• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, s hlbokým zármutkom sme v stredu 5. októbra 2016 prijali správu o úmrtí Michala Kováča, prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Skláňame sa pred jeho statočnosťou a odvahou. Stal sa symbolom boja za slobodu a demokraciu. Verím, že jeho odkaz ako politika oddaného službe svojmu národu bude vzorom pre nás všetkých. Česť jeho pamiatke!

    Prosím, aby sme si uctili pamiatku pána prezidenta Michala Kováča štátnou hymnou a minútou ticha.

  • Štátna hymna Slovenskej republiky. Minúta ticha.

  • Ďakujem. Pristúpime k rokovaniu 10. schôdze Národnej rady.

    Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať.

  • Prezentácia.

  • Ďakujem. Prítomných 124 poslancov.

    Znamená, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 10. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Peter Šuca a Silvia Shahzad. Náhradníkmi budú poslanci Stanislav Kmec a Martin Klus.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Beblavý, pani poslankyňa Macháčková, Simona Petrík a pán poslanec Martin Poliačik.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Uvádza sa v ňom aj správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktorú uvedie predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Na to, aby mohol uvedený materiál uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady.

    Navrhujem, aby sme tento súhlas s jeho vystúpením vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Ešte vás chcem informovať, že minister životného prostredia požiadal o prerokovanie štyroch vládnych návrhov zákonov v druhom čítaní, ktorých je predkladateľom, budúci týždeň v piatok 21. októbra 2016 o 9.00 hodine. Sú to body 32 až 35 (tlače 192, 193, 194 a 155).

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 10. schôdze. Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Poprosím procedurálny návrh, pán poslanec Richard Vašečka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem, aby ste vzali z rokovania bod programu 51 (tlač 200), je to návrh novelizácie zákona o rokovacom poriadku. Mali sme skúsenosť z minulej schôdze, že to prinieslo veľké napätie, a nie je táto vec stále dohodnutá. Môžme sa venovať vážnejším veciam, nie tomu, čo momentálne, si myslím, že Slovensko nepotrebuje. Je to vec, ktorá sa týka celého parlamentu. Vyzývam vás, stiahnite ho, rokujme radšej mimo pléna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, mám procedurálny návrh, ktorý znie:

    "Navrhujem prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odsúdení fyzického násilia zo strany poslanca Národnej rady za stranu SaS Petra Osuského."

    Odôvodnenie:

    Dňa 11. júla 2016 poslanec Národnej rady pán Osuský fyzicky napadol občana pána Rudolfa Vaského len preto, že si dovolil mať iný názor, aj keď bol vyjadrený expresívne. Národná rada dňa 6. septembra 2016 neprijala hlasovaním návrh o tomto bode, ktorý predložil poslanec Kotleba. Ja tento návrh opätovne predkladám len z jedného dôvodu, aby sa zistilo, či nesúhlas s odsúdením pána poslanca Osuského súvisel s osobou predkladateľa pána Kotlebu, lebo jeho návrhy sa ignorujú, alebo väčšine poslancov nevadí, že poslanec NR SR facká na mítingoch radového občana, ktorý, ako som už spomenul, si dovolí mať iný názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o realizácii programu cezhraničnej spolupráce, v ktorom je riadiacim orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pre obdobie 2014 - 2020; ďalej aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o počte výziev a stave kontrahácií pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 vrátane informácie o počte vyhodnotených a podpísaných zmlúv; ďalej aby podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyhodnotení čerpania eurofondov za obdobie 2007 - 2013 podľa jednotlivých operačných programov vrátene vyhodnotenia čerpania kolekcie opráv a nezrovnalostí, nakoľko mali sme prísľub, že pán podpredseda vlády tento materiál...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Sú to teda dva návrhy, ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Tri. Ten prvý považujeme... Za každý osobitne hlasovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem.

    Pán poslanec Milan Uhrík.

  • Vážený pán predseda, chcel by som navrhnúť spoločnú rozpravu k bodom 74, čo je náš návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, a o bode 76, čo je návrh zákona Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu. Tieto dva návrhy zákonov sa vzájomne dopĺňajú, súvisia spolu a nadväzujú na seba, preto by bolo logické, aby sa o nich rokovalo spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem. Mám dva procedurálne návrhy.

    Navrhujem, aby predseda Národnej rady stiahol z navrhovaného programu rokovania body 26, 27 a 53, a ak nestiahne, tak navrhujem, aby podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku Národná rada rozhodla o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.

    Zdôvodňujem to tým, že o týchto troch bodoch nie je podľa môjho názoru možné rokovať podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa jeho výkladu, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor. Body 26 a 27 sú medzinárodné zmluvy, ktoré Národná rada už prerokovala na júnovej schôdzi, hlasovala o nich 15. júna a neschválila ich a podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 335 z 1. februára 2008 opakované hlasovanie o medzinárodnej zmluve nemá oporu v rokovacom poriadku Národnej rady. Teraz sme v rovnakej situácii.

    Keďže mám ešte jeden procedurálny návrh, tak sa hlásim ešte raz.

  • Ďakujem. Dobre, požiadame o prerokovanie ústavnoprávny výbor a dám hlasovať o vašom návrhu. Dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím, pán poslanec Dostál ešte doplní.

  • A druhý procedurálny návrh je, aby sa, aby sa o stanovisko ústavnoprávneho výboru požiadalo aj vo vzťahu k bodu 53, ktorý je návrhom novely zákona o dani z príjmov, ktorý predkladá skupina poslancov za SNS. Obsahovo ide o zhodný návrh s návrhom, ktorý na septembrovú schôdzu predložila skupina poslancov za SaS (tlač 220), o návrhu sa hlasovalo 21. septembra 2016.

    Podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci môžeme podávať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia návrh zákona. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 196 zo 16. mája 2011 vyplýva, že nemusí ísť o formálne a obsahovo totožný návrh zákona a pojem v tej istej veci je pre účely tohto ustanovenia potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona, teraz sme nepochybne v tej istej situácii.

    Takže nemôžeme o tom rokovať, lebo by to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže požiadam stanovisko o ústavnoprávny výbor v zmysle vašej iniciatívy a dám hlasovať o stiahnutí 26, 27, 53.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • To druhé je rozhodnutie o predložení ústavnoprávne... a to prvé je o tom, o čom dávame hlasovať, to je stiahnutie bodov. Tak?

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, páni poslanci, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Vašečku o stiahnutí návrhu č. 51, tlač..., rokovací poriadok.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 42, proti 75, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Návrh č. 2. Procedurálny návrh pána poslanca Borisa Kollára na odsúdenie násilia. Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, o návrhu, o návrhu pána poslanca Kollára na odsúdenie násilia pána poslanca Petra Osuského. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 35, proti 20, zdržalo sa 58, nehlasovali 10.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k 3 procedurálnym návrhom pána poslanca Simona. O prvom dávam hlasovať.

    Návrh ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o realizácii programov cezhraničnej spolupráce, ktorých je riadiacim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pre obdobie 2014 - 2020.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 58, proti 42, zdržalo sa 36, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Simona, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciou o počte výziev a stave kontrahácií pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 vrátane informácie o počte vyhodnotených a podpísaných zmlúv.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 56, proti 32, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Simona, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyhodnotení čerpania eurofondov za obdobie 2007 - 2013 podľa jednotlivých operačných programov vrátane vyhodnotenia čerpania korekcií, opráv a nezrovnalostí.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 56, proti 19, zdržalo sa 62.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, pokiaľ nie je všeobecný súhlas, o návrhu pána poslanca Uhríka o spojení spoločnej rozpravy k návrhu 74, 76. S uvedeným súhlasil aj pán poslanec Kollár.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, prosím vás, prosím, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu, ako som ho uviedol.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 103, proti 15, zdržalo sa 11, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh spojenia rozpravy 74, 76 spojili.

    Pristúpime k návrhu pána poslanca Osus..., pána poslanca Ondreja Dostála o spojení návrhov rokovať..., o stiahnutí návrhu bodov 26, 27, 53. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 53, proti 47, zdržalo sa 36, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Vo veci návrhu pána poslanca o prerokovanie tých dvoch návrhov v ústavnoprávnom výbore by som poprosil o vypočutie, § 146 rokovacieho poriadku hovorí, že na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Vzhľadom na uvedené dávam hlasovať o návrhu pána poslanca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 129, proti 3, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu 10. schôdze.

    Dávam hlasovať o programe schôdze ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme v zmysle uvedených zmien.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 120, proti 1, zdržali sa 14, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedený program 10. schôdze Národnej rady schválili.

    Podávam procedurálny návrh, aby sme tento týždeň vo štvrtok 13. októbra nerokovali z dôvodu konania štátneho pohrebu. Prosím vás o vyjadrenie. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že v informácii mandátového a imunitného výboru a o návrhu na voľbu poslancov za členov výborov budeme hlasovať ihneď po ich prerokovaní.

    Dnes budeme hlasovať o 17.00 hod., v ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy, vždy o o 11. 00 hod. a o 17. hod., pokiaľ Národná rada nerozhodne inak.

    Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby sa uskutoční v stredu 12. októbra 2016 po hlasovaní o 17.00 hodine.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru poslanca Richarda Rašiho, aby Národnej rade uvedenú informáciu podal.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 11. októbra predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic doručil podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 81a Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 30. septembra 2016.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vzal písomné rozhodnutie poslanca na vedomie rozhodnutím č. 288 z 30. septembra 2016, súčasne svojím rozhodnutím č. 289 z 3. októbra 2016 vyhlásil podľa § 71 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov o nastúpenie náhradníka.

    Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dňom 3. októbra 2016 podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nastupuje náhradník Ján Marosz narodený 18. júna 1978, bytom Podhorie.

    Po druhé. Vláda Slovenskej republiky vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pavlisa dňom 1. októbra 2016 za predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca Národnej rady podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545 sa uvedeným dňom neuplatňuje.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 292 z 3. októbra 2016 vzal uvedenú skutočnosť na vedomie a vyhlásil podľa zákona č. 180 o podmienkach výkonu volebného práva o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nastúpenie náhradníka.

    Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pavlisa podľa poradia uvedeného v zápisnici štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán nastupuje náhradník Vladimír Baláž, narodený 14. augusta 1958, bytom Banská Bystrica.

    Pri rozhodovaní o nastupovaní náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 291 z 3. októbra zobral na vedomie vyhlásenie Borisa Suska a vyhlásenie Rastislava Chovanca, že sa vzdávajú práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože vykonávajú funkciu štátnych tajomníkov ministerstva životného prostredia a ministerstva hospodárstva. Ďalším náhradníkom je teda Vladimír Baláž. Následne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutiami z 3. októbra č. 290 a 293 požiadal mandátový a imunitný výbor o preskúmanie a dodržania podmienok nastúpenia náhradníkov podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a aby som podal Národnej rade informáciu o nastúpení náhradníkov.

    Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s rozhodnutiami predsedu Národnej rady, s písomným rozhodnutím Daniela Lipšica o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady a s písomnými vyhláseniami pánov Borisa Suska a Rastislava Chovanca o vzdaní sa práva a nastúpenia náhradníkov na neuplatňovaný mandát. Mandátový a imunitný výbor vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 11. októbra 2016 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. podľa § 2 ods. 3 písm. s) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že:

    – mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica zanikol podľa čl. 81a písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na základe doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa poslaneckého mandátu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňom 30. septembra 2016;

    – mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pavlisa sa neuplatňuje podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545 Z. z. jeho vymenovaním za predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky dňom 1. októbra 2016;

    2., že podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami č. 289 a č. 292 z 3. októbra 2016 vyhlásil nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 nasledovne:

    – na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nastupuje dňom 3. októbra 2016 náhradník Ján Marosz, narodený 18. júna 1978, bytom Podhorie;

    – na neuplatňovaný mandát poslanca Pavla Pavlisa za stranu SMER - sociálna demokracia nastupuje dňom 3. októbra 2016 náhradník Vladimír Baláž..."

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále, páni poslanci.

  • "... narodený 14. augusta 1958, bytom Banská Bystrica."

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem predsedovi mandátového a imunitného výboru za podanie informácie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 129 poslancov, za 129 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Teraz prosím pánov Jána Marosza a Vladimíra Baláža, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k

    sľubu poslancov.

    Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím pánov Jána Marosza a Vladimíra Baláža, aby postupne pristúpili pred rečnícke miesto a zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

    Prosím teraz podpredsedu Národnej rady pána poslanca Bélu Bugára, aby prečítal text sľubu, zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

    Ďakujem.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie:

    "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Pán poslanec.

  • Ďakujem. Prosím, páni poslanci, zaujmite svoje miesto v rokovacej sále. Želám pánom poslancom veľa úspechov v práci v Národnej rade.

    V rokovaní pokračujeme

    návrhom na voľbu poslancov za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady.

    Návrh, ktorý máte rozdaný ako tlač 287, bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov klubu poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia a za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ďakujem. Konštatujem, že nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Dávam hlasovať o návrhu, ako ho máte v tlači 287.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 131 poslancov, za 130, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 188. Spoločná správa výborov má tlač 188a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále.

    Poprosím, pán poslanec, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám poprial príjemné popoludnie.

    Predloženým vládnym návrhom zákona navrhujeme ustanoviť minimálne valorizačné percento na výpočet pevných súm zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov, resp. niektorých úrazových dávok v roku 2017 na úrovni 2 %. Dôvodom tohto opatrenia je vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, čo vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Na ilustráciu, pri zachovaní súčasného právneho stavu by bola pevná suma zvýšenia nekráteného starobného dôchodku vo výške 1,4 eura. Aplikáciou minimálneho valorizačného percenta bude tento dôchodok zvýšený na 8,20 eura. Zabezpečí sa tak zvyšovanie dôchodkových dávok, dôchodcovskou verejnosťou ďaleko viac akceptovaný.

    Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci boli k vládnemu návrhu zákona predložené dva pozmeňujúce návrhy. Predmetom prvého pozmeňujúceho návrhu je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity. Zároveň sa navrhuje zvýšenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok, t. j. nemocenského, materského, ošetrovného a vyrovnávajúcej dávky.

    Druhým pozmeňovacím návrhom je stanovenie konkrétnych súm zvýšenia dôchodkových dávok a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 vzhľadom na to, že od 6. septembra tohto roku je známy údaj o medziročnom raste priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok tohto roku. Ak by bol tento pozmeňovací návrh prijatý, nebolo by potrebné vydávať osobitné opatrenie, ktorým sa každoročne deklarujú sumy zvýšenia vyplývajúce z mechanizmu valorizácie uvedeného v zákone. Vzhľadom na opodstatnenosť oboch návrhov, odporúčam tieto pri hlasovaní podporiť.

    Predmetom diskusií tak v prvom čítaní, ako aj vo výboroch bola aj otázka valorizácie minimálneho dôchodku. Už v úvodnom slove chcem zdôrazniť, že nevidíme racionálny dôvod na zvýšenie sumy minimálneho dôchodku rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú dôchodkové dávky a niektoré úrazové dávky. Samotný mechanizmus určenia sumy minimálneho dôchodku predstavuje zvýšenie starobného a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, a to v oveľa - v úvodzovkách - štedrejším spôsobom, ako je nastavený mechanizmus valorizácie. Dôvodom je odlišný účel minimálneho dôchodku, ktorým je stanoviť minimálnu hranicu dôchodkového príjmu dôchodcom, ktorí pracovali väčšinu svojho produktívneho života a napriek tomu sú v starobe ohrození pádom do hmotnej núdze.

    Výpočet hranice minimálneho dôchodku je preto naviazaný na životné minimum a spolu so životným minimom sa aj valorizuje. Ak má teda byť zachovaná podstata minimálneho dôchodku, neodporúčam podporiť prípadné zmeny k predloženému návrhu zákona, ktorých obsahom by bola valorizácia minimálneho dôchodku.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru pre sociálne veci predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení prerokoval v riadnom termíne túto správu.

    Národná rada číslom, uznesením č. 175 z 8. septembra pridelila tento návrh takisto ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a gestorským výborom je výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne, žiadne iné návrhy.

    Vládny návrh zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odporučil Národnej rade schváliť aj ústavnoprávny výbor, aj výbor pre financie, rozpočet a menu a aj výbor pre sociálne veci. A preto v rámci, v rámci ods. 3 v bode spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré boli s gestorským stanoviskom, alebo stanoviskom gestorského výboru, schváliť.

    Spoločná správa výboru alebo výborov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 21 zo 6. októbra.

    Týmto uznesením výbor poveril mňa za spoločného spravodajcu s odporúčaním schváliť tento návrh zákona.

    Takže poprosím, a, pán predseda, otvorte rozpravu. A hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub SaS pána poslanca Jozefa Mihála.

    Vzhľadom na to, že sa prihlásil so rozpravy prvý pán spravodajca, poprosím, pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

    Už s avizovaným zvýšením vymeriavacieho základu pre sociálne, sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok, vychádzam z premisy, že nejaké zmiernenie povedzme ľudí, ktorí majú väčší, väčší príjem, znamená to v dnešnej situácii, že ľudia, ktorí, ktorí by platili potencionálne zo 7-násobku priemernej mzdy, dnes by v podstate mali výpočet dôchodku len z 3-jnásobku priemernej mzdy a pri solidarite, ktorá je dnes zákone o prvom pilieri o sociálnom poistení, to dokonca vychádza 2,3-násobok, čo znamená, že trojnásobne by platili viac ako to, čo by bol reálne výpočet dôchodku pre týchto ľudí.

    Práve preto hľadáme nejaké kompenzačné riešenia a to je vlastne filozofia na to, aby ten pomer, ktorý je dnes 68 %, ktorý je 32 %, je skrátený zvrchu a zospodu, teda ľudia, ktorí zarábajú priemer a podpriemerný príjem alebo teda majú osobný mzdový bod číslo pod 1, by mali mať, mali mať nie, mali mať pridané 20 %. Preto chcem, aby dnešný stav bol základom stavu teda budúcej solidarity v rámci I. piliera.

    Prečítam tento pozmeňujúci návrh

    V čl. I sa pred doterajší text vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:

    1. V § 63 ods. 3 písmeno d) znie: „d) 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.“

    2. V § 63 ods. 3 sa vypúšťajú písmená e) a f).

    3. V § 63 ods. 4 písmeno d) znie: „d) 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %.“

    4. V § 63 ods. 4 sa vypúšťajú písmená e) a f).

    Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhované body nadobudli účinnosť od 1. januára 2017.

    Myslím, že som už zdôvodnil ako tento pozmeňujúci návrh dostatočne.

    A podávam aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v podstate dnes upresňuje to, čo prešlo v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe gestorského výboru pre sociálne veci. Čiže upresnenie výpočtu, výpočtu teda náhrad aj pre zamestnávateľa, teda platenia v rámci 10 dní, čiže týka sa to nemocenského poistenia. Čiže tým jednoducho sa zrovnáva systém aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľa. Myslím si, že je to korektné riešenie.

    Čiže čl. II, čítam pozmeňujúci návrh:

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II

    Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení takto:

    V § 8 ods. 7 sa slová „1,5-násobku“ nahrádzajú slovom „2-násobku“.

    Doterajší čl. II sa v súvislosti s vložením nového článku primerane preznačí.

    Doterajší čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný nový čl. II nadobudol účinnosť od 1. januára 2017.

    V súvislosti s vložením nového článku sa v názve vládneho návrhu zákona na konci pripájajú tieto slová: „a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    Myslím si, že aj, aj tento návrh som zdôvodnil už teda v tom predslove. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenie faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem. K tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som, mimochodom, podpísal, by som rád, ak stihnem, povedal pár poznámok.

    Tá zmena pri redukcii, antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu vlastne prospeje všetkým tým, ktorí majú vysoký, vysoký priemerný osobný bod, vyšší ako 1,25.

    To odôvodnenie, že je to určitá kompenzácia za to, že sa maximálny základ zdvihne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, ale neobstojí, a to preto, pretože takto sa vlastne zlepšia oproti súčasnej právnej úprave dôchodky tým, ktorí zarábajú nad 1,25-násobok priemernej mzdy. Čiže pre zjednodušenie cez 1 100-1 200 eur. Tí, ktorí sú postihnutí alebo budú postihnutí zvýšením maximálneho základu, to sú tí, ktorí zarábajú okolo 5-, 6-, 7-tisíc eur, a tým to môže byť, tým to, samozrejme, tiež pomôže, ale pomôže to vlastne všetkým tým, ktorí zarábajú nad 1 200, ktorí na druhej strane poškodení nie sú. Čiže to vyrovnanie tej kompenzácie tam jednoducho nesedí na 100 %, ale čiastočne je tam nejaký prekryv tej kompenzácie.

    A zároveň vlastne je tam ale druhá vec a to je vlastne to, že tým dôchodcom, ktorým vychádza priemerný osobný mzdový bod pod 1, sa už nebude vylepšovať o 0,22, ale bude sa vylepšovať vlastne len o 0,20. Čiže oni vlastne doplatia, doplatia na tieto zmeny zvyšovania maximálneho základu svojím nižším dôchodkom v budúcnosti. A to je také trošku čudné.

    A ďalej chcem povedať, že takto to odôvodňovať, že v budúcnosti budete mať taký a taký dôchodok, tiež neobstojí, pretože teraz sa budú platiť tie vyššie odvody, ale keď ten tridsiatnik IT-čkár, ktorý zarába 5-tisíc eur, pôjde o 30-40 rokov na dôchodok, no bohviečo vtedy bude, ako bude vyzerať zákon o sociálnom poistení.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa... á, reakcie na vystúpenie pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Čiastočne súhlasím s pánom, s pánom poslancom Mihálom. Áno, ja som nehovoril, že len pre tých bude, bude pre všetkých tých ľudí, ktorí zarábajú, ale majú priemerný osobný mzdový bod nad 1,25. Hovorím stále o nejakej čiastočnej kompenzácii tohto celého riešenia. A myslím si, že určite aj tou solidaritou alebo tou solidarizáciou prispelo to, že sme, že sme zaviedli po 20, viac jak 20 rokoch minimálny dôchodok, a to je nejakou tiež ďalšou kompenzáciou pre tie najnízkopríjmové skupiny. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistuje fakt, že priemerný zárobok alebo minimálna mzda je na úrovni 50 % priemerného zárobku, aby sme sa, aby sme sa vysporiadali s problematikou hmotnej núdze a možno aj minimálnymi dôchodkami. Takže toľko na poznámku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jozef Mihál.

    Poprosím, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, dovolil som si prihlásiť sa do rozpravy k tomuto, k tejto vládnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá pôvodne mala byť vylepšením valorizácie dôchodkov, ale začala sa tu vlastne odohrávať dosť veľká dráma, pretože prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vážneho podaného na sociálnom výbore minulý štvrtok tu sledujeme dosť závažné zvyšovanie odvodov dobre zarábajúcich najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov a na to treba primerane reagovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedom.

  • Danko, Andrej, predseda NR SR

    Poprosím vás, pán poslanec Osuský, netelefonujte v sále.

    Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

  • No, ja mám pripravené dva pozmeňovacie návrhy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom najskôr prednesiem znenie týchto dvoch pozmeňovacích návrhov a potom ich odôvodním a celkovo teda vyjadrím svoj názor na legislatívny proces a predmetnú novelu zákona o sociálnom poistení.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týka valorizácie minimálnych dôchodkov.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188):

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý sa znie:

    1. V § 82b) ods. 1 sa slová "136 %" nahrádzajú slovami "140,14 %“.

    V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu a toto prečíslovanie sa premietne do čl. II o účinnosti.

    Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2017.

    Návrh odôvodním neskôr.

    Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zvýšenia denného vymeriavacieho základu na určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II

    Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:

    V § 8 ods. 7 sa slovo „1,5-násobku" nahrádza slovom "2-násobku".

    Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.

    Účinnosť článku II sa navrhuje 1. januára 2017, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

    Tu poviem pre korektnosť, že fakticky úplne rovnaký pozmeňujúci návrh predniesol pred pár minútami kolega spravodajca pán Burian.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k procedúre, ktorú, teda chcem navrhnúť procedúru, procedurálny návrh a ten, asi viete, aký bude znieť. Navrhujem, aby bol tento zákon vrátený navrhovateľovi na prepracovanie v súlade s rokovacím poriadkom. A v prípade, že tento návrh nebude odsúhlasený, ďalej navrhujem, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania Národnej rady.

    Odôvodňujem to tým, že na poslednú chvíľu boli do návrhu predložené závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, a takéto závažné zmeny, ktoré majú veľké dopady na ekonomiku a zamestnanosť, podľa môjho názoru nie je možné robiť takýmto spôsobom. Samozrejme, rešpektujem právo každého poslanca na predloženie pozmeňovacích návrhov. Ja sám predsa predkladám pozmeňovacie návrhy, ale tieto zmeny by mali korektne prejsť celým legislatívnym procesom od A po Z. To znamená, to znamená, bude férové, ak sa zákon znova preberie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nemu mohli dotknúť subjekty, ktoré sa pripomienkového konania môžu zúčastniť, aby prešiel tripartitou, aby sa k tomuto navrhovanému zvýšeniu vymeriavacích základov mohli vyjadriť zamestnávatelia, ale aj odborári, lebo môže to znížiť zamestnanosť na Slovensku a, samozrejme, aby tento návrh kompletne, tak ako ho teraz vnímame, aby prešiel vládou Slovenskej republiky, aby sa k tomu vyjadrila vláda a jej jednotliví ministri. Takže to sú teda procedurálne návrhy na vrátenie zákona predkladateľovi, resp. stiahnutie z parlamentu.

    Ďalej chcem navrhnúť, ak sa predsa len bude pokračovať v rokovaní, aby sa hlasovalo v prípade spoločnej správy, poprosím pekne, takto. Pokiaľ ide, spoločná správa má štyri pozmeňovacie návrhy, štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh obsahuje tri body. Prvý a druhý, pripomínam, že znamenajú zvýšenie nemocenskej, materskej, ošetrovného, vyrovnávacie dávky z potenciálne 1,5-násobku priemernej mzdy pri tom výpočte na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže navrhujem, aby sa o prvom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy a o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.

    Ďalej navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňovacom návrhu č. 1 o treťom bode, ktorý prináša to zvýšenie maximálnych základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, čiže to je prvý pozmeňovací návrh, tretí bod;

    a ďalej aby sa spoločne hlasovalo o zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch v druhom, v treťom a v štvrtom.

    Verím, že to je takto procedurálne možné, pán predseda, študoval som si rokovací poriadok a myslím si, že to zakázané takto nie je, nie je. A prečo to takto chcem? Preto, lebo je veľký rozdiel hlasovať o pozitívnom návrhu na zvýšenie materskej, nemocenskej a veľký rozdiel je súčasne v jednom balíku hlasovať o zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. To je snáď logické, a to snáď uznáte. Snáď tušíte, že o tých prvých dvoch bodoch budem ja osobne hlasovať a odporúčať pozitívne, ale o tom treťom bode budem hlasovať a odporúčať hlasovať negatívne. Čiže preto žiadam, aby sa to hlasovanie takto rozdelilo.

    Čiže ešte raz. Prvý pozmeňovací návrh, bod 1 a 2, prvý pozmeňovací návrh bod 3 a potom pozmeňovacie návrhy druhý, tretí, štvrtý. Čiže tri hlasovania o spoločnej správe. Poprosím a požiadam, aby to bolo takto.

    Dobre. Poďme teraz zaradom k jednotlivým problémom, ktoré táto novela rieši, a keď započítame pozmeňovacie návrhy, chce riešiť.

    Valorizácia dôchodkov. V prvom rade mi vadí, že vláda a minister práce myslí len na poberateľov dôchodkov, či starobných, alebo predčasných starobných, invalidných, sirotských, vdovských, úrazových dávok, keď k tomu pridáme aj ďalší zákon, ktorý máme na tomto rokovaní, tak myslí aj, aby som to pre korektnosť pripomenul, aj na opatrovateľov, ktorí opatrujú ZŤP osoby, tam sa teda zvyšuje opatrovateľský príspevok nadviazaný na životné minimum, mimochodom. Čiže to je druhá zmena, ktorá pozitívne zasiahne určitú skupinu občanov Slovenskej republiky.

    No ale pýtam sa, kde sú ostatní. A ako sa obvykle zvyknem pýtať, pýtam sa, kde sú mladé rodiny. Kde a kedy bude konečne zvyšovanie rodičovských príspevkov? 203 eur 20 centov máme tri roky, 2014., ’15., ’16., a ak nič neurobíme, napr. v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom roka, tak rok 2017 bude štvrtý rok v poradí, kedy bude rodičovský príspevok 203,20. Môžeme sa sporiť, či tá suma je vysoká alebo nízka, zrejme s výsledkom, že je to málo. Ale fakt je ten bez akéhokoľvek sporenia alebo hádania sa, že štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšuje ani o jeden jediný cent. Nie o 1,90 eur ako dôchodky a zvýšme o 8,20. Ale ani o jeden jediný cent.

    Dôvody, prečo by sme na mladé rodiny mali myslieť, je zbytočné rozvádzať. To by som nosil vodu do mora. Podobne sa nezvyšujú už štvrtý rok prídavky na deti. Pokiaľ ide o daňové výhody, už štvrtý rok sa nezvyšuje daňový bonus. Čiže tieto tri jednoduché, ale zrozumiteľné spôsoby štátnej pomoci rodinám a zvlášť mladým rodinám štyri roky po sebe na rovnakej výške. Čiže je fajn, že sa myslí na dôchodcov alebo na opatrovateľov, konečne sa myslí aj na opatrovateľov. Ale pýtam sa, prečo sa nemyslí na rodiny. Prečo sa nezvyšujú tieto príspevky? Čiže je to pozitívna diskriminácia dôchodcov, ale na ostatné skupiny ľudí sa nejako zabúda.

    Pokiaľ ide teda o valorizáciu dôchodkov, pán minister, jasne ste teraz povedali v úvodnom slove – a bolo to veľmi, pre mňa to bolo veľmi zrozumiteľné a verím, že aj pre ostatné kolegyne, kolegov –, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Jasne ste to povedali, zrozumiteľne, aj ste to odôvodnili prečo. Odôvodnili ste to tým, že sú vlastne naviazané na životné minimum, a keďže to nerastie, potom nejako sú naviazané tie rodičovské príspevky na životné minimum, ak to nerastie, tak nebudú, nebudú rásť ani minimálne dôchodky. Čiže dôchodca, ktorý poberá povedzme normálny dôchodok, 350 eur, 400-450 eur, bude mať dôchodok zvýšený o 8,20, ale dôchodca, ktorý má ten nízky minimálny dôchodok, povedzme 300-eurový alebo tá najnižšia suma je 269,50 momentálne, tak nebude ho mať zvýšený ani o jeden jediný cent, lebo je to naviazané na životné minimum, a to je svätý grál. Tak to meniť nebudeme. Podobne ako pri tých rodičovských príspevkoch, znova sa opakujem.

    Pani kolegyňa Vaľová, verím, že na mňa budete reagovať faktickou poznámkou a že sa mi ospravedlníte, keď ste ma minulý mesiac na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady označili pomaly za podvodníka, že tu niečo rozprávam o minimálnych dôchodkoch, lebo tie sa predsa tiež budú zvyšovať. Nebudú sa zvyšovať. Je to, dúfam, jasné. Nebudú sa zvyšovať. Neviem, či ste s tým spokojná s vašimi ďalšími kolegyňami a kolegami zo SMER-u, ktorí teda hovoríte, že zastávate chudobných ľudí, chudobných dôchodcov, nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky. To je fakt. To je holý fakt.

    Je teda čudné, že o tom hovorím práve ja, ťažký pravičiar, ktorého predsa vôbec nezaujímajú dôchodcovia a dupľom nie tí chudobní, ale zastávam predsa záujmy rôznych finančných skupín a podnikateľov, tak predstavte si, na počudovanie, ja sa zastávam tejto skupiny dôchodcov, ktorí poberajú minimálne dôchodky. A tak, ako ste počuli pred pár minútami, predniesol som pozmeňujúci návrh na to, aby sa zvýšili o tých 8,20 aj minimálne dôchodky. Pán minister vás v úvodnom slove vyzval, aby, keď takýto návrh príde, lebo tušil, že ho prinesiem, aby, keď takýto návrh príde, aby ste zaň nehlasovali. Som zvedavý, či poslúchnete vášho ministra a nebudete hlasovať za to, aby sa aj minimálne dôchodky, tie 300-eurové dôchodky zvýšili o 8,20. Ak nezahlasujete za môj návrh, tak tie minimálne dôchodky zostanú bez zmeny aj po novom roku. Ten, kto poberá 269,50, bude po Novom roku poberať, hádajte koľko, 269,50! Ten, kto poberá 300 eur, hádajte, koľko bude poberať po Novom roku. Odpoveď je 300 eur. Podpíšete sa pod takúto nespravodlivosť voči tejto skupine dôchodcov, ktorí najviac potrebujú pomôcť. Veď si prečítajte dôvodovú správu, ktorú napísali úradníci ministra práce na ministerstve. V tej dôvodovej správe sa dočítate, že vzhľadom na to, že tie dôchodky rastú pomaly, lebo sú naviazané na rast cien a tie nerastú, tie stagnujú, tak treba tým dôchodcom pomôcť týmto spôsobom. Tak sa teda pomôže, ale nepomôže sa tým, ktorí poberajú minimálne dôchodky a ktorí tú pomoc potrebujú najviac.

    A teraz, aby bolo jasné nielen politicky, ale aj zrozumiteľne z hľadiska zdravého rozumu a vecne z hľadiska zákona, viete, ako sa valorizujú tie štandardné starobné dôchodky podľa platného zákona, keby nebola táto mimoriadna zmena? Od 1. januára 2017 sa pôvodne mali starobné dôchodky valorizovať ako mix zmiešaný, zistený na 90 % z rastu spotrebiteľských cien, to vlastne znamená z rastu životného minima, lebo rast životného minima je naviazaný na rast spotrebiteľských cien. A z 10 % do toho mali vstupovať, mal vstupovať rast priemernej mzdy. A k 1. 1. 2018, pozrite si zákon, je valorizácia starobných dôchodkov nastavená tak, ako budú rásť medziročne ceny, tzv. dôchodcovská inflácia. Čiže ten rast dôchodkov, tých normálnych dôchodkov, starobných dôchodkov je naprojektovaný tak, aby bol naviazaný na rast cien, na infláciu. To inak znamená, lebo je to to isté, je naviazaný na rast životného minima, kolegyne a kolegovia. Na nič iné.

    A teraz vlastne čo sa tu deje? Mimoriadnym spôsobom sa idú o 8,20 zvýšiť starobné dôchodky, ktoré sú de facto naviazané na životné minimum na 90 %, na budúci rok to už bude na 100 % a minister tu bude obhajovať to zvýšenie tých starobných dôchodkov, lebo to je nejako, a minimálne dôchodky zvyšovať netreba, lebo tie sú naviazané na životné minimum. Všetky dôchodky sú de facto podľa zákona naviazané na životné minimum. Aj starobné, aj minimálne, len je to trošičku technicky inak napísané. Keď nad tým porozmýšľate, tak na to prídete.

    Čiže ak je tu logika taká, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nemusia, lebo sú naviazané na životné minimum, tak ja takúto logiku odmietam, pretože de facto sú nám životné minimum, na rast životného minima dnes naviazané riadne starobné dôchodky, a tie sa zvyšujú.

    Keby vám to nestačilo ako argument, tak sa, prosím vás, pozrite do ďalšieho zákona, ktorý tu má minister Richter, je to niekde bod 47, ak sa nemýlim, tie, ten zákon o kompenzáciách, kde sa zvyšuje, kde sa zvyšuje opatrovateľský, príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie je totižto dnes naviazaný na životné minimum tak, že je daný ako 111,32 % životného minima. Keby minister tento zákon do parlamentu nepriniesol, keby sa touto témou nezaoberal, tak by opatrovateľský príspevok, tých 111,32 %, zostal aj taký istý aj na budúci rok, a keďže sa životné minimum nezvyšuje, nezvyšoval by sa ani príspevok na opatrovanie. Ale pán minister, za čo mu treba poďakovať, aspoň že sčasti zvyšuje príspevok na opatrovanie. No a pretože životné minimum nerastie a tak ďalej. No a ako ho zvyšuje? Presne tak, ako ste pred chvíľkou počuli v mojom pozmeňovacom návrhu. Zvyšuje ho tak, že to percento 111,32 životného minima zvyšuje na 125 % životného minima, aby takto dosiahol zvýšenie príspevku na opatrovanie. Moje riešenie ste počuli.

    Navrhujem, aby sa minimálny dôchodok, ktorý je dnes 136 % životného minima, zvýšil na 140,14 životného minima. A prečo práve takto čudne, o 4,14 %? No preto, lebo keď si vyrátate 4,14 % zo sumy životného minima, tak vám to vyjde po zaokrúhlení na 8,20. Veľmi, veľmi jednoduché. Tak ja neviem, či ešte treba ďalej a ďalej hovoriť o argumentoch, znova a znova opakovať, že to zvýšenie akýchkoľvek dávok by sme mali zvažovať najmä v prípade tých, ktorí ich najviac potrebujú, ktorí sú najcitlivejšia a ohrozená skupina chudobou. Ja používam vašu rétoriku normálne. Počúvate ma? Čiže tou chudobou sú ohrození nie dôchodcovia, ktorí majú 400-, 500-, 700-eurové dôchodky, ale tí, ktorí majú 270- alebo 300-eurové dôchodky. Je tu jednoduchý spôsob, ako zabezpečiť, aby sa aj tieto dôchodky zvýšili. Aj vám poviem aký. Taký, že pri hlasovaní za môj pozmeňovací návrh číslo jedna dáte "za". Vopred vám za to ďakujem, aj keď vám neverím, že to spravíte, lebo stranícka disciplína je, je dôležitejšia ako zdravý rozum, svedomie a spravodlivosť. Toľko k valorizácii.

    No a teraz sa poďme pozrieť na to zvyšovanie odvodov. Už som to spomínal pred pár minútkami. Ozaj, zmestím sa do limitu 30 minút? Tak rozmýšľam. Neviem? Veď ma zastavte, pán predseda, pán predsedajúci, ak teda sa vám bude javiť, že treba.

  • Reakcie z pléna.

  • No, som, som za klub, takže to by malo byť 30 minút. Dobre. Pardon, za toto zdržanie. Strácame čas. Takže k tomu zvyšovaniu odvodov. Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký, neprimerane vysoký. O čom sa chceme baviť? Veď to malo byť na budúci rok 4 415 eur. To je pomaly dvakrát toľko ako oficiálny poslanecký plat. Nestačí to? Vy ho teda chcete zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, to je 6 181 eur na budúci rok, 6 181 eur na budúci rok. Hovoríme, prosím vás pekne, nie o daniach, ktoré nemajú stanovený strop pri výpočte, hej. Daň nemá stanovený strop pri výpočte. Ale základnou logikou platenia poistného, poist..., do poistných fondov takéhoto poistného je, že pri tom poistnom vždycky je stanovený nejaký primeraný maximálny základ, aby sa tá určitá solidarita, ktorá sa prejavuje pri platení odvodov, u tých bohatších prejavila, ale rozumným spôsobom. Aby sa teda, ľudovo povedané, nestalo to, že toho bohatého vyplašíme, a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka, nám ujde z toho hniezdočka. Totižto takéto zvýšenie odvodov, to naozaj, to nie sú žarty. Netýka sa to desaťtisícov alebo státisícov ľudí. Je to, ako som počul ministra zdravotníctva Druckera, vraj okolo 15-tisíc ľudí, ja neviem. A, mimochodom, to je práve aj jeden z problémov, ako, ako sa môžu takéto zásadné veci len tak mirnix-dirnix predložiť, keď my nepoznáme dopady. Keby to išlo v súlade so štábnou kultúrou cez celý proces, keby to išlo cez ministerstvo, tak by sme pekne videli v dôvodovej správe v doložkách vplyvov, koľko ľudí sa to dotkne, aký to bude mať výnos pre rozpočet, či štátu, alebo Sociálnej poisťovne, čo to bude vlastne znamenať, aké to bude mať dopady.

    No takto príde kolega Vážny vo štvrtok na výbor, šup, poďme, schváli sa mu to a predpokladám, že dneska o piatej sa o tom zahlasuje a za päť dní je vec vybavená. Veď takto sa to, prosím vás, nesmie robiť. To je neférové. Neviem, či vás netrápi v tomto svedomie, jednak to zvyšovanie, ale jednak to, že vlastne k tomu nemôže byť poriadna diskusia. Ja tu teraz niečo poviem, bolo nejakých pár článkov v novinách, možno sa ešte niektorý z kolegov pridá a sme skončili a vybavené. A zrazu, zrazu ľudia, ktorí zarábajú tých 5-6-tisíc eur, zistia, že pre nich je naozaj najlepšie riešenie zdvihnúť sa a ísť robiť do Česka napríklad. A viete prečo do Česka?

    Pre vašu informáciu vám poviem, aké sú parametre z hľadiska sociálnych odvodov v Českej republike.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy viete, ale možno ostatní nevedia. Takže pre tých, ktorí zodpovedne stlačia za takýto pozmeňovací návrh, chcem im vysvetliť, ako to funguje v Českej republike. V Českej republike je momentálne v českých korunách maximálny mesačný základ 108-tisíc českých korún, čo pri prepočte je približne 4-tisíc eur, hej, približne 4-tisíc eur. Čiže je to ešte o niečo menej, ako je to teraz u nás. Ale zas na druhej strane tá filozofia je taká, ako bola doteraz, nie, my sme mali vlastne päťnásobok, pozor, Česi majú teda štvornásobok priemernej mzdy, akurát, že tá priemerná mzda je u nich vyššia ako na Slovensku. Ešte sme ich v tomto nedobehli. Čiže Česi majú princíp štvornásobok priemernej mzdy, čo činí okolo 4-tisíc eur, podľa toho, akým si to kurzom prerátate, na mesiac. My máme teraz päťnásobok priemernej mzdy, čo je 4 290 v tomto roku, na budúci by to bolo 4 415. A my teda navrhujeme, aby sme išli na sedemnásobok priemernej mzdy. Čiže to budeme ďaleko, ďaleko pred Čechmi, ak to mám takto škaredo povedať.

    A aký je v Čechách, pre zaujímavosť, živnostníci, počúvajte a chystajte sa do Čiech, minimálny základ v Čechách? Teda aký je u nás? U nás je momentálne 429 eur, na budúci rok bude tých 441,50. V Čechách je pre živnostníkov, ktorí to robia ako svoj hlavný džob, 250 eur približne, 6 752 českých korún, čiže približne 250 eur. 250 eur! U nás bude 441,50. Cítite ten obrovský rozdiel? Počujete tých živnostníkov, ako teraz dupkajú nohami, rušia živnosti, nielen kolega Jurzyca a Matovič, ale aj ďalší budú rušiť živnosti a budú utekať do Čiech? Toto chcete?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán Šuca, čo na to hovoríte? V Čechách treba živnostníčiť. Možno ani nebudú problémy s kolegom Matovičom a Jurzycom pri posudzovaní, či porušujete ústavný zákon a podobne. Prepáčte, že si robím takto srandičky, ale toto sú, prepáčte mi, naozaj to by som nemal, toto sú veľmi vážne veci.

    Zoberte si do úvahy, v Čechách minimálny základ 250 eur, maximálny 4-tisíc. U nás minimálny základ na budúci rok 441, maximálne 6 181. Však čo? My sme Jánošíci! V Čechách, v Čechách majú to, čo my sa snažíme, chytiť psa či líšku za chvost pri používaní tej finty, schodovitý príjem, majú to vyriešené tým, že ten základ sa pri zamestnancoch sleduje kumulatívne ročne, v ročnom vyjadrení. Čiže toto je veľmi zaujímavý princíp a znamená, že ak u nás napríklad nejaký zamestnanec má v nejakom mesiaci vyplatených povedzme 10-tisíc eur, nejakú odmenu dostane, tak vlastne platí len z toho maximálneho základu, ktorý teda bude 6 181 eur. Ale v Čechách to funguje tak, že sa mu ten príjem vlastne spočítava od začiatku roka kumulatívne a sleduje sa, či kumulatívne neprekročil ročný základ. Čiže ten ročný základ je nižší, výrazne nižší ako u nás. Ale na druhej strane je to spravodlivejšie aj v tom, že tie skokovité príjmy - slabý mesiac, silný mesiac - sa týmto odchytia, a takáto finta sa v Čechách použiť jednoducho nedá. Na Slovensku sa dá a bude sa vždycky dať, pokým nezmeníme systém.

    Tak napríklad ja som bol zvedavý, či táto vláda, či pán minister začne rozpracovávať ročné zúčtovanie pri sociálnom poistení, lebo to by, to by znamenalo kompletné a korektné riešenie so všetkými pre a proti, ale hlavne systémové riešenie, voči ktorému by som ja neprotestoval. Práve naopak, by som ho určite privítal. No ale kdeže!

    Namiesto toho, aby sa tá spravodlivosť dosiahla tým, že sa zavedie ročné zúčtovanie v sociálnych odvodoch, namiesto toho my tu budeme zvyšovať maximálne základy, lebo pán minister s kolegom riaditeľom Sociálnej poisťovne si myslia, že takto lepšie postihnú tých, ktorí majú raz do roka nejakú vysokú odmenu. To je jednoducho neférový prístup k tým, ktorí zarábajú za tú svoju drinu, častokrát dva-tri úväzky, dva-tri úväzky nie, to beriem späť, ktorí pracujú cezčasy, ktorí skrátka sú vysoko vzdelaní a tú svoju vysokú mzdu si zaslúžia.

    Takže... A, mimochodom, v Čechách sú nižšie sadzby. V Čechách sa na sociálne poistenie platí 31,5 %, na Slovensku 34,6. Čiže o 3 % máme ešte vyššie sadzby do Sociálnej poisťovne pri tom všetkom.

    Pokiaľ, teda ak to uzavriem, túto časť, pokiaľ ide o návrh na zvýšenie na sedemnásobok priemernej mzdy, tak jednoznačne proti, proti a ešte raz proti. Ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, tak z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja osobne budem hlasovať proti celému zákonu. Nech ma žiadny dôchodca neobviňuje, že som mu nedoprial 8,20, ale nie som schopný hlasovať za zákon, v ktorom bude presadené zvýšenie maximálneho základu na sedemnásobok priemernej mzdy. To sa na mňa nehnevajte.

    Ďalšia vec sú tie nemocenské dávky, kde sa teda zvyšuje strop pri výpočte nemocenskej dávky denného vymeriavacieho základu z pôvodného 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže pre lepšiu názornosť, pokiaľ by sa v roku 2017 niekto pobral na nemocenskú alebo by ošetroval dieťa, alebo išiel na materskú, tak pôvodne sa pri vysokých, vyšších príjmoch mala tá dávka vypočítavať, najviac ako keby niekto zarábal 1 324 eur mesačne, ale teda pri tejto zmene sa bude ten jeho príjem zarátavať až do výšky 1 766 eur mesačne. Čiže, zjednodušene povedané, pri dobre zarábajúcich zamestnancoch, zamestnankyniach tieto dávky stúpnu v podstate o tretinu, čo je teda pozitívne, pretože to nie je nejaký darček tým ľuďom. Tí ľudia si platia odvody z toho príjmu. Čiže niekto si platí povedzme odvody z 2-tisíc mesačne. Doteraz by sa mu započítavala nemocenská dávka, ako keby si platil len z 1 324. Po novom sa mu zaráta, ako keby si platil z 1 766. On si platí z 2-tisíc. Čiže to nie je žiadny dáreček týmto ľuďom. To je len to, že sa im vlastne menej zoberie oproti tomu, čo sa im bralo doteraz. Takže pozor na to.

    Ako správne, ako správne poznamenal ekonomický novinár pán Surovčík zo SITY, tak ak to pán Vážny na výbore odôvodňoval, tento krok, tento pozitívny krok tým, že takto sa vlastne kompenzuje to zvýšenie odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, takéto odôvodnenie je, ako to povedať, jednoducho neférové. Pretože tí, ktorí zarábajú povedzme 5-tisíc eur, tak áno, pri nemocenskej budú mať o čosi vyššiu nemocenskú, to je fakt. Ale z tohto kroku vyťažia tí, ktorí majú práve ten príjem medzi 1 324 eurami až 1 766, v tomto pásme, pretože im sa doteraz ten príjem nezarátaval celý, už sa bude. Ale oni na druhej strane nebudú poškodení tými vyššími maximálnymi základmi, pretože keď niekto zarábal 1 500 eur, tak bude platiť odvody také isté po tejto novele, ako platil, ale tá nemocenská, materská sa mu zvýši. Čiže tá pozitívna kompenzácia sa udeje hlavne voči úplne inej skupine osôb ako voči tým, ktorí budú postihnutí tým zvýšením maximálneho základu. Aj tí z toho vyťažia, ale vyťažia z toho hlavne úplne, úplne iní.

    No a ten návrh na tú kompenzáciu v zmysle zvýšenia a zníženia priemerného osobného mzdového bodu som už komentoval vo faktickej poznámke. K tomu sa vracať nebudem. To je takisto akási kompenzácia, ktorá nesedí, nesedí na 100 %, a som zvedavý, ako to vysvetlíte zase tým chudobnejším, ktorým vlastne bude menej pridané pri tých nižších priemerných osobných mzdových bodoch. Ono nie vždy bude vykrytý tým minimálnym dôchodkom. Keď niekto bude mať priemerný osobný mzdový bod povedzme 0,8 a má mať pridaných z toho rozdielu 0,2 22 % a bude mať len 20% pridané, tak to je človek, ktorý bude jednoducho týmto spôsobom poškodený. To mi nevyvrátite, že nehovorím tu teraz správne. Nemáte ako.

    No, k tým dvom pozmeňovacím návrhom. Pozrite sa. To je presne to, čo hovorím. V zmätku, v chaose prinesie poslanec Vážny na sociálny výbor nejaký pozmeňovák vo veľmi dôležitej veci. Chaoticky, narýchlo pripravený, neprediskutovaný a jednoducho tam chýba, keď sa teda zvyšuje nemocenská, materská na dvojnásobok priemer..., tak aby sa rátal z dvojnásobku priemernej mzdy. Jednoducho školácka chyba. Chýba tam, chýba tam zapracovanie tej zmeny adekvátne aj do paralelného zákona č. 462 o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti. Čiže keby to bolo prešlo presne tak, ako to kolega Vážny vo štvrtok navrhol, tak ten, kto má povedzme 1 500 eur mesačne, tak nemocenskú od 11. dňa péenky by mal zvýšenú, lebo tá by sa mu rátala z tých 1 500 eur mesačne, ale prvých 10 dní, ktoré vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, tú by mal rátanú z 1 324 eur, lebo tam by zostal ten strop vo výške 1,5-násobku. Elementárna chyba! Ako nebol som vo štvrtok na výbore, nedával som na vás pozor a hneď takýto prúser spravíte.

    Čiže, samozrejme, či ten jeden, alebo druhý pozmeňovací návrh musí byť schválený, musí byť schválený, ja dokonca budem hlasovať za ten prvý kolegu Buriana, nie som ješiťák, budem hlasovať za jeho, aby, pre každý prípad, keby sa mi mal pošmyknúť prst, aby to prešlo nejako, lebo to jednoducho treba urobiť, inak by sme boli za úplne hlupákov, hej, ja by som sa cítil hlúpy, keby som takýto zákon s takouto nelogickosťou pustil mimo týchto priestorov. Čiže ten pozmeňovací návrh odporúčam, teda kolegu Buriana, lebo ten pôjde v poradí prvý, treba schváliť, lebo inak budeme za smiešnych.

  • Reakcia z pléna.

  • Už to, čo poviem teraz, sem nepatrí, lebo to vlastne patrí k ministrovi Druckerovi, ale keď si predstavím, že po tomto sem príde o týždeň minister zdravotníctva a prinesie sem novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa, do ktorej sa dostane úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu, tak mi naozaj mráz prechádza po chrbte, čo robíte, kolegyne, kolegovia.

    Prosím vás, zamyslite sa nad tým, spamätajte sa. Takéto zmeny sa nerobia takýmto spôsobom, je to neférové a je to vysoko poškodzujúce tých, ktorí sa snažia, pracujú, majú slušný príjem, oni nekradnú, oni majú len slušný 5-tisícový, 6-tisícový príjem. Ak im toto urobíme, sociálne odvody, zdravotné odvody k tomu prídu, vyženieme ich zo Slovenska. To vám hovorím. Alebo si budú hľadať spôsoby, ako tie odvody neplatiť, a verte mi, že tie spôsoby existujú.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mazurek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Mihál, ja by som chcel reagovať len na prvú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tzv. pozitívnej diskriminácii. Vy ste spomínali pozitívnu diskrimináciu dôchodcov, ale som si istý, že toto ľudí trápi najmenej.

    To, čomu by sme sa mali v skutočnosti venovať a o čom aj mnohí členovia vášho poslaneckého klubu ani len nechcú počuť, je diskriminá..., pozitívna diskriminácia asociálnych parazitov a zlodejov, násilníkov nad slušnými pracujúcimi ľuďmi. A každého, kto čo i len túto tému spomenie, okamžite ho onálepkujete rôznymi titulmi, rasista, extrémista a podobne. No a keď ste hovorili o mladých rodinách a rodičovskom príspevku, pýtali ste sa, kedy ho asi zvýšia. Tak čo sa týka tejto vládnej koalície, pri pohľade na ňu mi je jasné, že jediné, o čo sa starajú, je ich, sú ich vlastné vrecká, osobný luxus a blaho svojho národa, jeho blahobyt, jeho prežitie, to ich vôbec nezaujíma.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, asi by mi nestačila faktická poznámka z dvoch minút, takže len takouto nejakou možno, určite nie tak dlho, ako môj predrečník rozprával.

    Takže po prvé. Mám pocit, že niekto tu stráca aj pamäť. Pán poslanec Mihál, vy ste prišli so zákonom o sociálnom poistení v roku 2011, kde ste valorizáciu jednorazovo postavili 100 % vo výške, vo výške inflácie dôchodcovských rodín alebo rodín dôchodcov, teda inflácia bola ihneď 100 %.

    Vážené dámy a páni, keď vy ohurujete tým, že táto vládna koalícia v minulom volebnom období zmenila, tak to robila periodzitne, každý rok o 10 % znižovala podiel medzi rastom miezd a medzi infláciou. Vy ste urobili v roku 2011, priniesli ste zákon do Národnej rady, bol schválený v prvom čítaní, už v druhom čítaní neprešiel, bohužiaľ, vládna koalícia sa sama položila, možno aj vďaka poslancom SaS alebo hlavne poslancom SaS, ale vy ste to zmenili na 100 % infláciu. Čiže dnes keď horekujete o 80,20, 90,20, tak túto vašu..., premisa už by bola v roku 2012, od 1. 1. 2012 by bola valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie. Takže ja teraz fakt nerozumiem, či teraz chválite, alebo to haníte.

    Takže ak niečo kritizujem, tak sám musím byť príkladom na to, že v čase, keď mám tu šancu zmeniť niečo, zmením pozitívne tak, že nemôžem kritizovať túto vládu, lebo tá urobila aspoň 5-ročné odkladné pre systém, keďže systém podľa valorizácie, podľa inflácie dôchodcov je asi systémom tým, že každej rodine rastú náklady tak, ako rastú všeobecne, všeobecne náklady pre všetky rodiny v rámci Slovenska, a preto, keď človek odchádza do dôchodku, jeho dôchodok je vypočítaný na základe, je tam ADH, to veľmi dobre viete, je to na základe rastu miezd. Ale v čase, keď je v dôchodku, tak mu rastú náklady tak ako každému inému občanovi. A to, že sa pristúpilo k takému neštandardnému riešeniu, je to, že pretrváva doslova deflácia alebo úroveň inflácie na nule, a bolo to, by som povedal, nejakým spôsobom aj v politickej časti rozhodnutie na tom, aby sa aj dôchodcom týmto vyšlo v ústrety, takže nesnažte sa niečo hovoriť, čo ste sám nerobili, keď ste boli pri moci.

    A teraz valorizácia dôchodkov, no to je tiež taká, taká, by som povedal, okvetná diskusia a by som tu verejne vyhlásil, pán Mihál, bohužiaľ, buď tomu nerozumiete, alebo ste možno jednoducho nedočítali ten zákon tak, ako má. Minimálne dôchodky budú valorizované, ale nie valorizované minimálny dôchodok plus 8 %, ale jeho vypočítaný dôchodok. Čiže znovu opakujem a vyhlasujem tu verejne, každý dôchodok na Slovensku bude valorizovaný. To, že niekto pri výpočte dôchodku, jeho dôchodok, ktorý si zaslúžil počas svojho obdobia práce, bol pod minimálny dôchodok, tak tento dôchodok sa mu bude valorizovať o tých osem celá..., o 8-8,2 eura. Čiže bude sa mu zvyšovať tento dôchodok až do času, keď nedosiahne minimálny dôchodok. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo niekto mohol počas svojej práce dosiahnuť dôchodok na úrovni 200 eur, ale niekto mohol na hranici 260, teda 258. Podľa môjho názoru – a podľa môjho názoru, tak sa bude zhodovať aj väčšina ľudí –, ak bude valorizovať táto vláda každému o 2 % ten jeho základný dôchodok, ale základný dôchodok, to, čo dosiahol počas svojho ix-ročného obdobia práce. Ten sa mu valorizuje, každému občanovi alebo každému dôchodcovi v Slovenskej republike. Ale nie je to tým, že sa mu valorizuje minimálny dôchodok, ale valorizuje tá základňa, ktorú zarobil.

    A aká je potom podľa vás potom, potom je spravodlivosť podľa Mihála, je taká, že jednoducho, niekomu, kto má 260 eur, sa bude rovnako valorizovať ako tomu, čo dosiahol počas svojho veku alebo svojho... práce 200 eur napríklad. Nemyslím, že to je spravodlivé, a práve tento zákon, práve zabezpečuje to, aby jednoducho každý dostal tú valorizáciu, a keď ten človek postupne tou valorizáciou sa dostane na úroveň minimálnej mzdy alebo nad úroveň minimálnej mzdy, tak sa mu bude už vlastne valorizovať ako keby ten minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok má zabezpečiť to, čo sa tu neudialo za 25 rokov, aby ľudia doslova nemuseli čakať na úrade práce na dávku hmotnej núdze, aby nemuseli byť testovaní podľa príjmu a aby títo ľudia mali aspoň úroveň nad nejakú životnú úroveň na Slovensku.

    A na to presne naväzuje aj živnostníci, o ktorých tu veľmi, by som až, srdcervúce rozprávate.

    Proste jednoducho ja túto rétoriku nemám veľmi rád, už len minimálne preto, vy ste, nonšalantne sa postavíte pred túto Národnú radu a začnete rozprávať, no, v I. pilieri máme deficit 1,8 mld., aký máme problém, ale zároveň akceptujete to, že minimálny vymeriavací základ pre živnostníkov bude tak malý, že ani im nestačí na to, keď pôjdu po 40 rokoch do dôchodku, aby mali aspoň hmotnú núdzu, lebo podľa, lebo majú, padajú legitímne do hmotnej núdze, ak by sme nechali vymeriavacie základy, aké boli pred rokom 2013. A toto je ten základný model.

    Nehovoriac o tom, že si prečítate na internete rôzne diskusie o tom, akých príživníkov a tak ďalej máme. Predsa už skončili tieto diskusie aj na internete, jednoducho platia vymeriavací základ z takého vymeriavacieho základu, že po skončení svojej aktívnej činnosti sú aspoň na úrovni minimálnej, minimálneho dôchodku, niekde tam sa pohybujú. To bol celý zmysel toho, aby tu už skončili diskusie, kto na koho dopláca. Predsa nie je normálne, že na Slovensku 90 až 92 % živnostníkov nemá vymeriavací základ. To znamená mať nulu alebo mínus. Čiže tu máme živnostníkov, ktorí, ktorí jednoducho by pracovali 40 rokov a legitímne padali do hmotnej núdze a odvolávať sa na Českú republiku je..., neni celkom korektné. Alebo veľmi nekorektné. Je tam toľko iných zmien už za posledné roky, že myslím si, že aj Česká republika, keďže som navštívil niekoľkokrát Českú republiku, vnímajú, jednak nemajú tiež ročné zúčtovanie, majú u jedného zamestnávateľa, je to podobné pomaly jak u nás na Slovensku. Čiže nie je to korektné a majú tam celkom iné niektoré princípy, o ktorých by sme sa vedeli baviť, ako majú dohody zodvodňované a tak ďalej, ako majú dohoda o výkone prác, dohoda o pracovnej činnosti a tak ďalej. Čiže je tam niekoľko anomálií a nedá sa len posúdiť podľa jedného parametru, ale myslím si, že Česká republika tiež bude musieť skôr či neskôr urobiť korektúry toho, aby jednoducho títo ľudia mali nejaký legitímny výpočet dôchodku. Myslím, že Česká republika má aj ten výpočet dôchodku troška iný ako na Slovensku, je dokonca dosť podobný našej bývalej stovke. A myslím, že to nie je celkom moderný systém, a vytrhnúť niečo z kontextu, že platí len nejakých 250 eur, podľa mňa neni celkom korektné. Korektné je to, že na Slovenskou už skončili diskusie o tom, či je niekto príživníkom, či nie, či niekto si povedzme v tom jednoduchom účtovníctve vie urobiť náklady tak, že jednoducho má nulový alebo mínusový základ. Dokonca je viac ako, keď si dobre pamätám štatistiky, viac ako 40 % ľudí nemá ten základ niekde 4 900 alebo 5 000 euro na to, že vôbec by ako musel vykazovať nejaké príjmy.

    Takže to, čo tu hovoríte, tak, by som povedal, veľmi vznetne a proste možno časť ľudí vám to berie, akože je to fakt, a že je to proste neodškriepiteľný fakt, bojím sa, že nie je to celkom akože korektné, a veľa vecí. A hlavne mi to vadí, to, čo hovoríte o minimálnych dôchodkoch. Všetky dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať o 2 %, ale je korektné podľa mňa, že keď niekto dosiahol počas svojho výkonu práce, dosiahol úroveň dôchodku 200 eur, tak má takisto ako, takisto valorizáciu ako ten, čo má 258, lebo on sa cez tú valorizáciu už dostane cez minimálny dôchodok a tam už bude valorizovaný tak ako normálny občan Slovenskej republiky, teda ten, ktorý dosiahol úroveň vyššiu ako minimálny dôchodok. Čiže zavádzate a hovoríte niečo, čo, si myslím, že nie je korektné, a ak by ste boli na mieste ministerstva práce, by ste tento problém riešili obdobne, na 99 % tvrdím, že áno. Ste pragmatik a myslím, že by ste takto riešili. A tak to je aj spravodlivé podľa mňa. A už nechcem sa vracať aj k tej valorizácii, myslím, že vláda urobila veľa preto, aby jednoducho táto oblasť sa riešila.

    Ja sa ešte vrátim k tomu rodičovskému príspevku. Ja si osobne myslím, že rodičovský príspevok mohol byť prerozdelený pre ľudí, ktorí pracovali pred nástupom a ktorí nie. Ale vzhľadom k tomu, že ste robili veľké voči tomu, nejakým spôsobom averziu, že jednoducho rozdeľovať štátnu sociálnu dávku, rozdeľovať pre tých, ktorí pracovali a ktorí nepracovali, pre ktorých bude jedno, či sú, alebo nie sú na tom rodičovskom príspevku, lebo stále sú kontinuálne v nezamestnanosti a rodičovský príspevok je od 1. dňa materskej dovolenky, čiže oni kontinuálne, či sú na hmotnej núdzi alebo na tom rodičovskom, stále sú na tom istom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zapojiť sa do tejto debaty v krátkosti.

    V prvom rade poviem, že mám pripravený pozmeňovací návrh, ktorý upravuje sumu valorizácie sirotského dôchodku. Hej, je na to veľmi jednoduchá úprava, ktorá si však vyžaduje vstúpiť do spoločnej správy, a tým pádom hneď žiadam pána spravodajcu, aby, že tiež žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 spoločnej správy.

    Začnem prečítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shazad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2, ktorý znie:

    2. V čl. I sa za § 293dq vkladá § 293dr, ktorý znie:

    "§ 293dr

    (1) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je

    a) 8,20 eura, ak ide o starobný dôchodok,

    b) 2,50 eura, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

    c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,

    d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

    c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,

    d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

    e) 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,

    f) 2,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice,

    g) 4 eurá, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,

    h) 1,70 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice,

    i) 5,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

    j) 2,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

    k) 5,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok,

    l) 2,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.

    (2) Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 %.

    (3) Ustanovenia § 82 ods. 12 písm. a) a § 89 ods. 10 sa v roku 2016 neuplatňujú."

    Odôvodnenie:

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnej miere rešpektuje znenie čl. IV bodu 4 spoločnej správy výborov s výnimkou súm týkajúcich sa sirotských dôchodkov, ktoré sa v novom § 293dr ods. 1 písm. k) a l) zákona navrhujú zvýšiť na rovnaké sumy, aké sa v spoločnej správe navrhujú pre vdovské a vdovecké dôchodky. Hlavným dôvodom je, že sirotské dôchodky sa dlhodobo valorizovali len vo veľmi malej miere, čo nekorešponduje s tým, že spoločnosť sa má starať a pomáhať najviac ohrozeným skupinám, medzi ktoré siroty rozhodne patria. Z tohto dôvodu navrhujeme sumu sirotských dôchodkov valorizovať v rovnakej výške ako vdovské a vdovecké dôchodky.

    Toto je teda znenie celého pozmeňovacieho návrhu. Chcem teda plénum iba upozorniť, že tak ako bol prijatý tento pozmeňovací návrh v spoločnej správe na výbore, a hovorí o konkrétnych sumách navrhovaných pre valorizáciu, lebo, samozrejme, pri každej skupine bolo dodržané, bolo dodržané valorizačné percento, tak v tomto prípade upozorňujem, že v tých posledných bodoch k) a l) nedodržiavame navrhnutú valorizáciu. Jednoducho sme si vedomí toho a pociťujeme to ako spoločenskú potrebu, navýšiť valorizáciu súm sirotských dôchodkov.

    Ak si uvedomíme, že sirotských dôchodkov je zhruba 21,5 tisíca, verím, že uznáte, že, že ide naozaj o zanedbateľnú sumu, o ktorú by bolo potrebné navýšiť celkový objem peňazí, ktoré idú na valorizáciu. Keď len pozrieme na to, že invalidných dôchodkov je zhruba 233-tisíc, necelých 234-tisíc, tak naozaj počet, počet sirotských dôchodkov je naozaj z globálneho hľadiska smeťou. A rovnako, ak by sme to porovnávali s počtom vdovských a vdoveckých dôchodkov, tých je dokopy pre vdovy, vdovských dôchodkov je 293-tisíc. Teraz hovorím sumy, ktoré sú priemerné za tri posledné roky. Vdovci 44-tisíc. Takže naozaj upozorňujem len na to, že siroty, ktoré poberajú sirotský dôchodok, je priemerne za posledné tri roky len 21 534 v súvislosti s počtami ostatných poberateľov týchto dôchodkových dávok. Preto by som prosila ctené publikum, aby, aby zvážilo naozaj spôsob navýšenia sumy sirotského dôchodku.

    Teraz by som sa dotkla, toto je teda časť, ktorú som chcela venovať samotnému meritu pozmeňovacieho návrhu. Teraz mi dovoľte pripomenúť presne rovnaké oblasti, o ktorých som hovorila pri prvom čítaní. Dotkla som sa najmä takisto valorizácie minimálnych dôchodkov. Teraz tu vlastne vznikla veľká prestrelka. Môžem povedať, že medzitým som sa rozprávala aj so, so zástupcami alebo s ľuďmi z ministerstva, ktorí sa mi snažili vysvetliť, no a toto od nich beriem, že minimálne dôchodky už tak, ako sú nastavené, sú v podstate v tomto systéme veľmi solidárne. Extrémne solidárne. S tým sa dá súhlasiť.

    Ale ja si myslím, že ak sme určili ako minimálny dôchodok ako niečo, za čo by sa, čo berieme ako možno kompenzáciu nie dobrého nastavenia výpočtu dôchodkov, tak v tomto prípade nie som ochotná súhlasiť so spôsobom riešenia tejto situácie vlády, vládou. Pán Mihál nám predstavil jedno riešenie, ktoré znamenalo navýšenie minimálneho dôchodku zmenou základu, zmenou nastavenia parametru, základného parametru, ktorým sa určuje tento minimálny dôchodok, a tým by sa na tento rok určila, určilo vlastne aj navýšenie tohto minimálneho dôchodku.

    Ja by som možnože povedala ešte o inom spôsobe, ktoré, ktoré, ako som počúvala pána Buriana, tak určite by s ním nesúhlasil, ale poviem ho. A myslím si, že má dostatočné opodstatnenie hlavne v tom prípade, ak si uvedomíme, že, že minimálny dôchodok poberajú ľudia, nie, ktorí nepracovali, ale skutočne pracovali minimálne 30 rokov. Tento minimálny dôchodok sa dotýka aj tých, ktorí pracovali 40 rokov, 44 rokov, a akoby kompenzuje nespravodlivosť nastavenia výpočtu dôchodkových dávok. Preto si myslím, a aj keď viem, že úradníci alebo ministerskí ľudia s týmto spôsobom nesúhlasia, mne by sa zdalo ako veľmi férové, ak by sa na účely valorizácie považoval minimálny dôchodok za starobný dôchodok, že jednoducho ten inštitút by sa akoby zmenil a prevrátil a následne by sa mohli valorizovať tieto sumy.

    Je to možno iný pohľad na celú situáciu, ale každopádne potvrdzuje len slová pána poslanca Mihála, môjho predrečníka, ktorý rovnako ako ani ja nesúhlasí s nastavením valorizácie tak, ako o ňom hovorí táto vládna novela. Minimálny dôchodok poberá zhruba k dnešnému dňu asi 45-tisíc dôchodcov. A z úst zamestnancov ministerstva bolo povedané, že v podstate valorizáciou, tak ako je nadstavená, vlastne valorizáciou dôchodkov, to znamená nie minimálnych, ale proste každého jedného dôchodku, sa, sa stane, že 10-tisíc, 10-tisíc ľudí vlastne akoby prejde z tohto systému minimálneho dôchodku a už budú vlastne poberať len starobný dôchodok, že nebudú akoby zavesení na ten inštitút minimálneho dôchodku. To je všetko pekné, ale stále pripomínam, že ak dokáže, ak chceme alebo vyžadujeme od našej spoločnosti, teraz mám na mysli pozmeňovací návrh, ktorý podal pán poslanec Vážny, kde dvíha, kde dvíha..., prosím vás, poraďme mi, vymeriavací základ na sedemnásobok, z ktorého sa budú odvádzať odvody, a tuná v tomto ohľade berieme, že naozaj musíme byť veľmi solidárni alebo tí, ktorí viac zarábajú, by mali byť veľmi solidárni, tak z druhej strany buďme solidárni naozaj aj k tým, ktorí už majú za sebou množstvo odpracovaných rokov a len chybou nastavenia nášho dôchodkového výpočtu, výpočtu dôchodkov sa dostali do situácie, kedy sú im vypočítané dôchodkové dávky ako veľmi nízke a padli do inštitútu minimálneho dôchodku.

    Ďalšia vec, ktorou, ktorou by som chcela pokračovať, je spôsob, akým pristupuje táto vláda k riešeniu spoločenských problémov. Som presvedčená o tom, že vláda zameriava svoj pohľad vždy a výhradne na skupinu dôchodcov. Zopakujem, že ani mi nenapadne závidieť tejto skupine to, že sa im stále niečo, aj keď v malej miere, pridáva. Samozrejme, sú to ľudia, ktorí už majú za sebou veľký kus života, odpracovali v našej spoločnosti veľa rokov, podieľali sa na rôznych dobrách v spoločnosti, preto súhlasím aj s nastavením, alebo s takýmto pohľadom.

    Na druhej strane pripomeniem to, čo pripomíname takmer v každom jednom vstupe, kde je tá starostlivosť o mladých alebo o potenciál, ktorý v spoločnosti predstavujú mladé rodiny. Mladé rodiny sú zdrojom detí, sú zdrojom našej budúcnosti. A ako pozerám, tak pozerám, okrem stavania škôlok nevidím v terajšej vládnej koalícii náznak, ako by chcela vláda riešiť sociálne problémy mladých rodín.

    Na minulej schôdze sme predstavili štyri návrhy, ktoré určitým spôsobom upravovali sociálnu situáciu rodín. Išli sme na to spôsobom motivačným, to znamená nielen dávať alebo nie dávať rodinám len tak, ale zamerať sa na tých, ktorí prejavujú aktivitu v systéme. Hovorím o daňovom bonuse, hovorím o materskom. Môžeme sa zameriavať o prídavky na rodičovský príspevok, ale aj možno taká drobnosť, ako je úprava náhradného výživného. Úprava minimálneho náhradného výživného, ktorá je dnes stanovená na 27,13 eura, čo je hanba.

    Preto by som chcela poprosiť aj vládu, aby nebrala na ľahkú váhu všetky pripomienky, ktoré, ktoré hovoríme v súvislosti s ochranou, ochranou rodín. Jedná sa o ekonomické parametre, ale zároveň aj o parametre, ktoré by pomáhali možno udržať dnešné rodiny pokope, ktoré by pomohli vymaniť sa rodinám z krízy.

    Ak sa vrátim v závere k nastaveniu valorizácie v danej novele, uvedomím si, že ide o valorizáciu, ktorá má, ktorá je stanovená nasledujúci rok, na rok 2017, a som veľmi zvedavá, akým spôsobom bude vláda pokračovať vo valorizácii, možnože aj práve vo vianočných dôchodkoch na ďalšie obdobie. Lebo aj podľa toho, akým spôsobom sa postaví k týmto skupinám, budeme vedieť do budúcna vidieť, ako záleží vlastne tejto vláde na budúcnosti celej spoločnosti.

    Ak by som sa mala úplne na záver vyjadriť ešte k pozmeňovacím návrhom, ktoré, ktoré som registrovala v tejto sále. Všetky návrhy, ktoré boli zatiaľ prednesené, som ochotná podporiť. Veľmi ma zarazil spôsob, akým bola prezentovaná, ako bol prezentovaný na výbore pre, ako bol prezentovaný na výbore pre sociálne veci návrh pána poslanca Vážneho, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Prišlo mi to také ukázanie konfliktu záujmu v priamom prenose, kedy vlastne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne si navyšuje rozpočet Sociálnej poisťovne. A tým aj končím. Zostala som z toho prekvapená, že kolegovia o takejto vážnej veci netušia, dokonca ani len vládnej koalície. Takže to je opäť spôsob, akým vláda zasahuje do dôležitých inštitútov spoločnosti, ako je napríklad aj platenie odvodov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vstúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, predpokladám, že aj pán poslanec Burian faktická, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Jurinovej, že spomenula na konci svojho príspevku aj ten konflikt záujmov, na ktorý my sme tu upozorňovali s kolegom Milanom Laurenčíkom. Stále trvá to, že práve tieto prípady sú typickým príkladom toho, prečo treba zmeniť ústavný zákon a prečo nemôžme tolerovať to, aby ľudia v exekutívnych funkciách kombinovali aj legislatívne funkcie.

    Takže ďakujem veľmi pekne, Erika, že si to pripomenula, a opäť dávam do pozornosti kolegom, že za pár mesiacov máme možnosť hlasovať o tomto ústavnom zákone znova, tak dúfam, že svoje rozhodnutie vo vládnej koalícii prehodnotíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, len krátku poznámku. Mám pocit, že vy ste sa asi s pánom Mihálom nerozumeli ani, pani Jurinová, lebo pán Mihál hovoril o neférovosti pre tých ľudí, ktorí platia vysoký vymeriavací základ, a ich výpočet je z nižšieho vymeriavacieho základu, kdežto vy hovoríte o nejakej neférovosti výpočtu dôchodkov pre nízkopríjmových, čiže to neni celkom v súlade s tým.

    A ja by som chcel povedať, že vy tu používate výrazy, že určite zlý výpočet. Ten zlý výpočet nie je, ten ich výpočet normálne podľa poistného systému, koľko som odpracoval, koľko som do toho systému platil. Jasné, že ten zákon o sociálnom poistení má veľa výnimiek, možno by sa mal súžiť ten počet výnimiek, ale ten výpočet nie, ten problém je v tom, ľudia platia..., alebo teda minimálna mzda oproti priemernému..., mzde na Slovensku sa pohybuje niečo cez 40 %. Ak to bude na úrovni 50 %, nebudeme sa baviť o minimálnych dôchodkoch a vyriešime problém, o čom sa tu bavíme. Len vy sa postavíte pri zvyšovaní minimálnej mzdy, sa postavíte a začnete horekovať, že je, to je strata pracovných miest, je to vlastne skončenie, akože zvýšenie nezamestnanosti a tak ďalej.

    Čiže viete, to je, na jednej strane chcem pridať, na druhej strane chcem, chcem väčšie príjmy, chcem väčšie, väčšie nejakým spôsobom dávky, ale to sa nedá len zo vzduchu a to musíme potom asi brať tak, ako je.

    A znovu opakujem, každý človek, každý dôchodca aj ten, ktorý má minimálny dôchodok, bude mať valorizovaný, ale o ten dôchodok, ktorý si zaslúžil v čase svojej pracovného..., alebo svojej pracovnej existencie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Určite som si ani neprotirečila, lebo sme si s pánom Mihálom neprotirečili, lebo ja som hovorila o niečom inom ako pán Mihál. Ako v tomto kontexte som si istá, že tí, ktorí pracovali dlhé roky, ja neviem, pred rokom 2003 dostávali nízke mzdy, to je pravda, ale chcela som možno poukázať viac na mieru náhrady, ktorá naozaj klesá. Hej, že z 50, z vyše 50 %, ten je pred 10 rokmi, už nepamätám si to presne, dnes sme niekde na 45 %. Áno, však tabuľky, tabuľku..., o kúsok to možnože kleslo. A z posledných tabuliek, ktoré som videla, to bolo úplne jasné, že miera náhrady našich dôchodkov klesá.

    Takže v tomto duchu, ľudia, ktorí pracovali, dostávajú alebo sú zaradení, bohužiaľ, práve aj do minimálnych dôchodkov, čo je úplne choré. Stále aj s pánom ministrom, keď sme boli, sme rozprávali o tom, že pracovať sa musí oplatiť. A v takejto situácii, keď títo nízkopríjmoví ľudia, ktorí nezarábali, nezarábali až, ja neviem, nejaké horibilné sumy, ale každopádne dnes im vychádza dôchodok nižší ako minimálny dôchodok, si to nezaslúži, lebo podľa nich, podľa mňa, keby si mali vybrať, radšej by boli nezamestnaní v minulosti, ako zarábali takto nízko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Tak ďakujeme za možnosť vystúpiť v druhom kole. Budem reagovať aj na pána kolegu spravodajcu, na jeho vystúpenie, lebo faktická by nestačila. Táto problematika zasa nie je až taká úplne jednoduchá.

    K tým minimálnym dôchodkom, prepáčte, ale trošku vám skúsim vysvetliť, ako to funguje, aby ste vedeli. Starobný dôchodok, ten sa vypočíta tak, že sa vynásobí počet rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod, ktorý vlastne vyjadruje výšku odvodov platených počas aktívneho života poistenia, krát, posledný element v tom výpočte je dôchodková hodnota, ktorá je nastavená zo zákona, dnes je to približne 11 eur.

    Takže zoberte si napríklad niekoho, či už živnostníka s nízkym základom, alebo zamestnanca, ktorý pracoval niekde za minimálnu mzdu alebo niečo málo viac, tak keby mal 40 odpracovaných rokov, keby mal 40 odpracovaných rokov, a pri tom nízkom vymeriavacom základe, či už v zamestnaní, alebo pri podnikaní, by mal priemerný osobný mzdový bod 0,5, lebo keď mám zhruba priemerný zárobok, mám priemerný osobný mzdový bod 1, keď mám zhruba polovicu priemerného zárobku, tak mám 0,5, takže 40-krát 0,5, ale pozor, nebude to krát 0,5, bude to krát 0,6, pretože pri tom podpriemernom mzdovom bode sa mi solidárne pridá k tomu, čo som si zaslúžil, solidárne sa mi pridá, tam je prvok solidarity, pridá sa mi 0,1 čiže celkovo to bude mať 0,6. No a skúste si vyrátať z hlavy 40 rokov krát 0,6 krát 11. Pomôžem, 264 eur, 264 eur vyjde týmto výpočtom starobný dôchodok. No a teraz, to máme v zákone v roku 2004 takto. Boli tam nejaké nuansy v tom pripočítavaní, odoberaní priemerného mzdového bodu, ale ten hlavný princíp je takto od roku 2004 až doteraz.

    No a keď takémuto, či už živnostníkovi, alebo zamestnancovi, vyjde dôchodok za 40 odrobených rokov 264, tu nám od 1. júla 2015 nastupuje inštitút zavedeného minimálneho dôchodku, ktorý je postavený na tom, že či som aspoň 30 rokov bol dôchodkovo poistený tak, že som mal v tých rokoch osobný mzdový bod aspoň 0,241. To znamená, či sú také roky, že som mal príjem alebo základ aspoň vo výške 24,1 % priemernej mzdy. Keď to poviem v čísle, keď dnes je priemerná mzda v tomto roku niečo vyše 900 eur, no bude, lebo to ešte nie je zistené, ale zhruba niečo cez 900 eur, tak to vlastne znamená v reči dnešných čísel príjem na úrovni nejakých 225 - 230 eur mesačne. Hej, čiže ak, keď to veľmi zjednoduším, ak som mal príjmy aspoň vo výške z dnešného pohľadu 230 eur mesačne, tak mám nárok na minimálny dôchodok, a keď som mal takýchto rokov 30, tak ten je podľa zákona 136 % životného minima, čo znamená 269,50 eur. Keď som mal takých rokov 40, tak potom je to o ďalších niekoľko percent životného minima viac a v reči čísel je to približne 311 eur.

    Čiže ešte raz ten príklad. Ak má niekto 40 odrobených rokov a má príjem na úrovni minimálnej mzdy, niečo naviac možno trošku alebo je to živnostník, ktorý platí z tých povinných minimálnych odvodov, ktoré sú dnes nastavené ako 50 % priemernej mzdy, tak mu ten klasický výpočet starobného dôchodku za 40 takýchto rokov dá na konci sumu 264 eur, ale keďže tých 40 rokov má takých rokov, že ten jeho osobný mzdový bod sa hýbal niekde na úrovni 0,5, čiže bol vyšší ako 0,241, tak tým pádom sa mu to zohľadní a prizná sa mu minimálny dôchodok za tých 40 rokov a ten bude 311 eur. Čiže, čiže v konečnom dôsledku vo finiši Sociálna poisťovňa mu bude vyplácať dôchodok 311 eur, a nie 264.

    No a teraz o čom sa my tu vlastne bavíme, o valorizácii dôchodkov. Normálny starobný dôchodok, či už ho má niekto 264, 300, 350, 500, 700 eur, sa bude zvyšovať o 8,20, ten minimálny dôchodok ani o cent. Čiže tento príklad toho živnostníka alebo slabo zarábajúceho zamestnanca, to bude vlastne tak, že ten kdesi bokom zapísaný dôchodok 264, ktorý ale nedostával, lebo dostáva ten minimálny 311, tak ten 264-eurový teoretický, ale nevyplácaný dôchodok sa touto valorizáciou zvýši o 8,20... (reakcia z pléna) presne, presne, ako ste hovorili, čiže nebude 264, ale od nového roku bude 272 eur 20 centov, lenže stále je to menej ako ten minimálny dôchodok, ktorý ten dotyčný poberá, ten je 311, takže on tých svojich 311, ktoré sa nezvyšujú, bude pobrať aj v roku 2017.

    No mne to vysvetľovať nemusíte, robte si, čo chcete, ale som zvedavý, keď vás stretne na ulici tento dôchodca a bude sa vás pýtať, pán minister, pán poslanec, ako to, že mojim kolegom zvýšili dôchodok o 8 eur a ja mám to isté, čo som mal vlani. A vy mu teraz budete komplikovane vysvetľovať, ale veď to je taká solidarita, ale veď my sme vám vtedy pridali a ja neviem čo. A on to nebude schopný pochopiť, pretože jeho kolega dôchodca, s ktorým chodia na pivo a ktorý sa mu chváli, že má 450-eurový dôchodok a teraz ho má 458, Fico pridal, tak tomu pridali, a pritom je na tom 1,5-krát lepšie ako on a jemu nepridal vôbec. Ani cent. Skúste to, skúste to tomu dotyčnému dôchodcovi vysvetliť, že prečo je to tak, lebo toto minimálny dôchodok a životné minimum sa nezvyšovalo, a preto.

    Ja opakujem to, čo som hovoril v tom svojom prvom vystúpení. Valorizácia normálnych starobných dôchodkov je dnes de facto naviazaná na rast životného minima. V zákone je to napísané síce kulantnejšie, inými slovami, ale je naviazaná na rast životného minima. A tieto starobné dôchodky, ktoré sú naviazané valorizáciou na rast životného minima, ktoré by tým pádom mali rásť len o tú veľmi skromnú čiastku, lebo tam je ešte ten prvok tej priemernej mzdy, tak tie zvýšime o 8,20, lebo sa niekto tak rozhodol, a minimálne dôchodky, ktorých potenciálny rast je tiež naviazaný na rast životného minima, tak tie nezvýšime ani o cent.

    Keby hypoteticky v tomto štáte vlani bola inflácia taká, že životné minimum narastie o príslušnú čiastku, o tie dve percentá, tak vtedy by sme túto diskusiu vôbec neviedli. Pretože čo by sa dialo bez tejto diskusie, bez tejto novely? Dialo by sa to, že vďaka takejto vyššej inflácii, je nulová, ale keby bola dvojpercentná, tak by riadne starobné dôchodky boli zvyšované o 2 %, čiže o tých 8 eur a zároveň by boli zvyšované automaticky rastom životného mimina aj minimálne dôchodky. Hej, hej, keby bolo keby. Lenže teda máme, máme to šťastie alebo smolu, že v ekonomike je to tak, že ceny sú zamrazené, je deflácia alebo teda nulová inflácia, a preto sa deje to, čo sa deje, a vy ste sa rozhodli pomôcť dôchodcom mimoriadnou valorizáciou 8 eur 20 centov.

    Veď dobre, ale potom sa rozhodnite aj pomôcť tým 40-tisíc poberateľov minimálnych dôchodkov o tých 8,20. Oni sú horší? Oni nepotrebujú jesť, neplatiť za energie, kupovať si lieky? Čo ste sa zbláznili?! Veď to sú práve tí, ktorí majú tie dôchodky najnižšie. Pomôžete 450 eur poberajúcemu dôchodcovi, 500 eur poberajúcemu dôchodcovi, ale toho, kto má 311-300 eur, toho necháte tak.

    Ja som urobil, čo som mohol, mám čisté svedomie. Vy, ak za tento môj návrh nezahlasujete, som zvedavý, ako sa pozriete tým dôchodcom do očí.

    A na záver ešte chcem vyzvať poslancov za strany SNS a MOST - HÍD, aby sa dobre zamysleli, za čo zahlasujú, keď budú hlasovať za zvýšenie maximálnych základov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, aby ste si to dobre rozmysleli, či takto plníte váš predvolebný program.

  • Ďakujem pekne, s faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za vystúpenie aj za ten návrh, ktorý si predložil v predchádzajúcom vstupe.

    A chcem len povedať, že ja kvitujem toto tvoje vystúpenie, ale ono to vypadá, ako keby si hádzal hrach na stenu. Je to vláda kontinuity a ja tak rozčarovaný z toho, že táto vládna koalícia prijme akúkoľvek, akýkoľvek návrh, ktorý má smerovať pomôcť sociálne slabým alebo tým najmenším, alebo s tými najmenšími dôchodkami.

    Sociálna demokracia dnes je taká.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. No začnem poďakovaním, tá rozprava bola relatívne vecná, ale, samozrejmá vec, že v politike je aj istý kus populizmu a ten sa tu tiež do istej miery odrazil, ale ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. V podstate návrh minimálnej valorizácie bol prijatý, podporený a javí sa, ako, akože nebude problém, aby bol podporený. Tu chcem uviesť jednu dôležitú vec, že riešime valorizáciu roku 2017, takisto prechodné obdobie v tomto období končí a my budeme musieť v budúcom roku - možno v takomto istom čase - tu byť opätovne a hovoriť o systémových riešeniach na roky dopredu. Ja nevylučujem, že v tom čase sa vrátime aj k minimálnemu dôchodku. Treba si však uvedomiť, to, čo ponúkame, je náklad viac ako 110 mil. eur, opakujem, 110 mil. eur.

    Minimálny dôchodok, veľmi diskutovaný, počúvam vystúpenia. Aj teraz pán Simon. No len, páni, ako ste vy hlasovali za minimálny dôchodok v máji minulého roku?! Však, pán Simon, vy ste bol proti, pán Mihál, vy ste tu nebol, pani Jurinová nepodporila tento návrh, jeden jediný opozičný - pán Kuffa podporil tento návrh. Akým právom vy dnes kritizujete, že nevalorizujeme tento dôchodok minimálny, keď vy ste ani základ, jeho vytvorenie v tejto snemovni nepodporili?!

    Nie náhodou sedia dnes hore aj predstavitelia Jednoty dôchodcov na Slovensku, pretože o tomto sme veľmi vážne s nimi hovorili, pretože je nevyhnutné viesť ten sociálny dialóg a nevyvolávať medzigeneračné problémy, naopak, podporovať medzigeneračnú solidaritu. Nie mladí a, ja neviem, tí skôr narodení, a komu dať a nedať. Dnes oficiálne oznamujem, že som spustil legislatívny proces pre zvýšenie materskej a pre zvýšenie rodičáku. V prvom polroku budúceho roku budú riešené. Tým je odpoveď na otázky, prečo len tí skôr narodení a prečo nie aj rodiny, pretože ekonomika a rozpočet to dovoľuje, materskú ideme zvýšiť o 5 % na 75 % základu, čo vlastne bude predstavovať skoro 100 % čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní matky. Rodičák ideme zvýšiť viac, ako zvyšujeme minimálnu valorizáciu u dôchodcov, to je 150-tisíc detí, ktorých sa táto problematika týka. To sú odpovede tejto vlády, to sú odpovede ministra práce, sociálnych vecí a rodiny na problematiku, ktorá sa týkala skloňovania otázok, prečo nie tí, prečo nie tí. Áno, aj zdravotne ťažko postihnutí, snažíme sa v maximálnej miere, čo sa dá a čo rozpočet dovoľuje a čo sa dokáže aj vyrokovať, riešiť problematiku ľudí, ktorí sú na pomoc odkázaní.

    Teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym otázkam, alebo námetom, ktoré tu boli. Okolo toho minimálneho dôchodku tu bolo veľmi veľa povedané, ďakujem pekne pánovi poslancovi, Jozef, chýbaš mi na tom ministerstve, no ale musím sa s tým vyrovnať. Treba povedať jednu vec, priemerný dôchodok, ktorý sa od 1. júla zvyšoval, keď sa zaviedol minimálny dôchodok, bol skoro 30 eur. Samozrejme, pohybovalo sa to od 60 až neviem kde, opakujem, priemerný pri 55 530 dôchodcov, ktorých sa to týkalo, bol 30 eur. V júli minulého roku!

    Možno, ak by som mal použiť, pán Mihál, niektoré tie vaše príklady, keď sa stretli tí dvaja dôchodci, no tak ten reálny alebo ten štandardný dôchodca bol asi primerane naštvaný, keď mu ten druhý, ktorý získal ten minimálny dôchodok, povedal, ja som odrazu dostal na každý mesiac 30 eur. Možno mal pocit skrivodlivosti vtedy, práve preto isté veci vyrovnávame a to, čo je možno potrebné povedať aj z politického hľadiska, my nezvyšujeme alebo nedávame nejaké minimálne valorizačné percento rok pred voľbami, my ho dávame tesne po voľbách! Možno by sme si boli pomohli, keby sme ho boli v júli urobili rok pred voľbami, ale my ho dávame po voľbách. To znamená, odmietam akýkoľvek populizmus, že by s tým bol spojený, je to reálna potreba, ale je to aj výsledok ekonomiky štátu a možností, ktoré súčasný rozpočet jednoducho umožňuje, to pokladám tiež za dôležité povedať, lebo keby to bolo opačne asi, totiž pri tom minimálnom dôchodku, ak si to dobre pamätám, viaceré pripomienky a možno aj nepodpora toho návrhu súvisela s tým, že ste hovorili, že je tesne pred voľbami a ideme si kúpiť dôchodcov. Nie, nekupujeme, pomáhame tým, ktorí sú na to odkázaní.

    Ďalej otázka ročné zúčtovanie. Ono to s tým celkom nesúvisí, ale tak trošku súvisí. No, pán poslanec Mihál, bola to vláda Ivety Radičovej a bol to minister Mihál, ktorý mal v programovom vyhlásení vlády na tie roky zavedenie, presné termíny a dátumy, od 1. januára ’12 mala, mala, malo toto jednoducho fungovať, no nefungovalo. Nezaviedlo sa, dnes nejde o to, aby sme sa bavili prečo, vieme, v akej, v akom štádiu sme prebrali celú daňovú správu a čo bolo treba následne robiť v tom uplynulom období. My to teraz nemáme v programovom vyhlásení vlády, ale je to nevyhnutnosť. Áno, je tu pracovná komisia nadrezortná, ktorá pripravuje. Bol by som veľmi rád, keby sa nám pripravilo, podarilo pripraviť ročné zúčtovanie k 1. januáru ’18. V tejto chvíli ambícia je, do akej miery sa to podarí, je to pred nami, ale na tom sa jednoducho intenzívne robí. Áno, súhlasím s vami, že bolo by to asi najobjektívnejšie, najspravodlivejšie. Ale v istom časovom priestore aj predtým to reálne zvýšenie toho maximálneho vymeriavaku na tých, na ten sedemnásobok je úplne logické. Tu treba povedať, že je viac krajín v Európe, ktoré nemajú stanovené limity, ako, ako tie, ktoré tie limity stanovené majú, i keď to by trvalo, individuálne posudzovať každý jeden systém, lebo samozrejmá vec, že tam je relatívne veľmi veľa, veľmi veľa rozdielov.

    Takže k tomu ročnému zúčtovaniu asi toľko. Robíme - na rozdiel od vás - vy ste na tom nerobili, hoci ste sa zaviazali aj s konkrétnymi termínmi, ktoré s tým veľmi úzko súviseli.

    K pani poslankyni Jurinovej. Pomôžem si, no dobre, jednoducho chcel som si pomôcť s tým, čo mi odborné sekcie ponúkli k tomu návrhu, pretože ten návrh nie je úplný a nie je možné sa vôbec ani o ňom baviť. Predložený návrh pani poslankyni Jurinovej je legislatívne nedopracovaný. Pani poslankyňa nenavrhla zmeniť mechanizmus valorizácie vo vládnom návrhu zákona, ak valorizácia podľa doterajšej úpravy je nižšia ako 2 %, valorizujú sa 2 % z priemernej príslušného dôchodku dávky, to je sirotský dôchodok. Navyše vecne nedotiahnutý návrh, sirotské dôchodky sa valorizujú rovnako ako ostatné dôchodky, to je 2 % z priemerného dôchodku tohto druhu. Ak vníma pani poslankyňa sirotské dôchodky ako nízke, nie je problém valorizácie. Toľko stanovisko vecnej sekcie ministerstva k tomuto návrhu, aby sme sa aj, aj k tomu jednoducho nevyhli.

    Dámy a páni, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, som osobne presvedčený, že návrh, ktorý sme predložili, vzhľadom na tú minimálnu valorizáciu je dôležitý. Ja môžem len tu v záverečnom slove úplne na konci prisľúbiť, že, hovoríme o roku 2017, urobím všetko pre to, aby pri stavbe nového zákona, nového spôsobu valorizácie pre to nasledujúce obdobie to minimálne percento, to znamená 2 %, vždy ostali, aby sme sa nedostali do situácie, ktorá tu možno bola, aby tie 2 % boli vždy minimálnym valorizačným objemom, ktorý sa bude pravidelne u dôchodcov v každom roku valorizovať. Som presvedčený, že ak sa s týmto stotožníme, možnože aj v ťažších časoch, keď tá ekonomika natoľko nepôjde, sa vždy nájdu prostriedky, aby sme mohli dôchodcov takýmto spôsobom jednoducho valorizovať.

    Vopred ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca a súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Práve kvôli tomu aj vystupujem, teda aby sme, aby som navrhol dať hlasovať o uvedenom návrhu pri najbližšom hlasovaní vzhľadom k tomu, že dnes je lehota tých 48 hodín, takže ja by som žiadal - a dúfam, že plénum mi vyhovie - o tom, aby sme hlasovali pri najbližšom hlasovaní. Takže to by, to je moja prosba jedna.

    Druhá, chcem pánovi Mihálovi povedať, že neviem a technicky sa poradím aj s legislatívou, či sa dá vyňať z jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe, hlasovať o nejakých podbodoch tejto spoločnej správy, takže to sa poradím, a myslím, že potom môžeme pred hlasovaním si k tomu povedať, aby bolo to korektné, lebo dovolím si povedať, že nie som si stopercentne istý, minulé obdobia, viem, že s tým bol problém, ale rád si to vypočujem, ak mi legislatíva umožní, myslím, že takýto spôsob hlasovania uvediem tak, ako to bolo.

    A poslednú vec a neodpustím si tú poznámku, pán poslanec Mihál, vy si myslíte, že je korektné, že niekto, kto tých, vy ste uviedli ten príklad tých 311 eur verzus niekto 450. Tých 450 eur budú mať valorizované o tých 8,2 eura, ale ten 311, keďže dosiahol len 264 eur, ten jeho základný dôchodok, myslíte, že je korektné, že niekto odvádzal 40 rokov, ja neviem, z priemernej mzdy a bude mať približne rovnaký dôchodok ako ten, lebo to sa môže stať, že 40 rokov mal niekde možno, možno osobný mzdový bod niekde okolo 0,8, sa dostane na úroveň po nejakej chvíli, na úroveň toho, čo mal minimálny dôchodok. Aký je potom korektný vzťah človeka, ktorý dosiahol svoj dôchodok 310 eur, jemu sa zvýši o tých 8 eur a už bude mať 317, ako toho, čo povedzme mal aj ten koeficient 0,241, ktorý, bohužiaľ, a nie bohužiaľ, bohu vďaka, zahŕňa aj čiastočné, čiastočné, teda čiastočné úväzky. Čiže tam sa nedá vydefinovať lepšou a spravodlivejšou metódou len to, ak som dosiahol počas 40 rokov alebo 30 rokov, keďže minimálny dôchodok je za 30 rokov, dosiahol nejaký dôchodok, tak ten by sa mi mal valorizovať o čiastku, ktorá ide, nie na to, lebo potom už absolútna neni spravodlivosť, ak niekomu pridáme, a to sme pridali 80 eur niektorým ľuďom, teda k tomu minimálnemu dôchodku, ako príde ten človek, ktorý je na hranici toho minimálneho dôchodku len preto, že teda ako nejaká vaša spravodlivosť momentálne politická, lebo o ničom inom to nejde.

    Ja som hlboko presvedčený, že keby ste boli na ministerstve, presne ten istý valorizačný mechanizmus navrhnete, lebo je spravodlivý a zohľadňuje, čo ten človek počas toho obdobia odviedol do tej Sociálnej poisťovne. Pán Mihál, máme poistný systém a mal by ten fungovať podľa toho, čo odvediem, mal by som dostať. Výnimkou je minimálny dôchodok, súhlasím s tým, minimálny dôchodok, ktorá bola celospoločenská požiadavka na to, že dlhodobo, dlhodobo priemerný zárobok na Slovenskej republike sa objavoval dokonca pod 40 % priemerného zárobku, priemerného zárobku v Slovensku, a tým pádom tí ľudia, ktorí dlhodobo v bufetoch, možno v sociálnych službách, v iných, iných podnikoch, ktoré možno v nejakých obchodoch pracovali, tí ľudia zarábali na úrovni minimálnej mzdy alebo niečo nad minimálnou mzdou, dostávali sa systémovo do hmotnej núdze a priorita bola vydvihnúť ich a postaviť ich mimo sociálnu, teda mimo úrad práce, aby nežiadali o dávky hmotnej núdze.

    To bolo niečo, čo podľa môjho názoru, a ja ďakujem pánovi ministrovi, že ukázal zrkadlo opozičným poslancom, ktorí dnes horekujú o minimálnom dôchodku, ktorí nemali ani toľko, štipka hrdosti, aby zaň zahlasovali. Nie preto, že je to vládny návrh zákon, ale preto, že tí občania to potrebujú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, takže termín hlasovania najbližší po 48 hodinách?

  • Nie, nie, teraz najbližšie. Najbližšie hlasovanie, to znamená, ak bude o 17.00 hod., hlasovanie o 17.00 hod., ak to bude až zajtra, zajtra.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 189, spoločná správa výborov má tlač 189a.

    Opäť prosím ministra práce Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. S cieľom zlepšovať životnú situáciu poberateľov nízkych dôchodkov sa vláda Slovenskej republiky rozhodla v roku 2016 opäť jednorazovo zvýšiť vianočný príspevok pre niektorých poberateľov dôchodku.

    Jednorazové zvýšenie sa bude vzťahovať na poberateľov vianočného príspevku s dôchodkom, resp. úhrnom súm dôchodkov do výšky 396,18 eura, to znamená dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma jednorazového zvýšenia vianočného príspevku pre niektorých poberateľov dôchodku bude v roku 2016 vo výške 12,74 eura. Navrhovaná úprava bude v praxi znamenať, že maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia bude aj v roku 2016 pre dôchodky nepresahujúce sumu životného minima vo výške 100 eur. Uvedené opatrenie sa pozitívne dotkne približne 733-tisíc osôb v prípade jednorazového zvýšenia vianočného príspevku poberateľov dôchodkov, ktorých dôchodok alebo úhrn súm dôchodkov je vo výške najviac dvojnásobku sumy životného minima. 1,2 mil. dôchodcov sú tí, ktorí zoberú tú základnú, základnú dávku vianočného príspevku.

    Zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto vás prosím o podporu vládneho návrhu zákona v predloženom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jany Vaľovej, aby informovala Národnú rádu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa výboru pre sociálne veci predniesla túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona uvedeného pod tlačou 189.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189), podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada sa uznesením č. 176 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č .592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189), odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 52 zo 4. októbra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 61 zo 4. októbra 2016 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 18 zo 6. októbra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 22 zo 6. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril na spoločnú spravodajkyňu a splnomocnil ma, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Za klub SaS vystúpi pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ak ma teda nevyhodíte od rokovacieho pultu, tak sa ešte trošku vrátim dvoma-troma vetami k predchádzajúcemu zákonu, pretože ste, pán minister, vystúpili až v záverečnom slove, rovnako spravodajca povedal pár záverečných viet v záverečnom vystúpení, na ktoré sa reagovať nedá, tak mi prepáčte to, čo poviem teraz, tú techniku, že to robím takto.

    Pán minister, ak používate argument, že opozícia za minimálne dôchodky nehlasovala, ja som tu nebol, tak nemáme právo sa k tomu vyjadrovať. Prosím vás, hlasovala politická strana SMER v roku 2003 za zákon 461 o sociálnom poistení? Hlasovala? Pokiaľ viem, tak nehlasovala. Čiže keby sme to brali z tohto pohľadu, tak vy nemáte právo absolútne sa ani dotknúť toho zákona, nič nenavrhovať, nič nenovelizovať. Toto je aký prístup? Raz som zvolený do tejto snemovne hlasmi relevantného počtu ľudí, tak mi, prosím vás, nebráňte pod takýmito nejakými podivnými výhovorkami, že my sme nehlasovali za minimálne dôchodky, aby som sa nevyjadroval k tomu, že sú nastavenia pri minimálnych dôchodkoch jednoducho zlé, a pokiaľ sa nemajú valorizovať, tak mi nebráňte v tom, aby som dával návrhy na ich valorizovanie.

    Ak sú tu skutočne zástupcovia Jednoty dôchodcov, tak by som bol skutočne zvedavý na ich názor, že či skutočne si myslia, že je správne, že 300-eurový dôchodok sa valorizovať nebude, ale 350, 400, 500-eurový dôchodok sa valorizovať bude. Ak takýmto spôsobom aj vy bránite práva vašich členov, tak teda neviem, čo si mám o tom myslieť.

    Pán spravodajca vo svojom záverečnom slove hovorí niečo o zásluhovosti. Že tí, ktorí poberajú tie minimálne dôchodky, si už teraz vlastne, teraz, teraz nemajú čo nárokovať nejaké zvýšenie dôchodkov, lebo už ich majú také, aké majú. Jednoducho, pokiaľ zákon o sociálnom poistení definuje dva spôsoby, ako sa dopracujem ku konečnej sume dôchodku, ktorú ten dôchodca dostáva, tak jedno aj druhé sú skrátka v konečnom dôsledku peniaze, ktoré mu chodia na účet, a keď raz počuje, že vláda mu ide zvýšiť dôchodok o 8,20, tak si myslí, že sa to týka aj jeho. Tuto sa bavíme o príklade, či to hovorí kolega Burian alebo ja, že keď niekto má 260-eurový alebo 300-eurový dôchodok, tak sa mu to zvýši na minimálny a tak ďalej a tak ďalej. To sú možno tí naozaj vo vyššom veku, ktorí už pár rokov dostávali tie nízke dôchodky, dostávali aj nejaký doplatok cez hmotnú núdzu z úradu práce, a ktorí zrazu boli, áno, boli skutočne príjemne prekvapení 1. júla 2015 s nejakým tým niekoľkomesačným omeškaním, pokiaľ sa Sociálna poisťovňa vyhrabala z problémov, ktoré mala so zavedením tej reálnej výplaty, a zrazu zistili niekedy v októbri, že aha, tak ten 250-eurový dôchodok je zrazu 300-eurový dôchodok, a boli šťastní, určite. A pochválili sa radi v tej krčme tým, že mali dôchodok zvýšený jednorazovo o 500 eur.

    Ale zoberte si človeka, ktorý dneska ide do Sociálnej poisťovne ako čerstvý dôchodca, vyjde mu tých 264, ale vyjde mu z druhej strany minimálny dôchodok 311 a začne teda poberať ten 311-eurový dôchodok. Čo si má ten pomyslieť, ktorý začal pri tom 311-eurovom dôchodku, keď v januári sa ho valorizácia skrátka týkať nebude? Tomu to nevysvetlíte tou rétorikou, ktorú zvyknete používať, veď vy ste mali dôchodok zvýšený vtedy v roku 2015, lebo ten to nezažil. Ten vtedy ešte tvrdo makal a ten sa na ten dôchodok len tešil. Všakže ten, ten nevie, o čom vy hovoríte. Ten skrátka bude vidieť na svojom účte, že to, čo mu prišlo za december, to isté mu príde aj za január. Ale dobre, to je váš problém. Len si, len si, len si to robte, ako chcete. Robíte to jednoducho hlúpo. Keď tu pán Burian hovorí o tom, že tá primeranosť dôchodku, kto viacej zarábal, tak má ten dôchodok lepší, nemá minimálny, a preto dostane 8,20.

    Prosím vás pekne, veď v našom dôchodkovom systéme zásluhovosť, nech to beriete z tej alebo z tej strany, postupne mizne. Kto to nevidí, je slepý alebo nechce to vidieť. Veď predsa tu sa bavíme o tom okresávaní priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je zavedený v zákone od začiatku. Raz sa okresáva viac, raz menej, raz sa pridáva viac, raz menej. Veď to je solidarita. Ten dobre zarábajúci nebude mať nikdy taký dôchodok, ako by mu mal vyjsť hypoteticky z toho vysokého zárobku, a, naopak, ten slabo zarábajúci má tam to prilepšenie cez priemerný osobný mzdový bod. A teraz ako to budeme posudzovať? To neprilepšené valorizujeme o 8,20 a to prilepšené nevalorizujeme? Toto je solidarita? Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec dal som vám 5 minút. Faktická by bola 2 minúty. Poprosím vás, k tomuto bodu. Dobre?

    Ďakujem.

  • Áno, ja sa ospravedlňujem, robím to vedome, viem, že vedome porušujem rokovací poriadok, ale sú to strašne dôležité veci. Týkajú sa desaťtisícov ľudí na Slovensku, ktorí to potrebujú počuť.

  • Pán poslanec, áno, ale namiesto dvoch minút sme vám nechali päť.

  • Dobre. Tak teda k vianočným dôchodkom. K vianočným dôchodkom tak ako pán minister vždy na jeseň sem príde a vždy na jeseň oznámi slávnostne, vianočné dôchodky sa vylepšia o 12 eur, radujme sa, veseľme sa, idú Vianoce, tak ja ako každý rok takisto zopakujem to, čo hovorím stále. Toto je populizmus! Keď tu pán minister hovoril pred chvíľkou, že kto je tu populista, toto je populizmus!

    Ak raz chcete mať vianočné dôchodky vyššie o 12 eur, tak to urobte. Ale nie tak, že každý rok dookola ten istý starý vtip. Veď to urobte tak, aby to malo definitívnu platnosť, a nech sa o tom nebavíme stále kol dookola. Veď ten štátny rozpočet tých 10 alebo 12 mil. alebo koľko to stojí, keď chcete, tak bez problémov unesie. Unesie. Toto je, toto je populizmus. Stále kol dookola o tom hovoriť. A ja stále kol dookola hovorím, nech dôchodcovia tú sumu, ktorá v konečnom účte znamená okolo možno 80, možno viac miliónov eur na vianočných dôchodkoch, nech túto sumu dôchodcovia nedostanú spôsobom, že k Vianociam, a potom to dajú teda vnúčatám a možno niekto si kúpi lieky, ale nech túto sumu ministerstvo narozpočtuje na zariadenia sociálnych služieb alebo na terénnu sociálnu prácu. Nech ich dá tým, ktorí tie peniaze naozaj potrebujú. Teda dôchodcom, ktorí sú vo vyššom, skutočne vyššom veku, sú odkázaní na pomoc druhých, majú ťažké zdravotné problémy, či už ako invalidní dôchodcovia, alebo kvôli jednoducho vyššiemu veku. Nech to ide do zariadení a do terénnej sociálnej práce. Ak by sa tak stalo, tak netvrdím, že sa Slovensko zmení ako mávnutím čarovným prútikom, ale tie zariadenia by si vydýchli a naviac by mohli vznikať ďalšie. Viete, aké sú poradovníky v zariadeniach? Viete, koľko tisíc dôchodcov čaká na to, kedy sa im ujde miesto? Nechcem povedať, akým spôsobom sa im to miesto vytvorí.

    Pán minister bude nepochybne reagovať tým, že na rozdiel odo mňa, ktorý zaviedol v roku 2011 paušálne tých 320 eur podľa stupňa odkázanosti do zariadenia, bolo to, nepoviem možno presne tú sumu, 30 mil. možno, neviem, tak nejako. Vy ste tú sumu zdvojnásobili. Všetka česť, je to pravda, zdvojnásobili ste tú sumu. Prečo? Pretože tých zariadení a tých miest skrátka pribudlo. Ľudia na Slovensku starnú. Majú zdravotné problémy a túto sociálnu službu skrátka potrebujú a tie sociálne služby, hoci je to komplikované a ťažké, pribúdajú, pribúdajú. To znamená, aj ten objem peňazí pri zachovaní toho príspevku 320 eur na dôchodcu a na mesiac vďaka tomu, že tých miest a tých dotácií je tým pádom treba viac, tak sa nám ten príspevok zdvojnásobil, preboha, alebo približne plus-mínus zdvojnásobil.

    Čo chcem ale upozorniť. Počúvajte ma. Ten príspevok je 320 eur na jedného dôchodcu mesačne, ak sa nemýlim, od roku 2011 až doteraz 5 rokov stále rovnaký. Myslíte si, že za 5 rokov tie náklady na jedno miesto v zariadení sa nezvýšili ani o euro? Napríklad si zoberte platy, lebo citlivou položkou v tých zariadeniach sú platy tých zamestnancov, zamestnankýň, opatrovateľov. Veď keď si už len vezmete jednoduchú matematiku cez zvyšovanie minimálnej mzdy, lebo tí opatrovatelia, bohužiaľ, idú na minimálnych mzdách, keď si vezmete, ako sa zvýšila za 5 rokov minimálna mzda, je to vyše 100 eur. Pri tom istom príspevku, ktorý sa vlastne nezvýšil na jedného dôchodcu, má to zariadenie fungovať, hoci sa nápor na mzdy, keď k tomu prirátame 35 % odvody, za ten čas možno zvýšil o nejakých, ja neviem, nehovorím to na euro presne, možno o 150 eur. Ako má to zariadenie fungovať?

    Čiže, pán minister, ak sa budete chváliť tým, že ste tú sumu zdvojnásobili, čo je fakt, tak vás poprosím o to, aby ste sa vyjadrili, kedy sa ten 320-eurový príspevok aj zvýši. Lebo sa 5 rokov nemenil. Napríklad bude sa zvyšovať minimálna mzda teraz od 1. januára znovu. Je veľmi jednoduché sadnúť si na vláde a povedať, šup zo 405 eur bude 435. Akým spôsobom sa s tým zvyšovaním minimálnej mzdy vysporiadajú napríklad zariadenia sociálnych služieb, to je ich problém. Áno, je to ich problém, ale očakávali by pomoc od vlády. No ale kde je tá pomoc? Ak mi poviete, že zvyšujete aj tých 320 eur, tak fajn. Pozrite, v tom predchádzajúcom vystúpení ste hovoril, že sa zvýšia rodičovské príspevky. Netvrdím, že je to zásluha opozície, ale keby sme tu boli tichučko a mlčky akceptovali to, čo robíte, tak bohviekedy by sa tie rodičovské príspevky zvyšovali. Bohviekedy.

    Ste piaty rok, budete na budúci rok šiesty rok vo funkcii, hej. Čo ste pre to vy urobili? Vy budete niečo rozprávať o mne, ktorý som bol nejakých 15 mesiacov na ministerstve, vy ste piaty rok a vaša predchodkyňa tam bola ďalšie štyri, vy ovládate ministerstvo práce s malou prestávkou od roku 2006, čiže tie výsledky v sociálnej politike a tá, tie nefungujúce sociálne zariadenia, ktoré sa boria s problémami, to je vaša vizitka. Systémové zmeny neviete robiť. Len takéto cukríčky, 12 eur. To je jednoduché, 12 eur. Valorizácia 8,20.

    Systémové zmeny, ako je to spomínané ročné zúčtovanie, to už nehovorím o UNITAS-e (reakcia z pléna), tak to, tak to, na to jednoducho nemáte. Nijako nemáte. Chaos, to je vaša metóda práce. Raz príde nejaký minister s tým, že sa zvýšia paušálne výdavky živnostníkom, potom príde nejaký poslanec, že sa zvýšia maximálne vymeriavacie základy, potom dôjde nejaký ďalší minister s českým príkladom zrušenia maximálneho základu pri zdravotných odvodoch, preto som ja prišiel s českým príkladom, ako to funguje pri sociálnych odvodoch, keď už máme české príklady také, také v obľube. Chaos a populizmus, to je metóda vašej práce. Namiesto toho, aby ste hľadali systémové riešenia, ako pomôcť dôchodcom tak, aby aj ten dôchodkový systém bol udržateľný, aby zariadenia sociálnych služieb fungovali, vymýšľate len riešenia, dajme dôchodcom zase 12,74. Veď to im postačí.

    To valorizovanie dôchodkov ste urobili nie preto, že voľby sú až za tri roky, však už teraz ste valorizovali, urobili ste to preto, aby ste prekryli skutočnosť, že od 1.januára sa o 76 dní zvyšuje dôchodkový vek. Aby vás ľudia neukameňovali, že čo sa to v tom januári deje, tak to budete kompenzovať radostnou správou, že sme dôchodky zvýšili nie o 1,50, ale o 8,20. To je dôvod, prečo ste valorizovali tie dôchodky, aby tých zlých správ pre tých dôchodcov nebolo príliš veľa, lebo predsa len je to hlavne vaša voličská skupina.

    Ja za zvýšenie vianočných dôchodkov o tých 12,74 hlasovať nebudem, zdržím sa, pretože to považujem za populizmus z vašej strany, a ak chcete dôchodcom pomôcť, dajte, vyzývam vás, dajte tie peniaze do zariadení sociálnych služieb. Tam na ne čakajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem s faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Dve. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že pán, bývalý pán minister Mihál tak sa snaží tak veľmi presvedčivo rozprávať, ja by som prvú vec povedala, že zvyšujeme dôchodky nie o 12 eur, ale o 12,74, možno pre pána Mihála tie centy nehrajú úlohu, ale keď si to zoberieme v globále ako v celej republike, koľko to bude finančných prostriedkov, tak určite to úlohu hrá a viem, že predtým sa tie dôchodky zvyšovali o oveľa menšiu sumu, a zvyšujú sa všetkým aj tým, ktorí majú minimálnu mzdu, a, samozrejme, do výšky 529 eur 80 centov. Ja chápem pána Mihála, že hlavne keď je v opozícii, tak rozpráva o tom, ako treba vlastne podporiť nie tieto peniaze na vianočné príspevky, ale dať ich do sociálnych služieb.

    Po prvé, pán Mihál, vianočný príspevok ste nezrušili ani vy. Ja to úplne chápem, že ten vianočný príspevok je aj na základe toho, ako ten štát hospodári, pretože ak na to nebude, tak sa ten vianočný príspevok nevyplatí. Aj to je veľmi dôležité ľuďom povedať. Čiže ak na to v hospodárstve máme, tak máme finančné prostriedky na ten príspevok, vy ste ho takisto nezrušili, vždy ste hovorili, že je to nesystémové riešenie, ale nechali ste ho tak, nevyhovárajte sa na to, že koľko ste bol ministrom, boli ste dva roky. Stačí aj dva roky, aby sme videli vaše kroky a pozorovali, čo ste robili. Rovnakým spôsobom sa chcem opýtať, aké zmeny ste zaviedli v sociálnych službách, takisto ste nevyriešili financovanie sociálnych služieb, lebo to nie je jednoduchá záležitosť, a, samozrejme, že populácia nám starne, pretože čím ďalej, tým viac, a záleží od toho, aké sú ročníky, kto ide do dôchodku.

    Takže ja si myslím, že tie postupné kroky tu robíme, či už valorizujeme dôchodky, či postupne sa snažíme financovať aj sociálne služby, pretože aj minister už viackrát pridal peniaze do sociálnych služieb, a určite hľadáme aj systémové riešenie, určite nie je jednoduché, ale tými postupnými krokmi ideme a približujeme s k tomu, a teda neskáčeme, že tie peniaze tam, tie tu, ale snažíme sa robiť systémovo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Mihál. Bude to asi aj v podstate reakcia na poslednú vetu pani poslankyne Vaľovej, ale je to reakcia na vás, naozaj ja mám z tohto dojem, že vládna koalícia presne nevie, aký má cieľ, keď podporuje zvyšovanie o 12 eur a niekoľko centov, 74 centov, dôchodcom, pretože myslím si, že by, by ste mali vidieť cieľ, že prečo podporujeme dôchodcov, prečo idete podporiť mater..., zvýšenie materskej, ako ste pred chvíľou, pán minister, aj vy hovorili, že, že aký, aký je cieľ.

    Mne sa nezdá, že viete systémové riešenie, mne sa nezdá, že ide o systém, a dokonca sa mi nezdá, že ide aj ani o medzigeneračnú solidaritu. Pretože keď počúvam členov rodín, tak oni hovoria o tom, že, mladí hovoria, zvyšujú iba dôchodcom, dôchodci hovoria, prečo by nemali zvyšovať nám a prečo by mali zvyšovať mladým. Práveže nemám pocit, keďže nemáte cieľ, nejde o systém, práve tým pádom nejde ani o medzigeneračnú solidaritu. Keby ste sa dívali na týchto členov ako na členov rodiny, pretože v programovom vyhlásení neriešite rodinnú problematiku, politiku, keby ste sa dívali na nich ako na členov rodiny, tak by ste vedeli, že prečo týchto ľudí podporujete a prečo chcete podporiť aj medzigeneračnú solidaritu.

    Ďakujem, pán Mihál za vaše príspevky.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem znovu za slovo. Hovorím, toto sa každý rok opakuje, táto diskusia, aj pani Vaľová vytiahla svoj príspevok spred roka, svoju faktickú poznámku a v podstate presne od slova doslova ju zopakovala, čiže dostal som naložené presne tým istým spôsobom, ako dostávam naložené cez faktické od pani Vaľovej každý rok, to je ako cez kopirák, viete, je to už nuda, skúste urobiť niečo, čo je naozaj originálne, čo tým dôchodcom alebo ešte lepšie všetkým občanom Slovenskej republiky pomôže, a prestaňme sa tu doťahovať takýmto ako naozaj smiešnym spôsobom.

    Ja by som teda tiež mal teraz vybrať vždycky tú faktickú poznámku, ktorou reagujem na vás, a dobre vám to naložiť zase naspäť a budeme spokojní, pekne sa večer rozídeme každý za svojím a tak ďalej. Toto nemá žiadnu úroveň, toto nemá žiadnu úroveň, skúste sa zamyslieť nad tým, čo hovorím. Dať tie peniaze tým, ktorí to najviac potrebujú. Rozumieme si? Či je to 12 euro alebo 12,74, ešte lepšie, keby to bolo celých 100 eur. Dajte ich tým, ktorí to potrebujú! Ktorí to potrebujú!

    A tí, ktorí to potrebujú, to sú tí osemdesiatnici-deväťdesiatnici s ťažkými zdravotnými problémami, kde tie zariadenia skrátka nemajú dosť peňazí na to, aby mali dôstojnú, dôstojný koniec svojho života.

  • Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem hovoriť v podstate o niečom podobnom, ako tu hovoril kolega Mihál.

    Vianočný príspevok alebo vianočný dôchodok je ukážkové populistické opatrenie. Jednak z dôvodu, že je nesystémové, pretože ak máme peniaze na to, aby sme dôchodcom rok čo rok vyplácali vianočný príspevok k dôchodkom, tak systémové riešenie by bolo, navýšme dôchodky, primerane zvýšme dôchodky alebo tie peniaze použijme na niečo iné, užitočnejšie, ak vieme ich použiť na niečo iné, užitočnejšie. Ale ak ich chceme dať na dôchodky, tak ich pokojne dajme na dôchodky. Len primerane zvýšme aj dôchodky, ktoré každý mesiac dôchodcom vyplácame.

    A ukážkové populistické opatrenie je to aj z iného dôvodu, a síce z toho, že tak ako populistické opatrenia zvyknú, tak je ho veľmi ľahko zaviesť a veľmi ťažko zrušiť. Je to možno až nemožné v našich politických pomeroch. A to teraz pokojne berte aj ako sebakritiku, pretože vianočné dôchodky v roku 2006 zaviedla prvá Ficova vláda a ani vláda strán hlásiacich sa k pravici alebo k prvému stredu v rokoch 2010 až 2012 nenabrala odvahu vianočné dôchodky zrušiť a urobiť z toho nesystémového opatrenia niečo systémové. Sebakritiku hovorím, pretože aj ja som bol vtedy poslancom a tiež som s tým nič neurobil.

    A je to zároveň aj moja obava, že ak tu raz zasa budeme mať nejakú inú vládu, v ktorej nebude dominovať ľavicový alebo k ľavici sa hlásiaci SMER, ale bude zložená zo strán od stredu doprava, tak bude veľmi ťažké toto nesystémové opatrenie zrušiť. Podobne to bude asi aj s vlakmi zadarmo, ktoré opozícia kritizovala, keď boli zavádzané, ale dosť sa obávam, že ak raz budeme mať príležitosť to rušiť, bude to veľmi obťažné.

    Vianočné dôchodky sú však populistickým opatrením nielen svojím obsahom, ale aj svojou formou. Ak vláda Roberta Fica, vláda, prvá vláda Roberta Fica zaviedla vianočné dôchodky ako populistické opatrenie, tak druhá vláda Roberta Fica z nich urobila populizmus na druhú. Nielenže rok čo rok dôchodcovia dostávajú vianočný príspevok miesto toho, aby rovnaké peniaze dostali každý mesiac rozrátané na dvanásť mesiacov, čo by si zrejme až tak výrazne nevšimli, a nevšimli by si, že im dobrý otecko štát alebo v tomto prípade dobrá mamička sociálna demokracia vypláca nejaký špeciálny príspevok, ale aby sme to dotiahli do dokonalosti, tak každý rok od roku 2014 prechodným opatrením dopĺňame do zákona, že zvyšujeme sumu vianočného príspevku o 12 eur a 74 centov, aby sme nezabudli na tých 74 centov. Takže nielenže dôchodcovia dostávajú vianočný príspevok, ale im to aj každý rok výdatne pripomeniem ako takú PR akciu. A nie je to jednorazové, lebo keď je to zmena zákona, tak najprv to musí ministerstvo navrhnúť, hovorí sa o tom, prebehli nejaké medzirezortné pripomienkové konania, ide to do vlády, hovorí sa o tom druhýkrát, vláda to schváli, potom to ide do parlamentu, parlament to schváli v prvom čítaní, hovorí sa o tom tretíkrát a potom to parlament schváli v druhom a treťom čítaní a hovorí sa o tom štvrtýkrát. Je to svojím spôsobom geniálne, ale tým, že sa, tým že sa ten návrh opakuje, a rovnako to bolo v roku 2014 12 eur 74 centov, v roku 2015 12 eur 74 centov a v roku 2016 12 eur 74 centov, predpokladám, že aj budúci rok a ten ďalší rok to bude 12 eur 74 centov, tak naozaj sa chcem spýtať, že ak vianočné dôchodky nemyslíte iba ako PR divadlo, tak prečo nezvýšite tú sumu o 12 eur 74 centov, predpokladám, že tento štát by si mohol dovoliť, a akurát budete mať pocit, že to treba ešte zvýšiť nad rámec tých 12 eur 74 centov, no tak sa môže k tomu vláda a parlament vrátiť.

    Pokiaľ to robíte prechodnými opatreniami, tak ako to teraz robíte už tretí rok, tak to nie je nič iné ako divadlo a PR akcia vlády.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja teda poviem tak teraz z pohľadu nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale ako primátorka mesta.

    Vážený pán kolega, vôbec si nemyslím, že je to PR divadlo, a nemyslia si to ani dôchodcovia. Každý štát a každé mesto hospodári s určitým balíkom financií, ja som v týchto laviciach zažila, keď sme aj hľadali tie finančné prostriedky na vyplatenie vianočných dôchodkov či asi vianočných dôchodkov, ako sa nazývajú, trinástych dôchodkov, pretože skutočne sa tie dôchodky vyplácajú vtedy, ak štát má dostatok financií.

    A poviem vám príklad. Ja mám v meste schválené, že dôchodcovia v meste Humenné dostávajú na obedy príplatok od 0,50 do 1,50 od výšky, od výšky, aký majú dôchodok, aj deti u mňa majú autobusy do 1-4 zdarma, čiže majú voľné vstupenky a takisto majú vstupné aj dôchodcovia. A poviem vám na rovinu, že vždycky to schválime v rozpočte, pretože jednoducho sa to vždycky odvíja, nie je to štandard a vždycky sa to odvíja od výšky finančných prostriedkov, ktoré má mesto. A takisto možno taký poslanec, možno niektorý mi povie, prečo to raz a navždy neschválime. No nemôžme to schváliť, lebo my nevieme, ako sa bude vyvíjať či už štátny rozpočet, alebo aké sú financie, ako sa naplnia peniaze aj v poisťovni, alebo nevieme, ako sa bude vyvíjať mestský rozpočet. Čiže záleží to aj od danej vlády, či na to má, alebo na to nemá. Či vie hospodáriť, alebo nevie hospodáriť. A preto som spomenula 74 centov, lebo "je to už bežné divadlo", teraz toto je divadlo, čo hovoríte, lebo keby ste boli seriózny, tak poviete, že zvyšujeme, SMER, o 13 euro. Ale vy poviete o 12. Vážení páni poslanci, 74 centov sa zaokrúhľuje nahor, a nie nadol. Ale jednoducho toto je divadlo, aby, aby ste si z toho robili srandu. Ale to nie je sranda, lebo v ponímaní, v kontexte, koľko je to financií, tak si to treba premietnuť.

    Takže určite by som sa vyjadrovala presne a určite si myslím, že divadlo to nie je. Je to veľmi dôležitá vec pre dôchodcov, ktorí to potrebujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktickú bude reagovať pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, tak ak je to tak, že naozaj štát v závislosti od toho, ako hospodári, si môže ešte pridať k tomu, k tomu vianočnému príspevku niečo navyše každý rok, tak to je potom neuveriteľná náhoda porovnateľná povedzme k výhre v lote alebo v kasíne, pretože v roku 2014 to vyšlo, že štát si mohol dovoliť 12,74 eur, v roku 2015 to vyšlo, že štát si zase mohol dovoliť 12,74 eur, a v roku 2016 to zase vychádza, že štát si môže dovoliť 12,74 eur. Ten štát rok čo rok hospodári úplne rovnako a rok čo rok si môže dovoliť navýšiť vianočné dôchodky o rovnakú sumu. A zhodou okolností, nie natrvalo, ale zase iba na ďalší rok.

    A ja som divadlom nenazval to, že, že sa vyplácajú vianočné dôchodky. Ja som divadlom nazval to, že 12,74 eur rok čo rok už tretíkrát parlament schvaľuje ako jednorazové navýšenie vianočného príspevku prechodným opatrením, ktoré sa utešene rozrastajú v tomto, v tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Relatívne veľmi stručne, pretože celkom neviem, o čom tá rozprava ani bola, pretože, priatelia, za ministrovania pani ministerky Tomanovej vznikol tento návrh. Kritizovali ste ho. Prišiel rok 2010, dva roky ste boli vo vláde, odložili ste do šuflíkov tie papiere, aby ste ich potom znovu v ’13. vytiahli, a znova nás kritizujete.

    Ako, pán Dostál, však sa zamyslite nad tým, veď sami seba kritizujete. My sme vás tie dva roky za to, že ste to udržali a podržali a že to naďalej vyplácate, nekritizovali. Pretože sme vedeli, komu to ide, na aký účel to ide. No ale vrátil sa zase po voľbách naspäť Robert Fico so svojou vládou a už znovu kritika. Nie. Tu si treba uvedomiť jednu vec. Niečo sa aj udialo. Veď tých 12,70 je jednorazový príspevok k tomu pôvodnému. To sa navýšilo o to. A viete, prečo to ponúkame každý rok? No musí na to v tom štátnom rozpočte byť. Bol by som rád, aby budúci rok to nebolo 12,70, ale nech je to ďaleko viac. Moja osobná ambícia - dospieť možno k trinástemu dôchodku. Ja sa s tým netajím. Ale je to zložitejšie. Dôležité je...

    Viete, čo ma aj teší? Aj MOST - HÍD, keď bol v opozícii, to kritizoval. Dneska nás podporil. Som presvedčený, že keď by sa zmenili pomery a časy, znova pôjdete aj vy, a my by sme vás nekritizovali, my by sme vás podporili, pretože nejde o to, kto to predkladá, ale komu to patrí a na aký účel to ide. A som presvedčený, že v tomto prípade je to absolútne v poriadku. A treba si uvedomiť, že nehovorme len o 12,74, veď dôchodca s priemerným dôchodkom, ktorý je dneska 416 eur, spolu dostane viac jak 50 eur. A to už nie je málo pri mesačnom príjme cez dôchodok tých 416 eur. A či s tým pomôže pred Vianocami len sebe, alebo pomôže aj svojej rodine, a to možno, pani Verešová, smerom k vám, viete, medzigeneračná solidarita, po ktorej volám, je v prvom rade o rodine. Je v prvom rade o rodine. Tak preto nevytvárajme problém mladí a skôr narodení. Veď to je jedna rodina. A dokonca sme krajina, ktorá v rámci Európskej únie je možno unikát, pretože dvoj-trojgeneračné rodiny sú skôr už len víziou Slovenska, tá západná Európa to nepozná. Preto nestavajme starých proti mladým. Po tom som volal, ale vy ste podporila pána Mihála, ktorý mi to vlastne vyčítal.

    Uchádzam sa o podporu. Som presvedčený, že aj tento príspevok pomôže. Treba vidieť jednu vec, 1,2 mil. dôchodcov plus 733-tisíc, ktorí dostanú aj ten jednorazový príspevok, ktorý môže v konkrétnom časovom období tým dôchodcom pomôcť. Uchádzam sa o podporu.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Súčasne žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania.

    Nech sa páči.

  • Ja si myslím, že pán minister povedal všetko. Takže už iba chcem povedať, že by som chcela vyjadriť, aby, ako spravodajca, že je potrebné prihlásiť sa a navrhnúť dať hlasovať (povedané so smiechom) o uvedenom návrhu pri najbližšom hlasovaní. Tak.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobrý deň všetkým, kolegovia. Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona nájdete uverejnený ako tlač 191 a spoločná správa výborov má tlač 191a.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Petra Žigu, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona ustanovuje presný postup vykonávania medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky s dôrazom na zaistenie finančných a iných aktív sankcionovaných osôb, ako aj špecifikáciu právomocí a povinností kompetentných orgánov v oblasti vykonávania medzinárodných sankcií a úpravu postupu pri zaradení do zoznamov a vyradení zo zoznamov sankcionovaných osôb na úrovni Európskej únie alebo Bezpečnostnej rady OSN. Zároveň sa stanovujú právomoci štátnych orgánov v procese zaistenia finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb.

    Doterajšia platná práva úprava, konkrétne zákon č.126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov, nezodpovedá prijatým záväzkom Slovenskej republiky a nie je v súlade s odporúčaním finančnej akčnej skupiny FATF v oblasti zmrazovania finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb. MONEYVAL, ktorý je výborom Rady Európy zodpovedným za hodnotenie opatrení v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, vykonáva monitoring členských krajín Rady Európy v uplatňovaní základných pravidiel v oblasti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

    Jedným z najzávažnejších nedostatkov, pre ktorý je Slovenská republika kritizovaná, je neplnenie odporúčania vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných sankcií, špeciálne odporúčanie 3 Zmrazenie a zabavenie finančných prostriedkov a aktív teroristov. Z uvedeného vyplýva pre Slovenskú republiku prijať na národnej úrovni novú legislatívnu úpravu s efektívnejšími postupmi zaistenia finančných a iných aktív sankcionovaných osôb.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady k uvedenému návrhu zákona (tlač 191) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 182 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 74 zo 4. októbra 2016, Výbor Národnej rady financie a rozpočet uznesením č. 59 zo 4. októbra 2016, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 43 zo 4. októbra 2016 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 31 zo 4. októbra 2016.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 191) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 54 z 11. októbra 2016, ktorý ma týmto uznesením, ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som, poprosím otvoriť rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Pokiaľ mám správne informácie, tak písomne sa k tomuto bodu neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, panie poslankyne, páni poslanci, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, tento zákon na prvý pohľad vyzerá tak všeobecne konsenzuálne. Podľa jeho názvu sa jedná o naháňanie teroristov sankcionovaných rôznymi celosvetovými orgánmi alebo celoeurópskymi orgánmi.

    Na prvý pohľad to vyzerá, ako by išlo iba o to, ako zmraziť peniaze efektívnejším spôsobom nejakému Abdulovi Alimu alebo Sergejovi Sergejovičovi Sergejovovi, lenže pri rokovaní o tomto návrhu zákona vo výbore pre obranu a bezpečnosť som sa zástupcov ministerstva hospodárstva, pána štátneho tajomníka, šéfa právnej sekcie pána Baloga, dúfam, že dobre hovorím jeho meno a funkciu, pýtal na niekoľko konkrétnych záležitostí, na ktoré mi nevedeli odpovedať, načo pán predseda Hrnko uzavrel túto diskusiu s tým, že nech na najbližšie rokovanie prídu lepšie pripravení. V súvislosti s týmto zákonom vidím dva problémy.

    Po prvé. Nedostal som odpoveď na to, ako je pred uplatnením tohto zákona chránený občan Slovenskej republiky, aby sa náhodou nestalo to, že na základe nejakého nariadenia vlády, ktoré tento zákon predpokladá, aby sa dali zmrazovať peniaze na území Slovenskej republiky na základe nejakých medzinárodných sankcií, ako bude chránený na to, ako je pred uplatnením tohto zákona chránený občan Slovenskej republiky, aby sa náhodou nestalo to, že na základe nejakého nariadenia vlády, ktoré tento zákon predpokladá, aby sa dali zmrazovať peniaze na území Slovenskej republiky na základe nejakých medzinárodných sankcií.

    Ako bude chránený občan Slovenskej republiky, ak naozaj NAKA mu takéto peniaze zmrazí? Upozorňujem, že v prípade tohto zákona nie je potrebné preukázať nejaký trestný čin. Ak je niekto zaradený na nejaký sankčný zoznam na základe spravodajských informácií, vieme, ako často sa už v minulosti stalo, že na takýchto medzinárodných zoznamoch sa zjavovali ľudia, ktorí boli len menovci tých, ktorí naozaj boli podozriví z nejakej teroristickej činnosti, tak takýto občan má veľmi, veľmi malú možnosť sa brániť. Môže sa odvolávať podľa tohto zákona na OSN a na orgány EÚ a dúfať, že ho z toho zoznamu vyškrtnú. Čiže slovenský občan za normálnych okolností, pokiaľ sa ide podľa Trestného zákona a poriadku, má presný postup, keď mu niekto zmrazí peniaze, jedného dňa príde do banky, zistí, že má zmrazené peniaze, alebo mu to banka oznámi, tak môže konať, aby sa v rámci Slovenskej republiky príslušným postupom domohol práva. V prípade tohto zákona má zhruba takú pravdepodobnosť, že sa domôže práva v nejakej rozumnej lehote, ako, s prepáčením, keby sa sťahoval, sťažoval na lampáreň. To je prvý problém, ktorý vidím, čo sa týka tohto návrhu zákona.

    A potom vidím ešte oveľa väčší, praktickejší problém, lebo dobre, predstavme si, že vláda ani NAKA by nechceli tento gumený paragraf nejakým spôsobom zneužiť proti bežnému občanovi Slovenskej republiky. Ale podľa § 6 tohto zákona - a predstavme si, teda že naozaj by to bolo zamerané len proti nejakému, príklad poviem, Abdulovi Alim alebo Sergejovi Sergejovičovi - podľa tohto zákona v § 6 je porušením týchto sankcií v odseku f) poskytnutie stravovacích služieb sankcionovanej osobe na území SR.

    Predstavte si, že Abdul Ali sa nejakým spôsobom, ktorý je na zozname nejakom, zatúla na územie Slovenskej republiky, vy máte reštauráciu, navaríte tomuto človeku, on zaplatí. Porušíte sankcie na základe tohto zákona. A na základe § 22 tohto zákona, viete, akú sankciu dostane takýto človek, ktorý, mimochodom, odkiaľ má byť informovaný, že Abdul Ali alebo Sergej Sergejevič je na nejakom zozname sankcií OSN alebo Európskej únie? Lebo ten, kto ten zoznam sankcií robí, je buď OSN, alebo Európska únia. Dokonca aj vláda Slovenskej republiky môže urobiť ten zoznam sankcií.

    Čiže teraz hovorím hypotetický príklad a hovorím teda dva. Prvý, ktorý som sa pýtal pána štátneho tajomníka. Pán minister sa ocitne nejakým nedopatrením na zozname sankcií. Ideme mimo, alebo teda sankcionovaných osôb, idem mimo Trestného poriadku, mimo akýchkoľvek vecí, štátne orgány prídu, konkrétne NAKA, zabavia mu peniaze na účte. Zástupcovia ministerstva hospodárstva mi povedali, veď to neni problém, tam sa nejedná o trestný čin. No, práve to je problém, peniaze už máte zabavené a teraz sa domáhajte, aby vám niekto tie peniaze odmrazil. To je prvý problém. Ale za oveľa ešte, povedal by som, výraznejší problém považujem to, že prevádzkovateľ reštauračného zariadenia predsa nemá žiadnu povinnosť skúmať, či Abdul Ali je na nejakom zozname sankcií. A teraz viete, aká je pokuta, ak mu podľa § 6 ods. f) poskytne stravovaciu službu na území Slovenskej republiky? 50 000 až 132 800 eur. 50 000 až 132 800 eur! Dali by sa tam nájsť, v tom zákone, ďalšie fajnovôstky, myslím si, že toto ako príklad absurdnosti stačí.

    Ako som už povedal pánovi štátnemu tajomníkovi Chovancovi a hovorím to teraz aj pánovi ministrovi, ja nepodozrievam, že by predkladali tento zákon so zlým úmyslom. Len možno pri nejakom aplikovaní toho, čo všeobecne sa nejako dohodlo na nejakom MONEYVAL-e alebo niekde inde, by možno bolo rozumné prispôsobiť ten zákon domácim podmienkam v dvoch spôsoboch. Jednak v tom, že či je vykonateľný reálne. To znamená, my ideme naháňať poskytovateľov stravovacích služieb? Alebo tých, ktorí poskytnú niekomu službu cestovného ruchu? Ako oni majú vedieť, či ten človek je na zozname nejakom sankcionovanom? A druhá vec, či je naozaj odstránená možnosť zneužitia voči občanom Slovenskej republiky.

    Toto sú moje dve zásadné výhrady voči tomuto návrhu zákona. Chcem pána ministra poprosiť, že či by tieto veci nenechal preveriť z tohto uhla pohľadu, lebo naozaj úprimne neverím, že, že, že by ste takéto veci tam dávali úmyselne alebo so zlým úmyslom. Je možné, keďže nie som najlepší právnik v tomto štáte, že som sa možno pomýlil alebo že existuje nejaká iná medzinárodná zmluva, ktorá vylučuje, aby ten zákon bol interpretovaný tak, ako som povedal.

    Mne na základe toho, čo som si prečítal o tomto návrhu zákona to, bohužiaľ, vyplýva tak. Pokuta pre bežného poskytovateľa stravovacích služieb vo výške 50 000 eur až 132 800 eur, pokiaľ navarí niekomu, kto je na sankčnom zozname, sa mi zdá byť príliš prísna. Ani si neviem predstaviť, ako by si to mohol overiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Krajniak. Chcem sa opýtať, keďže týmto sme vyčerpali tých prihlásených do rozpravy, chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Samozrejme, pán poslanec Krajniak, ja som sa dozvedel o tom, o tej vašej výhrade, ktorú ste uplatnili počas rokovania výboru, a požiadal som mojich kolegov, aby mi pripravili aj vysvetlenie k týmto vašim otázkam.

    V prvom rade je treba povedať, že návrh zákona nie je namierený proti občanom Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka majetku, aktív, peňažných prostriedkov, prípadne činností na území Slovenskej republiky, a to bolo závislé od toho, kto ich vlastní, resp. vykonáva. Na území Slovenskej republiky môžu vlastniť majetok, peniaze v banke, prípadne vykonávať činnosť aj iné osoby ako iba občania Slovenskej republiky. Návrh zákona sa bude vzťahovať na osoby, ktoré vlastnia na území Slovenskej republiky majetok a budú pochádzať z akejkoľvek krajiny na svete. Ak tieto osoby budú spojené, resp. napojené na aktivity podporujúce, resp. financujúce terorizmus a svoj na majetok na území Slovenskej republiky budú môcť potenciálne na tento účel použiť. Slovenská republika musí zabezpečiť, aby bola medzinárodná sankcia na jej území vykonaná. Primárne preto pôjde o osoby z krajín, nie zo Slovenska, ale ktoré sú spojené s terorizmom. Aj ste pomenovali príklady a vnímam to.

    Ako sa vykonáva postup alebo aký nasleduje postup, keď sa vykonáva medzinárodná sankcia na území Slovenska? Skúsim vám povedať body, ako to, aký je ten postup. V prípade ak Bezpečnostná rada OSN prijme rezolúciu v oblasti sankcií voči fyzickým alebo právnickým osobám, táto sa následne po určitom čase implementuje do nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ a tých súčasťou sú v prílohe zoznamy sankcionovaných osôb. Tie sú priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako člena Európskej únie, to znamená, že povinné osoby zodpovedné za vykonávanie medzinárodných sankcií, v tomto prípade najmä banky, sú povinné zmraziť majetok osobám v zoznamoch bez zbytočného odkladu a iniciatívne, čo znamená bez pokynu alebo nariadenia od príslušných orgánov štátnej správy. Povinná osoba musí mať sama vedomosť o osobách a zoznamoch, a teda sledovať zoznamy sankcionovaných osôb, to je, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uverejňuje na svojej webovej stránke legislatívne akty Európskej únie v oblasti sankcií a zoznamov, teda verejnosť a povinné osoby majú priamy prístup k týmto informáciám.

    V prípade, ak povinná osoba pri sledovaní zoznamov zistí, že sa u nej nachádza osoba alebo majetok zo zoznamu, je povinná okamžite zaistiť tento majetok a následne o tomto informovať vecne príslušný orgán štátnej správy, napr. ministerstvo financií alebo Slovenskú informačnú službu. V prípade, ak povinná osoba bude v tomto procese zaistenia vyžadovať spoluprácu alebo akékoľvek usmernenie, radu, ak sa jej prípad bude javiť ako nejasný alebo zmätočný, nebude si istá, či osoba na zozname je skutočne jej klient a tak ďalej, môže sa obrátiť so žiadosťou o spoluprácu a poradenstvo na ministerstvo zahraničných vecí, ostatné orgány štátnej správy alebo Slovenskú informačnú službu.

    Po zaistení majetku osobe zo zoznamu vykonáva správu jej majetku vecne príslušný orgán štátnej správy, a to po dobu trvania medzinárodnej sankcie, až kým je osoba vyňatá zo zoznamu sankcionovaných osôb. Príslušný orgán informuje osobu o zaistení jej majetku, uvedie dôvody a oznámi jej ďalší postup v tejto veci a súčasne, ak Rada Európskej únie zaradí osobu na zoznam, sekretariát Rady Európskej únie informuje každú túto zaradenú osobu prostredníctvom písomného oznámenia. Následne, ako sa osoba dozvie uvedenú skutočnosť o zaistení svojho majetku, môže sama požiadať radu EÚ, pracovnú skupinu Rady C5931 alebo výbory Bezpečnostnej rady OSN, Úrad ombudsmana OSN, aby opätovne prípad zvážili na základe podpornej dokumentácie a vyradili ju zo zoznamu. A môže sa obrátiť aj na ministerstvo zahraničných vecí ako kontaktný bod pre poradenstvo v tejto veci. Osobu môže zo zoznamu vyňať len výbor OSN alebo pracovná skupina Rady, alebo ak sa v praxi ukáže ešte pred zaslaním žiadosti o vyradenie osoby do inštitúcií OSN a Rady, že v skutočnosti nie je osobou na zozname, tak vecne príslušný orgán jej sprístupní zaistený majetok.

    Aby som ešte sa vrátil k tomu príkladu, ktorý je absurdný, chcem vám povedať, pán poslanec, my sme nevymýšľali znenie tohto zákona, my sme to znenie preberali na základe toho, ako platí aj v iných krajinách, pretože toto nie je zákon, ktorý sa uplatňuje len na Slovensku alebo bude sa uplatňovať len na Slovensku, ale uplatňuje sa vo všetkých krajinách, ktoré pristúpili k tomuto sankčnému, k týmto sankčným, sankčným opatreniam, a ako viete, v roku 2011 bola prijatá nejaká legislatíva v tejto oblasti a je nedostatočná. Čiže Slovensko muselo reagovať na to, že bolo kritizované zo strany Bezpečnostnej rady OSN a príslušných orgánov Rady Európy, Rady Európskeho parlamentu, a tým pádom sme pristúpili k tomu, že sme prebrali tie znenia, v tom príslušnom znení tak, ako sa používajú v iných krajinách Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pán minister, chcem sa vás opýtať, či toto možno chápať ako záverečné slovo navrhovateľa.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete vystúpiť?

    Nech sa páči, poprosím vás.

  • Ďakujem pekne, takže navrhujem, aby sme hlasovali o tomto bode na najbližšom hlasovaní, t. j. dnes o 17.00 hod.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi pekne ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh máte pod tlačou 190, spoločná správa výborov má tlač 190a. Poprosím opäť pána ministra hospodárstva, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť právny rámec na podporu malého a stredného podnikania. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva pri poskytovaní podpory v oblasti malého a stredného podnikania, definuje oblasti a formy podpory, spôsob poskytovania podpory, zavádza nové inovatívne formy nepriamej podpory a súčasne umožňuje vykonávanie testu vplyvom právnych predpisov na malé a stredné podnikanie, tzv. SME test, pričom uplatňuje európske zásady rozvoja malého a stredného podnikania zakotvené v agende Európskej únie, konkrétne v tzv. Small Business Act, to je zákon o malých a stredných podnikoch, či ako v dokumente Akčný plán pre podnikanie do roku 2020. Prijatie tohto návrhu zákona vychádza z ustanovení programového vyhlásenia vlády a zároveň sa ním plní kritérium z pohľadu ex ante kondicionality, t. j. podmienky čerpania štrukturálnych fondov pre oblasť malého a stredného podnikania v rámci programovacieho obdobia 2014 až 2020.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 181 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona výbory, ktorým bol určený, prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 53 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram týmto rozpravu.

    Do písomnej časti rozpravy som dostala jednu prihlášku, od pani poslankyne Jany Kiššovej, ktorej týmto dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, podnikateľské prostredie na Slovensku si po dvoch obdobiach vlády Roberta Fica skutočne zaslúži zvýšenú pozornosť. Niet pochýb aj o tom, že si zaslúži opatrenia na jeho zlepšenie, resp. na jeho podporu. Boli to totiž vlády, počas ktorých sa podnikateľom len nakladalo, počas ktorých podnikateľom pribúdali mnohé povinnosti, vznikali rôzne nové alebo sa zvyšovali existujúce poplatky alebo skryté dane. Bolo to obdobie počas... Boli to teda vlády, počas ktorých sa stalo napríklad neplatičstvo vládou chráneným prvkom v podnikaní, samozrejme, nie pre všetkých, ale len pre tých, ktorých si vláda vybrala, a mohla by som pokračovať. No vo všeobecnosti určite platí, že podnikateľské prostredie sa počas týchto období určite zhoršovalo. Možno aj preto som mala od tohto zákona veľké očakávania a o to viacej som možno z jeho obsahu sklamaná.

    Celá podpora, o ktorej sa v tomto zákone hovorí, sa týka dotácií a rôznych iných foriem, či už priamej, alebo nepriamej podpory malých a stredných podnikateľov. Teda opäť princíp, že jedným ideme brať, aby sme druhým, tým, ktorých si my na ministerstve vyberieme, aby sme týmto mohli z toho spoločného vyzbieraného dať. Mnohí podnikatelia sa na to možno aj tešia, pretože možno nestrácajú nádej, že sa aj im z toho ujde, mnohí na druhej strane vyčkávajú na to, ako bude vyzerať aplikačná prax, a mnohí, ktorí už aké-také skúsenosti s tým, ako sa u nás na Slovensku rozdáva a ako to funguje, tak tí sú častokrát skeptickejší. Mnohí totižto už vedia, že ako to vyzerá, keď štát niečo rozdáva, keď pán minister alebo úradníci rozhodujú o tom, kto dostane, keď úradníci stanovujú podmienky, za akých sa niekto môže o niečo uchádzať, akým spôsobom sa formy pomoci schvaľujú a akým spôsobom ministerstvá vyberajú tých, ktorých podporia.

    Ale bez ohľadu na tento proces, o ktorom som presvedčená, že bude opäť len zdrojom pre korupciu a klientelizmus, kde bude opäť fungovať mechanizmus, že naši ľudia a potom tí ostatní, tak som presvedčená, že napriek tomuto mimoriadne negatívnemu prvku je to aj veľmi neefektívna a nie zdravá podpora podnikania, a poviem aj, prečo si to myslím.

    Po prvé deformuje podnikateľské prostredie, likviduje konkurenciu, buduje nezdravú odkázanosť firiem na štáte a v neposlednom rade prerozdeľovanie stojí peniaze, a to nielen teda peniaze súvisiace s administratívou toho prerozdeľovania, ale stojí to aj peniaze, ktoré sa častokrát na tej ceste stratia.

    Vrátim sa k tomu, že deformuje takýto spôsob selektívneho rozdávania podnikateľské prostredie a likviduje konkurenciu. Pri rozdávaní totiž funguje, že ak jednému niečo dám, tak bezpodmienečne musím niekomu inému zobrať. A podpory tohto typu nie sú o ničom inom, len o tom, že štát mnohým berie cez dane, poplatky, skryté dane a podobne, aby niektorým mohol na druhej strane dať. Samozrejme, nie všetkým, lebo sú isté možnosti, isté limity, a preto teda nie všetkým. A to nie je všetko. Takýmto prerozdeľovaním sa vytvára nezdravá konkurencia, kde, samozrejme, tí, ktorí dostávajú, získavajú voči tým, ktorí nedostávajú, ale sa na to skladajú, veľkú konkurenčnú výhodu. A môžem to povedať na nejakom veľmi jednoduchom príklade.

    Ak budete mať v nejakom meste nejakú malú pekáreň a táto dostane dotáciu alebo nejakú, nejakú formu pomoci od štátu a druhá pekáreň na inej ulici v tomto istom meste, tú podporu nedostane, tak jednoducho tá, ktorá tú podporu nedostane, bude veľmi ťažko konkurovať tej, ktorú, ktorá finančnú podporu dostala či už cenou produktu, alebo nejakými inými možnosťami. Toto, samozrejme, neplatí, len pokiaľ sa jedná o dve spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania. Mohlo by sa zdať, že, že len v takomto prípade je tá konkurencia deformovaná a nezdravo štátom vytvorená.

    Ono sa to môže stať aj v prípade, že sa jedná o dve rôzne firmy s rôznym predmetom podnikania, pretože stále sú tu isté trhy, na ktorých tieto firmy spoločne fungujú. Napríklad je to trh pracovnej pozície. Aj keď sa jedná o dve firmy, ktoré, z ktorých každá má v predmete podnikania niečo iné, stále je tu jeden trh s pracovnou silou, a ak jedna spoločnosť je štátom podporovaná, dotovaná, dostáva nejaké výhody, zvýhodnenia, pomoc rôznej formy, tak jednoducho aj na tomto poli bude ťahať za dlhší povraz, ako tá, ktorá túto pomoc nedostane.

    Čo sa týka budovania nezdravej odkázanosti firiem na štáte, toto robí vláda Roberta Fica na každom kroku. Nerobí plošné pozitívne opatrenia pre všetkých, ale na viacerých frontoch selektívne rozdáva. A tých, ktorým rozdáva, tých si vyberá, samozrejme. Buduje si tak závislosť a odkázanosť ľudí na ich rozhodnutiach. Takáto filozofia zrejme prináša nejaké politické ovocie a politické pozitíva. Odkázaní a závislí ľudia alebo spoločnosti bývajú obyčajne manipulovateľní, častokrát aj poslušní, no nemá to nič spoločné s budovaním demokratickej, slobodnej a hlavne zdravej spoločnosti.

    Keď som hovorila o tom, že prerozdeľovanie stojí peniaze, a teda nielen administratívne, ale aj tie, ktoré sa po ceste stratia, tak, bohužiaľ, toto je na Slovensku už takou všade prítomnou realitou, že ak štát niečo prerozdeľuje, tak je to jednoducho veľmi, veľmi drahé.

    Dámy a páni, ja som presvedčená, že ak by tu bol úprimný záujem podporiť podnikateľov a podporiť malé a stredné podniky, tak existuje spôsob ďaleko efektívnejší, jednoduchší, spravodlivejší a dokonca bez týchto negatívnych efektov, ktoré som spomínala.

    Čo sa týka spravodlivosti, dá sa dosiahnuť napríklad nárokovateľnosťou. Stopercentná nárokovateľnosť podpory, resp. pomoci je pri všetkých plošných opatreniach, rovnakých pre všetkých. Teda nie významná pomoc pre niekoho konkrétneho, ale pre všetkých rovnaká. Možno nižšia, ale rovnaká. Napríklad keby tu existovala úprimná snaha pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak by mohla byť napríklad vo forme zníženia daňového a odvodového zaťaženia, možno nie tak veľkého, v menšej miere, ale pre všetkých rovnako.

    Pán minister, ak chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu, dá sa to, a teda nielen vy, pán minister, ale celkovo vaša vládna koalícia, pretože mnohé opatrenia sú na rôznych rezortoch, dá sa zjednodušiť zamestnávanie pre všetkých zmenami v Zákonníku práce. Mohli by ste zrušiť mnohé nezmyselné povinnosti, ktoré podnikateľov, hlavne tých malých a stredných, trápia, znížením byrokracie, znížením rôznej finančnej záťaže. Mohli by ste napríklad zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre I. a II. kategóriu. Mohli by ste zrušiť koncesionárske poplatky. Mohli by ste zrušiť povinné preškoľovania vodičov alebo znížiť registračné poplatky na registráciu áut.

    Jednoducho všetky povinnosti, ktoré štát podnikateľovi dáva, kde štát svojimi nariadeniami núti podnikateľov, aby si kupovali služby od iných podnikateľov, a tieto im nič neprinášajú. A mohli by ste sa napríklad zamyslieť aj nad bariérami vstupu do podnikania v podobe rôznych povinných licencií, ktoré stoja nielen peniaze, ale často sú aj bariérou, pretože, pretože tie licencie jednoducho treba získať, a nie vždy sú opodstatnené, naozaj nie vždy. Mohli by ste sa napríklad zamyslieť, či zákon, ktorý hovorí, resp. povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch, či prispeli k podpore podnikateľského prostredia, či skutočne sú vykonateľné, či sú zmysluplné, či prinesú nejakú pridanú hodnotu spoločnosti. Ak budeme nútiť každého jedného podnikateľa, ktorý či už dovezie niečo zo zahraničia v nejakom obale, alebo svoj produkt do nejakého obalu, ktorého reálnym výrobcom on nie je, len ho zabalí do kúpeného obalu, sa v zmysle zákona o odpadoch stáva výrobcom a súvisia s tým nejaké nie celkom malé povinnosti. Tu si dovolím povedať, že toto je úplne krásny, exemplárny prípad toho, ako sme práve nepodporili podnikateľov. Naopak, my sme im týmto strašne, strašne naložili a naložili sme vyše pol milióna podnikateľským subjektom nezmyselnú a nevykonateľnú povinnosť.

    Veľký priestor je napríklad v zlepšení služieb úradov. Nech úradníci prestanú podnikateľov šikanovať či už rôznymi nezmyselnými pokutami za drobnosti, alebo tým, že od nich duplicitne vyžadujú mnohé doklady a potvrdenia, napríklad výpis z obchodného registra. Aj v tomto zákone uvádzate, že ak chce podnikateľ požiadať o nejakú podporu, tak súčasťou alebo teda náležitosťou takejto žiadosti je výpis z obchodného registra. Veď štát disponuje týmto registrom, štát si vie bez toho, aby ukladal toto podnikateľovi, vie si tento výpis získať vo vlastnej réžii.

    Som presvedčená, že mnohí podnikatelia nepotrebujú dotácie vlády, ale stačilo by im, aby im štát napríklad len vrátil ich vlastné peniaze na vratkách DPH, ktoré im častokrát v priebehu, v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou celé mesiace - a niektorým, bohužiaľ, až roky - štát nevráti a znemožňuje im teda disponovať so svojimi vlastnými peniazmi.

    Veľký priestor na podporu malého a stredného podnikania je aj v zvýšení právnej istoty. My tu máme množstvo nejasných zákonov, množstvo nevykonateľných povinností, už jednu som spomenula, tá o tých odpadoch, obaloch. Zákony sa prijímajú ako na páse. Veď tu pod rukami podnikateľov vzniká neuveriteľné množstvo povinností, každú chvíľu nejaký. Tu tiež ak by sme mali úprimný záujem podporiť podnikateľov, tak spravme to napríklad tým, že, že budeme zákony, ktoré im prinesú nejaké povinnosti, prijímať s účinnosťou od 1. 1. To nehovorím ani možno o vymožiteľnosti práva, ktoré je na Slovensku veľmi veľké a jednoducho je tiež veľkým polenom pre podnikateľov.

    Sú to mnohé ďalšie opatrenia, ktoré by som mohla vymenovať a všetko sú to opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a sú preňho kľúčové. Dôsledok by bol, že podnikatelia budú odbremenení od byrokracie, budú mať viac času venovať sa svojmu podnikaniu, rozvoju svojich firiem, odmeneniu svojich zamestnancov a tomu všetkému, čomu sa venovať chcú a prečo svoje podnikanie zakladali. Znížila by sa im tak finančná záťaž, zostalo by im viac peňazí na to, aby sa rozhodli oni sami, do čoho investujú, či to budú školenia, alebo to budú workshopy, alebo to budú stáže, alebo vznik nových pracovných miest. Jednoducho toto by sme asi mali nechať na nich.

    Aby som to na záver zhrnula, som presvedčená, že malí a strední podnikatelia potrebujú niečo úplne iné ako nový zákon s dotáciami a schémami pomoci. Potrebujú, aby ich štát jednoducho nechal na pokoji. Potrebujú, aby každú chvíľu niečo nereguloval, aby im každú chvíľu nevymýšľal nové povinnosti a poplatky, aby im, aby ich svojimi zásahmi nelikvidoval a nelikvidoval prirodzenú konkurenciu, ktorá má šancu vzniknúť, ak nebude štát stále niečo regulovať. Aby im jednoducho každú chvíľku nehádzal nejaké polená pod nohy.

    Na to, aby sa prijali opatrenia na podporu podnikania, nestačí zákon, tak to nazvať, ale treba spraviť reálne opatrenia, o ktorých veľmi dobre vieme, že na podnikateľské prostredie by mali pozitívny vplyv, a ktoré, dnes vieme, že mu naozaj škodia. Nie kompenzovať nepriaznivé podnikateľské prostredie selektívnou pomocou od vlády. Na Slovensku potrebujeme také podnikateľské prostredie, kde majú šancu aj bez vládnej pomoci vznikať životaschopné firmy, kde existuje právna istota, kde existuje vymožiteľnosť práva a kde štát nelikviduje konkurenciu svojimi zásahmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Na vyše vystúpenie zareagujú vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, plne s vami súhlasím a myslím si, že oveľa lepšie je zavedenie nárokovateľnosti podpory a podpory ako takej pre každého, než pre vybraných ľudí. Mali sme to možnosť vidieť vtedy, keď pre vybrané veľké spoločnosti štát dával investičné stimuly, odpúšťal im dane, a pritom sú to mnohokrát zahraniční investori alebo vybraní blízki vládnym, vládnej koalícii, ale nepomáhajú tým, ktorým by mali, jednoduchým podnikateľom.

    Jeden príklad za všetky, že máte pravdu a funguje to. V pôdohospodárstve, ktorému sa venujem, do roku 2003 dotácie sa prideľovali rovnakým spôsobom, prvá veta bola, že na dotácie nie je právny nárok. V roku 2003 sme zmenili zákon a zaviedli sme povinnosť časť dotácií poskytovať farmárom a postupovať podľa zákona o správnom konaní, to znamená, že rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom, či postupoval správny orgán správne, alebo nie. To znamená, že nárokovateľné, splníš, máš. Od roku 2003 sme to uviedli do platnosti, je to v platnosti od roku 2004 a, čuduj sa svet, všetci poľnohospodári v tejto krajine od roku 2004 sa stali kredibilnými pre banky, pretože ich podnikanie bolo stabilné a vypočítateľné, i keď modernizačné dotácie dnes ešte mnohokrát fungujú podľa toho, či máte dobré tričko alebo lepšiu konexiu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Americký prezident Ronald Reagan o pohľade vlády na ekonomiku povedal, že, môžeme ho zhrnúť do pár krátkych fáz: "Keď sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie, ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať."

    Súčasná slovenská vláda doviedla tento pohľad vlád, ktorý je všeobecne rozšírený, k dokonalosti, že všetky tri fázy dokáže postihnúť v jednom. V jednej chvíli dokáže zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie a snažiť sa ždímať z ľudí a z podnikateľských subjektov viac a viac peňazí, v tom istom momente dokáže zavádzať nové a nové regulácie a popritom dokáže dotovať či už tých veľkých, svojich vlastných, alebo takto symbolicky aj predsa len selektívne aj nejakých malých a stredných podnikateľov. Súhlasím aj s pánom poslancom Simonom, že ak má byť nejaká podpora, tak je lepšie, aby bola nárokovateľná ako nenárokovateľná, ale ak som dobre porozumel obsahu vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, tak skôr sa zhodneme v tom, že najlepšia forma podpory podnikateľského prostredia je žiadna selektívna podpora, žiadne dotácie pre vybrané subjekty ani dotácie všeobecne, pretože dotácie takisto poškodzujú podnikateľské prostredie, či už sú len pre vybrané subjekty, alebo pre všetky subjekty.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kiššová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No nemám sa čo sporiť, chcem veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky.

    Možno by som len doplnila to, čo hovoril kolega Dostál, že keď niečo prestane fungovať, tak to štát začne dotovať, tak na Slovensku funguje ešte tak, že keď niečo prestane fungovať, tak do toho vstúpi štát a má pocit, že to bude potom fungovať lepšie, to, bohužiaľ, celkom pravda nie je, pretože štát na, na množstve príkladov ukázal, ako nevie fungovať lepšie ako súkromný sektor.

    A čo sa týka tej nárokovateľnosti, tej 100 % nárokovateľnosti, tým som nemala na mysli to, že teraz povedzme, že každý bude mať na tú podporu nárok, tým som myslela taký možno obrazný pohľad na tú 100 % nárokovateľnosť, že ak jednoducho znížime dane, tak budú nárokovateľné v 100 %, to znamená pre každého. A to, samozrejme, bol príklad pre..., ktorý by platil v prípade rovnej dane, nie v prípade progresívnej dane, ale tým som chcela povedať, že akékoľvek opatrenie by malo jednoducho platiť plošne.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Toľko písomná časť rozpravy. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len tak stručne, pretože kolegyňa Kiššová toho už veľa povedala, ja by som možno ešte do toho doplnil, rozšíril ten obraz a položil viacero otázok, ktoré by som bol rád, keby ste, pán minister, potom aj na to reagovali, pretože myslím, že kolegyňa Kiššová vyjadrila, aby to nevyznelo tak, že rečnícky, ale teda určite by ma zaujímali vaše odpovede aj na to, čo hovorila ona, aj na to možno, čo ešte poviem ja.

    Ja by som možno začal tak, že, že vítam, aj čo počujem, alebo z podnikateľského prostredia, práve z malých a stredných podnikov, že vítajú tento krok, že sa tu ide zadefinovať pojem malé a stredné podnikanie v takom širšom rozsahu, dokonca tuto z vašej dôvodovej správy alebo doložky vplyvov je tu napísané, že je tu aj taká ambícia, a práve pomenovať jednotlivé opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, dokonca je tu ambícia zákona, tiež snaha o explicitné presadzovanie princípu najskôr myslieť v malom práve v slovenskom právnom prostredí. Ja by som možno tomu len tak vytkol, že, úprimne, je to vašej vláde trošku ťažko uveriteľné, pretože štýl politiky, ktorý ste doteraz razili, bol, bol iný a nebolo tu vidieť nejakú snahu pomôcť práve tým malým, takže ak to je úprimné a naozaj to bude aj nasledovať kroky, praktické kroky, tak to, myslím si, že určite privítajú mnohí. A práve preto, že vidím, že aj počet malých a stredných podnikov je 531 063, ako píšete aj v tej, v vplyve na podnikateľské prostredie, kde mikropodnikov je práve 515 236, čo je ten najväčší, najväčší objem.

    Ja by som možno práve k tej podpore alebo forme podpory povedal, že vadí mi tam to isté, čo hovorila aj pani Kiššová, že to nie je jasne definované, resp. bude o tom rozhodovať nejaká komisia, a privítal by som, keby tento zákon dokázal vytvoriť nejaké taxatívne parametre, na základe ktorých, keď ten mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik splní, tak automaticky túto podporu dostane, lebo myslím si, že je to práve to motivačné a odstraňuje to práve aj to, čo hovorila kolegyňa Kiššová, odstraňuje to ten rozmer toho, že je deformované potom to podnikateľské prostredie, keď jeden pomoc dostáva a iný pomoc nedostáva, lebo už to potom neni tá zdravá konkurencia, ktorá na podnikateľskom prostredí musí pôsobiť na to, aby sa zdravo vyvíjalo. Takže ak by tam bolo zavedené práve takéto taxatívne vymedzenie kritérií, ktoré automaticky splnením dostane každý, tak by tento krok podpory, si myslím, že bol vítaný a určite by odstránil práve ten prvok deformácie.

    Na druhej strane súhlasím so všetkým, čo pani Kiššová povedala práve o tom, že, že je tu mnoho iných oblastí, ktoré v prospech podnikateľov treba rozvíjať, možno nie priamo z vášho rezortu, ale určite, ak možno môžeme apelovať, tak v rámci kolegiality s pánom ministrom Kažimírom alebo v rámci vlády, tak určite budeme radi, ak sa budete zasadzovať a ak tento úmysel podpory malých a stredných podnikov vychádza od vás a budete sa zasadzovať aj z hľadiska opatrenia riešení na vláde, tak to bude len vítané.

    Čo by som k tomu chcel povedať, ešte by ma teda zaujímalo aj to, čo pani Kiššová otvorila, a práve ten zákon o odpadoch, pretože to je taká nová vec, ktorá vytvorila veľa chaosu, veľa problémov práve malým podnikom, tak by som, možno by ma zaujímalo pri tejto príležitosti, keď už to bolo otvorené, že ako s tým idete jednať alebo čo sa v tom ide podniknúť.

    To je, myslím, všetko, čo som k tomuto chcel ešte doplniť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Končím týmto všeobecnú rozpravu. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nemal som v pôvode, pôvodne v pláne vystúpiť záverečnou rečou, pretože si myslím, že ten zákon, ktorý sme priniesli do Národnej rady a prešiel aj vládou a máme ho aj v programovom vyhlásení vlády, je dobrý, je potrebný pre malé a stredné podnikanie, nebol tu takýto zákon doteraz a naozaj vytvorí rámcové podmienky na to, aby sme vedeli podporiť malé a stredné podnikanie.

    A keď vytvárame možnosti podpory, tak si nechám urobiť prepis z tejto rozpravy, ktorá tu zaznela, a budem citovať pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru o tom, aké nezdravé je dotovať malé a stredné podniky, a budem o tom rozprávať, akú to máme predsedníčku hospodárskeho výboru, a čo opozícia, akým spôsobom chce podporiť malé a stredné podniky, ktoré už roky žiadajú o podporu a pri každej príležitosti pri stretnutiach, či s vládou, alebo s poslancami Národnej rady, hovoria o tom, že aby sme ich podporili pri štarte, pri rozbehu podniku a podobne, takže vytvárame na to rámec. My nehovoríme o konkrétnych schémach, o konkrétnych možnostiach prideľovania podpory, máme možnosti čerpania fondov Európskej únie, vytvárame na to podmienky, bola tu aj ex ante kondicionalita, preto tento zákon.

    Zároveň chcem povedať, že každý poslanec, ktorý má mandát, má aj k dispozícii legislatívnu iniciatívu, a pokiaľ takýto zákon príde do Národnej rady, pred tým je rokovaný vo výboroch, pani predsedníčka výboru, pán poslanec Heger, v prípade, že ste mali nejaké pripomienky, resp. sa vám tento zákon nepáči, mohli ste prísť a na výbore navrhnúť pozmeňovací návrh. Ale k tomuto bodu nebola na výbore žiadna diskusia ani pozmeňujúci návrh. Ani v rámci rozpravy nebola diskusia, že by sa vám niečo nepáčilo alebo že by sa vám niečo páčilo, preto považujem toto vaše vystúpenie len ako takú povinnú politickú jazdu, ktorá mala tu nejak, aby ste sa aj vyjadrili, však jasné, poslanci výboru za opozíciu by sa mali vyjadriť k takémuto zákonu, no, to vystúpenie bolo slabé a myslím si, že ten zákon je pripravený, je dobrý a dlho očakávaný malým a stredným, s malými a strednými podnikateľmi, chcel by som len upozorniť pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru, že Slovensko za posledných 5 rokov urobilo výrazný posun v hodnotení podnikateľského prostredia a zo 44. miesta v hodnotení Doing Business postúpilo na aktuálne 29. miesto.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    A, pán minister, môžem toto vaše vystúpenie chápať ako súčasť rozpravy?

  • Reakcia ministra.

  • To bolo záverečné slovo? To bolo záverečné slovo pána ministra, takže nie je možné naňho reagovať vo faktických.

    Pán spravodajca, vy chcete reagovať? Nie.

    Ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Do 17.00 hod. nám ešte zostáva pár minút, pokračovať budeme nasledujúcim bodom programu, a tým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte pod tlačou 197, spoločná správa výborov má tlač 197a.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, ešte o kľud v rokovacej sále, lebo pokračujeme ďalším bodom.

    Poprosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, pána Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládnym návrhom zákona sa upravuje najmä členstvo v orgánoch zdravotných poisťovní v záujme umožnenia širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu byť členom orgánov zdravotných poisťovní v záujme umožnenia teda širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Upúšťa sa zároveň aj od vyžadovania predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade osôb, na ktorých už takýto predchádzajúci súhlas úradu bol daný, ak spĺňajú zároveň podmienky podľa tohto zákona. Odstraňuje sa prílišná tvrdosť podmienok odbornej spôsobilosti na obsadenie funkcií v orgánoch zdravotných poisťovní rozdelením požiadaviek na odbornú spôsobilosť v závislosti od vykonávanej činnosti členov orgánov zdravotných poisťovní.

    Návrh zákona tiež upravuje poskytovanie informácií o finančnej situácii fyzických a právnických osôb zdravotnou poisťovňou bezpečnostným orgánom na účely vykonávania bezpečnostných previerok. Tento návrh zákona je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň možní aj týmto spôsobom splniť si záväzok obsadenia členov parlamentnej opozície v Dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh, vládny návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme pekne pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu zákona. Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Juraja Blanára, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca k predmetnému vládnemu návrhu zákona konštatoval, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Tieto výbory predložený návrh zákona v stanovenej lehote prerokovali.

    Ústavnoprávny výbor súhlasí s vládnym návrhom zákona, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s jednou zmenou tento návrh.

    Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi uvedených výborov v zákonnej lehote k pridelenému, k pridelenému zákonu.

    Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 11. októbra tohto roku a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými, pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v štvrtej časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 22 z 11. októbra 2016, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Toľko z mojej strany.

    Vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otvorená rozprava bude po hlasovaní. Teraz vyhlasujem dvojminútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci, nasledovať bude hlasovanie a pokračovať budeme potom o tomto bode.

    Ďakujem.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Predĺžime prestávku do 17.05 hod., počkáme na pána predsedu. Ďakujem.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním, a to o bode 4 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 188).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Burian.

    Nech sa páči, dávam vám slovo a uveďte jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 188.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali pozmeňujúce návrhy a ja som podal dva pozmeňujúce návrhy a pán poslanec Mihál podal tiež dva pozmeňujúce návrhy, pani poslankyňa Jurinová podala jeden pozmeňujúci návrh, takže..., a potom ešte pán poslanec Mihál dal dva procedurálne návrhy.

    Najprv poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, o skrátení lehoty.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 104, proti 33, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že lehoty sme skrátili, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem a pýtam sa pána poslanca Mihála, či chce o tých dvoch procedurálnych hlasovať spoločne alebo, alebo či...

  • Reakcia z pléna.

  • Proti... Dobre. Takže kvôli ušetreniu času budeme hlasovať o obidvoch procedurálnych návrhoch naraz.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 62, 17 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že procedurálne návrhy neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže sme obidva procedurálne hlasovali v jednom, a poprosím, pán predseda, počas, teda budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy a v rámci bodu spoločnej správy bodu 1 pán poslanec Mihál vybral na osobitné hlasovanie body, podbody 1, 2 a zvlášť hlasovať o bode 3 v rámci bodu 1 spoločnej správy.

    Takže poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že v rámci bodu 1, prvé dva podbody s návrhom, teda návrh bol z gesčného výboru, schváliť.

    Takže dajte, poprosím vás, hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Mihála.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Bod 1, podbody 1, 2.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 129, 1 proti, 12 sa zdržali.

    Konštatujem, že podbody 1, 2 z bodu 1 boli schválené.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja teraz poprosím hlasovať o podbode 3 v prvom bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Nie je to ani podvod, ani odvod, ale podbod.

  • Smiech v sále a reakcia spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 83, proti 45, zdržali sa 14.

    Konštatujem, že bod 3, podbod neviem čoho,... bol schválený.

  • Povedané so smiechom a ruch v sále.

  • Jozef Burian, poslanec NR SR

    Podbod 3 bodu 1 spoločnej správy.

    Teraz, pán predsedajúci, dám hlasovať o bode 2, 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Štvorku ste vybrali.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 77, zdržalo sa 63 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body boli schválené.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Čiže schválili sme body 2,3 spoločnej správy a teraz..., pani poslankyňa Jurinová žiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie bod č. 4.

    Takže poprosím vás, dajte hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 18, zdržalo sa 45 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že bod 4 zo spoločnej správy bol schválený.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem. Tým sme prešli spoločnú správu. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré podali poslanci v diskusii.

    Dajte, prosím, hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 124 poslancov, proti 3, 15 sa zdržali.

    Prvý návrh pána spravodajcu bol schválený.

    Nech sa páči.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem. Dajte hlasovať o druhom bode, ktorý som podal takisto.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 127 poslancov, 16 sa zdržali.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol schválený.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem. Teraz ideme na pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála.

    Ideme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Mihál.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 61, proti 2, zdržalo sa 77, 1 nehlasoval.

    Prvý návrh pána poslanca Mihála nebol schválený.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o..., teda takto, budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, pokiaľ bude námietka pána poslanca Mihála. Pokiaľ nie, lebo prešiel môj pozmeňujúci návrh, takže chcem sa opýtať pána poslanca, či trvá na tom pozmeňujúcom návrhu.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mihálovi.

    Jozef Mihál, poslanec NR SR

    Ten môj druhý pozmeňovací návrh je v podstate totožný ako druhý pozmeňovací návrh kolegu Buriana, ktorý prešiel cez hlasovanie pozitívne. Čiže ten môj návrh, o ňom je zbytočné hlasovať.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Dobre, ďakujem pekne. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    No, ako som počúval rozpravu, tak by som nepovedal, že sa viete dohodnúť o niečom spolu dvaja.

    Jozef Mihál, poslanec NR SR

    Ono je to také prekvapujúce, áno.

  • Smiech v sále.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, budeme pokračovať ďalej.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ja len upozorňujem, že pán Mihál aj podpísal môj pozmeňujúci návrh, takže myslím, že... Ale v každom prípade akože som rád, že teda nebudeme o tom hlasovať.

    Ideme ďalej hlasovať o... Pardon. Pokiaľ prešiel bod č. 4 spoločnej správy, nemali by sme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyni Jurinovej.

    Chcem sa opýtať, či trvá na svojom pozmeňovacom návrhu. Čiže budeme hlasovať o jej pozmeňovacom návrhu.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Budeme hlasovať o námietke pani poslankyne. Takže nech sa páči, prezentujme a hlasujme o námietke pani poslankyne, ktorá žiada hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 44, proti 75, 22 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že námietka neprešla.

    Takže nebudeme o tomto návrhu hlasovať.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže sme prešli aj body spoločnej správy, aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, poprosím vás, dajte hlasovať o prerokovaní zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ihneď.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    V treťom čítaní.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    V treťom čítaní.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 121, 21 poslancov bolo proti a 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní. Rozpravu teraz otváram. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

    Jozef Burian, poslanec NR SR

    Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o zákone ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako boli schválené v Národnej rade.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 113, proti 21, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že schválili sme vládny návrh zákona o sociálnom poistení.

    Nasleduje teraz hlasovanie v druhom čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku (tlač 189).

    Pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 189.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Mihál a pán Dostál.

    Vzhľadom na to, že v spoločnej správe ani v rozprave neboli podané, ale ani schválené žiadne pozmeňujúce návrhy, sme v treťom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má záujem niekto vystúpiť v rámci tretieho čítania.

    Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 121, 4 proti, 18 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku.

    Budeme hlasovať o bode šesť programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií (tlač 191).

    Pán poslanec Bagačka, ako spravodajca máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, tlač 191.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Krajniak. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy, body 1 až 23.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 82, proti 15, zdržalo sa 44 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 80, proti 21, zdržalo sa 39 poslancov, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či má záujem niekto vystúpiť v rozprave. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 80, proti 21, zdržalo sa 38, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz pristúpime k poslednému prerokovanému bodu, o ktorom budeme hlasovať, a to je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania (tlač 190).

    Pán poslanec Puci, ako spravodajca určený gestorským výborom, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 190.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol však podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to nasledovne, o bodoch 1 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy 1 až 15.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 81, 2 proti, 58 poslancov sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 83, proti 19, zdržalo sa 41 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    To znamená, nakoľko sme chválili, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto sa nehlásil. Takže končím možnosť a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 81, proti 20, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci...

    Pán poslanec Laurenčík, procedurálny? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, chcel by som pre záznam uviesť, že dnes pri hlasovaní č. 12 ma hlasovacie zariadenie vykazuje ako neprítomného, bola to tlač 287, a chcel som hlasovať "za".

    Ďakujem.

  • Áno. Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že zajtra ráno o 8.00 hod. máme výbor v miestnosti č. 149.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 197.

  • Pán minister už zaujal miesto, ani neopustil miesto určené pre navrhovateľa. Pán poslanec...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega! Pán poslanec Blanár, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k neexistujúcej rozprave? Nie, ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (tlač 233).

    Prosím teraz ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona uviedla.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci – a hlavne páni poslanci – prosím vás, nevyrušujte pani ministerku. Ani vám sa nepáči, keď vás vyrušujú iní poslanci.

    Pani ministerka, skúste hlasnejšie.

  • Tak posnažím sa. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá iniciatívny návrh novely zákona na základe plnenia úlohy B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 367 z 31. 8. 2016.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým ustanovenie možnosti použitia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v rámci úsilia o znižovanie plytvania potravinami.

    V návrhu zákona sú stanovené podmienky, za akých je možné potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti darovať charitatívnym organizáciám tak, aby bola zachovaná ich bezpečnosť a spotrebiteľ bol chránený. Novela zákona tiež myslí na to, aby tieto potraviny boli poskytované skutočne bezodplatne.

    Návrhom zákona sa ďalej rozširuje ochrana zdravia spotrebiteľa tým, že ukladá subjektom vykonávajúcim analýzu potravín povinnosť nahlásiť Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky zistenie, že analyzovaná potravina je zdraviu škodlivá.

    Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vychádza v ústrety v tomto zákone malým domácim výrobcom potravín a umožňuje im neoznačovať výživové hodnoty na produktoch predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi. Taktiež touto navrhovanou úpravou sa nahrádza povinnosť nahlásenia priechodu dodávky niektorých druhov potravín bežnou trhovou kontrolou v zmysle princípu voľného pohybu tovaru a dovoze potravín z tretích krajín.

    V nadväznosti na odôvodnené stanovisko Európskej komisie o nesúlade s čl. 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vypúšťa § 12a upravujúci požiadavku na prevádzkovateľov na zverejňovanie percentuálneho podielu z obratu predaja potravín vyrobených na Slovensku.

    Taktiež dopĺňa sa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko aplikačná prax ukázala potrebu jednoznačnejších identifikačných údajov o právnických osobách, fyzických osobách v centrálnom registri hospodárskych zvierat, nakoľko v súčasnom stave dochádza pri poskytovaní dotácií k neoprávnenému žiadaniu dotácií.

    Predložený návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne prostredie a rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana ani na životné prostredie, tak ako je uvedené v doložke vplyvov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktami Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 233).

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Zsolta Simona.

    Poprosím, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona preto, aby som skôr vyzval pani ministerku, aby sa zamyslela nad tým, čo tu poviem, a možno poopravila vládny návrh zákona tak, aby naozaj slúžil v prospech občanov a podnikateľov na území Slovenskej republiky, a nie proti nim. Pritom dovoľte, aby som vyjadril svoj, svoje znepokojenie nad tým, že ministerstvo a jeho úradníci, nie pani ministerka, som o tom presvedčený, sa snažia riešiť problém znižovania plytvania potravinami tam, kde sa plytvá najmenej.

    Kolegyne, kolegovia, plytvať v obchode. Ako plytvá obchod? Niekto kúpi v obchode tovar naviac? Každý obchodník sa snaží kúpiť len toľko, čo dokáže predať. Tam toho plytvania veľa neni. Takže plytvanie potravinami je v prvom rade v domácnostiach a nie v obchodných reťazcoch, a nie v obchode. Toľko k úvodnému slovu pani ministerky.

    Doba minimálnej trvanlivosti. Bavíme sa o tovare, ktorý má trvanlivosť rok, dva, tri. To sú konzervy. Chcem verejne sa pýtať, prečo obchod nie je schopný predať tovar, ktorý má lehotu na predanie rok alebo až tri v prípade konzerv, ktoré stanovuje samotný výrobca. Tento dátum nie je stanovený z ľubovôle niekoho. Výrobca povedal, že do tohto dátumu garantuje, že ten tovar je zdravotne nezávadný a je konzumovateľný. Akonáhle chceme dať charite priestor, ktorý má aj dnes, tak sa pýtam, prečo nie je dostatočný priestor tri roky alebo rok na to, aby obchod mohol tento tovar v lehote spotreby posunúť charitatívnym organizáciám za posledný týždeň, aby ho rozpredal..., rozdistribuovali tým, ktorí sú na to odkázaní. No, akonáhle posunieme, že po tomto dátume je možné dostať tovar, ktorý je legálne po svojej životnosti, medzi ľudí, tak vytvárame dve kategórie aj medzi občanmi. Občanov druhej kategórie, ktorí môžu dostať tovar, ktorý môže zdraviu uškodiť.

    A teraz k tomu systému, ktoré ministerstvo vymyslelo a napísalo len preto, aby si mohlo dať jednu fajku, tak ako pán premiér zvykol, že túto úlohu sme splnili. Úloha bude splnená, ale účel nie, pretože nepomôže občanom a nevie..., nerozdistribuuje tovar, ktorý by sme takýmto spôsobom rozdistribuovať chceli, a to z toho dôvodu, že všetky charitatívne organizácie, ktoré sa do tohto budú chcieť zapojiť, sa stanú potravinárskymi podnikmi. To znamená, že musia spĺňať aj tie najprísnejšie kritériá na skladovanie, na mrazené veci a na ostatné, ostatné chladiarenské zariadenia, distribučné vozidlá, a keď ich nesplnia, tak ich štátna správa, pekne krásne bude ich pokutovať.

    Dnes to funguje tak, že keď to obchody majú, tak to posunú charite a charita to priamo zoberie a rozdistribuuje v ten deň ešte v čase garantovanom, teda v čase spotrebiteľskom.

    Keď sa bavíme o ročnom termíne, nevidím dôvod, prečo posledné tri týždne ten obchod nemôže povedať, tak ako máme legálne zapracované do tohto zákona, zapracované, že môže umiestniť na osobitnom pulte a má zákazníkov upozorniť, že tento tovar je na konci svojej doby trvanlivosti, a teda viac-menej to predáva lacnejšie. Je to bežné všade na svete. Funguje to aj na Slovensku. Ak chodíte do tých obchodných reťazcov, tak všade máte taký pult, že zvýhodnené a sú tam vyložené rôzne druhy výrobkov. Pokiaľ sa obchodu nepodarí ani tu predať, tak nikto mu nebráni dnes, aby tento tovar posunul charite a rozdistribuoval v čase ešte, kým je ten tovar v garancii, ak by som tak povedal.

    Ak to urobíme tak, že po dátume, po ktorú výrobca garantuje trvanlivosť, teda bezpečnostné parametre výrobku, bavíme sa o potravinách, tak bude musieť to urobiť charitatívna organizácia, ktorá to dostane. Kolegyne, kolegovia, to znamená, že charitatívna organizácia z každej jednej šarže výrobku musí zobrať vzorku, musí ju odniesť do laboratória a musí ho zatestovať, musí za to zaplatiť a potom ho rozdistribuuje. Z vlastnej skúsenosti viem, že charitatívne organizácie na Slovensku nebudú vedieť splniť ani to, že sú potravinárskou prevádzkou, a nebudú vedieť splniť ani kritérium, že na svoje vlastné náklady zanalyzuje výrobok a rozdistribuujú ho. Preto musím povedať, že, pani ministerka, to, čo vám úradníci sem napísali, je síce pekne..., dobré, dá sa odfajknúť, úloha splnená, ale účel sa nesplnil.

    Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali na svojich zamestnancov, úradníkov, aby prehodnotili celý tento proces a možnože zjednodušili, aby..., alebo daňovo ešte viac zvýhodnili bezplatné rozdanie týchto potravín, ale v čase minimálnej dobe trvanlivosti. Nie zo srandy niekto vymyslí alebo výrobca, že je to konzumovateľné tri roky od dátumu výroby.

    Tento zákon nerieši, že tie konzervy sa budú distribuovať koľko po dobe minimálnej trvanlivosti. Deň, týždeň, mesiac, päť rokov, koľko? To tam nie je vôbec povedané. Pričom chcem upozorniť na to, že aj v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku existuje trestný..., teda trestný skutok, ktorý je na toto napojené, a týmto spôsobom, ako je to tu nadefinované, tak vytvárame dve kategórie, ktoré sa nedajú zlúčiť, a budeme mať na trhu v kolobehu tovary, ktoré sú v lehote a po lehote a obidve budú legálne rozdistribuované. Pričom musím povedať, že šetrenie s potravinami nie je treba riešiť v obchode, ale v domác..., teda skôr pri domácnostiach. A to je o vzdelávaní tých ľudí, aby nekupovali to, čo potom nespotrebujú a vyhadzujú.

    Teraz poďme k tomu návrhu ďalšiemu. Odovzdávanie vzoriek Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Kolegyne, kolegovia, toto je veľmi nebezpečný precedens. Každý podnik na Slovensku, každý závod a každá prevádzka je povinná mať, potravinárska, bavíme sa o potravinárskych prevádzkach, potrebuje mať takzvané HCCP, to znamená systém kontroly kvality a bezpečnosti. Sám si podnikateľ platí, kontroluje sám seba, aby garantoval, že jeho výroba je bezpečná. Zoberie si vzorku, odnesie do akreditovaného laboratória, tam mu zistia, že je tam nejaká chyba, zaplatí si ju sám. Laboratórium je povinné ho poslať k Štátnej veterinárnej potravinovej správe, aby tá prišla podnikateľa pokutovať na základe výsledku, ktorý si on sám objednal. To všetko na území Slovenskej republiky.

    Pani ministerka, tak, ako vám to napísali, tak to veľké "H" nebude fungovať. A poviem aj prečo. Väčšina tých akreditovaných laboratórií na Slovensku sú z nadnárodných koncernov. Keď to niekto chce obísť, tak neobjedná si rozbor v akreditovanom laboratóriu na území Slovenskej republiky, ale v Maďarsku, v Hamburgu v Nemecku, hocikde vo svete. Urobia mu ho na Slovensku a certifikát pošlú z inej krajiny a tento zákon je obídený par excellence.

    Pýtam sa, prečo ho tam chceme dávať, keď vieme, že to nebude fungovať. Naviac, keď si to on robí sám. Potom po tomto kroku príde, že každá reštaurácia svoje HCCP, stery zo steny bude musieť nahlasovať hygiene a akonáhle náhodou tam nájde nejakú chybu, že dezinfekčný roztok, ktorý mu predali, nie je tých parametrov ktorých má byť, on za to síce nemôže, ale zistil si to sám, na vlastné náklady a štát mu ešte za to dá aj pokutu. Tak toto, k tomuto musím povedať ja osobne, že neviem to inakšie nazvať, len za štátne buzerovanie podnikateľov na území Slovenskej republiky.

    Ďalší bod, bod 7 predloženej, predloženého návrhu. Pomoc malým výrobcom, aby nemuseli označovať, a teda ak budem presnejší, aby neuvádzali výživové, výživové hodnoty na baleniach. To, čo je tu napísané, musím povedať, že ide ďaleko, ďaleko nad rámec legislatívy Európskej únie. Preto by som, pani ministerka, veľmi láskavo vás chcela poprosiť, keď už nič iné, ale tento bod určite vypustite z tohto návrhu.

    Slovenská republika má vynotifikované, čo sa považuje za malého výrobcu, ktorý môže dávať tovar na trh. Sú to stanovené v limitoch výrobcov, koľko môžete umiestňovať na trh, po kade sa považuje niekto za malého výrobcu. Nie je nijako definované, že za malého výrobcu sa považuje ten, ktorý má zamestnancov do pätnásť a obrat do 700-tisíc euro. Poviem vám jeden príklad.

    Poľnohospodárske družstvo má 25 zamestnancov. Preto, aby si privylepšil, tak si urobí na sala..., pri salaši, má dve salaše, tak si urobí spracovňu ovčieho syra, teda ovčieho mlieka na ovčí hrudkový syr a bude ho predávať. Má štyroch bačov, má tam troch ľudí, celkový obrat firmy je väčší, počet zamestnancov je väčší a dodáva sotva tak pre malý región nejaký ten syr. Tohto, tohto výrobcu vy už, vy už, paradoxne, podľa tohto návrhu budete nútiť, že musí uvádzať výživové hodnoty na baleniach, to, čo dneska nemusí. Bavíme sa o slovenských podnikateľoch, slovenských poľnohospodároch, o tých, ktorí sa snažia urobiť niečo na domáci trh, predaj konečnému spotrebiteľovi. To je ten systém.

    Preto vás chcem láskavo poprosiť, aby ste tento bod z tohto návrhu vypustili. Naviac, nemá to oporu ani v legislatíve Európskej únie, lebo legislatíva Európskej únie od nás toto nevyžaduje, lebo my máme odnotifikované množstevné obmedzenia, že kto sa považuje za malého. Preto hovorím, že u nás sa tento, toto opatrenie nedá presne uviesť, pretože u nás poľnohospodárske podniky majú široké portfólio hospodárenia. Aj súkromne hospodáriaci roľníci majú široké pole portfólia. Robia obilie, robia nejaký, nejaký ten výrobok, niečo sa snažia uvádzať na ten miestny trh, aby sme naozaj podporili, že nie donesieme zo Španielska paradajky, ale dáme to slovenské paradajky, ktoré sa tu vyprodukujú, alebo vajíčka. Nechápem, prečo to ministerstvo týmto spôsobom chce zrušiť.

    Ďalší. Bod 9 samotného návrhu. Tiež nechápem, prečo ministerstvo chce zaviesť, zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chápem, že malý farmár, teda osobitne ich uskladňujeme. Ale keď je to zabalené a my ho prepravujeme v tom istom aute do toho istého obchodu alebo k tomu zákazníkovi, tak vy dnes týmto návrhom poviete, že nemôže ísť jedno auto, pôjdu dve. Alebo to auto bude musieť byť špeciálne upravené, ktoré je ekonomicky náročné. To znamená, že žiadna distribučná spoločnosť, ktorá robí pre obchodné siete, že dnes naložia na jednu paletu alebo naložia dve palety v chladiacom voze, vyndú, zastanú, v obchode vyložia dve palety, pri ďalšom zase dve palety. Dneska to urobí jedno auto. Do budúcna podľa vášho návrhu to budú dve autá, dvaja ľudia a výsledok bude, že potraviny budú drahšie. A to treba úprimne povedať. Aj mýto treba zaplatiť, aj auto treba zaplatiť, aj ľudí treba zaplatiť. Nechápem, prečo takýmito opatreniami, ktoré vieme, že povedú k povýšeniu ceny potravín, prečo ich chceme takýmto spôsobom uvádzať? Nechápem.

    Keď už ministerstvo na jednej strane chráni spotrebiteľov a urobí všetko preto, aby sme ich chránili, tak nechápem, prečo na druhej strane im berie právo informácie. Pretože v bode desať návrhu, ktorý chce vypustiť § 12 ods. 1 písm. l), ktorý doteraz zabezpečil, že nebalené výrobky museli mať označenie zloženia. Chleba, z akej múky sa vyrobilo? Voľne vyložený nebalený tovar, musela tam byť etiketa, že z tohto je to vyrobené. Nechápem, pani ministerka, prečo vaši ľudia hovoria, že teraz už zákazník túto informáciu nemusí mať. Teraz ju má, prídem, pozriem, vidím. Takisto môžte mať aj mäsové výrobky, ktoré máte na pultoch, v chladiarenských zariadeniach, máte tam malú etiketu, je tam, je tam zloženie. Vy hovoríte, že to tam už nebude musieť byť.

    Hneď v ďalšom bode, bode 11 uvádzate, že nebude musieť byť zloženie výrobku, ale bude musieť byť uvedený len alergén. To znamená, že keď slovenský spotrebiteľ si príde kúpiť párky, tak sa dozvie, či tam je lepok, alebo neni tam lepok. Ale to, že či tam je 70 alebo 40 % mäsa, alebo 5 % mäsa, to už sa nemusí dozvedieť podľa vás. Nechápem, prečo chceme ísť týmto spôsobom. To je čiste rozhodnutie Slovenskej republiky a nemá to nič spoločné s Európskou úniou.

    Chápem, že keď ministerstvo príde s návrhom do parlamentu, tak je dobré, keď je dosť rozsiahle. Ale, pani ministerka, bod 22 § 28. Uvádzate v samotnom návrhu, ja to síce mám vytlačené vo väčšom, sú to tri strany a z toho predmetom zmeny, alebo ktoré by mali byť zmenené, sú dva maličké body. Všetko ostatné je v súčasnom platnom zákone a aj zostáva. Len ho zopakujeme. V tom zákone č. 152/1995 Z. z. už je taký guláš, že sa čudujem kolegyni Žitňanskej, že pri tomto návrhu už v predchádzajúcom období povedala, že tento zákon by už mal byť úplne novelizovaný, teda vydaný nový zákon a nie novelizácia zákona, lebo už pomaly sa v tom nevyzná ani divá sviňa.

    Tento bod hovorí o pokutách. Pričom takú maličkosť naozaj. Váš návrh má osem strán, naozaj tí úradníci sú preťažení a nemôžu, nemôžu si všimnúť, že písm. l) § 28 hovorí o pokutovaní, keď neoznačuje krájané výrobky alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby. Zloženie v bode 11 vypúšťate, ale v pokutách ich tam nechávate. Tak ich nebude musieť označiť, ale keď ho nebude mať označené, tak ho za to pokutujete. To je komplikovaná novela.

    No. A teraz... Chápem, že lobing obchodných sietí je veľký. Dnes výhovorka obchodných reťazcov, kolegyne a kolegovia, dajte si tú námahu a pozrite sa, čím sa bránia obchodné reťazce na Slovensku, keď príde Štátna veterinárna potravinová správa urobiť kontrolu. Na regáli sa nachádza tovar po dobe spotreby, je tam uložený, nemalo by to tam byť, ale je tam. Ich reakcia, osobné zlyhanie predavača alebo tej konkrétnej fyzickej osoby. Pani ministerka v bode 23 zavádza, teda ďalší bod § 29 ods. 1 písm. e) znie, sú to tresty, teda postihy voči fyzickým osobám, predavačkám: "Umiestnim na trh potraviny nesprávne označené, neoznačené, klamlivo označené alebo ich ponúkam na spotrebu klamlivým spôsobom." Akonáhle toto bude v zákone, tak trúfam si povedať, že veľké pokuty pre obchody nebudú môcť byť, pretože obchod povie, že ne-ne, to ten človiečik, ktorý tam robí za minimálnu mzdu, tak tomu dajte, naparte 4-tisíc, lebo on urobil chybu, ale nie obchod. Ja len chcem poukázať na to, ako sa bude dať tie vysoké pokuty, ktoré dnes máme, miliónové pokuty v zákone, ako sa bude dať ďalej obchádzať.

    K ostatným drobnostiam ani nebudem sa vyjadrovať. Myslím si, že pomerne dosť dobre som rozobral.

    Snáď ešte jedna taká pripomienka. Pani ministerka, kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pracujú a kontrolujú, dbajú na bezpečnosť potravín každého obyvateľa v tejto krajine mesačne za zhruba 500-600 euro. Ja chápem, že od úradníkov za 500-600 eur nie je možné alebo ťažko je možné očakávať, že sa postavia odborne, fundovane k tým najekonomicky silnejším obchodným reťazcom na Slovenku, a preto sa nedarí skutočne dotiahnuť veci do konca, to znamená, štátna správa udelí pokutu, ale za tri roky na súde to prehrá, resp. tá výška pokuty sa natoľko skresá, že to nefunguje. Keď na tom chceme niečo zmeniť, tak, trúfam si povedať, že, po skúsenostiach, nie je to výška sankcie v zákone, nie je to ani ďalšie paragrafové znenie, ale je to finančné ohodnotenie tých pracovníkov, ktorí to robia.

    Chcem poukázať, ako pán minister Kaliňák je veľakrát spomínaný v tomto parlamente v negatívnom zmysle, ja poviem jeho jeden pozitívny za tie roky. Nech mu je uznané, že urobil veľa preto, aby policajti dostali slušne zaplatené. Keď niekto má slušne zaplatené, tak od neho môžeme očakávať aj slušný výkon. Keď na týchto úradoch robia vysokokvalifikovaní ľudia, ale podhodnotení, tak nemajú ani najmenší záujem doťahovať veci do konca alebo pracovať tak, aby naozaj tie veci sa dali dotiahnuť do konca. A pokiaľ veci sa budú riešiť tak, ako to sedliacky rozum káže, a nie buzerovaním ako v týchto prípadoch, na ktoré som sa snažil poukázať, že veci síce poriešime, ale fungovať to nebude, tak myslím si, že by bolo lepšie v tom rezorte.

    Pani ministerka, som pripravený, pokiaľ budete mať záujem, tie moje poznámky vám..., pomôcť, pomôcť v prerobení tohto návrhu zákona tak, aby v praxi nielen sa niečo uviedlo do praxe, ale aby to aj fungovalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, pán Ondrej Dostál. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Simon, tiež by som sa chcel vyjadriť k tej možnosti umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, a teda možnosť umiestniť to bezodplatne prevodom subjektu, v podstate charitatívnej organizácii. V pohľadoch na túto vec myslím si, že zdieľame podobné východiská, ale ja dochádzam k úplne opačným záverom.

    Môžeme, môžme toto interpretovať tak, že tu vznikajú nejaké dve kategórie obyvateľov. Jedna, o ktorej zdravie dbáme tým, že im môžeme predať potraviny iba do dátumu minimálnej trvanlivosti, a druhá, ktorá, ktorá..., sú klienti tých charitatívnych organizácií, ktorí budú môcť konzumovať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti. To riešenie, o ktorom si hovoril ty, že by ešte pred uplynutím tej minimálnej doby trvanlivosti by mali obchodné subjekty ponúkať možnosť tým charitatívnym organizáciám, ale druhá možnosť je, že ak je to dobré pre klientov charitatívnych organizácií, prečo by to nemalo byť dobré aj pre bežných konzumentov. Samozrejme, že informácia o tom, že už je to po dobe minimálnej trvanlivosti, by mala byť uvedená, a klient alebo zákazník by mal mať možnosť sám sa rozhodnúť, samozrejme, za predpokladu zdravotnej nezávadnosti, či si kúpi aj potravinu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

    Čiže ja by som šiel opačným smerom, ako si ty navrhol, a teda keď je to dobré pre charitu, tak by to malo byť dobré, ak to je zdravotne nezávadné, aj pre bežného konzumenta.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámku, na faktickú poznámku, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Kolega Dostál, musím povedať, že áno, ale základná pointa je v tom, že tá charitatívna organizácia bude musieť garantovať podľa ostatných právnych predpisov Slovenskej republiky zdravotnú nezávadnosť, nezávadnosť aj po dobe minimálnej trvanlivosti na svoje vlastné náklady.

    A keďže oni sú tak chudobní ako kostolná myš, takže oni na to peniaze nedajú, tak celý systém fungovať nebude.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne, prihlásil sa pán poslanec Martin Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pani ministerka, pán spravodajca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby aj ja som trošku prispel k tomuto prekladanému, k tejto predkladanej novele o zákona o potravinách. Myslím si, že za mojej éry, som tu teda šiesty rok, asi štyrikrát sme to preberali, tak sa mi aspoň zdá a ja som sa pri prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý tu bol, k zákone o potravinách doslova zhrozil, že koľko tam vecí chýbalo, čo sa týka sankcií tých, ktorí uvádzajú nejaké na trh nejaké potraviny, ktoré boli, majú nejaký problém. A vtedy aj pán minister Jahnátek povedal, že áno, pán Fecko, i on sa zhrozil. Takže mal som to, že vylepšuje ten zákon o potravinách, a myslím si, že tak by to malo byť, že vlastne každá novela by mala niečo zlepšiť, lebo ináč zbytočne ju predkladáme. Pán Zsolt Simon, myslím, že ako skúsený matador v poľnohospodárstve, bol aj minister, samozrejme, ide do toho už trošku hlbšie ako ja, ale pokúsim sa tiež dať pani ministerke niekoľko podnetov, možnože sa ujmú, možnože nie, to máme v druhom čítaní.

    V prvom čítaní prakticky dávame, či taký nápad, či vôbec je potrebné sa tým zaoberať, alebo nie. Ja si myslím, že áno. O potravinách stále budeme mať čo vylepšovať. Tento zákon je, dá sa povedať, nikdy nebude dokonalý, lebo stále tu budeme mať tú nejakú potravinovú bázu, ktorá bude treba možnože nejakým spôsobom zosúlaďovať.

    K tej možnosti dávať po minimálnej trvanlivosti charitám, mne sa to páči, poviem otvorene, proste ja to beriem, že áno, musíme nejakým spôsobom nájsť, ako, to už potom vyladí či už vykonávacia vyhláška, alebo niečo iné, to je niečo druhé. Ale viac-menej súhlasím aj s kolegom Dostálom, myslím, že aj poslanci strany SaS v minulom volebnom období takéto niečo predkladali a neprešlo to. Takže som rád, že ministerstvo si to vzalo za svoje a viac-menej oprášilo poslanecké návrhy vtedajšej opozície.

    Chcel by som sa vyjadriť k jednému bodu a to je bod 12: "§ 12a sa vypúšťa." Jednoduchá veta, ktorá hovorí o vypustení celého, by som povedal, celej pasáže v zákone, a musím povedať, že to bolo jediné víťazstvo, ktoré sme vybojovali, pán Matovič u pána Jahnátka, že prakticky tento § 12a sa dostal do novely zákona o potravinách v minulom volebnom období, a týka sa prakticky toho, aby boli zverejňované údaje, koľko slovenských výrobkov v danom reťazci majú vo svojom portfóliu, koľko vlastne sa predá tých slovenských výrobkov. Áno, podľa všetkého Európska komisia mala iný na to názor, takže beriem že, samozrejme, musíme to nejako zladiť, a preto som sa chcel opýtať pani ministerky, lebo stále myslím, že bojujeme za to, aby tých slovenských bolo čo najviac, aby sme vedeli, koľko ich tam máme, v tej sieti, ktoré tie distribučné podniky a tí prevádzkovatelia, aký pomer a podiel tam ich majú, či majú nejaké náhradné riešenie, ako to chce riešiť, či sme to nehodili cez palubu a povedali, že nič sa s tým nedá robiť, pretože zdá sa mi, že v iných krajinách sa týmto zaoberajú podľa mňa trošku precíznejšie.

    A keď som si uvedomil, že ako napríklad to riešia Poliaci, nie v tom duchu, ako... Konkrétne mi to pripadalo, že oni si povedia, áno, je nejaká norma, no dobre, niekedy ju splníme a funguje tak proste, že ide. Nechcem navádzať na nejaké kulehy, ale musím povedať jedno, že keď už niečo rušíme, že nie je to v súlade s Európskou komisiou, tak cez je nejaký názor, tak mali by sme mať aj nejakú náhradu, takže chcel by som sa opýtať pani ministerky, budete mať možnosť nejako vysvetliť, čo chceme urobiť, aby náš občan vedel, že keď pôjde do Lidlu alebo Tesca, akým spôsobom ten slovenský výrobok u nich môže nájsť alebo nemôže, aby to bolo hlásené, jak to bolo teraz každý polrok, že musel hlásiť. Takže to je jedna vec. Druhá vec, čo ma zaujala, niečo už mi vzal Zsolt Simon z toho, takže nebudem sa opakovať, lebo to je zbytočné, ako povedal, že je to celá pasáž, asi dve-tri strany, ktoré viac-menej nemuseli byť, ale dobre, bolo to aj minule spomínané, že dávame jednovetové pozmeňujúce návrhy, takže dobre, beriem, ministerka dala to tak, aby to bolo úplne dobre, je tam celý paragraf.

    Ale poďme na ďalšie, a síce poďme na zákon o veterinárnej starostlivosti, a síce § 54 ods. 14, to je v bode 4, kde sa píše, že prakticky musíme na účely centrálneho vedenia registra zvierat, podľa § 19 dotknutá fyzická osoba poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe poverenej ministerstvom tieto údaje: v pôvodnom znení zákona je, že meno a priezvisko, a ďalej je tam za b) dátum narodenia. Teraz to ideme meniť na rodné číslo. Chcel by som vedieť, prečo to meníme, pretože o odsek vyššie máme takisto určitú takúto pasáž, kde dávame dátum narodenia na zverejnenie zoznamov veterinárnej správe tieto údaje poskytuje, a tam už to rodné číslo nevyžadujeme a rodné číslo je veľmi háklivý údaj. Ani na katastri pri liste vlastníctva nemáte, máte iba dátum narodenia a to je akože verejný údaj, takže beriem, že tu v týchto veciach by som tiež chcel zdôvodnenie, prečo tam musí byť rodné číslo, či to vyplýva z nejakých smerníc alebo z niečoho iného EÚ. Takže to by som chcel teda na vysvetlenie, prípadne v druhom čítaní, aby sa to opravilo, keď bude tam nejaký nezhod, alebo to potom dať aj u tých, aj u, ale zdôvodním to, prečo viac-menej sú tam dávaní, a osobné údaje, takže tamto, na to sú ľudia veľmi hákliví, takže aby to nemalo potom nejaký iný zmysel, resp. aby to potom zbytočne neburcovalo nejaké petície, sťažnosti a neviem čo na náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, lebo to by som bol nerád.

    A ešte by som sa pristavil asi znovu pri tom zákone o veterinárnej starostlivosti. Tam píšeme, že prakticky ideme, že bod 2, že primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je aj usmrtenie inváznych nepôvodných druhov zvierat podľa osobitného predpisu. Tam máme ten zákon, neviem, či už bol prijatý, alebo nebol, neviem, či sa niečo o tom dalo by tu polemizovať, aký to je vlastne ten zákon, lebo zatiaľ si nespomínam, aby sme tam niečo boli dávali, takže či to má ministerstvo pripravené alebo nejak tak, lebo zatiaľ neviem, že by sme tam niečo o tých zvieratách takto ako riešili. Takže to by som tiež rád nejakým spôsobom pripomenul, resp. dal si vysvetliť.

    A ešte som chcel niečo poprosiť, pani ministerka, a to všeobecne, lebo musím povedať, že hlavne u tých pozemkových nejakých, v oblastiach, ktoré, ja sa v prvom rade venujem v tom poľnohospodárstve, mne chýbajú vykonávajúce predpisy. Ja z asi dvadsať rokov pracovníka pozemkového úradu som ja zaznamenal jeden vykonávajúci predpis, to bol zákon o katastri, kde sme mali vykonávajúcu vyhlášku. Ostatné neboli žiadne vykonávajúce vyhlášky ani predpisy, boli iba metodické pokyny a s metodickým pokynom na súde, viete, čo si môžte. Takže viete, takto že bol by som rád, keby aj možno v tomto zákone o potravinách bola aj vykonávajúca vyhláška, prípadne v ďalších, ktoré budete prijímať alebo navrhovať, aby sme tým ľudom, ktorí budú vykonávať v prvom a v druhom stupni, tento zákon do praxe uvádzať, aby sme im roztvorili ruky, ako majú pracovať, lebo to je veľký, myslím, že kameň úrazu v našom rezorte pôdohospodárstva na Slovensku ako taký za tých 27 rokov.

    Toľko zhruba z mojej strany, držím palce, keď ma niečo ešte napadne, dám v druhom čítaní, by sme dali ešte nejaký pozmeňujúci návrh, že, pán Dušan, takže asi tak. A chcem veriť, že všetkými návrhami, ktoré prídete, pani ministerka, tu do pléna budete zlepšovať a zjednodušovať život našim poľnohospodárom, našim občanom, a držím vám v tom palce.

    Takže ďakujem veľmi pekne, a končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Fecko, tiež ste sa dotkli tej témy umiestňovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na trh a pripomenuli ste, že aj opozícia v minulosti prišla s podobou iniciatívou.

    Rozdiel je práve v tom, či by tie potraviny mali byť, malo byť možné umiestňovať iba bezodplatne charitatívnym organizáciám, alebo malo by byť umožnené obchodu, aby aj takéto potraviny, samozrejme, za predpokladu, že sú bezpečné zo zdravotného hľadiska, a za predpokladu, že spotrebiteľ bude informovaný o tom, že ide o potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, bolo možné aj predávať a ponechať to na rozhodnutí spotrebiteľa, či takúto potravinu si kúpi alebo nekúpi, a chcel by som teda využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa spýtal pani ministerky, že prečo aj túto možnosť nezakomponovali do návrhu zákona, resp. či v prípade, že by zo strany poslancov bola iniciatíva, aby návrh zákona bol doplnený práve v tomto smere, teda aj možnosť predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, že ako by sa k tomu ministerstvo postavilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, nedá sa iba povedať, áno, súhlasím, aby sme sa to pani ministerky spýtali, keď bude vedieť odpovedať, nech sa páči, budem veľmi rád, aj keď zodpovedá na túto otázku, takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Takže ďakujem veľmi pekne. Tých dotazov tu bolo hodne, škoda, že Simon Zsolt odišiel, lebo ja myslím, že on mal najviac pripomienok k tomuto zákonu.

    Ja prv než začnem odpovedať, tak by som povedala všeobecný princíp prečo. Pretože vyhadzujeme 40 % potravín. To je dôvod, prečo sme zákon o potravinách chceli novelizovať. A druhým nemalým dôvodom bolo to, že Európska komisia nám naozaj vytkla to zverejňovanie percentuálneho podielu na obratoch, našich potravín. Sme hádam posledná krajina členská s Poľskom, Poliaci pripravujú tento zákon, ktorá takýto zákon o možnosti darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti nemala.

    Ale je potrebné povedať možnože pre laikov. Máme dva dátumy, máme dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Musím pripomenúť, že dátum minimálnej trvanlivosti sa týka trvanlivých, suchých potravín s nízkou aktivitou vody. Čiže zvyčajne ide o múky, cestoviny, ktoré, samozrejme, po dátume minimálnej trvanlivosti môžu mať zmenené senzorické vlastnosti. Nič viac. Bezpečné sú rovnako. My jedine chránime spotrebiteľa toho, ktorý chce naozaj bezchybnú potravinu, chce ju mať na pulte a za ňu zaplatí, aby naozaj po tomto dátume minimálnej trvanlivosti sa tam neobjavila. Toto je jediný dôvod.

    To, čo Simon tu spomínal, Zsolt, že nebudú bezpečné. Práve naopak, všetky procesy aj po darovaní potravín po dátume minimálnej trvanlivosti budú v gescii orgánu úrodnej, úradnej kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Čiže tam naozaj ten proces je zabezpečený. My si môžeme byť istí, že riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je človek na správnom mieste. Vykonáva nielen tieto kontroly, ale aj iné kontroly, takže ja mám za to, že tento proces, tento proces bude bezchybný.

    Ostatné veci, čo mal pán poslanec Simon Zsolt, snáď, snáď len jedno, kde sa tak rozhorčoval, že budú musieť tí, ktorí vyrábajú potraviny a robia si tzv. HCCP skúšky, a že príde na to a že je tam nejaká nezrovnalosť a musia nahlásiť Štátnej veterinárnej potravinovej správe, je to nie kvôli tým, ktorí vyrábajú, ale tí, ktorí to budú konzumovať. Čiže toto je základný principiálny dôvod, prečo v tomto zákone chceme toto tam mať, aby sme ochránili spotrebiteľa. Lebo ak v procese, aj keď sám zistíš, že ten výrobok je nezávadný, ktorý potravinársky nejaký podnik urobil alebo, ja neviem, spracovateľský podnik a potravinová správa, všeobecný, by som povedala, úrad nemá o tom vedomosť, nemá zákon ani možnosť na to a vidieť, že či tá potravina, ktorá naozaj sa deklarovala ako závadná alebo zistili, že je závadná, hoci to zaplatil súkromník, nemá na to možnosť a dosah, aby, akoby stiahla túto potravinu z trhu. Čiže toto je naozaj kvôli bezpečnosti a ochrane spotrebiteľa.

    Ja si myslím, že ešte budeme môcť diskutovať, ak sa posunie tento zákon do druhého čítania aj v jednotlivých, v jednotlivých, v jednotlivých výboroch. Takže určite niektoré nezrovnalosti, ktoré, ktoré sú tam, budeme sa snažiť vydiskutovať. Ak budú tie návrhy akceptovateľné, samozrejme, prečo nie, my sme otvorení každej, každej jednej dobrej pripomienke. A nemyslím si, že by tento zákon mal niekoho poškodiť, práve naopak, darovať potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám, už ako som spomínala to, čo povedal Simon Zsolt, že práve človek si musí uvedomiť, že koľko spotrebuje. Samozrejme, ministerstvo robí aj takéto osvetové činnosti, že učíme deti, čo majú jesť, ako majú jesť. Potravina čerstvá je lepšia ako trvanlivá a nemá sa dlho skladovať. Takže tých, tých aktivít, ktoré robí ministerstvo pôdohospodárstva na to, aby sme nerobili toľko potravinového odpadu, sa začína stále viac a viac. Takže z našej, to je z mojej strany...

    Ešte, ešte snáď Martinovi to rodné číslo. Martin sa pýtal na to rodné číslo. Ostatné my si, si myslím, že si vieme povedať na tých parlamentných výboroch. Rodné číslo mám len v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Centrálna evidencia hospodárskych zvierat slúži ako podklad pre možnosť výplaty na tzv. živočíšne platby a iný identifikátor nemáme. Dochádza k veľkým podvodom cez dátumy narodenia. My to nevieme skontrolovať. Čiže jedine fyzická osoba, ak tam má rodné číslo, vieme skontrolovať, že naozaj ide o tú fyzickú osobu, ktorá tam je. Samozrejme, my pri každom jednom, ak sa budú vkladať údaje, budeme žiadať, že súhlasí s tým, že to rodné číslo tam bude. Zverejňovať ho ďalej nebudeme. Bude to slúžiť len pri kontrole vyplácania špeciálnych typov platieb na zvieratá. Práve preto to nemá štátna veterinárna správa, ale má to len centrálna evidencia hospodárskych zvierat, ktorá slúži ako podklad pre platobnú agentúru na vyplácanie niektorých typov platieb. Čiže to je, to je, myslím si, že dosť závažné odôvodnenie. Ak by ste potrebovali, povieme, k akým podvodom tam došlo, napr. s dátumami narodenia u fyzických osôb. Práve preto chceme rodné číslo, aby k tomu nedochádzalo.

    Takže z mojej strany asi, možnože nie k uspokojeniu všetkých, ale ja predpokladám, že budeme mať na to dostatočný priestor. Ja sa ešte porozprávam určite možnože aj s pánom Feckom, aj s pánom Simonom Zsoltom. Pozriem si, kde sme, samozrejme, je možné, že pri tom predkladaní sa urobili nejaké prešmyky a chyby, ale sme otvorení, aby sme tieto, tieto zo zákona odstránili a išli v takej podobe, aby bol prijateľný teda pre všetkých.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Budem stručný. V krátkosti, viac-menej pani ministerka zaujala stanovisko k pánom poslancom, ktorí vystúpili. K pánovi Feckovi aj k pánovi Zsoltovi Simonovi.

    Akože nemôžem to tu pripomenúť, viete, voľakým spôsobom dehonestovať ministerku za to, že ona je nová vo svojej funkcii, a poukazovať na rôzne veci, pretože Zsolt Simon tu pospomínal kadečo. Pospomínal tuná krížom krážom, skončil u Kaliňáka a neviem, čo s tým cielil a mienil, ale myslím si, že to je preňho typické, pretože tie jeho vystúpenia sú viac-menej v tomto parlamente, ako to mám možnosť teraz sledovať, také. Čo je troška na škodu, pretože ho pokladám z určitého pohľadu za odborníka v poľnohospodárstve, a takéto veci by si mohol odpustiť.

    Vystúpenie pána Fecka pokladám za korektné, seriózne a jednoducho prerokovávame zákon o potravinách, ktorý je veľmi dôležitý. Týka sa nás všetkých, ktorí sme tu, a tak ako tu bolo spomenuté, že 40 % potravín sa vyhadzuje, no tak to je niečo povedať. Veď to je skoro polovička: 40 %, 10 %, 50 %.

    Čiže veci, ktoré treba dotiahnuť do zákona, si myslím, že dotiahneme, pretože vieme, že prvé čítanie je na oboznámenie so zákonom, v druhom čítaní máme možnosť a priestor prehodnotiť spoločne hlavne na výbore tieto veci, ktoré, dúfam, že bude gestorský výbor pôdohospodárstvo na tento zákon, a, samozrejme, zároveň, tak ako som spomenul, že tu sa jedná o veľkú stratu, ktorá nastáva, chcem vás už teraz z tohto miesta požiadať a podporiť pri zajtrajšom hlasovaní o postúpení tohto zákona do druhého čítania, aby sme to mohli napraviť, niektoré tie veci a dotiahnuť do zdarného konca.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh má parlamentnú tlač 253. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 256.

    Prosím ministra školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania predkladám na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny materiál. Bola to požiadavka študentov v rámci študentskej, Študentskej rady vysokých škôl a tých, ktorí vlastne zastupujú študentov v rade fondu.

    Fond na podporu vzdelávania v súčasnosti poskytuje ako neštátny účelový fond pôžičky študentom vysokých škôl a pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Výšku disponibilných finančných prostriedkov dnes negatívne ovplyvňujú viaceré ekonomické činitele a nedostatky existujúceho stavu. Navrhuje sa riešiť tento nedostatok finančných prostriedkov dvoma nosnými zmenami, a to: možnosťou fondu výlučne na účel poskytovania pôžičiek prijímať úvery z medzinárodných finančných inštitúcií a komerčných bánk a takisto aj možnosť čerpať dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva.

    Určite ste zachytili, že som prijal pred dvoma-troma týždňami zástupcov Študentskej rady vysokých škôl, ktorí ma požiadali o finančné dotácie zo štátneho rozpočtu na najbližšie tri roky. Novela tiež reflektuje požiadavky žiadateľov o pôžičku k podmienkam na poskytovanie pôžičiek, zvyšuje počet termínov na predkladanie žiadostí, zohľadňuje viac nepriaznivých sociálnych situácií, ktoré uprednostia niektorých žiadateľov, a umožní odklad splátok študentov aj pedagógov v prípade nezamestnanosti.

    Na základe požiadavky zástupcov pedagogických zamestnancov školy sa rozširuje okruh oprávnených žiadateľov o vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, pričom všetci musia mať do 35 rokov v záujme zlepšenia ich sociálnej situácie.

    Ako ste zachytili, začiatkom júla bola Rada pre konkurencieschopnosť ministrov Rady Európskej únie a tam vystúpili mladí výskumníci. Snažíme sa presadiť Bratislavskú deklaráciu v rámci Rady ministrov Európskej únie pre vedu a táto deklarácia by mala napomôcť pri pracovných aj sociálnych životných podmienkach mladých vedcov. Takže v zásade aj pokiaľ ide o životné podmienky, ktoré sa týkajú mladých vedcov, pretože tým, že poväčšine sú na projektoch, ktoré majú krátkodobý účinok a krátkodobé trvanie, tak majú problémy napríklad s úvermi, takže aj táto novela zákona napomáha podporiť jednu z..., jednu z priorít predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii a takisto aj časť Bratislavskej deklarácie, ktorá sa týka podpory mladých výskumníkov a vlastne ich životné cesty.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovolím si vás požiadať o prerokovanie, schválenie predloženého materiálu do druhého čítania. Pevne verím, že v rámci druhého čítania, ak budete mať pripomienky, tak ich prerokujeme a tento materiál dopracujeme tak, aby bol čo najlepší a vyhovoval študentom, učiteľom a takisto aj mladým výskumným pracovníkom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Kataríne Cséfalvayovej.

    Nech sa páči pani poslankyňa.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 253). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave...

    Aha, pani poslankyňa Pčolinská. Dobre, poďte.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o stanovisku klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár k predloženej novele zákona č. 369/2012 Z. z. o fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 253, ktorý na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predkladá minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

    Základným problémom fondu je nedostatok finančných prostriedkov, čo sa prejavuje aj tým, že fond dokázal v akademických školských rokoch 2013/2014 a následne 2015/2016 uspokojiť len necelých 60 % žiadateľov. Pri ponechaní súčasného nastavenia úrokovej miery a nedofinancovania fondu zo zdrojov zo štátneho rozpočtu alebo teda z iných zdrojov bude pokračovať pokles počtu podporených žiadateľov o pôžičku na maximálne cca 1 300 ročne, tým sa myslí spolu pedagógov aj študentov, čo predstavuje pokles viac ako 40 % oproti akademickému roku 2014/2015. Za významný zdroj udržateľnosti činnosti fondu treba považovať možnosť získať dotáciu zo štátneho rozpočtu, preto sa v návrhu precizujú podmienky jej poskytnutia. To značí, že určuje sa zdroj dotácie, k tomu teda rozpočtová kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a účel dotácie, ktorým je alebo ktorým môže byť len poskytovanie pôžičiek. To vyplýva teda z dôvodovej správy, ktorú som si prečítala k predloženému návrhu zákona.

    Z uvedeného teda vyplýva, že rezort, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov na zvýšenie platov učiteľov, navrhuje dofinancovať Fond na podporu vzdelávania z vlastnej rozpočtovej kapitoly. Takýto návrh novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania hnutie SME RODINA - Boris Kollár podporiť nemôže. Naše hnutie sľúbilo občanom navrhovať systémové riešenia, a preto navrhujeme splniť požiadavky učiteľov a zvýšiť im tarifné platy. Tým by sa vytvorili základy nielen na skvalitnenie ich života, no, a teda aj skvalitnenie života ich rodinných príslušníkov a zároveň sa podľa nášho názoru vytvoria predpoklady, aby si učiteľ mohol vziať pôžičku, buď spotrebiteľský, alebo hypotekárny úver, a tento čerpať z ktorejkoľvek teda finančnej inštitúcie, ktorý, alebo teda súčasná situácia im toto neumožňuje, ako všetci dobre vieme.

    Teda bolo by naozaj na čase podľa môjho názoru, a teda názoru našich členov hnutia, aby si učitelia mohli začať, aby sa oni mohli začať cítiť dôstojnejšie, aby nemali tento pocit nejakých sociálnych prípadov. Bolo by načase, aby povedzme, tak prozaicky povedané, po práci nemuseli sa živiť alebo dovyrábať si tým, že budú upratovať, predávať hrnce, životné poistky a podobne. Bolo by na čase a toto je veľmi dôležité poznamenať, že absolventi, aby absolventi pedagogických a filozofických fakúlt zotrvávali v školstve, aby pôsobili v tomto školstve a neutekali do zahraničia. Bolo by na čase, teda aby všetci pedagogickí zamestnanci, učitelia a títo zamestnanci sa začali cítiť dôstojne, a preto navrhujem a prosíme vás v mene všetkých učiteľov, pán minister, aby ste im zvýšili tarifné platy.

    Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 254, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 257.

    Odovzdávam slovo ministrovi školstva, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážené dámy, vážení páni, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na výkladové nejasnosti.

    Predložený návrh zákona:

    • spresňuje a upravuje ustanovenia, ktoré spôsobovali v praxi výkladové problémy na účely ich jednotnej a bezproblémovej aplikácie,

    • rieši status športových odborníkov ako podnikateľov a pozastavenie výkonu ich činnosti,

    • zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu,

    • upravuje absentujúci spôsob uznávania národných športových organizácií osobitného významu obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov,

    • dopĺňa pôsobnosť hlavného kontrolóra v športe,

    • dopĺňa nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pri odôvodnenej obave z existencie závažného nedostatku a takisto aj odstraňuje redukciu na neolympijské športy.

    Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá iné vplyvy a takisto aj na, ani na služby verejnej správy pre občana.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Dušanovi Galisovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 254). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmé, zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub SaS sa prihlásil pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči. Už, už som to chcel ukončiť.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené sekčné šéfky z ministerstva školstva na balkóne, máme tu očakávanú novelu zákona o športe.

    Zákon o športe, ako tí, čo to sledujete, viete, bol prijatý tesne pred koncom roka 2015 s účinnosťou od 1. januára 2016, a keď sa tak trošku vrátim dozadu, tak dobre, že sa tak stalo, ale lepšie by bolo, samozrejme, keby bol zákon o športe prijatý tak, ako bol naprojektovaný niekedy ešte na jar alebo možno o rok skôr, ale dobre, na jar 2015, aby bol čas, aby bol čas niektoré veci pripraviť v praxi. Ten čas tam trošku chýbal a tým, že to bolo tak našponované a naozaj na poslednú chvíľku to prešlo parlamentom, tak, tak je vidieť, že skrátka sú tam určité problémy, a ak sa vtedy hovorilo, že príde novela po dvoch rokoch, tak vidíme, že novelu máme už teraz tu po, po roku, a táto novela sa snaží vyriešiť skrátka to, čo praxi sa ukázalo ako nedostatočne upravené, škrípajúce a podobne.

    Chcem povedať, že nie všetko je o legislatíve, nie všetko je vlastne priamo v tých paragrafoch, ktoré teraz vidíme pred sebou, sú tu aj vzťahy, princípy, pravidlá, procesy, ktoré sú mimo tej legislatívy, a určite tí, ktorí, ktorých sa to týka na ministerstve školstva najmä, vedia o čom hovorím. Ide o to celé podhubie, keď sa to tak vezme, celé podhubie toho športového zázemia, ktoré je na Slovensku, samozrejme, široké, a mnoho ľudí do toho má čo hovoriť, niektorí možno sú šikovnejší, niektorí menej, ale treba ich počúvať a treba sa hýbať dopredu.

    Čo je ďalej problematické z pohľadu toho, tých termínov a toho, že zákon bol schválený tesne pred koncom roka, je to, že jej nedostatočná informovanosť športovej verejnosti o tom, čo vlastne zákon obsahuje. Mnohokrát sa teraz na jeseň v podstate po deviatich-desiatich mesiacoch stretávame s otázkami, ako to vlastne je, ako sa máme my v športovom klube zariadiť, môžeme urobiť toto, môžeme urobiť tamto, a tí, tí ľudia sú prekvapení, že čo vlastne ten zákon priniesol. A možno keď to niekto nepochopil na jar, tak mu to vlastne prichádza až teraz.

    Čiže tým chcem povedať na úvod, že táto problematika, tento zákon je problematický aj preto, lebo bol veľmi krátky čas od jeho prijatia do jeho praktickej implementácie, a prináša to zo sebou skrátka pochopiteľné problémy. To neznamená, že by sme ale mali vešať hlavu, ja to vidím v konečnom dôsledku optimisticky, máme tu príležitosť, máme tu priestor v tejto novele veľa chybičiek krásy vychytať a vidíme, že sa tak deje, a, samozrejme, sme len v prvom čítaní, to znamená, je tu pred nami ešte mesiac možno veľmi intenzívnej práce, komunikácie, aby sa do tejto novely mohli dostať aj ďalšie prípadné zmeny, ktoré by mohli pomôcť k lepšiemu výsledku.

    Čiže ja ani tak nebudem teraz v rámci prvého čítania komentovať to všetko, čo tam teraz je, pripomínam, aby sa nezabudlo, že keďže sa zaujímam najmä o tú odvodovú daňovú časť, ktorá s tým súvisí, pripomínam, aby sa nezabudlo, že máme paralelne v parlamente aj novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá rieši určitú dieru, ktorá tam bola pri zdravotných odvodoch, čiže profesionálni športovci, ktorí majú tú novú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, sa podľa novely zákona o zdravotnom poistení budú definovať ako zamestnanci, to tam doteraz chýbalo, s tým, že vlastne bude bežať ešte dvojročné prechodné obdobie v roku 2017 a 2018, kedy sa ich tie povinné zdravotné odvody vlastne týkať nebudú, a nastúpi na ten systém naplno od roku 2019, čiže ’16, ’17, ’18, dobre to hovorím, od roku 2019 športovci ako zamestnanci klubov budú, teda budú platiť aj zdravotné, aj sociálne odvody tak ako iní bežní zamestnanci. Počas týchto troch rokov sa zatiaľ odvody neplatia. Čiže to len na pripomenutie.

    No a čo mne chýba, čo mne chýba v novele a čo by som bol rád, keby sa tam dostalo, tak v prvom rade vôbec nie je dôležité, čo tam mne chýba, dôležité je, čo tam chýba tej celej športovej komunite, čiže naozaj, pán minister, ak môžem poprosiť, venujte svoju energiu okrem iných mnohých povinností aj na to, aby tá športová komunita sa ku vám dostala a aby sa jej názor premietol do ďalších zmien, ak je to, ak je to možné. Samozrejme, častokrát je to o peniazoch, čiže je to o vašej komunikácii s ministrom financií, či sa ešte podarí niečo vybojovať pre šport, a keď sa tejto témy trošku veľmi decentne a diplomaticky dotknem, tak

    napríklad športové poukazy, ktoré sú ako inštitút v zákone o športe schválené, no ale malá chyba krásy je, že na tieto športové poukazy nie sú vyčlenené žiadne peniaze. Čiže tento inštitút v zákone máme, ale reálne to nefunguje, pretože v rozpočte nemáte na to vlastne ani jedno jediné eurko. Čiže keby sa tak podarilo do rozpočtu niečo predsa len naliať, áno, ono to nie je zas až taká malá suma, ktorá, ktorá by sa tam očakávala, sú to rádové vlastne desiatky miliónov, ale keby sa niečo podarilo nájsť a tie dvierka pootvoriť, aj by bolo vidieť, že to dá, dáva zmysel, že to skutočne dáva zmysel tým klubom, rodičom detí, že si môžu týmto spôsobom vlastne sami povedať, kam pôjdu tieto peniažky, a že sa takto podporí šport a šport mládeže, samozrejme, o tom hovoríme teraz, bolo by to veľmi fajn.

    Ďalší taký, no, podnet, máme tu od ministra financií novelu zákona o hazarde, o hazardných hrách, kde, teda keď to prečítame pozorne, zistíme, že je tam nejakých 20 alebo 30 mil., ktoré takto chce štát vybrať. No ono je to také zvláštne, ale ten hazard s tým športom tak trochu súvisí, pretože ten príjem z tých hazardných hier je práve implikovaný existenciou športu a tým stávkovaním a tými stávkovými hrami, čiže bolo by dobre logicky prepojiť ten potenciálne vyšší príjem z hazardu s tým, že by aspoň časť z tohto očakávaného príjmu, keď to má byť, bola nasmerované do športu, práve do športu. Fond, športovci túžia a ja by som to podporoval, bolo by dobré zriadiť osobitný fond na podporu športu ako istý zdroj financovania možno tých veľkých projektov, ktoré vždy boli a vždy budú.

    A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, a veľmi dôležitá, je to z toho môjho portfólia, to sú sponzori. Očakávali sme, že tým, že v zákone o športe bol prijatý mechanizmus sponzoringu, sponzorských zmlúv na rádovo vyššej úrovni, ako to bolo v slovenskej praxi doteraz, na rádovo inej úrovni, ako je povedzme prax v oblasti reklamných zmlúv, tak očakávali sa, očakávali sme, že tento inštitút sponzoringu bude s radosťou firmami, zamestnávateľmi, podnikateľmi využívaný, no, bohužiaľ, v praxi, pokiaľ viem, tak neviem, či máme jednu alebo dve sponzorské zmluvy v rámci celého slovenského športu, no nefunguje to. Bohužiaľ, nefunguje to.

    A nefunguje to, tak ako o tom rozmýšľam, z dvoch dôvodov, po prvé preto, a teraz sa na mňa budú hnevať na ministerstve financií, pretože ten pôvodný návrh, ktorý urobila pracovná skupina, o sponzoringu ministerstvo financií preformulovalo tak, že neviem, bude to možno trošku ťažšie na vysvetlenie a na pochopenie, ale skúsim.

    Ak chce sponzor napríklad v tomto roku dať nejakému športovému klubu dajme tomu 10-tisíc eur, tak podmienkou je, že on v tomto roku musí byť v zisku, nesmie byť v tomto roku strate. Lenže rozmýšľajme logicky, ako môže nejaká firma, ktorá bazíruje s tým svojím ziskom niekde plus-mínus okolo nuly, možno bude mať zisk, možno nebude mať zisk, ako ten podnikateľ môže v decembri alebo dokonca v lete, možno keby som sa vrátil dozadu, ako môže povedzme teraz v novembri, v decembri, keď uvažuje o tom sponzoringu, dať klubu ako sponzor 10-tisíc eur, keď on jednoducho nevie, či v tomto roku bude mať daňový zisk. On to zistí, až keď ten rok uzavrie, no tí, čo vedia, čo je to daňová uzávierka a daňové priznanie, tak vedia veľmi dobre, že ten rok vlastne uzavrie, účtovníčka mu to urobí až v marci 2017. Čiže ako sa on má dnes rozhodnúť, že zasponzoruje nejaký športový klub možno sumou 10-tisíc eur, keď netuší, ako mu ten rok hospodársky dopadne, lebo keď nebude mať zisk, a on to zistí až v marci 2017, keď bude mať hotové daňové priznanie, keď nebude mať zisk, tak ten výdavok 10-tisíc eur, o ktorom hovorím ako o príklade, vlastne si nijakým spôsobom z tých daní neodpíše.

    Čiže to nastavenie síce je z pohľadu ministerstva financií také relatívne pochopiteľné, ale v praxi to potom znamená, že pokiaľ ten podnikateľ naozaj nie je na tom úžasne dobre a pokým vopred nevie, že skutočne bude mať skvelý zisk, tak on sa do tohto bojí ísť, pretože, pretože nevie, ako ten rok skončí. On v decembri nevie, ako ten rok skončí. A tie sponzorské zmluvy sú nastavené na štyri roky. Čiže on vlastne, keď sa dohodne s nejakým klubom na sponzorskej zmluve na štyri roky a zaviaže sa v tej zmluve, že každý rok dá po 10-tisíc, tak sa vás pýtam, ako ten podnikateľ môže vedieť, že bude mať zisk aj o rok, o dva a o tri. Ak je taký vizionár a tak na tom skvele, že to dopredu vie, nič som nepovedal. Ale obávam sa, že v praxi sa to takto jednoducho robiť nedá. Čiže tým pádom tie sponzorské zmluvy tu nemáme.

    A ďalej športovci, resp. komunita a pracovná skupina, ktorá zákon pripravovala, veľmi chcela presadiť vlani tzv. superodpočet. Ja ako člen strany SaS teraz spácham smrteľný hriech voči vlastnej strane, keď o tomto hovorím, no ale čo mám robiť, niekedy je človek schizofrenický a dávam teda prednosť v tomto prípade športu.

    Čiže chcel sa presadiť superodpočet, čiže keď ten podnikateľ dá povedzme 10-tisíc eur ako sponzorský do klubu alebo do zväzu, alebo športovcovi, tak by si vlastne mohol odpočítať alebo dať do daňových výdavkov nie tých 10-tisíc, ale 125 % tej sumy, teda 12 500 v tomto príklade. To by teda znamenalo, že skutočne získa hmatateľnú daňovú výhodu, hmatateľnú, lebo to každý podnikateľ chápe. Dám 1 euro, ale vlastne odpíšem si 1,25 euro, to je naozaj výhodné. Keby toto bolo v zákone, tak myslím si, že ten sponzoring by sa lepšie rozbehol. No v zákone to nie je, pretože ministerstvo financií to vlani stoplo, takže sponzoring je dnes vlastne na nule.

    A čo sa teda deje? Sú, samozrejme, stále, boli a budú a sú v športe, nazývame ich sponzori, ktorí do toho športu dávajú peniaze, hoci by možno nemuseli, ale dávajú ich formou reklamných zmlúv. To funguje, to je zaužívané, to je tradičné, to funguje. Tých, ten počet tých sponzorov cez tie reklamné zmluvy je nejaký, možno by ich mohlo byť viac, keby to boli tie sponzorské zmluvy, sú to reklamné zmluvy. Keby som bol minister financií, mne by to vadilo. Pretože tie reklamné zmluvy sú častokrát fixľované, ak to mám tak nejako kulantne povedať. Sponzor, teda ten reklamný partner klubu sa dohodne, že 10-tisíc, ale, ale do toho klubu reálne ako finančná výpomoc príde omnoho menej, pretože cestou sa kopec peniažkov kdesi tajne - a nebudem komentovať prečo a ako - stratí. Pri tých spon..., pri tých reklamných zmluvách to v praxi takto jednoducho je.

    Častokrát ide o veľmi podivuhodné vzťahy, ktoré je ťažké komentovať a ktoré by mali zaujímať ministra financií a daňové kontroly. No čiže tým chcem naznačiť, že tam dochádza aj k určitým, no, silné slovo možno, ale daňovým únikom. My predsa proti daňovým únikom bojujeme a chceme tuto, aby toto bolo férové, a pri podpore sponzorských zmlúv to aj férové bude. Čiže pokiaľ by minister financií uvažoval veľmi suchopárne, superodpočet, to vlastne štátnu kasu niečo bude stáť. Áno, nepochybne, štátnu kasu v tom prvom akomsi výpočte bude čosi stáť naviac, akože tí podnikatelia ako zaplatené na daniach, ale tvrdím, že tým, že sa to prostredie nastaví do férovejšej roviny, v konečnom dôsledku zrejme štátny rozpočet vyhrá. Ja to neviem dokázať číslami, ale cítim to tak.

    A ďalšia vec je, že pokiaľ by naozaj bol presadený ten superodpočet, tak do toho športu by s vysokou pravdepodobnosťou od tých sponzorov natieklo viac peňazí. No a viac peňazí, to znamená, že povedzme vy by ste tým pádom možno ani tak nechodili za tým ministrom financií, že chce z tých hazardných hier alebo z niečoho, lebo treba podporiť mládež, pretože by to tam bolo od tých sponzorov predsa.

    Čiže ja neviem, ja to poviem tak, veľmi jednoduchým a z pohľadu štátneho rozpočtu lacným spôsobom by sa zabezpečil zrejme výraznejší príliv peňazí do športu a ten aspekt samotného športu a podpora mládeže, no a tie vzletné reči, ja možno takto hovoriť neviem, na to sú tu iní, ale, ale, samozrejme, tie absolútne očakávané efekty by to nepochybne, nepochybne malo, športu, športovcom, klubom, zväzom ba sa ľahšie dýchalo.

    Takže ak mám za seba povedať nejaké svoje očakávanie, čo by sme mohli ešte vylepšiť, prilepšiť, tak v prvom rade je to presadenie superodpočtu. Ja viem, že to nezáleží ani na vás a ani tak celkom nie na pánovi ministrovi školstva, ale hlavne na ministrovi financií. Už na tejto schôdzi cítiť určité rozdávanie peniažkov rôznymi, rôznymi kanálmi rôznym skupinám ľudí, viď teraz schválený vianočný príspevok, no tak teda ono by to nebolo veľa miliónov, ten superodpočet, ale veľmi by to pomohlo. Takže držím palce.

    V závere hovorím za seba, že podporím tento návrh, aj keby teda by mohol byť ešte lepší, ale podporím ho do druhého čítania a budem apelovať aj na mojich kolegov, aby ho podporili tiež.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako naozaj musím aj pri tomto zákone oceniť, že je tu a určité veci rieši. Je tam síce niekoľko otáznikov, neviem, či sme všetci aj zachytili, aj v médiách priebeh informácií a vyjadrenia konkrétnych niektorých hráčov, hokejistov ohľadom toho a vyvolávalo to takú polemiku aj u mňa, a keď som sa bavil s niektorými ľuďmi, ktorí sa okolo športu pohybujú, či práve to riešenie prechodu samostatne zárobkovo činnej osoby, čiže z tej živnosti na zamestnanecký pomer bude tým najsprávnejším riešením. Ono záleží to aj od tej atmosféry, akú v súčasnosti naše kluby svojim hráčom poskytujú. Ak by naozaj sme boli na tej úrovni, ako je to inde vo svete, tak fajn, mohli by sme o tom určite bez nejakého premýšľania uvažovať, ale pri súčasnom stave pre mnohých a pri mnohých hráčoch je to veľmi výhodné, keď si môžu z toho vykryť napríklad svoje vybavenie.

    A ešte jedna vec k tomu, myslím si, že naozaj..., konkrétny jeden príklad z praxe ma teraz napadá, možnože tak trochu odbočím, som z vidieka, z malej vidieckej školy, kde je veľmi silný futbal. Obecný futbal stojí vždy, stál na mladších žiakoch, starších žiakoch a vždy sme sa sporili pri tom a bojovali s tým a zháňali peniaze na to, ako každým rokom sa dvíhali náklady na registrácie týchto hráčov, ako jednoducho stúpali tieto náklady.

    Myslím, že by sme mali pri celkových koncepciách zákona, keď sa tu spomínal nejaký ten fond na podporu rozvoja od pána Mihála, tak zamyslieť na hlavne rozvoj školskej mládeže, konkrétne mládeže od toho útleho veku, aby naozaj to nebolo pre nich tak náročné, pre tieto kluby, ktoré naozaj s nimi pracujú od piky, vypiplajú a úspech je jednoznačný. Môžeme robiť stovky projektov vzdelávacích, akých-takých, ale toto je jedna z ciest, ktorá k tomu jednoznačne vedie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Prečítal som si dôvodovú správu k tomuto návrhu, nuž nepozdáva sa mi vlastne a ani nepáči bod 15, kde sa počet aktívnych športovcov z minima 100 zvyšuje na 200. Pri malých športových zväzoch, aj keď sú schopné reprezentovať Slovenskú republiku na medzinárodnej úrovni, to bude viesť len k umelému navyšovaniu a machináciám pri nanútenom zvýšení počtu registrovaných športovcov do počtu 200, a to do roku 2017. Pre niektoré špecifické športy je aj minimum 100 členov veľa a sú to aj oficiálne olympijské športy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Budem reagovať na pána kolegu Sopka. Ako ten problém, že športovec by mal byť zamestnancom na zmluvu o profi vykonávaní športu, a nie, nemal by byť SZČO, ide hlavne o kolektívne športy, to je známe. To v praxi skutočne akosi nechce fungovať a veľmi dobrou vlajkovou loďou, prepáčte za ten, za to prirovnanie, sú práve hokejové kluby, ktoré tomu akosi nechcú rozumieť.

    Ale je absolútne správne a logické, že športovec v kolektívnom športe futbalista, hokejista atď. vlastne v tej právnej reči vykonáva závislú činnosť, čiže má mať, no nie pracovnú zmluvu, ale zmluvu o profi vykonávaní športu, tak je to logické a správne.

    A čo chcem vlastne vypichnúť, v tomto práve zavádza zákon o športe poriadok, ktorý tam doteraz nebol. No ale pozor, tento poriadok vlastne znamená, že aj keď prejde to prechodné obdobie, tak sa skrátka budú tie odvody, dane platiť rovnako ako v prípade bežného zamestnanca v nejakej firme. Doteraz tí športovci vlastne rôznym spôsobom to platenie daní, odvodov de facto obchádzali a už nebudú môcť.

    Čiže v tomto zákon o športe urobil poriadok a mal by potešiť ministra financií. A práve preto by minister financií od radosti mal športovcom niečo venovať, napríklad ten superodpočet. Pri sponzoroch.

  • Ďakujem. Chce k rozprave...? Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko...? Pardon, to bola ústna. Má niekto záujem sa prihlásiť, teda písomná, do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za veľmi kvalifikované pripomienky, teším sa na druhé čítanie. Vkladám pri riešení problému podnikateľov a možnosti investovať do športu aj v rámci prípravy novely zákona, asi zákona o Fonde na podporu športu, tam by sme mohli nájsť nejaké riešenia, ktoré by mohli ako keby napomôcť tomuto zámeru, a... Potom v druhom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chce k rozprave vyjadriť, sa vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vzhľadom na to, že pán minister Érsek má tri nasledujúce zákony a nestihli by sme dokončiť nasledujúci vládny návrh zákona a ráno od 9.00 hod. podľa schváleného programa, programu budeme pokračovať zákonmi, návrhmi zákonov z dielne ministra financií, končím dnešný rokovací deň. Začíname zajtra ráno o 9.00 hod.

    Prajem vám príjemný zvyšok večera.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.