• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Pavol Frešo, Daniel Lipšic, Jozef Mikuš, Mária Ritomská.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 223. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 207.

    Teraz prosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach a zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme, resp. novely zákona predkladáme v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorá jasne deklarovala podporu skvalitňovania prípravy absolventov našich vysokých škôl, našich univerzít. Zároveň, a to podotýkam, je prvým krokom na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období a ktorému už teraz predchádza vyhodnotenie stavu našich vysokých škôl podľa prijatej koncepcie z roku 2000 do roku 2010 a prípravy novej koncepcie rozvoja nášho vysokého školstva do roku 2020, na ktorom sa podieľajú a budú podieľať zástupcovia jednotlivých významných inštitúcií, ako je rektorská konferencia, rada vysokých škôl, ale oslovujeme aj zástupcov rady dekanov, aj keď nie je v zákone uvedená. A, prirodzene, veľmi dôležitú úlohu tam budú zohrávať aj zástupcovia študentskej rady vysokých škôl a ďalších inštitúcií, ktoré majú čo povedať pri príprave nového moderného zákona, ktorý by mal skutočne z veľkej časti akceptovať tie princípy, ktoré poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a ktoré vychádzajú, samozrejme, aj z Bolonského dohovoru.

    Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Z týchto oblastí mi dovoľte spomenúť tri hlavné: ide o oblasť personálnu, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia kvality našich vysokých škôl.

    V oblasti organizácie štúdia ide o predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia, ktorého princípom je, aby bez ohľadu na formu štúdia bolo študentovi poskytnuté rovnaké vzdelanie v rovnakom rozsahu.

    Predosielam alebo hovorím, že v rámci nového vysokoškolského zákona je cieľom prejsť na európsky bežný model part-time, full-time štúdia, teda na systém, ktorý nemá externé štúdium upravené tak, ako je to tomu u nás v našich podmienkach.

    Ako prvý krok k takémuto systému sa v rámci novely znižuje počet kreditov, ktoré by mal študent v externej forme štandardne získať v jednom akademickom roku, a teda sa pristupuje k rozloženiu štúdia pri menšej ročnej záťaži na dlhšie časové obdobie. Súvisí to so skutočnosťou, že pri externom štúdiu nie je vhodné vyžadovať od študentov rovnaký ročný rozsah kreditov, ako pri študentoch v dennej forme štúdia. A ak sa to deje, a často sa to deje, tak sú často tieto kredity udeľované len formálne. Rozložením súčasného externého štúdia na dlhší čas možno očakávať, že študenti v dennej aj v externej forme štúdia získajú rovnaké predpísané výsledky vzdelávania.

    V tejto súvislosti, dámy a páni, pripomínam, že predĺženie štúdia podľa návrhu nebude znamenať vyššie náklady študenta na školné. Navrhuje sa ročné školné prostredníctvom koeficientu znížiť tak, aby celková suma školného počas štandardnej dĺžky štúdia ostávala zachovaná aj pri jej navrhovanom predĺžení. Zároveň zdôrazňujem, že v súlade so zásadami kreditového systému bude mať študent zo zákona naďalej možnosť zvoliť si tempo štúdia, čo znamená, že zákon umožní pri rýchlejšom tempe štúdia a kvalitnom získavaní - opakujem: kvalitnom získavaní kreditov - štúdium štvorročného externého študijného programu absolvovať aj počas troch rokov.

    V podstate tento systém je v Európe zavedený práve v tom systéme part-time studies, že si môže študent rozložiť štúdium na dlhšiu dobu, pretože štúdium z externej formy popri zamestnaní, keď niekto si zvyšuje kvalifikáciu, vyžaduje, prirodzene, ten priestor, aby sa mohol na absolvovanie jednotlivých kreditov kvalitne pripraviť.

    V súvislosti s organizáciou štúdia novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne a študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. K tomu, samozrejme, budú pokračovať aj ďalšie opatrenia v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh umožňuje Akreditačnej komisii navrhnúť osobitné kritéria pre akreditáciu jednotlivých typov týchto študijných programov.

    V oblasti personálnej ide o obmedzenie, používa sa taký pejoratívny názov - lietajúcich profesorov - ktorých máme na Slovensku nie veľa, ale máme. Ak sa má učiteľ v potrebnom rozsahu venovať pedagogickej a výskumnej činnosti, je neudržateľné, aby niektorí - opakujem - niektorí vysokoškolskí učitelia kazili meno ďalším vysokoškolským pedagógom, ktorí zodpovedne pracujú a mali niekoľko plných - hovorím - niekoľko, 3, niekedy až 4, plných úväzkov na vysokých školách, opakujem, na vysokých školách. Návrh akceptuje slobodnú voľbu povolania, keď sa vysokoškolskému učiteľovi nebráni výkon jeho povolania, len sa v rozumnej miere obmedzuje rozsah jeho činnosti na akademickej pôde a tie zmeny, ktoré sa ešte vyrokovali, budú predložené aj v rámci druhého čítania na pôde nášho parlamentu či už vo výbore, alebo priamo v pléne Národnej rady, kde sa našiel, hovorím otvorene, konsenzus, aby sa posilnili na jednej strane právomoci rektora a akademického, akademického zboru na jednotlivých vysokých školách s väzbou na materskú školu, a na druhej strane, aby sa čo najviac obmedzila takáto činnosť, ktorá nerobí dobré meno vysokoškolským pedagógom a, samozrejme, nevytvára tie najlepšie podmienky, aby sa vysokoškolský učiteľ venoval poctivo každodenne svojim študentom, nielen na prednáškach, ale aj pri príprave bakalárskych, magisterských alebo to aj vo vyššej forme potom doktorandských prác, pretože stále som presvedčený o tom, že aká je práca našich mladých ľudí, tam musí predovšetkým odrážať nielen kvalitu a schopnosti mladého človeka, ale aj jeho školiteľa, jeho učiteľa a, samozrejme, aj jednotlivých oponentov, ktorí posudzujú takéto práce.

    Zároveň návrh novely učiteľovi nebráni v ďalšom zamestnávaní mimo akademickej pôdy, napr. v rámci ústavov Slovenskej akadémii vied. Viete, že sa mi nikdy nepodarilo ani ako podpredsedovi Akadémie vied dosiahnuť s vysokoškolskou obcou dohodu, aby bola výraznejšia obmena, to znamená, pán profesor, pán docent Fronc si pamätá, aby sa vytvoril tzv. sabbatical leave, to znamená, aby tí, ktorí sa pripravujú na habilitačné alebo inauguračné konanie, odišli do akadémie na konkrétne ústavy a mali celý rok tvrdej práce, ako to je v iných štátoch, pripraviť sa, kvalitnú prácu a ten najlepší z najlepších, pretože máme tie kritéria cez ARU, už aj v rámci Slovenskej akadémie vied zhodnotené, ktoré prinášajú nové výsledky v rámci vedeckého poznania, vedecké výskumy, aby išli za ten rok prednášať na konkrétnu vysokú školu. Potom volajú študenti, žiaľ zatiaľ tá situácia takáto nie je, i keď musím povedať, že sa čoraz viacej pracoviská Slovenskej akadémie vied a jednotlivých fakúlt, jednotlivých študijných odborov, jednotlivých tímov a, samozrejme, aj samotných univerzít čoraz viacej zbližujú. Ja to považujem za veľmi potrebné a v zmysle aj budúcnosti nášho vysokého školstva za veľmi dôležité a oživujúce. Samozrejme, netýka sa to len spolupráce s ústavmi Slovenskej akadémie vied, ale aj nemocníc, klinickej praxe, právnej praxe, pracovísk pracovania v rámci napríklad IT firiem, alebo v rámci rôzneho priemyselného výskumu v spolupráci s rôznymi privátnymi firmami, keď sa predovšetkým orientujeme na vedu, vedecký výskum, vývoj a inovácie.

    Samozrejme, týmto pádom chceme výraznejšie podporiť, aby to pravidlo, ktoré je pre mňa dôležité, že univerzitný profesor musí byť dobrý vedec. Univerzitný profesor musí robiť vedu, nemôže skončiť veda tým, že on ukončí nejakú prácu inauguračnú a potom už nič s vedou nerobí, aby si vytváral vedeckú školu, aby vedecky pracoval a pre tú vedu a pre ten vedecký výskum v niektorých disciplínach v iných hodinových sadzbách, v niektorých disciplínach celodenne, napr. v rámci experimentov, týždenne, mesačne, tvrdej práce v laboratórií, aby mohol v podstate v tejto oblasti dosahovať tiež kvalitné výsledky.

    Ďalšia oblasť sa týka, ešte, pardon, jedna poznámka, aby som nezabudol, zámerom zákona alebo novely zákona je v tejto oblasti prostredníctvom istého hľadania toho obmedzenia, toho racionálneho obmedzenia, toho putovania za študentmi na rôznych školách, čo ja nebránim, aby chodili prednášať, mali výberové prednášky, aby to boli prednášky, ktoré sú povedzme blokové a tak ďalej a tak ďalej, ale ide predovšetkým o tie 100-percentné úväzky, zámerom zákona v tejto oblasti, prostredníctvom obmedzenia rozsahu pracovnoprávnych vzťahov na akademickej pôde zintenzívniť prácu, teda pre materskú vysokú školu, a teda zlepšiť kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania, ale aj výskumnú činnosť vysokých škôl. Som rád, že beží už nám systém informačný a že vieme veľmi rýchlo zistiť aj pri hodnoteniach a nielen my, ale aj cez Akreditačnú komisiu a každý jeden si to môže overiť, že nie je možné v budúcnosti vykazovať jednu a tú istú prácu na troch vysokých školách - čo sa stávalo - ale vďaka tomu, že už je ten informačný systém k dispozícii, tak tá práca, ktorá sa robí na materskom pracovisku, je materské, prácou materského pracoviska a nie je možné ju vykazovať na ďalších školách ako v podstate hodnotenia konkrétneho odboru študijného, kde konkrétny profesor, docent alebo ďalší pedagóg pôsobí povedzme v rámci výberových prednášok, alebo, respektíve ako doteraz, často aj v niektorých prípadoch na 100-percentnom úväzku.

    V oblasti riadenia kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, i keď o také formálne slovo, také klišé, ktoré tu o tom hovorím, ale je to o tom, ktorý bude vysoká škola tú kvalitu vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala Európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu a zaradenie vysokej školy, fakulty alebo študijného odboru.

    (Obsluha priniesla pohár vody. Reakcia vystupujúceho: "Ďakujem veľmi pekne.")

    V súlade s programovým vyhlásením vlády novela upravuje ďalší rozvoj informatizácie spoločnosti zavedením verejne prístupných registrov. Okrem toho, kvalitu novela zákona podporuje aj účinnosťou a účinnou kontrolou verejnosti prostredníctvom zverejňovania informácii o habilitačnom a inauguračnom konaní, o akreditáciách, ako aj kontrolou dodržiavania jednotlivých habilitačných a inauguračných kritérií prostredníctvom Akreditačnej komisie, spolu so zavedením sankčných nástrojov. Cieľom je, aby vysoké školy pristupovali k vymenovávaniu docentov a profesorov zodpovednejšie ako doteraz. Ale tým naozajstným cieľom je prejsť v rámci nového vysokoškolského zákona na konkurzné pokračovanie, to znamená obsadzovanie profesorských miest na našich vysokých školách prostredníctvom konkurzu, tak ako to poznáme, na istú dobu konkrétnu, na vyhlasovanie miest jednotlivých vysokých škôl, tak ako to poznáme vo vyspelých štátoch nielen Európy, ale aj sveta.

    Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši, prípadne, ak súčasné riešenie niektorých situácii je príliš rigidné. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl. Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť, opakujem znovu, zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie a preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva, a hovorím celkom slobodne, na vnútorné predpisy konkrétnej vysokej školy. Vysoká škola, jej vedenie, akademický senát a ďalší predstavitelia akademickej obce vysokej školy, musí niesť zodpovednosť za kvalitu svojej školy a ak škola klesá v tej svojej kvalite, tak, samozrejme, musí niesť aj vedenie tej školy zodpovednosť za to, že tá škola prechádza alebo študijné odbory, alebo fakulty prechádzajú do inej formy, nižšej formy ohodnotenia. Aj na tomto veľmi aktívne pracujeme a na mnohé návrhy, ktoré boli rozpracované na ministerstve, nadväzujeme. Čo je pozitívne, ja nezavrhujem a, samozrejme, aj takýmto spôsobom chceme veci meniť k lepšiemu.

    Chcel by som tiež pripomenúť, že do budúcnosti, a to čakám, samozrejme, spoluprácu, v budúcnosti garantovania jednotlivých študijných odborov bude tá zmena v novom vysokoškolskom zákone orientovaná na tím odborníkov, kolektív odborníkov, nie na jednu osobu a možno, že aj týmto spôsobom sa na Slovensku, a ja pevne verím, stabilizuje situácia, naozaj, skutočne aj v tejto oblasti sa zabezpečí kvalitné vzdelávanie na jednotlivých študijných odboroch, ktoré, mnohé z nich majú dobrú európsku úroveň a sú dobre hodnotené aj z hľadiska medzinárodných kritérií, ale, samozrejme, chceme, aby bolo čoraz viacej takýchto odborov na Slovensku, ktorí budú vychovávať mladú generáciu na našich vysokých školách tak, aby bola úspešná vo svojom praktickom živote.

    Napokon článkom II. novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika - pozn. red.), preto to predkladáme aj spolu s ministrom obrany, a navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritéria na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy.

    Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, priatelia, verím, že tento zákon napomôže alebo novela zákona napomôže zvýšeniu kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a bude dobrým krokom, čo je veľmi dôležité, dôležitým východiskom k novému vysokoškolskému zákonu, po ktorom volá nielen verejnosť, ale predovšetkým tí, ktorí chodia na naše vysoké školy, naši mladí ľudia, mladá generácia, ktorá sa chce vzdelávať v kvalitnejších, lepších podmienkach a, prirodzene, s väzbou nielen na vzdelávací cyklus, ale s väzbou aj na vedecký výskum, aby boli postupne do tejto oblasti čoraz viacej mladí ľudia zapájaní.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím, že návrh novely zákona podporíte a posuniete do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ešte raz veľká vďaka.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z., tlač 223.

    Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k tejto tlači č. 223 ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý ma určil ako spravodajcu uznesením č. 38 z 12. októbra 2012, a týmto podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 207 z 24. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorsky výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Ďalej konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak Národná rada rozhodne o prerokovaní zákona v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam, prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že výbory ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Beblavý, predseda výboru a za klub KDH, pán Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi len jednu opravu, že som predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, v školskom výbore som radovým členom. Predsedom je pán kolega Mamojka, ktorý, predpokladám, že tiež asi bude chcieť sa k tomuto návrhu vysloviť.

    Takže dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona z dielne pána ministra Čaploviča. Ako som pred sekundou spomenul, som predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a tento výbor administruje zákon o, ústavný zákon o konflikte záujmov a tento zákon obsahuje pomerne všeobecne formulovaný článok 6 ods. 1, ktorý hovorí, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o veci predtým, ako na rokovaní vystúpi. Ústavný zákon je aj v tomto ako v mnohých iných veciach pomerne nešťastne formulovaný, lebo pri jeho doslovnej interpretácii, keď napríklad budeme rokovať o prídavkoch na deti, tak každý z nás, kto ich tu poberá, by to mal oznámiť, než bude o tom hovoriť, takisto každý, kto napríklad platí dane, by pri dani z príjmov mal o tom hovoriť. Takže z toho dôvodu ako dlhoročný pedagóg vysokoškolský si dovolím aj ja uviesť, že mám osobný záujem na tomto návrhu zákona. A ten osobný záujem je teda aj záujem na kvalitnej a funkčnej sústave vysokých škôl. Takže týmto som vybavil formality a dovoľte mi pristúpiť k samotnému meritu veci.

    Na tejto schôdzi pán minister predkladá dva návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu školstva a rezortu aj vysokého školstva alebo z podrezortu. Je to tento zákon o vysokých školách a je to aj zákon o fonde na podporu vzdelávania, o ktorom budeme rokovať hneď po skončení rozpravy. A z týchto dvoch zákonov, ale aj napríklad z noviel školských zákonov z minulej schôdze sa už dá odsledovať smer, ktorým sa nový pán minister pri správaní školstva vybral. A keďže tento smer sa prejavuje aj v novele, ktorú máme dnes na stole, dovoľte mi, možno najprv všeobecnejšie vysvetliť v čom podľa mňa je problém tohto prístupu a potom to, samozrejme, ilustrovať aj na prípade tejto konkrétnej novely, o ktorej rokujeme.

    Musím povedať, že činnosť pána ministra pri všetkej úcte k jeho osobe a k jeho skúsenostiam zatiaľ vo mne vyvoláva snáď najväčšie rozpaky z druhej vlády Roberta Fica. Nie z dôvodu spochybnenia jeho, ako som už povedal, doterajšej akademickej skúsenosti alebo osobnosti, ale pán minister načrel do veľmi veľkého kľúčového rezortu aj na jeho autoritu, slovu ani odvahu biť sa za svoj rezort sa,, žiaľ, nemôžu spoľahnúť ani učitelia, ani študenti, ani rodičia, uvidíme to aj v tomto návrhu zákona. Pán minister odovzdal peniaze školstva obciam na minulej schôdzi za nášho hlasného kriku, ktorý ale, bohužiaľ, nebol nič platný. Na tejto schôdzi v rámci zákona o opatreniach v štátnej správe chce pán minister odovzdať regionálne školstvo rezortu vnútra vrátane časti rozpočtu. Pán minister vo vzťahu k učiteľom nielenže nesplnil to, čo im do očí sľúbil, to je vyššie zastúpenie v školských radách, ale návrh, ktorý sa za jeho sľub plnil, ktorý tento jeho sľub plnil, zhodil zo stola. Pri vyjednávaní o platoch sa skrýva za ministra Kažimíra a premiéra Fica, presviedča učiteľov, že 5 % je vlastne 10 %.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti zároveň naviazať už na túto novelu samotnú. Priznám sa, že som ani nestihol spočítať, koľkokrát pán minister vyslovil v súvislosti s predkladanou novelou slovo kvalita. A to je slovo, ku ktorému sa ja budem vracať. treba však povedať, že v rámci tej podpory kvality pán minister predložil školským odborom návrh, v ktorom vysokoškolským učiteľom nezvyšuje platy ani o cent. To znamená, že to je najlepší príspevok ku kvalite vysokého školstva, je, aby vysokoškolskí učitelia zostávali rovnako nedoplatení, ako sú, ako sú dodnes. Môžem si to povedať takto s nadhľadom, pretože mám plat poslanca, ale keby som mal plat vysokoškolského učiteľa, myslím, že by som tu s takýmto nadhľadom o tom hovoriť nedokázal. Aj za tých ostatných to tu hovorím. V týchto samotných zákonoch ako uvidíme, sa nedá, bohužiaľ, spoľahnúť na dôraz pána ministra na kvalitu a dovoľte mi povedať, prečo.

    Dovoľte mi záverom povedať, prečo som aj trochu osobný pri tomto návrhu zákona. Pri tomto návrhu zákona by som osobne mal byť hrdý a spokojný a som skôr smutný a nespokojný. A ten dôvod, prečo by som mal byť hrdý a spokojný je, že tento návrh zákona aspoň to tak chvíľu vyzeralo, bude jedným z mála dôkazov kontinuity medzi jednotlivými vládami, keďže, tento návrh sme pripravili ešte počas minulého volebného obdobia, ale teda z dôvodu predčasných volieb nebol prerokovaný v Národnej rade a schválený. A pán minister, keď bol vymenovaný, v druhej polovici apríla vyhlásil, že chce na toto nadviazať, chce to prevziať a predložiť do parlamentu. Priznám sa, že to mi dalo veľkú nádej. A naozaj, keď sa pozrieme do tejto novely, tak v množstve konkrétnych technických bodov, dokonca vo veľkom množstve konkrétnych technických bodov je tá novela priamo prevzatá z tej novely, ktorá bola ešte pripravená v minulom období, a to by mal byť ten dôvod, prečo by som mal byť ako spoluautor tej bývalej novely hrdý a spokojný. Problém je však v tom, že tá novela je upravená dvoma spôsobmi, ktoré ju zásadne v mojich očiach zhadzujú. Sú z nej jednak vypustené tie najkľúčovejšie ustanovenia, ktoré mohli naozaj pomôcť, a zároveň sú tam doplnené niektoré veci, ktoré jej účinok a kvalitu výrazne znižujú. Dovoľte mi vysvetliť jedno aj druhé. V tej minulej novele, ktorú pán minister prevzal a upravil, boli dve veci, ktoré mali zásadne zmeniť fungovanie nášho vysokého školstva. A to bola jednak zmena systému akreditácie, jednak zmena systému kariérnej cesty pedagógom.

    Základná poučka v pedagogike hovorí, že kvalita školstva je prakticky rovná kvalite pedagógov, ktorí učia, to znamená, že, to, čo sme sa snažili vtedy riešiť, bolo, kto môže učiť, kto môže byť garantom vysokoškolského štúdia a ktoré vysoké školy môžu poskytovať konkrétne vysokoškolské štúdium. Teda cieľom bolo tlačiť na kvalitu individuálnu aj na kvalitu inštitucionálnu. Musím konštatovať, že tieto kľúčové veci pán minister z návrhu vynechal. Poviem len veľmi stručne, keďže to nemáme na programe dňa, ale aby ste vedeli, čo tam naozaj, čo tam naozaj chýba.

    Tým prvým návrhom, ktorý vypadol bola snaha zavesiť celú akreditáciu nie na jednotlivca formálneho garanta, ale na kolektív učiteľský, ale čo je možno ešte dôležitejšie, na reálnu kvalitu pedagóga namiesto titulov. Pán minister v dnešnej rozprave povedal, že profesor musí byť najmä vedec. Ale, priznám sa, že musí byť vedcom kontinuálne. V návrhu však vypustil tie ustanovenia, ktoré by napríklad tlačili na to, aby Akreditačná komisia teda hodnotila všetkých pedagógov, ktorí sa zúčastňujú aj z vedeckého hľadiska, aby hodnotila nielen ich formálne tituly, ale hodnotila aj ich skutočnú vedeckú prácu povedzme za posledných šesť alebo desať rokov. V návrhu bolo obsahovaná aj výrazná profesionalizácia činnosti Akreditačnej komisie tým, že by sa zriadila agentúra, ktorá by zabezpečovala jej činnosť. Samozrejme, Akreditačná komisia by si ponechala kľúčové kompetencie. Môžte sa spýtať, prečo je to dôležité, prečo zavádzanie takejto inštitúcie. No, hlavný problém Akreditačnej komisie dneska je aj v tom, že jednoducho nestíha. A tých 21 členov, ktorí tam sú, väčšinou sú to vážené vedecké osobnosti, akademické osobnosti sú však ľudia, ktorí tam majú aj iný život a ktorí nie sú ani platení, ani vybavení na to, aby vykonávali detailnú kontrolu kvality a dodržiavania. Neviem, ako je to teraz, ale pamätám si, že sekretár Akreditačnej komisie máva tradične možno dvoch, možno troch zamestnancov. Ak si myslíme, že takáto inštitúcia dokáže ukontrolovať systém, ktorý má viac ako 12-tisíc pedagógov a viac ako 200-tisíc študentov, tak je to, ako keby ste robili potravinovú inšpekciu s dvoma úradníkmi na ministerstve pôdohospodárstva. To by ste sa potom ešte len divili, čo by sme jedli v tejto krajine. Ale nijak nás neprekvapuje, že pri akreditácii to majú traja úradníci z 21 v podstate neplatenými alebo teda čestnými funkcionármi, alebo partajnými funkcionármi stíhať. Agentúra je taktiež vypustená z návrhu.

    Potom sme navrhovali zmeniť zásadne kariérnu cestu a dať väčší dôraz na individuálnu kvalitu pedagógov, ktorí sa zúčastňujú vysokoškolského procesu. Tam v podstate kľúčom bolo to, že dnes, ako vidíme aj na niektorých členoch vlády, a tým nemyslím vás, pán minister, sa profesorom v tejto krajine môže stať takmer ktokoľvek; a doterajšie pokusy rôznych vlád to zmeniť, väčšinou skončili skôr formalistickými kritériami, a to práve preto, že sa pokúšali zavádzať kritériá pre všetkých rovnaké. Poviem príklad. Pán minister Mikolaj zaviedol kritérium, podľa ktorého sa profesorom môže stať vedec až po desiatich, piatich docentskej praxe a docentom sa môže stať po piatich rokoch teda pedagogickej praxe. Čo síce znamená, že keby sa na Slovensku nejakou náhodou zatúlali viacerí géniovia z Harvardu a Oxfordu, tak tu by profesormi byť nemohli, ale nijako to teda nezabránilo ďalšiemu pokračovaniu veľmi, by som povedal, inflácie titulov a rozdávanie akademických titulov veľmi pochybným ľuďom. Jednoducho preto, že pochybnosť akademického výkonu nie je ani tak funkciou veku a praxe, ale integrity a schopností. Ale to pán Mikolaj akosi pri svojom dôraze na päť rokov nepoňal. Takže preto my sme navrhli, aby tieto kritériá, ktoré musí spĺňať každý uchádzač o docentskú a najmä profesorskú pozíciu, boli definované pre každý študijný odbor individuálne, pretože to by umožnilo zaviesť naozaj medzinárodne porovnateľné kritériá. Pretože všetci, čo sa akademickej práci venujeme, vieme, že iné sú kritériá v ekonómii, iné sú v geografii, iné sú v geológii a iné sú napríklad v lesníctve. To znamená, že len individuálne kritériá pre jednotlivé odbory umožnia, aby sme ich mali skutočne náročné. Pretože, ak im stanovujeme jednotne, tak potom kritériá pre ekonómiu sú povedzme z hľadiska počtu publikácií v kvalitných časopisoch, sú smiešne pre fyziku a naopak. Toto je tiež vypustené. A zároveň sme ale chceli na školy prilákať nových, schopných ľudí, a to práve zmenou systému inaugurácie, teda tvorby profesorov nasledovným spôsobom. Dnes, ak môžte byť nositeľom Nobelovej ceny, na Slovensku vám profesorské miesto dať nemôžeme. Nie že by tu ty nositelia sa až tak tlačili, a to z toho dôvodu, že ako som už spomenul, aby ste sa mohli stať profesorom, musíte mať minimálne docentský titul zo slovenskej školy a aj to len dočasne, zároveň, samozrejme, naše vysoké školy, najmä nemajú až taký záujem habilitovať a inaugurovať uchádzačov mimo prostredia tejto vysokej školy. Čo vytvára trošku začarovaný kruh. Nie sú inaugurovaní, habilitovaní, potom nemôžu učiť, teda minimálne na tých podstatných pozíciách, čo zase vedie k tomu, že oni nemajú záujem sa inaugurovať a habilitovať. A ten návrh pôvodný obsahoval veľmi jednoduchú klauzulu, ktorá hovorila, že vysoké školy by mohli na miesto, pracovné miesto profesora prijať aj človeka, ktorý nemá profesorský, docentský titul za jednej podmienky, a to je to, že jeho vedecké výsledky spĺňajú už uvedené náročné kritériá. To znamená, že on by mohol byť profesorom podľa svojej vedy, ale nie je ním zatiaľ. A bolo tam navrhnuté, aby takýto človek mohol byť prijatý na profesorské miesto a aby mohol po piatich, aby mal päť rokov, aby si tu profesúru spravil. Myslím si, že tento návrh bol určený najmä preto, aby, uznám, že zatiaľ možno neveľký, ale predsa len nejaký počet ľudí, ktorí by boli ochotní či už zo zahraničia alebo zo slovenskej praxe, sa vrátiť do akademického sveta a sú kvalitní, aby ich to prilákalo. Osobitne vo vzťahu k tým novým náročným kritériám to malo zároveň slúžiť aj na to, aby naozaj prechádzali ľudia, ktorí sú kvalitní. Poslednou takouto zmenou, ktorá tam bola navrhnutá bolo to, aby členmi Akreditačnej komisie mohli byť len ľudia, ktorí spĺňajú vedecké kritériá na profesorský titul vo svojom odbore, pretože mnohí držitelia titulov dnes na Slovensku by už niekedy aj dnešné a najmä tie budúce náročnejšie kritériá splniť nemuseli a tým by aj sami o sebe podali určité svedectvo.

    Nechcem už dlhšie hovoriť o tom, čo malo byť a mohlo byť a čo v tej novele bolo, len chcel som vylustrovať, že teda nejde o vypustenie nejakých triviálnych, technických alebo politických ustanovení. Ide o vypustenie vecí, ktoré naozaj sa snažili ísť po jadre problému slovenského vysokého školstva, ktorým je individuálna inštitucionálna kvalita, kvalita jednotlivcov, ktorí sú na špičkových pozíciách a kvalita inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávanie našim mladým ľuďom. Otázka je, že prečo tieto kľúčové ustanovenia z novely vypadli? Neobstojí argument, že sú príliš komplexné, pretože boli pripravené, boli napísané, boli predmetom pripomienkového konania. To znamená, nezdržali by pána ministra ani o deň. Mnohé z nich sú úzko prepojené s tým, čo ste už v zákone nechali a k tomu sa vrátim, že práve to vypustenie vytvára niektoré problémy a zároveň ťažko hovoriť o tom, že by to tú novelu skomplikovalo, lebo tá novela má 217 novelizačných bodov. Pán minister, chcem sa spýtať, že prečo vy pridáte možno ďalších desiatich-dvadsiatich nejak neuveriteľne skomplikovalo túto novelu a musí počkať na nový zákon, keď ste tam nemali problém dať množstvo iných technických, oveľa menej podstatných vecí. Preto pripravenú novelu ste zobrali, vyhodili ste z nej dôležité veci, ktoré by tlačili na kvalitu a zároveň ste upravovali veci, ktoré nemožno považovať za pozitívne a k tým sa teraz dostanem.

    Začnem niečím, čo je veľmi citlivé pre študentov a čo práve ilustruje to, že posunom tejto novely sa dostávame k tomu, že aj možno inak užitočné opatrenia strácajú zmysel, a to je konkrétne predĺženie externého štúdia. Už táto pôvodná novela obsahovala návrh na predĺženie externého štúdia a musím povedať, že v kontexte tej novely som tento návrh podporoval, pretože tá novela tlačila naozaj na to, aby sa nanovo akreditovali študijné odbory, aby vznikla oveľa náročnejšia akreditácia a naozaj v takej situácii bolo pravdepodobné, že toto nové náročnejšie štúdium by externí študenti nemuseli zvládať rovnakou rýchlosťou ako interní a malo význam tlačiť na jeho predĺženie. Aj, keď si dovolím upozorniť, že tá formulácia umožňovala aj kratšiu dĺžku, ak by škola presvedčila Akreditačnú komisiu, že jej študenti to zvládnu. To znamená, že nevynucovalo to ako absolútne pravidlo, ale navrhoval to ako štandardné, to predĺženie. Musím sa však priznať, že v dnešnej podobe novele to napríklad už pre mňa stráca zmysel, hoci som to pôvodne podporoval, a to z toho dôvodu, že ak neskvalitníme naše vysoké školstvo z ponukovej strany, tak samotné predĺženie štúdia, viete to, že ste o dva roky dlhšie na zlej škole vás ničomu nenaučí. Ak ale vy ste boli o dva roky dlhšie v menšej intenzite na škole, ktorá sa naozaj mení k lepšiemu a je na vás náročnejšia, prísnejšia, o tom by malo zmysel diskutovať. Takže to je príklad toho ako vypustenie tých kľúčových ustanovení v mojich očiach znižuje hodnotu alebo dokonca mení aj môj postoj k veciam, ktoré ja inak by som bol ochotný podporiť napriek ich nepopularite.

    Ďalší pre mňa najzásadnejší problém z tých nových, z tých zmenených ustanovení je navrhované obmedzenie počtu študentov v jednotlivých študijných odboroch. Osobne sa priznám, že mám celkom pochybnosť o schopnosti ministerstva školstva prísť na to, že kto, čo nemá, má študovať, najmä keď sa pozriem na funkčnosť tejto inštitúcie, ale nechajme to bokom. Povedzme, že vám túto právomoc odklepneme. Otázka je, ako ju budete využívať. No a čo je na tom veľmi zaujímavé, že ministerstvo navrhovalo, navrhuje v novele to, že ak sa rozhodne obmedziť počet študentov v nejakom odbore, napr. v práve, politológii, to sú aspoň tie, ktoré, myslím, pán minister, najčastejšie spomínate, tak ako by ste to urobili, keby ste boli ministrom kolegovia? No myslím, že by ste to urobili tak, že by ste si povedali, že dobre, tak máme tu veľa škôl, ktoré vychovávajú politológov. Myslím si ako minister, že je toho zbytočne veľa. Mám na to právomoc od parlamentu s tým niečo spraviť, no tak urobme si rebríček kvality a ak chcem škrtnúť 10 % alebo obmedziť rast, no tak budem obmedzovať tých, čo sú naspodku tohto rebríčka, všetky tie dedinské školy, ako ich volajú alebo všetky tie školy, ktoré nemajú, ktoré ledva preliezli akreditáciou. Všetky tie školy, ktoré v komplexnej akreditácii končia niekde medzi B mínus - C plus a rôznymi inými podobnými neslávnymi známkami, a, naopak, tým najkvalitnejším, tým našim potenciálnym hardwardom, a keď nie hardwardom, tak povedzme aspoň masarykom, aby sme mali realistické ambície. Tak tým našim masarykom by som asi, naopak, povedal: "Viete, čo? Vy môžte naraz aj o 50 %, ak ste ochotní, lebo vy ste tí najlepší, a chceme, aby naši politológovia a právnici študovali najmä u vás."

    Opačnú cestu si však zvolil pán minister, kde hovorí, že všetkým škrtne rovnako. To znamená, že tá najposlednejšia škola, ktorá ledva prelieza, príde o rovnaký nárast študentov ako tá najlepšia škola, ktorá má výsledky, ktorá má Erazma, ktorá jediná vie medzinárodne publikovať. Aby ste si nemysleli, že hovorím teoreticky. Dovolím si napríklad pripomenúť, že keď sme pred pár rokmi analyzovali výsledky profesorov politológie a ekonómie na Slovensku, tak ich bolo viac ako 100 a z tých 100 asi 10 malo medzinárodné výsledky porovnateľné. Zvyšných 90 sa veľmi nechytalo. Pán minister chce rovnako škrtať jedných aj druhých. Aby som použil prístup, ktorý je možno k jeho srdcu bližší pozrieme sa na výsledky trhu práce. Vďaka ministrovi Jurzycovi máme dnes systém, ktorý nám umožňuje pozrieť sa, koľko zarábajú absolventi, teda nemáme k dispozícii len nezamestnanosť absolventov, čo je už dlhodobejší údaj, ale ich platy po skončení školy. A napríklad pri politológii, nebudem tu menovať školy, aby som niekomu robil pozitívnu alebo negatívnu reklamu, ten rozdiel je 300 eur nástupný plat medzi najlepšou a najhoršou katedrou a môžte, samozrejme, tvrdiť, že tá najnižšia je v Košiciach a že tam to nie je chybou ani tak tej školy ako skôr celkového prostredia. Takže pozrime sa len na tri fakulty, ktoré sú v Bratislave a v Trnave, čo asi sa zhodneme, že jeden trh práce, kde to nie je o rôznom prostredí. Takže najvyšší nástupný plat z politológie je 957 eur na jednej bratislavskej vysokej škole verejnej a najnižší je 703 eur. To znamená, že je tam rozdiel 250 eur v nástupnom plate, ale napriek tomu si pán minister si myslí, že najlepšie by bolo škrtnúť všetkých rovnako. Tak je to tam napísané v zákone, môžem vám to aj prečítať. Takže prečítam, dobre? Keďže pán minister spochybňuje, dovoľte, dovoľte mi prečítať dokonca aj dôvodovú správu:

    "Prípadné nezvýhodňovanie konkrétnej vysokej školy je zamedzené tým, že obmedzenie sa bude vzťahovať na konkrétny študijný odbor, a to na všetky vysoké školy prijímajúce na štúdium v štúdijných programov v danom študijnom odbore. Ak ministerstvo rozhodne, že v študijnom odbore x možno v nasledujúcom akademickom roku zo štátneho rozpočtu financovať najviac o 5 % viac uchádzačov o štúdium. Tento strop sa nebude týkať všetkých vysokých škôl spolu, ale každej jednej vysokej školy samostatne."

    Tak pýtam sa, pán minister, čítanie s porozumením mi celkom išlo, aj keď tu testovali poslancov z PISA-y, tak som dokázal pochopiť to, čo sú tam tie otázky. Predpokladám, že kolegovia, ktorí tu sedia tiež dokážu pochopiť text s porozumením. Ten text je jasný. Vsjo rovno, všetkých sa škrtá rovnako. Ale, aby som nezdržoval, lebo už hovorím skoro 20 minút. Bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin povedal raz vetu, ktorú rád citujem, a ospravedlňujem sa tým kolegom, ktorí to už počuli, ale ona je naozaj tak výstižná v našom geografickom priestore, on povedal: "Chceli sme tu robiť to najlepšie ako, sme vedeli, ale dopadlo to ako vždy".

    A pán minister, musím povedať, že táto novela verím, že je výsledkom vašej najúprimnejšej snahy. Nemám dôvod ju spochybniť, ale musím povedať, že tá kombinácia vypustenia kľúčových vecí z toho pôvodného návrhu a pridanie niektorých, ako som spomínal, "a je to" riešení, sú niečím, čo tú novelu v mojich očiach zásadne diskvalifikuje a verím, že ten návrh ešte budeme schopní spolu v druhom čítaní opraviť, že budete mať záujem o konštruktívnu diskusiu, ale ako som povedal na úvod, nie vždy sa vieme na vás spoľahnúť my z rezortu školstva a obávam sa, že ani v tomto to tak nebude. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyne a páni poslanci: Nachtmannová, Fronc, Martvoň, Baláž, Petrák, Hufková, Horváthová, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beblavý, z vašich úst počuť niečo o nedodržaní sľubov, pri najlepšej snahe neublížiť vám, musím označiť ako nehoráznosť. Vy nie ste tabula rasa v slovenskej politike a tak si pripomeňme trocha faktov. Tesne pred voľbami v roku 2002 vláda v zákone o verejnej službe zakotvila pre učiteľov trinásty a štrnásty plat. Učitelia však z tohto nevideli ani odrobinku, a to pritom bola vtedy iná ekonomická situácia. Ekonomika bola na vzostupe, vlastnili sme vtedy ešte štátne podniky, strategické podniky, takže skutočne nemožno porovnávať toto obdobie so súčasným obdobím a vy ste sa vtedy stali štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a práve toto ministerstvo malo v gescii zákon o verejnej službe. Ako je možné, že ste sa nebili, aby sa ten status učiteľa zlepšil? Ako je možné, že ste dovolili, aby sa tento zákon rozbil na dva zákony a v zákone č. 553, teda zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov v prácach vo verejnom záujme sa nám 13-ty aj 14-ty plat stratil. Čo ste robili, ako sa vtedy zvyšovali platy učiteľom?

    Takže, prosím vás, toto bol vyslovene podvod voči učiteľom a takéhoto podvodu sme sa my nikdy nedopustili. Nikdy sme nehovorili ani v rámci kampane, ani v programovom vyhlásení, niečo také z čoho nás tu obviňujete. A pán minister Čaplovič od samého začiatku s učiteľmi otvorene diskutoval a otvorene diskutuje. Žiadne sľuby, ktoré sa nedajú dodržať, im nedáva. Takže tie vaše poznámky v úvode ste si ozaj mohli odpustiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Moja faktická poznámka je skôr taký povzdych, pretože kolega hovoril o tom, že na miesto profesora, aby bolo možné prijať človeka, ktorý je schopný, má predpoklady bez toho, aby mal tituly. No tak ako toto bolo zakotvené v pôvodnom znení zákona z roku 2002 a nemusel mať pedagogickú prax rok, päť alebo podobne. Nič také nebolo. Takisto ako pán minister hovoril k výberu obsadzovania na miesto profesorov a docentov, to takisto v tom zákone bolo. Ale niektoré novely to posunuli o pár krokov späť. Čiže to je len taký povzdych. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, ja by som začal možno tým, čo ste nám tu spomínali a predviedli ste nám tu takú prednášku ohľadom toho, ako sa udeľovali rôzne tituly, akým spôsobom. No, ja by som vás chcel trošku poprosiť, aby ste si spomenuli ako to bolo za vášho pôsobenia, teda za pôsobenia vášho ministra pána Jurzycu, konkrétne ako sa udeľovali akreditácie na rôzne odbory. Bola tu jedna nemenovaná vysoká škola, kde dokázali z dvoch súkromnoprávnych odborov, teda dvoch garantov súkromnoprávnych odborov, dvoch docentov občianskeho, obchodného práva a z jedného garanta verejnoprávneho odboru, teda z finančného práva vyskladať akreditáciu na odbor občianske právo. Toto ste urobili vy za vášho pána Jurzycu. Takto fungovala vaša Akreditačná komisia v tom čase. Zároveň chcem reagovať na to, že ako ste spomínali, že tá Jurzycova novela, čo bola pripravená, aká bola perfektná. No ja si to veľmi dobre pamätám, aká bola perfektná. Bol som na rade vysokých škôl, keď pán minister prišiel, Jurzyca, nevedel na nič odpovedať. Odpovedal zaňho pán poradca "M". Potom, samozrejme, on to opustil a pán poradca odpovedal na otázky celej rady vysokých škôl a z tej Jurzycovej novely sa do parlamentu potom dostali tuším tri alebo štyri body. Kde zostali tie všetky perfektné body z tej Jurzycovej novely, čo vyčítate teraz pánovi ministrovi Čaplovičovi, že ich neprevzal. Však sám Jurzyca ich ani nepredložil do parlamentu pri poslednej novele. Čiže trošku sa pozrite do vlastných radov.

    Možno, že ste si mali zvoliť za ministra školstva človeka, čo chcel byť ministrom školstva, my na rozdiel od vás sme tak urobili a zvolili sme tam odborníka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no vaše vystúpenie by som povedal takým slovenským príslovím, že každá líška svoj chvost chváli. Ale, ak by som na to voľne nadviazal, čo povedal môj predrečník, tak musím povedať, že ak by ste sa dneska vo verejnosti spýtali, kto bol ministrom školstva v predchádzajúcom období, tak 99,9% si nespomenie na meno predchádzajúceho ministra školstva, a hovoriť o zázračných veciach, ktoré boli pripravené, ako môžme, môžme o tom akademicky debatovať, ale realitou je, že do praxe ste neurobili v tejto oblasti absolútne nič. Nebudem sa ale sporiť v týchto, v takýchto politických prekáračkách.

    Ja si dovolím zareagovať ešte na jeden fakt, ktorý ste povedali a ktorý nie je pravdou. Povedali ste, že v prípade centier voľného času sa pán minister Čaplovič odovzdal peniaze obciam a proste devastuje školstvo. No ja vám chcem povedať a mali sme to na výbore tento týždeň, kde sme debatovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý rieši školské kluby. Ten príklad je jednotriedna škola obce Párnica, počet detí 13, opakujem: 13, počet detí v školských kluboch: 4011. Ak pán minister niečo urobil , tak urobil to, že bráni tunelovaniu systému a ak sa zabráni takémuto tunelovaniu systému, tak bude viac peňazí na všetky školy, bude viac peňazí v školstve aj na to, čo je potrebné a za čo vy tak isto formálne bojujete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, myslím si, že váš mladý vek vám už z princípu nedovoľuje posudzovať a dehonestovať prácu vekovo starších vysokoškolsky vzdelaných pedagógov, hlavne profesorov. Máte pochybnosti tiež o schopnostiach ministra a pracovníkoch ministerstva školstva. Vy ste podľa mňa asi génius, ktorý má patent na rozum. Ja som študovala na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Sú tam veľmi kvalitní, keď už aj starší pedagógovia, a nedovolím, aby ste dehonestovali prácu pedagógov. Veď vy ste urazili aj starších pedagógov, hlavne profesorov tu v parlamente. Mali by ste sa im hneď teraz ospravedlniť za hrubú urážku ich osobnosti.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som naopak chcela vyzdvihnúť vystúpenia pána poslanca Beblavého. Mne sa viaceré veci, si myslím, že presne pomenoval a zamerala by som sa na dva také momenty, ktoré spomenul. Ja si vážim aj pána ministra a verím, že túto novelu robil v dobrej viere a že chce mnohé veci v našom vysokom školstve zmeniť a je to skutočne potrebné.

    Ale venovala by som sa pánovi poslancovi Beblavému a síce veciam, ktoré hovoril o Akreditačnej komisii. Som aj ja presvedčená o tom, že Akreditačná komisia nebude stíhať všetky kompetencie, ktoré jej zvyšuje vlastne novela tohto zákona. Pritom kompetencie, ktoré jej pán minister dáva, budú hrubo zasahovať do autonómie mnohých vysokých škôl, takže si myslím, že v tomto to v praxi nedopadne dobre.

    A druhou vecou, ktorej by som sa chcela dotknúť, je predĺženie externého štúdia, kedy nemôžem s tým ani ja súhlasiť, pretože ak nebudú presne stanovené kritéria kvality, tak v podstate, keď tak ako to povedal poslanec Beblavý, keď budem dlhšie študovať na nekvalitnej škole a nebude to možné skontrolovať alebo nejakým spôsobom sa k tomu vyjadriť, nebude to mať žiaden efekt pre študentov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som tak isto chcel vyzdvihnúť pána kolegu Beblavého, pretože rozprával k veci. A použil by som jedno prirovnanie, ktoré som zažil ja osobne vo svojej študentskej praxi. Tak ako z tohto zákona boli vycucnuté niektoré veci, ktoré akože majú napomôcť ku skvalitňovaniu školstva, tak mi to pripadá ako zavádzanie prvého kreditného systému u nás na Slovensku toho vysokého školstva, kedy opäť bolo niečo vycucnuté zo západného systému, vhodené do našich podmienok a, samozrejme, že to bolo úplne na figu. Mal som to možnosť pocítiť na vlastnej koži, žiaľ, nikto to neakceptoval, potom sa to, samozrejme, postupne začalo upratávať, upravovať atď. Ale aj tak to ešte dneska nie je dokonalé, to znamená, že treba tam riešiť určite ďaleko, ďaleko viacej vecí, to vám presne aj tento zákon vyzerá byť v takejto podobe. Tuná niektorí spomínali aj opäť porovnania rozdávania peňazí, áno tie sa rozdávajú a keď sa zistilo, že to nejde cez jedno, tak to pôjde cez druhé, a argument, že základnej škole je 13 žiakov a má 4-tisíc detí v školskom klube to je presne to isté ako malá obec, ktorá má 20 detí, mala 7-tisíc detí v centre voľného času. Neobsluhovala len tú školu ale aj všetky v okrese. Takže

    to je trošku blbý argument istého kolegu, ktorý sa k tomuto vyjadril pán Beblavý k vašej rozprave.

    No a ja by som sa tiež chcel dotknúť externého štúdia. Vy ste sa ho dotkli len v krátkosti, ja sa ho dotknem potom v svojej rozprave, do ktorej sa tiež idem prihlásiť v rámci ústnej, takže teraz nebudem o tom veľa hovoriť. Potom poviem o tom viacej, ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi Hraškovi a pani Horváthovej za pozitívne vyjadrenia, veľmi si ich cením. Ukazujú aj to, že napriek mediálnemu obrazu, myslím si, že my, čo sa v opozícii odborne venujeme školstvu sa vieme vecne pobaviť a spolupracovať. Ale poďme k tým kritickejším, lebo aby som sa tomu nevyhýbal.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, vaše slová sú vždy ostré a vždy k veci, ale musím povedať, že v tomto prípade vám unikla jedna vec a to je to, že tie všetky veci, ktoré ste pomenovali, že boli pre učiteľov urobené, boli presne robené spôsobom, akým aj dneska robí SMER, sľúbené do budúcnosti bez reálnych záväzkov a sľúbila ich aj Strana demokratickej ľavice, ktorej ste aj vy nástupníckou stranou a tieto sľuby neboli nikdy pokryté žiadnymi reálnymi peniazmi v žiadnom rozpočte. Tak vám ja sľúbim aj stotisícové platy úplne rád, keď to takto prijmete. Naopak, jediné skutočné zvýšenie platov, to najvýraznejšie zvýšenie platov bolo za pána ministra Fronca, ktorý tu sedí, ktorý sa môže aj k tomu vyjadriť, ktorý vybojoval na Miklošovi, ak sa nemýlim, v 2004-om 10-percentný balík na zvýšenie platov, ktorý je, myslím, dodnes asi najvyšší. Takže jedna vec je sľubovať, druhá vec je niečo aj splniť.

    Pán kolega Martvoň, no, keď sa chcem k niečomu vyjadrovať, viem, že vy sa vyjadrujete k mnohým veciam, ja to úplne akceptujem, ale treba sledovať potom realitu, lebo minister Jurzyca túto novelu do parlamentu nikdy nepredložil, ako som vám aj povedal vo vystúpení, keďže bola len v pripomienkovom konaní, keď padla vláda, takže tým pádom to, čo ste povedali, akosi stráca zmysel a ťažko sa mi k tomu vyjadrí.

    Pani kolegyňa Hufková, som rád, že ste hrdou absolventkou Univerzity Mateja Bela, ja osobne tam mám viacero kolegov s ktorými rád spolupracujem, zhodou okolností profesor Nemec je jeden z tých mála profesorov ekonómie a politológie, ktorých som spomínal, ktorí sú medzinárodne akceptovaní, pôsobí práve na Univerzite Mateja Bela. Možno ste mali to šťastie byť ním vyučovaná, ale ja som o tom nehovoril, ja som hovoril a ani som nehovoril dokonca o profesoroch v parlamente, tuto kolega Mamojka môže potvrdiť

  • Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fronc.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dúfam, že moje vystúpenie nebude dlhšie ako 15 minút, pretože si myslím, že v takomto časovom limite by mal človek zvládnuť povedať to podstatné. Nedá mi ale na prvé, prv ako jednu poznámku nepovedať, pán minister na záver povedal, že verí, že tento zákon podporíme do druhého čítania. Musím povedať, že ľahko sa niekomu verí keď má za sebou 83 poslancov.

    No, ale teraz najprv trošku k technike. Zrátal som, že toto je 26. novela zákona, ktorý bol prijatý v roku 2002. Ja viem, že v minulosti som počúval od vás, keď sa hovorilo o nejakej sedemnástej a osemnástej novele školského zákona, ktorý, mimochodom, fungoval viac ako 20 rokov, že aké je to hrozné. Ja si myslím, že touto cestou by sme nemali ísť, ja to nebudem vracať, i keď tá novela je trochu príliš často, pretože to tak vychádza štyri a pol mesiaca na jednu novelu vysokoškolského zákona.

    Ale po prvé je celkom faktom , že zákon takéhoto rozsahu nemôže byť bez chýb. Druhá vec je, ukáže sa životom, sa ukáže, niektoré ustanovenia nie sú povedzme dobré, ale treba ich spresniť a podobne, to sa aj teraz deje v tejto novele, a to je podľa mňa v poriadku, nechcem použiť to slovo aplikačná prax, pretože takéto slovo, takéto spojenie sa mi nezdá. Život to ukázal, že treba niektoré veci meniť, a ja aj poviem, v ktorých si myslím, že sú dobre, že sa menia, že sa upravujú, i keď, keď som už hovoril o tých novelách, musím povedať, že niektoré novely, napríklad novely, ktoré boli prijaté za vašej vlády za ministrovania pána Mikolaja, myslím si, že mnoho skôr poškodili. Čiže nie každá novela opravuje a zlepšuje, o tom som takisto presvedčený.

    Ale celkom iste napríklad je dobre, že sa rieši ten problém, ktorý je podľa mňa nesprávnym výkladom znenia zákona o tom, že ak niekto nadobudne druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, aby mohol pokračovať, keď má druhý stupeň a nie keď má udelený titul magister, čo je zlý výklad zákona, pretože keď už je nejasnosť, tak sa treba pozrieť do dôvodovej správy. Dôvodová správa je súčasť zákona a práve úmysel zákonodarcu je takisto dôležitý, čo chcel tým povedať. To je jedna, napríklad to si myslím, že je v poriadku. Takisto myslím, že tie problémy, ktoré vznikli pri tom, keď rektor odstúpil, kto má riadiť, kto navrhne odvolanie rektora prezidentovi, spôsob jeho zastupovania atď., to sú veci, ktoré ukázal život, že neboli celkom dobre naformulované, vznikali nejasnosti. To je dobre, že sa tam rieši. Oceňujem aj to, že napríklad členstvo v senáte študentov, keď skončí štúdium, tak na chvíľu akoby prestal byť členom, takže sa pozastavuje a nemusí byť nanovo volený. Takisto si myslím, že pridanie kreditov za štátne záverečné skúšky je v poriadku, pretože na to naozaj treba vykonať aj vážnu prácu študijnú a takisto pokladám za veľmi dobré, keď je povedané, že kritéria pre školu, ktorá bude akreditovaná, budú vopred rok stanovené úplne jasné.

    To sú veci, ktoré beriem za pozitívne, no ale, samozrejme, sú veci, ktoré neberiem za pozitívne, a poviem v podstate niekoľko najprv tých možno menej podstatných a potom tri zásadné, s ktorým mám vážny problém, a máme ho aj my ako v KDH. Najprv k tým lietajúcim profesorom. Problém, ktorý existuje od roku 1989, naozaj vážny problém, ja som takisto zažil profesora, ktorý má vyše 80 rokov a mal 4 plné úväzky. To si myslím, že to nie je kóšer. Na druhej strane nie celkom súhlasím s riešením v zákone. A poviem aj prečo. Pretože, ak je niekto zvolený za akademického funkcionára, ak je niekto rektor, ak je niekto dekanom, tak má plné kompetencie častokrát mnohé veci s týmto riešiť. Viete si predstaviť jednu firmu, jednu firmu, ktorej by pracovník nechodil do práce, aby ho plne platil, lebo chodil by aj do druhej aj do tretej, aby si to neodkontroloval a neurobil zásahy. Ja si myslím, že toto ako je riešiteľné len treba brať s funkciou niekedy na seba aj nepríjemné úlohy a to platí aj pre akademických funkcionárov. To nie je len o talároch, a to je častokrát aj o mnohých nepríjemnostiach. To je jedna poznámka.

    Druhá vec, zdá sa mi trošku také bypassové utekanie z Bolonského procesu, keď sa v zákone stanovuje možnosť spájania bakalárskeho a magisterského štúdia v jeden celok. Vidím tam problém. Môže to rozhodnúť minister, áno, v niektorých odboroch, len ako ja trošku poznám tiež ten vysokoškolský život, v niektorých odboroch to bude výnimka za výnimkou. Ak to máte takto nastavené v zákone, pán minister, som presvedčený, naozaj som presvedčený, časom neodoláte tlakom, ktorý vám vyrobia jeden odbor, druhý odbor a pôjde to reťazovo. To z tohto pohľadu to nepokladám za dobré a viem si predstaviť, že po diskusii v nejakom odbore by sa to urobilo. Nech sa to urobí jednorazovo v konkrétnom odbore, ale nie takýmto spôsobom, pretože naozaj to bude viesť k úteku z Bolonského procesu. To je jedna vec.

    Teraz tá štandardná dĺžka externého štúdia. Pán minister, ja som to takisto čítal, to nie je o jeden rok, vcelku to je až o tri roky, keď vezmem bakalárske a magisterské štúdium. Dohromady to môže byť aj osem rokov.

    Ja viem, že ten full-time - part-time, aby sme to povedali po slovensky: študent na plný úväzok a študent na čiastkový úväzok. Je to štandard, k tomu by sme sa mali dopracovať. S tým súhlasím, ja ale nesúhlasím z iného pohľadu, pretože musím povedať, že tomu neverím, že výrazne sa nezvýši platenie tých študentov, časti tých študentov, keď sú, len časť ich je, tak je to v zákone, tak to urobil minister Mikolaj, ktorí budú platiť, a v to neverím, že nebudú platiť oveľa viac. V tomto vidím vážny problém, ale to by bolo to nesystémové zavedenie platenia pre časť externých študentov, ktoré ste urobili počas vlády v rokoch 2006 - 2010.

    Teraz ešte jedna trošku možno nie tak citlivá vec, ale, áno dobre, že sú registrovaní. Nie celkom chápem, prečo niektoré registre nie sú verejné alebo aspoň sčasti verejné. Ja nevidím dôvod napríklad, aby register študentov, nie s osobnými údajmi ale, aby v zásade ten register aspoň sčasti nebol verejný, prečo by som nemohol vedieť, alebo hocikto vedieť, že, ja neviem, ten a ten náš kolega je študentom v tejto chvíli univerzity takejto. V tom nevidím príčinu a viaceré sú tam tých z registrov uvedené ako neverejné, čiže tam by som minimálne toto dokázal rozšíriť.

    Toto ale to sú tie menej významné možno výhrady a teraz tá podstatná, ktorá naozaj je, to je obmedzenie počtu študentov. Pán minister, ja to pokladám za naozaj centralizmus. Späť k tomuto. A mi to veľmi pripomína to, čo ste urobil v tých školských zákonoch, i keď zase musím povedať, že tu máte jeden krok, s ktorým keby ste to tak robili v školských zákonoch, sa stotožním. Zavádzate pre tie študijné odbory, kde štát má záujem, aby sa tam študovalo, motivačné štipendiá až do 50 % študentov. Toto je krok, ktorý ak chcem niečo podporovať motiváciou, s týmto sa stotožňujem, hlavne ak budú na to zvlášť vyčlenené peniaze, lebo, samozrejme, ak sa to použije z peňazí, ktoré sú teraz v tom školstve, tak to nie je dobré. Ale ak na to získate peniaze, a takto to pôjde, táto cesta áno, ale obmedzovať počty študentov takýmto spôsobom pokladám za zásadný problém, s tým nemôžeme súhlasiť. A je to, pokračujeme v tom, čo vlastne pokladám za absolútne kľúčové vo videní školstva - slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Ja viem, že často potom mnohí tí kričia, ktorí si vyberú, ja neviem, štúdium sociálnej práce, a študuje stovky a stovky tisíc na Slovensku, že nemajú zamestnanie. Ale sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou, nemôžem brať len polovicu, ja si vezmem slobodu, rozhodnem a zodpovednosť nech má potom niekto iný - štát. Ja som za slobodu, za slobodnú voľbu vzdelávania, výber štúdia, ale aj za to, že je to spojené so zodpovednosťou aj za následky. Aj istým spôsobom informovať tých mladých ľudí, že nebude mať zamestnanie, keď skončí, pretože tam je prebytok absolventov, že bude motivovať, aby išli študovať trebárs technické odbory niektoré, kde sa majú šancu uplatniť a podobne. To je cesta, ktorá by mala podľa mňa byť zásadná. Takže to je jeden z tých vážnych problémov.

    Ďalší je platenie za štúdium v dennom štúdiu, ak ide o štúdium v cudzom jazyku. Ja veľmi dobre viem, aký dôvod je na to, je to z tlaku vysokých škôl, z dôvodu toho, že v skutočnosti, ak príde študovať študent z Francúzska, Anglicka a pod., nemôžu v tejto chvíli čiste legislatívne vyberať školné od neho, pretože je podľa naozaj práva európskeho povinnosťou správať sa rovnako k všetkým občanom Európskej únie. To znamená, že ak Slovák neplatí za denné štúdium, nemôže ani Francúz, ani Nemec a pod. Tento dôvod ja chápem, ale, a to teda musím povedať, pán minister, vy ste bol jeden z tých, ktorý ste ma tĺkli nesmierne a odvolávali kvôli tomu, že som chcel zaviesť čiastočne spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ja to znova pripomeniem, ako to bolo, zaviedol som výrazne sociálne štipendiá, motivačné štipendiá pre minimálne 10 % najlepších, veľmi slušné a pôžičky, ktoré boli nízko úročené, ten-ktorý by nezarábal, tak ich nikdy v živote nemusí splatiť a súčasne to platenie bolo okolo 10 maximálne 20 % z priemerných nákladov. Tuná už tí externisti, čo sa stalo za vašej vlády za pána Mikolaja, niektorí platia neuveriteľné čiastky. Ja sa teraz pýtam, ako to vlastne je, pretože som sa pozrel do vášho programu z roku 2006 a tam je jasne napísané, pán kolega, že teda už keď externé áno, ale že v dennom štúdiu v žiadnom prípade nebudete súhlasiť s tým, aby sa platilo, no ale toto je denné štúdium. Z jednej strany rozumiem, ale na druhej strane, prepáčte, myslím si, že toto je nie korektný prístup, pokiaľ nerevidujete ten postoj, ktorý ste mali, aspoň teda keby ste to povedali.

    Takže toto vidím ako vážny problém a vážny problém z toho, že takto, ako aj v iných krajinách, nie priamo a otvorene, ale okľukou, postupne bude to práve strana SMER, za ktorej vlády sa zavedie spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a to nepokladám za kóšer, otvorene vám hovorím, pán minister, a aj kolegom tuná.

    Takže koľko som povedal, že do 15 minút sa musím zmestiť, takže sa to pokúsim dodržať, už budem končiť.

    Celkove, keď zhrniem, naozaj tento návrh zákona nepokladám zďaleka za tak kontroverzné, ako tie školské zákony, ktoré sme tu mali na minulej schôdzi. Sú tam tri také, povedal by som, absolútne problémové témy, s ktorými KDH nemôže súhlasiť, a v tejto chvíli musím povedať za KDH, že pánovi ministrovi ako zrejme zákon prejde do druhého čítania, tak ako som to v úvode povedal, ale v prvom čítaní určite ho KDH nepodporí, ale nevylučujem, pán minister, ak nájdeme riešenia v kontroverzných veciach, že v druhom čítaní, že môžeme aj zmeniť postoj, ale tie tri kontroverzné veci, ktoré som tu spomínal, tie musíme hľadať spoločné riešenia a potrebujeme, samozrejme, nájsť istým spôsobom vo vážnych veciach týkajúcich sa vysokoškolského štúdia dohodu.

    A ešte jedna poznámka, ja nebudem hovoriť o tom a nechcem hovoriť o tom, čo v tom zákone nie je. Je veľa vecí, ktoré si viem predstaviť a je aj vecí, ktoré, si myslím, že ešte stále nie sú opravené, ktoré tam sa stali za pána ministra Mikolaja, aj také nezmysly, že dohody, ktoré boli uzavreté pred dátumom platnosti tohto zákona platia dovtedy, pokiaľ sú uzavreté, čiže platia dovtedy, dokedy platia a podobné nezmysly. Iste je tam veľa vecí, ktoré treba stále vyčistiť, a v zásade si myslím, že vysokoškolské vzdelanie, tak ako vôbec vzdelanie, by malo byť viac o hľadaní riešení, dobrých riešení, aj o sporoch, aj o vecných argumentačných hádkach. Ja si myslím, že toto je v poriadku, ak sa sporíme a hádame a niekedy ja sa tiež ospravedlňujem, ja takisto zvýšim hlas alebo niečo poviem, to už patrí k príslušnej emócii, ale v zásade by som veľmi rád bol, keby to bolo menej politikum a viac o hľadaní riešenia. Dámy a páni, ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky, štyri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Fronc, ja by som len chcel trošku upresniť a upriamiť vašu pozornosť na tú časť vašeho monológu, keď ste hovorili o vašom odvolávaní. Mám taký pocit, že trošku strácame pamäť všetci, náročky hovorím v množnom čísle, aby som nepomenoval vás. Vy ste neboli odvolávaný z toho dôvodu, o ktorom hovoríte, vy ste boli odvolávaný vtedy a pamätám si to veľmi dobre, preto výbor pre kultúru a médiá bol vtedy výborom pre kultúru, médiá a školstvo, vy ste boli odvolávaný z toho dôvodu, že ste si nevedeli spraviť poriadok na ministerstve školstva. Vy ste mali štátneho tajomníka vtedy, dnes už nebohého pána Tótha, ktorý ťahal absolútne za iný koniec, ako vy a tie výbory, ktoré boli vtedy, boli úplne iné za vašeho vedenia, teda za vašej prítomnosti a boli úplne iné za prítomnosti pána štátneho tajomníka vtedajšieho a to bol ten problém, kvôli ktorému vy ste boli odvolávaný preto, lebo jednoducho vy ste ťahali každý za iný koniec povrazu. Vy ste sa nevedeli dohodnúť na najzákladnejších veciach s pánom štátnym tajomníkom vtedajším a o tom ja hovorím, že ste si nevedeli spraviť poriadok na ministerstve školstva. Jednoznačne, keď ste vy prišli na výbor, ten výbor mal úplne inú obsahovú atmosféru, keď tam prišiel štátny tajomník, nikto z poslancov ani opozičných, ani koaličných vtedy nemusel hovoriť nič, najväčším oponentom vašim bol štátny tajomník, ktorý spochybňoval to, čo ste hovorili vy. Čiže to bol problém, pre ktorý aj parlament vás odvolával, ešte raz nevedeli ste si spraviť poriadok na vlastnom ministerstve. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Martin, chcel by som ti poďakovať za fundované pripomienky k navrhovanému zákonu. Z celej diskusie, ale nielen teraz, aj k iným školským témam, mám dosť rozpačitý dojem. Pri mnohých témach, ktoré tu diskutujeme, mi chýba taký komparatívny náhľad možno aj európsky alebo prinajmenšom európsky, aj istý odstup od tejto témy. Chcel by som Martin aj tebe, aj vám, pán minister, dať do pozornosti zaujímavý a možno trochu aj recesistický diskurz v anglickej literárnej generácie rozhnevaných mladých mužov, konkrétne v tej vetve, ktorá sa volá university novell - univerzitný román, myslím, že takí autori ako Kingsley Amis alebo David Lodge, inak husto prekladaní aj v češtine, aj v slovenčine napokon, by nám mali čo povedať, aby sme sa nebrali tak smrteľne vážne. Vždy mám z toho totiž divný pocit, podľa mňa by to malo byť povinné čítanie všetkých, ktorí sa chcú akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať k problematike školstva, zvlášť školstva vysokoškolského. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Fronc, ja len jednu takú kratučkú poznámku. Povedali ste vo svojom vystúpení, že si neviete predstaviť, ako by v podnikateľskom sektore niekto nechodil do práce a bral za to peniaze. Ja vám dám taký úplne analogický príklad, sú to zodpovední zástupcovia pri niektorých typov živností. Tým odpovedám aj na otázku, kde je pes zakopaný, to sú garanti. Žiaden odborný asistent nemá štyri plné pracovné úväzky a neučí 60 alebo 80 hodín na vysokých školách, lebo pre tie vysoké školy nie je zaujímavý. Garanti sú aj ku kľúčom ku kvalite vysokoškolského štúdia a sú aj dobrý spôsob vyriešenia tohto problému, je aj kľúčom k tomu, aby sme sa vysporiadali s tým, na čo poukazuje a asi to je hodné aj širšej diskusie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega Fronc, ja sa vrátim k tej časti, keď ste hovorili o tom tichom spoplatnení časti denného štúdia, konkrétne ide o denné štúdium v inom jazyku. Hodnotovo by som bol v podstate aj rád keby sa SMER konečne dopracoval k tomu, že by spoplatnil denné vysokoškolské štúdium, pretože ho považujem za investíciu do kvalifikácie každého jedného človeka, ktorá mu v budúcnosti prinesie zisk, a tak ako základné a stredné vzdelanie je statkom verejným, tak vysokoškolské vzdelanie je podľa mňa statkom osobným každého jedného človeka. Ale obávam sa, že pri tom ako vidíme súčasnú vládu Roberta Fica, tak by bolo len spoplatnenie. Lebo tak ako v ostatných prípadoch sa len šklbe a len berie, tak ani tu by sme sa nedočkali ani štipendií na základe vzdelania, ani štipendií na základe sociálnej situácie, iba by sme sa dočkali toho, že by jednoducho boli šklbaní už aj študenti, a to je niečo, s čím ani ja by som súhlasiť nevedel.

    Takže, áno, plíživo nám sem to spoplatnenie vysokého štúdia snáď jedného pekného dňa dôjde, ale musí prísť systémovo a musí prísť tak, aby šance ľudí na nadobudnutie vysokoškolského vzdelania boli rovnaké, to znamená dobrý systém sociálnych štipendií, dobrý systém štipendií na základe prospechu a možno aj tá predstava pána ministra, že musíme mať nejaký numerus klausus, by bola oveľa ľahšie realizovateľná, keby tu bol proste systém štipendií, ktorý by povedal, že v tomto povolaní jednoducho potrebujeme toľkoto ľudí a zaplatíme im full scholarship, ale to je ešte veľmi ďaleko.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Fronc.

  • Ańo, ďakujem kolegov, ktorí sa vyjadrili, a niekoľko odpovedí a reakcií.

    Pán kolega Petrák, áno sú to garanti, ale tých garantov je pár. O to jednoduchšie je akademickému funkcionárovi, aby si na to dal pozor, si myslím, o to jednoduchšie, pretože to sa netýka, samozrejme, obyčajných asistentov a pod., to máte pravdu.

    Pán kolega Jarjabek, veľmi rád, no po prvé išlo, ja som bol aj odvolávaný za iné veci, teda vyslovená mi nedôvera, a to napr. za to, kde bolo zdôvodnenie, že som nezvolával gremiálnu poradu. Ja neviem, či toto bol naozaj dôvod na odvolanie dobrý, ale vrátim sa k tomu, čo ste vy vraveli. Viete to súvisí s čímsi iným, vy ste boli vtedy tuším v HZDS, pravda, a vaša kolegyňa Tóthová vtedy zaviedla a čo nakoniec aj Ústavný súd povedal, že nie je v poriadku, takú, prešlo to do histórie, takú tupinu, ako vyslovovanie dôvery alebo nevyslovovanie dôvery a to vtedy sa udialo, takže nie je to celkom tak. Ja ako minister školstva som bol tuná na palete niekoľkokrát, ale to kľúčové, o ktorom som hovoril, to súviselo s tým, čo zaviedla vaša kolegyňa Tóthová - nevyslovovanie dôvery, čo vošlo do histórie tohto parlamentu ako vrcholná právna tupina. Takže vcelku v dobrom, ja si myslím, že keď už si pamätať, tak si treba pamätať spoločne všetko. Ďakujem pekne.

  • To bol posledný prihlásený rečník písomne. Prosím kolegov, aby sa prihlásili teraz do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, moji ctení kolegovia Beblavý a Fronc povedali mnoho z toho, čo sa k téme dalo povedať, a preto si môžem dať socialistický záväzok, že možno budem hovoriť ešte kratšie, ako kolega Fronc. Jednoducho z dôvodu, že veľa vecí sa spomenulo a vlastne nepovedaného je málo a ustupuje to po každom ďalšom vystúpení ako topiaci sa snehuliačik.

    Samozrejme, tento prímer môžme použiť i pri tom, čo by potrebovalo naše vysoké školstvo, a rozdiel teda medzi tým a tým, čo mu táto novela ponúka. Možno že začnem trošku v opačnom garde, poteší človeka v biede nášho vysokého školstva každý drobný pozitívny krok. A preto by som začal s tým, že táto novela prináša viaceré drobné a niektoré trošku väčšie ako drobné pozitívne kroky, ktoré keby boli potom doplnené veľkými mohutnými nugetmi dobrých posolstiev, bolo by to veľmi dobré. Pravda ale je, že keď zatrasieme ryžovacou panvicou, tak namiesto nádejných nugetov nachádzame nepochybne, ako som povedal, drobné ligotajúce sa zlatinky, ale bieda vysokého školstva je taká, že so zlatinkami sa z nej nevykúpime. A preto by som povedal, že predložená novela mohla a mala čerpať viac z toho, z čoho vlastne ona v podstate vyšla, ale s väčšou gurážou mohla sa, pokúšať zaťať trochu hlbšie v dobrom úmysle, ktorý aj moji predrečníci hádam nespochybnili, vedie pána ministra a pokúsiť sa vo väčšej hĺbke nájsť tie väčšie nugety.

    Nebudem opakovať chválenie pozitív typu: úprava členstva v senáte pri interrupciách v procese vzdelávania medzi bakalármi, magistrami, atď., áno, ošetrenie medzistavov odvolávania rektorov, atď. To všetko je v poriadku, len povedzme si čestne a otvorene, toto nie je to, čo zachráni vysoké školstvo, ale vďaka Bohu aj za to.

    Pokiaľ ide o nosné veci, nepochybne register pedagógov je dobrá vec. Ukáže sa konečne to, po čom sa volalo roky, kto, kde, všade lieta, učí, alebo neučí, alebo ako zaznelo vo vystúpení kolegu Petráka garantuje a tým je cenný, no nepochybne. Tým je cenný, len otázka je, či to nie je Potemkinova dedina. Takže to sú všetko iste kroky dobrým smerom, ale to, čo tu zaznelo, a o tom sme hovorili v predchádzajúcich 18 mesiacoch minulého volebného obdobia a zrejme už ku mne ten výrok o sypaní v hydinárni všetkým sliepkam rovnako nejako patrí, ale ten proces strihania - ber, kde ber, kvality i nekvality rovnako je len potvrdením a potvrdením status quo. Ja sám sa možno konzervatívne domnievam, že keď narábam s verejnými finančnými prostriedkami vo verejnoprávnych školách, by som mal uvažovať o ich rozumnom investovaní. A nepochybne sa domnievam, aj keď to bolo trošku možno aj oprávnene spochybené, ale predsa, že by mohla existovať i spoločenská dohoda o tom, koľko táto krajina môže, lebo na to má, a chce, lebo si myslí, že je to dobré pre jej blaho, zaplatiť štúdia filmových režisérov alebo archeológov, alebo arabistov na to, že na to použije verejné peniaze.

    Veľmi dobre hovoril kolega Fronc o tom, že štúdium je o zodpovednosti, že každý si môže osobovať skutočne nezadateľné právo stať sa archeológom a egyptológom, ale nemôže následne očakávať, že dostane 5 mil. dolárov na výkopy v Sakkáre. Nemôže sa na to, o toto domnievať. Teda jeho ďalší život po odchode z pódia Univerzity Komenského alebo nitrianskej fakulty je odchod do džungle života. Nie do garancií peňazí na natáčanie filmov, na robenie vykopávok, na čokoľvek, k čomu nepochybne získal isté základné vzdelanie. Takže to, že sa rozhodneme, že máme dosť politológov, by celkom logicky, ako povedal kolega Beblavý, malo viesť k tomu, že keď sa rozhodnem limitovať ich počet, tak sa rozhodnem limitovať štátnu dotáciu štúdia na tej škole, kde si myslíme, že je merateľný rozdiel v porovnaní s inou školou, ktorá je lepšia. A ak sa toto nestane, ako to kolega Beblavý odcitoval, tak pokračuje sypanie sliepkam i tým, čo znášajú jedno vajce za mesiac i tým, čo znášajú jak mašiny. A to, musím povedať, je z hľadiska prostej úvahy o nakladaní s verejnými finančnými zdrojmi zlá investícia.

    Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality. Kolega Beblavý povedal, že je to vlastne závislé od kvality pedagógov. Inou témou, možno môj názor, závisí to i od kvality materiálu, s ktorým tí pedagógovia pracujú. Zápalistý študent, ktorý nemá problém tráviť večere v laboratóriu na molekulárnej biológii je ten, ktorý umožňuje tomu pedagógovi rozvinúť svoje kvality. Ten, ktorý si chodí odsedieť s podopretou hlavou nejaké podujatie, samozrejme, i keby mu archanjel Gabriel trúbil do hlavy, to najlepšie, čo by v ňom bolo, nebude veľkým prínosom. To znamená rozdeľovanie podľa kvality sa ale, povedzme si, priatelia, už aj deje. Je to to známe hlasovanie nohami. To hlasovanie nohami pozostáva z toho, a kolega tú univerzitu uviedol, že z maturitnej triedy môjho syna odišlo za rieku Moravu študovať nad 50 % maturantov. A jedná sa hádam o jedno z najlepších gymnázií na Slovensku. Tie deti hlasujú nohami a nešli do škôl, ktoré sú známe tým, že tam dajú za vysedenie titul. Rozhodli sa ísť tou ťažšou cestou, rozhodli sa poraziť domácu konkurenciu v Českej republike a tým pádom týmto hlasovaním nohami odchádza to, čo by mohlo pri evidentnej podpore toho najlepšieho, čo na Slovensku máme, a máme i my dobré, ako to zaznelo vo vystúpení pána ministra, len mám taký pocit, že za toto málo dobrého stojí v zákryte veľa nie veľmi dobrého až zlého. A my tak eufemicky hovoríme, že máme veľmi dobré a potom máme aj dobré, ale myslím si, že celkom takto ružové to nie je. A ak teda sa neodhodláme na veľmi evidentnú diferenciáciu na veľmi evidentné rozhodnutie o podpore najlepšieho a strihanie najhoršieho, tak si myslím, že síce urobíme dielčie zmeny, ale základne tým problémom odchodu najlepších, podpory, ako teraz by som si mohol dovoliť zacitovať Gustáva Husáka: "Nech odpadne to, čo je kolísavé, nech odpadne to, čo je zahnívajúce!" - ako to vtedy pamätne povedal, tak nepochybne, ak by sme koncentrovali zdroje nie plošným strihaním, ale cieleným adresovaním, urobili by sme lepšie.

    Čo by bolo dobré, by bolo tiež to a v tom sa deje istý posun, ktorý je pozitívny, že sa bude veda vykazovať na kmeňovom pracovisku. To je nepochybne pravda. Ako mnohonásobný darca krvi, ktorý darovával už ako mladý doktor, a lekári málokedy darovávali, takže som bol dosť vzácny vták, som bol vykazovaný na konci kalendárneho roka všetkými možnými spoločenskými organizáciami. Ku cti Zväzu žien musím povedať, že za mnou nechodila príslušná miestna klinická tajomníčka a nevykázala mojich dva či trikrát pollitra krvi ešte aj za Zväz žien. Ale tú krv som daroval za ROH, za mládež, za kde čo, za ZČSSP - tam nie, tam som nebol členom, ale povedzme si otvorene - bolo to množenie mojej krvi. A vykazovanie vedy na štyroch univerzitách je jeden problém. Druhá otázka je potom tá úroveň tej vedy, dokonca i tej jedenkrát vykázanej a zrovnávanie kvality publikácii v treťotriednych zborníkoch a v citovaných svetových časopisoch. Takže aj to ešte nie je úplne ošetrenie problému, ak teda budeme ctiť to, že sa veda dá vykázať len jedenkrát. Potom príde veľmi ďalší vážny pohľad o tom, aká je tá veda, ktorá sa jedenkrát vykazuje.

    Pred rokmi, a teraz tu bola téma spoplatnenia inojazyčného štúdia. No, poznám slovenské dievča, ktoré študuje na Lekárskej fakulte v Bratislave s anglicky hovoriacimi študentmi v angličtine, a jej štúrovskí rodičia platia 8-tisíc eur ročne za túto rozkoš. Prosím, i to je jedna možnosť. Každopádne pravdou je, že ak študent študuje za podmienok domácich študentov, nesmie platiť. Ak teda príde mladý človek zo Španielska a študuje po slovensky, je absolútne neúnosné, aby sa od neho čokoľvek žiadalo. Spochybňovať to, že za štúdium v cudzom jazyku sa platí sa mne zdá pochybné, lebo v tom prípade by v duchu matičného zákona po slovensky bez výnimky mal mať náš študent na Sorbonne právo študovať v slovenčine bezplatne, čo by bolo dosť avantgardné. Ale iná vec je, ktorá by nám bola treba a ktorá by stála za zavedenie i teda formou zákonnej normy. Jednou z ciest, ako pomôcť tým niekoľkým vysokým školám, ktoré na to majú a ktoré by mohli byť zatiaľ veľmi vzácnymi ťahúňmi v procese internacionalizácie štúdia, by bolo to, že budeme ponúkať práve štúdium v cudzích jazykoch na stále väčšom počte ich kvalitných fakúlt a katedier. A to sa žiaľ nedeje. A nedeje sa to preto, a tu si povedzme otvorene, že "dělník je hoden mzdy své," že pedagóg, ktorý sa má prezbrojiť PowerPoint-mi, textami, skriptami, všetkým, čo treba na prednášanie v cudzom jazyku, na to musí vynaložiť nepochybný pracovný vklad. Ak my ho ale nezdotujeme za túto prácu, nikdy to neurobí. Ten circulus vitiosus, ten zlý uzavretý kruh je potom takýto. Fakulta, ktorá má na to, aby pritiahla dobrých študentov, lebo tak ako naši dobrí chodia na "Masaryčku" a chodia na "Karlovku", tak je možné, že by ľudia bystrí a talentovaní, ktorí žijú za Karpatmi, prišli k nám. Podmienkou by ovšem bola okrem kvality hádam aj možnosť dorozumieť sa. Teda začať viesť výuku i v cudzom jazyku. To má potom, samozrejme, za následok, že keď tá fakulta ponúkne svetu urbi et orbi - mestu i svetu, že prednáša v angličtine bankovú analýzu alebo teoretickú fyziku a že tam máme ľudí, ktorí sú na to dobrí, to je pravda, tak, samozrejme, si to môže cez internet pozrieť talentovaná hlava kdesi na východ od nás a povedať si, no, hádam tam pôjdem. A tu sme u toho, kým to nemá niekto aspoň elementárne zdotované, tak to neurobí. Ak ten program neponúkne, nikto sa naň nemôže prihlásiť. A na otázku: "Prečo neponúkate anglické štúdium?" dostaneme stereotypnú odpoveď: "No preto, lebo to nikto od nás nechce." No ale kým to neponúkam, nikto to nemôže chcieť. Takže čo by bolo vklad do zvyšovania kvality okrem nepochybne potrebných formálnych krokov s registrami, s evidenciou, so všetkým, s Akreditačnou komisiou a troma úradníkmi, by bolo i to, že to, čo máme dobré, musíme najprv zadotovať a ak začnú tí študenti prichádzať, tak ten proces sa už rozbehne i finančne aj ekonomicky samospádom. Kým ale nezaplatím prvý krok, tak sa ten proces, ako ukazuje 20-ročná skúsenosť, osem rokov som bol prorektor Univerzity Komenského pre zahraničné vzťahy, a mrzí ma, že v tomto bode sa nám veľmi málo podarilo pohnúť. Ovšem príklady tých, ktorí to urobili ukazujú, že potom to funguje, že potom na Farmaceutickej fakulte príde 100 zahraničných študentov do jedného ročníka a tá fakulta vo všeobecnej mizérii finančnej z toho nepochybne i žije. To znamená, že to ide, len musím iniciačne odpáliť tú prvú nálož a potom to začne možno prinášať plody. To všetko a mnoho iných vecí by malo byť súčasťou novely vysokoškolského zákona. To je jedno, či je dvadsiata siedma. Hlavne, aby bola dobrá, ktorá by mohla pomôcť tomu čo máme dobré.

    Ja možno na rozdiel od mojich kolegov zvažujem, či podporím postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. Na rozdiel od možno ctenej vládnucej strany sa domnievam, že máme v prípade pochybností - a tie teda, samozrejme, o tej novele mám - sa rozhodnúť pokúsiť sa urobiť, čo sa dá v ďalšom kole.

    Pred krátkym časom som tu obhajoval dôchodky olympijských medailistov. Všetci kolegovia z vládnucej strany vystúpili v duchu v zásade áno, ale nie. Opäť ten návrh mal nedostatky, nebol to môj návrh, bol to návrh mojich ctených kolegov z opozície, ale dalo sa s ním niečo urobiť. Dalo sa v druhom čítaní pokúsiť okresávať ho do akceptovateľnej podoby. Neurobilo sa to. Kolegovia z vládnucej strany ten návrh utopili ako mača. A ja hovorím, tento návrh, naopak, netreba okresať, ten by sa, naopak, zišlo zavrúblovať, aby z neho vyrástli nové potrebné vetvy, a to sa dá urobiť v druhom čítaní. Ale mali by sme všeobecne mať k sebe ten postoj, že ak chceme pomôcť veci, tak by sme mali aj z jednej, aj z druhej strany občas prekonať to, že musíme utopiť to, čo navrhne opozícia, aj keby zišiel svet a, naopak, nenájsť nič dobrého na tom, čo navrhne napríklad minister Čaplovič. Samozrejme, že i moji kolegovia veľmi objektívne, akokoľvek tu na nich bolo útočené, vymenovali pozitíva, celkom férovo ich vymenovali a aj ja si myslím, že toto je malý krôčik lepším smerom, ale, a teraz sa nechcem vracať k šialencovi Mao Ce-tungovi, napriek tomu musím povedať, že naše vysoké školstvo potrebuje veľký skok.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie nevidím žiadne faktické poznámky. Poprosím ďalšieho ústne prihláseného do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Cesta k pultu je tak dlhá a ťažká ako k dobrej novele. Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne a kolegovia, nebudem to predosielať, lebo neviem koľko, ale budem relatívne stručný. Je to prvé čítanie, to znamená, že v prvom čítaní by sme nedali dať zabrať charakteru prvého čítania a nehovoriť o zbytočných detailoch na to je druhé čítanie, takže ja sa pokúsim viac-menej držať takého ducha, intenciu uvažovaného procesu a novely zákona.

    Vysokoškolská legislatíva má svoj vývoj od roku 1990, pochopiteľne, mne ak niečo vadí na tom procese ako celku za tých 22 rokov, tak mi vadí to, že aj tu sa pestuje taký náš národný šport - čierno-biela - prepolitizované videnie. Žiadny čiernobiely pohľad nie je jednoducho dobrý, my unisono 22 rokov hovoríme o kvalite školstva, plačeme nad tým, prečo nemáme nejakú vysokú školu v prvej 500-ovke, v prvej 50-ke pomaly, ja som to neraz povedal, musím to, žiaľ, zopakovať, prečo sme, dámy, prepáčte, ak poviem taký aktuálny príklad, prečo sme včera nevyhrali nad Gréckom? Lebo tí Gréci sú lepší. Darmo sme mali desať šancí, oni dali z troch šancí gól a vyhrali. Prečo chceme, aby sme za každú cenu mali v prvej 500-vke vysokú školu a robili takéto niekedy trápne preteky, však, prepánaboha, vychádzajme z globálnych podmienok, v ktorých sa nachádza vysoké školstvo a školy vôbec, vychádzajme z možností, ktoré máme. Ja znovu použijem ten príklad - chceme s trabantom, to by som prehnal, lebo naše vysoké školy nie sú zlé, ja to nerád počúvam, pôsobím na nich 30 rokov, nie sú zlé, nesypme si popol na hlavu zbytočne tam, kde ho netreba sypať, ale nie sú mercedesom, my chceme s oktáviou vyhrať Formulu 1. S oktáviou Formulu 1 nevyhráme, ale skúsme absolvovať preteky s týmto autom dôstojne, kvalitne a primerane kvalitne a myslím si, že to sa vcelku deje, takže nebuďme pápežskejší tam, kde netreba, a nebuďme nadutí tam, kde, naopak, by sme mohli byť.

    Takže proste reálny pohľad na svet a na život aj vysokoškolský, ten mi, nie teraz, 22 rokov hodne chýba. Je to etapovité, je to preemotívne, je to, je to animózne, je to čierno-biele, ja som už neraz vyzval: Prestaňme bojovať - technické a prírodné vedy proti humanitným a spoločenským, prestaňme bojovať súkromné proti verejným, prestaňme bojovať denní proti externistom, prepánaboha, sme na jednom Titanicu, len na rôznych palubách. Keď to bude takto, takto bude tak vypadať aj ďalej. To je úvod drobný.

    Opakujem, vzhľadom k tomu, že je to prvé čítanie nebudem sa zaoberať s konkrétnymi paragrafmi, na to ešte príde možno čas, ale dovoľte ďalej pár slov.

    Podľa môjho názoru - mám naň právo - najlepší vysokoškolský zákon bol prijatý v roku 1991. Tak ako ďalšie právne predpisy boli plné nádeje, romantiky, duch ratio legis toho zákona bol korektný, pretože všetci sme dúfali, že zajtra tu bude Švajčiarsko materiálne, duchovne a v tom zákone bolo veľa korektnej, rozumnej intencie. Je to za nami. Zákon v roku 2002, ako bolo konštatované, má už 25 alebo 26 noviel, to znamená - jednoznačne sa pýta nový zákon o vysokých školách, o tom niet čo diskutovať. Tie novely treba proste dať do kompletného znenia.

    Teraz ale nejde o paragrafíky, ide o intenciu a duch zákona. Tu chcem kvitovať najmä v ostatných dňoch a v týždňoch veľmi intenzívnu diskusiu s pánom ministrom o niektorých diskutabilných, otvorených otázkach. Ja chcem pevne veriť a sme sa aj dohodli, že, samozrejme, tak to bude, že pred novelou bude veľmi intenzívna priebežná diskusia so všetkými reprezentantmi vysokoškolského sveta, aby tá intencia zákona trafila do terča. Čo chcem tým povedať, aby to nebolo veľmi všeobecné. Ja sa domnievam, že zákon o vysokých školách je ústavou vysokých škôl, ústavou. My to často použijeme takú floskulu, že ústava nie je trhací kalendár. Nie je. Ani zákon o vysokých školách by nemal byť trhací kalendár, lebo je to ústavou vysokých škôl a ako ústava vysokých škôl je to, samozrejme, prirovnanie, by podľa môjho názoru nemal mať 140-150 paragrafov, ale možno 50-60-70, desať hore-dole ustanovení principiálne nosnej povahy a ostatné by sme mali nechať na tento veľmi zložitý, ale vyspelý intelektuálny svet, na to sú rektori, dekani, akademické senáty, vedenia fakúlt, veď to sú vysoko vzdelaní ľudia, to znamená, môj názor osobný pokúsiť sa, pokúsiť sa uhádnuť veľmi citlivú hranicu direktívneho vplyvu na niektoré otázky na vysokých školách, čo niekedy je potrebné, vôbec nehovorím, že nie. Ale myslím, že s prevahou a väčšinou slobody akademickej voľnosti s možnosťou iných pák vyvodenia zodpovednosti pri niektorých excesoch a kiksoch, za to som, nechcem teraz rozoberať detaily, dá sa to. Ale v princípe by tam mali byť pomerne široké mantinely vysokoškolskej akademickej samosprávy. Nie je to fráza, že vysokoškolská akademická pôda je pôda, kde sa hľadá pravda, kde sa vedie dialóg, kde sa hovorí pravda, kde sa môžme pohádať, kde je proste absolútne slobodná pôda, tak to rešpektujme. Domnievam sa že čierno-biele videnie neraz poškodilo aj pri tzv. Bolonskom procese, Lisabonská stratégia a podobné, podobné trendy, ktoré sú v mnohom užitočné a dobré, a treba odkopírovať to, čo je dobre vymyslené.

    Na druhej strane si ale myslím, že uvažujme o svojich podmienkach. Je to môj osobný názor, znova. Bol som dekanom troch právnických fakúlt. Bol som akademickým funkcionárom na iných postoch, ale hlavne ako radový pedagóg to vnímam tak, že, myslím si, že napríklad sme príliš rýchlo skočili po, ako príklad hovorím, po kreditovanom systéme. Príliš rýchlo sme skončili možno po dvojstupňovom vzdelávaní. Česká republika ho nemá. Nemá kreditový systém, nemá dvojstupňové vzdelávanie. Opakujem: hovorím môj osobný názor. Viem, že sú aj názory iné, pochopiteľne.

    Teraz máme problém, čo s uplatnením bakalárov a hľadáme kŕčovito pochopiteľné metódy, ako im pomôcť uplatniť sa v praxi. No ale to právny predpis neurobí. To je o spoločensko-ekonomickej realite, o konkurencii, o charaktere hospodárstva, štruktúre trhu a tak ďalej. Takže trošku možno uponáhľané. Kreditový systém len dve vety - mobilita študentov. Bude kreditový systém, bude obrovská mobilita študentov, budú behať s fakulty na fakultu. Medici budú robiť skúšku zo súdnej psychológie na práve, lebo je to menej. Právnici budú robiť skúšku na medicíne, alebo na "matfyze" z niečoho iného, no nič sa neudialo také, ani sa neudeje. Však aj predtým mal ten študent možnosť robiť skúšku inde, mal možnosť prerušiť na dva roky, mal možnosť prestúpiť, mal možnosť študovať inde, ale, prosím, ja to uvádzam ako príklad trošku príliš ochotného uponáhľaného kopírovania niektorých vzorov, ktoré nie vždy musia byť na naše podmienky trefné.

    Ja teraz trošku vytrhnem z kontextu, lebo keď už som tu, nedá mi to. Tá otázka, ešte keď som išiel dnes do parlamentu, počúval som v aute rádio, samozrejme, čo iné, nie vysokoškolský zákon, nie novela, nie princípy - "lietajúci profesori". Viete mne už to naozaj brnká na nervy a nie preto, že ja som, ja nemám, ja mám jeden úväzok, ale už sa, prepánaboha, spamätajme trošku. Možno v druhom čítaní poviem o tom širšie, ja si vážim, opakujem, tú poslednú diskusiu, kde podľa mňa sme prijali mnoho rozumných kompromisov v týchto citlivých otázkach, ale vrátim sa k tým dvom otázkam, veľmi stručne, lebo opakujem, je to prvé čítanie, nechcem zachádzať do detailov.

    Externé štúdium, aj tu platí - raz vidieť a raz skúsiť, ako stokrát počuť - platí, 30 rokov mám tú česť prednášať na vysokej škole, nie ako teoretik, po tvrdej skoro 15-ročnej právnickej praxi, takže viem, ako chutí život, nielen na vysokej škole, ale ako právnik. Neviem, ja som za 30 rokov nezaregistroval, že by externisti boli, prepáčia mi tí kolegovia, neschopnejší ako denní. Ja som povedal len na výbore, keď prednášam denným, to kolegovia, dúfam, nepočúvajú, tak do polnoci kukám Chelseu alebo Barcelonu a idem prednášať denným študentom, pretože viem, že to zvládnem bez problémov. Keď idem prednášať externistom, nikdy to nepodcením, nehovorím, že tú prednášku na dennom podcením, lebo viem, že ma vytočia v dobrom, že ma preveria, že sa pýtajú, že proste už majú svoje životné skúsenosti, ale dobre, to je pedagogický proces, ale aj bodka procesu - štátnica. A štátne záverečné skúšky nie sú neschopnejší a nie sú - s prepáčením za výraz - hlúpejší, nie sú. Takže ja to vnímam trošku ako takú, zas čierno-biele videnie, ja nehovorím, že tá miera kontaktnej výučby by nemala byť vyššia, prosím, to akceptujem, ale je to o pedagógovi konkrétnom, je to o tom dekanovi, rektorovi, ak je škola, ktorá má sústredenie externistov v sobotu len alebo v piatok-sobotu, tak toho dekana treba trošku prevetrať. Ale keď je to plné troj-štvordňové sústredenie, kedy v stredu o 9.00 hod. začnú a v piatok o 20.00 hod. večer skončia, tak tá dĺžka štúdia je prakticky ako na dennom, a končím tým už, a externé je to preto, lebo je externé, lebo je tam akcent na individuálne štúdium, preto nemajú cvičenia, semináre, preto je to externé. Keď už poznáme distančné štúdium a e-learning a nevadí nám v modernej dobe, prečo by mal, no tak prečo by sme nejak tak zas čierno-bielo príliš brali externé, preto sa domnievam, že aj tá alternatíva, ktorá teraz je prezentovaná, ja myslím, že je dobrá. Že je tam istá voľnosť vysokej školy, otázka počtu kreditov, je tam priestor zas ten samosprávny, vysokoškolský, ktorý, podľa mňa, podľa môjho názoru, je akceptovateľný a dobrý.

    K tým lietajúcim profesorom len tri-štyri vety. Neviem, ktorý pán kolega povedal, že to je zle a šíria zlo pomaly tí lietajúci, ale oni šíria aj dobro. Viete, tí lietajúci väčšinou, ja už ten výraz nepoviem, lebo je mrzký, je zlý, lebo necharakterizuje ten dôvod. Po prvé je trápny. Veď viete, aké máme dneska citlivé obdobie, pán minister to prežíva, ak príde vysokoškolský učiteľ na prednášku alebo aj učiteľ základnej, strednej školy a má tú česť ísť autom a nie na bicykli a zaparkuje na parkovisku, tak zaparkuje väčšinou na starej embéčke 25-ročnej. Vedľa neho zapískajú brzdy na bavorákoch a mercedesoch, na ktorých príde študent. Viete, o čom hovorím. To znamená, ak niekto má viac úväzkov, nemá ich preto, že si tam bahní a je z toho šťastný, ale preto, že chce ako-tak dôstojne vyživiť rodinu. To je ten, žiaľ, tento dôvod. Druhý dôvod je však, v Spojených štátoch amerických, v západnej Európe je to bonus, keď má profesor viac úväzkov, ja mám osobne kolegov, ktorí neprednášajú z Bratislavy a nejde po D1 do Trnavy a číta novinky pri tom za 20 minút, on má, je vedúci katedry na Sorbonne a je vedúci katedry v New Yorku. Mám kolegu, ktorý je šéfom katedry v Uppsale, na Sorbonne a v Oxforde. Ako to stíha? No asi je dobrý! To znamená, nikdy som nebol za extrém, pán minister vie, nikdy, mne takisto vadia, keď sú kolegovia, ktorí majú tri alebo dvaja-traja možno štyri plné úväzky, to mi vadí, to nie je dobré, to nie je ani treba. Ale nechcem zas detailne, zas ten kompromis, ktorý myslím, že je navrhnutý, je racionálny, je korektný, mám taký dojem, lebo ja som otvorene povedal svoj názor a ani ho nemením, že nejaké hodinové obmedzenie v zákone, ktorý je po ústave právnym predpisom najvyššej právnej sily, nie je ani právne, ani takticko-strategicky, ani eticky možno najšťastnejšie. Súhlasím, treba zvýšiť zodpovednosť pánov rektorov, pánov dekanov, sú tam iné páky administratívne, dokonca aj trestnoprávne, ak niekto prehlási, že učí len inde a dopúšťa sa klamstva, a to nechcem rozoberať, takže sú tam iné metódy a iné možnosti. Ja len hovorím to, že pedagogická činnosť nie je podnikanie, viete, že pedagogická činnosť, vedecká, publicistická je nepodnikateľská činnosť, tá pani predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl mi povedala po poslednej porade u pána ministra: "No veď ale učiteľ musí všetko vydržať, lebo je to poslanie." Viac-menej v takomto zmysle, no fajn, je to poslanie, je to nádherné, ja hovorím, že farár, učiteľ a lekár, to nie je zamestnanie, to je povolanie až poslanie, len aj ten, kto napĺňa poslanie, aj ten dostane faktúru na elektriku a plyn a musí kúpiť maslo a chleba. Takže to na margo tých drobných úväzkov. Ja možno ešte k tomu niečo poviem aj v druhom čítaní, lebo mňa mrzí ten pejoratívny názov lietajúci, no kto má, lieta, kto má dobré krídla, nech lieta. A keď lieta príliš, tak mu treba strihnúť.

    No, ale na záver. Prosím vás, ja sa domnievam, že toto je istá prechodná etapa, kde máme tú možnosť mať novelu, myslím, okolo 191 zmien, náročnú, rozsiahlu, ja to beriem ako prechodné obdobie, ktoré treba preklenúť a naozaj sa v dobrom slova zmysle "sed sakramentsky" pripraviť na ten nový zákon o vysokých školách po tvrdej, širokej diskusii, intenzívnej, lebo ten zákon je strašne dôležitý. Kvalita, a už končím, vydržte, kvalita, chceme kvalitu, všetci ju chceme, ale zas sa vrátim k tej oktávii, k trabantu a k prípadnému mercedesu, máme isté podmienky, musíme z ich vychádzať, viete, čo má ekonomika na to, aby dala do pedagogického procesu a do vedy, myslím, že je to momentálne 4,7 % HDP v tých najvyspelejších štátoch, je to okolo 6,3, 6,4, už to nie je až taký rozdiel, no ale je a je to, žiaľ, aj o peniazoch.

    Takže ja poznám iba dve neoklamateľné kritériá kvality školy, aj vysokej školy: záujem a uplatnenie v praxi. Záujem o školu a uplatnenie v praxi. To je neoklamateľné a nepodplatiteľné. Iste trochu zjednodušene, ale to je to hlavné.

    Bolo by sa, dalo by sa strašne veľa diskutovať o tom, čo je kvalita, aká je kvalita, lebo viete, keď hovoríme o kvalite akejkoľvek duševnej činnosti, keď som bol na prokuratúre dakedy ešte dávno, tak sme museli robiť 25 obžalôb minimálne, sudca -myslím - 25 rozsudkov, inak bolo zle. No, dosť ma to dráždilo. Nie preto, že by som mal s tým problém, nemal som. Ale to nie je ten Chaplin a pás, tá groteska, že ideme, ideme a 9 hodín makám a potom spadnem na nos. Takže vychádzať aj z toho, že vysokoškolská pôda je vysoko intelektuálna pôda, kde fungujú schopní ľudia, ktorí hľadajú svoje miesto na slnku, a zákon o vysokých školách má byť taký, aby im to miesto na slnku pomáhal v tom dobrom slova zmysle nájsť.

    Takže verím, že sa nám podarí prijať nový zákon, taký, ktorý bude tomuto napomáhať, lebo je to sféra ťažká a zložitá a nesmierne citlivá. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je 8 faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Ja len vzhľadom k tomu, že sa blíži jedenásta hodina, na 11.00 hodinu bolo naplánované grémium. Týmto aj všetkých členov grémia pozývam. Chcem vás zároveň poprosiť, aby sme prerušili rokovanie do ukončenia grémia. Vám to skôr oznamujem, hej? Takže aj faktické poznámky budú.

  • Ruch v sále.

  • Prosím? Je všeobecný súhlas, aby sme teda pokračovali, pokračovali až po grémiu.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Takže, pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Rád by som reagoval na môjho predrečníka, a to čiastočne súhlasne, čiastočne nesúhlasne. Nemôžem s ním súhlasiť v tom, že snaha dostať sa vyššie v medzinárodnom hodnotení našich vysokých škôl a univerzít je niečo ako neadekvátne velikášstvo. Nikto sa predsa s vážnou tvárou nechce porovnávať s Harvardom alebo Oxfordom, ale rezignovať na porovnanie s takým susedným Brnom alebo Krakovom je, myslím si, naozaj nebezpečné znižovanie latky náročnosti a naozaj môže smerovať len k dlhodobej priemernosti a podpriemernosti našich univerzít a vysokých škôl.

    V čom s ním však súhlasím, aj keď to možno celkom explicitne nepovedal, ale vytušil som to z jeho vystúpenia, je to, že naozaj, tá úroveň našich škôl, ktorú, vysokých škôl, ktorú označil za uspokojujúcu, je takáto len v kontexte tých podmienok, v ktorých naše univerzity a vysoké školy žijú alebo, lepšie povedané, živoria. A kým sa tieto podmienky nezlepšia, tak naozaj, aj tá súťaž s tým Brnom a Krakovom bude asi nerealistická. Nie som si istý, nakoľko tento návrh novely k tomuto strategickému cieľu napomôže. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Fronc.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega, tri ako také poznámky. K tým akademickým slobodám, ja som plne za to. Myslím si totižto, že naozaj len na takejto pôde, kde je možnosť vysloviť aj provokatívny, zlý alebo nesprávny názor, sa tie názory tríbia a pokračuje ďalej. Preto už v stredoveku boli schopní zaviesť akademické slobody a ja mám pocit ale v niektorých krokoch, aj tento zákon ide skôr stanovením tvrdých podmienok a nie na vytvorenie motivácií. I keď jeden prípad motivačný som vyzdvihol, ktorý tam je a ktorý som ocenil.

    Druhá poznámka - Bolonský proces. Áno, priniesol, aj nie, veci, ktoré sú nám vlastné a možno aj nie celkom dobré. Na druhej strane, Slovensko nežije vo vzduchoprázdne. Je 50 krajín zapojených do toho Bolonského procesu a jednoducho, z toho sa nedá vyskočiť. Niektoré veci, aj keď sa nám nie celkom páčia, musíme prijať, ak chceme fungovať spoločne v tom priestore.

    A tretia poznámka k tej, k tomu rebríčku. Ja som rád, že ste to povedali. Naopak, ja si myslím, že nemáme rezignovať na zlepšenie, určite nie, ako hovoril kolega Huba. Ale na druhej strane, treba si uvedomiť, že niektoré veci sa používajú vyslovene bez širšieho, širšej znalosti kontextu, pretože, poviem, áno, niektoré americké univerzity majú ročný rozpočet väčší, ako je rozpočet Slovenskej republiky. A to hodnotenie totižto ako prebieha? Treba povedať, že na základe toho hodnotenia, to hodnotenie hovorí aj o tom, že kto tam učí, že koľko je tam učiteľov, profesorov, ktorí sú nositelia Nobelovej ceny. To takisto rozhoduje o tom rebríčku.

    No ja si neviem predstaviť, že slovenská vysoká škola by si mohla dovoliť a zaplatiť, aby na nej učil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kolega Mamojka povedal viaceré veci, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Aj ten prímer s tými oktáviami a trabantmi je pravdivý. Samozrejme, ale ešte aj tie oktávie slovenské môžu byť hrdzavé, zanedbané s odletujúcimi matkami z kolies a môžu byť vytuningované v rámci našich možností na slušné vozidlo. A ten problém je vždy ozaj to, aby sme sa rozhodli na ten závod terénnych áut postaviť s podporou verejných prostriedkov tie najlepšie oktávie. A znova hovorím, ten generalizujúci pohľad je, samozrejme, vždy zjednodušujúci a čiastočne aj krivdiaci. Najhorší je ale ten pohľad, že však to nie je také zlé.

    Ja si myslím, že z troch desiatok a viac vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií na Slovensku tvrdenie, že to nie je také zlé, je neprípustne pozitívna generalizácia. A v tomto zmysle je dobré vždy si naliať čistého vína a, samozrejme, že čierno-biele videnie je škodlivé a z príkladu urobiť neviem čo, tiež nie vždy veci svedčí. Ale ak sa tu hovorí o Párnici, v poriadku, treba tiež hovoriť o tých školách, kde externisti sú takmer neželanou príťažou. Želaný je ich vklad na príslušný účet a potom povinné vyzdvihnutie si diplomu. Lebo aj také sú, aj tie vedú k dojmu, ktorý potom niekedy externé štúdium zanecháva a krivdí tým, kde sa učí externe poctivo.

    Úplne nakoniec, veľa vecí sme prevzali z Európy, ktorá vo vysokoškolskom vzdelávaní generálne, dlhodobo a s výnimkou britských a zopár ojedinelých univerzít stále viacej zaostáva. A my sme si mysleli, že Bologna je ten pravý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež v zásade súhlasím, že to pechorenie ja identifikujem, že to pechorenie za každú cenu je také, až trápno-smiešne častokrát, že niekedy je fakt lepšie takú dôstojnú jazdu urobiť na škodovke, som za a čiastočne to povedal aj pán Osuský, ale na takej čistej, umytej, také akože vidno na nej, že je o ňu postarané a férovou jazdou. To by sa mi celkom páčilo. Ale pravdou je, že ja to skôr identifikujem, že niektorí to možno poznáte, nie takí tí puberťáci, väčšinou takí tí dedinsko-mestskí seladóni si kúpia starého bavoráka a tak brutálne to vytáčajú na tých zákrutách. Niekedy aj mne to pripadá, že niektoré školy tu máme, ktoré vlastne tiež chytajú fazónu, ale za tou fazónou je to fakt, fakt biedne. Ja som to mal dokonca aj v programe, keď som bol vo voľbách, že niekedy je lepšie kvalitné montérky, ako nekvalitný diplom, že niekedy je aj férovejšie voči tým ľuďom - im povedať, že ten papier, tá A4, ktorú dostanú po vyštudovaní nejakej školy v zásade je menejcenná, ako montérky. Žiaľ, aj tu to nejakým spôsobom identifikujeme, dokonca v niektorých kruhoch sa už zvykne hovoriť, že nezobrali ho do roboty, ide na vysokú, hej. A to je, ja si, u nás na Orave to bolo, že kto šiel na vysokú, to bolo, viete, ešte také tie staré, že išiel za farára, hej, a teraz, potom ešte, ja si to pamätám, že na vysokú, to bol akože fakt honor, že toto tu cielene identifikujem, teda čiastočne to s tým súvisí.

    Ale ešte poslednú vec som chcel, že som rád, že vidím niekoho, kto má nejaký problém s kreditným systémom, lebo to mi pripomenulo, to už je nejakých pomaly dvadsať rokov dozadu, že ja som tiež to zavádzanie sabotoval na "hnojarine", a sa mi to neoplatilo, ma vo štvrtom ročníku vyrazili. No tak, ale to bolo veľmi dávno. Ďakujem .

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi poslancovi aj pánovi predsedovi výboru, že vyjadril svoj názor aj takto v pléne ohľadne externého štúdia. Zase sa chcem k tomu vrátiť, lebo aj ja v praxi, v svojej kratšej praxi, samozrejme, ako má on, som sa raz nestretla so študentom externého štúdia, ktorý by bol horší u mňa na skúške, ako v dennom štúdiu. Možno je to tým, samozrejme, nedá sa to generalizovať, to chápem, možno je to tým, v akom odbore pôsobím, ale vždy, vždy tí externisti sú motivovaní ísť na tú vysokú školu. Idú za nejakým cieľom na tú vysokú školu. Chcú tam ísť, chcú si zlepšiť kvalifikáciu, zaujíma ich to, pýtajú sa veci z praxe. Čiže napriek tomu, že som s nimi menej hodín, rovnako ich skúšam, majú rovnaké povinnosti, ako denní študenti, nie som s nimi len toľko v kontakte. Čiže určite to závisí aj od odborov, teda v ktorých sa študuje.

    Ešte by som zareagovala na to, že cena toho vysokoškolského externého štúdia zostane tá istá, keď sa predĺži na sedem rokov. Tak či tak si myslím, že bude veľký odliv externých študentov, napriek tomu, že tá cena je garantovaná v tejto novele, pretože to nie je len o tom, koľko zaplatí, ale o tom, že ďalšie dva roky sa musí popri zamestnaní venovať štúdiu, stojí ho to nemalé peniaze, náklady na cestovanie a takisto nemôže postupovať ďalej kariérne v práci, čiže treba sa na to pozrieť aj z tohto aspektu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel takisto oceniť vystúpenie pána profesora Mamojku a nadviazal by som na niektoré veci, ktoré v tom vystúpení zazneli. Iste je veľmi diskutovanou otázkou v spoločnosti otázka viacerých úväzkov vysokoškolských pedagógov. No ja som to už v tom predchádzajúcom vstupe povedal, že ten problém spočíva v tom, že sa to dneska možno trošku zužuje na otázku garantov, ale zase na druhej strane musím povedať, že tá otázka pri profesoroch, docentoch, ľudí, ktorí majú vedomosti, ako je, podľa mňa, ako absolútne, absolútne na mieste, aby ľudia, ktorí majú čo povedať, majú čo odovzdať, to odovzdávali. Veď nemôže predsa odovzdávať vedomosti niekto, kto ich nemá a spoločnosť, ktorá nechce prijímať vedomosti od tých, ktorí ich majú, ako musí jednoznačne upadať. Čiže z tohto pohľadu je táto otázka určite namieste.

    Druhá otázka je otázka spoločenského, ale aj materiálneho ohodnotenia pedagógov. Ak si niekto myslí, že vysokoškolský pedagóg môže byť ohodnotený počtom hodín, ktoré sedí na pracovisku, my sme tomu niekedy na katedre, keď boli takéto pokusy, hovorili, že nie sme duševní nevoľníci, ktorí by mali sedieť osem alebo desať hodín na pracovisku a v zásade výsledok našej práce sa nedá ohodnotiť počtom hodín. Počtom hodín sa nedá ohodnotiť ani počet publikácií, ani počet citácií, ani počet dobrých študentov, ktorých ste vychovali, počet dobrých diplomových prác alebo iných prác, ktoré vyprodukujú študenti, ktorých vediete. Čiže ten proces je trošku zložitejší a treba pravdepodobne o ňom debatovať, ale v každom prípade sa prikláňam k téze, ktorú povedal pán profesor Mamojka, že je potrebné zvýšiť zodpovednosť dekanov a rektorov, lebo pravdepodobne tadiaľto vedie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja by som doplnila pána poslanca tým, že naozaj je dôležité odmeňovanie pedagógov na vysokej škole, ale treba si uvedomiť, že zhodou okolností na vysokej škole, nie tak dávno, je dovolené odmeňovať pedagógov plne v rukách rektora. Rektor musí dodržať tzv. tabuľkový plat, ale môže pridať profesorom alebo komukoľvek toľko finančných prostriedkov, koľko uzná za vhodné, koľko má alebo koľko sa rozhodne. Čiže tam on môže motivovať toho profesora, aby nemusel lietať hore-dole, aby nebol až tak vyťažený a potom aj opotrebovaný, prípadne vyhorený. Čiže nemalo by to byť na úkor kvality. Ale nie to som chcela hovoriť.

    Chcela som sa vrátiť k tomu kreditovému systému. Naozaj nebolo správne, že sme prebrali mirnix-dirnix kreditový systém a kebyže sme ho prebrali detailne a dôsledne, ale my sme, samozrejme, niečo zase adaptovali, ale bez súvisu do nášho školstva v snahe byť "svetoví" a často sa stáva, že nie sú akceptované, napr. existencia prerekvizít a posúvajú sa kredity. Skrátka nebudem to vysvetľovať, skrátka viem, že to nie je pochopené a ďalšia vec, napríklad v kreditovom systéme nie sú u nás povinné prednášky. Pričom kreditový systém prednášky má ako zakomponované ako povinná záležitosť pre študenta. Nie, že by som ja na mojich prednáškach potrebovala nevyhnutne plný počet študentov. No a ďalšia vec, všetko to vlastne došlo k tomu, že u nás sa potom vmedzerilo do štúdia vysokoškolského existencia bakalárov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Rovnako by som chcel oceniť veľmi konštruktívny príhovor pána profesora a vyjadril by som podporu najmä tej časti, kde hovoril o tom rozdiele alebo o tom, aby sme nerobili rozdiely medzi dennými a externými študentami. Mám osobnú skúsenosť aj v študentskej, aj v učiteľskej forme s tým, že naozaj tieto rozdiely nie sú patričné. Študoval som na dvoch vysokých školách, jednej dennej, jednej externej a naozaj rozdiel bol medzi dobrými a zlými študentami, určite nie medzi tým, či boli denní, alebo externí. Dneska učím denných aj externých, opäť, sú dobrí medzi dennými, dobrí medzi externými, zlí medzi dennými, zlí medzi externými. Čiže je to o tom, aby sme ich preverili na skúškach, preverili na štátniciach a to by sme mali posilniť. Určite by som nerobil z ani jednej z týchto dvoch skupín menejcenných študentov a som rád, že to nerobíme. Nezaslúžia si to ani denní, ani externí študenti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teda budeme pokračovať až po ukončení grémia, takže začína prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, skončilo poslanecké grémium. Mali by sme pokračovať. V rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Hraško. Už je tu, nech sa páči, pán poslanec, kľudne, dajte si vodičku a pán spravodajca tu nie je. Kto zo školského výboru by ho zastúpil? Je, áno, dobre. Takže sme tu všetci.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, páni kolegovia, kolegyne. Najprv by som chcel oceniť konštruktívny prístup v rozprave pána kolegu Mamojku, ktorý skutočne nejak veľmi nekritizoval, ale povedal veci, ktoré by bolo možné lepšie pripraviť alebo lepšie spraviť v rámci tohto návrhu. No a ja by som, preto som sa k nemu nevyjadroval ani vo faktickej poznámke, lebo som vedel, že budem mať priestor tu.

    Takže na úvod by som povedal, že tento zákon je opäť jeden z tých, ktorý nie je až tak veľmi systémový, a tak ako aj tie predchádzajúce. No a prečo hovorím, že ako predchádzajúce? Bolo spomínané, že financovanie sa odovzdalo do rúk samospráv, to budeme bilancovať až o pár mesiacov ako to celé dopadne, ale vytvoril sa priestor neistoty, najmä teda ak hovoríme o centrách voľného času, školských strediskách záujmovej činnosti, teda mimoškolské vzdelávanie. No a tak zriaďovatelia hľadali iné možnosti a našli. Ak majú neisté financovanie centier voľného času, tak zrazu nastal enormný nárast detí v školskom klube detí, teda v ŠKD-éčkach. Majú totiž veľmi príbuzné činnosti. To znamená, že pravdepodobne nastane odliv v centrách voľného času, ale nastal nárast v ŠKD a enormný. Takže namiesto systémového riešenia sa urobil čiastkový krok, ktorý sa už vrátil ako bumerang, a teraz už ministerstvo špekuluje, ako obmedziť činnosť ŠKD a presne takto nesystémovo vlastne chce riešiť kvalitu vysokého školstva aj tento zákon.

    Dalo by sa to riešiť diskusiou, ale nie obmedzenou. Pani poslankyňa Nachtmannová spomínala, že pán minister vo veľkom diskutuje so všelijakými odborníkmi. No diskutuje, ale mám taký dojem, že si vyberá s kým bude diskutovať, pretože ja mám úplne iné informácie. Tí, ktorí sa ku nemu domáhajú už dávno a mali to prisľúbené, že áno, tak sa ku nemu do dnešného dňa nedostali a vôbec ani nemohli povedať svoje argumenty ani svoje poznatky z praxe, takže to je tá diskusia, ktorá je, dá sa povedať, taká jednostranná, čiže tá, ktorá vyhovuje ministerstvu. Preto diskusiu treba áno, ale ešte predtým, lebo mám taký pocit, že tí najmúdrejší sú na ministerstvách, nielen teda na ministerstve školstva, ale aj na iných, ktorí pripravia zákon, ktorý potom, s ktorým si potom vyslúžia kritiku a namiesto širokej diskusie, ktorá tomu mohla predchádzať a mohol s pripraviť skutočný zákon, ktorý by bol kvalitný. Takže aj takýmto spôsobom mám taký pocit, že sa pripravujú vládne návrhy zákonov. Škoda toho, že skutočne tu nejde o konštruktívny prístup. No a teraz sa dostanem opäť k tomu predkladanému zákonu, aj keď je teda nesystémový, niektoré veci rieši, ale niektoré veci, naopak, vôbec nerieši. A ja som to spomínal vo faktickej poznámke, že sa dotknem hlavne externého štúdia. Už to tu bolo spomínané z viacerých úst a ja to ešte trošku rozšpikujem do hlbšej podoby.

    Bolo spomínané, že netreba porovnávať denných a externých študentov, v rámci ich kvality, pretože skutočne záleží to len a len na tých študentoch, ktorí sú. Opäť budem hovoriť z praxe, pretože som zažil štúdium na vysokej škole ako denný študent a zažil som vysokoškolské štúdium aj ako externý študent na druhej vysokej škole. A popritom som zažil ešte aj ďalšie externé štúdium, ktoré nebolo vysokoškolského zamerania ale malo akreditáciu, robil som si popri zamestnaní ešte aj tanečnú pedagogiku. To spomínam kvôli tomu, že sa tam budem baviť o množstve vyučovacích hodín na jednotlivých predmetoch, ktoré musí človek absolvovať, aby niečo zvládol nejakú problematiku. Takže k externému štúdiu. V prvom rade som si položil otázku, pre koho to externé štúdium je. No v prvom rade je pre ľudí, ktorí si potrebujú zvýšiť kvalifikáciu, napr. kvôli zvýšeniu platu v zamestnaní. Inú možnosť nemajú, keďže doteraz neabsolvovali vysokú školu, môžu to urobiť len formou externého štúdia, pretože pochybujem, že niekto kto má za sebou ešte aj rodinu si môže dovoliť zrazu nastúpiť na päť rokov na riadne denné vysokoškolské štúdium. Alebo sú to ľudia, ktorí sa nedostali na vysokú školu z akýchkoľvek dôvodov na prvýkrát. Môžem veľmi jednoduchý dôvod uviesť: žena, ktorá skončí strednú školu sa, žiaľ, dostane hneď na materskú dovolenku, a tým pádom je minimálne na tri roky blokovaná, až potom môže nastúpiť. No a keďže sa zmenili rodinné pomery, už nemôže nastúpiť na denné štúdium, vyskúša externé štúdium. To znamená, že títo ľudia spravidla majú tendenciu ísť na vysokú školu, ale už si vyberajú tú vysokú školu úplne iným spôsobom ako študenti, ktorí skončia strednú školu, pretože idú cielene presne za tým, čo chcú študovať. Opäť by som mohol uviesť príklad, ako som sa ja dostal na Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, keď som pôvodne robil prijímačky na matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave, že prepáčte, stal sa administratívny omyl, vy ste u nás vedený oficiálne ako neprijatý, vám to omylom prišlo, že ste prijatý. Takže som vyštudoval jeden z najťažších odborov na stavebnej fakulte. Nič to nemení na veci, že som vysokoškolský titul získal. Žiaľ, do praxe som sa nedostal, pretože som sa začal zaoberať úplne inými vecami aj kopec mojich kolegov sa nedostalo do stavebnej praxe, pretože v tom čase, žiaľ, pracovných miest nebolo. Dneska je stavebníctvo na vzostupe, no len, žiaľ, už sa k tomu človek nedostane, pretože akonáhle odíde z praxe, už mu to čiastočne chýba.

    Takže už vieme pre koho je to štúdium. Je to pre ľudí, ktorí chcú si zvýšiť kvalifikáciu a nemajú inú možnosť, len to urobiť popri zamestnaní, čiže externou formou štúdia. Teraz zaznelo veľmi dobre z úst kolegyne Horváthovej, že sú tam isté náklady. Ja vám ich presne poviem, aké sú to náklady. Sú to náklady na dopravu, pretože každý týždeň musíte dochádzať odniekiaľ niekam, nie je to v rámci jedného mesta, väčšinou tí študenti študujú na inom mieste alebo v inom meste, ako majú svoje trvalé bydlisko alebo kde pracujú, a to sú náklady teda vyššie, pretože to nie je mestská hromadná doprava, takže tá doprava sa musí nejakým spôsobom zaplatiť. Ďalej sú to náklady na ubytovanie, pretože ten študent externého štúdia nemá internát ani nemá naň nárok a ani sa väčšinou nedá v takýchto zariadeniach ubytovať, pretože sú kapacity veľmi obmedzené. To už zase viem aj z mojej praxe, ktoré boli už dávno predtým. Takže väčšinou sú to nejaké hotely, možno robotníckeho typu, aby boli lacnejšie.

    Ďalej sú to náklady na stravovanie. Externý študent nemá nárok zakúpiť si lístky do stravovacieho zariadenia danej vysokej školy alebo len v obmedzenej forme aj to len vtedy, keď je jedáleň otvorená. To znamená, že povedzme ešte v piatok by sa možno dalo. V sobotu možno čiastočne, keď sa stravujú študenti, ale pokiaľ je to v rámci vysokej školy, nie v rámci internátu, tak sú to väčšinou zatvorené. To znamená, že tam sú raňajky, obedy, večere, môžte si napočítať, koľko vás to stojí. Pritom, keď sa dokážete uskromniť, je to aj tak dosť veľká výška. No a potom sú to náklady na štúdium. Dneska je externé štúdium spoplatnené. Ja som proti tomu bojoval, keď sa to malo zaviesť prvýkrát. Mal som argumenty, mal som výskumy z troch vysokých škôl na Slovensku, z Bratislavy, z Nitry a z Košíc od študentov externého štúdia, kde som urobil anketu asi s dvadsiatimi otázkami, na ktoré mi študenti odpovedali, z toho som potom vychádzal. Našťastie sa tento, toto spoplatnenie v tom čase stiahlo a opäť na niekoľko rokov oddialilo. Žiaľ, dneska je to realita a dneska externí študenti platia za štúdium. Za to isté štúdium, za ktoré denní študenti neplatia. A tu sa môžme baviť o tom, že teda v čom je rozdiel. Prečo jedni platia a druhí neplatia? Veľmi pádny argument je to, že externí študenti študujú cez víkendy viac-menej, čiže piatok, sobota, nedeľa, keď to zoberieme. Aj pán Mamojka spomínal, že niekedy sa učí teda streda, štvrtok, piatok intenzívnou formou, ale ja som absolvoval štúdium, kde sme chodili na víkendy. To znamená, že v piatok poobede, končili sme nedeľou obedom a mohli ísť domov. Takže treba zaplatiť tých pedagógov, ktorí vyučujú vo víkendovom čase. Už v tom čase, keď som teda začal ja študovať druhú vysokú školu, sa vyberali peniaze kvázi za externé štúdium. Ešte to nebolo povolené, zbieralo sa do tzv. občianskych združení, ktoré mali akože podporovať toto štúdium. My sme sa však dozvedeli, že tie peniaze vôbec nejdú tým pedagógom, ktorí nás učili, ale nechávala si ich skupinka ľudí, ktorá mala na starosti to občianske združenie.

    Keďže som ja o tomto vedel a bol som možno trošku šikovnejší, rozhľadenejší, ja som tam nezaplatil ani halier v tom čase ešte, pretože boli ešte koruny. Žiaľ, moji kolegovia zaplatili a bolo im to na dve veci. Prišli o peniaze. Dneska je to už povinnosťou a tieto peniaze musia ísť a teraz je otázne, že či skutočne idú tým pedagógom, ktorí učia, či to už náhodou nemajú zohľadnené v tom plate, že aj napriek tomu, že učia externých, ale učia, to znamená, že do štatistiky tí študenti idú a škola na nich dostane patričný príspevok. Takže výdavkov, okrem toho som nespomínal ešte výdavky na vysokoškolské učebnice a pomôcky, ktoré si musí študent zadovážiť pokiaľ, samozrejme, má svoju zložitosť štúdia. Teraz je teda otázne, aká je návratnosť investícií vložených v priebehu, keď teraz zoberiem, že súčasná dĺžka štúdia na tej priemernej vysokej škole je päť rokov. Sú to veľmi vysoké náklady a oproti denným študentom sú omnoho vyššie. Takže skutočne mnoho ľudí si aj povie, že či sa mu to vôbec oplatí, zdvíhať si kvalifikáciu, keď päť rokov som niekde blokovaný, nemôžem rásť v zamestnaní a nemôžem rásť ani kvôli tomu, že nemám spravenú vysokú školu a či skutočne ten nárast toho môjho platu bude taký, že sa mi oplatí na tú vysokú školu vôbec chodiť. No a v tomto ešte si môžem povedať aj, teda že ten, ktorý nemá vysokú školu, mnohokrát má vyšší plat, pokiaľ sa dostane do dobrej praxe a potom nemôže, nemusí vôbec rozmýšľať tým, či idem vôbec študovať vysokú školu, pretože sa mu to neoplatí. Pretože s vysokoškolským titulom by ho možno na jeho miesto, ktoré teraz zastáva, má celkom slušný plat, ani nezobrali. To sa stávalo mnohým mojim kamarátom, ktorí vyštudovali vysokú školu, hlásili sa do, už brali v podstate akékoľvek zamestnanie. Žiaľ, nezobrali ich z toho titulu, že majú vysokú kvalifikáciu na dané miesto. Takže smola.

    No a teraz sa môžme porozprávať o tom, teda že za päť rokov sú to dosť vysoké náklady, vrátane teda toho poplatku a teraz si zoberme, ako sa zvýšia náklady, keď im predĺžime štúdium o ďalšie dva-tri roky. No skúste sa ich opýtať. Skúste sa opýtať tých, ktorí majú rodiny a idú študovať externou formou štúdia, o koľko pripravia svoje rodiny peňazí. Je to dosť. Pre takého, kto má suverénny plat, si povie, že to pre nich nemôže byť nič, veď si zvýšia kvalifikáciu, budú mať vyšší plat, keď vyštudujú vysokú školu. Figu borovú! Nikto z nich nemá zaručené, že keď vyštuduje vysokú školu, že dostane plat naozaj taký, aby mu pokryl náklady, ktoré na to štúdium vynakladá. Preto skutočne je na pováženie v prvom rade nediskriminovať externých študentov tým, že oni platia za svoje štúdium a denní študenti neplatia.

    Na a teraz poďme sa pozrieť na množstvo učiva, pretože to súvisí aj s tým, že treba to štúdium predĺžiť. Keďže som študoval aj dennou formou, aj externou formou môžem povedať, že denná forma štúdia je väčšia flákareň oproti externej forme štúdia. To mám z vlastnej skúsenosti. No, zaujímavé, že? Ja som sa nevyflákal, ja som tú vysokú školu skončil, mám diplom, obhájil som si diplomovku, takže nemôžem povedať, že som sa flákal. Ale to štúdium je tam voľnejšie, pretože nie sú povinné prednášky. Ja už keď idem na externú formu a som tam od piatku do nedele, tak asi nebudem sa flákať po Nitre, kde som študoval, ale budem sedieť na tej prednáške a následne aj na cvičení. Takže väčšia benevolencia je v rámci denného štúdia. A potom k tomu tak pristupujú aj študenti. Mal som ich naozaj dostatok tých spolukolegov študentov, ktorí mali rôzne prístupy k vysokoškolskému štúdiu v rámci denného štúdia.

    Takže poďme späť k množstvu učiva. Ak mám daný akreditovaný študijný plán na danom odbore, tak ho musím absolvovať, či chcem, či nechcem. To množstvo učiva je tam to isté. Akurát na externej forme štúdia ho musím zvládať omnoho intenzívnejšie ako na dennej forme. Opäť je to skúsenosť tým, že je koncentrovaný, koncentrované vyučovanie do troch dní, ale plných troch dní, nielenže pod dňa mám a pol dňa mám voľno, ale mám tam plné tri dni, čo je, to znamená, ja neviem, od piatku do večera, v sobotu celý deň a v nedeľu dopoludnia, teda od rána až do obeda. To znamená, že dva plné dni. Keď to zoberiem v rámci denného štúdia, tak tam, ja neviem, do obedu mám nejaké prednášky, potom pred obedom mám ešte jedno "cviko", zvyšok mám voľno. Ďalší deň mám to isté, ale v popoludňajšom čase. Takže, keď to zhrnieme, tak možno je to len o deň viacej v rámci denného štúdia ako v rámci externého. Ale chcem povedať iné. Tie učené, tú učebnú látku musím zvládnuť tak či tak. A tým, že som v externej forme štúdia a nemám skutočne kam uniknúť v priebehu tých troch dní, tak som viacej nútený sa tomu štúdiu venovať a intenzívnejšie. Pretože v jeden deň mám prednášku, na druhý deň mám "cviko". To znamená, že tú prednášku som si musel ešte v ten deň pozrieť a potom si ju naštudovať tak, aby som zvládal cvičenia. Toto denní študenti väčšinou nerobili. Menej intenzívne sa tomu venovali. To znamená, že skutočne tá istá látka sa dá prebrať v externom štúdiu presne za ten istý stanovený čas ako tú dennú formu štúdia. Takže dokonca je možné, že tým že sa študenti naozaj na externej forme intenzívnejšie pripravujú, je možné, že sú dokonca lepší v mnohých prípadoch ako študenti denného štúdia. A možno by o tom vedeli povedať štatistiky z toho množstva študentov, ktorí zvládajú ako učivo pri dennom štúdiu a štatisticky percentuálne ako zvládajú externí študenti. Takže skutočne by som nerobil žiadne rozdiely a myslím si, že vôbec netreba predlžovať externú formu štúdia, pretože je zbytočná.

    Ja som vysokú školu druhú nekončil kvôli tomu, že som musel ešte na poslednú chvíľu nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorá ma odblokovala od tohto, stratil som dva roky skúšok a tým pádom som bol odpísaný, pretože ma externé štúdium vycicalo natoľko aj zo svojich rezerv, že už som nemal z čoho zaplatiť opakovanie predmetov a opakovanie ročníka, za ktoré sa už vtedy vyberali poplatky. Takže druhú vysokú školu som, žiaľ, nemohol dokončiť, aj napriek tomu, že som už presne vedel, čo študovať chcem a som za tým išiel.

    Takže externé štúdium má svojej opodstatnenie, mám opodstatnenú svoju dĺžku, má intenzívny systém a ešte by som sa možno vrátil k tej tretej forme, ktorú som robil, akreditované vzdelávanie, ktoré, žiaľ, mi už dneska nestačí. Nestačí mi z toho titulu, že bolo povedané, že mám menej, menší počet hodín, ako to vzdelávanie, ktoré bolo ešte donedávna akreditované v rámci tanečnej pedagogiky. Bol tam rozdiel v jednom semestri, keď to tak zoberiem. Ale myslím si, že v rámci tej intenzity štúdia, ktoré sme absolvovali my, naša skupina tanečných pedagógov, tak sme sa naučili presne to isté, čo na dennej forme štúdia alebo v súčasnom akreditovanom systéme toho istého vzdelávania. A dokonca si myslím, že som lepší tanečný pedagóg ako kopec tých, ktorí vychádzajú z toho ďalšieho externého štúdia. Bolo to v čom? Možno to bolo tým, že sme mali skutočne špičku v oblasti pedagógov, ktorí nás to učili a naučili nás to skutočne takou formou, aby boli sme donútení makať na sebe viacej ako možno tí, ktorí to robili úplne inou formou. Takže opäť je tu otázne, že či skutočne natiahnutie štúdia dokáže pomôcť kvalite, alebo nedokáže. Ja si myslím, že nedokáže. A mám to zo svojej praxe.

    Takže externé štúdium, ktoré je takto postavené v novom zákone, je postavené zle a určite by som tam takéto zmeny v rámci dĺžky štúdia nerobil. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca: pán poslanec Blaha, predpokladám, že je to potom procedurálny, takže len pán poslanec Martvoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, no, hádam to nemyslíš vážne to tvrdenie, že externí študenti sú lepší ako denní? Ja osobne mám úplne inú skúsenosť.

    Bežne sa deje, že denní študenti majú trojnásobne väčšiu hodinovú dotáciu na daný predmet ako externí študenti. Je to všade bežné. Čiže keď má niekto trikrát menej ako externý študent hodín ako denný študent, tak ako môže byť lepší ako denný? Ako nemôžme dávať argument, že, alebo myslieť si že všetci externí študenti sú z praxe. To bolo kedysi. Teraz je množstvo externých študentov, ktorí sú takí istí mladí ako tí denní a v praxi v živote neboli.

    Čiže to tvrdenie, že externí študenti sú lepší ako denní, určite s tým nesúhlasím a dovolím si poukázať na to, že práve denní študenti aj v minulosti aj teraz mnohokrát sú kvalitnejšie pripravení a sú lepšie pripravení ako externí študenti. Je to aj pri hodnoteniach, mnohokrát to vidieť a dovolím si poznamenať, že jednoducho majú aj trojnásobne vyšší počet hodín, ktorým sa im pedagógovia venujú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Ja som netvrdil, že sú lepší, ale že by stálo za porovnanie, že ktorý z týchto dvoch, v ktorých z týchto dvoch skupín je percentuálne väčší počet študentov, ktorí sú lepší.

    To vieme veľmi jednoducho porovnať. Máte v dennom štúdiu 150 študentov v rámci ročníka a teraz tí, ktorí percentuálne akú majú úspešnosť a zoberme si skupinu študentov 40-tich, ktorí študujú v rámci externej formy, a tam si určime percentuálne, ktorí sú úspešnejší oproti tým horším. A tuná sa nám ukáže potom, že ktorí sú. A skutočne ja mám tú skúsenosť, pretože som hovoril, zažil aj jeden typ aj jednu formu aj druhú formu štúdia. Všade sú, aj takí aj takí. Aj tam boli flákači, aj tam boli menší flákači. Ale skutočne tí ľudia, ktorí sa intenzívnejšie pripravovali na to, boli donútení viacej sa venovať tým predmetom, aj keď v kratšom čase, aj keď nemali na to taký počet hodín, ale omnoho intenzívnejšie a okrem toho boli donútení si ešte aj popritom zháňať svoju vlastnú literatúru a doštudovať si niektoré veci, ktoré sa v priebehu prednášok povedať nestihli alebo nejakým spôsobom nemohli, takže sami boli donútení naštudovať si toho materiálu omnoho viacej, čo pri dennej forme, ako som hovoril, ktorá je taká trošku voľnejšia, pretože študenti sa nesústreďujú len na to štúdium intenzívne, teda nehovorím, že na všetkých fakultách, na všetkých školách. Samozrejme, sú aj výnimky a to je práve možno aj o tej kvalite.

    Takže tí študenti externej formy boli donútení intenzívnejšie, omnoho intenzívnejšie sa venovať tomu štúdiu ako tí denní študenti.

    Takže nehovoril som, že sú šikovnejší v externej forme, ale stálo by to za porovnanie, ktorí sú a aké výsledky dosahujú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší je do rozpravy pripravený pán poslanec Érsek.

    Pán poslanec, máte dlhšie vystúpenie? Tak, nech sa páči, poďte.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja budem fakt krátky, stíhame to.

    Táto novela má podporiť a skvalitniť výuku na vysokých školách, jak povedal pán minister v začiatku. Spomenul si hlavné ciele, personálna a organizácie štúdia, riadenie kvality. Myslím si, že ak je to k lepšiemu, vedie to k lepšiemu, môžme s tým súhlasiť. Máme však určité výhrady, ktoré, dovoľte, aby som povedal.

    Hneď tie personálne. Samozrejme, aj nás trápi to predĺženie externého štúdia v tomto smere. Prečo si myslíte, že to bude lepšie? Budú to múdrejšie, lepšie, múdrejší študenti alebo absolventi, lepšie zvládnu štúdium, keď im predĺžime o dva roky? Myslím si, že nie. Mali by sme hľadať niekde v kvalite vyučovacieho procesu a, samozrejme, prístupu študentov, ktoré môžme ohodnotiť pri skúškach, pokiaľ to kvalifikačne nebude spĺňať, neni, neni sa o čom baviť a myslím si, že preto nie je potrebné predlžovať toto štúdium.

    Vo výbore tiež odznelo, však spolu sme tam sedeli, že každý z tých profesorov, ktorí už dlho robia so študentmi, majú na to iný názor. Tak, samozrejme, tí, ktorí robia externé štúdium, prichádzajú z praxe, majú iné videnie ako tí študenti, ktorí študujú kvázi len teoreticky, a tá prax tam, myslím si, že chýba.

    Čo sa týka, tam máme problém s tým - obmedzenie počtu študentov. Myslím si, že mala by to byť slobodná voľba. Výber štúdia takisto. Keď niekto si vyberá takú školu, kde už dopredu vie, že nebude mať uplatnenie, jeho je to, myslím si, že jeho vec, ale v každom prípade my to štúdium by sme nemali obmedzovať.

    Súhlasíme, samozrejme, s tým, že veda patrí na univerzitu, na vysoké školy. Tam by malo byť vytvorené také adekvátne zázemie, aby toto sa tam mohlo prevádzkovať alebo neobmedzene pokračovať pod vedením profesorov a tu by som sa dostal k tej poslednej veci, že áno, tí lietajúci profesori, ja neviem to posúdiť, kde je tá hranica tých lietajúcich profesorov. Myslím si, že určite by sme ich ich neobmedzili na to, že sa musia len na jednej škole, pretože aj ostatné vysoké školy majú určité predmety, kde hľadáme najlepšie kvality. Myslím si, že tie najlepšie kvality, ktoré sú a neni ich veľa tých profesorov na Slovensku, by mali mať možnosť, by mali mať možnosť vyučovať aj tam a odovzdávať všetky tie skúsenosti, ktoré majú, samozrejme. O to nám ide, ale tým, že nájdeme tam adekvátnu mieru toho, že kde je tá miera, ktoré to on zvláda, alebo už aj na tej druhej strane bude nejaké riziko slabšieho plnenia svojich povinností.

    Myslím si, že toto je prvé čítanie, a preto nebudem dlhý. V závere by som len toľko povedal, je tu ešte priestor, samozrejme, v druhom čítaní a myslím si, že pokiaľ pán minister bude vedieť zapracovať tieto naše pripomienky, ktoré odzneli tak z vládnej, ako aj koaličnej strany, myslím si, že tento zákon by mohol byť priechodný. Ide o dobrú vôľu a, samozrejme, o to, aby sme to zvážili a pripravili ten zákon, ako povedal aj pán Mamojka - v prechodnom období na takú úroveň, aby bol lepší, ako je teraz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte iba pripomenúť členom výboru pre európske záležitosti, že o 12.00 hod., čiže ihneď je výbor v miestnosti číslo 30.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, je 11.58 hodín. Pán poslanec Jarjabek má určite dlhšie vystúpenie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Želám vám dobrú chuť počas obedňajšej prestávky a budeme pokračovať, poprosím, pán minister, o 14.00 hodine

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Príjemné popoludnie pani poslankyne, páni poslanci. Budeme pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách.

    Posledným, ktorý je ústne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec a predseda výboru pre kultúru a médiá.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister školstva, vážený pán spravodajca, vážení všetci desiati poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa už naobedovali a poctili ma svojou prítomnosťou tak, aby som mohol čosi povedať v rámci predkladanej novely zákona, čosi možno všeobecne platné, čosi možno konkrétne o umeleckých školách, na ktoré sa neprávom, trošku neprávom v rámci aj tohto dialógu, ktorý tuná prebieha veľmi kultivovane, zabúda.

    Dámy a páni, najskôr som bol v pokušení vstúpiť do tejto diskusie s návrhom, aby sme sa zamysleli nad tým, či sme sa náhodou nelapili do pasce. Do pasce byrokracie a zbytočne detailných predpisov a príkazov, ktoré z našich vysokých škôl robia inštitúcie doslova podozrivé z nekalej činnosti.

    Naše univerzity sú zo zákona verejnoprávne a samosprávne. Majú zadefinované akademické slobody, práva a povinnosti, ale my, teda tvorcovia zákona, všetkým tým rektorom, dekanom, kvestorom, správnym radcom a garantom v podstate neveríme, aby vedeli kompetentne posúdiť, či vedecký, alebo umelecký výkon jeho najbližších kolegov bol naozaj reálny, alebo je to len výmysel, a tak pre istotu vybudujeme monštruóznu databázu, ktorej plnenie berie čas na výskum a tvorbu, kvôli ktorej vznikajú personálne v poddimenzovanom školstve nové pracovné pozície "kŕmičov a kontrolórov databáz", no a výsledok je pochybný, rovnako ako prieskum verejnej mienky. Stačí tu istú otázku položiť rovnakému počtu ľudí na koncerte, v Redute a na koncerte v tenisovej hale a vysomárte sa zo zodpovednosti, z odpovedí. My zjavne neveríme, že vedecké rady, čo len tušia koho žiadosť o inauguráciu prerokúvajú, tak im pre istotu precízne predpíšeme ešte aj rubriky do životopisu. Neveríme, žeby vedecko-pedagogické kolégiá mohli mať dobré nápady na skvalitnenie a obohatenie ponuky štúdia, tak prerobíme nebadane pôvodne konzultačnú a poradnú Akreditačnú komisiu na akési generálne riaditeľstvo vysokých škôl, ktorej pracovné skupiny nasadzujeme ako trestné komandá do pomyselného zápasu na život, na smrť s rektormi. Pritom rektorov volí akademická obec, a so súhlasom ministra ich vymenúva prezident republiky. Teda do funkcie sa dostávajú transparentne a demokraticky, ale pracovnú skupinu si zostavuje jej predseda vymenovaný do Akreditačnej komisie vládou úplne samostatne a podľa svojej voľnej úvahy.

    Kto má akú zodpovednosť z toho, čo som povedal? No aj ten, ktorý sa veci venuje len okrajovo, iste rozumie tomu, kto je zodpovedný a kto "zodpovedný" nie je, ale o to významnejšie sú jeho rozhodnutia.

    Chcel som vás, vážené kolegyne a kolegovia, aj vyzvať, aby sme spoločne vyriešili problém, ktorý vnímam veľmi citlivo. Je to chýbajúce definovanie účelových zariadení umeleckých vysokých škôl. Ak vieme, že budúcim lekárom nestačí fonendoskop, ale potrebujú sa naučiť aj ako sa pracuje s modernými diagnostickými mašinkami, a ak vieme, že dnes agroinžiniera nenaučíme jeho perspektívne povolanie, ak bude mať k dispozícii len motyku a štepársky nožík, tak by sme asi mali uvedomiť aj to, že budúci člen orchestra potrebuje už ako študent občas hrať pod vedením dirigenta v koncertnej sále, že budúci profesionálny herec či spevák sa potrebuje naučiť hrať aj na scéne a v kostýme, že sochár si musí vyskúšať aj to, ako správajú kovy pri odlievaní, a drevo či skala pri opracovávaní a tak ďalej a podobne.

    Prečo teda zákon pozná inštitút fakultných nemocníc, vysokoškolských poľnohospodárskych podnikov, či kňazských seminárov, ale nepozná inštitút vysokoškolského divadla a koncertnej a výstavnej sály? Prečo je zakúpenie špičkovej motorovej píly pre vysokoškolský lesnícky podnik legitímnym a rozpočtovo nárokovateľným výdavkom vysokej školy, ale reflektor do školského divadla môžete zaobstarať, len ak si nájdete sponzora alebo ak sa zadarí získať grant Európskej únie.

    O tom všetkom som mal v pláne hovoriť. Potom som si ale v dôvodovej správe všimol informáciu, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje novú koncepciu pre oblasť vysokoškolského vzdelávania, ktorej výsledkom má byť počas tohto volebného obdobia nový zákon o vysokých školách.

    Ctím zákony tohto štátu, preto si dobre uvedomujem, že tvorba nového zákona je ďaleko rozumnejšia cesta, ako sa s problémami systémovo a dôsledne vyrovnať, než umožňuje čo aká rozsiahla, ale predsa len čiastková účelová novelizácia. Preto som sa rozhodol , že radšej ponúknem pánovi ministrovi školstva pomoc pri príprave nového vysokoškolského zákona a podporu navrhnutej novelizácie toho jestvujúceho mu na ten nový zákon dám potrebný čas, pokoj a podporu.

    Pán minister, držím vám palce a ďakujem za pozornosť. V druhom čítaní určite budem vravieť konkrétnejšie o umeleckých vysokých školách, ktoré naozaj trošku v tomto ponímaní ťahajú za kratší koniec, resp. sa o nich veľmi málo hovorí, resp. sa na nich dávajú kritériá presne také isté ako na povedzme iné vysoké školy, pritom štúdium na vysokých školách umeleckého typu je výnimočné tým, že je tvrdo individuálne, a preto aj jedno z najdrahších, a tak by sa k nemu zodpovedne malo aj pristupovať, dôsledkom napríklad čoho sú absolventi vysokých škôl umeleckého typu, kde je veľmi jednoducho porovnateľná ich úspešnosť oproti iným absolventom, no absolvent vysokej školy umeleckého typu je pod veľmi jednoduchou kontrolou verejnosti, či má prácu alebo nemá prácu, aký je zamestnaný v divadle, na koncertoch, v orchestroch, vystavuje a predáva diela, tak je veľmi jednoducho kontrolovateľný verejnosťou.

    No a verte mi, že napríklad muzikantov, ktorí vychádzajú či už z jednej, alebo druhej vysokej školy, je po Európe resp. po svete v orchestroch strašne veľa. Ale hovorím, toto sú určité čiastkové problémy, ktoré by si zaslúžili jednu samostatnú diskusiu, a ja dúfam, že aj takej sa v tomto zákonodarnom zbore všetci dožijeme.

    Zatiaľ veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, pán minister, držím palce.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Osuský a pán poslanec Petrák.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Kolega Jarjabek pekne dal do protikladu zodpovedných a nezodpovedných. No pripusťme, že rektor je ten zodpovedný a vedúci pracovnej skupiny Akreditačnej komisie je ten nezodpovedný. To je tiež možný názor. Samozrejme, v tom prípade by som iste porovnal manažéra podniku a odborárskeho funkcionára. Jeden je zodpovedný, druhý nie je zodpovedný za nič.

    Pochopiteľne, vyžadovalo by to potom zhruba rovnaký prístup k zodpovedným a nezodpovedným, teda vložiť dôveru v jedných a nemať dôveru v druhých. Nemyslím si, že v tomto porovnaní je to, pán kolega Jarjabek, i z pohľadu vašej strany vždy rovnaké.

    Samozrejme, že rektorom sa má dôverovať. Volí ich elita národa, akademická obec, univerzity, vysoké školy. Na druhú stranu treba tiež povedať, že akademická elita si zvolila rektorov, ktorí predávali diplomy, ktorí skracovali štúdiá, ktorí inaugurovali profesorov, ktorých by v slušnej krajine neurobili ani šarhami. To znamená, že je pravda, že rektor má mať dôveru aj rada správna, aj vedenie, aj senát, ale platí, ako ukazuje slovenský život denný, staré boľševické: "Dôveruj, ale preveruj," pretože to, čo sa odohrávalo na niektorých našich vysokých školách, bolo síce výsledkom samosprávnosti, ale ten výsledok bol občas na zaplakanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Jarjabek, ja som tvoj prejav pochopil trošku inak. Ja myslím, že úplne jasne si pomenoval, že sú členovia komisií, sú akademickí funkcionári, ktorí sú volení alebo menovaní príslušnými orgánmi, ktoré sú na to určené. A potom je tu ďalšia skupina ľudí, ktorú si ako svoje poradné tímy vyberajú títo volení a menovaní funkcionári, a teda úplne jasne si pomenoval, že ten ktorý je volený, menovaný, nesie aj zodpovednosť za tú činnosť, ktorú koná, aj za výber tímu, ktorý má ako poradný tím a ktorý pripravuje jeho rozhodnutie, čo ja považujem za správne, a myslím si, že týmto smerom by sa bolo potrebné pozerať aj na veci, aby jednoducho vždy bol niekto zodpovedný a nie, aby sa skrývalo za kolektívne rozhodnutie, kde nie je možné nájsť vinníka. Ja ti chcem poďakovať za to, že si predniesol pohľad na kultúru alebo na umelecké vysoké školstvo z jednoduchého dôvodu. Keď idú umelecké telesá do zahraničia, tieto najlepšie predávajú Slovenskú republiku. Každá významnejšia akcia je za účasti kultúry, ale pokiaľ ide o výchovu týchto umelcov, zjavne vidieť, že aj v tejto oblasti je ešte čo dobiehať, a preto si myslím, že tá ponuka na spoluprácu, ktorá bola podaná, aby sme riešili aj problematiku umeleckého vysokého školstva, je na mieste a budem veľmi rád, ak ju budeme môcť akceptovať. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne obom pánom poslancom aj kolegovi Ľubovi Petrákovi, aj kolegovi Petrovi Osuskému. Pán poslanec Osuský, áno, máte pravdu, ale ja som hovoril o zneužívaní zodpovednosti. A to zneužívanie zodpovednosti môže byť aj jednou aj druhou stranou, lebo ten zodpovedný môže byť len jeden. A potom je tu ešte jeden, ktorý sa hrá na zodpovedného a ktorý dáva úlohy, ktoré sám často nevie pomenovať, ale zodpovednosť za tie nepomenované úlohy dáva tomu, ktorého menuje veľmi presne. To som mal na mysli. Ďakujem za pozornosť.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne aj ústne prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem dlho hovoriť, ale na niektoré návrhy, ktoré odzneli v rozprave, si dovolím aj reagovať a niektoré veci aj vysvetliť. Samozrejme, ja sa ako slušný politik zdržím akýchkoľvek invektív, ktoré, žiaľ, jeden z poslancov, ktorý prvý vystupoval, použil. Ostatné vystúpenia boli korektné, boli s konkrétnymi návrhmi, ktoré v dialógu iste si vypočujem aj pri rokovaní či už na gesčnom výbore, alebo v pléne Národnej rady v druhom čítaní na decembrovom zasadnutí.

    Treba povedať, že príprava tohto alebo tejto novely zákona je, novely zákona je poslednou novelou zákona, ktorú prijímame, pretože ako je, bolo povedané a je to aj pravda, že to je 26. novela a vy to veľmi dobre viete, že vyznať sa teraz k často, v tých zmenách, ktoré 26-krát prebehli a niekedy jedna druhú vylučovala v tých jednotlivých novelách, je veľmi ťažko a z toho dôvodu som aj na legislatívnej rade vlády pri prerokovávaní tejto novely vysokoškolského zákona povedal, že nielen, že je to posledná, ale že prídeme už s novým vysokoškolským zákonom, do ktorého sa zapojí, čo najširšia verejnosť a najmä reprezentanti, opakujem: reprezentanti vysokého školstva, ktorí sa majú právo prostredníctvom svojich ustanovizní vyjadrovať a viesť ten, by som povedal, múdry, racionálny dialóg.

    Pri príprave tohto alebo tejto novely zákona, chcem zopakovať, že sa rokovalo niekoľkokrát a neboli to jednoduché rokovania, hodinové rokovania, dvojhodinové, trojhodinové, štvorhodinové rokovania na rôznych úrovniach, či to bolo s rektorskou konferenciou, či to bolo s predstaviteľmi študentskej rady, či to bolo s predstaviteľmi Rady vysokých škôl, alebo či to bolo s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl a všetky ich pripomienky a ich návrhy sme z veľkej časti zapracovali do tejto novely vysokoškolského zákona. Do tejto, a znovu to podčiarkujem, poslednej novely vysokoškolského zákona v pléne, predloženej do pléna Národnej rady. Teraz nás v najbližšom období čaká vyhodnotenie koncepcie za roky 2000 až 2010, ktorá, žiaľ, za predchádzajúce dva roky nebola urobená a príprava novej koncepcie vysokého školstva do roku 2020 za prítomnosti delegovaných zástupcov všetkých reprezentatívnych zložiek nášho vysokého školstva, ktorí dostali už teraz ponuku na spoluprácu a na príprave koncepcie a, samozrejme, vedno na pripravenú koncepciu, ktorá bude prerokovaná aj v gesčnom výbore školstva, bude na túto koncepciu, prirodzene, nadväzovať aj príprava nového vysokoškolského zákona.

    Nechcem hovoriť o termínoch, lebo o termínoch sa dozvedia predovšetkým poslanci školského výboru, keď budeme predkladať rozpracovanie programového vyhlásenia na našom rezorte na školský výbor, zrejme v mesiaci november, lebo materiály sme už odovzdali okrem finančného krytia, lebo finančné krytie, aby sme tam mali, tak môžme, musíme počkať do schválenia štátneho rozpočtu na rok 2013 a, samozrejme, aj s výhľadom na rozpočet verejných financií v roku 2014 až 2015.

    Chcel by som znovu zopakovať, že aj napríklad jedno z posledných rokovaní, ktoré bolo štvorhodinové na našom rezorte za prítomnosti reprezentantov rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie vlády a ďalších expertov z tejto oblasti, naozaj bolo konštruktívne, náročné a mnohé veci sme si ujasnili a, samozrejme, aj vo vzťahu k druhému čítaniu, ktoré sa pripravuje v školskom výbore na november budúci mesiac a, samozrejme, aj do pléna druhého čítania a tretieho čítania Národnej rady na decembrovej schôdzi sa budú realizovať.

    Chcel by som tiež pripomenúť, že sme mali veľmi konštruktívny rozhovor s ministrom školstva Českej republiky, bývalým rektorom Masarykovej univerzity pánom Fialom, už aj z toho dôvodu, že sme sa poznali dlhé roky predtým a mnohé veci sme konzultovali a dokonca sme sa dohodli na nezvyklé riešenie, že k mnohým veciam pripravíme spoločný slovensko-český či česko-slovenský okrúhly stôl za prítomnosti zástupcov rektorských konferencií, Rady vysokých škôl, študentských rád vysokých škôl a odborníkov z jednej aj z druhej strany. My naozaj pro futuro, do budúcnosti chceme pripraviť kvalitný vysokoškolský zákon, ktorý bude, samozrejme, mať všetky atribúty moderného zákona.

    Tiež by som chcel na tomto mieste pripomenúť, že kým my ideme do nového vysokoškolského zákona a mám podporu rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl a Rady vysokých škôl aj klubu dekanov, ktorý nie je oficiálny v zákone, ale aj z ich strany, tak v Českej republike asi sa ťažko to podarí ísť do nového vysokoškolského zákona, pretože najmä Karlova univerzita a jej predstavitelia sa nekompromisne postavili proti tomu, aby bol nový vysokoškolský zákon a najmä z toho dôvodu, že nechcú, aby, a to vám poviem otvorene, tie rokovania boli aj na úrovni s pánom rektorom a s jeho prorektorom z mojej strany, nechcú, aby boli obsadzované miesta profesorov na konkurz, ako to poznáme vo vyspelých štátoch. Bránia si tie svoje profesorské sinekúry, ale taký je stav. Taký je tam daný stav a z toho dôvodu, samozrejme, pán terajší minister bude pristupovať k novele zákona, ale budeme mnohé veci spoločne konzultovať, aby sme niektoré veci prijímali rovnaké, pretože aby sme si na jednej strane konkurovali kvalitou škôl, ale neurobili sme nejaké dampingové zmeny, ktoré by zvýhodňovali jednu alebo druhú stranu, lebo naši študenti chodia, prirodzene, študovať aj do Českej republiky. Mňa to môže, naopak, tešiť, len by som bol veľmi rád, keby sa aj vrátili z Českej republiky na Slovensko a tie poznatky, ktoré využijú na renomovaných vysokých školách ako je Masarykova univerzita v Brne, Karlova univerzita v Prahe alebo ekonomická, Vysoká škola ekonomická či České vysoké učení technické, či už v Brne, alebo v Prahe, aby ich vedeli zužitkovať aj potom v slovenskom prostredí, ale to už je ďalšia otázka, aké podmienky sme im schopní po návrate v našom prostredí vytvoriť. A už to nie je len úlohou rezortu školstva, ale je to úlohou aj ďalších rezortov a, samozrejme, v spolupráci aj so samosprávou či už regionálnou, alebo miestnou a obecnou.

    Niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli. Chcel by som zareagovať na to, že nemáme určené kritériá pre, na profesorov podľa odborov. Ak si dobre prečítate v novele zákona bod č. 161, je to tam jasne zadefinované a naviac v spolupráci s Akreditačnou komisiou ideme na to, aby sme našli spoločné kritériá podľa jednotlivých odborov na celom Slovensku na menovanie profesorov, pretože nemôžme mať jednotné kritéria na menovanie profesorov pre všetkých všeobecne, ale musíme nájsť kritéria, ktoré budú orientované podľa charakteru garantovaných študijných odborov a zameraní jednotlivých vysokých škôl, fakúlt, budú jednotné a budeme môcť posúdiť tak profesora z východného Slovenska z niektorých univerzít a vysokých škôl, ako aj profesora z Bratislavy rovnakými kritériami hodnotenia. Aj preto som pristúpil k zásadnej zmene a myslím si, že, a za to vďačím aj rektorskej konferencii, za to vďačím aj Študentskej rade vysokých škôl a, samozrejme, vďačím aj reprezentantom Rade vysokých škôl, že sme do Akreditačnej komisie dostali skutočne osobnosti. Osobnosti, ktoré mali v minulosti dobrý kredit. Napríklad pán profesor Urban. Osobnosti, ktoré v niektorých odboroch sú skutočne, napr. v informačných technológiách pani profesorka Bieliková zo Slovenskej technickej univerzity. Osobnosti, ktoré sú v oblasti, napr. ekonomických vied, z ekonomickej univerzity alebo podľa toho sme, samozrejme, sa snažili tú Akreditačnú komisiu zložiť, aby boli tam garantované jednotlivé odbory alebo cez príbuzné odbory a aby skutočne tá kvalita sa odrážala aj pri hodnotení jednotlivých vysokých škôl, aj z toho dôvodu, že dokonca tohto roku podľa posledného rokovania budú vypracované kritéria na akreditáciu všetkých verejných vysokých škôl 20-tich v roku 2014 s ročným predstihom, na rozdiel, ako to bolo v minulosti, že každá verejná vysoká škola, univerzita sa bude môcť na tieto kritériá a hodnotenia za celý rok kvalitne pripraviť. Rovnosť šancí pre každú univerzitu, v rovnakom prostredí, v rovnakom čase a v rovnakom priestore.

    Druhá pripomienka, ktorá tam odznela, bola o tom, aby sme v súvislosti so spájaním bakalárskeho a magisterského štúdia veci neriešili tak jednoznačne, ako to je v navrhnutej novele zákona. Vážení, ale ja chodím po svete a stretávam sa s niektorými predstaviteľmi, ktorí študovali napríklad na našich vysokých školách. Konkrétne uvediem teraz posledné stretnutie na Cypre v rámci cyperského predsedníctva a nechcú im uznať diplomy len preto, že nevedia pochopiť, že môže byť delený odbor na bakalársky alebo magisterský. Ale napríklad, to je právnická fakulta, tam to nemôže byť delené. Čiže aj v rámci toho ideme prijať isté opatrenia aj medzivládne dohody aj ministerské dohody, aby sme dovolili uznať aj týmto absolventom ktorí študovali na Slovensku alebo bývalom Česko-Slovensku tie odbory, ktoré tu vyštudovali. Čiže stále musíme hľadať nejaký dostredivý faktor, ktorý sa stáva všeobecne platný v celej Eurozóne a v Európskej únii, špeciálne, a vychádzajúc znovu, niekto hovorí, aby sme sa nehlásili k tým bolonským kritériám. Ja si stále myslím, že my sa k tým bolonským kritériám musíme hlásiť. A opakujem, ak chceme skvalitňovať a porovnateľne skvalitňovať, aj cez medzivládne dohody. Cez rôzne ďalšie záväzky, ktoré máme, naše školstvo a približovať ho k tomu kvalitnejšiemu školstvu v tradičných krajinách západnej Európy, ktoré mali, nemali deficit demokracie, ako sme my mali do roku 1989, tak musíme ísť touto cestou. Študent, a myslím si, že pán profesor, pán docent Fronc to veľmi, pán poslanec vysvetlil, hovoril o tom, že ten študent, aby sme to tým spôsobom nejako sa snažili aj vysvetliť tou ľudskou rečou, áno, študent na celý úväzok obrazne, teda full-time studies a na čiastkový úväzok, to je ten part-time studies. A my sme vôbec aj to externé štúdium, ktoré pripravujeme, robíme tak, aby to priebežne prešlo v tom roku 2015, kedy by som bol veľmi rád, aby od 1. septembra v roku 2015 platil nový vysokoškolský zákon, aby tieto normy, ktoré poznáme v Európskej únii, samozrejme, boli aplikovateľné a plne platné aj v Slovenskej republike. Hovorím o tom aj preto, že akosi sa zabudlo na to, že každý externý študent, ktorý ide do externej formy vzdelávania má istý počet určených kreditov, ktoré musí absolvovať. A my sme mu dali slobodu. Že keď to urobí za tri roky, tak to urobí za tri roky, a keď to v podstate nebude schopný si rozložiť, tak nech si to urobí aj za štyri roky, aby to mohol dotiahnuť. To je vlastne ten systém tých kreditov v západnej Európe na ten čiastkový, že si ten študent môže rozložiť to svoje vzdelávanie na viacero rokov a takýmto spôsobom kvalitne absolvovať aj túto formu či už dištančným štúdiom, či už e-learningovým štúdiom a ďalším štúdiom, to znamená, podľa odborov, lebo dištančné štúdium napríklad na niektorých odboroch technickej univerzity si vôbec nevedia predstaviť. Lebo je to celkom iná forma vzdelávania. Čiže sú isté špecifiká, ktoré musíme chápať a musíme ich takýmto spôsobom do nášho zákona dostať.

    Hovorilo sa tu o obmedzovaní počtu študentov. Nuž, čo sa týka prvých ročníkov, teda znovu opakujem, my sme jasne povedali, vychádzajúc aj z tohto zákona, tej 5-percentnej hranice, že my nikomu nebránime, žiadnej škole prijať ďalších študentov, ale hovoríme, že na, vychádzajúc z kritérií tohoročných, že majú toľko študentov prijatých na jednotlivé študijné odbory, že to, čo prijmú navyše, samozrejme, v dennej forme štúdia, si budú musieť z vlastných zdrojov zaplatiť, lebo to je skutočne vecou školy, ak chce prijímať viacej, ako sú nejaké štandardy, aby sme v podstate nielen stále napínali náš štátny rozpočet, ale aby sme išli k tomu, po čom volá Študentská rada vysokých škôl. A to búrlivé stretnutie som prežil v Jasnej v hoteli tento, minulý týždeň v sobotu, kde som sa stretol s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl, ktorí žiadajú, aby bolo čo najviac učiteľov, na jedného učiteľa maximálne 10 absolventov, teda 10 pre bakalárske práce, pre magisterské práce, čiže tie požiadavky idú aj zo strany študentov a tí ich reprezentujú z jednotlivých fakúlt, aby v podstate sa ten pedagóg im maximálne mohol venovať. A keď budeme stále zvyšovať a zvyšovať počty študentov a počty učiteľov a pedagógov budú rovnaké, ako ich máme doteraz, tak, samozrejme, ten problém tam bude čoraz viacej a viacej narastať. Čiže sme povedali, že je to na rozhodnutí, a všetko chceme konzultovať s akademickými predstaviteľmi tej konkrétnej školy. Nikto nič nechce diktovať. Znovu to opakujem. A takáto bola aj dohoda s rektorskou konferenciou, takáto to bola dohoda aj so Študentskou radou vysokých škôl aj s Radou vysokých škôl. A pre mňa sú to reprezentatívne orgány, ktoré hľadáme možnosti, samozrejme, aj každý musel v tom konsenze niekde ustúpiť pri tých rokovaniach, čo je celkom prirodzené z každého rokovania, lebo musí byť nejaký konsenzus prijatý, aby sme naplnili tie naše ciele, ktoré by mali v rámci nášho vysokého školstva potom v tom novom vysokoškolskom zákone veľmi rýchlo nabehnúť do konkrétnej praxe. Spoplatnenie zahraničných študentov. Hovoríme o tom. Nuž, páni, ale ja som napadaný ako minister školstva v tom prípade, že nórski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Lekárskej fakulte v Martine a fínski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, že musíme ten status udržiavať, aký je v Európe. Teda to znamená, že ak sa vyberá a sa vyberá, aj tak sa vyberá, aby sme to legitimizovali tento daný stav. Takže, samozrejme, vyňali sme z toho národnostné školstvo, vyňali sme ostatné veci, ale v tejto oblasti skutočne, a to je aj budúcnosť, zrejme tie náklady aj na tú prípravu, povedal to aj pán doktor Osuský, sú ďaleko väčšie v tom príprave toho vzdelávania pre zahraničných študentov, ak naozaj chceme sem dotiahnuť a volajú sem, že by sem prišli študenti napríklad študovať ekonómiu z Číny, by mali záujem poznávať a pokiaľ im nebudeme prednášky viesť v angličtine, tak sem neprídu, ani z iných oblastí, pretože musí sa, samozrejme, zabezpečiť aj to vzdelávanie cez tie cudzie jazyky a pokiaľ sú to väčšie nároky na tú prípravu a to je celkom prirodzené, tak musíme nájsť nejaké prostriedky, aby sme tým školám pomohli, aby sme to konkrétne aj v rámci tohto nášho návrhu novely zákona novelizovali.

    Napokon mi dovoľte na samotný záver tohto môjho záverečného slova znovu zopakovať, že ja som vás veľmi pozorne počúval, a mnohé veci boli, ktoré odzneli, sú podnetné. Iste niektoré veci budeme v rámci druhého čítania meniť alebo upresňovať, skvalitňovať, ale ten cieľ musí byť jeden jediný. Ak ide o pedagógov, ktorí pôsobia na našich vysokých školách, tá väzba na materskú školu musí byť prioritná. Výrazné posilnenie akademických funkcionárov, aby si urobili poriadky na svojich vysokých školách, so svojimi pedagógmi, ktorí to neakceptujú, ktorí tam pôsobia. A musím povedať, že jednou z lastovičiek je rektor Technickej univerzity v Košiciach pán profesor Čižmár, ktorý to už dokázal vyčistiť veľmi rýchlo. Ale vychádzalo to aj z toho, že sa na to pripravil, že sa niečo pripravuje v tejto oblasti a urobil konkrétne poriadky. Musím vám tiež povedať, že ja som dostal dokonca ponuku jedného skvelého pána profesora, ktorý garantuje jeden študijný odbor, ktorý je jediný na Slovensku, z Technickej univerzity z Košíc, ktorý bol navrhnutý a chcel sa zúčastniť budúceho konkurzu na miesto generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky, ale ja som mal jednu jedinú podmienku - že sa musí vzdať 100-percentného úväzku, pretože ja si neviem predstaviť na funkcii generálneho riaditeľa mojej sekcie pre vedu a techniku päť dní poctivo a tvrdo pracovať, aby garantoval naplno stopercentným úväzkom konkrétny študijný odbor. Samozrejme, tým pádom sme sa nedohodli, lebo on musí garantovať, nemá vychovaného zatiaľ náhradníka a to nám robí ten problém vo vzťahu k tej budúcnosti, čo chceme zmeniť, a to je tá otázka, že chceme, aby v budúcnosti garantovali jednotlivé odbory tímy pracovníkov a nie jeden profesor a dvaja spolugaranti, ktorí majú stopercentný úväzok. Musíme nájsť túto cestu, aby sme odbúrali tento problém, ktorý tu je s väzbou na to, že vyrábame nových a nových "profesorov", niektorých dobrých, niektorých horších, niektorých slabších a vyrábame ich ako na bežiacom páse len preto, aby sme mohli garantovať nové a nové študijné odbory, ktoré vznikajú a takýmto spôsobom, samozrejme, to berieme často formálne, nezodpovedne a ja si myslím, že aj v spolupráci s Akreditačnou komisiou aj s rektorskou konferenciou aj s ďalšími predstaviteľmi vysokých škôl dokážeme tieto veci postupne meniť. Je to otázka, samozrejme, dohody, dobrej spolupráce a musím povedať, že reprezentanti vysokých škôl na rôznych úrovniach vrátane študentov vysokých škôl pravidelne so mnou konzultujú mnohé problémy školstva a všetky ich návrhy a pripomienky, ktoré sa objavili aj v tejto novele, hovorím v poslednej novele v tomto pléne Národnej rady do roku 2015, kedy by mal byť prijatý nový vysokoškolský zákon, sú akceptované alebo diskusiou zvážené a konkrétnymi návrhmi pre a proti na základe buď prijaté ale argumentačne budú odmietnuté alebo prijaté. Čiže táto spolupráca tu funguje a je veľmi aktívna a odrazom tejto dobrej spolupráce je, samozrejme, aj táto novela vysokoškolského zákona s tými ďalšími úpravami, s ktorými sme ochotní diskutovať, keď to posunieme do druhého čítania, lebo už teraz máme niektoré veci predrokované, aby sme nevytvárali zbytočné napätie v našom vysokom školstve. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, jeden štatistický údaj. V diskusii vystúpilo 7 pánov poslancov. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh, takže hlasovanie v zásade bude veľmi jednoduché. Ak dovolíte, ja by som sa asi dvomi-tromi poznámkami vyjadril k vecnému priebehu rozpravy.

    Ja chcem oceniť hlavne to, čo zaznelo v závere vystúpenia pána ministra, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona je stále ďalej rokovaný a sú pripravené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať široké spektrum názorov, ktoré sa nachádzajú na akademickej pôde. Takisto, čo mňa osobne zvlášť teší, vo všetkých diskusných príspevkoch zaznela snaha zvyšovať kvalitu vysokoškolského štúdia. Ja chcem upozorniť, že tá cesta, ktorou sa chce pán minister vydať novým vysokoškolským zákonom po dvadsiatich novelách, myslím si, že je správna, a poviem aj prečo. Ale, pán minister, myslím, že vás nemusí bolieť hlava z viac ako dvadsiatky novelizácii, lebo len zákony o dôchodku, teda sociálne zákony, ktoré boli prijaté v roku 2004 za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády do roku 2006 boli viac ako 20-krát novelizované a ľudia napriek tomu nevystupujú z druhého piliera. Je ich tam viac ako 1,5 milióna. Takže nie je s týmto až taký veľký problém. Ak budeme sa ďalej zaoberať novým vysokoškolským zákonom a systémom skvalitňovania vysokoškolského štúdia, budeme musieť mať na zreteli viacero vecí. Ja upozorňujem predovšetkým aj na populačný vývoj, kde dochádza k počtu, teda k poklesu počtu budúcich študentov, ak zoberiem do úvahy počet vysokých škôl, počet fakúlt, tak ten boj o študentov bude prebiehať asi v dvoch rovinách. Jeden kvalita. A tam, si myslím, že tak, ako poznám situáciu na Slovensku, to bude tá menšia časť boja a druhá časť boja o získavanie študentov bude volanie na nižšie nároky, nižšiu náročnosť štúdia, lebo na Slovensku stále prebieha titulománia bez ohľadu na to, aké mám vedomosti. Chcem mať titul. A myslím si, že toto nie je v záujme Slovenskej republiky, nie v záujme tejto spoločnosti. A s týmto javom sa budeme v budúcnosti musieť veľmi racionálne, rýchlo a tvrdo vysporiadať. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v rokovaní. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 228. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 225. Odovzdávam slovo ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, úvodným slovom sa budem snažiť byť stručný. Dovoľte mi predstaviť vládny návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania.

    V rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu - fond na podporu vzdelávania, taký by mal niesť názov ako hovorí aj tento návrh zákona. Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach: pôžičkovej schéme pre študentov a pôžičkovej schéme pre pedagógov. Návrhom sa rozširuje možnosť získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, pretože asociácia doktorandov po tom volala a chcela, aby sme túto vec doriešili, ďalej aj odborným zamestnancom v regionálnom školstve, to je špecifická skupina, hlavne pokiaľ ide o mladých, ktorých tam potrebujeme, a, prirodzene, aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim, pokiaľ máme skutočne záujem, aby sme ich stabilizovali v systéme. Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentom zachováva na využitie výhradne na pôžičky pre študentov. Nebude sa to môcť tak jednoducho prelievať a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti, samozrejme, prehodnotiť. V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. V prípade študentov ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií alebo študentov so špecifickými potrebami, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci. I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok v tom poslednom období a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musel uplynúť viac ako rok. Súčasne návrh zákona umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať, hovorím, fondu sa umožňuje reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som len niektoré základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania. Našim cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti z fungovania fondov, odstrániť problematické miesta v doterajšej právnej úprave a nastaviť atraktívnu, udržateľnú pôžičkovú schému do budúcna. Verím, že k predloženému návrhu budeme viesť vecnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá vládny návrh zákona prípadne ešte vylepší pri zachovaní udržateľnosti pôžičkovej schémy bez dodatočných zdrojov z verejných financií, čo najjednoduchšej administrácii, byrokratizácii a primeranej atraktívnosti, primeranej atraktívnosti, pardon, pre budúcich klientov a užívateľov tohto fondu.

    Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte do druhého čítania, a vopred vám za to ďakujem a ďakujem aj za vypočutie a za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyňu Ľubicu Roškovú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa podajte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaním k vládnemu návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania (tlač 228), prvé čítanie ako určená spravodajkyňa predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub SDKÚ - DS pán poslanec Miroslav Beblavý, za klub KDH pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči. A predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Beblavý, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu dnes druhý zákon z dielne pána ministra Čaploviča, ktorý navrhuje zlúčiť dva neštátne fondy, ktoré dnes poskytujú pôžičky študentom a začínajúcim pedagógom.

    Dovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj keď musím povedať, že vtedy zo strany SMER-u podporený nebol, ale to dneska je asi už minulosť. Naozaj nemá význam duplikovať tieto fondy, asi to zmysel nemalo nikdy a som rád, že to riešime. To znamená, že v tej základnej vecnej podstate o tom, či takýto zákon má zmysel, sa s pánom ministrom zhodneme. Keďže pán minister prezentoval pomerne podrobne, prečo tento úmysel má, dovoľte mi neopakovať to, ale teda chcem, aby zaznel veľmi jasne, že vo všeobecnosti pomáhame a podporujeme tento cieľ. Sú tu však viaceré problémy, na ktoré by som chcel upozorniť. Niektoré sa týkajú textu samotného zákona, niektoré sa týkajú toho, čo sa deje okolo zákona pri jeho realizácii, čo je, samozrejme, rovnako dôležité. Takže dovoľte mi poukázať na tri veci.

    Prvá vec, na ktorú chcem poukázať, je to, že tento zákon, tak ako mnoho iných opatrení, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa nesnaží vyjsť v ústrety študentom, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti tým, že si vezmú pôžičku. Nesnaží sa vyjsť v ústrety ani teda začínajúcim pedagógom, ale, naopak, im skôr kladie prekážky oproti minulosti a oproti tomu, čo by mohlo byť. Pán minister síce v úvode hovoril o znížení byrokracie, v čom mu držím palce, aj keď si myslím, že tam je väčší problém alebo je to viac otázka administratívnej kapacity a schopnosti fondu ako zákona, ale určite treba treba vyčisti tieto veci tam, kde také sú. Dovoľte mi však hovoriť o tom, čo je nakoniec pre študentov, ktorí si požičiavajú peniaze z fondu, aj začínajúcich učiteľov najdôležitejšie, a to je koľko zaplatia. A v tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na dve veci, ktoré, bohužiaľ, v tom zákone stále sú napriek tomu, že sme na ne poukazovali. Prvý je ten, že doteraz študenti platili za takúto pôžičku 3 % to znamená, že keď začali splácať po skončení školy, platili 3 % úrok, tak to je od vzniku fondu v roku '97, učitelia platia 4 %. To je tiež tak, ak sa nemýlim, od vzniku zase ich fondu od roku 2001 - 2002. Ministerstvo školstva alebo vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo financií dnes navrhujú, aby tá úroková sadzba bola pohyblivá a odvíjala sa od toho, koľko štát platí na trhoch za svoje dlhopisy. To znamená, dnes to odhadujú podľa súčasných, koľko dnes štát platí sú to 4 % v budúcnosti sa to bude každý rok meniť podľa aktuálnej úrokovej sadzby na finančných trhoch. Dovoľte mi v prvom rade poukázať na to, že pre študentov to teda znamená zdraženie úrokového nákladu o 25 % už v súčasnosti z tých 3 na 4 %, pardon, o 33 % z 3 na 4 %, ale čo je možno dôležitejšie a závažnejšie, je tá otvorená povaha do budúcnosti. Konzultoval som túto otázku aj s expertmi na štátny dlh a pokiaľ teda viem, je dnes jednoznačný konsenzus a som rád, ak mi to pán minister vyvrátite, ale medzi odborníkmi na finančný trh a štát je konsenzus, že dnešné úroky na slovenský štátny dlh sú v absolútnej výške jedny z najnižších v histórii a je extrémne nepravdepodobné, že by klesali, ale je pomerne pravdepodobné, že budú rásť. To, ako budú rásť, závisí, samozrejme, od úspechu napríklad v konsolidácii verejných financií, ak bude úspešná môžu rásť len mierne v súvislosti s tým, ako sa po celom svete očakáva rast štátnych úrokových sadzieb, keď skončí obdobie ultra uvoľnenej menovej politiky, a v prípade, že teda Slovensko sa zaradí do šíku krajín, ako je povedzme Španielsko alebo aj Slovinsko už dnes, tak môžu rásť aj veľmi významne. To znamená, že v optimistickom scenári uvidíme o rok možno 5 % možno 6, v pesimistickom aj 6, 7 aj 8. Na toto všetko, toto všetko budú musieť študenti splácať alebo teda aj učitelia, pretože zákon to takto priamo odvíja. Je otázka, či to je práve krok, ktorý chceme, ale pre mňa ešte závažnejší krok je ten, že ak sa štát takto rozhodol, že v časoch krízy, v časoch ťažkej finančnej situácie nechce učiteľom a študentom, ktorí si požičiavajú z fondu pomáhať, ale chce naopak ich skasírovať, tak si myslím, že by bolo minimálne férové, aby im to potom umožnil splatiť. A tu musím povedať, že to ma poburuje a prekvapuje viac, je to, že zostal nevyslyšaný náš návrh na to, aby študentom bolo umožnené predčasné splatenie tohto úveru bez poplatku. Učiteľom to umožnené je, mimochodom, podľa tohto návrhu a študentom nie. To znamená, že študenti, keď raz si tú pôžičku vezmú, buď zaplatia pomerne vysoký poplatok, alebo budú musieť splácať roky túto úrokovú sadzbu, ktorú nevedia ovplyvniť a ktorá sa bude odvíjať od stavu finančných trhov a podľa teda všetkého toto má ísť najmä nahor. To je osobitne zvláštne, ak si vezmeme, že táto snemovňa aj hlasmi SMER-u súhlasila s tým, že sme zakázali bankám za určitých okolností vyžadovať poplatky za predčasné splatenie a zakázali sme to aj Štátnemu fondu rozvoja bývania na ostatnej schôdzi aj s vašim súhlasom, kolegovia, koniec koncov bez neho by to neprešlo, a po dohode s pánom ministrom Počiatkom. To znamená, že zakázali sme to a osobitne pri tom, keď požičiava štát, a ten dôvod bol veľmi jednoduchý a ten dôvod bol v tom, že ako vieme, štát nemá veľa peňazí, skôr naopak, musí si požičiavať dneska pomerne veľké peniaze. To znamená, že aj tie peniaze, ktoré požičiava študentom, si de facto musí požičať, resp. ak ich nepotrebuje mohol by z nich nejaké dlhy splatiť. Čo znamená, že štát rozhodne neni v situácii, keď má prebytok fondov, keď má prebytok peňazí a tým pádom jeho záujmom by malo byť, aby tí, čo si od neho požičiavajú, mu to čo najskôr splatili. To znamená, že preto s týmto odôvodnením súhlasil napríklad pán minister Počiatek s tým, že sme zakázali poplatok za predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri Študentskom pôžičkovom fonde však tento návrh bol odmietnutý s tým, že inak by študenti mohli výhodne splatiť príliš skoro a to by pre fond nebolo výhodné. No súhlasím, že by to pre fond nebolo výhodné, lebo je lepšie niekoho dlhšie kešovať ako kratšie, ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme hájili záujmy administratívneho aparátu a fondu, my sme tu na to, aby sme hájili záujmy študentov a záujmy štátu, a opakujem, nie je v záujme štátu, ktorý nemá prebytok peňazí, nútiť ľudí alebo ich motivovať k tomu, aby peniaze splácali dlhšie, keď ich môžu splácať rýchlejšie. Z tohto dôvodu dúfam a verím, že sa dostaneme do bodu, kde, kde tento poplatok za predčasné splatenie zakážeme a že sa na tom ešte v druhom čítaní dohodneme.

    Druhý problém, ktorý v tom návrhu je, ktorý sme, na ktorý poukazujem, je, že nezakazuje poplatky za úverové účty, pričom teda chcem povedať, že to nie je nejaká imaginárna hrozba, lebo fond dneska tie poplatky za úverové účty, teda aj účtuje klientom. To znamená, že dneska naozaj fond tých klientov kešuje v tomto smere. A ako viete, prebehlo to médiami, existujú už na základe európskej smernice dneska rozhodnutia nemeckého súdu, na základe ktorého aj české banky ustupujú, že poplatky za úverové účty sú proti európskym predpisom, sú to tzv. neprimerané podmienky a budú sa musieť rušiť a dokonca s pani poslankyňou Žitňanskou na tejto schôdzi v prvom čítaní navrhujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by to, ktorá by to výslovne ustanovila na Slovensku, aby sme nemuseli ísť tou dlhou súdnou nemeckou cestou. Za týchto okolností je zaujímavé, že fond odmieta a chce opäť teda byť tou najtvrdšou bankou, ktorá, ktorá študentov takto skešuje bez ohľadu na to, či sa bude diať na zvyšku trhu.

    Že pokiaľ ide o vzťah k študentom a k pedagógom a k tomu, čo prináša tento zákon, budem, pán minister, súhlasiť s vašim tvrdením, že jeho cieľom je im pomôcť, ak dokážeme v druhom čítaní vyriešiť tieto dva problémy, a potom poviem, že ten zákon je naozaj dobrý pre študentov a začínajúcich pedagógov a je dobrý aj pre štát.

    V ďalšej časti a v druhej časti mi dovoľte sa pozrieť na to, ako zákon sa naopak vyrovnáva s nastavením procesov a kto tie procesy bude uplatňovať. Obidva tieto fondy, ktoré sa zlučujú majú za sebou dneska pomerne neslávne obdobie ostatného roku a pol, ktoré nasledovalo po tom, čo výbor pre vzdelanie ešte v minulom volebnom období prišiel na to, že vo fonde sa, sa nie veľmi dobre hospodári a následne teda po zmene členov orgánov, po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho, orgánov sa zistilo, že fond napríklad nedodržiaval zákon o verejnom obstarávaní, nedodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňoval zmluvy, predražoval služby, ktoré si objednával, toto je dosť zásadne, boli tam tisíce eur za preventívne zdravotné služby, poskytol 200 miliónov korún na investície nebankovému subjektu, nezákonne vyplácal odmeny členom orgánov, ktorí, ktorí to všetko kryli. To je len stručný výpočet.

    Chcem povedať, že zo strany SMER-u sme sa v minulom období nedočkali podpory pri tejto snahe vyčistiť tento Augiášov chliev, a to napriek tomu, že sme ho nikdy neprezentovali ako nejakú zodpovednosť SMER-u. Koniec koncov pán riaditeľ tam bol, ak sa nemýlim, od roku '97 alebo '98 a bol pôvodne nominantom SNS. To znamená, že nebola to snaha nejakým spôsobom použiť proti, proti SMER-u, aj keď treba povedať, že najväčšie zverstvá, ktoré som spomínal, sa všetky diali, začali diať za prvej vlády Roberta Fica, ale môžete argumentovať, že ministrom bol minister za SNS, takže stále to zostáva hlavne na tričku SNS. Napriek tomu musím konštatovať, že sme nemali žiadnu podporu z vašej strany aj, pán minister, ako, že predsedu parlamentného výboru na to, aby sme toto zmenili k lepšiemu, a preto som rád, že dnes zo strany ministerstva to, to riešite.

    V závere chcem ale povedať, že v návrhu zákona, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, boli nastavené také podmienky, ktoré by nebránili opakovaniu týchto neželaných javov z hľadiska vnútornej správy fondu a až po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste tam napríklad dali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, menšiu možnosť zablokovať riaditeľa fondu, výberové konanie na riaditeľa fondu a peniaze v Štátnej pokladnici namiesto u súkromných subjektov. Napriek tomu som rád a chcem poďakovať, že sa toto, toto stalo.

    Za väčší problém, ktorý možno aj trochu vysvetľuje ten predchádzajúci bod, lebo, pán minister, dúfam, že sa neurazíte, nepovažujem vás za supermana, ktorý osobne píše všetky zákony a vyhodnocuje všetky, všetky pripomienky, ako každý vrcholný politik sa musíte v nejakej miere spoľahnúť na ľudí, ktorých máte okolo, okolo seba.

    Tak je otázka, kto ho uplatňuje dneska verejnú moc na ministerstve v tejto oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, citovať vás, lebo ste nedávno povedal, že máme prestať snívať o fínskom modeli vzdelávania, pretože by sa u nás na Slovensku nedal zrealizovať a konkrétne ste povedali: "Vo Fínsku sa nekradne, nekupčí a peniaze skutočne z veľkej časti idú do oblasti verejného záujmu, ako je školstvo." S týmto výrokom minimálne vo vzťahu k Fínsku možno súhlasiť. Nerozumiem však preto potom, prečo ste, pán minister, zatiaľ nekonali razantnejšie vo vzťahu k ľuďom, ktorí na ministerstve tiež pôsobia dlhodobo, určite to nie sú vaši nominanti a nikto by vám ich na krk ako keby neprišíval, ale ste si ich, momentálne prišívate sám svojim postupom voči, voči nim. Dodnes na ministerstve školstva pracujú dvaja zamestnanci, ktorí predtým pôsobili v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a spolu dostali na odmenách 34-tisíc eur, a to je jasným porušením zákona o štátnej službe, ako aj porušením zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Od 13. júna tohto roku už štyri mesiace pritom minister stále zvažuje, čo s týmito zamestnancami, a verejnosť sa nedozvedela, čo sa s nimi stalo, len ste ich vyzvali na vrátenie odmien, ale nevieme, či sa to podarilo, dúfam, že nám prípadne aj v rozprave na to, na to odpoviete. Je tu aj súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, to je človek priamo zodpovedný odborne za zákony, ktoré tu dneska prerokúvame, ktorý bol v orgánoch fondu dlhé roky. Dostal sám osebe viac ako milión korún v odmenách vrátene napríklad 4-tisíc eur za odpísanú štúdiu. Tento pán túto sumu aspoň vrátil, ale dodnes figuruje na vysokom ministerskom poste priamo pod vami, pán minister, a treba tu povedať, že pri ňom je v zákone o štátnej službe vaša priama kompetencia s ním personálne naložiť, ako, ako chcete, ale aj po mojich otázkach na výbore ste sa zaňho priamo postavili.

    Ja chápem, že keď človek príde na ministerstvo, osobitne ak je prvýkrát ministrom, cíti skôr potrebu oprieť sa o existujúci aparát, možno neriskovať v tejto veci, ale dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že nevieme fínske školstvo budovať na Slovensku tak, ak sa aspoň v základe nevyvodí v tomto, v tomto zodpovednosť. A opakujem, a to tu chcem povedať veľmi jasne, aby sa to, a možno sa to aj tak preklopí do tejto prestrelky, ale napriek tomu to poviem, že nie sú to pôvodne vaši nominanti, sú to, myslím si, vo väčšine takí dlhoroční štátni úradníci rôzneho typu. To znamená, že, ešte raz opakujem, nie je to niekto, u koho by som vás obviňoval, že ste si ho tam sami dali a že za neho nesiete tú pôvodnú zodpovednosť. Len upozorňujem, že čím dlhšie voči ním pôsobíte - teraz to neberte v zlom - nemohúcne, prípadne sa až o nich opierate, tým viac si ich vy sám prikrývate. Takže to je jediná, to je jediná moja poznámka a hovorím to naozaj takto otvorene preto, aby, aby nebol pocit, že sa snažím vám, pán minister, dať do rúk niečo čo, čo nie je vaša vaša zodpovednosť.

    Na záver mi dovoľte len povedať, že pán minister už vyhlásil o týchto, v niektorých z týchto pripomienok, ktoré boli medializované, že bude prístupný aj na dobré názory, aj návrhy, tak verím, že v druhom čítaní naozaj upravíme tento návrh tak, aby sa v tomto volebnom období stal jedným z prvých, ktoré prejdú obrovskou a masívnou väčšinou v tomto parlamente, ale na to teda bude treba vôľa z oboch strán. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Pán poslanec Beblavý, no v podstate ja by som si dovolil skonštatovať to vaše vystúpenie asi takým spôsobom, že dva odborné argumenty a potom asi desať argumentov typu politického pochválenia sa, aký ste perfektný, a poučovania. No takto, ja som človek, ktorý sa rád dá poučiť, ale viete, no vy tu spomínate generálneho riaditeľa vysokých škôl. Však v podstate on tú odmenu vrátil, keď bol ešte ministrom pán Jurzyca. Zároveň poviem to takto, vy nás idete poučovať, koho máme odvolávať, koho máme nechávať, keď tam ten človek je povedzme už 15 rokov, ale doteraz napríklad vy ste nedokázali poučiť svoje vedenie vašej strany pri financovaní, aby vyvodil zodpovednosť voči tým ľuďom, čo spôsobili problémy alebo nedostatky vo financovaní vašej strany. Tak ako tak nás idete poučovať a vo vlastnom, vlastných radoch nedokážete dať dobré rady svojim nadriadeným. No tak skúste tak najskôr.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, keďže jediný reagoval, dovoľte mi povedať, že nedovolil by som si vás nikdy poučovať, ale poviem vám úprimne, na vašom mieste by som vedel ma prefackať lepšie, ako ste to práve spravili, lebo začnem tou druhou poznámkou.

    Ak ste si nevšimli SDKÚ malo kongres, na ktorom kompletne vymenilo vedenie a po tom kongrese sa dokonca vymenili aj všetci ľudia, ktorí sú zodpovední za financovanie strany. Takže zhodou okolností jedna z mála vecí, ktoré sa nedajú prilepiť, je práve to, čo ste povedali. Vyžaduje to až určitý talent vybrať si tak irelevantný komentár, musím povedať.

    A k tomu, čo je pánovi Jurzycovi, môžem vám povedať otvorene, ja som to hovoril aj pánovi Jurzycovi a práve preto som to zdôraznil, že pánovi Čaplovičovi nepripisujem vznik týchto miest. A bolo by to nekorektné to spraviť, len mu pripisujem zodpovednosť za ich zachovanie a zároveň musím povedať, že pán minister Jurzyca na rozdiel od pána Čaploviča, vtedy ešte ako predsedu výboru pána, pána Zburína nikdy nebránil a nakoniec ľudia, ktorých vymenoval, ho odvolali a vyčistili to tam. Pán minister Čaplovič zatiaľ okrem, poviem to tak, že poznámok na adresu ľudí, ktorý ten fond naozaj vyčistili, a to ešte úplne zadarmo, s výnimkou riaditeľa, nepodnikol nič. Takže ja opakujem, nie je jeho zodpovednosť, že tam takýto ľudia prišli. Myslím si, že sú tam mnohí od ešte Slafkovskej, od Ftáčnika, od Fronca, každý odinakadiaľ. Ja dokonca si myslím, že niektorí tí ľudia si aj profesionálne veľmi schopní, niektorí nie až tak, len ak v tejto spoločnosti nezačne platiť určitá základná zodpovednosť, že keď sa príde na takto veľký prúser, musí sa zato zaplatiť nejaká cena, tak nebude fungovať nič. A to je celé čo hovorím. To nie je, a preto hovorím, ani som na vás nekydal v tej rozprave ako na SMER, jedine som teda pripomenul, že pán Čaplovič ako predstaviteľ veľmi nepomohol, keď sme toto čistili, ale v zásade áno, nechajme minulosť, bavme sa o prítomnosti a každým dňom, ktorý tá prítomnosť zostáva neriešená je dňom, kedy bude možno menej možné hovoriť o Froncovi a Jurzycovi a bude viac nutné hovoriť o Čaplovičovi, ktorý naozaj sa opiera o ľudí, ktorí mravne zlyhali. Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Fronc.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke. Najprv jedna taká poznámka, ktorú, ktorú som si všimol, zvláštnu stratégiu, ktoré, si v podstate oceňujem pána ministra, že dá citlivé školské zákony a potom dá taký menej citlivý, ako minule bolo napríklad o celoživotnom vzdelávaní, a iste aj tam by sa dalo všeličo nájsť, ale potom už veľmi jednoducho prejde. Teraz sa to znova asi zopakuje. Je to asi efektívna politická stratégia. To len konštatujem, a teraz k samotnému zákonu.

    Po prvé musím povedať, že s tým, aby sa tieto dva fondy zlúčili naozaj nemám problém, ono to aj de facto viac-menej v personálnej únii fungovalo. Fungovalo to preto, že ten fond - Študentský pôžičkový fond vznikol dávno, ten sa postupne napĺňal financiami z Fondu národného majetku, teda z týchto peňazí po 50 miliónov a stal sa aj obrátkovým. Potom nie celkom, bola to nejaká politická dohoda, že vznikol Fond pre začínajúcich pedagógov, ktorý ale nebol dostatočne finančne krytý, to treba povedať, čiže tam sa tam sa aj okolo toho veľa vecí zohrávalo. Jednoducho tieto dva fondy fungovali.

    Ja poviem, že sú tam veci, ktoré by som rád aj zmenil, čo sa týka istých pravidiel výberu správnej rady, riaditeľa, ale to nechcem teraz rozvíjať, je v prvom čítaní, to si myslím, ani nie je to dobré, sú to také detaily, ktoré si myslím, že môžeme riešiť na príslušnom výbore, teda výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, ale jedna vec, ktorú pokladám za problém, a to musím povedať, že sa mi nezdá, a to je to, že pán minister istým spôsobom vnímal, že asi aj minister financií vás do toho dotlačil, že tento fond je nastavený tak, aby fungoval podľa pravidiel štátneho fondu, ale zostáva neštátnym fondom. Istým spôsobom vzniká čosi, čo by som nazval mačkopes.

    Ja nemám problém s tým, že na tento fond sa budú uplatňovať prísnejšie kritériá, ktoré súvisia so štátnymi fondmi, len mne sa nepáči a rovno poviem, že z druhej strany ako istým spôsobom štát a minister financií si aj dáva trošku ruky od toho preč. Akože pravidlá áno, ale isté veci, ktoré súvisia so štátnym fondom, nie.

    Čiže toto, tento problém ako jeden, ktorý vidím, a druhý, musím veľmi otvorene povedať, že oveľa väčšmi ma zaujíma, i keď toto nie ej explicitne v tejto chvíli predmetom znenia zákona, a to je napĺňanie tých fondov, aby mohli fungovať a aby mohli efektívne fungovať a aby istým spôsobom uspokojovali, aspoň pomohli, v tomto prípade cítim oveľa viac tú potrebu pre začínajúcich pedagógov, kde možno že, a o tom by mohla byť tiež diskusia naozaj o výške toho úročenia, ako to vyriešiť, aby to bolo nápomocné.

    To sú dve veci, ktoré som pokladal v tom prvom čítaní povedať. V zásade poviem, že s posunutím do druhého čítania tohto návrhu zákona v tejto chvíli nemám problém. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc budem iba v odbornej rovine. Nesúhlasím s vami, že by vznikal nejaký mačkopes, že nevieme to klasifikovať, že o aký fond pôjde. Ako, samozrejme, zákon uvádza, že ide o neštátny účelový fond, ale keď sa bližšie pozriete na organizáciu toho fondu, jeho orgány, kompetencia a spôsob vzniku, tak je z toho úplne jasné, že ide o určitú formu verejnoprávneho fondu, ktorý má postavenie verejnoprávnej inštitúcie ako takej. Čiže z pohľadu správneho práva myslím si, že nebude problém zaradiť tento fond na podporu vzdelávania v rámci verejnej správy ako takej.

    Čiže toľko iba z mojej strany, že podľa môjho názoru pán minister zvolil dobrú cestu, že zachoval verejnoprávny charakter toho fondu ako takého, a na druhej strane, že sa vysporiada, teda ako už bolo pred tým povedané, s problémami, ktoré predtým tie dva fondy priniesli a teda vznikol tam potom ten tzv. Augiášov chliev, ktorý teraz naša vláda musí vyčistiť. Ďakujem.

  • Samozrejme, pán kolega, že máte oprávnenie na svoj pohľad, len ak sa pozriete detailnejšie do dôvodovej správy, zistíte, že ako som to aj vnímal, aj z medzirezortného pripomienkového konania, tam bol istý postup z pozície ministra financií a tento fond má iste štátnu pokladnicu, má podliehať kontrole NKÚ a pod., čiže naňho sú nastavené pravidlá, ako pre štátny fond, a v tomto smere si myslím, že je to istá kombinácia. Ešte raz opakujem, ja nemám vecne problém, že budú naňho prísnejšie nastavené pravidlá, len zase myslím si, že toto nie je dobrý model, aby to boli i to, i to, a či to bude ten, alebo taký fond takto zakategorizovaný, to v tom smere myslím, že by sme sa nemuseli sporiť až tak vážne, ale tá kombinácia sa mi nepáči.

  • Pýtam sa teraz, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete, pán minister, zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, dámy a páni, ja nebudem na všetko, čo sa povedalo v rozprave reagovať. Samozrejme, chcem zareagovať na niektoré veci, ktoré boli povedané, ako keby sme niečo riešili mimo stanoviska študentov, pretože pán poslanec Beblavý s členkou komisie, ktorá pripravovala aj tieto zmeny v tomto fonde, bola delegovaná nová predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl a mala tam takisto svojich odborníkov a všetky tieto návrhy, ktoré tam odzneli, prešli so súhlasom zástupcov Študentskej rady vysokých škôl a to je pre mňa podstatné a merateľné, naviac že som povedal, že budú mať výraznejšiu pozíciu aj posilnenie v správnom zložení tejto rady spoločného fondu pre vzdelávanie práve vysokoškolskí študenti, ktorých tam bude delegovať Študentská rada vysokých škôl a takisto zástupcovia profesných zväzov, učiteľských organizácií, ktorí tam delegujú svojich zástupcov za hlavne mladú generáciu učiteľskej profesie. Čiže budeme, samozrejme, v takomto duchu aj postupovať a budeme sa snažiť veci riešiť.

    Ja nie som apriori proti diskusii, však diskusia iste bude pokračovať a som trošku aj tak prekvapený, že s tými návrhmi, ktoré odzneli, a pán Beblavý hovoril, že to bol jeden z návrhov a že sme ho akceptovali. To je vidieť, že odborníci, ktorí pracovali na tom, veľmi pozorne sledovali aj návrhy v rámci tej rozpravy otvorenej cez elektronické pôsobenie, cez médium, ktoré bolo k dispozícii, kde sa mohol aj pán poslanec Beblavý vyjadriť a niektoré jeho návrhy nebol problém zakomponovať do návrhu tohto zákona.

    Chcem len pripomenúť na tomto mieste, aby sa tu zbytočne nestrašilo, fond nový fond nebude úžernícka organizácia, ako to často z úst, pán poslanec, z vašich úst odznelo v médiách. Ja veľmi vážim slová, čo poviem, a vždy zvažujem, čo to môže spôsobiť. O tom, že to nebude úžernícka organizácia, o tom svedčí aj stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, pre nich je ten fond, pre študentov na jednej strane a, samozrejme, aj pre mladých začínajúcich pedagógov, učiteľov, odborných zamestnancov nášho školstva.

    Úžerníkom je, a ja budem to teraz definovať, je osoba ktorá poskytuje pôžičky za vysoké úroky. Úroková sadzba fondu by bola podľa údajov za rok 2010 do 4 % per annum, to znamená ročne, v prípade študentov za úrok pripisuje až v čase splácania pôžičky. Treba povedať, že tento fond a táto pôžička pre študentov nebude úročená počas štúdia na vysokej škole, čo je veľmi dôležité a veľmi významné. Ďalej je pravdou, že úrokové sadzby do budúcna nie je možné prejudikovať a je možné s ohľadom na vývoj verejných financií, dlhu Slovenskej republiky a pod. nejakým spôsobom v ďalších rokoch navyšovať alebo zvyšovať. Však situácia nevyzerá v tejto spoločnosti ideálne ani na Slovensku, ani v Európe a nevieme, aký vývoj bude, ale istým spôsobom je tam správna rada, budú tam zástupcovia ktorí budú veľmi citlivo tieto veci zvažovať a, samozrejme, keďže je to neštátny fond mimo tlaku konkrétneho rezortu, tak, samozrejme, budú môcť v tejto oblasti prijať isté konkrétne opatrenia.

    Súčasne z hľadiska udržateľnosti pôžičkovej schémy, považujeme za vhodnejšie, aby úroková sadzba nebola fixná a odzrkadľovala vývoj na trhu. Na základe zásadnej pripomienky, a to má pán exminister, pán poslanec, pravdu, zo strany ministerstva financií, ale to nebolo od pána ministra, to bolo, ale ja vám poviem, od koho to bolo, to bolo zo strany a teraz opakujem Inštitútu finančnej politiky, kde zostali ľudia, ktorí tam robili aj predtým a dobrí odborníci a ja sa o tých mladých ľudí, ktorí mnohí absolvovali aj Štefanikove štipendium, budem opierať. Boli mladí ľudia, ktorí tam pôsobia, tam neprišlo k zmenám a neprišlo nikdy k zmenám, tam sú odborníci, ktorí dlhé roky pracujú a teraz pracujú pod vedením pána Filka, takže skutočne sú to ľudia, ktorí veľmi citlivo v tejto oblasti pristupujú a na základe aj ich pripomienky sme prešli s tou zmenou, že by mala byť tá, ten budžet, ktorý tam je, istým spôsobom nie regulovaný, ale kontrolovateľný aj cez štátnu pokladnicu. A ten návrh, ktorý je z NKÚ, však to je návrh, ktorý navrhol pán Beblavý. Však, samozrejme, ja naozaj skutočne niekedy, môžem obrazne povedať, aj žasnem s týmito návrhmi, ktoré prichádzate niektorí, že sami ich navrhnete a potom ako NKÚ sami spochybníte. Nuž tak, ja by som mohol aj pánovi Beblavému a veľmi rád mu to aj poviem, že môže predložiť návrhy v druhom čítaní o tej sadzbe, ako to treba riešiť, a dá sa o tom, samozrejme, aj rokovať, ale to nielen tak všeobecne niečo povedať, nejakú floskulu pre médiá a teraz v podstate - ruky preč od Sahary - obrazne povedané, jak sa kričalo v roku 1960, keď bol africký rok a ja s tým teraz nemám nič, ja som oponentom toho, ja som opozičný poslanec a, samozrejme, konkrétny návrh v tejto oblasti nedáva.

    Ak sa bavíme o tých ľuďoch, áno, áno, ak sa bavíme o tých ľuďoch, ktorí niesli zodpovednosť, napokon títo ľudia tam zostali dlhší čas aj za pána Jurzycu, neurobil, nevyvodil žiadne opatrenia a zmeny. Ja som urobil v niektorých oblastiach zásadné zmeny aj vo vzťahu k tomu, napr. v Agentúre pre podporu štrukturálnych fondov, personálne, zásadné. Predchádzajúci pán minister akceptoval zloženie tejto agentúry a nič neurobil, takže a pán poslanec Beblavý tam chodil veľmi často a radil a nič neurobil za poldruha roka v tejto oblasti. A, samozrejme, pán Plavčan vrátil späť zdroje a hneď, to opakujem, hneď ich vrátil a ja za pánom generálnym riaditeľom Plavčanom budem stáť, pokiaľ budem na ministerstve, bude generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl. Má dlhoročné skúsenosti, bol tam dlhé roky, bol veľmi blízky spolupracovník aj pána Mederlyho a dlhé roky v podstate skutočne pozná túto problematiku a dobre nás zastupoval aj pri mnohých a vy to pán exminister si to pamätáte, zastupoval nás aj v zahraničí pri rôznych rokovaniach a vystupoval v záujme Slovenskej republiky, čo sa týka vysokého školstva.

    Pán Juriga peniaze vrátil, pán Juriga, to je z úseku mládeže, my tam máme odbor mládeže, ktorý bol totálne zdecimovaný za predchádzajúcej vlády, a teraz musíme riešiť aj problematiku mládeže, zostali tam dvaja-traja ľudia. Takisto bol zdecimovaný aj odbor, aj oddelenie odborného školstva, ktoré za vás bolo silné, za Mikolaja ešte slabšie a za pána Jurzycu úplne totálne zdecimované, takže aj tam tie veci sa snažíme riešiť a by som povedal v súvislosti s tým, keď hovorím k mládeži a pán Juriga tie peniaze vrátil.

    A tretia pani konkrétna bola vyzvaná, ideme robiť veľmi závažné štrukturálne zmeny v rámci rezortu, reorganizáciu a budeme aj túto záležitosť veľmi rýchlo riešiť a ja tak, ako budem prijímať opatrenia voči 5-miliónovým mankám, ktoré tu boli spôsobené v roku 2008 až 2010 voči konkrétnym ľuďom, nielen ktorí sú a boli na ministerstve, ale aj voči tým, ktorí sú na ministerstve, a budú to veľmi rázne opatrenia z hľadiska právnych krokov z mojej strany na konkrétnych ľudí a nebudem robiť to, čo robili predchádzajúci v minulosti ministri, že sa vyhovárali na neznámeho vinníka a že ďalej poukazovali, že to musí nejaký neznámy vinník tieto veci riešiť. Budú konkrétni ľudia pomenovaní na rozdiel od predchádzajúceho obdobia aj za vlády pani Ivety Radičovej.

    Takže v tejto veci budem konať a o tých chybách, ktoré boli a boli stanovené vo vzťahu k nášmu rezortu, a keď som už tu hovoril, musím sa toho tiež dotknúť, aby ste o tom počuli, o tej 5-miliónovej vratke, ktorú máme za Operačný program Vzdelávanie a o tom, že máme tento operačný program, sme mali viac ako pol roka, trištvrte roka pozastavený a bývalý minister neurobil v tej oblasti absolútne nič, my sme po nástupe za dva mesiace a už som dneska obdržal list od pána komisára, že tento operačný program je znovu spustený. Čiže sme tiež konali aj vo vzťahu k tým ľuďom konkrétnym, ktorí nesú zodpovednosť za to, čo sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 v rezorte v tejto oblasti urobilo. Takže nemusí ma pán poslanec Beblavý poučovať, čo mám robiť. Ja za ľudí, ktorí sú kvalitní a ktorí sú naozaj pre mňa nepostrádateľní, sa budem vedieť vždy postaviť, každý jeden môžme urobiť chybu a môžme, samozrejme, každý jeden sme omylný a nielen neomylný a, samozrejme, ja sa budem vždy opierať, a toto na tomto mieste chcem povedať, o ľudí aj z môjho ministerstva, ktorí tam dlhšie roky robia, a vy pán exminister veľmi dobre viete, že sa opieram o mnohých ľudí, ktorí sú tam a ktorí sú mi veľkou pomocnou rukou ako napr. pán Mederly, pán docent Mederly a ďalší, a nikdy sa v podstate nikdy nebudem spochybňovať jeho názory a budem ich využívať vo svojich predkladaných návrhoch, a to sa týka aj pána generálneho riaditeľa prof. Petra Plavčana, na nich budem, samozrejme, stavať tú budúcnosť môjho rezortu, pretože ja chcem aj stabilizovať štátnu správu a ja musím, samozrejme, dosiahnuť to, že nie pri každej výmene ministra urobiť v podstate na ministerstve zemetrasenie a začínať s novými ľuďmi. Aj vy ste niečo zdedili v minulosti a ste pokračovali, každý jeden, sme si povedali, že títo ľudia sú pre nás potrební a my ich budeme, samozrejme, aj v našej práci podporovať a, samozrejme, aj ich poznatky využívať.

    Ja som nepovedal, že som neomylný, ja som nepovedal, že sa neradím s ľuďmi, ale jeden pán poslanec, ktorý tu stále vystupuje, ten je vševedko, ten vystupuje ku všetkému, o všetkom vie a všetko vie riešiť

  • . Nuž tak povedzme si veľmi otvorene, kto v tejto societe váženej tu predkladá veci z vlastnej hlavy, ale často aj na základe stanovísk odborníkov, ktorí okolo neho pracujú, a kto je tu tak premúdrelý, že ešte jednu knižku nielen o nevedkovi, ale aj vševedkovi treba na Slovensku napísať. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela zdôrazniť jednu vec, že nebudem rozprávať o výhodách zlúčenia oboch fondov. Chcem len zdôrazniť, že kým sme sa v júli na našom výbore bavili práve na základe správy, nemilej správy Študentského pôžičkového fondu, kde sme sa dozvedeli o mnohých, nie veľmi pozitívnych, veciach, tak pán minister a celé ministerstvo sa vyjadrilo, že v krátkej dobe predložia určité zmeny, a som veľmi rada, že sa to deje tak rýchlo a že k týmto výrazným zmenám dochádza. Fond na podporu vzdelávania, ktorý je vlastne akýmsi výsledkom zlúčenia Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, myslím si, že otvára široký priestor na to, aby sme mohli zužitkovať a využiť všetky pozitíva oboch fondov.

    Ja predpokladám a aj moje vystúpenie je úplne krátke, že, samozrejme, nikto sa nebráni tomu, aby sa nevylepšil a v druhom čítaní nepokračovalo v tom, aby tento zákon mohol byť vylepšený v tom zmysle, aby sa predišlo určitým chybám, ktoré by sme vedeli dopredu. Jedna vec ma však tak trošku zarazila, čo vystúpil pán Beblavý, a to len k jednej veci, že spomínal, že nie je veľmi vhodné a nie je sociálne, ak budeme, vo svojej pripomienke spomenul, tie spoplatnenie poplatkov a pôžičiek pre študentov. Ja tu mám jednu krátku správu. Možno, že neviem čítať až tak veľmi analýzu ekonomickú, ale z finančnej správy štátneho pôžičkového, teda Študentského pôžičkového fondu pri predčasne splatených pôžičkách za rok 2011 aké straty by boli, ak by neboli žiadne poplatky a všetci študenti by to bez poplatkov splatili skôr, tak aké sú čisté straty. Ročné náklady na správu pôžičiek v roku 2011 predstavovali 37 748,98 eur. Tie by vlastne neboli, keď by neboli tie prostriedky vrátené, tak vlastne by do rozpočtu neprišli a predstavovali by čistú stratu. Strata na úrokoch z pôžičiek tých istých študentov pri predčasne splatených pôžičkách v roku 2011 predstavovala stratu 30 474 eur a strata na poplatkoch a náhradách tých istých študentov pri predčasne splatených pôžičkách by predstavovala stratu 17 900 eur. Ja nechcem povedať, neviem povedať, či je to veľa alebo či je to málo, ale aby sme išli týmto spôsobom, tak by sa mohlo stať, že reálne by sme po určitom čase znížili tie disponibilné finančné zdroje fondu a v dlhodobom horizonte by sme na tom fonde mali stále menej a menej kapacít. Preto sa domnievam, že malo by to byť takisto nejakým spôsobom sankcionované alebo nejaký poplatok by mal byť za to, že ja chcem tento fond využiť a potom ho vlastne predčasne splatím bez toho, že by som mal nejakú sankciu. Ten fond za tie roky má určité náklady a tým by sa utrpelo celé to ďalšie finančné krytie toho fondu.

    Takisto sa domnievam, a to chcem na záver iba povedať, že fond má také dva, aspoň podľa mňa, také dva hlavné ciele a dva hlavné piliere.

    Za prvé, tým že rozširuje možnosť poskytovania pôžičiek nielen pre študentov, ale aj pre pedagogických pracovníkov v školstve a študentom zo sociálne slabšieho prostredia, doktorandom a všetkým tým ostatným sprístupňuje možnosť štúdia a dostupnosť štúdia študentom, a to si myslím, že skvalitní celkovú prácu práve toho, o čom sa aj v predchádzajúcom zákone sme sa bavili o kvalite vysokoškolského štúdia, a na druhej strane domnievam sa, že sa podporuje aj stabilizácia pedagógov a ostatných zamestnancov, hlavne v regionálnom školstve, lebo pri čerpaní možností až do tých 30-tisíc eur, kde si myslím, že pre mnohých mladých učiteľov, a hlavne ak sú to manželské páry, je to výrazne stabilizujúci faktor. Je to veľmi dôležité, ak má rada fondu túto možnosť, že bude môcť týmto začínajúcim pedagógom poskytnúť bez toho, že by museli dokladovať, že na čo to budú potrebovať. Samozrejme, si rada fondu má aj určitú zábezpeku a nárokuje si určitú zábezpeku, čo pokladám za veľmi, veľmi dôležité. Preto si myslím, že druhé čítanie je hlavne alebo ten proces do druhého čítania je hlavne o tom, aby sme ten zákon vylepšili tak, aby sme všetky tie náležitosti, ktoré si myslíme, že by pomohli pre poskytovanie týchto pôžičiek pre obe skupiny hlavných našich klientov alebo žiadateľov by mali sprístupniť sa tak, aby boli čo najefektívnejšie využívané.

    Tak ja len toľko a predpokladám, že spolupráca všetkých bude taká, aby sme docielili veľmi dobrý a efektívny zákon. A na záver ešte chcem povedať, že, pani predsedajúca, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci a nepodali žiaden procedurálny návrh k hlasovaniu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz, kolegyne, kolegovia, pokračuje v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (tlač 193).

    Teraz poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Antonína Cicoňa, aby zaujal miesto určeného pre spravodajcov.

    Včera pani poslankyňa Žitňanská svoje vystúpenie neukončila a ktorá sa prihlásila do rozpravy za klub SDKÚ - DS a dávam je teraz v tejto chvíli slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Pripraví sa pán poslanec Beblavý, ale ten sa vzdal.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ako som uviedla, ako som uviedla už včera, tento návrh zákona, návrh zákona, novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov doznal už v rámci pripomienkového konania zmeny, ktoré, myslím, že ho robia naozaj dobrým základom na diskusiu. A tak ako som uviedla už aj v prvom čítaní, myslím si, že pri takto nastavenej predlohe je tu priestor, aby sa niektorými otázkami ešte zaoberali tak, aby tá právna úprava bola, poviem to tak, ústretovejšia k občanom a prístup k tomu, na čo majú právo, sa im stal jednoduchší na jednej strane a na druhej strane, aby sme mali možno optimálnejšie nastavené parametre zodpovednosti tých, ktorí za štát škodu spôsobili, či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto si dovoľujem predložiť pozmeňovací návrh, pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý má päť bodov, ktorý som predložila aj na ústavnoprávnom výbore. Pán minister povedal, že má záujem si ho pozrieť, aby sa k nemu vedel vyjadriť, preto si ho dovolím predložiť teraz a rovno vopred hovorím, je to pozmeňovací návrh, ktorý má päť bodov, a poprosím, pri hlasovaní hlasovať o jednotlivých návrhoch samostatne, pán spravodajca, aby som nechala priestor aj pre pána ministra, aby sa k tým jednotlivým bodom pozmeňujúceho návrhu mohol vyjadriť.

    Navrhujem v čl. I bod 7, to je môj prvý pozmeňovací návrh, aby v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 2 znel takto:

    "Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov;" to neplatí ak - to je nie je v písomnom vyhotovení, tak upozorňujem na to, že správne tá textácia má znieť: "to neplatí, ak nesprávny úradný postup súdu spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote."

    O čo ide. Ja rozumiem, že pri prieťahoch v súdnom konaní je potrebné posúdiť, či tie prieťahy sú objektívneho charakteru alebo či ich zavinil sudca a rozumiem tomu, že je potrebné tú vec posúdiť v nejakom predchádzajúcom konaní na to, aby súd, ktorý už bude rozhodovať o náhrade škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahoch, pán Viskupič, poprosím vás, že je potrebné, aby súd mal túto otázku nejakým spôsobom prešetrenú na to prislúchajúcim orgánom. Zároveň som ale presvedčená o tom, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej ustanovenej lehote, tam nie je čo prešetrovať. Tam buď bol úkon, alebo rozhodnutie urobené v lehote, alebo nebolo. To je proste fakt, ktorý nemusí nikto ďalší konštatovať. Buď ten fakt je, alebo ten fakt nie je, a to je dôvodom môjho pozmeňujúceho návrhu č. 1.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 4 znie:

    "(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno priznať, ak poškodený nevyužiI žiadne prostriedky na dosiahnutie nápravy; to neplatí, ak by využitie prostriedku na dosiahnutie nápravy preukázateľne nezabránilo vzniku škody." Dnes navrhovaná právna úprava, tak ako bola predložená vládou, je postavená inak, je postavená tak, že sa vyžaduje od každého, kto bude uplatňovať nárok na náhradu škody, aby predtým využil prostriedky na dosiahnutie nápravy, pričom z textácii zákona, tak ako bolo navrhnuté, nie je zrejmé, že či všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, t. z., napr. pri prieťahoch v súdnom konaní od sťažnosti na predsedu súdu, potom sťažnosti na predsedu krajského súdu až po Ústavný súd a ja si myslím, že tu zbytočne šikanujeme ľudí. Myslím si, že je legitímne požadovať, aby sa domáhali napríklad u predsedu súdu sťažnosťou, aby sa vo veci konalo, ale nemyslím si, že na to, aby mohli uplatniť nárok na náhradu škody, je spravodlivé od nich požadovať, aby využili všetky inštancie, a ten zákon, tak ako je navrhnutý podľa mňa takýto výklad pripúšťa. Zároveň zákon, tak ako je navrhnutý, nezohľadňuje fakt, že sú situácie, kedy škoda môže vzniknúť už samotným porušením zákona alebo nerozhodnutím v lehote a žiadne prostriedky nápravy tomu nemôžu zabrániť a tam, si myslím, že požadovať od občanov, aby v každom prípade tou tortúrou sťažovania sa prešli, je naozaj nadbytočné a tu by sme to vyžadovať nemali. To je podstata bodu alebo pozmeňovacieho návrhu č. 2.

    Pozmeňovací návrh č. 3. V čl. I bod 8 v navrhovanom § 16 ods. 4 prvá veta znie:

    "Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde."

    O čo ide. To platí aj dnes. Ale dnes, pokiaľ aj alebo podľa tej dikcie, ktorá dnes je navrhnutá platí, že pokiaľ aj príslušný orgán rozhodne, že nepriznáva nárok na náhradu škody, tak tá dikcia je nastavená tak, že v každom prípade než sa môže občan obrátiť na súd, tak proste musí čakať na to márne uplynutie šesťmesačnej lehoty, čo si myslím, že je úplne zbytočné, pretože pokiaľ nejaké ministerstvo alebo štátny orgán po mesiaci od doručenia žiadosti rozhodne, že nie a nie, neuhradíme, nevyhovujeme nároku, tak prečo by sa nemohol domáhať súdu súdnou cestou nároku na náhradu škody hneď.

    Bod č. 4 alebo pozmeňujúci návrh č. 4:

    "V čl. I bod 15 v navrhovanom odseku 2 prvá veta znie: "Štát môže upustiť' od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1, len ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť."

    Tento pozmeňovací návrh reaguje na návrh zákona v znení tak, ako bol predložený, kde vládny návrh predpokladá alebo dáva podmienku, kedy môže štát upustiť od vymáhania regresnej náhrady aj takýmto spôsobom, a síce citujem: "ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku." Čo je dikcia, kde podľa mojej mienky je snáď až nemožné, aby takéto niečo dokázal štát preukázať komukoľvek, preto sa domnievam, že by sme sa o ňu nemali opierať v tomto prípade, pretože vymáhanie regresnej náhrady sa stane iluzórnym vo všetkých prípadoch, a preto navrhujem, aby štát mohol upustiť od vymáhania regresnej náhrady len vtedy, ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť.

    A môj piaty pozmeňovací návrh znie: V čl. I bod 16 znie:

    ,,16. V § 22 odsek 4 znie:

    (4) Fyzické osoby, právnické osoby, verejnoprávne inštitúcie, záujmová samospráva. štátne orgány, obce a vyššie územné celky, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu podľa tohto zákona po jej uhradení sú

    a) povinné uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec vedel, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí,

    b) oprávnené uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol."

    V čom spočíva podstata návrhu? Dnes v platnom právnom stave zodpovedá, zodpovedajú osoby za každé zavinené konanie, to znamená bez ohľadu na to, či ide o úmyselné konanie, alebo nedbanlivostné konanie. Vládny návrh zákona toto zužuje tak, aby zodpovedali povinné osoby len za úmyselné konanie. Ja si myslím, že to je, tá hranica je nastavená príliš vysoko, že je príliš veľká kategória prípadov, ktorá vypadne z uplatňovania tejto zodpovednosti, a navrhujem podľa vzoru toho, čo sme zaviedli už aj pri trestnej zodpovednosti verejných činiteľov, a síce že sme zaviedli zodpovednosť za takzvanú vedomú nedbanlivosť, to znamená, aby tá deliaca čiara išla medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou, a myslím si, že to je štandard, ktorý sa používa aj v zahraničí, a priznám sa, že som veľký sympatizant tohto štandardu.

    To je päť bodov môjho pozmeňovacieho návrhu, o ktorých, opakujem, poprosím hlasovať o každom osobitne. Budem veľmi rada, ide naozaj o vecné zmeny, ktorým, za ktorými je úmysel vylepšiť text zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a verím, že pán minister sa vyjadrí, čo je preňho akceptovateľné z týchto pozmeňovacích návrhov a čo nie.

    Na záver viem, že niektorí kolegovia budú predkladať ďalšie pozmeňovacie návrhy aj tak, ktorý sa týka dlho diskutovanej témy zodpovednosti verejných činiteľov, majetkovej zodpovednosti verejných činiteľov, tieto pozmeňovacie návrhy som tiež podpísala a, samozrejme, ich podporujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz poprosím, pýtam sa teda, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Chren, Zajac, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať aj predrečníčke pani poslankyni Žitňanskej a chcem na úvod povedať, že sa stotožňujem s jej pozmeňujúcimi návrhmi, a dnes, teraz som na toto miesto predstúpil, aby som tiež predniesol jeden zásadný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k novele predloženého zákona.

    Na úvod poviem, tento návrh vychádza najmä z iniciatívy mimovládnej organizácie VIA IURIS a už v minulosti bolo o ňom diskutované a rád by som teda dal aj nejaké body, alebo priznal zásluhy aj nášmu kolegovi pánu poslancovi Procházkovi, ktorý sa touto témou v minulosti zaoberal.

    Predložený pozmeňujúci návrh, ktorý už máte rozdaný vo svojich laviciach sa týka zodpovednosti verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. V súčasnosti, aj podľa predloženého zákona, je v rámci regresného nároku postihované, ako už aj pani Žitňanská povedala, len explicitné porušovanie zákona vydaním rozhodnutia v rozpore so zákonom alebo nesprávny úradný postup. Volený politik, štatutár, alebo úradník, však môže formálne dodržať postup podľa zákona, avšak napriek tomu nenakladať s majetkom štátu alebo s majetkom samosprávy efektívne, účelne a hospodárne. Príkladom môžu byť napríklad verejné obstarávania alebo rôzne kauzy z minulosti, ako napr. nástenkový tender či prenájmy štátneho, alebo obecného majetku. Takto podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu v prípade, ak by štatutár, čiže volený predstaviteľ alebo úradník síce neporušil zákon, ale evidentne nenakladal s majetkom štátu alebo obce efektívne a hospodárne, chceme, aby tiež mohol byť za toto postihovaný a aby od neho mohol byť vymáhaný, mohla byť vymáhaná náhrada škody. Tento pozmeňujúci návrh teda z iniciatívy VIA IURIS sme predložili na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kde, bohužiaľ, nebol schválený, a preto so štyrmi kolegami s rôznych politických strán, menovite s pánom Pavlom Zajacom z Kresťanskodemokratického hnutia, s pánom Igorom Hraškom z OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a s pánom Ivanom Štefancom zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany sme sa ho rozhodli ho predložiť aj v pléne, ja by som im týmto chcel aj teda poďakovať za to, že sme sa opäť dokázali zjednotiť a pri takejto dôležitej veci ukázali, že dokážeme postupovať spoločne a spolupracovať. Dovoľte mi teraz prečítať, ako mi povinnosti kážu, uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Igora Hraška, Pavla Zajaca a Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 193).

    1. V čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    1. V § 1 sa za písm. b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

    "c) zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz pod čiarou k odkazu 1 b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy,".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie:

    "1 b) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).

    2. V § 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:

    "c) verejným činiteľom je fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci a fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci."

    Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I sa za 7. bod vkladá nový 8. bod, ktorý znie:

    8. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu znie: "ŠTVRTÁ ČASŤ

    ZODPOVEDNOSŤ VEREJNÉHO ČINITEĽA ZA ŠKODU.

    Rozsah zodpovednosti § 14a.

    (1) Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami (poznámka pod čiarou 1 b)) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.

    (2) Verejný činiteľ, ktorý poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz na poznámku pod čiarou l b)) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe (odkaz na poznámku pod čiarou 8a)), hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve.

    (3) Verejný činiteľ sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1 b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, v súvislosti s ktorým vznikla škoda, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, a z tohto dôvodu nebol oprávnený konať inak, než ako konal.

    § 14b (1) Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1 b)) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.

    (2) Ak právny úkon podľa odseku 1 po a) vykonalo viacero verejných činiteľov spoločne, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne,

    b) vykonal kolektívny orgán, zodpovedajú za škodu tí verejní činitelia, ktorí ako jeho členovia vyjadrili s týmto úkonom súhlas.

    (3) Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 1 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu aj verejný činiteľ, ktorý takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonal.

    Uplatnenie nároku § 14c

    (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1 b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy možno uplatniť, len ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého konal pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1 b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1 b)) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe (odkaz 8a)).

    (2) Za rozhodnutie podľa odseku 1 sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami (1b)) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe (8a)), ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.

    (3) Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe (odkaz 8a)), nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.

    § 14d

    (1) Právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy má po a) štát, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá iný subjekt, ako územná samospráva a nakladaní s majetkom štátu. b) územná samospráva, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá územná samospráva a nakladaní s majetkom územnej samosprávy.

    (2) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy koná z úradnej povinnosti v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy generálny prokurátor.

    (3) Ak rozhodnutie podľa § 14c ods. 1 vydá Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre verejné obstarávanie, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

    ,,8a) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."

    Doterajšia štvrtá časť a piata časť sa označujú ako piata časť a šiesta časť.

    Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:

    10. Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:

    ,,§ 16a

    (1) Ak je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy je potrebné pred podaním návrhu na súd predbežne prerokovať s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.

    (2) Generálny prokurátor je povinný pri predbežnom prerokovaní uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy z prostriedkov poistného plnenia najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa o vzniku škody dozvedel, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa § 14d ods. 3.

    (3) Ak nie je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, alebo ak nie je nárok na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní podľa ods. 1 uspokojený, čo aj v časti do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie, generálny prokurátor je povinný domáhať sa jeho uspokojenia na súde.

    (4) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie generálneho prokurátora písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku podľa ods. 1."

    Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Bod 4. V čl. 1 bod 10 znie:

    10. V § 17 ods. 5 znie:

    "(5) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy."

    5. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:

    "14. V § 19 ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: "Ak ide o škodu spôsobenú verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami (odkaz 1b)) alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo."

    Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Ako som už povedal, dámy a páni, uvedený návrh, ktorý je viac doplňujúci než pozmeňujúci k návrhu zákona, ktorý predložil pán minister Borec, sa týkajú zodpovednosti za verejného, verejného činiteľa za škodu, ktorú spôsobí s nakladaním štátu. Táto potreba vychádza z mnohých právnych analýz. Za všetky spomeniem napríklad analýzu "Zodpovednosť verejných činiteľov", ktorú vypracovali právnici Zuzana Čaputová a Juraj Gyarfáš, vydalo ju združenie VIA IURIS.

    V časoch, keď enormne rastie tlak na verejné financie, keď nemáme dosť peňazí na riešenie mnohých problémov, keď politika vlády vyháňa učiteľov do ulíc, a o tom niečo viem, pretože aj moja mama je učiteľka, môže byť ohrozená schopnosť štátu financovať niektoré zo svojich základných funkcií. Je nevyhnutné snažiť sa, aby štát ušetril a aby štát hospodárne vynakladal každé jedno euro, dokonca každý jeden cent zo svojich verejných výdavkov. Účelom teda tejto navrhovanej právnej úpravy, ktorú sme spolu s ďalšími troma kolegami predložili, je dať štátu, resp. jeho daňovníkom, daňovým poplatníkom, reálnu a účinnú možnosť získať späť prostriedky, o ktoré štát alebo jednotky územnej samosprávy prídu v dôsledku vedomého porušenia povinností verejných funkcionárov pri správe a nakladaní so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami. V tejto súvislosti teda pozmeňujúci návrh dáva aj nové procesné nástroje orgánom, ktoré sa často sťažujú na absenciu reálnych možností usilovať sa o nápravu.

    Som presvedčený, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je jedným z tých návrhov, ktoré odlišujú tie viac civilizovanejšie spoločnosti a krajiny od tých menej civilizovaných. Podobné právne úpravy existujú v krajinách, kde veci fungujú, keď občania potrebujú niečo riešiť so štátom alebo s politikom, tak títo politici sú zodpovední a odpovedajú a riešia ich problémy v krajinách, ktoré sú dobre spravované. Práve právne úpravy, ako je táto právna úprava, odlišujú dobre spravované spoločnosti od banánových republík.

    Podobná právna úprava existuje napríklad v Rakúsku. V zmysle rakúskej právnej úpravy zodpovedajú osoby, ktoré konajú ako orgány spolkovej republiky, spolkových krajín či obcí a vymedzených iných verejnoprávnych korporácií, za majetkovú škodu, ktorú nositeľovi práva bezprostredne spôsobili pri výkone zákonov svojím protiprávnych a zavineným konaním. Zodpovednosť konštruovaná ako osobitný typ civilnej zodpovednosti odkazuje na občianskoprávne predpisy. Ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá si však nevyžaduje úmyselné zavinenie. Zodpovednosť je vylúčená, ak nositeľ práva mohol škode zabrániť podaním príslušného opravného prostriedku, napr. na Ústavný súdny dvor, Správny súdny dvor alebo podobné právne opatrenie.

    Ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú ospravedlniteľné v tej rakúskej právnej úprave - ktorú používam ako príklad - ospravedlniteľné pochybenie alebo konanie na základe nariadenia nadriadeného. Súd má možnosť znížiť náhradu škody alebo ju aj úplne odpustiť. Z procesného hľadiska teda ide o uplatnenie nároku na náhradu škodu v civilnom konaním. Pred podaním žaloby však nositeľ práva musí nárok písomne uplatniť voči zodpovednému a až po troch mesiacoch je možné podať žalobu.

    Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov teda môže prispieť k tomu, že politici a úradníci, ktorí sú štatutárni, ktorí robia rozhodnutia a ktorí tieto rozhodnutia podpisujú, budú, okrem slobody vo svojom konaní, niesť aj omnoho väčší diel zodpovednosti. Ja som predstaviteľom liberálnej strany a s liberalizmom je často spájaný práve pojem sloboda. Avšak tak, ako ju definuje liberalizmus, tak sloboda nemôže byť nejaká bezprízorná alebo nejaká neohraničená. Z liberálneho svetonázoru a pohľadu sa sloboda spája so zodpovednosťou a vždy kráčajú ruka v ruke. A tak by to malo byť vo všetkých sférach činností, aj pri činnosti, ktorú vykonávame my ako volení politici, prípadne naši kolegovia v exekutívnych funkciách či vysoko postavení úradníci s právomocou podpisovať a s tou pečiatkou, ktorú držia v rukách.

    A preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím v mene všetkých predkladateľov o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanej novele zákona. V prvom rade chcem povedať, že pri svojom stretávaní sa s občanmi dostávam bežne otázku, prečo verejní funkcionári nenesú viac zodpovednosti, aj hmotnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ďalej veľakrát dostávam otázku, prečo občania sa nemôžu domôcť náhrady škody voči štátnym, voči rozhodnutiam verejných funkcionárov a štátnych funkcionárov.

    Totiž ľudia sa to pýtajú preto, lebo v súkromnej sfére je bežné, že občan je zamestnávateľom donútený podpísať hmotnú zodpovednosť. Veľakrát sa proti takejto hmotnej zodpovednosti aj poistí, hlavne keď sa jedná o nejakú vysokú funkciu a svojimi rozhodnutiami rozhoduje o veľkých sumách. Je bežné, že v predstavenstvách akciových spoločností aj v štátnych akciových spoločnostiach sú členovia predstavenstva poistení proti zlým rozhodnutiam na vysoké finančné čiastky.

    Preto by som chcel sa vyjadriť, že takto predkladaná novela zákona oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu. Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7 % žiadostí o nápravu škody podľa tohto zákona. Zároveň za sedem rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba niečo vo výške 190-tisíc eur.

    Preto som spolu s kolegami Martinom Chrenom, Igorom Hraškom a Ivanom Štefancom na výbore pre verejnú správu predložil pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich predložil Martin Chren pred chvíľou. Ďalší za chvíľu prečítam ja. Takisto aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Lucia Žitňanská, boli v tom zmysle, ako sme predkladali aj my na výbore, takže podporujem, samozrejme, aj jej pozmeňujúce návrhy. Takisto ten návrh, ktorý Martin Chren predložil, tak tam som podpísaný ako predkladateľ, tak takisto ho podporujem. Som veľmi rád, že sme sa takto na výbore aj zhodli naprieč politickým spektrom tak, ako to Martin povedal. Z technicko-organizačných dôvodov tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, dávam aj osobitne. Takže dovoľte, aby som ho prečítal:

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Martina Chrena, Igora Hraška, Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 193).

    1. Navrhujeme, aby bod 9 návrhu zákona znel nasledovne:

    9. V § 17 ods. 4 znie:

    "(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako maximálna výška náhrady poskytovaná osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

    "8a) Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie:

    V pôvodnom návrhu zákona § 17 ods. 4 limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom - a to maximálnou výškou sumy, ktorú možno vyplatiť osobám poškodeným trestnými činmi podľa zákona č. 15/2006 Z. z. o odškodnení osôb a poškodených násilnými, osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa ustanovenia 6, teda § 6 zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytovaná podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. To znamená, maximálna nemajetková ujma vo výške 16 360 eur.

    Nami navrhovaná zmena, pozmeňujúci návrh, navrhuje, keďže v slovenskom právnom poriadku existuje aj iný zákon, ktorý upravuje odškodnenie nemajetkovej ujmy, a to podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento, to bodovanie môže byť až do výšky 8-tisíc bodov, pričom toto hodnotenie podľa § 9 a 10 za určitých okolností sa môže zvýšiť až na dvojnásobok. Keďže výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod určuje čiastku 15,72 eur, maximálna výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať tento zákon, ktorý navrhujeme uplatniť, je 251 520 eur. Je to maximálna výška podľa príslušného lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia. Samozrejme, táto maximálna výška je tým stropom. Zdá sa nám naozaj podľa pôvodného návrhu maximálna výška 16 360 eur príliš nízka pri možnej nemajetkovej ujme.

    Len na dokreslenie, k čomu môže dôjsť. Samozrejme, sú to extrémne prípady, ale zdá sa mi vhodné, aby som ich tu spomenul. Štát, resp. orgány verejnej moci môžu občanovi spôsobiť závažnú nemajetkovú ujmu, napr. aj v nasledovných prípadoch: nezákonné alebo veľmi dlho trvajúce pozbavenie osobnej slobody, napr. mnohoročné neoprávnené väznenie osoby, tzv. justičný omyl alebo mučenie, alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov, napr. polície, vážne zranenia v dôsledku nezákonného zákroku polície, napr. použitie nevhodných a neprimeraných donucovacích prostriedkov alebo nezákonné zverejnenie informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie, napr.

    nezákonné zverejnenie citlivých osobných údajov, že osoba trpí smrteľnou chorobou alebo že je nakazená vírusom HIV, alebo nezákonné odtajnenie totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote, alebo mnoho rokov trvajúce prieťahy v konaní majúce za následok intenzívnu právnu neistotu občana. Naozaj všetky tieto prípady môžu občanovi spôsobiť dlhotrvajúce nielen fyzické, ale aj duševné ťažkosti, ktoré ako vyhodnotiť čiastkou 16-tisíc eur sa nám zdalo málo, a keďže v našom právnom poriadku máme aj iné ohodnotenie, tak ho navrhujeme. Takže ešte raz zopakujem:

    Preto navrhujeme, aby bola maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovená podľa maximálnej výšky náhrady poskytovanej osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o maximálnu sumu 251 520 eur, ktorá by mala byť dostatočnou kompenzáciou nemajetkovej ujmy aj pri závažných porušeniach základných práv zo strany štátu.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem pekne kolegovi Zajacovi a takisto aj predrečníkovi kolegovi Chrenovi, ktorý predniesol naše spoločné pozmeňovacie návrhy a dúfam, že sa všetci k nim postavia konštruktívne, nie politicky, a dúfam takisto, že nám ich podporia. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypočul som si rozpravu a, samozrejme, mám stanovisko k jednotlivým bodom, tak ako boli navrhované.

    Najprv by som sa k návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Žitňanská. V podstate dala 5 pozmeňovacích bodov, pričom môžem povedať, že som sa stotožnil s bodom č. 3, ktorý navrhuje v rámci § 16 ods. 4, kde, myslím si, že vecne naozaj nie je problém akceptovať túto pozmeňovaciu alebo tento pozmeňovací návrh, a myslím, že sa môžem s tým stotožniť.

    V ostatných veciach sa nestotožňujem s jednotlivými bodmi tak, ako boli prednesené. Čo sa týka návrhu na definovanie zodpovednosti verejného činiteľa, myslím si, že to je naozaj veľmi vážna téma, ktorou ja som nemal možnosť sa oboznámiť, dostal som ju v podstate až v týchto dňoch, s tým, že si myslím, že naozaj táto téma stojí za to, aby sa prerokovala v trošku širšom, v širšom časovom rámci, a myslím si, že tiež by bolo možno vhodné, aby bol takýto pozmeňovací návrh daný vo forme návrhu zákona a nie ako vo forme pozmeňovacieho návrhu, pretože je to príliš vážna téma, akým spôsobom o tomto diskutovať, si myslím, že treba, ale tak ako je to navrhnuté, myslím, že je tam viacero problémov, ktoré tam vidím, ale nechcem vás tým oberať o čas, že by som ich konkretizoval a, samozrejme, je možné o tom hovoriť neskôr. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať záverečné slov? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A podľa schváleného programu nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 194, spoločná správa výborov má tlač 194a.

    Poprosím teraz opäť pána ministra spravodlivosti, aby odôvodnil vládny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Predkladaný návrh zákona je iniciatívnej povahy a vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pri tom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov.

    Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Návrh zákona je v súlade, ako som povedal, so všetkými zákonmi a tak ďalej.

    Stanovisko k spoločnej správe: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu (tlač 194a) k predmetnému zákonu dňa 16. októbra 2012. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 14 a 16 až 31 a 33 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 15 a 32 s návrhom neschváliť.

    Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ottovi Briximu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 12. septembra 2012 č. 183 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport svojimi uzneseniami z tohto roka. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe:

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 14, 16 až 31 a 33 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 15 a 22 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra tohto roku. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala 3 písomné prihlášky: poslankyňa Lucia Žitňanská za poslanecký klub SDKÚ - DS, pán poslanec Kadúc za poslanecký klub OĽaNO a písomne prihlásený ešte pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, máme takú šnúru zákonov, máme takú šnúru zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti a doteraz sme sa tak kultivovane hladkali a povzbudzovali vzájomne pri tých doterajších návrhoch zákonov, boli predovšetkým aproximačné alebo menej konfliktné, ale môj pohľad na tento návrh zákona ako aj spôsob jeho prerokovávania, ale už nabáda k výrazne vyššej miere kritičnosti, takže aj môj prejav bude výrazne kritickejší k tomuto návrhu zákona.

    Ja som k novele zákona o advokácii v prvom čítaní povedala, že mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv, skrátka nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. Áno, je to zadanie premiéra Roberta Fica, aby bolo v justícii ticho, aby bol pokoj. Ak si pod upokojením situácie predstavujete, pán minister, zvyšovanie platov sudcov, pasivitu pri antidiskriminačných žalobách, menej peňazí pre zamestnancov justície, možno ich prepúšťanie, konformnú Súdnu radu, ktorá neprotirečí svojmu šéfovi, teda vychádzanie v ústrety tým, ktorí majú v justícii vplyv, ja hovorím, deštrukčný vplyv, tak toto sa naozaj darí.

    Ja si ale myslím, že najväčší problém Slovenska po 20-tich rokoch sú predovšetkým nefungujúce inštitúcie. Tento štát jednoducho nefunguje normálne, neplní si základné funkcie, ak chcete, ľudia za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní štátu, nedostávajú to, na čo majú nárok, na čo majú právo aj podľa ústavy. A to platí, samozrejme, aj pre justíciu. Preto som presvedčená, že justičné prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, vo vytváraní podmienok, ale aj vo vytváraní tlaku na efektívne fungovanie, teda potrebuje zmeny v záujme naplnenia toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že zmeny v takomto prostredí vždy znamenajú krik, pretože tí, ktorí profitujú z nefungujúceho prostredia, sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Pokoj a ticho potom ale nie sú v záujme občanov, ale naopak. Áno, to som povedala v prvom čítaní a povedala som aj to, že v tejto situácii je paradoxne jeden z prvých zákonov, ktorý v parlamente minister spravodlivosti predkladá, práve zákon o advokácii, ktorý je pripravený tak, že advokátska komora sa zaňho naozaj nemusí pred svojimi členmi naozaj hanbiť. Ja si dovolím odcitovať premiéra Roberta Fica z minulotýždňovej tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti, kde pán premiér povedal: "Požiadal som pána ministra, aby naďalej veľmi jasne sledoval počet legislatívnych iniciatív a upozorňoval príslušné ministerstvá, že podávanie návrhov zákonov do vlády a do Legislatívnej rady vlády, by malo prichádzať len vtedy, ak ide o plnenie programového vyhlásenia vlády alebo ak to vyžaduje naliehavá spoločenská potreba." Citujem ďalej premiéra Roberta Fica: "Musíme zabezpečiť, že ministerstvá, ktoré predkladajú návrhy zákonov, a vláda, ktorá predkladá návrhy zákonov do parlamentu, nebude otravovať parlament a nebude otravovať spoločnosť s návrhmi, ktoré nemajú nič spoločné s programovým vyhlásením vlády alebo s plnením naliehavej spoločenskej potreby." Neviem, teda ako mám teraz chápať tento návrh zákona. Buď, že nás otravujete, pán minister, týmto návrhom zákona, alebo riešite nejakú naliehavú spoločenskú potrebu.

    Keď ho čítam, tak potom môžem dospieť len k záveru, že záujem Slovenskej advokátskej komory na obmedzení prístupu koncipientov ku koncipientskej praxi, skrátka na uzatvorení sa advokátskeho kruhu, je naliehavá spoločenská potreba.

    Ja si to nemyslím. Ja si to nemyslím, a preto si dovolím predložiť môj pozmeňovací návrh, napriek tomu, že už bol na ústavnoprávnom výbore zamietnutý. Tento pozmeňovací návrh sa týka niekoľkých okruhov a ja ich veľmi krátko uvediem, a potom prečítam pozmeňovací návrh. Týka sa toho, aby sa koncipientská prax nepredlžovala z troch rokov na päť rokov. Týka sa toho, aby sa advokátmi mohli stať aj ľudia s inou praxou, nielen koncipientskou, čakateľskou alebo notárskou praxou. Týka sa toho, aby advokátska komora nemohla kontrolovať, nemala právomoc kontrolovať obchodné mená. Týka sa obmedzenia zamestnávať koncipienta až po piatich rokoch. Týka sa vypustenia požiadavky overovať spôsobilosť aplikovať právny poriadok u koncipientov so zahraničnou vysokou školou. Týka sa obmedzenia počtu zamestnávaných koncipientov a týka sa toho, že v Občianskom súdnom poriadku sa navrhuje rozšíriť okruh prípadov, kedy občania budú musieť byť povinne zastúpení advokátom.

    Dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh a potom sa k jednému z bodov pozmeňovacieho návrhu vrátim.

    Pozmeňovací návrh:

    1. V čl. I sa vypúšťa bod 4.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I sa bod 9 vypúšťa.

    3. V čl. I bod 17 sa v navrhovanom odseku 4 vypúšťa posledná veta.

    4. V čl. I bod 39 znie:

    "39 v § 62 ods. 1 v uvádzacej vete sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "obmedzeným" sa vkladá čiarka a slová "usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia".

    5. V čl. I bod 40 znie:

    40. V § 62 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie s odborom právo".

    6. V čl. I sa bod 43 vypúšťa.

    7. V čl. I bod 44 znie:

    44. § 62 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ak ide o výkon advokácie podľa § 12 ods. 1 písm. c) až e), je školiteľom advokátskeho koncipienta len ten z advokátov, ktorý dal súhlas, aby bol uvedený ako školiteľ v pracovnej zmluve a ak ide o organizačnú zložku zahraničného združenia, je školiteľom advokátskeho koncipienta jej vedúci."

    8. V čl. I bod 54 v navrhovanom § 82b sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 5.

    Ostávajúce odseky sa primerane prečíslujú.

    9. V čl. II sa vypúšťa bod 1. Súčasne sa zrušuje označenie bodu 2.

    Chcem sa dotknúť bodu 2 môjho pozmeňovacieho návrhu a prosím aj o osobitné hlasovanie o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu.

    Navrhujem ponechať súčasnú právnu úpravu započítania aj inej právnej praxe, na základe rozhodnutia advokátskej komory namiesto koncipientskej praxe. Tak ako je dnes predložená novela zákona o advokácii, znamená to, že naozaj advokátom by sa mohol stať len ten, kto absolvuje koncipientskú prax, prax justičného čakateľa alebo prax notárskeho koncipienta.

    Pozmeňovací návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorú predložili kolegovia, mám pocit pán poslanec Martvoň alebo pán poslanec Brixi, rozširuje, aby sa advokátom mohol stať aj asistent sudcu Najvyššieho súdu. Ja tuto chcem apelovať, ak nie sú pre vás akceptovateľné z akýchkoľvek dôvodov ostatné pozmeňovacie návrhy, ani v tej miere, aby ste o nich rozmýšľali, vážení kolegovia, tak aby tu ste sa zamysleli. Vyšší súdny úradník, ktorý možno niekoľko rokov robí rozhodovaciu činnosť na súde, nebude môcť sa stať nikdy advokátom. Ľudia, ktorí robia v podnikoch, ľudia, ktorí robia v štátnej správe a robia na pozíciách právnikov, kde zastupujú štátne inštitúcie, zastupujú klientov, napr. právnici Centra právnej pomoci, zastupujú podniky. To znamená robia advokátov štátu mnohokrát, nebudú podľa tohto návrhu zákona mať prístup k činnosti advokáta ani na základe toho, aby to posúdila advokátska komora. Ja nič iné nechcem, len aby ostal súčasný stav, ktorý dáva možnosť advokátskej komore toto posúdiť. Podľa mňa je to spravodlivé a takto, keď zúžime ten prístup k tejto profesii, myslím si, že je to pre mnohých právnikov nespravodlivé, pretože sa nebudú môcť v budúcnosti uchádzať o túto profesiu, pretože komora proste ani len si nechce nechať túto právomoc. Ja som to naschvál spomenula, pretože tu si myslím, že naozaj by mohla byť vôľa zamyslieť sa, a preto poprosím, aby o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu sa hlasovalo osobitne.

    Toľko prvá časť môjho vystúpenia.

    Ja si dovolím zopakovať to, čo som povedala aj na úvod, že ja si naozaj myslím, že najväčším problémom Slovenska po 20 rokoch sú naozaj nefungujúce inštitúcie, že tento štát nefunguje riadne, neplní si všetky svoje základné funkcie a naozaj ľudia za svoje peniaze a budú platiť viac, nedostávajú od štátu kvalitné služby a nedostávajú to, na čo majú právo. Všetci vieme, že na to, aby štát dobre fungoval, musí mať aj kvalitnú legislatívu. Dokola hovoríme, že legislatíva sa nemá meniť často, že sa má dodržiavať legislatívny proces, a hovorí to aj premiér Robert Fico. Opäť citujem Roberta Fica, opäť z tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti: "Na prvé miesto som postavil úlohu zvýšiť kvalitu legislatívy." Pán minister, aj vy ste sa k tejto úlohe prihlásili. Na spoločnej porade legislatívnych pracovníkov ste, ako som sa dočítala z tlačovej správy, ktorá je zverejnená na stránke ministerstva spravodlivosti, povedali, teraz citujem vaše slová: "Kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Musíme preto nájsť mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania." Ja si toto dovolím zopakovať, lebo to považujem za dôležité a považujem túto vetu za správnu a stojím za touto vetou, ktorú povedal minister spravodlivosti. Áno aj ja si myslím, že kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Aj ja si myslím, že je správne, že musíme hľadať mechanizmy, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania.

    Pán minister, ale ten mechanizmus je veľmi jednoduchý. Jednoducho dodržiavajte platné pravidlá. Ony sú, treba ich len dodržiavať a trvajte na dodržiavaní platných pravidiel a kričte, keď sa tieto platné pravidlá nedodržiavajú. Kto iný ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, trvať na nich a kričať, keď sa porušujú. Ja chcem upozorniť na flagrantné porušenie pravidiel pripomienkového konania. Stalo sa toto leto. Kľúčový zákon tejto vlády, ktorým... (Ruch v sále. Reakcia vystupujúcej: "Ja vás veľmi pekne poprosím."), kľúčový zákon tejto vlády, ktorý táto snemovňa na dvakrát prerokovávala v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým došlo k zásadnému zásahu do dôchodkového zabezpečenia občanov tejto krajiny na desaťročia dopredu, bol na úrovni vlády prerokovaný mimo akéhokoľvek riadneho pripomienkového konania. Nešiel cez legislatívny portál, nebol k dispozícii verejnosti. Ministerstvo práce ho dalo rezortom na dva pracovné dni na pripomienkovanie a ministerstvo spravodlivosti vedené ministrom spravodlivosti, ktorý je predseda Legislatívnej rady vlády, toto nijak nenamietol. A to je problém. My máme pravidlá, pán minister. My máme pravidlá, treba ich dodržiavať a treba kričať, keď sa tieto pravidlá porušujú. Kto iný, ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, má trvať na tom, aby sa dodržiavali, a má kričať, keď sa porušujú.

    Ale vráťme sa k zákonu o advokácii. Vráťme sa k spoločnej správe k zákonu o advokácii, teda k tej spoločnej správe, ktorú máte asi v laviciach, páni a dámy poslanci, pretože pomerne dlhé prerokovanie na ústavnoprávnom výbore tejto novely zákona o advokácii bolo aj preto také dlhé, pretože padlo množstvo pozmeňovacích návrhov na ústavnoprávnom výbore. Keď si pozriete spoločnú správu k tlači 194, vidíte, že obsahuje 33 pozmeňovacích návrhov. A ja vás chcem, dámy a páni, upozorniť na to, že medzi týmito 33 pozmeňovacími návrhmi nie sú len návrhy, ktoré sa týkajú vylepšovania zákona o advokácii, ale medzi týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli v ústavnoprávnom výbore predložené v druhom čítaní, je doplnenie novelizácie Občianskeho súdneho poriadku ďaleko nad rámec toho, čo sú súvisí so zákonom o advokácii.

    Ja vás chcem upozorniť, dámy a páni, že napr. sa tu mimo akéhokoľvek pripomienkového konania rieši aj taká otázka, či drobné spory majú ostať tak, ako dnes, do 500 eur, alebo či v tejto republike budeme za drobný spor považovať spor, ktorý má hodnotu tisíc eur. Nie je to jedno, pretože pri drobných sporoch súd nemusí pojednávať. Ja neviem, možno je 500 málo a možno 1000 je tá správna hranica, ale nie je to náhodou otázka, ktorá by mala ísť cez pripomienkové konanie? Ku ktorej by sa asi ľudia mali vyjadriť? Možno aj odborníci vyjadriť? Ja myslím, že v tejto krajine je 1000 eur pomerne veľa peňazí a neviem, či sme dospeli na to, aby tisíceurový spor bol drobný spor a nepojednávalo sa o ňom. Len aby ste vedeli, že čo tu všetko je v tej spoločnej správe.

    V tej spoločnej správe sa napríklad mení aj tá právna úprava, kde sme zaviedli, že pri sporoch, ktoré sa týkajú maloletých detí a jedná sa o spor s cudzím prvkom, tak sme skrátili lehotu na rozhodovanie súdov na tri mesiace.

    Ja viem, že s tým majú problémy, ale zároveň viem, že táto republika nedodržiava Haagsky dohovor. A zároveň viem, že sú to spory, v ktorých sa rozhoduje o tom, že napríklad ktorý súd je príslušný o tom rozhodovať, o tom dieťati a že sú to spory, ktoré sa vlečú, a že je to pre tie deti a tie rodiny strašne zložité.

    Tak ja neviem, či nie je lepšie napríklad posilniť príslušný súd a nechať tam trojmesačnú lehotu? Neviem, možno je to nezvládnuteľné a možno má ministerstvo spravodlivosti pravdu, ktoré dalo tento pozmeňovací návrh pani poslankyni Vittekovej. Ale nepatrí to, dočerta, do pripomienkového konania?! To patrí do pripomienkového konania! To nemôže byť len tak prilepené k návrhu zákona o advokácii!

    Môžem hovoriť o ďalších, pretože len tak prilepujeme k zákonu o advokácii aj nov..., pardon, novelu zákona o sudcoch, pretože zdá sa, dnes najakútnejší problém slovenského súdnictva je, aby sudca mohol ísť na stáž na ministerstvo spravodlivosti na dobu dlhšiu, ako sú tri mesiace.

    Možno je to dobré, aby chodili sudcovia na stáž na ministerstvo spravodlivosti dlhšiu dobu ako tri mesiace. Kedysi mohli ísť až na niekoľko rokov. My sme usúdili, že áno v Justičnej akadémii a v podobných inštitúciách je dobré, keď sú sudcovia na stáži na dlhšie obdobie, ale na ministerstvá, predsa len radšej nech súdia, na ministerstvo maximálne na tri mesiace. Možno sme usúdili zle. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? A pýtam sa, čo je na tom také akútne, alebo ktorý sudca je dnes na ministerstve spravodlivosti na stáži a treba mu tú stáž predĺžiť? Prečo to musíme riešiť teraz a takto? Prečo musíme teraz a takto riešiť zmenu právnej úpravy dočasného pridelenia sudcu? Dnes ten inštitút existuje. Dnes sa môže dočasne prideliť sudca z jedného súdu na druhý súd na rovnakej úrovni. To znamená z jedného okresného súdu na druhý. Z jedného krajského súdu na druhý. Áno, na to, aby si vypomohli tie súdy, keď jeden má prebytok sudcov, môže pomôcť inému súdu. Áno, ale ja som napríklad zásadne proti tomu, aby takto chodili sudcovia okresných súdov vypomáhať na krajské súdy. Som zásadne proti tomu preto, pretože pre dočasnému prideleniu neprebieha žiadny výberový proces.

    Čiže nám potom súdia na krajských súdoch sudcovia, o ktorých nevieme, či spĺňajú kritériá na pridelenie na krajských súd. A ja si nemyslím, že je to v poriadku. Ale možno, že je lepší iný názor. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? Som presvedčená, že to patrí do pripomienkového konania! Rovnako ako s tým súvisiaca novela zákona o súdoch, ktorú, mimochodom, páni poslanci asi nedostali do ruky kompletný návrh, nedali na riadnom rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale kvôli novele zákona o súdoch, ktorá nijak nehorí v rámci prerokovávania návrhu zákona o advokácii v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, ako gestorského, sa poslanci uzniesli, že sa vrátia do druhého čítania, aby tam pichli ešte tú novelu zákona o súdoch, a potom uzavreli spoločnú správu. Toto je ten spôsob robenia kvalitnej legislatívy? A preto hovorím, pán minister, nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme hľadať mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania? Pretože to riešenie je naozaj úplne jednoduché. Stačí, pán minister, aby ste v pravú chvíľu povedali nie! A vy to "nie" môžte povedať ešte teraz pred hlasovaním tejto snemovne, pretože keď vy poviete nie, tak poslanecká snemovňa nemôže o návrhu, pozmeňovacieho návrhu rokovať, ktorý ide nad rámec vami predloženej vládnej novely.

    Takže myslím si, že naozaj po dvadsiatich rokoch najväčší problém Slovenska sú nefungujúce inštitúcie. Tento štát nefunguje normálne, ani táto legislatíva nefunguje normálne. Áno, neplní si základné funkcie, a áno, ľudia nedostávajú za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní, to, čo im patrí.

    Aby sa to zmenilo, musíme predovšetkým ale chcieť a musíme chcieť najmä my politici. A niekedy stačí strašne málo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcou. Reakcia vystupujúcej: "Pán poslanec, poprosím vás, môžte ma teraz nevyrušovať? Ďakujem.") A niekedy stačí strašne málo, čo my politici môžeme urobiť. Stačí, aby sme prejavili jasný postoj. Pretože keď treba, tak treba povedať niekedy aj nie.

    A ja hovorím nie takémuto spôsobu robenia legislatívy a v tomto prípade, myslím si, že aj tento pohár pretiekol, a som pripravená tieto prílepky k zákonu o advokácii napadnúť na Ústavnom súde preto, akým spôsobom budú touto snemovňou schválené, ak sa poslanci rozhodnú, že ich schvália.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámka dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja ďakujem pani poslankyni Žitňanskej za tento jej prednes, lebo v plnej miere sa stotožňujem s tým, čo tu povedala. Naozaj najväčším problémom a naliehavou spoločenskou objednávkou v justícii nie je ani tak úprava podmienok v advokácii, ale nízka úroveň vymožiteľnosti práva. A absolútne s ňou súhlasím v tom, že pod túto nízku úroveň a stupeň vymožiteľnosti práva sa podpisuje nekvalitná legislatíva a nefungujúce, nečinné verejnoprávne orgány.

    Ďakujem za tento príspevok.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak vidíme, že od ústavnoprávneho výboru nastal trošku posun u pani poslankyne Žitňanskej vo forme trošku, dá sa povedať, toho názoru, čo sa vlastne udialo. Najskôr nás na ústavnoprávnom výboru obvinila, že dávame nepriame novely. Po vysvetlení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kedy potom pani Žitňanská zistila aj s pánom Gálom, že sa mýlili a radšej opustili rokovanie ústavnoprávneho výboru, zmenila vyjadrovanie a už hovorí o prílepkoch.

    No v každom prípade si dovolím povedať, pani poslankyňa, ja som vám to aj povedal tam na ústavnoprávnom výbore, keď ste jednoducho nedokázali iný argument alebo iný názor akceptovať. Jednoducho my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER sme tu boli zvolení ľuďmi, občanmi a taktiež máme právo legislatívnej iniciatívy.

    Pokiaľ máme určitý názor, že zákon zlepšíme, na to je ten výbor, hodnotí sa aj práca vo výboroch, sme za to platení. Keď sa vám to nepáči, tak, samozrejme, zrušme parlament, nech aj vláda priamo prijíma zákony a potom Slovenská republika uskutoční, teda ušetrí neskutočne veľa peňazí. Čiže v tom prípade by znamenalo, že aj vaša práca v parlamente je zbytočná. Ale my tu takýto názor nemáme, chceme pracovať v parlamente, na to sme tu boli zvolení, a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti sme sa snažili zákon o advokácii a taktiež ďalšie otvorené zákony vylepšiť a keď ste spomínali ten zákon o sudcoch, snažili sme sa teda, keďže je veľká kritika, že súdy pomaly konajú, to vylepšiť tak, aby sa to teda zlepšilo.

    Toľko z mojej strany.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martvoň, vy veľmi dobre viete, o čom hovorím, a veľmi dobre viete, čo robíte. Nikto vám neberie právo poslaneckej iniciatívy a, samozrejme, že môžte predložiť návrh zákona.

    Keď predložíte návrh zákona, tak sa môže rozvinúť debata o tom, či drobný spor má mať hodnotu päťsto alebo tisíc eur. To znamená, je to normálne predmetom verejnej debaty a na základe toho môžme robiť kvalifikované rozhodnutie.

    Legislatívne pravidlá a pravidlá predkladania návrhov zákonov majú svoj zmysel, lebo len v zodpovednej debate môže vzniknúť aj kvalitný zákon. A my sme platení za kvalitné zákony, nie za to, aby ste plnili, plnili úlohy, ktoré dostanete na ministerstve spravodlivosti, keď si niekto na ministerstve spravodlivosti zmyslí, že by niečo bolo dobré prilepiť k zákonu, ktorý je prerokovaný v parlamente, pretože to niekto práve teraz potrebuje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny, pretože pán poslanec Kadúc mi povedal, že má vystúpenie dlhšie ako 15 minút.

    Takže prestávka do 17.00 h.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás o zaujatie miesta.

    V prvom čítaní pán poslanec Tibor Lebocký uvedie hlasovanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223 o odpadoch, je to tlač 262. Je to návrh, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 262.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím vás, teda, pán...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, otvorili sme hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 87 za, 1 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 130 bolo za, 11 sa zdržali.

    Pridelili sme návrh výborom, určili lehotu.

    Chcem poprosiť príslušných predsedov, aby zvolali výbory. Ešte raz upozorňujem, že je to návrh zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom konaní a na základe dohody z poslaneckého grémia dnes doobeda vás chcem informovať, že druhé čítanie začneme v piatok o 9.00 hodine ráno.

    Poprosím teraz pána poslanca Borisa Suska, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 475 o výkone trestu odňatia slobody. Je to tlač 218.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 218.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 za, 57 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 bolo za, 10 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pani poslankyňa Žitňanská Lucia bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona Obchodný zákonník č. 530 a o obchodnom registri. Je to tlač 229.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, preto, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 115 bolo za, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Brixi uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 154, je to európsky zatýkací rozkaz, tlač 158.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 158.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Pristúpme, prosím, preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1, 2 a 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť vám, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, vrátane schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 154 o európskom zatýkacom rozkaze.

    Dámy a páni, máme ešte jeden prerokovaný návrh zákona. Je to zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý uviedol pán minister spravodlivosti. Na dnešnom poslaneckom grémiu som informoval o požiadavke pána ministra vzhľadom na to, že 16. októbra bola doručená ďalšia európska transpozícia, bolo by vhodné využiť prerokovávanie tohto zákona, aby sme implementovali aj ju cez pozmeňujúci návrh. Došlo k dohode vzhľadom na to, že je záujem po znovuotvorení rozpravy v druhom čítaní o vystúpenie k tomuto, aby sme nehlasovali, a budeme prerokovávať tento návrh potom, ako pán minister spravodlivosti dokončí svoj návrh zákona o advokácii. A pokiaľ nám to umožní, samozrejme, čas z rozpravy, pán minister môže ešte zajtra doobeda do 11.00 hodiny. Tak ak bude možnosť, otvorí pán minister rozpravu, ak nie, tak potom, tak ako sme hovorili na poslaneckom grémiu, by sme otvorili rozpravu až budúci týždeň. Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Martvoňa, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 330, o registri trestov. Je to tlač 169.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v rozprave k návrhu predmetného zákona vystúpil jeden poslanec, Anton Martvoň a podal som pozmeňujúci a doplňujúci návrh Antona Martvoňa, Anny Vittekovej a Daniela Duchoňa, teda bol podaný iba jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Pristúpme, pán predsedajúci, prosím, najprv k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 bolo za, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tieto štyri body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Antona Martvoňa, Anny Vittekovej a Daniela Duchoňa, ktorý som predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 10 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme schválili všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 88 bolo za, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

    Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

    A záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 2 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Petrák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 131 o vysokých školách.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č.455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z., tlač č. 223.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo sedem poslancov. Nikto nepodal žiaden procedurálny návrh.

    A preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 bolo za, 42 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom aby Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že gestorským výborom bude výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a výbory prerokujú predmetný návrh zákona do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho schválenia Národnou radou.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 127 za, 1 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Rošková, uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania.

    Je to tlač 228.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nikto v rozprave nepodal žiaden procedurálny návrh. Preto podľa § 73 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 102 bolo za, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 139 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Cicoň bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 514 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je to tlač 193.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k návrhu predmetného zákona vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Chren a pán poslanec Zajac. Pani poslankyňa Žitňanská podala päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán poslanec Chren a pán poslanec Zajac podali každý po jednom pozmeňujúcom návrhu.

    Keďže v rozprave boli dnes podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru na skrátenie lehoty na pristúpenie k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 1, 2, 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, 4. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 3 sa zdržali.

    Tieto štyri body sme schválili.

  • Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Žitňanskej, ktoré predniesla v rozprave. O každom pozmeňujúcom návrhu samostatne.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 59 proti, 22 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej č. 2

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 54 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej č. 3, s ktorým sa stotožňuje aj navrhovateľ.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 bolo za, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej č. 4.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej č. 5.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 43 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 45 za, 78 proti, 16 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrena, ktorý predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.) 140 prítomných, 59 za, 50 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca, ktorý predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 za, 80 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, takže ju vyhlasujem za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 15 proti, 46 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 514.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Vyhlasujem prestávku. Ešte pán predseda zdravotníckeho výboru.

  • Dobrý deň prajem. Poprosil by som, resp. chcel by všetky kolegyne a všetkých kolegov pozvať zajtra o 09.00 hodine, pri príležitosti svetového dňa osteoporózy sa bude robiť meranie hustoty kosti - denzitometria na výbore pre zdravotníctvo od 09.00 do 15.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Takže, dámy a páni, vyhlasujem prestávku do 17.35 hodiny a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto.

    Je tu pán poslanec Kadúc? Áno. Pán poslanec, nech sa páči.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 194.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení prítomní poslanci, hostia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, otvorili sme rozpravu!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Hneď na úvod uvádzam, že vo svojom vystúpení nebudem mať žiadny pozmeňujúci návrh, avšak dovolím si pár slov k tomu, čo sa vládnym návrhom navrhuje, pričom zároveň, aj keď nie som predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, dovolím si predniesť argumentáciu k pozmeňujúcim návrhom pani Žitňanskej.

    Z dôvodovej správy k predloženému vládnemu návrhu zákona vyplýva niekoľko účelov, ktoré sa majú predloženou novelou dosiahnuť. Nebudem ich tu opakovať, keďže ich predniesol už predkladateľ.

    Po prvé. Myslím, že časť deklarovaných účelov sa predloženým návrhom skutočne aj dosiahne a osobne túto novelu považujem za dobrú a potrebnú. Čo sa však týka ostatnej časti, konkrétne skvalitnenie výkonu advokátskeho povolania, dovolím si tvrdiť úplný opak.

    Po prvé. Za súčasného stavu neexistuje priama úmera medzi dĺžkou praxe advokátskeho koncipienta a kvalitou jeho pripravenosti na výkon advokátskeho povolania. Som rád, že na ústavnoprávnom výbore prešli pozmeňujúce návrhy týkajúce sa obsahu prípravy na advokátske povolanie. Tieto zrejme, predpokladám, že prejdú aj v pléne. Tu mi nedá nepovedať, že začína byť zvykom, že vládne návrhy zákonov najskôr sa nastreľujú tak, aby boli čo najprísnejšie, a potom víťazoslávne príde niektorý z poslancov vládnej strany s novelou, ktorá tento návrh zmierni. Uznávam, že ide o dobrú taktiku, no keby sa to aspoň nerobilo tak, že totožný poslanecký pozmeňujúci návrh je najskôr vládnou stranou odmietnutý a neskôr prijatý. Tento skorší návrh má vždy jednu zásadnú vadu a tou vadou je, že ho predkladá opozičný poslanec.

    Vrátim sa späť k veci samej. Ak by ministerstvu išlo skutočne o skvalitnenie prípravy na výkon advokátskeho povolania, začali by najskôr práve tým, čo sa navrhuje v pozmeňujúcich návrhoch. To jest, že sa zmení obsah prípravy advokátskych koncipientov. Povedzme, napr. tak, ako sa navrhuje v týchto pozmeňujúcich návrhoch. Myslím, že všetci, ktorí absolvovali prax advokátskeho koncipienta mi dajú za pravdu, že kvalita prípravy závisí od dvoch základných kritérií. Tým prvým kritériom je advokát alebo osoba advokáta, u ktorého vykonávať advokátsku prax a pričom druhým kritériom je, sú osobné predpoklady koncipienta. Tieto predpoklady platia o to viac, ak absentuje dostatočná a vymožiteľná právna úprava obsahu prípravy advokátskeho koncipienta, tak ako je to podľa platného právneho stavu. Inými slovami, ak existujú prípady, kedy advokát neposkytuje právne služby kvalitne, tak ako táto novela predpokladá, nemá to nič spoločné s dĺžkou výkonu advokátskej praxe.

    Ak teda ide predkladateľovi o skvalitnenie výkonu advokátskeho povolania u nových advokátov, mal by byť postup presne opačný, a teda najskôr úprava podmienok obsahu výkonu advokátskeho koncipienta, a až potom, ak by sa ukázalo, že tento obsah je nedostatočný alebo táto úprava je nedostatočná, potom by sa mala predĺžiť prax advokátskeho koncipienta. Nie naopak. Táto časť návrhu preto nie je dobrá. Preto súhlasím a podporujem pozmeňujúce návrhy, ktoré dala pani poslankyňa Žitňanská. Jej návrh spočíva, okrem iného v tom, že sa zachová súčasný stav dĺžky praxe advokátskych koncipientov.

    Rovnako za nesprávnu považujem časť predloženého návrhu, ktorá sa týka povolenia reklamy. Komercionalizácia advokácie, ktorá patrí medzi slobodné povolania, môže mať negatívne následky a v niektorých oblastiach Slovenska možno až likvidačné nielen pre malé advokátske kancelárie, ale aj pre kredit, ktoré advokátske kancelárie a samotní advokáti požívajú. Takúto hrozbu považujem z dlhodobého pohľadu naozaj za reálnu.

    Ďalšou časťou návrhu, ktorá nerieši deklarovaný úmysel predkladateľa, je navrhovanie takej úpravy, ktorá znemožní advokátom, ktorí nemajú zákonom stanovenú prax advokáta, zamestnať advokátskeho koncipienta. Takáto úprava, keďže sa jej účinnosť navrhuje už od 1.1.2013, nielen že bez rozdielu diskriminuje mladých a šikovných advokátov oproti starším advokátom, ale ich aj svojim spôsobom trestá za to, že tu bola a aj naďalej je nedostatočná právna úprava, ktorá sa týmto návrhom navrhuje zmeniť. Mám pocit, že chceme všetky pálčie problémy vyriešiť, čo najrýchlejšie, no bez toho, aby sme zohľadňovali záujmy nie malej skupiny osôb, ktorých sa táto novela dotkne. Hovorím približne, je to odhad asi o 2-tisíc advokátoch.

    Navyše vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení týkajúce sa tejto časti, môže nastať zaujímavá situácia. Môže sa stať a zrejme sa aj stane, že advokáti s rovnakou praxou a časom zápisu môžu mať rozdielne podmienky na výkon svojho povolania. Ako je to možné? Konkrétne. Ak advokát bez splnení podmienky praxe stihne prijať koncipienta do účinnosti prijatia tohto zákona, Slovenská advokátska komora takéhoto koncipienta bez problémov zapíše. Ak však iný advokát s takou istou praxou aj s časom zápisu do Slovenskej advokátskej komory prijme koncipienta po účinnosti tohto zákona, Slovenská advokátska komora tohto koncipienta zapísať odmietne. Takéto dôsledky sa terminus technicus nazývajú ako rozdielne zaobchádzanie alebo inak diskriminácia. Diskriminácia je v našom právnom prostredí zakázaná. Princíp zákazu diskriminácie, tak ako celkom bežne judikujú súdy či vnútroštátne, alebo aj medzinárodné, znamená a vlastne je to požiadavka, aby sa s osobami v rovnakej situácii zaobchádzalo rovnako. Rovnaké zaobchádzanie v prípade, ktorý som uviedol, žiaľ, nehrozí. Jeden bude diskriminovaný oproti druhému, aj keď obaja splnili rovnaké podmienky.

    Vážený pán minister, už teraz mám indície, že v prípade, ak k takémuto odmietnutiu po prijatí novely dôjde, advokát, ktorý bude takto nedôvodne ukrátený na svojich právach, ktoré mu podľa mňa patria, bude sa brániť všetkými možnými prostriedkami, čo mu teda zákon umožňuje vrátane podania sťažnosti na Ústavný súd. Keďže aj ja si ctím ústavu, ja ho v tejto sťažnosti budem podporovať. Som presvedčený, že táto časť novely je diskriminačná, ak bude prijatá. A preto budem presviedčať svojich poslaneckých kolegov, aby sme podali aj my návrh na nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky.

    Na záver si dovolím ešte dve krátke poznámky. Tak ako ma teší, že v ostatných častiach považujem predložený návrh za veľmi kvalitne spracovaný, o to viac ma mrzí, že práve na zasadnutí ústavnoprávneho výboru došlo k prijatiu takých pozmeňujúcich návrhov, ktoré s predloženou novelou nemajú absolútne nič spoločné. Niekto tieto pozmeňováky nazýva prílepkami, prípadne ide o istú formu nepriamych noviel. K prílepkom alebo nepriamou novelou by v právnom štáte dochádzať nemalo, keďže zmysel rozhodnutí tak slovenského, ako aj českého ústavného súdu, ktorý má rovnaké podmienky alebo podobné podmienky ako máme my pri legislatívnom procese, môže ísť o zásadné porušenie legislatívneho procesu, ktorý môže mať dopad nielen na legitimitu, ale aj legalitu ustanovení, ktoré boli takouto formou prijaté. Skutočnosť, že takýchto prílepkov sa dopustil práve ústavnoprávny výbor považujem za nie príliš, nie príliš pozitívnu vizitku výboru, ktorý má na ústavnosť, a teda aj na právny štát, dohliadať.

    A na úplný záver. Áno, máme veľa právnikov. Má to byť však dôvodom na obmedzenie ich prístupu k výkonu advokátskeho povolania, ktoré bude negatívnym dôsledkom tejto novely? Nemal by sa skôr riešiť problém spočívajúci v množstve absolventov práva. Verím, pán minister, že tento problém poznáte a čoskoro ho budete konzultovať, a dúfam, že aj riešiť s ministrom školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka, pán poslanec Martvoň, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, dovolím si skonštatovať a aj pochváliť, že vaše vystúpenie bolo čisto v odbornej rovine, preto aj ja budem odborne sa snažiť reagovať.

    Po prvé vo vzťahu k tým prílepkom a k tej činnosti ústavnoprávneho výboru, ja osobne som práve opačného názoru. Práve od ústavnoprávneho výboru sa očakáva aktivita a práve v ústavnoprávnom výbore by malo dochádzať k legislatívnym nejakým postupom a k legislatívnej práci. Na to je ústavnoprávny výbor. Som toho názoru, je to môj osobný názor, ale práve myslím si, že práve od ústavnoprávneho výboru sa očakáva nejaká legislatívna aktivita ako taká. Čo sa týka prílepkov ako takých, tak prílepky v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov nie sú zakázané. Sú bežnou legislatívnou praxou, ktorá bola využívaná aj za bývalej vlády, aj predchádzajúcich.

    Čo sa týka nepriamej novely zákona, dovolím si upozorniť na článok 11, odseky 1 a 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde je definovaná nepriama novelizácia. V tomto prípade o to nejde. Čiže ústavnoprávny výbor podľa môjho názoru postupoval kvalifikovane.

    Čo sa týka ešte vystúpenia ku vzťahu koncipientskej praxi, dovolím si poznamenať asi toľko, že, myslím si, že toto bol nájdený rozumný kompromis medzi teda či už Národnou radou, ministerstvom spravodlivosti, advokátskou komorou. Ta päťročná koncipientská prax bola v minulosti, keď sa otvárala komora. Absolvovalo to množstvo advokátov. Dovolím si povedať, že advokátska komora nemusela vôbec s nami komunikovať. Mohla to urobiť tým spôsobom, že by tú koncipientskú prax predĺžila ešte na dlhšie cez interné pokyny alebo interné predpisy tým, že by mal niekto iba jeden riadny termín, jeden opravný termín na advokátskych skúškach. Ten opravný termín by bol o rok, a keby že to neabsolvuje, musel by ísť, tak, ako to majú exekútori, znova celú koncipientsku prax. Čiže, teoreticky interne by to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať? Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za, za teda faktickú poznámku. Tak ako povedala pani Žitňanská, tu je treba zachovať určitý princíp predvídateľnosti jednak právneho poriadku, ale aj legislatívneho procesu. A keď vstúpite v druhom čítaní s úplne iným zákonom, toto nemôže byť v súlade s legislatívnym procesom, to je vec prvá.

    A k tej citácii legislatívnych pravidiel. Ja ich, samozrejme, poznám. Preto som povedal, že to, čo sa tu vyskytlo na výbore bola istá forma nepriamej novelizácie. Ako isto viete, prílepok je nástroj, nepriama novelizácia je až následok. Toto konštatoval, nie legislatívne pravidlá, ale súd. Český aj slovenský.

    K tej praxi. Ja som to hovoril už, myslím, v prvom čítaní, že mne nevadí, že bude tá prax päť rokov. Nech! Nech je možno aj sedem. Ale pokiaľ sa nepreukáže, že dĺžka koncipientskej praxe má vplyv na kvalitu prípravy koncipienta, až potom riešme dĺžku. Najprv riešme ten obsah. Riešme, ako sa ten koncipient vzdelávava, či sa musí, nemusí. Toto nebolo doteraz absolútne riešené. A my ideme predlžovať tu prax len preto, že máme tu nejaký pocit ničím neoverený. Ničím nepodložený. To je tá škoda. Ďakujem.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý mení zákon o advokácii. A dovoľte mi vystúpiť tiež na podporu kolegyne Žitňanskej.

    My sme zvolili taký postup, ktorý možno aj symbolicky bude trošku v rozpore s postupom, ktorý ste zvolili vy, že sme netrieštili tentokrát tie pozmeňujúce návrhy, ale v podstate nechali sme ju, aby predniesla jeden ucelený, a tak ako pán poslanec Kadúc aj ja skôr chcem vysvetliť niektoré jeho aspekty, s ktorými som najviac stotožnený, a preto aj nepredkladám nejaký osobitný svoj, lebo to nie je nevyhnutné. Dovoľte mi sa vyjadriť principiálne k trom veciam. Jedna je dĺžka koncipientskej praxe, druhá je otázka toho započítavania praxe inej a tretia je otázka jedného konkrétneho prílepku, ktoré sa týka Centra právnej pomoci a možnosti zvýšenia nominantov strany SMER zvýšiť svoju, zlepšiť svoju príjmovú situáciu.

    Takže začnem advokáciou. Je tu návrh na predĺženie koncipientskej praxe na päť rokov zo súčasných troch. A keďže sa o tom veľa debatovalo, dovolím si byť stručnejší ako v prvom čítaní. Takže dovoľte mi len tak telegraficky, a predsa len zopakovať, lebo oplatí sa fakty zopakovať proti tým, ktorí by s nimi radi nakladali voľnejšie.

    Takže návrh predkladá ako jeden zo svojich práve minister, ktorý ho voči ministerstvu presadzoval ešte ako predseda Slovenskej advokátskej komory a kde bol tento návrh pani ministerkou Žitňanskou vtedy jasne odmietnutý. To znamená, že je to zmena, ktorá prišla s novým ministrom a prišla aj s jeho bývalým pôsobením. Tento stav nás dostane na hornú hranicu praxe v rámci krajín Európy. Ministerstvo síce v dôvodovej správe hovorí, že požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením nie je výnimočná ani v iných členských krajinách, ale prehľad, ktorý sme si dali spraviť ukázal, že to tak nie je. Cyprus a Slovinsko majú prax jednoročnú, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Írsko 2-ročnú. Grécko 18-mesačnú. Anglicko, Wales, Škótsko, Belgicko, Holandsko, Švédsko, Lotyšsko, Česká republika, Maďarsko má 3-ročnú, teda takú ako my. Dánsko má 3-ročnú s následnou ročnou požiadavkou asistentúry, vo Fínsku je 4-ročná, v Poľsku môže v závislosti od typu trvať 3 - 5 rokov, vo Francúzsku je to 18-mesačný kurz, v Španielsku ju vôbec nevyžadujú. Mimo EÚ spomeniem Švajčiarsko, kde je to 1- 2 roky, Japonsko, Izrael alebo Čínu, kde je to jeden rok, a spomeniem najväčší právny trh na svete USA, ktorý má nula rokov povinnej praxe. Každý, kto ukončí právo môže ísť na skúšku. Ak ju spraví, je kvalifikovaný advokát. To znamená, že všetky tieto krajiny okrem Rakúska a Litvy sú buď tam, kde sme my dnes, alebo dokonca menej, alebo okolo toho, takže nie je tu žiadny argument toho, že by sa Slovensko vymykalo.

    Druhá vec, ktorú treba pripomenúť je, že tento návrh napriek vyjadreniam aj tuto v pléne výrazne pomôže dnešným advokátom, a to tým, že im dočasne obmedzí prílev novej konkurencie a zároveň im trvalo zníži náklady garantovaným prílevom dlhšej lacnej pracovnej sily. To znamená, že je to návrh, ktorý jednoznačne je v prospech advokátov, teda finančný, aj keď som rád, že mnohí advokáti sa aj verejnej vyjadrili, že to nepodporujú, lebo majú na mysli aj verejný záujem, nielen svoj osobný. Koniec koncov to potvrdil aj kolega Martvoň, že cieľom v skutočnosti nie je kvalita, keď na tlačovej konferencii s pánom ministrom povedal, že však musíme uznať, že tých advokátov je fakt veľa, treba s tým niečo robiť. Takže to je ten skutočný motív novely. Advokátov je veľa, treba ich mať menej. Kvalita je len barlička navyše, v skutočnosti nepravdivá, pretože, ako povedal pán poslanec Kadúc, neexistuje žiadny argument komory, ktorý by preukazoval akýmkoľvek spôsobom vzťah medzi dĺžkou praxe a kvalitou. A osobitne to nie je pravda vtedy, keďže komora, ako už bolo povedané, má v rukách skúšku. To znamená, že ak chce sprísniť kvalitu advokátov, môže to naozaj urobiť náročnosťou skúšky bez predĺženia koncipientskej lehoty s tým, že, samozrejme, tí, čo ju nespravia budú de facto musieť byť dlhšie koncipientmi. Takže dosiahol by sa pri nekvalitných účel novely a kvalitní by mohli advokátske povolanie vykonávať.

    Hovorili sme v prvom čítaní o negatívnych dôsledkoch pre mladých ľudí, naťahovania praxe najmä pre mladé ženy z hľadiska založenia rodiny, schopnosti získať hypotéku, založiť si domácnosť a využívania ako lacnej pracovnej sily, ktorá je monopolne nútená k tomu, aby pracovala na jednom mieste. To všetko už bolo povedané, vydiskutované. Bolo zaujímavé sledovať, ako na to zareaguje vládna strana. Myslím si, že na túto pomerne tvrdú kritiku cítili aj vládni poslanci potrebu zareagovať. Čo ma prekvapilo, priznám sa, som očakával že sa ako už spomenul pán poslanec Kadúc, že sa urobí taký klasický politický manéver, že dalo sa niečo tvrdé, potom sa to zmäkčí. Tipoval som, či to budú tie štyri roky ako výsledný kompromis, alebo sa niečo iné spraví, čo teda bude môcť byť prezentované ako ústretový krok voči mladým ľuďom, mladým právnikom. Nie je tam nič, dokonca to, čo bolo prezentované na tlačovej konferencii pána poslanca Martvoňa s pánom ministrom, je krok ešte v neprospech mladých ľudí, a to je konkrétny návrh, že koncipient bude musieť preukazovať denný výkaz praxe s tým, že advokát má každý pracovný deň zaznamenať úkony koncipienta. To ja klasický príklad návrhu, ktorý nemá žiadny zmysel, napriek tomu, že dobre znie, lebo pre advokáta a koncipienta, ktorí si svoju prácu vykonávajú čestne a poctivo to pridáva ďalšiu byrokraciu. A pre tých, čo nepoctivo, to bude znamenať, tak ako slávna kniha jázd pri šoféroch, ktorí majú služobné auto, to bude len niečo, čo počas dlhých zimných večeroch bude treba vypĺňať, aby teda byrokracii bolo učinené zadosť podľa hesla - papier znesie človeka.

    Takže reakcia na to, že tento návrh dáva mladým právnikom úder do brucha a tí sa voči tomu oprávnene bránia spolu aj s určitou časťou spoločnosti - dať im ešte taký malý pohlavok namiesto nejakého ústretového postoja. Z tohto dôvodu naozaj ja chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili pozmeňovací návrh kolegyne Žitňanskej, ktorá vypúšťa tento krok. To však nie je všetko, o čom by som chcel hovoriť. Chcel by som hovoriť ešte o dvoch veciach, o jednej veľmi stručne. To je naozaj o možnosti započítania praxe. Myslím si, že pani poslankyňa to vyargumentovala veľmi presne. Ten dnešný stav v komore neprikazuje, ako to má robiť. Plne jej ponecháva samosprávnu kompetenciu, ale umožňuje, aby sa počítali aj praxe v rôznych iných justičných častiach justičného a právneho systému. Jej kompletné vypustenie je tak, ako tam je dnes navrhované, myslím si, že je veľmi ťažko, veľmi ťažko obhajiteľné, a zaujíma ma, ako to pán minister bude obhajovať. No chcem zdôrazniť, tu naozaj nejde ani o automatické započítavanie praxe, ani o nevyhnutnosť, ale ide o možnosť to urobiť tak, aby keď niekto píše zákony na ministerstve, vykonáva určité typy súdnej praxe, aby mohol tam z tohto čerpať.

    Na záver mi dovoľte však otvoriť novú kapitolu, ktorú teda neotváram ja, ale otvárajú ju kolegovia zo strany SMER-u, konkrétne členovia ústavnoprávneho výboru, ktorých tu niekoľko vidím, takže nebudem hovoriť o nich bez nich a ktorí na rokovaní ústavnoprávneho výboru tam vložili niekoľko, už teda dneska opakovane spomínaných, prílepkov. Dovoľte mi nevenovať sa ústavnoprávnym a procesným aspektom týchto prílepkov, to ponechám ľuďom, ktorí sa tomu venujú.

    A dovoľte mi ale venovať sa jednému konkrétnemu prílepku, ktorý okrem toho, že nijak nesúvisí s predmetom zákona, je pomerne škandalózny sám osebe a vychádza z hesla, že dobrá gazdinka a správny poslanecký klub pre euro aj cez plot skočí, to znamená, že nikdy nie je málo peňazí a málo výhod, ktoré vieme svojim prihrať na to, aby sme im nemohli pomôcť. Konkrétne o čo ide. V bode 31 zo spoločnej správy, ktorú teda tam bola vložená na rokovaní ústavnoprávneho výboru, bol otvorený zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. To je zákon, ktorý rieši Centrum právnej pomoci štátnu - rozpočtovú organizáciu. V tomto centre existuje tzv. Rada Centra právnej pomoci, ktorá má šesť členov vymenovaných a odvolávaných ministerstvom spravodlivosti, a táto rada dozerá na fungovanie centra. Čo je pomerne na Slovensku inovatívny model pre rozpočtovú organizáciu, pretože tie sú väčšinou len monokraticky riadené riaditeľom a dohliada na ne maximálne minister. Tu je aj rada, ktorá je orgánom dohľadu a u ktorej bolo doteraz zákonne ustanovené od samotného vzniku, že je to funkcia čestná. Povedal by som tak, že eurachtiví ľudia zistili, že keď je v zákone povedané, že je to čestná funkcia, tak to môže spôsobiť problémy, lebo toto už bolo napísané aj v zákone, napr. o Študentskom pôžičkovom fonde. A keď sa potom nabaľovali členovia rád Študentského pôžičkového fondu, tak sme z toho robili škandál, a aj to vedie k zmene. Dokonca aj k takej, ktorú dnes predkladá samotný pán minister Čaplovič napriek predchádzajúcemu odporu. Takisto sme zistili, že nie vždy to zastaví konkrétnych ľudí. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva zistil, že podobná formulácia v prípade tejto organizácie nezastavila deväť členov správnej rady, aby si nevyplatili odmeny ročne vo výške 30-tisíc eur, čo ale nie je nič nové, lebo medzi týchto členov patrí napríklad aj pán Anton Martvoň, patrí tam aj pani Marcela Gbúrová, bývalá poradkyňa pána podpredsedu vlády Čaploviča, je tam aj právnička pána premiéra Zuzana Kupcová a výkonným riaditeľom strediska bol Juraj Horváth v čase prvej vlády Roberta Fica, poslanec Národnej rady za stranu SMER.

    Takže, vážení kolegovia, chcem sa vás tu spýtať otvorene, idete si urobiť ďalší takýto zárobkový podnik aj z Centra právnej pomoci, ktorý má právne pomáhať najchudobnejším? Ak áno, povedzte to tu, povedzte to rovno, zdôvodnite si to a vysvetlite to, lebo ja sa priznám, že ja som túto otázku konzultoval s pani exministerkou Žitňanskou, ktorá zakladala toto centrum ešte ako štátna tajomníčka, neskôr ministerka, a ona ma uistila, že výkon tejto funkcie je naozaj taký, že postačuje na neho čestné členstvo. Nie je to výkon, ktorý by vyžadoval každodennú prácu a počas, ak sa nemýlim, šiestich rokov od vzniku centra neboli dôvody ani nebolo toto problémom, takže by ma zaujímalo, že prečo na rokovaní ústavnoprávneho výboru cez iný zákon ste cítili tu tú naliehavú potrebu si tento kšeft vybaviť a či od toho naozaj nechcete ustúpiť, keď je to aspoň trošku, sa to dostalo pod drobnohľad.

    Dovoľte mi takisto, ako pani poslankyňa Žitňanská, vyzvať pána ministra, aby vyjadril nesúhlas s tým, aby sa hlasovalo o tomto bode, keďže je to bod, ktorý je nad rámec predkladanej novely. A dovoľte mi záverom teda navrhnúť, v prípade že sa to tak nestane, aby sme tento bod vyčlenili na osobitné hlasovanie, aby mohli aj poslanci strany SMER-u ukázať, aký teda je ich postoj k tejto nenásytnosti niektorých ich kolegov. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, páni poslanci Hlina a Martvoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem len povedať, že frekvencia tých lobistických zákonov prudko stúpa. Že včera sme tu mali návrh zákona, ktorý hovoril, že dane treba platiť súkromným firmám, kde vlastne štát donúti tých, čo zarobia zaplatiť na účty súkromných firiem 14 %. To je brutálny lobistický zákon. A tuná máme ďalší lobistický zákon. Čiže zo dňa na deň teda už čakám, kedy budú dva denne až tri denne, takže sa nám frekvencia zvyšuje. Ono by bolo dobré, keby tie lobistické zákony mali takú určitú noblesu v sebe, vtedy by to sa možno tak ľahšie dalo zjesť, no tento nemá žiadnu noblesu, a ten včerajší, to bolo brutálne znásilnenie. Čiže to taký môj a taký vonkajší pohľad na to.

    A len takú ešte jednu poznámku, že znova teda vidno, naozaj ja oceňujem prípravu pána kolegu Beblavého, aj znova použil to, čo je tu úplne zaznávané v tejto krajine, lebo my máme častokrát o sebe pocit, že sme tí najgeniálnejší a najmúdrejší a nepotrebujeme sa pozrieť ani na pravo, ani na ľavo. Pán kolega si dal tú prácu, že zistil, kde ako sú múdri inde. Tá komparatívna metóda nejakého vyhodnocovania je vcelku funkčná a nemajme v sebe tú ambíciu, že my sme tí múdri. Nikdy, málokedy až nikdy, by som povedal, to nedopadlo v týchto geografických podmienkach dobre, keď stredná Európa a obzvlášť Slovensko chcela byť v niečom úplne špeciálne, čiže ďakujem pánovi kolegovi, že to je naozaj argument nad argumenty, až na úrovni takého argumentačného guľometu, kde sa započúvame do tých zvukov, že ako to v takých, by som povedal, slušných, nie takých "lumpenkrajinách" robia, ako k tomu pristupujú a v zásade zistíme, že k tomu pristupujú ďaleko, by som povedal, férovejšie, ako je tu tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No, pán poslanec Beblavý, my sme si všimli a dneska vám to aj jeden pán minister povedal, že vy sa dávate do úlohy vševedka alebo pomaly polyhistora. Pre mňa je najkrajšie, keď neadvokát, ktorý v živote nebol koncipientom, ide hovoriť o koncipientskej praxi alebo advokácii. No proste my sme zistili a všímame si, že vy ste proste schopný sa vyjadrovať od jadrovej energie až k vesmíru, ale, žiaľbohu, teraz ste úplne mimo a vôbec tomu návrhu zákona nechápete. Vyjadrím sa k tomu, čo ste tu povedali k tomu Centru právnej pomoci a k tej zmene, čo tam sa objavila. Práve, pán, pán teda Beblavý, ja neviem, ale vy ste si asi predtým nevšimli, že práve zo šiestich členov doteraz v súčasnosti práve štyria boli nominovaní štátnou správou a po tomto, po tejto zmene sa to vyrovná, že budú traja nominovaní štátnou správou a traja mimo štátnej správy. Vám tam asi vadí to slovo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, no vy ste asi zabudli, že to je asi jediná verejnoprávna inštitúcia zriadená na Slovensku na základe medzinárodnej zmluvy s Organizáciou spojených národov. Áno, vadí vám to, lebo vám a vám, vašim podobným s EDEA PARTNERS a od ďalších iných firiem, ktoré to chceli ovládnuť sa to nepodarilo ovládnuť.

    No, ja vám dovolím sa upozorniť jednu takú vec, vy tu narábate, že nejaká kontrola NKÚ, že nejaké vyplácanie odmien stredisku bolo nezákonné. No, žiaľbohu, máte zase zlé informácie, ale keď vy idete takýmito informáciami, ja som si tiež našiel blog Petry Vagaskej, ktorá spomína, že údajne vy ste stál za zákazkou 15 miliónov eur na Ministerstve školstva Slovenskej republiky ohľadom projektu Debyrokatizácie a RIS, kde ste ako podpredseda riadiaceho výboru práve sa do tohto zapojili a údajne podľa tohto blogu ste mali napomôcť firme EDEA PARTNERS získať túto zákazku. Čiže keď vy chcete hovoriť o veciach, o ktorých nemáte páru a hovoríte o nejakých domnienkach, tu máte také isté, máte blok Petry Vagaskej - 15 miliónov eur. Vysvetlite toto ako...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán poslanec Beblavý, reakcia na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja sa priznám, že hnev a zmätok vo vašom hlase lepšie komentuje vaše slová, ako čokoľvek, čo by som mohol ja povedať. Môj osobný profil a moja integrita sú pomerne známe. Každý, kto ich chce skontrolovať, ich môže. Ja na všetky otázky - na rozdiel od vás - vždy odpovedám. Ja som ani svoju verejnú funkciu nikdy používať nemusel na obohatenie, na rozdiel od vás sa viem dobre uživiť aj bez toho. Ja som úplne v pohode, pán poslanec, ale vy zneužívate svoje verejné postavenie na osobné obohatenie a teraz ste predložili novelu, ktorá to umožní ešte v jednej štátnej inštitúcii, a to je problém. Okolo toho ste nejakým zvláštnym spôsobom prekľučkovali a nič na to nepovedali, čo mi len potvrdzuje, že máme pravdu, a chcem len povedať, že vám neboli moje slová adresované, lebo vy zjavne viete, čo robíte. Moje slová sú adresované vašim 82 kolegom, ktorí nech si rozmyslia, či chcú hlasovať za ďalší Študentský pôžičkový fond a za ďalšie Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a kvôli relatívne malým sumám peňazí privolať hanbu na seba a na svoju politickú stranu. Vám zjavne tá hanba nechýba, ale ja si myslím, že strana SMER je už dneska pomerne diferencovaná. Ďakujem.

  • To boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, ja by som chcel povedať pár slov, pretože naozaj si myslím, že je potrebné reagovať.

    Pani poslankyňa Žitňanská tu na začiatku veľmi, by som povedal, intenzívne kritizovala moju činnosť, takže dovolím si odpovedať presne jej štýlom, aby sme si zostali akosi jedna - jedna. Spomínali ste, že moja úloha je zachovávať ticho v justícii a pokoj. Tak s tým by som nesúhlasil, pretože asi nie celkom ste rozlíšili, aký pokoj tuná na mysli niekto má, a my hovoríme o politickom pokoji, nie vecnom pokoji a myslím si, že to je úplne jasné, len niekto to tu chce zamlčať, takže ja to chcem zdôrazniť, naopak. Ide o to, aby v justícii nepokračovala polarizácia politického charakteru, pretože politika do justície jednoducho nepatrí a o to ide. Takže toto, aby bolo všetkým jasné.

    Čo sa týka jednotlivých vecí, o ktorých ste hovorili, že nič nerobím, resp. neriešim. Tak ja by som sa chcel spýtať, ako ste riešili vy na rozdiel odo mňa otázku antidiskriminačných žalôb okrem toho, že ste ju podávali, a vstupovali do jednotlivých konaní, tak neviem, čo iného robím ja, pretože ja robím presne to isté. Okrem toho som ponúkol aj sudcom, že pokiaľ zoberú svoje žaloby späť, tak som ochotný sa im ospravedlniť, ale len v tej morálnej, nie vecnej rovine. Tak možno by bolo vhodné, aby ste povedali, čo ste mali na mysli.

    Čo sa týka platov sudcov a ich zvyšovania. Tak ja sa pýtam, vy ste ich vo vašom volebnom resp. v minulom období zmrazili? Ale veď predsa je to napadnuté na Ústavnom súde. Tak aké vecné riešenie máte v tejto otázke? Chcel by som to počuť. Ďalej ste spomínali, že otravujem tento parlament zákonom, ktorý tunák asi nejakým spôsobom nepatrí, áno. No, tak ja by som vám chcel povedať, že my keď sme minulý rok o tom rokovali mimo legislatívneho plánu úloh a mimo programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, tak nechceli ste aj vy tento parlament otravovať týmto zákonom?

    A potom by som ešte chcel povedať niečo na adresu pána poslanca Beblavého. Spomínali ste, že pani Žitňanská odmietla tento zákon. Tak by som vás poprosil, keďže teraz ste vedľa nej, tak aby ste sa o tom poradili, pretože ja tu mám list, zrejme máte zlé informácie, ja tu mám list zo dňa 11. novembra 2011, kde mi pani poslankyňa ďakovala za spoluprácu. Takže, aby sme to uviedli na priamu a správnu mieru. Takže len toľko. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskych spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005.

    Návrh vlády má tlač 177 a spoločná správa výborov má tlač 177a.

    Prosím pána ministra Tomáša Boreca, aby v zastúpení podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako alternát na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s druhou revíziou dohody z Cotonou, ktorá predstavuje významný zmluvný nástroj rozvojovej pomoci Európskej únie a jej cieľom je najmä odstránenie chudoby, zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, ako aj postupné zapojenie štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria do svetovej ekonomiky.

    Európska únia v rámci svojej rozvojovej politiky dlhodobo podporuje budovanie vzťahov s týmito štátmi. Ich zmluvné zakotvenie našlo svoje komplexné vyjadrenie v dohode z Cotonou z roku 2000, ktorá bola za účelom skvalitnenia a prehĺbenia vzájomnej spolupráce prvýkrát revidovaná v roku 2005. Dnes predkladaná dohoda mení a dopĺňa pôvodnú dohodu s Cotonou po druhýkrát, vychádzajúc zo základného predpokladu, o ktorý sa opiera celá rozvojová stratégia spolupráce a to, že vhodná ekonomická politika povedie k rozvoju najchudobnejších regiónov v Afrike, Karibiku a v Tichomorí. Revidovaná dohoda prináša zmeny a doplnenie v rozvinutých oblastiach spoločenských vzťahov. Zo všetkých možno spomenúť najmä hospodársku, obchodnú a finančnú spoluprácu, ako aj spoluprácu pri ochrane životného prostredia. Osobitná pozornosť je ďalej venovaná otázkam bezpečnosti a bezpečnostných hrozieb, krízového manažmentu, prevencie konfliktov, podpory presadzovania práva, spolupráce v oblasti hraničných kontrol, humanitárnej pomoci či boja proti HIV. Snaha o posilnenie politického dialógu a dôraz na dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu sú taktiež nesporným prínosom dohody.

    Predloženú dohodu podporilo ukončením vlastných vnútroštátnych schvaľovacích procesov doposiaľ 36 krajín, z toho 9 členských štátov Európskej únie. Pre nadobudnutie jej platnosti je však potrebné uloženie ratifikačných listín všetkých členských krajín, ako aj samotnej Európskej únie a najmenej dvoch tretín štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria. V tomto smere je potrebné vnímať ukončenie vnútroštátnej schvaľovacej procedúry a uloženie ratifikačnej listiny Slovenskej republiky ako nevyhnutný predpoklad pre nadobudnutie platnosti dohody.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že druhá revízia dohody z Cotonou je dôležitým prvkom rozvojovej politiky v línii Európskej únie - Afrika, Karibik a Tichomorie. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež, aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Juraja Drobu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskych spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, tlač 177.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 200 z 3. septembra 2012 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 92 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. októbra 2012 č. 22 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou (tlač 177a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 23 z 11. októbra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Pýtam sa pánov poslancov, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Ani ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nemáte zaujať k čomu stanovisko. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr, ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, pán minister spravodlivosti Tomáš Borec požiadal o vystúpenie k vládnemu návrhu novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Je to tlač 170. Rokovanie o tomto bode sme včera prerušili v druhom čítaní po skončení rozpravy.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo. Súčasne prosím spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Vieru Kučerovú, aby zaujala miesto určené pre spravodjcov. Nech sa páči pani poslankyňa, spravodajkyňa.

    Nech sa páči, pán minister.

    (Pokračovanie v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 170.)

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo pani predsedajúca. Dovoľte, aby som požiadal o otvorenie rozpravy z jednoduchého dôvodu, že, ako som už spomínal pri druhom čítaní, smernica, ktorá vlastne je transponovaná do zákona č. 211 má, samozrejme, veľmi blízku alebo teda veľmi konkrétnu, by som povedal, alebo je pod drobnohľadom Európskej komisie a už po ukončení druhého čítania vlastne sa nám ozval zástupca Európskej komisie, že vidí v jednom ustanovení novely infozákona jeden, jednu nepresnosť, ktorú by bolo vhodné upraviť alebo upresniť. Takže,

    ide o vyslovene technickú vec a v tomto smere by som chcel požiadať o otvorenie rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy? Pán poslanec Madej. Pán poslanec Madej, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som k predmetnému bodu programu predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dovoľujem si pozmeňovací návrh o jednom bode predniesť.

    Pozmeňovací návrh znie:

    V čl. I bod 1. v navrhovanom § 21f ods. 6 sa vypúšťajú slová "inej povinnej osoby".

    Toľko pozmeňovací návrh.

    Dámy a páni, prosím o schválenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý, ako už bolo pred chvíľou uvedené, sa predkladá z dôvodu, aby súhlas s európskou smernicou bol úplný, a to najmä v oblasti, pokiaľ povinná osoba využíva informácie na podnikateľské účely, ktoré nepatria do rozsahu jej verejných úloh, sa na túto povinnú osobu vzťahovali rovnaké povinnosti, ako na ktoréhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií na účely opakovaného použitia informácií.

    Toľko pozmeňovací návrh a prosím o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister? Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. na návrh pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Vzhľadom k tomu, že tu ešte nie je, tak vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tak pokračujeme v rokovaní. Dorazil nám pán minister, takže budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 221, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 210.

    Nech sa páči, pán minister.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 221.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ešte sa ospravedlňujem, že som trošku meškal, práve pred deviatimi minútami sme končili vlastne celonárodné cvičenie v súvislosti s fiktívnou udalosťou v Jaslovských Bohuniciach, tak som rád, že som to stihol aspoň v tomto čase. Čiže môžeme zhasnúť, áno. Ďakujem pekne.

    Dôvodom predloženého návrhu novely zákona o súkromnej bezpečnosti je predovšetkým implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o profesionálnej cezhraničnej prepravnej eurovej hotovosti cestnou dopravou, preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím vlastne zavádzame novú službu v oblasti civilnej bezpečnosti. Primárnym cieľom citovaného nariadenia v nadväznosti na princíp jednotnej meny a z neho vyplývajúcej slobody pohybu hotovosti medzi zúčastnenými členskými štátmi zabezpečiť, aby v rámci eurozóny mali banky, obchodné reťazce a ostatné subjekty narábajúce pri svoje práci s hotovosťou možnosť uzavrieť zmluvu so spoločnosťou zabezpečujúcou prepravu peňažnej hotovosti, ktorá ponúka najlepšiu cenu alebo služby a využívať hotovostné služby najbližšej pobočky Národnej centrálnej banky alebo hotovostného centra, aj keď sa nachádzajú v inom členskom štáte, čo práve možnosť pohľadu Slovenska je pre mnohé oblasti veľmi výhodné.

    Ďalšie navrhované zmeny zákona o súkromnej bezpečnosti vyplývajú už z aplikačnej praxe a s cieľom spresnenia doplniť niektorých platných ustanovení a boli zapracované na základe požiadaviek orgánov pôsobiacich na úseku súkromnej bezpečnosti a napríklad ide o úpravu pojmov používaných v zákone, posudzovania spoľahlivosti vzdelávania, skúšok, odbornej spôsobilosti, nahraditeľnosti jednotlivých dokladov, zastupiteľnosti a v niektorých prípadoch, samozrejme, aj dôvody zániku platnosti preukazu odbornej spôsobilosti.

    Dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Rastislavovi Čepákovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 210 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske náležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister predkladateľ, pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 184, spoločná správa výborov má tlač 184a.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, o tomto návrhu zákona sme hovorili už viackrát a pomerne dlho, je to vlastne len teda prvý štartový a prípravný mechanizmus k tomu, aby sme mohli vlastne spustiť zásadné šetrenie v oblasti štátnej správy, a ide predovšetkým o to, aby bola možnosť centralizácie niektorých nákladov, ktoré pri malých objemoch, ktoré si objednávajú jednotlivé malé organizácie, samozrejme, majú dramaticky vyššie ceny, ako keď objednáva veľký odberateľ, čo by malo za cieľ do konca roku 2016 ušetriť 700 miliónov eur. V tomto prípade ide o zlučovanie, prvú časť a prípravu vlastne na integráciu jednotlivých obvodných úradov v okrese a v tomto prípade vlastne je to likvidácia osobitnej alebo teda špecializovanej štátnej správy na úrovni krajov tak, aby sme mohli potom v ďalšom roku pokračovať s prípravou a celkovou integráciou jednotlivých úradov.

    Vo všetkých prípadoch odborných úradov ostáva zachované priame riadenie príslušnými rezortmi a v prípade ministerstva vnútra ostáva iba funkcia v podstate logisticko-ekonomická, ktorá zabezpečuje samotnú funkcionalitu a riadenie nielen metodické, riadenie, kontrola, metodické riadenie, dokonca financovanie, grantové systémy, všetky veci v podstate ostávajú v pôvodných ministerstvách, ktoré aj v budúcnosti budú šéfov týchto odborov menovať, pričom šéfovia týchto odborov budú vlastne mať vlastné rozhodovacie právomoci, budú vlastnými podpismi vydávať rozhodnutia, čiže nebude prednosta podpisovať prvostupňové rozhodnutia, ale ten príslušný šéf odboru príslušnej špecializovanej štátnej správy, ktorá bude súčasťou vlastne veľkého obvodného úradu a bude mať k dispozícii prakticky tie isté možnosti v rámci rozhodovania, ako mal aj doteraz. Ide naozaj predovšetkým o zlúčenie tej logistickej časti, to znamená personalistika, účtovníctvo, mzdy a všetky veci, ktoré nám vlastne robia základné náklady a prevádzkové náklady jednotlivých úradov. Veľmi pekne ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Milanovi Panáčkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 185 z 13. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 184) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 93 z 9. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 84 z 11. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 74 z 9. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 43 z 10. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 34 z 11. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 35 z 2. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 36 z 12. októbra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 17, ktoré nebudem čítať, máte spoločnú správu pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto:

    a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 a bodoch 10 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť,

    b) hlasovať o bodoch 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť,

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 184) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 44 zo 16. októbra 2012. Výbor ma za spoločného spravodajcu výborov súčasne poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy sme dostali tri písomné prihlášky, za klub KDH pán poslanec Pavol Zajac, za klub SaS Martin Chren a ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Miroslav Beblavý z klubu SDKÚ. Dávam slovo prvému prihlásenému, pánovi poslancovi Zajacovi a pána ministra poprosím, aby zaujal svoje miesto, aby si vypočul dobre rozpravu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako pán minister si to viete zariadiť, že keď tento zákon príde na rokovanie, tak je 18.40 hod., aj pred mesiacom to tak bolo, dobre, je nás tu trošku viacej ako minule.

    Pán minister, pokúsim sa byť stručnejší ako pred mesiacom a povedať iba tie hlavné veci. Veľmi dobre viete, že reformu verejnej správy ja osobne, ale i ďalší poslanci z klubu KDH podporujeme. Naozaj, keď pôjdete do tej skutočnej reformy, to znamená 88-tisíc úradníkov alebo štátnych zamestnancov, ktorých štát dneska má na ministerstvách a miestnej štátnej správe ,sám ste povedali pracuje 30-35, 35-tisíc aj s ministerstvami. Ak pôjdete do rušenia pridružených a podriadených organizácií na ministerstvách ústavov, kde robí 50-tisíc ľudí a tam usporíte financie, tak to budeme podporovať. Pripadá mi to ako v tom filme, myslím, Pelíšky alebo Pupendo, keď za starého režimu ich volali k voľbám: "Poďte voliť," a oni povedali: "Prídeme, až keď budú voľby, až keď bude možnosť voľby." Tak aj my podporíme reformu verejnej správy, ak bude reformou verejnej správy.

    Mimochodom, keď hovoríme o reforme verejnej správy, na budúci rok ste nám prezentovali na výbore pre verejnú správu, že sa usporí v štátnom rozpočte 50 mil. eur. V návrhu štátneho rozpočtu som nič také nevidel, na výbore nám bolo povedané, že to je tá úspora na mzdách zamestnancov mínus 5 %, ale keď ste nám prezentovali ESO reformu verejnej správy, tak to trošku inak bolo vysvetľované, že tá úspora bude vyzerať trošku inak, že sa pôjde do rušenia tých pridružených, podriadených ústavov a tam sa bude sporiť a nie tým, že sa povie že mínus 5 %. Takýmto spôsobom to robila aj vláda Ivety Radičovej, keď navrhla po svojom nástupe mínus 10 % na mzdové prostriedky, a tak sa aj udialo. Dobre.

    Minule som vám hovoril, idem teraz k tým krajským úradom, to nepovažujem za tú reformu, sám hovoríte, že to je taký prípravný krok. Minule, keď som začal rozpravu, tak som hovoril o tom, že som čakal, keď sa budú rušiť alebo presúvať tie krajské úrady, že sa posúdia kompetencie VÚC-iek a obcí, či by nebolo vhodné niektoré kompetencie zlúčiť. Chcel by som vám pripomenúť hlasovanie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. decembra 2011, keď hlasmi všetkých prítomných poslancov, 147, schválili uznesenie, kde žiadajú o vykonanie kompletného auditu verejnej správy. Súvisí to s tým, čo som minule hovoril o tých VÚC-ach, všetci poslanci povedali a myslím si, že to chcete aj vy, aj dnešní poslanci, aby sme vedeli aké kompetencie a koľko nás to stojí, sú v štátnej správe, VÚC-kach, čo vykonávajú obce, a možno by sme dneska pristupovali ku krajským úradom alebo aj ku miestnej štátnej správe trošku inak.

    Následne vláda Iveta Radičovej 22. februára 2012 prijala unesenie, kde požaduje predložiť audit výkonu kompetencie verejnej správy. 22. februára vláda Ivety Radičovej, končila 4. apríla, dobre hovorím, ja si myslím, že áno. Následne vláda Roberta Fica 19. septembra 2012 presunula tento termín na 31. júla 2013. Takže ideme do reformy verejnej správy, ideme rušiť, presúvať krajské úrady, ale audit nemáme. Možno keby sme ho mali, určite by sa nám lepšie dneska rozhodovalo. Dobre, ku krajským úradom - podľa mňa je to nie rušenie, ale presunutie krajských úradov. Naozaj tí ľudia tam budú robiť, kde aj robia dneska na 95 %, podľa mňa v tých istých budovách. Vymenia sa nejaké tabule na fasáde, obslužné činnosti im budú stiahnuté podľa tabuľky, ktorú sme dostali, 200 ľudí bude prepustených. Vždycky si myslím, že budú plus ďalší, ktorí budú z krajských hasičských riaditeľstiev, minule ste povedali, že nie, počkáme si. Vzniknú centrá podpory v každom krajskom meste alebo jednotky podpory, centrá podpory, ktoré budú túto obslužnú činnosť vykonávať. Ja by som sa vás chcel spýtať, či tých 200 ľudí, ktorí budú prepustení alebo aj viac, či majú šancu nájsť si prácu v týchto centrách podpory? Napr. má sa usporiť 3,2 mil. tým, že sa prepustia títo ľudia, ale centrá podpory nás tiež budú niečo stáť, to tam som zatiaľ nevidel vyčíslené. Takže veľkú ani finančnú úsporu tento krok podľa mňa nemá, plus, aj minule som spomínal, organizačne budú všetci patriť pod obvodný úrad, to znamená pod ministra vnútra, vecne pod príslušného ministra. Naozaj nechcem tu robiť žartíky a zneužívať to, čo sa šíri po chodbách Národnej rady alebo aj v tlači, že policajti budú riadiť špeciálne školy, naozaj ich vecne budú riadiť asi príslušní ministri, takže asi ten minister školstva, napríklad. Takže myslím si, že aj keby ste to urobili dneska, že obslužnú činnosť zoberiete týmto úradom a urobíte nejaké centrá podpory, tak vlastne je to to isté z môjho pohľadu. Takže nevidím veľký dôvod na ten humbug so zrušením krajských úradov, naozaj myslím si, že ak príde tá reforma, to znamená od roku 2014, aj tie kontaktné a obslužné miesta občana alebo tie integrované obslužné miesta, tak prepojenie databáz, naozaj rušenie pridružených a podriadených organizácii tam môže dôjsť k značnej úspore pre tento štát. V tom vám budeme držať prsty, ale tento zákon ani ja osobne, ani KDH nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie reagoval jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, to, že sme sa pustili do reformy štátnej správy, je to dobré. Tak ako to kolega tuná pred chvíľou spomenul, aby to neboli len kozmetické úpravy. Naozaj, koľko sa ušetrí na mzdách, ako sa to dotkne naozaj fyzicky aj konkrétnych ľudí a personálnych zmien. Aby tá úprava alebo tá reforma štátnej správy neprebehla len tak, ako tu bolo spomenuté, že vymenia sa len tabule na krajských úradoch práce alebo zmenia sa len názvy. Táto reforma, dovolím si potom povedať, že veľmi málo ušetrí alebo takmer vôbec nič.

    Takisto bol tu spomenutý ten audit vo verejnej správe. Prvýkrát bol spomenutý 8. decembra 2011, ktorý sa mal vykonať v štátnej správe. Tento audit naozaj by pomohol veci a naozaj reálne by sa dalo posúdiť, koľko pracovných pozícii je v štátnej správe potrebných a ktoré sú naozaj nadbytočné. Veľakrát to môže byť tak, že štátni úradníci na jednej strane môžu byť preťažení, môžu byť takéto oddelenia alebo takéto úrady, ale na druhej strane môžu byť zase situácie také, kde sú tí zamestnanci a štátni úradníci navyše. Preto ten audit personálny audit v štátnej správe je nevyhnutný, aby sa urobil, aby sa naozaj realizovali reálne reformy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcete reagovať? Nech sa páči, pán Zajac.

  • Ďakujem, pán Kuffa, za vaše pripomienky. Len chcem povedať, že krajské úrady práce alebo ako ste to povedali, nemáme, ani sa nejdú tým pádom nemôžu sa ani presúvať. A ten audit výkonu kompetencie verejnej správy. Naozaj nielen v štátnej správe, aj tie VÚC-ky, aj tie obce mali sa posúdiť aké kompetencie a za koľko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, o tomto návrhu zákona sme už naozaj intenzívne diskutovali a ja aj musím oceniť tú diskusiu, ktorú pán minister viedol, našiel si čas prísť na výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a stráviť s nami niekoľko hodín intenzívnou debatou o reforme verejnej správy ESO a rovnako aj v prvom čítaní, nechcem sa teda preto znova vyjadrovať, aj z dôvodu nedostatku času, ku všetkým okolnostiam, ktoré sa týkajú tohto zákona. A teda chcem tu aj verejne zadeklarovať, že napriek tomu, že tento zákon nie je reformou verejnej správy, pán minister nám na výbore dal chlapské slovo, že tá skutočná reforma verejnej správy ešte príde a že toto je len taký predvoj. A ja chcem veriť a chcem sa spoľahnúť na toto chlapské slovo, že bude naozaj dodržané a že sa teda tej skutočnej reformy verejnej správy skoro začiatkom budúceho roka naozaj aj dočkáme.

    Vo svojom vystúpení dnešnom by som však chcel predložiť k tomuto konkrétnemu návrhu zákona jeden malý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh sa týka dňa dlhých otváracích hodín na úradoch, ktorých sa tento zákon dotýka, čiže tých približne 50-tich úradoch v prvej fáze. O čo konkrétne ide. Veľmi často sú úradné hodiny úradov na Slovensku neprispôsobené potrebám občanov a potrebám aj podnikateľov. Úrady veľmi často majú otváracie hodiny do 15.30 hod. do 16.00 hod., čiže ak chce bežný občan alebo bežný podnikateľ ísť na úrad a niečo vybaviť, musí si brať pracovné voľno, niekedy pol dňa dovolenky. Bohužiaľ, ani elektronizácia verejnej správy ešte zatiaľ nepokročila tak ďaleko, aby sa dalo s úradmi vybavovať všetko prostredníctvom internetu. Prekážkou je často aj požiadavka zaručeného elektronického podpisu, ktorý je veľmi nákladný pre bežných občanov, a teda veľmi ťažko sa k nemu dostávajú. Preto sme už v minulom volebnom období navrhli opatrenie v rámci koncepcie zlepšovania podnikateľského prostredia v rámci projektu Singapur, zavedenie dňa dlhých otváracích hodín úradov. O čo ide? Ide o to, aby aspoň v jednom dni v týždni všetky úrady na Slovensku mali otváracie hodiny tak dlho do podvečera, do večera, aby občania stihli na tieto úrady prísť a vybaviť potrebnú agendu bez toho, aby si museli brať teda dovolenku, bez toho, aby museli odchádzať z práce. Práve predloženie tejto novely zákona vnímam ako taký dobrý bod pre začiatok k takémuto prístupu, pretože tu máme prvých vyše 50 úradov, kde môžeme tento princíp zaviesť. Ten princíp sa dá zaviesť rôznymi formami. Dá sa zaviesť novelou zákona, dá sa zaviesť nariadením vlády podľa čl. 120 ústavy, dá sa zaviesť aj interným nariadením ministra. Veľmi rád by som však týmto pozmeňujúcim návrhom vôbec odštartoval diskusiu. Preto mi dovoľte predniesť tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač č. 184:

    V čl. I sa za § 7 vkladá nový § 8, ktorý znie:

    "§ 8

    (1) Pre obvodné úrady, obvodné úrady životného prostredia, obvodné pozemkové úrady, obvodné lesné úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a pre správu katastra v sídle kraja sa stanovujú v každú pracovnú stredu, v čase od 8.00 do 18.00 stránkové hodiny pre styk s verejnosťou. Stránkové hodiny určené v iné dni týmto ustanovením nie sú dotknuté.

    (2) Celkový služobný čas stanovený podl'a osobitného predpisu (odkaz 1) ustanovením odseku 1 nie je dotknutý. Služobný čas v jednotlivých dňoch v týždni bude pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere rozvrhnutý tak, aby neprekročil maximálne stanovenú dĺžku týždenného služobného času."

    Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 1) znie:

    "1) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".

    Ako vidíte tento pozmeňujúci návrh je veľmi krátky. Mnohé mestá, obce a štátne úrady už dnes dokázali vyjsť takto občanom v ústrety, avšak zďaleka nie všetky. Ja si myslím, že najlepšie by bolo, keby jednoducho všetky úrady mali takto stanovený jeden deň dlhších otváracích hodín na úrade. Aby každý občan vedel, že kedykoľvek, na ktoromkoľvek štátnom alebo samosprávnom úrade v stredu do 18.00 dokáže vybaviť to, čo vybaviť potrebuje. Chcel by som ešte podotknúť, že ani ten čas a ten deň v týždni som nevybral náhodou. Už na konci minulého roka som si totiž nechal urobiť reprezentatívny prieskum verejnej mienky v rámci tzv. omnibusu na vzorke viac ako 1 300 občanov so štyrmi otázkami. Prvá otázka znela, či sa vám stalo v poslednom čase, keď ste vybavovali niečo na úradoch, že mali pre vás úplne nevyhovujúce stránkové hodiny. Až 62 % občanov odpovedalo, že sa im to stáva zriedkavo alebo že sa im to stáva často. Čiže až 62 % občanov si želá, aby úrady im prispôsobili svoje stránkové hodiny. Až 75 %, dokonca viac ako 75 %, občanov odpovedalo pozitívne na otázku, že by privítali možnosť, ak by všetky úrady museli mať jeden deň v týždni povinne stránkové hodiny až do večera. 35,3 % povedali, že jednoznačne by to privítali a 39,9 % že privítali by to.

    Keď sme sa spýtali, že ktorý deň v týždni by to mal byť, tak čisto subjektívne zrejme 40,9 % občanov odpovedalo, že by to mala byť streda, 13,9 % občanov si myslelo, že by to mal byť pondelok a tie ďalšie dni v týždni nedosiahli ani 10 % odpovedí. A posledná otázka, do ktorej hodiny by mali mať úrady takto rozšírené stránkové hodiny. Vyše 52 % dotazovaných občanov v reprezentatívnom prieskume verejnej mienky odpovedalo, že by im postačovalo, keby tieto rozšírené úradné hodiny boli do 18.00. Čiže z toho vyplýva ten návrh streda do 18.00 stránkové hodiny na všetkých úradoch na Slovensku.

    Podotýkam, že podobná právna úprava je v celku bežná. Opäť si zoberiem príklad zo susedného Rakúska. Možno to mnohých nevedia, ale napríklad v Rakúsku je podmienkou bankovej licencie, že všetky licencie banky musia mať otvorené vo štvrtok do 19.00 hod. Každý občan, ktorý potrebuje niečo vybaviť v banke, tak vie, že keď do nej pôjde vo štvrtok, budú mať otvorené až do večera. Čiže ide naozaj úplne o apoliticky návrh. O návrh, ktorý má zlepšiť kvalitu života občanov, kvalitu v úradnom styku. A aj preto by som vás úplne apoliticky chcel požiadať o podporu tohto návrhu, či už zahlasovaním za tento pozmeňujúci návrh ako v prvej etape, neskôr aj za presadenie podobného návrhu, keď príde tá veľká reforma verejnej správy, aby sa už potom, naozaj, týkal všetkých štátnych úradov a podľa možnosti aj všetkých samospráv na Slovensku.

    Posledná poznámka, ktorú dodám. Návrh je napísaný tak, aby neporušoval Zákonník práce. Je jednoducho napísaný tak, že pracovný čas úradníkov nebude týmto dotknutý, pretože tak, ako si predĺžia pracovnú dobu počas stredy, tak sa im môže adekvátne skrátiť nejaký iný deň. Ideálne by opäť bolo, keby to bolo rovnaké na všetkých úradoch a napríklad v piatok potom mohli zamestnanci štátnej správy odísť domov skôr.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. A ešte raz prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Aj pán minister požiadal o slovo.

    Takže, pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, myslím, že občania to vyžadovali a vyžadujú. Musím povedať z vlastných skúseností, že bolo to v kompetencii aj príslušného prednostu alebo riaditeľa buď obvodného, alebo iného úradu, konkrétne hovorím o pozemkových úradoch, a bolo to, zase musím citovať pani Košútovú, ktorá hovorí, že "je to o ľuďoch" a štátna správa je 100 % o ľuďoch. To znamená, že ako si v tom okrese zastali tí zamestnanci propagáciu svojho úradu a ako chceli robiť pre tých ľudí. My sme konkrétne mali do šiestej, lebo je tam pohyblivá pracovná doba, takže prakticky v piatok to bolo do štrnástej a tá streda myslím, že áno, je to v strede týždňa, kvitujem, mohlo by to byť. Napríklad kataster cez štvrtok nemá stránkové hodiny vôbec. To znamená, tam sa nedostanete. Takže ja si myslím, že úrad by tu mal byť a štátny úrad zvlášť by tu mal byť celý týždeň pracovný, ktorý je tam a tie hodiny, samozrejme, vyjsť v ústrety jednoznačne by mali byť. Takže asi toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar.

  • Ja by som chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh, pod ktorý som sa aj podpísal, pretože z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že je záujem o inštitút predĺženia úradných hodín. My v meste Martin máme úradné hodiny presne predĺžené v stredu a môžem aj z osobnej skúsenosti povedať, že je o to záujem, ľudia chodia. A my sa snažíme spolupracovať s úradmi, ktoré sídla v budove mestského úradu. Je tam aj obvodný úrad, úrad pre cestné komunikácie a dopravu a tak ďalej a tak ďalej. A práve vidíme problém v tom, že nie sú zosúladené úradné hodiny a keď príde človek a chce niečo vybaviť v jeden deň, tak má problém, lebo napríklad na meste vybaví a na štátnych úradoch nevybaví. Čiže ja by som chcel tento návrh podporiť. A tiež som rád, pán kolega Chren, že ste svoj príspevok ukončili tak, ako ste ho ukončili, lebo ja som chcel vo svojej faktickej poznámke upozorniť na to, že nie je dobré pre ani pre samosprávu, ani pre štát, aby to malo napríklad vplyv na zamestnanosť v tom zmysle, že by bolo nutné prijať ďalších ľudí do zamestnaneckého pomeru. Preto aj my to riešime tak, že v piatok sú skrátené úradné hodiny a úradníci, tí, čo potom boli v stredu dlhšie, mohli ísť skoršie domov. Takže ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ďakujem za slovo. Keďže som nestihol tento pozmeňovací návrh podporiť svojim podpisom, tak aspoň takto verbálne. Áno, tento návrh je dobrý, je ústretový občanom. Skutočne je to veľakrát tak, že sme zamestnanci rôznych podnikov a veľakrát až do popoludňajších neskorých hodín pracujeme. Tak minimálne ten jeden deň v týždni, aby bol k dispozícii tomu občanovi, kedy má možnosť si vybaviť aj úradné záležitosti. Aj to je veľmi dôležitý moment, ktorý kolega predkladal týmto pozmeňovacím návrhom, aby nebolo zase potrebné prijímať nových zamestnancov, aby to nemalo takýto dopad, že budeme navyšovať počty štátnych úradníkov. Ešte sa chcem ospravedlniť. Ja som sa v predchádzajúcej faktickej poznámke pomýlil. Som spomenul som krajské úrady práce, ale mal som na mysli krajské úrady ako štátnu správu všeobecnú. Tak ďakujem za porozumenie.

  • Martin Chren, samozrejme, podporujem, ale zároveň mám takú rečnícku otázku, že ako je možné že SaS-ka došla na to po dva a pol roku odvtedy, odkedy sme vlastne vtedy ako súčasťou, keď sme boli súčasťou klubu SaS, predložili bývalej vláde, vláde Ivety Radičovej, v ktorej SaS vlastne zastupovala naše záujmy nejakých 40 bodov, o ktorých sa, samozrejme, Richard Sulík vyjadril, že sú hodné tak výkonu jeho syna štvorročného syna Huga a ktoré sme žiadali, aby boli doplnené do programového vyhlásenia vlády, a vtedy ste všetci sa nám otočili chrbtom a jeden z tých bodov konkrétne bol napísaný takto a je to bod číslo 15: "Vláda v záujme priblíženia výkonu verejnej správy k občanovi prijme zásadu, že každý úrad verejnej správy bude musieť byť povinný jeden deň v týždni otvorený do 18.00 hodiny." Čiže ešte raz sa pýtam, dva a pol roka trvalo SaS-ke, kým sa prebralo svedomie? Aj tejto koalícii, alebo bývalej koalícii, presne takýto návrh a ďalších 40 podobných sme navrhovali na vylepšenie predošlého programového vyhlásenia vlády a vtedy ste sa k nám otočili chrbtom, ani jeden jediný z týchto návrhov ste neboli ochotný zaradiť do programového vyhlásenia vlády. Dnes prichádzate po dva a pol roku, ako idete pomáhať občanom. Ako ja chválim všetko dobré, ako je fajn, keď sa v každom zobudí svedomie aspoň v niektorom momente jeho života, ale dva a pol roka ľudia mohli mať jeden úrad alebo každý úrad otvorený jeden deň v týždni do 18.00 hodiny, ak by ste vtedy nenadradili svoje ego nad zdravý rozum.

  • Prosím zapnúť pána ministra. Tiež požiadal o faktickú poznámku.

  • Aby mohol na mňa reagovať aj pán poslanec Chren. Chcem povedať, že rozumiem tomu návrhu, s týmto spôsobom aj rátam aj v rámci reformy najmä preto, že nebudeme musieť vypúšťať žiadny deň ako nestránkový, kvôli tomu, aby si vedeli úradníci spracovať svoje podania, pretože oddeľujeme v tej reforme, ako už teda poslanci výboru pre verejnú správu dobre vedia, oddeľujeme vlastne výrobnú sféru to znamená výrobu rozhodnutí od tej, ktorá ich bude vlastne vydávať, prijímať a riešiť základné poradenstvo, to je vlastne tie klientské centrá a KAMO, ktoré voláme, a, samozrejme, samotný úrad. Ale myslím si, že predsa len, keď si len pozrieme štruktúru zákonnosti a legislatívy a tvorby vecí, toto je predsa len ustanovenie, ktoré do zákona nepatrí najmä preto, že zrigidňuje vlastne povinnosť niečo, ktorá nie je možné tým pádom prispôsobiť nejakej miestnej úprave, keby náhodou si proste bol zvykom v nejakom okrese, že to proste štvrtok alebo podobne, čiže môžem vám dať slovo, lebo je to, je to návrh, ktorý je, myslím si, že pre všetkých akceptovateľný, neviem, kto by povedal nie, že v rámci nariadenia ministerstva, kde do zátvorky uvedieme Chrenov návrh, dáme, že proste, alebo teda spoločný návrh SaS a OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, aby som tu teraz nevyvolal rozpor medzi vami, kde vlastne zavedieme to, aby proste existoval deň podľa, som rád, že sme ušetrili peniaze na prieskume, že teda je to, zhruba by to mohla byť streda, kde vlastne sa posunie tie otváracie hodiny do šiestej, možno do ôsmej a skôr by som tam navrhoval neskorší začiatok, lebo nie všade máme dostatok ľudí na substitúciu, niekde sú úrady, ako to tu spomínal aj pán poslanec Fecko, kde sú len dvaja, traja, oni sa nevedia potom pozastupovať, že keď niekto si urobí dlhý deň, že odslúži dvanástku, že by potom on vo štvrtok by nemal byť v práci teoreticky po dvanástke. Takže to už nejako sa dá urobiť, ale ako toto slovo tu môžem verejne dať, že proste, áno, bude toho súčasťou aj tento návrh, bude súčasťou tých nariadení, ktoré vydáme vlastne potom k fungovaniu vlastne jednotlivých klientských centier...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán reakcia na faktické poznámky pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nakoniec som možno aj rád, že pán minister zareagoval, pretože nestratím všetok čas handrkovaním sa o to, že kto má väčšie ego, prípadne niečo iné. Tento návrh bol súčasťou Singapuru, ktorý bol schválený približne pred 13 mesiacmi, tam bol jasne a presne unavený, teda uvedený, pardon. Rovnako medzi tými, medzi tými, návrhmi bol aj návrh na zavedenie klientských centier, ktorý by sa možno na tých obvodných úradoch v sídle kraja dali zaviesť, keď sú dvaja a dvaja, dvaja a dvaja úradníci, tak nech dvaja z nich sedia za prepážkou a ostatní robia v tej výrobnej sfére a potom by sa možno nemuseli striedať. No mne nezostáva nič iné, len znova poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ale vážim si aj tú ponuku a dúfam, že sa teda čoskoro stretneme pri príprave takéhoto nariadenia, naozaj nemá zmysel handrkovať sa pri týchto veciach, ktoré sú v prospech občanov a v prospech podnikateľov, že kto vymyslel koleso ako prvý, alebo či bolo skôr vajce, alebo sliepka, tu ide o to, že môžme urobiť niečo pre občanov a práve teraz by sme všetky tieto malichernosti a veľké egá a malé osobnosti mali zahodiť v prospech spoločného riešenia, ktoré pôjde teda v prospech občanov a podnikateľov. Takže ďakujem veľmi pekne, ešte raz prosím o podporu tohto, pretože si myslím, že keď to raz bude v zákone, ťažšie sa tomu bude uhýbať a vyhýbať, ale veľmi rád podám teda pomocnú ruku aj pri príprave toho nariadenia, o ktorom ste hovorili pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

  • Keďže máme 19.09 hodín, ukončujem dnešné rokovanie, prajem vám pekný večer, ráno budeme pokračovať teda posledným písomne prihláseným do rozpravy - pán Beblavý.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.