• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali - pán poslanec Juraj Blanár, Pavol Frešo, Martin Fronc, Ján Hudacký, Igor Choma, Jozef Mikuš, József Nagy, Lucia Nicholsonová, Pavol Zajac.

    A na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Teraz pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice (tlač 199).

    Pán poslanec Brixi ako navrhovateľ zaujal svoje miesto. Poprosím pána poslanca Tibora Glendu. A do rozpravy sú ešte ústne prihlásení pán poslanec Martin Chren a Viliam Novotný. A dávam slovo pánovi Chrenovi.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta BRIXIHO, Richarda RAŠIHO, Pavla PAŠKU a Milana GÉCIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 199.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, ctení kolegovia, v tomto momente želám vám príjemné, dobré piatkové ráno.

    Ja nie som Košičan, tak dúfam, že mi to páni Raši a Brixi odpustia pri tomto vystúpení, avšak bol som požiadaný mojimi kolegami z našej strany z Košíc, ktorí rokovali s kolegami z rôznych iných opozičných strán v meste Košice o tomto návrhu zákona, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh.

    Dovoľte mi na začiatok povedať, že napriek tomu, že tento zákon je navrhnutý kolegami z koaličných, alebo mne sa dá skôr povedať z vládnych lavíc, nemyslím si, že by išlo o nejaký zlý návrh zákona. Súhlasím s tým, že mesto Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku aj v súlade so zákonom o obecnom zriadení ako mesto s viac ako dvestotisíc obyvateľmi, že si zaslúži mať vlastný zákon a že si zaslúži mať niektoré časti svojho fungovania upravené špecifickým právnym predpisom. Práve preto, že svojou veľkosťou, kultúrnym a geografickým významom ako nodálne centrum východu sú Košice iné, než ostatné mestá a obce, sú významnejšie, si zároveň zaslúži mať niektoré veci upravené inak, než je upravené vo všeobecnom zákone o obecnom zriadení,šité na mieru potrieb obyvateľov mesta Košice a obyvateľov jeho mestských častí.

    Jednou z vecí, ktoré by mali byť upravené takýmto iným spôsobom oproti lex generalis, ktorým je zákon o obecnom zriadení, je spôsob určovania námestníkov primátora a starostov mestských častí, alebo viceprimátora alebo vicestarostov. Dodnes platí, že tento spôsob je určený voľbou v zastupiteľstve. Tento návrh zákona okrem mnohých nesporných pozitív, ktoré prináša, mení tento spôsob určovania podľa toho, ako je všeobecne nastavený v zákone o obecnom zriadení, a to tak, že viceprimátora, respektíve vicestarostov si zvolí sám primátor, respektíve starostovia.

    Prečo je tomu tak? My sme diskutovali aj s predkladateľmi, aj včera večer tu v pléne o tomto návrhu zákona a hľadali sme taký nejaký najlepší spôsob vyhovenia princípom, ktoré by mali byť stanovené buď tak, že Košice sú naozaj špecifické a majú mať teda niektoré veci upravené inak než všeobecná právna norma, alebo tak, že Košice v podstate ani vlastný zákon nepotrebujú, pretože sa budeme držať zákona o obecnom zriadení a budeme rešpektovať všetko, ako je v ňom predpísané. To, čo mi však trošku vadí na prístupe predkladateľov, je to, že oni si chcú vyberať podľa toho, ako im to konkrétne vyhovuje. A v miestach vo veciach, kde im to vyhovuje, chcú rešpektovať zákon o obecnom zriadení, a v miestach, kde im to nevyhovuje, si chcú veci upraviť iným spôsobom. Som presvedčený, že takéto, názvime to pragmatické rozmýšľanie, nie je namieste. Tento zákon nie je pripravovaný na, pre nejakú konkrétnu stranu, alebo pre nejakú jednu konkrétnu stranu, koalíciu strán. Tento zákon je pripravovaný na dlhé roky. Tento zákon by mal byť napísaný tak, aby platil čo najlepšie, bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, kto je práve v opozícii, kto je práve primátorom mesta, kto má práve väčšinu v mestskom zastupiteľstve.

    Je úplne zrejmé, prečo predkladateľ uprednostňuje určenie vicestarostov, respektíve viceprimátorov samotným primátorom. Pretože mesto Košice napriek tomu, že primátorom je pán Raši, mesto Košice nie je úplne červeným bodom na mape. Pretože v mestskom zastupiteľstve nemá strana SMER, dokonca ani strana SMER s ich koaličným kolegom, stranou MOST- HÍD, nemá úplnú väčšinu. O tom, ako veci dopadnú, rozhodujú najmä deviati starostovia, myslím, že deväť ich je tých nezávislých poslancov, ktorí sú takým lakmusovým papierikom, dovolím si trošku povedať, takým Igorom Matovičom v košickom mestskom parlamente, ktorý sa raz prikloní doľava a raz prikloní doprava. Preto je, samozrejme, výhodnejšie pre primátora, ktorý je spolupredkladateľom tohto zákona, aby si stanovil pravidlá, že svojich zástupcov si vymenuje sám a nepotrebuje pri tom rokovať s mestským zastupiteľstvom.

    Je to ale správny prístup? Ja si vážim pána Rašiho, je to politik, ktorý má určite na východe silné postavenie, má charizmu, avšak čo ak v ďalších voľbách alebo v tých najbližších voľbách nezvíťazí, ako sa potom bude cítiť? Je takéto, ja viem, že nie veľmi silné, ale predsa len potláčanie demokratických princípov, pretože je určite demokratickejšie, keď je zástupca primátora volený, ako keď je určovaný jednou osobou, keď o ňom rozhoduje viac ľudí, než keď o ňom rozhoduje len jeden, ako sa bude cítiť, keď sa raz situácia zmení, keď už nebude pri moci?

    Preto chcem apelovať aj na skúsenosti strany SMER. Mimochodom, keď si zoberiete predchádzajúce vládne obdobie strany SMER, kde ste boli v koaličnej vláde, presne ste si uvedomovali, že zástupca štatutára má aj kontrolnú funkciu. Nie len výkonnú a exekutívnu právomoc, ale aj kontrolnú právomoc. A preto vo vašej koaličnej vláde so stranami HZDS a SNS, keď sa menovali zástupcovia štatutárov na ministerstvách, keď sa menovali štátni tajomníci, tak ste zvolili krížovú kontrolu. Zvolili ste prístup, keď vždy aspoň jeden štátny tajomník na ministerstve bol z inej koaličnej strany, aby sa mohol pozerať ministrovi na prsty. Nie je rozdiel medzi štatutárom ministerstva a štatutárom takého veľkého mesta ako Košice. Primátor mesta Košice, podobne ako primátor mesta Bratislavy, je svojou mocou, svojím vplyvom a svojou dôležitosťou pre život občanov skutočne v podstate rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek minister. A zástupca primátora je preto v podstate rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek štátny tajomník.

    My sme tu veľa diskutovali počas včerajšieho dňa a hlavný argument predkladateľov, prečo nesúhlasia s tým, aby zástupca primátora v Košiciach bol volený mestským zastupiteľstvom, je to, že sa odvolávajú na zákon o obecnom zriadení. Avšak sami vo svojom predloženom návrhu nerešpektujú pravidlá zákona o obecnom zriadení principiálne. Preto znova opakujem, tak buď ho akceptujeme všade a vždy a potom nemá zmysel vôbec robiť zákon o meste Košice, pretože nám stačí zákon o obecnom zriadení, alebo si uvedomíme, že niektoré veci je možné upraviť iným spôsobom. V práve platí niekoľko právnych zásad. Jedna z nich je, že lex specialis derogat legi generali, to znamená, špecializovaný zákon upravuje zákon všeobecný. To znamená, že ak je zákon o meste Košice lex specialis, tak ale zákon o obecnom zriadení je legi generalis, tak v lex specialis, v zákone o meste Košice môžeme úplne v súlade s právom a s právnou čistotou a so zásadami právneho štátu upraviť veci inak než vo všeobecnej právnej norme, pretože sme sa rozhodli, že Košice sú také významné, že potrebujú lex specialis a že potrebujú mať niektoré veci upravené iným spôsobom.

    Aj pán kolega Brixi určite pozná túto právnu zásadu. Viem, že áno. Preto ten argument je dosť účelový, že nemôžeme tieto veci upraviť. Je účelový len z dôvodu konkrétnej volebnej alebo povolebnej situácie v meste Košice dnes, avšak skutočne neobstojí ako všeobecný argument.

    Preto mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predniesť nakoniec ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 199.

    Bod 1. V čl. I v bode 15 v § 11a ods. 1 sa prvá veta nahrádza vetou:

    "Primátora zastupujú jeho námestníci, najviac dvaja, ktorých spravidla na celé funkčné obdobie zvolí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov; primátor určí poradie, v ktorom ho zastupujú.".

    Bod. 2. V čl. I v 23. bode v § 15a ods. 1 sa prvá veta nahrádza vetou:

    "Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého z radov poslancov miestneho zastupiteľstva, spravidla na celé funkčné obdobie, volí miestne zastupiteľstvo.".

    Vážený pán spravodajca, dovolím si vás upozorniť, že vzhľadom na predložený pozmeňujúci návrh bude potrebné v rámci jeho prednesu pri hlasovaní vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 15, 26 a 34, o ktorých by sa inak hlasovalo spoločne, keďže upravujú rovnakú problematiku.

    Dovoľujem si teda naposledy zaapelovať na predkladateľov, aby si zvolili tú správnu cestu, cestu, ktorá vedie k demokratickejšiemu zákonu o meste Košice, cestu, ktorá dáva väčšiu moc priamo voleným zástupcom občanov v mestskom zastupiteľstve a väčšie právomoci aj pre tých, ktorí sú v mestskom zastupiteľstve a v zastupiteľstvách mestských častí momentálne v opozícií a majú šancu získať nejaké väčšie kontrolné právomoci, a aby podporili tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prajem pekný dobrý deň. Ja chcem podporiť návrh svojho kolegu pána poslanca Chrena. A myslím si, že dôvody už zazneli dostatočne.

    Len chcem zdôrazniť, ak chceme naozaj podporovať demokraciu aj na regionálnej miestnej úrovni, tak mal by zákon o meste Košice v tomto bode vyzerať presne tak, ako navrhuje pán kolega Chren. To znamená, námestníci by mali byť menovaní na základe rozhodnutia samotných poslancov a nie rozhodnutím primátora, respektíve adekvátne u starostov a jeho zástupcov na úrovni mestských častí. Skutočne tu hrozí, že ak by bol zákon o meste Košice prijatý v tej navrhovanej podobe v bode 15 § 11a ods. 1, tak námestník primátora by bol jednoducho človek, ktorý by bol doslova a dopísmena predĺženou rukou primátora v dobrom, ale aj niekedy, aj v tom zlom, a možnosť ovplyvňovania osudu mesta Košice zo strany poslancov by tak bola obmedzená. Najmä napríklad aj preto, pretože, ako je uvedené v ods. 2, plat námestníkovi určuje primátor najmä vzhľadom na úlohy a rozsah výkonu funkcie námestníka. Čiže ak má takúto kompetenciu primátor vo vzťahu k platu námestníka, ak by ho aj vymenovával, tak tu hrozí, že zmysel tejto funkcie zanikne, a to si potom môže, a to si potom môže primátor vymenovať za svojho zástupcu hociktorého nevoleného úradníka na magistráte a nepotrebuje na to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Chrenovi za jeho veľmi vyvážené vystúpenie. A myslím, že okrem toho, že samozrejme hovoril o zákone o meste Košice a podal pozmeňujúci návrh, pomenoval pomerne dobre aj ten problém, ktorý nie je len v tomto návrhu zákona, ale je vyjadrený aj v zákone o obecnom zriadení č. 369.

    Keď som začal pôsobiť ako volený zástupca v komunálnej politike, tak nás naučili, že 369-ka je zákon o obecnom zriadení napísaný tak, že primátor, respektíve starosta a obecné, respektíve mestské zastupiteľstvo majú ako keby rovnovážne rozdelené kompetencie. A táto rovnováha moci je veľmi dôležitá preto, aby bola veľmi demokraticky vykonávaná samospráva. Žiaľ, v období prvej Ficovej vlády aj na tlak starostov a primátorov, a ja nehovorím, že mnohokrát aj na základe objektívnych argumentov, že teda nie je najšťastnejšie štyri roky bojovať s obecným zastupiteľstvom alebo s mestským zastupiteľstvom, keď je navolené ináč, ako je politická príslušnosť primátora alebo starostu, sa tá rovnováha preklápať v prospech primátora alebo starostu. Nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie, nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie a tá diskusia o tom je naozaj namieste, aj keď viem, že ten tlak ZMOS-u bude veľmi intenzívny v prospech ďalšieho posilňovania kompetencií primátora a starostu.

    Myslím si, že veľmi dobre pán poslanec Chren opísal aj situáciu v meste Košice, aj situáciu a silu poslaneckého klubu SMER-u v mestskom zastupiteľstve. O to viac je potrebné hľadanie tohto konsenzu. A mňa veľmi a mne je veľmi ľúto, že tento konsenzus sa snažíme hľadať tu v Národnej rade. A tak musia návrhy pozmeňovacích návrhov predkladať kolegovia z Prešovského a Bratislavského kraja, miesto toho, aby sme si to vydiskutovali v Košiciach a prišiel jeden názor a návrh, ktorý má podporu na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, ja som v prvom čítaní vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona o meste Košice a myslím si, že som pomerne jasne sformuloval moje politické výhrady k tomuto návrhu zákona. Zopakujem ich, ale možno už viac v súvislostiach. A na záver podám jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohto poslaneckého návrhu zákona o meste Košice.

    Tak ako som odpovedal na vystúpenie pána poslanca Chrena, je mi naozaj ľúto, že musíme zabávať našich kolegov z celého Slovenska tým, že si tu vydiskutovávame jednotlivé ustanovenia poslaneckého návrhu. Ale chcem povedať, že to nie je hanba opozície, ale skôr hanba navrhovateľov, lebo si myslím, že toto malo byť všetko vydiskutované v Košiciach. A nie je žiaden problém, aby takýto poslanecký návrh zákona, ak príde do Národnej rady, mal podporu všetkých relevantných poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve v Košiciach. Žiaľ, tá diskusia v Košiciach bola veľmi obmedzená, skoro žiadna. Mestské zastupiteľstvo nediskutovalo o tomto poslaneckom návrhu zákona, nediskutovali o tom občania, nebola žiadna verejná diskusia.

    Ja rozumiem tomu, čo hovorí pán poslanec Raši, primátor mesta Košice, keď povie, že ľuďom sa to páči, keď sa znižuje počet poslancov v mestskom zastupiteľstve a v mestských častiach. Keby ste sa opýtali ľudí, určite deviati z desiatich by s tým súhlasili. Ja môžem túto politickú fikciu brať do úvahy a myslím si, že by asi aj deviati z desiatich súhlasili, len mali ste sa ich na to opýtať, ctení navrhovatelia. O to viac, že počul som z vystúpenia aj v prvom čítaní, aj teraz v druhom čítaní tú kritiku toho, že teda ako SDKÚ, KDH, SMK a predchádzajúca koalícia neurobila s mestom Košice nič, neriešila problémy mesta Košice a tak samozrejme, ako ináč, musíte všetky problémy, ktoré mesto má, vyriešiť vy týmto poslaneckým návrhom zákona.

    Chcem veľmi kľudne a jasne povedať, že to nie je pravda. Táto Národná rada 16. marca 2006 schválila v poradí druhú novelu zákona o meste Košice, ktorá bola predkladaná za primátorovania prechádzajúceho primátora, v čase, keď bola vo väčšinovom postavení koalícia SDKÚ, KDH, SMK v mestskom zastupiteľstve v Košiciach, ale napriek tomu sa hľadal konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Bola to poslanecká novela zákona, pod ktorou boli podpísaní poslanci Národnej rady zo všetkých klubov, ktoré mali zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Bol to konsenzuálny návrh, predtým skoro pol roka prebiehala verejná diskusia a občania mesta mohli dávať svoje návrhy, podnety, nápady do tohto návrhu zákona. Rokovalo o tom mestské zastupiteľstvo a súhlasilo s týmto návrhom zákona. A týmto návrhom zákona z roku 2006 sa výrazným spôsobom znížil aj počet poslancov, keď už teda to je ten nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona, alebo aj to je nosný ukazovateľ, pre ktorý predkladáte tento návrh zákona. Výrazným spôsobom sa znížil počet poslancov. Len pre ilustráciu, v meste z osemdesiat na päťdesiat, návrh poslanecký, návrh teraz, z päťdesiat na štyridsaťjeden. Myslím, že nemusím veľmi porovnávať zníženie počtu poslancov o tridsať alebo o deväť. Hovorím to len preto, aby sme sa držali faktov.

    Viem, že mladší kolegovia, ktorí možno nepôsobili v tomto čase ešte v samospráve a vôbec v politike, samozrejme nemusia mať také detailné vedomosti, ale to prvé, čo namietam k tomuto návrhu zákona, je spôsob. Ak by mal SMER v mestskom zastupiteľstve v Košiciach tridsaťpäť poslancov, tak môže valcovať tak ako v Národnej rade, ale v meste to tak nie je. Veľmi dobre to, páni kolegovia, viete. O to viac si myslím, že v takej v citlivej téme, ako v novele zákona o meste Košice, sa patrí hľadať konsenzus. Som ale rád, aby som bol aj optimistický, že tá diskusia minimálne po kritike, ktorá tu odznela v prvom čítaní a na brífingoch politických strán opozície v Košiciach, začala. Vážim si, že táto diskusia začala, je dobre, že diskutujeme, radšej neskôr ako nikdy. Aj keď si myslím, že mohli sme predísť naozaj tej situácii, aby sme obťažovali kolegov z Prešovského a Bratislavského kraja predkladaním pozmeňovacích návrhov. Mohlo to byť vydiskutované a navrhnuté v zákone už v Košiciach.

    Druhá oblasť, ktorú som namietal v prvom čítaní, a k nej podám aj pozmeňovací návrh, je to, čo vlastne vecne, teraz už zabudnime na spôsob, čo vlastne vecne rieši tento návrh zákona. A chcem povedať, že nerieši to, čo je pálčivým problémom mesta Košice. Áno, mesto Košice má vážne problémy. Určite je to problém počtu mestských častí, ale hlavne kompetencií, ktoré vykonáva mesto Košice, a kompetencií, ktoré vykonávajú mestské časti. Toto vnímam - ďakujem pekne, ja tento návrh mám, pán kolega - ja to vnímam ako vážny problém, problém, o ktorom treba diskutovať. Beriem aj tú kritiku, ktorá tu už odznela, že aktuálny zákon, platný zákon o meste Košice nerieši problém znižovania počtu mestských častí.

    Áno, podarilo sa tam navrhnúť niečo, čo predtým nebolo v zákone v roku 2006, a to teda mechanizmus, akým spôsobom sa môžu zlučovať mestské časti. Nefunguje to? Ešte sa podľa toho nepodarilo nič zlúčiť. Poďme diskutovať o tejto téme. Určite sme otvorení na takúto diskusiu v meste Košice. A je aj namieste takáto diskusia, ale ruka v ruke je aj s kompetenciami. Pretože ináč sme v rovine populizmu, keď povieme, že nie 22, ale 16, lebo niekomu sa práve páči číslo 16, hej, je to jeho šťastné číslo, alebo 7, lebo zas pre zmenu má rád číslo 7. Nemyslím si, že je to diskusia, ktorá je namieste. Skôr by sme mali diskutovať o tom, aké kompetencie má vykonávať mestská časť, aké kompetencie má vykonávať mesto a ako blízko majú byť k občanovi. A potom sa môžeme dostávať k riešeniu, koľko mestských častí by malo byť v Košiciach.

    Ďalší problém je teda ten spomínaný návrh počtu poslancov mestského zastupiteľstva a jednotlivých mestských častí. Prepáčte, pozrel som sa aj do návrhu, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu zákona, pozrel som sa do zákona o obecnom zriadení, do 369-ky, ale čísla, ktoré navrhujete, a hranice, ktoré navrhujete, sú vaším nápadom, to si povedzme otvorene, pretože to nemá oporu ani 369-ke, nemá to oporu ani v nijakom racionálnom rozdelení mesta. Nepovažujem to za šťastné.

    Ak je teda cieľom nášho populizmu iba to, alebo vášho populizmu, iba to, aby sa znižoval počet poslancov, tak takí istí populisti vieme byť aj my, a viem byť aj ja, to znamená, poviem, že nie štyridsať jedna, dajme dvadsať jedna poslancov v meste. Ešte viac peňazí ušetríme na kosenie Aničky! Dobrý nápad, nie? A v mestských častiach majme všade len troch! Ešte viac peňazí ušetríme. Nemyslím si, že toto je diskusia , ktorá je namieste. Očakával by som buď to, že budete postupovať podľa 369-ky, alebo to, že logicky nájdite nejaký koeficient, ktorým budeme deliť obyvateľov mesta Košice tak, aby na jedného poslanca pripadol približne rovnaký počet obyvateľov. To je logické, to už má svoju logiku.

    Chcem na záver povedať, skôr, ako podám svoj pozmeňujúci návrh, len toľko, že uvedomujem si, že SMER pred komunálnymi voľbami sľúbil, že vyrieši problémy v zákone o meste Košice, vyrieši pálčivé problémy mesta Košice. Ja vám, kolegovia zo SMER-u, držím palce, ale chcem hneď konštatovať, že toto nie je riešenie reálnych problémov mesta Košice. Toto je figový list, ktorý môžete predstierať, že ste už akože vyriešili všetky problémy v meste Košice, ale nevyriešili ste problémy v meste Košice.

    To znamená, chcel by som vyjadriť na záver nádej, že budete mať odvahu sa pustiť do reálnych problémov v meste Košice. Nech sa páči, máte primátora, máte, aj keď poskladanú, ale väčšinu v mestskom zastupiteľstve, ale rád by som vás požiadal o to, že ak sa do toho pustíte, diskutujte predovšetkým s tými, ktorých sa to týka. A to sú obyvatelia mesta Košice.

    Na záver mi teda dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 199).

    Prvý pozmeňujúci návrh.

    V čl. I v 12. bode § 10 ods. 2 znie:

    "(2) Mestské zastupiteľstvo má 39 poslancov volených obyvateľmi mesta v priamych voľbách. Na jedného poslanca pripadá minimálne 6 000 obyvateľov mesta. Volebné pravidlá upravuje osobitný zákon. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva na štyri roky.".

    Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú znížiť počet poslancov mestského zastupiteľstva z 50 na 41. V predkladanej správe predkladatelia neuvádzajú dôvod určenia tohto počtu poslancov. Ak prepočítame počet obyvateľov na navrhovaný počet poslancov, tak na jedného poslanca pripadá 5 864 obyvateľov. Preto navrhujeme, aby bol stanovený minimálny počet obyvateľov, na ktorý pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva. Navrhujeme, aby bol tento počet stanovený na minimálne 6 000 obyvateľov. Počet poslancov mestského zastupiteľstva navrhujeme na základe tohto prepočtu ako 39.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I v 21. bode § 14 ods. 2 znie:

    "(2) Počet poslancov miestneho zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami do orgánov samosprávy obcí miestne zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov mestskej časti tak, aby na jedného poslanca pripadlo minimálne 1 500 obyvateľov mestskej časti. Ak má mestská časť menej ako 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov mestskej časti je tri."

    Odôvodnenie: Predkladatelia novely navrhujú upraviť počet poslancov miestnych zastupiteľstiev. Návrh zákona však určuje počet poslancov miestneho zastupiteľstva veľmi diskriminačne. Je predsa nemysliteľné, aby v malej mestskej časti zastupoval poslanec 170 obyvateľov a vo veľkej mestskej časti 1 800 obyvateľov. Je to diskriminujúce a nesystémové. Navrhujeme preto, aby bol počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách určovaný tak, aby na jedného poslanca pripadalo minimálne 1 500 obyvateľov s tým, že ak mestská časť nemá aspoň 4 500 obyvateľov, minimálny počet poslancov by bol stanovený počtom 3. Namiesto predkladateľmi novely plánovaných 182 poslancov miestnych zastupiteľstiev bude nami navrhovaný počet 174 poslancov miestnych zastupiteľstiev pri zachovaní spravodlivého pomeru obyvateľov k poslancom.

    V nadväznosti na môj pozmeňujúci návrh vynímam bod 21 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Poprosím, pán spravodajca.

    Dámy a páni, toľko môj návrh, pozmeňujúci návrh k predloženému poslaneckému návrhu novely zákona o meste Košice. Vychádzal som z toho, spolu s mojimi spolupredkladateľmi, že sme chceli dať do súvisu počet obyvateľov a počet poslancov v jednotlivých mestských častiach, ale aj v meste Košice. Držím sa intencií predkladateľov, dokonca konečné čísla, keď sme sa držali čísla 6 000 obyvateľov na jedného mestského poslanca a 1 500 obyvateľov na jedného poslanca miestneho zastupiteľstva, sú o poznanie, o trošičku nižšie, ako je návrh zákona, ktorý predkladajú predkladatelia, ale ten rozdiel je kvalitatívny a veľký. Ten rozdiel je v tom, že bude v tom meste aspoň elementárna spravodlivosť, aby jeden poslanec pripadal približne na rovnaký počet obyvateľov a aby boli stanovené minimálne hranice, koľko obyvateľov volí jedného poslanca, respektíve na koľko obyvateľov pripadá jeden poslanec mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva. Poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Novotnému za jeho návrh a myslím si, že poslanecký klub SaS môžem potvrdiť jeho podporu, pretože má skutočne tento návrh logiku, je spravodlivejší ako návrh predkladateľov.

    A rád by som sa ale vrátil k poznámke, ktorú povedal pán kolega Novotný vo svojej reči ešte predtým, ako predniesol pozmeňujúci návrh. Keď hovoril o tom, že tomuto poslaneckému návrhu, tejto poslaneckej iniciatíve nepredchádzala žiadna diskusia, či na odbornej báze, či na báze pozvania širokej verejnosti, alebo volených zástupcov Košičanov. Jednoducho takto by sa zákony takéhoto významu a takéhoto dosahu robiť nemali. To nech sa na mňa, prosím, štyria predkladatelia nehnevajú. Môžu akokoľvek dobre poznať problematiku mesta Košice, môžu akokoľvek dobre pôsobiť v zastupiteľských orgánoch mesta, ale takýto návrh by mal byť predkladaný zásadne po diskusii s odborníkmi, po diskusii s občanmi mesta ako takými, respektíve po diskusii s volenými zástupcami na úrovni mesta alebo jednotlivých mestských častí.

    Takáto diskusia sa jednoducho nekonala, a preto takýto návrh vzbudzuje podozrenie, že ide o návrh ušitý na mieru určitej skupine funkcionárov, respektíve určitej politickej strany, aby sa zabetónovala vo svojich funkciách, vo svojich pozíciách aj na ďalšie volebné obdobia. A možno, alebo určite sú v tomto návrhu aj dobré, osožné veci, ale takto prijatý, takto prichystaný návrh vzbudzuje podozrenia. A nemôžem teda hovoriť za občanov mesta Košice, keďže Košičanom nie som, ale takto sa v demokracii by zákony takéhoto významu robiť nemali.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem už veľmi stručný. Chcem len podporiť návrh pána kolegu Novotného, pretože je to návrh, ktorý jednoducho dáva logiku. Dáva logiku bez ohľadu na to, či bol predložený v Košiciach, v Bratislave a v hociktorej inej obci alebo meste na Slovensku. Je to návrh, ktorý vychádza z určitého logického prepočtu, z konkrétneho vzťahu počtov volených zástupcov na počet obyvateľov.

    Na Slovensku dnes máme celkovo vyše dvadsaťjedentisíc rôznych poslancov. Tých stopäťdesiat nás, ktorí tu sedia, teda predstavujú len zlomok volených zástupcov ľudu, ktorí zastupujú jeho záujmy aj v rôznych zastupiteľstvách, v rôznych lokálnych parlamentoch. No a vniesť do tohto systému, do tejto armády poriadok, sa určite vždy oplatí a nikdy nie je neskoro začať. Takže podporujem tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcel poďakovať obom mojim kolegom, ktorí reagovali faktickými poznámkami na moje vystúpenie a aj za podporu mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu.

    A teraz trošku s nadľahčením chcem len konštatovať, že mrzí ma, že návrh zákona nebol prediskutovaný v mestskom zastupiteľstve a nenašiel sa konsenzus naprieč politickým spektrom v mestskom zastupiteľstve tak, ako tomu bolo v roku 2006. To je určite mínus pre tento návrh zákona z dielne predkladateľov. Na druhej strane ale plus je skutočnosť, že kolegovia, ktorí nežijú v Košiciach, sa museli naozaj zaoberať týmto návrhom zákona a teraz poznajú zákon o meste Košice omnoho lepšie,. Takže som rád, že sa o tejto téme diskutuje už naprieč celým Slovenskom, aj keď si myslím, že domácu úlohu mali navrhovatelia urobiť predovšetkým v Košiciach.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči. Máte slovo, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, vrátane kolegov z opozície, za ich pomerne vecné príspevky. Je pravdou, že na niektoré veci máme odlišný názor, ale už to asi z hľadiska nášho politického pôsobenia bude tak.

    K tomu, čo hovoril pán kolega Novotný alebo pán kolega Mihál. No je pravdou, že tento návrh neprešiel zastupiteľstvom, ani mestským, nebola k nemu ani spoločenská diskusia. A bolo to urobené z jediného pragmatického dôvodu a teda nepovažujeme za úplne šťastné, aby sa k tomu, či bude poslancov menej a koľko ich bude, aby sa vyjadrovali práve poslanci, ktorí dnes vo svojich volených funkciách sú. Ja si myslím, že by bolo veľmi málo poslancov, ktorí by skutočne zahlasovali za tento zákon a sami sebe by dali slučku na krk, a hrozilo by im to, že v ďalšom volebnom období sa už do toho mandátu a do toho zastupiteľstva, či už mestského alebo miestneho, nedostanú.

    Čo sa týka diskusie ďalšej, áno, ako povedal kolega Novotný, Košice majú veľký problém. Je to počet mestských častí. A pravda je taká, že dnes v Košiciach, a možno viac ako kdekoľvek inde na Slovensku, je tá samospráva mimoriadne prebujnená a tých volených zástupov aj mestských častí je možno oveľa viac, ako majú iné svetové metropoly.

    Chcem však takto verejne prisľúbiť, ako som to už povedal aj minule, ako to deklaroval aj pán primátor Raši, že diskusiu viesť na tému zlučovania mestských častí budeme. Budeme viesť diskusiu aj o procese a mechanizme, ako to spraviť, a tá diskusia bude vedená či s kolegami z opozície, či už s kolegami z košických parlamentných lavíc, alebo aj s občanmi, tretím sektorom a kýmkoľvek, koho sa toto vlastne týka. Čiže tak ako tu stojím, pozývam pána kolegu Novotného, pána kolegu Chrena, ktorý zastupuje košických poslancov, a všetkých, ktorí majú záujem na tom, aby tá slovenská a košická samospráva fungovala efektívnejšie. Poďme niečo s Košicami robiť! Sadnime si k okrúhlemu stolu na jar a prijmime také rozhodnutie, pri ktorom sa stretneme a ktoré bude schváliteľné naprieč celým politickým spektrom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 200, spoločná správa výborov má tlač 200a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. marca 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012.

    Návrh na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorý mal byť v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky predložený do 31. 12. 2011, nebol zaradený do legislatívneho procesu a nie je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012.

    Z uvedených dôvodov predkladám poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o hlavnom meste. Napriek tomu, že zákon o hlavnom meste je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú obdobné ako v zákone o obecnom zriadení, len sú upravené na podmienky samosprávy v hlavnom meste.

    V priebehu druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bolo prijatých 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, pričom prvé štyri z nich majú charakter legislatívno-technických a upresňujúcich zmien zosúlaďujúcich pojmoslovie so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a posledné dva riešia prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012 a dátum účinnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a o jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 200), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 239 z 27. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 105 z 9. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 39 z 11. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 6, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (tlač 200), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (tlač 200a) bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 46 zo 16. októbra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne poveril: 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom poslaneckom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, § 83 ods. 4 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, ctená snemovňa, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o Bratislave autora pána poslanca Kondróta s jednou zásadnou a z môjho pohľadu i zastupiteľskú demokraciu obraňujúcou výhradou.

    Vo viacerých bodoch, ktoré sa rokovali v predchádzajúcom bode programu, je situácia v Bratislave trochu iná. Vyše polmiliónovú Bratislavu zastupuje v mestskom zastupiteľstve niečo cez štyri desiatky poslancov. Táto záležitosť u nás už nepotrebuje nejaká zvláštnu reglementáciu. I vyše 40 000 Staromešťanov zastupuje v staromestskom zastupiteľstve 17 poslancov, čo je drastická redukcia z predchádzajúceho obdobia, keď ich bolo 37. Myslím, že v tomto nemá Bratislava problém.

    V čom nám návrh kolegu Kondróta, nielen mne osobne, problém robí, je reglementácia spôsobu, akým sú ustanovovaní zástupcovia primátora. Kolega Chren vyčerpávajúco, logicky a správne zdôvodnil, v čom je zmysel toho, aby boli poslanci, ktorých navrhuje primátor, schvaľovaní zastupiteľstvom preto, lebo sami jednak pochádzajú z radov poslancov, sú teda vyzdvihnutí z poslaneckého zastupiteľstva do týchto funkcií a celkom logicky predstavujú to, čo tu bolo zmienené, krížovú kontrolu. Áno, primátor bol volený priamo a má význačný mandát, ale každý z poslancov je tiež volený, dá sa povedať, obyvateľmi zo širšej ponuky, zvolili si ho teda a takisto má svoj mandát.

    Preto ak ustanovujeme viceprimátorov, je celkom primerané, aby títo okrem toho, že budú, dá sa povedať, v jednom šíku pôsobiť pre blaho mesta s primátorom, budú celkom logicky reprezentovať i zastupiteľstvo a jeho zloženie. Bratislava má prvýkrát nepravicového primátora. Treba povedať, že primátor Ftáčnik, a poznáme sa roky z pôsobenia v Národnej rade, potom na Univerzite Komenského a teraz na magistráte, sa snaží pôsobiť ako nekonfrontačný primátor. Preto sa mi zdá, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý z môjho pohľadu robí z návrhu kolegu Kondróta vlastne "lex Ftáčnik", nie je primeraný.

    Pán primátor mal problém s vymenovaním tretieho viceprimátora, ktorého mu zastupiteľstvo neschválilo, a to opakovane. Ale, a teraz pôjdem o poschodie nižšie z ministerstva a z krížovej kontroly, ktorú zmienil už kolega Chren, pôsobil som vo funkcii prodekana a neskôr roky prorektora Univerzity Komenského. Keď ma dekan Lekárskej fakulty navrhol na prodekana, schvaľoval ma senát Lekárskej fakulty. Keby ma ten senát nebol schválil, musí dekan navrhnúť iného kandidáta. Ak by mu neschválil ani toho, musí navrhovať kandidátov dovtedy, kým mu kandidáta schvália.

    Presne tak je to i s funkciou prorektora. Je nepochybne právom rektora vybrať si tím, s ktorým chce pracovať. Ale zároveň je právom senátu Univerzity Komenského a každej inej univerzity schvaľovať, alebo neschvaľovať tohto prorektora. Lebo predstava, že rozhodnutie primátora či rektora má byť nezávislé a nemať nič spoločné s vôľou zastupiteľstva, ma potom v logickom dôsledku vedie k tej úvahe, že je potom úplne jedno, či sú viceprimátori alebo vicestarostovia, lebo aj tých sa to týka, vôbec členmi zastupiteľstva. Ak primátor zdedí mesto v zúfalej finančnej situácii a so sociálnymi problémami, môže potom, zdôvodňujúc to tak, že si buduje svoj tím, a teraz poviem extrémny príklad, si za viceprimátora pre sociálne záležitosti vybrať Pineira z Čile a za viceprimátora pre financovanie a chod mesta Bernankeho zo Spojených štátov, pretože je to jeho tím a on má ručiť za to, že bude fungovať. Načo potom z poslancov? Možno, že sú von na ulici a vo svete oveľa lepší experti na riešenie ťažkej finančnej situácie ako vo zvolenom poslaneckom zbore. Lebo tam dovedieme touto myšlienkou, keď dôjdeme na koniec, právo primátora vybrať si tím, s ktorým pracuje.

    Preto sa domnievam, že ak chápeme zastupiteľstvo ako demokraticky volený zbor, ktorý istým spôsobom zadáva úlohy a aj kontroluje svojho primátora, je celkom logické, aby z neho vyzdvihnutí zástupcovia, to jest viceprimátori alebo vicestarostovia mali celkom oprávnene mandát svojho zastupiteľstva. Nemyslím si, že by to špeciálne i v prípade Bratislavy, o ktorej pojednáva návrh kolegu Kondróta, malo byť niečo, čo by primátorovi Ftáčnikovi, pretože povedzme si otvorene, oňho ide, malo byť na obtiaž pri ďalšej neľahkej práci na riadení mesta. Domnievam sa teda, že je primerané zachovať status quo. A ak je tu taký obľúbený "kosačkový" argument, lebo "v ZMOS-e je to tak", tak pripusťme, hádam, a teraz sa nikoho nechcem dotknúť, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nie sú ani Horné Obdokovce, ani Zadná Dubová. Je to hádam mesto, ktoré by presne, ako hovoril kolega Chren, mohlo strpieť vo svojom lex specialis niečo, čo ho možno odlišuje. Podotýkam pritom, že ak sa zamýšľam nad, bože chráň, všetkými, vonkoncom výnimkami, spomedzi starostov, ktorí by si v duchu uľahčenia si svojho života vybrali svojho pucipajtáša za svojho zástupcu, tak zažívame na Slovensku často nedôstojné postavenie poslaneckého zboru na miestnej či obecnej úrovni, ktorý ním nemôže pohnúť nijakým spôsobom, baani len pozerať na ruky svojho starostu, ktorý prípadne peniaze obce investuje do hracích automatov. Takže si nemyslím, že kontrola zastupiteľstvom sa vylučuje s loajálnou spoluprácou viceprimátorov s primátorom.

    V Bratislave, ako vieme, sú viceprimátorky. Jedna reprezentuje KDH a pani Džerengová - Nagyová MOST - HÍD s podporou SDKÚ. Nemyslím si, že by svojou činnosťou akýmkoľvek spôsobom torpédovali snaženie primátora Ftáčnika. Dokonca som presvedčený, že ani on si to nemyslí. A preto si myslím, že ak boli zastupiteľstvom schválené tieto dve viceprimátorky, má mať i naďalej v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava jeho volené zastupiteľstvo právo vybrať viceprimáta na základe jeho návrhu, ešte raz podotýkam, že i tieto dve dámy boli vybraté na základe návrhu pána primátora Ftáčnika, k jeho návrhom sa vyjadrovať hlasovaním. A som presvedčený, že v zásade by dobré návrhy zastupiteľstvo tak ako doteraz schválilo. To isté, samozrejme, platí i na úrovni mestských častí.

    Dovolím si teraz, vážená snemovňa, prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 200.

    Navrhujem, aby:

    Prvé. V čl. I v bode 8 v § 12a odseky 1 až 3 znejú:

    ,,(1) Primátora zastupujú traja námestníci primátora, ktorých spravidla na celé funkčné obdobie na návrh primátora z radov poslancov mestského zastupiteľstva volí mestské zastupiteľstvo. Pri voľbe primátor zároveň určí, ktorý námestník ho zastupuje v prípade jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie (ďalej len "prvý námestník primátora") a v akom poradí ho zastupujú ostatní námestníci.

    (2) Primátor je povinný navrhnúť na zvolenie mestskému zastupiteľstvu námestníkov primátora do 60 dní od zloženia sľubu primátora; ak tak neurobí, námestníkov primátora zvolí mestské zastupiteľstvo na základe vlastných návrhov.

    (3) Primátor môže mestskému zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie námestníka primátora; v prípade jeho odvolania navrhne primátor mestskému zastupiteľstvu na zvolenie nového námestníka primátora do 60 dní od odvolania námestníka primátora.".

    2. V čl. I v bode 17 v § 17a odseky 1 až 3 znejú:

    ,,(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie na návrh starostu z radov poslancov miestneho zastupiteľstva volí miestne zastupiteľstvo.

    (2) Starosta je povinný navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu svojho zástupcu do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí miestne zastupiteľstvo na základe vlastného návrhu.

    (3) Starosta môže miestnemu zastupiteľstvu kedykoľvek predložiť návrh na odvolanie zástupcu starostu; v prípade jeho odvolania navrhne starosta miestnemu zastupiteľstvu na zvolenie nového zástupcu starostu do 60 dní od jeho odvolania.".

    3. V čl. I v bode 17 v § 17a ods. 5 znie:

    ,,(5) Ak. ide o mestskú časť s viac ako 40 000 obyvateľmi, starosta môže na zastupovanie navrhnúť na zvolenie miestnemu zastupiteľstvu dvoch zástupcov starostu, pričom určí poradie, v akom ho zastupujú v prípade neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie.".

    K tomuto druhému odseku môjho pozmeňovacieho návrhu môžem povedať, že som zástupcom starostky v Bratislave Staré Mesto. A presne vzaté, nie som v konflikte záujmov pretože, keďže reprezentujem malú koaličnú stranu, vlastne sa vystavujem riziku udržaním tohto stavu neschváleniu zastupiteľstvom a moja pozícia pri realizácii návrhu ZMOS-u by bola iste pevnejšia, lebo by som nezávisel od ničoho, len od vôle mojej starostky. Napriek tomu trvám na tom, že mám byť vystavený rozhodovaniu zastupiteľstva tak, ako som považoval za absolútne primerané, aby, ak som sa mal stať členom tímu rektora Univerzity Komenského, som podliehal hlasovaniu všetkých zástupcov fakúlt Akademického senátu. Pretože tak si predstavujem demokraciu, o ktorú sme po rokoch totality sa v tomto štáte pokúšali a pokúšame, aby sa stala chlebom každodenným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Prosím vás pekne, chcela by som vás poprosiť, nie som síce z Bratislavy, ale tak isto som primátorka, a myslím si, že je to taká trošku demagógia, nehnevajte sa na mňa, čo sa týka tých volených zástupcov.

    Ak chceme kontrolovať primátora a ak ho chcú kontrolovať poslanci, majú na to strašne veľa mechanizmov. To znamená, aj keby mali väčšinu v zastupiteľstvách a chceli by si zvoliť svojho zástupcu, tak tie mechanizmy majú v tom, že majú väčšinu v mestskej rade. Všetky ekonomické veci, vážení, sú dnes na internete, všetky faktúry, všetky objednávky, všetko nemôže prejsť a vôbec nie je platné, pokiaľ to nie je na internete. Tak isto majú možnosť ho kontrolovať v komisiách. Čiže nechápem, o akú kontrolu ide, pretože všetko je verejne prístupné.

    Ale poviem, o čo ide z druhej strany, aby poslanci volili zástupcu, pretože sama to mám z praxe. Akonáhle bude väčšina, čo sa týka z radu poslancov, automaticky začnú vydierať toho primátora. A stáva sa aj to, že nezvolia toho zástupcu možno aj pol roka, aj rok. To znamená, že ten primátor nemá absolútne nikoho, kto by ho zastupoval a tým pádom vlastne nemôže robiť výkon. Povedzme si, že zástupca je výkonom exekutívnym, ale vlastne už je vo výkone. To znamená, že on sa, on je ten servis pre poslancov, pre primátora a tak ďalej, čiže zastupuje ho na všetkých, na všetkých rokovaniach. Takže nemôže bojovať predsa primátor so svojím zástupcom, chodiť do práce a samozrejme mať medzi sebou určitý spôsob rivality. To znamená, že primátor musí byť totálne a úplne stotožnený so svojím zástupcom. Musia tvoriť nejakú, nejaký tím, ktorý pre toto mesto robí maximum, ktorý pre toto mesto robí servis, a nie aby sa dennodenne hádali, pretože ani jeden manažér si predsa nezoberie človeka, o ktorom si myslí, že je neschopný, človeka, ktorý nevie s ním spolupracovať, aby riadil firmu. Veď to by bol chaos. A preto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, návrh zákona Maroša Kondróta je úplne kompatibilný s Európskou chartou miestnej samosprávy, ale váš pozmeňujúci návrh zákona, úplne tento návrh, ktorý je predložený, úplne ho neguje.

    Tak predstavme si, že volebné obdobie trvá štyri roky. A keď štyri roky bude viceprimátorom alebo zástupcom starostu človek, ktorý bol protikandidát na danú funkciu, tak bude štyri roky podrážať nohy a brániť plniť volebný program, ktorý mal alebo starosta, alebo primátor, ktorý by mal plniť, lebo k svojim voličom išiel s nejakým programom a sľúbil im, že ho bude plniť. A ak bude mať pred sebou štyri roky rivala, ktorý mu bude brániť, aby tento volebný program nebol plnený, tak to nie je správne.

    Ja si myslím, že je konštruktívne, aby zástupcom starostu alebo primátora aj v Bratislave bol človek, alebo ľudia, ktorí budú pomáhať tento volebný program plniť. A na dedinách je to úplne iné. Tam sa nehrá na veľkú politiku, lebo každý chce, každý chce pomôcť, aby sa tá obec štyri roky nejakým spôsobom posunula, rozvíjala. A v Bratislave určite chcú to isté. Takže robiť nejaké žabomyšie vojny by nebolo správne, ale nechcem tým povedať, že aj teraz nie sú zástupcovia starostov tí, ktorí pristupujú k veciam konštruktívne. Len sú aj takí, ktorí majú politické pokyny, aby sa bránilo spolupráci zvolenému starostovi alebo primátorovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, no máte to trošku pomýlené, možno úmyselne, možno neúmyselne, to ja neviem. Ale toto nie je predkladaný zákon zo ZMOS-u, to je len, aby zákon o obecnom zriadení platil všade rovnako. V každej samospráve. Aj v tej bratislavskej. Nerobte bratislavskú samosprávu viac, ako je samospráva v niektorej inej obci alebo v niektorom inom meste.

    Druhá poznámka. Ja som tiež bol poslancom mesta a podľa môjho názoru zástupca primátora, zástupca starostu tam nie je na to, aby kontroloval primátora alebo starostu, ale aby zodpovedal za určitú časť výkonu v samospráve. A ak je tam človek, s ktorým si starosta, primátor rozumie, tak aj ten výkon samosprávy je lepší. Ak si vzájomne nerozumejú, tak je to horšie.

    Tretia poznámka. Keď som niekedy v roku 2010 spolu s kolegom predkladal novelu zákona o Bratislave, kde sme navrhli, a prešlo to, znížiť počet poslancov miestnych zastupiteľstiev, miestnych a v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, bolo tu veľmi veľa kriku, aké je to nedemokratické, ako sme sa s nikým neradili, ako je to riešené od stola. A, čuduj sa svete, teraz to vyhovuje všetkým. No predstavte si, že by sme to boli konzultovali s vtedajšími poslancami, no kto by hlasoval, rozhodoval proti sebe? No nikto. Ale to len na okraj.

    Naozaj si myslím, že zákon o obecnom zriadení má platiť na území celého Slovenska pre všetkých rovnako.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Začnem pánom poslancom Jasaňom, no ak to má platiť, tak už potom by malo platiť to, čo zaznelo v predchádzajúcich vystúpeniach na tému Košice. Zrušme zákon o Košiciach a zrušme zákon o Bratislave, aby ste, ako to bolo pekne ako vo vašom výroku povedané, aby pravidlá neboli iné ako v inej obci. Prosím. Potom ale nechápem, prečo novelizujete zákon, ktorý by podľa vášho výroku nemal vôbec platiť.

    Kolega Bublavý, hovoríte, že to, čo sa navrhuje, je plne v súlade. Chcete mi tým povedať, implicitne, že 22 rokov tu fungovalo zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky proti charte európskej samosprávy? Keďže až teraz sa to konečne vraj dostane do súladu? No to mi snáď hovoriť nebudete?

    A pani primátorka Vaľová, viete, to máte tak, je trošku iné manažovať podnik a je trošku iné manažovať niečo demokratickým spôsobom. V podniku nemá čo existovať demokracia, v podniku sa má fungovať čo najlepšie pre blaho všetkých v tom podniku. Naopak je samozrejmé, že demokratická samospráva je trochu problém. Samozrejme, že to nejde tak, že vyhadzujem šéfov divízií na dlažbu, pretože to a to. To je trošku komplikovanejšie. Ale ak sme sa rozhodli pre demokratickú samosprávu, tak nebudeme používať príklady z manažérstva, lebo to potom môžeme skutočne spraviť, ako som už povedal, zavoláme si Bernankeho. Áno? Čo sa má ten komu čo zodpovedať? Mne bude riešiť finančnú situáciu Bratislavy, je to Američan s obrovskými skúsenosťami. Tak áno, to je manažérsky prístup. Ale o ten sa očividne ani predkladatelia návrhu tak úplne otvorene nesnažia. Takže ak niekto bude hovoriť, žeje ten zástupca "oponentom", no nemyslím si, že by i v Bratislave hrozilo, že by ten ďalší viceprimátor bol taký, čo by storpédoval všetky snaženia.

  • Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Osuský jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa, dovoľujem si ešte pričiniť len jednu technickú pripomienku v súvislosti s mojimi pozmeňovacími návrhmi.

    Žiadam, aby sa z bodov spoločnej správy hlasovalo osobitne o bodoch 2, 3 a 4. Teda, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne a boli vyňaté z hlasovania spoločnej správy z bodov 1 až 6, ako bolo navrhnuté spravodajcom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil žiaden pán poslanec s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí podporili môj návrh a podporili moju argumentáciu.

    A len jednou vetou na pána kolegu poslanca, ktorého si veľmi vážim. Pokiaľ bude Bernanke zvoleným členom zastupiteľského zboru, nech je primátorom, nemám s tým problém.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 201. Spoločná správa výborov má tlač 201a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 7. júla 2011 zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol vyhlásený pod č. 260/2011 Z. z. a účinnosť nadobudol 15. septembra minulého roku, teda 2011.

    Cieľom prijatia predloženého návrhu zákona bolo vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného majetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré nemuseli prejsť časovo a materiálne náročným transformačným procesom. Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko solventní, aby si dokázali po doručení výpovede z nájmu bytu bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné bývanie, dal možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu. Nájomná zmluva v náhradnom byte by bola uzavretá na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu, prípadne s možnosťou odkúpenia takéhoto bytu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona v navrhnutých štyroch bodoch upravuje tie ustanovenia zákona, kde aplikačná prax ukázala niektoré nejasností alebo aj prípadné nerovností či krivdy, a ktoré spresňujú a upravujú práva nájomcu a predlžujú niektoré lehoty upravené v zákone.

    Ináč som so zákonom takým, ktorý bol prijatý v roku 2011, spokojný. V priebehu druhého čítania vo výboroch NR SR bolo prijatých 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, pričom body 2., 3. a 5. z nich majú charakter legislatívno-technických a upresňujúcich zmien, body 1 a 4 majú charakter odstraňujúci určitú formu diskriminácie a zjednodušujúci a upresňujúci rozhodovací proces o pridelení náhradného bývania a posledný 6. bod rieši prechodné ustanovenia.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Účelom mnou predloženej novely nie je rozvracať či prerábať zákon, ktorý pokladám za dobrý a postačujúci a ktorý vychádza, mimochodom, z koncepcie, na ktorej sa, na ktorej sa skutočne odpracovalo veľa úsilia v roku 2009. Ale dopĺňam len tie ustanovenia, ktoré sú v súlade s vládnou politikou, aktuálnym programom vlády, predvolebnými sľubmi a potrebami praxe pre jeho skvalitnenie.

    Dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu a schválenie ako celku, vážení kolegovia a kolegyne, poslankyne, poslanci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. A teraz... Pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Viliamovi Holevovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu gestorského výboru. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. septembra 2012, č. 245, pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 9. októbra 2012, č. uznesenia 106; výbor pre financie a rozpočet uznesením z 11. októbra 20012, uznesením č. 82; výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 9. októbra 2012, uznesením č. 80; výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012, uznesením č. 40 a výbor pre sociálne veci uznesením z 11. októbra 2012, uznesením č. 22.

    Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplýva 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2012, uznesením č. 86. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

  • Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pán spravodajca sa prihlásil ako do rozpravy ústne. Kto sa ešte hlási do rozpravy ústne? Pán spravodajca Holeva, pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Návrh poslanca Holevu na zmenu v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    V čl. I štvrtom bode § 7a sa slová "alebo vypovedal" nahrádzajú slovami "alebo, ktorý vypovedal" a slová "obcí, v ktorých katastrálnom území" sa nahrádzajú slovami "obci, v územnom obvode ktorej". Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie ustanovenia v nadväznosti na stanovisko vlády k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Skončili ste?

    Holeva, Viliam, poslanec NR SR

    Áno.

  • K vášmu vystúpeniu a teda k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predniesli, nie sú žiadne faktické pripomienky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ja by som si dovolila k predloženému zákonu, ktorý sa týka ukončenia a spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, predniesť aj svoj názor, postoj.

    A hneď v úvode si dovolím povedať, že pripravenú novelu zákona predloženú pánom poslancom Kondrótom, ja, na rozdiel od neho, nepovažujem za postačujúcu, ani za takú, ktorá by kompletne, komplexne riešila problém a riešila ho tak, aby boli z neho vyplývajúce vyvodené závery a aby sa uzavreli vzájomné problematické a niekoľko rokov pretrvávajúce vzťahy medzi nájomcami a vlastníkmi, prenajímateľmi reštituovaných domov.

    Ak dovolíte, dovolím si vám zhodnotiť túto pripravenú novelu v kontexte s predtým vládnym návrhom, ktorý bol prijatý za vlády pani Radičovej. Pokiaľ vládny návrh prijatý za vlády pani Radičovej považujem za taký, ktorý ošetroval nevyváženie práva prenajímateľov, teda majiteľov týchto reštituovaných domov, a dovolím si to predniesť kvôli tomu, že v tomto návrhu bol uzavretý a zadefinovaný termín na to, dokedy majú byť týmito vlastníkmi nájomcom dané výpovede z nájmu, tento vládny návrh neobsahoval rovnako tak právne krytie a právnu istotu pre dotknutých nájomcov, ktorým by bol pridelený či už náhradný byt alebo finančná náhrada. Ak by tento vládny návrh bol myslený úprimne a vyvážene v prospech jednej a druhej strany, teda aj vlastníkov, aj nájomcov, tak by určite termín, zadefinovanie termínu, dokedy majú byť pridelené bytové náhrady, týmto termínom by bolo podmienené, podmienená možnosť výpovede z nájmu prenajímateľom.

    V prípade predloženej novely pánom poslancom Kondrótom, ktorú ja považujem za hasenie požiaru, lebo naozaj týmto nájomcom v prípade, že nemali, nemajú, nebudú mať pridelený náhradný byt do výpovednej lehoty, ktorá by plynula v zmysle platnosti vládneho návrhu prijatého za pani Radičovej do dvanástich mesiacov, tak týmto nájomcom by potenciálne hrozila ulica. Pán Kondrót preto predložil návrh, ktorý ja vnímam ako chrániaci práve týchto nájomcov, zabezpečujúci im krytie, a to v tom zmysle, že je tam podmienenie. Nemôžu byť vyprataní z tohto bytu, pokým mesto nerozhodne o náhradnom, o oprávnenosti a o náhradnom bývaní pre týchto nájomcov. Avšak v predloženej novele ani v pôvodnom vládnom návrhu ja nevidím ochranu, právnu ochranu pre nájomcov a nevidím tam ani nástroj na to, akým spôsobom by sme vedeli, či už obec alebo štát, aktivovať v zabezpečení náhradného bývania. A riziko z tohto neriešeného stavu vyplýva, vidím v tom, že nemáme upravené to, čo reálne hrozí týmto nájomcom, že pokiaľ obec takéto byty nevystaví, ani nájomcom neodovzdá, tak medziročne im výška nájmu stúpne o 20 %, čo by v praxi znamenalo, že o takých päť rokov im ich nájom stúpne o 100 percent.

    Ja som si dala námahu a komunikovala som o tomto pripravenom, o tejto pripravenej novele aj o pôvodnom znení vládneho návrhu, prekonzultovala som si to so zástupcami združenia, organizácie Právo na bývanie. Rovnako som túto vec konzultovala aj s predkladateľom novely. A viem vám povedať, že zo štatistických údajov, ktoré som pozbierala, sa to dotýka približne 900 rodín, z toho však 700 rodín predstavujú rodiny, ktoré sú v dôchodkovom veku. Takže si asi vieme predstaviť, aký je ich sociálno-ekonomický stav. Títo ľudia žijú z dôchodkov. Nemôžem preto súhlasiť s názormi, s ktorými som sa stretla aj pri zbieraní podpisov a podpory pre predloženie pozmeňujúceho návrhu, že sú to ľudia, ktorí žijú z nejakých luxusných príjmov, nadštandardných príjmov. Teda reálne, a preto som sa začala zaoberať podrobnejšie týmto zákonom, reálne mám obavy o to, že tak ako je vládny návrh nastavený, ako ho upraví aj novela, reálne to môže mať negatívny dopad práve na túto skupinu nájomcov.

    Ak som mala ambíciu predložiť tento pozmeňujúci návrh, nie preto, aby som sa neprimerane, nadštandardne, nedajbože ako lobista, zastávala špekulantských záujmov dotknutých, dotknutej skupiny nájomcov, ale preto, že naozaj ten vládny návrh, ktorý bol prijatý a schválený za vlády pani Radičovej, nebol vyvážený a neupravoval práva, neupravoval dostatočne práva nájomcov. Takže ak aj dnes tento pozmeňujúci návrh nepredkladám, nepredkladám ho len s prísľubom samotného navrhovateľa novely pána poslanca Kondróta, že sa otvorí diskusia k tejto veci tak, aby sa novela zákona pripravila riadne, kompletne a tak, aby naozaj nám nechýbala koncovka, aby ak má tento zákon byť účinný a má byť vyvážený, má vyvážene, vyvažovať práva a povinnosti jednej, druhej strany, teda aj prenajímateľov, aj nájomcov, tak som presvedčená, že lehote, dokedy bude môcť prenajímateľ dať nájomcovi výpoveď z nájmu, tejto lehote bude predchádzať riadne vysporiadanie, či už finančné alebo bytové, pre dotknutých nájomcov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne neprihlásil sa s faktickou poznámkou nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, chce zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, teda kolegovi a kolegyni, ktorí vystúpili v rozprave, za podporu, za podanie pozmeňujúceho návrhu a za názor.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 132 a spoločná správa výborov má tlač 132a. Ale nevidím tu pána predkladateľa Miroslava Číža.

    Chcem vás, panie poslankyne, páni poslanci, poprosiť ešte. Môžeme, vzhľadom na to, že ešte pripravujú nejaký, môžeme ísť s ďalším návrhom pána poslanca Hrnčiara, a potom by sme sa vrátili k tomuto návrhu zákona? Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre. Tak budeme rokovať, pokračujeme.

  • Výkrik v sále.

  • Pán poslanec, ešte potrebujeme k tomuto návrhu zákona, poviem tak ako je, nejaký pozmeňujúci návrh, tak vieme sa dohodnúť, aby sme teraz pokračovali návrhom poslanca Andreja Hrnčiara, Solymosa a Bélu Bugára? Je všeobecný súhlas? Áno, dobre. Takže budeme pokračovať a potom by sme rokovali o návrhu zákona, tlač 132.

    Takže nech sa páči, pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 133. Informácia výborov má tlač 133a.

    Dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil túto novelu zákona.

    Návrh zákona má za cieľ odstrániť takzvanú nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky, a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie.

    Nebudem pri uvádzaní tohto zákona sa opakovať a nebudem hovoriť podrobne o dôvodoch, ktoré nás viedli predložiť túto novelu zákona vzhľadom na to, že som o tom rozprával v prvom čítaní. My sme pozorne od toho prvého čítania sledovali aj vývoj prerokovávania tejto novely v jednotlivých výboroch, rozoberali sme aj stanovisko gestorského výboru, aj vystúpenia poslancov, pána poslanca Bašku a pána poslanca Hambálka, ktorí vystúpili v rozprave pri prerokovávaní v prvom čítaní, a pripravili sme s kolegami, s ktorými predkladáme túto novelu zákona, jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by som vám chcel o chvíľu prečítať.

    Ide o to, že v súčasnosti platná právna úprava nemá rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Je nulová tolerancia alkoholu v krvi pre vodičov a cyklistov. Chodci, korčuliari a ďalší účastníci cestnej premávky nemajú stanovený limit. My chceme sa venovať naďalej len cyklistom, a preto predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý teraz...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pán navrhovateľ, pozmeňujúci návrh môžete predložiť iba v rozprave podľa rokovacieho poriadku, takže ak ste skončili uvedenie zákona, nechajte si, aha, kartičku si zoberte, ak ste skončili uvedenie zákona. Požiadam teraz spravodajcu, aby podal spravodajskú informáciu, dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Ukončili ste uvedenie zákona.

    Takže dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Augustínovi Hambálkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 216 z 21. septembra 2012 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133, druhé čítanie, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu trinásť bolo prítomných deväť poslancov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý rokoval o uvedenom návrhu zákona, súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Pripomienky nebudem čítať, obdržali ste ich v informácii do lavíc.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 15. októbra 2012 o spoločnej správe na svojej 9. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spoločného spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledku rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Požiadal pán navrhovateľ. Prihláste sa do rozpravy! Áno. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo. Takže, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, viem, že nebýva zvykom, aby navrhovatelia dávali pozmeňujúci návrh. Ako som už spomínal, my sme pozorne počúvali aj výhrady, ktoré mali kolegovia zo SMER-u k tomuto zákonu. Aj vzhľadom na to, že som bol účastný na výboroch, tak v podstate najväčší problém aj vo výboroch bol ten, že niektorým poslancom sa zdalo, že pol promile, ktoré navrhujeme povoliť pre cyklistov, je veľa. Niektorí to nazývali, že chceme, aby cyklisti chodili opití na bicykloch, a tak ďalej a tak ďalej. Preto na základe súdnoznaleckej expertízy, ktorú vypracoval Ústav súdneho lekárstva pri Jeséniovej fakulte v Martine, kde sa tvrdí, že 0,3 promile je bežné a človek to môže mať v krvi, aj keď nepožil žiadny alkohol, na základe skonzumovania istého druhu potravín. Aj na základe toho, že kolegovia zo SMER-u vo svojich vystúpeniach hovorili, že aj v stanovisku ministerstva vnútra sa hovorí o tom, že je tichá dohoda o tolerovaní alkoholu v krvi. My tvrdíme, že tichá dohoda dáva priestor aj na korupciu. A tichá dohoda znamená to, že vždy to záleží od individuálneho posúdenia toho-ktorého policajta, ktorý vykonáva túto skúšku, a znevýhodňuje tých slušných ľudí, ktorí si aj priznajú chybu a priznajú sa napríklad, že požili alkohol, vtedy môžu byť sankcionovaní, a tí, čo budú klamať, nie, pretože existuje takzvaná tichá dohoda. My by sme túto tichú dohodu chceli odstrániť, a preto sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý by som vám chcel teraz prečítať.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Lászlóa Solymosa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh:

    V čl. I bod 1 v navrhovanom ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) a v čl. II v navrhovanom ustanovení § 22 ods. 1 písm. c) sa slová "0,24 miligramu" nahrádzajú slovami "0,14 miligramu" a slová "0,5 gramov" sa nahrádzajú slovami "0,3 gramov".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zníženie hranice tolerovaného množstva alkoholu v organizme cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka tak, že za porušenie povinnosti v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v organizme cyklistu, sa nebude považovať vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,14 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,3 mg etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

    Všeobecne odbornou verejnosťou prijatý a vedecky podložený záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,3 g/kg promile, respektíve 0,14 mg/l je maximálna koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za nevýznamnú, pri ktorej konanie fyzickej osoby s uvedenou koncentráciou nie je etanolom ovplyvnené. Takáto hodnota alkoholu v organizme účastníka cestnej premávky nemá podľa vedeckých poznatkov vplyv na schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky a nemá vplyv na jej psychické, senzorické a motorické funkcie.

    Zároveň sa v súlade s uvedeným upravuje aj výnimka zo skutkového vymedzenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustí vodič, ak počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádza v jeho organizme.

    Ďakujem, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca jeden pán poslanec s faktickou poznámkou, pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vo vzťahu k tomuto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Hrnčiar, pán poslanec Bugár a pán poslanec Solymos, chcem iba povedať toľko, že aj vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Hrnčiar, že to 0,3 promile, tak ako som to povedal aj v mojom vystúpení pri prvom čítaní, sa môže bežne objaviť v krvi u každého človeka aj na základe iných vonkajších vplyvov, za tým si stojím. Potvrdzujem slová pána poslanca Hrnčiara. Ja osobne som bol na túto tému diskutovať aj na ministerstve vnútra vo vzťahu k podstate, k nejakým možným dôsledkom.

    Vzhľadom na to, ako je to ale navrhované, ako ten pozmeňujúci návrh je pripravený, musím skonštatovať, že ak by sme prijali tento pozmeňujúci návrh, ale aj tento návrh zákona ohľadom zmien v cestnej premávke, tak bolo by to diskriminačné voči účastníkom, teda ďalším účastníkom cestnej premávky a voči vodičom. Myslím si, že nie je správne, keď cyklisti by mohli mať 0,3 promile legálne v krvi a vodiči nie. Ak, tak dobre by bolo, aby to bolo nastavené rovnako, nediskriminujúco voči všetkým účastníkom cestnej premávky.

    Z toho dôvodu, žiaľbohu, keďže je to takto urobené, že časť cestnej premávky by mohla mať legálne v krvi 0,3 promile, vodiči, šoféri teda by nemohli mať, tak nebudem alebo teda nechcem v podstate, alebo teda nepodporím tento návrh v druhom ani v treťom čítaní z dôvodu, že aby sa zamedzila diskriminácia.

    Iné by to bolo, kebyže sa dá 0,3 promile všetkým šoférom ako takým, ale s tým zase nesúhlasia odborníci z ministerstva vnútra. Čiže myslím si, že ešte bude musieť, treba veľmi širokú diskusiu, aby sme odborníkov na ministerstve vnútra presvedčili, že to 0,3, čo je ticho tolerované, v podstate by mohlo byť aj zoficiálnené. Toľko z mojej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Érsek, ukončila som možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nehnevajte sa, treba sa prihlásiť včas, dosť som dávala dlhý priestor.

    Chcete, pán poslanec, zareagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán navrhovateľ? Nie. Spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v druhom čítaní k novele zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorej sa navrhuje tolerancia konzumácie určitého množstva alkoholu pre cyklistov. Môj osobný postoj k tomuto návrhu som predniesol už v prvom čítaní a žiadne odborné názory ani diskusné príspevky podľa mňa už nepriniesli dostatočné argumenty, aby presvedčili, alebo ma utvrdili v tom, že alkohol patrí na cesty, i keď iba v malom množstve a pre vybranú skupinu účastníkov v cestnej premávky, ktorou majú byť práve cyklisti.

    Teda predkladaný návrh novely zákona o cestnej premávke, tlač 133, upravuje len špecifickú skupinu vodičov nemotorových vozidiel. Avšak vodičom podľa ustanovenia doteraz platného zákona je nielen osoba, ktorá vedie bicykel. Na jednej strane sme boli tvrdí a uzákonili sme, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu nad jedno promile je trestným činom a na druhej strane chceme dovoliť určitej skupine konzumáciu alkoholu pred jazdou.

    A tu chcem opäť zdôrazniť, že cyklista, vodič motorového vozidla, ako i vodič iného nemotorového vozidla, sú rovnocennými účastníkmi cestnej premávky a platia pre nich rovnako dopravné značky i rovnaké pravidlá a povinnosti účastníkov cestnej premávky. I napriek tomu však chceme ich selektovať. Pýtam sa, prečo? Prečo by mali byť zvýhodnení, teda v úvodzovkách, zvýhodnení cyklisti pred ostatnými vodičmi? Nie som presvedčený o tom, že povolenie alkoholu pre vedenie či už motorového alebo nemotorového vozidla je pre našu spoločnosť a bezpečnosť na cestách tým správnym riešením. Dôvodová správa k navrhovanej novele zákona o cestnej premávke...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, rozprava už bola ukončená, vy máte ako spravodajca zaujať stanovisko, aby sme boli naozaj v rámci rokovacieho poriadku

  • korektní ku všetkým. Takže poprosím vás, zaujmite k tomu stanovisko, pretože na vás nemôže potom ani nikto reagovať s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca. Napriek tomu si myslím, že i keď sa znížilo to číslo toho promile alkoholu v krvi, tak si myslím... Nemyslieť!

  • Reakcia rečníka na hlasy v sále.

  • Ďakujem. Myslím si, že alkohol skutočne na naše cesty nepatrí.

    Ďakujem.

  • Dobre. Teraz nasleduje... Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 132, spoločná správa výborov má tlač 132a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní ako navrhovateľovi iba veľmi krátko pripomenúť základné a esenciálne dôvody, prečo skupina navrhovateľov predložila tento návrh zákona, ktorý už bol prerokovaný aj vo výboroch.

    Ide teda o zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, voči ktorému smeruje novela. Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je v zmysle tohto ustanovenia povinný v zákonom stanovenej a určenej lehote oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia s uvedením názvu diela a mena autora. A ak si teda usporiadateľ túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že na verejnom kultúrnom podujatí budú verejne vykonané iba tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, aj keby sa napríklad vykonávali na tom podujatí umelecké diela, ku ktorým už uplynula doba ochrany. Takže k tomuto smeruje aj pozmeňovací návrh, v rámci ktorého naša skupina poslancov predložila návrh tejto novely do parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 214 z 21. septembra 2012 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (tlač 132) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 39 z 15. októbra 2012 s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 103 z 9. októbra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Uvedené doplnky sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča všetky tri uvedené zmeny a doplnky schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s návrhom schváliť. Zároveň gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 44 zo 16. októbra 2012.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Jozef Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem za slovo. Myslím, že je pre nás všetkých pomerne príjemné, že máme konečne bod na rokovanie, kde nás veľmi nedelia nejaké stranícke rozdiely, ani ideologické rozdiely, ale skôr snaha hľadať spoločné riešenia v reálnej situácii, ktoré sa vyskytujú. A preto v prvom rade chcem oceniť, že tento návrh bol podaný. Zároveň si však dovolím predniesť aj pozmeňovací návrh, ktorý sa ho bude snažiť nejakým spôsobom vylepšiť, a to nasledovne.

    Dnešný zákon, ako asi každý rozsiahlejší zákon, má aj významné nedokonalosti a jednou z nich je práve vzťah medzi ustanoveniami zákona, ktoré ustanovujú výnimky z povinnosti, by som povedal, teda rešpektovať autorské práva, a medzi tým, ako je to potom vykonávané v zákone. Zákon už napríklad dnes obsahuje ustanovenie, že ochrane nepodliehajú tzv. školské diela, to znamená, že to, čo sa deje v rámci školy, je to tam v paragrafe, myslím 30 definované. Len problém je v tom, že toto nie je reflektované následne napríklad v § 81, ktorý ustanovuje kompetencie právnických osôb, ktoré vymáhajú tieto autorské práva, respektíve platby za ne. To znamená, že hoci školské dielo, napríklad nie je dôvod z neho platiť, zákon ustanovuje, že je možné vykonávať aj bez súhlasu a bez náhrady, tak následne, ak školské dielo je verejným kultúrnym predstavením, napríklad preto, že prebieha vo forme besiedky alebo školského predstavenia pre verejnosť, tak vlastne sa na neho vzťahuje povinnosť oznámiť ho vopred, teda v tomto prípade odvolávajúc sa na výnimku, a ak tak neurobí príslušná škola alebo obec alebo ktokoľvek iný, tak vlastne je tam tá automatická prezumpcia viny, na základe ktorej sa už platiť musí. To znamená, vzniká pomerne absurdná situácia, kde škola organizuje školské predstavenie pre verejnosť, ktoré je oslobodené, ale ak to nenahlási dopredu SOZA, tak vlastne SOZA jej môže aj tak vyrubiť podľa cenníka platbu napriek tomu, že od začiatku bolo jasné, že sa za toto platiť nemá.

    Samozrejme, môžete argumentovať, že môže sa škola vyhnúť tomu, alebo ktokoľvek, tým, že práve bude takto nahlasovať, respektíve v prípade tejto novely aj v tom posunutom termíne. Len sa mi zdá z hľadiska škôl, najmä malých obcí úplne zbytočne ich zaťažovať touto byrokraciou, ak tak či tak sú oslobodení. Respektíve vyvoláva to situáciu, kde ak to nahlasovať budú, tak majú zbytočnú byrokraciu, a SOZA z toho aj tak nič nedostane. A ak to nahlásiť napríklad zabudnú, pretože sú malí alebo nepoznajú detailne tieto veci, tak vlastne môžu byť v podstate šikanózne vykešovaní, pretože platiť nemali, ale tým, že to nenahlásili vopred, že nemajú platiť, tak platiť musia, čo je podľa mňa absurdná situácia. A osobitne, keďže sme v posledných mesiacoch svedkom toho, že tí, čo zastupujú autorov, najmä už spomínaná SOZA, idú na hranicu, a vidíme, že dokonca aj za hranicu zákona v snahe teda dotlačiť organizácie a osoby platiť aj v situáciách, keď nemusia, nie je ani dôvod mať nejakú veľkú dôveru v to, že by nevyužívali túto možnosť šikanózneho procesu.

    Preto navrhujeme, traja poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Viskupič a ja, pozmeňovací návrh k vašej novele. Dúfam, verím, že sa stretne s vašou podporou, aby sa len pripojilo to, že ak ide o verejné školské predstavenie, nie je potrebné nahlasovať dopredu, pretože je aj tak oslobodené.

    Dovoľte mi teraz prečítať samotné technické znenie návrhu.

    V čl. I sa v § 81 ods. 6 na konci pripája ďalšia veta, ktorá znie:

    "Táto povinnosť sa nevzťahuje na usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia, ktoré je školským predstavením, vrátane predstavenia, v ktorom účinkujú výlučne žiaci záujmovo-vzdelávacieho zariadenia, alebo podujatím, kde za použitie hudobného diela nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, ani na usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia, ktorý na použitie hudobného diela uzatvoril licenčnú zmluvu vopred s autorom takého diela alebo iným nositeľom práv k takémuto dielu. Žiakom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v základnej škole, strednej škole alebo v záujmovo-vzdelávacom zariadení, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie školské zariadenie ako aj iná ako základná škola, stredná škola alebo vysoká škola.

    Dovolím si na záver povedať, že tento text rieši aj inú nedokonalosť dnešného zákona, že on bol robený pred školskou reformou, ktorá zmenila trošku spôsoby nazývania škôl, a v dnešnom právnom znení napríklad materské školy, ale aj mnohé záujmové činnosti nie sú chránené tou výnimkou podľa školského zákona. A toto by zabezpečilo aj takúto technickú opravu.

    Ďakujem veľmi pekne a verím vo vašu podporu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pán poslanec Susko, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Susko.

  • Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na tento pozmeňovací návrh tým spôsobom, že sa mi zdá byť ako, ako trochu nekoncepčný a zásah, nekoncepčný zásah do autorského zákona v tom zmysle, že treba si uvedomiť, čo je vlastne účelom organizácie kolektívnej správy práv, a je vlastne zastupovať práva autorov pri jednotlivých používaniach diel. Čiže vyberať odmeny, respektíve primerané odmeny alebo náhrady odmien. V tom prípade samozrejme a len v tom prípade, ak autor má na takúto odmenu nárok.

    A tu by som povedal, že toto nie je otázka právneho textu alebo otázka paragrafového znenia zákona, alebo právnej úpravy ako takej, ale je to otázka aplikácie zákona. My by sme nemali nahrádzať právnou úpravou to, že sa zákon nesprávne v praxi aplikuje. Treba povedať jednoznačne, že v § 30 je napísané, že "súhlas autora sa nevyžaduje na použitie diela pri bezplatných školských predstaveniach, v ktorých účinkujú výhradne žiaci, študenti alebo učitelia školy, respektíve školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy". Čiže v takomto prípade podľa môjho názoru je len nesprávna aplikácia zákona, keď organizácie kolektívnej správy práv požadujú nahlasovanie takýchto diel, pretože keď za to nevzniká povinnosť zaplatiť autorovi odmenu, tak nemôže vzniknúť ani právo kolektívnej organizácie práv takéto niečo požadovať alebo žiadať nahlasovanie a z toho titulu vyrubovať nejaké prípadné odmeny.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať?

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Suskovi za túto poznámku. Pán kolega, ja by som povedal, že pri anglosaskom výklade práva by ste asi mali pravdu v tom, že tam sa ide viac po, by som povedal, zmysle a obsahu zákona, sú aj väčšinou stručnejšie a možno všeobecnejšie. Ale ak sa pozriem aj na našu súdnu prax, povedzme prax štátnej správy, tak je tendencia k takej doslovnejšej interpretácii. A ak si pozriete ešte raz ten § 81a ods. 6, ktorý hovorí, tak on je v tom veľmi jednoznačný, že každý usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia ho musí nahlásiť, a nerieši sa tam, či teda je to podujatie, kde teda je to oslobodené podľa niektorých iných paragrafov alebo nie.

    To znamená, že to, čo hovoríte vy, je práve naopak extenzívny výklad toho paragrafu, ktorému ja by som bol rád, ale musím poznamenať, že ani ministerstvo kultúry ho predtým neuplatnilo, keď napr. nereagovalo takto na tú kauzu Pohorelá, ani nikto iný ho neuplatňoval v praxi a ani nemáme súdne rozhodnutia v tomto smere.

    Takže ak by ste mi vedeli povedať, že áno, Okresný súd v Pezinku rozhodol v spore tom a tom takto a je to teda precedens, o ktorý sa treba oprieť, a ministerstvo kultúry to takto vykladá, tak by som mal tendenciu aj stiahnuť ten pozmeňovák, ale priznám sa, že predtým, než ste toto povedali, som sa s tým nestretol v aplikačnej praxi, že by to takto bolo uplatňované.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Viskupič. Pán poslanec, na koľko máte vystúpenie? Je všeobecný súhlas, aby ešte vystúpil pán poslanec? Nie. Dobre.

    Takže vyhlasujem prestávku do 11.05 a budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobrý deň, dámy a páni, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým s procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. Dávam procedurálny návrh v nadväznosti na dohodu grémia včerajšiu, aby sme body 48, čo je tlač 207, a body 49, čo je tlač 208, presunuli na pondelok 9.00 hod. ráno. Ďalším dôvodom je aj to, že pri bode 48 pani poslankyňa Nicholsonová, bohužiaľ, je chorá, a teda dúfame, že do pondelka sa dá do poriadku, ale keďže je tam jediná predkladateľka, tak by bolo dobré, keby sme to mohli presunúť.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, ešte predtým ako dám priestor samozrejme aj ostatným kolegyniam a kolegom, aby predniesli svoj návrh, vás chcem informovať o výsledkoch včerajšieho stretnutia poslaneckého grémia. Riešili sme otázku pokračovania programu a rokovania. Dohodli sme sa, že dnes budeme rokovať do 15.00 hodine. A vzhľadom na to, že prvého na budúci týždeň, začínajú sviatky, budeme rokovať budúci týždeň od pondelka od 9.00 hod. ráno a upravíme program tak, aby sme vedeli začať o 9.00 hod. ráno. Takže ak máte ešte aj iné návrhy z pohľadu zmeny rokovacieho času, tak vás poprosím, aby ste ich predložili. Snaha je, aby sme zosynchronizovali ten program tak, aby skutočne sme mohli, ak sa nám to podarí do sviatkov, ukončiť rokovanie 8. schôdze. O 11.00 hod., ešte ďalšia dohoda, v pondelok nebudeme o 11.00 hod. hlasovať, ale budeme o prerokovaných bodoch hlasovať až poobede o 17.00 hodine. Takže aj z týchto dôvodov dal pán poslanec Poliačik tento návrh.

    Pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predseda, chcel by som stiahnuť svoj pozmeňujúci návrh k tlači 187 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na to, že ministerstvo pôdohospodárstva ma upozornilo, že poslankyňa za Slovenskú republiku, podotýkam, Edit Bauer vyvíja nejaké iniciatívy ohľadne toho, že chce napadnúť tento zákon, že vraj je diskriminačný pre zahraničných dodávateľov potravín, a nechcel by som takýmto spôsobom po prijatí toho pozmeňováku dať ešte väčšie alibi, aby takýmto spôsobom ten zákon mohla opečiatkovať.

  • Pán poslanec, koľko tam máte podpisov na tom? Pätnásť?

  • Tak to ešte poprosím potom niektorých z navrhovateľov, aby stiahli svoj...

  • Výkrik v sále.

  • ...v rámci hlasovania. Ale poprosím potom, ak je tam viac podpisov, musia vyjadriť súhlas s názorom viacerí, aby nebola naplnená podmienka pätnástich navrhovateľov na hlasovanie. Ale to je technická záležitosť, pán poslanec. O tom nemusíme hlasovať.

    Takže poprosím pani podpredsedníčku Jurinovú.

  • Ďakujem pekne. Ja by som vás chcela požiadať na návrh troch poslaneckých klubov, SaS, SDKÚ a Obyčajní ľudia, o stiahnutie bodu 47 z rokovania tejto schôdze.

  • Ja by som chcel navrhnúť, aby sme body 55 a 56, to je zlúčená rozprava o priestupkovom zákone, takisto prerokovali v pondelok, po tom, ako prerokujeme tie body, ktoré navrhol pán Poliačik.

  • Dobre. Čiže by sme začínali bodmi 48, 49 a potom by išli 55, 56. Nie, 47 navrhuje stiahnuť pani podpredsedníčka a pán poslanec Poliačik navrhol body 48 a 49 začať ráno o 9.00 hod a pán poslanec Kaník navrhol, aby po prerokovaní týchto bodov boli body 55, 56.

    Takže chcem sa spýtať, dámy a páni, či je všeobecný súhlas. Nie.

    Takže budeme hlasovať najprv o návrhu pána poslanca Poliačika, aby sme v pondelok o 9.00 hod. začali bodom 48 a potom pokračovali bodom 49.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 99 za, 10 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Pani podpredsedníčka navrhla... Pán poslanec Matovič, to je otázka hlasovania, a spravodajca, ak stiahnete podpisy, tak ani sa nedá hlasovať o tom.

    Pani podpredsedníčka navrhla stiahnuť bod 47.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 125 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod 47 sme na návrh predkladateľa stiahli.

    Pán poslanec Kaník navrhol, aby po prerokovaní bodov 48 a 49 nasledovali body 55 a 56.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 124 za, 4 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Takže poprosím, aby bol návrh programu upravený podľa zmien, ktoré schválilo plénum.

    Budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Záhumenského, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Je to tlač 187. Ešte pán spravodajca, ešte chvíľočku, až vás poprosím.

    Nech sa páči, pán predseda Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som poprosil, aby ste dali hlasovať o tom, že tlač 208, ktorá je zaradená teraz pod bodom 49, aby sme o nej rokovali dnes v poradí tak, ako sme pôvodne schválili v návrhu programu tejto schôdze. My sme hlasovali naraz o dvoch návrhoch, lebo sú tam traja predkladatelia. Ja rešpektujem to, že pani poslankyňa Nicholsonová je z dôvodov pracovno, teda zdravotných neprítomná, ale ten ostatný zákon predkladajú traja. Takže by som poprosil, keby sme dodržali schválený program schôdze.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý navrhuje... Ešte raz, dámy a páni, poprosím vás. Včera sme na grémiu povedali, akým spôsobom upravíme rokovanie. Jeden, súčasť tejto dohody bolo, že poslanecké kluby vzhľadom na to, že pondelok je neobvyklý rokovací deň, upravíme program tak, aby to vyhovovalo predkladateľom a spravodajcom. Na základe toho sme akceptovali návrh poslancov zo SaS, procedurálne sme hlasovali o dvoch bodoch.

    Pán predseda Hrušovský navrhuje ďalšiu zmenu, aby bod 49 bol súčasťou programu, ktorý sme schválili, tak ako sme podľa neho postupovali až do priebehu začiatku hlasovania. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 45 bolo za, 16 proti, 61 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    To znamená, ešte raz zopakujem, na základe schválených zmien bude program vyzerať tak, že v pondelok o 9.00 hod. ráno začneme bodom 48, potom budeme pokračovať bodom 49 a potom budeme pokračovať bodmi 55 a 56.

    Budeme hlasovať pán spravodajca teraz o návrhu, vládnom návrhu zákona, je to tlač 187. Sme v druhom čítaní, poprosím vás, dámy a páni, o pozornosť.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V rozprave vystúpilo päť poslancov, ktorí podali dva procedurálne návrhy a dva pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Lebocký navrhol vyňať bod č. 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie a podal aj upresňujúci návrh. Pán poslanec Galko podal procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 33 bolo za, 80 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej pán poslanec Simon navrhol ďalší procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o ďalšom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 39 za, 81 proti, 14 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže pán poslanec Lebocký navrhol vyňať bod 3, č. 3 zo spoločnej správy, teraz, prosím, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2 a 4 až 11 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1, 2 a 4 až 11. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 83 bolo za, 1 proti, 48 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť, ale pripomínam, že v rozprave pán poslanec Lebocký podal lepší a komplexnejší návrh.

  • Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, nikto nebol za, 90 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 3 sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Matovič, ale traja páni poslanci Kadúc, Polák a Matovič stiahli spod tohto pozmeňujúceho návrhu podpisy späť, takže o tomto pozmeňovacom návrhu nebudeme hlasovať.

  • Ďalší v rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Lebocký. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 99 za, 1 proti, 33 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za, 18 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Pán poslanec Hraško, predpokladám, že ste... Potom, dobre? Po ukončení hlasovania vám dám priestor.

    Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 88 za, 17 proti, 28 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Pán poslanec Hraško. Zapnite, prosím, pána poslanca.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel opraviť hlasovanie o návrhu pána Hrušovského. Omylom som hlasoval za. Chcel som hlasovať proti.

    Ďakujem.

  • Do zápisu, poprosím.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu uznesenia k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie. Je to tlač 216.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 125 za, 7 sa zdržali.

    Schválili sme uznesenie k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve.

    Pán poslanec Glenda uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401 o meste Košice. Je to tlač 199.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta BRIXIHO, Richarda RAŠIHO, Pavla PAŠKU a Milana GÉCIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 199.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Zajac, Raši, Chren a Novotný.

    Odzneli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podali pán Zajac, Chren a Novotný. Pán predseda, najprv dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 14, 16 až 20, 22 až 25, 27 až 33 a 35 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch tak, ako ich predniesol pán spravodajca zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 119 za, 15 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 15, 26 a 34 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Novotného.

  • Dávam námietku. Ja som vyňal bod 21 na samostatné hlasovanie. Čiže žiadam, aby sme hlasovali samostatne o bode 21.

  • Ale pán navrhovateľ dal 15, 26 a 34.

  • Pätnásť, 26 a 34. Budeme ďalej aj o vašom návrhom návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    O 21-ke budeme samostatne na záver hlasovať. Čiže najprv hlasujeme o bodoch 15, 26 a 34 spoločne. Odporúčanie?

  • Gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 83 za, 25 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto tri body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 21 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 87 za, 19 proti, 28 sa zdržalo.

    Aj bod 21 sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2 a 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasujeme o bodoch 2 a 3 z návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 45 za, 75 proti, 11 sa zdržalo.

    Ani tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána poslanca Chrena a poslanca Novotného odzneli dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 113 za, 10 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Môžete dať hlasovať, pán spravodajca.

    Zapnite pána poslanca! Nie? Dobre, takže môžeme ísť ďalej v hlasovaní.

    Navrhnite, pán spravodajca, hlasovanie.

  • Pán predseda, keďže sme schválili body 15, 26 a 34 zo spoločnej správy, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chrena nemožno hlasovať.

  • Pán spravodajca, je tu námietka od pána... Námietka, pán poslanec?

    Budeme hlasovať o námietke. Pán poslanec Chren trvá na hlasovaní, čiže dal námietku. Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 50 za, 78 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neprijali.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného o bode 1.

  • Hlasujeme o bode jedna z návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 49 za, 76 proti, 8 sa zdržali.

    Tento bod z návrhu pána poslanca sme neschválili.

  • Pán predseda o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viliama Novotného o bode 2 nemožno hlasovať, lebo sme schválil bod 21 spoločnej správy.

  • Pán poslanec dáva námietku. Budeme... Pán poslanec, námietka?

    Hlasujeme o námietke pána poslanca, ktorý trvá na hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 78 proti.

    Námietku sme neprijali.

    Môžeme ísť ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 401 o meste Košice.

    Pán poslanec Bublavý bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o návrhu pána poslanec Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377 o hlavnom meste Bratislava, tlač 200.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Peter Osuský, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, najprv, dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1, 5 a 6 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1, 5 a 6. Odporúčanie je.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 76 za, 30 proti, 25 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 26 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme tiež schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 27 proti, 29 sa zdržalo.

    Aj bod 4 sme schválili.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Osuského odznel dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 119 za, 1 proti, 14 sa zdržali.

    Máme súhlas, budeme môcť hlasovať.

  • Pán predseda, keďže sme schválili body 2, 3 a 4 spoločnej správy, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petra Osuského nemožno hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec súhlasí, takže ďalej, pán spravodajca. A tak, pán poslanec má námietku. Takže hlasujeme o námietke pána poslanca, ktorý trvá na hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 51 za, 75 proti, 5 sa zdržali.

    Námietka nebola uznaná, budeme hlasovať ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 24 proti, 31 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme, odporúčanie...

  • ... výboru za.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    ... schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 36 proti, 20 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 377 o hlavnom meste Bratislava.

    Pán poslanec Holeva uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona č. 260 o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Je to tlač 201.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci Viliam Holeva a Helena Mezenská. Poslanec Viliam Holeva podal pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 129 za, 3 proti, 2 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť ešte chvíľočku.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 1 až 6, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 119 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Holevu.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu, ktorý zaznel v rozprave, predložil ho pán poslanec Holeva.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 108 bolo za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 99 za, 1 proti, 32 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Počkajte, pán spravodajca. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú. Teraz budeme hlasovať ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 98 bolo za, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 260/2011 Z. z.

    Poprosím pána poslanca Hambálka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke. Je to tlač 133.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja HRNČIARA, Lászlóa SOLYMOSA a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133.

  • Hambálek, Augustín, poslanec NR SR

    Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Hrnčiar. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pánov poslancov Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegyne, kolegovia!

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v informácii. Odporúčam o všetkých troch bodoch hlasovať spoločne.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Upozorňujem tých, ktorí nevedia, o čom hovorí pán spravodajca, keďže pravdepodobne nebol výbor uznášaniaschopný, tak máme len informáciu a nie odporúčanie. Takže hlasujeme o troch bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 105 bolo za, 2 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Andreja Hrnčiara a Lászlóa Solymosa.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 39 za, 13 proti, 81 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme prerokovali tento návrh v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 116 za, 9 proti, 8 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 40 za, 19 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh novely zákona č. 8 o cestnej premávke.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Ešte pán poslanec Panáček.

  • Pán predseda, keďže sme si schválili presunutie bodov 55 a 56, navrhujem, aby sme schválili aj presunutie bodu 54, keďže to má ísť, myslím, že spoločná rozprava.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Čiže potom ale začneme v poradí 54, 55, 56 s tým, že bude spoločná rozprava. Dobre? Čiže najprv prednesie prvý navrhovateľ bod 54. potom druhý a bude spoločná rozprava po ukončení bodov 48. Súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku do 11.50 hodiny. A potom budeme bez prestávky rokovať do 15.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 618 o autorskom práve. Je to tlač 132.

    Poprosím navrhovateľa.

    Ešte chvíľočku počkáme, pretože písomne je prihlásený do rozpravy pán poslanec Viskupič.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa opäť zaoberáme problémom autorského zákona a novelou, ktorú priniesli moji kolegovia z výboru pre kultúru a médiá. V prvom čítaní som sa snažil upozorniť na to, že skutočne úprava autorského zákona v súčasnom platnom znení vyvoláva mnohé tenzie v spoločnosti. A jednou z nich bola pravdepodobne, a tak ako aj bolo ohlasované, vypuklý problém takzvanej obce Pohorelá, kde zákonodarci z výboru vlastne pristúpili k miernej úprave autorského práva v oblasti výkonu ochrany, takzvanej kolektívnej ochrany autorského práva. A urobili to spôsobom tým, že ak pri kultúrnych akciách je potrebná doteraz podľa platného práva desaťdňová lehota na oznámenie kultúrnej akcie, tak túto lehotu viac-menej skracujú na deň. A malo by to pomôcť predchádzať problémom, ktoré vznikli v obci Pohorelá.

    Takisto som sa vyjadril, že túto iniciatívu vítam. Beriem ju ako čiastočnú. Zároveň aj v rámci mojich interpelácií pánovi ministrovi ohľadom problematiky ochrany autorského práva i výkonu kolektívnej ochrany autorského práva je obrovským problémom. Nie je tu nový. Vieme sami, že autorský zákon je normou, ktorá by potrebovala komplexnú novelizáciu. Možno celkový nový zákon.

    A vnímam aj situáciu, ktorá je na pôde Európskej únie, čo znamená, že možno sa vyjadrím neskôr. Preberaná smernica o zrovna..., alebo práve o navrhovanej kolektívnej správe autorských práv na úrovni EÚ, druhá časť európskej iniciatívy ohľadom smernice Európskeho parlamentu sa týka poskytovania takzvaných multiteritoriálnych licencií pri hudobných dielach využívaných online.

    Áno, je pravda, že náš autorský zákon akoby si nevšimol nástup internetu, čím vznikajú ďalšie možné problémy pri jeho uplatňovaní, a vítam tú iniciatívu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo sa v pracovných skupinách začalo zaoberať reformou, alebo, môžeme nazvať, celkovou komplexnou novelou autorského zákona.

    Napriek tomu, že sme sa trošička v tejto otázke pohli a odstránením tejto desaťdňovej lehoty pri nahlasovaní kultúrnych akcií môžeme predchádzať niektorým problémom, myslím si, že sme mohli ísť aj kúsoček ďalej. A tak ako môj predrečník v rozprave, pán Beblavý, spolu s pani poslankyňou Žitňanskou sme pripravili taký pozmeňovací návrh k vašej iniciatíve, ktorá hovorí o tom, aby nielen skrátenie lehoty, ale presná špecifikácia skupiny ľudí, v tomto prípade žiakov základných škôl, bola vyňatá z kolektívnej autorskoprávnej ochrany, alebo spod pôsobnosti, ak to poviem jednoducho, SOZA, a aby večierky žiakov, a tam, kde sa výlučne zúčastnia žiaci, nepatrili pod kolektívnu ochranu autorských práv a nemohli byť teda následne vyberané poplatky pri tomto type akcií.

    Na tomto mieste si však dovolím aj vyjadriť mierne kritický a veľmi skeptický názor k tomu, akým spôsobom tieto kolektívne ochranky na území Slovenska pôsobia. Po kauze takzvaných embedovaných stránok, to znamená, že ak niekto na svoju vlastnú stránku zavesil niečo z YouTubeu, a SOZA pristúpila alebo mala zámer pristúpiť k tomu, aby za toto platil nejaké poplatky, po kauze Pohorelá, po kauze takzvaného matičného spolku, je teraz úplne veľmi čerstvá ďalšia kauza takzvaných stužkových.

    Myslím si, že ministerstvo by malo ísť v tomto prípade omnoho ďalej, a nie sa do nemoty spoliehať na takzvaný zdravý rozum, ak použijem alebo parafrázujem slová ministra kultúry, kedy hovoril o tom, že malo by sa pristupovať zo strany týchto ochraniek alebo zo strany SOZA, LITY, SLOVGRAM-u, OZIS-u a podobných organizácií citlivejšie pri aplikačnej praxi autorského zákona, je toto už troška malá, minimálne teda, alebo mierne povedané, malá ambícia. Nemôžeme sa po štyroch veľkých kauzách spoliehať na zdravý rozum, keďže myslím si, že v týchto ochranných zväzoch sa toho zdravého rozumu nedostáva. A vybuchuje nám tu jedna kauza za druhou a čím ďalej viacej poburujeme verejnosť. Dávam len do pozornosti to, že pred ministerstvom kultúry sa, teraz už pred ministerstvom kultúry sa konal protest proti ochranke SOZA.

    Myslím si, že je konečne čas na to, aby sme sa zaoberali tým, či náhodou slovenský právny systém neznesie novú právnu normu, ktorá sa venuje autorskému zákonu, a inú právnu normu, ktorá sa bude venovať kolektívnej ochrane autorských práv. Inú samostatnú normu. A možno, že toto bude odpoveďou na to, akým spôsobom má byť kolektívna ochrana autorských práv vykonávaná.

    Súčasný právny alebo súčasný stav, ktorý máme na Slovensku, je veľmi neblahý, pretože ani samotní umelci, ktorí by mali byť kolektívnou ochranou chránení, nie sú so stavom spokojní. Nie sú s ním spokojní ani používatelia. A to sú spomínané samosprávy alebo poriadatelia kultúrnych akcií, alebo ľudia, ktorí vlastnia nejaké podniky, kde sa prezentuje verejná hudobná produkcia, alebo v tomto prípade už aj samotné ministerstvo. To, čo som zachytil z vyjadrení ministerstva, aj ministerstvo samé je znepokojené, akým spôsobom sa kolektívne ochranky na Slovensku správajú.

    Tak mi teda povedzte, dám to ako rečnícku otázku: kto je teda na Slovensku spokojný so súčasným stavom, okrem samotných ochraniek?

    Netransparentný spôsob rozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov, možný odhad, 20-percentný, ktorý vyberú od tých podnikateľov, ktorí usporiadavajú kultúrne akcie, alebo od samospráv, ktoré chcú, aby na Slovensku bolo viac kultúrnych podujatí, tak od nich vyberajú finančné prostriedky. A nie je celkom jasné, čo je použité na réžiu, čo je vyplatené autorom, čo je vyplatené skutočne hrajúcim a hraným autorom a podobne.

    Tento problém sa mne zdá, že už je natoľko vypuklý, a možno práve preto, že sme od roku 2003 nepristúpili ku komplexnejšej reforme, teda novelizácii tohto zákona alebo k novému zákonu, tak sa nám tu stávajú presne tieto neblahé dôsledky. Preto by som chcel poprosiť v rozprave o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v tomto pléne predniesol pán poslanec Beblavý, a predkladáme ho spolu s pani poslankyňou Žitňanskou. A ja hovorím teda, že tento pozmeňujúci návrh presne definuje, ktorá skupina. Čiže žiaci základných škôl, ak zorganizujú večierok, nebudú môcť byť spoplatnení alebo zaviazaní odvodom do SOZA.

    Ďalej by som chcel spomenúť zamýšľanú úpravu, ktorá takisto vedie k vyššej miere slobody autorov, volá sa, anglicky ten termín je, Creative Commons. A keďže otvárame autorský zákon pri príležitosti reagovania na nejaký, alebo hasenie nejakého požiaru, môžeme prechádzať tomu, aby sme nechránili autorov nad jeho mieru, a preto si, nad mieru, ktorú oni sami chcú, preto si dovolím predložiť aj pozmeňovací návrh, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako samostatnú novelu. A keďže využívam príležitosť, že autorský zákon sa otvára, tak by som si dovolil predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o takzvaných verejných licenciách.

    Pozmeňujúci návrh hovorí o tom, aby sme do nášho právneho systému zaviedli inštitút verejných licencií, a to tým spôsobom, že ak si zoberieme príklad z viacerých štátov, ktoré tento takzvaný systém Creative Commons aktuálne zavedený a funkčný majú, dostaneme sa do právneho režimu, kedy, ak to poviem jednoducho, bude môcť autor rozhodovať o svojom diele viac, ako o ňom rozhoduje v súčasnom stave. Akým spôsobom bude použité a akým spôsobom mu budú môcť jeho používatelia, pre ktorých ho vytvoril, s ním nakladať, by malo byť v absolútnej kompetencii samotného autora. Kompetentným orgánom pre tento, pre túto úpravu bolo alebo aj je ministerstvo kultúry. A táto úprava sa žiadnym spôsobom nedotýka, alebo nehovorí v žiadnom spôsobe v rozpore s koncepciou Európskej únie.

    Ak by som sa skúsil veľmi stručne a v krátkosti vyjadriť ku inštitútu Creative Commons, je to, je to, na Slovensku je národné zoskupenie nasledujúce ciele americkej neziskovej organizácie pod týmto názvom. Naším zámerom je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu a kultúru vnútri alebo vo vnútri nášho štátu a v celej našej spoločnosti.

    Na webových stránkach Creative Commons si nositeľ práv môže vybrať z rôznych voľných licencií, ktoré týmto spôsob zavedieme, ktoré môže následne použiť pri sprístupnení svojho diela na webe. Creative Commons poskytujú aj RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Toto viac-menej zavádza možný spôsob, nazveme ho, vnútorného marketingu diel vytvorených slovenskými autormi a týmto pádom sa môžu ľahšie dostať k svetovej propagácii svojich vlastných fotiek, hudobných diel, softvéru a tak ďalej a tak ďalej. Možno bude zaujímavé, ak spomeniem, aj samotnej literatúry.

    Ďalšie informácie o Creative Commons sa dajú nájsť samozrejme na internete a kto by mal záujem o širší pohľad na tento problém alebo tento právny inštitút, ktorý by sme chceli do slovenského systému zaviesť, je možné sa dopátrať na spomínaných stránkach, ktoré hovorím.

    Aby sme sa necítili nejakým spôsobom pioniersky alebo že tu vytvárame niečo nové, chcel by som vymenovať niektoré krajiny, kde systém Creative Commons je aktuálne zavedený a funkčný. A chcem upozorniť, že to je vo väčšine štátov sveta s rozvinutým autorskoprávnym systémom. Začnem, skúsim to veľmi rýchlo povedať, sú to štáty ako Austrália, Argentína, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Macedónia, Malajzia, Malta, Mexiko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Portoriko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Singapur, Slovinsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, dokonca aj Vietnam. Myslím si, sú v rôznych procesoch zavádzania. Tieto štáty som vymenoval iba preto, aby bolo jasné, že je ich obrovské množstvo. Nebudem tu unavovať ctených kolegov ďalšími, pretože sú v rôznom, v rôznej fáze zavádzania. My sme však úplne na začiatku a náš právny systém tento inštitút nepozná.

    Chcem ešte spomenúť, pre koho to teda robíme. Jedná sa o autorov a umelcov. Ak ste autorom umeleckého diela alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotoviteľom databázy a chcete, aby vaše predmety sa používali s vašou vôľou, môžete využiť neportovanú verziu licencií Creative Commons, ak sa rozhodnete, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencií poskytnete takzvaný HTML kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.

    Upozorňujeme, že licencie Creative Commons nie sú v súčasnosti na Slovensku portované a používať je možné len ich medzinárodnú verziu. To je ten konkrétny problém.

    Čo získajú používatelia? Používatelia, ktorí majú záujem šíriť, spracovávať, verejne vykonávať alebo inak používať autorské diela a iné predmety ochrany, môžu čerpať z databázy Creative Commons, ktorá obsahuje okolo 400 miliónov chránených predmetov. Predmety sa môžu používať v rozsahu a za podmienok licencie, ktorou sú označené samotným autorom.

    Čiže rozširujeme slobodu autora, to, čo tu minimálne doteraz osem rokov nikto neriešil.

    Chcem spomenúť na záver k tomuto problému verejných licencií, možno z dôvodovky: Navrhovaná novela sleduje cieľ aj na Slovensku umožniť používanie takzvaných verejných licencií, Public License, inak povedané, dať autorom väčšiu slobodu pri nakladaní s ich autorskými právami. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel - blogy, články, kresby, umelecké fotografie, softvér a tak ďalej. V prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkovaní informácií v sieti internet je na svete široko rozšírené, aby autor diela sám určil pravidlá, čo už som hovoril niekoľkokrát.

    Verejné licencie umožňujú, aby, ak si to autor želá, umožnil použiť dielo v svetovom merítku bez toho, aby musel uzatvárať písomnú zmluvu s každým zvlášť a zároveň ho potenciálny používateľ bol povinný informovať o zámere jeho dielo použiť. Je celkom zrejmé, že v prostredí internetu, kedy dám napríklad fotografiu na takýto spôsob použitia, nedá sa podľa súčasného znenia uzavrieť písomná dohoda s každým jedným možným používateľom, či už je v Brazílii alebo v Japonsku, a zároveň s ním na základe tejto písomnej zmluvy uzatvárať to, akým spôsobom budem s touto fotografiou nakladať bez toho, aby existoval mechanizmus, že subsumujem pod jednu, jeden licenčný rámec. Aj ako autor týmto "vyzdobím" svoje vlastné dielo a pošlem ho týmto pádom do sveta. Doterajšia prax na Slovensku bola, že tento typ licencovania sa síce bežne využíva, a to aj napriek nekompatibilite viacerých prvkov s existujúcou právnou úpravou.

    Medzi štandardné verejné licencie patria licencie odvedené zo schémy, ako som spomínal, Creative Commons, GNU licencie, GPL alebo GNU licencia, GPL, BSD licencia a licencia EUPL. Potrebu úpravy v tejto oblasti očakávajú vlastne všetci zainteresovaní, autori diel, používatelia a organizácie, ako sú napríklad univerzitné knižnice, celková štátna správa a vôbec ministerstvá.

    Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím v závere predniesť. Chcel by som na záver povedať, že sledujem aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Na základe rokovania európskeho výboru som si dovolil požiadať európsky výbor, aby gesčný výbor pre média a kultúru bol oboznámený so stanoviskom ministerstva kultúry práve k tejto predmetnej úprave - čiže aby sme upravili kolektívnu správu autorských práv, alebo aby sme vedeli o stanovisku ministerstva pri kolektívnej správe autorských práv na Európskej únii - a zároveň stanoviskom k poskytovaniu multiteritoriálnych licencií. Myslím si, že na najbližšej schôdzi výboru sa k tejto informácii od ministerstva dostaneme. A keďže ministerstvo ohlásilo zámer vo štvrtom kvartáli 2014 prísť s novou úpravou, ktorá čaká na túto úpravu z európskej úrovne, tak dostaneme vyčerpávajúcu odpoveď, ako sa ministerstvo bude týmto zaoberať.

    Chcel by som teda záverom vystúpenia pristúpiť k predneseniu predmetného pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o zavedení takzvaných verejných licencií. Takže toľko. Zároveň by som chcel požiadať kolegov o možnú podporu, pretože táto, táto téma nie je veľmi politická. A mám pocit, že od, mám pocit, že aj samotné ministerstvo by mohlo pristúpiť k úprave autorského práva týmto smerom.

    Dovoľujem si teda predniesť doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom, s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:

    Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "1. V § 40 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej licencie.".".

    V krátkosti odôvodnenie: Cieľom predkladaného doplňujúceho návrhu je umožnenie používania takzvaných verejných licencií. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel a v prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkúvaní informácií v sieti internet sú vo svete široko rozšírené. Toto odôvodnenie má, je dlhšie, ale mám za to, že poslanci majú rozdaný materiál v laviciach, takže celé odôvodnenia pre krátkosť času čítať nebudem.

    Po druhé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "2. V čl. 40 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: "(3). Návrh na uzatvorenie licenčnej zmluvy môže smerovať aj voči neurčitému okruhu osôb.

    (4) Vzhľadom na obsah návrhu, zavedenú prax alebo zvyklosť môže osoba, ktorá má v úmysle návrh prijať, vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie licenčnej zmluvy uskutočnením určitého úkonu bez vyrozumenia navrhovateľa tým, že sa podľa nej zachová, najmä, že poskytne alebo prijme plnenie. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu uskutočnenia tohto úkonu.".".

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

    V krátkosti odôvodnenie: V novozavedených odsekoch 3 a 4 v § 40 autorského zákona sa navrhuje právna úprava zodpovedajúca zneniu českého autorského zákona v ponechaní obojstrannej flexibility zmluvných strán, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy; obidve tieto situácie sú v súčasnosti bežné, napr. pri využívaní služieb siete cez internet.

    3. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "3. V § 41 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej bezodplatnej licencie.".".

    Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza možnosť autora udeliť licenciu aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzatvorenia licenčnej zmluvy známy, za podmienky, že autor udeľuje nevýhradnú bezodplatnú licenciu.

    Po štvrté. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "4. V § 44 odsek 2 znie:

    "(2) Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; to neplatí, ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme. Ak nie je dohodnuté inak, o postúpení licencie a o osobe postupníka je postupujúci povinný informovať autora bez zbytočného odkladu a súhlas autora sa nevyžaduje na predaj podniku, ktorého súčasťou je licencia; to isté platí pre samostatnú organizačnú zložku podniku, ktorej súčasťou je licencia.".".

    Odôvodnenie: Inštitút postúpenia licencie je možné využiť aj pri verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosťou identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s vôľou autora. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie aj ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.

    5. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "5. V § 60 ods. 1 písm. a) sa čiarka nahrádza slovami "bez súhlasu autora,".".

    Odôvodnenie: V ustanovení § 60 autorského zákona je vytvorené na základe požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá však nevyžaduje ochranu iba v užšom rozsahu. V zmysle čl. 7 ods. 1 smernice zabezpečia členské štáty primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome bez oprávnenia niektorú z činností špecifikovaných ďalej v predmetnom článku smernice.

    Po šieste. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. Za § 87b sa vkladá § 87c, ktorý znie:

    "§ 87c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012

  • Tuná chcem upozorniť, že v laviciach je rozdaný materiál, kde je uvádzaný 1. november. Vzhľadom na posunutie rokovania, týmto upozorňujem na zmenu, platné znenie je od 1. decembra 2012.

  • "Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe licenčnej zmluvy, sa spravujú podľa doterajších predpisov.".".

    Odôvodnenie: Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona.

    Záverom vystúpenia by som chcel spomenúť fakt, že tento pozmeňujúci návrh prešiel, za predchádzajúceho, alebo takto pred rokom aj medzirezortným pripomienkovým konaním, kde nepadla ani jedna zásadná pripomienka. Viac-menej jedná sa o čisto odbornú zmenu, ktorá chýba, tak ako som spomínal, všetkým zainteresovaným autorom, používateľom, organizáciám. Bolo by teda možno vhodné, keďže veľmi veľké politikum sa na tejto téme urobiť nedá, aby sme systém verejných licencií, Creative Commons, do režimu ochrany autorského práva dostali. A tým, že tu máme príklady, že váhanie v tomto prípade spôsobuje problémy, či už na strane ochraniek, či už na strane používateľov, autorov diel, je možno vhodná situácia na to, aby sme tento problém raz a navždy vyriešili.

    Chcem ešte upozorniť, že za iniciatívu poslancov alebo mojich spolupredkladateľov sme boli ocenení aj na úrovni Európskej únie. A táto iniciatíva v predchádzajúcom období, tak isto aj teraz má výraznú podporu aj orgánov Európskej únie. Neurobíme viac-menej žiadnu chybu, ak by ste sa rozhodli túto iniciatívu, síce v tomto prípade z opozičných lavíc, ale dajme politické tričká bokom, podporiť a uľahčili by sme život autorom, používateľom, organizáciám, univerzitným knižniciam, mnohým ministerstvám a samosprávam. A bolo by dobré, aby sme túto úpravu schválili tu a dnes.

    Nakoniec si dovolím spomenúť iniciatívu, ktorú sme vypracovali spolu s pánom poslancom Ľudovítom Kaníkom, ktorý následne v rozprave pravdepodobne, ak sa ústne prihlási, predloží on. Ja by som si chcel dovoliť iba poznamenať ešte počas môjho vystúpenia, že kolektívna ochrana autorských práv má aj ďalší neblahý rozmer. A to je to, že sa uplatňuje výber poplatkov od prevádzkovateľov zariadení, prevádzkovateľov podnikov spoločného stravovania, akýchkoľvek iných podnikov, ak používajú technické zariadenia, ktoré reprodukujú hudbu alebo obraz. Čiže televízie alebo rádiá sú spoplatňované plošne a nezohľadňujú regionálne rozdiely. Naša iniciatíva smeruje k tomu, aby bol zohľadnený regionálny rozdiel, a to hlavne na princípe zohľadnenia vývoja nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Jednoducho povedané, kde je vyššia miera nezamestnanosti, by kolektívne ochranky ako SOZA, SLOVGRAM, OZIS, ktoré teraz do podnikov chodia a vyberajú poplatky, boli so zákona povinné poskytnúť zľavu. Myslím, že tento zámer je na súčasnú situáciu vhodný. To znamená, že ak je miera nezamestnanosti vyššia ako 15 %, bola poskytnutá zľava pri výbere tohto licenčného poplatku v miere 50 percent. Mám zato, že, ako sme sa bavili s poslancami, či už z vládnej strany alebo z iných poslaneckých klubov, je toto iniciatíva, ktorú si vieme všetci predstaviť, že zohľadniť regionálne rozdiely a množstvo nezamestnaných v jednotlivých regiónoch, aby bola nutná, alebo boli ochranky zaviazané poskytovať zľavu z vybraných prostriedkov. A aby všetky ochranky, ktoré pôsobia na území Slovenska, zohľadnili regionálne rozdiely podľa toho, ako sa vyvíja nezamestnanosť. Je vhodným momentom na súčasnú situáciu jednak ekonomickú a jednak tú, ktorú som spomínal úvodom môjho vystúpenia, a to je to, že nemáme dobrý mechanizmus prerozdeľovania prostriedkov medzi autorov a nevieme sa v súčasnom právnom režime dobre vysporiadať s tým, ako tieto ochranky na Slovensku pôsobia.

    Chcel by som preto, ak pán poslanec Kaník predloží tento návrh, poprosiť o jeho podporu. A týmto by som vám poďakoval za pozornosť. A dúfam, že, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde až v pondelok, že vznikne vôľa a ja urobím všetko pre to, aby sme sa, či už s kolegami poslancami z vládnej strany, či už s predmetným ministerstvom, dohodli na tom, že tieto návrhy majú istú mieru zdravého rozumu a ratio a mohli byť zapracované do súčasného znenia platného autorského zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No, súčasný autorský zákon, ako ho máme, v mnohých veciach vôbec neráta s tým, že také niečo ako internet existuje. A dostávame sa do naozaj absurdných situácií, keď napríklad programátor, ktorý naprogramuje nejaký prídavný modul ku Firefoxu alebo inému bežne používanému programu, nemôže sprístupniť toto svoje dielo, ten programátorský kúsok ostatným užívateľom toho programu, pretože podľa slovenského autorského zákona, jednoducho by s každým jedným užívateľom toho programu musel uzavrieť samostatnú zmluvu. To je čistý nonsens.

    Tak isto na ministerstve školstva už druhý rok sa čaká na spustenie programu, vďaka ktorému by bolo možné, aby jednotliví učitelia nahrávali svoje prednášky alebo prípravy na hodiny a zdieľali ich s inými učiteľmi. Významne by to pomohlo po školskej reforme pána Mikolaja tým učiteľov, ktorí ešte stále musia učiť na školách bez reformných učebníc, že by mohli čerpať aspoň z materiálov, ktoré používajú iní učitelia. Vďaka tomu, že toto, čo navrhujeme v našom pozmeňováku, nie je stále v autorskom zákone, to podľa slovenskej legislatívy nie je možné. Lebo opäť každý takýto učiteľ by musel uzavrieť samostatnú zmluvu o svojom vlastnom diele s každým jedným používateľom toho jeho kúsku, ktorý by na ten program pridal.

    Preto naozaj apelujem, podporte tento pozmeňovák. V zásade mnohé veci, ktoré sú v ňom napísané, už tak či tak v prostredí internetu fungujú, ale nie sú jednoducho kryté našim autorským zákonom. A jediné, čo ním dosiahneme, že sa zaradíme aspoň čiastočne, aspoň čiastočne na úrovni autorského práva k svetu 21. storočia, ktoré akceptuje niečo také ako internet.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem naozaj len veľmi stručný. Podporujem tento návrh zákona. Kolega, predrečník Martin Poliačik jednoznačne veľmi stručne zdôvodnil to, čo predkladateľ prezentoval trošku obsiahlejšie. Možno by som len dodal, takéto ustanovenie, ako je navrhované, je súčasťou nášho projektu Singapúr, ktorý je živým dokumentom, pretože je veľmi dôležité aj pre rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku. Práve v oblasti internetu, internetových start-upov je licencia Creative Commons tým, čo napriek tomu, že umožňuje bezodplatne poskytovať svoj produkt, zároveň je aj takým základným kameňom mnohých, inak založených biznis modelov pri využívaní napríklad softvérových práv.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    To bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Chcete?

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za možnosť reakcie. Áno, Martin zhrnul hlavnú tú podstatu, ktorá nás tlačí, a to je ten ako keby internetový svet. Ja som vo svojom vystúpení sa snažil poukázať, že nie je to len on. Volá sa to síce, tá iniciatíva, anglicky, a sú licencie, ktoré sú známe z internetového sveta, ale nezabúdajme aj na organizácie, ktoré v súčasnom stave sa boria s problémom, ako nakladať s autorským právom, ako sú univerzitné knižnice a samosprávy, ktoré som spomínal úplne rovnako.

    My v súčasnom stave, ako keby sme chránili autora pred šírením jeho vlastného diela. Ako keby sme chránili autora viac, ako chce on sám. Táto iniciatíva, ja som si preto dal tú prácu a našiel tie štáty, ktoré majú tento inštitút zavedený, a tento inštitút majú zavedené všetky štáty, ktoré rozvoj autorského práva považujú za dôležitý. To znamená, aby sme mali právnu istotu pri tom, ako autor so svojím dielom chce nakladať.

    To, čo spomínal si ty, Martin, je, že napriek tomu, že nemáme kvalitnú zákonnú úpravu v tejto oblasti, sa napriek tomu tieto veci dejú. Čiže ako keby sme tolerovali porušovanie zákona a pri autorskoprávnej ochrane máme práve s týmto veľké problémy. Potom vznikajú problémy, že ľudia nevedia rozlíšiť, či Windows, ktorý majú doma, môže alebo nemusí mať kúpený legálne. Pretože my sami nevieme vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia mali presne a jasne zadefinované, čo autor vytvorením svojho diela od nich chce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto sme ukončili písomnú časť prihlásených do rozpravy. Nech sa páči, chce sa niekto prihlásiť ústne? Štyria páni poslanci, Jarjabek, Viskupič, Kaník, Poliačik. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, prvým je pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, dovoľte mi krátkym pozmeňujúcim návrhom doplniť návrh zákona, ktorý práve prerokúvame. Je to pozmeňujúci návrh, ktorý má spresňovať isté súvislostí, ktoré predkladáme v súvislosti s týmto návrhom zákona.

    Návrh skupiny poslancov - aby som teda bol oficiálny, je to pozmeňujúci návrh poslanca, okrem iného aj pána Senka a mňa - k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Jána Senka, Štefana Gašparoviča, Petra Náhlika, Viery Mazúrovej, Miroslava Číža, Petra Fitza na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov, tlač 132, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I pred slová "pred uskutočnením podujatia" sa dopĺňajú slová "najmenej 48 hodín".

    2. V čl. I sa slová "kým sa nepreukáže opak" nahrádzajú slovami "kým usporiadateľ nepreukáže opak".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa špecifikovať, že usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je povinný oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia najmenej 48 hodín pred uskutočnením podujatia. Tak bude dosiahnutý cieľ, aby sa, lehota na ohlásenie nebola, tak, aby lehota na ohlásenie nebola neprimerane prísna, pretože verejné kultúrne podujatie môže byť naplánované len krátko pred jeho uskutočňovaním, alebo sa program dotvára alebo sa zmení tesne pred jeho uskutočňovaním. Zároveň bude mať organizácia kolektívnej správy možnosť administratívne zabezpečiť udelenie súhlasu na použitie diela a bude jej umožnený výkon kolektívnej správy práv s náležitou odbornou starostlivosťou. Bez tejto oznamovacej povinnosti by bol zákon kolektívnej správy práv v týchto prípadoch značne sťažený, prípadne nemožný a lepšia ochrana práv svojich zastupovaných nositeľov práv, ktorí v mnohých prípadoch nie sú schopní si individuálne odkontrolovať použitie svojich diel. Zároveň zostáva...

    Ďakujem vám veľmi pekne za starostlivosť, pán poslanec.

  • Reakcia rečníka na pohár čaju, ktorý na rečnícku tribúnu položil poslanec Martin Poliačik.

  • Môžete ho odskúšať, či to naozaj funguje.

  • Reakcia rečníka na poznámku spravodajcu.

  • Zároveň zostáva zachovaná všeobecná autorskoprávna zásada získania súhlasu na použitie diela vopred. Táto lehota je na rozdiel od určovania lehôt na dni jednoznačným určením počítania času, kedy je zjavný začiatok aj koniec lehoty, čo zabráni vzniku možných interpretačných problémov, a taktiež primerane zohľadňuje počítanie hodín aj počas soboty, nedele a iných dní pracovného pokoja.

    Z dôvodu spresnenia sa navrhuje, že v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti usporiadateľom musí skutočnosť, že na verejnom kultúrnom podujatí boli verejne vykonané diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie nespravuje organizácia kolektívnej správy, preukázať usporiadateľ.

    Dámy a páni, toľko novela. Na spresnenie, ten problém autorského zákona, ktorý vychádza dennodenne najavo, a jeho interpretácia SOZA, ktorá tiež vychádza dennodenne najavo, je veľmi nešťastným problémom. Súvisí to samozrejme s tým, aký ten autorsky zákon je. A z tohto dôvodu aj ministerstvo kultúry v priebehu tohto volebného obdobia má v pláne legislatívnych úloh, chce vytvoriť novú normu zákonnú, ktorá by, samozrejme, všetky tieto problematické veci, o ktorých sa tuná bavíme, pokrývala. Toto je naozaj len jeden jediný výsek, kde v spolupráci s ministerstvom kultúry reaguje skupina poslancov z tohto dôvodu, aby čím skôr sa táto problematika, o ktorej sa hovorí v poslednej dobe a ktorá sa široko medializuje a ktorá nie celkom šťastne je vysvetľovaná predstaviteľmi SOZA, ba priam niekedy až nešťastne. Proste, verejnosť je na tieto veci nesmierne citlivá. Toto je len výsek problematiky, ktorou sa zaoberáme, aby sa Pohorelá, ale nielen Pohorelá, ale napríklad Liptovský Mikuláš v roku 2006, kde bola táto problematika presne takýmto spôsobom, no, poviem slovo, pokazená tak, že verejnosť reagovala tak, ako reagovala.

    Nový autorský zákon by mal byť v priebehu roka na svete a myslím si, že tam bude široká diskusia preto, lebo myslím si, že to je nesmierne ťažká legislatívna norma, právnici mi to podporia, kde existuje na jeden paragraf niekoľko výkladov, čoho sme svedkami aj dnes, keď sa jednotlivé paragrafy interpretujú inak, dokonca samotnou SOZA, a teda rôzne v priebehu krátkej doby. Z hľadiska tohto zákona má SOZA veľké právomoci - od nuly až po desať. A naozaj, myslím si, že tých neprávnických vyjadrení z hľadiska ochranného zväzu autorského by malo byť v tejto chvíli čo najmenej, lebo iba tú problematiku môžu zmiasť tak, ako sa to deje v týchto dňoch niekoľkokrát. A nie je to dobré preto, lebo spochybňujú sa aj veci, ktoré by sa spochybňovať nemali.

    Ďakujem za pozornosť. Zatiaľ len toľko.

  • Ďakujem pekne.

    Na rečníka sú faktické poznámky. Dvaja páni poslanci, končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Súhlasím s tým, že púšťať veľké vášne do tejto témy nie je dobré. Na druhej strane štyri kauzy, obrovské kauzy embedovaných stránok, obce Pohorelá, matičného spolku a súčasnej veľmi živej kauzy, tzv. stužkových, kedy SOZA sa rozhodla, alebo mala zato, že môže vyberať poplatky od študentov, ktorí si organizujú stužkové, sú veľmi nešťastné.

    A my by sme sa tuná nemali pozerať iba na to, akým spôsobom si niekto vykladá zákon a na základe toho hasiť požiare. Mali by sme predvídať tieto situácie. A ja sa trošička, pán predseda výboru, dívam teraz na tento pozmeňovák, ako keby sme zjemňovali to, čo ste chceli predložiť pôvodne. Pôvodný zámer bol skrátiť dobu, alebo zrušiť desaťdňovú dobu, ktorú mali organizátori povinnú, zrušiť ju úplne. Teraz zavádzate, ak tomu dobre rozumiem, minimálne dva dni a zároveň hovoríte, že ak organizátor usporiadal akciu a má zato, že autorské diela, ktoré sú tam použité, musí sa viac-menej vyviniť z toho, že nespadajú pod autorskoprávnu ochranu. Myslím si, že váš pôvodný zámer šiel ďalej. A v tejto dobe skutočne nerozumiem, prečo by sme mali brať to, čo ste predložili ako iniciatívu výboru. Rozumiem tomu, že legislatívna čistota niekedy nepustí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som nadviazať, pán poslanec, na tú časť, kde si hovoril o pláne legislatívnych úloh ministerstva kultúry, ktoré boli zakomponované aj do programového vyhlásenia vlády. A ministerstvo kultúry v súčasnom období, dá sa povedať, pripravuje veľkú novelu autorského zákona.

    Iniciatíva nás poslancov, členov výboru pre kultúru a médiá bola iniciatívou vo vzťahu k udalostiam, ktoré boli medializované, a istým spôsobom sme vstúpili do tohto diania práve touto malou, malým pozmeňujúcim návrhom do novely, do autorského zákona. Pozmeňovacie návrhy, ktoré sa momentálne tu aj prezentujú, sú návrhmi, ktoré idú nad rámec nášho návrhu zákona, a myslím si, že potrebujú aj väčšiu diskusiu.

    Zároveň na druhej strane, autorský zákon dáva možnosť Slovenskému ochrannému zväzu autorskému, aby upravoval sadzby vo vzťahu k svojim, k používateľom týchto diel. Tak, ako to už dnes aj tu bolo povedané, je to jednoducho spôsob výkladu zákona a Slovenský ochranný zväz autorský ako aj ochranné autorské zväzy majú všetky možnosti na to, aby túto možnosť, ktorú im zákon dáva, využili a aby svojím spôsobom, neprimeraným spôsobom nezneužívali tento zákon. Toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické, nech sa páči, pán kolega Jarjabek.

  • Ja len veľmi krátko. Ja sa netajím tým a hovorím to úplne korektne, tento zákon je pripravený v spolupráci ministerstva kultúry s nami, alebo nás v spolupráci s ministerstvom kultúry. Je vlastne, keď ministerstvo kultúry chcelo túto situáciu riešiť aj na základe toho okrúhleho stola, ktorý tomuto predchádzal, sme sa dohodli, aby to bolo čím najskôr v praxi. Proste, ide to formou poslaneckou. Preto to konzultujem s ministerstvom kultúry, preto v rámci legislatívnej čistoty alebo právnej čistoty, preto, lebo potrebujeme si tieto návrhy samozrejme overiť. Je to návrh opäť právneho odboru ministerstva kultúry.

    Ale vy máte pravdu, pán poslanec, tá problematika je ďaleko širšia, a ako širšia sa bude riešiť, a o tom som presvedčený, v tom novom zákone, ktorý by mal byť v absolútne dohľadom čase, v ktorom by malo ministerstvo kultúry predkladať. Tá debata tuná bude, to som presvedčený, že odborne nesmierne hutná, a všetky tie, lebo toto nie sú len tie záležitosti, ktoré predkladáte a s ktorými samozrejme ja súhlasím, ale to sú ďaleko širšie záležitosti, ktoré v tom autorskom zákone sú.

    Proste, ten "autorak" je zlý, však povedzme si to otvorene. No len on je zlý, on je zlý, koľko rokov dozadu, hej? No a proste to treba prekopať celé, hej? Takže ako tá debata, ktorá tu bude, bude určite nie jednoduchá a bude to taký malý Zákonník práce z hľadiska autorského zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ľudovít Kaník. Týmto mu udeľujem slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, nie som odborníkom v tejto oblasti, ani nechcem do tohoto nejako odborne vstupovať. Ale tento zákon je taký, možno typickým príkladom toho, ako rôzne typy zákonov v tých najrôznejších oblastiach vedia možno aj v nevdojak, alebo bez toho, aby na začiatku sme si uvedomovali pri prijímaní takýchto zákonov súvislosti, prirobiť starosti, prirobiť náklady, vyrobiť zbytočné neproduktívne poplatky, ktorými musia platiť rôznym organizáciám v tomto prípade podnikateľské subjekty. Len zato, že majú pustené rádio, len zato, že majú pustenú televíziu, povedzme. Nevyberajú vstupné, to zdôrazňujem. Nevyberajú vstupné, ale jednoducho tieto veci, ktoré sú bežné u nich, bežia, a len na základe metrov štvorcových alebo stoličiek alebo iných takýchto parametrov nie malé poplatky musia vynakladať.

    Vieme, že dnes je situácia zložitá a ťažká v hospodárstve a že každý poplatok, každé euro, ktoré musí zamestnávateľ vynakladať, je problém. Takže bude dobré, keď sa v každom jednom type zákonov podarí identifikovať a odstraňovať takéto neproduktívne náklady. A nielen náklady, ale aj povinnosti rôzne, výkazníctvo, hlásenia a inú byrokraciu. Takže toto ma viedlo k tomu, aby som predniesol pozmeňujúci návrh aj v tejto oblasti, ktorý je zameraný na to, aby keď už sa musia platiť poplatky, aj keď najradšej by som bol, keby sa neplatili vôbec takéto poplatky, ale to je naozaj už na hlbšiu úvahu pri príprave zákona, či je to nutné, ale určite by sme mohli zvážiť ekonomickú silu jednotlivých regiónov, kde tie jednotlivé prevádzky fungujú. Pretože je veľký rozdiel prevádzka na rušnej ulici v hlavnom meste a prevádzka niekde v zapadnutej dedinke za Sninou. Ale poplatok je vyberaný úplne rovnako, napriek tomu, že ich schopnosť platiť ten poplatok je diametrálne odlišná. Preto sme hľadali nejaký dostupný a všeobecne známy ukazovateľ, ktorý odráža, aj keď nepriamo, ekonomickú silu v jednotlivých regiónoch. A zdalo sa nám najvhodnejšie zvoliť mieru nezamestnanosti, ktorá nepriamo odráža ekonomickú situáciu v danom regióne.

    Iste sa dajú vzniesť námietky, že prečo práve tento ukazovateľ, možno by mohol byť iný, ale ja v tom vidím len technickú záležitosť. Každý má svoje plusy, každý má svoje mínusy. Tento ukazovateľ je každopádne veľmi ľahko dostupný a známy, takže sa s ním dá dobre pracovať. A navrhujeme, aby sme rozdelili do troch stupňov Slovensko podľa miery nezamestnanosti v jednotlivých okresoch, aby zákonom bolo uložené autorským zväzom pri vyberaní poplatku poskytnúť zľavu zo stanoveného poplatku podľa miery nezamestnanosti. V zdôvodnení budem konkrétny. Dovolím si predniesť tento návrh, aby som vás nezdržoval.

    Takže je to návrh skupiny poslancov Ľudovíta Kaníka, Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, a dopĺňa sa takto:

    V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. V § 81 ods. 1 sa písm. h) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie:

    "3. zaväzuje prevádzkovateľovi technického zariadenia na verejnú produkciu s hudbou poskytnúť zľavu z odmeny v závislosti od okresu, na území ktorého sa nachádza prevádzka, kde je umiestnené takéto zariadenie, za podmienky, že prevádzkovateľ ako používateľ hudobného diela nevyberá vstupné ani iný poplatok za verejnú produkciu s hudbou, pričom v okrese s mierou nezamestnanosti v rozmedzí 5 - 10 % poskytne zľavu vo výške 15 %, v okrese s mierou nezamestnanosti v rozmedzí 10 - 15 % poskytne zľavu vo výške 30 % a v okrese s mierou nezamestnanosti vyššou ako 15 % poskytne zľavu vo výške 50 %.".

    Doterajší text sa označuje ako bod 2.".

    Odôvodnenie: Ako som už povedal, zámerom tohto doplňujúceho návrhu je znížiť náklady prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania a iných podnikov za používanie technického zariadenia na verejnú produkciu s hudbou. Odmeny, ktoré si organizácie kolektívnej správy účtujú za používanie technického zariadenia, sú neprimerane vysoké. Ich výška nezohľadňuje ekonomickú situáciu daného regiónu, v ktorom sa nachádza prevádzka. Zníženie nákladov možno teda dosiahnuť uložením povinnosti organizáciám poskytnúť zľavu z tejto odmeny v závislosti od miery nezamestnanosti v danom okrese. Toto ustanovenie sa netýka prevádzkovateľa technického zariadenia na hudobnú produkciu, ktorý vyberá vstupné alebo iný poplatok za verejnú produkciu s hudbou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky. Pán Viskupič, pán Susko, pán Jarjabek. Či nie? Áno. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pán Viskupič.

  • Ďakujem. Tak ako som spomínal v rozprave, pripravili sme tento návrh z dôvodu nutnosti priamej reakcie na to, aká ekonomická situácia na Slovensku je . A tým, že len skúsim doplniť a zvýrazniť to, že jedná sa o prevádzkovateľov alebo produkciu, ktorá ide z reprodukčných zariadení, a tam, kde sa nevyberá vstupné. To znamená, že tam, kde autorské kolektívne ochranky vyberajú podľa metrov štvorcových poplatky a v súčasnosti sú minimálne tri, ktoré v každom jednom podniku viac-menej tieto poplatky vyberajú, tak aby sa zohľadnil nejaký parameter. Zamysleli sme sa nad tým a ten parameter je výška nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Myslím si, že tomuto sektoru sa odľahčí. Samozrejme to, čo spomínal aj pán predseda výboru, tento návrh nemá, nemôže mať ambíciu riešiť situáciu komplexne.

    Situácia, alebo komplexné riešenie môže predpokladať názory, ktoré hovoria, aby tieto zariadenia boli oslobodené an block a neplatili žiadne, alebo iný, transparentnejší, lepší a efektívnejší spôsob výberu, ktorý by bol presne identifikovateľný, ak od týchto platiteľov týchto poplatkov sú prostriedky vybrané, aby vedeli dohľadať to, ktorým umelcom na základe akého presného kľúča, transparentného, sa dostávajú.

    To znamená, že snažili sme sa z hľadiska pôsobenia v opozícii vytvoriť predpoklad ten, že aspoň parciálne odľahčiť niektorým prevádzkovateľom v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

    Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Susko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja si vás veľmi vážim ako ekonóma, avšak myslím si, že v tomto bode autorského zákona a ochrany autorských práv prostredníctvom kolektívnej správy práv ste vôbec nepochopili význam týchto organizácií a ich účel a zmysel toho, čo robia. Vy hovoríte, že len za to, že má niekto pustené rádio, musí platiť poplatky.

    Po prvé, to nie sú poplatky. To nie sú poplatky, ešte raz zdôrazňujem, a to je veľký rozdiel. Autori, či už sú to hudobní umelci, výkonní umelci, producenti atď., je to ich výtvor, je to ich produkt. Oni buď si uplatňujú svoje autorské práva tým, že uzavrú priamo zmluvy s tým, kto tieto autorské ich práva používa, a títo sú mu potom za to ochotní, teda musia mu za to zaplatiť, alebo sa môžu nechať zastúpiť kolektívnou organizáciou správ, teda, ktoré v ich mene vykonávajú práva a v ich mene vyberajú v súlade s týmto zákonom pre nich, pre nositeľov práv, odmeny, respektíve primerané odmeny alebo náhrady odmien.

    To znamená, to nie sú poplatky. To ako keby ste vy išli predávať auto a teraz by ste povedali, že podľa toho, aká je nezamestnanosť v jednotlivých častiach Slovenska, ste predávali to auto za inú cenu. To je ich výsledok, vlastnej duševnej tvorivej činnosti, ktorý oni takýmto spôsobom predávajú. A tie organizácie kolektívnej správy len v ich mene vyberajú odmenu pre nich. To nie sú poplatky, a preto sa k tomu nemôžeme stavať ako k poplatkom.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, respektíve s reakciou na faktické, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No to je to, čo som hovoril na začiatku, som si dovolil hovoriť v tom svojom príspevku možno trošku nesúvisle, že jedno je istá filozofia toho, čo chceme dosiahnuť a čomu všetci rozumieme, a potom to druhé je isté to právne zdôvodnenie a ten legislatívny poriadok, ktorý by ten zákon mal mať. No a preto hovorím, že hlavne budú mať najťažšiu prácu v tomto smere právnici realizovať ako to všetko, čo chceme, respektíve by v tom zákone ochrannom malo byť, hej, autorskom.

    Na jednej strane samozrejme áno, to, čo hovoril pán poslanec Kaník, len na druhej strane takýmto spôsobom môžeme otvoriť, čo ja viem, problém benefičných predstavení alebo problém teda čiastkových benefičných predstavení alebo benefičných koncertov. Potom môžeme takto otvoriť problém detských predstavení alebo zamerania týchto detských predstavení. A všetko aj z hľadiska tých súvislostí, aby sa to nedalo zneužívať povedzme, hej? Čiže to je, hovorím, ja sa tej normy strašne bojím, keď ako budeme ju prerokovávať, práve z toho dôvodu, aby sme teda postihli všetko. A to ešte sa stále bavíme len povedzme o hudobných programoch a programoch divadelných alebo koncertoch. Ale to ešte nepovedali svoje napríklad kostýmoví výtvarníci, scénickí výtvarníci, režiséri, choreografi čiastočne. No, nebudem pokračovať, tá debata bude iste veľmi zaujímavá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Tak teraz s reakciou, nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. No, ja rozumiem dobrému úmyslu, aj tomu, že tí autori samozrejme chcú nejakým spôsobom získať odmenu za svoje dielo. A niekedy s tým dobrým úmyslom a tá realizácia toho dobrého úmyslu prináša omnoho viac komplikácií a, poviem to tak, že zlého. Pretože keď sa to stane paušálom, keby to bolo za konkrétne dielo, ako je to pri koncertoch atď., tomu sa dá rozumieť, ale keď je to naozaj paušálne, bez ohľadu na to, čo sa tam vlastne hrá, a keď je to viazané na také ukazovatele, ako plošná výmera, počet stolov, stoličiek alebo iné takéto veci., výsledkom je, že rastú náklady. A to je potom limitujúci faktor pre ekonomickú schopnosť prežiť v danom prostredí. A to potom nakoniec môže viesť ako kvapka ku kvapke k zlej a neudržateľnej situácii.

    Takže tam smeruje moja snaha. Myslím si, že tam, kde to je naozaj paušalizované, už to stráca na tom význame a nenapĺňa to ten úmysel, ktorý ja nespochybňujem určite, a bolo by to asi treba hľadať v tom konečnom návrhu zákona, nejaké lepšie riešenie. Ale dovtedy, dovtedy aj toto by mohlo pomôcť. A naozaj teraz by sme sa mali zamerať, že treba pomôcť tým ľuďom v území, v regióne, lebo ich situácia je naozaj ťažká a komplikovaná.

  • S ďalším vystúpením v rozprave je prihlásený pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, milé deti, chcem iba veľmi krátko nadviazať na to, čo hovoril pán kolega Viskupič, pretože naozaj teda ja už asi druhý rok sa zamýšľam nad tým, že prečo je takou obrovskou prekážkou autorský zákon minimálne zosúladiť s dobou, ktorú žijeme.

    Máme tu niekoľko naozaj, že absurdných situácií, ja si dovolím uviesť niekoľko prípadov. Mladá kapela, slovenská, nemá svojho agenda, nemá nikoho, kto by platil za jej promo akcie, nemá nikoho, kto by ju dostal do rádií a zároveň hrá možno najkvalitnejšiu hudbu vo svojom žánri na Slovensku. Zavesí video s touto svojou hudbou na internet, ale podľa slovenskej súčasnej legislatívy, ktokoľvek, kto by toto video chcel šíriť ďalej a pomôcť jej s tým, aby sa dostala do povedomia slovenskej verejnosti, to nebude môcť urobiť, ak nepodpíše zmluvu táto kapela s každým jedným človekom, ktorý by to video chcel použiť a šíriť ďalej. Napriek tomu, že tá kapela si to výslovne želá, a presne preto ho dáva na internet, to video, aby sa čo najviac dostalo do sveta, tak podľa súčasnej slovenskej legislatívy by museli uzavrieť zmluvu s každým jedným človekom, ktorý by chcel to video posunúť ďalej na to, aby išli v rámci súčasného autorského zákona.

    Príklad 2. Máme neskutočne veľa šikovných programátorov, ktorí na Slovensku prispievajú svojou trochou na tvorbe otvorených systémov, ako je Linux, Firefox na Mozille a podobných produktov. Opäť, keby sa mali riadiť vyslovene iba slovenským právom, tak každý jeden modul, ktorý takýto programátor naprogramuje a chce ho sprístupniť všetkým ostatným užívateľom zadarmo, tak nemôže to urobiť, a to len z toho dôvodu, že podľa súčasného slovenského autorského zákona by musel uzatvoriť samostatnú zmluvu s každým jedným človekom, kto si takýto modul chcel vo svojom počítači nainštalovať ako súčasť svojho operačného systému alebo svojho prehliadača alebo čohokoľvek iného.

    No aká je prax? Prax je taká, že jednoducho užívatelia internetu na súčasné znenie autorského zákona kašlú, pretože správanie sa na virtuálnych sieťach a vo virtuálnom prostredí jednoducho nie je v autorskom zákone postihnuté. A potom jedným z dôsledkov je to, že akékoľvek pravidlá pre internet nie sú dodržiavané, pretože, keď jednoducho neexistuje úprava toho, ako môže autor nakladať so svojím dielom, keď nemôže vedome sprístupniť svoju vlastnú tvorbu alebo svoje vlastné dielo komukoľvek, komu on chce, tak potom sa naozaj zmazáva aj tá hranica, pri ktorej sa zamýšľame, či stiahnuť film, alebo nestiahnuť film, či používať ilegálny softvér, alebo nepoužívať ilegálny softvér, a či máme mať operačný systém vo svojom počítači kúpený a nainštalovaný za peniaze, alebo si ho stiahneme niekde inde.

    Preto si myslím, že by významnou mierou prispelo k utraseniu pravidiel na slovenskom internete to, keby sme v autorskom zákone jednoducho pripustili, že narábanie s autorskými dielami už nie je také, ako bolo pred päťdesiatimi alebo šesťdesiatimi rokmi, že čo človek vytvoril, tak to dával z rúčky do rúčky niekomu inému. My dnes sprístupňujeme akékoľvek dielo, ktoré vytvoríme, tisícom a miliónom ľudí po celom svete. A považujem naozaj za smutné, že náš autorský zákon je v tomto zaostalejší, ako je autorský zákon napríklad Vietnamu.

    Máme tu na balkóne decká, máme tu na balkóne učiteľov. Na ministerstve školstva... Čože? Áno.

  • Reakcia rečníka na hlas z pléna.

  • Pre prostredie školstva by veľmi pomohlo niekoľko projektov, ktoré už boli rozbehnuté a boli rozbehnuté aj na ministerstve školstva, ale rozbiehali ich aj rôzne vzdelávacie mimovládne organizácie. Systém týchto projektov spočíval v tom, že by sa vytvoril akýsi prázdny rámec, ktorý by kopíroval slovenské osnovy, školské, a do tohto rámce by jednotliví učitelia nahrávali jednak svoje materiály, ktoré majú pripravené na tú ktorú hodinu, mohli by doňho nahrať svoje prednášky z tej danej hodiny, a potom nový učiteľ, ktorý príde do školy a chce sa zorientovať a chce prednášať čo najlepšie, by si z tohto, z týchto ako keby virtuálnych osnov, vytiahol materiály ostatných kolegov po celom Slovensku a na základe toho by mohol skvalitňovať svoje hodiny. Je to veľmi aktuálna téma preto, že z dôvodu, že reformné učebnice ešte stále meškajú, že tu máme osem ročníkov detí, ktoré jednoducho vyrástli bez učebníc, lebo tu bola tak neskutočne spackaná školská reforma pána ministra Mikolaja, tak toto by veľmi významným spôsobom mohlo pomôcť aj novým učiteľom, aj tým učiteľom, ktorí učia ešte stále bez učebníc, na to, aby ich hodiny jednoducho vyzerali lepšie a kvalitnejšie.

    A čo to brzdí? Brzdí to autorský zákon. Lebo každý jeden učiteľ, ktorý by nahral tento svoj obsah do takéhoto programu, by opäť musel podľa súčasného autorského zákona mať samostatnú zmluvu s každým jedným iným učiteľom, ktorý by ten jeho obsah chcel použiť.

    Toto je tak neskutočne, akože zdravý rozum, že takéto niečo sa, by sa malo umožniť, že ja si naozaj len veľmi ťažko viem predstaviť, prečo by ste, páni kolegovia zo SMER-u, nemohli za ten pozmeňovák zahlasovať a prečo by bolo nutné naozaj čakať až na to, že to pán minister prinesie v rámci novely autorského zákona možno koncom tohto roka alebo možno začiatkom roka minulého? Preto vás naozaj prosím, pozrime sa na to, ako na niečo... Budúceho, už som aj ja magor. Naozaj vás prosím, pozrime sa na to ako na čisto vecnú otázku. Nevnášajme do toho politikum. Je neskutočne veľa ľudí, ktorí roky čakajú na to, aby sa táto vec na Slovensku upravila, aby mohli naozaj sami určovať, akým spôsobom má byť zaobchádzané s ich dielom.

    Ja nemám nič proti tomu, keď chránime autorom, autorov proti tomu, aby im boli diela kradnuté. Ale keď autor samotný si želá, áno, dávam celé svoje dielo svetu a nech si s ním robí čo chce, alebo si želá, dobre, môžete to šíriť ďalej, ale musíte spomenúť autora, alebo si želá, rozkúskujte to kľudne na jednotlivé tóny a použite ich vo svojich skladbách, ako nejaký dídžej. Má to by on, ktorý zadefinuje nejaké podmienky, akým spôsobom bude zadefinované, zadefinované, akým spôsobom bude narábané s jeho dielom, a nikto iný. A jediné, o čo nám ide, je otvoriť tento priestor. Preto vás naozaj prosím, podporte tento pozmeňovák, nejde o žiadnu politiku. Ide o veľmi jednoduchú a prostú vec: akceptujme, že žijeme v 21. storočí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Viskupič, týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov.

    To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne.

    Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá.

    Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona.

    Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie.

    Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku.

    Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci.

    Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií.

    Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať.

    Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice.

    Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia.

    Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia správa, ako sú napr. lepšia správa repertoáru, rýchlejšie platby členom, jasnosť tokov príjmov z výkonu práv, výročná správa o transparentnosti a dodatočné informácie poskytované priamo nositeľom práv a obchodných partnerom, napr. iným organizáciám kolektívnych správ. Členské štáty by museli zaviesť mechanizmy na riešenie sporov medzi organizáciami kolektívnej správy a nositeľmi práv. Cezhraničné udeľovanie licencií autorských práv pre použitie hudby na internete, pre iné fungovanie pre viaceré územia by sa uľahčilo, z čoho by mali prospech autori, poskytovatelia a samozrejme občania.

    Stanovisko organizácie kolektívnych práv je v mnohom odlišné a môžeme sa im venovať. Neviem, či pri súčasnom zastúpení tohto fóra je teraz vhodné. Chcel by som iba spomenúť veľmi skratkovito doterajší vývoj tejto problematiky. Potreba zlepšiť fungovanie organizácie kolektívnej správy sa prejavila už v minulosti. Odporúčanie Komisie z roku 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby stanovilo viacero zásad, napr. sloboda držiteľa práv pri výbere organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sa v ňom taktiež vyzývali, aby používateľom poskytli pred rokovaním dostatočné informácie o tarifách a repertoári. Dokument obsahoval odporúčania týkajúce sa zodpovednosti držiteľov práv v rozhodujúcich orgánoch organizácie kolektívnych správ na riešenie sporov. Odporúčanie Komisie však nepredstavovalo právne záväzný nástroj a bolo obmedzené z hľadiska rozsahu.

    Čiže chcem povedať, že túto iniciatívu vítam a privítal by som aj iniciatívu ministerstva, aby sme sa kolektívnou ochranou zaoberali, pretože, zaoberali tu a teraz a v 12-mesačnom horizonte a nie 24, pretože je to vhodná iniciatíva na to, aby sme vyriešili tie vypuklé problémy, ktoré tu čiastočne a veľmi minimálne upravujeme pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov z výboru médiá a kultúra.

    Na záver by som chcel spomenúť, že užívatelia, ktorí sa v súčasnom stave dotýkajú kolektívne, alebo stretávajú s kolektívnou ochranou, nie sú spokojní. Európska únia nás do tohto problému, na vyriešenie tohto problému tlačí v rámci 27-ch štátov a mohli by sme náš národný rozmer zamerať čím ďalej viac na to, že transparentné nakladanie s vybranými prostriedkami určenými na kolektívnu správu autorských práv je vyslovene záujmom Slovenskej republiky, lebo ak to neurobíme, likvidujeme možné kultúrne podhubie. Pretože ľudia pri tejto právnej neistote nebudú mať ambíciu, ľudia, samosprávy, organizátori, žiaci, nebudú mať chuť organizovať nejaké kultúrne podujatia a navyše, ak ich zorganizujú, budeme od nich vyberať poplatky od buka do buka na základe toho, že nemáme dostatočne transparentné dosledované, čo sa s týmito finančnými prostriedkami deje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie, ktoré bolo posledným v tejto rozprave, čím vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja len veľmi krátko k rozprave, ktorá tu prešla v mene skupiny navrhovateľov. Zásadný rozmer, aj tento návrh zákon v podstate vyšiel z takého minimálne tichého konsenzu z nášho výboru, kde sme sa zaoberali tu pretraktovanými udalosťami v Pohorelej a tak ďalej, a pripravili sme tzv. minimálnu novelu, ktorú je možné pri rešpektovaní elementárnych pravidiel legislatívneho procesu do parlamentu dať s tým, že vieme viac-menej vylúčiť riziká omylov a pod. v praxi, a schválime ju. S tým, že náš výbor sa zároveň dohodol na celom rade aktivít, ktoré majú smerovať k tomu, aby sme sa venovali autorskému zákonu hlbšie. Dokonca sme v danom prípade prijali uznesenie, že požiadame ministra, aby predložil správu o stave prípravy autorského zákona vrátane pripravovanej diskusie o skrátení prác na jeho príprave.

    Takže nepochybne zazneli aj otázky k tomu, aká je v súčasnosti situácia, či netreba ísť za rámec prípadne tejto novely. Aj keď teda na výbore sme o takom niečom nehovorili, no nepochybne objavili sa niektoré nové skutočnosti. Diskusia o tom, že by bolo treba platiť tento typ náhrady, aby som sa vyhol slovu poplatky v danom prípade, náhrady pre organizácie. Dokonca už až svadieb a pohrebov, už aj to diskutovalo vo verejnosti. Samozrejme, otázka školstva, kde sa ukazuje, že ten existujúci autorský zákon, ktorý je ale platný od roku 2003, a funguje celý čas a v zásade takýto zásadný odpor zatiaľ nevyvolal, aj keď je pravda, v odbornej alebo dotknutej verejnosti mnohé výhrady boli. Mám teraz na mysli predovšetkým organizátorov jednotlivých podujatí, vrátane majiteľov pohostinských zariadení a iných priestorov, v ktorých sa stretáva verejnosť. Pravdepodobne v tom autorskom zákone možno registrovať minimálne veľmi silné názory smerujúce k tomu, že dochádza k príliš extenzívnemu výkladu existujúcich ustanovení. Po druhé, k príliš extenzívnej aplikácii ustanovení, ktoré v platnom zákone sú. A samozrejme objavujú sa názory aj v tom zmysle, že niektoré ustanovenia autorského zákona de lege lata sú, sú priam konštruované extenzívne. Čiže o tomto pravdepodobne tá diskusia bude musieť ďalej pokračovať.

    K predloženým návrhom, ktoré tu odzneli. No, vážení kolegovia z opozície, je tu malý drobný problém. Tento návrh zákona, ktorý sme predložili, má jeden bod a znenie jedného odseku novelizuje. To, čo sa tu predložilo, je zásadný zásah do existujúceho zákona. Bez toho, že by som spochybňoval vecnosť, lebo tá potrebuje diskusiu ďalšiu, osobne nebudem skupine navrhovateľov odporúčať, aby sme prijali tieto návrhy, pretože tým porušíme úplne zásady legislatívneho procesu a hlavne budeme proti veľmi dôležitej zásade, ktorá je dôležitá, aby aj druhá strana bola vypočutá, čiže v danom prípade aj výbor, aj ministerstvo. Potrebujeme stanoviská k takémuto návrhu. Takže obávam sa, že týmto spôsobom neznásilníme ten legislatívny proces.

    No a posledná vec je, je dôležité, a trošku som sa tešil tomu, že tie problémy, ktoré vznikli, že sa pokúšame riešiť konsenzuálne. Ale aj v danom prípade platí zásada primeranosti, a treba dávať pozor na to, aby sa pokus o vecné a konsenzuálne riešenie problémov nezmenil na politické producírovanie, pretože mnoho vecí, ktoré tu zazneli, poviem úplne úprimne, patria na rokovanie výboru, až 90 percent. Sú naozaj podnetné aj zaujímavé, mnohé z nich sú také, že sa s nimi treba zoznámiť, ale tu a teraz je to podľa môjho názoru hlboko kontraproduktívne.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chce si uplatniť právo spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo šesť poslancov, podali 4 pozmeňujúce návrhy.

    Myslím si, že diskusia bola korektná. A tie pozmeňujúce návrhy? Pokiaľ by bol záujem, tak podľa môjho názoru nie je problém v pondelok počas prestávky zvolať rokovanie výboru, aby mohol aj výbor posúdiť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť týchto návrhov aj za účasti zástupcov ministerstva. A myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy po takomto prerokovaní vo výbore by sme mohli akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    To boli obidve záverečné slová. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    návrhu poslancov (Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba... Sorry, to sme preskočili.) Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač tohto návrhu má č. 134, spoločná správe č. 134a z výborov.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť novelu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorá je teraz v druhom a treťom čítaní.

    Úlohou tejto novely je to, aby aj po 1. januári 2013 mohli vozidlá kategórie L1e naďalej chodiť po pozemných komunikáciách, jazdiť po pozemných komunikáciách bez toho, aby mali osvedčenie o evidencii č. II, na ktorú je potrebné mať jednak teda VIN číslo, potrebné je mať aj kontrolu originality a samozrejme aj technickú kontrolu, čo stojí naozaj nemalé finančné prostriedky.

    My vlastne naďalej oslobodzujeme držiteľov týchto vozidiel, jedná sa teda o tie Babety a mopedy Korada, naďalej ich oslobodzujeme od tejto povinnosti si zabezpečiť tento doklad na to, aby mohli aj naďalej po 1. januári 2013 jazdiť po týchto pozemných komunikáciách.

    Na výbore pre obranu a bezpečnosť sme predložili ešte jeden rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý oslobodzuje na ďalšie štyri roky od používania, teda od povinnosti mať toto osvedčenie o evidencii aj pre iné kategórie vozidiel. A to je vlastne pre poľnohospodárov, sú to kategórie vozidiel S, PS a PN, sú to väčšinou teda tie prídavné stroje ťahané za traktormi a za poľnohospodárskymi strojmi. Vychádzame vlastne v ústrety poľnohospodárom, pretože tento rok mali naozaj veľmi ťažký. A aspoň takýmto spôsobom chceme uľahčiť a ušetriť určité nielen, nemalé finančné prostriedky, ale aj veľa času pri registrácii a evidovaní týchto poľnohospodárskych vozidiel kategórie S,PS a PN.

    Toľko na úvod, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2012 č. 217 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 9. októbra 2012 č. 85, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 9. októbra 2012 č. 77 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 č. 39.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v celkovom počte 8. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2012 č. 84 a týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajkyňu predložiť spoločnú správu Národnej rady na pléne.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku s menom Ľubomír Galko za klub strany SaS.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už v rozprave pri prvom čítaní som povedal, že klub SaS je pripravený návrh tohto zákona podporiť. Rád by som však bol, keby sme prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz predložím, doladili návrh do podoby, aby sme tento zákon pripravili pre všetkých občanov, ktorých sa táto problematika dotýka.

    To znamená, neodsúvajme tento problém len o desať rokov, ale stanovme v zákone trvalú výnimku presne tak, ako to môžeme nájsť napríklad aj v českej právnej úprave alebo v maďarskej právnej úprave. Ja by som si dovolil teda to prečítať, ten pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 134):

    1. V čl. I 3. bod znie:

    ,,3. V § 112b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

    "Technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie L1e vyrobeným pred 1. januárom 2000 zostávajú v platnosti a technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie S, vozidlám kategórie PS, používané v poľnohospodárstve, vozidlám kategórie PN a pre výmenné nadstavby zostávajú v platnosti do 31. decembra 2016.".

    2. V čl. I 4. bod znie:

    ,,4. V §112b ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

    "Pre vozidlá kategórie L1e vyrobené pred 1. januárom 2000 sa ustanovenie prvej vety neuplatňuje a pre vozidlá kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňujú od 1. januára 2017.".

    Niečo z odôvodnenia: Ten hlavný zámer je, predloženého pozmeňujúceho návrhu, je poskytnutie trvalej výnimky pre vozidlá kategórie L1, ktoré boli vyrobené pred 1. januárom 2000, a nielen prechodné 10-ročné obdobie, v ktorom by majitelia nemuseli evidovať motocykle. Toto desaťročné odsunutie problému by situáciu nevyriešilo. Vieme, že medzi vlastníkmi týchto zväčša malých motocyklov sú ľudia v dôchodkovom veku, prípadne osoby, ktoré si motocykle vybrali z dôvodu možnosti lacnejšej prepravy. Ak odsunieme toto len o desať rokov, tak oni opäť budú musieť platiť poplatky za registráciu. Tak teda aj z dôvodu právnej istoty je lepšie udeliť trvalú výnimku, ako očakávať od občanov, že si budú kontrolovať, koľko rokov túto povinnosť ešte nebudú mať. Ako som povedal, aj v Českej republike, aj v Maďarsku bola udelená trvalá výnimka pre všetky vozidlá kategórie L1 bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Máme za to, že úplná výnimka bez časového obmedzenia uľahčí občanom, ktorí vlastnia tento druh dopravného prostriedku, dodržiavanie platných predpisov.

    Vzhľadom na úpravy vykonané vo spoločnej správe, znenie pozmeňujúceho návrhu reaguje aj na nové kategórie áut. Ja som sa na to spýtal, vlastne na toto, keď sme sedeli na výbore, a jedna z tých výhrad, ktorá zaznela k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, bola, že Babety už budú po desiatich rokoch veľmi staré. Niekde bolo zachytené aj vyjadrenie predkladateľa, že Babety budú mať v roku 2023 už 25 rokov a že by mali prejsť technickou kontrolou, ak ich chcú majitelia prevádzkovať, aj po tom štvrťstoročí na pozemných komunikáciách mali byť niekým skontrolované, lebo ide o životy a bezpečnosť ľudí. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý je predložený, treba povedať, že je predložený na základe iniciatívy ľudí, iniciatívy tých majiteľov tých mopedov. Zhodou okolností aj na mňa sa obrátili a na kolegu Drobu, my ste teda ten zákon mali rozpracovaný, ale skôr ho dali poslanci za stranu SMER. Túto výhradu, ktorú som vlastne si vypočul na tom výbore, tak som tlmočil tým ľuďom, ktorí to navrhovali alebo ktorí tú iniciatívu vzniesli. A tí mi na to odpísali alebo teda dodali mi informácie, že to tvrdenie nie je relevantné, pretože sú tu štyri druhy Babiet, a to je typ 225, ktorý dnes už má 27 rokov, typ 210, ten má 29 rokov, typ 207, ten má 37 rokov v súčasnosti a typ 228, a to sú až 41-ročné Babety. Väčšina z nich jazdí bez vážnejších problémov a sú v dobrom technickom stave. To znamená, že my keď schválime tento zákon, že vlastne dáme tú výnimku na desať rokov, ešte stále trebárs tie Babety č. 225 budú mať v tom čase 37 rokov. A dnes už nám jazdia 37-ročné Babety, aj 41-ročné Babety. To znamená, o štyri roky staršie, ako budú tieto o tých desať rokov.

    Minister financií pán Počiatek sa vyjadril v médiách, že táto úprava vychádza aj z toho, že v súčasnosti tieto Babety majú nižšiu hodnotu, ako je cena technickej kontroly. A to samozrejme po tých desiatich rokov bude platiť dvojnásobne. Samozrejme, ja už som tu spomenul tie Babety naozaj, alebo tie Babety alebo Korada, v prvom rade vlastnia dôchodcovia, ktorí to vytiahnu naozaj raz za mesiac, možno, alebo len raz za čas, a sú v dobrom stave, majú veľmi málo najazdené. Čiže by som vás, dámy a páni, chcel poprosiť o podporu tomuto návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    To bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Chcem sa spýtať teraz, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec, Droba, končím možnosť prihlásenia a zároveň dávam pánovi poslancovi Drobovi slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milé dámy, dnes rokujeme o novele zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a hlavným účelom predloženého návrhu je riešenie konkrétneho praktického problému. Problematika tzv. VIN čísiel u starších motocyklov vyrobených do roku 2000, ktorými sa mysleli predovšetkým staré Babety a niekoľko ďalších typov vozidiel.

    Dovolím si tvrdiť, že motocykle typu L1e, ako sú uvedené v zákone č. 725/2004, nie sú len staré Babety, ale aj v súčasnosti veľmi populárne malé motocykle, ktoré si majitelia vyberajú z dôvodu úspornosti prevádzkových nákladov, ale taktiež kvôli nízkej obstarávacej cene. Dostal som niekoľko emailov od majiteľov takýchto motocyklov. Poukazovali napríklad na právnu úpravu v Českej republike alebo na právnu úpravu Maďarska, kde sa na tieto malé motocykle nevzťahuje povinnosť mať VIN čísla a ani druhú časť technického preukazu, ktorá je predpokladom vydania evidenčného čísla. Ja nevidím dôvod, prečo by sme aj u nás nemohli takouto úpravou sa nechať inšpirovať. Treba zdôrazniť, že obe krajiny majú rovnaký historický základ, čo sa týka týchto malých motocyklov, aj tradíciu tých populárnych Babiet a niekoľko ďalších malých, ja to nazývam, že bicyklov s motorom.

    Aj z tohto dôvodu som si pripravil pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel riešiť trvalú výnimku pre všetky vozidlá typu L1e mať povinnú kontrolu originality bez toho, aby tam muselo platiť to desaťročné obmedzenie. Takže veľmi jednoduchý pozmeňovák. Idem ho teraz prečítať. Verím, že sa nájde naňho dostatočná podpora.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Ľubomíra Galka k návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 134).

    1. V čl. I 1. bod znie:

    "1. V § 23a ods. 5 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí pre vozidlá kategórie L1e".".

    2. V čl. I 2. bod znie:

    ,,2. V § 23a ods. 7 sa na konci pripája táto veta: "Technické požiadavky na osvetlenie miesta zadnej tabuľky s evidenčným číslom nemusia spĺňať vozidlá kategórie L1e.".".

    3. V čl. I 3. bod znie:

    ,,3. V § 112b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

    "Technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie L1e zostávajú v platnosti naďalej a technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie S, vozidlám kategórie PS používaným v poľnohospodárstve, kategórie PN a pre výmenné nadstavby zostávajú v platnosti do 31. decembra 2016.".".

    4. V čl. I 4. bod znie:

    ,,4. V § 112b ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

    "Pre vozidlá kategórie L1e sa ustanovenie prvej vety neuplatňuje a pre vozidlá kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňuje od 1. januára 2017.".".

    Myslím, že odôvodnenie nemusím čítať. Máte to na stole a v podstate je veľmi podobné môjmu úvodnému príhovoru. Takže chcem vám poďakovať za pozornosť a dúfam, že získame dostatočnú podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie nie sú žiadne poznámky. Takže vyhlasujem týmto vystúpením rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nie je tomu tak. Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, ďalším bodom je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej správe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 147 a spoločná správa výborov 147a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvedený návrh zákona má za cieľ splnomocniť obce prijímaním všeobecne záväzných nariadení upravujúcich používanie zábavnej pyrotechniky na území obcí. V mestách a obciach Slovenskej republiky praxou vyvstala potreba upraviť používanie zábavnej pyrotechniky na ich území na základe požiadaviek obyvateľov, nakoľko sa cítili byť ohrozovaní a obťažovaní zneužívaním zábavnej pyrotechniky.

    Záujmom spoločnosti, a nielen záujmom, ale aj úlohou spoločnosti a obcí, je ochrana verejného poriadku a zabezpečenie jeho dodržiavania zo strany tretích osôb. Pre dosiahnutie tohto účelu je potrebná regulácia konania týchto osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 51/1988 neobsahuje výslovné zákonné splnomocnenie, na základe ktorého by obce mohli prijímať všeobecne záväzné nariadenia, boli mestá a obce nútené postupovať len na základe ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je obec okrem, v zmysle ktorého obec okrem iného zabezpečuje aj verejný poriadok v obci, pričom nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.

    Mestá a obce v súčasnosti riešia túto problematiku používania pyrotechnických výrobkov vo všeobecne záväzných nariadeniach o používaní zábavnej pyrotechniky, napr. v Bratislave, v Hlohovci, Piešťanoch, v Podhradí, respektíve vo všeobecne záväznom nariadení o verejnom poriadku napríklad v meste Martin. Uvedené všeobecné záväzné nariadenia sú v praxi niekoľko rokov. Občania sú s tým spokojní. V súčasnosti však nastal problém, nakoľko prokuratúra začala napádať uvedené všeobecne záväzné nariadenia, a v tom zmysle, že sú protizákonné, nakoľko zákon č. 51/1988 o banskej činnosti nedáva obciam takúto možnosť.

    Čiže predkladám novelu zákona, ktorá bude, ktorá umožní vlastne zlegalizovať súčasný stav, ktorý je platný, a s ktorým súhlasí aj ZMOS, aj občania dotknutých miest.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, pánovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku predmetného návrhu zákona poslancov Národnej rady pána Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Je to tlač 147.

    V časti I sa konštatuje, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. septembra 2012, č. uznesenia je 221, pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Tento návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 9. októbra 2012, je to uznesenie č. 108, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 42. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. októbra 2012 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, týka sa zmeny účinnosti, tá zmena je z 1. októbra na deň vyhlásenia. A gestorský výbor tak ako ústavnoprávny aj výbor pre verejnú správ a regionálny rozvoj odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    V časti V gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslancov schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som tu uviedol.

    Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Miškov ako jediný. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Juraj Miškov má slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení páni, vážená dáma, pani podpredsedníčka. Ešte keď som viedol ministerstvo hospodárstva, tak ma navštívilo združenie baníckych spolkov a cechov a darovali mi krásnu banícku uniformu a tak isto ma pozvali sfárať do bane, pozvali ma do Salamandrového pochodu. A ja som im na oplátku sľúbil, že ak budú niečo potrebovať a budem im môcť, vedieť pomôcť, tak sa môžu pokojne na mňa obrátiť.

    Združenie využilo túto moju ponuku a obrátilo sa na mňa s jednou myšlienkou a iniciatívou, ktorú sme pretavili do pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova, Martina Chrena a Daniela Krajcera k prerokovanému návrhu zákona, a ja by som teda veľmi rád tento pozmeňujúci návrh predniesol.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškov, Martina Chrena a Daniela Krajcera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou č. 147.

    Poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3a sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "pre sprístupňovanie starých banských diel na múzejné a obdobné účely sa organizáciou rozumie aj obec a občianske združenie s predmetom činnosti týkajúcim sa baníctva (banícke spolky) so sídlom v katastrálnych územiach, v ktorých sa banské diela nachádzajú."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 3aa) a 3ab) znejú:

    ,,3aa) Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    3ab) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov."

    Po druhé. Doterajší novelizačný bod sa označuje ako bod 2.

    Odôvodnenie: Na území Slovenskej republiky je viac ako 496 obcí, kde sa kutalo alebo ťažili nerasty. Činnosť spočívala v hĺbení prieskumných štôlní, odvalov a tak ďalej. A tieto sú vo väčšine prípadov nevyužívané na múzejné a iné činnosti. Hlavne občianske združenia (banícke spolky) majú v súčasnej dobe eminentný záujem na sprístupňovaní starých banských diel pre turistické, ale aj pedagogicko-náučné činnosti. Aj obce ako Dobšiná, Spišská Nová Ves, Kremnica, Pezinok a ďalšie prejavili záujem o staré banské diela a sprevádzkovať ich na účel rozšírenia produktov cestovného ruchu, a to budovaním banských náučných chodníkov vrátane prehliadok starých banských diel.

    Legislatívna úprava tak, ako sa navrhuje, umožní obciam a občianskym združeniam prevádzkovať staré banské diela za dozoru obvodných banských úradov v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely.

    Vážené dámy, vážení páni, história baníctva na Slovensku je staršia ako 4000 rokov. Počas tohto obdobia sa banskou činnosťou vytvorilo viacero technicky, ale aj historicky veľmi zaujímavých banských diel, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach Slovenska a ktoré neslúžia nikomu a ničomu, ale po schválení tohto pozmeňovacieho návrhu sa môžu využiť na reprezentáciu Slovenska v oblasti montánnej turistiky. Hlavne turisti z okolitých krajín môžu byť zvedaví na výdobytky vedy a techniky v oblasti dobývania nerastných surovín, či sa už jedná o mariansku čiernu bridlicu, pezinské zlato, viac ako storočnú históriu dobývania uhlia na Hornej Nitre, nehovoriac o zlatej Kremnici, alebo striebornej Banskej Štiavnici, medenej Španej Doline a Smolníka, železných rúd na Gemeri a Spiši, alebo opálov na Červenici pri Prešove a soli v samotnom Prešove.

    V záujme obnovenia historických technických pamiatok po banskej činnosti vzniklo na Slovensku v roku 2005 Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré v rámci združenia celkovo doteraz združuje 25 baníckych spolkov, cechov a bratstiev. Členovia týchto spolkov svojpomocne sa dali do obnovovania starých banských diel, nielen samotných baní, ale aj prevádzkových, technických pamiatok po banskej činnosti, ktoré však nemôžu prevádzkovať z dôvodu, že nie sú podnikateľskými subjektmi. O prevádzkovanie týchto diel prejavili záujem aj obce a mestá, v katastrálnych územiach ktorých sa staré banské mestá nachádzajú. Spolky, ale aj mestá si uvedomujú skutočnosť, že s sprístupnením týchto diel sa obohatí montánno-turistický produkt a samotní turisti z jednodňovej turistiky v snahe oboznámiť sa s históriou banských miest môžu túto turistiku predĺžiť na viacdňovú turistiku. Je v záujme nás všetkých, aby sme našu bohatú históriu mohli záujemcom prezentovať presne tak, ako to robia naši susedia v Rakúsku, v Nemecku v Poľsku, ale aj v susedných Čechách.

    Verím, páni poslanci a panie poslankyne, že náš návrh, ktorý nemá nárok na štátny rozpočet, práve naopak, ktorý môže priniesť do rozpočtu obcí, ale aj do štátneho rozpočtu nejaké peniaze, nebude mať pozitívne, ktorý bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie skultúrnením životného prostredia, ktorý je mimo akýchkoľvek politických a iných spoločenských vplyvov, že tento pozmeňujúci návrh podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie sú dve faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa.

    S prvou je pán poslanec Viskupič.

  • Vážený Juraj, pán predkladateľ pozmeňujúceho návrhu, ja vítam túto iniciatívu, škoda, že prichádza teraz a z opozičných lavíc, keďže svojho času som spolupredkladateľa pozval a vzal na takzvaný "šachtág" v Kremnici, kedy jeden zo spolkov, ktoré si tu spomínal, má už vytvorenú a sprístupnenú časť jedného banského diela, ktoré funguje pod nejakými barličkami, aby mohli vlastne v rámci turistického ruchu ukazovať, ako sa banská činnosť na území Kremnice, ale, ako si spomínal, aj iných miest, Pezinok, Banská Štiavnica a podobne. Je len škoda, že sa toto nestalo predmetom aj vyššej činnosti alebo väčšej aktivity ministerstva kultúry za ministrovania spolupredkladateľa Daniela Krajcera, a pravdepodobne by táto bohumilá činnosť bola už dávno uzákonená.

    A teraz si myslím a dívam sa na to skôr skepticky, lebo sme závislí od podpory inej vládnej strany, či to naberie podporu. Ja sa ale pripájam k žiadosti o podporu a aj vládnej strany, pretože rozvoj turizmu a tak isto hrdosť na históriu našich banských miest by mohla byť prezentovaná aj podporou tohto pozmeňujúceho návrhu z dielne troch poslancov za stranu SaS.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Miškov, nemožno vám uprieť dobrý zámer, mne sa to celkom páči a pozdáva, ale ako absolvent prírodovedeckej fakulty, odbor geológia, mali sme aj zopár veľmi intenzívnych kurzov, ktoré sa týkajú baníctva a najmä banskej bezpečnosti.

    Na Slovensku je evidovaných viac ako 16 000 starých banských diel. Neviem, či ste boli aj v nejakom naozaj starom banskom diele a nielen niekde, kde je vyčistených pár metrov štôlne, lebo šachta je niečo iné, pán kolega Viskupič, ako štôlňa. A tam je veľmi dôležitá bezpečnosť. Ja si nie som úplne istý, že občianske združenia dokážu zabezpečiť bezpečnosť budúcich turistov v týchto starých banských dielach. Ony sú niekedy uzavreté aj preto, nieže boli vyťažené, alebo bola skončená činnosť v nich, ale práve z dôvodov bezpečnosti. Lebo hrozia závaly, masívy sú prepukané, hrozí možnosť zatopenia, náhleho, sekundového. Neviem, či ste to niekedy videli, alebo o tom počuli, opýtajte sa priateľov baníkov. Tak pokiaľ bude doriešený tento problém, viem si predstaviť takúto možnosť otvorenia. Ale viem, že ste spomínali, že samozrejme by to bolo pod gesciou obvodného banského úradu. Nie som si však úplne istý, že či aj v tomto prípade je rozumné všeobecne otvárať staré banské diela, aby sme zbytočne nevystavili ich budúcich návštevníkov naozaj obrovským rizikám, najmä bezpečnostným rizikám. Ale oceňujem váš dobrý zámer.

    Ďakujem.

  • S reakciou sa hlási pán poslanec Miškov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste asi dobre nepočúvali, pretože ja som v odôvodnení tohto pozmeňovacieho návrhu uviedol, že už dnes máme vyhlášku ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely. To je po prvé.

    Po druhé. Nám ide v podstate len o rozšírenie možnosti prevádzkovania týchto múzeí, ktoré už dnes sú povolené, a aby ich nemohli prevádzkovať iba podnikateľské subjekty, ktoré ich dnes prevádzkovať môžu, ale aby ich mohli prevádzkovať aj obce, čo si myslím, že je v záujme aj mnohých starostov z vášho poslaneckého klubu, a aby ich mohli prevádzkovať banícke spolky.

    Čiže v zásade tento pozmeňovací návrh nehovorí o tom, že chceme dosiahnuť nejaké nóvum alebo nejakú, nejakú revolúciu. My len hovoríme o tom, v poriadku, pokiaľ môžu podnikateľské subjekty prevádzkovať takéto múzeá, tak dajme túto možnosť aj obciam a dajme túto možnosť aj baníckym spolkom za dodržania všetkých potrebných legislatívnych pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti a dozoru banského úradu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Teraz pristúpime, kolegyne, kolegovia, kolegovia, aj kolegyňa, k

    návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 185. Správa výboru má tlač 185a.

    Teraz dávam slovo podpredsedníčke Jane Laššákovej, aby návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene predkladateľov, mňa, pani podpredsedníčky Zmajkovičovej a pána predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Novelou predkladatelia reagujú na situáciu pri vzniku poslaneckých klubov podľa § 64 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorá nastala po voľbách v roku 2012, to znamená, v marci tohto roku. Na základe volebného výsledku vznikol poslanecký klub s počtom osemdesiattri poslancov, ktorý však nemá reálnu možnosť využiť ustanovenia rokovacieho poriadku v tých prípadoch, kde sa pri určitých, určitých úkonoch vyžaduje návrh dvoch alebo troch poslaneckých klubov. Uvedená situácia je v istej miere aj obmedzením v realizácii vôle väčšiny voličov, ktorí v posledných voľbách odovzdali strane SMER - sociálna demokracia viac ako milión hlasov.

    Predložený návrh rozširuje pôsobnosť predsedu Národnej rady v prípadoch, kedy podľa rokovacieho poriadku majú oprávnenie podať návrh tri, respektíve dva poslanecké kluby, a to v prípadoch zaradenia nového bodu programu počas schôdze Národnej rady, na určenie dĺžky rozpravy k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady, na skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a na poradu poslaneckých klubov po skončení rozpravy a pred hlasovaním. Zámerom navrhovaného doplnenia oprávnení predsedu Národnej rady je nahradiť tri, respektíve dva poslanecké kluby pri podávaní vyššie uvedených návrhov a je vlastne vyváženie postavenia jednotlivých poslaneckých klubov v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Chcem ešte uviesť, že tento návrh je výsledkom rokovaní s jednotlivými poslaneckými klubmi. A vlastne ten výsledok rokovaní jednotlivých poslaneckých klubov bude premietnutý aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude podaný v rozprave. Preto vás prosím o podporu predloženého návrhu zmeny rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Teraz poprosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, poslanca Borisa Suska, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy gestorského výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 185.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. septembra 2012 č. 230 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určila aj ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 95 schváliť.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady schváliť.

    Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, pričom sa do rozpravy zároveň hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci, traja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A dávam teraz slovo spravodajcovi v zmysle rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov predkladám pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely rokovacieho poriadku, ktorého účelom je vypustiť rozšírenie niektorých kompetencií predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženej novele, a to, ako som už povedal, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov.

    Teda dovolím si prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 185).

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý znie:

    V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. Doterajší bod 4 sa označuje ako bod 2.

    Odôvodnenie: Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podať návrh na určenie dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.

    Taktiež navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhovať skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi, ktorý vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážená pani navrhovateľka, ctení kolegovia, nejdem sa vyjadrovať vecne k tomu, čo bolo predložené, pretože je to na základe dohody z grémia, kde teda táto dohoda bola úplne slušne odsúhlasená.

    Chcel by som však predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je svojím spôsobom urgentný. Napriek tomu, že je to problém, ktorý trápi možno tento parlament už dosť dlho, a týka sa poslaneckých prieskumov.

    Dnes v podstate poslanecké prieskumy a ich pravidlá nie sú nijakým spôsobom v zákone o rokovacom poriadku upravené. V podstate jediné, čo existuje, je jedna jediná odrážka v zákone č. 45/1989 o poslancoch, pričom tento zákon by sám o sebe potreboval nahradiť. A to je úplne všetko. Čiže neexistuje konkrétna úprava poslaneckého prieskumu.

    Preto sa aj často stáva, že keď sa poslanci rozhodnú ísť na poslanecký prieskum, doslova ich otočia vo dverách, alebo im neumožnia nahliadnuť do dokumentov, ktoré sú dôležité pre veci skúmané v rámci tohto poslaneckého prieskumu. Naposledy sa veľmi podobná situácia, aj keď nie až tak úplne, stala mojej kolegyni Lucii Nicholsonovej, ktorá išla skúmať problém, podozrenie, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale doslova podozrenie na obchodovanie s deťmi pri medzištátnych osvojeniach a adopciách, kedy bolo podľa jej podozrenia veľké množstvo detí vyvezených zo Slovenska najmä do Talianska, pričom boli porušené medzinárodné dohovory. Tieto deti neboli ponúknuté na adopciu na osvojenie na Slovensku, boli vyvezené do zahraničia a mnohé z nich mali veľmi pohnuté osudy. A hovorím, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale toto bolo predmetom poslaneckého prieskumu, ktorý sa aj uskutočnil, avšak Lucia sa nedostala k mnohým dôležitým údajom a k údajom zo spisov.

    Preto vo svojom návrhu navrhujem upraviť základné veci. To je spôsob, akým možno poslanecký prieskum iniciovať, kto sa ho môže zúčastniť, aké sú konkrétne oprávnenia poslancov pri vykonávaní poslaneckého prieskumu a v akých subjektoch je tento poslanecký prieskum možné vykonávať. Taxatívne v ňom vymenúvam právne subjekty, do ktorých poslanci môžu ísť. Tu viem, že môže byť veľká debata, napríklad ja z neho vynechávam mestá a obce, pretože som presvedčený, že poslanecký prieskum je naplnením kontrolnej právomoci Národnej rady, ktorá je upravená tak, že Národná rada má kontrolné právomoci len vo vzťahu k vláde. Preto je zase nadefinovaný tento pozmeňujúci návrh tak, aby mohla byť v rámci poslaneckého prieskumu kontrolovaná čo najširšia oblasť vlády. Taxatívne sú vymenované všetky orgány ústrednej štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie a organizácie, ktoré vznikli na základe samostatného zákona sui generis alebo zo zákona.

    Z prieskumu sú vylúčené z povahy navrhovanej úpravy napríklad spravodajské služby, kde sa poslanecká kontrola vykonáva na základe iných predpisov a na základe osobitných kontrolných výborov. Návrh je upravený tak, aby sa poslanci mohli dostať aj do spisov, avšak nemajú prístup k materiálom, ktoré sú chránené osobitnými predpismi z hľadiska ochrany osobných údajov, daňového, bankového a pod. tajomstva. A upravujú sa tiež povinnosti zamestnancov subjektov, ktorí dostávajú povinnosť komunikovať s poslancami, ktorí vykonávajú poslanecký prieskum, a poskytnúť im súčinnosť, nechať ich robiť si kópie, nahliadať do spisov. Zároveň sa upravuje aj povinnosť poslancov dodržiavať napríklad mlčanlivosť o údajoch, ktoré sa dozvedia a sú osobného charakteru, a to aj po skončení ich mandátu.

    Viem, že môžete argumentovať, že tento návrh je predložený pomerne narýchlo. Ja dúfam, že keď už nič, tak aspoň pomôže naštartovať debatu o tejto téme a že sa k nej veľmi skoro dostaneme.

    Ešte by som spomenul jednu takú dôležitú úpravu, pretože viem, že aj kolega Jozef Viskupič predkladá neskôr podobný návrh zákona upravujúci poslanecké prieskumy. Taký základný rozdiel medzi našimi návrhmi, ale zdôrazňujem, že oni sa navzájom nevylučujú, myslím si, že môj návrh ide do, viac do detailov ohľadom organizácie prieskumu, kompetencií a povinnosti subjektov. V tomto návrhu sa napríklad nachádza klauzula, ktorá umožní vykonať poslanecký prieskum nielen na základe uznesenia výboru Národnej rady, ale aj na základe podpisov pätnástich poslancov Národnej rady. Jozef Viskupič navrhuje, aby jeden jediný poslanec mohol ísť na poslanecký prieskum. Nemám s tým problém. Chcem upozorniť na problémy, ktoré sú napríklad v Nemecku, kde poslanci, stalo sa, že chodia na poslanecké prieskumy, a stalo sa aj to, že myslím niekde do Karibiku, pretože sa vyskytlo podozrenie, že tam bola zle vynakladaná rozvojová pomoc, a vytvárajú tým pomerne vysoké náklady na parlament. Čiže som presvedčený, že o obidvoch návrhoch sa dá debatovať, ale že je strašne dôležité, aby sa táto diskusia naštartovala. A týmto teda skladám trošku poklonu aj Jozefovi Viskupičovi. A znova by som vás chcel vyzvať, aby ste sa zamysleli aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Aby som dlho nenaťahoval čas, dovoľte mi pozmeňujúci návrh predniesť.

    Pozmeňujúci návrh k tlači 185 Martina Chrena.

    Bod 1. V čl. 1 sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:

    "5. Za § 127 sa vkladá nový § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§127a Poslanecký prieskum

    "(1) Poslanecký prieskum možno vykonať na základe uznesenia výboru o vykonaní poslaneckého prieskumu (ďalej len uznesenie o prieskume) alebo písomného oznámenia aspoň pätnástich poslancov o vykonaní poslaneckého prieskumu adresovaného predsedovi Národnej rady (ďalej len oznámenie o vykonaní prieskumu).

    (2) Pôsobnosť poslancov pri výkone poslaneckého prieskumu sa vzťahuje na:

    a) vládu, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

    b) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

    c) Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,

    d) Národnú banku Slovenska,

    e) verejné vysoké školy,

    f) Úrad na ochranu osobných údajov,

    g) Rozhlas a televíziu Slovenska,

    h) Sociálnu poisťovňu,

    i) Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

    j) Tlačovú agentúru Slovenskej republiky,

    k) Maticu slovenskú,

    l) Ústav pamäti národa,

    m) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    n) Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    (3) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 musí obsahovať miesto vykonania poslaneckého prieskumu, program poslaneckého prieskumu, termín konania poslaneckého prieskumu a zoznam poslancov, ktorí sa zúčastnia poslaneckého prieskumu.

    (4) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 sa musí najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu doručiť orgánu podľa ods. 2, v ktorom sa uskutoční poslanecký prieskum.

    (5) Poslanci sú pri poslaneckom prieskume oprávnení:

    a) vstupovať do objektov orgánov, kde sa vykonáva poslanecký prieskum,

    b) vyžadovať od orgánov podľa ods. 2, aby im poskytli potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa poslanecký prieskum týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov,

    c) klásť otázky zamestnancom orgánu podľa ods. 2.

    (6) Orgány podľa ods. 2 sú povinné na základe uznesenia o prieskume alebo oznámenia o vykonaní prieskumu poslancom:

    a) poskytnúť informácie a vysvetlenia,

    b) umožniť nahliadnutie do spisu a robiť si z neho kópie,

    c) predložiť písomné stanovisko ku skutkovým a právnym otázkam.

    (8) Orgány podľa ods. 2 sú povinné umožniť poslanecký prieskum v termíne stanovenom v uznesení o prieskume alebo v oznámení o vykonaní prieskumu.

    (9) Informáciu a vysvetlenie podľa ods. 6 písm. a) a vydať spisy podľa ods. 6 písm. b) môže odoprieť zamestnanec, ktorý by týmto porušil štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebol zbavený podľa zákona. Zamestnanec môže odoprieť požadovanú info, poskytnúť požadovanú informáciu, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, odkaz 80a), alebo je predmetom bankového tajomstva, 80a), alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 80a), s uvedením odkazu na príslušný právny predpis, odkaz 80a).

    (10) Poslanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení svojej funkcie."."

    No a na záver poznámka pod čiarou k odkazu 80a znie:

    "80a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmeny a doplnení niektorých zákonov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov."

    Ďakujem veľmi pekne.

    Dúfam, že tento návrh teda pomôže naštartovať diskusiu o tom, čo nám chýba, o poslaneckých prieskumoch,opäť chcem zdôrazniť, o úprave vykonania poslaneckých prieskumov. Opäť chcem zdôrazniť, že je to nie apolitický, ale nepolitický návrh v tom zmysle, že nie je koaličný, ani opozičný, nie je pravicový, ani ľavicový. Upravuje jednoducho činnosť pre poslancov Národnej rady, ktorí môžu byť v ktoromkoľvek volebnom období, či na jednej strane tejto sály alebo na druhej strane tejto sály. Nedáva neprimerané výhody ani opozícii, ani nevytvára nejaké neprimerané nástroje pre možné obštrukcie. Je to jednoducho vec, ktorá v rokovacom poriadku dnes chýba, preto je nevyjasnená. Vytvára možno niekedy aj napätie v spoločnosti a také úplne zbytočné žabomyšie vojny a hádky, keď sa niekto snaží bez existencie formálnych pravidiel nejakým spôsobom nakladať s prebiehajúcim poslaneckým prieskumom. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. A keď nie o podporu, tak aspoň o naštartovanie vecnej diskusie na túto tému, ktorú naozaj potrebujeme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami, že ten návrh môže byť možno vhodný ako návrh do diskusie, lebo ja si myslím, že sú tam minimálne dve veci, ktoré sú, keby som tak povedal, pochybné, v tom zmysle, že vy navrhujete, aby poslanecký prieskum mohlo vykonať aj pätnásť poslancov. Pokiaľ to vykonáva na základe uznesenia výboru, tak každý výbor je zložený na základe výsledkov volieb a na záver takéhoto prieskumu vo výbore sa hlasovaním prijme uznesenie. Je jasné, že vládna koalícia alebo vládna väčšina tam má väčšinu, čiže si presadí to, čo chce, ale vždy opozícia môže ku každému uzneseniu prijať stanovisko, ktoré musí byť v tom. Čiže pokiaľ má iný názor, tak musí byť v tom uznesení pripojené aj stanovisko dajme tomu opozičných strán.

    Neviem si predstaviť, keď jedenásť poslancov SaS a štyria poslanci z nejakej inej strany sa zídu a napíšu a pôjdu na prieskum, prijmú jeden návrh. Ako budú také uznesenie prijímať? Teraz sa zídu poslanci SMER-u a prijmú opačné uznesenie a bude z toho len chaos. To je prvá poznámka, čo sa týka počtu poslancov.

    Druhá. Nie som si istý, či by mali byť medzi tie inštitúcie zaradené aj verejnoprávne médiá, napríklad ako Rozhlas a televízia Slovenska a Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Ak takto budú politické skupiny alebo jednotlivé kluby chodiť navštevovať a prijímať rôzne uznesenia, tak obávam sa, že takýmto spôsobom verejnoprávnosť týchto médií nijakým spôsobom nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Chren s reakciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za vecné pripomienky. Toto sú všetko veci, o ktorých sme debatovali. My sme s kolegami veľmi intenzívne debatovali o tom, že či napríklad majú, alebo nemajú byť zaradené samosprávy do pôsobnosti poslaneckého prieskumu. Viem, že v minulosti sa také veci bežne diali, že sa robili prieskumy napríklad na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov a podobne. No, tu si myslím, že ústava hovorí jasne o kontrolnej pôsobnosti parlamentu len vo vzťahu k vláde. Jednoducho, nedá sa svietiť, aj keby možno bolo lepšie kontrolovať širší okruh subjektov.

    Poslanecké prieskumy môžu byť aj nástrojom nejakého politického boja, ale nemyslím si, že by takáto taktika ich "zneužívania" mohla dlhodobo úspešne fungovať. A takisto si nemyslím, že by mohol nejaký poslanecký prieskum nejako zvrátiť napríklad objektivitu verejnoprávnych médií. Ale RTVS je inštitúcia na základe zákona, hospodári s prostriedkami daňových poplatníkov. Ak sa tam napríklad objavia informácie o nejakých predražených zmluvách alebo zákazkách a podobne, myslím si, že poslanci majú legitímne právo v rámci svojej kontrolnej činnosti, ktorá je im daná z ústavy, ísť tam a pozrieť sa na to.

    No a čo sa týka pätnástich poslancov, myslím, že tu máme diametrálne odlišný názor. Ako som spomínal, kolega Jozef Viskupič si myslí, že jeden poslanec by mal právo ísť na poslanecký prieskum. A ja si to viem predstaviť, ak teda Národná rada nebude musieť znášať náklady na takúto cestu, ak to bude v rámci Slovenskej republiky a ak ten prieskum bude mať naozaj váhu prieskumu, ktorý vykonáva jeden poslanec. Lebo je predsa len iné, ak je to jeden poslanec, pätnásť poslancov alebo výbor. A tak si myslím, že to bude aj vnímané verejnosťou.

    Každopádne, ústava neobmedzuje kontrolnú pôsobnosť parlamentu len na výbory, ale hovorí o Národnej rade ako takej. To znamená, aj pätnásť poslancov má legitímne právo vykonávať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, keď som sa hlásil do rozpravy, myslel som si, že sa tu budeme baviť o džentlmenskej dohode, ktorá vznikla a hneď na prvom poslaneckom grémiu po voľbách s tým, že nastala neštandardná situácia, že máme vlastne jednu vládnu stranu a jej poslanecký klub by ju oprávňoval podľa súčasných pravidiel založiť možno osem poslaneckých klubov. Ale tým, že rešpektujeme to, že takúto ambíciu a takéto formálne pravidlo nie je treba napĺňať úplne do bodky a je teda potrebné pristúpiť k nejakej miernej úprave rokovacieho poriadku, to znamená, že sa zverujú niektoré konkrétne právomoci do rúk predsedu parlamentu, ktorý môže program schôdze, ak to poviem veľmi jednoducho, rozšíriť, ale nemôže ho zužovať alebo skracovať rozpravu, tak toto sa pretavilo do návrhu novely rokovacieho poriadku a po následných poslaneckých grémiách sme sa dohodli na kompromise. A chcel som v rozprave iba vyjadriť, že to, čo bolo prisľúbené pri prvom čítaní, že tie problematické časti o skracovaní rozpravy a vynímaní návrhov, čiže predmetný bod 2 a 3, ktoré následne pozmeňujúcim návrhom pán spravodajca vyňal, tak tuná chcel som iba deklarovať, že prišlo k dodržaniu parametrov džentlmenskej dohody a sme pripravení takúto zmenu rokovacieho poriadku podporiť.

    Čo sa ale nestalo, prišlo k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu. A tuná chcem upozorniť, že je to mimo dohôd poslaneckého grémia, keďže bolo, vznikol reálny a možno oprávnený strach z toho, že teda táto jedna téma, ktorá mala rešpektovať, a skôr ten strach smeroval, že prídu poslanci možno z vládnej strany, ktorí disponujú reálnym množstvom hlasov na to, aby si ten rokovací poriadok upravili, a prídu s množstvom pozmeňujúcich návrhov, tak sa teda uzavrelo na poslaneckom grémiu to, že žiadne iné pozmeňovacie návrhy, okrem tohto konkrétneho, neprídu.

    Pán poslanec ale z, a budem troška asi krutejší, z najmenšieho politického subjektu, ktorý tu teraz práve máme, túto dohodu nedodržal a predložil poslanecký návrh o, alebo teda pozmeňujúci návrh o zmene poslaneckých prieskumov. Ja chcem iba upozorniť, že nasledujúci bod, normálny, regulárny bod sa týka zmeny rokovacieho poriadku v tom, čo pán poslanec Chren spomínal, a to je to, že by sme sa mohli zamerať na zmenu uplatňovania rokovacieho poriadku v zmysle vykonania poslaneckých prieskumov. Chcem upozorniť, že keď to, čo ohlasoval predo mnou v rozprave, že chce otvárať debatu a podobne, debata je otvorená. Debata je otvorená dávno. Tento návrh je už na druhej poslaneckej, druhej schôdzi parlamentu, keďže na minulej sme ho posúvali. Zároveň existuje takzvaná pracovná komisia, ktorá sa má zaoberať postavením poslanca. A možno parametre poslaneckého prieskumu budú upravené v nej. Máte v nej zastúpeného pána poslanca Poliačika. A myslím si, že bolo by vhodnejšie na to, aby sme nerušili džentlmenské dohody, lebo skutočne tu niekto vládnu väčšinu, alebo teda väčšinu v tomto parlamente má. Tak ja aj odporúčam, aby tento predmetný návrh bol stiahnutý, pretože možnože vecne s ním aj môžeme súhlasiť, ale nemôžeme porušiť elementárnu dohodu, a to je, že k tomuto návrhu poslanci nebudú dávať žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Riskovali sme tým, že sa hovorilo o nejakom bianko šeku, a vládna väčšina odolala pokušeniu meniť rokovací poriadok a najmenší politický subjekt dáva poslanecký návrh. Nie celkom tomu rozumiem, i keď vecne a v snahe vzbudzovať debatu nad tým, že v jednotlivých výboroch nemá, ani v jednom výbore súčasne v Národnej rade nemá opozícia väčšinu, takže teoreticky sme odkázaní pri uplatňovaní kontrolných právomocí Národnej rady na milosť a nemilosť vládnej väčšiny. A zrovna kontrolná právomoc niekedy nemusí byť po vôli vládnej väčšiny a vtedy by mohol byť výborom, alebo nemusel by byť vyslaný výborom poslanecký prieskum tam, kde je treba kontrolovať potrebný výkon orgánov verejnej správy.

    Preto som ja prišiel s iniciatívou a zaradil som už do, už v augustovom termíne, dávno predtým, než prebehla debata o zriadení skupiny, ktorá okrem ústavných vecí sa bude zaoberať aj zákonom o výkone, alebo, no, o mandáte poslanca. Zároveň sú to ďalšie body tejto schôdze. Tak apelujem na dodržiavanie gentlemanských dohôd jedného člena poslaneckého klubu SaS, aby tento návrh stiahol z rokovania o zmene rokovacieho poriadku, ktorý vyplynul z rokovania poslaneckého grémia.

    Chcel by som teda na záver poďakovať aj navrhovateľke, že dohoda bola dodržaná. Vieme deklarovať podporu presne v tom zmysle, že pán predseda parlamentu bude mať právomoc zaraďovať nové body do rokovania schôdze a zároveň teda nebude treba pri tom konkrétnom úkone súhlas troch poslaneckých klubov, ale dávam do pozornosti, že bude sa o tom musieť následne hlasovať. Zároveň teda to, ten 4. bod, ktorý tam je, že udeľovanie pauzy, samozrejme nemá s tým nikto problém, že sa dostáva.

    Možno iba podotknem, keďže na grémiu sme sa bavili o § 29a, a zrovna aj pani navrhovateľka spomínala, že možno by sme mohli pristúpiť aj k úprave rokovacieho poriadku v tom zmysle, že predseda parlamentu by nedisponoval právomocami, ktorými súčasne disponuje, o skrátení rozpravy tzv. hodinami, ktoré sa rozrátavajú potom do poslaneckých klubov a podobne, je to § 29a, ktorý by mohol vypadnúť. Ale dúfam, že sa k tejto téme dostaneme na rokovaní komisie, ktorá sa má zaoberať teda postavením poslanca a zmeny rokovacieho poriadku. Týmto pádom hovorím za, keďže sme to na poslaneckom klube u nás preberali, s touto zmenou súhlasíme a aj z titulu predsedu poslaneckého klubu tomuto prisľubujem podporu. A chceme týmto dodržať gentlemanskú dohodu tým, že rešpektujeme realitu, ktorá v poslaneckej snemovni nastala po súčasných voľbách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, v podstate si mi trošku nahral a pomohol. Ja si cením to rešpektovanie dohody. Myslím si, že dohoda bola rešpektovaná, myslím si, že poslanecké kluby jednoducho vyjadria podporu tomu, čo bolo dohodnuté na poslaneckom grémiu.

    Je to jednoducho akútny problém, ktorý si vyžaduje čas, a, žiaľ, ty sám vieš, dnes ráno, že by už sa nedali získať podpisy na pozmeňujúci návrh k tvojmu návrhu. Zároveň ale musím povedať, že ten tvoj návrh, ktorý je hneď nasledujúcim bodom v rozprave, je jednoducho absolútne nedokonalý v tomto, pretože hovorí v dvoch bodoch len o tom, že prieskum môže vykonávať aj jediný poslanec a že, citujem, "na výkon prieskumu poslanca sa primerane použijú pravidlá pre vykonávanie poslaneckého prieskumu organizovaného orgánmi Národnej rady". Len, bohužiaľ, tieto pravidlá neexistujú, pretože tieto pravidlá nie sú nijakým spôsobom v zákone upravené. Takže ja si, možno by som pochopil tú tvoju výzvu, ak by sme sa teraz vedeli dohodnúť na dvoch veciach. Jednak, že si prejdeme tie pravidlá a že do pondelka ich dokážeme spolu aj s podporou OĽaNO získaním dostatočného počtu podpisov predložiť k tvojmu zákonu, a zároveň, že by sme teraz v pléne získali súhlas na posunutie toho nasledujúceho bodu programu na pondelok. V tom prípade som pripravený stiahnuť tento návrh, pretože on mieri inde. Preto to nie je riešenie tej istej situácie, ako si hovoril, otvorenie debaty. Ty otváraš debatu o niečom inom, než sú pravidlá poslaneckého prieskumu. A ak by bol s týmto súhlas, tak samozrejme tento možno nejaký, ako sa dá to vnímať, aj výkrik do tmy by mal o to väčší zmysel a mohli by sme o tom rokovať v pondelok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Práve smerujúc k tým pravidlám, ja som to spomenul v rozprave, že existuje debata, ktorá vyplynula teda zo zasadnutia poslaneckého grémia, bola ustanovená komisia a tá sa má zaoberať aj postavením poslanca a predpokladám aj vykonávaním poslaneckého prieskumu, takže debata nad pravidlami je. Ja beriem tento návrh, myslím si, že sledujúc čas, sa dostaneme až, je to bod 51, bývalý, čiže pravdepodobne asi nebudeme potrebovať súhlas tohoto pléna na to, aby to bolo do pondelka. A beriem to, že ak si ochotný ten návrh stiahnuť, tak v pondelok môžeme aj s podporou niektorých poslancov, ktorí majú záujem sa tejto téme venovať, takže ten tvoj poslanecký návrh, ktorý sa bude venovať pravidlám poslaneckého prieskumu, podporíme.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, stručne by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu na zmenu rokovacieho poriadku. Niekedy aplikačná prax ukáže, že je treba siahnuť na zmenu, ku ktorej pristupujeme vždy opatrne preto, lebo každý, kto si uvedomuje, že ten parlament je pluralitný, že sú v ňom zastúpené viaceré politické strany cez svoje poslanecké kluby a že koalícia má väčšinu, hrozí riziko, ak by sme necitlivo urobili niektoré rozhodnutia, že rokovací poriadok môže byť zneužitý v prospech väčšiny. Preto vždy, keď sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku, ja som tú diskusiu vždy rešpektoval ako veľkorysú, že si aj jedna, aj druhá strana uvedomila riziká, ktoré z takejto zmeny môžu do budúcnosti, nie aktuálne, nastať, a takto sme pristupovali vždy zodpovedne k akejkoľvek úprave platného rokovacieho poriadku.

    Aj dopracovanie sa k tejto zmene nebolo jednoduché. Pani podpredsedníčka bola aktérkou tejto dohody a na poslaneckom grémiu sme nahlas a veľmi otvorene zaujímali stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov, ale aj pomenovali isté riziká, ktoré, ak necitlivo siahneme na zmenu rokovacieho poriadku, môžu pre Národnú radu a jej fungovanie priniesť. Preto chcem oceniť rešpektovanie dohody, ktorú potvrdil spoločný spravodajca prednesením pozmeňovacieho návrhu, ktorá zúžila tú zmenu len na nevyhnutnú, ktorá umožní predsedovi Národnej rady, čo považujem za celkom normálne. Ak by sme k takejto zmene nepristúpili, predseda Národnej rady zo svojich ústavných právomocí môže kedykoľvek a s akýmkoľvek bodom programu zvolať rokovanie Národnej rady. Preto je to logická dohoda.

    Rovnako považujem za serióznu dohodu, ktorá umožní aj jednému poslaneckému klubu, s takýmto výsledkom, povedzme si otvorene, v parlamentných voľbách nikto nerátal, že bude vládnuť jedna strana s majoritnou väčšinou, aby tento poslanecký klub mohol pred hlasovaním požiadať o poradu na to, ako bude hlasovať. Preto za celkom normálne a samozrejmé považujem navrhnutú zmenu a poslanecký klub KDH bude za ňu hlasovať.

    Pán poslanec Chren predložil pozmeňovací návrh, ktorý ale je zásadnejší a ktorý už tak trošku zasahuje aj do ústavných právomocí a kompetencií Národnej rady a poslanca Národnej rady. Ja mám inú skúsenosť, akú ste spomínali vy. Pán poslanec, ja som na výbore pre ľudské práva, ktorého som členom, navrhol poslanecký prieskum v obci Letanovce. Osobne sme sa ho viacerí zúčastnili, všetko, čo som chcel, som sa dozvedel, a všetko, čo som potreboval, som k dispozícii dostal. Niekedy je treba možno zvoliť nielen obsah, ale aj formu, ale to už je téma, ktorá presahuje problém tejto diskusie a tohto návrhu. Preto aj na poslaneckom grémiu, aj v poslaneckých kluboch prebieha diskusia o tom, ako nastaviť práva a povinnosti poslanca Národnej rady. Diskutujeme o tom, či navrhnúť nový zákon o poslancoch, alebo upraviť práva a povinnosti poslanca inak, ako sú upravené teraz v Ústave Slovenskej republiky, a všetko to ostatné pretaviť do normatívnej podoby v rokovacom poriadku.

    A to častokrát záleží v mnohom aj od samotného poslanca. Od jeho autority, od jeho úcty k právu a rešpektovaniu postavenia, ktoré nemôže byť vynútené len právami zo zákona. Preto by som vás chcel poprosiť, keby ste zvážili, či by nebolo lepšie, preto, lebo v poslaneckom klube KDH neuspejete s týmto návrhom, aby ste ho stiahli, aby sme v tejto chvíli uskutočnili len tú nevyhnutnú zmenu, na ktorej sme sa na širšom politickom fóre dohodli, a nesadli si spolu za rokovací stôl a poprípade sa pokúsili nanovo formulovať aj postavenie poslanca Národnej rady ako ústavného činiteľa, ktorý, žiaľbohu, aj zásluhou nás, nášho konania, nášho vyjadrovania a našich postojov stráca čím ďalej, tak tým viacej dôstojnosť a autoritu v slovenskej verejnosti.

    Zaoberajme sa týmto problémom v širších súvislostiach. Myslím si, že tadiaľto vedie cesta k dohode aj na takýchto zásadných postojoch, respektíve požiadavkách, aké boli prednesené v rozprave.

    Ja iniciatíve medze klásť nechcem, ale považoval som to za dôležité povedať preto, lebo Národná rada je najvyšší zákonodarný a ústavný orgán. Ak sa vy domáhate, aby len akousi petíciou pätnástich poslancov chcel niekto vykonať poslanecký prieskum, vnesieme do toho neporiadok. Dokonca si neviem predstaviť, že by to malo byť bez hlasovania niektorého z orgánov Národnej rady, preto, lebo Národná rada je najvyšší ústavodarný orgán a má svoje podorgány, ktorými sú výbory. A tá právomoc a kompetencia výborov nie je len taká, akože sme si ju vymysleli pre to, aby sme niečo robili, ale má svoje oprávnenie, svoje opodstatnenie. Preto chcem požiadať, aby sme aj z takýchto aspektov, aj z takýchto postojov pristupovali k zmene pravidiel, ktoré upravia naše či už ústavné alebo výkonné právomoci v našom výkone poslaneckého mandátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán Hrušovský, vážený pán kolega poslanec Hrušovský, ja si veľmi vážim vaše skúsenosti a vaše pôsobenie v Národnej rade, koniec koncov práve vy ste dlhé roky viedli tento zákonodarný orgán. A práve preto mi možno nedá vôbec sa zamyslieť nad tým, že ako ste mohli dokázať viesť a ako mohla práve, keď ste tu boli celý ten čas, fungovať táto Národná rada, bez toho, aby mala upravené pravidlá pre niektorú časť svojho fungovania, a to konkrétne poslanecké prieskumy?

    Áno, som si istý, že či už je to silou dôstojnosti poslanca, ale možno aj inými dôvodmi, niekedy sa na poslaneckom prieskume dohodnúť dá. Ono je to úplne iné, keď niekto iniciuje poslanecký prieskum, aby sa išiel ukázať v regiónoch a možno získať na tom nejaké politické body, ale nič reálne neurobiť. A úplne iné, keď chce naozaj riešiť nejaký skutočný problém, ktorým možno aj niekomu šliapne na otlak, možno upozorní na nejaké nehospodárne alebo neefektívne nakladanie s finančnými prostriedkami. A vtedy je to oveľa ťažšie sa takýmto spôsobom konsenzuálne dohodnúť. A preto musia existovať pravidlá. Dobré pravidlá robia dobrých priateľov, hovorí sa. A tu nejde o nič iné než o pravidlá hry.

    My sme sa s kolegom Viskupičom rozprávali, ja som veľmi rád teda, že aj ako mi povedal on, a pravdepodobne väčšia časť jeho poslaneckého klubu, si uvedomuje tiež túto potrebu a pravdepodobne sa do pondelka dohodneme, aby sme tento pozmeňujúci návrh presunuli k tej ďalšej novele. Avšak nemyslím si, že je to všetko len o dôstojnosti a že dôstojnosť poslancom dáva nielen to, akej farby majú viazanku a ako rozprávajú, ale to, čo skutočne robia, či sa naozaj zaujímajú o reálne problémy.

  • Ďakujem za príspevok.. A takisto vážiac si, v tomto prípade morálnu autoritu dvojnásobného predsedu tohoto, tejto snemovne zákonnosti, ako hovorieva Janko Mičovský. Myslím si, že rešpektovať džentlmenské dohody treba. A vítam to, že príde k nejakej následnej dohode a nebudeme môcť otvárať, čo bolo najväčším strachom všetkých poslancov zúčastnených poslaneckého grémia, že ak sa otvorí rokovací poriadok, tak bude smršť pozmeňovacích návrhov. To, čo robíme my na úplne iných miestach, je, že otvára sa otázka, a otvoril ju aj sám súčasný predseda parlamentu, a je to otázka postavenia poslanca, ako si, pán poslanec, spomínal. A to je tým, že máme veľmi starú normu, normu z roku 1989, zákona o poslancoch. Táto norma je veľmi obsolentná a v mnohých bodoch nerešpektuje súčasnú realitu. Tým, že je ambícia vedenia parlamentu ju zmeniť a zmeniť ju na širokom politickom fóre, je toto dobre. A myslím si, že pracovná komisia, ktorá sa bude touto otázkou zaoberať, má priniesť nové otázky, ktoré môžu rešpektovať aj to, čo hovoríš, a to je, že postavenie poslanca v spoločnosti má byť upravené na základe jasných pravidiel. Zároveň jedna z tých otázok je aj vykonávanie poslaneckého prieskumu a v následnom bode tejto schôdze sa jej venujem tým, že som ju otvoril.

  • Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce pani podpredsedníčka vyjadriť, zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a vyjadrili podporu predloženému návrhu zmeny zákona o rokovacom poriadku. Chcem povedať, že predkladatelia pôvodne navrhovali zmenu až v štyroch bodoch. Tam, kde sa na určité návrhy vyžadoval súhlas dvoch alebo troch poslaneckých klubov, po tom, ako bola dohoda na poslaneckom grémiu, je tu pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Susko. A som teda rada, že aj bolo zo strany poslancov, bola vyjadrená podpora a súhlas s týmto návrhom zákona.

    Nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Chren, pretože ten je nad rámec dohôd, ktoré boli prijaté na poslaneckom grémiu, ale aj na rokovaní poslaneckých klubov.

    Ďakujem vám pekne za podporu.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Pán spravodajca, žiadate? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 204, spoločná správa výborov má tlač 204. Teraz na chvíľočku, prepáčte, pretože som navrhovateľka, takže odovzdávam slovo mojej kolegyni, pani podpredsedníčke.

  • Ja teraz poprosím pani podpredsedníčku, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, účelom predloženej novely zákona o cestnej premávke je sprístupnenie vybraných informácií z evidencie vozidiel tretím osobám, čím sa má výraznou mierou posilniť v právnej istote. A keďže v súčasnej dobe narastá veľký počet exekučných konaní, prichádza aj k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k tomuto jazdenému vozidlu a na ktoré bola aj udelená blokácia. Keďže v súčasnosti sú verejne prístupné informácie, napr. evidované v katastri nehnuteľností a taktiež údaje evidované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktoré napomáha k zvyšovaniu právnej istoty zmluvných vzťahov, tak preto som prišla aj s touto novelou zákona.

    Chcela by som upozorniť kolegov, keďže boli pripomienky k ochrane osobných údajov, v spolupráci s ministerstvom vnútra v spoločnej správe je už vlastne ochrana osobných údajov. Čiže osoba, ktorá si bude žiadať informáciu, či na vozidlo je uložená exekúcia, dostane len informáciu o tom, že na toto motorové vozidlo je uložená blokácia alebo záložné právo alebo exekúcia, ale nedostane žiadne informácie o osobe alebo komu vozidlo patrí.

    Ďakujem a poprosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Ešte vás poprosím, pán poslanec, až by náhodou boli prihlásení do rozpravy k uvedenému návrhu zákona, bude všeobecný súhlas na to, aby sme tento bod ukončili? Aj po 15.00 hodine? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 248 z 28. septembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bode III tejto správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy hlasovať takto: body 1 až 4 schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 41 na svojej 9. schôdzi.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Asi nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľka, ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerokujem, ste ma skoro zaskočili, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať v pondelok o 9.00 hodine bodom č. 48, návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 576, atď., tlač 207.

    Prajem vám pekný víkend a stretneme sa v pondelok.

  • Prerušenie rokovania o 14.58 hodine.