• Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu schôdze, v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 595 o dani z príjmov.

    Poprosím ešte predtým, pán poslanec Hlina, nech sa páči. Ja sa ospravedlňujem, ja som vás naozaj nevidel predtým, ako som.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239).

  • No, nechce sa mi polemizovať, pán predseda, či ste ma videli, alebo nevideli. Pravdou však je, že som tam prihlásený bol. Pravdou je, že sme avizovali, že či bude, alebo nebude rozprava. Tak ak dovolíte, možno nenáležite, ale ja to, čo som sa chcel spýtať na neverejnej časti, sa spýtam na verejnej časti. Máte, samozrejme, ako predsedajúci možnosť mi odobrať slovo, prípadne ma vyviesť zo sály.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, aj všetkým tým, ktorí majú pochybnosti, začneme výkladom. To znamená, ak sa odvolávate na zákon o rokovacom poriadku, ten rieši verejné rokovanie a dáva možnosť rokovať neverejne za vopred stanovených podmienok. Čo ma pamäť neklame a takisto ľudí, ktorí, pracovníkov Kancelárie Národnej rady, nikdy k týmto materiálom rozprava nebola, a to z veľmi jednoduchých logických dôvodov. Jedná sa o neverejné rokovanie. Jedná sa o materiály, ktoré majú určený stupeň utajenia vyhradené. Je to text, ku ktorému nie je možné podávať žiadne pozmeňujúce návrhy. Nie je to text, do ktorého nie je možné vstupovať, a takisto uznesenie, ktoré je vždy navrhnuté, je len, že sa berie, alebo neberie na vedomie. Na to, aby prebiehala rozprava, sú zriadené osobitné kontrolné výbory. Poslanci si môžu v režime stupňa - vyhradené, alebo utajené - na podpis príslušný dokument vyžiadať. Na príslušnom výbore vždy funkcionári, ktorí predkladajú, sú pripravení, a úplne tou najlogickejšou vecou je, keďže aj oni podliehajú v zmysle príslušných zákonných ustanovení stupňu utajenia, nie je im ani umožnené poskytovať žiadne iné dodatočné informácie. Takže aby nevznikal dojem, že tá rozprava bola obmedzená z iných dôvodov, a nehovoriac o tom, dúfam, že pán poslanec je to obdobie, kedy bola zodpovedná za výkon iná garnitúra, takže skutočne nehľadajte za tým nič. Roky rokúce ten režim je z tých dôvodov, o ktorých som hovoril, takýto. Ale kľudne, samozrejme, môžete, poprosím vás potom, vy si nájdete určite priestor, aby ste odprezentovali svoj názor. Takže poprosím pána ministra financií a pána podpredsedu vlády, chvíľočku vás ešte poprosím.

    Poďme rokovať.

    Pán podpredseda, poprosím vás, ste tu. Pán spravodajca, zaujmite miesto a budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Hudackého.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vo svojom príspevku reagoval na návrh zákona o dani z príjmov. Strana SMER pred voľbami sľubovala ľuďom istoty. Zrušením rovnej dane a zvýšením sadzieb dane tak, ako to navrhlo ministerstvo financií, však ľudia čoskoro prídu aj o doterajšie istoty, ak ich takto vôbec môžeme nazvať. Vláda Roberta Fica bez ohľadu na to, čo sľúbila voličom, musí riešiť vážnu dilemu konsolidácie verejných financií a zároveň aspoň udržať doterajší stupeň hospodárskeho rastu a miery zamestnanosti.

    Ako sa teda vláda rozhodla riešiť tieto významné výzvy v kontexte turbulencie ekonomickej krízy vo svete a dlhových problémov krajín eurozóny? Dá sa to zhrnúť do jedného slova. Po socialisticky. Zvýšiť dane, odvody, poplatky, kde a od koho sa to len dá. Potom rozdávať, pokiaľ možno neprehľadne, veď finančná rezerva pol miliardy eur sa dá populisticky dobre využiť a parlament nemusí rozhodnúť o účele týchto zdrojov. SMER sľuboval vo svojom programe zvyšovanie daňovej záťaže pre vysokopríjmové skupiny obyvateľstva a veľké podnikateľské spoločnosti. Aká je realita?

    Idete finančne zaťažiť všetkých živnostníkov cez zvýšené odvody a poplatky, malé firmy, právnické osoby cez neúmerne vysokú daň 23 percent a aký z toho bude výsledok? Konkurzy, exekúcie, prepúšťania a daňové úniky. Súčasná rovná daň aplikovaná na príjmy fyzických a právnických osôb má napriek vášmu spochybňovaniu voči iným formám mnoho komparatívnych výhod, a to aj v doterajších zložitých ekonomických podmienkach. Od jej zavedenia s prijateľnou stimulujúcou sadzbou 19 percent, dokázateľne priaznivo pôsobí v prospech rastu hrubého domáceho produktu a zamestnanosti. Dala Slovensku značku daňovo stabilnej a investorsky atraktívnej krajiny. V percentuálnej rovnosti je spravodlivá, vo svojej absolútnej podstate je progresívna, a teda aj solidárna. Pre tých, ktorí o tom pochybujú, chcem pripomenúť, že 19 percent z 0 je 0, zo 100 je 19 a z milióna je 190 tisíc a tak ďalej. Tí, čo zarábajú viac, platia viac, nižšie príjmové skupiny menej. Nižšie príjmové skupiny pod hranicou nezdaniteľného minima neplatia nič. Aj vďaka zavedeniu rovnej dane vzniklo v rokoch 2004 až 2008 viac ako 250 tisíc nových pracovných miest. Miera zamestnanosti pritom klesla z 18 percent cirka v roku 2004 na 9,6 percenta v roku 2008.

    Stupeň solidárnosti, respektíve percenta progresivity môžete zvýšiť vyššou hranicou zdaniteľného minima, nastavením vyššie odpočítateľných položiek pre nižšie príjmové skupiny, u živnostníkov paušálne výdavky a podobne. Rovnako u vyšších príjmových skupín sa dá takýmto spôsobom zvýšiť progresivita aj tej rovnej dane. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť osobnú skúsenosť niekedy okolo roku 2000, keď sme v rámci podnikateľského centra na regionálnej úrovni urobili prieskum medzi malými podnikateľmi a živnostníkmi s jedinou otázkou: "Aká by mala byť sadzba dane z príjmov, aby ste ju neobchádzali, aby ste nerobili daňové úniky?" Asi 85 percent opýtaných povedalo jasne, že medzi 19 až 20 percentami. V roku 2004 sme prišli s rovnou daňou a zhodou okolností bolo presne nastavených 19 percent. Skutočne to nebolo vycucané z prsta. Jednoducho, bola to realita, ktorú podnikatelia očakávali. Tých 19 percent bolo zaujímavých pre nich z hľadiska toho, aby nemuseli obchádzať, aby nemuseli optimalizovať, aby jednoducho dali štátu, čo mu patrí. Chcem vás preto, pán minister, aj keď ma nepočúvate, v dobrom slova zmysle varovať, že strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov. A toho sa skutočne bojím v tejto krajine.

    Zložitý čas globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov, v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč 3-percentnej hranice deficitu verejných financií je rozhodnutie o takej zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny. Ak k tomu pridáme ešte zmeny v Zákonníku práce, skutočne prichádzame s vražednou kombináciou pre rozvoj ekonomiky Slovenska. Novou vašou istotou, pán minister, je, že po zvýšení daňovej a odvodovej záťaže pre aktívnych ľudí, zamestnávateľov, sťažíte hľadanie nových pracovných miest pre nezamestnaných, respektíve rozšírite armádu nezamestnaných. Na Slovensku sa bije o jedno voľné pracovné miesto 62 nezamestnaných.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, prepáčte, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov, dobre?

  • Máme armádu takmer 400 tisíc ľudí, ktorí sa snažia uživiť svoje rodiny. Zvýšením dane pre zamestnávateľov im dávate, pán minister, najavo, že vám na nich nezáleží.

    Viacerí zamestnávatelia už totiž ohlásili, že kvôli zvyšujúcim sa daniam nevytvoria na Slovensku budúci rok žiadne nové pracovné miesta.

    Moja osobná skúsenosť rovnako hovorí, stretávam sa s množstvom malých podnikateľov, malých firiem, ale aj živnostníkov, ktorých zamestnávajú, a títo jednoznačne prehlasujú, že pri takýchto podmienkach, ktoré sa navrhujú, teda zvýšených odvodoch, daniach, určite nebudú navyšovať pracovné miesta, a skôr pôjdu opačným smerom, to znamená, že budú prepúšťať týchto ľudí.

    Pri analýze daní z príjmov v jednotlivých krajinách Európskej únie je možno vidieť, že vo väčšine krajín Európskej únie majú sadzby dane z príjmu fyzických osôb za obdobie 11 rokov, teda od roku 2000 do roku 2011 klesajúci trend. Iba v troch krajinách sa sadzby dane zvýšili, a to v Portugalsku, Švédsku a vo Veľkej Británii.

    Z hľadiska sadzieb dane z príjmu fyzických osôb je v roku 2011 najviac ovplyvnená, a teraz chcem zdôrazniť, najlepšie zarábajúca skupiny ľudí vo Švédsku, kde je daň z príjmov 56,4 percent, v Belgicku a v Holandsku. Ale ešte raz zopakujem, najlepšie zarábajúca skupina ľudí.

    Najnižšie daňové sadzby sú v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. Na Slovensku sa zaznamenal tretí najvyšší pokles tejto sadzby daní medzi rokmi 2000 a 2011, a to 23 percentuálnych bodov. Viac klesla daňová sadzba len v Bulharsku a Rumunsku. Na úrovni EÚ 27 klesli sadzby o 7,6 percenta na 37,1 percenta. Sadzbu dane z príjmov právnických osôb za uvedené obdobie síce nepatrne zvýšilo iba Maďarsko, dôležitejšia je však skutočnosť, že v Európskej únii 27 priemerne klesli sadzby z 31,9 percenta na 23,2 percenta.

    V oblasti zdanenia právnických osôb figurujú s najvyššou sadzbou dane Malta, Francúzsko a Belgicko s najnižšou sadzbou Bulharsko, Cyprus a Írsko. Za uvedené obdobie najviac poklesla sadzba dane v Bulharsku, Nemecku a na Cypre.

    Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že relatívne vysoké sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb v niektorých západných krajinách sú často propagandistickým nástrojom tých, ktorí sa snažia neúmerne dvíhať daňové zaťaženie. Neberú, alebo nechcú brať do úvahy fakt, že v týchto prípadoch je škála odpočítateľných položiek tak široká, že skutočné daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, ale aj fyzických osôb je často nižšie ako u nás. To znamená, že títo ľudia v konečnom dôsledku odvádzajú ďaleko menej ako my pri sadzbe povedzme tých 19 percent.

    Daň z príjmu právnických osôb na Slovensku patrí v rámci regiónu už v súčasnosti skôr tým vyšším.

    Vyššiu sadzbu dane aplikujú len Chorvátsko, Slovinsko, Estónsko a Ukrajina. Po zvýšení sadzby dane na 23 percent bude táto sadzba dane v rámci regiónu, ak neberieme do úvahy možno Rakúsko, na Slovensku najvyššia. Od vypuknutia krízy v roku 2007 daň právnických osôb pritom zvýšilo z krajín regiónu len Maďarsko a krátkodobo aj Litva. Naopak, v niektorých krajinách regiónu pokračovali v trende spred krízy a po roku 2007 pristúpili k zníženiu sadzby dane. Pokles sadzby dane sme mohli pozorovať v Estónsku, Slovinsku, Českej republike a v Albánsku.

    V znižovaní daňového zaťaženia firiem aj v súčasnosti pokračuje Ukrajina, ktorá plánuje postupne do roku 2014 znížiť daň z príjmu právnických osôb až na 16 percent.

    Predseda vlády Robert Fico viackrát vyhlásil, že obdivuje Švédsko kvôli jeho daňovej politike. Momentálne však robí úplný opak. Švédsko totiž postupne od roku 1993 znižuje daň z príjmu podnikom a ako dôvod uvádza cieľ zlepšenia zamestnanosti, investovania a hospodárskeho rastu.

    Švédi sa dokonca rozhodli znížiť dane firmám od budúceho roka na 22 percent. Hlavným dôvodom je práve podpora zamestnanosti cez prilákanie firiem. Švédsko tak bude mať nižšie dane ako Slovensko a nečudoval by som sa, ak by aj niektoré naše podniky nešli podnikať možno aj na sever Európy.

    Výška sadzby dane je jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o krajine umiestnenia zahraničných investícií. V prípade väčšiny firiem sa síce nejedná o najdôležitejší faktor, zvýšenie sadzby dane však znižuje potenciálny budúci výnos investície a môže tak byť kritickým bodom v rozhodovacom procese investora, ktorý nasmeruje investíciu do inej krajiny regiónu.

    Slovenská ekonomika pritom v poslednej dekáde výrazne ťažila okrem iného aj z masívneho prílevu zahraničných investícií.

    Ten sa však v čase krízy výrazne spomalil, a to nielen v dôsledku všeobecného zníženia prílevu zahraničných investícií do regiónu, preto je potrebné, aby Slovensko vytváralo priaznivé podmienky pre príchod nových investícií, a nie naopak.

    Slovenská vláda podnikom, naopak, dane zvyšuje a tvári sa, že to nebude mať negatívne dôsledky pre zamestnanosť, hospodársky rast a životnú úroveň.

    Vláda zámerne prehliada varovanie Národnej banky Slovenska, že kvôli zvýšeniu daní hrozí posunutie výroby do iných štátov.

    Slovensko bude mať od Nového roku najvyššie dane v rámci Vyšehradskej štvorky a investori nás pravdepodobne budú obchádzať.

    Ak k tomu ešte pripočítam niektoré populistické výstrelky, ako naposledy pána premiéra voči niektorým investorom SPP, pričom rozhodovanie o cene plynu v tomto prípade má vo svojich rukách, obávam sa, že to nebude, alebo nevysielame najlepšie signály investorom okolo nás. A nebude to určite pre Slovensko dobré.

    Dámy a páni, v mene poslaneckého klubu KDH chcem na záver môjho príspevku povedať, že nepodporíme tento návrh zákona, ktorý poškodí ekonomiku Slovenska a bude mať nedozerné následky na hospodárstvo, zamestnanosť a životnú úroveň našich občanov minimálne na ďalšiu dekádu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Kamenický, pán poslanec Géci, pán poslanec Blaha.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Pán poslanec Hudacký, ja by som sa chcel opýtať, vy ste tu spomínali tú rezervu 500 mil. eur, ktorá je toľko kritizovaná. Chcel by som vám pripomenúť, že situácia ekonomická v eurozóne v Európskej únii sa mení každý týždeň, a čo bude budúci rok, alebo ďalší rok nevie dnes nikto, dnes je ťažko odhadnúť, čo bude za mesiac.

    Slovenská republika si požičiava dnes peniaze, ktoré potrebujeme vyslovene na fungovanie štátu ako takého, za úroveň 1,8 percenta. V prípade, že stratíme dôveru finančných trhov, tak toto percento výrazne vzrastie.

    Pri úrovniach hospodárskeho rastu si nemôžeme dovoliť požičiavať peniaze za 7 percent, ako to robí povedzme Španielsko. A z tohto dôvodu je jednoznačné, že táto rezerva skutočne bude slúžiť na to, aby sme dosiahli deficit verejných financií na úrovni, ktorú chceme, aby sme dosiahli dôveru finančných trhov a aby sme si skutočne vedeli, sa financovať za výhodných podmienok.

    Spomínali ste tu Švédsko a verzus Slovensko, chcel by som tiež len pripomenúť, že severské krajiny sú zo všetkých európskych krajín ešte v najlepšej kondícii a počas tých bohatých rokov ešte pred krízou skutočne si naakumulovali prostriedky na to, aby si mohli dovoliť dnes aj znižovanie daní. Daňové zaťaženie vo Švédsku bolo jedno z najvyšších v Európe. Ale z týchto rezerv skutočne sa dá niečo podniknúť.

    My riešime deficit verejných financií a musím povedať, že niekde peniaze nejakým spôsobom musíme získať na to, aby sme dosiahli to, čo chceme. Takže neporovnávajte Švédsko so Slovenskom. Skutočne, je to irelevantné.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Hudacký, strana SMER sľubovala istoty a nielen ja, ale aj tých 83 poslancov určite vám garantuje, že toto, čo sľúbila, na čele s vládou občanom Slovenskej republiky aj splní.

    Máte prehnané obavy o krajinu, o Slovenskú republiku. Ste veľmi starostlivý, že sa obávate, že kvôli zvýšeným daniam sa zvýši aj nezamestnanosť.

    Pán kolega Hudacký, ako štátny tajomník určite sa pamätáte v nedávnej minulosti, keď ste sedeli na stoličke štátneho tajomníka, ste poslali na dlažbu päťtisíc železničiarov, päťtisíc železničiarov. Nasľubovali ste im hory-doly, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte náhradné zamestnanie.

    Pán kolega Hudacký, doneste dvoch, ktorí toto dostali, že sa rekvalifikovali, a ktorí dostali zamestnanie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, ja iba k tej časti, keď ste hovorili, že bohatí v tých hrubých číslach tak či tak odvádzajú viac. Ale to je z definície samozrejmé, aby sme si teda ujasnili definíciu.

    Progresívna daň, to sú sadzby progresívne, nie hrubé čísla, čo odvádzame, sadzby, flat tax, rovná daň sú sadzby rovnaké. Nie, že platíme rovnakú daň.

    Keby ste chceli platiť rovnakú daň, tak to by sme museli dať všetkým, že plaťte 700 eur, a chudobní ľudia, ktorí zarábajú menej, by si do banky chodili požičiavať, to by bola rovnaká daň. To hádam s takouto možnosťou ani nepočítate, to je čistá banalita, čo hovoríte, že bohatí platia v hrubých číslach viac. Samozrejme, že platia. A ja vám poviem aj, prečo my chceme tú progresívnu sadzbu. Sadzbu, nie hrubé čísla, sadzbu. Pretože - a to už je diskusia v ekonómii od začiatku 20. storočia - pretože je tu teória rovnej obete. To znamená, ja to vysvetľujem študentom takto, a obávam sa, že iný spôsob asi nebude, ako polopatisticky to vysvetliť aj tu.

    Zoberte si milionára, ktorý si staví v lotérii, a zoberte si bezdomovca, ktorý si staví v lotérii v jeden deň. Na druhý deň vyhrá milión jeden, druhý. Myslíte si, že pre bezdomovca budú mať tie peniaze, ktoré vyhrá, tú istú váhu ako pre toho milionára? Nie, ten bezdomovec si zrazu bude môcť kúpiť barák, bude si môcť zrazu kúpiť vzdelanie a tak ďalej. Kdežto ten milionár, preňho to bude ďalšia cifra na účte.

    Tie peniaze majú inú váhu. A to platí aj spätne, keď zdaňujete. Keď zoberiete chudákovi 20 korún a bohatému 100 korún, tak chudákovi ste zobrali nedeľný obed, a boháčovi niečo, čo si ani nevšimne. Tu je ten rozdiel, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať?

    Áno, na vystúpenie pána poslanca bude reagovať pán poslanec a predseda výboru Hudacký, stlačte si trojku.

  • Stlačil som. Áno, ďakujem. Ak dovolíte, veľmi stručne na tie pripomienky v rámci faktických pripomienok. Ja nie som proti žiadnym rezervám. Je dobre, ak si vláda vytvára určité rezervy, a nie z druhého piliera, pretože vlastne tam tečú tie, alebo je tam pripravovaná táto rezerva, aby vláda vedela vygenerovať rezervu v podstate z ďalších škrtov na strane výdajov, nebol by som proti tomu. V konečnom dôsledku si musíte uvedomiť, že my by sme mali rozhodovať o účelovosti takej veľkej cifry, ako je pol miliardy eur, na čo ich vláda dá.

    Vláda v podstate bude môcť nekontrolovateľným spôsobom tieto peniaze prerozdeliť ďalej.

    Čo sa týka výtky prepúšťania ľudí na železniciach. Už za vašej vlády prakticky títo ľudia na železniciach nemali čo robiť. Oni prakticky piatky už nechodili do roboty.

    Vy ak chcete, aby úroda na strome bola čo najlepšia, tak musíte orezať niektoré konáre, ktoré neprinášajú ovocie.

    Jednoducho, my sme sa snažili zachrániť železnice, my sme sa nesnažili ich rozbiť. Takže toto je odpoveď na vašu druhú otázku.

    Pán Blaha, mňa nezaujímajú v konečnom dôsledku sadzby, respektíve potom tie ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú celkový výsledok pôsobenia daní a odvodov.

    V tomto prípade my máme nastavenú rovnú daň. Jednoducho ona je skutočne progresívna. Mňa zaujíma to, či tá fyzická osoba s nízkym príjmom, či v konečnom dôsledku odvedie daň, alebo neodvedie. Rovná daň je nastavená tak, že momentálne títo ľudia neplatia nič. Veľké firmy platia relatívne vysoko vzhľadom na percentuálnu progresivitu.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil za klub MOST - HÍD, a pripraví sa pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ten môj príspevok poňať trošku ináč, pretože nemyslím si, že tá debata by mala byť, alebo hlavne smerovať, či je to rovná daň verzus progresívne zdaňovanie, ale úplne o niečom inom.

    Pokúsim sa to vysvetliť.

    Prvá Ficova vláda urobila jeden osudový omyl, keď trištvrte roka popierala fakt to, že kríza príde aj na Slovensko. Určite mnohí z vás si pamätáme, že pán premiér hovoril o tom, že nás sa kríza nedotkne, my budeme mať rast 4,6 percenta a tak ďalej. Trištvrte roka, tohhto trištvrte roka bolo premárnených, pretože keby sa vtedy viazali výdavky, alebo vtedy si už uvedomila vláda, že jednoducho tie príjmy do rozpočtu nebudú, tak by ten deficit nebol taký veľký.

    Takže tento osudový omyl, samozrejme, nejaký by bol, pretože sú externé faktúry, Slovensko je otvorená ekonomika, každý študent vysokej školy by mal vedieť, že Slovensko je otvorená ekonomika, to znamená, že je tam veľmi veľký vplyv externých faktorov. To znamená, keď Európa pôjde dole, tak pôjdeme aj my dole. Keď automobilový priemysel pôjde dole, pôjdeme aj my dole.

    Druhá Ficova vláda robí jeden zásadný, tiež fatálny omyl, že nastavuje demotivačný systém platenia daní, zdôrazňujem, priamych daní. Ešte raz. Nebudem hovoriť o rovnej dani, zabudnite na to slovo. Pokúsim sa vysvetliť. Tu sa hovorilo o rôznych sadzbách, ale keby sa viedla odborná diskusia, tak by som skôr používal nie sadzbu, ale takzvane - efektívna miera zdaňovania. Totiž, keď zvýšite sadzbu dane z 19 na 23 percent, to neznamená, že zvýšite dane o 4 percentá. To znamená, že keď vy ste platili povedzme štátu 100 jednotiek na daniach, tak odteraz zvýšením sadzby budete platiť 121 jednotiek, to znamená o 21 percent sa zvyšuje v tomto prípade. Teraz keď pripočítame, že niektoré podniky majú ešte osobitný odvod, keď pripočítame, že sa zvyšujú náklady na pracovnú silu zvýšením odvodových stropov, keď pripočítame, že sa platia zdravotné odvody z dividend, tak keď takto zoberiete, keď si to napočítate, takže to znamená, že tá efektívna miera zdaňovania je, samozrejme, podľa podnikov, alebo respektíve podľa toho, v akej oblasti podnikáte od 30 do 50 percent. Inými slovami, štát chce od podnikov viacej ako od 30 do 50 percent množstva daní, čo vybral minule.

    Takže ja sa obávam, že takýto demotivačný systém, kde na jednej strane bude zvýšenie efektívnej dane sadzby o 30 až 50 percent, na jednej strane, na druhej strane veľkým podnikom odpúšťame platenie daní vôbec, tak pri tomto pohľade mnohí podnikatelia budú, budú rozmýšľať, že či toto už nebudú považovať za, prepáčte, poviem také slovo, že príliš vysoké výpalné od štátu. To, že systém sa, daňový, komplikuje, že sa z neho stáva trhací kalendár, že rôzne odvody, do budúcna neviem, že či ešte sa niečo nevymyslí, pretože sami vieme, že aj v budúcnosti budeme musieť konsolidovať o ďalších pol percenta. Takže je úplne jasné každému, že predpoklad, že tá ďalšia konsolidácia bude na strane príjmov štátu, respektíve zvýšením daní, je teda reálny predpoklad.

    No, aké to bude mať následky. No, v prvom rade sa zníži konkurenčná schopnosť ekonomiky, to myslím si, že netreba ani vysvetľovať, určite sa zhorší podnikateľské prostredie, pretože tie efektívne zdaňovania a Zákonník práce a tak ďalej, jednoducho, to sú kritériá, či sa zlepšuje podnikateľské prostredie, alebo zhoršuje.

    Noví investori, tu bola taká diskusia, že či im záleží na daniach, nezáleží. No, noví investori budú určite zvažovať a porovnávať. Jednoducho každý, aj tí noví investori sú homo economicus a rozmýšľajú. A súhlasím s tým, že nielen dane sú dôležité. Určite sú dôležité náklady na pracovnú silu, vymožiteľnosť práva, Zákonník práce a tak ďalej. Len nerobme jednu takú zásadnú chybu, čo bolo aj v diskusii, že my sa porovnávame s Nemeckom, keď, ja neviem, alebo s nejakou inou krajinou, Švédskom, že tam sú dane 22 - 23 percent. Páni a dámy, to nie sú naši konkurenti. Naši konkurenti sú Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a tak ďalej. To je podstata veci. A vieme, že ešte jedna fabrika, ktorá teraz ruší svoje podnikanie na Slovensku, ide zhodou okolností do Rumunska, takže oni porovnávajú, pretože Nemecko má úplné iné náklady na pracovnú silu napríklad. To znamená, že je evidentné, keď niekto chce znížiť náklady, tak nepôjde do Nemecka, ale pôjde tam, kde tie náklady na pracovnú silu sú nižšie, alebo Čína a tak ďalej.

    Takže je to skutočne zavádzajúce porovnávať sadzby a argumentovať tým, však máme priemer, tak tie sadzby ako v Nemecku. A potom aj jednu skutočnosť spomeniem, čo aj predrečníci spomenuli, keď niekde je teda 25-percentná, alebo 23-percentná daň z príjmu právnických osôb, neznamená, že je to efektívna miera zdaňovania. Efektívna miera zdaňovania, to je úplne niečo iné. Rôzne štáty majú rôzne daňové základy, rôzne výnimky a tak ďalej. V skutočnosti v odbornej diskusii, alebo v čisto odbornej diskusii proste by sa takto nemalo porovnávať, lebo to je to isté, ako keď porovnávate, ja neviem, vážený priemer s priemerom, s mediánom a tak ďalej. Samozrejme, teraz tu je nie odborná diskusia, ale skôr politická, ale rád by som akože na to upozornil, že ešte raz. Tí naši konkurenti, priamym získavaním investícií nie sú ani Francúzsko, ani Nemecko, ani Švédsko, ale tie novopristupujúce sa krajiny.

    Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, že tie veľké podniky, veľké podniky dostali, nechápem síce prečo, že v podstate v ten istý okamih ako vláda schválila, že zvýši dane, tak súčasne schválila, že desiatim podnikom vlastne odpustí daňovú povinnosť. Smutné akurát je na tom to, že proste, že niektorým odpustí aj na to, že proste na udržanie pracovných miest. Ja teraz, aby som odľahčil diskusiu, teraz ju len odľahčím, treba skutočne zvažovať, že čo nás stojí, alebo čo je štát ochotný dotovať nové pracovné miesto a čo je ochotný dotovať, ale to je podľa mňa trošku zvrátené, v úvodzovkách, "potenciálne stratené miesto". Inými slovami, je správne, ale hovorím teraz nadnesene, ja by som tiež chcel mať dotáciu milión eur a som ochotný zamestnať sto poradcov. Verte mi, že by som pre nich našiel prácu. Ale ešte zvrátenejšie by bolo, keby som si vypýtal dotáciu na to, aby som si nechal poradcu. Takže nemusím hovoriť, to samozrejme mýli trh a podobne a demotivuje tých ostatných, od ktorých chceme, aby platili viacej ako od 30 do 50 percent, tak tých demotivuje, keď vidia, že jednoducho niekto nemusí platiť.

    Ja osobne nechápem tú tvrdohlavosť, tvrdohlavosť vlády ohľadom zvýšenia daní, teda že až tak enormným spôsobom zvyšuje dane pre podnikateľské subjekty, pretože to môže mať fatálne dôsledky na verejné financie a sú povolania, povedzme medicína, tam ten omyl jednoducho má fatálne dôsledky. Samozrejme, sú iné povolania, kde nejaký omyl nemá nejaké fatálne dôsledky, ale myslím si, že, že toto, to znamená enormné zvýšenie efektívnej sadzby dane, bude mať takýto dôsledok.

    Na záver by som len povedal v tomto vstupe, že teraz som čítal, čítal rozhovor s pánom Kaliňákom, kde povedal v podstate správnu vec, že pre podnikateľa je dôležitá sadzba dane, a nie rovnosť. Ja, samozrejme, čiastočne len s tým súhlasím, ale ja chcem zdôrazniť úplne niečo iného, že pre podnikateľa je zásadná efektívna miera zdaňovania. To je dôležité. To znamená, že koľko on vlastne na všetkých tých svojich poplatkoch a tak ďalej bude musieť odviesť, odviesť štátu. Takže bolo tu, na záver poviem ešte jednu vec, že bolo tu použité také slovo, neviem, kto to v rozprave použil, že bol experiment. No, ja sa obávam, že toto je zrovna experiment. A je otázne, že či podnikatelia akceptujú takýto experiment, to znamená, takéto enormné zvýšenie efektívneho zdaňovania.

    Takže na záver poviem, za klub MOST - HÍD, my z tohto dôvodu nepodporíme tento zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, panie poslankyne, páni poslanci: pán poslanec Štefanec, Mihál, Kamenický, Jarjabek, Martvoň, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Kaník. Aj pán poslanec Géci? Áno. Tak stlačte to riadne, pán poslanec Géci. Dobre. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Švejna veľmi správne zdôraznil, že to, čím sa teraz zaoberáme, má svoj pôvod v roku 2009, pretože v tom čase sa prehĺbil deficit verejných financií na 8 percent a v tom čase neprišlo k úsporným opatreniam aj napriek tomu, že príjmy rozpočtu klesali. Klesli dramaticky o 2 mld. eur, že ten základ skutočne má svoj pôvod v roku 2009 a v zlej reakcii vtedajšej vlády.

    Tiež s ním súhlasím v tom, že naše porovnanie nemôže byť s krajinami, ktoré pôsobia v Európskej únii dlhšie a ktoré majú omnoho stabilnejšie ekonomické prostredie, ale predovšetkým súperíme o nové pracovné miesta s krajinami okolitými. Keď sa porovnáme v priamych daniach s okolitými krajinami, tak Slovensko bude mať najvyššie priame dane v krajinách V4. Budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci a to rozhodne nie je dobrá správa v súťaži o nové investície.

    Aj argument, ktorý zdôraznil z hľadiska celkového efektívneho zdanenia teda zdvíhanie daní, odvodov a naviac ešte zhoršenie pružnosti na trhu práce cez zmeny v Zákonníku práce, sú skutočne smrtiace pre nové pracovné miesta, čo sa, bohužiaľ, už prejavuje. Preto politika zvyšovania priamych daní nikdy nebola politikou správnou pre tvorbu pracovných miest a vždy, bohužiaľ, vedie v konečnom dôsledku nakoniec aj k nižšiemu príjmu výberu daní v štátnom rozpočte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som oceniť prejav pána kolegu Švejnu. Bol veľmi dobrý a z iného uhla pohľadu ako doterajšie príspevky. Naozaj, vláda by sa mala zamyslieť nad argumentmi, ktoré použil, mala by sa zamyslieť nad tým, čo vlastne takéto schválené zmeny, a nielen pokiaľ ide o daň z príjmov, prinesú slovenskej ekonomike, zamestnanosti a v konečnom dôsledku všetkým občanom na Slovensku.

    Ja by som chcel ešte sa vrátiť a trošku rozvinúť to, čo pán kolega hovoril, pokiaľ ide o podporu zahraničných podnikateľov, možno nie celkom férovým spôsobom pri poskytovaní týchto daňových úľav, ktoré inkasujú, ktoré dostávajú najmä zahraniční podnikatelia, na čo sa slovenskí podnikatelia vcelku oprávnene sťažujú. Chcel by som pripomenúť, že tie podiely na zisku, ktoré vláda chce zvýšiť na 14 percent, a to až zo sumy 141-tisíc eur ročne, čiže tu ide o zásadné zvýšenie poistného z podielov na zisku, sa dotkne len slovenských podnikateľov. Len takých podnikateľov, len také fyzické osoby, ktoré sú zdravotne poistené na Slovensku. Čiže podnikatelia, ktorí majú majetkovú účasť v slovenských firmách a budú si inkasovať podiely na zisku a sú poistení v zahraničí, tak tých sa toto zvýšenie zdravotného poistenia z podielov na zisku na 14 percent a zvýšenie základu na 141-tisíc vôbec nedotkne. Takže aj to je istým spôsobom prejav, akým sa vláda venuje slovenským podnikateľom a ako nepriamo, ale predsa len podporuje tých, ktorí tu pôsobia, ale svoj dom i cieľ majú v zahraničí.

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ivan Švejna, som rád, že konečne tu niekto povedal to, že rovná daň, nie je dôležitá, či je rovná, ale aká je sadzba dane právnických osôb. Ja osobne si, hlavný argument v podstate, ktorý tu stále počúvam, je, aké to je jednoduché, aké je jednoduché vyberať rovnú daň. My v podstate nerobíme až takú tú progresiu, kde bude teda odstupňované, že najnižšie príjmové skupiny budú mať takúto sadzbu a potom to bude na päť stupňov. My sa tu bavíme o v podstate jednej až dvoch daniach, teda sadzbách dane z fyzických osôb a o jednej dani z právnických osôb. Takže aká zložitosť? Ja neviem o akú, toto absolútne neberiem ako argument.

    Je jasné, že pre investície je dôležité, aká je dôležitá výška sadzieb, a my si tu nelibujeme v tom, že chceme zvyšovať dane, alebo aby tá daň bola čo najvyššia. Cieľ je jednoznačný, vybrať viac na dani. Otázka ako sa to podarí, samozrejme. Čo sa týka sadzieb dane v Európskej únii, musím povedať, chceme ísť dumpingom ako Bulharsko? Chceme sa dostať na 6 percent, alebo aby sme boli najkonkurencieschopnejší? Alebo na nulu, dobre, to je výborné, pán Kaník, ďakujem. A ja sa pýtam, z čoho budeme financovať vôbec verejné služby? To tak v podstate. Ja si myslím, že aj Európska únia musí si stanoviť nejaké limity, lebo tu skutočne ja si pripadám ako v nejakom obchode, keď vám hnijú jablká a potrebujete ich rýchlo predať, tak ich predáte so stratou, a takto sa budeme predháňať v rámci Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa opäť ospravedlňujem, že ako neekonóm sa zapájam v tejto chvíli do tejto ekonomickej debaty, ale zase ako neekonóm počúvam tieto ekonomické šarvátky a prekáračky už veľmi dlho. Tento boj dvoch filozofií často zafarbený politicky a tým vlastne odvádzajúci pozornosť od jadra problému.

    A opäť, pán poslanec Švejna, ste si neodpustili vo vašom výstupe rozprávať o fatálnej Ficovej chybe, o fatálnom Ficovom omyle a o omyle Ficovej vlády a neviem ešte, o čom všetkom. No, myslím si, že opäť ste zabudli povedať to, že vlastne všetko to začalo nejakou privatizáciou strategických podnikov.

    A tá privatizácia strategických podnikov mohla prebehnúť aj inak. No, môžete sa smiať. Ja som veľmi rád, že na to takto reagujete. Vy ste to všetko tam pokazili, dámy a páni, v rámci privatizácie strategických podnikov. Taká je pravda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, no.

  • A toto si treba uvedomiť. Keby ste to privatizovali inak, aj dopady krízy na Slovensku by boli iné. Som veľmi rád, že sa vám to nepáči, lebo dávate mi za pravdu.

    Pán poslanec Švejna, ešte jednu vec. Viete, budem vás brať vážne a moji kolegovia takisto, keď aspoň raz budete kritický do vašich vlastných radov. Aspoň raz poviete, toto a toto bolo chybou. Toto a toto sa nestalo.

    Napríklad aj o tej privatizácii strategických podnikov keby ste nám niečo povedali, akým spôsobom sa mohla konať, ako vtedajší minister financií, pán Mikloš, tieto veci mohol riešiť iným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán Švejna. Budem reagovať na to, čo ste povedali, že to, čo zavádzame, že zavádzame demotivačný systém platenia daní vo vzťahu k tomu progresívnemu systému zdaňovania, ja si dovolím upozorniť na to, že ten progresívny systém zdaňovania bol i v Slovenskej republike v minulosti, a má ho väčšina vyspelých štátov Európy alebo aj sveta s tým, že veľmi často poukazujeme pri iných reformách na tieto vyspelé štáty.

    Myslím si, že keď to v rámci týchto iných vyspelých štátov dobre funguje a nedemotivuje to ľudí tam platiť dane, tak nemalo by to pôsobiť takto ani vo vzťahu k Slovenskej republike, a k jej občanom.

    Dovolím si poukázať na zopár faktov. No, myslím si, že to, čo zavádza naša vláda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj, poprosím vás o pokoj.

  • V podstate sa nedotkne minimálne sedemdesiat percent občanov. Okolo šesťdesiatpäť až sedemdesiat percent občanov zarába v Slovenskej republike menej, ako je priemerná mzda.

    Desať percent občanov berie dvadsaťpäť percent všetkých príjmov v Slovenskej republike. Čiže môj názor je taký, že tento progresívny systém zdaňovania sa, tak ako sme to my nastavili, alebo ako to tu pán minister nastavil, sa dotkne horných desať až pätnásť percent.

    Ešte jeden taký fakt. Máme napríklad krajinu, ktorá sa volá Slovinsko. Slovinsko je nám veľmi podobné. Je takisto členským štátom Európskej únie. V Slovinsku je progresívny systém zdaňovania pri fyzických osobách šestnásť až štyridsaťjedna percent. Tam to normálne funguje. Každý platí dane. A majú také isté problémy ako tu pri zopár čiernych ovciach.

    Nórsko, v Nórsku je priemerná mzda, teda priemerná daň 28 až 54,3 percenta. Právnické osoby majú 28 percent. A predsa je to jedna z najbohatších krajín sveta.

    Čiže nesúhlasím s vaším argumentom, že by to demotivovalo a že by to malo negatívny vplyv na našu ekonomiku. A ja plne podporím reformu, s ktorou prichádza pán minister Kažimír.

  • Dokončíme ešte faktické poznámky. A potom budeme pokračovať v hlasovaní.

    Poprosím vás o pokoj.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi.

    Nech sa páči.

  • Ja z tej rozpravy a z tých reakcií vidím, že, páni poslanci zo SMER-u, vy si stále neuvedomujete, o čom je reč a čo idete urobiť. Vy aj tí, ktorí sa zapájajú do tých reakcií, je zjavné, že to nie sú ekonómovia. To sú ľudia, ktorí vôbec nevedia, o čom je tu reč, a tu ideológia, obyčajná ľavicová ideológia prevláda nad zdravým rozumom.

    Páni, vy idete zvýšiť dane. Tu nejde o to, rovná daň a nejaká ideológia. Vy idete brutálne zvýšiť dane. V období hospodárskeho poklesu, v období krízy, čo bude mať naozaj dramatické a fatálne dôsledky pre slovenské hospodárstvo a pre výber príjmov do štátneho rozpočtu. Vy zabíjate túto ekonomiku. Je to skutočne atentát na slovenskú ekonomiku.

    Mne je úplne jasné, prečo napríklad, ako bolo v jednom médiu napísané, pán premiér Orbán chváli pána Fica. Je mi to úplne jasné. Pretože pán Fico so svojimi hospodárskymi návrhmi brzdí Slovensko. Zastavuje jeho hospodársky rast, čo, samozrejme, Maďarsku, ktoré je vo veľkých problémoch, vyhovuje. Pretože len takto nestratí Slovensko z dohľadu a len takto sa na neho bude môcť dotiahnuť. Takže, samozrejme, že pomáhame týmto všetkým okolitým krajinám. Znižujeme svoju konkurencieschopnosť. A poškodzujeme ľudí.

    Najlepšie je, keď pán Jarjabek povie, že strategické podniky, pán Jarjabek, ktorý bol členom HZDS, ktoré tu vykrádalo Slovenskú republiku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Reagujte na predrečníka.

  • Okej, ja sa k tomu vrátim v rozprave potom. Takže som veľmi rád, že mi takto nahral.

    A poslednú vec, čo poviem, to sa dotkne úplne všetkých. To nie je pravda, že len pár najbohatších. Všetkých sa to dotkne. Stratí, mnoho ľudí stratí prácu. Poplatky, ktoré sú, súvisia so zvyšovaním všetkých tých.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán kolega Švejna, vaši kolegovia vám pochlebujú, aké ste mali výrazné vystúpenie. Chcem vám povedať, že v poslednom období počúvam všetky vaše vystúpenia a považujem vás za renomovaného ekonóma, ale veľmi ťažko sa argumentuje, keď vlastne nemôžete nič povedať k navrhovanému zákonu, pretože by ste možnože stratili aj svoju odbornú tvár.

    Pán kolega, chcem vám povedať, aby ste nás netlačili do konkurencie s Rumunskom a s Bulharskom, alebo niekde na Balkán. Chcem vám povedať, že cena práce, celkové náklady na pracovnú silu na Slovensku sú 1100 eur, ale v Nemecku sú 4400 eur. To znamená, že tento rozdiel, prečo naši zamestnanci musia toľko znášať?

    Chcem vás poprosiť, aby ste aj v budúcnosti svoje ekonomické vedomosti použili na to, aby ste netlačili našich občanov do práce na dohodu, aby konečne mohli pracovať dôstojne za viac ako štyristo, päťsto eur, aby mohli dôstojne žiť život na našom Slovensku.

  • S reakciou na faktické poznámky.

    Pán poslanec Švejna, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, ak ste si všimli, tak ja som vo svojom vystúpení zámerne nepoužíval slovo rovná daň, len som sa snažil vysvetliť, ako to proste funguje.

    Viete, no, kto chce, pochopí, kto nechce, nepochopí, s tým sa ako nedá nič robiť. Pointa môjho vystúpenia bola taká, že efektívna miera zdaňovania je podľa mojich prepočtov pre väčšinu podnikov od 30 do 50 percent. To znamená, moja výčitka - nie je hlavné to, že ešte nejaká iná sadzba je, ale že ste to prehnali, presolili. Proste, vy ste, alebo idete presoliť, proste, vy budete mať problém vybrať viac, čo si stanovujete ako cieľ.

    Ako kolega povedal, že cieľom je vybrať viac. Ja hovorím, že práve to sa môže stať, a pravdepodobne sa stane, že vyberiete menej. A, žiaľbohu, na tento daňový systém doplatia najmä malí.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, chcem dať procedurálny návrh, aby sme o správe o SIS hlasovali neskôr, nakoľko mi nebolo umožnené v rozprave, chcem tak učiniť neskôr. Čiže aby sa potom nenašla námietka, že vystupujem k správe, ku ktorej už bolo prijaté uznesenie.

    Takže chcem, procedurálny návrh znie, aby sa schvaľovanie, hlasovanie o správe o SIS presunulo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, my neschvaľujeme, my berieme na vedomie.

    Ale budeme hlasovať o návrhu pána.

    Poprosím vás, aby ste si skontrolovali svoje karty.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ešte chvíľočku počkáme.

    Prichádzajú kolegyne, kolegovia.

    Takže pán poslanec Hlina podal návrh, aby sme správu, respektíve správy o činnosti Vojenskej spravodajskej služby za rok 2011 a Slovenskej informačnej služby za rok 2011 zobrali na vedomie neskôr, takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 34 za, 77 proti, 17 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Mojša, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

    Je to tlač 235.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 100 bolo za, 2 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 218 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Hreha uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu zákona č. 333 o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Je to tlač 236.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 236.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 220 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 132 bolo za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Petráš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

    Je to tlač 237.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nikto nevystúpil. Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Petráš, Vladislav, poslanec NR SR

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 221 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prvého prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Demian uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok, je to tlač 238.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 238.)

    Demian, Jaroslav, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda. V prvom čítaní nevystúpili v rozprave žiadni poslanci, preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 4 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Demian, Jaroslav, poslanec NR SR

    Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona výboru pre financie a rozpočet, ďalej ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Uvediem teraz návrhy na hlasovanie o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie, a to najprv

    Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2011.

    Prezentujeme sa a hlasujeme. Berieme na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 bolo za, 1 proti, 56 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    A ešte jedno hlasovanie, ktorým uznesením zoberieme na vedomie

    Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2011.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 102 bolo za, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ďakujem pekne, odhlasovali sme prerokované body, zvolávam poslanecké grémium ihneď, ale poprosím zároveň, aby sme pokračovali v prerušenej rozprave, ktorú otvoril pán podpredseda vlády a minister financií.

    Poprosím členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli.

    Pán poslanec, pán predseda výboru Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Chcem len kolegov informovať, viem, že vedia, že máme o 12.30 hod. rokovanie výboru, ale chcem len pripomenúť, že je na inom mieste ako obvykle, takže stretneme sa v miestnosti č. 149.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS zasadnutie výboru 12.15 hod. v miestnosti č. 71 v ubytovacom zariadení.

    Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, teraz poprosím pána poslanca Beblavého, aby vystúpil v rozprave, a kolegyne, kolegovia, ktorí nechcete počúvať rozpravu pána poslanca, ktorý vystúpi, takže poprosila by som, by som vás poprosila, aby ste opustili rokovaciu sálu. Ďakujem.

    Pán poslanec Kamenický ako spravodajca. Prosím, zaujmite svoje miesto.

    Kolegyne, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste diskutovali mimo rokovaciu sálu. Pani poslankyňa Vášáryová, poprosím vás, diskutujte mimo rokovaciu sálu.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť v prvom čítaní k novele zákona o dani z príjmu, ktorej ústrednou časťou je rušenie rovnej dane. Dovoľte mi na úvod len pripomenúť to, čo už povedali viacerí kolegovia, a to je to, že ak schváli parlament tento zákon, budeme prvou členskou krajinou Európskej únie, respektíve možno aj na svete, ktorá rovnú daň po jej zavedení zruší, čo, samozrejme, nemusí znamenať, že je to zlé, len je to zaujímavá otázka - prečo? Prečo to robíme. No, v Českej republike sa o tom kroku diskutuje, ale ešte schválený nebol a práve tiež vyvoláva pomerne veľké vášne. Pokúsim sa možno pridať aspoň pár vecí k diskusii, ktorá tu už odznela a bola pomerne obsiahla a aj pomerne odborná, ale pár vecí ešte nezaznelo.

    Prvá vec, ktorá síce zaznela, ale zaniká, zatiaľ je, že Slovensko ani rovná daň nie sú nejakým exotickým daňovým nástrojom. Rovnú daň nezaviedli len krajiny ako Hongkong alebo Rusko. Rovnú daň má aj dnes už pomerne, majú v podstate okrem Slovinska všetky členské štáty Európskej únie z postkomunistického priestoru a Poľska, teda aby som bol presný, to znamená, že z 10 členských krajín majú 8, takže v tomto sme úplne, by som povedal, pevne v jadre stredoeurópskeho priestoru. A tá zaujímavá otázka, ku ktorej sa dostaneme, že prečo je to, prečo je to tak.

    Takisto ani kríza neprispela k tomu, že by rovná daň zanikla. Niektoré krajiny pod tlakom zvýšili jednorazovo sadzbu. Väčšina ani to nie. Naopak, Maďarsko v hlbokej kríze dokonca rovnú daň zaviedlo minulý rok, a to napriek tomu, že daňové zaťaženie pre firmy už predtým bolo v Maďarsku pomerne nízke. Z tohto všetkého vyplýva, že v našom priestore je dnes rovná daň štandardom, a to napriek tomu, že ako tiež už bolo poznamenané, na západ od našich hraníc štandardom nie je. Čo vyvolalo otázku, že prečo práve v týchto krajinách rovná daň je tak neodolateľná, a čo teda môžeme stratiť, alebo získať tým, že ju zrušíme.

    Dovoľte mi začať odpoveď na to tým, že poviem, že ja osobne nie som fetišistom rovnej dane. Nepovažujem ju za niečo, kde moje srdce sa rozbúcha 150 tepom a prisahám na zástavu. Pokladám to za pragmatický, ekonomický a politický nástroj na zlepšenie fungovania tohto štátu. Dokonca môžem povedať dnes, a myslím, že Ivan Mikloš to potvrdí, že keď sa v roku 2003 diskutovalo o zavedení rovnej dane u nás, nebol som vtedy ako štátny tajomník ministerstva práce za, a nie preto, že by sa mi nepáčila rovná daň, ale považoval som za väčšiu prioritu zásadné zníženie odvodov, a bolo jasné, že ani tak reformná vláda nevie urobiť oba tie kroky zároveň. Nakoniec sa rozhodlo, že sa zníži rovná daň, dokonca sa znížili aj odvody o 3,25 percenta, čo sa mi vtedy zdalo veľmi málo, ale odvtedy žiadna ďalšia vláda už neurobila ani to, dokonca ani v odvodovej oblasti.

    Dnes si myslím, a odvtedy som názor zmenil, myslím si, že vláda vtedy urobila dobre, že uprednostnila rovnú daň pred znížením odvodov, a dovoľte mi povedať prečo.

    Ten prvý faktor, akokoľvek sa vám to páči, alebo nepáči, je marketing. Rovná daň je signálom, že zamestnávateľ nie je nepriateľ, proti ktorému chceme bojovať, podobne ako nezávislosť centrálnych bánk je chápaná ako kľúčový faktor pre schopnosť krajiny byť štandardnou trhovou ekonomikou. To je možno aj dôvod, prečo Rakúšania rovnú daň zavádzať nepotrebujú, pretože oni nepotrebujú presviedčať investorov, že sú štandardnou ekonomikou, v ktorej sa nemusia obávať o osud svojich investícií. Na Slovensku to však zatiaľ tak nie je. Naopak, zrušenie rovnej dane ako prvá krajina zo strednej a východnej Európy je veľmi jasný signál, že vláda nemá záujem o investorov, minimálne nie o tých, ktorí tu investujú kvôli celkovému podnikateľskému prostrediu, a nie kvôli nejakým špeciálnym výhodám, ktoré dostanú.

    Ak si vezmeme to, že Slovensko je dnes závislé, a dlhodobo bolo, od zahraničných investícií, máme vysoký podiel zahraničných investícií v kľúčových sektoroch ekonomiky. Ako už bolo spomínané viacerými kolegami, súťažíme o to aj s inými krajinami, tak dávať takýto silný negatívny signál považujem dnes za nezodpovedné. Treba však povedať, že zrušenie rovnej dane je ale aj signálom pre domácich podnikateľov a zamestnávateľov. Signalizuje, že zamestnávanie ľudí nie je činnosť, ktorú chceme podporiť, ale naopak, ktorú chceme trestať. Po internete koluje taký zaujímavý obrázok, kde sa jeden človek pýta, že ak zdaňujeme cigarety, lebo chceme, aby ľudia menej fajčili, tak prečo zdaňujeme zamestnávanie, chceme, aby ľudia menej zamestnávali? Lebo zvyšujeme toto zdanenie.

    Treba zároveň aj zdôrazniť, že rovná daň funguje ako obrana daňového systému proti populizmu, záujmovým skupinám a vládnemu, vládnym negatívnym opatreniam. Totižto ak funguje rovná daň, tak vláda môže prípadné fiškálne pomery, samozrejme, tiež riešiť zvýšením jej sadzby, ale má väčší problém sa uchyľovať k tomu, že bude deliť ľudí na dobrých a zlých, na tých, ktorých chce oholiť viac, a tých, ktorých chce oholiť menej. Pri rovnej dani je väčší problém, tak ako to sledujeme dnes, že sa zvyšuje daň pre všetkých zamestnávateľov, aby, aby sa od nich vybralo viac peňazí a zároveň sa ide rozdať 120 mil. eur na tých istých úľavách vybraným zamestnávateľom. Toto všetko rovná daň sťažuje, pretože na to viac poukazuje. Preto si myslím, že ako signál nie je tento krok dobrý.

    Poďme sa však vrátiť k tomu, čo, naopak, hovorí vládna strana pri obrane tohto zrušenia. Prvý argument je ten, že, koniec koncov, je to pár percentuálnych bodov. Zamestnávateľom sa zvyšuje daň z 19 na 23 percent, fyzickým osobám, lepšie zarábajúcim na 25 percent, to predsa nikoho nezabije. Koniec koncov, pozrite sa, aké sú dane inde, hovoria obrancovia tohto zrušenia. Treba však povedať, že pri zdanení zamestnávateľov to bude najvyššia sadzba spomedzi krajín strednej Európy, ale čo najmä treba povedať a to myslím veľmi dobre povedal kolega Švejna, je, že toto je len jeden z mnohých krokov, ktoré spolu predstavujú skokové zvýšenie zaťaženia pre malých a stredných podnikateľov. Ak sa pozrieme na zvyšovanie minimálnych odvodov, vyššie odvody do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne, obmedzenie paušálnych náhrad pre priemerného malého zamestnávateľa, ktorý bude sám, alebo možno jedného, dvoch, troch ľudí, to zvýšenie celkovej záťaže štátu nie je o pár percentách len rovnej dane, ale je o celkovom skokovom zaťažení, ktorého môže z toho biznisu buď vypudiť, alebo dokonca spôsobiť jeho zánik.

    Môžete povedať, a to tu aj zaznelo veľakrát, myslím, že najmä kolega Blaha, ktorý tu momentálne nie je, o tom rád hovorí, že rovná daň nie je kľúčom ku konkurencieschopnosti. Hovorí o tom, že aké dane má Švédsko, aké dane má Nórsko, aké dane ma Francúzsko. To všetko je pravda, ale zároveň je pravdou to, že oni výmenou za vyššie dane ponúkajú fungujúci štát, a to je to, čo my na Slovensku dnes neponúkame. Koniec koncov, váš vlastný minister školstva povedal, že nebudeme mať fínske školstvo, lebo vo Fínsku sa tak nekradne ako tu. A myslím si, že hoci veľmi hrubo, ale vystihol to, že nie je to len o kradnutí, je to o funkčnosti. A ten slovenský štát nefunguje tak, ako funguje švédsky štát, alebo ako funguje francúzsky štát. Nie je to, koniec koncov, ani prekvapujúce vzhľadom na históriu a na to, aké obdobie máme za sebou ostatných 100 rokov, kde sme boli my a kde boli tieto krajiny už vtedy, ale je to fakt. A tento fakt má niekoľko dôležitých aspektov. Ak sa občan môže spoľahnúť na súdy, môže im dôverovať, môže sa spoľahnúť, že mu nikto jeho investíciu len tak nevezme napríklad tým, že uplatí sudcov, alebo právnikov, alebo aj politikov. Tak, samozrejme, je ochotný zniesť o niečo vyššiu daň. Ak občan vie, že, alebo podnikateľ vie, že pri založení jeho biznisu, pri zdravotnej starostlivosti, pri čomkoľvek inom nebude musieť platiť ďalšie platby, má istotu, že ho niekto neskôr neoholí, tak je ochotný platiť vyššiu daň, ak dostane kvalitné verejné služby. Ak podnikatelia vedia, že dostanú kvalitnú infraštruktúru, dostanú odborníkov vo vede a v školstve, tiež sú ochotní platiť vyššiu daň. A, samozrejme, je strategickým záujmom Slovenskej republiky, aby im vedelo ponúkať všetky tieto veci. Ale je pravda takisto, že v mnohom dnes naša krajina má oproti napríklad Švédsku alebo oproti Francúzsku v tomto veľké rezervy. A preto sa pýtam. Ak rušíte rovnú daň, čo ponúkate namiesto nej, aby ste boli atraktívnym miestom pre podnikanie, pre zamestnávanie, pre vzdelávanie? Aké reformy robí SMER pre to, aby sme mali pružný trh práce, kde bude radosť zamestnávať? Je to tento Zákonník práce, ktorý už aj v tak náročnej situácii zhoršuje podmienky pre zamestnávateľov? Nevšimol som si tam tú druhú stranu, tú flexibilitu. Aké reformy robí SMER pre to, aby sa znížila zásadne miera korupcie v tejto krajine? Ak sa pozrieme na novelu zákona napríklad o verejnom obstarávaní, alebo o službách zamestnanosti, tak môžeme konštatovať len opačné smerovanie. V oblasti školstva. Aké reformy plánuje robiť SMER pre to, aby sme mali špičkovú vedu, inovácie, aby sme mali špičkovo vzdelaných ľudí? To, že ich poženie na učňovky? To si myslím, že nie je odpoveď pre dlhodobú prosperitu tejto krajiny. Preto ja akceptujem vašu ideologickú pozíciu, že chcete zvýšiť dane a chcete ich zvýšiť primárne na zamestnávateľov a ľudí s vyššími príjmami, lebo si myslíte, že tak je to správne. Ja akceptujem, že poukazujete na krajiny, kde to funguje. Len sa pýtam. Čo je tá protihodnota, ktorú ponúkate za to, aby sme naďalej boli krajinou, ktorá skôr napriek všetkým svojim nedostatkom za posledných dvadsať rokov sa pohla dopredu, ktorá dokázala dobehnúť vlak Európskej únie, dokázala predsa len významne zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť? Čo ponúkate na to, aby sme o desať rokov mohli konštatovať to isté, dokonca lepšie? Ja by som vám v tom veľmi držal palce, keby sme mohli konštatovať o desať rokov, že sme na tom výrazne lepšie. Priznám sa, že nevidím tam nič. A za tých okolností zvýšiť daň pre zamestnávateľov na najvyššiu úroveň v strednej Európe, priznám sa, že nemôžem považovať za zodpovedné, aj keby som bol rovno ľavicový politik, čo nie som.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kaník. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Mihál, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Mikloško, taktiež nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, nabralo to trošku rýchlejší spád, ako som predpokladal. A už som riešil dilemu, či vôbec dnes prídem na program v rozprave, keďže o druhej máme rokovať o Zákonníku práce. Dámy a páni, moji predrečníci povedali veľa dôležitých, možno tie najdôležitejšie výhrady voči zmene zákona o daniach z príjmov. A ja by som v rozprave, keďže som sa neprihlásil za kluby, chcel povedať niečo, o čom moji predrečníci ešte nehovorili. Možno sú to drobnosti a nie tie najpodstatnejšie veci, ktoré vláda chce meniť, a mení ich k horšiemu. Ja chcem polemizovať s predkladateľmi, s ministrom, s predsedom vlády o tom, že tento návrh zákona, ktorým sa výrazne zvyšujú dane, že sa nedotkne bežných ľudí. Dámy a páni, keď prvýkrát vláda prišla s informáciou, že chce zásadne meniť zákon o daniach z príjmov, alebo rušiť rovnú daň, tak jedným z opatrení bolo aj zrušenie daňového bonusu na študentov - vysokoškolákov. To znamená, že už od 19 rokov vyššie by si študenti nemohli uplatniť, respektíve ich rodič, túto daňovú úľavu 21 eur. Keď sme ale upozornili pána premiéra, že sa to týka aj bežných ľudí, dnes veľa študentov, ktorí sú na vysokej škole, tak sú z chudobných rodín. A keď im vláda zoberie 21 eur za mesiac, to je dosť veľká položka pre niekoho. Robert Fico, ako aj inokedy, reaguje na argumenty, najmä keď sú to, by som povedal, argumenty väčšiny, alebo keď verejnosť nesúhlasí s jeho zámermi, a toto opatrenie už z návrhu zákona vypadlo. Ja som rád, a za toto patrí aj moje isté také drobné uznanie aj ministrovi financií, že takýto návrh tam už nie je. Ale stále ešte platí moja otázka. Naozaj sa tento návrh zákona nedotkne bežných ľudí? Ja som si priniesol jeden príklad. Posúďte spolu so mnou. A mám aj také didaktické pomôcky.

    Dámy a páni, vybral som si, pán minister, aby ste videli, zamestnanca, ktorý má hrubý príjem sedemsto eur. Sedemsto eur, to je menej ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Nazvime toho pána, keď si vyberieme pána, že to je pán Jozef, ktorý má hrubý mesačný príjem 700 eur. Tak z týchto 700 eur najprv zaplatí 13,4 percenta odvody. To je tá suma 94 eur. Potom si uplatní odpočítateľnú položku na daňovníka. Zaokrúhľujem, to je 300 eur. Potom by mal platiť daň z príjmu, ale keďže jeho manželka je pri deťoch a nepoberá ani už materskú, ani rodičovský príspevok a majú možno dve, tri deti a možno je z regiónu, kde je menej práce, najmä pre ženy, a tak je pri deťoch a žijú z toho príjmu manžela. Jej manžel si môže uplatniť aj na manželku nezdaniteľnú položku, ktorá dnes, zaokrúhľujem, je 3 600 eur za rok. To znamená, za mesiac je 300 eur a z tejto sumy 19 percent je 59 eur. Čiže zníži si svoj daňový základ pán Jozef o 59 eur. Ak by neuplatňoval túto položku a mal zaplatiť daň z príjmu 700 eur, tak jeho daň je 59 eur. Ale keďže existuje v zákone v rovnej dani možnosť daňovej úľavy na manželku, ktorá nepracuje, je pri deťoch, tak pán Jozef zo 700 eur neplatí žiadnu daň. Pán Jozef dnes neplatí zo 700 eur, pán minister, žiadnu daň. Sedemsto eur. Robert Fico aj pán minister a vláda navrhujú zrušiť túto možnosť pánu Jozefovi, aby si mohol uplatňovať túto daňovú úľavu na svoju manželku. No a ako to bude potom s rastom daní? Ako budú rásť dane z príjmu? Ak dovolíte, tí, ktorí majú príjem do 3 311 eur, budú mať daň ako teraz, 19 percent. To znamená, tým sa daň z príjmu nezvýši ani o euro. Potom som tu napísal príjem lepšie zarábajúceho 3 500 eur za mesiac. Sú aj takí a nie je ich málo. Tak tomuto človeku sa zvýši daň z príjmu, ktorý má mesačný príjem 3 500 eur, sa mu zvýši daň o 47 eur. Ale pánu Jozefovi so sedemstoeurovým príjmom sa daň zvýši o 59 eur. Päťkrát menej zarába, a jemu daň Robert Fico zvýši o 59 eur. Dámy a páni, ešte si stále myslíte, že tento váš návrh sa nedotkne bežných ľudí? Samozrejme, to nie je všetko. Vláda hovorí, že, ale ak tá mamička, alebo ten manžel dokonca, lebo môže sa to týkať, že príjem 700 eur má manželka a manžel je pri deťoch. Tak ak bude mať status opatrovateľa, že sa bude ešte o niekoho cudzieho starať, alebo sa zaeviduje na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, tak vtedy daňový bonus si bude môcť ďalej uplatňovať. Čo si myslíte? Ako sa budú ľudia správať s tým sedemstoeurovým príjmom a nižším? No, nebudú opatrovať iných, lebo starať sa o tri deti a z jedného platu je ťažšie, už by som povedal, hľadať si ešte aj možnosť starať sa aj o iných. Tí ľudia sa budú evidovať na úrade práce, aby o tú úľavu neprišli. A čo sa potom stane? Nezamestnanosť budeme zvyšovať, nezamestnanosť porastie, hoci len papierovo, len preto, aby tí ľudia neprišli mesačne o 59 eur. Inými slovami, Robert Fico nielenže zvyšuje dane chudobným, ale on zvyšuje aj nezamestnanosť. On núti tých ľudí, aby išli na úrad práce. Samozrejme, teraz koľko bude tých nezamestnaných z tohto titulu? Z tohto jedného opatrenia. Vláda predpokladá, že zo zrušenia daňového bonusu, alebo nezdaniteľnej časti základu na manželku, že získa 6,5 mil. eur. Podeľte 6,5 mil. eur očakávaným výnosom, čiže 59 eur krát 12 mesiacov, 708 eur a dostanete 8,5 tisíca osôb. To znamená na úradoch práce, ak by tí, o ktorých hovorím teraz, si mali možnosť uplatniť tú odpočítateľnú položku v plnej výške, tak ich bude 8,5 tisíca. Ale to je podľa mňa číslo najnižšie. Lebo tí ľudia, ktorí si uplatňujú túto odpočítateľnú položku, väčšina z nich zarába menej ako 700 eur. To znamená, tých uchádzačov o zamestnanie, aby o tú úľavu 59, 50, 40, 30 eur mesačne neprišli, tak pôjdu na úrady práce. Dámy a páni, sledujte so mnou, keď toto schvália, o koľko nezamestnaných, a to znamená aj zbytočnej roboty, administratívy, pribudne na úradoch práce po celom Slovensku. Je to podľa mňa hlúposť. Je to nespravodlivé. Ale najmä, ja si myslím, že tí, čo toto navrhujú, tak oni nepochopili, prečo sme zaviedli rovnú daň a prečo sme to takto urobili? Veď keď sme v 2003 roku pripravovali rovnú daň, my sme vedeli, že sú ľudia, ktorí majú aj 12-percentnú. Lebo vtedy boli najnižšie sadzby, myslím 12 percent, 10, alebo 12 a najvyššia je 32 a 36. Ale keďže sme prijali zásadu, že nik po reforme daňovej nesmie platiť viac, tak ten, kto mal 12 percent, a my sme navrhli 19, tak sme to museli vykompenzovať niečím iným. Toto bolo to kompenzačné opatrenie, že aj chudobní, ktorí predtým mali nízku daň, že neplatili po novom viac. Robert Fico teraz zavádza, že ľudia s tritisícpäťstoeurovým mesačným príjmom, im menej narastie daň ako tomu človeku, čo má päťkrát nižší príjem. Prosím vás, tak toto by som čakal od kohokoľvek. To by som čakal možno od Sulíka. Prepáčte teraz za výraz, alebo teda od tých, ktorí nemajú také sociálne cítenie ako, ako SMER. Prosím vás, ak sa to dostane premiérovi, tak ako ste postupovali pri daňovom bonuse tých vysokoškolákov, tak zastavte aj toto. Určite tým nestratíte, lebo ak by ste to schválili, tak je to jedna veľká nespravodlivosť voči nízkozarábajúcim a, samozrejme, tým, ktorí sa zodpovedne starajú o svoje rodiny. Žijú z jedného príjmu. Toto je asi všetko, čo som chcel k tomuto jednému drobnému návrhu v zákone o daniach z príjmov zatiaľ povedať.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi za to názorné preukázanie nesociálnosti tohto návrhu. Je to proste tak. Tu sa hrá divadlo pred národom, ako to všetko zaplatia bohatí, a pravda je presne opačná. Nielenže nezaplatia a podieľajú sa minimálne, ale ešte tie peniaze, ktoré štát vyberie od tých bežných ľudí, sa potom z veľkej časti presúvajú napríklad na stimuly, dotácie pre veľké a vybrané firmy. Kde je tu spravodlivosť? Absolútne žiadna. A treba stále pripomínať, že aj tento návrh je len súčasťou toho smrtiaceho otravného kokteilu, ako mnohokrát som tu už povedal, ktorý je pripravovaný. To nejde o nejaké vytrhnuté opatrenie. Pretože tu môžeme poukázať na tento aspekt. Ale súčasťou tohto smrteľného mixu sú zvýšené poplatky, ktoré naozaj zachytávajú absolútne bežných ľudí. Poplatky za administratívne úkony na úradoch. Za stavebné úpravy zaplatíte niekoľko sto eur. Za nič, len za to, že idete oznámiť, že si premiestnite dvere vo vlastnom byte. Sú s tým spojené zvýšené odvody, ktoré, samozrejme, budú platiť tí, ktorí zarábajú úplne najmenej. Je s tým spojený Zákonník práce, ktorý takisto svojimi nerozumnými opatreniami privedie na úrady práce zbytočne desiatky, stovky, tisíce ľudí. Vláda ide proti sebe. Znižuje si príjmy do štátnej kasy, zvyšuje nezamestnanosť a platia za to úplne najobyčajnejší ľudia.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Brockovi za tento názorný príklad odpočítateľnej položky na manželku. Musím dosvedčiť zo svojej podnikateľskej praxe, že som zamestnával takých zamestnancov, ktorých manželky poberali invalidný dôchodok, alebo veľmi nízky dôchodok a na konci roka, keď sa robí daňové zúčtovanie pracovníkovi, on donesie potvrdenie, že manželka zarobila zhruba, dajme tomu 2000 eur, tak do rozdielu odpočítateľnej položky sa tomu pracovníkovi vracala daň. Napríklad, keď to bol rozdiel 1000 eur, tak to bolo tých 190 eur. Myslím si, že je to spravodlivé, lebo príjem manželov by sa mal spoluposudzovať a takýto návrh zákona, ktorý predkladáte, je antisociálny, je nespravodlivý a dotkne sa to hlavne na východnom Slovensku veľmi veľa ľudí, lebo tam sú nízke príjmy. A takéto istoty ľudia neočakávali.

  • Ďakujem za predchádzajúce príspevky k môjmu vystúpeniu. Ja by som možno len doplnil to, čo som nestihol ešte povedať, jednou vetou, dvomi. Na Slovensku dnes je 700-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Koľko z tých zamestnancov, ktorí dnes využívajú možnosť daňovej úľavy na manželku, sa tiež prepadne pod hranicu chudoby? Prosím vás, 708 eur za rok. To je v čistom. To je viac ako hrubý priemerný plat v národnom hospodárstve. Toto je ďalší z príkladov, keď nieže chudobní u vás vyhrávajú, ale zasa bohatí.

  • Pán minister, chcete vystúpiť? Udeľujem vám slovo podľa § 27 ods. 8.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem tomu paragrafu, že môžem vystúpiť. Najprv by som chcel po dlhom mlčaní odkázať majiteľom plechových úst, pánovi Kaníkovi, pánovi Sulíkovi a iným, ktorí hovoria o smrtiacom kokteile, že tak ako ich celé roky vnímam a pozorujem, tak si myslím, že pre nich vládnutie je istý typ veľmi dobrej žúrky, zábavy, a preto aj tá barová terminológia. Ak sa mám vyjadriť k tomu, čo hovoril pán Brocka. To je o tom, čomu sa hovorí šírka daňového základu, a pre vašu informáciu na odpočítateľnú položku pre manželku, a všetci v rade ministri a ministerky financií, ktoré sedeli v rezorte, vám potvrdia podobné číslo, odpočítateľná položka na manželku znižuje príjmy z dane z príjmu fyzických osôb o cirka 80 mil. eur. ročne. A štát vynakladá na takzvanú rodinnú politiku, nie na takzvanú, na skutočnú rodinnú politiku, efektívne, neefektívne, o tom sa dá naozaj veľa hovoriť, miliardu eur. To sú, to je rodičovský príspevok. To je príspevok pri narodení dieťaťa. To je daňový bonus a to sú samotné detské prídavky. Čiže 80 mil. eur odpočítateľná položka na manželku. A je pravdou, že technokratický chladný pohľad na veci by bol taký, že by sa tá odpočítateľná položka zrušila ako taká. My sme sa naozaj snažili pri príprave tejto novely ísť cestou, ktorou by sme poukazovali na jednotlivé životné situácie. Tie životné situácie sú zohľadnené v návrhu novely. To znamená, odpočítateľná položka na manželku zostáva každej žene alebo každému manželovi, ktorý žije v zákonnom zväzku, zostáva, ak sa stará o deti vo veku do troch rokov, alebo ak má zdravotne postihnuté dieťa, tak do šiestich rokov. Takisto zostáva partnerovi v manželstve, ak má opatrovnícky vzťah, ak sa proste stará o nejakého, o svojho člena rodiny. To znamená, nemyslím len na tých, ktorí sa narodia a sú v kolíske, ale aj na tých, ktorí, ak sa starajú o svojich povedzme dožívajúcich rodičov. A takisto tá odpočítateľná položka v dnešnej situácii vyše 13-percentnej nezamestnanosti patrí tým partnerom manželstva, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Mimochodom, pán Brocka, odpočítateľnú položku na manželku nemá nikto, kto žije vo zväzku druh a družka. Len v požehnanom vzťahu, ak je. Môžete sa, je veľa rodín a môžete sa na to pozrieť, môžete mať na to názor, či je správny, zdravý, alebo nezdravý. Ale ja dnes pokiaľ viem, 50 percent detí sa rodí mimo manželstiev. Je to asi tak. Je to nejaký trend. Nemyslíme tým pádom. Teda už dnes nie je situácia úplne férová k všetkým matkám a všetkým otcom, ktorí sa starajú o svoje deti, akurát nie sú v požehnanom zväzku, alebo nie sú v civilnom zväzku rodičovskom. Takže aby sme, aby sme tu proste nehľadali niekde, niekde problémy, kde možno naozaj nie sú. My máme možno naozaj odlišný pohľad na to, sústreďme sa na ženu, lebo je to tradičné asi. Čo by mala manželka, alebo vy máte, pán Brocka, vôbec, kolegovia v KDH, predstavu, že vysnívaným snom ženy je zostať s dieťaťom 10 rokov ako doma? Ja si nemyslím, že moderná slovenská žena má vysnívanú takúto kariéru. Moderná slovenská žena sa chce čím skôr dostať naspäť do práce, pretože nechce stratiť pracovné návyky. Pretože nechce vypadnúť z kolektívu, zo života ako takého. Problémom je, že štát 15 - 20 rokov je nie schopný, samospráva nie je schopná zabezpečiť infraštruktúru pre rodiny. My nemáme siete materských škôl. My nemáme škôlky. Zoberte si, ako sa platia úplatky, akým spôsobom sa po známosti dostávajú deti do škôlok. To je proste problém, ktorý tu máme. A to je možno aj odpoveď na to, čo tu hovoril pán poslanec Beblavý. Čo by sme chceli zmeniť. Áno, chceme sa sústrediť na predškolskú výchovu. Chceme, aby moderné ženy, moderné manželstvá mali možnosť odovzdať deti do odbornej školskej, predškolskej prípravy, aby mohli ísť pracovať. To, čím sa rieši, čo rieši tento zákon, je to, aby tá odpočítateľná položka nebola plošná a prístupná hocikomu z nás. Aby ste, páni, ktorí tu sedia, nemali manželky doma a nebrali na ne odpočítateľné položky. Pretože to nie je fér. Pretože to nepotrebujeme, tak ako tu všetci sedíme. Nepotrebujeme to, aby naše manželky mali odpočítanú položku. Lebo máme oveľa väčšie príjmy, ako ste spomínali. Áno, pán Brocka, mňa udivuje po vašich 16, 20 rokoch v politike, v budove, v tejto budove sedíte koľko, 16, 20 rokov. A vy ma proste idete šticovať za to, že ľudia sú tu so 700-eurovým príjmom? Áno, skoro 70 percent pracujúcich v tejto krajine má nižší príjem, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tak to je. Toto je proste pravda. Ak hovoríte, že je tu veľa ľudí, ktorí majú vyšší príjem ako tritisíc, tritisíc eur. Nie je to pravda, je to jedno percento z evidovanej populácie. Jedno percento bude platiť vyššiu daň ako 19 percent. Takže ak máte návrhy, nejaké návrhy na zlepšenie tohto opatrenia, môžeme o nich hovoriť. Ideme do druhého čítania. Ale odmietame plošnú odpočítateľnú položku, ja ju odmietam. Odmietam plošnú odpočítateľnú položku na manžela, manželku, ktorá sa nestará o deti, alebo sa nestará o nejakého člena svojej rodiny, alebo si nehľadá prácu, ale je, má len povolanie manželka.

    Ďakujem. (Potlesk).

  • S faktickými poznámkami šiesti poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brocka.

  • Samozrejme, som šokovaný z toho, že ste, páni poslanci, tlieskali týmto rečiam ministra. Naozaj, páni, ja som si myslel že minister sa len preriekol. Že keby bol reagoval na moje vystúpenie na záver rozpravy, že by jeho vystúpenie bolo konzistentné a naozaj, že by hovoril múdro. Ale vy ste tlieskali tomu, keď on tu, on tu rozprával také veci. Pán minister, ja som v mojom vystúpení absolútne nehovoril, ani som nemyslel na nejaké neposvätené zväzky. Prosím vás, odkiaľ to beriete? Alebo reči o tom, že vysnívaný stav ženy je byť pri deťoch. Ja som hovoril o konkrétnom prípade otca, ktorý je živiteľ rodiny. A jeho manželka je možno vysokoškolsky vzdelaná, ale nemá prácu. Táto spoločnosť jej nedokáže dať prácu, zmysluplnú prácu a oni zo skromnosti tak žijú z jedného platu a je pri deťoch. Pán minister, vy ste ma vôbec nepochopili. A na druhej strane, ale keď chcete to urobiť tak, aby platili vyššie dane lepšie zarábajúci, dá sa to tak urobiť aj cez túto daňovú úľavu. Napríklad navrhnite, že úľavu na manželku si nebude môcť uplatniť ten, kto má daň z príjmu 25 percent. A vystarané, vybavené. To je také jednoduché. Ak to neviete spraviť, tak v druhom čítaní to navrhnem. Naozaj, a vtedy sa to nedotkne chudobných. To znamená, kto bude mať 25-percentnú daň z príjmu, nemôže si uplatniť úľavu na manželku. Čo je na tom nepochopiteľné? Stačí trošku sedliackeho rozumu. To vôbec nesúvisí s tým, koľko v tejto sále sedím. Ale by som vás poprosil, možno práve preto, že tu dlhšie sedím, mohli by ste ma pozornejšie počúvať.

  • Pán minister, účelom nezdaniteľnej časti na daňovníka, respektíve na manželku je legálnym spôsobom v súlade s filozofiou zákona o dani z príjmov znížiť dane tým osobám, ktoré majú nízke príjmy. A inštitút nezdaniteľnej časti na manželku bol zavedený preto, aby v rodine, kde manžel povedzme dobre zarába, netvrdím že dobre, beriem späť. Zarába povedzme priemerný plat, ale manželka z rôznych dôvodov má príjem nižší a nevyužije ona sama nezdaniteľnú časť na seba, aby to, čo nevyužije ona, si na ňu vlastne takýmto spôsobom stiahol manžel. Čiže v rodine tá daňová úľava sa vyčerpá v plnej výške. Či to vyčerpajú dvaja daňovníci, manžel, manželka, sami na seba, alebo či to vyčerpá sčasti manželka na seba, lebo má nejaké zamestnanie, ale s veľmi nízkym príjmom, a ten zvyšok si dočerpá manžel, to je vlastne jedno. To je podstata nezdaniteľnej časti na manželku. Čiže vy napríklad uberiete, zoberiete túto legálnu daňovú výhodu takým rodinám, kde manželka pracuje na kratší pracovný úväzok a zarobí menej ako 300 eur mesačne. Zoberiete túto výhodu napríklad rodine, kde manželka pracuje na dohodu, pretože inú prácu si nevie zohnať v našich regiónoch, dajme tomu za 100, 150 eur mesačne a naviac, po navrhovanom zákone z dielne ministra Richtera, takáto manželka, ktorá pracuje na dohodu, nebude môcť by evidovaná nezamestnaná a využiť to zaradenie do tej tretej skupiny, ako navrhujete vy. Pretože skrátka ak pracuje na dohodu, tak nebude môcť byť na úrade práce, čiže aj pri tom 100-eurovom zárobku, to už ani nehovorím, že bude z toho platiť odvody a tak ďalej, pri tom 100-eurovom zárobku ten manžel si nebude môcť túto legálnu daňovú výhodu uplatniť. A to je absolútne nespravodlivé a nesociálne.

  • Každé vystúpenie by sme mohli začať otázkou. Pán minister, prečo chcete zobrať ľuďom peniaze? Už ste im ich zobrali v druhom pilieri, teraz im ich idete brať cez dane. A určite nie bohatým, ale úplne bežným ľuďom. Keď ste spomínali žúrku, áno, vy si tú žúrku usporadúvate a vy si na nej miešate ten smrteľný kokteil. A je to za peniaze bežných občanov tejto krajiny. Za peniaze práve tých, ktorí zarábajú menej ako priemerný plat. Ak keď si tu spomínal, pán minister, plechové ústa, nuž, neviem si predstaviť plechovejšie ústa, ako s plechovou tvárou hovoriť národu, hovoriť občanom, že za konsolidáciu, za takzvané sporenie zaplatia bohatí, a pravda je pritom úplne opačná. Zaplatia to oni. Tí ľudia, ktorí sa živia prácou. Pretože ako si sám spomínal, strašné miliardy idú do sociálneho systému a značne neefektívne. Toho ste sa vôbec nedotkli. Ale na peniaze pracujúcich, ktoré zarábajú v každodennom svojom zamestnaní, na tie siahate okamžite. To je plechový spôsob a to sú plechové tváre a plechové ústa, keď s kamennou tvárou klamete ľudí a tvrdíte im, že ich sa to nedotkne. Všetkých sa to dotkne. A mnohokrát tak, že prídu o príjmy úplne, pretože stratia prácu.

  • Páni poslanci. Spýtam sa, je 12.00 hodín. Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky na vystúpenie pána ministra? Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán minister. Na úvod svojho vystúpenia ste hovorili o tom, že predchádzajúci ministri financií veľmi dobre vedia o tom, že nás to stojí 80 mil., ale tu je pán minister Mikloš, ktorý je označovaný za neoliberála vašimi kolegami, za pravicového ministra. Pred vami bol minister pán Počiatek, váš minister. Ani jeden z nich to nezrušil, túto odpočítateľnú položku na manželku. To je zaujímavé. Vôbec ste ma nepresvedčili o tom, že sa to nedotkne tých ľudí, ktorých manželky sú napríklad na invalidnom dôchodku, alebo majú nízke dôchodky. Tie sa už asi nestarajú o deti do 3 alebo 6 rokov. A naozaj sa to dotkne tých, ktorí majú najnižšie príjmy. Naozaj, na tom východnom Slovensku, ktorí nezarábajú ani z ďaleka tých 700 eur. Takže a to, že sa to dotýka len tých, ktorí žijú v manželstve, to je prorodinná politika štátu, to ste si nevšimli? Nezrušila to ani vaša vláda, ani pravicová vláda. Prorodinná politika štátu a tak to je správne.

    Ďakujem.

  • Tak, ak sa tu hovorilo o ženách a tom triedení, respektíve v takom kategorizovaní, že sú len ženy, ktoré vlastne sa chcú sebarealizovať, idú preto do práce. Chcela by som poopraviť tento váš postoj aj názor, pán minister, pretože nie je to tak, nie preto, že by sa chceli ženy, chceli sebarealizovať, chodia do práce, ale aj preto, že mnohé sú nútené zo sociálno-ekonomických dôvodov, aby uživili spolu s manželom svoje rodiny. Sú nútené do tejto práce ísť a možno aj v takom ranom veku dieťaťa umiestňovať toto dieťa v predškolskom zariadení. Takže toto som si dovolila, na toto upozorniť. Zároveň by som chcela vyjadriť svoj názor, že rovnako v rámci prorodinne nastavenej politiky by takáto odpočítateľná položka pre manželku, ktorá sa riadne stará o deti, o domácnosť, ak sa takto rozhodne, aby takáto položka bola udržaná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem vyjadriť k jednému, k jednému vyjadreniu, ktoré, ktoré povedal pán minister. Povedal, že podľa neho nie je snom väčšiny žien ostať 10 rokov doma s deťmi. A ja s ním plne súhlasím. Naozaj, zrejme nie je, zrejme naozaj väčšina žien by po istom čase, ale nie tak dlhom, sa veľmi rada zamestnala, a tu je zásadný problém. Zásadný problém tohto zákona v spojení s inými opatreniami, ktoré prijímate, je v tom, že spôsobí, že na Slovensku sa bude vytvárať menej pracovných príležitostí a že aj takéto ženy, ale nielen takéto ženy, aj mladí, ktorí prichádzajú do práceschopného veku po skončení školy, aj tí, ktorí sú dnes nezamestnaní, budú mať menšiu šancu prácu získať. Pretože či sa nám to páči, alebo nie, žijeme v globálnej konkurencii, ktorá bude len ostrejšia. V zásade sa dá povedať, že dnes je globálna ekonomika súťažou o dve veci. O investície a o talenty. Zrušením rovnej dane a zvyšovaním dane z príjmov právnických a fyzických osôb znevýhodňujete Slovensko v tejto globálnej súťaži o obidve tieto veci. Aj o investície aj o talenty. Pretože ak hovoríme o tom, o tej dani z príjmov fyzických osôb, tak nehovoríme o vlastníkoch eseročiek, ktorí si to vedia ošetriť inak, ale hovoríme najmä o vzdelaných ľuďoch, ktorí zarábajú viac, ktorých sa táto daň dotkne. Takže v tomto zmysle, v tomto zmysle nielen tento zákon, ale môžete to nazývať pejoratívne barovou rétorikou, keď to niekto nazve smrtiaci kokteil. Nejde o to, ide o to, že to, čo pripravujete v tom balíku, ktorý pripravujete, bude ohrozovať konkurencieschopnosť Slovenska, a teda vytváranie pracovných príležitostí. Preto je to.

  • Vstúpenie prerušené časomerom.

  • Pán minister, chcete reagovať? Nie. Ďakujem.

    Čiže vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Na základe dohody z poslaneckého grémia.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi najskôr na úvod poinformovať vás o záveroch z poslaneckého grémia. Na grémiu sa dohodlo pokračovanie rokovania 8. schôdze, budeme teda pokračovať novelou zákona o dani z príjmu až do neprerokovania celého zákona a bude sa potom ďalej pokračovať prvým čítaním zákona o spotrebiteľských úveroch. Po prerokovaní týchto dvoch bodov sa pristúpi k rokovaniu o novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, prvé čítanie, a po jeho prerokovaní bude rokovanie o novele Zákonníka práce, druhé čítanie. Ďalšia poznámka, vo štvrtok sa o 11.00 hodine hlasovať nebude, schôdza Národnej rady bude pokračovať v pondelok 29. 10. 2012 o 9.00 hodine a ďalej, v utorok 30. 10. 2012 do 19.00 hodiny. V stredu 31. 10. 2012 sa rokovať nebude. Ďalší týždeň schôdza začne v pondelok 5. 11. 2012 o 9.00 hodine, tak toľko k výsledkom z grémia. A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Pán podpredseda vlády je na mieste, pán spravodajca je na mieste a dávam slovo ďalšiemu v poradí písomne prihlásenému rečníkovi Ľudovítovi Kaníkovi, nech sa páči, môžete začať v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, tak vás vítam po obedňajšej prestávke, môžeme pokračovať v tejto závažnej téme. Ja keď počúvam tú rozpravu, odznelo tu už naozaj toho dosť veľa, aj keď je to len prvé čítanie. Ja som presvedčený, že druhé čítanie prinesie ešte rozsiahlejšiu a podrobnú diskusiu, ale vždy si musím klásť opakovane tú istú otázku, že čo mu to pomôže, takýto krok. Ja hľadám na to racionálnu odpoveď, ale čísla, fakty, všetko mi nijako nedávajú tú rozumnú a racionálnu odpoveď, len iracionálnu odpoveď. Odpoveď, ktorá je založená na pocite predkladateľov, alebo ideológii, ktorá za tým stojí, že nech to zoberieme z akejkoľvek strany, tak navrhované zvýšenie daní, o ktorom sa tu bavíme, ktoré sa len skrýva pod taký ten slogan, že zrušenie rovnej dane, o tom, že rovná daň zomrela počas volebnej noci, no, keď zomrela, ale priviedla na svet zvýšenie daní pre všetkých. A negatívne dopady, ktoré to bude mať. Keby platila tá priama úmera, že zvýšime dane a vyberieme do rozpočtu viac, tak by som povedal áno, vláda nevie iným spôsobom zabezpečiť plnenie príjmov štátneho rozpočtu, tak sa uchyľuje k takémuto opatreniu, ktoré je síce zlé a v mnohých oblastiach neprináša pozitívne veci, ale prinesie teda zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Ale ono to tak nie je.

    To je ten najväčší problém a najväčší otáznik, ktorý si musím klásť, prečo sa vláda uchyľuje k takémuto kroku, keď to neprinesie zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu, ba naopak, podľa mňa to prinesie menšie príjmy, ako sú plánované. A máme o tom naozaj viacero dôkazov, ku ktorým sa dostanem. Ale skôr, než si to začneme rozoberať, ja si myslím, že je dobré, aby sme sa možno trošku aj pozreli a zasa sa pokúsim vysvetliť tie motívy a dôvody, tú históriu zavedenia rovnej dane. Históriu zavedenia rovnej sadzby dane. Pretože možno od toho by bolo treba začať. Lebo aj z vystúpenia niektorých poslancov v reakciách na rozpravu som videl, že tu stále dochádza k mäteniu pojmov. Nikdy takzvaná rovná daň nemala znamenať, ani neznamenala, ani nikdy nebolo jej cieľom, aby tu platili všetci rovnaké dane. Takže keď pani poslankyňa povie, že rovná daň nikdy nebola rovnou daňou, pretože sa jedná o rovnakú sadzbu dane, tak za tým vidím hlboké nepochopenie samotného problému. Veď tu ide o to, že to bola a nič iné to ani nemalo byť, rovnaká sadzba dane pre všetkých ľudí, pre všetky firmy, a to je na nej to spravodlivé, že stanoví jednotnú sadzbu, ale, samozrejme, že čo človek, čo firma, konkrétna výška dane je iná. Čím viac človek alebo firma zarobí, tým viac do štátneho rozpočtu odvedie. Preto je to solidárna a spravodlivá daň, pretože tí, ktorí platia, tí, ktorí zarábajú viac, odvádzajú do štátneho rozpočtu viac, ale nie sú zároveň potrestaní tým, že sa im ešte aj zvýši sadzba.

    To naozaj žiadnu zdravú logiku nemá, aj keď určite platí, že existuje nespočet krajín, kde funguje systém, ktorý takýmto daňovým, daňovými nástrojmi tlmí ekonomický rast, trestá a demotivuje firmy a jednotlivcov k tomu, aby poctivo platili dane a odvádzali do štátneho rozpočtu adekvátny diel, na ktorom sa spoločnosť uzhodla. Ja som rovnú daň ako politickú tému presadzoval dávno pred jej zavedením, dávno predtým, ako tu nastúpila druhá vláda Mikuláša Dzurindu, a preto naozaj môžem povedať, že mám k nej hlboký a blízky vzťah, pretože od nepamäti som bol presvedčený o tom, že to nie je nejaký rozmar nejakej vládnej garnitúry, že to neznamená, že niekto má pocit, že bohatým treba nebodaj znížiť dane len tak, lebo máme taký názor. Rovná sadzba dane je predovšetkým významný a účinný nástroj hospodárskeho rastu. Mnohokrát aj v tejto sále a v celej Európe alebo v celom ekonomickom svete počúvame o tom, že je nesmierne dôležité podporiť ekonomický rast. Znova naštartovať ekonomický rast. Ja sa absolútne stotožňujem s týmto tvrdením, áno, keď budeme, keď sa nám podarí dosiahnuť hospodársky rast, tak máme šancu na to, aby sme problémy mohli riešiť. Štát bude mať zdroje, ktoré bude môcť viac, alebo menej rozumne použiť, tak predpokladajme ideálnu situáciu, že ich bude používať rozumne, tak bude mať zdroje a zdroje budú mať predovšetkým firmy, občania a bude tu zamestnanosť. Pretože bez množstva zamestnaných ľudí, ľudí, ktorí produkujú, sa žiaden hospodársky rast nedá dosiahnuť, samozrejme.

    A rovná daň, rovná sadzba dane je práve ten nástroj, ktorý podporuje hospodársky rast. A poďme teda na konkrétne čísla. Potom ako bola zavedená rovná sadzba dane, nielenže výrazne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu z daní, či už právnických, alebo fyzických osôb, veď už tu zaznelo v tejto sále, že len daň z príjmov fyzických osôb vzrástla kontinuálne okrem prvého roku zavedenia, čo je prirodzené, pretože dochádza k nejakému prestaveniu ľudí na nové podmienky, ale hlavne daň z príjmu právnických osôb sa veľmi rýchlo zdvojnásobila. V priebehu štyroch rokov bola dvojnásobne vyššia ako pred zavedením rovnej sadzby z príjmov. Ale čo je dôležité, pozrime sa, ako rástlo, rástlo HDP. Tá, ten rast, tempo rastu bolo také dynamické ako nikdy predtým. To spôsobilo to, že Slovensko bolo označované za tatranského tigra. Samozrejme, nielen rovná sadzba dane, vždy keď tu hovoríme, či už negatívne, alebo pozitívne, tak ja hovorím, že to, čo pomáha, alebo naopak, škodí slovenskej ekonomike, je vždy mix opatrení. Je to nejaký kokteil, ktorý tu spoločne vláda mieša. Už tu zaznelo mnohokrát, že to, čo sa mieša teraz, je smrteľný kokteil, a stojím si za tým. A po Novom roku, v ďalšom roku to pocítia všetci občania tejto krajiny.

    Ale vtedy, keď sa nám podarilo naštartovať dynamický a prudký rast slovenskej ekonomiky, to bol ten elixír života, ktorý sa podarilo pre ekonomiku namiešať, nízke dane, dobré podnikateľské podmienky v rámci podmienok pre zamestnávanie cez dobrý Zákonník práce, sociálny systém, ktorý motivoval k práci a neodmeňoval za pasivitu a ničnerobenie a ďalšie a ďalšie opatrenia. To spôsobilo hospodársky rast a významne ho, významne ho celý čas podporovalo. Tak keď sa chceme vrátiť k hospodárskemu rastu, prečo zaťahujeme všetky brzdy? To mi nie je jasné. Je nad slnko jasné, stretávam sa s tým na každom kroku, hovoria mi to ľudia, píšu mi to, vo všetkých diskusiách to nájdete, zvýšenie sadzieb daní bude ľudí viesť k tomu, že spravia všetko pre to, aby sa týmto sadzbám vyhli. Vy nedosiahnete, vláda a vládni poslanci, tie plánované príjmy, vy zhoršíte si vlastnú situáciu, a keby len to. Všetky tieto opatrenia povedú, samozrejme, k sťaženiu podnikania na Slovensku, k zhoršeniu pozícií firiem, zhoršeniu konkurencieschopnosti Slovenska a to povedie k rastu nezamestnanosti. Mnohokrát aj naozaj nedomyslenými a administratívnym nazeraním na veci. Dnes tu už jeden taký príklad zaznel, ktorý sa týka zrušenia odpočítateľnej položky na manželku. Všetky možné veci budú viesť k tomu, aby ľudia boli čoraz viac na úradoch práce a čoraz menej v práci. Ja neviem, komu toto pomôže, prečo sa vy tak silou-mocou do tejto pasce sami rútite. Ale, samozrejme, že zaplatia za to, nie ani páni poslanci, ani členovia vlády, ale zaplatia to tí ľudia, ktorí sú odkázaní na tie príjmy, ktoré sú, ako pán minister povedal, 70 %, až som to dobre zachytil, ľudí má mzdu nižšiu ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Na nich tieto opatrenia budú dopadať. A keď na nich nedopadne toto jedno opatrenie, zvýšenie daní, dopadne na nich iné, napríklad Zákonník práce, ktorý v kombinácii so zvýšenými daňami ich pripraví o prácu, alebo zvýšené odvody, ktoré budú znamenať, že zamestnávateľ pre nízkopríjmových im vyplatí menej, pretože bude musieť zaplatiť zvýšené odvody, alebo ich nezamestná vôbec, a buď títo ľudia budú pracovať načierno, alebo nebudú pracovať nijako. Jeden zlý efekt na druhý.

    Veľmi, veľmi sa mi zdá až také zvrhlé, keď ako obrana tohto celého sa povie, že veď tie firmy, ktoré prišli na Slovensko, pretože dobré, dobré podmienky pre zdaňovanie, samozrejme, sú vždy magnetom pre investície a rovná sadzba dane bola a bude vždy dobrým magnetom pre nové investície. A keď sa na obranu zvýšenia daní povie, že ale tým veľkým firmám predsa ich motivujeme stimulmi, daňovými zvýhodneniami, odpúšťaním platenia daní a inými príspevkami zo štátneho rozpočtu. Viete, čo je na tom zvrhlé? Veď tieto peniaze niekto musí do toho štátneho rozpočtu najprv zaplatiť. A keď tí veľkí ich dostávajú, kto platí, kto sa skladá na tieto stimuly pre veľké firmy? Malí zamestnávatelia, firmy okolo 20-30, do 50 ľudí, ktorí nikdy žiaden stimul nedostanú, ktoré nemajú šancu okrem toho, že dúfajú v dobré podmienky pre svoje podnikanie a v to, že nájdu pre svoje výrobky a služby dobrý odbyt, nemajú inú šancu, žiadnu šancu získať podporu od štátu. Len dobré nízke dane, nízke odvody, vymožiteľnosť práva, ktorú nemajú a ktorú im vy idete zvýšiť. Tak títo ľudia sa skladajú na to, aby dostávali stimuly veľké silné mamutie koncerny. Ja nehovorím, že to je nemožné dať stimul, pretože žijeme v konkurencii s inými krajinami, a keď chceme investíciu získať, niekedy naozaj, aj keď sme si asi všetci vedomí, že to nie je celkom spravodlivé, treba urobiť. Ale zároveň brať ľuďom peniaze, aby sme toto mohli urobiť a povedať, že to nevadí, že sme im zobrali peniaze, že ste im vy poslanci SMER-u, socialisti, zobrali peniaze, aby ste ich dali tým najbohatším. To je naozaj zvrhlé, nijako ináč to nazvať nemôžeme.

    Zrušenie rovnej sadzby dane je naozaj atentát na hospodársky rast, prejaví sa to, pretože nie je nič, žiaden racionálny argument, ktorý by povedal, že toto môže nejakým spôsobom pomôcť hospodárskemu rastu.

    Ďalšia vec, ktorá je pre mňa veľmi, ktorá je plná výstrah pre mňa a ktorá ma naozaj zaráža, je odvolávanie sa na iné krajiny v Európskej únii, hlavne teda tie v starej časti Európskej únie, že veď tí majú progresivitu, tí majú mnohokrát vyššie dane a že nakoniec nás neminie harmonizácia daní. Páni a dámy, ale veď harmonizácia daní pre Slovensko znamená ekonomickú vlastizradu. Harmonizácia daní s krajinami, ktoré sú x-násobne vyspelejšie, ekonomicky silnejšie, x-násobne silnejšie z hľadiska príjmov obyvateľstva, životnej úrovne, znamená zakonzervovanie zaostávania, alebo odstupu Slovenska, ktoré od týchto krajín má, a zakonzervovanie toho, že on nikdy tieto krajiny nedobehne, pretože vyrovnáme podmienky v tom, v tých pretekoch, kde sa každá krajina uchádza o hospodársky rast, o objednávky, o prácu pre svojich ľudí, o investície pre krajinu a ponúka im čo najlepšie podmienky. Tak to je tak, ako keby sme mali peletón bežcov, sú v nejakej vzdialenosti a všetkým prikážete zo zákona ísť rovnakou rýchlosťou, ani nezrýchľovať, ani nespomaľovať. To znamená harmonizácia daní. A keď sa zástupcovia socialistického SMER-u vyjadrujú, že to nás čaká a neminie a že to je vlastne dobre, tak to je pre mňa veľmi, veľmi zlý signál, pretože ak si to neuvedomujete, tak ja vám to poviem naplno, je to zrada na občanoch Slovenska. A určite sa za to nikdy nepoďakujú, za to, že urobíte zo Slovenska ekonomickú perifériu Európy, že čo iné Slovensko bude, keď tu nebude vedieť ponúknuť žiadnu výhodu okrem lacnej pracovnej sily? Ekonomická periféria Európy, prečo by sem mala prísť nejaká zaujímavá investícia, ktorá zamestná stovky, tisíce ľudí, keď podmienky, ktoré Slovensko má, budú rovnaké, ako sú podmienky v Nemecku, v Británii, vo Francúzsku. Nepôjde, pretože tam doma má lepšie a kvalitnejšie služby, právny systém, už by stačilo len to, že je tam doma tá firma. Nato, aby sem prišla, aby sem zriadila, aby sem priniesla miliónové investície, potrebujeme ponúknuť niečo viac, niečo lepšie. A to lepšie bolo to, že sme dokázali vytvoriť také podmienky, ktoré pomáhali rastu hospodárstva, pomáhali tomu, aby sa tu jednotlivým firmám darilo.

    Keď by sme sa chceli baviť o tom, ako teda zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, ako zabezpečiť konsolidáciu financií, ako zabrániť tomu, aby rástol deficit, tak, pán minister, myslím, že by ste urobili omnoho lepšie, keby ste navrhli zníženie daní. Ja viem, že sa to nedá vypočítať, o koľko by sa zvýšili príjmy, a pamätám si to ešte z čias pani Schmögnerovej, ako som mnohokrát s ňou viedol polemiku, pretože predstava, že po znížení daní aritmeticky dôjde k zníženiu výberu do štátneho rozpočtu, a naopak, zvýšením daní dôjde k nárastu, je detská, smiešna a dávno prekonaná, ale aj takéto predstavy stále v prostredí ľavicových ekonómov existujú a títo ľudia im dokonca aj veria. Prax však ukázala, že je to presne naopak, nielen na Slovensku, ale v celom svete.

    Už tu bol spomínaný príklad Litvy, ktorá sa vydala práve tou cestou, že potrebovala získať peniaze do rozpočtu, zvýšila dane, zaviedla zdravotné odvody z dividend, rozšírila okruh ľudí, ktorí platia všetko, čo sa platiť dá. Zopakujem, ako to dopadlo, výsledkom bolo, že sa rapídne zvýšil únik príjmov do čiernej ekonomiky, že sa znížil výber príjmu dane z príjmu a dosiahol iba 59 % odhadovanej hodnoty, pri DPH 73 % a celkový medziročný prepad ekonomiky v tom čase bol až dramatických 15 %. Ja si nemyslím, že toto nás čaká, myslím ten prepad ekonomiky, ale určite nás čaká presne to, čo sa stalo tam, nie z hľadiska čísel, ale z hľadiska trendu, že po zvýšení daní dôjde k zníženiu výberu, a preto nechápem, prečo touto cestou chcete kráčať. Keby ste znížili dane, určite dosiahnete presný opak, stimulujete hospodársky rast, a to nemusíte. Keby ste, keby ste sa aj rozhodli zvýšiť dane, ako navrhujete, dane z príjmu fyzických osôb, určite to nie je dobré opatrenie, ale je menej citlivé na daňové úniky, ale že všetkým firmám, bohatým, menej bohatým, aj tým, ktorí ledva prežívajú, zvyšujete masívne dane na najvyššiu úroveň v regióne, je nepochopiteľné. Nielenže tie firmy tlačíte pod hladinu, ale vy ich vyháňate zo Slovenska a spolu s nimi aj pracovné miesta, ktoré sa na ne viažu. Veď naozaj mať tú korporatívnu daň vyššiu, ako je vo Švédsku, je niečo, čo pred rokom, dvoma, troma bolo priam nepredstaviteľné. Prečo ide Slovensko práve touto cestou v čase, keď je treťou krajinou od konca v rámci Európskej únie z hľadiska konkurencieschopnosti? To sa naozaj nedá pochopiť, zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zhoršenie flexibility a pracovného trhu spôsobí, že sa prepadneme ešte hlbšie. A vy si myslíte, že sa tie firmy nepozerajú na to, keď si vyberajú, kde umiestnia svoje, svoje investície, ako tá krajina na tom je aj v rámci konkurencieschopnosti? Určite áno, že aj týmto zhoršujete pozíciu Slovenska, aj týmto oberáte ľudí o prácu. A preto vôbec nie je pravdou, že na konsolidáciu doplatia len bohatí, poskladajú sa na to predovšetkým tí priemerní Slováci, priemerní pracujúci Slováci, pretože vydávame obrovské sumy v rámci sociálneho systému bez väčších efektov, ale siahame na peniaze len pracujúcim ľuďom. Tým, ktorí pracujú a ktorí si získavajú prostriedky na živobytie vlastnou prácou. A preto, pán minister, nezostáva mi na záver, len zopakovať otázku. Už ste zobrali peniaze ľuďom v rámci sporenia na dôchodku, zobrali ste im obrovské sumy, zobrali ste im 50 % ich budúcich dôchodkových príjmov. Prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom daní, prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom lavíny poplatkov, ktoré sa zvýšili, zvyšujú a ktoré títo ľudia budú musieť platiť? Prečo im chcete brať prácu prostredníctvom zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Končíme pánom Duchoňom. Nerozumela som, ale teda pán Duchoň je posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Pán Kaník, ďakujem za toto vystúpenie. Musím konštatovať, že som nič iné neočakával. K rovnej sadzbe dane, o ktorej tu stále rozprávate, musím vám povedať jednu vec. Vy hovoríte, že rovná sadzba dane je ten liek na všetko, tak dobre, pozrime sa na iné čísla Európskej únie, Malta 35 % rovná sadzba dane, je to liek na to, ako chcete pozdvihnúť túto ekonomiku? Tridsaťpäť percent, chceme mať rovnú sadzbu? Čiže nehovorme tu o rovnej sadzbe, bavme sa o sadzbe dani na, sadzba pre fyzické osoby, pre právnické osoby, to je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, harmonizácia daní, osobne si myslím, že malo by sa skutočne v rámci Európskej únie stanoviť nejaké pravidlá, kde je teda ten lower limit, ako sa hovorí, na to daňové zaťaženie korporácií, nakoľko budeme tu stále, budeme mať problém s tým, že sa tu budeme predháňať, šesť percent. Vy ste dnes povedali dokonca 0, výborné riešenie, len z čoho budeme financovať potom, potom verejné služby? To je druhá poznámka.

    Tretia poznámka, z hľadiska konkurencieschopnosti, áno, konkurencieschopnosť treba sledovať, je veľmi dôležitá, treba sa ňou zaoberať a určite aj táto vláda sa ňou zaoberať bude.

    Čo sa týka toho porovnania tej našej konkurencieschopnosti, tretia krajina odzadu, to som už počul, že Rumunsko a Grécko je len za nami, my sme, sa odvolávate na analýzu Svetového ekonomického fóra Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2012 - 2013. Chcem vám len oznámiť jednu vec, ja tu správu mám pred sebou, a ultimum dátum, kedy sa tá správa vlastne robila bol február - apríl 2012. Takže ja to považujem za nejaký taký spôsob nakydania do.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Kaník, za prvé, vôbec by som na vašom mieste nepoužíval pojmy ako spravodlivosť a solidarita. To vy absolútne bez akéhokoľvek krytia morálnej argumentácie tieto termíny používate. To je také ako: v stredovekej filozofii na to existoval termín flatus voci - záchvev zvuku. To nemá nič spoločné s nejakým argumentom, len také niečo z vás vyšlo bez akéhokoľvek významu. Z hľadiska rastu: Viete, odvolávať sa na rozvojové štáty, ja neviem, či vám to už nepríde blbé, na štáty typu Trinidad a Tobago a Mauricius. Ja neviem. Ja si teda budem určite radšej brať príklad od vyspelejších štátov a vy ste ich nazvali, že sú vyspelejšie štáty, ako od nejakých ľudožrútov z Afriky, pán kolega. Budem si brať príklad od Švédska napríklad, a Švédsko, ak by som vás mohol upozorniť, Švédsko je krajina, ktorá v tridsiatych rokoch patrila k tým najchudobnejším na svete. A vtedy prišli sociálni demokrati k moci s koncepciou folkhemmet, Per Albin Hansson sa volal vtedy ten premiér, a došli práve s veľkou redistribúciou, veľmi silnou redistribúciou s progresívnymi daňami, pán kolega. A vďaka tomu naštartovali ten ekonomický rast. A to platí aj pre nás, pretože aj vy môžete prilákať ten kapitál dvomi spôsobmi. Už som to raz spomínal. Buď tým, že teraz vytvoríte čo najlepšie daňové prostredie pre tých špekulantov, dáte im nízke dane, alebo tým, že nastavíte kvalitné školstvo, kvalitné zdravotníctvo, stabilné kvalitné sociálne prostredie, súdne, vymáhateľnosť práva a tak ďalej, ale na to, aby ste to nastavili, tak potrebujete peniaze, aby ste zaplatili sestričky, lekárov, učiteľov, sudcov, a tak ďalej. Odkiaľ ich zoberiete? Jedine cez redistribúciu, pán kolega. Tak to robia vo Švédsku, tak to robia v tej západnej Európe, tak to nerobia v Kongu, ale vašou inšpiráciou je očividne Kongo. Už to povedal kolega Beblavý. Rovná daň nijakým spôsobom nepomáha rastu. Je to čistý marketing. Áno, marketing to možno bol. Ale v prvom rade to bol biznis, pán kolega. V 2004 roku tí, ktorí mali najviac, sa im znížila daň z 32 percent na 19. Brutálne na tom zarobili. Bol to biznis.

  • Ďakujem veľmi pekne. Po tej zemepisnej ukážke skúsme naspäť k tomu zákonu samotnému. Ja by som sa povenoval tej časti, čo pán kolega Kaník hovoril o tom, že aký to bude mať vplyv na to, či ľudia budú chcieť investovať, alebo investori budú chcieť investovať na Slovensku, alebo nebudú chcieť investovať na Slovensku. No, ak prídeme k tomu, že budeme mať vysoké dane, tak je úplne logické, že keď si môžu vybrať okolitú krajinu s nižšími daňami, no, tak budú to veľmi vážne zvažovať. S tým, že ja upozorním na všetky tie konotácie, ktorých sa tu dovolávajú niektorí kolegovia socialisti, že ako sa to robilo v histórii ináč. No, my máme dnes Európsku úniu a veľmi ľahko s takmer úplne, s nulovým úsilím môžete presunúť sídlo firmy, alebo rovno celú firmu a máte voľný pohyb tovaru, služieb a ľudí. To znamená, že nie je pravda, že máte nejaký izolovaný systém a že keď my na Slovensku sa rozhodneme zaviesť vysokú daň, tak tu všetci zostanú a budú ju tu platiť. To jednoducho už pravdou nie je. Čiže to je ignorovanie kontextu.

    Naspäť k tomu, čo sa stane, keď tú daň budeme zvyšovať, respektíve budeme deformovať rovnú daň. Stane sa to, že nebudeme atraktívni pre investorov, či zvonka, alebo aj pre malých a stredných podnikateľov tu na Slovensku. A naviac, pokiaľ by došlo k takému nešťastiu, ako je harmonizácia daní v rámci Európskej únie, dostali by sme sa do situácie, a to bola otázka, taká rečnícka, pána poslanca Kaníka, že čím by sme konkurovali. No, Ľudo, ja ti poviem, čím páni socialisti už budú konkurovať. Nízkymi a lacnou pracovnou silou. Nízkymi platmi a lacnou pracovnou silou. To bude jediná konkurenčná výhoda, páni socialisti, ktorú ponúkate pri zrušení rovnej dane. Nízke platy a lacnú pracovnú silu. To je jediné, čo vlastne týmto sledujete. A povedzme si to úplne otvorene. Ak budú dane všade rovnaké, to bude jediný argument, s ktorým budete kolenačky chodiť k tým investorom a hovoriť, poďte ku nám investovať, lebo u nás máme lacnú pracovnú silu. Nijakú inú výhodu im neviete ponúknuť. A toto považujem za úplne kľúčové a považujem to za zlú správu pre ľudí práce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, nedá mi, ale lacná pracovná sila bol hlavný argument pravice pokiaľ, počas vášho vládnutia, a hádam uznáte, že tie pravicové vlády tuná vládli skutočne ďaleko viac ako vlády ľavicové, ale o tom nie je príbeh v tejto chvíli. Ja si myslím, že, pán poslanec Kaník, vy ste boli určite viac v opozícii, určite viac v koalícii ako ja. Ja som bol v opozícii a ja som tuná hlavne teda počúval a hovorím, počúvam ako neekonóm, ako občan, ktorého sa to, samozrejme, dotýka a porovnám, kto čo hovorí a aké sú jeho činy, ktoré sa premieňajú aj na nejaké skutky. Viete, ale po tom, čo ste tuná povedali, no tak, ja keď tak spätne rozmýšľam, povedzte mi aspoň jeden jediný rezort, jeden jediný rezort, ktorý fungoval lepšie za pravicovej vlády, ktorý vôbec fungoval za pravicovej vlády. Jeden jediný rezort, pod ktorý sa môžete podpísať, a to sú všetko nielen v tejto chvíli vaše vízie, ale to je pretavené do praktickej, praktickej roviny. Žiadny rezort nefunguje. Všetko krachlo. Všetko krachlo. O tom je kríza. Povedzte mi jeden jediný rezort, za ktorý sa môžete vy podpísať. A teraz ako nebuďme osobní, alebo ako nehrajme sa tuná na nejakých demagógov. Úplne konkrétne.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kaník, kľudne ste mohli spomenúť aj moje meno, pretože ja viem, že rovná daň na Slovensku nikdy nebola a že sme boli len svedkami rovnakej sadzby dane. Kľudne ste to mohli povedať, ale teraz by som chcela povedať k tomu vášmu vystúpeniu. To, čo hovoríte, pán poslanec, to je nič viac než strašenie ľudí. Vláda veľmi jasne povedala, že bude všetky zásadné opatrenia komunikovať so sociálnymi partnermi, čo aj robí. Je to hlavne zníženie deficitu a odmieta ťarchu konsolidácie niesť na nižšie príjmové skupiny. Naopak, chce zvýšiť solidaritu bohatších. A čo ste spravili vy? Zvýšili ste DPH, zvýšili ste ju pre všetkých, ožobráčili ste ľudí. Vďaka vašej politike bol vlani pokles reálnych miezd o 1,7 %. Ľudia si mohli kúpiť za svoju výplatu menej vecí. Nás zaujíma osud väčšiny ľudí v tomto štáte. Na rozdiel od vás, ktorí podporovali a podporujú len a len bohatých, banky a veľké firmy. Už budúci rok bude rast reálnych miezd a bude to aj vďaka tomu, že DPH sa nebude zvyšovať.

    Ďalšou pravdou je, že sa budú zvyšovať dane len jednému percentu najbohatších a najlepšie zarábajúcich. Podľa vás je priemerný pracujúci človek ten, čo má príjem 3 300 eur mesačne? No, ja si myslím, že nie. Pretože priemerná mzda v tomto roku by mala byť 811 eur a tá bude zdaňovaná predsa 19 %. Ako sa to dotkne ostatných zamestnancov, ktorí dostávajú.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. V zásade tri veci, alebo tri okruhy, ku ktorým by som rád nejakým spôsobom vyjadril. Prvý je ten, že ste tam tvrdili, že teda týmto zákonom pripravujeme ľudí o prácu. S týmto by som nesúhlasil, pretože stále sa domnievam, že ten najzákladnejší a najpodstatnejší faktor, či spoločnosť prepustí zamestnancov, alebo nie, je ten, že či je daná spoločnosť schopná v dnešnom stave alebo v dnešnej globálnej kríze umiestniť svoje výrobky a svoje služby na európskych, respektíve svetových trhoch. Toto je absolútne najpodstatnejší a najkľúčovejší moment z hľadiska toho, či sa spoločnosť rozhoduje udržať svoju zamestnanosť a pokračovať vo výrobe.

    Ďalšia vec, toľkokrát diskutované investičné stimuly, respektíve zahraniční investori. Podľa štúdie Global Competitiveness Report 2012 - 2013, ktoré realizovalo svetové ekonomické fórum spolu s podnikateľskou alianciou, sú dane na Slovensku až šiestym najpálčivejším problémom Slovenska. Predtým je ix, mnoho kritérií, medzi ktoré patrí korupcia, byrokracia, infraštruktúra a tak ďalej. To znamená, ja nehovorím, že dane nemajú svoju váhu. Isteže majú, ale netreba to teraz stavať do polohy, že zvýši sa daň o 4 % a jednoducho sem nepríde žiadny investor. V tejto polohe to podľa mňa určite nie je. A posledná poznámka. Veľakrát ste, alebo viackrát ste použili termín atentát na hospodársky rast. Ja si myslím, že jediný atentát, ktorý ste aj úspešne vykonali, bolo vaše pôsobenie na finančnej správe a v tejto súvislosti ten rozvrat, ktorý ste tam spôsobili.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kamenický, no, samozrejme, že ide o sadzbu. Vy ju rapídne zvyšujete. Vy rapídne zvyšujete dane pre všetky firmy bez rozdielu veľkosti na Slovensku. A tým ich staviate do horšej pozície a Slovensko do horšej pozície oproti všetkým okolitým krajinám.

    Pán Blaha, viete, vy sa stále tak staviate do polohy, že ste majiteľ pravdy. Pán Blaha, nevyrušujte, pán Sulík, pána Blahu, keď hovorím. Nedávajú pozor. Takže už len poviem toľko.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Dáte mi čas potom nadstavený? Potom poprosím o nadstavenie času, ale už sa nebudem venovať pánu Blahovi. Len poviem, že vy sa strašne radi staviate všeobecne do polohy, že ste sociálni. Ale nie ste sociálni, pretože všetky tieto opatrenia sú nesociálne. Vy ste len socialistickí, a to je veľký rozdiel. Je to presne tak, ako povedal pán poslanec Frešo. Vy, v rámci vašej sociálnosti tu naozaj zostaneme len pri tom, že udržať ľudí na nízkej cene práce, pretože nič iné táto krajina nebude vedieť ponúknuť. A to je veľmi úbohé, smutné a strašné.

    Pán Jarjabek, ktorý pôsobil najprv ako poslanec HZDS, tak, aby nás tu nepoučoval stále o tom, čo tu bolo, čo stálo na začiatku krízy, keď HZDS predalo všetky strategické podniky a podpísalo sa pod tým všetkým, tak ja vám poviem, ktorý rezort. Keď som ja pôsobil na jednom z tých rezortov, tak začínal som s 18 % nezamestnanosťou a doviedli sme ju až pod 10 %. Zaviedli sme druhý pilier, ktorý dal ľuďom, všetkým na Slovensku, do ich osobného vlastníctva viac než 5 mld. eur do dnešného.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi. Ukľudnite sa. Pán poslanec, nevykrikujte.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál. Ale, páni.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženej novele zákona o dani z príjmov z dielne ministerstva financií a predpokladám, do značnej miery i spriazneného Inštitútu pre finančnú politiku.

    Z dielne ministerstva financií a z dielne Inštitútu pre finančnú politiku v poslednom čase prichádzajú samé dobré správy pre občanov Slovenskej republiky. Najskôr to bol v lete, predpokladám z týchto zdrojov iniciovaný balík zákonov, noviel, zákona o sociálnom a zdravotnom poistení, zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Pripomeňme si, že sporitelia vďaka takto schválenému zákonu si sporia na dôchodok o viac ako o polovicu menej, čiže je veľmi otázne, aké dôchodky bude mať súčasná mladšia a stredná generácia. Zaviedli sa odvody z dohôd, s čím sú spokojní určite všetci dohodári, pretože predsa budú mať vyššie dôchodky, ale aké budú mať vyššie dôchodky, to ja ešte raz sa pokúsim vysvetliť, keď na to príde ten čas. Dokonca budú mať dohodári aj nemocenské poistenie, čo ako zistili v Sociálnej poisťovni, čo ich čaká, tak Sociálna poisťovňa je hore nohami, a máme tu poslanecký návrh zákona, ktorý sa snaží tie najväčšie lapsusy odstrániť, pretože nie vždy je to o tom, že keď zavediete vyššie odvody, alebo vyššie dane, tak štátny rozpočet získa vyššie príjmy. Niektoré prípady sú také triviálne, že vám to dokáže každý, kto sa tejto sfére trošku pohybuje, že to môže sa vyvŕbiť úplne naopak, a tak sa stalo a stane sa aj pri nemocenskom poistení z dohôd. Živnostníci sa dočkali so svojím vrelým súhlasom zvýšenia svojich odvodov, čiže zvýšil sa minimálny vymeriavací základ na odvody, lebo budú mať vyššie dôchodky, takže budú platiť o 25 eur mesačne viac, 80 % živnostníkov, je to vyše 200 000 ľudí, bude platiť o 25 eur mesačne viac, o 300 eur ročne viac na odvody a zvyšok tých 20 % živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako z minimálneho základu, tak ten, kto vie počítať, tak si ľahko spočíta, že u nich ste vlastne zdvojnásobili odvody z doterajších v prepočte 23 % zo základu dane na 46 % zo základu dane, takže takisto veľmi potešiteľná správa. Ďalej tu máme zákon o zdravotnom poistení, ďalšízákon o zdravotnom poistení, ďalšia novela, ktorá bude platná od 1. januára 2013, ktorou sa zvyšujú odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku z doterajších 10 na 14 %. Ale čo je ešte horšia správa pre majiteľov eseročiek, akcionárov, tak sa zvýši vymeriavací základ pre platenie odvodov na zdravotné poistenie z doterajších v podstate 27 tisíc eur na 141 tisíc eur, neviem, či je to päťkrát viac, ale pre tých, ktorí majú podnikanie dobre rozbehnuté, zabehnuté firmy a skutočne, majú z toho určitý profit, určitý zisk, tak pre nich takáto správa je priam zúfalá.

    Pripomeniem ešte, že mení sa nám aj Zákonník práce, to je téma, ktorá sa dostane do tejto snemovne o pár hodín, a tie zmeny, ktoré tam sú, rozhodne nepomôžu podnikateľskému prostrediu, je tam deklarovaná pomoc zamestnancom, ja tam vidím, vnímam veľkú pomoc odborovým centrálam, ale v každom prípade, tieto zmeny nepomôžu podnikateľskému prostrediu, či už sú to drobné firmy, stredné, alebo väčšie. A rozhodne zamestnanosti na Slovensku nepomôže ani zvýšenie minimálnej mzdy, ktorú vláda schválila prednedávnom na 337 eur 70 centov, pretože takisto to je ďalšia kvapka k tomu, aby ľudia, ktorí doteraz ešte mali prácu za tú minimálnu mzdu, pretože mohli byť jednoducho radi v tých ťažkých regiónoch východného, stredného Slovenska, že aspoň takúto prácu mali, tak je dosť možné, že to bude posledná rana istoty pre firmy, ktoré kvôli tomuto svoj biznis na Slovensku zabalia, a tak ako Delphi v Senici aj ďalší, presťahujú sa niekde ďalej na východ. Áno, nebudeme zásobárňou lacnej pracovnej sily, ale budeme mať viac nezamestnaných, to je výsledok. K tomu všetkému prichádza zákon o dani z príjmov, jeho novela, ktorou sa zvyšuje pre firmy sadzba dane z 19 na 23 % a zavádza sa progresívne zdanenie pre fyzické osoby novou 25-percentnou sadzbou. Najskôr k tej najdôležitejšej zmene, za ktorú považujem zvýšenie sadzby pre právnické osoby z 19 na 23 %. Treba to vnímať jednoducho v kontexte. Keby to bolo len zvýšenie sadzby dane z 19 na 23 % odôvodnené tým, že potrebujeme zdroje do štátneho rozpočtu, tak by sa to dalo možno s prižmúrením očí ešte ako tak akceptovať. Dobre, zvykli sme si, že socialistická vláda nevie šetriť, zvykli sme si na to, že deficit štátneho rozpočtu jednoducho bude riešiť len a len zvyšovaním daní a rôznych poplatkov, odvodov, redukciou druhého piliera, ale keby to bolo len o tom, o tých 23 %, tak by sa to snáď zniesť dalo, ale, bohužiaľ, je to spojené s ďalšími opatreniami, niektoré som vymenoval, niektoré tu menovať nebudem, povedali to už moji predrečníci. Pre tých, ktorí sú trošku slabší v matematike, skúsim popísať, že čo toto zvýšenie daní spolu so zvýšením odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku vlastne bude znamenať z pohľadu majiteľa povedzme typickej menšej slovenskej eseročky, v podstate rodinného podniku, kde je možno niekoľko zamestnancov, sú tam zamestnaní príbuzní, deti a majiteľ má z tejto eseročky 10, možno 20 tisíc eur ročne zisk. Doteraz to bolo tak, že zo 100 eur zisku spoločnosť zaplatila 19 %, 19 eur daň a ďalej zaplatila v prepočte 10-percentné odvody z toho, čo zostalo, z tých 81 eur. Odvody na zdravotné poistenie, čiže ten majiteľ spoločnosti, ktorý si zobral ten zisk pre vlastnú potrebu, dal 19 % štátu na dani, 8 %, 8 eur na zdravotné poistenie, spolu to bolo 27 eur. Zostalo mu zo 100 eur 73. Po Novom roku, po Novom roku zvýšenie sadzby dane na 23 % znamená, že zo 100 eur zisku mu odíde na dani 23 eur, zostane mu 77 a z tých bude musieť platiť 14 % na zdravotné poistenie, čo je ďalších 11 eur, čiže zostane mu zo 100 eur 66, zo 100 zarobených eur mu zostane 66, 34 zo 100 odvedie štátu na dani a poistnom na zdravotné poistenie. Dnes je to 27 eur, po Novom roku to bude 34, čiže je to 25-percentný rozdiel, samozrejme, plus o 25 % viac zaplatí, nehovorím o percentuálnych bodoch, hovorím o 25 % zvýšení, toho, čo majiteľ eseročky bude musieť po Novom roku dať štátu. To je dosť razantné zvýšenie a pre mnohých majiteľov eseročiek to bude znamenať zvažovanie, čo a ako ďalej. Pritom hovorím o naozaj, o malej eseročke, kde ten zisk je tých 10-, alebo 20-tisíc ročne. Keby som hovoril o majiteľovi eseročky, ktorý zarobí možno 50- alebo 100-tisíc ročne, tak tam to zvýšenie, ten rozdiel je ešte väčší, pretože doteraz platil zdravotné poistenie len z 27-tisíc eur, po Novom roku bude platiť možno až zo 141-tisíc eur, ak je skutočne úspešnejší. Čiže tam ten percentuálny nárast dane a poistného je omnoho vyšší ako 25 %. Čo to bude znamenať pre majiteľov eseročiek? Pán minister, ste pragmatik, viete chladnokrvne uvažovať, čiže zvážte si, čo spravia títo majitelia eseročiek. Je na to jednoduchý recept, ak ho nepoznáte, ja ho prezradím, aby sa zbavil poistného na zdravotné poistenie, tak vybaví si zdravotné poistenie v cudzine. Napríklad v Českej republike, alebo v Maďarsku, podľa toho, kde má bližšie, alebo v Rakúsku. Nie je to žiadny veľký problém, pretože máme tu smernice Európskej únie, ktorá rieši tieto veci a ktorá hovorí o tom, že občan členskej krajiny Európskej únie, je zdravotne poistený v tej krajne, v ktorej vykonáva zárobkovú činnosť, prioritne činnosť zamestnanca. Takže majiteľ bratislavskej eseročky si povedzme nájde spriaznenú dušu niekde na Morave, keď nenájde, tak si tam založí pobočku a zamestnaná sa na tej Morave, možno formálne, ale zamestná sa. Vybaví si český zdravotný preukaz, stane sa českým poistencom a odvody na sociálne a zdravotné poistenie bude platiť v Českej republike podľa českej legislatívy. To znamená, keď on povedzme svojich stotisíc v podieloch na zisku zinkasuje, je stále Slovák, má stále slovenské občianstvo, stále žije aj s rodinou v Bratislave, ale je zamestnaný v Brne, a preto má české zdravotné poistenie. Jednoducho, takýto občan z tých svojich 100-tisíc žiadne odvody zo zisku platiť nebude. Čiže ušetrí z tých 100-tisíc 14-tisíc eur. Neviem, či mu to bude stáť za to, aby tých 14-tisíc eur takto ušetril, aby si vybavoval to zdravotné poistenie, ale keď si povie, že áno, tak nám jednoducho takto odíde zo Slovenska, a obávam sa že, ak nezostane len pri tom, ale ak Domicil svoje eseročky prenesie tiež do toho Brna, tak potom Slovenská republika príde nielen o zdroje zo zdravotného poistenia, ale príde aj o všetky ďalšie zdroje, ktoré by nám ten Slovák inak nechal tu na Slovensku. Dane a ďalšie odvody a tak ďalej, a tak ďalej. Ale to už nemusím rozvíjať. To je asi zrejmé. Ja som tu už, tuším vo faktickej poznámke, povedal, že zároveň takýto spôsob zavedenia podielov na zisku, pán minister, preberám to s vami preto, lebo pani ministerka Zvolenská, nech sa na mňa nehnevá, zrejme aj do týchto vecí príliš sa nestarie a berie to, čo ste pripravili v Inštitúte finančnej politiky, takže preto túto tému rozoberám teraz tu a s vami. Čiže, ja by som sa vrátil k tejto téme. Ak takýmto spôsobom sa zvýši zdravotné poistenie z podielov na zisku, tak to skutočne, to nie je, to nie sú 2 %, to nie sú 3 %, to je významná nová záťaž takýmto podnikateľom, ktorí bežia v takomto formáte. Zamestnávajú, samozrejme, na Slovensku ľudí, lebo to už sú firmy, ktoré majú nejakých tých zamestnancov, a hrozí, že ak sa presťahujú do toho Brna, tak pár ľudí tu príde o prácu, čiže bude to mať, bude to mať jednoducho ďalšie dôsledky. Je mi to veľmi ľúto, ale toto všetko sa môže stať. Dobre. Prejdime k téme samotného zákona a rád by som sa dotkol niektorých ustanovení, ktoré moji predrečníci tu nejako veľmi nespomenuli, ja viem, sme v prvom čítaní, takže by sme nemali ísť do nejakých detailov, ale ja do tých detailov pôjdem, a to s tým úmyslom, aby si vaši úradníci trošku možno vypočuli to, čo tu poviem, lebo nebudem za nimi chodiť osobitne, však na to sme tu v parlamente, a možno ich to primäje k tomu, aby do druhého čítania pripravili oni sami niektoré pozmeňovacie návrhy, ktorými by mohol byť prípadne zákon o čosi lepší. Prvá vec, ktorú poviem, je zmena zdanenia pre príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ktoré sú dnes zdaňované zrážkovou daňou, § 43. Navrhujete, aby tieto príspevky na základe rozhodnutia samotného autora mohli byť zdanené nie zrážkovou daňou, ale aby mohli byť zdanené podľa § 6 ods. 2 písmeno a) na báze samotného daňového priznania. Vtip je tu totižto v tom, že rušíte doterajšiu možnosť, respektíve doterajší postup pri zdanení týchto príspevkov, keď sa od príjmu odpočítali 40-percentné paušálne výdavky a zdaňoval sa len ten zvyšok s tým, že po novom spravodlivo sa bude odpočítavať príspevok do umeleckých fondov, ale stráca sa možnosť odpočítania paušálnych výdavkov. Ak teda ten autor chce využiť možnosť odpočítania paušálnych výdavkov, bude musieť použiť novonavrhovaný postup, podľa ktorého sa dohodne s vydavateľom, že to zdanenie berie na seba, že si to zdaní v daňovom priznaní, v ktorom si potom bude môcť paušálne výdavky v limite, o ktorom ešte budem hovoriť, odpočítať. Čiže toto vyzerá na prvý pohľad ako korektné, ale, ale toto je obvykle problém chápania vecí na jednotlivých rezortoch, že vidím si len svoj piesoček a nevidím ďalej. Totižto, ak ten autor si tie svoje príjmy zdaní takýmto spôsobom, čiže v daňovom priznaní, aby využil paušálne výdavky, bude sa ho týkať povinnosť platiť z týchto honorárov odvody, sociálne, zdravotné poistenie. Ak túto možnosť nevyužije, tých paušálnych výdavkov, to znamená, zdaní mu to vydavateľ, tak v takom prípade odvody platiť nebude. Dobre, môže to byť korektné z určitého uhla pohľadu, ale výsledok je ten, neviem, či to zástupcovia médií vnímajú a vedia, že v konečnom dôsledku všetci píšuci autori budú jednoducho platiť viac, pretože buď si to nechajú zdaniť u vydavateľa, ale zaplatia v prepočte o 40 % vyššie dane, lebo si neodpočítajú paušálne výdavky, alebo si tie paušálne výdavky síce odpočítajú tak ako doteraz, ale budú platiť 35-percentné odvody z toho príjmu. Čiže nachystali ste pre nich v podstate takú malú tichú nenápadnú pascu, o ktorej možno nikto ani tak príliš nevie, ale tak dúfam, že ma médiá sledujú a že sa vás potom pán minister na prípadné detaily a vaše úmysly v tomto spýtajú.

    Dobre. Prejdime ďalej. Paušálne výdavky. Čudujem sa, že moji kolegovia, možnože som nedával pozor, vôbec túto tému neotvorili, tak rád by som pripomenul, že súčasťou tejto novely je navrhované obmedzenie paušálnych výdavkov na sumu 5 040 eur ročne, ktorá sa teda dotkne tých daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania vyššie ako približne 12- až 13-tisíc eur, tam už pocítia tieto dopady. A ja netvrdím, že sme to nechceli urobiť napríklad aj my, takisto sme chceli obmedziť paušálne výdavky ale vy robíte vlastne to, že robíte úplne všetko na širokom fronte. Zvyšujete odvody, zvyšujete minimálne základy, zvyšujete vymeriavacie základy, zvyšujete maximálne vymeriavacie základy, obmedzujete paušálne výdavky, zvyšujete sadzby daní, čiže všetko to, čo sa len dá zdvihnúť, upraviť, zrušiť, zodvodniť ešte, zvýšiť, tak všetko, kde len človek pozrie, tak tam vidí, ako to ide hore. Čiže v tom je ten trošku rozdiel medzi našimi zámermi, keď napríklad ja som rokoval so živnostníkmi asi v tom duchu, dobre, pristúpili na obmedzenie paušálnych výdavkov s tým ale, že sa na druhej strane ponúklo zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pri odvodoch. Alebo druhá ponuka znela, ponechať súčasný minimálny základ, čiže platili by tie minimálne odvody tak, ako doteraz, 200-tisíc živnostníkov, ale paušálne výdavky by boli obmedzené až na sume okolo 6000 eur ročne. Vy ste aj zvýšili minimálne základy, aj ste stiahli paušálne výdavky naraz, a to dokonca vraj za súhlasu živnostníkov, čo sa mi nechce veriť. Šikovní ste vyjednávači zrejme.

    Pokiaľ ide o paušálne výdavky. nebudú si môcť uplatniť paušálne výdavky tí, ktorí majú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Takže celý čas počúvame o tom, že tieto zmeny v daniach zasiahnu len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Čiže babička, ktorá prenajíma nejakú svoju nehnuteľnosť, nejaké pozemky napríklad, ktoré má niekde, možno prenajíma nejaký dom, ktorý zostal po dedovi, ja neviem, nechcem tu vymýšľať nejaké úplne nezmyselné príklady, ale skrátka ľudia, ktorí naozaj majú hlboko do vrecka a ktorí si teraz prilepšili príjmom z prenájmu nejakej nehnuteľnosti, tak zase, zrušením paušálnych výdavkov budú mať v prepočte o 40 % vyššiu daň. To je dôsledok. Alebo budú naháňať nejaké bločky, budú vymýšľať, že aké mali výdavky, neviem, či to je ten správny cieľ, ku ktorému by sme sa mali dostať, aby sa daňový systém takto komplikoval pre všetkých, pre tých ľudí aj pre daňové kontroly, pre sám celý systém. Čiže ľudia, ktorí majú príjem z prenájmu, budú vlastne platiť o 40 % vyššie dane ako doteraz.

    No a prejdime k tej populárnej nezdaniteľnej časti na manželku a na manžela. Áno, treba šetriť, treba sa pozrieť, kde sú ešte rezervy v nejakých daňových výnimkách, v daňových výhodách, ja som to už vo faktickej poznámke povedal, tu mám väčší priestor trošku sa o tomto rozhovoriť. Čiže, v našom daňovom systéme od roku 2004 je zavedený pojem nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Nemám presne v hlave tú sumu, ale je to nejakých približne 3600 eur ročne. Približne 300 eur mesačne. Čiže nejaký daňovník má príjmy povedzme 5000 eur, má základ dane, zarába niekde v nejakej fabrike, 5000 eur má po odrátaní odvodov, takže 3600 sa mu odpočíta ako nezdaniteľná časť a zdaňuje sa mu len zostávajúcich 1400. Čiže tu vlastne princíp rovnej dane je popretý, pretože neplatí 19-percentnú daň zo svojich príjmov, ale platí 19 percent len z tej sumy, ktorá mu zostane po odrátaní nezdaniteľnej časti. Čiže je to isté daňové zvýhodnenie ľudí, ktorí zarábajú, ale zarábajú málo. Je to aj motivačné, aby pracovali, ak si má niekto vybrať medzi prácou a povedzme tým, že bude poberať dávky v hmotnej núdzi, tak je určite motivačné, ak vie, že pri tom príjme na úrovni 3600 eur po odrátaní odvodov vlastne žiadnu daň platiť nebude. Čiže je to pre neho trošku výhodnejšie, ako keby sa tá daň platila, lebo potom ten skok medzi dávkami a príjmom z práce by bol jednoducho menší. To je, to je asi jasné. Čiže tento spôsob zdanenia a táto určitá daňová výhoda má svoje opodstatnenie. Manželia, dvojica, žijú spolu, sú manželia, vychovávajú deti a tak ďalej, tu platí princíp zavedený od roku 2004, podľa ktorého, ak jeden z tej manželskej dvojice nedokáže si vyčerpať túto daňovú výhodu sám na seba, pretože jeho príjmy sú veľmi nízke napríklad, alebo dokonca žiadne, tak v takom prípade to dočerpanie tej daňovej úľavy na manželského partnera prechádza na toho druhého partnera. Čiže napríklad muž zarobí povedzme 5000 eur po odrátaní odvodov ročne, odpočíta si 3600 a zdaňuje 1400, ale dajme tomu, že jeho manželka v danom momente, v danom roku nemá prácu, alebo nie, nech má prácu, ale len časť roka, alebo na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, a ona zarobí 2000 eur, takže ona tých svojich 3600 jednoducho nemá ako využiť, lebo zarobí len 2000. V takom prípade, tých nevyužitých 1600 eur prechádza na jej manžela a on si spolu uplatní vlastne ako keby 3600 na seba, 1600 na manželku, to je 5200, a keďže má príjmy 5000, tak neplatí dane on vôbec. A tak je to správne, pretože ako keby boli jedna osoba. To je dobre, to je dobrý princíp. A teraz tento princíp ideme vlastne zrušiť, pretože presne v takých prípadoch ako som povedal, že tá manželka síce pracuje, ale na nejaký kratší úväzok, alebo na dohodu, tak nespadá ani do jednej z tých troch kategórií, pretože deti už majú viac ako 3 roky, neopatruje žiadneho príbuzného a, samozrejme, nie je ani náhodou evidovaná na úrade práce, pretože sa snaží pracovať, je aktívna, má aspoň tú prácu na čiastočný úväzok, alebo na dohodu, čiže nie je evidovaná, nechce byť evidovaná na úrade práce, chce si zarobiť. Tak takejto rodine zoberieme teraz túto daňovú výhodu, pretože sa nezmestila ani do jednej z tých troch navrhovaných kategórií. To je úplne nespravodlivé a demotivujúce. A so sociálnosťou, alebo niečím takýmto, to nemá absolútne nič spoločné.

    Pokiaľ ide o tú sociálnosť, tak pripomínam, že pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti na manželku, ak tu padali príklady, že bohatí ľudia si to predsa nemajú, nemusia uplatňovať, načo im to je, veď predsa sa stačí pozrieť do zákona. Tam si nájdete, že pri príjme manžela, ktorý presahuje 176,8-násobok životného minima, sa nezdaniteľná časť na manželku kráti, respektíve nie je vôbec, pretože to je princíp takzvanej milionárskej dane. To by sme mali ako poslanci aspoň trošku, aspoň z počutia poznať. Takže takzvaní bohatí manželia naozaj sa u nich tá nezdaniteľná časť na manželku neuplatňuje už teraz, pretože majú príjem rádovo tých 33-, 34-tisíc eur ročne a vyšší. Takže tam nepotrebujeme nič škrtať, lebo tam už škrtnuté jednoducho je. Takže pri tomto spôsobe sprísnenia uplatňovania nezdaniteľnej časti na manželku to vlastne znamená, že tie manželky, ktoré si privyrábajú napríklad na dohodu a zarobia možno 100, 150 eur mesačne, si na seba uplatnia tú 100-, 150-eurovú daňovú výhodu, ale ten zvyšok si nebude môcť uplatniť ich manžel, čiže ten rozdiel oproti súčasnosti je, že tá rodina príde na vyššej dani okolo 30, 40, možno 60 eur mesačne, bude platiť tá rodina vyššiu daň. Pripomínam, že ak niekto pracuje na dohody, dnes ešte môže byť evidovaný na úrade práce, čiže tam tá podmienka, ktorú nasadilo, nastavilo ministerstvo financií, ak je manželka evidovaná na úrade práce, tak sa môže uplatniť, táto podmienka tam síce je, ale ministerstvo práce dalo do pripomienkového konania novelu zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorej nebudú môcť byť evidovaní ako nezamestnaní na úradoch tí, ktorí pracujú na dohody. Čiže takéto manželky, ktoré sa snažia privyrobiť si prácou na dohodu, inú prácu nevedeli zohnať, budú po Novom roku, respektíve po prvom apríli, keď bude účinnosť tohto zákona o službách zamestnanosti, budú vyradené z evidencie na úrade práce, čiže ich manželia si po skombinovaní všetkých týchto zmien, ich manželia si nebudú môcť uplatniť to daňové zvýhodnenie na svoje manželky pracujúce na dohodu. To je veľká chyba, pán minister.

    To isté sa týka manželiek, ktoré pracujú na nejaký kratší úväzok. Zarobí okolo 200 eur mesačne, má kratší úväzok, lebo buď lepšiu prácu nezohnala, alebo preto, lebo možno väčšia rodina, tak je pri deťoch, ale tie deti už sú staršie ako tri roky, takže smola. Tak ako pán kolega Zajac niekoľkokrát opakovane dnes pripomínal, sú to prípady, kedy tá manželka je invalidná dôchodkyňa, čiže nepracuje, poberá invalidný dôchodok v pomerne nízkej výške a dnes sa tá daňová výhoda dá využiť z pohľadu jej manžela pracujúceho, po Novom roku to nebude. A ja k tomu ešte pridávam študentky. Manžel pracuje, manželka je študentka, študuje. No tak, dieťa ešte nemá, pozerám, čo tu ešte je, peňažný príspevok za opatrovanie nepoberá, študuje a evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, samozrejme, nie je, lebo študuje. Aj keby chcela byť neviemako evidovaná, tak ako študentka byť evidovaná nemôže. Čo s nimi? Zase. Takéto mladé rodiny, kde manželka študuje, doplatia na odobratie tejto daňovej výhody. A to je potom 60 eur mesačne. Poďakujú sa vám, naozaj.

    Nie je ďalej technicky vyjasnené, čo v prípade, ak tá manželka bude spĺňať to zaradenie do niektorej z tých troch kategórií nie celý rok, ale časť roka. Čiže keď už to tam aj takto, pán minister, necháte, tak poprosím, aby vaši úradníci zlepšili technicky text, aby bolo zrejmé, že čo v prípade, keď povedzme manželka je pol roka evidovaná na úrade práce. V akom prípade vtedy má ten manžel nárok na to daňové zvýhodnenie, či ho vôbec má, či v alikvótnej výške, či nemá, aby to bolo ľuďom jasné.

    Ďalej, nepovažujem za správne to, aby sa zmenilo určenie takzvaného vlastného príjmu manželky. Poviem, o čo ide. Dnes, teda takto, trošku zo širšia, aby to bolo jasné, o čom hovorím. Tá nezdaniteľná časť na manželku je približne vo výške 3600 eur. Ak má manželka nejaký takzvaný vlastný príjem, svoj príjem, tak tá nezdaniteľná časť je rozdiel medzi 3600 eurami a jej vlastným, takzvaným vlastným príjmom. Napríklad jej príjem je 2000 eur, ako som už hovoril v príklade, tak tá nezdaniteľná časť na manželku je potom 1600 eur. Dnes to funguje tak, že keď sa určuje ten vlastný príjem manželky, tak sa od príjmu manželky odpočítavajú jej odvody, či už povinné, alebo dobrovoľné, alebo takzvané poistenie na zdravotné poistenie samoplatiteľa. Čiže keď povedzme ten môj príklad modifikujem a manželka, ktorá má príjem tých 2000 eur, si okrem toho zaplatila, dajme tomu ešte 500 eur na dobrovoľné poistenie, tak potom podľa dnešného zákona ten vlastný príjem o tých 500 eur znížime, je potom 1500 a to daňové zvýhodnenie nám narastie. Vy navrhujete, aby sa dobrovoľné poistenie a poistenie, ktoré si platí samoplatiteľ, od vlastného príjmu neodpočítavalo. Ja chápem, pán minister, že je to možno detail, ktorý vy nesledujete, ale poprosím znova, vaši úradníci nech sa nad týmto zamyslia, pretože je to diskriminácia tých, ktorí sú dobrovoľne poistení, a diskriminácia tých, ktorí si platia ako samoplatitelia poistné na zdravotné poistenie, lebo zo zákona to poistenie platiť musia, tak nerozumiem, prečo by sa pri stanovení takzvaného vlastného príjmu manželky toto nemalo zohľadňovať.

    Ďalej, pokiaľ ide o daňový bonus, no, veľmi odvážny návrh ste predložili, keď ste povedali, že daňový bonus by mal byť obmedzený len na deti do devätnástich rokov veku. Celé Slovensko spozornelo, že toto už prestáva byť sranda, pokiaľ ide o to zdanenie, ktoré sa má týkať len dvanástich percent najbohatších ľudí, pretože na vysokých školách nám, samozrejme, študuje množstvo študentov z rodín, kde nepatria do tých horných desaťtisíc. Takže týchto by ste jednoznačne poškodili. Čiže som veľmi rád, že pragmatické uvažovanie zvíťazilo a že daňový bonus sa v tomto meniť nebude, ale predsa len je tu určitá zmena. Nebudú sa brať do úvahy takzvané pasívne príjmy, čiže príjmy podľa § 6 odsek 3 až 5, čiže je to síce možno malá skupina ľudí, malá skupina daňovníkov, ale sú takí, ktorí o daňový bonus takýmto sprísnením prídu úplne, či už sú tie deti ich malé, alebo dvadsaťpäťročné.

    Dostávam sa do záveru svojho vystúpenia. Chcel by som sa ešte na záver spýtať na dva problémy a bol by som rád, keby zase úradnícky aparát na ne pozitívne reagoval pre druhé čítanie. Aby som tie pozmeňováky nemusel písať sám, lebo v poslednom čase ma to nejako prestáva baviť, aj tak mi neprechádzajú, neschvaľujete mi to. Radšej nech to napíšu úradníci.

    Čiže prvý problém je tento. Zamestnanecká prémia, pozornejší kolegovia, kolegyne si možno spomenú, že keď som vystupoval pri zákone pána ministra Richtera, keď sa teda zavádzali odvody z dohôd, tak som sa pýtal, prečo v tom balíku tých letných, tých prázdninových zákonov nie je aj taká zmena zákona daní z príjmov, ktorá by zrušila obmedzenie pri poskytovaní zamestnaneckej prémie takzvaným dohodárom. Poviem, o čo ide. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň, ktorá sa vypláca na základe ročného zúčtovania daňového priznania takým daňovníkom, ktorí majú príjem relatívne nízky, v podstate nižší ako minimálna mzda. Je to suma, teraz nepoviem presne z hlavy, niekde medzi, okolo 120 - 130 eur ročne. Čiže pre tieto skupiny ľudí to zase nie je zanedbateľná čiastka.

    Jedna z podmienok na priznanie tejto zamestnaneckej prémie je, že dotyčný daňovník nemal príjmy z dohôd, že nemal žiadne príjmy z dohôd. Tak to bolo doteraz zavedené v zákone o dani z príjmov a logika bola tá, že, no dobre, ak teda príjmy z dohôd mal a nebude čerpať túto daňovú výhodu, tak to nečerpá preto, lebo z dohôd sa predsa neplatia odvody a tým pádom on je už zvýhodnený tým neplatením odvodov. Čiže malo to takúto určitú vnútornú logiku.

    No, lenže to sa nám zmenilo. Z odvodov z dohôd sa už odvody platiť budú. Čiže takáto logika už naozaj nemá, nedáva žiadny zmysel, a preto si myslím, že táto podmienka pre priznanie zamestnaneckej prémie by zo zákona mala byť odstránená. Čiže aj ten, kto mal príjmy z dohôd, by nemal stratiť nárok na zamestnaneckú prémiu, ak spĺňa ostatné v zákone pomerne prísne špecifikované podmienky. Čiže poprosím, aby sa na to aparát pozrel.

    No a potom ešte jedna naozaj veľmi technická vec, ale taká, ktorá znepríjemňuje život ľuďom, najmä v tomto období, kedy tisícom ľuďom chodia nedoplatky z ročného zúčtovania z príjmov podľa § 8 z ostatných príjmov, to sú rôzne výhry, náhodné, príležitostné príjmy, z ktorých sa po novom musí platiť zdravotné poistenie. Ide tu o to, že povedzme z príležitostných príjmov zdaňovaných podľa § 8 sa po novom platí zdravotné poistenie, teraz to vlastne prvýkrát sa v praxi prejavilo. Čiže nejaký občan, ktorý mal povedzme príjem príležitostného charakteru alebo príjem z toho, že predal nejakú nehnuteľnosť, musel to zdaniť, alebo výhru, ktorú musí zdaniť podľa § 8, tak v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu zdravotná poisťovňa z tohto príjmu vyrubuje poistné a má nedoplatok, ktorý musí zaplatiť. Tento nedoplatok na poistnom je de jure daňový výdavok. Daňový výdavok, ktorý ten občan má právo si premietnuť do svojho daňového priznania a znížiť si tak svoje budúce dane. Technicky to je dnes tak, že ak si chce ten daňový výdavok daňovník uplatniť, lebo teda zaplatil ten nedoplatok na ročnom zúčtovaní na zdravotné poistenie, tak musí podávať dodatočné daňové priznanie za ten predchádzajúci rok. A to je, neviem, či to najlepšie riešenie, a myslím si, že bolo by treba nájsť riešenie iné, aby to bolo výdavkom povedzme na základe rozhodnutia toho samotného občana, roka, v ktorom ten nedoplatok musel zaplatiť. Ale to nechajme na ten aparát, aby sa s tým trošku pohral. Len chcem, aby táto myšlienka tu zaznela a aby sme trošku po tej administratívnej stránke upustili od možno nie celkom logicky vyžadovaných ustanovení, alebo nárokov na daňovníkov.

    Takže hor sa do platenia vyšších daní. Za všetkých, ktorí sa zaoberajú daňovým poradenstvom, môžem povedať, pán minister, že vám všetci veľmi pekne ďakujú. Odkazujem takýto odkaz. Skutočne všetci daňoví poradcovia, auditori sa tešia na budúci rok, pretože ich klientela utešene narastie a v ich mene sa chcem teda poďakovať, že ste takto im zabezpečili prácu a aj vyššie príjmy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Štefanec, Kuffa, Jarjabek, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mihál jasne zdokumentoval, že to nie je len tento zákon, ktorý sťažuje podnikanie na Slovensku, a teda tvorbu pracovných miest. Doslova poukázal na to, že pre malé podnikanie a zvlášť spoločnosti s ručením obmedzeným sa zvyšujú náklady o 25 %. Chcem zdôrazniť, že práve títo podnikatelia sú tí, ktorí najviac doplatia na zvyšovanie daní a zhoršenie podmienok. Hovoril o paušálnych výdavkoch.

    Tu chcem upozorniť na návrh, ktorý sme opakovane predložili a ktorý považujem za riešenie, a to je zavedenie licencií pre živnostníkov, ktorý by nahradil takisto zníženie paušálnych výdavkov, tak ako to navrhuje vláda v súčasnom návrhu zákona o dani z príjmov. Takže som presvedčený, že zavedenie licencií by bolo riešením pre malé podnikanie, ktoré momentálne je najviac postihnuté týmto zákonom aj ďalšími zákonmi, ktoré predkladá dnešná garnitúra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať tuná na predrečníka, pána kolegu Mihála. Áno, minimálna mzda môže zhoršiť v regiónoch skutočne ako podmienky zvyšovania teda tej minimálnej mzdy. Aj teraz v mnohých regiónoch Slovenska je problém s prácou. Bude ešte väčší. Naozaj, tí zamestnávatelia tým, že budú mať zvýšené náklady, tak pre mnohých to bude problém zamestnávať mnohých zamestnancov.

    Rovnako zvyšovanie dane z 19 na 23 %, veď sme to už tuná tak aj spomínali, tak firmy sa budú skutočne správať ako racionálne a pôjdu do zahraničia, do susedného, či už Česka, Poľska, možno Maďarska. Rovnako noví investori, ktorí budú zvažovať, do ktorej krajiny majú ísť, Slovenská republika nebude tou krajinou, do ktorej sa rozhodnú investovať. Paradoxom je to, že keď sa dane zvyšujú, príjem do štátnej pokladnice sa zníži. To sú naozaj overené fakty. Niekedy naozaj to pripadá také smiešne, že hovoríme o tom istom, a každý nejako inak presviedča tú druhú stranu, že čo je dobré a čo je správne.

    Naozaj je potrebné zamerať sa na konsolidáciu, ktorá by priniesla úspory. Toto mi stále chýba tuná, kde by sme hľadali na to, ako znižovať výdaje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mihál, no máte jednu veľkú výhodu. Vy stále môžete hovoriť, že toto sme chceli spraviť, toto sme chceli spraviť, ale sme to nestihli. Iste by, samozrejme, s vami v tejto chvíli súhlasil a určite súhlasí aj pán poslanec Kaník, ktorý bol v nejakých štyroch, piatich stranách, ak si to dobre pamätám, možno v šiestich, opravte ma, pán poslanec, však vy ste začínali s ................................ na Slovensku tuná, čo je tých päť, šesť strán, všade ste rozprávali, všade ste rozprávali to isté. Ale v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Mihál, viete, Kaníkovci vždy prosili, tak ako prosia zákerne teraz, oni prosili to HZDS, aby s nimi spolupracovalo, a boli ochotní urobiť čokoľvek. To bolo množstvo stretnutí, množstvo stretnutí, hovorím v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Mihál, aby som isté veci osvetlil, aby nám to teda bolo jasné, kto tu s nami sedí, hej, v týchto laviciach. Ľudia, ktorí prosili, ktorí skutočne prosili a zákerne prosili, tak ako zákerne prosia teraz a nedovolia, no preto som, samozrejme, aj z toho HZDS musel odísť, preto, lebo s takýmito ľuďmi sa naozaj nedá politicky spolupracovať.

  • Smiech v sále.

  • A pán poslanec Mihál, no, povedzte, viete si dobre predstaviť spoluprácu s takýmito Kaníkovcami? S takýmto Kaníkom? No viete si vy predstaviť spoluprácu? Keď už toho toľko nahovorili tuná historicky, ako čo sa nedá nielen napísať, ale ani počúvať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som čakal, že sa viacej poslancov za vládnu stranu prihlási s faktickými poznámkami. Čakal som, čo budú perliť, tak zaperlil už len jeden. Čakal som ich teda viacej, kolega Blaha, neviem, sa neprihlásil, čakal som opäť nejaké ideologické myšlienky. Takže na jednej strane máme tuná kolegu Mihála, ktorý tu argumentoval faktami, číslami, a na druhej strane máme ideologickú demagógiu, alebo, by som povedal, priam už zaslepenosť. Ja viem, že niektorým poslancom SMER-u to ide proti srsti, ale, žiaľ, musia sa držať svojej politickej doktríny, pochlebovať len tomu svojmu, čo treba. Žiaľ, bude to mať negatívny vplyv na obyvateľov Slovenska, tak ako väčšina zákonov, ktoré pre nás SMER pripravil, a už niektoré sa teda aj schválili. No a mňa mrzí len to, že keď sa schváli takýto paškvil, tak médiá prídu s informáciou, že parlament schválil! Parlament schválil zvýšenie daní, parlament schválil zvýšenie odvodov, parlament schválil zvýšenie poplatkov. Ja by som poprosil tieto veci nehovoriť v tomto zmysle, ale normálne povedať tak, ako je to uvedené aj v hlasovaniach pri jednotlivých zákonoch, že poslanci SMER-u schválili zvýšenie daní, poslanci SMER-u schválili zvýšenie odvodov, poslanci SMER-u schválili zvýšenie poplatkov.

    No a toto bude ďalší z tých istotných zákonov, ktoré prinesú istotne pohodlie života našim obyvateľom na Slovensku. Takže, tak ako pán kolega Mihál argumentoval, že sa to dotkne skutočne aj tých menej príjmových rodín, ľudí, tak to veru bude, no ale ťažké to bude potom dávať dohromady, pretože tu z toho vznikajú naozaj neskutočné paškvily zákonov, ktoré budú mať dopad na celú slovenskú spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Mihál? Nie. Dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý je prihlásený písomne do rozpravy a je posledným písomne prihláseným.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Pán poslanec Sulík, procedurálny?

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pri všetkej úcte ku kolegovi Jarjabkovi, myslím si, že mali by faktické poznámky byť na rečníka, a teraz pán poslanec Jarjabek výrazne odbočil od témy, a keď to budeme robiť všetci, asi to neprospeje kultúre v tomto parlamente. Bolo by dobré a chcel by som teda vás poprosiť o to, možno v takomto prípade zakročiť.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre, nebol to procedurálny návrh. Bolo to upozornenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    A zároveň chcem poprosiť pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý tu nie je, ale dúfam, že príde, vážené kolegyne a kolegovia, k návrhu tejto dôležitej novely, sa tu už veľa hovorilo a ešte sa aj bude hovoriť od naslovovzatých odborníkov, do toho sa nechcem veľmi miešať, ale určite si pri hlasovaní budem všímať najmä dopad tohto zákona na najviac zraniteľné skupiny občanov, za ktoré pokladám rodiny s viacerými deťmi a seniorov.

    V budúcnosti pri súčasnej demografickej kríze by som rád videl v prospech rodín a seniorov napríklad takéto opatrenia: zmierniť vysoké daňové zaťaženie rodín, zlú finančnú situáciu mladých rodín s deťmi. Napríklad, dostal som návrh, požiadaj, či by rodiny so štyrmi a viac deťmi nemohli dostať si kúpiť osobné auto bez DPH.

    Za druhé, odstrániť znevýhodnenie mnohodetných rodín, ktoré sa o deti dobre starajú.

    Za tretie, prácu matiek na materskej dovolenke viac zohľadniť v ich dôchodku.

    Za štvrté, vytvárať nové pracovné miesta v službách pre seniorov, ale aj v službách seniorom voči rodinám a deťom.

    Za piate, pripomínať viac deťom zodpovednosť za svojich rodičov nielen čestným prehlásením, že som nemajetný, ako je to teraz, ale napríklad aj predložením daňového priznania.

    A za posledné, presadzovať, aby dôchodok zohľadňoval počet vychovaných detí platiacich odvody a umožniť im venovať dvojpercentný, 2 percentá zo základu dane svojim rodičom.

    A práve o tom je môj jednoduchý návrh, ktorý legislatívne dodám v druhom čítaní. Ide o to, aby aj fyzické osoby mohli zo svojho daňového základu dať 2 percentá aj svojim rodičom na prilepšenie ich dôchodku. V rozprávke O troch grošoch stredná generácia dáva jeden groš svojim deťom, druhý sebe a tretí svojim rodičom. Tým by sa táto rozprávka mohla volať skôr rozprávkou o štyroch, ba aj piatich grošoch, pretože dnes spolu žijú aj štyri, ba až päť generácií. Reč však bude o tom, že z rozprávky O troch grošoch ten tretí často nedôjde k adresátom, aj keď starí rodičia, a je ich stále viac, žijú často na okraji spoločnosti s veľmi malými penziami. Tretí groš absentuje aj vtedy, keď deti zabúdajú na svojich rodičov, najmä keď sú, v úvodzovkách, "zaopatrené" v domovoch dôchodcov, ktoré sú pre niektorých, niektoré deti, v úvodzovkách, "zaujímavé" iba v deň, keď sa berie penzia. Môj príspevok nebude o týchto deťoch, ale bude o tých deťoch, ktorí chcú zlepšiť svoj sociálny stav ich rodičov, ktorým by chceli pomôcť.

    Náš priemerný dôchodok je dnes asi 375 eur, pričom asi 14 tisíc seniorov ho má menší ako 200 eur. Priemerný dôchodok u nás pomaly stúpa, ale, žiaľ, najmä preto, že starodôchodcovia, najmä tí do roku 2004, vymierajú. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie priemerné dôchodky sú napríklad v Luxembursku 3 400 eur, v Holandsku 2 700, vo Fínsku 2 600, a tak to pomaly klesá, aj v krízovom Grécku je to asi 1 600 eur. Ak nás Európska únia tlačí k harmonizácii daní, súhlasme, ale iba za podmienky, že budú v Európskej únii harmonizované aj penzie občanom.

    Dnešný zákon o dani z príjmu, myslím, že je to § 50 ods. 4, umožňuje, aby právnické a fyzické osoby dali 2 percentá zo svojho daňového základu na rôzne verejnoprospešné a humanitárne účely, napríklad na kultúru, vzdelanie, šport, cirkvi, nadácie, občianske združenia. Je to už dobre zažité, koncom roku vždy adresáti sa prihlásia u notára a zase pri daňovom priznaní darcovia môžu určiť týchto adresátov. Pri právnických osobách sa jedná o relatívne veľké sumy, tu o tom nebudem hovoriť, môj návrh sa týka fyzických osôb. Mnoho našich spoluobčanov, fyzických osôb, každoročne poukazuje 2 percentá z daňového základu na tieto verejnoprospešné aktivity a môj návrh by teda bol v tom, ešte ho zopakujem, aby v § 50 ods. 4 sa doplnilo písmeno k), ktoré by znelo, že 2 percentá z daňového základu fyzických osôb bude možné dať aj, v úvodzovkách, "biologickým alebo adoptívnym rodičom", ktorí poberajú starobný, alebo invalidný dôchodok. Takže deti, fyzické osoby, ktoré riadne platia svoje dane, a teda nie sú problémovými občanmi, by mohli takto rozhodnúť o relatívne malej časti, to sú rádovo desiatky, stovky eur, v prospech svojich rodičov. Čím viac detí, tým by to bolo lepšie. Bolo by to teda vlastne zo zákona realizovanie rozprávky o tých troch grošoch.

    Myslím si, že by išlo skôr o prerozdelenie tých darov zo základu dane fyzických osôb a k tomu návrhu by som sa vrátil aj s inými poslancami, myslím si, že aj z oboch táborov, v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Sulík, Kaník a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mikloško, skvelý nápad, aj takto sa dá podporiť dôchodkové zabezpečenie, a najmä potom, ako druhý pilier dostal ťažké rany vďaka našim kolegom zo SMER-u, tak v budúcnosti aj táto forma podpory môže hrať významnú rolu, a preto by som chcel povedať, že tento návrh sa mi veľmi pozdáva a rád ho podporím.

    Ďakujem.

  • Podozrivé rozpravy naozaj zaznievajú všemožné. Poznámky a postrehy a návrhy, by som veľmi rád počul, napríklad na celú túto, tento balík návrhov čo by povedal pán minister, prípadne socialistickí poslanci, keby tak sa zapojili do tej rozpravy, a nielen faktickými poznámkami glosovali. A tiež ma tak napadlo, keď počúvam tie rôzne reakcie, že či sa už zrušilo obmedzenie podávania alkoholických nápojov v parlamente, pretože niekedy mám pocit, že to, čo tu zaznelo, sa natriezvo ani povedať nedá, a teraz nemyslím pána Mikloška, aby sa náhodou nepomýlil, ale tak zahviezdil pán Jarjabek naposledy, tak bolo to veľmi zaujímavé.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, reagujte na predrečníka. Dobre? Naozaj. Reagujte na predrečníka. Dobre. Pán poslanec Kuffa.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, kolegovia by mohli skončiť s takou slovnou prestrelkou, ale naozaj, pán kolega Mikloško ako tu predostrel tieto veci, v jednoduchosti je krása. Aj tuná tie dve percentá, čím máš viac detí, tým viac môžeš ako prispievať dvomi percentami na svojich rodičov.

    Pán minister, možnože je to také na zamyslenie. Ja si viem aj predstaviť tie odvody aj vôbec sociálny systém a odvodov, že by bol naozaj prepracovaný, a deti, ktoré by priamo participovali na dôchodkoch svojich rodičov. Takže myšlienka je to ako veľmi dobrá. Naozaj dopad tohto zákona, obávam sa, že naozaj bude mať negatívne dopady aj na normálne rodiny, normálne rodiny, početné rodiny a mnohých seniorov, kde v podstate sa zhoršia ešte ich životné podmienky.

    Ďakujem pekne.

  • Chce reagovať na faktické poznámky pán poslanec Mikloško?

    Áno, áno, nech sa páči.

  • Mám reakciu iba na pána Sulíka, ďakujem mu, nečakal som, že to takto podporí. Vidím, že SaS-kári majú sociálne cítenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Smiech v sále.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Takže páni poslanci Kollár, Sulík, Matovič, Hlina, Jurinová, Frešo, Duchoň, Viskupič, Kaník, Štefanec, Číž, Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Mihál je posledný, ale vy ste boli aj písomne prihlásený. Aha, môžete sa aj ústne. Dobre.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, takže dvanásť pánov poslancov sa prihlásilo ústne do rozpravy, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, od piatka, odkedy beží táto diskusia, sme si vypočuli množstvo argumentov pro a proti, argumenty v rovine tej obecnej, filozofickej, ekonomickej, či je lepší systém rovnej dane, alebo systém progresívneho zdaňovania, kolega Jožko Mihál pred chvíľočkou išiel do úplne tých najjemnejších, najfajnovejších technických detailov, za čo mu tiež ďakujem, pretože tie sa častokrát podceňujú a opomínajú, ale naozaj v tých detailoch je niekedy skrytý diabol, ako sa hovorí. Ja nebudem vo svojom vystúpení teraz hovoriť ani o výhodách a nevýhodách, či už systému rovnej dane, alebo progresívnej dane, ale ak dovolíte, zameriam sa na tému, ktorá sa volá daňový systém ako nástroj konkurencieschopnosti krajiny. Toto je vec, ktorá sa trošku, trošku dáva niekde do úzadia, a dostávame sa až do nejakých prestrelok typu, či sa v parlamente zrušilo nariadenie o konzumácii alkoholických nápojov.

    Takže poďme naspäť celkom vážne k téme. Dovoľte mi na úvod jeden citát z volebného programu strany Sloboda a Solidarita. Citujem. Sme zásadne proti demontáži rovnej dane a proti zvyšovaniu priamych daní, najmä dane z príjmu právnických a fyzických osôb. Rovnako ako kvalifikovanú pracovnú silu, aj daňový systém považujeme za komparatívnu výhodu Slovenska a bolo by zlým riešením takejto výhody sa vzdať. V čase hospodárskej recesie dokonca riešením fatálnym. Z tohto dôvodu tiež nepodporíme snahy Európskej únie o harmonizáciu daní a zavádzanie nových európskych daní. Toľko citát z programového vyhlásenia SaS.

    A teraz mi dovoľte pre porovnanie iný citát, tentokrát si pomôžem opatrením z čias prvej Ficovej vlády. Toto odznelo na 180. schôdzi vlády Slovenskej republiky v novembri 2009, teda rok po páde Lehman Brothers alebo v dobe, kedy už tá kríza sa prevalila zo Spojených štátov amerických k nám do Európy, Slovensko nevynímajúc.

    Počas prvej vlády Roberta Fica bolo vypracované opatrenie vlády Slovenskej republiky proti dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy. Ak dovolíte, teraz ten spomínaný citát: "Chceme aktívne vyhľadávať a podporovať prílev priamych zahraničných investícií, ktoré zostávajú najväčším generátorom exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky." Teraz príde citát ešte krajší: "Chceme propagovať Slovenskú republiku ako krajinu, ktorá ani za súčasnej recesie nepristúpila k zvyšovaniu daní, alebo iným negatívnym úpravám daňového systému, čím zostáva atraktívnou destináciou pre zahraničných investorov." Toto hovorí opatrenie, ľudovo povedané, na boj proti kríze z čias prvej vlády Roberta Fica. Na tomto mieste sa priam natíska otázka, čo sa zmenilo, dámy a páni zo SMER-u, že Slovensko a nakoniec celá eurozóna dnes totižto čelí a bude čeliť rizikám ešte väčšej ekonomickej recesie, ako tomu bolo v roku 2009, a vy pristupujete k zvyšovaniu daní a k iným negatívnym úpravám daňového systému. Ešte pred tromi rokmi ste chceli propagovať dokonca Slovensko ako krajinu, ktorá nepristúpila k zvyšovaniu daní a iným negatívnym úpravám daňového systému. Pýtam sa teda ešte raz, čo sa zmenilo za tri roky? Tomu sa hovorí strata názorovej integrity.

    Teda systém rovnej dane, konštatujem, že priniesol Slovensku jasnú komparatívnu výhodu. A to v čase, keď Slovensko nevedelo konkurovať vyspelým ekonomikám, ani kvalitnejším podnikateľským prostredím, ani lepšou infraštruktúrou, ani vyššou mierou vymožiteľnosti práva, ani nižšou mierou korupcie, ani vyššou stabilitou právneho systému. Slovensko nevie konkurovať vyspelým krajinám, vyspelým ekonomikám ani dnes vo vyššie spomínaných faktoroch. A preto rovná daň bola práve jedným zo spôsobov, podčiarkujem, nie jediným, ale jedným zo spôsobov, akým mohlo Slovensko to zaostávanie v úrovni ekonomického rozvoja, v úrovni výkonu ekonomiky za vyspelými krajinami postupne znižovať. Tie nožnice postupne zatvárať.

    Rovná daň skutočne bola spravodlivou, keďže vyšší príjem zdaňovala viac, bola neutrálnou, keďže bez ohľadu na typ činnosti daňovníka, daňová sadzba bola rovnakou pre všetkých, bola jednoduchou a bola účinnou. No a práve daňová konkurencia totiž umožňuje krajinám, ako je Slovensko, urýchliť dobiehanie starých členov Európskej únie. Plní tak jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie, pretože znižuje rozdiely, teda znižuje rozdiely, prispieva k vyrovnávaniu rozdielov v jednotlivých regiónoch a v jednotlivých krajinách, a pritom chcem povedať, že častokrát sa tak deje oveľa, oveľa efektívnejšie ako v prípade napríklad kohéznych a štrukturálnych fondov, ktoré práve na tento účel mali a majú slúžiť. Ochrana takejto komparatívnej výhody Slovenskej republiky preto mala patriť medzi základné priority ekonomickej politiky Slovenska. To, čo som teraz konštatoval, sa uvádza v takzvanej deklarácii o suverenite Slovenskej republiky v priamych daniach. Túto deklaráciu, niektorí páni poslanci, panie poslankyne si budú pamätať, ona vznikla v roku 2007 a v máji roku 2007 tento parlament uvedenú deklaráciu neprijal. Bola to deklarácia na podporu zachovania suverenity Slovenskej republiky v priamych daniach. Vtedy, v máji roku 2007 proti prijatiu takejto deklarácie hlasovali takmer do nohy všetci vtedajší poslanci strany SMER.

    Je mi ľúto, že takáto deklarácia v máji 2007 neprešla, a myslím si, že dozrel čas, aby opäť po určitom historickom oblúku, medzitým ubehlo päť rokov a téma harmonizácie priamych daní v európskej dvadsaťsedmičke bude čochvíľa na stole a bude potrebné, aby aj stredopravé strany opätovne dokázali nájsť aj na túto tému názorovú zhodu.

    Ak dovolíte teraz, povenujem sa trošku argumentom nie výhod systému rovnej dane, ale povenujem sa trošku argumentom tých pánov poslancov, ktorí, a vrátane pána ministra financií, ktorí vlastne s návrhom na zrušenie rovnej dane touto legislatívnou normou do parlamentu prišli. Tie vaše argumenty, pán minister Kažimír, sa dajú zoskupiť do troch bodov.

    Po prvé. Tvrdíte, že potrebujete viac daňovo zaťažiť silných a bohatých. Ja už som veľakrát o tom hovoril, je to úplne legitímne, získali ste 1 134 000 voličov vo voľbách, je to úplne legitímne. Tvrdím, jedným dychom dodávam, že nie nevyhnutné. Nie všetko, čo je legitímne, je súčasne nevyhnutné.

    Po druhé, hovoríte, že potrebujeme zaviesť progresívne zdaňovanie a hlavne zvýšiť daňové sadzby, v tomto prípade najmä korporátnu daň, alebo teda daň z príjmu právnických osôb, aby sme vybrali v absolútnom objeme viac na daniach, v opačnom prípade nedokážeme financovať základné funkcie štátu.

    No a po tretie, tvrdíte, že rovná daň nemá žiadna z vyspelých európskych ekonomík, citujem: "Je to slovenská ikona, ktorá už vyschla, stratila opodstatnenie a treba ju zrušiť." Pozrime sa teda v maximálnej možnej miere pri abstrahovaní od ideologického nánosu, ktorý je nad tým, pod tým, vpravo, vľavo, držme sa teraz čiste iba tvrdých čísiel a tvrdých faktov a pozrime sa na to, ako každý z uvedených troch argumentov navrhovateľov, ktorí chcú zrušiť nielen rovnú daň na Slovensku, ale chcú výrazne znekvalitniť daňový systém ako celok. Tak pozrime sa, do akej miery sú tieto argumenty validné.

    Prvý spomínaný argument, potrebujeme viac daňovo zaťažiť silných a bohatých. No tento argument neplatí, a sľúbil som, že pokúsim sa to dokázať na tvrdých číslach. Ak sa pozrieme na empirické dáta, tak tie nám jasne ukazujú, že po zavedení rovnej dane sa stal práveže nový daňový systém solidárnejším. Hovoril v piatok popoludní o tom Richard Sulík. Richard, oprav ma, ak sa mýlim, spomínal si, že po zavedení rovnej dane skupina 50 % ľudí s najnižším príjmom sa podieľali na celkovom objeme vybraných daní z príjmu fyzických osôb štyrmi percentami. Pred zavedením rovnej dane to bolo štrnásť percent. Pýtam sa teda, nepostačujú, dámy a páni zo SMER-u, tieto vecné argumenty, tvrdé čísla, hard facty, ktoré hovoria úplne jasne o tom, že po zavedení rovnej dane, 50 % ľudí s najnižším príjmom na Slovensku sa podieľali na celkovom absolútnom objeme vybraných daní z príjmu fyzických osôb štyrmi percentami, pred zavedením rovnej dane to bolo štrnásť percent.

    Inými slovami, najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva sa poskladali na príjmovú stranu rozpočtu Slovenskej republiky štrnástimi percentami pred rovnou daňou a štyrmi percentami po zavedení rovnej dane.

    Skúste, pán minister financií, vyvrátiť tento argument, ak máte na naporúdzi iné, ale podčiarkujem, empirické dáta, sem s nimi. Rovnako bolo to najmä vďaka zavedeniu nezdaniteľného minima, o ktorom tu veľmi technicky, podrobne, veľmi precízne, profesionálne hovoril kolega Jozef Mihál. Práve zavedenie nezdaniteľného minima spôsobilo, že príjmy do určitej výšky ročne neboli zdanené vôbec. Myslím, že to bol 19,2-násobok životného minima. Teda 19 % sa zdaňovali iba príjmy prevyšujúce nezdaniteľné minimum, a tak efektívna miera zdanenia, o ktorej tu dnes už hovoril aj kolega z MOST-u, kolega Ivan Švejna, efektívna miera zdanenia mnohých daňovníkov bola dokonca výrazne nižšia ako 19 %. Jeden príklad.

    Pri mesačnom príjme, ak by sme to dali dnes na eurá, približne 660 eur mesačne, čo predstavuje približne 240 tisíc korún ročne, pri takomto príjme bola efektívna miera zdanenia niečo málo cez 15 %. Preto tvrdíme, že systém rovnej dane bol nielen solidárnejší, ale aj spravodlivejší. Poďme sa teraz pozrieť na platnosť argumentu č. 2.

    Hovorím o argumentoch tých, ktorí zastávajú názor identický s ministrom financií Kažimírom, že daňový systém, treba nielen zrušiť rovnú daň ako takú, ale zásadne celý daňový systém zmeniť. Hovoríte o tom, pán kolega Kažimír, že socialistická vláda SMER-u potrebuje vybrať na daniach v absolútnom objeme, podotýkam, v absolútnom objeme viac, aby zabezpečila financovanie základných funkcií štátu. Opakujete dookola nielen vy, ale aj váš stranícky predseda a premiér Robert Fico, a najčastejšie to robíte v televíznych reláciách, čo je úplne podpásové, a mne je ľúto, že máloktorý z prítomných oponentov v štúdiu dokáže vytiahnuť tento protiargument. Vy hovoríte, že nepôjdete cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, pretože by zdražel, a teraz budem používať slovník vášho predsedu, že by zdražel na Slovensku každý rožok, každý liter mlieka, každý kilogram mäsa.

    Máte plnú pravdu. Len už konečne povedzte aj tú druhú časť tej pravdy, že konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda Ivety Radičovej pre rok 2011, boli v celkovom objeme 1,7 mld. eur. Tie zdražené rožky, mlieko a mäso, o ktorom ste vy hovorili, to znamená, tie účinky zvýšenia dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod predstavovali približne sumu 185 mil. eur. Skúsme si dať do pomeru tieto dve čísla, 185 mil. eur verzus 1,7 mld. eur, to bola celková hodnota konsolidačného úsilia vlády Ivety Radičovej pre fiškálny rok 2011.

    Je to, pán kolega, niečo málo cez 10 %, preto je mi veľmi ľúto, že vaša marketingová skupina vám radí ísť touto cestou a klamať občanov Slovenskej republiky, že vy nepôjdete cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, pretože by to viedlo k zdraženiu spomínaných rožkov, masla, mlieka, cukru, mäsa, neviemčoho všetkého. Podotýkam, takmer z 90 % konsolidačné úsilie bývalej vlády, pravicovej vlády, nebolo postavené na efekte zo zvýšeného objemu výberu dane z pridanej hodnoty. Z 90 % sa netýkalo práve tohto efektu. A keď už sme pri tom, tak znova zopakujme, že zo spomínaného balíka 1,7 mld. eur takmer 65 % opatrení bolo urobených na výdavkovej strane rozpočtu. Teda na tom, čomu sa ľudovo hovorí - šetriť, šetriť, šetriť. Na výdavkovej strane rozpočtu.

    Keď si pozriete očakávanú skutočnosť výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok, očakávaná skutočnosť preto, lebo ešte potrebujeme uzavrieť posledné týždne tohto roka, ale ľudia na Inštitúte finančnej politiky na tom robia, na ministerstve financií tiež, tak očakávaná skutočnosť má byť niekde na úrovni 16,5 mld. eur. Hovorím o celkových výdavkoch štátneho rozpočtu na tento rok. Skúste si tipnúť, kto z vás si už stihol prečítať návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý už bol schválený vo vláde a s ktorým pán minister čo nevidieť príde do parlamentu. Viete, aké sú tam naplánované výdavky? 17,2 mld. eur, oproti 16,5 je to koľko? Je to plus 700 mil. eur, plus 700 mil. eur. Podčiarkujem, že nikto nemôže argumentovať tým, že je to spôsobené napríklad vyšším čerpaním eurofondov a s tým spojeným kofinancovaním zo štátneho rozpočtu. To by som pochopil, ale tento efekt je len v úrovni približne 100 mil. eur. To znamená zvýšená potreba kofinancovania pre projekty, ktoré sú financované z eurofondov. To je 100 mil. eur, ale výdavky štátneho rozpočtu sa idú zvýšiť o 700 mil. eur. Takisto už, pán minister financií, nie je možné, a vy to veľmi dobre viete, argumentovať tým, že by narástli náklady na obsluhu verejného dlhu. Viete veľmi dobre, že tam sa plus-mínus s výnimkou niekoľko málo desiatok miliónov eur nič nemení. Je to vďaka práve tomu, vďaka skutočnosti, že v súčasnosti sú úrokové sadzby na finančných trhoch tak dole, alebo také nízke, aké tu už dávno, dávno, dávno neboli. Čiže rovnako náklady na obsluhu verejného dlhu nespôsobili ten prírastok 700 mil.

    Predpokladám, že práve teraz cez SMS správy si pán minister overuje, či tieto čísla sedia, ale sú zapísané, bohužiaľ, v tej hrubej bielej knihe, 145-stranovej, ktorá sa volá štátny rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015. No, takže rozpočtová rezerva v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorú uvažujete približne v objeme 550 mil., čo a priori schvaľujem, je to veľmi dobré a rozumné, rozumné opatrenie, pretože je skoncentrovaným vyjadrením miery obáv, a nielen obáv ministerstva financií, ale myslím, že celkom objektívnych opodstatnených obáv, že ako som spomínal, svet, Európa, a Slovensko nevynímajúc, sa skutočne rútia do obrovskej ekonomickej krízy. Otázne je len, kedy to celé praskne, či to bude opäť nejaký september, ako to bolo v roku 2008, čo bude tým spúšťačom tej ekonomickej krízy, ktorá môže dosiahnuť, opakujem, výrazne väčšie rozmery, ako tomu bolo v rokoch 2008 a 2009.

    No, ale pozrime sa, na čo je pripravená táto fiškálna rezerva v objeme takmer 550 mil. eur. Vláda, a tentokrát opäť veľmi oprávnene, sa obáva, že po otvorení druhého piliera, z neho jednoducho neodíde 60 tisíc sporiteľov, tak ako vláda Roberta Fica očakáva, a tak ako Sociálna poisťovňa očakáva, že z otvorenia druhého piliera získa navyše príjmy v hodnote 230 mil. eur. Z týchto obáv ste si vytvorili takúto rezervu. Tým chcem povedať, že vy ju nemáte, pán minister, celú vytvorenú len kvôli tomu, aby ste kryli dnes bližšie nekvantifikovateľné riziká, do ktorých sa rúti celý svet, a teda aj Slovenská republika. Hovorím o ekonomickej recesii a vy máte takmer polovicu spomínanej fiškálnej rezervy vytvorenú na obavy z toho, že sa nenaplnia vaše vlastné opatrenia, v tomto prípade otvorenie druhého dôchodkového piliera. Potom je pravdou, aby som bol objektívny, že máte tam sumu 313 mil. eur, kde očakávate práve negatívne dopady z vývoja reálnej ekonomiky, to znamená, že reálny výkon ekonomiky Slovenskej republiky na budúci rok bude nižší, ako hovorí najaktuálnejšia prognóza makrovýboru, fajn. A skúsme sa teraz možno zhodnúť, ak nie úplne na číslach, tak aspoň na jednom tvrdení, že medziročný nárast daňových príjmov nebude zďaleka taký, aký ste si zapísali do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Očakávate medziročné zvýšenie daňových príjmov v sume 445 mil. eur.

    Ja tvrdím, že samotné zvýšenie daňových sadzieb, ale aj toho všetkého, o čom už tu od piatka počúvame, daní, odvodov, Zákonník práce a tak ďalej, môže viesť práve, že k daňovým optimalizáciám, alebo k tomu, čomu daňoví poradcovia hovoria daňové plánovanie. Teda vývozu zisku do zahraničia, optimalizácia, ktorá v preklade v tomto prípade znamená znižovanie daňových povinností, a teda aj znižovanie celkovej sumy, ktorú štátny rozpočet na príjmovej strane zdaní, vyberie. Ja tvrdím, že budeme veľmi všetci natešení, ak v budúcom roku vyberieme na daniach aspoň takú, alebo približne takú sumu, ako tomu bude v úrovni očakávanej skutočnosti pre tento rok. Vy očakávate medziročný nárast daňových príjmov o 445 mil. eur. Ak sa toto stane, že tie daňové príjmy budú výrazne nižšie, tak tvrdím, že celá fiškálna rezerva v sume 550 mil. eur bude spotrebovaná, alebo skonzumovaná.

    No ak už teda vláda nechce, alebo nedokáže šetriť, čo je tiež dokázateľné na empirických dátach, pred chvíľočkou som hovoril iba o jednom jedinom porovnaní, očakávaná skutočnosť rozpočtových výdavkov pre tento rok verzus plánované, rozpočtované výdavky na rok budúci, tak ste potom mali ísť skutočne cestou zvýšenia sadzby dane z príjmu fyzických a právnických osôb, ak už teda nedokážete šetriť, ale nemali ste rušiť systém rovnej dane. Ten daňový systém by naďalej ostal jednoduchý, transparentný, hovoril som o tom, že solidárny a spravodlivý, tak ste mali dvihnúť daňové sadzby, napáchali by ste pre slovenskú ekonomiku podstatne menej zla.

    Ja si spomínam, pán minister financií Kažimír, keď ste ešte ako opozičný politik opakovane presviedčali z opozičných lavíc vtedajších ekonómov koalície, či to bolo vo finančnom výbore alebo vo vzťahu, myslím, k Ivanovi Miklošovi, ste hovorili o tom, že na plošné škrty už nie je priestor, no a teraz ale robíte pravý opak. Veď v návrhu rozpočtu na budúci rok ste prišli s návrhom, znižovať nákupy tovarov a služieb o 10 % a osobné výdavky o 5 %. Tak opäť, nie je toto strata názorovej integrity? Hovorili ste, že na plošné škrty nie je priestor, a teraz ste s takýmto návrhom práve do rozpočtu na budúci rok prišli. No, ale celkom sa netešme ešte z toho, že plánujete znížiť osobné výdavky o 5 %, pretože aj tu by sme sa nemali nechať pomýliť, znižovanie platov sa totižto nebude dotýkať sudcov, prokurátorov, vojakov ani policajtov. A myslím, že neobstojí na tomto mieste tvrdenie, že vám k tomuto chýba ústavná väčšina. Stačí o ňu požiadať a opozícia vám ju určite veľmi ochotne dodá, potrebný počet hlasov, aby ste mali ústavnú väčšinu na presadenie tohto opatrenia.

    Bohužiaľ, v rozpočte na budúci rok nenájdete ani zmienku o selektívnych škrtoch výdavkov, napríklad na základe analýzy pridanej hodnoty verejných služieb. Nič také v rozpočte nenájdete.

    Takže pre zachovanie základných funkcií štátu, opakujem, to bol ten váš druhý argument, vôbec nebolo potrebné rušiť rovnú daň. Ide skôr o ideologické, a nie o ekonomické nevyhnutné opatrenia, na ktoré ekonomika Slovenska výrazne doplatí. Pretože zrušenie rovnej dane v kombinácii s výrazným zvýšením daňových sadzieb pre právnické osoby, hovoril o tom opäť kolega Mihál, je to viac ako o pätinu. Na svojich príkladoch uvádzal dokonca až blízko dvadsiatim piatim percentám, nie percentuálnych bodov, ale o 25 % v absolútnom vyjadrení odvedú, odvedú spomínaní vlastníci firiem viac štátu. Veď naozaj, pochopme logiku, že to výrazne podviaže ekonomický rast nielen na budúci rok, ale aj v rokoch ďalších. Povedie to k zníženiu zamestnanosti, povedie to k zvýšeniu nákladov na sociálnu záchrannú sieť, a aj vďaka zvýšeniu motivácie a sklonu podnikateľov, podčiarkujem prirodzenému sklonu podnikateľov k daňovému plánovaniu, teda k daňovej optimalizácii, to ohrozí dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

    Dovoľte, posledný, tretí váš argument hovorí o tom, že rovná daň, že takýto systém nemá žiadna z vyspelých ekonomík v Európe. Nemá, to je holý fakt, na tom sa zhodneme, ale skutočne, stojí to na hlinených nohách, to vaše porovnávanie s Nemeckom, s Francúzskom, že pozrite sa, toto sú vyspelé ekonomiky, a nemajú systém rovnej dane. Ale opäť, povedzme aj to B, jedným dychom dodajme, že vyspelé európske ekonomiky majú iné komparatívne výhody, ktorými Slovenská republika jednoducho nedisponuje. Majú kvalitnejšie podnikateľské prostredie, majú lepšiu vymožiteľnosť práva, majú nižšiu mieru korupcie, majú výrazne nižšiu mieru daňových únikov. Sú to krajiny, kde dokonca daňové subjekty platia dane, lebo majú istotu, že za ne dostávajú kvalitné verejné služby. Toto, bohužiaľ, nie je prípad Slovenska, a navyše, aj toto už tu dnes odznelo, Slovensko nesúťaží pri získavaní priamych zahraničných investícií ani s Francúzskom, ani s Nemeckom, ale súťažíme s Poľskom, s Českou republikou, s Maďarskom, niekto tu dnes spomínal dokonca Rumunsko, Bulharsko.

    Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámku na záver na európsku tému. Už som hovoril o tom, že čoraz hlasitejšie zaznievajú návrhy na harmonizáciu už nielen daňových sadzieb európskej dvadsaťsedmičky, ale postupne sa objavujú aj návrhy na harmonizáciu, teda nielen daňového základu, ale aj daňových sadzieb.

    Takýto iniciatívny návrh Európskej komisie na harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb bol hodnotený dokonca slovenskou odbornou verejnosťou v rámci mnohým z vás známeho projektu HESO, čo bolo hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení, a takýto návrh európskej dvadsaťsedmičky, ktorý pochádza z roku 2005, bol označený ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005, čiže v rebríčku najhorších, to znamená podnikateľské prostredie najviac poškodzujúcich opatrení, a opatrenie, ktoré znižuje dokonca konkurencieschopnosť celej európskej dvadsaťsedmičky, takéto opatrenie na harmonizáciu daňových základov zvíťazilo v projekte HESO ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005.

    Bohužiaľ, diskusia pokračuje ďalej, a už nehovorí len o harmonizácii daňových základov, ale aj o harmonizácii daňových sadzieb. Ak by došlo čo i len k harmonizácii daňových základov, tak sa skúsme zhodnúť na tom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to budú daňové základy, ktoré sú podobné daňovým základom Spolkovej republiky Nemecko alebo vo Francúzsku. To nebude daňový základ taký, aký ho dnes poznáme zo slovenskej daňovej legislatívy. Čo by to znamenalo? Výrazne by sa v takomto prípade rozšíril teda celý ten daňový základ, čo by opäť znamenalo, že podnikatelia, právnické osoby odvedú na daniach aj pri nezmenenej daňovej sadzbe väčší objem peňazí. Navyše by to znamenalo, že mali by sme daňovú legislatívu, ktorá by teda skutočne sa blížila tej daňovej legislatíve v Nemecku alebo Francúzsku, ktorá by mala oveľa väčší počet výnimiek, pribudlo by výnimiek, pribudlo by v daňovom systéme, teda celý daňový systém by sa stal výrazne komplikovanejším.

    No a v koncovke, ak by pristúpilo okrem harmonizácie daňových základov aj k harmonizácii daňových sadzieb, tak by sa s pravdepodobnosťou opäť hraničiacou s istotou zvyšovali aj na Slovensku daňové sadzby.

    A je pravdou, že keďže už Slovenská republika stratila menové nástroje, nástroje menovej politiky svojím vstupom do eurozóny, ak by sme teraz stratili aj nástroje fiškálnej politiky a daňovej politiky, tak potom schopnosť Slovenskej republiky realizovať hospodársku politiku by bola takmer nulitná.

    Mne je veľmi ľúto, pán minister financií, že takzvaná Brusel friendly, alebo Bruselu naklonená politika strany SMER - sociálna demokracia v tejto oblasti je zjavná.

    Ak dovolíte, odcitujem opäť vášho predsedu a premiéra Roberta Fica zo septembra roku 2011. Pre denník Pravda povedal, niekedy je dobré si tak občerstviť, čo z politických lídrov kto kedy povedal, a opäť sa vrátiť k tej definícii názorovej integrity. Tak teda Robert Fico pre Pravdu v septembri 2011 hovorí: "Ak chceme aby eurozóna bola stabilná, bude to chcieť ešte väčšiu mieru integrácie ako teraz." Fajn, s tým naprosto možno súhlasiť. Ale on pokračuje ďalej: "A je jedno, či to nazveme harmonizáciou daní, alebo to nazveme európskou vládou," počúvajte dobre, "je jedno, či to nazveme harmonizáciou daní, alebo európskou vládou, musíme sa viacej zoceliť." Nuž, good luck v takomto zoceľovaní sa politických lídrov nielen na Slovensku, ale aj v ostatných členských krajinách eurozóny.

    Keďže pripravenosť SMER-u odovzdať celú ekonomickú politiku Bruselu je skutočne neochvejná, ako som to teraz podložil citátom premiéra Roberta Fica, je preto žiaduce, aby strany napravo od stredu opäť k uvedenej téme zaujali jednoznačný politický postoj aj za cenu takú, že prienik názorov piatich stredopravých strán možno bude trošku menší, ako je sólo názor každej z tých uvedených piatich strán.

    Je potrebné, aby na Slovensku opäť vznikla politická sila, ktorá sa takejto politike dokáže vzoprieť.

    Ak dovolíte, pán minister, ešte úplne na záver, ja som sľúbil, že ten môj príspevok bude skutočne o konštatovaní, že daňové systémy krajín dokážu byť nástrojom konkurencieschopnosti. Dokonca nástrojom, ktorý pomáha, ako som hovoril, znižovať rozdiely v ekonomickej úrovni, rozdiely vo výkone ekonomík jednotlivých regiónov v Európskej únii. Dokonca mnohí ekonómovia konštatujú, že takého vyrovnávanie cez takýto nástroj konkurencieschopnosti, akým je daňový systém, že je častokrát výrazne efektívnejšie ako cez spomínané eurofondy.

    Írsky inštitút daňovej politiky, a teraz sa všetci podržte, pripravil takúto štúdiu, veľmi zrozumiteľnú štúdiu, ktorá hovorí, ktorá sa nazýva Írsky daňový systém ako konkurencieschopná výhoda, alebo teda výhoda prinášajúca zvýšenie konkurencieschopnosti. Táto štúdia vznikla v roku 2005, vznikla v období, kedy v Írsku bola korporátna daň 12,5 %. Pri korporátnej dani 12,5 percenta, teda dane z príjmu právnických osôb, sa inštitút pre daňovú politiku v Írsku zapodieval tým a lámali si tam všetci hlavy tým, ako urobiť írsky daňový systém ešte viac konkurencieschopným, pretože daňový systém môže byť rovnakou konkurenčnou výhodou pre krajinu ako kvalifikovaná pracovná sila, ako nerastné suroviny, ako inovačné centrá, ako hovorí Ivan Mikloš, talenty, ako zahraničný kapitál, rovnakou konkurenčnou výhodou pre krajinu môže byť aj daňový systém, a to je práve to, čo idete rušiť.

    Štúdia je plná návrhov, ktoré pojednávajú o tom, ako zvýšiť konkurencieschopnosť Írska v daňovej legislatíve v globalizujúcom sa svete, a to pri korporátnej dani 12,5 %.

    Teda ak urobíme Slovensko konkurencieschopnejším, potom zvíťazíme všetci. Preto nerušte, pán minister financií, to, čo funguje a čo Slovensko robí konkurencieschopnejším. Lebo porazení v takomto prípade budeme opäť, bohužiaľ, všetci.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci.

    Ďalší do rozpravy je pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ja som už v piatok vystúpil v rozprave k rovnej dani a dnes by som rád povedal pár slov k tomuto pripravovanému zákonu v širších súvislostiach.

    Najprv v krátkosti k tomu, čo už odznelo v piatok, vravel som o tom, že jediná funkcia daní je výber peňazí, tie ostatné funkcie sú skôr teoretické a ukázali sa ako málo efektívne, a preto je nutná optimalizácia práve podľa výberu daní. Keď sa optimalizuje daňový systém, mení, keď sa zasahuje do daňového systému, tak stále treba mať na pamäti, koľko to prinesie, lebo tam spočíva riziko. Samozrejme, že pri tejto optimalizácii sú rôzne faktory, ako sadzby v okolitých krajinách, daňová spravodlivosť a tak ďalej.

    Jeden z týchto faktorov je aj takzvaná Lafferova krivka, ktorá vraví, že nemôžete dane donekonečna dvíhať bez toho, aby pri nejakej sadzbe nezačal pokles, a vždy je potom diskusia o tom, že čo je tá optimálna sadzba, za ktorou už začína pokles výnosov dane z príjmu. Tento pán Laffer, keď tvoril svoju krivku, vychádzal z päťdesiatich percent, ale dnes je to maximálne dvadsať a možno už aj menej. Je to dané aj tým, že úspešnú rovnú daň, ktorá bola zavedená na Slovensku počas druhej Dzurindovej vlády okopírovali všetky, prakticky všetky okolité štáty a dnes má Česko 19-percentnú daň, Maďarsko 19 %, Poľsko 19 % a takisto aj Ukrajina, ktorá dokonca o rok plánuje zníženie na 16.

    Okolité štáty okopírovali úspešný model Slovenska preto, lebo sa osvedčil. Daňový systém, ktorý Slovensko svojou daňovou reformou v roku 2004 zaviedlo, bol postavený na štyroch princípoch, Jozef Kollár to tu už dnes spomínal, spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť. Tieto štyri princípy sme sa snažili v maximálnom rozsahu dodržať vtedy v roku 2003, keď sme robili, pripravovali na ministerstve financií spolu s Ivanom Miklošom daňovú reformu. Výsledok bol, že optimálny daňový systém zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou a robí to presne jedenkrát. Toto je základ daňového systému, ktorý sme na Slovensku doteraz mali. Dovolím si povedať, že Slovensko má najrovnejšiu rovnú daň na svete, inými slovami, dnes ešte máme jednu jedinú sadzbu, sme snáď jediná krajina na svete, ktorá naozaj dôsledne akékoľvek príjmy zdaňuje jednou jedinou sadzbou a to je 19 %. Toto je obrovská konkurenčná výhoda, i keď, bohužiaľ, naši kolegovia zo SMER-u to takto nevnímajú.

    Daňová reforma, ktorá bola v roku 2004 zrealizovaná, priniesla skutočné úspechy. Tým, že sme dôsledne zdanili všetky príjmy iba jednou jedinou sadzbou a presne jedenkrát, sa dostalo Slovensko na prvé miesto v tabuľke daňovej konkurencie spomedzi asi 30, alebo 40 krajín, relevantných krajín sveta.

    Dopad na podnikateľské prostredie bol už rok po zavedení daňovej reformy ohurujúci. Skutočne všetci, aj tvorcovia daňovej reformy boli zaskočení a prekvapení tým, aké efekty malo zavedenie rovnej dane.

    Ešte v roku 2003, čiže rok pred zavedením rovnej dane, bol základ dane všetkých právnických osôb, to znamená suma, ktorú priznali všetky právnické osoby 116 mld. korún, a už dva roky neskôr, za rok 2005, s tým, že v roku 2004 bola tá rovná daň zavedená a treba jednoducho určitú, určitú dobu na adaptáciu, tak už v roku 2005 bol tento základ dane o 90 % vyšší. Behom dvoch rokov sa takmer zdvojnásobil základ dane. Toto nie je ničím iným spôsobené ako rovnou daňou. Samotný výnos dane napriek tomu, že sadzba bola znížená z 25 % na 19, samotný výnos dane stúpol o 44,5 %, konkrétne z 29 na 42 mld. korún.

    Zároveň ale sa aj ukázalo, treba na to pomerne náročné prepočty, že rovná daň je solidárnejšia ako tá, ktorá tu bola do roku 2003. Počuli sme to aj od Jozefa Kollára, ktorý teda vravel, že do roku 2003 50 % tých nízkopríjmových daňovníkov platilo 14 % z výnosu dane a teraz po roku 2004 im platia iba 4 %. Samozrejme sú na to aj komplexnejšie čísla, ukazovatele, koeficienty, najznámejšie sú Giniho koeficient a Kakwaniho index, ktoré jasne potvrdzujú, toto nie je o tom, že ľavica, pravica, toto je o tom, že dva plus dva je štyri. Tieto čísla jasne potvrdzujú, že daňová reforma, respektíve, že rovná daň je solidárnejšia.

    Toto všetko som v piatok hovoril, nemám teda moc veľký dojem, že by to zanechalo nejaké stopy na našich kolegoch zo SMER-u, a keď dôjde na hlasovanie, tak zrejme všetci budú tlačiť gombíky, tak ako im bude povedané.

    Ale chcel by som dnes upozorniť na inú vec. Chcel by som upozorniť na mimoriadne nebezpečnú kombináciu rôznych faktorov, ktoré pôsobia spolu a ktoré robia nebezpečnými tieto zmeny. Tak po prvé, ako už vieme, fyzické osoby budú nad určitú hranicu, nad 3 300 eur platiť vyššiu daň. Už nebudú platiť 19 %, ale 25. Samozrejme, že tieto fyzické osoby sa budú snažiť v rámci svojich možností vyhnúť dani. Ďalšia vec je, že zavádza sa takzvaná registračná daň na autá. Zrazu budeme platiť až o 3 000 eur viac, keď niekto si chce kúpiť auto. Poplatky na stavebné povolenie budú na halu, ktorá je povedzme 100 krát 60 metrov, nejaká výrobná hala, zrazu tieto poplatky budú 50-krát vyššie. Alebo napríklad budeme platiť zdravotné odvody z dividend vo výške 14 %, i keď malo by to byť len 10 a z nepochopiteľne vysokého základu. No a samozrejme, k tomu dôjde to, že pre právnické osoby daň už nebude 19 %, ale výrazne sa priblíži k tomu, čo bolo predtým, to znamená, že bude 23 %. Zároveň minister financií oznámi v budúcnosti možno o rok, o dva, znížime na 21 %. K tomu dôjde ešte Zákonník práce, o ktorom som už hovoril, alebo nejaká pripravovaná daň z finančných transakcií, napriek tomu, že okolité krajiny neplánujú takúto daň zaviesť.

    Čo toto spôsobí. Skúste si predstaviť, čo spôsobí, keď nespravíme jedno negatívne opatrenie, jedno opatrenie, ktoré je voči podnikateľskému prostrediu negatívne, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie, ale spravíme týchto opatrení sedem naraz. Nikto, nikto nevie v tomto štáte povedať, čo spraví kombinácia týchto opatrení. Áno, dá sa odhadnúť, čo spraví každé jedno opatrenie samo osebe. A dá sa to aj približne vyčísliť, ale nedá sa vyčísliť tá interakcia, to vzájomné pôsobenie týchto opatrení. To jednoducho je nemožné a toto je mimoriadne nebezpečné na tých návrhoch, ktoré predkladá strana SMER, že my nevieme, kam ideme. Toto, čo strana SMER pripravila, je smrteľný kokteil.

    Zo všetkých týchto opatrení, spomenul som iba sedem, žiadne nie je také, že by výrazne poškodilo ekonomiku, ale všetkých sedem spolu a navyše v tej vzájomnej súhre, v tej interakcii dá, toto dá ekonomike vážne zabrať. To, že výnos daní z príjmu má budúci rok stúpnuť o 455 mil. eur, ako pán minister financií dúfa, alebo iba o 370, aké sú najnovšie odhady, to je len zbožné želanie. Toto nebude preto, lebo pri výpočte dopadov na štátny rozpočet bolo každé jedno opatrenie hodnotené samostatne. Nebola zohľadnená interakcia týchto opatrení.

    Uvediem vám jeden príklad. Keď právnickej osobe, povedzme nejaký malý podnikateľ, ktorý má malú firmu, keď mu zdvihnete daň z 19 na 23 %, tak netvrdím, že takýto človek tú firmu okamžite zavrie. On možnože si zanadáva, ale, a bude sa snažiť v nejakom možnom rozsahu svoj zisk optimalizovať, ale firmu nezavrie, bude podnikať ďalej, lebo veď z niečoho chce žiť. Keď ale takémuto človeku zároveň okrem toho, že mu zdvihneme daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 %, keď zároveň mu povieme, že budeš ešte z toho zisku platiť ďalšiu daň vo výške 14 %, a nazveme to zdravotné odvody, a nedovolíme ti to zúčtovať s tvojimi inými príjmami, tak vlastne tomuto človeku zdvíhame daňové zaťaženie z 19 na 32-33 %, a robíme až do výšky 100 tis. eur ročne. Tam sa nachádza drvivá väčšina právnických osôb.

    A teraz už ten človek si povie, ja síce podnikanie nezabalím, ale začnem možno spolupracovať s nejakou poradenskou firmou, ktorá mi bude účtovať za rôzne marketingové štúdie, alebo za právne služby, alebo za jedno čo, zhodou okolností takáto firma bude sedieť niekde na Cypre, alebo v nejakej inej krajine, kde sa budú tešiť, že na Slovensku sa našlo dostatočne veľa krátkozrakých ľudí, ktorí nám pekne sem nahnali takýchto rôznych daňovníkov.

    Štát vtedy nepríde len o tie 4 percentá, ten rozdiel medzi 19 a 23 %. Štát príde ešte aj o tých 19 % a aj o celý zisk. Ten skrátka bude preč. Preto sú tieto návrhy také nebezpečné. Tá kombinácia jednotlivých zlých návrhov robí celkový návrh nebezpečný. V roku 2008 vtedajší minister financií Ján Počiatek, bolo to presne v októbri, tak ako teraz, čiže štyri roky dozadu, vychádzal pri návrhu štátneho rozpočtu z rastu HDP 6,5 percenta. To bolo vtedy zbožné želanie, nemalo to s realitou nič do činenia. Ako sme neskôr uvideli, tak HDP nerástlo o 6,5 percenta, ale pokleslo o 4,7. Ale už v októbri bolo jasné, že to 6,5 nikdy nebude, a zodpovedný hospodár by v živote takéto hausnumerá nenapísal do štátneho rozpočtu. Toto bol ten vrcholne nezodpovedný prístup Jána Počiatka, ktorý teda, mimochodom čistý pravičiar, a vo všetkých otázkach zdanení má zaručene rozumný názor, presne takisto ako je terajší štátny, nie, ospravedlňujem sa, bývalý štátny, ale terajší minister financií, takisto čistý pravičiar, ale zrejme z nejakého titulu straníckej ideológie tu musí rozprávať takisto tie veci o tom, ako tých bohatých treba zdaniť. Zdaňte bohatých, je to, máte na to mandát, je to vaša ideológia, alebo teda nejaká akože musí byť ideológia, ale robíte to najhorším možným spôsobom, robíte to tak, že uškodíte ekonomike, a tie príjmy nebudú. Nebudú vyššie o 450 mil., nebudú vyššie o 370 mil., budete môcť byť radi, pán minister, keď budú také, ako sú dnes. Samozrejme, o to vyššie budú dlhy.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne. Richard, no, nevieme si predstaviť, čo sa bude diať po Novom roku. No, vieme si trošku predstaviť, ja si to predstaviť viem. Chodím dosť medzi ľudí a rozprávam im o tom, aké zmeny sa chystajú vo všetkých sférach toho zvyšovania daní, odvodov a ľudia sa nestíhajú chytať za hlavu, že čo sa všetko na nich chystá, čo všetko sa bude negatívnym spôsobom meniť, a nebude to doslova ničím kompenzované. Čiže časť podnikateľov to uvažuje úplne zabaliť, tí najväčší pesimisti, časť podnikateľov sa uvažuje doslova a do písmena presťahovať zo Slovenska niekde preč, časť podnikateľov sa chystá prepúšťať. Stačí si otvoriť noviny, tie správy nájdete aj vy. A časť podnikateľov sa chystá preniesť tieto vyššie dane, odvody do svojich cien. To znamená, nech sa nikto nečuduje, keď po Novom roku zrazu pomaly, ale isto začnú rásť ceny. A to si potom odnesú naozaj úplne všetci, aj rodiny s malými deťmi, aj dôchodcovia, či starobní, invalidní, jednoducho úplne všetci. A keby som použil matematiku premiéra Fica, 4 % zvýšenie dane z príjmov, 4 % zvýšenie podielov na zisku zdravotného poistenia a 50-percentné zvýšenie odvodov pre živnostníkov, tak by som vyhlásil, že ceny na Slovensku stúpnu o 58 %.

  • Ďakujem. Pán Sulík, ja len jednu poznámočku k tomu, čo ste hovorili. Mali sme tu prednášku Lafferovej krivky, o tých päťdesiatich percentách, že dnes to neplatí. Dnes ste nám povedali, že ideálna teda sadzba dane je 20 %, a že Česká republika, Maďarsko, Poľsko majú 19 % a že okopírovali systém Slovenskej republiky. Čo sa stane, ak to, čo ste povedali, Ukrajina zavedie 16 %, Rumuni majú 16 %, Bulhari majú 10, tak všetci okopírujeme Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, vaša Lafferova krivka, keď sa opýtate podnikateľa, koľko chce zaplatiť daní, tak ja sa pýtam, že čo vám povie. Povie vám, že ja chcem zaplatiť 19 alebo 20 %? Nie, on povie, že on chce zaplatiť nulu. To je ideálna kombinácia, ten kokteil pre toho podnikateľa. Takže ak to takto pôjde ďalej, tak všetci sa začneme, ako sa povie, kopírovať jeden druhého a skončíme pri šestnástich a keď budeme všetci na šestnástich, tak niekto príde s geniálnou myšlienkou, dajme tam 10. A to bude vaša Lafferova krivka.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Sulík. Pán poslanec, chcete reagovať?

    Tak poprosím, musíte stlačiť, ďakujem.

  • No, pán poslanec Kamenický, ďakujem za túto otázku a celé dve minúty použijem na odpoveď. Nie je pravda, že podnikatelia, keď sa ich opýtate, ako chcú platiť dane, povedia nula. Podnikatelia, to nie sú že banda blbečkov, ktorí ako nechápu súvislosti, ale uvedomujú si, že keď chcú aspoň nejaké verejné statky mať, tak ako nejde to s nulovými daňami. A keď sa rovná daň zavádzala, tak sa robili aj rôzne prieskumy práve na túto otázku. Koľko si myslíte, že tu na Slovensku ako žijeme a vychádzali nejaké sadzby, a keď chcete k tomu nejaký ďalší materiál, rád vám ho dám.

    Ale tá pointa a to zaujímavé na tej vašej otázke je, že kde má teda táto optimalizácia končiť? No, pozrite Nemecko dnes má vyššie, má, fyzické osoby majú 42 %, právnické majú 25 %, oni sa nehrnú, aj takisto aj Rakúsko má vyššie dane, 25 %, a nehrnú sa do nejakej optimalizácie na 16 %, alebo na 10, alebo do zníženia daní, a robia to preto, lebo oni za tie dane aj niečo ponúkajú. A práve preto si myslím, je veľmi významná táto daňová konkurencia, ktorá dnes existuje, a preto je mimoriadne nebezpečné najmä pre krajiny ako je Slovensko, keď harmonizácia daní, keď povieme, všetci musia mať minimálne 30 % daní z príjmu. Nemci s tým problém mať nebudú, lebo ponúkajú, ponúkajú špičkovú infraštruktúru, napríklad diaľnice, o takýchto diaľniciach môžeme my tu snívať, v Nemecku majú dokonca lepšie diaľnice ako v Grécku, lebo tí majú úplne najlepšie diaľnice. A ponúkajú vzdelanie, zdravotný systém, ix iných vecí, skrátka, tá spoločnosť je oveľa vyvinutejšia a na oveľa vyššej úrovni a tá infraštruktúra je o toľko lepšia, že dokážu vykompenzovať aj tie vyššie dane. Ale my nie, pre nás je to naozaj skutočná komparatívna výhoda a my teraz sa jej ideme zbaviť, pán Kamenický.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nemôžete reagovať, musíte vystúpiť jedine v rozprave.

    Pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pán minister, som opozičný poslanec a myslím si, že iné z tohto miesta nemôžem, alebo nie je vlastne mojou úlohou, ako iba apelovať na vás, aby ste tento krok, ktorý idete spraviť, ešte tri razy prepočítali a tri razy zvážili.

    Lebo ono sa to možno niekomu zdá, že však zmeníme jedno čísielko, alebo pár čísielok v zákone, a nič sa nestane, ale to je o dôvere v prvom rade, lebo platenie daní v systéme, ktorý je deravý, alebo v systéme, ktorý pripomína také deravé sito, je v prvom rade postavené o dôvere. A keď sa príliš s tou dôverou zahrávate, tak potom tí ľudia, alebo tie firmy, ktoré dane platiť majú, tak si povedia, že radšej nie.

    Čiže tou vašou úlohou ako ministra financií, lebo tak ju vnímam, je nájsť a obhájiť čo najrozumnejší kompromis, alebo také ekvilibrium rozumné, dokedy je to ešte rozumné pritlačiť niekoho do kúta a vypýtať si od neho tie dane. A zároveň je to spojené s tým, čo tu už viackrát zaznelo, že nikto rád neplatí dane, ak vidí, že vlastne tie jeho dane sa akýmkoľvek spôsobom strácajú pri tom prerozdeľovaní.

    Čiže máte právo, samozrejme, realizovať možno ten svoj socialistický sen, ale nemáte žiadne právo ubližovať Slovensku, a menenie sadzieb daní je jednoznačne niečo, čo môže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska jednoznačne Slovensku ublížiť.

    Vy keď nezmeníte sadzby dane, tak ešte bude určitá zotrvačnosť pri výbere daní, kedy podnikatelia postupne budú optimalizovať svoje správanie a optimalizovať svoje daňové základy, ale ak to jednoducho preženiete, tak vo veľmi krátkej dobe zistíte, že zrazu v rozpočte máte menej peňazí, ako ste mali na začiatku pred tou zmenou sadzieb daní. No a to bude tá najhoršia situácia, kedy odrazu budeme mať sadzby dane vyššie, a výber daní nižší.

    Potom podľa vašej teórie treba znova zvýšiť dane. Znova chvíľku budeme mať vyšší výber daní. A potom behom zase pár rokov budeme mať znova nižší výber daní. A takto postupne môžeme zvýšiť dane až na stodvadsať percent, a na konci zistíme, že vlastne nám nikto dane neplatí. A tým iba tak trošičku odstrašujem pred tým, čo by ste možno do budúcna akým spôsobom tento problém chceli riešiť.

    Čo mám najväčší problém ale s týmto zákonom, je to, že sľúbili ste úplne niečo iné pred voľbami, a sľúbili ste, že keď sa dostanete k moci, tak zdaníte vyššou sadzbou dane, hovorili ste konkrétne o dvadsiatich piatich percentách, extrémne bohaté firmy, ktoré ste definovali ako firmy, ktoré majú viac ako 30 mil. eur ročný zisk.

    Dnes navrhujete pre všetky firmy dvadsaťtripercentnú sadzbu dane, čiže pre tie extrémne bohaté ešte nižšiu ako ste hovorili pred voľbami, čiže nedodržiavate sľub. A pre tie chudobné firmy vlastne navrhujete o štyri percentá vyššiu, ako je súčasných devätnásť, čiže o viac ako dvadsať percent zdvihnete v podstate sadzbu dane pre tieto chudobné firmy.

    Inak povedané, sľúbili ste, a na tom ste získali hlasy, že zdaníte viacej bohatých a extrémne bohatých, v tomto prípade hovorím o firmách, ale v skutočnosti idete zdaniť všetkých rovnako, či chudobný, či bohatý, či firma v Medzilaborciach s dvomi zamestnancami, ktorá ledva prežíva a ledva má možno tisíc eur ročne zisk. A takisto firmu, ktorá má milióny eur zisk.

    To, že to je slepá ulička, ktorou ste sa vydali, je, si myslím krásne zrejmé spred ôsmich rokov, počas druhej Dzurindovej vlády, kedy niekto nabral odvahu a urobil experiment, nad ktorým bol veľký otáznik, ale tí odvážni to videli optimisticky a tí menej odvážni pesimisticky. A nakoniec vyhrali tí optimisti, kedy sme videli, že vlastne napriek tomu, že sa dramaticky znížila sadzba dane a zaviedli sme na Slovensku rovnú daň, alebo rovnú sadzbu dane, tak napriek tomu sme odrazu vybrali do rozpočtu výrazne viac ako roky predtým.

    To bol jednoznačný dôkaz toho, že na Slovensku jednoducho tá hranica rozumnej sadzby dane bola v tom čase vysoko zbytočne, alebo pred rokom 2004 bola vysoko nastavená a motivovala firmy a ľudí k nadmernej optimalizácii, ktorá nakoniec mala za dôsledok to, že sme vybrali daní menej.

    To, že dnes vy zase sa vydávate cestou zvyšovania daní za situácie, kedy ľudia stále trpia pocitom, a veľakrát oprávneným, že peniaze sa nehospodárne míňajú, môže presne skončiť tak, ako som hovoril o tom sitku na začiatok. Síce budete si, zoberiete väčšie sito, ale diery zostanú. A tým pádom vám iba tade viacej vody pretečie a nakoniec viac nevyberiete.

    V situácii, kedy Švédi znižujú daň, Švédi, kde je nulová korupcia, alebo krajina, kde je povesť nulovej korupcie, ale asi pravdepodobne nielen povesť, znižujú sadzbu dane pre právnické osoby z dvadsaťšesť na dvadsaťdva percent, je, si myslím, naozaj minimálne na veľmi veľký otáznik, keď štát ako Slovenská republika, ktorá je v rebríčkoch korupcie veľmi vysoko v porovnaní so Švédskom, zvyšuje vlastne svoju sadzbu dane na viac ako švédskych dvadsaťdva percent a budeme mať našich dvadsaťtri percent.

    Hovorím to aj preto, lebo myslím si, že SMER môže byť dobrý v marketingu, SMER môže byť dobrý v rečiach, SMER môže byť dobrý vo vytváraní ilúzií svojho sociálneho cítenia, ale SMER ukázal, že nie je dobrý v ekonomických odhadoch.

    Keď začínala kríza v roku 2008, Robert Fico sa bez najmenších problémov postavil pred kamery a ľudí na Slovensku upokojoval, nebojte sa, Slovenska sa žiadna kríza nedotkne. Vieme, ako sa dotkla, a vieme, ako hlboko Slovensko počas krízy prepadlo, takže toto boli tie vaše, vaše odhady ekonomickej reality, a obávam sa, že ľudia s tými istými schopnosťami dnes odhadujú, že ako budú mať plný mešec, alebo plnší mešec, keď zdvihnú sadzbu dane z devätnásť na dvadsaťtri percent. Stále hovorím o dani z príjmov právnických osôb a považujem túto zmenu v celom zákone za kľúčovú.

    Nehovorím o zmenách, ktoré, si myslím, že sú rozumné, ako obmedzenie daňového bonusu len na aktívny príjem, alebo zavedenie osobitnej sadzby dane pre verejných činiteľov, alebo pre poslancov Národnej rady napríklad. Myslím si, že toto je krok správnym smerom a v podstate aj v duchu vašich predvolebných sľubov, ale zaviesť rovnakú daň pre chudobnú aj bohatú firmu, pre najchudobnejšiu aj tú najbohatšiu na Slovensku určite nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi a nie je v súlade s vaším akože sociálnym cítením.

    Pán minister Kažimír sa vyjadril hneď na druhý deň po výsledku volieb, alebo zverejnení výsledku volieb, že rovná daň zomrela, ja dnes naozaj si pripadám ako na kare za rovnou daňou na Slovensku. A nechcem za ňou plakať preto, lebo som podnikal, a aj moja manželka má firmu, ale viem, ako zásadne zavedenie rovnej dane na Slovensku ekonomike pomohlo.

    Obávam sa, že týmto spôsobom, alebo cestou, ktorou sme sa vydali, naozaj za pár rokov zistíte, že vyberáte menej daní, ale je možno pravda, že vás to už trápiť nebude, a bude to trápiť tých, ktorí prídu po vás a ktorí tento bordel budú musieť upratať.

    Ešte raz vás prosím, pán minister, skúste prehodnotiť, či je zmena sadzby dane pre právnické osoby tá najsprávnejšia cesta, že či takýmto spôsobom zbytočne neznížime atraktivitu Slovenska pre prípadné zahraničné investície, alebo pre podnikanie.

    A to v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť včerajšie správy, v hlavných správach, kedy sa hovorilo o tom že sedemsto ľudí v závode Delphi v Senici stratí prácu, keď pred chvíľkou som pozeral správy, že dvestodvadsaťsedem ľudí v Nitre, neviem konkrétne, z ktorej firmy, takisto stratí prácu.

    A obávam sa, že tieto prepúšťania vyslovene súvisia už aj s avizovanými zmenami, a obávam sa, že keď tieto avizované zmeny sa premietnu aj do reálnych písmeniek v zákone na papieri, tak toto bude slovenská budúcnosť, že Slovensko budú zahraniční investori obchádzať a sadzba dane na Slovensku bude jednoducho pre nich príliš málo atraktívna.

    Čiže máte v rukách veľmi veľkú zodpovednosť a prajem veľmi veľa zdravého rozumu a Ducha Svätého, aby ste tu sadzbu nastavili čo najpresnejšie a tak, aby naozaj to Slovensku neublížilo. Spolieham sa na to, že do druhého čítania ešte niečo rozumnejšie vymyslíte.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja by som chcel len doplniť ten údaj o rozrastajúcej sa armáde nezamestnaných, ktoré hrozí od januára 2013, a podľa mojich údajov to je číslo až šesťtisíc. Okrem spomínaného Delphi v Senici, kde sa hovorilo o celkovom množstve päťstoštyridsať, je tu ZVS holding v Dubnici nad Váhom, firma ELKO z Dolného Kubína, v Partizánskom nahlásil zamestnávateľ hromadné prepúšťanie, Kitani Electric v Rimavskej Sobote, prepúšťať sa bude aj v iných firmách a spoločnostiach na celom území Slovenska.

    Myslím si, že údaj, ktorý hovorí o šesťtisíc ľuďoch, ktorí prídu o prácu, je ten relevantný údaj, ktorý by mal byť v tej výzve, ktorú hovoríš, Igor, že aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne robíme. A mohol by byť doplnený o to, čím bude teda minister hospodárstva následne argumentovať pri hľadaní cez SARIO nových investorov na Slovensku, keď teraz vieme, že súčasní investori, či Rakúšania, Tajvanci, alebo iní, ktorí tu už majú nainvestované, ohlasujú hromadné prepúšťanie. Čo bude tou výhodou pre Slovensko, keď vieme, že už teraz Slovensko o pracovné miesta prichádza?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Toto je presne. Obidvaja rečníci, predrečníci, to je presne to, čo som rád, že ste spomenuli. My ešte nemáme zavedenú daň, a už tu hovoríme, že naša budúca nejaká pripravovaná daň bude ľudí pripravovať o pracovné miesta.

    Chcem vám oznámiť, že celá Európa trpí hospodárskou krízou, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika naviazaná na odbyt a export. A keď stúpa nezamestnanosť v Európskej únii a ostatných krajinách, ktoré od nás odoberajú tú produkciu, tak je logické, že ak tie firmy sú zahraničné, prípadne exportujú a ten odbyt proste na tom európskom trhu nie je, tak je logické, že tá nezamestnanosť stúpa, čiže to nemá nič s našou pripravovanou sadzbou, alebo zvýšením sadzby na dvadsaťtri percent.

    Je pravda, áno, jasné, že zvyšovanie priamych daní je demotivačné pre podnikateľov, ja to pripúšťam, ale toto, čo sa dnes deje, nie je žiadny dôsledok toho, že sa tu niečo avizuje, alebo že sa tu ide niečo pripravovať. To je proste ekonomická realita.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič s reakciou.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Kamenický, podľa mňa hovoríme o tom istom, len sa snažíme každý nejako z toho vykľučkovať, aby to vyznelo inak, ale to, že tie firmy na Slovensku prepúšťajú, a myslím si, že ste postrehli aj vy včera tú správu aj dnes tú správu, podľa mňa nemáte žiadnu záruku v tom, že to nie je v súlade s tým, že vedia, že takáto daň, alebo takto sa zvýši daň na Slovensku, a tie firmy si prepočítavajú, povedia si, poďme radšej do Rumunska. Máme tam lacnejšiu pracovnú silu, nižšiu daň z príjmu právnických osôb. Oplatí sa nám to viac.

    Takže jednoducho preto možno Delphi v Senici zbalí švestky a sedemsto ľudí zostane na ulici, ale moje vystúpenie bolo o tom, že chcem na vás apelovať, aby si naozaj veľmi opatrne zvažovali, lebo ak hovoríte o tom, že Slovensko je naviazané na zahraničie, že je otvorená ekonomika, je naviazaná na zahraničný dopyt, a ten zahraničný dopyt je chorý, tak to v podstate aj Slovensko je de facto, prenesene, choré.

    Čiže Európa má chrípku, Slovensko má chrípku. Leží na posteli. Je to svojím spôsobom chorá nejaká ekonomika, čiastočne, do určitej miery, a vy tomuto pacientovi, ktorý leží na lôžku v nemocnici, idete ubrať kyslík. To je presne o tom istom, obrazne povedané.

    Čiže vy pacientovi, ktorý je chorý a ktorého problémy treba liečiť, tak ste si povedali, že najlepšie riešenie tých jeho problémov je, že prestanete mu vetrať v miestnosti a viacej bacilov tam bude mať. A jednoducho bude chorý ešte viac. O tom to bude. Takto dopadne výber daní na Slovensku.

    Ekonomike, ktorá je utlmená, ktorá je v kríze, ktorá trpí stagnujúcou, dlhodobou stagnujúcou nezamestnanosťou, ktorá je otvorená voči zahraničným trhom, ktorá konkuruje okolitým krajinám napríklad teda v atraktivite podnikateľského prostredia, túto ekonomiku idete vlastne dobrovoľne zneatraktívniť. A dôsledky toho bude znášať celé Slovensko.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Pripraví sa pani podpredsedníčka Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som avizoval, ale naozaj je ťažko urobiť nejaký mostík, že to, že som nemohol vystúpiť v tej rozprave o správe SIS k tejto téme, čiže si to predsa len doplním neskôr, keď bude nejaký vecný príslušnejší bod, aby som pána ministra nezdržiaval, ale (smiech) v krátkosti, je to čiastočné, ten mostík by sa možno aj dal urobiť, že niekto si tu robí súkromnú armádu, to nebolo spomenuté, a že keď iné spravodajské služby naháňajú zvukové záznamy z Gorily, že to predstavuje bezpečnostné riziko pre túto krajinu. Ale poviem to komplexne v inom bode, nejako vecne príslušnejšom.

    Ja ešte som bol dlžný jednu vec a tu kolegom zo SMER-u, že keď som vystupoval pri inom zákone, že teda som bol taký ofenzívny, že sa ich to dotklo, tak sa im teda ospravedlňujem. Síce nemám komu, ale ospravedlňujem sa im. Teda tak považujte to za moju nováčikovskú daň, ktorú som zaplatil, i keď neviem, prečo sa vás to dotklo, lebo v zásade som povedal, že ten kto za to zahlasuje, je podľa mňa chrapúň alebo dement, takže stále máme ešte šancu, ide do druhého, do tretieho čítania, stále ešte máme šancu nejakým spôsobom korigovať, lebo plus-mínus to naozaj bude sedieť. Ale pripúšťam, teda pripúšťam. Človek sa musí v politike naučiť hovoriť aj do betónu, to znamená nikomu. A to je tá schopnosť, hej, že. Takže vážení kolegovia, pripúšťam, že sa vás to mohlo dotknúť.

  • Smiech v sále.

  • Takže prijmite, prosím, moje ospravedlnenie a nabudúce si dám pozor. Vecne to však stále plus-mínus sedí, ale máme šancu sa k tomu vrátiť.

    Dane. Prosím? Tak ste minuli mojej ospravedlnenie.

    Renáta Zmajkovičová, podpredsedníčka NR SR

    Pán, pán poslanec, prosím vás, sme v rozprave, nemáme tu dialógy. Takže nech sa páči.

    Alojz Hlina, poslanec NR SR

    Dobre, tak k tomu, o čom tu teda rozprávame, o daniach. Tu, mali sme tu aj prednášku, pán Sulík nám to tu predniesol, pán Mihál to vypitval, pán Kaník to namixoval, taký ten jeho typický kaníkovský mix. Nepoviem aký, lebo nechcem si poštvať všetkých, čo sú tu, takže (smiech) poviem neskôr.

    Takže všetko sme už, čo sme mali, sme počuli a ja sa skúsim teda tak, aby som niečo nové priniesol do toho, tak ja chcem len povedať. Ja mám pocit z toho už aj, ako som vás videl, že tomu plus-mínus rozumiete, a nejaký ten jeden graf to nemôže zmeniť, keď človek (smiech v sále), keď človek robí, sa stane aj chyba a v tom strese, to ja, viete, ja sa na tom fakt nejakým spôsobom nerealizujem, čiže to naozaj, to z vás ide, že máte, dokonca aj to cítiť, že máte aj záujem to riešiť. Takže pokiaľ teda rozumiete tomu, teda vychádzajme z toho, tak vieme spoločne, hej, že to už bol, aj Ježiš Kristus povedal, že čo je cisárovi, cisárovi, čo je cisárovo cisárovi a čo je Bohu Božie. Tak ono to bolo dávno, čiže tá otázka naozaj stojí, a už dávno ju vedeli, na ňu odpoveď, že dane patria štátu, čiže a to je teda, skôr ako sa pohnem ďalej. Tu by som prípadne sa aj spýtal, aby som si prepotvrdil, že na tomto axióme sa zhodneme, že či dane patria štátu. Výborne. Takže má zmysel pokračovať.

    Čiže pán minister financií potvrdil, že dane patria štátu. Čo som rád, lebo som mal obavu, že to prestáva platiť. Naozaj, po, potom ináč, čo tu prepašovala terajšia opozícia, lebo ona to tu prepašovala, ten zdravotný odvod pre súkromné firmy, tak tuná sa nejakým spôsobom tunuje ďalej, hej, čiže to bolo to moje, také akože som pozeral, že či sa niečo zmenilo, o čom neviem, hej, že som teda vyrušoval a som nepočúval a že štát a že dane už nepatria štátu. Čiže som veľmi rád, že patria stále, a zaraďujeme sa tým pádom medzi slušné krajiny. Lebo v slušných krajinách tie dane naozaj patria štátu.

    Potom sú také všelijaké lumpeng.......................... štáty, viete, také, že kde vládne Umumbu, Mumbu, alebo vládnu ľudia, ktorí síce majú štafáž nejakého, akože to vyzerá ako parlamentná demokracia, ale vzadu to je úplne inde, ináč, a to v praxi aj znamená, že sem dôjde pán minister Počiatek, donesie nám tu IDS-ku, úplne bez hanby. V iných krajinách by nestihol ani dvere do parlamentu otvoriť a by ho vysmiali, že či je normálny. To je aj to, že pani Zvolenská nám tu pomaly v kombinéze predstavuje zákon o zdravotných odvodoch, čiže toto sú také, akoby som povedal, že tie iné štáty, ktoré sa tvoria. Nerád by som, keby sme sa my k nim nejakým spôsobom zaradili.

    Takže ak dane patria štátu, tak ja sa pýtam potom, že či Penta je štátom. Tak zjednoduším to, aby, lebo aj tu mi niektorí ľudia naznačujú, naznačujú, že pre mňa treba nejaký špeciálny prístup, tak pripúšťam. Čiže ja naozaj, že veci treba zjednodušiť, čiže aby sme si to aj zjednodušili, že tú daňovú otázku, nie tak zložito, Laffet a neviemaké všelijaké krivky, ktoré vlastne v zásade asi ovplyvňujú, ale v zásade je to dosť jednoduché. Dane sú to, čo štát vyberie od ľudí, ktorí zarobili. Hej. A z toho žije. Doteraz štát žil z toho, čo komunisti vytvorili, už sa všetko popredalo, už nie je čo, čiže teraz už toho nie je moc, čiže už zostáva len žiť z toho, čo vyberieme od ľudí, ktorí niečo zarobili. Takže to je také dosť, by som povedal, že principiálne v tomto, aby sme si aj my nejakú tú rétoriku niektorých kolegov tuná, ktorí tu fantómovo sedia, že nejako nepripúšťali takú, ten, ja som to úplne na začiatku hovoril, ako som sem prišiel, že taký neoboľševizmus tu čiastočne identifikujem, hej, čiže v tomto by sme boli dobre, keby sme sa dohodli, že na tom, že niekto zarobí, nie je nič zlé. Že to, že niekto zarobí, nie je útok na podstatu štátu. Hej, že to vlastne je dobré, lebo z toho, čo zarobí, v tých slušných krajinách odvedie štátu a štát potom z toho platí, čiže je to vcelku jednoduché.

    Čiže, keby som pokračoval v tých axiómach, ktoré je potrebné si zadefinovať, takže hovoríme, že dane patria štátu, dane sú to, čo štát vyberie od tých, ktorí zarobili, a zarobiť nie je hriech, tak to sú tri základné axiómy, ešte pridám štvrtú, že Penta nie je štát, tak potom, keby sme si to rozmenili na drobné, hej, že teda, že to, čo štát vyberie od tých, ktorí zarobia, tak veľmi efektne, neviem, či efektívne, ale efektne určite, to niektorí rečníci tu predstavovali aj s veľkou paľbou cudzích výrazov, že čo vlastne sú, alebo nie sú, a aká je korelácia medzi výškou a výberom a neviemčo, čiže do toho ja sa púšťať nejdem, toto vynechám, aby som sa neopakoval, z toho si treba zobrať to, čo sa zobrať dá.

    To, že tá druhá axióma, že zarobiť nie je hriech, na to by som možno skôr sfokusoval moju pozornosť, že to je dobré, keď niekto zarobí, no, hej, naozaj, že to nie je zlé, hej, čiže takú, čo tu identifikujem tú, tú mierne neoboľševickú rétoriku, že by sme si ju nemali pripúšťať, lebo naozaj to, to, to nefunguje. Zarobiť je drina, pokiaľ nemáte peňazovod zo štátu, samozrejme. Zarobiť je drina aj vtedy, keď nepredávate, alebo nekupujete od štátu, lebo vtedy to ide rádovo ľahšie. Špeciálne tuná v týchto končinách. Zarobiť na Slovensku je skutočne drina, hej, čiže ľudia, ktorí to dokážu, tak by nemali byť nejakými triednymi nepriateľmi, alebo nejakými, ja nechcem povedať, že by ich mal niekto tu vzývať, hej, ale ako minimálne z nich nerobiť triednych nepriateľov, to je druhá axióma.

    Tá tretia teda, že dane patria štátu. To by som mierne rozvinul, ak dovolíte, pán minister, že podľa mňa ako-tak vychádzame z toho, že slušné štáty, teda majú dane, im patria, hej, a slušné štáty poznajú také niečo ako daň z dividend, hej, čiže štát, myslím, že som videl nejakú tabuľku, že myslím, že všetky európske štáty majú plus-mínus daň z dividend. Nuž, ale znova len Slovensko nemá. Viete a vždycky tá ambícia Slovenska byť v niečom pioniersky, pilotný, neviemaký, ma ubíjala, už ma až ubíja, lebo to nikdy nedopadlo dobre a nikdy nedopadne dobre. Čiže znova aj tejto obrovskej ambície, ktorú si tu niekto postavil, že ako teda my to všetkým ukážeme a ako my to budeme robiť ináč. Verte-neverte, s tým sa nestotožním nijako.

    Čiže slušné krajiny majú daň z dividend, stanovia si nejakú sadzbu a tu vyberajú a zaťažujú rovným dielom všetci, ktoré niečo zarobili. Hej, teda už to raz zdanili a to, čo im zostalo, chceli by si zobrať, tak štát im ešte to proste nejakým spôsobom dodaní na základe rozhodnutia parlamentu, že ako, ako vysoko a ako rovnako. Hej, tá zásada ako vysoko, ako rovnako by tam mala, mala byť, hej, predpokladám. Lebo vtedy je to spravodlivé. Ono vždycky je to dobré, keď je to spravodlivo, to ide ľahšie. Keď je to nespravodlivé, tak ľudia majú, samozrejme, vo vnútri, v sebe, že sa tomu v podvedomí bránia. Čiže tento slušný systém, ktorý funguje u nás, sme popreli. Popreli tým, že tu niekto prepašoval, a ja naozaj budem zvedavý a budem chcieť vedieť zistiť rodokmeň tej, tej absurdity, že toho, tej dane voči zdravotným poisťovniam, že aký je rodokmeň. To znamená, kde je nejaký zdrojový kód, hej, že kde vlastne, kto to tu akým spôsobom doniesol, aj fyzicky, hej, že sa to tu nejakým spôsobom prepašovalo, lebo je to podľa mňa chrapúnstvo. To je čisté chrapúnstvo ako celá daň voči zdravotným poisťovniam, keď argumentačne môžeme sa k tomu dostať. Je to, jednoducho si to povedzme, je to chrapúnstvo. Žiaľ, musím skonštatovať, že, že sa v tom pokračuje. Ten princíp nesedí absolútne v ničom. Nesedí, je to súkromná daň pre Pentu. To ako máme DPH, tak môžeme mať DPP, to je daň pre Pentu, to je proste v tom, že ak vychádzame z toho, že cirka alebo plus-mínus 80 percent, alebo 90 percent podnikateľov je poistených v Pente, keď zarobia voľačo, tak proste tej Pente to musia zaplatiť. Je to dobre vymyslené.

    Ešte taká tá argumentačná výbava, čo tu zaznela, že je to teda kvôli tomu, že podnikatelia si neplatili zas minimálne a neviemčo, a v zásade je to argument. V poriadku, ale ja si tiež myslím, že ten podnikateľ nie je zavesený niekde vo vzduchoprázdne, hej, čiže tiež nejaké tie odvody platil, ak chcel mať dôchodok, alebo tak. A to je jedna vec a druhá vec je, že tá nespravodlivosť je v tom, že ten podnikateľ, s prepáčením, nezje 300 penicilínov. Hej, že teda bežný nejaký poistenec zje jeden penicilín, a podnikateľ 300, čiže preto musí, musí zjesť. Poväčšine čo ja poznám ľudí, tak pomaly sú menej chorí, lebo nemôžu si dovoliť byť chorí. Čiže nie sú nejakou, by som povedal, veľkou záťažou pre zdravotný systém, čiže nesedí to ani v tomto. Proste je to súkromná daň pre Pentu, ktorú niekto sem prepašoval do parlamentu, ktorá absolútne a nijako nesedí, je absolútne nespravodlivá a obludná až, hej, a tuná sa, dochádza k tomu tunovaniu. A ja, prečo to hovorím. Na konci chcem taký návrh pre vás spraviť, že, že nespravodlivá je ešte aj v tom, ja viem, že pre niekoho, dokonca, lebo ona sa dá tak odprezentovať, že teda tí bohatí budú platiť. Ináč to odprezentujete aj na dani z dividend. Hej, že elektorátu, ale aj celkovo verejnosti, že tým bohatým sme to natreli, budú platiť, pri dani z dividend to sedí a je to aj fakticky pravda. Hej, pri tomto zdravotnom odvode to vôbec nie je pravda, i keď to tak na prvý pohľad vyzerá, a verím, že teda ľudia takí jednoduchší si to vysvetlia, že áno, však ale im dali, a áno, hej, ako im to všetko natreli. Nesedí to v tom, že tam máte ten strop, hej, a to je vlastne tá zvrátenosť toho celého, že tam je ten strop, hej, že tých skutočne bohatých z toho hlava naozaj nebolí, pokiaľ ešte to zdaňujú tu. Poväčšine tí ľudia to tu už dávno nezdaňujú, čiže ich z toho hlava, viete, nebolí, čiže v tom je to dokonca absolútne nespravodlivé.

    Takže, pán minister, ja neviem, či ako to tam teda u vás funguje, ale keď hovoríme, teda zhodneme sa na tom, že dane patria štátu a že teda vy máte naplniť, mať nejaké, alebo aby sme mali z čoho zaplatiť sestričky, tak ja neviem, či je to vo vašej moci a sile pani Zvolenskej povedať, že nech na to zabudne, hej, že to je, že to blbosť a že, že otázka stojí ináč, hej, že treba sa vrátiť tam, kde sú už normálne štáty v tejto krajine, kde sú slušné štáty tejto krajiny, to znamená, keď uznajú, že áno, tak majú daň z dividend. Hej, majú daň z dividend a ja si dovolím tvrdiť, že, že vyberiete veľa, alebo vyberiete dosť a vyberiete to pre štát. A už ako sa rozhodnete s tým, že ako budete s tým, hej, ako to budete rozdeľovať, to už je na vás, ale nebudete vyberať pre Pentu akože. To je tá absurdita, že vlastne, že použije niekto štát na to, aby donútil niekoho iného z toho, čo zarobil a zdanil, zaplatiť súkromnej firme. Viete, to je naozaj, to je dosť zvrátené, dovolím si tvrdiť na európske pomery nevídané, čiže tejto, tejto, by som povedal, hviezdnej chvíle nášho zákonodarstva by sme sa mohli potichučky a bez toho, aby veľa ľudí sa o tom dozvedelo, nejako zbaviť a vysporiadať sa s ňou, hej, čiže. To je, to je k tomu, aby sme, čiže tú daň z dividend si myslím, že keď teda sa rozhodnete, že, že chcete sa zaradiť, chceme sa zaradiť tam, kde sú slušní ľudia, tak, tak áno.

    Dobre, nebudem, kolegovia medzitým prišli, ale minuli ste, ja som sa vám ospravedlnil, tak vážne. Na začiatku som povedal. Nebudem, nie, nie, nie už, jasné, však to som povedal. Takže čo z toho, lebo ono viete, ja zase pracovať systémom, že, že oni sú také systémy práce, že teda ako čím horšie, tým lepšie, tak týmto systémom ja nechcem, ani nechcem pracovať systémom, že, že vám budem identifikovať, že aké sú chyby a na nich sa o toto, taký ma výraz pejoratívny napadá, ale nepoviem ho, čiže niekedy mám aj tendenciu, alebo záujem, nehovorím, že sa mi to podarí, aj ponúknuť nejaký návrh, alebo, alebo možno až riešenie, alebo možnosti, že ako by sa to dalo. Čiže keby som k tomu sa blížil, tak vám poviem toľko, že v zásade treba ľuďom povedať, že bude horšie, to je úplne jasné, hej? To treba povedať normálne a na rovinu, hej, že treba ubrať, pribrzdiť, hej, to, čo sme tu žili, to šialenstvo, že niekto si kúpil byt ráno a večer bol už o 10 percent drahší, to bola úplná náhoda, to bolo, to bol pokrivený systém, to bolo šialenstvo, to už nebude. Hej, už nebudú zo zemiačisiek, niekto nakúpi zemiačiská a myslel si, že aký je developer, ani zo stánkarov už nebudú developeri, čiže to naozaj treba ubrať, pribrzdiť, treba ľuďom povedať, že nech sa trošku schladia, a pripraviť ich na to, že, že toho bude o niečo menej. To znamená, tých daní vyberiete menej. To je preto, nie preto, že vyberiete ich menej, lebo svet sa pohol, svet naštartoval niečo také ako Čína, hej, a tomu je dosť ťažko konkurovať. To myslím, že aj na tomto by sme sa teoreticky mohli zhodnúť. Čiže bude to, bude to ťažké, ale nehovorím, že sa to nebude dať riešiť. Bude sa to dať prežiť. My sme na Slovensku prežili ďaleko horšie veci. Čiže aj toto, toto myslím si, že zvládneme. Len netreba proste si maľovať nejaké falošné, falošné nádeje, že ľudí nejakým spôsobom klamať. Takže pripraviť sa na to určite a na to, že to bude zlé, a nevysielať, a to chcem už zdôrazniť, aj tu som si to podčiarkol, že nevysielať zlé signály, hej. Proste naozaj, však to tu tiež už odznelo a to vieme. Tu nie je žiadny čínsky múr okolo Slovenska. My sme otvorená ekonomika. Dokonca keď tú Čínu spomíname, tak keď sa Číňanom prestanú kajany................................ páčiť, tak máme po raste, hej. Takže to je veľmi krehučká ekonomika. Čiže to treba uznať, že naozaj sme otvorenou ekonomikou a to znamená, že tie signály, ktoré my tu vyprodukujeme rýchlosťou svetla, do toho sveta idú. Čiže také, by som povedal, veľmi rozpačité signály, kde proste je v strednej Európe niekde nejaká krajina, ktorá v čase krízy dokáže meniť Zákonník práce. Lebo viete, tam niekoho v tom Chicagu alebo Hongkongu, opakujem sa, nezaujíma, že teda plus-mínus v čom. Jeho zaujíma tak makro, hej, ten makropohľad, že posilňujú právomoci zamestnancov. Toto je informácia, po ktorú ten človek dôjde, ďalej ho to už nezaujíma a vtedy si povie, fíha, to čo je za krajina, hej, v tejto dobe? Takže poďme ďalej. Čo tam ešte máme? Rumunsko, ja neviem čo. Čiže toto je jeden, by som povedal, veľmi, veľmi nešťastný signál a takisto je nešťastným signálom aj tento zákon, o ktorom rozprávame. To znamená, že sa potiahneme z 19 na 23. Znova je to, znova je to protismer, hej. To je absolútny a čistý protiprúd, hej. To znamená, svet ide nejakým smerom. Možno keby sme pred štyrmi rokmi dali 23, tak to tak nebolí, ako to bude bolieť, alebo cena za to, akú za to zaplatíme, že to teraz zdvihneme, bude rádovo vyššia. Lebo normálne sa to v tom svete naozaj bude chápať ako absolútny protismer a ten dojem môže byť až taký hugo-chavézovský, hej, na ktorý upozorňujem, že je tu niekde krajina v strednej Európe, ktorá, ale to hyperbolizujem, to som si mohol aj odpustiť. Ale niekedy je dobré povedať viac, ako by človek mal, a potom možno si, niekde na pol ceste je to plus-mínus pravda. Čiže na to chcem upozorniť, že naozaj, aby sme to nepreháňali s tými rozpačitými, pomlčka, zlými signálmi, ktoré do sveta, do sveta vydávame. Viete, tam je aj treba spomenúť, že to vaše obcovanie s odborármi. Vy tak akože s nimi tak komunikujete, ale pravdou je, že ako sa vám odvďačili, hej, že vlastne oni sa vám odvďačili tak, že tu štrajkuje už každý, a kto neštrajkuje, bude, hej. Čiže to je ako paradox, hej, že vlastne namiesto toho sociálneho zmieru ste si, nabudili ste odborárov a tí, plní sily a chuti po výsledkoch proste idú ako šróby, hej. Čiže to je znova, by som povedal, z nejakého operačného, taktického hľadiska dosť zlé, hej. Čiže ja nehovorím, že ste ich mali paralyzovať, hej, ale takto ich nabudiť, že to môže byť naozaj na úrovni toho, čo sa tu hovorí, že smrteľného kokteilu, lebo je to zlá kombinácia. Nabudené odbory a zdecimovaná stredná vrstva, alebo podnikateľský sektor, hej. To znamená, to tú krajinu môže čisto teoreticky, ale určite aj prakticky odrovnať. Takže nemáte len zodpovednosť za odborových predákov, aby teda referovali na schôdzach, že akí sú úspešní. Čiže máte zodpovednosť, ale to podľa mňa aj viete. Za dôchodcov, za všetkých možných, hej. Takže to len pripomínam, hej, aby sme to neprecenili, a neurobili to, čo ja identifikujem, v takých kolektívoch sa to zvykne, že sa volá, že otráviť studne, hej, že máte tak, akože je taký kolektív a potom sa tam nájde jeden, čo všetkému rozumie, do všetkého mudruje, všetko vie, všade bol, všetko videl, všetko by vedel robiť lepšie, a ten, kto to robí teraz, to robí zle. A otrávi tú studňu, otrávi tú atmosféru a otrávi ten produkt, alebo celé to, čo sa, čo sa vytvára. Čiže ja ešte to moje doplnenie vašich vládnych zákonov, ktoré som urobil pri ministrovi Kaliňákovi, kde vlastne by sme ich mohli v zásade rozdeliť na vládne, vládne a pomlčka sa vždycky pridá, hej, že lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Tak teba doplniť ten váš a ten váš je v tomto prípade otravujúci studňu, hej. Lebo v zásade on spôsobí to, že tu to nastavenie spoločnosti otrávi aj dovnútra aj navonok, ale nechcem byť zlým prorokom bez efektu. Bez sľubovaného efektu, respektíve cena za možno čiastočný malý efekt z toho bude strašne vysoká. Čiže tento doplnok by som k tomu tam predsa len dal. Takže ten apel je v tom, že nerobte to, čo robíte teraz, že, že tlačíte, teda podporujete odborárov a decimujete strednú vrstvu. Decimujete strednú vrstvu. Viete, keď si to niekto rozmení na drobné, že to čo je vlastne ten zdravotný odvod, že to je tak brutálny útok na strednú vrstvu. Tak tá stredná vrstva vás nebude mať, nieže rada, ale tak si povie, z hĺbky srdca si povie, však to je absolútne nespravodlivé, to je nefér, hej. A to sú poväčšine aj ľudia, s ktorými sa denne stretávate. Čiže ja by som to moc nepokúšal. Keď to oni začali, že vy to dokončíte. Čiže to je naozaj na zvážení, že či týmto smerom. Takže tú strednú vrstvu, naozaj by som sa na ňu spoľahol, lebo ona vie pomôcť a zabrať, keď treba a bude treba. V tejto krajine určite. Takže ja už končím teda, aby som nezdržiaval, tak som zachytil, pán minister, taký balónik ste pustili, že by ste prípadne, potom by sa to korigovalo z tých 23 na 21. Čo je v zásade taký znova z ďalších signálov na zjemnenie, zjemnenie toho, čo sa deje. Ale ja by som možno skúsil reverzne, alebo opačne, že tak ako vyzvem pána Richtera, keď tu bude, že s tým jeho nešťastným Zákonníkom práce, ktorý v zásade bude dosť ako až na úrovni morovej rany pre túto krajinu znova len z pohľadu toho signálu. Ja nechcem analyzovať, že či tam fakt možno plus-mínus aj niekomu pomôže alebo čo, ale ten signál navonok, ten efekt otrávenia studne, alebo otrávenia toho prostredia bude úplne jasný, hej. Tak budem teda chcieť, keď to tu príde, mu predložiť taký návrh, úplne naivne, že či by náhodou s tým nepočkal, že keby bolo celkom zle, hej, Že vy by ste teoreticky mohli aj vy, vy by ste mohli tie vaše zákony použiť na strašenie, hej. Že vlastne by ste to otočili a by ste vlastne strašili tým, že toto urobíte, hej. Čiže pán Richter by mohol strašiť tým, že pokiaľ rast klesne pod tri percentá, hej, tak dá nový Zákonník práce. A vy by ste tiež mohli postrašiť podnikateľov a povedať, že pokiaľ výber daní neklesne, alebo aj opačne, že pokiaľ výber daní nestúpne, tak zvýšia sa dane. Viete, a teoreticky je tam možno predpoklad, že tí ľudia si povedia, fíha, tak má to pre nás taký efekt a skúsime zabrať, lebo naozaj hentým, tí to urobia, hej, a dajú to. Čiže by som šiel skôr touto metódou, že toho postupného, čiže skôr by som to postavil do tej polohy toho strašenia ako urobenia. A tým by som skončil. Nechcem tu nejako, a dovolím si tvrdiť, že tie efekty z toho budú, budú rádovo lepšie, dokonca možno by sa dali aj merať po nejakom čase, že by sme sa k tomu vrátili. Aj by som si na to vsadil, čo nerobím, že by to tak bolo lepšie. Ale je to o tom, že teda akým spôsobom sa vy rozhodnete. Čiže to je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci.

    Teraz vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová, pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Už som to tu aj niekoľkokrát opakovala pri iných príležitostiach, že chápem vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, a určite ministrovi Kažimírovi nemáme čo závidieť. Nemáme mu ako závidieť, ani prečo závidieť rozhodnutia, pred ktorými stojí. Preto ani nebudem tvrdiť, že všetko, čo predkladajú, predkladajú len zle. Alebo, že predkladajú len zlé veci. V každom návrhu sa dá niečo nájsť, ale vždy ten návrh zabijú takou ranou, ktorá úplne znepriechodní snahu o podporu tohto zákona. Určite sa to udialo aj v tomto prípade.

    Predtým, než sa dostanem ku konkrétnym opatreniam, však dovoľte jednu všeobecnú poznámku ku konsolidačnému úsiliu vlády. Určite nikto dnes netvrdí, že konsolidovať sa dá len úsporami. Viem, že to nie je reálne, ale keď si porovnáme konsolidovanie minulej vlády, za minulého ministra, vidíme, že tam sa konsolidovalo šesťdesiatimi percentami na strane výdavkov, a porovnáme to s konsolidovaním terajšej vlády. To znamená, že terajšia vláda sa z osemdesiatich percent snaží upraviť príjmy štátneho rozpočtu. Čo si myslím, že veľmi znereálňuje pohľad na ten spôsob, ktorý si vybrali. Predtým však, než vyberieme len prvé euro od občana prostredníctvom nových daní, mali by sme mať povinnosť osekať zbytočné výdaje všade, kde sa to len dá. A zo silných slov vlády v tejto oblasti však zostalo veľmi málo. Opakovanou odpoveďou premiéra je kričať, že opozícia nič neponúkla. Naozaj, zo strany všetkých opozičných strán bolo už v júni prezentovaných niekoľko opatrení, ktoré pán premiér zmietal zo stola. Možnože ich považoval priam za nedôstojné, ale zdá sa mi, že premiér bude stále hovoriť, že nevidí alternatívu jedine preto, lebo ju nikdy nechcel vidieť. Ak by sme však prešli k samotnému návrhu, štát má možnosť nastavovať daňovú politiku tak, aby bola čo najmenej, aby mala čo najmenšie negatívne následky pre ekonomickú aktivitu. Môže dane dokonca nastaviť tak, aby určité druhy správania demotivovala, a naopak, tlačila a motivovala k iným. A čo robí naša súčasná vláda? Príkladom zlého opatrenia, asi najhoršieho, ktoré sa v predkladanom balíku nachádza, je zvýšenie sadzby dane z príjmu na 23 percent pre právnické osoby. Už to tu bolo hádam stokrát povedané a všetci sa zhodneme na tom, že štát sa z krízy len nevyšporí. A že v konečnom dôsledku nás z krízy nedostane nič iné, len znovunaštartovanie hospodárskeho rastu. A máte naozaj pocit, že týmito opatreniami, hlavne zvyšovaním dane u právnických osôb sa k tomu vieme priblížiť? Určite nie. Alebo necháme sa prekvapiť. Čo však robí vláda? Zvyšuje dane firmám. A nezvyšuje len dane, zvyšuje celé daňové zaťaženie, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa zdravotné, sociálne odvody. Teda zavádza sa zvýšená daň z dividend, upravujeme Zákonník práce. A práve súbor všetkých týchto opatrení nás naozaj smeruje k tomu, že či skutočne tie méty, ktoré ste si stanovili, budete schopní aj naplniť. Bohužiaľ, toto budeme vedieť zhodnotiť až o rok.

    V čase hospodárskeho spomalenia a v čase, kedy máme mimoriadne obmedzené náklady na investovanie do ekonomiky, je povinnosťou každej vlády podporovať podnikanie, a nie ho ešte viac sťažovať. Výnosy zo zvýšenia sadzby o štyri percentá máme povinnosť nechať v rukách podnikateľov. Nech ich oni investujú do výroby, nových investícií, alebo im týmto vytvorme priestor na rast miezd zamestnancov, ale určite ich nevyberajme a neprerozdeľujme na spotrebu v neefektívnom verejnom sektore. Vašou úlohou má byť stimulovať hospodársky rast, a nie zvyšovať dane. Prostriedky z najefektívnejšej oblasti ekonomiky, kde sú mimoriadne potrebné, posúvame do oblasti, kde ich pozitívny prínos bude niekoľkonásobne menší. Spomínaná verejná správa. Zvýšenie tejto sadzby však povedie k trom pre vládu dosť nepriaznivým posunom. Po prvé. Veľké firmy investujú dostatok prostriedkov do toho, aby svoj daňový základ zoptimalizovali tak, aby sa plateniu zvýšenia dane vyhli. Je to úplne prirodzená vlastnosť a vyplýva z toho, že po tom budú veľmi siahať. Zvýšené daňové náklady zvyšujú výhodnosť snahy hľadať optimalizáciu. Z toho hneď vyplýva aj druhý problematický bod a to je - zvýšenú daň zaplatia primárne malí a strední podnikatelia, ktorí jednak takéto možnosti na zvýšenú optimalizáciu nemajú a zároveň sú na pohyby na svojej účtovnej uzávierke oveľa citlivejší ako veľké firmy.

    Keď toľko hovoríme o potrebe vytvárať pracovné miesta v regiónoch prostredníctvom malých a stredných firiem, prečo im prostriedky na ich vytváranie berieme? A v neposlednom rade je zrejmé, že hospodársky rast nedokáže potiahnuť len domáci kapitál. Slovensko určite ešte dnes potrebuje lákať aj práve zahraničných investorov, o ktorých sa tu už takisto hovorilo, pre ktorých musíme, alebo máme povinnosť zatiaľ ešte vytvárať atraktívne podmienky. Ministerstvo práce v diskusii o Zákonníku práce opakovane argumentuje tým, že flexibilita Zákonníka, vývoj pracovných miest neovplyvňuje. Ten je závislý jedine od hospodárskeho rastu. Dovolím si teda k tomu povedať, že hospodársky rast je veľmi závislý od konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a v nej sa týmto krokom udejú obrovské škody. Naša ekonomika súťaží s okolitými krajinami o investície. V rebríčku jednej svetovej banky sme síce na priemernom 48. mieste, ale v oblasti daňovej politiky nás Svetová banka radí až na 130. miesto. Podľa Svetového obchodného fóra nás naša daňová politika radí na 107. miesto zo 144 krajín. Daňová sadzba bude po prijatí tohto ustanovenia, alebo týchto ustanovení zákona najvyššia v okolitých regiónoch. Ja sa teda pýtam, ak to s takým lákaním investorov myslíte skutočne vážne, prečo by mal do našej krajiny investor prísť, keď bude u nás odvádzať najvyššiu daň v regióne a zároveň ho mimoriadne zaťažujeme aj nákladmi na prácu a neefektívnou reguláciou. Vláda namiesto toho, aby riešila systematické problémy s konkurencieschopnosťou ekonomiky, robí v celku jednoduché kroky, ktoré nás z dlhodobého hľadiska však udusia. Ďalším navrhovaným opatrením vlády je rušenie rovnej dane. Je paradoxné, že okolo tohto návrhu zákona je toľko hluku, lebo, žiaľ, obidve strany sporu vedú viac marketingový a symbolický súboj, ktorý reálne bude mať minimálny dopad na verejné financie ale aj peňaženky ľudí. Tak ako je navrhované, toto opatrenie sa dotkne len veľmi malej časti pracujúcich a výnos tejto zmeny bude relatívne nízky. Súhlasím so základným filozofickým predpokladom tohto opatrenia, kedy chápeme, že keďže sú ťažké časy, nedá sa len sporiť, ak je nutné zvyšovať sadzbu dane z príjmu, má sa to dotknúť ľudí hlavne tých, ktorých z toho nebude bolieť hlava, ako hovorí často kolega. V tomto je toto opatrenie pre mňa bezproblémové. Vzhľadom na jeho reálne parametre ho však považujem za vytváranie nejakej dymovej clony. Myslím, že štát by nemal viac zdaňovať prácu. Vhodným nastavením by sme však mali spraviť zamestnávanie pre zamestnancov aj zamestnávateľom čo najvýhodnejším. Znižovaním ceny práce, odvodovým a daňovým zaťažením či zbytočnou reguláciou. V situácii, kedy má Slovensko obrovský problém s nezamestnanými, by toto malo byť jasnou politikou. Pretože práca sa musí oplatiť. A na záver mi dovoľte ešte sa trochu pozrieť na to, aký vplyv vašej zmeny uvidíme na našich rodinách. Ako sa to odzrkadlí v živote našich rodín. Nie je to len zvýšenie dane, ale zároveň aj zníženie odpočítateľných položiek, ktoré, alebo zníženie odpočítateľnej položky, ktoré môžu naozaj našu rodinu ruinovať. A tu ma napadá otázka, že kde sa stratil taký pátos z vášho programového vyhlásenia vlády, kde ste naozaj rodinu stavali na piedestál. Bolo to jedno, pre mňa to bolo veľké prekvapenie, že naozaj programové vyhlásenie vlády obsahovalo takú peknú stať o ochrane rodiny. Ale z týchto opatrení, ktoré predkladáte, v tom nečítam žiadnu ochranu rodiny. Pán poslanec Mikloško vlastne apeloval niektorými návrhmi, ktoré boli celkom zaujímavé, alebo veľmi zaujímavé, a myslím, že by ste sa nimi mohli zaoberať. Dostali ste za úlohu konsolidovať. Alebo azda ožobračovať? Možnože skôr mám pocit, že smerujete k tomu druhému. Chcete štartovať hospodársky rast, alebo demotivovať podnikateľov? A mám silný pocit, že možno ani sami si neviete odpovedať na tú otázku. Preto by som vás vyzvala, aby ste naozaj porozmýšľali, či opatrenia, ktoré navrhujete, budú mať taký úžitok, aký od nich čakáte.

    Ďakujem vám.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani podpredsedníčka Jurinová tiež vyzdvihla jeden zásadný fakt, a to je skutočnosť, že hospodársky rast neprichádza sám od seba, ako sa nám to niekto snaží nahovoriť. Predpokladom hospodárskeho rastu sú predovšetkým dobré podmienky pre tvorbu pracovných miest. Súvisí to s hospodárskou politikou štátu, s daňovou politikou, s dobrým Zákonníkom práce. Aj na Slovensku máme skúsenosť, že dobrým Zákonníkom práce, znížením priamych daní, zlepšením registrácie trebárs nových podnikov. To, čo sa udialo v posledných rokoch, sme podporili hospodársky rast. Treba povedať, že aj vstupom na spoločný európsky trh, ktorý nám pomohol zvyšovať rast a tvoriť nové pracovné miesta. Týmito všetkými opatreniami sme dosiahli, že kedysi na Slovensku bola nezamestnanosť takmer 20 %, a po týchto opatreniach sa dostala pod úroveň 10 %. Dnes, bohužiaľ, tá nezamestnanosť zas stúpa a vzhľadom na zvyšovanie priamych daní, vzhľadom na zhoršený Zákonník práce, vzhľadom na to, čo sa deje na Slovensku, z dielne vlády zrejme môžeme očakávať len jediné, že ľudia budú prichádzať o prácu a počet nezamestnaných bude narastať. Preto som presvedčený, že našou povinnosťou je robiť všetko pre to, aby pracovné miesta boli vytvárané, pretože za najlepšiu sociálnu politiku považujem práve tvorbu pracovných miest. Hospodárska politika by mala byť taká, ktorá podporuje hospodárky rast, pretože ten neprichádza sám od seba. K tomu veľmi významne prispieva aj zákon, o ktorom dnes rokujeme.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani podpredsedníčka.

    Nech sa páči.

  • Veľmi krátko zareagujem, že skutočne si myslím, že veľmi dôležité je, že tento zákon sa nepredkladá samostatne, ale ide naozaj okrem toho kopec iných opatrení, ktoré hospodárskemu rastu určite nepomôžu, a som presvedčená o tom, že celé podnikateľské prostredie aj celé prostredie v našej krajine bude úplne devalvované. Preto si myslím, že je veľmi dôležité aj hovoriť aj apelovať na vládu, aby sa trošku spamätala a pozrela možnože reálnymi očami na tie očakávania, ktoré má.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Duchoň.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni. Debata o búraní rovnej dane, je debatou, ktorá je jedna z tých kľúčových, ktoré v tejto sále tento rok zazneli a ešte len zaznejú. Lebo je to niečo, čo zásadným spôsobom mení podnikateľské prostredie, a nielen podnikateľské prostredie, ale má dopad na konkurencieschopnosť Slovenska a má výrazný dopad na zamestnanosť na Slovensku a vôbec potenciál rozvoja Slovenska ako preplávať cez krízu. Padalo tu niekoľko prirovnaní s rôznymi Švédskami, s rôznymi rozvojovými krajinami. Padali tu nejaké historické exkurzie. No tak ja si dovolím byť v tomto tiež historická exkurzia, ale trošinku, trošinku bližšia k tomu, čo všetci poznáme. Korporátna daň, to znamená daň z akciových spoločností, eseročiek, právnických osôb na Slovensku išla zo 42 % po tom, čo niekde za prvej vlády Dzurindovej vznikla taká debata, či by nemohla byť rovná daň cez nejaké medzistanice. Cez 25 až na 19 %. Ja len pripomeniem pre tých, ktorí nepodnikajú, ktorí ste nemali nič, že čo to tak asi znamenalo v tom fungovaní firiem samotných. Keď bola daň 42 %, keď bola daň 25 %, tak firmy samotné rozmýšľali nad tým, akým spôsobom sa s touto daňou vyrovnajú. Rozmýšľali nad tým, ako budú to, čo sa dnes nazýva moderne optimalizovať daň, ale mnohé z firiem mali napríklad reálne problémy s tým, ako preniesť vlastne istým spôsobom zisk do ďalších budúcich investícií bez toho, aby im z toho vyše, alebo aby im z toho skoro polovica zmizla. Čiže nebolo to len o tom, že niekto chce platiť menšie dane, bolo to aj o tom, že mali ľudia normálny problém pri investovaní, normálny problém pri prenášaní toho cashu cez rok. Dá sa o tom diskutovať, ako sa zmenil zákon o majetku, aké možnosti sú v tejto chvíli, ale bol to taký, taký ako reálny problém nielen pre tých, ktorí chceli zisky vyberať, ale aj pre tých, ktorí chceli firmy rozvíjať. Preto o tom hovorím, lebo zavedenie rovnej dane v takej výške, kedy ľudia už naozaj prestali mať ten pocit, že treba dane optimalizovať, zavedenie dane v takej výške, kedy naozaj to ľudia cítili, že to je spravodlivé, istým spôsobom výrazne zmenilo podnikateľské prostredie. Výrazne zmenilo podnikateľské prostredie na také, kedy sa optimalizácia neoplatí, respektíve Slovensko sa stalo krajinou vďaka aj európskemu právu aj vďaka spoločnému priestoru, kde sa chodilo optimalizovať a sa chodí optimalizovať, to znamená, firmy prenášali svoje sídlo na Slovensko, aby platili podstatne, podstatne nižšie dane. Ja len pripomeniem, čo sa môže stať, keď túto daň zvýšime zatiaľ na skromných z 19 na 23 %. Nedajbože, aby sme pokračovali ďalej. Môže sa stať to, že znova firmy budú viacej optimalizovať, prestanú chodiť sa registrovať firmy zahraničné na Slovensko a vlastne istým spôsobom sa podporí stagnácia ekonomiky. To znamená, dane sa budú platiť niekde, niekde inde, to znamená, že niekto začne rozmýšľať viacej nad šedou ekonomikou ako tieto dane neplatiť, alebo načierno rovno ako tieto dane neplatiť vôbec, alebo ich pokútnym spôsobom nahrádzať. To, čo vidíme dnes a čomu čelíme a čomu ja veľmi dobre rozumiem, že prečo ideme vôbec debatovať o tom, ako zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu, ideme debatovať preto, lebo chceme konsolidovať. No ale ak chceme konsolidovať tak, že vlastne nepodporíme hospodársky rast, lebo o tom zvyšovanie daní primárne je, no tak sa dostaneme do situácie, že budeme konsolidovať podstatne dlhšie, ako keby sme hľadali alternatívne iné nástroje ako konsolidovať. Kolegovia tu vyrátali, koľko dokázala ušetriť na sebe samej predošlá vláda. Padali tu rôzne iné návrhy, ako to spraviť, ale tento návrh aj v kombinácii so Zákonníkom práce vedie len k tomu, že sa spomalí hospodársky rast a spomalí sa tvorba pracovných miest ako takých. A práve tu je ten zásadný rozpor, o ktorom som tu hovoril dokonca, dokonca aj pri Zákonníku práce, a to je ten, že v tom ponímaní, že ako chceme cez tu krízu prejsť. Akým spôsobom ju chceme spolu prežiť. No, pokiaľ ju chceme prežiť tým, že ľudia dostanú viacej pracovných príležitostí a z toho dostaneme viacej peňazí do štátu, tak je to spôsob správny. Pokiaľ ho ale chceme prežiť tým, že teraz sekneme po daniach, prípadne skomplikujeme prostredie ohľadne zamestnávania, no tak je to spôsob nesprávny, nielen kvôli zahraničným investíciám, ale aj kvôli demotivácii a sťaženiu podnikateľského prostredia malých a stredných podnikateľov alebo aj živnostníkov. Znova a znova sa vraciame k tomu, že ktorá cesta je správna. Spomínané Švédsko, ktoré ide znížiť dane. Spomínané Nemecko, ktoré o tom uvažuje. Prosím, všimnite si aj to, čo sa deje v Amerike, kde prezidentskí kandidáti nedebatujú o tom, že či znížia daň, ale že ktorej skupine a o koľko. To by mali byť pre nás vzory, lebo predpokladám, že tieto krajiny vedia, čo robia v čase krízy. Ale pripomeniem aj osud Grécka, kde niekoľko veľkých firiem, v rámci znova európskeho priestoru a využívajúc to, že je voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, presúva svoje sídla z Grécka, kde už nebude platiť žiadne dane, do iných krajín, kde je to pre nich ďaleko, ďaleko príťažlivejšie. Ja som veľmi nepochopil to volanie kolegov zo SMER-u po tom, aby existovala harmonizácia dane v rámci Európskej únie. Nepochopil som to preto, lebo mi z toho vychádza jedno základné neporozumenie o pozícii Slovenska. Ono to tu už niekoľkokrát zaznelo. Tak sa k tomu chcem vrátiť. To, že tu nastavíte dane ako vo Švédsku, alebo v nejakej inej vysoko zdanenej krajine, ešte z nás Švédsko neurobí. Je to úplne rovnaké, ako keby ste sa rozhodli, že sa stanete milionárom tým, že si prenajmete milionársky byt. To je proste, nikoho normálneho toto nenapadne. Nikoho normálneho nenapadne, že sa stane milionárom cez to, že si prenajme nejakú obrovskú nehnuteľnosť a bude sa tváriť, že je milionár. Veľmi, veľmi podobne dopadneme, keď sa budeme tváriť, že zvyšovaním daní zabezpečíme, že budeme bohatá krajina. To je jednoducho absolútny, absolútny omyl. Preto vás poprosíme, vážení lavicoví kolegovia, neporovnávajte to s tými krajinami, ktoré majú naozaj mzdové náklady na jedného človeka dvetisíc, tritisíc, štyritisíc eur, keď u nás sú tisíc, možno v niektorých prípadoch ešte aj menej. Jednoducho neporovnávajte nás s niekým, kto je úplne, úplne niekde inde a kde naozaj aj z povahy veci si môžete dovoliť s daňami pracovať ináč, ako pracujeme my. Ale keď už sme pri tej harmonizácii, tak potom práve harmonizáciou by sme tento stav zakonzervovali. Znemožnili by sme Slovensku, aby dobehlo tie krajiny, ktoré sú na tom podstatne, podstatne lepšie. Hovoril som to vo faktickej poznámke a spomeniem to znova, ak nebudeme konkurovať u investorov podnikateľským prostredím, rozumej aj daňami, nebudeme pre nich atraktívni, tak nám zostane tu jediné a to je lacná pracovná sila. To nie je nejaká demagógia, to nie sú nejaké prázdne vety, to je jednoducho holý fakt. Predpokladám, že pán minister s k tomu vyjadrí, akú inú konkurenčnú výhodu by sme potom ešte vedeli dosiahnuť okrem lacnej pracovnej sily, keby sme mali harmonizované dane. Táto komparatívna výhoda, táto komparatívna výhoda Slovenska, že možnosť pracovať s daňami a možnosť mať atraktívne prostredie veľmi rýchlo pominie, pokiaľ zbúrame túto rovnú daň, ktorú tu dnes máme pred sebou. Dostaneme sa do jedného bludného kola, vlastne zvýšenia daní. Očakávanie sa nenaplní. Znova zvýšime dane, očakávanie sa nenaplní, dosiahneme švédsku úroveň daní, alebo možno ešte aj nejakú vyššiu. Očakávanie sa nenaplní. Nebudeme na druhý deň vo Švédsku. Budeme stále na Slovensku, akurát v krajine, ktorá bude neatraktívna pre podnikanie ako také a ktorú budú investori obchádzať a ktorá jednoducho ľudí, ktorí si zaslúžia aj istým spôsobom za tvorbu pracovných miest byť aj odmenení, bude demotivovať a to vidím ako veľmi takú čiernu, čiernu budúcnosť. Veľmi ma mrzí, že s ničím lepším táto vláda neodkázala prísť, s ničím, čo by takýto proces, o ktorom sa tu bavíme, preukázateľne zastavilo. Ja si pamätám, že nejaké veľmi slabé výrazy boli o rozvojových impulzoch, respektíve o nejakých 300 mil., ktoré mali ísť ako stimuly, ako nejaké podnety, impulzy do ekonomiky, to už sa nedeje v tomto rozpočte. Pamätám si, že, nejaké hlasy o tom, že individuálne daňové výhody pre investorov, absolútne, absolútne demotivujúce pre ich domácich subdodávateľov. To je absolútne niečo, čo vôbec neráta s tým, že investor má vtedy zmysel, keď tu má aj nejakých dodávateľov v rámci Slovenska, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, na tých sa už tieto stimuly vzťahovať nebudú, a koniec koncov, roztáča to špirálu zvyšovania daní a stáleho ako takej v nedostatočnosti, ako uhasiť vlastne ten konsolidačný balíček. Predpokladám, predpokladám, že v druhom čítaní padnú aj návrhy, ako zmierniť tento dopad, alebo predpokladám, že v druhom čítaní padnú aj návrhy, akým spôsobom naozaj narábať s daňami tak, aby zostalo aspoň niečo z tej rovnej dane zachované. Ale rád by som sa prihovoril za to, vážené dámy, vážení páni, čo tu navrhol môj kolega, myslím, Štefanec hneď v prvom, aby sme nepokračovali v tejto záležitosti, aby sme si vybrali iný spôsob, ako Slovensko z krízy vytiahnuť, ako zvyšovaním daní. Veľmi by som apeloval aj na ministerstvo financií, aby zvážilo a vyrovnávalo sa s tým možným čiernym scenárom, ktorý tu viacerí popisujeme, postupnosť zvyšovania daní a nenaplnenia očakávaní práve v tejto daňovej oblasti a zároveň utlmovaním hospodárskeho rastu, rozumej nových pracovných príležitostí. Som presvedčený, že tá skúsenosť, ktorú máme aj tu na Slovensku, aj s daňami, aj ako sa rovná daň zavádzala, aj tá skúsenosť, ktorú majú okolité krajiny, ktoré si z nás brali príklad. Aj tá skúsenosť, ktorú máme s tým, že mnohé z tých firiem, z tých okolitých krajín sem prišli a zdaňujú tu na Slovensku, urobí nejakú korekciu v tom, čo tu predkladá vláda v tejto chvíli. Predpokladám, že aj tlak verejnosti na to, aby od januára budúceho roku nebolo Slovensko krajinou, kde sa neoplatí vytvárať pracovné miesta, aby nebolo Slovensko krajinou, kde sa neoplatí sám na seba pracovať, aby nebolo Slovensko krajinou, ktorá nejde cestou hospodárskeho rastu, ale ide cestou zvyšovania daní. Aj tento tlak bude vypočutý aj tu na pôde parlamentu.

    Veľmi pekne poprosím pána predkladateľa, pána ministra financií, je dosť dobrý odborník, má dosť dobrý tím na ministerstve financií, aby si všetky tieto veci zvážil. Veľmi pekne poprosím vážené kolegyne, vážených kolegov, hlavne ľavičiarov, nakoľko tí budú rozhodovať podľa rozloženia síl v tejto sále o budúcnosti rovnej dane, aby dali preč ideologické okuliare, aby sme hovorili naozaj pragmaticky, aby sme hovorili tak, že ľudia tomu budú rozumieť, ale hlavne, aby sme rozhodli v prospech ľudí a v prospech tvorby pracovných miest.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Posledný pán poslanec Kaník.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán poslanec Frešo to vystihol, keď zdôraznil, že nastavenie daní na úroveň takú ako vo vyspelejších krajinách západnej Európy z nás tieto krajiny neurobí. Práve si myslím, že je to naopak, keď budeme mať rozumnú daňovú politiku, dokážeme skôr podporiť hospodársky rast a tým vytvoriť viac pracovných miest a tým skôr dobehnúť vyspelejšie krajiny. Poznáme tieto príklady aj z ďalších krajín, ktoré vstupovali do Únie v tom čase ako my. Litva bola jeden príklad. Keď zvýšili priame dane o 5 %, tak očakávania sa naplnili len na 59 %, čo sa týka príjmu z dane, z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte. Ďalší príklad je Estónsko, keď išli opačnou cestou ako na Slovensku. Konsolidovali cez výdavky štátneho rozpočtu, znižovali dane. Dnes výsledok je prebytok v štátnom rozpočte. Majú plusový výsledok a nemusia riešiť deficit a tak ďalej, a tak ďalej. Daňová politika je významným nástrojom na to, aby podporila hospodársky rast a aby zabezpečila lepšiu životnú úroveň občanov. Myslím si, že aj na základe našich skúseností aj na základe týchto príkladov z podobne sa rozvíjajúcich krajín môžeme jasne konštatovať, že každé zvyšovanie priamych daní, každá komplikácia do odvodového systému a do daňového systému je len prekážkou v ďalšom rozvoji a predovšetkým v tvorbe pracovných miest. Preto tento zákon, tak ako povedal rečník, je zrelý na skončenie a nepokračovanie v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo, ja som si zapísal jednu vetu. Vy ste povedali, že my socialisti sa snažíme zvyšovaním daní dosiahnuť to, že sa staneme bohatou krajinou. Ja som takúto demagogickú vetu už dávno nepočul. Myslím si, že my si tu nelibujeme v tom, alebo my sa skutočne nebahníme v tom, že chceme zvyšovať tie dane, a uvedomujeme si, že potrebujeme si udržať konkurencieschopnosť a všetko, ale takisto si uvedomujeme, že musíme dosiahnuť deficit verejných financií a udržať si nejakú dôveryhodnosť finančných trhov, aby sme sa nefinancovali za 5 - 7 % ako Švédsko, ako Španielsko povedzme. Spomínali ste tu, že vy sa bojíte špirály zvyšovania daní. Kto tu chce špirálovo zvyšovať dane? My sa bojíme špirálového znižovania daní v rámci Európskej únie a to hovoríme, vy to hovoríte, že harmonizácia daní. My sa nebavíme o tom, čo povedal pán Sulík, alebo moja osobná predstava nie je, že sa tu budeme baviť o tom, že harmonizácia bude znamenať 30-percentné dane, ale možnože spodný limit bude niekde okolo dvadsiatich, a kto si chce dať vyššie dane ako ten spodný limit, nech si ho dá, a potom ale nekonkurujme si v rámci Európskej únie nulovými daňami, ako povedal pán Kaník, 10-percentnými daňami ako je v Bulharsku a na Cypre. O tomto sa bavíme. Potrebujeme zabezpečiť financovanie verejných služieb a to je cieľ. Tu nie je cieľ SMER-u, aby sme zvyšovali dane donekonečna, ako sa to snažíte navodiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, počúval som vás pozorne, pretože predsa len ste predsedom významnej politickej strany, takže zástoj tak závažnej veci, ktorá je súčasťou snahy o vyriešenie problémov zásadnej finančnej krízy, ktorá nás sprevádza. Takže som vás pozorne počúval, no tak ako tie klasické klišé sa podľa môjho názoru, ktoré ste uvádzali, už v dobrej spoločnosti, dokonca ani v podnikateľských kruhoch na západe nenosia, pán Frešo. Verte mi, už som tu citoval, akým spôsobom dnes rozmýšľa napríklad Davos a celý okruh ľudí, ktorí tam chodia a využívajú obrovskú ekonomickú moc, ktorou disponujú na to, aby ovplyvňovali spoločenské procesy. Predsa problémy našich krajín a výška zadlženia môže spočívať v kdečom. Možno vo veľmi nerozumnom nakladaní s prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, ale predovšetkým z dlhodobého podsekávania príjmov. Pán Frešo, vážne chcete povedať, že z 19-percentného takéhoto daňového zaťaženia, keď chýba celý rad ďalších štandardných daňových nástrojov ako napríklad daň z dedičstva, ktorá všade vonku funguje, a hlavne daň z majetku, ktorá u nás nie je. Devätnásťpercentná daň v tomto rozsahu nemôže v žiadnom prípade zabezpečiť verejné potreby, a predsa sa to odráža jednak v stúpajúcom zadlžení a v tom, že nám základné sféry sociálneho života krajiny kolabujú. Mám na mysli školstvo, mám na mysli celý rad ďalších vecí. Predovšetkým zdravotníctvo. Nemáme z čoho zaplatiť sestry. K čomu smeruje tento váš zástoj, že máme to vyriešiť nejako inak. Predseda vlády vás ako stranu a ako celú opozíciu vyzýva už tri mesiace, aby ste teda ten aspoň trošku konsolidovaný mechanizmus verejnosti ponúkli. Však ak bude dobrý, tak budete profitovať. Nabudúce možno dostanete dôveru voličov. Ale tento spôsob.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Frešo, v učebniciach politológie sú také vyslovene učebnicové rozhrania medzi pravicou a ľavicou. Ľavica je tá, ktorá stojí na strane pracujúcich, práce, zamestnancov. To je učebnicové, politologické, teraz naozaj nehovorím za seba. A pravica, pravica stojí na strane biznisu, ale to je naozaj iba čisto definícia z učebníc. Teraz ja som mal naozaj pocit, že to budete sa snažiť tlačiť niekam smerom, že ale nie, my nie sme na strane biznisu, my sme na strane strednej triedy, to je taká tá vaša floskula, že stredná trieda. Ale zrazu zisťujem, že celá diskusia, počnúc vami a teraz pokračujúc všetky tie príhovory vašich pravicových kolegov, furt dokola len podnikanie a biznis. Biznis, biznis, biznis, vy vôbec neriešite strednú triedu v zmysle zamestnancov, ktorí zarábajú, dajme tomu, nad tých 100 tisíc korún, 3 300 eur. Vy riešite iba tú daň z právnických osôb. Vôbec nie daň z fyzických osôb. To je pre mňa milé prekvapenie, aspoň konečne viem, kam patríte. Ja sa vás len spýtam, nechcete sa už konečne vrátiť späť do toho biznisu? Očividne by ste tam boli platnejší ako v politike.

    Teraz otázka harmonizácie daní a Európskej únie. Viete, vy ponúkate Európe víziu, ktorej sociológia hovorí the race to the bottom - preteky ku dnu. Akým spôsobom chceme zatraktívniť našu krajinu pre kapitál? Znížme dane, znížme Zákonník práce a tlačme našich zamestnancov do toho, aby mali malé platy, aby mali čo najnižšiu ochranu a tak ďalej, lebo tak prilákame kapitál. Lenže raz, v konečnom dôsledku budeme musieť konkurovať Číne, 50 centov za hodinu, 16 hodín denne pracujú, nemajú žiaden Zákonník práce. Naozaj veľmi silné podmienky. Toto je vaša vízia pre Európu? Poďme všetci navzájom bojovať? Preteky ku dnu? Toto je vízia, ktorá by Európu doniesla o 150 rokov naspäť do časov ranej industrializácie. Pán kolega, buďme trošku modernejší.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja už som unavená naozaj z toho, čo to tu počúva človek ako nový poslanec, naozaj ako, ak Slovensko má ísť tou cestou, že neprestajne tuná budeme prijímať, prerokovávať zákony, ktorými len zaťažujeme občanov, či už cez zvýšené odvody, zvýšené poplatky, zvýšené dane, to naozaj nie je cesta k tomu ako vytiahnuť Slovensko z krízy. Preto ja vyzdvihujem príspevok pána Freša a plne sa s ním stotožňujem v tom zmysle, že ak máme dnes naštartovať, alebo teda riešiť problematickú situáciu v našej krajine, tak určite namiesto týchto nekonečných diskusií a útokov, ktoré medzi sebou navzájom vediete, by sme sa mali zaoberať tým, kde, čo ideme robiť pre to, aby sme zdvíhali ľudí zo situácie, v ktorej sa ocitajú. Naozaj, v regiónoch ľudia nezvládajú túto situáciu, sú unavení, spoločnosť je unavená a ja čakám, kedy sa konečne parlament preberie k životu a začneme hovoriť o tom, akým spôsobom ľuďom pomôžeme. To, že budeme znižovať dane a aspoň fixovať, stabilizovať odvody, je cesta ako aspoň nejakým spôsobom zafixujeme ten vývoj, alebo umožníme tým ľuďom vlastne sa spamätať, nadýchnuť do budúceho obdobia. Toto, čo tu teraz rozoberáme, vôbec neprospieva krajine ani obyčajným ľuďom.

  • Ďakujem. Dva momenty, ktoré som si ja všimol. Prvý ten, že skutočne súhlasím s tým, že ochrana, alebo boj tuná z opozičných lavíc za to, aby sme si všetci uvedomili, že práca nerastie na stromoch, ale prácu niekto konkrétne vytvára a ponúka, a preto aj zvyšovanie korporátnych daní, alebo daní pre firmy nie je dobrá cesta, nie je dobrá cesta v čase krízy, kedy my ako keby sme objavili, a všetci vieme, že máme, ak nazveme ekonomiku loďou, a vieme, že kríza môže spôsobovať, alebo byť dierou v lodi, tak určite nie je cesta záchrany tejto lode takým spôsobom, že ju ešte budeme zvyšovať. Zväčšovať daňové zaťaženie je otváranie diery v lodi a táto loď sa nám môže raz utopiť a tým pádom tí, ktorí prácu majú tvoriť, ju, alebo ponúkať, ju ponúkať nebudú môcť. Ja som takisto už unavený z toho, že sa tu niekto baví o ľavici a pravici a hovorí tu o učebnicových definíciách, keď na druhej strane tu máme konkrétne čísla, konkrétnych šesťtisíc ľudí, ktorí príde o prácu od 1. januára. Myslím si, že mali by sme, tak ako hovoril predrečník, sa presne na týchto ľudí zamerať a hovoriť o tom, že podpora a stanovenie jasných pravidiel a zagarantovanie toho, čo robilo Slovensko konkurencieschopným oproti ostatným investorom, oproti ostatným krajinám, oproti krajinám v regiónoch, v krajinách s ekonomikou, ktorá je podobná Slovensku, a neporovnávať ju s ekonomikami iných krajín, je cesta, na ktorú by sme sa mali vydať, a nie na opak.

  • Ďakujem. Myslím, že najlepšie prirovnanie bolo, že naozaj sa nestaneme ani Švédskom ani Nemeckom, keď si nastolíme také dane, ako sú vo Švédsku, v Nemecku a iných krajinách. To sa naozaj nestaneme. Staneme sa, naopak, perifériou Európy. A ja nerozumiem jednej veci, že tuto naši kolegovia z ľavice sa dívajú na dane ako na cieľ, keď ich tak počúvam, ale dane nie sú cieľom existencie štátu. Dane sú len prostriedkom ako zobrať občanom len to najnevyhnutnejšie z ich zárobkov, aby sa zabezpečili služby, ktoré štát potrebuje zabezpečovať. Vy ale neviete hospodáriť, vy neviete riadiť tento štát, a preto za konsolidáciu skrývate žmýkanie. Tá konsolidácia sa stala takým eufemizmom, ale to už nie je konsolidácia vo vašom poňatí, to je jednoducho socialistická žmýkačka. Veď vy tých pracujúcich, o ktorých stále hovoríte, oberáte o prostriedky, ktoré si zarobili. Pán Blaha, táto ľavica, slovenská ľavica, vôbec neháji pracujúcich, po tejto slovenskej ľavici je chudoby a nízkopríjmových len stále viac a viac. A keď sa tu boríme s problémom, že treba znížiť deficit, ako tu bolo povedané. Ale prečo len žmýkaním pracujúcich? Prečo nehľadáte iné možnosti, iné cesty, prečo znižujete konkurencieschopnosť Slovenska, alebo čo iné ponúkate? Veď vy naozaj len beriete ľuďom prostriedky a myslíte si, že týmto zvýšite konkurencieschopnosť Slovenska? Nie. Vy len nie ste schopní riadiť štát, vy len naprávate to, čo prvá Ficova vláda spôsobila, to nadmerné zadlženie, nadmerný deficit a teraz vás to dohnalo. A teraz si s tým neviete jednoducho poradiť, lebo nič iné neviete, len ľuďom brať peniaze.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, čiže pán poslanec Vikuspič, pani poslankyňa Mezenská, hovorme o konkrétnych ľuďoch. Ja si myslím, že to je veľmi hlboká pravda, lebo keď sme rátali a kalkulovali, ako SDKÚ-DS, ako veľmi tento smrtiaci kokteil zasiahne túto spoločnosť ohľadne pracovných miest, tak sme hovorili o 80 až 100 tisíc ľuďoch, ktorých zasiahnu odvody, zmena Zákonníka práce a zmena rovnej dane. Vtedy aj rôzni ľavičiari hovorili, že to snáď nie je možné, to určite nie je pravda, to číslo je nepresné, šesť a pol tisíc dnes známych ľudí kľudne môže viesť k 1. januáru k mínus 80 až 100 tisíc ľuďom aj v tých firmách, ktoré dnes ešte nevidíme, hlavne v tých najmenších z najmenších. Pán poslanec Číž a pán poslanec Blaha, ja rozumiem tomu, že dávať tomu taký trošku ideologický kontext je také šarmantné, je to také pekné, ale utiekajú sa k tomu ľudia vtedy, keď nevedia povedať niečo k veci. Ak nechápete to, že počet pracovných miest je závislý od podnikateľského prostredia, tak potom ste vo veľmi, veľmi hlbokej ideologickej kóme, a to je presne to, čo pán poslanec Kamenický, o čom hovorím, prečo vysvetľujem, že by tu mohlo dôjsť k nejakej špirále, lebo to nie je úplne určené vám, takým technokratom, ani takým technokratom, ako je váš pán minister. Je to určené tým, ktorí sú v tej idelogickej kóme, kedy takto jasné spojenie medzi tým nevidia. Ja by som niekedy aj poprosil týchto pánov, ktorí naozaj to tak ideologicky berú, aby nám povedali, kde tí ľudia budú zamestnaní, a hovoríme o tom preto, aj proti tej harmonizácii, lebo nerešpektuje to, že tie staré štáty sú na ďaleko vyššej, vyššej úrovni. A o tom hovoril aj pán poslanec Štefanec aj pán poslanec Kaník, ktorí to pochopili na prvú šupu, to znamená, že okamžite im bolo jasné, že tým, že sem nastolíme švédske dane, tu nebudeme mať Švédsko. Jednoducho, také časy, kedy ústredný rozhodol, na druhý deň bolo tak, také sú už dávno preč a nefungujú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Ešte skôr, ako vystúpi ďalší do rozpravy, pán poslanec Duchoň, pán Jasaň.

  • Pani podpredsedníčka, ja sa ospravedlňujem vám osobne, ale poprosím vás, keby ste upozornili kolegov, nech reagujú na predrečníka, lebo pán kolega Kaník reagoval na kolegu Blahu. Čo mi síce, mne osobne neprekáža, ale bolo by vhodné, keby kolegovia hovorili k veci a predchádzajúcemu rečníkovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení by som rád upriamil pozornosť na niekoľko skutočností, o ktorých sa tu veľa diskutuje a ktoré tu podľa môjho názoru boli opozíciou veľakrát neobjektívne a skreslene prezentované. Po prvé, keď hovoríme o konsolidácii verejných financií, tak dnes neexsituje jednoznačný záver, ktoré konsolidácie sú úspešnejšie, či tie, ktoré kladú väčší dôraz na príjmovú stránku rozpočtu, alebo tie, ktoré na výdavkovú. Dokonca nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu poukazuje na skutočnosť, že teda menej škodlivé sú tie, ktoré kladú väčší dôraz práve na tú príjmovú stránku. Ďalej je tu aj štúdia, ktorú vypracoval americký ekonóm Thomas Hungerford ešte pre prezidenta Regana, kde sa konštatuje, že zvyšovanie daní nemá zásadný význam na ekonomický rast, a dokonca najväčší rast v Spojených štátoch bol zaznamenaný v päťdesiatych rokoch, kedy, kedy boli, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.

    To znamená, to čo sa tu veľakrát opakuje, že jednoducho zvýšenie dane, daňového zaťaženia, tak ako sa navrhuje v tejto novele zákona, zásadným spôsobom zabrzdí hospodársky rast, tak nie je to, nie je to podložené argumentáciami a faktami. Ďalej sa tu viackrát konštatuje, respektíve vo viacerých politických vyhláseniach opozície sa hovorí o tom, že táto vláda nevie šetriť. S týmto názorom nesúhlasím, pretože aj čerpanie štátneho rozpočtu za prvých deväť mesiacov poukazovalo na pokles výdavkov o 527,92 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu, čo sa týka teda výdavkov. To znamená, je tu preukázateľná miera šetrenia. Ďalších 120 mil. eur má štát ušetriť v štátnom rozpočte už schváleným viazaním výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. V tejto súvislosti si ale treba uvedomiť to, čo sme viackrát deklarovali, že jednoducho ďalší veľký priestor na plošné znižovanie výdavkov, či už hlavne teda mám na mysli mzdových a osobných, tu už nie, ten sa vyčerpal už predchádzajúcou vládou. Samozrejme, vláda sa zameriava aj na kresanie výdavkov, čoho dôkazom je aj už predstavený projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy, ktorý má ambiciózny cieľ do budúcna zásadným spôsobom znížiť výdavky štátneho rozpočtu, ale tu treba zdôrazniť, že jednoducho takto ambiciózny projekt vyžaduje, samozrejme, väčší čas a jeho efekt sa prejaví až o niekoľko rokov.

    To znamená, nie je to opatrenie, ktoré by sa dalo zaviesť zo dňa na deň. S tým, že tu treba zdôrazniť, že podstatnou mierou sa zníži počet či už rozpočtových, respektíve príspevkových organizácií, čo je absolútne zásadná zmena oproti súčasnému stavu. Navrhovaná novela zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje sadzbu dane pre právnické osoby z 19 na 23 percent a zavádza daňovú sadzbu 25 percent pre osoby zarábajúce nad 3 300 eur za mesiac, je štandardným nástrojom sociálnodemokratickej politiky, ktorý zohľadňuje princíp solidarity bohatších voči chudobným. Progresívna daň zároveň zamedzuje vzniku obrovských rozdielov v príjmoch superbohatých a ostatných skupín obyvateľstva. V Spojených štátoch napríklad od roku 1979 stúpli príjmy superbohatých o 390 percent a zvyšným deväťdesiatim percentám obyvateľstva iba o 5 percent. V roku 1980 zarobil šéf amerického koncernu 42-krát viac ako bežný zamestnanec, v roku 2011 to už bolo 343-krát viac. Tu chcem teda poukázať na to, že aj k čomu môže smerovať rovná daň. Jednoducho, tie príjmy, alebo tie nožnice tých superbohatých a tých ostatných ľudí sa dramaticky zvyšujú, a preto, aj z tohto dôvodu je naozaj solidárny princíp ten, aby sa práve tie bohaté skupiny obyvateľstva podieľali väčšou mierou na financovaní verejných statkov, ktoré práve tí superbohatí čerpajú rovnako, takisto ako aj tí menej zarábajúci.

    Potom tu veľakrát zaznievali obavy z toho teda, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sa odradia potencionálni zahraniční investori. Tak ako sme tu už aj, už vo faktických poznámkach konštatovali, jednoducho s každým potencionálnym veľkým investorom sa rokuje individuálne a takpovediac sa mu podmienky šijú na mieru, to znamená, hovoríme tu o investičných stimuloch, hovoríme tu o znížení, alebo odpustení daňového zaťaženia a podobne. Každý veľký investor predtým, než sa rozhodne sem investovať, tak zvažuje spektrum niekoľkých kritérií na základe, ktorých sa rozhoduje, či bude investovať v danej krajine, alebo nie. Tak ako som už predtým povedal, nehovorím, že daňové zaťaženie nevplýva na toto rozhodnutie, určite vplýva, ale nie je na prvom mieste. Bola takisto robená štúdia Svetového ekonomického fóra, kde sa konštatuje, že v prípade Slovenska sú dane až na 6. mieste, sú tu iné faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie investorov, či vstúpia na Slovensko, alebo nie. Je to byrokracia, je to politická stabilita, je to infraštruktúra, je to lacná pracovná sila a podobne. To znamená, netreba tu teraz viesť tú debatu v tej miere, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sem už nepríde žiaden investor, toto určite je zavádzajúce a myslím si, že to absolútne nie je objektívne.

    Zároveň podľa štúdie Doing Business Report, ktorú realizovala Svetová banka, bolo Slovensko v roku 2012 lepšou voľbou ako Maďarsko a Česká republika v oblasti Is your business. To znamená zase, bolo, ale verím tomu, že bude aj nesledujúce roky. Uvidíme, uvidíme, ako, treba sa oprieť potom naozaj o fakty, a nie teraz tu iba niečo sucho konštatovať. To znamená, naozaj ten balík tých kritérií, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia, alebo nie, je ďaleko širší a myslím si, že čo sa týka tejto politickej stability a ďalších kritérií, vie táto vláda ponúknuť ďaleko väčšiu výhodu ako napríklad, keď tu vláda pravica, kde sa o politickej stabilite ako o zásadnom a rozhodujúcom kritériu nedalo absolútne hovoriť. Takisto aj sa tu poukazovalo na jednoduchosť daňového systému, kde sa predpokladalo, že zavedenie rovnej dane zásadným spôsobom zníži jednoduchosť daňového systému, ale zase sa tu opieram o konštatovanie Svetovej banky, kde sa hovorí, ktorá hodnotila jednoduchosť daňového systému v krajinách OECD, a my sme niekde na 130. mieste, plus-mínus, to znamená, že neviem, ako sa prejavilo zavedenie rovnej dane z hľadiska tohto parametra, keďže stále sme na tých spodných priečkach.

    Rovnako aj investície, o ktorých sme tu už bavili, od roku 2008 majú stagnujúcu úroveň, to znamená, nedochádza tu k nejakému nárastu investícií, priamych zahraničných investícií. Je fakt, že po roku 2004 ten nárast tam bol, bol pomerne významný, ale podľa mňa to súvisí aj s tým, že vtedy sa privatizovali strategické podniky, to znamená, že tam bol, samozrejme, ten masívny nárast, pretože keď niekto sprivatizuje SPP, alebo elektrárne, tak sa to prejaví aj vo výške samotnej zahraničnej investície. Ale hovorím, od toho roku 2008 je tá úroveň niekde, plus-mínus, rovnaká, takže ak tu hovoríme o, podľa vás, teda podľa opozície o zásadnej komparatívnej výhode ako jednotnej sadzbe dane, tak tuto nevidím, že by sa to nejakou významnou mierou prejavovalo.

    Čo sa týka toho prepúšťania, to som už aj spomínal vo faktickej poznámke, že naozaj, dnes je, dnes pretrváva kríza, a samozrejme, všetky podniky majú veľmi ťažkú pozíciu z pohľadu umiestňovania svojich výrobkov a služieb v zahraničí a toto je to kritérium a toto je ten rozhodujúci faktor, keď sa tie podniky rozhodujú, či ešte si tých zamestnancov nechajú, alebo nenechajú. Takisto sme sa aj veľakrát dočítali v novinách, že už tento rok najmä strojárske podniky znižovali plánované investície do svojho rozvoja, kde tie investície klesali až na desatinovú úroveň, ale zase ich argument bol ten, že jednoducho nevedia, či budúci rok budú svoje výrobky schopné umiestniť v zahraničí. Vôbec tam nehovorili, nebolo tam žiadne konštatovanie o zvyšovaní sadzieb daní, respektíve o Zákonníku práce a podobne.

    Ďalšiu zásadnú vec, ktorú vnímam a o ktorej sme sa tu, alebo ste tu viackrát spomínali, je optimalizácia daňového základu a presun spoločností, či už do daňových rajov, alebo do okolitých krajín. Tu treba zdôrazniť jeden moment, že jednoducho, my tu konštatujeme, že spoločnosti budú optimalizovať svoje daňové základy, ale pozeráme sa na to ako na fakt, ktorý jednoducho nastane a ktorý ako keby sme akceptovali. Ale myslím si, že za optimalizáciou daňového základu sa veľakrát skrýva krátenie dane, čo je trestný čin, a toto je oblasť, ktorej by sme sa mali primárne venovať, a som naozaj rád, že môžem konštatovať, že práve táto vláda začala boj proti daňovým únikom, myslím si, že brať veľmi vážne, čoho dôkazom je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty, kde sa napríklad zavádza povinnosť zloženia kaucie, respektíve štvrťroční platcovia prechádzajú na mesačných platcov a vedie sa databáza podozrivých firiem, ktoré nerobia takmer žiadne obraty a podobne. To znamená, či už cestou novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj novelou Trestného zákona, respektíve obchodného zákona, už začína táto vláda obmedzovať ten priestor na daňové úniky a výraznou mierou sa touto otázkou vôbec začala zaoberať. To znamená, tam je, naozaj veľké ťažisko treba brať na túto oblasť, pretože to číslo, ktoré všeobecne aj v médiách sa objavuje z hľadiska daňových únikov, najmä teda na dani z pridanej hodnoty, kde je to rozpätie od 1 mld. až po 2. Je to naozaj veľmi veľké číslo, o ktoré treba bojovať a ktorým sa treba zaoberať.

    Na záver by som iba uviedol konštatovanie, že čo sa týka tých sadzieb daní, my sa nedoťahujeme na krajiny typu Švédsko, respektíve Nemecko, lebo tam sú tie sadzby ešte ďaleko vyššie, ako sú tie, ktoré sa navrhujú v rámci novely zákona o dani z príjmov. Čo sa týka dane z príjmu fyzických osôb, tak priemer v Európskej únii je dnes na úrovni 38,1 %, priemer v eurozóne dokonca 43,2 %, priemer dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii je 23,5 a v eurozóne 26,1. To znamená, aj po zvýšení sadzieb daní budeme hlboko pod týmto priemerom. Z mojej strany asi všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kamenický, pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zároveň mi dovoľte najskôr pogratulovať pánovi poslancovi Duchoňovi k tomu, že vystúpil, lebo v rozprave je to prvý poslanec z vládnej strany, ktorý vystúpil. Debatujeme už druhý deň a poslednú hodinu dnes a máme prvého poslanca vládnej strany, takže je to fajn, že si môžeme vymeniť takto názory. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás poopravil, najskôr s tými daňami, čo ste končili. Nuž, my si so Švédskom vymeníme pozíciu, Švédi idú znižovať dane z príjmu právnických osôb z 26 na 22, my ideme zvyšovať z 19 na 23. My budeme vyšší ako Švédi. Celkové daňové zaťaženie majú Švédi 42,8, my máme 38,9, čiže o 3,9 % nižšie celkovo, znamená to, že si prehodíme pozíciu so Švédmi.

    Ďalšie číslo, kde by som vás chcel poopraviť, je priebežné plnenie štátneho rozpočtu. Vy ste spomínali, že o 500 mil. šetríte, nuž stačí si pozrieť čísla na stránke ministerstva financií, ku koncu septembra v bežných výdavkoch je číslo o 500 mil. vyššie ako v rovnakom čase minulý rok. Čiže 500 mil. je správne, akurát plus, a nie mínus, to znamienko je iné. Konkrétne tento rok 9,6 mld., minulý rok 9,1 mld., takže súčasná vláda nešetrí. Bohužiaľ, čísla hovoria za všetko.

    A ešte mi dovoľte poznámku k Doing Business, že sme najlepší vo V-4, no, však áno, len priznajme si, že to bolo hodnotenie za minulý rok, kedy minulá vláda, aj keď v krátkom hodnotení, dosiahla určité zlepšenia, ktoré sa prejavili. Ale na rozdiel od toho, tá konkurencieschopnosť, kde sa hodnotí budúcnosť, tam práve na tom nie sme dobre a tam práve tú pozíciu, bohužiaľ, zhoršujete.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • V podstate myslím si, že Dano Duchoň vystihol aj tú podstatu, o čom sa tu hovorilo, o tých presunoch daňových a podobne. Skutočne, táto vláda sa zameriava na boj proti daňovým podvodom a jedným z nich sú skutočne aj plnenia, ktoré boli vykonané na území Slovenskej republiky a presúvajú sa do zahraničia, kde sa teda budú akože zdaňovať lacnejšie, teda s nižšou sadzbou. Ja si myslím, pozrite, Česká republika zaviedla zrážkovú daň, teraz ju ide od budúceho roku zvyšovať, má 15-percentnú zrážkovú daň na takéto presuny, od budúceho roka ju ide zvýšiť, teda u tých nerezidentov, ktorí nemajú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojitého zdanenia na 35 %. To sú tiež opatrenia, ktoré robí náš sused, tu sa bavíme o tej krajine z V4, ktorá nám akože konkuruje, čiže my si tiež musíme pozrieť, ako skutočne sa naši susedia k tomuto stavajú, a možnože tiež musíme takýmto nejakým spôsobom sa postaviť k týmto nelegálnym operáciám. Nehovorím, že všetky sú nelegálne, ale veľa z nich určite áno.

    Čo sa týka toho, ešte by som sa chcel zastaviť, neviem, koľko mám, ešte 41 sekúnd, takisto, ja som si urobil taký pomer, stále sa tu hovorí o rovnej dani, stále sa tu používajú čísla z roku 2003 do roku 2006. Keď si porovnáme výnos z dane právnických osôb, tak len pre vašu informáciu, v priemere sa to vždy pohybovalo k HDP na úrovni cca 2,85 %, kdežto v 2010, 2011 to kleslo na 1,91 % a 2,35 %, z roku 2003 na rok 2004 k HDP výber dane bol.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel tiež oceniť vzácnosť chvíle, že k legislatíve, ktorá tak výrazne ide zasiahnuť daňový systém na Slovensku, konečne vystúpil nielenže poslanec vládnej strany SMER, ako hovoril tu niekto z mojich predrečníkov, ale priamo predseda finančného výboru, toto je naozaj vzácna chvíľa.

    Dve krátke poznámky, prvá sa týka vety, ktorú povedal pán predseda Duchoň, že daňová optimalizácia je trestný čin. Prosím vás pekne, najskôr si ujasnime pojmy, pretože keď budeme každý pod tým istým pojmom rozumieť iný obsah, tak sa v tej diskusii nepohneme nikdy ďalej. Daňová optimalizácia, alebo to, čo vo vyspelých krajinách nazývajú daňové plánovanie, nikdy nebolo, nie je a nebude trestným činom. To len v daných neoptimálnych podmienkach, to znamená tej daňovej sústavy, ktorú teraz idete takto brutálne meniť, sa každý daňovník správa optimálne. Prosím vás, nezamieňajte to s trestným činom, to sú dve úplne rozdielne kategórie.

    A ešte jedna skúsenosť zo včerajšieho dňa. Existuje na Slovensku tiež jedna spoločnosť, ktorá robí v oblasti daňového poradenstva a keď sa zaviedla na Slovensku rovná daň, tak robila road show po Rakúsku a dotiahla na Slovensko 240 spoločností, 240 firiem. Iste, medzi nimi množstvo aj malých a stredných spoločností. Dnes táto spoločnosť, ktorá robí to daňové poradenstvo, oznámila, že už má portfóliu len tridsiatich klientov. A to je súčasť tej optimalizácie, že tá firma sa jednoducho zbalí a vráti sa naspäť do Rakúska. Takže, prosím vás, nezamieňajme si už nikdy pojem daňového plánovania s trestným činom, to sú dve úplne diametrálne rozdielne kategórie.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Duchoň.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Áno, ja si uvedomujem, že daňová optimalizácia môže mať, samozrejme, tento legálny rozmer, ale ja som sa chcel skôr zamerať vo vystúpení práve na tej nelegálny rozmer, keď vieme, že cez rôzne poradenské služby právneho charakteru alebo marketingového sa vyťahujú, alebo sa znižujú základy dane a vyťahujú sa proste financie zo spoločnosti. Takže ako tam som mieril, nie na to, čo ste poukazovali vy. Čo sa týka toho Švédska, ktoré ste, pán Štefanec, spomínali, áno, idú znižovať sadzbu dane, o tom nepochybujem, alebo to nerozporujem, ale Švédsko má zároveň aj 30-percentnú daň z dividend, takže stále ako ten pomer k tomu zníženiu a vôbec toho celkového daňového zaťaženia je, je asi iný. A ešte ste tam, áno, čo sa týka toho znižovania, alebo šetrenia vládnych výdavkov, ja som čerpal z verejne dostupných informácií, dokonca tam bol citovaný pán minister financií, takže ako tým chcem iba povedať, že naozaj to šetrenie tam preukázateľne je.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorý nie je prítomný v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

    A poprosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pán minister, sadnite si na svoje miesto.

  • Ďakujem. Ja tak aj cítim s pánom ministrom, že radšej pod tým balkónom sedí, lebo cíti, čo sa tu valí na Slovensko, a nesie za to aj on zodpovednosť, pretože nič dobré, žiaľbohu, Slovensko nečaká pod vedením tejto vlády a po dopade týchto opatrení, ktoré vláda pripravuje.

    Ja už len zareagujem na niektoré veci, ktoré tu odzneli, alebo ich nejako zhrniem. Ja to vidím tak, že vláda má veľký problém, vláda má obrovský problém, pretože má veľký dlh, má veľký deficit, potrebuje ho znížiť. Ten deficit si vyrobila sama počas prvého pontifikátu pána Roberta Fica, nečakala, že ju to dobehne tak rýchlo. Myslela si, že to medziobdobie bude dlhšie a že to nepríjemné a ozdravujúce, ktoré treba vykonať, vykoná niekto iný a opäť rovnakým spôsobom pravdepodobne bude môcť riešiť svoj spôsob vládnutia. Ale nestalo sa. A teraz sa ukazuje, že nájsť spôsob, ako splniť to, čo splniť musí, dostať sa v deficite tam, kde chce, znížiť dlh, nevie nijako ináč ako tým, že berie peniaze. Berie peniaze tým, ktorí peniaze vytvárajú, pracujúcim, za ktorých sa rada skrýva, ktorých opíja sľubmi o tom, ako sa stavia na ich ochranu, odvolávajúc sa na učebnicové citáty, alebo učebnicové rozdelenia ľavice a pravice, ktoré už, mimochodom, dávno v modernom svete neplatia, pretože už nie je triedny boj, ten už dávno je niekde inde. Dnes nemáme zlých tučných kapitalistov fajčiacich cigaru, ktorí netúžia po ničom inom, len ožobráčiť svojich úbohých robotníkov, ktorí ledva prežijú od výplaty k výplate. Dnes je už svet inde, ale to ideológovia ľavice, ktorí o ekonomike spravidla nemajú ani páru, ešte nepochopili. A to vedie potom k takýmto scestným riešeniam, pretože takto sa rast nedosiahne. Veď naozaj, stačí len úplne logicky rozmýšľať. Keď tu bolo povedané, že v istom období začala stagnovať úroveň prílivu zahraničných investícií, ktorá, samozrejme, súvisí s tým, že celková situácia vo svete sa zhoršila, celková ekonomická situácia, že je tu celosvetová kríza, ktorá neodchádza. Naopak, klope na dvere a vracia sa, tak, samozrejme, že sa to muselo prejaviť na nejakom prílive, že to nemôžeme tu byť izolovaný ostrov, ako si voľakedy pán premiér Fico myslel a tvrdil. Ale reakciou na to nie je, že zhoršíme tie podmienky, ktoré môžu prilákať investície. Správnou reakciou nie je to, že tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta a zamestnávajú ľudí, skomplikujeme život. Veď to sa predsa, boli tu spomínané, pán predseda výboru Duchoň, sa mi zdá, spomínal taký príklad, že strojárske firmy, ktoré obmedzujú investície, pretože nie sú si isté, či budú mať dostatok objednávok. No a my, alebo vy, im chcete pomôcť tým, že im zvýšite náklady na tvorbu pracovných miest, že im skomplikujete a zvýšite im náklady vôbec prevádzky podniku, o tom budeme hovoriť najmä pri Zákonníku práce, nechcem sa stále vracať, alebo znova potom vracať k tomu, čo by som povedal teraz, ale sú to miliónové náklady, ktoré tieto zmeny prinášajú. To je pomoc? Veď to je to, ako keby, naozaj, niekto je zasiahnutý nejakým problémom a vy mu ešte seknete do krku a poviete, že to je pomoc. No, to nie je pomoc. Veď, samozrejme, že topíte potom to hospodárstvo, utápate ho a tlačíte ho dole.

    To, čo tu vnímam od niektorých kolegov z ľavice, je zvelebovanie dane a daní, ako naozaj, ako keby to bol cieľ, ktorý, ku ktorému máme vzhliadať a nebodaj sa modliť. Čím vyššie dane, tým lepšie. A nebodaj nízke dane a preteky v znižovaní daní je strašne niečo zlé. A tak sa musím spýtať. Čo je zlé na tom, že štát zoberie ľuďom a zamestnávateľom menej? Že to, čo tí ľudia zarobili, vytvorili svojou prácou, budú môcť aj spotrebovať vo svoj vlastný prospech. Čo je na tom zlé? Keby sme vedeli zabezpečiť fungovanie, kvalitné fungovanie štátu a tých funkcií, ktoré potrebuje, takže môžeme ľuďom zobrať omnoho menej, ako im berieme dnes. Čo je na tom zlé? Takže na to sa sústreďme. A keď my na Slovensku nájdeme ten model a ten model zavedenia prejde na jednoduché a nízke zdaňovanie, bol tým modelom, ktorý spolu s kvalitným alebo so zlepšujúcim sa podnikateľským prostredím, s nerastúcimi odvodmi, aj keď bolo by lepšie, keby sme ich vedeli znižovať, zabezpečil to, že hospodárstvo rástlo, tak my teraz pôjdeme v protismere? SMER ide v protismere. Veď vtedy, keď sme zavádzali rovnú sadzbu dane, vtedy naozaj sme boli jedna z mála krajín a vo väčšine krajín boli podstatne vyššie daňové sadzby, ako sú v tých krajinách dnes. Tie krajiny si zobrali príklad. Pochopili, že to funguje, že to je dobré, a začali nasledovať náš príklad, začali znižovať dane. A my teraz, nebodaj, aby nám nebolo lepšie, aby sa nám, nebodaj, ako by sme k tomu prišli, keby sa na Slovensku darilo ľuďom. Tak musíme im zvýšiť dane, preboha. Musíme ich trošku vyžmýkať, trošku im tie krky pritiahnuť. Toto robí socialistická vláda SMER-u. Ja to nechápem, ako toto môže byť vydávané za zodpovednú hospodársku politiku? Veď to je hospodárska politika, ktorá nás vedie jasne do hospodárskej katastrofy. To sú klince do rakvy hospodárskemu rastu a naozaj, atentát na slovenskú ekonomiku. A ja si myslím, že vy si to aj uvedomujete, aspoň tí, ktorí s tou ekonómiou niečo majú spoločné a nejako v reálnom živote aj niečo v súvislosti s ekonómiou robili. Veď to vidno aj z toho, kto vystupuje a kto reaguje. Spravidla ľudia, ktorí s ekonomikou a s hospodárstvom nemajú nič spoločné. Ideológovia, politrukovia. Tí nás poučujú o tom, aká je rovná sadzba dane zlá.

    A už aj vidím, aká bude reakcia predstaviteľov SMER-u niekedy v priebehu budúceho roku, keď zrazu v realite zistia, že im plány nevyšli, že peňazí je menej. Presne tak. Budú kričať kríza. Kríza sa vrátila. A nielen to. Budú hovoriť: To sú tí zlí podnikatelia, ktorých treba kriminalizovať. Už to tu zaznelo, pretože určite sa postavia, áno, to vykrádajú naše slovenské hospodárstvo, náš štátny rozpočet, lebo optimalizujú svoje daňové základy. Niektorí, žiaľbohu, takto konajú. Ale vy to zovšeobecníte na všetkých. Ja to už teraz predpovedám, lebo nebudete vedieť, lebo už dnes sa odráža, že vy vidíte, ja vidím tú vašu bezradnosť. To, že už neviete kam. Nemáte argumenty. Viete, že to dopadne zle, ale dostali ste líniu, stranícku líniu, a teraz ju musíte napĺňať.

    Ja som tu povedal, že najlepšia daň by bola pre, korporátna daň by bola nulová. Áno, Milton Friedman povedal, že krajina, ktorá prvá zavedie nulovú daň, nulovú korporátnu daň, dosiahne najvyšší hospodársky rast a najvyšší rozkvet. Áno, keby sme našli spôsob, ako sa to dá urobiť, bolo by to to najlepšie, čo by sme pre hospodárstvo mohli urobiť. A keď, to som už dnes povedal, keď by ste chceli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu, mali ste sa nebáť a mali ste znížiť dane. Predovšetkým korporátne dane, aby sme mohli obstáť v konkurencii. A poviem aj, že existujú aj iné daňové koncepty, možno na dnešnú dobu tak revolučné, ako bolo zavedenie rovnej sadzby dane v čase, keď sme ju prinášali, a my o tom určite hovoriť budeme. A budem veľmi rád, keď to v najbližšom období budeme môcť predstaviť ako víziu, ku ktorej môžeme dospieť. A pokiaľ, pokiaľ by sme išli tou cestou, tak to by naozaj znamenalo, mimo iného, aj významné znižovanie daní, ktoré dnes brzdia rast slovenskej ekonomiky a brzdiť budú.

    Vážené dámy, vážení paní, toto naozaj nie je cesta, ktorá nás privedie k svetlým zajtrajškom, ako ľavicoví ideológovia radi hovoria, alebo hovorili v minulosti. Aj tí mladší sa od nich veľmi neodchyľujú z hľadiska toho, čomu veria a čo presadzujú, ale jednoznačne chcem povedať, že tá zodpovednosť bude padať na vaše hlavy. Nielen za znížený výber prostriedkov, pretože tam je problém. My nechceme brániť tomu, aby tu došlo, že štát bude mať dostatok zdrojov na svoje potreby, ale vy nedosiahnete tie prostriedky. A je veľmi smutné, že tie prostriedky, o ktoré oberáte tých pracujúcich ľudí, ktorých podľa vašej rétoriky by ste mali hájiť, chcete použiť niekedy na veľmi obskúrne a zvláštne ciele. Ja aspoň niektoré z nich vymenujem. Len tuším nedávno, deň-dva dozadu, som sa dočítal, že napriek tomu, že je tu kríza, napriek tomu, že všetci musia škrtiť, priťahovať si opasky, ministerstvo zahraničných vecí si ide postaviť novú budovu za 5 mil. eur. Napriek tomu, že má obrovskú budovu, nedávno dostavanú, s obrovskými kanceláriami. Teraz potrebujeme stavať ďalšie administratívne vládne budovy, ako keby ich nebolo dosť. O dopravnom systéme za 158 mil. tu už bolo povedané veľa, ale tou najväčšou perličkou je nákup zdravotných poisťovní. Načo je komu toto dobré? Na toto sa majú skladať cez tie zvýšené dane tí ľudia, ktorí naozaj pracujú a makajú, aby ste si vy mohli takéto panské huncútstva a dobré kšeftíky robiť? Musím naozaj povedať, nie je vám hanba? Ja si myslím, že mnohým je, len sa to bojíte priznať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami poslanci Štefanec, Hlina, Kamenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Kaník spomínal výdavky, ktoré nepotrebujeme. Konkrétne nákup zdravotnej poisťovne. Ja som tiež presvedčený, že týmto krokom sa nezlepší zdravotná starostlivosť pre občanov, že takýto krok nepomôže nikomu okrem tých, ktorí vlastnia zdravotnú poisťovňu. Čiže nákup zdravotnej poisťovne v dnešných časoch je nákup nezmyselný. Spomínal aj budovu pre ministerstvo zahraničných vecí, ktorú ozaj ministerstvo nepotrebuje, ale sú aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú nutné. Nedávno sme boli svedkami, že vláda rozdelila 120 mil. na investičné stimuly, 145 mil. na udržanie pracovných miest. To sa doteraz nedialo. Myslím si, že netreba ustupovať vydieračom a netreba dávať zlý príklad aj ostatným firmám, ktoré takto len sa snažia vydierať štátnu kasu na akési údajné udržanie pracovných miest. Naproti tomu je stále priestor pri šetrení, pri systémových opatreniach na strane štátneho rozpočtu, pri spravodlivejšom sociálnom systéme, pri tom, aby sme mali menej príspevkových, rozpočtových organizácií, aby sme nemíňali toľko, ako míňame teraz. Ako sme počuli nedávno v tejto snemovni, o pol miliardy viac na bežných výdavkoch než minulý rok. Takže priestor na šetrenie stále je, a keby štát viac šetril, tak nemusí takto drasticky zvyšovať dane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len kolegovi chcem povedať, že trošku opatrnejšie v tých, tých pionierskych riešeniach, lebo má až taký strach obchádza, lebo poznáte môj názor, že nič pionierske a nič, to nedopadlo dobre. Čiže aj Friedman a nula daň a druhý pilier a všetci, ja neviem, čo. To ako, trošku ma z toho strach obchádza. Takže len ako, keby som chcel poradiť, tak aj protest Gorila zhasol na tom, že začali požadovať hlúposti. Čiže aj toto keby niekto, neviem, ako na to by som opatrný. A jednu vec, ja som to chcel povedať, a som na to zabudol, že to argumentačne, to nejako sa povybavovať, že tú mytologizáciu tej 19-percentnej rovnej dane, nikto to nepovedal, a ja si myslím, že to treba povedať, že úspech 19-percentnej dane nebol ani tak, že bola 19-percentná rovná daň iba v tom, veľká časť úspechu bola v tom, že sa zviezla na tom vlaku konjunktúry, ktorý sa prehnal Európou, hej, a spôsobil častokrát šialenstvo. Proste, ráno ste kúpili byt, večer bolo 10 % drahší. Čiže to bolo šialenstvo. A niektorí ľudia mali pocit, že to takto bude aj fungovať. Takže toto by som tam pripojil, že aby sme teda, ako zázračným receptom to nevolali. Lebo tomu, ak poviete A, tak treba povedať aj B. Hej, že naozaj to tam silne a veľmi silne zafungovalo, že ten vlak, ktorý sa tu prehnal cez Európu, a všetci sme zošaleli, nakúpili zemiačiská a mysleli si, že tam bude nejaký výrobný závod. Proste to bolo, to bolo pomýlené.

    Ďakujem.

  • Ja len krátko zareagujem. Pán Kaník sa dopracoval konečne k tej nulovej dani z príjmu právnických osôb, za čo mu ďakujem, a chcem mu len oznámiť, že ak teda skutočne už nechce, aby skolaboval tento štát, tak asi bude musieť potom niekde inde hľadať tie zdroje. A keď to je na strane DPH, tak by musel DPH-čku zdvihnúť o 9 až 10 %. Čiže ak je toto cesta, pán Kaník, kývete hlavou, ale čo zdvihnete, čo zdvihnete o tú sumu, o skoro 2 mld.?

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže k pánovi poslancovi Hlinovi. To, že konjunktúra, no však iste bola, ale to je taká výhovorka všetkých, ktorí snažia sa nájsť na tom problém, prečo to tak bolo, tak mu odporúčam a všetkým, ktorí tak uvažujú, prečo iné krajiny, okolité krajiny v Európe, nemali taký veľký hospodársky rast ako Slovensko. Prečo Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou krajinou, keď konjunktúra. Však všade to tak potom malo byť. Všetci mali mať taký rast, ako sme mali my, kde nemali. Ako logika hovorí, že asi u nás bolo niečo lepšie nastavené a niečo ten hospodársky rast podporovalo viac ako v iných krajinách. Samozrejme, že konjunktúra bola, ale keby sme nemali tak nastavené tieto nástroje, o ktorých tu hovoríme, a tá rovná sadzba dane ním rozhodujúcou bola, tak ten náš rast a zlepšovanie, nebola by taká veľká, ako bola. K pánovi Kamenickému. Ja vám to poviem, ten koncept. Pracujeme na ňom a budeme sa o ňom rozprávať. A verte mi, že to určite nie je o zdvíhaní DPH a ani o zdvíhaní iných vám známych daní.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nevidím tu ani žiadnu dámu. Takže ctení páni, je tu, ctená dáma, vážení páni, pán minister, vážení hostia, ešte ak sú na balkóne, dovoľte mi pár poznámok ešte k rozprave. To, čo sme nestihli povedať, respektíve vyjadriť sa k faktickým, pretože aj rokovací poriadok to nedovoľuje. Dovoľte mi využiť túto príležitosť. Najskôr mi dovoľte povedať, že rovná daň na Slovensku bola aj je symbolom úspechu. Nebojím sa to povedať, pretože slovo symbol je niekedy ako keby sprofanované a stáva sa z toho ako keby slovo, za ktoré sa niekto hanbí, áno, bol a je to symbol úspechu. Slovensko ako jedna z prvých krajín zaviedla rovnú daň a v tom čase, tiež je pravdou, že mierne zvýšila nepriame dane. Ešte v tom roku, v roku 2004, išli reálne platy nahor o 2,2 % a odvtedy rástli až do minulého roku reálne platy na Slovensku. Čo sa stalo? Slovensko bolo symbolom úspechu aj preto, že ostatné krajiny videli, že to funguje. Dáma a páni, všetky okolité krajiny znížili priame dane. Keď sme v roku 2004 zaviedli rovnú daň na úroveň 19 %, a tak ako to už bolo povedané z pôvodnej úrovne v tom čase 25 %, ale ešte predtým bola 35 a ešte predtým 42 % v priebehu deväťdesiatych rokov, takže to zníženie bolo výrazné, tak tento príklad nesledovali okolité krajiny Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, čo bolo takmer nepredstaviteľné, a následne dokonca ešte aj potom Nemecko. Všetky okolité krajiny nasledovali zníženie priamych daní, čo, samozrejme, viedlo aj ku podpore hospodárskeho rastu, čiže debata o tom, čo bolo skôr - opatrenie, alebo rast, mi pripadá až taká nezmyselná, pretože je logické, že keď chceme podporiť rast a pracovné miesta, no tak pre to niečo musíme urobiť. A to niečo nie je vôbec ťažké, to je daňová politika, hospodárska politika štátu, to je pracovné právo, to je stabilita predpisov, to je jednoduchšia registrácia pre nových podnikateľov, to sú opatrenia, ktoré boli vykonávané, ale kde je stále ešte kus roboty pre zlepšovanie aj dnes, je potrebné znižovať administratívu a byrokraciu, aj dnes je priestor ešte pre jednoduchšie právne predpisy a pre stabilitu. Pretože nikomu neprospieva, keď sa legislatíva často mení. Od roku 2004 Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou krajinou Únie aj zavedením rovnej dane, samozrejme, spolu so vstupom do Únie, spolu so zmenami v Zákonníku práce, spolu so zmienenými opatreniami, pritom ten základ nebol najmenší, chudobnejšie krajiny v tom čase ešte stále boli Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko. A my sme rástli odvtedy až doteraz rýchlejšie, takže to je evidentný dôkaz opatrení, že to fungovalo. Dovoľte mi tiež upozorniť na fakt, že v poslednom období tiež s rovnou daňou Slovensko predbehlo Maďarsko. Nielen v hospodárskom raste, ale aj vo výkonnosti domáceho produktu na hlavu obyvateľa. Máme v súčasnosti vyššiu výkonnosť než Maďarsko a stále, samozrejme, si udržujeme lepšiu pozíciu než Poľsko s porovnateľnými krajinami. Česko je na tom stále lepšie, ale rast je na Slovensku rýchlejší. Aj vplyvom týchto opatrení. A myslím si, že je potrebné hovoriť o tom, čo je dobré urobiť pre krajinu, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí. Zvýši sa len a len vtedy, keď budeme mať väčší hospodársky rast, keď bude lepšie prostredie pre tvorbu pracovných miest. Veľa rečníkov tu hovorilo o konsolidácií, nuž, dovoľte mi ešte raz upriamiť pozornosť na príklady konsolidácie, ktoré zafungovali. Bola to, bola to štúdia, ktorá bola publikovaná tohto roku v auguste od týchto autorov: pánov Alesina Fevera a Gievaciho, kde skúmali na veľkom množstve krajín rôzne príklady konsolidácie, za všetky spomeniem Belgicko v roku '73-'74, Rakúsko v roku '96-'97, Kanada '93-'97, Fínsko '88-'89, Nemecko 2003 až 2007, Japonsko '79-'87, Holandsko 2004 až 2005, Nový Zéland '91 až '94, Veľká Británia '84-'88, ale aj Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Írsko a ďalšie a ďalšie krajiny. Na týchto krajinách skúmali, aký vplyv má rôzna forma konsolidácie verejných financií, hlavne čo sa týka konsolidácie na strane príjmov a porovnanie je na strane výdavkov. Ten výstup je jednoznačný a skrýva sa v závere, v záverečnej vete. Kľúčovým výsledkom je, že konsolidácia na strane príjmov nemá dlhodobo, dlhodobý efekt, ktorý vplýva na recesiu, zatiaľ čo konsolidácia, a pardon, konsolidácia na strane výdavkov nemá tento vplyv, ale konsolidácia na strane príjmov má hlboký a dlhotrvajúci vplyv na recesiu, čiže pochopiteľne, to zvyšovanie daní, teda konsolidácia na strane príjmov, je omnoho horšia z hľadiska hospodárskeho rastu. A čo je ešte škodlivejšie, tak, samozrejme, spôsob, akým to ide robiť vláda v súčasnosti, čiže konsolidácia cez priame dane, odvody, poplatky a tak ďalej, a tak ďalej. Pár poznámok k tomu, čo bolo povedané v rozprave. Pán poslanec Duchoň, pán predseda výboru, hovoril o optimalizácií daní, ako keby to bolo niečo nekalé. Nuž, dovoľte mi zdôrazniť skutočnosť, že je to jav, ktorému sa jednoducho nevyhneme, dane optimalizujú všetci. Dane optimalizujú fyzické osoby, právnické osoby, je to prirodzený jav každého ekonomického subjektu. A práve optimalizáciou daní sa budú v tejto situácii, keď budeme mať najvyššiu daň z príjmu právnických osôb v porovnaní s Čechmi, Poliakmi a Maďarmi, sa budú nám dane vyhýbať. A tieto dane budú platené práve v iných krajinách, kde sú tieto dane nižšie. Nie je žiadny problém pre medzinárodné firmy presunúť si daňový základ do inej krajiny a platiť tam dane. A tak ako niekoľkokrát už sme zdôrazňovali túto možnosť v drvivej väčšine nemajú malí podnikatelia, ktorí platia dane doma. Tí jednoducho na to najviac doplatia, títo, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi. Zaujala ma aj poznámka pána poslanca Číža, ktorý povedal, že "z 19-percentnej dane sa nedajú ufinancovať základné funkcie štátu", koniec citátu. Nuž, vieme, že práve zníženie priamych daní viedlo postupne k väčšiemu výberu daní, viacerí predrečníci to už spomínali aj na príklade základu, z ktorého sa vyberá daň, ako stúpol, ale aj na základe výberu, keď si porovnáme len čísla výberu, tak za päť rokov po zavedení rovnej dane sa tento výber daní z príjmu právnických osôb do štátnej kasy viac ako zdvojnásobil, viac ako dvojnásobný príjem do štátnej kasy kvôli zníženiu priamych daní. Takže musíme si uvedomiť, že keď znížime percento, logicky to neznamená nižší celkový výber, znamená to práve, že subjekty sú náchylnejšie k plateniu daní, pretože vzhľadom na túto optimalizáciu mnohé platia dane tam, kde sú jednoducho dane najnižšie. Túto šancu Slovensko využilo a túto šancu v regióne momentálne premrhávame. Opak bude pravdou, práve zvýšenie dane z príjmu právnických osôb ohrozuje plánovaný výber 376,5 mil. eur na daniach z príjmu, ktorý si vláda naplánovala v roku 2013. Vieme, že, bohužiaľ, sa tým aj ruší tá hlavná výhoda rovnej dane, a to je jednoduchosť, transparentnosť a takisto stimulácia vyšším k zárobkom, stimulácia pre pracovitých, stimulácia k aktívnym, pre aktívnych. Za mnohé príklady, dovoľte mi zopakovať príklad Litvy, ktorá zvýšila daň z príjmu právnických osôb z 15 na 20 %, a čo sa týka očakávaného príjmu, tento výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol len úroveň 59 %. Následne museli urobiť korekčné opatrenia, následne urobili zmeny v daňovej politike, jednoducho to nefungovalo. Ďalší príklad, Estónsko - krajina, ktorá konsolidovala razantnými škrtmi, znižovaním daní, dnes Estónsko vykazuje prebytok hospodárenia, nemá deficit verejných financií, ale prebytok 1,1 % na rozdiel od drvivej väčšiny európskych krajín, ktoré sú v mínuse. Ďalší pekný príklad krajiny, ktorá, mimochodom, bola inšpiráciou pre Slovensko pri zavedení rovnej dane a v čase, keď sa zavádzala rovná daň, tak si veľmi dobre pamätám na štúdie jednak Slovenskej asociácie malých podnikov, ale aj na štúdie o stave podnikateľského prostredia z dielne Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktoré sa odvolávali na príklad Estónska, práve na túto krajinu, ktorá nám pomohla zaviesť opatrenia, ktoré sa ukázali ako veľmi, veľmi účinné. Bohužiaľ, opatrenia, ktoré prejednávame teraz, budú mať z veľkej pravdepodobnosti opačný efekt. Budú znamenať, že práce bude menej, že nezamestnanosť bude stúpať. Vláda s tým aj počíta, nielen z hľadiska toho, že si tvorí 500-miliardovú rezervu, ale aj z hľadiska toho, že nepočíta so zlepšením zamestnanosti na budúci rok. Keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, vidíme tam, že číslo nezamestnanosti v budúcom roku bude vyššie ako minulý rok. že z tohto pohľadu sa snaží vláda správať realisticky, ale to číslo by mohlo byť omnoho, omnoho lepšie. Je zrejmé, že daňová politika nemôže byť jediným opatrením. Je zrejmé, že Slovensko je naviazané na svojich partnerov, pretože vieme, že takmer 85 % domáceho produktu je export v našej krajine. Takže sme veľmi závislí od toho, čo sa deje vo svete, a najmä v Európe, osobitne v eurozóne. Ale práve preto by sme si mali dávať pozor na opatrenia u nás, práve preto sú tak citlivé opatrenia, ktoré vplývajú na počet pracovných miest, na to, či ľudia budú mať robotu, alebo nie. Vidíme posledné príklady z tohto týždňa, keď investori ohlásili prepúšťania, kedy firmy sa prehlasujú do iných krajín, a to nie je radostná skutočnosť. To nás naozaj neteší. Ale to, čo môžeme urobiť, je upozorňovať na tento fakt, pokúšať sa ho zvrátiť a ovplyvňovať verejnú mienku, zapojiť aj verejnosť do tejto diskusie, pretože táto diskusia je dôležitá, je kľúčová pre budúcnosť na Slovensku v najbližších rokoch, pre to, či ľudia budú mať prácu, alebo nie. Myslím si, že to je kľúčové opatrenie a keďže tento zákon o dani z príjmu k tomu nepomáha, ale práve naopak, tak dovoľte mi zdôrazniť, tak ako som to povedal už pri svojom vystúpení na úvod, že sa opriem o § 73 písmeno b), aby sme nepokračovali o tomto návrhu zákona. Považujem ho za zlý, škodlivý a, bohužiaľ, v tom komplexe opatrení, ktorý predkladá súčasná vláda, najviac uškodí občanom Slovenska. Takže dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu, aby sme v zákone nepokračovali.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník a Blaha, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja, keď pán poslanec hovoril o Litve, tak som práve chcel spomenúť opačný príklad Estónska, ale pán poslanec to povedal, takže týmto pádom môžem skrátiť svoju faktickú poznámku a len podčiarknuť, že máme tu príklady dvoch rôznych prístupov. Jeden funguje, druhý nefunguje. Veď normálne zdravý rozum hovorí, poďme tou úspešnou cestou. Nie tou, ktorá nefunguje. Prečo táto vláda nás ženie na cestu, ktorá sa ukazuje ako neúspešná a pre hospodárstvo škodlivá?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, váš príhovor bol opäť dôkazom toho, že na Slovensku je to trošku inak, a tu by som nadviazal na pána "politológa" Ľudovíta Kaníka, ktorý hovoril, že ľavica a pravica tu už dnes neexistuje (nechám sa poučiť, určite o tom vie pán Kaník viac). Pravdou je, že v západnej Európe sa naozaj tie rozdiely medzi ľavicovými a pravicovými, alebo sociálnodemokratickými a kresťanskodemokratickými stranami do veľkej miery zúžili. Pretože sa všetci zhodli na tom, že je tu potreba sociálneho štátu, je tu veľmi silná potreba sociálnej ochrany, je tu potreba progresívneho zdaňovania a redistribúcie, na tom sa zhodli. Ale potom došla skupinka takého zvláštneho typu v týchto postkomunistických štátoch, ktorá sa vyhlásila za pravicu a obhajuje ten najsurovejší kapitalizmus 19. storočia a tvári sa, že to je v poriadku a že vlastne to ani nie je ideológia, že to všetko takto musí byť, to je ekonomická nevyhnutnosť. A to je tá sranda: Že napríklad vo Švédsku či vládne ľavica, alebo pravica, tie rozdiely v systéme sociálnej ochrany sú kozmetické. Áno, Švédi teraz (a teraz dookola to opakujete), znižujú trošku tú daň korporátnu, ale udržiavajú ten silný systém. A tá daň z fyzických osôb, príjmová daň, je veľmi vysoká naďalej. Progresívna daň, redistribúcia.

    Páni kolegovia, keď dokola hovoríte o tom Švédsku, dohodnime sa. Keď navrhnete, že prevezmeme celý kompletný švédsky systém, ktorý tu dookola obhajujete, tak ja vám za to zahlasujem. Keď chcete mať Švédsko, majme to Švédsko. Ale tak potom, keď to nechcete, tak sa tu dokola neodvolávajte na Švédsko.

    A z hľadiska tej konkurencieschopnosti. Páni kolegovia, škandinávske štáty opäť ukázali, že konkurencieschopnosť sa dá presadiť aj cez investície do sociálneho kapitálu, cez investície do znalostnej ekonomiky, do vedy, výskumu a podobných vecí, ale na to potrebujete peniaze, na to potrebujete redistribúciu. Lenže vy z nás chcete spraviť banánový štát. To je váš problém, ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Blaha, ten základný rozdiel je v tom, že skúste, prosím, vnímať fakt, že keď znížite percento daní, vyberiete viac. Čiže vy si sami škodíte. Vy keď chcete viac rozdeľovať a viac investovať do výskumu, inovácií, do školstva, no, tak teraz budete mať tých peňazí menej, budete rozdeľovať menej. Toto je ten problém, na ktorý vás upozorňujeme. Vy budete mať menej ešte aj do toho zdravotníctva, ktoré síce nereformujete, do toho školstva, kde je potrebné investovať, kde je potrebné zvyšovať platy učiteľom. Jednoducho, takýmto spôsobom vy dostanete do štátnej kasy menej. To je ten problém.

    No, keď ste dali tú hodenú rukavicu o Švédsku, ja vás chcem upozorniť, že to nie je len tak, tá zmena, že oni idú o štyri percentuálne body dole s daňou z príjmu, my ideme hore. My budeme mať vyššiu, ale celkové daňové zaťaženie, pán poslanec, celkové bude nižšie vo Švédsku ako na Slovensku. Bude nižšie. Celkovo oni mali o 3,9 percenta vyššie, takto sa prehodíme, čiže aj spolu s tými opatreniami, o ktorých hovoríte, my sa dostaneme na vyššiu úroveň zdaňovania. Kdežto my potrebujeme rásť a dobiehať vyspelejšie krajiny. A najlepší spôsob, ako dobiehať, je podporiť rast cez zníženie priamych daní. Lenže vy ich chcete, nieže ani udržať, vy ich chcete zvyšovať a zabiť takto pracovné miesta. Takto ľuďom nepomôžete.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž. Máte dlhšie vystúpenie, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Kladná reakcia pléna.

  • Dobre, takže zajtra 9.00 hod..

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. ráno vystúpením pána poslanca Číža.

  • Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.