• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň. Poprosím vás, poprosím vás, začínam schôdzu. Otváram štvrtý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali panie poslankyne a páni poslanci Gabriel Csicsai, Stanislav Kubánek, Jozef Mikuš, Juraj Miškov, Mária Ritomská, Viera Tomanová, Magdaléna Vášáryová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Otto Brixi a Dušan Galis.

    Ako sme si schválili zmenu programu, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má tlač 262. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 262a.

    Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je urýchlená potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98 z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.

    Dňa 12. decembra 2010 uplynula podľa čl. 40 ods. 1 rámcovej smernice o odpade transpozičná lehota určená na prevzatie rámcovej smernice o odpade do právneho poriadku a vzhľadom k tomu, že táto smernica do dnešného dňa nebola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, podala Európska komisia proti Slovenskej republike v júni 2012 žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V záujme nepredlžovania absencie transpozície rámcovej smernice o odpade a vzhľadom na reálnu hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby sa tento návrh predložil v skrátenom legislatívnom konaní.

    V tomto návrhu zákona je ďalej vytvorený právny rámec pre transpozíciu smernice 2011/97 z 5. decembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/31 o skládkach odpadov, ktorej obsah by mal byť premietnutý do vykonávacieho predpisu, a tiež sa ním novelizuje zákon č. 119/2010 o obaloch, a to v súvislosti s nevyhovujúcou transpozíciou smernice o obaloch.

    V návrhu zákona sa navrhuje vypustenie § 23 ods. 4 z platného zákona o odpadoch v nadväznosti na riešenie odôvodneného stanoviska, ktorým je Slovenskej republike zo strany Komisie vytýkané obmedzenie vývozu a prepravy nebezpečného odpadu na zhodnotenie.

    Požiadam vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste prerokovali a schválili tento zákon.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 263 zo 17. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 262), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorsky výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 - 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 262) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 o odpadoch, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod č. 59 z 18. októbra 2012. V citovanom uznesení výboru má samotný výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána Mikuláša Hubu z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    Nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dopodrobna opakovať svoje kritické výhrady ku skutočnosti, že sme nútení rokovať o tomto dôležitom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme si povinnosť, ktorú tento zákon konečne reflektuje, mali splniť už pred dvoma rokmi. Ak sa k tomu predsa len vraciam, je to len z praktických dôvodov, že tento umelo vyvolaný časový stres mal negatívny dopad aj na skutočnosť, že sme návrhy, ktoré tu spolu s kolegom Feckom predkladáme, nestihli prerokovať na našom výbore, a preto ich predkladáme touto cestou, teda s podpismi 15, či v našom prípade 17 poslancov.

    Odpadová problematika, ako všetci vieme, je obrovská a veľmi kontroverzná. Dalo by sa o nej hovoriť dlho, ale v tejto chvíli vás od toho ušetrím. Napriek tomu, čo všetko pozitívne sa v tejto oblasti za uplynulých 20 rokov na Slovensku urobilo, som nútený konštatovať, že za vyspelými krajinami zaostávame prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach, od prevencie až po spôsoby hospodárenia s odpadmi, od stále ešte veľmi nízkeho podielu separácie a recyklácie až po absurdne vysoký podiel skládkovania, ktoré je nielen znehodnotením potenciálnej druhotnej suroviny, ale zároveň spôsobuje aj veľké množstvo problémov od hygienických cez ekologické, krajinárske až po estetické. A to nehovorím o tisíckach čiernych skládok a všade prítomných pet fľašiach. Ja viem, že je to veľký problém a je to problém, možno povedať, všade v rozvinutom svete, ale ak ho dokážu pomerne uspokojivo riešiť inde, musíme to dokázať aj my a som rád, že aj touto transpozíciou nás do toho Európska únia núti.

    O rastúcom záujme o odpadovú problematiku svedčia aj tisícky pripomienok k návrhu veľkej novely zákona alebo nového zákona o odpadoch, ktorý teda návrh predčasom ministerstvo predložilo a následne ho muselo práve pre túto záplavu pripomienok stiahnuť. Bolo by to veľmi pozitívne, keby tento obrovský záujem svedčal o tom, že tu všetci tí, alebo veľká väčšina tých zúčastnených subjektov a pripomienkovateľov tohto návrhu zákona mala naozaj cieľ zlepšiť tú situáciu s odpadmi na Slovensku. Žiaľ, pravda je skôr opačná. Obávam sa, že väčšina tých pripomienok je vedená skôr zištnými záujmami subjektov, ktoré profitujú z odpadovej problematiky a chcú z nej profitovať ešte viac. Ja tým nechcem povedať, že odpad, narábanie s odpadom sa nemá stať predmetom biznisu, do istej miery je to, naopak, dobré, ak tu bude fungovať konkurenčné prostredie, ak naozaj bude to zaujímavý biznis. Pred 20 rokmi sme volali práve po tom, aby si podnikateľské alebo potenciálne podnikateľské subjekty, keďže vtedy sa ešte len tento sektor na Slovensku znova obnovoval, uvedomili, že aké obrovské možnosti táto oblasť v sebe skrýva. Na druhej strane, ak tu máme súboj lobistov o to, kto viac vyťaží z tejto problematiky, a nie súboj myšlienok toho typu, ako pomôžeme tejto krajine zbaviť sa tohto novodobého moru, pretože naši predkovia odpad v tejto podobe prakticky nepoznali a všetko, čo vyprodukovali, sa vrátilo do istého reťazca, čiže fungovali v podstate bezodpadovo, tak ako fungujú ešte stále niektoré kultúry v krajinách tretieho sveta. Aj keď, bohužiaľ, aj tam sa to rýchlo mení smerom k horšiemu. Tak tento stav príznačný pre posledné desaťročia je naozaj alarmujúci.

    Naozaj Slovensko zaostáva. My sme si dali vypracovať aj veľmi komplexnú komparatívnu štúdiu Porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie tuná v Parlamentnom inštitúte. Je to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi depresívne čítanie. Takže tým chcem povedať, že my ako inštitúcia, ktorá má za cieľ presadzovať alebo ktorá má povinnosť, nie za cieľ, presadzovať celospoločenské záujmy, by sme nemali podliehať týmto tlakom, aj keď niekedy tie tlaky sú vedené skôr snahou možno aj dočasne pomôcť obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli tieto zvýšené nároky na riešenie odpadovej problematiky znášať, ale je to naozaj len odsúvanie problému a zväčšovanie toho problému.

    Preto sme aj prišli s troma návrhmi, ktoré nie sú možno zásadného charakteru, ale veríme, že v duchu tejto filozofie, ktorú som sa tu snažil prezentovať, môžu vylepšiť tento návrh zákona. Teda dostávam sa už k podstate veci. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Feckom, sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa takto:

    V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta, citujem: "Oznámiť, že na nehnuteľnosti bol uložený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinná aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Takáto osoba je účastníkom konania podľa odseku 8." Koniec citátu.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Teraz stručné odôvodnenie: V praxi je oznamovateľ často jedinou osobou, ktorej skutočne záleží na tom, aby bol odpad umiestnený na určitej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch odstránený. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť oznamovateľovi byť účastníkom konania, ktoré v súlade s § 18 ods. 8, doterajší teda § 18 ods. 7 zákona, začne obvodný úrad životného prostredia s cieľom zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu na tejto nehnuteľnosti. Doterajšia prax preukázala, že príslušné úrady nie sú ochotné sa vecou zaoberá, pokiaľ je oznamovateľom iná, teda tretia osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku, čo možno považovať za prístup v rozpore so zákonom o odpadoch. Takýto prístup príslušných úradov možno odstrániť práve tým, že sa oznamovateľovi nelegálnej skládky odpadu prizná postavenie účastníka konania, čo je jedným z cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Teraz druhý návrh. V čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) druhom bode sa slovo "50 %" nahrádza slovom "75%".

    Dôvodom tohto nášho návrhu je to, že pôvodná hranica 50 % uvedená v návrhu zákona nie je podľa nášho názoru dostatočná, ak má Slovensko splniť svoje medzinárodné záväzky a znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov zavedením separovaného zberu týchto odpadov. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2010 zníži množstvo skládkovaných, biologicky rozložiteľných odpadov na 70 %, do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995.

    Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh je ten, že v čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) sa vypúšťa tretí bod.

    Odôvodňujeme to tak, že návrh zákona nezohľadňuje, či sú náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi efektívne vynaložené a či je systém odpadového hospodárstva ekonomicky hospodárny. Nie je tiež jasné, či sa bude výška nákladov preukazovať, a tak nemožno vylúčiť ani prípady zneužívania navrhovanej výnimky zo strany samospráv s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaviesť systém triedeného zberu. Navyše navrhované znenie tretieho bodu upraveného v § 39 ods. 18 písm. b) znamená, že prakticky všetky väčšie mestá by po nadobudnutí účinnosti novely zákona mohli zrušiť už zavedený separovaný zber odpadov. Návrh zákona tak nielenže by nepomohol splniť medzinárodný záväzok Slovenskej republiky týkajúci sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov, ale umožnil by zrušiť aj už zavedené systémy triedeného zberu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako sme boli predkladatelia, tak dúfam, že snaha každého poslanca je, aby sa daný zákon skvalitňoval, a myslím, že jak som aj v prvom čítaní povedal v rozprave, tie naše skládky, ktoré tu máme, ktorých je viacej ako 20-tisíc, pričom jedna skládka, to už je to, čo je už nad metrom kubickým, pritom máme 1 929 environmentálnych ťažkých záťaží, ktoré nám tu ostali, z toho je 190 zhruba v katastrofálnom stave. Tak dúfam, že sa aj poslanci v parlamente preberú a budeme sa snažiť sa s tým vysporiadať, ako nám to Európska únia prikazuje, keď teda hovoríme, že sme demokratickí a ctíme si zákony. Takže dúfam, páni kolegovia, kolegyne, že aj táto naša novela, ktorú predkladáme, doplňuje a skvalitňuje predložený vládny návrh, a dúfam, že ju podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To boli písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Grečková, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, by sa menil a dopĺňal takto:

    V čl. I za bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: V § 18 ods. 3 písm. o) sa za slovo "vykupovať" vkladajú slová "odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí a iný".

    Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona je zakázať vykupovanie odpadu z farebných kovov alebo iný kovový odpad, ktorý pozostáva z kanalizačných poklopov alebo ich častí, alebo to, čo pripomína ich časti, a krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí. V súčasnosti v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) zákona o odpadoch platí, že ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný vykupovať odpad z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od správcov pozemných komunikácií a, samozrejme, podnikateľských subjektov, ktorí s nimi pracujú na zmluvnom základe.

    Túto novelu som ešte v 2008. podávala ja s kolegami.

    Zákon o odpadoch v § 18 ods. 3 písm. o) zakazuje vykupovať kovový odpad iným spôsobom. Za porušenie uvedenej povinnosti je príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť pokutu od 7 do 16-tisíc eur, pričom ak sa to zopakuje dvakrát, tak môže na tri roky pozastaviť činnosť takémuto podnikateľskému subjektu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh reaguje na prax. Za účelom získania peňazí v praxi dochádza ku krádeži poklopov. Myslím si, že to všetci vnímame, všetci vieme a zároveň tam dochádza častokrát k ohrozeniu života najmä u malých detí.

    Na základe uvedených dôvodov navrhujem absolútne zakázať vykupovať odpad z kanalizačných poklopov vcelku aj z ich jednotlivých častí. Mohlo by sa zdať, že to môže spôsobiť problém environmentálny, že čo sa stane s poklopmi, ktoré bude chcieť napríklad Správa ciest odniesť do zberu. No po komunikácii s riaditeľmi Správy ciest neodnášajú poklopy do zberu, len ich doplňujú, tie ukradnuté. Takisto aj ako viceprimátorka mesta u nás som si zisťovala, či sme niekedy odniesli nejaký poklop do zberu. Neodniesli. Vždycky len doplňujeme tie ukradnuté, a ak by sa náhodou nejaký našiel, tak si myslím, že to železo sa dá vždycky, vždycky použiť napríklad do základov, kde sa aj tak kupuje, aby sa základy vystužili.

    Ďalšia táto zmena, ktorú navrhujem, si vyžiadala, samozrejme, ešte legislatívnotechnickú úpravu, a to v čl. I, kde sa za bod 43 vkladá nový bod 44 , ktorý znie, že v § 19 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová "z kanalizačných poklopov, krytov a kanalizačných vpustí", aby sa nám dostali von z paragrafu, kde sú obmedzenia pre ich vykupovanie iba od Správcov ciest a od tých, ktorí pracujú s nimi na zmluvnom základe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. A týmto uzatváram rozpravu o tomto bode, o tomto bode programu. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (tlač 234).

    Áno, chvíľočku dáme prestávku, kým sa dostaví pán minister. Takže pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír nám predstaví návrh vládneho zákona. A zároveň prosím aj spoločného spravodajcu pána Ladislava Kamenického, aby zaujal svoje miesto.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.

  • Chcem poprosiť podpredsedu vlády a ministra financií, viem, že je tuto v budove, aby prišiel do rokovacej sály, pretože budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách.

  • Takže pán minister je už tu, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo prvej ústne prihlásenej do rozpravy pani podpredsedníčke Erike Jurinovej. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda novelu, ktorá dáva právny rámec prevádzkovaniu hazardných hier. Najlepšie by určite bolo, keby sme nič také vôbec nemuseli riešiť, keby tie hazardné hry naozaj nespôsobovali našej krajine to, čo spôsobujú, ale, bohužiaľ.

    Začnem možnože s tým, čím začína aj dôvodová správa, a to tým, že príjmy sú určené na vykonávanie verejnoprospešných služieb. Čo je síce pekné, ale stále je to neetické, pretože práve devastáciou časti obyvateľstva sanujeme, sanujeme verejnoprospešné služby. A nie som si istá, že či tieto príjmy prevýšia negatíva, ktoré tento zákon zanecháva. Pred rokom sme tu mali novelu zákona tohto istého, kde skupina poslancov aktívne zápasila so sprísnením tohto zákona, a musím povedať, že nie celkom márne. Aj keď najlepšie by bolo, ak by skutočne sme tieto problémy vôbec nemuseli riešiť. Uvedomujem si, že tak silne liberalizovaná spoločnosť by takýto stav neuniesla. Nie je na to pripravená. Ale zámer sa minulým predkladateľom podaril. Obce, samosprávy sa vyrovnali so zamedzením hazardu novými VZN-kami i za cenu straty príjmu do svojej pokladne. A aj včera tu bolo povedané, že v podstate to prinieslo veľké upokojenie vášne alebo zlých, horších sociálnych situácií v tých jednotlivých samosprávach.

    Ale čo sa deje vlastne teraz? V dôvodovej správe čítame, že z pohľadu prevencie a boja pripravilo ministerstvo niekoľko opatrení. A pozrime sa na ne, tuto si pomôžem citáciou práve z dôvodovej správy. Takže: Z pohľadu prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách pripravilo ministerstvo pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotné zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie. Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo možnosť získať výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, prípadne z priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry.

    Ďalším opatrením je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stáleho dozoru v herni tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zároveň tieto osoby budú musieť byť trvalo prítomné v herni. Keďže pre herne neplatí povinnosť - povinná vzdialenosť od školy, od školských zariadení a podobne, nemenej dôležitým opatrením je stanovenie minimálneho počtu hracích zariadení, aby prevádzkovateľ mohol prevádzkovať herňu. A taká perlička, týmto opatrením sa predpokladá zníženie počtu herní. Súčasne v rámci boja proti závislosti na hazardných hrách sa stanovuje, že počet zariadení prevádzkovaných mimo herne môže byť v maximálnom počte dve hracie miesta.

    Včera sa o tom tunák rozprávalo, ale príde mi to ako také naozaj dosť vtipné, že telefónne číslo, reklama, ktorú neuvidíte z cesty, povinnosť zamestnať dozorovateľa na trvalý pracovný pomer má vyvážiť to, že automaty vraciame späť do krčiem a pohostinstiev. A ešte by sme mali poďakovať, že vlastne budú len dva.

    Za týmto vidím, alebo teda takto: dovčera, kým v tom záverečnom slove včerajšieho dňa rokovacieho pán minister nevypovedal, čo vypovedal, tak som naozaj mala z toho pocit, že pánovi ministrovi v očkách hrajú eurá, ktoré vidí naozaj ako prísun do rozpočtu. Musím povedať, že ma naozaj to večerné jeho vystúpenie tak trochu možno posunulo v tom zmysle, že nebolo jeho cieľom naozaj sanovať verejný rozpočet takýmto opatrením, že chcel sa na to pozerať dobre, ale práve preto by som možnože viac apelovala, aby popri tých rozumných opatreniach, ktoré chce zaviesť, aby naozaj dbal na to, čo tuná vlastne v pléne už včera poslanci začali napádať, a to to, že naozaj bude veľmi-veľmi zhoršená sociálna situácia niektorých vylúčených spoločenstiev, tak by sme to mohli aj nazvať.

    Takže dôležité je, že som rada, že pán minister sa naozaj nepozerá na to finančné zabezpečenie spoločnosti, teraz myslím to sanovanie štátneho rozpočtu, ale aby sme naozaj nazerali na osudy rodín, ktoré znášajú následky a dôsledky tak, aby sme pred týmto nezatvárali oči.

    Opäť si dovolím použiť dôvodovú správu: Obmedzenie počtu zariadení spolu s ďalšími hore uvedenými opatreniami by malo eliminovať nielen priamu dostupnosť hazardných hier mladistvým, ale aj všeobecný kontakt s hazardom a prispieť tak k zníženiu príležitostí na hranie a zamedzeniu vzniku prípadných závislostí na hazarde u tejto skupiny obyvateľstva.

    Toto takisto, vôbec nemám pocit, že je naozaj naplnené, a mám pocit, že tá novela ide zväčša opačným smerom.

    Iným a taktiež zásadným dôvodom, prečo považujem tento zákon za zlý a život poškodzujúci, je zúženie rozsahu druhov hazardných hier, ktorých prevádzkovanie je možné obmedziť VZN-kom, doplnený o možnosť obmedzenia prevádzkovania len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. V súvislosti s týmto zavádza povinnosť, v zmysle ktorej majú o tomto rozhodovať občania v referende. Viem, že je to reakcia na námietku Generálnej prokuratúry, že vyššia právna norma nemôže byť obmedzená nižšou právnou normou a že s týmto sa narúša sloboda podnikania, alebo tie argumenty boli v takomto duchu vznesené. Avšak na druhej strane súhlasím s minulými predkladateľmi, že riešenie tohto problému má byť v kompetencii samosprávy, pretože sú to takisto, v obecnom zastupiteľstve sa nachádzajú ľudia, ktorí dostali rovnako ako my mandát prostredníctvom občanov.

    Včera o tom bola teda naozaj vážna diskusia, dlho sa o tom rozprávalo, to isto pán minister určite zacítil, že asi to nebude najsprávnejšie riešenie pre všetky mestá a samosprávy, pomôže to malým dedinám, kde tí ľudia sú naozaj ešte ukáznení a viac sa zaujímajú o veci verejné, ale vo veľkých mestách toto môže spôsobiť veľký problém. Tak to by som sa naozaj pripojila k tomu, čo sa večer rozprávalo, aby sme išlo formou nie, ak už teda pôjdeme do tých referendiev, aby sme nešli zakazovať referendom stroje, ale aby sme ich vlastne nedovoľovali v referendách. Aby sa samotné licencie neudeľovali, aby si mohli občania žiadať o takúto formu referenda.

    Summa summarum, ak by sme pozreli na to teda, čo sa udialo minulý rok po prijatí novely, hracie prístroje išli len do herní, následok bol skutočné zníženie počtu hracích automatov a zníženie prístupnosti pre mladistvých. Ďalej v herniach zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia, keďže toto bolo jedným zo stimulov pokračovania v hraní. Ďalej zabránenie prístupu patologickým hráčom, takisto mohli prevádzkovatelia odoprieť právo takýmto hráčom zúčastňovať sa na hrách. Ale aj také drobné opatrenia, ako predĺženie času medzi jednotlivými hrami na prístrojoch.

    Takže to sú také zásadné veci, ktoré ovplyvnili takisto alebo možno aj spôsobili nesmierne diskusie pred rokom v tomto pléne, ale nakoniec boli prijaté a výsledok je skutočne pozitívny, čo naozaj hovorili aj starostovia.

    Včera sme si ich aj vypočuli, niektorých. Výsledkom po vašej novele, aj keď priamo nerušíte spomínané ustanovenia, nie všetky, napríklad už teraz po novom konzumácia alkoholu a fajčenie bude možná, čo nie je veľmi pozitívne, ale tým teda nerušíte spomínané ustanovenie, ale tým, že dopĺňate možnosť umiestňovať výherné stroje aj do krčiem, nevidím naozaj, kde, teda akým spôsobom chcete brániť mladistvým, alebo čím sťažujete tie podmienky mladistvým na to, aby sa zúčastňovali takýchto hier. Beriete si to vlastne na svoje triko. Hlavne keď existujú jasné signály o sile prijatia minuloročnej novely.

    Na druhej strane, to je dobré a chvályhodné, sprísňujete definíciu herne samotnej. Podmienky na udelenie licencie, podnikateľ musí mať uhradené svoje záväzky, môžete doplniť vymedzenie záväzkov krytých finančnou zábezpekou, zvyšujú sa odvody do štátneho rozpočtu, vytvára sa nový poplatok za vytvorenie licencie v obci, každoročné hlásenia ministerstva. Takže je tu naozaj kopu opatrení, s ktorými určite nikto z nás nebude mať žiaden problém. No len naozaj pozerajme na ten výsledok ako na celok a tou bude skutočná devastácia osôb a rodín. A práve preto, že máte vo svojom názve sociálna demokracia, nemalo by vám to byť jedno. Bojím sa, že ste sa príliš nechali ovplyvniť lobizmom zo strany podnikateľov, ktorí sa okolo možno aj niektorých vašich poslancov pohybujú, a to sa mi celkom nepáči.

    Takže zákon je zlý a bude z neho veľa nešťastia, pokiaľ zostane v takejto forme. Preto vás prosím a vyzývam zároveň, aby ste potom naozaj dbali na pripomienky, ktoré tu boli vznesené, a naozaj v spoločnej debate pristúpili aj na niektoré pozmeňováky, ktoré by to vedeli vylepšiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie je žiadna faktická poznámka.

    Takže dávam teraz slovo pánovi poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážený pán minister, na mňa včera večer takmer pozitívne zapôsobilo, keď pán minister na konci rokovania včera večer sa skoro akoby dištancoval od toho návrhu alebo minimálne od niektorých opatrení, ktoré vzbudili teda nevôľu v poslaneckej snemovni. Ja som to myslel skôr tak úsmevne, pán minister, ale teraz vážne.

    Ak dovolíte, ja by som sa rád vrátil kúsok do minulosti, pretože v tomto prvom čítaní to zatiaľ nezaznelo.

    Dámy a páni, keď bol SMER prvýkrát vo vláde, teda pred dvomi rokmi, tak uviedol sa ako priateľ hazardu. Klasik by povedal, že SMER bol hazard friendly. Áno, vtedy pred voľbami v roku 2010 sa vám podarilo zmeniť našu legislatívu takým spôsobom, aby na Slovensko mohlo prísť jedno veľké megakasíno. Pamätáte si to? Na Slovensku malo vyrásť druhé Las Vegas. A urobili to takým spôsobom, vtedy prevalcovali opozíciu, vtedy to bola koalícia SMER, SNS, HZDS, že pri inom zákone, pri inom zákone pozmeňovací návrh, ktorý mal niekoľko strán, tu predniesol, myslím, že to bol pán poslanec Burian, on bol vtedy predseda rozpočtového výboru a vtedy sme novelizovali zákon o daniach z príjmov aj o hazardných hrách. Ale to nevymyslel pán Burian. To bol veľký, rozsiahly pozmeňovací návrh z ministerstva financií, vtedy bol ministrom financií pán Počiatek a pán minister Kažimír bol vtedy jeho štátny tajomník. Spomínate si, čo to vtedy vyvolalo, akú vlnu nevôle a odporu? Opozícia, najmä Kresťanskodemokratické hnutie, iniciovala verejnosť petíciu, podpisová akcia, proste v samospráve, našťastie vtedy o tom, či na Slovensku bude megakasíno, alebo nebude, bola rozhodujúca aj samospráva. A, samozrejme, pod tým obrovským tlakom verejnosti, ale aj opozície, lebo ten tlak vtedy vzišiel z opozície, tak nakoniec k tomu neprišlo.

    Ja si spomínam, vtedy, myslím, pán Zászlós bol taký hovorca, alebo teda zastupoval tých tzv. zahraničných investorov, ktorí chceli na Slovensku a našli tu ako ideálne miesto pri Bratislave, kde by mohlo vzniknúť to druhé Las Vegas. A spomínam si, ako vtedy argumentoval minister Počiatek, koľko nových pracovných miest vznikne na Slovensku, lebo už bola kríza, koľko peňazí to bude do štátneho rozpočtu. Chvalabohu, z toho projektu nič nebolo, lebo vlastne sa verejnosť včas spamätala a zastavila tento nešťastný projekt. Potom po voľbách v roku 2010 to bolo jedno z prvých opatrení Radičovej vlády, že sme legislatívu vrátili do stavu pred megakasínom, zjednodušene. To znamená investori, tí, ktorí chceli vybudovať na Dunaji také atraktívne miesto, že by to bolo centrum hazardu celej Európy, alebo teda minimálne strednej Európy, tento projekt skončil.

    Toľko nedávna minulosť. Človek by si myslel, že jedna negatívna skúsenosť stačí SMER-u, možno múdremu stačí, SMER sa, ako ukazuje, z toho nepoučil, a preto si nemyslím, že sa SMER zmenil. Pretože vy prichádzate opäť s návrhmi na zmenu hazardu na Slovensku, pán minister. Áno, nie je to už o megakasíne, ale pre mňa je podstatná iná otázka. Bude - to prijatie, tohto zákona - hazard na Slovensku rozšírený menej alebo viacej?

    Dámy a páni, spôsob regulácie hazardu cez obecné referendá je rafinovaný spôsob, ako hazard v našich obciach nezredukovať, ale, naopak, zabetónovať. Čiže inými slovami, jedno megakasíno nie, ale stovky, tisíc malých kasín, v úvodzovkách, možno herní, áno, pán minister, v každej krčme. Ja chápem váš zámer dostať viac peňazí do štátneho rozpočtu z tejto neresti, ale viac peňazí pri záchrane verejných financií môžete získať aj inak a včera večer sa vám to niektorí poslanci pokúsili aj navrhnúť.

    Dámy a páni, zhrniem na záver: SMER sa nezmenil. Lobisti, ktorí zarábajú na hazarde a aj na nešťastí ľudí, boli opäť úspešnejší. Tentoraz ale tí domáci a SMER to podporuje, čiže je stále hazard friendly, inými slovami, priateľsky naklonený hazardu - a to považujem za nešťastie pre túto krajinu.

    KDH nebude hlasovať za tento návrh zákona, za takto navrhnutú novelu zákona o hazardných hrách, pretože sme proti zneužívaniu hazardu, sme proti tomu, aby štát ťažil z biedy nešťastníkov. Štát by mal biedu zmenšovať. Zhodou okolností tento týždeň, pán minister, bol Medzinárodný deň zmenšovania biedy a chudoby. Ja si myslím, že sme sa mohli aj inak zapojiť, nemyslíte, pán minister?

  • Na vystúpenie pána poslanca jeden pán poslanec s faktickou poznámkou. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Ja teda možno netradične trošku, ale poviem to tak, že zastanem sa ministra financií. Toto je jedna z tém, kde nevidím nejaké deliace čiary na straníckej báze, naopak, si myslím, že existuje niekoľko rôznych pohľadov na túto tému. A ja sa spýtam pána rečníka Brocku, že či si myslí, že pri zachovaní súčasného stavu o koľko ten hazard by klesol alebo reálne klesol. Ja si myslím, že vstupné bariéry k hazardu dnes sú veľmi nízke vďaka tomu, že tu máme internet a internetové stávky, takže je len otázka, že či tých, ktorí sa hazardu na Slovensku venovať chcú, necháme, aby míňali svoje peniaze a platili v podstate odvody a dane zahraničným prevádzkovateľov alebo či časť z nich zostane na Slovensku.

    No a čo sa týka toho tzv. megakasína, o ktorom sme hovorili, tak myslím si, že to bol prípad, kde sme sa nechali jednoducho zastrašiť pár desiatkami tisíc aktivistov, ktorí možno veľakrát podpisovali nejaké petície, ani netušili, čo podpisujú. Ja si stále myslím, že Bratislava a blízke okolie prišlo o niekoľko stoviek veľmi dobre platených pracovných miest. Takže to považujem za nešťastie a smolu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec chce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Áno, jednou vetou. Pán Droba, vy ste ako v tom porekadle, že trafená hus zagága. Ja si spomínam, ako v roku 2010 vy ste boli vtedy jeden z tých, ktorý ste v postate zámer megakasína obhajovali, a ja som bol zásadne proti. Čo sa týka tohoto návrhu zákona, kde SMER ustupuje nie tým veľkým megainvestorom, ktorí chcú zarábať na veľkom hazarde, hovorím, SMER ustupuje domácim, domácim "investorom", ktorí žijú z hazardu, a týmto návrhom zákona bariéry klasického hazardu SMER búra a zmenšuje. To je podstatou toho návrhu zákona.

  • Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Tak budem trošku aj reagovať, využijem túto chvíľu aj možno na predrečníkov, menej som sa cez tie faktické poznámky do toho tak zapájal.

    Ja naopak, ja som rád, že to megakasíno v Bratislave nie je, nie som Bratislavčan a to je taká ilúzia, ktorá sa tu vytvára o hazardných hrách, ako kolega to tu spomenul, že vytvorí sa koľko pracovných príležitostí, aký to bude mať prínos pozitívny aj pre štátny rozpočet, čo všetko, aké plusy budeme mať. Ale keď naozaj sa to prehodnotí, tak v konečnom dôsledku my sme v mínuse, hej, lebo ten dopad je naozaj vždycky veľmi negatívny.

    Ja som rád, že aj včera pán minister nabral odvahu, vidím, že mu nechýba odvaha, tak to je dobré, to sa teším, že máme takého ministra, a dvakrát v podstate tuná vystúpil. Samozrejme, sme sa veľmi aktívne včera večer ešte do toho zapájali a pochopil som to tak, akoby pán minister predkladal tuná tento zákon, s ktorým tak vnútorne nie je celkom stotožnený. Kolega to tuná aj povedal, že, Peťko, ja ťa ľutujem, že tuná teda sedíš, to bolo také veľmi familiárne. A aj ja mám naozaj takýto pocit, že ministerstvo financií síce tuná v reprezentácii svojho ministra predkladá tento návrh zákona, ale konkrétne pán minister že nie je celkom tak stotožnený s týmto zákonom. Povedal to aj včera, že to nie je iniciatíva ministerstva, a hneď v úvode v dôvodovej správe tento zákon o hazardných hrách, ktorý sa predkladá, tak predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády.

    Ja keď som si čítal tu dôvodovú správu, aj som si pozeral ako tieto veci, neviem, kto ju písal, zrejme asi na tom ministerstve vašom, ale naozaj chcel som jednu vetu už včera povedať, nedostal som sa k tej rozprave, ale ja ju poviem, ktorú som ju chcel povedať, že, pán minister, berte tento zákon pod pazuchu a utekajte z toho parlamentu preč. Ale nehovorím to teraz tak, lebo ste to včera naozaj cez ten váš osobný postoj zmiernili.

    Pozrime sa, že čo tento zákon nám prináša. Týmto zákonom sa určilo, že príjmami z odvodov odvádzaných prevádzkovateľmi hazardných hier do verejných rozpočtov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecnoprospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana, kultúra, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby, kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu atď., nebudem to všetko čítať. Zdá sa mi to za veľmi-veľmi trúfalé, čo všetko bude tento príjem podporovať. Dokonca výchovu. To chceme povedať, že hazardné hry sú tie, ktoré budú podporovať výchovu, zdravotníctvo, sociálnu pomoc?! Veď to je úplne, totálne absurdné! Ja napríklad by som nechcel, aby z takýchto peňazí boli vychovávané moje deti, alebo ja že by som mal poskytovanú zdravotnícku pomoc práve z týchto peňazí.

    Ja sa pýtam, ministerstvu financií chýba 2,50? 2,50? To nie je tých možno okolo nejakých 100 mil. eur ročne, ktoré tuná je to vykázané za roky 2005 až možno 2011, že je to 643 mil. eur, že toto je príjem, ktorý reálne tuná je. Pretože tie výdaje na tú prevenciu a na ten dopad, ktorý negatívne z toho ako plynie, je oveľa horší, ako je ten príjem.

    Ďalej v dôvodovej správe sú tuná také zaujímavé veci napísané ako z pohľadu prevencie. Poviem to len nejaké také slová: "jedným významným", "ďalším opatrením", "menej dôležitým opatrením", "predpokladá sa" a tuná ešte "by malo eliminovať". Sú to také veľmi zavádzajúce tieto slová, ktorú sú tuná napísané.

    Dovolím si tuná bližšie z tej dôvodovej správy voľačo prečítať. Jedna z nich, bolo to tu už spomenuté, aby "na herných zariadeniach bola informácia o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby látkových a nelátkových závislostí". Ja sa vás pýtam, ľudia, gambler, závislý hráč, ktorý si to vôbec všimne takéto telefónne číslo, ktorý zavolá tam? Veď to je úplne absurdné! To je asi takto, jak sme dali na škatuľky cigariet "Fajčenie škodí zdraviu" alebo zabíja, alebo podobne takéto slogany. Mne to pripadá tiež ako takýto jeden z takýchto sloganov.

    "Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy." No, tie reklamy pán minister včera tuná spomínal, že nebudú na verejných priestranstvách. Áno, toto by mohlo byť jednou z vecí, ktoré by mohlo byť takým pozitívnym.

    Ďalším opatrením v tejto oblasti je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stále dozoru v herni, aby tam bol pracovnoprávny vzťah a takisto aby tie hracie automaty v týchto zariadeniach boli redukované na počet dva. A naivne si tuná budeme myslieť, že teda tí hráči budú menej hrať. A keď to bude v tých krčmách, jak to pán minister včera tuná spomínal, podgurážený človek, oslabená je jeho vôľa ešte aj alkoholom, myslíme si, že práve ten bude, ktorý nebude na tých hracích automatoch hrať? Tie dva automaty prasknú vo švíkoch, toľko tam tých eur sa bude nahadzovať.

    Včera kolega to tuná spomenul a nedá mi, aby som to naozaj nespomenul. Náš región, kde v podstate naozaj vďaka tomu, že ak by tento zákon teda prešiel, tak naozaj chudobné rodiny, ktoré sú, a to sú v Lomničke a Podolínci, budú ešte chudobnejšie, ako boli. Miestnym referendom, ak by sa malo rozhodovať o tom, že či sa teda tie hracie automaty budú zavádzať, alebo nebudú zavádzať, dovolím si to povedať, že v mnohých obciach, ja hovorím o obciach, bude problematické. Veľakrát títo jednoduchí ľudia ani nerozumejú referendovej otázke.

    Taký príklad len uvediem. V Lomničke sa udialo to, že keď boli voľby, neviem teraz, pár rokov dozadu, tak vyhrala tam Strana zelených. Prečo? Lebo predchádzajúce voľby, keď kandidovalo HZDS, myslím, že to bolo č. 13, tak títo Rómovia chceli odovzdať tie hlasy tejto politickej strane, ale medzitým sa to prečíslovalo, tak vyhrala tam Strana zelených. Tak asi takto uvažujú títo jednoduchí ľudia.

    Myslím si, že podporovať také aktivity, ktoré tuná sa spomínajú v tej dôvodovej správe, a budovať to na nešťastí mnohých rodín a mnohých ľudí je neetické. Určité áno. Ja sa pýtam a opýtam sa vás, pán minister, že či ste navštívili takú rodinu, alebo ste boli v takej rodine, kde mali gamblera otca, a či ste mali túto skúsenosť. Veľakrát tieto rodiny - a my muži máme takú väčšiu slabosť na to a sme potom veľmi dôslední - naozaj neprichádzajú len o tie peniaze, ale aj prichádzajú o otca rodiny. Poznám prípady také, ktoré to vyústilo do tragédií. V podstate ten dlh bol už taký a ten tlak bol tak neúnosný ako na toho človeka, a to komukoľvek z nás sa to môže stať, a ak sme slabšej tej nervovej konzistencie, sústavy, tak boli prípady také, kedy v podstate spáchali títo ľudia aj samovraždu. A my budeme ešte investovať a tváriť sa, že tieto peniaze a prostriedky dáme na zdravotníctvo.

    Ak by sme mali rozhodovať ako v referende, tak ako to kolegovia tu spomenuli, tak naozaj to referendum by malo byť ešte predtým, že či teda vôbec zaviesť, alebo nezaviesť, či obec teda súhlasí, aby sa zaviedli takéto hazardné hry.

    Z dôvodovej správy si dovolím ešte prečítať niekoľko vecí. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy." Dovolím si s tým nesúhlasiť. Nebude mať. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti." Naopak, hovorím, bude mať. Bude mať to negatívne dopady aj na sociálnu exklúziu, aj rovnosť príležitostí. Dokonca aj na rodovú rovnosť, si môžem povedať. Budú to len problémy, ktoré sa budú prenášať do rodín.

    V rámci prevencie viem si predstaviť to, že by tieto hracie automaty neboli. Včera to tu bolo spomenuté a pán minister spomínal, že dokonca, že aj ZMOS súhlasil s návrhom tohto zákona, pretože aj kolegovia, ako mi tu povedali, že riešenia ako tých dôsledkov je oveľa zložitejšie a oveľa komplikovanejšie a finančne náročnejšie, ako keby tento zákon sa v tej praxi ako aplikoval. Tak ako to už bolo tuná, aj kolegovia z KDH to navrhli, nie je problém, aby sa prijal ústavný zákon, ak je problém v tom, že je tu nález Generálnej prokuratúry.

    A preto aj navrhujem, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania schôdze v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sa o tomto návrhu zákona nerokovalo.

    A naozaj, ak to ministerstvo financií myslí vážne, a myslím si, že pán minister aj berie vážne ako tieto veci, môže tu byť predložený s pokojným svedomím aj ústavný zákon tak, aby ste nemali problém vy na tom ministerstve financií.

    Na Slovensku, a zvlášť na severovýchode alebo východné Slovensko, a to nie je jediný región, sú naozaj veľmi chudobné rodiny. Takýmto zákonom naozaj, keď obecné zastupiteľstvá nebudú mať možnosť ako rozhodnúť v tej veci a vydať to všeobecné záväzné nariadenie, tak mnohé rodiny budú chudobnejšie. Naozaj nebude v mnohých rodinách ani na chlieb.

  • Odmlčanie sa rečníka.

  • Čítam si ten text ako ďalej, prepáčte.

    Tak ako to bolo spomenuté tuná, že v tejto chvíli ten gambler, gambling je legálnym, ale naozaj, ak by bola úprimná snaha a úprimná voľba zo strany vládneho SMER-u, myslím si, že vieme sa dohodnúť aj v tomto prípade na ústavnom zákone, kde nebudú mať problém ani obce, ani mestá, a myslím si, že je to možné dohodnúť tuná v parlamente a naozaj nemusí byť možno "taká" zdanlivá podpora ZMOS-u, ako to tu bolo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie, na ktoré sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia.

    Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja si práveže myslím opak. Myslím si, že teda okrem odvodov odvádzaných z hazardných hier, z ktorých bude príjem do štátneho rozpočtu, sú to aj odvody odvádzané z tabakových výrobkov, alkoholu a iných, z ktorých taktiež vznikajú závislosti a ktoré sú považované za ochorenia. Je preto namieste, aby štát financoval aj vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä zdravotnícka starostlivosť na liečenie závislostí, aby financoval sociálnu pomoc rodinám so závislým členom a aby vzdelával, vychovával a rozvíjal najmä osobnosť mladých ľudí a prispieval tak k ochrane zdravia, ako aj prevencii závislostí. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou je pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, ja vaše vystúpenie ľudsky absolútne chápem a ja tiež nie som zástancom žiadnych alebo akýchkoľvek hracích automatov, nielen výherných, ale aj iných. Vo svojom vystúpení ste sa párkrát niečo pýtali. Možno ste nemali čas alebo zabudli ste sa spýtať, alebo ste sa nechceli spýtať kolegov, napríklad pána Brocku z KDH, čo takého urobili za osem rokov vládnutia v rokoch 1998 - 2006, keď mali možnosť prijať možno aj ústavný zákon, keď práve v tom období sa ten hazard na Slovensku začal rozvíjať a začal prenikať do jednotlivých dedín.

    Ja som štyri roky v tom období robil v oblasti, kde som sa zaoberal prevenciou kriminality a bol som aj členom Rady vlády pre prevenciu kriminality, kde bola aj táto oblasť. A je mi veľmi ľúto, ale za ten dlhý celý čas som ani jeden taký návrh z vašej strany nenašiel, neprišiel, nebol podaný. Možnože, pán kolega, mali ste sa ich spýtať, prečo oni neprijali ústavný zákon v tom období a možno hazard na Slovensku by tu nebol. Možno ste sa, alebo môžte sa mňa spýtať, mohli ste sa ma opýtať, ako je možné, že v Petržalke zrovna v tom období, keď vládli poslanci aj KDH, sa z priestorov, kde boli cukrárne, kde som ja s mojimi malými deťmi chodil do cukrárne, sa stali herne? Kde hracie automaty sa rozšírili po Petržalke ako pliaga. Čo myslíte, kto vtedy o tom rozhodoval? No SMER to určite nebol, vážené dámy a páni.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem nejak reagovať na to, kto, kedy mohol o tejto veci ako rozhodovať. Pre mňa je dôležité to, že sme tu teraz my a my máme tú možnosť v danej veci rozhodnúť. Ja si myslím, že aj pán minister má takú vôľu, aspoň som to včera večer tak aj pochopil, že teda bol by ako ochotný. A my sme, myslím si, že aj poslanci v tejto snemovni, ochotní podporiť aj ústavný zákon, aby on sa nedostával do problémov na ministerstve ako financií.

    Zdá sa mi potom aj veľmi neetické, ak my na jednej strane, a veľmi farizejsky a neúprimne, keď zarábame na nešťastí ako iných ľudí a na druhej strane operujeme to tak, no však a dobre, veď my predsa len budeme podporovať zdravotníctvo, školstvo, sociálnu oblasť. Dokonca veľmi drzé to je, že dokonca výchovu, hej. Tak mne sa to zdá až veľmi drzé, pretože to je to, čo ničí mládež, mladistvých a mnohé aj rodiny, a na druhej strane to zastierať ako takouto vecou.

    Dokonca, prepáčte, ak to veľmi ako preženiem, to jak keby bolo nejaké pranie špinavých peňazí a nejaký taký, nelegálne peniaze možno z mafiánskych spôsobov až nadobudnuté a jednoducho dám to na charitatívne účely, aby som si pohladil svoje srdce a svoju dušu, však predsa len som a podporujem veľkolepé projekty. Mne to rovnako pripadá aj pri týchto hracích automatoch a pri návrhu tohto zákona. A tváriť sa pritom, že aký veľký prínos je to pre štátny rozpočet. Ja si dovolím povedať, že v konečnom dôsledku je to mínus. Nie tých 2,50, čo som povedal, v pluse, aj keď tu je to vyčíslené tých 643 mil., tak jak to je, ale na tie dôsledky, ktoré my potom riešime, je oveľa väčší výdaj peňazí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou rečníčkou v rozprave je pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na začiatok k tejto téme možno ešte zopár faktov, ktoré tu ani včera, ani dnes neodzneli, pretože ja sa rada pridržiavam čísel a faktov, takže dovoľte len zopár takýchto údajov.

    V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na Univerzite v Illinois, Grinols štúdiu, podľa ktorej za 46 dolárov z hry pre štát musí štát na spoločenských dôsledkoch zaplatiť 289 dolárov, teda takmer 6-krát toľko. Ročne je to 54 mld. dolárov zo štátneho rozpočtu, čo je polovica z toho, čo štát stoja dôsledky drogovo závislých. Ako sa v štúdii ďalej uvádza, s nárastom počtu kasín narastá aj štátom vynakladaná suma na likvidáciu negatívnych dôsledkov. Podľa National Gambling Impact Study Commision z roku 1999 stojí ročne jeden gambler 10 500 dolárov. Profesor Ladoucer zasa udáva údaje 2,5 mld. dolárov, toľko stojí ročná faktúra za gamblerov v kanadskom Quebecu. V Kanade je 30 % hráčov hazardných hier, prišlo o prácu a osobne zbankrotovali, v priemere zanechali za sebou dlhy 150-tisíc dolárov. Vo Francúzsku sa 20 % zadlžených hráčov dopustilo trestného činu krádeže či podvodu. Nevada, štát, v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch. V mestských aglomeráciách, kde majú veľké herne, sa napríklad zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.

    Tie negatívne javy, samozrejme, nie sú len ekonomické, dopady teda sú aj iné. Napríklad dieťa, ktorého rodič sa stane patologickým hráčom, sa k hre dostáva podstatne skôr ako jeho rovesníci. Pritom napríklad čísla z Belgicka hovoria, že mladí začínajú s hazardnými hrami v priemere ako 13,5-roční a minú v priemere mesačne 33 eur. Deti, ktoré vyrastajú v rodine s gamblerom, majú väčšie problémy v škole, častejšie trpia depresiami a majú vyššie sklony k samovraždám. Navyše mnohé sa tiež stávajú patologickými hráčmi.

    Ako je to na Slovensku? Tu si tiež vypožičiam slová odborníka, psychiatra pána Nábielka, ktorý v rozhovore z roku 2010 denníku SME povedal, citujem: "Podľa celosvetových štatistík sa počet ľudí ohrozených hazardným hraním odhaduje na 3 až 5 % populácie." A na otázku "V akom ekonomickom prostredí sa darí hráčstvu?" odpovedal: "Treba pripustiť, že v období krízy a neistoty rastie záujem o hazardné hranie. Nielen ako zúfalý pokus o zabezpečenie chýbajúcich peňazí, ale aj ako spôsob zabíjania času či rezignácie."

    O tom príklade, o jednom konkrétnom, sme sa tu bavili aj včera, týka sa obce Podolínec, kde teda už v tomto čase nie sú takéto herne, ale mám tu dve fotografie ešte z obdobia, kedy tieto herne, a teda výherné automaty boli navštevované predovšetkým ľuďmi, ktorí poberali rôzne podpory. Kto by mal záujem, môže sa potom pozrieť. Automaty, za ktorými sa tlačia, množstvo ľudí sa tlačí, a deti, ktoré čakajú na svojich rodičov pred týmito herňami. Čiže aj taká je situácia, alebo taká bola situácia v Podolínci, kým nezakázali herne.

    Čo je dnes v novele a čo považujeme my za najväčšie riziko, ja pripúšťam, aj som to včera povedala, tá novela obsahuje aj veľa dobrých vecí. Naozaj dobrých vecí, ako je napríklad to, že herne budú musieť byť stavebne oddelené. Ďalej aj spomínané telefónne číslo, ktoré bude na tých automatoch, myslím si, že je to smer alebo krok správnym smerom. Takisto že bude stály dozor, profesionálny, v týchto herniach. Dokonca si myslím, že by sme mali ísť ešte ďalej, aby ľudia, ktorí pracujú v týchto herniach, boli aj špeciálne vyškolení, aby oni sami už vedeli pomôcť tým ľuďom, ktorí naozaj impulzívne hrajú, alebo teda sú chorobne závislí na hre a nechávajú v automatoch či už dávky, alebo svoju výplatu.

    To, čo považujem za veľké riziko v predkladanej novele zákona, je to, že tieto výherné automaty nebudú len v herniach, ale budú môcť byť kdekoľvek. Ani len v krčmách, ale naozaj kdekoľvek, a tým pádom budú dostupnejšie možno aj mladistvým.

    Našou ambíciou bolo zakázať, a to malo vlastne platiť od 1. 1. 2013, zakázať alkohol a fajčenie v herniach, pretože naozaj ten alkohol, a sú na to odborné posudky, ešte viac povzbudzuje impulzných hráčov k hraniu a tí už sa potom vôbec nekontrolujú.

    Ďalšia podmienka, ktorá vlastne vstupuje v tejto novele ako predpoklad na to, aby bolo možné VZN-kom zakázať hazard na území, je už spomínané referendum. K tomuto chcem povedať, že a a priori ja nie som proti referendu aj v tejto otázke, myslím si, že ľudia najlepšie vedia, čo chcú a ako chcú. Problém je však s tým, ako dnes referendá fungujú, aké kvórum je potrebné a že v zásade je to aj finančná záťaž pre obec alebo to mesto, kde by sa referendum malo konať. Preto som presvedčená, že táto podmienka tam môže zostať, môže byť referendum o tejto otázke, ale zmeňme pravidlá vykonania referenda, tak ako sme aj navrhovali v minulosti, nech sa referendá konajú v deň komunálnych volieb, tie obecné, a tým pádom nie je potrebné kvórum. Pretože tí ľudia, ktorí prídu k voľbám, môžu odpovedať aj na referendovú otázku.

    Na záver, aby som teda nepredlžovala tú diskusiu, pretože zaznelo tu už množstvo argumentov, si myslím, že táto novela zákona o hazarde niektoré veci sprísňuje, v niektorých veciach je veľmi dobrá a ja sa teším, ale obávam sa toho, že ak umožníme, aby naďalej výherné automaty boli mimo herní, a ak umožníme, že v herniach sa bude môcť piť alkohol, že to bude mať vážny negatívny dopad nielen na tých ľudí, ktorých sa to týka, ktorí budú hrať, ale na celú spoločnosť, pretože, tak ako som hovorila, tie následky aj ekonomické sú podstatne vyššie ako ten zisk alebo ten prínos či už do štátneho rozpočtu, alebo do rozpočtov obcí a miest.

    A preto ja by som chcela požiadať pána ministra, ak je to možné, on sám včera hovoril, že tých výherných automatov, že sa odhaduje, že aj tak klesne ich počet, tak ak je to naozaj tak, že by mal klesnúť ich počet, tak skúsme možno oželieť tieto výherné automaty v krčmách, alebo teda v iných zariadeniach, kde budú voľne dostupné, a nechajme ich len v herniach a za tých podmienok, že teda nebude sa tam môcť podávať alkohol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to predlžovať, lebo rozprava je pomerne dlhá, takže budem to čítať, keď dovolíte, a možno nejakých trošku mojich úvah.

    Je to paradoxné, ale v roku 2009, považovanom za krízový, ľudia na Slovensku investovali do hracích automatov, kasín alebo kurzových stávok spolu 2,16 mld. eur; 2,16 mld. eur. Ešte paradoxnejší je však fakt, že táto suma je 2-krát vyššia ako rozpočet ministerstva zdravotníctva, hej, z ktorého sa mimochodom vyčleňujú aj financie na liečbu gamblerstva, samozrejme.

    Podľa amerických štúdií každý jeden dolár vložený do hazardu spotrebuje ďalšie minimálne tri doláre na riešenie následkov hazardu. Gambling je paradoxom ekonomických teórií, keďže gambleri hrajú aj napriek tomu, že môžu očakávať finančnú stratu. Je to spôsobené aj tým, že subjektívna hodnota peňazí sa u nich líši od skutočnej, objektívnej a takisto ich subjektívne ohodnotenie rizika, ktoré pri nich hráč podstupuje, sa nezhoduje s objektívnou pravdepodobnosťou.

    Návrh zákona vyvolal, ako sa dalo predpokladať, negatívne reakcie hlavne tých, ktorí tento hazard prevádzkujú. Jedným z argumentov bolo, že máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení hazardu v Európe. Skutočnosť je však taká, že sú krajiny s ešte väčšími obmedzeniami, ako je u nás, pokiaľ ide o hazard. Ako príklad môže poslúžiť také napríklad Švédsko, kde podnikať v hazarde môžu iba firmy, a to na základe licencie od štátu, pričom ich hlavným účelom sú dobročinné aktivity v sociálnej oblasti. Okrem toho tu platí aj zákaz reklamy na hazard.

    Problémom nie je len hazard ako taký, ale aj tzv. skrytý hazard, ako napr. rôzne telefonické hry. Hrať hazardné hry môže byť riskantné. Hoci on-line trh tento problém ešte zhoršuje, teda rastúci on-line trh problém ešte zhoršuje. Európsky parlament už predčasom vyzval Komisiu, aby prišla s návrhmi na posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami v boji proti nelegálnemu on-line hazardu, a to prostredníctvom tzv. Zelenej knihy Európskej únii ako dokumentu vydávaného Európskou komisiou, určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. Európska komisia vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ, a tak je to aj v tomto prípade. V tomto roku plánuje prijať novú legislatívu v oblasti on-line gamblingu. Sprísniť sa majú opatrenia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, akými sú napríklad maloletí.

    On-line gambling je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie v Európe, ktoré predstavuje trh viac ako 10 mld. eur za rok. V súčasnosti sa 10 % všeckých hazardných hier odohráva na internete, cez mobilné telefóny alebo aj na interaktívnych platformách. Situácia sa o pár rokov môže zmeniť aj bez legislatívy, väčšina klientely sa presunie na internet. Ďalej sú tu, samozrejme, sociálne siete - ktoré, ja hovorím, že nie sú sociálne siete, lebo u mňa, keď niekto mi povie sociálne, to znamená, že záchytná, ktorá potrebuje pomoc, ja by som to nazval ako spoločenské siete - populárne medzi mladými, kde sú hry napodobňujúce skutočný hazard v kasínach. Navrhované opatrenia by mali vplývať na znižovanie záujmu účasti ľudí na hazardných hrách, pričom sa hovorí aj o druhej strane mince, ktorú nám rozvoj hazardných hier prináša. Napríklad diagnóza F63.0 patologické hráčstvo či o kriminogénnom prostredí, ktoré hazard vytvára. Či už chceme, alebo nie, musíme priznať, že v súčasnosti vzrastá počet hazardných hráčov, gamblerov, pre ktorých sa hra stáva jediným zmyslom života. Pritom je zrejmé, že tu už nejde o hru ako formu voľnočasovej aktivity, ale o pokúšanie šťastia v lotériách, prípadne v športke, s ktorým sa bežne stretávame v každodennom živote, ale o hazardnú hru. O hru, ktorá je spojená s finančným rizikom a s predstavou veľkej výhry.

    Treba si súčasne uvedomiť, že problém hráčskej závislosti nie je len problémom určitých okrajových skupín nejakým spôsobom narušených jedincov, ale je problémom, žiaľ, aj modernej spoločnosti orientovanej na výkon a úspešnosť. Problémom, ktorému za určitých okolností môže podľahnúť ktokoľvek, a to bez ohľadu na vzdelanie, povolanie či výšku príjmov. Všeobecne totiž platí, že nikto, kto raz začne s hazardnou hrou, nemá istotu, či skôr, či neskôr sa nemôže stať patologickým hráčom.

    Patologické hráčstvo, gamblerstvo, nie je nový jav. Aj v minulosti žili ľudia, ktorí vyhľadávali riziko a hazardné hry, ktoré im zriedkavo prinášali očakávané výhry, zato však častejšiu stratu, beznádej a zúfalstvo. Prípady prehry veľkých čiastok, majetok alebo aj celého majetku, ktoré poznáme z literatúry, však už nie sú len minulosťou, ale, žiaľ, aj našou súčasnosťou.

    Ako to vyzerá u nás? Sociálna štatistika z roku 2010 hovorí: v Slovenskej republike máme 50-tisíc gamblerov, vekový interval 20 až 35 rokov, požičané sumy od 50-tisíc do 200-tisíc korún, vyliečení gambleri 40 %, výdavky na liečbu jedného gamblera 1 035 eur hradí poisťovňa, tretina gamblerov pácha trestné činy.

    Vážení, ja keď som si prečítal aj dôvodovú správu a kde bolo konštatované, aký príjem bol vykázaný v roku 2005 až 2011 do nášho rozpočtu, v objeme 633 mil. eur, no, ja by som sa tým nechválil, ja by som povedal skôr, že iba z toho alebo na tom staviame, alebo aj na tom staviame náš rozpočet? Nemáme aj iné možnosti, ako ho naplniť? Myslím, že to gamblerstvo, resp. podpora hazardných hier do toho by nemali patriť. Pravda je, že život nám beží a asi nie sme dostatočne pripravení na to, aby sme vedeli všeckým atakom a všecky ataky odraziť. Tak, tak ako povedal pán minister, že gamblerstvo je u nás legálne, len podľa mňa to ešte neznamená, že sa to nedá zmeniť. Ja osobne by som bol najradšej, keby sme to zakázali úplne, samozrejme, to je asi utópia. Tak ako povedala pani kolegyňa Žitňanská pred chvíľou, že pokiaľ by táto novela mala, ako vyzerá, že aj bude, že bude sa môcť hrací automat dávať aj mimo herní, tak myslím si, že je to podstatný a vážny moment, takže myslím si, že aj z tohto dôvodu ja nebudem môcť zahlasovať za. A referendum, áno, som za, ale bez kôra a skôr by som bol za to, ako povedal kolega Viskupič už predtým, aby sme to skôr povoľovali, ako zakazovali.

    Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne, kolegovia.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pavol Zajac. Týmto mu udeľujem slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o hazardných hrách.

    Začnem príkladom, osobným príkladom, lebo aj Komenský hovoril, že najlepšie sa veci vysvetľujú na príklade. Pred 14 rokmi, keď som sa stal poslancom Obecného zastupiteľstva v obci Sedliská, sme mali v našej obci zhodou okolností jeden hrací automat. Jeden z prvých návrhov na zastupiteľstve, mojich, bolo, že som presvedčil mojich kolegov, aby sme ten jeden hrací automat zrušili v našej obci. Odvtedy v našej obci nemáme hracie automaty a som veľmi rád.

    Po prečítaní návrhu zákona som s hrôzou zistil, že toto by som na obecnom zastupiteľstve urobiť nemohol. Najprv by muselo prebehnúť referendum. Pýtam sa - prečo? Ako sa takýto návrh do zákona dostal? Pán minister nám tu včera rozprával niečo o tom, že Generálna prokuratúra to navrhuje. Ja hovorím, je to lobing prevádzkovateľov hracích automatov, ktorí či cez Generálnu prokuratúru, ale, pán minister, tento návrh ste nám doniesli vy. Vy ste sa podpísali, vláda Slovenskej republiky sa podpísala pod tento návrh.

    Generálna prokuratúra údajne vraj hovorí, že návrh zákona, ktorý tu pred rokom bol prijatý z dielne KDH, som veľmi rád, že z dielne KDH, že je protiústavný? Ja o tom neviem, že by tento návrh zákona bol protiústavný. A ak sa obce na základe tohto zákona slobodne v obecnom zastupiteľstve VZN-kom rozhodnú, že nechcú hracie automaty, tak kde je problém? Pýtam sa, obecné zastupiteľstvo, ak rozhoduje o tom, či v obci bude nejaká továreň, alebo slnečná elektráreň, alebo nejaká krčma, má takisto vždycky zvolávať referendum? Predsa poslanci obecného zastupiteľstva boli zvolení, vy ste sám povedal včera, že komunálne voľby sú formou referenda, kde si ľudia zvolia svojich zástupcov a tí rozhodujú.

    Pán minister, poslanci obecného zastupiteľstva nerozhodujú tak, že nejako tajne 83-ka namačká tlačítka. Na obecnom zastupiteľstve sa môžu zúčastniť občania, môžu vystúpiť na tom obecnom zastupiteľstve, po nejakom rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ktorým sa to občanom nepáči, tak prídu za tým poslancom, nakričia naňho, prídu na obecný úrad, povedia svoje starostovi, to nie je také tajné, že sa schovám pod 83-ku.

    Referendum, miestne referendum - prečo nie? Aj dneska predsa môžu občania slobodne zorganizovať referendum. Aj o otázke hazardných hier. Ale nepodmieňujte to, že obecné zastupiteľstvo musí na základe referenda.

    Viete veľmi dobre, že to je gaťafalš, ktorý tam lobisti prevádzkovateľov hracích automatov dostali. Viete veľmi dobre, že v malých obciach je problém s účasťou na referende preto, lebo napríklad na východnom Slovensku 20 % ľudí chodí za prácou po svete. Oni vám kvôli referendu neprídu z Írska, Bratislavy, Prahy domov, z Rakúska. Ďalšia časť obyvateľstva, hlavne na východnom Slovensku, chodí na voľby alebo na referendá len vtedy, keď je motivovaná. Príkladom sú voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji, kde rómske obyvateľstvo chodí vtedy, keď je finančne motivované. Oni vám prídu na referendum proti hracím automatom? Možno naopak.

    Takže inštitút referenda, 50-percentná účasť vo väčších mestách, lebo pred chvíľou som hovoril skôr o menších mestách, vo väčších mestách, viete veľmi dobre, že je to problém. Už niekoľko aj celoštátnych referend bolo, jedno bolo úspešné. My predsa máme komunálne voľby preto, aby si ľudia svojich zástupcov tam zvolili a aby ich zastupovali. Neotravujme ľudí nad rámec nutnosti. Chceme od ľudí, aby prišli na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky raz za štyri roky, niekedy aj skôr, potom dvakrát do VÚC-ky, dvakrát na prezidentské, európske voľby, komunálne voľby, medzitým je nejaké celoštátne referendum a ešte budeme zvolávať ľudí a podmieňovať nejakým miestnym referendom. Ak niekde majú ľudia chuť robiť referendum, nech si ho zorganizujú. Ja im prajem, aby bolo úspešné, ale obávam sa, že málokedy bude úspešné, nad 50 % účasť. A vedeli to aj tí, čo do zákona dostali tento gaťafalš. Veľmi dobre to vedeli.

    K ďalším sprísneniam, ktoré sú také kozmetické, áno, reklama na verejnosti, som za. Číslo telefónne na hracích automatoch, budem sa opakovať za kolegami, už vidím toho patologického gamblera, ako volá na to číslo. Niektorým kolegom, ktorí hovorili o tom, že veď nechajme, nech ľudia majú možnosť si ísť zahrať do hracích automatov, zo SaS-ky. Vy si vážne myslíte, že podstatné zisky prevádzkovateľov hracích automatov spočívajú v tých ľuďoch, ktorí raz za čas, za dlhý čas si idú a nechajú tam 10 eur? Vážne si to myslíte? Prevádzkovatelia hracích automatov majú podstatu svojich ziskov, drvivú podstatu zo sociálnych dávok, osemnásteho, devätnásteho každý mesiac majú hody. Potom sú ďalší patologickí hráči, ktorí, poznám takéto prípady, živnostníci, ktorí zamestnávali desiatky ľudí a začali hrať, začali chodiť, stali sa patologickými, ich firmy skončili, ich rodiny sa rozpadli, prišli o strechu nad hlavou, exekútori sa tešia.

    Takže viacerí takéto prípady poznáme, vidíme, preto považujeme hracie automaty, o ktorých sa dneska bavíme, nebavíme sa o internetových stávkach a podobných veciach, ak sa budeme baviť o nich, bavme sa, dneska sa bavíme o hracích automatoch, ktoré mimochodom len dva hracie automaty mimo herňu, čiže v krčmách, takisto nesprávny postup. Keď teda zostaneme na legislatívnej úrovni, na ktorej sme dneska vďaka KDH, poďme to vylepšiť a mimo herní, v druhom čítaní, povedzme žiaden hrací automat.

    Takže hracie automaty tie peniaze, ktoré prinesú štátnemu rozpočtu, pán minister, nestoja nám za to. Tie peniaze smrdia sírou. Peniaze, ktoré štát vynakladá na liečbu týchto patologických hráčov, nám za to nestoja. KDH a ja osobne budeme proti takémuto zákonu, a ak aj vy ste osobne proti takému zákonu, tak ho stiahnite. Poslanci SMER-u sa predsa nemôžu donekonečna skrývať za to, že dostali sme príkaz. Osemdesiattrojka zaberie.

    Generálna prokuratúra, ešte som zabudol povedať, Generálna prokuratúra, ktorá vraj toto referendum dostala do tohto návrhu zákona, to je tá Generálna prokuratúra, kde nemáme generálneho prokurátora? Skúste povedať pánovi premiérovi, nech požiada prezidenta, nech vymenuje právoplatne vymenovaného, zvoleného generálneho prokurátora.

    Skryjeme sa pod 83-ku, že budeme hovoriť, že opozícii patrí ÚVO, a dáme si tam svojho človeka? Skryjeme sa pod 83-ku a povieme, že opozícii patrí NKÚ, ale hlasy nedáme? Poslanci SMER-u majú plnú zodpovednosť, strana SMER má plnú zodpovednosť za všetky tieto veci, aj za tento návrh zákona. Jedna vec je ich svedomie, s tým sa každý musí vysporiadať sám, aj ja, samozrejme, aj ja, všetci, podľa svojho svedomia a vedomia. Ale hovorím vám, na obecných zastupiteľstvách nejde takto mačkať tlačítka a tváriť sa, ja s tým nemám nič, ja som dostal príkaz, mne niekto ukázal prstom, ako mám voliť, hlasovať teda, pardon.

    Takýto návrh zákona nemôžeme podporiť v druhom čítaní, ak teda tam prejde, ak ho nestiahnete, budeme sa ho snažiť vylepšiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie sú faktické poznámky. Končím možnosť.

    Prvým prihláseným je pán Hudacký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi za to, že nám objasnil na konkrétnych príkladoch z tej miestnej úrovne tú situáciu aj okolo tej komunálnej správy a aj okolo komunálnych volieb, že aj komunálni poslanci, a teda poslanci obecných zastupiteľstiev, dostali dostatočný mandát na to, aby vedeli rozhodnúť o tom, či nejaké hracie automaty v tej obci budú alebo nebudú, čo im to prináša. Čo im to prináša, oni vidia na konkrétnych príkladoch tú biedu tých rodín, ktorých členovia sa dostali do závislosti na hracích automatoch. Čiže tu by sme mali si brať ten príklad, tu by vlastne malo aj to ministerstvo čerpať viac z tej miestnej úrovne, z tej regionálnej úrovne a nie od zeleného stola, nie cez čísla, aj keď tie čísla sú veľmi pofidérne.

    Však som veľmi rád, že sa to takisto aj pán poslanec Kuffa, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Fecko jasne analyzovali, ten stav v jednotlivých krajinách sveta, kde absolútne nie je tá rovnováha, tá investícia, ktorá akože príde, resp. ten príjem, ktorý príde z týchto hracích automatov vo forme daní. A potom tie náklady, ktoré súvisia v podstate s prevenciou, resp. liečbou týchto závislých osôb, v podstate sú v absolútnej nerovnováhe. Takže kresliť si tu niečo, že ako štátny rozpočet na tom získa, je veľmi, je veľmi zlé.

    Takže chcem ešte raz poďakovať pánovi poslancovi, že nám jasným príkladom z tej miestnej úrovne povedal, že tento zákon je skutočne veľmi zlý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším s faktickou je pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, musíte si to tu ešte odtrpieť, ale tá skutočná obeta by bola tá, že by ste stiahli ten zákon z rokovania, tak ešte musíte strpieť aj tých ďalších rečníkov.

    Ale naozaj k tomu lobingu chcel som povedať toľko, že keď si tak pamätám, tak v letných mesiacoch sme tu mali také letáky, ktoré presviedčali nás poslancov, aby sme zahlasovali. Ja som nevedel, že tento zákon už je pripravovaný, hej, a tak blízko, tak potom som dostal ako tie signály. A presviedčali o tom, že akým prínosom sú pre štátny rozpočet. No bolo to tak trúfalé a tak drzé, no ale máme to tu dnes na stole.

    Tie referendá naozaj tu boli toľkokrát ako spomínané a postaviť to referendum pozitívne, že či chce tá obec, aby tam boli tie hracie automaty, o tom aby bolo to referendum, ak by teda malo vôbec nejaké byť.

    Naozaj veľakrát je to tak, že v tých automatoch nekončia nejaké zvyšné peniaze z rodinného rozpočtu, ale sú to sociálne dávky, z ktorých rodiny na Slovensku žijú. To všetko skončí v hracích automatoch. Tie rodiny nieže sú chudobné, ale sú žobráci, sú žobrákmi. Mnohé rodiny sú ako žobráci. Takisto aj živnostníci, ktorí, naozaj sú tieto prípady, mohol by som aj ja z praxe ako o tom hovoriť, a tí živnostníci akonáhle sa stali závislými na hracích automatoch, prišli o túto živnosť, zadlžili rodinu, veľakrát aj naozaj urýchlili proces odchodu z tohto sveta a nechali v nešťastí mnohé rodiny.

    Pán minister spomenul tiež včera jednu vec, dovolím si ju povedať na záver, každý občan má slobodnú vôľu. Dovolím si povedať, že áno, ale ak si závislý na hrách a si gambler, tak túto slobodu ty strácaš, stávaš sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán Pavol Zajac.

  • Ďakujem kolegom za poznámky. Chcel by som ešte dodať, možno čo som zabudol povedať. Odvetvie hracích automatov nesie pomerne dosť vysoké riziko, aj riziko toho, že v určitých obciach nebudeme môcť prevádzkovať. Ale to odvetvie, ktoré je vysoko rizikové, podnikatelia vedia, že tam, kde je vysoké riziko, je vysoko ziskové. Takže to riziko, ktoré musia podstúpiť prevádzkovatelia, či v určitej obci budú môcť prevádzkovať, alebo nie, je im vynahradené vysokými ziskami. Naozaj aj iní podnikatelia by mohli povedať, že prečo postavili penzión alebo hotel pri ceste 1. triedy, keď za pár rokov už štát postavil diaľnicu inde a oni prišli o svoje zisky rozhodnutím štátu. Takže ďakujem za poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom vystúpenia by som sa chcel spýtať aj pána ministra, či mu to bolo treba. Či bolo treba otvárať zákon, ktorý bol menený zhruba pred rokom. Sú možné pozitívne dôsledky toho, že prišlo k zmene, sú jasné a evidentné znaky aj tuná v pléne, že veľa ľudí argumentuje presne tým, že nie je dobré pozerať sa v tejto otázke iba na zisky, ale zamerať sa aj iný aspekt hrania hazardných hier prostredníctvom hracích automatov, a to z dôvodu toho, že vzniká alebo môže vznikať nejaký negatívny jav spoločnosti, závislosť a podobne.

    Nechcel by som sa venovať tomu, čo hovorilo, myslím, že osem ústne prihlásených predrečníkov a rečníci aj písomne prihlásení, mňa v tejto vojne argumentov zaujíma jeden jediný fakt. Hovorí sa tu o tom a páni poslanci Jana Žitňanská a Radoslav Procházka priniesli do tohoto rozhodovacieho procesu to, že na miestnej úrovni sa vedia ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku s negatívnymi javmi, ktoré môžu spôsobovať automaty v krčmách, nemôžme hovoriť napriek tomu, že sú stavebne oddelené nejakými sadrokartónovými priečkami, o herniach, prichádzajú s nimi do styku a môžu sa na miestnej úrovni vyjadrovať k tomu, či tieto hracie zariadenia v krčmách chcú mať, alebo nechcú mať.

    Ministerstvo pod rúškou toho, že chcú viacej zainteresovať miestnych obyvateľov k tomu, aby sa na miestnej úrovni rozhodli, tak zavádza moment referenda. Viacerí tu sme sa vyjadrili, že my s referendom problém nemáme. Niekto navrhol zmenu vykonania podmienok referenda, aby sme sa netvárili, že dávame viac obyvateľom obcí, ktorí sú dotknutí hraním automatov a neželajú si tento stav, ktorý v obciach majú, a vytvárame teda podmienku účasti v referende podľa toho, akým spôsobom sa, ako sú referendá všeobecne upravené. Myslím, že viacerí navrhli, aby sme teda zmenili podmienku referenda, aby nebola nutná 50-percentná účasť, s čím sa dá viac-menej súhlasiť, pretože k tejto otázke tých ľudí, ktorých sa dotýkajú a prídu sa vyjadriť, stačila by možno absolútna väčšina toho, že či chcú tieto automaty ďalej na území mať, alebo nemať.

    Je pre mňa inak zarážajúci fakt ten, že bolo to tu, myslím, spomínané aj pánom ministrom a viac-menej aj v kuloároch sa hovorí o tom, že prečo sa teda vynechávajú zastupiteľstvá, a bol spomínaný možný korupčný efekt, kedy zastupiteľstvo pod tlakom lobistov rozhodne v prospech zachovania automatov, čo nie je dobrým stavom. Myslím si, že toto je ale na riešenie úplne iné fórum a nemalo by sa tu pracovať s argumentom tým, že na miestnej úrovni sú korumpovateľní zástupcovia lobistami a my práve preto robíme nejaké opatrenia, ktoré nebojujú proti tejto korupcii, ale vyviňujú ako keby, alebo zavádza sa mechanizmus, že zastupitelia nie sú zodpovední a sú korumpovateľní, preto sa obracajme na občanov. Ak sú korumpovateľní, zvoľme iný nástroj a netvárme sa, že tu naoko ideme robiť referendá, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či automaty na územiach obcí budú, alebo nebudú.

    Možnože v prvom čítaní je dôležité spomenúť to, že existuje aj iná logika zavedenia referenda, ak s ním súhlasíme a má ministerstvo záujem, a to je otočiť ten návrh, takpovediac, na hlavu a robiť referendá nie o zakazovaní automatov, pretože je spochybniteľná účasť, ale urobiť referendum o tom, či si občania želajú takúto činnosť, či si želajú automaty na území svojich obcí. Potom by sme videli, že či majitelia, ktorí, alebo podnikatelia, ktorí by chceli prevádzkovať automaty na území daných samospráv, vyvinú dostatočnú aktivitu na to, aby nahnali 50 % ľudí do volebných miestností a či by sa väčšina z nich vyjadrila za to, že chcú mať automaty na svojom území. Nemôžme potom hovoriť o právnych problémoch, pretože zakazovať sa nič nebude. Referendá by neboli o tom, či súčasný stav niekto podporuje, a išlo by o zákazy automatov, ale ak by teda neprišlo dostatočné množstvo obyvateľov, tak by stále tie automaty v obciach ostali, ale, naopak, mohla by sa spraviť nejaká dvojročná legisvakačná doba, že automaty by z obcí zmizli a tam, kde si obyvatelia želajú, aby automaty boli, spravilo by sa miestne referendum a mohlo by prebehnúť v tom, že si obyvatelia želajú takýto stav v obciach mať.

    Chcel by som povedať, že sú tam mnohé prvky, ktoré hovoria, možno niektorí kolegovia sa vyjadrili, že kozmeticky hovoria o tom, že ako keby sa naoko sprísňovali tie podmienky prevádzkovania automatov, je to stavebné oddelenie, stály dozor v herniach, zobrazenie čísla, zákaz reklamy pred herňami, možno nejaké príklady z Európy, ktoré by boli aj z hľadiska ministerstva financií zaujímavé, že toto sú elektronické zariadenia, ktoré by sa dali napojiť na internet a mohol by existovať centrálny server, ktorý by dokázal, ak ide teda o navýšenie finančných prostriedkov, centrálne sledovať obrat v týchto automatoch a ministerstvo financií by mohlo takmer na dennej báze vyhodnocovať to, akým spôsobom sa míňajú finančné prostriedky. Zároveň by to nieslo aj v sebe pridružený efekt absolútnej kontroly nad tým, akým spôsobom a kde sa automaty nachádzajú. Myslím, že tento príklad je priamo z Maďarska, i keď Maďari po roku tejto platnosti, kedy sa prispôsobili prevádzkovatelia tejto povinnosti, že museli napojiť všetky svoje automaty na centrálny server, tak v priebehu predchádzajúcich dní sme sa dozvedeli, že zakázali automaty na svojom území úplne.

    Nemyslím si, že si máme až takto brať príklad, ale rozumné pravidlo, ktoré by sme dokázali urobiť a dohodnúť sa na tom, že nie každý jeden rok budeme otvárať túto otázku, kde potom tu prichádzajú štúdie psychologické o škodlivosti tohoto javu v spoločnosti, tak by sme to mohli urobiť raz a navždy poriadne.

    Z dôvodovej správy, to, čo som sa pýtal aj na začiatku, že či vám to bolo, pán minister, treba, som sa presne nedozvedel dôvody, prečo to predkladáte, pretože je tu napísané, že na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Myslím si, že táto téma, keďže vzbudzuje vášne aj v tejto sále a vzbudzuje obrovskú debatu hlavne na úrovni obcí, kde majú s týmto problémom svoje skúsenosti, dokonca tu boli priamo zo samosprávy podané konkrétne príklady, je teda otázkou, prečo práve teraz a prečo nevznikla nejaká všeobecnejšia dohoda na tom, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Ak sa teda zaoberať hazardnými hrami a má ministerstvo financií záujem riešiť aj finančnú stránku tohoto efektu, pýtam sa na tomto mieste, prečo to nepredkladáme spoločne aj s problematikou tzv. on-line hier. Bolo by to koncepčnejšie, mohli by sme sa baviť o celkových príjmoch z hazardu, ktoré sa deje na báze hrania, a bola by tá debata omnoho úprimnejšia.

    To, že pán minister spomenul, že tú debatu vydrží, je jeden fakt, ale ide o to, že toto nemá byť debata iba pre debatu, ale má upozorniť na to, že existuje relevantné množstvo argumentov, prečo nie je šťastné po roku platnosti jednej úpravy hovoriť o druhej. Viem, že tu je ako keby právny problém, ktorý avizovala prokuratúra, a teda aj ako som sa dozvedel, legislatívci na vláde, ale tá rýchlosť reakcie nesie všetky prvky ušitia tohoto návrhu horúcou ihlou.

    Myslím si, že sa nedá odmietať skoro ani jeden z názorov, ktorý tu odznel, teraz nemyslím v rovine psychologických dôsledkov týchto, alebo vplyv na psychiku, sociálne rámce, rodinu a podobne, ale to, čo navrhovali kolegovia v mnohých oblastiach, že poďme sa zamyslieť nad tým, čo vlastne štát chce. Preto by som zopakoval ten názor a pravdepodobne sa dostaneme možno v druhom čítaní aj k tomu, ak si ho ministerstvo neosvojí a nepríde s vlastným pozmeňovacím návrhom, predložiť pozmeňovací návrh ten, že zadefinujme si teda, čo štát chce. Či štát chce mať herne v blízkosti škôl, keďže vieme, že tento zákon nehovorí v tejto oblasti vôbec nič. Mohla tam byť podmienka, aby sa nevyskytovali v blízkosti škôl, keďže som hovoril, či štát chce tieto automaty na území mať a dáva bianko šek celému územiu, že automaty na území štátu môžu byť a iba ten, kto nechce, tak referendom dokáže zakázať na území svojej obce. Alebo teda štát chce radšej vyslať signál, že tie automaty nie sú dobrým prvkom spoločnosti, a a priori vyhlási, že automaty nie sú vhodné na území akéhokoľvek mesta alebo obce, ale ak sa tá obec rozhodne, že tieto automaty chce mať, tak vyhlási miestne referendum, spraví sa kampaň, podnikatelia sa môžu prezentovať, či tento prvok v obci bude, a ak obec rozhodne, tak sa táto činnosť môže povoliť.

    Dáme to spracovať právnikom a dúfam, že tento rozumný návrh, ktorý stavia pôvodný zamýšľaný na hlavu, pôvodný zamýšľaný návrh ministerstva na hlavu, by mohol byť priechodný v tejto poslaneckej snemovni.

    Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ministerstvo dospeje k tomu, aby tento návrh prepracovalo, a preto v závere vystúpenia by som chcel predložiť procedurálny návrh, ktorý hovorí, pán spravodajca, o tom, aby bol návrh ministerstva vrátený ministerstvu na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja len zareagujem hneď na to úvodné slovo predrečníka, či to pánu ministrovi bolo treba. Myslím si, že nebolo mu to treba, aj podľa toho, ako včera tu pán minister dvakrát ako vystúpil, tak mne sa celkom ako páčilo to jeho vystúpenie a znova to len zopakujem, že mám taký pocit, že predkladá zákon taký, s ktorým naozaj vnútorne sa nestotožňuje.

    Myslím si, pán minister, že vám nebudú chýbať tie peniaze zarobené na nešťastníkoch, na chudobných a na žobrákoch. Lebo toto je tá cena, ochudobňovanie našich rodín už dosť takých chudobných a rozpadávajúcich sa a ešte toto má byť ako príjmom štátneho rozpočtu. Myslím si, že naozaj vám to nechýba.

    Všimol som si, že, pán minister, vám nechýba pokora. Včera ste to naozaj krásne tuná takto odprezentovali. Ono chce to možno aj naozaj poriadnu dávku aj odvahy, aj pokory, aby ste tento návrh zákona stiahli. Stiahnite to. Môžme naozaj sa baviť aj o ústavnom zákone tak, aby to bolo aj v súlade s ústavou, aj obce, mestá, že by nemali s tým problémy, a hlavne ide tu o naše rodiny, o Slovensko, o túto krajinu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším je pán poslanec Matovič.

  • Jozef, páči sa mi ten nápad opačného referenda, lebo naozaj, keď zakážme hazard a tam, kde ho obec chce, kde ho ľudia v obci chcú alebo v meste chcú, tak nech si ho v referende schvália. Toto by bol omnoho lepší prístup, jako zasiať zlo zákonom do obcí a miest a potom ľuďom povedať, že však keď sa vás nájde 50 %, tak to zlo nejakým spôsobom vykynožte. Nie, nesaďme im tam zlo, ale keď si ho tam ľudia chcú dobrovoľne nasadiť, tak nech sa rozhodnú v referende. Tento prvok, si myslím, že je veľmi zaujímavý a vcelku dobrý návrh.

    Ako najväčší problém toho zákona naozaj vidím práve toto, že presúvame možnosť, aby sa ľudia cez referendum rozhodli, že či hazard v svojej obci budú mať, alebo nebudú mať. A ani nie pri tých obciach, lebo tie obce, tam štandardne býva vysoký záujem o veci verejné, v rámci obce, a účasť v komunálnych voľbách v obciach býva od 60 do 90 %. Ale v mestách takýmto spôsobom cez miestne referendum nikdy hazard nezakážme, a tým pádom je to iba de facto zástenka, alebo tvárime sa, že dávame ľuďom možnosť rozhodnúť, ale oni nerozhodnú, lebo účasť vo veľkých mestách býva od 30 do 40 %. V posledných komunálnych voľbách v meste, z ktorého ja pochádzam, v Trnave, prišlo 29 % ľudí ku komunálnym voľbám. Netvárme sa, že k miestnemu referendu o hazarde príde napríklad v Trnave viac ako 50 % ľudí. No jednoducho nepríde.

    Čiže skúste do druhého čítania, ja viem, počul som ten váš postoj aj, pán minister, že nie je nejaká veľká vôľa, ja pevne verím, že spravíte si exkurziu a pošlete nejakého úradníka napríklad do tej Lomničky a zistíte, aké škody tam hazard napáchal a ako sa situácia k dobrému obrátila za posledný rok.

  • Ďakujem pekne. Je 11.00 hodín, ďakujem pekne, to bol posledný rečník v rozprave a faktické na neho. Ďakujem pekne.

    Chcem sa spýtať pána ministra, či by sa mohol vyjadriť k rozprave ako predkladateľ, alebo radšej urobíme už hlasovanie.

    Tak nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň, dámy a páni, takže ďakujem za dobrý úmysel, že debata skončila pred hlasovaním, lebo mohla asi ešte pokračovať naozaj ďalej.

    Je veľmi ťažko zaujať postoj, lebo nikomu neberiem, ja som to včera večer povedal, nikomu neberiem legitímny pohľad na vec, že sa mu niečo nepáči, že s tým proste vnútorne nesúhlasí, že vidí za tým tragédie konkrétnych ľudí a ich rodín, ale musím odlíšiť ľudí, ktorí využívajú túto tému celé roky na to, aby sa na nej živili. A, samozrejme, mne neumožní momentálne čas, ani vás nechcem trápiť konkrétnymi výpočtami z histórie, ale keď tuto niekto tak srdcervúco mi vykladal a pripomínal minulosť ohľadom megakasína, tak mu veľmi dobre viem pripomenúť, že ten, kto sa ozval, bol prvý, kto bol, bol bývalý poslanec KDH Palko, ktorý v rámci nekonečného štiepenia KDH si urobil vlastnú stranu a urobil si z neho, z tejto témy, vlastnú agendu a vtedajší kresťanskí demokrati, samozrejme, keďže boli pred voľbami, tak si museli uchopiť túto tému ako zástavu a išli s ňou až do volieb.

    Problém je, kolegovia z KDH, úplne selektívne, nehovorím to plošne, že keď obcujete s mocou, keď obcujete s mocou a ste v nejakej koalícii, tak tieto plamenné témy a tieto nálady vás upustia, pretože si viete vymeniť svoje pozície, svoje stoličky za to, že upustíte od takého príkreho postoja k veciam.

    Áno, ak máte pohľad na hazardné hry a na gambling ako taký, že ho chcete zakázať, zakážte ho, choďte s touto témou do volieb. A takisto sa postavte k ďalším negatívnym externalitám, k ďalším ľudským činnostiam, ktoré ničia ľudské životy, je to alkoholizmus, je to používanie drog. A čo tak prostitúcia, priatelia? Skláňate hlavy, keď chodíte okolo Slovnaftu? Alebo vykúkate z okienka? Takže, priatelia, pozrite si...

  • Smiech v sále.

  • Pozrite sa na to, čo je pokrytectvo a čo je skutočný pohľad na vec. Môžme hovoriť o veciach, že sa nám nepáčia, že vytvárajú problémy, že ničia konkrétne ľudské životy, ale viete, že žijeme v spoločnosti,...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v sále, prosím vás.

  • ... ktorá možno podľa plebiscitov je väčšinovo kresťanská, je konzervatívna, ale v noci za zakrytými záclonami sa sledujú reality šou, kde nič s kresťanstvom nie je spoločné, a je to väčšinové vnímanie spoločnosti, bohužiaľ, to je tak. Ak chceme niečo robiť, robme to v oblasti prevencie, nie je to v tom, že to zakážete. Keď to zakážete, vytlačíte to len do, proste, pokútnosti pivníc. Nie sú z toho žiadne peniaze a ten biznis, to správanie pokračuje ďalej.

  • Ja som včera vyzýval konkrétnych poslancov, pán Zajac sa dobre díva, a vyzýval som k pokore a k slušnosti, nebuďme namyslení. Pán poslanec Zajac, z vašich slov som presne cítil namyslenosť, nehnevajte sa, namyslenosť poslanca obecného zastupiteľstva. A čo vy máte od Boha tú ako moc, akože môžte rozhodovať o tom, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť? Nie je oveľa lepšie sa opýtať ľudí, čo si o tom myslia? Máte pocit, že ak ste zvolení za poslanca Národnej rady, poslanca obecného zastupiteľstva, že máte patent na rozum, že vy ste ten, ktorý proste máte o tejto veci rozhodnúť?

    Opakujem, pokiaľ je gambling legitímny, legálny biznis, je to druh podnikania, máme ho regulovať, máme sa mu pozerať na prsty a druhá možnosť je ho potrieť, zakázať, prestrihnúť, ako čínski komunisti internet, uzavrieť sa. Toto nie je riešenie. Môžte s tým ísť do volieb, môžte si získať ako na to ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa ešte spýtať, či sa k rozprave chce vyjadriť spravodajca, aby sme mohli tento bod... Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ctené kolegyne, kolegovia, o chvíľu bude hlasovanie k prerokovaným bodom programu.

    Prvým z nich bude druhé čítanie, teda hlasovanie o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, je to tlač 262.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Tibora Lebockého, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 262.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k parlamentnej tlači 262 vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 6, odporúčanie je schváliť. Poprosím, technici. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné a poprosím vás, kolegyne, kolegovia, skontrolujte si, či máte registráciu, a budeme opakovať hlasovanie.

    Takže ešte raz. Budeme opakovane hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6, odporúčanie je schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 123 bolo za, 9 sa zdržalo.

    Body 1 až 6 sme schválili.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Huba, ktorý podal pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Pán poslanec Huba žiadal, aby sme o každom bode hlasovali osobitne. Dajte preto, pán predseda, hlasovať o 1. bode z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasujeme, sme v skrátenom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 3. bode z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Grečková, ktorá podala pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje dva body. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Grečkovej spoločne, naraz o obidvoch bodoch.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, pán spravodajca, ešte raz, o čom hlasujeme?

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Grečkovej, ktorý obsahuje dva body, a budeme hlasovať o obidvoch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a zákon prerokúvame v skrátenom konaní, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

  • Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru zákon s pripomienkami schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 86 za, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona 223 o odpadoch sme schválili.

    Pán poslanec Kamenický bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 171 o hazardných hrách, je to tlač 234.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho bol predložený procedurálny návrh poslanca Kuffu podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 48 za, 74 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej bol podaný procedurálny návrh poslanca Viskupiča podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby bol návrh vrátený na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 47 za, 74 proti, 13 sa zdržalo.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokujeme návrh v druhom čítaní. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za, 25 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 218 z 28. septembra 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 97 bolo za, 13 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, dva prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hod., budeme potom pokračovať do 14.00 hod.

    A ešte vás chcem upozorniť, že budeme pokračovať v utorok ráno od 9.00 hod. neverejným rokovaním o správach Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

    Ďakujem pekne. Takže prestávka do 11.25 hod. a potom pôjdeme bez obedňajšej prestávky do 14.00 hod. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme po krátkej prestávke pokračovať v rokovaní o programe schôdze Národnej rady.

    Pán minister, pán podpredseda vlády a pán minister financií uvedie v prvom čítaní

    vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti (tlač 235).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým vláda schválila Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a cieľom ktorého je zabezpečiť naozaj vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.

    V Slovenskej republike existuje pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, pričom bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov k takzvanému, snažíme sa vyhnúť takzvanému kreatívnemu účtovníctvu na konci účtovného a zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt dnes vykazuje.

    Dá sa predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu, proste na ochranu pred legalizáciou príjmov z takýchto pokútnych konaní.

    Týmto zákonom sa navrhuje v súlade s vyšším uvedeným cieľom zakázať platbu v hotovosti nad 5 000 eur, resp. 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi navzájom, pričom tento zákaz sa vzťahuje na všetky platby bez ohľadu na ich právny dôvod a príslušný limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu. Uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

    V ďalšom sa snažíme alebo navrhujeme uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, keď je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t. j. dane, ak máme na mysli platbu daní, cla a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona, a keď je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, ak ide o platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti a aj ak ide o zmenárenskú činnosť.

    V ďalšom stanovujeme sankcie za priestupky a správne delikty za platbu v hotovosti nad stanovený limit podľa tohto zákona.

    Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva, nemá však vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Keď podčiarkujem, že má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, beriem do úvahy tú záležitosť, že musíme merať na váhach, čo viac škodí podnikateľskému prostrediu, či je tu preferencia existencie ľudí, skupín, podnikateľov, firiem, ktoré neplatia dane a majú tým pádom výhodu pred všetkými ostatnými, ktorí dane platia.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vnímame to tak, že je zároveň v súlade aj s európskou legislatívou.

    Tento návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky 28. septembra tohto roku.

    Ďakujem, pán predseda, toľko na úvod.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Mojš je určený spravodajca k tomuto návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti (tlač 235) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 219 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je o rozpravu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán podpredseda vlády uvedie v prvom čítaní vládny návrh zákona č. 333 o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, je to tlač 236. Pán minister, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 236.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, sa predkladá ako iniciatívny materiál nášho rezortu.

    Predkladaným návrhom sa ruší Kompetenčné centrum finančných operácií, ktoré ako preddavková organizácia napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zabezpečovalo, skôr nezabezpečovalo, administratívno-informatickú podporu orgánom finančnej správy a jeho kompetencie sa posunuli na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Je to ten vymyslený orgán, ktorý bol šitý na mieru niektorým bývalým šéfom a podšéfom Finančného riaditeľstva. A je to jeden z tých orgánov, ktorý doviedol aj do úplného kolapsu Finančnú správu začiatkom tohto roku.

    V súvislosti s týmito zmenami sa navrhujú zmeniť aj vybrané právne predpisy.

    Ďalej sa navrhuje presunúť sídlo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice, rozšíriť územnú pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na celé územie Slovenskej republiky, ako aj presunúť Správu informačných systémov finančnej správy na ministerstvo financií. Rovnako sa navrhuje zrušiť zákon o finančnej správe s cieľom posúdiť opodstatnenosť zlúčenia daňových úradov a colných úradov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hreha je určeným spravodajcom.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 236), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8., dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím po prvé podľa § 71 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 220 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz v prvom čítaní rokovať o

    vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, je to tlač 237.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady Európskej únie o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení podobnej smernice. Prijatím smernice Rady, ktorú som spomínal, sa podstatne mení poskytovanie, požadovanie a prijímanie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní upravenej smernicou Rady, v dôsledku čoho je nevyhnutné nahradiť zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecný rozsah úpravy ustanovenej tým pôvodným zákonom č. 76/2007, a to na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá ktorýkoľvek členský štát Európskej únie, s výnimkou spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty, cla, odvodov, sociálneho zabezpečenia, poplatkov vyberaných orgánmi verejnej moci.

    V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní sa zavádza nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte. Ustanovujú sa lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, takisto lehoty na poskytovanie alebo ustanovujú sa lehoty na poskytovanie informácií pred žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií.

    Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude vykonávaná elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardného formulára, ktorého náležitosti a formu ustanoví ešte v budúcnosti Európska komisia. Tým sa zabezpečí efektívnejší a hospodárnejší spôsob výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorého primárnym cieľom je boj proti daňovým únikom a podvodom, rovnako ako v našej krajine.

    Z hľadiska efektivity medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní je možné za ustanovených podmienok použiť informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií aj na iné účely, ako sú ustanovené návrhom zákona. Návrh zákona zároveň ustanovuje povinnosť zhodnotiť účinnosť a prínos pravidelnej výmeny informácií s cieľom zabrániť ďalším daňovým únikom.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Petráša, aby ako spravodajca z gestorského výboru podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 237) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a taktiež môžem konštatovať, že daný návrh spĺňa i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku v oblasti medzinárodnej spolupráce a pomoci pri správe daní.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a zámeroch predloženého návrhu zákona a taktiež stanovisko, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Na základe môjho postavenia ako spravodajcu v zmysle zákona § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po rozprave odporučím predmetný návrh zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v druhom čítaní.

    Ďalej odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 221 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku bol návrh zákona prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ďalej aby bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, záujem ani o ústne prihlásenie sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 563 o správe daní, je to tlač 238.

    Pán minister financií.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 238.)

  • Tak pokračujem v maratóne.

    Predkladaným návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov a tiež aby sa zohľadnili požiadavky daňových subjektov pri uplatňovaní ich práv.

    Návrhom zákona sa reaguje aj na opatrenia na zamedzenie daňových únikov, ktoré sú predmetom novely zákona, ktorý už bol prijatý v Národnej rade, mám na mysli zákon o dani z pridanej hodnoty.

    Na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov daňovej správy sa tiež novelizujú niektoré ustanovenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice s cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec. Pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Demian je určený spravodajca k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 8. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ako spravodajca po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 z 28. septembra tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je o rozpravu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán podpredseda vlády bude pokračovať vládnym návrhom zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 239.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.

  • Ďakujem, pán predseda. Takže dovoľte mi uviesť novelu zákona o dani z príjmov a pri návrhu tohto zákona zrejme s vami strávim celý budúci týždeň, na čo sa teším.

    Dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Predkladaný návrh zákona nadväzuje na zámer vlády vyjadrený potrebou konsolidácie verejných financií a postupného znižovania deficitu verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013. Vláda Slovenskej republiky sa pri plnení tohto cieľa zaviazala zamerať na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať hlavne neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Toto považujem za kľúčový odkaz.

    Z tohto záväzku vlády Slovenskej republiky vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na obmedzenie možnosti uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, t. j. 420 eur mesačne. Ide o zrušenie možnosti uplatnenia takzvaných paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností naďalej.

    Ďalšie uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa tiež žijúce s daňovníkom v domácnosti do troch rokov alebo do šiestich rokov v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo ktorá poberala v zdaňovacom období príspevok na opatrovanie, alebo ktorá bola evidovaná na úrade práce.

    Tu musím vysvetliť, že ide o opatrenie, ktoré mení paušálnu možnosť uplatňovania takejto odpočítateľnej položky vo forme nezdaniteľnej časti základu dane, keď dnes partneri žijúci v manželstve si môžu teda uplatňovať bez ohľadu na podmienky, ktoré som uviedol. Chcem ubezpečiť, že všetci v rodinách, kde sa ženy alebo muž, ktorý je na materskej, starajú o dieťa, budú mať možnosť si zachovať takúto odpočítateľnú položku. Takisto ak sa niekto stará, je v opatrovníckom vzťahu voči svojim rodičom alebo má proste status opatrovateľa, teda má prekážku v práci, tým pádom takisto si bude môcť uplatniť takú odpočítateľnú položku. A takisto človek, ktorý si aktívne hľadá prácu, je partnerom v rodine a hľadá si aktívne prácu a je evidovaný na úrade práce, bude si môcť uplatniť túto daňovú výhodu.

    Obmedzenie. Navrhujeme obmedziť možnosť uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o opatrenie, ktoré je nasmerované hlavne voči tým skupinám obyvateľstva, ktoré nepracujú a vytvárajú si fiktívne typy príjmov, napríklad vzájomným si prenajímaním svojej chatrče, a tým pádom si vytvárajú vlastne nárok na uplatňovanie takéhoto bonusu.

    Zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvoma sadzbami dane. Navrhujeme teda zaviesť opätovne po rokoch progresívne zdaňovanie fyzických osôb, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby, ktorých základ dane v roku 2013 presiahne sumu cca 34 400 eur, čiže niečo vyše 3-tisíc eur mesačne hrubého príjmu.

    Navrhujeme zaviesť osobitnú sadzbu dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov, to znamená všetkých, tak ako aj my dnes sedíme, vymenujem ich: je to poslanec, sú to poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu. Pričom popri tejto 5-percentnej sadzbe ponechávame fungovanie progresívneho zdaňovania týchto príjmov a zostáva to zachované podľa osobitných príjmov konkrétnych osôb.

    Zvyšujeme sadzbu dane pre právnické osoby. Navrhujeme takisto úpravu zdanenia podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do roku 2003, ktoré by boli alebo budú vyplácané po 31. decembri tohto roku. Viete veľmi dobre, že je to vlastne návrh zákona, ktorý nesie so sebou druhý najväčší balík peňazí zvýšeného príjmu do štátneho rozpočtu popri zákone o sociálnom poistení, ktorý bol predmetom búrlivej debaty v Národnej rade v lete. Nami predpokladaný pozitívny dopad na štátny rozpočet v metodike ESA 95 je v roku 2013 vyše 376 mil. eur, v hotovostnom vyjadrení 313 mil. eur. V ďalších rokoch, v roku 2014 metodika ESA 419 mil. eur, v roku 2015 448 mil. eur.

    Vážený pán predseda, dámy a páni, poprosím vás, aby sme mohli o tomto zákone rokovať v Národnej rade.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Kamenický bude spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 226 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať o písomne prihlásených rečníkoch. Za kluby sú to: za SDKÚ - DS sú to pán poslanec Štefanec, za OĽaNO pán poslanec Matovič, za SaS pán poslanec Sulík, za MOST - HÍD pán poslanec Švejna a za KDH pán poslanec Hudacký. Potom sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Beblavý, Kaník, Mihál, Mikloško a Brocka.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec za klub SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia aj hore, čo sa na nás pozeráte, pána ministra už tu máme, takže nemusíme čakať.

    No dovoľte, aby som sa vyjadril za klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany k uvedenému návrhu zákona. Je to jeden z kľúčových zákonov, ktorým sa vláda rozhodla konsolidovať verejné financie.

    Pán minister sa vyjadril krátko po voľbách, že príde s týmto zákonom. Vyjadril sa aj jeho slovami, že "rovná daň zomrela", takže začíname akýsi pohreb rovnej dane týmto čítaním. Je to smutné, pretože rovná daň má svoje opodstatnenie a všade, kde ju zaviedli, tak ukázala, že význam má. Ak teda niekto ju dnes zabíja a vraždí, podľa mňa je to atentátom na ekonomiku a nie je to dobrá správa pre občanov Slovenska. Pretože o rovnej dani sa začalo hovoriť pred 12 rokmi, začali o nej hovoriť najmä malí podnikatelia. Tá pôvodná myšlienka, ešte si pamätám zo svojej skúsenosti z podnikateľského prostredia, pochádzala zo Slovenskej asociácie malých podnikateľov. Tiež si pamätám v roku 2001, ako Podnikateľská aliancia Slovenska v svojej Správe o stave podnikateľského prostredia upozornila na tento možný fenomén, akoby nám mohol pomôcť, pretože už v tom čase rovná daň zafungovala v niektorých krajinách. Estónsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré rovnú daň zaviedlo, a Slovensko našťastie sa stalo v roku 2004 pokračovateľom tejto myšlienky.

    Malo to význam, pretože rovná daň sa postupne zaviedla v ďalších krajinách a v ďalších krajinách sa ukázalo, že vytvára pracovné miesta a pozitívne prispieva k rozvoju ekonomiky a že pomáha ľuďom. Takže Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré rovnú daň zaviedlo a, bohužiaľ, zrejme bude prvou vôbec krajinou, ktorá rovnú daň zruší. Považujem to za veľmi zlý, nešťastný krok, ktorý robí vláda, pretože to nepomáha ľuďom.

    Vláda sa snaží zrušením rovnej dane a zvýšením sadzby dane pre firmy nahnať do rozpočtu ďalšie zdroje, hovorí o takmer 370 mil. a viac, dokonca presne 376,55 mil. eur očakáva v budúcom roku. Tieto príjmy sú ale veľmi-veľmi otázne. Tieto príjmy sú otázne už aj preto, pretože vieme všade zo skúseností, keď sa zvýšili dane, tak neexistuje tu priama úmera a treba byť veľmi-veľmi opatrný. Máme skúsenosti aj z iných krajín, kde sa zvýšili rovné, kde sa zvýšila rovná daň alebo vôbec kde sa zvýšili dane z príjmu právnických osôb, že to neviedlo automaticky k rastu príjmov do štátneho rozpočtu. Za všetky si dovolím uviesť príklad z Litvy, kedy zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 15 na 20 % viedlo k tomu, že sa rozpočet naplnil v položke dane z príjmu právnických osôb len na 59 %. A Litva musela prehodnotiť svoje plány. Vieme takisto zo skúseností z ďalších krajín, že tieto rozhodnutia neviedli k naplneniu štátnej kasy.

    Považujem teda tento krok za krok do slepej uličky, pretože obávam sa, že sa nenaplnia odhady vývoja príjmov štátneho rozpočtu a naviac že sa vyženie práca zo Slovenska. Už aj z tohto pohľadu, pretože zvýšenie dane z 19 na 23 % pre firmy znamená, že budeme mať vyššiu priamu daň ako Česi, Poliaci, Maďari.

    Nie je žiadnym problémom pre firmy, ktoré fungujú na európskom spoločnom trhu, aby si presunuli svoj základ dane z jednej krajiny do druhej a platili tam, kde sú dane výhodnejšie, aby si optimalizovali svoju daňovú základňu. Čo ale, samozrejme, nie je možné pre živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí podnikajú na Slovensku a ktorí nemajú túto možnosť, že takéto opatrenie okrem toho, že vyženie prácu zo Slovenska, najviac dopadne na malých podnikateľov, ktorí nebudú môcť si svoje dane optimalizovať nejakým presunom do iných krajín, pretože jednoducho podnikajú a poctivo platia dane na Slovensku.

    Zaujímavý je takisto vývoj myslenia rovnej dane aj na Slovensku, pretože spomínal som tie začiatky v roku 2000, v roku 2001, kedy sa objavovali v postupných analytických materiáloch najskôr organizácií, ktoré zastupovali podnikateľov, neskôr aj analytikov, tretí sektor, a kedy sa postupne k tejto téme začali vyjadrovať aj politici. Dovoľte mi upozorniť, že v roku 2002 sa na tému rovnej dane vyjadril aj súčasný premiér Robert Fico, ktorý povedal, že on je predsa za rovnú daň, v roku 2002.

    Je pravdou, že v roku 2006 strana SMER vyhrala voľby aj s myšlienkou, že ide už rovnú daň rušiť, ale pamätáme si, že za roky 2006 - 2010 ani náhodou sa rovná daň nezrušila. Našťastie vtedy zvíťazil pragmatický prístup, ktorý znamenal to, že jednoducho, keď sa niečo zabehlo, keď niečo funguje, tak sa to rušiť nebude. Bohužiaľ, dnes strana SMER k tomuto rozhodnutiu pristupuje ináč. K pohľadu na rovnú daň pristupuje ináč a rovnú daň ide rušiť, priame dane ide zvyšovať. Bohužiaľ, považujem to za cestu do slepej uličky, považujem to za zlé rozhodnutie pre budúcnosť občanov Slovenska, pretože znamená to, že budú mať menej práce, znamená to, že budú mať horšie prostredie v porovnaní s Čechmi, Slovákmi(??? Poliakmi), Maďarmi aj v boji o nové investície, ale aj z hľadiska napĺňania štátneho rozpočtu.

    Dovoľte mi uviesť zopár čísel. Od roku 2004, kedy sa rovná daň na Slovensku zaviedla, znamenala, že, samozrejme, zatraktívnilo sa prostredie pre tvorbu pracovných miest, ale znamenala aj to, že sa príjmy štátneho rozpočtu z hľadiska platenia daní firiem začali napĺňať vyššie. Už v roku 2004 sa vybralo v štátnom rozpočte z daní z firiem viac ako v roku 2003. V roku 2005 sa dokonca tento nárast pohyboval na úrovni 42,1 mld. slovenských korún, čo znamenalo nárast o viac ako 40 %, presnejšie číslo je 41,75 %, hneď ten ďalší rok. Dokonca v priebehu piatich rokov sa objem dane z príjmu, ktoré platili firmy, v štátnom rozpočte zdvojnásobil, dámy a páni.

    Samozrejme, že to bolo spôsobené tým, že ekonomika rástla, pretože rovná daň znamenala podporu rastu. Samozrejme, že v tom boli aj iné faktory a že rovnú daň nechápeme izolovane, pretože sme vstúpili do Únie, vstúpili sme na spoločný trh, zaviedli sme pružný Zákonník práce, proste robili sa opatrenia, ktoré podporili podnikanie, ktoré robili to, že na Slovensku sa podnikať oplatilo a že sa oplatilo pracovať. Takže takéto opatrenia viedli k nárastu, nielen rekordnému nárastu na Slovensku, v roku 2007 dokonca tento nárast presiahol 10 % HDP ročne, čo bol v tom čase najvyšší rast spomedzi všetkých 27 krajín Únie. A mimochodom Slovensko ešte stále doteraz, keď si zoberieme čísla od roku 2004 až dodnes, tak je najrýchlejšie rastúcou krajinou Únie, dámy a páni. Najrýchlejšie rastúcou, keď si zoberieme obdobie od roku 2004 až dodnes. Práve aj pre daňovú reformu zavedením rovnej dane, pre pružný Zákonník práce, pretože sa postupne robili aj v neľahkých časoch opatrenia, ktoré spôsobili, že sa podnikať oplatilo, že sa podporovala práca. Dnes, bohužiaľ, robíme pravý opak. Meníme Zákonník práce, zvyšujeme dane a odvody a zneprehľadňujeme legislatívu.

    Ďalší nepriamy efekt rušenia rovnej dane je totiž skutočnosť, že sa skomplikuje daňový systém. Zavedenie rovnej dane nebolo samoúčelné z pohľadu zjednodušenia systému. Sám si pamätám, že opatrenia, ktoré mi najviac vadili, keď som pracoval v podnikateľskom prostredí, bola nejednoznačnosť a komplikovanosť legislatívy. Veľmi dobre si pamätám, že za obdobie 10 rokoch pred zavedením rovnej dane sa zákon o dani z príjmu zdesaťnásobil z hľadiska obsahu. A to je to, čo vždy sme najviac kritizovali, že sa robia časté zmeny, komplikované zmeny a potrebujeme mať stabilnú a jednoduchú legislatívu. Práve preto bol krok ku zavedeniu rovnej dane tak dôležitý, pretože znamenal jednoduchosť, znamenal transparentnosť a znamenal zjednodušenie systému, čo mimochodom spôsobilo, že nielenže sa platilo nakoniec viac daní do štátneho rozpočtu, ale že mali jednoducho tí, ktorí podnikajú a poctivo platia dane, viac času nato, aby sa sústredili na svoju vlastnú činnosť, že nemuseli plytvať svoj čas na študovanie zákonov, na ich vysvetľovanie, na daňových poradcov a na ďalšie nepriame náklady.

    Práve z tohto pohľadu som presvedčený, že jednoduchosť, jednoznačnosť, zrozumiteľnosť zákonov pomáha najviac malým podnikateľom, najviac tým, ktorí nemajú veľa času a veľa prostriedkov nato, aby si platili daňových poradcov, aby si skutočne míňali svoje prostriedky aj na nepriame náklady. Ten, kto podniká, sa chce sústrediť na svoju činnosť, chce sa sústrediť na produktívne veci a potrebuje mať stabilné prostredie a stabilnú legislatívu. Rovná daň takýmto krokom vždy bola. Preto sme ju vždy obhajovali a obhajovať budeme, lebo sme presvedčení, že rovná daň má svoj význam.

    Dnes v čase, kedy ekonomicky nežijeme ľahké časy, ani v Európskej únii sa nežijú ľahké časy, a nikto skutočne žiadnemu ministrovi financií, ani na Slovensku, ani v Únii, nezávidí, keď má tieto časy prekonať, pretože krajiny sa potýkajú s dierami v štátnom rozpočte, tak, samozrejme, je otázka, ako ich zaplátať. Chcem povedať ale dve poznámky na túto tému.

    Po prvé musíme si uvedomiť, že kto túto dieru spôsobil. Ako vznikla.

    Samozrejme, že bola spôsobená predovšetkým znížením dopytu po našich výrobkoch, najmä v krízových rokoch 2008 a 9, kedy Slovensko, tak ako ostatné európske krajiny, keďže nie sme izolovaným ostrovom a sme bytostne napojení na krajiny Európskej únie, tak sme pocítili krízu. A v tom čase naše príjmy štátneho rozpočtu, presne to bolo v roku 2009, klesli o 2 mld. eur. Problém ale bol, a veľmi dobre si pamätám na diskusie na túto tému v tejto snemovni, problém bol, že už v tom čase vtedajšia vláda, ktorej mal dominantný priestor SMER - SD, nezarovnala výdavky svojím príjmom a potvrdila, potvrdila výdavky na rovnakej úrovni, ako keby sme rástli zhruba 5 %, ale my sme pritom takmer 5 % klesali. Čiže tá reakcia nieže bola pomalá, tá reakcia bola takmer žiadna. Aj napriek tomu, že sme búšili po celý rok do vlády, aby zarovnala štátny rozpočet, aby urobila úsporné opatrenia, tak aj keď nám chýbali 2 mld., vláda míňala, ako keby sa nič nedialo.

    Toto rozhodnutie nás dobieha dnes, dámy a páni. Toto rozhodnutie bolo chybné a kvôli tomuto rozhodnutiu musíme riešiť dnes omnoho bolestivejšie konsolidáciu, ktorá dopadá na všetkých občanov Slovenska práve preto, lebo dobieha vládu a, bohužiaľ, aj nás všetkých tým pádom zlé rozhodnutie z roku 2009.

    Pripomínam, že minulá vláda sa snažila konsolidovať, konsolidovala z takmer 8-percentného deficitu na deficit pod 5 %. Dosiahla konsolidáciu zhruba 3,5 % HDP z väčšej časti, z omnoho väčšej časti na strane výdavkov. Súčasná vláda sa rozhodla ísť konsolidáciou na strane príjmov, bolo ohlásené, bola ohlásená konsolidácia najskôr pánom ministrom z dvoch tretín na úrovni príjmov. Keď si to všetko spočítame, tak vychádza nám možno aj väčšie číslo, ale už len spôsob, že sa konsoliduje tým, že sa zvyšujú najmä dane, odvody, poplatky, tak je bolestivý a nemyslím si, že je správny. Pretože stále ešte je priestor na strane výdavkov a stále by sme sa mali pozrieť pri konsolidácii najmä na spravodlivejší sociálny systém, stále by sme sa mali pozrieť na možnosť v úsporných opatreniach, najmä pri rozpočtových, príspevkových organizáciách, ale mali by sme sa pozrieť aj na výkonnosť štátnych podnikov. Stále sú tu rezervy, ktoré je potrebné využívať a nie ísť okamžite cestou len dopadu na ľudí.

    Ten prvý dopad, ako vieme, bola polmiliardová čiastka, ktorú vláda získala tým, že znížila príspevky z 9 na 4 %, čo je pol miliardy ročne, a že o túto časť zobrala, o 55 % zobrala sporiteľom v druhom pilieri, tým pádom im znížila dôchodky z druhého piliera. Táto čiastka predstavuje kľúčovú časť konsolidácie. Druhú najpodstatnejšiu časť predstavuje predpokladaný výber daní, o ktorom hovoríme práve pri tomto zákone. Toto by malo byť druhé najkľúčovejšie opatrenie, bohužiaľ, ktoré dopadá opäť najmä na ľudí. Nie na tých najbohatších, aj keď v tomto smere je to snáď jediný argument, ktorý používa vláda, ktorý sa týka tohto zákona, to je progresivita z 19 na 20 %, o ktorej hovorí, že sa to týka jedného percenta ľudí, ale realitou je, že pracujúci nad 1 150 eur mesačne zaplatia už vyššie odvody. Čiže ta progresivita sa začína omnoho skôr. To bolo schválené v zákone o sociálnom zabezpečení.

    Ale realitou je, bohužiaľ, že takmer o pätinu viac by mali platiť dane malí podnikatelia. Totiž ten nárast z 19 na 23 % pri daniach z príjmu sa týka všetkých, sa týka tých, ktorí zarábajú viac, tých, čo zarábajú menej z hľadiska podnikania. Pri firmách sa týka všetkých. Ale znova opakujem, dámy a páni, tí malí podnikatelia, ktorí nemajú možnosť si preniesť svoje daňové základy do iných krajín, tak tí na to doplatia viac, najviac. Malí podnikatelia, ktorí sú najväčší zamestnávatelia na Slovensku a ktorí sú najväčší zamestnávatelia aj vo všetkých európskych krajinách, najviac na to doplatia tí, ktorých by sme mali najviac podporovať. Vieme, že realitou je, ako som už spomínal, že nižšie dane budú mať Česi, Maďari, Poliaci.

    Keď sa pozrieme do daňového zaťaženia Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami v Únii, tak vychádzame zhruba na úrovni priemeru. Slovensko je na 14. mieste s celkovým daňovým zaťažením 38,9 %. Nižšie ako Slovensko majú daňové zaťaženie Dáni, Holanďania, Turci, Nóri, Luxembursko, Poľsko, Island, Veľká Británia, Kanada, Japonsko, Írsko, ale aj Spojené štáty a tak ďalej atď.

    Veľakrát sa spomínal príklad Švédska. Dámy a páni, počúvali sme v tejto snemovni, najmä od socialistov, ako je to dobré vo Švédsku, ako by sme sa mali správať podľa ich vzoru. Nuž dovoľte mi pripomenúť, že Švédi idú znižovať priame dane z 26 na 22 %. Švédi budú mať nižšie priame dane, ako budeme mať my na Slovensku. Švédi majú momentálne daňové zaťaženie, celkové daňové zaťaženie 42,8 %, o menej než 4 % než Slovensko. Oni idú o 4 % znižovať, my ideme o 4 % zvyšovať. Čiže celkové daňové zaťaženie na Slovensku bude vyššie ako vo Švédsku. Taká je realita a, bohužiaľ, toto je smutný obraz týchto opatrení. Daňové zaťaženie sa dostane nad úroveň takej krajiny, ktorá bola vzorom a ktorá vraj sa správala omnoho zodpovednejšie.

    Zvyšovanie priamych daní nikdy neprinieslo do štátneho rozpočtu očakávania. Vidíme to nielen na príkladoch, ktoré som uviedol, vidíme to aj na štúdiách, ktoré robili analytici v nedávnej minulosti.

    Dovoľte mi upriamiť pozornosť na štúdiu Výstup fiškálnej konsolidácie od autorov Alberta Alesinu, Karla Ferreru a Francesca Giavazziho, ktorá vyšla nedávno, v auguste 2012. V tejto štúdii sa za posledné roky analyzovali krajiny, ktoré išli cestou konsolidácie, a porovnávala sa konsolidácia na jednej strane, na strane výdavkov, čiže krajiny, ktoré konsolidovali najmä tým, že šetrili, a na druhej strane krajiny, ktoré išli zvyšovaním daní. Záver štúdie sa dá zhrnúť do jednej vety: Kľúčovým výsledkom pozorovania je, že konsolidácia na príjmovej stránke nevedie k recesii, zatiaľ čo konsolidácia na úrovni zvyšovania daní vytvára dlhodobé trendy recesie. Čiže, jednoduchšie povedané, tí, čo zvyšujú dane, tak ohrozujú ekonomický rast, to je aj skutočnosť, ktorú potvrdia všetci ekonomickí odborníci a ktorú nehovoríme len my, ale o ktorej hovoria fakty zo všetkých krajín, kde zvyšovali dane, že jednoducho zabije to aktivitu, vyženie to pracovné miesta. Ale práve konsolidácia, ktorá je zameraná na úsporné opatrenia, tá má väčší zmysel, lebo neskôr sa môžu vytvárať práve zdravšie pracovné miesta.

    Podobným príkladom za všetky okrem spomínanej Litvy bolo aj Taliansko, nedávny príklad, ktoré takisto momentálne konsoliduje a ktoré išlo takisto cestou tou, že naštartuje rast znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia. Tých príkladov je spústa a tých príkladov nemusíme pozerať až tak ďaleko, pretože jednoducho fakty hovoria za všetko.

    Konsolidačné opatrenia teda dopadnú aj vzhľadom na tento zákon najmä a najmä na občanov, najmä na tých, ktorí jednak stratia pracovné miesta, tí, ktorí sa nedočkajú nových pracovných miest, pretože Slovensko v súťaži o nové pracovné miesta si zhoršuje svoju pozíciu a, bohužiaľ, sa dostáva do nevýhodnejšej pozície v porovnaní so svojimi konkurentmi, ktorí takisto súťažia o pracovné miesta, ale kde sa rozhoduje o tom, kde bude nová investícia podľa daňového systému, podľa kvalifikácie pracovnej sily, podľa stability legislatívy, podľa toho, či administratívne zaťaženie je vyššie alebo nižšie. V tomto boji si dávame vlastný gól.

    A tá konsolidácia z celého tohto balíka dopadne na občanov. Dovoľte mi upozorniť najmä, že dopadne na sporiteľov v druhom pilieri, na čo sme upozorňovali od začiatku, tam je 1,5 mil. ľudí, ktorí prídu už o spomínaných 500 mil. eur. Dopadne na dohodárov, ktorých je viac ako 600-tisíc a ktorí majú zaplatiť 140 mil. eur naviac ročne. Dopadne na zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú len cez vymeriavacie základy prispieť 130 mil. ročne. Pripomínam, že každý živnostník len cez odvody bude musieť zaplatiť minimálne o 300 eur ročne. Dopadne na samostatne zárobkové činné osoby, pri ktorých vláda počíta s vyššími daňami a odvodmi za 71 mil. ročne. Všetci pracujúci, ktorí pre obmedzenia odpočítateľnej položky na manžela či manželku majú byť ľahší o 5,6 mil. eur ročne. Včera sme hovorili o koncesionárskych poplatkoch. Aj všetci platitelia koncesionárskych poplatkov, ktorí vraj si majú upevniť vzťah s verejnoprávnymi médiami, tak zaplatia 74 mil. eur ročne. Dámy, páni, to nie sú stále tí najbohatší. Majitelia nových áut, ktorí pri aute s výkonom nad 80 kW zaplatia zhruba 30 mil. eur ročne. Fajčiari 8 mil. eur ročne, ale aj všetci ľudia, ktorí pracujú vo firmách a cez vyššie dane majú zaplatiť 350 mil. ročne. Nemusíme si opäť pripomínať, kto je najväčším zamestnávateľom. To sú malé firmy. To a v neposlednom rade nezabúdajme ani na klientov bánk a regulovaných firiem, ktorí pocítia mimoriadne odvody. Vláda presadila, aby tieto mimoriadne odvody budúci rok stáli firmy 170 mil. ročne. Vieme pritom, čo sa deje v bankách.

    V tejto súvislosti je tragikomické, že vládni poslanci neustále hovoria o akýchsi zbohatlíkoch, na ktorých sa prejavia ich opatrenia. Vláda skôr vážne ohrozuje pracovné miesta a neochvejne presadzuje zásadu, podľa ktorej dieru vo financiách majú daňami a odvodmi a poplatkami zaplatiť aktívni ľudia a tvorcovia pracovných miest. To považujem za kľúčové. Je to potrebné zdôrazňovať neustále, že tieto opatrenia dopadnú najviac na tých, ktorí pracujú, sú aktívni a ktorí budú mať sťažené pozície.

    Na druhej strane stále nevidíme vládne opatrenia v efektivite sociálneho systému a v racionalizácii toho, čo by sa dalo robiť. Ľudia, ktorí nerobia, resp. nechcú robiť, tak zatiaľ v tejto fáze vláda s týmto nič nerobí. Ale s čím robí, tak zvyšuje dane, poplatky, odvody aktívnym a zhoršuje pozíciu tým, ktorí najviac prispievajú do štátneho rozpočtu.

    To riešenie teda stále vidíme pri konsolidácii v spravodlivejšom sociálnom systéme, ako som spomínal, v lepšom riadení v štátnych podnikoch a v úsporných opatreniach na výdavkovej stránke, či sú to prevádzkové náklady, alebo aj ďalšie náklady rozpočtových a príspevkových organizácií. Analytici hovoria, na to sú analytické štúdie, že je možná úspora až 800 mil. eur pri kombinácii týchto faktorov. Vláda sa ale vydala inou cestou, cestou nespravodlivosti, trestu pre pracovitých a úspešných. Takáto cesta má jasné dôsledky. A, bohužiaľ, tie dôsledky budú znášať len občania v tom, že ich situácia bude horšia, že majú istotu, že sa lepšie mať nebudú. To je tá istota, ktorú vláda dáva týmto zákonom občanom.

    Dámy a páni, aj na základe uvedeného, aj na základe toho, čo som povedal k tomuto zákonu, je prirodzené, že poslanecký klub SDKÚ - Demokratickej strany bude hlasovať proti tomuto zákonu.

    A dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku, podľa § 73 písm. b), navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Tento zákon považujem za krok späť, tak ako som argumentoval na číslach, rovná daň bola jedným z dôležitých faktorov, ktoré na Slovensku priniesli prácu, ktoré priniesli rast. Nezabúdajme, že už v prvom roku, v roku 2004, kedy rovná daň na Slovensku začala platiť, tak sa prejavila na zvýšení príjmov, reálnych príjmov občanov viac ako 2 %. Prejavila sa v počte pracovných miest. Nezabúdajme, že Slovensko malo takmer 20-percentnú nezamestnanosť a rovná daň významne prispela k tomu, aby nezamestnanosť klesla pod 10 %.

    Tieto skúsenosti majú aj iné krajiny. Krajiny, ktoré zaviedli rovnú daň, rástli rýchlejšie, vytvárali viac pracovných miest. Práve z dôvodu toho, aby na Slovensku boli pracovné miesta, aby sme podporovali pracovitosť, budeme rovnú daň vždy podporovať a vždy ochraňovať.

    Je nemilé, že vláda sa vydala touto cestou. Pán minister financií hovoril o jame ako o deficite, ktorý musí riešiť, ako jame, ktorú musí zahádzať. Keď použil toto pejoratívne označenie, tak dovoľte mi použiť takisto jedno prirovnanie. Keď vláda rieši jamu v podobe deficitu, tak svojimi opatreniami, bohužiaľ, do tejto jamy hádže občanov Slovenska. A proti tomu budeme vždy protestovať, preto, ako som spomenul, navrhujeme, aby o tomto zákone sa nepokračovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Štefanca je séria faktických poznámok: pán Blaha, Kaník, Duchoň, Kamenický, Viskupič, Kuffa a Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, vraveli ste vo svojom príhovore, že vraj zrušenie rovnej dane je atentát na ekonomiku. Ja vám poviem, že rovná daň bola atentátom na zdravý rozum, bola atentátom na spravodlivosť. A vysvetlím vám prečo a vysvetlím vám to prostredníctvom teórie, ktorá nie je nijakým spôsobom socialistická, o akej hovoríte atď., ale typická ekonomická utilitaristická teória, kde princíp klesajúceho hraničného úžitku, a teda teória rovných bremien. Bremien, pretože má ísť o to, že čo daňovníkovi po zdanení ostane, a nie o rovnosť sadzieb.

    Vysvetlím vám to na príklade. Predstavte si, že chudobný človek, ktorý má jeden pár topánok, tak mu štát na daniach zoberie jednu topánku. Je to pre neho rozhodne väčšia strata, ako keď niekomu, kto má 100 topánok, zoberiete 50. Ak tomu nerozumiete, skúste niekedy v zime skackať na jednej nohe, aké to je.

    To je absolútne nepochopenie daňovej teórie, pokiaľ tvrdíte, že rovná daň je spravodlivá. Je absolútne nespravodlivá! A hovorili ste o štátoch, kde ju zaviedli. Pán kolega, rovnú daň zaviedli iba v postkomunistických laboratóriách a v rozvojových štátoch tretieho sveta. Ja vám vymenujem niekoľko krajín, ktoré zaviedli rovnú daň: Albánsko, Bosna, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizstan, Irak, Jamajka, Maurícius, Mongolsko, Trinidad a ďalších štátov, ktoré sú skôr rozvojové alebo postkomunistické.

    A teraz vám poviem, kde je progresívna daň. To sú prvé priečky z hľadiska kvality života: Austrália, Kanada, Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Dánsko, USA, Švajčiarsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, všetky štáty, ktoré chceme nasledovať, a vy navrhujete, aby sme išli cestou ako v Jamajke.

    Pán kolega, my chceme vidieť Slovensko v jadre Európskej únie a nie ako rozvojový štát tretieho sveta. Tam ste nás vy chceli zaviesť svojou rovnou daňou a skoro sa vám to podarilo.

    Ďakujem.

  • Ďalším s faktickou poznámkou je pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Rovná daň je naozaj zatiaľ najspravodlivejšia forma zdanenia, pretože netrestá ľudí za dosiahnuté výsledky, ale, naopak, podporuje ich, aby sa snažili stále väčšie a kvalitnejšie výsledky dosahovať. To, že to prináša prospech krajine, že to prináša prospech štátnemu rozpočtu, že to podporuje zamestnanosť a hospodársky rast, je nesporný fakt. Všetky krajiny, ktoré sa vydali touto cestou, potom zažili efekty rovnej dane. O tom ako ideologicky nemám očakávania, že to pochopíte, ale fakty a čísla nepustia. Je to jednoducho tak, Slovensko to zažilo, zažívajú to iné krajiny a presne opačný fakt nastane, keď sa rovnaká sadzba dane zruší. Pretože ako mnohokrát hovorím, spravodlivá je preto, pretože je to síce rovnaká sadzba, ale zďaleka neznamená to, samozrejme, že všetci platia rovnakú daň. Ten, kto zarába málo, 40 % ľudí z tých, čo sú subjektami platenia, neplatia daň. Pretože tu existuje nezdaniteľné minimum. Rovnaká sadzba dane myslí na chudobných a nezaťažuje ich daňou, ale nezaťažuje ani zvýšenými trestajúcimi sadzbami dane tých, ktorí najviac prispievajú, ktorí najviac platia. Pretože výsledkom, keď zaťažujete ľudí vyššími sadzbami a trestáte ich za to, že pracujú, je, že sa vyhýbajú dani, že prenášajú platenie daní tam, kde je to výhodnejšie. Veď to je logické správanie sa každého ekonomického subjektu, každého človeka, je to vlastné ľudskému mysleniu a hľadaniu optimalizácie svojich ciest. Vy sa..

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším s faktickou je pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem. V prvom rade by som poukázal na skutočnosť, že porovnávame absolútne dve neporovnateľné obdobia z hľadiska vonkajšieho ekonomického prostredia. V čase, keď sme zavádzali rovnú daň, bolo absolútne odlišné ekonomické prostredie, či už vonkajšie, resp. vnútorné, a myslím si, že vtedy tento experiment sme si mohli dovoliť. Poukazoval ste na to, že výber daní pre právnické osoby mal odvtedy stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane výber dane z príjmu pre fyzické osoby mal klesajúcu tendenciu od zavedenia rovnej dane.

    Potom by som sa rád opýtal, prečo napriek zavedeniu rovnej dane odchod firiem do daňových rajov mal stúpajúcu tendenciu aj po roku 2004? V tomto smere rovná daň v žiadnom prípade neprispela k tomu, že by firmy nepresúvali svoje sídla do daňových rajov.

    Čo sa týka prílevu investícií, rád by som zdôraznil, že každá veľká investícia alebo každá veľká spoločnosť, ktorá sem príde investovať finančné prostriedky, vytvárať pracovné miesta, dostáva individuálne podmienky aj daňové. To znamená, môžme sa baviť o investičných stimuloch, ktoré sú poskytované pre významné firmy, ktoré sem prídu, a z tohto pohľadu pre nich daňová sadzba nie je až tak rozhodujúca. Sú podstatné úplne iné faktory, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia ako, samozrejme, lacná pracovná sila, infraštruktúra, právne prostredie atď.

    Posledná poznámka k tomu, čo ste hovoril, že jednotná alebo rovná daň prispela k jednoduchosti daňového systému. Dovolím si zase oponovať, pretože podľa štúdie Svetovej banky, ktorá hodnotila náš daňový systém, nachádzame sa stále niekde okolo plus-mínus 130. miesta. To znamená, nie je pravda, že by rovná daň významnou mierou zjednodušila daňový systém.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. To, čo povedal Dano Duchoň, plne súhlasím.

    Ja by som sa chcel zastaviť pri tej jednoduchosti výberu daní, ktorú spomínal pán poslanec Štefanec, a že zavedenie nových dvoch sadzieb a jednej sadzby u právnických osôb bude veľká komplikácia. My sme videli, kam doviedla tá jednoduchosť vlastne našu finančnú správu, keď sme vlastne ani nevedeli, koľko tento štát bude mať príjmy, nakoľko ste rozložili našu finančnú správu počas vašej vlády.

    Čo sa týka tej pomoci malým podnikateľom, aké to je jednoduché, tá rovná daň, ako sa ľahko vypočítavá. Môžem vás ubezpečiť, že kto má vyššie príjmy, si určite zaplatí účtovníka a daňového poradcu a tí, čo majú menšie príjmy, tak sami si to daňové priznanie tak či tak nerobia. Robí im to účtovník, ktorý im supluje aj daňového poradcu. A verte mi, že vypočítať jeho daň z jednej sadzby, a pritom pri právnickej osobe bude tak či tak jedna sadzba, není absolútne žiadna väčšia komplikácia.

    Čo sa týka toho Švédska, ktoré ste spomínali, že klesajú z 26, je to 26,3 na 22 %. Všetky dane sú spojené nádoby a poviem otvorene, keď vo Švédsku klesnú na 22 %, lenže bude stále daň z príjmu fyzických osôb, bude 56,6 % a DPH 25 %. Čiže konsolidácia sa dá robiť rôznym spôsobom a sa pýtam, že čo dopadne na tých ľudí, o ktorých ste tu tak veľmi spomínali, ako chránite ich záujmy, či to zvýšenie tej DPH-čky na tých 25 % alebo či im zdaníte mzdu 56 %. To isté sa týka Talianska, kde korporátna 31 %, daň z fyzických osôb 47,3 %, DPH je 21 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • S ďalšou faktickou poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, hovoril si veľmi kľudne, povedal si obrovské množstvo argumentov a podľa mňa je dôležité to, čo nastalo po tvojom vystúpení, a to bolo, že tu prišli zápalisté hodnotenia situácie v našej krajine, ktorá pred 20 rokmi mala nejakým spôsobom rozdané karty. Chceli sme byť teda zaujímaví pre investorov, niečo sme mohli ponúknuť, aby krajina bola, aby Slovensko mohlo byť zaujímavé pre investorov. Slovensko je postkomunistickou krajinou, Slovensko má tranzitívnu ekonomiku, Slovensko potrebovalo zatraktívniť svoje podnikateľské prostredie a Slovensko preto má aj zavedenú jednoduchú rovnú daň. Jednoducho systému, ktorý predpokladal na investície, ktoré prinášali zároveň prácu, bolo aj v tých rokoch, kedy sa táto rovná daň zavádzala, tým argumentom, čo zvýhodňovalo Slovensko oproti ostatným krajinám. Ostatným krajinám, ktoré tak, ako tu bolo spomenuté, sa takisto zamýšľali nad tým, ako svoje krajiny zatraktívniť. Ja si myslím, že doteraz sme odkázaní na investície zvonku a sme preto povinní rešpektovať to, že rovná daň je pre Slovensko výhodná. Slovensko a jeho podnikateľské prostredie a pre prácu ľudí, ktoré im toto prostredie ponúka. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou, nech sa páči, pán Kuffa.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj predrečníkovi pánu Štefancovi. "Rovná daň zomrela", no, ona ešte len zomrie, ale je to škoda, lebo naozaj zvyšovanie ako daní vyvoláva paradoxne opačný efekt. Áno, aj susedné, alebo Švédi, ktorí tiež po rokoch a v podstate znižujú ako tieto dane. Rovnako ako to predrečník hovoril a spomínal, zvýšenie daní v Litve z 15 na 20 %, tak naplnil sa štátny rozpočet len do výšky 59 %. To je jedna z vecí, teda tie očakávania, ktoré sú, že sa naplní ten štátny rozpočet, naopak, sa zníži.

    Jednou z najhorších vecí je to, že tá práca bude naozaj vyvážaná do zahraničia. To podnikateľské prostredie, keď bude lepšie a výhodnejšie v okolitých krajinách, to je Česko, Maďarsko, Poľsko, tak naozaj tie firmy pôjdu tam. Ale malé a stredné podniky a malí a strední podnikatelia, tých sa to dotkne teda najhoršie. Tým, ktorým by sme naozaj najviac mali pomáhať, ako kolega to tu spomína, tak títo najviac na to doplatia. Naozaj sa znepriehľadní množstvo v tom účtovníctve, teda sa znepriehľadní to aj pre mnohých podnikateľov drobných, ktorí si nemôžu dovoliť tých finančných poradcov, bude im to komplikovať to ich podnikateľské prostredie. Zjednodušovanie podnikateľského prostredia je naozaj ústretovým krokom pre podnikateľov, a preto aj tá rovná daň má svoje opodstatnenie aj cez tento aspekt.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka, nech sa páči, pani Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Ódy na rovnú daň z vašich úst, pán poslanec Štefanec, rovnako aj z úst vašich kolegov počúvame niekoľko rokov a v ostatných mesiacoch sa to stupňuje. Opakujete dokola to isté. Tiež to nehovorím prvýkrát. Rovná daň je pre vás ako nejaká mantra. Stále hovoríte o tom, že práve rovná daň je základom rastu ekonomiky. Keď je to také jasné a zrejmé, prečo vo vyspelých krajinách starej Európy rovná daň zavedená nie je?

    Na Slovensku svojho času boli ódy na nikým a ničím neregulovaný trh. Teraz sa robí oslava okolo rovnej dane. Stojí za zváženie, že za tieto objavy nebol nik z tejto sály doteraz nominovaný na Nobelovu cenu za ekonómiu, samozrejme, toto berte iba ako rečnícku vsuvku z mojej strany.

    Pán poslanec, často ste vo svojom vystúpení argumentovali vraj názormi všetkých popredných ekonómov. Prečo ste ale, naopak, nespomenuli názory, pod ktoré by sa podpísalo určite viac ekonómov, akými ste sa podopreli vy, a to, že nie rovná daň bola základom pre investície do slovenskej ekonomiky, ale bola to kvalifikovaná a lacná pracovná sila.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za podporu, ostatným za faktické. Budem reagovať na tie, ktoré išli z vládnej strany.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, nuž krajiny, ktoré majú rast, tak tie znížili priame dane. To sú jednoducho fakty. A mimochodom tieto úvahy sú nielen vo Švédsku, ale aj v Nemecku, aj v krajinách, na ktoré sa odvolávate.

    Pán poslanec Duchoň, trend pri výbere z daní aj z fyzických osôb je rastúci. Je rastúci nielen z právnických, ale aj z fyzických osôb ten trend je rastúci.

    Čo sa týka prílevu investícii, ja som upozornil aj vo svojom príspevku, tak samozrejme, že to bol jeden z faktorov, jeden z kľúčových faktorov. Ale pri tom príleve investícií nezabúdajme na investičné stimuly, na ktoré ste sa vy odvolali. Ja považujem za absolútne škandalózne, že vy ste začali rozdávať peniaze ľudí na udržanie pracovných miest. To je precedens, ktorý tu nebol. Z peňazí daňových poplatníkov, z peňazí malých podnikateľov, tých, ktorí nemajú šancu dostať sa k stimulom, podporujete veľké ziskové firmy vraj za udržanie miest. To je osobitná téma, ktorá bude ešte, verím, v snemovni rozobraná.

    Pán poslanec Blaha, nuž, tam je viac čo na vysvetľovanie, ale, viete, aj rovná daň, aj ďalšie reformy boli spôsobom, ako sa z komunistického jarma dostať k prosperite, a na Slovensku sa to podarilo. Našťastie sa to darí aj iným krajinám. Bohužiaľ, to koleso teraz otáčate. Otáčate ho zlým smerom, pretože aj rovná daň je spôsobom, ako majú všetci ľudia zbohatnúť, pretože ide predovšetkým o prosperitu občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy za klub je pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod musím povedať, vyhrali ste voľby, a tým pádom máte plné právo realizovať vaše sny, vaše predstavy a vaše sľuby. Hneď ako druhé musím povedať, že sľúbili ste pred voľbami ľuďom, že zvýšite daň z príjmov právnických osôb, že zdaníte tieto firmy, už nebudú viacej platiť 19-percentnú daň, ale že im ju zvýšite na 25 %, a povedali ste, že toto urobíte iba pri extrémne bohatých firmách a tieto ste zadefinovali, že extrémne bohaté firmy sú tie, ktoré majú zisk viac ako 30 mil. eur. Čiže toto bol sľub, vyhrali ste voľby, máte plné právo realizovať vaše sľuby, sľúbili ste zdaniť viac extrémne bohaté firmy, dnes sme pár mesiacov po voľbách a dnes idete vaším návrhom rovnako zdaňovať extrémne bohaté firmy ako tie chudobné. Ako tie chudobné, ktoré možno práve, konatelia, majitelia možno týchto firiem, zamestnanci týchto firiem vás volili, lebo spravodlivo s vami súhlasili, však idete zdaniť viac tie bohaté firmy. Aké príznačné, bohužiaľ, musím konštatovať, vo veľa veciach pre vládnu stranu SMER. Sľúbite niečo, získate podporu a potom sa tým ľuďom otočíte chrbtom.

    Ja viem, povedali ste a viacejkrát hovorili ste, že rovná daň je zlá, ale prečo ste potom hovorili, že viac zdaníte iba extrémne bohaté firmy? Ja používam vaše slová. To, čo máte napísané vo vašom predvolebnom programe, že viac zdaníte firmy, ktoré zarábajú ako 30 mil. eur.

    Samozrejme, v tom návrhu, ktorý predkladáte, nie že samozrejme, možno pre mňa samozrejme, sú aj podľa mňa pochopiteľné a správne veci, ako možno obmedzenie daňového bonusu len na aktívny príjem, je určite pochopiteľné dovoliť naďalej podvádzať niekomu tým, že si navzájom prenajíma nehnuteľnosť, dostať sa k daňovému bonusu by bolo hlúpe a bol by to hlúpy štát a hlúpa vláda, ak by takéto niečo naďalej dovolila, takže, samozrejme, vítam. Zavedenie osobitnej sadzby dane 5 % pre verejných činiteľov alebo pre poslancov de facto vítam, samozrejme, myslím si, že to je fér a je to viac-menej v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, že viacej zdaníte tých bohatých.

    A fakt sa pýtam, ako ste došli na to, že treba rovnako zdaniť firmu v Medzilaborciach s dvomi zamestnancami, ktorá ledva prežíva, ledva si vygeneruje nejakých tisíc eur do roka zisk, že treba ju rovnako zdaniť jako bohatú firmu, ktorá zarobí 100 mil. eur? Akú to má logiku? A ešte raz hovorím, prečo nerobíte veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, prečo zrazu idete po krku aj tým malým firmám a malým firmám idete doslova podrezať zbytočne krk?

    Preto aj toto rozhodnutie považujem, tak ako tie predošlé, som hovoril, niektoré za rozumné, doslova toto rozhodnutie vaše považujem za hlúpe, ale z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. A druhý je ten, že vidieť to možno príliš jednoducho. A aj keď jasné, ľudia sa môžu nechať učičíkať vašimi sľubmi, že takýmto spôsobom sa vyberie viacej do rozpočtu a takto vlastne ochránite ľudí pred zlou DPH-čkou, zvýšenou, a podobne.

    Ale, viete, boli zase vaši predstavitelia vašej strany, ktorí hovorili svojho času pred štyrmi rokmi, že kríza sa Slovenska v žiadnom prípade nedotkne. Nedotkla sa kríza Slovenska? Dnes si vieme, myslím si, že aj každý, aj posledný bezdomovec na ulici pozná toto slovo a pozná ho preto, lebo sa výrazne dotkla Slovenska. Čiže vtedy ste nedokázali, vládli ste a nedokázali ste odhadnúť dopady aj vašich krokov alebo nejakú tú ekonomickú realitu, ktorá nastane v blízkej budúcnosti. A tuná sa takisto obávam, že, pán minister, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. Vy si myslíte, že takto vyberiete viac, ale čochvíľa uvidíte, že nevyberiete viac. Možno prvý rok, druhý rok, kedy ešte tá určitá zotrvačnosť bude, ale ľudia sa veľmi rýchlo budú prispôsobovať a nabehnú na optimalizačné procesy a urobia čokoľvek, len aby tomu zlému štátu neplatili.

    Viete, ono možno sa chcete podobať, aj som tu z tej diskusie vybadal, že však tie rozumné naše vzory západnej demokracie majú výrazne vyššie dane, aj to Švédsko, ktoré teraz znižuje daň z 26 % na 22, dobre, nebudem skrz to jedno percento vám hovoriť, že to je nejaký problém, viac-menej budeme mať rovnakú daň ako Švédi, my o trošičku väčšiu. Ale zabúdate na ten jeden podstatný rozdiel, v tom Švédsku je nulová korupcia. A v štáte, v ktorom je nulová korupcia, aj zamestnanec, aj firmy s radosťou de facto platia tie zlé dane. Lebo vedia, že dane, ktoré zaplatia štátu, sa po prerozdelení v plnej miere vrátia ľuďom. A v tomto minimálne nie sme zajedno so Švédskom, a preto tie predpoklady, ktoré máte, že sa môžme podobať alebo vydať sa na cestu napodobňovania týchto krajín, by mali byť ruka v ruke s odbúravaním alebo nie s minimalizovaním, ale dosiahnutím toho stavu, ako majú v týchto severských krajinách, kde je nulová korupcia. Lebo kým ľudia nezistia, že štátu sa oplatí platiť dane a dane sa nebudú rozkrádať cez verejné obstarávania a pokútne nejaké výberové konania alebo priame zadávanie nejakých zákazok a obchádzanie zákona, tak dovtedy ľudia nebudú prirodzene chceť platiť štátu dane. A aj tuná takisto ako pri tom výbere alebo pri výbere daní, takisto aj tu platí určitá zotrvačnosť, s ktorou vy musíte rátať, že aj keby ste od zajtra na Slovensku zaviedli štát s nulovou korupciou, ešte dlhé roky bude trvať, kým tí ľudia budú pocitovo žiť v krajine, v ktorej tá korupcia prekvitá.

    Takže toto bude hlavný nástroj, ktorý bude bojovať proti vám a ktorý vyslovene bude nabádať ľudí k optimalizácii daňových základov. A naozaj sa úprimne ale v tejto veci toho bojím, lebo ak vám tento plán nevyjde, tak ako dopadneme? Budeme mať zvýšenú daň z príjmu právnických osôb a siahnete znova na ďalšie príjmy, na ďalšie dane, ktoré buď zavediete, alebo zvýšite. Čiže je to zvláštne, ale ja viem, že tento valec nezastavíme, máte tu 83 poslancov a ste pevne rozhodnutí tento krok urobiť. Ale ja vám iba hovorím, že obávam sa toho, že efekt, ktorý si sľubujete, nesplníte. Nebudete mať toľko peňazí v kase, a tak ako som povedal, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. A vtedy nastúpia ďalšie rany, ktoré Slovensku, firmám a občanom na Slovensku uštedríte a to bude znova niečo zlé, ale najhoršie na tom bude to, že už budeme v situácii, kedy tá sadzba dane z právnických osôb bude zdvihnutá.

    Neviem, či ste sledovali alebo či sledujete diskusie prezidentských kandidátov v Amerike, Romneyho a Obamu, o čom sa bavia. Ale ani u jedného som nepostrehol, že chce zvyšovať dane. Uvedomujú si, že majú vysokú nezamestnanosť, ktorá je mimochodom skoro polovičná z našej, uvedomujú si, že ekonomika nerastie tak rýchlo, ako by si priali, a rastie v podstate plus-mínus rovnako jako naša, ale v tejto situácii je aj ľavičiar, aj pravičiar v tejto diskusii o mandát prezidenta Spojených štátov, sa bavia iba o tom, komu znížiť dane, nie komu dane zvýšiť. A bavia sa o tom v situácii, kedy vedia, že majú na krku obrovský dlh, ktorý dosahuje približne 100 % HDP, ale vedia, že keď chcú podporiť rast ekonomiky, keď chcú podporiť znižovanie nezamestnanosti, musia ísť cestou znižovania daní, rozumného, samozrejme, ale nie zvyšovania. Čiže neviem, možno Amerika pre vás nie je vzor a možno to je zaostalá krajina, ale podľa vašej mienky neviem, ale myslím si, že aspoň tú jednu prezidentskú diskusiu by ste si v tejto veci vypočuť mohli. Čiže ešte raz, nebavia sa o tom, ako komu zvýšia dane, ale ako komu znížia, či chudobným viac, či bohatým viac, ale toto je legitímna cesta a pravdepodobne vychádzajú z nejakých skúseností a nejdú na to systém prstocuc.

    Ďalší argument, ktorý podľa mňa hovorí proti tomu, aby sme takým spôsobom rovnú daň zvyšovali, je to, že máme krásny príklad z histórie už aj sami na Slovensku. V roku 2003 sa prijal zákon, niektorí ľudia, ktorí v tejto sále sa aj nachádzajú, k tomu svojím spôsobom prispeli a zmenili sme vlastne dovtedajší progresívny systém zdaňovania na rovnú daň. Všetci alebo tí pesimisti hovorili, v žiadnom prípade takto nevyberieme viac a dramaticky klesne výber dane štátu a štát na to doplatí a jaký to je experiment, ktorý je pre nás veľmi nebezpečný. Ale realita v roku 2004 bola úplne iná. Od roku od 1. 1. 2004 začala platiť rovná daň na Slovensku a Slovensko na dani z príjmu vybralo dramaticky viac ako dovtedy, dokedy malo progresívne zdaňovanie alebo vyššie zdanenie. Čiže ľuďom sme percento znížili zdanenia a odrazu tí ľudia priznali viacej príjmov a boli ochotní viacej štátu zaplatiť. Toto je efekt, ktorý pôjde proti vám. Ja vám to neprajem, podaj by to vyšlo tak, tie prepočty, ktoré máte, keď už teda tento krok spáchate, ale, hovorím, bojím sa, že to nevyjde, a keď, tak postupne vlastne vám bude výber daní z príjmu právnických osôb klesať.

    Ďalší efekt, ktorý je, ktorý podľa mňa dostatočne nezohľadňujete, je atraktivita podnikateľského prostredia, čo tiež sa vám neprejaví tak rýchlo a okamžite, ale tým, že teraz sadzbu dane znížite, ono postupne ten výber daní z príjmu bude klesať preto, lebo bude vznikať menej pracovných miest, pre Slovensko bude menej atraktívne na investície a postupne sa, samozrejme, tieto kroky prejavia vo výbere daní.

    Takže aby nakoniec naozaj nebolo to to, že teraz síce vy si možno na pár rokov zalepíte nejakú dieru, ale potom na to budú doplácať vlastne všetci ostatní ľudia, lebo práve tomu, čo hovoríte a pred čím varujete, nejaké zvyšovanie DPH-čky, potom vy iniciatívne budete robiť, lebo kasa bude prázdna.

    Viem, pán minister, že ste hneď v prvý deň po voľbách povedali, že rovná daň zomrela, akoby tu bola taká prvá zásadná vaša agenda. A neviem, priznám sa, že mi to nejako nepasuje k vám, zdá sa mi, že ste vo veľa veciach taký, taký racionálnejší a že v tejto veci ako keby ste si to nechali nejako tak vsugerovať, že tá rovná daň je nepriateľ. To, čo tu aj zaznelo x-krát v tej diskusii, že rovná daň vlastne je nespravodlivo, lebo všetci platia rovnako. Figu borovú! Bohatý zaplatí cez rovnakú sadzbu dane viac a ten chudobný pri odpočítateľných položkách, ktorú aj trebárs na Slovensku máme pri teda fyzických osobách, vlastne nemusí zaplatiť žiadnu daň. Čiže dá sa povedať, že my máme progresívne zdaňovanie, kým tá odpočítateľná položka vlastne má vplyv, alebo teda pri fyzických osobách, pri právnických, samozrejme, toto neplatí, ale každopádne firma s nízkym ziskom zaplatí malú daň a firma s vysokým ziskom zaplatí vysokú daň.

    Ešte raz, viem, že tento valec nezastavíme, len považoval som za dôležité, za svoju povinnosť vás varovať pred tým, že vaše prepočty nemusia dopadnúť tak, ako si myslíte, a na to nakoniec môžme doplatiť všetci, ktorí na Slovensku sme.

  • Na rečníka sú faktické poznámky, končím možnosť prihlásenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Veľmi je dobré si pripomínať, ako často vládna strana mení svoje postoje. Ako sa správa ináč, keď potrebuje oklamať ľudí pred voľbami a zaujať ich, vytvoriť ilúziu spravodlivosti, vytvoriť ilúziu istôt a nachytať tak hlasy, a ako potom inak koná. Začína sa to naozaj tým, čo tu už bolo spomenuté, že v roku 2002 pre pána premiéra, dnešného, Fica bolo, bol podporcom a zástancom rovnej dane, pripomínam, že vtedy ešte nebola zavedená. To bolo ešte pred jej zavedením, ale cítil, že je to sexi téma, že to sa ľuďom páči, rovná daň, tak vtedy bol jej zástancom. Potom už zrazu sadol na ľavicovú vlnu, na vlnu trestania tých, čo zarobia peniaze, tých, čo podnikajú, a líškania sa tým, čo u ktorých ten pocit závisti voči tým ostatným môže vyrobiť politické body. A potom prišlo to najaktuálnejšie z toho posledného obdobia, zaplatia to tí bohatí, konsolidáciu. Není to pravda. Aspoň taký dobrý príklad je, aj keď to nie je o dani, ale o poplatkoch, že to sú bohatí, tí, čo platia administratívne nezmyselné poplatky napríklad za to, že si doma spravia nové dvere a spravia si ohlášku? Niekoľko sto eur zaplatia, to sú tí bohatí? Tí študenti a dohodári, to sú tí bohatí, ktorým sa siaha na príjmy, a rôzne úvahy o tom, ako aj tomu poslednému chudákovi zobrať aspoň nejaké eurá, aby sa naplnila...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. No chcel som pánovi Matovičovi, nie je tu, ale v každom prípade zvolil tón svojho vystúpenia na rozbor minulosti, s ktorým vytvára atmosféru pre skutočne potrebnú diskusiu v tejto otázke.

    Pán Matovič, no, opäť ste vystúpili z pozície podnikateľa, kde akékoľvek platené dane nepochybne boli a vždy dobrý podnikateľ, korektný, môže mať predstavu, že keby tie naakumulované peniaze, ktoré nevynaloží na to, aby zaplatil ľuďom poriadnu mzdu, prípadne zaplatil nevyhnutné dane pre štát, takže by ich vedel využiť na rozvoj podnikania atď. Je tu potrebné vyrovnať nejakú atmosféru.

    Hovoríte o Švédsku, o 22 %, obávam sa, že treba sa na to viacej pozrieť, lebo tá štruktúra daní vo Švédsku je dramaticky iná a to daňové zaťaženie zostáva naďalej najvyššie. Zabudli ste na rôzne regionálne dane, miestne dane a podobne, ktoré tam sú veľmi široké, a napriek tomu to obrovské zdanenie, ktoré tam je, si ľudia viackrát aj v prieskumoch verejnej mienky, aj v referendách dokonca potvrdili, že si ju nechcú dať zobrať.

    To opakovanie tých novoliberálnych mantier, lebo že treba, aby boli nízke dane a tak, tohoto je už tu toľko veľa, že s tým ani netreba ani diskutovať. Len malý, drobný problém, v Rakúsku je daň 30 %, zhruba, dneska 28 %, a je preukázateľné a sú o tom štúdie už vážnych ekonómov, že jednoducho 19-percentná daň nie je schopná zabezpečiť základné potreby spoločnosti.

    Je farizejské podporovať sestričky, lekárov, učiteľov a neviem čo všetko, ale nepovedať, odkiaľ nájsť prostriedky na to, aby sa takto zvýšené mzdy zaplatili. Problém je trošku niekde inde, budem to znovu opakovať, pán kolega, 26 až 32 biliónov amerických dolárov je odhad peňazí, ktoré sú v daňových rajoch. Keby ste čítali The ... Guardian, je tam druhý deň veľmi intenzívna diskusia o tom, že zistili, že také koncerny ako Starbucks, ktorý zaplatil žiadnu daň, pri 3-miliardových obratoch žiadnu daň...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V ďalšej poznámke. Nabudúce. Nech sa páči, pán poslanec Chren Martin, s ďalšou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja si, naopak, myslím, že si mohol byť vo svojom vystúpení ešte tvrdší a ešte viac si mohol poukázať na tie klamstvá, ktoré sa tu vŕšili. Poukázať na to, že predložiť takýto návrh môže len absolútne človek, ktorý má zastretý zrak ideologickou slepotou, kombinovaný s úplne hospodárskym diletantizmom. Lebo o nič iné v tomto návrhu nejde.

    Rovná daň Slovensku obrovsky pomohla, rovná daň bola súčasťou balíka štrukturálnych reforiem, ktoré naštartovali hospodársky rast, ktorý dosahoval v niektorých rokoch až takmer 10 %. A rovná daň bola vyslovene sociálnym opatrením, čo, samozrejme, tí, ktorí začali a skončili svoje štúdium Marxom, nemôžu vidieť, ale však my na to máme fakty.

    A keď sa pozrieme na vývoj Giniho koeficientu, príjmová rovnosť sa nijako po zavedení rovnej dane nezmenila, ani nerovnosť. Keď sa pozrieme na to, že koľko ľudí platilo aké dane, 50 % najchudobnejších pracujúcich na Slovensku pred zavedením rovnej dane platilo 14 % všetkých daňových výnosov, po zavedení rovnej dane iba 4 % všetkých daňových výnosov. To znamená, chudobnejší platili menej daní, potvrdzuje to aj tzv. Kakwaniho index, ktorý meria solidaritu daňového systému, ten sa zvýšil o polovicu. Čiže systém rovnej dane vďaka zvýšeniu nezdaniteľného minima a vďaka tomu, že sme zrušili výnimky pre boháčov, ktorí si mohli dovoliť tých daňových poradcov, aby im poradili, ako sa vyhnúť daniach, tak daňová solidarita na Slovensku prudko vzrástla medzi rokmi 2001 až 2006. To znamená, rovná daň bol najsociálnejší projekt, ktorý bol na Slovensku prijatý z tohto pohľadu v daňovom systéme.

    A teraz ho tu vláda, ktorá sama seba označuje za sociálnodemokratickú, ide rušiť. Veď o tomto sa poďme rozprávať, povedzme, aké to bude mať dopady a ako naozaj tí najchudobnejší, ako im prospeje balík opatrení, ktorý bol predstavený, kde sa zavádzajú znova koncesionárske poplatky a zvyšuje každá možná daň a poplatok na Slovensku.

  • Ďalšia faktická poznámka, nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja chcem tiež odobriť príspevok a prednes poslanca pána Matoviča hlavne z toho dôvodu, že rovnako som presvedčená, že to, čo Slovensko dnes potrebuje, je naozaj to, zamyslieť sa nad tým, ako nie že zvyšovať, ale, naopak, znížiť dane a znížiť odvody. Občania sú naozaj unavení z tých opatrení, ktoré sa teraz v parlamente prijímajú. Rovnako tak si myslím, že je potrebné odbúravať, odstraňovať korupciu, lebo to veľmi úzko súvisí s tým, že ľudia nechcú platiť dane do systému, ktorému nedôverujú, a kde sa peniaze strácajú a kde sa nimi plytvá.

    A okrem toho, naozaj mne okrem toho, akým spôsobom sa bavíme o zvyšovaní daní, chýba a dlhodobo mi to chýba v parlamente, aby sme sa bavili o tom, aké prorastové opatrenia, aké rozvojové impulzy budeme zavádzať, aby sme sa viac ako o zvyšovaní, znižovaní alebo urovnávaní daní bavili o tom, ako budeme napĺňať príjmami rozpočet.

    Takže ak Slovensko nepôjde touto cestou, ak si budeme zastierať akýmikoľvek rečami to, čo je potrebné robiť, budeme len zastierať pravdu a tá nás tak či tak dobehne. Ak nie sme pripravení ísť touto cestou, znamená to, že nie sme pripravení riadne a správne riadiť túto krajinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, tri poznámky by som mal k tomu vášmu vystúpeniu. Tá prvá sa týka, tým, že porovnávanie Slovenska so Švédskom, Talianskom a Amerikou, kde sú vyššie dane, naozaj kríva, lebo vo Švédsku, Taliansku a Amerike v podstate, ľudovo povedané, môžu si ľudia dovoliť platiť vyššie dane, nakoľko majú podstatne, podstatne, niekoľkonásobne vyššie priemerné príjmy. To znamená, že pokiaľ my sa snažíme porovnávať s niekým, kto má násobne väčšie príjmy, tým, že si prenajmeme rovnaký byt ako on, a tým budeme na jeho rovnakej situácii alebo na rovnakej úrovni, tak, samozrejme, dôjdeme do krachu. Ešte raz to zopakujem, je to úplne rovnaké, ako keby sme sa snažili dostať sa na vyššiu životnú úroveň tým, že síce máme 5-krát menší plat, ale prenajmeme si rovnaký byt jak ten, kto ten 5-krát väčší plat má od nás. Samozrejme, veľmi rýchlo skrachujeme a to si myslím, že platí aj o tejto dani samotnej.

    Veľmi dobrá poznámka alebo veľmi dobrá časť bola o tej špirále a o tom, akým spôsobom tá špirála zvyšovania daní zastaví hospodársky rast. Tam len dodám jednu vec, ktorá možno osvetlí aj kolegom zo sociálnej demokracie, že to zastavenie hospodárskeho rastu nepostihne len podnikateľov, ale hlavne tvorbu nových pracovných miest, čiže nie je to nejaký podnikateľský koncept, je to práve koncept, ktorý je prudko o pracovných miestach a novovytváraných pracovných miestach.

    A na samý záver úplne jednoduchá odpoveď pre všetkých tých, ktorí aj o daňových rajoch špekulujú, o tom, ako sa dane obchádzajú, vyberajú-nevyberajú. No jednoduchý spôsob, ako sa dá urobiť tomu koniec, je viacej zdaňovať spotrebu a nie príjem samotný. To znamená, že keby niekto napríklad nejakú kávu zdaňoval vtedy, keď ju ľudia pijú, a nie vtedy, keď tá firma na tom zarába, tak určite, určite tie peniaze dostane.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, povedali ste, že štát doplatí na zrušenie rovnej dane, a keď sa zaviedla rovná daň, príjmy štátu sa zvýšili. Faktom je však, že na Slovensku rovná daň nikdy nebola, boli sme svedkami len rovnej sadzby dane, čo je veľký rozdiel. Odhliadnuc aj od tohto faktu, často proklamované vyhlásenia o tom, že zavedenie rovnej dane viedlo k zvýšeniu výberu daní, stojí na hlinených nohách. Oficiálne čísla potvrdené Eurostatom a Európskou komisiu hovoria nasledovné: v roku 2003, teda v poslednom roku, kedy platila progresívna daň pre fyzické osoby, bol výber daní v pomere k HDP na úrovni 3,2 %. V prvom roku zavedenia rovnej dane klesol tento ukazovateľ o viac ako 15 %, na 2,7 %, a klesal aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Od zrušenia progresívneho zdanenia sa ešte raz ukazovateľ výberu dane na HDP ani len nepriblížil k údaju, kedy platilo progresívne zdaňovanie. Kde je teda to zlepšenie výberu dane? Rovná daň bol len marketingový nástroj, nič iné. Neexistujú žiadne odborné argumenty, že niečomu pomohla.

    A teraz by som ešte niečo ohľadom krajín západnej Európy, napríklad v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Írsko, sú sadzby dane z príjmov pre najbohatších aj 40-50-percentné, týmto krajinám sa však napriek tomu veľmi dobre darí a v súčasnosti je Nemecko motorom európskej ekonomiky. V Estónsku je sadzba rovnej dane 21 %, my chceme 25 % len pre jedno percento najlepšie zarábajúcich. Je to podobný model ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Keď dovolíte, budem reagovať iba na pána poslanca Číža. Hovorili ste, že podnikateľský pohľad, že vlastne som možno tak akože prezentoval, ale, viete, ja sa za neho nejak nehanbím, lebo myslím si, že práve veľakrát ten podnikateľský pohľad tu v tejto sále chýba, že veľakrát je tu zbytočne veľa politikárčenia a takého zdravého rozumu pri týchto veciach, lebo ako tak tu naozaj chýba, a myslím si, že o daniach a o dopadoch daní a prípadných optimalizáciách a podobne mali by hovoriť ľudia, ktorí v tom prostredí fungovali a poznajú, ako tie firmy fungujú alebo jak sa prispôsobujú, neprispôsobujú. Takže ja si myslím, že podnikateľský pohľad práveže by mal byť dosť taký vítaný v tejto sále.

    A čo sa týka toho, čo ste povedali, že 19 % sa ukázalo, že nie je dostatočných na pokrytie základných funkcií štátu, no, viete, ja som nespochybňoval, že keď chceme konsolidovať, musíme niečo urobiť, či teda šetriť, alebo zvýšiť dane, tak to je už na vás, aký mix ste zvolili, zvolili ste si cestu zvyšovania daní. Ja som iba hovoril o tom, že si myslím, že nebude zo psa slanina, že vy hovoríte, že takýmto spôsobom vyberieme viac, ale ja si myslím, že zo strednodobého hľadiska vyberieme menej, lebo ľudia postupne sa budú optimalizovať, ale budú optimalizovať daňové základy, budeme menej atraktívni pre vznik nových pracovných miest alebo nových podnikov, a tým pádom vlastne nanič nám to nebude, len budeme mať vyššiu sadzbu dane, čo je podľa mňa na škodu.

    A, viete, to je asi tak, že musí sa prispôsobiť tomu, čo som hovoril, tomu pocitu, ako ten človek vníma ten štát, ako ten štát k nemu pristupuje, aká je tá miera korupcie. V Dánsku, keď zvýšite daň z 50 na 60 %, verím, že vyberiete viac daní. Keď v Somálsku zvýšite z jedného percenta na dve percenta, som presvedčený, že vyberiete menej daní, a takisto som presvedčený, že na Slovensku, keď zvýšite z 19 na 23 %, vyberiete menej daní.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Sulík, ktorý je už pripravený, odovzdávam mu slovo, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Poprosil by som spojazdnenie slidov, ďakujem.

  • Počas prejavu bude realizovaná prezentácia na obrazovkách v sále prostredníctvom rečníkovho notebooku.

  • Tak zdravím, zdravím ekonomickú časť opozície a štyroch poslancov, zdravím ekonomickú časť a pána Fronca, obzvlášť ale zdravím teda tunák filozofov, pán Číž, som veľmi rád (smiech v sále), že dnes si budeme môcť porozprávať, dávnejšie sme sa chceli o rovnej dani porozprávať, tak keby ste tých 30 minút vydržali.

  • Reakcia poslanca.

  • No tak to je škoda, že, ale vyriešte závislosť svoju.

    Takže, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, o škodlivosti konkrétnych zmien budete počuť z úst môjho kolegu Jozefa Mihála, a preto sa v mojom vystúpení budem venovať najmä systému zdaňovania, systému ako celku, a možno niektorým tu prítomným štyrom poslancom SMER-u dôjde, aké sa chystajú napáchať škody.

    Dovoľte mi úvodom pár slov k princípom zdaňovania. Ako prvé si uvedomiť, čo je vlastne funkcia daní. Funkcia daní je len a len výber peňazí, je to jediná funkcia daní. Výber peňazí, ktorý štát potrebuje na financovanie verejných statkov. Nie je pravdou, aj keď sa to dodnes učí na školách, že daňový systém má funkciu sociálnu, hospodársku, takú, onakú, toto je len teória, na ktorej trápia študentov, lebo sa musia 4-5, niekoľko odstavcov naučiť naspamäť. Skutočnosť je taká, že v reálnom živote to nefunguje a funkcia daňového systému je len jedna jediná - a to je výber daní.

    Keď chce štát robiť sociálnu politiku, má na to sociálny systém, keď chce robiť hospodársku politiku, musí zlepšovať podnikateľské prostredie. Daňový systém je tu len na financovanie verejných statkov, a teda na výber potrebných peňazí.

    Mimochodom, asi 150 rokov dozadu existovala iba rovná daň, ktorá sa vtedy volala panský desiatok a podobne, a až príchodom Bismarcka sa toto zmenilo, a nielen toto, ale napríklad aj dôchodkový systém.

    Pri daňovom systéme ide len o to, ako ho optimalizovať s ohľadom na výber daní. To znamená, ako dosiahnuť požadovaný výber pri čím nižšej sadzbe, resp. ako maximalizovať výber pri danej sadzbe. Toto nie je ľavica či pravica, či aká ideológia, toto je holý ekonomický fakt, výber daní treba tak optimalizovať, aby pri danej sadzbe do štátnej kasy došlo čím najviac peňazí. No a na tomto mieste vstupuje do hry tzv. Lafferova krivka, ktorá v teórii vyzerá takto.

  • Prezentácia na obrazovkách v sále.

  • Pán Laffer žil niekedy 150 rokov dozadu a vtedy už postuloval, že keď to štát preženie so sadzbami, tak mu budú klesať výnosy z dane. On vtedy, aj to z tejto krivky vidieť, navrhol, že teda 50 % je tá optimálna sadzba, ale ako som vravel, toto je len teória a už dávno to nie je pravda.

    Prax je toto.

  • Prezentácia na obrazovkách v sále.

  • Toto sú konkrétne čísla z Čiech a to, čo je tam úplne drobnučkým pod tou krivkou napísané, to je ten samotný vzor. Ale tu kulminuje výber daní pri 21 %. Táto krivka ja stará 10 rokov. A za posledných 10 rokov sa práveže znížila tá optimálna sadzba, kde sa podarí docieliť najvyšší výber. Táto krivka vznikla empiricky, to znamená na základe skutočných dát. Žiadna teória, ale sú to čísla z reálneho života.

    No a ten trend, že, ten trend k tomu, že optimálna sadzba daní, pri ktorej sa podarí docieliť najvyšší výber, bavím sa o sadzbe daní z príjmov, že táto optimálna sadzba mierne klesá, potvrdzujú aj tieto sadzby, ktoré vidíte v okolitých krajinách: Česko 19 %, Maďarsko 19 % s tým, že do 1,8 mil. eur zisk je to len 10 %, Poľsko 19 %, Ukrajina 19 %, ale od januára 2014 to bude už iba 16 %. Tieto štyri krajiny zaviedli rovnú 19-percentnú daň po nás, po Slovensku. Spravili to preto, lebo ten experiment na Slovensku fungoval. V Rakúsku 25 %, nie 30, ako tvrdil pán Číž, ale, áno, je to o niečo vyššia sadzba, i keď my dáme sadzbu na 23 %, tak sa výrazne priblížime k tej rakúskej a potom je otázka, že či teda naša infraštruktúra, náš vzdelávací systém, náš zdravotný systém alebo čokoľvek iné sa vyrovná tomu rakúskemu, keď chcem konkurovať o priazeň nejakého investora. Slovinsko 20 %.

    Tu teda vidíte, ako sa po tom, ako Slovensko zaviedlo rovnú daň 19-percentnú, ako sa rovná daň rozmohla v našich susedných štátoch. A od 1. januára, všetci tu znižujú naokolo, a od 1. januára my budeme ten ostrov, ten ostrovček, ktorý ide daň zvyšovať. No, keď kvôli ničomu inému, kvôli tomuto nás budú investori obchádzať a nebudú mať s tým najmenší problém. Môžu ísť na západ, na sever, na juh, kam len chcú. Všade budú mať nižšiu sadzbu.

    No, poďme ale teraz k tomu, čo je podstatné pre daňový systém, to sú princípy zdanenia. Ako prvý sa princípmi zdanenia zaoberal jeden z najväčších ekonómov v dejinách Adam Smith v Anglicku. Týchto princípov zdanenia je niekoľko, ale pre podmienky, v ktorých sa nachádza Slovensko a nachádzalo pred tými ôsmimi rokmi, keď sme rovnú daň zavádzali, tak sa ukázali ako najvhodnejšie tieto princípy: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.

    Princípy zdanenia a najmä ich dôsledné uplatnenie sú väčšinou podceňované a potom sa len rôzni samozvaní architekti daňových systémov čudujú, že reálny život je úplné iný, ako si oni v teórii predstavovali, a že, skrátka, nakoniec tie daňové príjmy nie sú to, čo dúfali.

    Keď už hovorím o daňových príjmoch, tak, pán minister, stavím sa o fľašu dobrého červeného, že 455 mil., ktoré dúfate, že vyberiete na daniach viac, že nevyberiete. Je to akurát zbožné želanie.

    Princípy zdanenia sú mimoriadne dôležité, a preto pár slov k nim.

    - Spravodlivosť ako najdôležitejší princíp zdanenia. Daňová teória pozná pojem horizontálna spravodlivosť, ktorá znamená, že subjekty s rovnakým celkovým príjmom musia byť zdanené rovnako. Už tento princíp, hneď ten prvý princíp narúša návrh, ktorý je tu predložený stranou SMER, preto, lebo keď niekto povedzme bude mať príjmy len z úrokov, platí 19 %, keď niekto bude mať z práce a dostatočne vysoké, už bude platiť 25 %. Takisto keď sú dvaja, ktorí žijú spolu a zarábajú pod 3 000 eur, ale sú to partneri, nie manželia, tak budú obidvaja platiť 19 %. Keď ale máme rodinu, kde otec živí zvyšok rodiny aj s manželkou, lebo chce, aby ona bola doma s deťmi, a ten otec zarába nad 3 300, tak on bude platiť tú vyššiu sadzbu. Čiže už ten prvý princíp, horizontálnu spravodlivosť, narúšate. Potom je tu vertikálna spravodlivosť, ktorá hovorí, že subjekty s vyššími príjmami celkovými musia platiť vyššiu daň. Zdá sa to byť banálne, jednoduché, ale má to niečo do seba a nie nadarmo tieto princípy zdanenia sú staré 200 rokov a ako sa ukázalo funkčné.

    - Ďalší princíp zdanenia: neutrálnosť. Zdanenie nesmie skresľovať hospodárske procesy. Zdanenie nesmie ovplyvňovať rozhodnutia subjektov. To znamená, centrálnou požiadavkou je, aby pri zdanení nehralo rolu, o aký druh príjmu alebo činnosti sa jedná. To znamená, či niekto si zarába na svoje živobytie tým, že opravuje topánky, alebo tým, že je účtovník, nemalo by toto mať za následok, tie rozdielne činnosti nemali by mať za následok rôzne zdanenie. Takisto druh subjektu, či niekto funguje ako eseročka a tak opravuje tie topánky, alebo niekto je živnostník, alebo niekto je zamestnanec, ale robia to isté - nebuďte taká nešťastná, pani kolegyňa, z tých princípov, ja už skončím (zasmiatie sa rečníka), to zdanenie musí byť vždy rovnaké. To je neutrálnosť v zdanení. A je to takisto mimoriadne dôležité, lebo keď dôjdu tí sociálni inžinieri a začnú sa vybíjať cez daňový systém a začnú vymýšľať také, onaké, makové a chcú riadiť hospodárstvo, tak potom sa stane, že tie subjekty sa optimalizujú, resp. optimalizujú svoju daňovú povinnosť a toto všetko znižuje celkový výnos dane.

    - Ďalší princíp zdanenia: jednoduchosť. Na Slovensku máme asi 4 mil. daňovníkov, z toho 2 mil. daňovníkov pre daň z príjmu. To sú, samozrejme, všetci zamestnaní, ale sú tam aj živnostníci, aj množstvo iných ľudí, takisto 100 000 právnických osôb. Pri takto vysokom počte daňovníkov je žiaduce, je nevyhnutné, aby tým daňovým zákonom ľudia rozumeli, aby nepotrebovali draho platených poradcov a o to sme sa snažili v roku 2004.

  • Prezentácia na obrazovkách v sále.

  • Ten graf je málo viditeľný, ale začína v roku 1993, kedy vzniklo samostatné Slovensko, vtedy mal zákon o dani z príjmov menej ako 15 000 slov. To potom stúpalo, stúpalo, bobtnalo, až koncom roka 2003 mal zákon o dani z príjmov 49 000 slov. To sa podarilo znížiť asi na 38 000. Odvtedy to znovu bobtná, bobtná a týmito najnovšími úpravami to bude ďalej bobtnať, bobtnať a čím viac to bobtná, tým menej ľudí rozumie tomu zákonu a sťažujeme im podnikanie.

    - Štvrtý princíp je účinnosť. Daňový systém nesmie umožňovať legálne sa vyhnúť plateniu daní. Daňový systém nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. A takisto nesmie kriminalizovať subjekty nesplniteľnými a nelogickými požiadavkami. Predpokladám, k tomuto vám Jozef Mihál porozpráva do sýtosti. No a druhá požiadavka v rámci princípu, ktorý sa volá účinnosť, musí existovať výhodný pomer medzi nákladmi na výber dane a samotným výberom. Toto napríklad bol dôvod, prečo sme zrušili daň z dedičstva, daň z darovania. Pokiaľ si pamätám, výnos dane z darovania bol 150 mil. korún v roku 2002 a náklady na výber boli okolo 100 mil. Tá daň jednoducho nemala žiaden zmysel, iba komplikovala ľuďom život a zbytočne ich kriminalizovala.

    No, tak aký je to ten optimálny daňový systém? Bádaním sme v roku 2003 zistili a neskoršia prax to jednoznačne potvrdila, že optimálny daňový systém je taký, ktorý zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou, a to presne jedenkrát. Presne jedenkrát znamená, že napríklad daň z dividend je dvojité zdanenie preto, lebo majiteľ eseročky najprv vytvorí zisk, povedzme 1 mil. alebo 100-tisíc eur, tak najprv zaplatí jeho eseročka 19-percentnú daň, alebo teda pred daňovou reformou platila 25 %, on dostal tých 75, a keď ich dostal, musel platiť ďalších 15 % daň z kapitálových výnosov. Toto je dvojité zdanenie, ktoré silne narúšalo princíp zdaňovania, alebo respektíve bolo silne v rozpore s optimálnym daňovým systémom.

    Môžte mi ale kľudne veriť, ja sa daniam venujem 10 rokov, z toho niekoľko rokov mimoriadne intenzívne. Zatiaľ sa toto vždy potvrdilo. Keď zdaníme jednou jedinou sadzbou všetky druhy subjektov, všetky druhy príjmov, všetky výšky príjmov a spravíme to presne jedenkrát, tak dosiahneme optimum. Optimum znamená, že pri danej sadzbe zinkasuje štát najviac.

    No, aby sme toto dosiahli, už som to spomínal, bola zrušená daň z dividend, lebo to je dvojité zdanenie. Takisto sme zrušili asi 120 z 200 výnimiek, k tomu patrí aj špeciálne daňové režimy a zvláštne daňové sadzby. No a nepodarilo sa síce, zrejme nie je úplne účelné zrušiť úplne všetky výnimky preto, lebo niektoré sú tzv. technické výnimky, ktoré, skrátka, treba zachovať, ale tých je možno 10 alebo 20. Čiže stále ešte je dostatočne veľký priestor, keď už štát potrebuje zvyšovať výnosy daní, aby rušil tieto výnimky. Ony sa tam v tom zákone ešte stále nachádzajú.

    Ďalšou súčasťou daňovej reformy v roku 2004, teda k 1. januáru 2004, bolo zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty. To však neznamená, že to je tá rovná daň, keď je 19 % daň z príjmu a 19 % DPH. To bola skôr náhoda alebo, už to tu odznelo, marketingový krok. A, áno, treba to povedať, Slovensko veľmi z toho ťažilo, že v regióne bolo široko-ďaleko prvou krajinou, ktorá sa odhodlala v tom roku 2004 zaviesť jednu jedinú sadzbu dane, a to je 19 % a, samozrejme, ten marketingový efekt bol mimoriadne silný a aj preto sem došli desiatky a desiatky investorov. Zrušenie dane z dividend, o ktorom som hovoril, to bola skutočná výhra preto, lebo výnos tejto dane bol smiešne nízky. Tam štát inkasoval iba asi 1,5 mld. korún, a to preto, lebo všetci zahraniční investori aj tak žiadnu daň z dividend neplatili preto, lebo Slovensko má pouzatváraných asi 50 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. A konkrétne s Holandskom - a z Holandska pochádza v tom čase možno 60 % investorov - je dohoda taká, že voči holandským investorom daň z dividend uplatňovať nebudeme. To znamená, postihovalo len domácich, postihovalo len vo veľmi malej miere, a preto sme daň z dividend zrušili. No a zrušili sme aj tú trojdaň, tzv. daň z dedičstva, z darovania a z prevodu, prechodu nehnuteľností. Konkrétne táto trojdaň okrem toho, že nebola účinná, lebo náklady na výber boli veľmi vysoké oproti samotnému výberu, tak ešte sú to opäť dane, ktoré spadajú do tej kategórie dvojité zdanenie. No tak niekto zarobil, zdanil, a keď to chcel darovať, tak musel druhýkrát platiť daň. Tá tretia daň z prechodu, prevodu nehnuteľností, to už vonkoncom žiaden zmysel nemalo.

    No, ale to, že sa zrušila daň z dividend, hodilo Slovensko na prvú priečku, okrem zopár daňových rajov, na prvú priečku vo svete. Vlastník firmy, vlastník právnickej osoby, keď podnikal, táto právnická osoba zaplatila daň, on si tie peniaze už mohol zobrať, tak ho to stálo len 19 %. V tomto sme dodnes bezkonkurenční vo svete. Nejde primárne o to, že či bude 19-, alebo 23-percentná sadzba, aj to samo osebe už napácha veľké škody, k tomu dôjdem o chvíľku, ide o to, že vy zároveň, pán minister, zavádzate aj odvody, zdravotné odvody, čo je v podstate ďalšia daň z dividend. Vo svojej podstate sa s tým dá súhlasiť, ale nasadili ste tak absurdne vysokú hranicu vo výške asi 120-tisíc eur ročne, alebo 100-tisíc plus k tomu...

  • Reakcia ministra.

  • 100-tisíc eur ročne, ďakujem, ktorá sa ale pripočíta k tej samotnej hranici pred príjem zo závislej činnosti, že kvôli tomuto, kvôli tej nebezpečnej kombinácii vy tu miešate smrteľný kokteil, kvôli tejto nebezpečnej kombinácii, že po prvé riadne zdaníte dividendy po veľmi vysokú hranicu, po druhé zvýšite sadzbu dane z príjmov, toto spôsobí, že tak ako tí investori sem prichádzali, tak tak aj budú utekať.

    No a čo to znamená, že budú utekať? To si pozrime tu.

  • Prezentácia na obrazovkách v sále.

  • Tak keď sa ideme baviť o tých dopadoch na podnikateľské prostredie, vidíte tu nejaké čísla, tieto čísla sú zo stránky Daňového riaditeľstva, tam ich nájdete. V roku 2002 všetky, vtedy bola sadzba dane z príjmu 25 %, všetky firmy dokopy priznali základy dane, keď nasčítate základy dane všetkých firiem, priznali 111 mld. korún ako základ dane, z toho sa platila sadzba 25 %, čiže výnos bol 27,9 mld. korún. - Pán Číž je už naspäť, to ma teší. - V roku 2003, to je posledný rok pred daňovou reformou, podnikatelia alebo všetky podniky priznali 116 mld. korún ako základ dane, z toho zaplatili 25 % daň, čo je 29,1 mld. korún. Je tam nejaký nárast. Treba ale zohľadniť, že vtedy Slovensko malo pomerne vysoké inflácie, okolo 5-6 %, čiže akurát to vykompenzovalo, toto je nominálny nárast, samozrejme, vykompenzoval akurát infláciu, čiže reálne výnos dane z príjmov nerástol. Potom došiel rok, ktorý bol po daňovej reforme, to znamená od 1. januára 2004 a za rok 2004, pozrime sa sem, subjekty priznali zrazu 156 mld. korún, z toho zaplatili 19 % daň, výnos bol taký istý, ako predtým pri 25-percentnej dani. Ale vždy existuje niečo ako nejaká adaptácia, skrátka, keď si spravíte zmenu, tak výsledok neuvidíte, ani pri takýchto jasných zmenách neuvidíte zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale uvidíte to behom dvoch rokov. A v roku 2005, čiže rok po tom, ako daňová reforma už fungovala, priznali právnické osoby 221 mld. korún, z toho zaplatili 19-percentnú daň a to je 42 mld.

    Čiže keď si zoberiem jeden rok po daňovej reforme, to je 2005, a porovnám ho s rokom pred daňovou reformou, to je 2003, za tieto dva roky stúpol základ dane o 90 % a výnos dane o 44 %. Dôvod je ten elixír života, to je kombinácia jednotnej sadzby dane 19 %, zrušenie dane z dividend a zrušenie dane z prevodu, prechodu nehnuteľností a tých ďalších daní a vy teraz presne tento proces, ktorý sa tu ukázal ako mimoriadne úspešný, pán Kažimír, vy ho teraz otočíte tým, že namiesto elixíru života tu miešate smrteľný kokteil, a vráti sa to. To je naivné si myslieť, že sa to nevráti.

    Veď si otvorte oči, páni poslanci aj dámy, toto sú, toto nie je že ľavica, pravica, toto ani nie sú nejaké žvásty o teórii hraničného úžitku, toto sú čísla, toto sú fakty. Fakt je ten, že behom dvoch rokov po tom, ako sa zaviedla rovná daň, sa zdvojnásobil základ dane a o polovicu stúpol výnos dane a vy tu teraz experimentujete a napáchate veľké škody.

    Takže takto sme vytvorili skutočnú, skutočnú podporu podnikateľského prostredia a vyplatilo sa to, pričom vytvorili znamená, ja som autor daňovej koncepcie, ja som to teda písal, chcel by som na tomto mieste spomenúť Ivana Mikloša, bez ktorého by rovná daň, samozrejme, zavedená nebola.

    Takže moja otázka znie: Naozaj ste o som presvedčení, že neklesne výrazne základ dane? Hazardujete s mimoriadne cennou výhodou Slovenska a vy sa pripravujete o daňové výnosy. Veď to, o čo sa pripravíte, to budú peniaze, ktoré vy nebude môcť rozdávať. Z čoho sa budete hrať na Ježiška? Dlhy čoskoro nebudete môcť, lebo sa pod vaším vedením, pán minister, úspešne blížime k 60 % a najrýchlejšie celkový dlh Slovenska rastie kvôli Grécku a Španielsku, šetriť neviete a ešte sa aj pripravujete o daňové výnosy. Tak kto vás bude voliť, keď nebudete mať čo rozdávať?

    No, teraz ale poďme k jednej veci a to je solidárnosť rovnej dane. Tak existujú rôzne indexy, nemám pri tej solidárnosti na mysli nejaké ľúbivé socialistické reči o tom, ako treba tých hnusných kapitalistov zdaniť, a ani nejakú teóriu hraničného úžitku, ktorá, síce chápem, že chudobnému nemôžme, keď má dve topánky, zobrať jednu, bohatý, keď má 50 alebo sto párov, určite by to skôr oželel, otázka je, že prečo má ten bohatý tých 100 párov, ako sa k nim dostal, koľko bol pre to ochotný urobiť. Ale toto socialistov nikdy nezaujímalo, socialisti videli, ten má veľa, tomu bereme a dáme tomu chudobnému, lebo ten nás bude za to voliť. Nechajme bokom teda tieto socialistické reči a poďme sa pozrieť na exaktné výpočty na základe reálnych a presných čísiel.

    Tu som - pre tých, ktorí by chceli ísť nejak do hĺbky - skopíroval vzorec, akým sa ráta Giniho koeficient, a ja som sa s tým dosť vytrápil, posledné roky aj vyrátaním tohto Giniho indexu a takisto aj, či koeficientu, a takisto aj nerovnosti rozdelenia daňového zaťaženia.

    No tak čo hovorí tento index? Hovorí to, teda koeficient, keď Giniho koeficient je nula, tak všetci majú príjem úplne rovnaký. Tak keď si povedzmeže všetci, ako tu sme, žili by sme iba z týchto príjmov, ktoré máme, predpokladajme to, tak tu v tejto sále je Giniho koeficient nula, lebo všetci žijú z poslaneckého platu, čiže majú všetci úplne rovnaký plat. Keby to bolo tak, že jeden zarába, že len on zarába, jeden zarába všetko a všetci ostatní nezarábajú nič, no tak to by bola maximálna nerovnosť a vtedy by bol Giniho koeficient 1. Čím je teda Giniho koeficient nižší, tým sú tie príjmy rovnomernejšie rozdelené, no a čím je vyšší, tým máte tú silnejšiu skupinu tých bohatých.

    A presne takéto niečo, ako sa dá spraviť s príjmami, sa dá spraviť aj s výnosom, s daňovými výnosmi, tam by sa tiež mohlo volať Giniho koeficient, lebo podstata je nachlp rovnaká, ale tam sa to volá daňový koeficient, koeficient daňových výnosov, také niečo, hneď vám to poviem, volá sa to koncentrácia daní. No a opäť, keď je tento ukazovateľ, ktorý sa volá koncentrácia daní, nula, tak všetci platia úplne rovnakú daň, a keď je jedna, no tak jeden platí celú daň a ostatní neplatia nič. Čo je teda maximálna nerovnosť.

    Na tomto mieste by som chcel povedať, že už dnes tí hnusní kapitalisti, povedzme tých vrchných 7,5 % platí 40 % všetkých daňových výnosov dane z príjmu, 7,5 % daňovníkov platí 40 %, a keď ich dobre naštvete, pán minister, alebo rovno zarežete, tak o tých 40 % prídete, to budete vidieť.

    No dobre, máme teda dva koeficienty, máme Giniho koeficient pre rozdelenie príjmov a máme koncentráciu daní pre rozdelenie daňovej povinnosti. A prečo o tom toľko hovorím, dôvod je, že na tomto mieste do hry vstupuje tzv. Kakwaniho index. Kakwaniho index, to je jeden taký profesor Nanak Kakwani a podľa neho je aj tento index pomenovaný, a on teda povedal takú vec, že čím je rozdiel väčší, tým je daňový systém solidárnejší. To znamená, keď máte väčšiu nerovnosť pri rozdelení daňovej povinnosti, ako máte nerovnosť pri rozdelení príjmov, keď tam je rozdiel, tak vtedy je ten daňový systém solidárny, lebo tým bohatým zoberie viac ako len podiel ich príjmov na celkových príjmoch.

    No, teraz sa pozrieme na konkrétne čísla, aké boli od roku 2001.

  • Vizuálna prezentácia.

  • Tak úplne, teda začneme v strede, tam je Giniho koeficient, to rozdelenie príjmov, vidíte, začína to 0,35, čiže pomerne také, že pomerne také rovnostárske rozdelenie príjmov, potom 31, 31, 33, 32, 35, tento Giniho koeficient logicky sa príliš nemení, tie príjmy sú, skrátka, nejak rozdelené týmto koeficientom. Inak môžem vám povedať, že vo svetovom merítku to znamená, že my máme, Slovensko že má pomerne malý rozptyl príjmov, my sme ako-tak viac na ceste k takému snu každého komunistu, že všetci musia mať presne rovnako.

    No ale zaujímavá je tá koncentrácia daní z príjmov, to, čo Martin Chren hovoril. Pozrite sa na tie čísla pred daňovou reformou: 0,58, 0,64, 0,63. A po zavedení daňovej reformy toto číslo citeľne stúplo na 0,72, 0,72, 0,73. No a potom úplne napravo vidíte rozdiel medzi prvými dvomi stĺpcami a to je ten tzv. Kakwaniho index, ktorý tri roky pred zavedením rovnej dane bol 0,29 a tri roky po zavedení je 0,39. To je výrazný nárast, z 0,29 na 0,39 nárast.

    Rovná daň je solidárnejšia. Ten daňový systém, ktorý má Slovensko dnes, je solidárnejší, preukázateľne solidárnejší ako ten, ktorý malo Slovensko do roku 2003.

    No, na druhej strane chápem, ideológia nepustí: Rovnú daň musíme zničiť. Nech to stojí, čo to stojí, radšej asi spravíme dlhy, keď nebude, veď v tom ste dobrí, pán minister, v robení dlhov. No tak dovolím si vám ale dať zopár tipov, kde by ste predsa len mohli nejaké tie peniažky naškrabať.

    Po prvé, môžte rozšíriť základ dane pri existujúcej sadzbe 19 %. To znamená, namiesto, teda namiesto dvíhania sadzby, to znamená rušiť výnimky, ešte stále tam existuje 20-30 výnimiek, ktoré sa, veď spomíname si na tie časy, keď ja som bol poradcom a vy štátnym tajomníkom, tie výnimky tam stále sú dodnes. Čiže rušiť výnimky je prvá možnosť.

    Keď zjednodušíte systém, a ten sa zjednodušiť takisto ešte dá okrem rušenia výnimiek, tak takisto znížite možnosti úniku, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok vyšší výnos dane z príjmu. V určitých prípadoch si dokonca dovolím povedať, že zníženie sadzby okamžite a priamo zvýši výnosy z dane, to je, takéto niečo odhadujem v prípade nafty, tam ešte stále máme 9 centov, čím by sme sa opäť stali, mali by sme veľkú konkurenčnú výhodu oproti okolitým krajinám, možno s výnimkou Poľska. No a ak to celé nepomôže, tak potom asi budete musieť šetriť a menej kradnúť.

    No, počuli sme teda niečo k daňovému systému, nie je to na dobrej ceste a nie je to len daňový systém, ktorý výrazne ohrozuje výnosy, je to aj socialistický Zákonník práce, ktorý sa blíži, je to likvidácia druhého piliera, je to zaťaženie asi všetkých, ktorí tvoria hodnoty, či dohodári, živnostníci, a sú to tie zdravotné odvody z dividend, ktoré takisto veľa, veľa ľudí vypudí zo systému. Totižto tu nejde o to, že, no dobre, prídeme o 4 %, keď niekto platí dnes 19 % a vy mu naparíte, a povedzme zarába 4-tisíc eur alebo 5-tisíc, a vy mu naparíte 25 % na ten, na to, čo má nad tú hranicu, a tento človek si povie, no tak stačilo, on neodíde len s tým, čo zarába nad 3 300 eur, on keď už raz začne optimalizovať, tak to bude robiť poriadne a odíde s celým príjmom a prídete aj o tých 19 %, ktoré dnes máte.

    Toto je neuveriteľná krátkozrakosť, s ktorou sa tu stretávame, a už teraz teda môžem tu zodpovedne prehlásiť, že akonáhle sa strana Sloboda a Solidarita dostane, dostane možnosť toto zmeniť, dostane do vlády, tak toto spraví. Navrátime rovnú daň preto, lebo tento diletantizmus Slovensko veľmi ťažko dlhodobo môže prežiť.

    Úplne na záver chcem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, aby sa tento zákon vrátil navrhovateľovi na dopracovanie. Až by mal navrhovateľ záujem, rád mu dám niekoľko cenných rád.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Blaha, Kamenický, Mihál, Číž, Galko, Štefanec, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Sulík, mne sa naozaj páčil ten váš úvod, keď ste sa tu tak ako bohorovne postavili: Učebnice niečo hovoria, ale ja hovorím niečo iné. To je jedno, že tak hovorí Krugman, že tak hovorí Stiglitz, Sen, Samuelson, ja hovorím, že dane majú iba jednu funkciu. To je taký pohľad takého mesiášskeho, alebo by som používal nejaké výrazy z iných odvetví, ako je politické, ale chápte, prosím, že Mister Nobody from somewhere from Slovakia naozaj nikoho nezaujíma, a bavme sa o tom, čo hovoria autority a autority hovoria niečo úplne iné, ako hovoríte vy, úplne iné.

    Vy taký máte, taký ten štýl, že používate nejaké ekonomické štatistiky a čísla alebo grafy a poviete: Lafferova krivka. Ten bod, kde tá Lafferova krivka začína platiť, ten neviete určiť, ale budete sa odvolávať na Lafferovu krivku. V Británii po 2. svetovej vojne bola raz sadzba 90 % a Lafferova krivka stále stúpala. Ako je to možné, pán kolega Sulík? No? To je otázka pre vás.

    Viete, tento váš príhovor, to bolo také krčmové mudrovanie. To nemalo nič spoločné s nejakou vedeckou analytickou úrovňou. To bolo to, čomu vy ste nazvali "žvásty". Ja som zvyknutý na vedeckú úroveň a poznám veľa pravicových, veľmi kvalitných ekonómov, ale vy, vy to nie ste, pán kolega.

    To isté, keď ste hovorili o Giniho koeficiente, vytiahnete si, čo sa vám hodí, ale to, čo je dôležité, že za posledných 20 rokov na Slovensku brutálne stúpol, sa roztvorili tie nožnice, ako Giniho koeficient rástol, to už nespomeniete. Čiže naozaj selektívnosť faktov, nevedecký spôsob uvažovania.

    Keď ste hovorili o spravodlivosti, akú spravodlivosť máte na mysli? Podľa ktorej teórie? Rawlsa? Ackermana? Dvorkina? Nozicka? Walczera? Tárate! Toto bolo čisté táranie.

    A ja len poviem toľko, že existujú zhruba dve alternatívy, ako sa postaviť daniam. Jedna je taký ten jeľcinovský kapitalizmus, znižujme dane, majme malý štát, prilákame všelijakých špekulantov. Druhá alternatíva, rakúsky spôsob, vysoké dane, aby sme mali veľmi silný štandard v zdravotníctve a školstve a to vie tiež prilákať kapitál. Pán kolega, vie.

    Ďakujem.

  • Ja by som sa tiež chcel pristaviť pri Lafferovej krivke, ktorú spomínal pán Sulík. V podstate, kde beriete tú istotu, že tých 19 % je presne tá optimálna sadzba, pri ktorej vybereme maximum? Hovoríte o nejakých empirických skúsenostiach. Takisto mám pocit, že je to skôr postavené na nejakom odhade alebo niečom takom. Je jasné, v Európe, momentálne, všetci sa predbiehajú, kto dá nižšie dane. Máme tu krajiny typu Bulharsko 10 %, potom máme tu Rumunsko, máme tu, neviem, Litvu s 15 %. Je toto optimum? - sa pýtam.

    V Európskej únii momentálne sú silné diskusie o tom, aby tieto závody skončili. Lebo je jasné, je jasné, môžme diskutovať o tom, či vybereme optimálne pri 19, 21 alebo 23 %, ale jednoznačne si myslím, že aj Európska únie smeruje k nejakej daňovej únii a je tu veľký tlak na vyrovnanie sadzieb daní. Kde to bude, či to bude, áno, tie krajiny ako Švédsko znižujú dane, my možno niečo zvyšujeme, uvidíme, ako dopadnú Bulhari s 10 %, či dokážu svoj verejný sektor z tohto uživiť. Takže nebudem ešte hovoriť o tom, že je jasné, aké záujmy sa tu, alebo záujmy koho sa tu hája.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No, mne je veľmi smutno z toho všetkého, čo sa tu deje, z toho, akých návrhov, z tých návrhov, ktoré vláda predkladá do tohto parlamentu, pretože ono si to možno neuvedomujeme, ale príde ten 1. január 2013 a Slovensko sa po 1. januári 2013 veľmi zásadným spôsobom zmení. Tie vyššie dane, vyššie odvody, veď to nie je detská hračka, s ktorou sa tu hráme a naťahujeme sa, že kto, koho lepšie odcituje. To je realita. Tie vyššie dane, vyššie odvody zasiahnu či bežných ľudí, malých podnikateľov, živnostníkov, zamestnancov, bohatších zamestnancov, bohatých, možno majiteľov eseročiek, ktorým sa veľmi dobre darí, ale všetkých, ktorí sú aktívni, to zasiahne. A zasiahne to aj tých, ktorí, povedzme zamestnanci ani podnikatelia nie sú dôchodcovia, študenti a tak ďalej, odvody z dohôd, a zasiahne to aj tých dôchodcov a študentov, ktorí vôbec nepracujú, napríklad dôchodcov, ktorí sú skutočne vo vysokom veku. Pretože porastú ceny, pretože podnikatelia jednoducho postupne, najprv jeden, potom druhý, všetky tieto zvyšujúce sa odvody, zvyšujúce sa dane prenesú do cien. Skúste si spomenúť v máji, v júni na tieto moje slová. Budete vidieť, čo všetko pôjde jednoducho hore. A skúste si spomenúť, keď sa budete pozerať, budete analyzovať čísla o zamestnanosti, nezamestnanosti, že kto je za tým, kto to spôsobil.

    Dvadsaťpäťpercentné zvýšenie daní a odvodov pre eseročky, nehovorím o bodoch, ale o percentách, 25-percentné zvýšenie daní a odvodov na zdravotné poistenie pre menšie eseročky a ešte vyšší percentuálny nárast pre tie bohatšie eseročky, to je taký zásah, ktorý nezostane bez následkov, a to či pre štátny rozpočet, či pre všetkých ľudí, ktorí na Slovensku sú.

  • Ďakujem pekne, pán Sulík, aj za to, že marketingovo ste mi pomohli, keď ste mi venovali niekoľkokrát pozornosť.

    Pán Sulík, ja vám priznám sa s jednou vecou. My v tom SMER-e rozmýšľame, že ako má vlastne vyzerať, a diskutujeme práve teraz o tom, to naše parlamentné pôsobenie. Máme, samozrejme, niekoľko premís, ktoré musíme dodržať. Prvá je, že máme zodpovednosť za správu krajiny, takže musíme predovšetkým veľmi zložito dospieť k riešeniam, ktoré považujeme za správne, a realizovať ich.

    V parlamente, samozrejme, potom máme možnosť, že zvolíme typ práce, ako volí opozícia, môžeme sa zapojiť do duchovne náročných diskusií o poklopoch, o tom, koľko pív si môžu dať bicyklisti, alebo prípadne aké formy priamej demokracie, akonáhle zmeníme volebný systém, ako vstúpime do ústavy a podobne. Ani to nechcem.

    Po tretie môžeme reagovať na marketingové reči z tej neoliberálnej čítanky, z ktorej môj drahý, vážený krajan Ľudo Kaník tak veľmi rád tu opakuje ako mantru. Myslím si, že také veci, o ktorých tu hovoríte, na to je, k dispozícii sú konferencie, verejný priestor. Je tragédiou pre mňa osobne, že napríklad ten mediálny, ktorý sprostredkúva verejnosti hľadanie tej pravdy, je absolútne jednostranný. Je neaktívny a ukazuje sa, že do zložitejších konštrukcií sa už vôbec nie cez dve minúty dostať nedá. Takže ale, pán Sulík, vzhľadom na to, že si vás vážim ako predsedu parlamentnej strany, skúsim sa prihlásiť ústne a zaujať stanovisko k veciam, o ktorých ste tu hovorili.

    A len jednu poznámku, keďže ešte mám málo času, k tomu, čo ste hovorili, viete, o tom, ako sa tí miliardári u nás, na Slovensku, narobili na to, aby získali ten majetok, tak odídem zo Slovenska, nebudem špiritizovať. Vo Francúzsku najbohatšia žena zarába mesačne toľko ako 15 722, som sa naučil ten termín, robotníkov. Tá pani sa skutočne nadrie. Nadrie a chápem, že jej patrí vaše uznanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Richard, áno, no chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Mňa zaujala jedna vec, a síce to, keď si povedal, že v prípade, že budeme mať v budúcnosti možnosť vládnuť, tak túto deformáciu, ktorá sa ide pripraviť, tak odstránime. Chcel by som zdupľovať, že bolo to naozaj, bolo to naozaj povedané v prípade, že budeme mať možnosť vládnuť, a nie tak, ako to pochopil pán minister, ktorý hovoril, že v prípade, že sa dostaneme znovu do parlamentu.

    Prezentácia bola dobrá, pútavá. Ja by som odporúčal do budúcnosti ešte jeden, dva nejaké grafy, keby si tam dal. V prípade, že by si mal nejaký problém s tými grafmi, ja si myslím, že pán minister, on ti veľmi rád pomôže. Rozprával si, že ste spolupracovali. Ja myslím, že on by jeden taký, jeden-dva také pútavé grafy ti tam vedel pridať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Sulík pekne dokázal na číslach, že rovná daň je sociálne spravodlivejšia. Takisto tie čísla o daňovom základe po zavedení rovnej dane boli evidentné. Čiže naozaj to nebola teória, bola to prax. Tak ako aj my spomíname v našich všetkých vystúpeniach, aj tu bolo evidentné, že sú to skúsenosti, čísla, fakty, a nielen zo Slovenska, že rovná daň je sociálne spravodlivá, rovná daň funguje.

    Okrem toho dovolím si upozorniť, že aj štúdie OECD upozorňujú na to, aby v konsolidácii krajiny nezvyšovali daňové, odvodové zaťaženie, a keď sa chcú už sústrediť, tak skôr na konsolidáciu cez strany, cez stranu výdavkov alebo nepriamych daní. Podobné odporúčania, dámy a páni, robí aj Európska komisia. Aj tá nám hovorí o tom, aby sme nezvyšovali dane a odvody. Evidentne vláda nepočúva a evidentne robí opačné opatrenia. To všetko svedčí o tom, že SMER je naozaj v protismere.

    Ďakujem.

  • Na vystúpeniach pána Sulíka je vždy dobré to, že ukáže čísla, pomenuje to a vždy je tam taká iskierka nádeje, že čísla snáď už presvedčia, že čísla sú proste tvrdé fakty. Ale vidím, že absolútne zbytočne. Tu ideológia víťazí nad všetkým. Naozaj, zrušiť rovnú daň, rovné zdaňovanie, spravodlivejšie, solidárnejšie zdaňovanie absolútne nezmyselne preto, že také je nariadenie.

    Keď pán Číž, a ja ho budem menovať, keď aj on mňa, povie, že rovná daň nepokrýva náklady štátu, ale na číslach vidíme, že zdvojnásobila príjem štátu, to je taký logický nezmysel, to je taký alogizmus, že už väčší nemôže byť.

    A keď tu počúvam to volanie, volanie po vysokých daniach, páni a dámy, ale kto ich bude platiť? Si neuvedomujete, že vy vyháňate daňové príjmy zo štátnej kasy, a tým pádom následne aj vyháňate prácu zo Slovenska, vyháňate, zvyšujete nezamestnanosť?

    A čoho sa najviac obávam a čo tu zaznieva, vy nielenže zničíte fungujúci systém bez váhania a poškodíte sami sebe, vy ste schopní vlastizrady. Vy ste schopní vlastizrady, keď pripúšťate, ba dokonca hovoríte, že nás to čaká a neminie, harmonizácia daní v rámci Európskej únie. Veď to by znamenalo zabetónovanie, zaostávanie Slovenska za zvyškom vyspelejšej časti Európy. My nesmieme dovoliť, aby sme mali rovnaké dane, ako vyspelejšie krajiny, pretože sa staneme nezaujímavou ekonomickou perifériou, kde už nikto nepríde, a budeme len závislí na daroch, ktoré tu budeme dostávať ako poddaní. Vy ste tohto schopní a pred týmto varujem. Vy ste nebezpeční pre túto krajinu. A to by bolo treba, aby si to naozaj ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Budem reagovať iba na troch pánov.

    Pán Číž, no, možnože ste si všimli, ja nehovorím ani o poklopoch, ani o pive na bicykloch, ja som hovoril k podstatným veciam. K podstatným veciam som hovoril a k tomu, že, a hovoril som o tom, že vy sa idete pripraviť o peniaze, to sú vaše, keď toto spravíte, vy nám nezoberiete nič, čo sme v opozícii, vy sa pripravíte o peniaze. Toto je na tom to, čo pre mňa je nepochopiteľné.

    A tá pani z Francúzska, no, možnože to je naozaj nespravodlivé, že zarába toľko, čo 15 772 robotníkov, ale keď ju zdaníte 75 %, tak tá pani si prihlási pobyt niekde v Belgicku alebo na Slovensku, alebo kdekoľvek inde.

    No, pán Kamenický, vy ste sa pýtali, prečo je 19 % optimum. Nehovorím, že to je optimum. Môže byť iné, ale vy rozbíjate systém ako celok, viete? Tu je, vy tam zavádzate nové režimy, nové stupne, hranice, tá zdravotná, tie zdravotné odvody z dividend. Vy narúšate hrozným spôsobom systém. Keby ste došli s tým, že nedá sa svietiť, nebude to 19, ale 21 a nemeníme nič, tak môžeme ešte o tom diskutovať, či sa dá šetriť, alebo toto. Ale vy okrem toho, že idete dať vyššie dane, vy ničíte systém, vy si to len neuvedomujete teraz.

    No a, pán Blaha, vás som si nechal na koniec, tak videli sme, že Nobelova cena za mier kam putovala. Ono to už s tou cenou tiež nie je to, čo bývalo voľakedy. Počul som, že minister financií má dostať Nobelovu cenu za ekonómiu. A argumentovať Krugmanom, Stiglitzom, ktorí teda ju dostali zrejme omylom, a navyše ešte o Krugmanovi, ja pochybujem, že povedal, že rovná daň je zlá, tak Stiglitz je známy socialista.

    Ale čo ma na vás prekvapuje, vy v kuse sa, vy nemáte vlastný názor, alebo čo? Vy v kuse sa odvolávate na niekoho, čo niekto niekedy povedal. To máte pekne, vidím, načítané. Žeby zopár vlastných myšlienok? Ja sa odvolávam na moje vlastné myšlienky, ktoré som si potvrdil za desať rokov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.

  • Dobre, dobre. Páni poslanci, vysvetlite... Páni...

  • Smiech predsedajúcej a ruch v sále.

  • Páni poslanci, vysvetlite si to potom.

    Keďže je 14.00 hod., prerušujem rokovanie.

    Chcem vám, pani poslankyne, páni poslanci, oznámiť, že v utorok pokračujeme podľa termínovaného programu Správou o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2011, Správou o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2011 a potom budeme pokračovať rozpravou a začne túto rozpravu k tomuto bodu programu pán poslanec Švejna.

    Zároveň ešte chcem uviesť jeden oznam. Vzhľadom na to, že v utorok 23. októbra o 9.00 hod. pokračujeme v rokovaní neverejnou časťou 8. schôdze, žiadam zamestnancov kancelárie, aby vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenie tohto neverejného rokovania vrátane zamedzenia úniku informácií z rokovacej sály.

    Prajem vám príjemný víkend, pekné popoludnie a šťastnú cestu domov. Uvidíme sa v utorok o deviatej. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 14.04 hodine.