• Zaznel gong.

  • Vážení kolegovia, otváram šiesty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal Jozef Mikuš.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 239.

    Pán minister a podpredseda vlády Peter Kažimír zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca taktiež.

    A dávam slovo ďalšiemu v poradí ústne prihlásených rečníkov Miroslavovi Čížovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Vážená pani podpredsedníčka a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som zaujal stanovisko k predmetu rokovania s tým, že to hlavné meritum je, ktoré je predmetom nakoniec už aj dosť dlhej diskusie, otázka progresivity daní vcelku. Naši fanatickí bojovníci za slobodný trh, za dereguláciu, za nízke zdaňovanie, z opozície reprezentuje dnes jediný a veľmi aktívny bojovník za účasť na rokovaní parlamentu pán Hlina, ten je tu jediný, ďalší vážení kolegovia zrejme ešte doštudovávajú, doštudovávajú hlbšie veci, ktoré ešte možno chcú v tejto veci povedať.

    V každom prípade ale ide o veľmi vážnu tému a žartovať celkom s ňou nejde. Otázka progresivity daní znamenala v Európe vždy hrozne veľa, dokonca bola jednou z jej zásadných momentov sociálneho štátu. Ako vyzerá ten mechanizmus, ktorý vlastne v Európe fungoval? Čo a kedy spôsobilo, že videnie sveta, ktoré v rokoch 40, ako budem citovať, až 80 spôsobovalo, že Európa naozaj žila v čomsi, čo dodnes komentátori označujú ako za raj? To je všetko to, čomu sme my tu tak všetci tu žijúci v socializme, relatívne šedivom, ale sociálne spravodlivom, či nechceme alebo chceme, tak tie plné obchody, šťastní zamestnanci, veľmi hlboké sociálne práva, plné obchody boli realitou a spôsobovali aj nesmiernu príťažlivosť systému. Bola to takzvaná ideálna, idealistická politika, ktorá z ničoho nič skončila v 80. rokoch.

    Ako to vlastne vyzeralo a ako by to malo byť? Nás vyzvali kolegovia z opozície, hovoria o nás, pravdepodobne, s jedným hanlivým dešpektom, že filozofi, ideológovia, niečo podobné, hoci takú masívnu ideológiu, ktorá principiálne ani len nepripustí, že existuje nejaký iný korektný a hodnotovo vyvážený systém, tá je ideológiou tou radikálnou, ktorú, myslím si, že slušní ľavičiari už len preto, lebo majú negatívnu skúsenosť, odmietajú.

    Za našu stranu chcem povedať, že všetci, všetci, pokiaľ sa stretávam v našich diskusiách, si ctíme to, čo je súčasťou moderného európskeho myslenia: pochybujem, teda som. Presne viem, že hľadanie pravdy je nesmierne ťažké, a nepochybne mi možno každý z vás uzná, rovnako ako ja vám, že nechceme žiť v nejakom tmárstve. Ja osobne nie som nejaký ľavičiar, ktorý som sa narodil z nejakej robotníckej rodiny. Môj otec bol riaditeľom ČSAD, mama bola učiteľka. Dokonca som bol také kvázi pánča v našej dedine, keď som rástol, lebo som mal loptu a bicykel, čo možno mnohí ako nemali. To, že sa prikláňam k ľavicovému videniu, alebo teda k videniu sveta, ktoré preferuje zásadný spôsob spoločnosť ako organizáciu nás, ľudí, ktorý je za to, aby sme si stavali ciele pre povznesenie tejto spoločnosti, aby predmetom štátnej starostlivosti bola celá spoločnosť.

    Pre mňa je naozaj absolútne neprijateľný výrok Margaret Thatcherovej z roku 1986, ktorý bol známy: Prosím vás pekne, aká spoločnosť?! Takéto niečo neexistuje. Existujú len muži a ženy a existujú rodiny. Nič iné neexistuje. Aké staranie sa o všeobecný blahobyt, všeobecný rozvoj a podobne?

    Ako je možné, že táto téza sa stala vodčou tézou súčasnosti, platí až doteraz?

    Ideológia voľného trhu stojí na zásadnom predpoklade, že jednoducho chamtivosť ľudí a túžba neustále bohatnúť nemusí mať žiadne hranice, naopak, je pre spoločnosť nesmierne príťažlivá, pretože v konečnom dôsledku sa to premení na obecné dobro. Je treba, aby každý hromadil, aby akumuloval kapitál a aby sa nestaral o to, že čo s ľuďmi, aby bez problémov ľudskú prácu a človeka premenil na tovar ako nákladovú položku, ktorú treba znižovať, lebo potom nemôžem dostatočne akumulovať kapitál, pokiaľ, a nemôžem v konečnom dôsledku dostatočne súperiť na trhu. A keďže tí iní nebudú hľadieť na toho človeka inak, ako na tovar, musím naňho hľadieť aj ja, lebo inak budem v tej kapitalistickej súťaži neúspešný.

    Tieto princípy podľa môjho názoru sú na začiatku toho, čo dnes prežívame, jednej obrovskej krízy, kde jednoducho kapitalizmus typu, ktorý sa prezentuje od 90. rokov a je známy ako reaganisticko-thatcherovský kapitalizmus, jednoducho nemá šance na prežitie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to nie je môj osobný názor. Je to výsledkom toho, že sa snažím sledovať svetovú diskusnú scénu na túto tému. Kto sleduje aspoň trošku mainstraemové médiá, povedzme, že vo Veľkej Británii Financial Times a tak ďalej, ktorý ale sleduje aj to, tie ďalšie médiá, ako je Independent, ako je Guardian, tak zistí, že sa tam diskutujú témy, ktoré keby som tu ja povedal, tak ma tu časť tých našich radikálov pravicových označí za zúrivého komunistu. V Davose, čo je hlavné stretnutie finančníkov sveta, a nepochybne celý ľavicový svet sa na to pozerá častokrát s nedôverou a má pocit, že tá skupina najbohatších ľudí sveta, ktorá sa tam stretáva, tak neuvažuje rovno nad tým, ako zlepšiť postavenie všetkých ľudí na svete, ale ktorá pracuje predovšetkým na tom, že hľadá spôsob, ako ešte maximalizovať zisky, akým spôsobom ešte viac presadiť ekonomické videnie sveta v rámci spoločnosti a hľadá spôsoby, ako vymítiť obranné mechanizmy spoločnosti voči takémuto mechanizmu spravovania.

    Rozpráva sa tam veľmi vážne o 80- a 20-percentných spoločnostiach. Najznámejší sociológovia, ako Dahrendorf, varujú spoločnosť dokonca pred dvojtretinovou spoločnosťou, pretože aj jedna tretina vylúčených ľudí v spoločnosti v konečnom dôsledku spôsobuje, že spoločnosť sa musí dostať do ťažkostí, pretože náklady v konečnom dôsledku na realizáciu dôsledkov chudoby spoločnosti sú obrovské. A v konečnom dôsledku, pokiaľ presiahnu istú hranicu, presahujú do rôznych typov ľudových protestov a niekedy, ak sa nezabudneme pozerať na históriu, aj do revolúcií, vážené kolegyne, kolegovia.

    Preto naozaj je potrebné trošku inak vnímať reálie, v ktorých žijeme. Symptomatické u nás je, že diskusie o týchto veciach sa dejú za účasti filozofov v korektnom prostredí, ktorý má zmysel pre pluralitu. Skúsme sa pozrieť, ako vyzerá mediálny systém u nás. Tieto diskusie filozofické, ktoré naozaj potrebujú hlbšie vstupovať do systémových reálií, nie je možné uskutočniť z pôdy parlamentu. Na to potrebujeme verejný priestor, mediálny priestor, elektronické médiá, ktoré sú dostupné pre väčšinu obyvateľov tejto krajiny, a tam tie zásadné otázky treba rozoberať, aký je súčasný stav.

    Symptomatické je, že máme obrovské množstvo relácií, ktoré hovoria o chorobách rôzneho typu a tak ďalej, ktoré, pri všetkej vážnosti k nim, sú častokrát hlboko menšinové oproti témam, ktoré zasahujú celú spoločnosť, ale ktoré priestor vo verejnom priestore nedostanú. Čím to je? Je to náhoda? Je to nevedomosť? Alebo je to cieľ a zámer? To sú otázky, o ktorých by sme mali niečo vedieť a nepochybne súvisia aj s témou, ktorou sa dnes zaoberáme.

    Ak uznáme, že v tých rokoch ´50 až ´80 Európa žila v tej takzvanej nirváne, raji, ako hovoria mnohí komentátori, v situácii, keď boli relatívne minimalizované sociálne konflikty spoločnosti a okrem epizódy zásadnej v roku 1968, ktorá bola dokonca vedená ešte zo silnejších ľavicových pozícií, tá Európa naozaj bola schopná vyprodukovať sociálnoekonomický systém, ktorý na jednej strane vedel zabezpečiť primeraný rast pre rozvoj spoločnosti, na druhej strane preukázateľne a zásadne a cielene smeroval k tomu, aby sa spoločnosť rozliala ako celok. To znamená, všetky jej štrukturálne komponenty.

    Bolo by zaujímavé sa napríklad pozrieť vo väzbe na to, čo všetko tu odznelo na tému progresívnych daní, ako to v tej Európe nielen vyzeralo, ale ako to vyzerá v tom najzásadnejšom prostredí, ktoré uzakotvuje momenty, hodnoty, ktoré spoločnosť uznáva, a ich hierarchiu.

    Vážení páni, to je zákon zákonov, ústavy európskych krajín. Skúsme sa pozrieť, ako vyzerajú sociálne princípy v ústavách krajín Európskej únie. Ako vieme, ústavy sú, v podstate majú také dva základné typy, sú ústavy hodnotové a neutrálne. Prevažná väčšina európskych ústav je hodnotová, ale napríklad viaceré krajiny takýto hodnotový systém neuvádzajú.

    Je zaujímavé, že sú to práve ľavicové krajiny, ktoré vy hodnotíte. To sú tie veľmi zvláštne krajiny vo vašom videní, ako je Švédsko, ako je Nórsko, ako je Fínsko, ako je Dánsko. Tam o hodnotách, o ľavicovosti nechytíte nič, nepotrebujete, lebo je to úplne samozrejmou imanentnou súčasťou spoločnosti, že jednoducho prospech všetkých ľudí je zásadným a základným cieľom spoločnosti, a nie Theatcherovej jednotlivci a maximálne rodina. A nie Theatcherovej, že - Vstaň a choď a neseď! - a tie zjednodušené heslá pochádzajúce ešte z chicagskej školy tridsiatych rokov minulého storočia zo Spojených štátov, pretože realita je dramaticky iná.

    Nepochybne nemá význam akýmkoľvek spôsobom spochybňovať potrebu aktivity ľudí, ale na druhej strane rozprávať to bez toho, aby ľudia mali reálne možnosti uplatniť sa na trhu práce, aby mali reálne právo na dôstojný život, ktorý je súčasťou všetkých ústav európskych krajín, vrátane slovenskej. V akom zmysle pomeriavame tú reáliu, tie reálie, v ktorých tu fungujeme, zvlášť keď dnes čítame, že každý ôsmy Slovák dnes skĺzava pod hranicu chudoby?! Máme 12 % ľudí, vypočítajme si, ktorí idú do tejto roviny, a pred nedávnom sme mali publikovaný údaj, ktorý hovorí o tom, že až 20 % ľudí je ohrozených pádom do chudoby. Aký sociálnoekonomický systém v danom prípade v spoločnosti máme? Chceme vyhlásiť všetkých ľudí na Slovensku za lenivých?

    Ja žijem v obci Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici, je tam 30-percentná nezamestnanosť. Ako tu stojím, hovorím, zháňam pre sesternicu z druhého kolena prácu upratovačky v Štiavnici, zatiaľ sa mi to za šesť mesiacov nepodarilo. Aký je to systém, v ktorom žijeme?! Aký je to systém, v ktorom žijeme, vážené kolegyne, kolegovia?

    Takže pozrime sa ale, ako je fixovaný hodnotový systém v európskych krajinách vo väzbe na to, čo tu naši vážení ideológovia radikálnej pravice prezentovali. Belgicko vo väzbe na užívanie vlastníctva: "Nikto nemôže byť zbavený vlastníctva, pokiaľ nejde o verejný prospech." Citát, prosím, z článku 16. Dánsko, § 73: "Vyvlastnenie je možné, ak to vyžaduje verejný záujem." A podobne.

    Francúzsko, veľmi zaujímavý moment. Uvedomuje si to napríklad pán Kaník, že Francúzsko má vo svojej ústave napísané, že je sociálnou republikou? Francúzsko je sociálnou republikou, nie je štát so sociálne orientovaným trhovým mechanizmom ako naša hodnotovo neutrálna ústava uvádza. Je sociálnou republikou. Skúsme si pozrieť na článok 13 francúzskej ústavy, vážené kolegyne, v súčasnosti platný. Čl. 1: "Francúzsko je sociálnou republikou." Čl. 13: "Daň musí byť rovnomerne rozvrhnutá na všetkých občanov s ohľadom na ich majetkové pomery." Pán poslanec Kaník, to je francúzska ústava, krajina s osemdesiatimi piatimi miliónmi ľudí, krajina, ktorá je kolískou európskej buržoáznej revolúcie z roku 1789.

    Írsko, súkromné vlastníctvo: "Výkon vlastníckych práv vo väzbe na progresivitu daní, výkon týchto daní by mal byť regulovaný zásadami sociálnej spravodlivosti." Ako si vysvetľujete regulovanie zásadami sociálnej spravodlivosti vo vzťahu na daňový systém, vážení kolegovia z pravice? Ešte raz čítam, Írsko, "mal by byť regulovaný zásadami sociálnej spravodlivosti".

    Článok 3 talianskej ústavy, ak dovolíte: "Úlohou štátu je odstraňovať prekážky rázu hospodárskeho a sociálneho, ktoré obmedzujú skutočnú slobodu a rovnosť občanov a účasť všetkých pracujúcich na sociálnych, politických, hospodárskych procesoch a na organizácii krajiny." Článok 3 Talianskej republiky, vážené kolegyne, som citoval. Článok 35 talianskej ústavy: "Talianska republika chráni prácu vo všetkých jej formách." Článok 41 talianskej ústavy: "Súkromná iniciatíva je slobodná, nesmie sa rozvíjať v rozpore s obecným prospechom, ak by bola spôsobená ujma na ľudskej dôstojnosti. Zákon ustanoví program a kontrolu, aby verejná a súkromná činnosť mohla byť zameraná na účely sociálne a nimi koordinovaná."

    Vážené kolegyne, a stopy vo vzťahu k tomu, pretože, bohužiaľ, nemám k dispozícii daňové zákony, ktoré možno označujú princípy daňovej politiky, ale to, čo im zveruje ústava, je napísané tu. Musí byť celý hospodársky systém zameraný na riešenie sociálnej spravodlivosti a musia byť jednotlivé aktivity v tomto smere koordinované.

    Nemecko. Veľmi často som tu citoval a naďalej budem citovať čl. 14 ods. 1 nemeckej ústavy: "Vlastníctvo zaväzuje." Túto nádhernú vetu máme aj v našej ústave, len u nás je za ňou bodka. Aj v nemeckej, len tam nasleduje ešte ďalšia jedna veta: "Vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu." Ako sa to stotožňuje s tým, čo nám tu rozpráva pán Sulík o tom, ako musí byť daň neutrálna, rovná, aby sa nezohľadňovali žiadne okolnosti, lebo to nemá v konečnom dôsledku so zdaňovaním a jeho účelom žiadny význam? Ako to asi funguje? Ako vyzerá napríklad daňový systém v Nemecku, vážené kolegyne, a v tejto súvislosti, aké dane tam sú, okrem tých, čo u nás nie sú, a ktoré sa veľmi divne zohľadňujú v tých rôznych štatistikách úrovne zdaňovania, ktoré sa vraj má údajne u nás udievať?! SME je plné článkov rôznych expertov, ktorí vypisujú, že na Slovensku je najväčšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe a podobné nezmysly.

    Prosím vás pekne, je elementárna, slušná oponentúra tohto názoru a korektná. V akademickom prostredí vysmeje autorov takýchto táranín, ktorými našu verejnosť...

  • Sú účelové a už v danom prípade nie náhodné a nevychádzajú z nevedomosti. Majú jasný zmysel a cieľ: udržať spoločnosť v situácii, ktorá rešpektuje to, že musí rešpektovať záujem 20 % ľudí tejto krajiny a to sú vlastníci majetku. Je známy tzv. Paretov efekt, ktorý hovorí o tom, že iba 20 % kapacity niečoho alebo energie môže spôsobovať až 80 % dôsledkov v spoločnosti. Ten mechanizmus tu u nás vidieť. Veď predsa normálny človek nemôže rozprávať v danom prípade o serióznom rozvoji spoločnosti v situácii, ktorá tu objektívne je a ktorá je daná kapitalizmom a ktorú rešpektujeme.

    Ako bude vyzerať podnikateľ v mojom malom meste, ak je trošku šikovný a zarába a vie stavať za 20 alebo 30 mil. korún? Keď rátam 20-percentnú maržu, ktorá z toho vyjde, tak si ročne odloží 3,5 mil. korún povedzme, že? Ako bude vyzerať pomer medzi týmto majiteľom, ktorý za desať rokov logicky má 50 mil. korún, nehovorím o tom, že mu rastie hodnota firmy pravdepodobne, a medzi učiteľom za desať rokov, ktorý žije z oných toľko pretraktovaných 600 eur mesačne? Ako bude vyzerať pomer medzi týmito ľuďmi za desať rokov? Podnikateľ s 50 miliónmi a učiteľ s nulou, pretože za normálnych okolností, pokiaľ má čo len jedno dieťa, ktoré chce dať na vysokú školu, tak odchádza do dôchodku, dôsledne maximálne s panelákovým bytom. Koľko je takýchto ľudí? Aký je pomer v spoločnosti vo väzbe na to, na tých šesťdesiattisíc ľudí, ktorí zarábajú u nás viacej ako 2000 eur, a celým tým obrovským zvyškom spoločnosti?

    Aký je pomer pri rešpektovaní záujmov tej tzv. väčšinovej spoločnosti a tých ľudí, ktorí produkujú? Čím sa to rieši? No tým, samozrejme, že vytvorili sme mechanizmus, a od toho roku 1990 sa, bohužiaľ, stal celoeurópskym a je zakotvený v Lisabonskej zmluve: štát už nesmie byť investorom. Štát nesmie vstupovať, nemôže robiť aktívnu politiku zamestnanosti, nemôže sa snažiť akumulovať zdroje spoločnosti na to, aby povedzme, že vytvoril pracovné miesta v Gelnici, v Banskej Štiavnici alebo niekde inde, pretože jednoducho je to potrebné a jednoducho tá slobodná ruka trhu má hlboko na háku, že kde my potrebujeme vytvoriť zamestnanosť, kde potrebujeme zamestnať ľudí, ktorá sleduje ale absolútne len ten svoj vlastný prospech, z ktorého údajne na konci všetci budeme mať prospech.

    Vážené kolegyne, kolegovia, asi to nejde. Spoločnosť v takýchto jednoduchých floskulách a v takejto jednostrannej záujmovej orientácii fungovať v žiadnom prípade nemôže.

    Aké sú vlastne východiská európskeho sociálneho štátu? Prednášať na tú tému sa tu viac samozrejme nedá. Ja som si pripravil taký malý rozmer, že by sme sa pozreli, ako to vyzeralo v tej najkapitalistickejšej krajine, ktorú v Európe máme, a to je kolíska kapitalizmu, Veľká Británia. Veľká Británia samozrejme je krajinou, ktorá naozaj v priemyselnej revolúcii urobila najväčší pokrok. Sedemnáste, osemnáste storočie je naozaj obdobím dramatického rozvoja nakoniec Európy ako celku. Technologické objavy, obrovský a masívny rozvoj výroby, nepochybne aj koloniálne aktivity Veľkej Británie, ktorá sa rozliezla po celom svete a kolonizovala v podstate dve tretiny sveta, spôsobili, že Británia žila relatívne v najlepších podmienkach, ktoré tam boli. Napriek tomu sú veľmi zaujímavé, kto si pozrie históriu sociálneho vývoja Veľkej Británie, veľmi zaujímavé také fakty, na ktorých sa dá pousmiať, ako nemenovaná grófka, keď sa nesmierne tešila, že ako sa rozvíja Británia, ako pracujú všetky vrstvy, že napríklad videla dve deväťročné sestričky, ako pracujú v bani a že vynikajúco tlačili tie vagóny, tie hunty, ktoré tam boli, a že to je nesmierne pozitívne. Aj to, a spoločnosť to tolerovala.

    Ale fakt je, v roku 1860 neviem koľko prijali zákon Act of Factory, kde naozaj napísali, že tá 16-hodinová pracovná doba je veľká a nie je možná, že treba ju stlačiť na 12 alebo na 10 hodín a že teda tie deti pod 12 rokov by už nemali pracovať vo večerných hodinách a mali by maximálne pomáhať iba v priebehu dňa. Nepochybne je to odtiaľ. Nepochybne potom došlo, Veľká Británia je kolískou obrovských nepokojov, pracovných, pretože naozaj sa koncentrovali ľudia v mestách, pri fabrikách a začali si uvedomovať svoje vlastné potreby a začali sa organizovať aj v politických stranách a v konečnom dôsledku aj aktívne presadzovať záujmy.

    Ako to vyzeralo cez prvú svetovú vojnu, vieme. Roky tridsiate, také a onaké konflikty, až prišla druhá svetová vojna. Dvadsaťtisíc, dvadsať miliónov ľudí, ktorých zahynulo. Z vojny sa vrátilo domov päť až desať miliónov veteránov. Schumpeter, známy, rozhodne nie socialistický, filozof hovorí, že daň z krvi, z vojny spôsobila, že už ten štát nemohol zostať taký, aký bol pred tým, že tí ľudia, ktorí dávali a ktorí zomierali, lebo v tej Británii zahynulo vraj tri milióny, až tri milióny vojakov, ale ten zvyšok prišiel domov, tak tí ľudia si uvedomovali svoje záležitosti a už boli silou, na ktorú sa nedalo nebrať ohľad. Viete, čo sa dialo napríklad vo Veľkej Británii v roku 1940? Už vtedy požiadal labouristický minister práce liberálneho, škoda, že tu nie je pán Sulík, liberálneho odborníka na ekonómiu, ktorý sa volá John Beveridge. A John Beveridge v roku 1942 predložil v Británii správu. Tá správa mala 265 000 výtlačkov, ktoré sa okamžite rozpredali, a 330 000 výtlačkov, ktoré boli v skrátenej verzii. Nie je to pravdepodobne obvyklá vec pre vládne správy, aby mali takýto obrovský záujem. O čom táto správa hovorila? Táto správa mala byť súčasťou všeobecnej politiky sociálneho pokroku a mala byť výsledkom spolupráce medzi jednotlivcom a štátom. Vtedy začal vznikať systém povinného poistenia. Vznikol sociálny štát vo Veľkej Británii, v ktorom vláda prebrala hlavnú zodpovednosť za poskytovanie základného sociálneho a ekonomického zabezpečenia obyvateľstva.

    Vážené dámy a páni, rok 1942, Veľká Británia, takto vzniká v Británii sociálny štát. Sociálne zabezpečenie má sprevádzať človeka od kolísky až po hrob, jedna zo zásadných téz, ktorá sa vtedy preferovala.

    Spoločnosť potrebovala odstrániť tzv. päť obrovských obrov, ktoré kvárili britskú spoločnosť. Ktoré to boli? Chudoba, narušené zdravie, nedostatok vzdelania, nevhodné bytové podmienky, nezamestnanosť. Vtedy sa stalo súčasťou britského sociálneho života - rodinné prídavky, sociálna pomoc pre prípad núdze, sociálne poistenie, príspevok v nezamestnanosti, starobný dôchodok, vdovský príspevok, opatrovateľský príspevok, pohrebné. Vzniká v tom období rovnako zákon o deťoch, ktorý stanovuje podmienky, ktoré ochraňujú deti, v komplexnosti všetky deti. A vtedy vzniká aj zákon o štátnej zdravotnej starostlivosti.

    Vážení páni z našej milovanej opozície, a akože sa zmenil odvtedy do dnešných čias tento systém britskej starostlivosti? Rovnako je štátna dodnes. Rovnako je štátna. Štát prideľuje každý rok peniaze na možný rozsah zdravotnej starostlivosti, koľko má peňazí, a z neho sa financuje britský zdravotnícky systém. Ani Británia nevytvorila priestor pre to, aby súkromné spoločnosti odlievali z verejných peňazí určených výslovne na zdravotníctvo ani na centimeter priestor.

    Vážené kolegyne, čo o tom hovoríte? Je to zatuchnutosť Británie? Alebo nechápu vaše geniálne myšlienky? Pretože pán Sulík, aj pán Kaník mi to odpustí, vážený krajan, iba zhodou okolností ako sa zatiaľ do Británie nedostali a nemohli svoje vynikajúce skúsenosti s uplatňovaním kapitalizmu na Slovensku odovzdať aj tam.

    Samozrejme, že tento systém spôsobuje problémy a má hlbokú väzbu, preto to hovorím, aj na daňový systém. Naozaj odovzdať ho nie je jednoduché, nepochybne aj v Británii bol rôzny demografický vývoj, došlo dokonca k politike, že po druhej svetovej vojne sa Británia vzdala svojich kolónií, prakticky všetkých, zostali iba reziduálne niektoré časti, ale samozrejme vzhľadom na to, že musela byť humánna, tak vytvorila systém, že do Británie začali prúdiť desaťtisíce a státisíce prisťahovalcov. Samozrejme toto všetko spôsobovalo atak na sociálny systém, ale napriek tomu sa do roku ´80 preukázateľne hodnotovo vyvíjal. A každý rok bolo možné na základe správ, ktoré sa pravidelne predkladajú do britského parlamentu, bolo možné konštatovať pokrok. Samozrejme ataky na štátny rozpočet boli relatívne veľké, až tak v roku ´80 spolu s reaganovskou politikou, kde bolo treba zničiť ríšu zla, veľmi výrazne sa posunuli tendencie, ktoré dnes vážení kolegovia tu presadzujú, a to teda deregulácia, čo najnižšie dane, obmedzovať a zásadne rušiť existujúci sociálny systém. A toto všetko má zabezpečiť rast spoločnosti k svetlým zajtrajškom.

    Nastúpilo to známe thatcherovské Vstaň a choď! namiesto Posaď sa a čakaj! A tak ďalej. Začal tzv. britský ľudový kapitalizmus. Samozrejme nebolo možné odstrániť obrovské výdobytky sociálneho života v Británii len tak jednoducho. Nastúpil program predaja bytov, nepochybne z jeden a pol milióna vzrástol počet vlastníkov bytov na tri milióny počas Thatcherovej. Problém je, že sa absolútne prestali stavať sociálne byty. Dodnes je situácia v Británii v bytovej politike taká, aká je. Prostredníctvom toho, že štát odpredal kompletne všetky po vojne znárodnené podniky, veľké poisťovacie spoločnosti, bane, dopravné firmy, teda dopravný systém vo Veľkej Británii a podobne. Nepochybne chvíľu disponoval štát nejakými peniazmi, na chvíľu sa znížila inflácia. Problém je, že tá obrovská inflácia, s ktorou prichádzala Thatcherová do vlády, ktorá mala mať hodnotu 10 %, bola presne taká istá v čase, keď Thatcherová išla do dôchodku. Pokiaľ ide o napr. privatizáciu britských dráh, je úplne teraz náhodou, ani keby čakali v Británii na tento zákon, ktorý tu prerokovávame, o tom, ako sa privatizovali britské železnice a ako boli výhodné. Dnes vo Financial Times bol citovaný článok o tom, že keby boli zostali železnice v štátnych rukách, tak sú každý rok lacnejšie o 56 mil. libier.

  • Vážené dámy a páni, takže takéto sú fenomény a, bohužiaľ, bolo by možné o tomto hovoriť viacej a malo by to aj význam, pretože naozaj tie javy a procesy, ktoré viedli k tomuto systému spravovavania štátu, ktoré preukázateľne zlyhali, sú reálnym fenoménom, máme ich pred sebou. A len naši vážení páni to nevnímajú.

    K tej Thatcherovej len takú jednu poznámku ešte, že... Spomeniem si na autora knihy, ktorá teraz momentálne vyšla, ktorá sa volá "Prečo trhy zlyhávajú?" Carlson hovoril, v danom prípade, že v rokoch štyridsiatych ešte vo Veľkej Británii ľudia, ktorí sú dnes ideovým podhubím tejto teórie slobodného trhu, toho typu, o ktorom hovoria naši vážení kolegovia, predovšetkým Milton Friedman, citujem z tejto knihy, "boli považovaní za pomätencov," vážené dámy a páni. Rovnako sa hovorí o tom, akým spôsobom bol vnímaný napr. Hayek v tom období vo Veľkej Británii, ako ho vnímal Keynes ako známy vtedy a veľmi uznávaný britský ekonóm a podobne. Len to nesprostredkovanie atmosféry a mechanizmus vzniku týchto teórií v každom prípade spôsobuje to, že sa tejto teórii tak darí, ako sa to darí nakoniec v celom svete. Veď tento typ uvažovania nakoniec, povedzme si úprimne, ovládol celý svet. Dostal sa do washingtonského konsenzu a stal sa oficiálnou politikou Bushovej vlády a rovnako aj britských vlád a nepochybne sa dostal aj do hodnotového portfólia Európskej únie. Je to tak napísané, teda vyšlo to z washingtonského konsenzu, a je to napísané v Lisabonskej zmluve.

    Ako ale v súčasnosti vnímajú ekonomické elity, európske, súčasný stav? Už som tu citoval volanie z Davosu: Je koniec kapitalizmu? Je koniec kapitalizmu? Aká je, je kríza kapitalizmu konečná a definitívna? Čo spôsobilo za tých desať rokov, že došlo k tomu obrovskému obratu, keď Fukuyama vyhlasoval koniec dejín, že už nie je nič potrebné, lebo liberálna spoločnosť, že je definitívna, a tá podoba nejaká iná nemôže byť. To znamená, treba odstrániť štát, treba absolútne podriadiť spoločnosť zákonom vývoja ekonomiky a netreba sa ľuďmi zaoberať, lebo vôbec v konečnom dôsledku to veľké bohatstvo prekvapká aj do spoločnosti a spoločnosť sa z toho naje. Také zásadné vyhlásenia v tomto smere, ktoré boli v Európskej únii, sa dá naozaj len prehliadnuť, len s veľkým majstrovstvom, vážený pán Kaník aj vážený pán Štefanec, aj ďalší vážení kolegovia. Sú toho plné noviny, plné noviny.

    Pokiaľ ide o náš štandard na Slovensku, nechcem hovoriť dlho, takže aj skončím, len aspoň trošku chcem uviesť niektoré veci, z akého pohľadu sa dá pozerať aj na postavenie Slovenska. Som hrdý člen Európskej únie, rešpektujem existujúci systém, to ale neznamená, že aj o aktuálnom systéme netreba veľmi intenzívne diskutovať. A predovšetkým je našou úlohou a obrovskou úlohou identifikovať základné esenciálne súvislosti našej republiky. Ja skúsim zacitovať z jedného článku Ilony Švihlíkovej. Je to česká ekonómka, relatívne s veľkým uznaním už etablovaná aj v medzinárodných organizáciách a prednášajúca v európskom prostredí. A ona napísala článok, ktorý mal nadpis "Prečo je Česká republika kolóniou?" Skúsme si uviesť teda, aké dôvody táto vážená pani uvádza. Hovorí: "Kolónie v minulosti slúžili ako priestor ovládaný kolonizátorom, za nerovne nastavených vzťahoch v oblasti ekonomickej, kultúrnej, sociálnej. Kolónia nemala svoju vlastnú rozvojovú stratégiu, ale plnila úlohy, ktoré jej stanovilo centrum. Dodávateľ otrockej práce v minulosti, neskôr pravda už kvalitnejšiej formy. Z hľadiska deľby práce bola kolónia včlenená do výroby kolonizátora a plnila rolu dodávateľa surovín tomuto kolonizátorovi alebo inej súčasti výrobného procesu. Záujmy tejto kolónie prakticky nikdy nie sú definované, čo to sú, ktoré sú tie záujmy, a jej politická elita bola iba bábková a sledovala záujmy celkom iných aktérov než možno snáď dokonca vlastného obyvateľstva. Typické pre kolóniu je rovnako nižší stupeň rozvoja, teda preberanie technológií, ktoré môžu byť pri výrobe aplikované, ale nie sú ďalej v danej krajine, v kolónii rozvíjané. Kolonizačná elita sa chová nadradene a zavádza v kolónii podmienky, ktoré by si nikdy nedovolila použiť na vlastnom území." Koniec citátu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keď sa pozrieme do našej krajiny a pravdepodobne odmietneme takto formulovaný status u nás, ako sa správajú naše elity v celom období, hlavne predstavitelia váženej opozície v danom prípade. Do akej miery záujmy obyvateľstva, do akej miery záujmy iného kapitálu na našom území, ako boli postavené z hľadiska priority? Ako to u nás reálne fungovalo? Ja mám teda to šťastie aj nešťastie, že chodím po chodbách slovenského parlamentu dvadsať rokov. Čo sa len všetko dialo?! Privatizácia, deregulácia, treba odstrániť štát. Aké slovenské záujmy? Je to nezmyselný nacionalizmus! Aké národné záujmy? Také predsa neexistuje! A nositelia tu sedia dodnes, ale nielen v SDKÚ, ale aj v ďalších, bohužiaľ, stranách, ktoré tu máme k dispozícii.

    Nie som za žiadny ostrakizmus, ako naozaj som presvedčený, že dobrá ekonomická spolupráca, principiálna, ale za korektne stanovených pravidiel je pre nás životne dôležitá.

    Nemáme povinnosť rozmýšľať neustále, ako vyzerajú naše národné záujmy, ktoré povedzme, že nemusia byť egoistické, alebo nemajú takúto nálepku, ktoré sú seriózne, ktoré sú také ako všetky iné národné záujmy, ktoré si všetky ostatné štáty, tie, ktoré majú väčšie šťastie, že žijú v stabilnejšom prostredí, môžu dovoliť?! Netreba v danom prípade naozaj hľadať, že v rámci súčasného sociálno-ekonomického systému, ako vyzerajú skutočné reálie, ktoré pomáhajú Slovensku? Že naozaj, že musíme, lebo nikto sa o nás nepostará, vážené kolegyne, kolegovia, my musíme hľadať základné východiská z existujúceho stavu!

    A to, čo sme spravili, že sme nerešpektovali základnú politologickú premisu, nechránili sme si zdroje, to obrovské nadšenie, s ktorým rozpredala súčasná opozícia slovenský monopol, teda základy a fundamenty, osud národohospodárskej politiky, ako sú bezprecedentné! Nepochybne tak boli nastavené vtedy podmienky, lebo, bohužiaľ, nedá sa nevidieť, že to isté sa stalo v Poľsku, v Česku, v Maďarsku a vo všetkých krajinách, ktorým dnes dualistická teória aj na Západe hovorí periféria. Periféria.

    To znamená, vzťahy centra a periférie musia byť predmetom nášho skúmania. Nepochybne historicky sme sa dostali do situácie a žijeme v hodnotovom a morálnom systéme, ktorý rešpektuje chamtivosť a nerovnomernosť vzťahov a nehospodársku neetiku ako princíp. Lebo veď v konečnom dôsledku tento typ aktívneho správania vytvorí atmosféru spoločnosti takú, že všetci budeme mať z toho úžitok a prospech. A keď už nič iné, tak len jednu zásadnú vec. To, čo robilo Európu Európou a čo, som presvedčený, že, filozoficky pre pána Sulíka, zabezpečilo jej rozvoj: Pochybujem, teda som. Pochybujem, teda som.

    Vytváranie atmosféry, tej nezmyselnej, niektorí hovoria, komentátori, až boľševickej, ktorých tu vážených kolegov z opozície počúvam: to jediné, čo my vidíme, a to, čo, my robíme, to je to najlepšie, čo môže byť, a všetci ostatní sú zaostalí, možno až tupci, ideológovia ľavicoví, ktorí opakujú mantry a neviem čo všetko, a tak ďalej, predsa nemáme čo spochybňovať. Všetko, čo sme urobili, je vynikajúce. Privatizácia verejných peňazí a sociálny systém dôchodkový, že ho odovzdáme na podnikanie iným podnikateľom s tým, že nevytvoríme absolútne žiadne záruky od štátu, že tí ľudia, ktorí tam dajú peniaze, tak, že dostanú aj penziu - to je to víťazstvo toho zdravého rozumu, o ktorom toľko hovoríte?! Aj dnes dokonca už ste o tom aj rozprávali?

    Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko potrebuje celkom iný typ diskusie. Potrebujeme dostať, ak chceme mať slobodnú spoločnosť a odstraňovať opäť toľko pretraktované deficity demokracie, potrebujeme dostať skutočných aktérov znalostí a poznania do verejného života, do verejnej diskusie. Naozaj, je najvyšší čas, aby sme, platíme si vedu, platíme si päťdesiat ľudí na ekonomickom ústave akadémie vied, platíme si ľudí na ústave štátu a práva, ústave politológie a neviem kde všade: ako je možné, že spoločnosť netuší, kto sú títo ľudia?!

    Prečo nie sú tí, ktorí naozaj sú nezávislí, pretože my, spoločnosť, ich generujeme, vytvárame priestor pre ich fungovanie, prečo oni nie sú tí, ktorí určujú a nehodnotia základné premisy toho, čo sa na Slovensku deje, ale tí 25-roční chlapci v tých oblekoch z tých bánk, ktorí sú preukázateľne zaujatí a ktorí opakujú presne tieto nezmyselné mantry, ktoré tu počúvame?!

  • Nepotrebuje slovenský politický život naozaj oživenie v tom, že elementárnym predpokladom demokracie je slobodná, verejná diskusia, ale s korektným pripustením aktérov tejto diskusie? Aby naše verejnoprávne médiá nás nezahlcovali nezmyslami rôzneho typu, aby hlboko hodnotovo nevedeli postaviť, že naozaj to, čo potrebujeme, je, aby sa naši občania mohli správne a korektne rozhodnúť vo veci, aby mali informácie, ktoré potrebujú, a aby naše elity vedecké, ktoré máme k dispozícii, aby mohli seriózne prispievať k danostiam nášho politického života, aby my, politické strany, sme nevytvorili týmto amatérskym spôsobom politické programy, aby naozaj tie programy boli a zodpovedali dobe, ktorej hovoríme, že žijeme v poznatkovej spoločnosti.

    Hovoríme aj o vedeckom riadení spoločnosti. Ako to asi, aj váženým kolegom z OĽaNO, všetci máme rôzne príhody, všetci identifikujeme obrovské množstvo problémov, v ktorých žije naša spoločnosť, v tomto parlamente, aký má význam prísť o nich rozprávať do aleluja, keď nemáte k dispozícii reálne riešenie?!

    Toto je scéna, kde naozaj by sme si mali každý vážiť každé slovo, ktoré povieme, a naozaj to, čo tu povieme, by malo byť výsledkom serióznej prípravy. Serióznej prípravy s komplexititou primeranou potrebe, so spoluprácou s odborníkmi v danej sfére a prestať s tým, aby toto bolo tribúnou momentálnych nápadov, ktoré nás napadajú, a v konečnom dôsledku devalvovalo prácu poslaneckého zboru a neprispievame potom ničím pozitívnym k správe krajiny.

    Vážené kolegyne, kolegovia, o hrozne, veľa vecí ja by som chcel hovoriť ďalej, ale neprislúcha mi zneužívať túto pôdu veľmi dlho. Myslím si, že tie základné apely, ktoré v tejto súvislosti bolo treba povedať, som povedal.

    Vo väzbe na progresívnu daň ešte raz poviem, progresívna daň je zásadnou, vychádza z hodnotového posúdenia, ktoré je v Európskej únii. Ani jedna z krajín európskej pätnástky, alebo starých pôvodných krajín Európskej únie, nikto to nemá. Má to periféria, máme to my. Nepochybne to môže dočasne mať aj nejakú výhodu vo väzbe na to, že potrebujeme, teda zúfalo, keďže sme sa dôsledne zbavili národného majetku, tak zúfalo sme odkázaní absolútne na investorov z vonku. To znamená, to premieňanie príčin a následku, ktoré sa tak často opakuje vo vystúpeniach našich pravicových kolegov, treba postaviť naozaj z hlavy na nohy a začať sa na veci pozerať normálne.

    A je veľmi dôležité, aby Slovensko malo politickú reprezentáciu, ktorá dokáže vnímať záujmy našej krajiny, a je hlavne schopné prinášať reálne, zmysluplné východiská preto, aby sme v situácii v časoch, keď, obávam sa, kríza ani zďaleka nekončí, a veľmi pozorne vnímam kancelárku Merkelovú, keď hovorí o desiatich rokoch krízových javov, aby sme udržali Slovensko v sociálnom zmieri, aby sme udržali diskusiu zmysluplnú, aby sme vzrastajúce napätie v spoločnosti, ktoré tu je a hrozí nezmyselnými konfliktmi, dokázali udržať v primeranej hladine. Toto môže pomôcť Slovensku. A nie hodinové tárania o veciach, ktoré s faktami nemajú nič spoločné.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Jedenásť poslancov, posledný pán poslanec Štefanec. Pán poslanec Senko, faktická?

    Poprosím, pán poslanec Senko.

    Dajte mu dve minúty, ďakujem.

  • Áno, pán poslanec, spoločnosti hľadajú systémy, ktoré uspokoja ich vnútorné potreby, potreby spoločnosti ako celku, so všetkými vymoženosťami v priebehu jej vývoja, ktoré dosiahli tak, aby uspokojila čo najviac jej členov.

    Samozrejme, že vývoj a rôzne riešenia prinášajú aj protirečenia a iné pohľady na riešenia. Aj my sme sledovali snahy terajšej časti opozície, keď privatizovala, privatizovala aj zdravie, privatizovala aj dôchodkový systém. Tak aj my sme sa dostali, súčasná koalícia, do situácie, kedy sme postavení pred riešenia a potrebujeme riešenia nachádzať. Naša spoločnosť sa dostala do istého bodu a má pred sebou aj rozhodnutia ako záväzky, ktoré si stanovila naplniť.

    Spoločnosť musí hľadať vnútorné zdroje, ktoré aj mala, ale sa ich za finančnú protihodnotu v minulosti zbavila. Musí hľadať vlastné riešenia, pred ktoré ju postavila doba, a musí ich hľadať vo vnútri spoločnosti za predpokladu, aby naplnila stanovené ciele.

    Je legitímne, že pohľady na riešenie sa môžu líšiť, ale navrhované riešenia vlády sú legitímne, vychádzajú z podmienok, ktoré v spoločnosti sú, a podľa môjho názoru ako aj názoru vlády v súlade s jej programovým vyhlásením, sú riešením pri naplnení cieľa. A ten cieľ je konsolidácia verejných financií.

    Myslím si, že všetko sa deje legitímne. A myslím si, že toto riešenie nájde podporu aj v tomto parlamente.

  • No bolo to veľmi pôsobivé od pána poslanca. Konečne sa niekto zapojil aj do rozpravy. Je tu jeden zásadný, zásadný rozpor. Vy si myslíte, že keď zavediete progresívne dane a zvýšite dane, že pomôžete chudobe, že pomôžete eliminácii chudoby, že pomôžete sociálnej spravodlivosti. Žiaľbohu, pravda je presný opak. V tom je náš hodnotový rozdiel.

    My nenavrhujeme naše riešenia preto, aby sa chudoba zväčšovala a aby rástlo bohatstvo nejakej úzkej skupinky, ale preto, že vieme, a fakty to potvrdzujú, že keď podporíme rast ekonomiky, keď podporíme prosperitu, tak podporíme po prvé, príjmy štátneho rozpočtu, a potom bude dostatok prostriedkov na to, aby aj ten učiteľ mal vyšší plat, aby nemal 600 eur, ale mal čoskoro 1 500 a ďalej. V tom je ten podstatný rozdiel.

    Takže výsledkom vášho riešenia je zväčšujúca sa chudoba, aj keď neustále budete to robiť pod transparentom, že bojujete za sociálnu spravodlivosť. Ale výsledkom bude viac chudoby, viac sociálne odkázaných, viac Slovákov, ktorí budú upadať do rizika chudoby.

    Hovorili ste tu mnohé príklady z rôznych európskych krajín, ale napospol to boli krajiny, ktoré dnes, žiaľbohu, sú na tom veľmi zle. Niektoré stoja pred bankrotom, dokonca tie, ktoré ste spomínali. To je výsledkom tých spôsobov politík, ktoré tam dlhé desiatky rokov vládli, dnes žiadajú iné štáty o pomoc a nedokážu zabezpečovať základné úlohy štátu.

    Vlastníctvo má slúžiť verejnému záujmu, ale slúžiť tak, že sa ľuďom darí. A vy im chcete zabrániť, aby sa ľuďom darilo.

    A posledná vec, keď ste kolónie spomínali, harmonizácia daní spraví zo Slovenska kolóniu. A vy presadzujete harmoni...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vcelku oceňujem, že kolega Číž sa pozrel na problém takpovediac filozoficky, a v tom budem, ak dovolíte, tak trochu pokračovať.

    Nechcem hovoriť o výhodách a nevýhodách rovnej dane a porovnávať situáciu u nás a v iných krajinách, ktorá je často neporovnateľná. Chcem len pripomenúť vec, o ktorej sa tu nehovorilo a asi ani nebude hovoriť, a to je takzvaná ekologická daňová reforma, čo je idea, ktorá jestvuje už niekoľko desaťročí. Podstatu tejto reformy, ktorú by som vám chcel dať do pozornosti, alebo jej podstata spočíva v presune daňovej záťaže z toho, čoho chceme mať dostatok, napríklad práce, na to, čoho chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného vyčerpávania prírodných zdrojov a znečistenia prostredia. V praxi by to znamenalo postupné progresívne zdaňovanie a teda zdraženie energetických a surovinových zdrojov, ktoré však bude kompenzované výrazne nižším zdanením práce.

    Z polohy utopickej vízie do polohy realizovateľného a žiaduceho manévru posúva túto navrhovanú reformu skutočnosť, že má byť fiškálne či rozpočtovo neutrálna. To znamená, že to, čo štát získa na vyššom zdanení prírodných zdrojov, v úvodzovkách "rozpustí" do zníženia zdanenia práce. Nejde preto o nejakú novú daň, ale o komplexnú, vyváženú a z hľadiska budúcnosti myslím si, že veľmi potrebnú daňovú reformu.

    Obávam sa, že to, čo sa v predloženom návrhu zákona navrhuje, ide práve opačným smerom a povedie k zdraženiu práce a nie spotreby surovín a prostredia.

    Preto si dovolím povedať, že SMER ide v tomto prípade v protismere.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Ja musím povedať, že mne sa to páčilo, že naozaj ten oduševnený výraz, to presvedčenie, ja si aj takto predstavujem parlament, že naozaj, že takýchto príspevkov tu bude viac.

    Ja si vás viem dokonca predstaviť v tom senáte v tej tóge, viete, že tak oduševnene diskutujete, že naozaj toto tak nejako v hĺbke si myslím, že mali by tu odznieť aj takéto príspevky.

    Dozvedel som sa, čo som nevedel, teraz už viem, že hlavný ideológ SMER-u sídli v Štiavnických Baniach, tak už viem teda, že odkiaľ idú tie myšlienky.

    Fakt to oduševnenie bolo, to je všetko v poriadku. Po obsahovej stránke tam bolo dosť, by som povedal, nedostatkov. Ja si pamätám na internáte, ako sme do rána pri fľaške vína vedeli ohnivo diskutovať, zápalisto. To nemám šancu stihnúť sa k tomu nejako vyjadriť, ale chceli sme zmeniť svet teda, samozrejme. A len jedna vec ma hlboko vyrušila, že teda, to som si aj poznačil, žili sme v sociálne spravodlivom systéme. To ste spomenuli, mysleli ste tým asi socializmus, komunizmus. Lebo vy ste mali loptu, bicykel, hej, boli ste pánske dieťa. To je v poriadku. Ale ja poznám aj iné príbehy. Ja poznám príbehy ľudí, ktorí trpeli, ktorých mučili, dokonca ich obesili, že to mi príde z úcty k nim trošku nenáležité.

    To samotné vystúpenie ste mohli kľudne mať aj o 15, 20 minút kratšie, keby ste čítali knihu, v ktorej píše aj váš kolega Blaha. Tam je vyjadrenie pána Žižeka, alebo, áno, ktorý hovoril, že rozdiel medzi pravicou a ľavicou v Európe je taký, ako medzi Coca-Colou a Pepsi-Colou. Čiže znova ste to mohli mať o niečo kratšie, ale dobre.

    A ešte takú, vy ste mi to vyčítali aj s pánom Jarjabkom, aj s vaším sparing partnerom, že ja keď som hovoril, tak hovorím od, neviem odkiaľ-pokiaľ, ale vy ste prebehli celou mojou knižnicou. A mám ju fakt veľkú, teda že, to, čo ste vy tu dokázali do tých tridsiatich piatich minút vtesnať, to bolo fakt obdivuhodné.

    Takže nakoniec, oduševnené, dobré vystúpenie s obrovskými chybami, len základ je vás nepustiť k moci, lebo aby ste to nemohli realizovať to, čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Číž, ja by som chcel naozaj oceniť tento váš príspevok do diskusie práve preto, že vniesol taký hlbší a hodnotový rozmer do našich debát a trošku priblížil Slovensko týmto spôsobom tým európskym diskusiám. Pretože ja mám skúsenosť z tých európskych fór, tam sa naozaj vedú hodnotové diskusie, kde tí ľudia navzájom poznajú tie knihy tých svojich oponentov. To znamená - a to isté platí pre vás - keď vy kritizujete tú pravicu, tak máte načítaného toho Missesa, máte načítaného Nozicka, Hayeka, Rothbarta a tak ďalej.

    Ale tuto kolegovia, ktorí kritizujú ľavicu, nemajú šajnu. Tuto kolega Hlina hovorí o Žižekovi. Nemajú šajnu, čo píše Žižek, nemajú šancu, čo píše Cohen, čo píše Habermas, čo píše Rawls, čo píše Dworkin. Nie, oni nečítajú. Oni si vystačia s tými svojimi neoliberálnymi dogmami. A to veľmi ochudobňuje tú našu diskusiu, pretože namiesto naozaj systematického štúdia títo páni iba googlujú, googlujú, vyberú si nejaké neoliberálne mantry a dokola ich opakujú. A nemá to žiadnu analytickú úroveň. A teraz naozaj nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, lebo sú tu i ľudia, ktorí majú očividne záujem ( a teraz, pán Hlina očividne je jeden z tých, ktorý má chuť čítať; aj pán Sulík možno bude mať konečne chuť si niečo prečítať, keďže dostal knižku), ale je to strašne málo.

    Ja mám pocit, že, a teraz nechcem dehonestovať na Slovensku pravicu, ja si naozaj veľmi silne vážim pravicové názory, vážim si aj toho Hayeka, aj toho Nozicka, polemizujem s nimi, analyzujem ich diela a tak ďalej. Ale na Slovensku si na pravom spektre dnes nie je čo vážiť, ale nie vždy to tak bolo.

    Páni kolegovia z pravice, spamätajte sa!

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, aj predrečníkovi chcem poďakovať za taký milý exkurz aj do histórie. Naozaj strieľal na nás ako z guľometu.

    Niekoľko poznámok som si dovolil urobiť z toho jeho prejavu. Príkladom tu uvádzal európske krajiny, okrem iných Francúzsko, rok 1789, teda Francúzsku revolúciu, že bola kolískou buržoáznej revolúcie, to sú slová, ktoré tu ako spomenul. Áno, mali tu, niesla sa tá revolúcia v hesle a v duchu "bratstvo, rovnosť, sloboda". A okrem iného bolo tuná aj heslo: Rob, čo chceš, všetko je dovolené! Ale tiekli potoky krvi. Toto bolo "rob, čo chceš, všetko je dovolené". Bez zodpovednosti že by si si robil, čo chceš, to nie je možné. A Francúzsko nie je zrovna tou krajinou, ktorá by bola hodná nasledovania. Dovolím si povedať, že dodnes majú problémy práve aj sociálne, aj vďaka týmto postojom, ktoré tuná boli. Teda by som sa veľmi na to Francúzsko, možno ani Holandsko, ktoré bolo spomínané, sú to pre nás vzdialené krajiny aj v tej mentalite.

    Nešiel by som tak ďaleko, čo sa týka ako daní, a bolo to v roku 1998 za prvej Dzurindovej vlády, kedy v podstate naozaj kapitálové spoločnosti mali daň 42 percent. Postupne sa to znižovalo na 38, 25 až konečných 19 percent. Naozaj túto históriu, skúsme sa na ňu pozrieť. A čo bolo dobré a čo bolo zlé, skúsme to vyhodnotiť.

    Naozaj kapitálové spoločnosti sa správajú prirodzene normálne, ak je tá daň veľmi vysoká a neprimeraná, tak hľadia znížiť ten základ dane, aby ten základ mali čo najnižší. Vedie to potom k rôznym nekalým činnostiam. Daň krvi, tá bola veľmi vysoká, ale to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja tiež chcem ocenil a poďakovať priateľovi Čížovi za hovor bez bumážky, za jeho slová, ktoré nepatria len opozícii, patria nám všetkým tu a myslím aj celému Slovensku, skoro by som povedal celej Európe.

    Oceňujem u neho aj to, že je nekonformný a že bol jediný proti strate trestnoprávnej imunity poslancov. To je už iná téma, pripomínam to a do smrti sa mu budem za to klaňať.

    Čo sa týka Veľkej Británie, zdá sa mi, že troška ju preceňuje. Spomíname kolónie a ich veľké vykorisťovanie, z ktorého do dnešného dňa žijú. Ten bezbrehý multikulturalizmus, ktorý tam potom kvôli tomu nastal, 30 % rozpočtu Veľkej Británie ide zo špekulácií na burzách. Thatherizmus, pán Klaus bol voľakedy doňho veľmi zaľúbený, sedel som vedľa neho dva roky, sem priniesol tvrdý manchestrovský kapitalizmus, bezohľadný, dávno prekonaný, ale u nás ešte stále existujúci.

    Veľmi sa obávam, že tento kapitalizmus prišiel zo Západu, a my sme na neho neboli pripravení. Ani Západ nebol na tú zmenu pripravený. Napríklad prvú pôžičku MMF, ja som pritom bol, keď som ju videl, tie podmienky, ktoré nám kládli, tak som vedel, že ako to pôjde ďalej, ale teraz je to už zbytočné hovoriť.

    Ešte pár citácií. Ján Krstiteľ v Zeffirelliho filme Ježiš hovorí: "Ak sa majú zmeniť kráľovstvá, musia sa zmeniť ľudia." Ľudia sa u nás ešte nezmenili, ich srdcia sa, žiaľ, nezmenili. Gándhí hovorí o chudobe ešte horšie: "Chudoba je najhoršia forma násilia." Ján Pavol II. povedal ešte tvrdšie: "Hlavnou príčinou terorizmu je chudoba."

  • Vážený pán kolega Číž, nebudem sa vyjadrovať k tej ideológii, ktorú ste predviedli.

    Skúsim sa vyjadriť ku konkrétnym veciam, ktoré ste spomínali.Nemôžete zamestnať sesternicu. Pán kolega Číž, myslíte si, že kto zamestnáva na Slovensku drvivú väčšinu obyvateľov? Aj vašu možno sesternicu by mohol zamestnať? No sú to podnikatelia, malí, strední, veľkí. Naozaj na Slovensku mimo automobilového priemyslu je momentálne hospodársky útlm. Naozaj vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, horší Zákonník práce spôsobí to, že zamestnanosť na Slovensku klesne. Možnosť zamestnať sa bude menšia a menšia. Aj tí ľudia, ktorí majú dnes prácu, o ňu prídu.

    Ďalej ste spomínali 20-percentné marže v stavebníctve. Pán Číž, spamätajte sa! V stavebníctve pri poctivom podnikaní môžu si len snívať podnikatelia o 20-percentnej marži. Možno za prvej Ficovej vlády tí, čo robili z eurofondov, možno tí mali 20-percentné marže, ale poctivý stavbár takú maržu nemá.

    Pýtali ste sa správne v závere svojho vystúpenia, ako zamestnať ľudí, v Gelnici ste spomínali. Ja k tomu pridám Poltár, Sninu a ďalšie okresy, kde je vysoká nezamestnanosť. S kolegom Hudackým na minulej schôdzi sme predkladali zákon na podporu zamestnávania znevýhodnených, dlhodobo nezamestnaných. Bez slovka rozpravy, ani slovo som nepočul od poslancov SMER-u a očakával som, že niečo, sa k tomu vyjadria, bol ten zákon zamietnutý.

    Takže áno, štát potrebuje intervenovať tam, kde je to potrebné, som za to. Ale nemôže byť to tak, že SMER na jednej strane hovorí, že mu ide o ľudí a na druhej strane hlasovaním to zamietne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu Čížovi a chcem sa vyjadrovať k obsahu, nie k nemu, aby to bolo také vecné.

    Prvá vec je, Paul Johnson napísal knihu Intelektuálové, kde uvádza životy, záznamy a myšlienky rôznych intelektuálov z rôznych období a z rôznych strán. A jeho záver, aj môj po prečítaní tej knižky, je taký, že keď vytiahnete jednoduchého človeka z davu, máte väčšiu šancu, že dostanete normálnu a zdravú odpoveď, ako keď budete čítať rôznych takýchto intelektuálov. To je prvá vec.

    Druhá vec je, že história je podľa niektorých ideológia aplikovaná na minulosť. Myslím, že ste to predviedli. To znamená, že to bola vaša ideológia, podľa ktorej ste si vykladali minulosť, a v takom historickom exkurze ste nám ju predstavili ako argument.

    A ďalej ste hovorili o národných záujmoch. Ja vám môžem povedať ako občan, ktorý sa vôbec nechystal angažovať v politike ešte dávno predtým, ako som sa dostal do parlamentu, môžem povedať, že moja skúsenosť a moje okolie to tiež potvrdzuje, že moje záujmy boli najlepšie, alebo ja som bol najspokojnejší s ich zastávaním, boli za dvoch vlád pána Mikuláša Dzurindu a vlády terajšej pravice. Nie za vlády napríklad pána Fica a už vôbec nie za vlády pána Mečiara. A pokladal som za zázrak, že v roku 2010 po druhýkrát nevládol práve pán Fico a že sa podarilo poskladať vládnu koalíciu, ktorá, bohužiaľ, kvôli chybám pravicových strán a chybe aj istej sebareflexie, chýbajúcej sebareflexie skončila tak ako skončila. Dnes je opäť pri moci SMER, ľavica a vidíme dôsledky toho, aj ekonomické. A čo sa týka národných záujmov, ja osobne prežívam to, že národné záujmy zastáva úplne najslabšia a odovzdáva takým spôsobom suverenitu a ústretovosť voči Európskej únie, ako to doteraz nebolo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán kolega Číž, išli ste ako guľomet a bolo skutočne náročné sledovať, či zaznejú aj nejaké múdre myšlienky. Možno aj zazneli, len mne tam nejak nerezonovali, v mojich ušiach.

    Ale hovorili ste o dialógu a o diskusii. Áno, tak by sa mali riešiť veci. Tak si najprv urobte poriadok vo svojich vlastných radoch. Vy prídete s hotovými riešeniami, ktoré sú samozrejme potom v rozpravách roznesené na kopytách, lebo sú zlé, škodlivé až devastačné. Tak ukážte, že chcete konštruktívne riešiť problémy! Povedzte mi, koľko pozmeňovákov ste od opozície pustili už za súčasného vášho vládnutia? To boli konkrétne riešenia, keď ste chceli konkrétne riešenia. Ale vy ste ich šmahom ruky zmietli zo stola. Tak o čom tuná rozprávate? O akej diskusii, o akom dialógu?

    No a poprosil by som aj kolegov z vašej strany, ktorí reagovali na váš príspevok, aby nehovorili, že terajšia opozícia v privatizácii rozpredala majetok štátu. Vy všetci ste pri tom boli, ale ja som nič neprivatizoval. Takže poprosil by som, treba vážiť slová do budúcnosti, treba hovoriť konkrétne a nie na tých, ktorí sú tuná v poslaneckých laviciach prvýkrát.

    No a už len jedna poznámka k diskusii, o tom, čo ste hovorili. Naozaj máte všetko načítané, ale ste tak neskutočne odtrhnutý od reality! Takže by som vás poprosil, že sa spamätajte, lebo vašimi opatreniami privediete Slovensko do hrobu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Číž dokáže vždy rozveseliť, potešiť, pretože jeho prejavy sú skutočne iné.

    Nuž, len vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že systém, ktorý vy obhajujete, skrachoval. Skrachoval na Slovensku a skrachoval v celej Európe. Systémy, ktoré si nevážili a obmedzovali súkromné vlastníctvo, vždy skrachovali. Systémy, ktoré zvyšovali dane z práce, nikdy neprosperovali. A to idete robiť práve vy teraz týmto zákonom o dani z príjmu, že idete drasticky zvyšovať dane z príjmu. Pán poslanec, toto je cesta do pekla. Takáto cesta povedie Slovensko len a len k úpadku.

    Keď ste hovorili o periférii v Európe, na rozdiel od vás si nemyslím, že Slovensko je perifériou. Ja som presvedčený, že Slovensko patrí do najlepších európskych klubov. A všetci vieme, kto k tomu najviac prispel. A vždy budeme presadzovať také opatrenia, aby si Slovensko toto miesto udržalo, na rozdiel od vás. A budeme presadzovať také opatrenia, ktoré prispejú k prosperite, aby sa na Slovensku mali vždy lepšie tí ľudia, ktorí sú slušní, pracovití a aktívni, na rozdiel od zákonov, ktoré presadzujete vy.

    Ďakujem.

  • Dovolím si aj ja zaujať postoj k tomu, čo tu bolo prednesené pánom poslancom. Ja naozaj jeho prejav považujem ako moji predrečníci za veľmi pôsobivý, vášnivý aj plynulý. Avšak v rovine reči sa to naozaj veľmi dobre počúva a dá sa vnímať všetko to, čo rozprávate, akurát váš prejav naozaj je ideologický a je neúprimný, pretože ja vyhodnocujem súlad toho, čo hovoríte, s tým, čo robíte. A všetky tieto reči, tieto slová, ktoré tu boli prednesené, nie sú kryté reálnymi skutkami.

    Naozaj aj v tomto parlamente je pripravených mnoho návrhov, ktoré sú ďaleko sociálnejšie v dopadoch, ako tie návrhy, ktoré pripravuje vláda a ktoré vy ako poslanci vládnej strany podporujete, a napriek tomu nie sú schválené. To znamená, pokiaľ váš prejav, vaše slová nebudú súladiť s tým, ako budete konať, takéto prejavy nás veľmi nezasiahnu.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám poďakovať za korektné, diskusné príspevky. Vo väčšine mám pocit, že sa mi podarilo urobiť to, že ste registrovali tú esenciu, čo chcem povedať.

    K pánovi Hlinovi, no pokiaľ som hovoril o sociálne spravodlivom období do roku ´89, tak iba v tom úzkom zmysle, v ktorom väčšina spoločnosti nebola vylúčená z tej spoločnosti. V tom zmysle som rozprával. Iné veci by mali byť predmetom nejakej ďalšej aj inej diskusie.

    K pánovi Hubovi, no, musí mi odpustiť, mám tu jednu poznámku, že obávam, že je veľmi ťažké, aby ekológ jeho rangu mal pocit, že neoliberalizmus, ten, ktorý sa prevádzal na Slovensku, je snom ochrancov prírody. Myslím si, že tam k tomu viacej povedať ako netreba.

    Pokiaľ rozprávate o tých majetkových rozdieloch, ich významoch pre spoločnosť a hlavne obrovskú škodlivosť, o tom si dovolím teda povedať svoj názor, ak bude o to záujem pri Zákonníku práce. Tam na to bude primeraný priestor.

    No a k pánovi Kuffovi, je pre mňa to nepochopiteľné, keďže v parlamente z opozičných strán sú prakticky všetky kresťanské, hlásia sa nejakým spôsobom ku kresťanstvu. U OĽaNO väčšina, ostatné tri strany, okrem liberálov, teda jediní, ktorí sa z nej, majú dokonca až nadpisy v tom. Existuje niečo, čomu sa hovorí kresťanská sociálna náuka. Pozrite si princípy tejto kresťanskej sociálnej náuky a uvidíte ten obrovský rozpor s tým, čo hlásali kresťanské strany, keď boli vo vláde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Mihál. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Viskupič? Stráca poradie. Prvýkrát stratili poradie? Už druhýkrát. Takže ukončujem, keďže to boli poslední, ukončujem rozpravu k tomuto bodu programu. A ešte... Aha, prepáčte, pán spravodajca požiadal o slovo, takže ešte. A potom pôjde pán minister, čiže ešte v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovolil som si predbehnúť pána ministra, aby som mu nezobral posledné slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré tu zazneli počas rozpravy. A považujem ich za veľmi dôležité, aby názor aj z inej strany spektra sa ozval. Nielen teda z pravicovej, lebo sme tu počuli, že my sa nevieme k tomu vyjadriť.

    Prvá téza, rovná daň je jediný úspešný a spravodlivý daňový model. Chcem upozorniť na to, že rovnú daň majú zavedené krajiny v Európe, ako sú Bulharsko - 10 %, Rumunsko 16 %, Litva 15 %, Estónsko 21 %, Malta 35 percent. Toto sú krajiny, ktoré majú jediný úspešný a spravodlivý model, podľa toho, čo sme tu počuli.

    Chcel by som povedať, že väčšina najvyspelejších štátov má progresívny daňový systém a nie je to náhodou. Redistribúciou vláda modifikuje prvotné rozdelenie dôchodku a zabraňuje tomu, aby obyvateľstvo sa rozdelilo na veľmi chudobných a veľmi bohatých. To, čo tu už niekoľkokrát zaznelo, keď tomu chudobnému zoberiete tú istú čiastku ako tomu bohatému, tak ten chudobný skončí so svojimi úsporami tak či tak na nule, ale ten bohatý bude mať nadmieru statkov, ktoré bude vedieť akumulovať a bude jeho bohatstvo rásť. Z toho vzíde jednoznačný stav, kedy, mali sme tu, ja neviem, desať rokov dozadu sme tu mali stav, kedy pár ľudí vlastnilo povedzme HDP niektorých menších krajín. Toto sa stále prehlbuje, to znamená, že dostaneme sa do stavu, kedy, poviem, 5 % ľudí bude vlastniť bohatstvo celej zemegule? Toto je cieľom?

    Už aj Aristoteles navrhoval, aby priame dane boli rozdielne pre majetnejších obyvateľov. A jeden z najbohatších ľudí planéty, miliardár Warren Buffett, ktorého určite poznáte, ktorý určite nie je ľavičiar, takisto povedal, že systém, ktorý ho bude zdaňovať rovnako ako jeho sekretárku, nie je určite spravodlivý. Takisto povedal, na rozdiel od toho, čo som tu včera počul z úst pána Sulíka, že Warren Buffett platí len dane, ktoré musí platiť. To znamená, keď mu niekto povie, že nemusíš platiť dane, tak ich proste nezaplatí.

    Rovnú daň považujem za piárprodukt pravice, nakoľko tu nejde o to, či je rovná daň pre fyzické osoby alebo pre právnické osoby, ale ide o to, akú sadzbu má daň pre fyzické osoby a akú sadzbu má daň pre právnické osoby.

    Téza dva. Vysoká komplikovanosť progresívnej dane oproti rovnej dani. Chcem len pripomenúť, že doterajšia 19-percentná daň z príjmu fyzických osôb zostáva u 99 % osôb naďalej 19 percent. A len u jedného percenta populácie, ktorých príjem je nad 3 300 eur, sa za mesiac táto sadzba zvýši na 25 percent. Z 25 % sa uplatní dokonca len na ten príjem, ktorý je nad tých 3 300 eur mesačne. Preto hovoríme, u fyzických osôb, u 99 % prípadov o jednej sadzbe dani a u právnických osôb sa bavíme o jednej sadzbe dane pre všetky právnické osoby. Preto sa pýtam, čo je na tom komplikované? Neviem.

    Ja keď som posledne videl daňové priznania, alebo teda mal som pred sebou, pozeral som sa naňho, nemyslím si, že ani vaša vláda urobila niečo s tým, že by sa tak jednoducho vyplňovalo, ako tu prezentoval pán Štefanec, že tu skomplikujeme niečo, že tí ľudia si nebudú vedieť toto daňové priznanie urobiť sami. To je utópia, že si dnes ľudia na Slovensku vypĺňajú daňové priznania sami. Deväťdesiatdeväť percent prípadov, som presvedčený, že ľudia používajú svojich účtovníkov a daňových poradcov.

    Za jednoduchý systém považujem napríklad systém v Kanade, kedy každá osoba je zodpovedná sama za svoje daňové priznanie, ktoré predkladá, môže si ho samozrejme nechať urobiť za poplatok firme, ale je tam sofistikovaný systém, samonavádzací, vysvetľujúci, ktorý v podstate nakoniec dovedie toho človeka k tomu, že to daňové priznanie je správne vyplnené. Ide len o to, aké čísla do tohto daňového priznania tento človek uvedie a za tieto čísla si tento človek zodpovedá. Tomu hovorím jednoduché daňové priznanie.

    Nakoľko kolegov z pravice počas rozpravy očividne a pochopiteľne najviac trápila daň z príjmu právnických osôb, chcem sa pri tom trošku zastaviť. Počúvame tu, že zvýšenie dane na 23 % spôsobí nezamestnanosť a nedostatok práce. Priznávam, že zvýšenie sadzby dane je pre podnikateľov demotivačné v určitom zmysle, ale chcem pripomenúť, nezamestnanosť v Európe je už dávno. Keď si pozrieme čísla, nezamestnanosť v roku 2004 priemeru Európskej únie bola cca 8,5 percenta. Bolo to počas konjunktúry, samozrejme táto nezamestnanosť klesala až do začiatku roku 2008, kedy dosiahla cca 7 percent. Od tohto momentu nezamestnanosť v Európskej únii stále stúpa. V Španielsku je dnes nezamestnanosť 25 percent.

    To, čo som už tu raz hovoril, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika, závislá na exporte, na vývoji v Európskej únii, a bolo to tu aj spomínané z pléna, že áno, keď dostane Európska únia chrípku, tak tá chrípka sa prenesie aj na Slovensko. To je pravda. Dnes si myslím, že to prepojenie, tá strata zamestnania tých ľudí, ktorí dnes prichádzajú o prácu, nie je zato, že my tu ideme zvyšovať daň na dvadsaťtri percent, ale je to zato, že tieto firmy majú existenčné problémy, a hlavne súvisiace s krízou v Európskej únii, s odbytom a so spotrebou. Môžeme v niektorých prípadoch, týmto firmám môžeme skutočne dať aj nulovú daň, ako spomínal pán Kaník, ale neverím tomu, že firmy, ktoré majú problémy s odbytom, budú vyrábať na sklad zato, že majú nízku daň. Ony totiž nebudú mať čo zdaňovať. Spotreba vo všetkých sférach v dôsledku hospodárskej krízy neustále v celej Európskej únii klesá.

    Štvrtá téza, pri ktorej by som sa chcel zastaviť, je, že v dôsledku vyššej dane z príjmov právnických osôb vyberieme menej daní z príjmu právnických osôb. Súvisí to s tým, čo som už povedal. Otvorenosť slovenskej ekonomiky je veľmi veľká. Ak sa nezlepší ekonomická situácia a nestabilizuje sa ekonomická situácia v Európskej únii, skutočne môže nastať situácia, že výber daní bude o niečo horší. Ale práve preto sa čudujem pravici, ktorá kritizuje vládu zato, že si vytvorí finančnú rezervu práve na takéto situácie. Tých 530 miliónov je práve na takéto situácie. Dnes nikto nevie povedať, ako sa ekonomická situácia v Európskej únii vyvíjať bude. To znamená, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia na Slovensku.

    Samozrejme, tak ako už avizoval aj pán minister financií, my nie sme zato, aby sme tu mali vysoké korporátne dane. Keď sa konsolidácia podarí a bude, tie výsledky sa zlepšia, tak je tu vôľa samozrejme upraviť tieto sadzby nadol.

    Piaty argument, alebo piata téza, daňová harmonizácia v rámci Európskej únie je škodlivá. To som tu počul niekoľkokrát. Myslím si, že treba si uvedomiť, a to mení situáciu a záujmy Slovenska v ekonomickom priestore Európskej únie, že vstupom krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, a blízkosť Ukrajiny, skutočne túto pozíciu mení. Som presvedčený, že rest at the bottom, tiež to tu bolo spomenuté, to znamená závod až na dno, je škodlivý. V tomto závode sa štáty, ktoré som tu spomínal, začínajú predháňať, kto priláka investorov nižšími daňami. Desaťpercentnú sadzbu dane právnických osôb v Bulharsku a na Cypre považujem za vyslovene škodlivú. Takéto nízke dane, ktorým sa časom budú snažiť ostatné krajiny prispôsobovať, a to nikto nevyvráti, aby nestratili konkurenčnú výhodu, tak ako tu bolo povedané. Áno, tá konkurencieschopnosť, je veľmi dôležitá, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú určite dampové a neumožňujú štátu primerane financovať verejné služby.

    Stanovenie sadzieb dane z príjmu právnických osôb by sa v rámci krajín Európskej únie nemalo stať akciovým výpredajom textilu za ceny, ktoré idú pod výrobné náklady. Firmy by mali mať záujem, aby mali v štáte vybudovanú kvalitnú infraštruktúru, zdravú a vzdelanú pracovnú silu. Len toto im pomôže dosahovať ich plánované zisky, ale to niečo stojí. Myslím si, že Európska únia by mala stanoviť určité spodné limity, to už som tu prezentoval, sadzby dane z príjmu právnických osôb. Pán Sulík tu prezentoval sadzbu povedzme dvadsať percent, ale to je samozrejme na dlhšiu diskusiu. A nemyslím si, že harmonizácia tu bude zajtra. Bude to veľmi dlhá diskusia v rámci Európskej únie, aby sa nedeformoval trh Európskej únie. Ak niektorá krajina Európskej únie bude chcieť mať vyššiu sadzbu dane, ako je spodný limit, tak nech to urobí svojím rozhodnutím. Je to úplne legitímne, ale nemala by ísť pod túto minimálnu sadzbu. Je to potrebné na udržanie kvality verejných služieb, ako som tu už spomínal, a zdravého ekonomického prostredia v rámci Európskej únie.

    Pán Kaník spomínal, že najlepšou daňou z príjmu by bola nulová sadzba. Ja sa skutočne len hrozím jednej veci, aby pán Kaník potom neprišiel, že chceme tu mať verejné služby na úrovni Švédska.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Na začiatku bolo pánom poslancom Kamenickým vymenované, kto má rovnú daň. A sú to krajiny, ktoré potrebujú dobiehať tie vyspelé. Môžeme ich kľudne aj označiť aj za periférne krajiny.

    Prečo si zvolili takúto daň? Aby sa dostali do jadra. Pretože chcú ísť do jadra. Preto zvolili nástroj, ktorý ich tam môže posunúť. Zvolili rýchlejší motor, aby v tých pretekoch mohli dobehnúť to čelo peletónu. Preto si zvolili túto daň. Vy navrhujete, aby opäť presedlali do áut s pomalým motorom a len udržiavali ten veľký dramatický odstup medzi tými krajinami, ktoré sú vpredu, a tými, ktoré sú vzadu.

    Žiaľ, v žiadnej dani, alebo pri rovnej dani, rovnej sadzbe daní nikdy neplatí, že sekretárka platí takú daň ako milionár. Platia dramatickú, dramaticky rozdielnu daň, pretože majú len rovnakú sadzbu. Ale tá masa tej dane je obrovsky rozdielna. A to je zavádzanie, ktoré stále hovoríte.

    Áno, bavíme sa tu o korporátnej dani najmä, pretože vy ju dramaticky dvíhate. Tým znižujete konkurencieschopnosť Slovenska. A to je voda na mlyn v nezamestnanosti, ktorú tu privolávate, a vyháňate pracovné miesta zo Slovenska.

    Nezamestnanosť v Európskej únii je a krajiny sa s ňou boria, a preto treba hľadať cesty, ako sa s ňou vysporiadať, a nie opakovať tie modely, ktoré v tých európskych krajinách tú vysokú zamestnanosť generujú, Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Veď vy chcete, aby sme prešli na ich model, ktorý im neumožňuje vysporiadať sa s vysokou nezamestnanosťou.

    Vy si znižujete príjem zo štátneho rozpočtu týmito opatreniami. To je ten problém. Vy nebudete mať na tie statky, o ktorých rozprávate, švédske či iné, pretože si ten príjem znižujete. A to vám kritizujeme.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tá vaša prvá téza, to je, súhlasím, naozaj, že koncentrácia moci do úzkej skupiny ľudí nie je zdravá. To, s tým sa úplne zhodneme. Otázka stojí, že prečo teda niekto si môže myslieť, že častokrát závidí, ja nie preto, že by som závidel, ale preto, lebo to nikdy nedopadlo dobre, keď sa moc koncentrovala do úzkej skupiny ľudí. Čiže to je to, na tom sa zhodneme.

    Ale potom, alebo obzvlášť potom sa čudujem, že prečo vy práve vytvárate podnikateľské nebo. Viete, že naozaj tu na Slovensku je podnikateľské nebo. Ľudia, ktorí sa tam dostali po rebríku, tak najskôr na tom rebríku boli šteble zo štátnych peňazí, teraz si robia šteble zo strednej vrstvy. A nakoniec tie šteble budú z chudoby, lebo, ako sa hovorí, na chudobe sa najlepšie zarába.

    Takže toto je takým tým paradoxom, hej, že ja vám to verím, aj dokonca s tým súhlasím, možno u mňa je pohnútka iná, ale tie kroky vaše v zásade tomu odporujú. Takže aby sa prípadne, ak máte chuť, aby sme si obnovili vzájomnú dôveru, lebo u mňa je naštrbená v to, že veríme tomu, čo hovoríme. Tak som zvedavý na ten DPP, daň pre Pentu, alebo DPD, daň pre Dôveru, som zvedavý, že ako sa k tomu postavíte, že či zotrváte v tej polohe, ktorá tu prišla, v tej obludnej, brutálnej, súkromné dane pre súkromnú firmu, akože.

    Ak vám záleží na tom, aby sme si obnovili dôveru a verili si navzájom, tak som zvedavý, ako budete hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste veľmi plasticky načrtli rozdiel v chápaní našej životnej filozofie a filozofie väčšiny opozičných poslancov.

    Dovolím si túto filozofiu priblížiť obrazne. My, sociálni demokrati, chceme žiť v pekných domoch, obklopených peknými domami, respektíve bytmi našich susedov, a nie vo vilách obohnaných štvormetrovými múrmi, chránenými kamerovým systémom, a okolo nás budú roztrúsené chatrče.

    Ďakujem.

  • No to by som bol - ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca - by som chcel vidieť niektoré bývania vašich kolegov poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, reagujete nie na poslanca. Zoberiem vám slovo, pán poslanec. Takže reagujte na niekoho v rozprave!

  • Takže, pán kolega Kamenický... Môžete zvoliť aj normálny tón, pani predsedajúca. Pán Kamenický, hovorili ste o krajinách, ktoré majú rovnú daň, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Hovorili ste, že to je nezdravé. Samozrejme. Ale tak ako povedal pán Kaník, tie krajiny sa potrebujú niekam dostať. A čo myslíte, čo sa stane, ak vy rozbijete náš daňový systém, ktorý mal určité výhody, ktoré ešte sme doposiaľ mali, a chodili sem investori? Áno, Rakúsko povedzme, má vyššie dane, ale tam majú podnikatelia určité garancie.

    Takže čo keby ste začali ozdravovať naše podnikateľské prostredie? Odstránili korupciu, klientelizmus a skutočne vytvorili také prostredie, ktoré tuná aj naďalej bude držať investorov, a nepôjdu do toho Bulharska, Rumunska a podobne. Takže máte šancu, skúste to, ale začnite z inej strany, nie z tej, ktorá neozdraví naše prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči. Budete reagovať? Ale, prosím vás, prihláste sa, aby to bolo v zázname.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. To, čo povedal pán Kaník, ja som to v podstate vysvetlil. Ja nebudem sa opakovať. V podstate jeho názor je určitý, môj je opačný, ale chcem ho ubezpečiť o jednom, že ten Buffett nehovoril o výške jeho dane, ale o sadzbe jeho dane. Takže aby sme boli, aby sme si boli na jasnom.

    Pán Hlina, ja som presvedčený... Takto, ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo som tu nezažil. Ja som nový poslanec, ale som presvedčený, že momentálne robíme to, čo sa dá v rámci možností a v rámci ekonomickej situácie, ktorá tu je. To znamená, nesnažíme sa zaťažovať chudobných vysokými daňami. Je jasné, že sú to spojené nádoby, a niekde nejakým spôsobom my sa musíme snažiť dosiahnuť určitú úroveň výberu dane, aby sme dosiahli deficit.

    To súvisí aj s tým, čo povedal pán Hraško. Nemyslím si, že my sme radi, že musíme zdvíhať korporátne dane. My by sme ich najradšej udržali na čo najnižšej úrovni. Či ten výber bude vyšší, skutočne ukáže aj ten ekonomický vývoj Európskej únie. To je podľa mňa veľmi dôležité. Takže to je z mojej strany všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, zrejme chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň, opäť raz. Budem pokorný. Čo iné mi aj zostáva v tejto situácii. Ja som si vypočul skoro trojdňovú debatu, ktorá bola samozrejme prerušovaná aj inou legislatívou kvôli programu Národnej rady, a musel som si odsedieť tu tie celé hodiny a určite som počúval, niekedy s menším, niekedy s väčším záujmom.

    Ja musím povedať, že ďakujem za korektnú diskusiu. Pretože napriek tomu, že k tejto téme sa tu zvádzal veľký súboj, a je namieste, že ten súboj je veľký, pretože po deviatich rokoch sa naozaj, naozaj idú robiť zásadné zmeny v daňovom systéme. A myslím si, že to je dosť vážna téma na to, aby sa tomu Národná rada venovala niekoľko dní, mnoho hodín v diskusii.

    Ďakujem za príspevky všetkým. Ďakujem za pripomienky a niektoré návrhy, ktorým, sľubujem, že sa im budeme venovať z hľadiska môjho príchodu do tejto sály pri druhom čítaní. Čiže nič z toho, čo tu bolo povedané, neskončí len v koši a nebude to proste odmietnuté len z toho pohľadu, že to povedal ten alebo onen poslanec z vládnej strany alebo z opozície.

    Ja musím povedať, že tá situácia vo vzťahu k rozpočtu je veľmi vážna, a veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že žiadnym plezírom a s dobrou náladou som pred vás nepredstúpil s návrhmi, ktoré sú uvedené aj v tomto návrhu zákona. Teraz mám hlavne na mysli niektoré opatrenia, ktoré smerujú k povedzme k odpočítateľným položkám, k zvyšovaniu sadzby dane z príjmu právnickej osoby.

    Inou témou je samozrejme rovná daň ako taká a zavedenie progresívnej dane. Tu myslím, a ja som to aj pocítil z príspevkov opozičných poslancov, ja si myslím že veľmi dobre vnímate, že na to máme plný mandát, pretože sme veľmi korektne túto tému označili ešte pred voľbami a že sme s touto témou, aj s touto témou dosiahli historický volebný výsledok. Takže viete to veľmi dobre, že na to máme mandát.

    Takisto viete veľmi dobre, že v roku 2006, keď sme boli pri vládnom kormidle, sme túto ikonu pravice - rovnú daň nezrušili, sme sa jej nedotkli, ale to je dôkaz aj toho, že sme boli zodpovední. Zodpovední z toho pohľadu, že rovná daň vtedy fungovala necelé dva roky, alebo tretí rok. Ako my sa naozaj nestaviame k daňovému systému tak, že je to trhací kalendár. A preto v roku 2006 sme dali rovnej dani šancu. A tá šanca končí v týchto, v týchto dňoch.

    A opakujem, viete, že máme plnú legitimitu urobiť to, čo sa urobiť chystáme, to znamená, zrušiť rovnú, rovnú daň alebo rovné sadzby dane.

    Je tu, v rámci ideologického zápasu samozrejme sa tu veľa pohovorilo a veľa, veľa nejasností a veľa podľa mňa aj nekompetentných vecí alebo, alebo takého zahmlievania. Musíte si uvedomiť, čo je princíp rovnej dane. Samozrejme je, lebo ja si pamätám ešte v časoch vašej ideologickej hegemónie, pravicovej ideologickej hegemónie, tak za rovnú daň bola v tom čase považovaná dokonca aj sadzba dane z pridanej hodnoty. Vtedy to bol systém 19, 19, 19. Áno? Čiže pamätám si obdobie, keď niektorí nekompetentní humanisti, ako tu hovorí Ľudo Kaník, zastávali aj vašu sadzbu DPH-čky, že je to systém rovnej dane. Viem to veľmi dobre preto, pretože keď sme znižovali sadzbu DPH v roku 2011, na lieky napríklad, tak niektorý z pravicových guru ma na výboroch obviňoval z toho, že ruším princíp rovnej dane. Nebola to pravda, nebola to pravda, samozrejme.

    Dnes hovoríme, princíp rovnej dane hovorí o tom, že je rovnaká sadzba dane pre fyzické aj pre právnické osoby. To je ten kľúčový, kľúčový odkaz. To, k čomu sme pristúpili, je to, že naozaj pre vyššie príjmové skupiny navrhujeme, navrhujeme sadzbu dane 25 percent. Viete, že tá príjmová skupina bola zvolená veľmi citlivo na úrovni 3 300 eur hrubého príjmu mesačne. A viete veľmi dobre, že sa to týka jedného percenta pracujúcej populácie. A viete takisto, že príjem z tohto opatrenia je vyše 57 mil. eur. A zároveň viete, že 90 percent týchto peňazí ide do samospráv, pretože daň z príjmov fyzických osôb je krmítko, z ktorého sa kŕmia samosprávy, teda hlavne samosprávy, lebo štátu zostáva z toho veľmi, veľmi málo peňazí.

    Z tohto pohľadu samozrejme toto je, toto je odpoveď, naša odpoveď na to, čo sa, čo sa deje v Európe a na Slovensku posledné tri roky. Žijeme v hlbokej kríze. Takisto si pamätám obdobie v roku 2009 a ´10, ktoré nám tak často a radi pripomínate, keď ste sa v tom období tvárili tak, že kríza je len na Slovensku a je spôsobená vládou Roberta Fica. Pamätám si to, nemôžete to zamietnuť, proste poprieť. Bolo to tak, bolo to vo vašej argumentácii. Akonáhle ste sa dostali ku vládnemu kormidlu, objavili ste, že existuje aj okolie, že nie sme ostrovom, tak ako to dnes hovoríte. Dnes to už hovoríte, nie sme ostrovom v Tichom oceáne, ale sme súčasťou Európy, sme extrémne otvorenou ekonomikou, absolútne citliví na to, čo sa deje v krajinách, nemecky hovoriacich hlavne ekonomikách, pretože, pretože sme naviazaní na, na ich dopyt a tým pádom náš export je, je priamo závislý s tým, čo sa deje v týchto krajinách.

    Vaše riešenie konsolidácie znižovania deficitu bolo samozrejme založené na znižovanie a na znižovaní výdavkov v roku 2010 a ´11, ale bolo založené aj na zvyšovaní príjmov. A v prípade ste sa zase vrátili k osvedčenej metóde spotrebných daní a nepriamych daní, to znamená, napríklad dane z pridanej hodnoty. Viete ako, aká búrlivá debata tu práve v tejto miestnosti koncom roku 2010 k tejto téme bola. Pravdou je - a ja to viem, lebo to môžem potvrdiť - že keby ste vládli dnes, tak zvyšujete takisto aj príjmy štátu a zvyšujete dane a zvyšujete aj priame dane a zvyšujete aj dane nepriame. To, že o tom hovorím, hovorím to s tou istotou, že som, že mám osobnú skúsenosť a mám za sebou rozhovory s ekonomickými lídrami vašich strán a viem, čo by sa po voľbách dialo. Nebudem tu na nikoho nič prezrádzať, ale ľudia, ktorých sa to týka, veľmi dobre vedia, o čom hovorím.

    My sme odmietli zvyšovanie dane z pridanej hodnoty, pretože, pretože daň z pridanej hodnoty má regresívny vplyv na životnú úroveň ľudí, pretože je to plošný tresk. A to je aj dôvod, prečo musíme dvíhať niektoré iné typy daní.

    Ja s návrhom, s ktorým pred vás predstupujem, je spojený obrovský rešpekt z mojej strany. Musíte si uvedomiť, že máme obrovské, ba priam katastrofálne problémy s výberom daní. A máme ich nie v týchto mesiacoch vlády Roberta Fica, máme ich posledné dva roky. A naozaj je namieste sa venovať téme, téme, prečo tomu tak je.

    Prečo sme zistili pred pár týždňami, že základ, samotná báza dane z príjmov právnických osôb v roku 2011 bola o 100 miliónov nižšia, s akou ste rátali v samotnom deficite v roku 2011? Pred pár dňami musel Eurostat korigovať výsledok deficitu za rok 2011. Váš výsledok bol pod 0,1 percentom. Nie je to žiadna tragédia z hľadiska, z hľadiska veľkých čísel, ale je to 100 miliónov eur mínus, 100 miliónov eur mínus z dane z príjmov právnických osôb za situácie, keď sme mali naozaj v rámci Európy historický rast, keď sme mali nárast účtovného zisku o vyše 17 percent, ale nárast daňových priznaní na dani z príjmov právnických osôb o 0,4 percenta.

    To je podobný príbeh ako pri dani z pridanej hodnoty v prvom štvrťroku tohto roku. Nárast hrubého domáceho produktu, nárast maloobchodných tržieb, nárast domáceho dopytu, ale absolútny pokles daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty. To všetko sú signály o tom, že v daňovom systéme našej krajiny, a hlavne vo výbere, sú katastrofálne problémy. Problémy, ktoré smerujú k daňovým únikom. Za situácie ale, priatelia, rovnej dane 19-ch percent.

    Pán Kaník tu mal takú repliku na tom, na to, že keď, že keď teda zachováme rovnú daň a bude to proste zárukou prosperity, tak tí učitelia budú mať vyššie platy a budú mať 1 500-eurové platy. Ale, pán Kaník, rovná daň je tu deväť rokov a oni majú platy, aké majú, a dožadujú sa platov, akých sa dožadujú. Čiže, čiže experiment rovnej dane v prípade platov učiteľov nefunguje.

    Takisto nefunguje zaklínadlo v oblasti podnikania. Prečo máme problémy, stále máme problémy so službami? Prečo máme problémy s nezamestnanosťou, s neschopnosťou zamestnať ľudí v živnostiach, v službách, vo sfére služieb? Prečo po deviatich rokoch? Proste je to podľa mňa legitímna otázka, ktorú vám kladiem. Prečo sa po deviatich rokoch nedostavili pozitívne efekty, zázraky, o ktorých hovoríte? To ja len preto, ťažko sa odpovedá na túto otázku, ťažko sa odpovedá na túto otázku, ja len, je to len, je to len odpoveď na istú demagógiu, ktorú ste zvolili vy pri obrane tohto princípu. Pretože misionárstvo, lebo ja som mal pocit, že Slovensko je misionárom rovnej dane, aj je a je a bolo misionárom rovnej dane v krajinách tranzitívnych a postkomunistických.

    Takže ale pár čísel. Oficiálne čísla potvrdené Eurostatom a Európskou komisiou hovoria napríklad to, že v roku 2003, teda v poslednom roku, kedy platila progresívna daň pre fyzické osoby, bol výber dane pre fyzické osoby k pomeru k HDP na úrovni 3,2 percenta. V prvom roku zavedenia rovnej dane, sadzby, klesol tento ukazovateľ o viac ako 15 percent, na 2,7 percenta a klesal aj v nasledujúcich rokoch. A nedosiahol vlastne, podiel príjmu fyzických osôb už nikdy nedosiahol úrovne spred obdobia rovnej dane.

    Toľko o legendách. Pretože hovoríte o absolútnych, radi šermujete absolútnymi číslami, ale ak hovoríme o pomerných číslach, ktoré vyjadrujú trend, tak sa tak nikdy nestalo. A vy pri koncepcie rovnej dane samozrejme zásadne zabúdate na to, že aby mohli byť znížené sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb v roku 2004, tak sa musela zásadným spôsobom zvýšiť daň z pridanej hodnoty. A tu sa dostávame aj k úplne inej otázke, k otázke cenovej hladiny. Dostávame sa k otázkam toho, prečo, prečo je mnoho, prečo napríklad našou konkurenciou v oblasti predaja pohonných hmôt je Rakúsko? Prečo mnohé z našich žien chodia nakupovať do najbližších dedín za rakúske hranice? Pretože sú tam mnohé potraviny, mnohé tovary lacnejšie ako u nás, no preto, že majú nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty. A to je aj odpoveď na to, prečo sa Slovensku nie tak ľahko odpovedá na výzvu, zvyšujte viac nepriame dane a nechajte na pokoji priame dane. Pretože my máme de facto jednotnú sadzbu, stále jednotnú sadzbu DPH 20-ch percent. Je úplne iné debatovať v krajinách o zvýšení DPH o 1 - 2 percentá, ak máte sadzby 10 a 20 percent. Je úplne iné zvyšovať DPH na potraviny z 10-ch na 12 ako z 20-ch na 22. To je ten základný problém, ktorý si musíme tu proste čestne povedať, že to je kľúčový problém, ktorý tu je.

    Takže aby sme, aby sme si ale povedali pravdu. A to je história, toto už je história. Celkovo sa dá povedať, že daňová reforma v prvom roku priniesla z titulu rozšírenia základnej dane z príjmov právnických osôb, lebo sa rozširovala základňa, 3,4 mld. vtedajších korún. Ale zároveň odniesla v podobe nižšej sadzby 10,6 mld. korún. No ale daňová reforma, nezabúdajte, bola koncipovaná ako neutrálna. Ona naozaj taká bola. To znamená, celých tých 10,6 mld. eur bolo dotankovaných, priatelia, daňou z pridanej hodnoty, spotrebnými daňami.

    Ja vám to pripomeniem. Zvýšili ste benzín o 25 percent, spotrebné dane na benzín. Vykurovací olej o 20, o 33 percent dokonca. Spotrebné dane na pivo stúpli o 66 percent, cigarety takmer o 50 percent. A pripomínam vám kľúčové zvýšenie sadzieb dane z pridanej hodnoty na mlieko, mäso, syry, elektrinu, palivo, na všetko.

    Čiže čo sa stalo? Distribuovali ste tie negatívne dopady alebo cieľ neutrality daňovej reformy na všetkých občanov tejto krajiny bez ohľadu na to, aké majú príjmy. Ja viem, že to je história. A ja viem, že z dnešného pohľadu, optika médií, ale aj vaša optika mnohých, je taká, že my dnes len zvyšujeme dane. My sme sa po desiatich rokoch vašej hegemónie dostali ku konceptu malého štátu. Vy hovoríte, že štát by mal byť malý a menší a že mal byť najmenší. Hovoríte to tak na strane príjmov. Čo ste ale zanedbali, nikdy ste neurobili žiadne zásadné zmeny v oblasti výdavkov. Opäť, úplne čestne: pozrite si štruktúru výdavkov štátneho rozpočtu za roky 2000, 2000 až 2012! V zásade sa tie balíky výdavkov v krajine nemenili v podiele na HDP. Je to proste, bohužiaľ, pravda. Takže vy ste ponížili zásadným spôsobom príjmy na HDP, stimulovali ste ekonomiku z tohto pohľadu, ale nikdy ste nenašli odvahu na to, aby ste zviedli spoločenskú diskusiu o tom, aká je dostupnosť verejných služieb, ktoré služby tam majú byť a ktoré nemajú byť. A viete, že možno ste sa niekedy aj pokúšali, ale neuspeli ste. A ja si pamätám aj predvolebné, predvolebné reči z tohto obdobia, vlastne spred necelého roka o tom, keď môj hlavný oponent Ivan Mikloš hovoril - a vám to proste pripomeniem, čestne to tak isto poviem - áno, došli sme na kraj útesu a musíme hovoriť o tom, ktoré z verejných služieb sú udržateľné pri takýchto príjmoch, inak musíme zvýšiť príjmy. Spomeňte si na to! Ale to je realita. To je skutočná realita.

    A viete, ak prídeme k znižovaniu výdavkov, tak kresťanskí demokrati: daňový bonus pre vysokoškolákov, ako by mohol byť zrušený? Už vás ale vôbec netrápi, že žiadny, že externí študenti vysokých škôl nemajú žiadny daňový bonus. Kto chodí, kto je externým študentom na vysokej škole? Zväčša ten, kto nemá na to, aby mohol chodiť na denné štúdium, pretože musí popri vysokej škole pracovať. Nemá žiadny daňový bonus, jeho rodič nemá dokonca ani detské prídavky. Čiže, čiže to my nežijeme vo férovom ako systéme, akonáhle to znamená, ak hovoríme, že sa dotkneme tejto témy, tak je to proste tabu.

    Učitelia žiadajú viac, viac platov? Jasné! Zástava, červená alebo žltá zástava vpredu: dajme im viac peňazí, veď si to zaslúžia! Súhlasím, zaslúžia si to. Ale z čoho im to máme dať? Máme zároveň znižovať výdavky. Áno, jasné, máme. Máme tu nejakú cestovnú mapu? Máme tu, zdedili sme v šuflíku nejaký tajný plán, akým spôsobom, akým spôsobom máme krajinu, ktorá dvadsať rokov funguje s administratívou úrovne CK Rakúsko-Uhorska?! Ako to máme urobiť za šesť mesiacov? Žiadny tajný plán sme nenašli.

    Viete, že je pred nami nevyhnutnosť znížiť deficit na budúci rok pod tri percentá. Je to identická situácia ako v roku 2008. Vtedy sme potrebovali znížiť deficit pod tri percentá preto, aby sme sa stali členmi eurozóny. Cúvame dozadu bez spätných zrkadiel. Musíme to urobiť a máme málo nástrojov. Vy ste rok 2012 vypustili. Vypustili ste to kvôli predvolebnému boju. Čiže ak sa urobila nejaká konsolidácia v roku 2011, urobila sa, ale rok 2012 nula. Budeme znižovať deficit de facto z piatich percent na tri percentá s potrebou, s konsolidačným úsilím vyše dvoch miliárd eur. S balíkom opatrení vo výške 2,8 mld. eur: 1,8 mld. na strane príjmov a jednej miliardy na strane výdavkov.

    Ideme do procesu aj s rezervou. Hovoríme to transparentne. A konečne si prestaňme klamať! Budúci rok, budúci rok, bude ťažkým rokom dennodennej realizácie štátneho rozpočtu. Máme problematické príjmy, máme katastrofálny problém s výberom dane. Máme demoralizáciu v spoločnosti s výberom daní, dane z pridanej hodnoty aj dane z príjmov právnických osôb. Budem prvý, ktorý, ak sa napravia tieto neduhy, navrhnem zníženie dane z príjmov právnických osôb z 23 na 21 percent. Budem prvý, kto to urobí, ak to budem môcť urobiť.

    Ja sa, môžem samozrejme skĺznuť aj k politickým debatám o tom, prečo táto krajina nemala nikdy prebytok? Prečo dvadsať rokov funguje s deficitom?

    Prečo po desiatich rokoch pravice, nikdy sme sa nepriblížili ani len k vyrovnanému rozpočtu?

    Prečo sme sa nikdy nepriblížili k tomuto? Najnižší deficit tejto krajiny bol v roku 2008 1,8 percenta HDP. Ale o vyrovnanom rozpočte, o tom, že by niekto plánoval vyrovnaný rozpočet, že by si ho dával niekto proste do strednodobého cieľa, nikdy nebola ani reč. Je to otázka výdavkov a príjmov v tejto krajine.

    Tvrdím vám, že dvadsať rokov v tejto krajine s výdavkovou oblasťou nikto nič zásadné neurobil, pretože je to ťažké. Pretože sa nikdy nedosiahla žiadna dohoda v tejto oblasti. Pretože hocikto prišiel so sférou, s nápadmi znižovania štátnej administratívy, znižovania podpory, plateného školstva, plateného zdravotníctva, znižovania sociálnych dávok, adresnosti sociálnych dávok, znižovania počtu výnimiek v daňových zákonoch, vždy s tým bol proste problém, lebo sa našli boží bojovníci, ktorí povedali, že je to proti, proti niekomu, škodí to niekomu. Nie, my máme proste ideálny stav, ktorý proste musíme udržať.

    Ale my si musíme povedať pravdu. Nemáme na to, priatelia. Nemáme na penzie z prvého piliera, ktoré nastavil Ľudo Kaník v slávnej penzijnej reforme. Nemáme. Nebolo to korektné, poslanec Ľudo Kaník, nebolo to korektné

  • Potlesk v sále.

  • nastavenie druhého piliera na deväť percent a zároveň byť pekný pred dnešnými dôchodcami a urobiť tri, štyri kategórie penzistov, ktoré majú proste podľa toho, či odchádzali v novembri alebo v januári, mali penziu 3- alebo 8 tis. korún. Proste nebolo to udržateľné.

    No ale skončili časy, aby sme boli proste za pekných. Ja mám rešpekt pred zdvíhaním sadzby dane z príjmu právnických osôb. Osobitne v krajine a v situácii, keď podnikatelia odmietajú platiť dane. Zamysleli ste sa, prečo odmietajú možno aj platiť dane? Prečo zázraky stimulácie, o ktorých tu Richard Sulík robil prednášky v roku tri až štyri, je už preč?! Prečo to tu nie je?

    Prečo sa každý rok počas fungovania rovnej dane zvyšoval počet firiem, ktoré si zakladali domicile v Cypre a v ďalších, na Cypre a v ďalších legálnych aj nelegálnych how schoroch? Prečo to tak nefungovalo? Prečo aj pri 19- percentnej dani dochádzalo k legálnej alebo nelegálnej optimalizácii? To sú proste neduhy, ktoré tu sú, a vôbec odpoveď, rovná daň už na ne nenechávala odpoveď.

    To je môj dôvod, prečo hovorím o vyblednutej atrakcii. Nefunguje to v danej situácii.

  • Potlesk v sále.

  • Môžete si, môžete si, ja vám, a to nebude príjemné, čo vám pripomeniem. Možno. Lebo keďže, keďže daň z príjmov právnických osôb za minulý rok sa uzatvárala na jar tohto roku, uzatvárala sa samozrejme v situácii totálneho kolapsu finančnej správy, podozrenia z klientelizmu, zo zlyhania základných manažerských princípov.

    Ale ona sa, odoznievala, daňové priznania sa robili za právnické osoby aj v situácii, keď doznievala Gorila. Keď sa proste vaši voliči pravice museli pozrieť na to, ako prebiehala privatizácia. Keď sa demonštranti kĺzali dole hradným kopcom, keď na nich striekal minister vnútra zo striekačiek a keď ich rozháňal v štrnásťstupňovom mraze. Aj v tejto atmosfére sa ľudia priznávali k daniam a boli ochotní platiť dane v krajine, ktorá je poznamenaná korupciou a prekliata až pod zem cez rozvrat, ktorý tu bol spôsobený.

  • Dlhotrvajúci potlesk v sále.

  • Prečítajte si v dnešných novinách kazateľa Halíka, ktorý sa vyjadruje k situácii Českej republiky. Prečítajte si! Nie pretože je v Pravde, ale prečítajte si ten text, ktorý hovorí o tom, čo hrozí Českej republike. Aké zhnusenie, aká perverzita politického systému, čo doviedla, táto situácia, k čomu doviedla ľudí. K nárastu extrémizmu a samozrejme k totálnemu nezáujmu o politický život. K sklamaniu z toho, čo tu proste v týchto, v tejto časti strednej Európy funguje.

    Takže dovoľte mi, dovoľte mi, ešte dve legendy - áno? - Estónsko a Švédsko.

    Pamätám si víťazné ódy v roku 2010 na estónsku nôtu, až keď, do momentu, keď môj kolega poslanec Ján Počiatek rozmenil estónsky zázrak na drobné. Estónsky zázrak s obrovským naozaj tlakom aj na výdavky a s následným prepadom hrubého domáceho produktu a nárastom, totálnym nárastom nezamestnanosti. Ale áno, Estónci sú už za tým a momentálne sú premianti, premianti Európskej únie. Ale povedzme si základné parametre makroekonomické. Čiže Estónci aj počas krízy radikálne zvýšili aj príjmy, omnoho viac ako Slovensko, a potom následne ich začali znižovať. Musím vás ale informovať, že v pomere k HDP majú Estónci výdavky na podobnej úrovni, ako je Slovensko, ale príjmy majú na oveľa vyššej úrovni. A to je ten zázrak a to je ten dôvod ich prebytkov a toho, že hospodária v pluse. Estónci zvýšili daň z pridanej hodnoty na 20 percent. A viete veľmi dobre a viete tak isto veľmi dobre, že daň z príjmov je, alebo rovná daň v Estónsku je 21 percent.

    K Švédsku, to je ešte jasnejší a flagrantnejší príklad. Áno, Švédi znižujú daň z príjmov právnických osôb na 22 percent, ale Švédi majú ešte okrem toho regionálne dane. Čiže platia oveľa vyššiu sadzbu. Švédi majú 30-percentnú daň z dividend, priatelia, 30-percentnú daň z dividend. A Švédi majú najnižšiu sadzbu na príjmy fyzických osôb - tridsať percent, najvyššiu na úrovni 60 percent. Len aby sme trošku ako vnímali celkový obraz, ak sa má dávať ako za nejaký príklad.

    Záverom. Predstúpim samozrejme pred vás o mesiac v druhom čítaní aj s návrhom tohto zákona. Pripúšťam malé korekcie vo veciach, ktoré boli nastolené. Budeme sa im ďalej venovať. Samozrejme, je tu zákon, ktorý, rovnako ako zákon o sociálnom poistení č. 461, je kľúčový z hľadiska znižovania deficitu v budúcom roku. A predstúpim zároveň aj s návrhom štátneho rozpočtu. Takže tu sa o tomto rozprávať nebudem. Ale ešte jedna zaujímavá rovina.

    Ja už som si proste všimol, že opozícia si vlastne vytvára akési premostenie do budúceho roku. Vy už vlastne začínate hovoriť o tom, že pokles hrubého domáceho produktu, nárast nezamestnanosti, pokles príjmov, to bude všetko spôsobené, podľa vašej rétoriky, napríklad týmto návrhom zákona.

    Ja neviem, čo sa bude diať v budúcom roku. Ja nemám krištáľovú guľu. Len viem, že podľa toho, čo mám možnosť počuť a vidieť na zasadnutiach euroskupiny a na zasadnutiach ECOFIN-u, že môže byť veľmi horúco budúci rok. A keď budú problémy s nezamestnanosťou, ak budú problémy s cenami, ak bude problém s výberom daní, pretože poklesne reálna ekonomika, tak vám odkazujem už dnes, že to kľúčovo nebude kvôli tomuto zákonu. Ale kľúčovo to môže byť len kvôli európskemu prostrediu, ktorého sme jasnou súčasťou.

    Kresťanskí demokrati už napríklad vedia, že kvôli tomuto zdražie mlieko, mäso a syry. No kresťanskí demokrati dobre čítajú, samozrejme, aj naše odhady rastu inflácie. Pretože áno, máme tu krízu potravín, potravinovú krízu máme za dverami kvôli úrode na Slovensku, ale aj v celej Európe. Áno, presne s položkami, ktoré ste uviedli, bude budúci rok problém a bude obrovský tlak, tlak na ceny. Nie kvôli zvyšovaniu dane z príjmu právnických osôb, ale kvôli podstate. Kvôli pšenici, kvôli mlieku a kvôli nedostatku vlahy v pôde. Takže ako všetko je, všetko je vo vesmíre spojené, tak aj tieto ceny sú spojené so situáciou, ktorá je v poľnohospodárstve.

    Dovoľte mi len úplne poslednú vetu. Zákon o dani z príjmov je súčasť celkovej konsolidácie. Zavedenie progresívnej sadzby dane z fyzických osôb je jasný krok z našej strany, ktorý má zvyšovať mieru solidarity a redistribúcie zdrojov spoločnosti. A zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb je reakcia aj na platenie daní práve právnickými osobami, ale aj na potreby štátneho rozpočtu. Táto daň, akonáhle to bude možné, bude opäť nižšia.

    Ďakujem vám.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády a pán minister financií.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme ešte štyri minúty do hlasovania. Myslím si, že budeme pokračovať.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z..

    Vládny návrh zákona má tlač 162. Spoločná správa výborov má tlač 162a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán minister. Pán minister, nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nosnou časťou návrhu zákona je transpozícia európskej smernice, ktorou sa stanovujú dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže pôvodné predpoklady už nie sú dostatočné a nie sú prispôsobené ani obchodnej situácii na trhu, je potrebné ich doplniť o nové ustanovenia pre výpočet RPMN pri úveroch bez pevne stanoveného trvania, či opakovanie splatných úverov.

    Návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia, ktoré riešia problémy aplikačnej praxe, ktoré sa na trhu spotrebiteľských úverov vyskytli. Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie špeciálneho režimu pre úvery, ktoré poskytujú banky alebo pobočky zahraničných bánk vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov. Čiže vytvárame možnosť informovať sa samozrejme každému spoločníkovi o tom, v akom stave úverový účet je.

    Zároveň novelizujeme aj zákon o platobných službách, tiež s cieľom umožniť vlastníkom bytov a nebytových priestorov získať bezplatne na základe žiadosti raz ročne výpis z účtu, úverového účtu bytového domu. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorsky výbor podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 12. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 80 zo dňa 11. októbra 2012, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 97 zo dňa 9. októbra tohto roku. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahuje časť IV tejto správy, ktorú máte, páni poslanci, k dispozícii, preto ich nebudem čítať.

    Gestorsky výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, teda o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 89 z 15. októbra 2012. Výbor určil mňa, teda poslanca Jaroslava Demiana za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rady Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prerušujem rokovanie a budeme hlasovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta. Budeme hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Poprosím pána poslanca Kamenického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 239.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR

    Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo osemnásť poslancov, pričom viacerí poslanci dali procedurálny návrh. Ako prvý odznel procedurálny návrh poslanca Štefanca, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Poprosím vás, skontrolujte si, dámy a páni, registráciu v hlasovacom zariadení. Takže budeme hlasovať ešte raz o procedurálnom návrhu, ktorý zaznel v rozprave. Toto hlasovanie je neplatné. Budeme ho opakovať. Technici, poprosím. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 78 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Druhý procedurálny návrh podal poslanec Sulík, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Takže hlasujeme o ďalšom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 80 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Teraz odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 60 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom priadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 226 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorsky výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 105 bolo za, 12 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Toto bol, dámy a páni, jediný bod, o ktorom bolo treba hlasovať.

    Chcem vás ešte informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia bude zmena programu. Po dokončení návrhu, prerokovania vládneho návrhu zákona č. 129 o spotrebiteľských úveroch, budeme pokračovať vládnym návrhom zákona č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý uvedie pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Ján Richter. A po ňom budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 311, je to Zákonník práce. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hod. a po nej budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona č. 129 o spotrebiteľských úveroch.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja chcem dať procedurálny návrh, aby fototermíny neprebiehali pred hlasovaním a počas hlasovania. Mňa to ruší, neviem sa sústrediť. Myslím, že ďaleko vhodnejšie budú fototermíny počas, keď nebude hlasovanie. Myslím, aj novinári budú mať ďaleko zaujímavejšie fotografie.

    Ďakujem.

  • Oceňujem, pán Hlina, váš konštruktívny prístup.

    Chcem ešte požiadať členov pracovnej skupiny tak, ako sme sa dohodli, aby sa stretli s pánom predsedom výboru Beblavým a bývalými predsedami pani podpredsedníčkou Zmajkovičovou a s pánom bývalým predsedom, pánom poslancom Gálom, aby sa začali baviť a pripravovať novelu zákona a tak isto aj formu majetkových priznaní. Takže poprosím pracovnú skupinu, keby sa mohla stretnúť. O 11.30 hod.? Vyhovuje to? O 11.30 hod., dobre? V trakte, tam ako sa stretávame. Dobre? Ďakujem.

    Takže krátka prestávka. Budeme pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 129 o spotrebiteľských úveroch.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, spravodajcu.

    Nemám písomnú prihlášku. Technici, boli už prihlášky do rozpravy? Vy ste boli ústne prihlásená, pani poslankyňa? Dobre.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v druhom čítaní môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona o spotrebiteľských úveroch.

    Ako som už uviedla v prvom čítaní, spotrebiteľské úvery sú výraznou záťažou a ťarchou pre celú spoločnosť a samozrejme, že aj pre finančný trh. V súčasnosti predstavujú neprimeranú záťaž pre mnohých občanov, spotrebiteľov, ktorí sa vďaka cieleným úverovým pascám a dlhovej špirále ocitli bezvýchodiskovej a neriešiteľnej životnej situácii.

    Takto celoplošne rozšírený fenomén spotrebiteľských úverov nesie už aj spoločenský a sociálno-ekonomický rozmer. Štát do tohto procesu nevie účinne zasiahnuť a po preskúmaní dopadov vládneho návrhu ja mám pochybnosť, že nežiaduci vývoj bude možné na základe neho zastaviť. V reálnom živote sa negatívne dopady spojené so spotrebiteľskými úvermi prejavujú tak, že súdmi sú spustené spochybneniahodné exekučné procesy na stovky, tisícky, dokonca desaťtisíce spotrebiteľov. Predmetom týchto exekučných konaní je vymáhanie niekoľkonásobne navýšených dlžných čiastok oproti pôvodne poskytnutej istine. V mnohých prípadoch najväčší podiel na dlhu tvoria práve úroky z omeškaní. Mnohí ľudia túto situáciu nezvládajú a cítia sa byť vazalmi nebankových subjektov.

    Neriešiteľnosť situácie má v mnohých prípadoch až tragické následky v osudoch a životoch mnohých ľudí, mnohých rodín. Pri snahe zastaviť tieto sporné exekúcie je preskúmavaná oprávnenosť stanovenej výšky dlhu a okolností, ktoré viedli k podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vo väčšine prípadov sa pre neprimeranosť a neprijateľnosť postupu nebankových subjektov exekučné konania v prospech dlžníka zastavia. Problémom však je, že kapacity úspešnej celoplošnej obrany sú obmedzené, pre komerčne ladenú advokáciu tieto spory nie sú lukratívne a spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali pomôcť a ktoré sa špecializujú na ochranu neeticky zadlžených občanov, pre poddimenzované financovanie a podvýživenie nemajú dostatočné personálne a technické možnosti pre účinnú pomoc a zásah.

    Ako som už uviedla v prvom čítaní, aj keď vládny návrh zákona javí známky snahy o sprísnenie presnejšieho určenia oprávneného veriteľa a ustanovuje podmienky toho, kedy je spotrebiteľský úver bezúročný, z pohľadu praxe nie je dostačujúcim a adekvátnym nástrojom pre spravodlivé a korektné vysporiadanie a uzavretie vzájomných komplikovaných vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi. Nevytvára reálne predpoklady pre praktické zníženie zaťaženosti a oslobodenie občanov z úžerne poskytovaných úverov.

    Preto v predloženom pozmeňujúcom návrhu navrhujem do zákona zapracovať účinné nástroje vedúce k zamedzeniu tohto nežiaduceho rozmachu ťaženia z nešťastia ľudí, ktorým sú poskytované problematické úvery. Sú to v zásade dva nástroje, a to skúmanie bonity klienta a bezsankčná možnosť predčasného splatenia úveru do výšky 10 000 eur. Dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.

    V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 11 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:

    "V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je."."

    Zdôvodnenie: Navrhovaná zmena reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. V súčasnosti je zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2007 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uložená povinnosť pre spotrebiteľa spotrebiteľského úveru, aby skúmal spotrebiteľovu schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok nemožnosť požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Táto povinnosť sa nejaví ako dostačujúca pri skupine obyvateľstva, ktorá má nízku bonitu, a z toho dôvodu sa stáva cieľom agresívnych obchodných praktík. Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný spotrebiteľ, sprostredkovávateľ, prepáčte, je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať úver môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad na obydlie.

    Prípadný argument zo stany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientov je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver, neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom, z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa, vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere, keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží, nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Toto konanie podľa mňa má predátorský charakter.

    Keďže systém finančného práva Slovenskej republiky je pomerne mladý a stále vo vývine, táto otázka doposiaľ nebola riešená. Ako predkladateľka pozmeňujúceho návrhu som podrobila skúmaniu právne poriadky krajín, ktoré majú v oblasti regulácie finančného sektora dlhoročnú tradíciu. Za úpravu, ktorá sa s problémom najlepšie vysporadúva, považujem úpravu švajčiarskeho zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. Tento zákon zakotvuje, že v prípade hrubého porušenia povinnosti posúdiť spotrebiteľovu schopnosť splácať úver, stráca veriteľ nárok na úroky a poplatky z úveru. Predložená právna úprava prispôsobená na slovenské pomery má výhodu, že umožňuje posúdenie, v akom rozsahu bola zákonom uložená povinnosť zanedbaná.

    Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo aj účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity klienta, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Zároveň úprava umožňuje sankcionovať ľahšie porušenia povinnosti iba podľa prvej vety ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

    Prípadná bezúročnosť úveru a jeho oslobodenie od poplatkov je dôležitým nástrojom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že zákonom o spotrebiteľských úveroch bolo zrušené nariadenie vlády č. 338/2008 zákona, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v súčasnej dobe je teda maximálna výška poplatku za poskytnutý spotrebiteľský úver limitovaná jedine dobrými mravmi a definíciou úžery podľa Trestného zákona. V § 235 Trestného zákona sa uvádza, že úvery, pardon, úžery sa dopustí ten, "kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie". Podľa judikatúry a názorov zúčastnených subjektov finančného trhu je hranica úžery od úročenia 24 až 30 percent za rok v závislosti od jednotlivých okolností prípadu.

    V druhom bode chcem upriamiť pozornosť na čl. I, do ktorého sa vkladá za bod 5 nový bod, ktorý znie:

    "V § 16 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:

    (6) Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10 tisíc eur počas 12 mesiacov,

    (7) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením spotrebiteľského úveru alebo jeho časti na podnet spotrebiteľa, ak k predčasnému splateniu spotrebiteľského úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Veriteľ je tak povinný bezodplatne oznámiť spotrebiteľovi termín uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby."

    Zdôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008//48/ z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ umožňuje členskému štátu stanoviť sumu, pri ktorej nie je možné pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru vyžadovať poplatok. Členské štáty môžu túto sumu stanoviť do výšky 10 000 eur splatných počas obdobia 12 mesiacov. Prihliadnuc k priemernej mzde v hospodárstve, sa mi ako predkladateľke táto suma zdá ako správna, keďže predstavuje zhruba 12,8-násobok priemernej mzdy v hodnote 781 eur podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2012.

    Táto limitná suma teda umožňuje priemerne zarábajúcemu človeku vložiť svoje finančné prostriedky do predčasného splatenia nevýhodného úveru a zamedzeniu tvorby dlhovej špirály. Dlhová špirála spoločne s nízko stanovenou hranicou nepostihnuteľnej časti príjmov povinných osôb je jedným z hlavných dôvodov postupného zbedačovania slovenského národa, čo potvrdzujú aj posledné štatistiky, podľa ktorých je vyše sedemstotisíc ľudí na hranici materiálnej chudoby.

    Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia určuje ako nepostihnuteľnú časť 60 percent životného minima, čo znamená, že povinnému je nutné z jeho príjmu nechať minimálne 116,75 eur. Nad sumu 291,87 eur, čo je 150 percent zo sumy 194,58 eura, výška životného minima pre plnoletú osobu platná od 1. júla 2012, môže exekútor zraziť celý objem finančných prostriedkov.

    Odsek 6 zakotvuje zákaz požadovania poplatkov, úrokov a iných nákladov spojených s predčasným splatením úveru v súvislosti s uplynutím doby fixácie spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.

    Toto ustanovenie sa dotýka iba tých spotrebiteľských úverov, pri ktorých je stanovená doba fixácie. Úroková fixácia predstavuje pre veriteľa nástroj ako rozložiť svoje náklady a obchodnú maržu na určité obdobie. Po uplynutí tohto obdobia sa má zato, že veriteľ dosiahol zisk stanovený v úrokovej fixácii, a preto smernica umožňuje predčasné splatenie. V aplikačnej praxi dochádza k úverovej fixácii pri väčších spotrebiteľských úveroch, napríklad pri bezúčelovom úvere zabezpečovanom nehnuteľnosťou známom aj ako americká hypotéka.

    Vážení kolegovia, ja sa chcem poďakovať zástupcom opozície, naprieč celej opozície zato, že tento pozmeňujúci návrh podporili. Ja som presvedčená, že oba navrhované nástroje nám pomôžu vysporiadať sa so záťažou finančného trhu a so záťažou, ktorú spotrebiteľské úvery pre mnohých občanov znamenajú. A chcem požiadať kolegov poslancov zo strany SMER, aby rovnako prispeli k istote, ako právnej, tak aj sociálnej, občanov, ktorí na túto pomoc od nás čakajú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Mikloško, Hudacký, Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Oceňujem sústavnú aktivitu pani poslankyne smerom k zlepšeniu situácie s úvermi a so všetkým, čo s týmto súvisí, čo sa týka spotrebiteľa.

    Iste, najlepšie je nemať pôžičky a nemať úvery a nežiť na dlh. Myslím, že veľmi dôležitá je aj snaha o obmedzenie reklamy, najmä na tie rýchle úvery alebo na hotovostné rýchle pôžičky. Na každom kroku vidíte, aké je to jednoduché na základe občianskeho preukazu, jedného telefónu. Často sú tam dávané úžernícke podmienky. Tak isto propagáciu života na dlh so zdôrazňovaním všetko rýchlo mať, nie byť, ale mať, tu a teraz a ihneď. Táto mentalita je chorá, aj nám cudzia, by som povedal. Preto treba najmä deti a mládež vychovať tak, aby ich nároky boli reálne a zodpovedali ich možnostiam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem poďakovať tak isto pani poslankyni, že sa odhodlala na takýto krok, aby sme zlepšili situáciu na trhu poskytovaní spotrebiteľských úverov vzhľadom na to, že tá situácia je veľmi vážna.

    Tak, ako to už bolo povedané, takúto možnosť získania finančných prostriedkov majú ľudia, ktorí sú dosť často v sociálnych, sociálno-ekonomických problémoch na každom kroku. Bohužiaľ, podmienky, za ktorých získavajú tieto prostriedky, sú často úžernícke. Jednak úrokové sadzby sú skutočne vysoké, čo už pri prvom pohľade musí byť jasné, že pri nejakých desiatich - dvadsiatich percentách, dokonca niekedy aj vyšších, za mesiac, je šanca na splatenie takejto pôžičky minimálna, respektíve nijaká. To znamená, že takíto sprostredkovatelia takýchto spotrebiteľských úverov vlastne rátajú s tým, že cez nástroje, súdne, exekučné, jednoducho prídu k majetku a v konečnom dôsledku finančný efekt bude pre nich ďaleko vyšší ako, ako možno len zo samotných úrokov.

    Čiže v každom prípade podporujem túto iniciatívu. V konečnom dôsledku som sa aj podpísal pod tento pozmeňovací návrh. Je rozhodne treba regulovať systém poskytovania spotrebiteľských úverov na Slovensku. Sám mám skúseností v rámci štátneho programu, mikropôžičkového programu, ako je treba citlivo pristupovať ku klientom, ktorí vlastne sa rozhodli zobrať si pôžičku. V tom našom prípade to bolo na podnikateľské účely, toto je spotrebiteľský úver, kedy je treba ďaleko lepšie regulovať podmienky, ako sú teraz nastavené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Aj kolegyni chcem poďakovať za návrh tohto zákona, lebo naozaj reálna prax prináša to, že tí veritelia dopredu vedia, že ten spotrebiteľ nebude schopný splácať tento úver, uzatvárajú tieto pôžičky, sú nevýhodné. Je to naozaj parazitujúce, úžerou, alebo až, ako to bolo už spomenuté, také predátorstvo, kedy v podstate títo navrhovatelia zarábajú na chudobe a nevedomosti ako iných ľudí.

    Skúmanie bonity klienta je, je dobrým návrhom, aby predtým, než sa uzavrie takýto spotrebiteľský úver, aby veriteľ bol povinný skúmať túto bonitu. Veľakrát títo veritelia, oni vedia dopredu, že spotrebiteľ nebude schopný splácať ako tento úver, ale zas na druhej strane vidia, že sú vlastníkmi, alebo majú aj zistené, že sú vlastníkmi nehnuteľností, to je jedno, či už bývania alebo pôdy, dá sa to zistiť stále aj vopred. Stavajú na ich nevedomosti a cez to všetko im dávajú, dostávajú ich do takých komplikovaných pozícií.

    Nemôže byť poskytovaný väčší úver, ako je spotrebiteľ schopný splácať, toto je naozaj tiež jedna z veľmi dobrých vecí. Tak ako pani kolegyňa Mezenská tu spomínala ten príklad toho Švajčiarska, myslím si, že aj u nás by sa mohol podobný, mohlo podobné čosi prijať, aby mnohí spotrebitelia sa nenachádzali v pasciach. Na druhej strane veľakrát práve exekútori sú tí, ktorí na tom participujú a zarábajú na nešťastí iných.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa, chcete k tomu zareagovať? Dobre, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Pani poslankyňa Mezenská poďakovala predstaviteľom opozície za to, že ju podporili v návrhu a pridali svoje podpisy.

    Ja musím povedať, že ako predkladateľ a ako rezort ministerstva financií sme mali možnosť len nejakých 24 hodín, 36 hodín sa možnosť oboznámiť s pozmeňovacími návrhmi. To znamená, nie sme si 100-percentne istí. Ale v zásade musím povedať, že, že považujeme návrh ako posun správnym smerom. Ja aj podľa toho, čo viem o pani poslankyni Mezenskej, viem, že je aktívna v spotrebiteľských združeniach., a to my absolútne podporujeme, lebo to je vlastne preťatie tej nite toho ťapákovstva slovenského, veľmi častého slovenského ťapákovstva, keď sa cítime bezbranní vlastne voči tým, ktorí nám diktujú. Niekedy aj síce je to taká ponuka na zlatej tácke, je to ale často pasť. Veľmi dobre vieme, že tá veľká asymetria informačná medzi, medzi tými, ktorí poskytujú úvery, či už na základe licencií klasických bánk a finančných inštitúcií, alebo nebankových subjektov, kde je to oveľa, oveľa horšie, v neprospech klientov, že naozaj nerozumne, nerozumne poberané pôžičky, úvery dostávajú celé rodiny do nešťastí.

    Z tohto pohľadu návrh pani poslankyne Mezenskej za predkladateľa podporujem a pevne verím, že aj poslanecká snemovňa prijme tento návrh.

    Otázka druhého pozmeňovacieho návrhu ma, vzbudzuje otázky vykonateľnosti, ale môžeme s touto úpravou ďalej, ďalej pracovať. Takže môj záver je, že tie pozmeňovacie návrhy podporujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Chce sa vyjadriť k návrhu aj pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom k tomu, že máme pokračovať návrhom zákona o hmotnej núdzi, ktorého predkladateľ je pán minister práce, sociálnych vecí Richter a nie je tu, pardon, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a začneme rokovanie o tomto zákone o hmotnej núdzi o druhej hodine poobede.

    Obedňajšia prestávka. Dobrú chuť.

    Takže rušíme, vítam pána ministra. Takže ruším, vyhlásila som, vyhlásila som teda rozprávku, vyhlásila som teda prestávku, ale aj vzhľadom k tomu, že ste tu, tak si žiadam súhlas na to, aby sme mohli pokračovať.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona má tlač 227, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 217.

    Nech sa páči, pán minister, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Zároveň ďakujem pekne, že ste mi umožnili ešte predniesť to úvodné slovo. Celkom iste budeme pokračovať aj v popoludňajších hodinách.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

    Je potrebné podotknúť, že ide o malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, respektíve možno aj s novým zákonom sa počíta v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj obsah a charakter navrhovaných zmien.

    Účelom návrhu právneho predpisu v čl. I, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, vytvoriť predpoklady pre obmedzenie zneužívania právomoci v hmotnej núdzi, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu v niektorých oblastiach, ako je napríklad zákon o striedavej starostlivosti, prípadne zákon o dobrovoľníctve.

    V čl. II dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, je podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke o štátnych sociálnych dávkach v prípadoch, keď sú poskytované v kombinovanej forme. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách.

    Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré sú v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie, priorizujú starostlivosť o deti v skupinách, v zariadeniach samotných domov alebo v bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samotných rodinných domov alebo v ostatných samostatných bytoch v obytných domoch.

    Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako je presun formulárov k žiadosti a vyhlášok.

    Návrh bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 18. septembra t. r. s odporúčaním pre vládu schváliť uvedený materiál s pripomienkami legislatívno-technického charakteru. Bol prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2012 s odporúčaním pre vládu schváliť predmetný návrh, nakoľko získal podporu všetkých sociálnych partnerov. Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh dňa 28. septembra 2012.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predmetného návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, máte to ako tlač 227, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 217 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona zdôvodnil navrhovateľ a navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnostné menšiny, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub SaS sa prihlásil pán poslanec Jozef Mihál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, vážení hostia, chcem poďakovať súčasnému vedeniu ministerstva práce, že pokračuje v tom, čo sme začali my spolu so štátnou tajomníčkou Luciou Nicholsonovou, keď sme pripravovali komplexnú reformu zákona o hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie. Čiže som veľmi rád, že sa na dnešné rokovanie alebo do Národnej rady všeobecne dostáva takáto novela, novela zákona č. 599/2003 Z. z., a zároveň som rád, že súčasťou tejto novely je aj novelizácia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, kde aplikačná prax priniesla určité problémy. Čiže som rád, že vedenie rezortu na tieto problémy pozitívnym spôsobom reaguje

    Trošku ma, samozrejme, mrzí, že tento návrh, ktorý prišiel do parlamentu, nie je v porovnaní s tým, ktorý sme predkladali ako poslanecký návrh pred pár mesiacmi, tak skutočne komplexný, ako by mohol byť, ale dobre, chápme realitu dnešných dní, vláda vládne, berie na seba zodpovednosť, opozícia predsa iba kritizuje a nijakým spôsobom nepomáha. Čiže trošku ma mrzí, že to bolo postavené do takejto roviny. Ale skúsme byť naozaj konštruktívni.

    Čiže ešte raz, na úvod zdôrazňujem znova a znova, je to dobrá novela vo svojom princípe, obsahuje veľa veľmi dobrých, pozitívnych vecí. Mohlo by tam byť možno niečo ďalšie, možno by sa dalo, možnože budeme v druhom čítaní dávať určité pozmeňujúce návrhy, aby sme tento návrh ešte vylepšili, ale skutočne oceňujem tie zmeny, ktoré novela prináša.

    Či už je to napr. zmena pri posudzovaní príjmu pri žiadateľoch o dávku v hmotnej núdzi, to sú zmeny pri dohode o vykonávaní práce, zmeny pri posudzovaní jednorázových príjmov. Oceňujem aj zmenu, určité sprísnenie podmienok nároku na ochranný príspevok, kedy chceme eliminovať poberanie tohto ochranného príspevku v prípade osôb, kde je dôvodné podozrenie, že ide o zneužívanie tohto príspevku. Sú to nemalé finančné prostriedky, ktoré takto štátu unikajú. Oceňujem aj zmeny, ktorých výsledkom bude nižšia administratívna náročnosť, či zo strany občana, ale aj zo strany úradov práce a sociálnych vecí. Oceňujem aj to, že rozširuje sa možnosť získať aktivačný príspevok nielen pri prácach v prospech obce, ale aj pri výkone prác pre obcou zriadené organizácie. Škoda tu len trošku, že nevidíme tu, no možno novela zákona o službách v zamestnanosti takúto zmenu prinesie, aby ten okruh poskytovateľov týchto prác bol ešte širší, než len obce a ňou zriadené organizácie. Tam by sme mohli byť možno trošku smelší.

    Takisto dobré zmeny sú, pokiaľ ide o zmeny pri priznávaní príspevku na bývanie. Znova pozitívne, eliminujúce rôzne špekulácie, ku ktorým, bohužiaľ, v praxi často dochádza. Tu zase opakujem, čo som už povedal, škoda, že ste nezvolili cestu samostatného zákona o príspevku na bývanie, pretože tam by sa podporili nielen tí žiadatelia alebo oprávnené osoby, ktorí sú súčasťou systému hmotnej núdze, ale k takémuto príspevku by sa dostali aj tí, ktorí v hmotnej núdzi nie sú, ale majú príjmy, ale príjmy na relatívne nízkej úrovni, a bolo by spravodlivé, keby príspevok na bývanie dostali aj takto pracujúci ľudia.

    V čl. II meníme, alebo teda vládny návrh mení zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách, znovu poviem, zopakujem, sú to dobré zmeny reagujúce na poznatky z aplikačnej praxe za ten rok a pol, dva roky fungovania tohto zákona. Čiže oceňujem to. Som v praxi zvedavý, akým spôsobom sa bude uplatňovať napr. rozšírenie humanitnej pomoci aj na právnické osoby. Mne osobne ako ministrovi takýto nástroj skutočne chýbal, to vám dávam, pán minister, za pravdu, hlavne pri rôznych prírodných nešťastiach bude dobré, keď budete mať v ruke takýto dynamický pružný nástroj na to, aby ste mohli rýchlo, efektívne poskytnúť príslušnú pomoc. Otázkou teda je, možnosť rozpočtu, aké sú na to finančné zdroje. Čiže privítam, ak by ste odpovedali, prípadne v záverečnej reči, či tam zostal ten symbolický milión eur na tieto účely, alebo či sa rozpočet o niečo navýšil, lebo zrejme to bude aj vyžadovať dostatočné finančné zdroje, ak už takýto nástroj má v praxi skutočne fungovať.

    No a pokiaľ ide o zmeny, pokiaľ ide o sociálnoprávnu ochranu, detské domovy, tak to je, myslím, absolútne zbytočné komentovať. Oceňujem takisto, že k takýmto zmenám dochádza v prospech tých neštátnych zariadení tohto typu, bude to len a len na prospech veci, to nepotrebuje ďalší komentár.

    Čiže uvidíme, ako bude vyzerať druhé čítanie, pozmeňujúci návrhy, ale je to naozaj na dobrej celkom ceste. A ďakujem za takýto návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Vyčerpali sme písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa traja páni poslanci, pán poslanec Muňko, Matovič a Kaník.

    Vzhľadom k tomu, že sa blíži 12.00 hod., tak dávame, alebo teda začne obedňajšia prestávka a v rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ktorým sa mení zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 227.

    Pán minister aj pán spravodajca sú na svojom mieste.

    Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Dušan Muňko, Igor Matovič a Ľudovít Kaník. Dávam slovo pánovi poslancovi Muňkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja podporil návrh tohto zákona. Považujem ho za významný v tom smere, že ide o zapracovanie poznatkov z praxe, s ktorými sa úrady práce a sociálnych vecí a rodiny dennodenne stretávajú.

    Z vlastnej skúsenosti v Sociálnej poisťovni viem oceniť význam zmien takéhoto druhu. Na jednej strane zjednodušujú prácu úradom a súčasne pomáhajú aj proti zneužívaniu týchto dávok, čo je v čase potreby úspor pre ekonomiku veľmi dôležité. Nezabudnuteľná je aj motivácia, ktorú zmeny prinesú. Tú vidím najmä v oblasti vzdelávania pre neplnoleté deti. Treba predchádzať situáciám, že získavanie vzdelávania nahrádzali inými aktivačnými činnosťami. Je to preto správne viazať príspevok len na nadobudnutie vzdelania.

    Podobné to je aj pri poberaní ochranného príspevku z titulu nepriaznivého zdravotného stavu. Myslím si, že priznanie tohto príspevku na tri po sebe nasledujúce mesiace, tak ako navrhuje vláda v novele, je z hľadiska naplnenia jeho účelu dostačujúca.

    Potrebné je, treba hľadať aj iné nástroje na podporu takýchto ľudí. Mal by nastúpiť posudkový lekár a posúdiť zdravotný stav vo vzťahu k priznanému invalidnému dôchodku. Tu však treba postupovať citlivo, pretože oblasť priznávania invalidných dôchodkov je veľmi odborná a vyžaduje si opakované preverovanie zdravotného stavu občanov. Tu sa totiž vždy pohybujeme na vratkej pôde zneužívania týchto dávok.

    Často sme sa v praxi stretávali aj s problémami občanov pri posudzovaní nároku na motorové vozidlo využívané na zdravotnícke účely. Vítam zjednodušenie, ktoré zákon prináša, pretože často tu boli problémy, ktoré zbytočne administratívne zaťažovali invalidných občanov. Treba povedať, že pri závislosti na týchto motorových vozidlách to boli pre nich často neprekonateľné problémy.

    Podobne aplikačných vylepšení prináša zákon viac. Nebudem ich menovať, pretože pán poslane Mihál ich pomerne podrobne predo mnou tu rozobra,l a samozrejmá vec, pokiaľ sa týka, v druhom čítaní niektoré veci ešte môžeme vylepšiť. Nebudem zachádzať do podrobností, ale myslím si, že táto novela je potrebná v čase, keď oblasť sociálnych vecí prináša mnohé zásadné zmeny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Prosím teda ďalšieho prihláseného, pána poslanca Igora Matoviča.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, chcel by som k tomuto návrhu zákona hneď na začiatok povedať, že ho vítam. A budem tam mať jedinú vlastne takú nejakú iba výhradu, na ktorú by som chcel upozorniť, že tam môže prípadne nastať problém, a aby sa náhodou nestalo, že dosiahne možno trošku pravý opak.

    Každopádne úpravy, čo sa týka striedavej starostlivosti, bezproblémové. Myslím si, že správne je tak isto zaradenie vlastne, aby aj príjem z dohody, 75 % príjmu z dohody bol zarátaný vlastne do príjmu, vlastne pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu. Správna zmena. A potom, aby sa odstránili vlastne, alebo aby sme neprihliadali na jednorázové alebo náhodilé príjmy pri teda posudzovaní hmotnej núdze. Tak isto správna zmena, lebo zbytočne to zaťažovalo pracovníkov, ktorí tú hmotnú núdzu posudzovali. Jednoducho dobrá, dobrá, dobrá, dobrá zmena.

    Ale čo vidím teda problém, taktiež upravenie podmienok pri výkone aktivačných prác. Ale teda čo vidím problém, už teda tretíkrát hovorím, tak je upravenie podmienok, že kedy môže vlastne aktivačný príspevok poberať študent vlastne strednej školy alebo tá neplnoletá osoba. Že ten súčasný stav bol taký, že po skončení povinnej školskej prechádzky, dochádzky, pre niekoho možno prechádzky, tak, tak vlastne automaticky mohol, mohlo to dieťa vlastne, alebo ten, ten študent mohol zo školy odísť a vlastne v krátkej dobe sa mohol dostať k aktivačnému príspevku za vykonávanie aktivačných prác alebo teda menších obecných služieb. Čiže inak povedané, štát ešte aj dnes vlastne stále motivuje študentov, aby radšej neštudovali, lebo je to pre nich finančne výhodnejšie. Čiže radšej, aby zo školy odišli, vlastne prihlásili sa na úrad práce a takýmto spôsobom sa dostali k aktivačnému príspevku. Tým, že vlastne ste určili, alebo teda novela hovorí o tom, že posunieme hranicu, kedy bude môcť človek poberať aktivačný príspevok, tak človek v hmotnej núdzi poberať aktivačný príspevok nad 18 rokov, tak tomuto ako keby sme zabránili. Lenže je tam taký problémik, ktorý priznám sa, že sám neviem, ako vyriešiť úplne, ale treba sa podľa mňa medzi prvým a druhým čítaním ním zaoberať, a to je to, že umožňujeme vlastne čerpať aktivačný príspevok, ak neplnoletá osoba sa naďalej vzdeláva. A môže nastať vlastne taká paradoxná situácia, že týmto, touto novelou chceme zabrániť, aby decko alebo žiak zo školy neodchádzal na úrad práce a tým pádom, aby neuprednostnil aktivačný príspevok pred vzdelávaním, a povedali sme, že dobre, až keď dosiahne 18 rokov.

    Ale zároveň hovoríme, že keď sa nedospelé dieťa bude naďalej vzdelávať, tak aktivačný príspevok vlastne môže dostať. Čo teda môže znamenať to, že vlastne vytvoríme takú zvláštnu motiváciu, že žiak strednej školy bude mať vedľa seba v lavici spolužiaka, o ktorom bude vidieť, že obidvaja sme vlastne v jednej lavici, ale ty máš aktivačný príspevok a ja nie. A ty si ho získal tým, že odišiel si zo školy, prihlásil si sa na úrad práce a potom sa začal externe vzdelávať na tej istej škole. Čiže vlastne vytvoríme motiváciu, alebo cestičku, aby sa tieto neplnoleté vlastne deti najprv zo školy odhlásili, prihlásili sa na úrad práce a potom hromadne sa prihlásili vlastne na externé vzdelávanie a takýmto spôsobom splnia podmienku, že budú môcť čerpať aktivačný príspevok. A toto, chcem na toto upozorniť, že tuto je problém. Že aby sa nám náhodou nestalo, že dnes nám podľa myslím si, že dôvodovej správy, nejakých 630 detí odišlo vlastne po skončení školskej dochádzky na úrady práce a vlastne uprednostnili peniaze, 63 eur, pred ďalším vzdelávaním. A aby sa nám vlastne nestalo, že do budúcna v podstate všetkým deťom, ktoré budú z hmotne odkázaných rodín, alebo z rodín v hmotnej núdzi, aby všetky tie deti vlastne neskončili školu a následne sa prihlasovali na inú formu štúdia, za účelom, aby získali tento aktivačný príspevok.

    Možno, neviem, od pásu riešenie, že povedať, že keď, že sa to nebude vzťahovať, že táto možnosť príspevku za ďalšie vzdelávanie nebude pre deti, ktoré vlastne odídu už zo školy po platnosti tohto zákona, napríklad. Ale to už si myslím, že ministerstvo určite medzi prvým a druhým čítaním dokáže túto dieru nejakým spôsobom zalepiť.

    Taktiež samozrejme vítam zmeny, čo sa týka príspevku pri bývaní, kde veľakrát prichádzalo tak isto k zvláštnej motivácii, kedy mohlo byť v podstate x príspevkov vyplácaných za prenájom de facto tej istej nehnuteľnosti. To sú všetko pozitívne zmeny, ktoré, ktoré systém upracú, a myslím si, že sú aj plne v súlade s tou rómskou reformou, ktorú chystá ministerstvo práce v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity.

    Takže nezostáva mi nič iné, iba podporiť, ale teda poprosím pána ministra, aby teda na túto zmenu, túto zmenu konkrétne pri aktivačnom príspevku pre študentov stredných škôl sme nejako odstránili prípadnú tú chybu v zákone, ktorá by sa mohla takýmto spôsobom vyskytnúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Opäť neregistrujem žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Takže posledný písomne, ústne prihlásený je pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán minister, pani podpredsedníčka, budem veľmi krátko tentokrát hovoriť. Je dobré, že sa začína riešiť táto problematika, lebo naozaj dlhodobo poukazujem na to, že tam sú veľmi zle nastavené systémy a že to stojí zbytočne veľa peňazí a neprináša to žiaden efekt. Špeciálne by som upozornil na jednu vec, ktorú verím, že by sme mohli posunúť do lepšej polohy.

    Najprv sa trošku, vyslovím istú výhradu, že už na minulej schôdzi sme tu mali poslanecký návrh, ktorý sa sčasti aj touto problematikou týkal, ako aj zaoberal, konkrétne aktivačnými prácami a nápravou tých zlých nastavení, ktoré tu sú stále ešte platné. A tento návrh nebol akceptovaný, bol odmietnutý. Keby bol prijatý, tak už sme ďalej, už sme bližšie pri riešeniach, pričom sa mohli v druhom čítaní niektoré veci, ktoré vyvolávajú povedzme obavu u ministerstva, doladiť a upraviť. Najmä to, že či dokážu zaplatiť rozsah aktivačných prác z hľadiska záujmu. To sa všetko doladiť mohlo a už sme mohli rýchlejšie realizovať veci, rýchlejšie realizovať zmeny. Ale ten prístup k tomu, že všetko, čo navrhnú opoziční poslanci, je odmietané, je z hľadiska efektívnosti zlý. Pretože tie problémy potom pretrvávajú dlhšie, neriešia sa. Nakoniec s nimi vláda príde v nejakej modifikovanej podobe, ale uplynie kopec času.

    A teraz veľmi konkrétne k tomu, čo tu vidím ako problém. Je dobré, že sa mení ten systém, ktorý dnes bol, že stačila jedna hodina aktivačných prác týždenne a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok. Tu sa to mení, že minimálne desať hodín. To je krok vpred. Zároveň musím povedať, že potvrdenie toho, čo sme stále kritizovali, a potvrdenie toho, že tie deformácie spôsobené počas prvej Ficovej vlády, sú naozaj deformácie a nič iné a teraz ich sami musíte naprávať. Ale je pre mňa neodôvodnené, neopodstatnené a chybné, keď tam stále zostáva hranica, že maximálne však dvadsať hodín týždenne. To znamená, navrhovaný stav je minimálne desať, maximálne dvadsať hodín. Prečo maximálne dvadsať hodín? Veď to je živý mechanizmus a proces, ktorý je individuálny od obci k obci, od práce k práci. Niekedy je treba vynaložiť viacej toho úsilia a niekedy menej a hlavne nesmie to byť zamieňané so mzdou. Aktivačné práce alebo odmena za aktivačný príspevok nie je mzda a ani nikdy nemala byť. Je to súčasť sociálnej dávky a celý ten systém vznikol ako to, že aj sociálnu dávku musí poberateľ sociálnej dávky odpracovať nejakou aktivitou, že to nie je zadarmo, na čo má nárok, na čo sa mu skladajú bez akejkoľvek protihodnoty daňoví poplatníci. To už, na to si už zvykli pomaly všetci, ale ešte stále tam niekde v hlbinách mysle zostáva to, že to musí byť: koľko je to na hodinu prepočítané a aká je to odmena za tú prácu? To nie je odmena za prácu, to je odmena za sociálnu dávku. Za celý objem sociálnej dávky. A motivačné je to, že si zvýši tú sociálnu dávku o ten aktivačný príspevok.

    Takže ja budem navrhovať alebo vyzývam k tomu aj ministerstvo, aby sme sa na tomto zhodli. Tam stačí odstrániť tú hornú hranicu, že maximálne dvadsať hodín týždenne. Stačí, nech je to minimálne desať. Aj keď len pripomeniem, že keď sme rozbiehali tento systém aktivačných prác, tak bola hranica, že minimálne dvadsať hodín týždenne. Bodka. A bolo na konkrétnom starostovi, konkrétnej, organizátoroch tých aktivačných prác, aby posúdili, že či dvadsať hodín stačí alebo treba viac.

    A ešte jeden aspekt pripomeniem. Viete, tí ľudia sú rôzni, ktorí sa zúčastňujú tých aktivačných prác, sú tam šikovní, pracovití, ale aj nie. Niektorí tam prídu, podoprú sa o lopatu alebo metlu a prestoja celú, celú tú dobu. A preto potom, keď všetci majú rovnaký, rovnaký meter je na nich z hľadiska odmeňovania, tak to nie je spravodlivé. A takýto, takýto, istá voľnosť pre organizátora, pre starostu umožňuje povedať, že: Fero, ty si dobrý pracant, tak samozrejme, ako ty si tú odmenu zaslúžiš, ale tuto Ďuro, veď ty si nič neurobil, tak buď budeš robiť ešte ďalších desať hodín a tú ulicu poriadne dokončíš, čo si mal urobiť, alebo nebude nič. Jednoducho majú nástroj v rukách. Takže to je určite dobré a pozitívne, aby sme takúto voľnosť umožnili. A tie aktivačné práce nemajú byť nejakým konečným prístavom, ale len istým nástrojom, ktorý tých ľudí vystreľuje potom hľadať si riadnu prácu, za ktorú je riadna mzda.

    Takže naozaj nezamieňajme si to za mzdu, uvedomujme si, načo tie aktivačné práce vznikli a ako by mali fungovať. A na toto by som chcel upozorniť, že odstráňme tú hornú hranicu tých dvadsiatich hodín. A bude to fungovať omnoho lepšie. A potom už nebudú starostovia alebo aj niektorí kolegovia poslanci, ktorí povedia, že aktivačné práce sa neosvedčili. Osvedčili, len ich netreba deformovane používať a deformovane s nimi narábať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Neregistrujem žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie a tým teda zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne. Po prvé, dovoľte, aby som poďakoval tým, ktorí vystúpili, podporili návrh. Sme v prvom čítaní, kde je všeobecná rozprava. To znamená, podrobne som si poznačil niektoré návrhy, pripomienky, ktoré tu zazneli. Každopádne sa s nimi budeme zaoberať jednak na výboroch a reálne predpokladám, že zhodnotíme tie návrhy predtým, než prejde novela zákona do druhého, respektíve tretieho čítania.

    Každopádne chcem povedať, že predkladáme dve novely, možnože aj jeden úplne nový zákon v dvoch rôznych časových obdobiach. V tomto období máme záujem riešiť operatívu, to, čo priniesol život, aplikačná prax, to, čo priniesli iné zákony, ktoré sa bezprostredne dotýkajú hmotnej núdze. No a budúci rok máme záujem sa popasovať s ďaleko zložitejšou veľkou novelou, alebo s novým zákonom, ktorý by reagoval na mnohé veci, ktoré sa týkajú zmien, ktoré nastali v tejto problematike. Každopádne, ak ponúkame v tomto prípade takých päť základných princípov, prečo ponúkame tento návrh zákona, si myslím, že nebudú platiť len pre malú novelu, ale sa budú v značnej miere dotýkať aj tej veľkej novely alebo toho nového zákona.

    Adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi ako prvá priorita. Za ďalšie, zníženie administratívy a náročnosti pri poskytovaní jednotlivých dávok. A po tretie, je to obmedzenie zneužívania právomoci, to by som podčiarkol štyrikrát. No a samozrejmá vec, že reagujeme na nové zákony tak, ako som to naznačil, či už je to striedavá starostlivosť, prípadne zákon o dobrovoľníctve.

    No a realizujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, a samozrejmá vec riešime aj 544-ku o dotáciách. Na konkrétnu otázku pána poslanca Mihála, je tam rozpočtovaných 1,7 mil. eur, čo myslím, že dáva reálny predpoklad pre to, aby rozšírenie tých právomocí mohlo nájsť úrodnú pôdu aj u ďalších subjektov, ktorých sa tie dotácie budú týkať.

    Toľko. Chcem ešte raz poďakovať a samozrejmá vec, že chcem vás požiadať o podporu posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chcete, pán spravodajca zaujať stanovisko? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 186, spoločná správa výborov má tlač 186a.

    Nech sa páči, pán minister, predneste svoj návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Novelu sme pripravili v súlade s predvolebným prísľubom strany SMER - sociálna demokracia a so záväzkom, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Opätovne mi dovoľte zdôvodniť, že predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.

    Po prvé. Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nadstavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie a samozrejmá vec, že z aplikačnej praxe, ktoré bolo potrebné odstrániť.

    Po druhé. Osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovnoprávnych podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokovávané navrhované zmeny v Zákonníku práce. Ministerstvo podrobne a pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli aj následne premietnuté do predloženého návrhu zákona.

    V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona navrhuje najmä spresnenie definície závislej práce, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na dobu určitú. Za ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za ďalšie, zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Za ďalšie, neobmedzovať náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre zamestnávateľov úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov za podmienky dodržiavania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždenného pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie. Ide o zlúčenie dvoch paragrafov, konta pracovného času a flexikonta, nakoľko v praxi tieto dva typy kont spôsobovali problémy. Dohodli sa na tom sociálni partneri.

    Návrhom novely sa teda neruší flexikonto, len názov, nakoľko samotnú podstatu flexikonta možno naďalej využívať v rámci konta pracovného času cez iné ustanovenie, konkrétne cez paragraf 142 ods. 5, kde sa stanovuje, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, to znamená, doterajšie flexikonto, môže zamestnávateľ postupovať podľa ustanovenia, ktoré upravuje konto pracovného času. Naopak, novelou sa predlžuje vyrovnávacie obdobie z doterajších dvanásť mesiacov na tridsať mesiacov, na čom sa dohodli sociálni partneri.

    Ďalšia úprava sa týka používania tradičného vymedzenia časového úseku nočnej práce, ustanovuje, ustanovuje, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť spolurozhodovať o normách spotreby práce, zabezpečovať zásadu, že Zákonník práce má ustanovovať minimá a maximá. Za ďalej, zrušiť povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa.

    Súčasne sa navrhuje: V čl. II novelizácia zákona 369 o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V čl. III novelizácia zákona 73/98 zbierky o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. A v čl. IV novelizácia zákona č. 552-ky o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.

    Keďže sme v druhom čítaní, najskôr sa krátko vyjadrím k priebehu prerokovávania novely vo výboroch parlamentu. Pokiaľ ide o spoločnú správu, obsahuje schválené pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa ako predkladateľ novely stotožňujem. Časť z nich navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, časť zasa predseda Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pán Podmanický. Ide buď o technicko-legislatívne spresnenia, alebo o reakciu na niektoré nadväzujúce legislatívne zmeny, alebo o vyjasnenie niektorých otázok, ktoré ako, sa javili ako potrebné, aby boli konkretizované už počas výborov.

    Pokiaľ ide o rokovanie výborov, musím však s prekvapením konštatovať, že okrem niektorých všeobecných vystúpení sa opoziční poslanci o návrhy vôbec nezaujímali, čo mňa dosť prekvapilo. Takže aj napriek tomu, že opoziční poslanci počas prvého čítania tu v pléne Národnej rady sa predbiehali, povedal by som, v odmietaní predkladanej novely, rokovania vo výboroch nevyužili na pôdu výborov a nepredložili návrhy, o ktorých by v prvom čítaní tu tak veľa, veľakrát hovorili a zdôvodňovali potrebu ich riešení.

    Pokiaľ ide o tento týždeň, medializované predstavy opozičných politikov o pozmeňovacích návrhoch, presnejšie k nim sa budem vyjadrovať, až keď zaznejú tu v rozprave, pretože v tejto chvíli ich presné znenie nepoznám.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš zákonník stane moderným a vyváženým pracovnoprávnym kódexom. Som pripravený pozorne sledovať všetky vaše vystúpenia i návrhy, ale prosím, aby ste tento rozmer predkladateľa nestratili zo zreteľa.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite svoje miesto.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre sociálne veci poslancovi Jánovi Podmanickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 186, podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 187 z 18. septembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 34 z 2. októbra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 104 z 9. októbra 2012, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 73 z 9. októbra 2012, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 83 z 11. októbra 2012, výbor pre sociálne veci uznesením č. 24 z 11. októbra 2012, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 38 z 11. októbra 2012.

    V spoločnej správe sú uvedené návrhy, ktoré prerokovali výbory, je ich jedenásť, so stanoviskom gestorského výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III v tejto spoločnej správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 11 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 26 zo 16. októbra 2012.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite svoje miesto.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za kluby: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič, za klub SDKÚ - DS Ľudovít Kaník, za stranu Sloboda a Solidarita Jozef Mihál, za stranu Kresťanskodemokratické hnutie Július Brocka, za stranu MOST - HÍD pán László Solymos, za stranu SMER - SD pán Podmanický. Ďalej boli do rozpravy prihlásení písomne: Erika Jurinová, Obyčajní ľudia, Richard Sulík, SaS, Ivan Štefanec, SDKÚ - DS, pani poslankyňa Tomanová, SMER - SD, pán poslanec Vašečka, Obyčajní ľudia, pán poslanec Madej, SMER - SD, pán poslanec Hlina, Obyčajní ľudia, pán Gábor Gál, MOST - HÍD.

    Týmto prosím prvého prihláseného písomne za klub Obyčajní ľudia, aby otvoril rozpravu.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, dovoľte teda, aby som vystúpil v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nechcem sa opakovať vzhľadom aj na to, že veľmi veľa ľudí je prihlásených aj do rozpravy a pravdepodobne ešte aj bude do tej ústnej časti. Viem, že bude veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov predkladaných, takže aby som možno aj skrátil čas, tak nebudem sa snažiť to nejakým umelým spôsobom naťahovať.

    Hneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.

    Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.

    Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.

    Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.

    Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.

    Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.

    Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.

    Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.

    Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.

    A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.

    Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.

    Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.

    Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.

    Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.

    A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.

    Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:

    "62. V § 94 ods. 5 znie:

    "a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,

    b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.

    Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.

    Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Reagujem na slová predrečníka len preto, aby zasa sa nepodarilo tu vytvoriť nejaký mýtus, že páni z KDH už dvadsať rokov usilujú o zrušenie nedeľného predaja, a keď boli vo vláde, tak nikdy pre to nič neurobili, dokonca aj pán Brocka zbabelo cúvol, keď dával ten návrh, zákaz nedeľného predaja s pani Tomanovou.

    Pán kolega, predstavte si, že KDH má vo svojom programe obmedzenie nedeľného predaja od 14. januára tohto roka. Od 14. januára tohto roka, kedy sme na programovej konferencii v Žiline schválili tento návrh. A no, jednoducho, nemali sme to skôr preto, lebo pred dvadsiatimi a pred pätnástimi rokmi to nebolo treba. Ako nedeľný predaj na Slovensku vtedy neexistoval.

    A teraz k tomu cúvaniu, zbabelému cúvaniu. Pán kolega, dokonca ani s pani poslankyňou Tomanovou pred rokom, keď sa novelizoval Zákonník práce, my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja. Ale bol by som rád, keby ste ma počúvali. My sme navrhovali obmedzenie predaja počas sviatkov. Pán kolega, počas sviatkov. To len vtedy váš stranícky kolega, pán Sulík, si to plietol s nedeľami. Čiže ja teraz navrhujem opäť to isté, čo s pani poslankyňou Tomanovou. A nerád by som, aby, ak niekto cúvol, to boli práve poslanci SMER-u, lebo oni takmer všetci podporili ten návrh obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov. Je to tá miernejšia verzia, ktorú chcem navrhnúť, a chcel by som poprosiť poslancov zo SMER-u, aby teda nemenili názor a necúvli, lebo kolega Matovič to určite vykričí.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. No ja absolútne presne rozumiem, čo chcel kolega Matovič povedať, ale považujem za potrebné komentovať jeho slová, čo sa týka užitočnosti alebo legitímnosti debaty o Zákonníku práce. Jednoducho bez toho, aby sa strany snažili vytĺkať politický kapitál, je to ešte aj tak, že debata o Zákonníku práce je súčasťou úplne fundamentálnej debaty medzi protrhovo orientovanou pravicou a ľavicou. Jednoducho pravica a ľavica má rôzne predstavy o svete a o tom, ako by ideálne mal fungovať, a pokúšajú sa ich presadiť. Ja oba názory považujem za legitímne, hoci jeden z nich považujem za mylný. To však neznamená, že parlament nemá byť miesto, kde sa o tom bude diskutovať, lebo toto je jedna z fundamentálnych vecí.

    Čiže prihováral by som sa za to, aby sme túto debatu nepovažovali za púhy populizmus, lebo to nie je. To je debata o rozdielnych predstavách o tom, ako má fungovať spoločnosť a trh práce. To po prvé.

    Po druhé, rozdiely medzi liberálmi, konzervatívcami a socialistami, ak dovolíte, sa naozaj neobmedzujú na to, že či niekto chodí v nedeľu ráno do kostola a kedy vstáva. To by som povedal, že je zjednodušenie, ktoré hraničí s neslušnosťou. To sú opäť legitímne rozdiely, ktoré vznikli z rôznych pohľadov na svet a našli svoje vyjadrenie v inštitucionalizovaných politických koncepciách.

    No a čo sa týka zbytočných vecí, o ktorých hovoril pán Matovič. To sú ktoré? Takto ekonomika nefunguje. Ekonomika nie je utilitárna, ekonomika je trh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem vcelku milosrdný k tomuto, nie k vystúpeniu, ale k pozmeňovaciemu návrhu samotnému. Ja hodnotím pozitívne chuť a vôľu hľadať riešenia. Pri tomto pozmeňovacom návrhu však musím upozorniť na jedno veľké riziko. A to je v tom, že ak teraz niekto chodí v nedeľu do práce, tak aspoň zarobí, kdežto pri tomto návrhu by niekto v nedeľu chodil do práce, ale by nezarobil, lebo by mal polovičnú smenu. Čiže už ten človek tak či tak sa musí vybrať, obliecť, sadnúť na autobus, ísť a vlastne dostane iba polovičnú sumu, čiže na toto riziko upozorňujem. Čiže polovičné riešenia nie vždy sú riešením. Ja osobne sa prihováram za to, aby boli nedele voľné, zatvorené. To je moje hlboké presvedčenie. A na riziko tohto pozmeňovacieho návrhu som si dovolil upozorniť.

    Ďakujem.

  • Reakciu na faktické poznámky asi si nechce uplatniť.

    Takže ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kaník za klub SDKÚ - DS.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pokračujeme v rozprave o ďalšej nemilej správe pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ekonomiku. Každý z vás zrejme v posledných dňoch zachytil množiace sa správy o tom, ako ľudia prichádzajú o prácu. Čoraz viac je oznámení o hromadných prepúšťaniach. O tom, že firmy masovo prepúšťajú svojich zamestnancov. A niektoré firmy úplne otvorene a nezakryte hovoria, že dôvodom, alebo z jedných dôvodov sú práve pripravované vládne zmeny, ktoré poškodzujú ekonomiku, ktoré kazia, ničia podnikateľské prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest, a ktoré ich stavajú spolu s ďalšími negatívnymi ekonomickými faktormi pred veľmi ťažké otázky a pred veľmi ťažkú budúcnosť. Preto sa deje to, na čo som upozorňoval už viackrát. Mnohé firmy už v predstihu reagujú na to, že od budúceho roka, keď bude platiť nový Zákonník práce, pokiaľ sa prijme v nezmenenej podobe, sa ich šanca na prežitie v tejto zostrujúcej sa hospodárskej kríze bude zmenšovať a snažia sa zachrániť, čo sa dá.

    Vieme z týchto všeobecne dostupných správ, že ešte sa vlastne ani všetky zložky toho smrteľného kokteilu pre slovenskú ekonomiku, ktoré vláda SMER-u, vláda socialistov pripravuje, ešte sa ani nenaliali do toho pomyselného pohára a už zmizlo vyše šesť tisíc pracovných miest. A to hovoríme len o tých hromadných prepúšťaniach, nie o tých množstvách nenápadných, bežných javoch, ktoré fungujú v malých, stredných firmách, ktoré nedosahujú parametre hromadného prepúšťania.

    Preto navrhovaná novela Zákonníka práce je zlou správou, naozaj veľmi zlou správou pre všetkých ľudí živiacich sa vlastnou prácou na Slovensku, pretože spolu s tými ďalšími ingredienciami, aj s dnes prejednávanou novelou zákona o dani z príjmov, spôsobujú veľmi negatívny mix. Mix zlých opatrení, ktoré vedú, alebo ktoré sa prejavujú ako katastrofálna hospodárska politika, ktorá povedie v budúcom roku k vysokej nezamestnanosti, k zabrzdeniu hospodárskeho rastu, k spomaleniu príjmov štátneho rozpočtu alebo znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu a roztáčaniu špirály smerom dole, ktorá bude ďalej a ďalej komplikovať ekonomiku a život obyvateľov Slovenska.

    Pán minister hovoril o vyváženom vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Áno, dobrý Zákonník práce presne takýto má byť. Obávam sa, alebo som presvedčený, že tento návrh Zákonníka práce takým nie je. Tento návrh Zákonníka práce v mnohých ustanoveniach, ako budem neskôr konkretizovať, možno aj v dobrej viere, ale prináša také zmeny, že nezdravo a niekedy až nevykonateľne zasahuje do možností budovať firmu, rozvíjať ekonomiku, tvoriť pracovné miesta, dosahovať zisk a tým pádom udržať v chode svoj podnik alebo svoju živnosť. Ako daň za, inak to nemôžem nazvať, ako za predvolebnú dohodu s odborármi, sa dramaticky posilnili a posilňujú práva, oprávnenia zástupcov odborov, odborárskych funkcionárov. Keby to boli oprávnenia na kontrolu, oprávnenia na informácie, oprávnenia na komunikáciu, ťažko by niekto mohol namietať. Ale to sú oprávnenia, ktoré im umožňujú v niektorých extrémnych prípadoch zastaviť chod podniku, ktoré im umožňujú žiadať od zamestnávateľa také náklady, dodatočné náklady, ktoré v dnešnej ťažkej ekonomickej situácii sú problémom, ktoré naozaj môžu znamenať pre daný podnik úplne zbytočné, neefektívne vynaložené náklady, ktoré samozrejme niekde musia najprv vzniknúť. Niekto ich musí vytvoriť. A tieto náklady potom nemôžu byť použité na nič iné, ako na financovanie odborových funkcionárov, nemôžu byť použité na zvyšovanie platov, nemôžu byť použité na nové investície. Jednoducho spotrebujú sa absolútne neproduktívne.

    Ďalším aspektom, o ktorom sme tu mnohokrát rozprávali, je znovu zavádzaný súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Na prvé počutie, na prvý pohľad veľmi humánny prístup. Ten, kto sa dostane do situácie, že stráca zamestnanie, tak dostane viac prostriedkov. Kto by bol proti tomu? Naozaj nikto, pokiaľ si neuvedomí súvislosti. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z 99 % prípadov nikto neprepúšťa svojich zamestnancov preto, lebo chce im urobiť zle, z nejakého cynického popudu. Stáva sa to v tej chvíli, keď sa firma dostane do ťažkostí.

    Dnes aj kolegovia poslanci zo SMER-u pri prejednávaní novely zákona o dani z príjmov, hovorili o príkladoch, ako sa strojárske firmy napr. dostávajú do ťažkostí. Ako im viazne odbyt. A tak by sme mohli hovoriť o mnohých iných odvetviach, určite áno, pretože taký je svet, taký je trh, niekedy sa darí viac, niekedy sa darí menej. A keď sa firma dostane do takýchto ťažkostí a nemá dostatok prostriedkov, pretože nemá dostatočný odbyt na to, aby mohla podnik financovať v takom rozsahu ako doteraz, vtedy prichádza nevyhnutnosť zoštíhliť firmu, znížiť náklady. Hľadajú sa všetky možné cesty a niekedy jedinou cestou, ako udržať firmu pri živote, je pristúpiť k prepusteniu časti zamestnancov. Ale keď spravíme z tejto nevyhnutnej ekonomickej situácie nákladnú operáciu pre zamestnávateľa, ktorá mu znemožňuje, síce nepríjemný a určite to nerobí s potešením, ale nevyhnutný krok, môže to znamenať, že si nemôže jednoducho, nemôže pristúpiť k takémuto ozdravnému opatreniu, odkladá ho, tá firma sa dostáva do väčšej a väčšej zadĺženosti, až nakoniec príde bankrot. Príde konkurz, príde koniec celej firmy. A tak miesto ozdravenia, prepustenia možno piatich, možno desiatich percent zamestnancov, o prácu prídu všetci. Ale to už humánne nie je. To už nie je to pozitívne. Preto treba, keď sa bavíme o ekonomike, vidieť tieto súvislosti. Nezostať len tak na povrchu, na tom prvoplánovom vnímaní veci, byť pekný, dať si nad seba transparent o sociálnosti, ale pritom nevidieť následky takýchto rozhodnutí.

    Preto naozaj stojím si za tým, že opakovane hovorím, že následky takéhoto spôsobu prístupu k veciam v ekonomike, takéhoto socialistického prístupu, v konečnom dôsledku znamenajú zväčšenie počtu nezamestnaných, zväčšenie ľudí bez práce, bez príjmu, zväčšenie počtu tých, ktorých, socialisti tvrdia, že hája, že sú tu na to, aby bránili tých slabých. Bránili zamestnancov, bránili ľudí s nízkymi príjmami. Výsledkom toho je, že tých ľudí je viac, a to nie je sociálne.

    Teraz by som prešiel k tým konkrétnym veciam. Alebo ešte predsa len, ešte v rámci toho k jednej všeobecnej poznámke. Pán minister povedal, že bol prekvapený, že vo výboroch nezazneli pozmeňujúce návrhy. Tak musím povedať svoju osobnú skúsenosť. Áno, ani ja som nepodal vo výbore pozmeňujúci návrh, pretože som dospel k presvedčeniu, že to absolútne nemá význam. Ja som stále bol v tom a rád by som v tom aj zostal, že výbor je miestom na prácu, kde tá politika ide trošku stranou a môžeme sa baviť o odborných veciach a bez nejakých predpojatostí o nich diskutovať. Preto som napr. v našom výbore, som členom sociálneho výboru, do ktorého spadá, pod gesciu, aj tento zákon, navrhol, aby sme sa tým zaoberali, týmito problémami ešte v širšom meradle. Aby sme vytvorili komisie, kde prizveme odborníkov aj mimo parlamentu, a aby sme sa zaoberali dvomi najväčšími alebo jednými z najväčších, možno aj najväčšími problémami Slovenska. Aby sme zriadili výbor pre zamestnanosť a hľadali cesty pre to, aby sme podporili zamestnanosť, podporili to, aby ľudia neprichádzali o prácu. A druhý výbor, aby sme zriadili výbor pre riešenie a zaoberaním sa problémami rómskej menšiny. Tieto moje návrhy boli zmietnuté zo stola, poviem to veľmi jednoducho. A na všetky iné návrhy aj pri predchádzajúcich návrhoch zákonoch je reakcia, čo pán minister povie, tak až tak budeme hlasovať. Načo potom vo výboroch hľadať riešenia, keď je to všetko riešené cez stranícke pokyny, ja neviem kde sa rodiace, či na úrade vlády alebo nejakom špeciálnom politbyre strany SMER? Žiaľbohu. Keby sa tento prístup zmenil, tak určite by tých návrhov vo výboroch bolo veľmi veľa.

    A teraz poďme ku konkrétnym problémom. Ja ešte nebudem dnes predkladať pozmeňujúce návrhy, aj keď ich mám niekoľko, ale špeciálne pomenujem tie problémy, aby som vytvoril priestor aj na to, aby ste snáď mohli nad tým rozmýšľať.

    Prvým problémom, ktorý podľa mňa treba riešiť, že navrhovaná novela Zákonníka práce sa dostáva do rozporu s iným zákonom, s Obchodným zákonníkom. Vy v tej snahe, predkladatelia, v snahe povýšiť odborárskych funkcionárov na neviem aký piedestál, ste ich vybavili takými právomocami, že umožňujú im nielen zasahovať do chodu podniku, ale znemožňujú zamestnávateľovi vykonávať rozhodnutia bez súhlasu týchto odborárskych funkcionárov. Ale § 2 Obchodného zákonníka jednoznačne definuje, čo je to podnikanie. Podnikanie je samostatná činnosť, samostatná činnosť podnikateľa, za ktorú nesie priamu zodpovednosť.

    Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári, ktorí znemožnia zamestnávateľovi a podnikateľovi prijať rozhodnutie na základe tohto zákona? Tu je priamy rozpor s týmito dvoma zákonmi. Veď predsa nemôže niekto, kto nenesie žiadnu zodpovednosť, ani hmotnú, ani akúkoľvek inú, ani pred zákonom, zabrániť v slobodnej podnikateľskej činnosti zamestnávateľovi a podnikateľovi. To je jeden z aspektov, na ktorý treba poukázať.

    Ďalší veľmi negatívny aspekt súvisiaci s týmto a prejavujúci sa aj v priamych nákladoch zamestnávateľov je výpočet, alebo spôsob, ktorý zákon priamo, návrh zákona priamo ukladá, ako financovať a v akom rozsahu zástupcov odborárov alebo odborárskych funkcionárov. Zákon hovorí o tom, že zamestnávateľ musí vytvoriť taký časový priestor a platiť toho zamestnanca, ktorý vzniká ako súčin počtu zamestnancov krát 15 minút. To znamená, firma, ktorá má 100 zamestnancov krát 15 minút, to je pracovný čas a platený pracovný čas, ktorý musí financovať zamestnávateľ a ktorý je vyčlenený na to, aby odborársky funkcionár mohol vykonávať svoju odborársku prácu v rámci pracovného času, samozrejme.

    Takže aby sme si to vedeli predstaviť v reáli, takže v podniku, ktorý napríklad zamestnáva tritisídvesto zamestnancov, takto je nutné uvoľniť až piatich zamestnancov a plne platiť. Zamestnávateľ so šesťtisícštyristo zamestnancami musí uvoľniť takto až desiatich zamestnancov a plne ich platiť.

    Keď by sme si to premietli na celé hospodárstvo, to je veľmi zaujímavé číslo. Podľa štatistického úradu pracuje na Slovensku v zamestnaneckom pomer cirka dvetisíc štyri milióna

  • Pozn. red.: správne má byť - 2,4 mil.

  • ľudí.

    Ak by sme predpokladali, že len polovica z nich, len polovica z nich je vo firmách, kde pôsobí odborárska organizácia, alebo aspoň zamestnanecká rada, tak finančnú záťaž zamestnávateľov je možné vyčísliť nasledovne: keď to vynásobíme pätnástimi minútami, vyjdeme z priemernej mzdy spolu s odvodmi, tak je to 22,7 mil. eur, 22,7 mil. eur bude musieť byť dodatočne vynaložených na základe tohto návrhu zákona, ktorý predkladáte, v celom hospodárstve; 22,7 mil. eur nebude možné použiť na zvýšenie miezd, nebude možné použiť na investície, na obnovu podnikov, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, ale budú musieť byť vyplatené odborárskym funkcionárom.

    Vážené dámy, vážení páni, keby len to! Keby len to! Zákon ide až do takej perverznosti, nebojím sa to povedať, lebo to je naozaj neskonalé, že aj v prípade, že aj v prípade, že títo ľudia nepracujú alebo nevykonávajú činnosť v danom podniku, nie je možné tieto peniaze nevyplatiť. Tieto peniaze je podľa tohto zákona nutné vyplatiť odborovej organizácii. Aj keď títo ľudia túto prácu nevykonávajú, ani nie sú na ňu vyčlenení. To znamená, niekto si tu poriadne namastí vrecká, ale nebudú to zamestnanci, nebudú to, samozrejme, zamestnávatelia. A niekto o tie peniaze príde. A namastí si vrecká len skutočne úzka skupina odborárskych funkcionárov, nie odborárov, odborárskych funkcionárov, pretože tí, aj keď tú prácu nebudú vykonávať, tak budú musieť, prídu s natrčenou dlaňou, alebo donesú bankový účet, kam zamestnávateľ má poslať tieto peniaze: 22,7 milióna eur. Strašná čiastka. My tu škrtíme ľudí, oberáme ich, alebo vy ich oberáte zvýšenými daňami, poplatkami, odvodmi o každé euro. A tuto 22,7 milióna eur len tak, odborárskych funkcionárom.

    A teraz si to ešte prehoďme, aj aby sme si to vedeli ešte aj z iného uhla predstaviť, že koľko je to takých akože človeko-dní. Takže znamená to, v celom hospodárstve tisícosemsto ľudí, ktorí nebudú nič produkovať, ale budú plne platení. Tisícosemsto ľudí. Takto si predstavujete riešenie nezamestnanosti, že nám tu vznikne 1800 odborárskych pozícií, ktoré budú musieť zamestnávatelia platiť?! Toto sú zložky toho otravného koktailu, ktorý miešate.

    Ďalší veľmi dôležitý prvok, a tu by som naozaj...

  • Výkriky v sále.

  • Ja viem, že sa vám ťažko počúva to, čo hovorím, však aj mne by sa to ťažko počúvalo, keby som niečo také robil, ale ja sa snažím, lebo vnímam, že áno, máte iný pohľad na svet, aj budete mať. Ale to je normálne, ste ľavica, socialisti a ja naozaj nezdieľam vaše riešenia, lebo si myslím, že sú škodlivé. Ale máte osemdesiattri poslancov a mohli by sme sa postaviť k tomu tak, že čím horšie, tým lepšie. Tieto opatrenia budú prijaté, stúpne nezamestnanosť, ľudia budú nahnevaní, pochopia, že tie vaše istoty boli absolútnymi neistotami a že sa totálne nechali oklamať. A výborne! Ale my nechceme, my nechceme pristupovaťk tomu z takejto pozície. Pretože tí ľudia na to doplatia. A my nechceme, aby ľudia doplácali na nedomyslené, možno, ja uznám, že niekedy si naozaj, nemyslím si, že to robíte úmyselne, ale že to je z nedomyslenia súvislostí, ktoré tie veci vytvárajú. A preto sa snažím prinášať aj také pozmeňovacie návrhy, ktoré rešpektujú vaše videnie sveta, ale aspoň sčasti kompenzujú tie nerozumnosti, ktoré ich realizácia prináša.

    Preto budem navrhovať v rámci ústnej rozpravy pozmeňovací návrh, ktorého cieľ je, alebo ktorého podstata je, že vytvoríme, keby bol prijatý, vytvoríme kategóriu malého zamestnávateľa. Prečo? Na Slovensku sú najväčším zamestnávateľom práve malé a stredné firmy. Tie vytvárajú pracovné miesta v, konkrétne v počte 72 % všetkých pracovných miest na Slovensku. To je náš rozhodujúci zamestnávateľ. Nie tie veľké koncerny, ktorým vy navrhujete stále, že tí budú vlastne riešení cez investičné stimuly a odpúšťanie daní a všetkého možného. Ale títo malí a strední, ktorí žiadne investičné stimuly nikdy nedostanú, tak tí najprv musia cez dane vytvoriť zdroje na všetky tieto vaše hry.

    Ale zároveň tieto firmy sú najviac ohrozené. To nie sú silné firmy, ktoré oplývajú hotovosťou na svojich účtoch. To sú firmy, ktoré naozaj každý malý záchvev na trhu, zmena v situácii, nedostatok objednávok, pre nich znamená, že môže to firmu položiť. A keď im týmto Zákonníkom práce naložíme na plecia ďalšie náklady, alebo vy im naložíte, a to naozaj ďalšie náklady sú, či už tým súbehom, ktorý sme spomínali, či už financovaním odborov, alebo aj napríklad znemožnením fungovania niektorých firiem, pretože bez súhlasu odborov nie je možné ani dohodnúť si nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a tým pádom tá firma asi by mala zavrieť svoje brány, tak títo zamestnávatelia si s tým ťažko vedia poradiť.

    Tie veľké firmy, tí, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí, tie sa nejako vysporiadajú. Žiaľbohu, obávam sa, že niektoré aj tým, že odídu sa zdaňovať do krajín, kde sa platia nižšie dane, a štát príde o veľké zdroje, ale to je téma, ktorú sme tu mali doobeda a včera. Ale tieto malé firmy proste oprávnene by mali byť podporené. A to nie je len nejaký môj výmysel. Existuje Európska charta malých podnikov, ktorá je prijatá na pôde Európskej únie, ktorá jednoznačne hovorí, že takéto firmy sú kostrou ekonomiky a že ich, treba k nim pristupovať úplne špeciálnym spôsobom. Preto navrhujem, aby sme vytvorili takéto osobitnú kategóriu, a to firmy do päťdesiat zamestnancov. Aby sme sa na firmy, ktoré majú menej ako päťdesiat zamestnancov alebo maximálne päťdesiat zamestnancov, pozerali inou optikou, pretože sú najviac ohrozené všetkými negatívnymi zmenami. A aby sa na tieto firmy nevzťahovali všetky ustanovenia, ktoré vaša novela prináša.

    Ja tomu hovorím, že, viete, to by, keby toto videnie, alebo tento návrh bol akceptovaný, kľudne by sme mohli povedať, že aj zamestnancova koza zostane celá, aj socialistický vlk bude nažratý. Aj vaše zmeny, ktoré ja síce nechválim, ale viem, že máte silu na to, aby ste ich prijali, prijaté budú. A aj nepoškodíte tak veľmi tých zamestnancov, ako sa ich, pokiaľ trošičku neskorigujeme vaše návrhy, poškodiť podarí. Takže to je druhé jadro návrhov, ktoré budem predkladať v rozprave, ktorá ešte bude pokračovať.

    Vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, aj moji kolegovia z opozície, Zákonník práce je dôležitá právna norma. Nie on rozhoduje o všetkom, ale je významnou súčasťou tých zmien. A naozaj spolu so zvyšovaním daňového bremena, odvodového bremena spolu so zavádzaním skrytých, otvorených a všelijakých ďalších poplatkov so zdanením všetkého pomaly, čo sa hýbe, je veľmi negatívnym katalyzátorom, pokiaľ by bol prijatý tak, ako je. A naozaj uvidíme, či, však čas beží relatívne rýchlo, by spôsobili veľmi negatívne zmeny v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu, zníženie konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti, tisíce ľudí bez práce. Vyvarujme sa takýchto zmien, pretože to nepomôže nikomu. A myslím si, že vy nesiete zodpovednosť za túto krajinu, tak by ste mali veľmi pozorne zvažovať, aké kroky robíte.

    Ďakujem za pozornosť. A samozrejme na záver doložím, že pokiaľ nejaké pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, tak klub SDKÚ - DS ani náhodou takúto vládnu novelu podporiť nemôže.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Daniš. Pani poslankyňa Tomanová, chcete faktickú? Chceš faktickú? Pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán kolega, no ten marketingový ťah, ten smrteľný koktail, ktorý používate, to sa vám podarilo, niektoré médiá si to všimli. Ale nič za tým nie je pragmaticky vysvetlené, je to len taký, také slovo, ktorému každý rozumie, ale vzápätí aj nerozumie.

    Vy ste sám hovorili, že váš Zákonník práce, ktorý ste presadili v minulom období volebnom, zníži nezamestnanosť na 10 percent. Dodnes sa to tak nestalo. Takže my sme aj predložili tabuľku, máme, kedy skutočne tá nezamestnanosť vplyvom Zákonníka práce nemala nejaký veľký vplyv na to, či nezamestnanosť stúpala alebo klesala vo veľkých číslach.

    Chcela by som povedať, že skutočne ja chápem, že pravica by bola najradšej, aby tu neboli žiadne odbory. A postavili ste to tak na hranu, že prepočítali ste, každý odborár, ktorý má 15 minút na jedného zamestnanca, koľko to bude stáť peňazí. A ste z toho urobili také čísla, neviem za koľko rokov, alebo za aké obdobie ste to spočítali, lebo to zase bola hra s číslami. A keďže ste vy to tak postavili na hranu, že čo všetko sa tuná deje s tými odborármi, tak ja poviem, že včera som pozerala dokumentárny film. A musím povedať, že o Bangladéši, kde vybuchla fabrika, kde zomreli dvaja ľudia a dvaja ďalší popálení ráno nastúpili do práce. A nič sa nedialo. A práve preto, že tam vôbec neboli odbory. Pretože vy ich tu staviate na hranu, ako by sme my boli v krajinách, kde tie odbory vládnu, čo nie je pravda, lebo myslím si, že sú omnoho, omnoho silnejšie odborárske krajiny, alebo tam, kde odbory majú oveľa väčšiu moc.

    Ak hovoríte o tom, že firmy do päťdesiat zamestnancov by mali mať nejakú výnimku, no ja sa potom pýtam, či to nie je diskriminačný zákon, pretože vlastne, ak jednu skupinu, či pozitívne alebo negatívne, diskriminujeme, a iná skupina sa odvolá na Najvyšší súd alebo na Ústavný súd, tak potom vlastne sa to zruší a zase je ten problém so zákonom. Čiže možno, ak chcete podávať pozmeňovacie návrhy, bolo by dobré, ako poslanec dlhoročný, aby ste vedeli, čo je protiústavné, čo nie je protiústavné, čo je diskriminačné alebo nediskriminačné. A hľadať také riešenia. Lebo veľmi ľúbivo sa to počúva, len v praxi sa to nedá uplatniť. A vy o tom veľmi dobre viete. A aj napriek tomu také pozmeňovacie návrhy dávate.

  • Prepáčte, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Kaník, jedným z vašich obľúbených evergreenov, ktorý stále a stále prednášate, je konštatovanie, že práve tento Zákonník práce prináša ďalšiu nezamestnanosť. Prepáčte, ale veď je to holý nezmysel! Vy predsa ako podnikateľ dobre viete, že základným kritériom každej podnikateľskej činnosti je dosiahnuť čo najväčšiu mieru zisku, a to bez účasti ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ...zvyčajne akosi nejde. Primárnym problémom každého podnikateľa je preto zabezpečiť si vhodný výrobný program a samozrejme aj zabezpečiť si dostatočný odbyt svojej produkcie. Rozhodujúcim je teda úloha, ktorá stojí aj teraz pred Slovenskom konkrétne, dosiahnuť hospodársky rast, pretože len ten zabezpečí generovanie ďalších pracovných príležitostí. Hospodársky rast, ale nie Zákonník práce. Ale to je už úplne iná téma.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja viem, aký je váš vzťah k sociálnemu dialógu ako takému. A napriek všetkému si dovolím pripomenúť, že Európska komisia, Európska únia je založená na podstate - na tripartite a na dohodách v rámci zamestnávateľov, zamestnancov, teda zástupcov zamestnancov, a samozrejme vládnych inštitúcií. A treba si uvedomiť, že ani jedna smernica v Európskej únii, ktorá sa dotýka zamestnancov, nie je bez toho prijatá, aby nebola dojednaná dohodou v rámci tripartitného vyjednávania.

    Samozrejme, viem veľmi dobre, čo ste urobili vy s tripartitou počas vašej vlády a čo ste urobili so Zákonníkom práce. A ja som veľmi rada, že Zákonník práce, novela, ktorá je tu, skutočne vracia náš Zákonník práce medzi štandard Európskej únie. Hovorím medzi štandard, žiadny nadštandard. A veľmi sa teším, že sa budú riešiť aj také veci a Zákonník práce prináša riešenie aj takých vecí, aby nebolo možné dohodnúť v kolektívnej zmluve horšie pracovné podmienky, ako sú zapísané v paragrafovom znení v Zákonníku práce.

    Viete, musím pripomenúť ešte jednu vec, a to napriek tomu, že ste povedali, že nereagujem. Budem reagovať na záznam z Rady hospodárskej sociálnej dohody z 28. 2. 2003, kde vy tvrdíte, že Zákonník práce bol prijatý sú súhlasom sociálnych partnerov. Nebol. Bola zásadná pripomienka, vy sám ste ju tu odprezentovali k participáciám. O tom je tripartitná dohoda, že keď sa bilaterálne nevedeli dohodnúť zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, tak vládna strana mala hľadať riešenie. Vy ste nič také neurobili, pretože vám v žiadnom prípade nejde o zamestnancov, o ľudí práce. Ide vám iba o podnikateľov.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • K pani poslankyni Vaľovej, ja by som tú stávku kedykoľvek zopakoval, keby tu boli pôsobili tie zákony ako v čase, kedy bola prijatá, a tie zámery. Žiaľbohu, vláda bola uchvátená úplne iným smerovaním a to nabralo, samozrejme aj ekonomika naberá úplne opačný smer, nie rast, ale pokles. A ešte tie náklady sú za jeden rok, pani poslankyňa. Pozrite sa do zákona, čo ste tam, čo tam predkladatelia dali, a naozaj je to také, aké to je. Prepočítajte si to sama. Sú to úplne, kedykoľvek overiteľné čísla.

    K pánovi poslancovi Danišovi, ja súhlasím, že si musí zabezpečiť objednávky. Veď, pozrite sa, vy ste pracovali vo výrobnej sfére, tak vy tomu rozumiete. A musíte rozumieť aj tomu, že keď tie výrobky, služby sú zaťažené nákladmi, ktoré sú vytvorené aj takýmto spôsobom, tak sú potom tie výrobky a služby drahšie. A keď sú drahšie, sa ťažšie presadzujú na odbytištiach. A ten podnik potom môže o tie zákazky a schopnosť presadiť sa prísť. A to je práve to, na čo upozorňujem.

    K pani poslankyni Tomanovej. Veď sme to už tu mnohokrát rozoberali, aj médiá si môžu pozrieť ten záznam z tripartity. Aj pán minister v jednej z diskusných relácií, v ktorej som sa zúčastnil, uznal, že áno, to bolo jedinýkrát, jedinýkrát v histórii, kedy sme sa na Zákonníku práce všetci dohodli a naozaj došlo k dohode. Ani teraz nedošlo k dohode. Vy hovoríte o sociálnom dialógu, ale nedošlo k dohode. Zástupcovia zamestnávateľov nesúhlasia s predloženým návrhom zákona, takže nedošlo k dohode. Tripartita hovorí traja, nie dvaja, vy a odbory, ako by ste to radi videli. A my neustále prejavujeme obavu o stratu zamestnania pre ľudí, o zamestnancoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál, ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi nie pár slov, ale veľa slov k predloženej vládnej novele Zákonníka práce.

    Viem, že moje vystúpenie bude trvať dlho, pretože súčasťou môjho vystúpenia bude predloženie spolu 21 pozmeňovacích návrhov. A budem sa snažiť o sebadisciplínu, a teda hovoriť čo najviac k veci a odpustiť si tie tradičné politické tanečky, ktoré, priznám sa, občas aj z mojich úst vychádzajú. Čiže budem sa snažiť byť čo najviac vecný.

    Samozrejme na úvod treba povedať to, že táto vládna novela Zákonníka práce je úplná zbytočná, škodlivá, pripravená vo chvate, pripravená na základe akejsi dohody, predvolebnej či povolebnej spolupráci vládnucej strany SMER s odbormi, pripravená značne nekompetentne. A to sa prejavuje či vo vecnej, či aj v legislatívno-technickej podobe tohto návrhu, ktorý je nielen škodlivý, ale častokrát ako na zamyslenie, že či ho ten, kto ho písal, bol naozaj celkom v poriadku, keď ho písal.

    A to preto, lebo tento návrh zákona neprispeje nikomu. Neviem, na čo je to dobré? Neprispeje to samozrejme podnikateľskému prostrediu na Slovensku, to je každému jasné. Sekundárne to tým pádom neprispeje ani rastu zamestnanosti na Slovensku, to by malo byť tiež každému jasné. Pretože pracovné miesta na Slovensku vytvárajú podnikatelia, a keď to prostredie bude zlé, zdeformované, tak sa to prejaví aj na tvorbe pracovných miest, a samozrejme negatívne. A niektoré návrhy, ktoré v Zákonníku práce sú, teda v tejto novele, sú také, ktoré priamo budú iniciovať rušenie pracovných miest.

    Už tu bolo povedané, a každý, kto si otvorí noviny, najmä tie skôr hospodárske ako tie bulvárne, tak nájde tam každý deň články o tom, ako ktorá firma sa "teší" na nový rok, ako sa na to pripravuje, na to zvyšovanie daní, odvodov, všeobecné zmeny, ktoré nie sú naozaj na prospech podnikateľov, či už malých, stredných alebo tých najväčších. A tie správy, ktoré sú, že prepúšťajú menšie firmy, prepúšťajú stredné firmy a prepúšťajú aj také giganty, aké sú v slovenských podmienkach firmy ako Orange alebo Slovnaft, tak sú jednoducho alarmujúce.

    A tieto správy sú jednoducho reakciou, prirodzenou reakciou podnikateľského prostredia, zamestnávateľov na všetky tie rany istoty, ktoré vláda Roberta Fica pripravila. A jednou z týchto rán istôt je aj Zákonník práce, úplne škodlivý a zbytočný.

    Ja tak trošku rozumiem tomu, že zvyšujete dane, zvyšujete odvody, pretože neviete ako inak naplniť štátnu kasu. Ako nie je to dobrý spôsob, dalo by sa k týmto veciam pristúpiť aj inak, no ale dobre, zvyšujete dane, odvody, aby mal štát viac peňazí. Ale touto novelou Zákonníka práce viac peňazí do štátnej kasy jednoducho nedostanete. Práve naopak, zvýši sa tým nezamestnanosť, to znamená, menej ľudí bude pracovať, menej firiem bude na Slovensku podnikať, bude menší výber daní fyzických, právnických osôb, budú nižšie výbery na strane odvodov, a naopak, zaťaženie príde práve na strane dávok, či už dávok v nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších podôb sociálnej podpory, čo znamená nové a nové a vyššie výdavky štátnej kasy.

    Už tu bolo povedané, že všetky tieto zmeny predkladať naraz, to je dosť šialené. A ťažko povedať, aké to prinesie všetky dôsledky. No tie dôsledky určite príjemné nebudú. A pokiaľ viem, kolegovia z KDH majú pripravený pozmeňovací návrh, ktorým by sa mala účinnosť tejto novely, ak už teda tak silou-mocou musí byť prijatá, posunula aspoň o rok, a aby sa rozložila tá záťaž na podnikateľskú sféru týmto spôsobom, keď už to teda má byť. Ja osobne takýto návrh určite podporím, keď už k nemu dôjde.

    No ale poďme teda k veci. Čo všetko sa v Zákonníku práce mení a akým spôsobom? Nebudem teraz v tejto časti svojho vystúpenia komentovať úplne všetko, vyberiem si len to, čo považujem za najdôležitejšie a zásadné.

    Mení sa definícia závislej práce s cieľom, aby sa zamestnávanie ľudí, dávanie práce, poskytovanie pracovných príležitostí dialo v súlade so Zákonníkom práce v pracovných pomeroch alebo prípadne aspoň pri práci na dohodu. S týmto cieľom je v novele zmena § 1, ktorý hovorí o závislej práci. A závislá práca po novom je definovaná šiestimi znakmi závislej práce, čiže zužuje sa počet týchto znakov. A zároveň sa uvádza podľa návrhu, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka.

    Tento návrh je značne kontroverzný, pretože my vieme, samozrejme, na Slovensku o čo ide. Ide o to, že sa častokrát zamestnávajú, alebo vzťahy medzi firmou a občanom sa riešia formou skutočne Občianskeho zákonníka, zmluvami o dielo, príkaznými zmluvami, respektíve pracuje sa na živnosť. Ak to malo niekomu vadiť, teda hovorím, teda z pozície štátu, tak to vadilo doteraz preto, lebo pri práci podľa Občianskeho zákonníka, respektíve podľa, na živnosť, boli buď nižšie, alebo dokonca žiadne odvody, a preto bola táto forma poskytnutia pracovnej príležitosti možno pre isté skupiny ľudí, firiem atraktívna. Táto výhoda sa však stráca. Veď nebudem to snáď ani ja, ani nikto iný stokrát opakovať. Zvyšujú sa odvody živnostníkov, prakticky dvojnásobne. Pre tých, ktorí majú vyšší základ ako minimálny, pre tých, ktorí majú základ minimálny, o 25 eur mesačne. Odvody sa už platia aj z príjmov podľa Občianskeho zákonníka, čiže tieto odvodové zvýhodnenia postupne odchádzajú do minulosti. Čiže tento dôvod odpadá.

    Tak sa preto pýtam, prečo nútime ľudí do nejakých rozhodnutí na základe zákona. Veď to nechajme na ich slobodnej vôli. Pripomínam zároveň, že definícia závislej práce, ktorá je ešte stále v platnom Zákonníku práce, nebola prijatá ani za vlády Ivety Radičovej, ale za vlády Roberta Fica číslo 1, za éry ministerky Tomanovej. A táto definícia závislej práce sa v praxi vcelku osvedčila a v tom čase bola prijatá práve na základe dohody sociálnych partnerov v tripartite. Tam súhlasili aj odbory na jednej strane, aj zamestnávateľské zväzy na strane druhej. Čiže nerozumiem tomu, prečo na tejto osvedčenej praxi chceme niečo meniť. A pripomínam ešte raz, že ten dôvod, že živnosť je výhodnejšia, lebo sú nižšie odvody, ten dôvod odchádza do zabudnutia od 1. januára. Takže načo takáto zmena?

    Ďalej ma vcelku zaujal návrh na zavedenie nového paragrafu 12 v novele Zákonníka práce. Týmto novým § 12 sa stanovuje postup zamestnávateľa v prípade, kedy u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, čiže u zamestnávateľa nie sú ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník. Takýto krok, takáto novinka sa dá z tohto pohľadu hodnotiť pozitívne, pretože rieši istú legislatívnu dieru, ktorá doteraz v Zákonníku práce krytá nebola. Čiže čo má robiť zamestnávateľ, ktorý chce využiť určité ustanovenie Zákonníka práce, ktorým sa rieši nejaká vec, nejaká potreba u zamestnávateľa, ak Zákonník práce hovorí o potrebe buď dohodnúť túto vec so zástupcami zamestnancov, alebo Zákonník práce hovorí o potrebe prerokovať danú vec so zástupcami zamestnancov? A čo potom v prípade, keď najmä v menších firmách žiadni zástupcovia zamestnancov v takejto firme nie sú? Čo má ten zamestnávateľ vlastne robiť? Čiže z tohto pohľadu vítam, že sa tu navrhuje zavedenie takéhoto nového ustanovenia, čiže § 12, ktorým sa tento postup zadefinuje.

    Avšak čakával by som, že tento § 12 nebude, bude postavený trošku inak. Vadí mi, vadí mi ods. 1, ktorý hovorí, že ak podľa Zákonníka práce alebo osobitného predpisu sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, tak zamestnávateľ môže konať samostatne okrem prípadov, o ktorých hovorí buď Zákonník práce, alebo osobitný predpis, okrem takých prípadov, kedy povedzme Zákonník práce hovorí, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

    To znamená, chceme uzákoniť taký postup, kedy, v prípade, že u menšieho zamestnávateľa nie sú žiadni zástupcovia zamestnancov, tak sa nebude môcť takýto menší zamestnávateľ zariadiť, nastaviť, využiť určité možnosti, ktoré inak Zákonník práce poskytuje, pretože sa dostane do slepej uličky. Skrátka, stop. Ak nemáš zástupcov zamestnancov, tak nemôžeš vôbec prijať príslušné rozhodnutie. Takéto ustanovenie považujem za zlé, pretože menším zamestnávateľom to jednoducho sťaží podnikanie, sťaží život. A to sa samozrejme premietne aj do mzdových, platových, pracovných podmienok jeho zamestnancov. K čomu to je dobré? Čiže jeden z mojich pozmeňovacích návrhov bude riešiť tento problém.

    Ďalej, pokiaľ ide o okruh zástupcov zamestnancov, pokiaľ ide o odbory, pokiaľ ide o kolektívne zmluvy, už tu dosť povedal môj kolega predrečník Kaník, ja by som sa nerád opakoval, len pripomeniem to, čo neviem, či hovoril, to som nezachytil, vypúšťa sa napríklad v § 230 ods. 3. Čiže odborová organizácia nebude musieť preukazovať, že najmenej tridsať percent zamestnancov firmy je odborovo organizovaných, a bude môcť hovoriť za všetkých zamestnancov, aj keď teda skutočne bude na pováženie, či logicky a na základe zdravého sedliackeho rozumu tých zamestnancov skutočne zastupuje.

    Čiže vraciame sa do stavu, kedy povedzme vo firme, ktorá má päťsto zamestnancov, kde ešte odbory nie sú, sa nájdu traja zamestnanci, ktorí si v súlade so zákonom o združovaní občanov, v súlade, korektne s týmto zákonom stačia traja, aby si založili odborovú organizáciu. To je absolútne v poriadku, na to majú jasné právo. Je to aj ústavné právo. Právo zhromažďovať sa, právo združovať sa. Ale títo traja zamestnanci, potom už odborári, získajú po novom právo hovoriť za všetkých ďalších štyristodeväťdesiatsedem zamestnancov, čo nepovažujem za korektné. Opýta sa niekto tých štyristodeväťdesiatsedem zamestnancov, či s tým súhlasia, či chcú, či aj oni pôjdu do tej odborovej organizácie. Ak budú dobrí tí odborári, tak nepochybujem, že získajú na svoju stranu zamestnancov, a tí do tej odborovej organizácie vstúpia. Čiže nechápem, kto sa čoho bojí, keď sa má rušiť to ustanovenie o tridsiatich percentách. Ak sú tí odborári dobrí, ak naozaj budú brániť korektne, správne a úspešne práva zamestnancov v danej firme, tak predsa nebudeme pochybovať o tom, že dokážu získať tých tridsať percent zamestnancov na to, aby takisto vstúpili do tejto odborovej organizácie. Čoho sa kto bojí?

    Predstavte si, že v tejto firme existuje zamestnanecká rada, ktorá bola právoplatne zvolená väčšinou zamestnancov. Po novom táto zamestnanecká rada, ktorá reálne zastupuje väčšinu zamestnancov, pretože bola nimi zvolená, bude mať menšie, slabšie postavenie ako tí traja odborári, ktorých tam možno nikto nebude podporovať, nikto sa s nimi nebude chcieť baviť, bohvie čo to budú za ľudia. Nechcem hovoriť dopredu, ale prečo to je takto? Ak sú tí odborári dobrí, tak určite nebudú mať problém získať na svoju stranu tridsať percent zamestnancov.

    Vypúšťajú sa v § 231 ods. 2 a 3, čiže týmto sa ruší možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nevýhodnejšie pre zamestnanca, ako ustanovuje zákon. Ako rozumiem. To, že v kolektívnej zmluve možno dnes dohodnúť niektoré podmienky zamestnávania horšie ako štandardne, určuje Zákonník práce, na prvé počutie to vyzerá tak, že zamestnanci môžu byť týmto výrazne poškodení, že môžu sa znížiť ich práva a že to nie je dobré. Poviem príklad, kedy je dnes možné dohodnúť nejaké pracovné podmienky nevýhodnejšie. Je to napríklad prípad, koľko hodín nadčasov môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Zákonník práce v štandarde hovorí, že zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi za rok odpracovať stopäťdesiat hodín nadčasov, podľa kolektívnej zmluvy sa však môže dohodnúť, že to bude až dvestopäťdesiat hodín. Čiže zamestnávateľ môže nariadiť dvestopäťdesiat hodín nadčasov. Čiže to je to nevýhodnejšie ako určuje zákon.

    Čiže povedali by ste, no to je fajn, táto klauzula zo Zákonníka práce vypadne. Čže zamestnávateľ skutočne bude môcť nariadiť len tých stopäťdesiat hodín nadčasov. To je predsa dobré, aby to ten zamestnávateľ nezneužíval. Lenže ja pripomeniem, kolektívna zmluva je zmluva medzi zamestnávateľom a odbormi. Ak Zákonník práce súčasný umožňuje urobiť určitý ústupok na strane odborov, napríklad tým, že áno, dohodne sa, zamestnávateľ bude môcť nariadiť dvestopäťdesiat hodín nadčasov. No veď tí odborári, ak sú aspoň trošku dobrí vyjednávači, predsa nepustia zamestnávateľovi takéto zvýhodnenie len tak zadarmo. Napríklad na úkor toho vybojujú pre zamestnancov lepšie podmienky niekde inde, napríklad to, že príplatok za prácu nadčas, ktorý je štandardne dvadsaťpäť percent z priemernej mzdy, nebude dvadsaťpäť percent, ale povedzme tridsaťpäť percent alebo päťdesiat percent. Čiže takáto možnosť v kolektívnej zmluve dáva vyjednávačom, jednej i druhej strane, čiže i odborom ako zástupcom zamestnancov, lepšie možnosti manévrovania, vyjednávania. Dobre, pustím toto, ale v prospech zamestnancov získam nejaké iné lepšie podmienky, ktoré budú určite atraktívnejšie, ako to, či teda ten zamestnávateľ nariadi dvestopäťdesiat hodín nadčasov. Nariadi, pretože cez ten limit štyristo hodín celkovo sa tak či tak dostať nedá. Čiže toto je veľmi krátkozraké a je to krok späť.

    Skúšobná doba. Takisto v Zákonníku práce, v súčasnom, je možné podľa kolektívnej zmluvy dohodnúť skúšobnú dobu o tri mesiace dlhšiu. Nemyslím si, že je to nejaké veľké poškodenie zamestnanca, napríklad vo vedúcej pozícii, ktorý nastúpi ako nový zamestnanec na manažérsky post, keď namiesto šiestich mesiacov bude v skúšobnej dobe až mesiacov deväť. Ak ide o náročnú pozíciu, kde kvalita toho zamestnanca sa skutočne prejaví až po dlhšom čase, tak je úplne oprávnené, že zamestnávateľ sa dohodne, ak s tým odbory súhlasia v kolektívnej zmluve, na deväťmesačnej skúšobnej dobe pre týchto manažérov. Veď to nie je niečo strašné, niečo nepredstaviteľné. To je úplne normálne a vyplývajúce z potreby firiem a všetci to v podstate v praxi rešpektujú. Čiže rušiť takúto možnosť rozšírenia skúšobnej doby, znovu zbytočné opatrenie.

    Pracovný pomer na dobu určitú. Súčasný model hovorí o tom, súčasný zákonník hovorí o tom, že na dobu určitú je možné pracovať najviac tri roky s tým, že v rámci tých troch rokov, interne v rámci tých troch rokov, je možné trikrát ten pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť, respektíve opakovane dohodnúť.

    Vládny návrh hovorí o zúžení tejto doby na dva roky, v rámci ktorých bude možné dvakrát opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú. Znovu, vyzerá to na prvý pohľad tak veľmi fajn. Áno, len dva roky, lebo potom sa zamestnanec musí zamestnať na dobu neurčitú. Vyzerá to veľmi fajn, ako to prospeje zamestnancom, lebo zamestnávatelia ich tým pádom po dvoch rokoch budú musieť zamestnať na dobu neurčitú. No dobre, vážení priatelia, lenže ten zamestnávateľ bude možno rozmýšľať aj takto: doteraz som mohol niekoho zamestnávať na tri roky, teraz ho teda zamestnám na dva roky, potom ho prepustím a zoberiem niekoho iného na ďalšie dva roky. Čiže nečakajte, že zamestnávatelia pri takomto skrátení pracovnej doby, pracovný pomer na dobu určitú na dva roky, automaticky teraz všetkých budú prezamestnávať na dobu určitú. To nečakajte! Práve naopak, tieto formy pracovných vzťahov sa využívajú vo firmách, kde sú veľké výkyvy potreby práce, zákazky kolíšu, raz sú silnejšie, raz sú menšie, respektíve v takých fabrikách, kde je prevaha manuálnej práce. A prax je, bohužiaľ, taká na Slovensku, po tých troch rokoch ten zamestnanec obvykle končí. Teraz bude končiť už po dvoch rokoch. Už po dvoch rokoch príde o prácu. Takže tie reči o tom, ako si mladé rodiny nemôžu zobrať pôžičku, lebo majú pracovný pomer na dobu určitú, no tak tie mladé rodiny si nebudú môcť zobrať pôžičku takisto, pretože, pretože nebudú mať tí mladí ľudia prácu vôbec. Ak je toto nejaký argument.

    Zavádza sa súbeh výpovednej doby a odstupného. No dobre, toto ste mali vo volebnom programe, čiže to je ako zbytočné komentovať. Ešte šťastie, že to zavedenie tej výpovednej doby a odstupného je urobené tak filigránsky, že to až tak veľmi bolieť nebude. Možno niektoré firmy viac, niektoré menej. Veľké firmy by to postihnúť nejako veľmi zásadne nemalo. V menších firmách to problém bude, hlavne psychologický. Pretože, keď si menší zamestnávateľ, ktorý má na účte päť-, šesťtisíc eur na prevádzku a má troch, štyroch zamestnancov, uvedomí, že v prípade, že bude musieť niekoho prepustiť, tak bude ho to stáť aj s výpovednou dobou nejakých päť platov, a päť platov po osemsto eur, priemerná mzda, je štyri tisíc eur, a na účte mu koluje päť-, šesťtisíc prevádzkového kapitáliku, tak si veľmi dobre rozmyslí aj v čase rozmachu a istej eufórie, ako sa mi darí, ako by som mohol zobrať nových zamestnancov, ako mi to fajn ide, mám dobrý výrobný program, zákazky sa len tak sypú, tak veľmi si rozmyslí, či toho nového zamestnanca zoberie, pretože mu bude blikať v hlave žiarovečka: ale pozor, je tam ten § 62, 63, ktorý hovorí o tom, že potom výpovedná doba a odstupné, a stojí to toľko a toľko. A výsledok bude ten, že nového zamestnanca jednoducho nezoberie, pretože bude opatrný. Takéto opatrenie, takéto opatrenie jednoznačne blokuje tvorbu nových pracovných miest a to najmä u menších zamestnávateľov.

    Podobne sa "potešia" menší zamestnávatelia, menšie firmy z návrhu zmeny nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, kedy sa navrhuje, že tá náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru môže byť až tridsaťšesť, za tridsaťšesť mesiacov, za tri roky. Tak, prosím pekne, keď má niekto priemerný plat osemsto eur, a k tomu samozrejme zamestnávateľ ešte platí odvody tridsaťtri percent, to je spolu vyše tisíc eur, tak keď si vypočítame povedzme tisíc eur na mesiac vrátane odvodov krát tridsaťšesť, to je tridsaťšesťtisíc eur, ktoré možno bude musieť nejaký zamestnávateľ vyplatiť takýmto spôsobom zamestnancovi, ktorý vyhrá súd o neplatnom, súdny spor o neplatnom skončení pracovného pomeru. Tridsaťšesťtisíc eur, to je skrátka tridsaťšesťtisíc eur. To netreba ďalej komentovať. To je dosť veľa peňazí. Zase to pre menších zamestnávateľov bude znamenať, že sakramentsky si dajú pozor na to, či zamestnajú nejakého nového zamestnanca. Veľmi dobre si to rozmyslia.

    Pracovný čas a nadčas. Dobre, rušíte to, aby mohli vedúci zamestnanci pracovať viac hodín nadčasov, dobre. Vedúci manažéri sa potešia, pretože budú teda pracovať nadčasy načierno zrejme, vo väčšine prípadov, ale dobre. Tam to bolieť nebude.

    Čomu, čomu nerozumiem, je návrh § 87 ods. 2 - nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ktoré bude možné len po, len v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. A s tým, že tu práve sa prejaví ten navrhovaný § 12, tu je práve klauzula, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ nebude môcť jednostranne rozhodnúť o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Čo je to nerovnomerný, nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas? Je to taká forma organizácie pracovného času, kedy pracovná smena trvá dlhšie ako deväť hodín. Čiže typický príklad sú takzvané dvanástky, keď ľudia robia na dvanástky. Od šiestej do šiestej robí, potom má dva dni voľno, potom zase robí nočnú od šiestej do šiestej, potom má deň voľno a tak dookola.

    Takáto forma organizácie pracovného času je typická napríklad pre reštauračné zariadenia, gastronomické prevádzky a samozrejme pre zariadenia cestovného ruchu vo všeobecnosti. Tie rôzne hotelíky, penzióniky, ktoré na Slovensku horko-ťažko prežívajú, pretože ten turistický ruch na Slovensku z rôznych dôvodov je taký, aký je. Biznis, podnikať v tomto odvetví nie je žiadna slasť, pokiaľ ide o tých menších hotelierov, rodinné penzióny, naozaj žijú zo dňa na deň.

    No a v týchto prevádzkach, vo firmách tohto typu je absolútne typické, že tie recepčné, chyžné, tí kuchári, kuchárky, čašníci, že pracujú na dvanástky. To je absolútne absolútny základ pre organizáciu pracovného času v takýchto firmičkách. A v takýchto firmičkách absolútne jasne obvykle nie sú žiadni zástupcovia zamestnancov. Nie sú tam ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník. A keby ste mi tvrdili, že tak nech si ich založia, tak ak to bude firma s dvoma zamestnancami, rodinná firma, kde sú ďalej dvaja zamestnanci, jeden čašník a jedna kuchárka, tak v takejto malej firme zo zákona ani nemôžu byť zástupcovia zamestnancov. Tak my takejto malej firme bránime v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času touto novelou. Čo potom budú v týchto firmách robiť? Ako si budú organizovať pracovný čas? Čo majú robiť? Veď vy tieto firmy posielate do krachu takýmto paragrafom!

    Konto pracovného času a flexikonto. Konto pracovného času je vynikajúci nástroj na to, aby firma prekonala problémy, ktoré v dnešnej dobe sú veľmi časté, to znamená, problémy s kolísavou potrebou využitia pracovníkov. S kolísavou, s kolísavou ponukou práce pre nich, ktorá súvisí s tým, že firma buď má odbytové problémy, raz ich má, raz ich nemá, raz je zavalená zákazkami, raz naopak, zákazky nie sú. Firmy, ktoré podnikajú v odvetví, ktoré je ovplyvnené sezónnosťou. Typicky sú to stavebné firmy alebo firmy, ktoré pôsobia v poľnohospodárstve, v potravinárskom priemysle. Ale aj v elektrotechnickom priemysle tá sezónnosť je daná tým, že pred Vianocami idú tie televízory, technika viac na odbyt a naopak, po Vianociach, ak náhodou nie je nejaká olympiáda, tak zase, naopak, sa nepredávajú. Čiže množstvo firiem na Slovensku je v súčasnosti, a je to, žiaľ, úplne normálne, v takýchto problémoch. Nevie pravidelným spôsobom päť dní v týždni 8 hodín za deň prideľovať zamestnancom svoju prácu.

    Čiže preto sú výborné nástroje v zákonníku - konto pracovného času a flexikonto. Ich podstatou je to, že zamestnanec raz pracuje viac, raz pracuje menej, podľa toho, koľko práce vlastne zamestnanci majú, respektíve koľko práce má pre nich zamestnávateľ. A či už tej práce majú viac alebo menej, stále im beží rovnaký plat. Výhodou pre zamestnávateľa je to, že nemusí zamestnancov v čase krízy prepustiť, zostanú síce doma, beží im plat, ale tí zamestnanci si to vlastne dobehnú, keď sa stav zlepší, kríza sa prekoná. Výhodou pre zamestnávateľa je samozrejme, či už priame alebo nepriame, ušetrenie aj finančných nákladov, pretože nemusí platiť prestoje, nemusí platiť potom nadčasy. Výhodou pre zamestnancov je to, že sa nemusia strachovať o svoje pracovné miesta. Ak vedia, že ide problém odbytový, keď vidia, že firma nevyrába, nemá zákazky, vedia, že budú doma na flexikonte alebo na konte pracovného času, plat im pobeží, ich pracovné miesto sa zachová s tým, že to teda dobehnú a vykompenzujú vyššou prácou v lepších, v lepšom období. Čiže sú to výborné nástroje.

    Aby bolo jasné, aký je medzi tým rozdiel, aký rozdiel je medzi kontom pracovného času a flexikotom. Začnem flexikontom. Flexikonto je taký nástroj, ktorý môže zamestnávateľ zaviesť svojím rozhodnutím po prerokovaní so zástupcami zamestnancov vtedy, ak z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže zamestnancom prideľovať prácu. To znamená, napríklad firma ide, firma beží, nič sa nedeje, všetko je v poriadku, ale zrazu, zrazu veľký odberateľ oznámi, mám problém, zastavujem svoje objednávky, znižujem svoje objednávky na polovicu a niet dostatok roboty pre zamestnancov tým pádom. Alebo naopak, dodávateľ, ktorý je kľúčový a bez ktorého polotovarov, výrobkov sa nezaobídeme v mojej firme, keď to poviem mojimi slovami, zrazu zahapruje, má nejaké problémy, nedodáva mi tie výrobky a ja tým pádom nemôžem zamestnancom prideľovať prácu. Čiže niečo sa, niečo vopred nepredvídané sa stane. Alebo nejaká prírodná katastrofa, tak ako bolo v Japonsku. A tým pádom všetci, ktorý boli naviazaní na Japonsko, mali, mali problémy, pretože zamestnanci mali problémy s prácou, hoci sme boli na Slovensku, viď Peugeot Trnava. Čiže v takomto prípade môže zamestnávateľ zaviesť flexikonto. Čiže zamestnanci zostanú doma, beží im plat, a keď táto zlá situácia pominie a treba doháňať zameškané, tak sú zase späť v práci, pracujú naviac, aby sa dobehlo zameškané, a beží im stále rovnaký plat.

    Flexikonto, čiže keď zamestnávateľ nemôže z vážnych dôvodov prideľovať prácu, zamestnávateľ zavedie na základe vlastného rozhodnutia, nie je, nevyžaduje sa tam súhlas zástupcov zamestnancov. Čiže zamestnávateľ sa takto rozhodne, prerokuje so zástupcami zamestnancov, ale tí to nevedia ovplyvniť.

    Konto pracovného času je rozdielne v tom, že zamestnávateľ vopred, vopred dohodne so zástupcami zamestnancov, že sa zavedie konto pracovného času, ktorého podstata je znova taká, že raz, v istom období sú zamestnanci viac v práci, v istom menej, alebo naopak, a beží im stále rovnaká mzda. Tam už nie sú vážne prevádzkové dôvody. Tam to môže byť napríklad tým, že stavebná firma vopred vie, že v lete je sezóna, je roboty viac, v zime robota nie je, tak je problém, ako zamestnať zamestnancov. Takže tam je konto pracovného času nástroj na to, aby sa tieto problémy vyplývajúce z takéhoto charakteru výroby riešili bez nutnosti prepúšťať zamestnancov. A to sa musí ale vopred dohodnúť a zástupcovia zamestnancov s tým musia vopred súhlasiť. A v tom je hlavný rozdiel.

    No a čo je vo vládnej novele? Vo vládnej novele je návrh na rušenie flexikonta, zostáva konto pracovného času, fajn, dokonca sa pozitívnym spôsobom upravuje, či technicky alebo aj vecne, čo je takisto fajn, čo kvitujem, ale veľmi mi vadí, že flexikonto ako také sa ruší.

    Pán minister vo svojej úvodnej reči už vopred reagoval na takúto výtku, ktorú zrejme očakával v tejto rozprave. Ja by som chcel povedať v reakcii vlastne na slová pána ministra, ktoré tu zazneli pred hodinou, že § 142 a nový odsek 5, ktorý by mal vyriešiť chýbajúce flexikonto, nepovažujem za dobrý, pretože nie je z neho zrejmé, či v prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov a teda môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a, či v takomto prípade naozaj stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak ma uistite, že v takomto prípade stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov a nebude sa v takýchto prípadoch vyžadovať dohoda, tak beriem všetko, čo som povedal na adresu flexikonta, jeho rušenia, späť, lebo skutočne to vykompenzuje rušenie flexikonta. Ale ak mi poviete, že v takomto prípade bude nutná dohoda so zástupcami zamestnancov, tak je to jednoducho zle, pretože takéto riešenie nie je vecne porovnateľné s doterajším flexikontom. Ja osobne budem k tomu predkladať pozmeňovací návrh preto, aby to bolo absolútne zrejmé, že skutočne stačí prerokovanie, ale k tomu sa dostaneme.

    Nadčasy. Práca nadčas sa doteraz organizovala tak, že v zásade platilo, nadčasov môže pracovník, zamestnanec odpracovať maximálne 400 hodín ročne, z toho 150 hodín môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Nariadiť, ale nariadiť len vtedy, nariadiť len vtedy, keď ide o potrebu prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce. Čiže súčasný právny stav je taký, že tých 150 hodín, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť, nemôže nariadiť len tak, lebo sa mu chce, lebo chce možno šikanovať zamestnanca, nútiť ho pracovať nadčas. Nariadiť môže zamestnávateľ tie nadčasové hodiny len vtedy, keď je to podmienené nejakými vážnymi dôvodmi, ktoré povedzme pri inšpekcii práce musí vedieť ten zamestnávateľ náležite odôvodniť. To nejde len tak nariadiť zamestnancovi nadčasy. To sa nedá.

    Ďalšie hodiny až do toho limitu 400 hodín môže zamestnanec odpracovať nadčasov so svojím súhlasom. Tam sa podľa súčasného Zákonníka práce už nevyžaduje nejaké podloženie nejakým dôvodom typu naliehavá zvýšená potreba práce. Tam už takýto dôvod sa nevyžaduje. Logicky preto, lebo ak zamestnanec súhlasí s nejakou nadčasovou prácou, tak skrátka súhlasí. Nie je dôvod vyžadovať od zamestnávateľa, aby to bolo podložené nejakými naliehavými dôvodmi. V praxi je úplne bežné, že zamestnanec sám príde a požiada vedúceho, že či by mohol pracovať nadčas, či by mohol prísť do práce v sobotu, robotu má, chce si zarobiť, dostane vyššiu mzdu, dostane nadčasové príplatky, rodina sa poteší, oferuje teda jeho neprítomnosť tých pár hodín, ale výsledkom bude to, že bude mať vyšší príjem.

    To, čo navrhujete, je veľmi, veľmi zvláštne, pretože navrhujete, navrhujete, aby aj pri súhlase zamestnanca s nadčasovými hodinami bolo možné, bolo možné tieto nadčasy dohodnúť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. Čiže zamestnanec, hoci s tým bude súhlasiť a dokonca to bude sám chcieť pracovať nadčas, nebude môcť pracovať nadčas len tak, ale bude to musieť byť odôvodnené istou prechodnou a naliehavou zvýšenou potrebou práce, čo považujem za absurdné. Tak ja chcem robiť nadčasy ako zamestnanec, chcem si zarobiť, no a jednoducho nemôžem, lebo Zákonník práce hovorí, že to musí byť podložené nejakou naliehavou zvýšenou potrebou práce. Veď to je úplne absurdné! Tu zachádzame na hranu ústavného práva na prácu. Zakazujete zamestnancovi zarobiť si peniaze, doslova a dopísmena. No toto je veľmi zvláštny prístup k ochrane zamestnanca.

    Oceňujem nový § 96b, náhrada za stratu času, kedy tento paragraf, nový § 96b vlastne vytvorí legislatívny rámec pre to, aby v prípade, že zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom na náhrade za stratu času pri pracovnej ceste, aby takýto náklad zamestnávateľa bol skutočne aj daňovo uznaný a aby si teda zamestnávateľ logicky o túto sumu znížil svoj základ dane. Aj keď neviem, či o tom vie pán minister Kažimír, pretože ten by mal byť proti, pretože takto sa mu o nejakých pár centov zníži výber daní.

    Oceňujem zároveň aj zmenu v § 111 pri čerpaní dovolenky, kedy zamestnávateľ bude môcť určiť alebo nariadiť čerpanie dovolenky najneskôr do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka, pretože predpokladám, že pri takejto zmene a budúcej praxi sa nebude stávať to, že si zamestnanci dovolenku jednoducho nevyčerpajú a prepadne im, pretože ten posledný polrok bude zodpovednosť na čerpaní dovolenky samozrejme už na nich. A je to len ich vecou, či si tú dovolenku potom vyčerpajú alebo nie. Na druhej strane zamestnávatelia si budú musieť uvedomiť, že takéto právo zamestnanca im bude možno narúšať ich plány, pokiaľ ide o výrobný proces a podobne, pretože ten zamestnanec v tom druhom polroku si skrátka sám vyberie dovolenku, aj keď to bude proti záujmu zamestnávateľa. Ale to je už vecou zamestnávateľov, aby si tieto veci riadili a čerpanie dovolenky nariadili skôr, ako ten 30. 6. jednoducho príde.

    Pokiaľ ide o normovanie práce, už to tu zaznelo z úst môjho predrečníka, takže nebudem k tomu hovoriť dlho, považujem za zlý návrh, aby o pracovných normách rozhodoval alebo spolurozhodoval odborový orgán, respektíve zástupca zamestnancov. Firma je firma preto, lebo má svojho pána a ten jednoducho rozhoduje o tom, čo sa v tej firme vyrába, ako sa vyrába, akým spôsobom, ako prebieha výrobný proces, či sa kúpia nové stroje napríklad, ktoré umožnia zefektívniť výrobu. Čiže toto je zbytočné komentovať. A ak je tu nejaký spor alebo ak v praxi je nejaký spor, vždy sa môžu zamestnanci, respektíve ich zástupcovia, obrátiť na inšpektoráty práce, aby tento prípadný spor vyriešili v ich prospech.

    Oceňujem ďalej výpočet priemerného zárobku, kedy sa nebude započítavať mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, pretože to jednoznačným spôsobom prispeje k spravodlivejšiemu určeniu priemerného zárobku a ten nebude takýmto spôsobom skreslený. To, čo sa stávalo doteraz. Na druhej strane ale veľmi mi vadí, a nielen mne, ale rozprávam sa so zástupcami mnohých firiem v tomto čase, a všetci krútia hlavami, čo je to za nezmysel, tie takzvané nové práva pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. To, že sa má na dohody vzťahovať aj množstvo ustanovení z tretej časti Zákonníka práce, je absolútne zbytočné. Ničomu a nikomu to neprospeje. Zamestnanci na dohodu, to je tak špecifický pracovný vzťah, tradičný v slovenských reáliách, v slovenských podmienkach. Tam uplatňovanie tretej časti Zákonníka práce jednoducho nebude a nemôže fungovať. To nejde. Obzvlášť v prípade dohôd o vykonaní práce je to úplná, ale úplná absurdita. Dohodnete si s nejakým občanom dohodu o vykonaní práce, ktorej zmysel je v tom, že on pre vás urobí nejakú konkrétnu vec, za čo dostane zaplatenú nejakú konkrétnu odmenu. Orientačne v tom a v tom čase, orientačne v takom a v takom rozsahu hodín a ďalej vás to nezaujíma. Kedy ten zamestnanec na dohodu o vykonaní práce tú prácu vykoná, kedy to dielo odovzdá, koľko mu to bude trvať, to nikoho nezaujíma. Čiže načo tam sledovať pracovný čas? Načo tam určovať prestávky v práci? Veď to je úplná hlúposť!

    Teraz si, idem do inej sféry svojho života. Športová oblasť. Na dohodu o vykonaní práce sa často zamestnávajú napríklad rozhodcovia alebo funkcionári počas športových podujatí. Tak, prosím pekne, tak po šiestich hodinách toho futbalového turnaja, ktorý bude bežať v sobotu od rána do večera, po šiestich hodinách futbalového turnaja bude musieť mať ten rozhodca a ten usporiadateľ, ktorý tam stojí niekde a podáva tam čaj, bude musieť mať polhodinovú prestávku, a nebodaj to tam ešte prídu skontrolovať z inšpektorátu práce, či dodržujú Zákonník práce. Veď to je úplná absurdita! Zrušte to, prosím vás, pretože to k ničomu nepovedie! Veď to tým dohodárom k ničomu neposlúži. Načo to je dobré? Zvýši to administratívne náklady vo firme, pretože pri tých dohodách sa bude musieť, pri každej, aj podľa toho, čo prišlo zo spoločnej správy z výboru, aj pri dohodách o vykonaní práce, spomenuli ste si na to, už som to chcel pripomienkovať, sa bude musieť podrobne evidovať, relatívne podrobne evidovať, pracovný čas. To je nezmysel.

    A ďalej tie takzvané paragrafy, § 141 a tak ďalej, pri ktorých bude mať zamestnanec na dohodu ospravedlnenú neprítomnosť v práci, keď pôjde k lekárovi. K čomu to je dobré? K čomu to je dobré? Ten dohodár to potrebuje ku šťastiu, aby to mal ako ospravedlnené? Však to je automaticky, to súčasná prax, nikto takéhoto dohodára nenaháňa, keď bol u lekára. Nikto od neho nechce nejakú pokutu alebo neviem čo, nepíše mu nejakú absenciu, keď bol raz u lekára. Ale práve naopak, tým, že zavediete toto, tieto paragrafy, spôsobíte nárast, enormný nárast byrokracie vo firmách, pretože to všetko budú musieť evidovať. A keďže pri dohodách sa zavádza nemocenské, dôchodkové poistenie, tak, prosím pekne, tie prerušenia budú musieť nahlasovať na Sociálnu poisťovňu podľa § 26 zákona o sociálnom poistení. Veď to je úplná blbosť! Keď toto rozprávam zamestnávateľom, mzdárkam, tak sa chytajú za hlavu, že ktorý, tri bodky, toto vymyslel. Dobre.

    Prejdem k pozmeňovacím návrhom. Je ich spolu 21.

    Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Súčasná definícia závislej práce bola v Zákonníku práce zavedená počas prvej vlády Roberta Fica na základe dohody zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov. Definícia závislej práce sa nezmenila ani počas vlády Ivety Radičovej. Preferencia práce na živnosť, na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je výlučne vecou dohody dvoch zmluvných strán a zavedením poistného z príjmov na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, respektíve zvýšením odvodov živnostníkov sa postupne odstránila aj výhodnosť tejto formy zmluvných vzťahov. Zmenu definície závislej práce si nevyžaduje ani aplikačná prax. Súčasné znenie definície závislej práce sa preto navrhuje ponechať.

    Bod 2. V čl. I bod 6 znie:

    "6. Za § 11a sa vkladá § 12, ktorý znie:

    "§ 12

    (1) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu možno nahradiť dohodou s väčšinou zamestnancov.

    (2) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne."."

    Odôvodnenie: Tak, ako som už hovoril, podľa vládneho návrhu by v určitých prípadoch nebolo možné využiť niektoré inštitúty Zákonníka práce (napríklad konto pracovného času) v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Pre menších zamestnávateľov by to znamenalo stratu možnosti najmä pri organizácii pracovného času, ktoré inak Zákonník práce umožňuje zaviesť po dohode so zástupcami zamestnancov. Takáto strata flexibility môže mať za dôsledok rušenie pracovných miest. Preto sa navrhuje, aby v prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ mohol nahradiť dohodu so zástupcami zamestnancov dohodou s väčšinou jednotlivých zamestnancov.

    Bod 3. V čl. I sa vypúšťa bod 15. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Tu ide o skúšobnú dobu.

    Odôvodnenie: Jeden z nástrojov flexibility súčasného Zákonníka práce je aj možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú je možné dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, a to najviac šesť mesiacov u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca až deväť mesiacov. Ďalej dnes je možnosť v kolektívnej zmluve dohodnúť, že skúšobná doba sa nepredlžuje o čas prekážkok v práci na strane zamestnanca a ďalšie objektívne dôvody, o ktoré sa predlžuje skúšobná doba vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Navrhuje sa preto ponechať súčasné znenie s tým, že s predĺžením skúšobnej doby musia súhlasiť zástupcovia odborovej organizácie pri uzatváraní kolektívnej zmluvy, a preto nemožno hovoriť o poškodzovaní záujmu zamestnanca zo strany zamestnávateľa.

    Vo väzbe na navrhovanú zmenu § 231 ods. 2 a 3, kde sa navrhuje vypustiť ustanovenia, v zmysle ktorých sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pre zamestnanca nevýhodnejšie, ako ich ustanovuje zákon, pripomínam, že uzatvorenie kolektívnej zmluvy je možné len so súhlasom oboch zmluvných strán, teda zamestnávateľa a odborovej organizácie. Možnosť dohody pracovných podmienok v kolektívnej zmluve nevýhodnejšie dáva odborovej organizácii možnosť väčšej variability pri vyjednaní iných, lepších podmienok pre zamestnancov v iných bodoch. A pripomínam tu ešte, že jedným z príkladov možnosti dojednať pracovné podmienky v kolektívnej zmluve nevýhodnejšie je § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný pomer na určitú dobu je možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť na tri roky aj vtedy, ak ide o vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. A na tejto možnosti sa nemá nič meniť ani podľa súčasného vládneho návrhu. Čiže zdôrazňujem, že tá možnosť dohodnúť niečo pre zamestnanca nevýhodnejšie v kolektívnej zmluve v Zákonníku práce je a naďalej zostáva podľa § 48 ods. 4 písm. d). Čiže ak hovoríte, že možnosť nevyjednať horšie podmienky v kolektívnej zmluve zaniká, tak neviete, o čom hovoríte. Pretože potom zrušte aj § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, lebo inak nemáte pravdu.

    Bod 4. V čl. I bod 16 znie:

    "16. V § 47 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

    "Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravie pri práci."."

    Tu vlastne ide o to, že navrhujem ponechať možnosť uzatvorenia dohody podľa § 233a, a preto zmena znenia, ktorú inak nachádzame vo vládnom návrhu. Čiže nevypúšťam možnosť uzatvorenia dohody podľa § 233a. To bude môj ďalší pozmeňovací bod.

    Bod 5. V čl. I sa vypúšťajú body 17 a 18. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Jeden z nástrojov flexibility je možnosť dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu na tri roky. Návrh znížiť rozsah práce na dobu určitú na dva roky nebude mať za následok vyššiu tvorbu pracovných miest na dobu neurčitú. Naopak, bude znamenať stratu určitého počtu pracovných miest v odvetviach, kde sa vyžaduje vysoká flexibilita a reakcia na potreby trhu. Takíto zamestnávatelia nahradia zamestnancov na dobu určitú zvýšeným využívaním práce agentúrnych zamestnancov, zamestnancov pracujúcich na dohody a v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou to bude znamenať vyššiu rotáciu zamestnancov pracujúcich na dobu určitú.

    Bod 6. V čl. I sa vypúšťa bod 42. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Súčasná právna úprava neukladá zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Návrh zavedenia takejto povinnosti, to je § 74, ktorý sa nachádza vo vládnom návrhu zákona., návrh zavedenia takejto povinnosti spôsobí len vyššie administratívne povinnosti zamestnávateľa bez ďalších praktických dôsledkov a spôsobí problémy pri určení lehôt výpovednej doby, alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.

    Bod 7. V čl. I sa vypúšťajú body 43 až 45 a 78. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Tu ide o návrh na zrušenie navrhovaného zavedenia súbehu výpovednej doby a odstupného.

    Odôvodnenie: Nároky zamestnanca pri výpovedi ustanovené súčasným Zákonníkom práce považujeme za dostatočné a sú v súlade s čl. 12 ods. 1 písm. a) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158. Podobná úprava nárokov zamestnanca pri výpovedi, akú ustanovuje súčasný Zákonník práce, je približne v polovici členských krajín Európskej únie. Tu uvádzam ako príklad Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, ktorých zamestnanci pri výpovedi nemajú nárok na súbeh výpovednej doby a odstupného.

    Vládnou navrhované zavedenie súbehu nároku zamestnanca na uplatnenie výpovednej doby i na odstupné bude znamenať značnú finančnú záťaž najmä pre menších zamestnávateľov. V prípade, ak sa menší zamestnávateľ dostane do problémov, ktoré bude musieť riešiť prepustením časti zamestnancov, môžu navrhované zvýšené nároky na odstupné znamenať úplný bankrot zamestnávateľa, respektíve vyvolajú ďalšie problémy.

    Zvýšenie nárokov na odstupné spolu s navrhovaným zvýšením náhrady mzdy pri neplatnej výpovedi bude mať za následok sťaženú tvorbu nových pracovných miest najmä v malých a stredných podnikoch. A k tomu ešte pridávam, veľmi nešťastnú formuláciu v tom, čo ste navrhli, keď už to tak má byť, pretože váš návrh, vládny návrh ruší doterajšiu možnosť zamestnanca rozhodnúť sa, slobodne sa rozhodnúť ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby o tom, že vymení možnosť uplatnenia výpovednej doby za vyplatenie odstupného. Tým sa vlastne do istej miery znižujú súčasné práva zamestnancov.

    Ôsmy návrh, ôsmy bod. V čl. I sa vypúšťa bod 47. Ostatné body sa primerane prečíslújú.

    Odôvodnenie: Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. Túto úpravu považujeme za dostatočnú a chrániacu práva zamestnanca. Vládou navrhované zvýšenie náhrady mzdy za čas až 36 mesiacov však považujeme za neprimeranú a likvidačnú pre menších zamestnávateľov. Zvýšenie nárokov na odstupné spolu s navrhovaným zvýšením náhrady mzdy pri neplatnej výpovedi bude mať za následok sťaženú tvorbu nových pracovných miest najmä v malých a stredných podnikoch.

    Deviaty bod, 9. návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 51. Ostatné body sa primerane prečísľujú.

    Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy, čo je § 85a ods. 1, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca alebo o vedúceho zamestnanca. Priemerný týždenný pracovný zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Takýto rozsah pracovného času v prípade vedúcich zamestnancov si vyžiadala aplikačná prax. A preto nepovažujem za správne zrušiť túto možnosť pre vedúcich zamestnancov. Pretože to bude viesť tak či tak k obchádzaniu zákona alebo k uzatváraniu viacerých pracovnoprávnych vzťahov toho istého zamestnanca s tým istým zamestnávateľom.

    Tu si dovolím trošku pripomenúť, že podľa Zákonníka práce je kedykoľvek, akokoľvek možné, aby si ten istý občan, tá istá osoba uzatvorila viac pracovných zmlúv s tým istým zamestnávateľom, respektíve zmluva, dohoda a podobné kombinácie. Jedinou podmienkou je, aby pri tých jednotlivých zmluvách alebo dohodách šlo o práce iného druhu. Čiže ak sa tu hráme na nejaký rozsah pracovného času, tak potom buď to robme dôsledne, alebo to nerobme vôbec. Čiže ak to chcete robiť dôsledne, tak zrušte možnosť, aby jeden a ten istý zamestnanec mohol mať v jednej a v tej istej firme viac pracovných pomerov, respektíve pracovný pomer a popritom ešte dohodu.

    Bod 10. V čl. I sa vypúšťajú body 54 a 55. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Podľa vládneho návrhu bude môcť zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce len vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, s ktorými je možné uzatvoriť kolektívnu zmluvu, respektíve takúto dohodu. Tá súčasná, zatiaľ platná právna úprava je odlišná len v tom, že ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak na tom nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa môže zamestnávateľ dohodnúť s jednotlivými zamestnancami. To znamená, že ak by sa prijal vládny návrh, menší zamestnávatelia, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov, budú mať vážne problémy, pretože nebudú môcť sa dohodnúť s jednotlivými zamestnancami na nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Tak ako som už hovoril pred chvíľou, budú to problémy u menších zamestnávateľov, typicky v prevádzkach, vo firmách, ktoré pôsobia v gastronómii, v cestovnom ruchu a tak ďalej.

    Jedenásty bod, 11. návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 57. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Tu ide o pružný pracovný čas. Kolegovia, dúfam, že viete, čo je to pružný pracovný čas. To je niečo podobné ako v parlamente. Prídete do roboty, odídete z roboty, kedy chcete. S tým ale, že u zamestnávateľa je stanovený určitý základný pracovný čas, kedy všetci musia byť v práci. U nás je to hlasovanie. O 11.00 hod. sme tu napodiv naozaj skoro všetci. Čiže niečo podobné, ako poznáme.

    Odôvodním, prečo navrhujem vypustiť z vládneho návrhu tento bod 57. Podľa súčasnej právnej úpravy pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, nevyžaduje sa teda súhlas zástupcov zamestnancov. A na základe aplikačnej praxe možno povedať, že zavedenie pružného pracovného času nie je v žiadnom prípade nevýhodou pre zamestnancov. Práve naopak, je to výhoda, že si teda môžu sami voliť začiatok a koniec pracovného času. Čo považujem za nadbytočné, aby sa zavedenie pružného pracovného času mohlo odohrať podľa vládneho návrhu len so súhlasom zástupcov zamestnancov. Je to úplne zbytočné, vyžadovať takýto súhlas. Ale toto je ta najmenšia muška na vládnej novele.

    Bod 12. V čl. I bod 62 znie:

    "62. Za § 96a sa vkladá § 96b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 96b Náhrada za stratu času

    Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorá nie je pracou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.".

    No a tu vlastne navrhujem doplniť vládny návrh tak, aby v prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, to sú hlavne tie menšie firmy, mohol zamestnávateľ dohodnúť túto peňažnú náhradu alebo náhradné voľno priamo s tým dotknutým zamestnancom. Čiže aby v týchto menších firmách tiež mohli zamestnanci mať toto zvýhodnenie a zamestnávateľ, aby to mohol mať v nákladoch. Čiže tu určite mi všetci dáte za pravdu, že ide o ďalšie zvýhodnenie zamestnancov aj pre menšie firmy.

    Bod 13. V čl. I sa vypúšťa bod 63. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Tu ide o tie dohodnuté nadčasy. Tu ide o tie dohodnuté nadčasy, kde podľa vládneho návrhu sa má ustanoviť, že zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. Čiže nemôže zamestnanec len tak dobrovoľne pracovať nadčas, pretože to musí byť odôvodnené prechodnou naliehavou zvýšenou potrebou práce alebo verejným záujmom. Ja považujem takýto návrh za škodlivý, pretože jeho prijatím sa neumožní práca nadčas, ktorú chce vykonať samotný zamestnanec, sám ju iniciuje, sám si ju žiada preto, lebo si chce viac zarobiť.

    Bod 14. V čl. I sa vypúšťajú body 64 až 66. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Súčasnú právnu úpravu rozsahu práce nadčas, ktorú môže zamestnávateľ nariadiť, považujeme za primeranú. A pripomínam, že so zvýšeným počtom hodín nadčasov, ktorú môže podľa súčasnej úpravy zamestnávateľ nariadiť podľa kolektívnej zmluvy, predsa musia súhlasiť zástupcovia zamestnancov.

    Bod 15. V čl. I sa vypúšťa bod 74.

    Tam ide o lehotu na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Vládny návrh, podľa vládneho návrhu sa navrhuje skrátiť lehotu na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas z doterajších dvanástich mesiacov na obdobie štyroch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonávaná, ak nedošlo k dohode o tom, kedy sa bude náhradné voľno čerpať. Čiže tá lehota sa skracuje z dvanástich mesiacov na štyri. Považujem takéto skrátenie za nevyhovujúce, pretože vo firmách, ktoré majú určitý sezónny vplyv, poľnohospodárstvo, zase stavebníctvo, tak ak si napríklad v poľnohospodárstve pri žatevných prácach tí ľudia, tí zamestnanci budú brať nadčasy v júli, v auguste, v lete, kedy je tá žatva a podobne, kedy sú tie práce vonku a kedy je veľa nadčasov, tak podľa súčasného zákona si ich môžu vlastne čerpať, tie nadčasy, vo forme náhradného voľna celých ďalších dvanásť mesiacov. Čiže bez problému v zime, alebo skorá jar a podobne. Tento návrh vlády vlastne znamená, že ak by povedzme v júli mal niekto nadčasy, tak august, september, október, najneskôr do konca novembra si musí čerpať náhradné voľno. A to je malá lehota na to, aby si tie nadčasy skutočnej mohol vyčerpať. Pretože on tu prácu nemá v zime. V novembri možno ešte hej.

    A zároveň dávam do pozornosti to, že na druhej strane, pán minister, pozitívne opatrenie, pri konte pracovného času navrhujete a sám to zdôrazňujete ako dobré opatrenie, ja s tým súhlasím, navrhujete predĺžiť vyrovnávajúce obdobie z dvanástich na tridsať mesiacov, pretože prax ukazuje, že to je potrebné. Takže prečo potom na druhej strane pri tejto forme istej flexibility pracovného času skracujeme dvanásť mesiacov na štyri? To ide proti sebe.

    Bod 16. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    To sú normy spotreby práce. A podľa súčasnej právnej úpravy normy spotreby práce sa buď dohodnú so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve, alebo, alebo, ak sa tak nedohodne v kolektívnej zmluve, tak ich zamestnávateľ zavádza po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Už som to hovoril v úvodnej časti môjho vystúpenia, takže nebudem to ďalej komentovať. Ta súčasná úprava je podľa môjho názoru dostatočná a primeraná tomu, že zamestnávateľ je ten, kto je zodpovedný za chod firmy a za chod výrobných procesov.

    Bod 17. Tu ide o to flexikonto. Bod 17, to je bod 83 vládneho návrhu, čiže pozmeňovací návrh č. 17.

    V čl. I bod 83 znie:

    "83. § 142 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:

    "(5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov postupovať podľa § 87a; § 87a ods. 1 prvá až tretia veta a ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.".

    Čiže aký rozdiel je medzi tým, čo máte vo vládnom návrhu, a tým, čo som teraz povedal ja? Ja pridávam slovné spojenie "§ 87a ods. 1 prvá až tretia veta sa nemusia uplatniť". Tým chcem do zákona jednoznačne ustanoviť, aby sa v takýchto prípadoch nevyžadovala dohoda so zástupcami zamestnancov, ale skutočne, aby stačilo prerokovanie so zástupcami zamestnancov, to po prvé. A pre malé firmy, kde zástupcovia zamestnancov nie sú, to potom bude znamenať, že konto pracovného času pri tých vážnych prevádzkových dôvodoch môžu zaviesť automaticky, keďže nemajú s kým rokovať. Čiže bol by som veľmi rád, keď nič iné mi, kolegovia vážení, nepodporíte, tento pozmeňovací návrh č. 17 by bolo veľmi fajn, keby ste sa nad týmto zamysleli. Je to len spresnenie vládneho návrhu a upresnenie toho, že naozaj stačí prerokovanie so zástupcami zamestnancov v takýchto krízových prípadoch.

    Osemnásty návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 84. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Tu ide o vypustenie flexikonta, ktoré teda navrhujete vypustiť. Ja týmto svojím návrhom hovorím, nechajme ho tam, čiže nechajme § 142a, nechajme flexikonto v Zákonníku práce aj naďalej. Už som o tom hovoril, takže nebudem to opakovať.

    Bod 19. V čl. I sa vypúšťajú body 91 a 92.

    To sú tie nové ustanovenia týkajúce sa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Čiže zavedenie, že sa teda na dohody budú vzťahovať príslušné paragrafy v tretej časti Zákonníka práce, § 141, minimálna mzda a podobne. Už som o tom hovoril. A tu len ešte pripomeniem, že pokiaľ ide o zavedenie povinnosti podľa § 119 ods. 1, čiže povinnosť odmeňovania v súlade so zákonom o minimálnej mzde aj pri dohodách, čiže tá mzda alebo odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde, tak keď už teda aj hneď to má byť zavedené, v praxi takéto ustanovenie o minimálnej mzde bude pri dohodách veľmi ťažko uplatniteľné najmä pri dohode o vykonaní práce. Dohodnete sa s fyzickou osobou, že urobí nejakú konkrétnu vec, napríklad ja hovorím na svojich prednáškach, poupratuje túto miestnosť po skončení tohto rokovania nejaký brigádnik, poupratuje to a dostane za to dohodnutú odmenu 20 eur. O tomto je princíp dohody o vykonaní práce. A netrápi nás ani jednu, ani druhú stranu, ako dlho to bude robiť. Keď to bude robiť päť hodín, tak mu vyjdú 4 eurá na hodinu, keď to bude robiť desať hodín, tak mu v prepočte vyjdú 2 eurá na hodinu. A keď sa bude motkať, flákať a bude to robiť dvadsať hodín, to je jeho problém, tak bude mať v prepočte 1 euro na hodinu. Dohodli sme sa jasne, urobíš túto vec a dostaneš za to tieto peniaze. To je princíp dohody o vykonaní práce. Buď dohody o vykonaní zrušte, alebo aspoň pri nich nezavádzajte minimálnu mzdu, lebo v praxi sa to nebude dať uplatniť. A to už nechcem znovu opakovať ten príklad o tom rozhodovaní rozhodcu, ktorý bude mať dohodnutú odmenu za žiacky zápas 2 eurá na hodinu na nejakom turnaji. Teraz tam príde nejaké predĺženie, lebo sa tam niečo stalo, budú sa kopať jedenástky, a ten rozhodca povie, už mi padla, lebo sme boli dohodnutí na tých 2 eurách a vy mi viacej nedáte, minimálna mzda, končím. To sú absolútne absurdné situácie, ktoré budú takto nastávať. Čiže poprosím, zamyslite sa nad tým. Nie je to dobré, k ničomu to neprospeje.

    Dvadsiaty bod, dvadsiaty návrh. V čl. I sa vypúšťajú body 93 až 106.

    To sú všetky tie body, ktoré menia právomoci, postavenie zástupcov zamestnancov, či už sú to zamestnanecké rady, ktorých postavenie sa oslabuje, zamestnanecký dôverník, ktorých postavenie sa oslabuje. Napríklad preto, lebo sa ruší, nepochopiteľným spôsobom sa ruší možnosť dohody medzi zamestnávateľskou radou a zamestnávateľom na ustanovení pracovných a mzdových podmienok, ktoré sa potom podľa Zákonníka práce musia rešpektovať pri uzatváraní pracovných zmlúv. Tak takáto vymoženosť pre zamestnanecké rady, aby takto mohli brániť práva zamestnancov vo firme, tak táto sa ruší. A budete na druhej strane hovoriť o tom, že novela Zákonníka práce posilňuje práva zamestnancov. No v tomto ich zoslabuje. Jednoznačne. To, že odboroví funkcionári budú mať právo na tých 15 minút na každého zamestnanca plateného voľna, to už komentovať nebudem. To by som bol už smiešny, smiešnejší, ako ten návrh samotný, ale to je tiež ako úplná absurdita.

    A napokon bod 21, respektíve nie bod 21, lebo to mám formálne ako iný pozmeňovací návrh, takže ďalší pozmeňovací návrh.

    V čl. I sa za bod 92 vkladá nový bod 93, ktorý znie:

    "93. V § 227 ods. 1 sa slová "26 rokov veku" nahrádzajú slovami "30 rokov veku".".

    O čo tu ide? Tu ide o dohody o brigádnickej práci študentov. Novela č. 252/2012, ktorú sme schválili v parlamente v auguste tohto roku. Touto novelou sa zaviedlo vekové obmedzenie pre dohodu o brigádnickej práci študentov na vysokoškolských študentov maximálne do 26 rokov veku. Takéto znenie Zákonníka práce by od 1. januára diskriminovalo všetkých študentov, ktorí nastúpili na druhý stupeň vysokoškolského štúdia neskôr, ktorí študovali na strednej škole dlhšie, ktorí mali prerušené štúdium, a všetkých tých, ktorí študujú na treťom stupni vysokej školy, čiže doktorandi a podobne, respektíve tých, ktorí študujú na svojej druhej vysokej škole, atď., a tak ďalej. Čiže ten relatívne výhodnejší režim pri platení odvodov, ktorý sa týka dohôd o brigádnickej práci študentov, by nemohli využiť tí študenti, ktorí majú viac ako 26 rokov veku. Preto návrh, aby na dohodu o brigádnickej práci študentov mohli pracovať študenti až do 30 rokov veku. Poprosím, nediskriminujme v tomto tých starších študentov.

    Ešte sa formálne vrátim k tým prvým dvadsiatim bodom, ktoré som predniesol, a v zmysle § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku žiadam, aby sa o jednotlivých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo oddelene.

    Ďakujem pekne všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie, na ktoré sú faktické poznámky.

    Prihlásili sa pani Tomanová, Gabániová, Nachtmannová a pán kolega Jasaň. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pani Viera Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, porozprávali ste toho veľmi veľa, ale z celého toho mi vychádza, že by ste najradšej zamestnancov, a nie je ich málo, je ich viac ako dva milióny dvestotisíc, vrátili do otrokárskej spoločnosti, ale ten otrokár tým svojim otrokom dal aspoň strechu nad hlavou, bývanie a dal im niečo do žalúdka. Ale vy hovoríte o tom, že keď je mladá rodina, tak nech si neberie úver a nepotrebuje úver. A kde budú bývať? Pod stanom?

    Ja sa však chcem vyjadriť predovšetkým k jednej veci, pán poslanec, a to k definičným znakom a k definícii závislej práce. Tá definícia, tých desiatich definičných znakov, bola dohodnutá skutočne za mojej éry a bola dohodnutá na úrovni teda zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Nebola však šťastná a nebola dobrá a dodnes sú obrovské problémy najmä zo strany inšpektorov práce. Ale aj súdy s tým majú problémy a nemajú efektívny nástroj na potieranie a obchádzanie tohto ustanovenia, pretože 10 definičných znakov je veľmi veľa a nie je možné jednoznačne potom potierať takúto prácu, kde sú nútené a vznikajú nútené živnosti.

    Čo to znamená v praxi? Teda znamená to, že živnostníci pracujú na takých miestach, ktoré sú úplne zjavne zamestnaneckými miestami a sú to riadne pracovné pomery. Títo ľudia však prichádzajú o potrebnú pracovnoprávnu ochranu. Zamestnávatelia požadujú rozšírenie definície dokonca ešte aj o výrobné prostriedky. V takomto prípade by sa, pán poslanec, mohlo stať, že napríklad konštruktér, ktorý bude pracovať na svojom počítači, už by to nebola závislá práca a musel by pracovať na živnosť. Čiže v tejto chvíli musím povedať, že dosiahnutie šiestich definičných znakov je vynikajúce, a bolo by ešte ďaleko lepšie, keby sa dodržalo odporúčanie MOP, tri definičné znaky.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani Gabániová.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vo výrobnom procese pôsobia rovnocenne viaceré prvky. Vy, pán poslanec, vidíte len zamestnávateľa a chcete modelovať podmienky len pre ich zisk. Je nemorálne, aby človek v 21. storočí musel mať ďalšiu pracovnú dobu, ako je prípustné z fyziologického hľadiska, aby musel mať viac ako jeden plne pracovný úväzok, aby nebol schopný takto zarobiť toľko finančných prostriedkov, aby uživil seba a svoju rodinu, prípadne s manželkou, keď pracujú.

    Už dávnejšie som hovorila, že podľa definície chudoby, ktorá je platná v Európskej únii, je v našom štáte 80 % chudobných ľudí. A ešte mi vadí, že z vašich vystúpení ste schopní viniť nás z toho, že tu nie je konjunktúra, ale kríza. Je dávno zjavné, že kríza je prejav zneužitia ekonómie v ekonomike, kde sa glorifikuje zisk na úkor všetkého.

    Pán poslanec, smrtná špirála začala, keď zdevastoval, poviem svetový kapitál - alebo neviem, koho mám obviniť? - hospodárstvo alebo ekonomiku Nového Zélandu. V devastácii sa pokračovalo ekonomikou Veľkej Británie počas vlády Margarét Thatcherovej. Potom nasledovalo Mexiko a potom v tej smrtnej špirále sme sa našli zhodou okolností "vďaka" reformám pána Mikloša aj my. Aj my sme boli sprostá skúmavka. A okrem toho, to nie je všetko. Viete dobre, že krízu v podstate, ktorá už tuto bola založená, spustila lavína toxických, alebo ako by som povedala, špekulatívnych hypotekárnych - ako to poviem, toxických úverov? - v USA.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, vy ste vlastne iba preklopili svoje vystúpenie z prvého čítania v druhom čítaní. Jedine, že ste pridali pozmeňujúce návrhy. Opäť ste kritizovali tými istými slovami.

    Paragraf 133 ods. 3 týka sa normovania práce, hovorili ste o tom, že normy má stanovať majiteľ. Vyslovene ste povedali, že firma je firma, lebo má svojho pána. Takže ďakujem za tieto slová, ukázali ste, kde sa nachádzame - 19. storočie, maximálne dvadsiate roky 20. storočia. Skutočne, toto povedať v 21. storočí, považujem za nehoráznosť.

    Čo je na tom zlé, ak sa objektivizujú normy aj so zástupcami zamestnancov? Ja som už minule poukazovala na to, aká je prax veľakrát, žiaľbohu, v našich podnikoch, že sa urobí jeden námer - je škoda, že ste si to za ten mesiac neboli overiť - a na základe jedného námeru sa stanovia normy. Evidentne považujete zamestnanca iba za homo faber, teda tvora vyrábajúceho. Ešte raz zdôrazňujem, človek nie len tvor vyrábajúci, nie je to stroj. Je to aj homo physiologicus, má svoje biologické potreby, má svoj biologický, fyziologický výkon, teda jeho výkonnosť počas dňa kolíše, čiže treba robiť opakované námery. A čo je na tom, ak na tom participujú aj zamestnanci? Snáď vám niečo hovorí pojem corporate governance - spoločenská zodpovednosť podnikov? Zmierte sa s tým, že žijeme v 21. storočí.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega poslanec, no určite ste neprekvapili, lebo vy ste horlivý zástanca majiteľov firiem, ale to je váš problém. Ja kvôli tomu vás nebudem ani haniť, ani chváliť.

    Ale dotknem sa len jedného bodu, a to v čl. I sa vypúšťa bod 63, kde vy konštatujete, že považujete tento návrh za škodlivý. Naopak, práve ja považujem vládny návrh, kde sa má ustanoviť, že zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípade prechodnej a naliehavo zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, za ten správny. Je predsa choré, ak v súčasnosti vy chcete, aby prácu nadčas si vyžadoval sám zamestnanec, aby si viac zarobil. To je absolútne proti logike.

    Navyše, ja vám môžem tu povedať iks pracovných činností alebo firiem, kde jednoducho nie je možné, aby si zamestnanec povedal, že tak dnes chcem pracovať nadčas, aby som si zarobil, tak mi dajte nejakú prácu, lebo tej práce tam jednoducho, takej, ktorú by on mohol robiť, niet. Lebo ak má nejakú prácu urobiť, on ju urobí a skončí pracovný deň. A čo si teraz povie, že daj mi ešte niečo, lebo chcem zarobiť? Je veľa firiem, kde sa to nedá. Ale ani to by ma až tak netrápilo, viete, len trápi ma to, že vy všade, kam idete, o všetkom, kde rozprávate, je len majiteľ firmy, ktorý bude rozhodovať o všetkom, čo chce robiť, ako chce robiť, ako chce zodrať toho človeka, len aby mal čo najvyšší zisk bez toho, že by sa ich mal kto zastať. A to mne prekáža u vás, že vy toho zamestnanca nepovažujete tak...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ku kolegyni Tomanovej, definícia závislej práce, tá nová, ktorá má šesť znakov, je tak isto veľmi ľahko obíditeľná. Keď budete veľmi chcieť, tak vám to niekedy pošuškám do uška, ako sa to bude robiť.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, Gabániová, vaše príspevky boli viacmenej ideologického charakteru. Boli to ideologické poznámky. Tam nie je moc čo reagovať.

    Ale pokiaľ ide o ten rozsah pracovného času, pani kolegyňa Gabániová, pozrite si § 50 a dajte pozmeňujúci návrh, aby nebolo možné uzatvárať viac pracovných pomerov s tým istým zamestnancom, ak chcete naozaj riešiť preťaženia zamestnancov. Vtedy to bude naozaj úprimné.

    Pani Nachtmannová, ja vás ubezpečujem, že naozaj svoj názor z prvého čítania som za ten mesiac nezmenil, naozaj som ho nezmenil, naozaj potvrdzujem to, čo som povedal v prvom čítaní aj v druhom čítaní. A naviac, za ten čas som sa stihol stretnúť na prednáškach asi s tisíckou mzdových účtovníčok, ktorým keď som rozprával o týchto zmenách, tak sa za hlavy chytali.

    A pán Jasaň, ja rozumiem tomu, že, a viem, že na Slovensku je veľa firiem, kde práce niet, ale je zároveň, aj sú zároveň aj firmy, kde práce je dosť. A tí ľudia chcú pracovať, chcú pracovať nadčasy a tento vládny návrh im vlastne zakazuje pracovať nadčas, čo považujem za škodlivé a proti záujmu takýchto zamestnancov.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na 17.00 hodinu navrhujem krátku prestávku na prípravu hlasovania a následne hlasovania o dvoch návrhoch zákonov, ktoré boli dnes prerokované.

    Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch programu 8. schôdze.

    Ako o prvom budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129 o spotrebiteľských úveroch. Je to tlač 162.

    Poprosím pána poslanca Demiana, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 162.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá podala jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Môžeme hlasovať o návrhu pani poslankyne, ktorý odznel v rozprave dnes.

  • Pán predseda, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, teda o všetkých, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 8.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Mezenská.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bodoch zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Mezenskej, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 121 bolo za, 1 proti, 17 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

    Pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 121 bolo za, 1 proti, 17 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 129 o spotrebiteľských úveroch.

    Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi. Je to tlač 227.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 227.

  • Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 132 bolo za, 7 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme dva prerokované body, dámy a páni.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.15 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Chcem vás len upozorniť, že na základe dohody z grémia zajtra o 11.00 hod. nebudeme hlasovať, ale je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme mať o čom, ale len, aby som učinil zadosť dohode z poslaneckého grémia. Takže zajtra, ak budeme mať o čom hlasovať, tak až o 17.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, nedarí sa mi. Už to tak vyzeralo, že prídem na rad vo vystúpení pred piatou hodinou, a tak som si myslel, že vystupovať pred natrieskanou sálou to je sen každého poslanca a že už sa mi to podarí. A zasa mi to nevyšlo. Ešte keby aspoň bol teraz fototermín, tak ešte to by bola taká adekvátna náhrada, že som nemohol pred vami vystupovať pred piatou. Ale nevadí, nebudem vás dlho zdržovať, moje vystúpenia nezvyknú byť veľmi dlhé. A dúfam, že aj toto bude zapadať do tých predchádzajúcich.

    Dámy a páni, už moji predrečníci povedali veľa múdrych a pravdivých argumentov proti tomu, aby sme dnes menili tak zásadne Zákonník práce. A ja s nimi súhlasím, nepotrebujem opakovať tie ich argumenty.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, skončili ste?

  • Pán predseda, zasa až takú radosť vám neurobím, len som mal pocit, že ma nepočúvajú.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Tak nech sa páči.

  • Dámy a páni, keď som vystúpil v prvom čítaní, tak som hovoril o tom, že ešte ani neplatí vami navrhovaný Zákonník práce, teraz myslím tým vami SMER, že už pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku. Vtedy som si otvoril Hospodárske noviny, v ten deň, vtedy to bola Tesla Stropkov. Ale odvtedy prešlo niekoľko dní, niekoľko týždňov. A ak ste sledovali v dennej tlači alebo na internete tie informácie o tom, že zamestnávatelia naozaj chcú ešte dnes využiť priaznivejšie podmienky na prepúšťanie, tak to robia. A nie je to len Tesla Stropkov, je to aj Elkop Dolný Kubín, je to aj SONY, alebo teda subdodávatelia SONY v Nitre, ktorí ohlásili, že 227 ľudí idú prepúšťať. Delphi Slovakia, firma v Senici, ide 500 ľudí prepustiť. Dámy a páni, pribúdajú takmer každý deň mená firiem, ktoré hovoria, že je kríza a podmienky na zamestnávanie sú skôr nepriaznivé. A preto, keďže sa obávajú, že aj budúci rok to nebude lepšie a že pripravované zmeny v Zákonníku práce by mohli zhoršiť ich postavenie na trhu, tak prepúšťajú už teraz. Dokonca aj Slovenská televízia, Slovenská televízia ide 300 ľudí prepustiť ešte, kým platí teraz Zákonník práce, keď to bude pre nich lacnejšie.

    Čiže nie je to dobrý návrh v čase krízy, keď sami a slovenská vláda poškodzuje túto krajinu. Poškodzuje ju tým, že zhoršuje podmienky pre domácich investorov, pre domácich zamestnávateľov, pretože práve tým, že my zhoršíme, keď tie okolité krajiny neurobia nič, tak automaticky sa dostávajú do výhodnejšej pozície. Ale to som hovoril pri prvom čítaní, čiže toto pán minister nemusel počúvať.

    Ale chcem hovoriť aj niektoré veci, ktoré som v prvom čítaní nehovoril, a preto, pán poslanec, vás poprosím, nerušte pána ministra, lebo ma nemôže počúvať. Lebo pán minister hovoril, že vo výboroch sme ho sklamali, že očakával väčšiu diskusiu s poslancami, aj návrhy. A v sociálnom gestorskom výbore pán minister ani nebol. Ja som prišiel aj do sociálneho výboru, som jeho členom, aj som dával pozmeňujúce návrhy a pán minister nebol v sociálnom výbore. Čiže poprosil by som s tou kritikou na, poslancov, aj opozičných, narábať opatrne. Je pravda, že mi moje návrhy vo výbore neprešli, ale to nemení na veci nič, ja ich predložím aj teraz. A predložím jeden, ktorý je vlastne za všetky. Chcem navrhnúť to, čo žiadajú aj zamestnávatelia, že sú zmierení s tým, že máte 83 hlasov a presadíte čokoľvek, čo nie je ústavným zákonom. Ale oni vás prosia, aby ste účinnosť týchto opatrení odsunuli aspoň o rok, to znamená, aby ste mali ešte čas vyťažiť z priaznivejšieho Zákonníka práce, ktorý teraz platí, ktorý za vás prijala predchádzajúca vláda, predchádzajúca koalícia. A veľmi by im to pomohlo, čiže predkladám pozmeňujúci návrh.

    V čl. VIII, vo vete o účinnosti zákona, nahradiť rok 2013 rokom 2014.

    Nech sa páči, pán spravodajca. Ja viem, že predseda vlády povedal, že keď sa ukáže, že Zákonník práce, tento z dielne SMER-u, že zhorší podmienky na trhu práce, že to zmeníte. Len obávam sa, a toto už opakujem, že nebudete to vedieť správne analyzovať. Vy už teraz robíte zlé analýzy. Napríklad panie poslankyne, pamätám si Tomanovú a Vaľovú, aj v diskusných reláciách mi oponovali, že keď bol prijatý Mihálov, zjednoduším, Zákonník práce, tak nezamestnanosť rástla, a keď bol Zákonník práce pani Tomanovej prijatý, nezamestnanosť klesala. A ony z tohto usúdili, že teda nie je vzťah medzi podobou Zákonníka práce a nezamestnanosťou. Len vám chcem pripomenúť, že keď pani Tomanová predkladala Zákonník práce, písal sa rok 2007. V roku 2007 tu bol taký vysoký ekonomický rast, taká ekonomická klíma, že o kríze tu nikto ani nechyroval. Ale keď minister Mihál predkladal Zákonník práce, tak sme sa zmietali už, už vtedy sme sa zmietali v hlbokej kríze. A jednoducho, ak aj nezamestnanosť po Zákonníku práce rástla, tak nie z prijatia Zákonníka práce, ale preto, že sme jednoducho v odvodoch, v zdravotných odvodoch prijali také zmeny, že sme časť ľudí, ktorí, dovtedy za nich platil odvody štát, respektíve novou úpravou by museli sami platiť zdravotné odvody, tak sme ich "vyhnali" do evidencie úradov práce, aby to za nich robil štát. Ale dnes si myslím, že vplyv Zákonníka práce, keď je kríza, tak je evidentný, že zlý Zákonník práce zhoršuje podmienky na vytváranie pracovných miest. Vedia to aj v zahraničí, preto nekomplikujú si, nezhoršujú pracovnoprávnu legislatívu, a bez ohľadu na to, či pravica alebo ľavica, robia to napr. aj v Nemecku, ťažia zo Zákonníka práce, ktorý ešte socialista Schröder presadil, a podoba Zákonníka práce už nebola ľavicová alebo pravicová, ale skôr pragmatická tak, aby ten Zákonník práce bol skôr priaznivý k vytváraniu pracovných miest.

    Čiže neželám si, aby sme pomáhali v tejto chvíli, keď máme sami dosť veľa problémov, vysokú nezamestnanosť, aby sme my teraz pomáhali susedných okolitým krajinám a sebe škodili. To považujem za nesprávny prístup a v istom zmysle to považujem aj za nezodpovedné.

    Teraz by som chcel hovoriť, prejdem do druhej časti môjho vystúpenia, a to je to, čo je opradené, alebo začína byť takým mýtom, a na to už reagovali aj niektorí moji predrečníci, a to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predložiť v súvislosti s obmedzením nútenej práce. To je ten nedeľný predaj alebo predaj počas sviatkov, maloobchodný predaj.

    Dámy a páni, nedeľa je v Európe súčasťou kultúrneho spôsobu života. Teda voľná nedeľa bez práce. Je dôležitá pre zamestnanca, pre ľudí, ktorí pracujú, je veľmi dôležitá pre rodiny, pre deti, pretože výrazne prispieva k zosúladeniu pracovného aj rodinného povolania, zvyšuje sociálnu ochranu zamestnancov. U nás na Slovensku v súvislosti s návrhom o obmedzení maloobchodného predaja so sociálnou ochranou najmä žien, žien - matiek. Preto chcem navrhnúť, aby sme teraz v Zákonníku práce rozšírili ten počet dní o ďalšie dni - v tom širšom návrhu o nedele a štátom uznané sviatky, a v takom mäkšom návrhu, keďže si uvedomujem, že ten prvý v tejto chvíli v tejto sále nemá šancu získať väčšinovú podporu, tak návrh, ktorý je užší, ktorý by obmedzil nútenú prácu počas sviatkov.

    Minulý týždeň sa nám darilo, teraz myslím KDH, možno ste zaregistrovali, že bol kongres EPP, to je najsilnejšia frakcia v Európskom parlamente, na kongrese EPP, to sú konzervatívne, ľudové a kresťanské strany, je to 74 strán, kde sa nám podarilo, Kresťanskodemokratickému hnutiu, presadiť do programu po dvadsiatich rokoch nový program, alebo po desiatich rokoch sa nám podarilo tento princíp alebo túto zásadu presadiť, nedeľu bez práce. Možno to bolo ľahšie preto, že mnohé z tých krajín v Európe toto považujú dávno za samozrejmú vec. Rakúšania, Nemci, Francúzi, Švédi, ale aj ďalšie krajiny. Jednoducho v nedeľu, na sviatok sú obchody, až na niektoré výnimky, zatvorené.

    Páčilo sa mi ako Eva Čobejová v tomto týždni vo svojom komentári v takom stĺpčeku na túto tému napísala, že: "Zakazovať ľuďom obľúbené pôžitky je politicky citlivé. Volič by si mohol zašomrať. Taký krok už chce naozaj silné presvedčenie a hodnotovú výbavu." No, ja chcem Evu Čobejovú opraviť, že to nebol zámer KDH, alebo môj zámer, zakázať ľuďom obľúbené pôžitky. Vôbec nie. My ich chceme chrániť, slabých, tých, ktorí sa nedokážu efektívne brániť v práci. Veď to je podľa mňa zmyslom Zákonníka práce, či nie?!

    Zaregistrovali ste ten posun, že keď pred rokom odborový zväz obchodu, jediný zväz, odborový zväz na Slovensku to mal v programe. To je ten odborový zväz, ktorý sa angažuje vo firmách, ktoré zamestnávajú v obchode ľudí. To znamená, že to je najkompetentnejší odborový zväz, ktorý vie, čo ľudia chcú, teda tí zamestnanci. A oni už minulý rok, keď sme s pani poslankyňou Tomanovou tu v Národnej rade navrhovali zmeniť pri Zákonníku práce, aby sa ten zákaz nútenej práce týkal všetkých sviatkov, tak odborový zväz obchodu a služieb bol jediný. A za rok sa situácia zmenila tak, že už Konfederácia odborový zväzov, to znamená, strešná organizácia všetkých odborových zväzov na Slovensku to chce. Si to želajú. Dokonca na tripartite sa za to zasadzovali, že aby sme to do našej legislatívy dostali.

    A nielen oni. Ja si myslím, že vychádzajú aj z verejnej mienky. Dnes je to väčšinový názor. Dámy a páni, veď preto tu nedemonštrujú ľudia proti KDH a proti Brockovi alebo proti tým, ktorí navrhujú obmedzenie nedeľného predaja, že väčšina ľudí na Slovensku už to považuje, že už by to bolo namieste, keby sme to zaviedli. Že už naozaj majú ľudia za dvadsaťdva rokov, ako ten iný redaktor zasa povedal, budovania trhovej ekonomiky, ako povedala pani Nachtmannová, homo - ako? - človek nie je stroj, že potrebujeme jednoducho aj relaxovať, aj odpočívať, aj venovať sa budovaniu vzťahov a venovať sa svojim rodinám. Jednoducho, keď to nejde urobiť inak, ako si myslia liberáli, tak musíme to trošku regulovať. Pozrite, lebo úspešný podnikateľ by nedbal, keby víkend trval od štvrtka do utorka, nie? Ako predlžovať. Radi odpočívajú a majú voľno, cestujú na dovolenky aj viackrát do roka. Ale nedbajú na druhej strane, aby iní ľudia im boli k dispozícii sedem dni v týždni 24 hodín. A čo sme my otroci? Naozaj?

    Elegantný prieskum raz robila Pravda, a to bolo podarené, boli sme vo vládnej koalícii, že čo si myslíte o návrhu Tomanovej a Brocku, alebo Brocku a Tomanovej, a ten návrh nebol o zákaze nedeľného predaja. To bol návrh o obmedzení predaja počas sviatkov. Vyše 60 % ľudí ale reagovalo, že súhlasia so zákazom nedeľnej práce. Čiže so zákazom nedeľnej práce. Tí ľudia to proste, to už tak berú, že čo sviatky, to je nič. To považovali za samozrejmú vec. Priznám sa, že aj ja som to považoval za samozrejmú vec donedávna, pár dní dozadu, že keď už nie nedele, že aspoň sviatky.

    Je tu návrh, ktorý je prijateľný pre všetkých, a nikoho tým nepoškodíme a neobmedzíme. A preto mi je ľúto, že ten návrh, ktorý som dával s kolegyňou Tomanovou, ktorý teraz opäť dávam, že nebudú podporovať tí, ktorí za to takmer všetci hlasovali. A pritom je taký istý. Situácia sa zmenila v tom, že dnes viac ľudí si to želá ako pred rokom. Čiže, kolegovia zo SMER-u, ste štandardnou stranou, ak chcete zachovať konzistentný postoj, tak si myslím, že v tejto veci sa nemusíte obávať, že na tom bude profitovať niekto iný, alebo že... Nebudete plniť program inej strany. Veď minulý rok to bol váš program! Veď to bola vaša agenda! Voľné dni.

    Tento rok koncom mája, na prelome mája - júna, bolo celosvetové stretnutie rodín v Miláne. Už niekoľko rokov je takéto celosvetové podujatie, na ktorom vystúpil pred tými účastníkmi aj pápež Benedikt XVI.. A ja som si tú vetu, ktorú tam povedal, na tom celosvetovom stretnutí rodín, som si ju zapísal, lebo si myslím, že v tomto kontexte je to potrebné povedať: "Trojuholník "rodina, práca a sviatok", tieto tri Božie dary, dimenzie našej existencie, musia znovu dospieť k harmonickej rovnováhe, aby bolo možné budovať spoločnosť s ľudskou tvárou." Toľko Benedikt XVI.. Dámy a páni, myslím si, že pravdivé, nielen pekné, ale pravdivé. Naozaj, ak chceme prispieť k budovaniu spoločnosti s ľudskou tvárou, tak schválením tohto pozmeňujúceho návrhu sa priblížime aj k európskemu štandardu, ktorý je v Európskej únii, a vy to v dôvodovej správe máte, že k tomuto štandardu sa chcete priblížiť.

    Nezostáva mi iné, už len prečítať ten pozmeňujúci návrh.

    Alternatíva 1. Čiže poprosím potom pri hlasovaní, že najprv o prvom a potom o druhom.

    V čl. I za bod 61 vložiť nový bod nasledujúceho znenia:

    "V § 94 ods. 5 sa slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" nahrádzajú slovami "Vo sviatok, vrátane nedieľ"."

    Ostatné body sa prečíslujú.

    Tento prvý pozmeňujúci návrh je o tom, že by v nedele a vo sviatky bol maloobchodný predaj zakázaný.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh, mäkší, je, že:

    V čl. I za bod 61 vložiť nový bod nasledujúceho znenia: "V § 94 ods. 5 sa slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" nahrádzajú slovami "Vo sviatok okrem nedele"."

    Ostatné body sa prečíslujú.

    Myslím, že môj pozmeňujúci návrh je zrozumiteľný. Uchádzam sa týmto o vašu podporu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Chren, Figeľ, Poliačik, Kolesík, Droba, Hlina, Vašečka, Jasaň. Ešte mi ukážte, technici, kto všetko tam je. Asi všetko. Pán poslanec Jasaň bol posledný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, dovoľte mi opraviť vás v jednej veci. Tento váš pozmeňujúci návrh nie je vecný návrh. Je to čistý ideologický návrh. Dovoľte mi pripomenúť vám, že Slovenská republika sa podľa ústavy neviaže na žiadnu ideológiu a ani na žiadne náboženstvo, ale stojí na občianskych princípoch. A je naozaj prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky.

    Začnete tu, potom ďalší poslanec navrhne zakázať predaj Nového ČAS-u v bežných novinových stánkoch, potom sa možno dočkáme toho, že budete chcieť chodiť robiť kontroly ľuďom do spální, či tam nepáchajú nejaké neprístojnosti, a skončíme upaľovaním bosoriek. Toto, čo navrhujete, je skostnatený prístup, ktorý nás vracia do stredoveku. Akým právom chcete vy mne, ktorý nezdieľam vaše náboženské presvedčenie, zakázať pracovať, keď ja pracovať chcem?! Kde beriete to právo, stanovovať takéto obmedzenia?

  • Pán poslanec Figeľ, pán podpredseda Národnej rady Figeľ.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel skôr povzbudiť kolegu Júliusa Brocku, aby v tej argumentácii aj na verejnosti pokračoval. Lebo ten čas príde. Rakúsko nie je v stredoveku, páni, dámy, ani Nemecko. Sú to moderné ekonomiky, idú dopredu, možno lepšie ako my. A bárs by sme sa vedeli aj poučiť.

    Ja v princípe v nedeli ako dňa pracovného pokoja vidím europeizáciu Európy i Slovenska, pretože to je jeho identitou, to je jeho kultúrou. Zároveň to má obrovský sociálny rozmer pre jednotlivcov, pre rodiny, pre národy, spoločnosti. Lebo ak nebudeme vedieť nachádzať úctu k pracovnému pokoju, nebude to ani vo vzťahu k človeku, respektíve k tomu všetkému, čo pokoj znamená a prináša. Takže chrániť nedeľu ako celoeurópsky deň pracovného pokoja je aj o našej identite, spoločnej i jednotlivej, aj o kultúre Európy a Európanov a takisto o sociálnom a sociálno-ekonomickom rozmere. To nie je ideológia. To je kultúra, páni a dámy, a samozrejme má aj vecnú stránku.

    Ďakujem.

  • A má aj vecnú stránku. Tak poďme k číslam. Ak sa zakáže nedeľný predaj, tak podľa našich prepočtov o prácu príde spolu okolo sedemtisíctristo ľudí. Z toho tí, ktorí majú hlavný pracovný pomer, štyritisícštyristo, z toho dohodári dvetisícdeväťsto ľudí. Štát stratí príjmy do štátneho rozpočtu viac ako 111 mil., teda 111,7 mil. eur, vyplatením podpory v nezamestnanosti, výpadkoch na odvodoch, výpadkoch na daniach z príjmov fyzických osôb, výpadkom DPH zo straty tržieb, na daniach z príjmu právnických osôb, potenciálnym výpadkom z odvodov dohodárov. Takže sedemtisíctristo ľudí bez práce, 111,7 mil. eur strata štátneho rozpočtu.

    Pán Brocka, ak viete toto nahradiť, tým ľuďom prácu a štátnemu rozpočtu tie peniaze, ešte len v tej chvíli sa môžeme začať rozprávať o zakázaní nedeľného predaja.

  • Výkriky v sále.

  • A druhá vec, druhá vec... Pán Přidal, choďte si hučať, prosím vás, na záchod, keď potrebujete!

  • Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegovia!

  • Poprosím vás, ešte jednu minútu, ak by to bolo možné. Nemôžem rozprávať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Poprosím vás, technici, pán Poliačik, dajte pánovi poslancovi ešte jednu minútu, aby mohol povedať svoj názor.

  • Ďakujem. A súhlasím s kolegom Chrenom, ide opäť len o ideologický návrh a ideologický v tom zmysle, že opäť tu máme nejakú vybranú skupinu politikov, ktorí vedia, čo je pre ľudí lepšie.

    Rozdiel medzi liberálom a vami, pán Brocka, nie je v tom, že jeden vie lepšie alebo horšie, čo je dobré pre ľudí. Rozdiel je v tom, že liberál toho človeka jednoducho nechá rozhodnúť sa sám za seba. A tie vaše reči o podnikateľoch, mnohí by sa veľmi smiali. Oni ani len nemajú čas pozerať správy, lebo jednoducho robia od skorého rána do neskorého večera. A robia nielen na seba, ale ich zodpovednosťou je uživiť aj všetkých zamestnancov, ktorí, ktorých v tej firme majú. A vy miesto toho, aby ste sa snažili im pomôcť, tak im takýmito návrhmi len bude hádzať ďalšie klacky pod nohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Aj ja skúsim zopár čísiel. Pán poslanec Brocka, dve také základné myšlienky k vášmu vystúpeniu a k vášmu pozmeňujúcemu návrhu.

    V prevádzkach s nedeľným predajom pracuje asi stodesaťtisíctisíc pracovníkov, pričom 80 % sú ženy. Priebežná hrubá mzda v sektore dosahuje 555 eur, v hrubom, to je priemer za sedem mesiacov tohto roka. Podľa odborov sa v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou pracuje za 400 eur mesačne. V Bratislave a v okolí je to niečo medzi 600 a 700. Odmena za prácu v nedeľu je v zmysle Zákonníka práce vo výške 50, respektíve 100 % zo mzdy. O tieto príplatky zamestnanci v maloobchode a v obslužných sektoroch prídu, čím dôjde k zníženiu reálnych príjmov veľkej časti zamestnancov.

    Druhá moja myšlienka je, že sprísňovanie regulácie otváracích hodín v maloobchode u nás je v protiklade s tendenciou v ostatných členských krajinách Európskej únie, ktoré sa, naopak, uvoľňovaním regulácie otváracích hodín snažia oživiť hospodársky rast vo svojich krajinách. Za ostatných desať rokov žiadna členská krajina Európskej únie s výnimkou Slovenska, my sme v roku 2009 sprísnili reguláciu týkajúcu sa času maloobchodného predaja, a, pán Brocka, vecne za uvedené obdobie, naopak, uvoľnilo reguláciu, rôznym spôsobom, času maloobchodného predaja osem krajín vrátane vami spomínaného príkladu prísnejšej regulácie Rakúska a Nemecka. Urobili tak ďalšie krajiny - Grécko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Veľká Británia. Od 1. 10. tohto roku zrušilo obmedzenie nedeľného predaja Dánsko. To sú hlupáci?

  • Pán kolega Brocka, pri všetkej úcte k vám ako človeku, nemôžem váš príspevok do rozpravy označiť ináč ako slovami blúznenie a magorstvo. To je naozaj nemysliteľné, čo tu vy navrhujete.

  • Výkriky v sále.

  • Prečo vypichujete...? Poprosím o kľud, poprosím o kľud.

  • Výkrik z pléna poslanca Júliusa Brocku: To si od vás vyprosujem!

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Brocka, pán poslanec Brocka, poprosím vás.

    Droba Juraj, poslanec NR SR

    Akým spôsobom si vy vyžadujete robiť zlaté teľa z maloobchodného predaja. V čom je maloobchodný predaj iný od práce pumpára, práce doktora, práce esbeeskára, práce politika, ktorý ide do nedeľnej poobedňajšie diskusie v televízii? Ja tomu naozaj nerozumiem, vy sa tu normálne vraciate do stredoveku.

    Máme tu veľkú skupinu ľudí, ktorí poberajú stopercentný príplatok za prácu počas sobôt a nediel, sú to moslimi, židia, sú to ateisti, je to úplne jedno. Ja naopak, na rozdiel od kolegu Chrena, zdieľam váš kresťanský pohľad na svet, ale aj napriek tomu si v živote nebudem osobovať právo zasahovať nekresťanom do ich rozhodovania, či budú mať v nedeľu voľno alebo budú pracovať.

    Preboha živého, vy si kľudne sväťte, vy choďte do prírody, choďte do kostola, to je úplne jedno, ale nezakazujte ľuďom, ktorí nezdieľajú váš svetonázor, aby mohli pracovať v nedeľu. Je to naozaj ich vec. Oni si kľudne môžu zobrať voľný deň vo štvrtok, v piatok, kedy ich to napadne, ale, preboha živého, nesnažte sa tu svoje dogmatické pohľady na svet uplatňovať na celé Slovenské. Je mi z toho naozaj zle.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi. Ja chcem pána Brocku poprosiť, teda potvrdiť, že čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, tak to je naozaj, ja si myslím, že jedna z ciest, ktorým by sme mohli zmierňovať dopady. Čo sa týka toho druhého, ja mu fandím, dokonca ja by som bol aj za, ale, pán Brocka, musíme si uvedomiť jednu vec, že tu vzniká nové náboženstvo. Ľudia už nechodia do chrámov, chodia do chrámov konzumu. Vytvára sa nové náboženstvo. A tu sú apoštoli vedľa mňa, ktorí vlastne roznášajú to Sväté písmo z chrámu konzumu a rozprávajú, že v nedeľu sa tam treba prechádzať. Ja sa tak, ja nehovorím, že tam nechodím, ja som tiež bol v nedeľu Auparku, nie raz, ale tak furt sa nad tým pousmejem, lebo rýchlo to prebehnem, že ako tí ľudia normálne sa tam štafacírujú, že tak proste, ako im to tak, akože si to užívajú, že sa idú prejsť do Auparku.

    Čiže to bude ťažký boj, toto je fakt nové náboženstvo, ktoré tu vzniká. Čiže ja môžem len držať palce. Pravdou však je, že vidíte, že to nabrúsenie je veľké. No tak, že! Ale potajme vám tie palce držím.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, poprosím vás, rešpektujte sa, že existujú rôzne názory.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem poďakovať pánu Brockovi. Napriek všetkým tým okolnostiam, ktoré evidentne nie sú prajné, a napriek rôznym ideologickým námietkam, ktoré sa hádžu z jednej strany na druhú aj voči vášmu návrhu, mi príde ten váš návrh ako pohár čistej vody, ktorý je vždy veľmi hodnotný v čase, keď ľudia proste pijú všelijaké žbrndy a tú čistú vodu nechcú, aj keď vedia, že je toto úplne najvhodnejšie pre ľudský organizmus.

    Ja vám za obidva tie návrhy zahlasujem nie z nejakých ideologických dôvodov, ale z rozumných dôvodov, z rodinných dôvodov. Vôbec nemám potrebu niekomu niečo zakazovať, je to úplne normálna samozrejmá vec. Nedeľa sa volá deň pracovného pokoja. Máme sviatky ako dni pracovného pokoja, ale pritom pokladáme za čudné, že chceme hovoriť o tom, že by vtedy nemuselo sa, nemalo sa, nemohlo by sa pracovať. Takže ja vám ďakujem a budem to podporovať z rozumových a vecných dôvodov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, ja sa dotknem tej prvej časti vášho vystúpenia. A nechce sa mi veriť, že vy, taký skúsený politik, bývalý minister, veríte tomu, že tvrdenia zamestnávateľov, ktorých ste spomenuli že prepúšťajú teraz zamestnancov, že to robia kvôli tomu, že bude nový Zákonník práce. Tomu snáď neveríte.

    Vami spomínané firmy, tí, ktorí idú teraz prepúšťať, sa predsa nerozhodli o tom z večera na ráno, alebo vtedy, keď sa dopočuli, že bude nový Zákonník práce a že tam budú niektoré paragrafy, ktoré naozaj sťažujú prepúšťanie, to pripúšťam, ale to predsa nie je možné, aby ste tomu naozaj uverili. Firmy predsa prepúšťajú vtedy, keď nemajú odbyt na svoje výrobky, alebo keď nie je záujem o ich služby, a nie preto, či je dobrý, alebo zlý Zákonník práce. Zákonník práce, tento aj iný, predsa nemá vplyv na to, či budú nové pracovné miesta, alebo nebudú, ale má, tento Zákonník práce je zameraný na to, aby sme chránili zamestnanca. Ešte raz poviem, zamestnanca. O tom je tento Zákonník práce. A verte, že príliš dlho som robil v biznise, kým som prišiel tu, a naozaj viem, o čom hovorím z praxe.

    A možno taká myšlienka k tomu vášmu prvému pozmeňujúcemu návrhu. Myslíte si, že keby on teraz prešiel a by sme sa dohodli, že ho schválime, pán minister by sa rozhodol, že dobre, tak ho predĺžime o rok, že tieto firmy nebudú prepúšťať zamestnancov? Veď tomu neveríte! Tak skúste hovoriť k veci!

    Tú druhú časť, ja ako človek vás viem pochopiť, viem, prečo to hovoríte, chápem, že je to vaša filozofia, neberiem vám to. Ani vám to nevyčítam, ani vám to vyčítať nebudem, ale nepúšťajte sa do vecí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Brocka, vaša reakcia.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Moje vystúpenie bolo pokojné, ja som sa dokonca snažil byť vtipný, hovoril som s úsmevom, nechcel som sa nikoho dotknúť. Ale reakcia zo strany niektorých poslancov, ktorých pán poslanec Hlina nazval, že predstavitelia nového náboženstva, apoštoli konzumu, myslel tým pána Drobu, Chrena, Poliačka, sa mi zdá, že to vystihol lepšie, ani ja by som to nevedel tak povedať. Ale osobitne od pána Drobu to bolo tak primitívne a tupé vystúpenie!

    A by som chcel vás, pán predseda, vás poprosiť, aby ste vy sledovali diskusiu v Národnej rade, aby sme nepadali stále hlbšie. To znamená, že v takom prípade máte aj pri tom nejakú povinnosť.

    A teraz na to, že či to je ideologický návrh, či to je návrat do stredoveku. Dámy a páni, ja som to už povedal vo faktickej poznámke na kolegu Matoviča. KDH má vo svojom programe tento zámer od 14. januára 2012. Tento rok sme si to dali do programu. Ale odborový zväz obchodu a služieb, odborový zväz obchodu a služieb o to usiluje už niekoľko rokov. Minulý rok presvedčil mňa a Tomanovú, poslankyňu, aby sme to tu v parlamente navrhli naprieč koalíciou, opozíciou. Ale pamätám si vtedy, že toto bol dôvod takmer na rozpad vládnej koalície. Bývala koalícia by sa nerozpadla na eurovale, ona by sa rozpadla na tomto návrhu, lebo Sulík zo SaS povedal, že keď prejde Brockov návrh o zákaze nedeľného predaja, tak končíme. Pritom my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja, my sme sviatky navrhovali naozaj tak,ako je to v iných slušných európskych krajinách, ktoré nie sú v stredoveku.

    Dokonca ja si myslím, že my budeme mať na programe niektoré návrhy z ich dielne, zo SaS, ktoré nás povedú do staroveku.

  • Ešte pred tým, ako dám slovo pánovi poslancovi Solymosovi, dámy a páni, pán poslanec Brocka, viete, tá hranica, rozlíšiť, čo tu patrí a čo nepatrí, je veľmi krehká. A nesedím tu ani prvý večer, ani druhý, nikdy som to nerobil, napriek tomu, že ma sem-tam k tomu vyzývate, a vedomý si toho, že v tom momente, kedy to urobím, tak vy budete prvý, ktorý ma seknete po krížoch.

    Takže nech sa páči, skúste prejavovať svoje názory. O tom je parlament. A je len a len na vás, kde je tá citlivá miera určitého osobného ataku alebo vnímania. Ja budem len veľmi rád, ak, a s tým s vami súhlasím, pán poslanec, že naozaj vaše vystúpenie bolo vecné a každý má právo používať argumenty. Takže skúsme,kolegovia, aj o tak možno trošku emočné viac zafarbených námetoch hovoriť s úctou a rešpektom voči tým kolegom, ktorí majú iný názor.

    Takže teraz nech sa páči, pán poslanec Solymos.

    Pán poslanec Droba, procedurálny návrh už potom. Dobre? Po vystúpení. Skúsme už nechať emócie bokom, poďme vecne hovoriť o názoroch na usporiadanie pracovného trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerád by som zopakoval všetky svoje výhrady k novele Zákonníka práce, ktoré som už pred týmto auditório predniesol, nakoľko presne systémom - psi štekajú a karavana ide ďalej - sa pripomienkové konanie tejto novely aj nesie.

    Podčiarknem ešte raz z nášho pohľadu najzávažnejšie výhrady strany MOST - HÍD k novele. Tým je jednoznačne neopodstatnené posilnenie postavenia odborov a ich šéfov a fakt, že v období konsolidácie tento Zákonník práce pochová aj posledné možnosti na ožívanie aspoň lokálnych trhov a regionálnych zamestnávateľov. Už sú známe prvé prípady prepúšťania zamestnancov práve kvôli pripravovanej novele, o čom sme už hovorili, je to napríklad Delphi v Senici, závod Rojka v Nitre, ale aj Občianske združenie Ružomberka, ktoré oponuje práve tým, že prepúšťanie musí stihnúť dovtedy, kým začne platiť nový Zákonník práce, inak by ich zruinovalo. Bolo to v dnešných novinách.

    Musím povedať, že istý posun oproti môjmu minulému vystúpeniu, kde som tvrdil, že tento frigidný návrh zakonzervuje nezamestnanosť, predsa len nastal. Nezakonzervuje, ale myslím si, že zvýši nezamestnanosť na Slovensku. A nielen to. Spolu so zákonom o dani z príjmov, ktorý ste včera odsúhlasili v prvom čítaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že zamestnanci budú musieť pracovať za kus chleba dlhšie ako doteraz a ich životná úroveň namiesto toho, aby sa zvýšila, bude sa znižovať. Toto bude následkom vášho pôsobenia, úplná neistota namiesto sľúbených istôt. Lebo vy si odsúhlasíte taký Zákonník práce, na akom ste sa dohodli s odbormi. Nie so zamestnancami, podčiarkujem, ale s odbormi, a to je veľmi veľký rozdiel. Predložený materiál, zmeny, ktoré pravdepodobne aj odsúhlasíte, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, predraženie, prepúšťanie, zvýšenie právomoci odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasov a práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačnej administratívnej záťaže zamestnávateľov a menšiu flexibilitu pracovného trhu.

    Už samotný zákonník je vážnou hrozbou pre zamestnanosť, ale spolu s ostatnými krokmi vašej vlády, napríklad vyššie dane a odvody v zásade pre všetky kategórie pracovníkov a podnikov a podnikateľov, zavádzanie nových daní, znamenajú pre túto ťažkú dobu pre Slovensko, pre zamestnávateľov a teda aj pre zamestnancov hotovú katastrofu.

    Natoľko chcete, vážení kolegovia, chrániť, že ich ochránite aj pred možnosťou zamestnať sa. Ako sa hovorí, z vaničky s vodou vylejete aj dieťa. Komu to pomôže, sa ukáže podľa mňa už v blízkej budúcnosti. Môžem vám ale už dnes s istotou povedať, komu to nepomôže. A myslím si, že nepomôže to občanom a pracujúcim na Slovensku. Pribudnú im tak ďalšie istoty, napríklad istota, že nezamestnaní si nenájdu prácu. Otázkou ostáva, či si ľudia naozaj zaslúžia práve takéto istoty.

    Moje obavy o nepochopiteľné postavenie odborov nerozptýlili ani stretnutia s predstaviteľmi odborov. Naďalej trváme na tom, že táto novela sa robí kvôli odborom a ich šéfom. Je to istý spôsob zabezpečenia voličskej základne. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z tohto dôvodu, z dôvodu dohody medzi SMER-om a odbormi, ako odplatu za podporu odborov SMER-u. Prečo si to myslím? Lebo to, aké postavenie bude garantovať táto novela odborom, je bezprecedentné. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno, desať, päťdesiat alebo sto percent? Proste nikto nevie. Je to jedno z najstráženejších tajomstiev Slovenska. Ale sú a ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku. Nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez volených predstaviteľov zamestnancov daného podniku. Ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. A so zamestnaneckými radami sa neviete, vážení kolegovia zo SMER-u, dohodnúť tak jednoznačne ako s odbormi.

    V Nemecku, kde to funguje, sú napríklad zamestnanci na úrovni podnikov prioritne reprezentovaní radami. Ale napríklad v Španielsku, v Grécku či v Portugalsku, kde sa kríza prejavuje v plnej miere, rady existujú viac teoreticky, ale sú úzko prepojené s odbormi. Za zamestnancov na Slovensku po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, trojosobových, ktorých primárne zmyslom existencie bude požívanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne. A využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.

    Kolegyne a kolegovia, nepochopiteľne veľkoryso rieši táto novela aj právo zamestnanca na súkromie a vôbec nie je prekvapením, že na úkor zamestnávateľa. Po prvýkrát explicitne rieši otázku monitorovania a kontroly komunikácie zamestnancov z pracovných e-mailových adries poskytnutých zamestnávateľom. V zmysle novely nesmie zamestnávateľ bez predchádzajúceho upozornenia kontrolovať elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy, alebo doručenú na túto adresu. Predchádzajúce upozornenie nie je potrebné, iba ak na to existujú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Pred tým, ako zamestnávateľ zavedie akýkoľvek kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a zamestnancov musí informovať o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Navrhované znenie vnímame tiež veľmi kriticky, kolegyne a kolegovia, nakoľko nerozlišuje medzi výkonom prác a súkromnou sférou zamestnanca. Preto paušálne poskytuje zamestnancom ochranu takým spôsobom, ktorý môže v praxi výrazne sťažovať kontrolu plnenia pracovných úloh zamestnancom a poškodzovať legitímne záujmy zamestnávateľa. Z dikcie novely vychádza, že nasadenie akéhokoľvek kontrolného systému bude prakticky nemožné a teda znemožní aj kontrolu plnenia pracovných úloh. Nehanbite sa pozrieť si napríklad nemecký Zákonník práce, ktorý rieši tento problém vyváženým spôsobom a bez toho, aby porušoval práva zamestnancov alebo zamestnávateľov.

    Je mi jasné, vážené kolegyne a kolegovia, že tento obchod medzi vládou a odborovými bossmi vás nepustí prijímať radikálne zmeny vo vašom návrhu, ktorý silou-mocou pretlačíte cez tento parlament, ale ak máte v sebe aspoň minimálnu ochotu prijať rozumné riešenia, tak si vypočujte a, prosím vás, aj podporte pozmeňovací návrh, ktorý predložím. Jeho podstatou je, že by riešil oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede. Tento vyskúšaný model platí v Nemecku a v Rakúsku. Ide o širší koncept, tzv. freistellung. Tu platí, že zamestnanec nemá právo na prácu, ale naopak, má právo na odmenu za pripravenosť prácu vykonať. Preto rakúske a nemecké pracovné právo v zásade pripúšťa, že aby zamestnávateľ kedykoľvek a na akokoľvek dlho oslobodil zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu. Počas tohto obdobia však má povinnosť ďalej platiť mzdu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, mnohí z vás už v predchádzajúcom období boli buď zamestnávateľmi, alebo zamestnancami, preto táto situácia, ktorú sa snažíme riešiť týmto pozmeňovacím návrhom, vám nebude neznáma. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnanec, ktorý mohol byť prepustený z rôznych dôvodov, už nemusí chodiť do práce a predsa vo výpovednej lehote dostáva naďalej výplatu, môže pritom riešiť svoje budúce zamestnanie a nebude robiť problémy svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pretože s oslobodením od práce súvisí aj právo zamestnávateľa počas oslobodenia zamedziť zamestnancovi vstup na pracovisko, respektíve zakázať mu konať a vystupovať v mene zamestnávateľa. Hovorím stále o dobe, keď je pod výpovednou lehotou.

    Mohli by ste namietať, vážené kolegyne a kolegovia, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na prácu, Ústavný súd však uvedené právo nevykladá ako právo na konkrétnu prácu, ide skôr o koncepciu, ktorá umožňuje občanovi uchádzať sa o prácu, respektíve ju slobodne získať a vykonávať. Oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede by podľa nášho názoru neporušovalo ústavou garantované právo na prácu. Zavedenie tohto inštitútu by malo riešiť situácie, keď zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a zamestnanec napriek tomu musí chodiť do práce, miesto toho, aby si hľadal nové zamestnanie. Tiež by sa odstránili situácie, keď zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe, sa snaží revanšovať za výpoveď, pôsobí negatívne na pracovnú morálku, respektíve inak spôsobuje škody, alebo vytvára zbytočné náklady pre zamestnávateľa. Navrhujem preto, aby zamestnávateľ sa mohol jednostranne rozhodnúť, že počas trvania výpovednej doby oslobodzuje zamestnanca od výkonu práce a žiada, aby sa tento nezdržoval na pracovisku. Zamestnancovi by nebola prideľovaná práca, nemal by ďalej k dispozícii pracovné prostriedky, ale mal by nárok na plnú mzdu, respektíve náhradu mzdy. Náš konkrétny návrh by sa dotýkal § 141a a znel by takto (ja by som to rád prečítal rýchlo):

    V čl. I v bode 82 v § 141a sa doterajší text mení nasledovne:

    "1. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce."

  • To je aj teraz v novele, v návrhu.

  • To je ten náš návrh.

  • "Ak je daná, ak je daná výpoveď, môže zamestnávateľ v období od doručenia výpovede do skončenia pracovného pomeru prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorého sa výpoveď týka.

    3. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce podľa odseku 1 a 2 patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."

    Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať čl. I v znení vládneho návrhu. Novonavrhovanou zmenou v čl. II sa rozširuje možnosť zamestnávateľa prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe, a to až do uplynutia výpovednej doby. Zotrvanie zamestnanca vo výpovednej dobe u zamestnávateľa môže v niektorých prípadoch ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa. Navrhovaná možnosť prerušenia výkonu práce zamestnanca bude na zvážení zamestnávateľa a zamestnanec prerušením výkonu jeho práce zo strany zamestnávateľa neutrpí žiadnu ujmu, keďže po dobu takéhoto prerušenia výkonu jeho práce mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

    Článok III predstavuje iba legislatívno-technickú zmenu, nakoľko nárok zamestnanca na priemerný zárobok by sa mal vzťahovať aj na čl. I a aj na mnou navrhovaný čl. II.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie sú faktické poznámky, páni poslanci Štefanec a Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som tiež podporiť pána poslanca Solymosa v jeho pozmeňovacích návrhoch, aj v tom, čo hovoril na tému novelizácie Zákonníka práce ako darčeka odborárskym funkcionárom, pretože to sú jediní víťazi tejto zmeny. Tento zákonník naozaj nepomôže ani zamestnancom, ani zamestnávateľom, nepomôže nikomu okrem odborárskych funkcionárov. Preto tie pozmeňovacie návrhy majú svoje ratio.

    Dovoľte mi pripomenúť, že hovoríme o čiastke cez 22 mil. eur, ktoré zinkasujú odborárski funkcionári pri takto formulovanej koncepcii Zákonníka práce len za to, že budú tráviť svoj čas vo firmách. Tieto ustanovenia najviac poškodia malých podnikateľov, ktorí takto musia minúť svoje ťažko zarobené peniaze na odborárskych predákov, úplne nezmyselne. Ďalším aspektom je, presne tak, ako to už spomínal pán poslanec Solymos, že sa vlastne potiera úloha zamestnaneckých rád, čiže aj takto formulovaná zmena Zákonníka práce ide aj proti zamestnancom, ktorí si dobrovoľne zvolia svojich predstaviteľov, aby ich zastupovali v jednaní so zamestnávateľmi, pretože sociálny dialóg má význam, má význam a svoje miesto, najmä ak sa deje na firemnej úrovni, ale rozhodne nemá význam zhora cez zákonné úpravy podporovať nezmyselne odborárskych funkcionárov. A preto tie pozmeňovacie návrhy sú namieste.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, dve poznámky. No, odporujete si, ja vám poviem v čom. Tvrdíte, že to robíme kvôli odborárom, pretože nám zabezpečujú voličov. A na druhej strane tvrdíte, že vôbec neviete, koľko tých odborárov je. No, tak ja vám pomôžem. Keď tvrdíte, že tí odborári sú takí silní, že kvôli nim meníme Zákonník práce, tak tých odborárov je milión dvesto tisíc, vyše, lebo toľko sme mali voličov. Pripisujete naozaj veľkú silu tým našim odborárom.

    Druhú poznámku. No, koho sa bojíte? Prečo sa bojíte odborárov? Veď keď je dosť práce, primeraný sociálny program vo firme, slušná mzda, slušné, bezpečné, bezpečnostné prostriedky, dodržiava sa bezpečnosť pri práci, proste vo firme nie sú problémy, no tak nikto ich nerobí. Ľudia sú, zamestnanci sú spokojní, šéfovia firiem zarábajú, odborári nemajú čo robiť, neštrajkuje sa. V pohode. Ale ak začnú byť problémy vo firme, no, kto je prvý na rane? Zamestnanec. A práve vtedy prídu odborári, pretože sa týchto ľudí treba zastať. A na to sú odbory, vždy boli a budú. A ja si nepamätám a ešte som tu nepočul za tých sedem rokov, čo som tu, že by ste mi povedali konkrétny príklad, kedy, konkrétny príklad, kedy konkrétny odborársky funkcionár zneužil svoje postavenie. Povedzte mi to, kedy? A potom sa možno budeme baviť aj ináč.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ďakujem za faktické poznámky. Ja som nehovoril, že je tu milióndvestotisíc odborárov, že všetcia tí, ktorí hlasovali za SMER, v týchto voľbách, že sú odborári. To som nepovedal. Ale myslím si, v každom prípade, že tento návrh novely vytvára presne také podmienky, aby tam, kde doteraz boli harmonické vzťahy, mohli byť narušené práve tým, že tento návrh dáva odborárom také práva a také možnosti, ktoré ja si myslím, že sú neadekvátne. Práve preto tam, kde sú teraz momentálne harmonické vzťahy, sa jednoducho môžu vytvoriť tie trojčlenné odborové zväzy, ktoré majú také výhody, o ktorých tu, nechcem to znova tu opakovať, to už hovorili, 15 minút mesačne, a tak ďalej a tak ďalej, ktoré musí jednoducho zamestnávateľ platiť, a tým pádom samozrejme pre toho zamestnávateľa tým jednak vznikajú náklady a jednak možnože tie harmonické vzťahy sa môžu narušiť. Takže asi toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Podmanický. Nie je tu.

    Takže, pani kolegyňa, podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia o Zákonníku práce je súčasťou širšieho príbehu tejto vlády. Súčasťou tohto príbehu je určite aj vládny návrh, ktorým sa zásadným spôsobom mení aj daňová politika. Je to príbeh vlády, ktorá uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobými strategickými a bezpochyby aj politicky nákladnejšími rozhodnutiami. Je to príbeh vlády, ktorá namiesto toho, aby vytvárala prostredie pre tvorbu pracovných miest, robí prácu, podnikanie, nákladnejšou a komplikovanejšou. Samozrejme, aj v tomto návrhu sú ustanovenia, ktoré sú prijateľné a vylepšujú možno aj to, čo predchádzajúca novela celkom nedocenila. Ale ako celok s ňou nemôžeme súhlasiť.

    Vláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov.

    Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu.

    Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa.

    Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla.

    Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský.

    Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií.

    By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:

    "15. V § 43 ods. 4 znie:

    "(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä

    a) ďalšie hmotné výhody,

    b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti,

    c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác. Doterajšie body sa prečíslujú."

    Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.

    Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém.

    Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času.

    Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:

    "69. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "a vychovávateľa" sa nahrádzajú slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".". Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení - psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti.

    Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom.

    Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest.

    Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili.

    Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti.

    Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov.

    Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory.

    Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný.

    Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy.

    2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:

    V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:

    (6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

    To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich.

    V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde.

    Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možnože niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje.

    Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pani Jurinovej sú faktické poznámky, páni Jasaň a Kolesík. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, no, veľmi ma mrzí, že aj vy patríte medzi tých, ktorí kým predložia nejaké vecné návrhy, tak si kopnú do SMER-u, do vlády. Mrzí ma to, pretože to nie je dobrý trend. Ale veď kľudne, pokračujte tak ďalej. Tvrdili ste, že my tápeme. No, viete, tápali ste vy v minulom volebnom období a tápali ste naozaj kvalitne, pretože ste nám tu nechali spúšť, ktorú musíme teraz riešiť, a to, čo ste vy za dva roky pokazili.

    A tápali ste naozaj, o čom hovoril aj pán kolega Brocka, že ani zákony vlastných poslancov ste nedokázali schváliť, pretože aj dobrý zákon, ako hovoril kolega Brocka, nemohol byť schválený, lebo by bola padla vláda. Ono je to naozaj dôkaz tápania, ale tak, akože taký je život, niekedy treba tápať, kým nájdete tú správnu cestu. Lebo my sme ten správny smer našli. A ten náš smer je robiť všetko pre to, aby sme chránili zamestnancov. A to budem opakovať vždy, kým sa bude o tomto Zákonníku práce hovoriť. A nakoniec tá vláda vám aj tak padla, takže nepomohlo vám, dotápali ste sa až tam.

    A posledná poznámka, veľmi často som tu počul od vás, že štát je taký, štát je onaký, štát toto nevie, štát tamto nevie. No, pani poslankyňa, aj vy ste súčasťou tohto štátu, boli ste súčasťou tohto štátu, keď ste vládli. A čo ste dosiahli? Akurát to, že ste povalili vlastnú vládu.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka, oceňujem tón vášho vystúpenia, bol naozaj vecný a korektný, až na ten záver, ktorý teda ani mne sa nepáčil. Ja sa chcem len spýtať, že čo ste robili a kde ste boli osemnásť mesiacov, že ste takéto pozmeňujúce návrhy nepresadili do Zákonníka práce, ktorý navrhoval váš vtedajší koaličný partner a dnes poslanec pán Mihál. Takže nepochybujem o tom, že je to trošku mierne alibistické.

    Chcem sa však dotknúť jednej veci. A to je opäť to vaše emotívne, vaša emotívna časť vystúpenia k zákazu nedeľného predaja. Ja vám poviem svoju osobnú skúsenosť z tejto nedele. Bol som v jednom z reťazcov si nakúpiť, pretože som potreboval, lebo som cez týždeň jednoducho nemal čas na väčší nákup. Vyhliadol som si pri pokladni pani, aby som bol politicky korektný, v strednom veku, ktorá zjavne nevyzerala na to, že je brigádnička alebo študentka, pretože, pani podpredsedníčka, takmer 30 % ľudí, ktorí pracujú v maloobchodných sieťach alebo v predajniach v nedeľu, sú študenti, brigádnici, ľudia, ktorí nemajú deti alebo rodiny, ktorí si chcú takto privyrobiť. A spýtal som sa tejto pani, snáď mi prepáči, volala sa Ľubka, že: Dobrý deň, pani Ľubka, ja som poslanec Národnej rady a chcel by som sa vás spýtať, ako by ste hlasovali vy, ak by ste boli poslankyňa, obmedzili by ste nedeľný predaj, alebo neobmedzili? Viete čo mi za pokladňou pani Ľubka povedala, pani podpredsedníčka? Pán poslanec, prosím vás, nerobte to, u nás je zoznam, kde sa zapisujeme, a ja som veľmi rada, že v období piatich - šiestich týždňov na mňa vyjde jedna nedeľa.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za poznámky. Pán Jasaň hovoril, že som, často som sa obúvala do štátu, že aj ja som súčasťou štátu. No, ja som štát, možno, že tak horšie som o ňom hovorila práve v súvislosti so sociálnymi službami. A tam sám viete, že táto vec sa rieši už dlhé roky a stále nie je vyriešená. Takže inak si myslím, že som ani nedehonestovala náš štát, ani nič. Takže ospravedlňujem sa, ak sa vás to dotklo, ale myslela som naozaj na problémy, ktoré sa v oblasti sociálnych služieb neriešia, a nikto ich nevie zatiaľ vyriešiť. Budeme sa tešiť, že sa to podarí terajšej vláde.

    A ešte, aha, ste hovorili, že tápanie, že sa vás to dotklo, že hovorím, že vláda tápa. No, ospravedlňujem sa teda, dobre. Vy máte jasne nalinkované, čo chcete, idete podľa toho a my len teda hovoríme, že ten spôsob, ktorý ste si vy vybrali, nepovažujeme za správny. Takže sa ospravedlňujem aj za to tápanie.

    Čo sa týka pána poslanca Kolesíka, tam zareagujem, že kde sme boli, však či sme nepredkladali. alebo teda, veď si pamätáte, že sme niektoré predkladali. No skúšali sme to na tú vládu, skúšame to na túto vládu, no a čakáme, či naozaj tí, to podnikateľské nebo, ktoré tuná pre niektorých funguje, zostane zabezpečené. Z vašej reakcie mi je úplne jasné, koho záujmy skutočne zastupujete.

    Ďakujem.

  • S ďalším vystúpením v rozprave, keďže pán poslanec Sulík zrejme tu nie je, stráca poradie, je Ivan Štefanec.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele Zákonníka práce v druhom čítaní.

    Najskôr jednu poznámku pre pána poslanca Jasaňa, ktorý práve vošiel, ktorý hovoril o akejsi spúšti. No tak, pán poslanec, najskôr dovoľte mi povedať, že tú spúšť ste si vyrobili vy, najmä zlým hospodárením v rokoch 2008, 2009, takže dobiehajú vás vaše vlastné chyby. Celá konsolidácia to je len hasenie vašich chýb a, bohužiaľ, robíte ďalšie chyby, pretože celú konsolidáciu hádžete len na plecia ľudí. Na plecia tých, čo sú pracovití, aktívni. Zvyšujete priame dane, zvyšujete odvody, neúmerne zvyšujete poplatky a zhoršujete Zákonníkom práce tvorbu pracovných miest.

    Bohužiaľ, ten Zákonník práce, ktorý je tu v parlamente, prišiel sem bez dohody sociálnych partnerov, to treba zdôrazniť. Je to čierne na bielom, sociálni partneri nesúhlasili s takouto verziou Zákonníka práce. Veľakrát sme počuli aj od pána ministra, aj od ďalších predstaviteľov vládnej strany, ako dlho rokovali. Áno, je pravdou, že dlho rokovali, ale nedohodli sa. Realitou je, že sa nedohodli. A realitou je tiež skutočnosť, že najväčší zamestnávatelia, teda malí podnikatelia neboli prizvaní do tohto dialógu a neboli a nebolo s nimi jednané. Nebolo jednané s tými, na ktorých najviac dopadajú tieto negatívne zmeny Zákonníka práce. Tie najškodlivejšie sú práve tie, ktoré sa pokúsime zmeniť práve pozmeňujúcim návrhom, ktorý si vám dovolím predložiť.

    Jedná sa o postavenie odborov, ktoré sa neprimerane zlepšuje, lebo nebudú musieť preukazovať svoju reprezentatívnosť. Jedná sa o obmedzenie dohody práce nadčas. Jedná sa o obmedzenie práce na dobu určitú. Jedná sa aj o súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktorý sa znovu zavádza.

    Takže dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 17 a 18. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhuje sa ponechať možnosť predlžovania zmlúv na dobu neurčitú podľa doterajšej právnej úpravy.

    Bod 2 . V čl. I 43. bod znie:

    "43. Paragraf 76 vrátane nadpisu znie:

    "§ 76 Odstupné.

    (1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

    (2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

    (3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 25 zamestnancov skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

    (4) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 25 zamestnancov, pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume po a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, po b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, po c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, po d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, po e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

    (5) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.

    (6) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

    (7) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

    (8) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

    (9) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

    (10) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj odstupné v iných prípadoch ako podľa ods. 1 a 6."."

    Tretí bod. V čl. I sa vypúšťajú body 44 a 45. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhovanými bodmi 2 a 3 sa zmierňuje dosah úpravy súbehu výpovednej lehoty a odstupného a ukladajú túto povinnosť iba zamestnávateľom s viac ako 25 zamestnancami, pretože malí a strední podnikatelia často nie sú schopní zvládať finančnú záťaž výplaty odstupného a zároveň výpovednej doby v zamestnaní.

    Štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 66. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhne sa ponechať možnosť dohody aj v kolektívnej zmluve, možnosť nariadiť prácu nadčas podľa doterajšej úpravy.

    Piaty bod. V čl. I sa vypúšťa bod 97. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Navrhuje sa ponechať povinnosť preukazovať reprezentatívnosť zastúpenia odborovej organizácie, v opačnom prípade by mohol byť tento inštitút ľahko zneužívaný.

    Toľko teda pozmeňovací návrh, ktorý, ako som povedal, rieši tie najhoršie deformácie v Zákonníku práce. Dovoľte mi zdôrazniť, dámy a páni, že vždy sme stáli na strane tých, ktorí pracovať chcú, ktorí sú aktívni, ktorí tvoria. Bohužiaľ, dnes sme svedkami toho, že vláda robí presný opak. Prichádza s opatreniami, ktoré pracovné príležitosti vyháňajú zo Slovenska, znemožňujú pracovať a obmedzujú práve túto skupinu ľudí. Mimochodom, ministerstvo práce okrem už zmienej novely Zákonníka práce plánuje zaviesť zníženie príspevkov pre absolventskú prax, obmedzenie príspevku pri založení živnosti o viac ako polovicu. Zrušiť dohody pre nezamestnaných, atď., a tak ďalej. To sú všetko veci, ktoré priamo ohrozujú pracovné miesta. Ministerstvo práce tak ide proti práci a nielen týmto zákonníkom.

    Sme svedkami toho, že v poslednom čase na Slovensku sme prišli o 6 000 pracovných miest. Dohromady zmenami Zákonníka práce, zmenami v daniach, odvodoch a poplatkoch je ohrozených až 100 000 pracovných miest, preto navrhujeme tieto zmeny. Aj týmto pozmeňovacím zákonom chceme zmierniť negatívne dopady vládnych opatrení na našich občanov, osobitne na malých podnikateľov, pretože tí tvoria, ako som spomínal, najdôležitejšiu skupinu najväčších zamestnávateľov, a tých, ktorí sú aj pre štátny rozpočet najdôležitejší. Preto, dámy a páni, ešte raz si vás dovoľujem požiadať o podporu týchto pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca faktická poznámka, končím možnosť.

    Nech sa páči, pán Jasaň.

  • Krátka, pán Vašečka, ešte budete mať šancu. Ja sa len chcem dotknúť tej poznámky, kde ste hovorili, že zastávali ste sa tých, ktorí chceli a vedeli pracovať. Mali ste zrejme na mysli aj optimalizáciu Železníc Slovenskej republiky, kde ste vyhodili zamestnancov a sľúbili ste im, že nebudú na úradoch práce, že budú rekvalifikovaní a že im dáte prácu. No, choďte sa pozrieť, kde tí zamestnanci sú teraz.

    A tú prvú poznámku, ktorú ste povedali na moju adresu, keď som prišiel, no, viete, pán kolega, osem rokov tu niekto rozpredal všetko, čo táto krajina mala. Osem rokov ste mali na to, aby ste ju mohli ekonomicky postaviť, ale vy ste ju aj napriek tomu rozpredali. A ešte pred koncom minulého volebného obdobia, ste pre istotu aj zničili, takmer zničili finančnú správu. Takže nemáte sa veľmi čím chváliť.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú, nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Jasaň, je sa čím chváliť. Aj rovnou daňou, o ktorej tu hovoríme, aj Zákonníkom práce za minulej vlády, aj výsledkami. Mali sme takmer 20-percentnú zamestnanosť, stlačili sme ju pod 10 percent. Je sa čím chváliť. Reálne platy rástli.

    Nie je sa čím chváliť za vášho šafárenia. Nie je sa čím chváliť, keď vy chcete minúť peniaze ľudí zbytočne na nákup zdravotných poisťovní, ktoré nepotrebujeme. Nepotrebujeme nové budovy na ministerstvo zahraničných vecí dnes a nepotrebujeme kšefty, ktoré momentálne vy pripravujete. Sú to všetko fakty, keď sa pozrieme dozadu, ako hospodárila minulá vláda, ako hospodári tá súčasná. Ja vám prajem, aby ste boli takí hospodári ako vláda minulá. Bohužiaľ, tie opatrenia tomu nenasvedčujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou je pani poslankyňa Tomanová, ktorá tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Vašečka má jeden pozmeňovací návrh a zajtra tu nie je. Tak aj s vaším súhlasom, mu dáme slovo a bude to posledný vystupujúci v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť a pochopenie. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, pozmeňujúci návrh, ktorý už formálne predniesla pani podpredsedníčka Jurinová, ja by som chcel k nemu nejaké krátke odôvodnenie.

    V roku 2009 ste zákonom č. 317 zaviedli novú kategóriu odborných zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Patria tam napr. psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, atď., podľa tohto zákona. Títo ľudia vykonávajú náročnú pedagogickú prácu s tzv. obyčajnými pedagogickými pedagogickými zamestnancami, teda bežnými učiteľmi, majú spoločný objekt činnosti, deti a mládež. Tiež majú podľa toho istého zákona upravené spoločné kontinuálne vzdelávanie a odmeňovanie. Treba poznamenať, že ich základný plat je o niekoľko percent vyšší ako plat pedagogických zamestnancov, čo zodpovedá špecifickým podmienkam ich práce. Je tu však jedna zásadná nerovnosť. Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, teda učiteľov, ktorí majú v Zákonníku práce podľa § 103 ods. 3 nárok najmenej na osem týždňov dovolenky spolu s riaditeľmi škôl a výchovnovzdelávacích zariadení, ich zástupcami, pedagogickými asistentami, majstrami odbornej výchovy a vychovávateľmi, tých osem týždňov dovolenky, tak odborní zamestnanci nie sú k tomu zoznamu pričlenení a teda majú nárok na dovolenku podľa ods. 1 a 3 tohto paragrafu, teda štyri, respektíve päť týždňov dovolenky.

    Podľa tohto môjho pozmeňujúceho návrhu by títo odborní zamestnanci škôl a školských zariadení boli doplnení v § 3 ods. 3 tak, ako to prečítala pani podpredsedníčka.

    Dôvody k tomu. Praktické situácie sú také, že to, že oni nemajú dovolenku napr. cez letné prázdniny, kde je potrebných najmenej sedem týždňov dovolenky. Ten prínos je žiaden alebo minimálny, pretože ich úlohou je venovať sa deťom, ktoré tam teda cez prázdniny nie sú. Môžeme argumentovať, že môžu sa pripravovať alebo študovať. Ale takto by sme mohli argumentovať aj u učiteľov podobne, čiže tá nerovnosť tam stále je.

    Ide tu o diskrimináciu a nerovnosť, pretože ich práca je veľmi podobná a je zameraná na ten istý objekt, na deti a mládež v tom istom zariadení. A prináša to niekedy aj problémy, pretože musí riaditeľ školy alebo školského zariadenia zabezpečovať pre nich prácu, prípadne, keď to tak veľmi zjednoduším a nadnesiem, chodia do školy, polievajú kvety a oprašujú prach alebo knihy na polici.

    Takže ja by som chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu v prospech týchto naozaj dôležitých a náročne pracujúcich ľudí v školstve. V podstate nie sú na to žiadne finančné nároky, lebo namiesto platu, ktorý dostanú za takú tú ako prácu, ktorú im hľadajú, tak dostanú dovolenku.

    Tak isto chcem povedať, že tento návrh je súčasťou sociálneho dialógu, pretože je to návrh, ktorý má plnú podporu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, priamo bol odprezentovaný pánom Ondekom. A tak isto teda myslím si, také povzbudenie, že ak tento návrh bude schválený, tak máte jedno také očko u tých odborárov pri vyjednávaní.

    Takže ešte raz poprosím vás o podporu tohto nie politického, ani nijakého konfrontačného návrhu, ale požiadavku z praxe aj z debaty so sociálnymi partnermi.

    Ďakujem vám pekne všetkým za trpezlivosť.

  • Ďakujem pekne aj ja pánovi poslancovi za ohľaduplnosť.

    Dámy a páni, končím dnešné rokovanie parlamentu. Pokračovať budeme ráno aktuálnym bodom programu.

    Príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.