• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Miroslav Beblavý, Gábor Gál, Jana Nehézová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ľuboš Blaha.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 243).

    Pán minister je na mieste navrhovateľa, žiadam aj spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Janu Vaľovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Petra Krištúfková za klub SME RODINA, ktorej odovzdávam slovo. Potom sa pripraví poslankyňa Silvia Shahzad za klub OĽANO a po nej ešte je prihlásená poslankyňa Erika Jurinová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Krištúfková, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 243.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som povedala pár slov k návrhu na zmenu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

    Tento návrh rieši niekoľko dôležitých oblastí života ľudí so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov. Chcem na úvod povedať, že táto novela je posunom vpred.

    To najlepšie, čo tento návrh priniesol, je dôchodkové poistenie opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz. Som rada, že boli konečne vypočutí tí, ktorí sa rozhodli, že sa budú o blízkeho človeka starať sami a že sa im zabezpečí aspoň ako-také prežitie v dôchodkovom veku. A myslím tým hlavne matky, ktoré sa doslova vzdali svojho vlastného života, svojej práce a po celú dobu ich produktívneho veku sa venovali a obetovali svojim deťom.

    Ďalšími dobrými riešeniami v tomto návrhu sú úprava možnosti prijímania darov a finančnej pomoci, lepšie podmienky pre majiteľov psov vodiacich a pre ľudí s cystickou fibrózou prístup k individuálnej preprave osobným motorovým vozidlom.

    Ale hlavným cieľom tohto zákona okrem spomínaných zmien je však zvýšenie základnej výšky opatrovateľského príspevku z terajších 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu na 125 % sumy životného minima, čo v priemere vychádza zvýšenie o 27 eur.

    Máme dve veľké skupiny poberateľov príspevku, väčšiu skupinu, až 59,8 %, tvoria poberatelia v tzv. produktívnom veku, teda otec, matka, ktorí sa kvôli opatrovaniu dieťaťa alebo rodiča vzdali svojej práce a tým aj svojho príjmu. Priemerná výška ich príspevku je 172,52 eur. Toto je náhrada jedného príjmu v rodine, kde je ťažko postihnutý člen.

    Druhú skupinu poberateľov tvoria tí, ktorí poberajú niektorú z dôchodkových dávok, tých je 38,8 percenta. Priemerná výška príspevku pre túto skupinu je 89,34 eur. Hovorím to preto, aby ste mali predstavu, o aké sumy zvýšime o spomínaných priemerne 27 eur.

    V roku 2015 poberalo príspevok na opatrovanie 56 572 opatrovateľov. Je to množstvo rodín doslova, ktoré živoria a majú naozaj zlý komfort žitia. Ak im aj pridáme 27 eur, naozaj tým neriešime ich zlú finančnú situáciu.

    Chcem ešte upozorniť na jeden údaj, ktorý sa uvádza v správe o sociálnej situácii za rok 2015. Údaj hovorí o tom, že počet poberateľov príspevku na opatrovanie výrazne klesá, je to až o 2 420 za rok, a klesá aj počet opatrovaných. Tento pokles neznamená poberanie iného príspevku, lebo počet poberateľov osobnej asistencie stúpol len o 309 poberateľov. Ak teda klesá počet poberateľov príspevku na opatrovanie, prečo im nevieme pridať aspoň o trochu viac?

    Na záver mi dovoľte ešte konštatovanie zo spomínanej správy o sociálnej situácii za rok 2015, ktoré nepotrebuje komentár. V správe sa uvádza: z dôvodu, že od júla 2013 neboli valorizované sumy životného minima, zostali príspevky na opatrovanie v nezmenenej výške. Dôchodkové dávky sú však valorizované každoročne. V dôsledku toho sa poberateľom opatrovateľského príspevku, ktorí poberajú niektorú dôchodkovú dávku, príjmy nezmenili. Ale poberateľom v produktívnom veku ich dávka v skutočnosti klesla. Opatrovateľský príspevok pre túto skupinu, ktorej je príspevok jediným príjmom, klesla priemerná dávka zo 180,25 eur na 172,50 eur mesačne. Preto ja nehovorím o zvýšení opatrovateľského príspevku, ale iba o dorovnaní straty, ktorá vznikla za posledné roky.

    O tom nám hovoria matky a otcovia, ktorí sa starajú o svoje postihnuté deti, ide o rodiny, kde chýba jeden príjem. Nehovoriac o rodinách, kde rodič, najčastejšia matka, žije s dieťaťom sama. Musíme súhlasiť s tým, že výška príspevku na opatrovanie zdravotne postihnutého ani zďaleka nezohľadňuje prácu opatrovateľov, ktorí sa 24 hodín denne 7 dní v týždni nepretržite starajú o svojich zdravotne postihnutých príbuzných.

    Ja verím, že v druhom čítaní sa dohodneme na rozumnom kompromise a príspevok zvýšime o viac eur, ako je to v tomto návrhu. My taký návrh v druhom čítaní určite predložíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Samozrejme, pani kolegyňa zo sociálneho výboru, určite všetci súhlasíme s tým, že ľuďom, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, ktorí sa starajú o svoje deti, matky, ktoré ich opatrujú a sú denno-denne pri deťoch, určite by si zaslúžili vyššiu kompenzáciu. Kompenzácia o 27,10 eur mesačne sa možno zdá málo, ale keď si povieme, že ju bude poberať 33 450 osôb, tak si treba povedať, koľko to bude činiť ročne v rozpočte, a treba si povedať aj ostatné dávky, ktoré sme v tomto zákone navýšili a navyšujeme.

    Ja na to snáď odpoviem len jednou vetou, ktorú pán Mihál, keď vystúpil v rozprave, tak povedal, chcel som zvýšiť viac, keď som bol minister, ale nepustil ma rozpočet a nepustili ma koaličné strany. Teraz nehovorím o koaličných stranách, ale vždy hovorím o rozpočte, o zodpovednosti. Veľmi ľahko sa možno rozpráva alebo; ak nemáme aj zodpovednosť za rozpočet, ale určite súhlasím s tým, že tí, ktorí robia takúto záslužnú prácu pre spoločnosť, si tieto finančné prostriedky zaslúžia. Možno by bolo treba ich nejakým spôsobom aj rozlíšiť, lebo niektorí môžu ešte aj pracovať popritom.

    Povedzme si, že to nie je náhrada príjmu, ale je to vlastne príspevok. To nie je náhrada príjmu, že niekto nepracuje a mal by mať ako minimálnu mzdu alebo podobne. Ale hovorím, vážim si túto prácu, som rada, že ministerstvo navrhlo aspoň také zvýšenie, a určite budeme ďalej o tom diskutovať. Ale hovorím, že musíme byť zodpovední aj k rozpočtu a asi ten rozpočet má takúto možnosť, ktorú sme mohli teraz momentálne poskytnúť.

    Ďakujem veľmi pekne za príspevok.

  • Ďakujem.

    Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Shahzad.

  • Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia...

  • Rečníčka si odkašľala.

  • Pardon.

    Hneď na začiatok by som vás, pán minister, chcela poprosiť, aby ste nič z toho, čo tu teraz budem hovoriť, brali osobne. Isto tušíte, že nebudem obhajovať vás, pretože – bez urážky – vy vyzeráte, že vám sa darí dobre. Budem obhajovať predovšetkým opatrovateľov, ktorí to šťastie nemajú a ktorí žijú zo dňa na deň len preto, že im osud priniesol do cesty oveľa viac prekážok.

    Tento zákon, ktorý, ktorým sa momentálne zaoberáme, rieši niekoľko vecí, ale teda rieši predovšetkým opatrovateľov. Ak sa vyjadrím napríklad k darom, ktoré môžu získať osoby odkázané na pomoc, a teda spôsob alebo teda tieto dary, ktoré sa nebudú zahrňovať do príjmov pre tieto osoby, v tomto bode nastal istý posun, ktorý môže byť v prospech zdravotne postihnutých. Aj keď uvidíme, že čo ukáže prax, či to nebude opäť len na posudzovaní samotných úradníkov, ktorí občas nekonajú v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.

    Ja sa v mojom príspevku teda budem venovať predovšetkým opatrovateľom. Podľa mňa; ešte teda, aby som pripomenula, neviem, či na balkóne sú nejakí opatrovatelia, ale ak tu dnes nie sú, tak určite preto, že sa starajú o svojich príbuzných, lebo ich služba je 24-hodinová. Podľa mňa tento príjem, príjem opatrovateľov alebo teda príspevok, je jediný druh príjmu v tejto krajine, ktorý sa systematicky znižuje. Je to hlavne v dôsledku valorizácie dôchodkov. Ono sa to zdá, že je to možno len pár eur, ale tie sú pri takto nízko nastavených príspevkoch na opatrovanie veľmi podstatné. Ľudia o ne prichádzajú a takéto znižovanie má aj psychologický efekt. Asi len málokto z vás by chcel vykonávať prácu, kde sa odmena znižuje. Žiaľ, neobstojí tu argument, že príspevok vychádza zo zákona o rodine, a teda bol vytvorený pôvodne len pre rodinných príslušníkov, ktorým, v podstate je to ich povinnosť, aby sa o svojich blízkych starali.

    Máme tuná sociálnu vládu. Naozaj sa táto vláda nevie postarať aj o týchto ľudí, nielen o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj o tých, ktorí sa o nich starajú, tak, aby dostali primeranú odmenu?

    Ako tu už kolegyňa povedala, táto odmena je nastavená nízko. Je fajn, že sa ten príspevok zvyšuje, aj keď zvyšuje sa nie pre všetkých. Suma 27 eur, teda maximálna hranica tohto príspevku, nevypovedá o tom, koľko takýchto ľudí naozaj tento príspevok dostane. Totižto z asi 34-tisíc poberateľov opatrovateľského príspevku, teda ľudí v produktívnom veku, malo priemerný príspevok za rok 2015 vo výške 172 eur približne. To znamená, to nie je tých spomínaných 220, ktorá bola maximálna výška. Áno, viem, že zvyšuje sa aj tá ochranná hranica tohto príjmu z 1,4-násobku na 1,7-násobok, čo pre tých šťastnejších môže znamenať, že sa im zvýši príspevok aj o 60 eur. Spolu to vyzerá ako naozaj pekná suma, tých 90 eur, ale ten príspevok sa zvýši tým, ktorým sa ten príspevok doteraz skracoval. To znamená, že oni nedostávali maximálnu výšku príspevku, dostávali menšiu časť a teraz vďaka tomu, že sa tá ochranná hranica zvyšuje, ho možno dostávať budú.

    Ja som si urobila taký malý prieskum medzi opatrovateľmi a myslím, že odpovedalo mi celkom slušný počet opatrovateľov z celého Slovenska, rovnomerne rozložený, a pýtala som sa ich na aj niekoľko otázok, pýtala som sa ich na názor, pýtala som sa ich na skúsenosti a chcela som vedieť, ako to naozaj opatrovatelia vnímajú. Štatistika hovorí, že tu máme asi 22-tisíc opatrovateľov, ktorí poberajú nejaký druh dôchodkovej dávky. Títo ľudia, ktorí poberajú nejaký, napríklad starobný dôchodok alebo nejaký iný dôchodok, týmto sa ten príspevok kráti a kráti sa im v podstate na polovicu. Je absurdné, keď majú za starostlivosť o blízkeho aj takíto ľudia menší príspevok len preto, že sú poberateľmi inej dávky, ktorú získali z úplne iného dôvodu. Ak predsa starobný dôchodca odpracoval celý život alebo teda pracoval celý život a za to dostáva dôchodok, nemal by byť jeho príspevok krátený, pretože on vlastne pracuje, on si vlastne možno aj privyrába, takže ja sa vôbec nestotožňujem s tým, aby sa krátili príspevky z tohto titulu.

    Ja rozumiem tomu, že možno máte pocit, že niektorí tieto príspevky zneužívajú a naozaj si prilepšujú rodinný rozpočet. Ale predsa to nemôže byť na úkor týchto ľudí a mal by byť vypracovaný taký systém, predovšetkým na úradoch, ktorý zneužívanie týchto príspevkov včas odhalia.

    Väčšina týchto poberateľov sú, samozrejme, ženy, ktoré sa starajú o svojho rodinného príslušníka. V mojom prieskume som nenašla nikoho, kto sa stará o niekoho cudzieho. Opatrujú nielen deti teda, ale aj dospelých, ktorí už sú povedzme poberateľom invalidných dôchodkov, a tento pomer mi vyšiel zhruba 40 ku 60. Tretina odkázaných osôb, ktoré mi odpovedali na moje otázky, teda tretina opatrovateľov priznala, že teda navštevuje ich príbuzný zariadenie do 20 hodín. Niektorí by navštevovali zariadenie možno aj viac, ale rodinný rozpočet nepustí. Ak by mali krátený príspevok z tohto titulu, že musia chodiť; že teda chodia do zariadenia viac ako 20 hodín, jednoducho to už finančne nezvládajú. A tak aj títo ľudia, ktorí by chceli chodiť alebo teda osoby odkázané na pomoc, chceli by chodiť do rôznych zariadení, či už školských, alebo iných, viac ako 20 hodín, sú jednoducho finančnou situáciou v rodine odkázané alebo teda donútené od takejto možnosti upustiť.

    Nad 20 hodín do zariadenia, z môjho prieskumu vyšlo, chodí asi 11 percent. V 80 percentách opatrovatelia nemajú iný druh príjmu a ani ho nikdy nemali. Jedným z dôvodov, prečo títo ľudia nepracujú; a musím povedať, že pani kolegyňa Vaľová mi nahrala tým, že povedala, že nie je to náhrada príjmu, ale je to len príspevok. Jedným z dôvodov, prečo teda nepracujú, môže byť napríklad poistenie, ktoré v prípade, akonáhle začnú pracovať a možno si privyrobia pár eur; čo, na čo mi ľudia povedali, že môžu si privyrobiť možno 30, možno 50, možno 100 eur, ale určite nie viac, nemajú potom hradené to poistenie, proste to poistenie im zaniká a vlastne hradí sa im len z toho príjmu. Ďalším dôvodom, prečo tento príjem nemajú, je napríklad, ak sa starajú o nezaopatrené deti, tak ten príspevok, ktorý je navyše, je to 50 eur, ktorý dostávajú, sa im takisto odníma. To znamená, oni sú už v mínuse 50 eur a musia si zarobiť viac ako 50 euro. Čo sa im v mnohých prípadoch nepodarí.

    Ešte chcem podotknúť, že tí, ktorí poberajú maximálny príspevok teraz, tých 220 eur, tí dostanú ten príspevok zvýšený o 27 eur, ale nebudú ho mať zvýšený o viac, pretože tá hranica príjmu, tú pravdepodobne neprekročia ani potom, ak sa teda nezmenia podmienky v rodine.

    Skúmala som aj to, že koľkým týmto opatrovateľom sa príspevok zvýšil za posledné obdobie a koľkým sa znížil, a teda hlavne dôvody. Z môjho prieskumu vyplynulo, že sa zvýšil deviatim percentám a zvýšil sa z dôvodu, že v minulosti im tento príspevok bol krátený. To znamená, buď nedostávali príspevok na to nezaopatrené dieťa, alebo teda v minulosti mali príjem, ktorý im ten príspevok znižoval, a teraz ho už nemajú, tak sa im príspevok zvýšil. Z tých, čo mi odpovedali, 57 % sa príspevok nemení. Mali ho proste po poslednom zvýšení stále ten istý. To je viac ako polovica. Je to preto, že sa starajú väčšinou o deti alebo potom ich blízki majú nízke dôchodky, a teda valorizácia sa ich nedotýka. 28 percentám sa príspevok znížil. Priemerne mi to vyšlo o 17 eur, z dôvodu valorizácie to bolo väčšinou okolo 7 eur, sa im znížil.

    Chcela by som len pripomenúť, že do tohoto príjmu, na základe ktorých sa vypočítava príspevok na opatrovanie, sa bere aj napríklad príjem vysokoškolákov, pretože sú to nezaopatrené deti, a tí, ak získajú nejaké ďalšie alebo teda ak majú nejakú brigádu, ktorú, ktorou si chcú vylepšiť sami tú situáciu, tak nepomáhajú tým rodine, pretože príspevok sa im znižuje, príspevok na opatrovanie sa potom tým opatrovateľom znižuje.

    Príspevok sa kráti aj v prípade výživného. To znamená, že ak je matka alebo možno aj otec, ak sa sami starajú o tohoto príbuzného a majú teda priznané výživné, nedostávajú v mnohých prípadoch ani príspevok na opatrovanie napriek tomu, že sa reálne o toho príbuzného starajú.

    Ďalej som sa pýtala na to, že či mali niekedy možnosť získať príjem, a teda aj či niekedy boli nútení tento príjem odmietnuť. 33 % z nich mi odpovedalo, že áno, príjem odmietli a dôvody boli rôzne. Samozrejme, veľmi praktický dôvod je, že jednoducho nestíhajú pracovať popri tom, ako sa starajú o svojho blízkeho, že im to zaberá naozaj veľa času, že naozaj tá práca je náročná, alebo a potom ďalšie dôvody boli, že sa im to nedalo zladiť s ostatnými členmi rodiny. Pretože, samozrejme, pokiaľ pracujú a ak by museli niekam dochádzať, že ak to nie je, že pracujú z domu, tak sa o toho príbuzného musí niekto postarať.

    Medzi ďalšími dôvodmi boli napríklad aj prílišná administratívna záťaž. Je to už to spomínané sociálne poistenie, lebo automaticky sa odhlasujete, znovu sa musíte vy niekde prihlasovať, musíte nahlasovať všetky tieto zmeny, ktoré sa v súvislosti s prácou dejú, čiže treba tam, treba pravidelne hlásiť na úrad práce príjem a skúma sa predovšetkým prekročenie hranice dvojnásobku životného minima. Dvojnásobok životného minima je strašne nízka hranica, do ktorej tieto rodiny príjem môžu mať. To znamená, že ak hovoríme o tom, že príspevok nie je náhrada príjmu, tak nemajú tieto rodiny veľa príležitostí na to, aby si ten svoj príjem vylepšili.

    Musím vám povedať aj osobnú skúsenosť, keď som ja riešila na úrade práce svoje veci, tiež som stretla, stretla som sa so spôsobom, akým sa vybavujú títo ľudia. A teda keď sa prišla mladá žena, ktorá vyzerala, že má teda, sa stará o nejaké malé deti, prišla informovať, že potrebuje sa starať o svoju mamu, tak pracovníčka jej medzi dverami hneď povedala, že vlastne zárobok jej môže byť aj vo výške jedného eura, dvoch eur. Záleží to od príjmu. Čiže to bola prvá informácia, ktorú táto žena dostala.

    V tejto súvislosti musím povedať, že znie až absurdne, že presne táto, v tomto duchu je v zákone aj jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak príjem alebo ak výška peňažného príspevku za opatrovanie nie je najmenej 3 eurá 32, čo teda zákon pripúšťa, že môže byť až v takejto zúfalej výške, tak sa vyplatí v mesiaci, v ktorom suma peňažného príspevku takúto sumu dosiahne. Myslím si, že je nedôstojné, ak opatrovatelia, ktorí vykonávajú naozaj všetky činnosti ako aj iní opatrovatelia, dostávajú takto zúfalé nízke príspevky len vďaka tomu, že majú nejaký príjem v rodine, ktorý vôbec nenahrádza príjem toho opatrovateľa. Opatrovateľ sa vzdáva svojho príjmu preto a svojej, nielen príjmu, ale aj svojej kariéry často preto, aby sa obetoval pre svojho blízkeho.

    Musím ďalej povedať, že je tu stále aj veľká skupina ľudí, ktorí majú opatrovateľský príspevok vo výške 0 eur. A znovu narážame na fakt, ktorý sa odvíja od zisťovaniu príjmu v rodine. Mňa osobne dosť zaráža aj spôsob, akým sa vôbec tieto príspevky niekedy odnímajú, pretože, ako vieme, príspevky sa viažu na životné minimum, tie sa zisťujú podľa životného minima, ktoré sa schvaľuje k 1. júlu, a vlastne od tohoto obdobia, čiže od 1. júla dochádza k zmene. Lenže keď nastane zmena 1. júla, úrady na to nevedia ani zareagovať včas. Majú vydať rozhodnutie, ktoré má platiť vlastne od 1. júla, ale môžu to robiť reálne až niekedy v júli, v auguste, podľa mňa nezriedka sa stáva, to sa týka všeobecne kompenzácií, že sa tieto rozhodnutia robia v septembri aj októbri. Ale príspevok sa znižuje od 1. júla. Väčšinou teda hovoríme o znížení. To znamená, že pre mnohých môže byť šok, keď zrazu zistia, že im neprišli peniaze, a potom zisťujú prečo. Títo ľudia naozaj niekedy nevedia odhadnúť, že či ten ich príjem už presiahol tú hranicu, kedy sa im ten príspevok odníma, a preto tú informáciu by potrebovali dostať včas.

    Čo sa týka administratívnej záťaže, musím ešte podotknúť ďalšiu vec, ktorou sa opäť nikto nezaoberá a je tu už niekoľko rokov. Ak opatrovateľ sa stará o nezaopatrené dieťa a z tohto nezaopatreného dieťaťa sa stáva zaopatrené, to znamená, že je mu priznaný invalidný dôchodok, tento opatrovateľ prestáva byť poistencom štátu a teraz pozor, v tej chvíli sa stáva poistencom štátu. Toto mi príde ako úplný nezmysel hlavne z toho dôvodu, že v praxi to znamená, že tým, že prestáva byť poistencom štátu, tak sa automaticky preruší poistenie, ale nové poistenie vzniká, až keď si to ten opatrovateľ nahlási. To mi príde strašne absurdné a ja úplne chápem, že tomu tí ľudia nerozumejú, pretože podľa mňa tomu nerozumie nikto z vás. A tak sa stáva, že mnohí opatrovatelia prišli o niekoľko rokov dôchodkového poistenia len preto, že neboli od tohoto momentu nahlásení na Sociálnej poisťovni. Žiaľ, opatrovateľ naozaj nemá šancu zistiť, že nie je poistencom štátu, že nemal zabezpečené vôbec poistenie, ak ho na to niekto neupozorní. Pre neho sa podmienky, žiadne podmienky v podstate nemenia, ak teda nie je mu priznaný nový, nová výška príspevku opatrovateľského alebo niečo v tomto duchu.

    Čiže ja si myslím, že treba riešiť omnoho viacej vecí, čo sa týka opatrovateľských príspevkov ako len výšku príspevku. Tam je strašne veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku opatrovateľského príspevku a ktoré ovplyvňujú to, akým spôsobom je tento príspevok priznávaný. Zdá sa mi v mnohých prípadoch, že tento príspevok, ani nemyslím si, že je to len zdanie, myslím si, že je to fakt, že príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov v zákone o kompenzáciách, a myslím si tiež, že je nielen jeden z najkomplikovanejších, ale aj jeden z najnespravodlivejších príspevkov. Opatrovateľský príspevok totižto vôbec nerieši to, o koho sa staráte, koľko času alebo teda koľko námahy, možno koľko činností musíte pri tom vykonávať, ale rieši vyslovene len finančnú situáciu v rodine. A je veľký rozdiel, či sa staráte o človeka, ktorý je napríklad na umelej pľúcnej ventilácii, alebo či sa staráte o človeka, ktorý pár krokov prejde.

    Musím povedať, že ja som neni až tak zasvätená do opatrovateľských príspevkov ako napríklad možno tí, ktorí ich priznávajú a ktorí sa s nimi dennodenne zaoberajú, a každý deň nachádzam nejaké úskalia tohto príspevku. Ja by som chcela zdôrazniť, že pri každom zo sociálnych zákonov by sa v prvom rade malo myslieť na tých, ktorí hľadajú východisko z núdze, to sú teda v tomto prípade zdravotne postihnutí a ich rodiny, pretože sú v nepriaznivej životnej situácii, a až potom by sa malo hľadieť na tých, ktorí systém zneužívajú. Bohužiaľ, v našich zákonoch to často býva opačne.

    A ja teda len dúfam, pán minister, že; ja viem, že je to predovšetkým v tomto prípade o peniazoch, lebo tí, tá hranica toho príjmu pre tých opatrovateľov je naozaj strašne nízka a naozaj sú zväzovaní zo všetkých možných strán; že sa ešte budete snažiť a hľadať spôsob, ako by bol ten váš rozpočet pre tieto skupiny ľudí navýšený. V mnohých prípadoch je to totižto len hra čísel, ktorá vás nepustí, ale potom, žiaľ, je strašný problém, ako môžu títo ľudia existovať.

    Ja by som chcela na záver povedať už len toľko, že nielen ľudia so zdravotným postihnutím, pre ktorých vlastne je ten príspevok určený a ktorí vlastne ho, alebo teda opatrovatelia ho dostávajú v dôsledku toho zdravotného postihnutia blízkeho človeka , ale aj tí samotní opatrovatelia sa v tomto prípade veľmi ľahko dostávajú do siete chudoby a tým, že nemajú čas riešiť seba, že sa nestarajú, že neriešia svoje zdravotné problémy a že nemajú možnosť žiť dôstojne z takýchto príspevkov, tak sa takisto môžu v blízkej dobe stať poberateľmi sociálnych dávok, možno rovnakých, možno invalidných dôchodkov, možno iných príspevkov a narastie vám počet tých, ktorí budú sociálnu pomoc potrebovať. Aj preto by sa malo naozaj veľmi dôsledne zvážiť, či takýto príspevok a jeho výška je dostatočná.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pani kolegyňa, samozrejme, ako som predtým spomenula, určite každý, kto opatruje, alebo celý život tá matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, vždy si zaslúži určite viac a viac. Musím ale stále hovoriť o tom rozpočte. A ak ste spomínali, že sú také nízke príspevky, no musíme zase povedať, že nie je to dobrá správa, že je deflácia, ale zase je to dobrá správa pre všetkých aj tých, ktorí poberajú príspevky aj dôchodky, pretože ak je od roku 2014 deflácia, tak je to, samozrejme, že ten poberateľ alebo ten, ktorý bral príspevok, alebo dôchodca, alebo ktokoľvek si môže kúpiť oveľa viac, pretože nie je inflácia, ale tým pádom, samozrejme, aj tie príspevky sú takýmto spôsobom, nejakým spôsobom valorizované alebo sú zvyšované.

    Tu by som vás trošku poopravila, že nie z 200 na 227 zvyšujeme, ale zvyšujeme z 220,51 na 247,61. A chcela by som vás aj poopraviť, ako ste hovorila, lebo ja som sa už potom strácala v tých vašich prieskumoch, lebo možno by ste mali robiť prieskum na väčšine vzorky, nieže spýtať sa jednej pani alebo jedného človeka. 22-tisíc ste spomínali, že je opatrovateľov. No dotkne sa tento príspevok v budúcom roku 33 450 osôb. Takže tie čísla možno máme nejaké rozdielne.

    A chcela by som povedať, že riešime pri tomto príspevku nielen zvyšovanie príspevku na opatrovanie, ale aj ochranu príjmu opatrovaného, kde zvyšujeme z 1,4 na 1,7 životného minima. Čiže aj tohto sa tento zákon dotýka. A ak rozprávate o tom, že ako sa nejaká pani správala na úrade alebo že opatrovatelia si neriešia svoj zdravotný stav, viete, tak na ten úrad sa treba ísť sťažovať a verím, že tí opatrovatelia majú aj dodnes bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je daná v Ústave Slovenskej republiky, takže verím tomu, že majú možnosť sa starať o svoj zdravotný stav.

  • Reakcia na faktickú poznámku pani poslankyňa Shahzad.

  • Ja som teda nehovorila o tom, koľko ten príspevok sa zvyšuje teraz, takže nehovorila som ani o 200 eurách. Áno, viem, že 220 sa zvyšuje o 27 eur, ale to je maximálne hranica. A neverím tomu, že tých 34-tisíc, o ktorých hovoríte, alebo 33-tisíc, neviem, koľko ste to povedali teraz presne číslo, sú, predpokladám, opatrovatelia v produktívnom veku. To je to číslo, o ktorom ste hovorili. A nemyslím si, že sa im zvýši o tú maximálnu sumu. Áno, zvýši sa im príspevok, ale nezvýši sa im o maximálnu sumu. To znamená, že ak niekto presahuje ten príjem, tak sa im príspevok zvýši možno o pár eur. Lebo tá priemerná výška opatrovateľského príspevku za rok 2015 bola 172 eur. Takže nehovorte, že sa im zvýši o tých 27.

    A čo sa týka tých mojich prieskumov, nebol to jeden človek, ktorý mi na to odpovedal. Bolo to 140 opatrovateľov. Myslím si, že to je slušné číslo, ktoré som získala možno za dva dni. Takže nespochybňujte, prosím vás, to, čo si myslia opatrovatelia. Nespochybňujte to, akým spôsobom naozaj je tento príspevok riešený. Bohužiaľ, je to problém, je to problém peňazí, áno, ja viem, ale ten problém majú hlavne tí ľudia, ktorí tie peniaze nemajú. Ja viem, že vás rozpočet nepustí. Je mi to úplne jasné. Ale naozaj treba ten systém nastaviť tak, aby si mohli, aby, keď ten príspevok je taký nízky, aby si mohli naozaj aspoň privyrobiť.

    Ďakujem.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím vás, keby ste diskutovali počas prestávky alebo mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak aj ja by som si dovolila zopár slov k návrhu zákona, k novele zákona o kompenzáciách. Samozrejme, vítam to, že vláda sa rozhodla riešiť aspoň niektoré problémy skupiny osôb so zdravotným postihnutím aj formou úpravy zákona o kompenzáciách.

    Také hlavné veci, ktoré sa riešia v tomto zákone, môžeme povedať, že sú tri: zvýšenie ochrany príjmu, zvýšenie opatrovateľského príspevku a odstránenie lehoty dvanásť rokov, kedy bola, ktorá bola určená preto, že tí opatrovatelia boli dôchodkovo poistení alebo boli poistencami štátu. Som veľmi rada, že k tomuto dochádza vo všetkých troch prípadoch, ktoré som vymenovala. A na druhej strane; zopakujem. Berem to ako pozitívum, to, čo vláda pripravila. Na druhej strane pozrime sa aj na tie nie dobré veci, ktoré stále nefungujú a ktorých sa zatiaľ táto vládna novela nijakým spôsobom nedotýka.

    Pán minister, ešte jedna vec, na ktorú stále zabúdam, keď som s vami, aj som to už, neviem, niekde spomenula, stále nám vyčítate, že riešime nesprávnym spôsobom niektoré veci. Hej, teraz nechcem hovoriť o tej medializácii, ale poslala som vám list zhruba možnože už aj tri týždne budú, týkalo sa práve riešenia jednej matky, ktorá má dcéru ZŤP, ktorej bolo odobraté dieťa. Nedostala som doteraz odpoveď žiadnu. Tak vás prosím.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem pekne. Ale aj toto možno poukazuje na to, že niektoré veci sa naozaj neriešia dostatočne rýchlo, lebo v tomto prípade ide o každý deň tej matky, ktorá prišla o svoje dieťa.

    Asi každý rozumie tomu, ak sa hovorí, že situácia rodín, ktoré majú človeka so zdravotne ťažkým postihom a ktorí sa o neho starajú, je vo veľkom prípade veľmi zlá. Množstvo rodín sa dostáva do stavu chudoby, sú ohrození chudobou a obzvlášť ak ide o rodiča, ktorý je samoživiteľom. Sami viete, že častokrát aj práve príchod zdravotne postihnutého člena domácnosti nezvládnu. Nemajú silu stále premáhať nepriazeň životného osudu a spôsobuje aj toto práve rozpad rodín. A teda tá situácia sa aj z tohto dôvodu častokrát zhoršuje. Preto si myslím, že je veľmi nutné zaoberať sa aj možno spravodlivejším posudzovaním. Hovorila o tom aj kolegyňa Silvia Shahzad. V tomto prípade mám na mysli samotné posudzovanie osôb so zdravotným postihnutím, ktoré možno nazvať aj šikanóznym, pretože viete, že existujú štyri spôsoby posudzovania, a budem veľmi očakávať veľkú zmenu zákona, ktorý bude naozaj komplexne riešiť aj tento spôsob šikany na občanoch.

    Častokrát sa však stáva, že aj tie jednotlivé spôsoby posudzovania nie sú veľmi objektívne. Takže budem očakávať, akým spôsobom sa vláda vysporiada jednak s nejakým združeným posudzovaním, aj s tým, aby to posudzovanie samotné bolo čo najobjektívnejšie. Už dnes by som mohla spomenúť niekoľko prípadov, kedy z pohľadu nielen tých, ktorí žiadajú o posúdenie, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí prípady poznajú, vnímajú tieto posudzovania za naozaj neobjektívne a poškodzujúce práve človeka alebo rodinu, ktorej by mali pomôcť.

    Tu by som hneď pripomenula, že na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia sme práve už s vami, pán minister, umožnili žiadať o preukaz ZŤP aj deťom do troch rokov. Je to nenárokovateľné, je to finančne nejako nenáročné, keďže sa jedná o deti do troch rokov, a už máme kopu informácií o tom, že ani tie preukazy ZŤP, možno ani to parkovanie pre invalidov alebo teda pre osoby ZŤP, ak majú dieťa do troch rokov, nie a nie dostať od úradov, ktoré majú toto oprávnenie. Takže aj z tohto dôvodu apelujem opäť na vás, aby ste sa touto otázkou posudzovania veľmi vážne zaoberali.

    Ak by som prešla k samotnému zákonu, mňa osobne najviac v tejto chvíli potešilo práve zrušenie toho obmedzenia dvanásť rokov poistenia štátu, o ktorom sa už v podstate dva roky dozadu hovorilo. Možnože si pamätáte aj viacerí, kolegyne, kolegovia, náš výbor pre sociálne veci, na výbore pre sociálne veci sa zúčastnila skupina rodičov alebo teda boli to všetko matky, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, a tam nám vyjadrovali svoju beznádej, ako už naozaj nevládzu, a práve najväčší problém bol finančný problém. Báli sa toho, že už práve prichádza to obdobie, prichádza stále obdobie, kedy im tých 12 rokov poistenia končilo a boli veľmi otrasené, že vlastne akým spôsobom budú žiť v budúcnosti, akým spôsobom bude s nimi nakladané, keď prídu do dôchodkového veku. Takže veľmi kvitujem, že túto obmedzujúcu podmienku sa rozhodlo ministerstvo zrušiť. Škoda, že ju rušíte až teraz, pretože tie, proste už dva roky, takmer dva roky tieto matky mohli kľudnejšie spávať, bez strachu, že čo bude s nimi, keď dosiahnu dôchodkový vek. Ale, pánboh zaplať aj za to, že prichádzate s tým dnes. Len zopakujem. Už sme to tu mohli mať. Už sa o tom rozprávalo niekoľkokrát na výbore. Dokonca vaši poslanci to veľmi podporovali. Škoda, že sa čakalo. Niektoré veci sa podľa mňa môžete zamerať aj na urýchlenie.

    Čo sa týka zvýšenia opatrovateľského. Opäť téma, ktorá rozviruje túto spoločnosť a nie je tu človeka, ktorý by povedal, že opatrovateľom netreba dvíhať príspevky. Je to super, aj keď sa mi to zdá veľmi málo ambiciózne. Áno, už som tu počula, že predsa len veľa financií to stojí, že musíte nájsť tie dostatočné zdroje. Preto ma zarazilo, keď som si čítala pri analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v rozpočte na roky 2017 až 2019 zabezpečené krytie týchto výdavkov. Navýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly bude predmetom rokovaní v procese tvorby rozpočtu. Nemala som možnosť zúčastniť sa, pozrieť sa ešte teda, ako vyzerá rozpočet. Moja otázka je: Už sa to podarilo vyrokovať, že je to tam? Je to kryté. Dobre, ďakujem za odpoveď. Takže môžu sa tešiť všetci opatrovatelia, že tých sľubovaných takmer 30 miliónov na rok 2017 je krytých v rozpočte. Peniaze sú nájdené.

    Táto zmena sa dotkne zhruba 33-tisíc poberateľov. Vieme, že minimálna suma navýšenia je 27 euro. Kolegyňa Shahzad tuná viackrát hovorila alebo dlhší čas sa venovala práve tomu, že aj keď sa zvyšuje ochrana príjmu, ešte stále považujem aj ja za veľmi nespravodlivé, že aj keď dôjde k navýšeniu v skutočnosti, vo väčšine prípadov nie k takému výbornému, ako by sme si priali. Ale každopádne ten princíp váh by bolo veľmi dobré prehodnotiť možnože na práve rôzne prípady, o ktorých hovorila aj kolegyňa Shahzad. Je podľa mňa naozaj veľmi nespravodlivé, ak systém, ktorý na jednej strane dáva príspevky na opatrovanie, na druhej strane nedovoľuje rodine vymaniť sa naozaj z tej najväčšej núdze.

    Hovorila som na začiatku, že častokrát opatrovanie takéhoto člena rodiny vedie k zhoršeniu vzťahov v rodine až k rozpadom rodín. Proste touto situáciou sú postihnutí aj ďalší členovia rodiny, ako súrodenci, blízka rodina, ktorí sa snažia všemožne danej rodine pomáhať, ale vlastne všetko im to ide do mínusu zatiaľ.

    Pri tejto príležitosti znova sa prekleniem do novely zákona, ktorá hovorí o daroch pre zdravotne postihnutých, a pripomeniem, že vlastne v rovnakom čase sme prišli s novelou jak vláda, tak aj my, už vlastne v našom poradí, v našom podaní už druhýkrát, na zrušenie toho chorého obmedzenia príjmov pre rodiny so zdravotným postihnutím. S vašimi úradníkmi sme si vlastne pred schôdzou aj prešli body, ktoré sú rozdielne, alebo teda akým spôsobom to riešite vo vládnej novele, akým spôsobom riešime zmenu započítavania darov v našej novele, a musím povedať, že je to naozaj veľmi podobné. Možnože jedine by som sa pristavila pri tej, pri obmedzení, teraz neviem paragraf, ale v písmenku, odstavci a), kde máte stanovenú výšku darov, pri ktorých sa neurčuje účel na 12-násobok životného minima. Beriem, že je výborné, že nezisťujete účel. Na druhej strane znova to spôsobí u tých, ktorí naozaj nezneužívajú takýto inštitút, starosť odkladania si všetkých, ja neviem, bločkov, náležitostí, aby ste vedeli posúdiť, koľko v skutočnosti naozaj ten človek získal.

    Ja vám poviem takú vec, že naozaj veríte tomu, že tí ľudia, ktorí podporujú takéto rodiny, že by tie rodiny podporovali, aj keby vedeli, že sa im žije nad úroveň? Že by to bola forma, ktorú by dokázali práve tie rodiny s deťmi alebo s príbuznými ťažko zdravotne postihnutých vo veľkej miere zneužívať? Obávam sa, že toto je úplne zbytočné pravidlo, ktoré ste práve pri odstránení tohto opatrenia zaviedli. Myslím si, že aj bez toho, bez nutnosti preukazovania sumy alebo teda vyhodnocovania sumy 12-násobku životného minima, by to mohlo existovať, pokiaľ by bolo jasne preukázateľné, že tento príspevok alebo ten dar od ľudí, či fyzických, či právnických osôb, ide na účely zlepšenia zdravotného alebo sociálneho vylúčenia alebo stavu samotnej rodiny, ktorá tento príspevok dostáva.

    Takže vlastne všetko, ktoré v novele, čo sa v novele nachádza, veľmi vítam zvlášť preto, lebo o tomto sa tu hovorí už niekoľko rokov. Som rada, že vláda konečne nabrala odvahu a prijala opatrenia, ktoré v malej miere zlepšia život. Len podotýkam, ja chcem veriť, že nezostanete len pri tomto. Celý zákon o kompenzáciách je nastavený veľmi, na jednej strane hovoríte aj vy, aj ľudia z ministerstva, že až príliš solidárne, ale na druhej strane vieme, že častokrát sa používajú tieto kompenzácie veľmi neobjektívne. Budem rada, ak sa nájde mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť využívanie kompenzácií v čo najobjektívnejšej forme. Budem rada, ak nespravodlivosti, o ktorých sme sa možno v priebehu posledných dvoch mesiacoch dočítali v rôznych správach, v rôznych článkoch, sa už nebudú diať.

    A možno posledné, čo by som chcela v tejto súvislosti povedať a vyzvať aj vládu, nebol by spôsob vytvárania, teraz sa to volá opatrovateľský príspevok, nebolo by lepšie, keby sa takýto príspevok už, keby nebol takýto príspevok príspevkom, ale by sme hľadali spôsob, ako vytvoriť z opatrovania skutočné zamestnanie? Skutočné zamestnanie aj pre blízkych, blízke osoby. Teda nielen pre, cez, nielen cez obce, samosprávy, tak ako je to dnes, skrátka 24-hodinová starostlivosť, podobne ako je to pri náhradnej starostlivosti o deti, môže vytvoriť nejaký podobný inštitút s tým, aby ľudia, ktorí sa 24 hodín starajú o svojich príbuzných, mali možnosť čerpať dovolenky, dovolenku. Teraz ale nemusíte mi odpovedať na to, že veď existuje už odľahčovacia služba, lebo vieme, že nie vždy funguje, nie všade funguje, že veľmi ťažká je tá dostupnosť k nej, ale proste aby mali, aby sa našla aj iná možnosť čerpania dovolenky a možno aj nemocenských dávok.

    Tu by som možno opäť premostila k návrhu zákona, ktorý sme predkladali na minulú schôdzu, kde sme žiadali práve pre opatrovateľov aj osobných asistentov o zmenu v prístupe k dobrovoľnému poisteniu, kde vieme, že teraz sa môžu dobrovoľne pripoistiť ľudia len balíkom, celým balíkom. A práve v prípade osobných asistentov aj opatrovateľov by bolo veľmi potrebné a veľmi vhodné, aby sa dala možnosť vybrať si z tohto balíka poistenie, napríklad nemocenské poistenie, prípadne poistenie v nezamestnanosti. Takže otázka je, že či vláda aspoň bude zvažovať zmenu koncepcie alebo prístupu práve k opatrovateľom v tom, že by sa z daného príspevku stal pracovný pomer.

    Keď sme sa o tom bavili s vašimi zamestnancami ministerstva, oponovali, že veď ale im sa aj tak príspevky na dôchodkové poistenie rátajú z priemernej mzdy. Áno, však ide naozaj o veľmi ťažkú prácu a berem, že toto je možnože to plus, ktoré by malo, malo vyvážiť to, že nemajú nárok na dovolenku, to, že nemajú nemocenské. Len toto je, toto všetko je pre nich hudba budúcnosti, ktorú beriem, ale predsa len dávam tú otázku, že tá zmena konceptu, že či by nebola aj v danej chvíli lepšia pre opatrovateľov, tým, že by sa nemuseli báť, že čo sa stane s nimi, tak ako sa to deje v týchto prípadoch, že ak im opatrovaný zomrie a oni budú vystavení tomu, že proste po tých iks rokoch, ktoré venovali službe najbližšiemu, sa nebudú vedieť hneď uplatniť. Oni sú vlastne vtedy postavení hneď na holičky a proste v tej ťažkej životnej situácii ešte musia riešiť aj to, že ani len to poistenie v nezamestnanosti nemali, a teda ani nárok na príspevok od štátu ako nezamestnaní.

    To by bolo zhruba všetko, čo sa týka novely a možnože aj toho rámcovania, širšieho rámcovania toho, čo, čím sa vláda mohla zaoberať a zatiaľ nezaoberala. Ja stále verím, že toto je len prvý krok a budú nasledovať ďalšie kroky, ktoré reálne zvýšia nielen sumu príspevku na opatrovanie, ale zvýšia aj a zlepšia situáciu rodín, ktoré sa o ťažko zdravotne postihnutého, o ťažko zdravotne postihnutého starajú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa Jurinová hovorila o spravodlivejšom posudzovaní príspevku, a tak ja by som k tomuto mala ešte jednu pripomienku. Napríklad, nemyslíte si, pán minister, že by sa malo, mal automaticky príspevok, ktorý sa kráti z dôvodu dochádzania do školského zariadenia, vyplácať počas mesiacov júl a august v plnej výške automaticky? Pretože je v tomto prípade evidentné, že títo opatrovatelia sa starajú alebo teda že tie osoby odkázané na pomoc do toho zariadenia nedochádzajú, to znamená, že nie je tam splnená táto podmienka, že navštevujú zariadenie viac ako 20 hodín, a teda mali by, mali by ten príspevok dostávať.

    Ešte by som chcela spomenúť to poistenie, o ktorom tu hovorila kolegyňa. Aj pani Vaľová povedala, že zdravotnú starostlivosť tí opatrovatelia zabezpečenú majú, že tam problém nie je. Ale problém je v prípade, ak už ďalej sa nemôžu starať o toho blízkeho príbuzného práve z dôvodu tých svojich zdravotných problémov a nemajú zabezpečený vlastný príjem, pretože neboli nemocensky poistení. A toto je problém. Takže preto tam je dôležité aj to nemocenské poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti.

    A tiež by som ešte chcela tiež zdôrazniť to, že tí opatrovatelia budú mať vyššie dôchodky, ale ten príjem potrebujú už teraz.

  • V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie v rozprave pani podpredsedníčka náro... (reakcia z pléna), aha, pardon, pardon.

    Nech sa páči, reakcia na faktickú, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tu by som sa možno pristavila, ako kolegyňa Silvia Shahzad hovorila o tom príspevku cez prázdniny. Pán minister, aj pri zákone o sociálnych službách som vás upozornila na ten nesúlad zákona o sociálnych službách a zákona o kompenzáciách, kde v jednom zákone sa hovorí o maximálne osemdesiatich hodinách, teda vcelku, že 80 hodín, kedy môžu navštevovať to zariadenie, a zas v zákone o sociálnych službách sa nachádza stať alebo odstavec, ktorý hovorí o dvadsiatich hodinách týždenne. Tam som len upozornila; naopak som to povedala. Tam som len upozornila na to, aby nenastala práve kvôli tomu, že v každom zákone je to popísané inak, aby nenastala kolízia pri vysvetľovaní si jednotlivých úradníkov, ako k tomu pristúpia. Jednoducho aj toto je možnože zlepšenie spôsobu objektívneho hodnotenia situácie v zariadeniach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže, nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, zároveň sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste kolegiálne za mňa zobrali tých pár minút, ďakujem, vážim si to, aby som mohla vystúpiť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kedykoľvek.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Dámy a páni, pán minister, svojím spôsobom vítam novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorými sa zvyšuje aj príspevok na opatrovanie, ale teda musím povedať tak ako moji predrečníci, predrečníčky, že vládou navrhované zvýšenie o 27 eur aj 10 centov mesačne nepokladám za adekvátne pre rodinných opatrovateľov, ani za dôstojné.

    Rodinní opatrovatelia dlhodobo upozorňujú na nedostatočnú výšku peňažného príspevku na opatrovanie, ale aj na spôsob výpočtu tohto príspevku, ako aj na diskrimináciu, keď zákon rozlišuje opatrovateľov v produktívnom veku a v dôchodkovom veku a poskytuje týmto opatrovateľom rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie, 220 eur v produktívnom veku a 90 eur dostáva dôchodca. Pritom ide o tú istú prácu. Napriek tomu, že obidve skupiny opatrovateľov sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré vyžadujú celodennú, niekedy 24-hodinovú starostlivosť. Preto som toho názoru, že spoločnosť by mala byť k obom skupinám rovnako solidárna a to aj pri výške peňažného príspevku. Argumentácia, že poberateľ dôchodkovej dávky je už príjmovo zabezpečený na rozdiel od opatrujúcej osoby v produktívnom veku, podľa mňa nie je prijateľná, nakoľko ak aj má opatrujúca osoba starobný dôchodok, ten sa jej poskytuje za zásluhovosť, za celoživotnú prácu a nie za opatrovanie. Na rozdiel od svojich rovesníkov dôchodcov títo opatrovatelia namiesto odpočinku alebo v pokračovaní aktívnej pracovnej a spoločenskej činnosti sú 24 hodín zapojení do náročného opatrovania prevažne svojej blízkej osoby.

    Chcela by som vás preto poprosiť, požiadať, navrhnúť vám zvýšiť peňažný príspevok pre obe skupiny opatrovateľov minimálne na sumu 320 eur mesačne a poskytovať tento príspevok v paušálnej sume a neodvíjať ju od sumy životného minima, ktoré sa niekoľko rokov už ani nezvyšovalo. A vysvetlím potom v tej ďalšej časti, ako som sa dopracovala k 320 eurám.

    Zástupcovia ministerstva práce, konkrétne váš štátny tajomník pán Ondruš nepravdivo informuje verejnosť, že v novele pôjde o zvýšenie príspevku na opatrovanie spolu o 90 eur. Nie je to pravda, pán minister. A viete to vy a viem to aj ja, je to lož, nakoľko základná maximálna výška príspevku je 220 eur 50 centov a zvyšovať sa bude len táto suma na sumu 247 eur 60 centov, čo predstavuje zvýšenie o spomínaných 27 eur 10 centov. Totižto ako pán Ondruš a ďalší, ktorí to klamlivo prezentujú, sa dopracovali do tej sumy 90 eur, vy si tam započítavate aj zvýšenie ochrany príjmu z hranice 1,4 na 1,7 sumy životného minima, čo predstavuje sumu 336 eur 74 centov z pôvodnej sumy 277 eur 33 centov, ale musím povedať; príliš veľa čísel, ja viem.

    Ale to nie je zvýšenie príspevku, ale len to, že ľudia, ktorí nedostávali žiadny príspevok alebo nižší ako 220 eur 50 centov, môže sa v niektorých prípadoch stať, že im nebude znižovaná základná suma príspevku alebo o niečo menej, ale opäť sa to nebude týkať všetkých poberateľov rodinných opatrovateľov. Nakoľko v súčasnosti sa pohybuje priemerná výška invalidného dôchodku na úrovni 353 eur 84 centov a pri opatrovaní týchto ľudí sa bude príspevok znižovať stále o 17 eur a pri poberaní starobného dôchodku je to ešte horšie. Tam, to vám asi nemusím hovoriť, priemerná výška starobného dôchodku je cirka 415 eur, čo znamená, že stále bude presahovať príjem opatrovaného o 80 eur. Samozrejme, čím vyšší dôchodok, tým vyššie bude zníženie, a tak sa im opäť bude základná dávka príspevku na opatrovanie výrazne znižovať o túto sumu.

    Pri určení peňažného príspevku na opatrovanie na sumu 320 eur vychádzam zo skutočnosti, musím to znovu zopakovať a znovu zdôrazniť, pán minister, že súčasná výška peňažného príspevku, ale ani vládou navrhovaná, je absolútne nepostačujúca na zabezpečenie základných životných potrieb opatrovateľa, a to asi všetci v tejto sále už viete, lebo spomínali to aj moje predrečníčky. Zvýšenie, ktoré v súčasnosti navrhuje vláda vo vládnom návrhu novely predmetného zákona, považujú opatrovatelia – a som s nimi v kontakte, teda ktorí sú väčšinou blízki príbuzní opatrovanej osoby – vo výške 27 eur 10 centov mesačne za neprijateľné.

    A chcem poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, že verejné zdroje sa poskytujú na odkázaných občanov diskriminačne, nakoľko na tú istú sociálnu udalosť, ktorou je odkázanosť na pomoc inej osoby, sa z verejných zdrojov, konkrétne teda zo štátneho rozpočtu, poskytuje na každého občana, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, ak je v pobytovom zariadení sociálnych služieb, suma minimálne 320 eur mesačne. Tak to je. A pritom mnohí z takto podporovaných občanov ani nemusia dosahovať stupeň odkázanosti V alebo VI, ako je to pri peňažnom príspevku na opatrovanie.

    Podľa môjho názoru dokonca ani tá suma 320 eur nie je adekvátnou sumou za náročnú psychickú a fyzickú starostlivosť. Podľa mňa to viete aj vy, pán minister, lebo poznáte tú situáciu. A chápem, že máte proste nejaké obmedzené možnosti, ale zvyšovať to o 27 eur je naozaj nedôstojné, si myslím. A pevne verím, že, tak ako povedala aj pani poslankyňa Jurinová, že je to naozaj iba ten prvý krok, že v tom budete ešte pokračovať.

    Chcem len pripomenúť, že rodinní opatrovatelia totiž, a tu by som poprosila o pozornosť tých, čo sú v sále, lebo to sú naozaj neuveriteľné čísla, rodinní opatrovatelia šetria výrazným spôsobom verejné zdroje štátu a samosprávy. A poviem ako. Konkrétne šetria štátu verejné zdroje tým, že sa starajú o svojich členov vo svojej domácnosti, lebo ich opatrovaným príbuzným štát a samospráva nemusí poskytovať 24-hodinovú starostlivosť a dotovať ich a vynakladať ďalšie prostriedky súvisiace s 24-hodinovou prevádzkou služby. Počúvajte tú úsporu, ktorú sporia rodinní opatrovatelia v štátnom rozpočte. Štát tak každoročne ušetrí na rodinných opatrovateľoch v produktívnom veku v priemere 147 eur mesačne, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu 59 miliónov 976-tisíc eur. To sú len opatrovatelia v produktívnom veku. A tí, ktorí sú už v dôchodkovom veku, tam je tá úspora ešte vyššia, pretože na každom opatrovateľovi šetrí štát až 228 eur mesačne, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu 60 miliónov 192-tisíc eur. Keď to sčítam, tak rodinní opatrovatelia, ktorí sa starajú o svojich ťažko chorých príbuzných, že to sú ľudia, ktorých nedajú do tých zariadení, kde by štát na nich musel platiť 320 eur minimálne, nám usporia 120 miliónov 168-tisíc eur ročne. Kde sú tie peniaze?! Potom ako je možné, že prídete s návrhom novely zákona, kde im zvyšujete mesačne o 27 eur? Tí ľudia si zaslúžia dostať aspoň to, čo vkladajú do toho štátneho rozpočtu, pán minister.

    Posledná vec, ktorú chcem povedať. Je fajn, že prichádzate s tou novelou. Je tam aj, je tam aj veľa dobrých vecí, ja som povedala tú úvodnú vetu, že teda svojím spôsobom to vítam, až na tých rodinných opatrovateľov. Ale, pán minister, vy môžte vyšperkovať ten zákon, ako chcete, lebo v praxi vám nefunguje. Ja teraz dávam dokopy desiatky, stovky prípadov, kde vaši úradníci na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávajú kompenzácie pre ľudí, ktorí ich potrebujú. A dozvedela som sa, že išlo o nejaké interné usmernenie, aby sa čo najviac snažili ušetriť. Problém ale je, že šetria na ľuďoch, ktorí tie kompenzačné príspevky naozaj potrebujú. Ale to je kapitola sama o sebe, chystám k tomu tlačovú konferenciu a chystám sa vám napísať otvorený list, aby ste vedeli, ako pracujú úradníci na jednotlivých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k ľuďom, ktorí potrebujú kompenzačné príspevky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani podpredsedníčky sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    V tej chvíli, pani kolegyňa, ako ste začali hovoriť o výške príspevku, ma napadlo, že aj vo svojom vystúpení som zabudla dodať, že vlastne už na tejto schôdzi máme takisto pripravený návrh novely zákona o kompenzáciách, kde ideme nad rámec novely vládnej, a to tiež, že snažíme sa o to, aby opatrovatelia mali minimálne, minimálnu, čistý príjem vo výške minimálnej čistej mzdy, to znamená 355 eur. Aj toto je možnože spôsob, aj keď sme to nehali zavesené zatiaľ na percentuálnom vyjadrení cez výšku životného minima, ale aj toto je spôsob, ako opatrovateľom a ich rodinám pomôcť v ťažkej životnej situácii.

    Ďakujem tiež kolegyni, že; pani podpredsedníčke, že poukázala opäť na to nespravodlivé posudzovanie pri otázke kompenzácií. Takisto máme veľa prípadov, ktoré poukazujú na to, že tie nespravodlivosti sa dejú, že jeden s rovnakou diagnózou s veľmi podobným postihnutím kompenzáciu nedostane, iný len preto, lebo možno sa vedel lepšie usmiať, krajšie usmiať, tú kompenzáciu dostane. Sú to prípady, s ktorými sa stretávame dennodenne. Sama som hovorila vo svojom vystúpení, že dokonca médiá sa toho začali chytať a to poukazuje na to, že celý zákon o kompenzáciách je nastavený naozaj veľmi neobjektívne.

    Tak verím, že sa teda pochlapíte, pán minister, a veľmi skoro predložíte oveľa ambicióznejšiu a lepšiu, prepracovanejšiu novelu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som sa tiež chcela pridať či k pani poslankyni Nicholsonovej, alebo pani poslankyni Jurinovej, predovšetkým tomu, že naozaj tí opatrovatelia šetria peňažné prostriedky štátu. A, naopak, malo by sa stále počítať s tým, že aj z dôvodu deinštitucionalizácie je treba možno zvýšiť počet opatrovateľov tým, že sa nastavia adekvátne podmienky pre opatrovateľov a budú môcť vykonávať takúto činnosť pre svojich blízkych práve v domácom prostredí, čo je vlastne veľmi podstatné pre týchto ľudí.

    Tiež by som chcela upozorniť na zákon o kompenzáciách ako taký a problémy spojené s priznávaním jednotlivých príspevkov, pretože mám pocit, že v sociálnych zákonoch, ako som už spomínala všeobecne, je problém ten, že mnohé veci sa administratívne riešia, až keď nastanú. To znamená, že tie rozhodnutia sa priznávajú neskoro, nie je dostatočný čas na ne reagovať, ako aj v prípade kompenzácií iného druhu, spomínala som tie opatrovateľské, kedy sa vystavujú rozhodnutia. Takisto mnohé iné príspevky na kompenzáciu. Človek sa ocitne zrazu bez príspevku z jedného dňa na druhý a nemá čas riešiť situáciu, nemá čas sa ani odvolať v tom čase, kedy nastane platnosť toho rozhodnutia. Takže áno, aj toto treba riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciami na faktické poznámky pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem obom dámam, že zareagovali vo svojich faktických príspevkoch. Chcem povedať, že, na margo pani Jurinovej, že ja mám ešte otrasnejší prípad. Ja mám práveže prípady, kedy sa človek vo finálnom štádiu rakoviny usmieval na úradníkov na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a z hrdosti, keďže to bol človek, ktorý mal 80 rokov a celý život stál na svojich nohách a neukázal, nebol zvyknutý ukázať nejakú svoju slabosť, tak z hrdosti tam prišiel po svojich vo finálnom štádiu rakoviny. A keďže tam prišiel po svojich a usmieval sa, tak mu nepriznali opatrovateľský príspevok. Aj takéto odôvodnenia úradníkov máme. Takže neviem, ja veľmi neodporúčam verejnosti, ktorá potrebuje nejaký kompenzačný príspevok, aby sa na úradníkov na úrade práce príliš usmievala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dnes riešime peňažné príspevky za opatrovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú spojené so starostlivosťou o ľudí v domácom prostredí, a preto som si dovolila, s tým že pracujem 17 rokov v sociálnych službách, možno trošku porovnať a dať do pozornosti aj kompetentným, či by sme nehľadali nejaké také spoločné východisko z toho, lebo naozaj tie veci sa nám otvárajú ako také nožnice. A možno systém, ktorý je nastavený teraz, nie je dokonalý, ale zas možno v určitom čase, kedy bol tvorený, tak mal svoje opodstatnenie a možno sa treba pozrieť teraz na veci takým iným okom aj s tým, že nám starne obyvateľstvo a podobne.

    Ja som vychádzala z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som si našla počet opatrovateľov, čiže priemerný počet opatrovateľov mesačne za rok 2015 v našom štáte, a to bolo 56 572. Títo ľudia sa starali o 58 139 opatrovaných, to znamená, nejde o malú čiastku. Ja si myslím, že v čase, kedy sa nastavovala legislatíva, bolo aj menej ľudí, o ktorých sa starali, hlavne v dôchodkovom veku, a preto možno tie anomálie, ktoré kolegyne pomenovávali, možno neboli tak vyhrotené, ako je to teraz. Peňažný príspevok pre týchto ľudí, ak sa stará fyzická osoba v produktívnom veku a opatruje jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, je 220 eur a 52 centov a ak opatruje dvoch alebo viacerých, tak je to 294 eur mesačne. Ak vlastne tí opatrovaní chodia do nejakého zariadenia, ktoré navštevujú viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im čiastka adekvátne kráti. To znamená, u tých, ktorí opatrujú jednu osobu, tak je to 194, a dvoch a viacerých osôb je to 275 euro.

    Možno problém, ktorý budem porovnávať, v rámci zariadení sociálnych služieb to aj trošku objasní, ale to, čo teraz ja vidím ako problém, je to, že deti nám dorástli. Dorástli nám do veku 30 rokov, 35 aj 40. Keďže aj ja samotná sa starám, teda poskytujeme v rámci zariadenia starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti a mládež, tak naozaj tí rodičia zostarli. Dostali sa do dôchodkového veku, ale o tie svoje deti, večné deti sa starajú už dlhú dobu a deti už majú 30, 35 aj 40 rokov. Samotné sa dostali do starobného dôchodku, ktorý je naozaj nízky. Mnohokrát je tak nízky, že chvalabohu, že sa stanovil minimálny dôchodok, že teda dostanú aspoň tú minimálnu hranicu dôchodku. To znamená ľudia, ktorí v minulosti sa starali o svoje deti, lebo boli malé, sa dostávajú do dôchodkového veku, kde sa niekedy nepočítalo z priemerného dôchodku, lebo niekedy sa ináč zarábalo, a v podstate majú nízke dôchodky a ešte ten príspevok peňažný sa im kráti.

    Ja naozaj si myslím, že tu bude problém, v tejto časti nám nastane problém. Rodičia, ktorí sa starajú a dostali sa samotní do dôchodkového veku, sa starajú napríklad za 90 euro, lebo tak je stanovená opatera u fyzických osôb, ktoré už poberajú nejakú dôchodkovú dávku. To znamená, že má napríklad chlapca s Downovým syndrómom, ktorý má 40 rokov, mamička sa dostala do starobného dôchodku, má ten nízky dôchodok, ktorý sa jej upravil na minimálny a dostáva za tú opateru 90 euro. A z toho oni, pokiaľ nemajú otca, lebo stáva sa aj to, že ten ocko to nezvládne, že teda má takéto dieťa, a odchádza od tej rodiny, tak ostáva s týmto minimálnym dôchodkom a naozaj ten peňažný príspevok je 90 euro.

    Nedajú sa robiť zázraky, a preto ja som rozmýšľala nad tým systémom, akým spôsobom by sme možno mohli o tom rozprávať, otvoriť tú otázku, pretože naozaj počet ľudí, ktorým dneska poskytujeme starostlivosť, je 58 139. Ak by sme ich všetkých mali zaradiť, lebo to nebude atraktívne, alebo naozaj, hovorím, dostanú sa do siete chudoby, tak by sme museli vytvoriť 1 453 zariadení. Prečo? Lebo ľudia, ktorí sú hodnotení peňažným príspevkom za opatrovanie, sa spravidla starajú o ľudí so stupňom odkázanosti IV a V a tí sa zaraďujú vlastne do domovov sociálnych služieb, pokiaľ ide o deti, do špecializovaných zariadení alebo aj zariadení pre seniorov. Tieto podľa zákona o sociálnych službách majú poskytovať sociálnu službu najviac 40 prijímateľom sociálnej služby v jednej budove. To znamená, naozaj narastal by nám počet žiadateľov o službu a v podstate vieme vždy, že najprirodzenejšie prostredie je prostredie doma, je to naozaj lacnejšie, to si treba akože na rovinu povedať.

    V zariadení pre seniorov naozaj ten finančný príspevok je 320 euro, ktoré prispieva štát a aj tak pán minister vie, že ten tlak tých poskytovateľov je ešte vyšší, že im to nepostačuje a s tým vlastne chceme aj niečo robiť v rámci odkázanosti. Ale čo asi pani podpredsedníčka nespomenula, je ešte ďalšie, a to je odkázanosť, ktorú príslušný zriaďovateľ alebo ani nie zriaďovateľ, ale ten, kto má na starosti financovanie tej sociálnej služby prispieva. Čiže okrem tých 320, čo vravela, to môže byť ešte aj tá odkázanosť, a to buď piaty, alebo šiesty stupeň, ak ide o ťažký, čiže je to ďalší buď plus 320, plus 248, alebo 310 euro. Čiže naozaj je nespochybniteľné, že táto alternatíva, keď ich opatrujú doma, je lacnejšia.

    Ale čo teraz v tom systéme, k čomu chcem dospieť. Ja som rozmýšľala nad tým, že by sme mohli urobiť príspevok za opatrovanie ako takú dvojzložkovú časť. A tá jedna by vychádzala z posudzovania odkázanosti, aby ten príspevok naozaj bol viazaný na to, aby sme vyvrátili vlastne tie všetky sťažnosti, kde sa háda ministerstvo potom s konkrétnou fyzickou osobou, či teda má alebo nemá nárok. Jednoducho by bol posúdený na určitý stupeň odkázanosti. Za tú odkázanosť by dostal finančné prostriedky, kde tá rodina by rozhodla, že či ho dá teda do sociálnej služby, alebo si ten príspevok v odkázanosti nechá pre seba. A ďalšie, to by bola nižšia časť, tá by mohla byť vlastne ten príspevok za opatrovanie.

    Čiže zložila by som ho z dvoch častí, aby to bolo spravodlivejšie, aby naozaj tí, ktorí sú ležiaci alebo odkázaní na VI. stupeň, naozaj boli istým spôsobom finančne viac zvýhodnení, aby si ich naozaj tá rodina nechala doma, lebo to je naozaj mimoriadne náročné ich mať potom v zariadení sociálnych služieb. Napríklad teraz v zariadení pre seniorov sa nám objavujú seniori, ktorí majú duševné poruchy, tie zariadenia nemožno uzatvoriť a naozaj majú problém naskladať v zariadení pre seniorov tak personál, aby sa tomu starému človeku niečo nestalo, aby nevyskočil z okna, však posledné prípady ste počuli aj v Bratislave, potom riešime, kto je za to zodpovedný, aké systémové... Skôr naozaj motivovať tú dvojzložkovú časť príspevku za opatrovanie tých ľudí z domáceho prostredia, aby teda si ponechali toho človeka doma.

    Dôležitý medzník v tomto systéme by skutočne muselo zohrávať posudzovanie, ktoré sme aj vlastne počuli vo vyhlásení vlády, že chceme sa pustiť do zjednotenia posudzovania odkázanosti, ktoré môže naozaj teda pán minister otvoriť, aby naozaj neboli zbytočné problémy v tom, že potom ťažko sa hľadá, kde je pravda, lebo úradníci na jednej strane a aj vaši, aj možno moji zamestnanci hovoria, že je to tak, možno tá fyzická osoba hovorí ináč a je ťažko nájsť nejaký konsenzus. A pritom naozaj ja by som sa pustila do zjednotenia posudzovania odkázanosti a potom by som urobila ten príspevok za opatrovanie viaczložkový. Tým pádom by sme možno vedeli sa vyhnúť tým anomáliám, ktoré sú, že naozaj dieťa so zdravotným znevýhodnením navštevuje základnú školu a tam sa mu kráti za to, že navštevuje povinnú školskú dochádzku, príspevok za opatrovanie, ale reálne tá mama naozaj sa o neho stará, ale keby to bolo nastavené tak, už máte ďalší problém, ktorý by ste nemuseli riešiť.

    Tým, že ste zdvihli aj tú hranicu príjmu, si myslím, že ste urobili veľmi dobre, lebo naozaj niekedy tam išlo aj o euro dvadsať, kde napríklad dcéra sa chcela postarať o svoju mamu, ale ona mala vyšší dôchodok a už nemohla a mama na to dostala ešte rakovinu, čiže určite ešte ostane ležiaca a tak ďalej. Čiže ak by sme naozaj išli do viaczložkového, ale predchádzať by to naozaj muselo posudzovanie jednotné a ja určite, je tu aj pán minister zdravotníctva, ja už by som to vedela vlastne potom využiť aj na tú jednotnú lekársku, čo oni, v ich prípade napríklad ide o človeka, ktorý naozaj potrebuje lekárske vyšetrenie. Viete, jak to je, zase od vás budú pýtať peniaze mimoriadne na úkony v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú zdravotnícke, a vy v podstate s tým; no a akým spôsobom, keď to má byť z verejných zdrojov?

  • Reakcia ministra.

  • No a preto by som vlastne naozaj sa pustila v prvom rade systematicky do posudzovania, urobila finančný príspevok, ktorý by bol viaczložkový, no a tam by sme sa potom pozreli na tie jednotlivé prípady, ktoré hovorili aj kolegyne, ktoré ja, naozaj sú. Ako nemôžme sa tu tváriť, že nie sú, oni sú, tí ľudia sa cítia ukrivdene. Ja si myslím, že možno je to aj objektívne, že sa cítia ukrivdene, ale ako z toho von, som si dovolila dneska povedať a možno vás aj inšpirovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pani poslankyňa za vaše vystúpenie.

    Jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. My sme zvýšili minimálny dôchodok, čiže správne ste, pani Gaborčáková, poznamenala, že prejde tá pani, ktorá opatruje svoje dieťa, na minimálny dôchodok, to je 300 eur. Keď si zoberiete, že za to dostane 90 eur, to je 390 eur. Priemerný dôchodok na Slovensku je 415,47 eur pre človeka, ktorý celý život pracoval. Ja to berem, že je to záslužná práca, ak sa staráme o svoje dieťa, a, samozrejme, môže sa stať, že jeden z partnerov odíde, ale tak isto ten opatrovaný má nejaký dôchodok. Čiže sú tam tie dva príjmy v tej rodine, to by som chcela povedať.

    A chápem, čo ste povedali, že o jedno euro prevyšuje príjem a už sa nemôže starať o mamičku. No vždycky je tá hranica niekde. Aj ja pôjdem neskôr do dôchodku, čo mi je smutné a som v sociálnom výbore, chcela by som ísť, aby sa mi odčítavali deti a tak ďalej, ale predstavte si, že mňa tá hranica chytila. Bohužiaľ, tá hranica niekde musí byť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ja si myslím, že musíme hľadať nejaké spoločné riešenie. Hádať sa, kto z koho, a proste len ísť do nejakých, každý svoju stranu obhajuje, vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť politike, politikom, naozaj podporujeme možno také polopravdy, v konečnom dôsledku sa zle pracuje. Treba si naozaj sadnúť, pomenovať si tie veci a hľadať možnosti, ako sa posunúť ďalej. Nič nie je ideálne. Ja verím, keď som sa na to pozerala aj z pohľadu, keby som bola poradkyňa ministra, ako by som to robila, preto možnože by som išla tiež kritikou, lebo tiež mám veľa skúseností od našich rodičov zo zariadenia, že je to tak. Ale potom som si povedala, že asi je už čas, aby sme tým ľuďom vonku dali najavo nie, ako sa nedá, ale ako sa dá a v tých podmienkach, aké máme.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Týmto sme vyčerpali prihlásených do rozpravy.

    Pán minister, vy chcete reagovať, chcem sa opýtať v rámci rozpravy alebo ako záverečné slovo navrhovateľa?

  • Reakcia ministra.

  • V rozprave?

    Takže v rámci rozpravy vystúpi pán minister. Nech sa páči.

  • V rámci rozpravy, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zároveň chcem poprosiť, do jedenástej mám limit, ja o pol dvanástej letím do Bruselu s pánom premiérom, ak by som potom na niekoho nereagoval z pléna, tak aby to jednoducho ste rešpektovali, že som limitovaný niečím iným.

    Ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ďakujem pekne za rozpravu. Čo sa týka jednotlivých vystúpení, v podstate som pochopil, že nikto neodmietol filozofiu. Jednotlivé zložky, bavíme sa o tom málo, veľa. Iste, to je otázka, politika je umenie možného. A to umenie možného je premietnutie, čo politik dosiahol a čo sa mu podarilo vyrokovať a vyjednať, to je na tom. Pôjde za chvíľku po mne vystupovať pán minister zdravotníctva, tiež bude v tej istej pozícii, povie áno, ale tu je málo, lebo. To je tá večná otázka, ktorá vždy ostane a bude, ale dôležité je to, že sme ponúkli riešenie, ktoré má ambíciu riešiť problém ľudí, ktorí sa zaoberajú otázkou jednak opatrovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a, samozrejme, neriešime len tie osoby, ale zaoberáme sa otázkou aj tých opatrovateľov.

    Čo chcem zvýrazniť, možno to aj zopakovať, je dôležitosť komplexu, ja neviem, či je dobrý výraz benefitov, ale tých pozitívnych vecí, ktoré sa tejto problematike aj tých opatrovateľov týkajú. Ja z môjho pohľadu ako najväčší prínos možno nehodnotím ten príspevok ako otázku toho dôchodkového zabezpečenia. To vychádza z istej praxe, stretávaní sa, skúseností ľudí a týka sa to hlavne matiek. Z tých 34, 33 a pol tisíca je 6 a pol tisíca matiek, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa. U tých o to viac, lebo ony sú v drvivej väčšine rozhodnuté tú starostlivosť robiť celý život. Ony potrebujú mať tú istotu na ten dôchodok a toto im tú istotu dáva. Samozrejmá vec, v istej rovine a v istých možnostiach. Tam to vidím ako veľmi pozitívne.

    Takže ešte raz, ďakujem pekne. Viaceré tie príspevky išli aj nad rámec zákona, ja ak dovolíte, sa budem držať predsa len meritu zákona, jednotlivých vecí, ktoré navrhujeme.

    Možno všeobecná poznámka, úrady práce. Na úradoch práce dole v regiónoch robí 7 a pol tisíca ľudí. Robia veľmi ťažkú prácu. To chcem zvýrazniť, aj z tohto miesta im chcem veľmi pekne poďakovať. Ale 7 a pol tisíca ľudí je množstvo ľudí, kde sa môže urobiť aj problém, kde sa môže urobiť chyba, kde môžu pochybiť. Ale to v každej inštitúcii platí, sú tam mechanizmy, ktoré v takomto prípade sa voči tomu ako opravný prostriedok dajú jednoducho uplatniť. K tomu nemám čo viacej povedať.

    Viete, na to, aby sa dalo na niečo reagovať, je potrebné poznať individuálny prípad, každý je iný. Aj tu, aj tento problém, čo riešime aj opatrovateľov, tu sú isté základné roviny, ale dobre tu bolo povedané vo viacerých vystúpeniach, tie individuálne prípady sú veľmi, veľmi odlišné, to záleží od príjmu, ktorý vlastne príspevok na kompenzáciu rieši. Pretože my neriešime náklady, ale my kompenzujeme stratu príjmu a nahrádzame ho týmto príspevkom. Znova to nie je otázka, že ideme sa vysporiadať so všetkými nákladmi, ktoré by celkom prirodzene každá jedna osoba, aj tá zdravotne ťažko postihnutá, aj ten opatrovateľ možno očakávali.

    Takže po prvé riešime zvýšenie toho príspevku o 27,10. Ďalej riešime otázku ochrany príjmu a, pani podpredsedníčka, zareagujem na vás. Pán štátny tajomník Ondruš povedal len jedno z možných individuálnych riešení, ktoré život môže priniesť. To nie je otázka, že automaticky 90 eur, ale to je možný individuálny prípad, pretože áno, je to 59,43 z 1,4 na 1,7 ochranu príjmu. Áno, môže byť taký konkrétny človek, ktorého sa to dotkne, ale dôležité je, že sme nešli o jednu desatinu, ale sme išli v tomto prípade o tri desatiny, čo sa predtým v minulosti nikdy nestávalo, že by sa ten, tá ochrana príjmov až natoľkoto jednoducho zvýšila. Tu je treba vidieť, podľa štatistík si na základe tohto, ak zákon prejde, v budúcom roku pomôže 17 598 osôb. To znamená, to nie je málo. Nechcem povedať, že v plnej miere, ale záleží od toho, aký ten príjem tam je, ale je to veľmi vysoká skupina.

    Ďalej otázka predĺženia doby platenia dôchodkového poistenia, spomínal som 12 rokov v podstate, resp. 18 rokov, ktoré platilo predtým, teraz v podstate neobmedzené.

    Ďalej vyplatenie sumy z poistného pre prípad dožitia v doplnkovom dôchodkovom sporení, aby sa nepovažoval za príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj to je, si myslím, že pri posudzovaní príjmu pre účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia plus ktoré osoby, ktorých sa to týka, jednoducho celkom iste uvítajú.

    Ďalej dary. Dvanásťnásobok. Málo, veľa? Ako nebolo nič, je 12-násobok. To nie je málo. To keď si vyrátate, to je veľmi zaujímavá suma. No a samozrejmá vec, že sú tam aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú, taxatívne vymedzenie okruhu subjektov, rozšírené o cirkvi, náboženské spoločnosti.

    Ďalej, účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšenie zdravotného stavu, nepovažujú sa za príjem účely tohto zákona. To znamená, že obdobne sa mení aj posudzovanie majetku, tzv. nepeňažné dary. To je celý komplex vecí.

    Ďalej tie opatrenia, ktoré sa týkajú sprievodu psa po tom špeciálnom výcviku a z tých ďalších náležitostí. Veď to je ďalšia vec, ktorú, áno, priniesla aplikačná prax, prišli ľudia, ktorí s tým problém mali, celkom objektívne sa to zvážilo a jednoducho táto otázka je v maximálnej miere tu posúdená a zapracovaná.

    Ďalej zmena podmienok odkázanosti, čo sa týka motorových vozidiel, pre fyzické osoby s ťažkým postihnutím, to je cystická fibróza, pľúcne a ďalšie náležitosti, ktoré tam sú.

    To znamená, opakujem ešte raz, chcem pekne poprosiť: posudzujme komplex. Možno sa tie jednotlivé body v individuálnych prípadoch, dvoch, troch, štyroch bodoch, dotknú jedného človeka. Ak sa dotknú vo všetkom, no, som presvedčený, že bude veľmi, veľmi spokojný a rád, pretože si ohromne v tomto prípade pomôže. Čo sa týka len tých motorových vozidiel, to je 800-tisíc ročne. Len táto jedna položka, ktorú v tomto prípade navyšujeme.

    No a treba povedať, áno, matka, ktorá sa stará o svoje zdravotne ťažko postihnuté dieťa, má tých 50 eur ešte plus navyše. No a čo je dôležité, možno si aj treba povedať aj k tým odvodom, ono to sčasti v niektorých vystúpeniach zaznelo, len napr. príjem opatrovateľnej osoby, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a príjem opatrovníka ako istý vzor. Za predpokladu dieťa ZŤP vo veku od 6 do 18 rokov a jednotlivé položky, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, sociálne poistenie, zdravotné poistenie, prípadne výživné, ak je to rozvedená matka, náhradné výživné. To je položka, ktorá spolu dáva skoro 600 eur. Sociálne poistenie je 107, zdravotné 136,90. V prípade, že sa jedná o dieťa vo veku 18 a viac rokov, to spolu dáva 660 eur. To znamená, že ak posudzujeme alebo porovnávame sociálne zariadenia a opatrovateľskú službu, to je veľmi relatívne, aby sme mohli povedať, kto je na tom lepšie a horšie.

    Ja len pripomeniem, 92 miliónov mám rozpočet ročný ministerstva pre sociálne služby. Za posledné dva roky prostredníctvom európskych sociálnych fondov len na otázky, ktoré sa týkajú verejných opatrovateľských služieb, sme dali 100 miliónov eur. Môže niekto postaviť otázku prečo. Je to originálna kompetencia obcí a miest. No preto, že to neposkytujú. Ide nám o ľudí. Môžme sa baviť o tom, že ideme sa súdiť s obcami, mestami. Nie. No neposkytujú preto, že nemajú prostriedky podľa vyjadrení. To znamená, štát ide a pomáha. Skôr sa obávam, čo bude potom, keď už europrostriedky nebudú v takom rozsahu ako teraz. Ale chápete, aj toto je treba rátať do tej sumy, ktorá sa...

    My máme v programovom vyhlásení vlády jasne zakomponované, hlavná priorita tejto vlády je urobiť všetko preto, aby človek mohol čo najdlhšie zostať vo svojom prirodzenom prostredí, v rodine. Z toho vychádzame. Kamenné zariadenie, sociálne služby nasledujú až potom, keď ten stupeň odkázanosti je taký, že toto nevieme zabezpečiť doma. A tu je odpoveď aj k tým 320 eurám, ktoré dnes prispievame na sociálne zariadenia. Viackrát som tu hovoril, ten zákon je pripravený, pracovné skupiny, ktoré na tom robia, dnes sa ideme len baviť, čo to bude znamenať, dotácia štátu na jednotlivé stupne odkázanosti. 320 eur končí. Áno, prejde tento zákon, upravíme systémové sociálne služby, zrovnoprávnime z verejných, neverejných a poďme sa následne baviť stupeň odkázanosti a možné riešenia smerom k opatrovaniu a proste k ľuďom, ktorí sú v tom prirodzenom prostredí. To je všetko otvorené. Ja sa vôbec tejto otázke nevyhýbam, ale musí byť istý systém.

    My v tejto chvíli potrebujeme operatívne riešiť opatrovateľov, áno, a následne sa potom poďme k tomu vrátiť a ja budem veľmi rád aj s vami na túto tému hovoriť, čo bude to najideálnejšie riešenie, ale vždy bude niekde limitované. A to už nie je len o ministrovi, to už je o možnostiach, ktoré dovoľuje v tomto prípade štátny rozpočet.

    Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne, som pripravený aj konkrétnejšie hovoriť pred druhým čítaním, či už na výboroch, alebo aj tu počas prerokovávania v pléne. Samozrejme, že sa uchádzam o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pán minister, zareagujú dve panie poslankyne, pani poslankyňa Shahzad a pani poslankyňa Jurinová.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán minister, hovorili ste o komplexe benefitov v súvislosti s opatrovateľmi, ktoré by mal zákon riešiť. Ale ja som, neviem, nejako som nepostrehla, že by ste hovorili nejaký väčší komplex benefitov okrem toho, že ste hovorili o tom dôchodkovom poistení, ktoré sa už teraz bude platiť neobmedzene. Takže by som chcela vedieť, že čo ešte by tam podľa vás malo patriť, lebo my sme tu spomínali množstvo problémov, ktoré s tým príspevkom súvisí. Možno by tam mohla byť ešte teda ochranná hranica príjmu, aby sme boli spravodliví.

    Ďalšiu vec, ktorú ste spomenuli, bolo, že v súvislosti s tými prípadmi by sme mali analyzovať jednotlivé prípady s tými možno medializovanými, možno inými, ktoré na tých úradoch práce sa riešia a možno z nášho pohľadu nedostatočne. Vy hovoríte o individuálnych prípadoch, lenže tie individuálne prípady sa opakujú a ony sa opakujú naozaj v desiatkach. Čiže to už nie je individuálny prípad podľa mňa, to už je nejaký systémový problém.

    A ešte by som chcela spomenúť tie eurofondy. Je fajn, že sa robia projekty, áno, na mnohé, pre samosprávy, ktoré môžu využívať tieto eurofondy, len stále sa akosi zabúda na to, že tie eurofondy majú naštartovať nejaký systém, ktorý bude vedieť v tom pokračovať. Lenže ja mám pocit, že tie eurofondy skončia a s tým skončia aj naše projekty. Takže akým spôsobom toto chcete riešiť a akým spôsobom vôbec tie projekty môžu pokračovať? Aký vlastne k tomuto budete mať vy prístup?

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Iba krátke dve poznámky.

    Zaujalo ma, keď ste hovorili o zvýšení ochrany príjmu, teda v novele sa nachádza suma 1,7-násobku životného minima ako ochrana príjmu. Mňa by zaujímalo, že ako ste dospeli práve k 1,7. Keď sme si pozerali štatistiky, tak priemerný dôchodok sa nachádza tesne pri hranici alebo za hranicou, pred hranicou 1,8-násobku životného. Prečo ste napr. nepoužívali túto sumu ako takú hlavnú, od ktorej ste sa odpichli? A ide len o jednu desatinu. Predtým ste hovorili, že predtým to bolo navýšené z 1,3 na 1,4, to je len o jednu desatinu. Teraz naozaj, ale povedzme si, že za celé vaše štyri roky nedošlo k posunu tejto hranici, žiadnej. Takže chvalabohu, že to zvyšujete o tri desatiny. Moja otázka znie, prečo ste to nenastavili na priemerný dôchodok invalidný napríklad.

    A druhá poznámka, som sa tak celkom potešila, keď ste začali hovoriť, že v prvom rade vám ide o zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov, potom sa už budete venovať teda tomu príspevku na odkázanosť, jako zatlieskam. Keď sa vám toto podarí urobiť, lebo ja stále z úst vašich kolegov počúvam o tom, že, a tak mi z toho vyplýva, že oni by boli najradšej predsa len, keby tie neverejné zariadenia postupne skončili a štát by zobral zodpovednosť za túto oblasť. Teraz hovorím nielen o sociálnych službách, ale o všetkých iných možných službách. Takže pokiaľ je toto vašou ambíciou, že skutočne zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov, budem vám veľmi vďačná a zatlieskam vám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister dostane možnosť zareagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pokúsim sa do tých dvoch minút.

    Pani poslankyňa, viete, v čom má byť tá rovnoprávnosť? Ja som ju pomenoval, rovnaký prístup z hľadiska odkázanosti pre verejných aj neverejných poskytovateľov. To znamená, že bez ohľadu na to, či tam zriaďovateľ bude obec, mesto alebo VÚC-ka, alebo či to bude súkromný zriaďovateľ, budú mať úplne rovnaké príjmy. Myslím, že to je nespochybniteľné.

    Pani poslankyňa, k vám, vy ste, ja som ich úmyselne na záver prečítal, aby sme mali úplne jasne, čo všetko v tom zákone riešime. Ja som to v úvodzovkách pomenoval benefity, mám ich znova zopakovať? Veď to je ďaleko väčší problém, to nie sú len ony, to sú aj otázky, ktoré sa týkajú darov, ktoré sú tu riešené, ktoré predtým riešené neboli. To je otázka tých psov, ktoré sú na, ďalej otázka motorových vozidiel. Ja som povedal, v istých oblastiach ideme, to je 800-tisíc ďal..., to znamená, to je celý komplex vecí. A zároveň som povedal, že niektoré tie opatrenia sa môžu individuálne dotýkať dvoch-troch bodov, možnože u niekoho vo všetkých oblastiach a že ich jednoducho bude vedieť v maximálnej miere využiť. Áno, každá jedna z tých položiek má aj svoje finančné náležitosti. Ja som mimo zvýšenia toho príspevku, eventuálne tej ochrany príjmu spomenul hlavne tie otázky, ktoré sa týkajú tých motorových vozidiel.

    No a ako sme dospeli k 1,7, pani poslankyňa? My sme si spravili analýzu, ktorá sa týka tejto problematiky, prostredníctvom úradov práce a vyšiel nám takýto záver. To znamená, že do akej miery je objektívnejšie vychádzať z priemerného dôchodku, pretože tí naši ľudia, ktorí na tých úradoch práce robia, vedia, s kým prichádzajú do styku. A toto bola istým spôsobom analýza a snaha, preto nie o jednu desatinu, ale o tri, ktorá by mala tento problém riešiť. Ja si myslím, že práve pri týchto príjmových skupinách skoro 60 eur je suma, ktorá rieši ten problém, aby sme im už potom nesťahovali na základe toho ich príjmu, či je to dôchodkový alebo iný. To je odpoveď na to.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Týmto sme vyčerpali rozpravu. Chcem sa opýtať pána ministra, ešte, samozrejme, máte možnosť vystúpiť z pozície navrhovateľa v záverečnom slove. Nie, nie je tomu tak.

    Pani poslankyňa Vaľová ako spravodajca? Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Áno, bude hlasovanie o 11.00. Áno, kolegovia, kolegyne, o jedenástej budeme hlasovať, samozrejme.

    Ďakujeme, pán minister.

    Ďalším bodom by malo byť prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe, ale to sme preložili na štvrtok po bodoch ministra dopravy, nakoľko pán minister musí odcestovať do Bruselu, ako ste počuli aj z jeho úst.

    Pokračovať by sme teda v rámci programu mali prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245).

    Poprosila by som, keby pán minister Drucker mohol prísť naspäť do rokovacej sály, aby svoj návrh zákona uviedol. Ďakujem pekne.

    Dáme si dvojminútovú prestávku, budeme pokračovať, keď príde pán minister.

    Takže pán minister to stihol.

    Ďakujeme pekne, nech sa páči, rovno môžete ísť uviesť váš návrh zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení.

    Tento návrh zákona vyplýva z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016. Návrh zákona reaguje na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú nielen zdravotných poisťovní v súvislosti s vykonávaním verejného zdravotného poistenia, ale aj poistencov ako povinne verejne zdravotne poistených...

  • Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán minister.

    Môžem vás poprosiť o kľud v rokovacej sále, kolegyne, kolegovia. Ďakujem.

  • Predmetom úpravy návrhu zákona je najmä spresnenie okruhu osôb povinne verejne zdravotne poistených v systéme Slovenskej republiky, čiže nezaopatrený manžel, manželka, osoby, ktorá je účastníkom systému sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte, prípadne nezaopatrené deti, ktoré majú aspoň jedného zákonného zástupcu zúčastneného na systéme verejného zdravotného poistenia. S tým aj súvisiaca úprava zmeny zdravotnej poisťovne, spresnenie náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie, postupov súvisiacich s poskytovaním a refundovaním poskytovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine a spresnenie definície príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu pre odvod poistného.

    Návrh zákona ďalej dopĺňa povinnosti platiteľov poistného v súvislosti s označením platby poistného na zabezpečenie jednoznačnej identifikácie zo strany zdravotnej poisťovne, čo je v konečnom dôsledku aj v záujme platiteľov poistného.

    Precizuje sa pojem dlžníka, pričom hranica sumy dlžného poistného sa zvyšuje zo súčasných 10 eur na 100 eur. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb, ktoré napriek tomu, že budú vedené v zozname dlžníkov, budú mať nárok na úhradu nielen neodkladnej, ale aj ďalšej zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Ide napríklad o osoby, ktorých dlžné poistné sa vymáha v exekučnom konaní, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bola nariadená ochranná liečba.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán minister, za uvedenie zákona v sťažených podmienkach.

    Poprosím pána spravodajcu, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona, pána poslanca Juraja Blanára. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k tomuto uvedenému výboru.

    Dovoľte, aby som konštatoval, že návrh zákona spĺňa z formálnej, právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Môžete otvoriť, pani predsedajúca, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Rozpravu ale neotvorím.

    Opýtam sa pána poslanca Mihála, ktorý je písomne...

  • Reakcia poslanca Mihála.

  • Pán minister Mihál to má na tri minúty vraj. Tak predsa len písomná časť rozpravy. Prihlásený je pán minister Mihál, nech sa páči. Teda prepáčte, pán poslanec Mihál (reakcie z pléna), pardon, predbehla som čas, predbehla som čas. Aj také bude.

  • Hluk v sále a potlesk.

  • Dobre, dobre. Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani predsedkyňa, ďakujem za slovo, tiež som predbehol čas.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, len naozaj pár slov. Využijem možnosť vystúpiť v rozprave. Sme v prvom čítaní, čiže, samozrejme, za predpokladu, že zákon prejde do druhého čítania, je čas sa neskôr ešte baviť o nejakých tých pripomienkach. Chcem povedať len pár myšlienok.

    Samotný zákon vlastne prináša rôzne technické vylepšenia, ktoré ukázala prax, že sú potrebné. Ja osobne by som z tohto pohľadu so zákonom súhlasil a nemal by som žiadny problém, ale dve výhrady predsa len mám. Po prvé, tak ako ste sa, pán minister, mediálne vyjadrili, pripravujete zrušenie maximálnych vymeriavacích základov v zákone o zdravotnom poistení. Ak sa to naozaj stane, tak po prvé, je to neférové robiť to cez pozmeňovacie návrhy poslancov, dokonca takto avizované dopredu. Neférové preto, pretože takto závažné zmeny jednoducho musia byť konzultované v riadnom procese legislatívnom, či už v pripomienkovom konaní, alebo potom na tripartite so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov, ktorých sa to týka...

  • Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, pán poslanci, panie poslankyne, o kľud v rokovacej sále. Ďakujem.

  • ... takže, takže preto prednášam svoj procedurálny návrh, pán spravodajca, a to, aby bol zákon vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ak teda chcete navrhnúť zrušenie maximálnych základov, máte žetóny, ako sa hovorí, máte moc, viete to urobiť, ale urobte to riadnym a kultivovaným spôsobom, tak ako sme v demokraciách zvyknutí, a nerobte to, prosím, partizánskym štýlom.

    Nekazte si svoje dobré meno, ktoré ste si zatiaľ získali, pán minister, takýmto zbytočným spôsobom. Ak na vás tlačí pán minister financií, tak toto by ste mali ustáť a vrátiť zákon späť do pripomienkového konania a na tripartitu. Čiže preto je tento môj procedurálny návrh.

    A druhá poznámka, odpočítateľná položka, ktorá sa uplatňuje pri zamestnancoch s pracovnou zmluvou, je 380 eur. Bola tak zavedená pre rok 2015, zostala tak v roku 2016. Hoci sa minimálna mzda zvyšuje každoročne, odpočítateľná položka zostáva zamrazená na úrovni 380 eur a necítim žiadnu vôľu po zmene ani v tejto novele. To znamená, ak mi niečo vadí ako ďalšie, je to, že je potrebné odpočítateľnú položku zvýšiť a, ak to má mať nejakú logiku, tak ju naviazať na sumu platnej minimálnej mzdy a nestanovovať ju arbitrárnou nejakou hodnotou, aby to zvyšovanie bolo každoročné a automatické. Ale to je podnet pre druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pán poslanec Mihál, za vaše vystúpenie.

    Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy. Po hlasovaní bude otvorená možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Máme ich dosť, takže prosím, aby sme sa sústredili.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 178).

    Pani poslankyňa Sárközy, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 178.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Beblavý a pán poslanec Dostál, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Dostál vystúpil s procedurálnym návrhom a požiadal vyňatie bodu päť na samostatné hlasovanie.

    Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 139, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, bod 5.

  • Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa. Odporúčanie gestorského výboru je?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 93, proti 46, 4 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že aj tento bod bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. A teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Ako prvý v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Jurzycu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 63, proti 14, 65 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 65, proti 23, 52 sa zdržalo hlasovania, 3 nehlasovali.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého nebol schválený.

  • Ako posledný v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Dostála. Prosím vás, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 64, proti 31, zdržalo sa 48 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podaných pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 92, proti 23, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či páni poslanci Holúbek, Šimkovičová chcú sa prihlásiť do... Nie. Takže ešte raz otváram rozpravu. Konštatujem, že nikto nemá záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 94, proti 29, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Teraz prosím pána poslanca Radovana Baláža, aby uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 255.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 108, proti 19, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec, výbory, gestorský výbor a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 127, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (tlač 256).

    Pán poslanec Milan Mojš, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 256.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, proti 30, zdržalo sa 32 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prerokovať v jednotlivých výboroch tento návrh zákona, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 121, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec, prosím, aby ste uviedli hlasovanie o bode 24 schváleného programu, a to v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (tlač 257).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 257.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Mihál, pán Galek a pán Jurzyca.

    Zaznel procedurálny návrh, v ktorom pán poslanec Mihál navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 61, proti 68, 11 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 89, proti 38, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, že tento návrh postúpime do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 128, 15 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Adamčíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 258).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 258.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 101, proti 3, 38 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 140, proti 1 a zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz znovu prosím pána poslanca Mojša, aby v treťom čítaní uviedol hlasovanie alebo návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (tlač 249).

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu, tlač 249.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Mojou povinnosťou je, samozrejme, vás upozorniť, že nadpolovičná väčšina poslancov musí hlasovať za. Ináč to nebude platné uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 88, proti 16, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce a jej Štatútu (tlač 250).

    (Hlasovanie o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990), tlač 250.)

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme. Takisto ako v predchádzajúcom hlasovaní je to medzinárodná zmluva.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 90, proti 34, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Teraz prosím pána poslanca Petra Náhlika, aby dal hlasovať o návrhu uznesenia k správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti za rok 2015 (tlač 229).

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2015, tlač 229.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2015.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 140, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 50 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Bastrnáka a Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (tlač 212).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána podpredsedu Národnej rady Andreja Hrnčiara, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 212.

  • V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Budaj a pán poslanec Klus. Pozmeňujúci návrh však nepodali. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovanie spoločne o bodoch 1 a 2 a tieto schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy. Odporučenie gestorského výboru je za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 112, proti 8, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 108, proti 16, 18 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 113, proti 16, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zákona bol odsúhlasený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 47 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

    Prosím teraz pani poslankyňu Vaľovú, aby ako spravodajkyňa navrhla postup hlasovania. Je to tlač 242.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 242.)

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    V rozprave vystúpili šiesti poslanci. Jeden pán poslanec, pán Mihál, podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie.

    Prosím, aby ste o tomto návrhu zákona dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 62, proti 74, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Teraz poprosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 86, proti 28, zdržalo sa 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty potrebné na prerokovanie návrhu pre jednotlivé výbory.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 123, proti 1, zdržalo sa 15 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pani poslankyňa Vaľová, ešte tu máme posledné hlasovanie, bod 48, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 243).

  • Rozhovor poslankyne Vaľovej s predsedajúcim.

  • Takže, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 243.

  • Ja sa ospravedlňujem, áno, mal byť iný spravodajca, ale už som odhlasovala, takže je to v poriadku. Ďakujem veľmi pekne.

    Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať, že v tomto zákone vystúpilo šesť poslancov a pán Mihál podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 57, proti 74, zdržalo sa 10 poslancov.

    Procedurálny návrh nebol schválený. Nech sa páči.

  • Prosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 119, 21 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme, teda postúpili sme zákon do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci, aby predmetný návrh zákona výbory predložili do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 141.

    Konštatujem, že sme aj toto uznesenie schválili.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

    Prosím pána ministra Druckera, tak isto aj pána spravodajcu Blanára, aby obsadili miesta; viem, počkajte; aby obsadili miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov.

    Medzitým traja páni poslanci, pani poslankyňa s procedurálnym návrhom.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. Počkajte na mikrofón, lebo vás nepočujem!

    Zapnite mikrofón pani poslankyni Remišovej!

  • Pán predsedajúci, ja by som poprosila o, hlasovacie zariadenie zaznamenalo zlé hlasovanie pri hlasovaní č. 84 a chcela som hlasovať za.

    Ďakujem.

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec Grendel sa hlásil s procedurálnym? Nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, nech sa páči.

    Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi Grendelovi.

    Páni poslanci a pani poslankyne, odhláste sa, prosím vás. Ešte som neotvoril možnosť teda ústne sa prihlásiť do rozpravy. Tak tie péčka predpokladám, že...

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu SIS dnešné rokovanie o 12.15 na tradičnom mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia z výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež a šport, pripomínam o 12.30 zasadnutie v miestnosti výboru, neformálne stretnutie s predstaviteľmi mimovládnej organizácie Domáca škola.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja rovnako pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12. hodine v miestnosti č. 32 bude pokračovanie poslaneckého prieskumu, ktoré sme začali na ústredí práce. Takže členovia, ktorí sa zúčastnili poslaneckého prieskumu, o 12. hodine v miestnosti č. 32.

  • Ďakujem.

    Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť ústne sa prihlásiť k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási ústne do rozpravy niekto z prítomných poslankýň a poslancov. Konštatujem, že nie je to... Bola ste rýchlejšia. Takže ako jediná sa hlási pani poslankyňa Grausová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Grausová, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, chcela by som sa vyjadriť k vládnemu návrhu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážení kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Chcela by som ho, sa vyjadriť k bodu 15.

    V § 9 odseky 6 a 7 znejú: "Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu."

    Bod, odsek 7 hovorí: "Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to však neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia došlo u poistenca jej zavineným protiprávnym konaním, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) a za poskytnutú neodkladnú starostlivosť poistencovi podľa odseku 3 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá porušila povinnosť uhradiť náklady vzniknuté pri jej ďalšom poskytnutí podľa odseku 4."

    Ja by som navrhovala v odseku 6, odsek 6 upraviť nasledujúcim spôsobom: "to je vymedziť písomné potvrdenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na ústavnú starostlivosť."

    A v odseku 6: "Skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť potvrdzuje zdravotná poisťovňa pri ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu."

    Zdôvodním, chcem toto zdôvodniť, upozorniť hlavne na tento bod. Ak poistenec žiada o poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti napriek tomu, že si je vedomý, že má nárok na jej úhradu len v prípade, že je neodkladná táto starostlivosť, tu pravdepodobne posúdil svoj zdravotný stav ako neodkladný a ambulantný poskytovateľ, teda lekár, si to môže overiť, či ide o stav neodkladný alebo nie, môže si to overiť len na základe vyšetrenia. Čiže musí ho vyšetriť. Ambulantný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá priestor ani čas počas ordinačných hodín na administratívnu komunikáciu so zdravotnou poisťovňou a čas popísať zdravotný stav pacienta na písomnú žiadosť by mohol len po jeho vyšetrení. V prípade neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, pretože ju poisťovňa vyhodnotí ako odkladnú, vo forenznom prípade nesie zodpovednosť za zdravotné následky u pacienta len a len ambulantný lekár. Ak sa pacient dostaví na ambulanciu s vedomím, že nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je si vedomý rizika a poskytnutie zdravotnej starostlivosti považuje za neodkladné. Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a odsek 1 má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu navrhujem v odseku 7 doplniť písmeno f a to znie:

    "Za poskytnutú ambulantnú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, ak sa následne nepreukáže, že táto starostlivosť bola neodkladná. To neplatí pre poistenca, ktorý je dlžníkom podľa § 25a a odseku 1, ak ide o dlžníka, na ktorého sa vzťahuje výnimka v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až f)."

    Zdôvodnenie: Poisťovne požadujú úhradu za ambulantne poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, ktorý je dlžníkom. Túto úhradu žiadajú od poskytovateľa, teda lekára, ktorý tohoto pacienta ošetril, čo je v rozpore s úlohou poskytovateľa a s úlohou poisťovne v systéme, pretože poisťovňa má licenciu na zabezpečenie výberu poistného a na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v zmysle zákona a rozsahu. Poskytovateľ má zodpovednosť za správne; teda za to, aby zdravotnú starostlivosť poskytol správne a aby ju poskytol včas. Poistenec má úlohu včas uhradiť zdravotné poistenie, dodržiavať liečebný režim a plniť si oznamovaciu povinnosť.

    Argumenty zdravotných poisťovní, že u takýchto poistencov sú pohľadávky na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ťažko vymožiteľné, tieto argumenty neobstoja. Poisťovňa má na to k dispozícii celý aparát ľudí. Je to súčasť jej povinností. Svoje riziko poisťovňa nemôže presúvať na poskytovateľa, v tomto prípade na lekára, a nemôže ho postihovať za to, že ošetril poistenca, ktorý na to nemal nárok.

    V § 22 bod 44, § 22, sa vypúšťajú písmená b) aj i); a l), pardon.

    V povinnosti poistenca písmeno i) – oznámiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zmenu zdravotnej poisťovne do 30 dní od zmeny zdravotnej poisťovne – odporúčam ponechať.

    Poisťovňa v zúčtovaní za predchádzajúci mesiac oznámi poskytovateľovi, za ktorých poistencov z dôvodu zmeny poisťovne neuhradí zdravotnú starostlivosť. Pre poskytovateľa z toho vyplýva navyše administratíva, to je dvojité účtovníctvo za daný mesiac a opozdené platby od poisťovne. Ak sa jedná o menší počet poistencov, poskytovateľ ich poisťovni opakovane nevykáže, lebo náklady na túto činnosť sú vyššie ako príjem od poisťovne.

    Vlastne ale najdôležitejšie na tom je to, že poisťovňa nemôže postihovať lekára, ktorý poskytne túto zdravotnú starostlivosť, ale má vymáhať tieto peniaze od poistenca, ktorý vedome alebo nevedome, ktorý sa dopustil toho, že žiadal vyšetrenie ako neodkladnú starostlivosť, pretože lekár musí poistenca vyšetriť a až vtedy vlastne zistí, že či išlo, a to už je vlastne po. Vtedy môže zistiť, že či išlo o neodkladnú alebo odkladnú zdravotnú starostlivosť. Tak toto by som prosila, keby pán mini..., keby bolo v tomto návrhu zohľadnené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Áno, nedá sa, než súhlasiť s tým, čo hovorila teraz kolegyňa Grausová, pretože to, aby bolo jasné, či ten pacient je vo vážnom stave, alebo nepotreboval akútne vyšetrenie, vyžaduje najprv vyšetriť ho. A na konci vyšetrenia je jasný záver. To znamená, aj hysterik, ktorý imituje akútne brucho, musí byť najprv vyšetrený okrem štandardného klinického, možno i biochemicky, aby sa vylúčilo alebo potvrdilo to, čo predstiera. A je, samozrejme, neférové zvaľovať vlastne potom vykonanie toho vyšetrenia na lekára ako jeho vinu. V tomto zmysle je tento príspevok v poriadku.

  • Ďakujem.

    Keďže nie je reakcia pani poslankyne a bola jediná prihlásená do ústnej rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, ja by som len krátko zareagoval síce na pána poslanca Mihála, keď tu nie je, a potom krátko možno poznámku k tomu, čo pani poslankyňa Grausová hovorila.

    Ja rozumiem tej pripomienke týkajúcej sa zrušenia stropov pre platenie zdravotných odvodov do zdravotného poistenia. Dokonca aj súhlasím s tým, že ide o pomerne zásadnú zmenu v systéme, a dovolím si k tomu povedať pár poznámok alebo komentárov.

    Opatrením nedochádza ku kriveniu systému zdravotného zabezpečenia. Práve naopak, je to jedna z požiadaviek aj Svetovej zdravotníckej organizácie, aby systémy zdravotného zabezpečenia neboli, nemali výnimky a boli, mali istú mieru spravodlivosti a vyváženosti. Je pravda, že to postihuje zhruba 15-tisíc ľudí nadpriemerne zarábajúcich a niekto by mohol povedať, že takýmto spôsobom sa trestajú úspešní ľudia. Na druhej strane nejde o progresívne zvyšovanie zaťaženia, ale v podstate sa dorovnáva ako keby ten, to, čo už istým spôsobom tu odznelo v druhej poznámke, sú tu aj ľudia, ktorí neplatia alebo majú znížené poistné práve cez odvodovú odpočítateľnú položku. A hľadáme, samozrejme, nejaký princíp spravodlivosti v oblasti solidarity, pretože takáto zásluhovosť v princípe verejného zdravotného poistenia tu nie je. Niekto platí celý život a nepotrebuje možno hradiť drahé náklady, niekto platí absolútne z minima a, naopak, čerpá náklady. O tom je princíp solidarity a o tom možno je aj, by som povedal, to spolupodieľanie sa.

    Samozrejme, že otázka času ako dlho. Ja som aj, a padlo to tu veľmi otvorene, že síce som to oznámil ja, ale v skutočnosti nijak inak sa to nedá realizovať, ak to má byť od 1. januára, len pozmeňovacím návrhom. Ale aj práve preto, aby tu bola istá diskusia, aby tu bola istá včasná informovanosť, tak som sa rozhodol, že navrhnem takúto vec, odkomunikujem ju. Nič to nemení, samozrejme, na tej pripomienke, ktorú považujem, samozrejme, za absolútne legitímnu, že by si to žiadalo, aby takáto vec išla v klasickom legislatívnom procese. Ale znovu zdôrazňujem, dotýka sa to 15-tisíc ľudí. Ten dopad nie je významný až tak. Bude sa počítať zhruba zo 4 350 euro. Po novom treba povedať, že sa zníži aj daňový základ, to znamená, že nebude to priamo 14 %, ale bude to efektívne zhruba 11 %, pretože o to sa bude platiť menej dane. Samozrejme, že sú to peniaze.

    Ešte čo je potrebné možno povedať, viete, tak či je to otázka daní, odvodov, každý sa bude pýtať a každý subjekt, či je to fyzická osoba, alebo právnická osoba, čo za to dostávam. To je tá najlegitímnejšie otázka, či kvalita služieb. Lebo môžme sa baviť, či odvody 14 % je veľa alebo málo v porovnaní s inými, či by to malo byť menej v porovnaní s tým, čo za to dostávame. Aj preto som povedal, že máme tu okrem verejného dlhu, ktorý poznáte aj v oblasti zadlžovania sa nemocníc, je tu aj veľký skrytý dlh v stave a v infraštruktúre, ktoré tu máme, ktoré sa nedá zo dňa na deň vyriešiť a hľadáme, samozrejme, aj prostriedky, zdroje, aby sme skvalitňovali. Nie je to pre mňa tak isto vybudovanie detenčného ústavu. Nemôžme povedať, že 80 ľudí, pre ktorých je určený tento detenčný ústav, by mali hradiť jeho príbuzní. O tom je ten princíp tej verejnej služby a zodpovednosti, že musíme takéto veci zafinancovať. Čo sa, toľko by som povedal k mojej pripomienke, ale vnímam ju skutočne ako legitímnu, ale napriek tomu sa uchádzam o porozumenie.

    Ak chceme niečo urobiť a potrebujeme investovať, potrebujeme na to krytie. Či to pôjde z daní, alebo to pôjde z odvodov, je to v zásade vždy len zaťaženie tých, ktorí to platia. Preto sme, navrhujeme alebo hovoríme o navrhovaní, o dorovnaní spravodlivosti, to znamená, že zrušenia tých stropov pre tých, ktorý platia menej. Inak to bude musieť ísť z daní a tým pádom, samozrejme, budú to platiť všetci. Je to o miere pohľadu na to, kde ta miera spravodlivosti v solidarite je.

    Čo sa týka samotnej odvodovej odpočítateľnej položky, ktorú navrhuje pán poslanec Mihál, že sa nereflektuje na jej výšku z titulu navýšenia aj minimálnej mzdy. Je pravda, že sa tak nedeje momentálne, ale chcem aj upriamiť pozornosť na to, že v podstate beží druhý rok. Prvé zúčtovanie bolo v tomto roku. Celkový dopad odvodovej odpočítateľnej položky je 209 miliónov euro. Je viac, ako sa predpokladalo, zhruba o nejakých 50 miliónov euro. Takisto si myslím, že by bolo fér trošku nechať istú lepšiu ekonomickú kvantifikáciu, sociálnu kvantifikáciu, či táto odpočítateľná položka, čo prináša z hľadiska verejných zdrojov, pretože 209 miliónov je významný verejný výpadok, ktorý sa zasa musí len niekde dobehnúť, pretože výdavky na zdravotníctvo, žiaľ, rastú – alebo našťastie, podľa toho, z ktorého pohľadu – viac, ako rastie inflácia. A ak budeme zvyšovať odvodovú odpočítateľnú položku, musíme, samozrejme, hľadať niekde priestor, ako tie peniaze do zdravotníctva dostaneme za tento výpadok.

    Čo sa týka poznámky alebo toho návrhu pani poslankyne Grausovej. Ja jej rozumiem, toto je taká dlhodobejšia téma. Neodkladná zdravotná starostlivosť je v zákone 576 presne popísaná na, samozrejme, na odvrátenie alebo na záchranu života, odvrátenie vzniku ťažkých chorôb a tak ďalej a tak ďalej. A je ťažké pre niektorých lekárov presne identifikovať, či sa jedná o neodkladnú, alebo nie neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

    V tomto prípade asi je tá váha viac ako keby na strane zdravotných poisťovní alebo verejných peňazí, kde sa viacej núti lekár ako keby držať si tú zodpovednosť a možno niekedy mať vyššie náklady spojené s tým, aby niekedy urobil ten úkon a potom ďalej buď nepokračoval a povedal, že to nie je potrebné. Minimálne ten manažment s takýmto pacientom ho zaťažuje. Ale opäť je tu nejaký účel a zmysel toho, aby sa nám nezačalo zneužívať, že niekto nebude platiť zdravotné poistenie a bude vedieť, pretože ak nebudeme mať vymožiteľnosť; a ja vám rozumiem a máte; tak poďme hľadať možno ďalej nejaké riešenia.

    Treba povedať, že to, čo sme my teraz v návrhu zákona ešte upravili, sa týka dlžníkov, kde sme možno okrem toho, že sme zvýšili ako keby tú úroveň považovania dlžníka z 10 eur na 100, to znamená, ako keby sme tiež trošku zjemnili, kedy sa nazerá na dlžníka kvôli 14 euro. Už sa nebude nazerať na dlžníka, čo evidentne znamená, že aj pre konkrétnych ambulantných lekárov nebudú istým spôsobom penalizovaní za to, že vyšetrujú. To znamená, už hľadáme tú toleranciu takú, ale tých prípadov tým pádom klesá počet, kedy sa to nebude považovať.

    A tak isto sme reagovali na niektoré úplne praktické veci a tie sa týkali povedzme dlžníkov, ktorí sa stali z objektívnych príčin, napríklad v konkurze, reštrukturalizácii, kedy majú povolené iba splátky dané súdnym exekútorom alebo majú súdom nariadenú ochrannú liečbu. To znamená, že praxi v podstate nevymizli ako keby zo zoznamu doteraz dlžníkov, ale nemohli napríklad platiť alebo nemohli v tej výške. Opäť znižujeme počet tých, na ktorých sa takto prihliada. Istým spôsobom reflektujeme aj možno na tie problémy, ktoré by ste mali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Skúsime otvoriť ešte druhý. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 195. Spoločná správa výborov má tlač 195a.

    Nech sa páči, pán minister zdravotníctva, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa upravujú činnosti a postupy v súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov a ľudských tkanív a ľudských buniek v Slovenskej republike. Zároveň sa preberá týmto návrhom smernica Komisie č. 2015/565 z 8. apríla 2015, ktorá sa týka určitých technických požiadaviek na kódovanie ľudských tkanív a buniek, a tiež sa preberá, transponuje smernica Komisie 2015/566 tiež z 8. apríla 2015 v oblasti postupov overovania ekvivalentných noriem kvality a bezpečnosti dovážaných tkanív a buniek.

    V súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov, ľudských buniek sa ustanovujú

    – požiadavky darcovstva, odberu, testovania, charakteristiky, konzervovania, distribúcie a transplantácie orgánov,

    – požiadavky na darcovstvo, odber, spracovanie, konzervovanie, testovanie, skladovanie a distribúciu tkaniva a buniek,

    – postupy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti v súvislosti s darcovstvom, odberom, testovaním, charakteristikou, konzervovaním, distribúciou a transplantáciami orgánov a darcovstvom, odberom, spracovaním, konzervovaním, testovaním, skladovaním a distribúciou tkaniva a buniek,

    – postupy pri výmene orgánu, tkaniva a buniek medzi štátmi Európskej únie a tretími štátmi, teda ich vývoze a dovoze,

    – požiadavky na zabezpečenie vysledovateľnosti orgánu tkaniva alebo buniek a postupy oznamovania závažných nežiaducich udalostí a závažných nežiaducich udalostí a závažných nežiaducich reakcií,

    – náležitosti zmeny v povoleniach na prevádzkovanie tkanivového zariadenia, pozastavenia alebo zrušenia takéhoto povolenia,

    – náležitosti povolenia na prevádzkovanie tkanivových zariadení, ak tkanivové zariadenie bude vykonávať dovoz tkaniva alebo buniek z tretieho štátu,

    – povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s používaním jednotného európskeho systému kódovania na každom distribuovanom tkanive a bunkách a sankcie za porušovanie uvedených povinností,

    – kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri výkone štátnej správy v súvislosti s transplantáciami orgánu, tkaniva alebo buniek a úlohy národnej transplantačnej organizácie.

    Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňujú problémy aplikačnej praxe, ktoré súviseli s nesprávnou transpozíciou smernice Európskej únie vo vzťahu k transplantáciám orgánov, tkanív a buniek. Na zabezpečenie zvýšenia odberov orgánov sa posilňujú úlohy koordinátorov transplantačných centier a ustanovujú sa postupy pri úhrade za prevoz mŕtveho tela darcu orgánov z transplantačného centra do miesta pohrebu.

    Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ďalšie s ním súvisiace zákony.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo.

    Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. V časti spoločnej správy; IV. časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 11. októbra 2016, odporučil Národnej rade zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 66 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 20 z 11. októbra, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa pán poslanec Štefan Zelník.

    Nech sa páči, pán poslanec. Je to dlhšie?

  • Reakcia poslanca.

  • Tak prerušujem schôdzu a pokračujeme o druhej hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu transplantačného zákona (tlač 195).

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Jozefa Valockého, ktorý už zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam slovo poslancovi Štefanovi Zelníkovi, ktorý sa ako jediný prihlásil ústne do rozpravy.

    Procedurálny, nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon), tlač 195.)

  • Pán predsedajúci, vy ste povedali, teda ideme ten zákon o transplantáciách, áno? Vy ste povedali, že pán poslanec Zelník sa ako jediný prihlásil do ústnej rozpravy

  • Ale ústna rozprava predsa nebola otvorená. (Reakcia spravodajcu: "Bola.") To boli procedurálne a potom sa povedalo, stiahnite svoje návrhy a aby nebola teda...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pani poslankyňa, ja som neviedol rokovanie, mám tu materiál, ktorý mám spracovaný, takže k tomuto sa môže asi vyjadriť pán spravodajca.

  • Pani poslankyňa, predseda parlamentu viedol schôdzu, my sme; rozpravu. Vyzval, či je niekto písomne, to nemal, vyzval do ústnej rozpravy. Do ústnej rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zelník a rozpravu ukončil a tým sme prerušili rokovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Mám, žiaľ, mám to spracované, tak ako to mám, takže ja nemôžem v tejto veci nič urobiť. Ja som neviedol schôdzu, takže musím rešpektovať materiál, ktorý mám pripravený.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník; Valocký; teda pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, môj pozmeňovací návrh znie:

    1. V čl. I § 3 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

    „Ak je tkanivové zariadenie a odberová organizácia prevádzkovaná tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, uzatvorenie zmluvy o spolupráci sa nevyžaduje.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa osobitná úprava pre prípad, ak tkanivové zariadenie a poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ jednodňovej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je prevádzkované tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, teda majú vydané jedno povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V takýchto prípadoch sa nevyžaduje zmluva o spolupráci, ale žiadateľ o vydanie povolenia predloží potrebné doklady.

    2. V čl. I § 3 ods. 4 sa na konci pripája veta, ktorá znie:

    „Ak je tkanivové zariadenie a zdravotnícke zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek prevádzkované tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, uzatvorenie zmluvy o spolupráci sa nevyžaduje.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa osobitná úprava pre prípad, ak tkanivové zariadenie a poskytovateľ spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je prevádzkované tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, teda majú vydané jedno povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V takýchto prípadoch sa nevyžaduje zmluva o spolupráci, ale žiadateľ o vydanie povolenia predloží potrebné doklady.

    3. V čl. I § 34 body 3 a 4 znejú:

    „3. výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. decembra 2012 č. S09229-OL-2012, ktorým sa upravujú podrobnosti o charakteristike orgánu a charakteristike darcu, označovaní prepravného kontajnera, zázname o odobraných orgánoch a zázname o transplantovaných orgánoch (oznámenie č. 426/2012 Z. z.),

    4. výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. decembra 2012 č. S09602-OL-2012, ktorým sa ustanovujú náležitosti súhlasu na vývoz tkaniva alebo bunky mimo územia Slovenskej republiky a vzor žiadosti o súhlas na vývoz tkaniva alebo bunky mimo územia Slovenskej republiky (oznámenie č. 427/2012 Z. z.) v znení výnosu z 24. júna 2013 č. 04114-OL-2013 (oznámenie č. 197/2013 Z. z.).“

    Odôvodnenie: Precizujú sa názvy zrušovaných právnych predpisov.

    4. V čl. VII (pozn. red.: správne malo byť: "v čl. III") 4. bod § 13a ods. 1 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak v písmenách e) a f) nie je ustanovené inak,“.

    Odôvodnenie: Úprava ustanovenia nadväzuje na úpravu podľa bodu 1 a 2 tohto návrhu, keď tkanivové zariadenie a poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ jednodňovej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľ spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je prevádzkované tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    5. V čl. III 4. bode § 13a ods. 1 sa za písmeno d) vkladajú nové písmená e) a f), ktoré znejú:

    „e) priloží písomný doklad o určení lekára poskytovateľom podľa § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod a písm. b) a ods. 4 písm. a), ktorý vykonáva výber darcu ľudského tkaniva alebo ľudských buniek, písomný doklad o určení zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva odber ľudského tkaniva alebo ľudských buniek, písomný doklad s uvedením typu ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a vzoriek na testovanie, ktoré je potrebné odobrať, a vzor správy, ktorú je po odbere ľudského tkaniva alebo ľudských buniek potrebné vyplniť, ak sú tkanivové zariadenia a poskytovateľ podľa § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod a písm. b) a ods. 4 písm. a) prevádzkované tým istým poskytovateľom,

    f) priloží písomný doklad o spolupráci na testovanie odobraného ľudského tkaniva alebo ľudských buniek, ak sú tkanivové zariadenia a poskytovateľ podľa § 7 ods. 3 písm. f) prevádzkované tým istým poskytovateľom."

    O všetkých bodoch pozmeňovacieho návrhu je potrebné hlasovať spoločne.

    Odôvodnenie: Úprava ustanovenia nadväzuje na úpravu v bodoch 1, 2 a 4 tohto návrhu tak, že dopĺňa zoznam dokladov, ktoré žiadateľ povolenia prikladá k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie tkanivového zariadenia v prípade, keď tkanivové zariadenie a poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ jednodňovej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľ spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je prevádzkované tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nenahlásil sa nikto.

    O vystúpenie v rozprave podľa rokovacieho poriadku požiadal spravodajca, nech sa páči, pán poslanec Valocký.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sa o tomto návrhu zákona hlasovalo dnes o 17. hodine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 z. z o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 196, spoločná správa výborov má tlač 196a.

    Pán minister Drucker, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ku ktorým Európska komisia uplatnila výhrady v odôvodnenom stanovisku č. 2014/4141 zo dňa 26. mája 2016, pre ktoré Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie, a ustanoviť opatrenia na zabránenie špekulatívnemu reexportu a na zabezpečenie dostupnosti liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov. To znamená liekov, ktoré sú uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia.

    Predloženým návrhom zákona sa ďalej mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia so zámerom zosúladiť sankcie podľa tohto zákona s inými správnymi deliktmi.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre zdravotníctvo k uvedenému vládnemu návrhu zákona, ktorý uviedol pán podpredseda parlamentu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a výboru pre zdravotníctvo.

    Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    IV. časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval dňa 11. októbra 2016 predmetný návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 27 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 21 z 11. októbra 2016, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Valocký.

  • Chcem predniesť pozmeňujúci návrh, môj, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 196).

    V čl. I sa za 13. bod vkladajú nové body 14 a 15,ktoré znejú:

    „14. V § 60 ods. 3 sa písmeno a) dopĺňa bodom 6, ktorý znie:

    „6. veterinárnemu lekárovi, ktorý poskytuje odbornú veterinárnu činnosť."

    15. § 121 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

    „(9) Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti je povinný na základe lekárskeho predpisu vydať humánny liek najviac v takom počte balení, ktorý neprekračuje počet balení, ktorý je potrebný na liečbu pacienta v trvaní troch mesiacov.“."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Upravuje sa možnosť pre držiteľa registrácie dodávať humánny liek, ktorého je držiteľom registrácie, aj veterinárnemu lekárovi, ktorý poskytuje odbornú veterinárnu činnosť podľa osobitného predpisu. Navrhuje sa doplniť pre držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti povinnosť vydať len taký počet balenia liekov na predpis, ktorý neprekračuje maximálne množstvo balení pre predpisovanie liekov predpisujúcim lekárom podľa § 120 ods. 1 písm. g). Ide o opatrenie, ktorým sa zabezpečuje dostupnosť liekov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani ministerka, na základe diskusie na zdravotnom výbore so zástupcami výrobcov a distribútorov liekov vzišiel, a, samozrejme, s legislatívou ministerstva zdravotníctva, vzišiel tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 196).

    1. V čl. I 5. bode § 18 ods. 1 písm. ad) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak má držiteľ povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni pohľadávky za dodané lieky po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti, musí dodať humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov prevzatý podľa písmena ac), len ak držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni uhradí cenu humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov objednaného podľa § 23 ods. 1 písm. at) najneskôr pri jeho prevzatí.“

    Odôvodnenie: Toto opatrenie má umožniť ochranu držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov pred neúmerným zvyšovaním pohľadávok, ktoré má voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. V záujme zabezpečenia konečného dodania humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov objednaného prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov pacientovi sa dáva držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov povinnosť dodať uvedený liek aj držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, voči ktorému má pohľadávky, ak držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti uhradí cenu uvedeného lieku najneskôr pri jeho prevzatí.

    2. V čl. I 5. bode § 18 odsek 1 sa dopĺňa písmenom ae), ktoré znie:

    „ae) vrátiť držiteľovi registrácie humánneho lieku humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov objednaný podľa § 23 ods. 1 písm. at), ktorý nedodal držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ak má držiteľ povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni pohľadávky za dodané lieky po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti a ak držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni neuhradí cenu humánneho lieku najneskôr pri jeho prevzatí podľa písmena ad).“

    Odôvodnenie: Upravuje sa povinnosť pre držiteľa povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov vrátiť nedodaný humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov objednaný podľa § 23 ods. 1 písm. at) a písm. au) držiteľovi registrácie, ak ho nedodá držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z dôvodu neuhradených pohľadávok za dodané lieky po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti a neuhradenia ceny dodaného humánneho lieku objednaného podľa § 23 ods. 1 písm. at) najneskôr pri jeho prevzatí.

    3. V čl. I 9. bode § 23 ods. 1 písm. at) sa za slovo „zabezpečiť“ vkladajú slová „na základe lekárskeho predpisu, okrem lekárskeho predpisu, na ktorom je vyznačená poznámka "hradí pacient",“.

    Odôvodnenie: Pokiaľ je humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov vyňatý z úhrady zo zdravotného poistenia, nevzťahuje sa naňho systém zabezpečenia lieku prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednanie liekov. Cieľom je zamedziť prípadnému špekulatívnemu zabezpečeniu liekov pre nelegálny vývoz.

    4. V čl. I 9. bode § 23 sa odsek 1 dopĺňa písmenom ax), ktoré znie:

    „ax) vydať humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov dodaný podľa písmena at).“

    Odôvodnenie: Toto opatrenie sa navrhuje v záujme zabezpečenia konečného dodania humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov objednaného prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov pacientovi.

    5. V čl. I 12. bode § 60 ods. 1 písm. z) sa slová „informáciu o dostupnosti týchto liekov u držiteľov povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov na ich dodanie podľa § 18 ods. 1 písm. f)“ nahrádzajú slovami „informáciu o tom, ktorým držiteľom povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov držiteľ registrácie humánneho lieku humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov dodal“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby súčasťou informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov, ktorý vytvára a spravuje držiteľ registrácie, boli iba informácie, ktorými držiteľ registrácie disponuje.

    6. V čl. I. 12. bode § 60 ods. 1 písm. ac) sa slová „táto povinnosť sa nevzťahuje na držiteľa registrácie humánneho lieku, ktorý má voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni pohľadávky za dodané humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti“ nahrádzajú slovami „to neplatí, ak držiteľ registrácie humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov má voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni pohľadávky za dodané lieky po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti alebo ak prebieha konanie o vyradení humánneho lieku objednaného podľa § 23 ods. 1 písm. at) a písm. au) zo zoznamu kategorizovaných liekov podľa osobitného predpisu, 15b)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 15b znie:

    „15b) § 17 zákona č. 363/2011 Z. z.“

    Odôvodnenie: Upravuje sa povinnosť držiteľa registrácie. Navrhuje sa, aby nemusel dodať humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov do 24 hodín od prijatia objednávky prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednanie liekov, ak prebieha konanie o vyradení uvedeného objednaného lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov.

    7. V čl. I 17. bode § 138 sa odsek 3 dopĺňa písmenom ak), ktoré znie:

    „ak) nevráti držiteľovi registrácie humánneho lieku humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý nedodal držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni objednaný podľa § 23 ods. 1 písm. at).“

    Odôvodnenie: Upravuje sa nový správny delikt pre držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov v súvislosti s novou povinnosťou vrátiť žiadateľovi registrácie humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov objednaný cez informačný systém na mimoriadne objednávanie liekov.

    8. V čl. I 18. bode § 138 ods. 5 písmeno bl) znie:

    „bl) nezabezpečí dodanie humánneho lieku podľa § 23 ods. 1 písm. at),“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava znenia správneho deliktu v nadväznosti na vyčlenenie lekárskeho predpisu s vyznačenou poznámkou „hradí pacient“ z možnosti objednania humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov.

    9. V čl. I 18 bode § 138 sa odsek 5 dopĺňa písmenami bp) a bq), ktoré znejú:

    "bp) nevydá humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov dodaných podľa písm. at),

    bq) vydá na základe lekárenského predpisu humánny liek v počte balení, ktorý prekračuje počet balení, ktorý je potrebný na liečbu pacienta v trvaní troch mesiacov."

    Odôvodnenie: Upravujú sa nové správne delikty v súvislosti s novými povinnosťami držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

    10. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:

    "19. V § 138 ods. 21 písm. i) sa slová "§ 120 ods. 1 písm. l)" nahrádzajú slovami "§ 120 ods. 1 písm. g) a l)"."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa nový správny delikt pre v súčasnosti už existujúcu povinnosť ustanovujúcu maximálne predpisované množstvá liekov podľa § 120 ods. 1 písm. g).

    11. V čl. I 20. bod znie:

    "20. V § 138 sa za ods. 29 vkladajú nové odseky 30 až 32, ktoré znejú:

    "(30) Za iné správne delikty podľa ods. 2 písm. az) až bd), be) a bg) odseku 3 písm. ah) až ak) a ods. 5 písm. bk) až bq) uloží ministerstvo zdravotníctva pokutu od 5 000 eur do 100 000 eur.

    (31) Za iné správne delikty podľa odseku 2 písm. bf) odseku 3 písm. ag) uloží ministerstvo zdravotníctva pokutu od 100 000 eur do 1 000 000 eur.

    (32) Ak bola držiteľovi registrácie počas predchádzajúcich troch mesiacov právoplatne uložená pokuta za správny delikt podľa odseku 2 písm. dc) a ak sa tým závažným spôsobom ohrozil život a zdravie pacienta, ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu od 100 000 až 1 000 000 eur, za závažné ohrozenie života a zdravia pacienta sa nepovažuje omeškanie s dodaním humánneho lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov, ktorého je držiteľom registrácie, nepresahujúce 24 hodín."."

    Doterajšie odseky 30 až 37 sa označujú ako odseky 33 až 40.

    V tejto súvislosti sa upraví označenie odseku v bode 21.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa znížiť výšku pokuty pre správny delikt, ak držiteľ registrácie nedodá humánny liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorých je držiteľom registrácie, objednané podľa § 23 ods. 1 písm. at) a písm. au). Dôvodom je primeranosť sankcií pri porušení povinností, ktoré nesúvisia priamo s reexportom.

    12. V čl. I sa za 20. bod vkladá nový bod 21, ktorý znie:

    "21. V § 138 ods. 31 sa slová "okrem písmena bb), bi) a bj)" nahrádzajú slovami "okrem písmena bb), bi) až bq)."."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Upravuje sa, aby správne delikty, za ktoré podľa návrhu zákona ukladá pokutu ministerstvo zdravotníctva, boli vyňaté z pôsobnosti samosprávneho kraja. Cieľom je, aby ukladanie pokút za správne delikty súvisiace s reexportom liekov bolo v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.

    Navrhujem hlasovať o všetkých bodoch pozmeňujúcich návrhov spoločne a súčasne navrhujem bod 25. zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie je žiadna faktická poznámka.

    Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, vážený pán minister, novela tohto, táto novela zákona navrhuje, aby lieky a zdravotnícke pomôcky mohli predávať iba ich výrobcovia a nie aj distribučné firmy, prípadne lekárne. Zástupcovia distribučných firiem sa odvolávajú na fakt, že táto zmena obmedzí hospodársku súťaž na spoločnom európskom trhu a môže byť teda v rozpore s právom Európskej únie. Navrhujú zavedenie jednotného informačného systému, ktorý by bol vedený pod dohľadom orgánu verejnej moci. Už v súčasnosti existuje nerovnováha, keď výrobcovia liekov často dodávajú lieky do Slovenskej republiky len cez niektorých držiteľov, vybraných držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov. Ostatní držitelia povolenia na veľkodistribúciu sa teda k týmto liekom nevedia dostať a následne ich nevedia dodať do lekární.

    Môj návrh je zapracovať povinnosť výrobcov liekov a zdravotníckych pomôcok, aby teda nadbytočné lieky od distribútorov a lekární odkupovali, aby títo neutrpeli škodu tým, že im na sklade preexpirujú. Navrhujem tiež vytvoriť dvojitú kontrolu k zabráneniu manipulácie s liekmi, ako aj sprísniť kontrolu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce pán minister zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko si dovolím na tú poslednú, ten návrh alebo ten komentár zareagovať.

    Myslím si, že úprava, návrh zákona je urobený tak, aby existovala absolútne podpora voľnej súťaže. To znamená, že držiteľ registrácie je zodpovedný za nepretržité dodávky liekov na Slovensko, pretože držiteľ registrácie sa dobrovoľne prihlásil do kategorizačného procesu, to znamená, nikto ho do tohto procesu nenútil, ale v momente, keď sa doňho prihlási, tak z verejných prostriedkov sú tieto lieky hradené. Tým sa stávajú aj tieto lieky istým terapeutickým štandardom, predpisujú sa a v prípade, že takýto držiteľ registrácie, ktorou je farmafirma, nie je schopný zabezpečovať plynule dodávky, tak mal by byť za to sankcionovaný.

    My sme urobili jedinú vec, že sme dali zodpovednosť tomuto držiteľovi za dovoz a vývoz lieku a je na ňom, aby si zabezpečil nepretržité dodávky. On nenúti distribútorov alebo veľkodistribútorov, aby od neho odoberali väčšie množstvá, ako je nevyhnutné. Veľkodistribútorovia neznášajú v podstate riziko nedostatku liekov, pretože toto riziko obnáša práve držiteľ registrácie lieku. Aj v dnešnej dobe, viete, to, ako ste povedali, nikto nemôže nútiť držiteľa registrácie, aby to dodával komukoľvek. Problém je, že sa dodali tie lieky distribútorom a nemožno hovoriť, že by tu bola príliš obmedzená súťaž, lebo za posledné štyri roky nám narástol počet distribútorov významným spôsobom a v tomto, až v desiatkach, možno sú takí, ktorí ani raz nedodali liek do verejnej lekárne.

    To znamená, že vždy existuje nejaký alebo existoval a bude existovať trhový spôsob a dnes je implementovaný princíp toho, že bude môcť odkúpiť držiteľ registrácie lieky, ktoré nie sú spotrebované. Samozrejme, je to v jeho záujme, aby si ich odkúpil a umiestnil ich niekde inde, pretože zodpovedá za to nemalými sankciami, ak tieto lieky sa do 48 hodín neobjavia u pacienta, ktorý sa preukáže receptom a tento je hradený z verejného zdravotného poistenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, spravodajca.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o tomto zákone hlasovali dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

  • To bolo záverečné slovo, takže nemôže už pani poslankyňa reagovať na vás.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 246. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 249.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dnes budem predkladať viac návrhov zákonov, tak začíname tým jednoduchším, transpozičným. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/104/EÚ z 26. marca 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a v právnom poriadku ustanoviť pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.

    Potreba samostatnej právnej úpravy je daná osobitosťami noriem smernice, ktoré upravujú jednotlivé inštitúty a aspekty uplatňovania náhrady škody spôsobenej, respektíve utrpenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie. Navrhuje sa preto osobitná úprava zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody, ktorá bude zabezpečovať úplnú harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice a ktorá bude obsahovať najmä definície základných pojmov, vymedzenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na náhradu škody, ustanovenie pravidiel pre spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie, zavedenie inštitútu prenesenia zvýšenia ceny pri uplatňovaní práva na náhradu škody, osobitné ustanovenia o konaní o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a osobitné ustanovenie týkajúce sa sprístupňovania dôkazov.

    Smernica a jej transpozícia vôbec po prvýkrát ustanoví v právnom priestore členských štátov Európskej únie konzistentné pravidlá pre nároky plynúce z náhrady škody spôsobenej, respektíve utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho legislatívneho procesu, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 21. septembra 2016.

    Ja poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Tiborovi Bernaťákovi.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať nejaké stanovisko, pani navrhovateľka? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 247. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 250.

    Opäť vás poprosím, pani podpredsedníčka vlády, o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o konkurze a reštrukturalizácii a súčasne niektoré ďalšie predpisy, predovšetkým zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

    Vládny návrh zákona vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády a tým ho aj napĺňa.

    Hlavným účelom tohto návrhu zákona je dať druhú šancu tým, ktorí – či už z vlastnej viny, alebo aj nie – sa ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Množstvo prebiehajúcich exekúcií ukazuje, že je to najmä na niektorých územiach Slovenska veľký problém. Vďaka predloženej právnej úprave si budú môcť práve títo ľudia vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti.

    Tak ako je dnes v našom právnom poriadku režim takzvaného osobného bankrotu nastavený, nespĺňa svoj účel. Pre porovnanie, kým v Českej republike len za rok 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc žiadostí o osobný bankrot, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí.

    Mám za to, že rovnako ako v prípade firiem, právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez reštrukturalizáciu, fyzické osoby musia mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu. Keď totiž človek dlhodobo ostáva v situácii, ktorá je pre neho neriešiteľná, cíti to ako nespravodlivosť, negatívne to vplýva na kvalitu jeho života, život jeho rodiny, čo je niekedy, žiaľ, len krok od radikálnych riešení.

    Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť takúto situáciu riešiť, považujeme za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti vôbec. Preto sme hľadali také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení bolo prístupné. Aby bolo prístupné, nemôžu byť s ním spojené príliš vysoké náklady.

    Ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, tieto trovy mu bude môcť podľa návrhu právnej úpravy poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť podľa návrhu zákona sprevádzaný oddlžením advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, u ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, nabalili znova rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať týmto procesom, a pritom im rovno znova požičajú. Pred takýmito praktikami nás na základe skúseností varovali kolegovia z Českej republiky.

    Samozrejme, to zvyšuje nároky aj na Centrum právnej pomoci, preto súčasne počítame aj s posilnením Centra právnej pomoci, aj s otvorením nových centier, respektíve konzultačných stredísk Centra právnej pomoci najmä v regiónoch Slovenska, kde bude alebo kde sa dá predpokladať vyšší počet ľudí, ktorí majú predpoklady prejsť práve osobným bankrotom.

    V zmysle predloženého návrhu bude mať dlžník možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív, a to konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

    Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že po dlhej debate, ktorá sa niesla v rámci pripomienkového konania na tému ochrany obydlia, sme zaviedli takzvanú kategóriu takzvanej nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorej výška bude určená nariadením vlády. Toto opatrenie významne zvyšuje ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania. Dlžník, ktorý prejde osobným bankrotom, bude mať právo voči takzvaným nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane aj zachovaná, aby z nej mohol platiť nájomné. Čiže použitie týchto zdrojov bude limitované na bývanie. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponecháva majetok, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Tá suma musí predstavovať najmenej 30 % pohľadávok veriteľov a súčasne musí byť aspoň o 10 % vyššia, ako by to bolo v prípade uspokojovania pohľadávok veriteľov cez konkurz.

    Uchádzať sa o zbavenie dlhov jedným z týchto dvoch možných spôsobov bude môcť dlžník raz za desať rokov.

    Predkladaný mechanizmus oddlženia podstatne zvyšuje ochranu dlžníka a zvyšuje dostupnosť toho, aby sa mohol vymaniť z dlhovej pasce. Na druhej strane ale návrh dbá aj na to, dbá na uspokojenie oprávnených nárokov niektorých skupín veriteľov. Vyčleňujeme pohľadávky, ktoré aj pri osobnom bankrote musia byť uspokojené v plnej výške, od trestných sankcií cez výživné, ale aj zabezpečenú pohľadávku zo záložného práva.

    Čo sa týka pohľadávok, ako sú napríklad zmluvné pokuty, tam máme za to, že v prvom rade by mali byť splatené časti istín a až potom nejaké sankcie, ak vôbec. Lebo pri započítaní sankcií alebo zmluvných pokút niektorých veriteľov sú iní veritelia vlastne ukrátení o časť svojej istiny.

    Hovorila som, že účelom tohto zákona je predovšetkým riešiť právnu úpravu osobného bankrotu. Dotýkame sa ale aj takzvanej veľkej reštrukturalizácie. Úprava reštrukturalizácie vyplynula z návrhov, ktoré prišli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ale už aj predtým boli predmetom odbornej debaty, napríklad s konkurznými sudcami, a s ktorými sme sa stotožnili.

    Podľa návrhu budú musieť nezabezpečení veritelia byť uspokojení v minimálnom rozsahu 50 percent. Táto kvóta by mala platiť pre každého z nich individuálne, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený. V aktuálnej právnej úprave nie je tento rozsah takto jasne stanovený. V praxi by to teda znamenalo, že ak dlžník nebude schopný v rámci reštrukturalizácie ponúknuť veriteľom aspoň 50 %, v priebehu piatich rokov pôjde do konkurzu. Výnimkou bude prípad, ak sa s veriteľmi, s každým individuálne, dlžník dokáže dohodnúť na nižšej miere uspokojenia.

    Návrh zároveň zavádza aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa môžu pretrhnúť možné väzby medzi dlžníkom a správcom. Domnievame sa, že tieto zmeny môžu pomôcť zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám a posilniť postavenie najmä malých nezabezpečených veriteľov s cieľom vyššieho uspokojenia ich pohľadávok.

    Tento návrh zákona bol predmetom riadneho legislatívneho procesu a som presvedčená o tom, že smeruje k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to skutočne potrebuje, a preto verím, že získa aj vašu podporu. Prosím teda o prerokovanie tohto návrhu zákona a o jeho podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Nebudem čítať celý názov, uvediem len tlač 247. Teda podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku ako v prvom čítaní podávam túto spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pani podpredsedníčka vlády podrobne návrh zákona uviedla.

    A ja chcem oceniť, pani podpredsedníčka vlády, že v tom prvom balíku legislatívnych návrhov zo strany ministerstva spravodlivosti je aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii a ďalšie právne úpravy, ktoré sa ho dotýkajú, pretože problémy, ktoré sa vyskytli v praxi, či s osobným bankrotom a s ďalšími vecami, naozaj je potrebné riešiť. A som rada, že boli brané do úvahy pripomienky aj z odbornej verejnosti. A verím, že zákon prispeje práve, aby sa táto problematika aj v praxi aj zjednotila, aj upravila, aby proces osobných bankrotov bol jednoduchší.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Skončila som. Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Za klub SaS sa prihlásila pani poslankyňa Kiššová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, budem sa v svojej rozprave venovať zmenám, ktoré sa týkajú reštrukturalizácie. Napriek tomu, že rozumiem tomu, že dominantná časť navrhovanej zmeny, vládnej zmeny tohto zákona je na bankrote, ja sa budem teda venovať len tým reštrukturalizáciám.

    Pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol bezpochyby koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie spoločnosti, jej činnosti a, samozrejme, aj pracovných miest. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Inštitút reštrukturalizácie je teda inštitút, ktorý má riešiť insolventnosť v tých prípadoch, kedy má dlžník záujem, silu, možnosti na to, pokračovať v prevádzke podniku, chce ho nanovo naštartovať a proces reštrukturalizácie by mu v tom mal pomôcť, samozrejme, formou odpísania časti dlhu.

    Na to, aby takýto inštitút mal šancu úspešne fungovať, tak by mali byť spokojní všetci. To znamená aj dlžník, ktorý nie je prinútený ísť do konkurzu, ľudovo povedané, nie je prinútený to celé zabaliť. A, samozrejme, aj veritelia, ktorí síce touto situáciou utrpeli, no budú profitovať z toho, že táto firma bude v prevádzke ďalej pokračovať a aj oni budú mať ďalej možnosť s touto spoločnosťou spolupracovať, možno byť jej dodávateľmi a tým pádom aj neohrozia týmto spôsobom svoju existenciu, pretože častokrát sa môže jednať práve o prípady, kedy je táto spoločnosť ich jediným možným odberateľom, najmä teda v regiónoch. Čiže určite skvelá myšlienka. Inštitút, ktorý má svoje opodstatnenie, no čas a prax ukázala, že veľmi nešťastná aplikácia.

    Počas približne desiatich rokov účinnosti tohto zákona sa stala reštrukturalizácia doslova nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov svojich subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách hlavne od veľkých zadávateľov existenčne závislí. V minulosti nám prax ukázala, že išlo hlavne o sektor stavebníctva, ale nie len, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z veľkej časti z verejných zdrojov, pričom reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. V praxi vidíme, ako tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, ako deštruujú hospodársku súťaž a ako pôsobia likvidačne doslova na celé segmenty podnikateľského sektora.

    Ako som už spomenula, reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku, avšak súčasná jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny. Keď sme aj my s kolegami v minulosti predkladali niektoré zmeny v oblasti reštrukturalizácie, tak vždy sme hovorili o tom, že reštrukturalizácie je potrebné zneatraktívniť a je potrebné vylepšiť postavenie veriteľov. Má to byť totiž nástroj, ktorý má byť využívaný len výnimočne, ojedinele, keď sa už nedá inak. A nemá s ním byť prvoplánovo počítané v rôznych rozhodnutiach spoločností, poťažne dokonca vo finančných plánoch, vo finančnom plánovaní, ako to niektoré firmy, bohužiaľ, dnes robia. A to nemusíme zďaleka hovoriť len o spoločnostiach, ako boli Doprastav a Váhostav, kde to okrem akejsi pachute zo zneužitia tohto inštitútu celé – od A po Z, od začiatku až po koniec –, celé smrdelo vládou tolerovaným podvodom. Sú to aj mnohé iné spoločnosti, mnohé nemedializované prípady.

    Ja spomeniem len jednu spoločnosť, ktorá zjavne už vo svojej stratégii, keď sa išla etablovať na trh, s prvoplánovou reštrukturalizáciou počítala. Bola to spoločnosť, ktorá najprv uviedla na trh svoje produkty. Neboli to ich produkty. Bola to obchodná spoločnosť, ale teda produkty, s ktorými obchodovala a tieto uviedla na trh s vysoko dumpovanými cenami. Doslova investovala jednak do reklamy, postupne predávala viac a viac produktov, postupne nakupovala od viac a viac dodávateľov, zvyšovala obraty. V tom čase, keď sa tento proces dial, kedy teda táto spoločnosť rástla, zvyšovala svoje objemy, riadne platila, no vytvárala stratu. Pretože takýto spôsob podnikania, že za viac kupujem a za menej predávam, je potrebné jednoducho z niečoho dotovať. A táto firma to kryla rôznymi pôžičkami. A takouto stratou si v rekordom čase – za dva roky – vybudovala veľmi silné postavenie na trhu s tými produktami, s ktorými teda na ten trh prišla a doslova prevalcovala konkurenciu. Konkurencia jej, samozrejme, nedokázala konkurovať, pretože ak niekto chce predávať s nejakou maržou, tak nemôže ísť pod cenu, nemôže dlhodobo dotovať predaj nejakých výrobkov. A čo sa teda stalo? Že spoločnosť po dvoch rokoch neuhradila niekoľko jednotiek stotisícových, približne stotisícových faktúr svojim dodávateľom, ktorých už medzičasom považovali za silného hráča a aj napodiv s dobrou platobnou disciplínou, pretože túto disciplínu tá spoločnosť počas tohto procesu mala. Ten moment nastal až v závere tohto zjavne plánovaného procesu. Na záver tohto celého po tej firme ostalo niekoľko firiem s nezaplatenými faktúrami. Táto firma sa medzičasom stala významným hráčom, ktorý po očistení sa v reštrukturalizácii pokračoval v dobre zabehnutom biznise. Toľko veľmi zostručnený príbeh zo života. Ale aj takéto prípady, nielen ten Váhostav, Doprastav, ale aj takéto prípady by sme mali reflektovať, mali by sme o nich vedieť.

    A v kombinácii s faktom, že máme na Slovensku približne okolo 100 reštrukturalizácií ročne, vo mne kombinácia týchto dvoch informácií vyvolala a utvrdila pocit, že naozaj proces reštrukturalizácie treba zneatraktívniť, aby nebol v tak masívnych prípadoch využívaný a aby tí veritelia naozaj neprišli až tak skrátka, ako tomu v súčasnosti je.

    Preto som veľmi rada, že aj pani ministerka prináša popri zmenách v osobných bankrotoch aj zmeny v reštrukturalizáciách, keďže, žiaľ, naše návrhy, ktoré sme my predkladali z pozície opozície, nemali v tomto pléne šancu na úspech. A mnohé sú veľmi podobné, ako sú tie, ktoré máme dnes na stole, o ktorých budeme rokovať. Ja by som chcela povedať trošku niečo k tomu, ako jednotlivé tie návrhy na zmenu vnímam.

    Veľmi pozitívne vnímam tú úpravu, ktorá hovorí o tom, že dlžník nebude môcť po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok. Toto je veľmi dôležité, že do výšky ich zistených pohľadávok. To znamená, že ak aj už sa v tej spoločnosti tomu dlžníkovi dala druhá šanca na nejakú revitalizáciu a znovusfunkčnenie svojho biznisu, tak jednoducho je dobré, že aj zákon pamätá na to, že tu ostal niekto po tejto spoločnosti s nevyplatenou pohľadávkou, a skôr ako si spoločnosť začne vyplácať zisk, tak by mali byť uspokojené tieto pohľadávky. Čiže toto vnímam veľmi pozitívne.

    Pozitívne vnímam aj zmenu, ktorá hovorí o tom, že prílohou reštrukturalizačného posudku bude zmluva, ktorá bude upravovať aj odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Toto je určite pozitívny moment, ktorý zvýši transparentnosť, a nie je vôbec žiadny dôvod na to, tieto informácie utajovať.

    Ďalšiu pozitívnu zmenu vnímam aj to, že splatnosť pohľadávky nemá byť podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, čo znamená inými slovami to, že súčasťou tých uznateľných pohľadávok nemajú byť len tie, ktoré sú po splatnosti, ale majú to byť aj plnenia, budúce plnenia, ktorých povinnosť plnenia teda vyplýva z nejakej zmluvy.

    Ďalej ako pozitívne a možno dominantné považujem to, že je tu taká povinnosť vznesená do toho, že sa navrhuje, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku cez konkurz o 20 % viac, ako by bolo v prípade konkurzu, čo dnešná úprava hovorí len, že to má byť viac. To znamená, že ak by pri konkurze dostali veritelia po dvadsiatich centoch, tak už 30 centov znamená, že je splnená požiadavka na reštrukturalizáciu.

    Ako veľmi pozitívnu zmenu vnímam aj to, že reštrukturalizácia má byť schválená, resp. splnená podmienka tá, že dlžník sa musí zaviazať, že maximálne do piatich rokov splatí aspoň 50 % svojich záväzkov. Toto vnímam veľmi pozitívne. My sme to aj navrhovali, aj sme to mali v našom volebnom programe. Mali sme to trošku s inými parametrami. My sme hovorili, že štyri roky a 50 percent. Čo znamená, že ak je to spoločnosť, ktorá nedokáže garantovať, že do v tomto prípade piatich rokov nedokáže splatiť aspoň 50 % svojich záväzkov, tak taká firma jednoducho nech nejde do reštrukturalizácie.

    Ďalšiu zmenu, ktorú chcem spomenúť a ktorú teda až tak pozitívne nevnímam, je tá, že správcu reštrukturalizácie si nemá vyberať sám dlžník, ale má byť ustanovená náhodným výberom. Toto je vec, ktorá je možno na širšiu diskusiu. Ja na jednej strane rozumiem, čo je zámerom toho, pretože tá správcovská mafia nám v mnohých prípadoch ukazuje, ako sa stačí dohodnúť správca s bankou a potom ešte prípadne so súdom a celé to potom krásne ide a že je tu šanca pretrhať tie väzby. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak jedna súkromná spoločnosť ide si platiť nejakú službu správcu v tomto prípade, mala byť mať možnosť asi si ho vybrať s najlepším vedomím a svedomím. A tu by možno pomohlo, ak by boli zverejňované výsledky úspešnosti jednotlivých správcov. Ak by boli zverejnené na úspešnosť správcov, to znamená, v akom čase vedia proces reštrukturalizácie vykonať, s akou mierou úspešnosti, s akou mierou uspokojenia pohľadávok, proste pri určitých parametroch, tak si myslím, že aj tá spoločnosť by si vedela vybrať správcu s najlepším vedomím a svedomím. Ak to chce robiť slušne a čestne, nemalo by jej byť v tom bránené. Ale rozumiem tej pohnútke, čo sa tým chcelo vyriešiť, len nie som celkom presvedčená, že toto je práve celkom dobré riešenie.

    Čo by som možno ešte na záver chcela povedať, hoci chápem, že sme v prvom čítaní, no predsa len, keď už mám mikrofón k dispozícii, nevzdám sa ho tak ľahko a poviem, kde si ešte viem predstaviť nejaký priestor na ďalšie zmeny, ktoré sme presvedčení aj s kolegami, že by pomohli tomuto inštitútu. A síce zavedenie povinnosti informovať veriteľov o všetkých krokoch reštrukturalizácie poštou alebo zverejnením na internete by určite pomohlo k takej tej komfortnosti pre veriteľov, ak by takouto formou boli informovaní, čo dnes, pokiaľ mám správne informácie, je relatívne komplikovaná záležitosť.

    Ďalšia vec, ktorú si viem predstaviť, že by sme vedeli diskutovať o takejto zmene, je, aby aj malí veritelia, ktorých výška pohľadávky je nižšia ako jedno percento, mali akúsi možnosť alebo mali možnosť byť zastúpení pri hlasovaní veriteľov. Dnes tomu tak nie je.

    Ja na jednej strane rozumiem tomu, že pokiaľ je takýchto drobných pod jedno percento, asi je veľmi ťažké s nimi jednotlivo počítať pri tých zasadnutiach veriteľov, ale akési zastúpenie by tam mali mať. Čiže v prvom priblížení možno nejaká taká len predstava, že ak je takých veriteľov povedzme 20 %, mohli by mať nejaké zastúpenie na takomto pléne.

    Ďalšia z vecí, kde si vieme predstaviť ďalšiu zmenu, je, že by bolo vhodné umožniť subdodávateľom firiem, ktoré sú v reštrukturalizácii, aby mohli bez akýchkoľvek sankcií a postihov vypovedať zmluvu s takouto spoločnosťou. Predsa len ak, a hlavne pre tých, pre ktorých je takáto dodávka svojich služieb jedinou, to sú tí malí drobní živnostníci, a tá spoločnosť im jednoducho neplatí a dozvedia sa, že tá spoločnosť ide do reštrukturalizácie a prebieha tam tento proces a oni majú možnosť sa zamestnať niekde inde, začať dodávať služby niekde inde, jednoducho nemali by byť vazalom takejto spoločnosti a vytvárať si tým teda možno aj existenčné problémy. Pri konkurze takáto možnosť je, nie je možná pri reštrukturalizácii, čiže vidím tam možno paralelu, že mohla by byť aj tu.

    No a poslednou tou zmenou je to, čo som už spomínala, teda zverejňovanie úspešnosti správcov konkurzov a reštrukturalizácie. To by určite pomohlo nielen transparentnosti, ale aj tomu možnému výberu, ak by teda taká možnosť zachovaná v budúcnosti bola.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, dámy a páni, a chcem veriť, že priestor na diskusiu o týchto návrhoch, ktoré som teraz veľmi stručne predstavila, bude. A na to, aby ten priestor bol, je, samozrejme, potrebné, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, a preto teda za klub SaS chcem povedať, že my toto podporíme a verím, že ten priestor bude aj efektívne využitý.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem.

    Ja by som reagoval na to, čo povedala pani kolegyňa Kiššová, v tom zmysle, že sa nevyjadruje primárne k tej hlavnej časti tohto zákona, ktorá sa týka úpadku fyzických osôb. Tam chcem zdôrazniť to, že sme naozaj za to, aby sa takáto norma prijala. Niektoré detaily určite, že by sa tam dali ešte rozdiskutovať, ale v zásade sme, nechcem povedať, že príjemne prekvapení, sme veľmi spokojní s touto úpravou a ceníme si to, že ako je to spracované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som len chcel doplniť našu kolegyňu Janu Kiššovú, že keď spomínala tie prípady, kedy sa reštrukturalizáciou riešili vlastne ekonomické problémy firiem, tak vlastne dnes sa v tlači objavil prípad Carrefouru, kedy vlastne tí nešťastníci veritelia dostanú len 3 % zo svojich peňazí a namiesto 17,5 milióna eur dostanú nakoniec len 430-tisíc eur. Takže určite je najvyšší čas niečo s týmto zákonom robiť. A v druhom čítaní, predpokladám, že podáme nejaké pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa, ja chcem oceniť, že vaše vystúpenie bolo naozaj vecné a odborné. A môžem len vysloviť súhlas s vaším konštatovaním, že reštrukturalizácia sa v mnohých prípadoch zneužívala na to, aby firma, ktorá vstúpila do reštrukturalizácie, si mohla takto očistiť svoje dlhy a ďalej pokračovať. A tiež chcem oceniť aj to, a nebýva to vo vystúpeniach opozičných poslancov časté, že ste uviedli pozitíva predloženého návrhu zákona. Myslím, že už je dostatok praktických skúseností z uplatňovania reštrukturalizácie, aby tie chyby, ktoré sa v praxi vyskytli, a ako som povedala, reštrukturalizácia bola zneužitá, aby sa zamedzilo do budúcna, aby sa reštrukturalizácie zneužívali.

    Ako ste aj sama uviedla, zákon je v prvom čítaní. Bude naozaj priestor vo výboroch, aby sme o ňom diskutovali a takisto aby sme diskutovali aj o prípadných pozmeňujúcich návrhoch. A som presvedčená, že pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti určite takejto vecnej a odbornej diskusii bude naklonená.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kiššová, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcem poďakovať za všetky faktické pripomienky. Je to možno taká vzácna, vzácny moment nejakej všeobecnej zhody.

    Chcela by som ešte doplniť možno tú informáciu, ktorú povedal aj kolega Ivan, že sa dnes medializoval prípad Carrefouru a povedal aj číslo 3 percentá. Ja keď som túto tému riešila a konzultovala s viacerými právnikmi, pretože ja nie som právnik, tak sa viacerí zhodli, že za ich praxe, odkedy riešia reštrukturalizácie, sa nestretli s prípadom, že by bolo zaplatených viac ako 5 %, čo je teda strašné číslo. A možno aj to je to, prečo veľmi pozitívne vnímam to, že dneska už tá hranica bude proste fixne nastavená a 50 % je, aj keď zrejme arbitrárne nastavená hranica, ale je to už hranica, kedy sa možno oplatí naozaj tú firmu zachraňovať aj s účinnou spoluprácou veriteľov. Lebo nejako ťažko vyžadovať súčinnosť veriteľov a možno spolupracovníkov v tej firme, keď jednoducho po dlžníkovi ostane kopa veľmi, veľmi nasrdených, keď to poviem veľmi slušne, kolegov a spolupracovníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Končím možnosť. Takže ako jediný sa prihlásil pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ale ja som uzavrel možnosť.

    Pýtam sa, je všeobecný súhlas, aby sme.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, je, ďakujem pekne. Takže ešte aj pán poslanec Muňko.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja si zapamätám všetko, aj to, čo by som nemal.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, všetkým je zrejmé, že to, čo my sme mali v predvolebnom programe pod názvom exekučná amnestia, je kľúčový bod, na ktorom nám veľmi záleží, pretože problém zadlžených ľudí na Slovensku, ktorí si nevedia sami pomôcť, považujeme za jeden z najkľúčovejších, a najmä z najpálčivejších, pretože tí ľudia naozaj si nevedia pomôcť sami, a navyše sú nútení žiť v šedej zóne spoločnosti a tým pádom neprispievajú ani do štátneho rozpočtu tým, že sú zamestnaní, proste žijú odstrihnutí a mimo.

    Napriek tomu musím na úvod povedať, že mi trošku tento zákon pripomína ako to, že keď vidíme ako problém nejakého slona, na tom slone sedí žaba a ideme riešiť tú žabu. Je to krok správnym smerom, ale nie som si istý, či vyriešime to, čo potrebujeme vyriešiť. Skúsim sa odvolať na slová pani ministerky, ktorá povedala, že keď sa nejakým spôsobom inšpirovali jej experti Českou republikou alebo porovnávali, ako to funguje tam, tak ste povedali číslo 32-tisíc bankrotov v Česku fyzických osôb ročne, ročne. Ak by sme išli analogicky, tak dajme tomu, že by to bolo 16-tisíc bankrotov na Slovensku ročne. Ale tento problém, o ktorom hovoríme, sa týka státisícov ľudí. To znamená, ja verím, že je to krok správnym smerom, ale ten problém to, povedal by som tak, že takmer nevyrieši. Čiže ja to beriem, v zásade mám podobný názor ako kolegovia, že okej, však poďme sa o tom baviť, možno niečo vylepšíme. Určite to nie je krok zlým smerom, ale merito problému to nevyrieši.

    Preto by som sa chcel opýtať, pani ministerka, a nežiadam vás o odpoveď, že teraz, ale budeme v druhom čítaní alebo bude to na výboroch. To znamená, koľko odhadujete, že ľudí na Slovensku by na základe tejto zmeny mohlo využiť reálne možnosť bankrotov, možnosť reštrukturalizácie? Čiže oddlženia na splátky, tak by som to povedal. Lebo toto je kľúčové, aby sme vedeli, povedal by som, aký objem toho veľkého problému, ktorý máme, týmto zákonom riešime.

    Po druhé. Oceňujem, že v prípade, ak nebude mať dlžník na to, aby sám zaplatil náklady spojené s vlastným bankrotom alebo reštrukturalizáciou, myslím tie zrejme technické poplatky a riešenia, že v takom prípade pomôže štát. Pretože naozaj u veľmi zadlženého človeka to ani inak nemôže byť, lebo on si nemôže dovoliť zaplatiť ani tých pár sto eur, aby vôbec mohol prejsť týmto procesom.

    Chcem sa opýtať ďalšiu vec. Prečo musí splatiť dlžník v tej tzv. reštrukturalizácii 30 percent? Prečo práve 30 % a prečo 30 % všetkých záväzkov a neodrážame sa od istiny? Pretože, bohužiaľ, vo väčšine tých najbežnejších prípadov vidíme, alebo to, čo je najviac vypuklé, je, že istina môže tvoriť euro päťdesiat a príslušenstvo môže tvoriť 300 euro. Hovorím absurdné príklady, ale sú aj také. Poznáme ich reálne, aspoň teda nám občania také príklady, prípady posielajú reálne. Tento zúfalý pomer medzi istinou a príslušenstvom v prípade väčších súm už nie je tak zúfalý, ale zase ten objem je zúfalý. Čiže dlh je, čo ja viem, 5-tisíc euro a príslušenstvo je 5-tisíc euro. Päťtisíc euro navyše je strašne veľa. Čiže prečo 30 % a prečo sa neodrážame alebo nejakým spôsobom nezohľadňujeme aj istinu? Čiže ak by človek bol ochotný uhradiť istinu plus nejaké percento z príslušenstva, tak by mohol ísť do reštrukturalizácie, nielen keď uhradí 30 % záväzkov ako takých.

    Po ďalšie, chcem upozorniť na jeden problém, ktorý, samozrejme, nevieme vyriešiť v tomto zákone, ale bez jeho vyriešenia budeme naozaj riešiť iba tú žabku, čo sedí na tom veľkom slonovi. Totižto aj tie záväzky, od ktorých sa tento zákon odráža, častokrát vznikajú, povedal by som ani nie že fiktívne, ale veľmi nespravodlivo, samotný ten záväzok, od ktorého sa odrážame. A vzniká dvomi spôsobmi, ktoré občania, samozrejme, nevedia, právne neznalí, posúdiť na prvý moment, to sú rozhodcovské doložky a to je to, že aj za malé, povedal by som, dlžoby sú nútení podpísať exekučný titul vo forme notárskej zápisnice. A častokrát ten problém toho, že ten človek už nedokáže akoby splácať, nevie sa z toho dostať, vznikne tým, že zrazu mu zo dňa na deň pristane oveľa väčšia suma, s akou dajme tomu počítal alebo bol schopný splácať, pretože, samozrejme, rozhodcovský súd alebo v tej exekučnej, v tom exekučnom titule má započítané náklady veriteľ aj, povedal by som, s nejakým svojím profitom, aby sa mu v podstate vyplatilo takýmto spôsobom vymáhať tú pohľadávku. A už samotné toto je, keď je záväzok stanovený, tak potom, keď už mu z tohto nadneseného záväzku, tak by som povedal, uľavujeme, no to už mu veľmi nepomôže, pretože to gro tej podstaty vzniklo už skôr. Čiže predpokladám, že s kolegami zo SME RODINA podporíme, aby tento zákon išiel do druhého čítania. V ňom bude naša podpora závisieť od toho, že akým spôsobom sa vysporiadame s tými otázkami, ktoré som položil.

    Po druhé, chcem sa ešte vrátiť, platí to o firmách, rovnako ako o fyzických osobách. Ja chápem, že dvíhame tú lajnu, koľko musí byť splatené záväzkov, aby sa nejednalo o podvodné reštrukturalizácie nezohľadňujúce záujmy veriteľov. Ale som presvedčený, že existujú aj príklady, ani sa mi nezdá, že by to tak mohlo byť, pani kolegyňa Kiššová, v tomto ja sa, ja mám aspoň takú pamäťovú stopu úplne inú, že by neexistovali reštrukturalizácie nad 5 percent. Možno v posledných rokoch nie, lebo som to presne nesledoval, ale čo ja mám informáciu, tak určite boli aj väčšie výnosnosti v reštrukturalizáciách, nie v konkurze. A teraz tá otázka znie, že ak my povieme, ak nesplatíš 50 % do piatich rokov, tak ideš do konkurzu, čo je lepšie pre tých veriteľov? Ak splatí 35 % aspoň alebo ak v konkurze bude výnosnosť 5 percent? Alebo 49 percent? Prečo by nemohol zaplatiť 49 percent?

    Ja chápem, že ten limit tam je daný, len som si nie istý, či takto prísne nastavený limit vlastne nepoloží firmy, kde aj veritelia by mohli byť za to, aby aspoň dostali, ja neviem, 40 %, dobre, okej, keď už nič iné, že či je to rozumné, takýmto spôsobom to stanoviť.

    Obávam sa totiž, že vo väčšine prípadov vieme, ako to funguje. Zabezpečení veritelia a veľkí veritelia sa dohodnú a nezabezpečení veritelia a malí veritelia nedostanú nič. Okej, tak riešme nejakým spôsobom toto, ale tým celkovým percentom, ani tými päťdesiatimi percentami v bežnom prípade, keď sa nejedná o Váhostav alebo možno aj keď sa jedná o Váhostav, myslím ako o veľké kauzy, je to v skutočnosti tak, že tí veľkí veritelia, najmä teda banky a zabezpečení veritelia a štátni veritelia, dostanú dajme tomu 50 % a malí veritelia potom dostanú čo? Čiže akým spôsobom sa s týmto chceme vysporiadať?

    Ale ako hovorím, krok je to dobrým smerom. To znamená, riešme to v druhom čítaní a som rád teda, že aspoň niečo.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja len chcem potvrdiť to, čo pán kolega Krajniak hovorí. Ja sa, pani ministerka, tiež obávam, tak ako v prípade zákona o hazarde, ktorý sme podporili, že nevyrieši to problém, ale je to aspoň niečo. Ja podobne vnímam aj tento váš návrh zákona, že nevyrieši to ten problém, ktorý tu máme, ale je to aspoň niečo. Len v tomto prípade, viete, v čase, keď máme viac ako jeden milión fyzických osôb v exekučnom konaní, tento váš návrh zákona, ja sa obávam, že nerieši tento problém, pretože ten zákon o bankrote, poviem to tak, ako to vnímam a počúvam, je príliš zložitý proces pre toho bežného občana. On tomu nerozumie, on nemá šajnu, čo je to ten osobný bankrot, čo má urobiť, kam má ísť. Viem, budete argumentovať tými centrami, ale predsa len ja si myslím, že oveľa jednoduchšie a účinnejšie, čo by zasiahlo státisíce ľudí, je to, čo my sme navrhovali.

    Ja dúfam a z tohto miesta ja vás prosím, aby ste si našli čas na stretnutie s nami, respektíve s poslaneckým klubom alebo zástupcami, aby sme sa skúsili pobaviť aj o tom našom návrhu o exekučnej amnestii, či by sme to v rámci druhého čítania nevedeli nejakým spôsobom aspoň sčasti implementovať do tohto vášho návrhu, pretože naozaj nevyrieši to ten problém, ktorý tu dnes máme a ten problém je milión ľudí v exekúcii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som chcela len veľmi krátko uviesť na pravú mieru. Neviem, či som sa zle vyjadrila, ja som nepovedala, že neexistujú reštrukturalizácie, kde by bola miera uspokojenia nad 5 percent. Ja som povedala, že ľudia, s ktorými som komunikovala, a nebolo ich veľa, boli to možno štyria, piati, tí mi hovorili svoje skúsenosti zo svojej praxe, čiže nejaký vyseknutý pohľad na vec. Takže len pre poriadok.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som; ďakujem. Ja by som chcel uviesť k tomu, čo hovoril kolega Krajniak o tom, že ako vznikajú tie problémy, ktoré sa aj tento zákon snaží riešiť a ktoré ich poslanecký klub sa snaží riešiť takzvanými exekučnými amnestiami. A ešte o tom, dnes, si myslím, bude reč, že dôvodom toho, že tieto problémy v takejto obrovskej miere existujú, je to, že nefungujú niektoré základné funkcie štátu, nefunguje polícia, nefungujú súdy, a preto sme sa dostali tam, kde sme. A, samozrejme, ja môžem vyjadriť pochybnosť o tom, či také riešenie, ako pán poslanec Krajniak navrhuje, či je realistické vzhľadom na to, aké právne pomery tu panujú a aj vzhľadom na to, aké sú reálne práva tých, ktorých sa to dotýka. Ale niekedy si hovorím, že vyriešiť tento problém nie je ľahké a bude treba urobiť niečo veľmi novátorské.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, môžte reagovať.

  • Pán kolega Pčolinský, len ako poznámka, ja v zásade v istom zmysle chápem pani ministerku Žitňanskú v tom, že ona rieši tú časť problému, ktorú má takpovediac v rezorte, a ten problém je ďaleko väčší. Ja som sa snažil akurát vo svojom vystúpení poukázať na to, že aj v tej jej rezortnej časti problému sa podľa môjho názoru dá urobiť viacej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, osobne vítam tento návrh zákona, prináša veľa potrebných zmien. Ako vládna koalícia sme dlžní voči občanom istým spôsobom v exekúciách poupratovať. Život je zložitý a Slovák zďaleka nemá príjmy, respektíve životné istoty na úrovni priemeru Európskej únie a ekonomicky najsilnejších štátov ani nehovorím. S priemernou mzdou sme na chvoste v Európskej únii, minimálna mzda takisto, o dôchodkoch je zbytočné hovoriť a argumentovať tu s nejakými číslami.

    Takáto situácia vedie k zadlžovaniu ľudí, hlavne tých sociálne najslabších, ktorí potom logicky majú problém dlžoby splácať. Že je to otázka aktuálna, o tom svedčia rastúce počty exekúcií. Kým v roku 2008 počet došlých žiadostí o exekúcie bolo 396-tisíc, zhodovať s počtom vybavených žiadostí a z nevybavených zostávalo zhruba 1,5 milióna, v roku 2016 je to už horší vo všetkých ukazovateľoch, počet vybavených žiadostí je o 30-tisíc menší ako počet došlých a počet nevybavených žiadostí narástol na 3,3 milióna.

    Samostatné počty exekúcií sú jedna stránka veci. Ale tieto čísla majú aj svoju štruktúru, poukazujú na ďalšie problémy v tejto oblasti. Napríklad okolo 40-tisíc ľudí pod exekúciou evidovaných je na úrade práce. Aký majú motív títo ľudia pracovať? Nechcú zarábať na splácanie dlhov, radšej sa nezamestnajú. Samozrejme, že takto dostávajú sa na sociálne dno a výrazne je aj väčší počet exekvovaných dôchodcov. Oproti januáru tohto roku je ich v súčasnosti o 2 500 tisíca viac. Je to dosť dôvodov, aby sme sa s touto problematikou systematicky zaoberali.

    V súčasnosti je na Slovensku exekúcia takpovediac veľká čierna diera, do ktorej keď niekto spadne, je, len veľmi ťažko sa z nej vyhrabeme. A aby nevznikol omyl, ja netvrdím, že dlhy netreba splácať a odpúšťať ich, no súčasný mechanizmus vymáhania dlhov by mal viesť k bezodkladnému uspokojeniu veriteľa, teda k splateniu dlhu a nemal by dlžníka zničiť, respektíve dlhým konaním a predlžovaním jeho problémov.

    Čo teda náš systém v exekúcii potrebuje, to sú jasné pravidlá a rýchlejšie konanie. A myslím si, že tento zákon to rieši čiastočne. Veľa myšlienok v navrhovanej novele naozaj vedie k tomuto cieľu a v rýchlosti sa niektorých aj dotknem.

    Zriadenie jedného, jediného exekučného súdu by mal, naozaj mohlo znamenať urýchlené konanie. Osobne si najviac na tomto návrhu novely zákona cením to, že zavádza prehľadné pravidlá pre účastníkov jednak centrálnou evidenciou, v ktorej bude zverejnený aktuálny stav exekúcie a jej účastník bude môcť kontroly... (reakcia spravodajkyne) aha, pardon, pardon.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Nasleduje na ten ďalší, áno. Prosím?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pán poslanec Pčolinský ako jediný chce reagovať, vtipne, dúfam. Nech sa páči.

  • Haló, haló, vecne, nie vtipne, vecne. Napriek tomu pán Muňko má pravdu. Slovensko je dneska jedna veľká exekučná diera a ja som rád, že pán Muňko k tomu vystupuje, lebo určite mi dá za pravdu, že Sociálna poisťovňa dvakrát, myslím, vyhlásila generálny pardon a my vlastne v tom návrhu exekučnej amnestie, my sme nechceli nič iné, len generálny pardon na sociálnu, zdravotnú, daňový úrad. Vyriešilo by to viac ako pol milióna exekučných konaní. Vyriešilo by to to, čo pán Muňko takisto spomínal, že ľudia nemajú žiadnu motiváciu sa zaradiť do pracovného procesu a robiť na dlhy a robiť, vlastne dostávať životné minimum.

    Čiže, pani ministerka, ešte raz, ten návrh vášho zákona nie je zlý, len my tvrdíme, že nerieši ten najväčší problém. Rieši tú žabu na tom slonovi. Čiže fakt, naozaj by bolo dobré, ak by sme sa tomuto venovali trošku viac a ja by som veľmi privítal, keby ste prišli s iniciatívou, ktorá by vyriešila komplexne ten obrovský počet exekúcií, ktorý tu je, lebo zaťažuje to jednak sociálny systém, bohužiaľ to deformuje aj pracovný trh, pretože mnoho z týchto ľudí pracuje načierno, lebo nemajú žiadnu motiváciu robiť oficiálne a nehovoríme o tom, že sú v čertovom kole, zo začarovaného kruhu ktorého sa nevedia dostať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    A chcem sa poďakovať, dámy a páni, naozaj dobrej a vecnej diskusii. A chcem rovno na úvod teraz v rámci prvého čítania potvrdiť absolútnu otvorenosť k ďalším diskusiám o tomto návrhu zákona a pripravenosť, keď sa dohodneme, na zmenách, ktoré budeme považovať za vylepšenie, tak myslím si, že nič nebráni tomu, že sa na tých vylepšeniach dohodnúť môžeme. To je v zásade aj generálna odpoveď pani poslankyni Kiššovej.

    Pán poslanec Krajniak položil niekoľko otázok vo svojom vystúpení a viackrát sa tu ako keby dostali do debaty exekúcie. Aj keď je ten návrh zákona o exekúciách nasledujúcim v rade, ono, samozrejme, tie dve témy súvisia veľmi úzko a nie náhodou tie návrhy zákonov predkladáme paralelne, pretože naozaj to má svoj súvis. A ja si myslím, že tá debata, ako vyriešiť toho 3,6 milióna exekúcií, ktoré sú momentálne na súdoch, vy ste povedali, pán poslanec Pčolinský, nejaké číslo, ktoré sa týka fyzických osôb. Skôr sa obávam, že nikto dnes z nás nedisponuje skutočne reálnym číslom, koľko fyzických osôb je pod exekúciami, pretože tie počty exekúcií, každá exekúcia je vedená zvlášť. To znamená, nevieme dnes odčítať počty fyzických osôb, voči ktorým sú vedené exekúcie, pretože voči jednej fyzickej osobe môže byť vedených aj niekoľko exekúcií a pravdepodobne to aj tak je a budeme o tom hovoriť pri ďalšom návrhu zákona.

    Predsa len pán poslanec Krajniak sa ma pýtal na nejaké dáta. Nedisponujeme dátami. Ťažko sa odhaduje niečo dopredu. Pracovali sme s dátami, ktoré nám môžu niečo indikovať, a síce poznáme dáta, ktoré sa týkajú dvoch zraniteľných skupín. Jednou zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní a druhá zraniteľná skupina sú dôchodcovia. A k tomu máme dáta z ústredia práce, že pokiaľ ide o nezamestnaných, tak oni nám povedali číslo, okolo 40-tisíc sú pod exekúciami nezamestnaní. To je dát.., to je jedno číslo, ktoré viem povedať. A druhé číslo, približné, ktoré viem povedať, že okolo 60-tisíc dôchodcov má exekúciu na dôchodok. To sme dostali zo Sociálnej poisťovne zhruba takéto číslo, čo už samo osebe niečo indikuje, že to sú asi zraniteľné skupiny, ktoré môžu prichádzať do úvahy, ak sa pýtame na číslo.

    Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Krajniaka pri splátkovom kalendári na tú výšku 30 %, tu chcem poukázať, a pardon, teraz si zoberiem dikciu zákona so sebou... (ministerka išla na miesto navrhovateľa po podklady), tu chcem poukázať na § 166b návrhu zákona, ktorý hovorí o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia. A pohľadávky, ktoré sú pri oddlžení vylúčené z uspokojenia, tak je to práve príslušenstvo, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, pohľadávky zo zmenky, zmluvné pokuty. Čiže sú časti pohľadávok, najmä príslušenstvo a sankcie, ktoré vylučujeme z uspokojenia v rámci oddlženia, neviem, či je to dostatočná odpoveď na tú otázku, ale považujem to za dôležité povedať, môžme sa, samozrejme, na to v rámci diskusie pozrieť a ešte sa na tú tému porozprávať.

    V reštrukturalizácii, tiež odpovedám pánovi poslancovi Krajniakovi, tých 50 % v návrhu zákona, pokiaľ ide o rozsah uspokojenia pohľadávky, nie je stanovené v návrhu zákona plošne, musím to upresniť. Ak to nezaznelo, hovoríme o tomto limite pre nezabezpečené pohľadávky, čiže pre iné typy veriteľov, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, tí sú v inom režime. Máme za to, že tú zákonnú ochranu treba dať tým, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky, čo sú spravidla tí malí alebo tí, ktorí majú pohľadávky z obchodného styku, ale nie sú dostatočne silní, aby si mohli vymôcť voči dlžníkovi zabezpečenie. Tá suma je, samozrejme, na diskusiu.

    Ale jednu poznámku k tomu chcem povedať. Reštrukturalizácia nie je jedno jediné riešenie na situáciu, keď je dlžník v úpadku, stále tu máme situáciu konkurzu a, samozrejme, konkurz nemusí byť a priori likvidačný, koniec koncov naša právna úprava umožňuje aj predaj podniku v rámci konkurzu. Umožňuje, nevyužíva sa to a prečo by sa to využívalo, keď máme také komfortné podmienky na reštrukturalizáciu, pochopiteľne.

    Čiže ja si od tej novej právnej úpravy sľubujem aj to, že sa trošku budú aj dlžníci motivovať. Za prvé, že majú nejak nastavené podmienky a musia dopredu počítať s tým, že ak chcú ísť do procesu reštrukturalizácie, tak tie kritériá sú nastavené po novom, a teda musia na reštrukturalizáciu asi pamätať skôr, respektíve ju musia inak dizajnovať. Možno sa s tými bankami dohodnúť na financovaní práve pre splnenie záväzkov voči nezabezpečeným veriteľom. A na druhej strane, áno, stále je tu ten priestor konkurzu, ktorý sa dá využívať iným spôsobom, akým sa využíva dnes.

    Toľko v rámci odpovedí na otázky, ktoré padli v rámci diskusie. Ešte raz sa chcem za ne poďakovať a ešte raz chcem deklarovať naozaj otvorenosť na ďalšie diskusie v rámci druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 248).

    Vládny návrh zákona odôvodní pani podpredsedníčka vlády. Nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 248.)

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som skoro povedala, že pokračujeme v téme, pretože na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok. Aj tento návrh vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády a cieľom je, aby týmto aj programové vyhlásenie bolo naplnené.

    Dámy a páni, aj dnes sme hovorili veľa o exekúciách a o exekúciách sa naozaj hovorí a píše veľa a exekúcia vo všeobecnom vnímaní je považovaná za zlo. A platí pritom, že ale bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva, a preto sa snažíme urobiť v tom systéme poriadok. Účelom návrhu zákona je zmena súčasnej právnej úpravy vo viacerých parametroch vedenia exekučných konaní s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému a zefektívniť vymáhanie pohľadávok. A keď hovorím v tejto súvislosti o udržateľnosti systému, tak myslím udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva, to znamená vrátane súdneho systému ako takého.

    Právnou úpravou kladieme väčšie nároky na exekútora a dávame do vyrovnanejšieho vzťahu záujem veriteľa a ochranu dlžníka. Z praxe poznáme situácie, že ľudia musia zaplatiť neúmerne veľa v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla. Rovnako poznáme situácie, že od dlžníka sa ale nedarí vymôcť splatenie dlhu napriek tomu, že si užíva majetok a z toho vyplývajúci komfort.

    Na tento účel sa snažíme stanoviť jasné pravidlá, od pravidiel pre návrh na vykonanie exekúcie, jej vedenie či odklad a zastavenie exekúcie. Úprava vytvára podmienky na jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zavádza nové procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.

    Jedným z kľúčových bodov návrhu je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike s výlučnou kauzálnou príslušnosťou na vybavovanie exekučnej agendy. Toto opatrenie zabezpečí úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných vecí a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Zároveň odbremenením ostatných súdov od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami zabezpečíme, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým na to, na čo sú určené, a to je rozhodovanie sporov. V konečnom dôsledku si sľubujeme, samozrejme, zlepšenie prístupu spravodlivosti pre všetkých.

    Na tomto mieste aj v nadväznosti na tú predchádzajúcu diskusiu si dovolím uviesť, ako vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch, pretože myslím si, že práve to poznanie existujúceho stavu ako keby pomôže tomu, aby tie zmeny, ktoré predkladáme, sa stali zrozumiteľnejšími. V prvom rade, to číslo som už spomínala, na všetkých všeobecných súdoch na Slovensku nám dnes leží zhruba 3,6 milióna exekučných spisov v nejakom štádiu konania. A ja som použila to slovo "leží" 3,6 milióna exekučných spisov možno práve preto, pretože mnohé tieto exekučné spisy spočívajú na súdoch roky, a o ich zastavenie nemá nikto záujem. A pritom pohľadávka sa nevymáha. Na základe informácie, ktoré máme zozbierané zo súdov, sa možno domnievať, že možno až 70 % týchto exekúcií, ktoré dnes sú na súdoch, sú vlastne prípady, ktoré spĺňajú kritériá na zastavenie konania. Robili sme prieskum na niektorých súdoch a toto nám z toho vychádza.

    Zároveň tento stav predstavuje pomerne veľkú záťaž pre celý súdny systém, pretože exekúciami sa dnes zaoberá v nejakom pomere, aj keď len v desatinovom pomere, dokopy podľa výkazov sudcov 350 sudcov z 1 300, to je abnormálna situácia, a zhruba 600 vyšších súdnych úradníkov z 900, ktorých máme v systéme. Hovorím, nie plnou svojou kapacitou, v nejakej časti, aj keď v malej časti, ale má to svoje dopady. Toto považujeme za skutočnosť, ktorá pre fungovanie systému ako takého je dlhodobo neudržateľná.

    A ešte k tomu doložím aj iné čísla, ktoré poukazujú na to, že ten súčasný stav dospel aj do štádia veľmi deformovaného trhu, ak to tak môžem nazvať, pretože keď pracujeme s číslami za rok 2015, kedy napadlo na súdy niečo vyše 500-tisíc nových exekučných prípadov, tak z týchto vyše 500-tisíc prípadov piati exekútori si rozdelili 26 % týchto prípadov, keď berieme deviatich najväčších, tak deviati exekútori dokopy zhruba 33 % zo všetkých týchto prípadov. Máme približne 330 exekútorov a na základe čísel z roku 2015 môžem povedať, že deväť exekútorov berie zhruba tretinu trhu. Toto je prostredie, v ktorom sa hýbeme. A v rámci tohto prostredia naším cieľom bolo urobiť jednu zásadnú vec, a síce posilniť zodpovednosť exekútorov za vedenie exekučného konania a preniesť na neho časť rozhodnutí, ktoré je treba v exekučnom konaní robiť, najmä rozhodnutia o zastavení exekúcie, s tým, aby súd pôsobil ako odvolacia inštitúcia, aby sme udržali rozhodovanie súdov na jednom pracovisku.

    Vychádzali sme z toho, že pri týchto deformáciách nemôžeme tieto kompetencie alebo túto verejnú moc preniesť na exekútorov bez toho, aby sme pretrhli väzbu medzi veriteľom a exekútorom. Preto sme dospeli k záveru, že naše ciele vieme naplniť len vtedy, keď zavedieme náhodné prideľovanie súdnych prípadov na princípe krajov. Zároveň nám tento systém umožní ďalšiu dôležitú vec, a síce spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora, čo môže priniesť aj úspory v systéme, aj posilniť právnu istotu dlžníka.

    Okrem toho návrh zákona zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. To znamená, že náklady vedenia exekúcie budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií.

    S posilňovaním zodpovednosti exekútorov na nich zároveň kladieme aj vyššie požiadavky. Do náhodného výberu budú môcť byť zaradení iba tí, ktorí budú spĺňať personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a nesmú mať dlhy voči oprávneným, lebo, žiaľ, aj takých exekútorov máme. Preto navrhujeme, že dlhy voči oprávneným budú závažným disciplinárnym previnením, kde minister spravodlivosti bude môcť okamžite pozastaviť výkon funkcie exekútora a pokiaľ sa takéhoto konania exekútor dopustí opakovane, je to dôvod na odvolanie exekútora z funkcie.

    Návrh tiež rieši otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Navrhujeme, aby sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo jeden a pol roka v prípade právnickej osoby, ak sa v takomto období nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť. Jednoduchší bude aj odklad exekúcie, povinný bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad, je na ňom, kedy si tento odklad vyberie, ale bude tak môcť urobiť len raz, a to na tri mesiace. Rozhodovať o tom bude exekútor bez súhlasu oprávneného. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže povinne využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať blokovaný majetok.

    Transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o prebiehajúcich exekúciách by mal byť centrálny register exekúcií, ten už existuje, ale rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra informácií zistiteľné, a pre oprávneného bude prístupná informácia o aktuálnom stave vymoženia nároku. Súčasne sa budú po dobu trvania exekúcie na webovom sídle ministerstva spravodlivosti zverejňovať všetky poverenia na vykonanie exekúcie, čo má nepopierateľný význam pre tretie osoby, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť, aby si overil oprávnenosť požiadavky exekútora.

    Ja, dámy a páni, tento návrh, ktorý predkladám, považujem za zásadnú a dôležitú zmenu. Zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie celého súdneho systému a zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie systému exekúcií a pre nastavenie efektívneho, ale zároveň aj spravodlivého systému, ktorý nastaví v exekučnom konaní fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň aj zefektívni vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.

    Je to ťažký návrh zákona, ja opäť aj v tomto prípade, chcem deklarovať absolútnu otvorenosť aj v rámci druhého čítania diskutovať, vysvetľovať, keď treba, tak nájsť alebo hľadať aj cesty vylepšenia tohto návrhu. Ale opakujem, je pre nás a pre fungovanie systému vymáhateľnosti práva podľa mojej mienky v tomto čase absolútne kľúčový a bez vyriešenia tejto témy sa nedokážeme pohnúť ďalej. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo teraz predsedovi ústavnoprávneho výboru Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o jeho návrhu a o možnostiach prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Súčasne v súlade s čl. 6 zákona, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu mi dovoľte učiniť vyhlásenie vzhľadom k tomu, že v rámci právnej praxe tento zákon je veľmi často využívaný, ale na druhej strane skúsenosti z tejto oblasti nevyhnutne určite pomôžu aj skvalitniť legislatívny proces.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona, ktorý je rozsiahly, je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a dovoľte mi, aby som sa do nej prihlásil ako prvý.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu. Začneme písomnou časťou a v zmysle rokovacieho poriadku požiadal ako prvý o slovo pán spravodajca, tak ho aj dostane.

    Nech sa páči.

    A ja prečítam ešte písomne prihlásených do rozpravy, pán poslanec Peter Antal a pán poslanec Ján Marosz.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod filozoficky začal k tomuto návrhu zákona. Prejdem postupne k jednotlivým konkrétnostiam.

    V prvom rade, otázka pre nás v prvom rade spočíva v tom, aké postavenie exekútora chceme, aby mal mať. Na jednej strane, a dneska je postavenie exekútorov také, že fungujú v rámci komerčného práva, fungujú samostatne, fungujú na základe, vykonávajú, samozrejme, štátnu moc a nútený výkon rozhodnutia, inými slovami exekúciu, ale súčasne sú subjektami, ktoré svojím spôsobom vykonávajú, týmto spôsobom z hľadiska ich príjmov a príjmovej stránky podnikateľskú činnosť. Alebo na druhej strane je to súdny komisár, kde sa vyžaduje prísna a tvrdá regulácia zo strany štátu a, samozrejme, aj obmedzené a primerane regulované spôsoby ich činnosti vrátane aj príjmovej stránky.

    Dámy a páni, exekúcie ako také sú nepochybne súčasťou právneho štátu a potrebujeme ich, aj keď exekútor možno ako politik je jeden z tých najmenej obľúbenejších v našej spoločnosti. Ak si hovoríme o vymožiteľnosti práva, všetci chceme, aby sme sa dostali k rozsudku. To je ten základ, o ktorom sa tu v parlamente naozaj najčastejšie hovorí, aby sme sa dostali k rozsudku rýchlo a aby rozsudok bol spravodlivo. Ale nemôžeme zabúdať na prípady, keď je vydaný rozsudok, ale tá druhá strana, ktorá je ním zaviazaná, odmieta na základe; právoplatne rozhodnuté veci na základe vydaného rozsudku plniť. Načo nám je rozsudok, keď tá druhá strana, ktorá prehrala, ho nemieni rešpektovať?

    Práve kvôli tomu je nevyhnutný aj výkon rozhodnutia a štát sa dávnejšie rozhodol, že pri peňažných pohľadávkach to pôjde formou exekúcie, výkon rozhodnutia, ktorý je nútený a vykonáva tú spravodlivosť, ktorá už bola daná na základe právoplatne rozhodnutej veci. Či sa nám to teda páči, alebo nie, exekúcie na Slovensku vo všeobecnosti musia byť.

    Musíme si ale aj povedať, že veľké množstvo vecí, ktoré sa na Slovensku v rámci exekúcií dejú, tak vychádzajú nie veľmi zo spravodlivých rozsudkov a nie veľmi z procesu, ktorý bol zákonný pri nachádzaní rozhodnutia súdu. Potom už len exekútori svojou časťou pridávajú tej nespravodlivosti a máme dosť veľké množstvo exekučných konaní, ktoré nemusíme považovať za férové. Ja by som sa tejto snemovni chcel možno s odstupom dvanástich mesiacov poďakovať za veľmi razantné zmeny, ktoré sme urobili v spotrebiteľských, v spotrebiteľskom práve a v oblasti ochrany spotrebiteľa, kde sme sa snažili pomôcť ľuďom, voči ktorým sú uplatnené nároky zo zmenky, ktorá je už zakázaná, dávno, niekoľko rokov zakázaná v spotrebiteľských vzťahoch, bez ohľadu na to niekto si drzo dovoľuje prísť na slovenské súdy so zmenkami proti spotrebiteľom cez Českú republiku, tieto vymáhať v súdnom konaní, súdy, bohužiaľ, vydali rozsudky, aké vydali, a exekútori ich vymáhali.

    Vo veľkom množstve prípadov sme pomáhali spotrebiteľom, a to je o znižovaní tých nespravodlivých exekúcií, ktoré sme robili, a myslím si, že v tomto trende treba nastúpiť. Chcem povedať len toľko, že nemôžeme svet vidieť len čierno-bielo. Exekúcie, pokiaľ chceme vymožiteľnosť práva, musia byť, ale tie exekúcie musia byť spravodlivé, nárok, ktorý je priznaný súdom, musí byť zákonný, musíme veriť tomu rozhodnutiu, príslušenstvo primerané. A tam ešte máme možno a do budúcnosti aj množstvo vecí, kde vidíme rezervy, a musíme v tom pokračovať.

    Inými slovami, máme záujem na tom, aby exekučné konania ako druhé štádium občianskeho súdneho konania, kde po zisťovacom konaní musí prísť výkon rozhodnutia, pokiaľ ho niekto dobrovoľne neplní, musí byť rýchle, férové, spravodlivé a musí fungovať. V tejto veci môžem povedať, že ak ide o odborný názor, tak v prvom rade je asi záujem každého, aby exekúcie boli efektívne, aby boli vykonané, aby exekútori pracovali naplno.

    Máme dneska, a to môžem s ohľadom na návštevu ústavnoprávneho výboru, ktorá skončila včera v Českej republike, trošku viacej exekútorských úradov ako napr. v Čechách. Poviem to porovnanie. V Čechách je cca 150 exekútorov a dvojnásobná populácia, to znamená na celú Českú republiku je 150 exekútorských úradov. Na Slovensku máme možno 250 exekútorských úradov a polovičnú populáciu. To znamená, že tri-, štyrikrát väčší nápad vecí je na jeden exekútorský úrad v Českej republike oproti Slovensku.

    Ja osobne poviem a stotožňujem sa s pani ministerkou v tom, že nepovažujem za dobré, keď na rozhodnutí exekútorského úradu, ktoré pošle povinnému, nájdete spisovú značku ex 80000/2016, aby jeden exekútor mal 80-tisíc exekučných vecí, to sa mi zdá už veľa. Aby stihol obslúžiť toľko exekučných vecí tak, že sa postaví zo stoličky a ide hľadať, šetriť majetok povinnému, už sa mi to zdá ako fabrika a veľkovýroba. Nehovoriac o tom, že si spomeniem aj na nášho bývalého kolegu pána poslanca Hlinu, ktorý tu menoval konkrétnych exekútorov, a ja ich menovať nebudem, ale kto si pamätá tú rozpravu z našich kolegov, tak určite mi dá za pravdu, že to už budí dojem takého systémového oberania ľudí o peniaze. Ale ten systém, bohužiaľ, začína pri porušovaní spotrebiteľských práv, pri uplatňovaní nezákonných nárokov a, bohužiaľ, pri ich priznávaní zo strany súdov a končí pri exekúciách, kde je istina tisíc eur a vymáhaný nárok 5-tisíc aj s príslušenstvom. Veľké množstvo zmien, ktoré sme urobili bolo účinných až tak, že niektoré zo spoločností, ktoré možno povedať, že dajú 100 a pýtajú naspäť 200 za rok, odišli zo Slovenska. Môžme im zamávať, ale s radosťou.

    Dámy a páni, ak vidíme exekúcie, treba vidieť exekúcie tam, kde vymáhame nárok oprávneného, ktorý si ho zaslúžil, mal ho priznaný súdom, ale odlíšme aj tie, kde tie nároky sú neférové, to vás chcem poprosiť, lebo exekúcie ako také pre vymožiteľnosť práva musia byť. Teraz máme nejakých 250 exekútorských úradov a plus-mínus niekto s ich prácou môže byť spokojný. Hovorím, zdá sa mi veľa nápad vecí 80-tisíc, ale keď som dostal napr. v Čechách otázku, koľko považujem exekučných vecí za primeraný nápad na jeden exekútorský úrad, aby to neprekročilo určitú hranicu, nedokážem, priznám sa, nedokážem kvalifikovane odpovedať. Dneska táto právna úprava prináša veľmi vážnu zmenu, a to je, že zaniká právo oprávneného vybrať si exekútora.

    Právo oprávneného pri súkromných pohľadávkach, pri verejných pohľadávkach, samozrejme, sa to mení tým, že peňažné pohľadávky, blokácie bude robiť Sociálna poisťovňa napr. sama, to je dobrý prvý krok a už nebudú pochybnosti o korupcii a tak, ďalších negatívnych veciach. Ale pri súkromných pohľadávkach ten veriteľ, ktorý si vyberá exekútora, mal právo vybrať si ho a súčasne tým, že niekoho oslovoval, jedno asi z jeho rozhodnutí bolo, že si vyberal kvalitu. Vedel, že niekto vstane zo stoličky, pôjde za povinným, častokrát aj pri ohrození vlastného života, ten exekútor zasahuje, hľadá hnuteľný, nehnuteľný majetok, a toto právo svojím spôsobom sa oprávneným berie, ktorí oprávnení sú v tomto prípade najväčším lakmusovým papierikom. Chcem povedať, že v tejto jednej časti po odbornej stránke mám iný názor s pani ministerkou, napriek tomu, že poviem, že mi vadí nápad exekučných vecí 80-tisíc a podobne na jeden úrad, čo už považujem za maximálne neprimerané.

    Na druhej strane ale exekútor, pokiaľ bude mať istý prídel roboty a bude vedieť, že aj keď nejakým spôsobom, aj keď nejakým spôsobom neurobí nič, ale tá robota bude ďalej prichádzať, tak je to veľká zmena, ktorá vytvára riziko, že aj tí nekvalitní exekútori zostanú v systéme.

    Chcem povedať, že chápem, prečo pani ministerka urobila túto zmenu, a dovolím si ju vysvetliť a poviem, že aj má právo ju urobiť. A túto zmenu budem pravdepodobne naozaj rešpektovať, pretože ten systém, ktorý je zavedený, napriek tomu, že túto jednu vážnu vec berie, čo mi je veľmi, veľmi ľúto, lebo to je záruka kvality rýchleho vymáhania pohľadávok, že si oprávnení mohli vybrať svojho exekútora. Tá zmena je vynútená koncepčnou zmenou, ktorú pani ministerka v tomto návrhu zákona urobila.

    Exekútor podľa tohto tým, že rozhoduje niektoré veci, musí byť nestranný a musí byť tým pádom prideľovaný súdom a inak ako náhodným výberom sa to už nedá. To je asi jeden z tých základných dôvodov, prečo tento pokus v zásade veľmi razantnej zmeny som ochotný strpieť a naozaj len čas ukáže. Chcem len zdvihnúť prst v tom, že aby nás situácia nedonútila vrátiť sa k ďalšiemu; spätne k pôvodnému systému.

    Chcem veľmi poďakovať za konštruktívnu diskusiu s pani ministerkou, pretože my sme na odbornej úrovni, verím, že debatovali už niekoľkokrát a množstvo, množstvo pripomienok, ktoré tento systém – alebo rizík – môže prinášať, pani ministerka v zákone odstránila.

    V žiadnom prípade, a to exekútori musia počuť, keď už budú mať pridelenú robotu, ak toto musíme strpieť, ako zákonodarca takéto niečo schváliť v záujme systému odbremenenia súdov, nemôžu, nemôžu mať predstavu, že od oprávnených, ak majú garantovanú prácu, dostanú aj preddavky pri finančných plneniach. Jednoducho to nejde, že niekto dostane prácu a súčasne aj peniaze vopred a stále ale tento zákon neupúšťa systém, že exekútor funguje na základe obchodných vzťahov zo štátne, s verejnou mocou. Pozor na to!

    Inými slovami, som veľmi rád, že predkladaný návrh zákona nepočíta s preddavkami, ale na druhej strane musíme si aj povedať, akým spôsobom budú exekútori vyčíslovať trovy, aby to nebolo neprimerané. A poukazujem aj na dopady starých exekučných vecí, ktoré budeme ešte musieť v rámci legislatívneho procesu riešiť.

    Rád by som v tejto súvislosti poukázal na jedno rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré teraz budem parafrázovať, môžem ho dodať neskôr, ktoré sa práve zaoberalo postavením exekútora. Ústavný súd v Českej republike, ktorý nám môže byť akurát len príkladom, ale verím, že dobrým, vyslovil názor, že exekútor je – napriek tomu, že narába so štátnou mocou – podnikateľským subjektom v zmysle tom, že pri úspešnej aj neúspešnej exekúcii nesie obchodné riziko úspešnej aj neúspešnej nevybavenej veci. To znamená, inými slovami povedané, že pokiaľ je exekútor neúspešný pri vymáhaní z hľadiska jeho nákladov v konkrétnej exekučnej veci, čo sa stáva, pretože máte množstvo firiem, ktoré nám niekde uniknú, množstvo povinných, ktorí, fyzických osôb, sú zrazu, bohužiaľ, bez majetku, bez domova, a v týchto prípadoch exekúcia úspešná nie je.

    Ústavný súd Českej republiky povedal, že jeho náklady, náklady exekútora v tejto exekučnej veci si znáša exekútor sám vzhľadom k tomu, že je to riziko jeho činnosti, ktoré je kryté odmenou pri úspešných exekučných veciach. Inými slovami, a chcem tu teraz polemizovať, veľmi sa sťažujú na to kolegovia exekútori z Českej republiky, že im toto rozhodnutie Ústavného súdu trošku skočilo do úsmevu v tom zmysle, že nedá sa len argumentovať praktikou, že mám 100-tisíc vecí vo svojom úrade a teraz vy ich musíte zaplatiť, všetky náklady. Nie, ty si exekútor, ktorý dneska funguje na základe aj obchodnoprávnych vzťahov, tvoja odmena je definovaná tak.

    A teraz si treba položiť otázku, akým spôsobom vyvažovať tvoje trovy pri neúspešných veciach. Toto je vec, o ktorej radi budeme v ďalšom legislatívnom procese diskutovať, pretože nesprávne nastavené trovy by znamenali veľký, veľkú záťaž na rozpočet, ale aj záťaž na účastníkov konania. My si musíme povedať, ako toho exekútora vidíme, či je súdny komisár, alebo funguje na základe obchodnoprávnych vzťahov, tak ako dnes.

    Vymožiteľnosť práva, dámy a páni, prosím, nezabúdajme, že exekúcia, aj keď sa nám nepáči, vo väčšine prípadov, tam, kde sú právoplatné rozhodnuté veci a ak ich považujeme za spravodlivé, je nevyhnutná. A musíme aj vychovávať občanov k tomu, aby boli zodpovední. Pacta sunt servanda, zmluvy sa musia plniť. Keď si požičiaš, musíš vrátiť. Štát a každý ťa musí ochrániť pred tým, aby neprišiel úžerník a nepýtal od teba 200 %, 300 %, viacej. A to je naša úloha, to je úloha súdov a, samozrejme, aj určitých postupov na preskúmavanie rozhodnutí, či už odvolacie konanie, alebo potom samotné námietky v exekúcii. A v tomto prípade treba vidieť, že chceme, aby súčasne občania boli aj zodpovední, ale na druhej strane musíme, musíme nastaviť ten systém tak, aby nebolo, neboli exekučné konania príliš zaťažujúce súdy, a na druhej strane ale nemôžeme ich všetky zhodiť zo stola.

    V tomto ohľade verím, že budeme diskutovať ešte o dĺžke exekučného konania v prípade jeho neúspešnosti, akým spôsobom, akým spôsobom zastaviť exekúciu, keď je exekúcia neúspešná z dôvodu, že nie je možné nájsť majetok. Preto, lebo môže existovať veľké množstvo príkladov, veľké množstvo príkladov takých, kde napríklad fyzické osoby, teraz vyjmeme právnické osoby, kde je to napríklad navrhnuté 18 mesiacov, a rád by som, keď už musí byť nejaká lehota na zastavenie exekúcie, aj o jej dĺžke polemizoval, ale napríklad aj pri fyzických osobách. Študent prvého ročníka, druhého ročníka vysokej školy ide načierno v električke, veľa takých prípadov je, dostane pokutu. Začne exekučné konanie, ale to exekučné konanie je úspešné až po piatich rokoch, keď doštuduje školu a on sa zobudí, keď sa zamestná, že prvú výplatu dá na veci, respektíve dá na svoje hriechy z minulosti. To je o jeho, to je naozaj o jeho zodpovednosti, zodpovednosti každého občana. Tá exekúcia ho dobehne. Pretože dneska by sme asi ťažko povedali, že každá exekúcia, ale malá exekúcia, keď sa neoplatí, nech sa nevymáha. Potom by nám behali asi v električkách len čierni pasažieri. Asi to cestovné napríklad platiť treba, aj keď teraz nie som ten, ktorý by toto obhajoval.

    A napríklad sú také prípady, alebo žena ide, matka a otec na rodičovskú dovolenku a po troch rokoch sa niekto zamestná a vráti do systému a znova má mzdu. A vtedy začne byť účinná exekúcia a vtedy začína byť úspešná, možno čiastočne. Ja len chcem povedať, že niekedy to, ako sa kolegovia exekútori v Českej republike, s ktorými sme mali veľkú polemiku včera v Prahe, vyjadrili, zaparkovaná exekúcia, ktorá im vadí. Zaparkovaná, lebo to musia evidovať, vtedy má napríklad význam, lebo ten človek sa vráti do nejakého perspektívneho života, hovorím o fyzických osobách, s právnickými osobami je to už asi stratené po istom čase, sa vráti do normálneho života fyzická osoba a zobudí sa, že ja mám hriech z minulosti a musím ho vrátiť. Aby sme boli aj občania zodpovední a aby sme nielen na základe individuálnej represie, ale aj generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným ukázali, že porušíš, tá sankcia alebo tá pohľadávka ťa neskôr dobehne.

    A tu by som veľmi rád polemizoval a možno v ďalšom legislatívnom procese hovoril o dĺžke exekučného konania vo vzťahu k fyzickým osobám, aby sme to až tak veľmi nezjednodušovali. Hoci veľmi dobre chápem, veľmi dobre chápem cieľ ministerstva a pani ministerky v tom, že máme veľa, poviem český termín opäť, zaparkovaných exekúcií, s ktorými sa nič nedeje. Tam možno sú ešte také nuansy, čo keď je exekúcia druhá, tretia v poradí, vtedy nie je úspešná. Ale pri prvej exekúcii v poradí sa napríklad vykonávajú zrážky mzdy, sú príjmy a musíme si povedať, čo tá naša druhá, tretia, štvrtá exekúcia, ktorá čaká tri roky, kým sa tá prvá úspešne dokončí. A vo vzťahu k tomuto, vo vzťahu k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorý verím, že budeme môcť prelúskať ešte v druhom čítaní aj v pléne a aj na ústavnoprávnom výbore.

    Dámy a páni, inými slovami, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, je to, tento návrh zákona je veľmi zaujímavý námet, ktorý bude vyskúšaný v tomto volebnom období. A napriek mojej odbornej polemike v jednej časti, a to v časti prerozdeľovania vecí, ktoré už som povedal, že z technického hľadiska chápem, prečo bola urobená, si myslím, že máme možnosť posunúť veci trošičku ďalej. Chcem len povedať, že veľmi držím palce, aby sa tento právny názor pani ministerky osvedčil v praxi a aby som ja po určitom čase a skúsenostiach mohol povedať, že pani ministerka mala pravdu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec.

    Evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Rád by som reagoval a beriem vystúpenie pána predsedu Madeja ako v podstate súčasť prezentácie tohto návrhu zákona. To, čo mám na srdci, by nevydalo na vystúpenie v rozprave, tak to hovorím len vo faktickej.

    Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie, tak dá sa povedať, že je to rozumný návrh, ale pravda je aj tá, že aj doterajší systém by mohol oveľa lepšie fungovať, keby prideľovanie, ktoré má na starosti súd, prebiehalo v súlade s tým, že by súd vedel, komu prideľuje, ako je ten-ktorý exekútor vyťažený. To sa nedeje, a preto je v tom takýto extrémny neporiadok.

    Pokiaľ ide o nekvalitných exekútorov, tam by som apeloval veľmi na ministerstvo, aby vyvinulo tlak na exekútorskú komoru, pretože to je vecou exekútorskej komory, aby si dohliadla, že exekútori konajú riadne. To si komory, ako aj advokátska, tak aj exekútorská, vymienili, že to ako ony fungujú, do toho nikoho nič. Tak to predsa nesmie byť.

    Pokiaľ ide o to, ako celkovo fungujú, ste povedali, nespravodlivé rozsudky, samozrejme, tu hovoríme o základnom zlyhávaní funkcií štátu. Takže to všetci vieme a to si myslíme, že je ťažší oriešok. Ale vo všeobecnosti oceňujeme tento návrh a myslíme si, že ho budeme chcieť podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Mňa, pán Madej, zaujímala, zaujali, respektíve chcem sa vyjadriť k dvom veciam. Hovorili ste tu o trovách, výdavkoch a tak ďalej, trovách exekučného konania. Mňa zaujímalo, zaujal § 199, ktorý hovorí, že výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavkov na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

    No, ja som veľmi zvedavý, aké uznesenie, resp. aký ten právny predpis ministerstvo vydá, lebo teraz vieme, že odmena exekútora je 20 % plus DPH, pokiaľ je platca DPH, plus hotové výdavky a tak ďalej, ktoré sú častokrát nafúknuté a zveličené a potom dochádza presne k situácii, že zo 100-eurovej pohľadávky sa zrazu, resp. z istiny sa zrazu vymáha niekoľko tisíc euro. Čiže ak by ste mohli prípadne, pani ministerka, nám povedať, že koľko to bude, lebo to je veľmi zaujímavý údaj. To je jedna vec.

    A druhá vec, dĺžka exekučných konaní. Pán kolega, viete, problém je, že mnohí exekútori a hlavne tí deviati, ktorí ovládajú, resp. majú tretinu tých exekučných konaní, umelo naťahujú čas. Nedovoláte sa tam, nekomunikujú, kým tam jednoducho ten človek nepríde osobne a nedobýja sa tam na tie dvere, aby mu niekto otvoril, lebo chce riešiť svoju pohľadávku, tak jednoducho ten kontakt tam je minimálny. Robia to, robia to, dovolím si tvrdiť, naschvál, aby natiahli čas exekučného konania, pretože, samozrejme, čím dlhší čas, tým viac ten človek zaplatí.

    A taká pikoška. Keď vám exekútor povie, že viete, pre nás je najlepšie, nech to platí aj 20, 30 rokov, hoci po 10 euro mesačne, to je pre nás najle...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Madej s reakciou na faktické. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som ešte chcel doplniť. Myslím si, že pokiaľ ide o vyhlášku, tá je aj na svete, niektoré úpravy tam bude robiť ministerstvo, ale myslím si, že to kvalifikovane odpovie skôr pani ministerka.

    Chcem sa poďakovať veľmi pekne za príspevky. A ja by som ešte rád doplnil, že exekúcie naozaj treba vidieť ako niečo, čo tu musí byť. A asi všetci sa zhodneme nad tým, či už tie 20 rokov staré exekúcie, alebo tie veci, ktoré sú proti spotrebiteľom, aby boli čo najspravodlivejšie a vychádzali z čo najspravodlivejších rozhodnutí súdov. Lebo aj tá veľká istina neni, okrem odmeny exekútora, neni založená, teda tá vymáhaná pohľadávka neni založená na nielen vysokej istine a trovách exekútora, ktoré sú 20 %, a možno polemizovať veľa, málo, ale na príslušenstve, úrokoch, zmluvných pokutách a ďalších veciach, ktoré sú ale priznané súdmi. Toto je ten problém.

    A v tejto súvislosti by som chcel veľmi pekne oceniť, zabudol som to doplniť, že tu v tomto, v tejto novele exekučného poriadku sa reflektujú aj zmeny, ktoré tento parlament urobil v novembri, decembri minulého roka, napríklad pri zmenkových rozhodnutiach, ktoré pochádzajú zo zmenky. Napríklad návrhom na vykonanie exekúcie bude podstatná náležitosť alebo príloha opísanie vlastných vzťahov k zmenke a doloženie príslušných listín. To znamená, reflektuje sa tá stará právna úprava, ktorá ochraňuje spotrebiteľov pred nekalým uplatnením spotrebiteľských zmeniek, čo sme zaviedli pred rokom a podľa môjho názoru výborne funguje.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prihláseným v rozprave písomne je pán poslanec Antal, ktorý má týmto slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si v krátkosti zaujať moje stanovisko alebo názor na predkladanú novelu Exekučného poriadku a na takom malom príklade povedať, prečo je veľmi dôležité, aby táto právna úprava prešla tak, ako je aj navrhovaná.

    S veľkým záujmom som si prečítal predložený návrh Exekučného poriadku, ktorá vychádza z doterajších viac ako 20-ročných skúseností pri uplatňovaní tohto zákona. Na začiatku chcem pochváliť pani ministerku aj tým, že vo veľmi krátkom čase dokázali priniesť do parlamentu zákon, ktorý radikálnym spôsobom zmení doterajšie pravidlá fungovania exekučného konania.

    Z môjho pohľadu na návrh novely zákona som dospel najmä k nasledovným záverom:

    Po prvé, zefektívni a urýchli sa celé exekučné konanie.

    Po druhé, exekučné konanie sa stane hospodárnejším, a to tak vo vzťahu k povinnému, ako aj vo vzťahu k oprávnenému. Zavedením paušálnej odmeny exekútorov a paušálnych výdavkov budú najmä pri exekúciách na tzv. drobné pohľadávky vznikať a nahrádzať sa nižšie trovy exekučného konania. Neraz nám médiá priniesli dôkaz o neprimerane vysokých trovách exekúcie oproti vymáhanému nároku oprávneného.

    Po tretie, exekučné konanie sa stane transparentným vo vzťahu k jej účastníkom.

    Chcel by som sa v tomto mojom príspevku pristaviť pri niektorých ustanoveniach novely Exekučného poriadku. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú v procese exekučného konania vnímam, je elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, a to náhodným výberom na krajovom princípe, čo odstráni disproporcie celého systému. Zachytil som, a dneska aj pani ministerka to potvrdila, informáciu, že tretina exekútorov; alebo teda deväť exekútorov berie tretinu všetkých exekúcií. Ešte raz, deväť exekútorov tretinu. Rádovo to predstavuje desiatky tisíc prípadov pre jedného exekútora. Pýtam sa, či je možné v takýchto exekútorských úradoch vykonávať exekúciu rýchle, hospodárne a najmä s odbornou starostlivosťou. Odpovedať na túto otázku zrejme ani nie je potrebné a úsudok si vytvoríte každý sám.

    Pre ilustráciu uvediem jeden prípad, ktorý som ako zamestnávateľ riešil pre zamestnanca žijúceho v osade v Žiari nad Hronom. Áno, jednalo sa o obyvateľa marginalizovanej skupiny. Tento zamestnanec chcel vyriešiť svoju neľahkú situáciu s bývaním a vyhliadol si pozemok, resp. časť pozemku vo vlastníctve ďalšieho osadníka, ktorý v tejto oblasti vlastnil aj záhradnú chatku, s tým, že si tam postaví svoj príbytok. V dobrej viere, že koná správne, odovzdal tomuto, nazvem ho susedovi, pre neho nemalú finančnú čiastku ako zálohu na kúpnu cenu na tento pozemok. Na jeho prekvapenie, keď malo dôjsť k samotnému prevodu vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností, zistil, že to nebude možné, nakoľko záhradná chatka a všetky pozemky sú zaťažené exekúciou vykonávanou v prospech jednej nebankovky. Keďže mal doplatiť susedovi ešte určitú ďalšiu, zdôrazňujem, že nie zanedbateľnú sumu kúpnej ceny, nevidel som problém v tom, aby sa to v súčinnosti s exekútorom vyriešilo v prospech všetkých strán alebo k spokojnosti všetkých strán. Exekútora, resp. jeho zamestnanca, s ktorým sa mi podarilo spojiť až po niekoľkodňovej snahe telefonicky a bol to veľký problém, som oslovil cestou mojej právničky so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri riešení tohto problému. Navrhol som mu, že za účelom čiastočného uspokojenia pohľadávky oprávneného by bola zaslaná priamo na jeho účet zvyšná, podotýkam, nemalá časť kúpnej ceny s tým, že by zároveň on aj oprávnenému dal súhlas na prevod tejto časti pozemku, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a to bez tiarch.

    Až vtedy som však zistil, ako sa komunikuje s kanceláriou, ktorá rieši niekoľko desiatok tisíc exekúcií. Skúsenosť je taká, že sa nič nevyriešilo, veď načo si komplikovať život, keď z dávok, ktoré dostáva povinný, exekútor pohľadávku postupne za niekoľko rokov vymôže a to aj napriek ponúknutej možnosti čiastočne uspokojiť oprávneného oveľa skôr, odhliadnuc od toho, že oklamaný zamestnanec v dôsledku svojej naivnosti a dôverčivosti prišiel zrejme natrvalo o svoje peniaze a exekúcia na majetok povinného trvajúca už niekoľko rokov pokračuje ďalej. Chcem zdôrazniť ešte jednu vec, a to že zamietavá odpoveď od exekútora na žiadosť o poskytnutie takejto súčinnosti prišla po jedenástich mesiacoch. A možno na to, aby tento prípad skončil inak, stačilo, aby exekútor mal menej agendy, nebol vzdialený 200 kilometrov od povinného a záležalo by mu na každom jednom exekučnom konaní, ktoré vykonáva.

    Som presvedčený o tom, že elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, ktorých máme z môjho pohľadu dostatok, určite pomôže tomu, aby sa takéto a podobné prípady končili úplne inak. To je len malý príklad toho, prečo je potrebné zmeniť 20 rokov zaužívaný systém. Zrejme v tom čase nikto nepredpokladal, že oprávnení budú podávať návrhy na exekúciu niekoľko stoviek kilometrov od bydliska alebo sídla povinného, čo pravdaže nemá žiadnu logiku okrem tej, že chcem dohodiť kšeft známemu, však trovy spočívajúce vo vysokých náhradách cestovného zaplatí povinný, hoci budú neprimerane vysoké.

    Zriadenie jedného Exekučného súdu v Banskej Bystrici je ďalším veľmi pozitívnym krokom, čím sa vymožiteľnosti práva dala podstatne väčšia váha, ako tomu bolo doteraz. Zvýšenie počtu zamestnancov súdu, najmä vyšších súdnych úradníkov, určite prispeje k rýchlejšiemu vymoženiu pohľadávok oprávnených. Zvýšenie zodpovednosti súdnych exekútorov vo vzťahu k oprávneným, ale aj povinným, možnosť elektronickej komunikácie pri získavaní informácií taktiež prispeje k zefektívneniu exekučných konaní a zabezpečí veriteľom vymoženie ich pohľadávok bez zbytočných prieťahov.

    Za veľký prínos považujem zavedenie pravidelných správ o stave exekučných konaní. Oprávnený tak bude mať prehľad o tom, aké úkony exekútor urobil, a sám môže vyhodnotiť, či jeho pohľadávka je vôbec vymožiteľná.

    Veľmi pozitívne vnímam aj ustanovenie o trovách exekúcie, ktoré boli často terčom kritiky, najmä pri nízkych sumách vymáhaných nárokov, konkrétne časť o paušálnych výdavkoch. Toto ustanovenie by mohlo viesť k transparentnosti a hlavne k hospodárnosti samotného exekučného konania, kedy dlžník aj veriteľ budú vedieť, čo ich prípadná exekúcia bude stáť. Je už len otázka správneho nastavenia tohto paušálu vykonávacím predpisom. Zavedenie paušálnych výdavkov prispeje aj k zrýchleniu rozhodovania na súdoch, čo bude mať pozitívny dopad na celý justičný systém.

    Zavedenie vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou cestou samotného výkonu rozhodnutia bude mať pozitívny dopad najmä na dlžníkov, ktorí nebudú musieť platiť veľké trovy exekúcie exekútorovi. Predpokladom úspešného zavedenia tohto inštitútu však bude z môjho pohľadu posilnenie zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorým pribudne nie zanedbateľná agenda, ktorú dodnes nemali. Verím však, že sa s tým aj Sociálna poisťovňa vysporiada.

    Všetky zmeny Exekučného poriadku z môjho pohľadu budú viesť k väčšej vymožiteľnosti práva, o čo žiadajú najmä podnikatelia, a súčasné percento vymožených pohľadávok, ktoré, pokiaľ mám správne informácie, je niekde na úrovni 30 %, by sa mohlo postupne aj zvyšovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem za vaše vystúpenie. Pán poslanec, neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Ďalším prihláseným je pán poslanec Marosz. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som reagoval niekoľkými pripomienkami na predloženú novelu zákona o Exekučnom poriadku s ohľadom aj dopadu na verejné financie, resp. aj s ohľadom na možné zrútenie systému vymáhania pohľadávok ako takých.

    Touto novelou hrozí, že sa možno aj rozpadne výber pohľadávok štátu a ostatných napojených vecí. Celý návrh Exekučného poriadku nemá relevantné dáta alebo dopadové štúdie. Ministerstvo spravodlivosti nerozlišuje typ pohľadávok ani ich výšku. Neskúma vplyv na zamestnanosť exekútorov ani náklady na zriadenie a fungovanie jednotného exekučného súdu.

    Taktiež chýba vyčíslenie potreby nových zamestnancov Sociálnej poisťovne. Tiež sa nezohľadňujú náklady na interné vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Trošku sa z môjho pohľadu narušuje taký princíp právneho štátu, kedy Sociálna poisťovňa vymeria poistné, sama si vydá exekučný titul, sama rozhodne o opravnom prostriedku, sama začne exekúciu, sama ju vykoná bez možnosti podania opravného prostriedku.

    Návrh rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.

    V dôvodovej správe sa k článku IV bodu 5 (§ 148 ods. 1) uvádza: "Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (napríklad správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu, ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je alebo by bolo neúčinné."

    To znamená, Sociálna poisťovňa preoseje cez svoje spôsoby vymáhania majetných povinných a potom ostatných nemajetných nechá exekútorom, aby to len formálne ukončili. Exekútori budú musieť prepúšťať a Sociálna poisťovňa musí prijímať náklady, ktoré neboli zahrnuté v ekonomických dopadoch novely Exekučného poriadku. Jediná argumentácia je ušetrenie nákladov dlžníkov a nie ušetrenie nákladov štátu. Náklady budú, samozrejme, požadovať aj vybudovanie softvéru pre elektronickú komunikáciu a výber exekútorov, a to budú ďalšie náklady.

    Taktiež má byť zriadený Exekučný súd v Banskej Bystrici, kde sa odhaduje náklad vo výške sedem miliónov eur. Tento náklad ale nie je v dopadoch novely Exekučného poriadku zahrnutý, čo sa týka jeho chodu, chod tohto súdu. Všetky staré exekučné spisy zostanú na pôvodných exekučných súdoch, teda súdom sa odľahčí iba tým, že nebudú pribúdať nové spisy. Ministerstvo spravodlivosti nerieši, ako ukončiť staré pohľadávky, ktoré sú dávno nevymožiteľné. Približne 3,8 milióna spisov zostáva na súdoch, ale v 90 % netreba nič robiť, iba sa ukončujú alebo sú už ukončené, avšak súdy nerozhodli o napríklad trovách exekúcie a podobne. Zriadenie súdu sa teda nedá uhradiť zo súdnych poplatkov, lebo viacerí účastníci sú oslobodení od platenia, napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, mestá, obce, úrad práce a podobne.

    Novela Exekučného poriadku má byť účinná od 1. februára ´17. Teraz už ale sudcovia varujú, že súdy majú nedostatok nových sudcov a nestíhajú vyberať nových sudcov. Čiže vzniká otázka, že ako zabezpečiť výber sudcov pre nový súd v Banskej Bystrici alebo či sa budú presúvať z už aj tak personálne preťažených okresných súdov.

    Pokiaľ ide o efektívnosť vymáhania, v roku 2005 bola prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou nastalo zrušenie výkonu rozhodnutia na súdoch. V dôvodovej správe sa uvádza, že vymožiteľnosť pohľadávok bola na súdoch 0,5 percenta. Teraz sa ministerstvo znova snaží zaviesť dualizmus vo vymáhaní pohľadávok. Exekútorov motivuje k lepšej vymožiteľnosti pohľadávok ich odmena, nič nebude zamestnancov Sociálnej poisťovne motivovať k tomu, aby boli čo najefektívnejší a rýchli. Sociálna poisťovňa má obmedzené možnosti vymáhania iba zrážkami zo mzdy, z účtu dávok, ale nemôže zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, zablokovať motorové vozidlo, súpis majetku povinného a tak ďalej.

    V Českej republike sa dvojkoľajnosť vymáhania pohľadávok zrušila v roku 2013. Česká štúdia dospela k viacerým záverom. Najzásadnejšími výstupmi z tejto štúdie je zníženie vymožiteľnosti v desiatkach percent, nárast času vymáhania, rast nákladov veriteľov, rozloženie práce nebude rovnomerné, obmedzenie hospodárskej súťaže medzi exekútormi. Všetky nejaké argumenty, ktoré tá česká štúdia prináša, hovoria, že uvádzaná novela Exekučného poriadku by mala znamenať zhoršenie vymáhania pohľadávok a mala by mať potom negatívne dôsledky na spoločnosť.

    V roku 2005 novelou zákona 341 ste, pani ministerka, vtedy navrhli zrušenie výkonu; sa odôvodňovalo zrušenie výkonu rozhodnutia na súdoch a poslednou novelou Exekučného poriadku sa reaguje na skutočnosť, že súdny výkon rozhodnutia neúmerne zaťažoval súdy a vykonávacie konanie neriešilo zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktorému boli priznané, boli aj realizované. Upustením od dualizmu získa štát na súdoch väčší priestor na výkon súdnictva v iných druhoch súdnej agendy. Ministerstvo spravodlivosti považovalo za výhodné upustiť od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, zároveň však rešpektovalo súčasnú situáciu, ktorá nedovoľuje upustiť od výkonu rozhodnutia na súde v celom rozsahu. V roku 2005 bola teda tá argumentácia opačná ako teraz, keď sa snažíme zaviesť dualizmus vo vymáhaní pohľadáviek.

    Potom pokiaľ sa jedná o ekonomické dopady, tak všetci exekútori sú platcami DPH z trov exekúcie. Keď klesne počet prípadov, klesne i suma vybratej DPH v prospech štátu. Sociálna poisťovňa nemôže účtovať trovy exekúcie, pretože dlžníkovi je jedno, či zaplatí poistné hneď, počká na exekučný titul alebo zaplatí pohľadávku až pri vymáhaní Sociálnou poisťovňou. Stále to bude rovnaká suma.

    Za rok ´15 mala Sociálna poisťovňa 80 099 exekučných konaní z celkového počtu 474 979. Ministerstvo spravodlivosti uvádza číslo exekučných konaní 512 855. Teda zrejme tam došlo k nejakému omylu a chýba tam 32 876 exekúcií.

    Pokiaľ ide o elektronizáciu systému, nie je celkom jasné, ako bude systém náhodného výberu fungovať. Nie sú ešte vytvorené formuláre a tak isto nie sú odskúšané. Každý oprávnený bude musieť komunikovať elektronicky, čo je v dnešnej situácii nepredstaviteľné. Od 1. 1. ´17 majú byť elektronicky doručované písomnosti všetkým právnickým osobám. Do dnešného dňa je aktivovaná iba malá časť z nich. Nie je pravdepodobné, že za tri mesiace sa podarí všetkým štatutárom vybaviť nový občiansky preukaz. Treba sa vyhnúť tomu, aby potom bol znovu tento zákon novelizovaný alebo prehodnocovaný. Všetci drobní veritelia musia komunikovať s exekučným súdom elektronicky, ak budú musieť osloviť advokáta alebo niekoho splnomocniť, aby mohli podať návrh na začatie exekúcie, čo zvýši náklady na strane oprávnených, nie povinných. Zase sa ťarcha výdajov s vymáhaním pohľadávok presunie na veriteľa, nie na dlžníka. Nemožno sa teda domnievať, že by náhodné prideľovanie exekúcií jednotlivým súdnym exekútorom v určenom teritóriu viedlo k zefektívneniu vymáhania.

    K zefektívneniu vymáhania, naopak, prispieva súčasný právny stav, kedy si oprávnený môže voľne vyberať ktoréhokoľvek exekútora v rámci celej SR. Má to za následok, že pokiaľ je exekútor efektívny pri vymáhaní pohľadávok, má dostatočné personálne zázemie, technické vybavenie a je na trhu úspešnejší ako jeho konkurent, aj tá konkurencia sa musí snažiť investovať do zvýšenia svojej efektivity. Pokiaľ by boli exekútorom prideľované exekúcie náhodne, rovným dielom, odpadol by uvedený motivačný prvok a exekútori by mali istotu prísunu nových exekúcií bez ohľadu na ich efektivitu, čo je v rozpore s cieľami novely deklarovanými v predkladacej správe novely.

    Poznatky z praxe hovoria, že aj v súčasnosti existuje medzi exekútormi konkurenčné prostredie, sú v efektivite prístupov jednotlivých súdnych exekútorov značné rozdiely, a to až také, že výsledky najlepších dosahované na porovnateľných množinách pohľadávok predstavujú aj násobky úspešnosti tých najhorších. Pričom pokiaľ by došlo k obmedzeniu konkurenčného prostredia, logicky by sa situácia ešte zhoršila, aj tí najlepší exekútori by stratili motiváciu udržovať si vysokú efektivitu vymáhania pohľadávok, keďže príjem budú mať exekútori zaistený priamo zo zákona bez ohľadu na ich snahu.

    Primeraná ochrana práv dlžníka a stanovenie jednoznačného spôsobu a rozsahu určovania výšky nákladov exekúcie, tento cieľ novelou nebude splnený, pretože pokiaľ nebude exekúcia vedená dostatočne efektívne, dôjde k zbytočnému predlžovaniu exekúcií a zbytočnému zásahu do práv oprávnených.

    Takže týmto by som ukončil tento príspevok, ktorým sa nestaviam jednoznačne proti uvedenej novele Exekučného poriadku. Sú to skôr pripomienky, ktoré, za ktorými môžeme hľadať aj organizácie ako poisťovne, advokátske komory a iné organizácie, ktoré pripomienkovali alebo teda navrhli tieto body, aby boli zapracované do návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, našťastie ste na konci dodali to, že teda nie a priori proti, lebo ja som to pomaly pochopil tak, že všetko je OK a načo sa bavíme o novele Exekučného poriadku. Ale na konci ste povedali, že áno, niečo je treba.

    Ja len drobnosti. Sme o 20 rokov ďalej, ako keď sa tento Exekučný poriadok prijímal. V tom čase to bola moderná norma, pomohla. Lebo jasné, exekúcie cestou alebo výkon rozhodnutia cestou súdneho výkonu nefungovali. Proste vykonávatelia neboli na to pripravení, bolo to komplikované, nikto nešiel robiť súpisy zo súdnych exekútorov, proste áno, bolo to tak. Dnes sme o 20 rokov ďalej a myslím si, že Sociálna poisťovňa je tiež niekde inde, ako bola predtým, a dokáže tieto jednoduché exekúcie. Lebo často sú to úplne jednoduché exekúcie a dajú sa skutočne vyriešiť zrážkami, tak ako ste povedali tie tri prípady, ako sa dajú vyriešiť. A myslím si, že to bude efektívne.

    Ale čo je hlavné, ušetrí to veľmi, veľmi veľa peňazí tým povinným, ktorí nie vždy sa dostali do tohto postavenia svojou vinou a čítame to často v médiách, proste, že jednoducho sa nájdu pohľadávky Sociálnej poisťovne, o ktorých pomaly ani nevedeli, a sú to normálni ľudia, ktorí dokážu tieto peniaze zaplatiť. Pravdaže, ak to ide k exekútorovi, tak sú to už rádovo podstatne vyššie peniaze, čo by bola škoda, aby sme takto ľuďom vyťahovali z vreciek.

    Celkom nemáte pravdu, že teraz si musia vybavovať rýchlo obyvatelia, občania elektronický občiansky preukaz. Tam novela jednoznačne hovorí, že pôjde k exekútorovi ktorémukoľvek, najbližšieho, ktorého uvidí, a ten je povinný v zmysle tejto novely mu tento návrh elektronicky podať. Takže ja v tom nevidím zásadný problém, že teraz by sa zastavili alebo spomalili exekúcie. Ja si myslím, že je to progresívna právna úprava, ktorá jednoducho je potrebná v tejto dobe.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Marosz, chcete reagovať na túto faktickú poznámku? Nie, nie je tomu tak.

    V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Možno krátko zareagujem, pretože pán poslanec zhrnul niektoré pripomienky, ktoré boli komunikované v rámci pripomienkového konania, a dobre, že pán poslanec uviedol od koho. A ja to teraz nemyslím naozaj v zlom.

    Veritelia, najmä veritelia, ktorí majú veľké množstvo malých pohľadávok, majú s touto novelou problém. Ja to viem, že majú s touto novelou problém z jedného základného dôvodu. A treba si preto práve teraz na tomto mieste povedať, že v čom spočíva tá reálna súťaž, ktorá dnes prebieha na tom exekútorskom trhu. Pretože všetky tie reči o kvalite si musíme dať trošičku bokom. Pretože dnes neexistuje na Slovensku žiadny indikátor kvality exekútora, ani neexistuje nejaká súhrnná informácia o tom, akí úspešní sú jednotliví exekútori. Tá informácia nie je jednoducho dostupná. To znamená, keď chcete vymáhať pohľadávku, nemáte sa kde ako zorientovať, pokiaľ ide o kvalitu. Môžete sa akurát spýtať kamaráta podnikateľa, či nevie o dobrom exekútorovi.

    Ale na jednu úroveň tento trh má, a to je, kto dá lacnejšie podmienky pre exekúcie, z ktorých sa nedá nič vymôcť. Ja som povedala, ten odhad pri tých 3,6 milióna exekučných spisoch, ktoré sú na súdoch, je, že 70 % z nich bude zastavené pre nedostatok majetku. Že sa nedá nič vymôcť. A právna úprava, áno, dnes je nastavená tak, že keď sa nedá v rámci exekúcie nič vymôcť, tak trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto tá súťaž je v tom, ktorý exekútor sa zaviaže, že pri neúspešných exekúciách nebude pýtať trovy exekúcie. To dokážu dnes len veľkí, pretože keď má exekútor veľký balík exekúcií, tak na časti zarobí a potom dokáže sľúbiť to, že proste nebude pýtať náklady exekúcií, v ktorých nevie nič vymôcť.

    A potom je tu ešte druhé kritérium, a to je kritérium kamaráti. A z toho pramení aj tá deformita trhu, ktorá tu je, pretože keď má niekto 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisíc exekúcií ročne, no tak vie povedať poisťovni, Telekomu, že vieš čo, keď nevymôžem, nemusíš mi za to platiť. Čiže toto je jadro problému, ktoré ale nikto nechce pomenovať, iba keď proste sa rozprávate vis-a-vis.

    Ale musím vystúpiť a chcem povedať pár slov k tomu, že netreba to baliť do argumentov, ktoré jednoducho nesedia. Za prvé chcem povedať, náklady nového systému sú plne kryté zo štátneho rozpočtu. Je, súčasťou návrhu zákona je aj analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy vrátane zamestnanosti. Počíta sa tu s nákladmi na ľudí do Sociálnej poisťovne, počíta sa tu aj vo výhľadovom trojročnom rozpočte na náklady zriadenia osobitného pracoviska v Banskej Bystrici, ako aj na jeho prevádzku. Je s tým počítané v trojročnom výhľadovom rozpočte. Toto všetko je kryté.

    A zároveň platí, že to nie je, že nám to pomôže iba v tom, že neprídu nové exekúcie na všeobecné súdy. To je veľká vec, si treba uvedomiť, že keď máme, v roku 2015 prišlo na všeobecné súdy okresné milión 140-tisíc prípadov. Z toho bolo 550-tisíc návrhov na vydanie poverenia exekúcií. Tých 550-tisíc návrhov nepríde do podateľne ostatných 54 okresných súdov, kde sa vytvára kapacita na to, aby postupne v najbližších rokoch boli uzavreté tie prípady z 3,6 milióna exekúcií, a zároveň, aby tá uvoľnená kapacita administratívneho aparátu mohla pracovať v prospech sudcov na rozhodovanie sporov. A pre nás je to mimoriadne dôležité, keď chceme bojovať s rýchlosťou súdnych konaní v rámci všeobecných súdov.

    Neobávam sa, že neobsadíme pracovisko v Banskej Bystrici. Vypísali sme už výberové konanie na 13 miest sudcov do Banskej Bystrice. Prišlo nám 100 prihlášok na tých 13 miest. Ja verím, že si dobre vyberieme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie, pani ministerka, zareagujú traja páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Antalovi a tak isto aj pani ministerke za ich pripomienky. Verím, že teda tieto uvedené pripomienky, ktoré budú podané, budú predmetom možno ešte nejakých doplnkov do druhého čítania, a tiež, že nebude celý zákon šitý horúcou ihlou a bude pamätať na všetky dopady v prospech občanov a v prospech aj verejných financií.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som chcel doplniť možno aj v rámci tej polemiky, lebo sa stavám aj na trošku hranu tej druhej strany, že jedným alebo tretím dôvodom, pre ktorý si oprávnení vyberali exekútora, mohlo byť naozaj to, že ten exekútor je šikovný, schopný a vie vymôcť pohľadávky. Pretože pohľadávky sa nevymáhajú len od stola, dáte príkazy do banky, Sociálnej poisťovne, zrážky z dôchodku, ale musíte sa zdvihnúť zo stoličky, nájsť oprávneného, zadržať účtovníctvo, hľadať jeho dlžníkov, hľadať jeho hnuteľný, nehnuteľný majetok a tam možno nájsť v práci exekútorov, možno nájsť rozdiel.

    Ten problém odstránenia toho práva výberu bude práve spočívať v tom, aký štandard vo vyhláške, to nie je náš predpis, dámy a páni, aký minimálny štandard úkonov z hľadiska posudzovania kvality výkonu exekúcie bude ministerstvo požadovať a akým spôsobom sa bude hodnotiť výkon práce exekútora, pokiaľ bude mať takto garantovanú prácu. Považoval som za dôležité, aby som povedal možno aj ďalší dôvod výhod zo súčasného systému.

    Ale na druhej strane treba povedať, že pokiaľ Okresný súd v Banskej Bystrici zvládne z hľadiska rýchlosti vydávanie poverení, samotné konania sa týmto pádom môžu zlepšiť. Poviem názor z druhej strany, ktorý sme počuli v Českej republike. Zákonodarca, priznajme si to, má právo upraviť a regulovať výkon štátnej moci tak, že prerozdeľovanie exekučných vecí upraví náhodným výberom v rámci obvodu. A je to už len vecou zákonodarcu, pokiaľ sa to rozhodne, asi to bude treba, samozrejme, rešpektovať. Uvidíme výsledky následne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, vy ste ma šokovali, vy ste ma práve šokovali, ja neverím, čo som počul. Vy ste povedali, že ste vypísali konkurz na 13 sudcov v Banskej Bystrici. Dobre si to spomínam? My sme v prvom čítaní o zákone, ktorý predpokladá, že niečo také bude, a už ste aj konkurz urobili a my sme v prvom čítaní! Čiže potom otázka je, že načo sme tu potom vôbec? Vy už všetko máte hotové, už to bude schválené, diskusia v podstate je úplne bezpredmetná, vy už robíte kroky dopredu na to, že tento zákon už bude, akože to mi príde úplne divné.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Výber sudcu dnes trvá zhruba 9 mesiacov aj s tými previerkami. A zároveň máme v druhom čítaní upomínacie konanie, ktoré predpokladá špecializované pracovisko v Banskej Bystrici, a máme v behu túto právnu úpravu. Áno, my sme museli začať proces výberového konania skôr, my ho zároveň, samozrejme, máme možnosť v prípade neúspechu v tejto snemovni zastaviť. Ale zároveň ja som na seba zobrala to riziko, vediac aj, aký je vekový priemer banskobystrického súdu, že vieme pracovať s časťou tých sudcov aj na súde v Banskej Bystrici. Ale opakujem, v čase, kedy bude definitívne schvaľovaná táto právna úprava, budeme v čase, kedy vieme ešte aj tie výberové konania zastaviť. Ale začínať výberové konania až 1. januára by znamenalo, že budú miesta obsadené niekedy v septembri, októbri alebo v novembri.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani ministerka, predpokladám, že chcete reagovať na faktické, nech sa páči.

    Poprosím vás, keby ste jej zapli mikrofón.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    To bola písomná časť rozpravy, teraz nasleduje hlasovanie, po hlasovaní predseda, predsedajúci vyhlási ústnu rozpravu k tomuto bodu programu. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem teraz dvojminútovú prestávku do hlasovania. Ďakujem.

    Ešte, kolegyne, kolegovia, využijem tú dvojminútovú prestávku, pokiaľ ste v rokovacej sále na to, aby som upriamila vašu pozornosť na 7. ročník práve prebiehajúcej kampane Staroba sa nás dotýka a verejnej zbierky Lienka pomoci, ktorú organizuje nadácia Socia. Posolstvom tohto ročníka je práve potreba upozorniť na skutočnosť, že rodičia nám darovali veľkú časť svojho života a v istej životnej fáze im my musíme starostlivosť opätovať. K tejto mimoriadne aktuálnej téme, ktorá bola dnes aj predmetom rokovania Národnej rady vo dvoch návrhoch zákonov, kompenzácia, sociálne služby, ale aj s cieľom upozorniť na mesiac úcty k starším, ktorý práve prebieha, je v našej knižnici umiestnený zaujímavý baner, ktorý vám odporúčam pozrieť si. Do uvedenej aktivity sa zapojili aj zvučné mená z nášho spoločenského a kultúrneho života, takže pokiaľ by ste mali záujem, tak ten baner je umiestnený v knižnici dolu vo vestibule.

    Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 36 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 245).

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo poslanec Juraj Blanár. Pán poslanec, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z toho jeden pán poslanec predložil procedurálny návrh. Bol to pán poslanec Mihál, ktorý podal procedurálny návrh, aby bol zákon vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

    Takže poprosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať najskôr o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 58, proti 58, zdržalo sa 22. Konštatujem, že tento procedurálny návrh schválený nebol.

  • Žiadne iné návrhy neodzneli v rozprave, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, aby Národná rada rozhodla o rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní. Nech sa páči, môžeme hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 96, proti 23, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Čiže, vážený pán podpredseda, na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady je návrh na pridelenie tohto zákona na prerokovanie v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 140, proti nikto, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Jozefa Valockého, aby uvádzal hlasovanie o bode 37 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu transplantačného zákona (tlač 195).

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon), tlač 195.))

  • Vážený pán predsedajúci, k predloženému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Štefan Zelník, podal pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 5 bodov. O všetkých bodoch požiadal hlasovať spoločne.

    Keďže boli v rozprave podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám splnomocnenie gestorského výboru požiadať o skrátenie lehoty v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 118, proti 4, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Chcem len upozorniť, že v bode 56 spoločnej správy, strana 17, prišlo k prepisovej administratívnej chybe. Čiže nie je to § 48, ale § 43.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 66 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 107, proti 1, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme schválili body zo spoločnej správy.

  • Dajte, pán predsedajúci, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zelníka. Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 124, proti nikto, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Zelníka sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a spoločnej správy a rozpravy.

    Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 111, proti 13, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 111, proti 12, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh transplantačného zákona.

    Opäť prosím poslanca Jozefa Valockého, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch (tlač 196), bod 38 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 196.

  • Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona som vystúpil ja, podal som pozmeňujúci návr...; v rozprave podal pozmeňujúci návrh, pardon, pán poslanec Zelník, ja som podal tiež jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, aby ste dali..., musíme hlasovať o tom, pretože predložené pozmeňovacie návrhy boli predložené dnes v rozprave, dajte najskôr hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 zákona o rokovacom poriadku.

  • Takže dávam hlasovať o skrátení lehoty. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 120, proti 2, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 24 a body 26 až 27 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 125, proti nikto, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že sme schválili body zo spoločnej správy.

  • Pán poslanec Zelník požiadal o vyňatie bodu 25 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že jeho pozmeňujúci návrh rieši komplexnejšie uvedenú problematiku. Hlasujeme teda o bode 25 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 11, proti 74, zdržalo sa 55, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh schválený nebol.

  • Prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 123, proti nikto, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh pána poslanca Valockého.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 124, proti nikto, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh pána poslanca Zelníka.

  • Tým sme vyčerpali, pán podpredseda, hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a rozpravy.

    Pán podpredseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 121, proti nikto, zdržalo sa 19.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 126, proti nikto, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslanca Tibora Bernaťáka, aby uviedol hlasovanie o bode 39 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže (tlač 246).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 246.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nik. Tak isto nebol daný žiadny pozmeňovací návrh. Preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 79, proti 13, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 117, proti nikto, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (tlač 247), bod 40 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej, aby hlasovanie uviedla.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 247.)

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 138, proti nikto, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Teraz, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovane ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 142, proti nikto, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na protokolárne povinnosti niektorých poslancov Národnej rady navrhujem, aby sa zajtra hlasovalo len o 17. hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je všeobecný súhlas. Dávam hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 80, proti 31, zdržalo sa 26, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme návrh schválili, zajtra bude hlasovanie o 17. hodine.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

    Procedurálny návrh pán poslanec Zelník.

  • Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som, dovoľte mi touto cestou pozvať vás na stretnutie, ktoré sa uskutoční dňa 20. októbra, to je zajtra, od 12. do 13. hodiny na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Podujatie pripravujeme v spolupráci so Slovenskou epidemiologickou a vakcionologickou spoločnosťou Slovenskej lekárskej spoločnosti a Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. Zástupcovia Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti nás budú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, poprosím vás, kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • ... zástupcovia Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti nás budú informovať o stave zaočkovania proti chrípke na Slovensku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, vstup predsedajúceho.

  • Poprosím, dajte ešte čas pánovi poslancovi Zelníkovi.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Aj keď chrípku mnohí považujú za banálne ochorenie, chrípke a jej komplikáciám podľahne na Slovensku ročne viac ako 1 500 ľudí. Na ochorenie sa však dá pripraviť. Popri odporúčaných režimových opatreniach (správna životospráva, zvýšený prísun vitamínov, pohyb, dodržiavanie hygienických opatrení) je najúčinnejším preventívnym opatrením očkovanie. Napriek záväzku Slovenska dosiahnuť do roku 2017 zaočkovanosť proti chrípke minimálne 30 %, počet očkovaných u nás v posledných rokoch klesá a Slovensko je na chvoste spomedzi krajín Európskej únie. Z tohto dôvodu sme pre vás pripravili krátke stretnutie so zástupcami Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti o 12. hodine, na ktorom sa dozviete, aký je stav očkovania proti chrípke na Slovensku a jeho dôvody. V prípade záujmu môžete prísť a podporiť myšlienku ochrany očkovaním a dať sa v tento deň popoludní zaočkovať do všeobecnej ambulancie v priestoroch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Takže navrhovateľka je tu, spravodajca tak isto, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).

    Skončila písomná rozprava, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť najskôr k odpovediam pani ministerky na moje otázky, keďže viaceré sa týkali aj priamo exekúcií.

    Musím povedať, pani ministerka, že vaše odpovede ma uspokojili v tom zmysle, že tam vidím nejaký priestor, aby v tom druhom čítaní sme to prípadne doriešili. S výnimkou jednej otázky, ale tam mám pocit, že je iba technický problém a to možno by bolo zaujímavé zistiť. Vy ste povedali, že poznáte to číslo 40-tisíc nezamestnaných, voči ktorým je vedená exekúcia. Je možné, že tam je len technický problém v tom, že podľa mňa nie je možné, aby bolo vedené, vedená exekúcia iba proti 40-tisíc ľuďom, ktorí sú bez práce. Je možné, že nie sú v evidencii nezamestnaných, ale sú v evidencii sociálne odkázaných a tak ďalej. Lebo iba keby sme si zobrali počet obyvateľov rómskych osád, kde, ako vieme, percento exekvovaných dospelých osôb je veľmi vysoké, tak by to proste nevychádzalo. Okej, okej, dobre.

    Teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem sa opýtať, či existuje precedens v Európe na to, že existuje v štáte jeden exekučný súd, alebo prípadne aké sú s tým skúsenosti v iných krajinách, ktoré sú porovnateľné. Viem, že poľský systém je úplne iný, čiže to je moja prvá otázka.

    Po druhé, hovorili ste, že v súčasnosti sa zaoberá exekúciami 300 sudcov. Koľko predpokladáte, že na tomto špeciálnom, nazvime to, oddelení alebo neviem, ako to bude ukotvené právne, koľko sudcov sa bude zaoberať iba exekúciami a koľko vyšších súdnych úradníkov alebo prípadne ďalšieho personálu?

    Ďalšia moja otázka, druhá, smeruje k tomu, či tak ako máme špecializované, ja neviem, trestné senáty alebo správne senáty na jednotlivých súdoch, či by skôr nebolo efektívnejšie na tých jednotlivých súdoch vyžiadať si alebo teda vyčleniť nejakú časť tých sudcov, ktorí by sa venovali iba tomuto konaniu. A pýtam sa na to z toho dôvodu, že predsa len je vždy dobré, keď existuje nejaká konkurencia, aj keby to mali byť iba tri súdy na Slovensku (východ, západ, stred), kde sa bude dať nejakým spôsobom porovnávať, akým spôsobom a v akých lehotách a ako rýchlo tie jednotlivé súdy by vykonávali alebo proste spracovávali túto agendu. To znamená, nie som si ja istý, že, alebo nechápem nejaký dôvod, že prečo sa sústreďujeme na ten jeden súd, v čom to má byť také vylepšenie, nie je mi to, nie je to mi z toho zrejmé.

    Tretia otázka. Pohľadávka je môj majetok alebo firemný majetok alebo už kohokoľvek, nazvime to oprávneného. Ja si neviem predstaviť, že ako je možné, že ja nemôžem rozhodnúť o tom, alebo teda tá nová úprava, akým spôsobom chcem túto svoju pohľadávku vymôcť, prečo by som si nemohol vybrať exekútora, ak s ním mám dobrú skúsenosť. Prečo by to malo byť náhodne pridelené? Ja si to neviem predstaviť, mne to pripadá rovnako absurdné, pretože ten exekútor má realizovať moje práva alebo chrániť moje práva čo najlepšie. Mne to pripadá rovnako absurdné, ako keby nám obhajcov prideľoval náhodným výberom štát v trestných konaniach. Veď aj v trestnom konaní je to predsa tak, že advokáta si môžem vybrať sám. V prípade, ak si ho nevyberiem, štát mi ho ex offo pridelí.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ale náhodným, v poriadku, proste nerozumiem tomu, prečo by tu zrazu to malo byť tak, že proste nejakým náhodným výberom sa vyberie exekútor, nerozumiem tomu.

    Najmä preto tomu nerozumiem, pretože ste – aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, aj vy, pani ministerka – hovorili o tom, že mala by byť akási rovnováha v tom, že budú chránení dlžníci, ale, samozrejme, budú chránené aj práva oprávnených, ktorí jednoducho postupovali štandardným spôsobom, ich pohľadávka je štandardná, nevznikla žiadnym nespravodlivým, nelegálnym konaním a chcú jednoducho vymôcť. To si želá každý z nás, aby sa človek domohol nejakého svojho práva u dlžníka, ktorý si neplní svoje povinnosti.

    Tu sa mi zdá, že ako keby je to nevyvážené, nevyvážené. Mne sa páči, že nejakým spôsobom sa snažíme chrániť dlžníkov, to je v poriadku, ale nerozumiem logike, prečo takýmto spôsobom pristupujeme k tým oprávneným. Poviem to na príklade. Sociálna poisťovňa je riešená akoby v zvláštnom bode v tom vašom návrhu zákona. Ale z toho rezortu, ktorým sa ja zaoberám, vezmeme si políciu, ako to bude pri polícii napríklad? Predstavte si, že polícia vymáha pokuty, teraz bude mať namiesto toho, že si vyberie, ja neviem, piatich alebo koľkých exekútorov jednotlivé krajské riaditeľstvá alebo policajné prezídium, tak teraz bude mať, ja neviem, 300 exekútorov po celom Slovensku, s ktorými bude musieť komunikovať a vymáhať pokuty? Neviem, či je to efektívne a či to dáva nejakú logiku.

    A trošku na záver tej vašej debaty ste mi skôr pripadali, pani ministerka, ako taká, nemyslím to v zlom, odborová predáčka menších exekútorských úradov, že ako ony potom nemôžu sa prihlasovať do výberových konaní, lebo nevedia preukázať to alebo ono. Pravdupovediac mne je jedno, že či má exekútorský úrad takýto problém, mňa zaujíma predsa ako toho, kto chce dosiahnuť nejaký výkon práva, to, či ten exekútor to urobí alebo neurobí. A keď náhodným výberom dostanem prideleného exekútora, ktorý si nekoná svoje povinnosti, tak ako si ja predstavujem alebo tak akoby mal, akým spôsobom budeme, akým spôsobom sa budeme vedieť tomu brániť.

    Aby som to zhrnul, znovu si myslím, že je to krok dobrým smerom, to znamená, niečo sa pohlo, niečo sa nejako ide riešiť. Mám tam tie otázky, ktoré som povedal, prečo je to, prečo je to takto urobené. Na jednej strane ako by som povedal, že uznávame právo veľkého veriteľa, ktorým je Sociálna poisťovňa pre, nazval by som to, nejaký špeciálny postup, akým on si môže vymôcť svoje pohľadávky, ale máme tu aj ďalších veľkých štátnych veriteľov, ktorí tiež možno by si chceli vymôcť svoje pohľadávky logickejším a manažérsky jednoduchším spôsobom. Ale potom tu máme, potom tu máme ďalšie firmy, ktoré proste pôjdu v móde, že budú mať, ja neviem, 300 exekútorov. A asi každý chápe, že aj telekomunikačný operátor proste, pokiaľ mu jeho klient neplatí, no tak chce tú pohľadávku nejako vymôcť.

    To sú moje pripomienky k tomuto, predpokladám, že bude priestor v druhom čítaní sa o tom baviť. Za seba ja hovorím, že si myslím, že stojí za to to do druhého čítania posunúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré položil pán poslanec, ja by som si dovolil len uviesť niekoľko úvah. Predpokladá sa a asi to očakávame od Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je ináč v obľube pani ministerky, pretože bude mať celoslovenskú pôsobnosť v niekoľkých veciach, už bol spomenutý zákon o podmienkovom konaní, upomínacom konaní, kde bude platobné rozkazy vydávať Okresný súd Banská Bystrica a ďalej bude vydávať poverenie na exekúcie. Ja si to predstavujem tak, že tento okresný súd bude zo strany ministerstva podporený personálne, to bolo spomenuté. Nové výberové konanie trinástich sudcov, primerane asi k tomu môžeme očakávať administratívu, ale aj technicky, pretože veľké množstvo tejto agendy bude vykonávané automatizovaným spôsobom.

    Samozrejme, právne posúdenie každej jednotlivej veci sa z našej strany ako zákonodarcu očakáva. Práve preto si myslím, že prečo tá úspora. Tá úspora je z rozsahu, pretože pokiaľ sa 300 pracovníkov jednotlivých súdov na Slovensku muselo hoci pol hodinu denne zaoberať exekučnými vecami, z jednej veci sústrediť sa na ďalšiu a nemajú špecializovanú agendu, veľmi to zapratáva kapacity personálne na všetkých súdoch na Slovensku. Preto sústrediť tú agendu v Banskej Bystrici, ja si myslím, že je celkom logické, a tým, že je to v strede Slovenska, je to aj logicky geografické.

    No a pokiaľ ide o právo výberu, tu môžem sa stotožniť s pánom poslancom. Áno, berie sa to právo výberu, ja som to vravel, mne je to ľúto, chýba mi to, možno sa k tomu budeme musieť vrátiť, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

  • Pán kolega Madej, ďakujem vám za tie úvahy, ktoré ste povedali. Ja len jednej veci nerozumiem, že dobre, tých 300 sudcov, ktorí sa tomu čiastočne venujú, tak prečo všetkých teraz tých 13 sudcov presúvame do Bystrice, nedáva mi to nejakú, máme tam nových, ktorých tým ideme poveriť, nie som si istý, že či akurát toto bude tým kľúčovým kritériom.

  • O vystúpenie v rozprave v zmysle rokovacieho poriadku požiadala pani podpredsedníčka vlády. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pretože rada by som odpovedala pánovi poslancovi Krajniakovi.

    Áno, ten jeden súd pre mňa znamená naozaj špecializované pracovisko, v rámci ktorého ja si nemyslím alebo tá predstava nie je taká, že gro tej roboty budú robiť sudcovia, skôr bude to špecializované pracovisko postavené na práci vyšších súdnych úradníkov. My predpokladáme možno okolo 200 až 250 komplet zamestnancov na tom súde, aj na upomínací rozkaz, aj na exekučné konanie a na tento počet vlastne bude 13 sudcov, 80 až 100 vyšších súdnych úradníkov a zvyšok administratívny aparát, pretože to vybavovanie tohto typu agendy takú súdnu kapacitu nepredpokladá, a tak jak nastavujeme ten proces o to viac, pretože, a preto v zásade prechádzame na ten náhodný výber. V prvom stupni mnohé rozhodnutia zverujeme samotnému exekútorovi a ten súd bude vlastne pôsobiť ako odvolacia inštitúcia, napríklad pri rutinných rozhodovaniach o zastavení konania a podobne.

    Zároveň ako keby to množstvo agendy bude zúžené tým, že zavádzame paušálne náklady, to znamená, nebude sa rozhodovať o nákladoch a vyhodnocovať oprávnenosť jednotlivých nákladov, pretože náklady budú stanovené paušálom. To znamená, celý ten proces bude vyzerať v mnohých smeroch inak ako teraz.

    Dnes, viete, áno, tí sudcovia, ktorí tu dnes robia, niektorí na niektorých súdoch sú vyslovene špecializovaní na túto agendu. Zároveň nám na mnohých iných súdoch to majú sudcovia len ako vedľajšiu agendu, možno ako na 10 percent. Ale zároveň to znamená, že áno, ten trestný sudca, ktorý má v desiatich percentách exekučnú agendu, no aj takú kapacitu tomu venuje, aj tak vôbec sa venuje tej agende ako takej a možno preto aj mnoho exekučných vecí nám stojí, pretože jednoducho je to ako bočná agenda. No a na malých súdoch už špecializácia vôbec nie je možná, tam je to úplne zabité.

    Čiže do úvahy vlastne prichádza to rozhodovanie, tak ako ste ho pomenovali, že či jeden súd, alebo tri, hej, reálne, keď by sme chceli túto agendu špecializovať. Nám sa zdalo aj z technických dôvodov, z nastavenia celého toho aj elektronického mechanizmu a nastavenia procesov špecializácie výhodné to mať na jednom mieste, vybudovať toto jedno pracovisko a spraviť ho proste jedným špecializovaným pracoviskom. A aj z hľadiska budovania toho pracoviska sa nám zdalo praktické riešenie robiť to na jednom mieste a zaviesť ako keby jednu metodiku toho celého procesu, akým spôsobom to bude prebiehať.

    A, samozrejme, že si od toho sľubujeme uvoľnenie kapacít na všeobecných okresných súdoch, pretože jednoducho tam k uvoľneniu kapacít dôjde, lebo neťaháme týchto ľudí zo systému. Máme nadsystém, vlastne pridelené systemizované miesta aj na tých sudcov, aj na vyšších súdnych úradníkov, aj na zamestnancov tohto špecializovaného súdu. Je to inak veľmi náročná robota, my, samozrejme, hľadáme priestory na to, pretože potrebujeme týchto ľudí aj umiestniť. A áno, v niečom je to aj z manažérskeho hľadiska veľmi odvážna momentálne idea aj práca, ale my sme presvedčení o tom, že toto riziko stojí za to podstúpiť.

    Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie, ja som to, pretože rozumiem tomu, že toto je sporná vec, lebo to je zmena systému, to je zásadná zmena systému, asi aj jeden, aj druhý systém má svoje plusy a svoje mínusy a my tým, že sme sa rozhodli ako keby nezaťažovať súdny systém aj banálnymi rozhodnutiami, ktoré môže robiť exekútor, a zároveň tým, že sme si povedali, že je pre nás bonita aj to, keď dokážeme všetky exekúcie voči jednému dlžníkovi držať v rukách jedného exekútora, čo je podľa mňa dobrá vec, tak nám z toho vyplynulo, že bez toho náhodného výberu to nevieme urobiť.

    Ja som mala mesiac dozadu stretnutie s českým ministrom Pelikánom a českým ministrom Dienstbierom súčasne a sme sa rozprávali aj na túto tému, pretože v Čechách práve preniesli časť rozhodovacích právomocí na exekútora, aby odľahčili súdny systém. A tak, ako mi obidvaja ministri povedali, tak momentálne stoja pred problémom, že čo s tým systémom ďalej, pretože ako povedal pán minister Pelikán, tak nepodarilo sa oddeliť exekútora od veriteľov v tom zmysle dostať ho do tej ako keby naozaj neutrálnej alebo nezávislej polohy, keď robíte rozhodnutia vzhľadom na to, že ostal slobodný výber exekútora. Čiže on mi vlastne potvrdil, že kombinácia slobodný výber a zároveň preniesť rozhodovanie na exekútora, nie je dobrý nápad. A obidvaja ministri mi povedali, že uvažujú vlastne nad zmenou systému, akurát že sa nevedia dohodnúť, pretože pán minister Dienstbier je toho názoru, že treba teda ten model dotiahnuť do konca a ísť na náhodný výber na krajovom princípe, pán minister Pelikán, naopak, zvažuje, že treba teda vrátiť to rozhodovanie komplet na súdy, ale zároveň hovorí, že potom ale treba ako regulačný mechanizmus zainteresovať viacej veriteľov do toho, ako ten exekútor naozaj robí, a preto ako kompenzáciu toho zvažuje obligatórne preddavky exekútorom, čo by pán poslanec Madej ma tiež asi nemal rád.

    Takže mne z tej debaty vyplynulo len jedno, že buď jeden systém alebo druhý systém, ale akože kombinácia nie je dobrý spôsob. Takže my sme to vyhodnotili tak, že my dnes v situácii, v ktorej sa nachádzame, aj z hľadiska systému fungovania súdov ako takých a krokov, ktoré chceme ďalej na zefektívnenie celej súdnej sústavy urobiť, je pre nás dôležité časť tých, odľahčiť súdny systém o časť rozhodovania a to má potom aj tie svoje konzekvencie. Čiže tá úvaha nezačala náhodným výberom, tá úvaha začala tými inými požiadavkami, ktoré sme si položili na fungovanie systému ako takého a toto nám z toho vyšlo ako východisko.

    Pokiaľ ide o ten tlak alebo motiváciu, aby exekútori dobre postupovali v jednotlivých exekúciách, stále je tam ten priestor pre ekonomickú motiváciu v tom zmysle, že exekútor zarobí len vtedy, keď vymôže, lebo len vtedy bude mať proste tú odmenu percentuálne určenú z toho, čo vymôže. Aká výška to bude, to je predmetom debaty, ako to je, by som teraz nechcela uzatvárať, lebo to bude predmetom právnej úpravy vyhlášky. A v prípade, že nevymôže nič, tak môže sa domôcť len teda tej paušálnej náhrady nákladov.

    Mňa zaujalo to, čo ste spomínali, pán poslanec Madej, vo svojom úvodnom vystúpení, nepoznám ja ten nález českého ústavného súdu a rada si ho pozriem, rada si ho pozriem, pretože v niečom by nám to mohlo pomôcť aj pri ďalšom kreovaní prechodných ustanovení z hľadiska tých exekúcií, ktoré dnes sú na stole. Plus, samozrejme, my dávame oprávnenia súdu, aby mohol určiť spôsob vykonania exekúcie aj mohol vymeniť exekútora, pokiaľ sa v tej exekúcii nepokračuje tak, ako by sa malo, plus zavádzame tie pravidelné správy exekútora voči oprávnenému aj voči súdu, plus ten elektronický systém alebo ten register exekúcií chceme ho nastaviť takým spôsobom, aby umožnil oprávnenému nahliadať ako keby do svojho spisu a mohol tak perspektívne vidieť vlastne stav svojho exekučného konania.

    Takže ja si myslím, že toto, je to naozaj veľká výzva, toto nové pracovisko, ale ja verím, že proste v priebehu roku dokážeme rozšlapať naozaj aj ten bežný chod toho pracoviska tak, že budeme spokojní.

    Neviem, či som tým zodpovedala všetky otázky, ak som na niektorú zabudla, tak sa ospravedlňujem, potom vám poviem.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Možno, keď mám slovo, aby som nemusela vystúpiť v záverečnom slove, tak si dovolím ešte raz na záver povedať k tomuto zákonu pár slov. Je to ťažká norma, je to ťažká norma a realizácia tejto normy najmä v prvej fáze bude extrémne náročná pre ministerstvo, pre Okresný súd v Banskej Bystrici. A, samozrejme, sú s tým spojené aj isté riziká a my sme pripravení týmto rizikám čeliť. Sme pripravení aj veľkým veriteľom s veľkým počtom pohľadávok nájsť alebo hľadať také technické riešenie elektronickej komunikácie so súdom, ktorá im zabezpečí maximálny možný komfort v rámci tejto komunikácie, ale som presvedčená, že keď chceme mať funkčný súdny systém, keď chceme mať funkčnú vymáhateľnú správu, fér exekúcie aj voči dlžníkom, tak je to možno razantné riešenie, ale v tomto čase veľmi dôležité riešenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pani ministerka, ďakujem, že ste odpovedali takto obsiahlejšie, lebo mi to umožnilo lepšie pochopiť, ako si predstavujete, že by to malo ideálne fungovať. No a bohužiaľ, musím len povedať, že na základe tohto si myslím, že to nebude fungovať a skúsim vám povedať, že v čom vidím tie riziká.

    Presne ste popísali, že čo sa stane v Česku, keď sa to posunulo kdesi uprostred. Lenže my postupujeme z nejakého bodu A do bodu B, kde robíme takpovediac exekútora, ktorý je, nazvime to podnikateľ alebo ten lovecký pes, ktorý je motivovaný tým, aby vymáhal, ho posúvame do role nepodnikateľa, úradníka, tak by som povedal, ktorý dostáva peniaze len za to, koľko vybaví spisov, tak by som povedal. A teraz problém je v tom, že zo strany dlžníka, hovorím teraz o psychológii toho, čo sa zmení, zo strany dlžníka tam zostane ten efekt toho, že exekútor sa bude správať ako exekútor dnes. To znamená bude toho dlžníka, samozrejme, naháňať a tak ďalej. Ale zo strany oprávneného ho akoby posúvame do polohy, kde bude mať menej motivácie toho oprávneného uspokojovať.

    Ja sa obávam, že skončíme kdesi úplne uprostred a nespokojní budú všetci, toho sa obávam. A to teraz hovorím ako v dobrom svoj názor, lebo snaha o hľadanie tej rovnováhy je správna, že ako to nastaviť. Tu sa obávam, že nespokojní budú úplne, úplne všetci, keď to takto prerobíme.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o vystúpenie v rozprave požiadal spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Asi býva dobrým zvykom začať vystupovať viacej v rozprave ako pri záverečných slovách, tak rád by som na toto nadviazal a možno si tým ušetril aj vystúpenie v rámci záverečného slova spravodajcu.

    Nadviažem na to, čo bolo povedané. Áno, tá jedna výhrada, ktorú mám aj ja, je to zrušenie práva oprávneného vybrať si exekútora, ktorú sme obetovali alebo v tomto návrhu obetovávame systémovým zmenám, ktoré sa prinášajú. Dávam aj ja nad tým veľký otáznik. Ale hovorím, pani ministerka má hlavne ako manažér tohto rezortu právo rozhodnúť sa, ktorou cestou v tomto volebnom období ide, a pokiaľ zvolila túto cestu, je to treba rešpektovať. Nesie za to aj za efektivitu výkonu rozhodnutí exekúcií zodpovednosť a myslím si, že už sa jej chopila tým, že pripravuje obvod krajského súdu v Banskej Bystrici, teda Okresný súd v Banskej Bystrici na tieto nové kompetencie. Uvidíme, ako to bude fungovať.

    Ale, a chcem to dopredu povedať, ak exekútori si budú istí svojou prácou, pretože budú dostávať náhodne a pravidelne a rovnomerne každý do budúcnosti robotu, neni medzi nimi konkurencia, budeme od nich očakávať, že pri výkone svojich povinností nezlenivejú. Ak zlenivejú, ak tento systém bude znamenať nižšiu efektivitu exekúcií a horšie sa správanie k oprávneným, bude to signálom toho, že tento systém bude treba zmeniť. To znamená, ak pristúpime k tomuto systému, je to na exekútoroch, aby dokázali, že každý jeden úrad, ktorý dostane primerane, rovnomerne, náhodným spôsobom pridelené exekučné veci, to nebude zneužívať tak, že bude robiť len základné penzum svojich povinností.

    Prečo to hovorím? Súčasťou tohto návrhu je aj vyhláška, ktorá hovorí, aké procesné postupy má exekútor vykonávať. A tu dávam za pravdu teórii, že naozaj ministerstvo nie je schopné vo vyhláške obsiahnuť všetko, tú efektivitu práce toho exekútora, ktorú musí urobiť. Jasné je, že dopytuje Sociálnu poisťovňu, dopytuje register pobytu obyvateľstva, dopytuje evidenciu motorových vozidiel, kataster nehnuteľností, to je taký základný štandard toho, čo musí exekútor urobiť. Nahodí vec do svojho informačného systému, stlačí enter, tie dopyty, veľké množstvo z nich prejde elektronicky zadarmo do bánk a do ďalších inštitúcií, ktoré mu naspäť v dávkach odpovedajú. To znamená, dneska už v mnohých dopytoch nemá exekútor ani náklady na poštovné pri tých úkonoch, ktoré robí.

    Ale vyhláška povie to minimum, ktoré exekútor musí robiť. Ale to nestačí pre nás, ktorí chceme vysokú vymožiteľnosť práva, nestačia tieto základné úkony, pretože do vyhlášky sa nedá napísať, exekútor, musíš vstať zo stoličky a hľadaj v sídle povinného hnuteľný majetok, nahliadni do jeho účtovníctva, hľadaj, či má nejaké pohľadávky, aby si mohol prikázaním iné peňažné pohľadávky vymáhať od dlžníkov povinného a tak ďalej. To sú, to sú úkony nad rámec toho, čo vieme dať do vyhlášky, ale presne to sú úkony, ktoré percentuálne zvyšujú vymožiteľnosť exekúcií a budeme ich stále očakávať. Dneska ich očakáva veriteľ tým, že si vyberie exekútora, u ktorého vie, že je ochotný vstať z tej stoličky a ísť k povinnému.

    Dneska, keď rozdelíme rovnomerne tie veci, áno, hrozí riziko, že niektorým sa vstať z tej stoličky už nebude chcieť, že stlačia enter, rozhodia to do bánk, Sociálnej poisťovne, katastra a do evidencie motorových vozidiel a to mu stačí, tak 20 % vymôže, ten druhý by vymohol 30 %, ale podľa vyhlášky som si odbil to, čo som mal a nejaká vymožiteľnosť tu je. Budeme však očakávať a, bohužiaľ, sa to nedá presne v tej vyhláške kvantifikovať, čo všetko ten exekútor pri konkrétnej exekučnej veci má urobiť, ale nestačí to, to, čo bude vo vyhláške.

    Pokiaľ ide o náklady a bavili sme sa tu o tých paušáloch. Veľmi rád, možno by bolo o tom treba ešte osobitné rokovanie, tu som už naznačoval, že aj vďaka elektronickej komunikácii s úradmi prebieha veľké množstvo rozhodnutí, doručovania rozhodnutí a komunikácie s úradmi, bankami elektronicky, to znamená, že tam nevznikajú náklady tie priame, hotové. Ja viem, že teraz budeme hovoriť, že treba informačný systém platiť, investovať doň, údržbu, treba platiť mzdy a tak ďalej. To znamená, že sú tam nejaké náklady, ktoré sú fixné, ale tieto variabilné už veľmi v malom rozsahu vznikajú a teraz je otázka pre zákonodarcov a, samozrejme, pre ministerstvo, ktoré má v kompetencii tú vyhlášku podľa splnomocňovacieho ustanovenia, na ktoré náklady bude prihliadať. Len čistý variabil alebo ešte sa bavíme aj o tom fixe, že či prerozdelíme na každú vašu vec. A tu poďme sa baviť o tom rozhodnutí a veľmi rád, potom by sme mohli prerokovať tieto veci aj na zasadnutiach výboru, že istú časť, aspoň istú časť toho rizika. Pokiaľ stále podáva daňové priznanie a žije z odmeny, nie z výplaty, ale z odmeny, ktorá je jeho príjmom, je to slobodné povolanie, stále je to slobodné, aj podľa tohto to bude slobodné povolanie s garantovaným prídelom exekučných vecí, tak musí zdieľať istú časť rizika a to je o tom paušále, ktorý sa dáva.

    Možno len tak námetom, pokiaľ ide o samotnú odmenu a paušálne náklady, možno by stálo za úvahu aspoň časť z tej úpravy vo vyhláške, ktorá dneska ešte nie je zrejmá, asi sa o tej výške bude diskutovať, aj kvôli právnej istote, aj kvôli možno populizmu, ktorý vidíme v Českej republike, tam sa predbiehajú, ako zvýšiť alebo znížiť odmeňovanie, dať aspoň časť do zákonnej úpravy. Len tak z hľadiska toho, lebo pod zákonným predpisom tú základnú výšku alebo ďalšie veci, ďalšie veci riešiť, samozrejme, je to potom, samozrejme, v čistej kompetencii ministerstva.

    Pokiaľ ide o centralizáciu, a tu si dovolím zopakovať, že v tejto centralizácii sa zhodneme. Myslím, že historicky s pani ministerkou som sa nezhodol v jedinej centralizácii, a to je, kedysi Okresný súd Skalica to bol, myslím, pri istých druhoch exekučných vecí. Ale pokiaľ ide o Banskú Bystricu na vydávanie platobných rozkazov elektronických a na vydávanie, a vydávanie poverení, tak bolo rozhodnutím manažérskym ministerstva a následne zákonodarcu bude rozhodnutím, či to bude Banská Bystrica. Geograficky je to logické, lebo je v strede.

    A pokiaľ ide o Banskú Bystricu ako takú, tak v zásade posilnenie z hľadiska počtu sudcov, istá forma administratívneho posilnenia aparátu a súčasne posilnenie zo strany aj technických kapacít, verím, že umožní, aby to fungovalo rýchlejšie. Môj názor je, pokiaľ sa sudca môže sústrediť na jeden druh alebo na špecializovanú agendu, jeho výkonnosť je oveľa väčšia, ako keď mu rozdelíme pracovný čas desaťkrát na desať percent výkonnosti v desiatich agendách. Je to podľa môjho názoru úplne logické, sú tam úspory z rozsahu, administratívne časy preskupovania sa pri príprave na jednotlivú agendu v rámci pracovného času aj sudcu, aj administratívneho aparátu. Inými slovami, tam sa asi bude očakávať oveľa, oveľa vyššia výkonnosť. Držím palce.

    Pokiaľ ide o poslednú vec a tu budeme musieť, o tej musíme veľmi intenzívne hovoriť a to chcem aj naznačiť, máme veľmi nerovnomerne zastúpené exekútorské úrady v rámci Slovenskej republiky. V Bratislave máme približne 82, 80 cca úradov, v sídle, v obvode sídla krajského súdu 80 exekútorských úradov. V Banskej Bystrici, v Košiciach, v Žiline je to okolo 30, maximálne niekde okolo 40 úradov, ale priemerne je to 30, 33 úradov v iných obvodoch krajských súdov. Inými slovami, keď na 80 úradov prerozdelíte isté množstvo nápadu vecí, napríklad ktoré je v Banskej Bystrici, ktoré je v Bratislave, na 80 úradov, vyjde vám nižší počet, napríklad 600, 700 vecí ročne. Keď v obvode Banskej Bystrice prerozdelíte na taký istý počet exekučných vecí, taký istý počet exekučných vecí na 30 úradov, to znamená dvaapolkrát menej, tak vyjde na jeden úrad 2-tisíc exekučných vecí ročne. A my sa musíme pobaviť aj o tej rovnomernosti v rámci zaťaženia jednotlivých úradov na celom Slovensku, nielen v rámci krajského súdu, aby sme vedeli vyriešiť nerovnomerné zaťaženie jednotlivých úradov v obvode krajských súdov a povedať si, či vznikne alebo nie. Je tam veľa technických otázok, ale verím, že všetci si želajú, aby ten systém fungoval.

    Vrátim sa k tomu, čo som uvádzal na začiatku. Dámy a páni, to tu nie je ani boj proti exekúciám, to tu nie je boj ani proti exekútorom, ani proti oprávneným, ani proti dlžníkom. Exekučné konanie ako druhý stupeň občianskeho súdneho konania je potrebné. Môžme sa baviť o spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, rozsudky musia byť. Ale súčasne rozsudky sa musia plniť a keď ich niekto neplní, na to je exekučné konanie. Možno povedať teda, že je potrebné.

    Na druhej strane máme aj z histórie zaťažené súdy, či už zaparkovanými alebo akýmkoľvek iným pojmom nazvanými exekučnými konaniami, ktoré už len spočívajú a nevieme ich vyriešiť. Preto oceňujem, že toto je dobrý námet na diskusiu, ako v tomto volebnom období vyriešiť veľké množstvo exekúcií.

    Dámy a páni, a prosím vás veľmi pekne, nezabúdajte, keď niekomu exekútor berie peniaze, nie je to len kvôli jeho odmene a trovám. Niekto vydal platobný rozkaz, rozsudok, exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, aj tam musíme ešte v tejto snemovni veľmi tvrdo zapracovať, aby sme ochraňovali ľudí pred nespravodlivými exekúciami, ktoré vychádzajú z nespravodlivých rozhodnutí súdov. A pred rokom sme preto urobili veľmi, veľmi veľa a vyzývam všetkých na pokračovanie. Preto hľadajme tú vyváženosť záujmov oprávneného, tomu, komu dlžia, aby sme napĺňali spravodlivosť. Keď ti niekto ukrivdil, nezaplatil, keď ti niekto spôsobil škodu, má ti byť uhradená, ale súčasne aj primeranú spravodlivosť voči povinným, aby sme ich nejakým spôsobom mohli zaťažovať spôsobom primeraným a spravodlivým. Aby zase nebudili exekučné konanie a celková vyťaženosť týchto konaní dojem, že tento systém sa už zaužíval.

    Ďakujem veľmi pekne a poprosím aj ja vás touto cestou, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pričom sa teším veľmi na podrobnú odbornú diskusiu a diskusiu o každom jednom ustanovení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Madej, nikdy by som neveril, že budeme spoločne bojovať za väčší priestor trhu proti pani ministerke Žitňanskej. Takúto kombináciu by som si nevedel predstaviť, ale tak sa stalo. Pani ministerka totižto presadzuje de facto socializmus. Čiže každý robí, ako sa mu darí, a náhodným výberom dostane tu prípad zaujímavejší, tu lukratívnejší, tu špinavú robotu za 5 euro. Je to vlastne zamestnanec, ktorého odmena a pomer jeho odmeny za prácu je daná náhodným výberom. Ako budú motivovaní tí ľudia robiť? Ja si to neviem predstaviť, že ako to bude fungovať. Stanú sa z nich klasickí úradníci. To znamená, naberú časom tú mentalitu. Tohto sa najviac bojím, neviem si predstaviť, že prečo by mali byť potom motivovaní takýmto spôsobom pracovať inak, než to presne popísal pán kolega Madej. Čiže, no tak urobí tú najnutnejšiu robotu a potom počká, čo bude. Prečo by sa vlastne snažil?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som sa rád vyjadril len k tým alokáciám, ktoré tu boli naznačené v zmysle regionálneho presunu. Ako Banskobystričan chcem pochváliť za tento nápad, ale zároveň by som chcel poprosiť, aby sme podobne pristupovali v prípade iných budúcich štátnych inštitúcií v rámci celého Slovenska, aby to zase nebolo chápané ako bratislava- a banskobystrickocentrizmus, lebo už aj s takým niečím som sa stretol. Takže ja vám budem držať palce v tejto veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce reagovať pán poslanec Madej? Nie.

    Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pani podpredsedníčka vlády už zaujala stanovisko. Nech sa páči. Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 173. Spoločná správa výborov má tlač 173a.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Áno, ide o návrh zákona, ktorý napĺňa programové vyhlásenie vlády. Je to návrh zákona, ktorý je postavený na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora.

    Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj verejnej kontroly, tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie tajiť alebo klamať, vystaví sa riziku sankcií až po výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje.

    V prvom čítaní odznelo viacero vystúpení k tomuto návrhu zákona, a preto v časti v mojom úvodnom slove teraz nadviažem aj na túto diskusiu, ktorá už prebehla. V prvom rade chcem povedať, že protischránkový zákon sa do parlamentu dostal prvýkrát v minulom funkčnom období ako reakcia na kauzu piešťanského cétečka. Hoci žiaden z opozičných návrhov vtedy nebol prijatý, diskusia v pléne vygenerovala štyri princípy, na ktorých by mal účinný protischránkový zákon stáť. Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností. Za tieto princípy sformulované v uznesení Národnej rady hlasovala prakticky kompletná opozícia v tom čase a ja som presvedčená o tom, že je nespochybniteľné, že predkladaný zákon o registri partnerov verejného sektora tieto princípy napĺňa.

    Návrh zákona stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Uvedenie nepravdivých údajov bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra.

    Diskusia v parlamente v rámci prvého čítania naznačovala aj iný možný prístup k zákonu, a to ten, že štát preverí všetky firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje a vylúči tie, o ktorých vlastníckej štruktúre bude mať oprávnené pochybnosti. Skôr, než vysvetlím, prečo sme sa rozhodli pre ten prvý prístup, poviem, prečo podľa môjho názoru nie je možný ten druhý. Som presvedčená o tom, že štát dnes nedisponuje kapacitou na preverenie takého počtu firiem, musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne. Zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali.

    Zároveň platí, že si treba znova pomenovať, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je transparentnosť, nie vyšetrovanie, nie odhaľovanie trestných činov. Vo výsledku ale verejný register partnerov verejného sektora môže byť aj nápomocný k tomu, že sa podarí odhaliť aj niektoré trestné činy, ale na to sú už príslušné iné orgány. Vo výsledku navyše by o spôsobilosti firmy obchodovať so štátom rozhodovala v konečnom dôsledku pečiatka úradu, čím by vznikol alebo mohol vzniknúť ďalší priestor na korupčné správanie a tým aj priestor na pochybnosti o preverených firmách.

    Náš vládny návrh zákona zavádza register partnerov verejného sektora. Do tohto registra sa musí zapísať každá firma, ktorá sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Do registra sa musia zapísať v prípade, ak ich zákazka je nižšia; vyššia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovať sa nemusí nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad v hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, kde by sme to vnímali ako šikanózne.

    Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia.

    Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

    Register bude verejný, bude teda verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek bude mať pochybnosti o zapísaných zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom, kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať. Na získanie dôkazov pri tom bude môcť použiť autoritu súdu a pýtať sa všetkých kompetentných orgánov, ale v rámci konania aj použiť všetky nástroje, ktoré ponúka civilný proces. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu. O sankciách rozhodne súd.

    Za pravdivosť údajov zapísaných v registri je spoluzodpovedná oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra, či už to budú advokáti, audítori, banky, alebo notári. Oprávnená osoba zároveň ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov v registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou, pretože konečnou inštanciou v prípade podozrenia aj tak je súd.

    Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že počúvali sme veľmi pozorne aj diskusiu v rámci prvého čítania a reagovali sme aj vo výboroch na túto diskusiu. Už spoločná správa obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nielen reakciou na technické alebo právne výhrady Kancelárie Národnej rady, ale aj reakciou na prebiehajúcu diskusiu, o čom svedčí novonavrhované znenie § 12, z ktorého vyplýva, že kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať, a je podľa mojej mienky veľmi zaujímavým spôsobom vyriešená aj procesná stránka konania v prípade podania kvalifikovaného podnetu. Tak ako som povedala v prvom čítaní, poviem to aj teraz, že sú pripravení ďalej počúvať a návrhy, ktoré môžu zlepšiť dikciu zákona, aj pripravení prijať. V každom prípade za seba to môžem garantovať.

    Dámy a páni, ja nerada používam silné slová ani nechcem umelo nastavovať očakávania, pretože je to veľmi ťažká téma a nesvedčí jej umelo nastavovať očakávania, ale faktom je, že prijatím tohto zákona nastavíme latku transparentnosti naozaj veľmi vysoko, nepoznám ja dnes štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Ja si myslím, že je to dôležitá právna úprava, a preto vás prosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Kresákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením č. 165 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh tohto zákona na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre financie a rozpočet, taktiež výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor, pričom Národná rada zároveň určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v samotných výboroch.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva celkovo 49 pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorský ústavnoprávny výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať nasledovne. Odporúča teda spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5 a bodoch 7 až 69 s návrhom schváliť. Odporúča tiež spoločne hlasovať o bodoch 3 a 6 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktorú gestorský výbor odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, čo je tlač 173a, bola schválená ústavnoprávnym výborom pod číslom 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň aj poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania všetkých výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Vážený pán predseda, otvorte teda, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky štyroch poslancov: za klub SaS pán poslanec Baránik a potom sú prihlásení pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Bernaťák a pani poslankyňa Macháčková.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne.

    K tomuto návrhu zákona by som rád za klub SaS uviedol zopár slov. My sme naše stanovisko už predtým vyjadrili vcelku jednotne v tom zmysle, že tento návrh nepodporíme. Dôvodom je to, že si myslíme, že tento zákon v podstate zakrýva skutočnosť, že boj proti korupcii na Slovensku neexistuje. My tomu rozumieme, že pani ministerka a vláda, že si potrebuje splniť svoj nejaký sľub, ale takto to podľa nás žiadny význam nemá. Predtým ešte, aby som; predtým, ako sa rozhovorím trochu viac o širších súvislostiach a zásadnom našom stanovisku k tomuto, uvediem ale niekoľko, by som povedal, technických nedostatkov, ktoré my vidíme v tom návrhu zákona.

    Ak má byť účinný, tak ako o tom hovoríme, tak napríklad právo odstúpiť od zmluvy je nedostatočné, nedostatočne napráva situáciu, kedy dochádza k porušeniu zákona. V tej súvislosti prednesiem aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Potom všímame si, že zákon akosi predpokladá, že partner verejného sektora vie, kto je prijímateľom, konečným užívateľom výhod. V tej súvislosti sa ukladá ako jemu, tak aj oprávnenej osobe, teda to je tá osoba, ktorá má za povinnosť udržovať informácie, údaje v registri aktuálne, tak ukladá určité povinnosti. Pritom by malo byť úplne zrejmé, že osoba, ktorá je konečným užívateľom výhod, je iná ako partner verejného sektora, a tá osoba, ktorá bola pôvodne partnerom, ktorá bola užívateľom alebo konečným užívateľom výhod, už kedykoľvek po zápise do registra už ním nemusí byť, a to na základe súkromnej zmluvy medzi dovtedy zapísaným konečným užívateľom výhod a treťou osobou. O tom partner verejného sektora môže, ale nemusí mať žiadne vedomosti, či k tomuto došlo. Preto si myslíme, že táto konštrukcia ako celok je vadná, a pritom je toto dôležité uviesť preto, lebo práve takéto, povedal by som, nedostatky, ale v skutočnosti to nie je nedostatok, ale je to dôsledok skutočnosti, že táto celá konštrukcia nemá riešenie, tak aby bolo vodotesné. Toto dáva možnosti, ako tento zákon obchádzať.

    Ďalším takým prípadom je to, že zákon stanovuje, že oprávnená osoba musí päť dní, najskôr päť dní pred stanovenými udalosťami potvrdiť správnosť údajov v registri. Avšak po tom, čo sa tak stane, tak zase môže dôjsť k transferu medzi, alebo transferu práv a záväzkov v súvislosti s postavením konečného užívateľa výhod bez toho, že by to vedela tá oprávnená osoba alebo ktokoľvek iný. Čiže zase sa tu jedná o situáciu, kedy tento zákon sa stane v podstate deravý a bez praktického významu.

    Tým sa dostávame k tomu, čo je našou základnou výhradou proti tomuto zákonu a tá je tá, že vytvára veľmi silnú a zložitú vrstvu byrokracie pre všetkých slušných podnikateľov, ktorí chcú čestne sa uchádzať o obchodný styk s verejným sektorom. A na druhej strane tí, ktorí takpovediac v tom vedia chodiť, tí, ktorí majú systémy na to, ako obísť alebo si zariadiť čokoľvek, tým sa vytvorí lepšie konkurenčné prostredie alebo lepšie postavenie v konkurencii, pretože ich konkurencia bude mať s týmto zákonom ťažkosti. Ten postup je veľmi zložitý. Nie je jasné, napríklad pri nejakej malej zákazke na nejakej obci na vydláždenie námestia, ako bude nejaký nádejný dodávateľ postupovať, či nájde advokáta alebo banku, ktorá bude ochotná pre neho pôsobiť ako oprávnená osoba. Myslíme si, že ten deklarovaný efekt tejto normy bude práve opačný.

    Naša ďalšia súvisiaca výhrada s celým konceptom tejto normy je tá, že zákon akosi bude outsoursovať, presúvať zodpovednosť toho, kto má spravovať riadne prostriedky štátu alebo verejné prostriedky na nejakú tretiu osoba a bude tá tretia osoba zo súkromného sektora – advokát, banka –, tá bude poskytovať výhovorku, že takto to je a ja som to nevedel. Čiže oslabuje sa týmto zákonom tá základná téza, že za správne nakladanie s prostriedkami štátu alebo s verejnými prostriedkami má zodpovedať ten, kto je ich správcom.

    Často sa tu hovorí alebo sa tu idealizuje transparentnosť. Transparentnosť, samozrejme, je dobrá, ale transparentnosť, sme sa mali možnosť presvedčiť, neznamená nič, aspoň nie na Slovensku. My všetci vieme, kto sú tí najväčší podvodníci s DPH, ktorí politici im pomáhajú, kto sú najväčší korupčníci. Všetci to vieme. Bolo to napísané, bolo to judikované súdmi alebo niet o tom žiadneho sporu. Dokonca ani oni sami, tí korupčníci, to nejak zvlášť nepopierajú a nič sa nedeje. Čiže dostávame sa k tomu, že prečo považujeme všetci takýto zákon za potrebný. A my tvrdíme, že je to preto, lebo tu zlyhávajú alebo dokonca absentujú základné funkcie štátu. My tvrdíme, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tak by takýto zákon nebol potrebný. Bol by asi prospešný, ale len za predpokladu, že by nevytváral zbytočnú byrokratickú vrstvu.

    Poďme si povedať niečo o tom, ako sa, keď hovoríme o tom zlyhávaní základných funkcií štátu, ako sa stíhajú trestné činy v tých oblastiach, ktorých sa tento zákon týka. Pretože keď si niektoré politické strany stanovili za súčasť svojho programu to, že budú mať nejaký protischránkový zákon alebo že tu bude transparentnosť, oni tým chceli naznačiť, že sa akosi zníži korupcia. Ale ako som už povedal, korupcia sa nijako nezníži.

    Poďme si povedať o tom, čo aj pani ministerka hovorila, čo nám priniesol zákon o Centrálnom registri zmlúv. No odkedy je Centrálny register zmlúv, tak odvtedy korupcia narástla tak ako nikdy predtým. Čiže máme Centrálny register zmlúv a Generálna prokuratúra, keď sa pozriete na to, ako zverejňuje svoje zmluvy, tak porušuje úplne jednoznačne, a pritom sa jedná o nejakú zákazku za nejakých 15 miliónov len, ale jednoznačne porušuje zákon a nič sa nedeje a robí to Generálna prokuratúra. To sú tí, ktorí majú na to dohliadať. Čiže tu je nám transparentnosť nanič. A rovnako nám nebude na nič ani v prípade tohto zákona.

    Vráťme sa k tomu, o čom som začal hovoriť, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tento zákon by nebol potrebný. Tak.

    V prvom rade u nás, ako všetci vieme, podľa mňa už to nikto ani nepopiera, nefunguje polícia. Akonáhle sa jedná o korupciu, polícia proste nefunguje a nefunguje prokuratúra. To sú... Prokuratúra je v postavení, kedy môže a nemusí robiť nič, a dôkladne toto svoje postavenie zneužíva. A treba povedať, politici, a to všetkých farieb, doteraz to tej prokuratúre umožňovali. Nebol nikdy prijatý nijaký zákon, ktorý by nútil prokuratúru plniť si svoje zákonné a ústavné povinnosti. Naopak, Ficova vláda v minulom volebnom období prijala zákon, ktorým sa prokuratúra ešte viacej vzdialila akejkoľvek kontrole.

    Čiže poďme si povedať o tom, čo sa stíha a čo sa nestíha, pokiaľ ide o korupciu. Tak napríklad je jasné, že aj v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, keby sa dodržiavali súvisiace predpisy, tak by sa korupcia významne znížila. Pritom z ročenky Generálnej prokuratúry za rok 2015 plynie, že len 27 osôb bolo na Slovensku odsúdených v súvislosti s trestným činom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, čo je, čo súvisí s tým, že už podľa existujúcej normy existuje povinnosť poskytovať také alebo podobné údaje, ako to predpokladá navrhovaný zákon. To znamená, že poskytujú sa iné údaje a nikto sa za to nestíha. Takže podľa týchto skutkových podstát sa stíhalo, len za rok 2015 bolo odsúdených len 27 osôb. Za machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 259 Trestného zákona a § 260 Trestného zákona neboli dokonca stí..., boli stíhaní ľudia v jednotkách osôb, a dokonca podľa § 260, to znamená ten nedbalostný paragraf, tak tam nebol stíhaný nikto.

    Je zaujímavé, že načo máme my v Trestnom zákone skutkovú podstatu, ktorú nikto nestíha. Veľmi, veľmi zvláštne. A ďalej treba povedať, že aj to, čo sa stíhalo, čo sa odsúdilo, tak z veľkej časti, niekedy viac ako polovica týchto vecí bola skončených na základe dohody o vine a treste. To znamená, to je ututlávanie tej veci v tom najvyššom štádiu tak, aby sa veci nerozmazávali, aby to bolo v pohode.

    Obdobne čísla za rok 2014, zase súvisiace trestné činy v jednotkách, takže napríklad § 260 Trestného zákona, tri osoby boli odsúdené. Za machinácie pri verejnom obstarávaní päť osôb. A dokonca v roku 2013 nebola odsúdená ani jedna osoba v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní. Viete si to predstaviť? To znamená, že ja neviem, asi možno vo Švédsku a v Nórsku boli odsúdení traja a u nás ani jeden. Takže to ukazuje na to, prečo potrebujeme mať takýto zákon.

    Tento zákon bol pani ministerkou a aj v nejakých médiách jeho autorom označený za unikátny zákon. Rozumieme tomu, že prečo je unikátny, prečo nikde na svete takýto zákon nemajú. Je to preto, lebo nikde na svete, v civilizovanom svete, neexistujú také pomery, že polícia a prokuratúra absolútne nestíha korupciu. Keď poviem, že absolútne nestíha, chcem tým povedať to, že ju stíha, ale len za tým účelom, aby vytvorila dojem, že niečo robí. Samozrejme, slovo absolútne nie je myslené absolútne. Ale vzhľadom na to, čo by mala stíhať, v podstate nestíha nič. Čiže preto je tento zákon unikátny, preto ho potrebujeme ako niečo, čo vylieči aspoň čiastočne tú strašnú rakovinu, ktorou celá naša spoločnosť trpí.

    Povedal by som to asi takto: Tento zákon ani zďaleka nie je to, za čo sa vydáva, je to politický zákon, je to takpovediac figový list, ktorým sa pani ministerka snaží zakryť to, že boj s korupciou v tejto krajine nikdy naozaj a reálne neexistoval a ani neexistuje.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nikto sa neprihlásil.

    Takže bude pokračovať pani ministerka, ktorá požiadala týmto o slovo. Nech sa páči.

  • A ja si myslím, že je správny čas k tomu niečo povedať. Tak ako som povedala v úvodnom slove, tak naozaj nechcem a nie je dobré, keď sa nastavujú nereálne očakávania, pretože nenaplnenie nereálnych očakávaní potom, samozrejme, so sebou prináša frustráciu. Takže to v žiadnom prípade nie. Preto som otvorene povedala na začiatku a môžem to rovno povedať, toto nie je všeliek, toto je zákon, ktorý maximalizuje transparentnosť vo vzťahu na jednej strane štát, na druhej strane súkromná sféra.

    Keďže v tom vystúpení odzneli niektoré poznámky všeobecného charakteru, tak cítim potrebu na to reagovať. Ja som nikdy netvrdila, že som spokojná s tým, akým spôsobom sú vyšetrované trestné činy korupcie. A, samozrejme, že dôveryhodnosť polície, dôveryhodnosť prokuratúry a v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosť súdov tento zákon nemôže nahradiť, ale ani nechce nahradiť, pretože on nie je o tom. Tento zákon je o transparentnosti.

    A tuto sa musím zásadným spôsobom vyhraničiť, pretože ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, nemyslím, že transparentnosť je nič. Ja si myslím, že transparentnosť je jeden z veľmi účinných nástrojov zužovania priestoru pre korupciu. Pretože s korupciou môžme bojovať dvomi spôsobmi. Na jednej strane maximálne možne zužovať priestor pre korupciu, rôznymi spôsobmi. A do tohto, do tejto kategórie transparentnosť, či už nakladania s verejnými zdrojmi, alebo transparentnosť procesov, ktoré prebiehajú v rámci štátnych rozhodovacích procesov, alebo aj transparentnosť vzťahu štátu a biznisu, je jedným z kľúčových faktorov na zužovanie priestoru pre korupciu. Bolí to, pretože niekedy vidíme veci, ktoré sme možno v minulosti nevideli, ale je strašne dôležité, aby sme to videli. O tom som hlboko presvedčená. Zároveň musím povedať, že ak sme v niečom za 25 rokov boli úspešní v boji proti korupcii, bola to práve transparentnosť a vďaka, že sa nám tieto kroky podarili. To je za prvé.

    A druhá poznámka. Tento zákon necieli na miesto, ktoré je špecifické len pre Slovenskú republiku. V ére Panama Papers, keď sa dozvedáme, keď sa dozvedáme pozadie schránkových firiem, tak to je téma veľmi vážna v rámci štátov Európskej únie, v rámci členských štátov OECD. Pretože za schránkovými firmami sú mnohokrát, sa skrýva práve pranie špinavých peňazí, daňové úniky a podobne. Čiže toto je téma, ktorá je dnes ako jedna z hlavných tém otvorená na celom svete a nielen na Slovensku. Preto bola prijatá smernica, ktorá ukladá všetkým členským štátom Európskej únie uvádzať konečných užívateľov výhod do obchodného registra. Preto je to teraz téma, ktorá je otvorená na úrovni európskych inštitúcií a bude sa táto smernica, bude sa táto smernica sprísňovať.

    Takže toto sú ale základné, fundamentálne veci, na ktoré som cítila potrebu odpovedať, pretože opakujem, nie, tento zákon nenahradí fungovanie polície, prokurátorov a súdov, ale tento zákon môže byť významný krok k zvýšeniu transparentnosti vzťahov medzi štátom a biznisom a je to dôležitá súčasť boja proti korupcii, pretože jednoducho zase sa zúži priestor pre korupciu. A môže zároveň slúžiť aj ako nástroj pre orgány činné v trestnom konaní, keď budú pátrať po trestných činoch prania špinavých peňazí, že dostanú ďalší referenčný bod, na základe ktorého budú môcť hľadať tých, ktorí jednoducho zákony porušujú. Tento zákon bude o to efektívnejší, o čo silnejšia bude medzinárodná spolupráca, prepojenie navzájom obchodných registrov a ďalších registrov, ktoré údaje o konečných užívateľoch výhod budú obsahovať.

    Čiže nemôžem sa stotožniť a nikdy sa nestotožním s vetou alebo s tézou, ktorú ste povedali, že transparentnosť je nič, a preto som si dovolila vystúpiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani ministerky sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem.

    Oceňujem, pani ministerka, že si stojíte na svojom, asi nič iné sa nedalo očakávať. Ale ja na rozdiel od vás, pani ministerka, som na tú moju tézu a k nej som predložil dôkazy. Vy ste žiadne dôkazy nepredložili. Ja som povedal, že odkedy je Centrálny register zmlúv verejný, tak korupcia narástla násobne. To nikto nerozporuje, to sú objektívne dáta. Takže to je to, s čím my pracujeme, a pritom tento zákon nie je neutrálny, pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, ho skomplikuje.

    Ďalšia vec, ktorú v súvislosti s transparentnosťou chcem povedať, je to, že korupcia a skrytí koneční užívatelia výhod sú v našom prostredí len preto, pretože sa predávajú CT prístroje za trojnásobok takej ceny, za aké sa predávajú v Nemecku alebo v Rakúsku, pretože diaľnice máme najdrahšie na svete, preto majú tí, ktorí sa schovávajú, majú obrovské zisky. Keby boli ceny najnižšie, aké môžu byť, a je v našich silách to zabezpečiť, tak potom by tí, ktorí sa potrebujú schovávať, by o tento biznis nemali záujem. A na tom je to celé založené. Tu je transparentnosť nám nanič, pretože dôsledok tej transparentnosti je nič. Títo ľudia chodia po uliciach v drahých autách, robia si, čo chcú, a ešte sú aj dôstojní občania.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som teda, pani ministerka, počul niekoľkokrát to slovo transparentnosť a ja by som, možnože teda som zle čítal, a mám technickú otázku, pretože chcel by som vedieť, tu v § 2 ods. 1 sa špecifikuje, kto je partnerom verejného sektora. A teda odpovedzte mi, prosím, na otázku, že ak vyhrá niekto verejné obstarávanie a objedná si tie služby u ďalšieho subjektu, tak ja to teda tak vidím, že ten subjekt už nie je partnerom verejného sektora. Alebo je? To je otázka. A čo ak potom ten, ktorý je subdodávateľ, si to zase ďalej v ďalšom reťazci objedná a dostane sa von z tohto zákona. Takže toto by som chcel vysvetliť, či tá transparentnosť končí na tom prvom stupni a potom to transparentnosť nie je, alebo to tak nie je, ako ja tvrdím, a potom teda chcem vidieť, kde to v zákone je takto vysvetlené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, reagovať na faktické poznámky chce pani ministerka.

  • Áno, krátko budem reagovať. Áno, pán poslanec, aj subdodávatelia sú pokrytí, môžme si to potom, samozrejme, pozrieť a vyhľadať, ale sú. A tieto otázky boli špecifikované ešte bližšie aj v spoločnej správe, takže áno, budeme kryť aj subdodávateľov, rovnako ako dcérske spoločnosti samotného verejného sektora. Čiže to, odpoveď je áno, aj subdodávatelia.

    A musím, pán poslanec Baránik, keď hovoríte o dátach a faktoch, ja naozaj som veľký kritik stavu korupcie na Slovensku a som, nie som spokojná, naozaj nie som spokojná. Ale tézu, že od zverejňovania zmlúv sa násobne zvýšila korupcia, tak to mi ale naozaj musíte dať tú databázu alebo ten, to číslo, z ktorého vychádzate, alebo ten prieskum alebo proste niečo, o čo toto tvrdenie opierate. A opakujem, som nie spokojná so stavom korupcie na Slovensku. Naopak, som toho veľký kritik.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, nerobím si ilúzie, že keď prijmeme protischránkový zákon, tak zajtra tu už korupcia nebude, takisto ako keď sa začali zverejňovať zmluvy, takisto korupcia nezmizla z verejného priestoru. Je pravda, že často máme pocit, že tomu chýba koncovka, to znamená, že aj vieme, kto to urobil, vieme, kto je zodpovedný, vieme, o koľko bola predražená daná zmluva, a nikto nie je za to potrestaný, nie je za to vyvodená zodpovednosť. Uvedomujem si, je to veľký problém a prináša to aj frustráciu obyvateľom, novinárom, celej spoločnosti. Na druhej strane si však myslím, že každý krok smerom k väčšej transparentnosti je veľmi dôležitý.

    Ja som sa už vyjadrila k výhradám k schránkovému zákonu aj k tomu, mojou takou hlavnou výhradou je to, že si nemyslím, že verejný sektor, a teda konkrétne súd v Žiline má kapacitu skontrolovať všetky firmy, ktoré budú do registra zapísané, a aj keď príde kvalifikovaný podnet, následne to overiť. Ja som sa tak námatkovo pozerala do súčasného registra konečných užívateľov, ktorý, samozrejme, však je nedokonalý, ale tak našla som tam napríklad Medical Group, kto je konečný užívateľ výhod, alebo veľká kauza mýtny tender SkyToll, tie mená rozhodne neznejú dôveryhodne a mám veľké pochybnosti, že tí ľudia sú naozaj konečnými užívateľmi výhod, tí, ktorí sú tam zapísaní. A bude veľmi ťažké, ak príde kvalifikovaný podnet, overiť a dokázať, kto sú najmä v týchto exponovaných firmách, ktoré teda robili jedny z najväčších biznisov so štátom, kto sú tí koneční užívatelia výhod.

    Som vďačná pani ministerke, že bola otvorená konštruktívnej diskusii, keď sme sa bavili o pozmeňujúcich návrhoch. Niektoré návrhy neprešli.

    Ja sa priznám, že som chcela do zákona zakomponovať nie možnosť, ale povinnosť kontroly určitého percenta, v mojom prípade jedného percenta všetkých zapísaných subjektov v tomto registri, a napriek tomu, že by to vyvolalo dodatočnú administratívu a prácu pre súd, ako aj zníženie percenta z 25 % na 5 % pre minoritných akcionárov, teda aby sa čo najviac otvorila štruktúra tej spoločnosti. Nakoniec sme sa zhodli na jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý nakoniec ešte prečítam.

    Čo by som ešte chcela v súvislosti so schránkovým zákonom povedať, je, že ja to naozaj vnímam ako dôležitý krok aj smerom na medzinárodné scény. Ja si totiž nerobím ilúzie, že boj so schránkovými firmami sa podarí vyhrať na Slovensku. Ak máte schránkovú firmu, to znamená, že tá schránková firma je pravdepodobne zaregistrovaná. Ak chce robiť nečestné obchody, tak určite to bude pavučina viac ako troch firiem. Čiže ona bude viac ako v troch jurisdikciách a viete, že keď raz prejde cez Seychely, tak už navždy sa stratí z akéhokoľvek radaru a vy sa už v podstate ničoho nedopátrate.

    Čiže ten boj so schránkovými firmami je veľmi komplikovaný. Osamotene na Slovensku ho nevyhráme, ani keď budeme mať veľmi dobrý, neprestrelný schránkový zákon. Jediným, jediným nejakým účinným spôsobom boja proti schránkovým firmám môže byť spolupráca na medzinárodnej úrovni.

    Tu by som chcela upozorniť na dve oblasti, ktoré by som bola rada, keby Slovensko v nich bolo lídrom, a síce krajiny G20 sa zhodli na tom, že sa budú snažiť postupne zavádzať registre konečných užívateľov, čo vlastne aj v rámci Európskej únie sa to bude presadzovať, ale majú výhradu k tomu, aby tie registre boli verejné. Chápem argument, že ak by sme len my na Slovensku otvorili register konečných užívateľov všetkých firiem, nielen partnerov verejného sektora, mohla by to byť určitá konkurenčná nevýhoda pre nás. Na druhej strane je však potrebné vyvinúť na, minimálne v rámci Európskej únie úsilie a iniciatívu, aby register konečných užívateľov bol vo všetkých krajinách verejný.

    Vieme, že teda začala s touto iniciatívou už Veľká Británia a uvažujú aj iné krajiny, ako napríklad Dánsko, Ukrajina, susedné Rakúsko, a čím viac krajín sa pridá, tým bude boj proti schránkovým firmám účinnejší.

    Na záver, ak dovolíte, to znamená, musím úprimne povedať, že tým, že pán Kaliňák je stále vo funkcii a niektoré podvody, najväčšie podvody ostávajú na Slovensku nepotrestané, mala som morálnu dilemu podporiť tento zákon, hoci na druhej strane si uvedomujem, že užitočný zákon nemôže byť vazalom boja, ktorý prehrávame s korupciou. Takže zákon podporím, pretože si myslím, že je to krok dobrým smerom.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predložiť, znie:

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý znie:

    "§ 21

    Oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ktorého sa kvalifikovaný podnet týka, môže registrujúci orgán na jeho žiadosť v konaní podľa § 12 poskytnúť ochranu za podmienok a v rozsahu, v akom sa poskytuje pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom; ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane. Oznamovateľovi podľa predchádzajúcej vety možno priznať odmenu podľa osobitného predpisu, ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

    "14) Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z."

    Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.

    S odôvodnením, to som ešte chcela doplniť ako tretí pozmeňovací návrh. Myslíme si, že tí, ktorí oznamujú kvalifikovaný a dávajú kvalifikovaný podnet, si zaslúžia ochranu, zvýšenú ochranu a aby sa im poskytlo všetko, čo inak patrí podľa zákona č. 307 oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať registrujúci orgán; postupuje pri tom primerane podľa zákona č. 307/2014 Z. z. A súčasne sa navrhuje, aby aj oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu mohla byť poskytnutá odmena podľa zákona č. 307/2014.

    Týmto zákonom, myslím, že všetkým je jasné, že týmto zákonom boj proti korupcii nekončí. Je samozrejmé, že nezabránime podvodníkom, aby cicali štát na verejných obstarávaniach. Čomu však môžeme zabrániť aspoň čiastočne, aj keď nedokonalo, je, aby sa, aby nebolo tak ľahké skrývať sa za pavučinou rôznych spriaznených a previazaných firiem a oberať alebo nečestným spôsobom oberať štát a občanov o ich peniaze.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Na vystúpenie pani poslankyne sú štyri faktické poznámky. Ja si myslím, ak je všeobecný súhlas, tak môžeme dokončiť. Je?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

  • Pani poslankyňa Remišová, vážená pani ministerka, kauza Gorila traumatizuje spoločnosť, mala politické dôsledky, má byť riadne vyšetrená. Hovoríme tu o korupcii a tieto výsledky majú byť transparentne riadne prezentované verejnosti a odkryté. To sú titulky Denníka N a sú to vaše slová, pani ministerka. Ja by som chcel len aj v súvislosti s prerokovaním tohto zákona apelovať na stranu MOST – HÍD ako takú znovu, aby ste sa v takýchto, dá sa povedať, že už sme kdesi na hrane, neviem, kde sa ešte ďalej dá ísť, to, čo sa deje v štáte, aby ste ako keby že trošku sa nasadili pre ten štát ako taký, pre ten národ na tej koaličnej rade a skúsili všetok svoj dynamizmus, politické skúsenosti vložiť do zmien v oblasti boja proti korupcii. Verím tomu, že to ocenia vaši voliči, že to oceníme my všetci a že sa ten charakter naozaj ukáže. Takže toto by som vás chcel poprosiť, lebo naozaj zdá sa, že sme už politicky niekde za všetkými pomyselnými čiarami, ako keď máme tu pacienta s rakovinou, ktorému stále dávame nejaké pilulky, nejaké vitamíny a skúsime ho vzkriesiť.

    Ja si myslím, pani ministerka, že tak vy, ako aj váš pán predseda máte naozaj ten svoj charakter, máte ho z môjho pohľadu naozaj silný a ja vás prosím, aby, ak sa to dá, ste týmto charakterom rozhodli v prospech občanov tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, ja mám takú poznámku, že vy ste, myslím, celkom dobre rozprávali, ale vkladať nádej do jedného nejakého návrhu a ešte k tomu od ľudí, ktorí nemali problém podľa svojho charakteru vstúpiť do vlády s tými, ktorých sami obviňujú z korupcie, je podľa mňa absolútne naivné a nemôžme si nahovárať, že ministerka spravodlivosti je na tom výrazne inak ako minister vnútra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja som sa, pani kolegyňa Remišová, chcel vrátiť k tomu vášmu pozmeňováku. Myslíme si a zdá sa mi, aj mimoslovnou komunikáciou s pani ministerkou sme sa dohodli, že je to vynikajúci nápad a ďakujeme vám zaňho.

  • Pani kolegyňa Remišová, ja som veľmi rád, že vy pristupujete k navrhovanej novele zodpovedne a konštruktívne, dokonca chcete aj vy nejaké vylepšenia, to znamená, že ste podali aj pozmeňujúci návrh, ktorý napomôže k transparentnosti. Ja si myslím, že takto treba pristupovať a nie kolegovia, ktorí sú opoziční, len kritizujú. A ja si myslím, že pani ministerka pristúpila k danej novele veľmi zodpovedne a hovorí pravdu, že sa snaží, aby ten zákon bol čo najtransparentnejší a aby schránkové firmy a špekulanti nemohli kšeftovať so štátnymi finančnými zdrojmi. A to je vlastne podstata a nie, aby sme ešte kritizovali a hľadali všetko možné a hovorili iné záležitosti, ktoré nemôže riešiť tento zákon. To, že je korupčné prostredie alebo že je korupcia, veď tento zákon robíme kvôli tomu, aby k tej korupcii nemohlo prichádzať, alebo aby sme ju mohli trestať.

    A ja si myslím, že ideálne by bolo, keby bol aj nejaký cenník prác a tovarov a služieb štátu nejaký, aby niekto nemohol špekulovať pri verejných obstarávaniach, ale to už je zase o niečom inom. Aby sme vedeli, že nikto nemôže predražovať tender, keď je nejaká cena tej danej či už práce, alebo tovarov, ale to je o niečom inom.

    Ja chcem pochváliť pani ministerku, že urobila kus poctivej práce, ktorú treba podporiť. A budem veľmi rád, keď tých poslancov, ktorí zahlasujú za túto novelu, aby bolo čo najviac.

  • S reakciami na, s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem všetkým kolegom za konštruktívne faktické poznámky.

    A ešte chcem doplniť aj kolegu Marosza, že áno, na jednej; budeme mať zákon, ale je pravda, že je potrebný aj pokrok z tej druhej strany, aby dochádzalo k potrestaniu vinníkov a k vyvodeniu zodpovednosti. A to bude dôležitým signálom na to, aby spoločnosť cítila, že to myslí vládna koalícia s bojom proti korupcii vážne.

    Čo sa týka verejného obstarávania, samozrejme, je to veľmi zložitá téma, jednak porovnávanie cien, jednak špecifikácie šité na mieru. Slovensko sa zatiaľ v tom nejako výrazne nezlepšuje a sú, samozrejme, potrebné aj ďalšie opatrenia. Takže ešte raz taká výzva, máme jeden pilier a treba zabrať aj v tom vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím dnešný rokovací deň.

    Ešte organizačné pokyny. Čo sa týka zajtrajšieho rokovacieho dňa, budeme pokračovať ráno o deviatej zákonmi, ktoré bude predkladať minister dopravy. Potom budú nasledovať, budeme pokračovať v tomto bode a budú pokračovať ďalšie body, ktoré bude predkladať pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A následne potom bude prerokovaný zákon o štátnej službe z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý predkladá pán minister Richter, ktorý sme včera preložili na štvrtok.

    Prajem vám pekný zvyšok dnešného dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.