• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní poslanci: Martin Fedor, Ľubomír Galko, Igor Hraško, Andrej Hrnčiar, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Zsolt Simon, Jana Vaľová, Pavol Abrhan. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 207, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 187.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, je mi strašne ľúto, že vás je tu ako šafranu.

    Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti, o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu, a zároveň zaistenie, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia.

    Podľa súčasne platného stavu je možné vykonať sterilizáciu len na základe písomnej žiadosti s tým, že pacient, ktorému bude sterilizácia vykonaná, musí byť plne informovaný o celom zákroku, o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, o možnej zmene životných okolností, ako aj o možnom zlyhaní a medicínskych dôsledkoch sterilizácie. Porozumenie a súhlas vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Od okamihu podpisu informovaného súhlasu do vykonania zákroku musí uplynúť 30.dňová lehota, počas ktorej je možné informovaný súhlas odvolať.

    Mnou predkladaná právna úprava zachováva súčasné nastavenie podmienok na vykonanie sterilizácie, ktorá bude aj naďalej vykonávaná výlučne na základe písomnej žiadosti dobrovoľne. Nemení sa ani lehota, keď od podpisu informovaného súhlasu po zákrok musí uplynúť minimálne 30 dní. Podľa novely bude musieť byť pri podpise informovaného súhlasu prítomný aj iný zdravotnícky pracovník, napríklad zdravotná sestra. A zároveň tá osoba, ktorá sa rozhodne podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, bude môcť požiadať o prítomnosť ďalšieho svedka na základe vlastného výberu. To je vyslovene pre komfort tej osoby, ktorá sa rozhodne dobrovoľne postúpiť sterilizáciu. Poskytovateľ bude povinný tejto osobe umožniť prítomnosť pri podpise informovaného súhlasu.

    Do zákona o zdravotnej starostlivosti zavádzame novú povinnosť pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, vydať prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu vzory informovaného súhlasu nielen v štátnom jazyku a aj v jazyku národnostných menšín a zverejňovať ich na svojom webovom sídle. Týmto opatrením by sa mala zjednodušiť práca zdravotníckych pracovníkov, ktorým vyplýva v zmysle § 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti povinnosť poskytnúť poučenie o informovanom súhlase zrozumiteľne, čo v prípade osôb z inej národnostnej menšiny môže byť problematické, ak úplne nerozumejú informovanému súhlasu len v štátnom jazyku.

    Samozrejme, najväčšou zmenou oproti súčasne platnej legislatíve v predloženej novele je bezplatná sterilizácia pre osoby, ktoré majú minimálne štyri deti, a pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú minimálne tri deti. V súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Slovenskej republiky na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. Predkladaný návrh nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti, práve z tohto dôvodu, že bezplatná sterilizácia bude prístupná len pre osoby, ktoré majú minimálne štyri deti, respektíve, ak majú viac ako 35 rokov tri deti.

    Je potrebné si uvedomiť, že cena jednej sterilizácie sa v súčasnosti pohybuje od 300 do 500 eur. V súkromných zdravotníckych zariadeniach je cena 500 eur a vyššie. Pre rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, môže byť suma, ktorá by musela byť vynaložená na sterilizáciu, príliš vysoká. Sotva dokáže plne pokryť náklady na základné potreby pre svoje deti a rodinu, nieto ešte hľadať prostriedky na výkon, ktorý by, ak by bol bezplatný, pravdepodobne podstúpila. Osoby s minimálne štyrmi deťmi by väčšinou prijali rôzne možnosti antikoncepcie, avšak tá je v Slovenskej republike príliš drahá, samozrejme, narážam na hormonálnu antikoncepciu, pretože tiež nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Náš návrh sme nechceli orientovať na bezplatnú hormonálnu antikoncepciu, keďže s jej užívaním bývajú zväčša praktické problémy a, samozrejme, aj vyplývajúce zdravotné riziká.

    Pre potreby kompetentného posudzovania predkladanej novely je potrebné vyjasniť si prípadné stereotypy a používané pojmy. Ja aj za ten čas, teda čo som pripravovala tento návrh novely, tak som sa stretávala s rôznymi aj cieľovými skupinami a, samozrejme, aj s bežnou verejnosťou a je neuveriteľné, koľko ľudí si zamieňa sterilizáciu s kastráciou. Pri sterilizácií nedochádza k vybratiu pohlavných orgánov, tie ostávajú na svojom pôvodnom mieste. Po zákroku však nedôjde po pohlavnom styku k spojeniu vajíčok a spermií. Čiže nemôže dôjsť k otehotneniu. U žien aj naďalej dochádza k menštruácii. A rovnako prechádzajú procesom menopauzy. Jediné, čo je odlišné, je to možnosť otehotnenia. Tieto ženy dokonca rovnako ovulujú ako tie ženy, ktoré nepodstúpili sterilizáciu, takže o akejkoľvek menejcennosti sa v prípade podstúpenia sterilizácie, ktorou zvyknú argumentovať oponenti, určite nedá hovoriť. Rovnako ako u žien, tak ani u mužov nedochádza k žiadnym vonkajším zmenám. Mužom sa jednoducho podviažu spermovody. Ide o jednoduchý chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva ambulantne v lokálnej anestéze a trvá zhruba 10 až 15 minút.

    Ide síce o nezvratný zákrok, ktorý však aj vďaka medicínskemu pokroku úplne nevylučuje možnosť otehotnenia. Stále je možné splodiť dieťa prostredníctvom umelého oplodnenia. Sterilizácia v prípadoch, keď má pár, prípadne aj jednotlivec vlastné deti, a už v budúcnosti neplánuje mať potomstvo, je jedným z najistejších spôsobov trvalej antikoncepcie. Samozrejme, najväčší vplyv na využívanie sterilizácie ako antikoncepčnej metódy má na jednej strane liberálna zákonná úprava, ktorú máme momentálne v aj Slovenskej republike, ale na druhej strane je to jej finančná dostupnosť.

    Predkladaný návrh nezmierňuje podmienky na podstúpenie sterilizácie. Práve naopak, vo väčšine ustanovení zvyšujeme nielen právnu, odbornú, ale aj etickú ochranu osôb, ktoré sa rozhodnú tento zákrok podstúpiť. Zavádzame aj novú možnosť pre osoby patriace k národnostným menšinám, a to, aby informovaný súhlas bol písaný v jazyku ich národnostnej menšiny, ku ktorej patria. Na základe ich vlastnej žiadosti bude následne poskytovateľ povinný im na podpis predložiť informovaný súhlas v jazyku národnostnej menšiny nimi zvolenej.

    Keďže hovoríme o zákroku s celoživotnými dôsledkami, osoby, ktoré tento zákrok podstupujú, by mali mať možnosť mať pri sebe aj svedka, ktorého si sami pri podpise informovaného súhlasu zvolia. Ide o nové opatrenie, ktoré by malo okrem zvýšenia právnej ochrany podporiť tieto osoby aj po psychickej stránke.

    Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Chcem vás všetkých, ctení páni poslanci, strašne pekne poprosiť, aby ste pri tomto prerokúvanom bode odložili všetky svoje izmy a zapojili zdravý rozum, lebo mne skutočne ide o tie ženy, ktoré si neželajú rodiť štrnáste a pätnáste dieťa, ale nevedia si pomôcť, pretože nemajú peniaze na hormonálnu antikoncepciu, nie sú dostatočne vzdelané, keďže, samozrejme, sexuálna výchova nám absentuje na školách, a nevedia si pomôcť nijak inak. Ja som mapovala osady, pretože práve tam máme najviac detí. Tak musím povedať, že tá cieľová skupina toto prijala s nadšením, pretože dnes naozaj nemajú inú možnosť. A ja vás strašne pekne prosím, aby ste im nezabránili, aby po tejto zmene zákona tú možnosť získali. Nie je to nariadenie proti nim, je to vyslovene pre ne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre zdravotníctvo, poslancovi Richardovi Sulíkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno, dámy a páni, dovoľte mi, prvýkrát v mojej krátkej politickej kariére prehovoriť ako spravodajca.

    V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 207). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.

    Teraz je tu taký riadok, priestor pre vlastnú úvahu. Tak jednu vlastnú úvahu si dovolím v tejto súvislosti spomenúť. To je dopad na verejné financie. Ako uviedla Lucia Nicholsonová, tak cena sterilizácie, náklady sa pohybujú okolo 300 až 500 eur. Skúsme si predstaviť, koľko takýchto prípadov by do roka bolo. Ako sme sa s Luciou o tom rozprávali, nepredpokladáme nejaké masívne využívanie takéhoto pravidla. Čiže keby to bolo tisíc prípadov ročne, tak sa bavíme maximálne o 0,5 mil. eur. Keď si teraz predstavíme, že platíme miliardu na španielske banky, tak to je jedna dvojtisícina. Do Španielska pošleme bez akéhokoľvek účinku dvetisíckrát viac, ako by boli ročné náklady na takúto dobrovoľnú sterilizáciu. To je toľko moja úvaha.

    A ešte pár riadkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaním.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 187 z 24. augusta 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem vám.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky poslancov. Za klub Sloboda a Solidarita sa prihlásila do rozpravy pani navrhovateľka Lucia Nicholsonová. A ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pán poslanec Ivan Uhliarik a pán poslanec Igor Matovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja vás poprosím o chvíľočku strpenia, lebo budem vám aj premietať ako v kine, a pánov technikov poprosím o spoluprácu. Teraz všetci uvidíte, že pracujem na Sulíkovom počítači aj s jeho heslom. Dobre, snáď to pôjde. Presunieme sa teda trochu do minulosti.

  • Premietanie filmu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále s hlasom Roberta Fica: „SMER sa nikdy nebál pomenovať veci pravými slovami. Nezatvorili sme oči pred skutočnosťou, že zlodeji nám ničia lesy a polia, a presadili sme v parlamente farmársky zákon. Ak budeme vo vláde, garantujem, že zlodej so sekerou nebude silnejší ako zákon a nebudeme pri tom hľadieť na to, či je páchateľom Róm alebo niekto iný. Máme odvahu hovoriť aj o nezodpovednom raste rómskej populácie. Aj keď budeme kritizovaní zahraničím, sme pripravení urobiť takú sociálnu politiku, ktorá bude vyžadovať od rodičov zodpovednosť za výchovu a životný štandard svojich detí. Neprispôsobivým rodičom budú vyplácané sociálne dávky len na základe potvrdenia o pravidelnej školskej dochádzke ich detí. Urobíme všetko pre to, aby časovaná bomba rastu rómskej populácie nevybuchla a aby etnoturistika špekulantských skupín obyvateľstva nediskriminovala celú republiku. Zostaňte s nami a voľte poriadok.“

  • Tak pán poriadok bol aktuálny v roku 2006. Dnes máme rok 2012 a tá bomba tej populácie proste vybuchla a vybuchuje naďalej. Takže niečo s tým, samozrejme, budeme musieť urobiť, ale ja musím povedať, že, hneď na úvod, prosím vás, nechápte to, že ja tu navrhujem bezplatné sterilizácie ako niečo, čím chcem teraz riešiť vyslovene pôrodnosť rómskych žien. Nie je to tak. Ja som povedala už pri tej dôvodovej správe, že toto opatrenie nie je proti nim. Toto opatrenie je pre ne a ony to chápu. A preto ja strašne, strašne sa spolieham na to, že to pochopíte dnes aj vy a že to podporíte.

    V septembri v roku 2014 uplynie 20 rokov od tzv. káhirskej konferencie, čo bola vlastne populačná konferencia OSN. Konala sa v roku 1994. Tu boli v emotívnych diskusiách zástupcov krajín z celého sveta s rôznou kultúrou, s rôznym náboženstvom, s rôznym stupňom ekonomického rozvoja definované problémy súčasného sveta a hľadali sa optimálne návrhy na riešenia. Samozrejme, to nebolo jednoduché. Samozrejme, to bolo strašne emotívne. Ale dopracovali sa ku konsenzu. V tých rôznych kultúrach sa zásadne líšili názory hlavne na oblasť vzťahu mužov a žien, miesta žien v spoločenskej hierarchii, na ich vzdelávanie, na ich ľudské práva a všeobecne na ľudskú sexualitu. No napriek všetkým týmto emóciám, napriek tej rôznorodosti sa prijali konsenzy, ktoré sa zhrnuli v akčnom programe z tejto konferencie, hoci s jeho znením, samozrejme, nesúhlasili niektoré fundamentalistické krajiny arabského sveta na jednej strane a predstavitelia Svätej stolice na strane druhej. Princípy akčného programu sa však zaviazali rešpektovať aj zástupcovia Slovenskej republiky už v roku 1994. Okrem iného sa v tom akčnom pláne píše, že každá krajina, ktorá podpísala ten akčný plán, ktorá podpísala závery káhirskej konferencie, sprístupní služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne skupiny, podotýkam, v roku 2004.

    Reprodukčné zdravie treba považovať za bohatstvo každého národa a každý štát má preto povinnosť chrániť ho. Je ohrozované v rôznych fázach života rôznymi faktormi, sexuálnym zneužívaním v najmladšom veku, pohlavne prenosnými infekciami, rizikom nebezpečných ilegálnych potratov, nútenou prostitúciou, materskou úmrtnosťou, onkologickými ochoreniami pohlavných orgánov a špecifickými problémami pohlavných orgánov v seniu, ako aj neželanými tehotenstvami, tam by som to chcela podčiarknuť.

    Štáty, ktoré rizikové faktory poznajú a počítajú s nimi, majú možnosť ich nepriaznivý dopad aktívnymi, cieľavedomými opatreniami obmedziť. Svetová zdravotnícka organizácia preto vytvorila pre svoje členské krajiny všeobecné doporučenia pre implementáciu záverov z káhirskej konferencie do podoby národných programov sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z doporučení Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov vyplývajú princípy, na ktorých má byť štátna politika postavená.

    Po prvé. Aby sa deti mohli chrániť pred sexuálnym zneužívaním, pred pohlavne prenosnými infekciami, pred neželanými tehotenstvami, musia byť informácie, ktoré im má v primeranej podobe zabezpečiť štátny vzdelávací systém, a to formou sexuálnej výchovy. Tu by som sa chcela zastaviť. Samozrejme, toto nerieši môj návrh novely, ale myslím si, že to je pre ďalšiu diskusiu. Mali by sme skutočne prestať byť spiatočnícki. Mali by sme dostať sexuálnu výchovu na základné školy a čo najviac vzdelávať v tejto oblasti naše deti, aby boli pripravené na vstup do života.

    Po druhé. Aby ľudia sa mohli chrániť pred sexuálne prenosnými infekciami, pred neželaným tehotenstvom, mali zabezpečenú starostlivosť v tehotenstve, onkologickú prevenciu a liečbu, ako aj špecifickú starostlivosť o problémy v seniu, má štát zabezpečiť primeranú sieť služieb zameranú na komplexnú ochranu sexuálneho a reprodukčného zdravia. O ničom takom na Slovensku neviem.

    Po tretie. Aby neboli ženy vystavené riziku nebezpečných nelegálnych potratov a potratovej turistike, má štát orientovať svoju politiku na ich prevenciu, ale zachovať legálny status tohto výkonu. Tu podotýkam, môj návrh o sterilizáciách nemá nič spoločné s interrupciami, takže by som poprosila, tak ako si to niekto zamieňa s kastráciou, aby sme si to tu nezamieňali s interrupciami.

    Po štvrté, veľmi dôležitý bod. Vzhľadom na to, že je vzťah medzi chudobou, absenciou vzdelania a počtom detí, považuje Svetová zdravotnícka organizácia za dôležité, aby štát odstraňoval ekonomické bariéry voči dostupnosti služieb a prostriedkov plánovaného rodičovstva. O tomto štvrtom bode je takmer 20 rokov po káhirskej konferencii môj návrh novely.

    Na Slovensku závery Akčného programu OSN odmietla Biskupská konferencia Slovenska a predstavitelia tzv. Fóra života. Poviem prečo. V odôvodnení negatívneho postoja uviedli nekonkrétnu výhradu o údajnom sprisahaní proti životu, ako dôvod pre svoj odpor proti zavedeniu sexuálnej výchovy uvádzajú, že vyzýva k predčasnému štartu sexuálneho života, a v súvislosti s odporom k antikoncepcii zas výhradu, že zvyšujú počet potratov, hoci presný opak je pravdou. A prosím ctených poslancov, aby si uvedomili, a ctenú pani poslankyňu, aby si uvedomila, že tie sterilizácie sú len forma antikoncepcie a my máme na svete krajiny, ktoré to pochopili už strašne, strašne dávno, a 50 % ľudí využíva ako antikoncepciu práve dobrovoľnú sterilizáciu a nie sú to len ženy, sú to v prevažnej miere muži. V krajinách, kde je zavedená povinná sexuálna výchova, je neskorší štart sexuálneho života, nižší výskyt potratov a tehotenstiev tínedžerov, ako aj nižší výskyt sexuálne prenosných infekcií. Tam, kde je nárast počtu užívateliek antikoncepcie, nastáva až dramatický pokles počtu interrupcií. To dokazuje aj vývoj za posledných 20 rokov, a to aj na Slovensku. Ako alternatívu otvorenej sexuálnej výchovy ponúkajú odporcovia akčného programu káhirskej konferencie náboženskú výchovu a pohlavnú zdržanlivosť. Odmietajú informácie o možnosti ochrany pred neželaným tehotenstvom a pred sexuálne prenosnými infekciami.

    Abstinenčný princíp je súčasťou oficiálnej vzdelávacej doktríny v Spojených štátoch amerických, ale americké dievčatá, ktoré sú vzdelávané v duchu abstinencie ako jedinej správnej cesty, otehotnejú štyrikrát častejšie ako napríklad nemecké. V porovnaní s francúzskymi rovesníčkami porodí päťkrát viac Američaniek a v porovnaní s Holandskom až sedemkrát viac z nich skončí v konečnom dôsledku pri interrupcii.

    Po takmer 20 rokoch od konferencie v Káhire a po takmer 10 rokoch od pôvodného návrhu národného programu sexuálneho a reprodukčného zdravia nemá Slovensko definované žiaden zásady štátnej politiky v tejto oblasti. Sme naozaj oproti ostatným spiatočnícka krajina. Súvisí to s konzervatívnou opozíciou proti záverom káhirskej konferencie a proti základným princípom jej akčného programu a zrejmou neochotou všetkých liberálnejších aj konzervatívnejších vlád, ktoré sa za obdobie posledných 20 rokov na Slovensku vystriedali. Štátna politika v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia sa doteraz preto vyvíja živelne a veľmi nekoncepčne. Obavy vyvoláva fakt, že neriešenie situácie sa už prejavuje v rôznych oblastiach, kde by vedomá štátna politika mohla zabezpečiť prevenciu negatívnych javov. Štát nemá pripravené absolútne žiadne mechanizmy, ktorými by pomáhal marginalizovaným skupinám vrátane mládeže a sociálne slabým prekonávať ekonomické bariéry voči metódam plánovaného rodičovstva. Zdá sa, že o tom vieme rozprávať naozaj iba pred voľbami. V tejto oblasti absencia štátnej politiky má negatívne dopady aj na možnosť racionálneho riešenia takzvanej rómskej problematiky. Ženy z tejto komunity nemajú šancu riešiť svoje problémy kontrolou plodnosti, lebo aj keď sa pre antikoncepciu, sterilizáciu alebo interrupciu tehotnosti slobodne rozhodnú, ekonomická bariéra je pre ne neprekonateľná.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo vám teraz hovorím, to som dávala dokopy s veľmi ctenými gynekológmi zo Slovenskej republiky aj zo zahraničia. To sú fakty. Oni sa dennodenne potýkajú s tým, že ženy zo sociálne slabších vrstiev by aj chceli podstúpiť sterilizačný zákrok, ale nemôžu, pretože si ho jednoducho nemôžu dovoliť, aj by chceli brať nejaké antikoncepčné tabletky, ale nemôžu si ich jednoducho dovoliť. Štatistika svedčí pre pokles užívateľov antikoncepcie práve z dôvodu ekonomickej nedostupnosti jej moderných metód pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva, vznikajú bizarné situácie, pri ktorých ženy zo sociálne najslabších skupín, kde patrí aj väčšina rómskych žien a dievčat, prevažne z rómskych osád, nemajú možnosť slobodne a zodpovedne si riadiť svoju plodnosť, lebo štát im nedal informácie, znemožnil im prístup k antikoncepcii, k interrupcii a k sterilizácii, a to ekonomickou bariérou. Deti nevedia, že existujú sexuálne prenosné infekcie a sexuálne zneužívanie, a nevedia ako sa k problému postaviť a ako pri objavení sa tohto rizika komunikovať s dospelými. Namiesto toho trpia pocitmi viny. Najmladšia veková skupina dievčat je najviac ohrozená nútenou prostitúciou a neželanými tehotenstvami. A štát ich ponecháva v zmätku v súvislosti s rozdielnymi informáciami, ktoré získavajú v rámci liberálnejšej etickej a na druhej strane konzervatívnej náboženskej výchovy. Namiesto doporučovanej prevencie nebezpečných potratov zlepšením vzdelávania v oblasti sexuality, zlepšením dostupnosti služieb a odstraňovaním ekonomických bariér voči prostriedkom plánovaného rodičovstva sa zvyšuje tlak konzervatívnych síl nielen na postavenie výkonu interrupcie tehotnosti mimo zákona, ale aj proti sexuálnej výchove a proti antikoncepcii. Tak sa namiesto odstraňovania príčin, ktoré k potratom vedú, vytvára situácia, ktorá zvyšuje nielen riziko ilegálnych nebezpečných potratov, ale aj riziko nárastu ich počtu.

    Tieto fakty berie do úvahy aj Medzinárodná federácia gynekológov a pôrodníkov pri tvorbe etických noriem, ktorými sa majú gynekológovia riadiť. Kombinácia faktorov, akým je chýbanie dostatku informácii, ekonomické bariéry voči antikoncepcii aj interrupcii a riziko straty legality tohto výkonu, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj podľa Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov vytvára riziko vývoja, akým sa vydali v Poľsku po delegalizácii interrupcií a napríklad aj v Írsku. Tu napriek proklamovanému predpokladu nárastu pôrodov sa ich počet nezvýšil, ale zvýšila sa potratová turistika.

    Ja by som vás naozaj chcela veľmi pekne poprosiť, tak ako som povedala už v úvode, aby ste na chvíľu odložili tie izmy a skutočne si predstavili tú ženu, ktorá očakáva svoje štrnáste dieťa. A nie je to pravda, že má kalkulačku zabudovanú v hlave, nie je to pravda, že si predtým vypočítala, koľko dostane na prídavkoch. Ona sa jednoducho takémuto neželanému tehotenstvu nedokáže vzoprieť. Ja som sa veľmi otvorene s týmito ženami rozprávala, pýtala som sa ich či, či to takto chcú, či to majú naplánované. Hovorila som s jednou z nich o tom, čo si myslia gadžovia, ako jednoducho si to predstavujeme my. A ona mi na to povedala, že takto si to nepredstavovala, takto si nepredstavovala svoj život, že bude rodiť svoje štrnáste alebo pätnáste dieťa. Ale vzápätí dodala, že jej sa na to nikto nepýta, manžel proste príde domov alebo druh príde domov a na nič sa jej nepýta. Ako som povedala, tú hormonálnu antikoncepciu si ona nemôže dovoliť. Nemá prístup k žiadnej inej antikoncepcii, pretože to je, samozrejme, na partnerovi, ktorý to odmieta. Ja neviem možno tu budeme počúvať rôzne príspevky diskusné, ktoré budú podmienené vierou, možno sa dopočujeme, možno sa dozvieme, že všetko má riadiť Boh a máme nechať na Boha. Ja sa ale pýtam, kde je ten Boh. Kde je ten Boh, keď ten jej druh prichádza domov a na nič sa jej nepýta, a kde je ten Boh, keď potom ona ide do pôrodnice porodiť svoje pätnáste dieťa, vzápätí, ako odrodí, musí utiecť, pretože nie je toho Boha, ktorý by sa jej postaral doma o tých 14 už narodených detí?

    Takže ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, keby ste naozaj urobili všetko pre to, aby ste to vnímali triezvo a racionálne a s takým tým zdravým ľudským rozumom, aby ste si predstavili obrazy tých žien, ktorým by mohol tento návrh novely pomôcť, a potom vás poprosím, aby ste, keď sa vám to všetko podarí, tak zahlasovali za tento návrh novely. V opačnom prípade skutočne neviem, čo odkázať tým ženám, ktoré sú každý rok tehotné a ktorých deti potom vychováva štát, pretože ony samy sa o ne nedokážu postarať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Brocka, Vašečka, Škripek, Matovič, Poliačik, Sulík, Osuský, Pollák, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Neviem na všetky otázky odpovedať, ale na tú, ktorú ste, pani poslankyňa, položili nakoniec, že kde je ten Boh, tak vám odpoviem, že je aj tu. Je aj tu a rešpektuje tak vašu, ako aj moju slobodu. A rešpektuje tak slobodu aj iných, všetkých ľudí. A my potom všetci musíme niesť dôsledky za svoje konanie.

    A teraz k tomu, čo ste hovorili predtým.

    Dvakrát ste povedali, aby si ľudia neplietli sterilizáciu s kastráciou. Pani poslankyňa, ja mám pocit, že vy si pletiete plodnosť s chorobou. Plodnosť, to nie je choroba. A sterilizácia ako nástroj regulácie pôrodnosti alebo plodnosti je neprirodzená. Existujú iné prirodzené metódy regulovania plodnosti, pôrodnosti. Ale ja viem, že to je možno ťažšie a pre farmaceutické firmy je to absolútne nezaujímavé, lebo na tom vôbec nezarobia.

    Ale ja mám výhrady aj z iného dôvodu, že aj ja nesúhlasím, ale na Slovensku je veľa ľudí, ktorí tiež nesúhlasia s tým, aby z verejného zdravotného poistenia boli platené úkony, ktoré považujem za neprirodzené. A preto aj tento postup považujem za nespravodlivý alebo možno až zvrátený.

    A možno ešte jeden argument, ktorý chcem položiť, teda pretože ja nebudem hlasovať za váš návrh, že my sme krajina, ktorá si v súvislosti so sterilizáciami už jednu blamáž v Európe, na Európskom súdnom dvore už vystála. A myslím si, že táto jedna blamáž v súvislosti so sterilizáciami by nám mala stačiť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, vďaka svojej konzervatívnej a ideologickej výchove ma učili, že nemám hodnotiť dámu na verejnosti, takže niečo, čo by som povedal kolegom, vám nepoviem. Budem sa naozaj venovať len obsahu.

    Prvá vec je, že sa hlboko mýlite a zavádzate vo viacerých veciach. Napísal som toľko poznámok, že to, bohužiaľ, nestihnem vo faktickej povedať, takže sa prihlásim aspoň krátko ústne.

    Ale chcel by som povedať, že čudujem sa, že taká supermoderná strana ako je SaS, v 21. storočí nevie marginalizovaným skupinám ponúknuť iné riešenie, napríklad ochranu pred znásilnením, ako zaplatiť nejaký lekársky zákrok, ktorý, mimochodom, nie je formou antikoncepcie, ale mrzačenie človeka, pretože ho zbavuje jeho reprodukčnej schopnosti, plodnosti, čo je vec zdravá, a nie chorá.

    A ste púšťali video z predvolebnej kampane strany SMER, tak ja by som vám chcel pripomenúť vaše predvolebné heslo Práca namiesto dávok. A vy idete robiť úplne presný opak. Chcete dávať dávky, aby sme vyriešili takto ten problém namiesto toho, aby ste pracovali s tými ľuďmi.

    A vaše narážky na vieru. Keby som bol veľmi vzťahovačný, tak poviem, že to bolo na trestné oznámenie za urážanie a znevažovanie náboženského presvedčenia. A to bolo absolútne nevecné, ale nebudem na to reagovať, pretože je to pod úroveň. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tiež zareagujem na niektoré tie vaše otázky.

    Ale môj prvý pohľad je taký, že neviem, prečo by sme mali tieto sterilizácie chcieť hradiť zo všeobecného zdravotného poistenia, pretože doň prispieva celá krajina a všetci obyvatelia Slovenska a státisíce ľudí si to neželajú. Takže toto chcem povedať. Napríklad môžete so svojou stranou sa snažiť pomôcť týmto ľuďom a trebárs im to nejako zaplatiť. Môžete urobiť nejaký fond na to alebo urobiť niečo pre nich.

    Ale ja tu mám ešte iný pohľad. Ste spomínali tie nešťastné prípady. Ja si viem poľahky predstaviť, že niektorých na to jednoducho a ľahko navediete, pretože, povedzme, sú ľahko manipulovateľní. Tieto ženy budú ľahko na to manipulovateľné a sa po čase prebudia, pretože tento zákrok je nezvratný, nie je možné s ním už nič urobiť. Ony sa po čase prebudia a začnú hovoriť: „Však ja som to vôbec nechcela, však ja neviem ani, kto ma do toho namočil. A potom začnú podávať rôzne žaloby. A nakoniec sa budeme na medzinárodnom súde musieť za to zodpovedať. A nakoniec budeme odsúdení v mnoho, v mnoho, mnoho prípadoch, ktoré by toto nejakí úžerníci radi využili. Tak potom sa stane, že im zasa prisúdime právo na náhradu a budeme im do smrti alebo do nejakej doby platiť náhrady.

    A takisto sa musím len zľahka pristaviť pri vašej dobre mienenej otázke zrejme, ak teda nebola ironická, že kde je ten Boh. Nuž tak práve to je ten problém, že ak ste to nepostrehli, teda kde je, tak ma to mrzí. Ale ja by som sa rád s vami o tom porozprával, kde ten Pán Boh je teda, keď nezabráni tam tomu Rómovi, aby znásilnil ženu, alebo nejakému nezodpovednému človeku, aby znásilnil zasa partnerku. Takže ten Boh tam je, ale konať musíme aj my.

  • Lucia, celé to vyznelo tak, ako v návrhu píšete o tom, že chcete sprístupniť sterilizáciu pre ženy s tromi, respektíve štyrmi deťmi podľa veku. Ale potom si hovorila nejako zrazu o tých štrnástich deťoch, pätnástich deťoch a už som mal niekedy pocit, že sa tam rozplačeš, ako ti je tých žien ľúto, a že naozaj nevieš, potom vlastne ako týmto ženám pomôcť. Naozaj je to veľmi jednoduché. Ste dostatočne bohatí ľudia v SaS-ke, dostávate celkom slušný príspevok od štátu, vymyslite spôsob a dajte im adresu, rozdajte letáčiky do osád a ženy, ktoré budú chcieť podstúpiť sterilizáciu, nebudú mať na to peniaze, prídu k vám na Liberálny dom a vy im to predplatíte. Po roku takého experimentu aspoň prídete s reálnym argumentom, a nie s nejakým prstocucom, koľko takýchto žien je.

  • Lucia, máš moju plnú podporu, aj keď musím povedať, trvalo mi tak dobré tri roky, kým som sa dokázal stotožniť s argumentáciou, že by štát mal zasahovať do prirodzeného zdravia ženy a nejakým spôsobom zabrániť jej doživotne v tom, aby mohla mať ďalšie deti. Ja v tejto veci musím povedať, že som konzervatívnejší, než by som sám od seba čakal. Ale všetky tie príbehy, ktoré som počul od teba, a situácia týchto žien, ktorá nie je založená na využívaní ich vlastnej slobody, ale jednoducho len na ich neskutočne zlej sociálnej, ekonomickej aj vzdelanostnej úrovni, si myslím, je neudržateľná. A ak existuje na Slovensku pre ženu riešenie nerodiť ďalej deti, ale treba ho jednoducho zaplatiť, tak myslím si, že v rámci rovnosti šancí, ktorá nie je úplne náš hodnotový princíp, k tomu by sa skôr mohli prihlásiť kolegovia zo strany SMER, ale v rámci rovnosti šancí na rovnaké alebo aspoň približne rovnaké sexuálne zdravie a na rovnakú alebo aspoň približujúcu sa kvalitu života by malo byť povolené, že keď už tie deti sú tri alebo štyri, tak to jednoducho z toho zdravotného poistenia zaplatíme.

    Do argumentácie ekonomickej by som nerád išiel, lebo si nemyslím, že je dôležitá v tejto téme, oveľa dôležitejšie je naozaj to, aby sa žena mohla poriadne postarať o štyri deti, ktoré už má, namiesto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Lucia, no, myslím si, že si to slušne vyargumentovala a kto má záujem o vecné argumenty, tak sa minimálne nad tým zamyslí.

    Ja by som sa chcel vyjadriť k nie tej morálnej, ale k tej ekonomickej stránke veci.

    No, tiež si nemyslím, že v ideálnom svete by bolo správne takéto niečo hradiť z verejného poistenia, kde sa na to skladajú všetci. Lenže nežijeme v ideálnom svete, žijeme v takom svete, kde veľkú časť rómskej populácie živíme my všetci. To zrejme tým chytrolínom, ktorí tu navrhujú, že má to platiť SaS-ka zo svojho rozpočtu nevadí. Alebo pre ľudí, ktorí si pletú miliardu s biliónom a čokoľvek, čo má viac ako štyri nuly, čo je veľa, to môže byť.

    Ale ešte raz by som chcel upozorniť na to, že tu sa bavíme o nákladoch, áno, z verejných zdrojov, na ktoré sa zložíme my všetci, to treba povedať, vo výške možno päťstotisíc, možno milión eur ročne. A odporúčam teda si zrátať, koľko stojí takých desaťtisíc sociálnych prípadov do roka, a potom to bude vyzerať úplne inak, najlepšie by bolo neplatiť vôbec nič, ale dnes je skutočnosť taká, že my dnes platíme desiatky miliónov alebo stovky miliónov eur za či už dávky v hmotnej núdzi alebo zdravotnú starostlivosť, ktorú platíme my všetci, ktorej náklady sú obrovské, či teda sa radšej neoplatí takouto prevenciou sa snažiť tie náklady výrazne znížiť.

    Čiže toľko som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ono je to tak, keď oprostíme sa od všetkého ostatného a vrátime sa len k tomu meritu veci, zostane to, o čom sa tu hovorilo. To znamená ekonomické náklady, na ktoré sa skladáme všetci. Keby sa v súvislosti s problematikou, ktorú sa tento návrh pokúša riešiť, zvážilo, že ak sú toto jediné pozitívne diskriminujúce náklady, tak by to bolo veľmi dobré. Žiaľbohu, sú s tým mnohonásobne spojené oveľa vyššie a dramatickejšie náklady.

    O mne nemožno pochybovať, že mojím životným krédom je, že jediné, čo v živote má zmysel, sú deti. Preto som dosť kategorickým a závažným odporcom zabíjania zdravých detí v lone matky. Na druhej strane musím povedať, že tie dobre mienené rady, ako zabrániť tomu chlapovi, aby sa na tú ženu vydriapal a urobil jej desiate dieťa alebo šieste, alebo deviate, sú fajn. Ale vieme, o čom hovoríme, a vieme, aká je realita. A hovoriť o tom, že sa to dá robiť "uvedomením", ma vracia k slávnej Bielej nemoci Karla Čapka, kde diktátor hovorí: „A já viděl ty muže vracet sa z válek ověnčené řády.“ A doktor Galén mu na to hovorí: „A já spíše viděl v lazeretech ty druhé.“ A je, samozrejme, pochopiteľné vidieť tú vec z tej dobrej stránky, ako by to malo byť "lepšie" ako sterilizáciou. No ja teraz v pozícii doktora Galéna pri pohľade na tú manželom znásilnenú, ktorý jej v tej chvíli spraví desiate dieťa hovorím: „Já vidím spíše ty druhé,“ kde výchova ani nič iné nie je prevenciou.

  • Ďakujem. Lucia, na úvod ja chcem oceniť to, že si skonštatovala, že ženy nerozmýšľajú v osadách nad potenciálnym ziskom z pôrodnosti. Veľmi to teda oceňujem. Ja som toho istého názoru. A som rád, že si to povedala. Ja pripúšťam, že aj v osadách, aj všade inde nájdeme ženy, ktoré by podstúpili sterilizáciu. Ja sa však obávam toho, že na tie ženy môže byť vyvíjaný tlak zo strany partnera, rodiny, ale aj lekára v podstate, ktorý môže teda vyvíjať tlak na rozhodnutie ženy, aby sterilizáciu podstúpila. Čiže sú to faktory, ktoré môžu dokonca motivovať tú ženu, aby podstúpila tú sterilizáciu. A to mi trošku teda dáva pochybnosti o tom, či tento návrh je dobrý. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Dovoľte mi vzniesť aj takýmto spôsobom námietku hneď v úvode hneď k úvodu pani kolegynky, ktorá tu premietala film. To nie je rozprava. Ak by tu bol odprezentovaný nejaký slajd alebo čosi také, beriem to, ale ja donesiem nabudúce tuná nejaký štvorhodinový film a pustím vám to. Nemý výkrik alebo podobné všelijaké iné to môžu byť. Takže myslím si, že tuná bol porušený rokovací poriadok.

    K tej káhirskej konferencii, že je to dvadsiate výročie. Tak aby sme nemali takú zlú pamäť, ja si dovolím ešte pripomenúť, netreba ísť do Egypta, ale treba zostať v Bratislave, pred dvadsiatimi rokmi tu bol jeden z najväčších kongresov. A neviem ani, že by sa odvtedy tu udial väčší kongres, bol to pro live. Je takisto dvadsiate výročie tohto kongresu. Tak to chcem len pripomenúť na margo tejto káhirskej konferencie. A hovorilo sa tu o dôstojnosti a skutočne o živote. Bolo tu vyše 2 400 účastníkov. Odvtedy Bratislava čosi také nezažila.

    Pokles interrupcií síce na Slovensku klesol tak, ako to hovorila tuná predrečníčka, ale stúpol počet neplodných mladých ľudí. A to je problém, ktorý je spojený veľmi úzko práve síce aj s tou sterilizáciou, lebo rekanalizácia je tu možná, ale aj s antikoncepciami.

    Dovolím si povedať takýto výrok, že vraj sme spiatočníckou krajinou. Chcem to takto zvýrazniť, že nie sme spiatočníckou krajinou. Slnko stále vychádza na východe. My sme stredovýchodnou krajinou. A netvárme sa, že slnko vychádza na západe. Nemáme sa za čo hanbiť. A sme dobrou krajinou, ktorá ešte aj Európe má...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa, na faktické poznámky?

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Brocka, vy ste povedali niečo v tom zmysle, že tí ľudia musia niesť zodpovednosť za svoje činy. No ja vám poviem, kto nesie zodpovednosť za tie ich činy, žiaľbohu. Sú to v prvom rade tie úbohé deti v tých osadách, ktoré trpia hladom a podvýživou a zimou a neviem čím všetkým. A v druhom rade tú zodpovednosť nesie štát, pretože detské domovy sú preplnené takýmito deťmi, ktoré jednoducho neboli chcené a o ktoré sa rodičia nevedia postarať.

    Hovoríte, že toto je oveľa drahšie, ako zaplatiť výchovu tých detí. Viete, ja tomu uverím, len keď si pôjdete sadnúť do komunitného centra niekde do Veľkej Lomnice a budete tam rozdávať tieto dobre mienené rady tým úbohým ženám a tým úbohým deťom a tým úbohým tínedžerkám a tým všetkým, ktorí proste do prostredia tých osád nechcene rodia ďalšie a ďalšie deti.

    Pán poslanec Vašečka, tak to som vôbec nepochopila, priznám sa, že čo má znásilnenie spoločné so sterilizáciou. To mi absolútne nie je jasné.

    A ešte mi, prosím vás pekne, vysvetlite, ako môže politická strana ochrániť niekoho pred znásilnením, to mi, prosím vás, vysvetlite, lebo tak ďaleko môj um nesiaha.

    Pán poslanec Škripek, no, pozrite sa, keď si vy urobíte fond na výchovu tých nechcených detí, tak ako to dnes preberá na seba štát, tak potom my, tí bohatí v SaS-ke, vieme zaplatiť sterilizácie.

    To je odpoveď na faktickú pána Matoviča. Pán Matovič, keď zaplatíte výchovu všetkých tých detí, ktoré sa rodia do takýchto hrozných pomerov, pretože ich matka si jednoducho nevie pomôcť, tak potom my, tí bohatí v SaS-ke, zaplatíme sterilizácie.

    A ešte dobre mienená rada. Pán poslanec Matovič, niekedy je mlčať zlato, naozaj, vo vašom prípade to platí úplne stopercentne.

    Pán poslanec Pollák...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Uplynuli dve minúty.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Uhliarik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k vášmu návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním a zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

    Hlavným cieľom tejto novely, ako ste povedali, pani navrhovateľka, je zvýšiť informovanosť pred sterilizáciou a umožniť bezplatnú sterilizáciu občanom, ktorí majú viac ako štyri deti, a pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú minimálne tri deti. Pani navrhovateľka, budem trošku aj reagovať na to, čo ste povedali dnes. Naozaj sa budem snažiť odložiť všetky izmy. Budem odpovedať viac ako lekár, viac vo vecnej rovine alebo predovšetkým vo vecnej rovine, tak ako lekár, ktorý ošetrí rovnako bieleho ako Róma, rovnako člena strany SMER ako člena SaS alebo člena KDH.

    Ako iste viete, pani poslankyňa, sterilizácia je nezvratný medicínsky úkon. To znamená, že žena alebo muž by po takomto zákroku už nikdy nemohli mať deti.

    Čo sa týka možných potom rekanalizácií...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Dobre?

  • Čo sa týka možných možno rekonštrukčných zákrokov, prípadne rekanalizácie, ako tu dnes zaznelo, u mužov sú extrémne náročné, pretože len ten rozmer skutočne je miniatúrny. A u žien sú, áno, možné, ale s extrémnymi finančnými nákladmi. Opakujem, žena a muž by nemohli mať deti v 99,9 % prípadov. Preto sa aj tie sterilizácie v prípade, že sa dnes žena alebo muž pre ne rozhodnú, jednoducho dejú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí človek v danom momente, a môže byť presvedčený o tom, že je v danom momente správne, sa môže ohľadom nejakého času, či už za niekoľko mesiacov alebo rokov, ukázať ako životný omyl alebo životná tragédia. Opýtam sa vás, pani poslankyňa, vy ste nikdy nezmenili názor v zásadných životných postojoch, nikdy ste nezmenili rozhodnutie v nejakom zásadnom životnom postoji, pretože toto podľa mňa je zásadný životný postoj, po troch alebo piatich rokoch? Neverím, že áno, a keď áno, tak vám gratulujem. Väčšina ľudí, ktorí skutočne aj k tomuto pristupujú, môžu pod vplyvom rôznych životných okolností a skúseností, prípadne situácie meniť názor a je to prirodzené. Tiež som niekedy chcel mať ideálne maximálne 3 deti a dnes ich mám 5. A som preto mimoriadne šťastný. Vieme veľmi dobre, že ľudia menia názory, menia názory v oveľa menej podstatných veciach. A stopercentne aj tu by sa našli muži a ženy, ktorí by zmenili názor a považovali by svoje rozhodnutie v menej podstatnej veci, ako je sterilizácia, za chybu. Čo potom? Majú navštíviť psychológa, majú navštíviť vás, pani poslankyňa? A vy im poviete, že nabudúce si to majú lepšie premyslieť? Pani poslankyňa, ak dovolíte rozhodnutie o sterilizácii nie sú voľby, ktoré sa opakujú každé štyri roky. Nie je to ani kúpa zlých šiat, tu vždy viete zmeniť svoje rozhodnutie. Pri sterilizácii už nikdy neviete svoje rozhodnutie zmeniť alebo opraviť. V prípade zmeny rozhodnutia je možné, aby lekári opäť umožnili ľuďom, pán poslanec Kuffa to na začiatku alebo teda v rozprave spomenul, môže to mať naozaj za následok nielen finančné dopady, potom následok pre zdravotnú poisťovňu, ale aj ich psychické problémy či iné komplikácie, ktoré by zdravotníctvo mohli stáť a budú stáť alebo stáli by viacej peňazí ako samotná sterilizácia.

    Hovorili ste v rozprave o zdravotných rizikách hormonálnej antikoncepcie, ale taktne ste pomlčali o zdravotných rizikách a vážnych rizikách sterilizácie. Vo svojej dôvodovej správe píšete, že u žien nedochádza okrem zabráneniu možnosti otehotnenia k žiadny zmenám či v ovulácii alebo v menopauze. No, neviem s koľkými gynekológmi ste hovorili, ale naozaj ja sám nie som gynekológ, ale hovoril som s mnohými gynekológmi. A opak je pravdou. Môžem vám predložiť skutočne štúdie na desiatich ženách, ktoré podstúpili sterilizáciu. A u nie nevýznamnej časti žien vzniká tzv. postligačný syndróm, ktorý sa prejavuje problémami v hormonálnej oblasti, ktoré sú príčinou zmien v krvnom zásobení ovárií. Je to jednoducho preto, pretože tuba alebo teda vajcovod a cievy, ktoré zásobujú tubu, sú aj cievnym zásobením ovária, s následnými možnými komplikáciami ako mimo maternicové tehotenstvo, búšenie srdca, problémy spánku, návaly, strata libida, poruchy pamäti, kĺbové poruchy, bolesti hlavy, strata vlasov a tak ďalej a tak ďalej.

    Vo svojej dôvodovej správe ďalej píšete, že finančná suma rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, ktorú by tento rodič musel vynaložiť na sterilizáciu, cca 300 – 500 eur je príliš vysoká. Uvádzate okolo 500 eur, ale nikde nie je napísané, že by žena využila tento zákrok, lebo bude zadarmo, resp. hradený zdravotnou poisťovňou. Neviem, koľkí sa pamätáte na situáciu, ktorá tu bola v šesťdesiatych rokoch 20 storočia. Ja sám sa na ňu nepamätám, pretože som sa narodil v roku 1968. Ale práve pri rozhovoroch so starými alebo teda staršími gynekológmi viem, že v šesťdesiatych rokoch národné výbory platili desiatky tisíc korún za sterilizáciu, za to, že sa žena dala sterilizovať. A stávali sa prípady, keď sterilizovaná žena práve v nevedomosti išla do druhého okresu sa druhýkrát sterilizovať, aby, samozrejme, mala tento poplatok alebo tento výnos zaplatený znova.

    Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, viete o tom, že u Rómov, u tejto populácie, je žena, ktorá je neplodná, pokladaná za menejcennú a okolie a spoločnosť ju neakceptuje? Rozprával som sa s gynekológmi, ktorí sterilizáciu v minulosti radšej nenapísali do prepúšťacej správy rómskej ženy, pretože by ju manžel neprijal naspäť. Nemyslíte si, že by sa takýmto návrhom urobilo viac škody ako úžitku?

    Budem citovať, píšete ďalej, že ide síce o nezvratný zákrok, ale vďaka medicínskemu pokroku sa úplne nevylučuje možnosť otehotnenia. To znamená, že najprv uhradíme zo zdravotného poistenia sterilizáciu a potom budeme dávať ďalšie tisíce eur na umelé oplodnenie alebo že na jednej strane je pre rodiča 500 eur za sterilizáciu mnoho a potom na druhej strane bude mať rodič tisíce eur na umelé oplodnenie v prípade, že za 3,5 roka alebo 10 rokov sa rozhodne inak. Aký je vlastne skutočný zámer tohto návrhu?

    Pani poslankyňa, vy určite viete ako mladá moderná žena, že na trhu sú v súčasnosti mnohé antikoncepčné prostriedky s dlhodobým účinkom, napríklad vnútromaternicové teliesko, ktoré vlastne v sebe už tú nevýhodu neužívania ako keby nemalo...

  • Reakcia poslankyne.

  • , ja budem pokračovať, pani poslankyňa, ak dovolíte, a potom vám budem odpovedať, čiže ktoré zabezpečia účinok na asi 4 roky, stoja okolo 160 eur, čo je asi 40 eur za rok, bavíme sa teraz hlavne o tej finančnej stránke veci, pretože hovorím, že budem vecný ako lekár, 40 eur za rok. Ale antikoncepcia aj táto nie je trvalá. Je dočasná a najlepšie môže vystihnúť aj momentálnu, možno nepriaznivú situácia rodiča, prípadne rodičov.

    Vieme, že súčasne platný zákon z dielne bývalého ministra Zajaca, a povedali ste to aj vy, je jeden z najliberálnejších v Európskej únii a vznikol práve ako odpoveď na sterilizáciu žien, sterilizáciu rómskych žien, ktorých súdne dohry tento štát rieši ešte dnes. Aj napriek tomuto liberálnemu zákonu sa sterilizácia dnes vyskytuje a vykonáva extrémne zriedkavo. Ak vieme hypoteticky, že niekto počet detí využíva na to, aby mal vyššie rodinné prídavky, kde je napísané, že využije sterilizáciu a o tieto rodinné prídavky sa v budúcnosti pripraví?

    Bezplatná sterilizácia dnes na Slovensku je možná len zo zdravotných dôvodov. A tak by to malo podľa mňa aj zostať. Dnes neexistuje na to žiaden zákonný dôvod okrem zbavenia svojprávnosti, keď o tom rozhoduje súd, keď nie je žena schopná alebo muž schopný, samozrejme, rozhodovať o týchto dôsledkoch. Okrem zbavenia svojprávnosti prečo by sa niekto nemohol sterilizovať? Niekto nemusí mať, pani poslankyňa, ani jedno dieťa, môže mať 18 rokov to dievča alebo ten pán, alebo ten chlapec, ak má 18 rokov a požiada o to, po uplynutí 30 dní musí mu byť sterilizácia vykonaná, zdravotná poisťovňa dokonca môže udeliť výnimku a uhradiť sterilizáciu plne. To ste nespomenuli vo svojej rozprave. A poviem vám, kedy to môže byť. Je to napríklad pri vážnom ochorení rodičky alebo pri opakovaných cisárskych rezoch, práve možno aj po tých 10 – 11 deťoch, keď žena môže byť ohrozená. Revízny lekár môže schváliť plnú úhradu sterilizácie aj dnes.

    Už v minulosti malo problémy Slovensko so sterilizáciou rómskych žien. Tie totiž často nerozumejú, a dobre ste to povedali, pani poslankyňa, čo tento zákrok znamená. A mýlia si ho či s interrupciou, či možno s antikoncepciou. Žiaden svedok, ktorého si na základe vašej novely k tomuto podpisu informovaného súhlasu zavolajú, tomu nemusí zabrániť, pretože ani tento svedok nemusí tieto rozdiely poznať.

    Pani poslankyňa, spýtam sa na iné. Ako bývalú štátnu tajomníčku na ministerstve práce a sociálnych vecí vážim si vás, lebo som bol takisto vo vláde Ivety Radičovej. Vážim si vás ako odborníka v sociálnej oblasti. Ale podľa mňa by ste mali prichádzať práve s návrhmi v sociálnej oblasti. Práve v tom, že to, čo ste povedali v rozprave, že sú potom dôsledkom toho hladné deti, nemôžu si dané matky, povedzme, dovoliť možno antikoncepciu, prečo ste vtedy neriešili túto otázku, ako pomôcť možno vyriešiť tento finančný problém? Ja vám poviem, koľko stojí ročne antikoncepcia alebo koľko sa predá zhruba antikoncepcie na Slovensku. Je to v sume okolo 25 miliónov eur. Vieme, že rómskych žien alebo rómskej populácie je zhruba 10 %, a vieme, že antikoncepciu asi muži neužívajú, tak 10 % z 25 miliónov je zhruba 2,5 milióna eur, to je možno na margo aj tých finančných výpočtov, 2,5 milióna eur naozaj oproti španielskej miliarde takisto nie je až taký problém nájsť v štátnom rozpočte. Prečo ste vtedy ako štátna tajomníčka ministerstva práce nehľadali tie peniaze práve na túto oblasť, na antikoncepciu, ktorá nie je konečným riešením, na antikoncepciu, ktorá nie je definitívnou čiarkou za budúcou plodnosťou? Očakával by som naozaj aj dnes skôr vaše návrhy v sociálnej oblasti, na zmeny sociálneho systému, vzdelávania, v čom ste odborníčka, a nie riešenia finálnych medicínskych záležitostí, ktorých dôsledky je veľmi ťažké si predstaviť a ktoré môžu naozaj viesť k osobným tragédiám.

    Z verejného zdravotného poistenia, dnes už to tu zaznelo, nemôžeme robiť zákony alebo hradiť len lieky pre určité etnikum alebo určité skupiny ľudí. Plná úhrada sterilizácie alebo akákoľvek iná plná úhrada by sa dotkla vlastne všetkých žien, či chudobných alebo bohatých. Čiže takýmto spôsobom podľa mňa by princíp zdravotného poistenia naozaj nemal fungovať. Z verejného zdravotného poistenia platíme liečbu a pomoc pre ľudí, ktorí chcú mať deti, platíme umelé oplodnenie, niekoľké cykly z verejného zdravotného poistenia. Skutočne pre množstvá párov, ktoré nemôžu mať deti a chcú mať deti, tak platí to zdravotné poistenie. Ale bolo by veľkou chybou, aby sa z verejného zdravotného poistenia platil aj opak, a to zákrok proti možnosti mať deti.

    Ja som si so záujmom pozrel aj ten film alebo ten krátky dokument pána súčasného premiéra Fica, ktorý ste pustili na začiatku. Ak ste ho dobre, páni poslanci, pani poslankyne, pozerali, tak viete, že pán premiér Fico povedal, citujem slová, môžete to pustiť ešte raz, pani poslankyňa. A som v opozícii, čiže v tomto prípade kvitujem to, čo povedal: „Budeme podporovať takú sociálnu politiku,“ podčiarkujem to dvakrát, „budeme podporovať takú sociálnu politiku, aby nekontrolovaná populačná expanzia neohrozila Slovensko.“ Pani poslankyňa, budeme podporovať takú sociálnu politiku, a nie konečné riešenie, finálne medicínske riešenie.

    Nechcem byť teraz príliš nejaký ideologický, ale keď sa tu dnes začali viesť debaty o tom, že je to relatívne lacné oproti miliarde, len pol milióna eur, neodpustím si, aby som to nepovedal, neberte to osobne, mráz mi išiel po chrbte, pretože aj plyn do splynovacích komôr, komôr, ktoré boli tiež finálnym riešením, bol relatívne lacný oproti nákladom na nemeckú armádu.

    Pani poslankyňa, osobne som preto absolútne proti tomu ako lekár, aby zdravotnícki pracovníci umelo poškodzovali ľudský organizmus, hoci o to budú žiadať samotní pacienti. V prípade napríklad eutanázie som proti tomu, aby zdravotnícki pracovníci, ktorí podpisovali a ktorí prisahali na Hippokrata, poškodzovali ľudský organizmus, opakujem, bez ohľadu na to, či budú pri tom svedka potrebovať alebo nie. Som proti tomu, či už je to zákrok platený alebo bezplatný. Kresťanskodemokratické hnutie preto určite nepodporí túto novelu zákona. A chcem preto vyzvať všetkých poslancov, aby tak urobili tiež. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vaše vystúpenie sa prihlásilo sedem poslancov s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, ďakujem pekne predrečníkovi. To je ten ideál o tých našich deťoch, každý má ho nejaký iný, chce niekto len jedno dieťa, niekto dve, niekto tri deti a dosť. A odrazu je z toho päť detí. Mária Terézia cisárovná Rakúsko-Uhorska mala šestnásť detí, bola cisárovná a prežila tie pôrody. Myslím si, že by nebolo vhodné , aby sme to zrovnávali potom možno s rómskymi ženami, ktoré sú negramotné a podobne.

    Sterilizácia nie sú voľby, tak ako to odznelo v predchádzajúcej rozprave, je to skutočne tak, to nie je to, čo sa môže v periódach raz za štyri roky zopakovať. Jednoducho veľakrát je to nezvratný stav, keď už sa to nedá zmeniť.

    A tak ako to aj zaznelo, a tiež sa chystám v rozprave vystúpiť, ale úplne je absurdné, že z verejných zdrojov my by sme mali platiť za sterilizáciu, za zmrzačovanie ľudí. To je úplne absurdné. Plodnosť predsa nie je chorobou. Preto z verejných zdrojov môže byť hradená choroba. To je ten solidárny systém. Ale predsa nemôžme my chcieť od nás všetkých, že my máme platiť za to ešte niekoho, že bude poškodzovať zdravie iných ľudí. To je úplne neprijateľné. Naozaj, tak ako to bolo spomenuté tuná, tie možné riziká a poruchy pri možných sterilizáciách, to je to búšenie srdca, strata pamäti, tak ako to spomínal kolega.

    Áno, ale jedna z jedných závažných vecí, ktoré sú tuná, to sú tie mimomaternicové tehotenstvá. Je to veľký problém. Ohrozuje to naozaj život ženy. Je to veľmi nebezpečné. A ja som mal to na mysli, že porovnávať to, že koľko málo nás to bude stáť v štátnom rozpočte... No ale pozerám, že to nestihnem dopovedať, tak ďakujem pekne, potom v rozprave to poviem.

  • Ďakujem pekne. Pán Uhliarik, no keď som vás počúval, tak mal som dojem, ako keby boli sterilizácie dnes zakázané a my by sme tu zo SaS-ky bojovali o to, aby boli povolené, respektíve, keď som počúval váš výklad o rizikovosti, tak človek mohol nadobudnúť dojem, že okamžite treba zakázať takúto mimoriadne nebezpečnú vec. Len ono tie sterilizácie existujú. Veď berme to ako fakt. A kto to chce dnes využiť, tak to dnes využiť môže bez problémov, len teda stojí ho to peniaze.

    My navrhujeme to, aby tie ženy, ktoré peniaze na toto nemajú, to tiež mohli využiť, aby aj ony mali k dispozícii tú slobodu toho rozhodnutia. Áno, sterilizácia je nezvratný proces, no ale tak porovnateľne nezvratný proces je, keď matka má desať detí a zistí, že nechcela ich toľko mať, že ich chcela mať len štyri, si to neuvedomila jednoducho. Čo tým chcem povedať? Človek už len musí prevziať určitú mieru zodpovednosti za svoje konanie a rozhodovanie a politici, i keby niektorí z nich veľmi radi to urobili, nedokážu túto zodpovednosť nijako nahradiť a nedokážu nijako zbaviť ľudí zodpovednosti za svoje rozhodnutia.

    No a ten príklad na záver. Myslím si, že to ste si mohli odpustiť, to bolo hodne, hodne načreté do pivnice.

  • Áno, ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Uhliarika, vysoko odborné, vysoko vecné, zbavené tých izmov, ako ste ho vyzývali, predkladatelia, lebo naozaj vystihol podstatu problému. Je zaujímavé, že niekoho to hnevá. Ale tak jasne, ako to on pomenoval, riešiť sociálne problémy nezvratnými medicínskymi zákrokmi, prosím vás, to naozaj je z kategórie eutanázie, interrupcie. A ak vám to pripomína tých, ktorí takto chceli riešiť v minulosti niektoré problémy, no aj mne chodí z toho mráz po chrbte.

    Ale čo nepovedal môj kolega poslanec Uhliarik, a to som si uvedomil v tejto chvíli, je, že vlastne diskusia o tomto návrhu je vlastne diskusia iba medzi poslancami opozície. A predpokladám, že pri tom ďalšom bode o registrovaných partnerstvách tiež budú diskutovať asi len poslanci opozície.

    A hoci veľmi rád o tom diskutujem, ale zdá sa mi tak paradoxne v tejto chvíli, že vy, kolegovia zo SaS, mi pripadáte ako najväčší spojenci strany SMER, lebo sa vám dnes podarí veľmi účinne odpútať pozornosť od všetkého, čo sme spoločne minulé týždne kritizovali aj pri Zákonníku práce, aj pri zvyšovaní daní a odvodov, aj pri likvidovaní 2. piliera. Jednoducho tomuto nerozumiem, prečo takto pomáhate vládnej strane SMER.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik, úplne sa s vami stotožňujem v tom, že neplodná žena v rómskej komunite môže byť terčom posmeškov, útokov, zosmiešňovania a môže mať tá žena obrovský problém v ďalšom svojom živote.

    A keď sa povie teda konečné riešenie, ja mám z toho veľkú obavu a veľký strach. Aj preto teda ja skôr uprednostňujem napríklad antikoncepciu pred sterilizáciou. Takže aj ja budem proti tomuto návrhu, pretože ja mám obavu pred akýmkoľvek konečným riešením.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, som rada, že ste spomenuli vo svojom vystúpení aj to, že sterilizácie majú svoju minulosť. Boli to nacisti v Nemecku v roku 1933, kde sa takéto niečo dialo na základe rasového hľadiska. A som pamätník aj komunizmu, som dieťa komunizmu a viem, že aj komunisti motivovali prevažne rómske ženy k sterilizáciám a dokonca im za to platili. Dokonca sa v komunizme stávali prípady, keď sterilizácia sa vykonala bez súhlasu ženy. A tá po namietaní potom dostala odpoveď, že zákrok bol urobený zo zdravotných dôvodov.

    Centrum pre výskum etnicity a kultúry uvádza, že vlani sa táto téma stala kontroverznou aj preto, že doteraz štát spomínané vynútené sterilizácie riadne neprešetril a nikdy ich ani neodsúdil. A pripomína tiež, že bez vyšetrení prípadov môže existovať i podozrenie z cielenej regulácie pôrodnosti jednej z etnických skupín.

    Tento návrh pre mňa predstavuje veľký a vážny nezvratný zásah do reprodukčného života chudobných. A opakujem, má svoju minulosť. Preto takýto návrh nepodporím a odporúčam nepodporiť ho. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa vám chcel poďakovať, že ste vniesli do tejto oblasti aj tú odbornú rovinu, lebo myslím, že je to vysoko odborná vec, ktorú treba, by som povedal, hlásať a pri ktorej aj mne ako nejakému laikovi v tejto oblasti sa rozšíria obzory vedomostí.

    A musím povedať jedno, že, áno, povedali ste, že sú aj v súčasnosti možnosti, ako to riešiť, a dá sa to aj cez tie poisťovne. Takže myslím si, že aj to by stálo za to, aby sa nad týmto nejakým spôsobom uvažovalo. Samozrejme, sú rôzne názory, čo človek, to iný názor. Ale myslím si, že lekár by mal v prvom rade ostať lekárom a chrániť život a všetko ostatné je až potom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pri všetkej úcte, pán poslanec Uhliarik, ja viem, že ste lekár, ale nie ste gynekológ. Ja som to, čo som pripravila, odkomunikovala s množstvom, s množstvom gynekológov aj na Slovensku, aj v zahraničí, napríklad v susedných Čechách. Takže môžeme si potom povymieňať nejaké argumenty, ja vás rovno nakontaktujem s kolegami. A predpokladám, že šmahom ruky tie vaše argumenty zotrú.

    Vôbec sa už nebudem vyjadrovať k tomu, aký ste boli minister zdravotníctva a čo všetko ste robili vtedy a čo všetko by som od vás napríklad ja očakávala, že by ste mohli robiť teraz, lebo to považujem za zbytočné.

    Ale čím ste ma naozaj zdvihli zo stoličky, a to vy ste uviedli ešte slovami, že vy nechcete byť ideologický, no vy ste boli horší, vy ste boli tendenčný, to bolo, keď ste to prirovnali, až mi to nejde do úst, ale k tomu plynu. Ja sa vás pýtam, či mi niekoho ideme motivovať, aby sa dal sterilizovať, či to vidíte v tom mojom návrhu novely, či ideme niekomu platiť za to, či ideme niekoho nútiť do toho. My hovoríme o dobrovoľných, dobrovoľných sterilizáciách. Za splnenia určitých podmienok budú zadarmo. Ako to vôbec môžete ako človek, prosím vás pekne, tendenčne prirovnať k nejakým plynovým komorám. Nehnevajte sa na mňa, ja som si vás doposiaľ vážila, ale podľa mňa sa môžete hanbiť.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia poslanca.

  • Tak sa musíte prihlásiť. S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem pekne všetkým diskutujúcim.

    Na faktickú poznámku pána poslanca Sulíka, že kto to chce dnes využiť, tak to využiť môže, len peniaze na to nemajú, aby to títo ľudia mohli využiť. No, opakujem ešte raz, dnes v súčasne platnom liberálnom zákone, ktorý je od roku 2004, naozaj je sterilizácia dobrovoľná, hradená pacientom, ale v niektorých prípadoch môže sterilizáciu revízny lekár poisťovne schváliť v medicínskych odôvodnených prípadoch. To znamená, toto je aj odpoveď.

    A keď hovoríme o úhrade akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, akéhokoľvek či lieku alebo výkonu, hovoríme o úhrade nielen pre chudobných, ale pre všetkých, aj pre bohatých. A toto skutočne by sa nemalo riešiť. Nemal by sa riešiť sociálny problém úhradou alebo medicínskym riešením.

    Viete, pani poslankyňa Nicholsonová, naozaj išlo o dobrovoľné alebo ide dnes o dobrovoľné sterilizácie. A ja som skutočne nebol proti tomu, ako ste si všimli. Problém je, že preto som to povedal, pretože na Slovensku už k tomuto došlo. Máme niekoľko prípadov dnes na štrasburskom súde žien, ktoré boli údajne podľa toho zákona ešte z roku 2004 dobrovoľne sterilizované, ale boli sterilizované „násilne“. A Slovensko platí za toto, keď hovoríme len ohľadom finančných prostriedkov, veľmi veľa peňazí. Čiže keby k tomu nedošlo, vtedy by som mohol uvažovať o tom, že máte pravdu. Ale už k týmto násilným sterilizáciám na Slovensku došlo. Takže ďakujem.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, neviem, kto tu má notebook

  • To je, Lucia, tvoj ešte?

  • , nastala vlastne takáto paradoxná situácia. Slovensko ako krajina s, myslím, druhou najnižšou pôrodnosťou v Európe, keď vlastne, natalita sa tuším tomu hovorí, priemerná slovenská žena má 1,4 alebo 1,3 dieťaťa za svoj život, čo logicky, keďže vlastne žena plus muž sú dvaja a majú 1,4 dieťaťa, znamená, že tretinovo vymierame, tak v situácii, keď vlastne nie sme schopní reprodukovať naše obyvateľstvo, dnes tu riešime otázku, či sa teda budeme všetci na Slovensku dobrovoľne skladať na to, aby ženy nemohli rodiť deti. Je to celkom zvláštny paradox, ak som to správne pochopil.

    Hneď na úvod by som povedal, že naozaj SaS pred voľbami ohurovala Slovensko a lákala svojich voličov na heslo: Práca miesto dávok. Možno nemá zmysel rozvádzať to, že v podstate kľúčovou agendou v predošlom volebnom období a pred predošlými voľbami bol zasa odvodový bonus, ktorý je v príkrom rozpore s nejakou prácou miesto dávok, lebo vtedy odvodový bonus hovoril o tom, že ktokoľvek aj ten, kto nechce robiť, dostane odvodový bonus a keď sa chce mať lepšie, musí sa snažiť a potom bude niečo mať, čiže v podstate pred jednými voľbami všetkým dávky bez akejkoľvek práce a po druhých voľbách žiadne dávky, iba prácu. To je tiež možno zvláštny paradox.

    V tejto súvislosti by som si dovolil na to upriamiť pozornosť. Spomenul to Rišo Vašečka už vo faktickej, že ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu. Netreba to skrývať, ide vám v prvom rade o osady, návrh počas tohto vášho volebného obdobia z vašej dielne aj z dielne SDKÚ. A už pozerám na to, kto príde s lepším. Teda máte tu také nejaké rómske preteky. Ale ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu, lebo práca miesto dávok vyžaduje v prvom rade prácu, prácu od politikov, aby vymysleli, ako tým ľuďom v osadách dať tú prácu. Ale keď politik nechce pracovať, tak si vymyslí to najjednoduchšie riešenie a povie, aby sme dávali znova dávky, dávku na sterilizáciu. Nič iné tu nenavrhujete. Čiže hovoríte niečo a navrhujete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, na čo ste nachytali voličov pred voľbami. Sľúbili ste prácu miesto dávok a teraz miesto toho, aby ste vy pracovali, idete znova dávať ľuďom v osadách dávky na to, aby nemali deti. Je to celkom zaujímavé.

    Zaujalo ma vo vašom vystúpení vyjadrenie typu, nie je toho Boha, ktorý by sa jej, tej žene s deťmi, doma postaral o tých už 14 narodených detí. Veľakrát ste spomenuli 14 – 15 detí, ale v návrhu uvádzate počet 3 – 4 deti. Takže trošku mi to tiež nejako nesedí. Asi pravdepodobne marketingovo by vyzeralo lepšie tam pridať ten počet 10 detí navyše. A potom by sa viacej dokázali s tým ľudia stotožniť.

    Keď hovoríte o nejakom informovanom súhlase, tak ja sa opýtam, tykáme si, o čom, Lucia, prosím ťa táraš? Ty si myslíš, že negramotná žena, ktorá má možno tých 14 detí, si tam zoberie ako svedka druhého negramotného človeka prípadne, tak že ona bude naozaj informovaná, že jej treba nejakých 30 dní na nejaké premyslenie? Jednoducho príde za ňou agent možno nejakej súkromnej gynekologickej kliniky na východnom Slovensku, ten jej povie: „Tuto mi to podpíš, tuto po doktorovi, tuto dostaneš za to 100 – 200 eur.“ Však vlastne doteraz musela ona platiť, teraz klinika dostane vlastne preplatený výkon. Takže v pohode môžeme motivovať tieto negramotné ženy, aby sa nechali ulakomiť na pár korún. A tak ako to bolo spomínané, za komunizmu sa nám presne táto situácia stávala. Len dnes nebude vyplácať túto dávku za „dobrovoľnú“ a informovanú sterilizáciu štát, lebo bude ju vyplácať agent, ktorý bude naháňať biznis možno nejakej súkromnej gynekologickej klinike, ktorá bude hromadne na východe vykonávať sterilizácie. Je to obrovské, myslím si, riziko. A keď o ňom nehovoríš, tak si myslím, že to robíš iba vedome a veľmi dobre si ho uvedomuješ.

    Naozaj si kladiem otázku, či máme nejaké morálne právo nútiť ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení o tom, že pôrodnosť nie je choroba a boj proti pôrodnosti by sme nemali platiť z verejného zdravotného poistenia, všetkých poistencov na Slovensku, aj tých, ktorí to myslia možno na základe nejakého izmu, ale aj tých, ktorí to jednoducho takto cítia, skladať sa na sterilizácie ženám v osadách. Ja si myslím, že žiadne takéto právo nemáme.

    Páčil sa mi príklad, čo spomenul Števo Kuffa, keď spomenul tú Máriu Teréziu. Áno, Mária Terézia mala 16 detí. A ak by Mária Terézia tých 16 detí nemala, tak nebola by Francúzka nie Mária Terézia, ale teda neporodila by francúzsku kráľovnú a neporodila by cisára, ktorý zrušil nevoľníctvo. Mať jednoducho deti nie je hriech.

    A keď raz politik si postaví na piedestál svojho politického bytia boj proti tomu, aby sa ženám rodili deti, miesto toho, aby vytvoril podmienky, aby sa deti rodili do dobrých podmienok, tak ten politik nie je politik a nikdy z neho ani štátnik nebude. Možno iba politikárči na to, aby získal svoju dôveru v nasledujúcich voľbách a aby zaujal tú jednoduchšiu časť verejnosti, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes anonymne opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to riešenie dať Cigánov do plynu, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že Cigánov vysťahujeme na opustený ostrov, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to obmedzenie štátnej podpory na dve alebo tri deti. Ale to je veľmi jednoduché. Ale to nemá nič spoločné so štátnickým prístupom k veci.

    Týmto, Lucia, si iba dokázala, že chcela si byť političkou, ale štátničkou nie, zvolila si tú najjednoduchšiu cestu, nie cestu hľadania, ako urobiť pre tie deti zmysluplný priestor aj v tej osade na život, nie cestu hľadania, ako dať tým rodičom prácu, ale veľmi jednoduchým populistickým návrhom sterilizovania rómskych žien, nasadenia agentov súkromných gynekologických ambulancií, aby ich tam nalákali, a za dva-tri roky problém vyriešime. Prepáč, ale mne toto pripadá úbohé. Keď chceme pozerať na to, čo práca, na to, čo ste napísali na tie svoje bilbordy, spôsobí možno aj práve v tých rómskych osadách a aké dôsledky má to, keď ľudia v osadách majú prácu, tak ti odporúčam namiesto tohto fantazírovania ísť napr. do Bystrian a opýtať v Bystranoch, čo urobilo s pôrodnosťou v Bystranoch to, že ľudia z Bystrian odišli do Anglicka, dva-tri roky si tam odrobili, vrátili sa späť, postavili si namiesto drevenej chatrče murovaný dom. A choď sa opýtať napr. toho gynekológa v Spišských Vlachoch, je to veľmi blízko, je to najbližší gynekológ, ktorý k Bystranom je blízko, a opýtaj sa jeho, čo spôsobilo to, že títo ľudia jednoducho uvideli aj iný život, že títo ľudia uvideli odrazu, že ten ich deň má aj inú náplň okrem toho, že si zoberú dávky a čakajú, kým znova zapadne slnko. Keď ľuďom dáte prácu a zaradíte ich medzi ostnatých ľudí, je to zvláštne, ale možno aj nechcené, jednoducho títo ľudia budú mať aj menej detí. Sama poznáš tie štatistiky, hoci nie teda úplne oficiálne. Ale v rómskych osadách je 6, 7, 8 detí priemer na rodinu. Keď ale prídeš na segregovanú ulicu, to znamená ulicu, ktorá je v rámci nejakého jedného mesta, kde tí ľudia už majú dotyk aj s nejakými inými ľuďmi a môžu si možno niekedy aj odpozerať iné kultúrne vzorce alebo majú väčšiu šancu si kedy-tedy nejakú fušku nájsť, tak uvidíš, že ten priemer sú 3 až 4 deti na rodinu. A keď sa pozrieš na rómsku rodinu, ktorá je plne integrovaná, ktorej rodičia sú vzdelaní, kde rodičia majú prácu, možno niekedy aj s menšou šancou si ju nájdu, ale jednoducho nakoniec ju majú, tak uvidíš, že ten počet detí, ktorý v takejto rodine je, tak je plus-mínus rovnaký ako v majoritnej spoločnosti. Jednoducho toto je cesta. A takýto prístup očakávam ja od politikov, ktorí chcú byť raz štátnikmi, hľadať cestu, ktorá je síce možno ťažšia, možno nákladnejšia a možno aj pomalšia, ale spravodlivá. Akýkoľvek politik, ktorý si zjednoduší bytie v politike na to, že hľadá to najjednoduchšie riešenie, nie je politikom, nie je štátnikom. Zopakujem ti to aj tisíckrát, Lucia, lebo to, čo si si zvolila, je najjednoduchšie riešenie. A keď sa tu urážaš na porovnanie k cene plynu a podobne, je to presne o tomto, to porovnanie, ktoré pán Uhliarik použil. Sám som mu v duchu začapkal. A nakoniec som mu začapkal práve kvôli tomuto porovnaniu. Je to to najjednoduchšie riešenie, najjednoduchšia cesta. Vy ste si len v ružovom zvolili inú cestu, ktorá vôbec by tým ľuďom v skutočnosti neriešila problém.

    Robte to, čo ste ľuďom sľúbili pred voľbami, dajte tým ľuďom prácu, hľadajte spôsob, ako tým ľuďom zabezpečiť prácu. A ja ti sľubujem, že to bude najlepší liek na pôrodnosť v osadách, keď zvolíte túto cestu. Ale viem zároveň, že to je ťažšia cesta. Poprosím ťa, voľte si ťažšiu cestu, nie tú najjednoduchšiu, ktorú ste si zvolili.

  • Na vaše vystúpenie budú reagovať štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Igor, no, máš pravdu, že ľudia keď majú príjem, keď sú majetnejší, tak majú spravidla aj menej detí, to sedí. Ale to sa predsa nevylučuje s tým, že dáme možnosť ženám, ktoré tento príjem nemajú, takú, že, skrátka, zákrok, ktorý dnes je dobrovoľný a dostupný, samozrejme, len pre tých, ktorí majú peniaze, im sprístupníme. To sa nijako nevylučuje.

    Na druhej strane je ten argument s tou druhou najnižšou pôrodnosťou. no ten, si myslím, je menej nebezpečný, lebo keby neexistovalo rómske etnikum na Slovensku, tak určite by sme mali ešte nižšiu pôrodnosť, lebo oni ťahajú ten priemer hore, a možno by sme mali najnižšiu pôrodnosť v Európe, len oproti tejto pôrodnosti je tu ešte aj niečo ako explózia časti obyvateľstva, ktorú my komplet živíme z dávok. A stojí to hrozne veľa peňazí. A sú s tým spojené aj iné problémy, napr. to, že je zas iná majoritná časť obyvateľstva veľakrát terorizovaná alebo obťažovaná.

    No ale, ešte raz, my nechceme nikomu dobro sterilizácie nanútiť, ani ním motivovať. Ide len o to, aby dostupnosť bola pre všetkých rovnaká, bohatá žena si to zaplatí, chudobná si to nemá ako zaplatiť. A preto navrhujeme, a myslíme si, že tento návrh je pragmatický, a pokiaľ by teda sa oslobodili niektorí od...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo aj predrečníkovi. Naozaj je to tak, že práca by mnohé veci vyriešila, ale riešenie rómskej problematiky cez sterilizácie naozaj nie je cesta. V tej dôvodovej správe aj ja som vnímal, keď som si to čítal a študoval, taký rasistický podtext. Naozaj je to proti jednoduchým ľuďom marginalizované. Veľakrát sa to môže dotknúť práve aj iných ľudí, ako sú Rómovia. Ja by som tak posmešne nehovoril o tom, že naozaj tá rómska populácia ten index kdesi drží. Aj tak sme na konci, cez index 1,3 alebo 1,4 sa zaraďujeme v Európe medzi posledné krajiny. Iné krajiny naozaj riešia mnohé problémy sociálne práve emigráciou. A myslím si, že keď ešte ako-tak sa drží táto pôrodnosť, tak je to veľmi dobré.

    Informovaný súhlas, čo tuná odznelo. Tiež som na to reagoval, keď som si čítal predložený návrh, ktorý rešpektuje národnostné menšiny. A tak som si predstavil naozaj jednoduchú rómsku ženu, ako porozumie tomu textu. Keby aj ten zdravotnícky asistent tam bol a bude jej to vysvetľovať, ona tomu aj tak, dovolím si povedať, neporozumie. Ľudia neporozumejú textom oveľa jednoduchším. A to nemusia byť práve Rómovia, sú to jednoduchí ľudia. A im sa týmto textom veľmi zle rozumie. Ak je jeden zdravotnícky pracovník orientovaný pro choice, čo myslíte, ako bude informovať túto ženu? Jednoducho tak, aby dala ten podpis. Ale ten podpis je tak vážny a tak zasiahne do každého života ženy, že je nezvratný a nedá sa zmeniť.

    Ten rasistický podtext naozaj sa mi nepáči. A prirovnávať to k plynu, to je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Netreba spomínať iba Máriu Teréziu. Takých výrokov je viacej. Je známy napr. prípad Beethovena, ktorý sa narodil v rodine hroznej, so syfilisom. Kardinál Raúl de Silva raz povedal svojim, bol veľmi obľúbený v južnej Amerike: „Keby moja mama povedala po osemnástom dieťati dosť, nebol by som tu, nemali by ste kardinála, bol som devätnásty.“

    Ja oceňujem pokojne aj veci tých posledných dvoch rečníkov v rozprave. Bol som toho času predseda prvej federálnej komisie, ktorá riešila tieto problémy. Bolo to 40 odborníkov, bolo to po revolúcii. Veľmi fundovane by som povedal, riešili a navrhovali sa riešenia rôznych problémov, napr. to, že v Českej republike sa zaviedol poplatok za potrat, vtedy to bolo asi 3 000 korún. Vzišlo tiež odtiaľto, naraz na druhý rok klesli potraty o 50 – 60 % v tom čase. V tom vidíme, aké sú dôležité prípadne financie také banálne, ale ktoré môžu predsa len ľudské životy zachrániť.

    Je známe aj to, že Matka Tereza napísala raz Clintonovi list osobný, keď ju aj prijal, kde bolo: „Ak nedokážete pomôcť matke zachrániť dieťa, ako zabránite tretej svetovej vojne?“

    Ešte chcem ku KRM veľmi pár slov povedať. Tam to vlastne všetko začalo. Bola to veľmi rafinovane pripravená konferencia, kde naozaj prvýkrát zazneli veci ako reprodukčné zdravie ženy, kontrola pôrodnosti, nadnárodná kontrola rastu populácie, legalizácia manželstiev rovnakého pohlavia a tak ďalej Tam teda Slovensko bolo na čele, by som povedal, niekoľkých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, v tomto prípade sa plne stotožňujem s tým, čo ste povedali, že z verejných zdrojov, z verejného zdravotného poistenia by bolo chybou platiť matke, aby nemala deti. Veď z verejných zdrojov, teda z verejného zdravotného poistenia prispievame rodičom, ktorí chcú mať deti a z rôznych dôvodov ich mať nemôžu. A je to všeobecne akceptované.

    Je tiež pravdou, že mnoho občanov má veľké výhrady k nekontrolovanému plodeniu detí u rómskych spoluobčanov, hlavne v rómskych osadách. A prijatím tohto návrhu by sme len podporili verejný tlak majority na zníženie pôrodnosti u viacdetných matiek. A to hádam nechceme. Sterilizovať ženy, i keď dobrovoľne a na ich žiadosť, je nehumánny, nemorálny a nezvratný stav. A takéto ženy i napriek dobrovoľnosti sa budú cítiť menejcenné, pretože poslaním ženy je rodiť a porodiť dieťa a tento fakt je silný hlavne u rómskych žien. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, reakcia na faktické poznámky.

  • Prišiel Sulík. Hovorí, že vlastne sa tu nevylučuje to, čo možno som hovoril ja, s tým vaším návrhom, že vlastne vy len chcete zabezpečiť rovnosť šancí alebo Lucia chce zabezpečiť rovnosť šancí, aby aj chudobné ženy mohli podstúpiť sterilizáciu. Tak skúsim naozaj iba ten jeden argument jediný spomenúť, že tá chudobná žena, ktorá v tejto situácii by sa mohla teoreticky stať objektom možno, opačne, biznisu, je práve tá, ktorá by tomu úplne nerozumela, kde by nejaký agent súkromnej gynekologickej ambulancie zvrhlej, môžu byť ich stovky čestných, ale jedna jediná na východe môže byť zvrhlá, ktorá si zaplatí agenta, ktorý bude chodiť po osadách a bude tieto ženy motivovať za nejakú finančnú odmenu, navrhol, aby podstúpila sterilizáciu, pričom povie jej: „Máte deti, tuto mi to podpíš.“ A vysvetlí jej to možno trošku ináč a potom budeme o pár rokov riešiť nejaké naše súdne spory na Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne takáto žena nepodstúpila tú sterilizáciu dobrovoľne. Toto presne zakladá ten váš návrh. Odrazu by peniaze chudobná, negramotná žena platiť nemusela. Peniaze by dostala priamo tá súkromná gynekologická ambulancia, ktorá by sa takýmto spôsobom zvrhla. A za tie peniaze teoreticky cez sprostredkovateľa by mohli bez problémov si kupovať, doslova kupovať a zneužívať tú nevedomosť tých žien, ktoré sú možno v zlej sociálnej situácii. V podstate navrhujete spôsob, ako zneužívať zlú sociálnu situáciu. A ja, naozaj, si myslím, že na toto by ste nemali zabúdať. Keby len jedna jediná žena podstúpila nedobrovoľne tú sterilizáciu, nemáme žiadne právo takýto zákon schváliť.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadala pani predkladateľka.

    Ešte by som požiadala tých, ktorí chcú ísť k tomuto bodu programu do rozpravy ústne, o hlásenie sa do rozpravy. Všetci ste využili možnosť prihlásiť sa do rozpravy?

  • Reakcie z pléna.

  • Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže prihlásení sú do rozpravy štyria páni poslanci, Vašečka, Kuffa, Hlina, Matovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V tých faktických toho zaznelo strašne veľa. Ešte viac zaznelo v rozprave v tých jednotlivých príspevkoch a mne to tak prišlo zbytočné, proste reagovať v rámci tých dvoch minút, takže preto som sa prihlásila.

    Pán poslanec Pollák vyjadril obavu o to, nakoľko budú chránené tie osoby, ktoré sa budú chcieť dobrovoľne sterilizovať. No, my, samozrejme, týmto návrhom ešte proti súčasnému stavu veľmi zvyšujeme ochranu osôb, ktoré chcú dobrovoľne podstúpiť sterilizáciu, a to tak, že prizvať si môžu až dvoch svedkov oproti súčasnému status quo. To je aj odpoveď pre všetkých tých, hlavne pre pána Matoviča, ktorý sem prišiel s nejakou hypotézou, ako to bude zneužívané. Aj keby si zrovna táto negramotná osoba prizvala ďalšiu negramotnú osobu, čo je veľmi málo pravdepodobné, pretože my máme v osadách terénnych sociálnych pracovníkov, máme tam komunitných pracovníkov, ale budiž, keby vyšla vaša hypotéza, ešte stále tam bude ako ďalší svedok prizvaný človek zo zdravotníckeho personálu. A predpokladám, že u nás v nemocniciach, možno pán Uhliarik to potvrdí alebo vyvráti, nepracujú negramotní ľudia v rámci zdravotníckeho personálu. Napokon, ešte viac zvyšujeme tú ochranu tým, že okrem toho, že ten informovaný súhlas je doteraz v štátnom jazyku, my chceme od ministerstva zdravotníctva, aby bol prekladaný aj do jazykov národnostných menšín. Už si naozaj neviem predstaviť, ako viac sa postarať o to, aby ten informovaný súhlas nebol informovaným súhlasom len formálne, ale aby tomu tá žena pokojne aj z tej osady, pokojne aj negramotná úplne porozumela, pretože, opakujem, budú tam ďalší dvaja prizvaní svedkovia, ktorí sa podľa mňa postarajú o to, aby vedela tá žena, čo podpisuje oproti, samozrejme, minulosti.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, hovoril o tom Richard, že ten dosah na štátny rozpočet nebude až taký veľký, až v takých negatívnych číslach. Podčiarkuje to Tomáš Szalay z Health Institute. Oni robili prepočty toho, koľko by nás to hypoteticky mohlo stáť, pretože my, samozrejme, nemáme úplne presné čísla. Ja iba viem od jednotlivých gynekológov, od jednotlivých nemocníc, aké je asi veľké percento tých žien, ktoré by dnes aj mali záujem o sterilizáciu, ale z ekonomických dôvodov si ju nevedia dovoliť. A podľa Tomáša Szalaya by to bolo číslo absolútne zanedbateľné, zanedbateľné oproti tomu, aké prostriedky vynakladáme potom z verejných zdrojov na zdravie takejto ženy, ktorá má za sebou tehotenstvá, často riskantné tehotenstvá, rizikové, a koľko, samozrejme, musíme venovať z verejných zdrojov na deti, o ktoré sa ona sama nevie postarať.

    Ďalší názor je názor odborníčky Silvie Porubänovej. K tomuto návrhu novely povedala: „Tento návrh predstavuje istú úsporu finančných prostriedkov. Môže predísť situáciám, ktoré zaťažia štátny rozpočet ešte viac, a môže pomôcť dôstojne vyriešiť rodinnú situáciu takým rodinám, ktoré si inak dnes nevedia pomôcť.“

    Pán poslanec Uhliarik, ja som nestihla v tej faktickej zareagovať úplne na všetko, čo vy ste povedali, na čo som reagovať chcela. Ja sa úprimne teším, že vy ste hrdý otec piatich detí. Ale chcem sa vás opýtať na niektoré veci. Sú vaše deti napríklad nahé v zime? Bývajú vaše deti v chatrči? Fetujú vaše deti? Sú vaše deti permanentne hladné? Sú vaše deti permanentne choré v dôsledku toho, že im nemáte dať čo jesť? Chodia vaše deti pravidelne do školy? Majú v čom chodiť vaše deti do školy? Kde študujú? Študujú v zahraničí, na dobrých školách, kvalitných školách, ktoré máte z čoho platiť? Ja sa vám vôbec nečudujem, že ste šťastný otec vašich šťastných piatich detí. Opýtam sa vás ďalej. Prizerá sa vaša manželka tomu každý deň, ako prichádzate z krčmy a potom bijete svoje deti a bijete svoju ženu a potom sa domáhate sexuálneho styku? To sú všetko otázky, ktoré sú namieste, pretože vy sa považujete za šťastného otca vašich šťastných piatich detí. Nuž, tie osudy, o ktorých viem ja napríklad z osád nie, sú ani náhodou také šťastné ako váš osud. A tí ľudia sa nebijú do pŕs, že sú šťastní rodičia, pretože sa pozerajú deň čo deň na to, ako im deti doslova skapínajú od hladu v tých chatrčiach, ktoré ani nevedia zatepliť, nemajú ich do čoho obliecť. To sú diametrálne odlišné situácie, Tak mi, prosím vás pekne, nehovorte o vašom rodinnom šťastí, keď ja predkladám návrh novely, ktorá má chrániť úplne tých najslabších, najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré si svoj osud často nevyberajú.

    Pýtate sa ma, čo potom, keď si to náhodou tá žena, ktorá sa dobrovoľne chce dať sterilizovať po štvrtom dieťati, alebo keď má viac ako 35 rokov, tak po treťom dieťati, náhodou v budúcnosti rozmyslí. Ja by som vám chcela povedať, možnože si požičiam aj tak trošku slová vášho sústraníka pána Brocku, ktorý povedal: „Nechajme to na tú zodpovednosť tých ľudí, nechajme ich, nech si to zodpovedne rozmyslia. Keď si to zodpovedne rozmyslia, nech potom napíšu, že sa chcú dať sterilizovať, nech si potom prizvú dvoch svedkov, jedného zo zdravotníckeho personálu, druhého napríklad z komunitného centra, alebo terénneho sociálneho pracovníka, majú tam tridsaťdňovú lehotu. My, naopak, zvyšujeme ich ochranu. My nechceme, aby dochádzalo k takým situáciám, že si to potom rozmyslia. Ale ak si to potom rozmyslia, nuž nechajme niečo aj na zodpovednosť ľudí.

    Hovorili ste o tom, že neviete o situáciách, v ktorých by sa nejaké ženy domáhali sterilizácií. Nuž ja viem o takýchto situáciách. Môžete si to overiť napríklad u doktora Cupaníka, u doktora Klimenta, u ďalších doktorov, ktorí sami zdvihli telefón a zavolali mi a povedali mi o prípadoch, nie o jednom prípade, lebo to sú stovky prípadov žien, ktoré sa domáhajú sterilizácií, ale nakoniec si ich nemôžu dovoliť z ekonomických dôvodov.

    Hovoríte o tom, že sterilizácie sa dnes vykonávajú extrémne zriedkavo. Áno, samozrejme, je to preto, že paradoxne práve tie ženy, ktoré sa ich naviac domáhajú, si ich nemôžu dovoliť, lebo sú zo sociálne slabých vrstiev a jednoducho nemajú 300 eur ani 500 eur na to, aby sa nechali sterilizovať. To ale neznamená, že o ne nemajú záujem.

    V rómskych osadách ženy, ktoré sú neplodné, sú menejcenné. Pozrite sa, žiadosť o sterilizáciu nepredpokladá súhlas partnera. Ten partner na tom nijakým spôsobom nemusí participovať. Mi nehovorte, ja si dokonca ani nemyslím, že ten muž, ktorý sa domáha toho pravidelného styku bez akejkoľvek ochrany, samozrejme, s tou ženou a vzíde z toho ďalšie a ďalšie tehotenstvo, že on sa toho sexuálneho styku domáha už s tým, že chce mať ďalšie dieťa, že chce mať šieste dieťa, ôsme dieťa, desiate dieťa, lebo je mu tak dobre na svete, že nevie, čo by od dobroty robil, tak bude plodiť ďalšie a ďalšie deti. Toto, si myslím, nie je správna hypotéza. A keďže tá žiadosť o sterilizáciu nepredpokladá súhlas partnera, naozaj neviem, prečo by takáto žena potom mala skončiť ako nejaký vydedenec spoločnosti v rómskej osade. Viem si to predstaviť, samozrejme, keď je naozaj neplodná a nedokáže vynosiť a porodiť ani jedno dieťa. Ale neviem si to predstaviť pri takom ja neviem piatom dieťati napríklad.

    Ďalšia taká malá poznámka. Ste hovorili o tom, že muži neužívajú antikoncepciu, keď ste hovorili o tom, že by sme mohli navrhovať radšej antikoncepciu pre ženy v osadách. Nuž, tak ja vám ako úplný laik hovorím, že v súčasnosti už sú tabletky, hormonálna antikoncepcia, ktoré užívajú aj muži.

    Namietali ste voči videu, ktoré som tu pustila. No, pozrite sa, ten boom v rómskych osadách, pred ktorým nás tak strašil pán Fico, a on chce urobiť mnohé kroky, samozrejme, ja som sa mýlila, to nebolo v roku 2006, to bolo v roku 2002. A ja sa pýtam, čo urobil odvtedy. Čo sme my všetci urobili odvtedy, aby tomu tak nebolo? Ja viem, že teraz spomíname sociálne dávky, ako budeme škrtať, aké budeme robiť veľké reformy. Ja som veľmi zvedavá, kedy sa rozhupneme.

    Ja navrhujem úplne malú zmenu v zákone a navrhujem ju aj kvôli tomu, že Slovensko sa roky dozadu zaviazalo k medzinárodným dokumentom, ktoré nás nútia k tomu, aby sme spriechodnili všetky služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva, marginalizované rómske komunity nevynímajúc.

    Pán poslanec Brocka trošku to spolitizoval, že my tu podporujeme SMER a tak ďalej a tak ďalej, pretože tu navrhujeme niečo, čo rozháda opozíciu. No, pozrite sa, ja si myslím, že to vaše mdlé vystúpenie k Zákonníku práce a tie ďalšie vystúpenia v štúdiách diskusných k Zákonníku práce s pánom ministrom Richterom sa nedajú proste ničím prekryť. Vôbec si nemyslím, že my odvádzame pozornosť verejnosti od zlého Zákonníka práce. Mali ste milión možností, pokiaľ, viem pri prerokúvaní Zákonníka práce. V tejto sále sedel iba Jozef Mihál z opozície. Neviem, kto ešte ďalší tu vtedy bol.

    Pán poslanec Uhliarik, ešte raz, to, že došlo v minulosti k zneužitiu sterilizácie, neznamená, že túto tému teraz budeme tabuizovať. Celý okolitý svet sa uberá úplne opačným smerom posledných dvadsať rokov. Teraz neznamená, že za to, že tie sterilizácie boli v minulosti zneužité, my sa teraz tejto téme nebudeme venovať. Naopak, kým tu bude SaS-ka, kým tu budem ja, venovať sa tejto téme budeme, pretože tak to má byť v modernej krajine. Vyžaduje si to minimálne pozornosť širokej verejnosti, ich zástupcov tuto v pléne, vás, ctených pánov poslancov, nehovoriac o tom, že my sme naozaj zaviazaní robiť niečo so službami reprodukčného zdravia. My to musíme urobiť. Ja neviem, kedy k tomu dôjde. Snáď sa toho dožijem, ale minimálne diskutovať o tom musíme, pretože v tom návrhu, ktorý predkladám k tým sterilizáciám, sú poučenia z tých chýb v minulosti a snažili sme sa to nastaviť tak, aby jednoducho k takýmto nepríjemným situáciám v budúcnosti nedochádzalo.

    Pán poslanec Matovič, vy nás dokonca obviňujete z toho, že my tu teraz ideme nejakým spôsobom negatívne zvrátiť tú demografickú krivku. No, neviem si to predstaviť, keďže tie naše sterilizácie predpokladajú, že v tej rodine už sú štyri deti, ak má osoba nad 35 rokov, tak tri deti. A na Slovensku je priemerná pôrodnosť 1,4 dieťaťa na pár. Takže nejako vám nesedia tie počty.

    Viete, vy ste tu strašne dlho hovorili o tom, aký ja som nepolitik a neštátnik, ani som to vlastne nechopila, čo to bolo. Ale ja vám chcem iné povedať, že ak vy chcete byť politik a ak vy chcete byť štátnik, vy by ste mali vedieť, že Slovenská republika má záväzky, pretože sa zaviazala k medzinárodným dokumentom, napríklad OSN sprístupniť služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne služby. Ja si myslím, že jeden politik by to mal vedieť.

    Hovoríte o tej hypotéze, ako súkromné kliniky budú zneužívať teraz a budú vábiť a lákať tie ženy, aby to podpisovali. Nuž, nebudú to robiť, máme to poistené, pretože, ja vám opakujem, majú si prizvať ďalších dvoch svedkov. Ten jeden má byť nezávislý pracovník zdravotnícky. Nemyslím si, že bude negramotný. To je to, o čom som hovorila. Ten druhý môže byť pokojne terénny sociálny pracovník, bude tam lekár. Neviem, z čoho ich teraz idete všetkého obviňovať.

    Ale jedno mi z toho vyplýva, že máte tú drzosť vystupovať v pléne a nedali ste si ani námahu, aby ste si vôbec prečítali ten návrh novely. A myslím si, že takýchto vecí sa tiež nedopúšťa politik, ktorý má ambície byť štátnikom. Toto potom sú naozaj vystúpenia hodné tých priemyselných kamier, ktoré sú s vami spájané, a nie pléna Národnej rady.

    Pán poslanec Kuffa, niečo ste hovorili o nejakom rasizme. Ja sa veľmi, veľmi, veľmi, ale veľmi ohradzujem voči tomuto, na úrovni tak toho plynu od pána Uhliarika, pretože nemáte žiadne právo ma z takéhoto niečoho obviňovať. Ja som niekoľkokrát povedala, že je to pre tie ženy, nie proti tým ženám. Pokiaľ stlačíte gombík, že ste proti tomuto návrhu zákona, potom ja začnem pochybovať o vašom postoji k Rómom napríklad v osadách a konkrétne k rómskym ženám, lebo obhajovať ich záujmy nebudete, určite nie.

    Aha, a pani poslankyňa Hufková tu nie je. Ale umelé oplodnenie nie je hradené z verejného zdravotného poistenia. To je len malá poznámka. Dobre, týmto som to, myslím, vyčerpala. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja som si ani nestihol robiť poznámky, škoda, je mi to ľúto tých dvoch minút.

    Pani Nicholsonová, operovali ste číslom štrnásť pri deťoch. Vyhlasujem to za totálnu demagógiu, Rómovia nie sú všetci so štrnástimi deťmi. Ja mám veľa kamarátov dobrých v rómskej osade, majú dve, tri, štyri deti. Veľmi, veľmi váhajú nad piatym dieťaťom. Nehovorte o štrnástich deťoch. A stále hovoríme o rómskych ľuďoch, je tu aj veľmi silná sociálna skupina bielych Nerómov, ktorí robia podobné problémy.

    Ale uvediem vám iný nepekný príklad. Nacistické Nemecko kedysi ešte pred začatím vojny propagandisticky šírilo články o tom, ako veľmi by sa dalo ušetriť v zdravotníctve. A viete, na čo došlo? Dali si spraviť prepočty, koľko stojí nacistické Nemecko starostlivosť o telesne postihnutých ľudí, vyrátali to na hlavu, na výdaje na obyvateľa. A rozšírili takú propagandu, že bolo by celkom dobré, keby sa to dalo aj efektívne vyriešiť. A oni proste tých ľudí vyčistili z Nemecka, tí ľudia exli a bolo to lacnejšie potom v zdravotníctve. A viete, čo sa stalo? Normálne národ to prijal, s tým súhlasil. Takto sa dá demagogicky poškodiť myslenie v národe.

    Takže vy hovoríte, že vy chránite deti. Vy proste teraz nám to hovoríte a ja na vás pozerám, že vy to myslíte úprimne, že nie v zlom to udávate, vy proste hovoríte, že budeme chrániť tie deti a to zlo v tých rodinách tým, že exnú ďalšie deti, že proste ďalšie deti sa nenarodia. No a ako ste vyriešili tú situáciu, ktorá je v rodinách? Veď vedľajší produkt znásilnenia je to dieťa, takže riešme to znásilnenie, nie exnutie ďalších detí. Viete, toto už robil naozaj faraón za doby Mojžiša, tiež urobil, aby exli židovské deti. A vyriešime tu ten problém s ovuláciou, tak podporujme rodiny, tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Lucia, hovorila si, že máte to vyriešené, doslova, poučili ste sa z predošlého obdobia a ochránili ste vlastne tie ženy, aby teda negramotné ženy nikto nelákal na sterilizácie.

    Zároveň si mňa obvinila z toho, že som si ani neprečítal ten návrh zákona. Ale tá realita je omnoho krutejšia. Ty si si neprečítala vlastný návrh zákona, lebo ak by si si ho prečítala, tak sa tam dozvieš slová „ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu“. Ty si myslíš, že tá negramotná žena bude poznať zákon, že má právo si prizvať ďalšieho svedka podľa vlastného výberu? Lucia, prečítaj si aspoň návrh, ktorý predkladáš.

    A keď budeš čítať ďalej, o tri-štyri vety ďalej, tak sa dozvieš, ak v písomnej žiadosti osoba požiada o písomný informovaný súhlas v jazyku národnostnej menšiny, poskytovateľ je povinný to umožniť. Ty si myslíš, že negramotná žena bude schopná v písomnej žiadosti požiadať o to, aby jej niekto v rómčine poskytol informovaný súhlas? Lucia, spamätaj sa, prečítaj si vlastný návrh zákona a potom hovor o tom, či ste sa o niečom poučili alebo nie. Absolútne nechránite negramotnú ženu, ktorá takýmto spôsobom bez problémov bude kúpená na to, aby si tú sterilizáciu podstúpila. Môžeš sa za to hanbiť.

    A keď potom hovoríš, že máme však sa spoľahnúť na sociálnych pracovníkov, máme ich v osadách, znova klameš. Sama si bola zodpovedná za túto problematiku v predošlej vláde a veľmi dobre vieš, že nie každá osada má sociálneho pracovníka. A dám si rečnícku otázku: Ako sa má dozvedieť sociálny pracovník o tom, že niektorá Rómka z osady chce podstúpiť sterilizáciu alebo že za ňou bol nejaký agent, ktorý ju na sterilizáciu nahovára? Jednoducho zvolili ste si najjednoduchšiu cestu a nie je to hodné politickej strany ani političky.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj sú to rozporuplné výroky, lebo na jednej strane hovoríme o bezplatnosti a na druhej strane zase hovoríme, že to bude platené z verejných zdrojov. Tak ako to bude? Ja by som rád bol, keby ste predložili zároveň zoznam zdravotníckych zariadení, či už štátnych alebo neštátnych, v ktorých budú naozaj zadarmo robiť tieto sterilizácie. Veď tam ste aj povedali hodnotu tristo, štyristo až päťsto eur, v súkromných zariadeniach to bude drahšie, v týchto zariadeniach to bude lacnejšie. Znie to naozaj veľmi demagogicky. Nevymazávajme pamäť, krátkodobo a v jednej rozprave. A takto rozporuplne vystupovať, to je úplne absurdné. Nič nie je zadarmo, ani toto nebude zadarmo. Podčiarkujem, nie je zadarmo nič, už vôbec nie sterilizácie. Ale našťastie nie je to farmaceutický priemysel, pre ktorý by to prioritné bolo. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Nie preto, že sú takí dobrí alebo takí morálni, ale z dôvodu jednoduchého: Na čom by zarábali, tú antikoncepciu pre koho, pre sterilných mužov a ženy by vyrábali? Veď nikto by si to nekúpil. Nemali by to pre koho vyrábať.

    A hovoriť o počtoch detí a tuná kolegovi, či má päť detí a aké šťastné a aké chúďatá tie deti. Neviem, asi máte veľmi malú skúsenosť s chudobnými rodinami. Dovolím si povedať to, aj cez to všetko, že ste boli štátnou tajomníčkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Naozaj tento komplex treba riešiť z pohľadu sociálneho, nie zdravotníckeho.

    A k cenám plynu. Ja som si nedovolil ani ten plyn nejako spomínať, ale to ste boli vy, ktorá ste zrovnávali tie ceny plynu. A bolo to veľmi také neetické a nemorálne, čosi také vôbec spomínať v rozprave. Naozaj, nepoškodzujeme myslenie národa? Je to tá najväčšia tragédia, ktorá sa len môže tuná stať.

    A domáhania sa sexuálnych stykov zo strany mužov a podobne, tieto praktiky, ktoré ste tu prezentovali, nestihnem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, veľmi sugestívne ste hovorili o hladných deťoch, deťoch z chudobných rodín, o šťastných alebo teda respektíve nešťastných deťoch, ktoré nemajú si čo obliecť, aby išli do školy a tak ďalej. Viete, ja nechcem byť až taký sugestívny, aj keď si myslím, že miera šťastia naozaj nie je meraná alebo determinovaná výškou konta, ale stále hovoríme o tých deťoch, ktoré sa narodili. A opakujem ešte raz, vo svojom príspevku som hovoril o tom, že sociálnu situáciu týchto rodín chcete riešiť finálnym medicínskym zákrokom. Ako lekár musím byť proti tomu. A skutočne nechcem byť v tomto prípade ideologický.

    Zaujala ma ale jedna vec, ktorú som nespomenul, vo vašej rozprave. Vy ste povedali príbeh s jednou rómskou ženou, ktorá vám hovorila, že si nemôže dovoliť hormonálnu antikoncepciu. Dali ste je voľbu? Pýtali ste jej, že keby si to mohla dovoliť, keby mala na to peniaze alebo bola hradená, povedzme, čiastočne hormonálna antikoncepcia, či by si tú sterilizáciu zvolila? Skutočne, neriešme sociálne veci, neriešme sociálnu problematiku chudobných rodín medicínskymi riešeniami, pretože uvedomme si, že úhrada zdravotnou poisťovňou nebude len pre chudobné rodiny, úhrada zdravotnou poisťovňou pre, povedzme, tento výkon alebo aj iné úkony je pre všetkých, či bohatých alebo chudobných. Čiže keď hovoríte o úplne malej zmene v zákone, hovoríte o zásadnej paradigmatickej zmene a nielen o zmene nejakého parametra. Ďakujem.

  • Som si to skoro rozmyslel, ale predsa len jednu vetu poviem, že mne sa podarilo túto tému spolitizovať, pani poslankyňa, keď som povedal, že pomáhate strane SMER odpútať pozornosť od vecí, na ktorých sme sa minulý týždeň alebo v predminulých týždňoch zhodli, keď sme hovorili spoločne o tom, ako neúmerne idú zvyšovať dane, odvody, ako kazia podmienky na vytváranie pracovných miest cez Zákonník práce, no vám sa to dokonale podarilo týmto návrhom alebo tým, ktorý príde po tomto bode. A preto som sa tak zamyslel, že v podstate pomáhate strane SMER.

  • Ďakujem. Pôvodne som nechcel do tejto debaty sa zapojiť, ale po tomto tvojom vystúpení mi nedá povedať, že áno, máš právo predkladať, máš právo debatovať, máš právo otvárať diskusiu. A myslím si, že je to správne. Ale chcem sa spýtať, či je toto správny spôsob, keď podľa mňa pre tento návrh potrebuješ podporu pléna, ak chceš debatovať. Ale dourážaním všetkých, ktorí sa do tejto debaty, mám pocit, úprimne zapojili, sa podpora proste nehľadá. Mám pocit, že to klišé, ktoré párkrát zaznelo, že všetci sú nekompetentní, len ty si kompetentná a všetci idú v protismere, iba ty kráčaš správnou cestou, nie je podľa mňa dobrá cesta na to, ako hľadať túto podporu. A dokonca ja mám pocit, že ide z tých tvojich vystúpení až výsmech diskutujúcich aj tu v pléne. A takto sa ti nepodarí nájsť podporu, pretože to, aby tento návrh prešiel, je o piatej dnes závislé od toho ako ľudia, ktorí v tomto pléne sedia, budú sedieť, budú hlasovať. Ja si myslím, že troška menej arogancie a trpezlivé vysvetľovanie a empatia je skôr cesta na to aj pre ľudí, ktorí majú úprimný záujem o to, lebo z tvojho vlastného klubu je tu menej ľudí ako tých, ktorí tu sedia a nejakým spôsobom sa snažia nájsť, čo im vadí. A ja si myslím, že ak ide o paradigmatickú zmenu, tak treba veľa trpezlivosti na to, aby sa to vysvetlilo a aby všetkým bolo jasné, o čo ide. Ďakujem.

  • Chcel by som povedať poznámku k šťastiu rodiny s piatimi deťmi. Chcem povedať, že to totižto nie je zadarmo, že tie deti treba porodiť, vychovať a sú s nimi mnohé, mnohé problémy denne. Žena je roky doma pri piatich deťoch aspoň desať rokov, vzdala sa svojej kariéry pre tento čas, ale aj muž s ňou musí spolu behať k lekárom, v noci bdieť pri chorých, utierať deťom, prepytujem, zadky, keď to mám povedať takto

  • Ruch v sále.

  • , niekto ma tu prerušuje, prepáčte, a tak ďalej. Čiže je to obeta, drina, pot a slzy a strach po celý život o deti, aj keď vyletia na vlastných krídlach.

    Druhá poznámka sa týka mien pánov doktorov Cupaníka a Klimenta. Samozrejme, si ich ctím a vážim, ale sú to mená veľmi známe v slovenskej medicíne, sú známi súc na čele pro choice, hnutia, ktoré je tiež príčinou toho, že máme 1,4 priemer detí na rodinu, ktorí silne podporujú chemickú antikoncepciu a veľký biznis s ňou.

    Pani poslankyňa spomínala slovo služby reprodukčného zdravia. Tak to odznelo po prvý raz naozaj v Káhire v roku 1994. Bolo cynické, že akurát vtedy bol Rok rodiny a celé to tam bolo úplne proti rodine. Potom to nasledovalo v Pekingu, nasledovali rôzne feministické hnutia, rôzne akcie OSN, ktorými chcú zmeniť Deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktoré podporujú iba tie africké krajiny a ich problémy, ak prijmú ich ponuky pre takzvané reprodukčné zdravie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nie.

    Takže poprosím pána poslanca Vašečku o vystúpenie v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, prepáčte, pán spravodajca sa hlási, má prednosť v súlade s rokovacím poriadkom v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť len krátko, ale nechcel som reagovať cez faktickú poznámku aj na iných ako na rečníka.

    No, Igor, je tu, Igor, vravel si teda, že pokiaľ jedna jediná žena by podstúpila sterilizáciu, ktorú teda môže podstúpiť aj dnes, len po novom by už za to neplatila, tak musíme to zakázať, ale otázka je, ono Lucia ma v tomto trochu predbehla, čo s takým dieťaťom, ktoré je narodené deviate v poradí a matka ani len jeho meno nepozná a behá bosé niekde po osade, možnože teda fetuje, každopádne veľkú časť hladuje. To je okej? Nie je to náhodou pokrytecké sa tu tváriť, že, ježišmária, no v žiadnom prípade matka, ktorá má desať detí, nesmie ísť na sterilizáciu, lebo je to pomaly trest smrti? Ale to, že máme desaťtisíce detí, desaťtisíce detí, ktoré sú zanedbané, veď chodil si v lete po osadách, mal si možnosť to vidieť, tak netvárme sa, že všetko dobre funguje a my teraz sme tu došli dobre fungujúci systém narúšať. A z tohto pohľadu nie je korektné argumentovať, neviem, kto to povedal, že tak v Nemecku mali nejaký program na zbavenie sa invalidov alebo koho. Toto je dosť od veci. A preto ma aj trochu mrzí, že teraz tá diskusia sa takto zvrtla. Ešte keď vystúpil pán Uhliarik, tak aspoň sa snažil prednášať argumenty, až na tú poslednú poznámku o plyne. Nebavíme sa o treste smrti. Bavíme sa o dobrovoľnom rozhodnutí, ktoré by bolo zadarmo. Dnes je to dobrovoľné rozhodnutie, za ktoré treba zaplatiť, povedzme, tých 300 alebo 400 eur.

    Tu by som rád pánovi Kuffovi vysvetlil teda ten podľa neho rozpor. No, pozrite, samozrejme, to je vždy hradené. Všetko, čo je od štátu zadarmo, je vždy hradené z verejných zdrojov. Ale je rozdiel, či platíte priamo za konkrétnu službu a priamo vy, keď tú službu využijete, alebo či sa vám na to skladá spoločnosť. Takto to treba vnímať. Takisto bola jedného času MHD zadarmo. MHD by takisto nebola zadarmo, platili by to ľudia, možno cez daň z motorových vozidiel alebo cez daň z nehnuteľností, ale v zmysle zadarmo, že ten, ktorý práve v tomto momente nastúpi do autobusu, by už za túto službu neplatil. A o tomto sú verejné statky. Takisto keď idete po chodníku, tak tá chôdza po chodníku je zadarmo, ale v skutočnosti, samozrejme, postavenie chodníka stálo nejaké peniaze. No keď máte o to nejaký väčší záujem, tak odporúčam vám, mám takú dobrú knižku k teórii verejnej voľby. Čiže je jasné, že zadarmo znamená, že tá žena v tej osade nemusí hľadať 300 eur, ktoré, ako sme počuli, nemá, ale zaplatila by jej to spoločnosť. Tie náklady na ten zákrok, samozrejme, by neboli nulové.

    No a, pán poslanec Škripek, vy ste teda vraveli, že máte kamarátov, ktorí majú len dve deti a tri deti a nie je pravda, že všetci Rómovia ich majú pätnásť. Veď, áno, chvalabohu, takí existujú, ale tých sa tento návrh v podstate vôbec netýka, lebo matka aj so štyrmi deťmi alebo teda do 35 rokov musí najprv 4 deti vôbec mať, aby to dostala zadarmo. Dnes predsa máme pravidlo, ktoré vraví, že žena bez detí môže ísť povedať: „Ja chcem byť sterilizovaná.“ A za 300 eur sterilizovaná je.

    A potom tu padlo aj také, že, no dobre, ale teraz už aj bohaté budú môcť zadarmo, teda bez poplatku sa nechať sterilizovať. No tak kľudne, je taká zmena možná, nech sa to vzťahuje len na sociálne prípady. Ale veď povedzme si na rovinu, o čo tu ide. Ide o to, aby v rómskych osadách nebehali desiatky tisíc detí o hlade, bosé, v zime, zlé, celé zlé skrátka. Veď sa netvárme, že to funguje.

    A netvárme sa ani, prosím vás, že tento návrh je jeden jediný a my o ňom že tvrdíme, že ten vyrieši všetky problémy. Nie, je to jeden návrh z tridsiatich. Keď pán Pollák aj s Igorom Matovičom predložia svoje opatrenia, tak možnože tých opatrení nakoniec bude dokopy, vy ste to teda avizovali, číslo 100, ale povedzme, že to, na čom vznikne nejaká dohoda, bude možnože 50. Čiže my nedokážeme jedným jediným návrhom, ani týmto, vyriešiť celý rómsky problém alebo všetok svetabôľ na svete. Ale keď tu budú desiatky dobre premyslených návrhov, tak si myslím, že by sa to mohlo podariť.

    Krátko by som chcel reagovať na pána poslanca Brocku, k tomu, že, no, pomáhame strane SMER. Pozrite, my sme liberálna strana, ktorá okrem ekonomického rozmeru vidí aj tento rozmer osobných slobôd, vidí aj tie problémy, v ktorých ľudia žijú. A jednoducho využívame možnosti, keď môžeme dávať návrhy. Keď sme boli, pán poslanec Brocka, spolu v koalícii, tak sme sa držali na dohody, rešpektovali sme aj našich koaličných partnerov, ale najmä sme sa držali na dohody, tak ja sám som bol ten, ktorý najviac trval na tom, aby sme nerobili nič, čo by mohli naši partneri vnímať nejako konfrontačne. A veľmi dobre viete, my sme dohody držali. No a teraz ale my sme v opozícii a je to naším dobrým právom navrhovať. A takisto ja neobviňujem vás, že snaha o zákaz nedeľného predaja robí, že to je len preto a preto, alebo neobviňujem vás, že odpútavate pozornosť. Len máme aj iné problémy. A nakoniec k daniam a k Zákonníku práce tak ako vy, tak aj my sa dosť intenzívne vyjadrujeme. Ale to neznamená, že Lucia Nicholsonová nemôže takýto návrh predložiť.

    Na záver by som chcel povedať, že trochu ma mrzí, že sa to zvrtlo do takej ideologickej roviny a toho, ako keby teraz my sme chceli dovoliť niečo, čo dnes je zakázané. To nie je pravda. Takisto my nedochádzame s trestom smrti alebo neviem eutanáziou, s ničím takým nedochádzame. Vec, služba, ktorá dnes je komukoľvek dostupná za čiastku 300 eur, chceme, aby medzi iným ženám v osadách bola dostupná zadarmo. Nevravíme, že to vyrieši všetky problémy, nevravíme, že okamžite všetky ženy hneď to budú využívať, vonkoncom nevravíme, že žena, ktorá má 14 detí, to musí ísť využívať, tak, prosím vás, nepodsúvajte nám to. My len vravíme, že ako jedno z desiatok riešení by aj toto riešenie mohlo prispieť aspoň trochu k tomu, že nebudú v tých osadách deti behať hladné a bosé a smädné aké. Ja mám štyri deti, veď takisto aj keď som ateista a rozvedený a neznaboh, už vidím to opovrhnutie.

  • Vidím to opovrhnutie v tvári Paľa Hrušovského. Musí to preňho hrozne znieť, no ale každý z nás je nejaký. Ja neodsudzujem tých, ktorí sú kresťania, tak snáď aj my môžeme povedať, že sme ateisti.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak liberáli nie všetci sú nimi, ale sú hlavne tolerantní.

    Tu ide o to, že žena, ktorá sa rozhodne, áno, môže byť, ona je negramotná a nejakú inú negramotnú tam stretne, môže byť, že nejaký zlý agent príde, áno, ale, a to už chcem povedať na záver, Igor, môže sa stať, že v nejakých prípadoch môže dôjsť k niečomu. A tam, samozrejme, je veľmi dôležité na to reagovať, či už trestať alebo zamedziť takýmto prípadom, lebo keď by sme mali k tomu pristúpiť takto, tak potom poďme prikázať ľuďom nosiť helmy chodcom po ulici tak, ako to musia motorkári a cyklisti robiť, lebo veď môže spadnúť tehla z domu, škridla a zabiť človeka. Život je to najcennejšie, čo máme. Nič nie je cennejšie ako život. Minulý týždeň jedného zabila padajúca škridla zo strechy, tak teraz budeme tu všetci behať s obandážovanými hlavami? No jednoducho život občas končí smrťou, s tým sa treba zmieriť. A, samozrejme, sa stane, že niekedy môže dôjsť k zneužitiu, ale bavme sa o tom, ako by tá vec mohla fungovať, a možnože trochu vecnejšia diskusia by nebola zlá. Ja vám veľmi pekne ďakujem.

  • Faktické poznámky majú poslanci Škripek, Matovič, Horváthová, Hufková, Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem. No, pán Sulík, tak znovu ste zopakovali, že nech nebehajú tie holé deti po uliciach, tak znížime ich počet teda. Tak to vyriešime proste takto. Mne nič iné nevychádza z toho vášho názoru, ale snažím sa ho brať teda nejako zdravým rozumom. Ja som v príklade s nacistickým Nemeckom o tom, ako exli svojich postihnutých, ukázal na tú manipuláciu, tak to asi málo zaznelo, že Goebbels dokázal celý národ tým zmanipulovať. Uverejnili toľko štúdií, toľko múdrych článkov, toľko dobrých rečí rozprávali, až to ľudia v celej krajine jednoducho prijali, že je to celkom dobrý nápad, lebo teda nebude to toľko stáť verejné zdravotníctvo ani ich jednotlivo osobne. Takže toto sa dá. A vy nám proste navrhujete, že vyriešime tam u tých holých deti, znásilnených žien tú zlú situáciu tým, že zabránime ďalšiemu počínaniu ďalších detí, aby to teda tak nebolo. Čo keby sme urobili ďaleko viacej práce s tými rodinami, ďaleko viacej zdravšej výchovy?

    No a teraz ste sa opýtali, čo sme vôbec doteraz urobili. No urobilo sa veľa. Ja som videl toľko obetujúcich sa ľudí, ktorí pracujú v týchto osadách, a zmenili ich. Ja poznám jedného rómskeho pastora a jeho prácu, ktorý zmenil niekoľko sto rómskych rodín naraz, za nejaké ročné, dvojročné, trojročné obdobie. Proste ten človek dosiahol obrovskú prácu v tej sociálnej zmene a v sebachápaní tých ľudí.

    No ale strašne nedobre alebo aj možno bizarne by zaznel jeden výrok, vraciam sa ešte k pani kolegyni v mojich posledných pár sekundách, že neviete si to predstaviť. No tak to je vlastne všetko, čo ste tým povedali, že neviete si to predstaviť, znamená to, že to nejde. Ale to sa predstaviť dá, dá sa to urobiť úplne inak, ale to, že vy si to neviete predstaviť, neznamená, že zavedieme sterilizácie a tým sa to vyrieši. Ďakujem pekne.

  • Rišo, pripadá mi to, že úmyselne si zamlčal to, že ja som nehovoril o tom, že keď jedna jediná matka by podstúpila sterilizáciu, treba to zakázať a netreba to dovoliť. Nie, ja si uvedomujem, že sterilizácie sú na Slovensku legálne.

    A potom to, čo si následne o tom povedal, že čo s takým dieťaťom, ktoré sa narodí ako deviate v poradí, citujem: „Matka ani len jeho meno nepozná.“ Ja som osobne presvedčený, že práve preto, že tie matky v podstate nemajú v skutočnosti nič iné, iba tie deti, tak tie mená poznajú možno omnoho lepšie ako veľakrát ty.

    A hovoríš, že ste liberáli a hájite občianske práva. A ja toto vyčítam, že na jednej strane hovoríte, ako hájite občianske práva, ale napíšete návrh zákona, ktorý má obrovské diery, v ktorom sú napísané slová „ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu“. Ak by vám išlo naozaj ako liberálom o ochranu občianskych práv a hájenie občianskych práv negramotnej ženy z osady, tak by ste nenapísali to do zákona, ale by ste tam napísali dokonalejšiu formu toho informovaného súhlasu, nie tak, že od negramotnej ženy vyžadujete znalosť zákona, čo je podľa mňa negramotné. A potom takisto keď napíšete, že vlastne negramotná žena v písomnej žiadosti má požiadať o písomný informovaný súhlas vo svojom jazyku, to je podľa mňa takisto negramotné, ale negramotné od predkladateľov návrhu zákona. A zároveň keď ten predkladateľ povie, že vlastne jemu ide o hájenie občianskych práv, tak jednoducho jedno s druhým vôbec nesedí.

    Naozaj, vy máte tak obrovské diery v tom návrhu zákona, že bez najmenšieho problému by sa na páse tie sterilizácie mohli vykonávať aj ženám, ktoré by vôbec ani netušili, aký zákrok v skutočnosti podstúpia. A toto je ten problém.

    A si hovoril, že si neznaboh, ale zároveň hovoríš, že život občas končí smrťou. Tak podľa mňa si väčšinový znaboh a iba čiastočný neznaboh.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som teraz vyjadriť, že tento môj názor nie je väčšinový názor klubu, ale môj osobný.

    Chcem zdôrazniť niektoré fakty, ktoré tu možno nie sú veľmi zdôrazňované, a chcela by som, aby sa na ne bral ohľad.

    Prvým faktom je, že sterilizácia v súčasnosti je zákrok, ktorý sa realizuje aj u zdravých žien, teda u takých, ktoré o to požiadajú, napríklad po dvoch deťoch, a nechcú svoje telo zaťažovať antikoncepciou. Sterilizácia ako možné teda zabránenie nechcenému počatiu ako jediná v podstate z mnohých alebo možno z mála nezabíja počaté dieťa na rozdiel od hormonálnej antikoncepcie, ktorá takéto počaté dieťa môže zabiť.

    Ďalej chcem povedať, v tomto návrhu je, myslím si, že dostatočne zdôvodnené to, že vzniká nová povinnosť pre ministerstvo zdravotníctva, a síce o zverejnení informovaného súhlasu aj v jazyku národnostných menšín, čo doteraz nie je na viacerých teda poliach, čiže malo by sa to zaviesť veľkoplošne nielen pre tieto prípady sterilizácie, ale všeobecne by mal byť dostupný informovaný súhlas na akýkoľvek výkon v jazyku národnostných menšín. Čiže toto vnímam ako pozitívne.

    Ďalej chcem zdôrazniť, že sterilizáciou sa deti nezabíjajú, len zabraňujeme ich počatiu. V princípe to chápem a donútil ma tento návrh zákona sa zamyslieť nad týmto.

    A nemyslím si, že by lekári, gynekológovia si nejako nadháňali pacientky, pretože samým im bude záležať na tom, aby žena bola dobre informovaná, aby sa vyhli akýmkoľvek súdnym sporom, a teda bude im záležať na tom, aby mali osobu, ktorá im to vie dostatočne vysvetliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Sulík, kde beriete istotu, že bezplatné sterilizácie by využívali len mnohodetné ženy v rómskych osadách, a nie majorita? Veď v súčasnosti podporujeme cielenou rodinnou politikou zvýšenie pôrodnosti, pretože obyvateľstvo starne, rodí sa menej detí a je potrebné podľa môjho názoru prijať inú sociálnu politiku na elimináciu nezodpovedného správania sa rodičov voči svojim deťom, a nie represiu vo forme sterilizácií. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Sulík, áno, tak ste mi len tak potvrdili, že naozaj nie je nič zadarmo, povedali ste cenu tej sterilizácie, 300 eur. Hej? A musíme to zaplatiť. No veď vy ako ekonóm a ja nebudeme sa pretláčať, ako to je. Ale to ste mali aj povedať aj v tej dôvodovej správe. Naozaj je to potom také protirečivé a zastieranie tej pravdy. Nie je to zadarmo. Ak by to bolo zadarmo, tak by to muselo byť naozaj bezplatné a zadarmo. A v tom, že je to nedostupné pre možno chudobné rodiny alebo chudobné matky, tak je podstatný rozdiel. To by bolo super privilégium, že teda bohatí nech si to teda zaplatia, to je úžasný nápad. To mi len tak napadlo. Naozaj my riešime desiatky, stovky tých bosých detí, hladných Rómov, ktorí behajú po osadách a tak ďalej. To je presne to, čo som vyčítal, keď som si tú dôvodovú správu čítal. Však už to je opakovane v tej Národnej rade. Toľkokrát sa to odkladalo. Ale to je presne to skryté, pán Sulík, čo ste povedali, presne je to zamerané proti Rómom. Tak ja sa pýtam: Nie je to rasistické? Povedali ste to, hej, v súvislosti s rómskymi osadami. Áno, s jednoduchým človekom, ktorý nemá vzdelanie, veľmi ľahko je možné manipulovať, úplne v pohode, úplne v pohode, tá manipulácia je veľmi ľahká.

    No a potom to priznanie sa, že ste neznaboh a ateista, vo mne to vyvolalo taký milý úsmev, hej, však to je to vaše. Ale je na druhej strane aj otázka, ako je to možné, pán Sulík, že žijete v strednej Európe, ešte hlásiacej sa stále ku kresťanstvu, a vy nepoznáte Boha? Toto vyvolalo u mňa naozaj takú úsmevnú otázku. Vôbec nie som tým pohoršený.

    A presviedčate nás presne tak ako ste sa v tom brepte pomýlili, akoby tá škridla nám dala po hlave a vyletela zo zeme a dá nám po hlave, ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán Škripek, tuto som sa dozvedel od profesionálneho diskutéra, že existuje taký pojem, ktorý sa volá argumentum ad hitlerum, ktorý znamená to, že keď dôjdu argumenty, tak sa začne vyťahovať Hitler a potom debata končí, lebo nikto si nemôže dovoliť nejako ísť niečo obhajovať, čo Hitler robil, a vonkoncom všetci sa toho štítia. No a takisto som si ja všimol ešte jednu druhú vec, keď dôjdu argumenty, začnú potom osobné útoky, nie na mňa, to teraz ja teda aj znesiem, ale tuto pred chvíľkou bola Lucia osočovaná, že je arogantná, že je taká, onaká. No ja si nemyslím, že by sa bola arogantne správala. Ale keď dôjdu argumenty, tak jednoducho potom začneš šíriť osobné útoky alebo argumentum ad hitlerum.

    No, Igor hovoril, že sú tam nejaké diery. Tak tá vecná diskusia, to je práve tá, ktorá tu trochu možno chýba. A nemyslím si, že tam diery sú. To dostatočne dobre neviem posúdiť ja, ale Lucia. Ale nemyslím si, že tie diery sú teraz tak obrovské, že, ježišmária, ide sa zrútiť svet. Je to návrh pripravovaný na, myslím si, slušnej, odbornej úrovni. A keď tam je niečo na vylepšenie, tak my sa nebránime tomu, aby sme to spravili.

    No a teraz, pani Hufková, sterilizáciu, jasne, veď nech ju využíva, kto chce. No tak zrejme aj nejaká rodina nerómska v hmotnej núdzi a so štyrmi deťmi si povedala: „No tak už jednoducho nechceme deti, tak rozhodneme sa takto.

    A práve preto, pán Kuffa, nie je toto rasistické, ale zároveň tvrdím, najviac by to riešilo problém v oblasti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Vašečka do rozpravy.

  • Dobrý deň prajem. Pán predseda, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja nie som moc spokojný s tým, že vystupujem v tejto rozprave. A ak by bol naozaj odprezentovaný zákon vecne, s určitou pokorou, nebol by som ani vystúpil, nebol som pôvodne prihlásený, ale na úvodné vystúpenie pani predkladateľky som nútený reagovať práve kvôli tomu, že neriešila vecné záležitosti, ale riešila veci ideologické a, ja by som ich skôr nazval, hodnotové. A z toho dôvodu by som teda chcel aj povedať, že som veľmi znepokojený trendom, ktorý tu podsúva strana SaS. Vážim si ich odborné znalosti, klobúk dole, ale pri zdôrazňovaní takýchto tém, ktoré naozaj sú hodnotové a idú veľmi zvláštnym smerom, som rád, že je stranou v zásade v súčasnosti marginálnou.

    Ja tento návrh odmietam a navrhujem ho stiahnuť. Takže, pán spravodajca, prosím, aby ste zaznačili, že navrhujem predmetný návrh zákona stiahnuť z rokovania. A zdôvodním to.

    Nejde o žiadne izmy, ale ide o rozum, moje svedomie. Neviem, čo ste sľubovali vy, ale ja som sľuboval, že budem pracovať ako poslanec podľa cti a svedomia. Ďalej, veľa voličov odmieta tento zákon. Neviem, ja žijem v demokracii. A tam vôľa voličov rozhoduje.

    Prvá vec. Zo zdrojov verejného zdravotníctva financujeme snahu, aby občania boli zdraví. A plodnosť je zdravie. Viete, uveďte mi jeden príklad, kde existuje dvojaké hradenie zo zdrojov verejného zdravotníctva, kde sa snažíme v jednom prípade zaplatiť a dosiahnuť plodnosť a v druhom zafinancujeme zničenie tej plodnosti. Skúste mi nájsť taký príklad. Možno sa mýlim, ale mne to dá zdravý rozum, že je to veľmi zvláštny návrh. Tu ideme vlastne tú neplodnosť spôsobovať.

    Pán Sulík spomenul v jednom výraze dobro sterilizácie. No ja to nepokladám za dobro. Ja pokladám sterilizáciu za zlo. Prečo? Pretože zbavuje človeka zdravia, to znamená, mrzačí ho. Nie je to forma antikoncepcie, ale forma mrzačenia zdravého človeka. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, to máte pravdu, sme v demokratickej spoločnosti a sloboda je o tom, že si vyberáme medzi dobrým a zlým. Vy to pokladáte za dobro, ja to pokladám za zlo. Okej, s tým súhlasím. Ale nech to tu nie je predstavované, akože my sme nejakí hlupáci, ktorí tu z ideologických dôvodov odmietajú samozrejmé veci. O troška pokory, poprosím. Dobre?

    Ďalšia vec. Pani poslankyňa Nicholsonová hovorila, že nerozumie a nechápe, o akom znásilnení hovorím. No neviem teda, ja mám také právne vedomie, že ak si manžel vynucuje pohlavný styk aj v manželstve, tak je to znásilnenie, hej, proti vôli ženy. Vy ste to tam sama spomenuli. No tak na to máme predsa súdy, na to máme políciu a nech sa to rieši. Ja viem, že to nie je ľahké, ale je ľahké prijímať také zjednodušené riešenia.

    Ďalej, ako sa to dá riešiť, vy si to neviete predstaviť alebo navrhujete toto ako riešenie, no podľa mňa riešenie hodné 21. storočia je naozaj snažiť sa zaviesť poriadok, a to kvitujem, tak ako povedal pán Sulík, že predkladáte aj iné návrhy. Okrej, super, teším sa, tak to robme takto.

    Takisto bola spomenutá tá snaha o rómsku reformu. Áno, pracujme od malých detí výchovou postupnou. Toto nejaká taká nie najšťastnejšia skratka.

    A takisto ako spomínal aj poslanec Škripek vo svojich faktických poznámkach, je tu kopa ľudí, ktorí pracujú, obetujú svoj život, mnohí z nich sú motivovaní vierou v Boha a naozaj obetujú veľa a vy úplne nevhodnou ideologickou poznámkou ste ich zhodili a zarmútili, nepoviem, že ste ich rovno urazili, môžem vám to potom súkromne vysvetliť.

    A viete, jedna vec je, neviem, možno je to taká zaujímavá úvaha. My sme odkiaľ prišli na to, že my ako slovenský národ tu máme Bohom dané miesto na to, aby sme tu nejako rasovo, čisto vládli, a že čo ak nás preplodia tí Rómovia? Mali by sme skôr myslieť na to, že sú ľudia, že majú možnosť a mali by sme prispieť k tomu, aby sme tú kultúru, ktorú používame, im odovzdali, a nie aby sme ich perzekvovali. Čo urobili Egypťania? Teraz nechcem spomenúť Bibliu ako náboženský argument, ale ako príbeh z histórie, ktorý môže dať určitú paralelu, čo chceli robiť s Izraelitmi? Dávali zabíjať deti, aby ich náhodou nepremnožili, aby sa nepridali k nepriateľom. Nevieme inak, ako nejako konfrontačne alebo nenávistne riešiť tento problém? Nevieme si povedať, super, no tak sú plodní, Boh im žehnaj, snažme sa tie deti dať vychovávať, kultivovať, a nie stále vnímať a stavať to do protikladu. Ja vás z toho neobviňujem, ale mám niekedy pocit, že toto je veľmi dobrá politická téma. A mnohí voliči, bohužiaľ, keďže tá atmosféra v spoločnosti je taká, aká je, jednoducho na to skočia.

    Ďalšia vec je sexuálna výchova, ktorú spomínala pani Nicholsonová. Som rodič a učiteľ a garantujem vám, že svoje deti, či už vlastné alebo ako učiteľovi zverené, veľmi poctivo a otvorene vychovávam v tejto oblasti, len ide o to, či tú slobodu, ktorú propagujete, naozaj spájame so zrelosťou a zodpovednosťou, čo je veľmi náročné. Alebo povieme deťom, no tak čo, veď nech si robia, čo chcú, na čo majú chuť, hlavne pri tom nech používajú antikoncepciu, aby sa im nič nestalo? Viete, tie tzv. zjednodušené riešenia spôsobili obrovský nárast nezodpovedného sexuálneho správania a rozvrat rodín a spoločnosti. To, že správam sa sexuálne nezodpovedne, promiskuitne a neviem ako a že ale nesplodil som pritom dieťa, tak som super, tak to je veľmi slabý argument.

    Ja sa čudujem, že vám prekážajú tieto hlboko ľudské overené a dôstojnosť človeka rešpektujúce riešenia. A mám taký pocit, že vy máte predsudky a predkladáte ideologicky liberálne riešenia. Naozaj v 21. storočí nevieme riešiť veci inak, ako zachádzať s ľuďmi ako so zvieratkami, ako keď dá niekto sterilizovať mačičku alebo psíčka? Naozaj nevieme to inak vyriešiť? Máme aké technológie, aké prístupy, aké možnosti vo vzdelávaní a výchove a my to musíme riešiť takto?

    Ja vám chcem pripomenúť, že, tak ako to už bolo spomenuté, mali ste heslo Práca namiesto dávok, tak pracujte a neponúkajte ďalšiu dávku tým, že zaplatíte niekomu sterilizáciu, lebo to neviete inak vyriešiť, správajte sa rozumne, navrhujte rozumné riešenia, a nie ideologické a alibistické. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú poslanci Droba, Uhliarik, Sulík, Brocka, Nicholsonová, Galko, Škripek

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Droba, vy ste chceli procedurálny návrh nejaký?

  • Reakcia poslanca.

  • Ruch v sále.

  • Posledný s faktickou bude pán poslanec Matovič.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, pán poslanec Škripek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Vašečkovi. Naozaj ste to pomenovali veľmi vecne. Budem citovať, povedali ste, že hradíme z verejného zdravotného poistenia to, aby ľudia boli zdraví. Čiže hradíme aj to, aby ľudia mohli mať deti, a nie naopak. Z verejného zdravotného poistenia naozaj, pán poslanec, a v tomto máte pravdu, platíme liečbu a pomoc pre ľudí, ktorí chcú mať deti. To, čo tu dnes zaznelo, lebo tu zaznelo tendenčne alebo možno z nevedomosti, že umelé oplodnenie zdravotná poisťovňa nehradí, no nie je pravda. Zdravotná poisťovňa pri tzv. in vitro fertilizácii hradí prvé dva cykly, komisia môže schváliť až 3 cykly. Čiže to je toľko len na margo toho, že naozaj podporujeme snahu rodičov a jednotlivcov, aby mali deti, a nie ich opak. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Vašečka, obviňujete kolegyňu Nicholsonovú, že chýbala jej pokora, ja by som to ocenil, keby ste povedali konkrétne, čo povedala také, že vás to pobúrilo, kde bola osobná a kde útočila, tak možnože vo vašej reakcii na moju faktickú poznámku by ste to mohli povedať.

    Ďalej, povedali ste doslova, že ideme problém riešiť konfrontačne. Aj tu by som vás chcel poprosiť vysvetliť, v čom spočíva tá konfrontácia, keď my vravíme, že matka, ktorá má veľa detí a nemá možnosť si sterilizáciu zaplatiť, tak má ju dostať zadarmo, resp. na náklady spoločnosti. V čom s kým podľa vás spočíva tá konfrontácia?

    No a, viete, tak nás obviňujete z nejakého ideologického prístupu. A vy dôjdete s tým, že chceme zaobchádzať s ľuďmi ako so zvieratkami. No ešte stále veď tá matka si má o tom rozhodnúť, veď my nechceme za ňu rozhodovať, my nechceme jej povedať: „Ty musíš, ty nesmieš to podstúpiť.“ My vravíme, nech sa ona rozhodne. A to, si myslím, je korektný prístup.

    Chcel by som ešte jedno povedať. Často sa argumentuje tak, že, pán Škripek to vravel, urobilo sa veľa, rómsky pastor vyriešil veľa problémov. Áno, ale to je asi ako keď ja poviem, že fajčenie škodí zdraviu a vy poviete, nie, neškodí lebo váš dedo má 90 rokov a fajčí štyri krabičky denne. Čiže jednotlivé prípady môžu kľudne predstavovať aj výnimky. Ja to nechcem nijako spochybňovať u toho pastora, len problém je v tom, že ako celok je, skrátka, fakt, že v stovkách osád chodia, behajú deti nezaopatrené. Ďakujem pekne.

  • Pán Vašečka, mne sa páčilo vaše vystúpenie, chcel by som vám poďakovať. Chcem len povedať, že mi pripomenulo jednu situáciu. Kedysi pred dvadsiatimi rokmi Ján Čarnogurský hovorí nám mladým v KDH, že teraz keď padol komunizmus, komunistický režim... A my sme sa ho pýtali: A čo teraz? Tak on hovorí, že teraz je na rade liberalizmus. A priznám sa, že ja som mu vtedy nerozumel, ako to myslel, že veď po tej slobode sme všetci túžili, a teda prajeme ju aj iným. Ale ja som si v posledných dňoch uvedomil, akú pravdu má Alojz Hlina, teraz si ho dovolím zacitovať, nie je tu v sále, keď povedal o kolegoch zo SaS, že sme tu svedkami nového náboženstva, ktoré tu šíria apoštoli konzumu. Naozaj to tak pekne vystihol. Mne sa to zdá byť aj vtipné, lebo ja o vašej tolerantnosti k iným som si urobil obraz, keď minulý týždeň som tu zastával ženy, matky v obchode, ktoré to samé chcú, aby sme bránili ich, Zväz obchodu a cestovného ruchu a služieb. A pán Droba na moje vystúpenie povedal, že je to magorstvo a blúznenie. Musím vám povedať, že mne sa takej urážky nedostalo ani v komunistickom režime od komunistov, ktorí hovorili, že mám nevedecký svetový názor, keď som mal iný názor na život a na svet. Ale aby som blúznil alebo bol magorom, tak toto som zažil tu v parlamente od liberálov, ktorí sú tolerantní a ctia si názory iných. Dámy a páni, naozaj sme tu svedkami vzniku nového náboženstva a zdá sa mi, že je namieste, ak na to reagujú aj poslanci.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som tolerantná práve preto, že som tolerantná. Mne sa vlastne to vaše vystúpenie páčilo, pán Vašečka. Ja som vlastne ani iné neočakávala, len k zopár veciam by som sa chcela vyjadriť.

    Tie dobrovoľné sterilizácie. Tu by som vás poprosila, keby ste nespochybňovali náš mandát. My máme taký istý mandát, ako ho máte vy, pretože my sme sa nikdy netajili tým, že budeme chcieť presadiť dobrovoľné, bezplatné sterilizácie pre ženy, ktoré si to dnes nemôžu dovoliť. Mali sme to konkrétne v legislatívnom zámere zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách len vo vzťahu k ženám zo sociálne slabších vrstiev. Takže my rešpektujeme vôľu našich voličov, tak ako vy rešpektujete vôľu svojich voličov. A bola by som veľmi rada, keby ste nespochybňovali ani môj, ani nikoho iného mandát zo strany Sloboda a Solidarita.

    Pýtam sa vás ešte raz, aby ste mi vysvetlili, čo majú spoločné znásilnenia a dobrovoľné bezplatné sterilizácie. Stále mi to nie je jasné. Ľudia v osadách sú plodní a Boh im žehnaj, áno, sú plodní, ja sa z toho teším a Boh im naozaj žehnaj, ale keby náhodou nechceli rodiť tých šesť detí, osem detí, desať detí, štrnásť detí, tak sú tu dobrovoľné bezplatné sterilizácie. Ako sa to navzájom vymedzuje, tomu nerozumiem.

    Inak, to je aj na pána Škripeka. Ja sa skláňam pred vašimi známymi. A ja poznám niekoľko takých ľudí, ktorí preonačili zopár jednotlivcov, ale tiež sa to nijako nebije s tým, čo navrhujem ja. Pokiaľ sa nepreonačia, pokiaľ nebudete mať viacej takých šikovných známych, tak dajme im tú možnosť požiadať o bezplatnú, dobrovoľnú sterilizáciu.

    K tomu, že hradíme z verejného zdravotného poistenia to, aby ľudia boli zdraví. No ja by som vám strašne odporučila, pán Vašečka, choďte sa pozrieť do tých osád a rozprávajte sa tam s tými matkami, ktoré majú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem kolegovi Vašečkovi za jeho príhovor. Taktiež oceňujem jeho kultúrnosť, vecnosť. Ja sa ale pýtam, kolega Richard, kde vlastne väzí ten problém, lebo sterilizácie sú, ako tu už x-krát odznelo, aj dnes normálne legitímnym nástrojom. A jediné, čo chceme spraviť, je v sociálne znevýhodnenej skupine ľuďom to zaplatiť zo spoločného rozpočtu.

    Myslím si, že ak sa bavíme o otázke nákladov, tak treba povedať, že pre spoločnosť je to niekoľkonásobne výhodnejšie, ako znášať potom následky toho, že po tých osadách behajú deti, ktoré fakt žijú na hranici smrti.

    A dovolím si ešte sa takto verejne ospravedlniť pánovi Brockovi za nevhodný výber slov. Ospravedlnil som sa mu už minulý týždeň súkromne, takže ešte aj takto verejne to činím. Prepáčte mi.

  • Ďakujem pekne. Pán Vašečka, no vypočul som si tvoje vystúpenie, bolo také pomerne dosť oduševnené.

    Jedna vec ma trošku vyrušila, keď som počul tú pasáž o tej plodnosti. My sme boli napadnutí preto, že nejakým spôsobom chceme ju nivočiť alebo jej zabrániť. Ty, naopak, preferuješ riešenia maximálnej podpory plodnosti. Ja by som sa chcel naozaj veľmi otvorene a veľmi konkrétne spýtať, keď sme teda v tom 21. storočí, bol by som rád, keby si mi odpovedal, keby bola taká možnosť, čisto hypoteticky, či by si presadzoval taký názor, že tie sterilizácie treba na Slovensku zakázať en bloc, to znamená aj tie neplatené dobrovoľné aj tie platené, aby sme úplne otvorene teda všetci videli, že kde kto na ktorej strane stojí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja teda reagujem ešte na pána kolegu Vašečku, ale myslím, že tá otázka bude niečo hovoriť viacerým ľuďom alebo tu viackrát padla. On hovorí o tom, aby sme si nebrali do rúk právo akýmkoľvek spôsobom regulovať pôrodnosť. A sa to tu nejako zviezlo na tých Rómov. Nehnevajte sa, ale, bohužiaľ, to takto vyzerá, že vám o toto ide, aby sme vyriešili ich premnoženie tým, že ich bude už menej ako štrnásť v tých rodinách. Opakujem, je to demagógia, pretože nie je toľko tých štrnásťčlenných rodín, aby sme to až takto strašne museli riešiť, a že teda len ponúkame možnosť. Vy ste to teraz tak dobre vysvetlili, ste zlatý, že tak trpezlivo sa snažíte povedať, že len aby sme dali túto možnosť. No stále opakujeme, prečo sa to má hradiť z verejného zdravotného poistenia.

    A druhá otázka. Ja neustále, už tretíkrát, opakujem ten príklad, nepoviem to tak ako pán Sulík, to tak šikovne mi vyrazil tú kartu z ruky, že už nemôžem ten taký príklad používať, ide o to, že neustálym rozprávaním zmeníme názory obyvateľstva a vlastne povieme, že však to nie je žiadny problém, akože vlastne však to sa dá takto urobiť. Ale, priatelia, ja sa musím opýtať, kde berieme tú predstavu, že bohovia sme, že my môžeme regulovať pôrodnosť, že my môžeme toto spraviť. Tak nechajme to na ľudí, ale nerobme to takým spôsobom, že budeme to ponúkať zadarmo, teda aj keď to naozaj zadarmo nie je.

    Viete, ja súhlasím s tým múdrym argumentom, že čo ak tento národ, keď ho skutočne my môžeme pozdvihnúť, bude prinášať obrovské kultúrne hodnoty a bude prinášať obrovsky ohromne dobré veci pre celú krajinu a nielen to. Ale my neustále teraz hovoríme, akí sú oni zlí, tak obmedzíme to, aby sa ich toľko nerodilo.

  • Pán poslanec, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Skúsim reagovať stručne na tie faktické, kde padli otázky.

    Nikoho neobviňujem, ja by som chcel poznamenať, že reagoval som na pani poslankyňu, na takéto jej konkrétne tvrdenia, ktorým, si myslím, chýba pokora, je tam určitá, no nebudem to hodnotiť, proste keď obviňuje iných z nejakých izmov, keď dáva alebo snaží sa spôsobiť dojem, že ona je tá vedecká a tí ostatní sú tí nevedeckí, a takisto aj tie poznámky o Bohu a kde bol Boh, nemyslím si, že boli celkom férové a tolerantné. Toľko k otázkam.

    Ďalej, hovoríte o konfrontácii. No ja hovorím o tom, že to prispieva ku konfrontácii a posilňuje to konfrontáciu medzi majoritou a rómskou menšinou. Tým som myslel, že ten návrh posilňuje konfrontáciu.

    Ďalej, k pani Nicholsonovej, jej faktickej poznámke. O tých znásilneniach, hovorím, vy argumentujete, a veľakrát ste to povedali, že príde nejaký opitý muž domov, vynucuje si sex a tak sa narodí dieťa, a preto to riešme tak, že tá žena sa môže dať bezplatne sterilizovať, a tým sa to vyrieši. No, ja nesúhlasím s takýmto riešením. Myslím si, že dokážeme sa zamerať aj na iné a podstatne kvalitnejšie riešenia. To, že tá žena nebude mať dieťa, je jedna vec, že bude znásilnená, to sme nevyriešili.

    Ďalej, reakcia na pána poslanca Drobu. Sterilizácie sú dostupné na Slovensku. Ide tu však o posun ich schválenia, dokonca podporu z verejných financií, preto s tým nesúhlasím.

    Argumentovanie, že je to ekonomicky výhodné. Podľa mňa rozhodujúcejšia je ľudská dôstojnosť a ľudský život ako ekonomická výhodnosť.

    A, pán Galko, nie som za celoplošný zákaz sterilizácií zákonne, ale je pre mňa otázkou, čo s lekármi, ktorí majú Hippokratovu prísahu a chcú slúžiť zdraviu ľudí.

  • Ruch v sále.

  • Máte dlhšie vystúpenie, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Tak je 11.56 hodín, aby ste mohli vystúpiť poobede, je súhlas. Budeme poobede pokračovať v rokovaní, pán poslanec, budete mať priestor poobede v rozprave.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Reakcia poslanca Kuffu: „Som mohol úvod povedať. Nie?“

  • Pán poslanec, o 14.00 hodine budete pokračovať celým prejavom.

    Vyhlasujem prestávku. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ctené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokračujeme vo všeobecnej rozprave v ústnej časti.

    Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milá kolegynka, v pléne druhá milá kolegynka, milí kolegovia, milý kolega, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ale nedá mi neubrániť sa tuná. Naozaj v tomto parlamente sa človek musí naučiť hovoriť do betónu, ako kolega Dodo Hlina to hovorí, ale ja dodávam, aj do toho vzácneho nejaké exotického dreva, hej. Ale dúfam, že to bude mať aj nejakú odozvu. Dovoľte mi, aby som takto začal. Už dopoludnia dosť veľa tých argumentov odznelo. A potom aj naozaj ťažšie je už čímsi novým argumentovať. Ak sa zopakujem v niektorých pasážach, prosím, dovoľte mi ospravedlniť sa za to. Ale už ako som to mal pripravené, tak si to nejako aj odprezentujem.

    V úvode by som chcel začať predovšetkým vo vzťahu k predkladanému zákonu o sterilizácii a poukázať na to, že plodnosť chorobou nie je. A tuná s pánom kolegom sa asi ani nemusíme veľmi pretlačiť v tom, či je to zadarmo alebo to nie je zadarmo. Ale nemôže to byť hradené zo zdrojov verejného zdravotníctva, ak sa nejedná o chorobu. To inak už by bola zvrátená úplne spoločnosť. Už tam môžeme predložiť už čokoľvek. A nech je to uhradené, lebo prídu zas nejaké možno iné lobistické skupiny a budú predkladať tuná tieto zákony.

    Ja by som aj pri tejto úvodnej vete aj dokázal aj skončiť tuná, keďže plodnosť chorobou nie je, tak nie je o čom rokovať. Tak ja som to mal tak, aj to tak aj poviem v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nerokovalo o predmetnej predlohe zákona, lebo v podstate ani nie je o čom rokovať, ale keď... (Hlas z pléna). Bol podaný, registrujem to, ale ja som to mal tiež nachystané, že podám tento návrh, tak to akceptujem, ale ja ho tak duplicitne ešte raz zopakujem.

    Naopak, sterilizácia ťa oberá o zdravie. A to je taký paradox, naozaj. Plodnosť je prejavom zdravia a neplodnosť je prejavom choroby. Sterilizácia, nemusí byť to celkom tak vnímané a tak chápané, ako tá neplodnosť, o ktorú prichádza muž alebo žena z iných somatických dôvodov. Obratie o tú sterilizáciu násilným spôsobom, ale aj dobrovoľne, dáva sa na to súhlas, a de facto násilné obratie o plodnosť tak prináša rôzne psychosomatické poruchy, ktoré naozaj v dôvodovej správe nie sú spomenuté. Pán kolega Uhliarik spomínal už tuná tie možné riziká, ktoré tuná vyvstávajú.

    K tým rizikám, to som mal aj tak poznačené, zvýrazním to. Jedným z možných rizík je práve to mimomaternicové tehotenstvo, čo je mimoriadne veľmi nebezpečným faktorom pre život ženy, nielen pre jej zdravie, ale aj pre samotný život ženy, nehovoriac o tom búšení srdca, bolení hlavy a rôznych tých kritériách, ktoré tuná už boli spomenuté. Nebudem to opakovať.

    Riešenie problému. Nemôže to byť vyčíslené tak, ako to bolo už tuná v rozprave odprezentované, že 500-krát nejaký počet je 500 miliónov eur. Dovolím si povedať, že je to v konečnom dôsledku aj oveľa viac. To nie je len matematika, ekonomický rozmer, ale aj tie možné dopady, ktoré tuná istým rizikom sú. A veľakrát my ľudia sme takí, že urobíme neuvážený krok, potom ho prehodnocujeme, chceme ho zmeniť. Chceli by sme opätovne nadobudnúť teda túto plodnosť a nie je to možné. A veľakrát je to veľmi komplikované a finančne náročné. Taká rekanalizácia čo je možná trebárs u mužov, tak je aj finančné náročná, ale veľakrát návrat ku plodnosti je nezvratne preč a je takmer nemožný.

    Chcem poukázať na tú plodnosť. A dovolím si plodnosť označiť termínom plodnosť je dobrom, je dobrá. Ak by to také dobro nebolo, tu pán kolega tak sa hlásil k tomu ateizmu, tak príroda by sa musela pomýliť, nazvem to prírodou, by som aj rešpektoval aj tie iné názory, tak čosi by tuná naozaj nebolo v poriadku a čosi by tuná nehralo.

    Prečo chudobných ľudí chceme obrať práve o tento dar, o dar plodnosti. Akoby chudobný človek, možno veľakrát aj z marginalizovaných skupín, bol nejaký menejcenný, menejhodnotný.

    Som rád, že aspoň boli nakoľko féroví aspoň v tejto rozprave kolegovia a sa priznali k tomu, že naozaj je to smerované predovšetkým proti rómskym komunitám. Ale ja sa pýtam: Rómsky človek je menejhodnotný, má nižšiu dôstojnosť? Nie, je rovnako človek ako ktokoľvek iný.

    V dôvodovej správe je tiež poznámka o osobách, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú pre sterilizáciu. A dovolím si povedať, že tá dobrovoľnosť naozaj tu môže byť veľmi sporná a veľmi otázna, pretože tie osoby budú asistovať pri tom informovaní. A viem si to predstaviť, že individuálne bude dochádzať k manipuláciám, ak je to smerované práve proti takejto skupine obyvateľov, ktorí majú nízku vzdelanostnú úroveň a s tým veľakrát aj nízku mieru poznania. Tak s takýmito ľuďmi sa veľmi ľahko manipuluje. A toto ja už považujem za to, že to rozhodnutie tých ľudí nebude v konečnom dôsledku dobrovoľné, ale na základe teda mylných informácií. A dôsledky možno až po rokoch sa dostavia, možno budú takí, ktorí to nepochopia do konca života.

    Dovolím si predsa len tuná spomenúť jednu vec, ktorá menej tuná odznela v rámci týchto diskusií a v rámci rozpravy. A to je práve sterilizácia mužov. V dôvodovej správe sa to naozaj spomína len tak okrajovo. A stále sme sa doposiaľ a naozaj aj v rámci tejto rozpravy a diskusie bavili o sterilizácii žien, no vy ženy, musím to takto povedať, ste naozaj oveľa tolerantnejšie voči nám mužom. Čo sa týka riešenia možno plodnosti alebo počtu detí, práve my muži sme tí, ktorí podstrkávame vás ženy, teraz manželky, aby ste túto sterilizáciu absolvovali. Ale my muži na svoju plodnosť sme veľmi citliví. Kolega možno nie je po tridsaťpäťke vyzerá fajn, veľmi mlado, ale má štyri deti. Opýtam sa ho, či by šiel na sterilizáciu. Tuná kolegu Janka sa opýtam, či by sa nechal sterilizovať. Má deti, má už tú rodinku akosi tak na poriadku. Možno Dodo Hlina alebo ktokoľvek tuná z nás, alebo Peter Pollák, hej, absolvovali by sme to? Sme veľmi, veľmi, veľmi na to citliví. My muži cez túto sterilizáciu strácame akoby vlastnú identitu. My muži potom akoby sme stratili tú skutočnú mužskosť, ale aj tú skutočnú mužnosť. Veľmi sme na to citliví. Nie je to napísané v tom zákone, je to kdesi ďalej v tej dôvodovej správe a je to spomenuté akoby len tak mimochodom, že je to zákrok, ktorý trvá nejakých desať-pätnásť minút a takmer nič nestojí. Ale nikto z nás by to nechcel absolvovať, lebo sú tie spätné dôsledky. Kolega spomenul, že je druhýkrát ženatý a teraz tie štyri deti má, možno bude tretíkrát ženatý, hej, a on keď teraz už toto absolvuje, teraz je otázne v tom treťom manželstve, či teda už prichádza o tú možnosť mať s tou treťou manželkou deti. To je, pán kolega, pre vás, lebo ste sa hlásili veľmi výrazne, k tomu ateizmu.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie ste ženatý, tak prepáčte, ale ja som to tak pochopil, že ste povedali, že ste druhýkrát ženatý. Ale tak v druhom vzťahu žijete, tak potom prepáčte. Už dnes tým niektorým moderným technikám a výrazom, vidíte, ja už som taký staromódny, tak už ani nerozumiem. Ale žijete v druhom vzťahu s inou ženou ako s manželkou. No tak by som to dal na správnu mieru, viete, lebo potom občas človek použije taký termín. Nechcem sa, samozrejme, nikoho dotknúť, aj mi to odpusťte, v rozprave. A voči dáme už sa vôbec nechcem nejako takto vyjadriť, aby som ju urazil. Nechcem si to dovoliť, ale môže sa mi stať, že mi ujde nejaká tá veta. Stalo sa to, no tak sa ospravedlňujem. Keď sa to stalo, tak sa ospravedlňujem.

    Spoločnosť zameraná proti plodnosti, proti zdraviu. No je to čudná spoločnosť. Ja jej naozaj prestávam rozumieť. A údajne mi priatelia, známi povedali, že písali o mne v novinách. Hovorím, nehovorte. A oni povedali: „No, hej, napísali o tebe, že si spiatočník a tridsať rokov pozadu.“ A ja som sa tak na to len usmial a som im povedal. „No iba o toľko ma posunuli dozadu? Tak to je super“ Ale ja sa nesmejem z tejto spoločnosti, ktorá žila pred 30 rokmi. A vôbec posmešne by som sa na ňu nedíval. Čo boli to menej múdri ľudia? Boli snáď hlúpi? Naši starí otcovia a staré mamy dokázali žiť, mali životnú filozofiu a múdrosť, ktorá nám a dnešnému človeku chýba. Kde boli vtedy psychológovia, kde sa ľudia mohli ísť radiť? Naša babka aj dedko by to spomínali. Ale vedeli žiť a to im nechýbalo. My všetko skutočne máme, obklopení sme hmotnými dobrami, až v prehnanej extrémnej miere, ale nevieme žiť. A v tom je veľmi vážny problém.

    Tak ako som to spomenul, ak to má byť teda útok proti chudobným ľuďom, tak ja by som sa v tom útoku snáď hádam aj zhodol, ale mohol by to byť teda útok proti chudobe. Zamerajme sa na to, ako eliminovať chudobu, ako túto chudobu odstrániť, ale nie ako oberať ľudí možno o to, čo v skutočnosti je veľkým a nesmiernym darom. Koľko mladých ľudí v dnešnej dobe čo by dalo za to, aby mohli mať deti, aby mohli mať byť plodní? Veľmi veľa. Koľkokrát sa to rieši medikamentózne a všelijakým spôsobom, ale veľakrát ani nie je možné túto plodnosť navrátiť.

    V dôvodovej správe sa spomína, že by to teda mali byť ženy so štyrmi deťmi alebo potom aby to boli ženy staršie ako 35 rokov s tým, že majú tri deti. U mužov tá hranica tak výrazne nie je spomenutá, ale je to v tej dôvodovej správe. Ak som dával pozor, tak viem, že sú tam spomenutí ako osoby. Tak my muži by sme si to tak potom to ešte raz pozreli, tak nie sme tam výrazne ako muži, ale ako osoby, hej.

    Podľa predkladanej novely je tuná prítomnosť iného zdravotníckeho pracovníka. Ako napríklad je tam uvedená ošetrujúca zdravotná sestra. Spomenul som to už, ale ešte raz to pripomeniem, záleží na osobnosti a charaktere tejto zdravotnej sestry, či je naozaj za život alebo proti tomuto životu, pro live alebo opačne.

    Informovaný súhlas. Odznelo to tu už aj v tej rozprave. Je to tam obšírne aj napísané, čo všetko aj ministerstvo zdravotníctva má urobiť pri tom informovanom súhlase, aby bol voľne dostupný v elektronických médiách aj v jazykoch národnostných menšín. Pri tomto naozaj som vnímal práve tú národnostnú menšinu ako rómsku populáciu. A neviem si to dostatočne predstaviť, keby tam boli aj štyri zdravotné sestry a jednoduchej rómskej žene vysvetľovali v podstate, o čo ide v danej veci, lebo mnohé tieto jednoduché ženy naozaj nedokážu tento aspekt pochopiť. Preto by som to považoval za nedostatočné. A skutočne sa to len zakrýva nejakou prikrývkou alebo niečím krásnym, čo v skutočnosti také nie je.

    Pri tom návrhu som sa zamyslel okrem iného nad tým, že sa stáva bezplatnou táto sterilizácia. Ja sa pýtam, prečo je to len pre tú úzku skupinu ľudí, hej. To sú tie štyri deti, tri po tridsaťpäťke, hej. Tu mi tak vyvstal taký otáznik.

    Okrem iného v dôvodovej správe je index vitality alebo fertility spomenutý na úrovni kdesi 1,4. V sobotu som bol na konferencii. A tam som mal možnosť vidieť také informácie demografické, tak mám to tak pred sebou. Na prvom mieste boli Íri, myslím, Severné Írsko, v plodnosti mali ten index fertility 2,1 alebo až viac, Francúzi boli druhí, kdesi na úrovni 2, a my sme na tomto grafe, pripúšťam, že môže byť to 1,4, 1,31 asi. Ale keby to bolo aj 1,4, tak my to tak bagatelizujeme a pristupujeme momentálne v tejto situácii ku sterilizácii žien ako k takému čomusi, čo len tak, mimochodom, si ktosi zmyslí. A je to veľmi čosi, čo je neprijateľné pre našu krajinu, pretože faktom je to, a to nie je napísané v tej dôvodovej správe, Slovensko vymiera. My v skutočnosti vymierame. My mnohí v tých 62 rokoch nepôjdeme do dôchodku. Obávam sa, že to nebude ani v 67 rokoch. Ja si myslím, že bude generácia, možno aj, tam som ja, stredná generácia, ktorá bude musieť zomrieť v tej práci a pracovať do smrti, jednoducho nebude mať kto na nás pracovať. Vyzerá to možno veľmi smiešne, ale toto nám tuná hrozí.

    Z hľadiska etického ide o sebazmrzačenie, naozaj, keby to bolo aj tak, ako je to predkladané tuná s takou ľahkosťou, že je to teda dobrovoľné, veľakrát ten dobrovoľný skutok. Tak sa zamyslíme vo svojich životoch, koľkokrát sa rozhodneme pre niečo. A potom zistíme, aké to bolo nesprávne. Ale sú situácie, ktoré sú nezvratne preč a sú nezmeniteľné, nedajú sa zmeniť. A toto, obávam sa, je jedna z vecí. Je to tak, že ak niektorí sa raz rozhodnú pre túto sterilizáciu, tak sú prípady, keď v podstate túto plodnosť nezvratne sa nedá vrátiť späť.

    Naozaj, tak ako to už aj odznelo tu v tej rozprave, tak chýbali mi naozaj tie dôsledky možné pri tých sterilizáciách, ktoré tuná sú. A okrem iného u žien, áno, tak je to tam napísané s takou pohodou, menštruácia, menštruačné cykly nie sú nabúrané, nie sú narušené. Ale menopauza prichádza v skutočnosti neskôr. A to sú problémy. V skutočnosti sterilizovanej žene zmení sa tá psychika a jej muž aj manžel veľakrát jej prestáva rozumieť. Ja si dovolím povedať, možnože to veľmi preženiem, že veľakrát to stroskotá aj vo vzťahu, v manželstve, rozpadne sa manželstvo. Ten muž povie, ty si nejaká iná, ja som si ťa bral inú. No, áno, zmení sa to. Aj toto je jeden z faktov, prečo nemôže byť sterilizácia hradená z verejného zdravotníctva.

    Viete, keď tak tí, ktorí ste si prečítali tú správu, dali ste si tú námahu, ktorá je v návrhu zákona priložená, tak prepáčte mi možno za výraz, akoby išlo o nejaké len iba utretie nosa. Ale to nie je iba utretie nosa, sterilizácia je, že stratíš plodnosť. Ľudia v týchto situáciách nemajú skutočný záujem, aby možno regulovali tú plodnosť.

    Je tuná možnosť Billingsovej metódy. Svetová zdravotnícka organizácia WHO hovorí o jej úspešnosti, že je 98,2-percentná. Je pomerne vysoká, ale, samozrejme, čosi obnáša. Pán kolega je ekonóm, ja ekonóm nie som, ale tvrdím, že všetko má svoju cenu, všetko niečo stojí, zadarmo nie je nič. A rovnako aj tuná táto Billingsova metóda zdanlivo ťa nestojí nič finančne, ale stojí ťa tvoju zdržanlivosť periodickú, ak to dokážeš. Tí muži, ktorí dokázali pochopiť tú plodnosť ženy, v tých periódach mesačných, ktoré sú, stávali sa naozaj aj skutočnými mužmi, pretože si vieme aj povedať, že viem sa aj zdržať takéhoto sexuálneho aktu, pretože tú manželku aj skutočne milujem. Ľudia chcú sex zdanlivo stále, ale zdá sa mi, že dnešná doba je taká, keď sme už veľakrát z toho naozaj unavení a hovoríme veľakrát síce aj so smiechom alebo s úsmevom o nejakých manželských povinnostiach. Sterilizácia v skutočnosti odmieta svoju ženskosť a takisto svoju mužskosť, ale aj mužnosť.

    Cena od 300 do 500 eur, už sme to tu toľkokrát pertraktovali. Naozaj sú tam rozporuplné veci. V jednej správe na jednej strane hovoríme, že je to zadarmo. Na druhej strane je tam zjavne napísaná cena tohto zákroku. Myslím si, že žiadny lekár, možno raz, dvakrát, desaťkrát by to zrobil, by nenechal si zaplatiť za to, ale neustále to nebude robiť nikto zadarmo, teda je tam tá cena jasná.

    Sterilizácia sa často zamieňa s kastráciou, ako kolegyňa to tu povedala. No, neviem, možnože áno, ja s tým nemám problém, že by som si to zamieňal, ale sterilizácia takisto zmrzačuje človeka, ale zmrzačuje predovšetkým jeho ľudskú dôstojnosť, jeho vlastné ja. Ten, kto sa zbavuje lásky, zbavuje sa aj seba samého. Láska a sex, to nie je to isté. K manželskej láske patrí aj ľudská sexualita. Ja to poviem tak trošku inak, ako možno ste tak naučení to počuť a rozprávať. Ale ja to nazvem tak trošku možno obrazne. Je to manželské objatie. Manželské objatie nie to, ktoré by ťa oberalo o tú lásku skutočnú, ale to, ktoré napĺňa ťa, napĺňa ťa skutočnou láskou.

  • Hlas v sále.

  • Kolegynka, keby ste boli taká dobrá a ma nevyrušovali, ja viem, že nehovorím o registrovaných partnerstvách, to ešte téma bude, ja hovorím o sterilizácii a naozaj to súvisí aj s tou nasledujúcou témou homosexuality. Aj toto s tým veľmi úzko súvisí, to sa nedá rozdeliť. Vám sa to podarilo rozdeliť do dvoch návrhov, ale jednoducho jedna téma s druhou veľmi úzko súvisia. Štát všetko nemôže vzťahovať na seba, lebo stáva sa len takou byrokratickou mašinériou. Myslím, že kolegovia by mohli aj s týmto výrokom súhlasiť. Výchova je stále tou, ktorá zaostáva stále v našej spoločnosti. Slepý nemôže viesť slepého, ak áno, tak potom ťa buchne po hlave tá škridla, ktorú pán Sulík tu spomenul o tom brepte. Aj mne sa to stane, že poviem niečo naopak, ale tá škridla z toho chodníka, naozaj sa potom môže stať, ťa buchne po tej hlave, pretože ten svet je potom obrátený naozaj naruby. Len ak kráčaš vo svetle, potom môžeš ľuďom ukázať svetlo pravdy. To je záver už kolegynka. Ja som musel strpieť tie vaše veci, ktoré ste tuná rozprávali, neskákal som vám do reči, tak nezneužívajte zase potom túto situáciu, že tu vedľa ste. Najväčším víťazstvom, a to veľmi často spomínam študentom, keď sa s nimi stretnem, je to, ktoré dosiahneš nad sebou samým. Rovnako je to aj pri sexuálnom správaní. A zo srdca to želám aj celej tejto krajine. Ďakujem všetkým tým, ktorí pozorne počúvali, ale, kolegynka, naozaj je neslušné potom takto skákať tuná do reči. Mohli ste sa zdržať tých komentárov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Kuffu sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa a sú prihlásení do faktických pán Poliačik, Matovič a Nicholsonová.

    Nech sa páči, pán Martin Poliačik.

  • Štefan, hovoril si na začiatku, že plodnosť nie je choroba. No len zdravotná starostlivosť, ona nemá iba potláčať choroby. Definícia zdravia podľa tvojej obľúbenej organizácie WHO hovorí, že zdravie je stavom úplného telesného, duševného a sociálneho blaha, ktorého aktuálny stav je charakterizovaný 1. neprítomnosťou choroby alebo poruchy, to je to, čo si povedal ty, 2. tým, že fyziologické miery nesignalizujú riziko pre zdravie, to znamená, že sa nám niečo škodlivé nedeje. A potom je tam 3. dôležitý bod a to je, že dotyčný jedinec žije zdravým životným štýlom. A ja si myslím, že matka, ktorá má 7 alebo 8 detí a už nechce mať ďalšie a vďaka svojim sociálno-ekonomickým podmienkam jednoducho nemôže sa vymaniť z toho kruhu rodenia ďalších a ďalších detí a má manžela, ktorý nie je zďaleka taký znalec Billingsovej metódy ako ty, tak jednoducho ona nežije zdravým životným štýlom, ona ho neprinúti robiť si krížiky v kalendári, aby on vedel, že tá jeho manželka kedy má plodné a kedy nemá plodné dni. On jednoducho príde, a ja súhlasím s tým, že zdržanlivosť je namieste, ale on ju nemá. A jej postavenie v tej domácnosti je jednoducho také, že ho k tej zdržanlivosti neprivedie. A v prípade, že sa zhodneme na tom, že nežije zdravým životným štýlom a tým pádom je narúšané jej zdravie, tak potom je úplne legitímne rozprávať sa o lekárskom zákroku, ktorý by jej mohol pomôcť tým zdravým alebo zdravším životným štýlom žiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Števo, predtým, ako si išiel vystupovať, keď som sa ťa pýtal, síce to bolo ešte pred 12.00 hodinou, že na koľko máš vystúpenie, tak som mal taký pocit, že to máš na tých 7 – 8 minút, nakoniec to bolo tri razy viac, ale aspoň do budúcna viem, akú máš približne mierku. Ale dobre si povedal, iba to som chcel povedať.

  • Nech sa páči, pani Lucia Nicholsonová.

  • Áno, ja sa pripájam k tomu, čo hovoril pre chvíľou pán Matovič. Dobre ste to povedali. Ja som sa napríklad dozvedela niečo o zdržanlivosti v rámci periodického cyklu. Ja vás hrozne chcem pekne poprosiť, že by ste išli so mnou, vytipujeme si tri-štyri osady, tam a že by ste im tam dali nejakú prednášku o zdržanlivosti v rámci periodického cyklu a že by sme sa potom pozerali na to, ako to funguje. Ale to myslím úplne úprimne, že by sme si spoločne urobili výjazd, ja vám pripravím všetko v komunitnom centre, prídu tam ľudia, vy im to odprednášate a potom sa spoločne budeme vracať na to miesto a budeme sa pozerať na to, ako to tam funguje. Ja sa na to veľmi teším, pre mňa to bude nový zážitok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie, no ťažké, hej, bolo to odhadnúť. Ja som to mal napísané rukopisom len na jednom liste. A dal som si na tom záležať, aby som to mal na jednom liste. No možno som povedal naozaj toho viac.

    K pani Nicholsonovej. Toľko by som chcel povedať, táto metóda je naozaj jednoduchá. A keď manželia Billingsovci prišli do Číny, tak Číňania ich tam vítali a povedali, že ich ženy nemajú hlien. A keď odtiaľ odchádzali, tak im ďakovali za to, čo ich naučili. Je to hlienová metóda. Možno kolega to spomenul tuná, že to je nejaké krížikovanie si v kalendári, môžu to byť aj len bodky, ale každá žena, a tomu možno, kolegynka, aj vy budete rozumieť, a vy to aj sama prežívate a cítite, prežíva a cíti, kedy zhruba tá ovulácia je a kedy plodnou ste a kedy plodnou nie ste. My muži, vidíte, máme také veľké svaly, my sme plodní stále, hej, furt, v kuse, dovtedy, kým by sme naozaj vás teraz neposlúchli tuná a nešli na taký 10- až 15-minútový zákrok. Ale si predstavte, takýmto zákrokom 10- až 15-minútovým muž nie je v tej chvíli obraný o túto plodnosť. Tie semenovody keď sa prerušia, môže to trvať ešte rok, keď naozaj tá plodnosť sa prejavuje. A to je to sklamanie. A veľmi úzko súvisí jedna téma s druhou témou, to sú sterilizácie, antikoncepcie, potraty, homosexualita. Nie náhodou tieto dve témy sú jedna vedľa druhej. Ale veľmi rád môžeme to naučiť. Myslím si, že keď Billingsovci boli úspešní v Číne, kde boli jednoduchí ľudia, ktorí ledva tiež možno vedeli čítať, písať a ťažko chápali mnohé veci, žena vie si to vypozorovať a zistiť na základe hlienu, podľa toho, aký ho má, či je plodnou alebo nie je plodnou, je to veľmi jednoduchá metóda, oveľa jednoduchšia ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina. Týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, pioniersky dneska aj s technikou, dúfam, že sa mi to podarí, lebo mám záujem vám zaprezentovať jeden graf o tom, čo sa nám „podarilo“. Budem hovoriť a medzitým to skúsim zapojiť. Už Komenský hovoril o zapájaní všetkých zmyslov. Pán Sulík pracuje tiež s tým systémom tak, že zapája všetky zmysly, tak sa opakujem po ňom. Ale nebudem to mať také efektné. Ale skúsim to urobiť. Ešte tu mám internet.

    Dobre, takže kým to budem potrebovať, tak dovoľte na úvod mi povedať, že...

  • Choď to povedať po anglicky, neviem, s tou mojou slabou angličtinou, poviem to po slovensky.

  • ... preteky pokračujú a naozaj to už začína byť tvrdý zápas „kto z koho“. Na jednej strane sú autori rómskej reformy, teda autori niečoho, o čom sme doteraz nevedeli ani nepočuli. A iba teraz sme sa to dozvedeli a už to vieme. A na druhej strane sú tu také ad hoc pokusy vzopätia ducha a takého by som povedal aj hrdinstva postaviť sa pred chajdu niekde v osade. Výsledok týchto pretekov ak nie je, tak určite bude otrávená spoločnosť a na konci bude chýbať výsledok, čo je tiež dôležité, respektíve ten výsledok bude rozpačitý. Takže naozaj je to vecou chuti a schopnosti a pochopenia toho, že buď teda mi naozaj záleží na výsledku, alebo ide o niečo úplne iné. Takže ak niekomu naozaj záleží na výsledku, tak potom by som doporučoval meniť taktiku a systém, ako ten výsledok dosiahnuť. Chcel som o tom viac povedať, ale hryznem si do jazyka. Poviem to možno niekedy inokedy. Netreba si v tejto konkrétnej veci zakrývať oči, e čas povedať, že niekde sa stala chyba. Nechcem citovať znova z filmu Pelíšky vetu, že soudruzi někde udělali chybu. Ale urobila sa chyba.

    A teraz príde ten graf, ktorý nám to potvrdí. Ja sa ospravedlňujem, ja som si to už technicky skúšal, nie je to teda bohviečo, čo sa týka viditeľnosti, ale to dokazuje to, že si nevymýšľam. No dobre, skúsim to pustiť. Neviem tu teraz s tým rolovať. A dá sa s tým už rolovať.

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Proste toto je tabuľka z overených zdrojov. To nie je nejaké JPP. Dokonca sú tam nejaké tajné vládne agentúry ako jedny z prispievateľov alebo takéto výstupy. Nám hovorí, jednoducho povedané, koľko v jednotlivých krajinách sa narodí detí na 1 000 ľudí, to znamená, aká je natalita v tej-ktorej krajine za minulý rok. Nuž a dozvieme sa tak, že najväčšia natalita je v krajine Niger, tu je druhá Uganda a tretia krajina Mali, respektíve Lomnička.

    Teraz si dovolím povedať niečo o Lomničke. Neexistujú štatistiky, teda určite nie oficiálne, ktoré by hovorili, koľko rómskych detí sa narodí v danej dedine. Čiže sa tu len robí štatistika, koľko detí sa narodí. Lomnička je čisto rómska obec, to znamená, tam, myslím, sú traja alebo štyria príslušníci teda majoritného obyvateľstva, v tomto prípade nemajoritného, ostatní sú čisto rómski obyvatelia. A tam sa za minulý rok narodilo, myslím, cirka dvesto detí pri tom počte obyvateľov. To znamená, že keby sme Lomničku posudzovali, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ako štát, tak je tam tretia najvyššia pôrodnosť na svete, to znamená, tesne po krajinách, ako je Niger, Uganda spolu s Mali. A za nimi je Zambia, Burkina Faso, moja obľúbená, Etiópia. A dokonca prvých 40 krajín sú africké krajiny. Až tam niekde úplne na konci, teda po tej štyridsiatke, sa začínajú objavovať krajiny, myslím, Blízkeho východu, Palestína, proste tento typ krajín. Samozrejme, Európa začína od 200 vyššie. Toto je stav, kde sme sa sociálnou politikou soudruhů, ale aj nesoudruhů dopracovali. Je to stav, pred ktorým sa už nedajú zakrývať oči. Toto je, inač, Lomnička.

    Ale mám aj také tušenie, že keby sme možno zobrali Rakúsy, tak tam to vyjde ešte horšie. Hej, ale tam sa to nedá presne povedať, lebo Rakúsy nie sú čisto rómska obec, ale na počet narodených detí za minulý rok v Rakúsoch keby sme to spravili, tak mám miernu obavu, že by sme predbehli aj Niger. To znamená, že toto sa deje v strednej Európe v 21. storočí, a to aj našou zásluhou, mojou minimálne. Ale už si ju pripúšťam. Určitý podiel viny si začnem pripúšťať aj ja, pokiaľ sa mi nepodarí alebo pokiaľ sa nám nepodarí s tým niečo urobiť.

    Musíme uznať, že niekde sa stala chyba. A neviem, či veríte teda, že tento graf, ja ho vypnem, lebo to ruší, keď to tam bliká, aspoň čiastočne vás donúti sa zamyslieť nad tým alebo to akceptovať a vôbec nad tým aspoň trochu rozmýšľať. Keby niekto mal záujem, tak kľudne prepošlem link, kde si to môže v kľude a vo veľkej viditeľnosti, teda vo veľkom rozlíšení pozrieť. Takže niekde sme spravili chybu. Ešte to dopoviem. Keby Slovensku nepomáhali s natalitou rómski spoluobčania, tak nie sme v tom grafe na 187. mieste s tou natalitou, ale možno na 220., 230. mieste. Takže to znova hovorí o tom, že niekde sa stala chyba.

    A to čo sa tu prezentovalo ako super opatrenie, tak zlyhalo totálne, úplne a absolútne. Opatrenia typu kočíkovného, typu pôrodného absolútne nezabrali, respektíve zabrali, ale tak, že sa časom za to budeme hanbiť. Ja nehovorím, že pani Tomanová keď mala ten fight aj ten spor s pánom Brockom, že to nemysleli dobre. Oni to, verím, mysleli dobre aj chceli dobre urobiť. Nuž ale dopadlo to tak, ako to bolo na tom grafe. To smutné prvenstvo by nás malo zobudiť, a tak až iný výraz ma napadol, ale nepoviem ho, aby sme sa strhávali zo sna, že čosi sa teda nepodarilo tak, ako to aj pán Beblavý hovoril, ale teda hovoril to Černomyrdin, že chceli sme to najlepšie a verím, že chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to tak ako vždy. V tomto prípade to dopadlo naozaj veľmi zle a, samozrejme, to je jednoduchá úloha skonštatovať, skritizovať, obrblať to. To vedia urobiť všetci, to viem urobiť aj ja, čiastočne.

    Ale ja sa pokúsim teda aj naformulovať možno nejaké východiská alebo niečo, čo s tým prípadne treba robiť, ako sa časom možno prestať hanbiť za to, čo sme spôsobili.

    Skôr, ako sa k tomu dostanem, hovorme ešte o určitej relativite. A to súvisí aj s predkladaným návrhom. Tá relativita je v tom, že keď kočíkovné s pôrodným je dneska niekde na úrovni 870 eur, čo pri majoritnej spoločnosti predstavuje zaujímavú sumu, pri minoritnej spoločnosti, teda pri rómskej populácii je prudko vysoká suma, nepoviem iný výraz, ale je prudko vysoká alebo respektíve v ich pomeroch je rádovo vyššia, ako je chápaná v majoritnej spoločnosti. A, znova, naopak, suma, ktorá teraz je nejaká za sterilizácie niekde na úrovni 300 až 500 eur, je pre majoritnú časť teda nie malá, ale tak už keď to treba, tak tých tristo eur sa dá niekde nájsť, zatiaľ čo v tej minoritnej spoločnosti sa tých 300 eur nájsť nedá, i keby sa to chcelo nájsť. Čiže to je znova na dovysvetlenie. Takže pri tom, k čomu sme sa my zaviazali, a naozaj je to pravdou, čo ste vy spomínali, že spravíme dostupnosť určitých zákrokov, tak v tejto relativite, keď si to pozrieme, tak vidno, že sme vlastne niektoré tie zákroky spravili nedostupné alebo sú respektíve absolútne nedostupné. Takže naozaj dostupnosť zákroku sterilizácie pre rómsku populáciu je na úrovni science-fiction, teda je nedostupná. Čiže v tomto sme si ten náš záväzok, ktorý sme prijali, nesplnili.

    Teda čo prípadne s tým robiť? Predložený návrh samotný, budem zmierlivý, budem si dávať pozor, lebo už som si nazbieral tých mojich členov fanklubu moc veľa, takže budem zmierlivý, nebudem hovoriť, že je zlý, i keď by som to mal chuť povedať, a poviem iba to, má veľa nedostatkov. Existuje riziko, že sa bude zneužívať. A na Slovensku existuje riziko, že sa bude zneužívať veľmi, hej. Znova, vychádzame z toho, čoho všetkého sme tu my schopní alebo ako sa nám nedarí to, čo chceme realizovať.

    Sme definovali, že ten zákrok bude zadarmo pre tých, čo majú štyri deti a nad 35 rokov tri deti. Čiže toto sú parametre nejaké základné, to znamená, kde sa to začína. Ale to nedefinujeme, kde sa to končí. Takže ono teoreticky môže nastať tá situácia, že naozaj niekto bude mať záujem tie výkony si nadháňať, aby mal čo fakturovať zdravotným poisťovniam. Tak v zmysle toho, že budem teda si to nadháňať, tak spravím to nejako motivačne. Takže ono teoreticky sa môže stať, že sa nám budú chodiť sterilizovať 60-ročné ženy, ktorých sa to už, ako to vieme, moc netýka, ale tento zákon v zásade toto umožňuje, hej. To je chyba, ktorá, by som povedal, je veľká. Možno každý by povedal, že to je absurdita. No je to absurdita, ale my žijeme v krajine, kde sú absurdity úplne na bežnom poriadku. Takže, viete, tu 25 hektárov za 15 000 eur, to je nič, nula bodov. Je to síce absurdita, to uznávam, ale v našej krajine je všetko možné. A eldorádo nie je v Peru, ale na Slovensku. Takže to tu kľudne môže nastať. Čiže k tomuto sa možno by sme aj vedeli dopracovať, čo by nám bolo potom asi aj ľúto, lebo by to paradoxne spôsobilo to, že by sa zaťažil ten zdravotnícky systém takým spôsobom, že by sme zrazu zistili, kto všetko by prípadne tú sterilizáciu podstupoval. Ale nehovorím, že úplne to tak skončí, ale na to riziko upozorňujem. A potom by sme sa na konci dozvedeli to, čo je starou pravdou a platí, že to, čo je zadarmo, je najdrahšie, hej. A na to naozaj by som teda upozornil, že veci ktoré sú zadarmo, v zásade nemajú cenu. A špeciálne v niektorých komunitách sú veci, ktoré sú zadarmo vnímané ako bezcenné na druhú.

    Keby sme teda chceli robiť trošku nejaký výsledok, tak potom poďme spolu rozmýšľať, týka sa to hlavne vás, nad tým, ako to urobiť dostupným. To znamená, ako tento zákrok urobiť dostupným. Nebudeme tu teraz rozoberať tú rovinu, ktorú sme tu rozoberali doobeda. Ja nechcem sa do toho púšťať. To je náročná téma. Ale keď by sme vychádzali z tej premisy, v ktorej sme sa zaviazali, to znamená, urobíme to dostupným, tak potom rozmýšľajme tým smerom, že urobme niektorý zákrok dostupným. To znamená, povedzme, že bude stáť pre niekoho ten zákrok osemdesiat, deväťdesiat eur a bude na splátky a bude sa to posudzovať podľa toho, že ja neviem, že ten niekto je poberateľom hmotných dávok alebo je v nejakom stave sociálnej núdze, tak vtedy ten zákrok je možné absolvovať za takúto, pardon za výraz, akciovú cenu, hej, alebo prípadne s odloženou splátkou. Čiže keby sme chceli byť to, čo by sme mali byť, teda tí, čo hľadajú riešenia a umenie možného z tej situácie, nieže sa tu budeme navzájom vybíjať v tom, kto je väčší, tak toto by mohlo byť jedným zo smerov, akým sa vybrať, ja nehovorím, že presne tak to má skončiť, ale jeden zo smerov, aký by sa dal vybrať. To znamená, vieme, že to je jedna z možných alternatív pre určitú skupinu. Ako-tak ju treba urobiť dostupnou, dostupnou stanovením nejakej sumy, aby si to mohli dovoliť tí, čo sa pre to slobodne rozhodnú. Nebude tam nejaký, by som povedal, podružný vplyv a tak ďalej a tak ďalej. Teraz na záver už budem končiť. Toto trebárs keby sa nám alebo vám podarilo, mne je to úplne jedno, komu sa to podarí, hej. Ale na konci nech je výsledok, hej. Keby sa to podarilo, to je jedno z opatrení, ako sa vysporiadať s tým obludným prvenstvom, ktoré som vám tu demonštroval na tom grafe.

    Tam sú, samozrejme, ďalšie veci, ktoré musíme riešiť, a ďalšie opatrenia, ktoré musíme riešiť, kočíkovné, pôrodné. A ja napríklad už vyjadrujem miernu obavu z tých prezentácií, hej, lebo tuná kolega, ktorý sa pokúsil o štátnický prejav, popri druhom svojom kolegovi nadáva do orgánov, ktoré spôsobujú trebárs aj takéto prvenstvá. Tak hovoril, že to je to isté, ako keď niekto povie, že by mal ísť na opustený ostrov, ako keď niekto povie, že sociálna politika štátu by mala končiť pri dvoch-troch deťoch. Toto je to, čoho sa bojím, že k tomuto prídeme. To znamená, každý iný názor bude názor blba a iba niekoho názor alebo niečí názor alebo z nejakého autorského kolektívu názor bude ten najsprávnejší zo správnych. Čiže, upozorňujem na to, takto to proste nefunguje. Ja viem, že si možno niekto myslí, že to takto funguje. Ale takto to proste nefunguje. Pokiaľ sa chcete popasovať s ťažkou témou, tak sa tešte každému, kto chce tomu trošku pomôcť, aby sa to podarilo vyriešiť, lebo koniec koncov je to našou úlohou a kvôli tomu tu sme.

    Čiže to môže byť ani nieže sekundárne, ale úplne vzadu jedno z opatrení, ako urobiť dostupnú sterilizáciu trebárs aj pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Tam sú iné opatrenia, ktoré sú tu. Ale teraz, viete, keď človek povie A, tak chce povedať aj B. A nepochopte ma v zlom. Už toľko sme sa napočúvali vzletných myšlienok. Aj teraz som videl prezentáciu, tu bude svet zo dňa na deň lepší a krajší. A kto to zaplatí? Európska únia. Nuž Európska únia, pán Sulík vie sám veľmi dobre, má ďaleko iné problémy, ako urobiť náš svet lepším a krajším, obzvlášť keď sme si to my sami pokašľali. Čiže tam by som sa nejako neúfal, ale čakal na to, z čoho a ako využiť akýkoľvek potenciál, ktorý vnútri existuje, aby sme znova si tu nevybudovali nejaký vzdušný zámok, do ktorého ani ten pomyselný rebrík nevieme vložiť, lebo však nie je ho kam ani nedá sa z čoho postaviť. Čiže to B, ktoré chcem povedať, bude v tom, že pokiaľ sa neuchopí ten problém tak, ako sa má uchopiť, tak tu len nekonštatujme, čo tiká alebo netiká či búcha alebo nebúcha.

    My týmto smutným prvenstvom európskym, ale pomaly sa blížime k svetovému prvenstvu, sme spôsobili to, keď to trošku, naozaj iba trošku zhyperbolizujem, tak môžeme začať uvažovať nad takým niečím, ako je Medzinárodný trestný tribunál a trestný čin genocídy, lebo, zacitujem pre istotu, aby som znova nebol zle pochopený, ja niečo poviem, potom to niekde prekrútia, povedia, že ja neviem, čo som kde povedal, lebo genocídou je aj to, keď niekto spôsobí nejakej náboženskej, etnickej alebo rasovej skupine ťažké telesné alebo duševné ublíženie. Nuž, vážení, ja viem, že to znie hrozne, ale pokiaľ k niektorým veciam sa nepostavíme, tak ako sa k nim postaviť máme, teda čelom a poriadne, tak nie ja, ale, je to dosť možné, niekto to takto posudzovať bude. To, čo sa „podarilo“, na čo aj graf poukáže, keď tam doplníme to, čo tam doplniť máme, tak je dosť možné, sa dá takto aj posudzovať, čo v tých niektorých osadách nastalo týmto zvráteným a na neschopnosti postaveným sociálnym systémom, ktorý v tomto štáte funguje.

    Takže riešením z toho je to, že nebudem ofenzívny k nikomu, nebudem sa do nikoho navážať, budem sa snažiť len apelovať na to, že sú tam možno mierne chyby, o ktorých nehovorím, že sa nedajú doladiť, a hovoriť o nejakých riešeniach. Netreba robiť kategóriu, netreba odsudzovať niekoho. A keď niekto bude pracovať tým systémom, tak treba byť veľký. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca majú faktické poznámky pán poslanec Kuffa, Poliačik a Uhliarik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Myslím, pán kolega Dodo Hlina, netreba vymýšľať žiadne akcie pri sterilizáciách, naozaj boli by vyhodené peniaze, ak by sme sterilizovali 60-ročnú ženu. Tá už obyčajne plus-mínus, použijem ten výraz, päť až desať rokov to nepotrebuje, je po menopauze. Takže tam naozaj sa nebudeme zaoberať touto vecou. Ale naozaj treba, aby to nešlo do takej zvrhlosti, aby to neboli akcie, hej. Je akcia na sterilizácie, no tak prídem tam, lebo dneska je to za osemdesiat a možno že zajtra to bude za deväťdesiat eur. Myslím si, že to by bolo trošku od veci a teda riadne uletené. My už tuná asi takto to spájame, že ženy pôjdu asi do hypermarketu na nejaký nákup a odbehnú si na tú sterilizáciu a dajú im ešte aj akciu v pohodičke k tomu. Pán Sulík sa síce usmieva, ale to nie je vytrhnutý zub alebo to, že si odskočím zaplombovať nejaký zub. No tak medzitým, áno, darmo krútite hlavou kolegynka, ale sú hypermarkety, kde sú gynekológovia a urobia vám potrat, pôjdete na nákup a zrealizujete a absolvujete aj takéto veci. Tak dúfam, Dodo, že si to nemyslel tak vážne, takéto rôzne aktivity žeby sme neponúkali, naozaj aby tá sociálna politika sa nezvrhla na úroveň dvoch troch detí, pričom začneme teraz počítať, koľko detí teda máme alebo nemáme. Myslím si, teda aspoň dúfam, že až tak ďaleko táto spoločnosť nedôjde.

    A európske prvenstvo, pán kolega. Naozaj my ho máme, my máme európske prvenstvo v nízkej pôrodnosti. Neznižujme to len na tú úroveň tej rómskej problematiky. A tak dehonestujúco rozprávame. Keby tí Rómovia tak nás počuli, ako dehonestujúco dneska rozprávame v tejto sále, hanbili by sme sa za to.

  • Alojz, tri veci k tvojmu vystúpeniu.

    Prvá vec. Vysoká natalita je tu, to je pravda, ale ona je jednou z charakteristických čŕt komunít s koncentrovanou chudobou všade na svete. A v postate to, že ju my v osadách, v sociálne vylúčených spoločenstvách máme, tak je iba jedným zo signálov, že koncentrovaná chudoba, ako ju poznáme v treťom svete, je aktuálnou témou aj na Slovensku. Ale v podstate tam bola vždy tá vysoká pôrodnosť a bude tam ona dovtedy, kým sa životná úroveň tých ľudí a vzdelanostná úroveň tých ľudí nedvihne, preto celý zbytok programu, či už rómskej reformy alebo SaS alebo kohokoľvek iného ochotného prichádzať s riešeniami, by mal byť hlavne o tom dvíhaní vzdelanostnej a životnej úrovne.

    Druhá vec. Ja si myslím, že prezentácia rôznych prístupov je dôležitá. Nemalo by to skĺzať do populizmu. Bohužiaľ, sa to deje. Ale aj tak myslím si, že verejný diskurz je potrebný k otázke riešenia koncentrovanej chudoby. Myslím si, že je dobré, že tu existuje nejaká kvázi rómska reforma, aj keď nemusím súhlasiť s mnohými jej krokmi, aspoň s tými, o ktorých sme sa doteraz dozvedeli. Ale je dobré, že sa prezentujú nejaké riešenia, že iné strany alebo iné subjekty ponúknu tie svoje. Je dobré, že tretí sektor sa môže konečne vyjadrovať ku konkrétnym riešeniam a nielen ku vágnym frázam. Takže ten verejný diskurz je potrebný, dobré riešenia vzniknú iba z čo najširšieho poľa, na ktorom ich môžeme vyberať.

    A čo sa týka tých akcií na sterilizácie. Vieš čo, ja nie som si vedomý toho, že napríklad ľudia by chodili len tak na operácie slepého čreva na to, aby doktor za to zinkasoval...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivan Uhliarik.

  • Ďakujem pekne. Lojzo, ak dovolíš, trošku budem s tebou polemizovať ohľadom toho porovnania afrických krajín a ich vysokej natality, pretože vieme, že to je práve aj preto, že v týchto afrických krajinách je extrémne zvýšená mortalita vlastne malých detí, čo u nás nie je. Čiže tá príčina tej natality je aj v niečom inom.

    Ale poďme k iným veciam a hlavne k tej vecnej podstate. Tá vecná podstata, o ktorej tu dneska celý deň rozprávame, nie je o tom výbere, či to má byť sterilizácia alebo niečo iné, ale o plne hradenom výkone. Tu sa dáva skutočne plne hradený výkon zdravotnou poisťovňou do jednej úrovne, povedzme, s onkologickou liečbou, s operáciami, prípadne s inými liečbami. A ide o to, že táto liečba je plne hradená nielen pre chudobných, ale skutočne pre všetkých. Touto istou optikou by sme kľudne mohli sa možno na budúcu schôdzu stretnúť s návrhom takým, že bude to návrh na plné hradenie viagry, pretože vieme, že na Slovensku podporujeme plodnosť a podporujeme to, aby sa liečila plodnosť, pretože in vitro fertilizácia je hradená prostredníctvom zdravotného poistenia. To znamená, naschvál som to takto prikrútil, aby to bolo tak absurdné, ako absurdná je sterilizácia a jej hradenie z verejného zdravotného poistenia. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, ja zas neviem koho kolega Martin Poliačik počúval, ale možno asi reagoval nie na mňa, zase to neviem spojiť.

    Ale k jednej veci predsa len, k tým stereotypom sa v reakcii vyjadrím, lebo je stereotyp, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, sa stáva absolútne dokonca už odpoveďou. Čiže na to sa už netreba pýtať, už všetci vieme odpoveď. Je to tým, že je to chudoba. Ale zo zásady som kritickejší k akýmkoľvek absolútnym pravdám, hej, pokiaľ nemajú viac ako 1 000 rokov. A táto pravda určite toľko nemá. Tak rozmýšľam, kde sa naberá tá istota, hej, lebo keby sme mali viacej času ako dve minúty, tak by sme to rozobrali a zistili, že v tom Sudáne tá chudoba vyzerá ešte, chvalabohu, ináč ako v Lomničke. To hádam nechceme porovnať alebo zrovnať. Tam naozaj teda ja som nebol. Ale z tých fotografií alebo televízie, čo sa dá vidieť, to viem. Čiže nesedí to absolútne. Môžeme o tom rozmýšľať, môžeme to analyzovať, ale nehovorme to ako argument úplne guľometný, že je to tak a hotovo a jediným riešením je iba to bla bla bla. Ale toto ma mrzí, hej, v tomto hľadaní riešení, že si to zjednodušujeme.

    A k tomu, čo si začal hovoriť a nedopovedal o tej akcii. Naozaj vidíte, možno je naozaj lepšie v tomto parlamente nepovedať nič, lebo vy poviete niečo a už pozajtra sa dozviem, že som hovoril, že sterilizácie majú byť v Hypernove a za akciu, lebo ja som hovoril o tom, aby sa urobili dostupné, hej, lebo 300 eur pre určité sociálne skupiny je suma nedostupná. A urobme to dostupným. To bolo zmyslom, nie akcia v Hypernove. Ďakujem.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, som rád, že tu konečne zaznela veta: „Mnohodetnosť je prejavom chudoby." Myslím si, že od tejto vety sme mali začať, keď sme sa chceli o tejto téme baviť. A možno ak by si ju predkladateľka desať razy večer zopakovala, tak nakoniec by tento návrh zákona stiahla. Viem, že niektorí ľudia povedia, že toto je stereotyp pomaly, vlastne výsledok mnohých vedeckých bádaní za desiatky rokov, ktoré dokázali práve to, že mnohodetnosť je prejav chudoby alebo dôsledkom chudoby. Tak sú schopní vyhlásiť to za stereotyp. Ale tak vždy sa nájdu takí ľudia, ktorí spochybňujú aj akúkoľvek vedeckú pravdu.

    Každopádne ešte možno k tej Lomničke by som sa chcel vyjadriť. Bol som v tej Lomničke a potom po nejakom tour de roma aj bez kamier, aj bez nejakého sprievodu. A zobral som tam moje dve malé deti aj s manželkou. A išli sme na, doslova poviem, cigánsku omšu. Chcel som im sprostredkovať tento zážitok. A keď sme sedeli v kostole ako jediní „bieli" a plný kostol možno 150 detí a pár dospelých, jednoducho chcel som im sprostredkovať tento taký trošičku možno aj kultúrny šok. Je to každopádne zároveň vcelku zaujímavá dedina. Je to jediná rómska dedina na Slovensku, v ktorej je tuším iba 10 Nerómov žijúcich a teda 2 400 Rómov, zároveň, podotýkam jedným dychom, 0 rozvodov a 0 detí v detských domovoch. A ja by som chcel poprosiť každého kritika aj tej pôrodnosti v tejto osade, nech mi nájde jedno jediné sídlisko, jednu jedinú dedinu na Slovensku, ktorá pri takomto počte ľudí má 0 rozvodov a 0 detí v detských domovoch. Čiže tá Lomnička, áno, materiálne je v 15. storočí, ale duchovne je tam asi tiež. A ja si myslím, že nemali by sme teraz hľadať cestu k tomu, aby sme ju silou-mocou posunuli duchovne do 21. storočia, mali tam každú druhú domácnosť rozvedenú a možno kopec detí v detských domovoch.

    Riešenie situácie týchto detí aj konkrétne, keď sme to tak personifikovali na tú Lomničku, nie je v tom, že zakážeme matkám v Lomničke mať ďalšie deti, že im dáme nejaký bonus alebo nejakú motiváciu, aby išli na sterilizácie, lebo tomu by sme sa neubránili podľa tohto návrhu zákona, ale v tom, prísť do Lomničky a dať tým otcom v tým rodinách prácu. Ak budú mať prácu, začnú naberať aj iné vzorce správania a budú sa postupne možno meniť a nebude tam štandard 8, 9, 10 detí, ale postupne ten počet detí možno klesne.

    Tiež by som k tej Lomničke chcel povedať jednu vec. Zase si smeráci nemusíte robiť výčitky, že ste spôsobili nejakým rodičovským nejakú pohromu alebo nejaký pôrodný bum. Presne rovnaká pôrodnosť bola v Lomničke pred 30, pred 20, pred 10 rokmi. A dnes je tam stále taká istá. Čiže nie je to dôsledok toho, že sa zaviedlo pôrodné na Slovensku, pričom zároveň Lomničku považujem za dôkaz toho, že práve motivácia finančná cez pôrodné na tieto ženy nefunguje pozitívne, že by kvôli tomu mali viacej detí.

    Zároveň pri tomto návrhu zákona chcem podotknúť ešte jednu vec, ktorá tu asi dnes nebola povedaná, to, že predkladateľka návrhu zákona prejavila zásadné nepochopenie mentality Rómov alebo rómskych žien v osadách. Žena, ktorá nemá deti, ktorá nemôže mať deti alebo ktorá by akýmkoľvek spôsobom vstupovala do svojej schopnosti mať deti, sa stáva v rómskej osade menejcennou, na ktorú budú ukazovať ostatní prstom, o ktorú muž stratí záujem. A jednoducho žiadna žena, som presvedčený o tom, v týchto osadách by o takýto posun svojho statusu nemala záujem. Ak by teda takých bolo, tak by ich bolo naozaj zanedbateľne málo, a teda by som nepoužíval absolútne vyjadrenie.

    Čo však je omnoho teda závažnejšie, tak to sú tie chyby v návrhu zákona, ktoré som sa snažil už spomenúť viackrát, i keď na jednej strane hovoríte aj priznávate, hoci zo začiatku sa mi zdalo, aj som chcel Luciu pochváliť, keď predstavovala ten návrh zákona na začiatku, tak to bolo možno 20 minút a žiaden Róm nebol spomenutý, žiadna osada nebola spomenutá. Pomaly som išiel začapkať a na konci sa neubránila, bolo tam tých 14 – 15 detí a už sme boli v osadách a tam sme aj skončili. Takže som rád, že ste si priznali farbu. Ide vám o pôrodnosť v osadách, okej. Dobre, priznali ste to, aj keď možno nechtiac, a nejako sa vykľulo to šidlo z klbka von, ale hovorili ste to, že chcete chrániť tieto ženy a chcete im umožniť, aby náhodou sa im nestala nejaká nezákonná sterilizácia, aby boli dostatočne informované.

    A ja aj z tohto miesta chcem upozorniť na dva bludy, ktoré máte napísané v zákone.

    Po prvé: „Ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu, v prípade uvedenom v § 40 ods. 3, poskytovateľ je povinný to umožniť.“ Čiže chcem vidieť tú negramotnú ženu, ktorá si prečíta zákon a bude vedieť, že má právo požiadať o prítomnosť nejakého svedka pri výkone sterilizácie. Jednoducho je to nonsens. Čiže akože chránite záujem tej ženy, ale nezabezpečili ste to, aby ona o tom vlastne vedela, že takéto právo má. Nezabezpečili ste ho. A keď ste povedali, že je to zabezpečené cez sociálneho pracovníka, tak klamete, lebo ten sociálny pracovník nikde nie je spomenutý v zákone, že sociálny pracovník bude kvázi nejaká komisia, ktorému sa má každá jedna žena spovedať, že chce podstúpiť sterilizáciu.

    Po druhé: „Ak v písomnej žiadosti osoba požiada o písomný informovaný súhlas v jazyku národnostnej menšiny, poskytovateľ je povinný to umožniť.“ Čiže keďže ste hovorili o matkách so štrnástimi či pätnástimi deťmi, predpokladajme, a je dôvodné predpokladať, že aj takáto matka môže byť negramotná, nehovorím o gramotných matkách, tak vy od negramotnej matky, ktorá nevie písať a čítať, vyžadujete, aby písomne požiadala o to, aby, v slovenskom jazyku, samozrejme, o to, jej vydali informatívny súhlas napríklad v rómskom jazyku. Takže znova si asi každý v tejto sále vie odpovedať na otázku, teda či naozaj chránite záujem prípadnej negramotnej matky, ktorá by takýmto spôsobom sa mohla pritrafiť v gynekologickej ambulancii, kde by jej náhodou vykonali nejakú sterilizáciu.

    Čiže sú to dve zásadné chyby v zákone. Ale vám to nebráni obviňovať tu pomaly každého druhého z toho, že nečítal zákon. Ale vy tam napíšete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, čo prezentujete. A stále hovorím o negramotných matkách. Jednoducho vôbec nechránite potenciálne negramotné matky, ktoré by sa takýmto spôsobom nemuseli dozvedieť, vlastne aký výkon sa im vykonať ide.

    Čo mi zásadne vadí, je to, že chcete, aby tento výkon bol hradený z verejného zdravotníctva, to znamená z peňazí nieže nás všetkých v tejto sále, ale z peňazí všetkých ľudí na Slovensku, ktorí platia zdravotné odvody. Nevidím absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí sú možno aj ideologickí, možno aj z iného dôvodu presvedčení o nesprávnosti tohto postupu, prispievali na niečo, čo si vy vymyslíte.

    Pri tejto príležitosti znova opakujem ponuku, ktorú som vám dal, keď ste presvedčení o tom, že je to správne a že takéto ženy sa v tých osadách naozaj nachádzajú, zriaďte fond či zo svojich výplat alebo z príspevku, ktorý ste dostali na činnosť vašej politickej strany, a hraďte vy, strana SaS, tieto zákroky a nikto vám nebude vyčítať, že takéto niečo robíte.

    Čo mi, po štvrté, vadí, tak to je to, že ste si zvolili vlastne tú najjednoduchšiu cestu. Dobrý politik nehľadá najjednoduchšie riešenie, ale aj napriek nevôli verejnosti vždy hľadá to riešenie spravodlivé. To riešenie, ktoré vy ste navrhli, je to naj, naj jednoduchšie riešenie. A ideme sa tu byť do hrude, ako ste vyriešili rómsky problém. Nevyriešili ste ho, lebo, ešte raz, to som spomenul, absolútne nechápete mentalitu rómskych žien, nechápete to, že mať deti v osade je to najväčšie a najcennejšie a najviac možno obdivované rómskym mužom a žena, ktorá by sa takýmto spôsobom o svoju plodnosť pripravila, by bola vo svojej osade odsúdená. Jednoducho nechápete tých ľudí a od pása, od zeleného stola sa snažíte prísť akože so spravodlivým riešením.

    Ja chápem, že teraz keď tu vystupujem, tak 90 % ľudí na Slovensku so mnou nesúhlasí. Chápem, že možno z tohto dôvodu sa zástupcovia iných politických strán do tejto debaty ani nezapájajú. Ale vtedy, keď som sa rozhodol, že dáme na kandidátku Petra Polláka, som si takisto uvedomoval, že sa verejnosť otočí voči nám, že nám to neprinesie politické body. Ale robil som to preto, lebo som bol presvedčený, že je to správne riešenie.

    A takisto dnes tu vystupujem preto, lebo som presvedčený, že správne riešenie nie je to najjednoduchšie, ktoré vy ponúkate. Riešenie je práca, to, čo ste presne vy mali na bilbordoch pred voľbami, práca miesto dávok. Dnes zavádzate dávku alebo chceli by ste zaviesť dávku na sterilizáciu. A to riešenie podľa môjho názoru určite nie je, lebo práca je riešenie. Čiže dajte týmto ľuďom prácu. A keď chcete týmto ľuďom dať prácu, musíte si najprv vy vykonať vašu prácu ako prácu politikov, poslancov. A vymyslite spôsob ako ľuďom v týchto osadách dáme do rúk prácu. potom budú mať možno aj menej detí, keď po tom túžite. To je všetko, čo som vám chcel povedať.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Sulík, Osuský, Poliačik, Kuffa, Škripek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Igor, odmyslím si tie nejaké tvoje technické výhrady, že ako je to s tým súhlasom a neviem čím, ktoré by sa určite teda dali napraviť, až naozaj sú tie výhrady oprávnené, ale nemyslím si, že sú nejako zásadné.

    Ale chcem prejsť k podstate, k tej tvojej hlavnej výhrade, ako to vnímam. Vravíš teda, že Lucia Nicholsonová nepochopila podstatu, a to tú, že rómske ženy, ktoré nemajú deti, sú menejhodnotné, menejcenné, neviem, ako to nazvať. Ale veď my nechceme v žiadnom prípade teraz tie ženy nútiť, aby stratili svoju plodnosť, ako to nazývaš, my im dávame jednu možnosť navyše. Netvrdíme, že to je jediné riešenie a že len toto riešenie vyrieši celú rómsku problematiku. Vravíme, že dávame možnosť takúto navyše, aj keď v rómskej komunite môže byť vnímaná žena, ktorá teda stratila plodnosť, ako menejcenná. Ale ty tiež nevieš zaručiť, že určite všetky ženy v rómskej komunite toto nebudú chcieť. Čiže je to možnosť navyše. A kto chce, ten ju využije, a kto chce, ten ju nevyužije. Ja si myslím, že na tom nič nie je.

    A súhlasím s tým, že riešenie, ktoré Lucia predkladá, je jednoduché, ale nie je jediné. Máme ďalších niekoľko desiatok, máte aj vy nejakých niekoľko desiatok riešení, respektíve budete ich mať. A len takto dokopy sa to dá riešiť, a nie týmto jedným jediným riešením, aby tu nebola možnosť navyše.

    A posledná veta. Áno, možno niektorí ľudia zo svojho presvedčenia nechcú zo svojich daní prispievať na sterilizáciu, to môže byť, ale títo ľudia si musia uvedomiť, že dnes prispievajú rádovo viac práve...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, viete, samozrejme, tento problém selektívneho prispievania na výkon zo zdravotného poistenia má isté hrany a isté háčiky, s ktorými by som sa aj ja dokázal stotožniť. Len vytiahnuť, pán kolega, ten argument, že ľudia by nemali, nemuseli chcieť, nechcú, aby sa takto míňali ich peniaze zo zdravotného poistenia, viete, keby sme hľadali platbu, s ktorou sa stotožní slovenský občan, tak by sme mali možno problém s akoukoľvek platbou za RTVS, s úvahou o platbe za akýkoľvek národný futbalový alebo tenisový štadión, s akoukoľvek platbou pre Maticu slovenskú, s akoukoľvek platbou na platy duchovných a na tisíc vecí, na ktorých neexistuje konsenz a pri ktorých niet problém nájsť tisíce ľudí, ktorí povedia, že ich sa to netýka a tak to nechcú platiť. Toto ale nie je, myslím, celkom schodná cesta, lebo potom by tu bol konečne štát bez daní a bez záväzkov. A pokiaľ sme žili v krajine, a je to možno i vina nás všetkých, ktorí sme tu už predtým sedeli, že sa platilo za plnenie prostej rodičovskej povinnosti posielať dietky do školy, časti populácie, tak ja nepoznám protiústavnejšiu platbu, ako bola táto. A funguje tu dosť dlho. A nezdá sa mi, že by na nej mohol byť spoločenský konsenz, lebo je do neba volajúco protiústavná. Takže je to tak aj s negramotnou ženou, ktorá sa nemôže rozhodnúť o zodpovedne o svojom kroku k rozhodnutiu o sterilizácie. Pripusťme, že tá istá žena nie je zbavená volebného práva.

  • Ja popravde naozaj s údivom sledujem, ako človek, ktorý dva-tri mesiace dozadu si zavolal predkladateľku tohto zákona na stretnutie a dve hodiny písal ako český žandár a väčšinu vecí, ktorú dnes prezentuje, sa dozvedel práve na tomto stretnutí, tak teraz ide kritizovať nejaké návrhy, ktoré SaS predkladá. Ja sa divím tomu, že človek, ktorému ešte pred dvoma-troma mesiacmi nestálo za to rómsku otázku riešiť a keď tak vyslovene populisticky lacnou rétorikou vo svojich plátkoch, ktoré rozdáva ľuďom do schránok, je zrazu pasovaný za najväčšieho odborníka, ktorý to tu celé spasí a vyrieši, človek, ktorý prišiel ako ficobijec a smerobijec do parlamentu Slovenskej republiky, teraz behá okolo ministra Kaliňáka ako háravá fena a zrazu ruka v ruke s ním ide prezentovať to jediné správne riešenie. Ja fakt nechápem, že neexistuje taká hanba na tomto svete, ktorá by ho vyfackala a ktorá by mu aspoň na chvíľku ukázala, že nestojí naozaj za to vždy silou mocou sa prezentovať ako spasiteľ sveta, že sem-tam treba priznať, že niečo neviem, že sem-tam treba priznať, že naozaj urobím všetko pre to, aby som na chvíľku vynikol, a sem-tam treba aj inému uznať jeho prácu a inému uznať, že sa o niečo zaslúžil. Tak minimálne tento človek by mohol Lucii Nicholsonovej teraz poďakovať za to dvojhodinové stretnutie, na ktorom mu väčšina know-how k rómskej problematike dala, z ktorého on teraz čerpá. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Odpusťte mi takýto vstup tuná. Pán kolega, nerozprávaj takto neslušne. Myslím si, že urážlivo by sme nemali takto hovoriť jeden na druhého. Ja som si poprosil o odpustenie. Myslím si, že nie je to prvýkrát, keď sa takto tuná rozpráva. A nieže by bolo treba niekoho vyfackať, ale niekomu by bolo treba remeňom poriadne naložiť na zadok ako malému chlapcovi, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Matoviča.

  • Chcem poďakovať kolegovi. Nemyslím si, že to má práve od kolegyne Nicholsonovej, lebo v tej Lomničke naozaj bol a tí Rómovia majú naozaj blízky vzťah k svojim deťom a nekončia v detských domovoch. Pre Rómov, dovolím si povedať, deti sú pokladom, nie pokladníčkou ako veľakrát sa to v spoločnosti prezentuje, nie je to tak. Jednoducho ich mentalita, pani kolegynka, je iná. A dovolím si povedať, že jej rozumiem lepšie ako vy, lebo ja žijem v tom prostredí a dennodenne sa s tými Rómami stretávam. Tak mi to odpustite, že som až takýto osobný.

    Plodnosť, tak ako to kolega spomínal aj to tu niekoľkokrát odznelo, naozaj nie je chorobou. A nemôže byť, milí kolegovia, hradená z verejných zdrojov verejného zdravotníctva, pretože tieto prostriedky naozaj majú byť teda vynakladané na riešenie nášho zdravia, respektíve potláčania a liečenia chorôb. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, že myslím, že to Igor Matovič veľmi dobre zhodnotil. A nechtiac my ráno keď sme začali rozprávať, tak to celé vyznievalo ináč ako teraz. Mne sa zdá, že teraz už úplne otvorene hovoríme o tom, že chceme zmenšiť rómsku populáciu. Nehnevajte sa, nikam inam to nedospelo, len sem. Teraz úplne otvorene hovoríme o tom, že tých detí 14 v rodine je proste veľa, treba to urobiť tak, aby sa z toho štátneho verejného, teda zdravotného poistenia to tak uľahčilo, aby ich jednoducho začalo byť menej, hoci to vôbec nerieši ten stav tých zlých rodín, kde sa deje násilie alebo deti holé behajú, tak to vôbec ten samotný stav nevyrieši, len chceme povedať, že ďalej už toľko rodín tých takých veľkých nebude. Lenže tu ide o jeden veľmi zásadný fakt, že ak niečo urobíme platné z verejného zdravotného poistenia, tak je to vyslovene doktrinálny prístup štátu. A to je niečo úplne iné než to, keď tým ľuďom budeme umožňovať, aby si toto nejakým spôsobom zaplatili, lebo to je demokratický nástroj, lebo to môžu zaplatiť. Tak ja by som len ešte raz zdôraznil, že je to dobrý nápad, aby ste im v tom nejako pomáhali teda, keď im chcete pomôcť, tak im to nejako doumožňujte, aby jednoducho si to mohli platiť z nejakých darov trebárs. Ale myslím, si, že omnoho a tisíckrát zdravšie je to, aby sme pracovali pre pozdvihnutie, sociálne pozdvihnutie tých samotných rodín tak, ako existujú teraz, nie proste tým, že im budeme dávať podnety k tomu, aby sa dávali čo najskôr a čo najlepšie sterilizovať. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Skúsim moju reakciu venovať iba Martinovi Poliačikovi. Myslím si, že stojí za to.

    Takže začneme tým, že Martin Poliačik vyslovil takú zaujímavú teóriu, že som dva-tri mesiace nevedel ani to, čo to je rómska téma, a teraz potom zrazu, ako som si sadol s Luciou Nicholsonovou tak som dve hodiny písal ako český žandár a všetko mi to ona vysvetlila, ja som to teraz predložil s Petrom Pollákom ako rómsku reformu.

    Tak chcem ti povedať, Martin, po prvé, to, že tu je Peter Pollák, je práve to, že som si uvedomoval, čo to je rómska téma. Zároveň som vedel, že SaS-ka prišla do minulej vlády s tým, že chce túto tému riešiť, pričom neurobila absolútne nič, za 18 mesiacov nepredložila jedno jediné riešenie, hoci mala zodpovednú svoju ženu na poste štátneho tajomníka, ktorý bol zodpovedný za riešenie rómskej problematiky. Takže to bol výsledok vašej práce. To, že tu Peter Pollák je, jednoducho je preto, lebo som si uvedomil, že treba sa k tejto téme zodpovedne postaviť. Umožnili sme mu, aby kandidoval. Je tu, takže vyprosím si, že som dva-tri mesiace nevedel, čo je zodpovedné riešenie rómskej témy.

    K tomu, že som sedel dve hodiny s Luciou Nicholsonovou. Ona mi diktovala, ja som si písal ako český žandár, vydržal som sedieť asi 30 minút, vydržal som sedieť, som bol zhrozený z toho, ako neschopná ženská viedla ministerstvo práce a bola zodpovedná za túto tému ako štátna tajomníčka, a po 30 minútach som nejakým spôsobom sa pokúsil ukončiť toto stretnutie. A ani raz som nechytil pero do ruky a nenapísal som jedno jediné slovo na papier, lebo nebolo čo napísať, jednoducho z prázdna nenapíšeš nič.

    A čo sa týka potom tých ďalších tvojich poznámok, som prekvapený z toho, ako hlboko dokážeš klesnúť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľka či v rozprave chcete vystúpiť.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • No, dobre, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Áno, nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Škoda, že odchádzaš, pán Matovič, neodchádzaj.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, to je také trochu zbabelé. Ale zostalo vás tu strašne veľa z OĽaNO, vy to tak poctivo všetko sledujete, dobre mi nakladáte, tak ja dúfam, že to predsedovi odnesiete bez nejakého prekrúcania.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Bolo tu povedaného strašne veľa, musím povedať, takého scestného až, ale ja sa budem snažiť v tom poslednom slove na to zareagovať. Ďalší odchádza. Dobre.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Škripek, vy ste nám sem strašne veľa, a ja sa voči tomu naozaj ohradzujem, vnášali reči o nacistickom Nemecku a o tom, ako tam niekoho presviedčali a že to bola proste štátna doktrína a že presvedčili, ako to mali všetko požehnané. Ja sa naozaj veľmi voči tomu ohradzujem, mňa to strašne uráža. Vy si ani neviete predstaviť, ako ma to uráža. Uráža ma to ako političku, uráža ma to ako ženu, uráža ma to ako matku a uráža ma to ako niekoho, kto má úprimný záujem sa podpísať alebo spolupodpísať pod všetky riešenia, ktoré budú smerovať k tomu, aby sme vyriešili tzv. rómsku problematiku. A my sme sa nikdy netajili tým, že prístup pre sociálne vylúčené spoločenstvá ku všetkým službám reprodukčného zdravia má byť hlavne vo vzťahu k rómskym osadám, ale nie preto, aby to bolo proti nim, ale aby to bolo pre nich, pretože SaS-ka sa hlási k tomu, že bude vždy bojovať za občianske a za ľudské práva a týmto ľuďom len kvôli ekonomickej bariére sú ich občianske a ľudské práva dlhodobo upierané napriek tomu, že Slovensko podpísalo medzinárodné dokumenty, v ktorých sa zaviazalo, že aj takýmto ľuďom sprístupníme služby reprodukčného zdravia. To je veľmi čistý úmysel.

    A ja vás vyzývam, aby ste už nikdy nezopakovali to, čo ste dnes niekoľkokrát povedali v tejto rokovacej sále. Veľmi vás o to prosím. Hovorili ste o príklade vášho známeho, ktorý menil desiatky ľudí, ja mu gratulujem. Ja som niekoľkokrát povedala aj vo vzťahu k tuto našim priateľom z KDH, že obrovský dobrý kus práce vykonala katolícka cirkev v rómskych osadách. Ja si za tým plne stojím, čo som povedala. V niektorých osadách, a Lomnička je toho súčasťou napríklad, by tá úroveň tej osady nikdy nebola taká, aká je, pretože je tam veľmi dobrý farár, pretože sú tam rehoľné sestry, ktoré tvrdo a každodenne pracujú s ľuďmi z rómskej osady a dosahujú výsledky. Ale je to presne o tom, čo povedal Richard Sulík, možno máme 10 takých príkladov, možno o všetkých príkladoch ani neviem, ale to je stále málo. Okrem toho nijakým spôsobom sa to nebije, pretože vy si môžete hlásať svoje Božie slovo. Nech to robia tak farári, nech to robia sestry. Inak, ja by som všetkými desiatimi podporila to, čo navrhovala v minulosti pani poslankyňa Gibalová, že tí ľudia majú byť odmenení za to, pretože oni robia, oni suplujú štát vlastne. Všetkými desiatimi by som to podporila. Ale to sa nijako nebije s tým, čo my navrhujeme. Čím viacej ľudí vy dobrým slovom a osvetou preonačíte, tým menej ľudí bude musieť byť odkázaných napríklad na dobrovoľné bezplatné sterilizácie. Problém ale je, že pokiaľ sa tak nestane, že vy na svoju stranu získate 100 % týchto ľudí, tak ešte stále je tam obrovská skupina ľudí, ktorá je odkázaná na tie sterilizácie, na dobrovoľne sterilizácie, ale nemôže si ich dovoliť, pretože ich nevie zaplatiť. Tak potom spojme sily. Ja budem podporovať všetko, čo budete vy prinášať, čo bude mať hlavu a pätu. Je mi úplne jedno, či to bude prinášať SMER alebo či to budete prinášať vy, či ste evanjelik, či ste katolík, je mi to úprimne jedno, keď to zmení život len jednej žene v tej osade, tak ja sa pod to podpíšem, to mi môžete veriť. O to viac ma mrzí, ako hrozne netolerantne pristupujete napr. k tomuto návrhu vy. A ja som sa nikdy netajila tým, že to nie je riešenie tzv. rómskej problematiky, nikdy ním nemalo byť, to nemá také ambície. To je len jedno zrnko v piesku. Ale nechápem, prečo by ste to mali potopiť, prečo som dnes od deviatej od rána musela čeliť vašim urážkam len za to, že si ako poslankyňa plním svoju úlohu, pretože aj ja mám svojich voličov, aj ja som im dala sľub. A okrem iného som dala sľub aj tej žene, o ktorej som rozprávala, z tej rómskej osady, ktorá rodila svoje štrnáste dieťa. Dnes celý deň počúvam od kolegov z OĽaNO a z KDH, ako hovoria, aby sme ich vychovávali. Ale tak, prosím vás pekne, potom podporte napr. sexuálnu výchovu na základných školách. Ako ich máme vychovávať? Okrem toho taká výchova, to je beh na strašne dlhé trate. A opäť nijako sa to nebije s tým, že okrem iného ešte budú mať možnosť požiadať o dobrovoľnú sterilizáciu, ktorú dostanú zadarmo. Nijako sa to nebije.

    Ďalšia vec. Ja dnes s úžasom sledujem, ako hovoríte o tom, že lepšia bude hormonálna antikoncepcia. Ja si pamätám na časy, keď sme to navrhovali v zákone o sociálne vylúčených spoločenstvách, hormonálnu antikoncepciu, ktorá by bola sčasti dotovaná z verejných zdrojov. A boli to práve priatelia z KDH, ktorí si to nevedeli predstaviť.

    Máme im umožňovať, to sme si vypočuli teraz, aby si to zaplatili. Myslím, že to hovoril pán poslanec Škripek. No ja vám sľubujem, že keď prídete s takýmto návrhom, tak ja ho podporím. Ale príďte s takým návrhom, neseďte tam a nekritizujte niečo, čo navrhne niekto iný, pretože to je úplne najľahšie, úplne najľahšie. A vy ste v tom preborníci v OĽaNO.

    Pán poslanec Vašečka, tady. No dobrovoľné sterilizácie, ja som to už opakovala niekoľkokrát a zopakujem to ešte raz, to nie je niečo, čo ja som teraz vytiahla zázračne z rukáva, pretože pokrytecky som najprv naháňala hlasy kade-tade, a teraz som sa priznala k tomu, že vlastne chcem navrhnúť bezplatné dobrovoľné sterilizácie. Nie, to je niečo, o čom rozprávam od roku 2010 bez ohľadu na to, čo sa v ďalekej minulosti stalo, keď boli sterilizácie zneužité na tzv. nútené sterilizácie. Je mi to úprimne ľúto, ale ja si nemyslím, že spoločnosť ako tá naša, ktorá sa hlási k nejakej modernej demokracii, ku krajinám, ktoré patria do 21. storočia, by mala len tak zdupkať. Naopak, my by sme sa mali poučiť na tomto nepríjemnom precedense na nastaviť veci tak, aby to v budúcnosti nebolo možné zneužiť.

    A ja si myslím, že môj návrh možno nie je stopercentný. Ja privítam, keď posuniete do druhého čítania akékoľvek pozmeňujúce návrhy, aj to, čo povedal pán Hlina. Budem veľmi rada, ak to bude mať hlavu a pätu. Ja sama to podporím. Ja nehovorím že to je nepriestrelné. Tak mi pomôžte nájsť to dobré riešenie. Ale nespláchnite to do záchoda len preto, lebo ste si zo mňa teraz urobili bosorku ktorú treba upáliť na hranici. Ako inkvizičný súd na mňa od rána od tej deviatej pôsobíte, vážení, aj vy, pán Vašečka, aj vy, pán Škripek, je mi to úprimne ľúto. Tu ma nazývate kolegyňou, keby to bolo možné, tak horím na SNP, tam bola tá posledná hranica, vážne tak na mňa pôsobíte a je to strašne smutné, je to neuveriteľne smutné. Naši priatelia v rómskych osadách sú plodní a my sa z toho máme tešiť. Ja sa z toho teším, ja sa teším z každého zdravého človeka. Neteším sa z tých detí, ktoré tam behajú v chlade, zime, sú hladné, sú neodeté, fetujú, o ktoré sa nemá kto postarať, kým nepríde nejaký úradník z úradu práce a nezoberie ich do detského domova.

    Pán poslanec Kuffa, prosím vás pekne, okrem toho, že si urobíme v najbližšom čase okružnú jazdu po rómskych osadách, kde vy tam ľudí budete učiť tomu, ako byť zdržanlivým v periodickom cykle, tak vás prevediem ešte aj po detských domovoch a po profesionálnych rodičoch a uvidíte, že 90 % detí ktoré tam máme, sú rómskeho pôvodu a sú priamo z rómskych osád. Celý deň tu riešite alebo voláte po nejakých racionálnych riešeniach, nepočula som jedno jediné riešenie, ktoré by riešilo to isté, čo chcem mojím návrhom novely riešiť ja.

  • Reakcia poslanca.

  • S dovolením, pán Kuffa.

    Voláte po tom, aby sme to riešili v tej sociálnej sfére nejakými škrtmi v sociálnych dávkach a podobne. Priniesla som vám sem reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, o reforme dávok v hmotnej núdzi. Prihláste sa tí, ktorí tu teraz sedíte a voláte po tých komplexných riešeniach v oblasti sociálnej sféry, po škrtoch v dávkach. A nepripúšťate si dobrovoľné bezplatné sterilizácie ako jedno z možných riešení. Koľkí z vás ste za to zdvihli ruku, keď tak voláte po tých škrtoch v sociálnych dávkach, koľkí z vás ste to urobili, koľké z vás ste podporili... Pani poslankyňa Gibalová, ďakujem veľmi pekne, hláste sa ďalší.

  • Pani poslankyňa, majte záverečnú reč, ale, prosím vás pekne, neveďte takýto konfrontačný tón, ako ste si zvolili. Poprosím vás o to.

  • Ja by som poprosila, pán poslanec Kuffa...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja sa ho snažím prekričať. Pán poslanec Kuffa, plodnosť nie je choroba. A ja ani netvrdím, aby sme išli sterilizovať plodné ženy, mužov, ako vy, pre ktorých je vrchol mužstva to, že ste plodný. Ja to netvrdím, ale ja vám umožňujem, pán poslanec Kuffa, keď vás raz prejde toto, aj vaša zdržanlivosť v periodickom cykle, aj vám chcem umožniť, aby ste sa mohli dať dobrovoľne sterilizovať, dobrovoľne a bezplatne. To je iba možnosť voľby, nič viac. Tú možnosť dnes ľudia v rómskych osadách nemajú a ja im to chcem umožniť. Tu sa snažíte úplne tendenčne nanútiť, že nasilu oberáme túto spoločnosť o plodnosť. Ja sa pýtam, ako môže byť nasilu obraná o plodnosť žena alebo muž, ktorý sa dobrovoľne rozhodne požiadať o sterilizáciu? Vy si odporujete v jednej vete: Prečo chceme obrať chudobných ľudí o plodnosť? Toto je jedno z najviac tendenčných tvrdení, ktoré som tu počula. My nikoho nechceme do ničoho tlačiť, to je na dobrovoľnej báze, či to chcete alebo nechcete, či o to požiadate alebo nepožiadate. Musíme im to umožniť, pretože Slovensko sa zaviazalo medzinárodne. Ale máme medzinárodné záväzky, ktoré musíme rešpektovať, pán poslanec Kuffa. A vy ste poslanec Národnej rady, vy by ste mali byť jeden z tých, ktorý bude dbať o to, aby si Slovensko plnilo svoje medzinárodné záväzky.

    Pán poslanec Matovič, ktorý tu nie je. Ale predsa len sa k nemu vyjadrím. Nikdy sme sa netajili tým, že prístup k dobrovoľným sterilizáciám zadarmo je najmä vo vzťahu k sociálne vylúčeným spoločenstvám, teda k sociálne slabým vrstvám. Toto nie je niečo, čo mi náhodou ubziklo v rámci rozpravy. My sme to tvrdili úplne od začiatku. Práve preto to bolo aj súčasťou legislatívneho zámeru k zákonu o sociálne vylúčených spoločenstvách. Tam boli tie dobrovoľné sterilizácie bezplatné, plus hormonálna antikoncepcia, plus osveta, plus sexuálna osveta na školách a podobne.

    Ja mu fakt blahoželám, že po tour de roma, čo trvalo päť dní, sa stal z poslanca Matoviča znalec duší rómskych žien z osady. Ja mu strašne k tomuto gratulujem, to sa snáď nepodarí podľa mňa za celý život niektorým mužom. A vôbec nejde o to, či ide o rómske alebo nerómske ženy, ale vôbec ženy ako také. Ale fakt úprimne to myslím, v tomto mu gratulujem.

    K tomu, ako ma poúčajú aj pán Viskupič, aj pán Matovič celý deň o tom, ako sa má správať politik, ako sa má správať štátnik. Prosím vás nemýľte si ma s niekým iným, ja nie som kandidát na prezidenta, dobre, ja som poslanec Národnej rady. Ale je strašne zvláštne, že to hovorí človek, ktorý rozdáva banány a sype striekačky kolegom na hlavy a rozbíja si poslanecký klub napr. tým, že uráža svojich vlastných poslancov.

    Chcem vám prečítať niečo, čo máme zakotvené v ústave. A ja by som odporúčala všetkým vám, aby ste viacej čítali tú ústavu. V prvej hlave (prvý oddiel Základné ustanovenia) čl. 1 sa hovorí:

    Odsek 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani na žiadne náboženstvo.“

    Odsek 2: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“

    O tých medzinárodných záväzkoch tu rozprávam od deviatej hodiny a vy to máte všetci v Ústave Slovenskej republiky. Nerozumiem tomu, ako môžete vykonávať mandát poslanca, naozaj tomu nerozumiem, pretože ja navrhujem to, čo sme mali urobiť pred dvadsiatimi rokmi, keď sme sa zaviazali k tomu, že sprístupníme služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne vrstvy tohto obyvateľstva. Máte jedinečnú možnosť ako poslanci Národnej rady rešpektujúci Ústavu Slovenskej republiky, aby ste za to zahlasovali, aby sme po takmer po dvadsiatich rokoch naozaj pre tie naše záväzky aj niečo urobili.

    Blížim sa k záveru, my sterilizácie nezavádzame, sterilizácie sú tu, my len chceme, aby aj ten úplne najchudobnejší človek, ktorý už nechce do tej chudoby rodiť ďalšie a ďalšie deti a nevie si nijako inak pomôcť, dostal tú možnosť, on si ju nemusí zvoliť, ja ho k tomu nebudem motivovať, my ich nejdeme platiť, my ich nejdeme nútiť, ja len chcem, teda aby mal tú možnosť. A nechajme to na ňom, či tú možnosť využije alebo nie.

    A, vážení, inkvizičný súd. Ja si myslím, že ešte v tomto volebnom období sa dožijem toho, že pred plénum Národnej rady bude predložený zákon od niekoho z vás, kto bude hovoriť o tom, že život v tejto krajine sa začína erekciou a že masturbácia je vlastne vražda. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechce pokaziť takýto pekný prejav.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 208, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 190.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Som rád, že je nás tu toľko, nálada je dobrá a priestor pre hľadanie riešení je otvorený. Niekoľko posledných mesiacov okrem iného, všetkej ostatnej práce, ktorá súvisí s výkonom práce poslanca, som venoval aj tomu, aby som naplnil jeden zo sľubov, ktorý som ja osobne dal pred voľbami v roku 2012, ale aj literu nášho programu už od roku 2009, ktorý bol prezentovaný pri voľbách v rokoch 2010 aj 2012, a to pripraviť a predložiť legislatívu v oblasti uzákonenia štatútu registrovaných partnerstiev.

    Takže predmetný návrh zákona predkladáme s cieľom upraviť možnosť pre páry rovnakého pohlavia deklarovať medzi sebou a pred spoločnosťou svoj trvalý zväzok. Dôvodov na takéto predloženie zákona je hneď niekoľko. V súčasnosti neexistuje pre takéto páry žiadna právne upravená forma spolužitia so stanovenými vzájomnými právami a povinnosťami, a to napriek tomu, že vykazuje znaky a plní podobné funkcie ako dlhodobé partnerstvá osôb rôzneho pohlavia.

    Jedným zo základných dôvodov pre predloženie tohto návrhu je odstránenie diskriminácie párov na základe iného postavenia v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré chcú spolu tvoriť trvalé partnerstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia, pretože ich faktické partnerstvá bez formálneho zázemia nepožívajú právnu ochranu, ktorú si zaslúžia a ktorú párom rôzneho pohlavia právna úprava manželstva priznáva. Rozhodnutie osôb rovnakého pohlavia žiť v registrovanom partnerstve považujeme za prejav osobnej slobody a rovnosti v súlade s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 21 Charty základných práv Európskej únie. Podľa týchto dokumentov sú všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Takže ten úplne základný legálny rámec je v zásade jednoduchý. Máme ratifikovaných niekoľko dokumentov, ktoré uznávame v rámci Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovoria o tom, že vo výkone svojich práv sme si rovní. A my sme presvedčení o tom, že inštitút registrovaných partnerstiev kým neexistuje na Slovensku, tak jednoducho je to voči týmto párom diskriminačné a treba s tým niečo robiť. Nie je to vec, s ktorou by sme išli, ako sa hovorí, objavovať Ameriku. Registrované partnerstvá v súčasnosti v Európskej únii má Dánsko, Švédsko, Fínsko, Slovinsko. Veľká Británia má tzv. občianske partnerstvo. Vo Francúzsku existuje taký originálny celkom model tzv. paktu občianskej solidarity, kde pod širšiu skupinu osôb v jednej domácnosti patria aj páry rovnakého pohlavia. Maďarsko má registrované partnerstvá, ale pomaly ich možnosti pod vládou pána Orbána obmedzuje, naposledy sme to videli v novom znení ústavy. Belgicko má právne spolužitie. Holandsko má dohodu o spolužití a takisto civilné sobáše, dokonca niektoré aj pred predstaviteľmi aj kresťanských cirkví. Španielsko, Nemecko majú životné partnerstvo. Česká republika má registrované partnerstvá už nejaký ten rôčik. A Slovensko registrované partnerstvá ešte nemá, ale dúfame, že ich mať bude.

    Návrh zákona je určený osobám, ktoré si formu spolužitia s osobou opačného pohlavia nemôžu alebo nechcú zvoliť vzhľadom na svoje osobné dispozície a charakteristiky, čo teda je sexuálna preferencia alebo preferencia životného partnera. Predkladaný návrh zákona teda nemôže ohroziť spolužitie párov rôzneho pohlavia alebo ich ochotu vstupovať do manželského zväzku. Naopak, môže posilniť rodinné väzby a vzájomnú starostlivosť pre páry rovnakého pohlavia a ich rodinných príslušníkov. Tým, že v tomto zákone sa vlastne partneri stávajú príbuznými osobami, tak aj vo vzťahu k ostatným členom rodiny to môže fungovať ako stmeľujúci prvok. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že v spoločnosti prítomnosť práve párov rovnakého pohlavia prispieva k lepšej sociálnej atmosfére v širších komunitách, tak práve zavedením tohto inštitútu by sa takéto zlepšenie mohlo dosiahnuť. Práve vďaka prijatiu zákona o registrovanom partnerstve sa posilní vzájomná zodpovednosť partnerov a tiež rodinné väzby medzi príbuznými partnerov, čím sa im v spoločnosti a ich okolí vytvorí stabilné prostredie pre život podobne, ako je to v prípade párov osôb pohlavia rôzneho.

    Priznanie určitých práv, ale aj stanovenie určitých povinností registrovaným partnerom rovnakého pohlavia v rámci registrovaného partnerstva posilní nielen ich občianske a ľudské práva ako jednotlivcov, ale predovšetkým ich motiváciu zotrvať v dlhodobom partnerstve založenom na vzájomnej láske, úcte, starostlivosti a podpore, čo sú hodnoty, ktoré by sme v spoločnosti určite mali podporovať.

    Návrh, ktorý predkladáme, predovšetkým upravuje vznik a zánik registrovaného partnerstva, vzájomné práva a povinnosti partnerov. Je založený na tom, že partneri sú osoby navzájom blízke so všetkými dôsledkami vrátane možnosti odoprieť výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Registrované partnerstvo bude osobným stavom, čím sa mu priznáva oficiálny status v úradnom styku. Partneri budú mať vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá bude trvať v obmedzenej miere aj po zániku partnerstva, čím na seba preberajú úlohu štátu. Kým v niektorých prípadoch človek napríklad v hmotnej núdzi je odkázaný na pomoc štátu, tak v prípade, že bude v registrovanom partnerstve, tak je povinnosť partnera vyrovnávať rozdiely v životnej úrovni ich dvoch a tým pádom partner supluje úlohu štátu v takomto prípade. Registrovaný partner bude dediť v prvej dedičskej skupine podobne ako manžel alebo manželka a bude mať nárok na sociálne zabezpečenie a daňové úľavy v prípade úmrtia registrovaného partnera, podobne ako v prípade smrti manžela alebo manželky. Partneri budú mať možnosť nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie druhého partnera.

    Registrované partnerstvo nebude možné uzavrieť pred dovŕšením 18. roku veku. Medzi partnermi nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo ani spoločný nájom bytu ako v prípade manželov, ale v bežných veciach sa budú môcť navzájom zastupovať. Už len z tohto, čo som doteraz povedal, myslím, je jasné, že padá jeden z mýtov, ktorý bol tradovaný v slovenskej spoločnosti, a to, že osoby rovnakého pohlavia si väčšinu vecí toho dennodenného života môžu vyriešiť nejakou zmluvou alebo notárskou zápisnicou, alebo inou dohodou v rámci súčasnej legislatívy. No nie je to pravda. Našli sme 22 zákonov, ktoré je potrebné zmeniť, napríklad na to, aby tam bola vzájomná vyživovacia povinnosť, napríklad kvôli dedeniu, napríklad kvôli vdovcovským príspevkom v prípade smrti partnera. A žiadna z týchto vecí sa nedá nejakou klasickou zmluvou ošetriť. No môžeš sa pozerať koľko chceš, Miro, ale vzájomnú vyživovaciu povinnosť nespravíš ničím iným, len zákonom. Návrh neobsahuje právnu úpravu, ktorá by umožňovala spoločné osvojenie dieťaťa registrovanými partnermi, rieši len zachovanie rodičovských práv osoby, ktorá žije v registrovanom partnerstve. Návrhom sa neuľahčuje získanie štátneho občianstva Slovenskej republiky pre osoby uzatvárajúce registrované partnerstvo, aj keď je možné uzavrieť registrované partnerstvo i v prípade, že jeden z partnerov nie je občanom Slovenskej republiky.

    Predložený návrh nemá vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov, ktorú si môžete kľudne pozrieť na internete.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    A v podstate dobiehame vyjadrenie Rady Európy, ktorá sa prvýkrát vyslovila proti diskriminácii homosexuálne orientovaných osôb v rezolúcii a odporúčaní už v roku 1981. Európsky parlament v roku 1994 členské štáty Európskej únie vyzval, aby ukončili nerovnaké zaobchádzanie s osobami homosexuálne orientovanými v právnom a administratívnom poskytovaní sociálneho zabezpečenia, sociálnych výhod, dedičských práv, trestného práva a všetkých nadväzujúcich právnych úprav, ktorých sa toto týka.

    Toľko k formálnej časti.

    Myslím si, že účel tohto zákona je po všetkom, čo som povedal, úplne jasný. A sú to dve základné veci, prvá vec, spoločenský status, druhá vec, riešenie naozaj každodenného života. Už len priznanie spoločenského statusu registrovaných partnerov významne pomôže k postupnému odbúravaniu šikany zo strany spoločnosti, pomôže k akceptácii existencie homosexuálnych párov na Slovensku a významnou mierou môže pomôcť k zvýšeniu životnej úrovne ľudí, ktorí v týchto pároch žijú. Všetky tie ostatné technické záležitosti im umožnia každodenný život. A som presvedčený o tom, že to je úloha štátu. Štát je tu na to, aby svojim občanom uľahčoval život v čo najväčšej možnej miere v prípade, že tým neškodí niekomu inému. A ja si naozaj neviem predstaviť, akým spôsobom je možné niekomu škodiť tým, že dvaja ľudia sa rozhodnú láskyplne stráviť život spolu. Myslím si, že bez ohľadu na pohlavie niečo takéto by malo byť podporené. A tým pádom aj z vašej strany si viem predstaviť, že by sme takýto návrh schválili. Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre ľudské práva a národnostné menšiny, pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 208).

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 8. schôdzi Národnej rady.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa navrhovateľov úplný.

    Pokiaľ ide o vplyv na rozpočet verejnej správy navrhovatelia uvádzajú pozitívne i negatívne vplyvy, ktoré ale nemožno presne vyčísliť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 190 z 24. augusta 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Zaujmite miesto, pán poslanec, určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostala písomné prihlášky, ktorými sa hlásia do rozpravy za poslanecký klub KDH pán poslanec Hrušovský, za poslanecký klub OĽaNO Branislav Škripek, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita Juraj Droba. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci Marián Kvasnička, Igor Matovič, Jozef Mikloško a Jozef Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som sa pripravoval na toto vystúpenie, tak som zvažoval, ako uchopiť túto tému tak, aby príliš nevyznievala stranícky, ideologicky a nábožensky, preto, lebo túto tému považujem za tému tém, tak ako sme v uplynulých týždňoch diskutovali o sociálno-ekonomických problémoch Slovenskej republiky a dávali sme veľkú dôležitosť našim postojom. Toto je charakter politiky trošku inej, ako je riešenie sociálno-ekonomických problémov, na ktoré sme si zvykli v poslednom čase dávať najväčší dôraz a klásť najväčšiu autoritu. A pritom sme si nevšimli, že popri týchto rovnako dôležitých politických otázkach sú tu aj témy politík, ktoré patria do kultúrno-etických politík, ktoré nemožno nepovažovať za súčasť tvorby istého obrazu kultúry a charakteru národa. Preto si vždy na úvod, keď ktokoľvek z nás alebo vláda Slovenskej republiky nejaký návrh zákona do Národnej rady predkladá, kladiem jednu otázku, aký má cieľ a zmysel vždy predložený návrh zákona, o ktorom máme rokovať, aký má on pozitívny celospoločenský dopad na slovenskú verejnosť. Rovnako som si kládol takúto istú otázku aj vtedy, keď som zvažoval, aký postoj zaujať k predloženému návrhu zákona o registrovaných partnerstvách.

    Veľmi pozorne som počúval stanovisko pána predkladateľa. A trošku som bol sklamaný z toho, že ste hovorili len polopravdu, preto, lebo vy sa tu snažíte predstierať, že riešite problém jednej skupiny našich spoluobčanov homosexuálne orientovaných. Pán kolega, to nie je pravda. Vy týmto zákonom zavádzate do slovenského právneho poriadku úplne niečo iné a nové. A povedzte slovenskej verejnosti takúto pravdu do očí.

    Zvyčajne si v tejto rokovacej sále kladieme otázku, nato, čo som spomenul, aký má zmysel a cieľ predkladaný návrh zákona. Otázku si nedávame aj preto, lebo nemeníme piliere právneho systému, len sa ich snažíme vylepšiť alebo prispôsobiť svojmu politickému videniu a presvedčeniu. Tento návrh zákona, dámy a páni, je však iný. Mení to, respektíve sa snaží meniť to, čo tu stáročia uznávame my a naši predkovia. Tento zákon ustanovuje nový právny inštitút pre súžitie osôb rovnakého pohlavia, chlapa s chlapom, ženy so ženou. A má za cieľ vymedziť pre takéto registrované spolužitie rovnaké práva a povinnosti ako pre právny inštitút manželstva. Takáto je pravda, pán navrhovateľ.

    Poviem to jednoducho. Registrované partnerstvo sa podľa predloženého návrhu zákona stáva alternatívnou formou rodiny. Takto to uvádzate v § 2 ods. 5 navrhovaného zákona. A tento vzťah, teda registrované partnerstvo, sa považuje na účely osobitných predpisov za rodinný stav. Toto je dikcia zákona.

    Je nepochybné, že doterajšie právne postavenie rodiny ako zväzku muža a ženy sa zásadným spôsobom týmto zákonom reviduje a stáva sa len jednou z foriem rodinného spolužitia. Takýto principiálny zásah do právneho postavenia klasickej rodiny nemôže byť pre nás prijateľný.

    A chcem z tohto miesta povedať, že klub Kresťanskodemokratického hnutia tento návrh zákona z týchto dôvodov podporiť nemôže. A nie je to z dôvodov ideologických, náboženských, ale je to z dôvodov vyslovene zdravého rozumu a normálneho ľudského prístupu ku všetkým riešeniam základných problémov tejto spoločnosti.

    Som presvedčený, že schválením takéhoto zákona staviame na hlavu dôležitú časť nášho právneho ústavného poriadku, ktorý v článku 41 chráni manželstvo a rodinu. Preto z tohto miesta nemám ambíciu nijako komentovať konkrétne paragrafy a hodnotiť ich kvalitu a presnosť vypracovania.

    Tento návrh zákona, dámy a páni, je šialeným legislatívnym pokusom o nabúranie celého právneho systému, do ktorého vstupujete. Ja som ešte počas dvadsiatich rokov pôsobenia v politike nezažil, aby jeden návrh zákona obsahoval dvadsaťpäť článkov. Nie je to dobre urobené, je to niečo, čo nemá obdobu. A to je to, čo som na začiatok chcel povedať a na čo som chcel upozorniť, že vy sa pokúšate zmeniť tvár tejto krajiny, prispôsobiť ju na obraz nejakého vášho liberálneho videnia sveta. Môžeme mať rôzne názory a postoje na liberálne názory, na ekonomiku, na riešenie sociálnych problémov, ale, dámy a páni, sloboda dotýkajúca sa cti, života, tá má isté ohraničenie aj v slobode myslenia pre každého jedného z nás.

    Pre Kresťanskodemokratické hnutie je celý tento zákon neakceptovateľný nielen z hľadiska právneho, ale najmä z hľadiska zdravého rozumu a presvedčenia, že rodina je založená jedine na manželstve muža a ženy, iba preto sa stala základnou bunkou spolunažívania a základom celej spoločnosti.

    Prečo má rodina ako zväzok muža a ženy mimoriadnu ochranu ústavného zákona? Určite nie preto, že ide o vzťah muža a ženy, ale preto, že plní nenahraditeľnú úlohu v spoločnosti. A je to plodenie a výchova detí. Toto konštatovanie má prirodzené biologické a sociálne argumenty. Bez plodenia detí by totiž ľudské spoločenstvo prestalo biologicky existovať. Výchova detí je tiež nevyhnutná, lebo človek prichádza na svet nezrelý a slabý. Pre tieto dôvody spoločnosť podporuje tradičnú rodinu. A som rád, že jej poskytuje aj isté zákonné privilégiá a výhody.

    Nevidím dôvod, aby naša spoločnosť dávala takúto ochranu a privilégiá aj iným formám párového spolužitia, akým by podľa predloženého zákona malo byť registrované partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia.

    Chcem zdôrazniť, že ak sa budem rozhodovať o hlasovaní o tomto zákone, dámy a páni, nebude to na základe miery tolerancie alebo netolerancie voči homosexuálnym jedincom. To je problém, ktorý by mal byť každému humánnemu cítiacemu indivíduu jasný a zrozumiteľný. Náš problém spočíva v tom, či chceme podporiť rodinu, ktorú tvoria dvaja chlapi na základe zmluvy a sledujúci svoje vlastné, často zištné ekonomické ciele a záujmy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte. Prosím vás, tú výzdobu dajte preč z balkóna čím skôr. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. ... alebo podporíme rodinu, ktorá je prirodzeným zväzkom dvoch ľudí, muža a ženy, pričom títo majú predpoklad vytvoriť biologicky, psychologicky a sociálne skutočnú rodinu.

    Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia sú presvedčení, že rodina, ktorú tvorí muž a žena, kde predstavujú minulosť prarodičia, súčasnosť manželia a budúcnosť deti, kde sa zachováva kontinuita pokolení, ktorá napokon, nadnesene povedané, môže učiniť vlastný národ alebo ľudstvo nesmrteľným, tak takáto rodina je hodná ochrany a podpory.

    Preto ešte raz chcem povedať stanovisko klubu Kresťanskodemokratického hnutia, že nepodporíme tento návrh.

    A zároveň mi dovoľte predložiť procedurálny návrh, ktorým podľa § 73 ods. 3 písm. b) žiadam hlasovať o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Hrušovského je šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických.

    Nech sa páči, pán Martin Poliačik.

  • Pán predseda, ja si ťa veľmi vážim ako zhmotnenú súčasť tradície tohto parlamentu, ale popravde, tiež som čakal viac. Čakal som viac hlavne v tej vecnej rovine. A bohužiaľ, som sa toho nedočkal. My tu totiž nie sme izolovaný ostrov.

    A keď hovoríš o tom, že ideme kompletne prekopávať a narúšať právny systém, tak by som čakal, akým spôsobom boli prekopané a narušené právne systémy vyslovene aj krajín založených na silnej kresťanskej tradícii, ako je Španielsko, ako je Nemecko.

    Chýba mi doloženie tej strašnej hrozby, ktorú si formuloval vo svojom príhovore nejakými konkrétnymi dátami, pretože aj napriek tomu, že si povedal, že to nie je podložené len ideológiou, tak ja som nič iné ako planú ideológiu nepočul.

    Celé tvoje vystúpenie bolo založené na konštatovaniach nejakých večných právd, ktoré ale nie sú večné. Takisto ako sa spoločnosť vyvíja, tak sa vyvíja jej koncept rodiny, tak sa vyvíja jej koncept trestu, tak sa vyvíja jej koncept ľudského práva. A ako vidíme okolo seba vo svete, tak vidno, že aj rodinné právo sa liberalizuje. A ja by som teda čakal, že sa poukáže v tvojom príhovore na to, v čom je tá škodlivosť. A, bohužiaľ, ničoho takého sme sa nedotkli.

    A predpokladám teda, že ak sa mi podarí v nasledujúcej rozprave aspoň naškrbiť to ideologické hľadisko, tak by som sa mohol dočkať aj toho, že poslanci KDH tento zákon podporia. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Naopak, ja chcem poďakovať predrečníkovi za fundovanú argumentáciu, stotožňujem sa s tým, že sú predkladané polopravdy, pretože pre Slovensko tradičná rodina, tá klasická, založená medzi mužom a ženou, to je naša tradícia. Nezavádzajme tu novodobé maniere a niečo úplne mylné, čo tuná na Slovensku nikdy nebolo. Mal pravdu predrečník, ak to spomínal. Je to za celé stáročia tuná naozaj takto zaužívané. A na Slovensku nikdy, podčiarkujem, nikdy to inak nebolo. Možnože iné krajiny aj v Európe majú takýto podtext vo svojej histórii, ale Slovensko, Slováci ho nemajú. Vďaka Bohu sme si zachovali túto tradíciu. Naozaj, tak ako to spomínal, je to takým šialeným právnym pokusom, pretože ak by sme zaviedli registrované partnerstvá a skutočne tá biologická a reprodukčná stránka rodiny ak tu bude absentovať, jednoducho spoločnosť zanikne. Na to, aby sme to vedeli, netreba veľkú ani matematiku, ani nejaké veľké úvahy. Jednoducho je to tak, sloboda má hranice. To tu zaznelo. Ja sa k tomu pridávam. A podčiarkujem to, áno, sloboda má hranice. Tou hranicou je zodpovednosť a bez zodpovednosti nie je žiadna sloboda. Len tradičná rodina zaručí budúcnosť spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za to, čo ste povedali, pretože čítali ste mi moje myšlienky. Tam ste spomenuli zdravý rozum. Áno, keď si niekto myslí, že naši predkovia ten zdravý rozum nemali, tak ja si zase myslím, že ho mali, ten výborný, zdravý rozum, pretože nebyť ich, nie sme tu vôbec. A pýtam sa: To my chceme ukázať vzor, kam sa chceme pohnúť, našim ďalším generáciám? Má byť vzor registrované partnerstvo? Otec, mama, to už nebude nič, to proste bude akože alternatíva? No veď sa preberme z toho šoku, hovorím. V Rusku sa hovorí: „Sašjol iz uma.“ Tak dúfam, že u nás toto nebude. Ja sa nestíham nejako čudovať, veď predsa rodina je gro, základ každej spoločnosti. Nebyť rodiny, ktorú nám dali naši predkovia, ani my by sme tu neboli, by sme tu nesedeli. Chceme byť in, in v tomto v Európe? Buďme in v tom, že podporíme rodinu, dáme jej väčšie práva, aby sme ukázali, že, áno, vieme tú rodinu si udržať aj po ďalších tristo generácií, ktoré budú po nás, vážený kolega. Takže ďakujem veľmi pekne, čo ste povedali. A ja s čistým svedomím tento zákon nepodporím, pretože je to proti mojim predkom. A ja sa im chcem pozrieť normálne do očí, keď sa raz s nimi tam niekde hore stretnem. Ďakujem pekne.

  • Ďalší s faktickou je pán poslanec Alojz Přidal.

  • Vážený pán poslanec Hrušovský, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať. Dnes je akýsi čudný deň, doobeda od deviatej do štvrtej sme tu počúvali o sterilizácii, o mrzačení ľudského tela ako o ceste k reprodukčnému zdraviu. Ja teda by som chcel povedať, že všetko cítim a vidím tak, ako to vidíte vy.

    Tu ide len o jednu vec, o to, aby sa degradovalo manželstvo, ktoré je a vždy bude prirodzené a vždy bolo len ako zväzok muža a ženy. Len muž a žena môžu vytvoriť rodinu a môžu zachovať fungovanie ľudského rodu.

    Aj keby všetky krajiny Európy aj sveta povýšili partnerstvo na úroveň manželstva, to neznamená, že to je správne.

    Pán Hrušovský, rovnako ako vy, tak aj ja budem podporovať, ctiť, chrániť a uctievať manželstvo len ako zväzok muža a ženy, lebo len tak je to v súlade s prirodzenosťou, rozumom a Božím zákonom. Ďakujem vám.

  • S ďalšou faktickou poznámkou je pán Juraj Droba.

  • Budem sa snažiť celý dnešný deň viesť úplne vo vecnej rovine.

    Pán kolega Hrušovský, hovorili ste o miere tolerancie alebo netolerancie a použili ste aj termín humánne cítenie.

    Čo sa týka podpory rodiny, tak ja s tým na 100 % súhlasím. Ja si myslím, že vám ušla jedna základná vec v našom návrhu. A tou je to, že toto sa absolútne nevylučuje s podporou rodiny. Ja hovorím, že žije medzi nami menšina, ktorej doposiaľ neboli priznané rovnaké práva ako väčšine. Tá menšina, bohužiaľ, nemá na výber, či v normálnom heterosexuálnom partnerstve žiť bude alebo nie. V takom vzťahu jednoducho žiť nemôže a nebude plniť ani tú funkciu ako plodenie detí a podobne. Takže ja iba chcem povedať, neodoberajme právo tejto menšine na to, aby mohla v nejakom alternatívnom vzťahu fungovať a aby jej spoločnosť priznala také práva, ako svojej väčšine.

    Takže mne fakt absolútne absentovali čisté argumenty v tom, čo ste hovorili. Bolo to ideologické a rozumiem, prečo toto hovoríte, ale myslím si, že je veľmi nefér a nekorektné odopierať niektoré zo základných práv menšine. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou je pán Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, Paľo, tiež som teda dúfal, že bude trochu viac nejakých argumentov a niečo, o čo by sa dalo teda oprieť, ale bola to len a len ideológia, na ktorú, samozrejme, máte plné právo. A je to úplne legitímne.

    Ja by som tiež chcel povedať, že si myslím, že len žena a muž alebo teda muž a žena môžu vytvoriť rodinu, plne s týmto súhlasím. Otázka je, či kvôli tomuto faktu musíme diskriminovať homosexuálov, alebo otázka je, či je obava, že keď zavedieme registrované partnerstvá, či zrazu sa nejaká veľká časť obyvateľstva stane homosexuálnou, či zrazu oni prestanú mať vzťahy so ženami, lebo veď už je možné nejaké registrované partnerstvo, máme tu v parlamente kolegov, ktorí by mladších kolegov po zadku radi cápali a podobne.

    No, Paľo, povedal si, že my sa pokúšame zmeniť tvár tejto krajiny na liberálnu formu života. Áno, je to tak. My sme strana, ktorej najvyššia hodnota je sloboda jednotlivca. S tým je spojená tolerancia, tolerancia voči iným, iným formám, iným ľuďom, voči odlišným vzťahom.

    A pokiaľ to teda nikoho nič nestojí, pokiaľ tým neohrozíme napríklad rodinu, tak toto je možnože tá podstatná otázka: Registrované partnerstvá ohrozia rodinu? O tom by sme možnože mohli diskutovať a potom mohli by sme sa snažiť zistiť, či napríklad v iných krajinách, kde už registrované partnerstvá roky existujú, k takémuto ohrozeniu došlo.

    Takisto teda si nás obvinil, že my chceme pre nich rovnaké práva a povinnosti, ako sú vo vzťahu muža a ženy. No, áno, myslíme si, že mali by mať rovnaké práva a povinnosti, ale to neznamená, že budeme podporovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán Pavol Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som hneď na úvod môjho vystúpenia povedal, že sa budem snažiť byť neideologický, nestranícky, ale vo vecnej rovine zaujať postoj. A myslím, že som aj vo svojom vystúpení takto urobil a upozornil som na to, že sa nebudem v normatívnej podobe zaoberať návrhmi, ktoré ste uviedli, preto, lebo celý tento návrh považujem za hlúpy.

    Pán poslanec a pán poslanec Droba, vy sa tu snažíte predstierať, že týmto návrhom zákona chcete riešiť niektorú kategóriu diskriminovaných ľudí preto, lebo je to menšina rovnakého pohlavia. Veď to je hlúposť. Povedzte to otvorene, že je to hlúposť a že vy to len predstierate a zneužívate túto skupinu ľudí na to, aby ste tu zaviedli alternatívne ten inštitút preto, lebo vy považujete zväzok dvoch chlapov a dvoch žien za rodinný stav bez ohľadu na to, či to homosexuáli sú alebo nie. Vy umožňujete dvom normálnym zdravým chlapom, aby na základe tohto zákona uzavreli rodinný zväzok rovnajúci sa manželstvu. Je to tak alebo nie je to tak?

  • Hlas z pléna.

  • Je to tak. Pán kolega, je to tak. A povedzte pravdu, že vy neriešite problém tých, ktorí vyvesili ten transparent, vy sa len zakrývate nimi. A toto je to falošné, čo som nečakal od vás, od navrhovateľov. Boli tu poctivejší poslanci, ktorí sa nebáli pred desiatimi rokmi navrhnúť do tohto parlamentu návrh zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Prečo ste to vy takýmto spôsobom nenavrhli? Prečo sa nepokúšate povedať pravdu a takýmto spôsobom...?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci prosím o pokoj v sále.

    Ďalším prihláseným za kluby je pán Branislav Škripek. Týmto mu udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia aj vážení predkladatelia, dnes sme si už naozaj vypočuli širokú debatu. A myslím, že stále bude zaujímavá aj teraz. A máme teda pred sebou návrh zákona o registrovaných partnerstvách u osôb rovnakého pohlavia.

    Ja myslím, že v podstate zápasíme o to, ako sa na celú túto vec chceme pozerať, z čoho vychádzame, čo považujeme za základné hodnoty. A ja teraz prinášam názor z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. A som tá nezávislá osobnosť. Prinášam názor, ktorý môžeme mať rôzny v našom klube. A minimálne tu zaznejú aspoň dva názory z nášho klubu, ktoré môžu byť rozdielne, môžu dokonca na túto istú vec nazerať iným spôsobom. Ale ja najviac oceňujem to, že to môžem urobiť, že nemusím proste vystupovať nejako ideologicky. V našom klube je to takto povedané, že tak to musí byť. Ja môžem teraz hovoriť to, čo chcem priniesť, na čo sa pozerám ako poslanec Národnej rady a ako človek zvolený svojimi voličmi a ako človek, ktorý vyjadrí názory, myslím si, obrovského množstva ľudí na Slovensku, stoviek tisícov ľudí, ktorí sa na to pozerajú práve tak, ako to budem snáď čo najpresnejšie hovoriť, ale nie do totálnych detailov, pretože to sa v tejto chvíli nedá. Takže prinášam jeden z názorov nášho klubu alebo zastupujem časť názorov v našom klube a zaznejú tu aj iné hlasy, ktoré zase povedia o pohľade na celý tento problém alebo na nastolený zákon iným spôsobom.

    Takže otázka homosexuálnych vzťahov je, samozrejme, veľmi citlivá a určite veľmi komplikovaná a hodná toho, aby sme ju dobre zvážili. Takže dúfam, pán kolega Poliačik a predkladatelia, že neberiete to nejako totálne jednoducho. Jednoducho už ste sa pred chvíľou vyjadrili, že dúfate, že aj poslanci KDH to podporia. No ale tak to by musela prebehnúť naozaj veľmi, veľmi hĺbková debata, aby sme objavili, na čom stojíme, ako sa na veci pozeráme a či sa teda vieme na niečom zhodnúť. A ja si nemyslím, že toto je priestor, kde to už môže vyjsť, že tuná bude tá debata tak hĺbková, tak dôkladná a tak dobre rozobratá, že to tu proste schválime alebo len neschválime. Ja myslím, že tá by musela prebehnúť ešte na inej úrovni. Takže ide o model partnerstva, ale poťažne ide o model manželstva. Kolega hovorí, že nie je nutný, ale tak teraz o tom nediskutujeme. Ja som si preštudoval celý ten návrh úplne podrobne od slova do slova. Tvrdím, že je kópiou zákona o manželstve, že je proste len poťažne takto potiahnutý. A sú pozmenené termíny, ako je manžel, manželka a partneri a podobne. Musím však povedať, že naša spoločnosť reálne nejakým spôsobom stráca úctu voči modelu manželstva, ktorý explicitne vychádza z biblického poňatia. A zbytočne pani kolegyňa Nicholsonová tuná to nejakým spôsobom napádala a poukazovala na to. Menovala mňa a ešte pár kolegov, že sme nejaký justičný či aký, to povedala súd. Aký to povedala súd?

  • Reakcia z pléna.

  • Inkvizičný súd. Ó, priatelia, to sme veľmi ďaleko od toho. My tu demokraticky diskutujeme o názoroch.

    Ale predovšetkým treba povedať, že model manželstva, ktorý dnes máme, je naozaj biblický, pretože Boh stvoril muža a ženu, kolega hovorí, údajne. Tak teda on má problém s tým, aby tomu veril, aby sa na to spoľahol. Ja s tým vôbec žiaden problém nemám. Ja tomu tak dobre rozumiem, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a povedal im, že sa majú plodiť a množiť, a poslal ich, aby naplnili túto zem. A má to byť celoživotný zväzok, nielen nejaká dohoda na základe toho, že chce, aby sme trošku niečo pocítili alebo že pociťujeme zo svojho vnútra, že to tak vychádza. Nie je to len tak, ide tu o zmluvný zväzok, nielen o dohodu medzi jedným mužom a jednou ženou, až pokým nás smrť nerozdelí. To, že strácame túto úctu v našej krajine, je faktom. A vidieť je to predovšetkým na tom, akou mierou stúpa rozvodovosť, akým spôsobom je rozbíjaná rodina, že sa to reálne deje. To proste vidíme, že pre nás nie je problém nejakým spôsobom akceptovať cudzoložstvo alebo voľné vzťahy, alebo čokoľvek podobné. Jednoducho je to tu, rozmýšľame takýmto spôsobom a sexualizujeme spoločnosť, zahŕňame, zaplavujeme ju pornografiou, jednoducho toto všetko sa týka sexualizácie a toto všetko zhadzuje úctu voči tomu, čo nerozlučný zväzok naplnený úctou, vzájomnou dôverou a podporou dvoch ľudí opačného pohlavia prináša. Takže my sa na to nemôžeme pozerať len na základe toho, že k sebe niečo cítime, ale jednoducho aj preto, že tu existuje nejaký prirodzený morálny zákon. A toto máme zapísané v srdciach. V hĺbke každého človeka je prirodzený morálny zákon. A to, že je to vyjadrené aj v biblickom spise, je pravda. Ale ja teraz vychádzam z toho, že my tomu, priatelia, dobre rozumieme, že my to máme v sebe vpísané. A tento prirodzený morálny zákon hovorí niekoľko veľmi základných vecí. Okrem toho, že je prirodzené pre muža a ženu, aby spolu žili a milovali sa a plodili deti, tak je založený na tomto, na tom prirodzenom morálnom zákone celý civilný systém, ktorý trestá vraždu, ktorý trestá krádeže, trestá podvody, trestá prestúpenia zákona v mnohých oblastiach. Priatelia, ako je to vôbec možné, kde sme to zobrali, odkiaľ to my vôbec vieme, kde sa to vzalo? Áno, to je vpísané v nás. A keď to dotiahnem ďalej, tam, kde to tak pani Nicholsonovú strašne, strašne iritovalo, tak je to v zjavenom Božom poriadku. Ale ten teraz odstrihnem, pretože to tak tu by som nemal povedať vari, ja si myslím, že to môžem povedať, lebo som slobodne mysliaci človek v slobodnej krajine, ktorý môže byť slobodne veriaci človek, ja môžem povedať, že je to v tom zjavenom zákone. Ale preto, aby to bolo ďaleko platnejšie, poviem, že je to v tom prirodzenom zákone, v srdciach ľudí. Priatelia, nikto z nás by nemohol povedať, že kradnúť sa má, zabíjať sa má, vraždiť ľudí sa má. Áno, zabíjať zvieratá, to sa má, lebo však z tých sa musíme nakŕmiť. Ale vraždiť ľudí nemôžeme, kradnúť nemôžme. Nemôžeme robiť rôzne iné spoločenské prestúpenia. Priatelia, ako je možné, že odtiaľto vyjmeme jeden iný prirodzený zákon, ktorý v sebe máme, a vychádza z tak zázračnej jednoduchej a základnej prirodzenosti, že existujú dve rôzne pohlavia?

    Ja teraz budem pokračovať v tom, že hovorím tu k plénu. Takže ak musíme nasledovať prirodzený poriadok vecí v takýchto morálnych otázkach, ako môžeme vynechávať otázku manželstva ako vzťahu muža a ženy, dvoch ľudí opačného pohlavia? No a viete, kde sa to berie? A teraz odpoviem pánovi kolegovi, ktorého otázku vy ste nepočuli, že kde sa to tam berie. Takže, pán kolega, naša spoločnosť, a teraz je podstata problému alebo podstata otázky, má tendenciu vytvárať si morálne úsudky založené nie na absolútnej pravde, kolegovia, priatelia, spoluobčania, ale na veľmi premenlivých a nestálych populárnych názoroch. Nosí sa to, čo sa nám hodí. Za posledných 20 rokov sa udialo alebo v tejto dobe sa deje niečo, čo sa nám novým spôsobom hodí. A zdá sa nám, že toto teraz bude dobré. Takže toto definoval aj jeden významný politický predstaviteľ zo zahraničia, ktorý povedal, že sa mu tak vidí, že on pozná veľa ľudí rovnakého pohlavia, ktorí to takto cítia, vnímajú, a preto si myslí, že je dobré, aby mali partnerstvá alebo manželstvá, už neviem presne, čo povedal. Ale s týmto sa nedá súhlasiť. A mnoho ľudí na Slovensku s týmto nemôže súhlasiť na základe toho, že nepostavíme, nebudeme stavať naše rozhodnutia a novú legislatívu na základe absolútnych právd, ale na základe premenlivých predstáv a populárnych názorov, že teraz sa to nosí alebo teraz to takto chceme. Takže nemôžeme prijať nejaké pocity a nálady v našej kultúre a nejako to uprednostňovať v našich srdciach alebo v našich mysliach a sformulovať podľa toho morálne postoje a na základe takých morálnych postojov vytvoriť nové legislatívne pravidlá, novú legislatívu. Jednoducho to by sme za 20 rokov, za 40 rokov vytvorili ďalšie úplne nové veci. Koniec koncov nepôjde to ani za 20 rokov, ani za 40 ďaleko, lebo ak budem citovať následky takýchto rozhodnutí zo zahraničia, chcem tým povedať dôležitú vec.

    Pozrime sa, ako tieto experimenty v zahraničí pokračujú, kam to vedie, čo zatiaľ z toho máme. A veľmi príjemné veci to nie sú. Každopádne v žiadnom prípade nemôžeme, a nie je to namieste ani v našej spoločnosti, voči ľuďom, a ja už ani nechcem používať tento výraz, homosexualita, preto, lebo mňa už toto nebaví, že my stále v spoločnosti hovoríme o sexe, hovorme o inak cítiacich ľuďoch, by som navrhol, alebo hovorme o inak vnímajúcich ľuďoch, alebo niečo také, mať predsudky, a toto zdôrazňujem, ani spoločenské, ani náboženské, a tie sú problematické. Áno, my to nemáme mať voči týmto ľuďom, toto je chyba, ak v spoločnosti o nich kolujú vtipy, vysmievame sa im. A ja som takých vtipov počul veľa. A, prepáčte, aj tu v snemovni som počul všelijaké hanlivé výrazy. A, pán Poliačik, ja vám zazlievam, že ste tu rozprávali rozprávočku o teplom Jankovi a studenej električke, to bolo dehonestujúce podľa mňa. Ja by som si to nedovolil. To, že oni ho ocenili, tak mňa to ešte aj mrzí, že majú ešte aj také nízke sebahodnotenie, že to takto ocenili. Veľmi ma to mrzí, pretože neviem, ako by sa mohlo páčiť hociktorému homosexuálovi, aby ho niekto nazýval teplým. Ja neviem, ako sa mu to môže páčiť. Mne to pripadá čudné. A nebudem týmto pokračovať. Proste si myslím, že týchto ľudí nie je potrebné spoločensky akokoľvek dehonestovať, naopak. Ja si myslím, že veľmi zle robí celej tejto komunite inak cítiacich ľudí tá ukričaná skupina, ktorá prišla koniec koncov kričať aj do parlamentu už pri prvom našom diškurze takom konfrontačnom. Ja si myslím, že to bola úplná chyba. A ja si myslím, že mnoho ľudí na Slovensku sa nechce priznať ku tejto skupine práve preto, že z toho robí také obrovské divadlo, a že to vôbec nie je potrebné, pretože inak cítiaci ľudia predsa nemôžu chcieť si zákonom presadiť úctu. Tá predsa musí vychádzať voči nim zo sŕdc ľudí a z obľúbenosti týchto ľudí, preto ja nemôžem súhlasiť s tým, že my máme teraz zákonom povýšiť túto skupinu, ktorá sa hlási k menšine, ktorá hovorí, že je menšina, a my máme im zaručiť, že oni budú teda spoločnosťou odteraz prijímaní. Prepáčte, to ako sa teda podarí? Predstavme si, že spravíme nejaký taký zákon a na základe toho zákona potom začneme perzekvovať a prenasledovať všetkých, ktorí hovoria na nich vtipy. Viete, vtipy nevymiznú. Nevymiznú ani urážky, ani to, že nejakí ultranacionalisti so špeciálnym strihom vlasov ich niekde zmlátia bejzbalovými pálkami, pretože ich proste nemajú radi. Toto nevymizne. Ale zmení sa to vtedy, keď oni nevyvolajú toľko nepríjemných pohľadov na svoju vlastnú komunitu. Ja som počul o viacerých inak cítiacich ľuďoch, ktorí povedali, že sa hanbia za túto ukričanú skupinu, ktorá koniec koncov si teraz sem dovolila prísť a propagovať svoj symbol náboženský. Áno, to je nové náboženstvo. A keby tu bol propagovaný iný náboženský symbol, tak kto by tak kričal? Ale ja si myslím, že to by bolo namieste, aby to predsedajúci takisto povedal, že žiaden náboženský symbol nepatrí tam na balkón. Takže ja si myslím, že to bolo nekorektné, zase to vyvolá len hnev voči tejto skupine. Takže dávam vám päťku z P. R., to ste urobili zle. Priatelia, takže je dôležité hovoriť o homosexualite, o homosexuáloch, ale s vnútorným aj súcitom alebo, povedal by som to, úctou, lepšie povedané, a s presvedčením o tom, čo je správne, hľadať toto.

    Je dôležité, aby sme mali jasné v tom, že na modeli manželstva, ktorý tu máme, je založená stabilita štátu, v ktorom žijeme, že potrebujeme dobre porozumieť tomuto vzťahu medzi civilným chápaním manželstva, politickým chápaním manželstva a prirodzenou morálkou, ktorú v sebe nosíme, a na základe toho porozumieť, ako to vlastne máme postavené. Takže nemôže to byť skratkovité.

    A zároveň chcem povedať, že táto skupina, a len táto malá ukričaná časť homosexuálnej loby, ktorá sa strašne zviditeľňuje na verejnosti, a množstvo ľudí sa k nej radšej preto nehlási, vyvoláva niečo, čím chce kriminalizovať spoločnosť. Prvý raz sa to prejavilo vtedy, aj tuto kolega poslanec Kuffa to povedal, že on si myslí, že títo ľudia potrebujú pomoc a liečenie. A ten vreskot, čo bol spustený na verejnosti, a kričanie, a mám to tu citované, tuto je pán kolega Poliačik pekne odfotený, a tu je to napísané, tak to bolo publikované, SaS, hneď vám to nalistujem, za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS...

  • Reakcia z pléna.

  • No dobre. Poznám takéto odpovede. Môžete si to pozrieť. Takže kriminalizovanie názorov, priatelia, to je kriminalizovanie tejto spoločnosti. Jednoducho ak niekto vystupuje s tým, aby sme išli trestať názory, kolega Kuffa podľa mňa reagoval veľmi dobre, reagoval na to, čo povedali, pretože my sme sa s tou skupinou stretli, čo je len a len prejav ochoty diskutovať. A povedali sme im, aby sme sa išli rozprávať o názoroch. A prišli s nimi ich fanúšikovia, fandovskí novinári a redaktori. A hneď prvé na Kuffu vybehli so slovami: „Čo ste to povedali, ako ste si dovolili povedať, že takýmto ľuďom treba pomáhať.“ A on hovorí: „To je môj názor.“ A na to ho zasa napadli, že ako si dovolil takýto názor povedať. A on sa opýtal, či nemôže mať názor. No, kolega, čo nemôže mať názor v tejto spoločnosti? A kde sme to, prosím vás? A prečo by sme nemohli mať názory? A zároveň musím povedať, vy môžete mať predsa svoje názory, kolegovia, alebo inak cítiaci spoluobčania. Kto vám ich berie? Práve táto doba vám fandí. Práve táto doba vám to umožňuje. Pán poslanec Viskupič hovoril, aké dlhé obdobie boli perzekvovaní títo ľudia. No, áno, to sa v histórii tak stalo. Prvý zákon proti homosexualite bol publikovaný pred 4 000 rokmi, priatelia, v Mezopotámii, vo vysoko civilizovanej spoločnosti, nie v nejakej spoločnosti primitívov. Neberme starovek za nejaký chorý alebo zaostalý, to vôbec nie je pravda. Jediná vymoženosť súčasnej civilizácie je technický pokrok, nič viac, priatelia. Myslením boli ešte omnoho ďalej ako mnohokrát viaceré civilizácie. Takže kriminalizácia názorov, to je jeden z podstatných prvkov, ktoré táto skupina prináša. A ja vám dávam ďalšiu päťku z P. R. To je absolútna chyba. Vy chcete kriminalizovať spoločnosť za názory. Takže potom by ste museli dosahovať, aby sa zakázali náboženské spisy. Keď chcete kriminalizovať názory, tak potom musíte kriminalizovať takýto názor: „Ľudia zamenili pravdu Boha za klamstvo a uctievali a slúžili stvoreným veciam skôr než Stvoriteľovi, ktorému navždy patrí chvála. Kvôli tomu ich Boh vydal ich hanebným túžbam. Dokonca aj ich ženy zamenili prirodzené vzťahy za neprirodzené. Rovnakým spôsobom aj muži zavrhli prirodzené vzťahy so ženami a zapálili sa túžbou jeden voči druhému. Muži spáchali nemravné skutky voči druhým mužom, a tak sami dostali trest za svoju zvrátenosť,“ čím sa myslia následky v podobe rôznych pohlavných chorôb a iných ťažkostí, pretože toto nie jediná ťažkosť. Priatelia, takže aj toto by sme mali kriminalizovať. Toto je List Rimanom. Tak zrejme ste ho nečítali, kolega. To napísal apoštol Pavol. Takže je mi ľúto, ak ste to nečítali, lebo vy ste taký vzdelaný človek. Takže treba zakázať tento biblický spis, potom védy, potom Korán a potom ešte rôzne iné náboženské spisy alebo tie mezopotámske napríklad, to musíme stiahnuť z obehu, pretože takéto názory sa hovoriť nesmú. Priatelia, mne je to čudné. Ak sa má vytvárať takýto vzťah medzi komunitou inak cítiacich ľudí a menšinou inak cítiacich ľudí a nami, ľuďmi, ktorí teda nie sme v tejto menšine a cítime to zasa inak, tak to je veľmi zlé, že vytvárame boje, napätie a hnev. Mne sa nezdá, že toto má byť cieľ. Bohužiaľ, zatiaľ čo táto skupina, ktorá sa angažuje vo verejnosti a je iba taká malá, pretože istá časť, neviem, aká veľká časť, homosexuálov sa k nim nehlási, tak, bohužiaľ, oni to takto prezentujú.

    Ale ja teraz budem pokračovať tým dôležitým pohľadom na prirodzený zákon v nás, prirodzený zákon v nás, opakujem, nie náboženský. Takže čo tu hovoril apoštol Pavol ako filozof vtedajší a veľký filozof? Povedal, že koreňom takéhoto praktizovania je povýšenie seba samého, takže korunovanie môjho veľkého ja, lebo ja to takto cítim, ja to takto chcem, a znamená to, že sa uctievajú stvorené veci, teda moja sexuálna túžba, viac ako Ten, ktorý je Darcom absolútnych právd. A preto som tu položil tú otázku, kde sa berie v nás to vedomie o tom, že je správne trestať podvody, trestať vraždy, trestať krádeže, ako je možné, že takéto niečo vôbec vnímame. Takže nemôžeme korunovať svoje vlastné túžby ako najvyššieho vládcu bez ohľadu na to, čo v sebe vnímame. Takže kde sme to zobrali? Ak by bolo manželstvo alebo partnerstvo definované len ako súhlas medzi dvoma jednotlivcami, ktorý možno zrušiť alebo uskutočniť, tak ako si to tí dvaja želajú, bez zásahu štátu, tak sme vydaní napospas, na milosť a nemilosť množstvu ľudí, ktorých predstavy o tom, čo je stabilita, sa môžu meniť veľmi rýchlo, pretože v navrhovanom modeli partnerstva, ktorý ste navrhli, pán kolega Poliačik, tam je doslova napísané, a hovorím, som si ho celý prečítal od začiatku do konca, že partneri majú všetky práva ako manželia skoro, ale stačí, aby sa vzali u notára a rozišli u notára, a to len a len na základe svojej vlastnej predstavy alebo jednoducho dohody, alebo toho, že proste si to tak nejako povedia. Hej? Takže ak by štát s týmto súhlasil, ak by táto snemovňa lordov, ale nie sme snemovňa mužov lordov, lebo sú tu aj ženy ako lordi, ak by táto zákonodarná ustanovizeň povedala, že my s tým súhlasíme, tak štát sa oberá o svoju kompetenciu ponúknuť definíciu toho, kto títo dvaja jednotlivci vstupujúci do partnerského vzťahu sú. Ak je to len na dohode dvoch ľudí, ktorí sa tak rozhodli, tak štát sa pripravuje o svoju kompetenciu. Nie štát bude určovať, či je manželstvo zväzkom medzi mužom a ženou, mužom a mužom, ženou a ženou, poprípade dvoma ženami a jedným mužom alebo šiestimi mužmi a štyrmi ženami alebo akokoľvek. To je fakticky jedno, lebo, kolegovia, v zahraničí už sa to stalo. V Brazílii pred šiestimi týždňami došlo k tomu, že prišli ku notárke tri osoby, dve dámy a jeden muž a oznámili jej, že chcú žiť v pevnom partnerstve, ako to tam oni nazývajú. A ona sa rozhodovala nejaký čas. A viete, čo spravila? Vyhlásila tento zväzok za platný. A keď sa jej na to opýtali novinári, tak ona odpovedala, že celý prípad skúmala a nedošla na žiaden dôvod, prečo by mohla povedať nie, no, rozumná. No tak tuto pán kolega Poliačik nám jasne povedal: Co bude dál? Takže ide vlastne o to, že ktokoľvek si definuje čokoľvek. Takže napr. dúfam, že nebudem veľmi zlý, keď poviem, že by na budúce mohli prísť s kozou. Je to úplne nepríjemné, čo som povedal?

  • Reakcia z pléna.

  • Tam je veľký rozdiel, dobre. Takže na budúce prídu štyria muži a šesť žien. To nevadí?

  • Reakcia z pléna.

  • Nevadí to, dobre.

    Tak toto je tá ďalšia otázka, ako budeme definovať, čo vlastne je právne možné, správne a aký to má dopad na chod tohto štátu. Priatelia, takže my kľudne môžeme povedať, že nemáme na základe čoho sa rozhodnúť, preto, lebo sme práve narušili základ toho, na základe čoho sa rozhodujeme. Ten prirodzený zákon v nás, jeden typ rozhodovania alebo jeden moment z neho vyjmeme a ostatné potom už môžeme len deštruovať. Ak štát takéto veci nedefinuje, potom je tzv. manželstvo ľudí rovnakého pohlavia len následok postupného vývoja, nejasných manželských zákonov, priatelia, lenže, našťastie, aj ten prirodzený zákon v nás hovorí dosť jasne, že mladí ľudia keď dospejú, prirodzene a radi opúšťajú svojich rodičov a spoja sa s osobou , s ktorou chcú prežiť život. Muž so ženou k sebe pociťujú prirodzenú náklonnosť a pociťujú ju preto, lebo tá náklonnosť vyvrcholí do ich telesného spojenia. A z tohto telesného spojenia bude vyprodukované dieťa. Takže toto je zmysel manželstva. A naša občianska politika sa musí o niečo opierať. Takže je to ten morálny zákon. Je teda vražda v rozpore s morálnym poriadkom, priatelia? Alebo je vražda morálnym skutkom? Nie je vražda morálnym skutkom. Nie je možné, aby ním bola. Je kradnutie a podvádzanie morálny skutok? Je klamanie morálny skutok? Je cudzoložstvo morálny skutok? Priatelia, ako to vlastne je? Ako chápeme manželskú vernosť? Je to blbosť? Nie je to blbosť. Že? Viete, prečo to nie je blbosť? Totiž ako poslanci by sme všetci mali vedieť, že zákon o rodine vyžaduje od manželov vernosť. Že? Ale ak by sme chceli povedať, prečo by sme to nerobili, keď to veľa ľudí robí, že je to tak? A máme ďalší dôvod na to, aby sme si povedali, že niečo môžeme legislatívne upraviť alebo zaviesť len preto, že veľa ľuďom sa to páči. A tak by sme napr. mohli povedať, že keďže veľa ľudí má milencov popri manželstve a taja to, lebo sa za to buď hanbia, alebo nechcú, aby sa to partner dozvedel, a iní to ani netaja, a tí to nazývajú novým pohľadom na manželstvo, tak že to je jedno, či máte alebo nemáte milencov. Takže, viete, keďže sa to mnohým páči v našej spoločnosti, tak prečo by sme to neuzákonili? Však dajme to tam ako malý pozmeňujúci návrh, priatelia.

    Keď pán prezident prvý raz tu hovoril, 4. apríla tohto roku, tak mne sa hrozne páčilo, ako tu do úplne tichej sály povedal: „Páni poslanci, ja už vás prosím, už prestaňte s tým schvaľovaním pozmeňujúcich návrhov, my ich už máme tak strašne veľa, že už sa v nich strácame, už z toho máme džungľu.“ No mne sa to tiež zdá, pretože my stále máme nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja už som poprosil kolegu Kadúca, aby spravil takú vec, aby si našiel nejaký zákon, ktorýkoľvek z nejakého roku, našiel všetky jeho pozmeňujúce návrhy, aby mi povedal, či nakoniec už ten zákon nie je úplne na hlavu postavený, čiže už vôbec neplatí vo svojom pôvodnom znení. A tak ma napadá, že ak toto by bolo naše cítenie, naša predstava o tom, že dvaja sa proste majú radi, tak priatelia, dajte niekto pozmeňujúci návrh, že mať milenca je podľa zákonov našej krajiny správne. Tak dajme takýto návrh, lebo však teda sa to nosí. Nenosí sa to? Ja myslím, že je to chyba. A toto sa týka morálky v tejto spoločnosti a my potrebujeme si uvedomiť, ako sa pozeráme, ako rozmýšľame nad tým, kde sa berie naša občianska politika, kde sa berú naše občianske zásady, z čoho vychádzame, ak teda vychádzame z toho, že vraždiť sa nemôže, klamať sa nemôže, kradnúť sa nemôže, že manželská vernosť je dôležitá. Keby, nakoniec, nebola dôležitá, priatelia, tak prečo sa čudujeme nejakým aféram, že by to niekoho malo hnevať, a prečo sa čudujeme tomu, že manžel a manželka potrebujú skrývať toho svojho milenca teda? Veď niečo nesedí v tom vnímaní, v našom vnútri a v tom tvorení zákonov. Takže naša legislatíva sa o niečo opierať musí.

    Takže vrátim sa k výroku filozofa z prvého storočia, ktorí hovorí o prirodzenom a neprirodzenom vzťahu. Volá sa Pavol z Tarzu. Kolega, vy to dobre viete, tak neviem na čo sa ma na to pýtate, ja sa tu potrebujem sústrediť na text. Takže niečo je prirodzené, niečo nie je prirodzené. A tiež vychádzam z toho, čo je prirodzené. Viete, čo je prirodzené? Prirodzené je to, čo ľudia prežívajú. A to je vzájomná príťažlivosť opačných pohlaví. A zároveň, ak je tu nejaký menšinový prejav v sexualite, tak ten je menšinový. A kolega tvrdí, že je prirodzený. Ale ja hovorím, že nie je prirodzený. On je zvláštny. Je to odchýlka od normy. Je to niečo iné, je to variácia, ale nie normálna variácia, v tom zmysle, že keď je základom normálneho to, že sa priťahuje ten protipól, tak je to zvláštna odchýlka od normy. Je okrajová, je menšinová a nemôže tvoriť základnú legislatívu štátu. Takže, kolega, musíme sa vedieť pozerať na veci tak, ako sú, a nemôžeme ich prekrútiť, nemôžeme ich znásilniť a nemôžeme jednoducho vytvoriť niečo, čo je úplne nové a čo nesúvisí s prirodzeným poriadkom stvorenstva na zemi. Jednoducho potrebujeme porozumieť, čo je čo, aké pojmy sú aké pojmy.

    Médiá citujú prieskumy, už mi to tu kolega Poliačik hovoril, že 47 % ľudí s tým súhlasí. Vážne? A to teraz máme značiť čo, že s tým 47 % ľudí súhlasí? To znamená len toľko, že máme našu morálku spoločnosti zakladať na chúťkach práve prevládajúcej menšiny alebo väčšiny, alebo novej módy, ktorá prišla? Nie, nemôžeme si povedať, že proste vidíme to takto, lebo teraz sa to takto nosí. My musíme dôvodiť úplne iným spôsobom. Takže nejde o to, koľko takých ľudí poznáme, jednoducho ide o to, že nemôžeme vydávať svoje individuálne morálne pohľady, individuálnu morálnu autonómiu korunovať za kráľa všetkých názorov, aj keď by sa na to veľa ľudí takto pozeralo. Toto tu povedal pán Přidal, že aj keby väčšina ľudí, hej, s tým súhlasila, priatelia, tak toto nie je morálny základ, na ktorom to my môžeme postaviť. Aj keby sa to týkalo mnoho ľudí v našej spoločnosti. Takže...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, prepáčte, poprosím o kľud v sále. Dámy a páni, rešpektujme sa. Nech sa páči, dokončite to.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže základná postať, z ktorej rozprávame alebo ako sa pozeráme na homosexuálne partnerstvo, na potraty, na antikoncepciu, na eutanáziu a tak ďalej a tak ďalej, nie je o právach, v skutočnosti je o tom, čo znamená byť človekom a čo je najvyšším zdrojom morálky a čo je najvyšším zdrojom, odkiaľ čerpáme pohľad na pravdu. Takže pravdou je to, že pre mnoho ľudí je konečným a najvyšším zdrojom morálky nič viac, než vlastné chúlostivé oblasti a chúťky svojho vlastného vnútra jednotlivých ľudí. Takže, inými slovami, niet iného štandardu morálky, len keď to poviem ja sám. Ak takto budeme pristupovať k legislatíve, tak máme veľký problém. Čiže všetky morálky by boli len osobnou konštrukciou, ktoré vymazávajú absolútnu pravdu. Ale toto je totálny rozpor. Takže nejde o to, že máme mať nejakú autonómnu morálku, ktorá je spojená s užívaním si. Ja keďže som povedal, že vychádzame z toho základného morálneho zákona, ktorý je v nás, tak mnoho ľudí si myslí, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. Čiže ak mi prináša nejaká aktivita pocit šťastia, potom to nemôže byť zlé, a preto treba vytvoriť na to nové zákony. Tak, priatelia, ja si myslím, že to by bolo úplne mylné a bolo by to nesprávne. Takže zdôrazňujem, že homosexuálne prejavy v našej spoločnosti boli v minulosti, boli v dávnoveku, staroveku, stredoveku, sú dnes a zaiste budú aj v budúcnosti, pretože tento menšinový jav existoval, existuje, bude existovať. Preto aj v živočíšnej ríši toto je najlepšie, ako sa ľudia z tejto liberálnej strany radi porovnávajú so zvieratkami, mne je to až smiešne, lebo už som to počul, a teda čítal som to v jednom článku SME, kde pána Kuffu nejaký šikovný pisálek poučoval, že, bohužiaľ, ani príroda mu nedala rozum. Ja som sa na tom srdečne smial, lebo príroda mu rozum nemohla dať, lebo príroda nerozmýšľa. A tak mi je ľúto, ak sa niektorí ľudia prirovnávajú ku zvieratkám a chcú načerpať z prírody, pretože na to máme zdravý rozum, aby sme tú prírodu a prostredie spoločenské kultivovali. Takže ťažko hovoriť o tom, že na tomto je niečo skutočne takým dobrým právnym základom, aby sme vytvárali legislatívu. Takže tento cielený, mediálny prístup k tomu, aby sme homosexuálne skupiny rešpektovali, aby sme ich neškandalizovali, aby sme ich nejakým spôsobom zviditeľnili, sa podaril. A ja chcem povedať, že je to dobré. My z týchto ľudí sa nemáme vysmievať, už som to zdôraznil. Ale aj keď tu títo ľudia sú, aj keď títo ľudia sa cítia byť menšinou spoločnosti, aj keď ich budeme rešpektovať, že tu existujú, však nič proti nim predsa nemôžeme mať, lebo sme v demokratickej spoločnosti, takže, nech sa páči, tak zároveň musíme povedať, že tu neexistujú žiadne skutočné prekážky, ktoré by im bránili usporadúvať svoje vzťahy právnym spôsobom. My tu máme dosť takých zákonov, aby si oni dali všetko do poriadku. Existuje tu inštitút, druh a druh môžu žiť ako dvaja druhovia napr. hej, takže my nemôžeme registrovať existujúce partnerstvá takýmto spôsobom, pretože si nárokujú na štátom zaručované výhody. Takže treba to dobre pochopiť. Registrácia takéhoto partnerstva štátom by bola akási nadregistrácia. My máme všetci úplne rovnaké práva, všetci máme úplne rovnaké povinnosti, takže nejde tu o nič iné, len o to, že chcú štátom zaručované výhody. Takže odmietam inštitucionalizovať zväzky osôb rovnakého pohlavia formou registrovaného partnerstva, pretože toto bude týchto ľudí oprávňovať omnoho vyvýšenejším spôsobom. Takže nejde tu len o to, že by získali len nejakú registráciu, lebo ide tu o zrovnoprávnenie so vzťahmi ľudí, ktorí tvoria manželstvá osôb rôzneho pohlavia.

    Takže ja tento zákon určite odmietam schváliť a odmietam hlasovať zaň a vyjadrujem názor mnoho tisíc ľudí, ktorí toto odo mňa žiadali. Zároveň musím povedať, že bolo niekoľko ľudí, myslím, že to bolo štatisticky niekoľko sto ľudí, možnože viac ako sto ľudí, tak by som to povedal, niekoľko desiatok, možnože viac ako sto ľudí, ktorí hovorili, že proti tomu nič nemajú. S tým súhlasím. Ale zároveň reprezentujem názor ľudí, ktorí hovoria, že týchto ľudí nemáme žiadnym spôsobom ani pozitívne diskriminovať.

    Takže zákon o rodine, čo je zväzok partnerský, hovorí, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. A vo vami navrhovanom zákone o registrovanom partnerstve takýto účel nikde nie je spomínaný. A preto nemôže stáť ako nejaký právny základ partnerských vzťahov v našej krajine.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, chcem sa spýtať, máte ešte dlhšiu reč alebo ju ukončíte.

  • Áno, treba to prerušiť, dobre, takže, nech sa páči, ja to môžem prerušiť.

  • Takže ďakujem pekne.

    Prerušujem na chvíľu rokovanie o tomto bode s tým, že budete môcť dokončiť svoj príhovor.

    Pripravíme hlasovanie do 17,05 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný podvečer, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním.

    Ešte predtým pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcel by som vás informovať, že sťahujem svoj pozmeňujúci návrh k bodu 45. Je to tlač 185, návrh zákona o rokovacom poriadku. Napriek tomu, že to považujem za urgentnú tému, tak po rokovaní s kolegami z viacerých klubov sme sa dohodli, že dopracujeme a predložíme návrh ako novelu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, ešte pán predseda výboru Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja by som sa chcel pridať, sťahujem pozmeňujúci návrh poslanca pána Senka a mňa. Zároveň sťahujeme podpisy v poradí, ako sme boli podpísaní z tohto pozmeňujúceho návrhu Jarjabek, Janíková, Bagačka, Demian, Senko. Myslím že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, nech to spravodajca zoberie na vedomie pri hlasovaní.

  • Takže poprosil by aj pána spravodajcu, aby to zobral na vedomie, aby sme o tomto návrhu nehlasovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ešte pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, s ohľadom na hroziaci štrajk zamestnancov justície by som chcel v mene poslaneckých klubov OĽaNO, SaS a SDKÚ dať návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že požiada ministerstvo spravodlivosti o správu o aktuálnom stave justície, či je stav pokojný a stabilizovaný, ako hovorí pán minister.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Takže chcete zaradiť nový bod programu v mene troch klubov.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 42 za, 5 proti, 76 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že som dostal písomné oznámenie od poslanca Alojza Hlinu, že 26. októbrom 2012 vystúpil z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V tejto súvislosti chcem uviesť, že podľa § 6 ods. 2 zákona o Slovenskej informačnej službe ak poslanec člen kontrolného orgánu vystúpi z klubu stráca členstvo v tomto orgáne, za takéhoto člena navrhne klub poslancov nového člena. Pán poslanec Alojz Hlina bol členom tohto výboru, preto chcem požiadať klub strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aby navrhol nového člena tohto orgánu, keď bude pripravené uznesenie, budeme o ňom rokovať a budeme o ňom hlasovať.

    A teraz už pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Kvasničku, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 132.

  • Pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo päť poslancov, z nich predložili doplňujúce a pozmeňujúce návrhy štyria poslanci: pán poslanec Beblavý, Viskupič, Jarjabek a Kaník. Pán poslanec Jarjabek za skupinu poslancov, ktorá dala tento pozmeňujúci návrh, ten návrh stiahol. Čiže o ňom hlasovať nebudeme. Začneme teda hlasovaním spoločne o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 3, odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 131 bolo za, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tieto tri body sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v poradí, ako odzneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 7 proti, 70 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča, ktorý má 6 bodov. Odporúčam hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 bolo za, 5 proti, 73 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o poslednom návrhu ktorý predložil pán poslanec Kaník. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 6 proti, 72 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Nakoľko sme hlasovali o všetkých návrhoch podaných v rozprave, budeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku v zmysle schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme návrh novely autorského zákona.

    Pani poslankyňa Grečková bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 134.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Galko a pán poslanec Droba, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 8 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    O návrhu pána poslanca Galka hlasovať nemôžeme, lebo jeho body 1 a 2 boli riešené v spoločnej správe ako body 5 a 6 a teraz boli schválené.

    O návrhoch pána poslanca Drobu ako celku tiež nemôžeme hlasovať, lebo jeho body 2, 3 a 4 boli riešené v spoločnej správe ako body 3, 5 a 6 a boli schválené.

    Pán poslanec nepožiadal o osobitné hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ale môžeme hlasovať.

    Navrhujem, aby sme hlasovali o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca, ktorý nerieši spoločná správa.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Galko, namietate?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec trvá na tom, aby sme hlasovali, čiže vznáša námietku. Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 51 za, 80 proti, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Námietku sme neschválili, takže nebudeme o jeho návrhu hlasovať.

    Ešte raz vás poprosím pani spravodajkyňa, dámy a páni, poprosím o pozornosť k tomu druhému návrhu.

  • Áno, o návrhoch pána poslanca Drobu ako o celku hlasovať nemôžeme, lebo podal štyri pozmeňujúce návrhy a jeho pozmeňujúce návrhy 2, 3 a 4 boli riešené v spoločnej správe ako body 3, 5 a 6 a tie boli schválené.

    Pán poslanec nepožiadal o osobitné hlasovanie. Ak požiada oň, môžeme hlasovať o bode 1.

  • Dobre, budeme hlasovať o bode 1. Hlasujeme o bode 1 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Drobu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 74 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.

    Pán poslanec Přidal bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 147.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Juraj Miškov, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh a sa týka sprístupňovania starých banských diel na múzejné účely aj obcou a občianskymi združeniami. Ale teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy, týka sa zmeny účinnosti.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Tento bod sme schválili.

  • Teraz pristúpme k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o návrhu pána poslanca Juraja Miškova.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 31 proti, 48 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o návrhu, ktorý zaznel v rozprave, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam, pán predseda, dať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nikto sa do nej nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe.

    Pán poslanec Susko bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 185.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Boli podané dva pozmeňujúce, resp. doplňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh som podal ja a jeden doplňujúci návrh podal pán poslanec Chren. Keďže pán poslanec Chren vzal svoj podpis na uvedenom pozmeňujúcom návrhu späť, pozmeňujúci návrh týmto nespĺňa náležitosť 15 podpisov a nebudeme o ňom hlasovať.

    Keďže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 bolo za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme novelu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán poslanec Matejička bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 204.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 53 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 94 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nikto sa do nej nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 94 za, 43 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

    Pán poslanec Sulík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 207.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili ôsmi poslanci a pán poslanec Vašečka navrhol o zákone ďalej nepokračovať v rozprave. Tak, prosím, keby ste o tomto dali hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 33 za, 11 proti, 85 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 15 bolo za, 104 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh zákona do druhého čítania, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body, vyhlasujem krátku prestávku do 17.35 hodiny a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave.

    Chcem upozorniť členov poslaneckého grémia, že zajtra po hlasovaní, ak bude o čom hlasovať, by som rád zvolal poslanecké grémium, ak nebude o čom hlasovať, tak zvolám poslanecké grémium o 11.00 hodine.

    Takže krátka prestávka do 17.35 hodiny. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Budeme pokračovať teda v rozprave. A bude pokračovať pán poslanec Branislav Škripek. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažil som sa načrtnúť pohľad a zástoj, z ktorého vychádzame. Jednoducho to, že my sa tu nemôžeme v snemovni rozhodovať podľa toho, ako sa nám to práve teraz hodí, a že keď z niečoho vychádzame, tak vychádzame z prirodzeného morálneho zákona, ktorý máme vpísaný v našom vnútri. A iba som tým poukázal na to, že on korešponduje so zjaveným Božím zákonom, ktorý je zjavený v biblických knihách.

    Ale to podstatné a najpodstatnejšie pre mňa, čo chcem adresovať našej krajine, je, že sa nemôžeme rozhodovať podľa toho, že niekoľko ľudí sa na niečo pozerá tak, že to pociťujú ako svoj veľký životný problém, a na základe toho chcú, aby sme legislatívne vytvorili nové zákony. Zdôraznil som, že ľudia, ktorí sa cítia v menšinovej skupine, a tou menšinovou skupinou sú, pretože prežívajú svoju pohlavnú identitu v odchýlke od tej všeobecnej normy, ktorou je drvivá heterosexuálna väčšina, sú mylne označovaní za štvorpercentnú skupinu. Tento údaj, 4 %, je z roku 1948. Zaviedol ho pán Kingsley, ktorý sa venoval výskumu včiel pôvodne a robil ho v Las Vegas, kde sa vôbec nemôžeme čudovať, že až 4 percentá ľudí sa tam vyskytovali, pretože Las Vegas je známe miesto, kde sa sústreďujú ľudia, ktorí majú aj dosť peňazí na to, aby sa zabávali, ktorí prešli rôznymi životnými snáď okolnosťami alebo rôznymi životnými problémami a cíteniami. A oni sami sa mu do toho výskumu hlásili. Takže ten jeho štvorpercentný výsledok vôbec nebol reprezentatívny, naopak, bol v podstate nejakým spôsobom nedobre urobený. Ale z roku, myslím, 1992 máme štatistiku, ktorá bola robená, ako vieme, ešte v Česko-Slovensku. A tam sa ukázalo, budem citovať z toho prieskumu, prepáčte, toto bolo, myslím, z roku 1995. Ale, znovu, toto sa ešte raz týkalo americkej populácie, že sa vyskytuje 2,8 % homosexuálnych alebo bisexuálnych mužov a 1,4 % homosexuálnych alebo bisexuálnych žien.

    Na orientáciu, ako je to s výskytom homosexuality u nás v Slovenskej republike, však najlepšie môže poslúžiť výskum sexuálneho správania v Českej republike, to je Sexuální chování v ČR – situace a trendy, vydané v Prahe (portál 2001), podľa ktorého sa v roku 1998 prihlásilo k homosexuálnej orientácii iba 0,3 percenta mužov a 0,3 percenta žien, dve percentá mužov si nebolo istých a 3,1 percenta žien si nebolo istých. Takže nehovorme, prosím vás, už ten zbytočný výrok o 4 %, pretože je to údaj, ktorý je nepravdivý. A to bola naša prvá potýčka, že som povedal, že som stretol iba jedného takého. Ale chcel som tým povedať, že jednoznačne nevidíme také veľké zastúpenie, pretože by to znamenalo, 220 000 obyvateľov Slovenska by sa hlásilo k tejto komunite. Takže si myslím, že nie je to pravdivý údaj a nemáme tu takýto problém.

    Vrátim sa k tomu, kde som skončil, že v našej krajine a takisto kdekoľvek jednoducho táto okrajová menšina ľudí existovala pravdepodobne vždy, akurát že sa museli viacej skrývať. A tvrdím, že práve v dnešnej dobe, ktorá im praje, sa skrývať nemusia. A my sme ochotní ich tolerovať. Dokonca my sme ochotní predsa im jasne povedať, a ja si to myslím, že v spoločnosti nemajú byť urážky na adresu týchto ľudí, že sa nemáme z nich vysmievať. Ale takisto je potrebné, aby táto komunita prezentovala svoje postoje niečím iným, než tým, že chcú robiť nejaký špecializovaný sex, lebo nezdá sa mi, že toto je normálne, čo by sme mali nejako preferovať na tejto menšine. Ja si myslím, že ak je to nejaký problém, ktorý ešte nie je ani dobre preskúmaný, je niekoľko príčin tých homosexuálnych prejavov, v drvivej väčšine sa hovorí o poruchách vo vzťahoch, o poruchách v prežívaní, o poruchách v ešte vnútromaternicovom vývoji u toho dieťaťa, jednoducho dochádza k narušeniu jeho pohlavnej identity alebo jeho psychosexuálneho zamerania, takže toto je potom vonkajší prejav, tak nehovorme, za každú cenu sa to bude hovoriť, že to je absolútne normálne. Problém je, čo z toho vyplýva, a to, čo z toho vidíme, že v zahraničí sa deje. A to je veľmi nepríjemné. A na to ja chcem poukázať. Takže túto tému spoločnosť už odtabuizováva. A práve teraz prebieha filmový festival Inakosť, na ktorom, ja musím osobne povedať, mi vadí, že tam sa podpisuje, že je to s podporou Úradu vlády, ministerstva kultúry, tamtoho, oného, hentoho. A tak by som chcel vedieť, prečo, priatelia, je to takýmto spôsobom podporované. Alebo je taká jedna organizácia, ktorá združuje homosexuálne orientované osoby. Tak sa dočítame, že dostávajú peniaze priamo z Úradu vlády, z rezervy premiéra tuším. Tak by som sa chcel opýtať: Prečo? Však podporte napríklad to Fórum života alebo podporte Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina alebo podporte organizáciu Stream.sk, kde sa venujú práci s opustenou mládežou alebo s ľuďmi, ktorí sa len tak túlajú po uliciach. Alebo podporme budovanie rodín, lepšie, rodín, ktoré majú problémy. Tak by som chcel vedieť, prečo to takto je. Takže to odtabuizovanie tu dneska máme. A my vieme rešpektovať týchto ľudí. A vďaka tomu vôbec nie sú žiadnym spôsobom perzekvovaní. Ale oni sa tu sami do tejto role stavajú. Ale tento zákon ponúka alebo vyžaduje registráciu existujúcich partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. A chcú štátom zaručované výhody. Priatelia, tak o tomto to je a moja otázka je: Prečo? My všetci máme rovnaké práva v tejto krajine, ale náš štát podporuje, podnecuje a zvýhodňuje manželstvá osôb opačného pohlavia. A, dá sa povedať, zvýhodňuje ich preto, aby mohli dobrým a budujúcim spôsobom vychovávať deti, to znamená splodiť ich, vychovať ich a urobiť ich prínosom pre našu krajinu. Takže tvrdím, že tento zákon, ktorý navrhujete, stavia registrované partnerstvá na roveň zákonom inštitucionalizovaného manželstva. A zároveň ich povyšuje nad akékoľvek iné partnerské vzťahy.

    Rodina je vytvorená doslova rodičmi a deťmi. To je ten základný atribút rodiny. Rodina rodí deti. Toto je zmysel rodiny, ktorá vzniká. Takže každý zákonodarca musí rozumieť, že toto je rodina, my tomu takto rozumieme. A žiadnym spôsobom nemôžeme zákonom odstraňovať nejakú neúctu voči týmto ľuďom. Ak oni chcú si získať zákonom úctu, už som to tu povedal, je to nejaký čudný postoj alebo nejaká čudná požiadavka. Takže hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a poriadna výchova detí. Takže toto je najvýnimočnejšie na rodine. Toto je to, čo robí manželstvo muža a ženy jedinečným a prečo ho podporujeme. Takže vlastne možno by bolo treba ešte lepšie vysvetliť, prečo navrhujete tento zákon, ak je to len uzavretie partnerstva. A dokonca z neho vylučujete to, aby štát definoval, čo je to partnerstvo, pretože tam jasne hovoríte, že stačí, aby si dvaja partneri povedali u notára, že chcú byť spolu, tvoria proste pár a zasa inokedy, keď sa rozhodnú, ho netvoria, tak takisto pri notárovi si to tam overia a hotovo. Takže štát sa stáva štatistom, divákom a iba aplaudátorom toho, že dvaja sa takto rozhodli. A to je vlastne úplne jedno, ako sa rozhodli. A som uvádzal ten príklad z Brazílie. Tak tam sa štát stal štatistom toho, že sa tam rozhodli spolu žiť tri osoby rôzneho pohlavia, teda dve lesbické ženy a jeden muž. A rovnako by to mohlo byť osem ľudí alebo snáď nejaké skupinové manželstvo by mohli uzavrieť. Takže manželia majú povinnosť žiť spolu, byť si verní a dôkladne vychovávať svoje deti. To je v našom zákone o manželstve. Tento zákon o registrovanom partnerstve sa dotýka všetkých členov našej spoločnosti. Nedotýka sa len tých, ktorí žiadajú registrované partnerstvo. Toto by malo dopad a vážny dopad na všetkých ľudí v našej krajine a práve v tejto dobe, ktorá sproblematizovala rodiny a ktorá má zlý dopad na rodinné hodnoty. Stúpa tu rozvodovosť. A viacej a viacej detí vyrastá v neúplných rodinách práve preto, že tie dobré vzorce im tu začínajú chýbať. Správanie rodičov je istým spôsobom nezodpovedné, že sa tu vytráca správna zdravá výchova, že ľudia strácajú zdravú orientáciu v názoroch. A preto sa tu dejú všelijaké takéto zaujímavé excesy, že všetko možné by sme chceli uzákoňovať. Ja si myslím, že práve dnes je doba, aby sme podporovali... Vy tak milo na mňa pozeráte, kolega, že to je neuveriteľné. Takže práve toto je doba, aby sme zdravo a poriadne podporovali a udržiavali exkluzivitu rodinných vzťahov, pretože to je také dôležité. A tou rodinou myslím zväzok muža a ženy a detí, a to niekoľkých detí.

    Takže registrovanými partnerstvami nemôžeme neprípustne zvýhodňovať jednu skupinu občanov proti druhým skupinám. Hej, to je zvýhodňovanie. Priatelia, my sme slobodná spoločnosť. To znamená, že v tejto slobodnej spoločnosti, a zdôrazňujem to niekoľkýkrát, aj ľudia inak orientovaní sexuálne môžu žiť, ako sa im páči. Nikto im to nezakazuje. Ale akonáhle začneme v tejto spoločnosti zdôrazňovať práva jedných proti druhým, tak nastúpime na cestu do pekla, do pekla bojov a vzájomných napádaní, pretože o chvíľku nám tu vyskočia ďalšie a ďalšie menšinové skupiny, ktoré budú hovoriť: „A my máme právo na toto a my máme právo na toto a my máme právo na tamto a my chceme ešte ďalšie právo.“ A my sa tu zbláznime z registrovania všetkých možných práv. Priatelia, na to, aby existoval pre nejaký druh medziľudských vzťahov nejaký alebo väčší rozsah práv a povinností než iné vzťahy, potom na to musíme nájsť primerané a rozumné vysvetlenie. Čiže na základe čoho chceme legislatívne uznať registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia? Na základe toho, že to teraz takto pociťuje táto menšinová skupina ľudí. Ale vychádzame jednoducho z toho, že takto to teraz vnímame. A to je to, čo som od začiatku hovoril, keď nám nie je jasné, na základe čoho sa rozhodujeme, tak potom musíme porušiť ten prirodzený morálny zákon, ktorý máme v sebe vpísaný a z ktorého tisícročia vychádzame. Opakujem, prvý zákon vydaný proti homosexuálnym partnerstvám vyšiel štyritisíc rokov dozadu. Teda tam sme prvý raz vyňuchali niekde v dokumentoch, ktoré sa nám zachovali zo staroveku, že už vtedy ľudia rozumeli, že to nie je správne. Takže musíme povedať, že, milí naši spoluobčania, nikto vám v tom nebráni, nikto sa z vás nemá vysmievať, nikto vás nemá žiadnym spôsobom ponižovať. Naopak, máme tu liberálny pohľad na to, takže vôbec to nie je nejaký za vlasy pritiahnutý pohľad. Štát jednoducho nemôže len tak povedať, že registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia do nášho právneho poriadku patrí. Nemôže to štát len tak jednoducho povedať. Toto nie je niečo, čo by malo byť len tak a bez problémov prijaté. Čiže nemôžeme prijať presadzovanie skupinových nárokov. A ľudia, ktorí sa právom zaoberajú, dobre rozumejú, o čo tu ide. Nemôžeme len tak prijať nejaké presadzovanie skupinových nárokov a požiadaviek. Jednoducho toto je prechod od slobôd k právam aj, zdôrazňujem, na nárokovanie si práv. Čiže my musíme povedať, že sme spoločnosťou, ktorá háji slobodu, a nie ktorá zdôrazňuje, na čo kto má právo a čo kto si chce nárokovať, pretože to tak cíti. A, ako som povedal, nemôžeme posadiť a korunovať moje ja, pretože ja to tak cítim a ja to tak chcem, a na základe toho tvoriť legislatívu. Ja si myslím, že toto je kultúrny zápas o podobu rodiny a ten sa odohral práve v kulisách tohto boja za práva rôznych kvázi rodinných spolužití, ktoré chcú používať tú ochrannú značku, ktorá sa volá manželstvo, a získať tieto benefity manželstva. Nie je to správne. A ja vyjadrujem, že toto je pohľad, ktorý nechcem podporiť ako poslanec Národnej rady. Tieto potreby, o ktorých ste tu hovorili ako navrhovatelia, sa dajú riešiť v oblasti občianskeho práva, osôb rovnakého pohlavia. Ale, opakujem, dôležitá je diskusia. A dôležité je, aby nikto nebol žiadnym spôsobom ponižovaný. Toto potrebujeme dodržať.

    Ale ja som si dal vytlačiť množstvo rôznych publikovaných správ zo zahraničia, a to z krajín, kde sú registrované partnerstvá alebo niektoré také manželstvá, lebo len deväť krajín na celom svete zo 148 krajín sveta prijalo homosexuálne manželstvá. Niekoľko viac krajín prijalo aj homosexuálne partnerstvá. Ale len deväť krajín zo 148 súhlasí s tým, aby toto bolo legislatívne podchytené ako manželstvo. Austrálsky senát napríklad to dvakrát po sebe odmietol. Austrálska premiérka povedala otvorene: „Keď sa vám to nepáči, tak choďte žiť niekde inde.“ Ja si len myslím, že je dobré, že je taká otvorená a jasná, pretože ak by chcela vyvolávať nejaká menšina rozbroj v spoločnosti, tak potom treba veľmi jasne povedať, že nie je to správne, ako keď sa vám niečo nepáči.

    Ale, priatelia, tak ako som to tu citoval, že za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS, ako to bolo publikované, tak si myslím, že práve táto skupina vytvára napätie v spoločnosti a že chce vytvárať kriminalizáciu a rozbroje. A toto je totálne o ničom, ak sa tu chceme začať naháňať do basy za názory, priatelia. Tolerancia znamená, že vy si o mne môžete povedať, čo chcete, a ja si o vás môžem tiež povedať, čo chcem. Takže ak si niekto povie, že sa mu nepáči moje náboženské presvedčenie, tak vám musím povedať, to je vaše právo, aby ste si to o mne povedali. A ja keď si poviem, že ja si myslím, že váš prejav nie je normálny, ale je odchylný alebo je menšinovým prejavom, ktorý nie je normálny, ako je ten prirodzený, tak vy musíte povedať: „Tak to je váš názor a ja ho budem rešpektovať.“ Takže budeme sa tu rešpektovať navzájom v tejto krajine alebo sa tu chceme kriminalizovať?

    Takže tento hate speech, ktorý sa tu presadzuje. Takže v iných krajinách je zjavne viditeľný titulok: Homofóbiou môžu trpieť aj homosexuáli, dokonca aj strieľať po hetero. 28-ročný Virgínčan v štáte teda Virgínia bol zadržaný pre použitie strelnej zbrane, ktorou zranil ochrankárov vo vstupnej hale nejakej konzervatívnej organizácie, ktorá sa zaoberala podporou rodín, a to preto, že tam niekto kritizoval nejakú LGBT skupinu. Ďalej, Briti, to je ďalší článoček, bojujú za tradičné manželstvo. Ďalší článok je: Izraelský súd uznal dve lesbičky za biologické matky jedného dieťaťa. Ďalší článok je: v Spojenom kráľovstve majú byť pojmy manžel a manželka zakázané. Ďalší článok je: Študent žaluje školu, ktorá ho potrestala za jeho názor o homosexuáloch. Ďalší článok je: Španielskeho biskupa chcú stíhať za kázeň o homosexualite. Ďalší článok je: Dánsko núti cirkev vysluhovať homosexuálne manželstvá. A ďalší článok je: Britský podpredseda vlády núti cirkvi k sobášom gayov (pokuta 3 670 eur kresťanskému páru). Ďalší článok je: Nemáte kladný postoj k pražskému pridu? Podľa Českej televízie ste homofóbny a nemáte právo svoje názory publikovať. Priatelia, takto by som mohol pokračovať, pretože takých vecí je publikovaných veľa. Ďakujem pekne, ak homosexuálna komunita chce vyvolávať nenávisť v spoločnosti a nejakým spôsobom tlačiť do spoločnosti negativizmus. Organizácia QLF pod pojmom úplné zrovnoprávnenie rozumie „verejne a nekompromisne – ako prvé združenie na Slovensku – možnosť uzatvorenia manželstva aj neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, nediskriminujúci prístup k osvojeniu dieťaťa alebo detí, k darcovstvu krvi, k službám asistovanej reprodukcie, teda umelému oplodneniu, a náhradné rodičovstvo a tak ďalej. Je to zo zdroja www.qlf.sk/kto.sme/. Takže toto je samotný leták spoločnosti, ktorá tvrdí, že predstavuje toto hnutie menšinové, QLF. Takže, prepáčte, darcovstvo krvi. Ja som si vytiahol stránku organizácie, myslím, transfúznej nejakej organizácie alebo nejakej stanice. A tam je napísané, že odmietajú prijať krv od ľudí, ktorí praktizujú pohlavný styk medzi mužmi. A ja si myslím, že to je úplne zdravé. A je to v poriadku. Keďže lekári a odborníci povedia, že nemáme ohrozovať ľudí, ktorí môžu krvou prenášať pre zvýšené riziko spôsobu života, ktorý vedú, spôsobom pohlavného života, ktorý vedú, prenos chorôb, vážnych a ťažkých chorôb prenosných krvou, tak potom je to zdravé, aby sme ochraňovali ľudí pred týmto. Takže dovolil som si citovať len z letáčika tejto spoločnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, čo som si dovolil? Nerozumel som tomu teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Okej, prepáčte, tak mne sa zdalo, že to som si dovolil. Tak to som si dovolil citovať to, čo je verejne publikované. A keďže je to verejne publikované, tak to citovať môžem, samozrejme. Takže všetci ľudia sme si pred zákonom rovní, ale nie sú si rovné ľudské inštitúcie, manželstvo je niečo iné ako nemanželstvo, použitie pojmu manželstvo na spolužitie osôb rovnakého pohlavia je do istej miery slovný podvod. Manželstvo sa v najpodstatnejšom bode líši od LGBT vzťahov, a to schopnosťou plodiť deti, povinnosťou sa o deti postarať a uviesť ich do spoločnosti ako nasledujúcu generáciu. Takže nerovnaké nemožno hodnotiť rovnako.

    Takže my akceptujeme, že ľudia chcú žiť aj nejakým iným spôsobom, a to sexuálne, mimo manželstva. Klasické chápanie jedinečnosti manželstva istým spôsobom sme im už odňali, je to taký nejaký výsadný pohľad, ale doslova musíme zdôrazniť, že rodičia naozaj prinášajú nadvýkon. A ten nadvýkon štát podporuje a podnecuje. Takže to, že štát privileguje manželstvo, má svoj zdravý základ, je dobré, že to robí. A toto nemôžeme zrovnoprávňovať s inými typmi vzťahov. A zároveň ich nikto nebude potláčať. A to je tolerancia. Takže heterosexuálni manželia sa starajú o seba navzájom a majú na starosti konkrétne a reálne deti, o ktoré sa starajú. A starajú sa o ich všestranný osobnostný rozvoj, vynakladajú naň peniaze, a starajú sa o to, aby deti sa stali novou generáciou. Takže toto nie je pozitívna diskriminácia nejakej menšiny. Ani to nie je nejaké privilegovanie, lebo dobré deti je dobro nášho štátu. A o toto tu ide. Podstatný účel popri láske partnerov, partnerstve a radosti zo spolužitia je ten účel plodiť pre spoločnosť, pre štát deti, vychovávať ich, starať sa o ich funkčnosť a o to, aby dobre žili a vytvárali ďalšie hodnoty. To je na dobro všetkých zložiek nášho štátu, všetkých štruktúr nášho štátu. Takže o to nám tu ide. Takže rodina založená na stabilnom manželstve má byť podporovaná, lebo je optimálnym výchovným prostredím.

    Takže aký dáme signál ďalším generáciám? Aj keď tu máme nové pohľady na roly muža a ženy, na otroctvo a práva žien, čo tak často a radi ľudia v diskusii uvádzajú, ľudia, keď sa rozprávam na tieto témy, tak hovoria o tom, ako ženy ešte pred 100 rokmi nemali práva, ešte tu boli nedávno otroci, a teda už sme dosiahli také výdobytky, a teraz to prirovnávajú k postoju voči homosexuálom, tak si myslím, že to nie je legitímny argument. Nie je to legitímny argument, toto nie je len nejaký sociálny a kultúrny pokrok.

    Štátna tajomníčka ministerstva pre životné prostredie Nemeckej spolkovej republiky pani Reiche hovorí: „Naša budúcnosť leží v rukách rodín, nie v spolužitiach ľudí rovnakého pohlavia. Náš blahobyt je popri kríze eura najviac ohrozený nebezpečným demografickým vývojom. Súdržnosť spoločnosti závisí nielen od malých skupín, menšinových skupín, ale aj od stabilného stredu, viac ako 90 % mladých ľudí túži mať stabilnú rodinu.“ Aký signál jej chceme adresovať?

    Priatelia, existuje množstvo dôvodov na podporu manželstva muža a ženy, ktoré už teraz nebudem menovať, lebo myslím, že som povedal dosť dobrých vecí, ktoré si treba premyslieť. Ale ja som rád tejto diskusii. Tá diskusia nech pokračuje, nech má nejaký význam. A dobre si definujme, prečo manželstvo existuje ako manželstvo, tento pohľad z čoho vyplýva, na čom stojí a či môžeme len tak zmeniť ten základ, na ktorom staviame legislatívu.

    Takže pani Nicholsonová tu dneska doobeda alebo kedy povedala, kritizovala, že čo my tu pletieme nejaké náboženské názory. A citovala z ústavy. A zároveň táto ústava zaručuje, že v tejto snemovni budeme hovoriť všetky argumenty, ktoré len chceme predniesť na to, aby sme obhájili niečo alebo zasa niečo vyvrátili. Takže diskutujeme tu v tomto parlamente. A ja zároveň sa budem odvolávať na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že je založená na cyrilo-metodskej tradícii. A toto nás Cyril a Metod neučili. Ja myslím, že to nemajú nikde vo svojom učení Cyril a Metod ani ich žiaci, ktorí priniesli učenie, ktoré vytvorilo kultúrny základ celej Európy. Európa to vyviezla do všetkých kolónií sveta a vytvorila nové štáty. A z európskeho kultúrneho dedičstva povstala aj Amerika alebo súčasná Amerika.

    Takže teraz zopakujem niečo, čo je v jednom našom dokumente publikovanom nedávno a citovanom v tejto snemovni, kde stoji: „Kresťanstvo je historicky súčasťou národnej identity Slovákov.“ Je to citované z prekladacej správy o štátnej politike o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011.

  • Hlasy v sále.

  • Zatiaľ mi to stačí, pán kolega, k tejto diskusii. Teším sa na ďalšiu diskusiu.

    A jeden z najpodstatnejších mojich bodov tejto diskusie je, a je to zároveň také najväčšie prekvapenie so stretnutím sa s tou ukričanou skupinou, ktorá sa nešťastne prezentovala na Slovensku, kriminalizovanie spoločnosti, a vyvolávaním žiadostí po homofóbnych zákonoch, priatelia. Takže ak si vy myslíte, že toto je v poriadku na túto spoločnosť uvaľovať vyhrážanie sa, tak ja si myslím, že je to podstatný omyl do tejto diskusie. A tou sa totálne diskvalifikujete. A ak sledujete len to, čo už máme v zahraničí...

  • Hlasy v sále.

  • Čo som vás zobudil? Jaj, tak sorry, ja že už som ťa tak znudil, že už to mám skončiť, aby to už nepokračovalo.

    Dobre. Ďakujem za pozornosť. Dám vám priestor. Poďme diskutovať, kolegovia. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Huba.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, ale musíte sa prihlásiť. Dobre, takže pán poslanec Poliačik sa ešte hlási. Som benevolentná v tejto chvíli, ale dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem za slovo. Úvodom by som chcel podotknúť podobne ako môj predrečník v úvode svojho prejavu, na ktorý si už možno niektorí nepamätáte, že ide o môj osobný názor.

    A teraz k tomu názoru. Vo svojom individuálnom volebnom programe som okrem iného sľúbil, že sa budem zastávať primeraných práv menšín. Samozrejme, viem si predstaviť menšinu, ktorá je spoločensky nebezpečná alebo reálne ohrozuje väčšinu. Som však presvedčený, že v tomto prípade takéto riziko alebo nebezpečenstvo nehrozí. Nie som radikálny bojovník za práva homosexuálov, čo mi niektorí ľudia najmä z prostredia mimovládok niekedy zazlievajú. A viem aj to, že týmto svojím vystúpením si pohnevám ľudí s opačným názorom. Z tohto pohľadu by bolo pre mňa asi výhodnejšie mlčať, ale nemyslím si, že by to bolo aj správnejšie.

    Návrh tohto zákona sa dá určite vylepšovať. Aby sa tak mohlo stať, musel by však prejsť do druhého čítania. A aby som mu dal túto možnosť, tak ho podporím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, v tej úvodnej časti vášho vystúpenia ste hovorili a pýtali ste sa, odkiaľ vlastne vychádzajú prirodzené práva, prirodzený poriadok a ako a na základe čoho ho máme definovať. Nuž filozoficky ja ho definujem podľa toho, vždy každé svoje hlasovanie porovnávam s Kantovým kategorickým imperatívom: „Konaj tak, aby maxima tvojho konania mohla byť vzorom všeobecného zákonodarstva.“ A všetky tie veci, ktoré ste hovorili o tom, kradnutie a vražda či je v poriadku. No nie sú v poriadku, pretože neobstoja v teste Kantovho kategorického imperatívu. Takisto je to s diskrimináciou. Dnes sa tu bavíme o diskriminácii.

    Ja neviem, o čom ste hovorili v tom zvyšku vášho príhovoru, pretože ste hovorili o veciach, ktoré sa vôbec netýkajú tohto zákona. V podstate ste chŕlili oheň a síru napríklad na bezdetné manželstvá, ktoré podľa vás nie sú podstatné, pretože nie sú schopné reprodukovať deti. Ja všeobecne, ináč, som dosť taký zaskočený, keď diskutujem s ľuďmi na túto tému, čiže do akej miery v podstate dehonestujete túto tému na život v spálni a na pohlavný život, či to tiež nebude nejaké zaťaženie.

    A venovať sa len tomu užívaniu si a plodeniu a stále rozprávať len o ňom. Chcem vás len ubezpečiť, pán kolega, je výsadou každého poslanca, že môže mať svoj názor. Môže mať názor akýkoľvek nesprávny, akýkoľvek hlúpy, dokonca aj názor podporujúci diskrimináciu, názor akýkoľvek bigotný, avšak musí potom za ten názor naozaj a za to svoje presvedčenie niesť aj to, ako sa naňho budú ľudia pozerať. Ja sa veľmi divím, a to hovorím nakoniec vášmu kolegovi pánu Pollákovi, ktorý veľmi dobre vie, o čom je diskriminácia, že tam musí sedieť a že to tam vydrží. Ďakujem.

  • Je strašne veľa vecí, na ktoré by som rád reagoval. Nezmestia sa dvoch minút.

    Možno trošku začnem z toho konca, kde si hovoril, že ktokoľvek má právo vyjadrovať svoj názor. Áno, slobodu slova máme zaručenú, ale sú oblasti, ktoré jednoducho hraničia s trestnosťou. Nemusíme sa asi baviť o tom, že by malo aj naďalej zostať trestným činom popieranie holokaustu, takisto ako niektoré formy diskriminácie, takisto ako keby som ťa teraz napríklad obvinil, že vraždíš deti, tak ma asi kľudne môžeš zažalovať a ten súd vyhráš, lebo to nie je pravda a preukážeš, že to nie je pravda. Takže ak niekto z tvojej skupiny ľudí povie o homosexuáloch, že by nemali voľne behať po ulici alebo že by sa mali liečiť, alebo že by mali byť zavretí do psychiatrických liečební, tak určitú skupinu obyvateľstva veľmi brutálnym spôsobom uráža. A nie som si úplne istý, či to v poriadku a v súlade so zákonom je alebo nie je.

    Hovoríš o chúťkach, o móde, o uvoľnených mravoch. Ešte raz upozorňujem, tie dajme tomu 4 %, podľa teba tých 0,3 %, je to úplne jedno, sú medzi nami ľudia, ktorí si nevybrali to, že budú homosexuáli. Jednoducho sa tak narodili. A je našou povinnosťou ako majoritnej populácie zabezpečiť pre nich rovnaké práva, aké majú všetci ostatní občania.

    Tam si jednu vec povedal, ktorá naozaj ma tu úplne šokovala, že títo ľudia chcú žiť a chcú byť šťastní podľa vlastných predstáv. No to si teda dovolili. Nemal by im diktovať náhodou Braňo Škripek, čo je to šťastie a ako by mali žiť podľa jeho šťastných predstáv? Naozaj, tam si akože strašne prestrelil.

    Si rozhľadený človek, zažil si aj iné veci v živote ako tú cestu, ktorú momentálne nasleduješ, a o to viac som prekvapený, že sa tam nenašlo v tebe troška viac tolerantnosti. Ďakujem.

  • Tak ja si dovolím mať iný názor, ako mali moji kolegovia tuná. Ja chcem poďakovať Braňovi, aj keď možno navrhovateľovi bolo už dlho tuná sedieť na sedadle. A sedel tu ako na klincoch, musel sa prechádzať. Neviem, my tiež všeličo si musíme vypočuť a nesúhlasíme s týmito názormi. Takže nám sa páčil teda jeho príspevok. A nemôžeme jedných zvýhodňovať pred druhými, a to už vôbec nie preto, že ja mám iný názor, prepánajána, za to, že ja mám iný názor. Veď to sme mali tuná totalitnú dobu, že si mal iný názor, dokonca, že si ešte pomaly si myslel čosi a si bol perzekvovaný. Teraz nejaká malá skutočne ukričaná skupina, ktorá sa tuná ukazuje, no tak nás bude znásilňovať, lebo musíme myslieť rovnako ako oni. Čo je to za demokraciu? Čo je to za slobodu? Vy ste za tú slobodu, ale keď tu boli takéto zákony, čo sa týkalo možno slobody a liberálnosti, chýbali ste mi tu, chlapci. To je škoda, že ste tuná neboli.

    Darcovstvo krvi. No tu bolo strašne veľa vecí spomenutých, naozaj sa nedá dvoma vetami reagovať, ale ja by som sa ju bál prijať, ak by mi povedali, že jej darcom bol homosexuál, pretože infekčné ochorenia sú niekoľkonásobne u nich vyššie ako u heterosexuálnych. Dokonca aj v mnohých týchto zdravotníckych zariadeniach ani nie je možné pre nich darovať krv. To nie je diskriminácia, ale to je ochrana. A mohol by som o tom hovoriť.

    Tak ako to bolo spomenuté. Spred 4000 rokov bol tuná Chammurapiho zákonník. Nie náhodou aj táto homosexualita tam bola zaradená. My teraz týchto homosexuálov neprenasledujeme, ale je tu iná doba. Zdá sa, že oni začnú prenasledovať nás a budeme sa my báť povedať svoj vlastný názor.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Škripek, vy žijete v zlej dobe. Vám by tak 400 rokov dozadu bolo asi ďaleko lepšie žiť ako nejaký hlavný inkvizítor. Veď otázka je, kto tu znásilňuje koho. Veď my nerobíme nikomu nič, keď myslí si pán Kuffa alebo pán Škripek, že musia žiť tak alebo onak, nech sa páči, je to vaše sväté právo, my len vravíme nediskriminujme iných ľudí a neprikazujme iným ľuďom, keď chcú žiť inak. Určite, páni, poznáte Katechizmus. Ja ako ateista ho až tak dobre nepoznám, ale všimol som si tam článok 2358, ktorý hovorí: „Nie zanedbateľný počet mužov a žien je homosexuálne založený. Nesmie sa k nim pristupovať nespravodlivo, aj títo ľudia sú povolaní v ich živote plniť vôľu Boha,“ keď sú kresťania, samozrejme.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak som to tak čítal, ale predpokladám, Paľo, že ovládaš naspamäť ten Katechizmus, ja som si to musel prečítať.

    Pán Škripek, z vášho hrozne dlhého prejavu ma zaujala jedna veta, ktorá skutočne je perlička, že mnohí ľudia si myslia, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. To si teda naozaj dovolili. To je skutočne vrchol dekadencie.

    A ešte hovoríte, že manželia majú žiť spolu, byť si verní. Veď nechajte to na tých manželov, či chcú žiť spolu a či si chcú byť verní. V žiadnom prípade by som si v živote nedovolil pán Škripek po vás chcieť, aby ste boli neverný, ale nechajte tým ľuďom to, čo oni chcú. A opäť je teda otázka, kto znásilňuje koho. Veď dajte tým ľuďom pokoj. My vám nič nerobíme.

  • Braňo, ja vystúpim v rozprave s reakciou na tvoj príhovor, lebo dve minúty sú na to naozaj veľmi málo.

    Ale podľa mňa ty máš niekde vnútri jeden základný metodologický rozpor. A ten sa vinul úplne celým tvojím príhovorom. A to je rozpor medzi tým čo ty prezentuješ ako absolútnu pravdu, a interpretáciou tejto pravdy, pretože aj tzv. Božie slovo, ktoré máš napísané v Biblii má interpretácií niekoľko. Toto slovo treba interpretovať v súvislosti s jeho historickým kontextom, v súvislosti s autorom, ktorý toto slovo napísal. A treba sa k nemu stavať tak, že to je predsa len text, ktorý bol platný v nejakej dobe, že ho napísal nejaký človek a že ten človek vychádzal z nejakého svojho vlastného poznania. A aj keby bol osvietený Bohom, čo ja teda úplne nepopieram, ja s osvietením všeobecne mám celkom dobré skúsenosti, tak stále je tam ten dekodér, stále je tam ten pisateľ, ktorý to dáva na ten papier. A ten vychádza tiež z nejakého svojho vlastného obmedzeného poznania. Dám si tú prácu. A aj preto som sa pýtal na zdroje tých tvojich textov, tak budem ti zajtra prezentovať iný pohľad aj na tieto texty , iný pohľad na ich možnú interpretáciu a snáď vás presvedčím o tom, že vôbec nie je také jasné, že všetci kresťania si na túto tému myslia to isté. Ďakujem.

  • Pozrite, kolegovia, ak toto tu chcem rozdiskutovať, tak zjavne vidíte, vy ste sa chytili proste takých viet a onakých viet, dali ste si ich do toho svojho kontextu porozumenia, a preto sa im nedá rozumieť.

    Pán Droba, napríklad nevšimli ste si, že práve ja vyzývam k tolerantnosti a hovorím jasne, že žite podľa svojich predstáv? Ale vy tu hovoríte o legálne nových zákonoch. A toto nie je to, čo budeme proste definovať na základe toho, že to jedna skupina ľudí takto cíti, pretože z toho nevychádzame, že to takto cítime.

    Po druhé, pán Sulík to tak krásne zosmiešnil, že, haha, dokonca chceme žiť šťastní. Však ja som tu práve hovoril, že, viete, ten istý filozof povedal, že všetko si môžeme dovoliť len nie všetko osoží. No ale ja viem, že váš pohľad ten liberálny, Sloboda a Solidarita, a tá liberálnosť práve z toho vychádza, že najlepšie je to, čo vyhovuje mne. Ale to nie je pravda pre celú spoločnosť, že najlepšie je to, čo práve mne vyhovuje. A preto som zdôrazňoval, že spoločnosť musí zdôrazňovať slobodu, a nie práva jedných proti druhým, že inak toto je cesta do pekla, priatelia, toto je cesta do spoločenských útokov, že budeme teraz definovať: „My máme takéto práva a my máme takéto práva.“ A zahraničie nám jasne ukazovalo, kam tento asi 25-ročný pokus registrovanými partnerstvami vedie. Je to možno 18-ročný pokus. On už má svoje výsledky. A ja vás povzbudím, aby počkali ešte 40 rokov, ako sa to vyvinie, nech potom vidíme, aké to má výsledky.

    A vôbec k tomu, že takáto ťažká téma má byť rozdiskutovaná takýmto spôsobom. Tak si myslím, že to nejde proste. Na to potrebujeme ešte hlbšie fórum a ďaleko viacej to hľadať. Ale že si stanovíme nové zákony na základe toho, kto si čo ako zmyslí, tak to nepôjde určite.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Droba, pripraví sa pán poslanec Kvasnička.

  • Priatelia, dovolil som si túto vlajku zavesiť ako prejav solidarity s komunitou gayov a lesieb na Slovensku.

  • Zavesenie zástavy na pult rečníka.

  • Dúha pre mňa predstavuje pestrosť, rôznorodosť, inakosť, toleranciu a zároveň aj jednotu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec začal s rozpravou, takže nemôže byť procedurálny.

  • Som na ňu hrdý. A myslím si, že do tejto miestnosti patrí určite viac ako odborárske logo. Čo vám vadí na peknej dúhovej vlajke?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ak chcete, nechajte ma hovoriť. Pán Kuffa, nemusíte sa pozerať na tú vlajku. Ďakujem.

  • Výkriky v sále.

  • Páni poslanci, nevykrikujte. Keď tu boli minule všelijaké nápisy, tak vám to nevadilo. V tejto chvíli, pán poslanec, hovorte, zajtra môžeme na poslaneckom grémiu si dohodnúť presne jasné pravidlá, aby sa tu nedávali žiadne plagáty. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vyspelosť demokracie sa meria mierou tolerancie k menšinám. A jednou z menšín sú aj homosexuálne orientovaní ľudia. Výskumy preukazujú, že orientácia vzniká v prvých fázach vývinu plodu a tvorí súčasť osobnosti. Takže sa nedá zmeniť výchovou ani žiadnym iným spôsobom. Homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne, a preto majú rovnaké citové a ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Existujúce zmluvy na to nestačia, a to hlavne z dvoch dôvodov. Po prvé, zmluvy nepokrývajú všetky oblasti súkromného a spoločenského života a zmluvy nezaväzujú tretie osoby k ich rešpektovaniu.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona o registrovanom partnerstve predkladáme s cieľom upraviť možnosť pre páry rovnakého pohlavia deklarovať medzi sebou a pred spoločnosťou svoj trvalý zväzok.

    Jedným zo základných dôvodov pre predloženie tohto návrhu je odstránenie diskriminácie párov na základe iného postavenia v rozpore s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré chcú tvoriť spolu trvalé partnerstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia, pretože ich spolužitie bez formálneho zázemia nepožíva právnu ochranu, ktorú si zaslúžia a ktorú párom rôzneho pohlavia právo priznáva.

    Rozhodnutie osôb rovnakého pohlavia žiť v registrovanom partnerstve považujeme za prejav osobnej slobody a rovnosť v súlade s čl. 12 ods. 1...

  • Výkriky v sále.

  • Pán poslanec, ja mám slovo, teraz chvíľočku počúvajte vy mňa, takže ma nechajte dohovoriť, neskáčte mi do reči.

    Pán poslanec Droba, vy v tejto chvíli odviažte tú vlajku toho dúhového pochodu, dajte si ju vedľa seba alebo sa ňou...

  • Neustále výkriky v sále.

  • Pán poslanec, nevykrikujte.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Omotanie krku a pliec poslanca vlajkou.

  • V súčasnosti neexistuje pre takéto páry žiadna právna upravená forma spolužitia so stanovenými vzájomnými právami a povinnosťami, a to i napriek tomu, že vykazuje znaky a plní podobné funkcie ako dlhodobé partnerstvá osôb rôzneho pohlavia. Pritom rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením, že ich vzájomné vzťahy a vzťahy k tretím osobám je možné upraviť už podľa súčasného právneho poriadku, a to vo viacerých ohľadoch. Závetom a plnou mocou nemožno riešiť situáciu ako odopretie výpovede v trestnom konaní, nárok na starobný, vdovský či vdovecký dôchodok...

  • Neustále výkriky v sále.

  • Pán poslanec prosím vás, nevykrikujte tu v sále, niekto skladal sľub aj v kroji, takže nechajte tu slobodu zase. Dobre?

  • ... vzájomná vyživovacia povinnosť, ktorá predchádza nároku na štátne dávky ani nazeranie do zdravotnej dokumentácie.

    V súvislosti so zavedením registrovaného partnerstva je potrebné meniť 22 zákonov, čo už samo osebe je dôkazom toho, že postavenie partnerov, ktorí nie sú manželmi, je právne odlišné.

  • Hlasy v sále.

  • Štefan, už ťa naozaj poprosím, prvú stranu si mi celú prekvákal, buď taký dobrý.

  • Reakcie z pléna.

  • Nedám to preč, je to symbol, ktorému verím a ktorého hodnoty vyznávam. Som presvedčený, že ide o diskrimináciu, pretože napriek tomu, že páry rovnakého pohlavia nemajú možnosť mať spoločných potomkov, môžu tvoriť rovnako ako páry rôzneho pohlavia a plnohodnotné partnerstvo, v ktorom sú si partneri vzájomne oporou, pomáhajú si v chudobe a v chorobe a vzájomne sa o seba starajú. Na druhej strane párom rôzneho pohlavia umožňujeme uzatvárať manželstvá bez ohľadu na to, či môžu mať, majú, budú alebo chcú mať potomkov, pretože splodenie alebo výchova dieťaťa nie je podmienkou uzavretia manželstva.

    Tento návrh zákona je určený osobám, ktoré si formu spolužitia s osobou opačného pohlavia nemôžu alebo nechcú zvoliť vzhľadom na svoje osobné dispozície a charakteristiky. Predkladaný návrh zákona, teda nemôže ohroziť spolužitie párov rôzneho pohlavia alebo ich ochotu vstupovať do manželského zväzku. Naopak, môže posilniť rodinné väzby a vzájomnú starostlivosť pre páry rovnakého pohlavia ich rodinných príslušníkov. V súčasnosti sú totiž osoby rovnakého pohlavia napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti a tvoria usporiadané spoločenstvo, vnímané ako navzájom cudzie. Práve vďaka prijatiu zákona o registrovanom partnerstve sa posilní vzájomná zodpovednosť partnerov a tiež rodinné väzby medzi príbuznými partnerov, čím sa im v spoločnosti a v ich okolí vytvorí stabilné prostredie pre život podobne ako v prípade párov osôb rôzneho pohlavia.

    Priznanie určitých práv, ale aj stanovenie určitých povinností registrovaným partnerom rovnakého pohlavia v rámci registrovaného partnerstva posilní nielen ich občianske a ľudské práva ako jednotlivcov, ale predovšetkým ich motiváciu zotrvať v dlhodobom partnerstve založenom na vzájomnej láske, úcte, starostlivosti a podpore, čo sú hodnoty, ktoré by sme mali v spoločnosti podporovať.

    Viaceré výskumy opakovane potvrdzujú, že homosexuálne osoby vystavené stigmatizácii homosexuality čelia vyššiemu riziku úzkosti, nepriaznivým psychologickým výsledkom, vyššiemu sociálnemu stresu a problémami, ktoré nespôsobili predtým existujúce problémy duševného zdravia.Na druhej strane dlhodobé výsledky výskumu nasvedčujú tomu, že rovnako pohlavné páry žijúce v právnych inštitútoch zvyknú omnoho častejšie zostať žiť v trvalom zväzku. Kvalita vzťahov, dôvody problémov v partnerstve aj trvanie partnerstiev párov rovnakého alebo rôzneho pohlavia sú podľa výskumov rovnaké.

    Návrh, ktorý predkladáme, predovšetkým upravuje vznik a zánik registrovaného partnerstva, vzájomné práva a povinnosti partnerov. Je založený na tom, že partneri sú osoby navzájom blízke so všetkými dôsledkami. Registrované partnerstvo bude osobným stavom, čím sa mu priznáva oficiálny status v úradnom styku. Partneri budú mať vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá bude trvať v obmedzenej miere aj po zániku partnerstva. Registrovaný partner bude dediť v prvej skupine podobne ako manžel alebo manželka a bude mať nárok na sociálne zabezpečenie a daňové úľavy v prípade úmrtia registrovaného partnera podobne ako v prípade smrti manžela alebo manželky. Partneri budú mať možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie druhého partnera. Registrované partnerstvo nebude možné uzavrieť pred dovŕšením 18 roku veku. Medzi partnermi nevznikne tzv. BSM ani spoločný nájom bytu ako v prípade manželov, ale v bežných veciach sa budú môcť zastupovať.

    Návrh neobsahuje právnu úpravu, ktorá by umožňovala spoločné osvojenie dieťaťa registrovanými partnermi, rieši len zachovanie rodičovských práv osoby, ktorá žije v registrovanom partnerstve.

    Návrhom sa neuľahčuje získanie štátneho občianstva pre osoby uzatvárajúce registrované partnerstvo, aj keď je možné uzavrieť registrované partnerstvo i v prípade, že jeden z partnerov nie je občanom Slovenska. Rada Európy... Dám ti to, Martin.

  • Odovzdanie zástavy poslancovi.

  • Rada Európy sa po prvýkrát vyslovila proti diskriminácii homosexuálne orientovaných osôb v rezolúcii a odporúčaní z roku 1981. Európsky parlament v roku 1994 členské štáty EÚ vyzval, aby ukončili nerovnaké zaobchádzanie s osobami homosexuálne orientovanými v právnom a administratívnom poskytovaní sociálneho zabezpečenia a sociálnych výhod, dedičských práv, trestného práva vo všetkých nadväzujúcich právnych úpravách, ktorých sa to týka. Dvanásť krajín EÚ už zaviedlo nejakú formu registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia, pričom medzi tieto krajiny patrí aj Maďarsko či Česká republika.

    Vážení kolegovia, potom ako sme novinárom predstavili náš návrh, sledoval som reakcie, ktoré nasledovali. Uvedomujem si, že je to téma, ktorá vyvoláva emócie, niekedy až extrémne. Homosexualita je pre niektorých ľudí ešte stále niečo exotické, čo poznajú len z filmov, nerozumejú jej, mnohých preto ovládajú predsudky. Homosexualita nie je choroba a nie je to ani voľba. Vážne si myslíte, že by si niekto dobrovoľne život, kde naňho budú ukazovať prstom, rozprávať , že je zvrhlý, nechutný a že sa správa proti prírode, že politici, ako sú aj niektorí v tomto parlamente, budú citovať Bibliu, aby povedali presne to isté, len trochu inými slovami? To čohovoria rôzni mediálne známi ľudia, nie je len ich súkromný názor, ich názory majú veľkú váhu. Ovplyvňujú myslenie ľudí. A mám pocit, že niektorí si to v týchto situáciách neuvedomujú.

    Vážení kolegovia, prijatie zákona o registrovaných partnerstvách znamená, že nebudeme robiť z homosexuálnych partnerov ľudí druhej kategórie, ale môžeme aj spraviť ďalší krok k tomu, aby sa títo ľudia nemuseli báť priznať sa k svojej orientácii, aby kvôli tomu neriskovali prácu, fyzické útoky a opovrhovanie okolia. Dnes už nestačí povedať len to, že my ich budeme tolerovať, to je žalostne málo, najmä ak máme moc zmeniť to. Rád by som vás preto požiadal, aby ste ukázali všetkým týmto ľuďom, im rodinám a priateľom, že Slovensko už nie je krajina, kde existujú tieto pomyselné hranice, že dokážeme žiť jeden vedľa druhého a že ich nemusíme trestať len preto, že nie sú úplne ako my ostatní, že platí to, čo máme napísané v ústave a vo všetkých ľudskoprávnych dokumentoch, ku ktorým sa Slovensko tak hrdo hlási, že všetci ľudia sú si rovní.

    Dovoľte mi ešte na záver pár slov mimo môjho prejavu povedať. Dňa 18. decembra v roku 2008 vyhlásila na pôde OSN Svätá stolica (takže Vatikán ako štát) alebo jej zástupca nasledovnú vetu: „Svätá stolica naďalej tvrdí, že odsudzuje každý prejav diskriminácie homosexuálnych osôb. Túto vetu povedal doslova, do písmena zástupca Vatikánu na pôde Organizácie Spojených národov. Miroslav Lajčák včera, resp. predvčerom na festivale Inakosť ako náš minister zahraničných vecí povedal: „Ľudské práva sú nadradené predsudkom, nech sú akékoľvek hlboko tieto predsudky zakorenené.“ To je citát ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Po štvrté. Spoločnosť sa vyvíja, ako bolo spomínané. Zrušenie otroctva, volebné právo žien, veci, ktoré dneska berieme ako absolútnu samozrejmosť, tak samozrejmosťou ešte pred pár desiatkami rokov neboli. Historickí súčasníci dnešných konzervatívcov sa k nim stavali v tom čase presne tak ako niektorí zástupcovia v tejto snemovni, to znamená odmietavo a niekedy až opovržlivo.

    Minister zahraničných vecí Nemecka Guido Westerwelle je ženatý, má homosexuálneho partnera.

    Mohol by som pokračovať a pokračovať.

    A mám tu tzv. dúhovú mapu Európy. Podľa odtieňov bolo to bodované na základe jednotlivých práv, ktoré sú homosexuálom priznané v jednotlivých krajinách.

  • Ukázanie máp.

  • Slovensko bolo hodnotené jedným bodom spomedzi, myslím, celkového počtu 15. Neprekvapuje asi, že najviac bodov má Švédsko, 12, Spojené kráľovstvo, 12,5, a, teraz počúvajte, Španielsko mekka katolicizmu, mekka kresťanstva v Európe, by som povedal, 12 bodov, Portugalsko 10 bodov. Ak sa pozriete na túto mapu, tak vidíte, že Slovensko je naozaj na tom dosť žalostne vzhľadom na to, že sme súčasťou civilizovanej strednej Európy. Ja vám to môžem ukázať aj podľa toho, ako sa to bodovalo, aby ste videli len pre porovnanie susedné Rakúsko. Tiež je to veľmi kresťanská krajina a má 6 bodov, Maďarsko má 8 bodov, Chorvátsko má 6 bodov, Slovinsko má 5 bodov, Česká republika má 3 body, my máme po jednom bode s Poľskom, Nemecko má 10, Holandsko 10, Belgicko 10 bodov a tak ďalej, mohol by som pokračovať.

    Špeciálne apelujem na predstaviteľov vládnej strany...

  • Odobratie máp poslancom Matovičom z rečníckeho pultu.

  • Nechaj mi to Igor, nepoškoď mi to, dobre, ak sa chceš pozrieť, vráť mi to. Špeciálne apelujem na poslancov vládnej strany SMER. A som rád, že sa objavili v sále takí aspoň dvaja, plus pani podpredsedníčka, traja, štyria, lebo táto výzva bude adresovaná vám. Viem, že mnohí z vás zdieľajú tento náš názor a veria mu. Zároveň chcem povedať, že registrované partnerstvá sú súčasťou mainstreamovej agendy európskych socialistov, ktorých členmi ste. A dokonca máte veľmi veľký rešpekt a autoritu v rámci tejto či už parlamentnej frakcie alebo Európskej socialistickej strany.

    Ja chcem na tomto mieste oceniť prácu vašej europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. A myslím si, že mnohí z vás, ktorí ešte nie sú ešte celkom presvedčení, by s ňou mohli sa stretnúť, diskutovať na tieto témy. Ona zhodou okolností je jednou z najväčších bojovníčok za práva homosexuálov na pôde Európskeho parlamentu. A týmto jej verejne vzdávam hold v tejto inštitúcii, lebo predbehla Slovensko, ako sa zdá, časovo minimálne o dvadsať rokov. Čiže ak náš návrh neschválite, tak pochopím, že to mohlo byť z politických dôvodov, nebudem sa na vás hnevať, môže sa však stať, že s niečím podobným prídete čoskoro aj vy. A tu vám dávam prísľub, že ak to bude mať len štipku rácia a bude sa to podobať na to, s čím teraz prichádzame my, takže SaS za to určite zdvihne ruky, lebo sa nám zdá, že je to absolútne normálna vec, ktorá už dávno mala na Slovensku byť presadená.

    Na záver chcem vás všetkých vyzvať, aby sme konečne prestali robiť z tejto jednej z menšín ľudí druhej kategórie, je rok 2012 a je najvyšší čas priznať rovnaké ľudské práva bez rozdielu všetkým občanom Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem ti, Juraj, za ten prejav, aj to, čo ho sprevádzalo. Popravde, som dosť prekvapený, musím povedať, lebo už sme videli teda všeličo v tejto sále, videli sme transparenty, videli sme fotky, ja som sám sem doniesol fotky zranených zvierat, keď sme mali poľovnícky zákon...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ale, prosím vás, nekomentujte to, čo bolo v sále. Nech sa páči, hovorte k rozprave.

  • To je súčasťou rozpravy. Takže myslím, že nechceným dôsledkom toho tvojho príspevku bolo, že namiesto toho, aby sme reálne počúvali dôvody a reálne počúvali fakty a reálne vyhodnocovali dáta, tak sa naozaj zaoberáme symbolikou. A on symbol má svoju silu, ale je zlé keď, k takejto téme súboje symbolov prehlušia súboje faktov a prehlušia súboje argumentov. A namiesto toho, aby kolegovia si vypočuli mnohé z tej ľudskoprávnej agendy, ktoré si prezentoval vo svojom príspevku, tak z nich mnohí len z toho jediného dôvodu, že sa nedokážu pozerať na dúhovú vlajku, jednoducho zdupkali z rokovacej sály. Ja bez ohľadu na to, ako veľmi môžem nesúhlasiť s názormi iných, tak ich symboliku často uznávam. Včera som strávil hodinu a pol na svätej omši v Bazilike svätého Petra v Ríme. A veľmi sa mi páčila. A tá symbolika všade naokolo ma zaujala a je impozantná. Nebudem kvôli tomu odsudzovať názory ľudí, ktorí na tej omši sedeli, ktoré možno prezentujú. Takže by sme mali asi odlišovať symboly od faktov a vyhodnocovať na základe toho, čo je správne.

  • Ďakujem pekne. No niektorí kolegovia sa tu usmievali, že bojovník Galko prišiel.

    Juraj, veľmi pekne ti chcem poďakovať. Áno, je pravdou, že som nemohol stráviť ten záznam, na ktorý som sa pozeral na televíznej obrazovke.

    Ja ti chcem poďakovať nie ani tak za ten prejav ako za to, že si vytiahol tú dúhovú vlajku, pretože ty si strhol masku z tváre niektorých poslaneckých kolegov. Kolega Poliačik bol z toho prekvapený, ja som bol šokovaný, bol som šokovaný z tej intolerancie, ktorú tu vzbudila absolútne nevinná symbolika tolerancie voči určitej menšine. Ja si pamätám, keď zaznelo v tomto parlamente na túto menšinu, že sú to ľudia, ktorých treba nejakým spôsobom niekde zatvárať a ktorých treba nejakým spôsobom liečiť. Po tom, čo som tu dnes videl a čo, pevne verím, videli všetci voliči alebo uvidia voliči poslancov, ktorých sem dostali, tak ja som hlboko presvedčený, že je potrebné, aby sa liečil niekto úplne, úplne iný. A je mi úprimne ľúto, že sú to ľudia, ktorí sú mojimi kolegami. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, ale musíte sa zahlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja na záver, keďže nezazneli žiadne kritické hlasy, tie odišli zo sály, tak iba chcem povedať, že keby som tú situáciu nevnímal, že na Slovensku naozaj máme ešte čo dobiehať, tak by som nebol tak ostentatívne používal tento symbol. Tento symbol ale je pre mňa symbolom tolerancie, zmierlivosti a inakosti. Takže preto som ho použil. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Kvasnička. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyňa, skôr, ako začnem, by som azda chcel vysvetliť, že to, že sme tu neboli pri prejave pána Drobu, neznamená to, že sme ho nepočúvali a nevenovali mu patričnú pozornosť. Bol to skôr symbol našej demonštrácie nesúhlasu s tým, ako sa prznia štátne symboly, v tomto prípade ten emblém, ktorý tu máte a ktorý sa jednoznačne hlási k cyrilo-metodovskej tradícii, a najmä symbol takého typu, ktorý sa neopiera o žiadnu legislatívnu normu, ktorá by na to dávala akékoľvek právo. To je na vysvetlenie. Príhovor sme, samozrejme, počúvali.

    Pokiaľ ide o moje vystúpenie, mrzí ma ten čas, lebo je koncipované širšie, má tri časti.

    Prvá časť je taká, ktorá sa neobjavuje v parlamentných rozpravách tohto typu a pri týchto témach, lebo zvyčajne s tým veľká väčšina nemá nijaké skúsenosti a mne niekedy príde ako problematické vyjadrovať sa k čomusi, čo poznám len sekundárne, len sprostredkovane, len z literatúry, bez toho, aby som mal vlastnú empíriu. Čiže tá prvá časť, ten prvý blok je pokusom hovoriť o mojich nie síce rozsiahlych, ale predsa len nejakých empirických skúsenostiach s homosexualitou.

    V druhej časti keďže som učiteľ literatúry a zároveň znalec pre výtvarné umenie a pohybujem sa v kunsthistorickej oblasti, a viete, že som to robil aj pri zdravotných sestrách, kde som si dovolil urobiť takú reflexiu témy zdravotnej sestry v literatúre a umení, takisto som to robil pri zbrojnom zákone, kde som zase sa snažil postihnúť alebo hľadať oporu aj v interpretáciách, ktoré sa o love a poľovačke nachádzajú v literatúre a v umení, ani teraz pri téme homosexuality sa tomu nevyhnem.

    A tretia časť bude možno praktickejšia, opierajúca sa o všeobecný étos prirodzeného zákona a, samozrejme, aj o nejaké právne konzekvencie, ktoré, ak sme konzekventní, z tohto vyplývajú.

    Ešte jedna vec. Kedysi tu poslanec Hlina hovoril, myslím že to bolo pri prejave pána predsedu parlamentu, keď sa postavil a zatlieskal mu, vyzeralo to, ako keby ironizoval, a povedal, že to myslí celkom vážne, že má rád keď ľudia hovoria z hlavy, že je to prejav ich spontánnosti a že je to zároveň aj doklad toho, že to majú v srdci. Ja som na slovo citlivý, viete, že nevystupujem často a najmä sa nesnažím tliachať, preto tie formulácie, ktoré som si prácne pozbieral (plus teda vlastná empíria), ak mi prepáčite, budem radšej čítať.

    Mám česť a, musím povedať, aj trýzeň hovoriť o čomsi, čo sa len minimálne týka mojej empírie, mojej vlastnej skúsenosti, totiž o homosexualite, ktorá je jedným z dôvodov prítomnej rozpravy k návrhu zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia.

    Rovnako závažným dôvodom, ako hovoril aj doktor Hrušovský, je nebezpečný trend vytvárať alternatívne vzťahové formy voči tradičnému modelu manželstva ako paritnej väzby medzi mužom a ženou a v tomto zmysle aj redefinovať rodinu ako základnú inštitúciu spoločenskej stability.

    Skôr ale, ako pristúpim k tomu, čo som avizoval, by som tomuto zákonodarnému auditóriu chcel odcitovať slová Anthony Browna. To nie je kresťan, je to anglický politológ, ktorý napísal skvelú knihu Úprk rozumu. Celá táto kniha je venovaná pasci politickej korektnosti. Píše tam, môžem citovať: „Ak chcete ľahko a rýchle zistiť, kto je obeť a kto je utláčateľ, diskriminátor, bez toho, aby ste sa trápili zbieraním a posudzovaním faktov, je veľmi užitočné rozdeliť ľudstvo do skupín obetí černosi, moslimovia, ženy, hendikepovaní, homosexuáli. Rozdelenie ľudstva na skupiny temer automatizuje politicky korektné myšlienkové procesy. Od prisudzovania skupinových identít je len krôčik k automatickému priznávaniu práv na základe týchto identít.“ A to najpodstatnejšie teraz ešte z Anthony Browna je: „Hodnotenie ľudí podľa príslušnosti ku skupine znamená, že budú považovaní skôr za produkt onej skupiny než za jednotlivcov zodpovedných za svoj osud,“ ešte raz, „že budú považovaní skôr za produkt onej skupiny než za jednotlivcov,“ podčiarkujem, „zodpovedných“, a podčiarkujem, „za svoj osud.“

    Ako aktívny kresťan, kresťanský demokrat a príslušník cirkvi, v ktorej je učenie opierajúce sa o kanonické texty, rovnako ako aj o vyše dvetisícročnú tradíciu, verím, musím poctivo priznať, že sa necítim nijako komfortne, o to viac, že si naliehavo uvedomujem povinnosť nehovoriť o celom probléme vo fundamentalistickom zmysle patologizovania homosexuality.

    Z medzinárodnej klasifikácie, čo je príbeh sám osebe, pretože aj v tej komisii, ktorá robila zmenu medzinárodnej lekárskej klasifikácie, aj tam funguje loby, síce menšinovo, ale veľmi vplyvná, nuž z tejto klasifikácie chorôb homosexualita vypadla už dávnejšie a zostala tam len jedna forma, tzv. egodystónna forma, kde takto postihnutý vníma svoj stav ako chorobný, nevie si s ním rady, čo spôsobuje jeho psychický diskomfort a nezriedka aj samovražedné myšlienky, aj vykonané skutky tohto typu. To, samozrejme, nijako neznamená, že ostatné formy, ktoré sú mimo tejto klasifikácie vnímam v aproximačnom poli štandardu, ktorý by sa opieral o zdravý rozum, to tu zaznelo už neraz, stvoriteľský projekt párovej komplementárnosti, teda vzájomného sa dopĺňania muža a ženy, o prirodzený zákon, ktorý zásadným spôsobom, podčiarkujem, zásadným spôsobom určuje hranice našej slobody aj našich partikulárnych a ústavných zákonov.

    S úplnou pokorou musím priznať, že som milosť heterosexuálnej a štatisticky väčšinovej orientácie dostal do vienka ako nezaslúžený dar. Heterosexualita sa predpokladá, očakáva. Netreba o nej hovoriť. Nikdy nebude na titulkoch médií, ale možno len v podobe negatívnych a krízových javov rodiny, temer v polohe hrdinstva, manželstva, rodičovstva, divokej kohabitácie, single života, ktorým sa naše celebrity neraz pýšia, v polohe heterosexuálnych deviácií, smilstva, cudzoložstva, to tam bude, nevery, teda toho, čo sa vymyká morálne a spoločensky žiaducemu štandardu.

    Naopak, takto zhruba pred rokom bol na titulných stranách novín môj kolega z výboru pre zdravotníctvo Stanislav Fořt, neviem, či tam ešte sedí, ak áno, tak ho pozdravujem. Musím priznať, že ma to trochu vyrušilo, najmä preto, že som nemal nijakú potrebu to vedieť. Aj bez toho sme boli blízki kolegovia, čo sa, samozrejme, nezmenilo ani po jeho sebaodhalení. Mal som však z tohto mediálneho striptízu čudný pocit. Aké sú asi dôvody a ciele, že takú krehkú a posvätnú vec, akou je hlboká intimita, dávam takto verejne na bubon, že cudzích ľudí zaťahujem do svojej spálne? Dodnes si neviem na túto otázku zmysluplne odpovedať. Viem ale s istotou, že ma neprepadli nijaké homofóbne nálady, rovnako ako som presvedčený, že Stana Fořta ani predtým, ani potom, teda ani po verejnom priznaní sa, nikto nediskriminoval.

    Spomínam si aj na jeden večer vo vládnom hoteli na Bôriku, kam nás pozvala jubilujúca premiérka Iveta Radičová. Na terase nad Dunajom so scenériou veterných turbín za hlavou sme preberali nielen výbušnú matériu eurovalov, čo nás napokon pochovalo, ale aj obyčajné ľudské problémy, vzťahy, napätia, kamarátstva, aj účelové spojenectvá, ako sa to v politike neraz deje. Komunikačný ruch ku mne priniesol Stana Fořta v spoločnosti, treba povedať, oveľa bojovnejšieho Petra Kalista. A téma bola jasná, čo vy, kresťania, ešte dobre, že nezazneli slová černokňažníci, stredovekí tmári, lebo aj to počujeme často, stále máte proti homosexuálom. Ak teraz odhliadneme od skutočnosti, že je to politická agenda, ktorá v elektoráte inakosti a liberálnych nadšencov hľadá záchranu svojich potápajúcich sa preferencií, napokon toto som v ten večer ani nepovedal, odpovedal som len toľko, koľko viem, jedna vec je orientácia a druhá vec je správanie, ktoré podlieha vôľovej kontrole. A tu sa v slovníku zámerne ovládam. Rovnako som povedal, že podľa nášho učenia treba vždy milosrdne človeka prijímať a prijať, ale odsúdiť jeho činy, pokiaľ sú morálne sporné.

    V tom večernom rozhovore na balkóne vládneho hotela som hovoril aj o tom, že vládnuť by mal ten, kto sa vie ovládať, že rovnaká morálna disciplína sa vyžaduje aj od heterosexuálnych dvojíc, aj od požehnaného biologicky, sociálne, duchovne i kultúrne paritného vzťahu jedného muža a jednej ženy v manželstve a že ani monogamia nie je v čase velebenia slasti, okamžitého uspokojovania stále nenásytnejších potrieb a túžob, v čase konzumnej žiadostivosti a pod zorným uhlom samovražedných tendencií americko-európskej kultúry a politickej korektnosti, čo je len iný termín pre kamuflovanie pravdy, ľahký projekt, že vyžaduje disciplínu, vôľu, odvahu, zmysel pre vzťahový poriadok a z neho plynúce spoločenské benefity a, áno, aj stráženie si očí i predstavivosti, vášní z nej plynúcich, lebo ich energia je ničivá.

    Netreba chodiť k budhistom ani východným náboženstvám, stačí študovať naše tradície, napríklad púštnych otcov zo 4. a 5. storočia, aby sme vedeli, o akom invariante krehkosti po dedičnom zranení je reč. V zornom uhle takéhoto poznania sa nemôže stať to, čoho svedkami sme dnes, že sa sentimentálne a emotívne dôvody povyšujú nad mravný imperatív.

    Aby som však nezabudol na to podstatné. Takáto poctivosť poznania pravdy garantuje potrebu šťastia, aj keď subjektívne a najmä egoisticky sa to spočiatku javí inak. V tomto zmysle, aspoň si myslím, má konzumovaná homosexualita rovnakú morálnu kvalifikáciu ako nevera v exkluzívnom heterosexuálnom zväzku jedného muža a jednej ženy. Nazdávam sa, že aj toto je doposiaľ nevyslovený dôvod, prečo mnohí cudzoložníci nemajú s právnou úpravou registrovaného partnerstva nijaký problém. S kresťanskou empatiou voči homosexuálne orientovaným blížnym, ešte zvlášť, ak sú kresťania, by som kvôli významovej úplnosti azda dodal, že predstava mimomanželského heterosexuálneho sexu je prinajmenšom fyziologicky znesiteľnejšia ako nedobrovoľný celibát, čo ju, pochopiteľne, neospravedlňuje.

    K pastoračným úlohám súčasných kresťanských komunít najmä v priestore, ktorý sa v americkej literatúre volá HOMOKONS, teda konzervatívnej vetvy gay hnutia, patrí aj starosť o homosexuálov, rovnako aj duchovná starostlivosť o rozvedených či rozlúčených. Mimoriadne vľúdne a morálne čisto o tom píše zakladateľ americkej komunity Courage Benedict Groeschel v štúdii Odvaha byť zdržanlivý.

    Ak som na začiatku svojho príspevku hovoril o absencii vlastnej empírie, teda skúsenosti s homosexualitou, pretože hovoriť abstraktne sa mi v tejto súvislosti zdá zvlášť nevhodné a navyše je to aj ľahký propagandisticky spôsob, ako zahmlievať podstatu celého problému, predsa len kvôli poctivosti výpovede musím konštatovať, že nejaké interakcie s náznakom homosexuality som predsa len zažil. Pre mňa predstavujú bázu mojich ďalších postojov k javu, o ktorom hovorím dnes. Ak môžem, niektoré z nich uvediem. Mal som snáď dvanásť rokov, keď si ma na kolená tak trochu proti mojej vôli posadil vychovávateľ z družiny a zároveň náš pioniersky vedúci. Spotenou rukou mi prešiel po uhrovitej tvári a s afektom v hlase vzdychol: „Chlapče môj, ako pekne mi začínaš zarastať.“ Išlo o prvé pubertálne chĺpky na brade. Odvtedy som sa vyhýbal jeho kabinetu. Mal som z toho nedobrý pocit. Našťastie v novom školskom roku nenastúpil, aj keď som nikdy neskúmal, z akých dôvodov nenastúpil. Druhý zážitok podobnej povahy sa odohral na hotelovej izbe v Poprade, kde sme sa ako gymnazisti zúčastnili celoslovenskej súťaže malých javiskových foriem. Dostal som izbu so spoluhercom s plavou šticou a plavými očami. Dovtedy sa nikto v mojej blízkosti tak neprejavil. Ale keď som večer vyšiel zo sprchy, horel vzrušením a nesmelo sa spýtal, či by sme sa nemohli trošku pohrať, srdce mi búchalo až v ušiach. Rýchlo som si navliekol pyžamo a odpálil som ho poznámkou, aby sa ma neopovážil dotknúť. Oddelil som naše postele a do rána som predstieral spánok. Počul som len ako ticho plače. Divadlo som potom naveky zavesil na klinec. Môj „amant“ vyštudoval herectvo a v osemdesiatych rokoch často hrával v slovenských inscenáciách a filmoch pozitívnych hrdinov, dobrých chlapcov a princov. Niekedy v polovici osemdesiatych rokov som ho zazrel pod Michalskou bránou ako za ruky vedie svoje dve malé deti. Z obchodu vybehla jeho manželka. Bez akéhokoľvek moralizovania som mal tichý pocit satisfakcie, že takýto životný posun je možný. Tretí môj zážitok mal explicitne perverzný kontext. Odohral sa na verejných toaletách železničnej stanice v Brne. Odprevadil som priateľku na vlak do Poděbrad a kým prišiel môj rýchlik do Púchova navštívil som spomínané miesto. Pri vedľajšom pisoári ako socha stál asi 50-ročný muž. Periférnym videním som zachytil, že sa vôbec nehýbe, no behom chvíle mu ruka vystrelila k môjmu pisoáru. Rozgajdaný som bežal podchodom až na posledný perón, kde som sa skryl za odstavený vozeň. Popod kolesá som videl, ako chaoticky pobehuje po peróne a tlmene kričí: „Chlapečku, kde jsi, nic ti neudělám.“ Chcel by som podčiarknuť, že ide o príbehy z čias mojej neplnoletosti. Už ako zamestnanca galérie... A to by som nechal na zajtra. Dobre? Ďakujem.

  • Pán poslanec, ak je všeobecný súhlas, môžete dokončiť vaše vystúpenie.

  • Ja to mám ešte na štyridsať minút.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní, páni poslanci, zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.