• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali páni poslanci Fecko, pani poslankyňa Gaborčáková, Poliačik a Vörös. A na zahraničnej pracovnej ceste je pán Osuský.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu....

    Procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Kolegovia, dneska mám, prepáčte, je to taký divný procedurálny návrh, ale dávam jeden taký návrh, že dnes mám meniny, takže všetku kávu dneska platím v bufete ja.

  • Naozaj zaujímavé.

    Takže, prosím, minister financií zaujal svoje miesto, tak isto pán spravodajca, platí si kávu sám.

    V stredu 12. októbra vystúpili všetci písomne prihlásení rečníci. Preto sa teraz pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Reakcie z pléna.

  • Trváte na tom, už som to uzavrel. Ale dobre, nech sa páči, takže traja páni poslanci, áno, dobre, tak.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 255.

  • Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok do rozpravy bude krátky, keďže veľa z toho, čo chcem povedať, už povedali predrečníci a pán minister aj na to reagoval.

    My sme medzičasom dostali, ako iste viete, stovky listov od občanov práve s tým podnetom, o ktorom ste hovorili. To znamená, že došlo k opakovanému a preukázateľnému, že tre..., aby mohla vôbec, mohla obec organizovať petíciu a následne vydať o tom VZN-ko, bude treba opakovane a preukázateľne dokázať, že došlo k porušeniu verejného poriadku. No a stovky občanov sa obracajú na nás a žiadajú nás o to, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, aby toto ustanovenie bolo vypustené.

    Ja k tomu ešte dodávam to, že priznám sa, že ja som dúfala, že pán minister vypustí zo zákona povinnosť pre obce organizovať petíciu a povinnosť vyzbierať 30 % podpisov. Dúfala som, to najmä z toho dôvodu po udalostiach, ku ktorým došlo na bratislavskom magistráte.

    V Bratislave sa totiž podaril husársky kúsok. Ja sama som tomu neverila, keď sa spúšťala občianska iniciatíva, do ktorej sa zapojili viacerí aktivisti, viaceré organizácie, a bola som skeptická. Hovorila som, v Bratislave sa nám nikdy nepodarí vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov. To je nerealizovateľné, nikdy sa to nepodarilo, nepodarí sa to. Napriek tomu som sa teda zapojila do zbierania podpisov spoločne s ostatnými dobrovoľníkmi. Stálo nás to všetkých – a česť dobrovoľníkom, ktorí sa do toho zapojili – veľmi veľa času, veľmi veľa úsilia, často to robili na úkor svojich rodín, na úkor voľného času zbierali podpisy, chodili, stáli na uliciach a nakoniec sa tie podpisy, viac ako 130-tisíc podpisov vyzbieralo. Bolo to obrovské prekvapenie.

    A to, čo sa stalo na bratislavskom magistráte, je nepredstaviteľné. Ja si nepamätám príklad takejto arogantnej hrubosti, kedy niekto drzo ukradol z budovy magistrátu petičné hárky. To znamená, že pre mňa je to dôkaz, o čom tento biznis, hráčsky biznis je. Niekto sa uchýli k tomu, že ukradne z magistrátu petičné hárky. Nebudem sa vyjadrovať k reakcii pána Nesrovnala, to na túto pôdu nepatrí, ale preto som dúfala, že v novom návrhu zákona pán minister zareaguje a túto podmienku vypustí.

    Pre mňa je to aj ako pre komunálneho politika nepredstaviteľné, že obec, miestne mestské zastupiteľstvo nemá právo rozhodovať o niečom bez toho, aby občania vyzbierali 30 percent. Však to ako keby sme povedali, že obec, ty nemôžeš rozhodovať o tom, napríklad o hluku alebo o porušovaní verejného poriadku, alebo o sprísnení otváracích hodín bez toho, ak sa ti nevyzbiera 30 % podpisov, potom môžeš rozhodnúť. Však takéto; samosprávy predsa by mali mať možnosť rozhodovať o čomkoľvek bez toho, aby sa musel, aby sa im občania museli vyzbierať petíciou a povoliť im vôbec o tom v zastupiteľstve rokovať.

    Takže budeme podávať pozmeňovací návrh v druhom čítaní a tak isto podávame aj novelu zákona, ktorou chceme odstrániť práve túto 30-percentnú petíciu; povinnosť vyzbierať petíciu.

    A teraz ešte k samotnej povahe hráčskeho biznisu a k hazardu. Najčastejším argumentom v prospech hazardu je chybný predpoklad, že akákoľvek regulácia tohto odvetvia je porušením slobody podnikania, ktorú zaručuje zmluva o fungovaní Európskej únie. S týmto sa zrejme ľudia, ktorí sa zaoberajú hazardom a bojujú za obmedzenie hazardu, tak pravdepodobne ich navštívili lobisti za hráčsku asociáciu a toto bol jeden z argumentov, ktorý sme neustále počúvali. A tu by som chcela povedať len toľko, že poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier spadá pod články 49 a 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale samotná zmluva pripúšťa obmedzenie voľného poskytovania služieb, ak sa jedná o opodstatnené dôvody všeobecného záujmu. A Súdny dvor EÚ opakovane rozhodol, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, kde existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi a každý členský štát si môže určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov. To znamená, že členské štáty tak môžu úplne alebo čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo rozhodnúť, či ich stačí len obmedziť a stanoviť spôsoby kontroly, ako ich obmedziť.

    Druhým argumentom, ktorý často počúvame od proplementov hazardu, je argument, že hráčsky priemysel vytvára pracovné miesta a koľkí ľudia, také číslo tu často padá, že 14-tisíc ľudí je zamestnaných a ľudia by stratili tieto miesta a bola by to aká škoda na pracovnom trhu. Viaceré štúdie však dokázali, že náklady spojené s hazardom prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania aj pre štát, aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva a zadlženosti.

    My sme organizovali ešte ako mimovládna platforma konferenciu, kde sme mali prípady hráčov, ktorí takéto tragické príbehy prežili. A to boli tragédie celých ich rodín, ocitli sa v úplnej sociálnej núdzi, stali sa z nich bezdomovci. Veľmi dlho trval proces ich resocializácie a prišli svedčiť o tom, aké negatívne a zničujúce dopady mal hazard na ich život. A niektorí hráči uvádzali, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, čo následne vedie k neschopnosti splácať obrovské dlhy. U hráčov sa vo všeobecnosti zhoršuje kvalita práce, produktivita, čím trpí súkromný sektor, ale aj štát. A v konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a stráca sa cenný ľudský potenciál.

    Ďalším argumentom za lepšie obmedzenie hazardu sú morálne a sociálne dôsledky hazardu. Osobné svedectvá hráčov, ktoré som spomínala, často prezrádzajú takú temnú stránku tohto sveta, v ktorom sa títo ľudia pohybujú. Permanentný stres, klamstvo svojim najbližším, keď sa snažia získať peniaze na splácanie dlhov, ktoré narobili, depresie, úzkostné stavy sú každodenne prítomné v ich živote. Hráčstvo je často spojené s užívaním alkoholu a drog a liečba týchto závislostí si vyžaduje ďalšie náklady pre spoločnosť. U hráčov dochádza častejšie k rozvodom a zanedbávaniu výchovy detí, čo má viacgeneračné negatívne dopady. Rádius morálnych a sociálnych škôd tak zďaleka nie je limitovaný na jedného jediného hráča, ale odborníci uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí.

    Už pri alkohole bolo vypočítané, že ekonomické škody presahujú výnosy, ktoré štát získa z daní. Odborníci z Čiech, ktorí sa veľmi podrobne venujú výskumu patologického hráčstva, odhadli, že, použili teda metodiku, ktorá sa používa pri výpočte škôd, ktoré vznikajú, ekonomické škody z alkoholu, použili podobnú metodiku a odhadli celkovú stratu na daniach približne na 26,5 miliardy českých korún, kde ešte nezapočítali spoločenské náklady. A ak by aj táto suma v slovenskom kontexte bola o 50 % nižšia, ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára. Nehovoriac o zničených životoch, ktoré sa v peniazoch nedajú merať.

    A ja len uvediem údaje z ministerstva financií. My sa zameriavame hlavne, keď som ešte ako aktivistka zbierala podpisy, tak bolo to hlavne proti videohrám a výherným prístrojom. Videohry, len na vysvetlenie, je to v podstate to isté čo výherné prístroje, len sú sofistikovanejšie a ten herný mechanizmus je rýchlejší, čiže ich počet neuveriteľne rastie. Kým v roku 2011 bolo 9 250 videohier, teraz hovorím len o videohrách, v roku 2015 ich bolo 17 817, čiže exponenciálne rastie počet videohier. Teraz vklady, ktoré do videohier vložia ľudia. V roku 2011 vklady boli 750 miliónov. 750 miliónov ľudia vložili ako vklady vo videohrách. V roku 2015 ich už bola 1 miliarda 426-tisíc, takmer jeden a pol miliardy vkladov. A koľko z týchto vkladov má štát a obce? Takže v roku 2015 štát z tej jedna a pol miliardy mal 74 miliónov a obce 14 miliónov, čo si myslím, že je v porovnaní s vkladmi, ktoré ľudia, a často sú to chudobní ľudia, sociálne odkázaní ľudia, vkladajú do týchto hier, ten zisk štátu je minimálny.

    No a posledný argument, a to je hlavne argument za odstránenie tej povinnosti zbierať 30 %, aby vôbec mohla obec rozhodovať o tom, sú brlohy v mestách. A mestá by mali mať možnosť, mestá a obce a mestské časti v Bratislave a v Košiciach by mali mať možnosť regulovať, pretože sa to priamo dotýka života ich obyvateľov. Ako som uviedla, za posledné roky sa dramaticky zvyšuje počet videohier a s videohrami sa rozmáhajú aj herne. Len v historickom centre Bratislavy, ktorá by mala byť výkladná skriňa nášho štátu, je ich niekoľko a nehovoriac o iných mestách. Tam, kde kedysi boli nejaké komunitné priestory alebo kaviarničky, alebo užitočné obchodíky, dnes stoja zatemnené brlohy, ktoré sú oblepené rôznymi pútačmi a tam ľudia chodia prehrať ťažko zarobené peniaze.

    A na záver už len toľko, že tento druh podnikania síce generuje zisk zopár podnikateľom, a budem hovoriť v druhom čítaní aj akým podnikateľom, budem sa venovať pozadiu hazardu, ale pre spoločnosť má devastačný a škodlivý účinok. Neprináša žiadny rozvoj, neprináša žiadne inovácie, neprináša žiadne zveľaďovanie ľudského potenciálu, prináša len zničenie potenciálu ľudského a za sebou necháva spúšť zničených životov, smutných príbehov, za ktoré platíme potom my všetci.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne.

    Nevyjadrím sa k meritu veci. Je to iba faktická poznámka smerujúca k forme lobingu. Aj ja som bol jeden z tých poslancov, ktorí dostali niekoľko sto e-mailov požadujúcich približne rovnakú vec. Chcem povedať, že aj keby som dostal nie 300, ale 1 300, alebo 10 300 e-mailov, tak to nezmení moje rozhodnutie pri hlasovaní. Pokiaľ by mi ľudia posielali ku každému bodu toľko e-mailov, stane sa iba to, že nebudem mať čas preštudovať si poriadne predkladané zákony. Čiže odporúčam, napísať nám jeden list dobre vyargumentovaný, ten si môžeme prečítať. Ak pošlete tisícky, tak možno sa môže stať situácia, kedy si nestihneme prečítať ani ten jeden list.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som len možno doplnil kolegynine vystúpenie o ten fakt, že poslanci, ktorí sú volení do miestnych zastupiteľstiev, väčšinou majú takú 15-percentnú podporu svojich voličov. Ak petícia je na úrovni 30 % kvóra, tak je to práve pre to miestne zastupiteľstvo veľmi ťažké dosiahnuť, lebo ani voličská základňa toľko nevie vyzbierať. A obzvlášť ten príklad s Bratislavou je úplne, úplne krásny, lebo toto, čo sa tu stalo, je naozaj historická udalosť a neviem, či je opakovateľná, tak zrejme je, ale určite s veľkým úsilím, tak ako bolo investované aj teraz. Takže preto aj tá myšlienka zníženia toho kvóra je, myslím, že veľmi opodstatnená pri takýchto závažných, alebo vôbec zrušenia toho kvóra, pri takýchto závažných témach. Tak len to som chcel doplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne kolegyni za vyčíslenie všetkých hodnôt, ktoré súvisia s hazardom. Aj ja som vo svojom vystúpení spomínala, koľko má vlastne príjem štát do svojej pokladnice z hazardu. A veľmi sa mi páčilo, ako ste, pani kolegyňa, povedali, že vlastne niekoľkonásobne však tie straty, ktoré spoločnosti po hazardných hrách zostávajú, sú určite prevyšujúce, vy ste dali číslo, že niekoľkokrát prevyšujúce práve príjmy do štátneho rozpočtu. A práve v tomto alebo na toto väčšina kolegov poukazuje.

    Jedna vec je, že ak pán minister sa snaží, ja neviem, zlegalizovať on-line gambling, alebo teda zlegalizovať, ošetriť, regulovať on-line gambling, tam myslím, že nikto z poslancov nepovedal žiadnu výčitku. Ale obraciam sa na reguláciu hazardu, ktorý je reálny, ktorý vidíme v mestách, a tam sa nám zdá, že práve ministerstvo si nerobí správne tú domácu úlohu, ktorú by malo. Naozaj tým, akým spôsobom je predstavená novela a ako tá novela robí, nebude dochádzať k regulácii hazardu v zmysle znížení miery nešťastia ľudí, ale že to, ak nie to isté, tak to bude možno ešte horšie po prijatí novely.

  • Ďakujem ti, kolegyňa, že si spomenula peniaze. Spomenula si, že sa vloží miliarda a pol a pre samosprávu a štát ide necelých 100 miliónov eur. Ja som sa zhrozila, keď večer, v stredu večer pán poslanec zo SMER-u hovoril o tom, koľko peňazí dostane do obce. Rozčuľovala som sa, pretože hovoril iba o peniazoch. Napríklad v našej obci samotní poslanci hneď v dvetisíctrinástom prišli medzi nás a vyzbierali si 30 % podpisov a okamžite pokračovali v našej obci s tým, že nedovolili akékoľvek herne, akýkoľvek hazard. A naša obec sa rozvíja aj bez toho, aby mala príjem z herní, z hazardu, z automatov, pretože máme schopného starostu.

    Tieto peniaze nikdy nemôžu byť vynikajúce, výborné, v prospech občanov, pre obec a pre mesto. Veď my dobre vieme, že každé euro sa možno, vložené, potrebujeme ďalších trikrát, štyrikrát eur viac, aby sme pomohli tým, ktorí padnú, ktorí sú v exekúciách, ktorí sú chorí, kedy sa rozpadnú rodiny a štát musí toto všetko potom zabezpečovať. Ak niekto tu hovorí iba o peniazoch a o príjmoch, je to cynizmus najhrubšieho zrna.

  • Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja by som ešte jednu vec chcela dodať, že, to som zabudla v rozprave povedať, že oceňujem návrh, ktorý sa objavil v novele zákona, a síce vytvorenie registra hráčov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tento návrh sme predkladali v minulom volebnom období. Predkladali sme ho aj teraz pred prázdninami, takže sme veľmi radi, že si ministerstvo osvojilo tento návrh a je v novele zákona.

    Na druhej strane by som sa ešte raz chcela obrátiť na pána ministra, aby zrušil to 30-percentné kvórum, aby zrušil ustanovenie, ktoré sa tam dostalo. Mimochodom, bola to pripomienka Únie zamestnávateľov, myslím, pretože ak sa to nestane, tak SMER bude mať jedinú nálepku, a to je, že ochraňujú nie ľudí pred hazardom, ale v prvom rade vychádzajú v ústrety prevádzkovateľom hazardných hier. A to si myslím, že to by bolo veľmi nešťastné.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Grausová, nech sa páči. Nie je prítomná.

    Nech sa páči; prepadáva poradie; pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím, že netreba veľmi prízvukovať to, aká je táto téma dôležitá, aj pre pána ministra, ktorý veľmi nerád s ňou chodí do parlamentu, pretože z každej strany sú vyvíjané tlaky, nakoľko ide o obrovský biznis. Ako už tu bolo spomínané, hazard dnes generuje obrovské zisky a podieľa sa stovkami miliónov v eurách na, teraz by som povedal, na cash flow našich občanov, negatívne, samozrejme.

    Čo chcem ale hlavne povedať je, že tento zákon ja považujem za nedostatočný. Ja by som išiel ešte ďalej, ale na druhej strane je to už výrazný posun, by som povedal, vpred. A poviem vám prečo. Obmedzením prevádzok, teraz sa bavme o krčme, kde sú dva-tri stroje, tak týmto zákonom vlastne sa zlikvidujú takéto prevádzky, resp. nezlikvidujú sa, ale budú musieť byť odstránené automaty z týchto prevádzok.

    Ja by som pánovi ministrovi len krátko dal, lebo viem, že teraz to bude asi nereálne, ale do budúcna. Skúsme sa baviť, resp. skúsme ísť ešte ďalej v tomto. Poviem príklad: Dvíhate hranicu, že herňa je vtedy, keď je tam dvanásť strojov. Ja vám môžem kľudne doniesť, nafotiť napríklad herňu, kontajner v rómskej osade v Jarovniciach, kde hneď oproti policajnej stanici je kontajner, v ktorom je herňa. Má to asi 15 metrov štvorcových, je tam asi desať strojov a v čase sociálnych dávok je tam normálne šóra, rad, kde tí Rómovia, ktorí dostali sociálne dávky, hrajú. Keď všetko prehrá, tak normálne ten rad sa posunie. To sme videli na vlastné oči, keď sme boli v Jarovniciach. A policajti, ktorí sú päť metrov od tejto, v úvodzovkách, herne, tak jednoducho hovoria, že to je tam úplne bežná vec. Takže nestačí zdvihnúť počet hracích automatov, výherných automatov na to, počet na dvanásť a zrazu máme herne. Pretože naozaj bavíme sa aj o takýchto herniach. Môžem vám uviesť iks ďalších prípadov, kde miestnosti s rozmermi päť krát päť metrov sa nazývajú herne a obsluhuje to, respektíve sú tam zamestnaní dvaja ľudia, ktorí sa striedajú.

    Takže, pán minister, skúsme do budúcna uvažovať aj na takejto úprave, aby pod pojmom herňa sa rozumelo nielen, že musí tam byť minimálne dvadsať strojov, ale aby tá herňa mala napríklad minimálne 200 metrov štvorcových, aby sme vylúčili tieto miniherne, ktorých je strašne veľa po mestách, aby herňa mala minimálne 200 metrov štvorcových. To je jedna vec.

    A skúsme sa pozrieť ešte aj na ďalšiu vec. Asociácia prevádzkovateľov hazardných hier argumentuje častokrát, že oni zamestnávajú ľudí. No dobre. Tak sa skúsme pozrieť na herňu, kde je 20, 30 strojov, kde pracuje dôchodkyňa, pracuje druhá dôchodkyňa a potom ešte nejaká študentka. To je akože "stuff", hej, zamestnanci. Ja by som do budúcna kľudne navrhoval, aby na každé dva výherné zariadenia musel prevádzkovateľ zamestnať minimálne, musel zamestnať jedného človeka na trvalý pracovný pomer, hoci za minimálnu mzdu. Čiže zoberme si herňu, kde je 20 strojov, tak museli by mať desať zamestnancov. Ja verím, že pri ziskoch, ktoré títo prevádzkovatelia dosahujú, by to nebol až taký problém. Čiže ak argumentujú zamestnanosťou, tak poďme ešte ďalej. Na každé dva stroje jeden zamestnanec. Herňa minimálne 200 metrov štvorcových, ak sa to má volať herňa. Lebo neexistuje, aby jedna malá miestnosť, 20 metrov štvorcových, sa nazývala herňa a mala ten status herne a spĺňala nejaké tie náležitosti. Pretože takýchto herní, vážení, napríklad v jednom okresnom meste na východe Slovenska na autobusovej stanici je päť, ktoré sa nazývajú herne a majú tak 20 metrov štvorcových. Je ich tam päť. A teraz si predstavte, čo sa deje v čase sociálnych dávok? Človek má pocit, že je tam nejaká demonštrácia, lebo tam máte niekoľko stoviek ľudí.

    Ďalšia vec. Dnes hazard funguje asi tak, že držiteľ licencie zaplatí štátu, teraz, ak sa nemýlim, pri licencii na kasíno je to 750-tisíc euro? Tak nejak? Teraz si predstavte, že držiteľ takejto licencie má sto herní v rámci Slovenska, sto herní. Ja by som išiel ešte ďalej. Na každú herňu licencia. Na každú herňu licencia. Čo tým dosiahneme? Títo veľkí hráči, v úvodzovkách, títo veľkí hráči budú musieť zaplatiť za každú otvorenú herňu nejaký poplatok. To znamená, nebudú mať jeden poplatok a otvoria si 250-tisíc herní, ale za každú herňu nech platia poplatok, nech majú licenciu. Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet týchto prevádzok na jednej strane, ale na druhej strane vám garantujem vzhľadom na to, že je to pre nich výhodný biznis, že sa zvýši aj ten príjem do štátneho rozpočtu, pretože si spočítajú, koľko sa im ešte oplatí tých herní mať. Nebudú ich mať 100, budú ich mať možno 50, ale v konečnom dôsledku zaplatia štátu viac.

    Čiže obmedzme licenčné konanie, zvýšme metre štvorcové, dajme povinnosť mať jedného zamestnanca na každé dva stroje a vám garantujem, že počet herní sa zníži. Nebudeme mať dnes výherné automaty pomaly v každej druhej krčme. Na východnom Slovensku, bohužiaľ, je to tak, v každej druhej krčme.

    Čo sa týka nejakých dopadov na spoločnosť, jednoznačne netreba sa tu baviť, už tu kolegyňa Remišová spomínala tie dopady. Negatívne dopady na spoločnosť sú naozaj široké, nielen finančné, ale morálne, sociálne. A ja osobne poznám mnoho rodín, mnoho ľudí, ktorí si týmto prešli, a preto si myslím, že je nevyhnutné ísť časom ešte ďalej a ešte viac regulovať tento hazard.

    Chcem ešte ku kolegyni Remišovej. Vy ste tu, pani kolegyňa, argumentovali petíciami a tak ďalej. Tak chcem vám povedať, že napríklad čo sa týka Bratislavy, tak mestská časť Dúbravka reguluje do určitej miery tieto prevádzky úplne jednoduchým všeobecným záväzným nariadením, a to takým, že tieto prevádzky nesmú byť otvorené po dvadsiatej druhej. Netrebalo tam žiadnu petíciu. Čiže aj dnes má samospráva rôzne nástroje na to, aby obmedzila, respektíve, aby vedela regulovať miesta, kde je zvýšená kriminalita alebo zvýšený, zvýšené, to nazvem, zoskupovanie rôznych pofidérnych osôb a narúšanie verejného poriadku. Čiže stačí obmedziť otváracie hodiny takýmto prevádzkam.

    Samozrejme, tí prevádzkovatelia sa trošku búria, že ide o obmedzovanie podnikania. Ale povedzme si otvorene, no dnes mám reštauráciu, zastupiteľstvo schváli VZN-ko, že reštaurácia bude len do 22.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes máte diskotéku, zatrhnú vám ju do 24.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes už je všetko obmedzenie podnikania. Čiže argumenty z ich strany veľmi nie sú platné.

    Čiže, vážení starostovia a poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev, pokiaľ chcete rýchlo a efektívne nejakým spôsobom obmedzovať, stačí skrátiť otváracie hodiny a dôsledne, samozrejme, to kontrolovať. Čiže to je len momentálne k tomu, že samosprávy nemajú žiadne páky. Toto je aspoň niečo. Lebo im to dosť naruší, by som povedal, to voľné podnikanie, v úvodzovkách. Takže tento zákon nepovažujem za dokonalý, ale nie je až taký zlý. Ale hovorím do budúcna, kľudne poďme ešte ďalej, ešte viac regulujme ten hazard.

    Je totiž naivné si myslieť, že hazard sa dá zakázať. No nedá. Boli tu rôzne príklady aj z okolitých krajín, keď sa hazard zakázal a vznikli nelegálne herne. Prevádzkovanie takejto nelegálnej herne je veľmi jednoduché. Dnes máte firmy, ktoré si neprenajímajú výherné zariadenia, ale ich priamo vlastnia. Kúpiť si také výherné zariadenie nie je až také drahé. Stojí okolo 10-, 12-tisíc euro jeden kus. To znamená, stačí vám dobrá zašiváreň, v úvodzovkách, dáte si tam niekoľko automatov, máte svoju stálu klientelu, ktorú poznáte, a jednoducho tí vám tam nechávajú peniaze, ktoré nezdaňujete, nepriznávate. Čiže otvoriť takúto nelegálnu herňu nie je žiaden problém, to vám garantujem.

    Takže nebuďme naivní, že hazard sa dá zakázať. Hazard je tu tisíce rokov tak isto ako prostitúcia, bohužiaľ. Čiže môžeme ísť jedine cestou, že ho budeme prísne kontrolovať a prísne regulovať. Ale zakázať? No, je to síce pekné, je to síce pekná myšlienka, ale je nereálna, bohužiaľ. Dnes za hazard kľudne môžte považovať, aj keď si chlapi v krčme sadnú, vytiahnu karty a idú hrať fajera. Priznajte sa, koľkí ste už hrali fajera? Nikto. No tak ja, no. Viete, koľko peňazí dokážu chlapi prehrať na kartách? A nie je to žiaden zákonom regulovaný hazard. Čiže ten hazard, nebuďme naivní, nikdy nezmizne. Ale opakujem, môžme ho regulovať.

    Čiže ešte raz. Pán minister, za klub SME RODINA môžem povedať, že tento zákon podporíme, hoci nie je dokonalý. Vieme si predstaviť ešte prísnejšie podmienky pre prevádzkovateľov hazardu. Ale je to, určite je to krok, je to posun vpred.

    Takže myslím, že bolo tu už toho povedané dosť veľa a pozerám, že máme aj nejaké faktické poznámky, tak veľmi rád na nich zodpoviem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami šesť poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj kolegovi. Faktické poznámky a ich počet odráža, že dobre hovoril. Ja by som len doplnil alebo možno tak práve na ten sociálny rozmer tohto zákona a možno tak povedal, že je mi aj trošku, alebo si myslím, že pán minister financií neni úplným správnym gestorom tohto zákona, pretože v tomto zákone nejde ani tak o financie, hoci teda má to dopad na financie, ale je tu práve dôležitý ten sociálny rozmer. Preto si myslím, že práve tento zákon spadá pod rezort sociálnych vecí, a tak by naňho malo byť aj nazerané, pretože tie financie sú len sekundárna vec. Ale aj to, čo hovorila kolegyňa Remišová, aj teraz kolega Pčolinský, je myslím, že omnoho závažnejšie a práve pri prvom čítaní zamýšľať sa práve nad tým sociálnym dopadom tohto zákona a tomu prispôsobovať riešenia a nie ani tak podľa toho, že koľko sa z toho vyberie, nevyberie a podobne. Takže toto je podľa mňa kľúč k nazeraniu na hazard, pozerať cez optiku toho sociálneho rozmeru a nenechať sa zviesť financiami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som okrem sociálneho rozmeru vyzdvihol ešte rozmer, ktorý sa dotýka sektoru informatizácie a informatiky. A tak isto mám za to, že by bolo dôležité povedať o tom, že čo tento návrh zákona chce zaviesť pre sektor poskytovateľov internetu, lebo aj to sa nachádza pri propagácii hazardných hier. A chcem len upozorniť pre potreby prvého čítania a viac sa pripraviť na druhé čítanie, že robíme alebo legisla..., navrhovateľ robí dosť veľký zásah do, medzi, poskytovateľom internetu, pretože podľa súčasného znenia mám za to, že budú provajderi zodpovední za obsah, ktorý bude sprostredkovávaný na stránkach alebo pri propagácii hazardu. Myslím si, že sme neurobili dobre, pretože prichádzame s návrhom, ktorý hovorí v prvom rade o represii a nemáme žiadne key studies, nemáme žiadne vyhodnotenie iných typov politík, ako pri propagácii hazardu vyriešiť problém, aby nelicencované stránky a weby neboli najprv pokutované. Myslím si, že pokuty by mali byť ako posledným riešením. Viac k tomu asi budeme musieť povedať v druhom čítaní, pretože komunita ako Slovensko.Digital sa k tomuto nejakým spôsobom postavila a ja sa s ich návrhmi stotožňujem. Čiže represia, myslím si, že je posledným štádiom riešenia problému a tento zákon nerobí dobre.

  • Ďakujem pekne. Aj pánovi kolegovi za jeho vystúpenie.

    Naštartoval ma trochu, keď hovoril o rôznych spôsoboch regulácie. Teda nemyslím v zlom, o rôznych spôsoboch regulácie hazardu. Spomenul tu, že jeho mestská časť prijala VZN-ko obmedzenia prevádzkovej doby do 22. hodiny. Ja si pamätám, keď sme boli už dosť dávno za primátorom Bratislavy pánom Nesrovnalom a žiadali sme ho, aby uvažoval o zmene štatútu mesta, hej, aby sme nemuseli ísť do legislatívy celoštátnej, ale že či by neuvažoval o zmene štatútu mesta, ktorý by umožňoval vlastne aj tie petície, ktoré tunak teraz veľa ľudí kritizuje, aby to mesto rozdelil v tejto oblasti tak, aby boli možné robiť petície aj jednotlivým mestským častiam. A vtedy pán primátor Nesrovnal nám naznačil, že toto preňho neni dôležité, lebo však že financie alebo teda neni to vhodné pre mesto Bratislava, lebo financie by tým pádom museli tiež nejakým spôsobom prerozdeľovať a to už videl ďalšie problémy. Ale hovoril, že sa bude snažiť o to, aby všetci starostovia obmedzili prevádzkovú dobu do 22. hodiny. Myslím, že doteraz sa to primátorovi nepodarilo. Mestské časti, ktoré tak chceli urobiť, tak urobili, ale ostatné mestské časti alebo iné mestské časti túto možnosť nevyužili. Aj to je možnože znakom, že niektoré veci je dobré robiť, aby sa robili z pozície väčšej, ja neviem, mesta, a niektoré veci je dobré, aby mali možnosť obmedziť naozaj aj občania.

    Ja sa na druhej strane veľmi teším, že v zákone, ktorý predkladá, to som v predchádzajúcom vyjadrení zabudla dodať, sa nachádza aj register osôb, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Ďakujem aj pánu Pčolinskému, lebo môžem aspoň pokračovať vo faktickej, ktorú som nestihol dohovoriť naposledy, kde som stihol len povedať vyčíslenie, o akú sumu prichádza štát a obce. Ale tá ma vôbec nemrzí, ale ocenil som odvahu pána ministra tým, že takýto zákon vôbec pripravil, lebo určite to stojí za to. Tie financie sú oveľa náročnejšie, keď musíme liečiť gamblerov a rodiny prichádzajú o finančné zdroje, ktoré prehrajú ich rodičia vo videohier alebo iným spôsobom.

    Takže ja som veľmi rád, že takýto zákon je na svete a ak bude ešte prísnejší, určite som za to a budem určite zaň hlasovať. A ja si myslím, že starostovia, ak je nás aj 2 900, tak ja si myslím, možno jedno-dve percentá sú proti nejakému obmedzeniu. Ja si myslím, že každá jedna samospráva pristupuje zodpovedne a vie si finančné zdroje, ktoré nie sú až takým dôležitým finančným faktorom, keď to rozpočítame na obce, aby nás nejakým spôsobom ohrozili, aby sme nemohli fungovať.

    Takže ešte raz si dovolím veľmi pekne poďakovať a som pripravený zahlasovať a verím tomu, že je nás tu väčšina, ktorí zahlasujeme za tento zákon.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec Pčolinský, súhlasím s tým, že hazardné hry sú stále väčším a väčším spoločenským problémom. Úprimne si želám, aby sme tento sektor podnikania nielen dôstojne regulovali a obmedzovali, ale aj postupne eliminovali. Viem si predstaviť, tak ako hovoríte, aj oveľa prísnejšiu legislatívu upravujúcu hazardné hry na Slovensku.

    V tejto chvíli však máme na stole vládny návrh zákona, ktorý efektívne sprísňuje súčasný stav podnikania v tejto oblasti na Slovensku a nazdávam sa, že by sme ho práve preto mali podporiť. Neznamená to tak, že by sme mali skončiť s týmito úpravami, a myslím si, že po čase, keď sa vyhodnotia dôsledky, dopady tohto zákona na podnikanie, vlastne hazardných hier na Slovensku, môžme sa vrátiť k tomu, aby sme pokračovali a ďalej efektívne upravovali tento sektor tak, aby sme naozaj urobili čo najviac preto, aby sa nepodnikalo a nezarábalo na chudobných, aby sa nezarábalo na tom ľudskom nešťastí, ktorý tento druh podnikania spôsobuje.

  • Na faktické poznámky reakcia, pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Jurinová, ja nijako nespochybňujem to, že petičné právo má byť. To je úplne v poriadku, s tým ja nemám najmenší problém. Ja som len vravel , že napríklad v Dúbravke, to nie je moja mestská časť, že napríklad v Dúbravke už ten hazard sa snažia obmedzovať tým, že zakázali po 22., pretože mali problémy, práve počas nočných hodín sa tam stretávali rôzni asociáli, rôzne živly a jednoducho narúšali verejný poriadok, takže týmto jednoduchým všeobecným záväzným nariadením takéto niečo už sa reguluje. No to, že iné mestské časti k tomuto kroku nepristúpili, no bohužiaľ. Občania si zvolili svojich starostov, svoje mestské zastupiteľstvá, no bohužiaľ, pokiaľ nevedia toto jednoduché opatrenie urobiť.

    Ale každopádne ja tento zákon považujem za síce nie dostatočný, ale, ešte raz, je dobré ho podporiť, pretože aspoň je to nejaký posun a poviem, že dosť výrazný. Ale hovorím, poďme ešte ďalej. Tak ako pán Paška povedal, že do budúcna bude nutné ešte viac regulovať a sprísniť fungovanie takýchto prevádzok a do budúcna musíme jednoducho zamedziť, aby ten rozmach toho hazardu na Slovensku išiel ďalej a ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja chcem poďakovať v prvom rade za včerajšie príspevky do rozpravy pani poslankýň Jurinovej, Verešovej, Gaborčákovej, pána poslanca Sopka, pani poslankyne Pfundtner, ktorí veľmi naozaj fundovane argumentovali. Ja by som to chcela trošku z inej strany.

    Bolo tu povedané, že gambling, a teda je to fakt, že gambling a hazard je považovaný, resp. je to legálne podnikanie. Podľa mňa je to podnikanie nečestné a podnikanie špinavé. Je potrebné urobiť všetko preto, aby to tak nebolo. Jednoducho je potrebné hazard zakázať úplne. Viem, že to nejde naraz, ale mal by o tom rozhodovať, o hazarde, každý štát sám, nemal by čakať na rozhodnutia nejakých cudzích štátov alebo Európskej únie.

    A chcem povedať, že každým rokom, bolo to tu už aj povedané, ale znova to ja chcem zdôrazniť. Že každým rokom pribúda, stúpa počet chorobných hráčov, závislých hráčov, dochádza k zničeniu rodín, dochádza k zničeniu majetkov, ľudského zdravia a ľudských životov. Tam, kde sú hazardné hry, tam nechýbajú ani drogy. Stretla som sa s mnohými prípadmi mladistvých, ktorí od hracích automatov, sú to vlastne prvé miesta, kde môžu zločinci obchodujúci s drogami osloviť mladých ľudí, resp. osloviť deti. Stúpajú náklady štátu na liečbu takýchto závislých ľudí, či už sú to gambleri, alebo sú to narkomani a drogovo závislí. Potom môžu nastať aj také problémy, aký sa momentálne rieši, ako je škandál, ktorý sa stal v resocializačnom zariadení v Gabčíkove; pardon, prepáčte, v Galante.

    Viete, je to, mnohí ľudia, dochádza k zničeniu života, zničeniu rodín. Ja viem, kto je, že; chcela by som povedať, že kto je bohatý, nech ide hrať do zahraničia, nech ide hrať do Monte Carla a do rôznych herní, ktoré sú v zahraničí, ale na Slovensku tento hazard naozaj nepotrebujeme. A dokonca mne je ľúto aj bohatého človeka, ktorý prehrá celý svoj majetok a zruinuje seba a svoju rodinu. Ale na Slovensko hazard nepatrí.

    Chcela by som povedať, hovorilo sa tu naozaj o ľuďoch frustrovaných, o ľuďoch nezamestnaných, nešťastných, ktorí idú takýmto spôsobom riešiť svoju duševnú situáciu a svoje nešťastie, v ktorom sa nachádzajú. Ale takýmto ľuďom, aj hlavne mladým ľuďom, ľuďom treba ponúknuť prácu, treba im dať možnosť, aby sa zamestnali. Tí, ktorí stratili pracovné návyky, môžu ich ešte nadobudnúť, ja si myslím, že to ide. Mladým ľuďom, deťom treba dať šport, treba ponúknuť v rôznych obciach, treba im ponúknuť kultúru ako mimoškolskú činnosť, ako záujmovú činnosť a potom nebudú utekať k automatom a k počítačom.

    Neobstojí tu pre mňa, neobstojí ten argument, že hazard tu je odjakživa. Tak, pretože áno, je tu odjakživa, je tu odjakživa aj prostitúcia. Sú tu odjakživa aj vraždy, je tu odjakživa a oddávna obchod s ľuďmi a sú tu odjakživa vojny, ale toto nie je argument. To neznamená, že s tým máme súhlasiť, to neznamená, že sa tomu máme podvoliť, pretože je to tu už oddávna.

    Neobstojí pri mne ani ten argument, že keď by sa hazard zakázal, že prejde do ilegality, resp. že sa bude robiť tajne a pokútne. Na to máme predsa ministerstvo spravodlivosti a dnes žijeme v takej dobe, že človeka predsa možno odsledovať z nejakej družice na meter štvorcový presne. Sú také možnosti sledovať internet, sú také možnosti, že dajú sa zakázať, resp. zrušiť niektoré stránky na internete. To znamená, že určite bude, je a bude možnosť urobiť niečo aj s hazardom aj na internete. Čiže ministerstvo vnútra by nema...

    Viem, že je to veľmi ťažký problém, ale nemožno ani operovať ani so ziskom pre štát z hazardu, pretože peniaze z hazardu sú peniaze špinavé, sú to peniaze nemorálne, sú to peniaze krvavé. Ľudia, ktorí prevádzkujú, ktorí na tom zarábajú, sú to, je to vlastne, viem, že máme dočinenia, povedzme si to priamo, s organizovaným zločinom, máme dočinenia s mafiou, máme dočinenia s gangstrami, máme dočinenia s vrahmi, to je, to si môžme povedať, hovorím to na rovno, je to tak.

    Ale prichádza mi na um teraz, pred mnohými rokmi išiel v televízii jeden seriál smutný a pravdivý, taliansky, volal sa Chobotnica, možno ste ho niektorí videli. Áno, bojujeme s takouto chobotnicou, sú to zločinci, ale to všetko neospravedlňuje to, že je to mafia, že sú to gauneri, že sú to gangstri a zločinci, to neznamená, že proti nim sa nemáme aspoň pokúsiť bojovať.

    Ja by som chcela ešte vám všetkým povedať, čo by ste, ako by ste sa cítili alebo čo by ste urobili vtedy, keby hazardu alebo drogám prepadli vaše vlastné deti alebo vaše vnúčatá. Určite by vám to nebolo jedno a určite by ste potom k tomu zaujali stanovisko iné, ako keď sa to vo vašej rodine neudialo. A je mi ľúto, ale postihnúť, stať sa to môže každému. Nikto, kto teraz nemá žiadne problémy, nemôže vedieť a nikto nemá zaručené, že zajtra do takých problémov sa nedostane. Ako a preto aj ja ako kresťanka katolíčka, ale v prvom rade hlavne ako človek na vás všetkých apelujem bez rozdielu vyznania náboženského, bez rozdielu politického trička, bez rozdielu svetonázoru, apelujem na vašu česť, apelujem na vaše svedomie, na vašu ľudskosť, na vaše človečenstvo. Urobme všetko preto, aby sme túto chobotnicu a tento zločin a im podobné, aby sme porazili, alebo aby sme sa snažili aspoň zo všetkých síl proti nim bojovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami... Prosím? Pán poslanec.

    Vyhlasujem všeo..., aha, do rozpravy sa prihlásil pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, som sa zarozprával s kolegami na chvíľu. Ja by som chcel zareagovať ešte v rámci rozpravy, aby ste mohli aj vy na mňa ešte reagovať. Je to tak, áno? Nebudem hovoriť dlho.

    Chcem vám len povedať, že je to, tak jak som v úvode poznamenal, ťažký zákon, veľmi ťažká oblasť regulácie. V danom prípade naozaj nejde len o fiškálne ciele, ale o celkový pohľad štátu, ktorý si plní svoje úlohy regulácie, ako ďalej. Chcem zároveň povedať, že táto legislatíva nie je uzavretá, to znamená, budeme na nej spolupracovať ďalej.

    Bol by som rád, keby počas rokovania gestorského výboru, v danom prípade je to pre financie a rozpočet, sme sa dohodli na pozmeňovacích návrhoch, keďže ide o agendu, ktorá, ak má prejsť, teraz hovorím aj vo vzťahu k vám, kolegovia z opozície, sú prirodzené záujmy sebaprezentácie, ktoré sa dejú tuto z tohto miesta. Ale ak chceme robiť skutočné zmeny, urobme ich na výbore. Lebo to je proste podaná ruka z pohľadu toho, že poďme to urobiť. Samozrejme, môžte to tu potom odprezentovať, samozrejme, aj z tohto miesta, ale nespoliehajme sa na posledný moment druhého čítania, lebo v zásade to nie je možné. Viete to veľmi dobre, že nemôžme potom proste pripúšťať zásahy do takej ťažkej legislatívy, ak ju nepoznáme. Tak ak sú návrhy – a v zásade sú – a sčasti, nehovorím, že by sme o nich nevedeli, tak poďme precizovať ten legislatívny text počas rokovania výboru.

    Opakujem ešte raz, že urobíme zmenu z pohľadu podmienok na prípadný zákaz gamblingu v nejakej mestskej časti alebo v nejakej obci. To znamená, pripomienka alebo podmienka, ktorá je tam dnes na základe pripomienkového konania, ktorú tam vlastne pretlačila zásadným spôsobom prokuratúra, ale aj ZMOS, tak tú dáme von. To je tá podmienka dokazovania narušenia verejného poriadku. Čiže nebudú sa sprísňovať podmienky na organizovanie petície alebo rozhodovanie zastupiteľstva o tejto veci. V žiadnom prípade to nedovolíme. Zároveň ale môžme zvážiť, že by sme možnosť dokazovania narušenia verejného poriadku dali ako ďalšiu alternatívu bez petície na to, aby zastupiteľstvo pri dokázanom opakovanom narušení mohlo dať návrh na ministerstvo financií, aby zrušilo licenciu, resp. povolenie hrania v danej obci. Hej, čiže ako keby taký adresný trest. Teraz nehovorím o zákaze v celom meste alebo v celom katastri obce, ale danej herne. Čiže ak zvážime, že toto by bolo schopné zastupiteľstvo dokázateľne a nevyvrátiteľne v podstate doručiť rezortu, ktorý potom by musel vlastne konať.

    Ja sa chcem k tejto veci, v tejto veci by som sa chcel absolútne vyhnúť alternatívam nejakého výkladu, kde bude nejaký úradník rozhodovať o tom, áno alebo nie. Pretože potvrdzujem, a to je pravda, je tu obrovský lobing a ten lobing nemôžme dovoliť, aby tlačil na úradníka, či je na ministerstve, na zastupiteľstve, alebo v meste niekde. Musí to byť jasné a vykonateľné. To znamená, ak sa naplnia nejaké okolnosti, musí tam byť vlastne povinnosť nejakým spôsobom konať a tak musíme nastaviť legislatívu.

    Toto je ináč aj druhá strana veci, ktorá vás trápi, ale v legislatíve je to vyše 10 rokov a je to vlastne stav nastavenia našej slovenskej legislatívy, kde licencia na gambling je nárokovateľná. Nárokovateľná je nielen počas fungovania SMER-u od roku 2006, ale dávno-dávno dopredu a dávno-dávno dozadu. To znamená, ak sa splnia nejaké podmienky. A ten úmysel bol podľa mňa rovnaký, nedávať možnosť vplyvu rozhodovania nejakej fyzickej osoby alebo skupiny osôb o tom, či áno alebo nie. Čiže ak sa splnia nejaké podmienky, tá licencia je nárokovateľná, ale vytvára to aj tie problémy, o ktorých vy hovoríte a ktorými svedkami tu sú.

    Ja sa naozaj snažím nedívať na to len cez oči peňazí. Myslím si, že oveľa vážnejší problém z hľadiska možných finančných dopadov ako štát majú obce. Pretože pre obce, či sa vám to páči alebo nie, pre niektoré obce je to vážny, je to významný príjem. A myslím si, že v tomto prípade obce sa tak trošku správajú aj pokrytecky. Hej, takže stavajú sa, keď treba proti, ale zase nie až tak úplne, aby to tak úplne neskončilo. Česť ale tým, ktorí rozhodli sami z vlastnej iniciatívy, lebo aj také prípady tu sú. Koniec koncov vidíte to z tej pripomienky, ktorá prišla zo ZMOS-u. To znamená, to, dodatočná podmienka o dokazovaní verejného poriadku prišla práve od našich vážených konšelov, primátorov a starostov. Buďme k sebe otvorení v tejto veci.

    Takže vieme urobiť poriadok v týchto oblastiach, vieme sa ešte rozprávať o posunutí účinnosti, pretože ten zákon má mnoho posunutých účinností a prechodných ustanovení. Poďme sa aj o tom rozprávať. Tie odložené účinnosti sú tam z klasických dôvodov, legisvakácie a takej proste technickej prípravy, ale môžme aj o týchto veciach hovoriť.

    A v závere chcem povedať a chcem reagovať na unikátnu situáciu v Bratislave. To, čo sa stalo v Bratislave, je naozaj za hranicou akejkoľvek slušnosti a akejkoľvek vymožiteľnosti práva, ak to chceme o tom hovoriť, a rešpektovaní nejakých pravidiel. Ale je to zrejme aj následok nejakej atmosféry na bratislavskom magistráte a inak ako bordel sa to podľa mňa nedá nazvať. Nehnevajte sa, alebo nech sa nehnevá ani pán primátor. Ale my mu podáme pomocnú ruku tu spolu, lebo si myslím, že by sme mali vytvoriť také právne prostredie, aby mohlo zastupiteľstvo Bratislavy postupovať ďalej bez ohľadu na to, čo sa stalo, hej?

    To znamená, sme pripravení hovoriť o tom, že znížime pre mesto Bratislavu a mesto Košice, je to aj z technických dôvodov, lebo sa ich týkajú tak zákony o meste Bratislave, o Košiciach, že by sme to kvórum znížili na takú hranicu, aby magistrát v pohode prešiel s tým, čo mu zostalo, akože s tým počtom hlasov, ktoré mu zostali. A zároveň by sme chceli reagovať aj na tie pripomienky, ktoré spomínal pán poslanec Budaj. To znamená, dať možnosť týmto dvom veľkým mestám robiť petície aj po mestských častiach a zároveň dať zrejme aj kompetenciu potom zastupiteľstvu po úspešnej petícii adresne rozhodovať. To znamená, aby to nebol taký en bloc zákaz, hej? To znamená, lebo gambling je, to je, najširšia definícia gamlingu je aj stávkovanie, sú aj stávkové hry, ktoré si nemyslím, že sú predmetom tohto, takého ataku, ale sú aj naozaj, nechcem sa teraz zastávať kasín, ja nie som tiež, nehlásim sa ku kasínovým typom ľudí, ale je to proste nejaký typ spoločensky akceptovanej zábavy. Takže nemusela by nastať potom situácia, ako hovoril pán poslanec Budaj, že rozhodnutie sa bude týkať všetkého gamblingu, hej? Takže toto sú možnosti, o ktorých môžeme hovoriť.

    Máme relatívne málo času. Keby sme to nejak úplne nestíhali, tak môžme možno posunúť aj legislatívny proces s tou jednou výhradou, že sú tam, ide tam aj o peniaze a tie potrebujeme od 1. januára. Čiže potom by sme ten zákon museli nejak rozdeliť v podstate. A všetko sa pri dobrej vôli dá a snáď tak to základné oznámenie, som presvedčený, že Bratislava bude môcť podľa práva, Boha a práva, organizovať zastupiteľstvo, na ktorom budú rozhodovať o osude gamblingu v Bratislave. A tým len spĺňam verejný sľub, ktorý som dal po tom, čo sa táto vec udiala, že urobíme všetko preto, aby sme to mohli urobiť. Nástroje na to máme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán minister. Keďže vaše vystúpenie, ak to správne chápem, bolo ešte v rámci rozpravy, tak spustíme faktické na vás. Pani poslankyňa Remišová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Posledný je pán poslanec Paška.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne pánu ministrovi za vystúpenie. A za seba len by som chcela povedať, že veľmi vítam tieto návrhy a nehovorím to síce často, ale ak všetko to, čo pán minister hovoril, sa do toho zákona skutočne dostane, tak s radosťou budem hlasovať za tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vidím, že naozaj pán minister vnikol do celej tej problematiky. Požiadavky ZMOS-u skutočne vnášajú ďalší nevyskúšaný a relatívne dosť subjektívny prvok do problematiky a dosť nečakaný prvok, ktorý iste dáva samospráve ešte jednu páku akoby v celom tom procese. Som veľmi rád, že ste to odlíšili. A pokiaľ by sa riešila Bratislava a Košice separátne, samozrejme, ja sa poradím s poslancami, ktorí sú z Banskej Bystrice, ako vidia tú situáciu. Ale je pravda, že zákony sú špecifické, lex specialis sú o týchto dvoch mestách, čiže tam by to umožňovalo určite znižovať to kvórum nešťastnej petície.

    Ja prinášam návrh s nulovou petíciou, čiže tak, aby mestá si mohli samy rozhodovať, ale veľmi špecificky, lebo naozaj v živote som nehral ruletu, ale chápem, že k istej noblese a k istej európskej úrovni hotelov patrí aj možnosť ponúknuť takúto zábavu. Čiže ja som vedený snahou skutočne obmedziť špinavý gambling, ktorý ohrozuje vlastne chudobných alebo mladých ľudí. Nepoškodiť obchod v tomto meste alebo v mestách Slovenska. A, samozrejme, máte pravdu, že to potom tie mestá si budú mať na vážkach príjem do kasy verzus záujem občanov. Ale tak je to pri každej dani alebo pri každom rozhodovaní v samospráve. Musia si potom pred občanmi obhájiť, že na niektoré veci peniaze nezostanú.

    A v každom prípade aj ďakujem za túto podanú ruku, by som povedal, podanú ruku k dialógu nad týmto zákonom. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak s faktickou.

  • Chcel by som tiež oceniť prístup pána ministra Kažimíra k problematike hazardu a po tých jeho stanoviskách, ktoré práve predniesol, my sme za náš klub pripravení tento návrh tak isto, ako povedala kolegyňa Remišová, s radosťou podporiť. Kiež by sme mali v tejto tretej Ficovej vláde viac takýchto korektných a konštruktívnych ministrov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    Ja tiež nestíham otvárať oči a veľmi sa teším prístupu pána ministra, kedy možno väčšinu alebo viac, väčšiu polovicu tých zásadných pripomienok je ochotný akceptovať. Ja budem veľmi veriť a dúfať, že sa to podarí nakoniec.

    Ja by som iba pripomenula ešte jednu vec, aj som to povedala vo svojom príspevku. Možnože mnohokrát majú obce problém aj s tým, že je napadnutý samotný verejný poriadok, že či by naozaj nestálo za to aj v úvode zákona vydefinovať, čo je pre účely tohto zákona verejný poriadok. A ešte pripomeniem, že veľmi vítam, a teda neviem, či to naozaj bolo myslené vážne, ale veľmi ma prekvapil aj pozitívny prístup k možnosti petícií v jednotlivých mestských častiach. Toto bolo tiež pre mňa veľké prekvapenie a veľmi sa z toho teším.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, tak ako v niektorých bodoch je ten predložený návrh nepríjemným prekvapením, tak je pre mňa vaše vystúpenie tiež prekvapením, ale príjemným. Som veľmi rád, že ste ochotný počúvať kritiku, námety a návrhy opozície. To naozaj zatiaľ v tomto volebnom období nie je úplne tradíciou v Národnej rade, takže ďakujem vám za to. A som rád, že ste spomenuli Bratislavu, pretože naozaj najväčšia obava organizátorov tej petície a najväčšia obava aj nás mestských poslancov spočívala v tom, že ak po krádeži hárkov bude táto petícia zmarená, tak nové pravidlá v zmysle toho návrhu, ktorý je zatiaľ v prvom čítaní, by prakticky nebolo možné zopakovať takúto istú petíciu, pretože tie podmienky sa sprísňujú. Som naozaj príjemne prekvapený z toho, čo hovoríte, pretože naozaj ak v druhom čítaní sa tieto bariéry odstránia a či už táto petícia, ktorá bola takmer zmarená, zostane platná, alebo bude minimálne možné ju zopakovať za tých istých podmienok, tak ja tak isto za tento návrh s radosťou zahlasujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Bublavý.

  • Pán minister, aj ja veľmi pekne ďakujem za konštruktívny prístup. Ale ja si myslím, že pri pánovi ministrovi Kažimírovi je to zakaždým, keď predkladá zákon, že naozaj pristupuje veľmi zodpovedne a je korektný a rokuje aj s opozíciou, aj s koalíciou, takže tu ma ani neprekvapil, lebo má to v DNA. Ale zníženie kvóra len pre Bratislavu, si myslím, že by nebolo vhodné, že by to bolo vhodné pre všetky samosprávy. To by som privítal, lebo by to pomohlo všetkým samosprávam na Slovensku, lebo veľakrát aj prijaté VZN-ko napáda prokurátora. Je tam tiež problematické 30 % vyzberanie. Takže si myslím, ak by sa dalo, aby sme všetky samosprávy mohli to zníženie kvóra využiť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Posledný s faktickou pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, ja by som sa chcel pridať k pochvalám opozície na vašu osobu a na vašu ochotu dopracovať alebo vyjsť v ústrety pozmeňovacím návrhom aj zo strany opozície.

    Pani poslankyňa Grausová sa zmienila o čestnosti alebo nečestnosti podnikania v oblasti hazardu a myslím, že to je taký jeden z vážnych dôvodov, podľa ktorého by sme mali posudzovať aj zmeny v tomto zákone. Priznám sa, že mne osobne nevadí, keď bohatí Európania prehrávajú svoje majetky v Monte Carle alebo v Las Vegas, rovnako mi nevadí, keď športovci, fanúškovia svojich športových klubov občas tipujú výsledky stretnutí futbalových, hokejových, prípadne iných. Čo začne byť pre mňa problémom, to je naozaj, keď herné automaty v chudobných obciach oberajú najchudobnejších občanov tohto štátu a ich rodiny o príjmy sociálnych dávok. Tam je, myslím, že priestor, do ktorého by sme sa mali predovšetkým orientovať. A pokiaľ sa nám podarí vytláčať hazard z obcí, chudobných obcí, z chudobných regiónov a dostať ten hazard pod kontrolu, povedal by som, v tých bohatších zariadeniach, v bohatších podnikoch, hoteloch a podobne, tak myslím, že urobíme hodne pre túto spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, chcete reagovať na faktické? Nie, nie je tomu tak.

    Teraz by malo nasledovať záverečné slovo navrhovateľa. Chcem sa opýtať, či chcete ešte niečo dodať. Nech sa páči.

  • Naozaj iba pár viet. Teraz je na nás, aby sme behom najbližších troch týždňov, viete, že tej roboty je z pohľadu cyklu pre ministerstvo financií asi najviac v roku. My máme momentálne žatvu aj vo vzťahu k rozpočtu, s ktorým sem prídem medzi vás niekedy na rozmedzí novembra a decembra, ale to je v podstate už budúca schôdza. Takže sústreďme sa teraz naozaj na túto prácu a sústreďme sa aj na problém v Bratislave, ktorý je úplne ožehavý.

    Chcem ešte povedať, stále, vám chcem povedať, že naša poloha musí byť niekde medzi, hej, to znamená, my sa stále budeme snažiť udržať istý balans, pretože hazard je stále v tejto krajine legálny biznis. Je legálny biznis, nerozhodli sme inak, hej? Z tohto pohľadu má ale osobitné črty, ktoré stoja za úvahu preto, aby tá regulácia bola prísnejšia. Myslím, že týmto spôsobom postupujeme.

    Ja musím odmietnuť niektoré kritické postoje, ktoré zazneli z pohľadu toho, že sme nič neurobili. A musím aj pri kvantifikácii napríklad počtu výherných zariadení povedať, že áno, pani Remišová má pravdu, že sa zvyšuje počet videohier, ale to je proste technologický upgrade v hráčskej vášni. A zároveň nám klesá taký ten klasický mechanický, počet mechanických klasických výherných automatov, čiže jeden typ strojov nám proste odchádza z krajiny a iný typ prichádza, ten, ktorý je na technologicky vyššej úrovni. Ale celkový počet týchto zariadení nám klesol od roku 2 011 o vyše 1 300 kusov, hej? Takže ja len, aby sme boli úplne, úplne féroví. Ja viem, že v tom niekedy až mesiášskom súboji je hodné používať argumenty, ktoré dobre zaznejú, ale tu je pravda, úplná pravda tá, že ten typ, ten počet tých zariadení nám celkovo klesol, ale stúpol nám, tak ako ste teraz správne povedali, ten typ výherných automatov.

    Snáď ešte jedna technická vec. Áno, vklady obyvateľstva do hazardu stúpli až niekde k úrovni cez miliardu eur, a zase nezabúdajme, že tam je nielen paid in, ale aj paid out výhernosti nad gamblingom je veľmi vysoká. Málokto vie, ale ona vlastne preto priťahuje hráčov, lebo výhernosť je nad 80 %, hej? Sú výherné zariadenia, ktoré majú ešte vyššiu výhernosť, niekde nad 90 %, čiže, čiže...

  • Reakcia z pléna.

  • Nehnevajte sa, ja som vám neskákal akože do reči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja sa snažím hovoriť, ja sa snažím hovoriť pravdu, ja vám hovorím, že toto je pravda, hej, akože... (reakcia z pléna), takže..., ďakujem. Takže jedno je vklad a druhý je výber a medzitým je, samozrejme, nejaký zisk často v keši a podobne. Takže; ja sa ho nezastávam toho biznisu, ja sa snažím vám povedať, čo je úplná pravda. Čiže nie je tam to lákavé, nedá sa zdaňovať miliarda eur, hej, lebo je tam vklad a je tam proste nejaký výber. To vám hovorím úplne technicky.

    Ale napriek tomu, že máme na to nie úplne rovnaký názor, myslím si, že sa vieme posunúť k rozumnej regulácii takým pozitívnym smerom, tak ako sme to tu popísali. Ak to dokážeme a počet súhlasných stanovísk v tejto váženej Národnej rade bude naozaj sa blížiť niekde k stovke, tak si myslím, že to bude dobrý kus roboty.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Poprosím pána spravodajcu, chcete sa vyjadriť v rozprave?

    Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač č. 256, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 259.

    Nech sa páči, opäť, pán minister financií, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pri tomto návrhu zákona už nebude panovať taká predvianočná nálada ako pri tom zákone o hazarde.

    Takže si dovolím predložiť novelu zákona, ktorou sa navrhuje spravodlivejšie nastavenie kritérií pre výpočet registračného poplatku za zápis držiteľa do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Suma registračného poplatku sa bude po novom odvíjať nielen od výkonu motoru vozidla, ale aj od veku vozidla v čase jeho registrácie. Navrhované sadzby na nové vozidlá sú oproti súčasnému stavu spravidla nižšie. V ďalších rokoch v prípade preregistrácie staršieho vozidla sa uplatňujú sadzby vypočítané podľa koeficientu zostatkovej hodnoty.

    Z celkového počtu registrácií v jednom roku sa pre 67 % poplatníkov výška poplatku nezmení, pre 17 % poplatníkov sa poplatok zníži a pre 16 % sa poplatok zvýši. Zvýšenie poplatku sa bude dotýkať predovšetkým majiteľov vozidiel s vyšším výkonom, a teda aj s vyššou hodnotou vozidla.

    Súčasne sa zavádza 50-percentné zníženie sadzieb poplatku na vozidlá s alternatívnym pohonom, ide o vozidlá s pohonom na CNG, LNG alebo vodík alebo tzv. hybridy. Cieľom tohto zníženia sadzieb je podporiť, samozrejme, znižovanie tvorby emisií v doprave.

    Pre výrobcu, zástupcu výrobcu vozidiel alebo zazmluvneného predajcu sa navrhuje možnosť zápisu držiteľa novovyrobeného vozidla za poplatok, pôvodný poplatok 33 eur s podmienkou, že toto vozidlo sa v lehote do jedného roka predá konečnému zákazníkovi. Ide o tzv. predvádzacie vozidlá. Po nesplnení ročnej lehoty na predaj vozidla je takáto osoba povinná poplatok zaplatiť v plnej sume, zodpovedajúcej prvej evidencii, najneskôr pri ďalšej zmene v evidencii k tomuto vozidlu. Ostatné oslobodenia od platenia poplatku, ako aj zníženie sadzieb poplatkov sa naďalej zachovávajú.

    Navrhuje sa zaviesť aj oslobodenie od platenia poplatku pre vozidlá, ktoré sa trvalo vyradia z evidencie, ak sa zlikvidujú podľa zákona o odpadoch.

    Návrhom sa tiež zavádza zvýšenie poplatkov za udelenie a zmenu licencie na prevádzkovanie hazardných hier; to je ďalší článok tohto zákona.

    A môj bonus, slovom povedaný komentár k tejto novele je taký, aký som ho už aj v médiách niekoľkokrát prezentoval. Kľúčovým dôvodom, prečo prichádzam s novelou tohto zákona, je infringement alebo konanie nesúladu našej legislatívy s legislatívou Európskej únie, čiže Komisia nás na základe niektorých dobrovzdaní z tejto našej krajiny začala riešiť kvôli tomuto, kvôli hlavne dovozu automobilov zo zahraničia. Takže toto je výsledok tohto konania, preto sme museli v podstate prísť s touto zmenou.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Teraz poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Milana Mojša, aby sa k predmetnému návrhu zákona vyjadril z pohľadu spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Jozef Mihál a pán poslanec Eduard Heger.

    Pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja len veľmi v rýchlosti, pretože máme tlačovú besedu k odvodovému bonusu a to je pre mňa trošku vyššia priorita ako registračné poplatky za autá a za hazard.

    Takže, pán minister, ja by som teda tú latku nastavil pri tomto zákone tak veľmi soft. Uvažujem, rozmýšľam, premýšľam o tom, čo ste vlastne navrhli, už dva mesiace, do akej miery ísť do kritiky. No a tá kritika zaznie len v tom duchu, že ak hovoríme o tom, že registračný poplatok je istým spôsobom niečo ako majetková daň alebo ekologická daň, ak o tom teda tvrdia alebo takto to majú premietnuté vo svojej legislatíve iné krajiny Európskej únie, tak z tohto pohľadu tento váš návrh by bolo dobré ešte prepracovať, pretože ten majetkový aspekt tam cítiť len z hľadiska toho výkonu motora, ale výkon motora neznamená, že auto je hneď drahé, hej? Sú tzv. hot hedge, ktoré sú s motormi, ktoré majú tých 270, 280 kW, čiže sú vlastne v tej vami navrhnutej najvyššej sadzbe, ale pritom cena toho vozidla je niekde na úrovni 400-tisíc eur. Spomeniem Ford Mustang pre tých, ktorí sa zaujímajú o motorizmus, hej, 400, 40-tisícové, pardon, 40-tisícové auto s DPH, ale pritom ten výkon je tam ako veľmi vysoký. Ja sám sa vozím na podobnom aute, čiže som tu trochu v konflikte záujmov, samozrejme, čiže lacné, ale milé, vrtké, rýchle autíčko, hej, takže, samozrejme, bol by som tým pádom postihnutý alebo by som, budem postihnutý aj pri tom prepise, pretože ten prepis toho auta, keď ho raz predám, bude skrátka drahší ako 33 eur, to je úplne jasné.

    Ten ekologický aspekt vy tam síce dávate z hľadiska tých áut, ktoré majú plyn a podobne, tieto pohony, to je fajn, to sa mi páči, ale vlastne sú zase autá, ktoré majú ten hoci výkonný motor, ale veľmi s nízkymi emisiami. Čiže ten vzorec by mal obsahovať práve tie emisie, ktoré sú vlastne v technickom preukaze auta, mal by obsahovať niečo ako nadobúdaciu cenu auta, ak má mať povahu majetkovej dane a má mať povahu ekologickej dane. Je to teda naplnené len sčasti, len sčasti, uvidíme, ako sa budú ľudia v budúcnosti správať, pretože to, samozrejme, môže ovplyvniť správanie najmä na trhu áut z druhej ruky, tie výkonnejšie autá a mladšie, ale predsa len ojazdené autá z druhej ruky sa vlastne tým pádom stanú trošku menej dostupnými, lebo možno o stovečku alebo o koľko tam porastie ten registračný poplatok.

    Ale v zásade si myslím, že nejde o nejakú veľkú tragédiu, zamiešali ste s tým, zahrkali ste s tým, uvidíme, čo to v praxi dá, mohlo to byť možno o kúsoček lepšie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pán poslanec Mihál.

    Reagovať bude v zmysle rokovacieho poriadku pán minister. Nech sa páči.

  • Pán poslanec bude ešte počuť na chodbe odpoveď. V zásade pán poslanec má pravdu z hľadiska zásahu alebo charakterizovania tohto poplatku alebo dane, ak to chcete nazvať, z hľadiska majetkovej, nejakého typu majetkovej dane. Áno, my sme sa museli v istom momente rozhodnúť, či to bude skôr typ poplatku, ktorý bude smerovať k motivovaniu nejakého ekologického správania, alebo či pôjdeme cestou majetkovej dane, ak to chcete takto nazvať.

    Rozhodli sme sa pre majetkovú daň, to ešte v roku 2013. Musím povedať, že Slovensko má málo ekologických daní vo svojej legislatíve, v podstate skoro žiadne, alebo je ich veľmi, veľmi málo. A jeden z dôvodov, prečo tak sa nedeje, je, sú možné sociálne dopady, akože to je proste naozaj pravda, lebo v prípade napríklad takéhoto poplatku, kde by rozhodujúcim bol objem emisií, hej, tak viete si predstaviť, čo by sa dialo zrejme práve v tých najzaostalejších častiach krajiny, kde ľudia sa chcú voziť na veľkých autách, hej, a nikdy, nemusí to vždycky odrážať ich cenu, hej, ale z hľadiska toho vzťahu k životnému prostrediu to zväčša nemá veľmi pozitívny vplyv. Takže je to otázka časovania, kedy a ktorá administratíva bude mať odvahu prísť v podstate s prísnou ekologickou daňou, ktorá potom naozaj ale zmení správanie, lebo potom zmení správanie, lebo veľké staré autá, ktoré možno ešte pre niekoho znamenajú nejaký status z hľadiska takého vizuálneho, ak to mám takto nazvať, a z hľadiska správania sa k životnému prostrediu majú veľmi škodlivý stav.

    Takže priznávam bez mučenia, toto je typ majetkovej dane, ktorý má isté zelené časti presadené hlavne ministrom životného prostredia Lacom Sólymosom, to treba tiež priznať, že vstúpil do tej legislatívy až vlastne na rokovaní vlády, toto sme akceptovali a celkový ekologický charakter toho poplatku sme zatiaľ nepresadili.

    Chcem ešte podotknúť, že tento zákon nenesie so sebou žiadne dopady na verejné financie, to znamená, je nastavený ako fiškálne neutrálny a to bol aj úmysel. To znamená, štát nebude vyberať na základe týchto zmien viac peňazí, ale ani menej, hej? To je zase, to bola podmienka, do ktorej sme išli z toho z našej strany.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Heger. Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia; ďakujem, pán minister. Ja by som tiež chcel zvoliť taký konštruktívny prístup a možno sa pozrieť ešte na jednu vec z hľadiska tohto zákona, lebo ako pán kolega Mihál tak pekne povedal, že ste tým tak zatriasli a sa to tak tam poupratovalo, tak to bolo veľmi výstižné. Aj to, že tie poplatky vlastne, tie úvodné, sa síce znížili, ale sa to rozložilo do viacerých splátok a v konečnom dôsledku to bude viac, alebo budú na to doplácať práve aj tí druhí a tretí vlastníci auta. Ale o tom tu až tak nechcem hovoriť, možno to ešte spomeniem.

    Ale čo chcem tak poukázať a možno sa aj tak opýtať, lebo z toho, ako som ja ten návrh videl, tak mne tam vyskočilo jedno riziko, ktoré by mohlo, a ja som to nazval, že by sme sa mohli stať až vrakoviskom Európy, a to by som tu chcel možno s vami porozprávať.

    Prvé je teda, že ste spomenuli, áno, že ste sa rozhodli ísť cestou majetkovej dane. No neviem, ako to je ďalšia daň, bavíme sa tu veľa o daniach a toto teda je ďalšia daň, ktorá tu prichádza. Ja osobne to vidím skôr ako administratívny úkon, a preto si myslím, že je vhodnejšie, aby to bolo riešené formou poplatku za administratívny úkon a práve pre tie kubatúry, ktoré sú, alebo nie kubatúry, pre ten výkon, ktorý je najfrekventovanejší, a vlastne pomôcť ľuďom, ktorí chcú kupovať nové autá. I keď tento robí ústupok v porovnaní s tým, čo tu máme, práve pri tých nižších výkonoch a pri nových autách, ale nie je to v porovnaní s tým, čo sme tu mali predtým, je ešte stále vyšší.

    Ale teda chcel by som teraz prejsť k tej trhline, lebo keď sa pozrieme práve na ten koeficient veku auta, tak tu môžme vidieť, ako to výrazne klesá a práve, keď aj hovoríme z hľadiska toho infringementu, tak ten dovoz tých áut, starých áut s vysokým objemom a tým pádom zlomkovou cenou, lebo tá cena práve u týchto áut, ktoré majú vysoký výkon, pardon, nie objem, vysoký výkon, klesá omnoho drastickejšie ako pri autách, ktoré majú ten výkon taký štandardný, by som povedal, a zároveň aj tú takú štandardnú, priemernú cenu. Lebo luxusné autá práve po určitom veku veľmi skokovo klesá ich hodnota a sú viac-menej nepredajné, lebo ľudia nemajú záujem o to, lebo to stojí potom údržba väčšie peniaze a podobne. Ale napriek tomu sa stáva a keď je to takto zvýhodnené, sa stáva, že ľudia, ktorí majú menší obnos peňazí, tak siahnu, práve preto, jak ste aj povedali, že vo východných častiach Slovenska sa radi ľudia vozia vo veľkých autách, obzvlášť ak sú za babku, keď tak ľudovo poviem.

    A tuto práve, keď sa pozrieme na ten koeficient veku, tak vidíme, že ten dovoz zo zahraničia pri starých autách, ktoré majú, tak ako ste hovorili, vysoké emisie, majú, už sú staré, čiže už sú aj nebezpečné, čo sa týka jazdných vlastností, a čo je najdôležitejšie, sú potom už nepredajné. Tak tuto práve tieto vráta, keď tak poviem, vytvárajú priestor na to, aby boli preferované a dovážané na Slovensko a odtiaľto sa ich už nezbavíme a budeme tu mať kopec starých áut s vysokým objemom, pardon, s vysokým výkonom, ktoré tu budú jazdiť len preto, že ich poplatok je výrazne, výrazne nižší, ako je tomu dnes. A toto je niečo, na čo ľudia prizerajú a povedia si, áno, je tu tá úspora, platil som po starom.

    Len tak pre ilustráciu, pôvodný poplatok povedzme pri tých naozaj vysokých kilowattoch od 200, keby sme povedali, od 202 do 228 bol 2-tisíc euro a po 10 rokoch auta to bude 368 eur. To je 1 700 eur úspora, ktorú si povie, dobre, auto, ktoré stálo 5-, 6-tisíc, ja teraz ušetrím 1 700, toto môže byť ľahko lákadlo, či už aj pre ľudí, ktorí dovážajú tie autá, ako silný argument na to, aby ľudí nalákali práve na takéto staré autá. A preto tuto vidím tú veľkú trhlinu toho návrhu a vidím tu veľké riziko, ktoré môže práve na to správanie, ako ste aj povedali, že to bude meniť správanie, to môže zapôsobiť práve na to správanie ľudí a začne sa dovážať podstatne viacej takýchto starých áut, čo si myslím, že z hľadiska aj emisií, z hľadiska bezpečnosti na ceste, z hľadiska v konečnom dôsledku aj tých ľudí, pretože oni si nemusia hneď uvedomiť, že to staré auto práve takejto luxusnej triedy má omnoho vyššie náklady na údržbu a opravy, čiže v konečnom dôsledku to bude vyťahovať peniaze z ich vačkov, ale už sa ho nebudeme vedieť z našej krajiny zbaviť, lebo o takéto nikto záujem nemá, a budú sa tu takéto autá hromadiť a naozaj sa môže ľahko stať, že sa staneme v takom prípade vrakoviskom Európy.

    Takže ja by som práve chcel toto sa len opýtať, že do akej miery toto bolo zohľadnené a že či vieme sa teda o tomto nejako baviť a zohľadniť tento faktor, že či aj vy ho vidíte ako rizikový. Ak nie, tak prečo. Pretože si myslím, že aj tým, že poznám, veľa som sa pohyboval práve aj v regiónoch východného Slovenska, poznám trošku mentalitu tých ľudí a tuto východniari by mohli k tomu ešte povedať viac, ale ja tam teda toto riziko naozaj vidím. A vidím tento problém ako dosť taký, hoci nenápadný, ale myslím, že dosť závažný, a preto, myslím, že je aj potrebné, aby bol riešený.

    Tie ďalšie fakty, ako už hovoril aj kolega Mihál, čo sa týka rozloženia, a možno ešte tu kolega Ivan bude, vystúpi k tomu, takže to už prenechám im. Ja som si chcel zobrať hlavne túto porciu a budem rád, keď budem od vás teda k tomu počuť nejaké stanovisko, ak teda bude vôľa sa o tom baviť a nejako konštruktívne to riešiť. Tak toľko.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne. Na vaše vystúpenie bude reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ten termín "vrakovisko Európy" je síce expresívny obraz, ale treba si naliať čistého vína, realita je proste taká, že Slováci v minulosti kupovali, teraz kupujú aj budú kupovať a dovážať autá zo západu, máloktorý Nemec chodí dovážať autá z Prešova. Jednoducho taká je realita, ja by som nad tým na rozdiel od kolegu taký problém nevidel. Samozrejme, plne s ním súhlasím, dajte pozor, pán minister, aby sme o dva roky nemali kolízie v niektorých častiach Slovenska práve s veľmi starými a veľmi veľkými autami, ktorých dovoz umožní táto novela. Ono naozaj obchodníci sú šikovní ľudia, oni už nájdu spôsob, ako ľudí presvedčiť na Slovensku o tom, čo inde vo svete opúšťajú, že poriadny chlap má mať nejaké obrovské auto, ktoré strašne veľa žerie, ale lacno si ho zaobstaral.

    A dovolím si ešte jednu poznámku z mojej strany. Veľmi by som uvítal, keby ste, zrejme v tejto novele to nebude, ale chcem vám to povedať, keby ste uvažovali o nejakých bonusoch na dovoz elektrovozidiel. Elektrizácia automobilovej dopravy je v západnej Európe v plnom rozbehu. Už v týchto chvíľach sa tam predávajú aj elektrovozidlá, ktoré sa dajú kúpiť z druhej ruky. Slovensko by malo vytvoriť veľmi, proste otvoriť možnosti, aby si ľudia práve tieto ekologicky najprospešnejšie vozidlá, samozrejme, ktoré sú aj bezpečné, moderné, lebo sú nové, mohli dovážať čo s najmenšími daňami alebo administratívnymi prekážkami.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

  • Ďakujem kolegovi za toto doplnenie aj poukázanie. Ja by som ešte doplnil, že je iné a chápem teda ten vekový koeficient práve pri autách, ktoré už ako nové boli dovezené na Slovensko, lebo tých sa už naozaj, to sú autá, ktoré sem patria a tých sa nepotrebujeme ako zbavovať, resp. nevieme sa ich zbaviť. Čiže tam je to podľa mňa legitímne, že naozaj luxusné auto, ktoré bolo ako nové dovezené na Slovensko a je tu, pohybuje sa, tak keď si ho človek tu chce kúpiť, už je tu, jasne, táto úľava dáva zmysel z hľadiska toho veku. Ale práve tu je to riziko toho, že keď takto sa na to pozeráme, tak si nevšimneme, že si môžme nevšimnúť, že toto isté pravidlo sa uplatní na dovoz a tým pádom začne byť ten dovoz omnoho viacej preferovaný. A dokonca, keby som to mal porovnať, tak tie luxusné autá na Slovensku a dovážané, tak budú mať preferenciu, lebo aj práve na tomto trhu dnes sa hovorí, že auto dovážané z Nemecka, lepšie cesty, jedno s druhým, rôzne faktory, ktoré ľudia berú do úvahy, či už objektívne, alebo neobjektívne, vytvárajú práve tú trhlinu, ktorú vidím, že ten dovoz bude zvýšený a práve týchto starších áut. Takže to len na doplnenie.

    Vďaka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Miroslav Ivan, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel povedať, že kvitujem, čo povedal pán minister, že je to majetková daň. Áno, je to majetková daň a v Európe už nazývaná registračná daň, nie je to žiaden registračný poplatok. Poplatkom by to bolo, keby to naozaj pokrývalo administratívne náklady súvisiace s registráciou vozidla. Motoristi teda u nás platia daň z motorových vozidiel, spotrebnú daň, diaľničné poplatky, na toto všetko DPH, diaľničné mýto a teraz ešte ďalšiu registračnú daň.

    Pred niekoľkými mesiacmi sme predkladali návrh, ktorý mal riešiť aj ten problém, ktorý pán minister spomenul, a to je to konanie Európskej komisie ohľadom tohto poplatku voči Slovenskej republike. To konanie bolo začaté preto, pretože bola porušená zmluva o fungovaní Európskej únie, a to v tom zmysle, že ojazdené vozidlá mali platiť rovnako vysokú registračnú daň, budem to už volať registračná daň a nie poplatok, ako vozidlá nové.

    My sme v tomto navrhovali, poďme sa vrátiť do sumy 33 eur, aby to teda bolo poplatkom, čím by sme vyriešili aj to, že by to naozaj bolo poplatkom, a vyriešili by sme aj ten problém, ktorý nám vytýkala Európska komisia. To, že ministerstvo chce riešiť povedzme nejaké environmentálne zaťaženia a tak ďalej, to sa dalo riešiť aj inak, aj v iných zákonoch alebo napríklad aj v tej spomenutej dani z motorových vozidiel.

    Samozrejme, matematika nepustí, náš návrh neprešiel, a tak ministerstvo prišlo so svojím návrhom, pretože konať muselo. No ale, keď to tak poviem, neboli by to sociálni inžinieri, ak by niečo nevymysleli. Vymysleli to, že keďže musia ustúpiť na vozidlách ojazdených, tak zaviedli opakované platby vysokých poplatkov, tak aby o svoje milióny v rozpočte neprišli. Ak by boli poplatky ostali na pôvodnej výške, ako tomu bolo do októbra roku 2012, 33 eur za vozidlo, príjmy do rozpočtu boli približne v úrovni 13 miliónov ročne z tohto poplatku. Po zavedení poplatku, ktorý v tom októbri schválila Ficova vláda, stúpli na úroveň približne 47 miliónov ročne, to je aj v súčasnosti. No a samozrejme, kto by sa chcel takejto sumy vzdať? No a tak to prepočítali, vyšli v ústrety Európskej komisii, trošku sa uľavilo tým vozidlám v menších kubatúrach, pridalo sa na vozidlách vo vysokých kubatúrach alebo výkone, aby sme boli úplne presní, ale pridalo sa tým, ktorí si jednoducho vozidlá medzi sebou predávajú a kupujú.

    Takže môžem teraz opraviť, že nie registračná daň, ale daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Takto to musíme začať už chápať a nie ako daň. My sme jednoducho zdanili prevod motorového vozidla medzi vlastníkmi a takto to teraz tu v tejto našej krajine mať budeme.

    Samozrejme, my sa pokúsime v druhom čítaní predložiť pozmeňovací návrh, aby to bol zase len poplatok, ako to poplatok má byť. Nakoniec, vyjadrili sa aj v pripomienkovom konaní rôzne zamestnávateľské organizácie, dokonca bola tam aj výtka z ministerstva dopravy, bola tam aj zásadná pripomienka z ministerstva vnútra, ktoré odkazovalo na ten problém s ohodnocovaním vozidiel pri platbe, pretože dnes už na tých dopravných inšpektorátoch majú zavedený systém tých poplatkov a v prípade, že tam prídu ľudia so svojimi súdnoznaleckými odhadmi na tie ojazdené vozidlá, tak zase len vznikne nový problém. Takže vyrába sa tu na problémy ďalší problém, s čím, samozrejme, súvisia obavy, že sa budú vyrábať také súdnoznalecké odhady na cenu vozidla, aby tie poplatky boli čo najnižšie. Toto sú nie moje vyjadrenia, toto sú vyjadrenia ich vlastného ministerstva vnútra.

    Takže máme tu vládny návrh, ktorý má teda riešiť a takto teda filigrantsky ho aj rieši, ten problém, ktorý nám Európska komisia vytkla, ale ako vravím, budeme platiť novú daň, daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Chcem sa ale pri tejto príležitosti, keď tu je pán minister, ho opýtať. Pán minister, pán minister, áno? Ďakujem.

    Od októbra 2012 je v platnosti tento vysoký poplatok alebo registračná daň za vozidlá. Za toto obdobie bolo vybraté summa summarum 100 miliónov eur navyše oproti stavu, kedy by tento poplatok nebol. Alebo teda bol by v tej sume 33 eur, ako to bolo do roku 2012. Tak chcem vás teraz požiadať, aby ste povedali občanom a motoristom, čo za tých 120 miliónov dostali za tie tri roky. Naozaj konkrétne by som to chcel počuť, pretože na prihlasovaní alebo na oddeleniach dopravných inšpektoroch je stále chaos, stále čakajú ľudia, chodia tam v skorých ranných hodinách, aby sa prihlásili a stihli si registrovať svoje vozidlo. Cesty máme rozbité, 40 % ciest 1. triedy máme v katastrofálnom stave, mosty tiež a naozaj chcem vedieť, načo tých 120, a teraz prosím nie tie, ktoré boli použité na obnovu informačných technológií z eurofondov, ale 120 miliónov, ktoré doniesli za tie tri roky motoristi na dopravné inšpektoráty.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie bude reagovať jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Heger s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len práve tá posledná veta, ktorá zaznela, ma veľmi zaujala, že, a som rád, že tu bola vznesená, že naozaj, že čo z týchto peňazí pocítili práve konzumenti tej služby, pretože myslím, že toto je také, dobrá filozofia, že peniaze, ktoré sa vyberú práve od určitej skupiny ľudí, by mali oni pocítiť nejaký nárast služieb. Takže som vďačný, že to tu takto tiež bolo vznesené.

    Vďaka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Ivan, chcete reagovať na faktickú? Prihláste sa, prosím. Je tomu tak, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, takže vzdáva sa faktickej. Dobre.

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči, do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi upozorniť hlavne na dve veci. Prvá je absolútna nekoncepčnosť vlády Roberta Fica, a počnúc teda tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilovému priemyslu a druhou je teda tá samotná daň alebo doteraz registračný poplatok a jeho tiež prudké zvýšenie za vlády Roberta Fica.

    V akej situácii sme na Slovensku, v akej situácii sme s výrobou automobilov, v akej situácii sú motoristi? No treba povedať, že Slovensko je krajina, kde sa vyrobilo najviac alebo každoročne sa vyrába najviac automobilov na obyvateľa. Podľa štatistík z roku 2014 je to až 180 automobilov na tisíc obyvateľov. To je najvyššie číslo na svete. Susedná Česká republika, opäť podľa štatistík z roku 2014, vyprodukovala 107 automobilov na tisíc obyvateľov a tretí najväčší výrobca na hlavu na svete Južná Kórea 82. Dá sa povedať len 82, pritom Južná Kórea patrí k najväčším výrobcom automobilov na svete. U nás to bolo 180, vyše dvojnásobok ako Južná Kórea, keď si to berieme na tisíc obyvateľov.

    A aj v celkovej výrobe áut, teda nie na obyvateľa, ale v celkovej výrobe áut sme na špičke, patríme na 15. miesto, a pritom to je proste v porovnaní s krajinami, ktoré sú neporovnateľne, neporovnateľne väčšie, ako je Slovensko. Veď napríklad len Južná Kórea má nejakých do 50 miliónov obyvateľov a my máme desaťnásobne menej a ešte aj v absolútnej, v absolútnych číslach pri výrobe áut dominujeme, patríme medzi najväčších na svete napriek veľkosti krajiny a počtu obyvateľov.

    Ten problém je, že absolútne iné čísla sú, keď sa pozrieme na to, ako si kupujeme autá a koľko vlastníme, koľko vlastníme áut. Tu sú tie čísla úplne opačné. Slovensko, naopak, v Európe absolútne zaostáva a patríme medzi krajiny, kde je najmenej áut na počet obyvateľov. Porovnám to s priemerom Európskej únie. V priemere, teda priemer Európskej únie je 325 automobilov na tisíc obyvateľov, respektíve toto je naše číslo 325 a priemer Európskej únie je oveľa vyšší, s tým, že keď si zoberieme 10 krajín strednej a východnej Európy, tak aj tu je toto číslo oveľa vyššie, 378. Inak povedané, nezaostávame len za priemerom Európskej únie. Už vôbec nebudem hovoriť o číslach, čo sa týka západnej Európy ako takej, lebo v priemere Európskej únie sme aj my a východná Európa. Ale my zaostávame aj za okolitými krajinami a krajinami na východ alebo juhovýchod od nás. Lebo tam 10 krajín stredo-východnej Európy, ten priemer je podstatne vyšší, čo sa týka vlastnenia automobilov na tisíc obyvateľov ako u nás.

    Čiže napriek tomu, že patríme k absolútnej špičke vo výrobe automobilov, čo sa týka počtu vyrobených automobilov vo svete, čo sa týka vlastnenia automobilov, je situácia úplne, úplne opačná. Inak povedané, vyrobíme, vyvezieme a tu si z toho necháme menej ako krajiny, kde sa vyrába automobilov aj oveľa, oveľa menej. Absolútny ostrý kontrast.

    No a teraz, aká je koncepcia vlády Roberta Fica, počnúc tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilizmu na Slovensku. Za prvej vlády Roberta Fica sa zavádzalo takzvané šrotovné v roku 2009, kde sa dotovala, kde sa dotoval predaj nových automobilov do sumy 1 500 eur. Keď to bolo kritizované, prečo sa dotuje nejaká, predaj nejakého typu výrobku, keď to bolo kritizované opozíciou vtedajšou, tak Robert Fico srdnato vystúpil voči opozícii a kritizoval ju za to. Nuž, v ďalšej vláde Roberta Fica, Robert Fico pristúpil k presnému opaku a začal od roku 2012, naopak, penalizovať, penalizovať nákup nových automobilov tým, že ich zaťažil tým registračným poplatkom až do výšky 3 000 eur. To znamená, že najprv tá koncepcia bola dotovať predaj nových automobilov, potom bola penalizovať predaj alebo teda kúpu nových automobilov na území Slovenska.

    Aká je toto koncepcia celková k automobilizmu na Slovensku, keď raz niečo dotujem a potom to penalizujem? To nie je žiadna koncepcia, to je koncepcia absolútneho, absolútneho chaosu a neistoty. Ten automobilový priemysel, ak ho chcem veľmi podporovať, tak bol dôležitý nielen v čase krízy, ale je dôležitý kontinuálne pre Európu a pre Slovensko. Takže prečo penalizujete teraz od roku 2012? A týmto návrhom to pokračuje. To je iba prenastavenie nejakých parametrov, dokonca zvýšenie tej celkovej sumy tuším na 5-tisíc eur z maxima 3-tisíc eur. Takže prečo teraz penalizujete predaj nových áut, keď vieme pritom, že na Slovensku vlastníme oveľa, oveľa, oveľa menej áut, ako tomu bolo predtým?

    Samozrejme, je zrejmé, že tie dôvody sú ako zvyčajne pri zvýšených daniach, zavedení nových poplatkov také, že chceme viac do štátneho rozpočtu. Aj keď opäť musím pripomenúť, že z tých vybratých peňazí sa často do štátneho rozpočtu až tak veľa nedostane, keďže už na daňových úradoch sa typicky tie peniaze rozkradnú. Vieme, že máme dva a pol miliardy nevybratú, nezaplatenú a rozkradnutú daň. Z toho miliarda je rozkradnutá dépeháčka a to znamená, že z daňového úradu ešte predtým, než vôbec do rozpočtu a na ministerstvá a tak ďalej tie peniaze prídu, tak sa už zaplatená daň v objeme jednej miliardy vyberie podvodníkmi naspäť, z toho mnohí sú naviazaní na stranu SMER. Takže zmyslom opatrenia, predpokladám aj teraz, je to, vybrať čo najviac, aby bolo z čoho rozdeľovať. A hovorím, že to už nie je len rozdeľovanie, ale vyslovene rozkrádanie, lebo sa deje už na daňových úradoch ešte predtým, ako sa tie peniaze dajú do rozpočtu.

    Takže ešte raz pripomínam. Politika vlády je absolútne, čo sa týka automobilového priemyslu, nekoncepčná. Namiesto toho, aby vláda bola rada, keď sa predávajú automobily, aby sme dosiahli úroveň aspoň strednej a východnej Európy, aspoň priemer strednej a východnej Európy, za ktorým zaostávame, tak, naopak, vláda hádže polená pod nohy tým, čo si chcú kúpiť nové auto. Doslova ich doteraz motivovala si dovážať autá z kdekade a kupovať si ojazdené autá. No a, samozrejme, aj ten zámer samotný – od roku 2012 vybrať viac na registračných poplatkoch – je zlý.

    A za stranu SaS môžem povedať, že navrhujeme návrat k 33 eurám. Je to registračný poplatok, je to jednoducho poplatok za to, že niekto to auto zaeviduje do systému a náklady nemôžu prevýšiť za jedno auto viac ako 33 eur. Pričom môj kolega už spomínal, Miro Ivan, akým spôsobom motoristi naozaj dotujú chod Slovenska rôznymi spotrebnými daňami, dépeháčkou a tak ďalej. Lebo len pri kúpe auta sa zaplatí tá 20-percentná dépeháčka, 20 % z ceny toho auta ide hneď, ide hneď na ten daňový úrad, kde sa teda tá miliarda z tej dépeháčky každý rok, nie celkovo za štyri roky, každý rok rozkradne. Takže toľko k tomu.

    Navrhujem teda stiahnuť tento návrh a vrátiť sa k tej úrovni 33 eur aj preto, aby sa zbytočne teda nevyťahovali ďalšie peniaze, ale aj preto, aby jednoducho rástlo, aby si Slováci dokázali užiť to, že musia makať na tom, aby sa tu vyrobilo veľa áut a následne aby teda mohli si tie autá aj užívať a jazdiť na nich, tak ako to je minimálne v priemere v strednej a východnej Európe. Ideálne, keby sme niekedy sa priblížili k západu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareaguje s faktickou poznámkou jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ja by som chcel reagovať; ďakujem; ja by som chcel reagovať v tej súvislosti, že kolega Rajtár uviedol v podobnej situácii podobné vyjadrenia, ako som ja nedávno uviedol v tejto snemovni, za čo som si vyslúžil od pána ministra výzvu, aby som sa hanbil. A pánovi Rajtárovi to len tak prešlo. To znamená, ja si myslím, pán minister, že by ste mali tiež podobne reagovať na pána Rajtára, ktorý povedal, že peniaze, ktoré vyberiete na daniach, sa vami rozkradnú. Nejaká základná spravodlivosť by tu mala panovať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Rajtár, chcete na to reagovať? Nie.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či chce v rámci rozpravy zodpovedať otázky, ktoré odzneli vo vystúpeniach kolegov. Nie. Nie je tomu tak.

    Tak sa vás opýtam, ako navrhovateľ v rámci záverečného slova chcete vystúpiť? Je tomu tak, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja sa pokúsim reagovať na výzvu, ale chcem aj povedať, že som dojatý tou atmosférou a výzvami hlavne poslancov SaS vo vzťahu k tejto novele zákona. Ja si, ja v podstate budem reagovať hlavne na pragmatické poznámky niektorých pánov poslancov.

    Ja musím povedať, že ja nepredstupujem s touto novelou pred vás s nejakou radosťou, áno? Opakujem, príčina, prečo tu sme, momentálne je to, že Európska komisia začala s nami proces infringementu kvôli rozporu, domnelému rozporu s európskym právom, to tu bolo zopakované aj pánom poslancom Ivanom. Ale kľúčovým dôvodom, prečo sa tak stalo, je to, že niektorí poslanci za stranu SaS nabonzovali túto krajinu v Európskej komisii. To je proste, to je fakt, absolútne jasný, môžete sa nad tým koľkokrát smiať, ale váš pán predseda v rámci svojho biznisu, ktorý má v Európskom parlamente, toto robí rád, nebolo to prvýkrát. No proste nemusíte sa rozčuľovať, toto je normálna pravda, je to jeho štýl. To znamená, strana SaS je z tohto pohľadu proste stranou, ktorá rada bonzuje na krajinu, a toto je jeden z dôsledkov, toto je jeden z dôsledkov, ktorý tu dneska prakticky máme.

    Je to moje podanie veci, nemusíte s tým súhlasiť, je to vaše právo. Ja vám len hovorím, že je ten, ktorý na túto vec upozorňoval zásadným spôsobom, že porušujeme práva ďalších krajín alebo európskej legislatívy z pohľadu toho, že ako keby sme bránili dovozu ojazdených áut. Tak proste vy si musíte ujasniť trošku, ujasniť v hlavách, čo chcete, pretože napádali ste tento typ registračnej dane práve z dôvodu ako keby diskriminácie z dovozu z iných krajín Európskej únie. Toto bol proste princíp.

    A v tomto princípe s vami Európska komisia súhlasí a povedala, áno, Slovensko obmedzuje v podstate týmto nastavením registračnej dane, ktorá je úplne obvyklá. Opäť vám hovorím, nie je to nič, žiadne vymyslené koleso, vo väčšine krajín Európskej únie sú registračné dane na autá, tak ako sú aj na iné typy proste produktov. Dokonca sú ešte aj dane cirkulačné, to vám tu ani nechcem hovoriť, to znamená vlastníctvo auta, s nimi proste sú spojené nejaké náklady a každý štát si to reguluje sám, ale vo väčšine vyspelých krajín je registračná aj cirkulačná daň. To znamená, každý rok platíte, tak ako platíte povinné ručenie alebo poistku, tak tak platíte aj takýto typ dane. Slovensko zaviedlo v roku 2013 iba registračnú daň, pozrite si krajiny v okolí, s výnimkou Českej republiky všetky aj naše krajiny vo V4, čiže aj v Maďarsku, aj Poľsku majú takýto typ dane, o Rakúšanoch ani nehovorím, tu majú aj cirkulačnú daň. Ale dobre, toto je proste priestor, kde sa hýbeme.

    Vy ste napadli, SaS napadlo diskrimináciu pri dovoze, no tak dneska tú diskrimináciu dávame preč, a to sa zase nepáči iným poslancom, hej, ktorí hovoria, že sa staneme nejakým vrakoviskom. Tak sa proste musíte na niečom dohodnúť!

    Toto je proste realita, s ktorou tu prichádzame, opakujem a musím vám to zdôrazniť, týmto, touto novelou zákona sa nezvyšuje príjem do štátneho rozpočtu ani o euro, nie je tam žiadny odhad, ktorý by mal hovoriť o zvýšených príjmoch, je to tak, ako to tu povedal pán poslanec Mihál, že sme proste zahrkotali s tými sadzbami a pokúsili sme sa vyjsť v ústrety Európskej komisii.

    Ja si ale nemyslím, ja chápem, že sa pohybujeme v priestore politiky, ale ja by som sa neobával teraz nejakej fatálnej motivácie z dovozu. Dovozy tu boli vždy, hlavne, dovozy tu boli hlavne v 90. rokoch, dovozy tu fičia aj dnes. Na východnom Slovensku stretnete množstvo áut s ešpézetkami z Veľkej Británie, to sa môžte na to obrátiť na našich cigánskych priateľov, akože nájdete ich tam. Moja prvá návšteva na východe bola prekvapená z toho, koľko máme britských návštevníkov turistov, ale sú to v podstate naši rezidenti, ktorí si autá, ktorí si jazdia proste na autách a týchto, pokiaľ si to nepreregistrujú a pokiaľ ich miestni policajti k tomu nedonútia, tak vlastne asi ani nebudú platiť žiadny registračný poplatok, ma teraz napadá.

    Ale kľúčové naozaj je, aby sme teraz nemali nejaké fatálne obavy z nárastu dovozu. Ako ten dovoz tu bol aj predtým, bude vždy, Slováci majú radi autá, niekedy veľké limuzíny parkujú proste pred panelákmi, sú to proste, majetkový status, ktorý je veľmi pomíňateľný, ale, bohužiaľ, tak je nastavená v našej krajine aj nejaká kultúra bytia, nemusíme s tým byť spokojní, ale, bohužiaľ, to tak je. Toto je asi táto výčitka.

    Ak tu bola otázka o tom, koľko peňazí dostali automobilisti, tak si to proste treba pozrieť v štátnom záverečnom účte za posledné tri roky a vidíte tam výdavky Slovenskej správy ciest alebo Národnej diaľničnej, ktoré určite za posledné roky kumulatívne presahujú úroveň 100 miliónov eur. To je garantované. Ja poviem len jedno číslo, ktoré si pamätám, lebo je najbližšie. V rozpočte na budúci rok je okolo 40 miliónov eur na opravy ciest prvej triedy, len to je jedna, proste jeden riadok z množstva položiek. Takže nepochybujem o tom, že tá bilancia je hlboko, hlboko negatívna v prospech rozpočtu a nie naopak.

    To, že by tých peňazí bolo treba viac, to je jedna z mojich odpovedí na to, čo sa ma stále pýtate, načo ja potrebujem peniaze. Načo ich zbieram? Áno, dopravná infraštruktúra by si určite zaslúžila viac a zatiaľ to nie sme proste schopní to viac zabezpečiť, hej, takže to by sme, musel by som tu predstúpiť asi s inými daňovými zákonmi a to by vám vlasy dupkom stáli tuná už úplne. Takže toto je asi základná, ak by som chcel tak nie úplne populárne na vás reagovať, lebo to ani nemá význam, ja nechcem tu už rozdávať žiadne výtky ani hodnotenia, je to zbytočné.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Kolegovia, zaznamenala som vašu snahu prihlásiť sa s faktickou, toto však nie je možné, pretože toto nebolo vystúpenie v rozprave, ale záverečné slovo predkladateľa.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce pridať. Nie, nie je tomu tak.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte uverejnený ako tlač 257. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou č. 260.

    Poprosím vás opätovne, pán minister Kažimír, aby ste sa ujali slova a uviedli predmetný návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Cieľom novely tohto zákona v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády je pokračovanie v uplatňovaní zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach s upravenou sadzbou odvodu z dnešnej 0,00363 na 0,00726. To je sadzba z dôvodu konsolidácie verejných financií ako jednej z hlavných priorít vlády. Súčasťou návrhu je aj nastavenie následného vyklesávania sadzby na pôvodnú výšku v období medzi 1. januárom ešte v roku 2019 až do roku, až do konca roku 2020.

    Podľa navrhovanej novely bude základom odvodu výsledok hospodárenia upravený tak, aby sa odvod platil iba z tých činností, ktoré patria do regulovaných oblastí, to znamená, že sa nebude vzťahovať na príjmy z neregulovaných činností, čo je zmena oproti súčasnému stavu. Regulovanej osobe vznikne povinnosť platiť odvod, len ak jej výsledok hospodárenia dosiahne sumu aspoň tri milióny eur.

    Taktiež sa navrhuje, aby regulovaná osoba správcovi odvodu, ktorým je daňový úrad, pre vybrané daňové subjekty na účely platenia a zúčtovania odvodov, ako aj v prípade, ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, predkladala formalizované oznámenia, ktorých vzory určí finančne riaditeľstvo.

    Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra tohto roku a návrh zákona má zároveň veľmi veľký pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Milanovi Mojšovi.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    Prvý pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem. Znovu prajem dobrý deň. Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, no tak toto už je návrh zákona, novela zákona, ktorá má nenechá až takým pokojným, akým som bol pri predošlom bode, kde-tu došlo nejaké to zahrkanie, viac-menej pre štátny rozpočet to nič neprináša, možno práve naopak. Teda hovorím o tých registračných poplatkoch pri autách.

    Ale teraz tu pri tomto osobitnom odvode vlastne sme vhupli priamo do terénu, ktorý tak miluje pán minister financií, do priestoru hľadania ďalších a ďalších možností, čo by sme tak ešte mohli zdaniť, kde by sme tak ešte mohli zaviesť nejaké poplatky, odvody, čo ešte, na čo sme ešte neprišli. Pán kolega Budaj na minulej schôdzi trefne poznamenal, že ešte nebola zavedená daň z prechádzky v mestskom parku, takže aj to je možno nejaký nápad, o ktorom by sme ale mali byť veľmi teraz ticho, lebo keď si to minister Kažimír zapamätá, tak možno na ďalšiu schôdzu sa takéto niečo zavedie, prinesie.

    No ale k veci. Skrátka, podobne ako je to pri tom novom odvode z poistného, hej, ktoré sa tu preberalo v predošlý deň schôdze, tak tu zase ide o de facto špeciálnu daň, ktorú budú platiť relatívne veľké firmy, napríklad v oblasti telekomunikácií. Poznáme to. Máme to tu od roku 2012. Vtedy to bolo dajme tomu s prižmúrením oka zavedené v situácii, kedy bolo skutočne potrebné konsolidovať štátny rozpočet a ospravedlnením pre zavedenie tej novej dane bolo to, že štátny rozpočet bol stále v nejakom 4,5-percentnom deficite, tak povedzme, dobre, našiel sa spôsob, ako vytiahnuť alebo teda dostať do štátneho rozpočtu nejakých, neviem, či poviem presne, 70 plus-mínus miliónov eur. Tak bolo to chápané ako dočasné opatrenie. A tak to bolo vlastne aj postavené v tom zákone. Bolo to postavené ako opatrenie, ktoré si druhá vláda Roberta Fica naplánovala na svoje funkčné obdobie a v roku 2016 sa vlastne už malo utlmovať a pri rozbehu tejto vlády, tejto, nech už by bola akákoľvek, vlastne už ten odvod nemal existovať.

    No namiesto toho, namiesto toho teda je tu vláda kontinuity a tomu teda rozumieme, čiže v rámci tej kontinuity tento odvod, daň, poplatok zostáva. A zrejme to boli tí nešťastní vaši noví kolegovia koaliční z MOST-u alebo z SNS, ktorí zrejme zapracovali na tom, aby sa teda nielenže pokračovalo, ale aby sa to dokonca zdvojnásobilo. Čo poviete, pán minister, kto je za tým?

  • Reakcia ministra.

  • To je možno také obchodné tajomstvo alebo koaličné tajomstvo, že kto toto spískal. Ja sa obávam, že vy. Ale to už je jedno.

    Skrátka zlá správa, pretože to znamená ďalších 70 alebo 75, 77 miliónov, ktoré sa dostanú do vašej kasy. Ale to nie je nejaký mlynček, ale to sú skrátka firmy, ktoré to zaplatia. A tie firmy to ako zaplatia? Tak niekto hovorí, že si znížia svoje obrovské zisky. Ja si možno myslím s niektorými kolegami, že to zaplatia občania na vyšších rôznych poplatkoch, cenách služieb, ktoré platia do kasy týchto spoločností, ktoré vám to potom jednoducho prepošlú a svet sa bude točiť ďalej. A keďže takýto spôsob zavedenia zdanenia ľudí je taký veľmi decentný a taký veľmi pozabučkový, to je také novodobé jánošíkovstvo, tak si to vlastne ani nikto vlastne nejako nevšimne. My si to teda, samozrejme, všímame. Sme tu preto a zastupujeme svojich voličov, aby sme ich bránili, ich záujem. Vy legitímne zase zastupujete tých, ktorí zrejme mobily nemajú, nekúria, nepoužívajú elektrinu. Ja teda neviem, pretože si myslím, že aj vašich, vašu tú typickú voličskú skupinu to zasiahne veľmi slušne. Aj dôchodcovia majú mobily. Čiže nevieme, či si to dôchodcovia uvedomujú, ale keby nebolo tejto dane, tak mohli byť telefonické poplatky u operátorov, ktoré platia aj oni, nižšie. No ale čo už.

    Nechcem sa tu doťahovať, lebo toto sme si už absolvovali milión päťkrát a milión šiesty je tak trošku zbytočné. Konštatujem teda, že sa zvýši výber týchto daní do štátnej pokladnice. Myslím si, že to zaplatia všetci občania, ktorí sa nejakým spôsobom napríklad dotýkajú svojho mobilného telefónu a podobne, ale to už je skrátka taká vaša politika. My s tým nesúhlasíme. Hlasovať za tento návrh nebudeme.

    A ja, to ma teraz napadlo, kolega Rajtár navrhol stiahnuť zákon o tých registračných poplatkoch. Čiže ja využívam svoje právo, pán predseda, pán spravodajca, a dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh, nie, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.

    Ďakujem.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • O slovo požiadal pán minister financií, navrhovateľ.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, pán poslanec Mihál, po milión siedmykrát sa pokúsiť povedať, že nehovoríte úplnú pravdu. Akože musím pove...; nemôžem povedať, že by ste klamali, ale nehovoríte úplnú pravdu, pretože naozaj tu máme tento typ odvodu, ktorý platia, dnes ich platí 64 firiem, ktoré pôsobia v tomto regulovanom prostredí.

    Prečo len 64? Pretože je tam tzv. treshold, po anglicky, alebo je tam tá úroveň, to musíte splniť ešte podmienku trojmiliónového hospodárskeho výsledku, a to už sú naozaj akože, ja to volám, tučné firmy, ktoré takúto podmienku spĺňajú. Sú naozaj firmy, ktoré majú dobré hospodárske výsledky, čiže sa to absolútne netýka väčšiny firiem, ale absolútnej menšiny firiem, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. A regulované prostredie, a o tom bude hovoriť pán profesor Jurzyca, bude hovoriť o tom, že je lepšie regulovať, ako sa s tým vysporadúvať.

    Ja len hovorím, že môžme sa tu zaklíňať o lepšej regulácii, ale vieme, že regulované prostredie je nastavené, regulácia je nastavená tam, kde hrozí nejaký typ buď monopolného správania, alebo nejakej zhody vo využívaní výhod trhového postavenia. A to sa proste reálne deje, hej? Viete, že; spomínali ste telekomunikačných operátorov. Máme ich obmedzený počet. Ale medzi nimi sa realizuje bratovražedná vojna z hľadiska cenotvorby. Čo je napríklad jeden, vás považujem za krsteného pravičiara, tak z toho pohľadu vašej viery v konkurenčný boj, samozrejme, ten súboj je tak silný, že je schopný absorbovať aj takýto typ zdanenia.

    Koniec koncov posledné štyri roky toho boli, sme boli svedkami, že tento typ odvodu neovplyvnil nejak významne cenotvorbu napríklad pri telekomunikačných operátoroch. Ale musím povedať, že absolútne to je; to je to, čo som povedal, že nehovoríte úplne pravdu, lebo pri tých telekomunikáciách môžme sa hrať s tým, do akej miery to môže ovplyvňovať cenotvorbu. Ale naozaj ste nehovorili pravdu, ak hovoríte o elektrine alebo o plyne, alebo o teple, pretože tu sú ceny už silne regulované regulátorom a zo zákona sú z regulačného vzorca vylúčené, je tento typ výdavkov alebo nákladov. Okrem toho tento odvod je daňovým výdavkom, ale nie je výdavkom, ktorý sa dovoľuje, že by, ktorý by regulačný úrad pripúšťal do regulačného vzorca. To znamená, nemôžu ho presadiť v cenotvorbe rozvodné závody alebo dodávateľ, alebo nejaké, alebo SPP, ak ho platí. Nemôže ho, proste uplatniť si ho v návrhu cenového konania. Takže tam je to priamo zo zákona vylúčené, dvojnásobne aj týmto zákonom a potom ešte aj zákonom, samozrejme, alebo zákonmi, ktoré upravujú jednotnú reguláciu v jednotlivých oblastiach.

    Takže to vám chcem len povedať, že váš nárek nad tým, že by to mali teraz zaplatiť, tento odvod, naši dôchodcovia, naši voliči dôchodcovia, ak ste to chceli tak naznačiť, tak to nie je pravda. Pravdou je, a to si teda tiež viete proste pozrieť, že všetky tieto firmy dosahujú kontinuálne veľmi vysoké zisky a že aj vzhľadom na nastavenie privatizácie z minulého obdobia, že tieto firmy proste vynášajú ako vrecia, plné vrecia peňazí a repatriujú tieto dividendy do svojich materských prístavov. A to je čierne na bielom. Hej, takže... A nemáme možnosť do toho nejakým spôsobom zasiahnuť. A v tomto máte pravdu, aj keď sa tu budeme baviť o chvíľu o dani z dividend, tak tu nemáme možnosť na základe smernice matka – dcéra do toho zasiahnuť, pretože sme vo váženom klube európskych krajín, ktoré si prihliadajú vlastne na svoje záujmy, hlavne starých členských krajín. Táto smernica má pre mňa takú koloniálnu príchuť, ale je to tak. To znamená, oni si potom zdaňujú dividendy doma na základe svojich legislatívnych pravidiel. Toľko som len chcel na upresnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na vystúpenie pána ministra pán poslanec Jozef Mihál.

  • Dobre, pán minister. Čakal som, že toto odpoviete. No ja teraz teda jednoducho len konštatujem, je to daň, ktorú platia firmy podnikajúce v určitom odvetví, majúce obrat nad 3 milióny eur. Čiže to je ako keby ste, možno keby ste transparentne zapísali do zákona o dani z príjmov, že pri obrate nad 3 milióny, ak niekto podniká v tomto odvetví, tak sa mu vlastne daň zvyšuje takto a takto. A keď sa na to pozreme z iného uhla pohľadu, tak vlastne o chvíľku sa budeme baviť o tom, že daň právnických osôb sa znižuje z 22 na 21 percent, čo teda znamená výpadok, a teraz nepoviem presne, 140 miliónov eur. No a vlastne vy tento výpadok 140 miliónov eur nahrádzate 150 miliónmi, ktoré dostanete od tých operátorov, hej, čiže je to prašť ako uhoď. Čiže, poprosím potom, keď sa budeme baviť o chvíľku, o pár minút o dani z príjmov, budete určite rád hovoriť, ako znižujete daň pre právnické osoby, no tak, no. Výsledok je ten, že tu sa zníži, tu sa pridá. Ja som včera hovoril na tlačovke, to asi nejaký škriatok na ministerstve financií generuje tieto zmeny, tu pridať, tu zoberie. No v konečnom dôsledku je to daň a je to 150 miliónov, ktoré dostanete do kasy, nech už to rozoberáme zľava alebo sprava.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Karol Galek. Pripraví sa Eugen Jurzyca.

  • Vážený pán predsedajúci, pardon, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia na balkóne, ahojte...

  • Rečník zakýval smerom k návštevníkom na balkóne.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Koho máme pozdraviť, pán poslanec?

  • Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Tak pozdravujeme náš balkón.

  • Pán minister, boli ste už dneska pochválený, boli ste už dneska hanený. Ja si takisto vyberiem jednu z týchto možností. Asi vám nebude dlho trvať, aby ste uhádli, ktorá to bude.

    Tento zákon, ktorý predkladáte; nadviažem na pána Mihála; z môjho pohľadu je žmýkací. Budeme žmýkať, kým to dá, do poslednej kvapky. Alebo mohli by sme ho nazvať zákonom hlodacím. Budeme hlodať až na kosť a možnože ešte hlbšie. Bavíme sa o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Pán Mihál to tu už spomenul, tento odvod sme tu už mali od roku 2012. Vtedy mal slúžiť alebo vtedy bol zavedený kvôli konsolidácii verejných financií. Sám tvrdíte, že sa vám to podarilo, že dneska máme verejné financie v dobrom stave. Je tak, pán minister?

  • Reakcia ministra.

  • Stačí, keď mi iba prikývnete, aby som vedel, že sa aj počúvate, lebo budem mať na záver na vás jednu požiadavku. Dobre.

    Z dočasného sa nám dneska stáva opatrenia trvalé. Dočasné, dokonca aj dvojnásobné. Kým v 2012. sme hovorili o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, dneska ste to koniec koncov opätovne spomenuli v odôvodnení, ale vy ste pre novinárov spomenuli ešte jednu vec. Povedali ste, dovolím si citovať: "Odvodom reagujeme na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže." To sú vaše slová.

    Ja sa vás teda pýtam: Načo my máme reguláciu? Koniec koncov v regulačných úradoch sú vaši nominanti. Oficiálne zo zákona všetky regulačné úrady by mali byť nezávislé, minimálne v prípade regulátora v sieťových odvetviach vieme, že to tak celkom nie je. Alebo chcete tým konečne priznať, že tá regulácia je nastavená nesprávne? Tak potom ju zrušme. Je obrovské množstvo odvetví, v ktorých tú reguláciu dneska vôbec nepotrebujeme. A týka sa to práve aj mnohých firiem, ktoré budú zaťažené práve týmto osobitným odvodom.

    Zavádzať reguláciu a potom tvrdiť, že je zle nastavená, preto ju potom nejakým spôsobom opravovať cez ďalšie odvody, je zasahovanie práve do zákona predpísanej nezávislosti týchto regulačných úradov. Koniec koncov toto sme tu už v minulosti mali, urobil to minulý rok pán Robert Fico vo forme vratiek za plyn, kde takisto povedal, máme tu štátny podnik, vytvoril extra zisk, rozdáme si ho.

    Mne to pripadá, táto celá situácia evokuje dojem, ako keby ste prišli do reštaurácie, objednáte si rezeň, ale nie ste spokojný s kuchárom alebo mu nedôverujete, tak nabehnete do kuchyne a sám si ho upražíte. Jednoducho, na to tu je tá regulácia, aby to regulovala so všetkými následkami, dôsledkami, aby ste to vy nemuseli následne opravovať.

    Ja som tu ale dneska nie kvôli tomu, aby som obhajoval firmy, ktorých sa tento odvod bude týkať. Ja som tu dnes aj ako člen výboru pre hospodárske záležitosti, a hoci s pánom ministrom Žigom sa málokedy zhodneme, mám tu jednu zásadnú pripomienku, ktorú vzniesli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorá hovorí asi za všetko: "Navrhnuté zvýšenie sadzby má výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň dochádza k neočakávanému zaťaženiu podnikateľov z dôvodu predĺženia odvodového obdobia aj po roku 2016." Toto je pripomienka, ktorú vznieslo ministerstvo hospodárstva. A boli tam aj iné. Koniec koncov niektoré z nich ste uviedli aj v dôvodovej správe.

    RÚZ-ka: "Predĺženie platnosti osobitného odvodu je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní investorov, ktoré vychádzali z vyhlásení Slovenskej republiky o ukončení osobitného odvodu. Predĺženie platnosti zákona bude mať vplyv na budúce investície, najmä zahraničných investorov." To znamená, presne tak, oni si pred tými štyrmi rokmi povedali, no dobre, máme tu nejaký osobitný odvod, vieme sa na to nastaviť, po štyroch rokoch bude koniec, rozbehneme investície, možnože nateraz to nejakým spôsobom utlmíme. Bohužiaľ, toto sa nedeje. V podstate ako keby ste sa mi, nieže ako keby, ale jednoducho tým pádom je to potvrdením toho, že ste vtedy klamali, že dneska tento odvod nielenže opätovne zavádzate na neobmedzené obdobie, ale na určité obdobie bude ešte aj dvojnásobný.

    No a čo je celkom zaujímavé a práve uvádza sa to v tom konštatovaní RÚZ-ky, na základe uvedeného možno očakávať ďalšie potenciálne súdne spory, ako je napríklad aj v prípade Eustreamu. Asi viete, že tento spor na Krajskom súde v Bratislave Eustream vyhral, to bolo to spochybnenie výpočtu osobitného odvodu za rok 2013, dneska sa tento súdny spor dostal na Najvyšší súd. Takýchto sporov pribudne. V prípade ďalších súdnych sporov existuje reálna hrozba, že Slovenská republika bude musieť získaný príjem z osobitného odvodu od jeho zavedenia, to jest od roku 2012, vrátiť regulovaným osobám. Toto je opäť jedna z pripomienok RÚZ-ky. Čo bude dôsledkom? Ďalší kostlivci v skrini.

    Vy ste dneska vláda kontinuity, ste tu možnože do toho roku 2020, možnože kratšie, no ale ja pôsobím práve v tej energetike a ja si myslím, že minimálne tam už tých kostlivcov máme dosť. Či už je to arbitráž za Gabčíkovo, či sú to poplatky za prístup do sústavy, neuzavretá privatizácia Slovenských elektrární alebo vyberanie tarify za prevádzku systému cez ceny energií. Čiže opäť v tomto prípade nám môžu hroziť ďalšie súdne spory, medzinárodné arbitráže. Koniec koncov dneska už jeden takýto súdny spor máme, uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.

    Máme tu pripomienku AZZZ: Nakoľko prijatie zákonov sme vnímali ako protikrízové opatrenie, ktoré bolo nastavené tak, že po uplynutí určitého času sa prestane odvod platiť, a nadväzne na to nastavili aj svoje dlhodobé; a nadväzne na to sme nastavili aj svoje dlhodobé ekonomické plány. Presne o tom to je. Takisto poznamenali, že odvod chápu ako sektorovú daň, čo podľa nich nie je v súlade s legislatívou Európskej únie.

    Pán Kažimír, máte tu veľmi veľa pripomienok, ktoré ste dostali od ministerstva, od svojho vlastného kolegu, neviem teda, ako spolu vychádzate, ale verím, že v istých veciach sa zhodnete. Tuto ste sa jednoznačne nezhodli. Máte tu obrovské množstvo pripomienok, ktoré sú proti, je tu hrozba nejakých budúcich arbitráží, je tu dôvodné podozrenie, že sa môže jednať o sektorovú daň. Čo je vašou skutočnou motiváciou? Bolo tu povedané, niekde nám peniažky ubudnú, niekde pribudnú. Nemyslím si, že toto je veľmi šťastné riešenie. Hlavne, uvedomte si, že takýto prístup vysiela negatívny signál všetkým platiteľom daní a aj potenciálnym investorom. Dane podľa mňa chcete zvýšiť hlavne preto, že tá špongia, ktorú žmýkate, sa žmýkať ešte stále dá. Sami ste to povedali. Tie firmy zarábajú, zarábajú dobre. Ale znamená to, že keď niekto dobre zarába, tak ho musíme automaticky o ten zárobok pripraviť, vyžmýchať, čo to len dá?

    No a ja si dovolím ešte z vašej dôvodovky toto potvrdiť. Vy ste tam uviedli, že odvod je pre vás stabilný konsolidačný nástroj. Stabilný. Inak povedané, čo regulujeme, môžme aj žmýkať. A pred chvíľkou ste to spomenuli v reakcii na pána Mihála, do cenovej regulácie, keď sa bavíme o regulovaných cenách, to síce nezahrnieme, áno, súhlasím, je to odtiaľ vyňaté. Ale sám ste povedali v tej citácii, čo som povedal na začiatku, že podľa vás je regulácia nedokonalá. Takže keď je regulácia nedokonalá, tie regulované subjekty si to do tej ceny už nejako premietnu a zas to len zaplatia ľudia. To, čo povedal pán Mihál.

    Zlepšovať celkovú bilanciu verejných financií čisto zvyšovaním príjmov sa ale nedá robiť donekonečna. Toto je presne ten principiálny rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou vládou. Pravica sa snaží o zlepšenie podnikateľského prostredia, o vytvorenie lepších podmienok pre podnikateľov, aby viacej zarábali a čím viacej zarobia, tým viacej, samozrejme, odvedú. No a u vás, u vás ide čisto o hrubú silu. Podnikatelia kľudne nech nezarobia nič, no odviesť svoj desiatok musia.

    Áno, teraz budete asi namietať, že je tam ten trojmiliónový limit. Či, kvôli čomu je tam zavedený? Okej, v poriadku, aspoň niečo, to znamená z tých 64 firiem, ktoré do toho spadajú, sa nám vyfiltruje možno desiatka, možno šestnástka. Uvidíme. Skrátka žmýkate, čo to len dá, no ako sa hovorí, po nás potopa.

    Ešte v nadväznosti na to, pán Mihál spomenul práve tie telekomunikačné firmy. Štyria telekomunikační operátori avizovali, že by radi investovali 300 miliónov eur do nejakého rozvoja sietí. No, čo ste urobili vy? Dobre, investujte, kľudne, však zaplatia, ale ten osobitný odvod budete musieť tak či tak zaplatiť, odviesť.

    No a hlavne hovorili ste pred chvíľkou aj o tom, že častokrát tieto peniaze jednoducho odtečú do zahraničia firmám. Ale viete, v mnohých tých firmách, a určite to viete, má veľmi významný podiel aj štát. Bavíme sa o Eustreame, SPP distribúcii, nafte, distribučných spoločnostiach či Slovenských elektrárňach, alebo sa bavíme o štátnych firmách, stopercentne štátnych firmách, SPP, SEPS či Všeobecná zdravotná poisťovňa. Možnože niektoré z nich tie tri milióny nedosiahnu, väčšina z nich však ale áno. A tým pádom si znižujete dividendy. Obzvlášť v prípade tých stopercentne štátom vlastnených firiem. Najprv vytiahnete od nich peniaze cez osobitný odvod, no a potom, samozrejme, keď je to štátna firma, no tak je nám to jedno, o to nižší bude odvod dane. Ale ja sa pýtam na iné. Firmy, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu dividendy, prispievajú práve touto formou. O toto sa to zníži. Zohľadnili ste to aj pri výpočte toho dopadu na štátny rozpočet? Keď som si to dobre napočítal, tak za tri roky by tá výška mala byť asi 470 miliónov eur.

    Opravte ma, keď sa mýlim. V dôvodovej správe som totižto toto zníženie o príjem z dividend do štátneho rozpočtu nenašiel. V zásade nebolo tam toho veľmi veľa, úprimne povedané, boli tam iba príjmy po tých jednotlivých rokoch.

    Pán Kažimír, pre mňa je tento zákon nedobrý. Keď raz tento odvod, osobitný odvod ste sľúbili, že je dočasný na konsolidáciu verejných financií, verejné financie sú konsolidované, nevidím dôvod na to, aby sme ho teraz zdvojnásobovali a následne predlžovali na neurčito. Je tu to obrovské riziko súdnych sporov, ale ak to myslíte s týmto zákonom úprimne, dajte nám verejný prísľub, že prevezmete osobnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. Za všetky výsledky budúcich arbitráží, ako už avizoval RÚZ.

    Ďakujem

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega. Z toho vystúpenia sa mi páčilo práve to zdôraznenie dvoch aspektov, ak ide o regulované odvetvia, tak neregulujme nejakou špeciálnou daňou alebo odvodom, ale regulujme cez regulátora. Prečo sa tak v praxi nedeje? Prečo teda vlastne ministerstvo financií nepriamo priznáva, že regulátor nefunguje, a preto jeho nečinnosť treba nahradiť takouto špeciálnou daňou? To je vzájomne v rozpore a to nesvedčí o dobrej činnosti vlády a najmä regulátora.

    No a druhá poznámka, ktorá sa mi, ktorá mi utkvela v pamäti, je o tej dočasnosti toho opatrenia. Sám pán minister, či v úvodnom slove, či v tom ďalšom komentári, vlastne obhajuje zavedenie, pokračovanie v tomto poplatku rôznymi spôsobmi. Ale nech už tie dôvody ministra financií sú akokoľvek formulované, no prečo potom to opatrenie je dočasné, do konca roku 2020 zase, do konca trvania tejto vlády? No keď už je to také hrozne potrebné, tak potom to treba predsa urobiť natrvalo. Tak ako sú natrvalo zavedené dane, rôzne odvody a poplatky, tak keď je toto tak potrebné, lebo tak sa exportuje ten zisk do zahraničia a tak a tak a tak a ďalšie dôvody, ktoré ste vymenovali, pán minister, tak potom prečo je to dočasné opatrenie? Veď priznajte teda naplno farbu a zaveďte tieto odvody ako trvalý mechanizmus! To je v rozpore.

  • Ďakujem.

    Chce pán poslanec reagovať? Nie, nehlási sa.

    Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec posledný, pán poslanec Eugen Jurzyca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán minister, vážení prítomní, počúvajte slová posledného poslanca.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec, ja som sa vás nechcel dotknúť.

  • Nie, s úsmevom som to, pán predseda, nevideli ste, ale.

  • Smiech v pléne.

  • Ja viem, ale niekedy, ja vidím, pani Blahová sa usmieva.

  • Povedané s pobavením.

  • Povedané súčasne s rečníkom.

  • Povedané súčasne s predsedajúcim.

  • Nenechal som si len... Ja nie, bez problémov.

    Pán minister, jednak sa prikláňam k tomu a podčiarkujem, čo tu povedali poslanci pán Galek a pán Mihál, že teda ak máme zlú reguláciu, tak s ňou niečo treba urobiť, nemať dve regulácie osobitné, zrejme nie celkom aj koordinované.

    A k ďalším myšlienkam nasledovne. Istoty, čo je doktrína vlády, sa znova dostávajú, tak ako som tu hovoril predvčerom, do rozporu s inou doktrínou vlády, a to je, berieme peniaze tam, kde sú. Znova vláda chce zobrať peniaze tam, kde sú. A berie istoty, vyzerá to tak, že len tým bohatým. Ale keď sa zoberú istoty investorom, tak to má fatálne, môže mať fatálne dôsledky pre celú ekonomiku aj pre zamestnanosť, pre obyčajných ľudí, pretože investície v dnešnom svete, ako sme už počuli v strede 90. rokov, mnohokrát ešte aj predtým od pána ministra Dlouhého ešte v Československu, investori sú plachá laň.

    Ako to vlastne funguje, to vyjednávanie s investormi? Na jednej strane vláda ich láka na tučné pomoci a na stimuly a hovorí im, príďte k nám, príďte k nám, uvidíte, ako u nás vám bude dobre. Na druhej strane ale vysiela signál, že už ste prišli? No však počkajte, my tu nie sme kolónia, my vás vyžmýkame. No, keďže vyjednávanie so zahraničnými investormi je, použijúc terminológiu z teórie hier, je opakovanou hrou, nie neopakovanou, tak sa jednoducho po čase tí investori prispôsobia. Vidia, že na Slovensku, keď prídu, na Slovensko keď prídu, zainvestujú a náhodou, alebo nie náhodou, ale vytvoria nejaký väčší zisk, tak ten zisk im zoberieme. Čiže budú menej v budúcnosti chodiť na Slovensko, respektíve predraží sa ich vstup.

    Už Jaguar dostáva pomerne veľkú podporu, čiže takéto odvody budú mať negatívny dopad na lákanie ďalších investorov v budúcnosti a to bude mať nie krátkodobo, ale strednodobo a dlhodobo negatívny dopad na, aj na mzdy, aj na zamestnanosť na Slovensku.

    Okrem nižšej predvídateľnosti, a teda zníženia istôt pre investovanie na Slovensku, ma zaujala ešte diskriminácia toho návrhu. Je to, je to návrh sektorový. Zavádza sa sektorová daň, a teda okrem toho, že súťažia podnikatelia v ekonomike vzájomne a vieme, aké sú výhody tej súťaže pre celú ekonomiku, tak aj sektory súťažia o zdroje. A pokiaľ jeden sektor zaťažíme vyššou daňou než iné sektory, tak je to problém. Navyše aj vnútri sektora pôsobí ten návrh diskriminačne, kde sú, budú zodvodované viac tie regulované subjekty, pričom v tom sektore môžu fungovať aj neregulované subjekty. A dokonca, dokonca je to podľa mňa tak napísané, že bude sa, zodvoduje sa subjekt, a to aj v prípade, že prestane s tou regulovanou činnosťou, subjekt, aj keby jeho tržby z regulovanej činnosti boli nulové, tak by mal byť zodvodovaný, ale bude zodvodovaný aj, samozrejme, keď budú nenulové, ale budú zodvodované aj tie neregulované činnosti v tom subjekte.

    Je, dobre hovorím? Zle?

  • Obrátenie sa na navrhovateľa.

  • Dobre, dobre, nechám sa opraviť, v pohode.

    Čiže, ešte by som chcel pripomenúť, že dotýka sa napríklad ten odvod aj odvetvia elektronických komunikácií a práve v tomto nás tie stredopravé a stredoľavé strany, nás troška rozdeľuje napríklad pohľad na tento problém. Vláda pod vedením SMER-u vytvorila na podporu elektronických komunikácií de facto nové ministerstvo. To je, to je názor SMER-u na podporu elektronických komunikácií.

    Náš názor je taký, nevytvárať ministerstvo, ale nezdaňovať ich osobitnou daňou, lebo oni potom nebudú mať ten vzduch na ďalší rozvoj a potom budeme naozaj zaostávať v penetrácii internetu a v tom, ako sú využívané elektronické služby vlády. Dobre. Myslím si, že, a toto už tu bolo povedané, že zrejme ten návrh neprinesie očakávaný finančný efekt z dlhodobého hľadiska, lebo sú to väčšinou subjekty vlastnené štátom.

    A potom ešte všimol som si, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní Republiková únia zamestnávateľov odhadla efektívne daňové zaťaženie spoločnosti, na ktoré sa odvod vzťahuje, na 25,4 percenta. Na to by tiež bolo dobré zareagovať. Ak je to tak, prevyšujeme európsky priemer, a to znamená, že už máme tieto subjekty zdanené viac než ostatní a to bude teda mať o to väčší negatívny dopad na budúce investície na Slovensku v týchto oblastiach, ale aj v iných, pretože ten signál sa bude šíriť aj mimo týchto sektorov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Karol Galek.

  • Ja iba na teda doplnenie alebo poopravenie toho, kde si si nebol celkom istý. Tento nový zákon naozaj zavádza tento odvod iba pre príjmy z regulovaných činností. A v čom je celý ten problém? Že nejedná sa o nový odvod, ale iba o jeho predĺženie a súčasne sa tým teda priznáva, že v minulosti sme tento odvod, alebo tie regulované subjekty platili tento odvod aj z príjmov z neregulovaných činností. A presne o tom je ten spor na Najvyššom súde.

    Takže, pán Kažimír, vy vlastne týmto priznávate, že ten odvod ten Eustream v tom dvetisíctrinástom naozaj nemal zaplatiť a tým pádom automaticky je tento spor na Najvyššom súde z môjho pohľadu prehratý a to odvolanie je úplne zbytočné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vzhľadom na uvedené, že sa nik iný neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

  • Pár slov k téme, ktorá možno väčšine ľudí v tejto krajine úplne jasná nie je a po tom, čo tu predstúpili niektorí opoziční poslanci, nemám pochybnosť, že im je ešte menej jasná.

    Po prvé, áno, tento odvod bol zavedený v čase vrcholiaceho konsolidačného úsilia a mal časovo obmedzený limit. To znamená, priamo v legislatíve bolo napísané, kedy končí, končí. Pokiaľ tento zákon nebude prijatý, tak končí uplatňovanie tohto odvodu de facto ultimom tohto roku. Má charakter odvodu, ktorý sa ročne zúčtuje.

    Dámy a páni, môžte tu mať neuveriteľné obavy o budúcnosť tejto krajiny, ale tento test, tento odvod prešiel testom aj v Európskej komisii. Samozrejme, že ťaháme sa za prsty s veľmi nebezpečnými hráčmi, bohatými subjektami, ktorí majú na právnych zástupcov, na audítorov, vedia si svoje lobistické záujmy presadiť. Ináč mám trochu pocit, že si ich presadzujú aj v tejto váženej snemovni, lebo ináč hlavne vaše vyjadrenia sú veľmi EPH friendly. Ako hovorím, EPH friendly a viem, o čom hovorím. Takže riešte si svoje náklonnosti v prospech toho alebo iného biznisu alebo tej-ktorej skupiny investičnej, akým spôsobom chcete.

    Ja chcem len povedať, že dostal som úlohu, som minister tejto vlády, vláda má v programovom vyhlásení vlády jasne napísané, čo chce s týmto typom odvodu robiť. To znamená, ideme úplne otvorene do legislatívneho procesu, ktorý je proste novou etapou, hej? V tom ten sľub, ktorý bol spojený s minulým volebným obdobím, je za nami a teraz je tu nová koalícia, ktorá sa dohodla na istom type politík.

    Jedným z tých typov politík, budeme sa aj o chvíľu mu venovať pri dani z príjmov, je aj zníženie sadzby o 1 percento. Pán Mihál, máte pravdu, len máme, máme tu vyše 200, niekoľko stotisíc právnických osôb, ktoré práve platia dane a všetkým týmto sa znižuje sadzba.

    Ak chceme nazvať tento zákon akýmsi spôsobom progresívneho zdaňovania, aj to môžme, áno, je to, toto je jeden zo spôsobov, ako progresívne v podstate zdaňovať právnické osoby, a ak chcete hovoriť o selektívnosti, aj to pripúšťam, ale tá smeruje v oblasti regulácií, to znamená všade, kde je regulátor zo zákona, z hľadiska európskej transpozície, z hľadiska národných špecialít a špecifík, tak všade, kde regulátor je a vykonáva sa nejaká regulovaná činnosť, tak nastáva vlastne možnosť, nastáva možnosť klasifikovania sa na platenie takéhoto odvodu.

    Pravdou aj je, že meníme spôsob platenia tohto odvodu a robíme to na základe požiadaviek práve tých subjektov, ktoré spomínate. Takže ja sa nenechám tu chytiť do pasce z hľadiska jedného sporu, konkrétneho, ale; a nebudem hovoriť ani o jednom konkrétnom právnom spore, len poviem, že z nás chlpy nepôjdu jednoducho, hej, a budeme sa brániť zubami-nechtami. A to aj robíme. A to je proste úplne legitímne. A nepovažujem za úplne normálne, aby sa niekto, kto podniká so štátnou firmou, sa správal takýmto spôsobom, ako sa správa z hľadiska toho právneho konania. To je všetko, čo k tomu chcem povedať, lebo nechcem ohrozovať našu pozíciu pri právnom spore.

    Ale, pán Mihál, toto opatrenie nie je dočasné. To znamená, my nateraz v zákone už priamo hovoríme, že tento odvod – kývete hlavou – áno, je v legislatíve už natrvalo, áno, ale sadzba vyklesáva do tej pôvodnej sadzby vlastne počas tohto volebného obdobia, hej? Takže z tohto pohľadu si myslím, že to už je otvorená hra a nie je tu nejaká hra na prísľuby. Samozrejme, v rámci predvolebnej kampane nepochybujem, že niečo zaznie, i keď toto nie je taká veľmi oblasť, ktorá by asi možno aj vám nosila volebné úspechy. Pretože ak hovoríte, ak sa pýtate, komu berieme a komu dávame, no tak napríklad vo vyvážení a v doplnení so zákonom o dani z príjmov, ktorý má, so sebou nesie negatívnu doložku, naozaj znižuje sa sadzba dane z príjmu právnických osôb pre všetky subjekty o jeden percentuálny bod. Naozaj to má dopad na verejné financie 140 miliónov eur a sú tam aj ďalšie veci z hľadiska živnostníkov a podobne. Takže tým, ak chcete hovoriť robinhoodovským jazykom, tým dávame a berieme obmedzenému počtu firiem, ktoré naozaj pôsobia v prostredí, kde sa z podstaty dosahuje jednoduchší zisk. Je to, je to proste tak. Je to tak z hľadiska typu biznisu, ktorý robíte. Pozrite si na Ebitdu. Pozrite sa na Ebitdu napríklad týchto firiem. Pozrite sa na Ebitdy telekomunikačných operátorov. Pozrite sa na európske iniciatívy, ktoré smerujú k znižovaniu nákladov alebo poplatkov pri roamingu alebo proste podobne a podobných veciach.

    Áno, sme v oblasti, je tu progresívny biznis, zmenil náš život a je neuveriteľným zdrojom zisku. A nielen u nás, vo všetkých krajinách sú telekomunikační operátori, okrem toho mám vám spomínať mexického pána Slima, hej, ktorý patrí, možno je to, tuším, najbohatší človek na zemeguli alebo v prvej trojke alebo päťke určite je. Tak je to typ biznisu, ktorý so sebou nesie extra marže, opakujem moje mediálne vyjadrenie.

    Z tohto pohľadu sa naozaj snažíme, bez mučenia priznávam, o selektívny typ dodatočného odvodu, ktorý má charakter odvodu z podnikania v regulovanom odvetví. Prešiel testom v Európskej komisii. Teraz podľa mňa odstraňujeme aj možné výčitky, ktoré tu boli, lebo naozaj sa pán Jurzyca mýlil, ak hovoril o tom, že sa platí aj z neregulovanej činnosti. A prvý, bude sa platiť od prvého eura vlastne fakturácie regulovaných činností, ale na konci dňa ho bude platiť len firma, ktorá má ten treshold alebo ten limit hospodárskeho výsledku troch miliónov.

    Chcem povedať, že nastavenie aj platenia zo základne hospodárskeho výsledku a nie daňového základu má tiež svoj úmysel, pretože u väčšiny týchto firiem ide o nadnárodné firmy, kde sú nájomní manažéri, môžme to tak nazvať, ktorí sú priamo zväčša zainteresovaní práve na hospodárskom výsledku a na Ebitde, hej? Čiže úplne prirodzene, a preto ho nazývame, tento príjem, ako stabilný, pretože motivácie, manipulácie s tou základňou sú minimálne, pretože by si tie kapre vypúšťali vlastný rybník. To znamená, ak je odmeňovanie v takýchto nadnárodných firmách naozaj naviazané na typ parametru, fiškálneho parametru, ktorý nazývame EBITDA, napríklad hospodársky výsledok po slovensky, ak chcete, tak k tej manipulácii dochádza oveľa s menšou pravdepodobnosťou, ako je to pri daňových základoch, kde transferové oceňovanie alebo podobné záležitosti naozaj sú realitou a musíme s nimi denno-denne bojovať.

    A posledná vec snáď ešte, že či konsolidácia pokračuje alebo nepokračuje. Konsolidácia pokračuje. Pokračuje do cieľa vyrovnaného hospodárenia, ktoré je jasne naznačené či v programe stability, alebo v navrhovanom rozpočte, a my by sme v roku 2019 mali na základe tejto, tohto, projekcie aj vďaka tomuto, takémuto jednému z druhov príjmov dosiahnuť vyrovnané a prebytkové hospodárenie v roku 2019. Čiže konsolidácia neskončila. Verejné financie sú, samozrejme, už asi tretím rokom v oveľa lepšom stave, sú pod hranicou troch percent. Tento rok skončíme, dúfam, pod dvoma percentami, sú na to vytvorené dobré podmienky a budúcoročný deficit je naplánovaný a vnímam to aj ako realisticky dosiahnuteľný, tento výsledok, na úrovni 1,3 percent. Čiže to je konsolidácia. To znamená, tá cesta stále, stále neskončila.

    A to je asi všetko, čo by som k tomu povedal. Ale základnou odpoveďou, je to robinhoodovské – komu sa berie a komu sa dáva. Myslím si, že z návrhu tohto zákona je to úplne jasné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 258, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 261.

    Prosím ministra financií Petra Kažimíra, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja som už vlastne v predchádzajúcom bode začal hovoriť aj o tomto zákone, ale zbehnime si tie základné charakteristiky. Zákon o dani z príjmu je každoročne evergreenom a snáď s výnimkou minulého predvolebného roku, keď sme doňho naozaj premyslene nevstupovali. Pevne verím, že aj z hľadiska ďalších úprav v najbližších rokoch sa budeme môcť dostať k tomu, aby sme novelizovali túto normu menej ako štyrikrát počas tohto volebného obdobia, bol by som naozaj rád. A aj aby sme, ak k tej novele pristúpime, aby sme ju mohli schvaľovať a predkladať vám najneskôr niekedy v lete a nie takto k ultimu roku, lebo ja uznávam každoročnú kritiku nedostatočného času tzv. legisvakácie.

    Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmu má zase, musí byť v podstate prijímaný rok pred finančným rokom, ktorého sa zase týka, tak množstvo z tých vecí zase, prirodzene, podnikatelia majú čas celý rok sa tomu nejak prispôsobiť. Ale opakujem, z hľadiska plánu by som bol rád, keby prvé čítanie takejto novely zákona bolo niekedy v júni, v júli, hej, aby sme to mohli potom v septembri uzavrieť a v prípade vstupov do informačných systémov účtovných firiem a podobne, aby sme mali dostatok času. Teraz priznávam sebakriticky, že to opäť raz robíme v podstate z hľadiska účinnosti na poslednú chvíľu, ale tentokrát je to, má dôvody, tie dôvody sú politický cyklus a voľby.

    Takže návrh a princípy zmien, ktoré sú v zákone a ktoré určite máte, vážení, hlavne opoziční poslanci, mikroskopom zmapované, ten kľúčový evergreen tak isto vyplýva z programového vyhlásenia vlády, to znamená zníženie daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % od 1. januára budúceho roku. Prvýkrát sa reálne toto, samozrejme, uplatní za zdaňovacie obdobie až v roku 2018, keď firmy budú platiť dane za výsledky svojho hospodárenia v roku 2017.

    V ďalšom zvyšujeme maximálny limit uplatňovania paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov, maximálne do výšky 20-tisíc eur, to sú naozaj závažné parametrické zmeny.

    No a ešte snáď taká menšia vec, zavedenie daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, kde poskytnuté dary budú daňovým výdavkom.

    Ďalšou významnou zmenou je, návrh zákona zavádza zdanenie podielov na zisku, tzv. daň z dividend a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov, to určite vašu pozornosť láka. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, teda na fyzické osoby. A opakujem, mediálne sľuby už za sebou máme, stále musím opakovať, že túto daň platia, týka sa fyzických osôb, vlastníkov a poberateľov dividend a podielov. Sadzba je navrhnutá na úroveň 7 %, je to sadzba najnižšia v Európe a druhá najnižšia je v Grécku na úrovni 10 %, vo všetkých iných krajinách sú tie sadzby ďaleko, dvojnásobné v podstate.

    V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane 35 percent. To je zase trend, ktorý vyplýva z tlaku na automatickú výmenu informácií a potláčanie aj proste fungovania daňových rajov, tento princíp tu je. Dobre. A pri podieloch zo zisku vykázaných zo zdaňovacieho obdobia do konca tohto roku ostáva zachovaný súčasný právny stav. To znamená, bude tam niekoľko režimov de facto s tým, že režim do roku, do konca roku 2003 navrhujeme zjednodušiť v podstate podľa týchto podmienok, lebo to je tiež taký atavizmus tam zastaralý vlastne do roku, do konca roku 2003. Môžu byť na to rôzne názory, ale mali sme za to, aby sme tam, kde fungovala dividenda, aby to bola jedna sadzba, hej, a tam, kde fungoval odvod, aby zostal odvod, a tam, kde nebolo nič, tak aby zostalo to v podstate, to je roky 2004 až 2011, tuším. Takže z tohto pohľadu dúfam, že výhrady k retroaktivite nebudú, lebo, myslím si, že prakticky nemôžu byť.

    Z dôvodu boja proti daňovým únikom je tu ešte, v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry a schránkové firmy, takže... Zároveň u týchto daňovníkov dochádza aj k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. To je prístup aj sankčný, ktorý sme začali minulý rok uplatňovať, lebo naším cieľom nie je vyrubovať sankcie a mať nezaplatené stovky miliónov, to je pravda, ak za to celé obdobie máme v skrini obrovské čiastky nezaplatených sankcií, či už za odvody, alebo dane, a naším cieľom je reálne vybrať čo najviac na základe platnej legislatívy a zvyšovať ďalej efektivitu výberu.

    Toľko, dámy a páni, na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem ešte.

    Poprosím ešte, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pána poslanca Jozefa Mihála, pani poslankyne Irén Sárközy.

    Poprosím vás, prerušujem schôdzu rokovania Národnej rady do druhej a pokračujeme o druhej hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 258).

    Do rozpravy písomne sa prihlásil ešte pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Sárközy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 258.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem sa teda vyjadriť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov a o zmene a doplnení zákona o zdravotnom poistení a svoje vystúpenie, ktoré bude pravdepodobne trošku rozsiahlejšie, rozdelím na niekoľko častí. Budem hovoriť o znížení sadzby dane právnických osôb na 21 percent. Budem hovoriť o zavedení zdanenia podielov na zisku a súčasnom zrušení zdravotných odvodov. Budem hovoriť o zvýšení paušálnych výdavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby, a hoci do tejto témy nevidím, ale budem sa snažiť čo-to povedať aj k sprísneniu pravidiel pri tzv. transferovom oceňovaní.

    Začnem znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa navrhuje z 22 % na 21 percent. Samozrejme, každé zníženie daní treba privítať, a preto vítam aj zníženie sadzby dane právnických osôb o to jedno percento. Bolo by čudné, keby som sa z toho netešil. Chcem však v rámci určitých kritických poznámok povedať, že netešme sa až tak veľmi a neglorifikujme určite pána ministra financií za toto zníženie sadzby dane na 21 %, pretože takto štyri roky dozadu bola vlastne v zákone sadzba dane pre právnické osoby 19 % a to, že teda od roku 2017 bude 21, je stále o 2 percentuálne body viac, ako to bolo v nedávnej minulosti, to po prvé. A po druhé, keď budeme teda analyzovať výšku daňového zaťaženia právnických osôb na Slovensku, tak prídeme k jednoznačnému záveru, že to daňové zaťaženie právnických osôb na Slovensku je z hľadiska konkurencieschopnosti a porovnania s inými krajinami, či už V4, alebo okruhu európskych krajín, jedno z najvyšších, jedno z najvyšších. Tých 21 %, tým sa skutočne nemôžeme chváliť a žiadneho investora sem lákať tým, že viete čo, ale u nás je len 21-percentná sadzba dane, pretože to sa nám vysmeje.

    Pokiaľ teda ide, že sa má urobiť takýto ústupok právnickým osobám pri zdaňovaní, fajn, ale, pán minister, určite by bol vítanejší návrh na okamžité zrušenie tých daňových licencií alebo dane zo straty, volajme to, ako chceme. To je to, čo potrebujú podnikatelia v prvom rade. Keď už teda máte urobiť ústupok v prospech právnických osôb, zamestnávateľov, tak vítanejší by bol krok, ktorý by znamenal okamžité zrušenie daňových licencií. Pravdepodobne dáme tento pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby sa daňové licencie vypustili zo zákona, ale teda je, pozmeňovací návrh je niečo iné ako poslanecký návrh, ktorý sme my podávali, podávala ho dokonca aj strana SNS, ako som si všimol, bol medzitým stiahnutý z procesu, ale to nevylučuje to, že v rámci poslaneckej aktivity, iniciatívy, nemôžeme dať pozmeňovací návrh k vládnemu zákonu, a myslím si, že to tak aj urobíme. Čiže ešte raz chcem povedať, významnejšou pomocou pre právnické osoby by bolo zrušenie daňových licencií.

    Ďalej pripomínam z hľadiska tých procesov minulých rokov, minulých štyroch rokov, že pokiaľ ide o právnické osoby, tak tu nejde len o to, aká je v zákone napísaná sadzba dane, 19, 21, 22 percent. Tu ide o to, akým spôsobom sa stanovuje základ dane. A pripomínam tým, ktorí si už nepamätajú a zabudli, že v minulom volebnom období pán minister urobil významné zmeny, napríklad pokiaľ ide o odpisovanie. Pripomeniem napríklad, že budovy nevýrobného charakteru, napríklad povedzme ubytovacie zariadenia a reštaurácie a ja neviem čo všetko ďalšie, kancelárske budovy, tak tam išla odpisová sadzba, tam sa vlastne zdvojnásobila, pretože tá doba odpisovania z 20 rokov sa predĺžila na 40. A keď si predstavíte, že niekto si postavil dajme tomu budovu kancelársku v miliónovej hodnote, no tak si asi viete predstaviť, čo to pre neho znamená z hľadiska toho cash flow pri posudzovaní svojich daňových povinností. Jednoducho ten odpis mu klesol na polovicu, zisk, naopak, z tohto pohľadu stúpol a či už tá daň je 19-, 21- alebo 22-percentná, to je pre neho detail, pretože preňho je dôležité, že mu stúpol základ dane. Jasné, o ďalších dvadsať rokov sa mu to premietne do toho, že mu ten základ dane klesne, hej, o tom sa môžeme baviť koldookola.

    Pozícia SaS, pokiaľ ide o odpisovú politiku, je taká, že v konečnom dôsledku treba to daňové, ten daňový výdavok z pohľadu odpisov nechať na podnikateľa a urobiť úplnú liberalizáciu tejto daňovo odpisovej politiky. Ale to je, samozrejme, z pohľadu dnešného stavu taká chiméra, že asi o nej je zbytočné hovoriť.

    Došlo aj k ďalším zmenám, povedzme to lízingové odpisovanie, nemá význam sa k tomu vracať, skrátka len pripomínam, že za uplynulé štyri roky sa skomplikovali podmienky, aj pokiaľ ide o daňové výdavky, a to významným spôsobom. Čiže ten akýsi ústupok na 21 % z 22 to ani zďaleka nemôže vyvážiť. Dobre.

    Téma číslo 2. Podiely na zisku a ich zdanenie so súčasným rušením zdravotných odvodov. Tak to, čo máme vlastne teraz v zákone v rámci prvého čítania, je už určite zrozumiteľnejšie a prijateľnejšie ako to, čo bolo v tom predchádzajúcom procese, už len z pohľadu, že najprv ste navrhovali, a to bolo celé zvláštne, lebo najprv ste navrhovali 10 %, pokiaľ si dobre pamätám, úplne na začiatku, úplne na začiatku. Potom v rámci MPK a tak ďalej, týchto procesov, sa to zrazu zdvihlo na 15, záhadným spôsobom, ťažko povedať prečo, to viete vy najlepšie. A teraz po nepochybne ťažkých rokovaniach s koaličnými partnermi a s Klubom 500 sa tá sadzba zrazu znížila o viac než polovicu na 7 percent. To sú pre mňa z hľadiska toho, že dobre, poctivo vedenej komunikácie so všetkými, ktorých sa to týka, v pripomienkovom konaní, v procese prípravy zákona na tripartite, ako je to dôkaz toho, že sa teda poriadne diskutovalo, a na druhej strane tie skoky, 10, 15, 7, sú dosť dramatické aj na to, že to postavíme do polohy dobrej komunikácie a počúvania pripomienok svojich oponentov. To je zvláštne.

    V každom prípade oceňujem, oceňujem tie ďalšie technikálie, ktoré by si možno bežne človek nevšimol, ale skutočne tam pôvodne bola navrhnutá retroaktivita z pohľadu zdaňovania dividend. Dnes je to v upratanejšej podobe, zrozumiteľnej podobe a už by sa tomu temer nič nedalo vyčítať, ale ja predsa len nejakú tú jednu-dve poznámky k tomuto mať budem a možno to bude pre vás, pán minister, námet, ako by sa dal zákon zlepšiť, aby nedošlo k určitým nespravodlivostiam.

    A hneď sa k tomu za chvíľku dostanem. No, aby sme sa do toho dostali všetci, lebo nie každý je odborník na daňové záležitosti alebo dokonca na zdravotné poistenie tajuplné, tak pokúsim sa teda vysvetliť, o čom sa vlastne teraz bavíme, aká je tá súčasná situácia, ktorá je v návrhu zákona. Takže dnes je stav, kedy sa z dividend platí daň len v prípade, že ide o teraz vyplatené dividendy ešte spred roka 2004. Čiže napríklad nejaká firma – z finančných dôvodov povedzme – si nevyplatila dividendy za rok 2003 doteraz vôbec, urobila by to teraz. Tí jednotliví spoločníci, akcionári to musia priznať v daňovom priznaní, § 8, platia z toho daň obvyklým spôsobom, či už 19 alebo 25 %, ako fyzické osoby.

    Čo je tam ešte nešťastné, je diskusia, či sa z toho majú platiť 14-percentné zdravotné odvody alebo nemajú, lebo na jednej strane majú, na druhej nemajú. Tí, ktorí sa vyznajú, tak ich neplatia a vedia, že sú na to judikáty súdov, že sa to platiť nemá. Tí, ktorí sa zľaknú, tak to zdravotnej poisťovni dajú a tak ďalej. Ťažká debata, nechcem sa k tomuto vracať.

    Dividendy za rok 2004 až 2010 nepodliehajú ani zdravotným odvodom, ani dani a tak to aj zostane po týchto zmenách. To je správne, pretože inak by šlo o retroaktivitu. A ďalej dividendy za rok 2011 a naposledy uzatvorený rok máme 2015 zatiaľ, ja to takto poviem, tak tam máme zdravotné odvody. Je to, bohužiaľ, rozdelené do dvoch období ešte v rámci tých zdravotných odvodov. Inak sa platí za roky 2011 a ´12, inak za roky ´13, ´14, ´15. Do detailov nepôjdem, ale sú to teda stále zdravotné odvody a zdravotné odvody sa budú platiť aj z tých dividend, ktoré ešte len v budúcnosti vyplatené budú a budú za rok 2016 a budú vyplatené niekedy po roku 2016. Čiže aj keby tie zdravotné, teda pardon, aj keby tie dividendy za rok 2016 boli vyplatené povedzme v roku 2020, lebo predtým nebudú na to peniaze na vyplatenie, tak sa stále donekonečna budú z tohto platiť zdravotné odvody v zmysle v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení.

    Čiže ešte raz, to, čo už vyplatené bolo, prípadne bude za roky 2011 až ´15, podlieha a naďalej bude podliehať zdravotným odvodom. To, čo bude v budúcnosti vyplatené za rok 2016, bude podliehať zdravotným odvodom. A pozor, ak už sa dostaneme v čase do roku 2018, kedy budú urobené uzávierky za rok 2017 a budú sa vyplácať dividendy za rok 2017, tak tam prvýkrát nastúpi mechanizmus podľa zákona o dani z príjmov, čiže daň z dividend. Či už to bude zrážková 7, 35 a tak ďalej, i k tomu sa dostanem. Čiže tam začne fungovať daň z dividend.

    A teraz prvá moja výhrada k tomu, ako to je teda teraz nastavené, je táto. V zákone o zdravotnom poistení všetci vieme, že dnes je maximálny vymeriavací základ, či už mesačný, alebo ročný. Konkrétne za rok 2016, teraz, je to 51 480 eur, na budúci rok to malo byť 52 980 eur. Čiže pokiaľ napríklad v tomto roku si niekto vyplatil tie dividendy za rok 2011 až ´15 dajme tomu v sume 100-tisíc eur, tak zdravotné poistenie platí najviac zo sumy 51 480. Ak tam mal ešte aj nejaké iné príjmy, ktoré mu do toho vstupujú, tak v podstate ešte z menšej sumy sa platili tie zdravotné odvody, 14 percent.

    No, pán minister, ruku na srdce, ako to bude s tým maximálnym vymeriavacím základom v zdravotných odvodoch od budúceho roka? Vy o tom viete podľa mňa najviac a nechcem sa dotknúť pána ministra zdravotníctva Druckera, ale on je v tomto zrejme len vykonávateľ vašich rozhodnutí. Čiže rád by som sa spýtal, ale bol by som rád, keby ste mi teda férovo odpovedali, či budú pre budúci rok, teda s účinnosťou od 1. januára 2017, zrušené maximálne základy na zdravotné odvody. Teraz nebudeme riešiť, že či to bude cez pozmeňovací návrh, cez spoločnú správu výborov alebo ako technicky, ale chcem sa teda spýtať a chcel by som jasnú odpoveď, či od 1. 1. 2017 bude zrušený strop pri zdravotných odvodoch. No, túto mi odpoviete.

    Ak tá odpoveď bude taká, respektíve ak ten skutok sa stane a budú zrušené maximálne základy pri zdravotných odvodoch, tak sa vlastne stane to, že pokiaľ si niekto vyplatí dividendy za rok 2011 a ´15 až na budúci rok, a teda stále sa z toho budú platiť zdravotné odvody, ale ak to bude vyplatené až na budúci rok, čiže v roku 2017, a už bude zrušený maximálny základ, tak dôjde k tomu, že pokiaľ by to bola spomínaná suma 100-tisíc eur dajme tomu, tak z celej sumy 100-tisíc eur ten príjemca zaplatí zdravotné odvody.

    Čiže ak naozaj uvažujete o zrušení maximálneho základu na zdravotné odvody; dobre, ste minister, ste vláda, vládnete, ja to asi nezmením, ale poprosím vás, aspoň zvážte, zvážte, aby sa nejakou, teda už keď, nejakou špeciálnou výnimkou netýkal ten zrušený strop, respektíve aby tam zostal stále strop, pokiaľ ide o dodatočné doplatenie dividend za roky ´11, ´12, ´13, ´14, ´15.

    A pozor, to vlastne bude, aj pokiaľ ide, problém bude, aj pokiaľ ide o dividendy za rok 2016, ktorý teraz pomaly končí. Ak tie dividendy, ony nemôžu byť vyplatené teraz, ony môžu byť vyplatené najskôr až po účtovnej uzávierke niekedy možno v apríli budúceho roka. Čiže zase, ak dividendy za rok 2016 presiahnu strop a ten bude zrušený, tak to by znamenalo, že sa tie dividendy zodvodnia v plnej výške. Čiže vlastne mali by sme situáciu, kedy máme 14-percentné vysoké percento, ktoré bolo ako-tak kompenzované tým inštitútom maximálneho základu, ale ak sa ten stratí, tak ten príjemca dividendy skrátka bude platiť vysokých 14 % z neobmedzeného základu. Lebo viete, 7 %, na druhej strane ale pri dani ten základ obmedzený nie je, čiže tomu rozumieme a akceptujeme to, keď už to takto má byť, ale pri tých zdravotných 14-percentných odvodoch by to bolo asi dosť nespravodlivé voči príjemcom tých starších dividend vyplatených až po 1. 1. 2017. Čiže na toto som chcel upozorniť ako na prvé.

    A druhá vec, na ktorú chcem upozorniť pri týchto technikáliách možno pre niekoho, bavíme sa celý čas, tá diskusia, či naša vzájomná, v médiách, novinári to analyzujú, bavíme sa o tom, že dividendu dostane spoločník v eseročke, akcionár v akciovke, no povedzme člen družstva v družstve, čiže spolumajiteľ tej obchodnej spoločnosti, družstva a podobne, a bavíme sa o tom teda, že bude zaťažený daňou z dividend 7 %, čo nie je až tak veľa, dobre, nie je to až tak veľa. Ale pozor, sú tu aj firmy, ktoré na počudovanie majú také to sociálne srdiečko tí majitelia, že časť toho zisku vyplácajú aj svojim zamestnancom. Hej, čiže nie sú to ani akcionári, ani spoločníci, sú to bežní zamestnanci. Firma hospodári dobre, so ziskom a tí zamestnanci sú napríklad motivovaní tým, že čosi z toho zisku sa vyplatí aj im.

    Prosím vás, pozrite sa na to, čo to vlastne bude znamenať, keď po novom bude mať niekedy v roku 2018 zamestnanec vyplatený podiel na zisku. Čo sa stane? Vstúpi mu to do zdaniteľného príjmu tak ako každý iný bežný príjem, ako jeho mzda alebo nejaká odmena, to je na prvé počutie v poriadku, jasné. Lenže to vlastne bude znamenať, že nieže bude mať 7-percentnú daň z dividendy aj on, lebo tá 7-percentná daň z dividendy je nastavená len pre tých majiteľov. On zaplatí daň tak ako z každého svojho iného príjmu vo výške 19, potenciálne 25 % ako klasická závislá činnosť, ako zamestnanec. Čiže tam bude minimálne 19-percentná, keď nie vyššia daň, to po prvé. A po druhé, odvody. Veď tento príjem všetok mu vstúpi do základu na sociálne aj zdravotné poistenie. Čiže v prípade, že v budúcnosti bude vyplatený podiel na zisku zamestnancovi, tak sa naozaj nebavme o tom, že ho to bude stáť 7 % a dosť. Jeho to bude stáť 19 %, keď to poviem zjednodušene, na dani a zároveň to jeho bude stáť na sociálnych, zdravotných odvodoch a zamestnávateľa, samozrejme, na tých odvodoch tiež. Čiže ten vyplatený podiel na zisku zaťažíme jednak klasickou, relatívne vysokou daňou a zároveň aj povinne odvodmi.

    Urobte to, ako chcete, len chcem na toto upozorniť, pretože som zatiaľ nezaregistroval jedinú poznámku v tejto veci. Tak neviem, či sa na to zabudlo, alebo či je to takto programovo nastavené. Ak to takto zostane, tak tá nejaká motivačná snaha alebo dohoda so zamestnávateľom, že dostaneš aj ty podiel na zisku, keď dobre pracuješ a firma bude v zisku, no kto by to už potom len robil, hej? Ako vyplatiť podiel na zisku spoločníkovi s tým, že 7-percentná daň z dividend, to sa dá akceptovať. Ale vyplatiť podiel na zisku bežnému zamestnancovi, to budú robiť iba najväčší blázni. Takže poprosím o zamyslenie sa nad týmto aspektom.

    Ďalej, ešte stále sme pri téme daň z dividend, daň z dividend. Pozor, pod tým slovom "dividendy" zjednodušujeme a zakrývame všeličo. Okrem iného aj to, čo sa volá v oficiálnej reči daňovníkov, účtovníkov podiel na likvidačnom zostatku. O čo ide? S tým asi neurobíte nič, len chcem to ako jednoducho povedať. Dnes, keď máme zatiaľ teda zdravotné odvody z tých podielov na zisku, je v zákone o zdravotnom poistení napísané a platí to takto od 1. januára 2016, že zdravotné odvody sa neplatia z likvidačného zostatku.

    Čo to je likvidačný zostatok? Máte nejakú firmu, rušíte ju, dávate ju do likvidácie. Povedzme váš majetkový vklad na začiatku bol dajme tomu 6-tisíc eur do nejakej eseročky, tá firma sa likviduje, vyplatí sa vám na konci likvidácie povedzme 10-tisíc eur. Čiže 10-tisíc dostanete, 6-tisíc ste dali niekedy na začiatku, dá sa povedať, že 4-tisíc je akýsi váš nejaký profit alebo zisk z toho celého procesu. No tak z tohto sa dnes žiadne zdravotné odvody neplatia, lebo nám funguje novela účinná od 1. januára 2016. Predtým sa tie zdravotné odvody platili, už sa neplatia. Vy ale zavádzate daň aj z tohto likvidačného zostatku, čiže keď sa vrátim k tomu príkladu, 10-tisíc sa vyplatí ako likvidačný zostatok, 6-tisíc bol ten úvodný majetkový vklad, tak 4-tisíc je ten akýsi profit, tak z toho, ten, 4-tisíc, to bude základ dane z toho 7 percent. Robíte to tým spôsobom, aby nedošlo k retroaktivite, čo kvitujem, lebo pôvodne to takto nebolo a bolo to úplne zle. Robíte to tým spôsobom, že pokiaľ ten proces likvidácie začne od 1. 1. 2017, tak vtedy sa z toho likvidačného zostatku bude platiť daň. Pokiaľ si niekto švihne a tú likvidáciu spustí ešte pred 1. 1. 2017, tak mu tú daň odpustíte a zdravotné odvody sa teda neplatia.

    Čiže ja chcem z tohto miesta, písal som to v článku niekde v HN-kách, chcem z tohto miesta upozorniť všetkých podnikateľov, ktorí uvažujú o likvidácii svojej firmy s tým, že tam zostane nejaký likvidačný zostatok, aby pri tomto nastavení zákona neváhali a ten proces likvidácie spustili ešte v tomto roku, čiže pred 1. 1. 2017. Ak ten proces začnú teraz, tak z toho likvidačného zostatku ešte daň platiť nebudú a neplatia z neho ani zdravotné odvody. Ak ale zaváhajú a ten proces likvidácie spustia až po Silvestri, po Novom roku, tak z toho likvidačného zostatku budú platiť tú 7-percentnú daň.

    Podobný problém, ale v inak, samozrejme, v inom možno pohľade, máme pri podiele na výnose pozemkových spoločenstiev, ľudovo povedané urbariátov, či už spoločenstvo majiteľov pôdy alebo lesa. Pokiaľ doteraz dostali podiel na výnose, tak podľa zákona o zdravotnom poistení z tohto podielu na výnose žiadne zdravotné odvody neplatili. Ak im to však bude vyplatené po novom, prvýkrát za rok 2017 niekedy v roku 2018, tak potenciálne daň z toho podielu na výnose platiť budú vo výške tých 7 % s tým, že ste tam v rámci pripomienkového konania zapracovali hranicu 500 eur. Čiže pozor si treba dať, pokiaľ niekto dostane sumu do 500 eur, nepocíti žiadne zavedenie zdanenia, ale pokiaľ to bude nad 500, tak z tej sumy nad 500 eur bude platiť 7 %, pričom ak má niekto tú svoju majetkovú účasť vo viacerých spoločenstvách, tak sa tá hranica 500 eur posudzuje za každé osobitne. Čiže v mene týchto ľudí - zo severného, východného Slovenska najmä - vám ďakujem, že ste urobili ten ústupok a zaviedli tú 500-eurovú hranicu, pretože mám za to, že pre väčšinu z nich to tým pádom nebude znamenať zdanenie toho ich výnosu. Ak ale niekto tú hranicu 500 eur prekročí, musí počítať s tým, že ho zaťažíte tou 7-percentnou daňou. Tak.

    Ďalej, k paušálnym výdavkom. Ja som skoro z nôh spadol, keď som to niekedy pred tromi či kedy týždňami počul prvýkrát, že sa idú zvýšiť paušálne výdavky zo 40 na 60 % a zároveň zvýšiť strop z 12-krát 420 eur na 20-tisíc eur. Neveril som normálne tomu. A keď som si to teda pozrel viackrát, tak naozaj. Vy ste to takto teda pekne, pekne upravili. Takto to prišlo do parlamentu, čiže viem si predstaviť, že z hľadiska komunikácie so živnostníkmi sa vám to bude veľmi pekne prezentovať, veď sme vám zvýšili paušálne výdavky na 60 % a strop z 5 040 na 20-tisíc, pozrite, aká sme vláda, ako na vás myslíme. To všetko sedí, len si treba uvedomiť, že pre koho toto opatrenie vlastne prinesie prospech.

    Vám to hovoriť nemusím, vaši ľudia si to stokrát v mojich článkoch prečítali, takže viete, čo budem hovoriť teraz. Toto prinesie fakticky prospech tým živnostníkom, resp. samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú, pre zjednodušenie, hrubý príjem v rozmedzí od tých cca 900 až tisíc eur mesačne po cca 4-tisíc eur príjem v hrubom mesačne. Viac nie, pretože keby mal niekto vyšší príjem, tak sa stáva platiteľom DPH plus-mínus, zaokrúhlene, zjednodušene, a tým pádom paušálne výdavky využívať nemôže. Takže pre neho, jeho tieto správy obchádzajú.

    A prečo to nie je zaujímavé pre tých, ktorí zarábajú menej ako tisíc eur? No, keď si to spočítate, ja som to tu už niekedy tuším rátal, skúsim to urobiť z hlavy len tak letmo. Keď si predstavíte človeka, ktorý má 900 eur mesačne v hrubom, vyfakturuje ako živnostník, tak pri 40 % paušálnych výdavkov mu zostane 60 % ako daňový základ z tej sumy, čiže podľa dnešného zákona jeho základ dane je 540 eur. Pri zdanení tých 540, ja to hovorím v reči mesačných príjmov pre zjednodušenie. Samozrejme, mal by som to hovoriť z pohľadu daňového priznania v ročnom obraze, ale jednoduchšie sa to vysvetľuje, keď to preklopím do podoby mesačného príjmu. Pri 540 eurách základu dane si ďalej odpočíta niečo vyše 200, na budúci rok 208 eur, ktoré musí platiť, či sa mu to páči alebo nie, na zdravotných a sociálnych odvodoch, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí ešte sociálne odvody neplatili, alebo s výnimkou tých, ktorí majú nejaké úľavy pri zdravotnom poistení. Vidíte toto, ako sa toto komplikovane vysvetľuje, pretože máme v každom zákone, ktoré sú štyri, kľúčové zákony, máme v každom zákone milión rôznych výnimiek a statusov a potom niečo niekomu vysvetľujte. Takže zjednodušujem, lebo inak to tu ani za tri hodiny nevysvetlím.

    Čiže odpočíta si 200 a niečo eur na odvodoch, ktoré musí platiť a zostane mu približne 330, 340 eur, a to si vlastne pokryje odpočítateľnou položkou, ktorá je 317 eur, možno tam ešte nejaké eurko zostane. Čiže fakticky žiadnu daň neplatí alebo len pár centov. Keď takémuto živnostníkovi poviete, že sa mu zvyšujú paušálne výdavky na 60 %, tak on vlastne zistí, že keď doteraz platil, doteraz daň neplatil vôbec alebo to boli 3-4 eurá v prepočte mesačne, tak aj keď si zaráta tých 60 presunutých paušálnych výdavkov, on je vlastne v tej nulovej dani už teraz. Čiže ako to povedať na nejakom príklade. To ako keby ste chceli, ako keby ste chceli dať pomocné kolieska na bicykel, aby sa to dieťa neskotúľalo, aby vydržalo, Petrovi Saganovi a hovorili by ste mu, že ako ste mu významne pomohli získať tituly na Tour de France. Čiže tieto pomocné kolieska ten živnostník, ktorý má príjem do 900 eur, jednoducho nevyužije, to zvýšenie paušálnych výdavkov, lebo jednoducho nemá ako. Tá matematika nepustí. Toto začína zaujímať až toho, kto má príjem cez tých 900, a najviac to bude zaujímať toho, kto má 1 600 eur, pretože ten zistí, že mu vlastne to zvýšenie paušálnych výdavkov pozitívne zníži nielen dane, ale aj odvody. Tam ten efekt bude najvyšší.

    Čiže jasné, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % je vynikajúca vec, ale v praxi to využije koľko živnostníkov, koľko samostatne zárobkovo činných osôb? Tí klasickí remeselníci, klasický remeselník, ktorý kupuje tovar a nejako ho zhodnotí svojou prácou, ten paušálne výdavky nevyužíva ani teraz, pretože má pomerne vysoký obrat z hľadiska tých nákupov, vysoké výdavky, lebo tam má ten tovar, spotrebuje veľa energie a podobne. Takí živnostníci, ktorým ten tovar možno nenakupujú, tak zas obvykle majú príjem nízky. Veď stačí sa pozrieť, akú máme štruktúru samostatne zárobkovo činných osôb prihlásených v Sociálnej poisťovni. Ja nepoznám tie čísla z daňových priznaní, ale poznám, ako to je v Sociálnej poisťovni.

    V Sociálnej poisťovni máme okolo 200-, 210-tisíc prihlásených SZČO a z nich 85 %, čiže okolo 175-tisíc a niečo, 175-tisíc platí tie minimálne odvody. Čiže to sú presne tí, o ktorých som vlastne pred chvíľkou hovoril. Čiže tým to zvýšenie paušálnych výdavkov, temer žiadnemu z nich to nepomôže alebo len veľmi symbolicky. Tých, práve naopak, každoročne deprimuje každoročné zvyšovanie tých povinných minimálnych odvodov, ktoré ich čaká aj teraz. Bude to o 5,90 mesačne. Nie je to nejaká závratná suma, ale nech mi nikto nehovorí, že ste týmto živnostníkom niečo vylepšili, pretože tým ste nevylepšili nič. Tí skrátka z hľadiska tohto mechanizmu budú platiť na budúci rok v súčte o vyše 70 eur vyššie odvody a zvýšenie paušálnych výdavkov sa ich nijako nedotkne, či pozitívne, či negatívne. Nijako. A tých je 185-tisíc. Čiže tí vás určite chváliť nebudú, lebo nebudú mať za čo.

    Pochváli vás možno 15-, 20-tisícová vrstva, ktorí majú ten naozaj slušný príjem cez ani nie možno cez živnosti, ale cez rôzne tzv. slobodné povolania alebo najmä to budú umelci, autori. Mimochodom, tu som v konflikte záujmov, pretože čas mojich príjmov ide cez autorské honoráre a veru ja si to pochvaľujem. Ja by som ministra Kažimíra hneď volil, keby som nebol v SaS-ke, pretože zrejme mne to dobre padne, na úžitok, tento konflikt záujmov, ale teda k veci. K veci. Toto pomôže najmä, najmä tým, ktorí nemajú nejaké materiálové vstupy, energie a podobne, kde ten ich príjem spočíva v ich duševnej práci, vysokej pridanej hodnote. Taký notár, advokát, hej, čiže to sú tie povolania, slobodné povolania, ako sa to zvykne volať. Lekári, dajme tomu alebo časť z nich, ktorým toto opatrenie výrazne pomôže.

    Čiže toto ste si vymysleli dobre, pretože to sú mienkotvorní ľudia. Ja si viem predstaviť takého mienkotvorného novinára, ktorý to robí, tie články, tú kritiku Ficovej vlády na báze tzv. voľnej nohy, ako zmierni svoj tón, keď si spočíta, ej, táto vláda mu vlastne ušetrí tisíc alebo 2-tisíc eur na daniach a odvodoch. Ja na jeho mieste neviem, neviem, či by som v tej kritike a Bašternák a podobne pokračoval, hej? Možnože, možnože ani nie. Čiže toto ste trafili klinec po hlavičke. Tak ako sa vám to nepodarilo pri tých minimálnych dôchodkoch, tak pri paušálnych výdavkoch ste trafili klinec po hlavičke, pretože vylepšujete príjmovú situáciu práve tých nadštandardne zarábajúcich, a ja to poviem teda ešte raz, mienkotvorných SZČO, ktorí sa tým radi pochvália vo svojom okolí. Dobre, ale tých teda nie je veľa. 180-tisíc živnostníkov sa každoročne teší 1. januára zo zvyšovania odvodov. Budú sa tešiť aj teraz.

    No a v závere prejdem k téme, ktorá teda nie je môj chlebík, ale mám našťastie dobrých asistentov, ktorí mi tu napísali podklady k transferovému oceňovaniu. A zase, ako to povedať. Transferové oceňovanie je niečo, čo ste prijali v rámci boja proti daňovým únikom, čo sa dá akceptovať. Na druhej strane to znamená veľmi zvýšenú byrokraciu a rôzne ďalšie byrokratické povinnosti, ktoré musia dotknutí podnikatelia absolvovať na to, aby rešpektovali zákon a rešpektovali ten systém transferového oceňovania, a vy ste vlastne urobili teraz veľmi dôležitú zmenu v tom, že medzi okruh osôb, kedy je potrebné používať tento mechanizmus, ste zahrnuli aj blízke osoby. To znamená, že, to znamená, že omnoho vo väčšom merítku budú musieť sa podnikatelia trápiť s problémom transferového oceňovania oproti súčasnému, už aj tak kritickému stavu.

    A je to aj technický problém, keď už na to príde. Kto je to blízka osoba? Kto je to ten príbuzný v priamom rade, súrodenec? Je to aj môj nevlastný brat? Je aj on tým súrodencom? Manžel, manželka, to je jasné. Manžel, manželka, buď sme s mojou manželkou zosobášení, alebo nie sme, ale je tu ešte pojem iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. To znamená, moja partnerka, keď nie sme zosobášení, ale žijeme v spoločnej domácnosti je mne blízka osoba alebo nie je mne blízka osoba? Čiže toto už ani tak nie je o nejakom daňovom práve a o nejakých postupoch pri účtovaní. Toto je už o skúmaní rodokmeňa a o posudzovaní z hľadiska Občianskeho zákonníka, či, s prepáčením, moja babka, teda moja sesternica z druhého kolena, ktorá občas sa u nás zastaví na návšteve, či náhodou nie je blízka osoba.

    Takže pokiaľ sa bavíme napríklad o princípe zrozumiteľnosti a právnej jednoznačnosti, tak tuto budú v praxi problémy. Ako urobili ste to. Vy ste experti, vy ste špička, pokiaľ ide o tieto veci a vy tomu rozumiete dobre. Ja sa nehádam. Ale bežný podnikateľ alebo bežný účtovník, ktorý má posúdiť pojem "blízka osoba", nie vždy tou špičkou je. Čiže toto bude v praxi problém. Toto bude v praxi problém. Jednoducho urobili ste to tak, bojujeme proti daňovým únikom, tak teda bojujme, len aby sme pri tom boji nezabili seba samých.

    Ďakujem pekne.

  • No, pán poslanec, musím povedať, že dokonca ste boli kratší ako minule, a pritom minule ste nepovedali, že budete dlhý. Takže jediný poslanec, ktorý na vaše vystúpenie chce reagovať s faktickou, je pán poslanec Rajtár.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Ďakujem ti, Jozef, za to, že si ten nekoncepčný guláš, ktorý sa skrýva v jednom jedinom návrhu obsahujúcom mnohé body, rozobral na skrutky a podskrutky, ešte sa dá povedať.

    Ja by som sa chcel zamerať na daň zo zisku. Keď ju SMER zdvíhal v roku 2012, dlhodobých 19 % na 23, tak padali aj také veci akože, aby sme sa niečím priblížili škandinávskym krajinám. No, pozrime sa na to, ako to v škandinávskych krajinách, aj keď tu by som podotkol, že k tým škandinávskym krajinám by sme sa mohli približovať hlavne nízkou mierou korupcie. To by bol ten najideálnejší prípad. Takže pozrime sa, aká je daň zo zisku v škandinávskych krajinách. Najvyššia je v Nórsku, tam je až 25 %, avšak je treba povedať, že Nórsko je krajina, ktorá žije z ropy, zemného plynu a rybolovu, čiže veľmi špecifická krajina. Potom máme Švédsko, kde je 22 %, potom máme Dánsko, kde je takisto 22 %, čiže v čase, keď ste dávali 23 %, tak ste to hodne nadstreľovali nad škandinávske krajiny. A vo Fínsku je 20 %, vo Fínsku je 20 %. Čiže aj po tom údajnom znížení na 21 % budeme mať stále vyššiu daň zo zisku, ako je tomu vo Fínsku.

    Čiže tá koncepcia SMER-u nie je ani len koncepcia nejakých škandinávskych krajín. Už vôbec nie nejaká ucelená koncepcia. Je to koncepcia v podstate bez koncepcie a jednoducho tá koncepcia, ktorú napríklad my ako SaS prinášame pre Slovensko, je proste jednoznačná, spraviť nás jednoznačne konkurencieschopnými, aby ľudia a firmy prichádzali sem, aby tomu nebolo naopak.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, strana MOST – HÍD dokáže spolupracovať a uzatvárať kompromisy, a preto dokážeme presadiť pozitívne zmeny. Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorým sa mení aj zákon o zdravotnom poistení, bude pozitívnym impulzom pre rozvoj slovenskej ekonomiky, podnikateľského prostredia a rast životnej úrovne. Na zníženej sadzbe dane z príjmu právnických osôb a vyšších paušálnych výdavkoch zarobí v prvom polroku platnosti tejto novely podnikateľský sektor na Slovensku 159 miliónov eur. To sú peniaze, ktoré štátna kasa spúšťa podnikateľom, ktorí tieto peniaze budú mať na to, na čo potrebujú, na investície, na rozvoj. Strana MOST – HÍD ako pravicová strana vo vládnej koalícii presadzuje nižšie dane pre firmy aj pre živnostníkov, presadzujeme aj zrušenie daňových licencií. S touto novelou zákona prichádza aj zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré presadili pán Sulík a pán Michál (pozn. red.: správne malo byť "Mihál") v roku 2011. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne sa vyjadrila k jednotlivým opatreniam novely tohto zákona.

    Nahradenie 14-percentného zdravotného odvodu z dividend 7-percentnou zrážkovou daňou z dividend je krok k väčšej štandardnosti nášho daňového systému. Odvody boli nespravodlivé a nefunkčné, pretože doliehali viac na malých podnikateľov ako na skutočne bohatých podnikateľov, pretože tam bol strop. Bol to aj ako prvok neúčinný. Však vieme a ukázalo sa aj celkovo nízkym výnosom na úrovni niekoľko miliónov eur ročne.

    Podľa dôvodovej správy predkladanej novely zákona sa v roku 2018 očakáva znížený výnos do zdravotného poistenia z dividend len o 5,6 milióna eur, avšak na dani z príjmov vyberanej zrážkou sa očakáva zvýšený výber o 56 miliónov eur. Desaťkrát vyšší výnos pri polovičnej sadzbe. Ak sa nemýlim, nikde na svete okrem Slovenska neexistovala takáto forma zdanenia dividend. Daň bude mať len polovičnú sadzbu, ale bez stropu. Čiže ju budú platiť aj veľkí podnikatelia vo väčšej miere. Na druhej strane ale menším podnikateľom sa uľaví.

    Daňový úrad bude vedieť lepšie vymáhať daň ako zdravotná poisťovňa, ide teda aj o krok proti daňovým únikom. Takáto forma zdanenia dividend je bežná vo vyspelých ekonomikách, pretože bohatí podnikatelia majú príjmy z dividend a platia nižšie percento ako zamestnanci. Znižujeme sadzbu teda zo 14 % na 7. Daň z dividend na úrovni 7 % bude jedna z najnižších vôbec a podľa môjho názoru práve preto nehrozí odchod podnikov do zahraničia, kde sú dividendy zdanené ešte vyššou sadzbou. Napríklad Poľsko má 19 % alebo susedné Česko 15 percent. Pôvodný návrh ministerstva financií bol 15 %, s čím sme nesúhlasili a presadili sme nižšiu sadzbu. Bolo pre nás podstatné, aby nešlo o zvýšenie zaťaženia bežných podnikateľov a nebola ohrozená konkurencieschopnosť Slovenska.

    Zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % a zvýšenie ich stropu z 5 040 eur na 20-tisíc eur odbremení živnostníkov. Paušálne výdavky si môžu od príjmov odrátať živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo a nepreukazujú žiadne reálne výdavky, čo im znižuje daňový základ. Tí živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo, budú platiť menej na dani z príjmu a odvodoch, pretože sa im zníži základ a vymeriavací základ pre platenie odvodov. Podľa odhadov ministerstva financií toto opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 60-tisíc ľudí.

    Uvediem pár príkladov. Živnostník s ročným príjmom 15-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 1 500 eur. Živnostník, ktorý má ročný príjem 20-tisíc eur, týmto opatrením ušetrí 3-tisíc eur. Živnostník s ročným príjmom 25-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 4-tisíc eur. Zároveň sa tým rozšíri počet živnostníkov, ktorí nebudú musieť viesť účtovníctvo, pretože pre nich paušálne výdavky budú výhodnejšie. Ide o návrat do stavu pred rokom 2011, keď si mohli remeselní, ale len remeselní živnostníci uplatniť paušál 60 percent. Toto ustanovenie pritom teraz platí nielen na remeselníkov, ale na všetkých živnostníkov.

    A dovoľte mi ešte k zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Podľa môjho názoru to podporí rast investícií, rast ekonomiky a rast životnej úrovne. Firmy budú mať viac peňazí na reinvestovanie zisku, čo z dlhodobého hľadiska podporí ekonomický rast a rast životnej úrovne. Aj ja, tak ako pán Mihál, by som osobne bola rada, keby sme mohli ešte viac znížiť sadzbu dane z príjmu pre právnické osoby, pretože tá je na Slovensku stále vyššia ako pred chvíľkou spomínané dane v Poľsku a Česku, pretože nízka sadzba dane z príjmu právnických osôb podľa OECD prospieva k ekonomickému rastu a investíciám. V každom prípade však som za to, že to, čo ideme schváliť, je podstatne lepšie ako doterajší stav, pretože nielen znižujeme sadzby, ale aj preto, lebo odstraňujeme neštandardný spôsob zdanenia dividend cez zdravotné poistenie s vysokým stropom.

    Dámy, páni, navrhované opatrenia budú mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska. Kritikom našej politiky by som chcela odpovedať argumentom, že v najbližších rokoch predpokladá Inštitút finančnej politiky ministerstva financií vysoký ekonomický rast a rast zamestnanosti. Slovensko má byť aj v tomto, aj v budúcom roku najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne V4 a jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európskej únii. Zdrojom rastu by mal byť tak export, ako aj investícia a spotreba domácností. V tomto roku by naša ekonomika mala rásť o 3,6 %, v budúcom roku o 3,5 percenta. A tuto mi dovoľte pripomenúť, že keď sa porovnávame s Českom, Česko by malo v tomto roku a v budúcom roku rásť o 2,5 až 2,7 %, Poľsko 3,2 až 3,4 %, Maďarsko 2,2 až 2,5 percenta. Čiže Slovensko bude najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v tomto regióne.

    Očakávaný rast zamestnanosti v tomto roku na úrovni 2,1 % je takisto vysoký. Miera zamestnanosti by tento rok mohla dosiahnuť približne 69 %, čo by bola historicky najvyššia miera zamestnanosti v ére samostatného Slovenska. Najvyššia miera bola zatiaľ 68,8 % v roku 2008. Miera nezamestnanosti by mala tiež klesnúť v tomto roku na 9,8 % a v budúcom roku by mala atakovať historické minimá okolo 8,5 percenta. Najnižšia bola v roku 2008 na úrovni 9,6 % a vo štvrtom kvartáli roka 2008 bola prechodne dokonca len 8,7 percenta. Takže na Slovensku sa v niektorých ohľadoch darí lepšie ako niektorým bohatým krajinám západnej Európy. Už dnes máme napríklad nižšiu mieru nezamestnanosti ako v Španielsku. Španielsko má 19,6 % alebo Taliansko 11,4 %, Francúzsko 10,3 percenta.

    A s čím nie sme spokojní a s čím nie som spokojná ja a na čo by sme sa mali sústrediť v budúcnosti, je nielen vysoký rast HDP, ale aj vysoký rast miezd, ktoré za úrovňou západnej Európy stále výrazne zaostávajú. Tak isto by sme sa mali snažiť o to, aby Slovensko nebolo len destináciou investícií do automobilového priemyslu, ale aby sa rozvíjali služby, veda, výskum. Za štátmi západnej Európy zaostávame v kvalite vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb. Preto by sme mali v tejto krajine čoraz viac sa baviť o potrebných reformách v týchto oblastiach.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pani kolegyňa, to úplne chápem, že obhajujete tento vládny návrh. Ste členkou vládnej koalície. Nezabudla ste však si kopnúť do pána Sulíka a pána Mihála, že oni sú zodpovední za to, že boli zavedené zdravotné odvody z dividend, ale zabudla ste zrejme na jednu vec, že aj členovia vašej strany, ktorí tu sedia, konkrétne aj pán podpredseda Bugár vtedy hlasoval tiež za túto novelu zákona. A teraz, že ste na druhej strane, to je v poriadku. Ale nemuseli by ste takto akože navidomoči vlastne kopať do bývalých koaličných partnerov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Čo bolo, bolo, boli aj iné časy, ale tie sa pominuli. A vtedy to bolo vlastne tak, že to zavedenie zdravotných odvodov z dividend bolo prijaté ako jedna z tých prvých fáz zavádzania odvodového bonusu. A keby bolo keby, čo bolo, bolo a keby bolo keby a kde bolo, tam bolo, skrátka sa to celé vyvinulo tak, že odvodový bonus sa nezaviedol, ale zdravotné odvody z dividend, bohužiaľ, zostali. Takže ten náš celkový plán, ktorý mal skončiť zavedením odvodového bonusu a celkovým plošným znížením daní, odvodov, zvýšením čistých príjmov – či už starých, mladých, bohatých, chudobných, pracujúcich, alebo podnikajúcich – skončil, bohužiaľ, príliš skoro a predčasne a dopadlo to takto. Keby sa ten čas dal vrátiť, asi by sme niektoré veci urobili inak.

    V každom prípade ešte taká malá matematická hádanka. Aké boli zdravotné odvody v roku 2011, keď bol maximálny základ 28-tisíc eur a sadzba tých zdravotných odvodov z dividend bola 10 percent? A aké sú tie zdravotné odvody teraz, po vláde Roberta Fica, kedy je maximálny základ 51 480 eur a sadzba je 14 percent? Odpoviem si sám. Vtedy to bolo maximálne 2 800 eur, teraz je to 7 200 eur, čiže dvaapolkrát viac, ako to bolo za "Michála". To znamená, že dvaapolnásobne sa zvýšili tie zdravotné odvody a za to už nemôžem ani ja, ani Sulík, ale za to môže napríklad minister financií Kažimír a ďalší členovia vlády Roberta Fica.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, myslím si, že dobre ste zhrnuli ten obsah toho zákona, a som rád, že sa tu vydvihli aj pozitíva. Ja osobne určite pozitívne vnímam ten pokles z 22 na 21 percent. Mali sme tu diskusiu, pán kolega Rajtár odišiel. Ja si pamätám, keď sme tu v roku 2012 sa tu s pánom Sulíkom bavili o tom, že koľko sa vyberie na dani, že keď stúpne daň z 19 na 23 %, či sa vyberie viac alebo menej. Počúvali sme tu prednášku o tom, Lafferovej krivke, ktorú poznáme všetci, jak sa vyberie menej. Realita je presne opačná, páni, čiže asi potom tá teória nebola úplne správna. Myslím, že ten pokles je pozitívny.

    Čo sa týka daní z dividend, myslím si, že 7 % je veľmi príjemná sadzba oproti ostatným sadzbám, ktoré sú okolo. A nemám vôbec obavu, že by nám nejakí tí majitelia utekali s tými ziskami nejak brutálne do zahraničia, aby to tam zdaňovali nejakými inými sadzbami. Je jasné, že niekde sú aj nulové, ale myslím si, že 7 % je celkom príjemná sadzba a že dividendy sa budú zdaňovať na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sárközy, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ďakujem za všetky pripomienky. Pán Mihál, nemala som vôbec záujem kopnúť, ale uviedla som fakt, ktorý naozaj bol v roku 2011 za vašej éry.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Štarchoň, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, počúvame tu vysoko odbornú diskusiu na naozaj sadu návrhov, ktoré tu boli prezentované zo strany pána ministra financií. A musím ale konštatovať jednu dôležitú vec, až na zopár pozmeňujúcich návrhov v podstate nič sa nezmení na merite veci. V prvom čítaní by sme sa mali baviť možno nielen o konkrétnych faktoch, ale aj o tom, k čomu vlastne tieto zmeny slúžia. V koho prospech sú tieto zmeny. Doteraz sme počúvali množstvo relevantných argumentov. Množstvo.

    Pán minister sa opiera okrem iného aj o informácie, ktoré poskytuje Inštitút finančnej politiky, a stále hovorí o tom, aké skvelé je mať niečo, čomu sa hovorí hodnota za peniaze. To isté mu hovorím aj ja. Je to skvelé, je to fantastická myšlienka, že naozaj sa pozeráme na verejné financie z úplne iného zorného pohľadu. Lenže na druhej strane, prečo pán minister nepočúva nielen mňa, dobre, to chápem, ale prečo napríklad pán minister nepočúva, alebo neprečíta si správu Rozpočtovej rady za minulý rok? Tá bude prezentovaná o chvíľu. Prečo nerešpektuje niektoré stanoviská? Stanoviská, ktoré hovoria viac o výdavkovej stránke rozpočtu, a nesústredí pozornosť len na príjmovú časť? Prečo pán minister a jeho tím možno nepočúva aj závery správy o stave finančného trhu, ktorá tu bola prednesená jednak na výbore pre financie a rozpočet a zároveň tie závery konštatovali, akým spôsobom niektoré z tých navrhovaných opatrení negatívne môžu ovplyvniť samotný finančný trh?

    Zároveň sa môžem opýtať aj ináč. Stále tu hovoríme o tom, akým spôsobom je fantasticky naštartovaná ekonomika Slovenskej republiky. A keď je to také skvelé, prečo zrazu musíme robiť toľko zmien? Preto som sa pozrel na prehľad jednotlivých foriem daní, odvodov a ďalších poplatkov, ktoré za posledných päť rokov narástli alebo sa rozšírili skoro o tri desiatky, ak rátame možno aj tieto, ktoré sú tu predkladané.

    Čo je však teda meritum veci, aby som sa k tomu vrátil. Rozprával som sa s jedným pánom podnikateľom, zhodou okolností včera. On kvitoval niektoré veci typu, aké je to fantastické, že daň z príjmu fyzických osôb alebo právnických osôb sa nám zníži o 1 %, ale v podstate to nič nemení. Na druhej strane hovoril, že skôr sa na to treba pozrieť iným spôsobom. Čiže z pohľadu podnikateľa by chcel čo? Stabilné podnikateľské prostredie, ktoré je dané legislatívnym rámcom, ktoré sa dlhodobo meniť nebude. Lenže ten rámec sa nám jednoducho priebežne mení. A teraz kvôli čomu?

    Nuž, keď je ekonomika tak na tom dobre, prečo zrazu prinášať nové druhy zdaňovania odvodov? Na druhej strane budeme hovoriť, že to kompenzujeme v niektorých iných oblastiach. Veľká téma, ktorá tu je, sa týka paušálnych výdavkov, áno, ale je to len časť pozitívnej diskriminácie, ktorá je zameraná na len určitú skupinu daňových subjektov, daňových poplatníkov. To znamená, že na jednej strane tu máme sériu nových návrhov, ktoré sú zamerané predovšetkým na nové typy daní a odvodov. Na druhej strane tu máme možno niekoľko malých úľav.

    Mne osobne to pripomína niečo také, čomu sa dá povedať finančný supermarket, ale finančný supermarket verejných financií. Keď chodíte nakupovať do nejakých tých maloobchodných reťazcov, tak všimnete si, že z času na čas vždy sa vám vymenia produkty na jednotlivých policiach, zároveň sa vymenia, samozrejme, aj niekedy cenovky, balíčky produktov, skupiny produktov a je to hlavne preto, aby ste si náhodou nezvykli. No v prípade, ak hovoríme o tomto finančnom supermarkete na trhu, otázka je, či je to vlastne trh verejných financií, tak by sme očakávali skôr istú stabilitu hlavne preto, lebo ten trh je obligatórny. To znamená, že tam musíte chodiť nakupovať, aj keby ste nechceli. Na rozdiel od klasických supermarketov, kde máte možnosť na výber. Jednoducho nepáči sa mi tento maloobchodný reťazec, nájdem si iný. No a niektoré daňové subjekty si jednoducho nájdu nie iný finančný supermarket v rámci systému verejných financií, ktoré sú tu dané, ale si nájde iný domicil a mnohé podnikateľské subjekty to tak aj jednoducho urobili.

    Áno, môžeme argumentovať, veď stále je tu podnikateľsky priaznivé naklonené prostredie, vytvorilo sa množstvo nových pracovných miest. Ale otázka je, prečo sa vlastne pracovné miesta vytvorili. Málokto tu povedal, že naša ekonomika je silne priviazaná na ekonomiku Nemecka a nemeckého trhu. Keď sa darí Nemecku, darí sa aj Slovensku. To znamená, že to nie je len o tom systéme opatrení, ktoré naozaj z pohľadu súčasnej vlády tu aj počas minulých období boli predstavené, ale je to predovšetkým o reálnej trhovej situácii v rámci jednotného európskeho trhu.

    Čo má byť teda vlastne možno cieľom týchto navrhovaných opatrení? Vyrovnaný rozpočet? Možno, uvidíme na najbližšej schôdzi Národnej rady, čo všetko nám tu bude pán minister prezentovať. A stále argumentuje, že v podstate pravidlá sú nastavené a jednoducho naozaj budeme rešpektovať princípy value for money (hodnota za peniaze) a argumentuje aj tým, že máme dobre nastavenú dlhovú brzdu a jednoducho naozaj budeme pokračovať týmto smerom aj ďalej. Nuž prečo nebyť ale viac ambiciózny, prečo sa nepozrieť na štruktúru výdavkov, prečo sa nepozrieť napríklad na to, že by mohli byť zavedené aj limity verejných výdavkov? Ale to je otázka, ktorá bude možno na iné rokovania, na iné fórum. Každopádne sústreďovať sa len na výdavkovú časť a nie na; teda na príjmovú časť a nie na úspory v rámci výdavkovej časti, je možno nie celkom optimálne riešenie.

    No možno to uzavriem niečím iným, a to je pohľad možno aj poslanca a to je ambivalentný pohľad, ambivalentný, mnohé z tých prezentovaných návrhov sú podložené faktami a naozaj sú relevantne zdôvodnené a jednoducho naozaj rozmýšľate o tom, že sú zreteľa hodné a treba ich podporiť aj v rámci hlasovania. Na druhej strane, a to je možno vidieť pri tomto poslednom návrhu, ktorý je tu prezentovaný v rámci balíčka, ten ambivalentný postoj je v tom, že na jednej strane sa nám niečo znižuje, v tomto prípade je to zníženie percenta z príjmu právnickej, percenta z príjmu právnických, právnickej osoby; ďakujem; začínam byť troška nervózny. Ale na druhej strane, keď sa pozriete na zdaňovanie dividend, tak je to ako keby tá opačná strana. To znamená ambivalentný vzťah. S niečím súhlasíte, s niečím nie. A to sa týka v podstate celého prezentovaného návrhu nových foriem daní a odvodov.

    Každopádne čo s tým? Uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, lebo tento návrh, tak isto ako predchádzajúce sa do druhého čítania dostane. A možno by pán minister mal začal rozmýšľať nielen nad tým konceptom value for money, ale začať rozmýšľať aj nad iným konceptom, a to je, aká je hodnota pre občana, čo vlastne tieto nové návrhy budú prinášať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete? Nie, ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (tlač 249).

    Pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda za slovo.

    Chcem vás vlastne informovať, že som tu druhýkrát s týmito dvoma zmluvami alebo dvoma dokumentami, ktoré majú charakter medzinárodnej zmluvy. Ja som tu hlavne preto, lebo hlasovanie o tejto veci bolo počas futbalového zápasu Slovensko – Ruská federácia a akosi sme nezískali dostatok hlasov, keďže takto nerozumne nastavené hlasovanie naozaj nebolo možné prekonať. Takže som tu opäť s touto témou.

    Cieľom predkladaného protokolu je modernizovať riadenie Medzinárodnej investičnej banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, čo je v záujme všetkých členských krajín MIB. Zmeny nastanú najmä v nasledovných štyroch oblastiach: Ide o štruktúru riadenia tejto banky, terajší dvojstupňový systém riadenia, ktorý dnes reprezentuje predstavenstvo a rada, sa zmení na efektívnejší trojstupňový: predstavenstvo, rada riaditeľov a rada guvernérov.

    Potom v ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania. Podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania MIB potrebné zmeniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentných členských krajín, zložitý ratifikačný proces, takže sa navrhuje, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.

    Ďalšou, modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch, momentálne má každá členská krajina jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu, a úprava výsad a imunít banky pre súčasný medzinárodný; podľa súčasných medzinárodných štandardov.

    Toľko na úvod. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz určeného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mojša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (tlač 249).

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 252 z 26. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému návrhu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 11. októbra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na niečo nie celkom tradičné, na to, aby som ocenil prístup kolegov z vládnej koalície.

    Ako zrejme niektorí z vás si ešte pamätajú, v utorok, keď sme schvaľovali program, tak som namietal zaradenie tohto bodu aj nasledujúceho bodu a ešte jedného bodu do programu, pretože som mal pochybnosti, že či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a najmä či je to v súlade s výkladom zákona o rokovacom poriadku, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor a ktorý sa vzťahoval na podobné situácie, aké sme tu mali v prípade týchto dvoch medzinárodných zmlúv, ktoré už raz boli predmetom rokovania parlamentu a nezískali potrebnú väčšinu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, a v prípade jedného návrhu zákona, ktorý bol obsahovo podobný až identický ako iný návrh zákona, o ktorom parlament rokoval v septembri.

    Moje prvé ocenenie sa týka toho, že keď som navrhol, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor, či je možné rokovať o týchto bodoch, tak vládna väčšina, hoci to mohla urobiť, nezamietla ten návrh pod koberec, ale naopak, schválila, že ústavnoprávny výbor má podať výklad. Keby ste to zamietli, no tak ja by som sa určite nad tým pohoršil a možno by som napísal nejaký článok, ale to je asi všetko, čo by som s tým mohol urobiť. Nestalo sa tak. Parlament požiadal ústavnoprávny výbor, aby podal výklad, či je možné rokovať o týchto troch bodoch.

    Jeden z tých troch bodov bol návrh na zrušenie daňových licencií, dane zo straty, ktorú zaviedla druhá Ficova vláda a teraz koaliční poslanci z SNS a z MOST-u – HÍD navrhli tento zákon; teda túto daň alebo daňovú licenciu zrušiť od 1. 1. 2018. Tam bol problém v tom, že obsahovo rovnaký návrh akurát s inou účinnosťou a bez prechodných ustanovení navrhli aj poslanci SaS na septembrovú schôdzu. Tam ten návrh nebol schválený.

    A opäť chcem oceniť, že predkladatelia uznali, že by toto mohlo byť v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že v tej istej veci možno podať nový návrh až šesť mesiacov od neschválenia predchádzajúceho, a neprevalcovali to, nepovedali, že je to úplne iný návrh zákona. Môžeme ho predložiť, hoci ani mesiac neuplynul odvtedy, čo nebol schválený ten predchádzajúci zákon, a ten návrh stiahli. Čiže ako druhé oceňujem prístup predkladateľov toho stiahnutého návrhu zákona o zrušení daňových licencií a pevne verím, že daňové licencie zrušíme už čoskoro, teda keď nám to rokovací poriadok umožní, a tak, aby najneskôr od toho 1. 1. 2018, skôr to už asi nebude, daňové licencie skončili.

    Tretiu vec, kde by som tiež chcel oceniť postup alebo prístup kolegov z koalície, je, že ústavnoprávny výbor sa zaoberal tým, či je možné rokovať o medzinárodnej zmluve, pretože existuje stanovisko ústavnoprávneho výboru vykladajúce zákon o rokovacom poriadku, ktoré v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy v roku 2008 je také, že v zákone o rokovacom poriadku nie je opora pre opakované hlasovanie o súhlase Národnej rady s medzinárodnou zmluvou. Kolegovia z vládnej koalície, teda pán predseda výboru Madej a ďalší navrhli nové stanovisko, ktoré je odlišné, respektíve sa vzťahuje na inú situáciu, ako bola vtedy Lisabonská zmluva, a tá odlišnosť je práve v tom, že o Lisabonskej zmluve sa malo hlasovať opakovane. V tomto prípade vláda opätovne požiadala o to, aby parlament vyslovil súhlas s týmito dvoma medzinárodnými zmluvami, čiže je to vecne iná situácia a nie je to nejaké účelové si prispôsobovanie zákona o rokovacom poriadku. Naopak, myslím si, že je to správnejší a korektnejší výklad zákona o rokovacom poriadku, pretože by som považoval za absurdné, ak by bol výklad rokovacieho poriadku taký, že ak raz parlament nevyslovil súhlas s nejakou medzinárodnou zmluvou, napríklad z dôvodu, že poslanci vládnej koalície v tom čase pozerali zápas Slovensko – Rusko a nebolo ich tu dosť na to, aby to schválili, tak aby to už nikdy nebolo možné o tom hlasovať v parlamente, aby už nikdy nebolo možné schváliť takúto medzinárodnú zmluvu, keď napríklad akýkoľvek zákon možno po šiestich mesiacoch o ňom hlasovať znova a znova. Čiže oceňujem aj v tomto prístup vládnej koalície a teším sa, že sme pomohli vyjasniť jednu potenciálne spornú vec ohľadom výkladu rokovacieho poriadku.

    Napriek týmto oceneniam nebudem hlasovať za vyslovenie súhlasu s touto medzinárodnou zmluvou, rovnako ani za vyslovenie súhlasu s tou nasledujúcou. Nehlasoval som za ne ani v júni, keď o nich prvýkrát rokoval parlament, napriek tomu, že som nesledoval zápas Slovensko – Rusko, ale bol som v rokovacej sále a hlasoval som, ale nehlasoval som za vyslovenie súhlasu. A nie preto, že by som chcel hrať nejaké hry alebo chcel som vládu načapať na tom, že tu nemá 76 poslancov, keď sa hlasuje o veci, kde potrebuje 76 poslancov a nestačí prostá väčšina prítomných. Nehlasoval som preto, pretože mám vážnu pochybnosť o tom, že členstvo Slovenskej republiky v týchto dvoch inštitúciách je zmysluplné. Ako Medzinárodná investičná banka, tak Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu sú v podstate reliktami spolupráce socialistického tábora, reliktami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Obe majú sídlo v Moskve. Možno aj to súvisí s tým, že fanúšikovia Moskvy v tom čase sledovali ten slovensko-ruský duel, a preto tá zmluva nebola schválená už v júni. Jedna vznikla v roku ´63, druhá v roku ´70. Obe sú tvorené bývalými krajinami socialistického tábora a z tej druhej už vystúpili nielen Maďarsko, ale aj Kuba. Tak by som naozaj z vecného hľadiska odporúčal prehodnotiť, zvážiť, že či je zmysluplné, aby Slovenská republika naďalej bola členom týchto organizácií.

    Ale napriek tomu, že nebudem hlasovať za vyslovenie s touto ani s tou nasledujúcou medzinárodnou zmluvou, oceňujem ten postup, ako sme sa k tomu dopracovali. Predpokladám, že budúcu stredu, keď o tom budeme hlasovať, nie je žiadny dôležitý zápas slovenskej ani ruskej reprezentácie a bude v parlamente prítomná dostatočná väčšina vládnych poslancov, aby ten návrh potrebnými 76 a viac hlasmi schválili. Ale v prípade, že nie, tak vďaka tomu výkladu, ktorý podal ústavnoprávny výbor, nebude nič brániť tomu, že aby vláda opätovne požiadala a pán minister znova prišiel nám tu predniesť žiadosť o vyslovenie súhlasu, a my to už potom bez akýchkoľvek ďalších pochybností znova prerokujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo.

    Síce moja faktická poznámka nebude sa týkať témy, o ktorej teraz rokujeme, ale budem reagovať na vás, pán poslanec. To, že ten náš návrh na zrušenie licenčných daní, či bol totožný s tým vašim, to je problematické, to je vec výkladu. Ale ako ste povedal, že my sme to neprevalcovali. Vyslovili sme určité pochybnosti a boli tu pochybnosti, či to je v súlade, alebo nie je v súlade s tým, čiže tých 6 mesiacov na to bude stíhať alebo nie, ale stiahli sme to. Okrem vás to asi nikto ani neocení, ale my sme vytvorili precedens a ukázali sme našu dobrú vôľu. Chcem sa spýtať, že kedy tú dobrú vôľu, tú ohľaduplnosť prejaví aj opozícia ako taká?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja tiež k tej prvej časti vystúpenia kolegu Dostála musím povedať, že to, o čom ste hovorili, pán kolega, je samozrejmosť. Je samozrejmosťou odvtedy, čo pracuje ten ústavnoprávny výbor, ktorého mám česť byť členom. Za samozrejmosť beriem to, že plníme svoju funkciu vlastne takého strážneho psa zákonnosti a ústavnosti v tejto Národnej rade, nech už je to pri prerokovaní návrhu koaličného alebo opozičného poslanca. Áno, som rád, že ste vyslovili isté uznanie našej činnosti, len niekedy ma mrzí, že ste to boli aj vy a niektorí vaši ďalší opoziční kolegovia, ktorí pri takej istej objektívnej práci tohto ústavnoprávneho výboru ho neoprávnene kritizujete. Takže ja chcem iba povedať, že počítajte aj do budúcna vy aj vaši kolegovia z opozície s tým, že ústavnoprávny výbor, minimálne teda tá jeho väčšina a dúfam, že aj s vašou podporou, sa vždy bude snažiť o to, aby každé rozhodnutie bolo podľa práva a nie podľa politiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som predsa len dal takpovediac šancu pánovi ministrovi financií, aby nám povedal praktický prínos schválenia týchto dohôd alebo nejakú praktickú prekážku, ak tieto dohody neschválime, či už napríklad vo vzťahu k osobe pána Kollára, ktorý má zastupovať Slovenskú republiku v jednej z týchto inštitúcií, alebo nejakú inú praktickú prekážku, ktorá by vznikla neschválením týchto dohôd.

    A čo sa týka tej dobrej vôle opozície, no, myslím si, že aj na tejto schôdzi, ale aj na tých predchádzajúcich sme hlasovali za viaceré koaličné návrhy bez toho, že by nás niekto oslovil.

  • Ja rovnako ako pán kolega Dostál, tak aj v klube SME – RODINA moji kolegovia majú za to, že to nie je úlohou štátu participovať na účasti a riadení podobných inštitúcií, a odporúčame požiadať o vystúpenie z banky a vyplatenie podielu Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.

    Pán poslanec Gál, ja teda neviem, či to nebolo z toho môjho vystúpenia zrejmé, ale ja som nekritizoval prístup vládnej koalície. Ja som ho naozaj chválil. A teda na otázku, že kedy opozícia prejaví podobnú dobrú vôľu, môžem odpovedať iba tým, že teda nie je napríklad obvyklé, že opozičný poslanec venuje viac ako polovicu svojho vystúpenia tomu, že chváli kolegov z vládnej koalície a oceňuje ich prístup, a nie je asi obvyklé, že opozícia hlasuje za vládne návrhy. Ja aj teda moji kolegovia z opozície sme za viaceré vládne návrhy hlasovali na každej zo schôdzí, ktoré teraz prebiehajú, lebo ich posudzujeme hlavne podľa ich obsahu. Nielen preto, že vláda ich navrhuje, tak v žiadnom prípade za ne nebudeme hlasovať, ale keď ich považujeme za dobré, tak za ne hlasujeme. Rovnako sme hlasovali, alebo teda ja som určite hlasoval aj za poslanecké návrhy koaličných návrhov zákonov, ktoré sa týkali prípustného množstva alkoholu pre cyklistov, a tiež to vidím ako úplne normálne, že ak je ten návrh dobrý, tak sme ho pripravení podporiť.

    Ja som mal aj argumenty, prečo ten návrh, ktorý ste predložili, je podľa môjho názoru v tej istej veci, a nielen podľa môjho názoru, aj podľa v podstate výkladu ústavnoprávneho výboru z roku 2011. Nedostali sme sa vecne k tej diskusii, keďže ste ten návrh stiahli, čo je podľa môjho názoru správne, a teda vyhodnotili ste to asi podobne. A áno, je to pozitívny precedens, rovnako ako by bol negatívny precedens, keby ste to nestiahli.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobre, ja sa nevyjadrím k veciam protokolárnym, lebo tie sa ma netýkajú, ja som ako niekde na pozadí tohto bodu vnímal námietky časti opozície ohľadom zaradenia do programu a to je naozaj vec, ktorá sa netýka nás ako predkladateľa, v tomto si vy viete urobiť poriadok sami, koniec koncov sa tak aj stalo. Čiže to mne nepatrí komentovať.

    K samotnej podstate, ja musím, budem hovoriť vlastne aj k tomu druhému bodu. Emíbé alebo MIB, ak chcete, a MBHS to sú dva rôzne prípady alebo dva rôzne príbehy. V prípade MBHS aj my navrhujeme za ministerstvo likvidáciu banky, resp. ukončenie činnosti, v prípade MIB, naopak, podporujeme spolu s ministerstvom zahraničných vecí a s ministerstvom hospodárstva rozvoj našej účasti v tejto banke.

    Prečo tak odlišný prístup? No pretože aj v tých bankách je úplne odlišný, je cítiť proste úplne odlišný prístup, či je to dané prístupom väčšinového ruského akcionára alebo konkrétnych ľudí, ktorí sú v managmente, ja teraz neviem povedať, ale viem potvrdiť, že MIB, to znamená Medzinárodná investičná banka so sídlom v Moskve, má snahu sa transformovať na klasickú medzinárodnú bankovú inštitúciu. Koniec koncov dôkazom toho, že tú snahu má, je práve dokument, s ktorým pred vami predstupujem, pretože, opakujem, ide o štandardizovanie pomerov v tej banke z hľadiska hlasovacích práv, štruktúry riadenia a podobne. Čiže tá snaha, ktorá nebola proste, nebolo ľahké sa jej dožiť, ale snaha posledných dvoch-troch rokov nového vedenia smeruje k tomu, aby tento typ banky sa úplne podobal z hľadiska štandardov vnímania rizika a všetkých procesov, ktoré takéto banky majú, aby sa podobal na Európsku investičnú banku alebo teraz novú Ázijskú banku v Číne a podobne.

    A ak by ste sa pýtali, čo by sa stalo, keby sme to neschválili, tak jednak zablokujeme celý proces tej inštitúcii, lebo sme pevnou súčasťou, pokiaľ nevystupujeme, tak sme proste účasťou a budeme blokovať partnerov, ale aj partnerov, ktorým snáď bez problémov rozumieme, ako je Česko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorí sa tiež rozhodli dokonca aj navyšovať základné imanie týchto, tejto inštitúcie. Takže nevidím dôvod, prečo by sme mali postaviť k situácii takýmto spôsobom, aby sme ešte blokovali iných. Keď, tak potom by sme mali presadiť odchod, ak, to je čisté riešenie. Aby sa; ak by ste sa ma pýtali, či by som ho odporúčal, tak vám poviem, že nie, a dôvod je veľmi pragmatický. Ja nie som tu v pozícii politológa alebo experta na zahraničnú politiku, ale vnímam veci cez ekonomický záujem. Hej, to znamená, ja sa nenechám stiahnuť do, by som povedal, do tých častí spektra teraz hovoriť o zlom ruskom bratovi a o vplyve tejto inštitúcie. Ja to vnímam; ak tu niekto vníma túto banku ako nejakého pohrobka RVHP, je to pozostatok, opakujem, ktorý sa úplne inak vyvíja ako kolega MBHS, odkiaľ chceme odísť a navrhujeme likvidáciu.

    Ale vy si musíte uvedomiť slabosť, slabiny našej krajiny a jedna zo slabín je naša závislosť, je to aj silná, aj slabá stránka zároveň, ako to býva aj v živote ľudskom, je to závislosť na exporte. A my, viete, ak sa aj hrdíme veľkou závislosťou na exporte a o tom, že exportujeme do celého sveta, tak vo veľkej časti našej ekonomiky o tom exporte nerozhodujú naši manažéri, resp. firma s kapitálovým zastúpením na Slovensku, ale nadnárodné firmy, čiže my sme len súčasťou nejakej distribúcie pri tých veľkých celkoch, ako napríklad v automobilkách. Čiže to nie je náš skutočný export, na ktorom sa podieľame.

    A to, na čom by sme sa mali dlhodobo, na čom by sme mali dlhodobo pracovať, je diverzifikácia našich trhov. Je úplne jasné, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že máme isté ľahšie cesty na trhy z minulosti. Mne sa to zdá také príkre, ak teraz odmietneme prístup alebo návrat na trhy, ktoré sú spojené s RVHP a s minulosťou. Tie krajiny sú proste už úplne inde, budujú si svoje modely spoločnosti a sú rešpektované aj našimi západnými spojencami. Ja si myslím; vy si myslíte, že francúzski, nemeckí alebo americkí investori sa zaoberajú politickým, nejakou proste; politickým pasom alebo nejakým občianstvom možnosti, ktoré sa volá investícia? Tak máte právo ako zákonodarcovia, samozrejme, nastoliť aj tieto otázky, ale ako hovoria Rusi, že "v biznise net sentimenta", tak z tohto pohľadu naozaj ide o biznis a ide o to, že aj cez túto inštitúciu sa vieme dostať do krajín, ako je Mongolsko. Vieme fungovať na Kube z hľadiska našich súkromných investorov.

    Ja nehovorím o štáte, viete, že štát nemá možnosti investovať v zahraničí, ale má záujem, aby slovenské firmy, či už tie skutočné, alebo dokonca aj tie, ktoré sú výsledkom investície zahraničného kapitálu, aby expandovali do tých krajín sveta, kde ak nastane problém u nás, pretože máme vysokú citlivosť práve na, a závislosť na exporte do krajín eurozóny a Európskej únie, ale tým pádom sme spojení v rámci ekonomického cyklu práve s náladami v týchto krajinách. To znamená, ak; správne to tu niekto povedal; ak sa darí Nemecku, darí sa aj nám, ale ak sa nedarí Nemecku, aj my s nimi padáme. To znamená, ak chceme trošku sa rozkročiť a istejšie stáť na nohách, tak mali by sme mať väčší podiel exportu do krajín, ktoré sa z podstaty nachádzajú v inej časti ekonomického cyklu. A to sú aj bývalé krajiny RVHP a nie je žiadnym tajomstvom, že práve aj cez takéto inštitúcie sa vieme dostať bližšie k týmto trhom.

    Nič za tým iné nie je, žiadna politika, žiadne nadŕžanie jednej alebo druhej strane, žiadne, žiadny súhlas s potlačovaním práv alebo obdiv k nejakému režimu, určite nie. Ide len o materializovanie možných výhod, možných výhod, ktoré z tohto môžu vyplývať. A viac by vám možno vedel úplne prakticky povedať váš bývalý kolega Jozef Kollár, ktorý tam je už teraz skoro trištvrte roka, takže ak si ho pozvete na výbor, som si istý, že rád príde a povie vám úplne prakticky, praktické možnosti, ktoré z členstva v tejto banke vyplývajú.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k ďalšiemu druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (tlač 250).

    Pán minister, nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990), tlač 250.)

  • Skôr než uvediem; ďakujem. Skôr než uvediem tento posledný svoj bod, tak chcem v podstate poďakovať všetkým vám členom Národnej rady, lebo toto je v podstate posledný bod môjho 16-bodového maratónu, ktorý mal pre mňa oveľa lepší priebeh, než som pôvodne očakával aj z časového hľadiska, ale aj z obsahového hľadiska. Takže ďakujem za veľmi koncepčnú a myslím si, že úplne konsenzuálnu z pohľadu dôležitosti týchto bodov, za obsah debaty, ktorý bol korektný napriek tomu, že tie témy, s ktorými som tu za vami musel prísť, sú v mnohých bodoch kontraverzné a vnímam ich kontraverznosť. Takže ďakujem.

    Cieľom predkladaného protokolu je prerozdeliť podiely členských krajín v upísanom základnom imaní Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (MBHS) po vystúpení Maďarska a Kubánskej republiky z tejto banky. Maďarsko vystúpilo z banky ešte v roku 1992 a Kubánska republika v roku 2013, obidve krajiny však dodnes figurujú ako podielnici. Pri zmene štruktúr odpísaného základného imania je potrebná zmena zakladajúcich dokumentov banky a súhlas všetkých členských krajín, toto je vlastne kľúčový dôvod, pre ktorý tu som.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím znovu pána poslanca Mojša, ktorý je určený spravodajca z výboru pre financie a rozpočet, aby uviedol výsledok prerokovania tohto návrhu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mne, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 253 z 26. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 85 z 11. októbra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister, za ten výkon.

    A teraz budeme pokračovať

    Správou o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2015 (tlač 229).

    Prosím predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka, aby správu uviedol.

  • Takže, vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti, ktorú sme vydali v auguste roku 2016.

    Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia najdôležitejšieho pravidla – ústavného limitu na dlh – prináša pohľad na zákonom stanovené povinnosti najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu samospráv a financovania ich kompetencií.

    Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pozitívne hodnotí vývoj dlhu v hodnotenom období. Podobne ako v roku 2014, aj v roku 2015 pokračoval pokles pomerov hrubého dlhu verejnej správy k hrubému domácemu produktu. Dlh na konci roku 2015 dosiahol 52,9 % hrubého domáceho produktu, čím klesol do prvého sankčného pásma ústavného zákona. Pokles dlhov bol v oboch rokoch spôsobený jednorazovými a dočasnými opatreniami, naopak, samotné saldo prispievalo k jeho nárastu.

    Z jednorazových opatrení najmä ide o príjmy z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy zo štátnych podnikov nad rámec bežného zisku a využívanie hotovostnej rezervy štátu. K udržateľnému poklesu dlhu by malo prísť od roku 2017 v dôsledku zvýšenia tempa rastu ekonomiky a plánovaného zníženia deficitu.

    Z pohľadu čistého bohatstva Slovenska nedošlo k zlepšeniu. Vláda každoročne predstavovala opatrenia na zníženie dlhu v súlade so zákonom. Predstavené opatrenia neviedli k jeho poklesu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vníma negatívne, že výška dlhu sa neznižuje dostatočne rýchlo na to, aby do roku 2019 klesol pod úroveň sankčných pásiem. K nevyužitiu možností konsolidácie a zníženiu úrovne dlhu mimo sankčných pásiem prispieva aj nízka záväznosť trojročného rozpočtu. Nedostatkom sú aj chýbajúce záväzné výdavkové limity a používanie upravených daňových prognóz.

    Dôležitým operatívnym a zároveň podcyklickým nástrojom riadenia rozpočtu sú výdavkové limity. V čase silného ekonomického rastu vedú k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a, naopak, v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu. Ich zavedenie, aj keď bez konkrétneho termínu, predpokladá aj ústavný zákon. Záväzkové limity, záväzné výdavkové limity v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa zatiaľ nezaviedli napriek tomu, že ich zavedenie predpokladá uvedený zákon.

    V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti. Za prvé, či štát finančne kryl straty samospráv, za druhé, či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy bez finančného krytia, a za tretie, výška dlhu samospráv.

    Rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Na druhej strane štát pokračoval v zlepšovaní hospodárenia vybraných samospráv poskytovaním úverov za veľmi výhodných podmienok. V roku 2015 a ´16 boli poskytnuté úvery mestám Martin a Prievidza. Pri hodnotení dostatočného finančného krytia nových úloh samospráv rada vychádza z podkladov získaných od ministerstva financií a predstaviteľov samospráv. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je v súčasnosti možné kvôli chýbajúcej porovnávacej základni. Z tohto dôvodu by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu.

    Samosprávy s vysokým dlhom budú po kontrole údajov zo strany ministerstva financií čeliť prvýkrát pokute. Kým všetky vyššie územné celky mali dlh pod stanoveným limitom, v súčasnosti sa overuje dlh 140 obcí, ktoré prekročili limit.

    V rozpočte verejnej správy na roky 2016 – 2018, ako aj v súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2014 došlo k zlepšeniu zdrojov zverejňovaných údajov. Z hľadiska transparentnosti by bolo vhodné predkladať daňové a odvodové príjmy, ktoré boli schválené výborom pre daňové prognózy, ako to odporúča rada a medzinárodné inštitúcie.

    V rozpočte verejnej správy na roky 2016 – 2018 možno pozitívne vnímať rozšírenie okruhu implicitných a podmienených záväzkov, ako aj skutočnosť, že ministerstvo financií zverejnilo rozpočet do troch týždňov od jeho schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky. Naďalej pretrváva problém s porovnateľnosťou rozpočtových a skutočných údajov, k zlepšeniu došlo v prípade rozpočtov samospráv, do ktorých boli zapracované odhady z minulých v minulosti nerozpočtovaných položiek. Podstatné zlepšenie môže nastať v prípade, že sa naplní zámer rozpočtovať všetky príjmy a výdavky aj v rozpočtových a príspevkových organizáciách štátu.

    Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2014 obsahuje rozšírené informácie o čistom bohatstve za oblasť podnikov štátnej správy. Do výpočtu čistého bohatstva boli zahrnuté aj dlhodobé rezervy na zamestnanecké pôžitky a podmienené záväzky niektorých štátnych podnikov. Keďže dlhodobé rezervy, podobne ako implicitné záväzky predstavujú odhady budúcich výdavkov, je potrebné zabezpečiť, aby odhady jednotlivých zložiek čistého bohatstva boli vzájomne konzistentné.

    Z pohľadu ďalšej analýzy vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť technické predpoklady pre zber údajov a v spolupráci s rozpočtovou radou definovať metodiku previazania zmeny čistého bohatstva so saldom rozpočtu. Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu na najbližší rok je historicky dané a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskych štandardmi definovaný metodikou ESA 2010.

    Na záver, rada pozitívne vníma zámer rozpočtovať všetky príjmy a výdavky, ktoré by mali zásadne zvýšiť transparentnosť a kvalitu monitorovania priebežného vývoja rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pána poslanca Náhlika, aby ako poverený člen výboru pre financie a rozpočet informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2015.

    Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 237 zo dňa 5. septembra 2016 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 10. októbra 2016. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 48 zo dňa 5. septembra 2016. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2015 zobrať na vedomie.

    Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 50 zo dňa 5. septembra 2016. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril taktiež predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Jurzyca. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení prítomní, krátko budem hovoriť, nebudem hovoriť o tej správe, už sa o nej aj verejne hovorilo a predpokladám, že ešte aj na pôde parlamentu sa bude spomínať pri prerokúvaní rozpočtu a možno aj ďalších materiálov.

    Chcem ale povedať, že za časť svojej existencie podľa môjho názoru si Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dokázala vybojovať miesto v hlavách aj v svedomí ľudí, ktorí to myslia podľa mňa seriózne so Slovenskom. A chcem upozorniť najmä na tri aspekty alebo uhly pohľadu v tejto súvislosti.

    Jednak mám ten pocit, že rada sa na rozdiel od mnohých iných nezávislých orgánov nenechala obsadiť politicky, a teda krátkodobými záujmami, a to je ťažké, uznávam, že je to ťažké, ale tu sa to akosi podľa mňa podarilo.

    Druhá vec, čo sa jej darí na rozdiel od mnohých, nehovorím že všetkých, ale mnohých nezávislých orgánov štátnej správy, je vysoká transparentnosť. Keď sa pozeráte na jej web, tak tam vidíte jednoducho vysvetlené tie odkazy, ktoré rada chce dávať a ony sú často veľmi zložité, nie je to tiež jednoduché takto tie odkazy dostávať k verejnosti.

    A tretí taký aspekt je vysoká odbornosť. Ja si ani nepamätám, kedy boli nejaké výstupy odborne spochybnené, odborne diskutované boli, ale nepamätám si na nejakú prehru v odbornej diskusii.

    Takže opakujem, o správe ešte hovoriť budeme a už sa niečo aj o nej publikovalo, ale tak ako kritizujeme, aj dnes sme tu kritizovali niektoré iné orgány, tzv. nezávislé, z toho, že si nerobia dobre svoju robotu, tak keď má poslanec pocit, že v tomto prípade je to naopak, tak si myslím, že je správne ho vyjadriť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, ja by som sa tiež chcel k tomu pripojiť vlastne v podobnom duchu a chcel by som oceniť práve to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj tvorí alebo robí taký objektívny protipól tejto vláde a naozaj, tak ako aj kolega hovoril, že komunikuje transparentne a výstižne a, aj by som povedal, tak jednoducho a stručne vie podať práve ten objektívny protipól k tomu, vyjadreniam pána ministra. A myslím, že toto je tu veľmi potrebné a vytvára takú tú kredibilnú organizáciu, ktorá bude vedieť podať aj taký iný pohľad a ja v tom vidím práve ten objektívny pohľad.

    Takže ďakujem a oceňujem vašu prácu.

  • Ďakujem za slovo.

    Škoda, že pán minister financií odišiel, pretože ako pri predchádzajúcich svojich materiáloch hovoril, bol až prekvapený z tej predvianočnej atmosféry, tak príchodom tejto správy sa tá predvianočná atmosféra skončila. Pre mňa osobne je táto správa dôkazom toho, že keď už nemáme vládu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak máme aspoň Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. A vďaka za ňu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, nakoľko ešte ani pán minister tu nie je a to bude trošku dlhšia debata, či by sme nemohli predradiť pred tie dva návrhy pána ministra Richtera návrh poslancov Tibora Bastrnáka a Gábora Gála o cestnej premávke.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže ďakujem za ústretovosť.

    Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o návrhu poslancov Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o niektorých ďalších predpisoch Slovenskej národnej rady č. 372/90 Zb. o priestupkoch (tlač 212).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem zdržovať veľmi rokovanie Národnej rady. Tento návrh už tu je neviem koľkýkrát, oproti prvému čítaniu sa nič nezmenilo. Stále trváme na tomto návrhu zákona, ako je navrhnuté.

    Viem, že sú tu iniciatívy, aby sa znížila tá hranica na 0,3 gramu etanolu na kilogram hmotnosti a zároveň, aby tento limit alkoholu v krvi bol povolený pre všetkých účastníkov cestnej premávky, takže aj pre motoristov, vodičov motorových vozidiel.

    Ja si myslím, že prvý krok by sme mali spraviť to, čo sme navrhli, nakoľko pre všetkých účastníkov cestnej premávky, pre vodičov motorových vozidiel povoliť určitú toleranciu, nateraz nepoviem, že nepovažujem za správne riešenie, lebo toto nemáme prediskutované. O cyklistoch sme sa tu už bavili iks rokov, máme na to vypracovanú odbornú štúdiu, ktorú dal vypracovať pán podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar, to je veľmi ucelená správa, ale nemáme túto vec predebatovanú, čo sa týka vodičov motorových vozidiel. Čiže ja by som považoval za správne, že pome najprv schváliť tento návrh zákona, ako sa nám to v praxi zavedie, ako to bude a otvorme aj túto debatu. Otvorme aj debatu, čo sa týka limitu, nejakého limitu pre vodičov motorových vozidiel. Ja sa, ako nemám proti tomu nič, aby sme túto tému otvorili, ale aby sme nešli schvaľovať niečo, čo nemáme z odbornej stránky prerokované.

    Čiže, vážení páni, vážení poslanci, ide o to, aby sme pre cyklistov v intraviláne, v zastavanej časti územia obce a na cestičkách pre cyklistov povolili mať vôľu požiť alkohol do miery 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť podpredsedovi Národnej rady Andrejovi Hrnčiarovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 212), druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 201 zo 14. septembra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 212), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 53 zo 4. októbra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 16 zo 4. októbra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 32 zo 4. októbra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    1. V čl. II sa v úvodnej vete k novelizačnému bodu vypúšťajú slová: "čiarka nahrádza bodkočiarkou a", za slovom "pripájajú" sa vypúšťa slovo "sa", slová "to neplatí pre" sa nahrádzajú slovom "okrem" a vypúšťa sa slovo "pre" pred slovami "cyklistu jazdiaceho po cestičke pre cyklistov".

    Navrhuje sa formulačná úprava ustanovenia vzhľadom na úvodnú vetu § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. V čl. III sa slová "1. novembra 2016" nahrádzajú slovami "1. januára 2017".

    Zmena nadobudnutia účinnosti právneho predpisu sa navrhuje z hľadiska prebiehajúceho legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky a z hľadiska zachovania ústavných lehôt v ďalšom štádiu legislatívneho procesu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 212), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Andreja Hrnčiara vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 212), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 38 na svojej 17. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Nikto. Chalopi? Takže dvaja. Pán poslanec Budaj, pán poslanec Klus. No, samozrejme, pán poslanec Pčolinský, ste nestihli. Dovidenia. Ale stihli ste ináč.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Budaj, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Toto ani nie je na nejaký dlhší, dlhšiu reč, ja by som len od predkladateľa potreboval tú jeho predstavu, že teda ako sa má ten zákon používať. Lebo podľa mňa to je veľmi dôležité. Populisticky sa zapáčiť cyklistom je jednoduché, ale ako bude ten zákon vyzerať v praxi?

    Ja vidím dva modely. Viem si predstaviť ako Bratislavčan tú natešenú partiu kamarátov, ako vyrážajú na bratislavskú hrádzu, tam konečne nebudú musieť trpieť s nejakým džúsom alebo Pepsi Colou alebo nejakým nedajboh nealkoholickým pivom, ale konečne si dajú poriadnu dvanástku. Potom prídu k okraju tej hrádze, zosadnú z bicyklov a cez Petržalku budú tlačiť tie bicykle až do svojich domovov. To je model číslo jedna.

    Model číslo dva. Vidím aj život na vidieku. Ako si vidiecky človek v penzijnom veku rozradostene kúpi pivo, vyrazí do blízkeho lesíka, tam slávnostne pivo otvorí, natešene ho vypije, pobicykluje sa po lesíku, vráti sa na okraj lesíka a dotlačí bicykel do svojho rodného domčeka.

    Takže, prosím vás, povedzte mi ten tretí model.

  • Pán poslanec Klus, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Príjemný dobrý deň prajem. Ja len veľmi stručne. Chcel som zareagovať už pri predkladaní návrhu zákona, čo teda rokovací poriadok neumožňuje, ďakujem za upozornenie. Ja len faktickou poznámkou, takže radšej som sa pre istotu prihlásil do rozpravy.

    Stretol som sa s viacerými ohlasmi, keď tento návrh zákona prechádzal prvým čítaním, zo strany verejnosti. Sú takí, ktorí hovoria o tom, že slovenský národ je nevyspytateľný a v momente, keď pôjdeme nad čokoľvek nad nula percent; promile, tak to bude problém. Ja osobne si myslím, že aj tento národ už predsa len dospieva a aj v tomto smere sa dokážeme správať omnoho zodpovednejšie a návrh, ktorý predložili páni poslanci, považujem za pomerne rozumný začiatok, ako vôbec začať serióznu diskusiu na túto tému.

    Skutočne mal som možnosť počuť viaceré zaujímavé historky, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona. Hovorilo sa napríklad o tom, že na východe republiky jeden pán v súvislosti s jeho záľubou bicyklovať a popritom popíjať, dostal veľmi prísny trest, keďže sa mu to stalo trikrát po sebe a máme tu zákon trikrát a dosť, čo tiež asi nie je zrovna najlepší spôsob, ako ukončiť svoju životnú dráhu, keďže sa jednalo o pána v dôchodkovom veku. Takisto som zachytil rôzne historky z vínnych ciest, ktoré hovoria o tom, že možnosť presúvať sa na bicykli, napríklad v tokajskej oblasti, je viac ako vítaná práve pri takýchto podujatiach. Nie som si istý, či dosiahnu len túto hranicu promile, ktorá je navrhnutá, ale každopádne je to dobrý začiatok. No a nakoniec boli to zaujímavé historky, ktoré súviseli práve s tým, že prečo nie aj motoristi, keď už takéto niečo chcete povoliť cyklistom, čo vy poslanci všetci chodíte len na bicykloch a podobne.

    No každopádne realita je taká, že na bicykli, keď aj máte isté promile a do niekoho nabúrate, nemá to fatálne dôsledky. V prípade auta, ja stále hovorím, že keď doňho sadáme, začíname používať akúsi formu zbrane, táto zbraň môže byť veľmi nebezpečná, obzvlášť keď tú kontrolu vozidla nemáme pod kontrolou. Takže toto je pre mňa najsilnejší argument, prečo momentálne nie ešte motorové vozidlá, ale ako bolo naznačené, budem veľmi rád, keď sa táto diskusia otvorí do budúcnosti, a ak sa ukážu cyklisti ako dostatočne zodpovední, môžme sa celkom pokojne rozprávať o tej hranici, ktorá je momentálne navrhnutá.

    Takže som rád, že táto diskusia tu na pôde Národnej rady prebieha, prebiehala v prvom čítaní a prebieha aj teraz v druhom čítaní. A ako som naznačil niekoľkokrát, verím, že toto je len začiatok diskusie na túto tému, pretože z okolitých krajín skúsenosti hovoria, že podobné návrhy zákonov skôr verejnosti prospeli, ako by jej ublížili. Takže takto sa zachováme pri hlasovaní a myslím, že väčšina nášho poslaneckého klubu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami traja, štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len chcem poopraviť kolegu Klusa, zásada trikrát a dosť platí len pre závažné trestné činy. To je jedna vec. A druhá vec, no, ak si spomínate, tak pri prvom čítaní ja som sa aj vyjadril, že som proti, avšak pod tlakom verejnosti, ktorá ma bombardovala dotazmi, tak musím povedať, že som, čo sa mne veľmi zriedka stáva, že som ochotný pripustiť podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán poslanec, aby som reagoval na vás, ale možnože to bude podnet aj pre navrhovateľa, ja sa dopredu ospravedlňujem, ak sa to bude prelínať. Hovoril ste vo svojom príspevku, že národ dospieva, je to rozumný začiatok. No možnože je to súhlas, uvidíme, čo prinesie prax. A povedal ste aj to, že keď do niekoho vrazíme bicyklom, nie je to také fatálne, ako keď používame automobil, ktorý sa dá nazvať zbraňou. Ale ja sa teraz pýtam možno vás a možno aj pána predkladateľa, ako sa bude posudzovať teda tá kombinácia, keď sa ten bicykel zrazí s autom, ten vodič bude mať 0, ten cyklista bude mať 0,5 a vieme dobre, že na každý organizmus alkohol vplýva úplne inak. Niekto pri 0,5 proste vyvádza už dosť a niekto, kto má jedno promile, je vcelku normálny. Takže a, alebo žiadne promile. To znamená, že; nie, teraz vážne. Stane sa dopravná nehoda, možnože s fatálnym následkom, cyklista bude mať vypité, vodič 0, ako sa to bude... Možnože nerozumiem, nechám si to rád vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Pán Klus, dobre ste to povedal, že to je dobrý začiatok, ja s tým súhlasím.

    A myslím si, že predkladatelia majú hlavne na mysli, tým chcem odpovedať, aj keď viem, že nemal by som na pána Budaja, že ten tretí model je taký, že ten človek na vidieku, ktorý sa naozaj narobí na nejakej svojej záhumienke a je nabažený a strašne vysmädnutý a to jedno pivečko si dá a ide pokračovať v brigáde, tak si myslím, že je to taký ten dobrý začiatok na to, aby mohol pokračovať aj v práci, ale aby aj bol v súlade so zákonom. A ja si myslím, že je to ten začiatok, ktorý dúfam, že nebude konečný a možno do budúcnosti, ak budeme vyspelí, aj ľudia, ktorí budú riadiť motorové vozidlá, že by aj tam mohla byť nejaká prípustná odchýlka, lebo vidíte, máme teraz nulový stav a každý týždeň alebo každý deň môžme sledovať, že má niekto 2,5 promile alkoholu a riadi motorové vozidlo a nezaujíma ho to, že tu je nulová tolerancia.

    Takže ja si myslím, že aj naša spoločnosť čím ďalej, tým viac je vyspelou a k tomu aj tento návrh zákona ja určite podporím.

  • Pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa, nestihol som sa prihlásiť k pánovi Budajovi a zistil som, že som nemal kartu, takže ak mi to prepáčite, ja v skratke.

    Pán poslanec, je v zastavanom území obce. To znamená, že kľudne k tomu svojmu domu ten, čo si vypil, bez problémov prejde, tie cestičky pre cyklistov väčšinou začínajú od zastavaného územia mimo a tak ďalej. Čiže on, a tam je ten rozdiel, cestička pre cyklistov, zastavané územie, to znamená po Bratislave sa môže jazdiť bez problémov takýmto spôsobom. Len v skratke.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Reagovať bude pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    No tak viaceré reakcie neboli ani tak na mňa ako na kolegu pána poslanca Budaja, ale dotknem sa predsa len toho, čo spomínal kolega Pčolinský. Pokiaľ viem, tak pri určitom promile alkoholu sa už jedná o trestný čin, čiže toto je už závažný trestný čin, ale nie som si istý, preverím to, každopádne pokiaľ to bola zavádzajúca informácia, tak sa dotyčným informátorom len pekne poďakujem

    No a čo sa týka tej kombinácie bicykel, auto, ktorú spomínal pán kolega Hambálek, nie som si istý, samozrejme, to by sa asi posudzovalo, vo veľkej miere by v tomto prípade asi zohrávalo rolu aj to, že aké by bolo to promile, a možno by nakoniec nafúkal aj samotný vodič toho auta a v takom prípade by bol problematickejší asi on, o to zvlášť, pokiaľ ako bolo naznačené, by to auto spôsobilo nejaké fatálne následky. Takže asi sa pôjde od prípadu k prípadu, ale možno, možno viacej dokážete povedať vy ako navrhovatelia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Vážení kolegovia, majme radi našu krajinu. Ctime si našich občanov, spoluobčanov. O čo sme my horší ako susedné krajiny, Česi, Maďari, Rakúšania? O nič. O nič. My nepijeme viac, ani nie sme menej nezodpovední, preto navrhujeme z opatrnosti to minimum.

    Oproti tým dvom novelám, ktoré sme predkladali predtým, je toto oveľa užší návrh, a to sa netýka tých, ktorí budú piť, alkoholikov, alebo tých, ktorí sa budú s prepáčením ožierať, to sa vzťahuje na 0,5 promile. To je také množstvo alkoholu v krvi, ktorá ešte neovplyvní; a to nehovorím ja, to hovoria súdnolekárski znalci; neovplyvní ani vnímanie, ani motoriku, ani posudzovanie situácie človeka. Vy tu furt rozprávate o tom, že bude niekto mať vypité. No vypité môže mať len do tej hranice a tá hranica je presne taká, aby ten cyklista ešte vedel a veľmi dobre vedel pochopiť svoju zodpovednosť, že je účastníkom cestnej premávky. Aby naňho to nevplývalo negatívne, aby neohrozil jednak seba a ani ostatných účastníkov cestnej premávky.

    A keď položím túto otázku, ktorú ste už viacerí kládli, že čo keď bude havária. No viete, ja som to, túto otázku, keď som nastolil tento problém policajtom, tí s tým nemali problém. No však keď má cyklista dovolené dať 0,5, tak má povolené do 0,5. Nespravil žiadny priestupok, neporušil žiaden zákon. Nebude vinný, prečo by bol vinný, nebude vinný, lebo zákon mu nezakázal mať alkohol v krvi do výšky 0,5 promile. Keď to bude mať iný účastník cestnej premávky, vodič motorového vozidla alebo tento cyklista to bude mať na cyklotrasách, ale mimo intravilánu obce, tak áno, už bude problém, lebo to zákon mu takúto možnosť nedovoľuje. Čiže to sú také teoretické úvahy, ktoré keď si prečítate zákon a pochopíte ten zákon, tak je vám jasno.

    Tlačiť bicykel. Skončí, to je to isté, pán poslanec Budaj. Skončí zastavané územie obce, tam končí aj platnosť zákona. Končí cestička pre cyklistov, končí aj možnosť bicyklovať sa aj s alkoholom v krvi. Ale stále prízvukujem. Síce pán poslanec Hambálek má pravdu, to je od jedinca k jedincovi, že koľko toho môže vypiť, ale stále, že keď má niekto 0,5 promile, ten sa nepotáca. Nie, to je presne, to je presne to, že je to 0,5 promile. Že koľko môže vypiť ten dotyčný na tých 0,5, to je presne to množstvo, kde už musíme mať tú zodpovednosť my sami, ako máme tú zodpovednosť, keď žúrujeme a ideme ráno si sadnúť do auta. Zbytkový alkohol, sa cítime veľmi vrelí, ako absolútne svieži, ale koľkí nafúkali? To je tá zodpovednosť, ktorú musíme mať aj pri tom, čo si sadneme na bicykel a vypijeme si jedno pivo, jeden strik, jeden radler alebo niečo iné.

    Takže ja to považujem za veľmi opatrný, ale rozumný kompromis. Hovorím, že nie sme o nič horší. V krajinách, kde oveľa vyššie limity, napríklad 0,8 platí, nemajú pocit, že by ten zákon potrebovali sprísniť. Nemajú také dopravné nehody, ktoré by evokovali k tomu, že tá právna úprava je zlá. Naši občania sú dospelí ľudia, ako majú ctiť aj ostatné zákony daňové, ostatné priestupkové zákony, tak majú si ctiť aj tento zákon. Že majú mať svoje limity, čo sa týka množstva alkoholu, ale aj možnosť sa bicyklovať len na zastavanom území obce alebo na cestičkách pre cyklistov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nech sa páči. Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Takže ja sa vyjadrím naozaj veľmi krátko k rozprave.

    Na margo pána poslanca Budaja chcem povedať to, že na tomto zákone nie je nič, ale absolútne nič populistické, práve naopak, odstraňuje chorý stav v našich pravidlách, ktoré tu doteraz boli zavedené, pretože ja som bol v minulom volebnom období predkladateľom tohto zákona a ja som si objednal súdnoznaleckú expertízu v Univerzitnej nemocnici Martin, kde tím špecialistov, súdnych lekárov robil výskum, testovanie na ovplyvnenie motorických funkcií po použití alkoholických nápojov a jazde na bicykli. Mám túto súdnoznaleckú expertízu k dispozícii a v tejto súdnoznaleckej expertíze sa hovorí, že takzvaná nulová tolerancia ani nemôže existovať, pretože alkohol sa dá do tela dostať nielen tým, že človek požije alkoholické nápoje, ale aj endogénnym procesom, ktorý prebieha v našom tele po požití nejakých nápojov, ktoré obsahujú viacej cukru alebo ovocných štiav. Čiže nulová tolerancia je, sa nezakladá na pravde, neexistuje proste nula percent alkoholu v krvi človeka, pretože ho môže mať aj bez toho, aby sme použili alkoholické nápoje.

    Chceme odstrániť chorý stav a reagovali sme práve na podnety z praxe, kedy policajti dávali fúkať cyklistom v zónach na cyklistických cestách, v lese, kde napríklad vôbec nebola premávka, kde autá ani nemôžu chodiť, a jednoducho cyklista, ktorý si v lete vyšiel na bicykli a dal si jedno pivo, musel zaplatiť pokutu. Máme tieto príklady zadokumentované.

    Súhlasím s navrhovateľom pánom poslancom Gáborom Gálom, ktorý povedal, že o čo sme horší ako občania iných krajín. V Čechách napríklad v okolí Valdíc a Ledníc práve česká strana láka turistov aj zo Slovenska, aby prišli na bicykle, pre rodiny s deťmi, na vínnu cestu a jednoducho lákajú tam turistov. A bolo mi smutno, keď som to minulý rok absolvoval a videl som tam stovky rodín zo Slovenska, ktorí tam míňali svoje peniaze a mal som možnosť aj rozprávať s ľuďmi, ktorí boli perzekvovaní a postihnutí za to, že si dali v lete na bicykli jedno pivo. Takže berem to ako začiatok odstraňovania chorých vecí v našom systéme.

    Hlasovanie žiadam pri najbližšom možnom termíne hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/´91 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 242, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 245.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 242.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám zaželal príjemné odpoludnie.

    Predkladaná právna úprava vytvára legislatívne podmienky na rozvoj sociálnych služieb, na podporu rodiny s nezaopatrenými deťmi do troch rokov veku v záujme zosúlaďovania jej rodinného života a pracovného života, čím napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – ´20. Prijatím tejto právnej úpravy sa tiež umožní realizovať spoločenskú potrebu rozvoja zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to s využitím finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V rokoch 2017 – ´20 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokovaným objemom finančných prostriedkov na túto investičnú výstavbu viac ako 40 miliónov eur.

    V záujme ochrany dieťaťa navrhovaná právna úprava znamená, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá bude mať záujem ako zárobkovú činnosť poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku s rozsahom podľa zákona v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života alebo pracovného života, bude môcť túto starostlivosť o dieťa poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase vykonávania zárobkovej činnosti rodiča môže byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.

    Predkladaná právna úprava ustanovuje vznik oprávnenia poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie tejto sociálnej služby.

    Zákonná právna úprava reguluje kvalifikačné predpoklady, personálne štandardy, ustanovuje vecný rozsah poskytovaných odborných činností, obslužných činností a ďalšie činnosti v rámci poskytovanej sociálnej služby a spôsob jej vykonávania, a to v súvislosti so zabezpečením kvality poskytovanej starostlivosti a dohľadu nad jej poskytovaním zo strany príslušných orgánov.

    Predkladaná právna úprava ustanovuje aj zmeny a doplnenia vykonané v záujme odstránenia problémov interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelovosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    V tomto smere ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnych služieb v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa príslušnej prílohy k zákonu o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.

    Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Vaľovej.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 448 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov uvádzam: V súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre sociálne veci za spravodajkyňu k riadnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu aj spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 245 z 26. septembra 2016, a prerokujú ju tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte k tomuto rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za klub SaS pán poslanec Mihál, za klub OĽANO pani poslankyňa Jurinová a potom pani poslankyňa Silvia Shahzad.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre.

    Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor.

    Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec.

    Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu.

    Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku.

    Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne.

    Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme.

    Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia.

    Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach.

    Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky.

    A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že "sme plní". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je.

    Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva?

    Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už som to tu ikskrát počul. Trojročné deti spadajú pod rezort školstva. Tak ja neviem. Rodičia to nevnímajú tak, že pozor, tretie narodeniny, okrem troch sviečok na tortu treba riešiť aj to, že dieťa treba nejako presunúť pod rezort školstva. Veď to je nezmysel! Toto je taká úradnícka robota, hej, ktorá je častokrát odtrhnutá od normálneho života v normálnom svete.

    Čiže ešte raz chcem zdôrazniť: V tej prepracovanej novele alebo v prepracovanom zákone musí byť jasne povedané, čo má to zariadenie robiť v prípade, že dieťa dosiahne vek tri roky. To súčasné znenie, ktoré vlastne nepriamo hovorí, že musí to zariadenie opustiť, pokiaľ nemá zároveň aj nejakú licenciu ako materská škola, tak to sa mi jednoducho nepáči.

    Ďalej, veľký problém tohto celého návrhu je, kto to zaplatí. Kto to zaplatí? Pretože počuli ste v úvodnom slove, ak ste dávali pozor, z úst ministra 40 miliónov eur. Postaví sa 90 nových zariadení pre 1 800 detí, obecných jaslí, ktoré by tu mali v priebehu štyroch rokov vzniknúť. To je fajn. Ale keď ste dávali pozor a keď si akokoľvek preštudujete všetky dokumenty, ktoré s týmto zákonom súvisejú, tak zistíte, že pokiaľ by šlo o nejaké prípadné dotácie, eurofondy a tak ďalej do existujúcich súkromných zariadení, tak tam nenájdete nič. Nájdete tam vetu typu, že samospráva, VÚC-ka môže financovať aj tie súkromné zariadenia. No už chcem vidieť nejakú VÚC-ku, ako bude financovať súkromné jasle. Ale dajme tomu, že sa jeden, dva prípady na Slovensku nájdu.

    Skrátka a dobre, váľate na tých zriaďovateľov povinnosti, budem ich ešte komentovať, či je to dobré, tie jednotlivé povinnosti, alebo nie je dobré, ale dávate im povinnosti, súkromným zriaďovateľom, ale nedávate im na splnenie tých povinností žiadne nejaké nové euro naviac. Tvrdíte, že majú sa zafinancovať z príspevkov od rodičov a z príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je dnes nastavený vo výške maximálne 280 eur. A to je všetko. Bodka. Čiže ten zriaďovateľ má všetky tie požiadavky, o ktorých je v tejto novele reč, splniť s tým, že mu na to má stačiť tých 280 eur od rodičov, no medzi riadkami je, samozrejme, naznačené asi to, že zrejme tie poplatky, ktoré budú musieť rodičia platiť, sa budú zvyšovať, no ale tie už, samozrejme, tí rodičia musia zaplatiť čiste z vlastných peňazí.

    Ale keď sa vrátim k tomu samotnému príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa poskytuje vo výške preukázaných nákladov, najviac však do výšky 280 eur, a na ktorom to vlastne staviate, financovanie neverejných súkromných zariadení, tak v každom prípade, keby už aj to malo hneď stačiť, tak vás chcem upozorniť, že dobré to nie je. Totižto jednak to máte v zákone, v tomto, v tejto novele, a jednak to je vlastne, jednak to je vlastne v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa.

    Fakticky podľa tohto návrhu a súbežne podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa do zariadenia pre deti do troch rokov môže dať dieťa len taký rodič, ktorý študuje, pripravuje sa na trh práce alebo je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO. To na prvý pohľad, na prvé počutie znie bezchybne. Lenže znamená to vlastne v praxi, že túto možnosť, dať dieťa do zariadenia alebo čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa, majú odopreté dve skupiny rodičov.

    Po prvé, sú to rodičia, ktorí majú dve deti, staršie a mladšie. Predstavme si, že staršie dieťa má dva, dva a pol roka a je teda vo veku, kedy by malo ísť, alebo rodičia sa rozhodnú, že chcú ho dať do zariadenia, aby sa, ako sa hovorí, socializovalo, to znamená, aby sa niečo v tom zariadení naučilo, aby bolo v detskom kolektíve a podobne. A to mladšie dieťa, novonarodené, má niekoľko mesiacov. Čiže pokiaľ v rodine máme dvaapolročné povedzme dieťa a novonarodené dieťa, tak je asi logické, že matka toho dieťaťa je s tým mladším novonarodeným dieťaťom doma, a teda že nepracuje, lebo asi okrem Lucie Nicholsonovej také matky tu nenájdeme príliš. Takže, čo tým pádom, tým pádom nechce a nech sú akékoľvek dôvody na, alebo túžba alebo chcenie dať to dvojročné dieťa do zariadenia, aby sa tam niečo naučilo alebo aby sa tej mamičke pomohlo pri tej starostlivosti, lebo nestíha zvládnuť aj to druhé dieťa, aspoň na pár hodín, tak ho dať nemôže, pretože tá matka ani neštuduje, ani sa nepripravuje na trh práce a ani nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec. Prečo nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec? Pretože v zamestnaní je na materskej dovolenke a tí, čo to poznajú, tak vedia, že má tým pádom vlastne, keď už má toto hento, tak má prerušené potom povinné poistenie a poistné za ňu platí štát, čiže nie je poistená ako zamestnanec ani ako SZČO. Čiže takáto matka to staršie dieťa nemôže dať do zariadenia, vybavené.

    No ale ešte väčšia skupina osôb možno v praxi sú také matky, ktoré sa popri povedzme dieťati, ktoré chcú dať do zariadenia a čerpať príspevok na starostlivosť, rozhodnú vrátiť späť, pozor, nie do zamestnania, ale rozhodnú sa pokračovať vo svojom podnikaní, majú nejakú živnosť. A zasa tí, čo vedia, ako to funguje, vedia, že keď sa takáto mamička po dvoch-troch rokoch prestávky v podnikaní vracia do tej živnosti, tak ona síce začne podnikať, ale nie je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO, pretože to povinné poistenie jej vznikne až v priebehu budúceho roka, k nejakému 1. 7. budúceho roka. Čiže ona pracuje, ona podniká, chce mať dieťa v zariadení, chce čerpať príspevok na starostlivosť a nemôže, lebo síce podniká, ale nie je ešte povinne dôchodkovo poistená. Takže tejto skupine matiek alebo rodičov takisto sa týmto zákonom upiera možnosť dať dieťa do zariadenia, respektíve čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.

    Toto treba zmeniť, pán minister, a buď sa dohodneme; a, dohodneme, urobíte si to, ako chcete; ale buď to urobíte, buď to urobíte v druhom čítaní, a keby náhodou nie, tak je tu ešte jedna malá alternatíva a to je tá, že zhodou okolností naša skupinka poslancov za SaS dáva na toto rokovanie októbrové návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, kde presne tieto problémy, kde presne tieto problémy chceme odstrániť. Čiže keď podporíte tento náš návrh zákona, tak problém sme vybavili a vyriešili.

    Ďalšia vec, to už sú tie limity, tie regulácie, ktoré sa dostali do novely zákona, do toho jasličkového zákona. Tak to sú limity na počet detí, počet odborných zamestnancov a tak ďalej. Čiže vy vlastne navrhujete, že z tejto súčasnej teda divočiny, lebo to regulované nie je, aby to bolo tak, že na jedného zamestnanca jaslí môže pripadať najviac päť detí. Proces začal tak, že najskôr ste navrhovali štyri deti, maximálne štyri deti na jedného zamestnanca jaslí, potom ste ustúpili, pretože predsa len ste aspoň na poslednú chvíľku rokovali so zástupcami týchto zariadení a ustúpili ste, dali ste to na päť. No, to už, samozrejme, je úplne v inej rovine, ako keď to mohli byť najviac štyri deti.

    V každom prípade si myslím, že toto treba ešte raz poriadne predebatovať. Napríklad preto, lebo ak by mala mať jedna opatrovateľka na starosti päť detí vo veku do jedného roka, tak to jednoducho zvládať určite nebude, ale pokiaľ má na starosti deti, ktoré sú dvojročné, pomaly trojročné, tak tam zase zvládnuť päť dvojročných, dvaapolročných detí až taký problém nie je. A ďalej si treba ešte uvedomiť, neviem, či teraz to poviem výstižne, ale takú akúsi fluktuáciu toho detského kolektívu, pretože v praxi je to tak, že keď vy takto arbitrárne a natvrdo stanovíte tieto limity a poviete de facto to, to je ďalšia vec, že v tých jasliach môže byť najviac pätnásť detí, tak oni teda menovite zoberú pätnásť detí, poprihlasujú tam, zoberú ich od rodičov. Veci sa skrátka majú v praxi tak, že z tých pätnástich detí potom reálne do tých jaslí chodia niekedy štyria alebo päť, pretože tie malé deti sú relatívne často choré. Častokrát si ich rodičia berú so sebou, lebo do tej roboty jednoducho nejdú, môžu byť doma, a častokrát je to tak, že povedzme to dieťa skrátka prihlásia, ale po dvoch mesiacoch to dieťa dajú niekde inde, lebo ten život je dnes veľmi dynamický, z rôznych dôvodov. Čiže ten striktne stanovený limit na päť, respektíve pätnásť detí, dobre, to zariadenie to dodrží, ale potom vlastne to zariadenie zistí, že reálne tam tých detí chodí omnoho menej, a pri takto nastavenej požiadavke na počet zamestnancov sa potom nakoniec stane, že budú tam tri opatrovateľky a budú sa pozerať na šesť detí, pretože tie ostatné tam medzitým jednoducho nie sú. To sa mi ťažko takto rozpráva.

    Toto, čo tu hovorím ja teraz, toto ste si mali poriadne predebatovať s tými zriaďovateľmi za účasti zástupcov ministerstva školstva, ktorí poznajú, ako to funguje v škôlkach, lebo tam je to do značnej miery podobné. No nie, vy ste si skrátka sadli, pozreli sa do zákona, ktorý tu bol ešte za komunistov, a ste to odtiaľ prepísali a bolo vybavené. Čiže toto chce poctivú diskusiu. Ja to možno nehovorím dobre, nie som majster sveta, ale len hovorím, že toto si treba poriadne prediskutovať a nie šup, dáme štyri alebo dáme päť, veď nejako bolo, nejako bude. Hlavne, že to bude regulované a že máme čisté svedomie, že sme zapísali zákon. Ten zákon napísaný je, rovno ho zajtra v zrýchlenom konaní schváľme, ale nie je napísaný poctivo a dobre.

    Ďalšia vec. Ďalšia vec, samozrejme, z hľadiska tých požiadaviek na počet zamestnancov vyplýva, či sa to vôbec bude dať finančne utiahnuť. Takže keď prejde k tomuto rozmeru, ak má byť päť detí na jednu opatrovateľku, keď to poviem zjednodušene, tak tí piati rodičia, ktorí budú platiť za tých päť detí poplatky, vlastne musia zaplatiť jednak cez všetky tie mzdové a ďalšie osobné odvodové náklady tej opatrovateľky a jednak, samozrejme, musí niečo zostať aj na prevádzku tých jaslí a jednak, samozrejme, pokiaľ niekto tie jasle zriadil a zobral si napríklad nejaký úver na prerábku priestorov, tak aj ten úver treba z niečoho platiť, respektíve, ak vám niečo hovorí, že odpisy a podobne, tak to skrátka sú nejaké položky, ktoré tiež treba brať do úvahy. Keď si spočítate 5 krát 280 eur, čo by teda povedzme mala byť nejaká logická suma poplatku, aby nemusel doplácať ďalšie peniaze z vlastného vrecka, nech je to 5 krát 300, tak to je 1 500 eur, za ktoré vlastne je potrebné zafinancovať odmeny, mzdy, odvody opatrovateľky a všetky ďalšie režijné, nerežijné odpisy, všetky ďalšie energie, všetky ďalšie náklady. To sa v praxi dať nebude. To znamená, to znamená, pokiaľ je tá požiadavka postavená takto, tak tie poplatky budú musieť ísť hore. Jednoducho budú musieť ísť hore. Bude to možno 350, možno 400 eur. Ja neviem. Ťažko to vypočítať. Ale budú musieť ísť hore.

    Čiže ja si myslím, že, pán minister a vaši ľudia, skutočne aj nad týmto sa treba zamyslieť a nezľaknúť sa návrhu na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Je to teraz 280 euro. Nie je to tak dávno, čo ste ho z 230 na tých 280 zvýšili. Ja si tú diskusiu pamätám dobre, vy tiež. Vtedy ste napríklad hovorili, že tých 280 eur ako postačuje, pretože za súčasných podmienok v praxi, máte to zistené z terénu, to stačí a pokiaľ niekde poplatky pýtajú vyššie, tak hej, lebo sa tam povedzme robia nejaké nadštandardné veci, ako je povedzme výučba angličtiny, platí sa tam nejaký lektor alebo chodia na nejakú plaváreň alebo niečo, čiže preto je tam istý nadštandard, a preto sú tie poplatky vyššie, a to nejako riešiť netreba. Dobre, keď beriem túto argumentáciu spätne, v poriadku.

    Lenže teraz sa nám situácia mení. Pretože pokiaľ predtým tie jasle regulované neboli a mali tam povedzme 6-7 detí na jednu zamestnankyňu, teraz môžu mať najviac päť. Čiže ten prepočet tých nákladov nám skočí niekde úplne inde. No a neodpustím si poznámku: a čo mzda tých opatrovateliek?

    Prosím pekne, máme dnes minimálnu mzdu 405 eur, na budúci rok bude 435, to je minimálna mzda, ktorá sa teda o 30 eur zvyšuje, lenže pozor, ak má byť všetko férové, tak ten zriaďovateľ nemôže opatrovateľke detí vyplácať minimálnu mzdu, ani náhodou. Pretože minimálna mzda, ako vieme, je možná len v prípade rôznych tých jednoduchých pomocných činností a podobne. Ja tu teraz nechcem kompletne citovať Zákonník práce, ale pri tých opatrovateľkách podľa môjho názoru musí byť aplikovaný najmenej koeficient 1,4, čiže ten tretí stupeň náročnosti, pretože je tam zodpovednosť za tie malé deti. To uznáte. Čiže tá mzda musí byť najmenej vo výške 1,4 krát 435 eur. Pokiaľ to tak ten zriaďovateľ nevypláca tým opatrovateľkám, tak porušuje Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde a tak ďalej. A samozrejme, k tomu si pripočítajte 35-percentné odvody, ktoré ako zamestnávateľ skrátka musí platiť. K tomu si pripočítajte drobnosti typu sociálny fond a stravné lístky, ktoré musí poskytnúť tým svojim zamestnancom. Jedno s druhým, keď sa to zráta, nechcem vás zaťažovať tými číslami, ale to sa šplhá k sume 900 eur mesačne na jedného zamestnanca. Pred chvíľkou som vypočítal, že ten príspevok od rodičov, keby to bolo 300 eur, by bol 1 500 eur. Deväťsto eur je len mzda toho zamestnanca, ktorý sa o tie deti stará.

    Čiže z toho sa to skutočne bez takých nejakých nadštandardov, bez toho, že budú chodiť na plaváreň a mať tam ešte lektorku angličtiny, bez toho to zariadenie skrátka neurobí tú službu. Čiže ak sa nič ďalšie nezmení, ak by to malo takto zostať, tak čo sa bude diať ďalej? Bude sa diať to, že tie príspevky od rodičov budú musieť oni zvýšiť, či už to bude 350, možno 400 eur, ja neviem, nespočítam to presne, ale budú musieť ísť hore. A čo sa teda bude diať ďalej? No ďalej sa napríklad bude diať to, že pokiaľ týmto zákonom chceme podporovať rozvoj zariadení pre deti, tak pri zvýšených poplatkoch, no, čo bude nasledovať, kolegyne, kolegovia? No logicky bude nasledovať to, že poklesne záujem rodičov o umiestňovanie detí do tých zariadení, pretože nie každý si bude môcť dovoliť zaplatiť ten zvýšený poplatok. Čiže namiesto toho, aby sme podporili rodičov, podporili vznik ďalších, teraz nehovorím tých obecných, ale súkromných zariadení z vlastnej iniciatívy ľudí, ktorí chcú pracovať s deťmi, tak týmto to vlastne zabijeme. Zabijeme to, čo tu teraz je v podobe tej divočiny, lebo to tak zregulujeme, že to udusíme.

    Čiže pozor, aby bolo jasné, čo teraz chcem povedať. O tých reguláciách, päť detí, pätnásť detí, toľko a toľko, sa môžme baviť, či to zostane na tých piatich alebo možno to skočí na šesť, to je možno nie až také podstatné. Pre mňa je podstatné to, aby ste, pán minister, zvážili a ukázali nadhľad v tom, že pôjdeme hore pri tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Čiže tak, ako ste ho o tých 50 eur zvýšili pred krátkym časom, ja hovorím, treba ho zvýšiť znova. Znova, pretože tento zákon skrátka dáva také požiadavky, ktoré ten vyšší finančný nárok skrátka vyžadujú.

    Ako to bude, či to bude toľko eur, toľko eur, no my navrhujeme 400, hej? Samozrejme, navrhujeme to s tým, že to je maximálny strop. Keď nejaké zariadenie bude od rodiča pýtať 350, tak teda ten príspevok bude vo výške poplatku, ktorý sa platí, čiže 350. Ak sa vám to zdá byť priveľa, 400, tak nech je to aspoň tých 350 alebo 340, ale v každom prípade treba zvážiť zvýšenie toho príspevku.

    Pristavím sa ešte pri tom príspevku. Veď určite dobre viete, že ten príspevok samotný je z troch štvrtín financovaný z ESF, 25 % tej sumy ide zo štátneho rozpočtu. Ja teraz nechcem povedať vulgárne, že poďme, však to sú bruselské peniaze. Áno, prvá námietka bude, že sa v roku 2020 alebo 2022 vyčerpajú a čo potom, jasné. Ale my tu máme už kopu zákonov, ktoré sú prijaté s nejakou prechodnou účinnosťou a čo bude potom, nejako uvidíme. Takže pokiaľ vieme, že ten zdroj peňazí tu je, tak ho teda využívajme. Využívajme ho! A ďalej tá ekonomická matematika, ktorá je za tým celým ukrytá, prosím pekne, to je predsa úplne jednoduché a jasné. Naznačím tie čísla, dobre?

    Keď si zoberiete dva príklady, prvý príklad je rodina, kde matka je pri dieťati, je doma, je doma, dostáva rodičovský príspevok zo štátneho rozpočtu 203 eur, hej, čiže štát jej platí 203 eur každý mesiac, ďalej za ňu teda platí ešte dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, to sú ďalšie výdavky, hej? Keď to dieťa dá do zariadenia, tak vtedy prestane poberať rodičovský príspevok, začne poberať ten príspevok na starostlivosť. Keby bolo tých 400 eur – nech sa mi to ľahšie ráta, ak dovolíte – tak z tých 400 eur 300 by šlo z ESF a 100, len 100 zo štátneho rozpočtu. Čiže štátny rozpočet obetuje 100 eur na jednej strane, ale štátny rozpočet nemusí tej matke vyplácať ten rodičovský príspevok, teda štátny rozpočet 203 ušetrí. Čiže v tomto momente, v tomto momente tej úvahy sme zistili, že štátny rozpočet dá 100, ušetrí 200, čiže štátny rozpočet je v tomto momente v 100-eurovom akomsi zisku.

    Ale ďalej, tá matka išla do práce, čiže pracuje. Čo to znamená? Že platí dane, že platí odvody. Zrátajte si, aké sú povedzme len pri 500-eurovom hrubom príjme, aké sú dane a odvody, ktoré zaplatí ona a jej zamestnávateľ do rozpočtov, či štátneho, alebo sociálnej, zdravotnej poisťovne. To je suma, ktorá je cez 200 eur. Čiže to je ďalší benefit, ktorý štát vlastne má z toho, že čerpá, že prestala čerpať rodičovský príspevok a čerpá príspevok na starostlivosť. Keď zoberiem z tohto 200 eur, tak sme celkovo na plus 300. Plus 300. A to som vyšiel z toho, že nech je ten príspevok na starostlivosť 400 eur.

    Čiže ak ma trošku počúvate, tá ekonomická výhodnosť z pohľadu ministra financií, teraz prosím, jasné, čo to dieťa a tak a radšej keby zostalo doma, to je všetko, toto mi je jasné, tieto diskusie. Ale keď sa bavíme, že sa tá matka chce vrátiť do zamestnania, je to jej rozhodnutie, tak štátny rozpočet na takomto kroku a takomto financovaní v podstate získava zaujímavú sumu. Čiže aj z tohto pohľadu by nás malo zaujímať, aby tá podpora tých zariadení bola, aby tá ponuka bola a aby tí rodičia tie zariadenia reálne využiť mohli, aby tie poplatky ich teda nezničili finančne, ale práve naopak, aby sme ich tak trošku nenápadne motivovali k tomu, že keď uvažujú o návrate do práce, tak aby tak mohli urobiť.

    Tie ďalšie spoločenské benefity, ktoré sú na tej ekonomickej strane, nebudem spočítavať, dépeháčka a tak ďalej, keby na to prišlo, tak aj tam by sme niečo narátali. Samozrejme, je tu ten aspekt materstvo, mala by byť matka do troch rokov doma, ale myslím si, že každá zodpovedná matka si tento aspekt dobre uvedomí. A pokiaľ ide napríklad o ten výber toho zariadenia, tak keď už sa takto rozhodne, tak je zase potom aj dôležité, aby nielen do toho zariadenia to dieťa dať mohla, ale aby si mohla vyberať z pestrej palety rôznych zariadení, či obecných, či súkromných. Viete napríklad, že existujú takzvané lesné škôlky? Viete, že to, že také niečo existuje? Viete, že to má nejakú svoju filozofiu?

    Montessori, to poznáte z počutia minimálne, ja sa priznám, ja som tiež nevedel pred mesiacom, čo sú lesné škôlky, čiže takisto nie som v tomto žiadny majster sveta, ale keď sa človek touto témou začne zapodievať, tak sa dozvie všeličo zaujímavé, akým spôsobom sa rieši v praxi na Slovensku starostlivosť o tieto malé deti. Napríklad prostredníctvom lesných škôlok. No a konkrétne, keď som teda, sa mi nejak náhodou dostali do reči tie lesné škôlky, tak neviem, ako tieto vyriešia vlastne tieto otázky týchto regulatívov, pretože mám taký pocit, že sa to skrátka dať ani nebude môcť v zmysle tých suchopárnych pravidiel, toľko a toľko detí na takom a takom priestore. Čiže aj to je taký jeden námet, či ich chceme zrušiť týmto zákonom, alebo či by sme ich existenciu radi podporili.

    Ďalšia zásadná, ale naozaj zásadná vec je požiadavka na bezbariérový prístup. Neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale podľa tohto zákona zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musia byť bezbariérové. Bezbariérové. To znamená, pani kolegyňa na vozíčku bez problémov musí vedieť do toho zariadenia prísť, musí tam vedieť chodiť, behať alebo neviem, aby som sa nedotkol situácie, v ktorej ste nielen vy, ale aj ďalší ľudia, čiže musí tam byť skrátka bezbariérový prístup.

    No v praxi tie súčasné zariadenia, ktoré sú zriadené v rôznych priestoroch prerobených, v rodinných domoch, to budú mať problém splniť. Je tam tá ročná lehota, je tam tá ročná lehota, čiže, samozrejme, nemusí to byť hneď zajtra, v poriadku, čiže majú rok na to, aby si to zabezpečili, ale to zase bude stáť určité peniaze, niekde viac, niekde menej, a zase sme pri tom, a kto to tým zariadeniam zaplatí? Máme tam k dispozícii nejakú možnosť nejakej dotačnej schémy na prerábku tých zariadení? Neviem, či to hovorím zle, ale zariadenia sociálnych služieb, keď sa toto zavádzalo, keď táto požiadavka prišla, mám pocit, že vtedy sa niečo čerpať dalo. Ale tu nevidím žiadnu možnosť, ako tú bezbariérovosť zabezpečiť s pomocou obce alebo štátu, lebo žiadny príspevok na to tu nie je. To je jedna vec.

    Druhá vec je, že nie vždy to vôbec pôjde. Jednoducho tam, kde ten vstup do toho zariadenia je v rámci nejakého komplexu nejakých ďalších budov, priestorov, ktoré máte možno prenajaté, to skrátka nezabezpečíte, ani keby ste sa na hlavu postavili, pretože to skrátka nepôjde. Aj keď na to dám, mám nejaké peniaze, ale ja predsa nemôžem len tak nejaké prenajaté priestory v nejakom komplexe teraz začať prerábať bez toho, že by som sa dohodol s tým majiteľom a ten s tým možno nebude súhlasiť, lebo to nebude považovať za vhodné. No iks dôvodov môže byť na to, že to skrátka nebude také jednoduché alebo dokonca, že to nebude možné.

    Ak tieto argumenty nestačia, tak vás poprosím, choďte sa pozrieť do materských škôlok a choďte sa pozrieť, koľko z tých obecných materských škôlok je dnes bezbariérových. Koľko ich nájdete, hej?

    Čo tým chcem povedať? Materské škôlky, kde je to veľmi podobné z pohľadu tej filozofie, kto tam chce prísť, čo, ako, tak tam tá bezbariérovosť jednoducho v praxi nie je. A tu nám to, tu nám to vadí. Ak sa bavíme, že je to potrebné kvôli deťom, kvôli deťom, tak pokiaľ nejaké zariadenie sa rozhodne byť bezbariérové, buď už je alebo investuje do bezbariérovosti, do tých prerábok, tak tým získa konkurenčnú výhodu na tom trhu tej ponuky a pokiaľ som rodič, ktorý hľadá bezbariérové zariadenie, tak, samozrejme, také uprednostním. A také nepochybne sú aj budú k dispozícii. Ale nútiť kvôli tomuto do bezbariérovosti absolútne všetky zariadenia je jednoducho nezmysel.

    Úradník mi pravdepodobne na toto odpovie, no ale to musí byť takto, musia byť bezbariérové, pretože je to v zákone o sociálnych službách a je nejaká EÚ smernica, ktorá hovorí, že všetky zariadenia sociálnych služieb, kamenné, musia byť bezbariérové. No tak máme to v zákone o sociálnych službách, tak argumentom je, že keď všetky ostatné zariadenia sociálnych služieb sú bezbariérové, tak musia byť aj detské jasle.

    A sme tam, kde som začal na začiatku. Toto mal byť samostatný zákon a nemal sa montovať do zákona o sociálnych službách, aby sme tam napríklad nemuseli potom takto riešiť takéto zbytočné problémy. Ak, pán minister, každému zariadeniu preplatíte tú prerábku na bezbariérovosť, tak som nič nepovedal.

    Ešte pár detailov. Každé existujúce zariadenie musí si splniť požiadavky, ktoré sú kladené týmto zákonom viac-menej do konca budúceho roka a zaregistrovať sa do registra poskytovateľov na VÚC-ke. Ak tak neurobí a bude prevádzkované aj po 1. 1. 2018, čiže o rok, bez toho zápisu, tak pokuta 35-tisíc eur. Myslíte si, že je v poriadku, že za takéto niečo, povedzme nebude tam splnená tá bezbariérovosť alebo nejaká možno prkotinka, musí byť otarifovaná pokutou vo výške 35-tisíc eur? Myslíte si, že nejaký zriaďovateľ, ktorý tam má desať detí a ktorý má z toho profit asi tak 0,50 mesačne, bude schopný zaplatiť pokutu 35-tisíc eur? Ja si myslím, že nie. Ten to okamžite na druhý deň voľky-nevoľky zatvorí a tie deti pošle aj s rodičmi domov.

    Čiže táto pokuta je neprimeraná a pokiaľ si náhodou niekto myslí, že je možné prevádzkovať tieto zariadenia aj naďalej nejako nadivoko, tak je na veľkom omyle. Jednoducho to nadivoko len na živnosť a podobne nebude možné po 1. 1. 2018, to aby ste nepodceňovali, ak ma počúvate, zriaďovatelia, buď si to všetko dáte do poriadku z hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené týmto zákonom, alebo zariadenie musíte 31. 12. 2017 zatvoriť. Ak nie, hrozí vám pokuta 35-tisíc eur. Ak sa mýlim, tak to, prosím vás, napíšte poriadne do zákona, tak, aby bolo jasné, že sa mýlim, lebo ja to vnímam v tom zákone takto. A obávam sa, že to tak vnímajú všetci.

    A posledná vec, posledná vec, v pripomienkovom konaní si presadili zdravotníci ten druhý článok do tejto novely, ktorým sa vlastne hovorí, že všetky zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť o deti vo veku do troch rokov, musia spĺňať požiadavky podľa zákona o ochrane verejného zdravia 355/2007. To je ustanovenie, respektíve to je prvok, ktorý sa tam takto dostal a ktorý vo mne vyvoláva značné pochybnosti, či tým pádom nielen detské jasle, o ktorých sa tu teda bavíme, ale aj všetky možné tie materské centrá, rodičovské centrá a podobne, ktorých síce primárnym cieľom je spoločne – rodičia, deti – robiť nejaké aktivity, hry, ja neviem, počúvanie rozprávok a tak ďalej v súčinnosti rodičov a detí, ale tieto materské centrá ako jednu zo svojich služieb častokrát poskytujú aj to postaranie sa na dve-tri hodinky doobeda o dieťa, pokiaľ si mamina vybaví nejaké nákupy. Keď si pozriete štatúty niektorých materských centier, tak to tam takto majú.

    A ja tým pádom toto vnímam tak, že tie materské centrá budú musieť plniť požiadavky na zariadenia pre deti a mládež dané podľa zákona o ochrane verejného zdravia, s čím potom súvisí vyhláška a tak ďalej ministerstva školstva a to už prestáva byť zábava, pretože to znamená rôzne požiadavky, či už na hygienu, na toalety, na priestor na pieskovisko, na trávnik pred zariadením a podobne, ako je tam množstvo, množstvo detailov, ktoré zase so sebou prinášajú, keď ich niekto chce splniť, množstvo, množstvo problémov, finančnej náročnosti a podobne. Čiže obávam sa, že s takto postavenou súčasne novelou zákona o ochrane verejného zdravia budú mať veľké problémy tie stovky, ak nie stovky, tak desiatky materských a rodičovských centier na Slovensku. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.

    A znova, ak to nehovorím správne, tak to, prosím, treba vyprecizovať v tej novele tak, aby bolo jasné, že sa to tých materských centier netýka, aj keď ako jednu z tých svojich služieb ponúkajú krátkodobú niekoľkohodinovú starostlivosť o dieťa počas mamičkinho nákupu. Aby to bolo jasné a zrozumiteľné, pretože bol by som veľmi nerád, keby zrazu nabehli rôzne kontrolné orgány do nejakého materského centra a začali tam rozdávať pokuty, lebo zriaďovateľ materského centra nepochopil podstatu veci. Nech je to, prosím pekne, jasné a nech tu skutočne platí princíp právnej istoty.

    Zakončím svoje vystúpenie tým, že novela, respektíve zákon o jasliach je potrebný, súhlasím, len preto som navrhol jeho vrátenie na prepracovanie, pretože ten legislatívny proces nemôže byť urobený ani s tým, že áno, prebehlo pripomienkové konanie, áno, bolo to na tripartite, bolo. Ale takýto zákon treba dlhodobo dopredu pripraviť, komunikovať s tými, ktorých sa týka, riešiť ho v súčinnosti s ministerstvom školstva, a tí by sa, mimochodom, tiež mali zamyslieť nad tým, ako fungujú materské školy, keď už na to príde, čiže je to téma, ktorá nie je jednoduchá a ktorú by sme nemali riešiť takým spôsobom, ako sa to dostalo do parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi za konštruktívnu kritiku tejto novely zákona. A ja som len chcela povedať, že táto novela ide úplne proti trendu, ktorý je v Európe, pretože v Európe sa práve podporujú flexibilné zariadenia a pravidlá sa skôr uvoľňujú, napríklad inšpiráciou môžu byť francúzske nízkonákladové mikrojasle pre maximálne 5 detí s jednoduchými pravidlami pre zriaďovateľov a flexibilnou prevádzkou. Mikrojasle napríklad rodičia môžu platiť aj od hodiny a cena za hodinu vo Francúzsku sa pohybuje od 30 centov do 4 eur.

    Keď sa bavíme o jasliach na Slovensku, tak vieme, že z empirického výskumu, ktorý robil inštitút pre výskum zamestnanosti a rodiny, myslím, že pred rokom alebo rokom a pol, vyplynulo, že Slovenky, čo sa týka starostlivosť malých detí, preferujú domácu starostlivosť pri malých deťoch pred inštitucionalizovanou starostlivosťou v jasliach. To znamená, že my by sme v prvom rade mali podporovať takéto flexibilné zariadenia, kde matky môžu na niekoľko hodín dať deti, keď si potrebujú niečo vybaviť, pretože oni sa primárne chcú starať o tie deti doma.

    A pridávanie pravidiel a rôznej byrokracie, ako napríklad povinnosť nejakého akreditačného kurzu, ktorý stojí viac ako 250 eur, myslím, že tieto podmienky budú pre niektoré zariadenia, už to avizovali prevádzkovatelia niektorých zariadení, že budú pre nich likvidačné a premietne sa to, tak ako hovoril kolega Mihál, do ceny. Do ceny, ktorá, samozrejme, najviac postihne rodičov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán Mihál. Ja som nerozumela niektorým vašim rozporuplným; v jednej reči poviete, že teraz je to nadivoko, potom poviete, že po 2018., po tomto zákone už to nemôže byť nadivoko. Tak ja si myslím, že žiadna matka nechce, aby jej deti boli nadivoko. Každá chce, aby boli nejaké štandardy, a sme to videli aj v tých jasličkách, čo sa stali rôzne prípady. A tak isto možno polemizovať o tom, že tento zákon sa musí tvoriť dlhodobo, možno dva-tri roky. No nie, lebo tie deti sú naozaj nadivoko. Ja keď si prečítam, ambasádorka, nejaká ženská organizácia tu píše, založte si jasličky nie na živnosť, nie na eseročku, lebo tam máte zodpovednosť. Na občianske združenie, stačia vám traja ľudia, urobíte si z toho občianske združenie a môžte sa starať o deti. A ešte som nepovedala, koľko za to berú peňazí, alebo koľko sú príplatky vlastne na tie deti.

    Druhú vec by som chcela povedať, že nehovorím, sú tam aj veci na zamyslenie, sme v prvom čítaní, možno v druhom ich treba vylepšiť, ale ako hovoríte, vy by ste dal opatrovateľské 400 euro. Vy ste najgeniálnejší minister opozície. Keď ste bol v koalícii, tak ste napísali, že ste zvýšili z toho, čo navrhla Tomanová, na 230 euro. A poznámka vo vašom blogu je, lebo som počúvol SDKÚ. Samozrejme, však všetci sme v koalícii, všetci máme rozpočet, ale vy ste v opozícii, rozdávate priehrštím, len keď prídete ku vláde, tak napíšete, bol som šokovaný, lebo za dva roky nebolo na nič peniaze. Na prídavky na deti, čiže dva roky ste bol šokovaný.

    A ešte vám poviem, že ste si vymyslel fantazmagorickú teóriu bez praxe. Nehovorte, že matka nemôže dať dvojročné alebo dvaapolročné dieťa do škôlky. Môže. Ak dostanete potvrdenie od lekára. A nechcela by som sa dožiť, ako pani Nicholsonová, aby sme dávali trojmesačné deti do škôlky. Veď preto chceme dlhšie rodičovské, materské a tak ďalej, aby tie ženy sa tým deťom venovali. A preto každá matka môže dať aj dvaapolročné dieťa, aj dvojročné, ak je na materskej dovolenke, do škôlky, ak jej k tomu dá lekár potvrdenie. Čiže toto je váš výmysel bez praxe a ja vám garantujem, že u nás v Humennom sa takto deje v materských škôlkach. Príďte sa pozrieť do praxe, ja vás pozývam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Mihál, ja vítam takýto návrh a vítam aj to, že to bude sociálnou službou, registrovanou sociálnou službou. Dnes sme zriaďovateľmi zariadení, ktoré ani nevieme, ako sa volajú. My ich voláme jasle. Spomínali ste komunistov, áno. A presne tak sa postupuje aj pri zriadení niečoho, čo sa dneska volá jasle, lebo nemáme k tomu žiadnu inštitucionálnu podobu, nemáme k tomu zákony, nemáme k tomu predpisy regionálnej veterinárnej správy a funguje to nadivoko. Som rád, my máme jasle a stoja nás 400 euro, správne ste to možno vypočítali, 400 euro zhruba na dieťa, rodič platí 100 euro, a to je o tom, že doplácame ako mesto, lebo máme podielové dane a chceme mať túto službu a je to služba obyvateľom nášho mesta.

    Čiže konečne budeme mať nejaké predpisy. Áno, prinesú aj zase zvýšené náklady aj pre to mesto, jednoducho budeme musieť niečo splniť, čo možno dneska nespĺňame, ale išli sme podľa starých predpisov. Nakoniec aj tá regionálna veterinárna správa išla ešte akoby, však vtedy to bolo takto, tak poďme to prispôsobiť, aby tie jasle nejak fungovali. Skutočne to vítam, že to bude mať registrovanú podobu, že to nebude niekto robiť len tak, že idem si zmyslieť a sedím doma, teraz budem naháňať pár detí a budem vyberať po 200, po 300, po 400, to je jedno po koľko. Jednak je to určite aj načierno toto robené, takže fajn, že niečo takéto vznikne.

    Dá sa všetko. Dá sa všetko dopracovávať alebo vylepšovať, ale dajme tomu konečne nejakú inštitucionalizovanú podobu, lebo je už veľmi dlho odvtedy, čo to jednoducho nemá takú podobu. A fungujeme aj verejní poskytovatelia tejto služby vo vákuu, vo vzduchoprázdne. Takže, či to budú súkromné, lebo vy ste sa viac-menej na tie súkromné obracali, ale ani verejné nevieme nejako v normálnom režime fungovať. Ja preto vítam, že vôbec niečo vzniká.

  • Jozef, dotknem sa iba jednej časti tvojho vystúpenia, keďže mám s tým osobnú skúsenosť. Hovoril si o lesných škôlkach. Naše obidve deti chodili do lesnej škôlky. Keď sme pre ne poobede prišli, tak priznám sa, mal som niekedy problém zistiť, ktoré dieťa je moje, lebo boli od blata od päty až po hlavu. Doma sme, práčka sa nezastavila. A musím povedať, bolo to niečo úžasné. Tie deti boli stále vonku, za ten čas neskutočne, ale neskutočne motoricky, intelektuálne narástli, stále sa hýbali, učili sa v prírode. Bolo to fantastické. A my to chceme teraz zakázať, obmedziť, zregulovať, zaviesť nejaké normy. Myslime, preboha, v prvom rade pri prijímaní takýchto zákonov na dieťa!

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Pani kolegyňa Vaľová, pozrite si jeden z úvodných paragrafov tohto návrhu zákona, ktorý rodič môže dať dieťa do zariadenia, a dočítate sa tam to, čo som menoval.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale my sa bavíme nie o materských školách, pozor, bavíme sa o zákone o sociálnych službách, tak sa pozerajte, prosím vás, do neho. Tam nájdete, že môže to byť rodič, ktorý buď študuje, pripravuje sa na zamestnanie, alebo je dôchodkovo poistený. No tak ako je dôchodkovo poistená ako zamestnankyňa alebo SZČO matka, ktorá povedzme s mladším ročným dieťaťom je doma? No nijako. Čiže takáto matka do tohto zariadenia, do vašej škôlky možno áno, super, ale do takéhoto zariadenia, o ktorých sa bavíme, ho dať nemôže. Je to možno maličkosť, ale poprosím o opravu v tejto veci.

    Pán primátor, ako cením si, že ako mesto Žiar nad Hronom máte zriadené detské jasle, to nemá veľa obcí a veľa miest, tak ako to máte vy, a v tom je práve ten problém, že je to dnes najmä na súkromných iniciatívach a k tomu som mieril svoj príspevok. Ak som, prosím, použil niekoľkokrát dnes slovo "divočina", tak som expresívne preháňal a to preto, pretože tie zariadenia, ktoré teda nie sú až taká divočina, pretože ony dnes musia spĺňať množstvo predpisov mimo tých regulácií, ktoré sa zavedú touto novelou, napríklad pokiaľ ide o požiadavky z hľadiska zákona o ochrane verejného zdravia, tak to splniť musia aj teraz, napríklad veľkosť plochy pripadajúcej na jedno dieťa, hygienické zariadenia a tak ďalej, to tam je už teraz. Z hľadiska inšpekcie práce nemôžu tam robiť nejakí ľudia načierno a podobne, daňové povinnosti si, samozrejme, všetko musia plniť. Požiarnici a tak ďalej, stavebný dozor, čiže toto všetko tam je splnené, len tu pribúda nová regulácia a ja sa obávam, že je neprimeraná.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona o sociálnych službách.

    V prvom rade človek čaká, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá nepatrí nikomu alebo patrí všetkým, ale skrátka bola pohadzovaná dlhé obdobie. Ministerstvo práce, to berem ako plus, sa rozhodlo, že si ju zobere do svojej gescie. Ale čo ma zaráža, tak že na to použilo zákon o sociálnych službách. A prečo ma to zaráža, aj keď je to vlastne definované, aj táto služba opatrovania detí do troch rokov, je definovaná ako sociálna služba, tak prečo ma to zaráža? Pretože tá definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate, keby sme to chceli tak zhrnúť, o čo ide, ide o odbornú, obslužnú činnosť za účelom predchádzania nejakých patologických alebo nepriaznivých situácií, na podporu a zachovanie dobrých situácií, na riešenie krízových situácií, proste je to prevencia pred vylúčením nepriaznivej situácie alebo pomoc v nepriaznivej situácii, proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách a dnes, alebo predložením tohto zákona, tejto novely zákona, tam vsúvame zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a dosť nelogické. Vsúvame tam starostlivosť o zdravé deti. Práve preto si myslím, že je dôležité ísť inou cestou.

    Pre mňa je dôležitá prierezovosť, veľmi často sa stretávam s tým, že práve rezortizmus, to znamená, že jednotlivé ministerstvá si povedia, iba toto mne patrí, o ostatné sa nestarám, že práve preto častokrát nevieme dôjsť možno k nastaveniu lepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto ja by som bola veľmi rada, ak by sa podarilo, ak by sa bolo podarilo vytvoriť samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Viem, že je tam odkaz pri tejto službe na zákon z dielne ministerstva školstva, ale zdá sa mi to úplne chabé a úplne malé, úplne drobné, bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva, ktorá ale, ako to už bolo aj kolegom povedané, možnože veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení. To budem hovoriť neskôr, nielen jaslí.

    Takže mojou prvou výhradou je, že zvolený spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie, logickejšie by bolo vytvoriť samostatný zákon, ktorý celú oblasť pokrýva.

    Teraz, ak by sme išli k samotnému zákonu, tak trošku odbočím od toho, čo som hovorila, v § 12 ods. 1 písm. b) v zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb, doteraz sme ju teda poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním tejto služby pre ľudí so zdravotným ťažkým postihom, posunuli sme túto službu aj do kategórie rodina alebo služieb na podporu rodiny. Len tuná upozorňujem, jako je to veľmi dobrá vec, ktorá však v praxi akoby stagnuje. Máme to napísané v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne. A ten hlavný dôvod, prečo sa táto služba, ktorá je, podľa mňa veľmi dobre nepoužíva, že neexistuje reálna metodika, ako pri ľuďoch so zdravotným postihom, tak sa obávam, že tá metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovať ani pri službách o rodine.

    A druhá vec, že na túto službu nie je ani zabezpečené dostatočné financovanie. Hej, doteraz bolo možné túto službu robiť v teréne, ambulantne, ale skutočne sa používa veľmi málo v rámci Slovenska. A teda otázka, ako to bude s financovaním aj tejto služby, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín, či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme mať len opäť v zákone len preto, lebo budeme dúfať, že v budúcnosti sa niekedy niekto nájde, kto zabezpečí komplet službu.

    Teraz sa vrátim späť k tomu, že prečo sa vlastne išlo do tejto novely. Veľakrát som počula, lebo potrebujeme zosúladenie práce a rodiny. Ale mňa napadá, alebo potrebujeme kvalitu služby, alebo; a obávam sa, že ten spôsob, ktorý ste zvolili, je len na to, lebo potrebujeme mať len niečo, cez čo môžu ísť financie.

    Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti alebo teda tzv. jasle, ja to budem volať pre zjednodušenie jasle. Jasle nemajú zadané, zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ale odvolávajú sa na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ide tam o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, a to sú odborné činnosti. Bežné úkony z tejto prílohy sa používajú na určenie odkázanosti na sociálnu službu. A tu vyvstáva otázka, kto ich bude napr. uhrádzať, pretože ak majú byť, alebo teda otázka, že či vôbec, keďže sa odkazujete na práve na túto prílohu č. 4, takže či bude každé jedno dieťa posudzované na túto službu a akým spôsobom sa budú tieto služby uhrádzať. Či opäť tak, ako je to u seniorov, u proste zdravotne ťažko postihnutých, pretože ak je predpoklad, že budú uhrádzané práve príspevkom na starostlivosť o deti, nemali by sa podľa mňa odvolávať práve na túto prílohu. Mali by mať samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa. A v tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na tie sociálne služby alebo teda na tie úkony, ktoré som, o ktorých som hovorila.

    V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. V škôlkach doteraz platí, sa platí alebo rodičia platia stravné a školné. Takisto odborné činnosti platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na tú prílohu, veľmi ma zaujíma, že kto a ako ich bude platiť tomu zariadeniu. Ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a čo s tým školným?

    Vieme, že tuná nastane problém, keďže škôlky, predpokladáte, že tie zariadenia starostlivosti o deti budú, vzniknú aj rozšírením práve dnešných škôlok, tak otázka je, ak bude zriaďovateľom napr. obec, ktorá obsahuje základnú školu, škôlku a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, otázka je, na základe čoho oni budú postupovať. Tie dve zariadenia budú viesť na základe školských zákonov, čo majú úplne inú oblasť administratívy, a zariadenia na starostlivosť o deti do troch rokov budú viesť na základe legislatívy sociálnej, sociálnych služieb? Bojím sa, že z toho vznikne jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatne ako nové subjekty.

    Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, že či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto je naozaj parketa školstva a jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nie. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na štyrištyriosmičku, nie na školstvo, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jeden veľký chaos. Zaujíma ma, kde sa pôjde vlastne sťažovať rodič, ak tá služba nebude poskytovaná dobre. Ako sa to bude kontrolovať, naozaj, že či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba, vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa v podstate vraciame opäť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo teda zariadenia majú odsunuté účinnosť na rok 2018, ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať tie odborné činnosti.

    Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, štandardy kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, že či táto služba, nová služba, bude vyňatá alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenie musí mať vypracované vlastné štandardné kvality, celé procesy spracuvávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, ak to zariadenie bude pokračovateľom školského zariadenia so škôlkou, hej, škola, škôlka, a teda budú chcieť robiť takúto starostlivosť, budú to vedieť? Tá riaditeľka, ktorá doteraz sa riadila len podľa zákonov školských, bude vedieť robiť aj agendu, ktorá sa týka sociálnych služieb? Opäť mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadny, veľký chaos.

    Ak by sme sa pozreli na to zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia napríklad taký sterilizátor, to sú všetky veci, ktoré predražia službu, že ako sa k tomuto napríklad budete stavať. Budete vyžadovať, bude to niekto kontrolovať, že budete dávať za to pokuty, že nebudú mať všetko, čo súvisí naozaj s ministerstvom, zariadenia?

    Obávam sa, že ak by ste išli, pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že naozaj dôjde k zániku už existujúcich, lebo však, tak ako aj bolo povedané kolegom, bude dochádzať k navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu. Takže čo s tým? Či nebude vadiť, že zaniknú mnohé, možno aj materské centrá, toto nemáte vysporiadanú otázku v súvislosti s materskými centrami. Možnože aj tie zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali možno dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vlastne pre nich vznikajú.

    Teraz by som sa pristavila pri navrhovanej zmene v § 9 ods. 4, kde sa píše, že "za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje zamestnanec, ktorý buď vykonáva, alebo riadi vykonávanie odbornej činnosti, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva obslužnú činnosť, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva ďalšiu činnosť podľa § 18". To bolo. A teraz odborným zamestnancom podľa doplneného písm. b) a c) by mal byť teda aj ten pracovník, ktorý vykonáva obslužné a ďalšie činnosti v priamom styku s prijímateľom. Teda obslužné činnosti, to sú ubytovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne. Ďalšie činnosti sú utváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy, výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, ale aj vzdelávanie, vzdelávacia činnosť, donášky stravy, požičiavanie pomôcok.

    A tu mi vzniklo pár otázok, že akú odbornosť zamestnanca máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení upratuje, perie, žehlí či opravuje bielizeň pre prijímateľov, teda vykonáva obslužné činnosti a túto službu vykonáva spolu s prijímateľmi. Niektorí prijímatelia služby môžu toto vykonávať aj sami a je to pre nich prínosom, ale potrebujú dozor a pomoc napríklad.

    Akú odbornosť máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení poskytuje ošatenie a obuv, požičiava pomôcky, teda vykonáva aj ďalšie činnosti a túto službu poskytuje priamo prijímateľovi? Záujmovú činnosť v zariadeniach, ako je útulok, domov na pol cesty alebo zariadenie núdzového bývania, často vykonávajú dobrovoľníci a títo pracujú priamo s prijímateľom. Ak bude zákon vyžadovať ich odbornosť, dobrovoľníci sa, samozrejme, môžu vytratiť. Počítali ste pri tvorbe tejto novely aj s takýmto niečím?

    A posledná otázka na kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie. Možno aj s ohľadom na udalosti posledných dní, hej, čo sa týka SPO-čky, sa chcem opýtať, že či postačuje požadovať, hovoríme o práci s malými deťmi, iba tie nastavené kvalifikačné predpoklady pri práci s maloletými alebo s deťmi do troch rokov presnejšie, že či to nie je dosť málo na to, aby ľudia pracovali s malými deťmi. Minimálne či na to nie je vhodné, či tam nie je vhodné doplniť osobnostné predpoklady. Nehovorím o nejakým špeciálnych školeniach alebo niečo, ale že zisťovať osobnostné predpoklady človeka, ktorý bude túto prácu chcieť vykonávať.

    A teraz by som na chvíľočku, ani nie, vlastne už do konca sa zamerala viac na denné stacionáre. Keby som mala zhrnúť teda službu, ktorú ste načrtli v zákone o sociálnych službách, zopakujem, že podľa mňa je chybou, že ste to zaradili do zákona o sociálnych službách, že mali ste ísť cestou samostatného zákona, tak ako ste to neváhali urobiť pri napríklad komisárke pre zdravotne postihnutých, pre deti, hej? Nešli ste do rozšírenia, ja neviem, práv ombudsmanky alebo kompetencií ombudsmanky, ktorá je ústavou zakotvená, tak mi je čudné, že prečo ste v takejto veci, keď ide o deti, o maloleté deti, nevytvorili samostatný zákon, ktorý by naozaj zhŕňal všetky informácie, komprimoval to, čo je nutné v tomto období do detí investovať, a z toho by vyplynuli určite podľa mňa lepšie riešenia ako to, ktoré ste navrhli teraz.

    A teda k tým denným stacionárom. Už sme sa aj, myslím, v minulom volebnom období, pán minister, bavili o tom, že naozaj je to spôsob alebo že to vníma ministerstvo, a verím, že v niektorých prípadoch to tak bolo, že to vníma ako zdroj príjmu u niektorých zariadení alebo u niektorých jednotlivcov. Takže chápem, že išlo o to vytvoriť podmienky, ktoré by sprísňovali kritériá. Ale obávam sa, že tie kritériá ste nastavovali tak, že dôjde k likvidácii nielen tých, ktorí zneužívali túto formu, ale ktorí ju aj reálne vykonávali.

    A teraz prečo si to myslím? Teraz možnože také malé opatrenie, že čo sa mi zdá len ako nezosúladenie. Denné stacionáre majú teda zadefinovanú prevádzkovú dobu na osem hodín. Poskytovanie služby sa zavádza na minimálne štyri hodiny denne. Zo zákona o kompenzáciách opatrovateľský príspevok sa kráti, ak sa poskytuje služba nad 20 hodín týždenne, zatiaľ čo ale ambulantné služby majú stanovenú dotáciu na 80 hodín mesačne. Len toto, ide vlastne, keď sa napočíta, že 20 krát 4 je 80, takže aj jedno, aj druhé vychádza, že 80 hodín mesačne. Ale vzhľadom na to, že naši úradníci si častokrát rôznym spôsobom vykladajú ustanovenia, že či by nebolo rozumnejšie zosúladiť v týchto dvoch zákonoch práve toto rozdelenie alebo výšku dotácie, časovej dotácie na túto službu, aby neprišli o príspevok. Takže to je len taká naozaj pripomienka. Alebo môže sa stať, že niekedy klient tam bude šesť hodín, inokedy dve hodiny a práve príde úradník, ktorý tam, keď bude tých šesť hodín alebo teda bude mať výkaz, že za ten týždeň to presahuje, nepresahuje a proste aby nevznikali zbytočné možno nezrovnalosti a zbytočne im boli odoberané kompenzačné príspevky alebo, naopak, aby neboli dávané kompenzačné príspevky a nemali by byť. Takže toto, prosím, porozmýšľajme, že či by nebolo vhodné zosúladiť oba zákony.

    Tunak ma napadla taká myšlienka, čo sa týka toho, tej likvidácie, možnože sa moc silno vyjadrujem, ale nenapadá ma teraz iné slovo, že idete na to tak celkom sofistikovane, že nie ani cez zákon o sociálnych službách, ale idete na to cez práve vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorá upravuje napríklad priestorové vybavenie. Je zvláštne, že práve ambulantné služby sú vyňaté z prechodných ustanovení, ktoré táto vyhláška ustanovuje. Sa mi to zdá naozaj až diskriminačné a nespravodlivé, že iné sociálne služby majú odklad až do prvého, alebo teda majú ten rok na to, aby si upravili priestory podľa novej vyhlášky. Ale práve tieto ambulantné služby, kde sú aj stacionáre, no a proste všeobecne ambulantné služby to majú stihnúť teraz do začiatku roka. Je to také, nezdá sa mi to spravodlivé. Jedná sa teda o § 15a) ods. 3.

    Tiež sa mi zdá zvláštne, ale na druhej strane pochopiteľné, toto už je z vášho zákona, že sa ruší podmienka odkázanosti na druhý stupeň pre možnosť poskytnutia príspevku na službu na denný stacionár. Tu mám takú podotázku, že kde s ľuďmi, ktorí majú odkázanosť II, ktorí sú posúdení na odkázanosť II, do DS-ka už nebudú môcť ísť, ale či existuje nejaká náhradná služba, ktorú im vie štát poskytnúť, alebo teda hej, v mene štátu, keďže štát tvorí legislatívu. Napadá mi najskôr, že denné centrá, hej, čo boli voľakedy kluby dôchodcov. Ale nie som si celkom istá, že predsa len človek, ak má odkázanosť...

    Verím tomu, že spôsobí to chaos alebo problémy, lebo nové zariadenia asi ťažko budú vznikať, že zasa by to zostalo na samosprávach, že či by vytvorili tie kluby. Vieme, že niekde sú dotované, niekde si málo doplácajú. Je to naozaj na samosprávach alebo samosprávy to riešia rôznym spôsobom, ale ťažko povedať, že či by vznikali nejaké nové denné centrá, ktoré by si pravdepodobne doplácali seniori. Ale treba si uvedomiť, že to nie sú zlí, zlí, nenapadá má správne slovo, ale proste sú to ľudia, ktorí sú menej samostatní. Pôjdu možno na opatrovateľskú službu s obedom, budú si to platiť. Alebo keď nebudú mať, nebudú si to platiť, ale určite si myslím, že ich to vyjde drahšie, pretože keby aspoň mohli tie denné centrá poskytovať stravu. Jako verím tomu, že sami si variť nebudú, takže môže dôjsť opäť k zhoršeniu jej zdravotného stavu a situácii.

    Takže možno by som bola rada, keby ste len reagovali, akým spôsobom ľudia s odkázanosťou dvojkou by mohli prísť k nejakej náhradnej službe.

    A teraz tá vyhláška ministerstva zdravotníctva. Zaujalo ma, alebo teda toto bolo najviac pripomienok, ktoré som začula na margo aj denných stacionárov, oddychová miestnosť, postele pre každého, že či je to naozaj takto nutné robiť. Lebo tak, ako je nastavená tá vyhláška, obávam sa, že ani mnohé domovy sociálnych služieb nebudú vedieť fungovať. Budú musieť, ak majú existujúce zariadenie, tak im nezostane asi nič iné, iba nanovo pristaviť miestnosti, v ktorej by bola oddychová miestnosť, tá oddychová miestnosť je už teraz, hej, povinnosť, aby ju mali, ale neni povinnosť mať pre každého lôžko. Teraz sa zavádza povinnosť mať pre každého lôžko, že keď by ste mali tie priestory, ktoré sú obsiahnuté vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, tak vám nezostane nič iné, ako iba naozaj pristaviť miestnosť. Aj keď viete, že reálne sa vám ani raz nestalo, že by všetci klienti chceli v rovnaký čas oddychovať.

    Takže tiež by som vás prosila na odpoveď, alebo o odpoveď na túto, na tento problém, ktorý vnímam dosť vážne. A hovorím teraz nielen o denných stacionároch, ktorým to urobí veľký problém, ale hovorím aj o zariadeniach sociálnych služieb, ktoré takisto sa na to sťažovali. A zopakujem, že o to nespravodlivejšie sa mi zdá, ak ambulantné služby sú práve z prechodných ustanovení vyňaté, že keby ste mi to vedeli zdôvodniť, bola by som vám veľmi vďačná.

    Načrtla som zopár teda aj diskriminačných opatrení, ktoré považujem za nie celkom šťastné riešenie, riešené. Zopakujem, že chápem, že vláda má záujem odstrániť zneužívanie služieb, poskytovania služieb niektorých, v tomto prípade denných stacionárov. Ale spôsob, ktorý si zvolila, nie je celkom správny. Určite by bolo oveľa vhodnejšie, ak by sa naštartovali, naštartoval systém kontrol, aby sa dokázali, kde by sa už dokázali kontrolovať štandardy kvality a proste to by bolo naozaj, to by bol naozaj čas, keby budeme vedieť aj zhodnotiť kvalitu poskytovanej služby. Takto odstrihneme možno zbytočne aj také stacionáre alebo takých poskytovateľov služieb, ktorí službu robia dobre, statočne, ale len kvôli veľmi silným požiadavkám aj z ministerstva zdravotníctva, možno aj drobným opatreniam v zákone o sociálnych službách nebudú vedieť ďalej túto službu prevádzkovať.

    Takže celkovo tento zákon, ktorý má vo vienku dve oblasti hlavné, dve hlavné oblasti, hodnotím dosť negatívne, pretože službu poskytovania starostlivosti o deti do troch rokov podľa mňa ministerstvo nezvládlo správnym spôsobom. A čo sa týka služieb ambulantných alebo teda denných stacionárov, tam dôjde, obávam sa, aj k likvidácii tých, ktorí si to skutočne nezaslúžia.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja zase pôjdem z praktického hľadiska, aj keď nerozoberáme tu dneska denné stacionáre.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale poviem, moment, nemusíte na mňa kričať, pani kolegyňa, doteraz ste rozprávali, ja som bola ticho, pani Jurinová.

    Chcem povedať jedno, ako primátorka mesta, keď sa začal zákon o stacionároch, alebo denné stacionáre začali platiť, tak ja som mala toľko žiadostí na stole a každá jedna žiadosť bola do reštaurácie, normálne reštaurácie a keby som ten zákon možno neovládala, lebo nie každý primátor ako..., tak normálne povolím, viem, koľko som mala sťažností, ale normálne to boli reštauračné služby, kde ste dostali dajme tomu na klientov 40-tisíc euro, 20-tisíc ste dali na obedy a 20-tisíc zostávalo bez toho, aby ten klient mal akúkoľvek zabezpečenú činnosť.

    Potom, samozrejme, prišli aj nové hygienické normy na základe už teda našich požiadaviek, pretože aj tí hygienici to kontrolovali presne podľa tých starých noriem. A ja si myslím, že naozaj ak má byť denný stacionár a má to byť celodenná starostlivosť, tak ten senior si potrebuje aj oddýchnuť. Určite nielenže príde, naobeduje sa, zahrá karty a odíde domov. Ale jednoducho musí mať aj oddychovú miestnosť, pretože keď budeme my mať 80 rokov, tak určite nezvládneme tú záťaž celý deň.

    No a čo sa týka ešte tých jasličiek a škôlok, na dovysvetlenie. Nestavajme len to, že nejaké súkromné centrum, ktoré má päť detí alebo desať detí a má jasličky, ale my podporujme tam, kde sú aj materské škôlky, jasle, kde je tá odbornejšia starostlivosť a kde naozaj tie deti, tá mamička predsa nie je, že dá decko do jasličiek jedno, tak aj druhé tam musí dať, aj keď má 2,5 roka, ho tam nemôže dať. Veď ona ho môže dať do inej, do škôlky, ktorá je vedľa toho, aj dvojročné, ak dá lekár potvrdenie. Všetko to sa môže vlastne vyriešiť, len nevieme si predstaviť, ako to v praxi funguje. My si vymyslíme jeden model, alebo teda opozícia si vymyslí, že sú jedny jasličky a tam musia ísť všetky deti. No prax je úplne iná. Takže to by som chcela povedať aj o tých stacionároch.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    Nerozumiem, pani kolegyňa, že prečo ste povedali na začiatku to, že prečo sa venujeme stacionárom. No venujeme sa im preto, lebo toto je obsah novely zákona, hej? Tak ako som povedala, rieši dve veci. Jedným z nich je stacionár. A to som aj vysvetlila, že je mi úplne, ako logicky chápem, prečo sa ministerstvo rozhodlo určitým spôsobom regulovať túto činnosť, lebo sa zneužívala, to som aj povedala. Aj som videla štatistiku, že naozaj najviac stacionárov vzniklo, teraz si nepamätám, či v Prešovskom kraji, ale na východe. Neviem, či 177, hej, proste naozaj veľa. Dobre, regulujme.

    A ani som nenapadla, že je tam nutná oddychová miestnosť. Napadla som to, že aj v tých stacionároch, jak ste si ich chodili, vždy sa nájde niekto, kto nechce spať v rovnakom čase. Jednoducho mať presný, mať počet postelí na klientov je podľa mňa úplne zbytočná vec, že nie sme v materskej škole, kde je stanovený pre deti čas od druhej alebo od dvanástej do druhej sa spí. Takto to, viete, že v denných stacionároch nefunguje ani v zariadeniach sociálnych služieb. Takže toto som napadala, že načo, že podľa mňa je to naozaj úplne prehnaná požiadavka, aby aj tieto ambulantné služby mali v oddychovej miestnosti presne počet postelí, koľko majú klientov.

    A čo sa týka tých jasličiek, zdá sa mi, že také aj trochu, jako bez urážky, nemoderné myslenie v tomto. Naozaj, ak je trend v Európe vytvárania malých skupín školských, ja neviem, školských, myslím detských pri starostlivosti, my ideme zasa v socialistickom systéme. Hovorila som aj o tom práve, že úplnú komplikáciu vidím, ak bude táto trieda pri školskom zariadení, lebo školské zariadenie pôjde alebo predškolské zariadenie ide podľa zákona školského, ale táto starostlivosť o deti ide podľa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

  • Pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa na začiatku chcela vyjadriť k tým zariadeniam starostlivosti o deti do troch rokov v zmysle tej bezbariérovosti, ku ktorej som sa nevyjadrila vo faktických poznámkach, tie, ktoré hovoril pán Mihál. Napriek tomu, že ja by som, samozrejme, uvítala, keby sme už konečne mali všetky budovy bezbariérové a všetky zariadenia bezbariérové, teda hlavne tie inštitúcie, či už školské zariadenia, alebo teda úrady, napriek tomu tu vidím jeden malý problém.

    A ten problém je ten, že bezbariérovosť sa u nás nerieši systematicky a my nemáme, my nemáme žiadnu inštitúciu, ktorá sa tomu venuje a potom to tak aj vyzerá. Ja vám môžem hovoriť každý deň, s čím sa stretávam a čo akým spôsobom je, v úvodzovkách, bezbariérové. Z toho dôvodu si myslím, že prikazovať takýmto zariadeniam, aby debarierizovali svoje už existujúce zariadenia, ktoré vlastne ani s tým dopredu nepočítali, že takúto podmienku budú musieť spĺňať, je trošku, trošku obmedzujúce a je to niečo, ako, aj to, a to je jedno, že či sú to, či sú to zariadenia, ktoré sú ako podnikateľské subjekty, či sú to nejaké eseročky alebo fyzické osoby podnikajúce, alebo či sú to nejaké neziskové organizácie, všetkým to spôsobí problém. A jednoducho pri zakladaní takéhoto zariadenia, keď s tým raz nepočítali, tak ani tie priestory také nehľadali.

    Druhá vec je, že keby sa aj chceli presťahovať a keby chceli si nájsť nejaké priestory, môžem vám povedať, ja každý deň prosím, či už kolegov, alebo akékoľvek aj inštitúcie, aj neraz som bola na školeniach, vždy prosím všetkých, hľadajte bezbariérové priestory. Myslíte si, že nejaké nájdu? Nenájdu. Preto ja by som, teda ešte okrem toho, že, alebo teda, kde vidím ten problém, prečo tie bezbariérové objekty vôbec nemáme, je ten, že my nemáme odborníkov. My nemáme odborníkov na bezbariérovosť, my nemáme odborníkov, my nemáme dostatočný počet projektantov a my nemáme kontrolné mechanizmy, ktoré by toto hodnotili. Takže ja vôbec netuším, akým spôsobom sa budú hodnotiť potom tieto zariadenia z pohľadu bezbariérovosti a kto ich bude hodnotiť, keď skúsenosť je taká, že pri akýchkoľvek objektoch po kolaudácii sa zabudne na akúkoľvek bezbariérovosť a ona sa jednoducho zruší, pokiaľ sa dá.

    Preto vás možno, pán minister, vyzývam tak trochu, že hľadajte možno cestu spolupráce s ďalšími ministerstvami, ako tej bezbariérovosti pomôcť. A preto možno by sa mi zdalo rozumnejšie, keby aj tá účinnosť alebo keby ten termín, kedy už naozaj musia byť debarierizované aj tie jasle, aby bol reálny. Lebo obávam sa, že zas nám tu vznikne plno pseudobezbariérových zariadení.

    Ešte by som chcela povedať, že tá bezbariérovosť, čo sa týka týchto zariadení, je asi najmenej potrebná, že určite by bolo, určite sú dôležitejšie budovy, inštitúcie, ktoré tú bezbariérovosť potrebujú. Ale aj tak musím pripomenúť, že ona tá bezbariérovosť sa nerobí len kvôli deťom. Tie deti naozaj tam veľmi, s tým dieťaťom si poradíte, aj keď je ešte maličké, áno. Ale, samozrejme, je to aj kvôli rodičom.

    Čiže áno, ja určite som za to, ale hlavne tlačme na tie nové, novovznikajúce zariadenia, aby tie už spĺňali požiadavky, ale aby ich naozaj spĺňali a aby ich aj dodržiavali. Samozrejme, môže sa stať, že aj zamestnanec je s nejakým zdravotným postihnutím a takisto môže pracovať. Čiže áno, myslíme aj na túto skupinu ľudí a myslíme aj na tieto možnosti. Takže toľko asi k tej, tejto bezbariérovosti.

    No a ďalej by som sa chcela venovať denným stacionárom. Denné stacionáre sú jednou z foriem deinštitucionalizácie, ktoré majú za cieľ, majú podporovať komunitnú starostlivosť. Zámerom deinštitucionalizácie je vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom sociálnom prostredí komunity. Denný stacionár plní niekoľko úloh. Snaží sa o zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. Zabezpečuje nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby. Hlavne chráni pred sociálnym vylúčením fyzickej osoby a rodiny, lebo často je to jediná možnosť, kam sa títo ľudia dostanú.

    Ako je uvedené aj na stránke ministerstva, Slovenská republika sa pripojila k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí už v roku 2011. Teraz po piatich rokoch sme prišli na to, že nám pribúda zariadení denných stacionárov, a tak to treba zastaviť. Napriek tomu, že zoznamy čakateľov na umiestnenie do takýchto zariadení sú, ja vám môžem povedať, pani Vaľová, že mne, ja poznám zariadenia, navštívila som tie zariadenia, ktoré mi hovoria, že prijali by aj viacej tých ľudí a tí ľudia chcú ísť do tých zariadení, ale nemajú kam. Ich činnosť si môžte ísť kľudne pozrieť, ja vám dám aj kľudne kontakty.

    Ako už kolegyňa povedala, v súčasnosti, ak teda mám dobrú informáciu, by malo byť registrovaných 320 verejných aj neverejných poskytovateľov takýchto služieb, teda denných stacionárov, z čoho 52 je verejných. A ako tu už bolo povedané, medzi tými jednotlivými krajmi je veľký rozdiel v počte. Kým v Trenčianskom kraji ich je sedem, v Prešovskom kraji až 155. Ale z toho mne osobne vyplýva, že chyba nebude v zákone, ale chyba bude niekde inde. Chyba bude pri posudzovaní a pri otváraní tých zariadení.

    Znova sa hovorí stále len o zneužívaní a tieto pravidlá sú namierené proti zneužívaniu. Ja sa pýtam: Koľko zariadení, ktoré by mali zneužívať takéto, teda tento zákon, zákon o sociálnych službách, koľko takýchto zariadení ste, pán minister, zavreli? Myslím si, že znovu budú na to doplácať tie zariadenia, tak ako už povedala kolegyňa, ktoré chcú robiť poctivo sociálne služby.

    Ale dotkla by som sa niektorých tých navrhovaných zmien. V niektorých sa budem trošku opakovať, ale nebudem to moc naťahovať. Je to ten stupeň odkázanosti fyzickej osoby, ktorý teraz už môže byť v denných stacionároch len od stupňa dva, teda tri, pardon. V dôvodovej správe je uvedené, že nie je možné pri stupni dva vykonávať činnosti, ako plánovať, viesť a hodnotiť za účasti prijímateľa sociálnej služby individuálny plán, ktorého súčasťou je aj program sociálnej rehabilitácie. Ja teda vítam, že priamo v zákone som našla, že takýmto ľuďom, ktorí teda už nebudú môcť využívať denné stacionáre, je, musí byť, samozrejme, bezodkladne doručené oznámenie o tom, že nebudú môcť využívať takéto zariadenie a že im bude poskytnuté základné sociálne poradenstvo o možnostiach poskytovania inej sociálnej služby, ako je napríklad denné centrum, domáca opatrovateľská služba. Ja sa len obávam, ako to už z praxe poznáme, že či túto informáciu nedostanú na poslednú chvíľu, lebo bežne sa stáva, že rozhodnutie príde tri dni pred skončením povedzme tejto služby. A teda, že či dostanú naozaj nejaké relevantné informácie o tom, kam a akým spôsobom, kde sa môžu uchádzať o nejakú inú službu.

    Vzhľadom k individuálnym podmienkam a potrebám odkázanej osoby však nie je vždy vhodné poskytovanie inej sociálnej služby. Napríklad tá opatrovateľská služba spomínaná. A preto možno by mal zostať variant s tým denným stacionárom. Ja stále pripomínam, my sa nebavíme o zariadeniach, ktoré zneužívajú služby. Ja chápem, že to je problém. My nikto nechceme, aby sme tu mali zariadenia, ktoré sa proste priživujú na akýchkoľvek službách. Chcem tiež pripomenúť, že aj ten človek, ktorý potom nebude mať inú možnosť, môže vďaka tejto izolácii skončiť v nejakom úplne inom stupni odkázanosti len preto, že sa doslova zblázni doma.

    Ďalším problémom, a teda z tých, to mám spätnú väzbu z denných stacionárov, je uzatváranie zmluvy s prijímateľom sociálnej služby na dobu alebo teda na čas minimálne 80 hodín mesačne, keď to zjednodušíme. Teda môžu aj, samozrejme, menej, ale v tom prípade nedostanú príspevok na tohto klienta, a teda pre tých klientov bude povinné, aby v tom zariadení trávili tak veľa času, ako sa len dá.

    Ja v tomto nesúhlasím s vami, pani Vaľová, lebo vy ste povedali, že tam majú tráviť celý deň. Ale tie zariadenia sú určené aj pre tých, vy ste hovorili o tých relaxačných a že keď tam trávia celý deň, tak tam proste musia mať tie oddychové miestnosti. Ale tie zariadenia sú aj o tom, že sú tam ľudia, ktorí tam prídu na pár hodín a prídu tam na pár hodín preto, že jednoducho sú unavení, nevládzu, majú rôzne zdravotné obmedzenia a jednoducho im stačí tam byť pár hodín v takomto zariadení a 80 hodín je pre nich naozaj likvidačné. Navyše, tie zariadenia, ktoré som ja navštívila; ja vám ich hneď poviem, nebojte sa; navštevujú; sú na východe. Tie zariadenia, ktoré som navštívila, do týchto zariadení prichádzajú tí klienti aj desiatky kilometrov a naozaj im sa často stáva, že do dobrých zariadení sa klienti zvážajú nejakým spôsobom alebo proste ich dovážajú. A aj zhodou okolností teraz pred chvíľkou som čítala informáciu, že mamička vozí do, ja neviem, bolo to možno školské zariadenie alebo iné, ale tridsať kilometrov. A to je proste bežná situácia a to sa týka aj denných stacionárov.

    Tieto, keď sa bavíme, vy stále chcete počuť odo mňa, že kde som bola. Ja som naozaj bola na východe, v Lučenci, v Rimavskej Sobote alebo teda tam v tých končinách. Možno že to neni ani východ úplný. To sú miesta, kde; alebo teda musíme brať do úvahy aj tie regionálne rozdiely. A tam, pokiaľ je tam klient, ktorý má zdravotné postihnutie alebo respektíve rodina sa stará o takúto osobu, takúto osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, väčšinou sú aj v ťažkej finančnej situácii, nemajú prácu, sú na opatrovateľských príspevkoch, sú na invalidných dôchodkoch, čiže oni si reálne nemajú z čoho platiť veľmi takéto služby a zvlášť ešte, keď musia dochádzať. Tak tie príspevky nemôžu byť nastavené ani nejak veľmi vysoko, respektíve tie úhrady, ktoré si oni musia platiť.

    Ďalším problémom v týchto stacionároch... Problémom, no. Nechcem to nazvať úplne ako problém, lebo však je to, samozrejme, vítané, že tí pracovníci, ktorí, alebo tí zamestnanci, ktorí tam sú a pracujú s ľuďmi povedzme s mentálnym postihnutím, majú odborné vzdelanie, to je len plus a, samozrejme, sa to víta. Ale on, samozrejme, každý takýto zamestnanec má tak isto nejaké nároky a tieto počty a tá odborná zdatnosť tých zamestnancov tak isto môže byť v tomto prípade likvidačná, lebo zákon nijakým spôsobom nepočíta s tým, že sa bude príspevok pri takejto povinnosti zvyšovať.

    O priestorových nárokoch tu už bolo povedané a ja by som preto vám chcela predstaviť ešte v rýchlosti len jeden konkrétny príklad denného stacionára. Ide o stacionár, ktorý má zhruba 30 klientov a tí klienti majú nasledujúce stupne odkázanosti: stupeň II dvaja klienti, stupeň III sedem klientov, stupeň IV šesť klientov, stupeň V jeden klient, stupeň VI štrnásť klientov. To znamená, takmer polovica je s najvyšším stupňom odkázanosti. Súčasný počet tohto zariadenia; súčasný počet zamestnancov tohto zariadenia je sedem zamestnancov, pričom sú tam tri celé úväzky. Z toho jeden bol hradený z národného projektu na deväť mesiacov v súčasnosti. A potom sú tam ďalšie štyri úväzky, ktoré sú na polovičný úväzok. Už pri takomto zložení im bude chýbať jeden úväzok. Majú, samozrejme, problém; s tým, že tie úväzky majú aj vďaka tomu, že majú aj chránené pracovisko. Už teraz majú problém, že z čoho budú platiť toho jedného zamestnanca, ktorý bol hradený z národného projektu. Čiže už ten jeden človek je teraz otázka a teraz, samozrejme, plus navyše ďalšieho človeka by mali zamestnať. Z toho dôvodu im môže vychádzať jedine to, že znížia kapacitu zariadenia. Samozrejme, povedali mi, že okrem toho, že teda, nieže chceli znížiť kapacitu zariadenia, ale chceli kapacitu zariadenia zvýšiť a snažili sa o to ešte za starých podmienok, lebo majú ďalších šesť klientov, ktorí čakajú do zariadenia. To sa im nepodarilo a teraz, zdá sa, budú musieť ešte niektorých aj uvoľniť okrem teda stupňa odkázanosti II, ktorý, tí dvaja klienti, ktorí tam sú, žiaľ, tam už chodiť nebudú môcť.

    Novela zákona; teraz ešte pokračujem stále v tomto príklade; hovorí o povinnom počte hodín, teda koľko má klient stráviť v zariadení. Doteraz boli tie obmedzenia naozaj veľmi benevolentné. Bolo tam, v zákone bolo uvedené, že stačí prakticky jeden deň v mesiaci alebo jedenkrát za 30 dní, aby bol v zariadení a už vznikol nárok. Tak to si myslím, že to nie je problém tých zariadení, že to takto bolo nastavené. Ale, samozrejme, je to problém inde. Teraz sa to posunulo zase do úplne iného extrému.

    V tomto zariadení napríklad bolo, chodia klienti do tohto zariadenia na štyri až šesť hodín denne, niektorí dva-tri dni v týždni na osem hodín. Niektorí menej, ako im to vyhovuje. Samozrejme, treba tam rátať s tým, že môžu byť chorí, je tam nejaké chrípkové obdobie alebo sa napríklad necítia dobre v lete, a teda vynechávajú, samozrejme, a radšej sa izolujú doma. A z týchto 30 klientov požiadavku 80 hodín v mesiaci spĺňa asi desať. Ostatní sú na menej hodín, ale u každého je to viac ako 40 hodín. Takúto mám spätnú väzbu z jedného konkrétneho zariadenia. Priznám sa, že keď som v tom zariadení bola, to zariadenie pôsobí v dvoch domoch, je tam, ja si myslím, že priestorovo je naozaj, tie podmienky musia spĺňať, lebo je tam, vyzerá, že tam je, teda ako úplne z laického pohľadu nie je to, ako to býva u nás zvykom alebo ako to možno spomínala pani kolegyňa, že niekde v reštaurácii si zriadia nejaký kút. Tak tu to vyzerá, že je miesta dosť, ale napriek tomu je vidno, že to zariadenie žije skromne, pretože na prevádzku už im veľa peňazí nezostáva a musia si hľadať neustále sponzorov, musia si riešiť všetko svojpomocne a musia hľadať rôzne iné alternatívy na to, aby vôbec mohli fungovať. Nehovoriac o vybavení, že keď tam prídete, tak sú vďační, ak im niekto daruje nábytok, lebo proste na to už jednoducho im neostávajú peniaze. A naozaj z tohto pohľadu sa im ťažko funguje.

    Ako mi povedala pani riaditeľka tohto zariadenia, je naozaj pre nich problém, aby im zvyšovali tie platby, ktoré si musia za službu hradiť, lebo sú to ľudia, ktorí naozaj, matka sa tam stará, väčšinou sú to teda neúplné rodiny. Alebo teda nieže väčšinou, často sú to neúplné rodiny, matka sa stará o toho syna alebo dcéru a potom otec býva nezamestnaný, keďže je to tak, ako je, a preto sa teraz pýtajú, že čo vlastne majú robiť. Akým spôsobom majú ďalej, akým spôsobom majú ďalej fungovať a kde hľadať zdroje na fungovanie takéhoto zariadenia?

    Pani Vaľová, ja by som vás poprosila, trošku menej to komentujte, lebo vás počujem.

    A tak asi znovu ostane týmto, týmto; možno zamestnanci majú riešenie. Pôjdu a zoberú sa a pôjdu do Rakúska robiť opatrovateľov, ako to už býva zvykom, a zariadenie zanikne aj v tomto prípade.

    A tak ja vás prosím zvážiť niektoré tie podmienky, možno čo sa týka tých hodín pre jedného prijímateľa, aby tie podmienky neboli také likvidačné. A tiež vás prosím, aby ste sa viac začali zaujímať naozaj o tie zariadenia, ktoré fungujú, aby ste sa pýtali, aby ste si naozaj hľadali tie. Veď máte zamestnancov, ktorí, ako hovoríte, tam idú nechať dušu, tak nech vám dávajú spätnú väzbu o tom, ktoré zariadenia sú naozaj fungujúce, ktoré si myslia, že sú fungujúce. Navštevujte ich, pýtajte sa ich a potom budete vedieť, že či tie podmienky, ktoré ste nastavili, sú správne alebo to treba nastaviť nejako inak.

    Možno riešením by bolo v tomto prípade aj zaviesť rozdielnu sumu pri rozličnom stupni odkázanosti, pretože je rozdiel, či sa staráte o niekoho alebo či máte v zariadení niekoho, kto má naozaj ťažké zdravotné postihnutie, a teda zaberie čas možno jedného zamestnanca celého, alebo či ten človek reálne dokáže fungovať aj s tými šiestimi zamestnancami. Čiže aj toto je, aj toto by mohol byť kľúč, čím vyšší stupeň odkázanosti, tým vyšší príspevok na toho klienta.

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja len veľmi krátko. Povedali ste, že v Prešovskom kraji je vyše 150 stacionárov. To znamená, že keď rozprávate teraz, že v akej kríze sú stacionáre, že nestíhajú tam vyjsť finančne, neverím tomu, že by takto ich zakladali ako huby po daždi. Viete, jedna vec je štatistika a druhá vec je potrebné tú štatistiku aj overiť, ktorú vám niekto poskytne.

    Ja nie som proti tomu, aby boli denní stacionári. Je to vynikajúce zariadenie, ale nemôže to slúžiť len na to, že tam príde ten klient na obed, naobeduje sa, lebo má lacný obed, lebo štát pripláca, a odíde. Tam sa predsa musí robiť nejaká činnosť, musí sa robiť nejaká rehabilitácia s tými ľuďmi, musia tam byť nejaké zručnosti pre tých ľudí. My vlastne chránime klienta, aby ten klient naozaj, naozaj; lebo tým pádom, ak ten stacionár bude slúžiť, že prídeme na obed a odídeme, tak ani ten klient sa nebude ani motoricky rozvíjať, nijak. A potom nám upadne a odíde do tých sociálnych služieb. Ale práve na to sú tie stacionáre, aby sa s tými klientmi tam pracovalo, aby si mohli oddýchnuť, a nie, aby tam prišli na dve hodiny, ale naozaj, aby ten pobyt tam bol minimálne možno do tej sedemnástej, aby s nimi boli rôzne aktivity robené, aby ten človek, ktorý už má tie schopnosti obmedzené a tak ďalej, aby sa venovali aj po tej psychickej stránke, po poradenskej stránke, tak ja v tomto vidím takú činnosť. A myslím si, že naozaj tie stacionáre musia plniť svoju povinnosť. Nemôžu rásť ako huby po daždi a ešte keď poviete, že v reštaurácii. Žiaden kútik nechceli v reštaurácii, žiaden kútik. Reštaurácia, bum.

    Takže viete, trošku sa na to treba pozrieť, nielen čo vám niekto štatisticky napíše, ale naozaj treba tam ísť a pozrieť si tú činnosť od rána a ako tí klienti tam naozaj sú. Ja si myslím, že treba nám denné stacionáre. Je to oveľa lepšie, keď je klient doma a odíde do denného stacionáru, kde má aktivity, kde proste sa oňho starajú, kde sa motoricky rozvíja, ale nie že tam príde na hodinu. Podporujem denné stacionáre a myslím si, že sú veľmi potrebné, pretože naozaj ten klient v domácom prostredí sa cíti, aj ten dôchodca lepšie.

  • Škoda, že nemôžem reagovať na svoju predrečníčku, lebo keby som mohol, tak by som povedal, že súhlasím s jej príspevkom.

    K tým 320 eurám, za 5 rokov, pán minister, čo vlastne ste vo funkcii, dopĺňam pani kolegyňu, tak ste viac ako zdvojnásobili objem peňazí, ktoré týmto spôsobom idú do zariadení, čo je všetka česť; strojnásobili, môže byť, to je všetka česť. A tá matematika vlastne teda hovorí, že ste podporili viacej miest, viacej klientov v zariadeniach za tých päť rokov, čo teda kvitujem a rešpektujem, len sa treba zamyslieť nad tou samotnou sumou, lebo 320 eur v roku 2011 sa nerovná 320 eurám v roku 2016 alebo v roku 2017. Už len keď si zoberieme rast minimálnej mzdy, znovu sme pritom, a z toho nadväzujúcich všetkých povinností, ktoré si musia plniť zriaďovatelia, čiže ten rast miezd za posledné roky naviazaný na rast minimálnej mzdy bol pomerne prudký, čo svojím spôsobom tiež kvitujem. Len tým pádom, tým pádom zrejme tí zriaďovatelia za tú dobu majú úplne iné požiadavky, ako vyfinancovať zariadenie, najmä pokiaľ ide o mzdové a osobné náklady, ako to bolo pred piatimi rokmi.

    Čiže už len z tohto pohľadu si myslím, že sa treba zamyslieť nad tou sumou 320 eur, pohrať sa s ňou, ale v každom prípade tým myslím to, že určite ju treba zvýšiť, pretože to nemôže predsa dnes stačiť, keď to hoci stačilo pred piatimi rokmi.

  • Ja teda budem reagovať na pani Vaľovú.

    Pani Vaľová, ja som rada, že sme konečne našli spoločnú reč, lebo ja som hovorila presne o tomto, čo ste vy teraz povedali, že tie, ja som hovorila len o zariadeniach, ktoré takúto činnosť vykonávajú a naozaj robia presne takú tú, také tie tvorivé aktivity, rozvíjajú schopnosti. A všetko toto naozaj robia počas celého dňa a to, že či tam príde klient na štyri hodiny ráno alebo poobede, alebo proste v akomkoľvek čase, kedy mu to vyhovuje, to už je druhá vec.

    A hovorila som tiež o tom, že tie zariadenia, ktoré sú a vznikali a prečo ich je tak veľa, lebo naozaj si našli spôsob alebo teda zistili, že je veľmi jednoduché to zariadenie otvoriť, keďže mu stačí fungovať jeden deň v mesiaci. A to ale zase neni chyba zase tých ľudí, takto to bolo v zákone uvedené a ten zákon, žiaľ, nebol dokonalý. Takže v podstate ministerstvo umožnilo tým ľuďom takto fungovať, ale nemôže zase trestať tých, ktorí naozaj tú činnosť poctivo vykonávali. Takže o tom sme sa bavili a o tom som ja celý čas rozprávala, ak to teda nebolo jasné.

    Takže ja si, ja naozaj chcem, aby tie stacionáre, ktoré pomáhajú tým ľuďom a ktoré socializujú tých ľudí, fungovali aj naďalej a aby sa zavreli tie zariadenia, ktoré naozaj neplnia tento účel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister sa postavil, takže predpokladám, že chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, aj z úcty k pánom poslancom, ktorí diskutovali, lebo ja oceňujem vecnosť tej diskusie, chcem poďakovať a možno hneď v úvode povedať, sme v prvom čítaní, to je skôr filozofia zákona, ja ponúkam možnosť stretnutia s odborníkmi, s ľuďmi z ministerstva ešte pred výbormi a môžeme sa baviť o niektorých, nazvem to, vašich pripomienkach, pozmeňovacích návrhoch. Ak nájdeme nejaký spôsob riešenia, budem len rád.

    To však, čo odmietam, pán Mihál, toto nie je šité horúcou ihlou. Malo to svoj klasický štandardný priestor, prešlo to všetkými inštitúciami, ktoré sa týkajú, napríklad výbor pre práva detí a sociálnoprávnu ochranu detí, ďalší výbor, ktorý sa týka zdravotne ťažko postihnutých, kde sú, vy dobre viete, reprezentanti nielen štátu, ale z 50 % aj mimovládnych organizácií zriaďovateľov ako takých, to znamená, že toto odmietam, že by to...

    Viete, samotná filozofia zákona musela z niečoho vychádzať. V minulosti takéto služby boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. Veď klasické sestričky boli v jasliach, ktoré zabezpečovali tú opateru a služby. To je dneska za nami, my sme mali predtým rokovania aj s ministerstvom zdravotníctva, aj s ministerstvom školstva, pretože isté prieniky celkom prirodzene, a to tu bolo povedané, vo viacerých oblastiach sú. Len možno aj odpoveď, prečo sme to dali pod systém sociálnych služieb, súvisí aj s tým prechodným obdobím, ktoré je tu definované pre tie zariadenia, ktoré dnes fungujú a majú niektoré úkony a úpravy urobiť do konca budúceho kalendárneho roku.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má jediný dotačný mechanizmus, kde sa dajú hradiť, použijem výraz, tvrdé peniaze, to znamená investičné peniaze, cez ten klasický zákonný dotačný systém ministerstva. Všetko ostatné sú mäkké peniaze. To znamená, ak aj máme záujem pomôcť, a ja mám záujem viacerým, toto je jediná možnosť. Ak by som aj tú vylúčil, v tom prípade ministerstvo práce je mimo obliga z hľadiska možnosti investičnej pomoci na výdavky, ktoré môžu pre tie terajšie zariadenia súvisieť s tým, že by museli pripraviť a prispôsobiť tie svoje priestory, aby zodpovedali tejto litere zákona. Aj to bol jeden z dôvodov.

    No a samozrejmá vec, že ďalší dôvod, ktorý s tým úzko súvisí, sú isté normy, ktoré sme nemali záujem nanovo formovať, ale ich prebrať. To sú napríklad vyhlášky ministerstva zdravotníctva. No my nemôžeme ísť v zariadeniach, kde je zabezpečená starostlivosť o deti po tri roky, s nižšími požiadavkami a štandardmi, ako majú deti nad tri roky. To si myslím, že je úplne logické a nevyhnutné, aby tieto štandardy boli zachované aj tu.

    Z celej tej diskusie aj z tých vašich pripomienok, kolegovia hlavne z opozície, až tak príliš, by som povedal, vyčnievalo, že celý ten rozmer vášho rozmýšľania je z pohľadu toho zriaďovateľa. Môj je trošku širší. Samozrejme, v plnej miere si uvedomujem, že ten zriaďovateľ je prvý predpoklad pre to, aby nejaká tá služba bežala, ale aj tí neverejní poskytovatelia, a ja to nemám problém povedať natvrdo, hoci to niekto nerád počúva, ak si niekto myslí, že sa dá robiť biznis cez sociálne služby, tak sa mýli. To je služba, to je o niečom úplne inom. Mohol by som veľmi jednoducho povedať, sú tu aj primátori, že sociálne služby sú originálnou kompetenciou obcí a miest, decentralizácia, vieme kedy, a pre štát by to mohlo byť finito. Ale to by bolo veľmi zlé. Preto napríklad za posledné dva roky išlo na terénne opatrovateľské služby prostredníctvom európskeho sociálneho fondu 100 miliónov.

    Z toho, z čoho sa desím, čo môže byť po roku 2020, keď tie prostriedky cez európske fondy zďaleka nebudú také, ako sú dnes. Postupne pripravujem, snažím sa apelovať aj na predstaviteľov ZMOS-u, aby sa na to pripravili, pretože tie služby sú a budú potrebné, aby bežali aj po tomto období. Alebo sa potom poďme vrátiť a poďme prehodnotiť, či tá decentralizácia bol ten správny ťah, že či to netreba vrátiť naspäť štátu. Ale to sa potom budeme baviť o školstve, o sociálnych službách a skutočne, áno, potom sa vrátime do socializmu. A to asi v tomto prípade nikto asi neočakáva.

    Chcem povedať jednu vec, že aj pri tých, riešení tých pripomienok došlo k veľmi veľa ústupkom, niekedy si dokonca myslím, že úplne na hranu, aj v takých veciach, ako je počet detí. Je logická vec, že sme museli urobiť istú bariéru a nebrať dieťa, prepáčte mi za výraz, ako kus. A to tu bolo povedané. Dieťa do jedného roka potrebuje inú starostlivosť ako nad. Minimálne je dôležité, či je mobilné, pohyblivé alebo či potrebuje, alebo či je lezúň. To znamená, že tu boli tie veci zohľadnené, a preto hovoríme o 12 deťoch, môže sa zvýšiť o ďalšie tri v prípade tohto veku, ktorý som tu pomenoval.

    Počet zamestnancov, opäť na tých rokovaniach sa v maximálnej miere vyšlo v ústrety jednotlivým zriaďovateľom. Kvalifikačné predpoklady, dali sa isté, nepoviem, výnimky, ale zohľadnila sa doterajšia prax. Áno, 50-ročný človek, ktorý ja neviem 20 rokov robí takúto službu, vie toho ďaleko viac ako človek s diplomom a ja neviem tretím stupňom vysokej školy. To znamená, toto sme tiež zohľadnili, čo je veľmi dôležité, dokonca ani si to neviem predstaviť bez týchto 50-ročných alebo opatrovateliek, že by tieto zariadenia mohli ďalej aj takto fungovať.

    Ďalej personálne normatívy ohľadom denných stacionárov, tam boli tiež urobené veľmi, veľmi vážne ústupky. Tým len sa snažím naznačiť, že všade, kde to bolo možné, bol maximálny záujem zohľadniť aj tú nákladovosť a, samozrejme, aj ten pohľad toho zriaďovateľa. Treba však vidieť jednu vec, že nad limity, ktoré sú v súčasnosti platné pre tie predškolské zariadenia, sa nedá ísť, ani nebolo možné a to by som nikdy nepripustil, lebo by sme sa dostali niekde úplne inde.

    A teraz k niektorým tým konkrétnym otázkam. Podmienky sú likvidačné z hľadiska... No, opakujem ešte raz, tie podmienky sú stanovené na základe doteraz platných kritérií a tie podmienky budú posudzovať, myslím, že pani poslankyňa sa pýtala Jurinová, vyššie územné celky. Áno, na nich je to postavené s tým, že oni budú tí, ktorí budú musieť posúdiť to zariadenie, spĺňa tieto požiadavky na to, aby takúto službu mohlo jednoducho poskytovať.

    Ďalej, tri roky a viac, ja tomu rozumiem, ale treba si uvedomiť jednu vec, ak dieťa dosiahne vek troch rokov v čase, keď navštevuje to zariadenie, tak do konca kalendárneho roka môže ostať. Opakujem, do konca kalendárneho roka môže ostať. Ale je logická vec, že ďalej nemôže ostať. A tu sme narazili na veľmi veľký odpor hlavne odborníkov, pedagógov z ministerstva školstva. Úplne iné postavenie. Zákonné podmienky má klasické predškolské zariadenie. A to nie je len pohľad úradníka, áno, sú to aj európske normy, ktoré sme v tomto smere prebrali, jednoducho tie sa musia akceptovať, pretože to predškolské zariadenie má úplne iný účel, a to je už kompletná príprava dieťaťa na vstup do školy a splnenie tých podmienok, ktoré z toho vyplývajú. Ale dôležité je toto, aby to nazeranie nebolo, že je to len pohľad ministerstva práce, tvrdá komunikácia a konzultácia. Ja by som tiež bol býval rád, keby ministerstvo školstva túto službu bolo prevzalo. Ale znova je tá odpoveď možno byrokratická, ale áno, do troch, nad tri roky. Aj z hľadiska čerpania eurofondov, hoci sme pod jedným riadiacim orgánom, ktorý je pod mojím ministerstvom, nemôžu tí školáci čerpať na deti do troch rokov. To môžme jedine my.

    Limity detí, povedal som už predtým, boli tu aj isté ústupky. Ale to, čo je tu momentálne definované, je, hovorím, je krajnosť a nie je možné vôbec uvažovať niekde inde a ďalej, pretože to jednoducho vyplýva aj z legislatívy a s úpravami členských štátov Európskej únie, my sme tu nevymýšľali niečo, ale prevzali legislatívu, ktorá je všeobecne v Európe ako taká platná.

    K tým pokutám, tie, si treba uvedomiť dve veci, že to nie je pokuta alebo nebude to pokuta, ak to bude takto prijaté, za niečo, čo súvisí napríklad s vytvorením podmienok pre bezbariérovosť. Nie, tam je klasické správne konanie, ktorá je pokuta maximálne do 2-tisíc eur, to je, ak niekto bude prevádzkovať túto činnosť a nebude mať na to oprávnenie. To je, ako keď niekto podniká a nemá živnostenský list. Toto je dôležité si uvedomiť, že toto je pod takouto vysokou sankciou riešené a myslím, že je to úplne logické, však tomu asi máme záujem jednoducho zabrániť.

    Príspevok, áno, súhlasím s vami, že; som aj pripravený na to, ak nadobudne účinnosť táto novela, že po nejakom krátkom čase veľmi hlboko rozanalyzujeme možnosti a podmienky, ktoré s týmto súvisia, a budeme sa baviť aj o tom príspevku. Ale stále čo chcem zvýrazniť, je to prís-pe-vok. My neriešime kompletnú náhradu nákladov na, ja neviem, jedno dieťa alebo vôbec chod toho zariadenia. Tá stavba, tá pozícia aj prostredníctvom prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je o príspevku. Ale vôbec nevylučujem, že keď sa zobjektivizujú veci, budeme mať zas záujem, tak jako v prípade pred rokom, keď sme dvíhali o 50 eur príspevok na škôlky. A aby sme tieto veci zhodnotili a navýšili tento prostriedok, ale znova to bude treba objektivizovať, lebo sú veľké rozdiely, východ, západ, Bratislava, čo je štandard, čo nie je štandard, to tu v značnej miere tieto veci boli pomenované. Vôbec túto otázku neodkladám, naopak. Od prvého dňa účinnosti zákona budeme mať záujem tieto veci analyzovať a eventuálne sa k nim aj veľmi rýchlo vrátiť.

    No, bezbariérový prístup. Slovenská republika prijala medzinárodnú zmluvu, a to je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tá nás zaväzuje, veď medzinárodné zmluvy sú nad domácou legislatívou.

    Pani poslankyňa, ja sa priznám, že ste ma prekvapila. Ja úplne vnímam istú solidaritu voči kolegom z opozičných poslaneckých lavíc, to je úplne prirodzené. Ale, prosím vás, vy musíte uplatňovať tú solidaritu voči rovnako postihnutým osobám, ako ste vy. Vy by ste ani nemala polemizovať, či by tieto zariadenia mali alebo nemali mať bezbariérovosť. Vy ste dobre povedala predtým, to nie je len o deťoch, to je o starých rodičoch, o rodičoch, ktorí chodia, ktorí zabezpečujú. Áno, a to môže byť aj o konkrétnych zamestnancoch, ktorí tiež by mali mať vytvorené podmienky pre to, aby v takýchto zariadeniach mohli pracovať. Veď s tým máme veľké problémy. Drvivá väčšina firiem radšej zaplatí pokutu a nezamestná zdravotne ťažko postihnutého. Takže od vás očakávam trošku iný pohľad.

    Absolútne nepripustili diskusiu na výbore pre zdravotne ťažko postihnutých vaši kolegovia, ktorí reprezentujú tých 50 % mimovládnych organizácií, ten iný, tretí sektor, že by sme sa mali o tomto, mali alebo nemali baviť. Každá verejná budova by mala byť týmto jednoducho zabezpečená. Zato bola veľká polemika dokonca pri formovaní a stavbe stavebného zákona, aby sa to už tam priamo tieto veci objavili, a bolo úplne jasné, že nie je možné tu dávať nejaké výnimky.

    Samozrejmá vec, že táto otázka môže byť predmetom debaty u tých zariadení, ktoré dnes bežia, do akej miery túto otázku dokážu do konca toho budúceho roku poriešiť, ale my musíme mať záujem na istých štandardoch. Bez ohľadu na to, kde to zariadenie je. Veď hlavná príčina alebo hlavný obsah musí byť zabezpečenie bezpečnosti pri takýchto službách hlavne pre to dieťa. Z toho sa všetko ostatné odvíja. A myslím si, že toto je jednoducho veľmi, veľmi potrebné.

    Ešte raz chcem oceniť tú diskusiu...

    Podívajte sa, k denným stacionárom tu ešte možno treba niečo povedať. To je 184 euro mesačne na jedno miesto v dennom stacionári. My sme vykonali desiatky kontrol. Keď sme robili túto novelu, sedelo sa zo ZMOS-om, ktorý je, obce sú a mestá veľkým zriaďovateľom alebo najpočetnejším, a sedelo sa aj s neverejnými poskytovateľmi týchto služieb. V podstate toto je istý kompromis, ku ktorému sme dospeli s tou spoločnou rozpravou a hľadaním riešení ako ďalej. Ja mám konkrétne známosti z minulosti, z ľudí, ktorých som aj poznal a ktorí prišli a povedali, vieš, doteraz som mal hotel. Ten hotel nevynáša, ale toto je dobré. Ja prechádzam a budem realizovať denný stacionár. Ja to nebránim tomu, ale to nemôže byť náhrada nejakých, ja neviem, podnikania, ktoré nejde. To musí byť skutočne služba, ktorá plní ten účel, a ja v maximálnej miere ju podporujem.

    Ale tu dobre bolo povedané, skúsme sa baviť o tom, čo by malo plniť centrum a čo už denný stacionár a tam je úplne logické, že aj isté kritériá na ten stupeň odkázanosti. Veď pri tom, čo som povedal, že sme dali len za posledné dva roky 100 miliónov eur do terénnych opatrovateľských služieb, tí opatrovatelia veľmi veľa vedia urobiť u toho, u toho, ja neviem, dôchodcu, seniora alebo človeka, ktorý je na tú pomoc odkázaný, priamo doma. A filozofia tejto vlády a hlavný prístup je urobiť všetko preto, aby ten človek mohol ostať čo najdlhšie a čo najviac v tom svojom prirodzenom prostredí. To znamená v kruhu rodiny. Každé jedno sociálne zariadenie je až istá nevyhnutnosť, ktorá by následne po splnení týchto podmienok mala tak trošku nasledovať.

    No a čo sa týka k tej pripomienke 320 eur, pán Mihál, áno. Ja s vami súhlasím, nehovoriac o tom, že tých 320 eur dnes funguje obciam a mestám, pretože nie vždy VÚC-ky takýmto spôsobom riešia, zazmluvňujú minimálne tých neverejných poskytovateľov aj napriek tomu, že im to zo zákona vyplýva. Zazmluvnia toľko, čo uznajú za vhodné a za potrebné, na čo majú prostriedky rozpočtované a niekedy ten problém je inde. To znamená; hovorím to ešte raz. Je pripravovaná legislatíva, ktorá ide v budúcom roku do legislatívneho procesu, kde bude úplne inak riešená otázka sociálnych služieb, a to je stupeň odkázanosti. 320 eur skončí. Ale stupeň odkázanosti na klienta bez ohľadu na to, či je u neverejného, či je u vúckarského zariadenia, alebo či bude u miest alebo obcí. Áno, mestám a obciam dáme potom nejaké prechodné ustanovenie, aby sa vedeli pripraviť na ten nový stav, lebo aj terajšie sociálne zariadenia vo viacerých obciach sú také, že je tam 90 a viac percent mobilných klientov a oni budú relatívne na tom slabšie z hľadiska dotácií, ktoré doteraz dostávali, pretože iste na mobilného nepôjde taká dotácia ako na toho imobilného. Ten stupeň odkázanosti bude aj finančne limitovaný a rozdelený.

    Toľko z mojej strany. No a k tým denným stacionárom jedno číslo. Ak má ten stacionár 30 klientov, musí mať 5 zamestnancov. Tam ide dotácia 5 520 eur len zo strany štátu. Tým som povedal všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 243, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 246.

    Pán minister Richter, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.

    Navrhovaná novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – ´20, v ktorom sa vláda zaviazala zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Z toho dôvodu je najvýznamnejšou zmenou v zákone úprava podmienok poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, konkrétne zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie z 220,52 eura na 247,62 eura a zvýšenie ochrany zostatku príjmu z 1,4- na 1,7-násobok sumy životného minima.

    Cieľom tohto opatrenia je stabilizácia skupiny poberateľov peňažných príspevkov na opatrovanie v produktívnom veku. Ide totiž o najohrozenejšiu skupinu poberateľov tohto peňažného príspevku, u ktorých klesá jeho priemerná mesačná výška vzhľadom na valorizáciu súm životného minima od roku 2013. K poslednej legislatívnej úprave výšok peňažných príspevkov na opatrovanie došlo v roku 2011, kedy sa ochrana zostatku príjmu zvýšila z 1,3-násobku na 1,4-násobok sumy životného minima.

    V novele sa zároveň rozširuje výnimka zo započítavania príjmu a majetku nadobudnutého formou darovania. Oproti súčasnej právnej úprave sa peňažné dary do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v kalendárnom roku nepovažujú za príjem na účely tohto zákona. Takýto peňažný dar môže poskytnúť akýkoľvek subjekt. Zároveň sa rozširuje taxatívne vymenovaný okruh subjektov o cirkvi a náboženské spoločnosti, od ktorých sa poskytnutý finančný dar nepovažuje za príjem na účely tohto zákona. Súčasne sa dopĺňa možnosť nadobudnúť peňažné dary, ktorých účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšenie zdravotného stavu. Pri týchto daroch sa nezohľadňuje ich výška, ale ich účel. Obdobným spôsobom je upravené aj posudzovanie majetku na účely poskytovania peňažných príspevkov.

    Súčasťou vládneho návrhu je aj garantovanie neobmedzeného vstupu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom na verejné priestranstvá a do priestorov zariadení spoločenského stravovania. Rovnako sa umožňuje vodenie psa so špeciálnym výcvikom bez náhubku. Nasadenie náhubku sa totiž považuje za eliminujúci faktor vo vzťahu k riadeniu výkonu špeciálnej činnosti psa, keďže jedným z úkonov v rámci uvedených činností je aj podávanie predmetov osobám so zdravotným postihnutím. Uvedené zmeny sa premietnu jednak do zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psa, a jednak do zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ide o naplnenie dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý okrem iného garantuje osobám so zdravotným postihnutím právo na prístup k verejne prístupným miestam vrátane prístupu k doprave, k informačným a komunikačným technológiám, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.

    Vo vládnom návrhu sa upravuje aj zákon o sociálnom poistení, v ktorom navrhujeme odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie. Ide o zásadnú zmenu pre fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ich starostlivosť bude zhodnotená na účely dôchodkovej dávky v celom rozsahu, ktorý si vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav príslušnej opatrovanej osoby. V konečnom dôsledku to pre nich bude napríklad znamenať, že im vznikne nárok minimálne na ten minimálny dôchodok, ak túto činnosť budú vykonávať najmenej 30 rokov.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Vaľovej.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrh zákona, ktorým je uvedený bod pod tlačou 243. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 246 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, skončila som, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, za klub SaS pán poslanec Jozef Mihál, za klub SME – RODINA pani poslankyňa Petra Krištúfková, za klub OĽANO pani poslankyňa Silvia Shahzad a prihlásená je ešte aj pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Určite nebudem chcieť hovoriť dlhšie ako do devätnástej a poviem teda len pár myšlienok v súvislosti s predloženou novelou zákona o kompenzáciách pre ZŤP.

    Treba privítať, pán minister, túto novelu. Pravdaže, samozrejme, je to v každom prípade mierny pokrok v medziach zákona, ako sa zvykne vtipne hovoriť. Určite by toho mohlo byť aj viac, ale veď máme druhé čítanie, snáď sa niečo ešte podarí vylepšiť. No a teda pár odrážok.

    Tak začnem tým dôchodkovým poistením. Samozrejme, to je veľmi, veľmi potrebná vec. Navrhovali to kolegyne z OĽANO, máte vo vládnom návrhu, čiže tým pádom to konečne prejde, predpokladám, a tie okovy 12 rokov dôchodkového poistenia poistenca štátu padnú a tým pádom ten akýsi stres a obava z budúceho dôchodku pre tých, ktorí viac-menej možno celý život opatrujú či už príbuzného, alebo iné osoby v pozícii osobného asistenta, teda padne a keď už nie inak, tak na ten minimálny dôchodok zrejme nárok mať budú. Bude to určite lepšie ako to, čo ich čakalo podľa platného zákona. To je dobré.

    Sú tam, samozrejme, drobné aj tie ďalšie veci, pokiaľ sa týka tých vodiacich psov a tak ďalej, to je absolútne bez debaty. No a samozrejme, keď sa dostaneme k tomu hlavnému meritu, zvýšenie samotného opatrovateľského príspevku je výborné, je otázka, či by to mohlo byť lepšie, či by to rozpočet zniesol, o tom sa ešte určite budeme baviť.

    A ja len teda poviem k tomuto, že tu si, prosím, všimnite, kolegyne, kolegovia, výška príspevku na opatrovanie je aj naďalej bude naviazaná na životné minimum, na životné minimum, pričom je to vlastne, keď sa to tak vezme, odmena alebo možno by niekto povedal mzda – pejoratívne, prenesene – opatrovateľa a je naviazaná na životné minimum. Ako všetci vieme, životné minimum nám už za posledné štyri roky akosi prestalo rásť, lebo inflácia je nulová, dokonca deflácia, čiže pokiaľ je tá odmena naviazaná na životné minimum a tým pádom sa tá odmena štyri alebo koľko rokov nemá zvyšovať, tak, samozrejme, že s tým treba niečo robiť, pretože už len logicky, už len logicky to nedáva žiadny zmysel, keď popritom rastie o dve, o tri, o vyše tri percentá – ako ktorý rok – priemerná mzda a keď nám rastie okrem iného minimálna mzda, hej? Viď aktuálne zvýšenie o 30 eur, to sú dosť dôležité veci.

    A ako má k tomu prísť ten, kto opatruje svojho príbuzného, keď jemu tá jeho odmena za štyri roky nenarastie ani o jeden jediný cent? On je niekde, čo, ako, on si nezaslúži? Čiže keď na jednej strane vláda s radosťou zvyšuje minimálne mzdy, veď to zaplatia zamestnávatelia, ale pozor, tí zamestnávatelia sú aj štátne úrady, sú to aj samosprávy, čiže to je aj takto, by treba vidieť. Ale na druhej strane nezvyšuje mzdu opatrovateľom, lebo je to naviazané na životné minimum a to nerastie, no tak tu skrátka niečo nesedí.

    Tak čo treba urobiť, to, čo ste urobili, a to percento, ktoré tam doteraz bolo zapísané, sa skrátka zvyšuje. Keď sa nezvyšuje životné minimum, tak sa zvyšuje to percento životného minima a máme to.

    No a ja sa, ja si neodpustím vrátiť sa k minimálnym dôchodkom, tie sú tiež naviazané na životné minimum, to sa nám nezvyšuje, no tak sa tu teraz budeme hádať, že sa nemôže zvyšovať ani minimálny dôchodok. Tu priamo dávate dôkaz v tejto novele, že keď sa chce, tak sa to, čo je naviazané na životné minimum, zvyšovať dá.

    Ja som sa, mimochodom, keď som robil ten svoj pozmeňovací návrh, inšpiroval práve touto vašou novelou, keď to nejde inak, tak sa pozriem, ako je to nastavené, 136 % životného minima zvýšime na 140. Vy ste to urobili elegantne, to, čo bolo, koľko to bolo? Nemám to tu poruke, 111 bude 125, hej, ak si to z hlavy pamätám, lebo nemám to tu v poznámkach poruke. To znamená, to znamená, že týmto, touto technikou skrátka tú odmenu opatrovateľom zvýšime a vec je vybavená. Jasné, môžme sa baviť, či by to nemohlo byť viac, či to štátny rozpočet unesie, ale pre mňa je dôležité, že ste to urobili. Hej, keď ste to urobili tu, prečo to nemohlo ísť pri minimálnych dôchodkoch?

    No máme teda pred sebou, samozrejme, ešte mesiac, výbor, máme pred sebou ďalší, ďalšie stretnutie takto o mesiac v pléne. Určite vám nezávidím to, že veľmi dobre viem, aká je situácia tých, ktorých sa to týka, tí vám určite klopali a budú klopať na dvere s tým, že treba ešte viacej pridať. A svojím spôsobom majú pravdu, pretože znovu sa k tomu vraciam a znovu to opakujem, za posledné tri-štyri roky dozadu sa skrátka ten opatrovateľský príspevok nezvýšil ani o cent, lebo bol naviazaný a je naviazaný na životné minimum a s tým percentom sa skrátka nehýbalo. Takže je najvyšší čas, že sa tak stalo, že sa tak stalo a že to znamená určitý pokrok.

    Pripomeniem ešte na záver, že tí, o ktorých tu ide, občania, ktorí sú ZŤP, a ľudia, ktorí sa snažia im pomôcť priamo v ich reálnom živote, by boli radi, keby došlo aj k ďalším zmenám, nielen, nielen v tejto oblasti zvýšenia opatrovateľského príspevku, ale keby sa dočkali reálnych výsledkov. To, čo ste avizovali, zmena posudkovej činnosti napríklad, tá obrovská administratíva, ktorá zaťažuje ich, ale vlastne zaťažuje aj štátny aparát, úradníkov, pretože sa to robí duplicitne, tu je to tak, tu je to tak, je to nezrozumiteľné. Ďalšia oblasť problémov, nie je to len o príspevkoch, postaráme sa cez opatrovateľský. Je to napríklad o pracovnej aktivite občanov so ZŤP postihnutím, chránené dielne, chránené pracoviská. Vy ste presadili pred dvoma či troma rokmi počas predchádzajúcej vlády pomerne tvrdú novelu zákona o službách zamestnanosti, kde sa tieto príspevky fakticky obmedzili, jednoducho obmedzili. Je čas sa zamyslieť už s istým odstupom, či to bolo dobré riešenie, či by sa znovu tento prístup, táto pozícia ministerstva nemala prehodnotiť, pretože tí, ktorých sa to týka, jednoducho s tým spokojní nie sú. Aspoň ja mám také signály z praxe. Čiže tých otvorených otázok je tu veľa.

    Opakujem na záver, som rád, že sa aspoň ten mierny pokrok tu ukazuje, že sa tie dvere otvárajú, že sa to dá, keď sa to chce, a ono tie otvorené dvierka možno ešte poslúžia k ďalším zaujímavým vylepšeniam, ale veď uvidíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi. Týmto pádom končím dnešný rokova...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátku faktickú takto do pléna.

    Pán Mihál, je rozdiel medzi tým, ktorý opatruje svoje dieťa, matka, a celý život sa oňho stará, a je rozdiel medzi tým, ktorý dostal minimálny dôchodok. Kedysi spadal do hmotnej núdze, mal dôchodok nad 190, na 198 eur, dneska sme mu minimálnym dôchodkom pridali až nad 300 eur. Čiže to bola obrovská nie valorizácia, ale pridanie. Ja sa chcem spýtať, je rozdiel, ak si podnikateľ optimalizoval svoje odvody, ak neodvádzal príjmy do poisťovne a ten mu máme ešte valorizovať, spadol do hmotnej núdze, 198 eur sme mu zvýšili nad 300. Ja si myslím, že je to veľký rozdiel nad matkou, ktorá nemá inú možnosť, stará sa o postihnuté dieťa, a nad tým, ktorým sme pomohli s tými minimálnymi dôchodkami, to boli podnikatelia niektorí, ktorí odvádzali z minimálnej mzdy a si optimalizovali svoje odvody. Ja si myslím, že tam sa im štát veľmi štedro odmenil, a myslím si, že sme boli veľmi, veľmi všetci solidárni, ktorí sme odvádzali poctivo odvody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ešte reakcia pána poslanca Mihála, nech sa páči.

  • Ja zopakujem to, čo sa v tejto diskusii bavíme už v podstate niekoľko dní. Teším sa na to, ako sa budete červenať, keď niekde v Humennom na námestí vás osloví občan v dôchodkovom veku s 300-eurovým dôchodkom a bude sa vás pýtať: Pani primátorka, pani poslankyňa, prečo sa mne nezvýšil dôchodok o tých 8 eur tak ako môjmu kamarátovi susedovi? A vy budete veľmi komplikovane vysvetľovať, lebo predsa to je takto a tie minimálne dôchodky sú inak. Jednoducho máme dnes v zákone o sociálnom poistení dva spôsoby výpočtu dôchodku, ten klasický a ten minimálny, a občan dostane zo Sociálnej poisťovne to, čo mu vyjde lepšie, buď jedným alebo druhým postupom. A ďalej ho potom zaujíma, keď už ten dôchodok má, ako sa mu bude valorizovať k 1. januáru. A tí, ktorým sa ten výpočet urobil cez ten minimálny, tí majú smolu, pretože im sa nepridá nič. Tí, ktorým sa použije ten klasický výpočet, tí budú mať 8,20. Neviem, ako to budete vysvetľovať v reálnom živote vašim občanom, ale asi s tým budete mať trošku problém.

    A poviem ešte jednu vec, keďže sme toto teda takto otvorili, valorizácia dôchodkov bude stáť okolo 110 miliónov eur, hej, o tých 8,20 keby sa valorizovali aj tie minimálne dôchodky, stálo by to ďalšie len 4 milióny. To chcete škudliť 4 milióny na týchto najchudobnejších dôchodcoch?

  • Ďakujem.

    Takže končím dnešný rokovací deň.

    Budeme pokračovať v stredu 19. októbra, dokončíme tento bod programu, ktorý uvádzal pán minister Mihál (pozn. red.: správne malo byť "Richter") a budeme potom pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorý bude predkladať pán poslanec, teda pán minister zdravotníctva Drucker, tlač 245.

    Prajem vám príjemný zvyšok dnešného dňa... (reakcia z pléna), áno, o deviatej ráno; ... a pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.