• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Katarína Macháčková, Simona Petrík, Martin Poliačik, Jozef Viskupič.

    Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Ľuboš Blaha, Martin Klus, Veronika Remišová.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 186. Spoločná správa výborov má tlač 186a. Prosím, ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Návrhom zákona sa ponecháva ročná sadzba osobitného odvodu bánk na roky 2017 až 2020 na súčasnej úrovni 0,2 percenta. Ruší sa degresia bankového odvodu, to jest jeho automatické znižovanie a zároveň sa časovo obmedzuje platenie odvodu do roku 2021.

    Dôvodom je navýšenie prostriedkov štátnych finančných aktív určených na riešenie potenciálnych kríz v slovenskom bankovom sektore a teda na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky, vrátane možnosti doplnenia systému ochrany vkladov. Sami vidíme, že bankový sektor v Európe je stále veľmi zraniteľný, o čom nás presvedčili nedávne udalosti okolo nemeckej nespochybniteľnej Deutsche bank a nepriaznivý stav aj v Taliansku. Rovnako hlasovanie o brexite vo Veľkej Británii spôsobilo nestabilitu finančného trhu. Slovenské banky sú veľmi úzko prepojené s európskym bankovým trhom, je preto potrebná zvýšená obozretnosť, čo bol dôvod, pre ktorý sa vláda rozhodla ponechať súčasnú úroveň sadzby bankového odvodu, aby tak banky vyzbierali viac prostriedkov na ich prípadnú záchranu. Vzhľadom na to, že sadzba odvodu sa v porovnaní so súčasnou úrovňou nezvyšuje, nie je ani dôvod na žiadnu obavu, žeby sa premietla do zvýšenia poplatku klientov bánk, ako to bolo naznačované už napríklad v priebehu debaty v prvom čítaní.

    Zároveň vás chcem upozorniť na pozmeňujúce návrhy vo výboroch. Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporučil schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ich cieľom je zmena účinnosti zákona na deň vyhlásenia. Dôvodom bola skutočnosť, že ak by sme ponechali pôvodnú dobu účinnosti 24. október, prezidentovi Slovenskej republiky by po schválení Národná rada zrejme neposkytla dostatok času na plnú lehotu na podpis zákona. To je 15 dní, ktoré mu vyplýva z ústavy. Bol by to precedens, ktorý by sa mohol, samozrejme, v budúcnosti vypomstiť, a preto sa skrátila lehota dňom vyhlásenia, čím sa dosiahlo, že podpis v kratšej lehote bude rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, jeho samotným rozhodnutím. Buď návrh podpíše v lehote, alebo nepodpíše vôbec, ak by s ním prípadne nesúhlasil. V tejto veci s prezidentskou kanceláriou rezort financií už komunikuje, aby v prípade jeho súhlasu bol dosiahnutý ten podpis čím skôr. Toľko, toľko asi na úvod.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedenému vládnemu návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 151 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to výbor pre financie a rozpočet. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor. Z uznesenia výboru uvedeného v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 82 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril aby som na chôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu stručne, keďže už sme o ňom diskutovali v prvom čítaní. Ale napriek tomu podľa mňa je dôležité povedať niekoľko bodov. Ten, začnem technicky, a potom budem viac politický.

    Technicky chcem povedať, že tento návrh vnímam ako rizikový z nasledovného dôvodu: Je známe z ekonomickej teórie aj praxe, že pokiaľ má nejaké odvetvie, nejakí podnikatelia, keď to tak poviem zjednodušene, veľký tuk, veľa tuku, tak ich nadmerné zdanenie, alebo vyššie zdanenie odrezáva primárne z toho tuku a len v menšej miere sa prenáša na zákazníkov. Čím však je toho tuku menej, tým viac sa to prenáša na zákazníkov. Ja som aj v minulosti, keď sme sa zhodli na tom, že v bankovom sektore toho tuku je pomerne veľa, hovoril, že tento prístup považujem za nešťastný z jediného vtedy dôvodu, a to je ten, že namiesto toho, aby sme riešili, ako ten tuk z bánk odsať v prospech spotrebiteľov, tak z neho malú časť zdaňujeme a zvyšok aj tak bankám nechávame. To znamená, že spotrebiteľ to naďalej platí, len banky sa trochu podelia so štátom. Dnes to však podľa mňa už neplatí. Podľa analýz Národnej banky Slovenska, budeme tu koniec koncov tú správu mať aj o pár dní v tejto Národnej rade, došlo vplyvom rôznych opatrení, vrátane tých, ktoré sme presadili aj v tejto Národnej rade, k dosť prudkému zvýšeniu súťaže medzi bankami a bankám začala ziskovosť klesať. V absolútnej sume je to zatiaľ pomalé, ale v pomere k objemu aktív a k tým relevantným veličinám to začína byť pomerne prudké. A Národná banka teda, naopak, má už dneska opačnú obavu, že už sme tak začali tie banky, tak vystužovať, že o chvíľu ich ziskovosť ani nemusí byť primeraná. Ja sa celkom teším, myslím, že po tých rokoch tých obrovských ziskov by im to chvíľu nepoškodilo, ale napriek tomu chcem aj z technicko-odborného hľadiska upozorniť, že pokračovanie tohto odvodu v dnešnej dobe je už podľa mňa niečo iné ako zavedenie toho odvodu jednak v roku 2011 a potom jeho navýšenie a predĺženie v roku 2012 a ´13. Takže z tohto dôvodu by to bolo na odbornú diskusiu, či je to správne v tejto chvíli. Ja už by som začal byť mierne skeptický.

    Nad tým však je ešte oveľa väčší, širší spoločensko-politický otáznik. A to je otáznik, prečo súhlasiť so zvyšovaním daní v bode, keď štátny rozpočet má opakovane už niekoľký rok za sebou výrazne nadpríjmy a keď zároveň ukazuje minister financií a vláda, že aj ani s týmito obrovskými nadpríjmami nedokáže hospodáriť lepšie, ako plánovali, ale hospodári horšie, ako plánovali. Inými slovami, ako to včas zhrnul člen rozpočtovej rady pán Ódor, čím viac nadpríjmov má minister Kažimír, tým horšie mu skončí rozpočet verejných financií v tom danom roku. Inými slovami, čím viac do toho nalievame, tým viac toho vytečie. A za tých okolností, ja chcem povedať, že nepovažujem za správne podporiť akékoľvek zvyšovanie daní na kohokoľvek v tejto chvíli, dokonca aj daní, za ktoré za normálnych okolností by bolo podľa mňa možne hlasovať, čo sa bude týkať najmä dane z tabaku, o ktorej budeme ešte dneska, alebo zajtra, alebo pozajtra rokovať.

    Takže z týchto dôvodov ja chcem za seba aj za moje kolegyne pani Petrík a pani Macháčkovú povedať, že my nebudeme hlasovať za tento zákon a zároveň chcem podať procedurálny návrh, aby sme ho vrátili predkladateľovi na dopracovanie, pretože naozaj toto nie je čas na zvyšovanie daní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Nikto sa neprihlásil s faktickými poznámkami. Skúste ešte raz. Skúste sa ešte raz prihlásiť, pán poslanec. Trojku stláčate, hej? Dobre. Takže pýtam sa, či sa chce niekto hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Jurzyca, vy nie? Nech sa páči. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca. Nefungovalo mu zariadenie.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vyvolanie. Ja som nechcel veľa hovoriť. Chcel som len k tomu, čo hovoril Miro Beblavý, zdôrazniť, že tak aj neostáva rovnaká. Ona bola degresívna, tá degresivita sa znižuje. To chcem povedať. A tiež chcem povedať, že aj pri dokonalej konkurencii, pokiaľ vláda zvýši daň, a v tomto prípade ju de facto zvyšuje, sa istá časť tých zvýšených nákladov firiem premietne do cien. Dám príklad, v učebniciach príklad dokonalej konkurencie je predaj zmrzliny na pláži, kde jeden zmrzlinár je vedľa druhého, a povedzme, že predávajú tú zmrzlinu za jedno euro. Tak tá totálna konkurencia im stlačí zisky tak, že oni už nemôžu ísť nižšie. Keby niekto mohol, tak by išiel nižšie. A v takej situácii, teda aj keď funguje konkurenčné prostredie, tak zvýšená sadzba dane sa prejaví v cenách. Toto je poznámka, ktorej časť patrí do tohto nielen prerokovaného zákona, ale časť patrí aj do ďalšieho zákona, ktorý budeme prerokovať, ktorým sa zvyšuje poistné za neživotné poistenie.

    Ďakujem pekne za pozornosť a za možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, no mne teda vôbec nie je ľúto bánk a nechce sa mi ani veľmi analyzovať, či to budú ma, alebo nebudú to mať ťažké po zavedení tohto odvodu, pretože považujem finančný sektor za zdroj a prvotnú príčinu súčasnej hospodárskej krízy, v ktorej sa nachádzame od roku 2007. Mylne sa to uvádza, že túto krízu máme od roku 2008, od kauzy Lehman Brothers. Tá len bola dôsledkom toho, čo sa dialo predtým. Pre ľudí, ktorí si to chcú pozrieť, veľmi jednoducho odporúčam pekný film, ktorý sa volá Big Short. Dá sa nájsť aj na internete, neviem, či nie dokonca oddabovaný. Nie som si istý, či nebežal aj v našich kinách. Každopádne dá sa pozrieť veľmi jednoducho.

    Od roku 2008, od pádu Lehman Brothers pozorujeme zhruba toto: Banky, centrálne banky, najmä v Európe a Spojených štátoch amerických tlačia čoraz viac a viac peňazí. Tieto peniaze sa však, tak ako sa všetci obávali, že príde k hyperinflácii, nedostanú do reálnej ekonomiky, kde by ich, nebodaj, ľudia alebo podnikatelia, míňať nejaké malé stredné firmy na nejaké nezodpovedné úvery, ale točia sa vo finančnom sektore neustále dokola. Pokračuje to, čo ja so značným dešpektom volám kasínový kapitalizmus. To znamená, že ľudia sú nútení svoje peniaze čoraz viac a viac vkladať do bánk, nemôžu ich držať ako keš, každý ich núti, každý štát, aj slovenský štát, aby tieto peniaze ukladali vo finančných inštitúciách. V západnej Európe máme banky, kde keď si prídete vybrať svoju hotovosť, tak sa vás opýtajú: a načo to potrebujete? Čo koho do toho načo to ja potrebujem alebo načo to ktorý občan potrebuje. Robí sa to pod záštitou toho, že v boji s praním špinavých peňazí. Je to absolútna hlúposť. Je to robené len kvôli tomu, aby peniaze, ktoré ešte nie sú vo finančných inštitúciách, ktoré ešte držia občania mimo tento systém, sa museli pre ne do systému zaradiť, banky z nich vyberať poplatky. Myslím, že je dlhoročne známym faktom, že podstatu svojho zisku slovenské banky, ale aj iné banky, nezarábajú bežnou bankovou činnosťou, načo boli banky kedysi ustanovené, ale zarábajú na poplatkoch a ďalších "fejkových" záležitostiach, ktoré v skutočnosti nič nehovoria o tom, či tie banky vedia, alebo nevedia podnikať.

    To znamená, v zásade chcem povedať to zásadné stanovisko, že málo im beriete, pán minister, kľudne im vezmite aj viacej. Vezmite im, koľko unesú. Problém je však v tom, že keď im tie peniaze vezmeme, ako ich chceme použiť, pretože musíme si vybrať, od koho chceme brať zdroje, príjmy štátneho rozpočtu. Chceme ich brať od tých, ktorí napriek krízy neustále bohatnú a bohatnú? Alebo ich ako, pán minister, ako veľkou kosou berieme od každého? To znamená, kto sa pohne na tom trhu, či už je to malý živnostník, či je to zamestnanec, či je to ktokoľvek, kto, preboha živého, nečaká doma a nepýta od štátu dávky. Tak to proste vezmeme veľkou kosou jedného, druhého, tretieho. Zdierame ich ako takých, ako keby robili niečo zlé. Tak sa správame k podnikateľom a malým živnostníkom v tomto štáte.

    Čiže tento zákon považujem za dobrý. Kľudne im vezmime ešte viacej. Oni znesú. A keď, nebodaj, nejaká inštitúcia začne plakať, ako sa im neoplatí na našom trhu podnikať, som si istý, že sú tu a budú ďalšie banky, ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré rady prevezmú tieto podnikateľské aktivity, ak by sa niekomu zdalo, že už to nemôžu uniesť a že sa im tu ťažko žije.

    Ide o to, ak v čase, keď máme ekonomický rast našej ekonomiky, podľa vlády sa darí, načo potrebujeme ďalšie a ďalšie dane, ďalšie a ďalšie odvody aj od tých malých, aj od normálnych ľudí? Vezmime viacej bankám. My sme pripravení podporiť akýkoľvek návrh, v ktorom finančné inštitúcie, monopoly a oligopoly budú mať výrazne zdvihnuté buď mimoriadne odvody, alebo môžme to nazvať nejakou obratovou daňou, pretože to je podnikateľská činnosť, ktorú, s prepáčením, na uzavretom trhu vie robiť každý. Banka dostáva licenciu od Národnej banky Slovenska. Bežný občan si nemôže založiť banku a vyberať peniaze. Bežný občan nemôže mať kapitálovú primeranosť 10 % a zvyšok peňazí tzv. investuje. To znamená, je to regulovaný, štátom regulovaný trh. A na základe toho, že je to regulovaný trh, tak hráči na tomto trhu majú aj isté výhody. Preto majú byť pripravení zniesť viac ako ostatní, ktorí musia dennodenne zápasiť o život. Ako opakujem, druhá otázka je, načo sa tie peniaze použijú. Ale kľudne im, kľudne im naložte aj viacej, pán minister, my to určite podporíme.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, mimoriadny odvod finančných inštitúcií, ako môj predrečník už spomínal, samozrejme, že sme za to, aby sa tento odvod zaviedol. Skutočne nemám pocit, že by banky na Slovensku krachovali. Ja vám poviem, kto na Slovensku krachuje. Na Slovensku krachujú obyčajní ľudia, ktorí pomaly nemajú čo do úst. Sú zaťažení exekúciami. Máme tunak vyše milión exekúcií, pardon, tri milióny exekúcií. Týka sa vyše milióna ľudí. Skutočne to postihuje skoro každú jednu rodinu na Slovensku. Mne chodia denne stovky listov. Žiadajú ma o pomoc, o prosbu, o finančnú nejakú výpomoc. To sa už nedá dneska ani prečítať. A ja som zatiaľ nezachytil, že slovenské banky by nejakým spôsobom, aj keď sú držané, dajme tomu, zahraničným kapitálom, že by boli v nejakej veľmi nešťastnej situácii, keď si pozriete, aké zisky robia. Každý rok sú v obrovských ziskoch. Nevidím tu jednu banku, ktorá by sa nejak potácala, plácala alebo žeby ju bolo treba súrne zachraňovať alebo nejakým spôsobom ľutovať. Treba ľutovať tých ľudí, ktorí tuná žijú z pár sto eur, ktorí sú zaťažení úverami, splátkami, vysokými úrokmi, úžerou a, ja neviem, čím všetkým. To znamená, že tento odvod špeciálny pre banky, absolútne nemám s tým problém, podporíme ho.

    Ale zároveň, zároveň chcem upozorniť na jednu vec, že ako ich teraz zdaníme a zase niečo vyvedú, budú hamižní, chamtaví, tak ako prišla tá hypotekárna kríza a čo nakoniec spustilo obrovskú krízu na celom svete preto, lebo bankári bolo hamižní, nenažraní, tak ich ideme rýchlo zachraňovať, takých. Vytvárame pre nich obrovské záchytné siete a tak ich poďme rýchlo zachraňovať a zase im tie peniaze vrátime. Tak proti tomu sme. Určite áno. Viete všetci, kto je volič hnutia SME RODINA. A nebudem to skrývať, sú to obyčajní ľudia, musia si na svoj život zarábať prácou. Ak sa hocikoho z nich opýtate, čo ich najviac hnevá, tak sa dozviete, že platia čoraz viac bankových poplatkov na úrokoch, na splátkach. Veľa ľudí tento systém priviedol až k exekúciám.

    Pozrite sa, je úplne správne, ak zavedieme mimoriadne odvody na finančné inštitúcie, ktoré vyciciavajú našu vlasť. Je to správne. Čo považujem za väčší problém, je použitie týchto prostriedkov v prípade finančnej krízy. Zákon je urobený tak, že tieto peniaze zase vrátime späť do bánk. Teraz im ich vezmeme a keď bude kríza, im ich dáme späť. Po prvé, takto fungujú ich rezervy a Národná banka sa tvári, že sú dostatočné. No sú, alebo nie sú dostatočné, keď tu musíme vytvárať ďalšie? Po druhé, Národná banka má v popise práce zachraňovať banky v prípade krízy. Sú zákony a pravidlá jej činnosti na to dostatočné, že musíme? Alebo sú nedostatočné, ale že musíme zavádzať ďalšie ako napríklad tieto? Po tretie, ak vyberieme od bánk peniaze, prečo ale vo chvíli, keď je kríza, nepoužijeme tieto peniaze na oddlženie ľudí, ktorí sú zotročení týmto systémom? Ale zase ideme zachraňovať banky. Pozrite sa na Grécko! Však tie peniaze, sme ich zachránili, a išli späť do Nemecka, išli späť do Francúzska. My sme nezachraňovali Grécko. My sme zachraňovali zadky nemeckých a francúzskych bankárov. Náš názor je, že v prípade krízy by mali byť peniaze využité na pomoc ľuďom a nie na spolupracovanie a nie na suplovanie práce Národnej banky. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. V podstate ja by som chcel trošku dostať túto tému, je, myslím, veľmi odborná a treba sa tomu venovať aj trošku z toho ekonomického pohľadu. Banky sú dôležité pre každú jednu ekonomiku, aj keď niekto môže na ne nadávať. Ja s bankovým odvodom 0,2 % nemám žiadny problém. Myslím si, že ani vôbec s degresiou, to, čo spomínal pán poslanec Jurzyca. Myslím si, že banky majú všetky tieto, tento odvod už je dávno zarátaný a nebude znamenať zvýšenie poplatkov voči klientom. To je asi dôležité.

    Na druhej strane zopár poznámok. Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Kollár, že áno, banky, myslím si, že boli na začiatku krízy, ktorá tu vznikla. Ale treba si pripomenúť aj to, že na prelome tisícročí sme sanovali aj my slovenské banky, a myslím si, že dnes ten odvod nie je taký vysoký, aby banky museli kričať, že nemáme to z čoho zaplatiť. Na druhej strane je dôležité aj to, aby sme sa pozerali na celkovú ziskovosť sektora, ktorý v posledných rokoch vykazoval skutočne veľké nárasty ziskov, aj keď teda niektorými opatreniami, ktoré sa prijali v minulom roku v tomto parlamente, im tie zisky okresali. A myslím si, že treba, tak ako v každej ekonomickej teórii je dôležitá rovnováha, čiže treba skutočne sledovať to, akým spôsobom sa prejavia tieto opatrenia na bankách a treba to nastaviť tak, aby sme nedestabilizovali bankový systém. A na druhej strane si myslím, že tiež bankový systém takýmto odvodom určite trpieť nebude.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kollár, ja s vami súhlasím, o tom, čo ste hovorili o tých bankách. Na Slovensku sa bankám naozaj nedarí zle. Ja síce nesledujem televíziu veľmi často z osobných dôvodov, no keď si to zapnete a pozriete sa, kto je najväčším poberateľom reklamného priestoru, tak sú to práve banky a poisťovne. A každý z nás vie, že ten reklamný priestor v televízii je asi najdrahší.

    No a čo ste hovorili o tých, Grécku a Španielsku a zachraňovaní nemeckých a francúzskych bánk miesto pomoci radovým občanom, ktorí najviac trpeli tou krízou, tak to len podčiarkuje to, že vedenie Európskej únie je absolútne odtrhnuté od reality.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem, my sme chceli samozrejme len vysvetliť, aký máme k tomu postoj, ale samozrejme, že tento odvod podporíme preto, lebo si myslím, že tie banky to bez problémov. Ale cez to všetko by použitie malo byť skutočne smerované k záchrane hlavne ľudí, lebo my si tu zotročujeme, absolútne zotročujeme národ. Sú vo finančnom otroctve. Žijú tunak státisíce ľudí vo finančnom otroctve a šesťstotisíc pod hranicou nejakej biedy a núdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom možnom hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 179, spoločná správa výborov má tlač 179a.

    Opäť vás prosím, pán minister financií, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom návrhu zákona je možnosť podpisu dohody o úverovom mechanizme medzi vládou Slovenskej republiky a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Tento úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky. Jedná sa o doplnenie súčasného rámca druhého piliera bankovej únie, slúžiaceho na riešenie krízových situácií bánk v Európskej únii. Podpisom dohody zabezpečujeme možnosť poskytnutia dodatočných prostriedkov pre riešenie krízových situácií finančných inštitúcií so sídlom v Slovenskej republike. Podporíme teda stabilitu slovenských bánk a ochranu prostriedkov slovenských občanov. Stanovený postup vyplýva zo záväzku Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie a rovnako z programového vyhlásenia vlády. V súčasnosti je Slovensko jednou z posledných krajín, ktoré do tohto času ešte nepodpísali predmetnú dohodu, a kľúčovým dôvodom bol politický cyklus v našej krajine.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Chcem vám dať na vedomie, že sa vlastne prijalo ešte ustanovenie, ktoré rieši skutočnosť, že zákon viac nebude vyžadovať získanie bankového povolenia alebo povolenia na poskytovanie investičných služieb správcom aktív, vzhľadom na to, že je už vyžadované podľa iných osobitných zákonov. Zároveň bolo prijaté ustanovenie, ktorým sa rieši, aby peňažné prostriedky Národného fondu pre riešenie krízových situácií a Fond ochrany vkladov nepodliehali exekúciám, aby sa tak zabránilo potenciálnym špekulatívnym exekúciám voči prostriedkom, ktoré majú slúžiť na ochranu prostriedkov občanov alebo záchranu týchto finančných inštitúcií.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 152 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 66 zo dňa 4. októbra 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 55 zo dňa 4. októbra 2016. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. bode spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 76 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ja ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 180, spoločná správa výborov má tlač 180a.

    Nech sa páči, pán minister Kažimír, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh tejto novely zákona vznikol na základe iniciatívy Národnej banky Slovenska. Zákonodarnú iniciatívu potom prevzal samozrejme rezort financií. Za obdobie posledného roka dosiahol podľa Národnej banky Slovenska medziročný rast spotrebiteľských úverov až pätnásťpercentný nárast. Je nevyhnutné, aby bol rast objemu spotrebiteľských úverov postavený naozaj na zdravých a udržateľných základoch. Veritelia poskytujú spotrebiteľské úvery často výlučne s účelom dosahovania zisku bez zhodnotenia možnosti spotrebiteľa splácať tento úver. Návrh zákona je teda reakciou na snahu hlavného orgánu dohľadu – Národnej banky o väčšiu kontrolu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Cieľom návrhu zákona je zabrániť preúverovaniu sa spotrebiteľov a to prostredníctvom napríklad nástrojov, ako je stanovenie ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, ide o tzv. scoring klienta. Ide o stanovenie limitu na lehotu splatnosti, stanovenie požiadaviek na predkladanie dokladov a overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, zohľadnenie zníženia príjmu spotrebiteľa, najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku.

    Prijatím návrhu sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel nielen na banky, tak ako tomu v istej miere už bolo samozrejme aj dodnes, ale aj na tzv. nebankovky, ktoré majú veľký podiel na trhu spotrebiteľských úverov.

    Chcem povedať, že tento zákon naozaj veľkým spôsobom reaguje na dynamiku tzv. súkromného zadlžovania. V médiách sa často dočítate a nepochybujem, že aj tu vystúpia poslanci, ktorí sa budú zaoberať alarmujúcim stavom, povedzme, v tejto oblasti. Ja chcem povedať, že z pohľadu hodnotenia medzinárodného posúdenia Slovensko ani v oblasti verejného zadlženia, tak ako to tu radi hlavne opoziční poslanci podkladajú, nepatrí určite k problémovým krajinám. Skôr naopak, patríme ku krajine, ktorá má, patríme možno k prvej tretine najmenej zadlžených krajín, v Európe určite. A z hľadiska domácností sme na tom ešte lepšie a zodpovedá to samozrejme mentalite Slovákov, ktorá v zásade fundamentálne je daná tomu, že je položená na tom, že sa bezhlavo Slováci akosi nevrhajú do priepasti zadlžovania. Ale je pravdou, že sme v generačnom posune, sme v kopírovaní modelov, kultúrnych modelov, kde všetko sa blyští a je, proste vonia a všetko sa dá kúpiť. Takže treba asi, asi uznať, že tento model mentalitného správania sa aj na Slovensku mení a že tu máme dynamiku zadlžovania domácností, ktorej, ktorá musí vzbudiť pozornosť. A toto je presne naša reakcia.

    Takže akceptujem kritiku hrozby o tom, že to samozrejme zhorší prístup peňazí, ľuďom k peniazom a podobne, len na druhej strane je presne to, o čom tu častokrát hovoríte, a to je to, že ľudia často sú bezhlavo ochotní sa upísať diablovi z pohľadu toho, že sú schopní vlastne celý svoj majetok prehajdákať pre to a zaviazať sa vlastne k splácaniu úverov alebo zaručiť dom svojej starej mamy za to, aby sa nejako realizovali. Je to pre nás dôležité riešiť, samozrejme nie z takého politického, populistického hľadiska, ale z pohľadu toho, aby sme predišli, predišli v budúcnosti pasci, ktorú, ktorá by mohla tvoriť naozaj také sociálno-ekonomické napätie. A samozrejme sme aj naozaj v situácii veľmi nízkych úrokových sadzieb, kde naozaj, a nech to neberú finančné inštitúcie ako nejaké obvinenie, ale je to proste realita, kde ten súboj o klienta je obrovský a súboj o poskytovanie služieb a produktov je takisto obrovský, lebo to je vlastne cieľ, je to spôsob ako dosahovať zisk. No a keď toto skombinujeme, na jednej strane lepšiu ekonomickú situáciu, lepšiu situáciu na trhu práce a trend nie strácania práce, ale, naopak, vyšších nominálnych miezd a toho, že si vlastne človek môže prejsť z roboty do roboty bez toho, aby sa obával, že o robotu príde, keď to skombinujeme s tým, že je tu krutá konkurencia na trhu s poskytovaním finančných služieb a ešte aj ukrutne nízke úroky, čiže banky, nebankovky sa predbiehajú v tom, aby nalákali klienta, tak toto sú vlastne, je snaha, snaha stanovenia formálnych pravidiel na to, aby sme tomu trošku dali nejaký, nejaký poriadok. To je celé. Nevychádzame z premisy, že sme schopní zachrániť jedinca, ak sa ten jedinec zachrániť nechce, lebo myslím, že k tejto téme sa mnohokrát vrátime aj pri mnohých iných témach, ako je hazard a ďalšie a ďalšie veci. Takže je to naozaj podľa nás technokratická reakcia na situáciu, ktorá nie je katastrofická, nie je nejak strašne vážna z hľadiska porovnania naozaj medzinárodného, ale je tu proste trend, ktorý máme povinnosť si všímať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Radovanovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tlač 180. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 153 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod, pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 20 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 77 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením som bol poverený, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Národná banka vydala odporúčanie o tom, ako majú banky postupovať pri poskytovaní spotrebných úverov. Čo s nimi urobili ale banky? Rozhodli sa ho ignorovať.

    Preto dnes máme tento zákon na stole. Keby toto odporúčanie napĺňali, tak by nerobili bezhlavo rôzne úvery, pôžičky. Týka sa to aj nebankoviek, samozrejme, ktoré, by som povedal, že sú až zločinecké, kdežto vôbec si nezisťujú klienta. Im stačí, že vedia, že je v určitom zmysle bonitný, má, dajme tomu, nejaký byt, nejaký domček, samozrejme, že mu požičajú tisícku, dve tisícky, ale vôbec ich nezaujíma, či ten dotyčný to bude vedieť splácať.

    A viete prečo? Lebo sú to zločinecké organizácie, ktoré priamo, rovno idú po tom, aby im zobrali tie domčeky, tie byty. Robíme si tunak, my si tuná robíme z vlastných ľudí bezdomovcov. Sú nezodpovední títo podnikatelia, teraz sa bavím hlavne o nebankovkách, ktorí veľmi dobre vedia, že veľká väčšina, drtivá väčšina ľudí to nebude vedieť splácať. Ale povedzme si pravdu, kto by si nekúpil za dvetisíc euro dom, ktorý má hodnotu 30-tisíc? Ale sú to vagabundi, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú ľudí. Potom na nich uvalia exekúciu, už z dvetisíc euro je šesťtisíc, tí ľudia, keď nevedia splatiť dve, nevedia ani šesť, potom počkajú dva-tri roky a zoberú im dom. A štát má ďalšieho bezdomovca na krku. To znamená, že keď toto nebudeme riešiť, tak sme za to zodpovední my tunak v parlamente.

    Takisto banky v honbe za ziskom, sú ochotní byť benevolentní, rozdať úvery. A takto vznikla aj hypotekárna kríza v Amerike. Proste toto postihlo celý svet. Proste dávali to úplne každému a im to bolo úplne jedno, či tí ľudia sú schopní splácať, alebo nie sú schopní splácať. Dospelo to až tak, že si to, vymysleli si zaisťovaciu spoločnosť, ktorá vôbec nemala na to kapitál, aby to vedela pokryť, im tam dala pečiatku, áno, zaistíme to, dávali to do balíkov, potom za to obchodovali, kupovali to aj islandské a európske banky, a nakoniec sme dopadli tak, ako sme dopadli. Zaplatili sme to všetci, len tí bankári nie.

    To znamená, že Národná banka vydala toto odporučenie a banky sa na to úplne vykašľali.

    Milé banky, ak si neurobíte poriadok medzi sebou, tak dostanete odporučenie od Národnej banky. Ak nebudete odporučenie dodržiavať a sami aktívne Národnú banku o jeho dodržiavaní informovať, tak vždy budeme musieť zakročiť my v Národnej rade. Hnutie SME RODINA povedalo, že keď zákon bude dobrý, tak ho podporíme. Tento zákon je dobrý. Umožňuje našej Národnej banke kontrolu nad tými, ktorí sa snažia za každú cenu zadlžiť ľudí a vytvoriť zisk. Čo sme sľúbili, to plníme. Staviame sa na stranu Národnej banky a proti tým, ktorí sa snažia uvrhnúť ďalších ľudí do dlhodobého otroctva.

    Aby sme zabránili ďalšiemu vyciciavaniu peňazí, budeme hlasovať za, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ten musím, myslím, že prečítať celý kompletne, ako je? Dobre. Tak najprv ho prečítam a potom ho krátko ešte zdôvodním.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 13 úvodná veta znie:

    "Paragraf 7 sa dopĺňa odsekmi 19 až 36, ktoré znejú:".

    2. V čl. I v bode 13 v § 7 sa vypúšťajú odseky 33 až 38.

    Doterajšie odseky 39 až 42 sa označujú ako odseky 33 až 36.

    3. V čl. I v bode 13 v § 7 sa vypúšťa odkaz 17tf a poznámka pod čiarou k odkazu 17tf.

    Doterajší odkaz 17tg a poznámka pod čiarou k odkazu 17tg sa označujú ako odkaz 17tf a poznámka pod čiarou k odkazu 17tf.

    4. V čl. I v bode 13 v § 7 ods. 40 sa slová "odsekov 19 až 39" nahrádzajú slovami "odsekov 19 až 33".

    5. V čl. I v bode 17 v § 11 ods. 2 sa slová "ustanovení § 7 ods. 19 až 42" nahrádzajú slovami "ustanovení § 7 ods. 19 až 36".

    Odôvodnenie: schválenie navrhovaného znenia § 7 ods. 33 by vlastne znamenalo zrušenie odkladu splátok a tiež zrušenie poslednej navýšenej splátky pri spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov za predpokladu, že za pravidelné rovnaké splátky považujeme splátky, ktorými sa úver splatí do nuly.

    Ide vlastne o to, že momentálne občania, keď si zoberú napríklad auto na leasing, tak posledná splátka je vyššia ako tie predchádzajúce a môžu toto použiť aj ako výkup. Vlastne touto formuláciou pôvodnou, bez tejto zmeny by toto bolo zamedzené a tým pádom by ľudia prišli o túto, myslím si, že veľmi dobrú možnosť. Takže to je aj s odôvodnením.

    Ďakujem. To je všetko. Ináč ten zákon vítame. Vďaka.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nech sa páči.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi, veľmi krátko reagovať. V podstate v tele zákona je ešte schválenie dodatočné, pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, ktorý podal pozmeňovací návrh, ktorým sa ustanovilo, že každé postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sa musí oznámiť spotrebiteľovi. S týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasíme.

    Potom tam boli rôzne pokusy, ktoré sme identifikovali ako snahu hlavne poskytovateľov úverov, aby sme dostali aj takzvané zdieľanie nákladov do, do vzorcov, s čím sme ale my nesúhlasili. Išlo o snahu presadiť pozmeňujúci návrh, ktorý by sa zaviedol z dielne nákladov na domácnosť a vyživovaciu povinnosť osôb pre účely posudzovania schopností spotrebiteľa splácať. Tak s tým sme nesúhlasili. A teraz tento návrh, prax, pán kolega, ja musím povedať, že ak chcete niečo aj dobré presadiť, tak nám to musíte dať vedieť ako dopredu, toto nie (vyslovené s pobavením), to je príliš vážna legislatíva na to, aby sme mali päť minút teraz na posúdenie toho, čo chcete, čo chce básnik povedať. Môžem snáď jedine poprosiť, ak sa chceme vážne v tej veci zaoberať. Moji kolegovia, samozrejme, budú študovať váš návrh, ale ak sa niečo naozaj mieni v dobrom urobiť, tak treba o tom informovať predkladateľa, lebo ja to nemôžem len tak politicky pustiť, pretože ste mi sympatický (vyslovené s pobavením), alebo s vami súhlasím, alebo nesúhlasím. Ja možno, ak by sme požiadali o odloženie hlasovania o tejto veci, aby sme sa mohli k tomu postaviť, tak to by bolo asi tak najlepšie. Vtedy to, neodmietnem to proste takto spád ruky, ale pozrieme sa na to.

    Ale, prosím vás, pán kolega, ak chcem, lebo naozaj sa dajú aj rozumné veci presadiť, ale odborne to musí byť proste posúdené. Jedno je, samozrejme, nejaký súboj a druhá vec sú veci, sú veci, ktoré, ktoré súvisia s tým, že každý máme právo do vecí vstupovať a nikto z nás geniálny z neba nespadol. Takže ja tým pádom prosím procedurálne, aby sme asi vytvorili priestor na to, aby sme mohli pozmeňovací návrh posúdiť a posunuli hlasovanie o tomto zákone na ďalšie, na ďalšie hlasovanie. To už asi necháme na vedení Národnej rady.

    Všetko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Takže žiadam spravodajcu, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na hlasovaní, ktoré bude o 17.00 hodine.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o cenných papieroch, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 181. Spoločná správa výborov má tlač 181a.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som o tomto zákone hovoril v prvom čítaní. Ide o kľúčovú transpozíciu európskeho práva. A chcem ešte povedať, že potom v podstate počas legislatívneho procesu gestorský výbor pre financie a rozpočet odporučil schváliť novelu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom je vyprecizovanie zákona, ale napríklad aj uľahčenie podania príkazu na registráciu zmluvného záložného práva do registra záložných práv pri existencii dvoch centrálnych depozitárov. A takisto sú tam nejaké ďalšie legislatívno-technické úpravy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, ako určený spravodajca výboru prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 154 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 8 a 10 až 18 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť., o bode spoločnej správy č. 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 78 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Predpokladám, že nie. Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

  • Ďakujem. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 178. Spoločná správa výborov má tlač 178a. Prosím ministra financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Rozpočtové pravidlá, je to taký, taká, v podstate taká biblia pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu, čiže v zásade dôležitá norma. A v podstate ani nie je zákon, ktorý by sa nejak veľmi často menil a dokonca ani zákon, ktorý nemá nejaké v zásade politicko ľavopravé zafarbenie. Ide kľúčovo o to, aby ten proces, ktorý je relatívne veľmi konzervatívny, zodpovedal, zodpovedal dobe. My sme začali so zmenami rozpočtového procesu už v minulom roku a v prvom rade sme sa snažili ako keby priblížiť proces, ktorý je tu tretí rok prítomný. A to je akýsi, niečo, čo sa volá európsky semester. A to je vlastne posudzovanie rozpočtových cieľov a celého rozpočtu Slovenskej republiky aj v Bruseli na základe nášho členstva v eurozóne. Asi ste si už zvykli na to, že popri klasickom rozpočte 15. októbra v danom roku vždycky posielame do Bruselu aj tzv. draft budget plan, po slovensky nejaký návrh rozpočtu, ktorý, ktorý posudzuje potom Európska komisia na zásade benchmarkov a pravidiel, ktoré majú také záhadné slová ako Two-Pack, Six-Pack a Pakt stability a rastu a podobne, a na základe tohto hodnotenia sme tri roky po sebe patrili ku kategórii absolútnych premiantov v rodine, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko, kde v podstate sme boli vyhodnotení, že sme v súlade s pravidlami eurozóny.

    Preto sme začali minulý rok vlastne s procesom, ktorý tú starú procedúru prispôsobuje aj z hľadiska času a procedúry k tomu, čo sa začalo diať po harmonizovaní s Európskou úniou, a dokončujeme v podstate túto robotu aj týmto, týmto zákonom. Do toho nám trošku prišli aj nové pravidlá legislatívneho procesu a výsledkom tohto trošku chaosu, do ktorého vstúpili samozrejme aj parlamentné voľby, mohli ste sa nad týmto výsledkom zasmiať, v auguste, keď sme vlastne na základe nových legislatívnych pravidiel boli povinní dať do MPK, do medzirezortného pripomienkového konania rozpočet, ktorý ale zase vôbec ešte nebol hotový, čiže vyšiel bez čísel, na čom sa zabavili niektorí komici v tejto krajine, či už sú v politike alebo naozaj v umení, takže aj toto zosúlaďujeme, aby sme sa vyhli takýmto výsledkom, o ktorých sa skôr dočítate v Hlave XXII ako v normálnej krajine.

    Takže predmetný zákon sa zaoberá najmä, alebo navrhuje hlavne reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnutej prognóze Výboru pre daňové prognózy, výdavky štátneho rozpočtu vo vzťahu k týmto rozpočtovaným príjmom bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových príjmov bude obsiahnutá v prognóze výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku. Zložito povedané. Po slovensky, tri roky po sebe sme mali vytvorenú rezervu ako keby si rezervu na lepší príjem. Spôsobilo to búrku v pohári vody a aj za účasti, aktívnej účasti, samozrejme, aj opozície, dokonca pán prezident sa o to zaujímali na prelome rokov. Ja len potvrdzujem, že táto úprava vlastne hovorí to, čo sme vždy robili.

    My sme, čo sme robili? Robili sme to, že sme tri roky po sebe v podstate na základe reality posledných troch rokov predpokladali, že vyberieme viac daní ako odvodov, ako nám stanovili dokonca konzervatívni analytici. Nikdy sme ale takéto peniaze nerozpočtovali na jednotlivé výdavky, čakali sme, či sa naplnia. Vždy sa naplnili, naopak, tie, dokonca príjmy sa vždy preplnili a potom tieto prostriedky boli uvoľnené. Chcem len upozorniť a opakujem to stále, len rok 2015, sa líši odhad, na základe ktorého bol robený rozpočet, a realita roku 2015 sa líšila o miliardu 300 miliónov. To, že sme si my vytvorili rezervu, ja neviem, povedzme 300 mil. v danom roku ako nadpriemerný stav alebo nič oproti skutočnej realite. Takže je to náš taký odborný spor aj s odbornou obcou, ak to mám takto nazvať, čo je správne, čo nie je správne. My len teraz tvrdíme že dávame do zákona to, že naozaj ak kľúčovo Národná rada rozhodne o tom, že príjmy majú byť vyššie, lebo si trúfame ďalej a ďalej bojovať s daňovými únikmi, tak, alebo zvyšovať efektivitu výberu daní alebo odvodov iným spôsobom, tak to máme právo urobiť, a ani nieže to máme právo urobiť, to máme aj dnes, lebo nie sme v rozpore so zákonom, ale môžeme takéto peniaze použiť až vtedy, ak naozaj Výbor pre daňové prognózy, ktorý je poradným orgánom ministra a ministerstva financií, skutočne čierne na bielom potvrdí, že takéto prostriedky prišli, alebo sú súčasťou oficiálnej prognózy. Čiže to opatrenie je tvrdšie, ako bola doterajšia realita.

    V ďalšom vypúšťame fixný termín 15. augusta bežného roku, do ktorého ministerstvo financií predkladalo vláde návrh rozpočtu verejnej správy, a ministerstvo financií je naďalej povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade najneskôr 15. októbra v bežnom roku.

    Rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovanej organizácie sa zjednotili a rozpočtové údaje o rozpočte podliehajú vlastne reálnej skutočnosti. To je ďalší bod, ktorý tam je. Z dôvodu, že zákon o štátnom rozpočte je špecifický a svojím charakterom a obsahom sa odlišuje od ďalších legislatívnych noriem, navrhujeme, aby sa vylúčil tento zákon zo špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, to je to, o čom som hovoril, čo sa stalo v auguste. No a novelou zákona zároveň aj, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov.

    V ďalšom chcem ešte povedať, že počas legislatívneho procesu na gestorskom výbore bol schválený pozmeňovák, ktorým sa, ktorého cieľom je vytvorenie dlhšieho časového priestoru na čerpanie bežných výdavkov, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe ako bežný transfer. Ide o takú klasickú záležitosť dotácií obciam, mestám, občianskym združeniam, ktoré, ktoré ak túto dotáciu dostanú v neskoršej časti roka, tak ju majú vlastne povinnosť vyčerpať do konca kalendárneho roka, čo bolo pre nich naozaj niekedy prakticky fyzický problém. Takže posúvame tú možnosť v podstate o dva mesiace. Navrhujeme, aby bežný transfer poskytnutý zo štátneho rozpočtu, aby sa mohol vlastne použiť až do 31. marca ďalšieho roku, pokiaľ bude pridelený po 1. auguste predchádzajúceho roku. To je asi všetko, čo som vám chcel na úvod k tomuto zákonu povedať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 155 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona výbory zaujali tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 75 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj ja vám ďakujem, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja páni poslanci. Za klub SaS vystúpi ako prvý pán Eugen Jurzyca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, hlavným cieľom vystúpenia v rozprave, mojím cieľom, je predniesť pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu. Predtým ešte zopakujem myšlienku, ktorá odznela pri prvom čítaní, a síce, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj rastie riziko, že ministerstvo financií, respektíve vláda bude ignorovať alebo obchádzať prognózy výborov ako výborov, ktoré sa v minulosti obchádzať nedali. Kľúčové ale je z pohľadu tohto môjho vystúpenia, že novela ruší povinnosť zverejňovať rozpočet k 15. augustu roka, v ktorom rozpočet predkladá na schválenie. Teda jediný termín je 15. október. My považujeme tento posun za posun, ktorý zníži transparentnosť a možnosť verejnosti diskutovať o novom návrhu rozpočtu. Veríme tomu, že ten termín alebo ten časový priestor by mal byť väčší. Nie je to návrh, ktorý podávam so zlým úmyslom, ako to hovoril pán, pán minister, pretože už v prvom čítaní som nepovedal síce, že ho určite podám, ale že zvažujem jeho podanie, čiže nejaký signál som o tom, že s takýmto návrhom prídeme, vyslal.

    Prečítam teda spomínaný pozmeňujúci návrh. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač č. 178.

    To znenie je:

    V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá veta: "Ministerstvo financií predkladá návrh rozpočtu verejnej správy vláde Slovenskej republiky do 15. septembra bežného roka, ak Národná rada nerozhoduje inak." Koniec citátu.

    Čiže ešte tam máme aj to zmäkčenie, že pri, pri nejakej nepredvídanej situácii je tam možnosť, že by Národná rada predsa len posunula ten termín ďalej. Myslíme si, že je to dôležité z hľadiska transparentnosti, z hľadiska samozrejme tej diskusie, ktorá sa týka presunov peňazí medzi kapitolami, ktorá je politicky veľmi citlivá, ale aj technickej diskusie, napr. o tom, aké finančné prostriedky majú byť rozpočtované do tzv. VPS-ky, čiže Všeobecnej pokladničnej správy, čo sú peniaze bez mašličiek, peniaze, ktoré sa v priebehu ďalšieho roka potom môžu použiť na pridelenie rôznym ministerstvám bez toho, aby to bolo schválené vládou či Národnou radou vopred. Čiže týka sa to aj demokracie, týka sa to aj konsolidácie, pretože tie peniaze, ktoré napr. v tej VPS sú určené na horší makroekonomický vývoj, by sa teda mali použiť, ak sme zodpovedne hospodárili, naozaj v prípade horšieho makroekonomického vývoja. Deje sa to tak, že vývoj je lepší a aj tak sa použijú peniaze určené na horší makroekonomický vývoj. Takže takéto typy diskusie musia prebiehať a najlepšie prebiehajú vtedy, keď už je rozpočet zverejnený a je ešte nejaký čas do jeho schválenia v Národnej rade.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Evidujem jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec Kamenický, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jurzyca, ďakujem, sú to odborné veci, myslím si, že je to absolútne korektné. Ale čo sa týka toho termínu 15. 9., samozrejme nechám to na vyjadrenie ministra, ale debatovali sme o tom aj na finančnom výbore, že jesenná prognóza Inštitútu pre finančnú politiku vychádza niekedy koncom septembra, to znamená, po nejakom 20. septembri, a tie dáta, ktoré spracúva Inštitút finančnej politiky sú v podstate asi dva mesiace staré, čiže sa vraciame niekde do obdobia júla daného roku. Samozrejme, že ten rozpočet, keď sa tvorí, tak je dôležité, aby sme mali čo najrelevantnejšie dáta z daného roku, a preto si myslím, že to je aj dôvod, prečo ministerstvo navrhlo posun tohto termínu. Môžeme si stanoviť akékoľvek termíny, ale musia byť reálne, aby ten rozpočet obsahoval čísla, aby sme sa nedostali do takého absurdného stavu ako posledne, že síce ministerstvo bolo nútené splniť zákon, teda dodržať zákon, ale nevedelo ho naplniť konkrétnymi číslami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jurzyca s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za serióznu poznámku, ja na ňu odpovedám, ale tak, teda tak, že termín tých prognóz nie je stanovený v ústave, čiže s nimi sa dá hýbať. Ja by som skôr za pevný bod v celom tom systéme považoval nejakú optimálnu dĺžku času, počas ktorého má verejnosť možnosť diskutovať. Čiže tento bod sa mi zdá dôležitejší než ten bod alebo dátum, pri ktorom sú známe prognózy. To si myslím, že sa dá ľahšie posunúť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Písomne sa do rozpravy ešte prihlásili pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Ondrej Dostál.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi tiež predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý bude ideovo veľmi blízky tomu, čo už predniesol pán poslanec Jurzyca, len to rieši trošku iné, možno prijateľnejšie, možno nie. Ale dovoľte mi ešte pred tým, než ho prednesiem, sa predsa len vrátiť k tomu, že prečo. Pán Jurzyca to už načal, ja budem pokračovať.

    Slovensko naozaj patrí ku krajinám, kde sa po schválení vládou návrh rozpočtu verejnej správy už výraznejšie nemení, resp. ak sa mení, tak sa mení len preto, že samotná vláda sa tak ešte dodatočne rozhodla medzi jeho predložením do Národnej rady a samotným schválením. To znamená, že v okamihu jeho schválenia vládou ho môžeme považovať za viac-menej finálny. Koniec koncov poviem jeden príklad, na to sa odvolával aj dnes už exminister školstva Juraj Draxler minulý rok, počas tohto roku, počas štrajku učiteľov, keď sa sťažovali a teda potom aj štrajkovali, tak povedal, že prišli neskoro, lebo keď už bol schválený štátny rozpočet aj v Národnej rade, tak už sa s tým veľmi nedá, s tými mzdami, nič robiť, že mali byť aktívni dávno predtým.

    To len potvrdzuje, že naozaj tie reálne rozhodnutia o tom, kam pôjdu naše dane a koľko sa ich bude vyberať, sa robia pred tým, než vláda ten rozpočet schváli. Zároveň my máme na Slovensku systém, ktorý nie je unikátny, ale je v rámci aj vyspelých krajín jeden z najlepších, a to je možnosť verejnosti, musia byť u nás, byť verejné, a zároveň všetky tieto materiály je možné pripomienkovať. Je teda, ak sa k nim dokonca verejnosť vyjadrí hromadnou pripomienkou, je s nimi predkladateľ povinný rokovať.

    Takže aj ten najmenej podstatný vládny materiál, ten, najtechnickejšia novela zákona musí prejsť týmto procesom. Podľa pravidiel by napr. každý zákon mal byť, pokiaľ nie je nejaký osobitný režim, tri týždne v pripomienkovom konaní a je ho možné pripomienkovať a o tých pripomienkach verejnosti je nevyhnutné rokovať. To sa týka naozaj akejkoľvek drobnosti. Na druhej strane máme rozpočet, ktorý nazýva sa všeobecne zákonom roka, a málokto spochybňuje, že z tých zákonov alebo materiálov, ktoré tu prijmeme tento rok, je to asi ten najdôležitejší, lebo naozaj určuje, kam potečú peniaze počas celého budúceho roka, a k tomuto materiálu je, naopak, tá verejná debata najmenšia.

    Vláda argumentuje, teda pán štátny tajomník na výbore argumentoval, že verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj pripomienkovať program stability, ktorý vláda posiela do Bruselu, kde sa nejaké základné makroekonomické ciele ustanovujú. Z hľadiska verejnosti však musím povedať, že jedna vec sú makroekonomické ukazovatele, tie najdôležitejšie, vrátane potom teda aj deficitu odhadovanej výšky príjmov, výdavkov a tie sa teda navyše menia, podľa prognóz, ako to vidíme najmä v posledných rokoch, ale pre verejnosť sú ešte zaujímavejšie často tie konkrétne veci. Koľko a kam pôjde a čo sa z toho môže urobiť, resp. od koho sa akou formou čo vyberie. A to program stability obsahuje buď vôbec, alebo veľmi rámcovo, lebo to ani nie je teda jeho úlohou. Za tých okolností možno naozaj konštatovať, že vstup verejnosti do procesu tvorby verejného rozpočtu, možnosť ho vôbec reálne pripomienkovať je veľmi obmedzená. Bolo to aj tak doteraz, ako to spomenuli rečníci, viac-menej obchádzaním zákona, lebo ako bolo už spomenuté, keďže každý zákon musí prejsť pripomienkovým konaním, musí ním prejsť aj návrh zákona o štátnom rozpočte, čo riešilo ministerstvo financií za tejto vlády, ale myslím si, že aj za viacerých minulých, aby som bol spravodlivý, tým, že sa zverejnil návrh zákona s tzv. vybodkovanými číslami. To znamená, že text tam bol, čísla tam neboli, samozrejme, výpovedná hodnota toho dokumentu úplne nulová. To je, ako keby ste zverejnili novelu zákona dane z príjmu a napísali tam, že daň z príjmu bude tri bodky percent, tak pripomienkovať taký zákon, by asi tiež veľmi význam nemalo. Samozrejme tým pádom ani pripomienky neprichádzajú.

    Pán minister navrhuje alebo vláda na jeho návrh navrhuje, aby sa tento proces zrušil, aby neplatilo štandardné pripomienkové konanie pre rozpočet. Návrh zákona o štátnom rozpočte ani teda ten materiál, návrh rozpočtu verejnej správy, čo za určitých okolností možno pochopiť. Len to, čo k tomu chýba, je to B, lebo ak to dneska zrušíme, ako teda sa to navrhuje, tak vlastne akákoľvek možnosť verejnosti čo i len s dostatočným predstihom poznať, môcť sa vyjadriť, viesť spoločenskú verejnú, mediálnu diskusiu k návrhu pred tým, než je vládou schválená, sa stráca. Ak mám povedať príklad z tohto roka, ak sa nemýlim, pán minister, opravte ma, že návrh rozpočtu bol schválený, a teraz už si nepamätám, či 24 alebo 48 hodín pred jeho schválením vládou, ale viac to nebolo určite. To znamená, že reálna možnosť verejnosti vrátane od, ja neviem, mimovládnych organizácií, stavovských združení, ale aj úplne teda občanov akéhokoľvek združenia a spôsobu, k nemu, čo i len ho spracovať, viesť o ňom verejnú diskusiu cez médiá, keď už sme hovorili o nejakých formálnych pripomienkach, tým bola prakticky znemožnená. Kým, by som povedal, kým sa verejnosť spamätala, zákon bol schválený a teda bude nám predložený na ďalšiu schôdzu.

    Za tých okolností je podľa mňa dôležité, aby sme ten čas nejakým spôsobom natiahli. Pán Jurzyca navrhol, ak som to čítal správne, aby musela vláda schváliť návrh rozpočtu do 15. septembra, vzhľadom na to, že do 15. októbra má byť v Národnej rade. Ja ten návrh podporím, zjavne však teda nie je vôľa ho tu schváliť.

    Preto mi dovoľte predložiť návrh jemne odlišný, ktorý dáva vláde o niečo väčšiu flexibilitu, a ten návrh hovorí, že návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídli 15. septembra. Čo to znamená? Že ministerstvo financií by do 15. septembra muselo vedieť, aký chce rozpočet a nemusela by ho ešte vláda schváliť. To znamená, bol by tam ten mesačný rozdiel oproti dnešku, čo v kontexte aj toho, že sa koná tripartita a niektoré ďalšie veci, by umožňovalo dostatočnú verejnú diskusiu. Pokiaľ to chápem správne z rokovania výboru, námietka teda ministerstva financií je, že vzhľadom na harmonogram prác na štátnom rozpočte, vrátane rôznych prognóz a analýz, to nie je technicky možné. Tam chcem povedať dve veci. Prvá vec je, že vždy je dôležité povedať si, že čo je cieľ a čo je prostriedok, a prostriedky sa dajú upravovať, odvíjať od cieľa. Ak si povieme, že to, aby verejnosť mohla poznať a aby mohla ísť teda na normálnu verejnú diskusiu o návrhu rozpočtu ešte v bode, keď ho reálne možno ešte ovplyvniť, na rozdiel od situácie, ktorá nastala po jeho schválení vládou, keď už reálne veľmi ťažko možno ovplyvniť, tak to je podľa mňa ten cieľ, ktorému sa určite dajú prispôsobiť aj dátumy. Či sa do rozpočtu berie júnová dépeháčka alebo júlová dépeháčka, je niečo, čo si myslím, že sa vždy dá o tom diskutovať. A navyše v prípade, že by za tých nasledujúcich niekoľko dní prišla dôležitá informácia, vždy je ten návrh, aspoň v tom mojom návrhu je ho možné ešte aj upraviť nejakým spôsobom. To znamená, že, čo koniec koncov a tu ešte budem sa snažiť byť férový, je aj zmysel tohto návrhu, pretože samozrejme tá možnosť verejnej diskusie má najväčší zmysel vtedy, ak by mohlo dôjsť aj k zmene. To znamená, že preto aj navrhujem, aby sa ten návrh zverejnil do 15. septembra ako návrh ministra financií, ku ktorému potom ešte teda je tridsať dní na jeho prípadnú modifikáciu, vrátane prípadných aj makroekonomických modifikácií, ak nejaké vyplynú.

    Takže z tohto dôvodu by som chcel požiadať kolegov všetkých politických strán o jeho podporu a dovoľte mi ho na záver aj prečítať.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V čl. I, v čl. I v bode 6, v zátvorke § 14 ods. 3, koniec zátvorky, sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídle do 15. septembra bežného roka.".

    Odôvodnenie tam je, ale myslím, že ešte rozsiahlejšie som ho predniesol, takže asi ho neni nevyhnutné znovu opakovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec.

    Pán poslanec Jurzyca s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Naozaj len faktická. Ten návrh, ktorý ja predkladám, nepredpokladá do 15. septembra schválenie vládou, ale len to, že ministerstvo predloží do 15. septembra návrh vláde.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem. A pýtam sa pána Beblavého, či chce zareagovať. Áno, je tomu tak, nech sa páči.

  • Áno, chcem len, pán kolega, nesprávne som interpretoval váš návrh, máte pravdu. Neúplne to mení ten argument, ktorý som použil, to je ten, že ak je raz návrh predložený vláde ministrom financií, tak samozrejme vláda ešte môže vykonávať zmeny, tento návrh znamená, že ešte je to stále návrh ministra financií, ktorý sa politicky ľahšie modifikuje, ale súhlasím teda s tým, že tie návrhy sú veľmi podobné, A nemyslím si, teda ak je dobrá vôľa, myslím si, že aspoň jeden z nich by mohol byť podporený určite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    61,

    Uvidíme ktorý.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.

    Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.

    Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.

    Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.

    Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.

    Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.

    Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.

    Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.

    Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.

    Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.

    Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.

    Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.

    Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.

    Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.

    A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.

    Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán kolega, ja tiež by som sa chcel prikloniť k podpore alebo teda apelovať na podporu práve na pozmeňujúce návrhy aj teda pána Jurzycu. Lebo tiež si myslím, že tá transparentnosť je veľmi dôležitá. A práve aj to, že ten rozpočet je zverejňovaný a dokonca ten návrh, že je predkladaný vláde, je to zodpovednosť, myslím, že rezortu financií. A preto nie je dôvod, aby tam termín nebol stanovený, lebo nie je to niečo, čo je ad hoc, ale je to dopredu plánované. A predpokladám, že ten čas na to, aby bol schválený v Národnej rade, aj tak potrebujete ho mať pripravený skôr. Čiže preto sa silne prikláňam tiež na podporu týchto pozmeňujúcich návrhoch. A taktiež je to aj signál voči práve tej odbornej verejnosti, ako bolo povedané kolegami, že sme demokratický štát, že tu je ten dialóg medzi vládou a verejnosťou a že vláda počúva to, čo verejnosť hovorí, pretože naozaj tieto treťosektorové organizácie zastupujú mnohokrát a mnohí počet ľudí, takže majú veľmi legitímny hlas aj mandát od ľudí. A je dôležité, aby vláda na to reagovala, reflektovala, a preto je potrebné, aby nemusela táto verejnosť reagovať z večera do rána v nejakej krízovej pohotovosti, ale aby si to mohla včas preštudovať, prediskutovať, pretože sú to fakt veľmi závažné čísla, ktoré je potrebné podrobiť tej takej kvalifikovanej diskusii. Tak len toľko na podporu. Vďaka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál s reakciou, nech sa páči.

  • Pán poslanec Heger, ja súhlasím, len som ešte dodal, že to nemusia byť len mimovládne organizácie. To môže byť akákoľvek skupina občanov, to môže byť odborná verejnosť. A je teda v záujme kvality legislatívneho procesu, aby bola zachovaná možnosť verejnosti vyjadrovať sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte a aby tie čísla, ktoré predpokladá ministerstvo financií, boli verejnosti známe čo najskôr. A ja som teda zvedavý na reakciu. Myslím si, že ak by sme postupovali podľa toho, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, tak by sme tým vytvorili priestor pre posúdenie, pokojné posúdenie návrhov, ktoré sme predložili v rozprave, teda ak by sme hlasovali až 48 hodín po tom, čo boli predložené. A v každom prípade ma teda zaujíma, ak nebudú tie návrhy akceptované, aj nejaké zdôvodnenie, prečo to nie je možné, lebo myslím si, že ani kolega Jurzyca, ani kolega Beblavý, ani ja sme nespochybnili samotný zámer urobiť niečo s termínom 15. august, ak ho nie je možné dodržať, ale navrhli sme alternatívne riešenie, ktoré podľa nášho názoru umožňuje pripraviť návrh zákona o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy tak, aby vychádzal z reálnych čísiel a zároveň, aby sa zachovala transparentnosť jeho prípravy a možnosť verejnosti vyjadriť sa k nemu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Písomne prihlásení páni poslanci vystúpili v rozprave. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, chcem sa venovať dopadom na financovanie samospráv a najmä na financovanie vyšších územných celkov.

    Cieľom návrhu novely zákona je rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov, vrátane podnikateľskej činnosti aj v prípade obce a vyššieho územného celku, zvýšenie informovanosti o verejných financiách zverejňovaním údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vítam, že predloženým návrhom sa má zabezpečiť rozpočtovanie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií na všetkých účtoch organizácie smerujúce (rečníčka si odkašľala), pardon, smerujúce k zjednoteniu vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a podľa skutočnosti.

    Navrhuje sa opraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie, to jest, súčasťou rozpočtu budú všetky prostriedky, s ktorými sa hospodári. To je plne v poriadku a myslím si, že aj pri rozpočtových a príspevkových organizáciách sa to bude len vítať a prinesie to väčšiu transparentnosť. Čo však je absurdné, je to, na čo poukázali už moji predrečníci, a je návrh ministerstva vylúčiť z medzirezortného pripomienkovacieho konania verejnosť. Pán minister, toto je popretie fiškálnej suverenity a subsidiarity.

    Ďalším problémom, ktorý tento zákon pripravuje, je to, že daňové prognózy majú byť pre samosprávy záväzné. Ak to tak má byť, tak nemôžu byť zverejňované len dvakrát ročne, pretože z uvedeného vyplýva, že samosprávy nebudú môcť meniť rozpočet v priebehu roka a najmä v druhom polroku si nebudú môcť zapojiť výdavky do aktuálneho roka, ale zostanú ako prebytok. Doteraz prognózy neboli záväzné a vlastne samosprávy museli samé podľa predložených prognóz alebo vlastného uváženia si nastaviť rozpočet podľa svojich programových priorít a možnosti hospodárenia.

    Oneskoreným zverejnením záväzných limitov sa umelo navyšujú príjmy samosprávy ku koncu roka. Samozrejme, môže to byť navýšenie, ale ak príde ďalšia kríza finančná, môže to byť aj naopak. Navýšenie príjmov ku koncu roka spôsobí prebytok hospodárenia, avšak ten prebytok nebude dopadom dobrého hospodárenia, ale nesprávne aplikovanou prognózou. Samozrejme, toto môže viesť k prebytku, ktorý sa prenesie do ďalšieho roka, ale aj k deficitu v rozpočtoch hospodárenia samospráv a s tým aj problémom s plnením záväzkov, ktoré majú samosprávy uzatvorené. To znamená, že podľa navrhovanej novely v § 8 ods. 2 zákona v bode 2 sa môže v závere rozpočtového roka stať, že jednotlivé prvky verejnej správy reálne získajú daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli zahrnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy. Ide najmä o posledné mesiace v roku, kedy sa reálne daňové a odvodové príjmy môžu výraznejšie odlišovať od naposledy zverejnenej prognózy. V prípade, že verejná samospráva nebude mať možnosť zapojiť tieto príjmy do rozpočtu v danom roku, bude ich môcť zapojiť až do rozpočtu v nasledujúcich rokoch prostredníctvom fondov, a to príjmových, finančných operácií, čo skresľuje bilanciu rozpočtu v danom rozpočtovom roku, ako aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

    Vzhľadom na vyššie uvedené, pán minister, odporúčam, aby Výbor pre daňové prognózy stanovoval prognózy na mesačnej báze, aby sme sa vyhli tým ťažkostiam, ktoré som opísala v predchádzajúcej časti.

    V budúcom roku sa počíta s rastom príjmu. A k riziku sa vyjadril aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorý povedal toto: "V samotnom rozpočte je pomerne optimisticky uvedený vývoj hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, čo sú obce, VÚC-ky a ostatné štátne firmy. Najmä v obciach a VÚC-kách sa očakáva prebytkové hospodárenie vo výške viac ako 240 mil. eur, čo nemá oporu vo výsledkoch z minulých rokov." Pán minister, toto je dopad toho, čo som povedala, že keď sa budú daňové prognózy a sú záväzné a budú sa zverejňovať týmto systémom, umelo sa vytvorí prebytok, umelo sa vytvorí predstava, že samosprávy majú dostatok prostriedkov na svoje hospodárenie.

    Uvedený princíp je v rozpore s implementáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Postupne vraciate systém späť pred rok 2004. Pripomeniem vám, ako to bolo. Predvstupové obdobie do Európskej únie v rokoch 1998 až 2004 a východiskové analýzy boli založené na financovaní samospráv podľa princípu miestne príslušného prerozdelenia dane z príjmu právnických osôb. V tom čase väčšina HDP bola tak, ako je teraz vyprodukovaná v Bratislavskom kraji a boli citeľné rozdiely medzi Bratislavou a ostatnou časťou Slovenska. V roku 2001 začala reforma verejnej správy. Fungovalo približne 2 800 obcí a miest a vzniklo osem samosprávnych krajov na základe zákona o samospráve vyšších územných celkov. Na kraje bol delegovaný majetok, najmä budovy škôl, sociálnych zariadení a ciest druhej a tretej triedy, ale i kompetencie. Do roku 2004 boli tieto kompetencie v plnej výške financované prostredníctvom štátnej dotácie. Výdavky krajov na tieto kompetencie kopírovali pôvodné výdavky štátu pred ich prechodom na kraje. Reforma pokračovala v roku 2004, kedy bola schválená zásadná zmena vo financovaní samosprávy na princípe subsidiarity a solidarity v zmysle čl. 9 bod 3 Charty. To znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu a samosprávam sa prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. A samozrejme, sú tam ešte ďalšie faktory.

    Tento princíp pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj. Majetok, ktorý bol delegovaný na kraje, bol poznačený veľkým modernizačným dlhom a neusporiadaným vlastníctvom pod delimitovaným majetkom, napríklad len na usporiadanie majetku pod cestami v hlavnom meste Bratislava by bolo potrebné 217 mil. eur. Obciam zostal príjem z dane z nehnuteľností a krajom bol priradený vlastný príjem, a to príjem z dane motorových vozidiel.

    Problém sa preniesol aj do riadnych programovacích období, kedy zmena financovania nebola zohľadnená a z dôvodu analýz z roku 1998 bol Bratislavský kraj vylúčený z možnosti čerpania eurofondov z titulu vysokej tvorby HDP, čo, samozrejme, následne už nebola pravda. Tá tvorba, áno, ale nie to, že tento príjem zostal príjmom kraja.

    V priebehu ďalších rokov však postupne pribúdali nové nároky v oblasti jednotlivých kompetencií krajov bez ohľadu na vývoj príjmovej stránky rozpočtu. Štát rátal s tým, že všetky tieto nároky budú vykryté len prostredníctvom postupného zvyšovania daňových príjmov kraja. Slabina tohto prístupu sa naplno ukázala počas finančnej krízy v rokoch 2009 až 2010, kedy prišlo k medziročnému poklesu daňových príjmov, a až v roku 2011 sa napríklad Bratislavský samosprávny kraj dostal s daňovými príjmami na úroveň roku 2009.

    Tento prístup štátu k financovaniu kompetencií krajov však najmä spôsobuje neustále prehlbovanie tzv. modernizačného dlhu, nakoľko kraje nedokážu vyčleniť finančné prostriedky nielen na rozvojové projekty, ale často nedokážu ani len udržiavať svoj majetok v zmysle požiadaviek 21. storočia. Modernizačný dlh nie je doteraz nijako koncepčne riešený. Takisto priamo či nepriamo zasahujú kraje nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na dopad na samosprávu. Napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miezd vo verejnej správe a podobne.

    V roku 2013 samospráva požadovala od vlády dofinancovanie kompetencií. Vláda zabezpečila audit verejnej správy, ktorý však nemal výpovednú hodnotu. Jednotlivé kraje tak na svoj rozvoj mohli využívať len prostriedky z eurofondov alebo úverové zdroje. Pri používaní úverových zdrojov sa však postupne viaceré kraje začali v rokoch 2010 až 2012 blížiť k legislatívne stanoveným limitom zadlženia a riešenie videli v novom prerozdelení daňových príjmov, konkrétne dane z motorových vozidiel. Súbežne s touto aktivitou krajov prebiehal silný lobing autodopravcov za účelom zmeny v tejto dani. Výsledkom týchto aktivít bolo, že v roku 2014 nový návrh zákona o dani z motorových vozidiel, na základe ktorého prešiel výber tejto dane od roku 2015 na štát a výpadok na tejto dani sa kompenzoval zvýšeným podielom na dani z príjmov fyzických osôb.

    Daň z motorových vozidiel bol pritom jeden z najvýznamnejších a prakticky jediný vlastný príjem na priame ovplyvňovanie svojich príjmov, presne v súlade s citovanou chartou. Týmto krokom stratili kraje možnosť ovplyvňovať výšku svojich príjmov, príjmová stránka rozpočtu, ktorá je takmer kompletne závislá od rozhodnutí centrálnej vlády, až teda na malé výnimky v nedaňových príjmov. Vláda Slovenskej republiky prijatím nového zákona, teda zákona o dani z motorových vozidiel absolútne ignorovala požiadavky charty a vydala sa presne opačným smerom od jej myšlienok, smerom k finančnej centralizácii. Robenie vlastnej daňovej politiky je nevyhnutným predpokladom skutočnej samosprávy, ktorá si tak môže určiť rozsah služieb a ich finančného zabezpečenia, ktoré chce svojim obyvateľom poskytovať.

    Pán minister, tým, že daňové prognózy sa budú zverejňovať tým systémom ako doteraz a majú byť záväzné, sa umelo vytvára fikcia prebytku hospodárenia v rozpočte samosprávnych krajov a samospráv, čo bude viesť len k ťažkostiam a vlastne možno aj k ťažkostiam napĺňania bežného, ale aj kapitálového rozpočtu samospráv. Chcela by som vás poprosiť, aby ste podľa možnosti zabezpečili zverejňovanie daňových prognóz tak, aby boli častejšie zverejňované, aby sa mohli ešte v dostatočnom predstihu zapojiť do rozpočtu samospráv, a nie tak, že sa budú len koncom roka umelo navyšovať prebytky hospodárenia, ktoré skutočne prebytkom hospodárenia nebudú, ale budú len odrazom nesprávneho zapojenia daňových príjmov do rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Máme pár minút do 11.00 hodiny, teda do hlasovania. Chcem sa opýtať, pán minister, ako navrhovateľ chcete zareagovať v záverečnom slove? A krátko ? Alebo vás preruším potom? Dobre. Ďakujem.

  • Ďakujem. Zareagujem krátko a energicky. Najprv by som chcel informovať, že nebudem súhlasiť so žiadnym z navrhovaných pozmeňovacích návrhov, aby sme to mali rýchlo a z cesty, úplne jasno. A myslím si, že pri téme, ktorá tu bola komunikovaná pánmi poslancami, tak myslím si, že ste sa všetci trafili, trafili ste klinec po hlavičke z pohľadu toho, že chápete, že sa snažíme hlavne vysporiadať s legislatívou, ktorá tu síce bola prítomná a platná a možno aj celé desaťročie, ale prakticky sa nerealizovala. Takže ja si dovolím povedať, že z relatívne, síce s istou mierou diskomfortu, ktorú vytvára aj takáto debata, len relatívne otvorene do očí vám hovoríme, že nechceme pokračovať v robení nejakej Potemkinovskej dediny, čo je napríklad návrh rozpočtu k 15. augustu počas uhorkovej sezóny, keď to tak zaujíma akurát bulvár, aby vedel proste nesúrodé čísla úplne súrodo komentovať. Čo sa deje každý rok a bola tomu vystavovaná akákoľvek vláda, ktorá tu bola. Opakujem, toto nemá, táto debata nie je v zásade o politike, hej, o ľavo-pravej politike. Je to skôr debata o tom, čo je realita. A možno tu máme isté napätie, ale to je tiež prirodzené medzi Národnou radou a exekutívou. A tu vám chcem len povedať, že z hľadiska zverejňovania návrhu alebo skutočného rozpočtu, tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán minister. Môžem vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, o kľud v rokovacej sále? Ďakujem.

  • Ja vám môžem len povedať, že vláda schvaľuje len návrh rozpočtu, ktorý posúva do Národnej rady, a prakticky, prakticky, ale aj naozaj prakticky sa to deje, to, že Národná rada, či už cez výbory, cez gestorský výbor alebo cez plénum môže vstúpiť do rozpočtu a má absolútnu suverenitu v tom, aby rozhodovala ako nakoniec rozpočet vyzerá. To, že máme reálnu, podľa mňa zaslúženú a slušnú prax v tejto krajine, že sa rozpočet netrhá na kusy v Národnej rade na základe nejakých lobistických záujmov tej-ktorej politickej strany, to je zase tiež pravda. Ale ak chce niekto kultivovanú debatu o rozpočte, slovo kultivovaná nie je úplne vždy na mieste, ani v tejto váženej sále, tak to v zásade nemusí platiť, nemusí byť v rozpore s tým, že je skoro 60 dní medzi návrhom rozpočtu, schválený vládou, a návrhom rozpočtu (zaznievanie gongu), o ktorom sa rokuje v pléne Národnej rady. Čiže tým je prístup verejnosti k informáciám, pán poslanec Dostál, úplne zabezpečený.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem, o čo ide z hľadiska schvaľovania. Ale to sú také ľúbivé reči, ktorými sa zaštiťujete, a to je otázka verejnosti. Verejnosť je veľmi ľúbivá záležitosť v danej veci, ale ja som minister financií a ako minister financií som kľúčove v spore so všetkými, so všetkými, opakujem vám, z pohľadu toho, kto má dostať aký podiel výdavkov z celého balíka peňazí, ktorý sa proste rozdeľuje. To je proste prirodzené rozdelenie. A to znamená, som prirodzene v konflikte so všetkými zástupcami verejnosti, lebo aj minister dopravy sa v danej chvíli stáva verejnosťou.

    Takže tu musím povedať, že v zásade navrhujeme teraz veľmi čisté riešenie, ktoré je ešte dokonca v takom praktickom tichom rozpore s tripartitným rokovaním, ktoré sa má usporadúvať pred rokovaním vlády. Tam ten spor reálny je. Zaoberali sme sa s ním aj proste pred dvoma týždňami práve pri rokovaní tripartity o návrhu rozpočtu, kde tak isto kolegovia z tripartity, či to boli zamestnávatelia alebo odborári, mali naozaj pár hodín iba na to, aby hovorili o základných črtách rozpočtu. Čiže summa summarum, prosím vás o...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, nech pán minister môže dokončiť.

  • Prosím vás o pochopenie v tom duchu, že teraz si presadzujeme relatívne tvrdohlavo také čisté riešenie z pohľadu plnenia lehôt. Platí to, že zákon samozrejme bude, z hľadiska definitívneho schvaľovania v Národnej rade bude vystavený ako každý rok kritike, mikroskopickému skúmaniu z toho, kde tie kapiláry rozpočtu proste sú nasmerované. A z hľadiska politiky a tak by som povedal, tak politického nakŕmenia je tu dostatok priestoru určite aj za takýchto podmienok. Zároveň ale pripúšťam, zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli, ale musíme brať do úvahy ten relatívne prísny a nadiktovaný kalendár, ktorý je tu daný, ja neviem, napríklad zverejňovaním čísiel, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, čo má na starosti Eurostat a Štatistický úrad, prognózovanie, európsky semester. Takže my sme naozaj, žijeme v takej zviazanej košeli, ktorá je daná európskou, ale aj národnou legislatívou, a nie ľahko sa nám dýcha. Takže z hľadiska praktického, praktických dopadov novo navrhnutej formy prípravy rozpočtu sme pripravení sa k tejto téme vrátiť opäť v budúcom roku.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k záverečnému slovu? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, ako spoločná spravodajkyňa navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali v piatok 14. októbra o 11.00 hodine.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledovať bude hlasovanie. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takže pristúpime k hlasovaniu. Ešte predtým dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov z gymnázia Kysucké Nové Mesto. Buďte vítaní!

  • Potlesk v sále.

  • Takže pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Blanára, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, tlač 197. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 197.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, chcem na úvod informovať, že v rozprave k predmetnému návrhu nevystúpil žiaden poslanec, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Čiže poprosím vás, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 117, 14 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže neboli žiadne iné pozmeňujúce návrhy, ktoré zo spoločnej správy vyplývajú na schvaľovanie, zo spoločného gestorského výboru chcem navrhnúť postúpenie, aby tento návrh zákona bol postúpený do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 121, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, preto otváram možnosť sa prihlásiť v rámci tohto čítania do rozpravy. Konštatujem, že nikto nemá záujem. Končím možnosť a zároveň aj rozpravu.

    Pán poslanec ako spravodajca, nech sa páči.

  • Takže, pán predsedajúci, keďže nikto nebol v treťom čítaní v rozprave, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu, vrátane pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy tak, ako odporučil gestorský výbor schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 121, 15 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme prijali vládny návrh zákona.

    Takže nasleduje teraz hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 233. Pán poslanec Ján Kvorka, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 101, 36 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Výbory, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť vládny návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor a lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo všetkých 138.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, tlač 253. Prosím teraz spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyňu Katarínu Cséfalvayovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 253.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informovala, že v rozprave k tomuto bodu vystúpila jedna pani poslankyňa, nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 77, proti 60, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 100 a zdržalo sa 38 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme teda pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, tlač 254. Spravodajcom je pán poslanec Galis.

    Nech sa páči, ako spravodajca môžte uvádzať hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 254.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 90, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že návrh Slovenská národná rada prideľuje na prerokovanie, tento zákon, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 121, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 12 schváleného programu, a to v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, tlač 186.

    Pán poslanec Baláž, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 186.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Bol podaný jeden procedurálny návrh pánom poslancom Beblavým, aby sa podľa § 83 ods.1 rokovacieho poriadku návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Dajte najprv hlasovať o tomto návrhu, prosím.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 34, proti 72, zdržalo sa 31, nehlasoval1.

    Tento procedurálny návrh nebol schválený. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bode 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 101, proti 3, zdržalo sa 32, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 101, proti 19, zdržalo sa 17, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Baránik asi nie, je to omyl, takže nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte o návrhu zákona hlasovať ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o záverečnom hlasovaní, teda o tomto návrhu zákona v záverečnom hlasovaní, o návrhu, vládneho návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 101, proti 19 a zdržalo sa 17 poslancov.

    Vládny návrh zákona bol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, tlač 179.

    Pán poslanec Náhlik, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 179.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 88, proti 14, zdržalo sa 36 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 87, proti 14, zdržalo sa 36 poslancov.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 88, proti 14, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili novelu vládneho návrhu zákona.

    O bode 14 budeme na návrh spoločného spravodajcu hlasovať o 5-tej. Teraz budeme hlasovať o bode 15 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch, tlač 181.

    Pán poslanec Náhlik, nech sa páči máte znovu slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 181.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 8 a 10 až 18 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 106, proti 14, 18 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme schválili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode č. 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, proti 54 a zdržalo sa 84 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 105, proti 14, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Môžem konštatovať, že nikto sa nehlási do rozpravy, končím teda rozpravu a, pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu schváliť tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 107, proti 14, 17 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o ďalšom návrhu budeme hlasovať tiež až o piatej, alebo teda v piatok, sa mi zdá, ako pani spravodajkyňa teda to navrhla. Zároveň vás chcem informovať o tom, že mali sme poslanecké grémium. Ako viete, zajtra je pohreb, to znamená zajtra sa nerokuje, ale v piatok sa rokuje od rána, teda od deviatej do 19,00 s tým, že bude obedňajšia prestávka tak ako v normálny pracovný deň, to znamená, že od dvanástej do druhej, a hlasovať sa nebude.

    Takže pani poslankyňa Grausová, procedurálny návrh, nech sa páči. A ešte nemáte mikrofón. Už teraz.

  • Nie je to procedurálny návrh, len otázka, že či povedali ste, že sa v piatok nebude hlasovať?

  • A celý deň. Ani o jedenástej, ani o sedemnástej.

  • Tak to navrhol pán predseda a nikto nebol proti.

  • Pani poslankyňa Jurinová, procedurálny.

  • Dovoľte mi iba oznámiť alebo pripomenúť členom ľudskoprávneho výboru, že zasadanie mimoriadneho, alebo mimoriadne zasadanie výboru sa uskutoční dnes o 12,15 v obvyklých priestoroch pod Mikulášskou bránou, pri Mikulášskej bráne, tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 182.

    Pán poslanci, prosím väčší kľud.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 182.)

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. V rámci boja proti daňovým podvodom sa navrhuje zaviesť tzv. superpredbežné opatrenie, tak aby správca dane mohol okamžite zabezpečiť peňažné prostriedky na účte daňového subjektu s cieľom zabrániť ich ďalšiemu zneužívaniu v podvodnom konaní. S cieľom zjednodušiť výkon správy daní sa navrhuje, aby správca dane mohol sám opraviť chyby v daňovom priznaní, ktoré nemajú vplyv na výšku dane. Pokiaľ ide o chyby, ktoré majú vplyv na výšku dane, zavádza sa nový inštitút – vyrubovací rozkaz, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie danie, t. j. správca dane môže vyrubiť daň bez výkonu daňovej kontroly na základe skutočností, ktoré má k dispozícii. Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami, ktorá nahradí súčasné nákladné papierové doručovanie poštou. Aby bol inštitút odkladov a splátok dane prístupnejší pre širšiu podnikateľskú verejnosť, navrhuje sa pri sumách nad 3000 eur nevyžadovať zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom a súčasne sa ruší doterajší ročný časový limit povoľovania odkladov. Predpokladáme, že sa toto opatrenie bude dotýkať 100-tisíc podnikateľov, ktorí by tento inštitút vedeli využiť. Všetko na úvod.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 156 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 79 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca, žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 183. Spoločná správa výborov má tlač 183a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Zámerom vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru. Účinnosť opatrenia je nastavená v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia, resp. Eurostat v októbri za tento, príslušný rozpočtový rok, bude väčšia ako 11 percentuálnych bodov. Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií.

    Totiž samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017, ako je pôvodne v legislatíve uvedené, neovplyvní síce aktuálny výnos DPH. To znamená, ten nominálny výsledok hospodárenia krajiny vo vyjadrení percentuálneho deficitu. Zníži však hotovostný výnos dane z pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch daného roku, keď sa to zavádza, skoro o 600 mil. eur, čo je dnes asi 0,7 % hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z predchádzajúceho roku. Toto negatívne ovplyvní výšku maachstritského dlhu a úrokové náklady, samotnú výšku skoro o 1 % hrubého domáceho produktu. Inak povedané, keby sme išli podľa pôvodnej legislatívy, tak v budúcom roku si zvýšime verejný dlh o 1 percentuálny bod na základe realizácie opatrenia, ktoré je síce veľmi, veľmi vítané hlavne zo strany zahraničných investorov, ale pri našej súčasnej, hlavne domácej legislatívy z hľadiska regulácie dlhu a rozpočtovej zodpovednosti, mám na mysli hlavne zákon o rozpočtovej zodpovednosti, si toto nemôžeme dovoliť.

    Novelou sa navrhuje doplniť do zákona aj nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Ide o tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí 6 mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Platiteľ dane má takto nárok na úrok vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak táto nedosiahne 1,5 %, použije sa ročná úroková sadzba vo výške 1,5 percenta. To znamená, ten minimálny úrok 1,5 percenta. Súčasná výška základnej úrokovej sadzby je nula. Preto bude pri úročení použitá minimálna stanovená hodnota 1,5 percenta. Nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, tzv. reverse charge pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, ktorý je zavedený od 1. januára tohto roku, sa dopĺňa úprava, ktorá zabezpečí väčšiu právnu istotu tak pre dodávateľa, ako aj pre odberateľa pri uplatňovaní tohto systému. Reagujeme tak na výsledky aplikačnej praxe. Ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.

    Účinnosť ustanovenia o posune samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje od 31. decembra t. r. a ostatné úpravy nadobúdajú účinnosť 1. januárom roku budúceho. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov, výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 157 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky, tri písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili pán poslanec Beblavý, pán poslanec Simon a pani poslankyňa Kiššová.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. V súlade s bežnou praxou si ho dovolím najprv vysvetliť a potom prečítať. Ide o návrh, o ktorom už táto snemovňa v inom kontexte diskutovala, ale napriek si myslím, že stojí za to aj v nadväznosti na tú diskusiu v tom pokračovať. Je to v reakcii na kauzu Bašternák a samozrejme nielen na ňu. Návrh na povinné zverejňovanie nadmerných odpočtov nad 50-tisíc eur finančnou správou, to znamená, veľmi zjednodušene povedané, ak si bude podnikateľ uplatňovať vysoké nadmerné odpočty, budú tieto podnikateľské subjekty zverejnené na webovej stránke finančnej správy. A samozrejme to, že si niekto uplatní nadmerné odpočty, z neho ešte neurobí nejakého zločinca.

    Máme exportné firmy a iné firmy, u ktorých je to úplne legitímne, ale práve to zverejňovanie by umožnilo či médiám, či vládnym organizáciám, či verejnosti alebo aj komukoľvek inému, toto, sa na to pozrieť a práve rozlišovať to a pýtať sa otázky. Je vysoko pravdepodobné, že ak by takáto legislatíva platila pred štyrmi rokmi, ku kauze Bašternák by asi nikto neprišlo, pretože by všetci vedeli, že to bude príliš zjavne svietiť na tej stránke a niekto sa tomu začne venovať.

    To znamená, tento návrh má nielen represívny alebo teda transparentný účinok, ale má aj výrazne preventívny účinok. Zároveň treba povedať, že nie je to žiadny precedens, pretože na základe zákona prijatého, ak sa nemýlim, za minulej vlády, teda za druhej vlády Roberta Fica sa už dnes zverejňujú daňové povinnosti právnických osôb v súvislosti s daňou z príjmu, to znamená, že v súvislosti s právnickými osobami neuplatňujeme nejakú ochranu ich súkromia v tejto, v tejto veci. To znamená, že ťažko aj potom argumentovať, že nadmerné odpočty by zrazu mali byť takto chránené. Preto tam vnímam viaceré výnosy, náklady sú minimálne, Finančná správa ten softvér má, má web stránku, to znamená, tá úprava by nepredstavovala nejaké výraznejšie finančné bremeno a mohlo by to celé fungovať. Toľko z mojej strany vecne,

    Ešte pred tým, než prečítam, chcem povedať, že snemovňa, teda väčšina vládna odmietla tento návrh zákona, keď som ho predložil ako samostatný návrh zákona. Ja ho tu dnes predkladám, mal som aj snahu s pánom ministrom o tom viesť politicko-vecnú diskusiu a samozrejme nijako by som netrval akurát na tomto znení pozmeňovacieho návrhu. Môžeme sa baviť o sume, o tom prahu, či je 50-tisíc príliš málo, či to má byť niečo vyššie, môžme sa baviť o technike, ak by ministerstvo financií malo na niečo iný pohľad, ale ten princíp sa mi zdá ťažko napadnuteľný. Osobitne v situácii, v ktorej Slovensko dneska je, lebo samozrejme riešime vždy veľa problémov a tento sa mi nezdá fiktívny ani drobný. Naopak, je to spôsob ako reagovať na kauzu, ktorá ešte dosť významne prehĺbila nedôveru občanov tejto krajiny k jej štátnym orgánom a ich k tomu, že konajú vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu by som sa chcel obrátiť na pána ministra teda jednak s prosbou o jeho podporu pre tento návrh. Ak z dôvodov, samozrejme, ktoré samozrejme on uvedie, to tak, ak to podporiť nemôže, chcel by som ho poprosiť, aby nám uviedol, akým, či iným spôsobom možno to mieni riešiť, či sa na tom spôsobe môžeme nejako podieľať a teda ako zabezpečiť, aby to nezakapalo, keď to mám tak ľudovo povedať, aby z toho niečo bolo. Pretože koniec koncov to je to, prečo tu všetci sme. A teraz mi dovoľte samotný návrh.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

    K čl. I.

    1. V čl. I sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie:

    6. § 79 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:

    "(9) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vrátení nadmerného odpočtu platiteľovi na svojom webovom sídle tieto údaje:

    a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorej bol nadmerný odpočet vrátený,

    b) identifikačné číslo platiteľa,

    c) výšku vráteného odpočtu,

    d) príslušné zdaňovacie obdobie.

    (10) Postup podľa odseku 9 sa uplatní pri nadmernom odpočte vo výške najmenej 50 000 eur.".".

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Doterajšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:

    "9. Za § 85l sa vkladá § 85la, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 85la

    Prechodné ustanovenie k zverejňovaniu nadmerných odpočtov

    Ustanovenia § 79 ods. 9 a 10 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2017.".".

    To je návrh, nasleduje odôvodnenie, ktoré už som predložil, a dovolím si vás týmto opätovne ešte požiadať o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem kolegovi Beblavému za tento návrh zákona. Vieme, že na DPH sa ročne rozkradne približne miliarda eur, teda každý rok zmizne miliarda eur z daňových úradov. Už zaplatené peniaze daňovými poplatníkmi zmiznú. Takže a keďže, a keďže orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní pri absolútnej väčšine prípadov nie sú činné, tak si myslím, že transparentnosť je jedna z tých posledných možností, ako sa dajú skrotiť tieto neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ viem a pokiaľ si pamätám, tak aj minister financií Kažimír pred nejakým časom prezentoval takýto návrh teda, že je vo výhľade pre ministerstvo, že ho teda navrhne bez ohľadu na to, či tá čiastka má byť 20-tisíc, 50-tisíc alebo, alebo nejaká iná, takže pri tejto príležitosti sa chcem aj spýtať, že aký je teda postoj ministerstva, či prípadne aj by podporil buď tento pozmeňovák, alebo či príde s vlastným návrhom.

    Ďakujem

  • Ďakujem. S reakciami na faktickú, s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi za podporu aj za jeho dovysvetlenie, ktoré je samozrejme plne relevantné. Ja možno by som tým pádom doplnil ešte to, že naozaj aj pri kauze Bašternák a s tým všetkým súvisiacimi vecami, o ktorých všetci veľmi dobre vieme, jedna z výčitiek bola, že sa príliš kauzuistuje. To znamená, že príliš často sa robí kauza a málo sa z toho hľadajú nejaké systémové riešenia v parlamente. Ja som s touto kritikou nesúhlasil a myslím si, že v tak závažnej kauze je potrebné vyvodzovanie osobnej zodpovednosti, čo trestnoprávnej alebo politickej. Ale tento návrh je snahou naozaj do toho vniesť aj ten systémový rozmer a urobiť niečo pre to. Nie je to samozrejme jediný návrh, predkladali sme ich viac a tento sa mi zdá taký jednoduchý, neideologický a myslím si, že plne prijateľný. Zároveň chcem aj uviesť, ja som to uvádzal, už keď som ten zákon, ktorý to obsahoval, predkladal, že tu naozaj nejde o nejaké autorské práva. Koniec koncov ja som sám túto myšlienku prvýkrát počul od poslanca Procházku ešte, myslím si, asi dva roky dozadu. To znamená, že tu naozaj nejde o to, že kto je originálnejší alebo kto to vymyslel, ale ide o to, aby sa to presadilo. A teda verím, že sa nám to buď dnes, a ak nie dnes, tak v najbližšej dobe spoločne podarí presadiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tejto sále, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona a skôr než k obsahu, ktorý pán minister predložil, alebo vláda predložila, sa budem snažiť predložiť jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny DPH na základné potraviny. A ak je možné a pán predseda Andrej Danko zo SNS počúva, tak by som bol nesmierne rád, keby prišiel preto, lebo pred časom v tejto sále niekto predo mnou už povedal. že národná hrdosť SNS končí pred nejakou tou bankovou inštitúciou. A ja si myslím, že pri tomto hlasovaní o tom, či slovenské národné jedlo – bryndzové halušky budú drahšie ako príprava hálászlé, tak sa ukáže aj národná hrdosť a postoj SNS k slovenskému vlastníctvu. Ako keď salašníctvo chce zdaňovať s dvadsiatimi percentami, tak je to pre mňa neprijateľné.

    Pán minister určite sa bude na mňa hnevať, ale nevadí, ja to zopakujem, že v minulom volebnom období vláda Roberta Fica zaviedla dve kategórie potravín, kategórie základné a luxus. Pán minister a jeho kolegovia považujú rohlík, ovocie, zeleninu alebo bryndzu za luxus. Nedá sa to inakšie povedať. Prečo to opätovne otváram, túto tému? Pán minister, ikskrát ste sa pochválili a vláda ako taká sa pochválila tiež, že ekonomike sa darí, výber daní rastie. Dnes tu obhajujete zákony, vďaka ktorým dane neklesnú, bankový odvod sa nezruší, naďalej bude pokračovať, aj keď mala byť degresivita v nich. Rovnako príde zákon o spotrebnej dani z tabaku, kde už sme nad rámec limitu Európskej únie, ale ideme zvyšovať, lebo chceme vybrať viac daní. Ale rovnako chcete zaviesť daň z dividend 7 %, osobitne k tomu sa budem ešte vyjadrovať, chcete pomôcť Mečiarovým privatizérom touto daňou, ale to osobitne až pri tom samotnom návrhu. Pričom je evidentné a sami ste sa pochválili, že ceny potravín tam, kde sa znížila z 20 na 10 %, že sa naozaj premietli do konečných cien potravín. Nevidím dôvod, keď ekonomike sa darí, aby sme pomohli občanom tým, že všetky potraviny budú mať v tej istej cenovej kategórii.

    Okrem, úprimne musím povedať, že ťažko som chápal výber tých komodít, ktoré ste dali do skupiny 10-percentných potravín. Zoberme pár tých príkladov. Mlieko je 10-percentné, ale ovčia hrudka, ovčí syr, bryndza už 20-percentná. Keď niekto by si chcel kúpiť polku svine, rozrezanú, tak je 10-percentná tá polka svine. Keď odrežete, tak podľa colného sadzobníka bravčová hlava, teda svinská hlava už je za 20 percent. Takže keď si chcete niečo z toho, z takého kvalitného urobiť, tak to už je luxus. Rovnako vláda sa štíti, aby občania sa stravovali zdravo. Ale nechápem potom, prečo ovocie a zelenina je v kategórie luxusu, ktorá je zdanená vyššou DPH, teda 20-percentnou? To teda nechápem. Alebo niekto má rád držky, tak hydinové droby, možnože z titulu majiteľa najväčších hydinární, ste im vyšli v ústrety, že aj menej luxusný tovar môžu predávať za 10-percentné a tie bravčové, lebo možnože je ich menej a sú aj dánske farmy na Slovensku, tak tie bravčové vnútornosti sú za 20. Ťažko pochopiť, že keď si kúpite polku svine, tak máte za 10 %, ale keď si z nej odrežete kúsok bôčika a urobíte si z neho slaninu, už je to za 20 percent.

    A práve preto a preto, aby v tom ten zmätok, zmizol ten zmätok, pretože v tom colnom sadzobníku mnohokrát je zmätok, že čo patrí do kategórie 20-percentného a čo patrí do kategórie 10-percentného, tak si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ zaviesť, okrem alkoholu, DPH na všetky potraviny a ruší luxusné potraviny a zavádza len jednotnú časť, teda potraviny sadzbou DPH 10 percent.

    No a teraz sa chcem ospravedlniť pánovi predsedovi, pretože to bude trošku dlhšie trvať a chcem poukázať na to, že zmenou rokovacieho poriadku takýto pozmeňujúci návrh v budúcnosti už bude veľmi ťažko vykonateľný, pretože je treba prečítať mnoho kódov z colného sadzobníka, ktoré sa rušia, a potom taký istý počet, ktoré sa zavádzajú. Takže odbornosť a rozsah vystúpenia nie je možné v každom prípade garantovať do dvadsiatich minút.

    Preto dovoľte, aby som pozmenil, teda predložil teraz pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. V čl. I sa bod 8 dopĺňa o nový bod 9, ktorý znie:

    ,,9. V prílohe č. 7 sa slová ,,0201 – Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých hovädzích zvierat položky 0102",

    "ex 0203 – Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso z domácich svíň, čerstvé alebo chladené",

    "ex 0204 – Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené len mäso z oviec alebo kôz, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých oviec a kôz",

    "ex 0207 – Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé alebo chladené", "

    "ex 0208 - Ostatné mäso a jedlé mäsové droby, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé alebo chladené",

    "ex 0301 – Živé ryby – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00",

    "ex 0302 – Ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304 – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00",

    ex 0304 – Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chladené alebo mrazené – len rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00, čerstvé alebo chladené", "

    ex 0401 – Mlieko a smotana nezahustené ani neobsahujúce prírodný cukor ani ostatné sladidlá – len mlieko",

    ,,040510 – Maslo",

    "ex 1905 90 30 – Chlieb, neobsahujúci pridaný med, vajcia, syr alebo ovocie a obsahujúci v sušine najviac 5 % hmotnosti cukrov a najviac 5 % hmotnosti tuku – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu nahrádzajú sa slovami"

    • 0201 až 0210 -– mäso a jedlé mäsové droby – čerstvé, chladené, mrazené,

    • 0302 až 0308 – ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce,

    • 0401 až 0410 – mlieko a mliečne výrobky, vtáčie vajcia, prírodný med, jedlé produkty živočíšneho pôvodu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté,

    • 0504 00 00 – zvieracie črevá, mechúre a žalúdky (iné ako rybacie), celé a ich časti, čerstvé, chladené, mrazené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené,

    • 0701 až 0714 – zelenina, jedlé rastliny, koreniny a hľuzy – okrem 0701 10 00, 0703 10 11,

    • 0801 až 0814 00 00 – jedlé ovocie a orechy, šupy citrusových plodov alebo melónov – okrem 0803 10

    • 0901 až 0910 – káva, čaj, mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté") a koreniny,

    • 1001 až 1008 10 00 – obilniny – okrem 1001 1100, 1001 91, 1002 10 00, 1003 10 00,1004 10, 1005 10, 100710,

    • 1101 00 až 1109 00 00 – mlynárske výrobky, slad, škrob, inulín, pšeničný lepok – okrem 1103 20,

    • 1201 až 1208 – Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny – okrem 1201 10 00, 1202 30 00, 1204 00 10, 1205 10 10, 1206 00 10, 1207 21 00, 1207 40 10, 1207 50 10, 1207 91 10, 1207 99,

    • Za ďalšie 1212 – Svätojánsky chlieb, morské riasy a ostatné riasy, cukrová repa a cukrová trstina, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté; kôstky a jadrá plodov a ostatné rastlinné produkty (vrátane nepražených koreňov čakanky odrody Cichorium intybus sativum) druhov používaných hlavne na ľudskú konzumáciu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté,

    • 1501 10 – Prasací tuk (vrátane sadla) a hydinový tuk, iný ako tuk položky 0209 alebo 1503 okrem 1501 10 10,

    • 1507 10 90 a 1507 90 90 – Ostatné – Sójový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,

    • 1508 10 90 a 1508 90 90 – Ostatné – Arašidový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,

    • 1509 1090 a 1509 90 00 – Ostatné – Olivový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované (zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim)...

  • Ak je všeobecný súhlas, tak nech sa páči.

  • Ja som spomínal, to sú čísla colného sadzobníka, ktoré ale pre úplnosť musím prečítať, aby som zadosťučinil rokovaciemu poriadku. Takže ďakujem veľmi pekne za ochotu. Kde sme to skončili?

  • Rečníkovi napovedá predkladateľ.

  • Pán minister, budem to akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.

    • 1512 11 91 – slnečnicový olej,

    • 1512 11 99 – požltový olej,

    • 1513 – Olej z kokosových orechov (koprový olej), olej z palmových jadier alebo babasový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované - okrem 1513 11 10, 1513 19 30, 1513 29 30,

    • 1514 99 90 – Ostatné – Olej z repky, repky olejnej alebo horčicový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,

    • 1515 – Ostatné stále rastlinné tuky a oleje (vrátane jojobového oleja) a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované – okrem 1515 19 10, 1515 21 10, 1515 29 10, 1515 30 10, 1515 50 11, 1515 50 91, 1515 90 až 1515 90 99,

    • 1516 – Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje a ich frakcie, čiastočne alebo úplne hydrogenované, interesterifikované, reesterifikované alebo elaidinizované, tiež rafinované, ale ďalej neupravené,

    • 1517 – Margarín; jedlé zmesi alebo prípravky zo živočíšnych alebo rastlinných tukov alebo olejov alebo frakcií rôznych tukov alebo olejov tejto kapitoly, iné ako jedlé tuky alebo oleje alebo ich frakcie položky 1516,

    • 1601 00 až 1604 20 90 – Prípravky z mäsa, rýb alebo bezkôrovcov, mäkkýšov alebo ostatných vodných bezstavovcov,

    • 1701 až 1704 – cukor a cukrovinky,

    • 1801 00 00 až 1806 90 90 – kakao a prípravky z kakaa,

    • 1901 až 1905 – Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky,

    • 2001 až 2009 – Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov alebo ostatných častí rastlín,

    • 2101 až 2101 30 99 – Výťažky, esencie a koncentráty z kávy, čaju alebo mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté") a prípravky na základe týchto výrobkov alebo na základe kávy, čaju alebo mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté"); čakanka pražená a ostatné pražené náhradky kávy, a výťažky, esencie a koncentráty z nich,

    • 2102 30 00 – Pripravené prášky do pečiva,

    • 2103 – Omáčky a prípravky na omáčky; nakladacie a koreniace zmesi; horčicová múka a krupica a pripravená horčica,

    • 2104 – Polievky a bujóny a prípravky na ne; homogenizované zložené potravinové prípravky,

    • 2105 00 – zmrzlina a podobné jedlé výrobky, tiež obsahujúce kakao,

    • 2201 – Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh,

    • 2202 – Vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochucujúce látky, a ostatné nealkoholické nápoje, okrem ovocných alebo zeleninových štiav položky 2009,

    • 2209 00 – Ocot a náhradky octu získané z kyseliny octovej."

    Ďakujem pekne, toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Dúfam, že sa nájde toľko národnej hrdosti, aby všetky potraviny, teda aj bryndzové halušky sa vyrábali zo surovín, ktoré nie sú luxusom a nie sú zdaňované vyššou daňou, teda 20-percentnou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Týmto pádom vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hod. vystúpením v rozprave pani poslankyne Kiššovej.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 183. Do rozpravy ešte písomne ako posledná je prihlásená pani poslankyňa Jana Kiššová, ktorej teraz dávam slovo.

    (Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.)

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela k tomuto vládnemu návrhu zákona podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene svojom, v mene kolegov Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu a konkrétne sa tento pozmeňujúci návrh týka zadržiavania dépeháčky. Je to už niekoľkýkrát, čo tento návrh s kolegami podávame. Doteraz neúspešne a ja chcem veriť, že, že raz to príde a bude vypočutý minimálne tento náš návrh a bude aj zavedený do právneho systému Slovenska.

    Sme presvedčení, že zadržiavanie dépeháčky niekoľko mesiacov a v prípade, že sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré boli tieto peniaze zadržiavané, ich vyplatenie bez akejkoľvek satisfakcie jednoducho nie je správne. Už len samotný fakt, že sa podnikateľom zadržiavajú ich vlastné peniaze, ktoré nemôžu opätovne dať do podnikania, nemôžu napríklad vyplatiť mzdy, jednoducho tie peniaze im chýbajú. Niektorým chýbajú natoľko, že si tie peniaze musia potom zháňať niekde inde, to samozrejme zase stojí peniaze, generuje im to zbytočné náklady len preto, že im tieto peniaze štát zadržiaval a ani nie je schopný im tie dodatočné náklady preplatiť.

    Ja vnímam pozitívne to, že súčasťou tohto vládneho návrhu je akýsi posun v tejto veci, ale sme presvedčení, že nie je dostatočný. A preto teda sme sa rozhodli s kolegami, že podáme svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí vo veľmi skrátenej podobe o tom, že chceme skrátiť dobu, počas ktorej je možné zadržiavať dépeháčku na štyri mesiace. Potom sú v tom našom návrhu novely o tom, že pokiaľ sa teda vyvráti podozrenie, pre ktoré bola dépeháčka zadržiavaná, teda v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly, tak by mal byť úrok z tejto sumy vyplatený a teda platený od prvého dňa, odkedy tá dépeháčka zadržiavaná bola. Teda nielen po šiestich mesiacoch, tak ako tomu hovorí vládny návrh zákona. A tretia vec, ktorú v tomto pozmeňovacom návrhu riešime, je výška úroku. Vládny návrh hovorí o dvojnásobku úrokovej sadzby ECB-čky, my hovoríme o štvornásobku úrokovej sadzby ECB-čky, avšak minimálne 15 percent. A to, prečo chceme tú sadzbu nastaviť takto, je to preto, lebo úrok z omeškania je takto nastavený v prípade úrokov z omeškania, ktoré je povinný platiť daňový subjekt podľa § 156 zákona č. 563 o správe daní, čiže podľa daňového poriadku. My tvrdíme, že tu má byť uplatňovaný rovnaký meter pre štát a podnikateľa. To znamená, ak je daňový subjekt dlžný niečo finančnej správe a táto mu vyrubí úrok z omeškania v takejto výške, my hovoríme, taký istý úrok nech teda platí aj finančná správa podnikateľovi, ak mu zadržala jeho vlastné prostriedky takýmto spôsobom.

    Chcela by som ešte zdôrazniť, že my nijakým spôsobom nespochybňujeme legitímny dôvod vykonávať kontroly a v prípadoch podozrenia zadržiavať dépeháčku, to je všetko úplne v poriadku. Ale musí tu existovať akýsi prístup aj k tým, ktorým táto dépeháčka bola zadržiavaná neoprávnene, čo teda si myslíme, že ak by sa takto nastavil, ako navrhujeme, by to bolo aj spravodlivé, aj korektné.

    Rada by som tento váš návrh ešte oprela o isté výroky Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. To, akým spôsobom vysporiadať nadmerný odpočet DPH, hovorí čl. 183, smernica o DPH. Hovorí konkrétne, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. A to, ktoré určia, má isté obmedzenia, a nie je to teda, že úplne hocijakým spôsobom si to, členské štáty, nastavte. Má to teda isté obmedzenia. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu už pred mnohými rokmi potvrdil, že autonómia v tomto, teda v tom, čo uvádza ten čl. 183, je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. A spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. A ja som presvedčená, že ak celé mesiace má podnikateľ vo vysokých sumách neoprávnene zadržiavanú dépeháčku, tak nie je naplnená podmienka, že v nijakom prípade nesmie pre túto zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.

    Ešte by som rada spomenula, že to, odkedy majú byť platené úroky, tak na to už existujú aj výroky európskeho súdu spred šestnástich rokov. Napríklad, pomôžem si jedným z nich, a je to konkrétne rozsudok vo veci Molenheide a iní, označený aj ako C-286/94 (bod 63), a ten hovorí, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vyplatený za normálnych okolností. A to" za normálnych okolností" znamená, odo dňa, kedy bol nadmerný odpočet DPH podnikateľovi vyplatený, ak by nebola otvorená daňová kontrola. Takže aj v prípade, že naša legislatíva hovorí niečo iné, a my tu máme precedensy Európskeho súdneho dvora, tak sme presvedčení a sme toho právneho názoru, že tieto majú silu zákona a mali by byť uplatňované.

    Toľko možno argumenty, prečo si myslíme, že takéto niečo by malo byť schválené a malo by byť vo vašom zákone o DPH prijaté.

    A teraz, dámy a páni, prosím, dovoľte tú nudnú časť tejto mojej rozpravy, nudnejšiu, možno aj tá prvá bola nudná, a o to nudnejšiu prečítam, pozmeňujúci návrh, ak dovolíte. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 33112011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.

    Keďže nemám okuliare, tak to asi také nudné nebude.

    Takže bod 1. V čl. I sa za piaty novelizačný bod vkladá nový šiesty novelizačný bod, ktorý znie:

    „6. V § 79 ods. 6 sa za slová „od skončenia daňovej kontroly," vkladajú slová „najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5," a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak bol nadmerný odpočet vrátený podľa prvej vety pred skončením daňovej kontroly a daňovou kontrolou sa preukáže, že nadmerný odpočet mal byť vrátený v nižšej sume, je platiteľ povinný zistený rozdiel daňovému úradu vrátiť.".".

    Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zmena vládneho návrhu tým spôsobom, že v prípade daňovej kontroly dlhšej ako štyri mesiace daňový subjekt bude mať zo zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplynutím tejto doby. Dôvodom navrhovanej zmeny je likvidačný charakter súčasného nastavenia vrátenia nadmerného odpočtu a ani vo vládnom návrhu navrhnutá zmena nenapráva tento stav dostatočným spôsobom. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu. Doplnením novej štvrtej vety sa technicky rieši situácia, keď bol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet vo vyššej sume, než mal byť vrátený; v tomto prípade sa zakladá daňovému subjektu povinnosť zistený rozdiel vrátil'.

    V druhom bode. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a ods. 1 sa slová „nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa" nahrádzajú slovami „bol vrátený po uplynutí".

    Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu mal platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu. Navrhnutou zmenou sa neskracuje dĺžka daňovej kontroly, len sa upravuje lehota, počas trvania ktorej sa vypočítava náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu.

    Tretí bod. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a odsek 2 znie: „(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 percent. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu z dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky obsiahnutého vo vládnom návrhu na štvornásobok tejto sadzby, najmenej však 15 % a zároveň sa mení nastavenie obdobia, za ktoré sa úrok vypočíta. Ide o analogické nastavenie výpočtu úrokov, ako v prípade úrokov z omeškania, ktoré sú povinné platiť daňové subjekty podľa § 156 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo vládny návrh predpokladá výpočet úroku odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, predložený pozmeňujúci návrh predpokladá výpočet úroku už odo dňa nasledujúceho po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ostatné parametre výpočtu zostávajú nezmenené.

    Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcem, poprosiť ctené plénum, možno aj naozaj s ohľadom na výroky Európskeho súdneho dvora, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte doplniť, že my sme vlastne na hospodárskom výbore mali o tom takú dosť rušnú debatu, kde sme sa na túto tému bavili so štátnou tajomníčkou, práve preto, že to tak zarezonovalo v súvislosti s podnikateľským prostredím. A ona tam vyjadrila, vyslovila takú jednu vec, že áno, my sme ocenili, že to je pozitívny krok, ale ten krok nie je úplný. A to, čo vlastne kolegyňa Kiššová predkladá, tak je úplnosť toho kroku, aby to bolo naozaj férové a vyrovnané, ten pomer štát verzus podnikatelia pri zadržiavaní alebo teda pri pokutách, alebo vyplácaní tých dlžných čiastok.

    Ale ja by som sa chcel opýtať, lebo ona povedala, že to, to si nemôžme dovoliť vlastne urobiť, tento krok, ktorý navrhuje kolegyňa Kiššová aj s kolegami. A aj preto mňa by zaujímalo, že či viete, pán minister, možno vy povedať, že koľko takých je daňových kontrol a o aký objem peňazí sa bavíme, že keď vlastne teraz my splníme tú podmienku, alebo tento zákon prinesie to, že im vyplatíme aj teda na tých šesť mesiacov, tak to je určitý balík peňazí, ktorý máte vykalkulované zrejme. A že koľko by teda peňazí to stálo, keby sme chceli urobiť tento férový krok, ktorý je úplný a mal by tak voči podnikateľskému prostrediu byť nastavený. Lebo my sme to tam s ňou rozoberali vtedy, tak neviem, že či ona dovtedy vám pripravila a že či by ste nám to vedeli prezentovať. Lebo možno sa nejedná o až taký veľký prípad, o až taký veľký počet prípadov a tým pádom by to nemal byť problém, byť priechodné, lebo to nebude nejaké nákladné. Tak ja by som len týmto trošku tak adresoval otázku na pána ministra ako doplňujúcu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel by som k návrhu pani kolegyne Kiššovej uviesť to, že vzhľadom na to, že o tomto spôsobe vyrovnania sa s neoprávnene zadržiavanými prostriedkami podnikateľov rozhodli opakovane už európske súdy, je treba vziať v úvahu, že európske súdy, ich rozhodnutia sú súčasťou nášho právneho poriadku. A to tak, že sú našim vnútroštátnym zákonom nadradené. To znamená, že nielen súdy, ale aj správne orgány moju povinnosť rozhodovať v súlade s týmito rozhodnutiami európskych súdov. A teda prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu sa vyhneme tomu, že všetci tí, ktorým boli takto neoprávnene zadržiavané prostriedky v súvislosti s DPH, majú právo žalovať na súde o to, aby sa použili tieto rozhodnutia európskych súdov, a nie tento zákon, ktorý by prípadne bol prijatý v podobe bez tohto pozmeňovacieho návrhu. Preto sa veľmi prihováram za to, aby sme tento pozmeňovací návrh prijali a tým sa vyhli zbytočným súdnym žalobám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Som spolupredkladateľom tohto pozmeňovacieho návrhu, čiže asi je zrejmé, že sa teraz vyslovím za jeho podporu. Myslím si, že kolegyňa Jana Kiššová veľmi trefne zhrnula dôvody na podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, a verím, že ju pozorne počúvali najmä koaliční poslanci. Jednoducho zákon by mal byť spravodlivý, mal by byť vyvážený. Pokiaľ podnikateľ má platiť penále 15 %, tak prečo by na druhej strane finančná správa mala platiť penále desaťnásobne nižšie 1,5 percenta? Kde je tu spravodlivosť? A kde je spravodlivosť, pokiaľ ide o tú lehotu? Čiže jednak tá lehota by mala byť kratšia, jednak tie penále by mali byť rovnaké, ako musí v prípade, že niečo porušil, platiť podnikateľ.

    Nie je tu kolegyňa Renáta Kaščáková, ale poprosila ma, aby som povedal to, čo teraz poviem. Ona si zisťovala na finančnej správe v podobnej súvislosti objem pokút, aké vyrubila finančná správa za rok 2015 za neskoré podanie mesačných prehľadov z dane zo závislej činnosti, ktoré podávajú zamestnávatelia. Tak za rok 2015 finančná správa udelila temer 13-tisíc takýchto pokút v celkovom objeme, prosím pekne, trištvrte milióna eur. Čiže len na tomto jednom druhu pokuty za jeden jediný rok, a tie konania sú stále v procese, finančná správa zinkasovala trištvrte milióna eur. My napríklad, nestíham, podávame pozmeňovací návrh z hľadiska pokút za neskoré prihlásenie zamestnanca a z IFP nám príde odpoveď, že sú proti, lebo sa zníži objem vybraných pokút do rozpočtu. Toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za všetky faktické poznámky a rada by som reagovala na pána kolegu Hegera, pretože si spomínam na tú diskusiu a spomínam si aj na výrok pani štátnej tajomníčky, že, že to si nemôžeme dovoliť. Ja sa chcem spýtať, kto sa kedy zaujíma o to, čo si môže podnikateľ dovoliť? Nad týmto sa niekedy niekto zamyslel? Akože štátna kasa si to nemôže dovoliť, tak poďme z toho spraviť povinnosť niekoho iného. A ja som presvedčená, že by to malo byť v krajine, ktorá chce ekonomicky prosperovať, práve naopak, práve tá štátna administratíva by tu mala byť práve pre podnikateľov, a nie naopak.

    Chcem poďakovať aj pánovi kolegovi Baránikovi, že kvalifikovane povedal, ako to vlastne je s tými výrokmi, že ak tu takéto výroky existujú, tak naozaj pokiaľ sa toto ľudia dozvedia, že sa majú možnosť sťažovať a majú možnosť žalovať Slovenskú republiku za, za to, že teda im neboli vyplatené aj úroky z nevyplatenej dépeháčky, tak ja som potom zvedavá, že či na toto bude štátna kasa mať peniaze. A v celom tom kontexte, že včera sme sa tu rozprávali o zákone, ktorý je nazvaný, že podpora malých a stredných podnikateľov, kde sa hovorí o nejakých schémach pomoci, o nejakej štátnej pomoci a o tom, ako ideme podporovať. Samozrejme nič konkrétne, hej, len, že ideme a budeme a bude to všetko, super, tak tuto sú úplne konkrétne opatrenia ako tým ľuďom pomôcť a my sa tomu strašne bránime. Radšej vyrobíme nový zákon, ktorý nehovorí o ničom, ako keby sme mali zrušiť nejaké konkrétne povinnosti alebo konkrétne prekážky. A to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem túto možnosť za skončenú a rozpravu tiež za skončenú.

    Takže, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja chcem reagovať v podstate ešte spred obeda na otázku, ktorú nastoľuje pán poslanec Beblavý a pán poslanec Rajtár, a v podstate pripomínajú obsah debaty spred mesiaca a pri prvom čítaní. A môžem vám potvrdiť, áno, v tomto týždni vyjde v podstate informácia o zámere rezortu financií novelizovať zákony daňové a jedna z tých súčastí, súčastí bude aj otázka daňového tajomstva v tom najširšom slova zmysle. A je to reakcia vlastne na vzniknutú situáciu, hlavne v posledných mesiacoch, keď aj existujú tu spory medzi výborom, požiadavku pána poslanca Rajtára o nejaké informácie, potom spory, ktoré vo veľkej miere naozaj patria na pôdu Národnej rady, lebo proste vyjasniť si kompetencie a nároky, to si naozaj musíte vy sami. Ale keďže sú tam proste nejaké nejasnosti, je tam nejaká právna neistota, tak otvárame veľkú debatu o daňovom tajomstve, ak to mám takto povedať. Môže to byť aj o odvodovom tajomstve, proste o všetkých informáciách, ktoré sa týkajú výsledkov podnikania. A myslím si, že budeme mať všetci nejaké vnútorné zábrany ohľadom fyzických osôb. Ale všetko je dovolené z hľadiska toho, že sa o tom môžme rozprávať.

    Takže budeme v podstate očakávať, ja viem, že to bude taký, že veľký súboj, možno sa to, zrejme sa to zmení aj na veľkú politiku, ale ja sám cítim, že proste sme sa dostali do situácie, keď nemôžme proste nejak defenzívne stáť a proste tvrdiť, že tu sú nejaké zákony. Vy ste tu ľudia, hej, ktorí môžte zmeniť tieto zákony. To znamená, že ak niečo nie je úplne v súlade s tým, čo je už dneska spoločenská nejaká proste potreba z hľadiska toho dozvedieť sa nejakú informáciu, tak toto je to miesto, kde sa to môže zvrátiť.

    Myslím si, že sme dozreli k tomu, aby sme sa o tom rozprávali. Ja idem do toho s odvahou, odvahou človeka, ktorý presadil v minulom volebnom období, že zrušil daňové tajomstvo pri právnických firmách. To znamená, viete, že sme jedna z dvoch alebo troch krajín v Európskej únii, ktorá nechráni informáciu o daňovej povinnosti tej-ktorej firmy. Som presvedčený, že aj keď to mohlo byť príkre zo začiatku, že sa nikomu nič nestalo a že je to proste informáciou, s ktorou vedia narábať aj médiá, aj politika, aj tretí sektor, a že to nikomu neškodí. Takže proste budeme hľadať rovnováhu. Samozrejme, samozrejme, že očakávam, že populizmus je tiež bezbrehý, takže niektoré z návrhov, ktoré prídu, nielen z politiky, ale aj úplne z vonku, môžu byť, mať takú krajnú polohu. Ale je na nás, aby sme potom snáď so zdravým rozumom sa dohodli na nejakom novom statuse, hej, na novej situácii.

    Takže k tomu len smerujem, lebo stále tu máme medzi sebou nejaké uzlíky z minulosti, hlavne na výboroch. Keď sa tento problém vyrieši, tak myslím si, že bude jasno. A to sú aj kompetencie poslancov z hľadiska narábania s informáciami, ale aj iných orgánov činných v trestných konaniach. Takže treba to otvoriť a treba do toho ísť s otvorenou hlavou. A tým pádom vlastne je aj úplne jasné, aj keď taký ten, viete, harmonogram práce z rezortu financií z hľadiska toho končí zväčša rozpočtom a potom až v druhej polovici roku, takže je úplne jasné, že s týmto zákonom sem prídem medzi vás na začiatku budúceho roku. Pretože dúfam, že ho budeme mať z hľadiska pripomienkového konania nejak hotový do Vianoc alebo niekedy v januári najneskôr. Toľko som chcel dať informáciu.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskoršieho zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní (tlač 185).

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Predmetná novela zákona zabezpečuje v prvom rade transpozíciu novely smernice Rady. S účinnosťou od 1. januára budúceho roku plánujeme rozšíriť automatickú výmenu informácií v oblasti daní o novú kategóriu výmeny, a to záväzné stanoviská. Záväzné stanovisko vydávajú daňové správy členských štátov na žiadosť daňovníkov. Správca dane v nich vyjadruje svoje stanovisko k daňovým prípadom jednotlivých daňovníkov. Ukázalo sa, že niektorí daňovníci využívajú tieto stanoviská nielen na zabezpečenie tzv. daňovej istoty, ale aj na agresívne cezhraničné daňové plánovanie.

    Cieľom účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, čo je odborný výraz pre nič iné, ako znižovanie daňového základu a neplatenie daní, si jednotlivé členské štáty budú vymieňať určený obsah cezhraničných záväzných stanovísk, pričom obmedzený rozsah informácií budú zdieľať aj s Európskou komisiou.

    Prínosom tejto novely pre nás bude získanie prístupu k tým záväzným stanoviskám, ktoré boli vydané slovenským daňovníkom v iných členských štátoch, a finančná správa bude potom môcť využiť získané informácie na cielené daňové kontroly, kľúčovo v oblasti transferu oceňovania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet a meno pani poslankyne Irén Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 158 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu zákona výbory zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 81 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. A nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán minister, že nechcete zaujať stanovisko k rozprave, ktorá ani nebola. Spravodajkyňa tiež nie. Ďakujem pekne. Prosím?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nech sa páči, ale hlasuje sa o piatej normálne. Ináč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ako spoločná spravodajkyňa navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo dneska o piatej hodine. Ďakujem.

  • Ináč chcem upozorniť každého spravodajcu, že pokiaľ nenavrhuje niečo iné, tak vždy sa hlasuje hneď na nasledujúcom, to znamená, na najbližšom hlasovaní. Ak by ste navrhli, že v piatok alebo budúci týždeň, v poriadku, lebo dnes už som to počul asi trikrát. Asi je to niečo nové, nová móda, no. Takže o piatej o tomto. Dobre. Ďakujem pekne. A teraz sa musím pozrieť, aby som sa nepomýlil.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 187).

    Pán minister, nech sa páči, ako nefajčiar máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Hlavnými cieľmi prekladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon sú zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv štátny rozpočet a to vo výške 29,5 mil. eur v roku 2017. V súvislosti so zmenou sadzieb dane z tabakových výrobkov sa predpokladá dopad aj na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami. Účinnosť zákona sa navrhuje 15. decembra 2016 z dôvodu navrhovaného predĺženia lehoty dopredaju cigár a cigariet, u ktorých došlo k zmene ich zdaňovania od 1. januára 2016. Okrem zmeny, ktorá sa navrhuje od 1. februára 2017, čiže je tu viacej termínov účinnosti, od 1. februára 2017 sa má upraviť sadzba dane z cigariet a tabaku, od 1. júla 2017 zavedenie úpravy zdaňovania bezdymových tabakových výrobkov a od 1. februára 2019 upraviť sadzbu dane z cigariet a tabaku a cigár a cigariek v ďalšom období. Je to v podstate legislatíva, ktorá rešpektuje akúsi cestovnú mapu vývoja sadzieb spotrebnej dane v tejto oblasti na celé toto volebné obdobie. Takže je to asi taký, by som povedal, aj nový prístup z pohľadu stability daňovej legislatívy. Toto je v podstate náš taký tichý záväzok, že nebudeme do tejto legislatívy vstupovať počas volebného obdobia ďalej a nebudeme ani prekvapovať, ani spotrebiteľov, ani samotný trh s predajom tohto tovaru. A samozrejme s pozitívnym dopadom na štátny rozpočet vo výške cca 30 mil. eur v každom jednom roku odteraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi Emilovi Ďurovčíkovi z výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 159 zo 7. septembra tohto roka pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.

    Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 83 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení a rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, dostal som jednu jedinú písomnú prihlášku od pána poslanca Beblavého, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ktorý po niekoľkých dňoch v Národnej rade už stráca svoj úsmev z nás, tak dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu. A takisto ako pán minister som nefajčiar celoživotný, takže nemám nejaký skrytý záujem pri tomto zákone a práve nemám ani problém s daňou z tabakových výrobkov ako s princípom. Pretože si myslím, že tie náklady pre spoločnosť treba zohľadniť a treba aj pokiaľ možno ľudí postupne viesť k tomu, aby sa menej fajčilo, alebo vôbec nefajčilo. Ale musím povedať, že rovnako ako pri všetkých ostatných daňových zákonoch, ktoré tu dneska máme, a ďalší balík budeme mať o mesiac, nebudem môcť hlasovať za tento návrh. A to z toho dôvodu, že naozaj sme dneska v situácii, kde štátu veľmi prudko rastú opakovane daňové príjmy a napriek tomu s nimi štát nenakladá dobre. Deficit nám klesá veľmi pomaly, nedodržiava sa, deficitné ciele už niekoľko rokov, vždy. A nemusím ísť ani do káuz dokonca, aby som teraz hovoril a kvôli Bašternákovi, ale už len zo samotného makroekonomického a spoločenského hľadiska jednoducho nemyslím si, že máme dneska, nazvime to tak, spoločenskú licenciu na to, aby sme zvyšovali dane. Nemyslím si, že je to správne v tejto chvíli. Myslím si, že v tejto chvíli je čas skôr dane znižovať. Samozrejme môžme sa baviť o tom ktoré, daň z tabakových výrobkov medzi také asi nepatrí, ale myslím si, že zvyšovanie dane je nesprávnym krokom a posiela nesprávny signál ľuďom, že štát nikdy nemá dosť. Že ani v situácii, keď príjmy daňové rastú rýchlo, keď ekonomike sa darí, tak ešte aj v tej chvíli je na uspokojenie všetkých tých záujmov, ktoré sú v politike potrebné, naďalej zvyšovať dane. Preto z tohto principiálneho politického postoja nebudem ani s kolegyňami môcť dneska hlasovať za tento zákon, za jeho schválenie a tento postoj sa bude týkať aj všetkých ostatných daňových a odvodových zákonov, ktoré tu ešte buď boli alebo budú.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Beblavý, povedal si, že si nefajčiar, ale nemáš problém so spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Ja som tiež nefajčiar, ale podobne ako ty mám problém so zvyšovaním daní, vrátane zvyšovania takej špecifickej dane, ako je daň z tabaku. A keby účelom dane z tabaku alebo z tabakových výrobkov bolo kryť tie zvýšené náklady, ktoré má štát alebo verejný sektor s dôsledkami užívania tabaku, tak možnože by táto daň mala nejakú legitimitu, ale v skutočnosti daň z tabakových výrobkov je zasa iba ďalší spôsob ako vytiahnuť od ľudí peniaze. A rovnako, rovnako to vidno aj na tomto návrhu. Účelom tohto návrhu nie je smerovať k tomu, aby sa menej fajčilo, aby zdraželi cigarety a iné tabakové výrobky a ľudia v dôsledku toho prestanú fajčiť, alebo obmedzia fajčenie. Nie. Účelom tohto návrhu je dať do štátnej kasy viacej peňazí, čiže zvyšovať, zvyšovať dane. A ja tiež takýto návrh podporiť nemôžem.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kondrót, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, predkladám pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Tibora Bernaťáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s ustanoveniam zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, máme to ako tlač 187.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:

    Po prvé. Názov zákona znie: "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že sa do návrhu zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov vkladá nový článok, je potrebné upraviť aj názov zákona.

    Po druhé. Nový článok. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 362/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 323/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 240/2015 Z. z, zákona č. 360/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. sa mení takto:

    V § 73 ods. 8 sa slová "31. decembra 2016" nahrádzajú slovami "31. decembra 2017".".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na požiadavku podnikateľských subjektov, ktoré obchodujú s alkoholickými nápojmi, vytvoriť dostatočný časový priestor na dopredaj legálne nadobudnutých liehovín, z ktorých už bola odvedená spotrebná daň z alkoholických nápojov, sa predlžuje lehota na dopredaj spotrebiteľských balení označených kontrolnými známkami vyhotovenými podľa § 10 ods. 11 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to z 31. decembra 2016 na 31. decembra 2017.

    Doterajší čl. II sa primerane prečísluje. Nový čl. II nadobudne účinnosť 15. decembra 2016, čo sa premietne v ustanovení účinnosti zákona.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k zákonu, ktorý zdvíha spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Keďže je to zdvíhanie daní bez nejakej adekvátnej protihodnoty za to zdvihnutie daní, tak budem hlasovať proti a aj v princípe náš klub bude hlasovať proti.

    Pripomeniem hlavne reformu ESO, ktorá mala dosiahnuť radikálne úspory v štátnej a celkovo verejnej správe, mala usporiť miliardu eur, malo dôjsť k obrovským ďalším redukciám, ale jej výsledkom po niekoľkých rokoch bol obrovský nárast počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy. Čiže dosiahol sa absolútne pravý opak. Kde sa dosiahla redukcia za tie štyri roky vlády SMER-u, tak to bolo, to bola redukcia živnostníkov, ktorých ubudlo 59 000. Čiže tisíce úradníkov pribudlo a, naopak, 59 000 živnostníkov nám, bohužiaľ, ubudlo. Takže toto, tento návrh na zdvihnutie daní je podľa mňa absolútne neopodstatnený, keďže s tými daňami sa nenarába efektívne, veľa sa plytvá a aj štatisticky oficiálne údaje hovoria, že veľa sa rozkradne, napríklad na tej dépeháčke 1 miliarda každý jeden rok.

    Druhá výhrada je, že tento zákon je zjavne v rozpore s európskymi pravidlami. Momentálne sú pri tabakových výrokoch konania v prípade troch krajín. V prípade Maďarska, ktoré má lehotu na dopredaj tabakových výrobkov, ktoré boli do platnosti tohto zákona v obehu, tam na pätnásť dní, čiže menej, ako dáva tento zákon, tento návrh zákona, ktorý hovorí o jednom mesiaci pri dymových a žiadnom čase pri nedymových tabakových výrobkoch. A potom sú tam ešte ďalšie dve krajiny, voči ktorým je vedené konanie, je to Estónsko a Portugalsko. V ich prípade dali lehotu na dopredaj výrobkov v obehu tri mesiace a aj tam to Európska komisia napadla z toho dôvodu, že je to príliš krátka doba. Čiže dajte to do súvislosti s týmto návrhom, ktorý hovorí o mesiaci a žiadnom čase, teda pre nedymové tabakové výrobky, a je prakticky automatické, že Európska komisia, ktorá môže konať, až keď je teda zákon schválený a uvedený do praxe, tak Európska komisia prakticky úplne automaticky začne voči našej krajine, voči Slovensku konanie. Čiže podľa mňa teraz je ešte stále čas toto napraviť a dať tam dostatočnú dobu, ktorá je v súlade s európskymi pravidlami.

    Keď hovoríme o tých európskych pravidlách, tak osobitne by som sa chcel obrátiť na členov strany alebo poslancov strany SMER – SD preto, že s tými pravidlami treba nesúhlasiť. Pokiaľ s nimi nesúhlasím, tak s nimi treba nesúhlasiť v zárodku. To znamená, keď sa schvaľovala Lisabonská zmluva, respektíve keď sa ešte tvorila, bolo to za prvej vlády SMER-u, v tom období 2006 - 2009, ak sa dobre pamätám, bola schválená, tak vtedy bolo treba prispievať k tomu, aby tie pravidlá boli také, aké chceme my, a neboli také, aké nechceme my. Nie je to len Lisabonská zmluva, sú to aj tie následné ďalšie normy, smernice, ktorými, ktoré teda vytvára Európska únia. Treba sa aktívne podieľať aj zo strany ministerstva financií alebo ďalších ministerstiev na práci či už Európskej komisie alebo teda keď je zasadanie ministrov, členských štátov EÚ alebo predsedov vlád alebo na akejkoľvek úrovni, treba sa už tam aktívne podieľať na tom, aby tie zákona vyzerali tak, ako chceme, aby vyzerali, a nevyzerali tak, ako nechceme. Najneskôr, najneskôr je ideálne namietať voči pravidlám, ktoré sa nám nepáčia, keď prijímame konkrétne normy, keď prijímame konkrétne normy. Ale naozaj nechápem ten postoj, teda hlavne strany SMER, že čokoľvek, čo príde z EÚ, najprv prakticky bezmyšlienkovite schválim, ešte štandardne v tej najmaximálnejšej forme, aká existuje a ktorú ani EÚ nepredpisuje, ale následne, keď mi to nevyhovuje, tak mám s tým problém a idem do toho, že porušujem, porušujem flagrantne tieto pravidlá.

    Čiže ešte raz, tie pravidlá, pri ich tvorbe sa treba podieľať na tom, aby nám vyhovovali, najneskôr pri ich schvaľovaní doma a určite nie vtedy, keď už praktické následky týchto pravidiel, s ktorými ste predtým súhlasili, sami ste ich schvaľovali, veď strana SMER tu bola desať rokov, tak s malým prerušením, sami ste ich schvaľovali a tým pádom jednoducho s nimi súhlasíte. Tak sa veľmi divím, prečo zrazu vám to v praxi robí problém a idete do takého konfliktu, ktorý bude prakticky automaticky s Európskou komisiou, a kde aj s najväčšou pravdepodobnosťou budeme, budeme platiť pokutu, respektíve tie následky sú aj také, že následne, keď sa rozhodne, tak domáce subjekty môžu žalovať vládu a zrejme aj budú, prečo by to nerobili, pokiaľ bude také rozhodnutie Európskeho súdu? Budú žalovať vládu o tie spôsobené škody za to obdobie, kedy sa to neuplatňovalo v súlade s princípmi EÚ.

    Takže toľko k tomu. Chcem vás ešte raz vyzvať, aby ste napravili toto opatrenie a aby sme zbytočne nešli do konfliktov s Európskou komisiou tam, kde nemusíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, ako povedal český prezident Miloš Zeman, správny český vlastenec fajčí, pije a zomiera tesne po šesťdesiatke, pretože takýmto spôsobom je najväčším prínosom pre spoločnosť. Chcem sa preto vo svojom vystúpení zastať nás fajčiarov, ktorí sme v tomto štáte otĺkavanou, kritizovanou menšinou, o ktorú si každý iba obtiera ústa, ktorí ako keby sme nemali pre túto spoločnosť zjavne žiadny prínos. V skutočnosti sme jednou z najprínosnejších skupín obyvateľstva pre túto republiku.

    Preto sa chcem ohradiť voči tomu, že tento návrh zákona, ktorý predkladá pán minister Kažimír, sa negatívne dotkne 1,5 milióna občanov tohto štátu. Samozrejme, pozitívne sa dotkne pána ministra Kažimíra, ktorý, ako sa vyjadril pán podpredseda Bugár, je v konflikte záujmov, keďže je nefajčiar.

    Chcel by som povedať, že prínos nás, fajčiarov, pre tento štát je v tom, že len na základe dane z tabakových výrobkov a následnej DPH, ktorá je uvalená na každú krabičku cigariet, prispievame každoročne tomuto štátu približne 850 mil. eur. Len aby si občania vedeli predstaviť, čo to znamená, tak z týchto 850 mil. eur my fajčiari financujeme platy policajtov, platy vojakov, príslušníkov SIS, príslušníkov Vojenského spravodajstva, colníkov, to znamená, v podstate príslušníkov každej ozbrojenej zložky v tomto štáte. A myslím si, že za to by sme si my fajčiari zaslúžili aspoň trochu uznania, že takýmto spôsobom podporujeme bezpečnosť a ochranu majetku občanov v tomto štáte.

    Okrem toho sa mylne uvádza, že my fajčiari sme čistý zdravotný mínus pre tento štát. Je to omyl. Podľa viacerých vedeckých štúdií je fajčenie prevenciou voči tak závažnému ochoreniu, ako je napríklad Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba. A teraz nechcem byť cynický, ale skúste si predstaviť, čo je pre príbuzných lepšie? Keď nejaký náš kolega, úbohý fajčiar zomrie na rýchly infarkt alebo keď sa oňho budú musieť príbuzní starať ďalších 20 rokov? Čo je prínosnejšie pre túto spoločnosť? Keď ja ako úbohý fajčiar zomriem na infarkt tesne po šesťdesiatke alebo keď ma pán minister financií a pán kolega Vážny ako šéf Sociálnej poisťovne budú živiť a držať pri živote ešte ďalších 20 rokov? Povedzme si reálne, čo je pre tento štát prínosnejšie?

    Fajčiari zomierajú skôr, fajčiari zomierajú rýchlejšie. Prečo máme byť ešte týraní takýmto spôsobom, že nad priemer Európskej únie vždy, keď pán minister potrebuje nejaké peniaze navyše, tak jednoducho, čo je najjednoduchšie? Zvýšiť daň z tabakových výrobkov. Prečo by 33-percentná menšina občanov v tomto štáte mala len neustále znášať a tváriť sa, že tu nie sme. Áno, uvedomujeme si, ako každému škodíme. Ja sa za to nehanbím, že som fajčiar. Každý má právo rozhodovať o svojom živote. Každý má právo rozhodovať o tom, akým spôsobom chce žiť, akým životným štýlom. Niekto sa rád potápa s delfínmi, niekto rád žije strašne zdravým makrobiotickým životom a je všelijaké strašne zdravé bylinky, v poriadku, ja mu v tom nebránim.

    Ale ako hovoril Winston Churchil, keď sa ho pýtali, keď sa dožil takého vysokého veku, tak si potiahol zo svojej cigary, odpil z whisky a povedal: "Absolutely no sport." Preto si myslím, že by malo skončiť aj v tejto snemovni neustále ospravedlňovanie sa a skrývanie sa za to, že keď niekto fajčí. Ak niekto fajčí, je prínosom pre tento štát.

    A preto ja ako slovenský vlastenec a fajčiar v žiadnom prípade tento návrh zákona nepodporím.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Pán kolega Krajniak, oceňujem, to je pre mňa nóvum, vaše liberálne zmýšľanie. Myslel som si, že vy nie ste až taký liberál. Potom by som vás prosil, aby ste sa zasadili aj o liberalizáciu iných alternatívnych životných štýlov, vrátane fajčenia marihuany napríklad, ktorá, ktoré sa stane absolútne legálnym v takej krajine, ktorá môže byť nám len vzorom, napríklad v Kanade. Aby ste sa o to aj zasadili. A aby ste tiež aj prihliadli k tomu, že fajčením trpia nielen fajčiari, ale aj nefajčiari. A tí nefajčiari, bohužiaľ, musia znášať tých fajčiarov, a to už nie je celkom o slobodách, to už je o tom, že ako sú porušované výkonom slobody jedného slobody druhých. A to nie je celkom v poriadku. Keď sa pozriete na všetky rozvinuté demokracie, napríklad na Kanadu, tak požívači alkoholu, čo je podľa môjho názoru dosť zjavne zdravší, zdravšia neresť ako fajčenie, a požívači tabakových výrobkov vždy platia najviac daní. Takže si myslím, že nie je dôvod sa diviť, že pán minister, keďže potrebuje prostriedky na to, aby ich jeho klika mohla ukradnúť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, upokojte sa, nevykrikujte tu!

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím kľud v rokovacej sále. Poprosím dať, poprosím kľud v rokovacej sále!

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, dajte čas pánovi poslancovi Suchánkovi, dve minúty.

  • Ďakujem za slovo. Poslanec Baránik v podstate poslancovi Krajniakovi odpovedal, väčšina z toho, čo ja som chcel povedať, už zaznelo. Ja by som povedal už len také drobnosti. U fajčiarov je šestnásťkrát častejšia rakovina pľúc. To je dneska neodškriepiteľný dôvod vzniku rakoviny. Málokde je to tak dokázané jednoznačne ako v tomto prípade. A nie vždycky je to tak, že tí fajčiari zomierajú veľmi rýchlo a veľmi ľahko. Mnohí z nich zomierajú bez dolných končatín a sú na starostlivosť, teda sú odkázaní na starostlivosť aj tej svojej rodiny. A v mnohých krajinách je to tak, že fajčiari majú okrem tej dane na cigarety ešte aj znevýhodnené, resp. drahšie zdravotné poistenie. A ja si myslím, že k tomu raz bude musieť aj u nás prísť.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Baránik, samozrejme, že rozdiel medzi marihuanou a konzumáciou bežných tabakových výrobkov je v tom, že konzument bežných tabakových výrobkov sa nestane agresívnym, alebo nazval by som to, zhúleným a pod týmto vplyvom vie robiť všelijaké divné veci. A okrem toho, to nie je v našom štáte trestné. Naopak, štát z toho vyberá daň. To znamená, pokiaľ je to takto, pokiaľ fajčenie nie je v našej krajine zakázané, tak je legitímne hovoriť o tom, že či má byť zdanené, nemá byť zdanené a najmä, či to má byť rôznymi spôsobmi šikanovaná skupina 33 % občanov.

    Ja súhlasím s tým, že žiaden fajčiar nemá právo obmedzovať žiadneho nefajčiara. Ale prepáčte, pokiaľ ja vo svojej kaviarni alebo v reštaurácii, ktorá je uzavretá, si zapálim, prečo by mi mal štát do toho kecať, keď tam žiadny nefajčiar nie je. To je prvá vec.

    Druhá vec, viete, ja mám pocit, že už príliš dlho sa tu hráme tú hru na to, že 33 % občanov tohto štátu sú nejakí občania druhej kategórie, ktorí by sa mali za niečo hanbiť. My nerobíme nič nelegálne. Naopak, odvádzame z našej, z našich rodinných rozpočtov značnú časť peňazí v prospech tohto štátu. Myslím si, že je úplne legitímne, ak sa vyjadrujeme k tomu, či to považujeme za veľa, málo a akým spôsobom si prajeme, aby sa tieto peniaze použili. Myslím si, že človek, ktorý fajčí, robí legálnu činnosť a je rovnakým občanom tohto štátu ako ktokoľvek iný a má právo vyjadrovať svoje názory a hájiť svoje práva.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Nech sa páči, spravodajca, oznámte, prosím, termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo v najbližšom hlasovaní.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 252, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 255.

    Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Cieľom tejto novely zákona o poisťovníctve je zavedenie odvodovej povinnosti vo výške 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia. Predmetná právna úprava sa nebude týkať odvetvia poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa osempercentný odvod už uplatňuje, a bude fungovať v nezmenenej podobe.

    Finančné prostriedky novozavedeného odvodu sa budú odvádzať každý štvrťrok na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bude vykonávať kontrolu a správu odvodov časti prijatého poistného podľa daňového poriadku. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2017. Toľko stručne na úvod. Zvyšok zareagujem v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Náhlikovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil pán poslanec Beblavý a pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v odlišnom duchu, ako k tomu predchádzajúcemu. Nie v odlišnom v zmysle, že by som ho išiel podporiť, ale odlišne v tom, o čo tu ide.

    Zatiaľ čo pri tom zákone o dani z tabakových výrobkov som zdôraznil, že principiálne s takouto daňou nemám problém, otázka je správna výška, a zjavne ani nemá význam o tom veľmi diskutovať, keďže v tejto chvíli je nesprávne zvyšovať akékoľvek dane na Slovensku, tak musím sa priznať, že pri tejto novej poisťovacej dani je môj pohľad oveľa ostrejší. Pretože myslím, že je to veľmi zlá daň ako taká, a povedal by som, že ťažko by som ju zvažoval ešte aj v zúfalej rozpočtovej situácii, kde, ako sa hovorí, minister financií strihá, čo chytí. Ale zavádzať ju dnes, keď minister financií má naozaj v košiari toľko ovcí s takou, ktoré mu tú vlnu nosia až samy, je veľmi nezodpovedné a zároveň je to daň, ktorá najviac asi postihne bežného občana, ale zároveň bežného zodpovedného občana.

    Na úvod mi dovoľte povedať, že nie je môj osobný názor, ale Národná banka Slovenska vyjadrila ústami svojho člena bankovej rady, teda najvyššieho orgánu a človeka zodpovedného za finančný trh, pána Dvořáčka na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme tento zákon preberali a kde sme preberali správu o stave finančného trhu, kde tento jeden z najvyšších zástupcov Národnej banky Slovenska povedal, že podľa názoru Národnej banky môže viesť tento krok k zvýšeniu cien poistného v tých relevantných kategóriách, teda všetko neživotné poistenie okrem áut, ktoré, ako povedal, sa to netýka, o 10 percent. To znamená, môže výrazne zdražieť poistné pre ľudí, či je to poistenie domácnosti, či je to poistenie domu, či sú to iné typy poistenia, samozrejme sa to týka aj živnostníkov, drobných podnikateľov, veľkých zamestnávateľov, všetkých, ale týka sa to aj bežných ľudí. Týka sa to samozrejme aj ľudí, ktorí si sami, sa starajú o svoje bývanie, pretože štandardnou podmienkou akejkoľvek hypotéky je poistenie nehnuteľnosti, ktoré sa musí splácať, držať počas celého obdobia hypotéky, to znamená, že ideme zároveň zdražovať ľuďom aj bývanie. A moja otázka je, že prečo.

    Nechám teraz bokom, lebo o tom sa budem vyjadrovať, teda že nie je dneska nevyhnutné získavať nové rozpočtové prostriedky. Ale zároveň ak by aj bolo, tak zdaňovať niečo, čo je prejavom zodpovednosti občana v starostlivosti o svoj majetok, a dávať to v podstate na úroveň alkoholu, cigariet a iných teda vecí s negatívnym prejavom je podľa mňa absurdné.

    Chce tým pán minister povedať, že poistenie má negatívnu externalitu, kvôli ktorej ho treba zdaňovať, aby teda ľudia si to rozmysleli a menej sa poisťovali? Chce pán minister povedať, že sme nejakou prepoistenou krajinou z hľadiska neživotného poistenia?

    Pokiaľ ovládam čísla, Slovensko má v pomere západného oveľa nižšiu mieru poistenia, čo je samozrejme dané aj tým, že ešte sme stále chudobnejší a chudobnejšie krajiny majú aj tendenciu sa poisťovať ešte o niečo menej, ale rozhodne teda neobstojí argument, že máme nejakú poistnú bublinu alebo, nebodaj, nejaké negatívum, ktoré treba korigovať. Nie, ten jediný argument, ktorý je, je, že chceme ďalšie peniaze a tu sú.

    Neobstojí ani argument, ktorý porovnáva to už s existujúcim poplatkom z áut z povinného zmluvného poistenia na autá, pretože tam ten 8-percentný odvod má svoju jasnú funkciu a slúži na krytie nákladov systému spôsobom, ktorý by sa inak nedal pokryť, takže by daňovníci museli sa na nich skladať, načo nie je dôvod. To znamená, že 8-percentný odvod pri zmluvnom poistení, je, môžme debatovať, či je 8 % správne nastavené číslo, ale v princípe tam ten odvod má zmysel, ktorý pri tých ostatných poistkách nemá. O akých, či zahraničných vodičov, či nerealizovaných škodách, alebo nevymáhaných škodách môžme hovoriť pri poistení nehnuteľnosti? O žiadnych. Tento odvod jednoducho nemá ani vecný zmysel pri ostatnom neživotnom poistení.

    Dovolím si teda na záver zasumarizovať. Neexistuje vecný dôvod na toto poistenie. Ideme zdaňovať niečo, čo skôr vnímame pozitívne a čo je prejavom zodpovednosti občana. Ideme zdaňovať niečo, čo sa týka aj bežných ľudí a vo veľkej miere bežných ľudí. Nijak im to nekompenzujeme, pretože dane pre bežných ľudí sa v tomto rozpočte znižovať nejdú, na rozdiel od firiem a podnikateľov. A jediný efekt bude, že pánovi ministrovi pribudnú na tom osobitnom účte na daňovom úrade, ak som to správne počúval, nejaké ďalšie milióny eur. Ja by som, aj musím povedať, že aj z hľadiska reakcie naozaj občanov táto konkrétna daň sa z toho celého balíka z mojej skúsenosti stretáva s najväčším nepochopením, pretože naozaj nemôžme ju vysvetliť ani vecne, ani fiškálne, ani politicky, ani z nejakého spoločenského princípu a nie je pre ten váš balík vôbec nevyhnutná.

    Takže chcel by, hoci viem, že asi kombinácia koaličnej zotrvačnosti a politickej pýchy to nedovoľuje, chcel by som ešte opakovane apelovať na stiahnutie tohto, tejto časti, alebo teda jej vymazanie, pretože si myslím, že negatívne efekty pre spoločnosť nepomerne prevýšia tie získané peniaze, ktoré, ako som spomenul, navyše tak či tak až tak nepotrebujete, pán minister.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že súhlasím s argumentami, ktoré nám povedal kolega. Zdá sa mi tiež scestné, ak ochranu občanov máme zdaňovať. A obzvlášť vtedy, ak naozaj štát sa nejako priateľskejšie, v zmysle, že žiadnu kompenzáciu za to nedostáva, nespráva. Je to pre mňa tak isto len suma, ktorú prijmeme do rozpočtu, ale podľa mňa nie je správnym spôsobom.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál. Nie je v sále. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zámerom predkladaného návrhu zákona je rozšíriť 8-percentný odvod poisťovní z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ostatné, teda dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia. Dôsledkom bude zvýšenie daňového zaťaženia poisťovní, ktoré sa ale, samozrejme, prejaví na zvýšenom zaťažení ich klientov, teda na vyšších cenách. Odvod pravdepodobne poisťovne zakalkulujú do zvýšenia ceny poistného pri poistných zmluvách na neživotné poistenie a v prípade už existujúcich zmlúv pravdepodobne prostredníctvom ich prehodnocovania. Dôsledkom môže byť aj pokles záujmu o tento sektor alebo segment poistenia.

    Kolega Beblavý tu spomenul negatívne stanovisko Národnej banky Slovenska a ja myslím, že to stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré bolo vyjadrené a neakceptované v rámci pripomienkového konania, ktoré sa, našťastie, uskutočnilo a, našťastie, zatiaľ nikto nenavrhol ho zrušiť v tomto prípade, na rozdiel od zákona o štátnom rozpočte, tak ja si dovolím zo stanoviska Národnej banky Slovenska zacitovať aj trochu obsiahlejšie, lebo myslím, že veľmi dobre vysvetľuje, o čo v tomto návrhu ide a v čom je jeho problém.

    "Národná banka Slovenska všeobecne vecne nesúhlasí s rozšírením odvodu časti poistného z poistenia iného ako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak ako to navrhuje predkladateľ. Rozšírenie odvodovej povinnosti na nepovinné poistenia NBS považuje za nesystémový a nekoncepčný návrh. Odvodová povinnosť stanovená v § 68 zákona o poisťovníctve vyplýva zo zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie. Ide teda o povinné poistenie. Pri zavádzaní inštitútu odvodu časti poistného sa nevychádzalo zo zámeru nahrádzať štát pri financovaní povinností, ktoré má povinnosť plniť. Za oprávnenú sa považovala požiadavka účasti poisťovní, respektíve nepriamej účasti účastníka cestnej premávky na financovaní materiálno-technického vybavenia jednotiek požiarnej ochrany, na ochranu životov občanov a materiálnych hodnôt. Hasičský a záchranný zbor svojou činnosťou ovplyvňuje výšku škôd, ktorá je predmetom poistných udalostí. Rovnako tak ďalšie zložky ministerstva vnútra plniace úlohy súvisiace s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, či s výstavbou a vybavením stredísk integrovaného záchranného systému, či operačných stredísk tiesňového volania. Všetci držitelia alebo vlastníci motorových vozidiel do systému finančne prispievajú. no zároveň využívajú benefity týchto činností financovaných z odvodu časti povinného poistného.

    V porovnaní s týmto povinným odvodom pri povinnom zmluvnom poistení Národná banka vníma zavedenie odvodovej povinnosti aj na ďalšie poistné odvetvia ako riešenie, kde náklady navrhovaného odvodu a zvýšenie poistného by znášali osoby, ktoré zodpovedne pristupujú k rizikám a snažia sa eliminovať ich dopady práve dobrovoľným uzatvorením poistnej zmluvy. Národná banka Slovenska nesúhlasí s prenosom nákladov verejného sektora na jednotlivcov, ktorí zodpovedne pristupujú ku svojim rizikám a neočakávajú pomoc od štátu, napríklad po živelných udalostiach. Naopak, dalo by sa pristúpiť k podpore osobnej zodpovednosti jednotlivcov za svoje škody. Pri pohľade na penetráciu poistenia je Slovensko v rámci krajín Európskej únie podpriemerné, keď indikátor penetrácie poisťovania bol 2,9 oproti priemeru EÚ 8,2. Rovnaký problém s penetráciou poistenia majú aj ostatné krajiny V4 s priemerom 3,1, avšak aj v rámci týchto krajín sme dosiahli podpriemernú úroveň poistenosti obyvateľstva."

    Národná banka ďalej konštatuje, že "navrhovaný 8-percentný odvod by poisťovne zakalkulovali do výšky poistného, čím by došlo k zvýšeniu poistného pri poistných zmluvách v odvetviach neživotného poistenia". Toto môže mať podľa Národnej banky "zásadný vplyv na ochranu spotrebiteľské práva, ktorý by sa prejavil poklesom záujmu o poistenie. Rozšírila by sa tým skupina nepoistených subjektov, čo v konečnom dôsledku v prípade škodových udalostí veľkého rozsahu, napríklad prírodnej katastrofy, ovplyvní štátny rozpočet, z ktorého boli už v minulosti vládou poskytnuté finančné prostriedky na úhradu vzniknutých škôd. Trend poklesu záujmu o poistenie po zavedení dane z poistenia sa prejavil aj v Nemecku v roku 1996," myslím, že to kolega Beblavý tu tiež spomínal, "kde pred zavedením takejto dane bol rast predpísaného poistného 15 %, po zavedení dane z poistného kleslo predpísané poistné o viac ako 7 percent. Je preto možné," upozorňuje Národná banka, "predpokladať, že zavedenie dodatočného odvodu bude mať aj ďalšie dopady, ako napríklad nižší príjem do štátneho rozpočtu z dane z príjmu právnických osôb a od poisťovní, ako i od sprostredkovateľov poistenia. Ak by sme použili predpoklad zníženia predpísaného poistného a hospodárskeho výsledku o 7 %, pri overení financií bez zohľadnenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla očistenú o pokles dane z príjmu a pokles odvodu pre regulované odvetvia, by nevzrástol o 77 mil. eur, ako sa uvádza v analýze vplyvov na rozpočty verejnej správy, ale len o 30 miliónov. Okrem uvedeného zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia sprevádzané s poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech zatvárania dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky, čo bude prvotne viesť k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a s tým súvisiaci aj výpadok na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj znižovanie objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových domoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky."

    Čiže Národná banka Slovenska vidí tento návrh diametrálne inak ako ministerstvo financií a podľa môjho názoru v tomto prípade má Národná banka Slovenska pravdu. Keď si to teda zhrnieme, čo tento návrh prináša, prináša vyššie dane, vyššie dane pre poisťovne, ale tie vyššie dane v konečnom dôsledku tak či tak zaplatia ľudia, prináša trestanie zodpovedného správania, správania sa ľudí, ktorí sa poisťujú a poisťujú sa dobrovoľne. Ako tretie môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne, keď môže priniesť aj iné, ako sú zamýšľané dôsledky v podobe zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu, môže mať negatívny vplyv na fungovanie celého sektora a podmienky podnikania v poisťovníctve, ale nakoniec možno aj z hľadiska samotného štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja budem krátko hovoriť. Ja by som chcel len možno také, je to prvé čítanie a, pán minister, opäť prichádzate s ďalšou daňou, čo viete teda, že samozrejme nás neteší. Pretože ja sa na to pozerám, ale snažím sa na to pozerať nielen ako poslanec, som v tomto trošku taký laik, sú tu kolegovia z finančného výboru, ktorí to naozaj veľmi dobre odborne rozoberajú a rozoberú a som rád, že to robia, ale ja by som možno chcel tak jednoducho vysvetliť alebo ten pohľad človeka, keď počuje, že prichádza ďalšia daň. Lebo ja tak počúvam vašu rétoriku a z tej rétoriky sa mi bijú dve veci.

    Na jednej strane sme počuli, ako ste hovorili o tom, že vám prognózy prognózujú menšie príjmy, ako v skutočnosti budú. Čiže vy počítate s tým, že vlastne príjmy budú vyššie aj na základe krokov opatrení, ktoré robíte, a zároveň tu hovoríte o tom, že ale potrebujeme vyberať viac peňazí. Potom prídete k tomu kroku, že okej, tak ideme vyberať viac peňazí, ale tak neurobíme to nejako jedným opatrením, ale začneme to rozkladať. A toto už mi príde trošku také zavádzajúce, ak to tak môžem povedať, lebo zavedieme tú daň poisťovniam, 8 %, ale ako sme aj počuli, v konečnom dôsledku sa to aj tak pretaví človeku a je to svojím spôsobom nepriama daň konečnému spotrebiteľovi, alebo konečnému užívateľovi, proste občanovi. Čo to spôsobí? Že človek aj tak nakoniec zaplatí viac.

    Ďalšia vec je, že tento systém, vlastne daní sa komplikuje, lebo je tu daň z príjmu, je tu dépeháčka, potom sú tu také dane a ďalšie. Však to je už koľká tá daň za pôsobenie vás, ako ministra, ktorá prichádza? A ja by som privítal možno takú, keď tak poviem, že takú úprimnosť, že povieme si, že: tak viete čo, dobre, naša filozofia je, teda vaša je odlišná ako naša, ako som tu už tiež počul, že teda máte prístup k spravovaniu štátu iný, ale tak potom si povedzme na rovinu, že viete čo, tak pozrite sa, musíme to urobiť tak, že štát potrebuje toľkoto peňazí na to, aby sme ho mohli spravovať podľa našich peňazí. Na to, aby sme ho mohli spravovať teda podľa našich predstáv, na to potrebujeme takéto dane. A proste tak povedzte, že musíte zvýšiť daň na takúto sumu, a je to zrozumiteľné, je to v jednej sume, každý tomu rozumie, že toľkoto štát potrebuje, a neni to v takýchto skrytých číslach. Lebo toto mi opäť prichádza ako také skryté číslo na to, aby ste naplnili rozpočet. Na druhej strane tu počúvame o tom, že však vlastne ten rozpočet sa aj tak naplní viac, ako sa očakáva a celé je to potom zmätočné.

    Takže však budeme tu mať štátny rozpočet, verím, že tam sa odohraje dobrá diskusia o tom, že kolegovia z opozície vám určite ukážu spôsoby, kde sa dá v rozpočte ušetriť a kde sa dá tie peniaze získať. Ale ja by som takú najväčšiu výhradu voči tomuto mal, jednak to, že prichádzate s ďalšou daňou, ale že ten systém, že naozaj to tu rozkúskovávate do rôznych parciálnych, skrytých daní, a príde mi to neférové voči občanovi, ktorý sa v takom počte daní nemôže vyznať a len proste žije v tom pocite, že kam sa pozriem, tam platím a doplácam na tento štát. A pravdou je, že naozaj keď potom, teraz to zoberiem do takého úplne kontrastu, potom zájde do nemocnice alebo pozrie sa na školstvo, na učiteľov, ktorí štrajkujú, a si hovorí, tak čo sa to tu deje, ako ten štát tu môže fungovať? Kde je potom to dobré správanie štátu? Veľmi som to odľahčil, ale ako toto je taká tá najväčšia námietka voči samotnej tej filozofii rozkúskovania daní do nových parciálnych až skrytých. Tak to je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Lukáč.

  • Ďakujem. Súhlasím s kolegom Hegerom, že podporovať takéto skryté dane a zdaňovanie, nie je celkom cesta. Ja som si pozrel dôvodovú správu, v ktorej sa uvádza, že tento návrh nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Aj obce a vyššie územné celky predsa disponujú, využívajú neživotné poistenie svojho majetku. To znamená, že bude to mať vplyv, zvlášť ak ide o väčšie mestá alebo územné celky, zároveň samozrejme im to premietnu do daní, čiže príde k ďalšiemu zdaneniu občanov. Čiže dostávame sa ku dvojitému zdaneniu. A to, myslím si, nie je to, po čom občania Slovenskej republiky túžia alebo volajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Vystupujem v podstate ešte pred aj posledným poslancom, pánom Jurzycom, ktorý je prihlásený do rozpravy, takže pevne verím, že ešte zareaguje aj on na mňa.

    A táto téma nie je úplne jednoduchá, ale musím najprv v úvode povedať, že viac vám poviem pri rozpočte, samozrejme, lebo samozrejme, že celá tá kritika toho celého balíka zákonov, ktoré ma sprevádzajú už od septembra, je samozrejme, sú spojené s prípravou rozpočtu, takže to úplne finálne bude obhajoba návrhu rozpočtu, s ktorou prídem medzi vás niekedy na prelome novembra, decembra. No a to si teda vypočujeme, pán Heger, vtedy, ja nepochybujem o tom, ja som tu už minule, som sa vami, chcem staviť, že moja skúsenosť, 90 % príspevkov bude k tomu, kde všade chýbajú peniaze, a to kde ich ušetriť, to je trošku akože menej, odvážne názory sú a menej časté.

    A taký je život, sedel som aj ja v opozičnej lavici a bez mučenia priznávam, že viem, ako to zákonite funguje.

    No, takže chcem len povedať, že k tomu, k takej tej základnej debate o tom, že či je peňazí veľa alebo málo, sa dostaneme pri rozpočte, nepochybujte o tom. Pokúsim sa aj nejakými grafmi, ktoré som nerobil ja, ale moji ľudia, vám proste ukázať to, že naozaj, naozaj ďaleko, stále sme ďaleko za krajinami V4, alebo, už nehovoriac, o krajinách OECD alebo celej EÚ dvadsaťsedmičky, už keď budem hovoriť, alebo o EÚ devätnástke, ak chceme hovoriť o eurozóne, sme ďaleko v podiele príjmov na hrubom domácom produkte, alebo aj v podiele výdavkov na hrubom domácom produkte. A to sú také asi dva ukazovatele, ktoré ukazujú tzv. veľký alebo malý štát. Ten trend je naozaj zdvíhajúci sa, hej, a my sa len približujeme k tomu priemeru tých krajín. Ťažko hovoriť o niečom, čo nevidíte, ale je to úplne viditeľné. A ten spor je vlastne v tom, či to bolo dobré predtým alebo je to dobré teraz, alebo to bude dobré potom. Dobre? Ale to je proste legitímna debata. Teraz niekto tu z vás hovoril niekedy o tých kľúčoch od miešačky. Teraz sú tu, tak to ide podľa toho. Máme nejakú dohodu, nie je ľahká, je to stredoľavá vláda. Z toho aj ten výsledok. Ale ja aj priznávam, že to kúskovanie, je nejaká výčitka, ktorá je na mieste, ale je výsledkom koaličného vládnutia, hej. Takže bez mučenia priznávam, že by to asi vyzeralo trochu inak, keby to bolo, proste úplne pravicová vláda alebo úplne ľavicová. Takže to je proste realita, ktorej momentálne všetci čelíme.

    Ak hovoríme, pán Beblavý, ale aj vy ste hovorili o tom, ako je to tu teraz super aj z hľadiska príjmov. Ja chcem len podotknúť, lebo váš boss saskársky mi dneska odkazoval o tom, jak sa ja chválim príjmami. Ja sa nechválim príjmami. Odo mňa jedno slovo, jednu tlačovku som ja neurobil o lepších príjmoch. Čím sa chválim, je ekonomický rast a tvorba pracovných miest. S tým sa rád pochválim. Ale príjmami sa ja nechválim a rozhodne si z toho tu nerobím žiadny pomník. Som rád, že tu sú, len zároveň chcem odkázať, ak tu je pán poslanec Beblavý a určite zareaguje, že on neprispel veľmi k tomu, aby tie príjmy tak boli. Hej? Aby tie príjmy tak skvelé tu boli. Pretože ja som si tu odstál pred štyrmi rokmi pred inou skladbou opozície, keď sme presadzovali návrhy z tých zákonov, ktoré aj smerovali k zvyšovaniu sadzieb, veľmi otvorene, napr. pri dani z príjmu právnických osôb z 19 na 23 a mňa tu niektorí ľudia, ktorí už sú históriou v politike, obviňovali z toho, že miešam smrteľný koktail. Tak keď konfrontujeme, čo sa teda odvtedy udialo a čo je dneska obraz toho smrteľného koktailu, tak je to napr. za posledné tri roky, ak to teda zrátame, ´15, ´16 a odhad na rok ´17, je to skoro 140-tisíc nových pracovných miest. Tak ja len hovorím, som zvyknutý na istú príkru, príkre zveličovanie v tejto miestnosti z hľadiska politického prezentovania takého alebo onakého názoru. Ale čísla hovoria niečo iné.

    Takže pán poslanec Beblavý, samozrejme ako vtedajšia súčasť opozície, určite nehlasoval za tieto typy zákonov, ktoré smerovali, a dneska ich výsledkom sú vyššie príjmy v tejto krajine. A samozrejme to súvisí aj so zvyšovaním efektivity. I keď pán poslanec Rajtár si bude hovoriť niečo úplne ako iné, ale ako čísla efektívnej daňovej sadzby sú merateľné ľuďmi z Inštitútu finančnej politiky. Ich nezávislosť, tohto inštitútu, ktorým sa pozerajú proste na prsty ďalší ľudia, ktorí s politikou nič nemajú, by som si nikdy nedovolil spochybňovať, a tí hovoria jasne. Keby sme boli rovnakí babráci, ako bol niekto babrák v roku 2012 pri fungovaní v daňovej správe, tak by sme tento rok vybrali, sú to čísla, o 912 mil. eur na DPH menej. Keby sme boli rovnako efektívni, to je tak veľmi slušne povedané. Ja hovorím, keby sme boli rovnakí babráci ako v roku 2012, mali by sme na DPH o 912 mil. eur menej. A ja si dovolím povedať, že ani s tým nemá, nemajú, nemáte vy niektorí, ktorí mňa kritizujete za vyššie príjmy, veľa spoločného, hej, lebo za tým je nejaký príbeh, nejaké úsilie, nejaké riziko z hľadiska manažovania procesu ako takého.

    Poisťovníctvo, veľký nárek nad touto oblasťou industry, alebo nejakého proste finančného priemyslu. Ja musím povedať, že uvedomte si, poisťovníctvo neplatí daň z pridanej hodnoty. Áno? Služby z poisťovníctva sú oslobodené z DPH. Z toho pohľadu teraz, čo majú so štátom, hej, kde je nejaký výnos. Zamestnávajú nejakých ľudí, platia si dane z nehnuteľností, ak sídlia v pekných a sídlia v pekných, sklenených budovách, pretože majú dosť peňazí. Zväčša aj tento biznis tu, proste sa nám tu proste ukotil zo zahraničia, to znamená, tiež to nie je nejaká slovenská kapitálotvorná vrstva. Čo bolo, to Mečiar predal. To išlo proste akože preč. Takže o tomto asi ťažko hovoriť, áno? Takže máme tu proste množstvo poisťovní, pobočiek, základných proste firiem, ktoré poisťujú. Ak daň z pridanej hodnoty tam nie je, teraz by ste povedali, že platia dane. Nejaké dane platia, ale nie je to proste nič extra a jeden z dôvodov sú rezervy. Rezervy, ktoré si musia vytvárať, ktoré sú na základe aktuárskych výpočtov, ktoré sú dané samozrejme regulátorom a dohľadom ako takým a často sú proste odpočítateľnou čiastkou aj z daňového základu. Takže tak či tak, ale môže hovoriť, ak hovoríme o vývoji ziskovosti v poistnom sektore, tak v poslednom roku má stúpajúci trend. Za prvý polrok tohto roku vzrástol medziročne zisk poisťovní o 83 % a dosiahol úroveň 130 mil. eur. To je číslo, ktoré tu mám. Vlastné zdroje poisťovní dva- a polkrát prevýšili požiadavku na solventnosť, podľa nového režimu Solvency 2.

    Okrem toho poisťovne avizujú, že sa vysporadujú, teda hrozia, že sa vysporadujú s týmto odvodom tým, že by ho preniesli do cien. Akým spôsobom sa môžu vysporiadať s týmto odvodom? Môžu samozrejme na úkor svojho zisku v kombinácii s tým, že ušetria, to, čo robia aj banky. Vyhadzujú, zatvárajú svoje pobočky, vyhadzujú svojich zamestnancov, alebo aj zvýšia ceny svojich produktov. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude mix týchto troch druhov správaní. Prečo vám hovorím o mixe? No, pretože, pretože, ja neviem, vy ste tu pravičiari, ja som ľavičiar, to znamená, vy veríte viac na zákony trhu a na konkurenciu ako ja. Ako je to kľúčovo vaše náboženstvo, vy máte pod vankúšom túto ideológiu, s týmto zaspávate. Takže ak tu je konkurencia, a z hľadiska počtu a regulácie je, tak ten súboj tu nastane. Máme jednu skúsenosť s odvodom z roku pána, to je ten odvod z povinného ručenia, 8-percentný, ktorý bol sprevádzaný podobným krikom poisťovní, ako to všetko zabije, no ale dokázateľne objem vyberaného odvodu klesá. A klesá preto, niežeby klesol počet aut, a klesá cena poistného. Je tu bratovražedný súboj v oblasti, medzi poisťovňami v tejto oblasti. Niekedy možno na hranici technických rezerv, ale to nie je moja vec, to je vec NBS a dohľadu, čo je z toho reálne. Ale, ale konkurencia to evidentne je a sú tu proste účastníci trhu, ktorí sa správajú veľmi agresívne, ak hovoríme o poisťovníctve. Nielen voči sebe, ale aj voči vláde, voči klientovi, voči každému, nebudem nikoho menovať. Najväčšie celebrity sa už odtiaľ aj na chvíľu pohli mimo, za hranice z tejto, poisťovacie celebrity mám na mysli.

    Takže, takže tie spôsoby vysporiadania sú rôzne, ale je vysoko pravdepodobné, že tu bude mix kombinácie. To znamená na úkor zisku, sčasti do ceny a sčasti na úkor vlastnej úspory. Kľúčovo prečo? Lebo konkurenčný boj.

    A z hľadiska toho, aký to má dopad na samotný, na samotný trh. No mám, odborne sa to volá, pán poslanec Dostál to citoval, penetrácia, hej, teda nie náter, ale penetrácia, množstvo poistených medzi nami. Ja tie príčiny vidím teda nielen v nejakých cenách. Na to dôvod nie je. Ale ja ich vidím kľúčovo v kvalite služieb poisťovacích. Ja neviem, aké máte skúsenosti vy, ale teda tak keď hovoríte, že to presakuje do verejnosti, že s tým nesúhlasí, tak sa opýtajte verejnosti, ako je spokojná s poistnými plneniami. Lebo jedna vec je zaplatiť, nechať sa presvedčiť na to, aby ste sa dali poistiť, každý z nás to vie, čo to znamená. A druhá vec je mať skúsenosti, keď sa vám niečo stane a dostať nejaké poistné plnenie. Ja si myslím, že tam tkvie problém, hej. Takže ale to je odkaz na druhú stranu. Ak ste, páni poisťovatelia, nespokojní s tým, že máte málo ovcí, ktoré sa u vás nechajú poistiť, tak sa vysporiadajte hlavne s tým, ako sa k nim správate. A ja hovorím, že sa správajú, ako sa správajú a každý z nás to, podľa mňa má takú nejakú skúsenosť. Či ste havarovali s autom, alebo ste niekoho vytopili, alebo, alebo. Odrazu nájdete malými písmenkami niekde v poučeniach o tom, že ste mali urobiť to alebo ono. Možno ste mali zatvoriť kohútik, aby ste sa nevytopili, napríklad mohlo to tam byť napísané.

    Takže, takže ten problém je v zdravom rozume a v tej, v tej, ako to tu niekto nazval, chamtivosti. Myslím si, že tam ten problém je.

    A je tu ešte jeden problém veľmi skrytý, ktorý ideme riešiť a je veľmi lobisticky citlivý, a to bude jediný kvikot ešte okolo toho, a to sú sprostredkovatelia, dámy a páni. Sprostredkovatelia všetkých finančných služieb. To keď si pozriete ten, tú cenotvorbu, hej, že ako sa tvorí cena. Verte mi, však človek nemusí všetko vedieť, ale aj mňa ovalilo, keď som proste sa dozvedel, že niekedy pri poistke platíte rok alebo dva, proste splácate len províziu toho pána, ktorý vás nachytal niekde s perom v ruke a vy ste sa podpísali ako Faustovi. A toto je problém. A to už nehovorím o tom, že ten istý poisťovateľ vás potom nahovorí, aby ste zrušili a prešli niekam inam a oholí vás ešte raz a ešte raz a ešte raz.

    A vy si myslíte, že títo poisťovatelia alebo tieto siete platia štátu dane? No to tiež si dovolím pochybovať. Ale veď všetko je na webe, môžme sa na to pozrieť.

    Takže pozrieme sa, a pevne verím, že aj za vašej spoluúčasti, na to, ako sprostredkovatelia, a teraz ja nemyslím, nemám na mysli nejakú, meno, priezvisko z Vranova, alebo meno, priezvisko z Humenného, mám na mysli veľké, multilevel firmy, ktoré sú proste pyramídovo postavené a ktoré predávajú od poisťovacích produktov cez mikrovláknové handričky všetko, hej. A kedysi predávali aj účasť v II. pilieri, aj to tak dopadlo, dopadlo. Takže, takže verím, že keď sa nám podarí behom niekoľkých mesiacov, lebo na tom sme začali robiť, takže tu na jar budem so zákonom, kde budeme sa venovať sprostredkovateľom. Verím, že keď zastropujeme, obmedzíme odmeny v tejto oblasti, tak ušetríme, ušetríme na tom, aby cena, konečná cena poistných produktov a iných finančných produktov klesla, respektíve aby sa nezvýšila možno aj vďaka takémuto odvodu, aký, aký máme dneska pred sebou.

    Chcem povedať, pri sprostredkovateľoch je ešte tento problém, že sprostredkovatelia prerástli cez hlavu samotným bankám a samotným poisťovniam. Tie inštitúcie pre to, aby znižovali vlastné náklady, sa vlastne zbavili vlastných obchodných sietí a nahradili ich v mene nejakého trendu týmito, týmito sieňami vonkajších sluhov, ktorí sa stali pánmi a mnohokrát parazitmi v podstate v tomto systéme, a manažéri závislí na plnení obchodných plánov sú v podstate plne závislí na externých obchodných sieťach, ktoré sa správajú, ako sa správajú.

    Takže preto vám o tom tak zložite hovorím, pretože si myslím, že sme schopní urobiť všetko pre to, aby časť, možná časť negatívneho efektu aj z tohto odvodu bola odstránená práve v oblasti, ktorá je, pán poslanec, presne taká, v tieni, nikto ju nevidí, nikto sa jej nevenuje. To sú sprostredkovatelia, ktorí fakturujú, fakturujú, fakturujú, a je zaujímavé, jak sa hýbu aj v štátnom sektore, aj inde. Akože je to, je to proste naozaj problematická oblasť. Jeden zo škandálov prebiehal v Českej republike nedávno v tejto oblasti. Takže toľko k penetrácii, toľko.

    Ešte snáď ponosy na to, že je to daň diskriminačná alebo odvod diskriminačný, no, alebo v rozpore s ústavou dokonca. Chcem povedať, že takýto typ odvodu, a koniec koncov opäť je to aj z tej správy, ktorú čítal pán Dostál, jasné, lebo spomínal Nemecko, je prítomná v Európe veľmi, veľmi často. To je úplne štandardné. Jeden z nepriamych nástrojov voči poisťovacím službám, či sa to volá Insurance Plan Text alebo nejaká Stamp Plan Duty alebo nejaká FedEx, sú proste prítomné v krajinách Európskej únie aj v OECD. Sadzby sú od jeden až po 30 percent. Je to proste, niektoré pri luxusných poisťovaní, ja neviem lodí a podobných vecí, sú v niektorých krajinách tie sadzby stanovené úplne inak. Toto sú veci, nad ktorými sa ešte možno v budúcnosti môžeme zamyslieť, ale nie je to nejaký extra výmysel proste neeurópskeho typu. Nemožno konštatovať, že je to nejaký diskriminačný nástroj vymyslený momentálne na Slovensku. A v tomto prípade sa, ak hovoríme o diskriminácii, musíme sa zastať naozaj bankového sektora, ktorý právom, ako to tu bolo povedané, právom musel znášať od vrcholu krízy roku 2009 oveľa väčšie, oveľa väčšiu ťarchu cez bankový odvod, či náš národný alebo európsky, alebo cez ďalšie selektívne zdaňovanie. Právom podľa mňa, ale znášal ho. Poisťovníctvo tento typ ďalších nákladov určite nemalo.

    Chcem vám ešte oznámiť, že chceme počas legislatívneho procesu upraviť spôsob platenia. Odvod by sa, dnes je to navrhnuté po štvrťrokoch, v podstate je tu úvaha, že by sa platil dvakrát ročne, aby sa znížili nároky administratívne. Nie kvartálne a v prvom roku by to malo byť za prvé tri kvartály spolu, aby sme dali priestor v podstate na prípravu poisťovniam, na to, aby sa vedeli technicky pripraviť. Takže o tomto hovoríme. A zároveň áno, 7. októbra bola zverejnená predbežná informácia o začatí, začíname legislatívny proces, novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Teším sa na spoluprácu.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickým poznámkami. Na vystúpenie pána ministra 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán minister, povedali ste, že v novembri nám spolu s rozpočtom prinesiete aj grafy a pokúsite sa nám ukázať trendy. Ja by som si vaše grafy rád pozrel a teda nenarážam na žiadny konkrétny graf. Ale obávam sa, že tento sľub nebudete vedieť naplniť, lebo pán predseda parlamentu Danko vám to totiž dovtedy zakáže. Na tejto schôdzi má byť schválená novela rokovacieho poriadku, ktorá zakáže pri vystúpení rečníkom používať zvukovú prezentáciu, obrazovú prezentáciu a obrazovo-zvukovú prezentáciu. Takže žiadne grafy nebudú. Škoda. Jedine, že by ste presvedčili vašich poslancov koaličných, aby od tohto zámeru upustili, a ja by som bol naozaj rád, lebo rád by som si tie vaše grafy pozrel.

    Pokiaľ ide o tú konkurenciu, tak myslím, že nie celkom sedí to porovnávanie s tým, aké dôsledky malo zavedenie zdanenia alebo zodvodnenia povinného zmluvného poistenia a aké bude alebo by mohlo mať pri dobrovoľnom poistení. A aj ako sa tie náklady, ktoré s tým vzniknú, rozložia medzi, povedzme, zisk poisťovní a zvýšenie ceny pre klientov, pretože pri povinnom zmluvnom poistení to v zásade nemôže veľmi ovplyvniť veľkosť trhu, kdežto pri dobrovoľnom poistení sa ten trh celkom ľahko môže zmenšiť. Už teraz nie je, nie je nejako dramaticky veľký na európske pomery. Ak je problém v chamtivosti poisťovní, ak je problém v sprostredkovateľoch, tak zdanením poistného na tom nič nezlepšíme a žiadny z tých problémov, ktoré ste spomínali, tým nevyriešime. Nemecko tu bolo spomínané nie ako príklad, že sa to dá, asi sa to dá, určite sa to dá, ale ako príklad, že to môže priniesť aj problémy.

  • Ďakujem. Pán minister, no otvorili ste tu veľa tém a určite by sa dalo o nich dobre porozprávať, kde vo viacej veciach by sme sa určite aj zhodli. Ja by som možno len pár vecí. Keď hovoríme o porovnávaní sa a z hľadiska príjmov aj výdavkov s priemerom okolitých krajín a podobne, ja si myslím, že porovnávanie je dobré, ale zase nevyhnutne nemusíme napodobňovať, alebo tak by som povedal, že keď vieme spravovať štát z menej peňazí, to tak nemusíme nevyhnutne vyháňať alebo doháňať tie európsky priemery.

    Čo sa týka tých príjmov, tak ja som, za seba môžem povedať, že ja som citoval to, že ste hovorili o tých prognózach, že tie prognózy sú podhodnotené a vlastne v konečnom dôsledku prichádza viac príjmov. Ja by som možno takú tú výtku, čo sa značím tu aj tlmočiť, je, že nevidím že by ste sa zameriavali na stranu výdavkov, že sa nesústredíte na stranu výdavkov vo vašich opatreniach, ale sústredíte sa viacej na tú stranu príjmov. A to je to, čo si myslím, že tu chýba, že keby ste sa sústredili na tú stranu výdavkov, tak aj tam budete vedieť upratať a budete vedieť zefektívniť tie výdavky. Čiže nemyslím si, že by to bolo nevyhnutné, že by ste to nevedeli, ale skôr ja vidím, že tam vás to nezaujíma. A to je podľa mňa veľká škoda, pretože tam ten potenciál naozaj je.

    Tá celá téma tých sprostredkovateľov alebo aj ten mix, jak ste hovorili. No, povedzme si úprimne, jako práve tie poisťovne, že si obmedzia ten zisk, môžu si zase siahnuť na zisk. No úprimne, si myslíte, že si naozaj siahnu na zisk, že toto sa stane, alebo, respektíve v akej miere, aby ten občan nepocítil? Že to je aj tá námietka toho, že tento odvod v konečnom dôsledku opäť zaplatia občania vo veľkej miere.

    Vďaka.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, myslím, že viete už v našej interakcii, že nemám tendenciu ísť tak do minulosti zbytočne, ale musím povedať, že keď hovoríte o babráctve a útočíte na ľudí, ktorí tu nie sú, aby sa mohli brániť, tak to nie je veľmi múdre. A počkám si na ten bod programu, kde sa k tomu budem môcť možno obsiahlejšie vyjadriť, aj sa k tomu babráctvu ešte vrátime. Lebo kopať do niekoho, kto tu nie je, a za týchto okolností, keď navyše ani nemáte pravdu, nie je podľa mňa korektné.

    A teraz k samotnému meritu veci. To, že sa všetko zdaniť dá, o tom nepochybujeme, aj to, čo sa hýbe, aj to, čo sa nehýbe. To, čo sme sa snažili asi viacerí kolegovia vysvetliť, je, že výnos tejto dane bude fiškálne zanedbateľný. Prijíma sa v čase, kedy to štátny rozpočet až tak nepotrebuje. My síce chápeme z vývoja verejných financií, že neexistuje objem daní, ktoré by táto vláda aj tá minulá nedokázali minúť. Ale niekedy by bolo dobré aj sa zastaviť. A toto je práve taký bod, kde by to zastavenie bolo vhodné. A zároveň chcem povedať, že nepovažujem ani za korektné to, čo ste sem zatiahli s tými províziami, lebo môžeme, samozrejme, o províziách hovoriť, ale myslím, že špeciálne o tomto by sme sa aj vedeli, ale musíte aj vy veľmi dobre vedieť, že to nemá nič spoločné s neživotným poistením. Problematika provízií súvisí

    s kapitálovým životným poistením a s tým, ako sa sťahujú peniaze vtedy. Neživotné poistenie, keďže prináša výnos okamžite, tak deľba provízie medzi poisťovňou a vami je, jednak vás až tak nemusí zaujímať, pokiaľ je konkurenčný trh, a jednak ani nie sú tak vysoké, ani tak podstatné ako pri tom životnom poistení, kde naozaj ten problém existuje a treba ho riešiť. Takže odôvodnenie daň na neživotné poistenie je opäť vecne neúplne správne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, je pravda, čo hovorí pán Beblavý, lebo totižto pri životnom poistení tie provízie sú vysoké, klient platí prvé dva roky de facto províziu poisťovni, ktorá to následne rozdeľuje medzi sprostredkovateľov, respektíve do tej siete svojej. Ale tam sa to pohybuje reálne niekde okolo 150 až 180 % z ročného poistného, je tá provízia. Tam vnímam ako problém to, že tie provízie sú vyplácané preddavkovo a nie sú vyplácané systémom PS Go, to znamená, zo zaplateného poistného. Ale veľmi dôležitá vec je, že pri neživotnom poistení, ktorého sa týka tento návrh zákona, sú provízie okolo 20, 25 %, maximálne 30. Čiže tá argumentácia tam veľmi nesedí.

    A ďalšia vec je, vy tvrdíte, že tá cena, respektíve ten zvýšený odvod bude premietnutý v rámci nejakého mixu zo zisku a tak ďalej, ale, bohužiaľ, to pravda nie je. Ja som včera napríklad sedel s bývalým generálnym riaditeľom jednej z najväčších poisťovní na Slovensku, ten sa len pousmial a povedal mi, že vždy, vždy poisťovne akúkoľvek právnu úpravu, ktorá im zvyšovala náklady, premietli vždy do ceny poistného, respektíve do ceny poistenia a vždy to zaplatil klient. Ani v tomto prípade to nebude inak.

    Veľmi rýchlo poisťovne si sadnú, dohodnú sa, urobia kartel a zvýšia plošne cenu toho poistného. Čiže nemáte pravdu v tom, že veľmi sa to nedotkne toho klienta.

    A čo sa týka kvality finančného sprostredkovania, ja som veľmi rád, že prídete aj s návrhom, respektíve s novelou zákona o finančnom sprostredkovaní. Ja k tomu veľmi rád vystúpim. Len aby ste boli v obraze, ja som dokonca o tom písal aj diplomovú prácu, čiže viem, o čom hovorím. A budem veľmi rád, ak sa podstatne prísnejšie bude regulovať práve tento segment finančného trhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V podstate súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník, takmer od slova do slova. Ja len by som teda použil ešte jednu takú otázočku, keď sme už pri tých maklérskych spoločnostiach. Na Slovensku je 29 poisťovní, ktoré sa zbavili svojich interných sietí, používajú externé siete. Registrovaných spoločností, ktoré sú pyramídové v podstate, je tisíc. Je to zodpovednosť štátu, lebo im udeľujete licenciu. Je to málo alebo veľa na Slovensku? Ja si myslím, že to je veľmi veľa. A s týmto treba urobiť poriadok. Potom nebudeme riešiť to, čo riešime teraz.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca.

  • Opäť prajem dobrý deň. Opäť poviem, že oceňujem vystúpenia ministra financií v rámci rozpravy tak, aby sa naňho dalo reagovať. Verím, že to bude raz bežným zvykom v parlamente. Dajú sa tak posúvať témy dopredu a možnože sa aj znižuje riziko rastu takéhoto divokého populizmu, ktoré vidíme, ako sa zväčšuje nielen u nás, ale aj v zahraničí.

    Ešte jednu takú pozitívnejšiu vec. Áno, sledujeme tú efektívnu daňovú sadzbu. To je, uznávam, že silný argument. Silný argument, jej zvyšovanie. Pozerali sme to. Väčšina mojich asistentov sú absolventi MATFYZ-u a teda obracali, štúrali sme sa v tom, naozaj tá efektivita rastie.

    A teraz skôr kritické poznámky. Jednak sa pripájam, to je ešte taká neutrálna, pripájam sa veľmi k tomu, čo povedal Ondrej Dostál. To, že nebudeme môcť ukazovať grafy, no tak nebláznime zasa. Tiež to tú štandardnú politiku stavia do čudného svetla.

    Teraz zopár, zopár komentárov k tomu, čo som teda mohol povedať vo faktickej poznámke, ale keďže vystupujem v rozprave, tak zareagujem na to, čo hovoril pán minister v jeho ostatnom vystúpení. Jednak hovoril o tom, že ten náš podiel príjmov na hrubom domácom produkte je stále nízky. On ešte nie je vysoký, ale ten trend je jasný a dávajme naňho pozor. Keď prišiel SMER k moci v 2006, tak z hľadiska príjmov na HDP, verejných príjmov na HDP sme boli na 27. mieste a teraz sme na 15. Predbehli sme Česko aj Poľsko, čiže stúpa to pomerne rýchlo a zdá sa podľa tých ostatných zákonov, že ten trend bude pokračovať. No a to už podľa mňa je to, je to riziko a mali by sme sa na to pozrieť, a to nielen pri pravoľavom rozdelení.

    K tomu, že, toto pán minister častejšie hovorí, že to šetrenie je nepopulárne a všetci sme, teraz vyskakujeme, keď sa hovorí o rozpočte, a hovoríme teda, že treba šetriť a konsolidovať, znižovať dlh, ale pritom rovnakými ústami hovoríme, ako by sme míňali. No, je tam ale taký fakt, ktorý porovnáva konsolidáciu za čias Radičovej vlády, čias ďalšej Ficovej vlády a vychádza to tak, že za jeden a pol roka alebo o niečo viac sa skonsolidovalo viac než v následnej Ficovej vláde, čiže dá sa povedať, že tí ľudia, ktorí hovoria o šetrení a patria k tej stredopravej časti, tak istú legitimitu pre tieto svoje slová majú.

    A teraz kľúčová poznámka k tomu, čo som chcel ešte predtým povedať, než pán minister vystúpil. Robert Fico má niekoľko štátnych doktrín, ktorými sa riadi. A ony niekedy sú proti sebe. Nie sú jednoducho v súlade. Jedna z tých doktrín je – istoty ľuďom, istoty ľuďom, ľudia musia mať istoty. Druhá doktrína je – a fakt, že je to doktrína, lebo to opakuje pomerne často – berieme peniaze tam, kde sú. Nie tam, kde sa môžu znížiť istoty ľuďom, nie tam, kde je to neutrálne alebo čo najmenej škodlivé voči rastu alebo nejakým iným ukazovateľom, ale jednoducho tam, kde sú. A mne pripadá ten odvod v neživotnom poistení ako, ako jednoducho plnenie tej doktríny. Berieme peniaze tam, kde sú a proti doktríne istoty ľuďom. Tak ako to tu hovoril napríklad Miro Beblavý. To je podľa mňa kľúčová filozofická vec, ktorú si treba vyjasniť.

    K tomu poisteniu ešte podľa mňa je dôležité spomenúť, že hovoríme o trhu s vysokou informačnou asymetriou. A toto potvrdil aj na rokovaní finančného výboru, myslím, 4. októbra pán Dvořáček, že naozaj tam dochádza k informačnej nerovnosti, to znamená, ten producent má viac informácií než klient. Nakoniec inými slovami to vyjadril aj pán minister, že toto existuje. A myslím si, že jeden z tých dopadov zvýšenia toho odvodu alebo vytvorenia toho odvodu bude aj možnosť poisťovní robiť niečo s plnením, keďže ten zákazník, zákazník nie je stopercentne informovaný o tom, na aké plnenie má nárok. A teda okrem tých dôsledkov, o ktorých sa tu hovorilo, toto môže byť ďalším dôsledkom, a teda klesnú istoty ľudí, ktorí sa poistili.

    No, ešte spomeniem pre poriadok, že teda, dnes som to už hovoril, že ani dokonalé konkurenčné prostredie nezabráni prenosu zvýšených daní do cien, a tiež to, že sme svedkami niekoľkoročného zvyšovania príjmov verejných financií. Pritom sa nekonsolidovalo podľa plánu, pekný graf pred dňom alebo dvoma publikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nebudeme ukazovať, ale kto sa tým zaoberá, tak ten graf pozná.

    A možno na záver, aby som konštruktívne skončil. IFP robievalo pomerne často analýzy, také dopadové analýzy rôznych opatrení, ktoré robilo ministerstvo financií alebo vláda. Veľmi dobrá vec. Mám pocit, ale možnože sa mýlim, mám pocit, ako keby tie analýzy boli teraz redšie publikované. K tomuto, k tomuto odvodu si myslím, že by bolo dobré takúto analýzu urobiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme. Vystúpením pána poslanca Jurzycu sme vyčerpali zoznam poslancov prihlásených do rozpravy. Chcem sa opýtať pána ministra. Chcete reagovať v rámci rozpravy? Záverečné slovo? Ani to nie. Pán spravodajca...

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, faktické, prepáčte mi, prosím vás, trochu som to urýchlila.

    Takže pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Jurzyca, povedal si, že oceňuješ vystúpenie ministra financií v rozprave, teda nie až v záverečnom slove, keď už nie je možné na rečníka reagovať. Chcem sa k tomuto pripojiť. Tiež to oceňujem a považujem za dôležité, aby predkladateľ návrhu reagoval priamo v rozprave, keď ešte je možné na neho reagovať, pretože ak to nemá byť valcovanie a presadenie si svojho návrhu, ale diskusia, čo je podstatou parlamentarizmu, tak je toto určite lepší spôsob reagovania. Nemusíme sa zhodnúť a v takýchto veciach sa určite ani nezhodneme, ale tá diskusia má byť, a toto je spôsob, akým ju dosiahnuť.

    A oceňujem aj tvoj postreh, že tento návrh je v podstate v rozpore s dlhodobým heslom strany SMER – sociálna demokracia, že ľudia potrebujú istoty, pretože tento návrh zdaňuje poistenie tým, ktorí sa rozhodli zabezpečiť si tie istoty dobrovoľne tým, že sa dobrovoľne poistia.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Jurzyca, chcete reagovať na faktickú? Nie. Tak pre veľký úspech a pre poriadok ešte raz, pán minister, nebudete vystupovať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem, prerušujem diskusiu o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou č. 255, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 258. Poprosím pána ministra, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni, toto je významný návrh novely zákona vo veľmi významnej oblasti, ktorý určite vás zaujme, a predpokladám, že tu s vami chvíľu budem bývať pri tomto návrhu zákona. Aspoň je to taká moja skúsenosť z roku 2012. Nerád by som ju opakoval z hľadiska dĺžky, lebo vtedy to bolo tuším šesť dní. Myslím si, že tento návrh je oveľa, z hľadiska toho, čo chceme spolu dosiahnuť, oveľa lepšie pripravený, ako ten v roku 2016, ´12, prepáčte.

    Rozhodujúcimi oblasťami predkladanej úpravy je navrhnutie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier, zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb on-line hazardných hier a prehodnotenie prístupu k regulácii on-line hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier subjektmi, ktoré nemajú udelenú licenciu.

    Tých oblastí, ktoré tento návrh zákona rieši, je množstvo, tak pôjdeme tak po poriadku. Ja pôjdem tak heslovite, samozrejme, budete sa k tomu postupne vyjadrovať, ale tento zákon naozaj nemá len fiškálne ciele. Nesie so sebou aj zvýšenie odvodov, to proste priznávam, po štyroch rokoch zdvíhame niektoré typy odvodov pre prevádzkovateľov, ale myslím si, že toto nie je kľúčová, kľúčová vec.

    Takže v oblasti dozoru navrhujeme zmeniť napríklad to, že dozor bude vykonávať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a colné úrady. Doposiaľ orgánom dozoru bol rezort ministerstva financií a obce. Rozdelenie kompetencií v rámci dozoru navrhujeme nasledovne: Finančné riaditeľstvo v rozsahu kompetencií daňových úradov a od 1. júla 2017 aj dozor nad subjektami poskytujúcimi on-line hazardné hry bez licencie, osobami poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a služby a vybranými poskytovateľmi platobných služieb. Daňové úrady by mali riešiť dozor na mieste, na diaľku a vyhľadávaciu činnosť by tak isto mohli robiť a colné úrady na mieste a vyhľadávaciu činnosť. Daňové úrady budú vykonávať dozor aj mimo svojej miestnej príslušnosti, to znamená, zavádza sa rotácia pracovníkov daňových úradov v rámci celého územia Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo a colné úrady budú mať novú kompetenciu dozor vykonávať od 1. 1. 2017 a novou formou vykonávania dozoru bude aj dozor pod utajenou identitou aj vrátane takzvaného mystery shoppingu.

    V oblasti ochrany spotrebiteľa vytvorenie, vytvárame alebo chceme navrhnúť vytvorenie registra fyzických osôb, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi, takzvanú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie. Fyzické osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola dehonestikovaná choroba patologického hráčstva a osoby evidované v tomto registri budú mať zamedzený prístup k hazardným hrám.

    Ďalej chceme, aby prevádzkovatelia využívali internet pri prevádzkovaní hazardných hier. Budú musieť informovať hráčov o zdravotných rizikách, ktoré prináša nadmerné hranie, informovať hráčov o dĺžke času ich hrania, varovať hráčov o rizikách vysokých finančných strát. Koncentrácia hazardných hier, to jest výherných prístrojov technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vylúčene do herní a zvýšenie minimálneho počtu zariadení, z piatich kusov navrhujeme vlastne zvýšiť tento počet na dvanásť v herniach, v ktorých je zriadený stály dozor. To znamená, tá herňa by mala mať stály dozor zo strany prevádzkovateľa, a to od 1. 1. 2019.

    Navrhujeme zákaz vstupu do herní pre osoby mladšie ako 18 rokov veku a pre osoby vylúčené z hrania hazardných hier. Navrhujeme zákaz označenia herne formou reklamy v akejkoľvek podobe upozorňujúcej na existenciu tejto herne nabádajúcej na účasť na hazardnej hre vrátane reklamy, na podávanie alkoholických nápojov v herni.

    V ďalšej časti navrhujeme reguláciu on-line hazardných hier, na ktoré nebola udelená licencia. Orgán dozoru nad subjektami poskytujúcimi zakázané ponuky bude, tým orgánom bude Finančné riaditeľstvo. Dozorovanými subjektami budú osoby poskytujúce a propagujúce hazardné hry bez licencie, ďalej právnické osoby, ktoré poskytujú prístup na elektronické komunikačné siete a služby, a vybraní poskytovatelia platobných služieb.

    V ďalšom orgán dozoru bude aktívne vyhľadávať webové stránky týchto subjektov a bude s nimi komunikovať s cieľom odstránenia prístupu z územia Slovenskej republiky na tieto stránky a v prípade, že nedôjde k náprave, vypracuje a zverejní zoznam zakázaných webových sídiel. Zároveň požiada krajský súd, ktorý bude na to uspôsobený, Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu súdu, na základe ktorého vybraní poskytovatelia platobných služieb zamedzia vykonanie platobnej operácie alebo služby na účet, ktorý používa subjekt poskytujúci zakázanú ponuku, a osoby poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby zamedzia prístup k zakázaným webovým sídlam. Navrhujeme, aby zoznam zakázaných webových sídiel sa zverejnil prvýkrát 17. júla roku 2017 a po tomto dátume sa na základe súdneho príkazu budú blokovať aj nelegálni poskytovatelia hazardných hier. Súčasťou zákona je aj naozaj zvýšenie sadzieb odvodov, ktorý budú platiť alebo ktorý platia aj dnes prevádzkovatelia. A to je ten fiškálny dopad celkovo necelých 18 mil. eur v budúcom roku. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Radovanovi Balážovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval v nasledovných výboroch: výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Ďakujem. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila za MOST – HÍD pani poslankyňa Edita Pfundtner, vystúpi ako prvá a nasledovať bude ďalších šesť pánov poslancov a pani poslankýň, pán poslanec Miroslav Beblavý, pani Erika Jurinová, pán poslanec Miroslav Sopko, pani Soňa Gaborčáková, pani poslankyňa Anna Verešová a pani poslankyňa Irén Sárközy za MOST – HÍD.

    Nech sa páči, poprosím vás, pani poslankyňa Edita Pfundtner, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca, za slovo. Podľa počtu prihlásených mám pocit, že rokujeme o štátnom rozpočte. A priznám sa, že aj ja som uvažovala, ako uchopiť predmetnú otázku a pristúpiť ku komplexnejšiemu posúdeniu predmetnej veci, pre ktorú, musím povedať, že osobne nemám veľké pochopenie. Totižto neholdujem hazardnej hre, nikdy som nebola v kasíne ani v herni, nehrala som ani na výherných automatoch a nestávkujem ani on-line. Možno za svojho života som si len trikrát kúpila žreb a možno dvakrát som podala Lotto. Takže toľko z mojich skúseností s hazardom. A áno, aj ja som ako obyvateľka Bratislavy podpísala petíciu proti hazardu a možno aj ten môj podpis alebo podpisový hárok sa stratil. Neviem, uvidíme po došetrení.

    Už z tohto môjho úvodného postoja možno mnohým je jasné, že nepodporujem podnikanie v danom segmente, ale rovnako nemám pochopenie pre nadmernú konzumáciu alkoholu, drog a iných omamných látok a rozhodne ma neteší typ podnikania alebo segment podnikania, ktorý môže byť postavený na istej slabosti ľudí. Na druhej strane však plne rešpektujem, že ľudia sa potrebujú zabaviť a vnímajú zábavu ako určitú formu oddychu a na to si vyberú práve hru. Hru, pri ktorej môžu relaxovať, oddychovať a zabaviť sa. Ale tu pre mňa vyvstáva dosť dôležitá otázka, či je hazard a stávkovanie práve tým správnym spestrením voľného času. Či je to naozaj tou správnou hrou. Snažím sa nemať neresti. To znamená, som hovorila môj postoj k hazardu, ani alkohol nekonzumujem, ozaj iba príležitostne, nefajčím, nestávkujem, nie som "shopholička". Jedinou mojou neresťou možno sú mobilné telefóny, ale aj to sa snažím obmedziť.

    Takže, pán minister, keď ste spomínali tú finančnú stránku tohto návrhu zákona, ktorý ste sem priniesli, zo mňa nebudete mať veľkú radosť, lebo nie som príjmom do rozpočtu.

    A teraz vážne k veci. Úprimne, keby bolo čisto iba v mojej kompetencii, tak hazard by som asi úplne obmedzila na minimum. Avšak my ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodne musíme rozmýšľať globálne a posudzovať všetky roviny danej problematiky, s ktorou sa momentálne zaoberáme. Na Slovensku sa uplatňuje princíp trhovej ekonomiky a prevádzkovanie hazardných hier je stále legitímnym spôsobom podnikania. To neznamená, že tomu rozmachu nevieme nejakým spôsobom zabrániť a nesnažíme sa nájsť nejaké hranice a medze. Rovnaký názor zastáva koniec koncov aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojej judikatúre uvádza, že "nastavenie obmedzení v oblasti hazardu je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, ktorými sú napríklad ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, ochrana verejnej morálky". Treba podotknúť, že naša slovenská legislatíva, pokiaľ ide o úpravu hazardu, však zaostáva za tou európskou úpravou a dokonca zaostáva aj za úpravou, ktorá sa uplatňuje v iných krajinách Višegrádskej štvorky. Keď cestujem po Bratislave a chodím s otvorenými očami, tak poslednú dobu vnímam naozaj nadmerné množstvo herní. Myslím si, že nie som s tým sama, a preto veľmi vítam tú ambíciu tohto zákona koncentrovať herne alebo hráčsku vášeň do tých väčších centier. Nie som zástankyňa toho, aby každá krčma, každá reštaurácia, každý bar mali nejaké hracie stroje, hracie prístroje. A preto veľmi vítam tú vašu iniciatívu, keď z piatich kusov ten limit dávate na dvanásť kusov. Neviem, prečo práve dvanásť? Ja by som si vedela predstaviť aj pätnásť, aj dvadsať, že sa to bude viac koncentrovať, ale rozhodne vítam takéto sprísnenie týmto smerom.

    Myslím si, že momentálna zákonná úprava dovoľuje veľmi ľahký, až nekontrolovateľný prístup k hazardu, čo v konečnom dôsledku môže lákať určitú časť obyvateľstva na účasti na hazardnej hre. A táto ľahká dostupnosť hracích automatov určite so sebou prináša aj vážne dôsledky a to v podobe aj patologických javov, ako je hráčska vášeň. A vieme, že táto slabosť je už uznanou chorobou. Podľa výskumu každý piaty až štvrtý obyvateľ je závislý od niečoho. Netvrdím, že rovno od hracích automatov, ale je buď látkovo alebo nelátkovo závislým. A to je veľmi veľkým výkričníkom aj pre nás.

    Rozhodne som teda za to, aby sme naše obce a mestá očistili od množstva malých herní. Naviac zostávajúce prevádzky v zmysle predloženého návrhu zákona budú mať zakázané na svojich vonkajších priestoroch umiestňovať svetelnú a inú reklamu upozorňujúcu na existenciu herne alebo nabádajúcu na účasť na hazardnej hre. Toto rovnako vítam. Od roku 2018 vymiznú hracie automaty aj z barov, krčiem a reštaurácií. Verím, že sa tu uplatní heslo, keď niečo zíde z očí, zíde aj z mysle, že to môže určitým spôsobom zafungovať. A trend takzvanej centralizácie hracích automatov do tých väčších herní, o čom som už hovorila, do väčších herní a do kasín sa ukázal aj v zahraničí ako taký možno vhodný kompromis medzi prevádzkovateľmi na strane jednej a ochranou spotrebiteľa na strane druhej. Treba si uvedomiť, že riešenie v podobe plošného zákazu hazardu by bolo nielen v rozpore s právom EÚ, a hovorím to na jednej strane veľmi smutne, ale so sebou by prinieslo aj množstvo iných problémov. Zo zahraničných skúseností vieme, že v takomto prípade by mohli začať vznikať takzvané tie nelegálne herne, ktoré sú riadené a vlastnené osobami s pochybnou povesťou a bez akejkoľvek regulácie.

    Nedávno som bola na jednej konferencii, kde kolegovia z Čiech nás upozornili na následok celoplošného zákazu a zatvárania herní v ich meste. Následkom bolo to, že vnikli súkromné kluby, kde sa umiestnili takzvané kvízomaty. V tých kvízomatoch hráči mohli vyhrať, ja neviem, niekde plyšového medvedíka a potom v druhej miestnosti plyšového medvedíka zamenili za finančnú výhru. Takže ten zákon, ktorý prijali naši susedia, je veľmi ľahko obíditeľný a dokonca aj tá naša snaha v Bratislave prijať všeobecne záväzné nariadenie na základe petície môže, môže dopadnúť s podobným výsledkom. To znamená, že pri týchto nelegálnych kluboch v súkromných zariadeniach štát nevie zabezpečiť žiadnu reguláciu. Žiadne peniaze v tomto prípade neputujú ani do štátneho rozpočtu, ani do rozpočtu obcí a ľudia, ľudia však budú rovnako gamblovať. Nemáme však pod tým, pardon, nad tým žiadnu kontrolu. Teší ma, že v návrhu zákona sme aj napriek výraznému obmedzeniu hazardu preto ponechali ustanovenie, ktoré umožňuje mestám a obciam vydať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze hazardu na území mesta a obce, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci opakovane a preukázateľne narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním

    hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce.

    Pán minister, ale otázka na vás. Pôvodný návrh zákona, ešte myslím, že pred pripomienkovacím konaním, bol, že toto ustanovenie sa nezmení, ale keď som si pozrela návrh, ktorý už prišiel k nám do parlamentu, tak tam konkrétne tento § 10 ods. 6 sa sprísňuje. To znamená, že nebude stačiť pre obce a mestá, pre obyvateľov týchto obcí a miest organizovať petíciu a následne vydať o tom VZN, ale bude treba opakovane a preukázateľne preukazovať to, že došlo k opakovanému a preukázateľnému porušeniu verejného poriadku. A priznám sa, že s týmto sprísnením mám veľký problém súhlasiť. Ak mi dáte dobré argumenty, že prečo je to dobré pre obyvateľov, ako nemám problém s vami polemizovať, ale toto sprísnenie sa mi, priznám sa, osobne nepáči. A hlavne aj v súvislosti s tým, že v zmysle predloženého návrhu zákona ministerstvo ako kontrolný orgán, ak hovorím správne, bude môcť rozhodnúť o zrušení prevádzkovania všetkých výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, alebo terminálov videohier v herni, ak obec požiada a preukáže, že v súvislosti s hraním hazardných hier v tejto herni dochádza k opakovanému a preukázateľnému narušovaniu verejného poriadku. To znamená, že takýto nástroj ministerstvo bude mať.

    Ja si nemyslím, že je dobré zmeniť doterajšie ustanovenie § 10 ods. 6 a ešte viac to sprísniť. Koniec koncov máme tu ďalšie dva návrhy z dielne politickej strany OĽANO, keď pán Budaj a jeho kolegovia, ako pani Remišová, tiež podávajú novelizáciu predmetného návrhu zákona a žiadajú práve o zrušenie podmienky tejto petície, a my na druhej strane by sme to mali ešte sprísniť. Takže tu je určite nejaký stret a myslím si, že súčasná regulácia je úplne postačujúca v tomto smere. Takže ja druhé čítanie určite využijem na to, aby sme na túto tému diskutovali a túto zmenu sa tam snažili nejakým spôsobom buď si to vysvetliť, alebo to vypustiť.

    Keď hovoríme o neregulovanom hazarde, tak nedá mi nespomenúť aj ďalšie ustanovenie vami predloženého návrhu zákona, ktorého cieľom je nastavenie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním nelicencovaných hazardných hier a ich reguláciu v on-line prostredí. Dostala som informácie z Asociácie stávkových spoločností Slovenskej republiky, že podľa ich odhadov iba v minulom roku, teda v roku 2015 každé štvrté vsadené euro išlo práve na tieto stávky a to predstavovalo v súhrne 210 mil. eur. To je obrovská suma peňazí. Tvrdia, že trh nelegálnych internetových stávok predstavuje viac ako 25 % z celkového trhu a v prípade kasínových hier, hovorím on-line kasínových hier, je to viac ako 82 percent. To sú strašné čísla. A to je segment, oblasť, nad ktorou my nemáme žiadnu kontrolu.

    Vítam, že novela zákona ráta s blokáciou prístupu na stránky, ktoré poskytujú nelegálny hazard, a zároveň poskytovatelia platobných služieb, a to sú banky, budú povinní neumožniť platby na účty asociované nad takýmito webovými sídlami. Samozrejme a, žiaľ, technicky zdatnejší používatelia nebudú mať problém s tým, budú schopní toto obmedzenie s použitím rôznych možno softwarových riešení obísť, avšak každopádne im to sťažíme.

    Úlohou štátu je zabezpečiť a poskytovať ochranu spotrebiteľa. V prípade hazardu určite hovoríme o ochrane ohrozenej skupiny ľudí, ktorým účasť na hazardnej hre môže spôsobiť aj výraznú finančnú, ale aj zdravotnú ujmu. Preto vítam, čo ste hovorili aj v úvodnom slove, že sa zriadi register vylúčených osôb, že sa znemožní vstup osobám ako mladším do herní, že patologickí hráči nebudú môcť navštevovať herne a tak ďalej a tak ďalej. Takže všetky tieto kroky sú, myslím si, že veľmi dobré, a vítam, že ste mali ambíciu v tomto smere niečo zmeniť.

    Na margo predloženého vládneho návrhu zákona mi však nedá nespomenúť návrh mojich kolegov z opozície, konkrétne sú to návrhy z dielne OĽANO. A ako som spomínal, boli predložené 2 návrhy zákonov v súvislosti s úpravou hazardu. Oba tieto návrhy, ako som už avizovala, navrhujú umožniť zastupiteľstvám miest a obcí, aby mohli aj bez petície na základe všeobecne záväzného nariadenia zakázať hazard na svojom území. Dovoľujem si však podotknúť, že vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa novelizuje predmetný zákon o hazarde, sa už nachádzajú ustanovenia, ktoré výrazne obmedzia prevádzkovanie hracích automatov a herní a zároveň, ako som už hovorila, ministerstvo financií má možnosť zrušiť prevádzkovanie všetkých prístrojov v herni, pokiaľ o to obec požiada a preukáže, že v súvislosti s hraním hazardných hier v tejto prevádzke dochádza opakovane a preukázateľne k narušovaniu verejného poriadku. Preto mi to zo strany kolegov opozície, ktorí v nie tak dávnej minulosti presadzovali práve prvky priamej demokracie do viacerých zákonov, mi príde trošku také zvláštne, že v tomto prípade navrhujú vylúčiť verejnosť z rozhodovacieho procesu. Takže ja práve vítam, že tam tá petícia zostane a verejnosť bude mať možnosť sa k nej vyjadriť.

    Taktiež pán Budaj, vidím, že je tu, tak navrhuje možnosť zakázať prevádzkovanie niektorých hazardných hier len v niektorých častiach obce. Ja si dovolím vysloviť názor, že môže to byť aj diskriminačné a aj nesystémové. Mne to trošku príde, že, poviem, že, ja neviem, na Laurinskej ulici v krčme môžu čapovať pivo desinku a ďalej na ulici na Panenskej už aj dvanástku. Takže neviem, či je to takto ako vykonateľné v tom vašom návrhu, ale určite sa k tomu dostaneme, keď to budete predkladať. Lenže spomenula som to naozaj na okraj, pretože je otvorený predmetný návrh zákona a vy ste tiež v tomto smere dávali legislatívny návrh.

    V závere si dovolím povedať, že predmetný návrh zákona považujem naozaj za správny krok v oblasti regulácie hazardných hier, ako aj on-line hazardu. Netvrdím, že nemôžeme robiť viac. Určite pán minister mi možno povie, že určite neprestane, pokiaľ ide o kontrolu on-line hazardu, a možno sa vychytajú nejaké ďalšie také oblasti, na ktoré sa nemyslelo. A zatiaľ sa môžeme inšpirovať aj praxou, ktorá je v západných krajinách, kde napríklad sa reguluje dokonca aj výška výhry, to znamená, že presne máte stanovené, koľko môžete vyhrať. Je to napríklad v Rakúsku alebo v Belgicku. Stanovuje sa aj maximálny počet kasín v prepočte na počet obyvateľstvo, majú to tak Poliaci. Zakazuje sa napríklad nočná prevádzka v kasínach, je to v Českej republike. A tak ďalej a tak ďalej.

    Takže ja si dovoľujem na záver vyhlásiť, že podľa môjho názoru predmetný návrh zákona je rozhodne takým správnym kompromisom tak medzi podnikateľmi, ktorí podnikajú v danom segmente, ako aj medzi nami, obyčajnými ľuďmi, ktorí sa snažíme ochrániť každého pred istými neduhmi. A, žiaľ, musím povedať ešte na záver, že napriek tomu že dnes o rizikách hazardu a o rizikách hrania máme omnoho, omnoho viac informácií, ako sme mali v minulosti, toho hazardu neubudlo. Takže ja určite budem hlasovať za taký návrh zákona, ktorý tomu dá nejaké jasné hranice, jasné ohraničenie, kde sa budeme snažiť naozaj o zachovanie aj toho verejného poriadku a kde obce a mestá naďalej budú môcť sa rozhodnúť na základe všeobecne záväzných nariadení, hovorím, na základe priameho rozhodnutia voličov, čo je tá 30-percentná petícia, že či si takéto zariadenia prajú, alebo neprajú mať vo svojom okolí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme. Na vaše vystúpenie evidujem 4 faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja v podstate súhlasím s vaším vystúpením, dá sa povedať, že v plnom rozsahu, pardon, mám len pár pripomienok. Hovorili ste o tom, že vlastne tento návrh zákona bude riešiť v prípade zistenia nelegálneho stávkovania napríklad cez internet, tak súdy budú vydávať rozhodnutia na blokáciu tých platieb, kariet a tak ďalej. Lenže treba si uvedomiť, čo predpokladám, že ani pán minister nebude možno vedieť vyriešiť, že dnes viete stávkovať cez internet nielen cez kreditnú kartu, si tam dobíjať, v úvodzovkách, kredit. Viete to robiť cez esemesky, telefonátom, potom tu máme zahraničné služby, ako PayPal pay of card, čiže tých spôsobov je tak veľa, že obsiahnuť zablokovanie týchto všetkých možností, ja neviem, či je v technických možnostiach štátu, ale držím palce, bodaj by to vyšlo. To je jedna vec.

    Druhá vec, čo sa týka všeobecne záväzných nariadení v súvislosti s návrhom OĽANO. No možno sa mýlim, možno ma pani Vaľová teraz počuje, ale pokiaľ si spomínam, tak pani Vaľová v minulosti práve všeobecným záväzným nariadením mesta zakázala v určitej miere herne na území mesta a dopadlo to tak, že prevádzkovatelia tých herní v priebehu krátkej doby si povedali, že kašlú na to, tie herne pootvárali naspäť, pretože si spočítali, že náklady na nejaký právny spor s mestom, lebo samozrejme tam išlo, oni sa oháňali, že sloboda podnikania, nikto vám nemôže zakázať podnikať a tak ďalej, tak oni si spočítali, že tie náklady budú podstatne menšie ako tie zisky.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem, ďakujem pekne. Podľa mojej mienky hráčska lobby proste bojuje o svoje záujmy v zákonoch, ktoré predkladala i v minulosti súčasná vláda, teda najmä SMER. V tom mali doteraz tri bariéry. Jedna bola, že občania sa môžu zbaviť herní, iba keď si zozbierajú petíciu, ktorá je neprimerane veľká. Druhá bola, že ak idú rušiť, tak musia rušiť všetko, čiže aj napríklad herne v hoteloch, tie sa samozrejme budú súdiť, lebo prídu o licencie, lebo pri reťazových hoteloch, ako je Kempinsky a podobných, je herňa súčasťou licencie. Čiže potom bude samospráva vystavená zastrašovaniu, že príde o obrovské pokuty. A znovu to skončí v prospech hráčskej loby. A teraz tomu vláda pridáva ďalšiu ochranu hráčskej loby, že môže síce zrušiť ministerstvo financií, ale obec má preukázať narušovanie verejného poriadku.

    Vážení, gamblerstvo sa neprejavuje narušovaním verejného poriadku na uliciach. Nie, gamblerstvo najmä u mládeže alebo predávanie drog v nejakých tých pokútnych herniach nie je vidno na uliciach a nie je možné ho tak ľahko preukázať, ako to predpokladá tento návrh. Ja v ňom, žiaľ, vidím, že namiesto uľahčenia možnosti prijať všeobecne záväzné nariadenie mu dáva ešte ďalšiu podmienku, a totiž, že obec má nejakým spôsobom číhať a preukázať opakované a neustále narušovanie verejného poriadku. Strieľa sa úplne mimo. A práve preto to budí dojem, že to má znovu poslúžiť len ochrane, ochrane záujmov hráčskej asociácie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beblavý s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže o chvíľku vystúpim, položím ti, pani poslankyňa, len jednu otázku k tvojmu vystúpeniu. Ty si na úvod uviedla, že si podpísala tú petíciu za zákaz hazardu v Bratislave. Priznám sa, že po tvojom vystúpení nechápem prečo. A chcem sa ťa spýtať, prečo si ju teda podpísala, ak si myslíš všetko to, čo si vo svojom vystúpení uviedla.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pokiaľ ide o reakciu pána Budaja, tak neviem, či ma počúval vtedy, keď som hovorila o tom, že nesúhlasím so sprísnením tej podmienky, pokiaľ spolu s petíciou by mala byť spojená ešte aj ďalšia požiadavka, a to preukázateľné porušenie, opakované prerušenie verejného poriadku. Ja som to práve v predmetnom návrhu zákona kritizovala.

    Pokiaľ ide o pána Pčolinského, ja plne súhlasím s ním, že v prípade on-line hazardu to bude veľký problém, a sú však na to určité nástroje. Tento zákon samozrejme nerieši všetko. Má ambíciu to riešiť v rámci možností a naozaj v súčasnej technologickej alebo pretechnologizovanej dobe to bude veľmi ťažké nejakým spôsobom vysledovať, odsledovať. Môžeme naozaj potom len pristúpiť k plošnému zákazu hazardu.

    A pokiaľ ide otázku pána Beblavého. Ja som to podpísala, áno, a vôbec sa za to nehanbím. Dokonca som na to hrdá. Je to môj názor, ale na druhej strane ja som to uviedla, pán poslanec, v mojom vystúpení. Podpísala som to ako občan, obyvateľka Bratislavy, pretože sa mi nepáči hustota herní, a na druhej strane to ešte nevylučuje, že nemôžem podporiť tento ambiciózny vládny návrh zákona, ktorý tu teraz je. Takže ja tam žiadny rozpor na rozdiel od vás nevidím. A práve to, že som podpísala tú petíciu, tak vlastne som kvitovala to, že áno, občania v priamom rozhodovaní môžu sa zapojiť do toho procesu, či chcú mať vo svojom okolí herňu alebo nechcú mať vo svojom okolí herňu, ale tento zákon...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme dnes o veľa dôležitých zákonoch, ide nám to ako po masle, čo nemyslím nutne ako kompliment. Ale aj medzi týmito dôležitými zákonmi táto novela je z tých dôležitejších, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Otvára totiž viaceré významné riziká, navrhuje zhoršiť súčasný stav spôsobom, o ktorom podľa mňa treba otvorene hovoriť. Niekedy je treba debatu viesť aj komplikovane, aj komplexne, aby sa všetky nuansy vychytali, a niekedy je, naopak, potrebné pomenovať veci pomerne priamočiaro, jasne a jednoducho, aby práve nebolo možné o nich pochybovať.

    Dovoľte mi dnes vystúpiť k tomu z toho druhého uhlu a venovať sa tomuto zákonu jednej veľmi konkrétnej a veľmi dôležitej veci. V tomto parlamente prebieha už päť rokov zápas o to, aby na určitých územiach tejto krajiny bolo možné demokratickým rozhodnutím zrušiť hazard. Na to, či je to správne alebo nesprávne, môžu byť úplne legitímne rôzne názory. Ja nikomu nevyčítam, ak si myslí, že to nie je správne, že je možné na území, povedzme, obce, mesta, možno aj inom, zakázať hazard. Je to vec aj ideológie, je to vec aj osobných skúseností. Ja sa priznám, že hoci v mnohých oblastiach zastávam skôr názory najmä ekonomické liberálneho charakteru, už pred piatimi rokmi som v tejto oblasti prišiel a podporil aj vtedy, čo najvýraznejšie odvtedy ten, či ho nazveme konzervatívnejší alebo reštriktívnejší prístup. A urobil som to, priznám, z toho dôvodu, že evidentné a dlhoročné náklady pre našu spoločnosť toho dovtedajšieho prístupu sú tak veľké, nielen na úrovni finančnej, ale aj na úrovni sociálnej, na úrovni osobných tragédií, že som, u mňa prevážilo nad tým všeobecným, skôr liberálnejším postojom, nazvime to naším hriechom. To hovorím preto, že, a preto som sa spýtal aj teba, pani kolegyňa, na ten názor, že ja by som ti nevyčítal, keby si tú petíciu nepodpísala a keby si jednoducho povedala, že ty si myslíš, že hazard by nemal byť zakázaný napríklad na úrovni Bratislavy, lebo je to podľa teba nesprávne. Je to úplne legitímny postoj. Ja mám dnes už iný, ale nikomu by som to nevyčítal. Čo podľa mňa nie je správne, je tváriť sa, že niečo podporujem a v skutočnosti tomu podrezávať krk. Lebo to je pokrytectvo a to správne nie je a to je to, čo robí tento vládny návrh zákona už opakovane, a tomu sa tu treba dnes venovať. Pretože tak by sme politiku robiť nemali, ani nič iné. Pokrytectvo nie je správne.

    A teraz mi dovoľte vrátiť sa trošku do histórie. Ak sa nemýlim, v roku 2011, pán minister ma môže opraviť, bola prijatá novela, vtedy sa v nej angažovali najmä dvaja poslanci, pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán poslanec Jaroslav Procházka, vtedy obidvaja ešte z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí presadzovali viaceré obmedzenia v oblasti hazardu, a ja som ich v tom už vtedy veľmi podporoval a dodnes ich podporujem. Hoci teda jeden ešte chvíľu je a pani poslankyňa Žitňanská už tu teda viac ako dva roky nie je. Ten ich zákon umožňoval aj obci na základe rozhodnutia zakázať hazard na svojom území. Aj tento ich návrh som podporil, pretože som si uznal, že v rámci miestnej demokracie toto je niečo, čo podľa môjho názoru by mohlo byť zverené miestnym zástupcom a samozrejme voličom, ktorí nad nimi vytvárajú kontrolu.

    To, čo sa potom stalo, bolo, že pán minister Kažimír v roku 2012, ak sa nemýlim, prišiel s novelou tohto zákona, kde už bolo politicky veľmi náročné preňho a pre vládu to zrušiť, napriek obrovskému lobingu tých, čo stoja za hazardom, a ten lobing bol naozaj neskutočný. Preto pán minister Kažimír vtedy došiel s návrhom, podľa ktorého teda môže takto byť konané len vtedy, ak je to na základe petície, ak tú petíciu podporí 30 % ľudí. Tento návrh bol remeselne a politicky remeselne veľmi dobre vymyslený, lebo sa zdalo, že jeho dôsledkom môže byť to, že v malých obciach, možno ešte aj v menších mestečkách, kde je silný tlak proti tomuto javu, sa zozbiera 30 % podpisov, a hazard môže byť aj zakázaný. Zároveň to však uspokojovalo záujmy tých, ktorí naozaj na hazarde zarábajú najviac, lebo sa zdalo byť nemožné, aby vo veľkých mestách 30 % ľudí podpísalo petíciu. Ak si predstavíte, v Bratislave, ako už dnes vieme, je to viac ako 100-tisíc podpisov a v Bratislave nikdy nebolo zozbieraných, aspoň čo ja viem, 100-tisíc podpisov na žiadnu petíciu, ani keď sa podpisovali celoštátne petície za priamu voľbu prezidenta a za iné veci.

    Zdalo sa byť teda ako veľmi politicky a remeselne dobre zvládnutý spôsob, ako toto ustanovenie tak nie úplne podrezať, ale tak ako keby ho vykrvácať. Nechať v ňom niečo pre tie malé obce, malé mestečká, aby to nebolo úplne nefunkčné, ale v zásade to zneškodní na veľkej časti územia tejto krajiny. Bolo to schválené. Podľa toho zákona sa začalo konať. Najprv sa zdalo, že to tak aj bude, pretože obce, kde na základe tohto bolo vyhlásené všeobecné záväzné nariadenie, zákaz hazardu, sú obce, o ktorých okrem ich obyvateľov a susedov naozaj málokto počul. Dovoľte mi len prečítať príklady. Je to obec Blesovce, Cejkov, Davidov, Divina, Huncovce, Hranovnica, Chynorany, Kotmanová, Kunerad, Kusín, Kružlov, Lemešany a mohol by som menovať ďalej. Postupne však začali pribúdať aj obce predsa len väčšie. Je to napríklad obec Zakamenné, ktorá síce je len obcou, ale keďže som tam vďaka môjmu exkolegovi Janckulíkovi bol, viem, že je to obec veľmi veľká. Je to dokonca obec, ktorá by sa mohla stať už mestom, keby veľmi, keby veľmi chcela. Stalo sa to aj v Tvrdošíne, čo už teda nie je obec, čo už je mesto. Stalo sa to v samotnom Námestove. Stalo sa to v Sabinove, stalo sa to v obciach, ktoré nie sú veľké a nie sú mestami, ale sú nám všetkým dobre známe, ako je Plavecký Mikuláš. Všetci, ktorí sa zaujímame určitým problémom, vieme, prečo je dobre zakázať v Plaveckom Mikuláši hazard. A je to asi naozaj vo verejnom záujme. Dokázala to dokonca obec Dobšiná, pardon, to je mesto, ospravedlňujem sa Dobšinanom, som sa na sekundu pomýlil, mestu Dobšiná. Podarilo sa to v Čiernom Balogu a takto by sa dalo pokračovať.

    Toto všetko však pre hazardný priemysel predstavuje akceptovateľné straty. Hoci práve v tých najchudobnejších komunitách často sa zarába najlepšie. Tie mestečká a obce sú naozaj stále príliš malé. Potom sa však stalo niečo, čo šokovalo všetkých, a to bola petícia za zákaz hazardu v Bratislave. No, keď táto petícia vznikla, ja som ju podporil aj podpísal a podpísal som ju s plným vedomím toho, že podporujem zákaz hazardu na území Bratislavy aj so všetkými nevýhodami, ktoré to má. Pretože výhody to nemá len, má to určité nevýhody, ale ten balans rozhodnutia sa mi zdal v prospech tohto javu. Ale priznám sa, ja som neočakával nikdy, že by získali potrebný počet podpisov títo iniciátori, a chcem im vysloviť všetkým, bolo to viacero starostov mestských častí, veľa aktivistov, veľa obyčajných ľudí, teraz nemyslím zo strany OĽANO, aj keď určite aj odtiaľ, a ktorí vyzbierali ten požadovaný počet podpisov dokonca ešte aj s rezervou. Musím sa priznať, že ja nepoznám nikoho, kto to očakával. A ukazuje to ale hĺbku odporu obyvateľstva v hlavnom meste, ktoré je z definície liberálnejšie, a kde z definície argumenty za plošný zákaz sú dokonca slabšie, pretože predsa len na území celého mesta sa dá naozaj oprávnenejšie o tom diskutovať, a napriek tomu sa to v Bratislave našlo. To, čo nasledovalo, je dvojstranný úder. Jeden úder sa zameral na to, aby zneškodnil túto petíciu v samotnej Bratislave. Nemusím tu rozprávať históriu o záhadne stratených petičných hárkoch z magistrátu, čo sa, pokiaľ viem, tiež ešte nikdy v histórii nestalo. Zrazu, až keď niekomu išlo o príjmy z hazardu, tak dokázal dokonca aj toto. A spochybňovanie tej petície, atď., a tak ďalej. To znamená, že v Bratislave je dneska veľká snaha toto zastaviť. A zároveň to bol aj obrovský varovný signál pre priemysel hazardný, že ak je možné v Bratislave vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov, tak kde to možné nie je? Ak sa do toho pustia odhodlaní ľudia, je dosť možné, že sa to podarí v Košiciach, v Prešove, v Nitre, v Trnave, kdekoľvek.

    A preto a len preto dnes prichádza táto novela, ktorá má za úlohu dať do toho poistku, aby keď sa náhodou, v úvodzovkách, niekto zblázni a začne tie podpisy zbierať, aby si nepomohol. Tá poistka vyzerá nasledovne: Už nebude stačiť petícia, už bude potrebné opakovane a preukázateľne dokázať narušovanie verejného poriadku, čo ako vysvetlil pán Budaj, narušovanie verejného poriadku v prípade hazardu nie je o opitých ľuďoch, ktorí vykrikujú pod balkónmi, ale o katastrofálnych dopadoch na rodiny. Tak ma zaujíma, že či si predkladateľ predstavuje, pán minister, že tie prípady samovrážd tu budeme, budú obce dokumentovať možno aj s fotkami, pán minister, alebo tie iné spoločenské efekty. A keby náhodu ešte aj to hrozilo, tak je tam povedané, že v spolupráci Policajného zboru. To znamená, stačí zabezpečiť nespoluprácu Policajného zboru na danom území alebo fingovanú spoluprácu a v podstate nie je možné literu zákona ani naplniť, keby aj sa dokonca niekto do nej pustil.

    Z tohto dôvodu musím povedať, že považujem tento návrh za priamy lobistický návrh hazardného priemyslu na zneškodnenie existujúcich ustanovení, ktoré umožňujú za dnes už extrémne prísnych podmienok, ktoré boli ustanovené práve preto, aby sa nedali splniť, a ukázalo sa, že sa splniť dajú, proti zákazu hazardu na určitom území. A preto, a k tomu sa vrátim na konci, pán minister, chcem vás vyzvať aj všetkých kolegov, ak si myslíte, že by nemalo byť možné zakázať hazard, nájdite tú odvahu a zrušte to a potom si to pred občanmi vydiskutujeme. Ale tento postup, kde ste vykrvácali štyri litre krvi z možnosti o zákaze, a teraz, keď ste zistili, že ešte aj s tým litrom krvi to ľudia dokážu, tak im ešte aj ten liter idete zobrať, už len pre istotu, ale celý čas budete mávať rukami, ako vlastne vy ste na rovnakej pôde, je to nepoctivé, nie je to jednoducho poctivé. To nie je otázka názoru ani ideológie, to je otázka pokrytectva, politickej poctivosti.

    A bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom vás chcel súdiť, pán minister, myslím si, že toto nie je niečo, čo je predmetom vašej srdcovej agendy. Rokmi sme viedli veľa diskusií a veľa sporov. Viem, že máte osobné a hlboké presvedčenie v oblasti daní, niekedy sa zhodneme, niekedy nie, ale viem, že to vychádza z vás. Máme zhodu, niekedy spory, ale viac zhodu v oblasti ochrany spotrebiteľa finančného trhu. Tiež viem, že to vychádza z vás. To znamená, že nemám tam pochybnosti, samozrejme, rešpektujúc komplexnosť a kompromisy politiky, presadzujete najmä politiku, v ktorú veríte, a to som aj vždy rešpektoval, aj na ploche tohto parlamentu. Ale nechce sa mi veriť, že v tomto konkrétnom prípade to vyjadruje plne váš názor a váš postoj. Ale to už naozaj je na iné posúdenie. Chcem vás len požiadať, aby ste buď otvorene pomenovali, že nechcete ľuďom dať možnosť hazard zakázať, alebo tú možnosť ľuďom reálne ponechali s tými ultraprísnymi podmienkami, ktoré platia už dnes.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Pán kolega Miro, ak som ťa pozorne počúval, tak chápem, že tvoj názor sa postupne vyvíjal a dnes by si bol v podstate súhlasil aj s celoplošným zákazom hazardu. Chcem sa ťa spýtať, že či si myslíš, že aj hazard, ktorý je z môjho pohľadu spoločensky neškodný, to znamená, normálne bežné kasína, tie hracie domy, či by si takisto chcel zatvoriť? A ak nie, tak, tak potom akým spôsobom by si ošetril a rozlíšil, že čo je škodlivý hazard, čo nie je škodlivý hazard?

    A druhá vec je, do akej miery faktoruješ alebo zvažuješ do svojej rovnice presun hazardu do podzemia a vznik čierneho trhu hazardu a tým pádom nulové príjmy do obecných rozpočtov? Je to niečo, čo zvažuješ, alebo si myslíš, že by sa to jednoducho nestalo a ľudia by prestali hrať?

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Beblavý, chcete reagovať? Tak sa prihláste, prosím. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pánovi Drobovi za jeho faktickú poznámku. Na úvod len poviem to, čo som už spomínal vo vystúpení, že nemám filozofický problém s niekým, kto je proti zákazu, kto je proti tomu, aby bolo možné zakázať na určitom území hazard, či je to územie mesta, obce alebo aj celého štátu. Myslím si, že je to úplne legitímna pozícia. Nie, nie som z tých, ktorí povedia, že ten, kto je za legálny hazard, je teraz z definície niekto, kto je zlý. Takže z tohto pohľadu ani teba alebo to, čo ty hovoríš mne, nijakým spôsobom nechcem tomu brať legitimitu. To, čo ja namietam a o čom bol môj do veľkej miery prejav, bolo o pokrytectve tých, ktorí sa k tomu nechcú priznať, ale de facto chcú zrušiť túto možnosť, ale nie sú ochotní to povedať rovno.

    Z toho, z tých tvojich konkrétnych otázok poviem za seba, že, práve preto som zdôraznil najmä v prípade veľkých miest, že sú tam aj pre a proti, ale ak máme možnosť sa rozhodnúť len za alebo proti, tak u mňa tie sociálne náklady dneska prevyšujú, tak ako ich sledujeme pri hazarde. Takže moja odpoveď, a preto som ja tú petíciu podpísal, je, že ak ju človek podpíše, tak musí byť presvedčený o tom, že tie náklady hazardu sú dnes vyššie ako jeho výnosy pre túto spoločnosť, aj napríklad na území Bratislavy.

    A pokiaľ ide o tú otázku podzemia, no, to je vždy otázka miery. Pri všetkom, aj pri drogách, aj pri akejkoľvek inej aktivite. To je zakázané, existuje čierny trh, to ale nie je dôvod na legalizáciu, inak by sme mali legalizované všetko, čo ľudia chcú alebo si chcú kúpiť, od nájomných vrážd až po drogy. Otázka je skôr, že či tá ilegalizácia neprinesie väčšie škody ako úžitok. Priznám sa, že vzhľadom na možnosť, aby tí, čo chcú, ako ty hovoríš, rekreačne sa tomu venovať, špeciálne keď sa bavíme o Bratislave, majú možnosť to vykonávať aj na blízkych iných územiach, tak toto riziko tu až tak nevidím.

    A pokiaľ ide o riziko straty príjmov, to vidím, priznám sa, ako veľmi obmedzené a každé to euro získané nás stojí niekoľko eur v ľudských osudoch, takže to by ma až tak nemrzelo.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    V súlade s rokovacím poriadkom teraz požiadal o slovo v rozprave pán minister, nech sa páči.

  • Dobre, ja budem bezprostredne reagovať v podstate na výtku pána poslanca Beblavého, ale aj pani Pfundtner v podstate prišla s podobnou vecou. Musím priznať, že ja sám som prekvapený, pretože som vedel o tejto podmienke, ale v súvislosti ako o ďalšej možnosti. To znamená, že nie ako podmienkou, ako podmienka pre to, aby mohlo, mohla byť spustená petícia a následne zakázané VZN, ale ako paralelná možná súčasť, ako ďalší spôsob v podstate ukončenia činnosti. Takže budeme si to musieť vysvetliť. Ako toto nie je oblasť, tak jak ste, pán poslanec, dobre povedali, kde sa ja cítim, cítim doma. Mám informáciu zhora od svojich kolegov, zhora z balkóna mám na mysli (rečník sa smeje), že to bola požiadavka ZMOS-u. Podľa ZMOS má byť petícia naviazaná na narušenie verejného poriadku. Samotné tvrdenie o narušení poriadku spôsobuje právnu neistotu a problémy bla-bla-bla, pričom aj obec by mala mať možnosť na základe relevantných údajov prešetriť, či skutočne dochádza na jej území v súvislosti s hazardnými hrami k narušeniu verejného poriadku.

    Takto, summa summarum, máme prvé čítanie, toto je zákon, ktorý samozrejme má svoj fiškálny dopad, a ten si dovolím postrážiť, ak mi dovolíte, lebo to je akosi moja vec, všetko ostatné je otvorené. Takže deje sa presne to, čo sa diať má, aj tento zákon naozaj prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, o tom niet pochýb. Chcem len povedať, že všetko je dovolené z pohľadu, z pohľadu návrhov, ktoré sú proste na stole, zvážime ich.

    Tak ako pán poslanec Beblavý pripomína, v roku 2012, ja som sa naozaj po skúsenosti z roku 2012, vtedy som bol úplný zelenáč-minister, bol som tu šesť dní a bol to teda nepríjemný zážitok, pretože som ani nebol pripravený na to, čo tu môžem zažiť z tohto pohľadu, lebo je to veľmi populárna a populistická záležitosť. Ja sa nechcem nikoho dotýkať, je to vážna vec s vážnymi negatívnymi externalitami, prepáčte, ale súhlasím aj s tým a ja som zástanca toho, že nevieme zachrániť toho, kto zachránený nechce byť, hej, takže nie som v tomto. Zatiaľ je to legálne podnikanie, áno? Gambling je zatiaľ legálne podnikanie. Ak sa väčšina spoločnosti rozhodne o tom, že to nebude legálne podnikanie, tak sa proste zo zákona zakáže. To, na čom teraz pracujeme, je regulácia a rozhodnutie plebiscitom alebo verejným rozhodnutím, verejným hlasovaním občanov o tom, aby v ich, na ich území takáto, takéto podnikanie nebolo možné.

    Odpustím si teraz vzájomné ataky, ktoré už som teda pocítil aj pri predchádzajúcom vystúpení, chcem len povedať, že pozrime sa na to, čo je pôvod tohto, tohto opatrenia, či naozaj prišiel zo ZMOS-u, akým spôsobom sa dostal do návrhu a či je ten návrh naozaj tak vysvetľovaný a právne platný, ako ho vysvetľujete, či už pani Pfundtner alebo pán poslanec Beblavý. Dopredu ale hovorím, že nedovolím sprísnenie. To znamená, že ak je to tak interpretované, ako hovoríte, tak v druhom čítaní prikročíme k zmenám.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. No naozaj, pán minister, dojímate ma úprimnosťou a naozaj ďakujem za tento prejav. Chcem aj veriť, že naozaj nedopustíte nejaké ďalšie zhoršovanie situácie občanom. Ďakujem, že ste si tu otvorene zaspomínali na začiatok vášho účinkovania. Bol to zároveň začiatok pôsobenia hráčskej lobby v našej legislatíve. Pomôžte aj vy tomu, aby nemali neprimeranú pozíciu v podnikateľskom prostredí práve tieto druhy podnikania, keďže sa stretávajú oprávnene už s nespokojnosťou takých más obyvateľstva, a naozaj, aby bola petícia viazaná ešte na vôľu samosprávy pre to. Petíciu dnes môžu spustiť občania sami od seba a postavia samosprávu, nastavia jej toto zrkadlo. Ale ak to bude viazané na tú podmienku, jak ste to prečítali, tak petícia ani nebude môcť začať, keď v nejakej obci alebo meste sa neuráčia poslanci odhlasovať, že u nich narušujú hry. A to ešte bude ten problém, že niekde budú narušovať, v niektorých štvrtiach, a inde nebudú. A na to zákon nepamätá. Čiže oni sa budú musieť znovu rozhodnúť, napríklad v Bratislave, či škrtnú rulety z Kempinského, na čo Kempinski, ak by tu taký reťazec napríklad bol, stratí licenciu a bude sa súdiť s tými, ktorí by mu to zakázali, o náhradu škody. Vy dobre rozumiete, že to je iba pasca, ktorá je v tomto zákone hlboko a dlhé roky zahniezdená, zhodou okolností teda od tých čias, kedy ste vy boli šesť dní ministrom financií.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, jednak som rád, že ma intuícia nesklamala, že naozaj toto nie je zákon alebo návrh, ktorý by pochádzal z vašej dielne. Dovoľte mi technickú poznámku, že pokiaľ ja som čítal tie podklady, tak ten, tú pripomienku nedával ZMOS, ale Generálna prokuratúra, ale to sa dá samozrejme ľahko overiť. Ani to nie je až takto najdôležitejšie pre túto vec. To, čo by som chcel, ak môžem, v tejto faktickej povedať a chcel by som to povedať aj vám osobne, takže počkám tú chvíľku, kým s pánom Budajom dodiskutujete... Chcel som, pán minister, tiež sa pripojiť k tomu oceneniu, lebo toto vystúpenie nielen politicky, ale aj ľudsky vnímam ako prejav zrelosti, kde nie je potrebné dokazovať, ale je potrebné mať výsledky a fungovať. Takže vážim si teda to vystúpenie a považujem ho za znak vašej politickej zrelosti.

    Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR

    Ďakujem pekne. Mne celá táto diskusia, nielen to posledné vystúpenie pána ministra, príde ako diskusia niekoho, kto od zeleného stola rozhoduje o niečom, o čom nič nevie. A na rozdiel od tých, ktorí vystúpili, to je jedno či za rečníckym pultom alebo aj vo faktických poznámkach, vám chcem povedať, že ja mám osobné skúsenosti s gamblingom. A preto ak chcete regulovať hazard, tak ho kľudne regulujte, ale, prosím vás, nesnažte sa nám nahovoriť, že idete tým pomáhať niekomu, kto je závislý od patologického hráčstva. Pretože to, či ja budem závislá na niečom alebo nie, mám v DNA a až potom sa rozhodnem, prečo, na čom budem závislá. Môžem byť závislá na alkohole, na cigaretách, na automatoch, na sexe, na nakupovaní. A ja vám chcem povedať, že týmto celým, o čom tu rozprávate (ruch v sále), aj tým vaším návrhom zákona vytvárate nebezpečný precedens. Lebo čo všetko potom chcete regulovať? Chcete regulovať verejné domy? Chcete regulovať obchodné centrá? Chcete regulovať alkohol? Chcete regulovať cigarety? Podľa mňa vaša argumentácia, prečo idete regulovať trh s hazardnými hrami, je úplne scestná, pokiaľ sa nám snažíte nahovoriť, že idete pomáhať tým, ktorí sú závislí od patologického hráčstva. Ak je to tak, tak potom o tom neviete zhola nič.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, k čomu sa hlásite? No nemôžte, prepáčte. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode a teraz pristúpime k hlasovaniam.

    Pán poslanec Heger, procedurálny návrh, nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón. Nech sa páči, už máte.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som stiahnuť svoj podpis i pani poslankyne Jurinovej z môjho pozmeňujúceho návrhu k tlači 180.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (tlač 180).

    Pán poslanec Radovan Baláž, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 180.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, nakoľko však dvaja poslanci stiahli svoje podpisy spod tohto návrhu, tento návrh už nespĺňa náležitosti pozmeňujúceho návrhu, preto o ňom nebudeme hlasovať. Preto, pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bode 1 až 20, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 92, zdržalo sa 38, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme odsúhlasili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odsúhlasili tieto body, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 99, 38 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto sa nehlási, takže končím rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 99, 37 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely vládneho zákona.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní, a to hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok, tlač 182. Prosím teraz pána poslanca Adamčíka ako spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 182.)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 100, 37 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto body sme odsúhlasili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 100, zdržalo sa 37 poslancov.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 100, proti 1, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Teraz prosím opätovne pána poslanca Adamčíka ako spravodajcu, aby uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 183.

    (Hlasovanie vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Beblavý, Simon a pani poslankyňa Kiššová, pričom boli podané tri pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 113, 11 proti, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme tieto lehoty skrátili, takže môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, bodoch 1 až 5, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 92, 43 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ako prvý bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 60, proti 53, zdržalo sa 24 poslancov.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 32, proti 48, zdržalo sa 55 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, posledný.

  • Ako posledný bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh poslankyni Kiššovej. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Kiššovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 47, proti 39, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podaných pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 100, 19 je proti, 19 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a sa pýtam, či má niekto záujem vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 101, proti 19, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, tlač 185. Pani poslankyňa Irén Sárközy, ako spravodajkyňa máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 185.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 108, proti 12, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 104, proti 8, 25 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní a znovu sa pýtam, či má niekto záujem vystúpiť v treťom čítaní. Pán poslanec Osuský? Nie. Takže končím rozpravu a pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím, o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu gestorského výboru schváliť tento vládny návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 106, proti 13 a 17 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Návrh zákona bol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlač 187.

    Pán poslanec Emil Ďurovčík, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač187.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, a to pán poslanec Beblavý, pán poslanec Kondrót, pán poslanec Rajtár a pán poslanec Krajniak, pričom bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 95, proti 18, zdržalo sa 23 poslancov, 1 nehlasoval.

    Lehotu sme skrátili, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 80, proti 28, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kondrót.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kondróta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 78, proti 10 poslancov, zdržalo sa 48 a 3 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Kondróta sme schválili. Ďalej.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podanom pozmeňujúcom návrhu, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 81, proti 29, zdržalo sa 29.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. To znamená, že vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 80, proti 28, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, tlač 252.

    Pán poslanec Náhlik, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 252.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 77, proti 59, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 93, proti 2, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Skôr, ako pristúpime k voľbe predsedu výboru, chcem vás informovať o ďalšom priebehu nášho rokovania. Chcem uviesť, že skupina poslancov Danko, Bernaťák, Baláž, Pamula, Jančula, Antošová a Gál vzala späť z legislatívneho procesu návrh novely zákona o dani z príjmov, tlač 272. Týmto sa stanovisko ústavnoprávneho výboru k tomuto návrhu stalo bezpredmetným. To bol, sa mi zdá, váš návrh. Potom sme dostali, teda bolo doručené uznesenie ústavnoprávneho výboru z dnešného dňa, v ktorom zaujal stanovisko k návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s medzinárodnými zmluvami, tlač 249 a 250. Výbor konštatuje, že rokovací poriadok neobsahuje také obmedzenia, ktoré by bránili Národnej rade prerokovať návrh, nový návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Obmedzenie podľa § 96 ods. 3, to jest tých 6 mesiacov, sa nevzťahuje na prerokovanie medzinárodnej zmluvy.

    A čo sa týka ďalšieho rokovania, chcem vás informovať o požiadavkách členov vlády. A to minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja listom požiadal o presun bodov 29 až 31, teda tlač 251, 240 a 172, na štvrtok 20. októbra 2016. V piatok je v Bruseli, pokiaľ mám dobrú informáciu. Minister zdravotníctva požiadal z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty v piatok 14. októbra o preloženie bodov 36 až 38, tlač 245, 195 a 196, na budúci týždeň v stredu 19. októbra. A ministerka spravodlivosti taktiež z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty 14. októbra požiadala o preloženie bodov 39 až 46 na stredu 19. októbra 2016. V prípade, že by sme dnes neukončili rokovania o bodoch pána ministra financií, tak budeme pokračovať ešte s týmito bodmi tento týždeň v piatok, tak ako sme sa dohodli od 9:00 do 19:00, ako aj bodom predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a bodmi ministra práce a poslaneckými návrhmi, okrem novely rokovacieho poriadku, tlač 200, o ktorej ešte nemôžme rokovať, lebo samozrejme ústavnoprávny výbor zatiaľ neukončil rokovanie. Chcem sa opýtať, či je súhlas, všeobecný súhlas s týmto návrhom alebo mám nechať hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno. Áno? Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 83, proti 27, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh ďalšieho postupu bol schválený.

    A teraz teda pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby,

    tlač 286. Poslanci, teda členovia klubu poslancov za hnutie Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti navrhujú zvoliť za predsedu tohto výboru poslanca Gábora Grendela.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem vás informovať, že podľa čl. 92 ods. 1 ústavy a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predsedu výboru volíme tajným hlasovaním a to nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. Chcem vyzdvihnúť, že na hlasovacom lístku máte uvedené 3 možnosti – za, proti alebo zdržiavam sa hlasovania a hlasovací lístok bude platný, ak odovzdáte tak, že aspoň, teda ak jeden, z týchto troch možností, bude označený, to znamená, zakrúžkovaný jeden jediný, nie aspoň jeden jediný.

    Takže pristúpime k výkonu tajného hlasovania, samozrejme najprv by mali hlasovať skrutátori.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý z vás už využil možnosť voliť. Ako vidím že ešte niektorí nie. Takže nech sa páči.

  • Pokračuje akt tajného hlasovania.

  • Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú a teraz vyhlasujem prestávku do tej doby, kým overovatelia nespracujú výsledok hlasovania, a potom budeme pokračovať ich oznámením o výsledku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím teraz povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku hlasovania. Nech sa páči.

  • Kolegovia, prečítam zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo dnes 12. októbra 2016.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 124 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné. Zo 120 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Gábora Grendela na predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS hlasovalo

    za 81 poslancov, proti bolo 31 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Gábor Grendel.

    Overovatelia poverujú svojho člena

  • Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Gábora Grendela za predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Predtým, samozrejme, gratulujem pánovi predsedovi a môže kontrolovať. A my zas budeme pokračovať, nie kontrolovať v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? To nebolo ironické. Ja to myslím setsakramentsky vážne. Kontrola vždy je potrebná (vyslovené s pobavením).

    Takže ďalej v rozprave k bodu, teda k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 255.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovolím sa aj ja zopár poznámok k návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Je to zákon o hazardných hrách. Naozaj pred tými štyrmi rokmi, keď bola v pléne predchádzajúca novela, bolo to dosť búrlivé, celá debata. Niečo málo sa potom podarilo vyrokovať kolegom a vlastne to niečo málo je dnes opäť takým možnože jedným z väčších problémov sporu.

    Na úvod chcem povedať, že podobne, ako kolegyňa Edita Pfundtner tuná hovorila o tom, že neurobilo, povedala tie neresti, ktorým neholduje, tak rovnako sa pridávam, že ani ja nie som ani hráčka, dokonca mám v neobľube takéto hry. Ale takisto som schopná prijať aj akceptovať ľudí, ktorí majú na to presne opačný názor. Preto je mi jasné, že s mojím príspevkom nebudete všetci súhlasiť a možno, že aj pán minister s tým nebude súhlasiť, ale považujem za potrebné, keďže každý tu zastupujeme určitú skupinu ľudí, tak vypovedať názor v tomto prípade aj môj, nielen prenesený.

    Na úvod začnem, že v Bratislave je vraj viac prevádzok ako lekární. Už to svedčí o tom, že hazard, ktorý si má právo každý štát Európskej únie regulovať, možno nemáme regulovaný dostatočným spôsobom, keďže už len to porovnanie, ktoré som s dávkou humoru povedala, je pravdivý. Je smutné, že štátu doteraz záleží viac na príjme do štátneho rozpočtu ako na ochrane ľudí, ktorí gamblerstvom alebo inými aj závislosťami trpia. V prípade hrania ide naozaj o gamblerov. A je mi ľúto, že štát im poskytuje nedostatočnú pomoc. Teraz nemám na mysli len liečebne psychiatrické. Ale viete, že s každým jedným človekom, ktorý, ktorý podľahne takémuto typu závislosti, súvisí ďalších desať až pätnásť ľudských osudov, ktoré sú akýmkoľvek iným spôsobom postihnuté spolu s osobou-gamblerom alebo ovplyvňuje, ich život ovplyvňuje životy 10 až 15 ľudí.

    Som určite rada, že vláda si osvojila náš návrh zákona, ktorý sme už niekoľkokrát predkladali ešte dokonca v minulom volebnom období s pánom poslancom Mirom Kadúcom, Petrom Pollákom. Tento rok už bol tiež tento návrh zákona podaný skupinou, takmer celým klubom Obyčajných ľudí, nezávislých osobností spolu s Novou. Takže som rada, že minister po asi troch rokoch uznal, že požiadavka vytvorenia registra fyzických osôb a spôsob zabránenia osobám, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi alebo sú v sociálnej núdzi, hrať, keďže dostávajú peniaze z verejných zdrojov, je naozaj na mieste. V tomto s novelou veľmi súhlasím, fandím jej. A rovno poviem, aby som sa potom neskôr k tomu nevracala, bola by som veľmi rada, ak by sa okruh osôb, ktoré majú možnosť zakročiť v prípade hrania, rozšíril možno naozaj aj na partnerov alebo manželov ľudí. Pretože, ako som povedala, osud jedného otca alebo jednej matky, ktorá podľahne hráčstvu, gamblerstvu, tak ovplyvní život a cyklus celej rodiny. Práve hráčstvo má na svedomí rozpady rodín, možno menšiu schopnosť zaoberať sa vzdelávaním svojich detí. Nadväzuje to na seba kopu problémov, ktoré by mohli možnože zmierniť alebo zlepšiť aj práve rozšírenie okruhu osôb, ktoré by mohli povedať alebo upozorniť na to, že do okruhu hráčov by nemal byť zaradený ich životný partner alebo manžel. Verím, že s týmto sa pán minister bude aspoň zaoberať, zapodievať, a verím, že možno aj dôjdeme k nejakému prieniku cez pozmeňovací návrh.

    Téma hazardu je pre hnutie naozaj kľúčová. Už len z pohľadu toho, že vnímame, tak ako v Bratislave existuje veľká skupina hráčov, vnímame, že práve aj v zaostalejších krajinách, v zaostalejších oblastiach Slovenska, najmä teda v oblastiach, kde je väčšia rómska komunita, hazard uberá ľuďom na, neviem, možno na lepšom prežívaní, podporuje zároveň gamblerstvo aj užívanie alkoholu a drog celkovo. Liečba z týchto závislostí si určite vyžaduje ďalšie a ďalšie náklady pre spoločnosť, ktorú nedostáva. Teraz ma práve napadá, že tu by bolo dobre povedať, že ten príjem, ktorý mal, myslím, že za rok 2015, bolo okolo 170 mil. eur do štátneho rozpočtu, by som chcela vedieť, keďže si spomínam ešte na rozpravu z toho roku 2012, ja by som chcela vedieť, že z akej časti sa tento príjem potom vracia tým rodinám, ktoré sú patológiou hráčstva postihnuté. Bolo by veľmi dobré, keby možno aj ministerstvo financií si vyžiadalo vypracovať aj takúto analýzu, že koľko z tých peňazí štát investuje práve do rodín, do ľudí, ktorí sú týmto hráčstvom poškodené.

    Zdá sa mi, že ak by vládna strana SMER mala skutočne záujem obmedziť hazard, tak možno sa bude uberať podobným smerom, ako je to v Poľsku alebo vo Francúzsku, kde výherné hracie prístroje môžu byť umiestnené len v kasínach, ktorých počet je prísne regulovaný. Iné krajiny, ako napríklad Rakúsko, zas majú výherné prístroje limitované na počet obyvateľov.

    Nový návrh sa zameriava najmä na reguláciu zahraničných nelicencovaných poskytovateľov on-line hazardných hier, čo je potrebné určite z hľadiska výberu daní, no nedostačujúce pokiaľ ide o lepšiu ochranu ľudí a najmä mladistvých. Musím povedať, že predsa len novela v tejto časti je naozaj veľmi obsiahla, veľmi široká, veľmi podrobná. Toto kvitujem, len stále upozorňujem na to, že aby sme sa nestali ako vazalmi len výberu daní, aj keď je mi jasné, že tunák sedí pán minister, a to je jeho hlavnou úlohou, že vybrať čo najviac do štátneho rozpočtu, aby mohol pokryť všetky požiadavky, ktoré počuje nielen od svojich koaličných kolegov, ale snáď aj opozičných.

    Pripomeniem to, čo tu už opäť bolo niekoľkokrát hovorené. Máme za sebou taký veľmi, veľmi silný rok z hľadiska snáh skupiny ľudí, množstva ľudí, alebo možno spomeniem obzvlášť iniciátorov, ktorí chceli s hazardom hlavne v Bratislave niečo urobiť. A bojím sa, aby tá snaha ľudí, ktorí takmer rok zbierali petíciu, naozaj nevyšla nazmar. Pán minister, ja verím, že nedopustíte, aby zlodeji vyhrali nad 136-tisíc ľuďmi, ktorí dali svoj podpis pod petíciu, ktorá mala zabrániť rozširovaniu hazardu alebo odstrániť hazard z Bratislavy. Nedotýkame sa kasín, dotýkame sa herní, ktoré špatia mesto Bratislava, aj iné mestá. V tejto súvislosti som rada, že sa zaoberáte aj reklamou týchto herní a tiež dávate alebo sprísňujete pravidlá v tejto oblasti.

    Čo považujem za niečo veľmi dôležité a čo nášmu zákonu určite chýba a z čoho možno potom vznikajú aj rôzne nejasnosti, rozpory, je základná definícia verejného poriadku. Častokrát sa stretávame s tým, že verejný poriadok považujeme, alebo za narušenie verejného poriadku považujeme to, že niekto po desiatej kričí, huláka a opitý chodí po meste, po uliciach, rôzne prejavy vandalstva. Ale ja som presvedčená o tom, že práve medzi narušenie verejného poriadku by sa mali zaradiť aj veci, ktoré súvisia s ochranou mladistvých, ochranou rodín, ochranou jedinca pred sociálnym vylúčením. A bolo by veľmi dobré, keby sme toto všetko mali zadefinované hneď v úvode účelu zákona. V tom účele zákona, aby boli zadefinované základné ciele, proste, o čo by sa tento zákon mal usilovať a snažiť. Ak by sme urobili toto, verím, že mnoho problémov by sa nám zrazu vytratilo.

    Narážam teraz najmä zavedenie povinnosti petície, obce, už ako sme počuli, už to kolega Beblavý dosť, aj vlastne kolegyňa Pfundtner to otvorila, ide teda, že zavádzate povinnosť opakovania, preukázateľne narúšanie verejného poriadku musí obec alebo ľudia zisťovať v spolupráci s Policajným zborom. Rovnako toto považujem za úplne choré a verím, že toto zo zákona vypadne. Ale na druhej strane opäť poukážem na to, že pokiaľ by boli zadefinované, pokiaľ by bol v úvode hneď zadefinovaný, čo je to verejný poriadok, aj táto starosť by odpadla. Je to zbytočná prekážka, ktorá, bojím sa, ak nakoniec vás presvedčia, neviem, či zo ZMOS-u, ktorí vám túto pripomienku dávali, alebo niekto iný, alebo možno lobisti, že to má opodstatnenie a necháte to, tak zmaríte snahu 136-tisíc ľudí, možno aj o niečo viac, ktorí sa rôznym spôsobom snažili pomôcť v očiste svojho prostredia, v ktorom žijú, nielen v očiste, ale aj v ochrane.

    Hovorila som, že aj naše hnutie podávalo niekoľkokrát novely zákona o hazarde. Inšpirovali ste sa jedným spôsobom, ktorého autorom bol pán poslanec Kadúc, pán poslanec Pollák, dnes tu máme ďalšie novely, ktoré sme predkladali už v minulom volebnom období aj s kolegyňou Šipošovou, Horváthovou. Dnes sme nanovo prišli s novelou zákona o hazarde, pretože sa nám zdá vládna novela taká, ktorá sa zameriava naozaj nie na ochranu ľudí, ale na ochranu príjmu do štátneho rozpočtu. Preto považujem za veľmi dôležité, aby ste uvažovali aj o spôsobe, akým upraviť napríklad legislatívu aj v oblasti Bratislavy, hej.

    Náš návrh bol, aj teraz ho pán Budaj bude určite predstavovať, aby sa, ak teda zostane povinnosť petície v legislatíve, tak pre Bratislavu je veľmi nutné, pokiaľ svojím, neviem, svojou silou nedokážete vyriešiť to, aby naozaj zlodeji nezvíťazili nad občanmi, v tomto prípade a hovorím o krádeži petícií. Ak by Bratislava uvažovala o rozdelení povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona, a to spustiť petíciu v celom meste, aby mali mestské časti, jednotlivé mestské časti možnosť vytvoriť si vlastnú petíciu, vyzbierať si vo svojom rajóne potrebný počet a potom následne žiadať o VZN-ko vo svojej obci, vo svojej mestskej časti. Toto podľa mňa by veľmi mohlo pomôcť danej situácii, ktorú, opäť zopakujem, ja verím, že budete chcieť vyriešiť v prospech obyvateľov a nie v prospech zlodejov petície.

    Ešte taká spomienka z minulého volebného obdobia, keď sme, vtedy sa už hovorilo o tom, že Bratislavčania chcú zbierať petíciu, my sme mali vtedy predložený návrh zákona, ktorý upravuje práve podobným spôsobom, ako som hovorila, zákon o hazarde práve pre Bratislavu a Košice. Vtedy napodiv prišla delegácia až z Bruselu, lobistická skupina, ktorá sa, ktorá vlastne, jej jedinou úlohou bolo vysvetliť nám, ako je dobré mať správne reguly pre reguláciu hazardu. A s týmto som úplne súhlasila, len sme sa nezhodli na tom, že čo oni považujú za dostatočnú reguláciu. Presviedčali ma, že to, že máme zákon podľa nich dobrý, že netreba s ním nič robiť, toto som nedokázala teda v žiadnom prípade prijať a mne bolo len ľúto z toho, že oni sa na to pozerali naozaj len ako na zdroj príjmu a nejako nechceli akceptovať všetky tie negatívne sociálne javy, ktoré gambling a možno nedostatočná regulácia prináša.

    Som si vedomá toho, toho, že zákaz hazardu nemá v dnešnej spoločnosti zmysel, lebo rozvíjať čierny trh, to, to je asi to posledné, čo by chcel každý jeden zákonodarca. Na druhej strane stále si myslím, že sú ešte dostatočné rezervy v tom, ako obmedziť hazard slušným spôsobom a pomôcť tým, ktorí, bohužiaľ, niečomu podobnému podľahli.

    Dovolím si ešte prečítať niektoré pripomienky jednej skupiny občanov, ktoré sa snažili aj v pripomienkovom konaní, aj potom v rozporovom konaní argumentovať, a veľmi im nebolo teda umožnené, alebo nie, ich pripomienky neboli veľmi, vo veľkej miere zohľadnené. Neboli zohľadnené takmer vôbec, úplne nejaké drobnosti im len boli akoby vybavené, alebo prijaté za pripomienky. Takže postupne ich budem čítať.

    Chcem, pán minister, a bola by som veľmi rada, keby ste nám možno aspoň sa potom vyjadrili, prečo niektoré pripomienky nie je možné z vašej strany prijať a pokiaľ teda si nebudete istý, že aby ste mali snahu rokovať s nami o tom, ako by sa to mohlo ešte pozmeňovacími, pozmeňovacími návrhmi upraviť a vylepšiť.

    Takže budem čítať konkrétne pripomienky. Navrhujeme zachovať oprávnenie obcí v oblasti dozoru, aby neboli iba štatistami orgánov dozoru, keďže prípadné následky rozhodnutia ostávajú na nich. Navrhujeme sa vrátiť späť k právnej úprave, keď mali obce právo aj bez petícií občanov obmedziť hazard na svojom území. Občania si zvolili svojich zástupcov na to, aby ich zastupovali.

    Tunak sa znova vrátim k petícii, ktorá sa stala povinnosťou od roku 2012, a ak si dobre pamätám, vtedy sa argumentovalo, že jednotlivé VZN-ká, tých obcí bolo niekoľko, boli napadnuté protestom generálneho prokurátora alebo prokuratúry. Moja otázka potom ale je, že či existuje aspoň jedno súdne rozhodnutie obci, ktorá naozaj toto prehrala, ten protest, a musela, musela na základe toho zrušiť VZN-ko, že či aspoň jedna obec alebo mesto sa súdilo v tom čase, že či bolo právoplatné rozhodnutie. Pretože potom môžme uvažovať aj takým spôsobom, že mám informáciu, že nie všetky VZN-ká boli v tom čase napadnuté, zostalo niekoľko obcí a vlastne až tlakom, teda prijatím nového zákona v roku 2012, tieto uznesenia, tieto VZN-ká stratili platnosť, pretože nastala povinnosť, aby, aby obce museli mať podložené VZN-ko práve petíciou. Takže otázka znie, že či sa nechceme naozaj vrátiť k tomu a zistiť, koniec koncov na Ústavnom súde ešte stále leží podanie, teraz som si neni istá, či občanov alebo poslancov, nie som si istá, o tom, že či je naozaj povinnosť petície, že či to nie je zásah do práva občanov. Možnože by bolo veľmi dobré, keby aj Ústavný súd v tomto prípade rozhodol, mali by sme o starosť menej. Verím, že následne by sa hneď aj ministerstvo financií rozhodlo upraviť aj legislatívu vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu, už akékoľvek by bolo.

    Ďalšia pripomienka. Navrhujú však tiež aj to, aby petícia, ak už je občanmi predložená, mala svoju závažnosť a v prípade, ak sa jej rozhodnú poslanci nevyhovieť, aby o tejto závažnej otázke bolo vypísané referendum, ktoré nebude znefunkčnene nereálne vyžadovanou účasťou, ktorá sa nevyžaduje ani na voľbách.

    Navrhujeme zachovať požiadavku predkladania súhlasu obce s hazardnými hrami každoročne tak, ako je to doteraz. Navrhujeme, aby odňať licenciu mohli obce a ministerstvo aj bez podnetu orgánu dozoru. Podnety môže dostať aj z iných zdrojov. Navrhujeme, aby sa nezužovali podmienky, pre ktoré je možné odmietnuť vydanie licencie na hazardné hry. Navrhujeme, aby nebolo možné prevádzkovať ani herne v blízkosti škôl. Navrhujeme, aby bolo možné vylúčiť z možnosti hrania hazardných hier aj manžela, ak o to požiada druhý z manželov z dôvodu, že nedal súhlas s nakladaním s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov na vklady do hazardu. Navrhujeme, aby o vylúčenie osoby trpiacej chorobou patologického hráčstva žiadal priamo lekár. Navrhujeme aj to, aby všeobecne záväzné nariadenie, ktoré obmedzuje hazard v obci, bolo prekážkou pre udelenie novej licencie, ak je žiadaná na obdobie, keď prijaté všeobecne záväzné nariadenie bude účinné.

    Takže toto boli všetky pripomienky, ktoré boli podané v rámci legislatívneho pripomienkového konania. Bola by som veľmi rada, keby ste sa, pán minister, aspoň k väčšine týchto pripomienok vedeli vyjadriť, prečo naďalej rozpor trvá, alebo prečo ste neboli ochotný prijať aspoň niektoré z týchto zásadných pripomienok. Ja stále verím, že budete ten, ktorý nedovolí zlodejom zvíťaziť nad 136-tisíc obyvateľmi Bratislavy.

    Chcem ešte pripomenúť, že k dnešnému dňu už viaceré mestá prijali na základe petície všeobecne záväzné nariadenia a snažia sa naozaj tým naznačiť, že nechcú byť súčasťou spoločnosti, v ktorej prekvitá hazard. Teraz nejde o prekvitanie hazardu v zmysle, že niekto má z toho príjem, ale kde prekvitá hazard, ktorý ničí ľudské životy. A týmto si zároveň dovolím skončiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa spomínala ťažkosti s liečbou závislosti, v tomto prípade gamblingu. Ja ako lekárka len chcem pripomenúť, že je veľmi dôležitá prevencia, to na prvom mieste. Najprv prevencia, liečba je až potom.

    Ďakujem.

  • Reakcia, pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Presne, ja som tú prevenciu možno nespomenula v tom prejave, ale určite som ju mala na mysli, keď som hovorila, keď som hovorila alebo žiadala pána ministra, aby mi skúsil povedať, že vlastne ako sa vracia z tých 170 mil. pomoc ľuďom. Samozrejme, v tom som mala na mysli, alebo v tom som chcela teda zároveň povedať, že štát naozaj robí málo aj v tejto prevenčnej oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, ktorí vydržali až doteraz, dovolím si uviesť pár mojich poznámok k predkladanému vládnemu návrhu novelizácie zákona o hazardných hrách, kde musím uviesť nesporné pozitíva, ktoré sa idú zavádzať.

    Ako prvé by som uviedol rozšírenie kontroly a kontrolných mechanizmov aj na štátne orgány s možnosťou kontroly aj mimo územnej pôsobnosti. To pozitívne prispeje k obmedzeniu možnosti korupcie, ba čo i len ovplyvniť výsledky kontroly, pretože v praxi sú kontroly často vykonávané pod vplyvom osobných interakcií medzi prevádzkovateľom a kontrolným orgánom, najmä ak sa obaja účastníci už dlhodobo poznajú. Veď tie kontroly vykonávajú zväčša tie isté osoby a navyše s ohlásením sa vopred. A teraz nehovorím o kávičkách na účet podniku. Priznajme si to, v takých prípadoch zlyhajú obe strany, kontrolné orgány, kontrolovaní. Pre mňa osobne je väčším problémom zlyhanie kontrolujúceho.

    Pár príkladov z praxe. Ako som už uviedol, kontrola je ohlásená vopred, už týždeň, prípadne s tým, že kontrolovaný je oboznámený s účelom kontroly aj s menami osôb, ktoré prídu vykonávať kontrolu. V prípadoch akýchkoľvek zistení pochybení je všetko riešené zaujímavo neformálnou dohodou, bez spísania protokolu. Kontroly prevádzky sú dokonca riešené takým spôsobom, že nie sú vykonávané priamo na prevádzke, ale prevádzkovateľ chodí za nimi. A tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.

    Preto aj ďalším výrazným pozitívnym bodom v oblasti kontroly je, že kontroly budú vykonávané aj utajene. Tu som si poznačil až tri výkričníky. Ďalej sa dá pozitívne v tomto smere vnímať aj rozšírenie kompetencií ministerstva financií. Nuž, a pre mňa hlavným pozitívom je vytvorenie registra vylúčených hráčov z účasti na hazarde, čo podľa mňa musia pozitívne vnímať aj v radoch prevádzkovateľov. Je však potrebné pritom aj uviesť, aby v rámci tohto vylúčenia bola zabezpečená primeraná technická podpora. Nech toto vylúčenie je aj v praxi realizovateľné.

    Je tu ale jedna vec, ktorú musím vytknúť celkovej filozofii tejto novely. Register vylúčených osôb z hazardu, ktoré poberajú od štátu rôzne druhy dávok, sa vzťahuje na všetky druhy hazardných hier s jednou výnimkou, nevzťahuje sa na stávkové hry alebo, inak povedané, na kurzové stávky, zväčša športové. Moja otázka pre predkladateľov teda znie: ak je účelom novely ochrániť určité osoby zaradením do takéhoto registra, prečo je prijateľné, aby tieto osoby dávky od štátu mohli pokojne prehrať na stávkových hrách?

    Stávkové hry môžu byť rovnako jednoducho kontrolovateľné ako aj iný druh hazardu. Teda kontrola vylúčených osôb z hazardu je aplikovateľná aj na tento segment. Ako príklad môže poslúžiť aj fakt, že stávkové spoločnosti aj v súčasnosti vydávajú rôzne druhy vernostných kariet, ktoré sú registrované a vydávané až po preukázaní totožnosti. Takýmto spôsobom sa dá rovnako ľahko zistiť, či osoba je alebo nie je na danom registri, a teda či môže uzatvoriť stávku. Je tiež potrebné pripomenúť fakt, že už v súčasnosti mnohé stávkové kancelárie preberajú rôzne druhy stávok a hier, napríklad rôzne počítačové simulácie stavením si na virtuálne dostihy alebo preteky psov, ktoré boli súčasťou bežných hracích automatov, a tak vzniká možnosť, že sa nám jednoducho ľudia, ktorí boli, ktorých chceme z hazardu vylúčiť, len presunú z herní do stávkových kancelárií. Veď napokon aj v krčmách, v mnohých krčmách fungujú stávkové terminály, takže napokon sa nám títo ľudia môžu preliať niekam inam.

    Na záver mi ale nedá zamyslieť sa nad lepšími dôsledkami hazardných hier, presnejšie závislosťami, ktorých sila je porovnateľná s ostatných druhmi závislostí, napríklad aj tou alkoholickou, lebo vyhlásením vojny závislostiam vo svete výskumov, napríklad aj profesora Alexandra, sa týmto ľuďom nepomôže. Ich zlyhanie nie je len ich vecou, ich rodín, ktoré naozaj tým trpia, ale je to problém celej spoločnosti. Podstatou sú vzťahy a my musíme viesť aj výchovou už mládeže tak, aby boli schopní budovať zdravé medziľudské vzťahy. A tak predídeme prvotným spúšťačom vzniku akejkoľvek závislosti, ktorými sú napríklad sociálne vylúčenie, neschopnosť začleniť sa do kolektívu a samozrejme pocit osamelosti.

    Chcem vás všetkých požiadať, aby sme sa naozaj nad tým zamysleli, a riešme už konečne príčiny a nie až potom dôsledky.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Chcem dať za pravdu kolegovi, pretože neviem, či mnohí viete, ale práve objem peňazí, ktorý ide do stávkovania v stávkových kanceláriách, je podstatne vyšší, ako objem peňazí v tých kamenných herniach na výherných strojoch, ruletách elektronických a tak ďalej. Čiže tento zákon síce bude riešiť herne ako také, ale nebude riešiť stávkové kancelárie, kde je podstatne vyšší objem peňazí. To je jedna vec.

    Druhá vec. Takisto pravdou je, že práve v stávkových kanceláriách, práve stávkové kancelárie sú veľmi obľúbené v sociálne slabších vrstvách, poviem to, poviem to rovno, najmä medzi rómskym etnikom, kde ich národným športom je stávkovanie na futbalové zápasy. Čiže skupina, ktorá poberá sociálne dávky, veľmi výrazne "prispieva" práve stávkovým kanceláriám. Čiže bolo by dobré sa zamyslieť aj nad reguláciou, aj čo sa týka stávkových kancelárií, nakoľko ide o väčší objem peňazí, ktorý ide do hazardu, a nakoľko takisto zasahuje veľmi významnú časť sociálne slabších skupín.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúp... Aha, pardon, reakcia, pán poslanec Sopko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len krátko, že ďakujem kolegovi Pčolinskému za doplnenie. Všetko.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, počuli sme tu vlastne rôzne podnety k zákonu, ktorý predkladá vládna koalícia. Ja skúsim vidieť iný rozmer a možno naznačiť oblasť, kde vidím problém, keďže, keďže som poskytovala a vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo pre mladistvých a maloletých, čiže uberiem sa týmto smerom. Môj príspevok má v obsahu naozaj potvrdiť, že je potrebné zabezpečovať vyššiu ochranu spotrebiteľa, v mojom prípade sú to deti, a reguláciu on-line hier.

    Sami viete, že keď sme boli my malí, neboli počítače, neboli mobily. Dnes deti s týmito predmetmi vedia oveľa lepšie pracovať ako my. A medzi kolegami odborníkmi sa naozaj zaraďuje medzi rizikové faktory vedúce k závislosti práve podmienené posilňovanie záujmu o hru ako-takú.

    Chcem poukázať na také dve stránky počítačových hier v súvislosti s deťmi a mladistvými. Za pozitíva môžme hovoriť u tejto kategórii mladých ľudí, že naučia dieťa či žiaka spúšťať počítač, spustiť program, poradiť sa, ak niečo nefunguje, rozvíjajú jeho jazykové a komunikačné schopnosti, rozvíjajú sa rôzne schopnosti, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie, zvyšujú sebavedomie u detí, pomáhajú odbúravať stres z vyučovania, umožňujú deťom vytvoriť si morálny kompas, ale tiež poskytujú v mnohých prípadoch možnosť voľby.

    Načo chcem teraz poukázať, sú práve tie negatívne stránky a práve v súvislosti s tým, že ak nebudeme zameriavať našu pozornosť na prevenciu, ani neviem, aký dobrý zákon a naše možno trenice v tom, či nepopierame zase podnikateľom ich živnosti, skončí v prázdne, lebo naše deti posilňovaním počítačových hier majú väčšie predpoklady k tomu, aby sa raz stali závislými. Medzi negatívne stránky patrí: u detí sa zvyšuje tep, krvný tlak v hladine adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav dieťaťa podobný stavu osoby počas boja. Zvyšuje, zvyšujú hráčstvo vo vnímaní nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Poruchy koncentrácie. Vieme, veľa detí, že má ADHD alebo aj poruchy správania a toto len u tých detí umocňuje. Strata vedomia skutočnej reality. Snenie, predstavy, v mysli žije v mediálnej realite, v príbehoch, v počítačových hrách. Sociálne riziko počítača, dieťa je odkázané len na počítač, môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, čiže reálne priateľstvá a podobne. Riziko vzniku závislosti. V ojedinelých prípadoch pravidelné hranie bez prestávok môže viesť dokonca až k smrti. Toto nehovorím ja, toto hovoria odborníci a toto je aj moja skúsenosť, keď som pracovala vlastne v prevencii maloletých. Prejavy závislosti, strata kontroly nad časom, zmena psychického stavu, nepokoj detí, zvýšená nervozita, poruchy spánku, nesústredenosť, začínajú klamať, zmena osobnosti, žijú akoby takým dvojitým životom, emocionálna nestabilita, zúfalstvo, majú mimoriadne podráždené reakcie, fixácia, myslenie na počítač aj pri iných aktivitách. Počítač a hranie sú dôležitejšie ako veci, ktoré boli pre nich dôležité predtým.

    Aké dôsledky môže mať nekontrolované hranie pre budúcnosť? Ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia, nadobudnutie hlavne, hlavne nadobudnuté v počítačových herniach, neurotizmus, propagácia násilia, utváranie predsudkov, dočasná alebo úplná strata záujmu o okolitý svet, dočasná alebo úplná strata kontaktu s okolitým svetom, oslabenie vôľových schopností, oslabenie schopností empatie, rozvoj komplexu moci, strata objektívneho posudzovania reality alebo strata prosociálnosti.

    V prvom polroku tohto roku Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že najčastejšie diagnózy, prečo sa ľudia dostávajú do invalidity, sú práve duševné choroby. Naozaj, depresie, ktoré prenasledujú svet, môžu byť pre nás dospelých odkazom, že pokiaľ naozaj budeme pozerať v živote len na peniaze, môže sa stať, že deti, ktoré vyrastajú v tomto svete, a naozaj sa posilňuje tá hra u tých detí, sa raz môže dostať k tomu, že tí ľudia sa stanú invalidmi.

    Naozaj chcem možno aj vyzvať vládnu koalíciu, aby sa, aby do vládnych zákonov dostávala aj dopad na rodinu, čo je v prípade zákona o hazardných hrách určite nevyhnutné. V prevažnej časti počítačových hier sa objavuje vo zvýšenej miere prvok násilia. Brutalita sa stáva ich prirodzenou súčasťou. Zlo sa využíva na dosiahnutie dobra. Pomocou dokonalých technických prostriedkov, ktoré umožňuje efektívnejšie vnímanie násilia, môže toto násilie dieťa dokonca až fascinovať. To sú nebezpečné vplyvy, ktoré si mnohé deti a najmä chlapci, ktorí takéto hry najviac sledujú, neuvedomujú.

    Preto naozaj je dobré si uvedomiť, že na jednej strane sú peniaze a nároky ľudí, ale na druhej strane je tu mladá generácia, ktorá vychádza z prostredia, ktoré my sme nezažili. Ani nevieme, čo to spôsobí, ak budú dospelí. Takže naozaj vždy, vždy tie dopady je potrebné robiť na tú rodinu, aj keď viem, že veľa sa hovorí o tom, keď sa otec, mama stanú patologickými hráčmi. Ja som chcela na tejto pôde povedať, že naozaj aby sme si nevychovali závislých ľudí, ktorí v budúcnosti sa môžu stať invalidnými.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci a poslankyne, ja začnem trošku osobne. Veľmi dobre si totiž pamätám 19. október v roku 2012. V ten deň v tejto snemovni prebiehala totiž ostrá diskusia poslancov, ktorí boli proti schváleniu novely o hazardných hrách, ktorý navrhla sociálna vláda strany SMER. Nakoniec bola po takejto diskusii novela schválená hlasmi 86 poslancov.

    Pracovala som vtedy v sociálnych službách pre rodiny v krízových životných situáciách a my sme naozaj neverili vlastným očiam a ušiam. Po kampani plnej sociálnych istôt dala vláda totiž prednosť prevádzkovateľom hracích automatov pred ochranou rodín.

    Neviem, či niektorý zákon vyvolal väčší rozruch a väčšiu občiansku zaangažovanosť ako tento. Zákon totiž znemožnil jednoduchý zákaz automatov prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia obce. Od schválenia novely od 1. 1. 2013 bolo potrebné k zákazu v obciach petícia, ktorú muselo podpísať a musí podpísať aspoň 30 % občanov nad 18 rokov. Malé obce, ktoré odmietali hazard, dokázali takúto petíciu ihneď zorganizovať. Stalo sa tak aj v mojej obci. Horšie to bolo s mestami. Občania sa však zaangažovali ako nikdy predtým. To nikto nečakal. A tak sme mali možnosť v poslednom roku vidieť v uliciach miest aktivistov, ktorí sa na túto neľahkú úlohu podujali. Títo ľudia vo voľnom čase bez nároku na odmenu strávili tisícky hodín v uliciach, aby napravili nedobrý zákon, to bol následok schválenej novely. Veď títo ľudia mohli ísť robiť niečo úplne užitočnejšie, mohli stráviť tieto hodiny so svojimi rodinami a nie naprávať zlé kroky vlády. A tak po tri a pol roku máme na stole ďalšiu novelu ostro kritizovanej novely, ostro kritizovaného zákona. Sme v prvom čítaní a tak budem sa snažiť byť stručná a vecná.

    Mám pre vás, pán minister, otázku, ocenenie aj kritiku.

    Otázka. Chcem veriť, že ste sa pred prípravou tejto novely najskôr obzreli späť. Že ste si najskôr overili, či sa naplnili vami predpokladané pozitívne sociálne dopady z roku 2012. Pán minister, v roku 2012 pri predkladaní návrhu zákona ste v dôvodovej správe, alebo sa v dôvodovej správe uvádzalo, že opatreniami, ktoré novela prináša, dobre počúvajte, sa zvýši prevencia a zníži sa závislosť na hazardných hrách. Je to tak? Zvýšila sa prevencia a znížila sa závislosť na hazardných hrách? Pracovali ste s týmito údajmi teraz pri príprave tejto novely? Budem vďačná za odpoveď.

    Mám aj ocenenie. A to je naozaj to, že v predloženom návrhu zákona sa obmedzuje prístup k účasti na hazardných hrách ľahko zraniteľným skupinám obyvateľstva. Je to v podstate bod z nášho volebného programu hnutia OĽANO a to vylúčiť hráčov, poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Podľa nás by malo byť znemožnené hrať aj dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Návrh taktiež zahŕňa osoby, ktoré na základe vlastnej žiadosti môžu požiadať o vylúčenie z hrania hazardných hier, respektíve teda osoby, ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráča. Tu ma trochu zarazilo, že ministerstvo financií nemá k dispozícii relevantnú štúdiu k danej oblasti a z toho dôvodu vraj nemôže presne kvantifikovať dopady. To nedokážem až uveriť a považujem toto za nedotiahnuté.

    Kritika. Aj ja vás musím kritizovať za doplnenie § 10 ods. 6. Urobili to už aj viacerí rečníci predo mnou. Týka sa to tej požiadavky, neslávnej požiadavky, že všeobecne záväzné nariadenie nemôže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci opakovane a preukázateľne narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Zdá sa mi totiž až drzé voči občanom, ktorí už jasne dali najavo svoje postoje voči hazardu vo svojom meste či obci, stanoviť ďalšiu prekážku pre prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by obec regulovala hazard na svojom území. Pán minister už odpovedal, teda chcem veriť, že v druhom čítaní bude toto ďalšie bremeno odstránené.

    Poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti už vo svojom volebnom programe jasne definovali svoj postoj k hazardu. Naším cieľom je zúžiť podmienky natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať. Aký je cieľ tejto novely? Pán minister, prosím, uvedomte si, že občania žiadajú od štátu viac ochrany v oblasti hazardu, a nie naopak.

    Takže vrátim sa ešte späť k tej mojej otázke. Chcem sa spýtať, či ste pracovali s údajmi za tri a pol roka, ktoré by ste mali mať, a či sa znížila závislosť na hazardných hrách a zvýšila prevencia, tak ako ste to predpokladali v roku 2012, keď ste sťažili prijatie všeobecne záväzného nariadenia v obci pri hazardných hrách.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Irén Sárközy. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, európsky trh z hazardných hier má obrat približne 85 mld. eur a každý rok rastie približne o 3 percentá. V mojom vystúpení práve preto sa chcem venovať internetovým hrám, po anglicky on-line gamblingu, ktoré sú čoraz populárnejšie a v roku 2012 mali 12-percentný podiel na celkovom trhu s hazardnými hrami. V roku 2015 sa pohybovali tržby v tomto sektore na úrovni 13 mld. eur, pričom počet hráčov sa blíži k 7 miliónom. V štátoch Európskej únie existuje veľmi rôznorodý regulačný rámec. Gambling nie je v rámci Európskej únie harmonizovaný a on-line gambling je explicitne vyňatý z platnosti smernice o elektronickom obchode a aj smernice o službách. Ide o oblasť, ktorá je takmer výsostne regulovaná národnými štátmi, čo je zdôvodnené špecifickou povahou hazardných hier. Niektoré štáty majú zavedený liberalizovaný systém, licenciu pre poskytovateľov hazardu a v iných štátoch je táto oblasť podnikania monopolizovaná jediným štátnym alebo privátnym poskytovateľom.

    Ale z hľadiska gamblingu bývajú uplatňované rôzne stupne prísnosti v rôznych krajinách. Existujú alebo existovali donedávna tie najreštriktívnejšie jurisdikcie s úplným zákazom on-line gamblingu, čo čoraz, ktoré sú čoraz zriedkavejšie pre faktickú nemožnosť efektívnej vymáhateľnosti takéhoto zákazu. Príkladom takéhoto prístupu bolo donedávna Francúzsko. Protekcionistické systémy, ktoré umožňujú poskytovanie on-line hier len subjektami, ktoré v danom štáte vlastnia platnú licenciu, uplatňuje sa to napríklad v Taliansku alebo aj v Nemecku. Potom existujú, a je možnosť, úplne liberálne systémy, ktoré poskytovanie on-line gamblingu nijako neobmedzujú. Príkladom takéhoto prístupu je napríklad Veľká Británia. Alebo reštriktívne liberálne systémy, ktoré zakazujú domácim poskytovateľom poskytovať internetové hry len hráčom pochádzajúcim zo štátov, v ktorých tieto hry sú nelegálne. Príkladom sú, napríklad americký štát Nevada. Liberálne prohibitívne systémy, napríklad Austrália, ktoré povoľujú poskytovanie on-line hazardu z ich teritória do zahraničia, avšak zakazujú poskytovať ich hráčom na vlastnom štátnom území.

    S rozmachom on-line gamblingu narastajú regulačné výzvy pre národné štáty, čo je spôsobené charakterom internetu, ktorý už zo svojej definície prekračuje národné hranice. Súčasťou snáh o adekvátnejšiu reguláciu on-line hazardu členskými štátmi EÚ je aj táto predložená novela zákona. Napriek právu členských štátov Európska únie určiť pravidlá pre poskytovanie on-line hazardu na vlastnom území existujú isté obmedzenia dané právom Európskej únie. Na hazardné hry sa vzťahujú právne normy Európskej únie, ako napríklad smernica o ochrane osobných údajov, smernica o súkromí a elektronickej komunikácii, smernica o neférových obchodných praktikách, smernica o neférových zmluvných praktikách, smernica o diaľkovom predaji a smernica o právach spotrebiteľov. Hazardné hry sú tiež predmetom pravidiel určených na prevenciu proti praniu špinavých peňazí. Internetové hry sú predmetom pravidiel poskytovania služieb v Európskej únii, ktoré znemožňujú diskrimináciu poskytovateľov, ktorí sú ustanovení v členskom štáte, v porovnaní s domácimi poskytovateľmi.

    Za posledných 15 rokov Európska komisia podala niekoľko podnetov na Európsky súdny dvor, v ktorom vyzvala členské štáty, aby obhájili niektoré reštrikcie z hľadiska komfortu s európskou legislatívou. Predmetom úprav týchto sporov boli napríklad ustanovenia o povinnom sídle v danom štáte, alebo povinnosť nadobudnúť istú právnu formu, alebo obmedzovanie počtu licencií, alebo národné monopoly. Národné štáty zvyčajne obhajovali tieto reštrikcie potrebou chrániť verejný záujem, teda ochranu spotrebiteľov, prevenciu kriminality alebo ochranou verejného zdravia či morálky. Európsky súdny dvor uznal právo národných štátov regulovať hazard. Avšak stanovil istú hranicu. Národná legislatíva nemôže byť diskriminačná, teda nesmie zvýhodňovať operátorov licencovaných v inom členskom štáte, napríklad odlišnou výškou zdanenia, alebo ich vylúčiť z národného trhu. Diskriminačná legislatíva môže byť oprávnená len jednoznačným verejným záujmom, pričom sa kladie dôraz na proporcionalitu obmedzení.

    Najdiskutabilnejším aj diskutovanejším bodom predloženej novely je možnosť vypnúť nelicencované internetové hry a všetky súvisiace platby. V tejto súvislosti už stihli byť zverejnené aj hysterické reakcie, ktoré hovoria aj o cenzúre internetu. Istá časť z nich zrejme ide na vrub lobingu on-line pokerových herní, ktoré sa boja o svoj biznis. Porovnávajú Slovensko s Čínou. Lenže realita je skôr taká, že v Európe neraz panujú ešte prísnejšie podmienky. V Škandinávii napríklad je poskytovanie hazardných hier s výnimkou štátnych lotérií úplne zakázané. Pointou zákona podľa mňa nie je zákaz hrania alebo obmedzovanie slobody prejavu, ale snaha, aby sa obmedzili nelegálne aktivity, ktoré porušujú súčasne platné iné zákony.

    Hazardné hry podľa mňa nie sú biznis ako každý iný. Pri hazardných hrách totižto, dneska už to spomínali predrečníci, existujú veľmi negatívne sprievodné javy, ako napríklad hráčska závislosť, a preto sú štátmi regulované a obmedzované.

    Až do začiatku 20. storočia bol v Európe hazard úplne zakázaný. Jediným výsledkom tohto prístupu bolo jeho vyhnanie do pivníc a do rúk organizovaného zločinu. Až veľmi neskoro si európske štáty uvedomili kontraproduktívnosť takejto politiky a rozhodli sa hazard legalizovať do istej miery. V priebehu 20. storočia preto postupne vznikali štátne lotériové spoločnosti, ktorých cieľom bolo poskytnúť legálnu a prijateľnejšiu verziu hazardných hier, ktorého zisky nešli do vreciek rôznych šarlatánov, ale do štátneho rozpočtu. Alebo boli určené na verejnoprospešné činnosti, napríklad šport či kultúra. Tento monopol bol neskôr oslabený a trh začal byť liberálnejší. Hazardné hry bolo možné prevádzkovať s licenciou, pričom z nich odvádzaná špeciálna daň z herného výťažku, ktorá má na Slovensku podobu odvodu z hazardných hier, napríklad v roku 2015 z tohto odvodu do štátneho rozpočtu plynulo 170 mil. eur. Práve rozmach on-line gamblingu je najväčšou výzvou pre reguláciu hazardu v súčasnosti, pretože cez internet možno ľahko obchádzať pravidlá i národné hranice.

    V Slovenskej republike môže on-line herne a kasína prevádzkovať iba štátny Tipos, ktorého zisky sú potom príjmom štátneho rozpočtu s príjmom verejných financií. Obchádzanie zákona nelicencovanými spoločnosťami, ide v konečnom dôsledku na úkor daňových poplatníkov. Som za to, že keď štát sa snaží prísne regulovať internetové hry, je to úplne v poriadku, pretože práve elektronické a internetové hry sú podľa lekárov najviac rizikové a z hľadiska vytvárania závislostí. Otázka nie je ani tá, či ide v demokratickej spoločnosti o neprípustnú cenzúru.

    Na záver chcem veriť v to, že prijatá legislatíva môže byť a bude účinná v tejto oblasti aj v praxi.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni Sárközy za taký prechod legislatívou, aj európskou, aj možno, že spomenula aj legislatívne pravidlá v jednotlivých krajinách Európskej únie, a som veľmi rada a považujem to za veľké plus tejto novely, že sa naozaj ministerstvo púšťa do regulácie on-line hazardu alebo on-line gamblingu, alebo ja už neviem ako sa to, tak on-line gambling ste používali. Je to veľmi dobrá vec. Ale na druhej strane nepáči sa mi, a do toho ste sa už vôbec nepúšťali, aj keď ste možno, že popísali niektoré tie patologické javy, ktoré súvisia s gamblingom, tak zabudli ste dodať, že práve niektorými úpravami, práve regulácie hazardu v tých kamenných budovách dôjde možno ešte k zhoršeniu stavu našej populácie v oblasti poskytovania, alebo nie poskytovania, ale v oblasti proste hráčstva a patologického hráčstva. Takže áno, na jednej strane veľmi pozitívne vnímam, že vláda má záujem riešiť on-line gambling, je to naozaj ťažká výzva. A ja verím, že ten spôsob, ktorý zvolili, bude mať aj účinnosť. Na druhej strane aj to, čo som vo svojom príspevku zasa hovorila, že vidím tam veľa nášľapných mín, ktoré môžu situáciu na Slovensku ešte zhoršiť, že nebuďme teda zameraní len na príjem do štátneho rozpočtu, aj keď aj to je dôležité, ale povedzme si, že či sme schopní podať tým ľuďom, korí budú potrebovať pomocnú ruku, v skutočnosti ju naozaj aj podať, že či budú ochotní, či bude ochotná vláda dať na to peniaze.

    Ďakujem.

  • Haló, haló. Dobre, ja si tak testujem mikrofón aj hlas, či. Dobrý deň. Vážená pani poslankyňa, ja vám poviem jednu konkrétnu skúsenosť v meste Žilina, kde vyplašený mestský poslanec prišiel za mnou a hovorí, že riešte hazard na úrovni parlamentu, lebo my sa bojíme o, vyslovene akože o život, že také silné tlaky sú na úrovni aj obcí a miest zo strany poskytovateľov hazardu, že až. Ja by som chcel iba ako podčiarknuť dôležitosť tejto témy, aby sme ju na pôde parlamentu naozaj brali zodpovedne vážne, aby sme prijali také riešenia, ktoré sú v prospech ľudí, ktorých tento hazard ohrozuje. Takže asi len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Bolo by nenormálne, keby som predsa len nepripomenul, kým sú tu poslanci aj pán minister, ktorého to zaujíma, že nakoniec keď v Bratislave občania dosiahli tú jednu tretinu, a už bolo spomenuté, že sa stalo bezprecedentný prvýkrát, že v Bratislave sa vyzbieralo vlastne viac podpisov, než chodí ľudí voliť, to naozaj je mimoriadna okolnosť, tak naozaj na magistráte zmizla skoro tretina tých podpisov. Ja som kvôli tomu zvolal osobitnú schôdzu mestského zastupiteľstva. Primátor hovorí, že on s tým nič nemá. Isteže zodpovednosť nejaká zrejme by sa dala dopátrať, len chcem poukázať to, čo hovoril teraz aj kolega Marosz, táto lobby je mimoriadne dobre organizovaná. Zdá sa, že sa neštíti ničoho, lebo samotné tie hárky sa stratiť nedokázali. Išlo, sme to rátali, až okolo 40 kg papiera, to sa nedá odniesť vo vrecku. To bolo 8-tisíc hárkov a 3-tisíc zmizlo. To sú krabice, ktoré tam predtým aktivisti niesli, desiatky krabíc a teraz zmizla jedna tretina a všetci sa tvária, kamerové záznamy sú vymazané jednoducho, lebo tam je pätnásť dní, a všetko klaplo, podpisy sú preč.

    Čiže ja nechcem robiť, strašiť tu nejakými mafiami, ale pravda je, čo je pravda. Toto je fakt, o ktorom hovorím. A Bratislava, kde sedí primátor, ktorý je mladý, razantný, ako on hovorí, pravicový primátor, nedokázal ustrážiť hárky aktivistov pred nejak, zdá sa, že naozaj cielenou lúpežou odporcov obmedzenia hazardu. Čiže verím, že aj ministerstvo financií čelí tomuto tlaku, a je to jeden z problémov, ktorý by sme mali spoločne vyriešiť.

  • Ja by som chcel pánovi ministrovi veľmi pekne poďakovať aj všetkým tým, ktorí si dali záležať na tom, aby pripravili tento zákon, lebo skutočne majú aj problémy, Asociácia prevádzkovateľov videohier, ktorí sami upozorňujú, tým chcem vlastne povedať to, že ubudne strašne veľa tých výherných automatov, ktoré sú v malých pohostinstvách, kde avizujú oni sami, že v súčasnosti je v Slovenskej republike 23-tisíc výherných prístrojov a videohier a z toho 17 kusov je umiestnených v herniach a 6-tisíc kusov je umiestnených v malých prevádzkach a pohostinstvách. Čiže v herniach je celkovo umiestnených 17-tisíc kusov z toho, to je 25 %, teda 4 250 kusov umiestnených v jednej takejto prevádzke v počte 12 kusov a viac až 75 percent. Čiže budú mať úbytok 12 750 kusov herných automatov. To je naozaj chválitebné, že sami už rátajú s takouto stratou, lebo ministerstvo takto s pánom ministrom pripravilo zákon.

    A že nejde o financie do rozpočtu, ktoré by pribudli, ale ubudnú, sami si to vyčíslili. Odvody za zariadenie herne, to je sumarizácia výpadkov z príjmu do štátneho rozpočtu a rozpočtu miest a obcí, 63 mil. za odvody, mínus odvody za zariadenie malej prevádzky, 33 mil. odvody, za zamestnancov herne, mínus 38 mil., odvody za CZČO, malé prevádzky 5 mil., odvody za zamestnancov, malé prevádzky 9 mil., výdavky za zamestnaných, herne 44 mil. a výdavky za nezamestnaných, malé prevádzky 29 mil. Summa, summarum, je to 222 mil. 774-tisíc. Takže, prosím pekne, naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prerušujem rokovanie Národnej rady, prajem pekný večer a stretneme sa v piatok o deviatej.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.