• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci: Jozef Mikuš, Lucia Nicholsonová a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 186.

    Pán minister zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľa, takisto aj pán spravodajca Ján Podmanický.

    A teraz dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému, prepáčte, chcem sa vás spýtať, aha, mám, dobre, pán poslanec Hlina, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Gábor Gál, nie je, pán poslanec, vzdávate sa. Pán poslanec Sulík nie je v sále, pani poslankyňa Tomanová?

  • Krátka pauza.

  • Nie je v sále. To sú, strácajú poradie teraz prvýkrát?

  • Reakcia z pléna.

  • Druhýkrát, takže a toto je, toto je, lebo som, prepáčte, toto je písomne prihlásený? Dobre, takže písomne prihlásený Hlina ešte raz, takže nie je v sále, takže aj druhýkrát stratil poradie. Čiže teraz v tejto chvíli všetci poslanci, ktorí tu nie sú, znovu, znovu ich vyzývam, aby prišli do sály. Nie sú v sále, takže stratili dvakrát poradie.

    A v tejto chvíli otváram rozpravu ústnu. Kto sa hlási do rozpravy ústne?

  • Krátka pauza.

  • Predpokladám, že pán poslanec Mihál. Technici. Pán poslanec Mihál, chcete sa prihlásiť do rozpravy zrejme ústne, tak prosím. Pán poslanec Mihál sa hlási, jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, takže to je všetko.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovolím si ešte raz v mojom druhom príspevku zdôrazniť niektoré myšlienky, ktoré som povedal v prvom prejave. Nie všetci ste tu boli a na niektorých bodoch pozmeňovacích návrhoch mi naozaj skutočne veľmi záleží.

    Ja nechcem presadzovať, pretože viem, že na to silu jednoducho ani ja, ani opozícia nemá. A také návrhy, ktoré jednoducho neprejdú proti politickému programu strany SMER, to mi je úplne jasné. Ale napriek tomu by som rád ešte využil túto príležitosť prediskutovať touto formou tie návrhy, ktoré, si myslím, by ste mohli zvážiť a mohli pozitívne prijať, pretože ak je naším spoločným cieľom hlavne udržanie, resp. dokonca zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie podmienok nielen pre podnikanie, ale skutočne aj pre zamestnávanie ľudí, pre vyššiu zamestnanosť, pre tvorbu lepších pracovných podmienok, tvorbu nových pracovných miest, tak sa skúsme spolu zamyslieť nad niektorými tými témami, ktoré som si dovolil priniesť vo forme pozmeňovacích návrhov, pretože si myslím, že návrh vládnej novely Zákonníka práce sa jednoducho dá o niečo ešte zlepšiť.

    Takže ak dovolíte, prejdem ešte raz niektoré, zdôrazňujem, niektoré body z mojich pozmeňovacích návrhov, o ktorých si myslím a fandím, teda že by mohli získať vašu podporu. Nechcem ísť do tých politických citlivých záležitostí.

    Čiže vrátim sa k vládou navrhovanému § 12, ktorý má riešiť situáciu, kedy u zamestnávateľa nie sú konštituovaní žiadni zástupcovia zamestnancov. Čiže ak u zamestnávateľa nepôsobí ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, ani odbory, takých zamestnávateľov je na Slovensku skutočne veľa. Sú to hlavne menší zamestnávatelia a jednoducho chcem zdôrazniť, že v zmysle platnej legislatívy, ak si vezmete zamestnávateľa, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, takí sú, tak on jednoducho nemôže mať ani odbory, lebo tam musia byť traja, nemôže mať ani zamestnaneckú radu, lebo tam musí byť 50 zamestnancov a nemôže mať dokonca ani zamestnaneckého dôverníka, lebo tam musia byť aspoň traja zamestnanci, aj keby akokoľvek chcel a podporoval sám zamestnávateľ vytvorenie nejakej formy jednej z tých troch zástupcov zamestnancov, tak sa to skrátka nedá. No a § 12 vlastne prináša riešenie, čo v prípade, ak v Zákonníku práce máme zadefinované nejaké ustanovenie, kde sa hovorí, že toto a toto môže zamestnávateľ zriadiť, nastaviť, vyriešiť len buď po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. No a teraz vzniká otázka, čo potom v prípade, ak tých zástupcov zamestnancov jednoducho niet? Paragraf 12 má ambíciu túto situáciu korektným spôsobom riešiť, ja som rád, že takýto paragraf sa do Zákonníka práce dostane, pretože doteraz tam absentoval a spôsobovalo to problémy pri aplikačnej praxi, len vadí mi to, že sú skrátka niektoré ustanovenia zadefinované tak, že ak sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov a zástupcov zamestnancov jednoducho niet, tak potom dané ustanovenie Zákonníka práce nie je možné v praxi použiť.

    No pre mňa najväčším príkladom, a teda zároveň najhorším príkladom je konto pracovného času, čo je vynikajúci nástroj na organizáciu pracovného času, ktorý pomôže obidvom stranám, zamestnancom pre udržanie pracovných miest, zamestnávateľovi pre lepšiu organizáciu práce v čase, kedy má výkyvy vo výrobe, výkyvy v odbyte a toto konto pracovného času nebude možné zaviesť, ak tých zástupcov zamestnancov vo firme nemá. Paragraf 12 to definuje práve tak nešťastne, že ho skrátka nebude môcť zaviesť. Toto mi skutočne vadí a malo by to vadiť všetkým nám, pretože to spôsobí v malých firmách problémy. Veľmi dobrý nástroj Zákonníka práce nebudú môcť využiť a to je veľká škoda, pretože ten nástroj je tam preto, lebo ho potrebujú aj zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Je to na osoh všetkých zúčastnených strán.

    Čiže zamyslime sa nad tým, ja som teda zamyslel s výsledkom, kde teda navrhujem v pozmeňovacom návrhu, to je druhý môj v poradí bod v pozmeňovacom návrhu, kde hovorím, že ak teda niet tých zástupcov zamestnancov a vyžaduje sa dohoda, skutočne sa vyžaduje, tak potom tú dohodu možno nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov. Čiže ak mám dvoch, ak mám naozaj dvoch zamestnancov vo firme, tak ak sa s tými dvoma dohodnem, že chlapci, zaveďme to konto pracovného času, lebo vyriešime problém, ja vás musím nechať doma alebo jedného vyhodiť, bohužiaľ, zlá je situácia. Oni s tým, samozrejme, budú súhlasiť, pretože si zachovajú pracovné miesto, aspoň teda si myslím, že s tým súhlasiť budú, je to na prospech zachovania ich pracovných miest alebo zlepšenia pracovných podmienok. Čiže navrhujem, aby v tom § 12 pribudlo slovíčko, tá posledná veta, aby tú dohodu bolo možné nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov, aby nám tieto dobré ustanovenia Zákonníka práce nezmizli dostratena, v prípade menších firiem, firiem, kde jednoducho nemajú zástupcov zamestnancov.

    Opakujem, že nechcem ísť do bodov, o ktorých viem, že hlavou múr neprerazím. Takže nebudem tu hovoriť ani o súbehu odstupného, výpovednej doby, dobre, nebudem tu znovu otvárať túto tému.

    K tej náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Je pomerne veľa prípadov v praxi, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63, resp. dá mu tzv. okamžitú výpoveď, to je hlavne prípad požitia alkoholu na pracovisku. Zamestnanec má, samozrejme, právo ako každý občan obrátiť sa na súd, ak sa cíti ukrivdený takýmto rozhodnutím zamestnávateľa, a často sa tak deje a časté súdne spory o neplatnosť výpovede sú na našich súdoch a časť z nich končí tým, že zamestnanec ten súd vyhrá. V takom prípade má nárok na náhradu mzdy, ktorá mu vlastne plynie od dňa, kedy to zamestnanie opustil, až do určitej doby, ktorú si de facto alebo de iure vysúdi. Súčasný Zákonník práce obmedzil výšku takejto náhrady mzdy za maximálne 9 mesiacov.

    Vládna novela navrhuje, aby sa tento čas, aby som to skrátil a zostručnil, aby sa ten čas vlastne mohol predĺžiť až na 36 mesiacov, čiže aby zamestnanec pri neplatnej výpovedi dostal až trojročný plat. To je na jednej strane dobre znejúce. A poviete si, áno, takto chránime práva zamestnancov a dávame takú varovnú žiarovku pre zamestnávateľov, aby nerobili nekalé veci. A naozaj ak majú prepustiť zamestnanca, tak aby si to dobre zvážili, aby nemohlo dôjsť k súdnemu sporu, ktorý by následne prehrali. To je v poriadku. To, takýto zámer je v poriadku, ale pri všetkom tom myslím si, že tá deväťmesačná náhrada mzdy podľa súčasného zákonníka práce je absolútne postačujúca, lebo to memento, že budem musieť zamestnancovi vyplatiť deväťmesačnú mzdu, je jednak dostatočné a na druhej strane tá sankcia vo výške 36 mesiacov je brutálne vysoká. Ja som to včera hovoril, keď si predstavíte priemernú mzdu 800 eur, keď si k tomu ešte pripočítate odvody, lebo aj z tejto náhrady sa musia zaplatiť odvody, tak je to sumu vyše tisíc eur na jeden jediný mesiac. A krát 36, to je v podstate v priemere suma 36-tisíc eur, ktorá môže byť uložená ako sankcia zamestnávateľovi pri neplatnej výpovedi. Je to jednoducho príliš veľa.

    Ak hovoríme o vyváženosti zákonníka, kde na jednej strane váh sú záujmy zamestnávateľa, na druhej strane váh sú záujmy zamestnanca, tak tu tá vyváženosť podľa môjho názoru jednoducho nie je, lebo vyplatiť bývalému zamestnancovi ako sankciu 36-tisíc eur, to je v prepočte na koruny vyše milión korún, je neprimerane vysoká suma. A keby ten plat bol vyšší ako priemerný, tak je to adekvátne viac. Čiže toto môže toho zamestnávateľa doslova položiť na kolená. A položiť zamestnávateľa na kolená, to neznamená to, že sa budeme vysmievať: "Kiš, kiš, zlý podnikateľ, tak ti treba!" - ale môže to mať za následky to, že tá firma pôjde do krachu. Bude musieť prepustiť ďalších zamestnancov, ktorí v tom budú vlastne nevinne, ale čo tej firme zostáva?

    Čiže pre menších podnikateľov znova je takáto sankcia likvidačná, takže, prosím, zvážte, či je dobré takto upraviť náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. To je v mojom prípade pozmeňovací návrh, bod č. 8.

    Ďalej by som upriamil vašu pozornosť na bod č. 12 mojich pozmeňovacích návrhov, to je § 96b náhrada za stratu času. Znova, nové ustanovenie v Zákonníku práce, veľmi dobré, vítam ho. Vysvetlím ešte raz k čomu to je dobré. Zamestnanec ide na služobnú cestu. Má nárok na to, aby počas tej služobnej cesty mal vyplatenú svoju mzdu za prácu, ktorú tam ako odvedie na tej služobnej ceste v súlade s tým, čo tam teda robí v rámci svojho pracovného času, a má, samozrejme, nárok na cestovné náhrady. To je kilometrovné, diéty a tak ďalej. Na to všetko má nárok. To je jasné. Niektorí zamestnávatelia sa dobrovoľne, vlastne z ich pohľadu dohadujú so zamestnancami tak, že im nadštandardne poskytujú okrem tých zákonných nárokov ešte takzvanú náhradu za stratu času, že zamestnanec strávi cestovaním nejaké tie hodiny. V podstate beží mu čas, jeho voľný čas, kde podľa zákona nemá právo na to, aby mu to bolo nejakým spôsobom preplatené. Ale zamestnávatelia niektorí, tí, nazvime to sociálne cítiatejší možno alebo resp. rozumnejší, ktorí si skutočne oceňujú práce svojich zamestnancov, tak po dohode s nimi im vyplatia náhradu za stratu času, ktorú strávia tým cestovaním. To by sme mali všetci vítať a podporovať chovanie takýchto zamestnávateľov.

    Reakcia tá, že do zákona pribúda § 96b, vlastne znamená toto, ak doteraz zamestnávateľ dobrovoľne zamestnancovi vyplatil takúto náhradu za stratu času, tak šlo to z pohľadu nákladov firmy z nedaňových nákladov. Nemohol si to ten zamestnávateľ uviesť do daňovo uznaných výdavkov, že povedzme zamestnancovi vyplatil 100 eur ako náhradu za stratu času, tak o týchto sto eur si zamestnávateľ nemohol znížiť základ dane. Čiže doplatil na to svoje dobráctvo tým, že síce tie peniaze dal zamestnancovi, ale na rozdiel povedzme od mzdy alebo cestovných náhrad, ktoré zamestnancovi tiež vypláca, si takúto sumu nemôže dať do daňovo uznaných výdavkov, čiže nezníži mu to daň, čo je z tohto pohľadu no jednoducho nespravodlivé.

    Preto je dobré, že do Zákonníka práce pribudne § 96b, pretože ak tam bude, tak bude mať ten zamestnávateľ oporu v príslušnom paragrafe a bude to tým pádom pre neho daňovo uznaný výdavok. Čiže keď sa so zamestnancom dohodne, opakujem, aby sme tomu správne rozumeli, zamestnanec nezískava právo na automatickú náhradu za tú stratu času. To je dobrovoľná možnosť. Ten zamestnávateľ to môže vyplatiť, nemusí. Ak to ale zamestnávateľ dobrovoľne po dohode so zamestnancom vyplatí zamestnancovi, tak podľa nového § 96b má to oporu v Zákonníku práce, čiže je to daňovo uznaný výdavok a o túto sumu si zamestnávateľ zníži svoj základ dane rovnako, ako si svoj základ dane znižuje o mzdu zamestnanca, o diéty, ktoré zamestnancovi platil a tak ďalej.

    Čiže to je všetko absolútne v poriadku. Ale čo je zlé, no nie je to až tak veľmi zlé, ale je to taká malá chyba krásy, ktorú by bolo dobré opraviť. Vládny návrh hovorí, zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty a tak ďalej, patrí dohodnutá peňažná náhrada. Čiže vládny návrh hovorí o tom, že zamestnávateľ sa môže dohodnúť buď v kolektívnej zmluve, alebo so zástupcami zamestnancov. Inak nie. Inak nie, čiže zase, čo v prípade zamestnávateľa, ktorý nemá zamestnancov, ktorý nemá zástupcov zamestnancov, menší zamestnávatelia, tak tam by vznikla pochybnosť, či si aj oni môžu takto dohodnúť so zamestnancami náhradu pri strate času tak, aby to bol daňovo uznaný výdavok, aby daňová kontrola toto uznala ako daňový výdavok.

    Preto navrhujem, aby tam do tohto § 96b, čo je teda bod 62 vládneho návrhu a zároveň 12. bod mojich pozmeňovacích návrhov, aby tam pribudla možnosť dohody so zamestnancom. Čiže ak niet kolektívnej zmluvy, ak vo firme nie sú zástupcovia zamestnancov, aby sa bolo možné na tejto výhode pre zamestnanca, to je výhoda pre zamestnanca, dohodnúť priamo so zamestnancom, aby tá menšia firma mohla tiež takto pozitívne oceňovať svojich zamestnancov s tým, že to bude mať daňovo uznaný výdavok.

    Ďalej k bodu 63, bodu 63 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že aj tie dobrovoľné nadčasy bude môcť zamestnanec odpracovať po dohode so svojím zamestnávateľom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce.

    Dámy a páni, zdôrazňoval som to včera, zdôrazním to dnes znovu, ak sa prijme vládny návrh, čiže to je bod 63 vládneho návrhu, tak to bude znamenať, že ak si zamestnanec sám dobrovoľne chce zvýšiť svoj príjem tým, že odpracuje nadčasy, lebo chce pracovať nadčasy, chce si viac zarobiť, chce priniesť domov rodine viac peňazí, tak jednoducho nebude môcť.

    My týmto chceme zakázať prácu nadčas, dobrovoľnú prácu nadčas, keď si chce zamestnanec zlepšiť svoju finančnú situáciu, pretože žiadame od zamestnanca, zamestnávateľa, aby zdôvodnili takýto nadčas potrebou prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce alebo verejným záujmom. Čiže čo to bude znamenať? Pre časť firiem to bude znamenať to, že ak budú dôsledne rešpektovať vládnu novelu, tak tí zamestnanci nadčasy pracovať jednoducho nebudú. Nebudú. Nebudú si môcť zarobiť, ale hoci budú chcieť sami. A druhá časť firiem bude robiť to, že budú jednoducho klamať, budú švindlovať, pretože takýto návrh je jednoducho absurdný, aby sme zabraňovali zamestnancovi pracovať, keď sám chce. Budú švindlovať. Budú si vymýšľať, že horelo, že ja neviem, čo sa stalo, že nejaký dodávateľ zlyhal alebo odberateľ, no skrátka budú si vymýšľať dôvody tej prechodnej naliehavej zvýšenej potreby práce.

    Ďalej si, prosím, uvedomte, že pri každej takejto, každej jednej hodine nadčasov, bude musieť zamestnávateľ vykazovať, byrokratické povinnosti mu pribudnú, bude musieť vykazovať, prečo ten nadčas bol, pretože ak mu príde ná sledne kontrola z inšpekcie práce, ktorá bude kontrolovať nadčasy, tak ten inšpektor práce bude chcieť vidieť zdokladovanú každú jednu hodinu nadčasu, kde tam bola tá prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce. Viete, čo to bude? Ja hovorím, ja som mal, ja mám za sebou asi dvadsať prednášok pre mzdové účtovníčky. Hovoril som vlastne touto formou s vyše tisíc mzdárkami. Vyše tisíc firiem mi takto prešlo pod rukami, pod očami, pod tým mojím boľavým okom. A keď toto počuli, tak sa chytali za hlavu, že, preboha, toto? Toto? Samotné tie mzdárky cezčasujú, keď majú tie mzdové uzávierky. Neteší ich to na jednej strane, lebo častokrát by boli radšej doma, ale na druhej strane zarobia. Zarobia viac peňazí. My im takýmto spôsobom, nielen im, všetkým zamestnancom uberieme možnosť pracovať nadčas. Veď nadčas nechápte ako zlo. Je veľmi veľa ľudí, ktorí chcú pracovať nadčasy.

    Ako pán Jasaň tu včera hovoril o tom, že no na východe niet práce, takže týmto spôsobom aspoň viacej ľudí sa zamestná. To je do istej miery pravda, ja tento argument beriem, ale nie je celé Slovensko východ. Je, na Slovensku sú aj oblasti, napr. tu v Bratislave, kde je teda práce dosť, a nechcem, teda aby tu niekto závidel tým Bratislavčanom, že ako ako je tu veľa roboty, ale tej roboty je tu naozaj dosť. A zas na druhej strane tu ľudia pracujú, aj sem chodia tí ľudia z východu preto, aby si tu zarobili. Takže teraz si zoberte toho východniara, ktorý príde do Bratislavy s lepším zárobkom a teší sa, že si tu zarobí aj preto, lebo tu bude mať aj nadčasy a bude mať z toho príjem. A my mu to zakážeme. No tak sa teda vráti domov, lebo sa mu to neoplatí, a bude v biede niekde doma, v hladovej doline, pretože tam prácu nezoženie skutočne. Nerobme toto, prosím vás.

    Čiže preto navrhujem v mojom pozmeňovacom návrhu bod č. 13 - vypustiť z vládnej novely bod č. 63.

    Ďalej, bod č. 74 vládneho návrhu, ktorý hovorí o tom, že pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa doba toho čerpania skracuje z doterajších dvanástich na štyri mesiace. Bod č. 74 vládneho návrhu, na ktorý ja reagujem bodom č. 15 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť tento bod 74. Čiže navrhujem, aby sa ponechala súčasná lehota dvanástich mesiacov na čerpanie náhradného voľna. Ja nepovažujem to čerpanie náhradného voľna do dvanástich mesiacov za nejaké poškodenie práva zamestnanca. Jednoducho je to normálne. Je to normálne. Je to realita, ak si v lete počas sezóny zamestnanec odpracuje nejaké nadčasy, tak v tých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, je úplne normálne, že v lete, keď je viac práce, pracujú nadčas a potom v zime, v zime, alebo na skorú jar, marec-apríl, keď tej roboty je ešte málo, tak si to čerpajú vo forme náhradného voľna.

    Jednoducho, tie štyri mesiace nestačia na to, aby sa tie nadčasy vo forme náhradného voľna vyčerpali. Je to, bude to príliš krátka doba. Skomplikujete život takýmto firmám. Čiže, poprosím, skúste sa nad tým zamyslieť - bod 74 vládneho návrhu, ktorý navrhujem vypustiť mojím pozmeňovacím návrhom, bodom č. 15.

    A ďalej k flexikontu. Rozumiem tomu. Myslím si, že si rozumieme s pánom ministrom, pokiaľ ide o návrh na zrušenie flexikonta tým, že zrušenie flexikonta bude plnohodnotne kompenzované bodom 83 vládneho návrhu, kde sa v § 142 v zákonníku dopĺňa ods. 5, ktorý teda znie podľa vládneho návrhu: "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvod, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a."

    Čiže tu ide o to, ak sú vážne problémy vo firme, niet práce pre zamestnancov z vážnych prevádzkových dôvodov, napr. vybuchol mi odberateľ, vybuchol mi dodávateľ, resp. stala sa nejaká živelná katastrofa vo firme a pod., stávajú sa rôzne veci, tak vtedy môže zamestnávateľ po starom nasadiť flexikonto, po novom môže nasadiť konto pracovného času, takže tento vládny návrh je z tohto pohľadu, hodnotím ho ako dobrý. Čiže ale vládny návrh hovorí: "môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a." Čiže zamestnávateľ môže zaviesť konto pracovného času.

    Ja len potrebujem jednu vec sa uistiť. Či pri tomto vládnom návrhu, takto znejúcom, v prípade, že zástupcovia zamestnancov nebudú súhlasiť, resp. zástupcovia zamestnancov vo firme neexistujú, či v takom prípade môže na základe svojho rozhodnutia zaviesť zamestnávateľ konto pracovného času. Ak nie, tak potom by som poprosil o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, bod číslo 17, kde navrhujem doplniť slovné spojenie "§ 87a, odsek 1, prvá až tretia veta v tomto prípade sa nemusí uplatniť". To znamená, vypúšťa sa z toho § 87a ods. 1, prvá a tretia veta pri praktickej aplikácii takéhoto riešenia, to znamená, skutočne nebude nutná dohoda so zástupcami zamestnancov, tak aby to riešenie bolo naozaj rovnocenné s doterajším nasadením, nastavením toho tzv. flexikonta. Čiže buď sa pochopíme tak, že výklad vládneho návrhu je taký, že skutočne nie je potrebný súhlas zástupcov zamestnancov v tomto prípade, resp. môže zamestnávateľ zaviesť konto pracovného času, aj keď zástupcov zamestnancov nemá. Ak bude výklad takýto, tak absolútne v poriadku, ale ak taký výklad nemá byť, resp. ak chceme, aby to bolo jasné každému, aj mne, tak potom by som poprosil o prijatie môjho pozmeňovacieho návrhu číslo 17, ktorým sa toto ustanovenie sprehľadní a spresní.

    No a prejdem potom ešte k bodu 19 mojich pozmeňovacích návrhov, kde navrhujem vypustiť v čl. 1 body 91, 92, to znamená vypustiť všetky zmeny, ktoré sa navrhujú pre dohody. Opakujem ešte raz. Sledovať pri dohodách pracovný čas v súlade s treťou časťou zákonníka práce, v súlade s príslušnými paragrafmi, ako je § 85 napríklad, je neprimerané a zbytočné a nikomu to nepomôže. Tým zamestnancom na dohodu určite nie, pretože aj im to skomplikuje život.

    Ešte raz si dovolím povedať niekoľko jednoduchých príkladov, najmä pokiaľ ide o dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce je postavená na tom v zmysle zákonníka, že takýto zamestnanec vykoná konkrétnu nejakú prácu, s konkrétnym výsledkom, za čo dostane dohodnutú odmenu s tým, že rozsah tej práce by nemal presiahnuť 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Pri takejto dohode o vykonaní práce je sledovanie pracovného času zbytočné a komplikované. A ak by malo byť, tak bude veľmi komplikované a bude zaťažovať tých ľudí. Tá dohoda o vykonaní práce sa často používa v prípade, kedy ten dohodár tú prácu vykoná doma. Teraz ako bude vykazovať pracovný čas? To bude, to bude úplne zaťažujúce, budú si vymýšľať. K ničomu to dobré nebude.

    Zoberte si prípady, viete, nie všetky dohody sú o tom, že, hurá, dohoda je skvelá vec, lebo obídeme Zákonník práce, nižšie odvody, poďme na to. Áno, sú také prípady, ale je na druhej strane množstvo prípadov, kedy sa dohody a hlavne dohody o vykonaní práce používajú na naozaj krátkodobé pracovné vzťahy, veľmi krátko trvajúce, možno iba jeden deň, ani toľko nie, niekoľko hodín, za nejakú symbolickú odmenu, a týka sa to napríklad neziskových organizácii, škôl, športových klubov a podobne. Prečítal som si na webe jeden príspevok niekoho, ja neviem koho, anonymný, nejaká učiteľka alebo riaditeľka školy sa sťažuje, že ak sa takýmto spôsobom upraví práca na dohodu vrátane minimálnej mzdy, tak čo budú potom oni ďalej robiť pri tých rôznych olympiádach - matematické, fyzikálne olympiády, ktoré organizujú na škole. Totižto pri tých olympiádach, je tam komisia, ktorá hodnotí tých žiakov, ktorí sa zúčastnia tej olympiády. Tá komisia pozostáva z učiteľov, ktorí prídu z iných škôl, aby to bolo nezávislé, objektívne, a robia na dohodu o vykonaní práce. Tak si tam odsedia 5-6 hodín, dostanú za to skutočne nejakú symbolickú odmenu, aby sa nepovedalo, 5-6 eur za tých 5-6 hodín, a teraz mi tú školu budeme nútiť do toho, aby im vyplatila aspoň minimálnu mzdu? No tá škola na to nemá peniaze. Budú z toho platiť odvody, tá škola na to nemá peniaze. A ešte ich budeme nútiť sledovať v takýchto komických prípadoch pracovný čas, či mali po tých 6 hodinách prestávku, lebo keď nie, tak zle, pretože sa porušil Zákonník práce. To sú úplne absurdné veci a hovoril som včera príklad zo svojho života.

    Som futbalový funkcionár, organizujeme rôzne turnaje, napríklad pre tých malých žiačikov, pre tých prípravkárov, ten turnaj trvá od 08.00 hod. ráno do 14.00 hod. poobede. Je tam rozhodca, ktorého zaplatíme na dohodu o vykonaní práce, že bude pískať niekoľko zápasov a dostane za to symbolicky nejakých 10 eur, lebo viac naozaj mu nevieme dať. Budeme z toho platiť odvody. Budeme musieť rešpektovať minimálnu mzdu, čiže aspoň 2 eurá na hodinu. No dobre, nebude mať 10, bude mať 12 eur, nejako to prežijeme, ale budeme musieť sledovať pracovný čas. Ten malý klub, kde teda naozaj nemáme ani mzdovú účtovníčku, bude sledovať dochádzku tomuto dohodárovi, to sú nové absurdné administratívne povinnosti pre takú firmu, pre takého zamestnávateľa, ako je jeden malý futbalový klub, ktorý sa zaoberá prácou s detičkami. A po tých 6 hodinách si musí dať prestávku, skrátka ak nám tam nebodaj príde inšpektor práce, tak on bude pozorne skúmať, či keď od 08.00 hod. začne pískať, plus 6 je 14 a bude ten turnaj trvať do 15.00 hod., od 14.00 hod. musí si dať poldňovú pauzu, lebo Zákonník práce hovorí o pauzičke. To sú absurdné veci. Dohodár nie je zamestnanec v pracovnom pomere. Toto nemôžeme porovnávať.

    Takže poprosím bod 91, 92 z vládnej novely by bolo treba vypustiť, pretože to len a len bude škodiť a doplatia na to nakoniec tí samotní dohodári.

    A ešte by som na záver sa vyjadril aj k tomu môjmu formálne druhému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý hovorí o predĺžení vekovej lehoty pre študentov pracujúcich na dohody o brigádnickej práci študentov. Navrhujem, aby na dohodu o brigádnickej práci študentov mohli pracovať študenti denného štúdia až do dosiahnutia 30 rokov veku. Prečo? Súčasný platný stav, ktorý sme schválili v auguste v novele zákona 252/2012 Z. z., nastavuje, definuje dohodu o brigádnickej práci študentov tak, že vysokoškolskí študenti denného štúdia môžu na takúto dohodu pracovať najdlhšie do roku, v ktorom dosiahnu 26 rokov. Čiže 27-ročný a starší študenti už na takúto dohodu pracovať nemôžu. Môžu pracovať iným spôsobom, samozrejme, v tom im nikto nebude brániť, môžu pracovať na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, resp. zamestnať sa v pracovnom pomere, to je všetko jasné, ale v zmysle nastavenia príslušných parametrov, pravidiel, sadzieb v zákone o sociálnom a zdravotnom poistení budú z týchto dohôd alebo pracovných zmlúv potom platiť omnoho, omnoho vyššie odvody, ako by platili z dohody o brigádnickej práci študentov. Naviac dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje pracovať až 20 hodín týždenne v priemere, naproti tomu dohoda o pracovnej činnosti maximálne 10. Čiže je tam aj nižší rozsah práce. Čiže takéto, takéto schválené znenie v Zákonníku práce poškodzuje všetkých študentov, ktorí študujú v dennej forme štúdia a majú 27 rokov a viac. Poškodzuje to ich záujem.

    Ja tu celý čas počúvam, čítam, sledujem, vnímam ako táto novela Zákonníka práce má zlepšiť postavenie zamestnancov. Tak takýto bod, takéto obmedzenie rozhodne nezlepšuje postavenie zamestnancov, týchto študentov, ale len práve naopak ich zhoršuje, pretože im neumožňuje pracovať 20 hodín týždenne, ale menej, pretože pri práci na tie iné formy budú platiť vyššie odvody. Čiže je absolútne jasné, že nastavenie brigádnickej práce študentov len do 26 rokov poškodzuje jednoznačne, hrubo poškodzuje záujmy všetkých denných študentov, ktorí sú starší ako 26 rokov. Preto navrhujem zvýšenie toho limitu na rokov 30.

    Žiadna tragédia sa tým nestane z pohľadu, z pohľadu štátneho rozpočtu, pretože to, či nejakých 2 000 - 3 000 starších študentov bude alebo nebude platiť odvody, to štátny rozpočet nezabije, ale, ale pre tých študentov to naozaj nie je jedno. A pripomeniem, že to nie sú žiadni "lempli", s prepáčením, ktorí sa flákajú na vysokej škole a študujú 10 rokov, to sú napríklad doktorandi. Pripomínam, že vysokoškolské štúdium je v Slovenskej republike trojstupňové, prvý stupeň je to bakalárske štúdium, obvykle trvá 3 roky, druhý stupeň magisterské, inžinierske, ktoré trvá obvykle 2 roky, spolu 5, a tretí stupeň, regulárny tretí stupeň, doktorandské štúdium, ktoré trvá obvykle 3 roky, niekedy aj viac, a to je spolu 8. Čiže je absolútne normálne, že mladý človek, ktorý sa rozhodne naozaj mať kvalitné vzdelanie, študuje aj na treťom stupni vysokej školy a má tým pádom viac ako 26 rokov a takýchto študentov, ktorých by sme si mali vážiť, že študujú a že budú prínosom pre Slovensko po doštudovaní, takýchto študentov budeme diskriminovať pri možnosti práci na dohodu o brigádnickej práci študentov. Čiže to je bod 90, to je môj návrh číslo 21.

    Čiže posledný môj pozmeňovací návrh, kde vás skutočne úprimne prosím o jeho podporu. A ďakujem zároveň za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa už s faktickými poznámkami.

    A teraz požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže budem vám predkladať druhú skupinu návrhov, ktoré sme sa rozhodli podať ako malé vylepšenie Zákonníka práce.

    Pán Mihál to tu v podstate veľmi podrobne rozobral. Vypočuli sme si všetky jeho námietky, s ktorými naozaj s veľkou časťou úprimne súhlasíme. Na druhej strane mi je zvláštne, že táto rozprava skončila veľmi rýchlo, takže otázka je nielen na opozíciu, ktorá tunák nebola, že či nám naozaj všetkým tak veľmi na vylepšovaní Zákonníka práce, keď sme tu neboli, keď sme tu mali byť. Ale rovnako to ako výčitka možno patrí aj do lavíc vládneho SMER-u, ktorý takisto teraz bude hasiť, to čo asi nepredpokladal, ale pristúpme teda naozaj alebo pristúpim k prečítaniu pozmeňovacích návrhov, ktoré sme si pripravili.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam sa týka naozaj drobného vylepšenia, hlavne v oblasti možno že práva dohodnúť sa v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom, aby bola možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť čas skúšobnej doby na viac ako 6 mesiacov. V druhej časti sa pozmeňovák týka zasa možnosti dohodnúť aj nadčasovú prácu na 250 hodín, tak ako to bolo uvedené v pôvodnom znení, kým nebude prijatá novela.

    Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:

    "15. V § 45 ods. 1 prvej vete sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Navrhovateľ vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje zaviesť dlhšiu skúšobnú dobu pre manažérske a vysoko odborné funkcie, a to najviac na dobu 9 mesiacov. Podľa navrhovateľa plošná skúšobná doba 3 mesiacov (resp. u týchto funkcií 6 mesiacov) v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce na všetky pracovné vzťahy nie je vhodným riešením, keďže nepokrýva špecifiká niektorých povolaní. V prípade manažérskych a vysoko odborných funkcií, ktoré sú predmetom tohto návrhu, je nutná dlhšia doba na overenie zručností a výkonu zamestnanca, keďže výsledky práce pri takýchto pozíciách sa prejavujú dlhšie než pri repetitívnych pracovných miestach s jasne definovanou náplňou.

    2. V čl. I sa bod 66 vypúšťa.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Zámerom navrhovateľa je ponechať v Zákonníku práce ustanovenie o možnosti dohodnúť sa prostredníctvom kolektívnej zmluvy o rozsahu práce nadčas. Predkladateľ navrhuje zachovať maximálny rozsah práce nadčas po dohode v kolektívnej zmluve na 250 hodinách v jednom kalendárnom roku. Inštitút nadčasu je mimoriadne dôležitý pre fungovanie niektorých druhov prevádzok. Maximálny limit nadčasov a nutnosť potreby dohody prostredníctvom kolektívnej zmluvy zaručujú primeranú ochranu zamestnancov, no zároveň poskytujú potrebnú flexibilitu pre zamestnávateľa.

    3. Za bod 95 sa vkladajú nové body 96 a 97, ktoré znejú:

    "96. V § 231 ods. 2 sa slová § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a ods. 1" sa nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12".

    97. V § 231 sa ods. 3 vypúšťa.

    Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.

    Doterajší bod 96 sa vypúšťa.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodmi 1 a 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, keďže § 97 ods. 12 Zákonníka práce sa na rozdiel od vládneho návrhu novely tohto zákonníka nevypúšťa a umožňuje tak odlišnú právnu úpravu, ktorá môže byť potencionálne aj v neprospech zamestnanca, avšak len s jeho súhlasom, resp. súhlasom zástupcov zamestnancov v podobe dohodnutej kolektívnej zmluvy. V ostatných prípadoch tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zohľadňuje filozofiu predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce.

    Takže toto bol prvý pozmeňovák zo série tých, ktoré vám teraz prečítam, alebo z tejto skupiny pozmeňovacích návrhov. Ja len zopakujem, že to, čo sa dostane do kolektívnej zmluvy je vždy výsledkom dohody medzi zamestnancom a zástupcom, medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže vôbec mi neni jasné, keďže sa naozaj mnohé právomoci odborárom vrátili, prečo tieto ustanovenia zo Zákonníka práce vypadli? Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo ako zopakujem, že je to v kolektívnej zmluve, vždy dôjde k dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Takže, prosím, aby si naozaj aj odborári uvedomili, že veľa vecí mali v rukách, veľa vecí neovplyvnili, tak teraz sa mi zdá zbytočné vypúšťať ustanovenie, ktoré tam bez problémov môže byť, ak si budú robiť svoju robotu poriadne.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 89 vkladá nový bod 90, ktorý znie:

    "90. V § 152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:

    Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v ods. 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa 3. vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa ods. 3."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, ďakujem.

    Odôvodnenie:

    Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak je takáto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie, a to v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.

    2. Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:

    Čl. VIII. Zákon č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ostatných zákonov sa mení takto:

    "V § 5 ods. 7 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a slová "ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom".

    Doterajšie články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane tak isto, ako je oslobodený od dane príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.

    Vlastne o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré tunak prednášam, som v skratke povedala aj včera. K tomuto pozmeňováku, zjednodušene to môžeme nazvať o gastrolískoch, by som povedala len toľko. Včera sa ozval k tomu, ozval sa teda pán kolega náš, ktorý namietal, že kde sme boli minulú, keď bola, keď sme boli súčasťou vládnej koalície. Boli sme tu a rovnako sme ich predkladali a zopakujem presne to isté, čo som povedala jemu, teda inými slovami zrejme, že vtedy to bol naozaj taký apel na to, o koho nám ide či o ľudí, alebo o firmy, ktoré majú alebo prevádzkujú štátom posvätený biznis. Ľudia nie sú hlúpi. Vedia si vybrať, čo je pre nich správne. Neverím tomu, že ak nedostanem stravný lístok, zostanem hladná. Nie je to tak. Ten, čo chce ísť na obed do reštaurácie, pôjde a zaplatí si. Teraz sa menu dajú kúpiť v zaujímavých sumách a ten, kto je rozhodnutý, že tie stravenky využije na iný účel ako na teplú stravu, ich využíva už teraz. Takže naozaj toto ustanovenie je podľa mňa veľmi diskriminujúce a neovplyvní to ani zdravotný stav zamestnancov, ani nič iné. Dokonca by som povedala, že teraz za stravenky, aj keď je to zakázané, si veľmi ľahko zadovážite alkohol aj cigarety. To všetci veľmi dobre viete. Takže hovorím, skúšali sme, bohužiaľ, minulú, minule sme tu mali stranu SNS, ktorá vieme, že je istým spôsobom spätá s jednou stravovacou spoločnosťou. Teraz uvidím či naozaj slová, ktoré tunak tiež často hovoríte, aj pán kolega spomínal, že vám ide hlavne o práva zamestnancov. Nevidím v tom nič zlé, ak by sa do kolektívnej zmluvy dala možnosť vybrať si zamestnancom, či chcú mať stravné poukážky alebo či im má zamestnávateľ prispievať peňažnou sumou.

    Dovoľte mi prečítať ďalší pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh sa týka štátnych sviatkov. Opäť môžeme zjednodušene povedať, že ide o recyklovaný návrh, ktorý sme predkladali aj samostatne ako novelu a takisto sme sa pokúšali predložiť aj v predchádzajúcom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce. Táto forma, ktorú navrhujeme, je, nie je nič nové. Existuje v takých ekonomikách, ako je USA a Veľká Británia. V uvedených krajinách nie je teda sviatok spojený s dátumom, ale je spojený s konkrétnym dňom. Ako je to napríklad v USA. V prípade, že sviatok pripadá na víkendové dni sobotu alebo nedeľu, ľudia v pondelok zostávajú doma. Takto to funguje aj v Anglicku. Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení vládny návrh zákona k č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:

    "62. V § 94 ods. 1 znie:

    "(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dňami pracovného pokoja sa na účely tohto zákona rozumejú aj štátne sviatky a dni, ktoré sú podľa osobitného predpisu dňami pracovného pokoja namiesto dní, na ktoré pripadne štátny sviatok alebo sviatok."

    Odôvodnenie:

    Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov tak, že bližšie definuje, aké dni sa považujú za dni pracovného pokoja formou rozšírenia tejto definície o tie dni, ktoré sa stanú dňami pracovného pokoja po prijatí celého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, teda aj zákona o štátnych sviatkoch, ale tiež o štátne sviatky, čím sa zároveň odstraňuje terminologická nejednotnosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré v prevažnej väčšine prípadov v pracovno-právnych súvislostiach používajú pojem "sviatok", vrátane samotného Zákonníka práce, ale je aj viacero takých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré namiesto pojmu sviatok používajú pojem "štátny sviatok".

    2. Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:

    "Čl. VII

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení ostatných zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "§ 91 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 94 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov".

    2. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie: "§ 2a

    (1) Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) až e) alebo sviatok uvedený v § odseku 2 písm. d) a j) pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok nejde o deň pracovného pokoja. V takomto prípade je dňom pracovného pokoja piatok toho istého kalendárneho týždňa. Ak štátny sviatok uvedený v § 1 písm. c) pripadne na utorok, dňom pracovného pokoja je piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa.

    (2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisov používa pojem štátny sviatok alebo sviatok, rozumie sa ním deň pracovného pokoja podľa tohto zákona okrem nedieľ, na ktoré nepripadol štátny sviatok alebo sviatok."

    Odôvodnenie k bodu 1:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie...(Prerušenie vystúpenia vystupujúcou: "Neviem sa ani sústrediť na to.") ... ktorej cieľom je nahradenie už zrušeného právneho predpisu a absoletného ustanovenia, na ktoré zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o štátnych sviatkoch") odkazuje, v súčasnosti platným pracovnoprávnym kódexom s uvedením ustanovenia, ktoré upravuje dni pracovného pokoja.

    K bodu 2:

    Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zakotvenie takej právnej úpravy, ktorá by si nevyžadovala rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov a napriek tomu by mala pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov a ich rodín. Predmetom úpravy tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zavedenie systému, podľa ktorého by sa v prípade, ak vybrané štátne sviatky alebo sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok pracovného týždňa, presunuli na piatok toho istého týždňa ako dni pracovného pokoja, pričom v prípade 29. augusta by sa tento systém uplatňoval s určitými odchýlkami. Konkrétne, ak štátny sviatok 29. augusta pripadne na utorok a nemožno ho presunúť na piatok toho istého príslušného týždňa, keďže v takomto prípade pripadne na piatok iný štátny sviatok - 1. september, štátny sviatok 29. augusta sa ako deň pracovného pokoja presunie piatok týždňa, ktorý predchádza týždňu, na ktorý pripadol. Takýmto systémom sa okrem iného dosiahne aj ďalší cieľ tohto návrhu, ktorým je scelenie pracovných týždňov, čo pomôže tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom.

    Legislatívno-technická úprava navrhovaná v ods. 2 je nevyhnutná z dôvodu, aby pri výklade všeobecne záväzných právnych predpisov bolo jednoznačné, že dňami pracovného pokoja nie sú len štátne sviatky a sviatky v ten deň, na ktorý pripadnú, ale v zmysle novej právnej úpravy aj tie dni, na ktoré sa niektoré z nich presunú. Výnimku predstavuje Zákonník práce, na ktorý zákon o štátnych sviatkoch, ale aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy priamo odkazujú a preto si vyžaduje samostatnú legislatívnu úpravu. Výraz "okrem nedieľ" znamená, že nedele sa používajú za dni pracovného pokoja aj bez toho, aby na ne pripadol štátny sviatok alebo sviatok. Je potrebné tiež upozorniť na skutočnosť, že napriek tomu, že väčšina všeobecne záväzných právnych predpisov používa v pracovnoprávnych súvislostiach pojem "sviatok" vrátane Zákonníka práce, je viacero takýchto právnych predpisov, ktoré používajú v tejto súvislosti pojem "štátny sviatok", v dôsledku čoho návrh právnej úpravy používa oba tieto pojmy.

    Toľko teda posledný pozmeňujúci návrh z našej série. A k nemu by som ešte teda dopovedala, že som o tom presvedčená, že je v záujme naozaj nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, aby boli týždne scelené. V žiadnom prípade nepripúšťam, že by sa tým stratila váha štátnych sviatkov. Nie. Už to tu bolo niekoľkokrát hovorené a viem že mnohí s tým nesúhlasia, ale to uctievanie alebo ctenie si štátnych sviatkov nijakým spôsobom nedosiahneme tak, že im povieme:" V utorok je štátny sviatok, sväťte ho!" K tomu, aby sa naozaj k tomu dopracovali potrebujeme stále na nich pôsobiť, hovoriť o nich a nielen im povedať, že toto je deň, kedy máte voľno. Takže rovnako si myslím a zostávam pri tom, že či je ten sviatok v utorok, tam vtedy si ho pripomenieme a voľno za tento deň bude v piatok, len pomôžem celej spoločnosti. Scelenie týždňa je veľmi dobré aj pre zamestnávateľov, ktorí nemajú problémy s nábehovými krivkami. Mnohé firmy musia dlho pred započatím výroby zahrievať stroje. Táto možnosť odpadá.

    Ešte jednu výčitku som zaregistrovala, že veď keď majú ľudia neviem, štátny sviatok v stredu alebo vo štvrtok, zoberú si v piatok voľno a majú vlastne štyri dni voľna. Áno, to je pravda, že toto je príjemné. Ale toto si väčšinou môžu dovoliť naozaj len pracovníci, ktorí nerobia vo výrobnej sfére. Takže ak opäť ako sociálni demokrati chcete pomáhať ľuďom tým najbiednejším, prosím vás, zamyslite sa nad tým, aj keď viem, že u vás ťažko asi tento návrh nájde podporu. Budem rada, keď sa aspoň nad tým zamyslíte, komu by tento návrh skutočne pomohol. Som presvedčená o tom, že keďže sa podobnými ustanoveniami riadia aj iné ekonomiky, asi to má zmysel.

    Rada by som ešte pripomenula vlastne celú sériu pozmeňovákov, o ktorých sme hovorili. O ktorých som hovorila aj včera. Takže do pozornosti by som vám opäť dala pozmeňujúci návrh, ktorým, navrhujeme riešiť nemožnosť nariadiť prácu v nedeľu. Už aj včera som povedala, že podporím každý jeden návrh, ktorý bude nejakým spôsobom obmedzovať nariadenú prácu v nedeľu, hlavne teda čo sa týka maloobchodného predaja v nedeľu alebo aj vo sviatky. A je mi ľúto, že naozaj, aj keď dohoda medzi zástupcami odborov a vládnou stranou bola, ustúpili od tohto zámeru, pretože viac-menej tí zamestnanci s tým už počítali. Preto sa včera aj, preto sme včera aj podali návrh, ktorý istým spôsobom zjemňuje snahu o celodenné zrušenie práce v nedeľu. O tom, myslím, že ani nikto nemal záujem, hovorili sme len o práci v maloobchode. A dávam do pozornosti pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme zrušenie nariadenej práce pre maloobchod len v čase rannej zmeny, to znamená od 6.00 hod. do 14.00 hod. Kolega Matovič to zdôvodňoval naozaj, že môžu si prísť na svoje aj konzervatívci, aj liberáli, ale odhliadnuc od toho, na koho myšlienky sme nejak náchylní, alebo prístupní, myslím si, že všetkým by malo ísť naozaj o to, aby rodina mohla fungovať ako skutočná rodina, aby každý človek mohol načerpať sily v pravidelných intervaloch a práve aj ten pravidelný interval by nedeľou bol.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal úpravy dĺžky dovolenky v školstve, zamestnancov v škole. Upozorním na fakt, ktorý, alebo na stav, ktorý teraz v školách pretrváva. Riaditelia, pedagogickí zamestnanci, vychovávatelia aj majstri, majú možnosť čerpať alebo teda čerpajú osemtýždňovú pracovnú dovolenku ako pedagogickí zamestnanci. Existuje v školách však skupina aj odborných zamestnancov, medzi ktorých patria špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia, ktorí sú závislí od toho, či majú deti v škole, alebo nie, ale napriek tomu sa musia riadiť Zákonníkom práce. Oni sa ním riadia. Ale tým, vlastne, keďže aj riaditelia sú, majú režim osemtýždňových dovoleniek, nastáva paradox, že zamestnanec je v škole vlastne bez dohľadu. A myslím si, že nikomu nejde o to, aby sme umelo zamestnávali ľudí len tým, aby boli na pracovisku a nemali možnosť si aj odkontrolovať tu prácu.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal inšpektorátu práce. Žiadam o vypustenie možnosti rozhodovania inšpektorátu práce čo, sa týka určovania noriem práce. Myslím si, že ak doteraz, keď bol už stav zmenený, že nerozhodoval, nemali ani jednu, ani jedno podanie na inšpektoráte práce, ktoré by ich nabádalo k tomu, že je potrebné riešiť túto situáciu. Nevidím dôvod, keďže stále zostáva to riešenie noriem práce na dohode zamestnanca a zamestnávateľov, opačne, zamestnancov a zamestnávateľa, nevidím dôvod, aby sme posúvali toto bremeno na inštitúciu, ktorá si teraz už nestíha plniť svoje povinnosti. Nijako sme ich, nijako zatiaľ neni zabezpečená ľuďmi, ktorí by to vykonávali a ani tou odbornosťou. V rozprave som povedala, že by bolo veľmi vhodné, ak by sa naozaj v tomto prípade obracali na mediátorov, na ľudí, ktorí sú odborne zdatní, na audítorov, ja neviem, možno že aj vysoké školy by v tom vedeli pomôcť. Takže možnosti, možno že odbornejšie rieši tento problém ako inšpektorátom práce ktorý, opakujem, nemá na to kapacity. Sami zamestnanci sa priznali, že ani to v podstate nevedia.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal Zákonníka práce, teda v prenesenom význame, pretože sa týka vlastne zákona o štátnej službe. Aj keď sme sa s pánom ministrom rozprávali, hovoril mi, že bude budúci rok meniť celý zákon o štátnej službe, ja by som naozaj apelovala na vás, ak je možné vyriešiť problém hneď, pretože stalo sa to vám, stalo sa to aj za minulej vlády, nebudeme si tu nič hovoriť o tom, že štátni zamestnanci sú často politickými nominantmi, chcem teda, v riadiacich funkciách. Viete o tom vy, vie o tom celá spoločnosť, tak prečo nevyriešiť tento stav, akútny stav práve krátkym pozmeňovacím návrhom, kde sme navrhovali, aby štátny zamestnanec, ktorý, alebo teda podmienka k tomu, aby dostal odstupné podľa zákona o štátnej službe, aby podmienka bola odpracovať minimálne 12 mesiacov v štátnej službe. Ide naozaj o takú malú, odstránenie malej alebo odstránenie zlatých padákov, maličkých zlatých padákov. Vieme, že tie veľké zlaté padáky, tie sa musia iným spôsobom skôr v obchodnom práve poriešiť.

    Takisto som predkladala včera jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal špecifikácie možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy presnejšie dohodnúť. Možnosť dohodnúť sa v Zákonníku práce so zamestnávateľom ako súkromne v pracovných zmluvách bola, ale my len drobnou úpravou, možno že takým návestím pre ľudí, ktorí si chcú sami určiť, to budem citovať: "Dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a zároveň aj činnosti ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutej práci." Je to také návestie a barlička pre zamestnanca, aby si naozaj vedel, že čo si vlastne môže vedieť špecifikovať so zamestnávateľom. A to, či takúto zmluvu zamestnávateľ s ním podpíše, alebo nie, je len v moci zamestnávateľa. Ale vravím, neovplyvní to veľmi ten proces, ktorý teraz je, ale je to len pomoc zamestnancovi, aby vedel, čo si vlastne môže žiadať. Nemyslím si, že je to v tomto prípade zbytočné nafukovanie Zákonníka práce, ako si to myslia niektorí kolegovia.

    No a dnes podané návrhy zákona - teda išlo o gastrolístky, o ktorých som hovorila, že takisto myslím si, že ľudia majú mať právo rozhodnúť sa, či chcú gastrolístky, ktoré ich obťažujú, či budeme podporovať štátom posvätený biznis, alebo to necháme naozaj na dohode v kolektívnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    Ďalej presun štátnych sviatkov. Aby sme štátny sviatky mohli, ktoré sa, ktoré pripadnú na stred týždňa mohli presunúť k víkendu, to znamená aby sme scelili rodiny už len tým, že rodiny budú mať pre seba dlhší víkend, čím sa aj zlepší určite aj produktivita práce následne na pracovisku, odpadnú nábehové krivky a proste, myslím, že to naozaj pôjde k lepšej pohode aj zamestnancov, aj zamestnávateľov.

    A posledný návrh sa týkal doplnenia skúšobnej lehoty na 6 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej, na 9 mesiacov, pokiaľ sa na tom v kolektívnej zmluve dohodnú. Rovnako na kolektívnu zmluvu nechávame aj možnosť dohodnúť nadčasy tak, ako boli uvedené v terajšom zákone, v terajšej, ešte platnej, platnom Zákonníku práce, to znamená na 250 hodín ponechať možnosť dohody na nadčasovej práci medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Teraz to umožňujete v podstate len zdravotníckym zamestnancom.

    Toto boli všetky pozmeňujúce návrhy z našej dielne. A vzhľadom k tomu, že ráno prebehlo to, čo prebehlo, a tunák naozaj dávam veľkú výčitku aj svojom kolegom opozičným, že neboli schopní na tak dôležitom zákone byť prítomní. Dovolím si obmäkčiť sa a prečítam návrh poslanca...

  • Krátka pauza.

  • Nesmiem, ku ktorému by som sa teda zároveň musela. Nechceš. Netreba?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, môžte prečítať iný návrh, ale musíte byť pod ním podpísaná. Nemôžte prečítať cudzí návrh.

  • Dobre, takže pán poslanec si to rozmyslel. Tak opäť teda budem apelovať naozaj už len v závere na vládnych poslancov alebo možno na pána ministra, aby aspoň, je mi jasné, že väčšina z tých pozmeňujúcich návrhov sú v tejto chvíli zbytočné, lebo rozhodnuté už zrejme je, ale predsa len, možno že ešte taká malá iskrička nádeje je, že porozmýšľajú aspoň nad niektorými z nich. Verím, že majú opodstatnenie v tomto Zákonníku práce. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami páni poslanci: Přidal, Hraško, Viskupič, Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ja tu mám otvorený zákon o štátnych sviatkoch, 241/1993 Z. z. Vy tam dávate novelu tohto zákona. Tam je v § 1 sú uvedené štátne sviatky a v § 2 dni pracovného pokoja. Ja som veriaci človek, tak ako tuná mnoho ľudí je, a vy prakticky rozdeľujete túto kategóriu dní na dve kategórie, na, tak by som povedal, štátne sviatky a dni pracovného pokoja, ktoré sú cirkevné alebo teda vyplývajú z cirkevných osláv sviatkov slávnostných, a potom, by som to tak nazval, civilné a zdá sa mi to od vás ako nekorektné. Neviem si predstaviť, že by nás niekto nútil, aby sme si preložili Prvý sviatok vianočný alebo Druhý sviatok vianočný alebo Štedrý deň. Jednoducho, keď ja mám právo a vďaka Bohu, že mám to právo, že môžem oslavovať v ten deň, kedy padne tento cirkevný sviatok, a vtedy chcem mať aj voľno, tak si myslím, že aj tí, ktorí sú tu neveriaci a nechcú tento sviatok oslavovať inokedy, majú právo, napr. : SNP, Deň ústavy, 17. november, 1. máj, 8. máj, mať voľno vtedy, keď tento sviatok jednoducho padne. Zdá sa mi to teda úplne absurdné takýto váš návrh a naozaj v mnohých podnikoch to ľudia spájajú, takže buď podniky vypíšu celozávodnú dovolenku, alebo ľudia si to vedia spojiť. Čo sa týka gastro lístkov som za to, aby ľudia dostávali gastrolístky jednoducho pre stravné návyky, aby tí ľudia naozaj v práci jedli, aby tie peniaze, ktoré dostanú jednoducho cez gastrolístky, použili...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. V prvom rade si treba dobre prečítať ten pozmeňovací návrh a potom do toho trepať somariny. No ja by som to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte na pani podpredsedníčku, nie na to, čo povedal pán poslanec vo faktickej poznámke.

  • ... preto hovorím, že je dobré prečítať si pozmeňovací návrh, ktorý sa predkladá, pani podpredsedajúca, teda predsedajúca, pani podpredsedníčka. Takže ja by som chcel zdôrazniť ten pozmeňovák o tých sviatkoch a vzhľadom k tomu, k tým presunom, pretože skutočne nejedná sa o všetky sviatky, tak ako sa hovorilo o Vianociach a o podobných sviatkoch. Jedná sa o sviatky, ktoré je možné presunúť a uľahčí to ľuďom robotu, ale hlavne sa tam jedná o tú súdržnosť, ktorú už zdôraznila Erika Jurinová pri tom predstavovaní. To znamená, že skutočne, aby mohli napríklad aj študenti alebo rodinní príslušníci, ktorí pracujú mimo, aby sa mohli dostať naspäť ku svojim rodinám a skutočne mať s nimi viac času, pretože dneska súdržnosť rodiny ako takej je trošku potláčaná, komunikujeme cez internet a myslím si, že práve toto by mohlo prispieť k väčšej rodinnej súdržnosti.

    No a čo sa týka tých gastrolístkov ja vôbec nesúhlasím s tými, ktorí oponujú, že silou mocou sa musíme cez gastrolístky stravovať. Pretože ja som mal napríklad v rámci vyučovania taký rozvrh, že mi nebolo dokonca daná možnosť alebo časová rezerva taká, aby som sa mohol v pohode, kľudne ísť niekde do reštaurácie napapať. Takže ja som za to, aby skutočne bola daná možnosť človeku rozhodnúť sa, či chce gastrolístky, alebo chce za to finančnú náhradu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To, že sme predložili alebo teda predložila si návrh, ktorý sa jednak gastrolístkov, predkladáme ho alebo sme podpísaní pod ním štyria a ja to vnímam ako taký troška test. Za bývalej koalície sme dali štyri podmienky, ktoré mali znamenať našu podporu k Zákonníku práce, nakoniec mnohí z vládnych, vtedy vládnych strán a súčasnej opozície tu boli a my sme za súčasné znenie zákonníka práce nehlasovali. Vtedy mali poslanci SMER-u to, aby súčasný Zákonník práce prešiel v takejto podobe. Ak by sa neboli zúčastnili hlasovania, nebol by prešiel. To, že predkladáme slobodné rozhodnutie sa ľudí, či budú za svoje stravné jednotky dostávať gastrolístky, alebo dostanú hotovosť, vnímam ako test. Za minulej koalície nebola vôľa. Možnože vládna strana túto vôľu mať bude. A vôľu k čomu? Je to vôľa k tomu, aby zamedzila podnikateľské nebo ľuďom, ktorí majú štátom posvätený biznis a nútia používať gastrolístky jednak podnikateľom v gastrosektore a samotných ľudí, ktorí si svoje stravné návyky vedia zabezpečiť slobodnejšie a úplne inak ako na základe používania ceniny, ktorú aj tak my už vytlačenú máme. Máme ceninu, ktorá sa volá euro, a ak sa niekto rozhodne, že radšej bude v rámci stravnej jednotky dostávať peniaze ako stravný lístok, môže sa so zamestnávateľom podľa nášho predkladaného zámeru dohodnúť. Myslím si, že by to urobilo mnoho ľudí a my by sme tak rozhodli tu...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, apelovali ste na nás, aby sme sa zamysleli. No tak ja som sa pokúsil zamyslieť nad vami predkladanými návrhmi a len tri také poznámky. Najviac ma zarazilo, že navrhujete, že voľno v nedeľu od 6.00 hod. do 14.00 hod. a že potom môže ísť pracovať. No tak akože neviem, čo s tým docielite, pretože poväčšine sa tu vždy hovorilo, že sú to ženy, matky, ktoré chodia pracovať, no tak v nedeľu doobeda zrejme navarí obed a potom povie, tak majte sa pekne a idem do práce, no to asi nevyrieši nič, že buď - alebo, ale to už nechám na vás. Ďalšia poznámka je k tomu, že mne sa to celkom taký zaujímavý ten návrh presunúť sviatky na ten piatok, ale možnože ste to mohli ešte vylepšiť a povedať, že tak spočítať, to by podnikom viac pomohlo, že spočítať koľko tých sviatkov je do roka a povedať, že dáme to k dovolenkám a zamestnávateľ vypíše celozávodnú dovolenku a tým nám, samozrejme, získajú zamestnanci aj zamestnávatelia. Lebo nemusia, nemusia prerušiť výrobu, prerušia ju na celý a tým sa utuží teda aj rodina, možnože aké prilepšenie.

    No a tá posledná poznámka - je dosť možné, že som tomu nerozumel, ospravedlňujem sa vám, že do pracovnej zmluvy chcete, aby pracovník povedal, že kedy bude chodiť do roboty a čo bude robiť. Tak akože prepáčte, to akože sa mi nezdá. Ja viem, že príde za mnou a povie mi, že viete to tak ja chcem tú prácu, ale nemôžem pracovať vtedy a vtedy, mám na to dôvody osobné, fajn, a nemôžem robiť ani takú a takú prácu. No asi ho do zamestnania neprijmem. A keď už by chcel mať nejakú výnimku tak sa s ním môžem...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, odpusťte mi trošku tak pri tom vstupe a nemožnosť nariadiť prácu ako v nedeľu od 6.00 hod. do 14.00 hod. ako dovolím si trošku len malinkou odbočkou na pána kolegu. Áno, môžme sa dohodnúť na celej tej nedele, ak by bola teda vôľa, ja by som veľmi rád za to zahlasoval, lebo neviem si predstaviť ani ja dostatočne dobre, že dopoludnia som konzervatívec a poobede som liberál. Hej, tak ja som za tú celú nedeľu, tak ako to bolo spomenuté. Veľmi rád to podporím. Potom tá dĺžka dovolenky v školách pre tých nepedagogických zamestnancov naozaj, aby tí nepedagogickí zamestnanci nemuseli tie diery zalátať všelijakou tou účinnosťou veľakrát vymýšľanou. Nech to majú tých 8 týždňov, myslím si, že by to mohlo byť ako dobre.

    V štátnej službe, myslím si, že ten posun ako minimálne odpracovať 12 mesiacov, aby človek alebo takýto zamestnanec, ktorý je väčšinou naozaj na tých vedúcich pozíciách politickým nominantom, aby odpracoval minimálne 12 mesiacov. Je to dobré, ušetrilo by to veľa finančných prostriedkov práve zo štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka gastrolístkov, no je to naozaj také osobné rozhodnutie zamestnanca, či sa rozhodne ísť na tú teplú stravu, alebo už akokoľvek ináč to použije. Nemyslím si, že gastrolístky riešia stravovanie a stravovacie návyky zamestnancov. Je to naozaj slobodné rozhodnutie toho človeka, či sa rozhodne ísť na obed, alebo nie. Gastrolístky sú tuná nejak, naozaj sa mi zdá, že navyše.

    A presun tých štátnych sviatkov na koniec tých týždňov. Myslím si, že viacerí by sme to uvítali, keby sme mali naozaj tie víkendy ako predĺžené. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí sa zapojili. Budem reagovať a dovolím si reagovať na pána kolegu Jasaňa, ktorý tu teda nie je, ale škoda, že ma nepočúval, pretože som hovorila, že, samozrejme, že preferujem celú nedeľu, ale možnosť nenariadiť prácu v maloobchodnom predaji na rannej zmene považujem znova za nejaký kompromis alebo ústupok, ktorý by mohol vyhovovať viacerým. Samozrejme, opakujem, že určite podporím voľno na celú nedeľu.

    Ten ďalší návrh, ktorý skritizoval pán kolega Jasaň to sú tie barličky, o ktorých som hovorila. Možno, že keby ste boli v situácii, že máte naozaj ja neviem, možnože nejaké morálne výhrady k nejakým činnostiam, keby ste mali nejaké morálne výhrady k pracovnému času, veľmi rád by ste využili to, že aj toto si môžete dať do Zákonníka práce. Ja som povedala, že je to možnože len nafúknutie pre niekoho, Zákonníka práce, ale zopakujem to, že je to návestie pre zamestnanca, že ľudia aj toto si nezabudnite, aj na toto máte právo, možnosť dohodnúť si to so zamestnávateľom a verím tomu, takéto dohody nebudú prebiehať, bohužiaľ, medzi zamestnancami, ktorí pracujú na 3 zmeny za minimálnu mzdu. Vravím, bohužiaľ. Verím, že raz sa dopracujeme k tomu, že naozaj aj vy zastanete právo takýchto zamestnancov a naplno to do Zákonníka práce dáte. Samozrejme, že vždy možno zamestnávateľa ovplyvniť, podpis zmluvy je.

    A k tým presunom sviatkov. Zaregistrovala som skôr od vás alebo z vašej strany snahu o to o zrušenie štátnych sviatkov. Pokiaľ bude dosť práce...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý je svojim obsahom aj textom identický s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Blanára, ktorý máte predložený v laviciach. Tento návrh predkladám ja, som tu podpísaný, je tu podpísaných ďalších 15 poslancov. Budete ho mať po prednesení rozmnožený a doručený do lavíc, keďže návrh pána poslanca Blanára nebol predložený.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Jána Podmanického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186 sa mení takto:

    V čl. II bod 1 znie:

    "1. § 18a sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    "(11) Dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer."

    Tento návrh rieši problém, ktorý vzniká pri zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení či už napr. odvolaním z funkcie, alebo uplynutím jeho funkčného obdobia. V zmysle zákona o obecnom zriadení funkcie hlavného kontrolóra síce zaniká, avšak tak, ako zákon rieši nárok na vznik pracovného pomeru hlavného kontrolóra, nerieši otázku jeho zániku, a preto zánikom funkcie hlavného kontrolóra podľa súčasnej právnej úpravy automaticky jeho pracovný pomer v obci nekončí. Dopĺňame, že dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká a jeho pracovný pomer. Toto ustanovenie zavádzame aj preto, aby bol jednoznačný výklad tak, ako jednoznačný výklad pri vzniku funkcie hlavného kontrolóra a jeho pracovného pomeru.

    2. V čl.II sa vypúšťajú body 2 až 4.

    V súvislosti s vypustením bodov 2 až 4 je potrebné zrušiť označenie bodu 1.

    Ide o spresnenie, ktoré nadväzuje na bod 1. V súvislosti s týmto bodom vypúšťame aj novelizačný bod č. 2 až 4, pretože ide o zbytočné a duplicitné ustanovenie v súvislosti s navrhovaným vypustením bodu 4 v čl. II navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 9 spoločnej správy s odporúčaním ho neschváliť.

    3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: "Čl. IV

    Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z.,

    zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 16/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 19a ods. 5 druhá veta znie: "Jeho funkčné obdobie začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce."

    2. V § 19a ods. 5 tretej vete sa vypúšťajú slová "jeho pracovnoprávny vzťah k samosprávnemu kraju končí dňom skončenia jeho funkčného obdobia a hlavný kontrolór".

    3. § 19a sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

    "(10) Na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    (11) Dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer."

    V súvislosti s vložením nového článku je potrebné nasledujúce články prečíslovať.

    Odôvodnenie:

    K bodu 1: Upravujeme ustanovenie v zákone o samosprávnych krajoch súladne so zákonom o obecnom zriadení, pretože u obecného hlavného kontrolóra začína jeho funkčné obdobie dňom, ktorý je určený ako deň jeho nástupu do práce, naproti tomu v zákone o samosprávnych krajoch v súčasnosti platí, že funkčné obdobie hlavného kontrolóra začína dňom zvolenia, čo v praxi môže znamenať, že samosprávny kraj môže mať v určitom období dvoch hlavných kontrolórov, preto sa jednoznačne stanovuje, že funkčné obdobie hlavného kontrolóra samosprávneho kraja začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce, a to je deň po skončení funkcie predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

    K bodu 2: Vypúšťame ustanovenie, ktoré je už upravené predchádzajúcimi ustanoveniami.

    K bodu 3:

    Odsek 10 - Na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Je to spresnenie, hlavný kontrolór je volený nadpolovičnou väčšinou. Doteraz sa používala analógia, že teda aj na odvolanie by mal byť rovnaký počet ako na zvolenie, ale presne do zákona to dávame, aby nebola právna pochybnosť o tejto otázke.

    Odsek 11 - Dňom zániku výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká jeho pracovný pomer. To odôvodnenie je také isté ako pri zániku funkcie obecného hlavného kontrolóra. Čiže to zosúlaďujeme.

    Ďakujem pekne pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec - pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, ja len krátko. Naozaj je to logický ako návrh, aby nemali sme toľko kontrolórov a podobne. Myslím si, že je to dobrý pozmeňovací návrh, ktorý ja si viem predstaviť, že ho aj podporím, aby naozaj tuná duplicitne sme nemali tých kontrolórov a neboli problémy pri skončení pracovnoprávnych vzťahov. Je to zaujímavé, že doposiaľ sa to nejak nezmenilo v tom Zákonníku práce. Tak, tento návrh sa mi zdá, že je logický a dobrý. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán spravodajca? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán navrhovateľ, pán minister Richter.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste sa zhodneme v tom, že na sociálny zmier má jeden z najväčších vplyvov najmä obsah Zákonníka práce a možno ďalšia legislatívna norma, ktorá bude predmetom rokovania snemovne, a to je otázka kolektívneho vyjednávania.

    Ak hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v prvom rade pracovnoprávny kódex najmä na ochranu zamestnancov, ale pre otázku istého sociálneho zmieru, ktorý očakávam a ktorý bol záujem prehĺbiť aj novelou Zákonníka práce je veľmi dôležitá komunikácia v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Preto som viackrát vyhlásil a tu ja reagujem aj na niektoré vystúpenia, vystúpenia z diskusií, myslím, že pán poslanec Matovič trošku ako spochybnil moju reakciu, ktorou som tvrdil, že je nevyhnutné, aby sa k zmenám, ktoré prípadne vzídu aj z tejto rozpravy, mali možnosť vyjadriť aj aj sociálni partneri. To nie je obmedzenie práv a postavenia ústavného postavenia tohto orgánu, ja ho absolútne ako rešpektujem, ale to je otázka minimálne dosiahnuť alebo priblížiť názory sociálnych partnerov k problematike, ktorá je obsahom Zákonníka práce ako takého s jediným cieľom, a to je sociálny zmier. To je ten cieľ, nie je to neúcta k tomuto orgánu, ale, naopak, je to rešpektovanie zákonného postavenia sociálnych partnerov pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce. Na vysvetlenie, na vysvetlenie toho, preto som očakával, že ďaleko viac sa bude, bude diskutovať a predkladať možné návrhy prostredníctvom výborov Národnej rady. Ostal som prekvapený, že tá možnosť využitá nebola. Nebudem tajiť, som prekvapený, očakával som, že tu budem ešte aj zajtra k diskusii, ktorá bude k problematike Zákonníka práce. Možno by som veľmi zjednodušene mohol povedať, že to, čo sme predložili na rokovanie Národnej rady, ten obsah, ten zámer, myslím si, že v značnej miere vyjadruje postoje aj tohto pléna, i keď vôbec nechcem podceniť to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj v tej relatívne krátkej rozprave tu vznikli. Nemal som záujem kritizovať za to, že niekto bol alebo nebol na výbore Národnej rady, skôr som konštatoval a ja si plne uvedomujem a uvedomujem si aj svoju morálnu povinnosť byť prítomný na gestorskom výbore, tým reagujem na pána Brocku. Zhodou okolností v tom istom čase som bol u pána prezidenta a pán prezident je u mňa autorita, ktorá keď pozve na rokovanie, sa neodmieta, to len na margo vysvetlenia, prečo som vtedy nebol na tom gestorskom výbore.

    No, čo sa týka vystúpení ako takých, rozdelil by som ich na dve časti. Konkrétne, pragmatické s reálnou ambíciou vylepšiť obsah Zákonníka práce, za ktoré chcem v plnej miere poďakovať, chcem vás ubezpečiť, že aj so svojimi kolegami z odborných sekcií sa budeme touto otázkou zaoberať, len sú tu isté časové väzby, ktoré ešte raz dávam do súvislosti, súvislosti so záujmom konzultovať akékoľvek zmeny aj so sociálnymi partnermi, a bol by úplne iný časový priestor, keby sa tie veci boli naniesli na výbore ako teraz tu v pléne Národnej rady.

    Druhú kategóriu diskusných vystúpení by som skôr pomenoval ako možno politické, lebo vidím tu istú šablónu vystúpení, možno taký jednotný model, lebo som mal možnosť počúvať rozpravu aj pri návrhoch, ktoré predkladal kolega pán minister Kažimír, a myslím si, že niektorí máte pripravené univerzálne vystúpenia, ktoré reagujú rovnako na ministra práce a jeho legislatívu a aj na ministra financií a jeho legislatívu. Ale to je môj osobný názor, samozrejmá vec, nemusíte s tým súhlasiť, ale ja to takto, ja to takto vidím.

    Mám záujem preto reagovať tiež v dvoch rovinách, prvá je politická. Minimálne tri okruhy tu dosť rezonovali vo viacerých vystúpeniach najmä opozičných poslancov, a to je otázka zamestnanosti a nezamestnanosti v kontexte, v navrhovanej novele Zákonníka práce, prípadne prepúšťania v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce a samozrejmá vec, že otázka odborov, téma, ktorá vždy pri akejkoľvek novele Zákonníka práce, keď ju predkladajú sociálni demokrati asi, asi bude vždy na stole.

    K tej prvej téme, ktorá sa týka otázky vplyvu na zamestnanosť resp. na nezamestnanosť. No opäť musím jednoznačne odmietnuť akékoľvek špekulácie, že novela spôsobí podnikom ekonomické problémy, napr. kvôli vyšším nákladom na prepúšťanie. Prosím, uvedomte si, že žiadny podnikateľ neprepúšťa ľudí pre vlastnú radosť, ale preto, že sa zhoršila jeho odbytová situácia. Takže podniky sa nedostávajú do ekonomických problémov, lebo prepúšťajú, ale, naopak, prepúšťajú, lebo predtým dostali sa do ekonomických problémov. To znamená, tá vzájomná súvislosť je absolútne nevyhnutná a je potrebná, aby bola jednoducho rešpektovaná. Zopakovať musím aj porovnanie vývoja nezamestnanosti za posledných desať rokov a prijímanie štyroch noviel a to porovnanie ukazuje, že nezamestnanosť vzrástla či klesala podľa toho, ako rýchlo rástol či, naopak, klesal medziročný vývoj HDP. Nikdy to nemalo nič spoločné s podobou Zákonníka práce.

    Druhá otázka prepúšťanie v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce. Odmietam obvinenia, že firmy prepúšťajú už v predstihu kvôli zmenám Zákonníku práce. Je to len lož, o čom svedčia, a zoberiem si v tomto prípade za istého pomocníka aj vyjadrenia jedného slovenského ekonomického denníka, ktorý to veľmi podrobne rozobral a ani v jednom v prípade ohlasovaných hromadných prepúšťaní nezaznelo spojenie so Zákonníkom práce. Naopak, vo všetkých zaznel jednotný kľúčový argument - podniky strácajú zákazky a ich budúcnosť vzhľadom na vývoj ekonomiky či u nás, v Európe, za hranicami je neistá.

    Skôr než budeme opakovať túto lož, je potrebné, aby sme mali toto na zreteli, opakujem ešte raz, podnikateľ sa chová podľa toho, či má, alebo nemá zákazku a nie podľa toho, odkedy a ako začne platiť novela Zákonníka práce.

    Tretí okruh problémov sú odborári. No. Hovoril som o tom aj v záverečnom vystúpení pri prvom čítaní. Pokiaľ ide o práva tzv. odborárskych funkcionárov, žiadne ustanovenie sa netýka práv odborárskych funkcionárov, ale podnikových zástupcov a nerozlišuje sa medzi odborovou organizáciou, ale práva, rovnako patrí aj zamestnávateľskej rade a zamestnávateľskému dôverníkovi. Pokiaľ ide o zamestnaneckú radu, tá má rovnaké práva ako odborová organizácia tam, kde nepôsobia súbežne proti sebe. Tam, kde pôsobia súbežne proti sebe, Medzinárodná organizácia práce uprednostňuje odborovú organizáciu. Na modeli 15 minút na zamestnanca sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Ešte raz: je to ich vzájomná dohoda. Ja ju v plnej miere rešpektujem a, naopak, vítam, pretože dáva seriózny základ pre to, aby ten sociálny zmier aj v budúcnosti mohol byť uplatnený. Treba povedať, že už dlhodobo tento model uplatňuje v kolektívnych zmluvách sa v rámci strojárenského priemyslu, hlavne čo sa týka odborového zväzu KOVO.

    Pokiaľ ide o preplatenie nevyužitého voľna, ide o požiadavku oboch sociálnych partnerov, a podmienky jeho poskytovania, sa dohodnúť.

    Súhlas zamestnávateľa s týmto riešením vyplýva z toho, že niekedy je výhodné mať tohto zamestnanca zaradeného v zmene, než ho mať z dôvodu organizácie práce uvoľneného len pre potreby práv zamestnancov v rámci odborovej organizácie. Navyše upozorňujem, že za zrušením dohody so zamestnaneckou radou súhlasila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov ako jeden z rozhodujúcich predstaviteľov sociálnych partnerov, ktorí zastupujú zamestnávateľov, vzhľadom na to, že tu je problematické ju jednoducho použiť v praxi. To znamená, je to pragmatické riešenie, ktoré vychádza z aplikácie praxe ako takej. Reagovať na všetko, čo zaznelo v rozprave by znamenalo hovoriť možno hodiny, preto sa obmedzím na niekoľko najdôležitejších poznámok možno hlavne k pozmeňovacím, pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.

    Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že sme zmenili definíciu závislej práce, ktorá platila aj za pani ministerky Tomanovej alebo exministerky Tomanovej, ale ja som jasne deklaroval, že sa nemáme záujem úplne vrátiť k Zákonníku práce z tej doby, jednak prax ukázala, že niekde sú potrebné zmeny. To znamená, že ak spresňujeme definíciu závislej práce, je potrebná, aby nevznikali nedorozumenia a spory. Opakujem, aby nevznikali nedorozumenia a spory. A zhodou okolností aj pani poslankyňa Tomanová jednoznačne vo svojom vystúpení tento zámer a cieľ podporila za, za, začo, samozrejmá vec, chcem poďakovať.

    Upozorňujem, že mnohé právne úpravy v Európe sú ešte užšie a túto zmenu nám odobrila aj slovenská právna expertíza a aj analýza Medzinárodnej organizácie práce. Vychádzali sme totiž z požiadavky našich inšpektorov práce a stále zostáva definícia dostatočne široká, aby nikoho neobmedzovala. Samozrejmá vec, že pripomeniem, že je tam vždy aktuálna otázka aj tzv. živnostníkov z donútenia v kontexte definície závislej práce.

    Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa prerokovať návrh výpoveďou, upozorňujem, že sme v prípade okamžitej výpovede skrátili dobu pre vyjadrenia sa zo strany zástupcov zamestnancov na - použijem výraz - iba dva dni. Navyše táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede. Upozorňujem, že ide len o konzultácie, konečné rozhodnutie je vždy na zamestnávateľovi.

    Nárok na odstupné je bežná záležitosť v Európe a mnoho krajín má v praxi odstupné oveľa vyššie, ako je navrhované v tejto novele Zákonníka práce. Pričom naša úprava znamená, že ak niekto pracuje 23 mesiacov na dobu určitú, potom mesiac v zamestnaní nie je a potom nastúpi na zmluvu na dobu neurčitú, tak reálne dostane nárok na odstupné po ďalších štyroch rokoch práce u toho istého zamestnávateľa. Možno je to aj nespravodlivé. To sa nám naozaj nezdá dostatočne liberálno-právna úprava, ktorú ponúkame, kladiem to skôr ako otázku.

    Pokiaľ by som mal reagovať na viaceré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála, budú predmetom odborného posúdenia, možno flexikonto a tie otázky, ktoré som mal záujem vo svojom úvodnom vystúpení už podrobnejšie vysvetliť, aby sme pochopili, o čo vlastne ide zlúčením dvoch vecí. Treba tu povedať aj jednu vec, že je tu aj smernica Európskej únie o pracovnom čase a tá hovorí o tom, že je potrebné sa dohodnúť o využívaní konta pracovného času. To znamená vyžaduje dohodu zamestnávateľov a zamestnancov, to je jeden dokument, ktorý je veľmi dôležitý pre kontext tej problematiky, ale bude to predmetom, hovorím, ešte aj nejakého odborného zhodnotenia vzhľadom na ten návrh, ktorý ste, pán poslanec, podal.

    Čo sa týka pani poslankyne Jurinovej, resp. pani podpredsedníčky Národnej rady, no podala pozmeňujúci návrh k normám spotreby práce. Nuž v tomto prípade meníme úpravu Zákonníka práce tak, ako fungovala do 30. 8. 2011, pričom doteraz inšpekcia práce neriešila, opakujem, neriešila žiadnu otázku ohľadom normy spotreby práce, kde by nedošlo k dohode sociálnych partnerov. To znamená, že navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť skôr motiváciu sociálnych partnerov dohodnúť sa, opakujem, motiváciu dohodnúť sa, aby o ich normách spotreby práce nerozhodoval nejaký tretí, tretí subjekt. Toto je hlavný cieľ a zmysel. Trošku ma prekvapila, by som povedal, dlhá diskusia, niekedy možno až neprimerane hektická, ktorá sa týka návrhov - sviatky, nedele. Pokladám za nešťastné, že dôležitý sociálny partner, ktorí sú odborári, túto otázku oficiálne neotvorili pri tripartitných rokovaniach. Ich vyjadrenie bolo také, že budú mať záujem hovoriť v jednotlivých poslaneckých kluboch a mať ambíciu presadiť ich riešenia. Mne tá problematika ako osobe vôbec nie je vzdialená, len pokladám za nešťastné, pretože tá diskusia sa tu potom vyvinula skôr v ideologickej podobe a mohlo sa tomu jednoducho predísť, pokiaľ by boli bývali sociálni partneri objektívne zhodnotili, keď by sme boli bývali mali ambíciu aj z hľadiska nejakých analýz prepočítať, čo to ekonomicky môže znamenať a na základe toho hľadať zhodu tam, kde ju bolo potrebné hľadať, a to sú tripartitní partneri z hľadiska sociálnej dohody. Toto si dovolím povedať, že asi nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie zo strany odborárov, že mali záujem tú problematiku riešiť takto.

    Čo sa týka - gastrolístky - ono to priamo ani nesúvisí s problematikou, ktorú momentálne preberáme, teda Zákonníkom práce, ale môj rozmer je úplne jasný, nebudem súhlasiť. Nebudem jednoznačne súhlasiť preto, že istým spôsobom by sme okrádali zamestnancov. Akonáhle sa to dostane do mzdy, no tak to podlieha dani, odvodom a ďalším veciam, to je jeden rozmer a druhý rozmer je taký, že ak dostane ten gastrolístok, tak ho využije, tak ho využije na tú konkrétnu potrebu, a preto si myslím, že ten gastrolístok to nie je predmet na korupciu alebo niečo podobné, ako tu zaznievalo. Naopak, myslím si, že to je prostriedok preto, aby ten zamestnanec ho využil a využil ho na ten účel, ku ktorému je určený, to znamená na teplú stravu.

    Ešte jedna poznámka skôr než ukončím svoje vystúpenie, milí priatelia chcem vás poprosiť o jednu vec, netrestajme zamestnancov malých podnikov, nechcime z nich urobiť druhotriednych ľudí, a to len preto, aby mali priznané iné práva alebo nerovnaké práva ako ostatní, netrestajme ich za to, že majú možno "tú smolu", že robia u malého zamestnávateľa. To je moja odpoveď na niektoré iniciatívy, ktoré sa týkali problematiky urobiť isté dve línie prístupu k zamestnancom ako takým.

    Úplne na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš Zákonník práce stane moderným a vyváženým pracovným kódexom. A o to nám hlavne v novele Zákonníka práce ide. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme, aha, spravodajca, ja som sa, prepáčte, spravodajca.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja vzhľadom na vývoj situácie budem veľmi krátky a nevystúpim so všetkým, s čím som chcel vystúpiť.

    Najskôr by som rád zareagoval na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Tá alternatíva dva, pán poslanec, ste navrhli, že slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" sa nahrádzajú slovami "Vo sviatok okrem nedele".

    Pán poslanec, ak by sme prijali takýto návrh, s ktorým ja v zásade osobne súhlasím, to dobre viete, ak by sme prijali takýto návrh, znamenalo by to, že ak by napr. 1. január pripadol na nedeľu, tak by neboli v tento deň obchody zatvorené. Ak by 24. december po 12.00 hod. pripadol na nedeľu, takisto by v tento deň neboli obchody zatvorené. Nehovoriac o tom, že tým pádom by sme úplne vylúčili Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej sú dnes otvorené obchody a ak by aj Prvý sviatok vianočný pripadol na nedeľu, tak by obchody boli otvorené. Čiže to ustanovenie - vo sviatok okrem nedele - je veľmi nešťastné v tomto kontexte a dosahujete tým presný opak toho, čo ste chceli dosiahnuť, že vlastne aj tých 3,5 dňa, ktoré dnes už máme obchody zatvorené, tak ak by pripadli na nedeľu, tak by boli obchody otvorené. Čiže v tomto ustanovení, si myslím, že je to vecne nesprávna formulácia a asi by bolo dobré, keby ste stiahli tento návrh, tak ako je predložený. Ja o ňom, samozrejme, hlasovať dám, lebo bol po formálnej stránke predložený úplne v poriadku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tej diskusii zaznelo veľmi veľa informácií, veľmi veľa názorov, čo je pochopiteľné, Zákonník práce je kódex, ktorý chráni zamestnancov a berie určité práva zamestnávateľom, áno, kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten pomer, ktorý je, nie je rovno, to pomer nadradeného zamestnávateľa a podriadeného zamestnanca. Práve kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten podriadený zamestnanec mal všetky práva zakotvené, ktoré mu patria. Čiže vždy budú diskusie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vždy tu budú rozličné názory. Napriek tomu si myslím, že predložený návrh Zákonníka práce bol výsledkom širokých dohôd a je tým najlepším výsledkom, aký sa z týchto dohôd dal dosiahnuť. Chcem povedať, že zo 118 novelizačných bodov, ktoré predložená novela Zákonníka práce prináša, zostal nesúhlas zo strany zamestnávateľov len v štyroch bodoch. To znamená, 97 % otázok, ktoré sociálni partneri otvorili, sa našlo uspokojivé riešenie, s ktorým súhlasili obe strany. Len 3 %, len 4 body zo 118 bodov, zostali otvorené, čo ja považujem za veľký úspech aj vzhľadom na to, že tie rokovania boli vysoko nadštandardné, neboli to len rokovania na úrovni tripartity, ale boli to rokovania so všetkými partnermi, ktorí prejavili záujem. Či to boli cirkvi, či to bolo Združenie miest a obcí Slovenska, či to bola Slovenská akadémia vied, či to boli ďalšie odborné a profesné organizácie. Takže ja chcem pochváliť ministerstvo práce, pána ministra, pána štátneho tajomníka, ktorí absolvovali dlhé a dlhé hodiny rokovaní so všetkými sociálnymi partnermi tak, aby sa našlo čo najprijateľnejšie riešenie. Je pochopiteľné, že predložený Zákonník práce nezískal 100 % súhlas, ale len "97 % súhlas", pretože predložený návrh Zákonníka práce predkladá SMER - sociálna demokracia, ako plnenie svojho sľubu, ktorý dal občanom pred voľbami, aj po voľbách v programovom vyhlásení vlády. Je to naša psia povinnosť prijať Zákonník práce, pretože bola to jedna z hlavných tém našej, nášho programu, s ktorým sme predstúpili voličov a získali sme preň podporu.

    Asi taká najčastejšia výhrada, ktorá sa spomínala a ktorú už pomenoval aj pán minister, bola tá, že predložený Zákonník práce ohrozí konkurencieschopnosť Slovenska, že predložený Zákonník práce bude mať vplyv na prepúšťanie zamestnancov. No chcem povedať, možno tak troška to preženiem a použijem hyperbolu, no najväčšiu konkurencieschopnosť by mala slovenská ekonomika vtedy, kedy by zamestnávatelia napr. nemuseli vyplácať mzdy. Vtedy by sme boli naozaj ekonomika s najväčšou konkurencieschopnosťou a hrnuli by sa nám tu zamestnávatelia z celého sveta, ale sami vidíte, že takéto zmýšľanie a takéto predstavy sú úplne scestné.

    Ja si dovolím prečítať z tlačovej agentúry SITA vyhlásenie pána poslanca Kaníka: "Následkom opatrení, ktoré súčasná vláda zakotvila do pripravovanej novely Zákonníka práce už zaniklo 6-tisíc pracovných miest, ako na pondelňajšej tlačovej konferencii ďalej uviedol predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Ľudovít Kaník, sú to len prvé lastovičky a v budúcnosti očakáva, že pre novelu ešte o prácu príde až 100-tisíc ľudí."

    No, vážení páni z SDKÚ, ja som až prekvapený, ako hlboko spadla vaša profesionalita a odborná erudovanosť, ktorú možno, s ktorou sa možno v minulosti vaša strana chválila. Ja sa chcem spýtať, pán poslanec Kaník, vy ste si odkiaľ tie čísla vytiahli, strieľali ste od pása alebo ste si ich vycmúľali z prsta? Nepredložili ste žiadnu analýzu, len ste strieľali čísla, ktoré vás napadli. Ja som si preto dal tú robotu a vytiahol som si z médií za posledné mesiace firmy, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie. Nebolo ich až tak veľa, ako som si aj ja myslel, myslel som si, že ich bude oveľa viac, veľa firiem ohlásilo prepúšťanie ešte pred parlamentnými voľbami. Ja som si vytiahol len tie, ktoré ohlásili prepúšťanie po parlamentných voľbách, na ktoré teda už podľa vašich slov mohla mať potencionálne vplyv nová vláda a ohlasovaná zmena Zákonníka práce. Trend 21. 8. 2012 - názov článku "Siemens chystá rozsiahle prepúšťanie", ako sa však dočítate v článku, pán poslanec, firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne. Zaujímavé, myslel som, že firma prepúšťa kvôli Zákonníku práce podľa vašich slov. Firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne, v eurozóne pán poslanec. Hospodárske noviny 24. 5. 2012 - "V spoločnosti Slovenské energetické strojárne Tlmače stratí prácu 311 ľudí" - názov článku, text a odôvodnenie, je to dramatické zníženie, ktoré iba reflektuje situáciu na trhu, uviedol generálny riaditeľ Martin Paštika a dodal, že firma k tomu pristupuje pre nedostatok objednávok. Čiže situácia na trhu a nedostatok objednávok. Kde je ten Zákonník práce, pán poslanec? Firma Ryoka Global Europe - v Hospodárskych novinách 23. 10. 2012 - zatvára závod pre nedostatok zákaziek. Pre nedostatok zákaziek, pán poslanec. A dokonca spoločnosť 227 zamestnancom vyplatí okrem iných náležitostí 13. plat. Takže ak vy tvrdíte, že prepúšťajú preto, lebo chcú ušetriť na budúcom prepúšťaní, tak táto spoločnosť ide zamestnancom pri odchode vyplatiť ešte 13. plat. Tak aký Zákonník práce, pán poslanec? Poďme ďalej. SME 8. augusta 2012 - "V Levickej pekárni ohlásili hromadné prepúšťanie." Dôvod. Väčšina prevádzok vykazuje už jeden a pol roka stratu. Nie Zákonník práce, jeden a pol roka nekupujú ľudia ich výrobky, čo je ináč škoda. Treba kupovať domáce pekárenské výrobky. Hospodárske noviny 22. 10. 2012 - "Senická firma Delphi ohlásila prepúšťanie." Dôvod: razantné zníženie objednávok a reštrukturalizácia firmy. Ani táto firma neuviedla ako dôvod Zákonník práce a mohla, lebo ste jej to nahrávali, lebo už to bolo po vašich vyhláseniach, že Zákonník práce môže za prepúšťanie. Neuviedla to, pán poslanec. Oficiálny dôvod nebol takýto. Energoportál 1. 10. 2012 - "Ani Slovnaft sa optimalizácii sa nevyhne." Prepúšťanie v skupine MOL sa dotkne i Slovenska. Dôvod: V Európe sa za posledné roky znížil dopyt po ropných výrobkov o viac ako 10 %. Zákonník práce? Hrozba vlády strany SMER? Košický korzár 16. 1., prepáčte, Košický korzár: firma "Ixonos prepúšťa v Košiciach dve tretiny zamestnancov." Ako dôvod uviedli znížený dopyt po službách, ktorá táto softvérová firma poskytuje. Našiel som si osem, sedem spoločností, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie a prešiel som na Google stovky odkazov. Možno, že je ich viac tých firiem, ale myslím si, že toto sú tie najdôležitejšie, ktoré si môžeme cez vyhľadávače nájsť, a zaujímavé je, pán poslanec, ani v jednom prípade neuviedli dôvod Zákonník práce a mohli. Bolo by to pre tých manažérov

  • taký a mohli to uviesť, pán poslanec, lebo ste im nahodili na smeč. Krásne by tí manažéri odôvodnili, že nie pre svoju nejakú neschopnosť, aj keď to nie je neschopnosť, situácia na trhoch , ale mohli to hodiť na Zákonník práce. Zákonník práce a táto vláda môže za to prepúšťanie. Neurobili to. Ale viete, kto to robí? Robia to niektorí opoziční politici. To som v prehliadavačoch našiel. Áno, opoziční politici hovoria aké desaťtisíce pracovných miest už zanikajú na Slovenskú a zaniknú. Hovoria to niektorí novinári a analytici, niektorí. A hovoria to niektoré lobistické skupiny, ktorým ide o iný záujem. Ale ani jedna firma, ktorá prepúšťa to ako dôvod neuviedla. Ale do určitej miery, pán poslanec, sme vám dali návod, čo máte robiť teraz, takže my sme pripravení na to, že teraz kade budete chodiť, tade budete hľadať aspoň jednu firmu, ktorej generálny riaditeľ povie a prepúšťame kvôli Zákonníku práce. Áno, budete hľadať. My sme pripravení na to, že všetko zlé, čo bude teraz na Slovensku, čo súvisí so svetovou hospodárskou krízou, budete hádzať na Zákonník práce, ale to len kvôli tomu, aby ste vy nejako politicky prežili.

    Ja na záver, pán poslanec, prečítam stanoviská, aspoň dve stanoviská, ktoré zazneli z úst zástupcov zamestnávateľov. Milan Cagala, ktorý zastupuje päť výrobných zväzov pokrývajúcich až 75 % slovenského priemyslu, hovorí, 75 % slovenského priemyslu, ktorý je vlajkovou loďou slovenskej ekonomiky. Hovorí: "Tento Zákonník práce je zákonom kompromisu, ktorý nie je ani z dielne pani ministerky Tomanovej, nie je ani z dielne exministra Mihála. Je to kompromis, ktorý verím, že v zásade neovplyvní podnikateľské prostredie."

    Vladimír Soták, predseda Klubu 500: "Táto podoba Zákonníka práce nebráni tomu, aby na Slovensko prišli seriózni podnikatelia. O zamestnancov sa treba starať, aby mohli odborne rásť a aby mali sociálne istoty."

    A to je náš cieľ, páni poslanci z opozície. Keď budeme mať zdravé pracovné prostredie, budú aj ľudia, ktorí chodia do práce s inou chuťou pracovať a vtedy sa začne meniť aj ekonomická situácia na Slovensku k dobru. Ďakujem pekne.

  • Takže záverečné slovo mal aj spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslancov Magdy Košútovej a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 198. Spoločná správa výborov má tlač 198a.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Magde Košútovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, páni poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Ako sme už uviedli v prvom čítaní, návrh zákona predkladáme ako poslanci Národnej rady z dôvodu, že je potrebné, aby tento zákon nadobudol účinnosť od 1. 12. 2012, čo by sa v normálnom legislatívnom procese nedalo stihnúť. Návrh zákona predkladáme z dôvodu potreby vykonať dve nariadenia Európskej únie a nariadenia Parlamentu a Rady č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1234/2007.

    Návrh zákona úzko súvisí aj s nariadením vlády Slovenskej republiky o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu. Návrh zákona upravuje tiež pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní o uznávaní a odňatí uznania organizácií združení a medziodvetvových organizácií výrobcov v sektore mlieka, mliečnych výrobkov a udeľuje kontrolnú a sankčnú právomoc Poľnohospodárskej platobnej agentúre nad plnením podmienok organizácií, združení a medziodvetových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Tento návrh zákona pomôže podnikateľom v oblasti výroby mlieka, pretože až jednu tretinu výroby môžeme realizovať cez tieto obchodné spoločnosti alebo združenia. A takisto pomôže aj v tom, že výrobcovia mlieka, pokiaľ budú v združení, v organizácii výrobcov budú vedieť cenu mlieka pred podpísaním zmluvy, čiže pred dodávkou mlieka a pri podpisovaní pred dodávkou mlieka, nie tak, ako sa to stáva teraz, že cenu sa dozvedia až po dodávke, kedy im ju odberateľ oznámi.

    Prosím vás, panie kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím pána poslanca Puciho, aby nás informoval ako určený spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo o výsledku rokovania výborov.

  • Vážený pán predseda, vážené panie podpredsedníčky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k poslaneckému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 213 z 21. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy aj s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 56 zo 16. októbra 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Len pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moje vystúpenie bude veľmi krátke. Po prvé navrhujem bod spoločnej správy č. 2 vyňať na osobitné hlasovanie, pretože túto problematiku už rieši bod č. 1. A po druhé podávam pozmeňujúci návrh, ktorým vzhľadom na nahlásenú špecifikáciu pre potreby Európskej komisie a nezrovnalosti pri preklade pojmov napravíme súčasný nevyhovujúci stav pri rokovaniach o vinohradníckej oblasti Tokaj v Bruseli. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie sú faktické poznámky na vaše...

  • Prerušenie vystúpenia predsedu NR SR spravodajcom.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ten pozmeňovák znie nasledovne:

    1. V názve zákona sa slová "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "o zmene a doplnení niektorých zákonov".

    2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    "Čl. III

    Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z. sa mení takto:

    V § 7 odsek 2 znie:

    (2) Slovenský vinohradnícky región sa člení:

    a) Malokarpatská vinohradnícka oblasť,

    b) Južnoslovenská vinohradnícka oblasť,

    c) Stredoslovenská vinohradnícka oblasť,

    d) Nitrianska vinohradnícka oblasť,

    e) Východoslovenská vinohradnícka oblasť,

    f) Vinohradnícka oblasť Tokaj."

  • Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať teraz druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, je to tlač 187.

    Poprosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovanie návrhu zákona vo výboroch prinieslo niekoľko návrhov na vylepšenie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, ale čo je pre mňa podstatné, že sa našla podpora pre tento návrh zákona v celom spektre politických strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade. Predložený návrh po zapracovaní pripomienok považujem za prijateľný kompromis odrážajúci potrebu zachovania štandardného podnikateľského prostredia v oblasti obchodu ako aj primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás opätovne požiadať o jeho prerokovanie a o jeho schválenie. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pán minister. Poprosím pani poslankyňu Košútovú.

    Pán Záhumenský. Pán poslanec Záhumenský bude spravodajcom

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 198 z 18. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    O bodoch spoločnej správy č. 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 54 zo 16. októbra 2012.

    V citovanom uznesení výboru ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci skončil som, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky do rozpravy za klub poslancov SaS pán poslanec Galko, za klub OĽaNO pán poslanec Matovič, potom je ešte, ste písomne prihlásený aj vy pán spravodajca, takže teraz najprv kluby. Nevidím tu pána poslanca Galka, takže zatiaľ mu presúvam poradie.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči, do rozpravy za klub OĽaNO k tomuto návrhu a potom vy, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda a vážený pán minister, milé dámy, milí páni, celkove k tomuto návrhu zákona som chcel povedať, že možno tak filozoficky, hoci teda neviem či v mojom prípade, ale neviem, či by sme naozaj mali nechať vzťahy iba čisto na trh medzi dodávateľmi a hlavne dodávateľmi slovenských potravín a reťazcami, ktorým sme dovolili, aby Slovensko obsiahli svojimi prevádzkami, na druhej strane, trošičku sa bojím jedného, že aby náhodou sa potom nestalo to, že budú obchádzať reťazce tento zákon tým, že budú uzatvárať vlastne zmluvy cez zahraničných dodávateľov, ale tak možno uvidíme v realite a prípadne potom dodatočne by sa dalo vymyslieť niečo, niečo aj, aby sme aj tento problém prípadný riešili. Čo si ale teda hlavne uvedomujem a veľmi ma mrzí, tak podľa, tuším, zverejnených informácii Slovensko má najmenší podiel predaja slovenských výrobkov alebo slovenských potravín v našich obchodoch. Inak povedané, že sme najmenší lokálpatrioti v Európe a Francúzi kupujú približne dvakrát viacej francúzskych potravín vo svojich obchodoch a pomaly ani nenájdete nejaký výrobok, ktorý by si, ktorý by mal Francúz v nákupnom košíku, ktorý by nebol vyrobený vo Francúzsku. U nás na Slovensku dlhodobo tento podiel klesá a hlavne v tejto súvislosti aktivitu alebo iniciatívu pána ministra osobne veľmi vítam, aj otvorenosť k tomu, že aj teda cez spoločnú správu bol otvorený prijať nejaké tie pozmeňujúce návrhy k zákonu a aj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem tu prečítať, tak mi vyjadril podstate k nemu podporu.

    Toto považujem naozaj za konštruktívny prístup a myslím si, že mali by sme sa v snahe zvýšiť podiel predaja slovenských potravín a chrániť slovenských prvovýrobcov v Národnej rade spájať, keďže v názve máme národná. A nemáme v názve nejaká zahraničná národná rada, čiže myslím si, že úplne prirodzene by malo byť našou snahou, aby sme vzťahy medzi prvovýrobcami slovenskými, slovenskými dodávateľmi a obchodníkmi, ktorí nemajú v podstate žiadny vzťah k Slovenskej republike okrem toho, že tu podnikajú, tak by sme mali vytvárať nejaký rámec alebo nejaké mantinely, odkiaľ pokiaľ sa pohybovať môžu, aby nezneužívali v podstate svoje veľakrát viac-menej dominantné postavenie na trhu, a z tohto pohľadu naozaj ten návrh zákona je namieste a chcel by som ho našim pozmeňujúcim návrhom ešte trošku vylepšiť.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, vlastne zavádza takú trochu, by som povedal, možno zvláštnosť na slovenské pomery, ale keďže aj Slovensko je zvláštne v tom, že máme najmenší podiel predaja našich domácich potravín v našich obchodných reťazcoch, ktoré na Slovensku máme, tak si myslím, že aj trošku neštandardnými metódami by sme sa mali snažiť tento podiel predaja slovenských výrobkov pozdvihnúť. Neštandardná metóda vlastne spočíva v tom, že po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu by ľudia už pri vstupe do prevádzok veľkých obchodných reťazcov na Slovensku vedeli, aký podiel tá-ktorá prevádzka alebo ten-ktorý reťazec má v predaji slovenských výrobkov. A zároveň nevedel by, nemal by informáciu iba o tom že koľko ten daný reťazec, aký má podiel slovenských výrobkov, ale mal by informáciu o všetkých reťazcoch, ktoré majú obrat na predaji potravinových výrobkov väčší behom roka ako 10 miliónov eur.

    Ešte inak to skúsim povedať. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu pri vstupe do všetkých reťazcov, ktorý majú väčší podiel alebo predaj potravín ako 10 miliónov eur, by sme mali informáciu o všetkých týchto reťazcoch, aký majú podiel predaja slovenských potravín, aby sme videli, že napríklad vstupujem konkrétne do Billy, tak vidím, že Billa napríklad je na 4. mieste a podiel slovenských výrobkov 53 % . Vstupujem do Lidla, vidím, že podiel, že Lidl je na 11. mieste, podiel slovenských výrobkov 16 %. Čiže dali by sme ľuďom pri vstupe do každej tejto predajne informáciu, aby sa vedeli s tým vnútorne vysporiadať, a tí ľudia, ktorí chcú kupovať slovenské výrobky, aby sa zamysleli nad tým, že či vstupujú do správnej predajne, a ak sa náhodou nájde taký človek, ktorý chce kupovať na Slovensku zahraničné výrobky alebo uprednostňuje zahraničné, tak aby sa podľa toho zariadil. Čiže ide čisto o tú informáciu, ktorú chceme poskytnúť zákazníkom už pri vstupe do prevádzky, aby vedeli, do akej prevádzky vstupuje, ako tá prevádzka v podstate sa stáva k slovenským prvovýrobcom, k slovenským dodávateľom a tým pádom v podstate ako spolucíti zo Slovenskom a koľko ľudí možno podporuje na Slovensku, aby mali prácu. Lebo všetci vieme, že ak by sme možno, alebo teda vieme, že ak by sme na Slovensku predávali dvakrát vyšší podiel a mali dvakrát vyšší podiel slovenských výrobkov, ako máme, tak mali by sme zhruba o 50-tisíc pracovných miest navyše. Čiže tým, že ľudia si kupujú zahraničné výrobky, tak priamo jednoducho dávame prácu ľuďom v zahraničí a prichádzajú o ňu ľudia na Slovensku. Čiže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Miroslava Kadúca k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187):

    1. V názve zákona sa na konci pripája čiarka a slová "a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov".

    2. Doterajší text sa označuje ako "Čl. I".

    3. Návrh zákona sa dopĺňa článkom II, ktorý znie: "Čl. II

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z. a zákona č. 349/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

    1. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 12a Povinnosti predajcu

    (1) Predajca, ktorého ročný obrat z predaja potravín dosahuje viac ako 10 miliónov eur je povinný ročne do 31. januára informovať ministerstvo o údajoch predošlého kalendárneho roka, a to o percentuálnom podiele potravín vyrobených v Slovenskej republike na

    a) potravinách z celkovej ponuky predávaných potravín,

    b) celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.

    (2) Predajca podľa odseku 1 je povinný zverejniť na každom vstupe svojich obchodných prevádzok určenom pre konečného spotrebiteľa zoznam podľa § 30a ods. 2, a to do 30 dní od jeho doručenia ministerstvom."

    2. V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenami r) a s) ktoré znejú:

    "r) nesplnil si informačnú povinnosť podľa § 12a ods. 1 alebo informácia je nepravdivá,

    s) nesplní si povinnosť podľa § 12a ods. 2."

    3. Doterajší text § 30a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2 ktorý znie:

    "(2) Ministerstvo vydáva zoznam v tlačenej podobe podľa § 12a ods. 2, v ktorom uvedie percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky jednotlivých predajcov podľa § 12a ods. 1."

    Odôvodnenie:

    Týmito opatreniami sa spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti a bude sa môcť v prípade záujmu ľahšie orientovať na tie, ktoré preferujú slovenských prvovýrobcov, resp. zahraničných.

    Ešte raz by som zhrnul. Je to možno neštandardný krok, ale sme na Slovensku v neštandardnej situácii, máme najmenší podiel predaja domácich potravinových výrobkov na predaji potravín. Po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu ľudia, keď všetci z nás aj nakupujeme v obchodoch, keď prídeme do ktorejkoľvek prevádzky, ktorá je súčasťou obchodného reťazca, ktorý má obrat väčší z potravín viac ako 10 miliónov eur, rovno pri vstupe sa dozvieme, aký je percentuálny podiel slovenských potravín v tej danej predajni na obrate, ktorý mala tá daná predajňa za predošlý rok, ale zároveň aj o percentuálnom podiele na obrate ostatných potravinových reťazcov, ktoré za rok, za predošlý rok budú mať tržby na potravinách minimálne desať miliónov eur. Čiže bude sa to týkať naozaj tých najväčších slovenských potravinových alebo teda obchodných reťazcov, ktoré predávajú potraviny za účelom lepšej informovanosti ľudí. Pevne verím, že napomôže to v predaji slovenských potravín, lebo budeme vlastne budovať takú uvedomelosť ľudí, aby už pri vstupe si uvedomovali, kde nakupujú a možno orientovali sa na výrobky slovenských výrobcov. A tak ako som povedal, na druhej strane, keď niekto chce sa orientovať na výrobky zahraničných, nikto mu v tom nebráni, ale je to čisto informácia a ľudia sa zariadia.

    Ešte raz ďakujem veľmi pekne za predbežnú podporu, ktorú mi pán minister ešte v júli, keď som mu o tomto pozmeňováku hovoril, k návrhu zákona prisľúbil, aj dnes, keď som ho k tomu informoval. Takže vítam konštruktívny prístup. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie páni poslanci: Muránsky, Chren, Simon, Záhumenský, Fecko, Kuffa a Kadúc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Pán kolega, v podstate súhlasím s tým, čo ste tu povedali, len povedal by som k tej štandardnosti - neštandardnosti, k tým obavám. Prosím vás, odkedy som tu, v tomto parlamente, dvakrát bol prijatý takýto zákon a dvakrát takýto zákon bol zrušený skôr, ako začala jeho účinnosť, resp. jeho uplatňovanie v prax. Teda nehovorme o obavách, ale sledujme, ako sa bude uplatňovať. A potom, potom hodnoťme.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, niekoľko veľmi dobrých bodov si povedal vo svojom vystúpení. Je fakt, že podiel slovenských výrobkov u nás naozaj klesá, a je to práve kvôli tomu, že sme mali takéto zákony, ako je tento, ktorý naša vláda zrušila, a teraz sa znovu zavádza. Prvý takýto zákon bol prijatý v roku 2003 na Slovensku a jeho spoluautorom bol Robert Fico. A vyriešil v ňom problém slovenských výrobkov asi tak ako svojím farmárskym zákonom vyriešil rómsky problém. Nijak, pretože je babrák, pretože legislatívu písať nevie.

    K tvojmu pozmeňujúcemu návrhu. Myslím si, že je to jednoducho dobrý nápad, dobrá myšlienka, avšak zle riešená. Poviem prečo na niekoľkých praktických príkladoch. Myslím si, že je dobrý nápad a že týmto spôsobom by mal postupovať aj zákonodarca, aby sa táto povinnosť týkala len reťazcov s obratom nad určitú sumu, povedzme tých 10 miliónov eur. Pretože zákon tak, ako ho predložil pán minister Jahnátek bude likvidovať malé predajne na Slovensku, pretože ich stavia do veľkej nevýhody v porovnaní s veľkými reťazcami. Na druhej strane, tvoj pozmeňujúci návrh však vyvoláva niekoľko problémov. Ako definuješ napríklad množstvo tých slovenských výrobkov? Predstav si, že z nejakého výrobku, povedzme kečup, je len jediný výrobca na Slovensku. Keď ho nejaký reťazec predáva, že jeden slovenský kečup a sedem ďalších, aby dal výber svojím zákazníkom, je to podiel jedna osmina? A keď má inú predajňu, ktorá je menšia a tam len štyri kečupy ponúka alebo tri, tak už je to jedna tretina? A čo je vlastne slovenský výrobok? Popradská káva je slovenský výrobok? Krevety, ktoré sú prebalené na Slovensku a označujú sa kódom 858, sú slovenský výrobok? Čiže je to určite dobrá myšlienka, avšak obávam sa, že prakticky nebude realizovateľná tak, ako si ju napísal. Možno, keby to bolo definované cez objem predaja tých slovenských výrobkov a určite aj o definícii slovenského výrobku tu budeme debatovať, avšak bez nej by sa to nemalo predkladať.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, v plnej miere súhlasím s touto snahou, aby zákazník vedel, že keď vojde do obchodu, aký má podiel. Ale tu by som sa chcel nadpojiť na to, čo môj predrečník povedal, že máme problém definovať, čo je slovenský výrobok. Výrobky, ktoré majú označenie SK kvalita, tým nie sú. Len výhradne. Pretože máme aj ďalšie výrobky. Práve preto, ja si myslím, že by sme mali definovať, čo je slovenský výrobok, definovať, čo je výrobok vyrobený na Slovensku a čo je absolútne domáci výrobok, stopercentne vyrobený len zo surovín Slovenskej republiky.

    Obchodné reťazce môžu dostať len takú povinnosť, ktorú dokážu aj naplniť. Nie som si stopercentne istý, že túto povinnosť, ktorú takýmto spôsobom im zadávame, či budú vedieť naplniť. A to z jedného jediného dôvodu. Slovakia chips, vyrábané v Českej republike je slovenským výrobkom? Keď má kód 858? Ďalej saláma vyrobená z dánskej svine je slovenským výrobkom? Popradská káva? Tak ako som, tak ako som spomenul. Práve preto, pán kolega Matovič, možno že by bolo dobré doplniť tento materiál a k tomu aj vo svojom vystúpení v rozprave sa chcem ešte zaoberať. A by sme mali vytvoriť priestor, aby sme to mohli zadefinovať a doplniť do tohto zákona, pretože inak nebude skutočne účinný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Matovič, v prvom rade chcem oceniť to, že ako jediná opozičná strana uznávaš to, že pokiaľ je nevyvážený vzťah medzi nejakými partnermi, či je to v sociálnom dialógu, alebo v akomkoľvek inom, že je treba asi do toho vstúpiť a pokiaľ niekto má tak silné postavenie, že si dokáže vynucovať veci v rámci obchodných vzťahov, že asi je potrebné povedať aké budú pravidlá pri obchodovaní.

    Pochopiteľne, ja by som veľmi rád videl takisto podiel domácich potravín v jednotlivých obchodných reťazcoch, ale taktiež si myslím, že s týmto návrhom asi by bolo niekoľko problémov.

    Prvý problém by spočíval v tom, že nie je daná metodika, podľa akej by sa merali, merali domáce potraviny. Je niekoľko metodík, je veľa metodík, ja by som povedal, a bolo by možné dopracovať ďalších x metodík. To znamená, že by sme vytvorili priestor pre neustále spory o metodike, čo je domáce, čo sú domáce potraviny, ako boli merané, či to bolo na základe obratu, či to bolo na základe podielu na pulte. Potom dôjdeme k tomu, že sa budeme baviť o tom, aj keď už ministerstvo poľnohospodárstva definovalo, čo je slovenský výrobok. Myslím si, že tam je jasná definícia, dalo by sa podľa toho ísť, ale prvý spor by nastal o spore o metodiku. Druhý spor by nastal v tom, čo sú, alebo nie sú utajované údaje spoločností a ktoré sa zverejňujú a ktoré sa nezverejňujú. To znamená, že asi by sme narazili na ďalší problém, aby sme povedali, čo môže spoločnosť zverejniť a čo môžeme pýtať od nej, aby zverejňovala, a to znamená, že sú aj tzv. chránené informácie. To by bol ďalší problém.

    A myslím si, že by sme nahrali práve kritikom tohto zákona, aj niektorým v tejto sále a hlavne niektorým obchodníkom, ktorí by to zneužili, že vlastne sa jedná a v tomto zákone prednostne o preferovanie domácich výrobkov a mohlo by to eskalovať zákon ako taký. Mám obavu práve z tohto. Myslím si, že tú myšlienku by bolo treba asi dopracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vítam tiež túto aktivitu môjho kolegu Igora. A ako povedal, keď atypicky sa správame na Slovensku, tak musíme atypické metódy na to používať, aby sme to nejakým spôsobom zvládli, no tu je ešte jeden problém, že naša nátura je taká, že závidíme. To znamená, nedoprajeme jeden druhému a vlastne našu hrdosť, ktorú by sme mali pozdvihovať a stále vysvetľovať ľuďom, že pokiaľ si kúpiš ten výrobok, tak zabezpečíš zamestnanosť ďalšiemu človeku, ktorý prakticky v inom sektore alebo v inom segmente môže fungovať, to momentálne u nás není, nemáme to v krvi. To znamená, je to potrebné stále opakovať, pri každej príležitosti, aby sme to dostali do tej krvi. Možnože ďalšia generácia už to pochopí, keď môže cestovať po svete a vidieť, ako sa tam správajú k vlastným výrobkom.

    A čo sa týka tých technikálií k tomu, ale myslím, že to sú iba veci, ktoré by sa dali zvládnuť, tie metodiky alebo výpočty, lebo tvrdím, že kde je vôľa, je aj cesta. Takže toľko ja z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Problém predaja slovenských výrobkov a zvlášť ako problém slovenských potravín je naozaj veľmi ako problémový. Dovolím si povedať, že patríme ku krajine, kde potraviny sme mali, teda poviem aj v minulosti, ale aj v prítomnosti aj máme, veľmi kvalitné. Jedny možno z najkvalitnejších. Myslím si, že treba robiť takúto osvetu, aby aj my ako zákazníci sme sa naozaj zameriavali na kupovanie tých slovenských výrobkov. Aj toto je jeden z návrhov, ktorý by mohol podporiť naozaj predaj slovenských výrobkov a zvlášť v tých hypermarketoch. Myslím si, že dnešní poľnohospodári alebo výrobcovia potravín nemajú ani taký problém tie potraviny vyrobiť, ako je problém tieto potraviny predať. Ak by sme sa možno tuná doťahovali na takýchto detailoch, že čo je slovenský výrobok a čo nie je slovenský výrobok, myslím si, že žiadnemu zákazníkovi netreba hovoriť dnes na Slovensku, že káva sa u nás nepestuje. Ale keď sa aspoň balí aspoň u nás tá káva, tak podporím vlastne tou kúpou tej kávy - možno práve Popradských baliarní - tak zamestnanosť v regióne Poprad. Aj toto je jedna z vecí a jeden z ukazovateľov, kedy by to mohlo ako pomôcť pri rozhodovaní, čo nakupovať a čo nenakupovať. Informovanosť naozaj je nevyhnutná a je potrebné zlepšiť, aby aj tá solidarita, miera solidarity bola väčšia. Ak by sme naozaj kupovali slovenské výrobky - 50-tisíc pracovných miest, to naozaj nie je zanedbateľné množstvo ľudí, ktoré by sa mohlo zamestnať doma a nemuseli by tí ľudia behať do zahraničia za prácou. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. V prvom rade, v čase, kedy slovenské poľnohospodárstvo trpí istou formou agónie, je tento návrh podľa mňa výborný a nanajvýš potrebný. Čo ma teší, je, že nie je diskriminačný. Aj keď sa možno pre niektorých môže javiť, pretože tento návrh iba informuje o tom, aký je podiel slovenských výrobkov. Čo je veľmi dobré. Veľmi v skratke. Ja verím a aj cez to všetko, že sú tu námietky na na nejaké nedostatky, že tieto nedostatky, ak tam sú, ja si myslím, teda, že nie, že sú zanedbateľné a spoločne odsúhlasením tohto pozmeňováku vyšleme pozitívny signál všetkým našim občanom, aká dôležitá je sebestačnosť Slovenska. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, reakcie.

  • Chcel by som tak, lebo vo viacerých tých faktických pripomienkach bola vlastne, zaznela otázka, že však nevieme, čo je slovenský výrobok, ale to mi pripadá trošku zase, že podceňujeme ministra alebo ministerstvo. Ja som zaregistroval v priebehu tohto týždňa aj minulého týždňa práve, že je iniciatíva ministerstva poľnohospodárstva zadefinovať jednoznačne, čo slovenský výrobok je, čo nie je. A keď predbežne, to ja si aspoň pamätám z toho návrhu, tak vlastne, ak bude 75 % toho alebo tej suroviny použitej pre výrobu toho daného výrobku, tak budeme považovať ten výrobok za slovenský. Takže ja si myslím, že to ide ruka v ruke s tou práve snahou aj ministerstva za jednoznačné zadefinovanie slovenskosti alebo čo je vlastne slovenský a čo nie je slovenský výrobok a tým pádom táto výčitka už bude bezpredmetná, a ja si myslím, že ministerstvo nebude otáľať, otáľať v tejto snahe, aby jednoznačne určilo, čo slovenský výrobok je a čo nie je. Lebo naozaj, niekto považuje za slovenský výrobok, kde je 858 na konci, niekto, keď si prečíta Slovakia chips, si myslí, že kupuje slovenský výrobok, ale ani sa nepozrie na druhú stranu a zistí, že vyrobené v Českej republike. A takéto zavádzajúce informácie, práve od toho, to je úloha štátu, aby buchol po stole a povedal jednoznačne, toto je slovenský výrobok a všetko ostatné sa nemôže klamlivo vydávať za slovenský výrobok. Takže tam ja sa spolieham na ministerstvo, že veľmi rýchlo v tomto poriadok spraví, keď sme doteraz ho neboli schopní spraviť. Keď teda niekto vyslovuje obavu, že by to mohlo zaváňať nejakým preferovaním slovenských výrobkov alebo diskrimináciou zahraničných, čo by bolo v nesúlade s európskou legislatívou, nie. Tento návrh iba zavádza informovanie o podiele slovenských ale zároveň vlastne aj zahraničných. Teda ten, kto chce uprednostniť si zahraničných a chce chodiť do obchodu, ktorý predáva veľa zahraničných výrobkov, bude chodiť do Lidla, ten kto slovenských, bude chodiť do Jednoty. Nič viac.

  • Pán poslanec Záhumenský do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda a vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj už v prvom čítaní sa viedli dosť emotívne diskusie o návrhu tohto zákona, vzhľadom aj k jeho genéze a vývoji počas niekoľkých rokov. Aj k tomuto môjmu predrečníkovi ešte by som snáď dve poznámky iba. Skutočne si myslím, Igor, že bolo by rozumné a veľmi dobré a veľmi prospešné pre všetkých ľudí, keby vedeli, v ktorom obchode sa predáva koľko domácich výrobkov. Táto myšlienka určite nie je na zahodenie, je treba nájsť cestu, ako ju dostať do života. Otázka ale stojí a myslím si, že práve tu narazíme na prvý základný problém, že čo vlastne tento návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahov, ktorými sú potraviny, chce riešiť. A to je ten boj nepriateľov tohto zákona, ktorí chcú mať voľné pole pôsobnosti, ktorí si myslia, že na Slovensku je možné robiť všetko, to čo nie je v žiadnych iných krajinách svojim spôsobom povolené, a preto vlastne tento zákon sa vygeneroval počas svojej existencie do doby, že vlastne len rieši vzťahy, rieši korektnosť obchodného vzťahu. Účel tohto zákonu je urobiť určité korektné pravidlá obchodovania s potravinami, keďže sa zneužíva dominantné postavenie a v tých zmluvách sa nachádzajú veľmi nekorektné ustanovenia, ktoré si obchodné reťazce vynucujú z titulu svojej sily.

    A celá kritika aj zahraničia, aj Bruselu, aj domácich kritikov sa vzťahuje k tomu, že my chceme stanovovať podiel domácich potravín na pultoch, čo tento zákon v žiadnom svojom ustanovení, v žiadnej svojej čiarke ani bodke nehovorí. A pochopiteľne, podľa európskych pravidiel a smerníc ani nemôže hovoriť, koľko percent domácich výrobkov má byť na akomkoľvek pulte, keďže sme členom Európskej únie a sme na jednotnom trhu Európskej únie a podieľame sa aj na spoločnej poľnohospodárskej politike.

    Čiže myslím si, že by sme nahrali práve týmto kritikom, ktorí by mohli svojím spôsobom zneužiť tú dobrú myšlienku, informovať občanov, že koľko je vlastne tam domácich potravín, že by to sťahovali do toho, že tento zákon vlastne chce riešiť otázku, koľko domácich potravín má byť na pulte a svojím spôsobom navádzať k tomu a znevýhodňovať tých obchodníkov, ktorí by mali menší podiel domácich potravín, ako iné obchody. A to už zažili sme nejaké nóty v tejto oblasti, kde boli snahy, ale aj boli snahy určitých úradníkov z Bruselu práve túto vec kritizovať a hovoriť, že narúšame pravidlá voľného obchodu, narúšame pravidlá ochrany investícií a všetko možné proste, čo s tým súvisí.

    Takže ak hovorí pán kolega Kuffa, že nie je rozumné doťahovať sa o to, čo slovenský výrobok je, myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva už zadefinovalo, myslím, že v zákone o odbytovom fonde, ktorý sme mali schvaľovať, čo vlastne slovenský výrobok je, aby bolo jednoznačne povedané, čo je slovenský výrobok a nepočúvali donekonečna pána Simona, že či dánska sviňa a slovenská klobása je slovenský výrobok. A ja mu zopakujem, že ak tá sviňa vyrastie na Slovensku a vlastnia tú farmu Dáni, tak ja to považujem za slovenský výrobok, lebo konzumuje slovenské obilie a slovenskú pracovnú silu a slovenskú energiu. A mne je úplne jedno, kto tú farmu vlastní, či ju vlastní Dán, alebo ju vlastní Slovák, je to slovenský výrobok, lebo je na Slovensku vyrobený, ale už sme to počuli tisíckrát z jeho úst, že či z dánskej svini je slovenská klobása. Ak je vyrobená na Slovensku, je to slovenská klobása, pán Simon.

    A pán kolega Kadúc, ak hovoríte o zanedbateľných nedostatkoch tohto návrhu, obával by som sa práve toho, čo som povedal, lebo narazíme na metodiku. Ak je, a myslím si, nebude ani kde priestor alebo v ústnom vystúpení, ak by ktosi zadefinoval aspoň zrozumiteľne, akou metodikou by bolo treba merať to, že aké percento tých domácich výrobkov na tom-ktorom pulte sa nachádza. Ešte si to viem predstaviť, ale v tomto prípade baviť sa o tom, aby obchodné reťazce zverejňovali ich obchodné tajomstvo, ktoré je vlastne, aký podiel predaja majú tam alebo onam, myslím si, že by sme narazili asi na nejaké tiež predpisy Európskej únie a že by to tu bola veľká kritika, ak by sme chceli od nich zverejňovať informácie, ktoré nemusia zverejňovať, lebo niektoré musia zverejňovať v obchodnom vestníku, musia zverejňovať svoje účtovné závierky a tak ďalej, ale nie všetko sa zverejňuje a hlavne nie všetko o svojich obchodných partneroch a hlavne nie, odkiaľ nakupujú, aký tovar nakupujú.

    Čiže toto je, toto je vážny problém, ktorý, si myslím, pri tomto návrhu, pri tomto pozmeňovacom návrhu ohľadne metodiky, ako to stanoviť, aké percento tam postaviť a ako to vlastne urobiť a čo zverejňovať.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ale nechcem vo svojom vystúpení teraz hovoriť o zákone ako takom, o jednotlivých ustanoveniach, aj keď kolega Chren sa usmieva a chce sa vlastne dostať do tej podoby, že áno, že ten návrh je dobrý, lebo hovorí o obchodných reťazcoch nad 10 miliónov euro a že určitý obchodný reťazec, ktorý mu pripravuje jeho vystúpenia a on ich tu číta, tak práve hovorí to, že treba tam presadiť, aby to bolo 10 miliónov euro, lebo sa to nebude týkať tohto obchodného reťazca a presne, pán kolega Chren, viem, kto vám to pripravoval, tie vaše vystúpenia a ja som s tým pánom niekoľko razy rokoval, aj som mu to povedal, že som ho počul v pléne Národnej rady, lebo už tak dlho sa venujem tomuto zákonu, že už keď niekto povie vetu, tak viem asi, z ktorých úst to vyšlo.

    Takže ak budete vystupovať, možno je dobré hovoriť aj svoje myšlienky, alebo potom definovať autora, keď čítate kohosi pripravené vystúpenie, ale v tomto prípade to, čo odznelo z vašich úst, zatiaľ bolo pripravené vystúpenie a ten pán sa tomu nejako nebránil, len povedal, že pripravoval nejaké podklady, lebo nechcel povedať, že áno, som to napísal a som to prečítal. Potom vám nie je jasné, ako čo v tom zákone je napísané, lebo možno zákon ste nečítali a potom čítate len úryvky z toho, čo vám predložia práve kritici zákona, ktorí to vidia zo svojej strany a potom, keď som vám definoval tie jednotlivé body, ktorých ste polovicu bodu prečítali a druhú polovicu nie, tak potom to vypadá tak skreslene. Tak skúste to prečítať v zákone a potom to, čo vám napísali, a skúste to zhodnotiť svojím vlastným rozumom a možno prídete k záveru, že ten zákon v podstate je dobrý.

    Ale som sa, keď som sa pripravoval na to vystúpenie, tak som sa vlastne zamýšľal nad tým, ako fungujú vzťahy medzi jednotlivými partnermi práve v obchodnom vzťahu, kde sú obchodníci, kde sú spracovatelia a kde sú poľnohospodári ako prvovýrobcovia. A prvá otázka ma napadá, čo hrá v prospech obchodu na našom trhu? Tak, keď to zadefinujeme, tak niekoľko bodov.

    Za prvé ponuka prevyšuje dopyt. To znamená, že obchod si môže vyberať z rôznych možností. Tovaru je oveľa viac, ako je možné reálne predať.

    Po druhé odohráva sa konkurenčný boj medzi výrobcami a rovnako tak o zákazníka bojujú aj obchodné systémy navzájom.

    Za ďalšie, ekonomická situácia na Slovensku sa zlepšuje len veľmi pomaly. Kúpna sila je brzdená vysokou nezamestnanosťou, značná časť obyvateľstva má prostriedky len na pokrytie svojich základných životných potrieb.

    Za ďalšie, pri nedostatku zdrojov u ľudí je veľmi ťažko presvedčiť občanov, aby prednostne kupovali slovenské výrobky napriek snahám, napriek snahám je to dlh, je to beh na dlhú trať a ako sme sa rozprávali o svete, že je potrebné urobiť veľmi veľa práce vo svete, stále je to beh na dlhú trať.

    Za ďalšie, je to voľný obchod v rámci Európskej únie. Stavia proti sebe do priameho konkurenčného stretu vyspelú časť Európy s lepšie dotovaným poľnohospodárstvom a technicky dokonalejším potravinárstvom s podstatne nižšie dotovaným poľnohospodárstvom na Slovensku, pričom sa v podstate zastavil aj prísun pomoci európskych zdrojov do potravinárstva v oblasti eurofondov v tomto období.

    Za ďalšie, národné obchodné reťazce, ktoré ovládli veľkú časť domáceho trhu spolu s nadnárodnými výrobnými korporáciami s prispením liberálnych zákonov Európskej únie, dusia domácu výrobu a vymedzili jej priestor, ktorý nedáva ani najmenšie predpoklady na jej rozvoj.

    A za ďalšie, väčšie domáce reťazce, ako je COOP a CBA, sa proti tlaku nadnárodných obchodných systémov bránia tak, že prakticky prebrali ich obchodné praktiky a voči dodávateľom si vynucujú plnenie, ktoré výrobcov taktiež oberá o zdroje potrebné na rozvoj.

    Keď si položíme otázku, kto toto postavenie, čo hrá v prospech obchodu, vlastne môže prežiť? Brániť sa tomuto tlaku vlastnými silami môže iba firma, ktorá je skutočne konkurencieschopná a má výrobky, ktoré pre svoju výnimočnosť môže ponúknuť aj do zahraničia. Áno, to naozaj funguje a zo svojej praxe to môžem potvrdiť. Povedať nie a nepochovať tým vlastnú firmu, musí byť v dnešnej dobe tou najväčšou métou každého výrobcu. Môže prežiť len ten, kto si môže dovoliť povedať nie. A nič tak nepodráždi silných odberateľov, ako toto zázračné slovo.

    Rozdiel medzi zahraničnými a domácimi sieťami je len v tom, že tie domáce si to dlho pamätajú. Asi preto, že v nich bežia alebo je nižšia fluktuácia. Sú však produkty, ktoré sa nedajú vyviesť, aj keby boli tými najlepšími na svete. Historicky sú viazané k domácej spotrebe. Čo potom vlastne urobiť? Potom treba hovoriť áno. V záujme prežitia treba hovoriť áno. Producenti potravín musia potierať zdravý rozum a zabudnúť na všetko, čo sa naučili na hodinách ekonomickej vedy. Pracujú s 15-percentnou maržou, ale akcie 2+1 zadarmo majú zachrániť aspoň náš, ich malý trhový podiel, to znamená, že ak len akcia je 2+1, už mimo 15-percentnej marže, s ktorou pracujú. Veď ľuďom treba dať prácu, a keď bude klesať náš trhový podiel, práce bude čoraz menej. Prepúšťanie si nemôžu dovoliť, lebo okrem toho, že by získali zlú povesť, nie je to až tak lacný špás. Takže radšej žijú v ilúzii, že možno bude aj lepšie a požadujú od ľudí vyššie výkony, viac invencie a vyššiu profesionalitu. Keby na konci tohto snaženia bola odmena, tak je to všetko v poriadku. Lenže za tou odmenou je zase len prežitie a roky plynú. Nadhodnota sa realizuje tam, nerealizuje tam, kde vzniká, ale inde. Sú v začarovanom kruhu.

    Aby sme prijali a vôbec mohli nadefinovať nejaké závery či opatrenia, pozrime sa na to očami predajcu. Podniká legitímne, investoval, zamestnáva ľudí, platí dane, priniesol vyššiu kultúru predaja, bohatý výber pre spotrebiteľa. Svoje snaženie motivované dosahovaním zisku realizuje v konkurenčnom prostredí rovnako zameraných subjektov. Robí všetko pre to, aby prilákal zákazníkov. Nakupuje to, čo mu vynáša, praktizuje marketingové aktivity. Proti ničomu z vyššie menovaného sa nedá namietať a každý normálne uvažujúci človek by mal oceniť význam obchodu ako základného článku dobre fungujúcej spoločnosti. Zlomový a protispoločenský krok, ktorý obchod uplatňuje v boji o zákazníka, spočíva v tom, že neprimeranými prostriedkami núti svojich dodávateľov, aby sa podieľali na boji o ich zákazníka. Podčiarkujem slovo, význam ich zákazníka. Zákazník pre výrobcu nie je veľkoobchod či maloobchod, s ktorým uzatvára zmluvné vzťahy. Nemôže to byť priamo spotrebiteľ, lebo spotrebiteľ je priamym obchodným partnerom obchodníka. Platí to napriek tomu, že v konečnom dôsledku každému výrobcovi ide predovšetkým o spotrebiteľa a jeho spokojnosť.

    A túto skutočnosť ako prvé veľmi šikovne využili obchodné reťazce. Hovoria: "Ak vám ide o zákazníka, tak o neho bojujte spolu s nami." A výrobcovia naleteli ako včely na med. A všetci do jedného bojujú proti sebe a paradoxne zároveň aj proti sebe samým. Výrobcovi bolo jedno, či svoj produkt predá prostredníctvom Billy alebo Kauflandu. Ak však podporí Billu, zároveň si zhoršuje pozíciu v Kauflande. Ak nepodporí nikoho, nepredáva, lebo predáva konkurencia, ktorá tak urobila. Ak podporí všetkých, akurát sa zbavuje peňazí, lebo trh má len jednu kapacitu.

    Na tomto vidieť, čo je príčinou bludného kruhu, v ktorom sú výrobcovia. Obchodné reťazce medzi sebou nebojujú kvalitou služieb, ale hlavne výškou zľavy, ktorú si vybojovali u výrobcu. Znamená to, že priamo vťahujú výrobcu do súťaže, v ktorej je jeho súperom iný reťazec. To je však pre výrobcu kontraproduktívne, lebo pre výrobu je každý slušný odberateľ partnerom, bez ktorého sa z objektívnych dôvodov nevie dostať k spotrebiteľovi.

    V záujme toho, v záujme koho a potom sa potom výrobca ocitá v tomto kolotoči? Ide tu skutočne o spotrebiteľa? Áno, ale až v druhom rade. V prvom rade musia byť uspokojené záujmy predajcu a tie pre predajcu pohodlne zabezpečia výrobcovia vo vzájomnom konkurenčnom boji. Vyhráva ten, kto vie poskytnúť viac. Malý zákonite prehráva, lebo okrem bezkonkurenčnej ceny a vysokej kvality už viac dať nevie. Žije v ilúzii, že ho predsa musí, že mu predsa musí stačiť, aby sa jeho tovar dostal k spotrebiteľovi, ktorý by si rád kúpil. Ono to ale tak v praxi u nás nefunguje. Bude za daných okolností obchodník hľadať rezervy vo svojej práci? Bude pracovať efektívnejšie, ako jeho konkurent, aby mohol znižovať svoju maržu a poskytol svojmu zákazníkov nižšiu cenu? Bude vynakladať prostriedky na odborný personál, ktorý uľahčí zákazníkovi nákup a odborne mu pri nákupoch poradí?

    Z vyššie uvedeného je zrejmé, že by to bolo zbytočné. Dodávatelia potravín, okrem obsluhy pokladní, sa postarajú o všetko. Všetky tieto služby v obchodných reťazcoch zabezpečujú dodávatelia potravín. Takto sa dostali do stavu, ktorý vyznieva až komicky. Najatí zástupcovia výrobcov vykladajú tovar do regálov, starajú sa o jeho uloženie, pričom si neraz robia napriek, aby získali lepšie pozície. Planéta Zem dostáva zabrať, keď obchodník v snahe minimalizovať svoje zásoby, objednáva naraz len toľko tovaru, aby tento za pomoci dokladačov výrobcu uložil priamo do regálov a o dva dni si objednávku zopakuje. Deje sa to preto, lebo objednávky negeneruje pracovník predajcu podľa skutočného predaja. V záujme úspor na personálnych nákladoch túto objednávku generuje počítač. Počítač to robí veľmi presne a v pravidelných intervaloch. Chybou je však to, že počítač sa riadi programom a nie aktuálnymi potrebami zákazníkov. Na zmenu programu počítača sú však potrební ľudia a tí sú v tejto profesii pomerne drahí, takže ich je málo a na dianie na pultoch reaguje až na kritiku dodávateľa, že je regál sústavne prázdny, a to aj so značným časovým posunom. Táto vec však trápi hlavne dodávateľa, nie predajcu, lebo poplatky za regál, prípadne za akciu bohate pokryjú pomyselné straty z toho, že tovar sa na pulte nenachádza. Obvykle to rieši tabuľkou - "Prepáčte, tovar je vypredaný." Pritom u výrobcu tovar leží na sklade a čaká na objednávku.

    Ako hlboko sme klesli, keď nie cena a kvalita tovaru je tým rozhodujúcim kritériom pre jeho zaradenie do predaja, ale najhlavnejším je zalistovať si poplatok. Výška tohto poplatku je tak vysoká, že ak sa výrobcovi vrátia prostriedky do jedného roka, považuje to za veľmi dobrú investíciu. Pritom v skutočnosti tieto peniaze nejdú na skvalitnenie služieb pre zákazníka v existujúcej sieti, ale na ďalší rozvoj siete, ktorej jediným cieľom je postaviť ďalšie hypermarkety či menšie formáty a poraziť konkurenciu. Teda nie kvalitou služieb, ale tým, že na sto metrov od konkurencie vyrastie nový stánok budúceho blahobytu občanov s rovnakými službami.

    Nové obchody, to sú nové príležitosti. Pre samosprávy, ktoré konečne dobre speňažia lukratívne pozemky, sú to príležitosti aj pre stavbárov, elektrárne, plynárne a vytvoria sa ďalšie pracovné miesta. Všetko pekné a pre blaho občana. Problém je však v tom, že v týchto obchodoch sa bez zmeny doterajšieho systému a praktík obchodu len ďalej a viac zaťahujú mraky nad slovenským poľnohospodárstvom a potravinárstvom.

    Nastáva tu otázka, či robíme dobre alebo zle, keď predkladáme návrh o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch. Táto téma tohto zákona o obchodných vzťahoch polarizuje vzťahy medzi odvetviami, ktoré by mali spolupracovať a pracovať v prospech občanov. Je to tak ďaleko, že aj medzi potravinármi sú jedni za a druhí sa boja, že zákon sa opäť postaví proti výrobcom. Pravdu majú možno obaja. Pravdou je, že ak zákon bude platiť na Slovensku, bude sa dať legitímne obísť cez maďarský Komárom, pomôže nám to len ako nástroj ďalšieho riešenia, nie ako riešenie. Konečným cieľom musí byť ale taká právna úprava, ktorá bude prejavom politickej vôle celého európskeho spoločenstva a všetci vieme teraz, že je to absolútna fikcia. Bohaté štáty nepôjdu proti sebe, najmä nie, keď doma vedia nekalým praktikám kohokoľvek čeliť fungujúcimi demokratickými mechanizmami a patriotizmom občanov. Prijatie zákona však bude dobrým signálom, že u nás nie je všetko v poriadku. Obchod sa bude brániť a bude hľadať právne legitímne cesty ako zákon obísť. S tým už skúsenosť máme. Preto sa dá aj s určitosťou predvídať, že bude potrebné zákon neustále novelizovať. Dôkazy o tom budú podporné pre riešenie na pôde Európskej komisie. Čiže zákon problém nerieši, ale ho posunie tam, kde vznikol, do Bruselu. Medzitým vláda môže a musí vyvíjať tlak na zvyšovanie podielu domácich výrobcov, výrobkov na slovenskom trhu, a to tak, že bez prijatia akýchkoľvek nových zákonov bude prísne postupovať po negatívnych zisteniach inšpektorov hlavne v tých reťazcoch, v ktorých nebude ochota spolupracovať s domácimi dodávateľmi.

    Existuje však aj dobrá správa. 12. septembra sa v Bruseli uskutočnilo prvé stretnutie študijnej skupiny, ktorej členom za Slovensko je pán Igor Šarmír zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Bol prítomný na zasadaní Komisie a členovia z Írska, Nemecka, Španielska, Talianska, Maďarska. Cieľom je pripraviť pre Európsku komisiu stanovisko k problematike obchodných vzťahov a medzi odchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín. Už to prvé stretnutie ukázalo, že v Bruseli o našich problémoch ani len netušia, a to hlavne preto, že sú špecifické práve pre pristupujúce krajiny. Bude to dlhý proces, ale pravda je nesporne na strane výrobcov potravín, treba ísť postupne ďalej.

    Ctené kolegyne a kolegovia, to bola jedna úvaha o tom, ak sa pozrieme na celý ten mechanizmus ako funguje, keď odhliadneme od dikcie navrhovaného zákona, ako vlastne funguje vzťah medzi výrobcom potravín, medzi spracovateľom, medzi obchodom a čo vlastne sa deje na slovenskom trhu. Ale skutočne nebudeme hľadať účinné riešenia a myslím si, že zákon, predkladaný zákon je významný nástroj práve v korektnosti vzťahov, aby neboli zneužívané dominantné postavenia silných nadnárodných hráčov, ale aj domácich hráčov, tak je potrebné, aby sme tento návrh zákona schválili.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky páni: Podmanický, Matovič, Jánoš, Kadúc, Chren, Kuffa, Košútová a Muránsky. Necháme to dobehnúť ešte teraz?

    Aha, pán predseda Podmanický, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja len pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že o 12.00 hod. odchádzame spred budovy Národnej rady na poslanecký prieskum do Národnej banky Slovenska.

  • Ďakujem. Poprosím vás, kolegovia. Dobre, navrhujem, aby sme dobehli ešte tie faktické poznámky, nech to má logiku, na tie vystúpenia. Je súhlas?

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Marian, hovoril si o tom a plne súhlasím s tým pohľadom na slovenskú klobásku vyrobenú alebo teda klobásku vyrobenú zo slovenskej svine vo farme s dánskym majiteľom na Slovensku. Takisto si myslím, že to jednoducho je slovenská klobáska, ale o to viac naozaj vítam snahu ministerstva jednoznačne konečne určiť, čo slovenský výrobok, aby sa tu niekto na tom nepriživoval a na druhej strane, aby sme niekedy možno nepozerali na niečo ako zahraničné a v skutočnosti je to vyrobené na Slovensku, len teda možno sa to tak tvári, že je to zahraničné.

    Nebojím sa ináč toho, že na základe toho pozmeňováku by sme nejakým spôsobom porušovali obchodné tajomstvo, lebo my nechceme od tých dodávateľov, aby nám prezrádzali presne od koho kupujú, za aké ceny kupujú, ale iba jedno číselko, 1 % na celkovom predaji a to si myslím, že obchodné tajomstvo nebude a chcel by som to aj podporiť tým, že vypracovať ten pozmeňovák mi pomáhali ľudia na ministerstve pôdohospodárstva a myslím, že tí ľudia sa vyznajú a robili to tak, aby to bolo dobré.

    A čo sa týka potenciálnej hrozby, že by nám niekto mohol vyčítať, že preferujeme takýmto spôsobom predaj slovenských výrobkov, preto sme sa to snažili aj napísať ten pozmeňovák tak, aby toto nám nikto nemohol vyčítať, lebo ako je napísaný pozmeňovák, je to čisto iba o informácii a pre človeka, ktorý chce informáciu, aký podiel zahraničných výrobkov tam je v tej danej predajni, tak vlastne tú informáciu tam dostane pri vstupe do predajne, a ten, kto chce hľadať percento slovenských výrobkov, tak tú informáciu tam dostane. A každý nech sa slobodne rozhodne, čo preferuje. Či zahraničnú, alebo viacej zahraničných výrobkov, alebo viacej slovenských, takže toto sme tam veľmi citlivo práve zvažovali, aby nás z tohto nikto nemohol obviniť a nemohli nám to napadnúť niekde, a potom ešte rýchlo, nebuďme možno z toho Bruselu takí predpokakaní, a keď do situácie takejto sme sa dostali, my musíme naozaj tvrdo chrániť záujem Slovenska. A toto je tvrdé chránenie záujmov Slovenska.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som zareagovať na predrečníka pána poslanca Záhumenského, aj keď nie som odborník na túto tému, ale určite jedna vec, ktorá zaujala mňa, a po rôznych debatách aj s odborníkmi z oblasti pôdohospodárstva, bolo na úvod tvojho vystúpenia, Maroš, spomenuté, že, samozrejme, musíme rešpektovať legislatívu Európskej únie, hlavne čo sa týka problematiky neuprednostňovať domácich výrobcov. Samozrejme, že to rešpektovanie legislatívy je nevyhnutné, ale na druhej strane možno by sme mohli otvoriť aj problematiku alebo otázku dotácie prvovýrobcov, hej, aká je Európskej únii, ako je v štátoch Európskej únie a ako je v štátoch, ktoré neskôr vstupovali do Európskej únie. Myslím si, že by to bola veľmi zaujímavá téma. A nesmierne si cením to, že vedenie ministerstva pôdohospodárstva vstupuje do tohto zákona a robí všetko možné v rámci možnej legislatívy aj na úrovni Európskej únie, aby nejakým spôsobom uľahčilo situáciu domácim prvovýrobcom. Myslím si, že aj ten pozmeňovací návrh, ja osobne s ním problém nebudem mať, aby som ho podporil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. A keďže ste mi adresovali výčitku týkajúcu sa toho pozmeňováku, len pár slov k tomuto, k tejto vašej časti. Vyčítali ste nám niečo, ale neposkytli ste absolútne žiadne riešenie. Ja si nemyslím, že chcete ísť proti sebestačnosti Slovenska, preto nebudem to ďalej komentovať.

    A čo sa týka tých metodík, máme tu x príkladov, kedy sú zákony, metodiky príliš podrobné alebo podrobné, práve z mojej praxe predchádzajúcej vám môžem povedať, že tu je veľký priestor na to, keďže vidíte, aké sú presné pravidlá, ako ich obísť. Verte či neverte, je to tak.

    Ja som presvedčený o tom, že istým spôsobom sa tu uplatní trhový mechanizmus, kedy tie reťazce sa budú predbiehať v tom, kto dá kvalitnejšie informácie o tom, aký je podiel slovenských výrobkov. A samozrejme, nebudú chcieť klamať. A práve toto, táto istá samoregulácia odstráni tieto problémy, ktoré podľa vás môžu nastať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja som sa rozhodol teraz, že na rozdiel od vás, aj v zmysle výziev vášho pána predsedu parlamentu, nebudem osobný, ale je to naposledy, čo vám dávam túto výhodu, keď vy ste sa rozhodli byť takýto podpásový.

    Chcem vás len opraviť teda v niekoľkých veciach z vášho vystúpenia.

    Po prvé. Dovoľte mi opraviť vás a uistiť vás, že ja si nemusím nechávať písať svoje prejavy nikým. Na rozdiel možno, možno súdite podľa seba teba, ako sa hovorí, teraz ani nebudem spomínať vášho kolegu Andreja, stačilo mi, keď som včera videl, ako vaši kolegovia čítali faktické pripomienky k Zákonníku práce z rovnakých papierov všetci a mnohí ani nevedeli, o čom hovoria. Je mi jasné, ktorá strana ako funguje a kde ľudia skutočne pracujú. Povedali ste, že v žiadnych iných krajinách neexistuje voľná regulácia takýchto vzťahov, to nie je pravda. Ako mnohé krajiny pristupujú presne spôsobom, aký my navrhujeme k tomuto. Zoberte si susednú Českú republiku, zákon č. 395/2009 Z. z. sa vzťahuje len na odberateľov s významnou trhovou silou. To znamená na tých, ktorí naozaj majú dominantné postavenie a nie na všetkých, ako navrhujete vy. A to je tá správna cesta, to je to správne riešenie. Hovoríte, že nasadzujete korektné pravidlá. No nenasadzujete korektné pravidlá práve preto, že idete regulovať aj tých, ktorí nemajú dominantné postavenie a nemajú trhovú silu. Nenasadzujete korektné pravidlá, pretože ide regulovať len na strane odberateľov. Lenže čo, keď sú dodávatelia, ktorí majú významnú trhovú silu a trhové postavenie. Vieme, že na Slovensku vo výrobe a spracovaní existuje niekoľko segmentov trhu takých, kde je obrovská koncentrácia, je de facto len jeden naozaj veľmi siný dodávateľ. Prečo tých nejdete regulovať? Je za tým len lobizmus za jedno konkrétne záujmové odvetvie? Lebo si neviem predstaviť, čo iné.

  • Ďakujem za slovo. Ja tak netradične ako možno začnem, ale ja by som sa nebál tak toho Bruselu, a teraz len aby sme nemali čosi na Slovensku, ja by som vyslovene otvorene podporil slovenských výrobcov a myslím si, že pán minister aj ministerstvo, celý ten ansámbel, ktorý tam má, tak dokážu pripraviť zákony také, ktoré podporia slovenských výrobcov a nebudú v rozpore s normami Európskej únie, ja verím, že takýto zákon a takéto zákony a spektrum zákonov dá sa vytvoriť. Tak ako kolegu som spomínal, teda počúval tuná, naozaj my sa nerozhodujeme na Slovensku podľa kvality služieb, ale podľa toho, kde aká je zľava. Dva plus jedna, hej, a ten, to jedna je zadarmo. Zadarmo nie je nič, ale pekne ste to povedali, že to je tá cena, tohto zadarmo, to je znížený ten zisk našich prvovýrobcov. A to je, prepáčte za výraz, ale je to hnusné a takisto aj tie regále, aby sa prvovýrobcovia tam nejako ešte tak pretláčali, ako som mal možnosť si to tu vypočuť, a platiť ešte za prázdne regále, pritom naozaj v skladoch sú výrobky a čakajú len na to, aby mohli byť tam ako dovezené. Mne sa to zdá, tak ako sme tuná už aj spomínali, prepáčte tiež za výraz, ale až také úžerníctvo, kde v podstate predajcovia parazitujú na prvovýrobcoch. Je to veľmi neetické a naozaj je to tak výzva aj pre pána ministra a pre jeho rezort, aby sme podporili prvovýrobcov a zvlášť prvovýrobcov na Slovensku a nemali strach tuná z nejakej hrozby Bruselu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Záhumenský, veľmi dobre ste analyzoval vzťah výrobca - obchod. Keď som bola malá, tak moja babka mi vždy hovorievala, aby som si zapamätala, že vždycky je lepšie mať taký maličký kšeft ako veľkú lopatu. Prečo, škoda, že som ju lepšie nepočúvala, vybrala som si ako tú veľkú lopatu. Vybrala som si prvovýrobu a mám veľmi dobré skúsenosti z tej prvovýroby, ako sa realizujú vzťahy v obchode. Vôbec není problém vyrobiť. Problém je predať. A preto si myslím, že bude úspešné, a verím, že bude úspešné toto snaženie, keď opätovne chceme nastoliť zákon o obchodných vzťahoch, aby sme ako-tak chránili našich výrobcov, aj keď tie naše snahy sú neustále marené. V minulom období sme zákon prijali, prišla druhá vláda, tá ho zrušila, teraz sa zase snažíme ho prijať a verím, že konečne sa začne už z toho brať aj nejaký benefit.

    Dobrá správa z Bruselu. Veľmi ma teší, že v Bruseli sa konečne dozvedeli, aké problémy sú na Slovensku s našimi potravinami a s dostávaním našich výrobkov na trh. Len by som chcela veriť, aby sa táto dobrá správa nielen šírila, ale aby sa aj niečo v týchto obchodných vzťahoch čo najskôr urobilo. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, krátko a po lopate. Jednoducho v monopolnom a regulovanom rôzne dotačnom prostredí úplne voľný trh jednoducho fungovať nemôže. A preto jednoznačne ja tento zákon podporím a prihováram sa, že by sme ho podporili skôr v tej vyčistenej, v tejto pôvodnej forme, nie že aby sme ho tu potom o nejaký čas museli opätovne rušiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nespochybňujem úprimnú snahu každého zákonodarcu pomôcť slovenským výrobkom. Myslím si, že tá snaha je legitímna a k tejto snahe treba pomôcť.

    Osobne ale vidím skôr cestu osvety a skôr cestu rovnakých podmienok, najmä v prvovýrobe. Neverím na cestu znásilňovania obchodných vzťahov a neverím, že môžme niekoho nasilu presvedčiť, aký výrobok si má kúpiť na pulte predajní. Preto si myslím, že riešenie tejto problematiky je skôr v tom, aby naši farmári mali rovnaké podmienky na spoločnom európskom trhu a vieme, že ešte to tak nie je. Preto sa prihováram skôr za to, aby minister pôdohospodárstva vyvinul všetky snahy, aby v rozpočte v roku 2014 až 2020 boli vyrovnané tieto podmienky aj pre našich farmárov.

    Myslím si, že toto je kľúčom k riešeniu stavu, z ktorého momentálne na Slovensku nikto nemá radosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Začnem od konca. Pán kolega Štefanec, hrozne rád by sme si želali všetci poľnohospodári, potravinári na Slovensku, aby sme v čo najkratšej dobe vytvorili jednotnú poľnohospodársku politiku v rámci Európskej únie, to znamená pri rovnakých podmienkach všetci všetci farmári dostávajú rovnakú podporu. Toto je kľúčové, ale ak sme realisti, tak vieme dobre, že staré krajiny si predĺžili znovu to obdobie nerovnakých podmienok a je to aj do značnej miery spôsobené tým, že sme nevyjednali si dobré podmienky pri vstupe do Európskej únie. Vyjednali sme pre našich poľnohospodárov veľmi zlé podmienky, vôbec sme nič nedojednali naviac ako Česi, Poliaci, Maďari a iné krajiny, ktoré skutočne urobili oveľa viac práce pre svojich poľnohospodárov, ako sme dojednali my, pri vstupe. Mne sa zdá, že vaša vláda vtedy obetovala poľnohospodárov za, za, tzv. podmienkou, že dobiehame zaostalé, dobiehame zaostalé, tak sme obetovali to, čo nám Brusel povedal, to by ste mohli urobiť, my sme aj urobili a dokonca v niektorých prípadoch nás upozorňoval, že tie stavy, ktoré navrhujete, sú až nízke pre vás, že ich opravil k vyšším stavom, to bola úplne utópia. Čiže myslím si, že áno, je cesta, aby sme vyrovnali podmienky, to je určite cesta, ale obávam sa, že ten horizont sa bude pre našich poľnohospodárov predlžovať a dovtedy musíme hľadať riešenie, pokiaľ ktosi má tak silné postavenie, ktoré dokáže zneužívať pre svoj benefit, pre svoju výhodu a robí to vyslovene nekalým spôsobom. Ak sa pozrieme na tie praktiky, o ktorých môžem hovoriť, v ďalšom vystúpení, čo všetko sa deje vlastne vo vzťahu dodávateľ a obchodník, tak je to až katastrofa. Ľudia o tom ani netušia, proste že za akých podmienok naši potravinári obchodujú s veľkými obchodnými reťazcami. Takže myslím si, že tento zákon je namieste a je potrebné, a v mnohých krajinách takým spôsobom to aj riešia a regulujú, ale každá krajina, pochopiteľne, reguluje alebo reaguje na problém tak, ako ho má.

    Rakúšania, ktorí majú 80 %...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom hodina otázok a interpeláciami a potom sa vrátime k tejto prerušenej rozprave. Pán poslanec Galko bol a je ešte písomne prihlásený za poslanecký klub SaS. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu ešte ústne.

    Takže, ďakujem pekne, dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania 12.18 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k pravidelnému bodu programu, ktorým je

    hodina otázok.

    Chcem ešte požiadať aj členov vlády, aby po ukončení tohoto bodu zostali v Národnej rade, pretože budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie poslancov a interpeláciami poslancov. Včera do dvanástej bolo položených 21 otázok na pána premiéra a 8 na členov vlády. Vyžrebovali overovatelia poradie.

    Poprosím vás, pán predseda vlády, aby ste nás oboznámili, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je neprítomný minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

    Z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí je neprítomný aj podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Neboli vo vzťahu k nemu postavené žiadne otázky.

    Ospravedlnený pre zahraničnú pracovnú cestu je Tomáš Borec, takisto nie sú na neho žiadne otázky a otázky neboli postavené ani podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi.

    Pán predseda, som pripravený v časovom limite odpovedať na otázky.

  • Ďakujem, pán premiér, máte 15 minút na odpovede.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Hufkovej a znie: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návrhy Slovenského plynárenského priemyslu na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1. 1. 2013? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď."

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.

    Priznám sa, že keby som formuloval otázku, ktorú ste mi postavili, tak by som sa spýtal: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návrhy nemeckého a francúzskeho spoluvlastníka SPP na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1. januára 2013?" Pretože toto je čisto výmysel zahraničných akcionárov, ktorí vlastnia 49 % akcií SPP a vďaka zlej, divokej privatizácii, ktorá bola v roku 2002, úplne ovládajú Slovenský plynárenský priemysel a doslova a dopísmena si s ním robia, čo chcú, a to napriek tomu, že štát má 51 % akcií.

    Dámy a páni, v rokoch 2006 - 2010 počas našej prvej vlády sme venovali obrovskú pozornosť cenovej stabilite. A kto sledoval vývoj cien plynu, elektrickej energie v tých rokoch, musel potvrdiť, že sme naozaj boli veľmi úspešní, pretože nastavili sme silný regulačný rámec, dokonca sa nám podarilo zapojiť do cenovej politiky aj ministerstvo hospodárstva.

    Po nástupe pravicovej vlády sa všetko otočilo a opätovne začalo dochádzať k zvyšovaniu cien plynu a ďalších energií. Aj preto má Slovensko problémy s infláciou, pretože v spotrebnom koši predovšetkým cena energií, ako je plyn a elektrina, je veľmi významná a aj preto Slovenská republika, ak ju porovnávame s inými štátmi v rámci Európskej únie a eurozóny z pohľadu inflácie, nie je na tom dobre.

    Čo bolo naše prvé rozhodnutie, ktoré sme urobili po nástupe do vlády v apríli? Predovšetkým sme opätovne povedali, že nie je možné, aby cenové návrhy za Slovenský plynárenský priemysel schvaľovalo len predstavenstvo SPP. V predstavenstve SPP je 7 členov, z toho sú štyria za menšinových akcionárov a traja za štát. A vždy si štyria predstavitelia predstavenstva za menšinového akcionára schvália, čo chcú, a rozhodli sme, že cenový návrh musí byť schválený vo Valnom zhromaždení akcionárov SPP, kde má štát pochopiteľne ako 51-percentný akcionár väčšinu.

    Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že predstavenstvo, hoci to nepatrí do jeho kompetencie v SPP, schválilo hlasovaním štyri ku dvom, štyria predstavitelia menšinového akcionára, návrh na zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18, resp. 25 %. Dokonca ten návrh je formulovaný tak, že 18 % je akási ústretovosť nemeckého a francúzskeho akcionára k slovenským domácnostiam, lebo keby sa vraj zobrali na zreteľ všetky náklady, ktoré má distribúcia na Slovensku, tak zvýšenie ceny plynu by malo byť o 25 %. O 25 % zvýšenie cien plynu pre domácnosti. Mám taký pocit, že páni z nemeckej a francúzskej spoločnosti ako keby nevedeli, v akej krajine sú, ako keby nevedeli, čo by takýto nárast cien plynu pre domácnosti znamenal pre peňaženku ľudí, ktorí majú 300-eurové dôchodky alebo 500-eurové zárobky.

    Na 29. októbra je zvolané valné zhromaždenie a na tomto zhromaždení tieto návrhy mali byť schvaľované. Samozrejme, a hovorím to veľmi verejne a otvorene, zástupcovia štátu, Slovenskej republiky na tomto zasadnutí valného zhromaždenia 29. októbra dostanú jasný pokyn nepodporiť žiadny cenový návrh, ktorý predkladá predstavenstvo, teda nemecký a francúzsky akcionár.

    To bol aj dôvod, pre ktorý vláda Slovenskej republiky musela zvažovať, ako sa postaví k návrhu na predaj 49 % akcií SPP od nemeckého a francúzskeho akcionára českej spoločnosti, ktorá prejavila o tento predaj záujem.

    Podarilo sa nám získať oficiálne vyhlásenie nového nadobúdateľa 49 % akcií, pretože pravdepodobne nemecká a francúzska časť SPP predá tento svoj podiel českej spoločnosti, že sa nebudú v roku 2013 v žiadnom prípade usilovať o zvýšenie cien plynu pre domácnosti, ale súčasne nebudú viesť ani žiadne arbitrážne konania, ktoré by mohli vzniknúť, pretože stále tvrdia predstavitelia menšinového akcionára, že nezvyšovaním cien plynu pre domácnosti vraj dochádza k veľkým stratám v rámci SPP. Uvedomme si, že v prípade prechodu 49 % akcií SPP na novú českú spoločnosť bude mať štát na 5 rokov garantovaný výnos na dividendách 300 miliónov eur, čiže táto spoločnosť je schopná ročne vyprodukovať 600 miliónov eur na dividendách, ale nemecký a francúzsky investor príde a navrhne na Slovensku zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18 resp. 25 %.

    Predpokladám, že regulačný úrad, ktorý rozhoduje definitívne o cenách, sa bude musieť sám z vlastnej iniciatívy zaoberať cenovou politikou a rozhodnúť, čo sa stane od 1. januára 2013.

    Nech už rozhodnutie úradu pre reguláciu bude akékoľvek, nemôže to byť rozhodnutie, ktoré by smerovalo k 18-tim alebo 25-tim percentám. A ja aj oceňujem postoj prípadného nového nadobúdateľa 49 % akcií SPP, že pochopil slovenskú realitu a nemá záujem v roku 2013 tlačiť na zvyšovanie cien plynu pre domácnosti a ani viesť žiadne arbitrážne konanie voči Slovenskej republike. Niekedy sa zdá, že pre Slovensko bude výhodnejšie, ak bude mať iného partnera v rámci SPP, ako boli predstavitelia nemeckej a francúzskej spoločnosti, ale Slovenská republika nič nepredáva, nič nekupuje, my len sledujeme prevod akcií, ktorý tu momentálne prebieha.

    Chcem zagarantovať občanom Slovenskej republiky, že vláda, tak ako to bolo v roku 2006 až 2010, využije všetky legitímne právne prostriedky a všetky regulačné nástroje na to, aby cenová politika v oblasti energií bola stabilná, aby sme nezaťažovali verejnosť ďalšími a ďalšími výdavkami, najmä v tomto období, ktoré je veľmi citlivé pre celú slovenskú spoločnosť.

    A verím rovnako, ak dôjde k prevodu 49 % akcií SPP na českú spoločnosť, že nebudeme nikdy konfrontovaní s takýmito nekorektnými, amorálnymi cenovými návrhmi zo strany zahraničných investorov.

    Ďakujem za vašu otázku.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Takže poprosím teraz, pán premiér, aby ste odpovedali na druhú otázku od pána poslanca Kolesíka: "Vážený pán premiér, ako vnímate možnosť navýšiť vďaka našej prominentnej pozícii lídra tzv. kohéznych štátov zdroje z Európskej únie pre Slovensko?"

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokúsim sa veľmi ťažkú terminológiu Európskej únie preložiť do obyčajného slovenského jazyka.

    V rokoch 2007 až 2013 Slovensko dostalo a má dostať z európskych fondov sumu, ktorá je vyššia ako 11 mld. eur. Vďaka tomu, že je návrh nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020, táto suma pre Slovensko by mala byť podstatne vyššia. Nechcem teraz hovoriť o konkrétnej sume, pretože stále prebieha súboj v Európskej únii medzi tzv. čistými platcami, teda tí, čo dávajú viacej do Európskej únie, ako dostávajú, a ostatnými krajinami o výšku rozpočtu Európskej únie ako takej.

    Slovenská vláda stojí na strane tých krajín Európskej únie, ktoré považujú odstraňovanie regionálnych rozdielov z fondov Európskej únie za absolútnu prioritu. A aj preto sme veľmi jasne prevzali iniciatívu a v Bratislave nedávno bol významný summit priateľov, krajín, ktoré uznávajú odstraňovanie regionálnych rozdielov ako najvýznamnejší nástroj v boji proti hospodárskej kríze. Ja verím, že ak aj dôjde ku kráteniu rozpočtu Európskej únie, tak to nebude len na úkor odstraňovania regionálnych rozdielov, ale bude to na úkor všetkých politík, ktoré sú dnes financované v rámci tejto európskej inštitúcie.

    Vláda Slovenskej republiky má jasný postoj a pohľad na to, ako minúť, spotrebovať financie, ktoré dostaneme v rokoch 2014 až 2020. V júni t. r. sme schválili aktualizovanú rámcovú pozíciu Slovenskej republiky, kde sú identifikované kľúčové priority, na ktoré sa chce vláda zamerať pri rokovaniach o novom rozpočte Únie. Opäť to pretavím na podmienky Slovenska.

    Musíme si dať veľký pozor, či to bude 12 miliárd, či to bude 13 miliárd, alebo to bude 14 miliárd eur, ale veríme, že to bude viac, ako to bolo v rokoch 2007 až 2013, aby tieto peniaze boli minuté najmä doma. Aj preto na kontrolnom dni, ktorý som mal na ministerstve kultúry som povedal, poďme podporiť napríklad nejakú podos alebo nejakú časť v rámci konkrétneho operačného programu na obnovu kultúrnych pamiatok, lebo to je práca pre slovenské firmy, to je obnova slovenských budov. Nenakupujme za každú cenu len technológie zo zahraničia, lebo v podstate peniaze, ktoré dostávame, potom vyvážame a dávame ich do ekonomického rastu iných krajín.

    Dnes som jasne podporil ministerku zdravotníctva, keď som uviedol, že Operačný program Zdravotníctvo, ktorý sme mali, bol mimoriadne úspešný. Bolo alokovaných do tohto programu 250 mil. eur. Všetky tieto peniaze boli minuté a dnes sme svedkami odovzdávania nádherných modernizovaných nemocníc, či to bol Poprad, alebo to bude teraz Stará Ľubovňa, alebo to boli iné mestá, ktoré profitovali. Áno, budem podporovať aj vznik operačného programu na rekonštrukciu, napr. nemocníc.

    Jednoducho filozofia vlády Slovenskej republiky okrem iného spočíva aj v tom, podporme tieto európske peniaze, podporme predovšetkým tak, aby sme ich míňali na podporu hospodárskeho rastu u nás doma na Slovensku. Sú to neopakovateľné peniaze, sú to obrovské zdroje a našou povinnosťou sa je k týmto zdrojom aj takto postaviť.

    Pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie, pre vašu predstavu, dámy a páni, chcem povedať, že predstavuje len 1 % HDP celej únie. O to viac nie celkom rozumieme rôznym pokusom za každú cenu zoškrtať tento rozpočet a najmä, už vôbec nerozumieme snahám niektorých veľkých krajín Európskej únie, aby tieto škrty išlo najmä na úkor takých krajín, ako je Slovensko, pretože chcú šetriť a škrtať najmä v oblasti kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov.

    V rámci rozpočtu Európskej únie určite bude druhou kľúčovou prioritou aj reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky zameraná na zníženie rozdielov v priamych platbách medzi členskými štátmi Únie. Nová poľnohospodárska politika by mala byť založená na rovnosti príležitosti pre všetkých a doterajšie uplatňovanie historických princípov pri určovaní výšku podpôr nie je v súlade so spravodlivosťou, ktorá je potrebná pre zvyšovanie konkurencieschopnosti tohto sektora.

    Rovnako, budeme sa usilovať, a to je tretia priorita, o primeranú finančnú pomoc, pokiaľ ide o odstavenie dvoch blokov Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Toto rozhodnutie, ktoré prijala vláda Mikuláša Dzurindu bolo veľmi nespravodlivé a veľmi zlé. My sme súhlasili s uzatvorením dvoch blokov zdravých a zmodernizovaných v Jaslovských Bohuniciach s tým, že teraz je potrebné tieto bloky odstaviť, a to stojí veľmi veľa peňazí. Náklady na odstavenie týchto dvoch blokov, dámy a páni, predstavujú viac ako 400 mil. eur. Európska únia nám ponúka v rozpočte 115 mil. eur, všetko ostatné si bude musieť Slovenská republika zaplatiť z vlastných zdrojov. Čiže nielenže sme vďaka zlému politickému rozhodnutiu museli zatvoriť dva zdravé bloky, ktoré boli doslova a dopísmena strojom na peniaze, lebo vyrábali mimoriadne lacnú energiu, bola to obrovská pomoc slovenskému hospodárstvu, ale dnes ešte budeme musieť nájsť aj finančné prostriedky na to, aby sme tieto bloky odstavovali. Preto je našou prioritou za každú cenu sa pokúsiť o navýšenie tohto príspevku, ktorý budeme môcť použiť na odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach.

    Dámy a páni, celkovo chceme počet operačných programov a rozdelenie zdrojov, ktoré dostaneme na roky 2014 až 2020 dohodnúť vo veľmi širokom sociálnom dialógu v rade vlády, ktorá bola na tento účel vynaložená. Nemôže to byť len rozhodnutie úradníkov od zeleného stola. Musí to byť rozhodnutie, ktoré bude plne vnímať potreby regiónov, miest, obcí. Ale priznám, aj veľkých zamestnávateľov, nielen malých a stredných firiem, pretože v mnohých prípadoch práve veľkí zamestnávatelia boli vyradení z možnosti takéto finančné prostriedky používať. Dúfam, že rozhodnutie, ktoré prijmeme v širokom sociálnom dialógu bude na prospech celej Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem vám, pán predseda vlády. Pätnásť minút, ktoré sú určené na vaše odpovede, ste vyčerpali.

    Budeme pokračovať teraz otázkami na členov vlády. Prvá je otázka na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú a položil ju pán poslanec Zajac a znie: "Pani ministerka, počas nedávnej rozpravy k vládnemu návrhu novely o hazardných hrách obhajoval podpredseda vlády a minister financií gambling, t. j. patologické hráčstvo ako základné ústavné právo v Slovenskej republike. Do 10. marca 2012, kedy boli posledné parlamentné voľby, bola diagnóza patologického hráčstva súčasť medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá ho zaradila medzi návykové a impulzívne poruchy. Kedy odstúpila socialistická vláda Roberta Fica od celosvetovo akceptovanej a WHO rešpektovanej medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov? Odkedy akceptuje vaša vláda návykovú a impulzívnu poruchu ako základné ústavné právo občanov?"

    Poprosím vás, pani ministerka, o odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak pán minister financií hovoril o gamblingu, tak z jeho strany nešlo o rozpor s akceptáciou medzinárodnej klasifikácie chorôb, tzv. MKCH-10 vydanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. MKCH-10 bola a je súčasťou nášho systému poskytovania zdravotnej starostlivosti ako príloha č. 1 k zákonu 576/2004 Z. z. Slovenská republika od tohto dohovoru neodstúpila.

    Nedorozumenie zo strany pýtajúceho sa pána poslanca vzniklo zrejme tým, že stotožnil pojem gambling, v slovenskom preklade hranie, ktoré nie je duševnou poruchou ani diagnózou s pojmom pathological gambling, v slovenskom preklade patologické hranie, čo už je diagnóza duševnej poruchy a tak ju aj akceptuje náš systém zdravotnej starostlivosti v súlade so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Gambling a betting - v preklade hranie a stávkovanie - sa odlišujú od patologického hrania, čo mal zrejme na mysli pýtajúci sa pán poslanec, v tom, že ide o časté hranie pre vzrušenie alebo zárobok a ľudia v tomto prípade sú schopní obmedziť svoj zvyk, keď sú konfrontovaní s ťažkými stratami alebo inými nepriaznivými dôsledkami svojho konania. Preto nespĺňa takéto správanie charakter duševnej poruchy.

    Kým pri gamblingu ide len o spôsob správania sa bez poruchy zdravia, tak v prípade patologického gamblingu podľa definície MKCH-10, ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia sa už jedná o duševnú poruchu. Preto, ak bol v takomto zmysle a s terminológiou gamblingu prezentovaný výrok pána ministra, bol korektný. Nehovoril tým pádom o patologických hráčoch, a teda nepopieral akceptovanie MKCH-10 našou republikou. Jeho výrok nebol a nie je s tým v protirečení.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Pani ministerka, dovolím si zacitovať vášho kolegu ministra Kažimíra: "Gambling je legálny, dokonca štát prevádzkuje legálny gambling a dokonca ho prevádzkuje ako monopol a má z neho nemalé peniaze. Tak otvorme veľkú debatu na túto tému, či gambling áno, alebo nie." Ďalej citujem: "Nedá sa zakázať základné právo a medzi základné právo, ústavné právo patrí aj právo podnikania a gambling je súčasťou legálneho podnikania v tejto krajine."

    A teraz pár slov od odborníčky doktorky Ingrid Hubkovej, psychologičky a riaditeľky kabinetu sociálnej prevencie Národného osvetového centra: "V analýze najčastejších rizík spojených s patologickým hráčstvom, problémové hranie predstavuje nielen závažný kriminogénny faktor, ale spája sa aj s potenciálne vysokým rizikom samovrážd. Je overená a jasná súvislosť medzi patologickým hráčstvom a alkoholizmom. Gambling nesporne patrí k najdrahším závislostiam."

    Pani ministerka, viete mi povedať, koľko Slovenskú republiku stojí ročne liečba tzv. nelátkových návykových chorôb a špeciálne liečba návykových a impulzívnych chorôb, čiže gamblingu?

  • Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte na doplňujúcu otázku.

  • Musím opätovne povedať, že aj citácia, ktorú ste uviedli, aj otázka, ktorá k nej smeruje sa opätovne týka patologického hráčstva. Hráčstvo ako také nie je vôbec súčasťou nášho zdravotného systému a nevynakladajú sa naňho žiadne prostriedky. Nie je duševnou poruchou, je formou správania sa, takisto ako mnohé možno u nás sociálne akceptované iné činnosti, ktoré možno nie sú najzdravšie, ale sú legálne.

    Musím opätovne zdôrazniť, že súčasťou MKCH-10, ako ste sa pýtali, a súčasťou nášho zdravotného systému je len patologický gambling ako duševná porucha. Musím poprosiť o strpenie a skutočne môžem v priebehu niekoľkých hodín dodať aj informáciu na túto tému. Opätovne však musím povedať, že číslo liečby patologického gamblingu nesúvisí s gamblingom ako takým a opätovne povedať, vôbec nie s MKCH-10. Gambling nie je duševná porucha. Je to spôsob správania sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Druhú otázku položil pán poslanec Gabriel Csicsai a položil ju ministrovi pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, sme svedkami sucha v poľnohospodárstve, ktoré už trvá viac ako 12 mesiacov. Najviac postihnutou časťou Slovenska sú najmä oblasti ortograficky predurčené na intenzívnejšiu poľnohospodársku výrobu. Súčasné závlahové systémy sú nefunkčné, resp. nevyhovujúce k efektívnemu využitiu, predpovede klimatológov hovoria o extrémoch, ktoré môžme očakávať v nasledujúcich rokoch. Nakoľko stojíme na prahu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 až 2020, pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka koncept strategického riešenia dopadu extrémnych klimatických zmien hlavne sucha? Ak áno, aký objem finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo mimo nej sa plánuje vynaložiť na zabezpečenie efektívneho zavlažovania v tejto oblasti?"

    Nech sa páči pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Kompromisný text, press v čl. 46/3 v návrhu nariadenia o rozvoji vidieka pre nasledujúce obdobie uvádza, že investície do zavlažovacích systémov sú oprávnené, len ak ide o dotknuté územie, tzv. plán manažmentu povodia, je to rámcová smernica o vode, notifikovaný Európskou komisiou.

    Vo všeobecnosti bola členskými štátmi prijatá koncepcia prepojenia podmienok pre investície do zavlažovania s podmienkami vykonávania rámcovej smernice o vode.

    Avšak vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia identifikované v plánoch manažmentu povodia nie sú identické s opatreniami programu rozvoja vidieka, plán manažmentu povodia by mal identifikovať podmienky pre všetkých poľnohospodárov týkajúcich sa svojou činnosťou na danom území a nie individuálne podmienky pre každého poľnohospodára.

    V uvedenom zmysle by sa mal text nariadenia preformulovať. Európska komisia počas technických rokovaní diskutovala aj požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody a podmienku zníženia spotreby vody v prípade investícií do modernizácie existujúcich zavlažovacích systémov.

    Táto otázka zostáva otvorená, keďže požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody o 25% a požiadavku zníženia spotreby vody o 20 %, nie je možné dosiahnuť vo všetkých členských štátoch z dôvodu rozdielnych podmienok.

    Zvýšenie efektivity využitia vody a zníženie spotreby vody závisí nielen od typu závlahového systému, ale aj od typov pestovaných plodín. Okrem uvedeného z technických rokovaní vystali aj požiadavky na zvyšovanie energetickej efektivity investícií a požiadavky na podporu inštalácií na zadržiavanie vody.

    V prípade investícií do nových zavlažovacích systémov Európska komisia pôvodne navrhovala, aby ich výstavba bola oprávnená len pre nové členské štáty, to jest tie ktoré nastúpili po roku 2004. Z technických rokovaní vyplynula požiadavka na zjednotenie podmienky pre všetky členské štáty.

    Podľa kompromisného textu budú investície do nových zavlažovacích systémov pri rozšírení zavlažovaného územia oprávnené, ak nebudú mať vplyv na tie vody, ktorých status nedosahuje úroveň dobrý.

    Druhou podmienkou je, aby analýza preukázala, že daný zavlažovací systém nebude mať výrazne negatívny dosah na životné prostredie. Uvedená podmienka by mala byť zakotvená priamo v texte nariadenia z dôvodu, že smernica o posudzovaní vplyvu na životné prostredie nevyžaduje posúdenie úplne každej investície. Otvorenou otázkou zostáva, či tieto podmienky uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti, alebo na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

    Slovenská republika, ako prezentovala na zasadnutí SEA a Rady ministrov zastáva názor, že uvedené podmienky by sa mali uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti.

    Objem finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý bude možné použiť na podporu efektívneho zavlažovania v oblasti s prirodzene potenciálnou intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, bude závisieť od definitívnych podmienok podporných mechanizmov v EÚ v oblasti rozvoja vidieka v rokoch 2014 až 2020, v oblasti investičnej rekonštrukcie, modernizácie, dostavby, a novej výstavby závlahových zariadení. V súčasnosti v tejto oblasti prebiehajú rokovania a ministerstvo sa na nich aktívne zúčastňuje. V oblasti prevádzkových nákladov na dodávky závlahovej vody jednotlivým farmárom nie je v súčasnosti možné poskytovať podporu z podporných mechanizmov v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva ani z podporných mechanizmov Európskej únie.

    Aj v rámci takto dohodnutých podmienok bude však rozhodujúci konkrétny rozsah záujmu agropodnikateľov o využitie závlah a tým aj o využitie disponibilných podporných mechanizmov. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Prihláste sa. Máte možnosť v trvaní dvoch minút.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Bola mimoriadne presná, by som povedal, ale žiaľ stále nejak nepostihol som alebo nepostrehol som podstatu, že planuje ministerstvo vyhradiť nejaké financie na oživenie hydromeliorácie AS, resp. na polievanie alebo na tieto systémy, či nie?

  • V nasledujúcom roku určite na to prostriedky nie sú vyčlenené, alebo zatiaľ nie sú v navrhovanom štátnom rozpočte. Aj keby sme mali definovanú konkrétnu sumu na rekonštrukciu závlahových systémov, musím povedať, že celý systém hydromeliorácií je v tak v dezolátnom a katastrofálnom stave, čo viete zrejme sám veľmi dobre, že je veľmi ťažké povedať aj prioritu, kde by mali ísť v súčasnosti takéto finančné prostriedky.

    My v súčasnosti mapujeme funkčný majetok štátneho podniku Hydromeliorácií. Hľadáme možnosti, kde by sa prebytočný majetok mohol odpredať. Snažíme sa vysporiadať s nevýhodnými zmluvami, ktoré sú podpísané v rámci jednotlivých objektov, ktoré sú vo vlastníctve štátneho podniku Hydromeliorácií. Sám zrejme viete, že mnoho hrubokrkých podnikateľov ovláda celé areály a neumožňujú ani vstup zamestnancom štátneho podniku na vlastný majetok, čiže je tam dosť v niektorých oblastiach kritická situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať.

    Zároveň hľadáme mechanizmus, akým spôsobom by sme zabezpečili funkčnosť tam, kde je potrebné. V prvom rade si treba uvedomiť, že budeme podporovať systém závlah predovšetkým tam, kde bude priorita ovocinárstvo a zeleninárstvo, ktoré sú najháklivejšie na zavlažovacie systémy. Táto štruktúra sa momentálne spracováva v rámci strednodobej koncepcie.

    Za druhé hľadáme riešenie s poľnohospodárskou samosprávou tam, kde sú, tam, kde je potenciál rýchleho sfunkčnenia závlahových systémov, aby tieto vybudované závlahové systémy po určitej rekonštrukcii prešli buď do nájomného vzťahu, alebo do vlastníctva týchto poľnohospodárskych podnikov, aby investície nutné do toho, ktoré potrebné je dať, si mohol poľnohospodársky podnik zabezpečiť, ale zároveň aby mal aj garanciu, že tento majetok bude slúžiť jeho potrebám.

    Tretia skupina týchto objektov, ktoré sú v rámci hydromeliorácií sú také, ktoré už zrejme nikdy nebudú sfunkčnené. Tam bude treba hľadať riešenie

    spolupráce s ministerstvom životného prostredia, lebo aj náklady na asanáciu takýchto objektov predstavujú neuveriteľnú čiastku, ktorá skôr či neskôr sa bude musieť v štátnom rozpočte na tieto účely zabezpečiť.

    To je zatiaľ všetko. Skončil som.

  • Ďalší v poradí, tretiu otázku predložil pán poslanec Zsolt Simon, opäť na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka a otázka znie: "Vážený pán minister, môžte prosím uviesť prečo ste zrušili odbor LEADER na rezorte, keď do tohto programu je zapojených viac ako 500 obcí Slovenska a tento program má byť nosným aj na budúce obdobie?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Ubezpečujem vás, že odbor prístupu LEADER nebol zrušený, iba bol zlúčený s odborom rozvoja vidieka v rámci organizačných zmien na ministerstve tak, ako tomu bola v minulosti pred vašim posledným príchodom na ministerstvo.

    K tomuto kroku sa pristúpilo práve z dôvodu, ktorý aj vy uvádzate vo vašej otázke, že má byť prierezovým prvkom pre budúce programové obdobie 2014 až 2020. Zároveň to vnímam ako správny krok, keďže ide o územný rozvoj vidieckych oblastí na Slovensku.

    Tým, že program rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER je sústredený pod záštitou jedného útvaru, tak spolupráca pri príprave nového programu rozvoja vidieka a následne jeho implementácie, bude komunikačne prepojená, čo zabezpečí maximálnu efektivitu a flexibilitu.

    V súčasnosti je pod osou 4 LEADER schválených 29 miestnych akčných skupín, ktoré pozostávajú z viac ako 500 obcí, avšak nemožno zabudnúť aj na to, že LEADER nie je len o obciach, ale ide hlavne o lokálne dobrovoľné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré tvorí aj súkromný a občiansky sektor okrem verejného.

    Zlúčenie bolo podmienené aj šetrením finančných prostriedkov rezortu, čím sa nezníži kvalita predmetnej agendy prístupu LEADER. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku.

    Nie.

    Pán poslanec je spokojný.

    Pokračujeme otázkou číslo štyri. Otázku položil pán poslanec Alojz Hlina ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Petrovi Žigovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, a otázka znie: "Prečo ste zastavili proces umiestnenia stožiaru s vlajkou pri Pečnianskom lese?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Hlina, dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď na vašu otázku pripravenú pánom ministrom životného prostredia pánom Petrom Žigom.

    Vážený pán poslanec, územie, ktoré ste si chceli dlhodobo prenajať pre vašu politickú aktivitu, je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Nachádza sa v Bratislave v katastrálnom území Petržalky 5 metrov od brehovej čiary od Mosta Lafranconi a je súčasťou vymedzeného územia verejného prístavu.

    Pozemok je aj v inundačnom území, a podľa zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, je tam zákaz umiestňovať stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov. Toto územie sa neprenajíma, a preto takýto súhlas riaditeľstvo Slovenského vodohospodárskeho podniku ani nemohlo vydať.

    Ministerstvo životného prostredia si hodnotu Pečnianskeho lesa uvedomuje. Od apríla tohto roku ho vyhlásilo za chránený areál s viacerými stupňami ochrany prírody. Je známe, že v tomto prípade koná v prospech verejného záujmu aj ministerstvo pôdohospodárstva.

    Pán poslanec, nikto nespochybňuje vaše legitímne právo na prejav protestu a vaše ušľachtilé ciele, lenže zákony tohto štátu platia pre každého občana, aj pre poslanca Národnej rady. Ako poslanec by ste mali ísť dokonca príkladom. Namiesto toho ste vašu predstavu o politickej prezentácii povýšili nad zákon. Svojvoľne a bez súhlasu vlastníka pozemku, teda ľudovo povedané načierno ste umiestnili stožiar a unimobunku. Tým ste ukázali všetkým slušným občanom, že zákony netreba dodržiavať. Stačilo pritom získať legálne povolenie na inom verejnom priestranstve.

    Na jednej strane kritizujete nelegálne čierne stavby v iných častiach Slovenska, ale ak vám to vyhovuje, postupujete rovnako.

    Pán poslanec Hlina, ukážte občanom, že dodržiavate zákony Slovenskej republiky. Odstráňte všetky zariadenia, ktoré ste protiprávne umiestnili v záplavovom pásme na brehu Dunaja. V opačnom prípade je na zamyslenie, či chcete skutočne poukázať na problém okolo Pečnianskeho lesa, alebo len všetkým ukázať, že vy si stavať načierno môžete dovoliť. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Áno. Poprosím vás, stlačte trojku, aby vás vedeli zapnúť technici.

    Poprosím vás, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz sprostredkovane, pán minister je v Luxemburgu údajne, tak teda cez vás, dovolím teda položiť doplňujúcu otázku: Ak raz vlastník pozemku rozhodol, že súhlasí a uviedol dôvody iné a potom v ďalšom rozhodnutí povedal, že nesúhlasí, kde vznikol rozpor?

    V ústave, ústava pozná niečo také že sa môžete vzoprieť, keď je na to dôvod. Môžeme o tom uvažovať.

    A pán minister Žiga, ak mi chcete zobrať tu vlajku z Petržalskej strany Dunaja, máte dve možnosti, buď Kaliňáka, alebo Kotlebu. Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem.

    V poradí piatu otázku položila pani poslankyňa Ritomská, ktorá nie je prítomná v sále, takže na jej otázku sa nebude odpovedať.

    Ďalšiu, šiestu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, koľko prostriedkov ste poskytli farmárom, ktorí boli postihnutí suchom, ako zmiernenie škôd.

    Prosím, uveďte aj koľko pôžičiek bolo poskytnutých farmárom z enviroprostriedkov.

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ako určite viete, osobitná hotovostná kompenzačná platba, ktorou by štát kompenzoval tohto roku farmárom vzniknuté straty na produkcii spôsobené suchom, poskytnutá nebola. Dôvodom neposkytnutia kompenzačnej platby bolo to, že vláda Slovenskej republiky hľadala takú formu pomoci, ktorá by nemala negatívny dopad na štátny rozpočet a nezvýšila by deficit verejných financií v roku 2012. Súčasná vláda Slovenskej republiky spolu aj s ministerstvom pôdohospodárstva hľadala v roku 2012 možnosti použiť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc alebo mohla poskytnúť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc z rozpočtovej kapitoly ministerstva, koľko ste vy ako bývalý minister pre farmárov zákonom o štátnom rozpočte v roku 2011 zabezpečili.

    Dovolím si vám pripomenúť, pán poslanec, že na opatrenia štátnej pomoci ste pre rok 2012 naplánovali a zákonom o štátnom rozpočte pre rok 2012 schválili spolu 6 782 300 eur, pričom ste vôbec nemysleli na opatrenia súvisiace s krízovým manažmentom v poľnohospodárskej výrobe a na riziká, ktoré prináša hospodárenie na pôde. Z tohto dôvodu som sa snažil tohto roku pomôcť farmárom aspoň symbolickou podporou na úhradu časti poistného na poistenie nepriaznivých poveternostných udalostí v rastlinnej výrobe a na poistenie zvierat v živočíšnej výrobe. Na tento účel rezort vyčlenil spolu milión eur, viac som poskytnúť nemohol, lebo nebolo z čoho. Okrem toho vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 22. 8. 2012 v obci Nové Sady, prerokovala správu o priebehu žatvy v roku 2012 a podporné opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie v poľnohospodárstve.

    Vládou Slovenskej republiky bolo schválených niekoľko opatrení a tieto opatrenia boli podporené aj zástupcami poľnohospodárskej samosprávy. Jedným z týchto opatrení bolo aj opatrenie zamerané na preklenutie obdobia nedostatku likvidity pred založením novej úrody v roku 2012 a '13. Týmto opatrením je pomoc de minimis vo forme zvýhodnených pôžičiek.

    Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nastavilo podmienky pre poskytnutie zvýhodnených pôžičiek pre farmárov na Slovensku tak, ako predpisujú príslušné právne predpisy Európskej únie.

    Súčasťou takto nastaveného systému je povinnosť poskytovateľa pôžičky, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, ju zabezpečiť takým kolaterálom, aký je bežne požadovaný finančnými inštitúciami ako zábezpeka poskytnutého úveru. V príslušných európskych predpisoch sa uvádza, že pomoc de minimis sa nemôže uplatňovať na podniky v ťažkostiach. Podnik v ťažkostiach je takisto jasne zadefinovaný v legislatíve Európskej únie. Kritéria na posúdenie podniku v ťažkostiach boli uplatnené pre pôžičky tak, ako ich uplatňovalo ministerstvo aj za vášho pôsobenia ako ministra. Do dnešného dňa požiadalo Pôdohospodársku platobnú agentúru o pôžičku 41 podnikov z približne 400 podnikov, ktoré boli postihnuté suchom a ktorým sucho spôsobilo výpadok produkcie viac ako 30 % v porovnaní s priemernou úrodou v období posledných 5 rokov. Celková suma požadovaných pôžičiek predstavuje približne 5,7 mil. eur.

    Poľnohospodárska platobná agentúra predpokladá, že zmluvy o pôžičke by mali byť podpísané v prvej polovici mesiaca november tohto roku a pôžičky by mohli byť vyplatené najneskôr do prvej polovice mesiaca december tohto roku.

    Na záver by som chcel uviesť na správnu mieru vami prezentovanú manipuláciu s verejnou mienkou, keď ste v médiách prezentovali, že z celkového počtu 16-tisíc farmárov požiadalo o pôžičku len 40. Iste viete, že vami uvedené číslo 16-tisíc je celkovým počtom žiadateľov o jednotnú platbu na Slovensku a z tohto počtu len približne 400 bolo oprávnených prijať zvýhodnenú pôžičku. Vami uvedený počet farmárov zahŕňal aj tých pestovateľov, ktorí nepestovali hustosiate obilniny a krmoviny a ktorí sa nenachádzali v oblastiach postihnutých suchom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, máte na to 2 minúty.

  • Pán minister, dovoľte, aby som vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože vláda aj vy osobne ste prezentovali, že dali ste farmárom 70 miliónov. Dnes ste nám odpovedali, že de facto, dali ste im tie peniaze, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila a boli v štátnom rozpočte. Ale čo je pre mňa smutnou správou a smutnou správou pre poľnohospodárov, aj skutočnosť, že vami sľúbené peniaze z pôžičiek na založenie úrody pre rok 2012 farmári dostanú až niekedy začiatkom decembra. Chcem povedať, že poveternostné podmienky alebo meteorológia už hovoria, že tento týždeň príde mráz. Začne snežiť a úroda na budúci rok už sa bude zakladať minimálne. V prvej polovici decembra už tobôž vôbec nie. Chcem sa spýtať, dá sa tento proces z hľadiska ministerstva urýchliť, aby farmári tieto peniaze, tak ako ste im sľúbili, dostali skôr?

  • Pán minister, nech sa páči, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ako vám odpovedať, lebo neviem, či vám mám odpovedať ako poslancovi, alebo ako poľnohospodárovi. Keď vám chcem odpovedať ako poľnohospodárovi, tak si dávam otázku, ako môžete vôbec dať takúto, s prepáčením, otázku, keď vy veľmi dobre viete, že niektoré plodiny, ktoré majú byť financované z tejto pôžičky už musia byť dávno v zemi. Už vlastne ich čas, kedy mali byť vysiate, už dávno uplynul, ale pôžička, ktorá je určená pre poľnohospodárov musí prejsť určitým mechanizmom, či sa to vám, mne alebo poľnohospodárom páči, alebo nepáči, čiže musí prejsť nejakým schvaľovacím mechanizmom, ale táto pôžička bola určená, nie že tento konkrétny metrák sadiva sa má zaplatiť z tejto pôžičky, ale že táto pôžička má pomôcť kešovo poľnohospodárom na preklenutie do konca roku 2012, aby odišli do nového hodnotiaceho obdobia, do roku 2013, čo s najmenšou stratou, pokiaľ možno s vyrovnaným hospodárskym výsledkom.

    Čiže, pán poslanec, nespájajte zhoršenie poveternostných podmienok s termínom poskytnutia pôžičky, lebo to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Čiže problém je, aby to dostali v tomto roku, aby to mali účtovne, v účtovnej závierke za rok 2012, to je to podstatné a to som vám stále vysvetľoval, aj keď sme tento zákon predkladali.

    Druhá vec je, manipulujete veľmi často s číslami a dávate do pľacu nejakých 16-tisíc poľnohospodárskych subjektov, pritom vy veľmi dobre viete, že tá pôžička bola stanovená formou de minimis, čiže prvé obmedzenie, lebo iné je pokladané za štátnu pomoc, čo by nám cez notifikáciu v Bruseli neprešlo, a vy to viete veľmi dobre, čiže tu metiete.

    Za druhé, že v čase, keď bolo na túto formu pomoci plánovaných 30 miliónov eur, ktoré vláda zabezpečila z envirofondu sme nemali ešte uzavreté výnosy z jednotlivých regiónov, čiže sme nevedeli, aké budú výťažnosti z jednotlivých oblastí, v jednotlivých hustosiatych obilninách a preto sa ani nedalo predpokladať koľko bude treba finančných prostriedkov, ale vytvorili sme dostatočný zásobník peňazí, aby bol každý uspokojený. Dneska to vyzerá, že z možných potenciálnych uchádzačov sa prihlásilo 10 %. Je to určitá pomoc, ale je tu ďalších 6 opatrení, ktoré sú v rámci tých 70 mil. euro, ktoré dúfam, že nespochybníte, a narážate, lebo to je ďalšia demagógia, ktorú púšťate do poľnohospodárskeho prostredia, že prečo neboli vyplatené VDJ-čka pre niektoré poľnohospodárske podniky, alebo prečo boli vyplatené v sume niečo cez 30 eur. Znovu je to len politická demagógia, ktorú používate, lebo, pán poslanec, všetci poľnohospodári, a teda dúfam, že aj vy ste to mal vedieť, že už na začiatku tohto programovacieho obdobia bolo povedané z komisie, v roku 2012 sa už používa systém krátenia, vzhľadom napríklad, ale...

  • Mávnutie rukami.

  • Došlo to dokonca aj písomne, lebo sme si žiadali túto informáciu potvrdiť písomne. Čiže došlo nám to aj písomne 19.7. a vy stále tu zavádzate a tvrdíte, že tých, lebo hovoríme o 300 najväčších podnikoch, ktoré jednoducho už nemajú nárok na VDJ-čku, ale keby sme boli nechali systém nastavený tak, ako ste ho vy odovzdali pri odchode z funkcií, tak dneska by týchto 300 podnikov nedostalo absolútne nič, absolútne nič. Vy ste to zanechali v stave, že nedostanú nič.

  • My sme vyčlenili 13 miliónov eur na to, že ideme im dať bočnú podporu cez plemenárske služby a cez ÚKSÚP, aby dostali aspoň akú-takú, akú-takú náhradu za zle nastavený mechanizmus, ktorý ste vy odovzdali, ja neviem, 4. apríla, či kedy ste odišli z funkcie, ako ste zanechali na vašom ministerstve.

    Čiže prosím vás, je viem, že sa to dobre hovorí do tých medií, vy rád vystupujete v médiách, ale je vám jedno, čo v tých médiách poviete, len aby to bola čo najväčšia lož a aby ste sa blysol ako hrdina. Pán poslanec, ja vám túto iniciatívu neberiem, len zároveň vám pripomínam, že myslím, že ste to bol vy, ktorý v roku 2010 pripol na slávnosti dožiniek v rámci Agrokomplexu čiernu stužku na dožinkový veniec a oficiálne ste pochoval slovenské poľnohospodárstvo.

    Pán poslanec, bol ste to práve vy, ktorý za 19 rokov, za chvíľu budeme mať 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol ste to vy, kto 6 rokov pôsobil na najvyššom poste rezortného ministra, čiže za stav poľnohospodárstva, zato, že dneska máme 46 % produkcie slovenskej len v obchodoch, zato, že nám stovky poľnohospodárskych podnikov padlo, zato, že sa nám rozbilo celé potravinárstvo, beriete minimálne tretinu zodpovednosti,lebo vy ste 6 rokov bol na čele toho rezortu.

  • Vy neobviňujte mňa, to je, to je vaše ovocie, ktoré dneska zbiera slovenské poľnohospodárstvo a za ktoré ste určite hrdý, lebo to sa nepodarilo ani jednému ministrovi v rámci štátov Európskej únie dohnať do takého zúfalého stavu poľnohospodárstvo, aké ste ho vy odovzdal v apríli roku 2012.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, ďalšiu otázku položil pán poslanec Senko, ktorého ale nevidím v rokovacej sále, preto pán minister kultúry nebude odpovedať na jeho otázku. Poslednú otázku položila pani poslankyňa Eva Hufková ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte návrh SPP na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1.1. 2013?" Ďakuje za odpoveď.

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, ceny energií rezonujú v našej spoločnosti v súčasnosti v oveľa väčšej miere, nakoľko majú významný vplyv na celkový hospodársky a sociálny vývoj spoločnosti. Tejto istej otázke sa venoval, myslím, aj pán premiér v svojej, v svojej, v svojom vystúpení dneska v hodine otázok. Ja len chcem povedať, že k tejto problematike stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dosť jednoznačné k cenovým návrhom, ktoré SPP predložilo prostredníctvom predstavenstva sa nestotožňujeme a cenový návrh pre domácnosti, jeho nárast, či už v percente 18,56, čo už je ako kompromisný návrh, alebo návrh 25,43, čo je návrh, ktorý by kryl všetky náklady, nemôžme súhlasiť. Vychádzame z tej skutočnosti, že porovnateľné ceny v iných krajinách sú v tejto chvíli na takej úrovni podobne jak na Slovensku, a to, samozrejme, akcionári SPP boli nespokojní, že zo strany štátu boli opakovane tieto pripomienky kvôli navyšovaniu ceny opakovane vznášané a potom k navýšeniu ceny nedošlo. Ak by sa tento nárast ceny aplikoval, cena by bola, samozrejme, ďaleko vyššia ako v okolitých krajinách.

    Druhou vecou je, že aj v dnešnom období konkurencia dodávateľov plynu je dnes na cenovej úrovni nižšia, ako sú ceny SPP a preto získavajú zákazníkov nielen od veľkých odberateľov, ale aj od odberateľov v domácnosti. Z toho titulu my ako ministerstvo, aj keď nemáme úplne presné možnosti zistiť cenu a hlavne teda náklady, ktoré vstupujú do cenového vzorca, pretože nemáme, aj keď sme akcionár, nemáme na to jednoducho možnosť a nebola umožnená možnosť ani zástupcom štátu, medzi ktorými je aj bývalý pracovník regulátora. To znamená, že problematike rozumie, tak sme tú cenu plynu my posúdiť nevedeli z hľadiska nákladovej štruktúry. Toto bude môcť až regulátor, ku ktorému by sa cenový návrh mohol dostať, ak by ho, samozrejme, schválilo valné zhromaždenie, ale my s porovnaním benchmarkingu a s porovnaním cenovej únosnosti pre odberateľa na Slovensku vidíme takýto spôsob ako nemožný a my ako majoritný akcionár na valnom zhromaždení takýto vysoký cenový návrh podporiť nemôžeme. K problematike sa vyjadril aj pán premiér. Predpokladám, že to stačí, pani poslankyňa. Skončil som.

  • Pani poslankyňa ďakuje. Nechce položiť doplňujúcu otázku.

    Keďže boli zodpovedané všetky otázky, ktoré boli položené na členov vlády, končím tento bod programu a nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 20. septembra 2012, ktoré máte ako tlač 220.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 220.

  • Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 220 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram teda rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden pán poslanec, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Nikto sa nehlásil do rozpravy ani ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ja poprosím pánov ministrov, aby zostali, pretože je bod interpelácie. Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Mičovský a pán poslanec Miroslav Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri. Moja interpelácia je adresovaná viacerým členom vlády, okrem pána premiéra aj ministrom rezortov životného prostredia, obrany, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zahraničných vecí. Dôvod prečo je tak, vyplynie z textu interpelácie. Ten je nasledovný:

    "Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, moja interpelácia sa týka zásadného problému tej časti Slovenska, ktoré je zaradené do Zoznamu svetového prírodného dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy. Lokality svetového, prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré od roku 1972 vyhlasuje UNESCO, predstavujú panteón najhodnotnejších miest našej planéty. Dňa 28. júna 2007 boli Výborom svetového dedičstva UNESCO na rokovaní v Christchurchi na Novom Zélande k tomuto dedičstvu priradené Karpatské bukové pralesy, a to v zhode s dlhodobo deklarovanými cieľmi Slovenskej republiky. Zaradenie vzácneho územia Slovenska spoločne s ukrajinskými pralesmi do prvej svetovej ligy ochrany a propagácie klenotov ľudstva je veľkým úspechom našej krajiny, všetkých, ktorí sa oň pričinili. Je totiž známe, že pre vysoké požiadavky na výnimočnosť nominovaných lokalít uspeje spravidla len každá desiata z nominácií. Svetový úspech Slovenska má však kaz, ktorý ho môže veľmi vážne znehodnotiť.

    Vzhľadom na vysoký kurz lokalít svetového, kultúrneho, prírodného dedičstva sa návštevníci každej krajiny celkom prirodzene zaujímajú predovšetkým o tieto miesta. Tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť naše Karpatské bukové pralesy však majú problém. Nevedia presne identifikovať miesta, kde sa vzácne územie nachádza. Príčina nie je v tom, že by sme tabule s logom svetového dedičstva nedokázali osadiť, ale v tom, že v odborných kruhoch ani päť rokov po vyhlásení tohto územia za svetové dedičstvo nepanuje na jeho výmeru a lokalizáciu jednoznačný názor. Podstata spočíva v tom, že sme nominovali areál s výmerou 5 520 hektárov, no národných prírodných rezervácií na tomto území len 2 112 hektárov. O príčinách, prečo na výmere 3400 hektárov, 3408 hektárov, ktorá predstavuje matematický rozdiel oboch uvedených údajov ochrana zabezpečená doposiaľ nie je, možno len diskutovať. To však nezmení závažný dôsledok, ktorým je fakt, že na tejto výmere svetového dedičstva dnes panuje ruch lesnej výroby. Na tomto území by mal dnes už panovať celkom iný ruch, a to predovšetkým ruch cestovný, ktorý je schopný zvyšovať nielen kultúrny rating krajiny, ale významným spôsobom aj jej finančné príjmy. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že Ukrajina prispela k bilaterálnej nominácii karpatských pralesov výmerou približne 24 tisíc hektárov, pričom ochrana ukrajinských lokalít bola po zápise potvrdená prezidentským dekrétom. Na odstránenie uvedenej slovenskej anomálie sa hľadá riešenie už dlho, zatiaľ však úplne neúspešne. Akceleráciu do tohto hľadania vzniesla skutočnosť, že UNESCO v roku 2011 rozšírilo Karpatské bukové pralesy o nemeckú nomináciu s názvom Staré bukové lesy Nemecka. Aj keď tento fakt naznačuje, že aktivita Slovenska bola súčasťou medzinárodného úsilia, ktoré vytváralo, no zároveň aj limitovalo manévrovací priestor pri realizácii nominácie, dnes predovšetkým zväčšuje pravdepodobnosť toho, že naše pochybenie sa stane predmetom veľmi nepríjemnej medzinárodnej kritiky.

    Tu, samozrejme, nejde o priestorovú orientáciu návštevníkov, ktorou som ilustroval úvod tejto interpelácie, ale o súvislosti oveľa, oveľa vážnejšie. Tie treba vidieť v tom, že nevyjasnenosť územia Karpatských bukových pralesov má zásadný dopad na jeho ochranu a využívanie, keďže jednotliví vlastníci pozemkov dnes nevedia, ktoré územie patrí a ktoré nepatrí pod značku UNESCO. Je teda viac ako pravdepodobné, že na oficiálne schválenom území Karpatských bukových pralesov sa dnes vykonáva činnosť, ktorá je so štatútom svetového prírodného dedičstva nezlučiteľná. Odstránenie uvedeného stavu je v záujme celej krajiny, osobitne slovenskej diplomacie, orgánov životného prostredia, obrany i lesného hospodárstva. Z odborného hľadiska je k tomuto riešeniu dobre pripravená Štátna ochrana prírody, konkrétne jej dve zložky: Správa Národného parku Poloniny a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktoré pre kompetenčnú nevyjasnenosť neboli účastníkmi nominačného procesu. K tomu, aby mohla Štátna ochrana prírody svoju odbornosť, ako aj doterajšiu prípravu na riešenie uvedeného problému uplatniť, potrebuje jasný pokyn, pretože možných riešení je viac. Ako axióma bola pri doterajších rokovaniach stanovená potreba zachovania pôvodnej nominačnej výmery. Túto požiadavku je možné dodržať len vyhlásením novým národných prírodných rezervácií, ktoré sú už pripravené. No treba priznať, že účelovosť tohto riešenia prevažuje nad národnými potrebami ochrany prírody. Táto okolnosť má ešte ďalší rozmer, keď zistíme, že s inými územiami v tomto regióne, ktoré sú svojimi prírodnými hodnotami pre vyhlásenie nových prírodných rezervácií vhodnejšie, sa vôbec neuvažuje. Dôvodom je fakt, že sú od pôvodne nominovaného územia natoľko vzdialené, že by ich nebolo možné pričleniť tak, aby to aspoň opticky pôsobilo ako spresňovanie hraníc nominovaného areálu, a teda by museli vystupovať ako samostatné územné enklávy. Inak povedané, pri uplatnení takejto varianty, by bola nominačná chyba Slovenska zjavná už pri prvom pohľade na mapu. V iných prípadoch sa so zaradením takýchto území neuvažuje zase preto, že hoci by k tomu svojimi prírodnými hodnotami i svojou lokalizáciou vhodné boli, sú obavy, že ich vlastník nebude s takýmto riešením súhlasiť, a to kvôli obmedzeniu svojich hospodárskych aktivít.

    Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, na uvedený stav je potrebné zareagovať rýchlo a komplexne, pričom by mala byť uplatnená filozofia, že chyba sa nemá naprávať ďalšou chybou. Osobne by som preto dal prednosť takému postupu, ktorým priznáme súčasný stav a k existujúcim rezerváciám následne pripojíme územia vhodné na zaradenie do siete chránených území. Keďže v tejto chvíli nie je známe, ktoré územia budú vyhlásené za chránené, navrhujem, aby vláda do vyriešenia problému s okamžitou platnosťou pozastavila všetku ťažbu na území navrhovaných prírodných rezervácií Borsukov vrch, Černiny, Nežabec, Pramenisko Cirochy a Vihorlatské pralesy, čím si otvoríme cestu k riešeniu a zároveň znížime akútne riziko medzinárodnej blamáže. Naznačené alebo aj akékoľvek iné riešenie si vyžaduje v tejto zložitej situácii už politické rozhodnutie, pretože na dotknutom území sa zbieha priveľa záujmov. Práve z tohto dôvodu neinterpelujem len pánov ministrov dotknutých rezortov, ale aj vás, pán predseda vlády. Ďalšie odkladanie riešenia tejto situácie by viedlo k poškodeniu kreditu Slovenska, čo si nik z nás nemôže priať. Preto vás žiadam o odpoveď na otázku: Kedy a aký spôsob riešenia bude pre nápravu súčasného neudržateľného stavu uplatnený? Ďakujem. S úctou Ján Mičovský." Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a poprosím ďalšieho ústne, písomne prihláseného pána poslanca Miroslava Beblavého, aby predniesol svoju interpeláciu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážených zopár parlamentných kolegov, dovoľte mi predstúpiť pred vás s ústnou interpeláciou na člena vlády, ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorá sa bude týkať toho, že prečo minulý týždeň v tejto snemovni vo svojom oficiálnom vyjadrení nehovoril pravdu.

    Dovoľte mi povedať na úvod, že to, aby členovia vlády v parlamente hovorili pravdivé skutočnosti a neuvádzali skutočnosti nepravdivé, nie len otázka morálky, hoci určite aj morálky, ale je to aj otázka základnej schopnosti tejto Národnej rady vykonávať svoje kontrolné právomoci. Kontrolné právomoci v parlamente, samozrejme, primárne vždy vykonávajú opoziční poslanci. Je to logické. Je to tak za každej vlády a na to, aby ich vykonávať mohli, slúžia rôzne inštitúty vrátane interpelácií, vrátane rozpravy pri prijímaní zákonov, vrátane hodiny otázok. Preto všade na svete sa berie mimoriadne vážne, ak v takomto kontexte člen exekutívy povie preukázateľne nepravdivú a netriviálnu skutočnosť, pretože v situácii, keby bola takáto situácia prijateľná, tak by akýkoľvek zmysel kontrolnej činnosti tohto parlamentu úplne zmizol.

    Z tohto dôvodu si dovolím spýtať sa pána ministra Čaploviča a budem tú otázku na záver konkrétne špecifikovať, prečo, z akých dôvodov a za akých okolností tu minulý týždeň uviedol zásadne nepravdivú skutočnosť v prípade Študentského pôžičkového fondu. Minulý týždeň sme prerokovali v prvom čítaní zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý zlučuje Študentský pôžičkový fond a Fond na podporu začínajúcich pedagógov. V tejto súvislosti som v rozprave sa spýtal pána ministra a požiadal som ho, aby reagoval na fakt, že nelegálne vyplatené odmeny v Študentskom pôžičkovom fonde neboli stále vrátené ľuďmi, ktorí ich poberali, a viacerí títo ľudia naďalej pôsobia na ministerstve školstva. Konkrétne som hovoril o dvoch štátnych úradníkoch, a to: pánovi Jurigovi, riaditeľovi odboru a pani Škvarkovej, ktorá pôsobí tiež na ministerstve. Pýtal som sa pána ministra, prečo už štyri mesiace nevie, nie je schopný s týmto niečo urobiť, prečo on hovorí, že im dáva ešte čas, aby sa s tým vyrovnali a že potom bude on konať. Pán minister vo svojom záverečnom vystúpení k tomuto návrhu zákona reagoval na moju otázku a opakovane zdôraznil, že pán Juriga má jeho plnú dôveru a pán Juriga už tieto peniaze vrátil. To znamená, pán minister nás informoval, že došlo k vyriešeniu situácie, keď štátny úradník, vysokopostavený štátny úradník štyri roky nelegálne poberal odmeny vo fonde, čo má zakázané dokonca podľa dvoch zákonov, podľa zákona o štátnej službe aj podľa zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. A pán minister nás uistil, že pán Juriga už tieto peniaze vrátil. Musím povedať, že možno z dôvodu prehnanej nedôvery som sa obrátil s otázkou na Študentský pôžičkový fond, či to naozaj tak je a mám tu list Študentského pôžičkového fondu z dnešného dňa, ktorý informuje, že pán Juriga nevrátil tieto peniaze a následná moja ústna otázka na Študentský pôžičkový fond hovorí, že pán Juriga nielenže nevrátil peniaze, ale ani žiadnym spôsobom sa na tom s fondom nedohodol, ani fond nekontaktoval. To znamená, že pán minister pri svojej obhajobe úradníkov, ktorých nie je ochotný sa žiadnym spôsobom s nimi niečo urobiť, uviedol v tejto snemovni nepravdivú skutočnosť, a to nie vo veci, ktorá by už nebola predtým predmetom nášho záujmu a záujmu tejto snemovne. Ja len pripomeniem, že otázku Študentského pôžičkového fondu riešime od minulého leta, keď sa prišlo na to, že sa tam šafári už niekoľko rokov a aj v rámci, aj následkom tohto šafárenia som ja najprv podal novelu, ktorá nebola prerokovaná alebo teda bola odmietnutá z dôvodu ukončenia volebného obdobia. A pán minister predložil už uvedený zákon, ktorý tieto fondy zlučuje a tiež mám ambíciu to riešiť. To znamená, že nejde o nejakú triviálnu technickú informáciu, ale ide o skutočnosť, že pán minister obhajoval svoju personálnu politiku a porušovanie zákona tým, že síce zákony boli porušené, ale ľudia, ktorých si on nechal, tieto peniaze vrátili, síce až po odhalení, ale vrátili.

    Chcem sa ho preto spýtať vo svojej interpelácii nasledovné: Pán minister, z akých dôvodov ste snemovni nehovorili pravdu? Bolo to preto, že ste boli zavedení svojimi úradníkmi, alebo to bolo preto, že ste sám hovorili nepravdu? Ak ste boli zavedení svojimi úradníkmi, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre nich? Ak ste hovorili vedome nepravdu, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre seba? Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Po vystúpení písomne prihlásených sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do interpelácii ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa a konštatujem, že ústne sa nikto neprihlásil. A pýtam sa na záver členov vlády, či niektorí z nich chce odpovedať na interpeláciu poslancov ihneď? Asi nie, keďže sú smerované inde, takže ďakujem. Chcem zároveň pánov poslancov, ktorí interpelovali ministrov, požiadať, aby podľa zákona o rokovacom poriadku svoju odpoveď na interpelácie dali poslancom aj písomne, a to v stanovenej lehote do 30 dní. A zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

  • 5-minútová prestávka.

  • Po 5-minútovej prestávke.

  • Tak po krátkej technickej prestávke pokračujeme v popoludňajšom priebehu rokovania 8. schôdze Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mariána Záhumenského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil za klub SaS.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento poslanecký návrh zákona nepodporí.

    Tento zákon v médiách často prezentovaný ako tzv. bič na reťazce je všeličím iným, len nie nejakým bičom a už nie vonkoncom nie na reťazce. Vystúpenie bude trocha dlhšie, preto si tí, ktorých sa táto problematika nezaujíma, môžete dať minimálne hodinovú pauzu. Na druhej strane, tí čo v sále vydržíte, získate veľmi dobrý obraz o tom, ako to s tými obchodnými vzťahmi v sektore potravín v maloobchode a veľkoobchode vlastne funguje. Hneď na úvod by som najprv vysvetlil, prečo ako exminister obrany a člen výboru pre obranu a bezpečnosť sa hodlám vyjadriť práve k tomuto zákonu. Nie, nie je to preto, že by zákon ohrozoval obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj keď určitú skupinu obyvateľstva a síce malých slovenských podnikateľov naozaj ohrozuje, ale k tomu sa dostanem neskôr.

    Možno viete, možno nie, že pred vstupom do politiky som zhruba 15 rokov pôsobil v sektore obchodu s potravinami v rôznych pozíciách. Aj ako podnikateľ, prevádzkujúci najprv jednu a potom niekoľko maloobchodných a neskôr aj veľkoobchodných prevádzok ovocia a zeleniny a aj ako vrcholový manažér zahraničného obchodného reťazca a aj, a to najdlhšie obdobie, ako riaditeľ akciovej spoločnosti ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek. Áno, práve tých malých slovenských živnostníkov či eseročiek, ktorých ide pán minister, ktorý to zrejme nevydržal hneď na začiatku, postupne zlikvidovať. Opakujem, ktorých ide zlikvidovať. Na tomto mieste chcem upozorniť, že keď kedykoľvek zaznie v mojom vystúpení slovo slovenský, mám na mysli občiansky a nie národnostný prístup, takže sa chcem rovnako zastať aj tetky pani Ildikó, ktorá kdesi v Štúrove v domácej prevádzke na dvore vyrába cestoviny, takisto živnostníka pána Attilu, ktorý má niekde v Gabčíkove malú večierku. Presne rovnako ako pani Anky z Terchovej, čo tam prevádzkuje malú samoobsluhu, alebo pána Vlada s manželkou, čo majú v Kežmarku menší veľkoobchod s potravinami a k nemu tri malé samoobsluhy v okolí. Aby teda ma nikto neobviňoval z nejakého nacionalizmu.

    Pán minister, vy sa v médiách v poslednej dobe prezentujete nielen ako zástanca spotrebiteľov, ale aj zástanca slovenských dodávateľov, výrobcov, potravinárov. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste si pozorne vypočuli moje vystúpenie, pretože, ak vám naozaj ide o zastupovanie vyššie spomenutých, budete musieť po mojom vystúpení tento zákon stiahnuť. Ja som sa totižto s predchodcom tohto zákona v roli obhajcu malých slovenských podnikateľov vo svojej praxi zaoberal už viackrát. Videl som, ako ho obchádzali veľké reťazce a aké problémy spôsoboval malým slovenským obchodníkom. Sledoval som, ako bol postupne neustále novelizovaný, keďže tá armáda právnikov, ktorou zahraničné obchodné siete disponujú, ho vždy bez problémov obišla. Až prišla naša vláda a toto trápenie všetkých strán konečne zrušila. A vy si idete znova páliť prsty a idete vstupovať do vzťahov, kde štát nemá vstupovať ani náhodou. Svoje vystúpenie sa budem snažiť viesť v čo najzrozumiteľnejšej forme, teda aj s praktickými príkladmi, aby vám bolo jasné, čo je v jednotlivých paragrafoch zlé. Poďme teda po poriadku.

    Prvý problém. V § č. 1 predmet úpravy v bode a) sa uvádza, že "tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny." Obmedzujete zákon na potraviny. A ja sa pýtam, prečo?

    Príklad č. 1. Obchodník, ktorý predáva olivy, nemôže alebo nebude môcť pýtať peniaze za to, že ich zaradí do predaja od dodávateľa, ktorý tento sortiment nevypestuje, ale dovezie ho zo Španielska. Aby som sa presnejšie vyjadril, nebude môcť vypýtať viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Obchodník, druhý, resp. ten istý, ktorý predáva zápalky vyrobené na Slovensku, pre korektnosť a pre to, aby som nerobil niekomu reklamu, neuvediem dodávateľa zápaliek, neuvediem, čo je to za slovenského dodávateľa, alebo predáva tento obchodník sviečky alebo vence na hroby. Tento obchodník môže od týchto dvoch dodávateľov pýtať neobmedzené peniaze za to, že zaradí tento sortiment do predaja. Pán minister, chránite dodávateľa, priekupníka, dovozcu tých zahraničných olív, ale nechránite slovenského výrobcu zápaliek, sviečok a vencov!

    Čo spravia reťazce? To, čo im "unikne" u toho priekupníka, u toho dodávateľa tých olív, o to ošklbú nášho slovenského dodávateľa a výrobcu. Pán minister, za vašej aktívnej pomoci budú reťazce likvidovať slovenských výrobcov zápaliek, sviečok a vencov na hroby.

    Druhý príklad. Poľská firma, ktorá vyrába skryto dotovanú kapustu, ju dovezie a dodá zahraničnej sieti pôsobiacej na Slovensku. Spravia spolu tzv. marketingovú akciu. Je to klasická letáková akcia, akú poznáte. Letáky dostávate do schránok alebo ich nájdete v predajni. Sú v nich na určité obdobie promované produkty za zníženú cenu. Za umiestnenie do tohto letáku, a teda účasť na tejto marketingovej akcii, dodávateľ odberateľovi, v tomto prípade je to nadnárodná obchodná sieť, platí nejaký poplatok. Vy, pán minister, týmto § č. 1 ochránite poľského skryto dotovaného dodávateľa pred tým, aby sumár jeho poplatkov v kalendárnom roku nepresiahol 3 % z hodnoty celoročného obratu danej siete u daného dodávateľa. Ale, ta istá obchodná nadnárodná sieť predáva aj košele slovenského výrobcu z východného Slovenska.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Pre korektnosť ani teraz ho nebudem menovať. A do tej istej akcie letákovej s tým výrobcom z toho východného Slovenska, ta obchodná sieť, ktorá prevádzkuje hypermarkety, zahrnie aj košele od tohto výrobcu. A na poplatkoch, pán minister, tohto slovenského výrobcu košieľ zoderie z kože, lebo tam tá sieť nemá obmedzenia. A tam si zahraničný prevádzkovateľ vykompenzuje stratu, ktorú utrpel na tom, že poľskému dodávateľovi dotovanej poľskej kapusty musel poplatok za túto letákovú akciu výrazne znížiť. Myslím si, že vám nemusím vysvetľovať za koľko, za akú mzdu, za aké peniaze pracujú naše slovenské matky a slovenské ženy a v akých ťažkých podmienkach v textilnom priemysle na východnom Slovensku, aby prežili nielen ony, ale aby prežil aj ten ich zamestnávateľ. Už chápete, pán minister, čo v tomto paragrafe navrhujete? A čo vlastne touto diskrimináciou, že zákon sa vzťahuje len na dodávateľov potravín, zabezpečíte? Zabezpečíte likvidáciu malých slovenských dodávateľov nepotravinárskeho tovaru, k čomu vám gratulujem. Takýchto príkladov by som vám, vážené kolegyne, kolegovia, vedel tu popísať viacej, ale to by sme tu boli do rána. Ja si myslím a som presvedčený, že tie, čo som popísal, na tento paragraf úplne postačujú. Takže, pán minister, dámy a páni, úplne zle!

    Druhý problém. V § č. 3 obsah zmluvy v bode 2 sa uvádza, že lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry najneskôr odo dňa doručenia faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Ľudovo povedané, idete obmedziť splatnosť prakticky na 30 dní, lebo faktúra sa zvyčajne dodáva spolu s dodávkou tovaru. Viete, kto na to doplatí, pán minister, kolegyne, kolegovia? Doplatí na to malý slovenský obchodník, prevádzkujúci buď malý obchodík, alebo menší veľkoobchod. Viete prečo? Vysvetlím vám to. Dnes má aj veľký zahraničný reťazec prevádzkujúci sieť s nejakým dodávateľom potravín XY dohodnutú splatnosť 60 dní. Tento dodávateľ v snahe zachovať rovnaké podmienky a zároveň aj podržať svojich menších odberateľov, a to je ten malý slovenský obchodík, o ktorom som hovoril, alebo obchodník má dohodnutú tiež 60 dňovú splatnosť. Aj s týmto malým slovenským obchodníkom. Potom, ako začne platiť tento zákon, viete, čo spraví zahraničná sieť? Má dve možnosti. Po prvé zmluvu s dodávateľom uzavrie v zahraničí podľa tamojšieho práva. Teda v tej krajine, kde bude mať možnosť dohodnúť splatnosť 60 dní. Druhá možnosť - zmluvu s dodávateľom uzavrie na Slovensku, no v zmluve bude klauzula, že dodávateľ si nebude uplatňovať sankcie za 30 dní omeškania, to znamená, tzv. toleranciu pri sankciách pri oneskorenej úhrade faktúr. Že dodávateľ túto zmluvu nepodpíše? No podpíše ju, pretože je na zahraničnej silnej nadnárodnej sieti bytostne ekonomicky závislý. A viete, čo spraví potom, ako začne platiť tento zákon, malý slovenský obchodník? Ten poslušne zmluvu so svojim dodávateľom prerobí na 30 dní a bude rád, že je rád, pretože nemá ekonomickú a tým pádom ani vyjednávaciu silu na čokoľvek iné, pretože jeho odbery sú malé, pretože je vôbec rád, že ten dodávateľ je ochotný mu tie malé množstvá tovaru, ktoré on je schopný predať, kdesi do tej vidieckej predajni dodá. Výsledok? Veľké zahraničné nadnárodné siete budú aj tak platiť do 60 dní alebo do toľko nie ako doteraz, tam, kde to uznajú za vhodné a náš drobný slovenský, malý živnostník, malá slovenská rodinná eseročka bude musieť platiť všetkým svojim subdodávateľom dvakrát tak rýchlo. A tak tento zákon prispeje k likvidácií našich malých slovenských obchodníkov, áno, aj týmto nesystémovým obmedzením splatnosti na 30 dní, ktoré zasiahne len tých malých zraniteľných slovenských podnikateľov a tí veľkí zahraniční, nadnárodní sa mu pohodlne vyhnú.

    Ešte vám poviem, dámy a páni, ako to poškodí spotrebiteľov, tento paragraf. Existuje široká škála potravinárskych produktov, ktoré majú špecifickú klientelu. Oni nie sú pre obchodníkov nijak výrazným biznisom. Napriek tomu, tieto tovary však v snahe vyjsť v ústrety svojim zákazníkom vo svojich predajniach držia. Tí malí slovenskí obchodníci alebo koniec koncov možnože aj niektorí väčší, ktorí teda predsa len nebudú chcieť vykývať s tým zákonom a začnú poctivo dodržiavať 30-dňovú platnosť, zredukujú svoj sortiment práve o tieto produkty, ktoré sú síce málo predajné, ale pre niektorých zákazníkov sú však doslovne životne dôležité, ako sú, napr. rôzne produkty pre diabetikov, bezlepkové potraviny, obilninové produkty a podobne. Tieto si budú môcť zákazníci naháňať buď v špecializovaných predajniach, ak vôbec také, samozrejme, budú, najlepšie niekde na druhom konci mesta alebo v susednom okrese, prípadne sa budú môcť preorientovať na výživu typu bôčik, huspenina a podobne. S týmto sortimentom by nemal byť žiaden problém. Toto chceme? Podľa mňa by malo byť úplne normálne, že keď má dodávateľ možnosť dať obchodníkovi splatnosť dlhšiu ako 30 dní a je ochotný tak urobiť, tak je úplne v poriadku. Obzvlášť napríklad pri ťažšie predajnom tovare, ktorý má malú obrátkovosť a záruku má trebárs dva roky alebo ešte aj viac rokov. Snáď nikto nemôže očakávať, že obchodník sa doslova zahádže tovarom, aby ste rozumeli, zaplní si sklady ťažko predajným sortimentom, ktorý bude musieť do 30 dní zaplatiť a bude mať v ňom umorené peniaze, neviem, akú dlhú dobu, pretože sú aj také produkty, z ktorých sa predá 1 kartón za pol roka, a to nie je nič výnimočné. A práve toto, takýto postup budú musieť aplikovať malí slovenskí živnostníci, malé eseročky s malými predajňami, ktoré tie sklady ani nemajú, a tých peňazí nemajú nazvyš. Takže, pán minister, dámy, páni, úplne zle!

    Tretí problém. V § 4 neprimerané podmienky sa v bode 1 dohodnutie tzv. neprimeraných podmienok zakazuje a v bode 2, 3 a 4 sú tieto tzv. neprimerané podmienky definované. Teda je tam popísané, že čo to vlastne tie neprimerané podmienky sú. Teraz budem chvíľku viac rozprávať bez toho, aby som na obrazovke niečo ďalej posunul.

    Priatelia, dámy, páni, pamätám si na ten folklór, keď sa tieto "neprimerané podmienky" historicky vyvíjali. Tento zákon totiž tu, nie je tu po prvýkrát a ja sledujem tú anabázu od začiatku, a to, ako sa definícia týchto neprimeraných podmienok zo strany "zlých, zlých obchodníkov" vyvíjala, to bolo až groteskné. Zákon sa najprv prijal. Neprimerané podmienky sa definovali a následne si s nimi šikovní obchodníci poradili a hlavne šikovní obchodníci z radov zahraničných reťazcov, ktoré majú armádu šikovných právnikov. To znamená, elegantne ich obišli. Potom sa vždy novelizoval, aby teda podchytili aj to, čo tí obchodníci vymysleli, a tí následne vymysleli ďalšie úskoky a ďalšie obchádzania. Čo je ale dôležité, že úradníci ministerstva boli vždy o jeden krok za obchodníkmi. Až ho potom naša vláda, ako som povedal, poslala tam, kam patrí, do večných lovíšť. Aby ste to teda lepšie pochopili, popíšem vám to opäť na príkladoch.

    Ako prvé úradníci vymysleli, že neprimerané podmienky typu poplatky za zaradenie do evidencie výrobkov predávaných odberateľom, to znamená, tzv. zalistovanie tovarov alebo iná participácia dodávateľa na otváraní prvej predajne, odberateľa, to je ten tzv. úvodný závoz pri nových predajniach. Stiahnutie, resp. výmena tovaru po letákovej akcii atď. sú zakázané. Iné poplatky, napr. za marketingové akcie, to znamená tie poplatky za letáky boli obmedzené určitým percentom ročného odberu odberateľa od dodávateľa, tak jak je to teraz. Čiže takou základnou zjednodušenou myšlienkou toho prvého návrhu bolo oslobodiť dodávateľov od neprimeraných podmienok, to znamená od bočných platieb, napr. platenia "nezmyselných poplatkov" za marketing, za zalistovanie, za umiestnenie tovaru na lukratívnych miestach v predajni, resp. obmedziť výšku niektorých týchto platieb na 3 % z celkového vzájomného ročného obratu týchto dvoch obchodných partnerov. Toto som citoval z dôvodovej správy. Okrem toho chceli ministerskí úradníci zabrániť tzv. "neúnosnému servisu dodávateľov", preceňovaniu tovaru na náklady dodávateľa, preneseniu sankcií kontrolných orgánov udelených obchodníkovi na plecia dodávateľa atď. Avšak v tom čase zákon definoval, že neprimerané podmienky v zmluvách nesmú dohodnúť medzi sebou len partneri, pri ktorých je jeden na druhom tzv. ekonomicky závislý a toto bolo v tom zákone v tom prvom kľúčové. To znamená, že dá sa predpokladať, že vtedy naozaj niekto myslel v skutočnosti na to, aby sa zákon vzťahoval len na veľké obchodné siete, ktoré vedia uplatniť voči malým dodávateľom svoju silu a neťahal do toho chudákov malých obchodníkov niekde na dedine alebo niekde v malej večierke kdesi na sídlisku. Legislatívci však tento pojem v zákone nedefinovali, resp. definovaný bol veľmi vágne. Predstavte si, priatelia, že ani obchodné siete, tie veľké nadnárodné siete, na ktoré sa to šilo a pre ktoré sa to pripravovalo, oni tiež, oni zostávali úplne pokojné, úplne chladné. Nadišiel deň D, zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov bol schválený v Národnej rade 11. apríla 2008 a nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Viete, čo, čuduj sa svet, spravili, dámy a páni, v deň D, keď nadobudol účinnosť tento zákon, a nad čím ministerskí úradníci len oči otvárali? Ministerskí úradníci zistili, že právnici reťazcov si ani nerobili nejakú veľkú prácu s daným zákonom. Niektorí ju doslova odpálkovali dohodami alebo vyhláseniami od dodávateľov, kde bolo uvedené, že jedna strana druhú stranu nepokladá za ekonomicky závislú. Niektorí zasa založili tretie subjekty, ktoré im tú činnosť v uvedenom zákone, napr. ten marketing alebo tie letákové akcie zabezpečovali, a už to nebol vzťah dodávateľa a odberateľa. Skrátka v priebehu pár minút bola celá geniálna myšlienka fuč. Samozrejme, že sa to predkladateľom zákona nepáčilo, a prišla protiofenzíva - novelizácia, ktorá na dané skutočnosti reagovala a zakázala takéto vyhlásenia. Zakázala platby pomocou tretích osôb, tretích spoločností, no a vtedy nejakú múdru hlavu na ministerstve napadla ešte úplne super geniálna vec, a síce vypustili zo zákona termín ekonomickej závislosti, takže už mal platiť pre všetkých, aj pre tých veľkých, aj pre tie malé subjekty. Napriek protestom Protimonopolného úradu, napriek protestom ministerstva spravodlivosti, ale aj ďalších pri medzirezortnom pripomienkovaní ministerstvo hospodárstva trvalo na vypustení tohto kľúčového pojmu. Neskôr vysvetlím teoreticky aj na praktických príkladoch, čo by to pre malé subjekty znamenalo alebo čo to bude znamenať, pretože ja sa k tomu ešte vrátim.

    V tom čase som bol ešte neznámy človek, ešte som nebol vo vrcholovej politike a strana SaS ešte len začínala. Ja som pôsobil, ako som už vyššie spomínal, ako riaditeľ malej akciovej spoločnosti, ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov alebo malých rodinných eseročiek. Ja som pre nich zjednával obchodné podmienky, dohadoval som marketingové akcie, uzatváral som v ich mene dodávateľsko-odberateľské zmluvy, áno, práve tak, aby mohli v ťažkej konkurencii v nadnárodných reťazcoch prežiť a aby boli ako tak konkurencieschopní.

    Tak som si vtedy v tom čase povedal, že raz teda môžem skúsiť kontakt so štátnymi orgánmi, ako ma to až tak veľa nestojí a všetky konkrétne výhrady aj s praktickými príkladmi, pretože vypustenie ekonomickej závislosti už by likvidovalo aj malých slovenských obchodníkov a do toho už som mal teda čo hovoriť, som aj spolu s určitými návrhmi a s prosbami a apelmi zaslal e-mailom na ministerstvo hospodárstva, úplne všade, kde sa dalo, na "n" oddelení. Zaslal som to vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi, resp. jeho dvom asistentkám. Popísal som im tam ešte dosť praktických záležitostí, že iné sú 3 % z obratu 10 miliárd slovenských korún veľkého reťazca a iné sú z obratu 10 miliónov živnostníka. Diametrálne iné sú náklady na tlač 500-tisíc letákov zahraničného reťazca a iné na tlač 2000-letákov malej slovenskej aliancie a podobne. Odpovede prichádzali okamžite, typu: budeme sa zaoberať, ďakujeme za zaslanie, zaujmeme stanovisko, postúpili sme na príslušné oddelenie a podobne. Veľmi som tomu neveril, ale, ako som povedal, vyskúšal som to. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa o pár dní dočítal, že vláda rokovanie o tomto bode prerušila a o ďalší zhruba týždeň termín ekonomická závislosť novele ponechala. Vrátila to tam a teraz nie je vôbec podstatné, že či to bolo na základe môjho apelu, alebo sa niekto iný zobudil. Dôležité vtedy pre mňa bolo, že živnostník kdesi v Lipanoch prevádzkujúci večierku alebo malá rodinná eseročka niekde v Malackách prevádzkujúca veľkoobchodný sklad mohli naďalej byť spokojní, pretože bez problémov mohli oni aj so svojimi rodinami naďalej denne makať 13 až 14 hodín na svojom, aby uživili seba a svoju rodinu. Bez toho, že by im hrozilo, že ich prekvapí nejaký ministerský pánko v obleku a fúkne im 5 miliónov korún pokuty alebo neskôr ekvivalent v eurách. Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch č. 55/2009 uzrela svetlo sveta 27. 2. 2009 a začala platiť od 1. apríla 2009. Zároveň tvorca zákona "pohrozil", že kontrolné orgány nebudú akceptovať tie vyššie spomenuté vyhlásenia o vzájomnej ekonomickej nezávislosti medzi dodávateľmi a odberateľmi a že ich pokladá za hrubé obchádzanie zákona. A nasledovala ešte vyhrážka, že práve na takéto zmluvy sa budú kontrolné orgány zameriavať. Čiže úradníci spravili také bububu nadnárodným obchodným sieťam.

    No a viete, panie kolegyne a kolegovia, pán minister, viete čo spravili vtedy opäť múdre hlavy právnikov obchodných reťazcov? No vymysleli zasa úplné iní platby. Niektorí fakturovali to, čo bolo zakázané fakturovať vo faktúre v predmetnom zákone za úplne inú službu, napr. začali vystavovať faktúry za využitie distribučnej siete odberateľa, teda za to, že odberateľ vzal tovar na svoj centrálny sklad a odtiaľ si ho rozviezol do tých svojich predajní. A do tohto poplatku schovali všetky zakázané poplatky. Chcete počuť bizarný príklad, pán minister, čo produkoval jeden zahraničný reťazec? Miesto toho, aby mu dodávateľ zaplatil poplatok za zalistovanie tovaru, teda za to, že mal v sortimente jeho produkty, lebo to bolo zakázané, tak odberateľ raz denne nechal prerušiť hudbu, ktorá hrala pre návštevníkov, a z reproduktorov sa ozvalo: kupujte tento a tento produkt. A za túto akože reklamu mu vyfakturoval mastný poplatok. Presne v cene, ktorú si dohodli za to zalistovanie, ktoré fakturovať nemohol. A takýchto príkladov by som vám vedel uviesť iks. Vždy ste ťahali za kratší koniec, pán minister. Vtedy ste boli ministrom hospodárstva a práve vy ste tento zákon a jeho novelizáciu presadili, lebo vtedy to bola agenda rezortu hospodárstva, neudelili ste ani jednu pokutu. Jediné, čo ste dosiahli, bolo to, že veľkí, silní, zosieťovaní, zväčša zahraniční obchodníci a ich právnici si z vás akurát tak robili dobrý deň a tešili sa na ďalšie a ďalšie novelizácie, ktoré by ste opäť vložili do zákona a zakázali ďalšie platby za to, čo oni vymysleli, a oni by vymýšľali znova ďalšie poplatky a ďalšie poplatky.

    Nový zákon pod č. 140/2010, teraz už len zúžený na potravinárske produkty, ste schválili 4. marca 2010 s účinnosťou od 1. mája 2010. Týmto zákonom ste zrušili ten predchádzajúci a jeho novelizácie, lebo sa ukázal ako neúčinný. A zasa, aby som nezabudol, do tohto nového zákona ste nahádzali ďalšie a ďalšie zakázané poplatky, ktoré právnici obchodníkov a samotní obchodní medzitým vymysleli. Teraz už ste to urobili pre všetkých a bez pardonu, teda nejakú ekonomickú závislosť ste zo zákona opäť vypustili. Zároveň, ako som už uviedol, ste do definície neprimeraných podmienok do slova nabúchali všetko možné, s čím ste sa stretli v minulosti, keď zákon vynaliezavci obchádzali, a zrejme aj všetko možné, čo vám ešte ďalej napadlo. No úplné Kocúrkovo. Až, chvalabohu, ako som spomínal, naša vláda toto trápenie ukončila, zákon zrušila. Teraz s ním prichádzate opätovne, opäť pre všetkých a opäť bez pardonu, nedáte si pokoj.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Ja sa teraz trochu povenujem § 4, konkrétne ods. 3, kde definujete, že neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodanie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako je 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárneho roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to:

    a) využitie distribučnej siete odberateľa,

    b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,

    c) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,

    d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa,

    e)...

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím pána poslanca, aby nevyrušoval pána poslanca v rozprave. Pán Přidal.

  • (Reakcia rečníka: "Vyrušujete ma, pán Přidal.")

    ... e) služby poskytované treťou osobou zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu,

    f) dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením.

    A ja vám teraz na praktických príkladoch ku každému z týchto bodov ukážem, prečo zákon diskriminuje a bude doslova likvidovať malých slovenských obchodníkov s potravinami, ak ho dnes v takomto znení schválite.

    Prvý príklad:

    a) Poplatok za využitie distribučnej siete odberateľa.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Tak si predstavte, že dodávateľ mlieka, nazvime ho pracovne "Mliekar", dodáva tovar do zahraničného reťazca, dajme mu pracovný názov "Cudzí-veľký", ktorý má centrálny sklad v Piešťanoch. Zároveň ten istý dodávateľ dodáva tovar aj slovenskej malej eseročke, ktorá má v Piešťanoch svoj malý rodinný veľkoobchod s potravinami. Pracovne ho nazvime "Slovenský-stredne malý". Aj ten nadnárodný reťazec a je ten malý slovenský veľkoobchod odoberie viac tovaru od toho dodávateľa s tým, že si ho rozvezú do svojich troch maloobchodných prevádzok sami. Povedzme, že to budú rozvážať do Hlohovca, Trnavy a Trenčína spolu s iným tovarom, lebo si zavážajú z toho svojho skladu aj iný tovar. Disponujú chladiarenskými autami, takže žiaden problém. A zhodou okolností majú obidvaja tieto prevádzky v týchto troch mestách. Ten Cudzí-veľký má tam svoje hypermarkety alebo supermarkety a ten Slovenský-stredne malý tam má tri malé predajne, jednu malú z toho sídliskovú samoobsluhu a dve pultové večierky. Mliekár, dodávateľ Mliekar sa za to zaviaže zaplatiť poplatok povedzme 30 eur, všetci sú spokojní. Mliekar ušetrí peniaze za pohonné hmoty a aj pracovnú silu, pretože je výhodnejšie zložiť tento tovar na jednom mieste. Cudzí-veľký aj Slovenský-stredne malý, by tam aj tak mali cestu, lebo si tam vezú iný tovar, a peniaze z poplatku využijú obidvaja na rozvoj firmy. Podotýkam, že obidvaja spália rovnaké množstvo pohonných hmôt a majú aj porovnateľné pracovné náklady.

    Toto sa udeje povedzme každé necelé tri týždne, to znamená 20-krát v roku, obaja vyinkasujú od Mliekara na týchto poplatkoch 600 eur. Ale Slovenský-stredne malý robí u dodávateľa ročný obrat 10-tisíc eur. To znamená, že tých 600 eur robí u neho 6 % z ročného obratu. Cudzí-veľký, robí obrat 50-násobne väčší, vyšší, a to som ešte mäkký v tom odhade, pokojne by som mohol povedať, že aj 100-násobne vyšší. To znamená, robí u dodávateľa ročný obrat 500-tisíc eur. Tých 600 eur, ten poplatok robí u neho teda len 0,12 %. Práve som vám dokázal, že ak ten Slovenský-stredne malý prijme tých 600 eur, poruší tento bod vášho zákona a dostane mastnú pokutu. Dostane pokutu od tisíc do 300-tisíc eur. Prípadne ju dostane aj opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát - vtedy totižto môže podľa vášho návrhu ministerstvo uložiť pokutu aj dvojnásobnú - zatiaľ čo Cudzí-veľký je vychechtaný a má dokonca ešte možnosť zatlačiť na toho Mliekara, nech dá viac peňazí, nech dá väčší poplatok, veď 0,12 % je na hony vzdialené 3 percentám.

    Gratulujem vám, pán minister, práve ste týmto bodom A v predmetnom paragrafe zákona naštartovali likvidáciu malej slovenskej eseročky v Piešťanoch a ochránili ste veľký zahraničný nadnárodný reťazec.

    Druhý príklad:

    b) Poplatok, keď, mi poviete, že už to stiahnite po tom prvom príklade, ja tie zvýšené si nechám.

  • Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Poplatok za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä, zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.

    Dámy a páni, živnostník Mrkvička prevádzkuje na vidieku v dvoch rôznych susedných obciach tri pultové predajne. Dve má v Hornej Marikovej a jednu má v Dolnej Marikovej. V jednej predáva sám, v druhej predáva jeho manželka a v tretej predáva jeho švagriná. Predáva aj jogurty od firmy Jogurtár. Ja tu naschvál neuvádzam v celej tej prezentácii mená to sú konkrétne firmy toto a častokrát konkrétni podnikatelia, konkrétne eseročky, ale nie je dôvod, aby som niekomu robil reklamu alebo niečo iné. Firma Jogurtár je na Slovensku veľmi silný, to je medzinárodný dodávateľ. Produktom od Jogurtáru sa v týchto predajniach v tých dedinách darí tak striedavo oblačno, mesačný obrat je spolu zhruba 100 eur, to znamená ročne 1 200 eur. Keďže aj náš pracovitý živnostník Mrkvičkár alebo Mrkvička, aj firma Jogurtár majú záujem podporiť predaj týchto produktov, firma Jogurtár sa rozhodne sama od seba navrhnúť živnostníkovi Mrkvičkovi umiestniť v letáčiku, ktorý živnostník vydáva raz za mesiac, svoje novinky. Sú to nové produkty, nové ovocné príchute, pričom Jogurtár ponúkne Mrkvičkovi participáciu na výrobe letáku v sume 150 eur, obrovský peniaz. Firma Jogurtár to chce urobiť úplne dobrovoľne, ťažko predpokladať, že by ju živnostník Mrkvička k tomu donútil, pretože on na to nemá páky, on je rád, že mu Jogurtár tie malé objednávané množstvá vôbec zavezie do tých predajní. Jogurtár chce týmto podporiť predaj svojich produktov nielen u živnostníka Mrkvičku, ale aj v iných subjektoch, lebo vie, že zákazníci, ktorí navštevujú jeho predajne, tak chodia nakupovať aj inde, napr. na veľké nákupy do väčších obchodných reťazcoch v okresnom meste a podobne, čo je pre Jogurtára takzvaný - volá sa to - následný nepriamy profit z realizovanej lokálnej marketingovej akcie.

    Firma Jogurtár vie, že si to môže dovoliť, pretože ona má naplánované na rok na takúto reklamu v sumáre balík 200-tisíc eur. To znamená, že 150 eur pre ňu je zanedbateľná položka. Akcia sa vydarí, Mrkvičkovi sa obrat počas jej trvania - tá akcia trvá mesiac - zdesaťnásobí. A pekne mu stúpne obrat aj po akcii, to je ten následný profit zrealizovanej lokálnej akcie, funguje ten následný profit. Výsledkom je pekný ročný obrat Mrkvičku u firmy Jogurtár vo výške 3-tisíc eur. Teda až trojnásobný ročný obrat a obidve strany si mädlia ruky. Lenže, obe strany uzatvorením dohody porušili tento bod navrhovaného zákona, pretože ten príspevok napriek tomu zvýšenému obratu činil 5 % z ročného obratu. Dámy a páni, je to absurdné ale je to tak. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu.

  • Ruch v sále.

  • Som vyrušovaný, pani podpredsedníčka!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pánom poslancom, že nebudete vyrušovať.

  • No, pán minister, malo by vás to zaujímať, to ja vám tie príklady potom aj odovzdám, aby ste ich potom mohli na ministerstve prejednať. Takže pokračujem. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu. Mám to zopakovať? No opakovanie je matka múdrosti.

    Dámy a páni, živnostník Mrkvička nafasuje pokutu od 1 000 eur do 300-tisíc eur, prípadne ju nafasuje opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát. Vtedy môže pokutu ministerstvo uložiť aj dvojnásobnú. Viete, čo urobí firma Jogurtár pri takomto vývoji udalostí? Jednoducho investuje všetky svoje peniaze vyhradené na reklamné aktivity, to znamená, tých spomínaných 200-tisíc eur len do obchodných firiem Cudzí-veľký. To sú tie veľké zväčša zahraničné obchodné reťazce, o ktorých som hovoril v prvom prípade, pretože tam sa do tých troch percent požadovaných bez problémov zistí a všetci cudzí-veľkí sú opätovne vychechtaní. A živnostník Mrkvička, ten buď po prvej, alebo druhej pokute príde domov, živnostenský list spáli doma v kachliach a odpláva na úrad práce. Gratulujem vám, pán minister, práve ste bodom B v predmetnom paragrafe zákona presunuli všetky marketingové aktivity od drobných malých slovenských obchodníkov živnostníkov k veľkým nadnárodným sieťam a zároveň ste naštartovali likvidáciu mnohých živnostníkov - mrkvičkov po celom Slovensku. Ich rodiny vám budú za túto časť zákona určite veľmi vďační.

    Tretí príklad:

    c) Poplatok za obchodné aktivity, odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňované na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.

  • Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Dámy a páni, vlastné obchodné značky, tzv. privátne značky sú z roka na rok medzi spotrebiteľmi populárnejšie. Pre tých, čo nevedia, čo to znamená, tak je výrobok za zvýhodnenú cenu, ktorý nesie zvyčajne názov predávajúceho, obal má jednoduchý, jedno, maximálne dvojfarebný, buď je biely alebo prevažne má "národnú farbu obchodníka" a je na ňom minimum údajov.

    Ja teraz trochu odbočím, v zákone zavádzate povinnosť, aby predajca strpel, ak chce dodávateľ na týchto produktoch mať uvedené svoje obchodné meno a adresu, ak o to požiada. Pán minister, to je asi jediná rozumná vec vo vašom návrhu, s ktorou súhlasím. To bolo prvé, čo som zaviedol na báze dobrovoľnosti, keď som začal pracovať pre tú spomenutú malú slovenskú nezávislú obchodnú sieť, pretože si myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť nielen krajinu pôvodu produktu, napr. tých jogurtov, čo dáva deťom, ale priamo aj výrobcu či dodávateľa. A niektorí nekorektní obchodníci to robili totižto predtým tak, že kvalitným obsahom produktu privátnej značky pri otvorení predajne doslova "napašmajdali" spotrebiteľa a neskôr po čase dodávateľa zmenili, produkt zostal navonok dizajnom nezmenený, avšak jeho kvalita sa výrazne znížila, a ten spotrebiteľ sa to častokrát ani nedozvedel. Kupoval tie jogurty naďalej, naďalej ich dával svojím deťom a ten obsah už bol úplne iný. Ale táto povinnosť je žalostne málo v tomto zákone a ja ju uvádzam len preto, aby ste nepovedali, že všetko len kritizujem.

    Vrátim sa k tomu praktickému príkladu. Výrobca slovenskej horčice, nazvime ho Producent, vyrába privátnu značku horčice pre veľký zahraničný reťazce, to je ten náš známy Cudzí-veľký, aj pre malú slovenskú sieť. Túto pracovne nazvime Naša-malá. Cudzí-veľký má po Slovensku 40 hypermarketov s predajnou plochou viac ako 40-tisíc m2, nerátam obrovské sklady ani centrálny sklad. A slovenská sieť, tá Naša-malá, sa skladá zo 40 pultových predajni. Niektoré sú to malé večierky pod domami, aké poznáte z panelákových sídlisk, niektoré sú to pultové predajne, ktoré máte možnosť vidieť na dedinách, a niektoré, tak nielen z pultových predajni, a niektoré sú menšie samoobsluhy vo väčších obciach alebo sídliskách menších miest. Majú rôznych majiteľov, zväčša sú to živnostníci alebo menšie eseročky - ktoré sa združili, aby vystupovali ako jeden subjekt, zväčša sú týmto subjektom, týmto logom tohto subjektu aj označené. Tým sa im čiastočne podarilo dosiahnuť porovnateľné podmienky a ako tak prežívať v ťažkom boji s finančne silnými zahraničnými reťazcami. Predajná plocha týchto predajní je v súčte 2 000 m2, 20-násobne menšia. Centrálny sklad, samozrejme, nemajú ani jeden. A naši dvaja odberatelia Cudzí-veľký a Naša-malá, majú rovnaké nákupné ceny privátnej značky predmetnej horčice, povedzme 50 centov. Ten dodávateľ, ten producent je natoľko seriózny, že v snahe udržať tú konkurenciu a udržať tú obchodnú pluralitu, alebo ako to nazvať, napriek tým veľmi malým odberom tej malej predajnej plochy a hlavne preto, že je naozaj tak silný a vie si to presadiť u tých zahraničných silných sietí, tak bol schopný a je schopný aj ochotný dávať rovnakú nákupnú cenu tých privátnych značiek aj tej malej našej slovenskej sieti, aj tomu veľkému reťazcu.

    Dodávateľ, producent, ale okrem týchto privátnych značiek vyrába ešte viacero svojich kvalitných značiek horčice, rôzne príchute, rôzne ďalšie gramáže, horčice v skle, horčice v plaste, pán Záhumenský možno aj vie, že o ktorom dodávateľovi hovorím. Cudzí-veľký odoberá a predáva od producenta všetky druhy tých horčíc, pretože to je pochopiteľné, on má množstvo zákazníkov, má veľkú predajnú plochu, má vysoké príjmy, kopu regálov, má vysokú obrátkovosť, atď., predáva proste všetky tie položky. Jednotlivé obchody siete Naša-malá odberajú od producenta výlučne len jeden, tento druh horčice. To je logické, pretože predajné plochy majú malé, sortiment majú obmedzený, obrátkovosť majú nízku. Producent sa rozhodne jedného dňa podporiť svoju privátnu značku u všetkých svojich odberateľov veľmi slušnou zľavou - 10 % na obdobie niekoľkých mesiacov. To znamená, za nákupnú cenu 45 centov za podmienky, že jeho odberatelia povolia pracovníkov, brigádnikom dodávateľa rozdávať v predajni zákazníkom malé reklamné balenia tejto horčice a k nim aj informačný plagátik s reklamou na tento produkt. Naša-malá túto zľavu nemôže prijať, pretože by porušila v tejto časti vami navrhovaný zákon, ktorý hovorí, že takáto platba môže byť maximálne vo výške 3 %, inak by nasledovala vyššie spomenutá mastná pokuta od 1000 eur do 300 tis. eur. Takže Naša-malá obchodná sieť nakúpi horčicu len s 3 % zľavou, a teda za sumu 48,5 centa. Naproti tomu cudzí veľký tu zľavu tých 10 % prijať môže. A viete prečo? Pretože obrat na tejto privátnej značke u neho tvorí len 25 % z celkového obratu všetkých druhov horčice, ktoré ho od producenta cudzí veľký odoberá. Takže keď sa nakoniec spočíta celkový ročný obrat, tak ten poplatok je v porovnaní s týmto obratom vo finálnom vyjadrení len 2,5 %. To znamená, že Cudzí-veľký nakúpi tú horčicu naozaj po 45 centov.

    Čo sa bude diať ďalej? Cudzí-veľký v záujme tiež podporiť predaj svojej privátnej značky, tak nasadí nižšiu ako zvyčajnú maloobchodnú prirážku, necelých 7 %, a horčicu bude tých niekoľko mesiacov predávať za 48 centov.

    Počujete dobre, dámy a páni, pán minister, Cudzí-veľký bude ten istý produkt predávať lacnejšie, ako ju predajné siete Naša-malá vôbec nakúpia. Gratulujem vám pán minister, práve ste týmto bodom c) v predmetnom paragrafe zákona umožnili cudziemu veľkému predávať ten istý produkt lacnejšie, ako ho predajne našich slovenských malých vôbec nakúpia. A zabránili ste, doslova ste zabránili dodávateľovi nastaviť rovnako výhodné podmienky aj pre cudzieho veľkého, aj pre našu malú, napriek tomu, že on tak chcel urobiť. No čo si o vás pomyslia všetci majitelia tých malých slovenských obchodíkov, tej malej slovenskej siete, keď im toto vyvediete? Nehovoriac, že keďže počas tých niekoľko mesiacov oni nepredajú z tej svojej horčice ani ťuk, a vzniknú im ďalšie škody, nakúpenú horčicu zo svojich zásob predať nestihnú a tej uplynie lehota spotreby. No nepomyslia si nič lichotivého pán minister, akurát to, že pri takejto podpore slovenského nezávislého obchodu zo strany našich štátnych orgánov sa na to môžu akurát tak vykašľať a môžu to zabaliť.

    Štvrtý príklad:

    d) Poplatok za umiestnenie potravín na určitom mieste v prevádzkárni odberateľa. Aby som neporovnával stále len zahraničné veľké obchodné reťazce, porovnám dva naše slovenské subjekty. Máme jedného živnostníka, pána Nešťastníka, ktorý má večierku v paneláku na sídlisku v Košiciach. Cez deň je tento živnostník do 16.00 hod. v práci a večer od 18.00 hod. do 21.00 hod. plus cez víkendy si takto privyrába.

  • Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Nie veľa, ale veď každé euro je dobré do rodinného rozpočtu, to budete asi všetci súhlasiť. Podobne, ako to bolo v jednom z vyššie uvedených príkladov u živnostníka Mrkvičku, aj tomuto živnostníkovi Nešťastníkovi chce dodávateľ pomôcť, nazvime toho dodávateľa pracovne Žuvačkár, a chce s ním dohodnúť alebo dohodne s ním, že tento Nešťastník bude mať v vpredu na tzv. "lepšom mieste" počas celého roka na pultíku na špeciálnom stojanku umiestnené len jeho žuvačky: jahodové, citrónové a pepermintové, môžete sa s tým kľudne aj v predajniach stretnúť. Nešťastník iné žuvačky ani nepredáva, jemu to stačí, pretože predajňu má malú, predáva denne len tri hodiny, viac druhov by sa mu do tej jeho prťavej predajne ani nezmestilo. Dodávateľ Žuvačkár za túto službu alebo za to, že ten Nešťastník je k nemu taký ústretový, tak mu venuje 6 kartónov tých žuvačiek za polovičnú cenu. Nešťastník za rok predá 60 kartónov. Na tom istom mieste sa ale žuvačkár dohodne s prevádzkou silnejšej slovenskej akciovej spoločnosti, máme aj takú, ktorá má k dispozícii predajňu o ploche 1000 m2 so 6 pokladňami, umiestnenú o tri ulice ďalej, nazvime ju pracovne Supermarket a venuje za to 36 kartónov za polovičnú cenu, za to, že na každej tej pokladni bude mať tie žuvačky umiestnené vpredu. Supermarket predá za rok 360 kartónov, Žuvačkár si mädlí ruky, lebo týchto troch druhov žuvačiek sa mu podarilo vyrobiť viac, a je spokojný, že dokáže takto podporiť predaj a dokáže predať nadbytočné zásoby. Zároveň má aj dobrý pocit, pretože on rovnakým spôsobom podporil aj silného odberateľa, silného podnikateľa, silného obchodníka, aj malého slovenského živnostníka, ktorý balansuje nad priepasťou a ktorý bojuje o prežitie každý deň.

    Na prvý pohľad sú na tom obidvaja tí odberatelia rovnako, pretože každý predá matematicky 10-násobne viac tých žuvačiek. Jeden predá, naschvál som to tak urobil, jeden predá 60 kartónov, druhý 360 kartónov a napriek tomu vám teraz ukážem, že aká je tam chyba lávky. Zatiaľ čo Nešťastník porušil bod d) predmetného paragrafu toho vami navrhovaného zákona, pretože jeho zľava po prepočítaní 5 % je 5 % a nasleduje pre neho už zasa stará známa mastná pokuta od 1000 eur do 300-tisíc eur, tak supermarket zákon neporuší. A viete prečo? Lebo okrem tých troch príchutí žuvačiek, supermarket predáva ešte ďalších 7 druhov žuvačiek od toho istého dodávateľa a z tých predá za rok ďalších 36 kartónov. Samozrejme, tie tri druhy sa mu predávajú viacej, ale popritom predá ešte ďalších 36 kartónov z ďalších 7 druhov. A keďže poplatok za túto obchodnú aktivitu je porovnávaný s celkovým obratom dosiahnutým Supermarketom u Žuvačkára, tak jeho percentuálne vyjadrenie klesne na 2,5 % a tým pádom supermarket zákon neporušil.

    Takže opätovná gratulácia, pán minister, náš sympaťák pán Nešťastník svoju večierku pri takejto rovnosti podmienok na podnikanie jedného dňa zabachne a máme o jedného ďalšieho poctivého podnikateľa platiaceho dane menej.

    Piaty príklad:

    e) Poplatok za služby poskytované treťou osobu zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu.

  • Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Ako som už spomínal, najdlhšie vo svojej profesionálnej obchodnej praxi som pôsobil ako riaditeľ a. s., ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek, takže už aj to titulovanie, ktoré niekedy používajú médiá v súvislosti s mojou osobou, že - ten z Kauflandu - to nie je celkom v poriadku, pretože v zahraničných reťazcoch som pôsobil necelé tri roky a mal som toho ich prístupu k zamestnancom, dodávateľom a vôbec k celému podnikaniu na Slovensku, pán minister, plné zuby. V tomto sa asi zhodneme, veľmi rád so preto začal pracovať pre našich malých slovenských podnikateľov, kde som pracoval viac ako osem rokov.

    Vysvetlím vám teraz, ako taká menšia obchodná slovenská sieť funguje. Je to v podstate taká pyramída. Na vrchu je zvyčajne akciová spoločnosť vždy veľmi štíhlej štruktúry s pár agilnými zamestnancami, ktorá plní funkciu obchodného zastúpenia. Pod ňou, o tú jednu úroveň nižšie, funguje niekoľko samostatných spoločností, buďto sú to eseročky, alebo sú to živnostníci, ktorí prevádzkujú veľkoobchody potravín. Tieto spoločnosti majú s tou akciovou spoločnosťou uzavretú tzv. zmluvu o obchodnom zastúpení a akciová spoločnosť jedná s dodávateľmi v ich mene. Samotné veľkoobchodné spoločnosti zásobujú a majú teda v tej pomyslenej úrovni, zasa o jednu úroveň nižšie, v starostlivosti niekoľko maloobchodných predajni, ktoré v drvivej väčšine prevádzkujú buď oni samotní, že to patrí im, alebo ich prevádzkujú iní, malí, drobní slovenskí živnostníci. Veľkoobchody zavážajú tieto maloobchodné predajne zasa na základe zmlúv o dodávkach tovaru, ktoré majú medzi sebou uzavreté. A takto sa môže stať aj to, že malá sídlisková alebo dedinská predajňa môže dosiahnuť porovnateľné, aj keď nie úplne totožné nákupné ceny ako veľký supermarket alebo hypermarket.

    Viete, dámy a páni, ja vám poviem, že aj v obchode je to len a len o vzťahoch. Pán minister, mne naozaj netreba vysvetľovať, ako sa častokrát zahraničné reťazce či skôr povedané niektorí ich rýchlokvasení manažéri správajú k našim ľuďom, k našim slovenským občanom. A je jedno, či sú to naši zamestnanci alebo či sú to naši dodávatelia. Ja si pamätám, ako som raz sedel s jedným našim slovenským dodávateľom, bol to riaditeľ jednej menšej spoločnosti pomerne, ktorá dodávala pomerne dosť predajný artikel. Bol to určitý druh cukroviniek. Veľmi príjemne sme sa pritom rokovaní porozprávali, až sa mi zveril so svojimi skúsenosťami. Doslova mi povedal: "Pán Galko, ja keď idem na koncoročné obchodné rokovanie s nejakým zahraničným reťazcom, ráno sa postavím pred zrkadlo a päť minút si opakujem: "Si nula, si niktoš, si niktoš, si nula!" Takto sa musím na to rokovanie s tým zahraničným reťazcom pripraviť, aby som to psychicky vydržal, pretože takto sa tam ku mne aj správajú. Keď idem na rokovanie k vám, vyslovene sa naň teším, pretože viem, že tu nájdem slušného a chápajúceho obchodného partnera, s ktorým som na jednej lodi a s ktorým sa navzájom potrebujeme, s ktorým sa musíme navzájom podporovať, pretože sme zviazaní pupočnou šnúrou." Ja si pamätám, že výsledkom tohto nášho rokovania, a to si pamätám, ako keby to bolo včera, bolo to, že som vyrokoval o 10 halierov lepšiu nákupnú cenu ako reťazec zahraničný, v ktorom som predtým pôsobil.

    Mnohí dodávatelia, ktorým záleží na udržaní obchodnej plurality alebo teda na tej konkurencii, na tom, aby aj slovenský nezávislý obchod dokázal vydržať, ktorý doslova dnes živorí, dokázal vydržať v tej ťažkej konkurencii, však nemajú možnosť takýmto spôsobom, takýmto nastavením rovnakej alebo porovnateľnej nákupnej ceny pomôcť našim malým obchodníkom. Na Slovensku napríklad bežne pôsobia dodávatelia, ktorí sa špecializujú na dovoz tovaru. Títo bez problémov k nám zo zahraničia dovážajú tovar a predávajú ho našim obchodníkom so svojou veľmi vysokou maržou, napr. preto, lebo si to želá ich zahraničný partner, výrobca, ktorý ich k tomu dokonca zmluvne zaviaže. On nechce, aby tovar predávali lacnejšie, lebo si neželá aby mu paradoxne "kazili" cenu. Pričom cenu pre veľké reťazce ten výrobca dohaduje na európskej úrovni a tie ju majú od neho úplne inú. Dámy a páni, ak by som vám teraz povedal výrobné náklady rôznych energetických nápojov, čo nám doslova dávajú krídla a maloobchodnú cenu na pulte a potom by som vám prezradil trápne nízku maržu slovenského veľkoobchodu, hneď by ste mali predstavu, o čom hovorím. Viete, ako pomáhajú títo dodávatelia slovenským malým obchodníkom? Oni poskytnú odberateľovi, napr. cez tú vyššie spomenutú akciovú spoločnosť, cez to obchodné zastúpenie, tzv. spätnú províziu, ktorú mu vyplácajú buď kvartálne, alebo ročne. Oni ju niekedy dajú aj 10 %, dámy a páni, tú spätnú províziu tým malým obchodníkom. A ešte zaňho za úhradu, uňho aj promujú produkty v jeho spotrebiteľskom letáku. Práve túto cestu využívajú dodávatelia, mohol by som povedať, že priekupníci, ale v tomto kontexte to nie je, bolo by to dehonestujúce na to, aby v konečnom dôsledku tým slovenským obchodníkom, aby aspoň takýmto spôsobom pomohli. Lebo tie spätné provízie, aspoň časť z nich očistená o nutné režijné náklady prúdia na základe ďalších zmlúv samotným obchodníkom. Oni prúdia do tých veľkoobchodov a odtiaľ prúdia k tým malým slovenským obchodníkom. No a to, že tie sčítané percentá, poplatky za letáky, plus spätné provízie a čo ja viem, čo všetko ešte, sú ďaleko nad 3 % ročného obratu, netreba zvlášť zdôrazňovať.

    Čo sa stane v takomto prípade? Bod d) príslušného paragrafu je porušený, lebo vyššie spomenutá akciová spoločnosť, ktorá pôsobí ako obchodné zastúpenie slovenských obchodníkov je voči nim v zmysle zákona v postavení tzv. tretej osoby a zákon to realizovať vo výške presahujúcej viac ako 3 % zakazuje aj pre tretie osoby. Paradoxne ste pichli dýku alebo idete pichnúť dýku do chrbta malým slovenským obchodníkom, ktorí takýmto spôsobom s ústretovými dodávateľmi sa snažia vykompenzovať tú stratu, ktorú majú na tom, že ten tovar v zahraničí nakupujú oveľa drahšie. Nasleduje opäť štandardná situácia. Mastná pokuta od 1 000 do 300-tisíc eur. Je tam príklad, neviem, či ho je vidno.

  • Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Ja som túto prezentáciu aj s kolegyňou sme ju robili teraz tesne pred tým vystúpením a toto sme tam vkladali narýchlo. Myslím si, že by tam nemala byť žiadna chyba. Zoberme si nákupnú cenu toho energetického nápoja. Zahraničný reťazec ju nakúpi za 1 euro, lebo je dohodnutá na európskej úrovni. Naša malá obchodná sieť ju nakúpi za 1,05 eura. To nie je nič nezvyčajné. To je ešte dobrá cena. Dodávateľ dohodne spätnú ročnú províziu s tým zahraničným reťazcom 3 %, so slovenskou malou spoločnosťou 6 %. Tým chce dosiahnuť, aby sa ten rozdiel znížil. To znamená výsledná nákupná cena pre zahraničný reťazec, tá pomyslená, keď si to na konci roku spočíta, bolo 0,97 eura a pre našu malú sieť 0,987 eura. Čiže ešte stále nakupuje tá naša malá sieť drahšie, ale už sa tomu serióznemu dodávateľovi podarilo znížiť ten nevýhodný rozdiel. Po tomto zákone vašom viete čo sa stane? Nebude môcť prijať ten malý, tá malá slovenská sieť tých 6 %. Bude musieť prerobiť zmluvu na 3 % a jeho cena nákupná vzrastie na 1,0185 eura. Tá nákupná cena je výrazne vyššia než tá cena, ktorá bola doteraz.

    Uviedol som len niekoľko okruhov problémov a päť reálnych príkladov, ktoré v určitej modifikácii môžu nastať. Ale praktických problémov, ktoré slovenským obchodníkom vzniknú, ak bude tento zákon schválený, je omnoho, omnoho viac. Schválenie tohto zákona teda paradoxne podstatnou mierou prispeje k likvidácii menších slovenských subjektov, ktorých rady sú necitlivou podporou expanzie zahraničných reťazcov v minulosti už tak výrazne zdecimované a nadnárodné reťazce budú mať o jeden "problémik" s konkurenciou menej.

    Dámy a páni, pán minister, chcel by som vás poprosiť, nechajte slovenských veľkoobchodníkov typu: otec na vysokozdvižnom vozíku, mama na objednávkach a faktúrach, nevesta v pokladni, zať a syn na aviách na rozvoze a dvaja susedia pomocníci v sklade, láskavo ich nechajte na pokoji. Oni majú totižto čo robiť, aby sa uživili a aby prežili aj za pomoci tých silných dodávateľov. Tých silných serióznych dodávateľov, lebo aj takí sú, o ktorých som hovoril. Všetky doterajšie vlády deklarovali pomoc našim podnikateľom, ale malým slovenským obchodníkom nepomohla ani jedna jediná. Ani tá naša im nepomohla. A pokiaľ nebola ochota ani jednej doterajšej garnitúry pomôcť slovenským obchodníkom, živnostníkom, drobným živnostníkom či menším eseročkám v čase, keď to ešte bolo možné a keď tie nechutné hangáre sa tu bez ladu a skladu stavali jeden za druhým, aspoň im teraz, preboha, nehádžte polená pod nohy. Oni totiž tú reč spolu s dodávateľmi nájdu, resp. oni ju už dávno našli. Majú totiž nadštandardné vzťahy, pretože inak by to nefungovalo. A dodávatelia žiadnu takúto "pomoc" voči týmto malým slovenským obchodníkom od vás nepotrebujú. Oni ju ani nechcú. Sú si vedomí, že slovenský nezávislý obchod je pre nich potrebný ako soľ. Kedysi ma zaujal termín sociálni inžinieri. Ja si nepamätám, či som ho najprv počul od Jozefa Mihála, alebo od Richarda Sulíka krátko predtým, alebo krátko potom, ako som vstúpil do politiky, to nie je podstatné, vieme všetci, čo ten termín znamená. Ja som vymyslel iný termín tzv. stoloví obchodníci. Označil by som ním všetkých expertov, ktorí sa hrnú do tvorby zákonov ovplyvňujúcich obchodné vzťahy bez akýchkoľvek praktických skúseností. A v zásade je úplne jedno, dámy a páni, či sú to úradníci z nejakého ministerstva, v tomto prípade z ministerstva pôdohospodárstva, alebo teraz už priamo niektorí bdelí členovia nášho zákonodarného zboru. Pre členov komunity tých tzv. stolových obchodníkov je charakteristické, že zákony navrhujú alebo schvaľujú od stola, a ich praktická skúsenosť napríklad s potravinárskymi komoditami je typu - po tomto víne ma bolí hlava viac a potom víne ma bolí hlava menej. Sirupy rozdeľujú na tento je viac oranžový a tento je menej oranžový. Vegetu na táto je hrubá a táto je menej hrubá alebo táto je slaná a táto je menej slanšia a pod., živého dodávateľa celkom určite ešte nevideli. Dodávateľsko-odberateľskú, obchodnú alebo marketingovú zmluvu v rukách živote nedržali. A o pojmoch ako rentabilita, profitabilita, obrátkovosť majú len veľmi matný dojem.

    Dávam týmto procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Samozrejme, prípadnú iniciatívu pána ministra vo forme stiahnutia jeho návrhu ním samotným ocením. Pevne verím, pán minister, že vy sa nechcete zaradiť medzi vyššie spomenutých stolových obchodníkov a že pod ťarchou reálnych a odborných argumentov môj návrh podporíte, pretože v opačnom prípade to bude len ďalšia rana istoty z dielne vlády jednej strany, tentokrát uštedrená slovenskému nezávislému obchodu, uštedrená stovkám drobných poctivých slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek. A pod túto likvidáciu sa, priatelia, snáď nechcete podpísať. Alebo áno?

    Dámy a páni, ďakujem vám, že ste ma vydržali počúvať až do konca.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť, štyria, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Gratulujem, pán kolega, vy viete presvedčiť naozaj o opaku. Možno, že pán Mrkvička by ma presvedčil viac ako vy. Ja vám skutočne neberiem váš názor. Viem skadiaľ ste prišli, aj ktorú stranu zastupuje. Vy ste tu vlastne povedali, že právnici reťazcov vždy odrovnajú tých dodávateľov, takže prečo proti ním bojovať, prečo prijímať nejaké zákony, prečo prijímať nejaké legislatívne normy. Je to enormne nerovný ekonomicko-obchodný vzťah. Pán kolega, čo tu nie je ručené zákonom, to veľmi dobre viere, že žiadny etický kódex nevyrieši. Preto to treba podporiť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, počas vášho vystúpenia ste tu posplietal, ako hovorila moja babka, ktorú som tu už dneska spomínala, piate cez deviate. Od košieľ, cez topánky, hrnce až po živnostníka Mrkvičku. Ľutujem. Mne tam chýbal už len Janko Hraško.

  • Smiech v sále.

  • Ak ste si nevšimol, prerokujeme zákon o obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

  • Smiech v sále.

  • Ale on ho tam neuviedol. Takže nebavíme sa tu o obchode, bavíme sa tu o obchodných vzťahoch, zabudol ste, úplne ste zabudol na výrobcov a na dodávateľov. Chcem sa opýtať, pán poslanec, za čo sa tu pasujete, ste génius, polyhistor? Mne však pripomínate rozprávku z detstva. O chrobákovi Truhlíkovi s veľkými ušami, čo všade bol, všetko počul a všetko vedel. Ako som sa dozvedela o vencoch na hroby máte hlboké vedomosti. Nečudujem sa, veď ste jeden z nich položil aj na hrob vašej vlády. Ďakujem.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Pán Galko, ja vám naozaj chcem poďakovať, že ste ukázali, ako minister Jahnátek týmto zákonom chce zničiť slovenských, malých, stredných obchodníkov a vlastne chce pomáhať zahraničným obchodným reťazcom.

    Pán minister, vy sa nehanbíte, že chcete zničiť slovenských živnostníkov - mrkvičkov, našich malých predavačov horčice?

    Ale teraz vážne, pán Galko, ako hlavná niť vášho vystúpenia sa tu nesie to posolstvo - robte si v Národnej rade, čo chcete, prijmite si akýkoľvek zákon, nech robí minister čo chce, jednoducho tu sú múdri právnici z reťazcov a tí zvíťazia nad všetkým. Jednoducho ja nehovorím, že sa v tom nevyznáte, ale keď sa v tom vyznáte, tak príďte s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorými vylepšíte ten zákon, jednoducho predložte také pozmeňujúce návrhy, ktoré budú chrániť našich malých pred cudzími veľkými. Ak som minule podporil zrušenie obdobného zákona, tak preto, že sa tu spomínal a sa tu sľúbilo, že bude prijatý etický kódex, ktorý uzrie veľmi rýchlo svetlo sveta, ako náhrada za predmetný zákon. Ak som doteraz váhal, či podporím vládny návrh zákona, presvedčili ste ma, že vládny návrh zákona podporím, aby si naši ľudia, ktorí keď idú rokovať s tými silnými zahraničnými obchodnými reťazcami nemuseli pred zrkadlom hovoriť: "Som niktoš." Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ani som nechcel na vás, pán kolega Galko, reagovať, lebo odborne nie je o čom. Síce vy sa pasujete ako za odborníka na vzťahy medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín, pretože tuším ste pôsobili nejaký čas ako manažér nejakého skladu v Kauflande, ale myslím si, že to máte úplne popletené. To vaše vystúpenie, čo sa týka odbornej úrovne sa nedá prirovnať a skutočne je na to škoda reagovať a škoda trápiť občanov a poslancov tým, vyvracať vám vašu nejakú zahmlenú, nejakú predstavu o tom, že ako funguje a ako má fungovať tento zákon a aké sú vzťahy medzi dodávateľmi potravín. Čo ale sa nedalo uprieť z vášho vystúpenia, tá obrovská radosť z toho, ako ste hovorili o tom, ako právnici reťazcov obchádzajú jednoducho zákon a robia si čo chcú. Až s radosťou ste o tom rozprávali, že ako to vlastne robia. O čo vám ide, ide vám o to, aby reťazce zdierali dodávateľov potravín? Tento zákon nijakým spôsobom nepoškodí malých dodávateľov. Nijakým, žiadnych živnostníkov, ja ubezpečujem všetkých živnostníkov, ani jeden z nich, ak si prečítajú zákon nie je schopný vyžadovať žiadne neprimerané podmienky. Preto nie je nutné definovať percento obratu alebo objemu z toho, či to majú malí alebo veľkí, neprimerané podmienky si dokážu vynúť len veľké, len veľké, a to je jedno či slovenské, alebo nadnárodné obchodné spoločnosti a tento zákon je postavený voči nim. Voči žiadnym živnostníkom, aj keď ste mali tú veľkú snahu presvedčiť tých malých živnostníkov, aby sa báli tohto zákona, ja ich prosím, prečítajte si zákon, ten zákon sa vás nijako nedotkne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No pán poslanec Muránsky a pani poslankyňa Košútová - len veľmi krátko: vy ste ma buď ma nepočúvali, alebo zrejme ste nepochopili, o čom som rozprával, ja som rozprával o podpore slovenského nezávislého obchodu, o slovenských malých živnostníkoch a o slovenských eseročkách.

    Čo sa týka pána poslanca Přidala, no viete, ja by som mohol dávať nejaké pozmeňujúce návrhy, ale ja nebudem predsa opravovať nejaký paškvil, ktorý tu niekto ide schváliť. To nie je mojou úlohou, všetky tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sú tu, tak len zmierňujú to, čo pán kolega Matovič, aj myslím, že Martin Chren bude dávať, oni to trošku zmiernia. Ale samotný ten zákon ako taký je zlý a ja vám garantujem, že obchodné reťazce ho obídu a doplatia na to malí slovenský podnikatelia. A to je odpoveď aj pánovi Záhumenskému.

    Pán Záhumenský buďte korektný, ja som jasne povedal, že som osem rokov robil riaditeľa akciovej spoločnosti, ktorá práve zastupovala niekoľko desiatok drobných slovenských živnostníkov. A nie to, čo som dva roky robil riaditeľa v Kauflande. A vy idete likvidovať týchto malých, drobných slovenských živnostníkov. A to znamená, že ja som začal, v poslednej dobe som začal blogovať na Hospodárskych novinách, ja celé, nie celé, ale časť tejto rozpravy dám do blogu, dám tam tie praktické príklady, zoberte to a choďte za svojimi úradníkmi na ministerstve a oni vám potvrdia, že je to tak. Všetky tie príklady, ktoré som uviedol, všetky sú reálne, sú z praxe, môžu nastať a v prípade, že nastanú, tak zlikvidujete malých slovenských drobných živnostníkov, ktorí pracujú denne 13-14 hodín od rána do večera, a tí právnici tých zahraničných obchodných reťazcov sa nám aj tak budú škeriť do ksichtu a prepáčte, mňa obviňovať z toho, že ja mám z toho nejakú radosť, tak to by bolo na inú osobnú debatu, pretože ja a oni, to sme jak koza a nôž, to bol tuším aj váš predseda. Ďakujem.

  • Áno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som požiadať vážené kolegyne a kolegov poslancov, aby nespomínali môjho syna v súvislosti s politikou a aby neťahali jeho meno na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec nechcete, aby som dala hlasovať o tomto vašom procedurálnom návrhu? O procedurálnom musí byť hlasované.

  • Premýšľam o tom, ale aj tak nie sme uznášaniaschopní.

  • Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja, traja, štyria. Štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, v skutočnosti musím povedať, že i keď malými krokmi, ale veci sa niekedy menia aj k lepšiemu. Chcem z tohto miesta pochváliť ministra pôdohospodárstva, ktorého som vyzýval pri prvom čítaní tohto návrhu, aby sa začal zaoberať definíciou slovenského výrobku, výrobku vyrobeného na Slovensku. To, že sa ľady pohli, a ide to správnym smerom, vysoko kvitujem. Nie som ale stopercentne istý, že definícia, že za všetko, čo obsahuje 75 % slovenského pôvodu, sa dá považovať za slovenské, ako definícia v podmienkach Slovenskej republiky stačí, hlavne vtedy, keď v okolitých krajinách majú minimálne dve až tri definície na výrobkov, ktorý je domáci výrobok, ktorý je výrobkom vyrobené na území danej krajiny.

    Teraz dovoľte, aby som sa pozrel na predkladaný návrh zákona o obchodných reťazcoch a priblížil z takých troch rozmerov. Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je tu už opäť. Už v rámci prvého čítania bolo v rozprave spomenuté, ako často sa tento zákon predkladá do parlamentu, ruší pozmeňuje a má meniacu sa podobu. Chápem cieľ aj zámer predkladateľa návrhu zákona, a to pomôcť dodávateľom slovenských potravín voči praktikám obchodných reťazcov, žiaľ zvolená cesta podľa mňa nie je správna. Dobrý úmysel rezortu ani samovláde SMER-u nie je možné poprieť. Ako vidno, predložený návrh zákona je z veľkej časti odkopírovaný zo zákona č. 140/2010, ktorý bol predchádzajúcou vládou zrušený. Mimochodom, pri jeho zrušení súhlasili aj zástupcovia ZMOS, RÚZ aj Konfederácie odborových zväzov. Podľa dôvodovej správy má navrhovaný zákon riešiť vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku, keďže zo strany odberateľov dodávaných potravín obchodu dochádza k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na našom trhu. No s týmto konštatovaním osobne musím povedať, že sa z veľkej miery aj dá súhlasiť. Len priblížiť sa k riešeniu je trošku ťažšie. Jedným z mnohých skutočností z uplatňovania niektorých praktík vo vzťahu k tuzemským dodávateľom potravín do obchodnej siete na Slovensku je pokles podielu potravín do slovenských, od slovenských dodávateľov v obchodnej sieti v prospech dovážaných potravín. To je to, na čo narážal aj kolega Matovič vo svojom vystúpení k tomuto návrhu zákona. Musím ale povedať, že pri tejto príležitosti je treba sa pozrieť aj spätne. Za chvíľku budeme mať predloženú správu, tzv. Zelenú správu. Tam sa vieme dočítať, že zahranično obchodná bilancia v roku 2010 dosiahla negatívne saldo v prospech, v neprospech Slovenska mínus 950 miliónov euro a pokles v roku 2011 je o 195 a pol milióna euro. O toľko sme boli lepší v roku 2011. Toto je názorný príklad, keď vytvoríme priestor uzatvárať zmluvy medzi dodávateľmi a odberateľmi doma, na to, že aj naši dokážu predávať viac, jednak vytvárame priestor na to, aby aj mohli vyvážať. Teraz dovoľte, aby som priblížil o problematiku tohto návrhu zákona z takých troch prístupov.

    Prvým rozmerom je, tak ako zákon 140 z roku 2010, tak aj tento návrh zákona obsahuje tie isté ustanovenia, pre ktoré aj tento zákon bude neúčinný, a teda nefunkčný v praxi.

    Paragraf 5: "(1)Kontrolu neprimeraných podmienok vykoná a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

    (2) Ministerstvo vykoná kontrolu odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby.

    (3) Podnet na vykonanie kontroly u odberateľa alebo dodávateľa musí obsahovať identifikačné údaje

    a) predkladateľa podnetu,

    b) identifikačné údaje toho, proti komu je podnet podávaný a

    c) opis predmetu podnetu podľa § 4.

    (4) Ak podnet neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, ministerstvo vyzve predkladateľa podnetu, aby ich v určenej lehote doplnil a súčasne ho poučí, že inak kontrolu nezačne.

    (5) Predmetom kontroly sú údaje informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť, dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu." Toľko citát zo zákona.

    V zmysle § 5 na vykonanie kontroly je potrebný podnet. Zoberme si prvý prípad, keď ten podnet vzíde priamo z ministerstva. Popis neprimeranej podmienky ťažko asi bude stanovovať ministerstvo, lebo ako vidí do obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom? Ako ho zadefinuje? Medzi dodávateľom a odberateľom, keďže nie je priamym účastníkom takéhoto stavu, tak ministerstvo nevie presne špecifikovať, ktorá z neprimeraných podmienok podľa § 4 bola vyžadovaná. V tomto prípade platí, že kontrolu nemôže začať, pretože podanie nie je úplné.

    Zoberme si druhý prípad. Podanie podá účastník obchodného vzťahu. Popis neprimeraných podmienok medzi dodávateľom a odberateľom nahlási podľa § 4. Všetko sa zdá byť v poriadku, ale v zmysle ods. 5 ministerstvo na kontrolu údaje, doklady a všetky veci medzi týmito dvoma subjektami, takže keď ministerstvo príde k odberateľovi XY obchodného reťazca a vyžiada si všetky dokumenty o konkrétnom dodávateľovi, tak ten dodávateľ XY už toho odberateľa viackrát nezalistuje. Jednoducho ho vyradí. Keď chceme docieliť, aby slovenský výrobca bol vylistovaný, je to najlepšia cesta tomu, pretože je možné dať sankciu za neprimeranú podmienku, ale dať sankciu za to, že ja od niekoho nezoberiem ten tovar, za to sankciu dať nemôžte. Môžte raz potrestať obchodný reťazec, že dal neprimeranú podmienku, ale za to, že budúci týždeň alebo od budúceho mesiaca nezoberie od neho ani jeden, jedno kilo, ani jeden gram, ani jeden liter slovenského výrobku, za to ho pokutovať nemôžte. Prosím, uvedomte si aj tento rozmer tohto podania.

    Tretí prípad je, keď podá tretia osoba. Keď nahlási tretia osoba, obdobne ako v druhom prípade, tiež bude musieť určiť konkrétneho dodávateľa a taktiež konkrétnu neprimeranú podmienku podľa § 4, aby ministerstvo mohlo ísť na kontrolu a žiadať potrebné dokumenty. Tiež asi daný výrobca v danom obchode skončil.

    V dôvodovej správe je napísané, že podľa zákona č. 140 z roku 2010 ministerstvo pokračovalo výkonom kontroly v osemnástich subjektoch, z toho u dvoch odberateľov a u ich šestnástich odberateľov. Kontroly boli neukončené z dôvodu zrušenia zákona č. 140. Dámy a páni, toto je len čiastočná pravda. Počas platnosti zákona č. 140 z roku 2010 bolo v skutočnosti podaných na ministerstvo päť až šesť podnetov na preverenie neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu. Teraz prosím, počúvajte veľmi pozorne, ďakujem. Všetky podnety podané, boli podané obchodnými reťazcami. Či už to bola Billa na všetky ostatné, či to bolo Tesco na všetky ostatné, či to bolo Kaufland a všetky ostatné, či to bola Hypernova. Oni si, oni podali podania navzájom. Nie dodávateľ slovenských výrobkov, obchodné reťazce jeden na druhého. Toto malo ministerstvo kontrolovať, že ten druhý, kde má akú výhodu, alebo kde má akú nevýhodu. Nie to, či slovenský výrobca, ktorý dodáva, má primerané podmienky alebo neprimerané podmienky. Takže asi takýmto spôsobom.

    Keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla, že zákon č. 140 z roku 2010 zruší, tak ako posledný pokus o záchranu podal podnet aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podnet ale nespĺňa ustanovenia tohto zákona, a preto ministerstvo vyzvalo SPPK, aby doplnili svoj podnet o konkrétne údaje. Kto proti komu? Zaoberal som sa s tým vtedy ako minister. SPPK vtedy tieto údaje neposkytlo. Neoficiálne sa vyjadrili, že keby poskytli tieto údaje, tak daný subjekt v tej chvíli končí v obchodnom vzťahu, pretože bude vylistovaný.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie, je to pravda.

    Teraz druhý rozmer tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, musím povedať, že predkladateľ sa v návrhu zákona pokúša o čiastočnú implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Len musím povedať, že tento zákon, tak ako ho máme predložený, odkazuje na túto smernicu. A táto smernica v plnom jeho znení, keby bola inkorporovaná do tohto návrhu zákona, tak by musela obsahovať aj vetu, že "ak nie je v zmluve vyslovene dojednané inak". Ak dáme do tohto návrhu zákona toto znenie, v tej chvíli tento zákon nemá absolútne žiadny zmysel. Pretože keď sa obchodník s dodávateľom dohodne inak a smernica o tom hovorí, že to môžu, tak v tom prípade niet čo kontrolovať. Takže tento rozmer tu aj je. Ale to, že vláda medzi sebou nekomunikuje, o tom svedčí aj skutočnosť, že na tejto schôdzi Národnej rady máme predloženú tlač č. 229, a to z dielne pána ministra Borca, ministra spravodlivosti, a to novelu Obchodného zákonníka. Táto novela Obchodného zákonníka preberá uvedenú smernicu v plnom znení, teda aj vo vzťahu k tomu, keď sa nedohodnú inak. Tento návrh zákona tak, ako ho tu máme predložený, je absolútne zbytočný. Keď, tak by stálo za to, aby zákon 513, teda zákon Obchodný zákonník bol doplnený o niektoré ustanovenia tohto návrhu, a vtedy by platil absolútne v súlade a nevytváral by chaos, keďže všade sa hovorí, že obchodné vzťahy sa majú riešiť podľa Obchodného zákonníka. I keď v tomto prípade ideme prijať unisono špeciálny zákon na jeden konkrétny prípad, ale tak či tak, v ostatných ustanoveniach musí spĺňať literu zákona obchodného. Práve z tohto dôvodu hovorím, že to nebude fungovať.

    Tretí rozmer tohto návrhu zákona je v skutočnosti, ktorý som spomenul aj na samom začiatku a to, že tento zákon bude platiť na území Slovenskej republiky. Moji predrečníci vrátane pána ministra alebo pána spravodajcu zadefinovali, že má snahu riešiť alebo zameriava sa na riešenie obchodných reťazcov. Dámy a páni, drvivá väčšina týchto obchodných reťazcov, teda až na výnimku jedného má sídlo alebo centrálu mimo územia Slovenskej republiky. Ani CBA nemá sídlo alebo centrálu v Slovenskej republike, aj CBA je spojená so zahraničnými spoločnosťami. To znamená, že všetky tieto spoločnosti nemajú najmenší problém, aby od zajtrajšieho dňa alebo nasledujúceho dňa, ako tento zákon vstúpi do platnosti, uzatvárali obchodné zmluvy vo svojich centrálach, či je to v Budapešti, či je to vo Viedni, či je to v Prahe, či je to vo Varšave, kdekoľvek. Každý, kto chce dodávať do týchto obchodov, príde za nimi a podpíše s nimi zmluvu. Keď si pozrieme európsky vestník na verejné obstarávanie, tak sa môžme dočítať, že Tesco na mliečne výrobky robí verejné obstarávanie a vyhodnocuje ju, kde? V Londýne. V Londýne. V tej chvíli, keď to robí na strednú Európu, robí v Londýne. Keď to urobí na strednú Európu, môže dodávať kdekoľvek, aj na Slovensko, nemá s tým najmenší problém. Ale tak potom, tento zákon bude viac, priamo či nepriamo, keď obchodníci ho nechcú dodržiavať, tak budú uzatvárať zmluvu mimo územia Slovenskej republiky. Keď budú uzatvárať mimo územia Slovenskej republiky, tak ten, ktorý bude uzatvárať tú zmluvu v Prahe, tak si bude vyberať dodávateľov z okruhu svojich známych, ktorých má po ruke v Českej republike. Výsledok, budeme mať viac českých výrobkov v slovenských obchodoch alebo v tom konkrétnom slovenskom obchode. Keď to bude vo Viedni, bude to viac rakúskych. Je to prirodzené. Budeme ich takýmto spôsobom nútiť, pretože tento zákon platí len na území Slovenskej republiky. Slovenská republika na jednotnom trhu Európskej únie znamená malý kúsok fľaku, 5 miliónov ľudí, 5-miliónový trh pre veľké nadnárodné obchodné korporácie nie je problém zabezpečiť, zásobovať z mimo územia tohto teritória a tým pádom uškodíme našim poľnohospodárom.

    Práve preto, keď chceme riešiť, tak by sme mali využiť, ale v plnej miere, ustanovenia, ktoré nám dáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES. Tá stanovuje, že neprimerané podmienky si môže zadefinovať v rámci obchodného vzťahu a obchodných vzťahov každá členská krajina. No len potom by to malo byť inkorporované tam, kde to inkorporované má byť, v Obchodnom zákonníku. To, čo pán minister Borec predkladá. Pán minister Borec predkladá, že ako sa uplatňuje sankcia, keď niekto urobí neprimeranú podmienku. Pán minister hovorí o 60-dňovej lehote. Tento zákon podľa tej istej smernice hovorí o kratšom termíne. "Prečo vytvárame takýto chaos?" pýtam sa. Práve preto a vzhľadom na uvedené, sa domnievam, že tento zákon bude neúčinný, a preto predkladám procedurálny návrh, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.

    Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul jeden svetlý príklad z jednej členskej krajiny Európskej únie. Keď sa nájde dostatočná politická vôľa v tomto parlamente naprieč všetkými politickými stranami, tak snáď keď niektorý z obchodných reťazcov najviac zneužíva svoje obchodné postavenie a máme takéto informácie a ministerstvo príde s takýmito informáciami, tak by sme mohli prijať obdobné uznesenie parlamentu tohto, Národnej rady, ako to urobila iná členská krajina, nejdem ju tu v tejto chvíli menovať, ktorá prijala uznesenie znenia asi nasledovného: Národná rada vyjadruje svoje presvedčenie, že obchodná politika danej spoločnosti XY nie je zlúčiteľná s očakávaním slovenského spotrebiteľa a výrobcu. Keď vyšleme takýto politický signál voči jednému, som presvedčený, že dosiahneme oveľa viac než s akýmkoľvek takýmto zákonom, ktorý obchodné reťazce, nechcem využívať slová pána Galka, ktorý predo mnou vystúpil, ale je faktom, že obchodné reťazce s desiatkami miliónov ziskov ročne hravo zaplatia tých najlepších právnikov, aby zabezpečili právne kľučky ako obísť tento návrh zákona. A tento návrh zákona zostane zdrapom papiera a len propagandou a nie účinným nástrojom na to, aby sme skutočne pomohli slovenským výrobcom sa dostať na slovenské pulty. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec - pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s tým, že deklarácia alebo nejaké uznesenie by mohlo prísť. Myslím si, že aj či už pán predkladateľ, alebo pán spravodajca, ktorí tu vystupovali s rôznymi návrhmi k tomuto, by možno aj súhlasili, len keď neni predložené, tak nemôžme sa nad ním zamýšľať. Takže ak tu príde, tak viem si predstaviť podporu uznesenia v tom duchu, že ktorý ste sám predstavil, a možno, že aj to je nástroj, samozrejme, zákonná úprava je omnoho silnejším nástrojom. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie? Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Lebocký zrejme. Tri vety?

    Nech sa páči, do rozpravy.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ja len veľmi stručne chcem upozorniť na jednu vec, že pri kontrole schválenej spoločnej správy sme objavili istú gramatickú diskrepanciu v čl. 4 spoločnej správy v bode 3, § 4 ods. 3, kde sme namiesto slovného spojenia v podstate menili len jedno slovo a tým došlo teda ku gramatickej chybe. Preto prednášam, teda chcem predniesť oficiálne tu v pléne v druhom čítaní pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187 v nasledovnom znení:

    V § 4 odsek 3 sa slová "potravinu dodanú" nahrádzajú slovami "potraviny dodané". Ide o gramatické spresnenie navrhovaného znenia ustanovenia, ktoré definuje vlastne neprimeranú podmienku.

    Súčasne, ale zároveň chcem dať návrh na vyňatie, na osobné hlasovanie bodu 3 spoločnej správy, aby nedošlo potom k nejakým tým konfliktom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, reakcie faktické nie sú na vystúpenie pána poslanca. V tejto chvíli, kolegyne, kolegovia, o 17.00 hodine budeme hlasovať. Vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás poprosiť, aby ste zaujali svoje miesto. Skontrolujte si, prosím vás, registráciu v hlasovacom zariadení, či bola vaša karta prijatá.

  • Krátka pauza.

  • Ešte chvíľočku vás poprosím, pán spravodajca, kým si kolegyne, kolegovia...

  • Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, pán spravodajca, predseda výboru pre sociálne veci pán poslanec Ján Podmanický uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 311, je to Zákonník práce, tlač 186.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, konštatujem, že dnes boli v rozprave podané návrhy v druhom čítaní...

  • Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán spravodajca, ale, dámy a páni, ideme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Keďže boli v rozprave dnes podané návrhy v druhom čítaní, podľa § 83 rokovacieho poriadku budeme hlasovať najskôr o skrátení lehoty na ich hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 125 bolo za, 1 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. Osobitne budeme hlasovať o bodoch 5, 6, 7 a 9. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o bodoch 1 až 4, 8, 10 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1 až 4 a 8, 10 a 11 spoločne, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 131 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 5. Návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 51 proti, 10 sa zdržalo.

    Bod 5 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 6. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 38 proti, 24 sa zdržalo.

    Aj bod 6 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pripomínam však, že v rozprave bol navrhnutý lepší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 1 bol za, 107 proti, 30 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod 9 sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Matoviča, ktorý zaznel v rozprave.

  • To je návrh týkajúci sa zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov, počas nedieľ.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 16 bolo za, 23 proti, 101 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Mihála, o každom návrhu osobitne. Hlasujeme o prvom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom návrhu, resp. o bode 2 návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 78 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o treťom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 73 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o štvrtom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 70 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o piatom návrhu pána poslanca, piatom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 55 za, 80 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o šiestom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 81 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 7. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 81 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 8. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 9. bode návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 10. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 11. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 12. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 69 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 13. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 14. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 bolo za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 15. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 16. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 17. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 76 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o 18. bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Nasleduje bod 19 návrhu pána poslanca Mihála, o ktorom nemôžeme hlasovať vzhľadom na schválený bod 5 spoločnej správy. To isté bod 20, tiež nemôžeme o ňom hlasovať vzhľadom na schválený bod 7 spoločnej správy. Takže budeme hlasovať o 21. návrhu, je to samostatný návrh pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 73 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Brocku. Najskôr budeme hlasovať o jeho návrhu týkajúceho sa posunutia účinnosti Zákonníka práce.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o 2. pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý je podaný v dvoch alternatívach. Takže najskôr budeme hlasovať o alternatíve prvej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 30 za, 68 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhej alternatíve 2. pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 34 za, 68 proti, 40 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Solymosa.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 79 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o prvej várke návrhov pani poslankyne Jurinovej, sú to 4 návrhy. Takže teraz, pán predseda, dajte hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Jurinovej týkajúceho sa pracovnej zmluvy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 41 za, 76 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o 2. návrhu pani poslankyne Jurinovej, ktorý sa týka predĺženia rozsahu dovolenky pre odborných zamestnancov v školstve.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 45 za, 8 proti, 84 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, o 3. návrhu, ktorým sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodnúť normy spotreby práce, nebudeme hlasovať, nakoľko ide o identický návrh s návrhom pána poslanca Mihála v bode 16, o ktorom sme už hlasovali. Ďakujem.

    Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o 4. návrhu pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorý sa týka poskytovania odstupného v štátnej službe.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 6 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Štefanca, ktorý má 5 bodov. Budeme hlasovať o každom bode osobitne. O 1. bode nemožno hlasovať, nakoľko ide o identický návrh s návrhom pána poslanca Mihála v bode 5, o ktorom sa už hlasovalo.

    Takže, pán predseda, keďže nie je námietka, dajme hlasovať o 2. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 61 za, 82 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • O 3. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca nemožno hlasovať, nakoľko ide o identický návrh s návrhom pána poslanca Mihála v bode 7, o ktorom sme už hlasovali.

  • Máte námietku, pán poslanec? Hlasujeme o námietke pána poslanca. Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 82 proti, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neprijali.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • O 4. bode nemožno hlasovať, nakoľko ide o identický návrh s návrhom pána poslanca Mihála v bode 14, o ktorom sa už hlasovalo.

  • Námietka? Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 82 proti.

    Námietku sme neprijali.

  • Teraz dajte hlasovať, pán predseda, o 5. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 83 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o druhej várke pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Jurinovej.

    Pán predseda, o 1. návrhu, ktorý sa týka predĺženia skúšobnej doby vedúcich zamestnancov a možnosti dohodnúť v kolektívnej zmluve nariadiť prácu nadčas vo väčšom rozsahu, budeme hlasovať o jednotlivých bodoch osobitne. Takže najskôr budeme hlasovať o bode 1 tohto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 83 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, o bodoch 2 a 3 tohto návrhu, ktoré spolu vecne súvisia, nemožno hlasovať, nakoľko bod 2 tohto návrhu je identický s bodom 14 návrhu pána poslanca Mihála, o ktorom sa už hlasovalo.

    Takže budeme teraz hlasovať o druhom návrhu pani podpredsedníčky Jurinovej, týkajúci sa gastrolístkov.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 39 za, 72 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o treťom návrhu pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorý sa týka presunu sviatkov.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 23 za, 76 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, spoločne o všetkých bodoch.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Podmanického, spoločne o všetkých bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 105 bolo za, 2 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Konštatujem, pán predseda, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, dajte teraz hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 84 bolo za, 59 proti, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy, pán poslanec? Počas hlasovania, poprosím vás, pán poslanec, po hlasovaní. Hlasovanie nie je možné prerušiť procedurálnym návrhom. Nie je záujem o rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za, 62 proti.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Zákonníka práce.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kaník, zapnite prosím vás, pána poslanca Kaníka.

  • Pán predseda, musím skonštatovať, že nebolo správne vedené toto hlasovanie. Pán spravodajca mi prepáči, ale som si pozrel aj § 37. Hlasovať sa nemôže len vtedy o tom istom návrhu, keď už bol schválený, nie keď bol neschválený. Pretože neschválenie jedného návrhu nevylučuje schválenie tohto návrhu neskôr. Takže musím namietať, že toto hlasovanie nebolo vedené správne.

  • Pán poslanec, spravodajca zodpovedá za vedenie hlasovania. Každú námietku, ktorú ste vzniesli, sme dali odhlasovať a plénum rozhodlo o tom. Takže ďakujem vám pekne.

    Pán poslanec Puci bude viesť teraz, uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o návrhoch poslancov Magdy Košútovej a Mariana Záhumenského na vydanie zákona č. 491 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, je to tlač 198.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského a Magdy Košútovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 198.

  • Pán predseda, keďže v rozprave boli podané pozmeňujúce návrhy dnes, musíme najskôr hlasovať o súhlase Národnej rady, aby sme o nich mohli dnes hlasovať.

    Pán predseda, dajte prosím, hlasovať o súhlase.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na hlasovanie o návrhoch podaných v rozprave dnes.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 116 za, 7 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy s tým, že v rozprave som navrhol vyňať bod č. 12 na osobitné hlasovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 3 až 7 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 3 až 7, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 89 za, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máme súhlas, môžme ísť ďalej.

  • O bode č. 2 nemôžme hlasovať, nakoľko sme už schválili bod č. 1 spoločnej správy. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Ako jediný som v rozprave vystúpil ja a podal som jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje dva body.

    Pán predseda, dajte o nich hlasovať spoločne.

  • Teraz, pán spravodajca, vás poprosím.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Ako jediný som v rozprave vystúpil ja a podal som jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje dva body.

    Pán predseda, dajte o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 95 bolo za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vaše návrhy sme prijali.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení poslaneckého návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 bolo za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Poslanci do rozpravy v treťom čítaní?

    Prosím technikov, otvorte rozpravu. Nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 85 bolo za, 2 proti, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 491 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Ešte jedno hlasovanie, dámy a páni, dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády. Hlasujeme o tom, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 bolo za, 5 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Zobrali sme písomné odpovede na vedomie.

    Poprosím, dámy a páni, členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli ihneď, zároveň vás chcem informovať, že budeme pokračovať v prerušenej rozprave aj počas stretnutia poslaneckého grémia.

    Návrhy, pán poslanec Švejna, nech sa páči.

  • Poprosím opraviť, som omylom stlačil pri hlasovaní č. 166, že som za, ale bol som proti.

  • Poprosím do zápisu.

    Pán poslanec Droba.

  • Chcem sa ospravedlniť, omylom som hlasoval za. Chcel som sa zdržať, išlo o hlasovanie číslo 198, tlač 198. Ďakujem.

  • Poprosím do zápisu.

    Pán predseda výboru Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Tiež chcem nahlásiť chybu, vzhľadom na počet hlasovaní pri druhej alternatíve pána Brocku. Pozmeňovací návrh som hlasoval za a chcel som hlasovať proti. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Takisto poprosím do zápisu.

    Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.45 hodiny. O 17.45 hodine bude pokračovať rozprava a poprosím členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Záhumenský.

    Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, skutočne chcem byť vo svojom druhom vystúpení krátky.

    Nedá mi nezareagovať na niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli aj od pána Simona, nevidím ho tu, niekde asi odišiel, keď hovorí, že kto bude vlastne kontrolovať a kontrola zákona bude neúčinná.

    Musím povedať, že ministerstvo môže vykonávať kontrolu aj z vlastného podnetu, to znamená, že môže prísť do ktoréhokoľvek obchodného reťazca a skontrolovať zmluvy, či sú v súlade so zákonom. To znamená, že nepotrebuje na to, aby bol daný podnet od priameho účastníka vzťahu, alebo to môže byť od tretej osoby, to znamená, že môže to byť aj od stavovských organizácií, ktorý takýto podnet môžu podať na konkrétny obchodný reťazec a nemusia definovať, kto je vlastne na druhej strane, a kontrola môže začať prebiehať. To znamená, že to, čo tu povedal, že kontrola bude neúčinná a že nebude ju môcť možné vykonať, tak ako to on urobil, aby mu dalo SPPK, alebo nedodalo SPPK toho, ktorý akoby sa sťažoval na nejaké nekalé praktiky, tak pokiaľ by bol chcel, tak kontrolu by vykonať mohol aj vtedy a, samozrejme, zákon, aj keď platí, účinný je vtedy, ak výkonné orgány štátnej moci aj ten zákon využívajú. Čiže ak by bol mal akýkoľvek malý záujem na tom, aby ten zákon využíval, tak kontrolu vykonať mohol a nepotreboval k tomu nejaké doplňujúce informácie od SPPK.

    A paradoxom je, že keď sme prijali zákon 140 z roku 2009, tak po prijatí tohto zákona najväčší reťazec na Slovensku Tesco prenieslo uzatváranie zmlúv čerstvých potravín práve z Prahy do Bratislavy. To znamená, že nestalo sa opak, že budú reťazce obchádzať a uzatvárať zmluvu v zahraničí, ale opačne, prenieslo tento nákup a uzatváranie zmlúv do Bratislavy, čo bolo aj dôkazom toho, že nie tento zákon je problémový a dokonca aj mnohé ustanovenia tohto zákona sa uviedli do života práve v tomto reťazci. Ja verím, že v krátkej dobe prejde aj nákup trvalých potravín z Prahy do Bratislavy a že takto budú postupovať aj iné reťazce, lebo to pre nich môže byť na druhej strane aj výhodné.

    Potom je tu otázka splatnosti, poslednú poznámku k lehote splatnosti. Návrh navrhuje 30 dní, smernica, ktorá bola implementovaná v prvom čítaní v Obchodnom zákonníku hovorí o 60-tich dňoch, maximálnej lehote splatnosti 60 dní, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Tento osobitný zákon, oni priamo v podmienkach obchodných vzťahov bude hovoriť o 30-tich dňoch, v druhom čítaní bude Obchodný zákonník zosúladený, ak bude tento zákon schválený bude zosúladený s týmto zákonom, to znamená, že na potraviny aj v Obchodnom zákonníku bude lehota 30 dní, tak aby neboli v dvoch zákonoch dve rozdielne lehoty splatnosti.

    No a poslednú poznámku na záver o tom ospevovanom, pán Galko tiež tu nie je, ohľadne ekonomickej závislosti. Tento zákona sa týka tých reťazcov, ktoré majú tak veľkú silu, ktoré si dokážu vynútiť neprimerané podmienky. To znamená, že ani malí živnostníci, ani malé obchody, ani nikto nemusí mať obavy, že tento zákon by ich nejakým spôsobom postihoval. Práve opačne, pôsobením veľkých obchodných reťazcov na Slovensku spôsobilo, že bol malopredaj takmer zlikvidovaný. Dneska až 80 % tovaru prebieha, predáva sa cez tieto obchodné systémy a dokonca tieto veľké obchodné reťazce prechádzajú už do malopredaja, lebo už ten veľký hyper a supermarkety sú, trh je nasýtený, čím asi pravdepodobne dôjde k ďalšej likvidácii z titulu toho, že nebudú schopní konkurovať veľkých reťazcom a tieto reťazce si vydobýjajú stále silnejšie a silnejšie postavenie na trhu. To znamená, že je najvyšší čas stúpiť do toho, aby nebolo možné dominantné postavenie zneužívať, a tam, kde reťazce ešte nejakým spôsobom nepôsobia a sú tam malopredaje, tak nemusí mať žiadne obavy, títo obchodníci, oni to veľmi dobre vedia, že nijakým spôsobom sa ich tento zákon nedotkne.

    A poslednú poznámku ku košeliam a kravatám a neviem k vencom, čo tu bolo spomínané, že tam to neplatí. Nuž 80 % ani vencov, ani košieľ sa nepredáva v deviatich obchodných systémoch, to je celý problém, asi pán Galko to ťažko chápe, ale to už je jeho problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Matovič, ktorý nie je v sále. Aj keby stratil poradie opakovane, nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som si veľmi pozorne vypočul každý príspevok a musím konštatovať, že bez rozdielu na politickú príslušnosť mnohí poslanci, a teda väčšina tých poslancov pochopila, o čom ten zákon je. My sme nikdy netvrdili, že tento zákon vyrieši zvýšený podiel slovenských potravín, tento zákon rieši obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Čiže to je celý zmysel tohto zákona. Samozrejme, na to, aby sme vyriešili problém slovenských potravín, musíme dať ďalšie zákony, musí urobiť vláda ďalšie opatrenia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, ale odštartovávame proces, kde skutočne chceme ten podiel 80 % slovenských potravín dosiahnuť.

    Ja by som z tej rozpravy vyjadril len k dvom diskutujúcim, a to je pán Chren, bohužiaľ, nie je tu. Musím povedať, že pán Chren znovu, keď nemá argumenty uráža dôstojnosť iných politikov obyčajne vždy, ako aj dneska premiéra Roberta Fica.

    Chcem pánovi Chrenovi odkázať, že keď chce mať politickú budúcnosť, mal by sa trošku spamätať a mal by vystúpiť z tej politickej žumpy, lebo už je dneska až po uši tam namočený. Keď chce byť dôveryhodným politikom, mal by sa začať aj dôveryhodne správať.

  • Druhá poznámka je na adresu pána poslanca Galka, škoda, že tu nie je. Skutočne ukázal sa ako bývalý vedúci predajne, pozná terminológiu, ale obsahovo prázdne. Ja som vlastne nerozumel z toho, čo chce povedať. Jedinému, čomu som rozumel v jeho vyjadrení je Mrkvička sem, Mrkvička tam. To bolo jediné, čo ma zaujalo, takže som sa rozhodol a poprosil som kolegov, aby mi dali jednu mrkvičku a ja mu tú mrkvičku teraz darujem, aby vedel vlastne, o čom rozprával.

    Takže svoj záver vystúpenia ukončím tým, že odovzdám na stôl, kde pán Galko sedí, jednu mrkvu, aby vôbec vedel, o čom rozpráva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať

    Správou o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 216 a správa výboru ako tlač 216a. Správu uvedie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky (tzv. Zelenú správu), za rok 2011 predkladám na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Zámerom Zelenej správy je informovať o situácii, o poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji o výrobe a o trhu, o ekonomickej, finančnej situácii v podnikateľských subjektoch, o rozvoji vidieka, o regionálnom rozvoji, ale aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín v Európskej únii.

    Dôsledky doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili v sektore pôdospodárstva. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu za rok 2011 hrubá poľnohospodárska produkcia síce vzrástla v bežných cenách o 24,3 %, ale v stálych cenách klesla o 3,6 % oproti roku 2010.

    Subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli v roku 2011 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 31,8 milióna euro.

    Ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva sa medziročne mierne oživila.

    Zmenil sa trend vo vývoji výsledku hospodárenia z predchádzajúcich dvoch stratových rokov.

    K pozitívnemu trendu výsledku hospodárenia prispel rýchlejší rast výnosov, 7,3 %, ako nákladov, ktorých rast bol 5 %. Zvýšené výnosy boli ovplyvnené narastajúcimi cenami poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa premietli do zvýšenia tržieb o 17,2 %, najmä zvýšenia tržieb za rastlinné výrobky, 37 %, a následne zvýšenia pridanej hodnoty 23,9 %.

    K zlepšeniu výsledku hospodárenia prispeli hlavne vyššie hektárové úrody u väčšiny hlavných plodín rastlinnej produkcie. Naďalej však klesali stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat, najmä ošípaných o 15,6 % a hydiny 12,4 %. Produkcia mlieka sa medziročne mierne zvýšila. Na základe výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu v roku 2011 pracovalo v poľnohospodárstve 51 600 osôb, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim menej o 4 700 osôb, čo je pokles 8,3 %.

    Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve v roku 2011 činil 46 rokov. Všeobecne sa v poľnohospodárstve vzdelanostná štruktúra zlepšuje, podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v roku 2011 predstavoval 10,4 % a od roku 2000 sa s miernymi odchýlkami zvyšoval. Tento trend je vzhľadom na modernizáciu tohto odvetvia pozitívny.

    Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívnym, nárast bol 5,3 % na úroveň 612 euro. Avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva.

    V rámci rastlinnej výroby bol rok 2011 z hľadiska úrody i napriek výkyvom počasia v niektorých regiónoch Slovenska pre väčšinu plodín priaznivý a prejavil sa vo zvýšení úrody z jedného hektára. U takmer všetkých plodín bol zaznamenaný rast produkcie s výnimkou kŕmnych okopanín a jabĺk, čo bolo spôsobené poklesom zberných plôch. Ceny komodít rastlinnej výroby sa zvýšili o 23,2 %, a to najmä u obilnín a olejnín.

    V situácia sa v živočíšnej výrobe sa opäť zhoršila, pokles počtu kusov hovädzieho dobytka pokračoval, aj keď pomalšie ako pred rokom. Medzi ročne sa znížil počet kusov hovädzieho dobytka na vyše 463-tisíc, čo bolo menej o 4-tisíc kusov. Počet kráv klesol o 3 100 kusov. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 1,1 % a dosiahla vyše 928-tisíc ton.

    V chove ošípaných sa situácia zhoršila, ku koncu roku 2011 sa dosiahol stav 580-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2010 menej o 106-tisíc kusov.

    Počet hydiny spolu dosiahol 11,4 milióna kusov, čo bolo medziročne menej až o 12,4 %. Produkcia jatočnej hydiny v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 17,9 %. Chov oviec klesol o 0,7 %, stavy kôz, capov poklesli o 3,5 %. Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 10,8 %. Popri prudkom zvýšení cien poľnohospodárskych výrobkov o 16,7 % došlo i k nárastu cien vstupov, ktoré sa zvýšili o 11 %.

    Investície v poľnohospodárstve sa medziročne zvýšili o 12,6 %. Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov dosiahol podľa predbežných štatistických údajov uvádzaných v Štatistickej správe o základných vývojových tendenciách v hospodárstve kladný výsledok pred zdanením vo výške 110,3 milióna eur.

    Najvyšší výsledok hospodárenia, zisk 24,4 milióna dosiahol odbor kakaa, čokolády a cukroviniek.

    Podľa výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu bolo v roku 2011 v potravinárskej výrobe zamestnaných celkom 49 600 osôb, čo je pokles medziročne 10,3 %.

    Ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne vzrástli o 5,4 %. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2011 sa zvýšil o 22 % v dôsledku nárastu cien vývozu o 31,5 %, ako aj dovozu o 15,5 %.

    V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2011 objem 809,5 milióna eur a medziročne klesli o 6,3 %. Najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2011 mali platby na rozvoj vidieka.

    Z prostriedkov EÚ, národných zdrojov boli v roku 2011 vyplatené priame platby do výšky 90 % priemeru krajín EÚ-pätnástky. Zo štátneho rozpočtu tam bol príspevok 10 %, upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2011 v objeme 365,2 milióna eur bolo vyčerpaných v plnej výške.

    V rámci regionálneho rozvoja boli v roku 2011 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systému predfinancovania, zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 366,8 milióna eur.

    Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.

    Správa bola dňa 20. 8. 2012 prerokovaná na Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie. Materiál bol schválený bez rozporov na rokovaní vlády dňa 5. 9. 2012. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál bez zásadných pripomienok na vedomie 10. 10. 2012.

    Správa sa predkladá bez rozporu. Odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a prosím spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyňu Magdu Košútovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovaniach správy vo výbore.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 205 z 19. septembra 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor predmetnú správu prerokoval v určenej lehote. Výbor ju vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 55 zo 16. októbra 2012 schválil správu o výsledku prerokovania, vrátane uznesenia a poveril ma predniesť na schôdzi Národnej rady túto správu a návrh uznesenia, ktoré znie:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon, Mičovský, Huba, Hlina. Končím možnosť, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, ďakujem, že ste predložili túto správu, Zelenú správu za rok 2011. Je to viac-menej práca, ktorú som ako minister vykonával ja.

    Pôvodne som nemal záujem vystúpiť v tejto rozprave, ale v hodine otázok ste ma nepriamo vyzvali, pán minister, že mám zobrať zodpovednosť za šesť rokov ministrovania v kresle ministra pôdohospodárstva za posledných 20 rokov. Tak som nabral odvahu, prišiel sem a chcem teraz k tomu vystúpiť.

    Pán minister, ešte predtým než to urobím, niekoľkokrát som od vás zachytil vyjadrenie, že som pripol čiernu stuhu na dožinkový veniec v roku 2010. Nehnevajte sa na mňa, bol dôvod a oprávnený dôvod pripínať takúto stuhu a zrušiť dožinkové slávnosti počas Agrokomplexu v roku 2010, pretože poľnohospodárstvo bolo niekoľkonásobne zasiahnuté živlami.

    Pán minister, ja som za túto krátku dobu dokázal pripraviť jeden takýto maličký graf.

  • Ukážka grafu.

  • Toto je skutočne pôsobenie mňa ako ministra pôdohospodárstva na čele rezortu. Začínajúc rokom 2003, končiac rokom 2011. 2003 hlboký mínus v agrárnom stave, 2004, '5, '6, zisk, potom nastúpila Ficova vláda, ešte mierny zisk, potom hlboká strata, hlboká strata, hlboká strata a v roku 2012 ste prebrali rezort z mojich rúk tak, že v minulom roku skončila so ziskom 31,8 mil. eur. Tieto čísla sú overené zo Zelenej správy, ktorú ste sem doniesli vy a podpísali ste sa za jeho pravosť.

    Dámy a páni, v plnej miere som ochotný zobrať zodpovednosť za tieto kladné hospodárske výsledky agrárneho rezortu. Kedykoľvek a so cťou. Keď vláda Roberta Fica odovzdá nastupujúcemu ministrovi a, pán minister, ja vám držím palce, že keď budete odovzdávať, tak ten rezort bude vysoko ziskový a minimálne 70 %, tak ako v minulom roku, bude ziskových podnikov v rámci agrárneho rezortu.

    Pán minister, v roku 2010 počas Agrokomplexu bol dôvod, prečo neoslavovať a zrušiť dožinkové slávnosti. No bodaj by nie, keď mali tri roky za sebou zlých hospodárskych rokov. Prepáčte, len neodborný človek môže vyžadovať od farmára v tomto roku, že za posledných 5 rokov musí mať kladný hospodársky výsledok, aby mohol sa uchádzať o pôžičku z envirofondu. Ale, pán minister, pravidlá Európskej únie sú jedna vec a metóda a mechanizmus, ktorú chce vláda nájsť, aby pomohla tým, ktorí sú na to odkázaní, to je druhá vec. Vy ste si vybrali metódu, ktorú určuje alebo stanovuje, jednu z metód, Európska únia a chceli ste od farmára, aby za posledných päť rokov mal minimálne trikrát kladný hospodársky výsledok, keď od roku 2008, '9 a '10 bol agrárny rezort v hlbokej strate. Je to dôkaz o neodbornosti riadenia a prístupu tohto rezortu.

    Ja vám držím v tejto chvíli jedine palce, aby ste odovzdali a želám si, aby ste odovzdali rezort, nech už príde akýkoľvek minister, jemu do rúk rezort, ktorý v predchádzajúcom roku skončil s kladným hospodárskym výsledkom a nie s hlbokou stratou, tak ako sme mali možnosť vidieť počas vlády Roberta Fica v období, keď v skutočnosti poľnohospodárstvo bolo prioritou vlády Roberta Fica počas prvého vládnutia. Dnes nemáte koaličného partnera. Ukážte, ako viete pracovať. Ale to čo ste predviedli v tomto roku, že na dotačnú politiku alebo na pôžičku sa prihlásilo len 41 firiem podľa vašich slov, nie je tým správnym spôsobom a správnou cestou.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

  • Ruch v sále.

  • Prosím teda nasledujúceho rečníka pána poslanca Mičovského. A prosím o kľud v sále!

  • Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja k tej správe chcem doložiť jeden taký možno nie celkom poľnohospodársky, pôdohospodársky, ale skôr lesnícky pohľad.

    Slovensko je krásna krajina, a keď sa hovorí, že je agrárna, tak je to určite pravda. Chcem upozorniť osobitne na jeden typ veľmi zaujímavý agrárnej krajiny, a to je oblasť slovenských lazov. Samozrejme, nie všade ich tak nazývame, máme niekde oblasť myjavských kopaníc, pritom v Podpoľaní sú to lazy, takisto krupinské, zase v okolí Kokavy nad Rimavicou by sme vedeli hovoriť o kokavských kolešniach.

    Je to krásna krajina, je to nádherný typ krajiny a mňa trošinka ,ako to hovoril jeden z pánov, ktorý sem chodieval pred nejakými rokmi: "Dosť veľmi srdce z toho bolí," ako tá krajina práve v tom lazníckom sektore vypadá. Ja ju mám veľmi rád, dokonca už som sa dostal aj medzi pamätníkov, takže mám taký pocit, že už keď začnem porovnávať, tak vidím krajinu, ktorá tak trocha práve dodýchavala v rokoch 70-tych, potom prišiel úpadok, keď sa kolešne a lazy rozpadali a dnes je tam obnova, istá renesancia, ktorá však spočíva v tom, že do týchto objektov sporadicky prichádzajú nadšenci, chalupári, ľudia, ktorí čosi zrekonštruujú, nie je to celkom v súlade s pôvodnou architektúrou, a najmä tam nežijú, ale prichádzajú len v období nanajvýš občas tých víkendov do týchto kopaníc, lazov a kolešní.

    Ja by som chcel navrhnúť a verím, že by to tak aj mohlo sa stať aj vzhľadom na to, že predpokladám, že nie je dôvod nesúhlasiť s krásou tejto práve krajiny, tohto typu, tejto časti agrárnej krajiny, aby sa na budúci rok pôdohospodárska správa alebo Zelená správa v sektore poľnohospodárstva aspoň jednou stránkou zaoberala aj tým, akým spôsobom sa nám darí spoločne v rámci tohto rezortu zvýšiť rating, hodnotu, schopnosť obsadiť múdrymi ľuďmi aj túto časť krajiny.

    Ja tam totižto nachádzam dva typy ľudí. Nadšencov, ktorí prichádzajú ozaj cez svoj voľný čas s naštudovanými pôvodnými projektami a sú schopní vracať jednotlivým objektom pôvodnú architektúru, nadšencom, ktorí tam začínajú chovať dobytok, nadšencom, ktorí ozaj na úkor svojho zrejme aj finančného účtu vytvárajú pomerne krásne príklady. A potom je tam tá skupina tých ľudí, ktorí prichádzajú len s tým, aby tam urobili chatu, chalupu, ktorá sa mi veľmi nepáči. Určite to nie je jednoduché, ale navrhujem, aby sme možno našli spôsob, ako podporiť ľudí, ktorí majú chuť žiť trvalo v tejto časti krajiny, ktorá je tak hodnotná, a možno aj z pohľadu na to, že v budúcnosti možno práve produkcia týchto častí bude pre Slovensko dôležitá oblasť, dôležitejšia, ako je tomu dnes, možno to budú časy, keď už nebudeme voziť cesnak z Číny, ale budeme ho opäť musieť pestovať u nás, pretože kríza môže mať dôsledky oveľa fatálnejšie, ako to pociťujeme teraz. A možno potom tie lazy budú mať hodnotu nielen tú, ktorú som chcel zvýrazniť, tú krajinársko-ľudskú, ale vyslovene aj produkčnú.

    Takže môj návrh znie, ktorý zrejme sa neočakával, lebo tu sa asi nejaké pozmeňovacie návrhy k správe nedávajú, aby budúce zelené správy venovali aspoň jednu stránku aj lazníckym oblastiam Slovenska a ich, našej schopnosti obsadiť ľuďmi, ktorí im dokážu vdýchnuť naspäť trvalý život.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem opäť žiadne faktické poznámky.

    Dávam slovom preto ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Hubovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, problematika, ktorou sa zaoberá táto správa, ktorá je zároveň tradične súčasťou tzv. Zelenej správy je nesmierne širokospektrálna a mimoriadne zložitá. Zodpovedá tomu aj rozsah správy, ktorý je taký, že aj niektorí členovia a členky nášho vecne príslušného výboru sa priznali, že ju celú nedokázali prečítať.

    Ja patrím k tým nemnohým, ktorí tento materiál poctivo prečítali a okomentovali niekoľkými desiatkami poznámok a pripomienok, ktoré verím, že využijem pri rokovaniach s predstaviteľmi rezortu a väčšinou z nich vás v tejto chvíli nebudem obťažovať.

    Pred viac ako 20 rokmi som bol jedným z iniciátorov toho, že sa tzv. Zelená správa do Národnej rady predkladá. Som rád, že za tých 20 rokov túto povinnosť rezortu a vlády voči Národnej rade nikto nespochybnil. Väčšinu doterajších zelených správ som čítal, pripomienkoval a verejne komentoval. Uplynulých 19 rokov už nie ako poslanec, ani nie ako nejaký mimoriadny expert na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale ako environmentalista, krajinár, geograf a občan, lebo poľnohospodárstvo má obrovský vplyv na životné prostredie, krajinu, rozvoj, prípadne stagnáciu či úpadok regiónov a následne i na kvalitu života takmer polovice obyvateľov Slovenska, ktorá stále ešte žije na našom vidieku. Dosah potravín na náš život je ešte celoplošnejší a kvalita toho, čo každodenne jeme a pijeme, je jedným z dôležitých atribútov celkovej kvality života.

    Moje komentáre k správe začnem tým, v čom sa necítim byť príliš expertom, a to ekonomickými ukazovateľmi a dovolím si jednu možno pololaickú, ale pre mňa zásadnú otázku. Ako je možné, že na jednej strane sa v správe konštatuje, že veľká väčšina poľnohospodárskych podnikov bola v minulom roku na Slovensku zisková a na druhej strane sa priznáva, že prakticky celé slovenské poľnohospodárstvo žije len vďaka dotáciám? To mi nápadne pripomína Kocúrkovo z čias socializmu, keď sme sa chválili mliekom za dve koruny, ktoré sme však dotovali na úkor iných odvetví hospodárstva a služieb. Ukazuje sa, že tento stav pokračuje, len dotácie nie sú zväčša domáce, ale európske. Je to realita, ktorá určite nie je dlhodobo udržateľná.

    Takisto je neudržateľnou praxou a hazardom pokračujúci záber, neraz aj tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na výstavbu, zatiaľ čo desiatky kilometrov štvorcových devastovaných plôch, tzv. brownfields ležia ľadom. Patria sem aj stovky dlhodobo opustených či poloopustených zariadení poľnohospodárskej veľkovýroby.

    V minulosti sa správe venovala dosť veľká pozornosť vplyvom poľnohospodárstva na životné prostredie. Dnes ucelená kapitola venovaná tejto dôležitej problematike chýba. Na porovnanie analogická fínska správa za rok 2011 obsahuje samostatnú kapitolu poľnohospodárstva a životné prostredie so štyrmi podkapitolami a rozsahom väčším ako 10 % rozsahu celej správy o fínskom poľnohospodárstve a vidieckom podnikateľskom sektore.

    Za nedostatok považujem aj skutočnosť, že Zelená správa sa nepredkladá v jej úplnosti, ale dosiaľ máme k dispozícii iba jej prvú časť. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo má totiž veľa spoločného s ostatnými zložkami životného prostredia bez ohľadu na to, či na pôde rastie pšenica alebo les, nehovoriac o tom ako previazaná je pôda s vodou.

    Vítam, že v správe sa pozitívne hodnotí úloha ekologického poľnohospodárstva, ale chýba mi tu návrh opatrení, ako život producentov biopotravín zlepšiť, napr. podpora výskumu v oblasti nových technológií ekologickej poľnohospodárskej výroby a vplyvu konvenčného verzus ekologického poľnohospodárstva, zložky životného prostredia na krajinu, na ľudské zdravie, nedostatočným investíciám, minimálne v porovnaní so susednými štátmi, Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, o Rakúsku ani nehovoriac, do osvety v prospech bioproduktov a biopotravín, ako aj možnosti daňového zvýhodnenia, a to domácej teda slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby, predaja z dvora či malých rodinných fariem.

    V správe mi chýba aj ucelená stratégia podpory slovenských potravinárskych produktov, hoci v súbore odporúčaní sa, samozrejme, vyskytuje, ale bez toho žeby bola nejako bližšie rozpracovaná. Inak diskutujeme dnes o tejto problematike takmer celé popoludnie, ale v správe nie je dostatočne, myslím si, rozpracovaná.

    Konštatuje sa pokračujúca kríza živočíšnej výroby vrátane poklesu v chove oviec a kôz. Chýba mi zdôvodnenie, prečo je to tak, keď prírodné podmienky pre chov oviec a kôz sú na Slovensku dobré. Ešte viac mi chýba komplexný návrh ako tieto trendy zvrátiť vrátane zohľadnenia multiplikačného efektu pri údržbe pustnúcich pôd poľnohospodárskeho pôdneho fondu práve pomocou oviec a kôz.

    Ako spotrebiteľ, sa tiež pýtam, prečo na jednej strane na Slovensku každoročne zhnije obrovské množstvo kvalitného ovocia, a namiesto toho dovážame možno menej kvalitné a chemicky ošetrené ovocie niekde z južnej Ameriky.

    Okrajovo sa spomínajú dokumenty a nástroje vo sfére ochrany prírody, napr. NATURA 2000, ale takmer úplne postráda zmienku o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, jej tradičného rázu i kultúrnej krajiny ako významnej súčasti ohrozeného kultúrneho dedičstva. Upozornil na to aj môj predrečník.

    Úplne mi tu chýba odvolávka na Európsky dohovor o krajine, ktorý sa Slovenská republika zaviazala plniť už v roku 2005 a ktorý v sebe obsahuje celý rad usmernení a záväzkov.

    Problémom správy je aj to, že sa venuje v prevažnej miere iba roku 2011, ktorý bol zhodou okolnosti pre poľnohospodárov pomerne priaznivý, a oveľa menej pozornosti sa venuje vývoju za celé to obdobie uplynulých dvadsiatich alebo možno ešte lepšie 25-tich rokov, aby sme vychytili aj východiskovú situáciu na sklonku éry socialistického poľnohospodárstva, mohli ju porovnať so súčasným stavom.

    Celkovo na mňa správa pôsobí príliš konštatačným a málo analytickým dojmom. Pritom nemenej dôležité ako samotné fakty, sú vzájomné vzťahy a kauzálne teda príčinné súvislosti. Ak sa konštatuje negatívny trend, mali by sme otvorene hovoriť o jeho príčinách a dôsledne hľadať možné východiská.

    Odporúčania v správe nechýbajú, ale nie sú komplexného charakteru. Pritom len uplatnenie stratégie dvojitých či viacnásobných víťazstiev, tzv. win-win stratégia, nás môže vyviesť zo súčasnej situácie a netýka sa to len poľnohospodárstva a potravinárstva. Sem by sme mali nasmerovať aj dotačnú politiku a koordinovať aktivity nielen v rámci rezortu, ale aj medzi rezortmi, okrem poľnohospodárstva aj životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra, hospodárstvo a ďalšie. Tá, ľudovo povedané, metóda jednou ranou zabíjať viac múch a za tie isté peniaze vyriešiť niekoľko problémov naraz. Ja verím, že to ide, a vedel by som uviesť viacero príkladov, keby sme mali viac času.

    Jedným z príkladov takéhoto prístupu je multifunkčné poľno hospodárstvo, ktoré v sebe okrem produkčného hľadiska optimálne integruje aj ďalšie dôležité funkcie vidieckej krajiny. Tiež by som privítal kapitolku venovanú tejto integrovanej problematike.

    Nedostatočnú pozornosť venuje správa stavu a vývoju vidieckej krajiny. Konštatuje sa problém nezamestnanosti, ale malá pozornosť sa venuje napríklad fenoménu pustnutia časti vidieckych sídiel a krajiny, opäť sa môžem odvolať aj na môjho vzácneho predrečníka.

    Záverečné konštatovanie: Z pohľadu vyššie uvedených pripomienok považujem správu v predloženej podobe, napriek jej vyššie uvedeným početným pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, tak trochu za nevyužitú príležitosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Neregistrujem opäť žiadne faktické poznámky na jeho vystúpenie.

    Posledný prihlásený do rozpravy je pán Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že Zelená správa si zaslúži veľkú pozornosť a analytiku, čo sa udialo nielen počas minulého roku, ale vývoj v poľnohospodárstve za minimálne posledné desaťročie, a, samozrejme, že aj príčiny deštrukcie a úpadku slovenského poľnohospodárstva.

    To, čo tu predviedol pán Simon s tým jeho grafom, je také zlaté pozlátko, ktorým on rád kýva. Nerád by som skĺzol do hodnotenia jeho pôsobenia v rezorte pôdohospodárstva, lebo už jeho kolegovia to nazvali, že spôsobil viacej škody ako druhá svetová vojna v tomto rezorte. To hovorí samo za seba. A myslím si, že to je plne pravdivé. A poľnohospodári, ktorí zažili jeho pôsobenie, vedia, čo to znamená, hlavne v produkčných oblastiach južného Slovenska a vôbec všetkých produkčných oblastiach, kde došlo k zníženiu podpory práve intenzívnych oblastí a došlo k takzvanému zavedeniu podpory ničoho. Toto je dieťa pána Simona. A toto je ovocie, ktoré zbierame práve z tejto, z toho, čo zasial, keď zasial podporu ničoho.

    A keď sa pán predseda Huba pýta, že ako žije poľnohospodárstvo z dotácií. Pán predseda, žije v celom svete z dotácií. Bohužiaľ, Európa je obzvlášť postavená na tom a slovenskí poľnohospodári sú na tom veľmi zle, práve v prístupových rokovaniach, keď opäť za asistencie pána Simona, a musím povedať, že aj súčasného podpredsedu Národnej rady Figeľa, sme si nevyjednali naše podmienky. Ako obetovali sme slovenské poľnohospodárstvo a na oltár Európskej únie. Keby sme boli bojovali aspoň tak, ako bojovali Česi a pán Cehlička za české záujmy alebo Poliaci, alebo Maďari, tak by boli slovenskí poľnohospodári v inej kondícii.

    Ale aj opatrenia, ktoré zaviedol o podpore ničoho, cez zábery pozemkov na najúrodnejších oblastiach trnavskej tabuli, južného Slovenska, Žitného ostrova cez nepodporu vinohradov, práve oblastí, keď to bolo možné, aby sa rozvíjali vinohrady a vinohradníctvo, cez likvidáciu ovocia a zeleninárstva, keď sme vlastne zlikvidovali intenzívnu výrobu na Slovensku, tak Slovensko sa stalo závislé na dovoze potravín.

    A dneska je realita taká, že ak idete do reťazca nakúpiť si nejaké jablká, čo je symbol slovenského ovocia, tak má tam okrem rakúskeho, českého a nejakého južno-amerického ovocia a jablká nemáte nič, zo Slovenska nič. To je realita, ktorá je výsledkom aj šesťročného pôsobenia pána Simona v rezorte. A ten graf, ktorý tu maľoval, samozrejmá vec, má určité dosahy aj z hľadiska klímy.

    A vieme dobre, že rok 2009, 2010 a hlavne, keď boli záplavy a následne sucho, aj v tomto roku sucho najmä v produkčných oblastiach, znamená určitý veľký pokles. Nie určitý, veľký pokles práve výnosov. Ale myslím si, že trend, ktorý nastúpila súčasná vláda a aj pán minister, môžu znamenať vážny obrat, aj keď poľnohospodárstvo je beh na dlhé trate, a akékoľvek zmeny, ktoré sa udejú v upadajúcom sektore, najmä povedzme v živočíšnej výrobe u hovädzieho dobytka, tá obrátka je najmenej päť rokov, než sem dôjdu prvé výsledky, tak pozitívne výsledky sa dajú očakávať v dlhšom časovom období.

    To znamená, že je nutné previesť, a začať podporovať intenzívne oblasti, a nielen tie oblasti, aj intenzívnu výrobu s vysokou pridanou hodnotou. To znamená, že bude treba presmerovať toky peňazí práve do pridanej hodnoty, aby poľnohospodárstvo plnilo svoje funkcie, ktoré v spoločnosti má, a to je zamestnanosť, produkcia potravín, krajinotvorba a tak ďalej. Čiže, toto sú tie hlavné atribúty ktoré je potrebné riešiť aj v zelenej správe. A len tak demagogicky ukázať graf, že čo sa dialo počas jeho pôsobenia, a dneska je absolútne demagogické a nepravdivé. Ctené dámy a páni, ja verím, že bude veľa priestoru na to aby sme tému poľnohospodárstvo viac otvorili v tejto snemovni, ale že návrhy najmä z výkonného rezortu, a za posledné pána ministra Jahnátka, viac sa k tomu stavia, nielen k reťazcom, ale vôbec aj k podpore poľnohospodárstva, že prinesie, ja som presvedčený, že to prinesie pozitívne výsledky, a že poľnohospodári na konci tejto vlády budú môcť zaznamenať oživenie najmä výroby s vysokou pridanou hodnotou. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.To je posledný prihlásený ústne do rozpravy k tomuto bodu zákona. Neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 199. Spoločná správa výborov má tlač 199a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Briximu, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, poslanci Národnej rady, menovite Pavol Paška, Richard Raši, Otto Brixi a Milan Géci predkladajú novelu zákona č. 401/1990 Zb. o Meste Košice v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnej dobe zaostáva vo vývoji za všeobecným predpisom, ktorý je zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.

    Kým zákon o obecnom zriadení sa neustále vyvíjal a očisťoval od chýb plynúcich z mylného chápania postavenia a kompetencií obcí a ich orgánov, v počiatkoch samosprávy, zákon o meste Košice nebol podrobený súbežnej korekcii.

    Mnoho problémov spôsobuje aplikácia najmä tých ustanovení zákona o Košiciach, v ktorých sú recipované základné princípy samosprávy obcí zo zákona č. 369 o obecnom zriadení, v ktorých nebola premietnutá ich postupná úprava zákona o obecnom zriadení. V zákone o Košiciach zostali v pôvodnom stave z roku 1990. Pri ich výklade je vyjadrovaný názor, že sú špeciálnou úpravou len pre Košice. Úlohy samosprávy mesta, základné postavenie, kompetencie, rokovanie, rozhodovanie a kreovanie orgánov mesta a ich orgánov, teda mestská rada, teda mestská rada a komisie mestského zastupiteľstva, formy, spôsoby a inšitúty, prostredníctvom ktorých sú zabezpečované úlohy a výkon samosprávy, teda miestne referendum, zhromaždenie obyvateľov, uznesenia mestského zastupiteľstva, všeobecne záväzné nariadenia, postavenie obyvateľov, postavenie poslancov alebo ukladanie pokút, ktoré sú ustanovené v zákone o obecnom zriadení, sú spoločné pre všetky mestá a obce, nemôžu sa odlišovať, preto sú predmetom úpravy všeobecného zákona a nemôžu byť špeciálne upravené len pre mesto Košice.

    Slovom, možno dedukovať, že zákon o meste Košice, môže mať špecificky upravené len osobitosti, nie však základnú podstatu. Takýmito osobitosťami sú napríklad:

    - vnútorné organizačné usporiadanie samosprávy mesta,

    - územné usporiadanie,

    - výkon samosprávy,

    - členenie orgánov samosprávy mesta,

    - štatút mesta.

    A ostatné odlišnosti v základných princípoch zákona od zákona o obecnom zriadení môžu byť považované len za legislatívne zaostávanie za všeobecným právnym predpisom, z ktorého boli prevzaté aj ustanovenia, ktoré nemôžu byť špecifikami Košíc.

    Úlohou navrhovaného zákona je odstrániť chyby a zastaralé ustanovenia prevzaté zo zákona o obecnom zriadení, uviesť do súladu s platným znením tohto zákona.

    Niektoré recipované ustanovenia sa zo zákona o Košiciach vypustia, s odkazom sa ponechajú na úpravu lex generalis, čo zabezpečí ich aktuálnosť aj v prípade budúcich novelizácií.

    Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pri znížení počtu poslancov mestského a miestnych zastupiteľstiev možno očakávať zníženie nákladov na výkon samosprávy mesta, znížením nákladov na odmeny poslancov, na technické vybavenie poslancov a obslužnú administratívu, pričom sa predpokladá ročná úspora až 500-tisíc eur.

    Návrh zákona nevyvoláva asociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Kolega má pripomienku, že ste veľmi rýchlo rozprávali.

    Ďakujem. Ďakujem pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Glendovi.

    Pán navrhovateľ, nesedíte na správnom mieste.

  • Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 199, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 235 z 27. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 87 z 9. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a doporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 37 z 11. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 35 a ktoré nebudem čítať, lebo máme spoločnú správu.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto:

    Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, Národnej rade, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o meste Košice v znení neskorších predpisov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov o meste Košice bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 45 zo 16. októbra 2012.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.

    Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, za druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom poslaneckom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy a zároveň po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Za klub KDH sa prihlásil pán poslanec Pavol Zajac a zároveň mu dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, drahé kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní. Naozaj keď v prvom čítaní o návrhu zákona o Košiciach vystúpil kolega Novotný a pomenoval politické výhrady, ku ktorým som sa vo faktickej poznámke pridal, tak naozaj to nechcem tu dneska opakovať, iba chcem zvýrazniť, že naozaj sme očakávali my, ale aj ďalší naši kolegovia v Košiciach, že tento zákon bude riešiť podstatné záležitosti, ktoré trápia v usporiadaní mesta Košice, to znamená 22 mestských častí, naozaj je to viac, ako má mesto Bratislava. Sú mestské časti také, ktoré sú, dalo by sa povedať, samostatnými obcami. Tam by mohli prebehnúť miestne referendá, ktoré by mohli rozhodnúť o tom, že tieto mestské časti by sa mohli stať samostatnými obcami. Ďalej, mestské časti v Košiciach, naozaj je ich príliš veľa, mohli by sa zlúčiť, zmenšiť na menší počet mestských častí, ale to už bolo hovorené v prvej časti. Navrhovatelia nám vysvetlili, že nebolo ich zámerom ísť do týchto zložitých a citlivých a uvedomujem si, že veľmi, veľmi náročných vecí, plus k tomu pristúpia ešte aj kompetencie, financie, takže navrhovatelia deklarujú, že snažia sa týmto návrhom zákona o Košiciach dať do súbehu so zákonom 369-kou o obecnom zriadení. Podám a prečítam nasledujúce tri pozmeňujúce návrhy, ale najprv ich okomentujem.

    Prvý pozmeňujúci návrh je veľmi vážny z môjho pohľadu, a to preto, že navrhovatelia hovoria, že tento návrh zákona o Košiciach dávajú do súvisu so zákonom o obecnom zriadení, 369-kou. Týka sa to zloženia mestskej rady. Prečítam paragraf zo zákona 369/1990, § 14, ods. 1: "Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov," z poslancov, "ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie." Ďalej to pokračuje. Čiže členom obecnej rady môže sa stať iba poslanec. Tak to je v celej našej republike, sú tu viacerí starostovia, primátori, aj aj som bol členom obecnej rady. Naozaj iba poslanec môže byť členom rady. Rada je predsa poradný orgán starostu, primátora. Nevidím dôvod, prečo navrhovatelia dali do návrhu zákona o Košiciach, môžem to prečítať:

    V § 12, ods. 2, prvá veta znie:

    "Mestská rada sa skladá z 10 poslancov mestského zastupiteľstva zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie z predsedu rady starostov a primátora."

    Ďalšia vec, čo mi vadí v tomto ustanovení a návrhu zákona v § 12 je to, že členom mestskej rady nemôže byť nezávislý poslanec. Preto znova prečítam zákon 369-ku o obecnom zriadení, § 14, ods. 2:

    "Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán," pán navrhovateľ, "politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve." To je zákon 369-ka. Vo vašom návrhu zákona nezávislí poslanci nie sú. Takisto pán primátor má byť členom mestskej rady.

    Body, body číslo, teda pozmeňujúce návrhy číslo 2 a 3, ktoré navrhujem, spolu súvisia a v nich sa snažím poukázať na to, že kompetencie mestských častí dneska v Košiciach sú dané tak, že mestské časti nemôžu o niektorých kompetenciách rozhodovať vo svojej mestskej časti. Jedná sa bežne o prekopávky ciest, úpravu mestskej zelene.

    Takže odôvodnenie: Ide o vytvorenie možnosti posilniť kompetencie mestských častí v oblasti správy komunikácií a životného prostredia. Podľa súčasného stavu, mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy len v prípadoch ustanovených osobitným zákonom. Navrhovaná zmena sleduje zámer umožniť mestu, aby v ich štatúte bolo možné vyhradiť určitú pôsobnosť preneseného výkonu štátnej správy, ktorú v súčasnosti vykonáva mesto, pre mestské časti v oblastiach, kde sa bude javiť, kde sa to bude javiť účelné a efektívne.

    Preto navrhujeme v § 25 vypustiť vetu: "Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto". Obdobná právna úprava vyplýva aj zo zákona č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    eraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.

    Budem žiadať hlasovať o bode číslo 1 samostatne, o bodoch číslo 2 a 3, keďže spolu súvisia, spolu.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Z. z. o meste Košice v znení neskorších predpisov:

    Pozmeňujúci návrh č. 1. V čl. I, 16. bod znie:

    § 12 ods. 2 znie: "Mestská rada sa skladá z desiatich poslancov mestského zastupiteľstva, zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie s z predsedu Rady starostov. V zložení mestskej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, hnutí (ďalej len "politické strany") a nezávislých poslancov v mestskom zastupiteľstve."

    Pozmeňujúci návrh č. 2. V čl. I.1 - nový bod - za 31 bod sa vkladá nový bod, 32. bod, ktorý znie: 32. V § 2, ods. 2, v tretej vete sa za text "v rozsahu vymedzenom zákonom" vkladá nový text "a štatútom".

    Pozmeňujúci návrh č. 3. V čl. I.1. - nový bod - za 32 bod sa vkladá nový bod, 33. bod, ktorý znie: " V § 25 sa vypúšťa posledná veta."

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    To sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám. Viem o tom, že moji kolegovia, pán Novotný a pán Chren budú dávať ďalšie pozmeňujúce návrhy, pod nimi som takisto podpísaný, takže ich podporujem, ale žiadam vás aj o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, hlavne bodu č. 1. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo fajn, pretože na to, že ste Prešovčan, vám odpustíme všetky chyby, ktorého ste sa, ktorých ste sa v ňom dopustili, lebo naozaj je tam množstvo nepresností. Chcem vám len pripomenúť, že KDH malo svojho primátora, ktorý mal na to celé obdobie a ešte čas jedného skráteného, keď mohol robiť, mohol redukovať mestské časti a neurobil, neurobil nič zásadné. Ostali po ňom, bohužiaľ, nezaplatené faktúry, trestné stíhania a obvinenia z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní. Chcem sa vás spýtať, pán poslanec, či ste vy vaše pozmeňujúce návrhy, ako to nám bolo vytknuté, odkomunikovali s poslancami mestského zastupiteľstva, so starostami a občanmi. No neodkomunikovali, pretože my tých poslancov, vrátane nezávislých, s ktorými komunikujeme, máme v mestskom zastupiteľstve väčšinu a o vašich návrhoch ani netušia a niektorí tu z nich aj zajtra budú, takže robíme prvý krok pri kreovaní tohto zákona. Komunikujeme so starostami mestských častí, chceme ísť aj do redukcie počtov mestských častí, ale redukcia počtov mestských častí sa nemôže robiť tak, ako KDH navrhuje v meste, že sa budú veľké časti spájať a 100-tisíc obyvateľov bude zastupovať jedna miestna samospráva a malé mestské časti, ktoré majú 500-600-tisíc obyvateľov, tak tie ostanú s nezmenenými počtami poslancov, ako je tomu teraz, pretože to politicky vyhovuje, pretože v malých mestských častiach majú väčšinu starostovia, sú za KDH. Takže myslím že, berme to vecne, treba pohnúť s týmto zákonom, tento zákon prinesie veľké úspory a hlavne takmer každý občan, ktorý nie je poslancom daného mestského alebo miestneho zastupiteľstva s ním súhlasí. Ďakujem pekne.

  • Ja budem hovoriť asi ináč ako môj predrečník pán primátor Raši. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Zajacovi, že zaskočil za kolegov z Košíc, kolegov KDH, lebo, žiaľ, z Košíc nie je ani jeden poslanec v poslaneckom klube KDH, ale myslím, že to merito vecí, ktoré sa snažil pán poslanec Zajac vystihnúť a vystihol ho veľmi presne, zopakujem a súhlasím s ním, tak alebo teda dávame do súladu tento zákon s 369-kou a nie je o ničom inom, iba o tom, že to, čo je v 369-ke a neni v zákone o Košiciach, sa tam napíše. Tomu potom rozumiem. Potom to je v podstate nejaký, aproximačná novela, ktorá ma prebrať niektoré ustanovenia 369-ky a dať do súladu so zákonom o meste Košice, alebo pod rúškom toho, že vlastne sa to len dáva do súladu so zákonom 369 o obecnom zriadení, sa tu riešia iné problémy. Čiže naozaj súhlasím s prvým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Zajaca, že potom sa držme 369-ky a nevymýšľajme novotvary, že členom mestskej rady bude aj primátor, pretože to nemá oporu v zákone o obecnom zriadení a rozumiem aj druhému a tretiemu návrhu pána poslanca Zajaca, lebo ak je nejaký problém v Košiciach, tak je to určite otázka kompetencií, toho, čo môžu a mali by robiť mestské časti a čo má a môže robiť mesto Košice, čiže toto je len povedzme návrh na to, aby sa diskutovalo o probléme prenesenia určitých kompetencií na mestské časti, keď to mestské časti vedia urobiť lepšie, ako to robí mesto Košice, alebo to vedia urobiť efektívnejšie, lebo je táto služba bližšie ľuďom, ktorí ju reálne potrebujú v tej mestskej časti. Čiže z tohto hľadiska rozumiem týmto pozmeňovacím návrhom a majú moju podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem by som potvrdiť to, čo hovoril pán kolega Zajac vo svojom vystúpení, a zdôrazniť, že jeho pozmeňujúce návrhy, podobne ako ďalšie pozmeňujúce návrhy, či už tie, ktoré predložím ja, alebo tie, ktoré predloží pán kolega Novotný, vychádzajú z dohody a so spolupráce našich poslaneckých klubov v meste Košice a sú takým príkladom možno jednoty názorov alebo toho, že spolupracovať a dohodnúť sa naozaj dá, keď sa chce. Súhlasím aj s tým, na čo pán kolega Zajac upozornil, a poviem to aj vo svojom príspevku, že by sme sa mali držať určitých princípov a nemali by sme podliehať takej nejakej selektívnej slepote. Jednoducho buď chceme mať samostatný zákon o meste Košice, pretože si myslíme, že si toto mesto takýto zákon zaslúži, a v tom prípade v ňom môžeme upravovať ako v špecifickej právnej norme niektoré veci inak, alebo potom tento zákon vlastne ani nepotrebujeme a môžme sa riadiť zákonom o obecnom zriadení a nemuseli by sme ho vôbec ani prijímať, ani tu využívať čas Národnej rady na rokovanie o ňom. A čo by sme už vôbec nemali, nemali by sme k tomu pristupovať selektívne. To znamená, niektoré zmeny, ktoré sa niektorým z nás nepáčia, odmietnuť, pretože sú v rozpore alebo iné, než sú upravené v tom lex generalis. A niektoré iné zmeny, ktoré sa tiež upravené v zákone o obecnom zriadení, tak tie prijať, pretože niekomu vyhovujú.

    Tak skúsme sa vrátiť k princípom a skúsme sa držať princípov a povedať si, že buď ideme jednou cestou, alebo druhou cestou, ale vyhnime sa tretej ceste, keď si budeme vyberať len to, čo sa nám hodí.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne na predrečníkov.

    Budem reagovať na pána kolegu poslanca a primátora Košíc pána Rašiho. Naozaj, pán primátor, ja som vo svojom vystúpení snažil sa politiku dať na bok. Ja som spomenul tie kompetencie a počet mestských častí a naozaj chápem, že to treba rozdiskutovať a pripraviť hlavne v Košiciach. Je to veľmi, spomínal som, veľmi citlivá vec, aj politicky citlivá vec a naozaj som sa držal vo svojom vystúpení toho, čo je nám predložené. A naozaj bolo to na základe, aj pred dvoma-troma týždňami som bol na poslaneckom výjazde v Košiciach. Stretol som sa s poslancami, starostom, prednostami, občanmi a v spolupráci s nimi som pripravil tieto pozmeňujúce návrhy. Takže, mimochodom, nie som z Prešova, som z Prešovského kraja, keď už ide o to. A takže politiku som dal na bok. Nemal som chuť hovoriť o tom, kto ako politicky vládne alebo vládol v Košiciach, kto čo nezvládol. Na to sú orgány v trestnom konaní. Takže, vy ste povedali, že takmer každý občan súhlasí s týmto zákonom. Tí, všetci občania na tom poslaneckom výjazde mi hovorili, že nesúhlasia. A naozaj keď v celej republike primátor, starosta nemôže byť členom obecnej alebo mestskej rady, tak nevidím dôvod, prečo by to malo byť v Košiciach. A nie preto, že teraz ste ním vy, ale z princípu. Plus ešte hovoríte, že chcete tento zákon dať do súvisu s 369-kou. Takže naozaj som sa snažil vystupovať vecne. Ďakujem všetkým.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyčerpali sme všetkých písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Takže do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, môj príspevok bude pomerne krátky, pretože to podstatné povedal už pán poslanec Brixi a zareagujem možno na niektoré najčastejšie pripomienky, ktoré v súvislosti s týmto zákonom prebiehajú.

    Prvá podstatná vec je, že pripraviť túto zmenu bola požiadavka vlády Slovenskej republiky. Bolo to ešte v rokoch 2006 až v rokoch 2010 a tá požiadavka bola zo strany legislatívy, aby sa zosúladil zákon 369 z roku 1990 o obecnom zriadení, resp. aby sa zákon o meste Košice zosúladil s týmto zákonom. Preto gro týchto pripomienok bolo z tohto zákona zapracovaných. Samozrejme, považovali sme za vhodné v súčasnej finančnej tiesni využiť otvorenie tohto zákona na to, aby samospráva ušetrila. A to je to základné, okrem zosúladenia so zákonom o obecnom zriadení, že redukovaním počtu poslancov, ušetrí mesto Košice viac ako pol milióna eur za rok, to znamená, viac ako dva milióny eur za volebné obdobie. A preto vravím, že keď sa deviatich z desiatich občanov v Košiciach spýtate, keď sa spýtate desiatich občanov v Košiciach, či s tým súhlasia, tak deviati povedia áno, pretože ide o šetrenie finančných prostriedkov, ktoré sa v čase krízy môžu použiť na iné veci - na sociálne služby, na mestskú hromadnú dopravu, na materské a základné školy, ktoré mestu patria, na opravu chodníkov. A preto vravím, že deviati z desiatich, lebo ten desiaty občan je väčšinou poslanec, ktorého sa redukcia týka a ktorý sa bojí, že sa do poslaneckého klubu nedostane. Takže okrem zosúladenia, čo máloktorý občan Košíc vie, aký je zákon o obecnom zriadení a aký je zákon o meste Košice a kde sú diferencie, je tou hlavnou vecou úspora finančných prostriedkov. Tento zákon a návrh čísel redukcie poslancov mestského zastupiteľstva aj miestnych zastupiteľstiev vyšiel z rady starostov. Iba dvaja starostovia boli proti tomu a z tých dvoch starostov nebol ani jeden z KDH. Ani jeden zo starostov KDH, ktorý sú v mestskej rade nebol proti tomuto zákonu. To je veľmi dôležité. Bola to jedna poslankyňa, jeden poslanec bol z SDKÚ a jeden bol zrejme zo starostov nezávislých. Takže a tento návrh prišiel z rady starostov a v rade starostov máme iba dvoch alebo troch poslancov za stranu SMER, čiže naozaj a tieto čísla sme implementovali do tohto zákona a výsledkom toho je to, že sa ušetrí dva milióny, viac ako dva milióny eur za jedno volebné obdobie. Takže preto sme využili platformu implementácie a zosúladenie so zákonom o obecnom zriadení, aby sme ušetrili finančné prostriedky, ktoré naozaj každému chýbajú a akceptovali sme návrh Rady starostov a akceptovali sme ho preto, určite by sa dalo ďalej znižovať počty poslancov, ale chceme využiť radu starostov ako nosič na redukciu mestských častí. A redukciu mestských častí podľa súčasnej platnej legislatívy vieme urobiť iba vtedy, keď sa nájde konsenzus medzi starostami, pretože tým definitívnym článkom pri redukcii mestských častí je referendum obyvateľov danej mestskej časti a keď redukciu alebo spojenie svojej mestskej časti s inou mestskou časťou zamietnu, tak toto sa udiať nemôže. A na to potrebujeme aj súlad a súhlas a podporu starostov všetkých mestských častí, ktorých sa to dotkne, aby to vedeli vysvetliť svojim občanom, že spojením dvoch mestských častí neprídu o výhody, ale stane sa len to, že komfort vybavovania vecí budú mať tak, ako doteraz a finančné prostriedky, ktoré išli na platy členom miestnych zastupiteľstiev pôjdu na rozvoj danej mestskej časti.

    Čo sa týka, ja by som pánovi poslancovi, využil túto platformu a povedal pánovi poslancovi Chrenovi, že v meste Košice nemajú ani jedného poslanca. Čiže v žiadnom klube s KDH a s SDKÚ nie sú. A okrem toho aj spoločný klub KDH a SDKÚ sa v meste rozpadol. Už sú dva samostatné kluby. A naozaj SaS nemá žiadneho člena. Mala len jedného kandidáta na primátora, ktorý nie, že neuspel v primátorských voľbách, on sa nedostal ani do mestského zastupiteľstva. Čiže naozaj z hľadiska budovania samosprávy ste úplne na začiatku. Raz ju snáď pochopíte a budete mať naozaj aj nejakých svojich zástupcov. Ale zatiaľ v tejto fáze naozaj nie ste a v meste Košice máte zatiaľ, nemáte teda zatiaľ absolútne žiadneho poslanca. A chcem zvýrazniť jednu vec. Naozaj v mestskom zastupiteľstve, naozaj treba myslieť na to, že tento zákon šetrí výrazne finančné prostriedky a nemá byť dominantnou témou diskusie, či primátor je v rade starostov, alebo nie je. Naozaj to nie je podstatné. Bol predchádzajúci primátor aj predpredchádzajúci primátor, všetci primátori boli členmi Rady starostov, boli členmi mestskej rady. Boli členmi mestskej rady zrejme preto, aby vedeli návrhy, ktoré primátori mnohokrát predkladajú vysvetliť členom mestskej rady, aby ich mohli rozdiskutovať. Boli to všetci primátori predo mnou, som členom mestskej rady aj aj. Ten môj hlas v tej mestskej rade nie je nijako rozhodujúci. Schvaľovanie materiálov, ktoré idú cez mestskú radu do mestského zastupiteľstva býva v Košiciach väčšinou 12 : 0, 10 : 0. Čiže podľa toho, koľko nás tam je, nebýva tam žiadny problém. Lebo naozaj na mestskej rade fungujeme apoliticky, riešime problémy absolútne vecne. Takže ja vás len chcem poprosiť, aby sme využili túto možnosť, ktorú teraz máme, a okrem zosúladenia so zákonom o obecnom zriadení naozaj priniesli to, čo pomôže najviac, a to je zmena ušetrenia finančných prostriedkov, ktoré ostanú v meste, ale ktoré ostanú aj mestských častiach, pretože sa redukujú počty poslancov aj mestských častiach a finančné prostriedky, ktoré takto išli na platy poslancov miestnych častí a mesta pôjdu na rozvoj miestnych častí a na rozvoj mesta. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa tak trošku na začiatku bál, že čo ma možno čaká z vystúpenia pána Rašiho, keďže pána kolegu Zajaca sfúkol za to, že je Prešovčan a nie Košičan, a teda ja som Bratislavčan, čiže ešte omnoho ďalej. Takže tá miera ohrozenia, hrozby bola oveľa väčšia. Máte pravdu, SaS nemá mestských poslancov, ale má poslancov mestských častí v Košiciach. Čiže, samozrejme, tí rokovali. Ja by som vám aj priznal to, čo ste povedali, že tento zákon je dôležitý. A na druhej strane nie je možné odmietnuť všetky pozmeňujúce návrhy, pretože aj tie sú dôležité. Niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme, napríklad ten, ktorý predkladám ja, je o princípoch demokracie. Jednoducho veľké mestá, ako sú Bratislava a Košice, tam by malo zastupiteľstvo rozhodovať o tom, kto bude námestníkom primátora alebo viceprimátorom, pretože títo ľudia v takýchto veľkých mestách plnia aj určitú kontrolnú funkciu. Ja viem, že aj strana SMER o takých veciach vie. Veď keď ste boli v predchádzajúcej vláde, v koaličnej, tak ste zaviedli štátnych tajomníkov práve kvôli krížovej kontrole. Takže na rôznych ministerstvách boli štátni tajomníci z rôznych strán, aby si pozerali vzájomne jednotlivé politické strany na prsty pri riadení rezortov. A to boli strany, ktoré sú v koalícii.

    Čiže nemôžme odmietnuť všetky pozmeňujúce návrhy len kvôli tomu, že tento zákon je dôležitý, pretože aj základné princípy demokracie a demokratickej kontroly sú dôležité a nemožno ich zľahčovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja sa chcem poďakovať pánovi primátorovi a pánovi poslancovi Rašimu, že vystúpil a vysvetlil, ako vidí on tento návrh zákona Naozaj, toto mi veľmi chýbalo v prvom čítaní tohto návrhu zákona, pri všetkej úcte k spolupredkladateľom. Určite majú svoj pohľad na mesto Košice, ale ináč to znie z úst primátora. A budem veľmi vecne odpovedať. Ja rozumiem tomu, že určite, ak sa povie téza, že to povedie k zníženiu, tento návrh zákona povedie k zníženiu počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve a v mestských častiach a tieto usporené finančné prostriedky sa môžu lepšie využiť, sa to ľudom páči. Aj mne sa to páči. Aj preto dávam taký pozmeňovací návrh zajtra doobedu. Ale zas na druhej strane si myslím, že aj to znižovanie počtu poslancov by malo byť v nejakej korelácii k tomu, aby to bolo spravodlivé a počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca by mal byť porovnateľný aj v rámci mestských častí, aj v rámci celého mesta a o tom bude môj pozmeňovací návrh.

    Hovoriť o tom, že treba redukovať počet mestských častí je fakt, ale tú kritiku, povedzme na predchádzajúcu koalíciu, ktorá bola v meste, neprijímam, pretože práve predchádzajúca novela zákona o meste Košice z roku 2006 priniesla do platnosti mechanizmus, ktorý povedzme nie je najdokonalejší, ale žiadny iný zatiaľ pán primátor ani spolupredkladatelia neponúkajú v tomto návrhu zákona. Zatiaľ máme len ten mechanizmus, ktorý priniesla predchádzajúca koalícia, väčšina v mestskom zastupiteľstve.

    No a moja posledná poznámka je, že takáto diskusia, ktorá sa tu začína viesť dneska, sa možno mala omnoho intenzívnejšie viesť v meste Košice a v mestskom zastupiteľstve pred prvým čítaním a pred podaním tohto návrhu zákona. Možno by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam. A budem to hodnotiť len ako nedorozumenia. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Len krátko na pána poslanca Chrena. Pán poslanec Novotný vám dal záchytné koleso, keď vám povedal, že máte poslancov v miestnych častiach. Ja vám doporučujem, skúste si ich nájsť, že koľko ich je z tých všetkých, z tých stoviek poslancov miestnych častí, koľko je tých vašich. Lebo naozaj ste stále v plienkach. Čo sa týka voľby. V zákone o obecnom zriadení je napísané, že zástupcu starostu a primátora si vyberá primátor alebo starosta. A toto v meste Košice nebolo. Mne sa podarilo mať takých viceprimátorov, ktorých som chcel, ale v minulosti sa stávalo, že primátor mal viceprimátorov, ktorých by si nevybral a potom nevytvorili dobrý tím. A, bohužiaľ, sa stalo aj v predchádzajúcom období, že mali sme tam nášho bývalého kolegu, pána poslanca Vargovčáka, ktorý bol viceprimátorom, a keď som sa s ním rozprával, tak keďže nebol zo strany KDH ako bol primátor, tak ho primátor častokrát posielal iba na otváranie nejakých akcií a strihanie pások, ale k žiadnej činnosti, na ktorej by si možno urobil aj politický prospech, ho nepustil. Takže myslím si, že každý manažér podniku, vedúci predstaviteľ strany či ministerstva by si mal vytvoriť tím, ktorý bude tímom jeho a ktorý mu bude pomáhať a ktorý bude znášať aj neúspechy a tešiť sa aj z úspechov. A preto si myslím, že primátor by mal možnosť mať takých ľudí, ktorí sú mu blízki a ktorým absolútne dôveruje a ktorí s ním budú úspešní, alebo s ním budú neúspešní a s ním aj padnú. Ďakujem pekne. Prajem príjemný večer.

  • Ďakujem pekne. Zajtra ráno otvoríme rozpravu, alebo budeme pokračovať v tomto bode programu. V rozprave vystúpi pán Chren a pán Novotný a týmto ukončujem dnešný rokovací deň. Prajem pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.