• Príjemné dobré ráno.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Pavol Frešo, Daniel Lipšic, Jozef Mikuš a pani poslankyňa Ritomská.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    ktorý máte ako tlač 184.

    Prosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán spravodajca už zaujal svoje miesto.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Miroslav Beblavý, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.

    Keďže v prvom čítaní som už pomerne obsiahlo vystúpil k návrhu zákona ako celku, aj s pánom ministrom sme, myslím, mali, a nielen teda, samozrejme, ja, pomerne obsiahlu a užitočnú diskusiu, dovoľte mi v druhom čítaní sa sústrediť na jednu konkrétnu tému a k nej predložiť aj pozmeňujúci návrh. A to je téma krajských školských úradov.

    Návrh zákona krajské školské úrady včleňuje do obvodných úradov, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To líši túto otázku od reformy alebo zmeny väčšiny ostatných úradov, ktoré sú navrhované v zákone, pretože pri väčšine rezortov ten návrh spočíva v tom, že sa takzvaná krajská, nazvime to, okresná alebo prvostupňová úroveň zlučujú do jednej, respektíve tá krajská sa posúva na tú obvodnú úroveň, ale zostáva pod rezortnou kontrolou a pod rezortnou gesciou. To znamená, že obvodný úrad pre cestnú dopravu bude ďalej pod gesciou ministra dopravy, obvodný úrad pre životné prostredie bude ďalej alebo pôvodný úrad bude ďalej pod gesciou príslušných ministrov životného prostredia, pôdohospodárstva a tak ďalej sú lesnícke úrady a podobne. To znamená, že hoci sa ten návrh snaží šetriť, snaží sa znižovať počet stupňov slovenských úradov, zachováva zodpovednosť príslušného ministra za ich fungovanie.

    Myslím si, že aj tam v tých oblastiach má návrh určité riziká, dokonca aj ústavné, ale o nich, viem, chce hovoriť moja kolegyňa pani poslankyňa Žitňanská, takže nebudem ju duplikovať a budem sa venovať krajským školským úradom, ktoré spolu s krajskými stavebnými úradmi sa nemajú riešiť týmto spôsobom, ale majú sa riešiť tak, že sa včlenia pod ministerstvo vnútra do obvodných úradov, pričom chcem upozorniť, že na rozdiel od krajských stavebných úradov, ktoré v podstate vykonávajú len rozhodovaciu právomoc, to znamená, že v ich prípade ich ani ministerstvo riadiť nemá v tom pravom slova zmysle, pretože majú rozhodovať podľa zákona a nezávisle od toho, aký dostanú pokyn, tak krajské školské úrady nie sú len regulačný orgán, ale sú najmä orgán riadenia a financovania metodickej pomoci a služieb, kde je otázka riadenia rezortnej zodpovednosti oveľa dôležitejšia. Z tohto dôvodu ja budem dnes v tomto svojom prejave namietať túto časť zmeny, ktorú pán minister navrhuje, pretože si myslím, že povedie k pomerne výrazným škodám v školstve bez toho, aby za to prinášala zodpovedajúcu protihodnotu.

    Najprv hovorme o tých hodnotách. Návrh nemá nejaké výrazné šetriace ambície v tejto časti. Teda on ich nemá ani celkovo, keďže, ako aj pomerne úprimne uvádza samotný návrh zákona a jeho dôvodová správa, ambíciou je vlastne ušetriť približne 3 mil. eur ročne, čo z tej celkovej ambície ESA 700 mil. do roku 2016 je pomerne malý zlomok. A z tohto zlomku krajské školské úrady sú ďalší zlomok, pretože, samozrejme, počíta sa s tým, že bude ďalej tento odbor existovať na obvodnom úrade, jeho kompetencie sa nijako nemenia, dokonca sa objem práce aj zväčší, čo budem ilustrovať neskôr. A ušetria sa, samozrejme, stoličky prednostov týchto krajských školských úradov, čo musím oceniť teda, že, samozrejme, vláda chce rušiť osem stoličiek, ktoré teda sama politicky obsadzuje, to určite si zaslúži aspoň krátke ocenenie, ale napriek tomu to nie je až taká veľká zmena, aby to stálo za návrat k systému, ktorý sme tu mali za Vladimíra Mečiara, ktorý sme potom zrušili.

    Dovoľte mi teda toto bližšie vysvetliť a zároveň možno navrhnúť pánovi ministrovi, že ak napriek tomu je presvedčený o tom, že za každú cenu chce ušetriť tých osem prednostovských stoličiek, že existuje jednoduchší a pre školstvo nie škodlivý spôsob, ako to spraviť, na rozdiel od toho návrhu, ktorý nám predložil.

    Ako som už spomenul, podobné niečo už urobila vláda Vladimíra Mečiara. V rokoch 1996 – 2004 sme na Slovensku mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy podobným spôsobom. Táto skúsenosť osobitne v tak odborne náročných oblastiach, ako je školstvo, nebola dobrá. Povedzme si, prečo nebola dobrá. V prvom rade nebola dobrá, pretože sa stratila jasná politická zodpovednosť, to viedlo aj k tomu, že sa občas šafárilo veľmi zvláštnym spôsobom s majetkom, k tomu sa ešte vrátim, napríklad v Bratislave odpredali školám spod zadku doslova školské dvory v roku 1998 ich zriaďovatelia, vtedajšie okresné a krajské úrady, ale aj preto, že prednostovia okresných úradov ani vtedy, ani dnes de facto nezodpovedajú nikomu. Oni síce zodpovedajú oficiálne, teda dnes už pánovi ministrovi vnútra, ale keďže ich menuje vláda a sú to celostranícke nominácie, tak ani minister vnútra v skutočnosti ich nemá až tak pevne v rukách. A skôr by som povedal, sú to takí miestni politickí alipašovia, ktorí môžu spravovať danú oblasť počas tých štyroch rokov. A ministerstvo školstva síce malo na základe zákona právo na takzvané metodické riadenie vo svojej oblasti, ale v realite metodické usmerňovanie je metodické usmerňovanie, to znamená prakticky bez akejkoľvek či už právnej záväznosti alebo schopnosti ho vynútiť v prípade, ak ho úrad buď úplne ignoruje, čo si väčšinou netrúfne, alebo skôr interpretuje spôsobom, ktorý sa mu hodí. Prinieslo to aj to, že zo školstva odtekali zdroje a odtekal aj majetok. Ja už som spomenul príklady. Práve v tomto období a nie úplnou náhodou došlo k najväčšiemu seku vo výdavkoch školstva na prevádzku v dejinách Slovenska. Tí z nás, ktorí sú trochu pamätníci, vedia, čo sa stalo v rokoch 1996 a 1997, keď vtedajší minister Kozlík jednoducho sekol práve v rámci úspor rozpočty ministerstva vnútra a jeho kapitoly a na to reagovali títo prednostovia tým, že osobitne sekli školský rozpočet. Vtedy sa vytvorili na Slovensku najväčšie dlhy základných a stredných škôl za prevádzku, vtedy prestali školy platiť za faktúry, za teplo, za iné veci, ktoré potom ešte vláda Mikuláša Dzurindu pod vedením pani ministerky Schmögnerovej musela niekoľko rokov riešiť, až kým sa to, myslím, dokonca až možno za pána ministra Fronca úplne nevyčistilo. Zároveň treba povedať, že pod tlakom prednostov sa často rozhodovalo neodborne a buď politicky, alebo klientelisticky. Samozrejme, vieme, či už pracovné miesta v regióne, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, sú extrémne vzácna vec, ale aj iné zdroje, ktoré sú najmä v chudobnejších regiónoch vzácne, sa takto dostali do rúk ľudí z mimo rezortu školstva, ktorí sa ani nezodpovedali pedagogickej komunite.

    Pán minister, ak mi prinesiete jedinú autoritu v oblasti školstva, ktorá povie, že táto mečiarovská zmena z roku 1996 priniesla lepšie školstvo na Slovensku, tak odvolám, čo som tu teraz povedal, len ja som za tých 12 rokov, čo sa venujem tejto téme, 13 rokov ešte o takej nepočul, priznám sa, a to bez ohľadu na politické zafarbenie dnešné. Všetci sa zhodujú, že tento model bol pre školstvo zlý, a nikdy som nepočul, až kým ste vy neprišli s tým návrhom zákona, že by ho niekto chcel zmeniť. Viem, samozrejme, že pre ministerstvo vnútra, jeho úradníkov, prípadne pre ministra takéto modely sú vždy príťažlivé, lebo prinášajú viac moci, viac prostriedkov, viac možností a úradníci ministerstva vnútra určite za ním nostalgicky spomínajú. Ale kým ste neprišli vy a kým neprišiel pán minister Čaplovič, ktorý vám toto umožňuje v prípade školstva tým, že s tým súhlasí, tak sa priznám, že nikomu ani nenapadlo ako seriózny politický nápad preniesť výraznú časť zodpovednosti za regionálne školstvo pod rezort vnútra. Ja musím povedať, že som hovoril s jedným z bývalých ministrov školstva, nebudem ho menovať, lebo to nie je podstatné, ktorý mi povedal v súkromnom rozhovore, že keby toto skúsili za jeho vlády, minister vnútra, ktorý by to určite rád vtedy tiež skúsil, tak radšej rezignoval, ako by toto akceptoval. Moja otázka je, prečo pán minister Čaplovič namiesto hrozby rezignácie tieto veci podporuje. Ale v podstate po tom, čo sme tu museli schváliť naozaj odovzdanie školských peňazí obciam na riešenie ich rozpočtových problémov na minulej schôdzi, musím povedať, že ma to už až tak neprekvapuje.

    Po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste, musím uznať, upravili ten návrh tak, že vedúceho odboru školstva na príslušnom obvodnom úrade bude menovať prednosta, ale na návrh ministra školstva. Tento krok možno privítať, ale treba pripomenúť, že správa a riadenie zďaleka nekončí menovaním. Správa a riadenie nie je o tom, kto odvoláva, ale kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, či vám pridá spolupracovníkov, akých spolupracovníkov vám pridá, kto presunie ľudí odkiaľ kam, to všetko spadá pod správu a riadenie a zostane prednostovi obvodného úradu. Každý z nás, a myslím, že je nás tu väčšina, kto aj niekedy pôsobil v riadiacich pozíciách či už na nižších, stredných alebo vyšších, vie, že samo osebe to, že niekto niekoho nominuje, ešte veľmi neovplyvňuje každodenný život tej inštitúcie. Bratislava aj ministerstvo školstva je ďaleko, ale prednosta je blízko a prednosta je ten, kto reálne vám vie zo života robiť peklo, alebo aspoň celkom prijateľné a znesiteľné prostredie. Takže na to, že títo riaditelia odborov budú musieť chcieť vychádzať s prednostami a tam, kde prednosta bude mať záujem, aby nejaké konkrétne pracovné miesto, nejaké rozpočtové opatrenie bolo urobené, tak ako si to on predstavuje, myslím si, budú mať veľmi silný priestor. Z toho hľadiska sa ministerstvo školstva dostáva do pozície štatistu. Opäť pripomínam, snaha riešiť vo výbore poslancami strany SMER, ktorú musím oceniť, pani poslankyňou Obrimčákovou, tá tu nie je, a aj pánom poslancom Gogom, myslím, že tu tiež nie je, je, aby sa tieto veci upravili a upresnili, len problém je v tom, že, viete, to je, ako keď sa snažíte dať okrúhly kolík do štvorcového otvoru, tak môžete to skúšať zľava, sprava, zhora, zdola, veľmi to fungovať nebude. Takže to, čo sa tam oni snažia navrhovať, čo je aj v spoločnej správe, aby nejakým spôsobom sa všetko ešte muselo raz premlieť medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a späť a úradom, povedie len k ešte väčšej strate zodpovednosti, pretože keď niečo nebude fungovať, obvodný úrad sa bude môcť vyhovoriť rovno na dve ministerstvá, prečo to nefunguje, a na ministerstvách sa budú môcť vyhovoriť sami na seba navzájom.

    Aby sme vedeli, o čom hovoríme. Krajský školský úrad nie je len nejaký symbolický úrad, ktorý robí jednu-dve drobné veci. Okrem toho, že zriaďuje stále ešte nie malú časť školskej siete, tam, kde sme ich nepreniesli a neprenášame ich na obce a kraje, tak takisto vykonáva štátnu správu v prvom aj druhom stupni v mnohých veciach, ale popritom robí veci, ja to len pre zaujímavosť pripomeniem, od predsedov skúšobných komisií pre všetky maturitné záverečné skúšky v územnej pôsobnosti vyjadruje sa k zaradeniu školy do siete, kontroluje efektívnosť využívania, to znamená, je to kontrolný orgán s pomerne silnými právomocami v zmysle zákona o kontrole. Zároveň poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom od vecí ako organizácia výchovy, vzdelávania a školské stravovanie až po pracovnoprávne vzťahy, priznám sa, pán minister, nikdy som nevedel, že máte ambíciu riadiť ešte aj stravovanie v školách na území, ale rešpektujem, že všetko je verejné obstarávanie, vydáva organizačné pokyny pre všetkých zriaďovateľov. Dokonca môže na základe dohody vykonávať administratívno-technické práce na mzdovom a pracovnoprávnom úseku pre školy, zabezpečuje dokonca obvodné a krajské kolá súťaží detí a žiakov škôl, spoluprácu so zriaďovateľmi v oblasti športu a telesnej kultúry. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej, nechcem zdržovať. Za toto všetko bude po novom zodpovedať rezort vnútra. Priznám sa, že nech hľadám, ako hľadám komparatívnu výhodu rezortu vnútra, nevidím ju ani v zabezpečovaní olympiád, ani v zabezpečovaní stravovania, ani v zabezpečovaní servisných služieb pre školy na území, a teda ani v riadení a zriaďovaní tzv. vlastných škôl.

    Pre mňa je tento návrh zákona len ďalším dôkazom toho, že rezort školstva sa dnes nemôže spoľahnúť na svojho ministra, ktorý odovzdal významnú časť svojich kompetencií rezortu vnútra a jeho riadeniu, ktoré, pri všetkej úcte k vám, nemôže byť odborné čisto z definície toho, akú odbornosť má rezort vnútra a akú odbornosť má rezort školstva. Snažil som sa vysvetliť, že nevyčítam to vám, pán minister, ale myslím si, že minister vnútra takmer akejkoľvek vlády by privítal tú kumuláciu moci a úradníci ministerstva vnútra by to určite tiež privítali. Takže vy nie ste ani neštandardný, ani pre mňa nepochopiteľný ani z mocenského hľadiska, ani z politického. Prekvapuje ma, že minister školstva vám to servíruje, úplne až na tácke. A nie je dokonca ani schopný naozaj poukázať na to, že on nie je štandardnou súčasťou tohto vášho zákona, pretože vo všetkých ostatných rezortoch buď tá logika ako pri stavebných úradoch je naozaj jedno, kde ten stavebný úrad je, alebo, naopak, zostávajú veci v rezortoch, ako je to pri životnom prostredí, pri pôdohospodárstve a pri doprave, a že on je teda jediný, kto má výkonný aparát v území dnes, ktorý disponuje veľkým objemom peňazí a kompetenciami a on vám celý ten výkonný aparát aj s tými peniazmi takto na podnose dal. Hovorím, že to, že vy zamľaskáte, to ma neprekvapuje, to, že on servíruje, to ma naozaj prekvapuje.

    Takže zároveň chcem povedať, že ak by ste napriek tomu trvali na tom, že vám tá úspora prednostovských stoličiek krajských školských úradov stojí za to, tak mám pre vás alternatívny návrh, ktorý by sa dal pomerne jednoducho pripraviť. A môžeme ho tu zajtra schváliť, ak by ste boli ochotný počkať. A to je to, že by sa z týchto ôsmich krajských školských správ stali detašované pracoviská ministerstva školstva. Na to sa dá urobiť pomerne jednoduchá zmena v zákone, miesta v území by zostali, to, o čom vy hovoríte, obslužné činnosti, prednostovia, by všetko zmizlo, ministerstvo školstva by mohlo robiť aj mzdy, aj všetko ostatné, to naozaj by nezaťažilo ministerstvo nejakým zásadným spôsobom a ten rezort je dosť veľký na to, aby to robil efektívne.

    Vedeli by sme vyriešiť v zákone aj dvojstupňovosť konania v tých málo prípadoch, kde je krajský školský úrad prvý stupeň a ministerstvo druhý stupeň, to znamená, vedeli by sme urobiť to isté, čo chcete z hľadiska úspor, ale nič z tých problémov, ktoré som spomenul, by nezostalo, nemuseli by ste vy sa stať pánom školských jedální a krajských kôl olympiád. Len otázka je, prečo toto nie v záujme aj vlády a parlamentnej väčšiny.

    Aj keď stále žijem v nádeji, nepredpokladám, že by ste súhlasili s touto zmenou už len z dôvodu toho, že s ňou neprišiel nikto z tej správnej strany tohto parlamentu, tak mi dovoľte prečítať aspoň pozmeňujúci návrh, taký, nazvime ho, neutralizačný, ktorý túto veľmi škodlivú zmenu neutralizuje, alebo dávam tu na mieste verejný prísľub, že ak by ste prejavili politickú vôľu ísť tou inou cestou, napríklad cestou detašovaných pracovísk, tak tento pozmeňujúci návrh stiahnem a budem celou silou podporovať tie detašované pracoviská. Ale napriek tomu ako poistku si ho dovolím prečítať.

    Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v čl. I bode 1 § 1 sa vypúšťa písmeno a), doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená a) až g), bode 2 § 2 ods. 1 sa vypúšťajú slová „krajských školských úradov“, bode 3 § 2 ods. 3 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 4 § 2 ods. 4 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 5 § 2 ods. 6 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 6 § 2 ods. 7 sa vypúšťajú slová „krajského školského úradu a“, slovo „mali“ sa nahrádza slovom „mal“ a slová „krajský školský úrad a“ sa vypúšťajú, bode 7 § 2 ods. 9 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 8 doterajší článok 16 sa vypúšťa. Súčasne navrhujem, aby boli v spoločnej správe výborov novelizačné body 6 a 8 až 10 vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Do roku 1996 existovali tzv. školské správy, potom bolo to obdobie, keď vyslovene školstvo bolo, čo sa týka riadenia a financovania, v rukách ministerstva vnútra. Veľmi sme sa vtedy trápili. Ja môžem povedať len príklad. Existoval program rekonštrukcie školských budov ešte spred roku 1989. Tu dokázali zablokovať už niektoré veci úradníci, nie minister, úradníci na ministerstve vnútra. Ja si myslím, že minister, ktorý nemá v rukách kľúčové nástroje, a to finančné toky a personálne isté rozhodovanie, nie je plný minister. A by som uviedol jeden príklad. Podarilo sa v roku 1999 o málo zvýšiť platy učiteľov, bol návrh na malé zvýšenie platov učiteľov, ja som teda tam sedel a zastupoval vtedajšieho ministra ako štátny tajomník. A v diskusii na vláde vystúpil minister vnútra, ktorý sa ozval týmito slovami. „Vidíte, učiteľom dávate a pre mojich, pre policajtov, peniaze nemáte.“ Učitelia boli vtedy ešte zamestnanci ministerstva vnútra. Páni a dámy, ja si myslím, že toto je zlá správa pre školstvo. A viem si predstaviť, že budú mať spoločnú budovu, spoločný vozový park alebo podobné veci, spoločné upratovačky a podobne, ale nie tieto funkcie. Bol som to ja, pokojne to poviem, čo som povedal, že v tejto pozícii keby sa mi to stalo ako ministrovi školstva, by som zvážil ďalšie zotrvanie na tejto stoličke, pretože viesť rezort bez kľúčových nástrojov sa dobre nedá. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, ešte v mojich očiach vždy tam kúsok bude, ale musíme používať správne oslovenie.

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše slová. Ja som, samozrejme, si netrúfal bez vášho súhlasu vás citovať po mene. Ale teda oceňujem, že ste to povedali takto aj na plné ústa. A naozaj, ten kľúčový otáznik pre mňa nad celým týmto naozaj nie je to, že by minister vnútra prišiel s týmto návrhom. Viem si s tým takisto predstaviť pánov ministrov Palka, Pada, všetkých, ako tu boli, aj Lipšica. Ale naozaj si neviem predstaviť žiadneho z predchádzajúcich ministrov vnútra, s ktorým som osobne spolupracoval, či je to pán Ftáčnik, či ste to vy, či je to pán Jurzyca, dokonca teda s ním som nespolupracoval, ale ani pána Mikolaja, že by s týmto súhlasili, a to ešte tak jednoducho. Viem si predstaviť, keby to ešte vymenili s pánom ministrom za nejakých 200 mil. – 300 mil. eur pre školstvo, že by ešte mohli to zvažovať, hoci si myslím, že aj to by bol zlý obchod, pretože vymieňali by krátkodobé peniaze za naozaj stratu kontroly nad školstvom. Ale tu to niečo je veľké a rezort školstva za to nedostáva nič také.

    A ja poviem otvorene pánovi ministrovi vnútra, ktorý tu je, na rozdiel od pána ministra školstva, že môžeme, keď toto sa schváli, o rok, o dva roky sa porozprávať o tom, aké budú konkrétne prípady z terénu, kde tento systém bude zlyhávať. A ja vám garantujem, že budú, lebo si naozaj pamätajme, ako to vyzeralo. A hoci viem, že sa snažíte, ale predpokladám, že aj poviete v záverečnom prejave, keď už na to nebude možné reagovať, čo robíte pre to, aby ste obmedzili tieto riziká. A to si cením, že na rozdiel od mečiaristov aspoň nad tým uvažujete. Ale ten návrh je systémovo tak zlý, že myslím si, že nie je v tejto veci opraviteľný, a niečo ukazuje aj to, že naozaj jediný, na koho ste si trúfli v tomto bode, je slabý minister školstva, zatiaľ čo ostatným rezortom ste ich kontrolu ponechali. Ďakujem.

  • Pán minister v súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Aby ste mali možnosť reagovať, pán poslanec. Viete, pán poslanec Fronc, vy ste boli konfrontovaný s inými návrhmi na to a prečo ste mali ísť preč z ministerstva. A nebolo ich málo, bolo ich veľa, boli ste jeden z najneúspešnejších ministrov, ale pravdaže nie najneúspešnejší, vás prekonal bývalý minister školstva, ktorý bol za SDKÚ.

    Pán Beblavý, dva roky ste čo robili? Veď vtedy ministerstvo školstva ani neexistovalo, nikto o ňom nevedel, nikto ministra nevidel, nepočul, nič sa nestalo. Ja chápem, že si nikdy nepriznáte to, že ste vlastne vo svojej podstate nesmierne neschopný. Ale to mi až tak nevadí. Vadí mi to, že vy si ani len neprečítate zákony, vy si ani neprečítate, čo sa ide diať. Vy vlastne to netušíte, vy vlastne 30 minút rozprávate o veciach, ktoré sa vlastne ani nejdú udiať, ktoré sa ani nedejú, o ktorých ani neviete, ako budú vyzerať. Chápem, že sa máte chuť navážať do ministra školstva. V konečnom dôsledku v poslednej dobe sledujem, že sa vyznáte vo všetkom. Ale predtým sme boli zvyknutí pri našich zákonoch na vecné diskusie. Toto vecné nebolo, pretože jednoducho vy ste nemali v ničom, čo ste povedali, pravdu.

    Tu tieto zmeny nenastávajú, o ktorých vy hovoríte. Vy ste si ani nevšimli, že zmeny, ktoré už platia od roku 2008, proste nemusíme v tomto zákone robiť, lebo to už platí, že riadenie, nie metodické, riadenie a kontrola všetkých vecí ostáva na príslušných rezortoch, ktoré sú zodpovedné vecne v rámci svojej kompetencie. Ale to ste si nevšimli, možno teraz už áno, pretože už som vás raz za to kritizoval, to znamená, v tomto prípade, nieže na koho sme si my trúfli, všetky budú integrované s obvodnými úradmi, len o rok, ale všetky.

    A keďže nechceme zažiť hanbu, ktorú štandardne vy predvádzate ako SDKÚ v podobe napr. daňovej správy, pretože vy ste majstri sveta na všetko, tak ste aspoň ukázali presne, ako vyzerá reforma vo vašej podobe, že zlyhá celý systém, my nechceme pripúšťať, aby zlyhávali niektoré systémy. My sme už reformy robili, robili sme zmien pomerne dosť veľa. Preto sme naučení, že veci treba robiť postupne.

    A už tisíckrát som opakoval, že začíname s prvými a druhými a tretími etapami, kde postupne začíname tak, aby všetky veci začali fungovať veľmi dobre. To znamená, ministerstvo školstva nestratí vôbec žiadnu kontrolu nad ani peniazmi, ani riadením svojich škôl. Ministerstvo vnútra je logistický orgán, ktorý bude vo vzťahu k všetkým logistický orgán, ani nie on, ale nakoniec jeho centrá, ktoré vlastne budú v jednotlivých regiónoch. To znamená, ja chápem, že vy by ste sa chceli niekde priblížiť, ale veď si pamätáme roky 2002 – 2006, pán poslanec, už sme sa o tom tisíckrát bavili, nikto nebol konfrontovaný s toľkými prešľapmi a zlyhaniami ministerstva školstva ako vy. Veď si to pamätáte. Veď nakoniec to, som vám to hovoril vždy, že vaši voliči to ocenili v tom, že vás predbehli všetci z vašej strany aj na eurokandidátke, proste je ocenením schopnosti a toho, čo ste vytvorili.

    A môžete si vy dvaja naozaj v kľude tu prezentovať svoje obdivné reči, ale takisto váš bývalý minister školstva v rámci vlády Ivety Radičovej bol takisto najhorším ministrom. Veď to sme nehovorili my, to hovorili všetci vrátane novinárov. Nechápem, kde beriete tú drzosť obúvať sa po šiestich mesiacoch do ministra školstva Čaploviča, ktorý, naopak, práve mnohými opatreniami získa viacej prostriedkov do toho, čo školstvo potrebuje, lebo ušetrí na takých bezvýznamných veciach z pohľadu výučby, ako sú proste operatívne náklady, ktoré súvisia s kúrením, ktoré súvisia s opravami, ktoré súvisia s ostatnými vecami, lebo výučbe sa majú venovať, nie výmene okien. A o tom to presne je, nielen na školstve, všetky úrady budú zlúčené. To, že dnes v tom idú prvé dva, to je začiatok práve preto, aby sa nám nestalo zlyhanie a ten škandál, ktorý ste mali s daňovým úradom. To je preto, lebo sa snažíme pracovať normálne, lebo sme už niekedy v živote pracovali a vieme, čo znamená robiť veľké zmeny v rámci veľkých systémov, veľkých celkov, presne tak ako ste to povedali.

  • Ja si rád vypočujem rôzne vecné návrhy, veď tu mám mnoho zákonov. A musím oceniť, že v ďalších zákonoch sú mnohé návrhy, ktoré považujem za vecné, ale toto bolo trápne vystúpenie, pán poslanec, ktoré sa snažilo útočiť na Dušana Čaploviča, zahmleným spôsobom. Ja rozumiem, že môžete mať tisíc komplexov z toho, či sa mu darí, či robí veci dobre alebo zle, to je jedno, to je vedľajšie, na to je, samozrejme, opozícia, vy máte právo kritizovať, len vám hovorím, že sa obúvate do veľmi nesprávnych vecí. Vtedy, keď akože naozaj máte pravdu, som ochotný vždy, aj som to vždy robil, uznať zmeny, kde si myslím, že sú chyby, že kde veci nebudú dobre fungovať, tak tam ich zmeníme. Tisíckrát sa to stalo.

    Mali sme diskusiu, kde oceňujem to, kde sme naozaj niektoré veci menili aj v súvislosti napr. s verejným obstarávaním. A tu ste úplne vedľa. Jednoducho buď ste nečítali starý zákon, buď ste nečítali tento zákon, ktorý tu dnes je. A vôbec netušíte, čo sa v rámci ESA ide udiať. Proste ani nechcem to vyslovene pomenovávať, lebo proste to je vystúpenie, v ktorom sa nečítalo to, o čom dnes rokujeme. Čiže keď máte chuť to povedať, na úvod proste toho vystúpenia povedzte: „Viete čo, mám teraz chuť dvadsať minút nadávať vám, pánovi ministrovi Čaplovičovi, lebo som z opozície.“ To akceptujem, nech sa páči, ale netvárte sa, že ste odborník, lebo tu ste sa momentálne strápnili, lebo tieto veci naozaj proste tak nie sú. Rád sa s vami o dva roky porozprávam, budete vidieť, čo to znamená, že ministerstvo školstva nestratilo ani nestratí žiadny vplyv.

    Žiadnu ambíciu nemáme, mimochodom, aj ministerstvo školstva má školy, čo ste možno nepostrehli, takže to stravovanie robíme aj dnes, ale to už proste je vedľajšie, ale nechystáme sa ho robiť. Hlavne školy, predsa viete dobre, patria mestám a obciam. A my budeme vlastne čerpať prostriedky ministerstva školstva presne podľa toho systému ako ostatné mestá, nič iné sa nezmení, len si to treba dobre prečítať. To je celé, o čo proste žiadam. Ale v konečnom dôsledku, samozrejme, je sloboda prejavu a hovoriť môžete čokoľvek, ale keď ste ma vyzvali na reakciu, o tomto hovorím presne.

    Vy ste už dokázali, akým spôsobom to viete robiť aj jeden, aj druhý. To znamená, ja len si pamätám, a môžete sa na to opýtať učiteľov, vždy to veľmi radi porozprávajú, zoznam ministrov, ktorí boli tí, ktorí sa o nich nejakým spôsobom postarali, ktorí nejako o tú výučbu sa starali. Nakoniec, bývalý pán minister vnútra Daniel Lipšic, nie je tu dneska, však je chorý, ja si pamätám rozhodnutie pána Fronca, teraz za pána Fronca platil 600 mil. minulý rok. To boli tie dobré rozhodnutia, o ktorých hovoríme? To, čo nevyriešil, muselo zaňho ministerstvo za rozhodnutie ministra školstva vtedajšieho Fronca zaplatiť 600 mil. To bolo fakt skvelé. Blahoželám, ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Fronc, pán poslanec Beblavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Pán minister, strácate nervy. Prekvapujete ma, že pri takejto veci tak rýchlo strácate nervy. Mohol by som prejsť na rovnaký spôsob debaty a hovoriť o ministrovi, ktorý slovenských občanov s výbušninou v lietadle poslal do zahraničia. Neviete, ktorý to bol náhodou? Ale, viete, nemám chuť tento druh debaty viesť ani reagovať na nezmyselné obvinenia a nepravdy. Ja som sa nenavážal do ministra Čaploviča. Ja som povedal fakty, kde to zle fungovalo aj za vlády, ktorej som súčasťou bol ja, a sa to zmenilo. A upozornil som, že to bude zle fungovať. V čom je problém? Ak vás baví viesť takúto nezmyselnú demagogickú debatu s floskulami, nech sa páči, mňa do toho nezatiahnete. Ja zostanem len pri faktoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Priznám sa, že ani ja to neberiem osobne, lebo som tu dva roky. A všimol som si, že vy využívate ten svoj šarm balkánskeho banditu na to, aby ste v každej rozprave urážali protivníka. A je to také prijateľnejšie od vás ako od iných ľudí, ktorí to robia s takým zamračeným ksichtom. Takže neberiem to osobne, videl som to tu veľakrát, úplne na iných ľudí to bolo.

    Ale to, čo si dovolím povedať, je teda, že za päť a pol minúty, čo ste hovorili, ste nepovedali jediný argument, jedinú citáciu zákona, naopak, keď hovoríme o vecnej debate, ste x-krát urazili exministra Jurzycu, ktorý tu nie je a nemôže sa brániť, čo tiež hovorí niečo o vašom charaktere. Urazili ste pána exministra Fronca, ktorý tu je, tak sa brániť môže. Pripísali ste mi funkcie, ktoré som, bohužiaľ, aspoň teda z môjho pohľadu nikdy nemal. Nebol som ani ministrom školstva ani štátnym tajomníkom ministerstva školstva. A dovolím si vám garantovať, že by to trochu inak vyzeralo, keby som ním bol. Ale bol som štátnym tajomníkom ministerstva práce. A za to obdobie sme zlúčili Národný úrad práce a sociálne odbory okresných úradov. A môžem vám povedať, že sme ušetrili tisíc zamestnancov v tomto rezorte. A bola to najväčšia organizačná reforma druhej Dzurindovej vlády. A pokiaľ viem, keď ste boli vo vláde, ste ju nezmenili ani ste ju nikdy nekritizovali ako takú. Takže, pán minister, ako už povedal pán Fronc, toto síce vás nie je hodné, ale je to pre vás typické, takže nebudeme sa rozčuľovať.

    Musím ale povedať, že nemáte pravdu v tom, čo ste povedali, lebo naozaj riadi ten, kto má v rozpočtovej kapitole peniaze, riadi ten, kto menuje nadriadeného, riadi ten, kto to každodenne má na starosti. To vy viete, keďže ste riadili. V súkromnom sektore ste toho veľmi neriadili, ak si pamätám správne, keď to tu vy vyťahujete. Pokiaľ viem, tá vaša advokátska kancelária nemala nejaký rozsiahly počet zamestnancov, ale v poriadku. V štáte ste naozaj riadili dvakrát ministerstvo vnútra, ja to rešpektujem, ale treba naozaj povedať, že riadenie nie je o tom, čo hovorí zákon z roku 2008, ale o tom, ako vyzerá každodenný život. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky chce pán minister. Takže, nech sa páči. Prosím, zapnite pána ministra.

  • Áno, pán Beblavý, ja som mal 40 zamestnancov, keď som mal 19 rokov, na to, aby ste vy zaplatili toľko daní čo ja tomuto štátu, by ste museli žiť 200 rokov, prosím vás. Nechcem sa k tomu vracať a riešiť tieto vaše trápne útoky.

    Som rád, že sa znižujete aj k útokom na pôvod. To ma veľmi teší, pretože vám dochádzajú argumenty. Ale poviem vám jednu vec, že ho naozaj balkánsky mám. Takže to, aby sme si boli na jasnom, sa k pôvodu hrdo hlásim na rozdiel od vás.

    Ale nebudem zachádzať do vašej histórie, lebo to proste pre mňa nemá žiaden význam. Nemá význam hovoriť po vašom štátno-tajomníckom fungovaní, ktoré fondy nemohlo Slovensko čerpať vďaka vašim rozhodnutiam, to predsa vy veľmi dobre viete, ja hovorím o tom, že vy rozprávate nezmysly o tomto návrhu zákona. Vy ste si pozreli štátny rozpočet na budúci rok, kde sú peniaze, či ministerstvo vnútra dostalo peniaze na školy? Všimli ste si ten návrh? Toľko roboty ste si nedali. To znamená, peniaze sú na ministerstve školstva, pán poslanec, keď hovoríte o tom, to je jedno, keď ste chceli citáciu zákona. Máte pocit, že ja som dostal peniaze na školy?

  • Reakcia poslanca Beblavého.

  • No to sa teda nestane, pán poslanec. Pán poslanec, aby sme si boli na jasnom. Až si pozriete návrh štátneho rozpočtu, ten hovorí jasnou rečou v tom, kde sú peniaze, odkiaľ sa to bude financovať. Pozrite si ten zákon v kľude, prečítajte si ho. Ja som tu strávil niekoľko hodín vysvetľovaním výboru pre verejnú správu a urobím to kľudne s vami.

    Nemám chuť ani na vojnu, ani na žiadne iné veci. Jednoducho ma šokoval proste spôsob a útoky, ktoré ste proste prezentovali posledných 20 minút. Áno, vždy budem reagovať na obranu niekoho, keď o niekom rozprávate, kto tu nebol. Veď ste tu 20 minút hovorili o Dušanovi Čaplovičovi. Je tu? Vy mne budete rozprávať o tom, či som útočil na Jurzycu? Ja som ho nespomenul ani raz. Povedal som slovo Jurzyca?

  • Reakcia poslanca Beblavého.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Neustály ruch v sále.

  • Pán minister, skončil čas na vašu odpoveď na faktickú poznámku.

    Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Hlina, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja skúsim krátko hovoriť. Nechcel som to pôvodne urobiť, ale ma to vyprovokovalo, tak krátko chcem zareagovať, že naozaj si myslím, že dávam na zváženie taký návrh, či by sme neskúsili, lebo stále sú to vládne návrhy, takú podkategóriu spraviť. A myslím, že už je aj čas, že by sme mohli ich nenazývať vládne. Ale môžeme povedať, že to sú lobistické, operačno-taktické, potom potrebné a potom opravné zákony. Hej, my sme tu včera a predvčerom boli faceovaní, to ste doniesli úplne brutály, potom vám môžem povedať, že brutálne lobistické zákony nám tu doniesli. Vy tu prezentujete z môjho pohľadu operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka. Ja som to niekedy robil. A keď som bral Slotovi vlajku, tak my sme o 50 metrov ďalej, prezradím, nechali pustiť hasiaci prístroj, tým sme zmiatli vašich ľudí. Oni išli tam a my sme zatiaľ zobrali vlajku. A proste to sa tak zvykne robiť. A tiež si toto myslím, lebo tu naozaj dostávame morové rany, krajina dostáva morové rany.

    To, čo ja silno identifikujem, je, že sme zabili spravodlivosť, už teraz ju pochovávame, aby ju nikto nemohol vyhrabať. A teraz ako to zmiasť? Aby zopár tých ľudí, ktorých to ešte zaujíma, na to zabudlo, tak im poviete, že však pozrite sa, čo ideme robiť.

    Ja to nechcem nejako, pán minister, ja verím, že robíte veľa, dehonestovať, že to nestojí nejaký potenciál času. Ale v zásade som to moc zjednodušil, a tak ten zákon terajší v tejto predloženej polohe je, možno povedať aj zjednodušene, taký, že vlastne sa zrušia tie krajské úrady, prevedú sa pod obvodné a stanú sa z nich organizačné zložky alebo niečo také. Ale tak čo sa stane? Ušetrí sa pár korún, ako pán Beblavý spomínal, musia sa povymieňať všetky tabuľky, ale v zásade sa toho až tak veľmi nestane. Ale, dobre, pripustíme, možno naozaj, ako vy vravíte, to je predpríprava na veľkú vec, hej, len, máte čas, nevylučujem, že môže to byť predpríprava na veľkú vec. V tejto chvíli to skôr vyhodnocujem ako operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka a oblbnutie ľudí, teda ako idete šetriť.

    Ale čo ma vyprovokovalo? Vyprovokovalo ma to, že to školstvo teda pod vnútro patrí alebo bude patriť. Je tu tých absurdít, ja zisťujem, strašne veľa. Vy ste aj Rómov dali pod vnútro. Keby sme pokračovali vo výpočte absurdít, tak skúsim taký príklad uviesť. Rómov ste dali pod vnútro, ja si ináč neviem predstaviť, že by ste národnostné menšiny dali pod vnútro, či by to vôbec šlo. Viete, keby ten výbor LGBT, ten, zjednodušene povedané, homosexuálny výbor ste dali pod ministerstvo zdravotníctva, robíte určitú asociáciu, alebo židovskú náboženskú obec by ste dali pod hlásenie pobytu, pod vás, alebo cirkevný odbor ministerstva kultúry by ste dali pod SIS-ku. Viete, že to sú.

  • Reakcia podpredsedu vlády a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka: „Čiže nemocnice by nemali byť pod zdravotníctvom, ale pod zahraničnými vecami, hej?“

  • Však vy to robíte. Však vy ste dali Rómov pod vás, školstvo ide pod vás. Viete, že to je tak. A tu taký je spor, že kto čo riadi alebo neriadi. Ja som riadil. A tiež v zásade sa dá jednoducho povedať, kto má peniaze, má moc. Tak síce ono je možno pravdou, že toho na tom školskom odbore vymenuje minister, on sa bude možno hádať s niekým, ako sa bude písmenko a písať a možno s nejakými ľuďmi á la Martin Poliačik či deti na vreci sedieť majú alebo nemajú. Ale za čo, kedy, ako, s kým to má byť, viete, do toho ho nikto nepustí. A to je presne to, čo hovoril kolega Beblavý, že, naozaj, kto má peniaze, ten má moc. Síce tí ľudia budú plní ideálov, verím, že ešte takí v krajine sú, ale naozaj to tam bude fungovať v praxi. Ja nevylučujem, že niekde vymenujete veľkého človeka do funkcie prednostu, ktorý naozaj bude veľký, ktorý s tým nebude mať problém. A poväčšine tí ľudia sú takí, akí sú. Na Slovensku sme ešte trošku v niečom iní a zase je tam moc tých ľudí silne ovplyvňovať. Čiže ja túto výhradu v zásade akceptujem, aby ste mi ju nevysvetlili tak, že by som sa upokojil, hej. Plus-mínus, hej, viem čítať ešte. Písať možno neviem, ale čítať viem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja som ho čítal. Ale ono faktom je, že Rómov ste dali pod vnútro, faktom je, že školstvo bude pod vnútrom. Ja nehovorím, že to sú najdôležitejšie veci, ale to sú také symbolické veci, ktoré majú často obrovský vplyv. Ale nechcem sa zamotať. Čiže naozaj keby ste potom robili aj nejakú reformu aj tých legislatívnych úloh, tak prípadne dám na zváženie taký jeden rozdeľovník, hej, čiže lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Ešte dokonca k tým lobistickým poviem, tam v tých okienkach pomaly nikto dokopy nesedí, tam by ste mohli dať stajne ako stajne Ferrari. Tak tam by bola aj stajňa Penty. Viete, oni by nás všetkých mali pod kontrolou, aby sme niečo neurobili, čo nemáme urobiť, lebo mám pocit, že niekedy im to tu trošku ujde, hej. A tak proste treba dať nejaký návrh, určite to nejako pôjde legislatívne, aby proste takto sa veci nestávali. Viete, že sa takto stávajú.

    Pán kolega, trošku odbočím. A odkazujem to, že minule pánovi vášmu premiérovi odkazovali, že niečo pani Zvolenská, neviem, či o tom viete, doniesla do parlamentu, ona tu kľudne mohla spať v tej kombinéze. No akože viete, keď je nejaký jazdec stajne Ferrari, tak sa oblečie do kombinézy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, chcem vás upozorniť, naozaj hovorte k návrhu zákona. Dobre?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, pán kolega, poviem vám to osobne, prečo by tu mala kľudne stáť v tej kombinéze.

    A na záver len poviem, že nepresvedčili ste ma o tom riadení. Môže prednosta toho úradu riadiť aj školstvo, aj lesníkov, aj všetkých dokopy a vám to hlásiť, či budú mať segedínsky alebo bryndzové halušky v školskej jedálni v Kolárove. To tiež pre vás je možno nevyhnutná informácia

  • Smiech v sále.

  • Tá centralizácia, ktorá je v tom návrhu, hej, okrem toho zmyslu zmätenia obyvateľstva, vás aj vysoko koncentruje a robí z vás personu ultra very important. V poriadku, prečo nie, ale, viete, ešte to dokončím, tá konštrukcia toho zákona, že všetko sa zruší a všetko, čo aj mali a čo im zostalo, čo ešte nepredali, pôjde pod vás, to sú tiež také veci, pri ktorých ja nehovorím, že zrovna vy s tým budete robiť zle, ale vždy tá koncentrácia moci nebola dobrá, akože nikdy to v zásade nedopadlo dobre, špeciálne to nikdy nedopadlo dobre v strednej Európe. Čiže aj na to chcem upozorniť, hej, že nie som celkom fanúšik vysokej koncentrácie moci a vysokých rozhodovacích právomocí niekde. Viete, aby sme nedopadli tak ako niekedy iní, že všetko sa začne a skončí na Hlbokej, hej, ako tam niekde bolo to ÚV KSČ, ale tak sa to vravelo. Čiže to tiež nie je zrovna pre zdravie spoločnosti, ale možno pre ten typ spoločnosti, z ktorého ja mám pocit, že tu budujeme, to znamená, tú zabitú spravodlivosť pochovávame riadne hlboko. V zásade je to v lajne, hej, je to v línii, tak na to upozorňujem. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Alojz, ja teda v haluškách, v segedíne a v kombinézach nie úplne sa vyznám, ale sa vrátim k tomu sedeniu na vreciach. Som dole bol na klube, som počúval tvoju reč, tak mi to nedalo, musel som vybehnúť.

    Keď sa slávilo výročie narodenia Marie Montessori, to je žena, ktorá má na svedomí tú pedagogickú metódu, podľa ktorej som ja pracoval v škole, tak celosvetovo Google, poznáš tú firmu, na vrchu na stránke google.com venovala výročiu narodenia Marie Montessori pre celý svet obrázok, tak ako pri významných výročiach to Google robí. Podľa jej pedagogiky najmodernejšie školské systémy vychovávajú deti. V Holandsku napríklad viac ako 50 % škôl, aj štátnych škôl, funguje podľa pedagogiky Marie Montessori. Takže zosmiešňovať pedagogiku, ktorá na svete znamená v najvýznamnejších krajinách, podľa ktorých si my berieme príklad, jednoznačne progres, mi príde ako keď už nie drzosť, tak aspoň známka neznalosti. A ak jedného pekného dňa nejaký pedagóg, z ktorého ty si berieš príklad a podľa ktorého by mali podľa tvojej predstavy fungovať školy, bude mať tak silné meno, aby celosvetovo sme mohli sláviť jeho narodenie, tak potom môžeme porovnávať, ktorý z týchto učiteľov alebo z týchto pedagógov na to ide lepšie. Ale dovtedy do beriem od teda ako iba planú urážku a neznalosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Daniš, hlásil sa ešte, ale nejako mu nefungovalo zariadenie. Takže dám mu možnosť na faktickú. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Nuž, pán kolega, nehnevajte sa, prepáčte, ale celé to vaše vystúpenie je jedna obyčajná veľká zlátanina. Ušetrí sa pár korún, vymenia sa tabuľky a ďalších veľa hlúpostí, ktoré ste v tomto krátkom vystúpení povedali. Nuž skutočne absolútne tomu nerozumiete, pričom, žiaľ, nie ste jediný v tejto sále zrejme. Veľmi zle to chápete. Ani to nebudem opakovať. Pred chvíľou pán minister celý ten princíp vysvetlil.

    Ja, ak dovolíte, na rozdiel od vás osobne považujem predložený vládny návrh, ako ho považujú aj ostatní, ako štart nejakej rozsiahlej reštrukturalizácie verejnej správy obsiahnutej v projekte ESO. Ja osobne oceňujem ten systémový prístup, ktorý na rozdiel od minulosti, keď sme išli po povrchu, keď sme sa jedine zaoberali, prosím vás pekne, jedinou, síce významnou zložkou v nákladoch, mzdovou zložkou, ja beriem, že, prosím, vždy na človeka sú naviazané náklady, tentoraz skutočne ideme systémovo, ideme do hĺbky, hovoríme o majetku. Dúfam, všetci mi dáte za pravdu, že majetok treba zhodnocovať, majetkom sa treba zaoberať, že sú tu ďalšie prvky, verejné obstarávanie nemusím vysvetľovať. Určite v konečnom dôsledku podstatne znížia náklady, a to nielen na materiál, na služby, na ďalšie spektrum nákladov. No a, samozrejme, tieto očakávané náklady sa znížia a tie efekty sa prejavia. Nemôžeme čakať pri štarte, nemôžeme klásť otázku, čo to donesie na budúci rok. Vy viete, že keď sa niečo buduje a keď sa niečo prerába, tak vzniknú nutné náklady už len s nejakým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ja chcem len zareagovať.

    Ďakujem, pán Daniš, že ste aj na mňa reagovali, ale v zásade ste chválili pána ministra, však to je v poriadku, to sa ráta, to sa vám pripíše niekde.

  • Smiech v sále.

  • Ale ja chcem pánovi Poliačikovi povedať, že ty si tak vyštartoval. Však ja som len hovoril v dobrom, že keď ja verím, že sú možno nejaké koncepcie, o sedení na vreci, o tom ja nehovorím „nie“. Ale nemusel si zrovna mi tu spraviť prednášku o pani Montessori. Len ja u vás identifikujem to, proste upozorňujem na to, lebo tu ináč bol systém práce aj terajšej opozície, že keď im ľudia neuverili, tak povedali, že ľudia sú blbí, hej, že nieže oni robia niekde chybu. Čiže nechoďte aj vy tým systémom, hej, že proste ak máš pocit, že to je správne, ono sa dá presvedčiť o tom tak, že vyhráte voľby a môže to tu vyzerať úplne inak, hej.

  • Reakcia poslanca.

  • No tak ale nechaj ma dohovoriť, ja ti skúšam poradiť. A fakt tu oplývate obrovským množstvom geniálnych nápadov. Tak proste jedna z ciest, ako ich presadiť nenásilnou formou, je vyhrať voľby. Čiže skúste sa nad tým zamyslieť. Však dajte hlavy dokopy a porazte ich. Dajú sa poraziť. A potom budeme všetci tu povinne sedieť na vreci. Veď ale zatiaľ ja som to len ilustroval, čo by mal robiť ten človek miesto toho, aby teda riadil, že bude musieť rozprávať s ľuďmi, ktorí si myslia, že sedieť na vreci môže tiež byť akože dobrý výchovný proces. Čiže ja nevylučujem, že môže to v zásade byť. Ale sa už tak poznáme, vieš, že som trošku konzervatívnejší.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, prihlásená do rozpravy. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Až mi je ľúto teraz, mám až zábranu vstúpiť do tejto šarmantnej chlapčenskej debaty, ktorá tu prebieha po ránu. Ale pokúsim sa trošku vážnejšie hovoriť, pretože myslím si, že je to vážna téma.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja som presvedčená, a hovorím to poslednú dobu často, pretože naozaj je to moje vnútorné presvedčenie, že mnoho vecí sa na Slovensku za dvadsať rokov naozaj podarilo a máme byť na čo hrdí. Ja viem, že sú takí, ktorí si myslia, že skoro nič sa za to obdobie nezmenilo, ale ja som presvedčená, že máme byť na Slovensku na čo hrdí. Ale myslím si, že ak sa hovorí, že nie je veľká téma, tak podľa mojej mienky pre Slovensko existuje jedna veľká téma. A tou veľkou témou sú fungujúce inštitúcie na Slovensku, a to oddola až hore všetko tu, pretože to, čo sa nám za 20 rokov nepodarilo, tak to sú fungujúce inštitúcie, aby tento štát naozaj normálne fungoval a poskytoval tie služby ktoré poskytovať má občanom, ktorí, áno, platia si tieto služby svojimi daňami a mali by za to dostať to, čo si platia, veľmi zjednodušene politicky povedané. A vidíme to dnes a denne. Ja som to pomenovala tak abstraktne, pretože to, čo som pomenovala takto abstraktne, to je problém, keď budem uvádzať akékoľvek príklady, tak o fungujúcich inštitúciách je to, že sa môže na Slovensku stať, že tri roky si niekto nevšimne, že nejaké dievčatko chýba, že štátne orgány štandardne nerozhodujú v tridsaťdňových lehotách, keď ich majú dodržať, niekedy im to trvá veľmi, veľmi dlho, čím sa vytvára priestor pre korupciu a, samozrejme, môžem skončiť aj pri súdoch, ale nebudem dnes hovoriť o súdoch.

    Áno, môžeme kľudne sa stotožniť s tým, že naše fungovanie štátnych inštitúcií je drahé, ale ja nehovorím slovo drahé v zmysle nejakého absolútneho čísla, pretože je drahé na to, ako je neefektívne. Takže z tohto pohľadu podľa mňa každý, kto začne s reformou verejnej správy na každej úrovni, si zaslúži vyslyšať a podporu, pretože som presvedčená o tom, že je to absolútna základná otázka, ak chceme, aby tento štát do budúcnosti inak vyzeral a fungoval efektívnejšie. A naozaj aby ľudia od tohto štátu dostali to, čo im patrí, tak sa to neobíde bez reformy všetkých inštitúcií štátu. To chcem na úvod povedať jednoznačne.

    Táto téma, ktorej sa chopila táto vláda, chopil minister vnútra, začína ako keby týmto relatívne malým zákonom teraz. A pán minister hovorí, že je to začiatok. V zásade je to veľmi malinký začiatok, veľmi malinký začiatok, nad ktorým by sme mohli mávnuť rukou, keby tu neboli možno výhrady kolegov, ktorí sa venujú školstvu, keby to bol začiatok, ktorý by možno niečo nesignalizoval, aj o tom budem hovoriť. Je to začiatok, ktorý začal veľmi skoro. A asi to treba pomenovať, že začalo to tak skoro asi preto, že, áno, tie škrty na ľuďoch, ktoré sa teda netýkajú len bohatých, treba kompenzovať aj nejakým signálom, že ideme šetriť aj na štáte. Tak ten signál vláda veľmi rýchlo chcela dať. Je to solídny komunikačný nástroj, rozumieme všetci tomu, akurát že sa to prejavilo zjavne na neprepracovanosti tohto návrhu zákona, pretože úspora z tejto malinkej zmeny nie je taká zásadná na to, aké možno škody môže spôsobiť, resp. otázniky si pri nej kladieme.

    Ja chcem hovoriť, áno, o tej téme, že budeme mať dvojstupňové rozhodovanie pod strechou jedného orgánu, čo považujem za nebezpečné, pretože v správnych konaniach, kde sa rozhoduje o vážnych veciach, sú to témy ako rozhodovanie v otázkach životného prostredia, v iných veciach, kde naozaj sa rozhoduje o vážnych veciach, budeme mať rozhodovanie v prvom stupni v rámci správneho konania aj v druhom stupni pod jednou strechou, pod jedným prednostom. Ja viem, že sa navrhuje zriadiť osobitné oddelenie, ktoré bude mať vyhradené rozhodovanie v prvom stupni, ale zároveň veľmi dobre vieme, aké silné sú personálne väzby práve na tomto type úradov a aký silný dokáže byť takýto prednosta na takomto úrade. Zároveň máme skúsenosti, čo to znamená a aké je to dôležité, to nezávislé posúdenie od toho prvého stupňa, aké je to dôležité. A môžem spomenúť napríklad pezinskú skládku a všetko okolo toho, hej, rozhodovanie dvoch stupňov, aj keď, samozrejme, môžeme mať na to rôzne pohľady. A toto je podľa mňa systémový problém. Toto je systémový problém, ktorý podľa mňa v tomto návrhu zákona nie je dobre vyriešený.

    My sme sa o tom rozprávali na ústavnoprávnom výbore, hovorili sme o tom, hovoril to pán poslanec Procházka, že môže mať aj ústavnoprávne dimenzie tento problém. Pýtali sme sa vašich kolegov na ústavnoprávnom výbore, či ešte nezvážia naozaj túto dvojstupňovosť rozhodovania riešiť nejakým iným spôsobom. Dostali sme odpoveď, že jedno z riešení, ktoré sa ponúka, že ten druhý stupeň by bol stiahnutý na jednotlivé ministerstvá, bolo zamietnuté preto, že jednotlivé ministerstvá, resp. nie všetky ministerstvá chceli prevziať túto agendu druhostupňového rozhodovania, ale ja si myslím, že to nie je o chcení alebo nechcení toho, ale že to je o tom, či prvý a druhý stupeň bude fungovať alebo či to bude de facto v konečnom dôsledku ako keby vecne a fakticky jeden stupeň, pričom podľa mojej mienky, aj keď môžeme vychádzať z toho, že budeme mať všetkých prednostov absolútne korektných, ktorí sa vôbec nebudú starať o to, ako budú zamestnanci rozhodovať v rámci toho samostatného oddelenia na prvom stupni, treba brať výrazne do úvahy aj to, že tomu normálny obyvateľ nikdy, nikdy neuverí, pretože my máme tú skúsenosť, aj ako ľudia vnímajú otázku konfliktu záujmov, nezávislosti druhého stupňa, keď je tam jeden nadriadený, tomu normálny človek neuverí, že to samostatné rozhodovanie v tom prvom stupni je.

    A aj o tom to je podľa mojej mienky, či v tomto marazme, a preto som začala na úvod tak zoširoka hovoriť, má to ústavnoprávnu konotáciu, ale má to podľa mňa aj tú úroveň dôveryhodnosti týchto inštitúcií, pretože keď som začala od začiatku tak zoširoka hovoriť, hovorila som o tom, že tieto inštitúcie na Slovensku nefungujú, a ani nie sú vnímané tak, že fungujú. Tak možno povedať, že to, keď máme rozhodovanie v prvom aj v druhom stupni koncentrované pod riadením jedného prednostu, tak to ani nezvyšuje dôveryhodnosť rozhodovania týchto inštitúcií.

    A naozaj je to o vážnych veciach. A preto si myslím, že toto je vážna téma, pričom nie je až tak odložiteľná na niekedy do budúcnosti, pretože, samozrejme, je tam možných viac riešení, je tam možné riešenie, že naozaj o druhom stupni bude rozhodovať príslušné ministerstvo, čo je riešenie, ktoré je rýchle, ľahké a asi sa dá aj veľmi rýchlo urobiť. A keby sme chceli, tak možno sa dá aj napísať do zajtra a vieme to takým spôsobom schváliť.

    Samozrejme, existujú aj iné riešenia. Tie iné riešenia môžu byť, že sa proste pozrieme vôbec na rozhodovanie v správnom konaní a proste sa zamyslíme nad tým, či systém, ako je nastavený teraz, je vyhovujúci, či nebudeme mať v správnom konaní jednostupňové rozhodnutie a tie rozhodnutia budú preskúmavať súdy, čo zase, samozrejme, vyžaduje nejaké zmeny aj v systéme súdnictva a zamyslenie sa nad správnym súdnictvom a tak ďalej. Tu je o čom diskutovať.

    Je tu možnosť nájsť riešenie, ale podľa mojej mienky také, ktoré sa našlo, má veľké riziká, má riziká právne, ústavnoprávne a má aj riziká, pokiaľ ide o dôveryhodnosť rozhodovania týchto inštitúcií na úrovni obvodných úradov. A považujem to za vážne, a preto si myslím, že aj keď rozumiem tomu, že tento zákon bol svojím spôsobom rýchlo posunutý do pripomienkového konania ešte v auguste a potom daný na vládu a do parlamentu, pretože je to dobrý komunikačný nástroj na demonštráciu toho, že nešetríme len na ľuďoch, ale aj na štáte, tak na druhej strane má so sebou tieto riziká, ktoré podľa mojej mienky vyplývajú z toho, že bol daný z dôvodov, o ktorých hovorím, do pľacu príliš skoro a nebol dotiahnutý z tohto systémového hľadiska. A podľa mojej mienky je to problém. A je to vážny, naozaj vážny problém, ktorý si zaslúži vážnu debatu o to viac, že toto má byť prvý krok a za ním budú nasledovať ďalšie kroky. A ja si myslím, že táto otázka by mala byť zodpovedaná ako keby pred zátvorkou, nie je dostatočnou odpoveď, že niekde to tak už takto máme a niekde to takto funguje, akonáhle sa tento zlý systém rozširuje, tak si treba pred zátvorkou povedať, ako spravíme ústavne komfortné dvojstupňové rozhodovanie v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú občanov alebo či nevytvoríme úplne iný systém v rámci správneho konania či už v dvojstupňovom alebo jednostupňovom rozhodovaní.

    Ja si myslím, že je to vážna téma, a možno sa nepriamo trošičku vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina, ale trošičku iným spôsobom, lebo je pravda, že pod vašu kompetenciu sa naozaj dostali veľmi vážne otázky. Je to celá reforma verejnej správy, áno, je to aj veľký segment toho, čo voláme riešením rómskej témy, ale napríklad ste zobrali pod krídla aj tú tému verejného obstarávania, pričom všetky tieto tri veľké, ťažké oblasti súvisia s fungovaním inštitúcií. Ani verejná správa nebude fungovať lepšie na základe toho, že zmeníme nejaký zákon. Ale je to aj o tom, ako bude ten zákon implementovaný a akým spôsobom sa stotožnia so zmenou fungovania a začnú celkovo inak fungovať štátne orgány. Som presvedčená o tom, že aj riešenie tých otázok, ktoré nazývame rómskou témou, z 80 % je o fungovaní štátnych orgánov, ktoré majú nejakú kompetenciu v tejto oblasti, a menej o tom, že tu zmeníme nejakú právnu úpravu. A v zásade v konečnom dôsledku určite aj pre tú ďalšiu veľkú tému, ako je verejné obstarávanie, vo veľkej miere nech tu schválime akýkoľvek dobrý zákon, na ktorom sa nakoniec zhodneme, vo veľkej miere to, ako to bude fungovať, bude závisieť od toho, ako bude fungovať Úrad pre verejné obstarávanie.

    Naschvál sa k tomu vraciam, pretože sebelepšie zákony, sebelepšie myšlienky dnes stoja a padajú vo výsledku a myslím si, že to je skúsenosť tých dvadsiatich rokov, ako fungujú inštitúcie, ktoré tieto zákony vykonávajú, a to od obvodných úradov až po ministerstvá a až po súdy, a preto ja som začala tým, že ja naozaj vítam a podporujem vlastne každú inštitúciu, každú iniciatívu v tomto smere, pretože to považujem pre Slovensko do budúcnosti za kľúčovú úlohu, či toto sa zvládne alebo nezvládne. Vy ste si práve v tomto zobrali na seba vlastne ako keby aj mimo toho, čo sú štandardné kompetencie ministerstva vnútra, ešte nad rámec naozaj megaúlohy. Ja to takýmto spôsobom vnímam, megaúlohy preto, pretože zmena fungovania akýchkoľvek štátnych inštitúcií, pokiaľ je myslená naozaj vážne, tak okrem toho, že vyžaduje naozaj dobrú prípravu, aj systémovú, a preto som otvorila tú tému dvojstupňového rozhodovania pod kuratelou jedného prednostu, zároveň vyžaduje aj zmenu fungovania týchto inštitúcií, ergo zmenu fungovania ľudí v týchto inštitúciách, tisícok ľudí v týchto inštitúciách. A musím povedať, že zmena fungovania ľudí v týchto inštitúciách, tisícok ľudí v týchto inštitúciách nejde potichu, nejde bez kriku, pretože, a teraz to nemyslím v zlom, ľudia proste sú už takí, neradi menia svoje zabehané chodníčky fungovania. Proste každý takýto zásah, každú takú zmenu vnímajú s obavou. A z tej obavy sú nejakým spôsobom a priori proti tomu. Preto naozajstná reforma verejnej správy a naozajstné zmeny fungovania v tomto štáte sa nezaobídu bez kriku, pretože sa nezaobídu bez odporu týchto ľudí, ktorý je nejakým spôsobom ľudský a prirodzený. Proste je to tak, ergo sa nezaobídu ani bez politických nákladov pre toho, kto je nositeľom týchto reforiem. To je proste tak. Máte obrovskú šancu, pretože máte za sebou 83 poslancov jednej strany. Nikdy na Slovensku nebude taká šanca urobiť naozaj reformu verejnej správy, ale naozaj, čiže aj s takými systémovými zmenami, o ktorých som hovorila, čiže dobre si to na začiatku premyslieť, ale ísť naozaj aj do dôsledkov. Bude vás to stáť, samozrejme, obrovské politické náklady. Buď ich budeme ochotní znášať a potom niečo dosiahnete, alebo ich nebudete ochotní znášať a potom to budú len kozmetické zmeny, kde sa budú presúvať škatule, čo trošičku naznačuje ako keby tento zákon. Tento zákon nie je v tom celom balíku, ktorý máte pred sebou, skutočne dôležitý. V konečnom dôsledku bude len epizóda. Táto epizóda niečo naznačuje. Táto epizóda zatiaľ naznačuje len to, že ani táto epizóda nie je podľa mňa dobre systémovo pripravená a ani táto epizóda nenaznačuje ešte ani to, či ste ochotní znášať naozajstné politické náklady toho, čo ste si na plecia zobrali. Ja som veľmi zvedavá, ja vám svojím spôsobom fandím, lebo keď to dokážete urobiť dobre a dokážete uniesť tie politické náklady, tak urobíte veľký kus roboty pre Slovensko. Ale, ako hovorím, táto epizóda vo mne vzbudzuje otázniky a budem veľmi dobre sledovať každý ďalší krok. A v tomto si svoju kontrolnú funkciu budem plniť veľmi intenzívne, pán minister. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hrnčiar.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, a mňa zaujala na jej príspevku tá časť, o ktorej hovorila, o posilnení a koncentrácii moci na pozícii napríklad prednostov obvodných úradov. Ja súhlasím s tým, že reformu verejnej správy treba urobiť. Treba jej asi nechať čas a potom sa budeme rozprávať o tom, či bola správna, či funguje alebo nefunguje.

    Ale ja som presvedčený, že pri takejto vážnej zmene, akou je reforma verejnej správy, treba jasne zadefinovať aj zmenu obsadzovania postov prednostov obvodných úradov, pretože v súčasnosti je iba jediné kritérium pri obsadzovaní takéhoto postu. A je to stranícka príslušnosť a väzby na miestne stranícke štruktúry strany, ktorá sa aktuálne dostala k moci. Ja teraz nechcem absolútne hovoriť o súčasnom období, lebo napríklad v Martine máme celkom fajn prednostu obvodného úradu, ale často sme mohli vidieť, odkedy je Slovensko Slovenskom, že sa na takéto pozície dostali absolútne neschopní ľudia, ktorí nie sú schopní sa uživiť v normálnom živote, a potrebujú len funkciu a byť členom politickej strany, ktorá je pri moci, aby vôbec mali nejaké zamestnanie. A takýmto ľuďom sa bude posilňovať aj moc, aj právomoci. A takíto často neschopní ľudia budú riadiť vysoko profesionálne a odborne zdatných, napríklad riaditeľov škôl a ďalších inštitúcií. Čiže je nutné zmeniť aj systém obsadzovania takýchto postov, lebo im narastie moc, budú mať väčšie právomoci. A kritérium by malo byť nielen lojalita k vláde, ale hlavne odbornosť a vzdelanie. Takže ja verím, že keď je toto len epizóda, že pri celkovom návrhu zákona sa budú predkladatelia venovať aj tejto problematike.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poďakovať pani poslankyni Žitňanskej, že ocenila vážnosť tejto témy. Ja osobne si myslím, že projekt ESO je nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej, mal prísť už dávno. A chcem sa na to pozrieť z pozície občana. Neviem, aké vy, poslanci, máte skúsenosti s vybavovaním nejakých žiadostí za súčasného stavu na úradoch. Mám takú skúsenosť z posledného obdobia a môžem povedať, že je to katastrofa. Občan sa nabehá od úradu k úradu a nevybaví v podstate nič. Je to veľmi problematické, roztrieštenosť, nejednotnosť, povedala by som, pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ja veľmi oceňujem, že program ESO zruší počet úradov, sprehľadní ich činnosť.

    Oceňujem snahu znížiť výdavky, ktoré súvisia so správou majetku, s tým, že sa umiestnia do jedného obvodného úradu, do jednej budovy a tiež že sa zabezpečí kontinuita rozhodovania v správnom konaní.

    A predovšetkým oceňujem, že vyjdeme v ústrety občanovi. To považujem za hlavnú a podstatnú prioritu tohto projektu a plne ho podporujem. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Škoda, že tu nie je pán minister predkladateľ. Pani poslankyňa Žitňanská, tak klobúk dole pred vaším príspevkom.

    Pár myšlienok ešte. Aj ja vítam túto reformu. Škoda, že sa nezakladá na nejakom širšom politickom konsenze, lebo bojím sa toho, aby o tri, o štyri roky zas nejaká nová vláda, nejaká nová vládna väčšina nepristúpila k tomu, že vymyslí zas niečo nové a zas tu budeme preorávať celú štátnu správu, dúfam, že v rámci legislatívneho procesu ešte bude možnosť tento nedostatok odstrániť.

    Ale ešte jedna vec vás bude veľmi trápiť. A to je zmena v hlavách tých ľudí, tých úradníkov, pani poslankyňa Žitňanská o tom začala rozprávať. To, že úradníci sú tu pre ľudí, to je nám všeobecne známe, ale ten myšlienkový pochod toho úradníka, ktorý si sadne do toho kresla, už je troška iný. Aj túto megaúlohu si treba predsavziať. Budú sa prepúšťať ľudia, tak treba, aby tam zostali tí kvalitní, tí lepší a aby sa to triedilo nie podľa straníckej príslušnosti, ale podľa odbornosti. A na to tu tiež bude opozícia, aby na tieto veci dohliadla. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Žitňanská, ja taktiež chcem veľmi oceniť ten váš prístup, keď ste hneď úvodom povedali, že každý, kto začne reformu, si skutočne zaslúži podporu.

    Chcel by som sa dotknúť len jedného problému, ktorý ste zvlášť zvýrazňovali. A je to dvojstupňové rozhodovanie pod jednou strechou, tak ste to nazvali. Niekoľkokrát ste sa k tomu vrátili. Ja aj chápem, ste odborníčka, ja to beriem, vy ste právnička, prosím, ozaj nemôžem o týchto otázkach s vami diskutovať. Ja, naopak, som praktik. Ja som stavbár. Dokonca som robil jedno obdobie teda v závere aj v pozícii toho prednostu krajského stavebného úradu. A osobne si myslím, že, samozrejme, nedajú sa plne vylúčiť tie pochybnosti, ktoré máte, prakticky o rozhodovaní pod tou jednou strechou, ako ste poukázali na tie väzby, ktoré tam môžu nastať. A hneď ste aj našli riešenie, že nakoniec to riešenie je veľmi rýchle, ľahké. Označili ste ministerstvo za tú správnu cestu, len dovoľte, na druhej strane to vidím tak, že práve ESO má priblížiť tu štátnu správu k tomu občanovi. A teraz si zoberme ten praktický pohľad, ako ďaleko je ten občan, povedzme, z východu našej republiky do Bratislavy, ako ďaleko majú tí úradníci z toho ministerstva, ktorí sa budú zaoberať, áno, tým odvolaním, takisto na ten východ. Takže sú tu aj tieto momenty, ktoré treba zvážiť. Ale súhlasím s vami. Nakoniec, každé riešenie, každá zmena vždy vyvoláva určité pochybnosti. A len prax to potvrdí, kto vlastne v tom momente mal pravdu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi najprv vás požiadať, aby ste mi zastavili čas. A chcem sa spýtať, kde je predkladateľ.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána ministra vnútra, a vyhlasujem prestávku, pátranie nie, ale prestávku, pokým nepríde navrhovateľ. Ďakujem.

    Páni poslanci, buďte tolerantní. Počkáme na pána ministra.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, vy ste boli prihlásený do faktickej?

  • Ďakujem pekne. Prerokovávame návrh zákona...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Áno, nech sa páči, pán minister vás počúva veľmi pozorne.

  • No ja ho stále nevidím. A teda aj dal najavo, že ani nepočúva, lebo naše vystúpenia ho nezaujímajú, ak nie sú priamou reakciou na jeho vystúpenie. Aspoň tak som pochopil jeho vystúpenie. Takže...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás pekne, nemusíte viesť schôdzu za mňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Dobre. Môžem vás poprosiť potom mi ten čas ešte nastaviť ešte raz , lebo teda začnem reagovať.

  • Poprosím o to technikov.

    Dostanete dve minúty, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že kolegovia zo strany SMER netúžia po prítomnosti svojho ministra tak ako my z opozície.

    Pani Žitňanská, samozrejme, to, čo ste hovorili, vychádza, myslím si, aj z vašej skúsenosti ministerky spravodlivosti, kde sudcovia sú oficiálne nepomerne chránenejší pred zasahovaním rôznych nadriadených do svojich rozhodovaní. A napriek tomu máme obsiahlu skúsenosť s tým, ako predsedovia súdov menovaní štátnou mocou, zvlášť keď sa tej štátnej moci chopí tak rozhodná skupinka, ako je skupinka okolo pána Harabina, čo to dokáže so súdnictvom urobiť aj v situácii, keď sú dokonca ústavne chránené individuálne slobody rozhodovacích sudcov. Tak si teraz naozaj predstavme, keď ten prvý a druhý stupeň je na jednom úrade pod prednostom a vykonávajú ho štátni zamestnanci, ktorých možno prepustiť extrémne jednoducho na Slovensku, ako to asi naozaj bude vyzerať s tou nezávislosťou prvého a druhého stupňa a s tou mocou prednostov. Som rád, že aj kolegovia z vlády a osobitne pán kolega Daniš uznali, že toto naozaj je hodné zamyslenia, len obávam sa, že to teda schválite aj tak v pôvodnom znení. A to ma trápi.

    Zároveň chcem dodať, že to riešenie, ktoré ste navrhli, je podľa mňa veľmi dobré v tom, že, ak som vás pochopil správne, ste navrhli detašované pracoviská ministerstiev, čo je úplne štandardná forma, to znamená, že občan z Košíc ani z východu by nemusel chodiť na druhý stupeň do Bratislavy. Mohol by ísť do tých istých Košíc, kde je dnes, lebo koniec koncov aj minister deklaruje, že reforma ESO nemieni tých úradníkov premiestniť, len teda mieni lepšie organizovať ich spoločné služby. To znamená, ten odvolací úradník by mohol sedieť tam, kde sedí dneska, len jeho personálne a iné veci by zabezpečovalo ministerstvo namiesto toho úradu, ktorý tam je. Z tohto hľadiska vaše riešenie by prinieslo naozaj rovnaké náklady, ako je to riešené v zákone, a zároveň by spoľahlivejšie izolovalo druhý stupeň od prvého stupňa. Takže si myslím, že je výrazne lepší ako to, čo je navrhované v zákone. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. A chcem naozaj povedať, že som presvedčená o tom, že zamyslieť sa nad rozhodovaním v prvom a druhom stupne pod jednou strechou a nájsť riešenie, ako tieto oddeliť, považujem za naozaj dôležité aj z právneho a možno aj ústavnoprávneho hľadiska, ale aj z hľadiska dôveryhodnosti štátnej správy ako takej, pretože treba si uvedomiť, že ľudia aj nejakým spôsobom vnímajú tento fakt a môžu byť a priori nedôverčiví voči nesprávnosti druhostupňového rozhodovania v takomto systéme.

    Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Hrnčiarovi aj pánovi poslancovi Gálovi, pretože spomenuli ďalší bod, ktorý je podľa mňa naozaj extrémne dôležitý, že ako budú vyzerať personálne nominácie a akým spôsobom sa títo ľudia budú vyberať, pretože naozaj tie pozície aj, ktoré sú politicky obsadzované, ako sú pozície prednostov, budú veľmi kľúčové a veľmi silné a kritériá, výberové konanie, riadne zadefinovanie toho, ktorá úroveň je úroveň politických nominácií, a teda nesie so sebou politickú zodpovednosť, ktorá úroveň musí byť striktne oddelená od politických nominácií a akým spôsobom budeme garantovať to, aby tam neprenikala politická moc, považujem za rovnako dôležité ako všetky ostatné otázky a asi aj jednu z podmienok toho, či v konečnom dôsledku reforma verejnej správy bude úspešná, myslím, v prospech toho, že naozaj tie úrady budú aj fakticky lepšie fungovať, pričom bude to citeľné aj zo strany občanov. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan a pripraví sa pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh prvého zákona reformy verejnej správy, ktorý bude znamenať aj začiatok organizačných zmien v miestnej štátnej správe.

    Musím povedať, pán minister, že pred prerokovávaním tohto návrhu zákona mne chýbala ucelená koncepcia, ktorú by ste priniesli do pléna Národnej rady, nielen Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Teda nemyslím len dve etapy, ktoré spomínate v programe ESO. Ale podľa môjho názoru ste mali tento program priniesť sem do pléna, predstaviť celú koncepciu, ako vlastne chcete pokračovať a akým spôsobom a čo má byť cieľom takto predloženej reformy. K tejto reforme, odpovedzte mi, z akej analýzy vychádzate, viem, že ste dali spracovať audit verejnej správy a tento audit má byť na základe uznesenia vašej vlády spracovaný o kompetenciách verejnej správy do 31. júla 2013 a má byť predložený na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy do 1. októbra 2013, nuž preto si myslím, že tu je určitý rozpor, ak ste schválili vo vláde, a podľa mňa to bol problém, a to je chyba, len vláda schvaľovala program ESO, a z akých analýz tento program vychádzal, ak audit, ktorý ste si dali robiť, bude hotový až roku 2013. Teraz začínate na základe programu ESO predkladať jednotlivé návrhy zákonov. Pritom musím povedať, že v tom minulom volebnom období, myslím, pán poslanec Faič a pán poslanec Fico ešte ako opoziční poslanci uznesením Národnej rady požiadali vládu o spracovanie správy a analýzy činnosti a efektívnosti verejnej správy a návrhu opatrení. A za vlády Ivety Radičovej takýto materiál aj bol spracovaný. A dokonca bol schválený v Rade pre hospodársky a sociálny rozvoj. A pracovali pracovníci ministerstva vnútra na tomto materiáli. A teraz tí istí pracovníci dostanú spracovať audit verejnej správy. Nuž, neviem, či nestačilo použiť tieto materiály. Ale teraz tí istí pracovníci prídu k iným záverom, k iným opatreniam, k iným návrhom? Čiže v tomto sa mi zdá, že možno stálo za to zachovať kontinuitu. Dobre, mohli ste to nazvať si svojím programom ESO. A tento program, vychádzajúc z týchto materiálov, na ktorom už pracovníci ministerstva vnútra robili, ste mohli predložiť najprv sem na diskusiu do pléna, do pléna Národnej rady a potom ste mohli predkladať jednotlivé návrhy zákonov. Si myslím, že takýto postup by bol korektný a by bol aj logický.

    Teraz niekoľko poznámok ešte k zrušeniu krajských štruktúr orgánov špecializovanej správy. Je to druhé obdobie, keď vy ste ministrom vnútra. A už v tom prvom období ste rušili krajskú úroveň na úrovni obvodných úradov. A vtedy ste aj vydali k tomu smernicu, mám tu aj číslo napísané, ale nebudem vám to čítať, iste si pamätáte na tú smernicu, jasné. A v tejto smernici vy vtedy ste to pomenovali. Vo vzorovom organizačnom poriadku obvodného úradu v sídle kraja, tam ste hovorili, že na úseku prevencie kriminality, inej spoločenskej činnosti len obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje funkciu krajského koordinátora pre prevenciu kriminality, rozpracúva v spolupráci s vyšším územným celkom stratégiu prevencie kriminality, na úseku drogovej problematiky, vojnových hrobov, na úseku územného a správneho konania, štátnych symbolov, verejných zbierok, sčítania obyvateľov, na úseku registrácie prideľuje identifikačné číslo neinvestičným fondom a tak ďalej a tak ďalej, všetky povinnosti, ktoré prislúchajú len obvodným úradom v sídle kraja. Podľa mňa už vtedy sme sa tvárili alebo ste sa tvárili, že krajské úrady na úrovni obvodných úradov budú zrušené. Ale fakticky zrušené neboli, lebo tie obvodné úrady, ktoré boli v sídle kraja a ktoré sú v sídle kraja, vykonávali kompetencie, ktoré predtým vykonávali krajské úrady. Čiže k žiadnej zmene nedošlo a nedochádzalo. V tomto zmysle predsa len sú niektoré špecifické situácie, ktoré sa týkajú mimoriadnych situácií z pohľadu odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. Aj teraz, ako navrhujete, odbor civilnej obrany a krízového riadenia, obvodný úrad v sídle kraja koordinuje plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obvodných úradov, riadi a kontroluje výkon štátnej správy, plánuje, vyhlasuje a riadne zabezpečuje evakuáciu a organizuje preventívno-výchovnú propagačnú činnosť a tak ďalej a tak ďalej. Chcem sa opýtať na jednu situáciu, že má prebrať túto kompetenciu len obvodný úrad v sídle kraja, ktorá podľa mňa nie je týmto spôsobom dostatočne riešená. V prípade, že bola krízová situácia minimálne na území dvoch obvodov alebo, povedzme, dvoch okresov, tak preberal toto riešenie predtým krajský úrad, dnes ho preberá prednosta obvodného úradu v sídle kraja. Dajme tomu, v Nitrianskom kraji takáto situácia nastane v okresoch Zlaté Moravce a Levice a na základe toho, že sú to dva obvodné úrady, tak kompetenciu v riešení tohto problému preberie prednosta obvodného úradu v Nitre, ktorý už nie je prednostom krajského úradu a nemá žiadne kompetencie do iných obvodných úradov a teraz bude riešiť prednosta obvodného úradu v Nitre krízovú situáciu v okresoch Zlaté Moravce bez súčinnosti s prednostami obvodných úradov v Zlatých Moravciach. Čiže toto považujem za nie šťastné riešenie takýchto krízových situácií.

    Ešte pár poznámok k zákonu. V súlade teda so spomenutým programom ESO, podľa ktorého sa majú vo verejnej správe utvárať podmienky na racionalizáciu a hospodárnosť výkonu miestnej štátnej správy, sa týmto úradom obmedzuje ich právna subjektivita a personálna pôsobnosť, ktorá bude sústredená, samozrejme, na ministerstve vnútra, obávam sa, aby takýmto spôsobom aj v budúcnosti neprichádzalo len k premiestňovaniu tabuľkových miest z jednotlivých obvodných úradov na jednotlivé ministerstvá a aby sa aj personálne na úkor regiónov a na úkor obvodov na Slovensku neposilňovali len tabuľkové počty na ministerstvách.

    Keď už tu bola spomenutá tá diskusia ohľadom školstva, nedá mi nespomenúť to, že k návrhu zákona ministerstvo školstva predložilo zásadné pripomienky. Ale nebolo schopné a nepredložilo vyčíslenie vplyvu na rozpočet verejnej správy za krajské školské úrady. Tento rezort nevyčíslil, lebo nie je uvedené v tej prílohe, koľko vlastne zrušením krajských školských úradov ušetríme. Ministerstvo vnútra nebolo schopné donútiť ministerstvo školstva, aby takéto čísla proste kvantifikovali. Ak hovoríme, že chceme tým šetriť, tak poviem, ministerstvo školstva takéto údaje ministerstvu vnútra neposkytlo. V kapitole Vplyv na rozpočet verejnej správy na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu na strane 36 píšete, pán minister: „Súčasne sa predpokladá zníženie prevádzkových výdavkov z dôvodu umiestnenia integrovaného obvodného úradu do jednej budovy, čím sa znížia výdavky súvisiace so správou.“ Prosím vás, povedzte mi aspoň jedno okresné alebo krajské mesto, kde to prichádza do úvahy, okrem Nového Mesta nad Váhom, lebo tam sú nové priestory na to zabezpečené, kde je možné presunúť všetky tieto úrady do jednej budovy. Budem rád, keď mi toto poviete.

    Tieto všetky pripomienky alebo fakty ma vedú k tomu, že pre nás poslancov, tak ako som aj v úvode povedal, by bolo omnoho lepšie aj diskutovať o jednotlivo predkladaných návrhoch zákona aj ich vnímať, ak by ste celý materiál ESO predložili tu na schôdzi, aby sme vedeli a poznali celkovú koncepciu, a to z toho dôvodu, aby nakoniec z ESO, ktoré predkladáte, vám v ruke nezostal len guľový dolník. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa nehlásia žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozerám, či mám tu kolegu. Mám ho tu. Som tomu rád, pretože z prvého čítania pána Beblavého som sa cítil byť trošku dotknutý, že trošku zjednodušoval činnosť pozemkových úradov. A prisľúbil som mu, že mu to vysvetlím v ďalšom konaní. Tak dovoľte, aby som sa trošku aj ja vyjadril k súčasnej reforme, ktorá, samozrejme, týka sa aj pozemkových úradov.

    Aby bolo jasné, zrušujeme krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, územné vojenské správy, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu a katastrálne úrady. To znamená, ako bolo povedané z úst pána ministra, je to predskokan, ktorý prakticky sa snaží dostať tieto úrady pod obvodné úrady, aby tá jednotná forma mohla byť ďalej v ďalšom konaní využitá.

    Budem sa venovať tomuto úradu, pretože som jeho bývalým zamestnancom a vlastne aj teraz som ním a som uvoľnený na výkon funkcie poslanca Národnej rady. Ako štátny zamestnanec musím povedať, že štát si uvedomil po roku 1990, že pôda musí mať taký význam, aký ho má v iných štátoch Európy, a prijal zákony, medzi ktorými bol aj zákon č. 229/1991 Zb. A hovorím, že to je kľúčový zákon, ktorý hovoril o tom a hovoril aj o vzniku pozemkového úradu. V marci 1991 vznikol pozemkový úrad ako pracovisko vtedy regionálnej pozemkovej a informačnej služby ministerstva pôdohospodárstva. A postupne sa transformoval cez rôzne okresné, obvodné úrady po krajský úrad. Musím povedať, že od roku 1996, ako vznikli krajské pozemkové úrady, viac-menej sme boli aj pod hlavičkou tej centralizovanej štátnej správy, ktorá fungovala pod krajským úradom, boli sme ako odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. A chcel by som povedať jedno, bolo to do roku 2004, potom to znovu sa oddelilo. Myslím si, že tento úrad je špecializovaný úrad štátnej správy a nenájdete ľudí za dverami, ktorí by boli okamžite schopní nastúpiť a plniť úlohy štátneho zamestnanca v tomto úrade. Keď mi niekto povie opak, tak poviem, že klame. Žiaľ, musím povedať, že dostať tam právnika je tiež modré z neba za ten plat, ktorý tam je. A krajských pozemkových úradov alebo pozemkových úradov ako takých sa doteraz v parlamente nemal kto zastať. To hodnotím ja z vlastnej skúsenosti, pretože, pán minister, ako som povedal aj minule, aj vy ste si to plietli, čo je pozemkový úrad a čo je pozemkový fond. Bolo to znovu nejakým spôsobom deklarované, že to je nejaká neviem tá mafia, čo rozoberá pozemky a neviem čo všetko možné. Takže, vážení, pozemkový úrad je ten, vidíte.

    Ešte musím sa vrátiť späť. Slovenský pozemkový fond v tejto reforme nefiguruje. To znamená, že tá klasická štátna správa špecializovaná bola na tom pozemkovom úrade. A naši kolegovia na pozemkových úradoch, musím povedať, klobúk dolu pre nimi, sú tí, ktorí za takýto plat, ktorí tam majú, chodia zastupovať štát na súdy, pretože v mnohých prípadoch je odvolacím orgánom krajský súd, kolegovia. To znamená, aj krajské úrady pozemkové sú postavené na úroveň krajského súdu ako odvolacieho orgánu. Takže berieme to takto, že je to zodpovednosť, dúfam, že to uznáte všetci, veľká a prakticky rozhodujete na krajskom pozemkovom úrade v konečnom dôsledku, v konečnom štádiu, vaše odvolanie môže byť už iba žalované na súde, teda klasickou žalobou. Takže myslím si, že krajský pozemkový úrad mal a má opodstatnenie, aby fungoval a aby tá kompetencia odvolacích výkonov sa nedávala ministerstvu, lebo neviem si predstaviť, ako by to tam všetko zvládali, lebo to sú stovky a tisíce rozhodnutí mesačne vydaných, ktoré sú aj v odvolacom konaní.

    Takže, pán kolega, mám ho tu, nemám ho tu zase, dúfam, že ma počuje, keď dovolíte, ja by som len spomenul taký krajský pozemkový úrad, je to v nejakých ôsmich bodoch v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. A musím povedať, že je tam v § 5 ods. 4 písm. c) uvedené, že je odvolacím orgánom mimo iného vo veciach, v ktorých rozhodol v prvom stupni obvodný pozemkový úrad.

    A teraz ja vám poviem, čo ten pozemkový, vlastne obvodný mal v tej svojej kompetencii. Takže v prvom rade to bolo reštitučné konanie na základe zákona č. 229/1991 Zb. Musím povedať, chvalabohu, že bola Česká a Slovenská federatívna republika vtedy a že sme ho prijali. Neverím, že by sme reštitúciu prijali teraz v takom rozsahu, ako bola prijatá vtedy. To, čo ma k tomu vedie je aj ďalší reštitučný zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003, č. 503/2003 Z. z., ktorý už, by som povedal, nemal rozlet, mal oklieštené krídla. Už to bolo síce reštitučné, ale také chytanie mačky za chvost. Tak ja som veľmi rád, že vtedy tento zákon bol, že je. To, že nie je dokončený, reštitučné nároky, som hovoril minule, hanbím sa, že sme to nezvládli za 20 rokov. Takže rozhodujeme aj v niektorých odvolacích konaniach pri reštitúciách (krajský pozemkový úrad). Ďalej, neriešime len pozemkové úpravy. Keby sme riešili len pozemkové úpravy, to by bolo sveta žiť. Okrem toho obvodný pozemkový úrad má tam veľkú agendu registrov alebo mal registre obnovenej evidencie pozemkov. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Ďalej, je tam zákon o záhradkárskych osadách č. 64/1997 Z. z., tam je krajský pozemkový odvolací orgán, s konečnou platnosťou. To znamená, je to kvantum agendy, s okolo 400 záhradkárskymi osadami to ešte treba ukončiť. To nie je chodenie po ulici a zháňanie ľudí, to je o odbornosti, či to viem alebo neviem. Ďalší zákon je o ochrane pôdneho fondu a využití poľnohospodárskej pôdy. Tam tiež v určitých prípadoch sme odvolací orgán. Mali sme aj zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z., tam sme to tiež registrovali svojho času. Išlo to na lesné úrady. Teraz to už neregistrujeme.

    Z toho zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bola jedna veľká agenda, ktorú si mnohí neuvedomujú z tých, čo robili tie obvodné úrady, pričom krajské boli odvolacím orgánom, pri vyčleňovaní pozemkov, tzv. § 15. Len v okrese Trebišov bolo vyčlenených 20 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na užívanie. Však to je agenda. Hovorím, že keď nemáme jasný grunt, pozemky tejto republiky, nemáme nič, vážení kolegovia, nemáme nič. A neviem, prečo sa nedáva tá vážnosť týmto úradom či pozemkovému úradu, či katastru, či pozemkovému fondu aj lesnému, samozrejme, lebo aj on to spravuje alebo teda riadi na lesnom pôdnom fonde. Predsa nehovoríme, že to sú tí zamestnanci, ktorí hája záujmy štátu. Hája záujmy aj vlastníkov. Samozrejme, hája záujmy všetkých užívateľov tých pozemkov podľa tých zákonov, ktoré my im tu prijímame.

    Takže, pán minister, bol by som veľmi rád, keby sme pri tej reforme dali vážnosť aj tomuto úseku štátnej správy, lebo nie je možné, že by ten istý referent za tú istú prácu dostal rozdielny plat iba kvôli tomu, že jeden je na východe a druhý je na západe. Nie je to možné. Takže budem veľmi rád, keď aj toto sa bude v ESO riešiť v tom ďalšom období. A momentálne, ako to už bolo spomínané, ja by som bol veľmi rád, keby ten audit, ktorý sa tu robí, robil sa aj na kompetencie, aj na persóny, to znamená, proste aby tam bolo to výberové, odborné konanie, ktoré hovorí o tom, že je spôsobilý ten človek na to. A ja som zažil, že pozemkový úrad riadil veterinárny lekár. No, nehnevajte sa, to je trošku scestné podľa mňa. Veď to sa nedá, veď to je trošku o inom. Ako už bolo spomínané pani Žitňanskou aj pánom Gálom tak medzi rečou, príde nová vláda a zistíme, že sa všetko mení.

    Vážení, viete, čo mne chýba v našej republike? Cieľ, ktorý nebude spochybnený žiadnou vládou, žiadnym politickým kádrovaním, žiadnou výmenou alebo neviem čím všetkým možným. Majme cieľ, do ktorého sa chceme dostať. Dvadsať rokov budujeme štátnu správu, nejakým spôsobom, sú to reformy vpravo, reformy vľavo, reformy hore, liberálne, demokratické a neviem aké reformy. No, vážení, povedzme si, kam sa chceme dostať. A k tomu cieľu smerujme. Ja by som sa prihováral za všetkých k vám, poslanci a poslankyne, kolegovia. Prekročme ten prah politickosti. A povedzme, chceme štátnu správu, jednoducho povedané, výkonnú, efektívnu, odbornú, aby človek, ktorý príde na úrad, povedal, že má ju okamžite, hneď a dá ruku do ohňa za ňu, že to bude dobrá štátna správa. Žiaľ, doteraz, musím povedať, sa nám to nepodarilo. Neviem, akým spôsobom sa my poúčame z minulosti pri týchto reformách. Neviem, kto sa na ministerských postoch nad tým zamyslel, pretože dobré veci, myslím, už boli vymyslené alebo sú vymyslené. Ale len treba sa k nim dostať a dať to do tej našej súčasnej štátnej správy. A myslím si, že malo by to nejaký význam, aby sme sa nehrali na múdrych a múdrejších a riešili to tak, aby ten občan bol spokojný.

    Politické nominácie. Budem stále proti nim. A nehnevajte sa, veď predsa nemôže nejaký iný nominant politický inak si vykladať zákon, ktorý tam je, a sa podľa neho riadiť. Ja si to neviem predstaviť. Keď k nám príde iný nominant politický, tak ten si musí ten zákon vykladať ináč ako ten nepolitický nominant? To mi vysvetlite. Ja tomu nerozumiem. Pán minister, viete, ja nerozumiem tomu proste, že keď ja tam prídem ako politický nominant, to znamená, ja si píšem zákony pre seba, pre mojich známych, pre mojich kamarátov? To nie je možné. Zákon je iba jeden. Žiaľ, že nemá vykonávacie vyhlášky, to je už druhá vec. A pri pozemkových zákonoch je to tisícpercentná pravda, že nepoznám žiadnu vykonávaciu vyhlášku, potom sú len metodické pokyny. Máme právny názor jedného právnika advokátskej kancelárie a neviem koho všetkého možného, nehovoriac o rozhodnutiach súdov, ktoré, ako pani Žitňanská povedala, rozhodujú, ako rozhodujú. A ten právny názor nie je ujasnený, nemáme ho tu stále. Takže, pán kolega, rozsah pozemkových úradov je veľmi veľký. A myslím, že túto dôstojnosť si zaslúžia. A ja budem veľmi rád, keď aj touto reformou tento úrad a úrady pozemkové a všetky úrady, ktoré majú tú štátnu správu špecializovanú zastrešovať, dostanú tú vážnosť, ktorú si zasluhujú. A chcel by som ešte poprosiť o jednu vec, lebo definitíva tu bola sľubovaná, a to už veľa rokov pre štátnych zamestnancov. Myslím, že pri súčasnej finančnej mizérii platov štátnych zamestnancov je to určitý motív pre mnoho ľudí možnože, aby si uvedomili, že keby nejaká definitíva mohla byť, bol by to taký malý zázrak, aby sme tých schopných, ktorých v súčasnosti prijmú do štátneho zamestnaneckého pomeru nejaké tie úrady špecializované na dva, tri, päť rokov, a potom keď sa to už naučia, tak idú preč, do súkromia alebo do inej sféry a bojujú proti kolegom, ktorí ich to naučili, naučili, ako to majú robiť. A to je u mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky anomália, keď predsa štát nemôže byť vydieraný tým, koho naučil, ako to má robiť. A potom, žiaľ, my prehrávame veľa súdov aj u nás doma ako štát iba kvôli tomu, že sme nevedeli udržať toho pána alebo tu pani, ktorá možnože, ak by sme k nej pristupovali aj tak, že napríklad dáme jej tú definitívu, že bude vedieť, že bude mať ten dôchodok zabezpečený, a myslím, že bežné to je vo svete, mala by tam tú istotu. A keď mi niekto povie, že sa to nedá zvládnuť, ja poviem, kde je vôľa, tam je cesta. A my stále narážame na politickú vôľu. Tak urobme to veľké gesto pre občanov Slovenskej republiky. A povedzme, že máme tú politickú vôľu, kolegovia, všetci cez celé spektrum. Je to naša štátna správa, štátna správa Slovenskej republiky, nie štátna správa Spojených štátov ani Maďarska, ale Slovenskej republiky. Cez politickú vôľu urobme to cielene, urobme to dobre, aby sme nemuseli znovu o štyri roky sa hanbiť alebo niečo reorganizovať.

    Takže držím palce pánovi ministrovi a celému jeho kolektívu. A dúfam, že tie vzletné a zatiaľ iba na papieri dané slová, ktoré sú pri tomto zákone, budú realizované aj do reálnej praxe, ktorá povie, že konečne sa na tej štátnej správe robí to, čo sa robiť má, a pracovníci si vykonávajú prácu, ako majú.

    Ďakujem pekne kolegovia, že ste ma vypočuli, všetko dobré.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, že kolega Fecko nás na príklade detailnej analýzy problematiky, v ktorej sa tak dobre vyzná, priviedol bližšie k realite a k skutočnému stavu fungovania života v našich regiónoch. Je príznačné pre celú našu postmodernú dobu, že nič nie je celkom čierne ani celkom biele. A tak aj návrh, o ktorom tu teraz rokujeme, má, alebo aspoň sľubuje, nesporné benefity na jednej strane, ale na druhej strane má aj nepochybne slabiny a obsahuje aj celý rad rizík.

    Za jedno z kľúčových slov celej tejto problematiky a avizovanej reformy považujem slovo centralizácia moci, hoci sa v celom tom materiáli pravdepodobne ani raz nespomína, ak si dobre pamätám. Vo všeobecnosti má centralizácia veľmi pozitívny vplyv na efektívnejší výkon moci. To je fakt. Ale na druhej strane sa veľmi neráči s ideou demokracie, decentralizácie, diverzifikácie, nezávislosti či subsidiarity. Toto je podľa mňa centrálny filozofický alebo paradigmatický problém celej navrhovanej reformy.

    Na záver ešte jedna poznámka alebo trošku kostrbatá metafora. Keď všetko dostaneme pod jednu strechu a tá strecha padne, pochová pod sebou celú budovu. Ak je tých striech viac, je riziko, že sa všetky zrútia naraz, podstatne menšie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Martin, ja ti ďakujem veľmi pekne za všetko a najmä za záver, kde si veľmi pekne a rozumne rozprával o istom vyvrcholení tohto procesu. Skutočne, keď sa pozrieme na záver, keď pôjdeme niekde k tomu cieľu, kdesi na koniec toho tunela, tak si myslím, že ta efektívnosť, ktorú nikto nespochybňuje, bude ozaj veľmi dobre zabezpečená tým, keď sa konečne vrátime k tej starej tradícii Prvej republiky a tu definitívu priklepneme všetkým, nie úplne všetkým, ale všetkým, ktorí si ju zaslúžia svojou výkonnosťou, svojou morálkou, svojou vernosťou firme. Ja si myslím, že minule keď sme o tom rozprávali na výbore, tak štátny tajomník pána ministra tak trocha to nepochopil. Ta definitíva mu nebola celkom blízka. A argumentoval tým, že veď predsa by sme to potom zase vrhli na politické triko strany SMER, ktorá si zabetónuje svojich ľudí. Ja som tam vtedy trocha rozosmial kolegov slovami, však zabetónujte si ich tam, niekto to už urobiť musí. Nemá sa to týkať špičkových pracovníkov. Ak je šéf úradu politickým pracovníkom, no budiž, len sa dohodnime, že bude rešpektovaná jedna úroveň, kde už nebudeme posudzovať pracovníkov skutočne, že z ktorej strany majú preukaz vo vrecku, ale aká je ich, ešte raz hovorím, odbornosť, morálka a výkonnosť. A ak to dokážeme a ak dokáže strana SMER toto urobiť v závere ESO, ktoré tú efektívnosť priklincovalo, s ktorou nikto nemá problém, tak to bude fantázia. A preto veľmi prosím, aby teda aj pán štátny tajomník sa s tým zoznámil, lebo ja mám taký dojem, že pán minister už na tú tému sa kedysi aj vyjadril, že je to jeden z cieľov. Na tom by sme sa mohli ozaj dohodnúť všetci, použijem to klišé, naprieč politickým spektrom, lebo to bude skutočne krok nie pre stranu, nie pre opozíciu, nie pre jedných, pre druhých, ale pre Slovenskú republiku a jej správne fungovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No toľko politického klišé, čo ja tu počúvam posledné hodiny, som už dávno nepočul. Pán poslanec, nerozumiem vášmu vystúpeniu, respektíve rozumiem mu, ale potom nechápem zmysel a účel vášho vystúpenia, keď to malo byť o tom, že nemá kto tu zastávať pozemkové úrady, ako ste povedali. Tak ale na druhej strane pritom nemal kto tu zastávať ani ostatné špecializované štátne správy. Tak teraz každý má vystúpiť s tým, že ja som robil tam alebo onam a teraz ja budem zastávať dopravu, ja budem zastávať životné prostredie? Proste nechápem zmysel toho celého. Tak buď budem obhajovať, budem zastávať fungujúci systém, alebo budem chcieť nejaké zmeny, ktoré považujem za dobré, ale poviem, že táto zmena sa mi nepáči. Ale toto nechápem, lebo vy ste tým znevážili prácu a odbornosť ostatných štátnych zamestnancov v štátnej správe. Hovoríte o dôležitosti pozemkových úradov, ale bavme sa po tom o doprave o živnosti a o ostatných zložkách špecializovanej štátnej správy. O tom sme sa nebavili. Tak buď ten systém je dobrý a to ponechajme alebo je zlý. Tak potom spravme zmenu, bavme sa o tých zmenách, ale kde máš prísľub, že áno, aký je dôležitý pozemkový úrad. Ja viem, aký je dôležitý pozemkový úrad, tá väčšina agendy už aj odpadla, ale nechápem tento systém alebo ten váš príspevok v tom, zachráňme pozemkové úrady. Tak buď zmeníme ten systém celej štátnej správy, alebo jeden kontext chcete vynechať. Nerozumiem tomu.

  • Ďakujem, Martin (Fecko), za tvoj príspevok, ktorý ja zase výrazne chápem na rozdiel od predrečníka. Myslím si, že odbornosť, ktorú máš a ktorá často aj na výbore, v ktorom sedíš, zaznieva, má právo zaznieť aj v pléne parlamentu. A záver tvojho vystúpenia, ktorý si zameral presne na to isté, čo v predchádzajúcom príspevku mal aj môj predrečník, pán poslanec Gál, je presne problémom, ktorý štátna správa má vo všeobecnej rovine.

    Navrhol si jeden spôsob, ktorý si naznačil ako možno úradnú alebo štátnu definitívu. A to je presne ten spôsob, nad ktorým by sme sa mohli zamyslieť aj pri reforme štátnej správy. Je to spôsob, keďže vieme, že štátna správa nedokáže vygenerovať toľko finančných prostriedkov, aby zaplatila možno odbornosť a odborníkov tak ako súkromný sektor, tak má jednu možnú výhodu. A to je to, že pri niektorých ľuďoch, pri ktorých sa dohodneme, že majú byť ochránení pri výkone svojej práce odborne pred politickým vplyvom spôsobom tým, že im bude určená nejaká definitíva, myslím si, že toto tu hovoríme už viacerí a že aj pri tak úžasnom mandáte, ktorý získala súčasná vládna strana, by mohlo byť prikročené k tomu, aby sme nakreslili hrubú čiaru medzi politickými nomináciami a tým, ako špecializovaná štátna správa má fungovať do budúcna. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi stručne a krátko reagovať.

    Pán poslanec Fecko, neviem, za koho vy ste bol nominovaný na pozemkovom fonde, či to bolo za odborníka alebo za politickú stranu. To by bola taká moja jedna otázka.

    Druhá vec je skutočne, že vystupujete stále, stále iba o tej svojej práci, jednoducho bez nadhľadu na celý systém, ako povedal kolega Gál. Ja si myslím, že my tu riešime veci systémovo, neriešime tu jednotlivé oddelenia okresných alebo krajských úradov.

    A taká posledná vec, ktorú chcem povedať. No všetci občania a všetci voláme po zefektívnení štátnej správy. A povedzme si pravdu, doteraz to nemohol nikto urobiť, lebo vždycky akonáhle boli v koalícii niektoré politické strany, tak bránili tomu, že vlastne nechceli takúto reformu uskutočniť. Pre mňa je veľmi dôležité, že sa začal prvý a podstatný krok k reforme a k zefektívneniu štátnej správy. Ale, samozrejme, myslím si, že je potrebné ešte mnoho konzultovať o tých ďalších krokoch, počúvať aj občanov a počúvať aj názory možno regiónov, počúvať názory úradov, aby sme pri tých krokoch neurobili chyby, aby sme možno až niečo v snahe veľmi zefektívniť vlastne nepoškodili nejaký úrad alebo nejaký systém, s tým súhlasím. Takže verím, že toto je správny a podstatný krok k zefektívneniu štátnej správy. Takže pán minister kľudne nech pokračuje ďalej, lebo myslím si, že to vítajú aj občania.

    A ak sme v parlamente, tak skutočne majme náhľad a riešme témy ako celky, ale nie témy, keďže som pracoval na jednom úrade, tak o tomto úrade hovorím v celom vystúpení, pretože my skutočne riešime systém. Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, je 11.00 hodín, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby som dala ešte slovo pánovi poslancovi Kuffovi, ale ak dám slovo pánovi poslancovi Kuffovi, teda dám slovo aj pánovi ministrovi, aby povedal záverečné stanovisko. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, ja som si poznačil z toho vystúpenia takú milú vetu, keď nemáme jasný ten grunt, nemáme nič. Ten pozemkový úrad aj pozemkový fond sú vážnymi úradmi, aj keď naozaj sú to dva oddelené úrady, ako sa to kolega tu snažil nám vysvetliť.

    Ak sme dávali pozor. On nehovoril len o pozemkovom úrade, ale hovoril aj o definitíve v štátnej správe. A tá definitíva v štátnej správe sa má dotýkať všetkých tých úradov, aj ako to vo svojom úvode prečítal. Takže o tej definitíve prakticky tu rozprávame 20 rokov a stále títo štátni úradníci túto definitívu nemajú. Naozaj je to problémom v štátnej správe, že sú schopní, šikovní ľudia, ktorí tam nastúpia, naučia sa túto agendu a po piatich rokoch z týchto úradov utekajú.

    Čo sa týka reformy predkladanej ESO, uvidíme, aké to bude mať dôsledky, či teda sa priblížime k tomu občanovi alebo sa od neho vzdialime. Naozaj rizikom je to, ak rozhodovanie na úrovni aj prvého, aj druhého stupňa bude sa diať pod jednou strechou.

    Tak ako to kolegovia tu spomínali, naozaj tie personálne väzby, ktoré tuná sú, vieme veľmi dobre, ako to funguje. A malo by sa konečne skončiť s politickým dosadzovaním naozaj na tieto pozície, a to hlavne tam, kde sa vyžaduje odbornosť. Je potrebné hľadieť predovšetkým na odbornosť, a nie na to, kto akým politickým nominantom je. Ale to je na beh na dlhé trate. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, kolegovia, za vašu reakciu. Takže odpoviem pánu Gálovi. Myslím, že som ostatných zamestnancov štátnej správy neznevážil, pretože nakoniec tá definitíva, o ktorej som konečne hovoril, by mala sa týkať aj ich a všetkých ostatných. Ako pán Beblavý hovoril o školskom krajskom úrade, tak ja som si dovolil hovoriť o krajskom pozemkovom úrade a o jeho kompetenciách.

    A k pani Vaľovej. No, vidíte, aj vy ste príkladom poslankyne, ktorá si pletie pozemkový úrad s pozemkovým fondom. Pýtali ste sa ma, kto ma nominoval do pozemkového fondu. No nikto ma tam nenominoval. Ja nie som pracovníkom pozemkového fondu, ja som pracovníkom pozemkového úradu, ešte raz vám to hovorím, pani kolegyňa. Kto ma tam nominoval? Nikto, lebo v roku 1991 som išiel na výberové konanie ako nezávislý poslanec, ako nič, ako obyčajný človek do výberového konania a stal som sa štátnym pracovníkom na pozemkovom úrade. Takže k tomu to je asi toľko.

    A myslím si, že nie som proti reforme, ktorá túto štátnu správu privedie k tomu, aby občan bol spokojný. Takže som nepovedal, že som proti tomu, ale som povedal, že by to bolo efektívne, ako hovoríte vo svojom názve ESO. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Ja som nedúfal v toľkú veľkorysosť, tak ale budem sa snažiť nezneužívať túto vašu veľkorysosť, ktorú ste mi dali, aby som hovoril dlho. Takže poviem to jednoducho.

    Bol tu viackrát spomínaný audit, boli tu viackrát spomínané kompetencie viacerými poslancami. Chcem vám povedať, toto, čo robíme, je štrukturálna zmena. Kompetenčná zmena ide paralelne popri tom, preto nemá súvis, aj pán poslanec Abrhan, toto, čo robíme my, a kompetenčná zmena, lebo tá sa dotýka aj subjektov, ktoré nie sú súčasťou priamo štátnej správy kontrolovanej štátom. To znamená, myslím tým mestá, obce, ZMOS, všetky tie veci. Čiže tento audit sa urobí, ale tá sieť, ktorú vytvárame v tej štruktúre nových orgánov bude pripravená na zmeny, ktoré môžu z toho auditu vyplynúť, že či niektoré kompetencie sa presunú späť alebo niektoré viaceré pôjdu opäť na mestá a obce alebo na vyššie územné celky. Čiže ona bude schopná absorbovať ľubovolné zmeny, ktoré vyplynú z auditu funkčného. My sme štrukturálna zmena. Čiže tu hovoríme o štrukturálnej zmene, o tej, ktorá má predovšetkým prinášať peniaze zo šetrenia. Čiže ide to paralelne popri sebe a vzájomne sa to negatívne neovplyvňuje tým, že my už prijímame túto časť zákonov. Preto hovorím, že kompetenčne ani tento prvý, ani druhý veľký zákon, ani ďalšie zákony, ktoré budú nasledovať, nebudú riešiť kompetencie. To je podstatné, pretože inak by sme vlastne tú reformu mohli rovno zabaliť, lebo tak by sme sa ďalej nedostali.

    Ešte raz som hovoril o tom, že vecné riadenie ostane na rezortoch. Je to tak už štyri roky. A dokonca už dnes v niektorých prípadoch niektoré rezorty mali svoje kompetencie na obvodných úradoch, ktoré priamo riadili. A my sme vlastne len logisticky zabezpečovali ich fungovanie. To bola spolupráca predovšetkým s ministerstvom hospodárstva. A tak to bude aj ďalej. Preto vlastne v prípade školstva ani nikoho iného sa tá situácia nebude nijako meniť v rámci samotného riadenia vrátane financií.

    Čo je podstatné povedať ešte v rámci tých odvolacích procesov, o ktorých hovorila pani poslankyňa Žitňanská, čo bolo teda naozaj vecné vystúpenie, čo oceňujem. Chcem povedať, že, áno, máme príklady, veď viete, dokonca sme sa toho obaja jeden čas zúčastňovali, keď vlastne jeden úrad mal prvý aj druhý stupeň v rámci rozkladu. Ale toto sa týka len ôsmich zo 79 úradov, to sa týka len tých krajských, kde je aj kraj, aj obvod, ale samotný odbor má vlastne rozhodujúcu právomoc v tom prvom stupni. Čiže toto riziko môžeme rozdebatovať. Bude to fungovať prvý čas a už pri tom druhom veľkom, kde budeme integrovať aj zvyšné obvodné úrady, môžem povedať, je to funkčné, nie je, máme lepší model, nemáme lepší model, ja si myslím, že tento je dobrý na to, lebo je to príliš málo tých rizík na to, aby sme vytvárali, ako ja hovorím, inštitúciu alebo ministerstvo kvôli tomu, že niektoré úrady sú bezproblémové. Živnostenské ministerstvo zvláda, dajme tomu, stavebný zase nie je prvostupňový, pretože prvý stupeň je na obciach. Takže tam ten problém nie je. Tam to oddelené je. Ale úrady práce a sociálnych vecí napríklad sú práve také množstvo, kde si neviem úplne dobre predstaviť, ako by sa v rámci toho druhého stupňa to zvládalo bez toho, aby sme opäť navyšovali stavy, kde nechceme ich navyšovať, lebo tu sa snažíme vyslovene asketicky ťahať tie miesta dolu. Čiže skúsime urobiť ten model, tak aby bol čo naozaj nezávislejší. A my veríme tej funkčnosti, budeme si ochotní priznať, že niečo nezafungovalo, a tým pádom to bude fungovať, ale ten príklad pezinskej skládky zostáva nezávislý aj naďalej. To znamená, že mnohé tie obavy sú podľa mňa neštandardné práve z toho dôvodu, že úplne do detailu sa neoboznámili s tou situáciou, ktorá je dnes, lebo tento zákon nemení všetky parametre, niektoré sú nastavené už štyri roky. A tam vlastne niektorým chýbalo práve to prepojenie s tou starou časťou, ktorá garantuje vlastne to vedenie ďalej. A ministerstvo vnútra je naozaj v prípade odborných úloh, ktoré budú plniť niektoré odbory na obvodnom úrade iba logistickým garantom tohto konania. A napríklad v prípade školstva je skôr viacej v polohe mesta, ktoré je zriaďovateľom školy, ako samotného školstva, pretože kompetencie z ministerstva školstva na ministerstvo vnútra neprechádzajú. Ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len poprosím, ak by sme mohli, o predmetnom návrhu zákona hlasovať o 17.00 hodine.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním 11.10 hodine. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem poprosiť členov pracovnej skupiny o odklad nášho pôvodne plánovaného stretnutia dnes po hlasovaní k témam novely zákona a formuláru majetkového priznania, ako aj k novele zákona o poslancoch vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť niektorých kolegov, ktorí sú členmi skupiny. Navrhujem, aby sme to preložili na stredu budúci týždeň po hlasovaní o 11.00 hodine. Takže vás poprosím, boli sme včera dohodnutí na grémiu, dnes po hlasovaní sa stretne pracovná skupina. Poprosím a ospravedlňujem tých, ktorí sa nemôžu toho stretnutia zúčastni, ale urobíme ho budúci týždeň po hlasovaní v stredu o 11.00 hodine. Dobre, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brixi bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 194.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili traja poslanci, a to pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Kadúc a pán poslanec Beblavý. Pani poslankyňa Žitňanská podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh a navrhla hlasovať o bode 2 svojho pozmeňujúceho návrhu osobitne. Pán poslanec Beblavý žiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 31 spoločnej správy.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch je ich veľa, preto ich vymenujem, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 33 s návrhom schváliť ich.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol spravodajca. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 8 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 15 a 32 s návrhom neschváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 15 a 32, odporučenie je neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 119 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 31 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Beblavý. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 89 za, 19 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, o bode1 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 2 spoločnej správy, o bode 2 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 4 spoločnej správy, o bode 4 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 20 spoločnej správy, o bode 5 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 21 spoločnej správy, o bode 6 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 22 spoločnej správy.

    O bode 3 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej môžeme hlasovať, tak, prosím, pán predseda, dajte o ňom hlasovať.

  • Pani poslankyňa, je to v poriadku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Čiže hlasujeme len o tom jednom bode. Dobre, tak hlasujeme ešte raz, pán spravodajca,...

  • ... o bode 3 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 56 za, 6 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť vám, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Tak dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 38 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za, 43 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Pán poslanec Droba uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23 júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005.

    Je to tlač 177.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s Dohodou, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, a ktorým rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 bolo za, 1 bol proti.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pani poslankyňa Kučerová bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 170.

  • Pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave k návrhu predmetného zákona vystúpila pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Madej, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpime najprv k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali.

    Body 1 a 2 sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 bolo za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Týmto sme schválili všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 94 za, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o rozpravu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 bolo za, 59 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o slobode informácií.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Čepák bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 221.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec ani poslankyňa, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 psím. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 bolo za, 60 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 136 bolo za, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem krátku prestávku do 11.30 hodiny a budeme pokračovať...

    Ešte pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dovoľujem si zvolať schôdzu ústavnoprávneho výboru ihneď po skončení rokovanie Národnej rady o 12.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni o 11.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Je to tlač 189.

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra uvedie vládny návrh. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený návrh bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh a jeho hlavným cieľom je zrušenie zápisu detí do veku 5 rokov do cestovného dokladu rodičov, čo vyplýva aj z európskeho nariadenia z roku 2009, kde ten hlavný motív bol v tom, aby sa zaviedlo pravidlo jedna osoba = jeden pas, čo súvisí najmä s tým, že sme boli konfrontovaní aj prednedávnom s mediálnou správou o tom, ako vlastne si dopisujú falšovanie do týchto dokladov rôzne deti a potom je omnoho väčšia šanca v rámci únosov detí. Z tohto dôvodu vlastne dochádza k vydávaniu pasov pre všetky deti. Najmä niektoré krajiny už prestali akceptovať zápis detí do pasu, preto sme začali vlastne aplikáciu tohto zákona v praxi používať už tento rok, aby vlastne predovšetkým pri cestách na dovolenku nedochádzalo k odmietnutiu alebo k otočeniu rodín na ceste na dovolenku smerom späť domov.

    Ďalej sa vlastne robí plynulejšia nadväznosť platnosti jednotlivých cestovných dokladov, predovšetkým u mladších občanov, kde dochádza k vývoju či už tváre alebo výšky a všetkých ostatných vecí, a, samozrejme, sme v niektorých prípadoch aj znížili náklady na nové pasy špecificky tam, kde dochádza k strate alebo k odcudzeniu pasov. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Kovačócy je váš spravodajca k vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, poprosím vás o informáciu a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 189).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 186 z 13. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré prerokovali uvedený vládny návrh zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bode III tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, v prvom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 40 na svojej 9. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Áno, pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dámy, páni, ja som o tom, o čom budem hovoriť, teraz hovorila aj s pánom ministrom. A naozaj mi ide iba o to, aby sme veci dotiahli do zdarného konca, aby nám v praxi aplikácia tejto novely nezlyhala.

    O čo ide. Ide o to, že my vlastne týmto návrhom zákona máme implementovať nariadenie Európskeho parlamentu, s ktorým asi nič neurobíme. A to nariadenie hovorí, že už nemožno vykonávať zápis dieťaťa do cestovného pasu rodiča a cestovné doklady sa od tohto dátumu teda môžu vydávať len ako individuálne doklady, v nadväznosti na túto zmenu je preto potrebné v zákone o cestovných dokladoch vypustiť ustanovenia o zápise občana mladšieho ako 5 rokov do cestovného dokladu rodiča a upraviť aj na to nadväzujúce ustanovenia.

    Kde ja vidím problém. My touto novelou zákona vypúšťame § 21, keďže chceme zrovnoprávniť postavenie rodičov maloletých detí do 15 rokov pri vydávaní cestovného dokladu, keďže vychádzame z toho, že každý rodič je rovnocenným zákonným zástupcom maloletého dieťaťa bez ohľadu na ich vzájomný vzťah, až kým súd nerozhodne inak. Na vydanie cestovného dokladu pre maloleté dieťa do 15 rokov teda už nebude napr. potrebovať súhlas druhého rodiča ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vidím tu obrovské riziko práve v súvislosti s medzištátnymi únosmi, o ktorých hovoril aj pán minister. Problém totiž je, že v tom § 21 sa hovorí, ak rodič, ktorému je občan mladší ako 18 rokov až do nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu na základe rozhodnutia súdu zverený do výchovy, nesúhlasí s tým, aby záležitosti týkajúce sa cestovného dokladu za zverené dieťa vybavoval druhý rodič, je povinný oznámiť túto skutočnosť orgánu príslušnému na vydanie cestovného dokladu. Predstavte si v praxi situáciu, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného rodiča, povedzme, matky, a otec s ním chce vycestovať, ale nemá dohodu s matkou, hej, to sa bežne stáva, žiaľbohu, taká je realita, to znamená, že on sa nedostane normálnym spôsobom k cestovnému dokladu toho dieťaťa, pôjde na príslušný úrad a napr. ohlási stratu cestovného pasu, čo sa stane, úrad na základe tejto novely mu bude musieť vydať nový pas pre jeho dieťa. matka napr. vôbec nemusí o tomto úkone vedieť, ona o tom nebude informovaná, ona vycestuje s dieťaťom v domnienke, že ona má ten platný cestovný pas, lenže ten už bude zablokovaný, samozrejme, pretože vychádzame z tej rovnice, že jedna osoba = jeden pas. To znamená, že môže dochádzať naozaj k takýmto nepríjemným situáciám.

    Na druhej strane ja som obrovský fanúšik striedavej starostlivosti, zrovnoprávnenia obidvoch rodičov a podobne a ja viem, že aj ten zámer, s ktorým ste pristupovali k tomu návrhu novely, bol dobrý, len si myslím, že to bude treba upraviť asi nejakou vnútornou smernicou, nejakým usmernením, akokoľvek, pretože môže dochádzať aj k ďalším situáciám, tým, že to dieťa má vlastný cestovný pas, sprevádzať ho bude ktokoľvek. Napríklad pri prechode cez hranice ten colník bude vidieť pas dieťaťa, bude vidieť pas sprevádzajúcej osoby, ale veľmi často dieťa nemá také isté priezvisko ako napr. rodič, ktorý ho sprevádza, hej, budú tam chýbať jednoducho tie údaje. Čo bude vedieť ten, kto bude kontrolovať ten cestovný doklad toho maloletého dieťaťa? Nebude vedieť, v akom vzťahu on je k tej ďalšej osobe, nebude mať dokonca informáciu ani o tom, že tá osoba, ktorá ho sprevádza na ten jeho platný cestovný doklad, môže byť napr. aj únosca. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže rieši niekoľko desiatok prípadov medzištátnych únosov. A ja sa obávam, že aj keď my teda vlastne chceme naprávať status quo, aby sme naozaj neotvorili ešte Pandorinu skrinku, ktorá nám môže skomplikovať život a vlastne tú aplikačnú prax. Takže ja som si preto dovolila vystúpiť, a to veľmi krátko, a už to uzavriem, že naozaj v dobrom sa nad tým treba zamyslieť a treba tieto technické detaily domyslieť, buď nevypúšťať celý ten § 21 a len ho upraviť, alebo teda nemeniť návrh novely, ale sústrediť sa vyslovene na nejaké vnútorné usmernenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Boli ste jediná prihlásená v rozprave, uzatváram rozpravu.

    Chcete, pán podpredseda vlády, sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, toto boli racionálne návrhy, i keď trošku pozmením to, že to nie je jedna osoba = jeden pas, ale každá osoba = pas, pretože de facto aj dieťa môže mať viacero pasov, ale to neznamená, že sa nemôže stať to, čo vy hovoríte. Čiže to je jedna z vecí.

    Druhá z vecí je, že naozaj tieto dva fakty sú veľmi dôležité.

    My sme pôvodne ani nemali na tom záujem, pôvodne sme stále mali záujem na tých plnomocenstvách a spoločnom vybavovaní dokladov, pričom teda právne to bolo označené za protiústavný prístup, lebo zverenie do výchovy je jedna vec podľa tohto názoru právneho a zákonné zastupovanie tým obmedzené nie je teda vraj podľa toho právneho stavu. Sám som podporovateľom skôr myšlienky toho, že pas je tak dôležitá vec, že by tu malo byť súhlasné vyhlásenie rodičov, k čomu, myslím, by sme sa mohli nejako aj skúsiť dostať. To je prvý moment.

    A druhý moment je ten, ktorý hovorí, a to je už medzinárodný problém, to už nie je náš problém, lebo vlastne bez ohľadu na rakúskeho alebo amerického colníka, tak naozaj to nie je len vtedy, keď matka má úplné iné meno ako dieťa, už len preto, že Kováč, Kováčová pre mnohých proste jednoducho to isté meno nie je. A z tohto pohľadu je to skôr téma, ktorú treba otvoriť aj na európskej úrovni.

    Neviem si predstaviť, zatiaľ ma to ešte nenapadlo, akým dostatočne dobrým dôkazom by bolo možné preukázať vzťah medzi tým, kto sprevádza dieťa, a dieťaťom samotným, pretože vlastne z toho pasu žiadna iná konektivita proste nevyplýva.

  • Reakcia z pléna.

  • Iste, len to je o doklad navyše, ktorý zase budú brániť v rámci slobody cestovania. V každom prípade sú to dva dobré dôvody na zamyslenie, ktoré by sme mohli v najbližšej dobe rozpracovať. Nič nebráni tomu, aby, keď dôjdeme na niečo spásonosné, tak sme sa vlastne k tomuto zákonu aj v tejto časti mohli vrátiť, ale tú otázku súhlasu budeme sa snažiť riešiť aj v rámci interných pravidiel. Ďakujem za vystúpenie. Dovidenia.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 190.

    Poprosím pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, je odstránenie sporných bodov medzi súčasným znením zákona a kodifikovaným znením európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa jurisdikcie zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Slovenská republika sa v priebehu rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roku 2012.

    V oblasti jurisdikcie je potrebné odstrániť rozpor smernice Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý musí riešiť 20 členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie.

    Zároveň sa v súlade s ustanoveniami smernice navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony, konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zákaz vysielania telenákupu na zdravotný výkon, ktorým je v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Návrh sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom ustanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána poslanca Senka, ktorý je vaším spravodajcom z gestorského výboru pre kultúru a médiá, aby nás informoval a odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov , ktorý prerokovávame pod tlačou 190, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 39 z 15. októbra 2012 s pripomienkou, ako aj ústavnoprávny výbor uznesením č. 88 z 9. októbra 2012, ktorý tiež odporučil vládny návrh zákona schváliť s jednou zmenou.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy pod bodom IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 42 zo 16. októbra 2012.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Viskupiča. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Máte dlhšie vystúpenie, chcete vystúpiť až po hodine otázok?

  • Reakcie z pléna.

  • Je súhlas, aby pán poslanec nemal prerušené vystúpenie.

    Dobre, takže prerušujem rokovanie, vyhlasujem prestávku a o 14.00 hodine budeme pokračovať najprv pravidelným bodom hodina otázok a potom pán poslanec Viskupič vystúpi v rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny sedem otázok na predsedu vlády a na členov vlády desať otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je neprítomný, zastupuje ho pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter je neprítomný, zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, nemá zastúpenie. Tým pádom to isté platí o ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, tiež naňho nie sú otázky. Ospravedlnený ešte ako posledný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, na ktorého tiež nie sú otázky.

  • Teraz, prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Antona Martvoňa a otázka znie: „Vážený pán premiér, ako hodnotíte vnímanie Slovenska v zahraničí?“

    Prosím, pán predseda, o odpoveď na otázku.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v prvom rade zdôrazniť, že dôležitejšie ako naše subjektívne hodnotenie je samotné vnímanie Slovenska našimi zahraničnými partnermi. Na základe mnohých stretnutí, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni, môžem potvrdiť, že Slovensko a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je vnímané jednoznačne pozitívne. Od zostavenia súčasnej vlády predstavuje Slovensko pre svojich zahraničných partnerov a spojencov zodpovedného a, čo je najpodstatnejšie, čitateľného partnera a aktéra na medzinárodnej scéne.

    Hodnotenie vnímania Slovenska podložím aj niekoľkými konkrétnymi príkladmi.

    Začnem európskym kontextom našich vonkajších vzťahov. Situácia v Európskej únii je zložitá. A dvojnásobne to platí pre samotnú eurozónu. Sme súčasťou ich oboch a nemôžeme sa len pasívne prizerať. V čase krízy musíme v krátkom čase prijímať riešenia, ktoré posilnia Európsku úniu, obnovia dôveru trhov v Úniu a v jej jednotlivé členské štáty. V tomto stave je nevyhnutné byť spoľahlivým a najmä transparentným partnerom. A môžem jednoznačne povedať, že Slovensko všetky tieto podmienky spĺňa. Vláda Slovenskej republiky má silný proeurópsky mandát.

    V programovom vyhlásení sme si stanovili ako jednu z priorít posilnenie spoluzodpovednosti za plnenie strategických cieľov Európskej únie a súčasné presadzovanie oprávnených záujmov Slovenskej republiky v Únii, efektívne využívanie prostriedkov z eurofondov na modernizáciu a rozvoj Slovenskej republiky. A už prvý polrok činnosti vlády vynakladáme všetko úsilie na dosiahnutie uvedených cieľov.

    Podporujeme kroky smerujúce k obnoveniu dôvery tak v Európu, ako aj v základné hodnoty, no zároveň jasne artikulujeme naše výhrady k prezentovaným návrhom tak, aby sme pôsobili konštruktívne, neblokovali sme rozbehnuté procesy v poslednej chvíli a mali sme dostatok priestoru na vyrokovávanie našich požiadaviek. Napríklad pri návrhoch na vznik bankovej únie vidíme aj pozitíva, a preto ich vo všeobecnosti podporujeme. Zároveň však od začiatku jasne formulujeme našu pozíciu a upozorňujeme na slabé stránky, ako aj pre Slovensko neakceptovateľné alternatívy.

    Aktívny prístup Slovenska a jasné formulovanie pozícií už pri štarte diskusií sú pozitívne vnímané aj našimi partnermi, pretože takto máme možnosť dospieť rýchlejšie k dohode.

    V európskej agende sme aktívny hráč. Presadzujeme naše záujmy, spolu s ďalšími krajinami, s ktorými zdieľame podobné názory. Príkladom je nedávne stretnutie Priateľov kohézie, ktoré sa z našej iniciatívy uskutočnilo 5. októbra 2012 v Bratislave. A stretli sa na ňom predstavitelia pätnástich členských krajín Európskej únie, pristupujúceho Chorvátska, ako aj predstavitelia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Všetkých nás spájal spoločný záujem zachovať v rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 silné postavenie kohéznej politiky. A na stretnutí sa podarilo dopracovať a prijať spoločné vyhlásenie, čo považujem zvlášť za významný úspech pre Slovensko ako iniciátora tohto stretnutia.

    Naše zodpovedné správanie v Európskej únii by sa dalo podporiť aj viacerými argumentmi. Ocenenie prišlo od čelných predstaviteľov Európskej únie, konkrétne predsedu Európskej komisie pána Barrosa a predsedu Európskeho parlamentu pána Schulza, ďalej, od francúzskeho prezidenta pána Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, nemeckého ministra hospodárstva pána Röslera, vysokopostaveného komisára OBSE pána Vollebaeka a maďarského predsedu vlády pána Orbána a ďalších.

    Predseda Európskej komisie pán Barroso vyjadril plnú podporu krokom súčasnej slovenskej vlády, ktorá napreduje pri dodržiavaní finančnej disciplíny. Prispievame tak k stabilizácii európskeho priestoru, čo v konečnom dôsledku napomáha prekonávaniu krízy.

    Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pri nedávnej návšteve Bratislavy rovnako vyjadril silnú podporu konsolidačnému úsiliu slovenskej vlády. Ubezpečil nás o podpore zo strany Európskeho parlamentu pri snahách o neznižovanie prostriedkov pre kohéznu politiku a zároveň ako odmenu Slovensku za politiku solidarity voči Únii prisľúbil aj pomoc pri podpore investícií a zamestnanosti v samotnej Slovenskej republike. Vláda Slovenskej republiky si podľa neho zvolila správny kurz podpory stability, stability eurozóny, pretože spoločná mena euro je pre ňu od začiatku významným prínosom najmä vzhľadom na závislosť našej ekonomiky od exportu. A sami veľmi dobre viete, ako pre nás znamená jednoduchosť exportu a prijatie eura práve zvýšenie našej zaujímavosti a našej konkurencieschopnosti. Správnosť orientácie vlády na posilňovanie kohéznej politiky potvrdil. Aj upozorním na 70-percentný podiel investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko z eurofondov.

    V názoroch na smerovanie Únie a eurozóny sa zhodujeme aj s francúzskymi postojmi. Potvrdila to nedávna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica vo Francúzsku, pretože aj pre Francúzsko je prioritou, aby budúci rozpočet Únie obsahoval dostatok zdrojov pre kohéznu a poľnohospodársku politiku. Zároveň Slovensko a Francúzsko nastúpili podobnú cestu, ktorá spája konsolidačné úsilie so snahou obnoviť hospodársky rast.

    Oficiálna návšteva predsedu vlády v Nemecku tiež poukázala na správnosť politického kurzu našej vlády a blízkosť postojov oboch krajín k najvýznamnejším európskym témam. Predseda vlády prezentoval snahu Slovenska byť spoľahlivým partnerom Únie. Zároveň bol potvrdený pretrvávajúci záujem nemeckých investorov o Slovensko, čo je mimoriadne dôležité pre náš hospodársky rast.

    Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku vyzdvihol najmä zlepšujúcu sa kvalitu dialógu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

    Za príkladné označil konsolidačné úsilie slovenskej vlády aj maďarský premiér Viktor Orbán.

    Slovensko je aktívne aj mimo rámca Európskej únie. Ako príklad uvediem naše angažovanie v krízových oblastiach sveta nasadením síl v rámci medzinárodného krízového manažmentu.

    Veľmi dôležitý a vysoko hodnotený príspevok má Slovenská republika v operácii pod vedením Severoatlantickej aliancie v Afganistane.

    V misiách Európskej únie sme zastúpení v operácii v Bosne a Hercegovine, Kosove, Gruzínsku, na moldavsko-ukrajinskej hranici a v týchto dňoch sa zapájame aj do misie na palestínskych územiach.

    Zvlášť významné je pôsobenie Slovenska v operácii pod vedením OSN na Cypre, kde zodpovedáme za velenie v jednom zo sektorov misie.

    Pri riešení cyperského konfliktu je aktívna aj slovenská diplomacia, ktorá napomáha rozvoju dialógu medzi oboma komunitami.

    Jednoznačne pozitívne sú vnímané promptné reakcie Slovenskej republiky pri poskytovaní humanitárnej pomoci v krízových situáciách kdekoľvek na svete. Príklad spred niekoľkých dní, keď Slovensko medzi prvými po zverejnení výzvy poskytlo materiálnu humanitárnu pomoc pre sýrsky tábor Zátarí camp v Jordánsku to jednoznačne iba dokazuje.

    Koncom júla tohto roka sme poskytli tiež humanitárnu pomoc utečeneckému táboru v Čiernej Hore.

    Ocenením je aj zastúpenie slovenských občanov na významných postoch v medzinárodných organizáciách. O skúsenosti z transformačných a integračných procesov sa Slovensko delí napríklad s krajinami západného Balkánu a takzvaného Východného partnerstva.

    Dobré správy pre Slovensko prichádzajú v posledných mesiacoch aj z finančných trhov. Slovenská republika stále dosahuje najvyšší rast HDP v eurozóne a medziročný rast zostáva vysoký, kým ekonomiky okolitých štátov a tiež ťahúňov Európy stagnujú alebo pomaly začínajú klesať. Predbežné údaje Štatistického úradu hovoria aj o miernom zvýšení zamestnanosti. Dôkazom dôvery finančných trhov v konsolidačné úsilie vlády sú aj rekordne nízke úroky, za ktoré je Slovensko schopné získavať úvery.

    Tu by som sa na sekundu pristavil, pretože naozaj tu je vidieť aj konkrétne kroky vlády, pretože vláda predáva jednotlivé svoje dlhopisy priebežne a podľa jednotlivých krokov vlády máte možnosť vidieť veľmi podrobne, ako trhy reagujú na opatrenia, ktoré vláda prijíma. A to, že nám vlastne úroky, za ktoré predávame slovenské dlhopisy, postupne klesajú, je dôvera trhov v to, čo vláda v tejto chvíli v oblasti konsolidácii robí a aké vlastne postavenie Slovenskej republiky v európskej štruktúre aj naozaj je.

    Verím, že uvedené argumenty dostatočne potvrdzujú správanie súčasnej vlády voči Európskej únii a zahraničným partnerom a jednoznačne demonštrujú pozitívne vnímanie Slovenska vo svete.

    Všetky tieto údaje, ktoré som vám vlastne poskytol, dokazujú, že cesta, na ktorú sme nastúpili, je absolútne správna.

    Je veľmi dôležité si uvedomiť aj fakty, ktoré ovplyvňujú dnes čím ďalej, tým viac zahraničnú politiku, ktoré sú hlavne ekonomického charakteru.

    Pokiaľ sme vnímali krajiny, ktoré boli problematické, ako napríklad Grécko, alebo správy z problémov, v ktorých sú Španielsko alebo Portugalsko, alebo Taliansko, vždy sme to vlastne komentovali aj tým spôsobom, že sa jedná o krajiny, ktoré dlhodobo mali problém s výškou svojho dlhu, ktoré dlhodobo mali problémy s tým, aby realizovali tvrdé štrukturálne zmeny alebo reformy. A preto to nikoho neprekvapilo. Ale v momente, keď sa na ten pomyselný útes štátneho bankrotu dostalo aj Slovinsko, začali sme mať všetci vážne obavy, že to sa netýka len krajín, ktoré sú tradične známe svojou nižšou disciplínou, ale že sa to týka aj krajín, ktoré ešte donedávna boli uvádzané aj tu na Slovensku často ako vzor transformácie. Nakoniec, Slovinsko vlastne vždy bolo považované za najúspešnejšiu krajinu spomedzi transformujúcich sa ekonomík pôvodného, bývalého východného bloku. Dokonca dá sa povedať, že v čase, keď Slovinsko vstúpilo do eurozóny, už vlastne málokto považoval Slovinsko za krajinu bývalého východného bloku, skôr vždy mali pocit, že je tam len tak omylom. A práve to bolo pre nás veľmi dôležité, že niekoľko nesprávnych, niekoľko nie ideálnych rozhodnutí v oblasti ekonomickej politiky štátu dostalo Slovinsko na hranu štátneho bankrotu, kde zatiaľ Slovensko nie je. A všetci všetko robíme pre to, aby sa tam nikdy nedostalo, pretože to by bola vlastne tá najhoršia, najhoršia vizitka, ku ktorej by sme sa mohli prepracovať, pretože tam naozaj už prichádzajú opatrenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahnu celú krajinu. A v prípade Slovinska to platí dvojnásobne.

    Rád by som povedal, že často sme sa stretávali aj s reakciami našich partnerov, ktorí sú cez Atlantik, to znamená ďalej ako Európska únia. A môžem konštatovať, že mnohé iniciatívy, mnohé programy, projekty, z ktorých nakoniec často Slovenská republika mala možnosť čerpať aj finančné prostriedky, boli v niektorých prípadoch, nechcem komentovať, prečo to bolo, prerušené, pretože sme boli oslovení, aby v mnohých projektoch a programoch sme mali možnosť opäť po krátkej dobe pokračovať, čo pre mňa dáva jednoznačnú vizitku toho, že sa vrátila akási dôvera, vrátila sa akási stabilita, pretože smerovanie aj našich predchádzajúcich kolegov, ktorí boli pred nami vo vláde, nebolo tak ani sprevádzané akousi nedôverou v samotné rozmýšľanie alebo smerovanie, i keď aj to tu bolo často témou, ale najmä nestabilitou. Nestabilita bol ten problém, pre ktorý sa na Slovensko pozeralo naozaj, nehovorím, že to bolo cez prsty, ale veľmi komplikovane. A veľmi ťažko bolo čitateľné a veľmi ťažko sa dali odhadnúť jeho reakcie. V tejto chvíli je Slovensko naozaj stabilnou krajinou. Je to vidieť vždy, keď ktorýkoľvek člen vlády sa zúčastní na rokovaní v Bruseli, kde má okamžite možnosť hovoriť veľmi rýchlo a veľmi otvorene a pracovne s jednotlivými predstaviteľmi Komisie a dosahovať tak vlastne či zmenu, či urýchlenie niektorých rozhodnutí, ktoré sú dôležité, či už pre míňanie eurofondov alebo pre uplatňovanie niektorých politík, ktoré by znamenali zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie ekonomickej stability a to, čo chceme vlastne všetci, zlepšenie životnej úrovne pre našich občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Ešte máme trinásť sekúnd, chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Nie, chcem iba veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Dobre, mala by nasledovať ďalšia otázka od pána poslanca Vašečku, ale vyčerpali sme limit.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Antona Martvoňa na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorého zastupuje pán minister Počiatek, a otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte činnosť vášho predchodcu a bývalého vedenia Štátnych lesov v oblasti uzatvárania zmlúv so súkromným sektorom o dodávkach dreva a drevnej hmoty?“

    Nech sa páči, pán minister, prosím, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, činnosť bývalého vedenia Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v oblasti uzatvárania zmlúv so súkromným sektorom o dodávkach dreva a drevnej hmoty aj v súvislosti s iniciatívami bývalého ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ing. Simona v danej oblasti bola podrobená analýze.

    Nové vedenie Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v súčasnej dobe hľadá korektný spôsob prerozdelenia drevnej hmoty na trhu vzhľadom na pokles ťažobných možností spôsobených znižovaním výmery lesov v obhospodarovaní lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ich prinavracaním vlastníkom a tiež obmedzeniami ochrany prírody, ktoré neumožňujú v mnohých prípadoch spracovávať kalamitu.

    Je potrebné zo strany záujemcov o drevnú hmotu obrátiť sa aj na neštátny sektor, ktorý v súčasnosti obhospodaruje viac ako 51 % výmery lesov Slovenska a je hlavným producentom drevnej hmoty na Slovensku. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ideme k otázke číslo dva. Je od pána poslanca Martina Fecka, opäť na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorého zastupuje pán minister Počiatek.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás pekne o pokoj, páni poslanci, pán poslanec Mikloško, rušíte pána ministra pri odpovedi.

    A otázka znie: „Viete nám vysvetliť, prečo zamestnanci v štátnej správe, konkrétne napríklad na obvodných lesných úradoch, obvodných pozemkových úradoch, obvodných úradoch životného prostredia, majú na rovnakej pracovnej pozícii rozdielne platové triedy?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, štátny zamestnanec je na základe § 29 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe zaradený do príslušnej funkcie a platovej triedy podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Jeho služobný úrad pritom vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1 k citovanému zákonu.

    V kompetencii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je určenie platových náležitostí prednostom krajských pozemkových úradov, prednostom krajských lesných úradov a riaditeľom obvodných pozemkových úradov. Uvedení štátni zamestnanci vo verejnej funkcii na krajskej úrovni sú zaradení v platovej triede 9, riaditelia obvodných pozemkových úradov sú zaradení v platovej triede 8, ostatným zamestnancom špecializovanej štátnej správy určujú platové náležitosti príslušní vedúci služobných úradov, ktorými sú prednostovia krajských pozemkových úradov a prednostovia krajských lesných úradov. Ďakujem, skončil som.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ďakujem.

    Ideme na tretiu otázku, v poradí tretiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha, je tu prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: „Nemecko, Francúzsko a ďalšie kľúčové štáty Európskej únie zavedú v dohľadnej dobe tzv. daň z finančných transakcií, aby zapojili do konsolidačného procesu aj finančný sektor, ktorý dnes akoby jediný zarábal na kríze, kým všetky zložky spoločnosti v Európe na krízu doplácajú. FTT by mohla vniesť do konsolidačného procesu viac spravodlivosti. Aký je postoj Slovenska?“

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. FTT (Financial Transaction Tax). Tak sa stalo na summite ECOFIN-u minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na Komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom. Celkovo sa k iniciatíve na ECOFIN-e napokon pripojilo 11 krajín. Sedem členských štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním Rady ECOFIN-u. A 4 členské krajiny, Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko, vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, teda transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisii so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch.

    Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu, stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín.

    Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 000 eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu Komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali byť príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvotne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie.

    Slovensko s uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Toľko tá pripravená časť.

    Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať, a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty, buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov.

    Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa to nedá na úrovni G20, tak to preferujeme na úrovni dvadsaťsedmičky, keď sa to nedá na úrovni dvadsaťsedmičky, tak potom to preferujeme aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto vzory budú pôsobiť naozaj niekoľko mesiacov. Nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku.

    A takisto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť. Treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená, aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená, ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z dvadsaťsedmičky. Ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh.

    V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie. A viete, že aj o tomto sa takisto vedú debaty. A určite je to zaujímavejší a lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo jedno percento z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chcete položiť, pán poslanec, doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Prosím vás, zapnite pána poslanca Blahu.

  • Dobre, ďakujem. Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď. A chcel by som naozaj vyjadriť potešenie nad tým, že FTT bola prijatá. Je to dlhodobý projekt sociálnej demokracie v Európskej únii počnúc Rakúšanmi, Francúzmi, Nemcami (nemeckou SPD). A je to jeden z tých projektov, ktoré veľmi silne podporuje Európska komisia. A naozaj podporuje tú spravodlivosť, ktorá je v tomto smere kľúčová aj z hľadiska konsolidácie.

    Ja by som len chcel zdôrazniť, že od začiatku krízy v roku 2008 štáty garantovali bankám financovanie v objeme 4 500 miliárd eur. Žiadať teraz naspäť od bánk a finančného sektora, aby platili za transakcie 0,1 % a aspoň čiastočne splatili to, čo sme im my, štáty, dali, si myslím, že je náležité. Navyše, a to je moja otázka, môže táto daň z finančných transakcií odradiť finančných špekulantov a rôznych predátorov finančných a tým pádom prispieť k väčšej stabilite v rámci finančného trhu, v rámci Európskej únie. Otázka je, či mi túto intuíciu viete potvrdiť.

    No a posledná poznámka. Bavíme sa naozaj o 60 miliardách eur ročne, čo je taký základný odhad, hovorí sa aj o vyšších, aj o nižších číslach, čo môže veľmi výrazne pomôcť konsolidácii v rámci Európskej únie.

    A treba zdôrazniť, že banky by naozaj mali platiť svoju daň za to, čo spôsobili v rámci krízy. Ďakujem.

  • Ja s vami, pán poslanec, súhlasím z toho pohľadu, že všetky banky v Európe a tým pádom aj na Slovensku, často sú naše banky ako keby dávané príkladom tomu, že sú zodpovedné, lebo sú to de facto banky, ktoré sa venujú takému typickému konzervatívnemu bankovníctvu. Ale sa vedú hlavne na Slovensku. A zvyknem to hovoriť a zopakujem to, aj naše banky sú dedičným hriechom spojené so svojimi matkami a s tým prapôvodom finančnej a následne hlbokej hospodárskej krízy v Európe a v celom svete. A takisto matky našich bánk, ktoré sídlia v ústavných demokraciách, ako je Rakúsko, Nemecko alebo Taliansko, tak tieto banky majú plné skrine toxických aktív, dlhopisov krajín dnes už s pochybným ratingom. Takže je namieste očakávať, že musia niesť časť zodpovednosti, s tým absolútne súhlasím.

    Problém, ktorý ste ale načrtli v úvode, či to odradí špekulantov, respektíve autorov a presadzovateľov veľmi, by som povedal, problematického spôsobu bankovania, mám na mysli teraz hlavne špekulatívne deriváty a obchodovanie s nimi, tak to je veľká otázka, pretože kapitál je pohyblivý. A ak krajiny na úrovni G20 budú vytrvalo odmietať takýto proste prístup, tak sa, samozrejme, umožní pracovať s prostriedkami, s kapitálom týmto spôsobom v iných krajinách a umožní sa vlastne dosahovať zisk z takýchto operácií, aj keď je to veľmi pochybný zisk, v iných krajinách. Preto kľúčovým by malo byť a stále musí byť, aby Európa sa snažila nastoľovať túto otázku na rokovaniach skupiny G20. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorého zastupuje minister dopravy, a otázka znie: „Akým spôsobom budú odškodnení náhradní užívatelia pozemkov za trvalé porasty nimi vysadené, ak mali vyčlenený pozemok podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o pozemkových úpravách, keď pôvodný vlastník berie tento pozemok do vlastného užívania?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a zároveň oznámte aj ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Pozemky vyčleňované do náhradného užívania podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. boli vyčleňované iba do vykonania projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Zákon síce dovoľoval užívateľom vysádzať na týchto pozemkoch trvalé porasty v období od roku 1993, pripúšťa to novela zákona z roku 1993, do roku 2008, od 1. 1. 2008 bolo ustanovenie § 15 zo zákona vypustené, ale náhradní užívatelia to robili s vedomím, že zánikom práva náhradného užívania im nebude poskytnutá náhrada. Zákon to neriešil, pretože tento problém je riešený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vlastník porastu si svoje nároky môže riešiť v občianskoprávnom konaní súdnou cestou. Bolo vecou dohody užívateľa vlastníka pozemku, aby si určil podmienky vysporiadania vložených investícií po skončení náhradného užívania. Zánik práva náhradného užívania neznamená, že užívateľ musí pozemok opustiť. Môže s vlastníkom pozemku uzavrieť nájomnú zmluvu. V prípadoch, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, kde vykonaním projektu pozemkových úprav zaniká právo náhradného užívania, zákon priamo v § 21 zohľadňuje ujmu, ktorá je spôsobená užívateľovi, ak bol pozemok vyčlenený podľa § 15. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ďakujem.

    V poradí piata otázka je od pána poslanca Zajaca na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka a otázka znie: „Vážený pán minister, podľa medializovaných informácií začiatok výstavby obchvatu Prešova, Prešov-západ – Prešov-juh je posunutý až na rok 2015, prípadne neskôr. Nemyslíte si, že tento váš zámer znova oddiali prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou D1 a z Prešova sa stane veľmi nebezpečný dopravný lievik?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie na predmetný úsek diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh, ktorého súčasťou je aj tunel dĺžky 2,5 km. Predpokladaný termín dodania dokumentácie pre stavebné povolenie je v máji budúceho roka. Následne bude možné zahájiť proces majetkovej prípravy a prípravy žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktoré si vyžiada ďalší čas. Vzhľadom na aktuálny stav prípravy tohto úseku, prognózovanej intenzity dopravy, väzbu na ostatné pripravované investičné akcie v okolí mesta Prešov a predovšetkým vzhľadom na možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z fondov Európskej únie sa začatie realizácie predmetného úseku diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh predpokladá najskôr v roku 2015. Začiatok výstavby v roku 2015 nie je ale naším zámerom, ale realitou vychádzajúcou z pripravenosti tohto úseku, ktorý sme zdedili po našich predchodcoch, teda po vašej vláde. Samozrejme, z pozície ministra dopravy budem robiť všetko pre to, aby výstavba aj odovzdanie cesty do užívania prebehlo čo najskôr. Ako však viete, v právnom štáte nie je možné robiť nemožné.

    Slovenská správa ciest zahájila v tomto roku realizáciu stavby I/68 Prešov v úseku odbočka Škultétyho – ZVL, ktorá po dokončení v roku 2015 prispeje výrazne k zlepšeniu dopravnej situácie v meste Prešov vrátane relácie Prešov-západ – Prešov-juh. Táto spojnica, aj keď nie je plnohodnotnou náhradou diaľnice, v rokoch výstavby mestského diaľničného obchvatu značne uľahčí život obyvateľom Prešova aj prechádzajúcim motoristom. Preto si myslím, že v tom období sa to nestane lievikom. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Poprosím, zapnite pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za odpoveď. Tak len pre krátku rekapituláciu, nechcem to tu naťahovať. Môžeme niekedy na dlhšej diskusii sa stretnúť. Minister Figeľ za vlády Ivety Radičovej na D1 toľko sľubovanej roky a roky všetkými vládami, že sa prepojí Bratislava a Košice, spustil výstavbu, ktorá bude hradená z eurofondov na štyroch úsekoch D1. Zostali úseky pri Višňovom, kde je súťaž rozbehnutá, ďalší úsek pri Ružomberku, kde je súťaž už asi trištvrte roka rozbehnutá, kde potrebujete len dokončiť súťaže a stavať. Zostáva problematický úsek pri Hubovej, environmentálny. A zostane úsek Prešov-západ – Prešov-juh, ktorý NDS-ka mala v pláne ako výstavbu v roku 2014. Naozaj v roku 2007 premiér Fico prisľúbil, že v roku 2010 budú Košice a Bratislava prepojené D1. Dneska vy tu hovoríte, že obchvat Prešova D1 sa začne stavať v roku 2015. To znamená, dostavia sa cca v roku 2019? Nemyslíte si, že by sa mal premiér Fico ospravedlniť občanom za to, keď v roku 2007 prisľúbil, že Bratislava a Košice budú spojené diaľnicou D1? Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Nemyslím si to, pretože aj za bývalej vlády došlo k niektorým zásadným zmenám a odklonom v stratégii budovania diaľnic.

    A keď ste tu rekapitulovali tie všetky jednotlivé úseky. Je fakt, že by sme tu o tom mohli rozprávať oveľa dlhšie, aký je skutočný stav pripravenosti mnohých úsekov, ako vyzerá revízia alebo ako bude vyzerať revízia diaľničného plánu alebo plánu výstavby diaľnic aj rýchlostných ciest, ktorá bola pripravená za vašej vlády, a ako boli mnohé veci, ktoré sú tam napísané, nereálne.

    A ako ste správne podotkli, ten kritický a taký gordický uzol je práve úsek Turany – Hubová, ktorý je veľmi environmentálne náročný projekt. A práve za súčasného vedenia sme sa pohli o míľové kroky ďalej, čo sa týka negociácie práve s komisiou na tému environmentálnej akceptácie tohto úseku. Ale keď chcete, o tomto sa môžeme naozaj hodiny baviť a je na to množstvo dôkazov, dokumentov, ktoré nevyvrátiteľným spôsobom dokazujú, že mnohé veci boli zanedbané za bývalej vlády.

    Čo sa týka toho termínu, tu už padali také rôzne termíny. Však nakoniec aj samotný ten plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest tiež hovoril o nejakých odhadoch, ktoré, keď už sme preberali vládu začiatkom tohto roku alebo v prvom kvartáli tohto roku, boli nereálne. Takže podľa môjho názoru nie je ani také dôležité si nejako fetišisticky si určovať nejaké dátumy, ale urobiť všetko preto, aby sa to naozaj udialo čo najskôr.

    A čo sa týka aj obchvatu Prešova, verte mi, že urobím všetko pre to, aby sa to začalo realizovať skôr, ale niektoré veci sú jednoducho tak, ako sú. A viete, ako to je s majetkovoprávnym vysporiadaním a s postupnosťou jednotlivých krokov pri stavebných povoleniach. Jednoducho niektoré termíny sa obísť nedajú. Tak ako je aj napr. to environmentálne posudzovanie, tam jednoducho sa nedá nič urýchliť. A práve, naopak, to, čo sa v minulosti dialo, bolo, že sa ignorovali niektoré názory. A to spôsobilo mnohé zdržania, ktoré si už nemôžeme v budúcnosti dovoliť. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Hudacký ministrovi, takisto znova vám a otázka znie: „Pán minister, nemyslíte si, že nezaradenie rýchlostnej cesty R9 do Plánu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2014 až 2020 bude diskrimináciou občanov z regiónu Šariša a horného Zemplína, ktorí poctivo platia svoje dane, a odsúdi tento región na ďalší sociálno-ekonomický úpadok, emigráciu mladých a odliv ekonomicky aktívnych ľudí mimo tohto regiónu?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v Programe prípravy a výstavby diaľnic a výstavby rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 457/ 2011 z dňa 6. 7. 2011, teda vašou vládou, bolo uvedené, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zváži pre trasu uvažovanej novej rýchlostnej cesty R9 Lipníky – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Ubľa primeranejšie a skoršie riešenie, a to prípravu preložky cesty I/18, resp. I/74, prípadne rozšírenie existujúcej cesty tam, kde jej smerové a výškové vedenie vyhovuje kapacitným nárokom v danom území.

    Realizácia preložky cesty mimo zastavaného územia je efektívnejším a bezpečným riešením s predpokladaným skorším začatím výstavby, ktoré zabezpečí podľa súčasných, ako aj predpokladaných prognóz intenzity dopravy plynulú premávku. Slovenská správa ciest v súčasnosti pripravuje stavbu I/18 a I/74 Lipníky – Ubľa, preložku cesty, ktorá je v štádiu spracovania štúdií a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zákonov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V týchto dňoch ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vypracováva aktualizáciu Programu prípravy a výstavby ciest I. triedy na roky 2011 až 2014, v ktorom budú uvedené harmonogramy pokračovania realizácie jednotlivých úsekov ciest I. triedy, stanovené na základe ich stupňa projektovej prípravy a aktuálneho stavu štátneho rozpočtu so zohľadnením možnosti financovania výstavby z prostriedkov Európskej únie v rámci operačného programu Doprava. V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 489/2012 z dňa 26. 9. 2012 k Analýze sociálno-ekonomickej situácie okresov Michalovce a Sobrance s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti má byť začatá výstavba preložky cesty I/18 Nižný Hrabovec – Petrovce nad Laborcom do 30. 4. 2016.

    Momentálnou prioritou rezortu je diaľničné prepojenie východu so západom, pretože práve to prinesie na východ viac pracovných príležitostí. Preto veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sme čo najskôr zabezpečili kompletné diaľničné prepojenie D1 medzi Žilinou a Prešovom.

    V zmysle uznesenia vlády č. 489/2012 zo dňa 26. 12. 2012 sa má začať príprava a výstavba diaľničných úsekov D1 na východe, a to úseku D1 Budimír – Bidovce do 31. 5. 2014, úsekov D1 Bidovce – Dargov a Dargov – Pozdišovce do 30. 6. 2015 a úseku D1 Pozdišovce – štátna hranica a stavby D1 a diaľničného privádzača Michalovce do 30. 6. 2017. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, zapnite pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Máte pravdu, že naša vláda, a teda ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nezaradilo tento úsek R9 do Programu výstavby a prípravy diaľnic a rýchlostných ciest teda v rámci rokov 2011 až 2014, ale v každom prípade sme chceli dostať túto rýchlostnú cestu R9 do Programu výstavby diaľnic a ciest pre roky 2014 až 2020. V podstate táto uvažovaná rýchlostná cesta bola zaradená aj do Koncepcie územného rozvoja Slovenska a takisto bola aj vo vládnom programe bývalej vlády. To, že vláda skončila funkčné obdobie skôr, samozrejme, neumožnilo, aby sa táto rýchlostná cesta dostala do tohto programu.

    Ja ale chcem apelovať na vás v inom zmysle, pretože vaši úradníci na ministerstve dopravy argumentujú len intenzitou dopravy. V každom prípade tento región je tak zaostalý, že ak neprepojíme Prešov cez Vranov, Humenné a Sninu a nenapojíme týchto ľudí na takýto typ cesty, tento región bude naďalej upadať. Nezamestnanosť týchto okresov je cez 20 %. Ľudia odchádzajú z obcí, miest, z tohto regiónu, sú to predovšetkým mladí ľudia. Ak tam neurobíme niektoré kroky, ktoré vlastne zvýšia ekonomický rozvoj, jednoducho s týmto regiónom nepohneme. Takže nie je to iba intenzita, ale treba brať do úvahy aj dostupnosť k diaľniciam, mobilitu občanov a takisto riešiť ekonomické otázky a sociálne otázky nezamestnanosti. Takže ja by som vás chcel požiadať, aby ste sa venovali tomuto problému trochu komplexnejšie, nie iba cez argumenty intenzity a resp. nejakých ekonomických terajších...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, chcete sa k tomu vyjadriť?

  • Reakcia ministra.

  • Aj napriek tomu, že nebola položená otázka, myslím si, že okomentoval by som len jednu vec. Nie sú to len intenzity a už obzvlášť to nie sú len nejaké ekonomické parametre. Tie sú, bohužiaľ, vzhľadom na to, aké sú možnosti ich štátneho rozpočtu, pomerne kľúčové. Takže, ako som už povedal, ja v zásade súhlasím s tým. A bol by som tiež najradšej, keby sme mali prvotriednu cestnú infraštruktúru po celom Slovensku aj do najvzdialenejších oblastí. Ale to je jedna vec, čo by som chcel, ale druhá vec je to, na čo máme aj na čo sme pripravení. A stav pripravenosti mnohých úsekov je taký, aký je. Vy ste sám skonštatovali, že dokonca ani do vášho plánu výstavby sa tieto cesty, o ktorých sa tu bavíme, nedostali. Takže ten plán je zhruba, ako som ho načrtol. A opäť opakujem, pre odľahlé regióny je aj tak prvoradé to primárne prepojenie diaľnicou D1 medzi Bratislavou a, keď to chceme v tomto prípade, Prešovom. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ideme k siedmej otázke, ktorú položil pán poslanec Fecko podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. A otázka znie: "Nakoľko reklama na investovanie financií do nebankových subjektov (napríklad BMG, Horizont) bola realizovaná aj cez verejnoprávne médiá STV1, STV2, uvažujete o odškodnení vkladateľov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že problematika čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov nie je predmetom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Naviac, vzhľadom na súčasný stav verejných financií, ako aj na medzinárodný záväzok znížiť deficit verejných financií pod 3 % nie je možné v súčasnosti riešiť otázku odškodnenia vkladateľov do nebankových subjektov. A dodám, že jednu skrivodlivosť nie je možné riešiť ďalšou skrivodlivosťou. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslíte, že ani do budúcna tu nie je šanca, keby náhodou rozpočet nebol taký deficitný, majú vôbec šancu tí ľudia aspoň sa nádejať? Ďakujem.

  • Každý, kto sa cíti poškodený nebankovými subjektmi či už z minulosti alebo dnes, sa má právo obrátiť na slovenský súd, keď nie na slovenský súd, tak na európsky súd a na európske inštancie.

    A kľúčovou v tejto situácii nie je ani situácia v rozpočte, ale kľúčovým je stanoviť naozaj skutočný nárok konkrétnych osôb, pretože ak si zoberieme nebankové subjekty, minulosť, tak vidno z tohto pohľadu, že kde sa naozaj stala krivda ľuďom s tým, že došli o peniaze, bola to v skutočnosti naozaj pyramídová hra. A je, samozrejme, veľmi dôležité a veľmi záleží na tom, v akom čase ste do pyramídovej hry vstúpili. Čiže sú ľudia, ktorí do nej vstúpili na začiatku, niečo otočili, získali, na konci niečo stratili, sú ľudia, ktorí mali smolu a vstúpili do nej na konci a prišli o všetko, čo tam vložili.

    Preto hovorím, že jednu skrivodlivosť nie je možné riešiť ďalšou skrivodlivosťou, pretože prvá vláda Roberta Fica sa naozaj zaoberala vzorcom, formulou, akým spôsobom toto riešiť. Riešil to rezort financií, rezort spravodlivosti. A nedošli sme k férovému riešeniu, pretože prebiehajú konkurzy, pretože je otázka oprávnenosti nárokov v konkurzoch, pretože je posledne mediálna informácia, že nie je možné zistiť vlastne adresy, čísla účtov, komu zaplatiť z konkurzov nejakú časť, aj keď malú, že sa nedá dostať ku konkrétnym klientom. Toto je proste komplex vecí. A v tomto prípade hovoríme o desiatkach tisícoch ľudí a poškodených, ak to tak chcete hovoriť.

    Ja priznávam slová „poškodení klienti“, ale kľúčové z tohto pohľadu, a ja to môžem iba odporučiť každému jednému, ktorý sa cíti byť poškodený štátom alebo nejakým subjektom, je obrátiť sa na súd, aby súd uznal príslušné nároky. To je asi z môjho pohľadu kľúčový odkaz.

    To, že peňazí v rozpočte nie je dosť, to, že riešenie jedného problému na úkor iného problému dnes by bolo istou formou skrivodlivosti, je tiež pravdou. Platí to pre mňa alebo pre toho, kto by tu stál ako akýkoľvek minister financií v dnešnej situácii, ak niekomu má dať, niekomu inému musí zobrať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská. A otázka znie: „V Európe aj vo svete sa čoraz viac diskutuje o otázke rastúcej nerovnosti medzi ľuďmi. Časopis The Economist nedávno potvrdil, že príjmová nerovnosť je prekážkou nielen spravodlivosti, ale aj ekonomického rastu. Uvažovala vláda nad znižovaním nerovnosti slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom podpory participácie zamestnancov na ziskoch podnikov či prostredníctvom väčšej podpory družstevného vlastníctva?“

    Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nielen časopis The Economist, ale aj renomované medzivládne inštitúcie začali v poslednom čase upozorňovať na negatívne dopady príjmovej nerovnomernosti vo vyspelých štátoch na ich, ale aj globálny ekonomický vývoj. Naposledy sa tak stalo zo strany OECD v jej každoročnej štúdii o pracovnom trhu OECD Employment Outlook. OECD upozorňuje, že v posledných troch desaťročiach sa podiel práce vyjadrený platmi, mzdami a ostatnými výhodami, podiel pracovnej sily na národnom dôchodku znížil takmer vo všetkých krajinách OECD, priemerný podiel pracovnej sily na národnom dôchodku klesol do roku 2000 na 61,7 % zo 66,1 % v deväťdesiatych rokoch, v niektorých krajinách tento pokles začal pred viac ako 30 rokmi. Podľa ďalších aktuálnych zdrojov je aktuálne tento pomer v západnej Európe na úrovni asi 50 %, pričom u nás je to dokonca len 37,5 %. Nominálne síce vzhľadom na rast HDP tento vývoj nevedie k poklesu samotných príjmov, naopak, narastajú, ale v skutočnosti to ilustruje zvyšovanie príjmových nerovností, o ktorých hovoríte.

    OECD sa v analýze zaoberá príčinami takéhoto poklesu, pričom hlavnú príčinu vidí ako zvyšovanie produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu, znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní a vývoj inštitúcií kolektívneho vyjednávania. Znižovanie tohto podielu spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie.

    Zvýšené investície do vzdelávania a využitie daňových systémov na prerozdelenie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká.

    Mimochodom, OECD kladne dôraz na využívanie inštitútov kolektívneho vyjednávania, aj pokiaľ ide o posilňovanie odolnosti trhu práce voči výkyvom a najmä vo vzťahu k jeho štrukturálnym zmenám. Takto je možné dosiahnuť nižšiu štrukturálnu nezamestnanosť, ako aj zmierňovať priame dopady vonkajších šokov na zamestnanosť úpravami miezd alebo pracovného času.

    V tomto zmysle postupuje vláda Slovenskej republiky, čoho dôkazom je napríklad návrh novely Zákonníka práce, ktorý práve teraz parlament prerokúva.

    Jedným z cieľov tejto novely je posilniť postavenie zástupcov zamestnancov, či už odborov alebo zamestnaneckých rád, respektíve zamestnaneckých dôverníkov vo vzťahu k zamestnávateľom. A v prípade odborov ide o posilnenie ich postavenia pri kolektívnom vyjednávaní. Nejde teda o posilňovanie odborárskych bossov, ako to tvrdí opozícia, ale o posilňovanie tých, ktorí zastupujú radových zamestnancov na podnikovej úrovni, čo sú zväčša neplatení odborárski funkcionári. Práve rovnomerné rozloženie síl zamestnancov a zamestnávateľov je nástrojom na rovnomernejšie rozdeľovanie výnosov podnikov medzi majiteľmi a pracovníkmi. A skúsenosti, ako aj odporúčania napríklad spomínanej OECD ukazujú, že toto je jeden zo spôsobov, ako zastaviť prehlbovanie príjmových rozdielov v spoločnosti.

    Rovnako aj návrh súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti daní a zdravotného či sociálneho poistenia ide v línii spomínaných odporúčaní OECD, aby sa novým prerozdeľovaním príjmov znižovali riziká negatívneho dopadu na náš ekonomický vývoj.

    Vláda Slovenskej republiky si, samozrejme, pán poslanec, dobre uvedomuje vplyv príjmových nerovností nielen na spoločnosť ako takú, ale aj parciálne na náš ekonomický vývoj, preto zvažuje aj ďalšie kroky a opatrenia, ktoré by mali viesť k pozitívnym zmenám, aby sme tu mali dlhodobo udržateľný ekonomický rast a z jeho vyplývajúci rast životnej úrovne ľudí, najmä ľudí, ktorí pracujú. Skončila som, ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu odpoveď, ktorá ma potešila. Zároveň by som doplnil, že nerovnosť je navyše mimoriadne nespravodlivá, pretože spôsobuje sociálne poníženie mnohých ľudí. Je navyše nedemokratická, pretože dáva niektorým bohatším ľuďom viac priamej či nepriamej moci. Je neefektívna, pretože bráni mnohým talentovaným ľuďom, aby dostali vzdelanie a aby sa dokázali uplatniť na trhu práce. A je neefektívna aj z toho hľadiska, že zvýhodňuje niektoré subjekty na trhu. Potom sa ľahko hovorí mnohým kolegom z pravice, že nech robotník alebo pracovník vyjednáva si nejaké pozície s podnikateľom, keď všetky tromfy v rukách má podnikateľ. Čiže nerovnosť je naozaj veľkou hrozbou pre demokraciu a pre spravodlivú spoločnosť. Osobne si myslím, že jeden zo spôsobov, ako zabrániť prehlbovaniu nerovnosti, je práve posilňovanie pozície zamestnanca aj spôsobmi, aké ste spomínali vy. A do pozornosti by som uviedol napríklad projekt kodeterminácie v Nemecku, ktorý je veľmi úspešný, alebo projekt švédskych robotníckych fondov, ktorý bol kedysi zavádzaný vo Švédsku.

    A na záver by som už len zacitoval z The Economistu, o ktorom som hovoril. The Economist cituje výskumy ekonómov z Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že príjmová nerovnosť spomaľuje rast, spôsobuje finančné krízy a oslabuje dopyt. To je presne to, čomu dneska čelíme. Za všetko môže nerovnosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec nepoložil žiadnu doplňujúcu otázku, ale aj tak sa pýtam, pani ministerka, chcete k tomu niečo dodať?

  • Reakcia ministerky.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    V poradí deviatu otázku položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zastupuje pán minister dopravy, a otázka nie: „Ako a aká prax sa započítava podľa súčasných platných predpisov pre štátnych zamestnancov pred rokom 2004 v špecializovaných štátnych správach vo vašom rezorte?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Celkom ma baví zastupovať ministra pôdohospodárstva, lebo má vždy najmenej otázok, čiže úplne všetky. Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, podľa § 85 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom znení štátnemu zamestnancovi sa do služobnej praxe započítava, po prvé, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovení súčasne platného zákona o štátnej službe, po druhé, čas vykonávania štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe platného do 31. 10. 2009, po tretie, u zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer nepretržite trvá a je odborná prax priznaná k 31. 12. 2003 podľa prechodného ustanovenia § 132 zákona č. 400/2009 Z. z., spolu najviac 32 rokov. Pri tejto tretej zložke zdôrazňujeme, že sa započítava len odborná prax, nie prax v inej než požadovanej činnosti, ktorá sa do 31. 12. 2003 mohla podľa vtedy platných predpisov v určitom rozsahu započítavať. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúci otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ale čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

    Mali by sme ďalej pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 190).

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Jána Senka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pána poslanca Senka tu nevidím. Poprosím, pán predseda výboru pre kultúru a médiá, nemôžete zastúpiť pána poslanca, pán poslanec Senko tu nie je, aby sme mohli pokračovať v rokovaní? Poprosím pána poslanca Senka, až sa niekde nachádza, určite sa nachádza tu v priestoroch, aby prišiel, pretože pokračujeme v rokovaní.

    Do rozpravy je písomne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, sme sa dostali do druhého čítania o spomínanej a predkladateľom predstavenej zmene zákona alebo doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. A hovorili sme takisto ako v prvom čítaní o tom, že sa jedná o transpozíciu z európskeho práva, a to v dvoch bodoch, o liekoch a o tom, aby boli upravené pravidlá pri kvótach diel, ktoré sú dávané, tzv. on demand, aby sme určili dvadsaťpercentnú kvótu pri dielach európskej proveniencie alebo pôvodu. K tomuto som sa vlastne vyjadroval aj v prvom čítaní, že táto snaha ad jedna z Európskej únie a možno aj ten náš pohľad na to, keďže v rôznych štátoch Európskej únie, spomínal som Českú republiku, ktorá má napríklad v tomto duchu nastavenú inú, desaťpercentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť percento z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbe európskych diel alebo nadobudnutie práve európskych diel a podobne, je to v podstate chvályhodný čin. Možno som iba poznamenal, či by sme sa nezaoberali alebo neotvorili túto otázku aj pri dielach čisto slovenských. Zároveň som aj pri prvom čítaní hovoril o tom, že mohla by byť snaha, keďže sa otvára tento zákon, aj v trošička inej oblasti. A nechcel by som byť obvinený z toho, že otváram otázku, ktorá ide nad rámec povinností, pravdepodobne sa tomu nevyhnem. Ale zvažoval som presne v tomto bode, či sa oplatí otvárať predmetný zákon sólo vlastnou novelou. Ale sú niektorí poslanci, ktorí na predchádzajúcej schôdzi toto urobili. A neboli úspešní. A ich snaha neprešla ani prvým čítaním. Tak si dovoľujem následne vo vystúpení predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby sme vyrovnali práva vysielateľov a práva tých, ktorí signál šíria na Slovensku, na jednu úroveň a aby mohli byť šírené v našich káblových rozvodoch diela alebo programy našich vysielateľov na základe toho, že sa vyrovná vzťah vysielateľa a tzv. retransmittera alebo broadcastera, alebo toho, čo tento signál šíri, aby sa to dialo v súkromnoprávnej rovine a aby do toho zbytočne nezasahoval štát.

    Keďže mám vypracovanú analýzu k tomuto bodu, chcel by som možno veľmi krátko opísať, čo som týmto sledoval.

    Chcel by som ešte upozorniť, že s touto snahou neprichádzam prvýkrát. Už raz výbor pre médiá a kultúru za bývalej vlády tento zámer schválil. A na základe toho, že bol daný prísľub, že sa danej téme povenujeme v širších súvislostiach v rámci komplexného otvorenia spomínaného zákona č. 308/2000 Z. z., o tomto návrhu v pléne sa nehlasovalo.

    K podstate toho, k tejto mojej iniciatíve. Ide o to, aby sa vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie, keďže ide o vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, narovnal. Tento vzťah je regulovaný a mal by byť regulovaný vzájomnou dohodou vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie a autorským zákonom. Sledujem touto zmenou vypustenie požiadavky predkladania vyhlásenia pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby. A týmto pádom si myslím, že do tohto vzťahu zavedieme menšiu mieru regulácie a uvoľnenie vzťahu medzi vysielateľom a šíriteľom retransmisie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu medzi prevádzkovateľmi retransmisie a vysielateľom by mal byť, si myslím, prehodnotený z pohľadu nevyhnutnosti a proporcionality. Vysielanie je činnosť, ktorá si vyžaduje nielen dostatok finančných prostriedkov, ale aj potrebné know-how a znalosť práva pre oblasť práv súvisiacich s autorským zákonom čiže vysielacích práv. Je preto odôvodnené očakávať, že vysielateľ bude schopný samostatne uchrániť svoje záujmy dotýkajúce sa ochrany jeho vysielania. Preto nie je dôvod, aby bol suplovaný nejakým verejnoprávnym orgánom. Týmto zámerom by som chcel odstrániť duplicitu súhlasu vysielateľa, nakoľko súhlas vysielateľa s použitím jeho vysielania je výlučne majetkovým právom, ktoré je vyjadrené jednak v legislatívnych aktoch (smernica z roku 2006/115/ES), v medzinárodných dohodách, medzinárodných dohovoroch o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov (tzv. Rímsky dohovor), ako aj vo vnútroštátnej právnej norme u nás (autorský zákon). Udelenie súhlasu na použitie alebo zákaz použitia vysielania je teda aktom spadajúcim do súkromnoprávnej roviny, vzťahu medzi vysielateľom na jednej strane a prevádzkovateľom retransmisie na strane druhej. V prípade ak by k poskytovaniu retransmisie dochádzalo v rozpore s právnym poriadkom, existuje dostatok možností, ako tento stav napraviť aj prostriedkami súkromnoprávnej povahy.

    Chcel by som možno uviesť veľmi krátko, čo tento stav, ktorý teraz máme, spôsobuje, keďže predkladanie súhlasu pôvodného vysielateľa spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch a napríklad v Českej republike sa táto podmienka, ktorú my máme, nevyskytuje vôbec. Keď chystali v Českej republike úpravu, jej predkladatelia upustili od podobného prístupu úplne, pretože skúsim spomenúť niektoré príklady z praxe, čo sa deje, ak táto podmienka platí. Vyžadovanie podmienky o registráciu sa stalo predmetom aj odbornej, aj laickej verejnosti, pretože plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služieb retransmisie na našom území. Táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje tu usadených a registrovaných prevádzkovateľov a narušuje podmienky hospodárskej súťaže, má negatívny dopad na hospodárstvo, ako aj príjmy Audiovizuálneho fondu, ktorému prevádzkovatelia retransmisie registrovaných v Slovenskej republike odovzdávajú časť svojich príjmov. A tí, ktorí síce retransmisiu na Slovensku prevádzajú, ale sú registrovaní v iných krajinách, tento odvod neodvádzajú do Audiovizuálneho fondu. Zároveň keďže pretrváva ten stav, odchod prevádzkovateľov satelitnej retransmisie a registrácia ich aktivít mimo územia Slovenska, hoci služba satelitnej retransmisie stále poskytovaná na území Slovenskej republiky má výrazný dopad na plnenie odvodových povinností týchto subjektov, vyžadovanie registrácie aj od prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb satelitnej retransmisie má za následok vznik odvodovej povinnosti voči Audiovizuálnemu fondu, ako som spomínal, za poskytovanie tejto služby. Podľa § 27 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákonov v platnom znení prevádzkovateľ retransmisie je povinný platiť príspevok do fondu. Toľko zákonná úprava v tomto bode.

    Základom pre výpočet pri príspevku podľa tohto zákona sú celkové príjmy prevádzkovateľa retransmisie za poskytovanie retransmisie, ako aj obsahovej služby koncovému užívateľovi za posledný kalendárny rok, výška príspevku je určená na jedno percento zo základu. Preto môžeme, keďže tá zákonná úprava je v tomto bode presná, hovoriť o tom, že za posledné obdobie sú známe dva prípady, pri ktorých došlo k zmene poskytovateľa služby retransmisie, UPC a Towercom, pričom prinajmenšom jeden z nich, Towercom, je priamym dôsledkom rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, z ktorého vyplynula povinnosť registrácie retransmisie poskytovanej prostredníctvom DVD-S. Dôsledkom tohto prístupu je aj obchádzanie povinnosti platiť odvod do Audiovizuálneho fondu. V prípade služby Skylink (satelitná retransmisia) túto pôvodne poskytovala spoločnosť Towercom, dnes ju poskytuje spoločnosť Trade Tec registrovaná v Českej republike. Odhadovaná suma odvodu do Audiovizuálneho fondu v prípade tejto konkrétnej služby vychádza z predpokladaného obratu za poskytovanie služieb na úrovni 1,6 mil. až 12 mil. eur za rok 2010, čo by znamenalo odvod vo výške 116 000 až 120 000 eur.

    Nechcem ísť k ďalším číslam. Ako som spomínal, ak sa predkladateľovi bude zdať, že táto zmena ide nad rámec zamýšľanej, keďže ide o transpozíciu, zamýšľanej právnej úpravy, budem s ním súhlasiť, napriek tomu si myslím, že aj pri tom, ako sú tieto podmienky nastavené a že finančné prostriedky takýmto spôsobom odchádzajú z územia Slovenskej republiky, by sme mohli prikročiť k tomu, že pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, by mohol byť podporený. A by sme tým ad jedna ochránili Audiovizuálny fond a ad dve vyrovnali vzťah medzi vysielateľom a retransmitterom a nechali to na ich vlastnej dohode. Dovolím si teda, tak ako mi povinnosť káže, predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča takto:

    Po prvé. V článku I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 17 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c)." Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená c) až g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V skratke odôvodnenie. Vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie je vzťahom čisto súkromnoprávnej povahy. Tento vzťah je regulovaný ich vzájomnou dohodou a zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom.

    Po druhé. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 57 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d)." Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).

    Odôvodnenie. Predkladanie súhlasu spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch, napr. v Českej republike sa takáto

    podmienka nevyžaduje vôbec. Vyžadovanie tejto podmienky je navyše v poslednom čase predmetom diskusie odbornej aj laickej verejnosti. Plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služby retransmisie na území Slovenskej republiky.

    Po tretie. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 60 ods. 9 sa slová „§ 57 ods. 2 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 57 ods. 2 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

    Po štvrté. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 63 ods. 1 písm. d) sa slová „§ 17 ods. 1 písm. c) a e)“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 1 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Takisto ide o legislatívnotechnickú úpravu, bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.

    Po piate. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: “V § 67 ods. 1 písmeno a) znie: „a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a g )“.“

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Takisto sa jedná o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.

    Záverom by som chcel ešte raz požiadať o podporu ako predkladateľa, tak i vás, kolegyne a kolegovia, aby sme mohli v tomto bode pristúpiť k úprave a aby sme to, čo prevádzkovatelia retransmisie robia aj tak, buď sa teda sťahujú do iných krajín a vyhýbajú sa odvodovej povinnosti a odvodom do Audiovizuálneho fondu, alebo to robia spôsobom takým, že programy ako Prima a Nova sa vyskytujú v službách programových ako testovacie prevádzky, ktoré trvajú aj niekoľko rokov, a tým pádom i tak sa objavujú u našich retransmitterov, alebo poskytovateľov retransmisie, tento právny stav narovnali a získali finančné prostriedky ktoré nám týmto unikajú. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie neregistrujeme žiadne faktické poznámky.

    Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja len krátko k tejto veci. Skôr si neodpustím uštipačnú poznámku, že ono už dnes SDKÚ v parlamente nie je, nieto ešte, že nebude po ďalších voľbách...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Áno, k tomu, o čom sa rozprávame. Ja som čakal teda, či sa zjaví alebo nezjaví nejaký pozmeňujúci návrh okrem návrhu tuná kolegovho, ktorý po schválení by upravoval vec, ktorá podľa mňa viac trápi, i keď toto tiež trápi asi. Ale priznám sa, som až tak hlboko v tom zasvätený nie, ale určite cítime, že viacej túto spoločnosť trápi niečo iné. To znamená, či sa budeme konfrontovať s tým alebo či naberieme v sebe nejaké ešte zbytky síl na to, aby sme sa postavili k tomu, povedzme to možno aj takými slovami, ktoré k tomu sú náležité, určitému mediálnemu teroru, ktorým sme konfrontovaní nielen my, ale aj naše deti. Takže ako som na to čakal, nedočkal som sa toho, takže skúsim ja dať návrh, na konci dám procedurálny návrh, ktorý by možno mohol aj prejsť, keby ste náhodou prípadne počúvali čo budem hovoriť.

    Už aj pán minister pripustil, že idiotizácia spoločnosti naberá grády. Tomu som rád. Aj minule sme tu mali na túto tému diskusiu, že čo sa deje, čo sa nedeje. Pozbierať po dvadsať eur na nejakých úbožiakov po dedine a potom z nich robiť farmárov, to nie je asi tá cesta. Dokonca urobil aj to, čo deklaroval. To znamená, stôl síce nebol okrúhly, ale bol. Bola to taká panelová diskusia, kde zase to, čo som ja predpokladal, sa aj stalo. Čiže tie osobnosti, ktoré on k tomu vyzýval, a možno aj myslel, že tam budú, tam neboli. Ale nehovorím tým, že tam nejaké osobnosti neboli, tam práve, naopak, fakt nedajbože, aby si to tak niekto nevysvetlil. Bola tam kopa naozaj ľudí, ktorí sú prínosom pre túto spoločnosť. Ale kopa ľudí tam nebola podľa mňa tých, ktorí mali tam byť. Nuž ale aj tá diskusia sa uberala takým smerom, že aj ja som sa pozeral. A potom som aj povedal pánovi ministrovi zase slová, ktoré rád zopakujem.

    Ale chcem upozorniť na jednu vec. Ja som nováčik v parlamente. A človek analyzuje, aké sú systémy práce, ráno sa zobudím, niečo ma napadne, alebo sú systémy práce nejaké koncepčnejšie a potom metódy vôbec, že to nejako analyzujeme. Takže tá metóda, ktorá, si myslím, neublížila alebo vždycky ublíži menej ako také že ad hoc riešenie alebo riešenie, ako sa vyspím, je metóda nejakých komparácií, teda metóda porovnávania sa s krajinami, kde už predsa len nejakú historickú tradíciu majú. Minule mi to prišlo aj tak zvláštne, že sa možno aj dotknem niektorých krajín. Avšak oni to nepočujú v tej Botswane, aby sa neurazili, s tými krajinami, ktoré sú tak nejako aj historicky, aj geograficky blízko.

    A tam na tej panelovej diskusii v tej peknej sále na ministerstve kultúry pán Mistrík prezentoval takú tabuľku peknú, kde teda hovoril, ako to majú v iných krajinách v rámci Európy. A nuž čo sme sa dozvedeli, vážení? Dozvedeli sme sa, to že všade v civilizovanej Európe, dokonca spomínal aj prípady mimo Európy, majú časové opony. Kde sme na to zabudli, to bolo Slovensko a Česko. A mňa inak fakt zarazila tá jeho poznámka, že on bol z toho prekvapený. Pán Mistrík na konci povedal, že sám bol z toho prekvapený, ako to je inde riešené. Tak ja som mu to vtedy vytkol. On potom mi to ako loptičku vrátil tým, že oni si to refrešujú v nejakých časových intervaloch. Ale mne to jeho prekvapenie, ako to deklaroval, prišlo, že bol prekvapený absolútne. To znamená, že to sa nezmenilo z roka na rok. To znamená, že minulý rok to nemali. Čiže tak sa stihol za ten rok prekvapiť. Čiže to, že to niekde majú, je normálne (tie časové opony). Len my sme tu na to zabudli. Čiže my sme umožnili vyrásť obrovským silám. A tak to aj konšpiračne znelo. Ale zjednoduším to, poviem, často dramaturg má väčšiu moc v tomto štáte ako parlamentný výbor. Tam sme to dopracovali, vážení. Tu sa poslanec aj minister bojí viac riaditeľa televízie. Viete, to nie je určite správne. Ja som si všimol, že na tej diskusii bol riaditeľ STV, pán riaditeľ JOJ. A myslím, že tam nebol, alebo som to neregistroval, niekto z Markízy, minimálne tam od nich teda pani riaditeľka nebola. A to, čo to predznamenáva a napríklad aj ja identifikujem, je, že proste ten profesionalizmus tej americkej stanice je v tom, že oni rešpektujú zákonodarstvo tej-ktorej krajiny. Potom sú také akože domáce televízie, ktoré vlastne sa majú snahu tu nejakým spôsobom korigovať a upravovať, lebo pán Borovský aj v tej diskusii vystúpil takým tým smerom, že proste sa snažil argumentačne vyvážiť tú polohu. Len ono je to dosť ťažké. Viete, to je ťažká úloha, zobrať si na seba vysvetliť to ľuďom, keď všade v Európe to majú okrem Slovenska a Česka. Takže to je naozaj náročná úloha. A mám pocit, že pán Borovský na konci to aj uznal.

    Život je často plný paradoxov, tak mám pocit, aj som to niekde zachytil, že existuje údajne nejaký návrh, ktorý by bol kompromisom v tejto veci. To znamená, sa vytvorí nie kategória pätnástky alebo nejakej šestnástky a údajne niektorí z tých predstaviteľov, ktorých som aj teraz menoval, nejako v príprave alebo v návrhu nejakej možnej diskusie sú otvorení. Ja už neviem, ako to nejako zamotať, aby som niečo nepokazil. Čiže čo chcem tým povedať? To znamená, že už samotní prevádzkovatelia uznali, že možno niekde sa prestrelilo a že možno tá spoločnosť už naozaj toho dostala dosť na to, aby sa upokojila situácia. Čiže je to taká hodená loptička. Otázka stojí, či tu hodenú loptičku autority tohto štátu prijmú. A to je to napríklad, čím som aj končil, keď som tam kratučko vystúpil. A som povedal, že v tomto prípade je to celé príbehom osobnej odvahy pána ministra, či to dokáže, či bude toho schopný, lebo, samozrejme, to bude mať dopad a dosah. Môže to teoreticky aj pre pána ministra znamenať politickú smrť, lebo však nahnevá niekoho a môže sa nad ním urobiť nomen omen s tým, že čo už s ním, lebo však nám to všetko pokazil. Ale, zase, ten váš príspevok pre zdravie tejto spoločnosti je rádovo vyšší, pán minister, ako keby niekto nad vami urobil kríž. Takže ja by som celkom tú obetu aj zobral, keby bolo odsúdením toho celého to, že už nebudete v televízore. Ale potom by možno efektom toho celého bolo to, že naozaj, pani Žitňanská to spomínala, pri detskej rozprávke nejde upútavka na film, kde sa hovorí, že niekto súloží s mŕtvym človekom, to tam odznelo, ja len opakujem, čo tam bolo, čiže to sa stalo. Viete, to sa naozaj tu stalo. My sme Slovensko, takže tu by možno stálo za to, tú obeť priniesť.

    Takže ten môj návrh. A ešte skôr, ako ho poviem, tak poviem to, s čím som tu dneska začal, že by sme sa možno mali dopracovať k tomu, že by sme mali vládne návrhy kategorizovať. Tie základné by mali byť lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Tak tento zákon, čo je momentálne tu, je v kategórii potrebných. Ale nie je až tak potrebný, ako by bol potrebný v tom, keby sa tam doplnili tie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné, lebo my máme šancu v tom, že keď trebárs vy by ste akceptovali ten môj návrh, aby sa tento zákon stiahol na dopracovanie, že nám sem príde v novembri dopracovaný návrh o dohodu, ktorú dokonca, zdá sa, ponúkajú samotné médiá, lebo ja nemám súhlas z druhej strany povedať, že môžem o tom takto informovať. Ale taký nejaký návrh je a podľa mňa o ňom viete. Tak my sme v novembri to mohli schváliť. A výsledkom by bolo to, že cez Vianoce by sme sa nemuseli báť zapnúť televízor pre deti. Neviem, či by sa to stihlo.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak dobre, od januára, dajme tomu, nech to je. Čiže to je veľká výzva pre nás všetkých, či sa nad tým zamyslíme alebo nezamyslíme, na zváženie, samozrejme. Ja viem, že toto je ťažké v tomto pléne, ale skúšam to, hej. Takže, pán spravodajca, ak môžem, tak teda dávam procedurálny návrh vrátiť návrh na dopracovanie.

    A čo sa týka toho samotného dopracovania. Viete, keď naozaj niekto počas detskej rozprávky pustí upútavku na sex s mŕtvou osobou a za to dostane tritisíc alebo možno ani nedostane pokutu, tak je na to čas, i keď je možno riziko, že vás nepustia do televízie, že vás zhasnú ako lacnú žiarovku z Baumaxu. A paradoxne dokonca sami to tí ľudia už uznávajú, že je možno na to čas. To je aj takou troška našou hanbou, alebo takým tým wake up kolom, že, áno, naozaj je na to čas.

    Takže naozaj ďakujem za pochopenie a očakávam, že sa minimálne tým budete zaoberať. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vystúpenie poslanca registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, to čo ste vlastne vy ste povedali, a o čom ste hovorili vo svojom príspevku, je vlastne také nepriame pokračovanie tej panelovej diskusie, ktorú spustil minister kultúry ako spoločenský problém, na ktorú takýmto spôsobom reagoval. Je tu z jeho strany výzva verejnosti, aby sa takýchto diskusií zúčastňovala. Ja si myslím, že tento stôl nebol posledným. A predpokladám, že aj na výbore sa budeme touto problematikou zaoberať. My sme sa toho okrúhleho stola nemohli zúčastniť z toho dôvodu, že sme mali rokovanie výboru. Jednoznačne tam proste isté časové následnosti nesedeli.

    No v tom, čo ste hovorili, je, tak ako to ja vnímam, problémom právna definícia vulgarizmu, to je dôležitý problém, právna definícia násilia a potom ani nie tak definícia ako spoločné značenie tej dvanástky, pätnástky a osemnástky, ktorá sa v televíziách deje, lebo teoreticky čo je dvanástkou v jednej televízii, môže byť pätnástkou v televízii druhej. Ide o to, že tento problém, samozrejme, treba tiež riešiť, lebo vyplýva z toho prvého.

    No a ja veľmi vítam tieto diskusie, ktoré začali na ministerstve kultúry, preto, lebo skutočne je to problém, ktorým sa musíme zaoberať.

    No a to prekvapenie pána Mistríka. Ja som tento problém otvoril na poslednom sedení, ktoré sme mali s českými senátormi. A oni takisto na moje prekvapenie hovorili o tom, že to necítia ako český problém, hoci tie české médiá s presahom na Slovensku môžeme sledovať veľmi presne. Pravdou je, že vypuklejší v súčasnosti tento problém vulgarizmu a násilia je na Slovensku.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja tak sa na vás obrátim priamo, pán minister, aby ste dokázali svoju odvahu a naozaj ukázali v tomto štáte, že máte väčšiu moc ako má dramaturg alebo možno aj parlamentný výbor, aby ste stiahli tento návrh zákona, tak ako to bolo predložené tuná.

    Naozaj bolo to tu spomenuté. Teraz je to duplicitné. Keď bežia programy pre deti a možno mládež, tak vsúvame do toho mravne nevhodné reklamy. Skutočne je to čosi, čo veľmi negatívne vplýva na výchovu našich detí a mládeže. Veľakrát sme voči tomu bezmocní, lebo tie naše deti sedia pred rozprávkou alebo mládežníckym programom, neodbehneme a neskontrolujeme to, aká reklama tam beží.

    Neviem, pán minister, či ste počúvali, čo som hovoril, že vás povzbudzujem k tej odvahe, aby ste ten návrh zákona vrátili a naozaj ho aj prepracovali a dokázali tak tú svoju silu, že máte naozaj väčšiu moc, ako má dramaturg. Ďakujem.

  • My tu rozprávame o predloženom vládnom návrhu, ale, samozrejme, popri tom, čo sa hovorí a čo je podstatou návrhu vládneho zákona, sa dostávame k téme, o ktorej sme diskutovali aj na minulom sedení parlamentu, predovšetkým o témach, ktoré tu predložil aj pán Hlina.

    Ešte raz opakujem, že tento návrh zákona má ambíciu predovšetkým transpozíciu vo vzťahu k európskej smernici, podporu európskych diel a zákaz vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trhu, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony. To je ambícia tohto návrhu.

    Ambíciou návrhu, ktorý tu v minulom období, minulom parlamente predložila pani Žitňanská, bolo niečo iné. A tam odzneli aj jednotlivé názory jednotlivých poslancov Národnej rady. Treba ale upozorniť, že všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý upravuje podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania vrátane podmienok časového zaradenia programov a iných zložiek programovej služby, je vyhláška ministerstva kultúry č. 589/2007 Z. z. Čiže v súvislosti s tým, ako začala odznievať aj diskusia na túto tému, aj pán minister hovoril o tom, že je tu možnosť a v prípade, že nenájde nejakú sebareflexiu medzi vysielateľmi, tak pristúpi k možnostiam, ktoré mu dávajú v rámci jeho právomocí upraviť tento problém vo vyhláške. Vzhľadom na to nepovažujem celkom za opodstatnené, aby sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán Jarjabek, nie je problém v právnej definícii násilia a neviem čoho, problém je, že v civilizovanej Európe to majú a na Slovensku a v Čechách to nemáme. Nechoďme cez Košice, ako sa to hovorí. Ale toto je celý problém. Všade to majú, my to nemáme. A teraz budem mierne politický, mierne, nechcem povedať, demagogický, ale naozaj, pán minister, ale vôbec aj plénum, máme šancu urobiť to, že tie Vianoce môžu byť s menšou obavou. My tých obáv už budeme mať dosť o to, aký bude ďalší rok, koľko bude peňazí, ale ešte nepridávajme rodičom obavu, či pustiť telku môžu alebo nemôžu. A máte to, držíte to v rukách. Keď to trošku zjednoduším, hyperbolizujem, tak môžem povedať, že dneska máte šancu vrátiť na dopracovanie zákon, ktorý by zakázal to, že počas detskej rozprávky ide reklama na súťaž s mŕtvou osobou. Viete, že niekto urobil chybu a za chyby sa platí. Čiže keď niekto už urobil tú chybu, pani Žitňanská vravela, že to vie zistiť, kedy to bolo, ja som to nevidel, ja len reprodukujem to, čo ona hovorila, tak za chyby sa platí. Ja som tiež veľakrát, často zaplatil za moje chyby. Čiže to je tiež v celku spravodlivé. Keď proste sa k tomu dopracujete, tak naozaj máte v rukách, páni poslanci dneska to, že Vianoce môžu byť o niečo jednoduchšie a že vám to nikto nemôže obúchavať o hlavu, že ste nezmenili zákon, ktorý mohol zakázať to, že počas detskej rozprávky, a poviem to tretíkrát a naposledy, ide reklama na súlož s mŕtvou osobou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať na dve vystúpenia v rozprave.

    Najprv by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktoré svojím spôsobom ide naozaj teda nad rámec alebo mimo tohto transpozičného návrhu zákona, ale, samozrejme, súvisí to s tým v tom zmysle, že ide o zákon o vysielaní a retransmisii.

    Kvitujem vašu aktivitu alebo váš postoj, ale replikoval som vám už na vami spomínanej diskusii, že rýchle a jednoduché riešenia, samozrejme, možné sú, ale nemusia byť vždy najúčinnejšie. Čiže môj postoj má istú logiku od tej výzvy na verejnú diskusiu k nejakej užšej expertnejšej diskusii až po teda nejaké pracovné rokovania so zainteresovanými. Výsledkom by malo byť možno len nielen jedno riešenie, povedzme, zavedenie druhej opony, ale vôbec celkové zamyslenie sa nad tým, čo môže ovplyvňovať obsah vysielania, nielen súkromných vysielateľov, ale aj, samozrejme, verejnoprávneho vysielateľa.

    Váš návrh by mohol znamenať, keďže aj vládny legislatívny proces má svoj nejaký priebeh a svoje nejaké nevyhnutnosti, že by sme možno nemuseli na jednej strane stihnúť transpozíciu, ktorú by sme mali urobiť do konca roka, a mohli by sme na druhej strane jednoducho nevystihnúť v zákone to, k čomu by som rád dospel po nejakej vzájomnej dohode aj s vysielateľmi.

    Čo sa týka tej opony, tú je možné urobiť aj vyhláškou. My máme v zákone zmocňovacie ustanovenie na to. Čiže to sa dá stihnúť tak, aby to od 1. januára bolo. Ide o to, aká tá opona bude, niečo ste aj naznačili. A naozaj by som to nechcel silou-mocou unáhliť, pretože, poviem to veľmi jednoducho, o čo bude väčšia ústretovosť v zmysle sebareflexie vysielateľov, o to môže byť možno menej prísna regulácia a naopak. Čiže ja mám k tomu takýto postoj, a preto by som s vaším návrhom nesúhlasil a ani nestiahnem tento návrh zákona.

    A ešte k tej časovej opone, čo ste spomínali. Ja by som trošku aj možno obránil pána predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Tie časové opony, to je najnovší trend zavádzania. To nie je nejaká vec, ktorá tu vždy bola. V poslednom čase tie opony v niektorých štátoch pribúdajú. Takže dovoľte aj jemu byť možno prekvapeným tým istým, povedal by som, zistením, ktoré urobil po tom, čo si urobil najnovší prehľad.

    K návrhu pána poslanca Viskupiča. By som možno mohol tiež v tomto prípade sa skryť za konštatovanie, že ten návrh ide nad rámec návrhu vládneho zákona, ale nechcem to urobiť, pretože on svojím spôsobom má svoje rácio. Viem si v konečnom dôsledku predstaviť aj takúto nejakú úpravu vo vzťahu medzi retransmittermi a vysielateľmi. Ale neviem v tejto chvíli na toto kývnuť, lebo mi chýba nejaká taká širšia diskusia s týmito subjektmi. Predsa len možno v dôsledku toho by sa mohli ocitnúť tiež programy niektorých vysielateľov v balíku retransmitterov bez toho, aby to museli vedieť. Jednoducho považujem to za tak citlivú otázku, že chcem tiež k tomuto debatu, odbornú. A viem si predstaviť budúci rok aj otvorenie zákona č. 308/2000 Z. z. v tomto zmysle. Ale v tejto chvíli nie som schopný na to kývnuť takýmto spôsobom. Ďakujem pekne.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec, nedá sa reagovať, to bolo záverečné slovo.

  • Reakcia poslanca.

  • Hej, bola uzavretá rozprava.

    Nech sa páči, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 191, spoločná správa výborov má tlač 191a.

    Nech sa páči, pán minister, predstavte nám a odôvodnite návrh.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, čiže po niekoľký raz aj v pléne, aj teda pred poslancami, najmä výboru pre kultúru a médiá.

    Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou ponecháva v platnosti existujúci systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom.

    Navrhovaná právna úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola do veľkej miery ohrozená v prípade, ak by jediným, hlavným, rozhodujúcim príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu. Navyše Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti, a preto by mala byť verejnosťou taktiež financovaná. Je dôležité zachovať vzájomnú väzbu medzi divákmi a poslucháčmi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorá sa vytvára práve tým, že samotní poslucháči a diváci sa prostredníctvom platenia úhrady priamo podieľajú na financovaní tejto služby im určenej.

    V návrhu je obsiahnuté aj to, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady iba pre jedného verejného právneho vysielateľa, nie je opodstatnená.

    Návrh zákona ustanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre fyzickú osobu stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá poslankyni Viere Mazúrovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 203 z 24. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 40 z 15. októbra 2012 s pripomienkami.

    Ústavnoprávny výbor odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesením č. 89 z 9. októbra 2012.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 87 z 11. októbra 2012 odporučil vládny návrh schváliť s pripomienkami.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča schváliť uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bode IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, a to o bodoch 1 až 5 s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ma, aby som podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 43 zo 16. októbra 2012.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Ján Hudacký z KDH, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, nebudem sa do detailov dotýkať podstaty návrhu daného zákona.

    V rozprave už v prvom čítaní tu odznelo mnoho názorov a tiež výhrad k systému financovania verejnoprávnych médií, predovšetkým teda vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska. Je zjavné, že ten systém poplatkov za tieto služby, ako ich stanovuje tento návrh zákona, je nastavený nespravodlivo bez zohľadňovania faktu, či domácnosť alebo iný relevantný subjekt tieto služby v skutočnosti využíva alebo nie. Pripájam sa k týmto názorom, že financovanie verejnoprávnych médií má byť realizované plne z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorý je tvorený z daní všetkých obyvateľov, občanov a podnikateľských subjektov. Na druhej strane chápem a rešpektujem politickú realitu, a teda predpokladám, že môj názor, ako i názory mnohých opozičných poslancov nebudú akceptované a zákon v navrhovanej podobe bude schválený. Napriek tomu chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ vyňať z povinnosti platiť poplatky pre subjekty, ktoré žijú v lokalitách, preukázateľne kde nie je pokrytie signálom terestriálneho vysielania.

    Ak dovolíte, teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh, takže pozmeňujúci návrh poslanca Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191).

    Po prvé. V § 5 ods. 3 sa dopĺňa nové písmeno g) ktoré znie: „g) osoby za odberné miesta nachádzajúce sa na adresách, ktoré nie sú pokryté signálom terestriálneho vysielania televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska“.

    Odôvodnenie. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS majú slúžiť na zabezpečenie týchto služieb. Osoby, ktoré by mali byť podľa navrhovaného § 3 písm. a) platiteľmi, pretože sú v evidencii odberateľov elektriny, avšak adresa ich odberného miesta sa nenachádza na území pokrytom signálom terestriálneho vysielania programovej služby RTVS, by síce prispievali na jej zabezpečenie, avšak bez toho, aby mohli bez dodatočných nákladov (napríklad zakúpením satelitnej antény) služby televízneho vysielania RTVS využívať. To by nebolo spravodlivé a pravdepodobne by to bolo i v rozpore s ústavným princípom rovnosti, pretože by tu vznikli dve kategórie osôb povinných rovnako platiť, a to a) osoby, ktoré za to získajú službu bez dodatočných nákladov, a b) osoby, ktoré takúto službu bez dodatočných nákladov nezískajú.

    Navrhujeme, aby sa oslobodenie od povinnosti platiť úhradu viazalo na odberné miesto, nachádzajúce sa na území, ktoré nie je pokryté signálom. Ak by osoba, ktorá by bola podľa § 3 písm. a) platiteľom, teda nenachádzala by sa v evidencii odberateľov elektriny, mala aj iné odberné miesto nachádzajúce sa na adrese, ktorá je pokrytá signálom televízneho vysielania , úhradu by platila. Ak by však bola v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti iba na adrese, alebo adresách, kde nie je pokrytie signálom televízneho vysielania RTVS, v takom prípade by podľa navrhovaného ustanovenia bola od povinnosti platiť úhradu oslobodená. Zodpovednosť za pokrytie signálom má vysielateľ, preto považujeme za spravodlivé, aby sa i takto vytváral ekonomický záujem vysielateľa zabezpečiť celoplošné pokrytie signálom televízneho vysielania. Aktuálne informácie o pokrytí signálom je povinná mať Rada pre vysielania a retransmisiu.

    Toľko pozmeňujúci návrh.

    Ja by som vám chcel ešte, vážení kolegovia, ukázať mapu, aj keď pravdepodobne niektorí nebudete dobre vidieť pokrytia signálom televízneho vysielania Slovenska.

  • Ukázanie mapy.

  • Ako vidíte, tie svetlomodré miesta, v podstate to je skutočné pokrytie, tie tmavomodré miesta, to je tam, kde nie je isté, že je to pokryté, a tie svetlé miesta, to sú miesta, ktoré nie sú pokryté signálom. Podľa informácií ktoré mám, týka sa to asi 265 obcí. Skutočne by sme mali rešpektovať záujem týchto občanov, aby mali teda prístup k verejnoprávnemu vysielaniu. Ak ich nemajú, ak nemajú takýto signál a takýto prístup, tak nech neplatia. Oni si budú vedieť zabezpečiť tento signál, povedzme, cez satelitné vysielanie. Takže, ak dovolíte, pán minister, pravdepodobne k takej mape sa môžete dostať, môžem vám jednu takú mapu venovať.

    Ja by som v závere skutočne chcel poprosiť a požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý aspoň čiastočne vyrieši problém nespravodlivých poplatkov za televízne vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť súhlasné stanovisko s predrečníkom, že verejnoprávne médiá majú byť financované plne zo štátneho rozpočtu. Nemusel by tak pán minister dostávať takúto mapu, kde všade ten signál Slovenská republika má alebo nemá. Pre mňa je to naozaj nová informácia, že až 265 obcí na Slovensku tento signál nemá. Ale ten systém poplatkov je naozaj nastavený nespravodlivo, pretože platia za túto službu aj tí, ktorí tieto služby verejnoprávnych médií nevyužívajú, či už z dôvodu takého, že nemajú ten dostatočný signál vo svojom regióne, alebo z dôvodu takého, že túto službu sa jednoducho rozhodli neprijímať. My v podstate týmto zákonom alebo koncesionárskymi poplatkami nútime všetkých občanov, aby platili bez ohľadu na to, či tieto služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nevyužívajú. Najspravodlivejšie teda by naozaj bolo to, tak ako to kolega spomenul, aby verejnoprávne médiá naozaj boli plnohodnotne financované zo štátneho rozpočtu, pretože všetci občania tejto republiky platia dane. A keď teda platia dane, tak tento štát recipročne mal by vo forme takejto služby vyjsť v ústrety každému človeku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Reakciu teda nebudete mať, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa do rozpravy štyria poslanci. Začíname pani Vášáryovou, bude pokračovať pán Matovič, Krajcer a posledný pán Viskupič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja som už, keď som vystupovala v prvom čítaní, povedala, že vlastne aj teraz strácame čas, keď tu o tom diskutujeme, pretože tu nejde o nič, tu ide vlastne len o návrat k tomu, aby to bolo tak, ako to bolo doteraz. Táto novielka nič nerieši ani neposúva nič ďalej. Jednoducho len anuluje zákon, ktorý prijala minulá koalícia.

    Chcela by som sa ale zastaviť pri troch bodoch, o ktorých som v prvom čítaní nehovorila.

    Často sme počuli výčitku, že pokiaľ by verejnoprávne médiá boli financované zo štátneho rozpočtu určitým percentom, tak že to znamená politické ovládnutie RTVS. Chcela by som adresovať všetkým tým, ktorí nad týmto nariekali, čo asi budú hovoriť teraz, keď je jasné, že výber dane za RTVS, lebo to je daň, nepokryje ani tie najzákladnejšie potreby verejnoprávnych médií. To znamená, pán minister Maďarič, urobil to po prijatí zástrčkového zákona, potrebuje dofinancovať verejné právne médiá. A dofincovával ich systémom zmluvy so štátom. Teraz na prevádzku RTVS budeme potrebovať oveľa väčšie peniaze zo štátneho rozpočtu na zmluvu so štátom. A tieto peniaze pôjdu hlavne na tvorbu. Hlavne v Slovenskej televízii bude tvorba vlastne ovplyvňovaná ministerstvom kultúry a nielen to, ak bude platiť to, čo platilo pre zmluvu so štátom pre Slovenskú televíziu v predošlom období počas ministrovania pána ministra, to znamená, že ministerstvo kultúry malo právo nezaplatiť za už vyrobený program v rámci zmluvy so štátom, ak došlo k názoru, že tento program nezodpovedá cieľu, ktorý si určilo ministerstvo kultúry, to znamená, že Slovenská televízia vtedy pod pánom Nižňanským sa dostávala do situácie, že ministerstvo síce prisľúbilo peniaze, ale nemuselo za tento program zaplatiť, tak budeme musieť veľmi sledovať, akým spôsobom bude nastavená zmluva so štátom. Samozrejme, v Slovenskom rozhlase to takto nastavené nebolo celkom, pretože Slovenský rozhlas sa ubránil v tomto slova zmysle. Takže netvrdím tu, pán minister, že chcete kontrolovať tvorbu Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, ale tvrdím, že tí, ktorí tak plakali, že financovanie zo štátneho rozpočtu je vlastne politická kontrola verejnoprávnych médiá, teraz sú dajako ticho, budú vidieť, že skoro tretina rozpočtu RTVS bude musieť byť krytá zmluvou zo štátom.

    Ale, a tu je ten druhý bod, má to ďalšie dôsledky. To znamená, že verejnoprávne médiá nikdy nebudú vedieť dopredu, koľko vlastne financií budú mať, pretože od rozpočtu k rozpočtu vlastne budeme vidieť, koľko bude potrebovať RTVS na zmluvu so štátom, a bude na hlave pána ministra, v tomto mu nezávidím, koľko peňazí sa mu podarí z rozpočtu Slovenskej republiky na tieto účely priniesť. To znamená, že to, čo sme napríklad odstránili v štátnom rozpočte pre všetky štátne organizácie financované zo štátneho rozpočtu, to znamená, že máme trojročné financovanie, neplatí. A ak sa teda má RTVS venovať kultúre, vieme, že robiť program len podľa toho, aký je rozpočet na jeden rok, je veľmi obtiažne.

    Pozorne som sledovala diskusiu v novinách o tom, prípadne také tie balóniky boli vysielané, že sa zvýši zástrčková daň. To znamená, že ľudia by neplatili 55,68 eura ročne. Ja práve preto nehovorím o 4,64, ale o 55,68 eura, aby sme si boli vedomí, že je to pomerne slušná sumička pre niektorých ľudí, ale aby sme si uvedomili, čoho sme svedkami dnes. Sme svedkami balónikov, že sa táto daň bude zvyšovať. Samozrejme, pán minister, a to som počúvala pozorne, povedal, že to bude, až keď si RTVS vydobyje znovu, alebo teda ešte nikdy nemajúca ten imidž naozaj verejnoprávneho médiá, ktorý budú všetci chváliť, no vzhľadom na to, že aj z našich súkromných životov vieme, že budovať si imidž je dlhodobá záležitosť a stratiť ho môžete behom jednej minúty, ale znovu si ho vybudovať zase trvá dlho, obávam sa, že bude veľmi dlho trvať, kým RTVS bude môcť počítať so zvýšenou daňou na svoje fungovanie, ak, samozrejme, ako povedal minule pán Hlina, nedochádza k takticko-strategickým manévrom. A to znamená, že teraz všetci budeme strážiť morálny profil našich televízií, škoda, že nie aj novín, pretože v novinách vychádzajú nahé ženy stále. Ale možnože to bude tá zásterka, ktorá zakryje celú tú debatu o tom, aby sa zvýšila zástrčková daň. Ale cez to všetko vlastne celý čas čakáme a budeme čakať, pán minister, na skutočnú reformu RTVS. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel zareagovať na niekoľko myšlienok pani poslankyne Vášáryovej, ktoré predniesla pred chvíľou.

    No, pani poslankyňa, áno, vy ste prijali zákon nový o financovaní RTVS, ale ten zákon ste nikdy nerealizovali. A to, prečo ste ho nerealizovali, si môžeme len domýšľať. Vy ste ho odložili. Vy ste odložili realizáciu tohto zákona preto, lebo neprešiel cez vášho vtedajšieho ministra financií. A bol to jeden z prvých zákonov, ktorý ste prijímali v tomto parlamente, keď ešte koalícia fungovala. A mnohí z vás mi povedali, že keby sa tento zákon prijímal v inom časovom úseku, nikdy by nebol prijatý. Taká je pravda. Samozrejme, opäť nebudem menovať tých, ktorí mi to povedali, preto, lebo by to bolo nekorektné.

    No z toho vášho diskusného príspevku mi nebolo celkom jasné, o čom sa bavíme v rámci RTVS, či sa bavíme o programe, bavíme sa o financovaní alebo bavíme sa o spolitizovaní RTVS, teda čomu vy dávate istú prioritu, čo ste chceli tým vaším príspevkom povedať, lebo hovorili ste tak trošku o všetkom, len akosi som nepochopil, čo by malo byť tou prvotnou záležitosťou, lebo teraz hovoríme o financovaní. Len vy ste, pochopiteľne, spomenuli všetko. Dokonca ja by som po takejto diskusii s vami, keby sme boli niekde v dialógu, vám položil otázku, či chcete RTVS a ako si ju programovo predstavujete. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Vášáryová veľmi jasne vysvetlila, že šéf RTVS momentálne to bude mať ťažšie a jeho pozícia vôbec nie je jednoduchá, pretože to financovanie nie je jednoduché. A, bohužiaľ, nebude ani jasnejšie. Ale kto to má, bohužiaľ, jasné, tak to sú občania Slovenska, ktorí podľa tohto zákona zaplatia na budúci rok 74 mil. eur na úhradách za poskytovanie verejnoprávnych médií. Myslím si, že to je krásny príklad toho, ako sa slová rozchádzajú s činmi, pretože to deklarovanie o tom, že konsolidáciu zaplatia len tí najbohatší, vyvracia samotný zákon, pretože tieto úhrady budú platiť všetci, 4,64 eura za mesiac budú platiť všetci občania, nielen tí najbohatší, čiže na 74 mil. eur sa poskladajú všetci občania Slovenska a rozhodne nielen tých 12 %, ako to dennodenne počúvame. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa chce reagovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

    Pán Jarjabek, ja vám to potom vysvetlím. Dobre?

    Ale chcela by som pokračovať v tom, čo povedal pán Štefanec. Všetkým nám ide o to, aby sme mali verejnoprávne médiá. Na tom sme sa pri prvom čítaní tohto zákona zhodli. Niekomu to ešte nedošlo, ale to si potom vyriešime. Všetkým nám záleží na tom, aby sme mali verejnoprávne médiá, snažíme sa nastaviť fungovanie a financovanie verejnoprávnych médií. Je v tom jedna z kľúčových otázok. Nikdy sme doteraz nemali dlhšie obdobie nezávislých naozaj verejnoprávnych médií. Pokiaľ sme boli v komunistickom režime, to snáď nechcete tvrdiť, že sme mali nezávislé médiá v roku 1989, sme sa snažili vždy o to, rok či dva roky. Hľadáme stále ten model. Aj my sme hľadali model. A ja som za jeden z tých modelov hlasovala. Ale treba povedať, že tento návrat nerieši nič. Vraciame sa. Preto som skončila moje vystúpenie, pán minister, že čakám na tú reformu, ktorú chcete vy urobiť. A budem ju pozorne sledovať a analyzovať. A môžem jedine teraz vám držať palce, aby sa vám to podarilo lepšie ako ten zástrčkový zákon. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pár poznámok k vášmu úmyslu v podstate ponechať koncesionárske poplatky.

    Na začiatok musím povedať, áno, uznávam, že vlastne tento zákon alebo súčasný platný stav v podstate mal nadobudnúť reálnu účinnosť až od 1. januára, ale nemôžme sa tváriť, že vlastne vy tým pádom nič nerušíte. Jednoducho meníte súčasný právny stav, meníte vlastne budúci právny stav, ktorý nastane od 1. januára, odkedy by ľudia neplatili koncesionárske poplatky. A takýmto spôsobom poplatky platiť budú. A preto je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili ľuďom pred voľbami. A takisto po voľbách to váš hlavne pán premiér opakoval, že vaše šetrenie alebo konsolidácia verejných financií sa dotkne len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Vzhľadom na to, ako tu bolo teraz spomenuté v podstate, koncesionárske poplatky sa vyberajú v podstate takým zástrčkovým systémom. Čiže de facto každý, kto má zástrčku, koncesionárske poplatky platí, tak. A keďže vieme, že elektrifikácia Slovenskej republiky je blízka 100 % okrem pár chatrčí v osadách, tak v podstate koncesionárske poplatky na Slovensku platí zjednodušene povedané 100 % ľudí a 100 % nemôže byť 12 %. Čiže je to v rozpore naozaj s tým veľmi zásadným vaším predvolebným a povolebným sľubom, že budete postihovať iba 12 % najbohatších ľudí. Týmto zákonom postihujete 100 % ľudí na Slovensku okrem pár chudákov v chatrčiach, ktorí koncesionárske poplatky neplatia, lebo nemajú elektriku.

    Druhá vec. Ja, samozrejme, nie som tu od toho, aby som vám dával rozumy, ale hovoríte, že ste sociálnodemokratická vláda, že ste sociálni demokrati, že máte sociálne cítenie. Podľa mňa ak je niekto raz sociálne cítiaci, potom nikdy v živote nemôže podporovať niečo, čo je sociálne nespravodlivé. A takýto poplatok, nemôžem to ani nazvať daň, je podľa mňa veľmi, veľmi nespravodlivý, lebo ten chudobný človek možno na ten koncesionársky poplatok dá 100 % svojho disponibilného príjmu, ktorý mu zostane po zaplatení svojich výdavkov, a milionár dá na koncesionársky poplatok možno jednu tisícinu percenta zo svojho príjmu. Čiže je to v podstate daň, ktorá má nie progresívny, ale degresívny charakter. Čiže platí, že čím si bohatší, tým platíš nižšie percento dane, keď to nazveme ako daň a porovnáme to s daňami. Čiže je to veľmi nespravodlivý spôsob výberu dane, veľmi nespravodlivo zaťažujeme vlastne tých najchudobnejších presne rovnako ako tých najbohatších. A preto som očakával od vás, že, dobre, o. k., keď už takého niečo predošlá vláda schválila a tie peniaze vám chýbajú, čo beriem akože je legitímne konštatovanie a chvályhodné od vás, aj keď pod medzinárodným tlakom, že sa správate omnoho, omnoho racionálnejšie v porovnaní s prvou vládou Roberta Fica, že sa priznávate k tomu medzinárodnému záväzku Slovenskej republiky a chcete konsolidovať, chcete šetriť a na jednej strane vyberať peniaze od ľudí, že namiesto tohto výpadku, ktorý je teda možno 70 mil. eur, prídete a premietnete to do inej dane, napríklad spotrebnej dane, a niektorú sadzbu spotrebnej dane zvýšite tak, aby ste tento výpadok nahradili. Ale keďže spotrebná daň je vlastne priamo úmerná spotrebe, to znamená, že tí najbohatší majú najvyššiu spotrebu a tí chudobní majú najnižšiu spotrebu pri niektorých tovaroch pri spotrebnej dani, tak napríklad takýmto spôsobom naozaj rovnomerne premietnete to zaťaženie a bohatých zdaníte viac za účelom vlastne získania peňazí pre RTVS a tých chudobných zdaníte menej. Toto by bolo v súlade so sociálnodemokratickým alebo sociálnym cítením sociálnodemokratickej vlády. Ste sami vo vláde. Nikto vám do toho nekafre. Toto som očakával od vás, že urobíte, že nebudete naďalej vlastne podporovať daň, ktorá je drasticky nespravodlivá vlastne pri zohľadnení príjmu jednotlivých ľudí. Ešte raz hovorím, najchudobnejší takýmto spôsobom platia možno až 100 % svojho príjmu na koncesionárske poplatky. Jednoducho keď chudobnému zostane v ročnom rozpočte 50 eur, tak dá to na koncesionárske poplatky. Ale ten najbohatší, ktorému zostane 50 miliónov eur, tak dá 50 eur na koncesionárske poplatky. Čiže na to jeden dá 100 % a najbohatší dá možno tisícinu, možno milióntinu percenta zo svojho disponibilného príjmu.

    Druhá nespravodlivosť pri koncesionárskych poplatkov, ktorá je a bola tu už dnes spomenutá je, že vlastne platia ich aj tí ľudia, ktorí sa, bohužiaľ, k službám verejnoprávnych médií nemajú možnosť dostať. Je to 265 dedín na Slovensku, ktoré tento signál nemajú a platia ich. A tam si fakt už potom predstavme, že zvyčajne tie dediny sa nachádzajú v takých hladových dolinách, pánubohu za chrbtom, kde nie je ani žiadna práca, je nezamestnaný, chudák fakt hlavne prežíva, má tu zástrčku, musí to preto zaplatiť. Zaplatí to z toho mála, čo má, za to, čo nemá, za signál, ktorý nemá, zaplatí 53 eur, približne tuším to ročne tak vychádza. Na druhej strane ten bohatý, ktorý má signál, ktorý má milióny na účte, zaplatí rovnakých 50 eur ročne. To sú dve nespravodlivosti, ktoré týmto, že ponechávame tento zákon v platnosti alebo dávame ho vlastne do pôvodného stavu a znova zavádzate koncesionárske poplatky, tak vlastne naďalej v systéme nechávate. A pripadá mi to, nehnevajte sa, nesociálne z vašej strany. Keď raz hovoríte, že ste sociálne cítiaci, tak takúto nesociálnu vec nemôžete podporiť. Predsa nemôžete chcieť, aby platil bohatý dramaticky menej a chudobný dramatický viac v porovnaní teda s tým bohatým a aby chudobný platil ešte dupľom za to, čo v skutočnosti nemá, aby chudobný v hladovej doline platil za signál verejnoprávneho média, ktorý nemá, aj keď ide o 50 eur. Nemožno sa na vec pozerať iba pri vysokých sumách. Aj toto je relatívne malá suma, ale dokopy je to 74 miliónov eur vybraných od ľudí. Nikto iný nám to nezaplatí.

    Aj pri prvom čítaní, aj teraz pri druhom čítaní, pán minister, hovorili ste o tom, že vlastne, aj v dôvodovej správe je to napísané, ide vám aj o zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a vlastne preto k tomuto pristupujete a chcete vlastne naďalej podporovať taký priamy vzťah medzi divákom alebo poslucháčom a verejnoprávnym médiom a vlastne takýmto spôsobom chcete zabezpečiť nezávislosť, lebo popisujete to tak, že v prípade, ak by nastal ten stav, ktorý je v súčasne platnom znení, že by v podstate peniaze museli byť vyčlenené pevnou sumou zo štátneho rozpočtu, tak v tom prípade by prišlo k ohrozeniu nezávislosti, ako kebyže teda médium je v rukách politickej garnitúry, a teda takýmto spôsobom vy chránite nezávislosť. Nehnevajte sa, hovoril som to aj v prvom čítaní a teraz to musím povedať, kým ľudia v tejto sále budú či mať vplyv na volenie nejakej rady, ktorá zvolí generálneho riaditeľa, či priamo môcť voliť generálneho riaditeľa, či ovplyvňovať výšku štátneho rozpočtu, z ktorého sa bude vyčleňovať suma pre RTVS, či schvaľovať zákon a rozhodovať, kto koncesiu bude platiť alebo nebude platiť, všetky tieto štyri spôsoby, ktoré doteraz v podstate Slovensko zažilo alebo teda mohlo aj zažiť, ten jeden sme zatiaľ nezažili a mohli sme ho zažiť od januára, nezakladajú žiadnu možnosť nezávislosti RTVS. Jednoducho ak raz sa na pozíciu generálneho riaditeľa môže dostať ten človek, nad ktorým sa zmiluje väčšina v tejto sále, nikdy ten človek nie je nezávislý. Jasné, bolo by super, ak by sa správal nezávisle, ale obávam sa však, že to bude ako v minulosti, že v momente, ak trošičku začal vystrkovať rožky a začal sa správať nezávisle, tak bol veľmi rýchlo uprataný. Takže nemyslím si, že toto je cesta k zabezpečeniu nezávislosti RTVS, a myslím si, že používate to naozaj iba ako takú zásterku toho, že v skutočnosti idete pošliapať si po jazyku v tom, čo ste povedali pred voľbami, po voľbách, že budete šetriť alebo brať peniaze iba tým 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, týmto zákonom ideme zobrať peniaze 100 %, 99,9 % ľuďom na Slovensku, ktorí majú doma zástrčku. Mrzí ma to o to viac, že ste sami vo vláde, že máte v názve sociálna demokracia a že prezentujete sa ako sociálne cítiaci.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je reakcia s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, ďalší vystupujúci v rozprave pán poslanec Krajcer.

  • Vážené dámy, vážení páni, pán minister, v prvom čítaní som uviedol viacero argumentov pre ktoré si myslím a som presvedčený, že tento návrh je zlý. Dnes spomeniem len najvýznamnejšie z nich. Tento návrh je zlým riešením pre RTVS, ale aj pre občanov, pre samotnú inštitúciu, pretože nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií tá výška koncesionárskeho poplatku alebo úhrad za služby verejnosti a vzniká potreba dodatočne zabezpečovať ďalšie finančné prostriedky pre verejnoprávneho vysielateľa. V tomto čase je to už potvrdené, v návrhu budúcoročného rozpočtu figuruje suma 28 miliónov eur, ktorá má prostredníctvom zmluvy so štátom natiecť do RTVS. Je to ako keby potvrdenie toho, že tu diskutujeme a budeme hlasovať o zlom a nezmyselnom a nič neriešiacom návrhu. Návrh budúcoročného rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry 28 miliónov pre RTVS je dôkazom, že je to zlý návrh a zlé riešenie.

    Zároveň tu padá jeden z mýtov, ktorý používajú predstavitelia strany SMER, že vlastne financovanie zo štátneho rozpočtu uvrháva verejnoprávnu inštitúciu do nejakej závislosti od vlády. No chcel by som už naozaj raz navždy vyvrátiť tento nezmysel, ktorý sa účelovo používa. A budem to ilustrovať na porovnaní oboch riešení v jednom, ktoré som predložil, ktoré bolo schválené v tomto parlamente a malo byť účinné od 1. 1. 2013. A to druhé je to, ku ktorému sa od 1. januára vrátime.

    Takže návrh zákona a financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu znamená, že zo zákona, nie na základe vôle toho-ktorého ministra alebo tej-ktorej vlády je stanovená percentom istá čiastka z hrubého domáceho produktu, to znamená, je to závislé od výkonnosti ekonomiky, koľko finančných prostriedkov inštitúcia dostane. Chcem povedať, že tá suma by mohla byť zhruba na úrovni podľa vývoja HDP do 100 miliónov eur, čo reálne nie je síce veľa a naozaj v porovnaní s inými krajinami je to menej, ale postačovalo by to na fungovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že do stanovenia tejto sumy nijakým spôsobom nezasahuje nikto z exekutívy ani z parlamentu. To považujem za garanciu nezávislosti, pretože v dnešnej dobe tú závislosť vo vzťahu k rôznym subjektom dokážeme vytvárať predovšetkým cez ekonomické nástroje. Takže toto je model, ktorý sme navrhli a presadili a ktorý mal platiť od 1. 1. 2013, ktorý teraz súčasná vláda ruší, pričom chce opätovne zaviesť úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky.

    Model, ktorý sa ponúka je teda nasledovný. Zo zákona výška koncesionárskeho poplatku nepostačuje na financovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že vláda každý rok pri zostavovaní štátneho rozpočtu musí rokovať, minister kultúry, ktorý, a tu, samozrejme, uznávam, že pán minister má takisto záujem, aby mala inštitúcia dostatok finančných prostriedkov, musí rokovať, možno aj niekedy bojovať s ministrom financií, lebo tak to pri zostavovaní rozpočtu jednoducho je. A naozaj v prípade rezortu kultúry je potrebné bojovať, a v tomto bude mať každý minister kultúry moju podporu, pokiaľ ide o zmysluplné finančné prostriedky, ale jednoducho je to otázka súboja , otázka dohody a najmä je to veľká miera subjektivity. Inými slovami, práve tým, že vláda bude rozhodovať každý rok o výške dodatočných finančných prostriedkov, vytvára zlú pozíciu pre vysielateľa. A práve v takomto modeli možno hovoriť o tom, že zvyšuje sa závislosť manažmentu verejnoprávneho média voči vláde. Takže bol by som rád, keby už tento argument, teda pseudoargument alebo mýtus nezaznieval, lebo opak je pravdou. Práve financovanie prostredníctvom koncesií a následne dostatok dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu vytvára možnú závislosť verejnoprávneho vysielateľa vo vzťahu k vláde.

    Zlé riešenie je tu aj pre ľudí, aj pre fyzické, aj pre právnické osoby. Naozaj je tu skupina ľudí, ktorí nemajú signál televízny, najmä po tom ako došlo k procesu digitalizácie. Je tu skupina ľudí, ktorí dokonca nemajú ani televízny prijímač, aj keď je ich, samozrejme, málo. Ale bol tu dokonca jeden taký poslanec, a dokonca tu vraj ešte aj jeden taký je, čiže sú tu občania, ktorí reálne nevyužívajú služby verejnoprávnych médií a verejnoprávnej televízie. A sú takí, ktorí to robia vedome a jednoducho nemajú záujem o sledovanie verejnoprávneho vysielateľa. Je to ich legitímne právo, nikoho nemožno do toho nútiť. Inými slovami, je tu veľká skupina ľudí, ktorá je zo zákona nútená platiť za niečo, čo nevyužíva. Preto to považujem za mimoriadne nespravodlivé.

    No a v prípade právnických osôb tak tento typ zástrčkového zákona je naozaj až absurdný, lebo naozaj si neviem predstaviť zamestnancov vo výrobnom podniku, ako počas pracovnej doby sledujú vysielanie verejnoprávnej televízie. To je naozaj absurdná predstava.

    No a musím povedať, už teraz trošku politicky, že tento návrh je zároveň aj volebným podvodom zo strany SMER-u, pretože vo vašom volebnom programe nebola ani jedna jediná zmienka o tom, že by ste mali ambíciu opätovne zavádzať koncesionárske poplatky. Dámy a páni, toto je podvod. Reálne je to podvod na občanoch. Tá téma naozaj nebola v úzadí, tá téma bola relatívne široko prediskutovaná, považoval by som za korektné, pokiaľ by ste nesľubovali ľuďom istoty a povedali im pravdu vo volebnom programe. Neurobili ste to. Tvrdili ste, že ľudia si zaslúžia istoty. A ja sa pýtam, čo je toto za istotu. Áno, majú istotu, že budú platiť od 1. 1. 2013 koncesionárske poplatky, ale takéto istoty ste asi nemali na mysli predpokladám. Čiže, ako to my v SaS voláme, nie sú to istoty, ale rany istoty. A ste pripravení ľuďom uštedriť ďalšiu z rán istôt v podobe znovuzavedenia koncesionárskych poplatkov.

    Zároveň tento krok je úplne jednoznačným dôkazom, že nie je pravdou to, čo hovorí predseda vlády, že konsolidačné opatrenia sa dotknú len 12 % obyvateľstva. Jednoducho nie je to pravda. Práve na príklade koncesionárskych poplatkov to vyvraciate, sami vyvraciate si to, čo tvrdí váš predseda a čo tvrdí teda predseda vlády zároveň. Naozaj sa to dotkne všetkých občanov a nielen 12 %.

    No a na záver ešte dva mýty, ktoré sa tu spomínajú často v diskusii najmä zo strany predstaviteľov strany SMER, či už poslancov alebo pána ministra.

    K tomu, že sme my niečo perfídne a rafinovane nachystali pre novú vládu. Dámy a páni, je to nezmysel. Na ministerstve kultúry sme pripravovali tento návrh v čase, keď nikto ani netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. To, že sa schvaľoval v danom čase, je už, samozrejme, iná vec, ale návrh sa pripravoval na ministerstve kultúry v čase, keď nikto netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. Čiže chcem vyvrátiť aj tento nezmysel, ktorý sa tu používa.

    A na druhej strane, jeden mýtus, o ktorom hovoríte, alebo jedno tvrdenie chcem dobrovoľne verifikovať a potvrdiť. Hovoríte o tom, že toto bola len snaha SaS si naplniť svoj volebný program. Dámy a páni, dávam vám za pravdu, áno, ten návrh, ktorý sme presadili, bol snahou plniť náš volebný program. A pýtam sa, čo je na tom zlé. Som presvedčený, že je to omnoho lepšie, ako ľuďom pred voľbami sľubovať istoty a potom im uštedrovať rany v podobe zavedenia ďalších poplatkov a daní. My sme ľuďom sľúbili okrem iného aj to, že sa pokúsime zrušiť koncesionárske poplatky. A ako minister a predstaviteľ tejto strany som ten návrh predložil. A otvorene som aj v prvom čítaní povedal, aká bola situácia. Áno, rokovania s ministrom financií boli veľmi tvrdé, bola snaha to dať časovo až k 1. 1. 2014. Môj návrh bol dať to k 1. 1. 2012. Došlo ku kompromisu, ale snažili sme sa naplniť jeden z našich predvolebných sľubov, jednu z referendových otázok. A ja si myslím, že to je správne, veď toto je prirodzené očakávať od normálnej slušnej politickej strany. Takže v tomto naozaj dávam vám za pravdu a potvrdzujem, áno, plnili sme si agendu SaS.

    No a na záver chcem dať návrh podľa § 83, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zlom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja som toto vaše vystúpenie teda skutočne viacej vnímal ako vystúpenie stranícke, ako vystúpenie podpredsedu strany s ambíciou predsedníckou, a nie ako vystúpenie profesijné, respektíve ako vystúpenie bývalého exministra kultúry. Ja som radšej, keď ste v tej druhej polohe preto, lebo v rámci tých odborných argumentov určite sa nám diskutuje lepšie.

    Aby som teda prešiel k tej odbornej rovine. Vy ste hovorili o boji s ministrom financií. No, pán poslanec, vy ste ten boj s tým vaším ministrom financií prehrali. Keby ste ho neboli prehrali, tak by ste neposúvali dátum platnosti tohto zákona z 1. 1. 2012 na 1. 1. 2013. To je jasná prehra s vaším ministrom financií, ktorý nebol ochotný akceptovať tento váš nový zákon, ktorý ste schválili v tom období, v ktorom ste ho schválili, v tom období, keď ešte ste všetci mali záujem na tom, aby koalícia vydržala. Za normálnych okolností by tento zákon určite neprešiel. To je jedna vec.

    No vy ste v tom zákone hovorili o financovaní. To financovanie tých 90 miliónov eur, ktoré ste do toho zákona dali, bol rozpočet Slovenskej televízie z roku 1992. Jednoznačne nestačilo by to, bol by to inak zánik verejnoprávnej inštitúcie, či už rozhlasu alebo televízie. To sú fakty, o ktorých sa bavme. A okrem toho ak by to bola akákoľvek suma, ktorá by bola v zákone, nikdy by nebolo povedané, že akýkoľvek minister financií, ktorý by prišiel po tom vašom, by tú sumu naplnil, by ju mohol splniť. Už som tu niekoľkokrát spomínal prípad s Pro Slovakiou, keď vlastne vláda jednoducho neplnila zákon. To sa mohlo stať aj teraz. A to by bol koniec...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja nie som odborník na túto problematiku, ale upútalo ma to, čo povedal pán poslanec Krajcer o tom, že znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER. Keby len znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER, tak by som povedal ups. Ale tam nebolo ani vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne a nebolo ani zníženie odvodov do 2. piliera dôchodkového sporenia. Dokonca tesne pred voľbami predseda vlády povedal, že to zníženie odvodov nie je témou dňa, že to sa určite nestane, však jeho mediálne výroky sa tu veľmi často citovali v letných mesiacoch, týždňoch letného mesiaca august. Pán poslanec Krajcer to nazval podvodom na voličoch. Je nebudem používať takéto tvrdé slová ale je to každopádne nefér, to si trúfam povedať. Keď ma niektorí z veľkých fanúšikov strany SMER náhodou doma v písomnej forme volebný program, odporúčam mu ho roztrhať a vyhodiť, pretože je vlastne úplne nepoužiteľný. To, čo SMER sľuboval pred voľbami, hneď po parlamentných voľbách už neplatilo. Teraz už ide podľa iného zatiaľ tajomného programu, z ktorého určite nebudú chýbať ďalšie prekvapenia, o ktorých budeme rokovať v Národnej rade. Takže čo sa týka volebného programu strany SMER, ukončím to takou vtipnou vetou: Kto tomu náhodou uveril, tak nech sa drží hesla: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.“ Ďakujem pekne.

  • Reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krajcer. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Novotný, no práve preto, že SMER ide schváliť niečo, čo nemal vo svojom volebnom programe, tak je absolútne priliehavé použiť slovo podvod, pretože naozaj vo volebnej kampani, a to nie je nič osobné voči nikomu z predstaviteľov strany SMER, hovorím o politickej strane, nezvyknem urážať osoby, sľubovali ste istoty, a nie rany istoty. Taká je realita.

    Čo sa týka môjho vystúpenia, pán kolega Jarjabek, boli tam odborné argumenty, ale, samozrejme, aj politické. A nepovažujem to vôbec za zlé.

    Ale keď už sa teda chceme baviť v odbornej rovine, tak musím skorigovať trochu to číslo, ktoré ste uviedli, nie 92 miliónov, tam sa hovorí o minimálne 90 miliónoch v zákone. A tá suma sa odvíja od percenta, presnejšie, tisícin percenta hrubého domáceho produktu a úroveň tej sumy tým pádom bola takmer 100 miliónov eur podľa najnovšieho vývoja s tým, keď rastie HDP, k tomu rastu zatiaľ stále dochádza, tak by rástla aj suma finančných prostriedkov pre RTVS. Toto je podľa mňa fér, keď je viac peňazí k dispozícii v štátnom rozpočte, tak vtedy môžeme si tento verejný statok aj zaplatiť. Čiže toto považujem za férové riešenie.

    Aká prehra. Ja som vám korektne povedal, áno, ministerstvo financií chcelo ten termín 1. 1. 2014, ja som ho navrhoval od 1. 1. 2012. Nie je to prehra, je to kompromis. Ale položím otázku: K akému víťazstvu sa dopracoval v tomto prípade pán minister Maďarič v súboji s pánom ministrom Kažimírom? Toto je tá podstatná otázka, pretože pán minister Kažimír v tomto prípade vyhral, pretože v záujme konsolidácie sa uvrhnú ďalšie požiadavky a ďalšie rany voči občanom. To je ten...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, čo dodať? Myslím si, že v tejto situácii je veľmi málo toho, čo tuná z týchto pravých lavíc tejto scény, tejto sály zákonnosti, ako vravieva Janko Mičovský, môžeme urobiť.

    Zazneli tu argumenty, označenia o volebnom podvode, o tom, že mali by sme si zobrať aj na paškál skupinu, ktorá signál nemá a predsa tie poplatky platí.

    Hovoríme o tom, že znovu zavádzame alebo obnovujeme platnosť a účinnosť nechvalne známeho zástrčkového zákona. Myslím si, že u opozičných asi nedokážeme zmariť snahu o to, aby ľudia naďalej platili sumu 4,64 eur každomesačne. A podľa súčasného generálneho riaditeľa a možno aj podľa medializovaných informácií od pána ministra sumu okolo 6 eur budeme do budúcna po schválení tohto zákona platiť všetci tí, ktorí máme doma zástrčky.

    Myslím si, že bolo dostatočne objasnené to, akým spôsobom sme chceli a prečo sme zaviedli platenie za službu a za médiá, verejné služby zo štátneho rozpočtu. Percento z HDP presne fixované, zavesené na to, akým spôsobom bude HDP rásť, tak bude tak rásť aj suma, ktorá bude odvádzaná zo štátneho rozpočtu tomuto médiu, je presne to, čo zabezpečuje nezávislosť. Myslím si, že ak by sme si toto priblížili z nejakej inej oblasti, napr. takej, že ak niekomu dáme dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si vedel zabezpečiť svoje vlastné financovanie v danom roku, aby vedel plánovať to, akým spôsobom bude firmu, médium v tomto prípade, riadiť do budúcnosti a mal teda nejakú minimálne finančnú istotu alebo istotu finančného plánu do budúcnosti, tak týmto spôsobom zabezpečujeme tú aj vami spomínanú nezávislosť, ak to necháme v tomto stave, keď je vždy závislá z roka na rok ad hoc dohoda ministra kultúry s ministrom financií od toho, či bude dostatočné množstvo finančných prostriedkov, závislá aj od toho, či bude vybraté dostatočné množstvo finančných prostriedkov od občanov a či cez tzv. nástroj zmluvy so štátom, ktorý je inak čím ďalej, tým viacej zapeklitý, budú médiá dotované, a z roka na rok sa budeme zaoberať tým, v akej výške to bude, tak vtedy si myslím, že strácajú médiá nezávislosť. Strácajú ju preto, že tam nedokáže manažment, nedokáže rada sa zamerať na to, akým spôsobom sa budú médiá vyvíjať, pretože nevedia, akú presnú sumu na ministerstve financií vymôžu, čo teda minister financií dokáže poskytnúť v tejto rovine médiu verejnej služby.

    Raz som tu zažil také prirovnanie. Myslím si, že to bol pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril, vtedy si pomohol takým príkladom zo zvieracej ríše. A hovoril o psovi, kedy je pes nezávislý alebo nezávislejší, či vtedy, ak mu dá plnú misku majiteľ ráno a tým pádom si môže ten psík pobehovať voľne celý deň, alebo ho nedostatočne nakŕmi a potom za pamlsok urobí v každý moment, keď potrebuje, to, čo od neho ten majiteľ vyžaduje. Myslím si, že mali by sme zostať pri tom, aby boli médiá verejnej služby financované na základe toho, že je stanovená pevná suma percentom z HDP, ktorá je závislá od rastu percenta, od rastu HDP. Čiže ak sa krajine lepšie darí, darí sa aj médiám verejnej služby. A myslím si, že nemali by byť zaťažovaní v súčasnej dobe občania tejto krajiny ďalším poplatkom, ktorý by od 1. 1. 2013 platiť nemuseli. Tu neobstojí argument, že nič sme vlastne nie znovu zaviedli, alebo vy teda znovu nie zavádzate, pretože inak už o pár týždňov by všetky domácnosti, ktoré si platia elektrickú energiu a takisto aj právnické osoby nemuseli odvádzať poplatok za službu verejnosti, niekým tu volané koncesie na základe zákona, ktorý znovu obnovíte.

    Na záver by som sa chcel opýtať pána ministra, či by v záverečnom slove vedel vyjadriť, keďže môj predrečník tuná, myslím, pán poslanec Hudacký presne vyčíslil tie obce, že ich je 265, či má vedomosť o tom, akým spôsobom sa určuje podľa zmluvy s Towercomom to, kto ten signál chytá a kto ho nechytá. Podľa mojich informácií je to určené nie na základe toho, že sa nameria nejaký signál dostupnosti, ale podľa toho, ako to určí softvér, ktorý je vybavený na to, že takéto pokrytie na Slovensku existuje. A to, či niekto nameria, že tam ten signál skutočne je alebo nie je, nie je relevantné, lebo relevantné je to, či softvér určujúci výkonnosť príslušných vysielačov zabezpečuje dostatočný signál do jednotlivých domácnosti, 265 obcí na Slovensku nemá uvedený signál a platí za službu, ktorú nevie dostať, ktorej sa nemôže zúčastniť.

    To, že táto daň je nesociálna, bolo takisto obsahom vystúpení mojich predrečníkov. Keďže by som chcel vyhovieť požiadavke, že dnes už o 17.00 hodine sa o tom hlasovať bude, chcel by som aj svojím hlasovaním vyjadriť to, že som proti znovuzavedeniu od 1. 1. 2013 koncesionárskych poplatkov. A bolo dostatočne dosť už povedané ohľadom tém, prečo by k tomuto nemalo byť pristúpené.

    Svoje vystúpenie ukončím možno výzvou k tomu, aby nielen poslanci opozície, ale hlavne poslanci vládnej strany nezahlasovali za znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a naplnili tak svoj sociálnodemokratický odkaz, ktorý vo voľbách sľubovali. A ak zahlasujú za tento zámer, myslím si, že ho porušia. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ako prvú vec by som chcel uviesť, keďže prejavili vo svojich vystúpeniach páni poslanci Matovič, Krajcer a svojím spôsobom aj Viskupič starostlivosť o voličov strany SMER, starajte sa o svojich voličov, špeciálne SDKÚ to veľmi potrebuje.

    Špeciálne pánovi Matovičovi by som chcel povedať, že ak mi ukáže alebo povie, že volil stranu SMER, potom ho môže úprimne mrzieť, či sme alebo nie sme dostatočne sociálne demokratickí.

    A teraz k veci.

    Pán poslanec Hudacký, ale aj pán poslanec Matovič hovorili o tom, že systém je nastavený nespravodlivo v tom zmysle, že nezohľadňuje, či sa niekoho týka, či môže prostredníctvom terestriálneho signálu sledovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Okrem iného, samozrejme, dnes je možné sledovať vysielanie verejnoprávneho vysielateľa nielen prostredníctvom terestriálneho signálu, aj cez satelit, ale dokonca aj cez iné zariadenia, ako je televízny prijímač. Ale to nie je to podstatné, je to otázka pohľadu na verejnoprávne vysielanie. A ja zastávam názor, že verejnoprávne vysielanie sa týka každého, bez ohľadu dokonca na to, či osobne ho pozerá alebo počúva, pretože verejnoprávne vysielanie je jedným z dôležitých nástrojov demokracie, z dôležitých nástrojov utvárania si názoru v diskusii relevantných názorov. A najlepšia pôda na stretávanie sa relevantných názorov na mnohé problémy je práve priestor verejnoprávnych médií. Samozrejme, pokrytie terestriálnym signálom je dôležité, dnes sa blíži k 96 %, RTVS má uzavretú zmluvu, ktorá bola ešte za predchádzajúcej riaditeľky uzavretá s Towercomom, na základe ktorej by sa v budúcom roku malo toto pokrytie dostať na úroveň 98 až 100 %.

    Ďalšia vec, zmienená pani poslankyňou Vášáryovou, týka sa zmluvy so štátom. Ak si ktokoľvek preštuduje mechanizmus uzatvárania zmluvy so štátom obsiahnutý v zákone, nemôže sa domnievať, že by štát, resp. ministerstvo kultúry mohlo ovplyvňovať tvorbu v RTVS.

    K pánovi poslancovi Štefancovi a aj k pánovi Matovičovi. Nie je pravdou, že všetci platia alebo že platí 100 % ľudí. Po prvé, platia domácnosti, čo sa týka ako keby fyzických osôb, po ďalšie, množstvo domácností je oslobodených úplne alebo polovične, ale práve ak by boli verejnoprávne médiá platené výlučne zo štátneho rozpočtu, vtedy platia všetci 100 %, pretože tieto verejné zdroje sú 100-percentným vlastníctvom všetkých. Takže je to úplne naopak, ako tvrdíte.

    A napokon k pánovi poslancovi Krajcerovi. Strana SMER sa nedopustila žiadneho podvodu, akokoľvek a koľkokrát to budete tvrdiť, pretože, po prvé, nič opätovne nezavádzame, ale to ponechávame. A tento pre vás možno sémantický alebo lingvistický rozdiel je podstatný, ale podstatné je to, že nezavádzame, ale ponechávame. A, po ďalšie, naši voliči veľmi dobre vedia, že váš návrh sme nielen kritizovali, ale sme aj proti nemu hlasovali. Takže určite naše správanie a tento návrh nepovažujú za podvod. Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.00 hodiny a potom budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím vás o registráciu vašich hlasovacích kariet a pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Panáček bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 184.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Pavol Zajac, Martin Chren, Miroslav Beblavý, Alojz Hlina, Lucia Žitňanská, Pavol Abrhan a Martin Fecko. V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podali pán poslanec Martin Chren a Miroslav Beblavý, ktorý zároveň navrhol vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy výborov (IV. časť) body 6, 8 až 10.

    Pán predseda, najprv dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 5, 7, 11 až 17 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o ktorých budeme hlasovať osobitne.

    Dajte hlasovať o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 8 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 92 bolo proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme nechválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 9 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 27 za, 80 proti, 28 sa zdržalo.

    Ani bod 9 sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 56 sa zdržalo.

    Bod 10 sme schválili.

  • Keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Martina Chrena.

  • Pán spravodajca, sú to návrhy, ktoré odzneli dnes, takže poprosím vás najprv dať hlasovať o návrhu, aby sme hlasovali a skrátili lehotu.

  • Hlasy z pléna.

  • Jeden bol včera a druhý bol dnes.

  • Pardon, takže o tomto môžeme hlasovať.

    Dobre, takže hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 76 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže pozmeňujúci návrh poslanca Miroslava Beblavého odznel dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, takže môžeme hlasovať.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Miroslava Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 15 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za,17 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe.

    Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Je to tlač 189.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Nicholsonová, ktorá nepodala žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Pán predseda, prosím, preto dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 a 2 spoločne s odporučením gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 94 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, uznesenia výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 97 za, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 95 za, 41 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z.

    Pán poslanec Senko uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 190.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vstúpili dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Hlina podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 49 za, 76 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných. 130 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • V dnešnej rozprave boli podané pánom poslancom Viskupičom pozmeňujúce návrhy. Treba dať hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 ods. 4. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na návrhy, ktoré odzneli dnes v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Máme súhlas, takže môžeme hlasovať.

  • Pozmeňujúci návrh pána poslanca Viskupiča pozostáva z piatich návrhov, o všetkých budeme hlasovať spoločne. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 2 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrhy pána poslanca sme neschválili.

  • Pán predseda mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných. 112 bolo za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať v záverečnom hlasovaní.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v zmysle schváleného pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 100 bolo za, 1 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

    Pani poslankyňa Mazúrová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 191.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili pán poslanec Hudacký, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Krajcer a pán poslanec Viskupič.

    Pán poslanec Krajcer podáva procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 77 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 42 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže pán poslanec Hudacký podal dnes pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 135 prítomných, 132 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Môžeme hlasovať o návrhu.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudackého.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 66 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy aj podaných návrhoch, mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 46 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru prerokovaný návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 56 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body, vyhlasujem krátku prestávku do 17.30 hodiny a budeme pokračovať potom v rokovaní o vládnych návrhoch, ktoré bude uvádzať pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu 8. schôdze.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 234.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, pekný podvečer prajem. Dovoľte mi teda uviesť návrh novely zákona o hazardných hrách.

    Návrh tejto novely vznikol v dielni ministerstva financií, teda nie v dielni poslaneckého klubu niektorej zo strán, tak ako tomu bolo posledne, ale naozaj na rezorte ministerstva financií, a to v rámci Plánu legislatívnych úloh vlády.

    Predkladaná novela okrem okruhu úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad používania pojmu kasína, ktoré sa upresňuje, obsahuje aj návrhy úprav viacerých oblastí a podmienok prevádzkovania hazardných hier.

    V rámci prevencie a boja proti závislosti od hazardných hier sa navrhuje zaviesť povinnosť pre prevádzkovateľov hazardných hier zverejniť pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí.

    Ďalšie opatrenia, ktoré budú vplývať na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách, je úprava ustanovení zákona, ktoré sa týkajú herne. Navrhuje sa sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo na možnosť získania výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, respektíve priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry. Ak toto ustanovenie prejde, z celého Slovenska vlastne zmiznú všetky pútače, ktoré by mohli lákať ľudí na výšky jackpotu alebo možnosti výhry mnohých tisíc eur, ktoré vidíme na skoro každej križovatke v našej krajine.

    Navrhujeme sprísniť definíciu pojmu herňa, a to tak, že herňa musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom. To znamená žiadnu zástenu, žiadne formálne oddelenie, ale naozaj stavebné oddelenie, oddelenie od iných priestorov.

    Navrhujeme sprísniť ustanovenia týkajúce sa stáleho dozoru herní tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah. A zároveň tieto osoby budú musieť byť trvale prítomné v herni počas jej prevádzkových hodín. To znamená, snažíme sa prerušiť tú prax, kde kvázi v herniach obsluhujúci personál, napr. čašníci, krčmári, zároveň vykonávajú úlohu stáleho dozoru. V tomto prípade to budú musieť byť ľudia, ktorí budú mať trvalo skutočný pracovnoprávny vzťah.

    Navrhujeme ustanoviť minimálny počet hracích zariadení v herni a stanoviť maximálny počet zariadení prevádzkovaných mimo herne. Limitovanie počtu vybraných zariadení v herniach, najmä výherných prístrojov a terminálov videohier, by malo prispieť k poklesu celkového počtu prevádzok v blízkosti zariadení s vyššou kumuláciou mladistvých osôb, ktoré patria medzi ľahko ovplyvniteľné ponukou rýchleho získania peňazí, a tým i zraniteľné z hľadiska reálneho posúdenia možnosti výhier v hazardných hrách.

    Návrh zákona sa ďalej zaoberá aj úpravou sadzieb, odvodov pre niektoré druhy hazardných hier. Tu vôbec nezakrývam, že hlavným motívom sú fiškálne záujmy štátu, to znamená vyššie príjmy.

    Návrh zákona sa zaoberá zavedením nového správneho poplatku, ktorý bude príjmom pre obce za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier. Ide hlavne o cezročné presúvanie mnohých výherných prístrojov.

    A takisto navrhujeme úpravu ustanovení zákona, ktoré sa týkajú prijímania všeobecne záväzného nariadenia obcami, to je to známe VZN, ktoré obmedzí prevádzkovanie hazardných hier na celom svojom území pre všetky druhy s výnimkou lotériových hier, internetových hier, kartových hier mimo kasína, charitatívnych lotérií a stávkových hier. Pritom vydaniu takéhoto VZN musí predchádzať miestne referendum, v ktorom obyvatelia obce rozhodnú, či v obci dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Vypísanie referenda nemusí byť iniciované len zo strany samosprávy obce, ale môžu ho iniciovať aj obyvatelia priamo, a to prostredníctvom petície. Tu reagujeme na zásadné výhrady Generálnej prokuratúry s hrozbou podania na Ústavný súd.

    Takisto musím povedať, že predložený návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 28. septembra tohto roku. Toľko na úvod, pán predseda, ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kamenický bude spravodajcom k vládnemu návrhu zákona. Poprosím ho, aby nás informoval ako spravodajca gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada schválila, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub OĽaNO, od pána poslanca Igora Matoviča. A potom je ešte písomne prihlásený pán poslanec Beblavý.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, ku ktorému hlavne sa chcem teraz prihovoriť a ktorý ma, dúfam, počuje.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Počuje, dobre.

    To, že navrhujete legislatívnotechnické nejaké spresnenia súčasného právneho stavu, vítam, že navrhujete vyššie poplatky pri hazarde, vítam, že navrhujete niektoré sprísnenia, vítam. To, že navrhujete, aby na automate hracom bolo telefónne číslo na prípadného poradcu, ktorý vám poradí v závislosti, vítam, aj keď trošku s úsmevom, lebo obávam sa, že tomu závislákovi to nepomôže. Čo však vidím ako dosť veľký problém a čoho sa naozaj obávam, je, že nastane jeden bod vlastne v tom zákone problematický. A to je to, že nebude to už tak ako dnes, že bude stačiť všeobecne záväzné nariadenie obce na vytlačenie hazardu z obce, ale bude môcť byť všeobecne záväzné nariadenie zároveň podmienené vykonaním miestneho referenda, kde ľudia budú musieť odpovedať na otázku, či si myslia, že prichádza k závažnému narušenie verejného poriadku v obci v súvislosti s prevádzkovaním hazardu v obci.

    No a idem rovno k jadru problému. A to je to, že, áno, viem si predstaviť takýto mechanizmus v malej dedine, kde volebná účasť spravidla v akýchkoľvek voľbách je 70, 80, 90 % a ľudia si jednoducho povedia, nechceme tu mať automaty, sú uvedomelí, vedia, že chlapi tam preflákajú možno podporu, druhí dôchodok a tí tretí sociálne dávky, tak sa ženy, s prepáčením, nahnevajú, chcel som povedať iné slovo, a zorganizujú miestne referendum v obci a prilákajú k tomu miestnemu referendu viac ako 50 % oprávnených voličov a miestne referendum bude platné a v podstate takýmto spôsobom sa dosiahne ten istý stav, aký je možný dnes na základe súčasného platného zákona. Avšak je s tým problém v mestách. Keď si pozriete volebnú účasť v komunálnych voľbách, keď nebudeme hovoriť o referendách a voľbách do Národnej rady a všetkých ostatných, ale budeme hovoriť iba o komunálnych voľbách, tak uvidíte, že pri komunálnych voľbách účasť v obciach sa pohybuje od 60, 65, 70, 80, 90 %, to je štandard v obci do počtu s 1 000 – 2 000 obyvateľmi. Ale čím je väčšie mesto, tak dramaticky účasť v komunálnych voľbách klesá. A napríklad konkrétne ja som z Trnavy. V minulých komunálnych voľbách v Trnave prišlo 29 % ľudí vyjadriť svoj názor na to, koho chcú mať primátora. Ak my im dáme do miestneho referenda otázku, či dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním hazardu, tak ja si trúfnem odhadnúť, že tam príde tak 10 – 15 % ľudí, jednoducho tí, ktorých sa to bytostne dotýka, prídu rodiny a známi tých ľudí, ktorí majú doma závisláka, ktorý ten svoj príjem v tom automate utopí, títo prídu a tí ostatní, ktorých sa to nedotýka bytostne, neprídu a je problém na svete. Jednoducho obávam sa, že ak zákon bude prijatý aj v druhom čítaní presne v tomto znení, bohužiaľ, mestá sa nám stanú rajom hazardu, lebo žiadne VZN-ko už hazard v meste nezruší a keď aj na tých dedinách mnohých hazard vytlačíme, ale v mestách nám jednoducho bude to viacej prekvitať.

    Viem, že je ťažká situácia. Aj čítal som dôvodovú správu. A bolo tam tuším uvedených nejakých 600 miliónov eur vybraných za nejakých 6 rokov od tuším roku 2005 do roku 2011, možno je to 7 rokov, možno je to 100 miliónov eur ročne, ale viem, že zároveň v tom bol započítaný aj príjem z hazardu, vlastne zo stávkových hier. Takže neviem presne, aký je úplne ten príjem, však to viete vy najlepšie, z prevádzkovania hracích automatov.

    A je to možno zvláštne. Ja sa tu veľakrát na kolegov reprezentujúcich maďarskú menšinu alebo skorej na pána spoza hraníc pána Orbána, osopujem. Ale pred týždňom tuším prebehla v správach informácia, že v utorok si vláda povedala v Maďarsku, že zakáže na území Maďarskej republiky automaty. A vo štvrtok tam boli zakázané. Jednoducho urobili to v zrýchlenom konaní a povedali si, že túto pliagu definitívne na území Maďarskej republiky alebo Maďarska dnes už zastavia. Ja sa pýtam, či by sme nemohli aj na Slovensku nabrať takúto odvahu a urobiť jednoducho takýto rázny krok a nebaviť sa tu o tom, či nás nejaký prevádzkovatelia tohto typu hazardu budú alebo nebudú niekde žalovať na Ústavnom súde. Viem, že Maďari to postupne sprísňovali, a myslím, že sa dostali z nejakých 25 tisíc hracích automatov na nejakých 5 tisíc, napriek tomu stále videli, že aj tých 5 tisíc automatov im rozvracia rodiny, lebo to je ten kľúčový problém automatov, nieže tam niekto prefláka tie výplaty alebo tú sociálnu dávku, alebo ten dôchodok, ale to, že to preflákanie tých peňazí v tom automate a tá závislosť toho človeka od tejto hry, keď to tak môžem nazvať, tak vyslovene rozvracia rodiny. A ja sa pýtam, či sme naozaj taký bohatý štát, aby sme vo vidine takého jednoduchého zisku či už do príjmu obce alebo do príjmu štátnej kasy si nechávali dobrovoľne tie rodiny rozvracať. Veľakrát som nedával za príklad pána Orbána a jeho kroky, a myslím si, že mnohé sú zlé, ale odvaha, ktorú v tejto veci nabral, si myslím, je príkladná. A mali by sme sa vydať skorej touto cestou a nie zjednodušovať prístup ľuďom k hazardu.

    Uvedomujem si, samozrejme, zároveň tú hrozbu, ktorá teraz vlastne visí, že nám hrozí, že prevádzkovatelia hracích automatov nás budú žalovať a budú hovoriť o nejakej neústavnosti alebo pošliapaní ich práv podnikať. A vlastne takouto možno trošku krkolomnou formuláciou, že vlastne presúvame to rozhodnutie na občanov v miestnom referende, sa vlastne kryjeme pred prípadnou nejakou neústavnosťou. Ale ak je problém s ústavou, tak ja verím tomu, že v tejto sále sa nájde 90 zodpovedných ľudí, ktorí nadradia záujem rodín, v ktorých ľudia závislí od automatov dnes sú, nad záujem niektorých firiem, ktoré prevádzkujú hracie automaty.

    Nebijem na poplach, ale upozorňujem na to, lebo je to prvé čítanie, skúste nájsť a zamyslieť sa nad tým, či by sme nešli skorej touto cestou čiže cestou úplného zákazu hracích automatov, lebo, ako som upozornil, naozaj ak umožníme obciam vlastne vyjadriť sa alebo ľuďom vyjadriť sa k tomu cez miestne referendum, bohužiaľ, na tie referendá neprídu a bude to presne takisto ako s inštitútom referenda, keď hovoríme síce, že však ľudia majú možnosť priamej demokracie a priamo sa vyjadriť, ale v skutočnosti my vieme, že nikdy na Slovensku viac ako 50 % ľudí k referendu nepríde. To isté urobíme, aj keď prijmeme tento zákon. Dáme ľuďom možnosť, ale dopredu budeme vedieť, že minimálne v mestách nikdy 50 % ľudí k takému referendu nepríde, lebo, bohužiaľ, tuná platia tie slová „bližšia košeľa ako kabát“. A keď tá rodina nemá buď priamo v rodine alebo nejakého blízkeho známeho človeka, ktorý je závislý od automatov, nikto nevyburcuje z nej toho človeka, aby prišiel k tomu miestnemu referendu. Bohužiaľ, to bude realita.

    A ešte raz podotýkam, stačí sa pozrieť na výsledky komunálnych volieb, veľké mestá, účasť od 30 do 45 %, veľké mestá, to hovorím o okresných mestách, a dediny, účasť od 60 do 90 %.

    Skúste, prosím vás, pán minister, myslím si, že ste spravodlivý človek, v tejto veci sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli nabrať odvahu na ústavný zákaz prevádzkovania tohto druhu hazardu na Slovensku, a výpadok príjmov nahraďme napríklad zvýšením poplatkov zo stávkových hier alebo z internetového stávkovania. Verím tomu, že by sme tu spoločne cestu našli, pričom sám by som sa postavil pred tento mikrofón alebo na tlačovku, kde by som obhajoval akékoľvek iné zvýšenie daní, ak by som tým mal obhájiť to, že tuná nastal nejaký výpadok v príjme štátneho rozpočtu, ale nakoniec by sme zadosť učinili spravodlivosti a pomohli naozaj tým rodinám, ktoré si nevedia rady so závislosťou v svojej rodine.

    Ako jeden taký príklad, možno čo by som vám odporúčal v období medzi prvým a druhým čítaním. By som odporučil, aby ste buď vy, alebo ktokoľvek z ministerstva financií alebo možno aj z klubu strany SMER išli do dediny Lomnička. Tá dedina je vlastne v okrese Stará Ľubovňa, je 4 km vzdialená od mestečka Podolínec, v ktorom ešte pred rokom fungovalo asi 20 herní s automatmi. A fungovala z toho viac ako polovička tak, že boli otvorené iba v čase čerpania sociálnych dávok, lebo v tej dedine Lomnička, v ktorej je 2 400 Rómov, z ktorých je 99,9 % nezamestnaných, keď si chodili pre svoje sociálne dávky, tak zvyčajne tie sociálne dávky každá druhá domácnosť alebo chlap z každej druhej domácnosti jednoducho strčil do automatu a tie decká potom boli 3 – 4 týždne hladné do ďalších sociálnych dávok. Odvtedy, odkedy aj keď možno nedokonalý zákon, ktorý vyšiel z poslaneckej dielne v predošlom volebnom období, začal platiť, automaty z Podolínca zmizli. A keď som sa pýtal na to priamo sestričiek, ktoré vlastne tam prevádzkujú pastoračné centrum, je to priamo v tej Lomničke, tak povedali, že dramaticky sa situácia zlepšila a vlastne na to, že nedávame príležitosť byť závislým, tie peniaze končia v tých rodinách, chudobných rodinách a tie deti jednoducho nie sú tak hladné. Cítia to priamo na vlastnej koži, lebo práve v tom čase, keď tie decká boli hladné, prichádzali do toho pastoračného centra a pýtali si niečo na jedenie. Vedia, že vtedy priamo, keď sa zakázali automaty zákonom alebo VZN-kom v Podolínci na základe súčasne platného znenia zákona, odvtedy dramaticky menej detí chodí si pýtať niečo jesť, a to iba preto, že tie peniaze zostávajú v rodinách, nemôže byť úlohou alebo cieľom štátu, že bude na jednej strane vyplácať sociálne odkázaným sociálne dávky a z druhej strany tie sociálne dávky bude dávať do rúk prevádzkovateľom hazardných hier alebo priamo hracích automatov. Čiže poprosím vás iba, keď môžete tak urobiť, posledného úradníka z ministerstva financií pošlite do Lomničky za miestnym kňazom pánom Záhradníkom alebo za tými sestričkami v pastoračnom centre. A vám povedia, priamy dopad aký súčasný zákon mal na správanie tejto komunity alebo sociálne odkázaných ľudí a ako to zlepšilo vzťahy v rodinách. A hlavne sa pýtajte na tie deti.

    Hovorím sám za seba a určite aj za náš klub, sme ochotní podporiť akékoľvek iné alternatívne zvýšenie daní, len aby sme takýmto spôsobom nenaháňali peniaze do rozpočtu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie majú páni poslanci Martvoň, Hraško, Sulík, Přidal, Kamenický, Viskupič, Hrnčiar, Vašečka. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Budem sa snažiť reagovať iba čisto v odbornej rovine. Myslím si, že spôsob alebo štýl, akým zvolilo riešenie tejto situácie ministerstvo financií, bol vhodne zvolený. Ja viem, je to veľmi ťažká situácia, čo sa týka závislých ľudí od automatov, ale tým, že sa úplne zrušia automaty ako také, sa tá situácia nevyrieši. V dnešnej dobe aj tak väčšina ľudí hráva automatmi cez internet alebo hrá tzv. on line stávkové hry. A tam odchádza väčšina peňazí potom mimo Slovenskej republiky. A, samozrejme, nerieši to situáciu. Na druhej strane som toho názoru, každý občan má slobodnú vôľu. A keď nehrá na automatoch, tak v podstate mnoho tých ľudí aj tak skončí potom pri alkohole alebo pri drogách a ničia si svoj život ako taký. Samozrejme, myslím si, my ako poslanci by sme mali vytvárať nejakú priaznivú klímu pre rozvoj rodiny ako takej, ale toto je fenomén alebo toto je oblasť, či už sa to týka automatov alebo alkoholu, kde to, myslím si, nezvládneme takýmto spôsobom, že to budeme jednoducho zakazovať. Som toho názoru, že tak ako sa nedá zakázať užívanie alebo teda pitie alkoholu, tak isto ani v tomto prípade by sme to takto nevyriešili, lebo tí ľudia si nájdu aj tak iné spôsoby, ako to obísť a hrať to cez internet, a aj tak bude dokonca skôr na tom potom Slovenská republika škodná. Takto aspoň Slovenská republika získa niečo na daniach a môže to potom investovať či už do sociálnych dávok pre postihnuté rodiny alebo preliečenie týchto závislých ľudí.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Trochu ma teraz pichlo až v boku na rozdiel od predrečníka, tak teda skúsme nahádzať automaty do každej bytovky a poďme získavať peniaze týmto spôsobom. Tu si nepestujme závislosti. Áno, ja viem, je to ťažké, dneska decká chodia na počítače, hrávajú tam všelijaké hry, kde stačí poslať esemesku a odbudne vám z kreditu, ony za to získajú nejaké vylepšenia v rámci hry, postúpia vyššie. Musia si toto odsledovať rodičia, ale nevytvárajme ďalšie nové možnosti na to, aby sa tie závislosti rozširovali v rámci verejnosti. Určite môžem povedať alebo vyjadriť svoj názor, že komunity, ktoré sú odkázané na sociálne dávky, určite nehrajú doma na počítačoch hry, pretože tie počítače doma nemajú. Takže tohto by sme sa neobávali, ale keď im zakážeme automaty v obciach, tak budú mať ku nim sťažený prístup a nebudú okrádať svoje rodiny o sociálne dávky vyplácané štátom. To znamená, že by sme v prvom rade mali toto obmedziť a potom, samozrejme, vytvárať podmienky na to, aby tie decká nehrali tie hry na automatoch alebo teda ani na počítačoch, vytvárať im športové možnosti, kultúrne možnosti, možnosti sebarealizácie iným spôsobom, samozrejme, ani nevytvárať priestor pre drogovanie a podobné záležitosti. Ale to je dlhodobá záležitosť, len ja som skutočne za to, čo povedal Igor Matovič. Nevytvárajme zbytočne priestor na to, aby tu boli rozšírené možnosti hazardných hier takýmto spôsobom. Máme predsa veľké hráčske centrá, kde sa dajú hrať iné hry. Tam človek má byť distingvovaný, ide si tam za istým účelom, možno chvíľku si zahrá, potom ide preč, ale neokráda rodinu o sociálne dávky. Tam určite takíto ľudia nechodia. Takže som za to takisto, aby sa nevytváral zbytočne lepší priestor na hranie hazardných hier v obciach.

  • Ďakujem pekne. No znie to, samozrejme, veľmi dojemne. Aj to určite je, keď politici sa snažia diktovať ľuďom, ako majú žiť. Určite je veľký problém s tými hazardnými hrami niekde v Lomničke, tomu verím, len otázka je, či teraz musíme to zakázať úplne všetkým len preto, lebo v Lomničke alebo v iných obciach alebo osadách je s tým problém. Tak potom keď najbližšie niekoho zabije padajúca zo strechy domu tehla, teda respektíve škridla, tak potom možno tu pán spravodlivý minister navrhne, aby sme tu všetci behali s obandážovanými hlavami. Jednoducho štát nedokáže zabrániť všetkej bolesti a všetkému utrpeniu. A keď to robí, tak veľakrát má to toľko nežiadúcich účinkov, že aj tieto treba zvážiť.

    Mne sa práve tá myšlienka s tým miestnym referendom pozdáva, i keď, áno, možnože to môže veľakrát stroskotať na tom 50-percentnom kvóre. Ale potom stojí za úvahu, či by nestálo za to, zrušiť toto kvórum a potom o tom, či majú alebo nemajú niekde byť nejaké automaty hazardné v nejakej obci postavené, no tak pôjde tých 10 - 15 %, ako to Igor Matovič tu odhadol, sa vyjadriť, či to chcú alebo nechcú. A bolo by to tak oveľa korektnejšie. Navyše, to riziko za zrušenia kvóra je pri obciach ďaleko menšie, lebo sú tu nadriadené autority, ktoré by dokázali nejako, keby sa odhlasovala nejaká úplná, ale úplná hlúposť, to pomerne rýchlo napraviť. Preto dávam na zváženie, či by nestálo za to, aby tie obce naozaj mohli účinne rozhodnúť, zrušiť to kvórum potrebné pre referendum. Ďakujem. Mám na mysli v obciach referendum, iba to, hej.

  • V prvom rade by som chcel povedať, že nesúhlasím s kolegom Matovičom a sa mi to zdá nesprávne, ten prístup, ktorý tu vyjadril, že, pán minister, my sme ochotní vykompenzovať vám toto, čo vám utečie z tohto hazardu, zvýšením akejkoľvek dane, my to podporíme, akúkoľvek daň. Ja si myslím, že to je nesprávny postoj. Ja si myslím, že SMER by mal konečne začať šetriť, a nie zvyšovať dane. A tam sú rezervy.

    Ale súhlasím s kolegom Matovičom, že jednoducho celý ten zákon, to je vlastne taká bublina, taká dymová clona. A to podstatné asi vystihol pán Matovič správne, že vlastne vy ten hazard opäť chcete umožniť, lebo viete, že tie referendá nebudú úspešné.

    A, pán minister, ja si vás celkom vážim. A keď chcete, aby som si vás vážil, tak naozaj nechajte to na rozhodnutí tých obecných a mestských zastupiteľstiev, lebo to je prehľadná finta, ako to jednoducho každý zbadá, že chcete sa zastrieť referendom, ale viete, že to nebude úspešné. A jednoducho netreba to na nešťastí ľudí. A ja poznám rodiny, ktoré sú zničené. V každej dedine sú takí ľudia, ktorí tam nahádžu celú výplatu. A jednoducho nemali by sme im to nejakým spôsobom uľahčovať. Naozaj majte citu. Keď si zvoláte svojich poradcov, ušetríte na výdavkoch štátnej, verejnej správy, ale neberte takto peniaze, to nie je fér. Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím, že najsprávnejšia poznámka alebo myšlienka v tomto tvojom prejave, Igor, bola, aby sme išli skutočne zaviesť jednotné pravidlo, ktorým by sme sa touto otázkou zaoberali.

    Bolo tu ďalšími rečníkmi spomínaných množstvo úskalí, ktoré vedú k boju proti tomu, aby sa u nás gambling a používanie hazardných hier zneužívalo. Sú vypuklé problémy, ktoré si spomínal. Myslím si, že existuje len jedna zodpovednosť štátu, a to uviesť jasné pravidlo.

    To, čo je v tomto návrhu nebezpečné, dokonca je, že môže vzniknúť niekoľko „právnych režimov“, ktoré budú musieť byť ešte odobrované referendom. Ak aj by prišlo k tomu, že ministerstvo financií by si chcelo nejakým spôsobom odobriť to, že zavádza, myslím si, v počte dva počítače, výherné automaty na území samospráv, ktoré môžu byť odobrené alebo nemusia byť odobrené referendom, toto nie je správny prístup. Tuná by mal niekto odrobiť si robotu trošička poriadnejšie a zamyslieť sa nad tým, aký je záujem štátu v tejto oblasti.

    Takisto bol spomínaný spôsob, že existuje možný gambling aj cez internet. Je to jedno z najviac rastúcich odvetví vôbec, ktoré na internete je. A neexistuje na to súčasná žiadna právna úprava cez celú Európu. Snažili sa v tejto veci urobiť niečo vo Francúzsku, niečo v Taliansku. A keďže sa tomuto nevenujeme na globálnejšej, možno európskej alebo celosvetovej úrovni, tak ani on line sa nedá urobiť. Tak skúsme zamyslieť sa nad tým, aby aspoň...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dobre, ďakujem pekne za slovo. Ja by som ešte dokončil tú myšlienku, ktorá hovorí o tom, že napriek tomu on line hranie je podstatne malou časťou toho a zatiaľ stále veľkú väčšinu tu tvoria výherné automaty.

    Ja by som chcel upozorniť na to, čo tam Igor naznačil, že je to jednak otázka sociálna, že oberá naozaj chudobných a núdznych ľudí, a je to teda otázka aj závislosti. Tá vec je zlá. Nie je to zlá hra, ale zlá je tá závislosť, s ktorou sa to spája. A, ako hovoria odborníci, je horšia ako mnohé iné závislosti. Netreba porovnávať, či je lepšie piť alkohol, byť notorikom alebo gamblovať, aj jedno, aj druhé je zlé. Ja by som zacitoval jeden výrok z tlače, že cieľom vlády je, aby ľudia, ktorí sú v núdzi, svoje peniaze nehádzali do automatov. To je veľmi pekné, len problémom, že to nie je napísané o našej vláde, ale o vláde nejakého iného štátu, ktorá prikročila k tomu, aby radikálne obmedzila takýto biznis, a, ďalej, že sa objavili vážne národnobezpečnostné riziká v súvislosti s tým. Tiež z osobnej skúsenosti môžem povedať, poznám napr. aj prípad tej Lomničky a Podolínca, ale aj ďalšie prípady v svojom blízkom okolí, kde skutočne to spôsobuje veľké problémy. A ja som veľmi privítal ešte ako občan štátu, a nie ako poslanec, že bol prijatý za minulej vlády zákon, ktorý to obmedzoval. A som tomu tlieskal. A teraz som veľmi, veľmi znepokojený, že takáto vec sa ide uvoľňovať, navyše veľmi právne pochybným spôsobom, ktorý naozaj nie je jednoznačný. A myslím si, že to spôsobuje zmätok a nie je to v žiadnom prípade riešením tejto situácie. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Dovolím si reagovať vlastne na prvého, na Tóna Martvoňa. Tóno, povedal si na začiatku, že budeš reagovať čisto odborne. No a zdalo sa mi trošku, že si práve išiel úplne opačne na to, lebo povedal si, že väčšina hazardu na Slovensku prebieha cez internet. To nie je tak, na to sa opýtaj pána ministra financií.

    A potom si povedal tak, že vlastne keď zakážeme automaty, tak tí ľudia to budú hrať cez internet. Ja ti iba poviem jedno, že v tej Lomničke mnohí ľudia nemajú elektriku a o tom internete, si myslím, že tým pádom iba snívajú a ten počítač by si tam veľmi ťažko hľadal. Práve ide o to, že hracie automaty sú nástroj, ako dostať sociálne dávky od sociálne odkázaných, a tá najjednoduchšia, najneprístupnejšia forma na to. Ak by ďalšou formou na to bolo internetové stávkovanie, tak ver tomu, že možno jeden z päťdesiatich sociálne odkázaných z tej Lomničky by si dal tú robotu a išiel niekam za nejaký počítač za bielym kamarátom si zahrať na internete a niečo si zastávkovať cez internet. Určite, cesta úplného zákazu hracích automatov by bola cesta, ako doslova v tomto prípade chrániť tých ľudí pred pokušením dostať sa zo situácie, v ktorej sú, lebo mnohí z nich nestávkujú alebo nehazardujú preto, lebo sú závislí, ale preto, lebo chcú sa dostať zo situácie, v ktorej sa nachádzajú. A nejako tak naivne tomu veria, že to dokážu, lebo jeho kamarát vyhral, tak skúsi vyhrať aj on. Jednoducho podliehajú v čase čerpania sociálnych dávok takému davovému správaniu. A potom naozaj na to doplatia práve tie deti, konkrétne v tej Lomničke, kde ich je 1 200 v jednej jedinej dedine, ktoré nemajú čo jesť, lebo tatko minie peniaze v hracích automatoch.

  • Reakcia navrhovateľa: „Ja by som rád odpovedal.“

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec. Pán minister sa hlásil ešte predtým. Takže máte prednosť, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja by som najprv vysvetlil dôvod zmeny v oblasti VZN, všeobecne záväzného nariadenia. Keď si pozriete históriu legislatívneho procesu z dielne ministerstva financií, tak si všimnite, že rezort financií neinicioval zmenu v tomto paragrafe, že ten, kto sa ozval v tejto agende, bol orgán, ktorý sa volá Generálna prokuratúra. Čiže zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry v rámci medzirezortného pripomienkového konania bola a smerovala k tomu, že dnes platná legislatíva má protiústavné prvky. Reagujem tým na úsmev niektorých poslancov z KDH. Ani my sme nevyhoveli zásadnej pripomienke Generálnej prokuratúry, ale nasledovala Legislatívna rada vlády, ktorá sa stotožnila s týmto právnym názorom. A na pôde Legislatívnej rady vlády vznikol tento návrh, ktorý je dnes v znení, tak ako ho vidíte v návrhu novely zákona. Čiže neberte to ako nejaký náznak alibizmu z mojej strany. Ale ako iniciatívny prvok z rezortu financií nebol sa montovať do právomocí samospráv. Toto je proste výsledok kompromisu, ako sa na to dívam zľava alebo sprava, ja nie som, chvalabohu, právnik, som na to celkom hrdý, ale výsledkom je, že miestne referendum, nehnevajte sa, pán poslanec Vašečka, hovoríte o netransparentnom riešení, je zatiaľ považované za najvyššiu formu demokracie, hej, voľby, na základe ktorého ste vy aj ja a ostatní sme dostali do parlamentu. Je to forma zastupiteľskej demokracie. Je to najvyššia forma demokracie. Za krátkej existencie terajšieho znenia zákona vznikli už isté podozrenia. Viete, nevytvárajme teraz dojem, že múdri otcovia miest, hlavne malých obcí sú tí najspravodlivejší, proste najčestnejší a najneúplatnejší na zemeguli. Viete veľmi dobre, že to tak nie je.

    Zoberte si zopár príkladov. Nehovorím o Lomničke, to je zrejme svetlý príklad novely. Ale sú iné prípady. Sú prípady, kde sa zakázal nejaký hazard, ale uvoľnil sa ako medúza. Dané mesto alebo obec objal iný spôsob hry, kasína napríklad. A viete, nie sú len kasína, kde sa chodí v smokingu a s manžetovými gombíkmi. Sú aj kasína, kde vás proste pustia v rifliach, nie čistých a nie celých. Proste spĺňa to legislatívne parametre. Ale je to proste taký istý spôsob, také isté miesto, kde môžete míňať peniaze a hazardovať so svojou budúcnosťou. Miestne referendum je podľa mňa dobrý výsledok kompromisu toho, čomu sa hovorí reflektovanie názoru ľudí. Referendum reflektuje to, čo ľudia chcú. Samozrejme, môže mu predchádzať kampaň. Ak chcete dostať ľudí k urnám, aby hlasovali, tak treba urobiť kampaň. A to je proste téma, o ktorej môžu rozhodnúť ľudia tým, že proste zdvihnú svoje zadky a pôjdu hlasovať v referende o tom a že rozhodnú sa o tom, že v danej obci a v danom meste nechceme mať hazard.

    Všimnite si ešte ďalšiu malú zmenu. V tejto zmene hovoríme, že keď má byť zákaz hier, tak sa to má týkať všetkých hier, nieže tej firme, ktorá sa nám nepáči alebo nám nie je ochotná dať nejaký kickback, to zakážeme, ale inej to proste povolíme. Keď hovoríme o tom zákaze, tak to má byť o všetkých hrách. Je to malé vylepšenie, snáď uznanie aj z druhej strany.

    Takže v prvom rade nie je to iniciatíva rezortu, je to naprávanie právnej neistoty, ako to bolo povedané, práve zavedené predchádzajúcou novelou, ktorá, a veľmi si dobre na to pamätám, vznikla nie v odbornom prostredí na rezorte financií, vtedy vedenom mojím hlavným oponentom Ivanom Miklošom, ale ako poslanecká iniciatíva v klube alebo v niekoľkých kluboch v tomto parlamente.

    Nezdieľam tú náladu toho, že povýšenie rozhodnutia formou referenda je teraz úplné uvoľnenie, navrátenie sa do pôvodného stavu. Ja neviem, z čoho proste vychádzate, že piati, šiesti, dvadsiati traja zástupcovia mesta alebo obce rozhodujú zodpovednejšie, ako vedia ľudia rozhodnúť v referende, špeciálne v malej obci, ako je napr. Lomnička, kde sa o tom rozhodnúť určite vedia. Takže toto je základná výhrada.

    Ak tu bol nejaký vyjadrený nekonečný obdiv Viktorovi Orbánovi k jemu rozhodnutiu. No možno budem špekulovať. Áno, došlo zo dňa na deň, ako to býva v jednej z čarovných krajín v Európe, k zákazu prevádzkovania klasických výherných automatov. Ale formuje sa možno pod vplyvom nejakého lobingu zákon tzv. internetového hrania, ktorý by prevádzkovali niektoré podnikateľské skupiny v danej čarovnej krajine. Možno v tej čarovnej krajine sa rozbieha veľký nadnárodný biznis, tzv. eurokasíno, ktorému by možno celkom vyhovovalo, keby konkurencia bola vyhladená napr. zákazom takejto činnosti. To môže byť tiež motívom. Neviďme veci čierno-bielo, rozhodne v tej čarovnej krajine.

    Takže ja neprijímam výhrady zo strany ani Lojza Přidala ani pána Vašečku z toho pohľadu, že touto zmenou textu zákona sa všetky bariéry hraníc teraz akože strácajú a nekorektný biznis dostáva zase zelenú.

    Ja vítam debatu na tému morálnosti a nemorálnosti takéhoto biznisu, ale ten biznis, gambling, je legálny. V tejto krajine je legálny, marihuana nie je legálna, pritom ju vysoké percento mladých ľudí vo veku nad 15 rokov používa, pretože sa správame pokrytecky v tejto krajine. Ale gambling je legálny, dokonca štát prevádzkuje legálny gambling. A dokonca ho prevádzkuje ako monopol a má z neho nemalé peniaze. Tak otvorme veľkú debatu na tú tému, či gambling áno alebo nie.

    Ale jedna zo základných výhrad Generálnej prokuratúry, nad ktorou sa usmievajú niektorí poslanci KDH, a základnou výhradou Legislatívnej rady vlády, nad ktorou snáď sa usmievať nemusíme, je to, že sa nedá zakázať základné právo. A medzi základné právo, ústavné právo, patrí aj právo podnikania. A gambling je súčasťou legálneho podnikania v tejto krajine.

    A ja po skúsenostiach z rokov 2006 až 2010 a po tejto krátkej skúsenosti v tomto roku vyhlasujem úplne zodpovedne, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú veľmi sofistikovaný a regulovaný gambling na rozdiel od iných krajín, napríklad krajín na západ od nás, napríklad v Českej republike, a že sa ho stále snažíme niekedy krokmi vpred a niekedy nejakým krokom vzad regulovať viac a viac sofistikovanejšie.

    Ak ste hovorili o internetových hraniach. Áno, je to proste fenomén, ktorý si môžu dovoliť v Spojených štátoch zakázať zo zákona, pretože vlastnia, majú priamy kontakt na takzvané domy, ktoré ovládajú kreditné karty, čiže kreditný biznis ako taký. V Európe tá možnosť zatiaľ nie je. A nie je to síce väčšinový druh hrania, ale to množstvo peňazí v internetových hrách sa zväčšuje. A robí to veľký problém ako konkurencii, tak aj štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS, pretože zatiaľ nevieme zakázať to, aby sme regulovali internet ako taký, aj keď na tejto procedúre pracujeme, tak ako na nej pracovala predchádzajúca vláda.

    Vy navrhujete prohibíciu. Neviem, či sú dobré príklady z Európy a zo sveta, keď bola prohibícia na akýkoľvek druh činnosti ľudského správania. Ale uznávam, že je úplne legitímna debata aj o tom, že prohibícia je možná. Zatiaľ sme sa, myslím si, väčšinovo v našej spoločnosti nezhodli na tom, že ak sú negatívne externality z nejakého druhu správania, a sú skoro z každého ľudského správania, tak to, ktoré nevieme zvládať, zo zákona zakážeme. Zatiaľ sme sa na tom väčšinovo nedohodli. Ale úplne legitímne prijímam názory, debatu na tú tému, že sa dá aj tak udiať. Nevnímam to ale ako momentálne väčšinový názor ani v politickej reprezentácii krajiny, ale ani ako väčšinový názor spoločnosti ako takej. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Matovič, Přidal, Viskupič, Poliačik, Vašečka, Žitňanská, Hufková, Kamenický, Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán minister, hovoríte teda, že Generálna prokuratúra namietala protiústavnosť, a preto ste vlastne našli takéto nejaké, by som povedal, fiškálne riešenie s Legislatívnou radou. Ja hovorím, že keď máme nachádzať také to fiškálne riešenie, ktoré de facto umožní prevádzkovanie hracích automatov bez toho, aby som sa pýtal ľudí v našom klube, určite podporíme hľadanie ústavného riešenia na to, aby sme umožnili možno VZN-kom zakázať hracie automaty v mieste teda alebo v danej obci.

    Keď hovoríte, že kasína nahradili vlastne herne, to riešite, to ste sám povedali. Ja som to aj na začiatku pochválil, že tie dobré veci, ktoré tam sú, riešite. Áno, nech VZN-ko je a zakazuje všetky hazardné hry v danej obci alebo v danom meste.

    Uznávate, že referendum je najlepší spôsob vyjadrenia vôle ľudí, ale určite nie v meste, kde ku komunálnym voľbám chodí 29 % ľudí.

    Keď na konci ste povedali, že táto téma vlastne nie je alebo teda väčšinový názor takýto vo verejnosti nie je. No jednoducho nie je tam preto, lebo sa to tých ľudí nedotýka. Hazard bude zaujímať tých ľudí, ktorí majú buď niekoho niekde v rodine, alebo niekoho známeho, kto je od toho závislý. Tých druhých jednoducho to nezaujíma. Takže logicky asi ten väčšinový názor tam nebude. A myslím si, že štát v týchto situáciách by nemal zakrývať si oči a hrať sa na slepú babu.

    Z čoho vychádzam, že väčšina v zastupiteľstve rozhoduje lepšie ako v referende? No presne z toho, o čom vy ste hovorili, tak ako ste to povedali, že referendum alebo voľby, jednoducho je to priama demokracia, tak aj tá väčšina v zastupiteľstve vznikne na základe rozhodnutia ľudí vo voľbách a je to vlastne tým pádom z tej priamej demokracie, z toho kvázi referenda, ako vy ste nazvali voľby. Čiže keď si ľudia zvolia, že toto je väčšina, ktorá má viesť ich obec, tak nechajme na tú väčšinu, nech rozhodne. A tá väčšina určite nerozhodne zle. Ak rozhodne o zákaze automatov, vždy to bude v záujme spoločnosti alebo tých ľudí v tej obci, nikdy to nebude v neprospech

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Petrík, pozri sa, ja si ťa vážim, vážim si ťa naozaj, lebo nechcel by som byť na tvojom mieste, lebo ja by som sa asi zbláznil, keby som bol minister financií a mal by som splniť to, čo je nesplniteľné, že jednoducho postihnú celé tie opatrenia a ten výber peňazí 15 % ľudí a 85 % to nepostihne, lebo to je jasné, že to nie je pravda. Postihne to každého. Len toto je tak strašne citlivá vec. Ty si hovoril však o robení kampane v tom referende, nech sa robí kampaň, aby ľudia rozhodli správne. Ale kto z akých peňazí ako má robiť tú kampaň? Bude to robiť tá rodina, ktorej syn alebo otec každý mesiac nahádže ja neviem 500 eur do toho hracieho automatu, pričom tá rodina je z toho nešťastná? Naozaj my sme nie za prohibíciu, my sme len za to aby rozhodovalo to obecné alebo mestské zastupiteľstvo. A keď to povolí, tak je to v poriadku. Ale veď vieme, aj celoštátne referendá aké sú úspešné, koľko referend tu bolo úspešných. Jednoducho ja som naozaj presvedčený, že toto nie je cesta, že toto už hraničí s morálkou, jednoducho že ťahať peniaze od tých nešťastných ľudí a od tých nešťastných rodín jednoducho nie je fér.

    A som presvedčený, že vy ste ešte schopní ušetriť, nie zvyšovať dane, ale hľadajte naozaj zdroje v obmedzení výdavkov štátnej správy, verejnej správy, nájdete ich toľko, a nerobte naozaj rodiny nešťastné. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s referendom, súhlasím s tým, aby sme tieto herne nezakazovali nejako plošne, ale hovoril som o tom, aby sme spravili nejaké jasné pravidlo. No tak ho otočme teda naopak, ako si ho nastavil tuná, a spravme referendá o povolení. Nastavme to takým spôsobom. Myslím si, že ústavne by s tým nebol problém. A nech teda miestne referendá rozhodnú o tom, kto súhlasí s prevádzkovaním automatov v krčmách a či budú teda úspešné referendá na územiach samospráv o tom, že bude nastavené pravidlo, ktorá samospráva povolí na svojom území prevádzkovanie takýchto herní. Tým pádom by sme boli presne veľmi úprimní v tej snahe, že nechceme nič zakazovať, chceme, aby ľudia, ktorí majú záujem o tieto hry a majú záujem takto tráviť svoj voľný čas, mohli v referende na základe kampane, ktorú oni sami urobia, zabezpečiť si povolenie, ak teda 50 % ľudí sa zúčastní referenda, z ktorých sa viac ako polovica vyjadrí, že budú chcieť hrať tieto hry v krčmách, kde žijú. Čiže súhlasím s tým, aby to mohla robiť samospráva. Len nastavme to pravidlo tak, že to budeme povoľovať, a nie zakazovať. Ďakujem.

  • Pán minister, predstavme si teoretickú situáciu, že by sa vo voľbách do parlamentu, do Národnej rady Slovenskej republiky, zúčastnilo 20 alebo 30 ľudí. Bolo by tu 150 poslancov, tam nie je kvórum, nejaká strana, možno SMER, by dostala dôveru parlamentu, aby vládli, vy by ste možno boli ministrom financií a to všetko by bolo na základe rozhodnutia 20 alebo 30 ľudí, lebo kvórum pre voľby do Národnej rady nie je.

    Aj pri voľbách do prezidentského paláca, keďže máme priamu voľbu prezidenta, keby sa zúčastnilo 20 alebo 30 ľudí, tak by sme mali prezidenta so všetkými kompetenciami, ktoré mu predpisuje ústava, pretože v prezidentských voľbách takisto kvórum nie je, 20 ale 30 občanov by rozhodlo o tom, kto bude vykonávať najvyššiu ústavnú funkciu v tomto štáte.

    A v prípade, že ľuďom natoľko dôverujeme, že bez kvóra ich nechávame rozhodovať o tom, kto bude sedieť v parlamente a kto bude sedieť v prezidentskom paláci, potom myslím, že je namieste aspoň na lokálnej úrovni im dôverovať natoľko, že im zrušíme kvórum aj na referendá, v ktorých rozhodujú o svojom každodennom živote. Takéto referendum je aj také referendum, o ktorom tu dneska rozprávame, či majú alebo nemajú mať hracie automaty vo svojej obci. A kým súčasná podoba referenda láka iba tých, ktorí súhlasia s otázkou, tak takéto referendum bez kvóra by lákalo obidve strany, aj tých, ktorí súhlasia, aj tých, ktorí nesúhlasia s niečím. A ktorých by tam jednoducho prišlo viacej, tak by tak situácia v danej obci alebo v danom meste vyzerala. Takže ak by sme mali naozaj správne riešiť túto situáciu, zrušme kvórum pre lokálne referendá.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Celkom ma potešilo, že pán minister až dvakrát spomenul moje meno, pretože som relatívne neznámy poslanec. Som zvedavý, že čím som ho zaujal, keď som hovoril, myslím si, veci, ktoré rozprávajú aj ostatní.

    V žiadnom prípade nemám nejaký špeciálny obdiv voči pánu Orbánovi alebo Maďarsku. Uvádzal som to ako príklad čerstvý, kde sa urobilo takéto opatrenie. Nepoznám podobu maďarského zákona, takže nemôžem ani nejako ním veľmi argumentovať. Mňa skôr zaujalo to, že je tu napísané, že cieľom vlády je, aby ľudia, ktorí sú v núdzi, svoje peniaze nehádzali do hracích automatov. Predpokladám, že s týmto sa stotožní aj naša vláda, inak sú Fico a Kažimír horší ako Orbán, hej. V tom prípade to spokojne podpíšem v tejto veci. Ale ja vás neobviňujem, že to takto vy myslíte, len upozorňujem na to, že ten zákon je zlý a je nešťastný a môže spôsobiť konkrétne problémy, ktoré sme uviedli.

    My sme sa vlastne s Jozefom o tom rozprávali, on to povedal. Ja som pod tým pravidlom nemyslel to, že referendum nie je dobré. Ale otočme to, nech je priazeň zákona v neprospech hazardných hier, ktoré spôsobujú závislosti a tak ďalej, to znamená, nech je priazeň na strane tých, ktorí to nechcú, dajme zákon vyššej sily, ktorý je v Národnej rade, nech obmedzí to, povedzme, môžeme o tom debatovať, tak, že môže byť tá vec len v herniach alebo v tých registrovaných a licencovaných kasínach, a, ak to obec uzná za vhodné a ľudia budú s tým súhlasiť, nech sú aj mimo nej. Ale predpokladám, že tam by ste sa obávali, že ľudia s tým súhlasiť nebudú za takýchto podmienok, ako o tom hovorili aj ostatní, že sa spoliehate na to, že referendum asi neprejde. Čiže toto sú naozaj drahé a nešťastné peniaze. Z ničoho vás neobviňujem, ale tento zákon nie je dobrý.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela zareagovať na pána ministra. A už dvakrát povedal, že tá legislatíva, ktorá je v súčasnosti platná, vzišla na rozdiel od tejto, o ktorej dnes rokujeme z poslaneckej dielne, a že tá jeho je teda ministerská.

    Naozaj chcem ubezpečiť, že to, čo sme pripravili s pánom poslancom Procházkom, bolo pripravené aj v spolupráci s odborníkmi nielen na danú problematiku, ale aj s odborníkmi z ministerstva financií. A predpokladám, keďže vy asi ste nemenili všetkých ľudí na ministerstve, že tí ľudia tam sú, oni vám to potvrdia, že oni sa spolupodieľali na tomto návrhu a aj ho odsúhlasili. Čiže myslím si, že tam nie je nejaký rozdiel medzi tým, že kto to robil v minulosti a kto to robí dnes.

    A ešte jedna poznámka na margo toho, čo ste hovorili, že nie ste právnik. Ani ja nie som právnička, ale pokiaľ viem, tak stanovisko Legislatívnej rady vlády nie je, nechcem povedať, záväzné, ale vláda nemusí za každú cenu súhlasiť. Toto vám potvrdia právnici. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, plne sa stotožňujem s vaším názorom, že prípady narúšania verejného poriadku v obci veľmi citlivo vnímajú jej obyvatelia. a preto navrhnutá právna úprava ponecháva na obyvateľov príslušnej obce posúdenie miery narúšania verejného poriadku v ich obci v súvislosti s hraním hazardných hier na území ich obce. Obyvatelia obce sa môžu k tejto otázke vyjadriť v miestnom referende na základe poznatkov samosprávy.

    Tento zákon určite podporím, pretože to by malo eliminovať nielen priamu dostupnosť hazardných hier, ale všeobecný kontakt s hazardom a prispieť tak k zníženiu príležitostí na hraní hazardných hier a zamedzeniu vzniku závislostí od hazardu.

  • Pán spravodajca Kamenický, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ja by som chcel len takú technickú poznámku uviesť. Nie som tiež nejaký veľký fanda hazardu. A sami opoziční poslanci ale uznali, že je to príjem a nejakým spôsobom sa to dá regulovať.

    Ale k tomu Maďarsku. Veľakrát to tu bolo spomenuté. Aj Igor Matovič to spomínal. A chcel by som k tomu povedať jednu vec. Sám povedal, že podporí akýkoľvek iný návrh na zvýšenie inej dane, že by nemal s tým nejaký problém. Maďarsko má najvyššiu DPH v Európe, 27 %. Myslím si, že oni to už vyriešené majú. Otázka je, či chceme ísť touto cestou. Len toľko.

  • Ďakujem pekne. No ako sme od pána ministra počuli, gambling je legálny a podnikanie s gamblingom je legálne, to jednoducho je holý fakt. A zrejme naša spoločnosť nedokáže zakázať všetko, čo niekde niekomu ublíži. Keď v Lomničke 1 200 detí nemá čo jesť, lebo ich otcovia tie peniaze minú na nejakých automatoch, tak je to, samozrejme, veľmi smutné, len nie som si istý, či to je dôvod toto zakázať možno miliónu ľudí, ktorí gamblujú, resp. hrajú v nejakej rôznej forme. Možno sa treba teda zamyslieť skôr nad tým, či v takej Lomničke musíme teda týmto ľudom, týmto otcom vyplácať tie peniaze raz mesačne a v hotovosti, či napríklad nedať im cez IP karty len každý deň tú ich dávku, ktorá sa dá minúť len na niektoré veci, alebo neurobiť to iným spôsobom, skrátka či neriešiť tam ten lokálny problém, a nie kvôli tomu, že niekde niekto trpí, tak zakázať všetkým všetko.

    Druhá vec, ktorú by som chcel povedať. Padlo to tu už aj odo mňa, aj od kolegu Poliačika, aký je vlastne problém zrušiť v obciach to kvórum pre referendum. A dúfam, že pán minister aj k tomu sa nejako zmieni. Poprosil by som ho teraz, keď bude reagovať na faktické, že by mohol v krátkosti povedať, prečo je vlastne problém zrušiť v obciach nejaké prípadné referendum a potom rozhodnúť len tými...

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte mi, jasné, ďakujem, ide o zrušenie kvóra a potom môžu rozhodnúť len tí, ktorí sa k tomu chcú vyjadriť. Bolo by to platné. Plus v našom zriadení spoločenskom existuje ešte dostatočne veľa možností na to, či už cez Generálnu prokuratúru alebo Ústavný súd alebo nadriadené ministerstvo, ktoré by za určitých okolností nejaké obzvlášť nebezpečné, hlúpe alebo už len neviem aké rozhodnutie vedeli zvrátiť či napraviť. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie. Takže pán minister nebude reagovať na faktické poznámky.

    Prihlásený písomne do rozpravy je pán poslanec Beblavý. Dávam mu slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona.

    Chcem povedať, že keď minulý rok predložili poslanci Žitňanská, Procházka tento návrh zákona, nebol som vôbec presvedčený, že ho podporím, pretože rovnako ako pán Sulík som presvedčený, že štát nie v každom prípade vie chrániť ľudí alebo mal by chrániť pred dôsledkami ich vlastných činov. Ani sa to nedá a niekedy sa to ani nemá. A takisto som mal obavu o nechcené dôsledky takejto legislatívy, teda či naozaj pomôže alebo skôr môže uškodiť tým, že vyvolá iné dopady. To ma viedlo k tomu, že som sa tejto téme hazardu, ktorej, priznám sa, som sa predtým nejako hlboko nevenoval, trošku začal venovať a aj som študoval príslušné zahraničné skúsenosti. Nakoniec som nielen teda túto novelu podporil, ale, musím povedať, bol som jeden z hlasov v poslaneckom klube SDKÚ, keď sa o tom diskutovalo v poslaneckom klube SDKÚ, ktorý napríklad s kolegami aj Kužmom a niektorými inými, osobitne kolegami z východného Slovenska presviedčal zvyšok poslancov SDKÚ, aby podporili túto novelu. Aj vďaka podpore nášho poslaneckého klubu potom táto novela prešla.

    Pokúsim sa teraz stručne vysvetliť, prečo som si tento názor vytvoril. Nebolo to preto, aby sme sa vracali do histórie k zákonu pani Žitňanskej a pána Procházku, ale preto, aby som vysvetlil, čo je problém v tej novele, ako ju predkladá pán minister, a čo v nej treba zmeniť na to, aby to bola skutočne dobrá novela.

    Tu treba povedať, že v tej doterajšej diskusii sme sa pohybovali trošku v dvoch extrémoch pochopenia ľudskej povahy.

    Jeden ten extrém pochopenia ľudskej povahy je ten extrém liberálny, ktorý vníma každého človeka ako racionálnu, plne samostatnú bytosť, ktorá sa slobodne rozhoduje, a tie slobodné rozhodnutia pokiaľ neškodia iným, musia byť rešpektované. V takom svete ak niekto prehajdáka peniaze na hazard, je to jeho slobodné rozhodnutie. A dokonca teda ešte je to vnímanie, že keď mu v tom náhodou zabránime, tak si za ne kúpi chlast alebo ich teda nejako inak asociálne použije. V takomto poňatí ľudskej podstaty jednak nemá zmysel tú ľudskú podstatu nejakým spôsobom regulovať, lebo aj tak urobí nejaké iné nevhodné veci, ale často to nemá ani morálne opodstatnenie, pretože podľa tohto pohľadu je úplne v poriadku. Ak niekto sa chce zastreliť, nech sa zastrelí, ak je to jeho skutočne slobodné rozhodnutie.

    Druhý pohľad, ten pohľad veľmi paternalistický hovorí, že ľudia nevedia, čo je pre nich dobré, a v určitých situáciách to spoločnosť vie lepšie, a preto im zakazuje aj kroky, ktoré inak ľudia dobrovoľne konajú, a aj tým pádom je úplne legitímne, ak štát alebo my v zastúpení spoločnosti pozakazujeme všetko, na čom sme sa schopní zhodnúť, že je škodlivé.

    Musím sa priznať, že v prípade hracích automatov tak ako napríklad v prípade alkoholu ani jedna z týchto logík nie je ani úplne pravdivá, keď sa pozrieme na skutočnosť namiesto na naše ideologické predsudky, ale nie je ani dobrým návodom na to, ako tento problém v praxi riešiť. Prečo je to tak? Je to preto tak, že, a dnes už to vďaka najmä posledným 30 – 40 rokom výskumu napríklad v behaviorálnej psychológii vieme, ľudia nie sú ani úplne slobodné racionálne bytosti, ktoré majú plnú kontrolu nad svojimi skutkami, ale nie sú ani tie bezmocné bábky nejakých impulzov a tradícií. Sú niekde medzi tým. Existuje napríklad pomerne veľa výskumov, ktoré hovoria, že ľudia sa správajú inak podľa prostredia. Napríklad ukazuje sa, že ľudia majú väčšiu tendenciu k rizikovému konaniu, ak predtým pijú alkohol, alkohol odhadzuje zábrany a veci, ktoré by veľa ľudí neurobilo, keď alkohol v krvi nemá, urobí veľa ľudí, keď alkohol v krvi má. To je empirický fakt. Môžem na toho, kto má o to záujem, tie štúdie odkázať. Dokonca sa to netýka len alkoholu, ale týka sa to aj niektorých iných spôsobov zvýšenia emocionálneho stavu. Človek vo zvýšenom emocionálnom stave rozhoduje sa často tiež inak o veciach, ktoré ale nič spoločné s tou konkrétnou príčinou jeho stavu nemajú. To znamená, to je prvý fakt. Ľudia sa rozhodujú inak podľa toho, či majú v krvi alkohol, rozhodujú sa inak podľa toho, či sú práve nejakým spôsobom excitovaní.

    Druhý fakt, ktorý sa, samozrejme, týka závislosti. Vieme, že existujú závislosti, existujú závislosti od alkoholu, existujú závislosti od dnes nelegálnych drog, existujú ale aj závislosti napríklad od gamblingu. Dnes už neurológia má pomerne dobré pochopenie, cez čo tieto závislosti fungujú, ako neurochemicky stimulujú mozog. Tiež to nemá veľa spoločného so slobodným rozhodnutím človeka, ale je to jednoducho naozaj neurochemický proces, raz, keď sa do toho dostane. A nie každý je na to náchylný. Treba povedať, sú ľudia, ktorí sú na to biologicky oveľa náchylnejší, a ľudia, ktorí sú menej náchylní, pričom tá náchylnosť dokonca závisí aj od výchovy. Ľuďom, ktorí napríklad vyrastajú v sociálne deprimovanom prostredí, sa do troch rokov ovplyvňujú aj neurologické cesty, takže napríklad majú väčšiu náchylnosť na toto. Toto všetko už dnes vieme.

    Tento pohľad ponúka taký komplikovanejší pohľad na ľudskú povahu. Nie je to ani ten liberálny raj, nie je to ani ten paternalistický raj, je to situácia, kde vieme, že človek je bytosť na jednej strane slobodná, hrdá a autonómna, ale takisto bytosť, ktorá má svoje veľmi zraniteľné miesta, ktoré keď niekto iný vo svojom záujme vie využiť, tak dotyčný môže aj dokonca svoju vlastnú povahu a svoju vlastnú slobodnú vôľu poprieť. Poviem príklad. Sú štáty na svete, ktoré napríklad umožňujú ľuďom, aby sa zapísali na zoznam, pričom ak sa na tento zoznam zapíšu, tak im zakážu vstup do kasín a nemôžu tento podpis odvolať. A vo svete dokonalého liberalizmu takýto krok nemá zmysel. Ale vo svete reálnej ľudskej podstaty tento krok zmysel má, pretože človek v situácii, keď je v pokoji, keď je schopný uvažovať teda naozaj slobodne, to nechce, ale potom v nejakých hraničnejších situáciách, či už potúžený alkoholom alebo vystresovaný, tomu ľahko podľahne. To znamená, tento typ uvažovania je typ uvažovania, ktorý mi bol blízky.

    Páčili sa mi preto tie dva návrhy, ktoré obsahoval teda zákon pani Žitňanskej a pána Procházku a ktoré, bohužiaľ, dneska v tom návrhu zatiaľ sa buď obmedzujú alebo likvidujú. Z nich jeden bol zákaz automatov v krčmách, ktorý mal platiť od 1. januára 2013, zdôrazňujem, v krčmách. Ja nie som za úplný zákaz výherných automatov, ale som za to, aby neboli prítomné tam, kde sú ľudia napríklad pod vplyvom alkoholu. A tým pádom majú tendenciu nekonať v skutočnosti tak, ako chcú. A osobitne vieme takisto z literatúry, že závislosti sa vzájomne kumulujú, to znamená, že ľudia, ktorí majú závislosť od gamblingu, majú často závislosť od alkoholu, práve ešte sa to navzájom posilňuje. To znamená, ja nemám nič proti tomu, aby boli výherné automaty na Slovensku, nesúhlasím v tomto s Igorom Matovičom, že by sa mali úplne zakázať, ani s Viktorom Orbánom. Som rád, že nemusím súhlasiť s Viktorom Orbánom, je to vždy príjemnejšie, ale veľmi mi záleží na tom, aby v krčmách a inde v podobných miestach tie výherné automaty neboli.

    Pán minister, vo vašom návrhu zákona sa limitujú dva automaty na krčmu. Teraz neberte to osobne, dneska už som tu vzdával hold kadekomu, ale ja to tiež môžem potvrdiť, že vašu osobu si veľmi vážim a, ako povedal pán poslanec Přidal, nemáme problémy s vašou prácou, ale to býva často skôr výsledkom zadania, ktoré ste dostali, než vašej kvalifikácie, ktorá, si myslím, je pomerne vysoká, ale v tomto, sa priznám, sa mi ten návrh zdá jemne pokrytecký, lebo, ako som obišiel za svojho 35-ročného života, resp. za posledných 15 rokov, odkedy som plnoletý, alebo 17 rokov veľa podnikov, priznám sa, len v máloktorej krčme som videl viac ako dva automaty, tam väčšinou je jeden automat alebo sú dva automaty. To znamená, že povedať, že limitujeme to na dva automaty, je, ako povedať to, že ideme limitovať prostitúciu tým, že zakážeme zákazníkom nájsť si prostitútku viac ako dvakrát za noc. Je to veľmi obdobný ekvivalent toho. Tak povedzte otvorene, tak ako ste aj hovorili, že podľa vás to je v poriadku, nech ich tam je, koľko chce, alebo im nechajme ten pôvodný stav, ako je to dnes, kde sa to malo od 1. januára zakázať, ale tváriť sa, že tým niečo limitujeme, nepovažujem, priznám sa, úplne za férové.

    Druhá vec, ktorá ma tam znepokojuje, je tá, o ktorej tu bola teraz obsiahla diskusia. Takže neviem, čo by som už k nej zmysluplného a zásadného pridal. A to je otázka naozaj toho zákazu na území konkrétnej obce, konkrétneho mesta. Ja sa priznám, že myslím si, že by sme mali ten problém riešiť opačne, teraz, myslím, procesne. Mali by sme si tu povedať a chcel by som aj vyzvať vás, aby ste k tomu povedali svoj politický názor, aj kolegov zo strany SMER, aký je váš postoj k tomuto, teda do akej miery si myslíte, že je vhodné, aby sa na území mesta, obce mohlo obmedziť úplne to stávkovanie. A, mimochodom, keďže ste vypustili tie charitatívne lotérie, ja súhlasím s tým vaším plošným prístupom, teda buď – alebo, lebo tiež si myslím, že ten selektívny prístup, ktorý by bol možný, nie je vhodný. Takže tam máme úplnú zhodu. Ale povedzme si teda, že chceme alebo nechceme, aby na území mesta, obce bol zakázateľný všetok ten hazard. Ak to nechceme, potom je odpoveď jednoduchá, ale ak to chceme, potom sa naozaj poďme úprimne, a nie tak zakryto baviť o tom, ako to reálne dosiahnuť. A tam, musím uznať, Igor Matovič má pomerne silný argument v tom, že ak vieme, že nejaký inštrument nefunguje, tak zavesiť naň možno zákaz gamblingu, teda, myslím, v mestách, nie je opäť úplne, úplne úprimné. Koniec koncov nepozerajme sa len na lokálnu úroveň, pozrime sa na celoštátnu úroveň. Máme skúsenosť z x referend, z ktorých len jedno bolo úspešné, o vstupe Slovenska do Európskej únie, a aj to veľmi tesne. Takže myslím, že keby dneska nejaká vláda prišla s tým, že no ona nemá nič proti tomu, ale musí to schváliť referendum, tak by sme všetci vedeli, že vláda v skutočnosti také opatrenie chce zabiť, len si to netrúfa povedať. Takže z toho hľadiska chcel by som povedať, že ak to chceme umožniť, tak môžeme sa baviť o tom, či naozaj bude referendum. Koniec koncov Generálna prokuratúra nie je Ústavný súd, určite by sme spolu našli viacero názorov Generálnej prokuratúry, s ktorými by ste sa ani vy nestotožnili a išli do toho rizika, že to napadnú aj na Ústavnom súde. Alebo teda poďme tou ústavnou cestou, ako to bolo navrhnuté, alebo poďme tou cestou kvóra. Tých ciest je veľa a ja si nemyslím, že to je miesto, kde by sme o tom mali za jeden večer rozhodnúť. Ale povedzme si to otvorene, či áno alebo nie, potom ak áno, čo je tá realistická cesta, ktorá to zmení.

    Na záver mi dovoľte len dodať, že ja chápem, že fiškálny rozmer je pre vás dôležitý osobitne v tej ťažkej situácii, v ktorej sa nachádzate, ale povedzme si úprimne, že ten príjem, ktorý je v chudobnejších regiónoch Slovenska, a najmä z tých automatov, je naozaj príjem, ktorý štát zaplatí možno päťkrát, možno desaťkrát na tom, čo tým ľuďom sám platí. Nebuďme až tak krátkozrakí, aby sme si takto ten príjem do rozpočtu zabezpečovali, hoci, hovorím, úplne chápem postoj ministerstva financií, od ktorého vždy všetci pýtajú a ktorému nikto nič nedá. Takže musí myslieť samo na štátny rozpočet. Len toto podľa mňa nie je veľmi dobrý spôsob, ako to získať, myslím, na úkor týchto obcí. A vy tam navrhujete aj iné kroky, ktoré zvýšia príjmy štátu v oblasti hazardu, a vo väčšine s nimi nie je, myslím si, žiadny problém. A myslím si, že na väčšine by sme sa dokázali aj zhodnúť.

    Takže dovolím si ukončiť to tým, že ja osobne nepatrím naozaj k nejakým presvedčeným paternalistickým ľuďom zakazujúcim hazard. Takisto si myslím, že úplná prohibícia tak ako pri alkohole a iných podobných veciach veľmi nefunguje, nehovoriac ešte aj o spoločenskej legitimite. Ale zároveň si takisto myslím, že dnes vieme a nielen zo Slovenska, že ten buď – alebo prístup vedie aj k mnohým sociálnym patológiám, a preto to regulujeme. Koniec koncov vy sám ste sa pochválili, ja nemám dôvod vám neveriť, že máme pomerne sofistikovanú reguláciu hazardu v tejto krajine. No ale to je práve dôkaz toho, že to nie je buď – alebo vec, ale je to vec niekde medzi, kde naozaj skôr debatujeme o konkrétnych riešeniach, než aby sme na princípoch bránili jeden ultrapohľad alebo druhý ultrapohľad. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Viskupič, Žitňanská a Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. V závere vystúpenia si spomenul možnosť, že štát teda v tomto prípade personálne obsadený ministrom financií sa môže postaviť k tej otázke, že zadefinujme si teda, čo pre spoločnosť je dobré. Keby sme sa teda skúsili pozrieť na to, že skutočne by ten paternalistický prístup štátu nemusel byť o plošnom zákaze, ale plošnom nastavení tak, že tento jav je možné povoliť samosprávnymi referendami, samozrejme, pri rešpektovaní nejakých preklenovacích lehôt. To znamená, že pri prerátaní možno finančných dopadov, možno aj zarátaní nejakých povoľovacích konaní a lepšom výbere pri on line gamblingu by sme vedeli nastaviť pravidlo tak, aby štandardne bol vyslovený ten záujem štátu spôsobom apriórneho prístupu nezriaďovať tieto prevádzky alebo túto možnosť a ak teda samospráva chce takúto prevádzku alebo prevádzku s týmito automatmi na svojom území mať, zorganizovala referendum pri všetkých podmienkach, ktoré k referendu patria, a povolila to, ak by sa dostatočné množstvo občanov vyslovilo za prevádzkovanie automatov na svojom vlastnom území.

    Na prvé čítanie, si myslím, ako zámer je to jasné. Možnože pri druhom čítaní či už ministerstvo alebo niektorí kolegovia z vládnych aj opozičných strán predložia toto ako pozmeňujúci návrh. A možnože naberie podporu aj ministerstva. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno nadviazala na to, čo povedal pán poslanec Beblavý, keď sa obrátil na pána ministra, že teda možno nech on alebo aj ďalší predstavitelia strany SMER povedia, či si myslia, že naozaj je reálne, že tie referendá budú úspešné.

    Ale by som možno sa konkrétne obrátila na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá je, ak sa nemýlim, primátorkou mesta Humenné, kde zakázali VZN-kom hazard na území tohto mesta. A ak sa nemýlim, tak aj v médiách pani poslankyňa a primátorka vystupovala s tým, že si veľmi pochvaľujú takéto rozhodnutie. A sú už desiatky za ten posledný rok alebo teda za to obdobie, odkedy platí novela zákona, ktorá umožňuje obciam prijímať VZN-ká, takýchto rozhodnutí takýchto miest a obcí, kde prijali takéto rozhodnutie a zakázali hazard na svojom území. Mňa by naozaj zaujímal aj názor týchto starostov, týchto ľudí z týchto zastupiteľstiev, či naozaj by bolo reálne zakázať hazard, ak by sa muselo konať referendum. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pripomenúť pánovi Beblavému jednu záležitosť, v § 2 písm. o) aby si povšimol, že v herni musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom. Je tu jedna veľká bariéra teraz pre zriaďovateľov, lebo v malých dedinách, o ktorých sa tu hovorí, krčmách, kde bývajú tie herne, automaty, myslím si, vo veľa obciach tie herne nebudú a zaniknú, lebo nemôžu to mať len ledabolo niekde za pultom krčmovým, kde môžu títo hráči hrať, čiže musí tam byť samostatný vchod a samostatná miestnosť. Čiže to je veľmi veľký moment.

    A si myslím, že treba pochváliť pána ministra, že také niečo skutočne v tomto zákone je, lebo vo veľa krčmách krčmári nebudú chcieť investovať a nespravia túto samostatnú miestnosť so samostatným vchodom. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Bublavý, keďže vás považujem za čestného človeka, a to nielen preto, že máme také podobné mená, tak dovoľte mi vás upozorniť, že ste sa, myslím, čestne pomýlili, lebo § 35 ods. 22 a 23 hovorí, že ak budú prevádzkovatelia hazardnej hry prevádzkovať výherné prístroje v prevádzke, ktorá nie je herňou, môžu v takejto prevádzke umiestniť najviac dve takéto zariadenia. To znamená, že môžu dva automaty dať aj do krčmy k pultu. Ak ich budú chcieť tam dať viac ako dva, bude platiť to, čo ste práve prečítali. Môžete si to ľahko skontrolovať. A keby to platilo, tak ako hovoríte, že aj tie dva musia byť v stavebne oddelenej časti s osobitným vchodom, tak by som mal dosť iný postoj, hoci teda chlapi vyjdú jednými, vojdú druhými dverami, ale predsa len myslím si, že by to bolo iné. Ale, bohužiaľ, nemáte pravdu. Ale, hovorím, verím, že to bol omyl, že to nebola nejaká snaha o manipuláciu.

    No a ako povedal aj kolega Viskupič, toto je prvé čítanie. Toto je o tom, či sa chceme tým zaoberať, čo si o tom celkovo myslíme. Ja nemám ambíciu tu pánovi ministrovi teraz diktovať konkrétne riešenie v oblasti referenda alebo VZN-ka.

    Naozaj, mala by odtiaľto vzísť politická vôľa, kde si SMER povie, nemusí to teraz povedať nahlas, ale minimálne dovnútra: „Chceme nájsť širšie zázemie pre túto novelu a sme ochotní hľadať, povedzme, riešenie toho, čo zjavne v rozprave už bolo identifikované ako kľúčové, pálivé body, a hľadať kompromis a dostať z toho 120 – 140 hlasov za túto novelu možno, alebo chceme presadiť to, s čím sme prišli ako ministerstvo financií, pričom máme svoju osemdesiattrojku, ktorá funguje pomerne spoľahlivo.“

    To je politické ovzdušie, ktorému čelí, myslím si, pán minister, a teda širšie celá vláda a jeho strana. A, samozrejme, to musí robiť slobodne on sám.

    Ja za seba len chcem povedať, že naozaj nemyslím, že tá novela je od diabla. A keby sa urobila dobre, myslím si, že je plne podporiteľná. Ďakujem pekne.

  • Vystúpili písomne všetci písomne prihlásení do rozpravy.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne.

    Do rozpravy sa hlásia ústne pani podpredsedníčka Jurinová, poslanci Brocka, Kuffa, Žitňanská, Fecko, Zajac, Viskupič a Vašečka.

    Končím možnosť...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale pani podpredsedníčka Národnej rady kedykoľvek môže vystúpiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, no tak sa poprehadzujte. Takže bude v poradí prvá pani podpredsedníčka Jurinová, potom Kuffa, Žitňanská, Fecko, Zajac, Brocka, Viskupič, Vašečka. Ukončila som možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Prihlásil sa do rozpravy pán minister. Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • No po tom, čo vidím na tabuli, prisahám, že v tomto volebnom období už s vládnou novelou zákona o hazarde neprídem do parlamentu a druhé čítanie nejako prežijem.

  • Smiech v sále.

  • Ale je mi jasné, že tomu všetci rozumieme.

    No chcem vám povedať toľko, že snažíte sa tak podprahovo mi tu vtláčať myšlienku toho, že kľúčovým motívom novely sú fiškálne záujmy štátu. To znamená akože viac peňazí rozpočtu. Nie je to tak, nielen o tom, čo sa tu rozprávame skoro hodinu. V tej záležitosti naozaj to tak nie je, rieši sa právny spor. Rieši ho inžinier ekonóm. A som z toho dosť nešťastný, lebo neviem, na ktoré veci reagovať.

    Naozaj riešenie, ktoré ste zvolili, vytvorilo otázky, ktoré dala na stôl Generálna prokuratúra, Legislatívna rada vlády, to znamená osemnásť právnikov, čo sa rovná osemnástim názorom...

  • Reakcia podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej: „Dvadsiatim.“

  • alebo aj dvadsiatim, na dvoch som zabudol. Budem sa správať slušne, lebo niektoré moje vyjadrenia sú potom hlavne zle vnímané. Takže nebudem o právnikoch viacej, ani o sudcoch, ani o nikom inom v zlom hovoriť. Ale problém to asi je. A treba si uvedomiť, že by sme sa mali touto vecou zaoberať. My sa zaoberáme tým v dobrom úmysle, pretože nikto z nás nemá náladu na tých 333 sporov, ktoré hrozia tejto krajine v oblasti arbitráží a právnych sporov. Viete, že lepší biznis v tejto krajine nie je, ako žalovať štát. Z tohto trčí problém, že bude štát žalovaný za tu legislatívu a že konkrétne obecné zastupiteľstvá budú žalované.

    A viete, že na druhej strane je relatívne sofistikovaný silný biznis, ktorý má peniaze. Je to tak, proste gambling za gamblingom je silný biznis, lebo sú to čisté peniaze, je to cash. Takže nezahrávajme sa s tou myšlienkou teda, že necháme to tak proste plynúť a prejde to na Ústavný súd a prejde to do našej justičnej nebotyčnej sféry, ktorá teda rozhodne podľa boha pravdy a spravodlivo a štát bude mať pravdu. Obávam sa, že to tak nemusí dopadnúť. Preto sa tým zaoberáme. Preto sme reagovali na podnety Generálnej prokuratúry, dokonca ani nie na ne, ale na Legislatívnu radu vlády, že naozaj sú ľudia, o ktorých si, odhliadnuc od toho, na ktorej strane politického spektra sme, môžeme myslieť, že tam sedia teda ľudia, ktorí v prvom rade sledujú zákon.

    Je tu taký väčšinový názor z tej Legislatívnej rady vlády, ktorý, máte pravdu, pani poslankyňa, nemusím brať do úvahy. Ale zaznel silný názor, že je tam vážne podozrenie z protiústavnosti, dokonca aj tá otázka referenda, o tom sme tam meditovali dlhšie, musela byť formulovaná týmto spôsobom. To znamená, nedá sa urobiť miestne referendum, akékoľvek referendum o zákaze gamblingu, lebo je to vraj, hovorím, nie som právnik, v rozpore so základnými ústavnými právami, lebo by sme zakazovali istý druh podnikania, ktorý nie je vyhlásený ústavou ani nijakým iným spôsobom za nezákonný. A dokonca mám pocit, že ani tu nie je väčšinový názor, že by mal za takýto nezákonný vyhlásený byť. Tak proste toto je náš návrh.

    Ja neviem reagovať na otázky, že treba zmeniť kvórum v referende. To je otázka systému referenda ako takého, hej. To znamená, riešte to, zaoberajte sa tu tým.

    Ale nepáči sa mi, ja mám pocit, že sme na seba namyslení. My sme tu teraz poslanci, mne de facto spočíva mandát. Nebuďme na seba namyslení, lebo rozhodnutie v zastupiteľstve, to je proste od poslancov, ktorí rozhodnutím nejakého volebného aktu sa stali poslancami. A vy máte pocit odovzdania tohto rozhodovania do rúk skupiny poslancov. A nehnevajte sa, veď však vy viete, ako to vzniká. Sami hovoríte, aké sú kvóra pri voľbách v obecných zastupiteľstvách. Viete, akí ľudia sa tam môžu dostať. Viete to veľmi dobre. Tak nemáte problém s rozhodovaním v obecnom zastupiteľstve, kde môže byť päť ľudí, dvadsať ľudí, deväť ľudí z rôznych partií. Viete, že to proste je. Môže tam byť istý motív rozhodovania. Čo keď vám poviem, že sa objavili možnosti, kde obecné zastupiteľstvá pohrozili alebo niektorí z predstaviteľov v zastupiteľstve pohrozili, že mohli by sme zakázať biznis? A čo keď sa potom udialo niečo a potom odrazu takýto úmysel nenastal? Máte pocit, že to nie je reálne, nemohol by to byť reálny príbeh aj v našej krajine? Mohol by to byť reálny príbeh. Tak si proste povedzme pravdu.

    Veď poďme úplne do histórie. Kedysi dávno gambling nebol založený na nárokovateľných licenciách, zaviedli ste to vy, pravica. A súhlasím s tým. Dneska sú licencie nárokovateľné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, na chvíľku vás preruším. Je 19.00 hodín. Bude všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie pána ministra aj s faktickými poznámkami?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    A chcem vás ešte upozorniť, že zajtra ráno o 9.00 hodine začíname druhým čítaním zákona o odpadoch. Tak sme si schválili zmenu programu. Dobre? Hovorím to preto, aby ste to brali na vedomie, že zajtra o 9.00 hodine začína druhé čítanie o odpadoch.

    Prepáčte, pán minister, nech sa páči, pokračujte.

  • Ste mi pretrhli niť, pani podpredsedníčka, jsem ztracen.

  • Smiech v sále.

  • V minulosti licencie neboli nárokovateľné. To znamená, rozhodovali o nich ľudia, často subjektívnym spôsobom práve v oblasti biznisu, kde, ako som hovoril, bolo a je veľa peňazí. Stotožnili sme sa s tým, že je dobré mať nárokovateľné licencie. Teraz vytvárame možnosť malej skupine ľudí, ako je napríklad obecné zastupiteľstvo, aby mohla rozhodovať aj na základe subjektívnych rozhodnutí. Zas, snažíme sa to nahradiť referendom. Môžeme hovoriť o dokonalosti, nedokonalosti, nie som na to expert, opakujem po stý raz, ale mám pocit, že miestne referendá majú relatívnu dobrú úspešnosť. Miestne referendá nie sú žiadnym halabala politickým zastieraním, väčšinou. A podľa mňa boli zväčša úspešné. Samozrejme, nevzťahuje sa to na celorepublikové referendá, ktoré boli často znásilnené, zneužité, použité. A tak aj dopadli.

    Takže je tu medzi nami proste spor. Ja, opakujem, prijímam úplne legitímnu debatu. Netrčia podľa mňa z tej debaty ani žiadne vidly, ani žiadne iné ostré nástroje. Už som dávno nepočul toľko vážených pochvál o múdrosti a vážnosti a podobných záležitostiach, čo asi, aj dúfam, sem patrí, konečne sa vrátila do tejto miestnosti aj slušnosť. Rozprávajme sa o tom. Nie sú tu žiadne predsudky, bude tu určite dôležitý väčšinový názor. Je to citlivá vec, možno pre niekoho aj populárna, možno pre niekoho potlačená, pretože vpredu niekto vidí len veľké mince namiesto očí. Ale nie je to tak, primárnym zámerom nie je fiškálny motív. Určite to nie je tak pri zmenách týchto ustanovení, o ktorých sme hovorili. Dokonca ustanovenie, ktoré znižuje počet automatov v krčmách na dva kusy, podľa istých odhadov bude mať dopad negatívny na fiškál.

    Tu pán Beblavý hovoril o možnom pokrytectve. No ja sem môžem zase dať na stôl fakty o tom, že vami zavedená novela zavádzala akože vytlačenie hracích prístrojov z krčiem do akože herní oddelených napríklad sadrokartónovou priečkou. To máte otázku proste nákladov, aké náklady musíte urobiť na to, aby ste urobili z krčmy herňu. Teraz hovoríme o stavebnom oddelení. Hovoríme dokonca o nejakej legisvakancií, aby to mohli urobiť, kto to chce, komu sa oplatí do toho dať peniaze. Dávame obrovský problém, nútime prevádzkovateľov hier zamestnať stály dozor. Tu je obrovský odpor v asociáciách práve voči tomuto ustanoveniu. Podľa odhadov hovoríme o vyše 2 000 ľuďoch, ktorí by mohli mať konečne nie cash, nie do vrecka peniaze, väčšinou to boli krčmári, väčšinou to boli čašníci v tých zariadeniach, ale klasický pracovný pomer s odvodmi a s daňami. Tak chápem, neodmietate tieto princípy úplne vo všeobecnosti. Ale sú tu proste motívy, ktoré majú ísť po mnohých a ďalších efektoch, napríklad v oblasti znižovania zamestnanosti. Môžete sa nad tým zasmiať, ale 2 000 pracovných miest v porovnaní s inými druhmi incentív a podobne je celkom zaujímavé číslo.

    Ak hovoríme teraz o dvoch automatoch, tak hovoríme, že reálne znižujeme počet z 12, z toho, čo platí dnes, čiže sú to 4 výherné, 4 internetové a 4 miesta vlastne do turínskej rulety, na dve hracie zariadenia (čiže zásady z 12 na 2, a nie kvázi herňa, ale kamenná herňa, možno v tom istom priestore, ale kamenná s nákladmi), s racionálnou úvahou, či sa to v skutočnosti oplatí.

    Toľko. Otvorená debata tu určite bude aj pri druhom čítaní. Uvidíme, čo vznikne aj na výboroch, aké návrhy vzniknú.

    Chcem ešte podotknúť, že návrhy napríklad smerujúce k miestnemu referendu podporil aj ZMOS, čo je pre nás dosť kľúčová indikácia, že samotní predstavitelia ZMOS-u, obcí a miest podľa mojej informácie s danou úpravou súhlasili.

    Toľkoto z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne a prajem vám pekný večer.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Zajac, Žitňanská, Kuffa, Košútová, Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia ste hovorili, že nie ministerstvo, nie vy, ale Generálna prokuratúra namieta ústavnosť tohto zákona. Tak ak je úprimný zámer vás, ale aj strany SMER, tak aj hovorím za KDH, my hlasy na takýto ústavný zákon, počul som aj od Obyčajných ľudí, že aj oni by pridali hlasy na takýto ústavný zákon, ak k tomu dáte hlasy strany SMER, pridajú sa aj ďalší z ďalších strán, nemáme problém dať, takýto ústavný zákon prijať. Naozaj, ak je ten záujem úprimný, prijmime napríklad aj ústavný zákon. K ďalším veciam sa vyjadrím v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, ešte v rýchlosti zareagujem, lebo už ma dieťa čaká na ulici po krúžku, už budem musieť utekať, ale iba 4 poznámky poviem.

    K tomu, že sa zaviedla nárokovateľnosť na licenciu, teda že nemôže už nejaké subjektívne rozhodovanie do toho vstupovať, si myslím, že je to dobré. To, že vlastne teraz obecné zastupiteľstvo rozhoduje o tom, či hazard bude alebo nebude, si myslím, je rozdiel medzi tou situáciou, ktorá bola predtým, pretože teraz rozhoduje en bloc, nerozhoduje o konkrétnej jednej licencii. Čiže nie je to o tom, že Ferovi schvália licenciu a Jožovi ju neschvália. Takže myslím si, že je to rozdiel oproti tomu stavu, ktorý bol predtým.

    Vy ste spomenuli, že, áno, ten náš návrh, ktorý sme predložili s pánom poslancom Procházkom, bol kompromisom, ktorý sme boli schopní schváliť ako vtedajšia koalícia. Čiže, áno, ten náš pôvodný návrh, aby to bolo stavebne oddelené, čiže tehlami, ako to vy teraz navrhujete, nám proste naši koaliční partneri nechceli podporiť. Čiže tam bol ten kompromis. A toto je napríklad opatrenie, ktoré ja vítam, pretože naozaj si myslím, že je lepšie, keď je to stavebne oddelené ako len tak, ako to bolo doteraz. Čiže to otvorene hovorím, áno, toto riešenie je lepšie.

    Pokiaľ ide o to referendum, tu je aj možno problém s tou účasťou. Ale súhlasím s vami, že aj boli lokálne referendá úspešné, len sú to ďalšie aj náklady pre tú obec, zorganizovať takéto referendum, čiže to je ďalšia otázka, že teda odkiaľ tie peniaze na to vziať.

    A posledná moja poznámka. Keď sa hovorí o pracovných miestach v tomto segmente, teda v hazarde, ja si stále kladiem otázku, či myslíme pritom na tých ľudí, ktorí strácajú prácu v dôsledku patologického hráčstva, že prídu o všetko, prídu o prácu, rozpadne sa im rodina, tie náklady sú podstatne, podstatne vyššie. Samozrejme, mne je ľúto každej straty práce, ale v tomto naozaj si myslím, že je viac obetí na strane toho hazardu ako len straty nejakých pracovných pozícií na strane prevádzkovateľov hazardu.

  • Ďakujem za slovo. Áno, tak ste to pekne povedali, pán minister, aby sme neboli namyslení poslanci, aby sme sa takto správali, sa mi to celkom páčilo.

    Ale chcem k tým miestnym referendám toľko dodať, na miestnych úrovniach a práve v obciach sú to jednoduchí ľudia a tie referendové otázky, ktoré ako príklad sú tu, samozrejme, môžu byť aj inak položené, ale veľakrát tí ľudia ani tej referendovej otázke nerozumejú. Ja v rozprave tak spomeniem aj také konkrétne prípady zo života, ktoré sa dejú. A skôr by som si to vedel predstaviť, že by tie referendá rozhodovali o tom, či teda povolíme hracie automaty na našom území, nie o tom, či ich zakážeme, ale o tom, či ich povolíme, tak ako to bolo povedané.

    Myslel som, že v rozprave dneska vystúpim, dostanem sa k slovu, ale tak aspoň faktickou poznámkou aj chcem vám poďakovať, pán minister, že ste tu vydržali s nami.

    K tomu počtu tých hracích automatov, aby som ešte využil ten čas. Viete tá redukcia na tie dva kusy, že to bude mať negatívny dopad na fiškál, to sú vaše slová. Nemusíte sa toho obávať, lebo budú praskať vo švíkoch. Budú tak nabité eurami. V tých krčmách podnapití, podgurážení chlapi nebudú šanovať nejakými eurami ani ničím iným. A, naozaj, to je tá najhoršia kombinácia, ktorá len môže byť, alkohol, opitosť a hracie automaty. My nieže rodiny ožobračujeme o 500 eur, o celú výplatu, ale rodiny ožobračujeme o otcov rodín. Rodiny strácajú otcov skrze hracie automaty v kombinácii naozaj s alkoholom.

    Ten súhlas ZMOS-u ste tak pochybne povedali, pán minister, prepáčte, zdalo sa mi to, že nie ste si tak celkom istý, či ZMOS to podporil alebo nepodporil. No ak by to podporil, bolo by to čosi veľmi zlé. Aj ja vyslovujem tu naozaj pochybnosť.

    No a k tým stavebným oddeleniam, no už sa nedostanem k tomu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, vo svojom vystúpení ste povedali, že hracie automaty, respektíve prevádzkovanie hazardných hier je legálnym spôsobom podnikania v tomto štáte. Ja plne s tým súhlasím. A myslím si, že je to aj legálny príjem do rozpočtov miest a obcí. Z môjho pohľadu však si myslím, že negatívny dopad na fiškál je spôsobený hlavne tým, že bola zrušená povinnosť prítomnosti pracovníkov finančného úradu pri výbere financií z automatov. A viem o prípadoch, keď pri výbere sa stáva to, že krčmár aj prevádzkovateľ automatu si šábnu a jednoducho nepriznajú ten príjem, ktorý by mali priznať, ktorý by mal byť odvedený štátu. Preto je nutné zaviesť aj v tomto smere poriadok a koordinovať tieto záležitosti. A myslím si že je dobré, že táto diskusia tu v tomto parlamente prebieha a môže si povedať každý svoj názor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja len v krátkosti, keďže sa nachystám na vystúpenie do rozpravy. Bolo spomenutých pánom ministrom päť vecí, ktoré má zaujali.

    To, že tá predchádzajúca úprava bola účinná a spôsobila obmedzenie toho hazardu v niektorých samosprávach, tu odznelo niekoľkokrát. To znamená, že prišlo k poklesu toho. A asi to bolo účinným prvkom, aj keď to malo niektoré nedostatky, ktoré tu kolegyňa Žitňanská vyhodnotila tak, že to bola obeť kompromisu.

    Referendum ako nástroj. Som už dvakrát spomenul, že je veľmi dobre a vhodne zvoleným prostriedkom. Akurát som chcel otočiť jeho logiku, to znamená, aby sa v referende nezakazovalo, ale povoľovalo, aby ľudia, či už teda na základe tých parametrov, ktoré referendum má, sa vyjadrili, či chcú alebo nechcú mať takýto spôsob podnikania na svojom území. Myslím si, že ak sa nad tým do druhého čítania zamyslia či už právnici na vašom ministerstve alebo niektorí, ktorí sú tu v parlamente, tak príde k otázke, príde k odpovedi.

    Ako posledné by som chcel spomenúť, lebo sa tu hovorilo o možnom výpadku, ak by sa trošička tvrdšie zasiahlo do týchto automatov prevádzkovaných v krčmách, i keď sú teraz ako keby stavebne oddelené, je to obrovská možnosť dohnať to, a to tým, že by sme sa pozreli na legislatívu, ktorá upravuje u nás práve on line gamblovanie alebo on line hazard, keďže naša legislatíva je v tomto veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Takže prerušujem rokovanie, prajem vám krásny večer a opakujem, zajtra ráno začíname o 9.00 hodine rokovanie zákonom o odpadoch. Dobrý večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.15 hodine.