťukať do svojho systému, pretože to elektronické prepojenie toho, čo zadal klient, občan, sa mu proste tam nezobrazí a nefunguje mu to. A toto je, toto je len, len malá odrobinka toho, ako naozaj tu mnohé, ako nám tu tá elektronická verejná správa stále nepomáha a neprináša tú žiadanú efektivitu. A preto ľudia musia, pracovníci v štátnej správe mnohokrát musia vykonávať zbytočné administratívne kroky, ktoré spomaľujú procesy, ktoré spomaľujú ich prácu, a preto sú ňou zavalení. A navonok to pôsobí, že nič nerobia. Čiže keď sa naozaj pozrieme dovnútra, zistíme, jaká je tu disproporcia medzi vnímaním ľudí, ktorí sú v nej, a medzi vnímaním ľudí, ktorí na to hľadia zvonku z pohľadu zákazníka a majú na to právo. Zákazník - občan má právo na to, aby dostával kvalitné služby od štátnej správy.

    Ale, takže keby sme si to zhrnuli, čo je úplne dôležité?

  • Ruch v sále.

  • Elektronická verejná správa, funkčná, plne funkčná, tak, aby sa nemuseli vykonávať opakované kroky.

    Po druhé. Personálny audit. Hovorila o tom aj kolegyňa Remišová. Pri každom pracovnom obsadení rozhodujú dve veci, je kvalita zamestnanca, ale, samozrejme, je aj mzda a v konečnom dôsledku počet. Veľa sa tu hovorí o počte zamestnancov, ale ten počet nemôžme stavať len tak, by som povedal, na..., od zeleného stola, ale musíme sa pozrieť práve na tie procesy, či tie procesy zodpovedajú, či tie procesy sú efektívne. Čiže keď prídu efektívne procesy, budú môcť byť aj efektívne počty, keď tak poviem. A toto nám môže vyskočiť, že my potom budeme mať dostatok prostriedkov na to, aby sme ľudí dostatočne aj zaplatili. A tí ľudia si zaslúžia byť dostatočne zaplatení, pretože v súkromnej sfére potom za porovnateľnú prácu dostanú omnoho viac. A to je hanba.

    Ja si myslím, že to je hanba, aby človek, ktorý odovzdáva tú istú kvalitu práce a robí ju v štátnom záujme v prospech miliónov občanov, dostával nižšiu mzdu len preto, že je v štátnej správe.

  • Ruch v sále.

  • Takže toto, myslím si, že tuto je tá veľká krivda. Takže tí ľudia by mali byť zaplatení. A práve tak, jako aj hovoril kolega Fecko, práve tam je potom tá diera pre to pokušenie, ako si vykompenzovať, a to je mnohokrát aj tlak zvonku. Tí ľudia to môžu myslieť aj úprimne a nechcú zobrať ten úplatok, ale keď niekto do vás stále búši a chce vám ten úplatok dať na to, aby ste mu vyhoveli, tak musíte mať veľmi silný charakter, aby ste tomu odolali. A toto je tiež veľmi náročné. Ďalšiu vec, čo by som chcel povedať, čiže ľudia nie sú dostatočne zaplatení, sú zaplavení zbytočnou prácou.

    Kariérny rast. Toto je podľa mňa ďalšia oblasť v štátnej správe, ktorá by mala byť veľmi konkrétne podrobená analýze a reforme, pretože naozaj je tu, a musíme povedať, toto je také naše ešte, žiaľ, zatiaľ slovenské, taký ten klientelizmus. Na jednej strane je to možno strach, že kam tých ľudí pošleme, čo s nimi bude, tak ich proste nejakým spôsobom strpíme alebo upraceme. A na druhej strane, a toto by som povedal, že toto je opäť veľká oblasť v tom, že dnes profesionálne personálne agentúry, ktoré sa venujú naozaj rozvoju personálnych zdrojov, vedia nasmerovať ľudí do oblastí, v ktorých tí ľudia sú dobrí.

    My vieme, že aj dnes na Slovensku pracuje mnoho ľudí v oblastiach, na ktoré sa nehodia, ale robia ich preto, lebo sú buď dobre zaplatení, alebo sú to naozaj miesta v štátnej správe a proste sú tam nejakým spôsobom uprataní, len aby mali nejaké teplé miestočko. A hoci je aj podhodnotené. A takíto ľudia, by som povedal, práve deformujú tie normy, lebo oni sa uspokoja radšej aj s takou úplne podhodnotenou mzdou, ako hovoril kolega Fecko, 500 eur v čistom, len aby tam mohli nejakým spôsobom prežiť, lebo si nevedia predstaviť, čo by na trhu práce robili, lebo nikto na trhu práce im nevie povedať, že tak máš talent na toto a na toto, tak poď to rozvíjať a budeš, budeš odborníkom na tú vec. Budeš buď remeselník, teda keď nemáš na to, aby si robil vysokoškolskú prácu, tak budeš možno výborným remeselníkom, že pomôcť tým ľuďom naozaj rozpoznať to ich obdarenie, a v tom nech sa rozvíjajú. Ale nech nezaberajú miesto, kde sa nehodia. A povedzme si na rovinu, dneska sa to deje. Dneska sa to naozaj deje. Dneska je štátna správa tak spolitizovaná, že mnohokrát až o referentské miesta sa rozhoduje politicky.

  • Ruch v sále a zaznievanie gongu.

  • Referentské miesta sa dosadzujú politicky. Veď to je úplne absurdné. A načo? Veď dajme kvalitných ľudí.

    A naozaj teraz by som chcel povedať... Neviem, ako sme na tom s hlasovaním, že či ešte môžem chvíľku pokračovať, kým dôjdu všetci alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    My sme na tom s hlasovaním dobre. Otázka je, ako ste na tom vy s hlasom?

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • No ja s hlasom som, no tak, že ešte...

  • Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ešte dohovorí pán poslanec, tak dajme mu ešte pár minút. Ďakujem pekne.

  • Ak mi dáte ešte pár minút, tak to už fakt uzavriem.

    Poslednú takú jednu skúsenosť chcem povedať. Pracoval som svojho času na ministerstve obrany a zažil som, ako sa reformovali ministerstvo obrany a vôbec ozbrojené sily, a musím povedať, že jednu vec, ktorú som si odniesol ako takú veľkú skúsenosť, je, a neviem, možno, možno to poznáte, možno o tom viete, možno o tom neviete, ale v našej, v našich ozbrojených silách máme tzv. dôstojnícky zbor a máme poddôstojnícky zbor. A ono niekedy máme pocit, že ten poddôstojnícky zbor, že to sú takí akože nižší, takí akože nižší dôstojníci, takí zbytoční ľudia. V skutočnosti poddôstojníci sú, poddôstojnícky zbor sú úplne kľúčoví ľudia pre život a zdravie ozbrojených síl. Totižto funguje to tak, že keď mladý absolvent vysokej vojenskej školy skončí, dnes skončí s hodnosťou poručík, a prichádza riadiť najmenšiu jednotku, ktorá je čata. Ale čata pozostáva už zo, ak sa nemýlim, zo 40, áno, 40 vojakov, a ak by tu bol minister obrany, by ma opravil, 40 vojakov, ktorým velí alebo on im úplne nevelí, ale drží úroveň tej jednotky, je veliaci poddôstojník. Veliaci poddôstojník je skúsený človek, ktorý s tou jednotkou žije a vychováva ju dlhé roky. A keď tam príde mladý poručík, ktorý je síce dôstojník, má tzv. nulovú autoritu u toho družstva, iba tú, že z funkcie rozumejú, že je dôstojník a že ho budú počúvať, ale v skutočnosti mu tú autoritu tam zabezpečuje ten veliaci dôstojník. A to je práve a tuto vidím práve aj pri dnešnom politickom systéme, áno, máme politické nominácie a niektoré sú naozaj veľmi dôležité, ale práve v porovnaní tá paralela s tými poddôstojníkmi, tí odborníci v tej štátnej správe, ktorí sú tam dlhé roky a poznajú ten rezort od A po Z, každú skrutku.

    A povedzme si na rovinu, keď minister príde do nejakého rezortu, a väčšinou ministri nie sú z tých rezortov, tak nemôžu poznať, musia sa oprieť o expertízu ľudí zo štátnej správy. A práve toto by mali byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, ktorí sú tam dlhodobo a poznajú ten rezort naozaj od A po Z. A o týchto by sa mal oprieť. A toto je podľa mňa aj pointa, ako by sme mali dbať na kariérny rast ľudí v štátnej správe. A preto táto, táto oblasť je tak kľúčová, že si zaslúži kvalitnú, naozaj kvalitnú reformu, ktorá tu úplne určí nový smer pre riadenie tejto krajiny, pretože na tomto mnohokrát krvácame.

    A ja to zopakujem na záver, že vy, ktorí ju poznáte, a vy, ktorí ste v koalícii a spolupracujete s ľuďmi z ministerstiev a podobne, určite poznáte tie príbehy, kde naozaj tí ľudia sú mnohokrát buď preťažení, alebo nemajú dostatok kvalitných ľudí, nemôžu sa ich zbaviť, lebo sú to politické nominácie a podobne, a v konečnom dôsledku na to doplácajú bežní ľudia, ktorí sa nedostanú k takým výsledkom štátnej správy, ako by mohli. A to asi všetko, čo som k tomu chcel povedať, takže ďakujem vám.

    Pán minister, ja ak môžem sa pridať k tomu apelu. Chápem, že tento zákon už tu máme, prebehne prvým, druhým čítaním a podobne, ale ja by som tak ľudsky chcel vyjadriť, že, že naozaj toto je veľká oblasť a máte pred sebou celé volebné obdobie, a ja by som vás chcel do toho tak povzbudiť, že, že zahryznite sa, prosím, do tejto oblasti poriadne, pretože všetci to potrebujeme, aby, a tí ľudia to potrebujú, aby tam bolo zdravé pracovné prostredie, aby tu nebol taký veľký nepomer medzi súkromnou sférou a štátnou správou. A naozaj už si predtým nezakrývajme oči a nesnažme sa pozerať na to, že á, šak nejako dobre bolo, dobre bude, nejak to ušmodrcháme. Proste, poďme to urobiť poriadne, prekopať, pretože ja myslím, že aj táto krajina to nevyhnutne potrebuje.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec Heger, za vaše vystúpenie. Dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou. Pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Remišová.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, čakali sme, kto nakoniec príde s tou loptou a urobí ten slávnostný výkop. Tak medzi nami, ja som čakal, že minister vnútra. Ešte som nepočul, že by sa minister sociálnych vecí zaoberal štátnou a verejnou správou, ale nech sa páči, je to vaša voľba vo vláde.

    O čo ide. Pripomeniem. Odpolitizovanie štátnej a verejnej služby bolo podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bolo to obsahom Acquis communautaire. Bol som vtedy poslanec a pamätám si, ako sme to chystali. Napokon Dzurinda a jeho vláda odsúhlasili zákon aj úrad pre štátnu službu. Boli sme prijatí do Európskej únie. A ako známi stredoeurópski podvodníci sme potom tento úrad zrušili.

  • Reakcia z pléna.

  • Dzurinda. Dzurinda. Áno, nebojte sa, ja nemám problém povedať pravdu. Sám ho založil a sám ho aj zlikvidoval. A odvtedy sme sa ponorili znovu do straníckeho protekcionizmu, korupcia sa rozmohla v krajine nebývalým spôsobom a verím, že aj vo vašej strane máte veľa ťažkostí s tým, ako vysvetliť polokvalifikovaným ľuďom, že strana nie je, nie je náborová kancelária pre dobré alebo menej dobré, ale v každom prípade teplé úradnícke miesta.

    Toto som čakal v tom zákone, pán minister, a kým tam nebude odpolitizovanie štátnej aj verejnej správy, dovtedy budem upozorňovať, že sa udial podfuk, že tuná je verejná a štátna správa závislá od strán, úradníci vydierateľní, a preto ustrašení, neefektívni, nesebavedomí a, bohužiaľ, aj často korupční.

    Nebudem nikdy hádzať všetkých do jedného vreca. Je tu veľa slušných a dobrých úradníkov na každej úrovni. Ale my ich priam odrádzame od slušnosti, lebo nemajú definitívu, nemajú istotu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem kolegovi Hegerovi, že tak veľmi dobre vystihol problémy, ktoré naša štátna správa má, a veľmi dobre pomenoval problém politizácie štátnej správy, kedy vlastne v štvorročných cykloch vyhadzujú, sa vyhadzujú ľudia až od podlahy, a máme nedostatok odborníkov v štátnej správe. A ak chceme tento štát riadiť dobre, tak štátna správa je prvým krokom, kde musíme začať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Heger s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Jednu vec som na záver zabudol, a to sa vám poďakovať, že som mohol natiahnuť čas cez piatu, a zároveň sa teda ospravedlňujem a môžme ísť hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, v tomto momente prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po hlasovaní budeme pokračovať, rozprava ústna je uzavretá, takže budú nasledovať záverečné slová.

    A teraz v tomto momente ideme hlasovať.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať hlasovaním o bode 41 schváleného programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok (tlač 248).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výboru ústavnoprávneho pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 248.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci Národnej rady. Žiadny nepodal procedurálny návrh. Prosím preto, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 118, zdržalo sa 25 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci; ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor a lehoty potrebné na prerokovanie návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 141.

    Návrh bol schválený.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 251).

    Prosím teraz pána poslanca Kondróta, aby ako spravodajca z gestorského hospodárskeho výboru uviedol hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 251.

  • Ďakujeme, predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec a nebol predložený žiadny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh, vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 103, zdržalo sa 39, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 30 a je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.

    Prosím teraz pána Tibora Jančulu, určeného spravodajcu z výboru hospodárskeho, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, tlač 240.

  • V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 142, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za hlasovalo 143.

    Konštatujem, že sme to, že sme tento návrh schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Petra Pamulu, aby uvádzal hlasovanie o bode 31 nášho programu, a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave (tlač 172).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 172.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, takže neboli podané žiadne návrhy. Pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 121, zdržalo sa 20 poslancov a nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 121, 1 proti, 20 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 121, 1 proti, 20 sa zdržali.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu, a to o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov (tlač 234).

    Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 234.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 82, 2 proti, 58 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať o tom, že zajtra, tak ako sme sa minulý týždeň dohodli, budeme rokovať ako normálny rokovací deň, to znamená, že tým pádom bude od 12.00 hod. do 14.00 hod. obedňajšia prestávka, hlasovať by sme mali o 11.00 hod. Predpokladám, že o 11.00 hod. už budeme mať prerokované ešte niektoré aj iné návrhy, napríklad ministra životného prostredia, dokončíme tento návrh a ešte tu máme poslanecké. O 17.00 hod. by sme ale nehlasovali. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 92, teda ústavná väčšina, proti 49. Konštatujem, že návrh sme prijali.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pardon, v prerušenom rokovaní, to znamená, pani podpredsedníčka Nicholsonová uzavrela k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe rozpravu. Teraz ešte pán minister a pani spravodajkyňa, pokiaľ som dobre videl, pani spravodajkyňa môže mať záverečné slovo. Vyhlasujem teraz dvojminútovú prestávku, aby sa sem mohli presunúť aktéri toho návrhu.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

    Predtým ešte procedurálny návrh pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že na zajtra o 8.15 hod. bolo zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, rozprava bola uzavretá. Môžte mať, samozrejme, záverečné slovo.

    Nech sa páči.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244).

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď začnem tým, otázkou pánovi Budajovi, prečo to predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    No po prvé preto, že ho určila vláda, a po druhé preto, pretože do roku 2013 bola štátna a verejná služba súčasťou agendy ministerstva práce. Z hľadiska ľudských zdrojov. Takže z toho titulu. Ale samozrejmá vec, že vláda mohla poveriť hocikoho z ministrov.

    Ja hneď v úvode by som chcel uviesť pár základných vecí, ktoré sa týkajú tvorcov. Tvorcovia je Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je v súčasnosti gestorom problematiky, ktorá sa týka štátnej a verejnej služby. Hneď úvodom chcem uviesť, že mal som (zaznievanie gongu) možnosť aj teraz konzultovať s kolegami z úradu vlády...

  • Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, ak dovolíte. Páni poslanci, ak chcete diskutovať, nech sa páči, ale mimo rokovacieho priestoru! Pán minister má záverečné slovo, bol vyzývaný aj poslancami, aby odpovedal na niektoré otázky, tak ja si myslím, že je slušné si ho vypočuť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    ... že sú pripravení nielen počas rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ale ak bude záujem aj predtým sa stretnúť a o veciach komunikovať a konzultovať. Tá možnosť tu bola daná aj v tom predchádzajúcom období, pretože tomuto zákonu predchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie, doslova stovky pripomienok aj z rezortov, aj z ďalších inštitúcií. Boli tu ďalšie, by som povedal, pokusy alebo, alebo snaha podieľať sa na, na tvorbe tohto zákona. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť robil takéto stretnutie, kde boli prizvaní aj opoziční poslanci. Európska komisia na Slovensku organizovala takéto, takéto stretnutia, kde pozvala výnimočne opozičných poslancov. Nebolo ich veľa, ktorí sa toho zúčastnili, ktorí prejavili záujem. Dobre, bola tam pani Remišová, v podstate tie veci, ktoré vyjadrila tu, vyjadrila aj tam. Ale podstatná myšlienka, sme pripravení sadnúť si, komunikovať, konzultovať a, a vzájomne si mnohé veci, ktoré tu boli pomenované, vysvetliť. To je prvá a základná vec.

    Tu treba vidieť aj ďalšiu vec. Z hľadiska tej medzinárodnej komunikácie bolo tu veľmi veľa stretnutí, komunikácie s OECD, to znamená, to má istý kontext aj z hľadiska, nechcem povedať, že odobrovania, ale minimálne konzultácií a komunikácií aj na úrovni OECD. Toľko k tým všeobecným záležitostiam, ktoré sa týkajú, týkajú tej problematiky tvorby a pripravenosti ďalej komunikovať.

    Uvedomujeme si, že to je veľký zákon. Je to v podstate úplne nový zákon. Som presvedčený, že už nepríde garnitúra politická, ktorá by mala záujem viaceré inštitúty, ktoré tu boli dobré aj predtým, rušiť.Teraz, ak dovolíte, k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom sa pokúsim zhrnúť tú diskusiu.

    Viacerí tu spomínali, spomínali ESO. No treba povedať, že tento zákon nie je o ESE. ESO bolo v prvom rade o verejnej správe ako celku ako takom, to je cez 300-tisíc zamestnancov, toto je o štátnej správe, o štátnej službe, to je plus-mínus 38-tisíc zamestnancov. Ale treba povedať a ja nechcem ako, ako riešiť problémy, za ktoré je zodpovedný kolega Kaliňák, ale aj v tej, v tej oblasti sa urobilo veľmi veľa pozitívneho. Veď tu si len treba zobrať, zanikli krajské úrady, pod okresné úrady sa spojila celá špecializovaná štátna správa. Veď to sú veľmi veľké zmeny, ktoré tu boli urobené. Samozrejme, tie klientske centrá, veď to je dneska veľmi pozitívne vnímané. Ten, ten klient, ktorý príde do týchto zariadení, má šancu a možnosť veľmi veľa vecí vyriešiť práve v tom klientskom centre, pokiaľ to nie sú nejaké, nejaké úzko, úzko špecializované. Toľko možno k tomu. Ja nechcem rozoberať tie ďalšie veci.

    Viaceré tie vystúpenia sa skôr venovali samotnému fungovaniu štátnej správy. Ambícia a snaha tohto zákona je vytvoriť podmienky a predpoklady pre to, aby z pohľadu ľudských zdrojov tá štátna správa v budúcnosti fungovala lepšie. Predpokladám, že na tomto, na tomto, na tomto sa zhodneme.

    Pán poslanec Fecko, prepáčte, ale, ale poznáme sa viac a dlhšie rokov, vy ste starý poslanecký kozák, ktorý už má veľmi veľa skúseností. Ostal som prekvapený, že ste absolútne nezdôvodnil to stiahnutie toho materiálu. To sa žiadalo. Veď aj, aj v živote, keď sa niečo sťahuje, no tak to musí mať nejaký opodstatnený základ. Aj tie gate keď si dáva niekto dole, má k tomu opodstatnený základ a dôvod.

  • Smiech v sále.

  • Prepáčte, že som bol takýto osobný, ale je to dôležité si uvedomiť, že to je veľký, veľký istým spôsobom záväzok, veľký návrh, ktorý dávate, a celkom prirodzene, ja neviem, na čo mám reagovať, lebo vy ste potom prešli skôr k tým osobným záležitostiam, ktoré sa týkajú vašich osobných skúseností z fungovania štátnej správy. K tomu sa vyjadrovať nebudem, ale myslím si, že taký návrh, ako je stiahnutie materiálu, by mal byť patrične aj zdôvodnený.

    No a to, čo som ešte chcel povedať, pretože tie vystúpenia boli relatívne všeobecné, čomu rozumiem, je prvé čítanie, to je všeobecná záležitosť. Reálne predpokladám, že v druhom čítaní prípadne výbory budú o konkrétnych veciach. Neviem, či ste celkom neopomenuli vyhlášky, na ktoré sa tento zákon odvoláva, ktoré hovoria o veľmi konkrétnych krokoch, ktoré dopĺňajú, rozširujú a konkretizujú veci obsiahnuté v samotnom návrhu zákona. To je si tiež potrebné uvedomiť.

    A úplne na záver k samotnému, k samotnému, samotnému prístupu a tej filozofie, ktorú tvorcovia zákona zvolili pri, pri tvorbe tohto zákona, je postavený na viacerých princípoch. Tie princípy vychádzajú z istého budovania štátnej služby. To znamená, nejedná sa len o nejaké teoretické myšlienky, ale je to založené aj na nejakých skúsenostiach, na nejakej aplikačnej praxi a na základe toho vychádza tých deväť základných princípov, na ktoré reaguje tento zákon ako taký. Veľmi stručne k nim.

    Princíp politickej neutrality. No nebude možné odvolávať bez uvedenia dôvodu. To je, to je ten hlavný bod, ktorý by som v súvislosti s týmto princípom chcel pomenovať.

    Princíp zákonnosti. Je tu tvorba nejakých kontrolných pôsobností, najskôr pôsobnosti - úrad vlády a úplne nová inštitúcia - Rada pre štátnu službu.

    Ďalej princíp transparentného zamestnávania, veľmi dôležitá vec, ktorá súvisí s tým, že sa zužuje počet situácií, prípadne konkrétnych dôvodov, kedy je daný proces možné realizovať bez výberového konania.

    A možno treba aj povedať k tým hromadným výberovým konaniam, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, ktorá reagovala, že prečo len pri absolventoch. Paragraf 42 pripúšťa uplatniť túto možnosť v širšom priestore. Zákon pomenováva najmä túto oblasť, ktorá sa týka absolventov stredných, resp., resp. vysokých škôl.

    Princíp efektívneho riadenia, áno, absolútne súhlasím. Pokiaľ hovoríme v zákone o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, no tak myslíme o jednom, v ktorom by malo byť zahrnuté celé to portfólio, ktoré sa týka získavania informácií a podkladov k nejakým možným rozhodnutiam.

    Princíp nestrannosti. Do zákona je tento princíp premietnutý cez povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konanie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov, k zneužívaniu informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na nejaký vlastný prospech alebo prospech niekoho. To je odpoveď na ten lobing.

    Ďalej princíp profesionality. To je otázka služobných hodnotení. Sme jedna z mála posledných krajín Európskej únie, kde v štátnej službe princíp hodnotenia neprebieha. My ho teraz zavádzame. Je, je tu proste ten návrh konkrétne daný.

    Ďalej princíp transparentného a rovnakého odmeňovania. Ak ste si všimli, doteraz platí v štátnej službe nejakých 32 rokov z hľadiska postupu, nejakej maximálnej hranice k dosiahnutiu tej najvyššej platovej triedy. No tento zákon to istým spôsobom odstraňuje. Sú tu ďalšie možnosti, ktoré smerujú k služobnému hodnoteniu a odmeňovaniu aj po tomto období.

    Ďalej princíp stability. Ten súvisí s prešetrením možnosti výpovede. To znamená, že sa čiastočne narúša to skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov, ktoré sa doteraz, doteraz tí, ktorí boli v exekutíve, všetci povedia, veľmi využívalo.

    Ďalej princíp rovnakého zaobchádzania. Otázka antidiskriminačného zákona, ktorá je premietnutá v tomto návrhu ako takom.

    No a ešte dve také vecné otázky, a to je zavedenie vekového cenzu. Ide o prvý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Aj ten je tu premietnutý. Dokonca tento zákon reaguje aj na to, čo sa veľmi často objavuje z pripomienok najmä odborárov pri kolektívnom vyjednávaní, že tá tarifa triedy je tak, že posledné dve triedy sú už pod hranicou minimálnej mzdy a musia vždy byť doplácané do tej výšky minimálnej mzdy zo zákona. Aj na toto pragmaticky z hľadiska aplikácie zákona a skúseností tento zákon ráta.

    No a posledná myšlienka, tá sa týka tých politických, straníckych vplyvov na tvorbu štátnej správy. No ja poviem bez problémov áno. Ale, páni kolegovia poslanci, poslankyne, všetky politické garnitúry, ktoré doteraz boli pri moci, po voľbách, keď nastupovali, robili isté politické zmeny. A práve preto tento zákon a snaha tieto veci obmedziť. Ony úplne odstránené asi nikdy nebudú, ale musia byť isté princípy, ktoré musia byť pomenované - kde, ako - a tá snaha v tomto zákone je.

    Takže reagujeme aj na tie pripomienky. Áno, reagovali opoziční, možno keby sa garnitúra vymenila, možno by reagovali niektorí iní, ktorí sú teraz koaliční. Ale to je princíp, ktoré my, ktorý my priznávame, a práve preto máme snahu, ambíciu túto otázku tu riešiť. Toľko možno k reakciám, ktoré tu zazneli.

    Samozrejmá vec, ešte raz, podávame pomocnú ruku komunikácii nielen na samotných výboroch, aj predtým. Boli by sme veľmi radi, i keď to nie je môj osobný zákon, ale mám veľký záujem na ňom, keby tento zákon bol prijatý väčšou podporou ako len koaličnou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete? Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Gábora Gála, Petra Antala a Petra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 271.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko. Tento zákon bol prijatý v 2015., riešil problematiku, problematiku, ktorá bola pre nás všetkých známa, a to, že pri veľkých investičných stavbách sa nezohľadnil ten verejný charakter záujmov, aby boli vyvolané verejnoprospešné investície. Zaviedol sa poplatok za rozvoj s tým, že budú jasné pravidlá. Keď ide nejaký investor niečo vybudovať, aby zaplatil poplatok za rozvoj a vlastne samospráva za presne zákonom určených pravidiel tieto prostriedky použije na verejnoprospešné ciele daného charakteru.

    Boli sme sa, teraz mali samosprávy prijať všeobecné záväzné nariadenia, ako upraviť tento poplatok, ale v praxi sa vyskytli také problémy, ktoré máme za cieľ teraz riešiť. Musím priznať, že s týmto prišiel náš zástupca starostu z Rači Rasťo Žitný, ktorý nám predostrel, že pri zatepľovaniach bytových domov, pri opravách celých stúpačiek existujúcich bytových domov a pri ďalších takých rekonštrukčných stavbách nie je možné rozdeliť ten zámer investora od toho, že keď niečo ide nové vybudovať, a to, že ide niečo len rekonštruovať, vylepšiť.

    Táto krátka novela má za cieľ, aby rekonštrukcia, údržba, oprava, modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podľa tých plôch, čiže nezväčšujú sa tie stavby, aby mali možnosť vyňať spod bremena platenia tohto poplatku a takisto aby tieto stavby mohli byť vyňaté aj vo VZN-kách. Viacero samospráv naznačilo, že radšej ani nejde prijať všeobecne záväzné nariadenie, lebo nechce ukrivdiť tým vlastníkom nehnuteľností, ktorých by sa tento zákon alebo takéto poňatie zákona ho mohlo poškodiť. Hovoril som s pôvodnými navrhovateľmi tohto zákona, vôbec nemali takýto zámer, ale, bohužiaľ, výklad tohto zákona na jednotlivých samosprávach, na jednotlivých stavebných úradoch smeruje k tomu, že tento poplatok by bol vyberaný na základe všeobecných záväzných nariadení samospráv aj za tieto stavby.

    Je to prvé čítanie, ja už teraz dúfam, že keď bude nejaký návrh, aby sme tento zákon ešte vylepšili, možno rozšírili o ďalšie takéto skrivodlivosti, alebo budú ďalšie námety k tomu, aby fakt platil ten miestny poplatok za rozvoj ten, kto má platiť, aby aj neplatil ten, kto by to nemal platiť, že v tom druhom čítaní vieme sa o tom porozprávať a sme otvorení k týmto návrhom.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 36 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 271).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku nemám, ale predpokladám, že tí, ktorí sa ponáhľali, hlásia sa do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže traja.

    Pán Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som stručne povedať pár slov k tejto iniciatíve a možná by som ju chcel privítať, keďže sme sa aj stretli pri debate s predkladateľmi, keďže sa mi zdá, že pôvodne poslanecká iniciatíva, myslím, že pána poslanca Chomu a pána poslanca Rašiho zo septembra minulého roku nebola celkom dobre legislatívne uchopená a nastalo viacero problémov v tomto zákone.

    Jeden problém konkrétne riešia navrhovatelia tejto novely a je to problém, že pri miestnom poplatku, kde samosprávy môžu prijať VZN-ká pri..., od, myslím, 10 do 35 eur pri výstavbe, nastal problém, že sa to dotýka aj rekonštrukcií, alebo zatepľovaní, alebo podobne, a toto majú predkladatelia snahu opraviť. Keďže som si myslel, že tu bude sedieť Gábor Gál, ja si aj celkom pamätám to hlasovanie z 29. 9., úplne to záverečné zo septembra z minulého volebného obdobia alebo teda z minulého roka a následne médiami prebehla hlavne táto časť. Kritika týchto zatepľovaní, kde ľudia, ktorí nijakým spôsobom nemenia takpovediac kvalitu života v oblastiach, kde sa nachádzajú staršie bytovky, chcú iba zatepliť alebo nejakým spôsobom zrekonštruovať byty, by podľa znenia tohoto zákona a následne prijatých VZN-iek v samospráve mohli platiť za metre štvorcové vo svojich bytoch a domoch poplatok, ktorý určí samospráva. A je teda dobre, že sa kolegovia rozhodli túto rekonštrukciu takpovediac vyňať alebo riešiť tak, ako navrhujú.

    Tu by som videl aj z mojej strany podporu tohto legislatívneho zámeru, ale chcel by som otvoriť ešte dve skupiny problémov, ktoré, myslím si, že bude asi vhodnejšie rozobrať v následnom čítaní, ale aj v prvom čítaní, či sa nezamysleli zákonodarcovia aj nad tým, že vznikli nám v tomto predmetnom zákone ešte dve zanedbané skupiny problémov, a keďže sa bavíme o filozofii tohoto návrhu, i keď je to z môjho pohľadu oprava nie veľmi podareného návrhu zákona, či by sme sa na to nepozreli ešte takpovediac z vyššieho, z vyššieho poschodia a nesnažili by sme sa to riešiť iným typom poplatku ako to, že sa zaviedlo pod rúškom boja proti developerom typ poplatku, ktorý nebol veľmi dobre odkomunikovaný a veľmi dobre vnesený do právneho systému, a zaviedli sme poplatok, ktorý viac-menej môže viac uškodiť ako pomôcť.

    Čiže okrem toho, že zákonodarcovia sa, teda alebo predkladatelia sa rozhodli, že vyjmú rekonštruované budované budovy, máme druhý typ problému a to je, že existuje reálny rozdiel medzi neviem prečo protežovanou skupinou ľudí, ktorí pri individuálnej bytovej výstavbe do 150 m2 sú oslobodení od akéhokoľvek typu poplatku, ak aj samospráva rozhodne, že prijme VZN-ko na svojom území a bude vyžadovať tento poplatok. Čiže ľudia, ktorí budú stavať domy do 150 m2, nebudú zákonom, tak ako je v súčasnom znení, a od 1. 11. má byť tuším účinný, nejakým spôsobom spoplatnení.

    Na druhej strane, keďže ten zákon bol predstavený pod rúškom boja proti developerom, developer alebo investor, ktorý stavia malometrážne byty, 50, 60, 70 m2, z tohoto vyňatý nebude. Čiže nám vzniká rozpor medzi ľuďmi, ktorí majú možno menšie finančné prostriedky a kupujú si malometrážne byty, sa budú skladať možno v území na infraštruktúru a na poplatok ľudí, ktorí si vedia vybudovať na základe individuálnej bytovej výstavby svoje vlastné bývanie, čiže 150 m2, IBV-čka oslobodená od poplatku, 60, 70, 80, 90 m2 byty budú platiť 35 eur za meter štvorcový v bytových domoch, ktoré vystavá developer.

    Čiže s ohnivým mečom boja proti developerom sme nezaviedli celkom dobré pravidlo, lebo nižšia príjmová skupina sa bude musieť skladať na poplatok, ktorý nevieme vybrať, tak to vymyslel zákonodarca, ktorý nebudeme môcť vybrať od ľudí, ktorí si vystavajú svoje vlastné domy, a predpokladajme, že je to vyššia príjmová skupina, do 150 m2. Nad týmto by sme sa mali teda zamyslieť a možno pre potreby druhého čítania prísť s nejakým riešením aj tohto stavu. Pretože čo to spôsobuje? My nemáme v centrách, my máme problémy vo veľkých mestách, kde teda developeri neprispievali na istý typ verejnoprospešnej infraštruktúry, a teda a cez ten inštitút vyvolanej investície, ktorý nebol účinný, je jeden fakt, ale máme aj problém s tzv. satelitnými, ako to nazvať, v obciach, centrami, kde nám vznikli nový typ výstavby, kde môžem voľne predpokladať, že bude obrovské percento novej IBV-čky, ktorá aj v súčasnom stave bude pod 150 m2 a títo ľudia ani po novom sa nebudú nijakým spôsobom podieľať nejakým typom poplatku na to, aby pre infraštruktúru, ktorá je vo verejnom záujme, boli teda spoplatnení.

    Čiže tento nepomer nemáme problém iba v centrách miest, máme problém takpovediac aj v menších sídlach a na dedinách, prvá vec. A druhá vec, ak odhliadneme od toho, teda že prvý problém je, ľudia s menšími príjmami sa skladajú na verejnoprospešnú infraštruktúru alebo musia odvádzať tento poplatok a ľudia s vyššími príjmami nemusia. Máme tu druhý balík problémov, a ten sa bude týkať prioritne Bratislavy a možno Košíc, že ak aj tento poplatok je vybratý v nejakej mestskej časti, neexistuje na základe súčasného právneho znenia, že v tejto mestskej časti alebo v tej štvrti, kde je vybratý, musí byť aj použitý. Myslím si, že to je hlavne teda problémom Bratislavy, ale viem si predstaviť aj iné krajské mestá alebo vyššie sídla, že to bude spôsobovať problém, ak prijmú VZN-ku a dostane sa to do centrálnej mestskej kasy, a tým pádom nám chýba predpoklad v zákone, že tam, kde ľudia tento poplatok zaplatia, tak tam aj bude použitý. Myslím si, že to je zložitý právny problém, a predpokladám, keďže toto je poslanecký návrh zákona, že, že nebola ambícia riešiť aj tento typ legislatívneho textu, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja teda garantujem, že u nás v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti skúsime prísť s nejakým riešením, aby sme odstránili aj tento fakt, že ak to dáme na tie bratislavské pomery, že ak bude zavedený centrálnym VZN-kom v Bratislave vyrub, vyrubenie tohoto poplatku a vyzbierajú ho v Karlovke, nebol použitý v Dúbravke. To, toto by malo byť ako keby úmyslom zákonodarcu, aby tá spravodlivosť, že teda keď to, keď vyberiem od ľudí, ktorí mali úmysel, či už kúpiť, alebo vystavať si nejaké bývanie, tak aby to bolo použité, ten poplatok, v území, kde bol vybratý, a nie v nejakom úplne inom.

    Čiže z hľadiska týchto dvoch problémov si myslím, že mohli byť už obsiahnuté, ale predpokladám, že vzhľadom na účinnosť alebo termín účinnosti od 1. 11. sa takpovediac hasil a viem, že Gábor Gál napr. sa pri prijímaní tohto návrhu zákona zdržal, takže ide konzistentne v tom, že ho chce asi opraviť, a ten najvypuklejší problém pri tých rekonštrukciách riešite, chcem teda upozorniť aj pre potreby tohoto pléna, že sú tu ďalšie dva, pre mňa nie menej dôležité a možnože, že nájdeme schodný legislatívny text na to, aby sme buď pozmeňovacími návrhmi toto vylepšili.

    Zachytil som, že možnože bude posunutá účinnosť, to ja neviem, tohoto návrhu zákona, možno, že predkladatelia majú viacej informácií, celkom, ak rátam na prstoch, proste beh legislatívneho procesu, neviem, ako sa to dá stihnúť do 1. 11., ale možnože budeme nakoniec prekvapení.

    Úplne na záver tohoto vstupu, ktorý hovorí o filozofii, privítaní tohoto návrhu zákona, deklarácii, podpory a otvorení ďalších dvoch problémov, by som chcel povedať jednu vec. Možno by sme si mali zobrať z tohoto príklad, pretože si myslím, že keby sme to boli alebo keby to boli páni navrhovatelia zo Žiliny a z Košíc, keďže to bol pán Choma a Raši, ktorí s tým návrhom zákona prišli, riešili komplexne a nie zbrklo, tak viem si predstaviť, že tento typ poplatku sa dá riešiť stálym a zavedeným typom poplatku, a to je nejaká daň proste z majetku a nemuseli sme zavádzať takto zložitý mechanizmus, ktorý nie je zavedený dobre.

    Ak, ak to zhrniem, má problém, že tento poplatok nebude použitý na miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho, nebude použitý v miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho skladajú, reálne bývajú. Je tam reálny problém s tým, že jedna časť alebo sociálne slabšia skupina obyvateľov sa skladá na poplatok pre sociálne silnejších, čo by možno sociálni demokrati mohli na toto mať špeciálnu senzitivitu, a tretí problém, ktorý takto zbrklo zavedený poplatok vyvolal, je priamo riešený problém s rekonštrukciami.

    Čiže ak by sme sa boli, možno to nechali prehnať nejakými analytickými jednotkami, pripravili best practices a nechali to prebehnúť štandardným legislatívnym procesom aj s pripomienkovým konaním, nemuseli sme tu a nemuseli ste vy, páni navrhovatelia, hasiť tento problém. Teraz je to tomu tak a dúfam, že sa tomuto do budúcna vyhneme.

    Takže ďakujem za pozornosť, a či navrhovatelia, alebo ktokoľvek by mal záujem sa témam, ktoré som naznačil, venovať aj legislatívne, len to privítam a dúfam, že nájde politická vôľa, ak takéto, takéto pozmeňovacie návrhy môžu vzniknúť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pani poslankyňa Pfundtner. Pani poslankyňa Kaščáková, čo?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže dvaja a pán poslanec Viskupič, okamžite, ani nevie, čo chcú povedať, ale už bude reagovať, takže... (povedané so smiechom) vyhlasujem možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • To je, to je v poriadku, samozrejme.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických a potom pán poslanec Viskupič s reakciou.

    Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Viskupič, ja vás môžem uistiť, že v tejto veci máme vzácnu zhodu, pretože to, čo ste pomenovali v súvislosti s predmetným novelizovaným zákonom, je absolútne logické, a myslím si, že aj správne. A musím povedať, že my v klube MOST - HÍD sme sa zamysleli nad tými vecami, ktoré ste vytkli ako nedostatok predmetného zákona o miestnom poplatku za rozvoj, a budú sa riešiť konkrétne tie dve veci, to znamená aj otázka rodinných domov do 150 metrov štvorcových, pretože pôvodne ten návrh zákona, ktorý podávali ešte kolegovia pán poslanec Raši a Choma, takúto výluku nemali obmedzovať. Táto výluka sa tam, žiaľ, dostala až v druhom čítaní, myslím si, že pozmeňujúcim návrhom na výbore.

    Takže my určite máme ambíciu to nejakým spôsobom korigovať, pretože ako ste správne pomenovali, práve tie rodinné domy zaťažujú viac tie satelitné obce, napr. pri Bratislave Rovinka, Lužná, Hamuliakovo atď. určite viac ako tie veľkometrážne bytovky. Pričom pri tých bytovkách naozaj sa ten poplatok vyberať má a pri tých rodinných domoch nie. Taktiež máme ambíciu riešiť to, aby vybratý poplatok bol použitý v mestskej časti, kde sa stavebné povolenie vydáva. Ja ako poslankyňa za mestskú časť Bratislava – Nové Mesto túto ambíciu do návrhu zákona rozhodne mám, chcem dať a dúfam, že pri tomto snažení nás aj vy, opoziční poslanci, podporíte.

    Ďakujeme pekne.

  • Ďakujem. Takisto som presvedčená, že tento zákon nemá všetky náležitosti, ktoré by si zaslúžil, a súhlasím s pánom Viskupičom, že je v ňom množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné dopracovať. Je mi veľmi ľúto, že na minulej schôdzi neprešiel náš návrh, aby sme celý zákon zrušili a v zásade sa postarali o nejaké celkové jeho prepracovanie.

    Bolo by ideálne keby sa ešte podarilo odložiť účinnosť tohto zákona, ale pochybujem, že to legislatívny proces umožní. Ja len zareagujem veľmi krátko na jednu vec z vystúpenia pána Viskupiča, ktorý tam uviedol pojem boj proti developerom. Ono to vyzerá, ako keby tí developeri boli všetci tí zlí, ktorí proste prznia tie naše mestá a bránia ich rozvoju. Áno, sú takí, je veľa odstrašujúcich príkladov, pani poslankyňa nejaké spomínala, asi najvypuklejší je príklad Chorvátskeho Grobu, kde, kde vďaka priam mafiánskym praktikám sa udialo to, čo tam vidíme dnes, že kde namiesto krásneho rozvoja tej obce vidíme rozbité cesty, nárast počtu obyvateľstva, obec zrazu nevie, čo s tým, zničenie identity toho miesta atď., čiže tieto časy tu boli a možno developeri majú takéto nálepky, ale v súčasnosti už sú aj osvietení developeri, ktorí rozumejú pojmu mestský rozvoj, rozvoj územia, a práve takí spolupracovali aj na príprave tohto zákona, ktorý, bohužiaľ, predkladatelia pán Raši a pán Choma trošku pretvorili a predložili ho úplne v pozmenenej verzii, než boli pôvodné predstavy.

    Preto si myslím, že tento zákon stojí za prepracovanie, verím, že v druhom čítaní sa pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máme, to podarí. Aj my sa budeme o také snažiť a verím, že sa dostane do troška lepšej podoby.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem obom dámam za faktické poznámky. To je len k tomu, že prečo som sa prihlásil hneď, čiže toto by som, pán predsedajúci, povedal vždy, lebo som slušný.

    A vecne. Myslím si, že vzhľadom na predchádzajúce dve volebné obdobia, nebola tá naša zhoda až taká vzácna, no mali sme vyššiu mieru zhody ako za posledný polrok, ale predpokladám, že tú debatu si pamätáme aj z predchádzajúceho volebného obdobia, a tie výhrady sme si vedeli niektorí ako keby predstaviť a de facto sa potvrdili naše slová. To znamená aj tá rekonštrukcia, aj ten územný, územná účinnosť výberu toho poplatku, aj rozdiel medzi malometrážnymi bytmi a IBV-čkou do 150 metrov štvorcových.

    Takže možnože tento zákon a jeho oprava má šťastie, pretože ho predkladajú vládni poslanci a tým pádom môže prejsť, a vítam to, že sa tomu jednoznačne venuješ. A ja mám tak trocha, voľne premostím na pani Kaščákovú, aj ten názor a podporil som ten, ten váš návrh, že zrušiť a prísť s nejakým iným typom riešenia cez štandardizovaný poplatok nejakej miestnej dane, pretože mám, mám za to, že vyvolané investície jednoducho musia byť spoplatnené a nejaká tá výstavba by mala mať nejakú štábnu kultúru a podobne.

    Takže uvidíme, kam sa to dostane. Vidím, že je tu obrovská ambícia ten zákon vylepšiť, a držme teda predkladateľom palce, aby to prešlo prvým čítaním, a v druhom čítaní nech sa to dostane do dobrej podoby.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. Dámy a páni, tá frazeológia o trestaní developerov iste nie je namieste a pochybujem, že by to aj chceli hlásať predkladatelia, lebo developeri sú takisto ako vodiči, no tak niektorí sú gauneri a nebezpeční na cestách a iní sú normálni a robia si iba svoju prácu.

    Domnievam sa, že práve preto, že sa vzniesla okolo toho zákona takáto ideologická hmla akejsi vojny, a to treba, podotýkam, ja hovorím často o tých gaunerských developeroch, čiže ja si obrúsok pred ústa nekladiem, pokiaľ ide o tých, ktorí naozaj nadužívajú aj konexie v meste a získavajú lacno pozemky, alebo tí, ktorí tlačia to mesto na polia, na lúky v okolí, a tým spôsobujú fatálne dopravné problémy, preto je Bratislava stále takýmto spôsobom rozťahovaná, lebo tam je proste to lacnejšie, a nehľadia, nehľadia na žiadne koncepcie mesta.

    No ale, no nie je toto naozaj zákon o developeroch, toto je zákon o poplatku. Skúsme sa na to pozrieť pohľadom teda absolútne racionálnym a povedať, že pre aký účel sa rozhodli poslanci vládnej koalície. Dávno sa volalo, áno, obce by mali mať nejakú reláciu medzi svojimi príjmami a nákladmi, ktoré im spôsobuje rast. To je logické, ale pri tomto zákone a zaoberali sme sa ním aj na úrovni samosprávy, samozrejme, tam tiež spôsobuje problémy, to oneskorovani, čiže to predĺženie lehoty platnosti by bolo veľmi namieste. Ani Bratislava zatiaľ nemá všeobecne záväzné nariadenie, aby to mohla stihnúť.

    Podstatné na tom zákone je toto, peniaze sa idú vyberať nad rámec tzv. vyvolaných nákladov. Keby to nahrádzalo, tak by sa na ten zákon človek musel dívať úplne inak, ide to nad rámec vyvolaných nákladov, čiže ak, či už je to developer alebo proste staviteľ rodinného domu, potrebuje zo svojho pozemku upraviť východ na ulicu alebo potrebuje napojiť kanalizačné siete, všetky tieto náklady obec od neho má právo – a aj to bude robiť, bezpochyby –, aby ich uhradil sám z vlastného vrecka.

    Čiže vznikajú tu peniaze navyše. Na čo majú byť tieto peniaze použité, zákon až tak veľmi nereguluje. Čosi tam je, čosi sa tam naznačuje, no ale nepamätá sa na to, že keď môže obec na tie účely, ktoré zákon vyhradzuje, peniaze použiť, tak iné peniaze, ktoré by na to bola použila, jej zostanú. Čiže cez tento, týmto spôsobom teda môže koniec koncov ušetrené peniaze použiť aj na to tzv. povestné prejedenie, na zvýšenie platov alebo na, alebo na všelijaké nezmysly a príležitosti ku bočným a korupčným záležitostiam. Čiže nie, nesmerujeme my k tomuto, ja bych sa hlavne prihováral, páni predkladatelia, aby ste zamysleli nad tou presnejšou špecifikáciou, lebo z môjho pohľadu toto by nemal byť zákon na prenasledovanie kohokoľvek, ani podnikateľov, ktorí stavajú. Mal by byť predovšetkým určený na zahojenie tej jazvy, ktorú každá, najmä väčšia investičná stavba spôsobí spoluobyvateľom v tom jednotlivom území. Nemal by prenasledovať bežných stavebníkov, to ste sa snažili už zmierniť, ale kolega Viskupič preukázal, že nie je ešte celkom.

    A pokiaľ teda ide o podnikateľskú investičnú činnosť v tom bežnom rozsahu, ktorý je vždy veľkým, silným zásahom do situácie tých ľudí, ktorí žijú v tom teréne na okolí, tak podľa mojej mienky peniaze by sa nemali pripustiť prejesť alebo preinvestovať na iné veci, ale prioritne na zahojenie, jak som to nazval možno expresívne, tejto jazvy, ktorú v tom území to ľuďom spôsobí. Tam by mali tie peniaze zostať, mali by sa využiť najmä na to územie, keďže, zdôrazňujem, vyvolané náklady má obec tak či onak nárok požadovať.

    Ak by som mal byť trochu skeptický voči tomu zákonu, ja ho, ja ho ako princíp podporujem, ale obávam sa, či si vládna koalícia nedláždi cestu k tomu, že i tak poddimenzované financovanie obcí sa teda má uspokojiť s tým, že bude vyberať peniaze jednoducho od občanov Slovenskej republiky. Lebo hádam si nemyslíme, že tento poplatok developer nezaráta do ceny metra štvorcového bytu a že ho uhradí zo svojich rodinných úspor. Každý jeden developer tento poplatok proste zaráta do nákladov a o toľko zdražejú nehnuteľnosti. To je krutá realita. Nebude koncovým platcom majiteľ firmy stavebnej, nebude koncovým platcom developer. Koncovým platcom bude ten, kto si bude kupovať byt, ako tu zdôraznil kolega Viskupič, aj ten, kto si bude kupovať malometrážny byt, a v zásade ten svoj štartovací byt, a sotva zákonodarca mienil vo svojom úmysle práve tohoto odberateľa toho, toho tovaru, toho bytu práve toho urobiť koncovým sponzorom rozvoja miest a obcí.

    Ale ak to zostane v tejto podobe, tak, dámy a páni, práve toto sa vám môže stať pri tomto zákone, že jediným jeho dôsledkom bude, že jazvy, ktoré veľká investičná výstavba alebo teda každá investičná výstavba v teréne zanecháva, sa niekedy zhoja, niekedy menej, niekedy vôbec, lebo na to tam nie celkom presne pamätáte. Ale za to sa všetky tieto náklady do posledného centa prenesú do ceny metra štvorcového za byty. A tomu by sme sa mali spoločne snažiť zabrániť. Prinajmenej by sme sa mali snažiť, aby zákon skutočne mal úplne jasné, o čo mu ide. Keď chce trestať developerov, vážení, tak to ich teda nepotresce, lebo platiť budú všetci rovnako, a všetci rovnako, teda nevznikne medzi nimi nejaká konkurenčná disparita, čo je aj správne, veď to nechceme, nechceme jedných nejak potlačiť, druhých zvýhodniť. No ale to znamená, všetci to rovnako musia preniesť do ceny svojich pôžičiek a tým pádom do ceny, konečnej ceny za meter štvorcový bytu. Takže určite developerov, ak môžte o tom rozprávať, že toto je bič na develeperov, ale to určite nie je bič na developerov.

    Čiže načo bude užitočné, poslednýkrát sa k tej otázke vraciam a tým bude ten zákon podľa mňa lepší, kým bude jasnejšie, že na čo je užitočný. Na čo bude užitočný ten balík peňazí, ktorý sa začne vyberať. Ja ako komunálny poslanec veľmi presne viem, ako si brúsia zuby na to aj samospráva, aj správa hlavného mesta, aj jednotlivé oddelenia, ktoré už vedia, čo by za to nakúpili v takých či onakých obstarávaniach.

    Ja len prajem tomu zákonu jednu vec, aby sme naozaj spojili, že keď nejaká štvrť je zaťažená rozvojom, keď celé roky znášajú obyvatelia hluk, špinu, zoberú im výhľad, zoberú im intimitu, iným zoberú kus zelene. Opakujem každá investičná výstavba končí – najmä zo subjektívneho hľadiska tých jednotlivých občanov, ktorí tam žijú – zásahom do ich prostredia, ktorý nevítajú, spravidla ho nevítajú, aj keď sa častokrát po rokoch s tým vedia zmieriť a naučia sa s tým žiť, ale ten prvý zážitok je, nechajte nám našu štvrť, našu ulicu, náš kútik sveta na pokoji. Preto, preto ja by som odporúčal skutočne sústrediť sa na tú otázku, komu tie peniaze majú pomôcť. Majú pomôcť financovaniu miest a obcí?

    Tak potom vás obviňujem, predkladatelia zákona, že namiesto aby ste riešili skutočne financovanie miest a obcí, ktoré sa dá riešiť iba novým daňovým, teda novým pohľadom na daňové prerozdelenie, tak zavádzate poplatok, ktorý v konečnom dôsledku nebudú platiť žiadni developeri, budú ho platiť tí, čo si budú kupovať tie metre štvorcové. Prenášate teda časť financovania, ktorú nechcem tuná odhadovať, ale v Bratislave to nemusia byť malé peniaze, prenášate zo štátu na kupujúcich byty. A to by nebol celkom pekný výsledok tohoto, inak všeobecne aj opozíciou prijímanej, tejto všeobecne aj opozíciou prijímanej myšlienky, že sa vytvorí poplatok za rozvoj. Ten bude účinný len vtedy, ak bude vám ako predkladateľom zákona jasné, prečo ho vlastne navrhujete, pre koho, v čí prospech a kto na to doplatí, kto to zaplatí.

    Verím teda, že, že som celkom nesypal hrach na stenu. Ešte raz zopakujem, že som za to, aby vznikol, a roky to pripomínam, aby vznikla väzba medzi rozvojom mesta, záťažou mesta a jeho dopravy, jeho kanalizácií, jeho služieb a medzi, a medzi ziskami developerov. Ale verte a vidíte vy teraz sami, že stojí za to, aby sme o tom hovorili dlhšie, aby sme našli taký model, ktorý sa predkladateľom nevypomstí a ktorý nespôsobí ujmu niekomu, kto vôbec nebol vaším cieľom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega Budaj, tento zákon bol kolegami navrhnutý najmä hlavne kvôli tomu, že obce a mestá aj okolie Bratislavy, kde rástli či už bytové, alebo, alebo aj rodinné domčeky ako huby po dažďoch, ako po daždi, tak developeri, alebo aj individuálni stavitelia, ale teda hlavne developeri zabúdali na infraštruktúru. Čiže vybudovali sa domčeky a zabudlo sa na materskú škôlku, nehovorím o jasliach, na cesty a na všetko, čo je potrebné k normálnemu životu. Čiže tu kolegovia preto predkladali návrh zákona, aby finančné zdroje, ktoré, som presvedčený o tom, že samosprávy nebudú zneužívať a mnohé ani neuvažujú, ani neuvažujú o tom, aby pýtali od individuálnych staviteľov, si trúfam povedať, že 90 % obcí nebude žiadne poplatky vyberať. Môžme ich 10 až 35 eur za meter štvorcový, ale neverím tomu, že to budú všetci využívať, že si trúfam povedať, že 90 % nie. Ale ide hlavne o to, aby to bolo koordinované. A mnohí stavitelia, ktorí bývajú v rodinných domčekoch, tak ani trvalý pobyt nenahlásia v tej danej lokalite a tá obec nemá ani podielové dane, dane za týchto u nich bývajúcich.

    Čiže tu je to odstránenie toho bremena, aby sa to nejakým spôsobom riešilo. A ja som presvedčený o tom, že tento pozmeňujúci návrh, ktorí kolegovia dávajú, túto novelu, že je na prospech tomu, aby za zateplenie alebo údržbu barakov nemohla samospráva pýtať finančné zdroje.

    Takže to je na odľahčenie.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Budaj, ja som veľmi pozorne počúvala vaše vystúpenie, ale priznám sa, že možno tá ku koncu sformulovaná kritika z vašej strany voči predkladateľom pozmeňujúceho návrhu je, nie je na mieste, pretože mali ste to adresovať naozaj predkladateľom pred rokom, ktorí predmetný návrh zákona do parlamentu priniesli. A to nebol náš poslanecký klub.

    Moji kolegovia z poslaneckého klubu MOST - HÍD práve si všimli včas určité nedostatky predmetného zákona a my sa snažíme práve tieto nedostatky odstrániť. A ako sme už avizovali, tieto nedostatky sa budeme snažiť odstraňovať aj v procese toho druhého čítania, nakoľko, žiaľ, tento zákon nebol prijatý štandardným procesom, štandardným legislatívnym procesom, to znamená, nebolo to, nebolo tu ani medzirezortné pripomienkové konanie, čo mne osobne veľmi chýba pri takomto závažnom zákone.

    Ale ako som už hovorila aj v reakcii na pána kolegu poslanca Viskupiča, my sa budeme snažiť zaoberať s týmto zákonom komplexnejšie, a keď ste spomínali vašu výtku, že na čo sa majú použiť výnosy z vyberaného poplatku, tak áno, súhlasím s vami, že treba obmedziť, aby obce nemali len možnosť to použiť na určité zariadenie alebo na výstavbu určitých zariadení, predmetný poplatok, ale aby sme im prikázali prednostne práve na tieto zariadenia to použiť. To znamená, že nie dať nejakú možnosť, že v prípade ľubovôle starostu alebo zastupiteľstva sa to môže použiť, napr. na zariadenie starostlivosti o deti, na škôlku alebo na sociálne bývanie, ale aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

  • Ja myslím, že si rozumieme. Ja sa ospravedlňujem, naozaj pred rokom som tu nebol ja, možno ani niektorí z vás. Ja som hovoril skôr v duchu toho zákona.

    Treba povedať ale, kolegovia, že tak, jak ste, sa snažíte ho opraviť, jednu jeho, jeden jeho nedostatok, ja som poukázal na iný. A núka vám tú myšlienku, aby ste sa ňou zaoberali. Máte väčšinu, môžete sa preukázať občanom, že na nich myslíte aj v takomto riziku. Lebo je tu riziko, vy ho možno, pán Bublavý, tak nevnímate, pretože netýka sa nejakým menších aglomerácií ani obcí.

    V Bratislave je sakra rozdiel, že rozryjem štvrť, ja neviem, vo Vajnoroch, a peniaze, ktoré zinkasujem, dám na materskú škôlku v Dúbravke. To teda tí ľudia veľmi dobre pochopia, že oni znášali problémy, prach, špinu, prišli o výhľad, prišli o časť zelene a peniaze odišli, ja neviem, do BVS-ky, z ktorej niekedy človek nemá celkom istotu, že kade sa spláchnu, ako to už v BVS-kách býva, kade sa spláchnu ďalej.

    Takže mne išlo o ten váš, tú vašu možnosť, ktorú, ktorú máte dnes uvažovať v druhom čítaní, a ponúkol som vám aj iný pohľad, že skutočne možno pred rokom toto bol motív, že prenesme teda na tých koncových spotrebiteľov, nech priplatia vlastne cez svoje byty, nech priplatia to, čo sa nechce štátu meniť na daňovom zákone, ktorý by jediný, znovu to zdôrazním, vyriešil financovanie prinajmenej Bratislavy a tých veľkých miest, ktoré sú v istej, v istej daňovej kríze.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.

    Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.

    Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.

    Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.

    Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.

    Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.

    Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.

    Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.

    A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.

    Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.

    No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.

    Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem. No, to je, tento moment som zabudol povedať. Naozaj veľmi je dôležité, aby mohol byť udeľovaný ten poplatok od nuly, čiže plynule, pretože aj v takýchto bohatších sídlach, ako je Bratislava, ale aj v menších, keď sa sídlo rozhodne zaviesť, zaviesť poplatok za rozvoj, nemalo by ísť pod 10 eur. No a povedzme, zoberme si znovu Bratislavu, keby niekde v Rusovciach vznikal skleník, ktorý dá prácu ľuďom a ktorý je tam absolútne na mieste, alebo na nejakom podobnom území, tak obec by bola nútená ho potom, ak vôbec zaviedla poplatok, tak aj tento skleník alebo iné podobné zariadenie spoplatniť najmenej 10-eurovým poplatkom a na to naozaj nie je žiaden, žiaden logický dôvod.

    Preto, preto je veľmi, by veľmi skvalitnilo ten návrh, keby ten poplatok nemal strop, teda keby začínal od nuly a mal by len horný strop.

  • Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Ivana s tým, že by som vlastne len zhrnula celú podstatu tých nedostatkov, ktoré podľa nášho názoru tento zákon obsahuje, a to sú v podstate tri, resp. štyri veci. A to je už spomínaná teda dvojitá záťaž, to znamená, že náklady na vyvolané investície, ktoré dnes vlastne nemajú žiadne pravidlá, a práve zmyslom tohto zákona malo by byť, aby sa tie pravidlá nastavili a upravili, čo sa nestalo.

    To znamená, že tie náklady na vyvolané investície investor bude musieť platiť tak či tak, plus navyše je tam ten mestský poplatok. Druhá vec je tá neadresnosť, to znamená použitie tých vybraných poplatkov. A tretia vec je ten dvojaký meter. To znamená, že výstavba domov do 150 m bola vyňatá z tohto zákona, z tohto poplatku, pričom práve v území, keď ide o územie ako spomínaný Chorvátsky Grob, ktoré zasahuje veľkú plochu, je to veľa domov, ktoré by sa mohli vlastne týmito čiastkami na tú investíciu vyskladať.

    No a v neposlednom rade je to, je to vlastne výška toho poplatku. To tu už tiež bolo spomenuté. My dnes vlastne hovoríme o výške, ktorá je medzi 10 a 35 eurami, pričom nie je vôbec známe, že z čoho táto výška bola vôbec vypočítaná. A mám pocit, že je vlastne určená len takpovediac z brucha, pričom k tomuto odporúčam aj štúdiu, ktorú pre úniu miest vypracoval svojho času Inštitút komunálnej politiky, myslím si, že sa tak volá, pána Viktora Nižňanského, ktorý práve poukazoval na príklady dobrej praxe napríklad aj z Kanady, kde, alebo z iných štátov, kde sú presné modely, akým spôsobom sa vlastne a čo všetko sa do takejto výšky poplatku má zarátavať.

    Takže odporúčame tento materiál pre prípadné štúdium do ďalšieho čítania.

    Takže toľko.

  • Túto novelu kolegovia hlavne z toho dôvodu dávajú, aby sa vychytali muchy a aby nepodliehali poplatkom určité úkony, či už je to zateplenie alebo údržba barákov.

    A je určite pravda, aby určité záťaže, keď sa to už týka Bratislavy alebo veľkých miest v určitých častiach, tej časti, aby tie poplatky za rozvoj ostávali v tej danej lokalite. Ja si viem predstaviť to, narážam aj na kolegu pána Budaja, ktorý to spomínal, že určite by to bolo dôveryhodnejšie alebo aj zodpovednejšie, aby tie finančné zdroje za poplatok za rozvoj ostávali v tej danej lokalite, kde tí občania tú záťaž museli znášať. Určite bolo by to namieste. Ale naozaj nepozerajme na tie obce a mestá len cez tú prizmu, že niekto teda chce zarábať a finančné zdroje zneužívať. Ale je to naozaj kvôli tomu, aby v tých daných lokalitách, aby mali aj servis, ale aj životnú úroveň tí ľudia, ktorí tam bývajú, aby bola na úrovni 21. storočia.

    Takže ono ten zákon mal opodstatnenie, aj keď nie je dokonalý, preto sa vylepšuje. A ja som veľmi rád, že kolegovia to uchopili, a pevne verím, že v tom druhom čítaní bude možnosť na vylepšenie tejto novely, ktorá bude na prospech všetkých samospráv, ale aj obyvateľov samospráv.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Ivan.

  • Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.

    Ďakujem.

  • O slovo v rozprave... Či záverečné slovo? Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    V záverečnom slove vystúpi navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si reagovať na tie veci, ktoré ste tu hovorili, a budem tak postupne. Áno, uvedomujem si, že ja sa na tento zákon pozerám z dvoch pohľadov.

    Nebol som ani ja pri tom, keď sa schvaľoval tento zákon, čiže neviem tú históriu. Pozerám sa na to ako, ako právnik a pozerám sa na to ako aj primátor mesta, ktorý, pravdaže, sa zahrával alebo zahráva, zahrával s myšlienkou, či zaviesť, či nezaviesť tento poplatok.

    A, pán poslanec Viskupič, áno, ja vnímam tie rodinné domy a mám taký pocit, alebo tie informácie, že, že to nemalo byť takto nastavené práve kvôli tým satelitom, ktoré zaťažili, zaťažili tie obce, kde sa tak vehementne začalo stavať, a zistili to až vtedy, keď tých domov bolo toľko, že je potrebné stavať aj, aj škôlky a ostatnú infraštruktúru.

    Katastrálne územia, aj to je pravda, trebárs v tej Bratislave, kde je určite, tam, kde sa vyberie, by sa mal aj investovať ten poplatok. Na druhej strane, nemusí to byť vždy pravidlo. Preto, lebo ak nejaká priemyselná hala vznikne v katastrálnom území, čo väčšinou býva mimo, mimo obcí alebo mimo zastavaného územia, čo sú zvyčajne aj iné katastre, avšak, avšak záťaž vznikne nie práve v tom území, kde práve tá priemyselná hala sa stavia, ale práve naopak, vznikne trebárs v centre, kde sa budú musieť stavať byty, ubytovne a niečo podobné. Čiže tam, treba veľmi opatrne aj s týmto inštitútom narábať, že teda a priori len tam, kde sa vybere, tam sa musí aj investovať.

    Vnímam tieto podnety, a tak ako predseda poslaneckého klubu povedal na začiatku, je tá ambícia počúvať a snažiť sa ešte v druhom čítaní tento zákon vylepšiť. Čo sa týka účinnosti, dá sa to vyriešiť aj tak, že aby sa neposúvala tá účinnosť zákona. Čiže myslím si, že sa budeme aj touto otázkou zaoberať.

    Pán poslanec Budaj, tu často padali slová o vyvolaných investíciách, vyvolaných nákladoch, avšak treba si povedať alebo treba hlavne sa zamyslieť nad tým, čo sú tie vyvolané investície, vyvolané náklady, lebo tento pojem nie je definovaný úplne nikde, v žiadnom zákone. Aspoň ja som ho nenašiel. Lebo vyvolanou investíciou, tu sa ponímali vyvolané investície aj to, čo ten, stále sa tu operuje s developermi, to, čo ten stavebník musí urobiť, aby splnil podmienky pre vydanie stavebného povolenia. To znamená, to sú splnenie podmienok, čo vyplývajú zo záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A to sú aj tie križovatky napríklad, lebo ak tá križovatka by nebola postavená, tak on nemôže postaviť tú budovu, ktorú stavia. Avšak vyvolanými investíciami sú aj tie, čo obce potom žiadali, čo nemuseli žiadať, a to sú, urob mi škôlku, urob mi detské ihrisko, urob mi niečo, čo nebolo priamo, čo priamo nesúvisí s tou stavbou, ktorou, ktorú tento stavebník stavia. Čiže treba aj tieto pojmy rozdeliť. A nie som ja trebárs toho názoru, že tie investície, ako tu padlo, okružná križovatka a cesty, a budovanie komunikácií, ktoré súvisia s tou stavanou nehnuteľnosťou, že by to malo mať súvis s týmto zákonom. Tu, tu skôr si myslím, že toto majú byť poplatky na to, aby už potom obec nežiadala, postav mi škôlku, postav mi detské ihrisko a urob mi park a niečo, niečo podobné. Čiže treba sa zamyslieť, ako to upraviť, aby sa skutočne potom neurobilo to, že, že ak žiada poplatok, nemôže už vyvolané investície, medzi ktoré by boli zahrnuté aj tieto križovatky. Tá križovatka nie je lacná záležitosť a ten poplatok by určite ani zďaleka trebárs nekryl takýto, takúto investíciu.

    Ten zákon nemôže byť použitý na zvýšenie platov, tak ako ste, pán poslanec Budaj, hovorili. Tam sa jasne hovorí, sú to kapitálové investície a explicitne vymenované. Čiže nemôže to obec len tak si rozhodnúť, že idem teraz vyberať tento poplatok a ideme si pozvyšovať platy alebo na iné bežné výdavky. Na to, aby keď to budú chcieť, ako vy vravíte, že teda vyberať od všetkých ľudí, musia si zdvihnúť dane z nehnuteľností. Je to ich kompetencia, starostov, primátorov, zastupiteľstiev. Nič im v tom svojím spôsobom nebráni, ak teda tí občania to budú akceptovať, takéto zvýšenie daní.

    Čo sa týka, prenesenie do kúpnych cien bytov za meter štvorcový, nemyslím si, že teraz a už nie zvlášť v Bratislave, kde tá výstavba bytov je najväčšia, kde byty sa predávajú, ja neviem, za 2-tisíc euro, že teraz ten developer si povie, že ja musím teraz tú cenu zdvihnúť o nie 35, lebo tá podlahová plocha sa tu ráta ináč, plus 25 %, možno 42-45. Čiže nebude pýtať 2 045 euro. To si myslím, že, že určite k tomuto nedôjde. Na druhej strane byty, ktoré stavajú obce a mestá, sú oslobodené od takéhoto poplatku, keďže zákon im to hovorí. Nemyslím si, že tu ide o trestanie developerov. Skôr by som povedal, že tu je snaha alebo bola snaha o vyjasnenie takých jasných tých pravidiel, že teda čo, čo by mali mestá z tých poplatkov, ktoré vyberú, urobiť, a určite to nemá byť na trestanie developerov. Na druhej strane má sa riešiť určitá záťaž práve v tých oblastiach, kde ten stavebný boom už to zaťažuje.

    Pán poslanec Ivan, zrušenie zákona. Nie som toho názoru, že by mal byť tento zákon zrušený, a vyjadril som to aj hlasovaním pri minulej, na minulej schôdzi. Ten zákon je dobrý, a keď ho obec, alebo respektíve nechávame kompetenciu na obecných, mestských zastupiteľstvách, ktoré sami rozhodnú. Ten zákon by bol zlý možno, keby to bola povinnosť, že teda prikazuje všetkým to robiť. Ale ja si myslím, že tie zastupiteľstvá sú tak na tom, že si sami rozhodnú, ako naložia s týmto zákonom, a môžem povedať, u nás, za Žiar nad Hronom, my sme prijali uznesenie mestského zastupiteľstva, kde sme povedali, že toto VZN-ko nebudeme prijímať. Jasne sme deklarovali, že nepotrebujeme takéto VZN-ko, a práve naopak, možno deklarácia, že teda sme, sme otvorení k investorom a nepovažujeme investície v našom meste ešte za záťaž.

    Výška poplatku, vy vravíte, od 0 do 35, ja možno mám trošku iný názor, aby sa mohli rozhodnúť, že keď sa už aj prijme toto VZN-ko, že nemusia uplatniť sadzbu na každú jednu stavbu, na každú jednu stavbu, ktoré sú tam vymenované. Čiže dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť. To znamená, že nechcem zaťažovať rodinné domy, nebudem rodinné domy dávať do, medzi, medzi tie zaťažené stavby, a teda nebudem tam dávať žiadnu, žiadnu sadzbu. Ale to je vec, vec názoru. O vyvolaných investíciách som už hovoril.

    Takže to je tak v skratke k tomu môjmu pohľadu na..., alebo nášmu pohľadu na zákon, tak ako pán predseda poslaneckého klubu Gábor Gál povedal, sme otvorení diskusii. Verím, že spoločne nájdeme čo najlepšie vylepšenie tohto zákona.

    A áno, pán Viskupič, my sme to robili narýchlo alebo teda tak, aby sme skutočne stihli to dostať do tejto schôdze, a to druhé čítanie je, si myslím, na to, aby sme sa pokúsili ten zákon vylepšiť. A aby ho nakoniec aj obce a mestá uplatňovali, aby to nebol zákon, ktorý je prijatý síce, avšak sa ho boja jednotlivé zastupiteľstvá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Spravodajca nechce zaujať stanovisko k rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 273, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 276.

    Dávam slovo poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladáme novelu zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

    Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike de iure aj de facto slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. Registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je napríklad možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platové náležitosti svojich duchovných a cirkevných ústredí, na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, a preto má štát legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú tie náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov Slovenskej republiky. Ako bolo uvedené, registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami zaručené, sú zaručené všetkým bez rozdielu.

    Cieľom tohto návrhu je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získania finančných prostriedkov od štátu. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ vo svojich ustanoveniach zvyšuje pre registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti minimálny počet plnoletých členov alebo náboženských spoločností.

    Ja teda za skupinu poslancov vás týmto prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Karolovi Farkašovskému.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, pán poslanec Marosz, pán poslanec Sopko a pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som zaujal pár poznámok k uvedenému návrhu zákona, ktorý považujeme v našom klube za zbytočný.

    Ústava Slovenskej republiky v čl. 24 ods. 1 zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery. Podľa dnes platného zákona na splnenie podmienok pre registráciu cirkví a náboženských skupín je predovšetkým potrebné čestné vyhlásenie najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, a o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti, je potrebné, aby poznali základné články viery, učenia svojej cirkvi, a taktiež tam musia byť uvedené mená a priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla.

    Predkladateľ zákona uvádza ako dôvod na zmenu legislatívy eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Identický cieľ stanovili predkladatelia novely zákona, ktorý zaviedol sprísnené podmienky registrácie v roku 2007. Čiže podobná novela už, už bola schválená v roku 2007. Vzhľadom k tomu, že v tom období od toho roku 2007 doteraz nepribudlo k tým osemnástim registrovaným cirkvám, nepribudla žiadna nová cirkev alebo registrovaná skupina, tak zdá sa, že predložená novela je zbytočná.

    Takže nazdávame sa, že predkladanie legislatívnych zmien by malo byť realizované vtedy, keď je taká potreba, keď sa ukazuje, že občania majú nejaký problém, že reagujeme na niečo, čo sa deje v spoločnosti, a preto predkladáme nejaké sprísnenie alebo nejakú zmenu. Zdá sa nám plytvanie, ak dávame novely zákonov, ktoré neriešia nič.

    Takže veľmi radi budeme pozorne počúvať rozpravu a v podstate aj vaše argumenty, že čo tým, čo touto novelou vlastne chcete dosiahnuť. Slovenská legislatívna úprava je dostatočne prísna aj v porovnaní s inými krajinami. V čase prijímania zákona v roku 2007 platili v okolitých krajinách oveľa mäkšie pravidlá. V Poľsku bolo v čase prijímania zákona potrebných na registráciu cirkvi najmenej 100 členov, v Česku zas fungovala dvojstupňová registrácia, na získanie právnej subjektivity cirkvi stačilo 300 podpisov, na získanie ďalších práv, ktoré umožňujú výkon špecializovaných činností, ako napríklad sobášiť alebo zriaďovať školy, cirkev získa až potom, ak je registrovaná aspoň 10 rokov, zverejňuje nepretržite výročné správy o činnosti a plní si riadne záväzky voči štátu a tretím osobám a je bezúhonná.

    Čiže na záver len tak sumarizačne. Naozaj potrebovali by sme detailnejšiu argumentáciu príčiny predloženia uvedeného zákona a, samozrejme, ak sa stotožníme s týmito argumentami, nemáme problém ako klub podporiť rozumné zmeny.

    Ďakujem za slovo.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa mňa sa veľmi dobre pýtaš, aké sú motívy našich poslaneckých kolegov, ktorí predložili zamýšľanú úpravu zákona. A asi nebudem ďaleko od pravdy, ak ten motív bude hrať vo veľmi úbohom politickom marketingu.

    Totižto pravdepodobne majú kolegovia na mysli to, že treba vystrašiť obyvateľstvo možnou hrozbou registrácie islamskej, tak ak to nazvem, islamskej komunity, a na toto a len iba na toto im slúži to, že arbitrárne od stola bez diskusie zdvíhajú číslo pri registrácií z 20-tisíc na 50-tisíc. Veľmi dobre si uviedol príklad českého modelu.

    Čiže ak by bola aspoň nejaká minimálna diskusia vznikla, ak by tu nešlo len o úbohý politický marketing, tak by sme sa možno zamysleli nad spôsobmi registrácie, pozreli si svoju vlastnú históriu v tejto oblasti, že od zavedenia 20-tisícovej hranice, ktorá tiež bola stanovená arbitrárne, nám nevznikla jedna jediná cirkev na, na Slovensku, a ak by sme zaviedli ten dvojstupňový model, tak, ktorý vysvetlím následne v rozprave, tak urobíme pre túto tému omnoho viacej, pretože by sme na jednej strane mali bariéru proti možnému zneužívaniu, na druhej strane by sme nebránili tomu, že ľudia, ktorí sa chcú organizovať aj takýmto spôsobom, sa de facto arbitrárne od zeleného stola zbavujú tejto možnosti. Čiže chcú vystrašiť ľudí, že bojujú proti islam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že čo si tam uviedol vo svojej rozprave, a myslím si, že áno, mali by sme to mať lepšie nejakým spôsobom zdôvodnené.

    Doplním iba jednu vec, a síce, že keď bolo v pôvodnom zákone z roku ’91, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra, bolo v prílohe daných, koľko je cirkví na Slovensku, ktoré vznikali aj na základe súhlasu štátu, nie iba tým, že poukázali 20-tisíc, a keď som si pozrel do štatistiky, koľko asi tých cirkví z tých 15, ktoré sú tam uvedené ako v tom pôvodnom návrhu, koľko je nad 20-tisíc, tak vychádza mi 3 až 4 cirkvi, že takto mohli, nie sú to, všecko tých 14 je mimo tých 20-tisíc, to znamená, so súhlasom štátu akože vznikli a sú, áno, oficiálne u nás evidované. Takže zdá sa mi, že tá argumentácia by tu mala byť na mieste, že prečo prakticky sa niečo takéto zavádza, zvyšovanie tej kvóty. Myslím si, že 20-tisíc je už tiež dosť veľká akože cifra, ktorá tu funguje.

    My keď sme mali na vznik strany potrebovať minimálne 10-tisíc a sme mali vyzbierať 13-tisíc podpisov a vyzbierali sme 13-tisíc, tiež to bola určitá práca, ktorú sme museli teda zvládnuť za určitý čas, a myslím si, že tých 20-tisíc je tiež dostatočne veľká, a to ešte nehovorím, že prakticky tí nejakí mini momentálne už ani, ani sa asi momentálne vznikať, že by takto nejakým spôsobom boli, takže beriem tak, že áno, asi trošku lepšie zdôvodnenie, ako povedal kolega, že zbytočné zákony zbytočne tu prijímať alebo novely, takže asi tak.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže 18.59 hod., pán poslanec Sopko asi bude rozprávať dlhšie ako 1 minútu, takže končím dnešný rokovací deň.

    Ešte chcem pripomenúť, že v rámci schváleného programu zajtra v piatok 21. októbra sa od 9.00 hod. budú prerokovávať body 32 až 35. Sú to zákony z dielne ministerstva životného prostredia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.