• Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň ôsmej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní páni poslanci: Juraj Droba, Ľubomír Galko, Andrej Hrnčiar, Martin Chren, Jozef Kollár, Jozef Mihál, Jozef Mikuš, László Solymos, Ivan Uhliarik.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť, tlač 252.

    Pán predkladateľ je už na svojom mieste, taktiež aj pán spravodajca Štefan Gašparovič. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Štefan Kuffa, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie prerušeného rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 252.

  • 2. Dobré ráno, milí kolegovia a kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, milí priatelia, nazvem vás takto, dovoľte mi začať takýmto možno citátom. Poviem ho tak, ako ho Augustín Aurelio vyslovil, aby ma kolegovia liberáli zas neprekrútili: "Miluj Boha a rob čo chceš." Pre kolegov tuná z liberálneho spektra by som to trošku tak odľahčil a povedal: "Miluj a rob čo chceš." Hej? Ale aby to bolo v tom pravom slova zmysle. Tak ako včera, keď som to tuná počúval, tak naozaj tú lásku alebo to milovanie každý si predstavuje podľa svojho. Ja už som to tuná spomenul, ale spomeniem to znova. A to je ten pravý problém, ktorý tu v tom parlamente zažívame veľmi často, keď pod tými istými pojmami rozumieme rôzne iné veci. Tou istou rečou rozprávame a vzájomne sa nerozumieme. Je to ťažká reč. Chcem povedať, že človek nie je zvieraťom, a nemôžeme aj otázku sexuality len zvrhovať len na sex a na to pudové. Sex ako taký, to už sme sa tak dohodli na tom, však, sex nie je zlý. Tak rovnako ako aj jablko, o ktorom by sme tiež mohli polemizovať. Je jablko dobré alebo je jablko zlé? Ak to jablko odtrhneš na jar je také maličké a je nezrelé a zahryzneš do neho, tak ti stŕpne aj jazyk aj zuby a povieš: "Aké je to jablko?" Nie je dobré. A rovnako je to aj, a keď ho odtrhneš v jeseni krásne šťavnaté, červené jabĺčko, zahryzneš si, tak s chuťou si na ňom pochutnáš. Rovnako je to aj s ľudskou sexualitou. Presne je to tak, všetko má svoj čas, všetko má svoj čas, aj to dozrievanie. Preto tento návrh zákona, kolegu Branislava Škripeka vítam tuná. A naozaj je to na ochranu ako našich detí, aj keď včera to bolo tuná spochybňované.

    Naozaj denná bežná tlač je plná perverzností. Ja som to už tu spomínal, ale spomeniem to ešte raz a mám tu tento obraz stále ako pred očami, keď na tej istej titulnej strane, nebudem menovať ani ten denník, ale emeritný biskup, pán biskup Sokol a hneď vedľa takto nahá žena.

  • Vystupujúci gestikuluje rukami a primeriava.

  • Tak, čo to má znamenať? Hej? Už nevieme naozaj, že kde sú tie hranice a v minulosti to jednoducho tuná nebolo a hovorili sme tej minulej dobe, že bola totalitná, ale nikdy takéto veci, ja som sa aspoň nestretol vo svojej mladosti, že by čosi také ako bolo. Tak ako kolega to tuná ako spomínal. Ak sú takýto a je taká tlač, ktorá je týmto smerom orientovaná, nech to nazvú ako erotickou tlačou a nech ide to pod inou tou kultúrou. Sloboda, to nie je to, že môžem si robiť, čo chcem. Sloboda predovšetkým musí byť oprená a musí mať ten pilier a tým pilierom je zodpovednosť. Ak my sa budeme tuná doťahovať, že či ten euroval má byť vyskladaný z tých bankoviek taký alebo po strop, alebo neviem aký veľký, tak myslím si, že žiadne bankovky, eurobankovky to naozaj nezachránia, ale je to práve ten morálny euroval, ktorý je potrebné, aby sme tuná predostreli a zvlášť mladým ľuďom.

    Kolega Chren včera, keď to tuná spomínal, niektoré tie veci, viete, ono to potom vyznieva tak veľmi ako perverzne. Myslím si, že žiaden z vás, ani on, spomínal tu mamičku, ktorá je učiteľkou, myslím si, že keby jej tak hovoril a nabádal svoju vlastnú matku k nejakej homosexualite alebo k nejakým perverznostiam, tak ako učiteľka, predpokladám, že určite by ho napomenula, keby bol možno menší, tak by mu aj flingzla.

    Včera tiež tu odznelo v rámci rozpravy, že občania sami vedia, čo je dobré, no ja si dovolím povedať, že nevieme veľakrát, čo je dobré a čo je zlé. A keď tuná ako poslanci Národnej rady predkladáme mnohé veci a každý hovorí ten svoj uhol pohľadu a na tú istú vec, my hovoríme, jedni hovoria, že je to dobré a druhí hovoria, že to je zle. Je potrebný zákon, aby sme my mali mantinely, podľa ktorých sa môžme my riadiť. Dnešný svet je taký, ktorý predostiera sexualitu ľudskú, aj ju zvrhuje, aj keby bola presexualizovaná táto spoločnosť, mnohí ľudia sú závislí na sexe a hovorí sa tomu aj sexholizmus. A to nemusí byť zrovna mladý človek, ktorý nedosiahol ešte osemnásť rokov, ale môže to byť mladý muž možno v tridsiatke, v štyridsiatke, možno v päťdesiatke, závislý je na tom, ale v skutočnosti nevie tým sexuálnym životom žiť. Nevie žiť v partnerskom živote. Manželské objatie je tým najhlbším objatím alebo je najväčším a najhlbším prejavom lásky. Dotýka sa vždycky len tých dvoch, ktorí to zažívajú. To je, tak jak sme to chceli včera tuná prekrútiť, že sa zasahuje príliš ako do tých intímnych vzťahov. Nikto nezasahuje do tých intímnych vzťahov, naopak, treba to rešpektovať a dotýka sa to vždycky len týchto dvoch mladých ľudí. Čo prináša tlač, čo prinášajú médiá? Práve tie médiá sú tie, ktoré idú s tou kamerou nieže do spálne, ale idú pod perinu a v tom je ten problém a prekrúca sa táto skutočnosť. Skutočná láska je tá, ktorá ti dáva rozmer, rozmer slobody, ale zároveň láska je tá, ktorá ti dáva aj mantinely. Dáva ti mantinely z ľavej strany brehu, aj z pravej strany brehu. A skutočný muž je ten, ktorý sa dokáže premôcť, ale aj skutočná žena, ktorá dokáže žiť ako matka a ako manželka a ako poriadna matka a ako poriadna žena v rodine.

    Toľko sme to tuná pretriasali, tieto veci a niekedy si myslím, že aj nám mužom chýba taká aj skutočná poctivá práca, to ktorej by sme sa dokázali oprieť. Návrh zákona, ktorý predkladá tu kolega, predkladateľ, vítam, že je tuná aj vo svojom hlasovaní ho podporím.

    K včerajšiemu hlasovaniu, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, tak chcem len tak celkom okrajovo ako poďakovať všetkým kolegom, ktorí nezahlasovali za registrované partnerstvá, a zvlášť chcem poďakovať aj kolegom zo SMER-u a možno málokto si to uvedomoval, ale aj včera šlo aj o skutočnú slobodu ducha, slobodu prejavu. Ak ja by som mal náhodou iný názor, ako je prohomosexuálny, tak mám byť za to perzekvovaný? Či už pokutou finančnou alebo na druhej strane zavrieť človeka, pardon, do väzenia, hoci aj len jeden deň.

    Skutočná sloboda je tá, ktorá aj rešpektuje aj ten iný názor. Ja ho chcem aj rešpektovať aj tu u vás, ale aj za to včerajšie hlasovanie, ktoré tuná prebehlo, chcem vám poďakovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hraško, nech sa páči a pán poslanec Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem ti Štefan za tvoj príspevok, by som povedal, že nebol o tom, aký máš ty osobne postoj k tejto problematike, ale aký názor majú ľudia, s ktorými komunikuješ. Ja by som chcel povedať, že na rozdiel od teba niektoré príspevky predchádzajúcich rečníkov hovorili, že čo ja, čo mne nevadí, ale myslím, že tu nejde o názor poslanca ako jednotlivca ako takého, ale o názor ľudí a voličov, ktorých tuná zastupujem v Národnej rade. Takže včera mi tak trošku divne bolo, keď tuná sa niektorí poslanci obhajovali, že mne to nevadí, ja mám takýto postoj. Tu nejde o to, čo som ja, ja tu predsa zastupujem svojich voličov a mám sa pýtať na názor ich, nie na môj osobný postoj k danej problematike. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kuffa, pozrite, mne sa tiež nepáči, keď na, povedzme, titulnej strane denníku, ktorý má sto alebo 200-tisíc náklad, sú nejaké obscénne nechutnosti, dokonca, kde neviem, kto s kým si to tam rozdáva a podobne. Myslím si, že v tomto sa zhodujeme a tiež by som uvítal, keby tá mravná úroveň v našej tlači bola vyššia.

    Nemyslím si, že máme príliš rozdielny názor na ten, na cieľ, v cieli sa zhodujeme. Vidím ale problém v nástrojoch. Vy si myslíte, že vy to dokážete zariadiť zákonom, aby stúpla určitá mravnosť. Len, bohužiaľ, to je asi taký istý pokus bez šance, ako zakázať infláciu v ústave. Jednoducho, toto fungovať nebude. Vy neviete zákonom prikázať morálku, česť a ani mravnosť. Nazvete to tu teraz nejakou erotickou tlačou, v poriadku. Obídu to, budú tam, skrátka, jednoducho takto to fungovať nebude a navyše možnože z desiatich možných alebo z piatich možných kanálov vy sa sústreďujete na jeden, ale napríklad internet nezakážete vôbec. Tak tie deti, ktoré to chcú vidieť, nebudú si kupovať, nebudú pozerať Nový čas, pôjdu si na amatéri.sk a majú to vybavené a to nezakážete nijako.

    A preto ja si myslím, že riešenie je výchova, dobrá výchova detí. Na to sú tu v prvom rade rodičia, aby mali dostatok rozumu a svoje deti ochránili. Zákonom, jednoducho, obávam sa, že tento cieľ nedosiahnete. Ďakujem pekne.

  • S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, súhlasím, mravnosť nestúpne len cez zákony, lebo mravnosť buď je v tebe, alebo v tebe nie je. Áno, aj tá výchova je veľmi dôležitá. Ale aj na nás, na poslancov sa pozerajú ako na reprezentantov tohto tu národa a tohto tu ľudu, tohto ľudu. Treba naozaj, aby aj my sme išli ako tým mravným príkladom. Ten príklad je veľmi dôležitý. Ja veľakrát za ten rečnícky pult nejdem tam kvôli sebe, ale možno kvôli práve tým ľuďom, ktorí si to vypočujú a možno sledujú tento parlament.

    Spomeniem len takú krátku udalosť, ak teda by som mohol. Bol som na jednom stretnutí v Košiciach, bola Sviečka za nenarodené deti a som teraz chorý, tak som zakašľal, zhasla tá sviečka. Otočil som sa k dievčaťu, od ktorého som si odpaľoval túto sviecu. Aj som jej potom za to poďakoval a v tom príhovore som aj povedal, potom sme sa aj zoznámili, Lucka sa volala. Tak jej hovorím: "Vieš, keby si ty nemala svetla a by si nežiarila, ja by som si nemal od koho odpáliť tú sviecu." Každý z nás má byť takýmto svetlom. Dnešný svet je taký, ktorý nás prekrúca, a hovorí, že slnko vychádza na západe. To nie je pravda. Stále vychádza na východe. A ja aj verím, že ľudia nielen z východu a východného Slovenska, ale aj z toho Ďalekého východu naozaj majú čo odkázať tomuto svetu a tomuto Západu.

    Ten internet, samozrejme, neubránime sa tomu, ale tá denná tlač je naozaj pre mnohé deti nie vhodná a tak, ako chodíme dneska a voľne sa pohybujeme v obchodoch, kdekade na vás zízajú tieto výjavy. Myslím si, že naozaj by to malo byť kdesi na pultoch a označené, a tí, ktorí sú na tom závislí, prosím, nech si to kupujú, ak si to teda myslia, ale nech mravnostne nie sú ohrozované naše deti. Myslím si, že osem, desať a 12-ročné deti, nie je to vhodné pre nich, aby to bolo bežne dostupné. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ďakujem tomu, že sa rozprúdila debata. Ďakujem teda vám za to, že sa rozprúdila debata. Myslím si, že rezonuje aj medzi ľuďmi v celej krajine, teda v tej celej krajine, ktorá to sleduje a, samozrejme, že je to len medzi niekoľkými zopár tisíc ľuďmi, ktorí sa o toto zaujímajú, ale minimálne je to tých 11-tisíc spoluobčanov, predovšetkým rodičov, vychovávateľov, pedagógov, ktorí podpísali túto petíciu, ktorú som zverejnil spolu s kolegami pánom poslancom Vašečkom a pani podpredsedníčkou Jurinovou, a aj touto cestou im ďakujem, že sa postavili za túto petíciu, pretože ja som aj predtým počul mnoho ľudí, viacerí, ktorí mi hovorili, že ale to bude zosmiešňujúce a ľudia ťa budú s tým vysmievať a to bude také zbytočné a presne tak, ako argumentoval pán Sulík, a ďakujem aj za ten osobný rozhovor, ktorý sme nedávno mohli viesť, pán kolega, na túto tému, že najviac sa ľudia ohradzujú, že ale veď na internete je to všade a proste tomu sa nedá ubrániť a čo s tým narobíme, už je taká doba.

    Myslím si, toto sú také, jak by som ich nazval, ustupujúce defenzívne, vzdávajúce sa vyjadrenia, ktoré jednoducho hovoria: "No nič sa nedá robiť." Ja som ale presvedčený, že robiť sa dá a má. I keď pán kolega Sulík mi už vysvetlil v osobnom rozhovore a ja to akceptujem a pre čestnosť tohto môjho vystúpenia, voči vám teraz konkrétne, v tejto otázke morálky poviem, čo ste mi povedali. Predsa sa odvolám na citát z novín, lebo ste mi povedali, že aby som vám ho ukázal. Tak ja som ho vážne našiel, kde ste zhodnotili, pán kolega, ako oponent a diskutér, že celá táto moja akcia je hlúposť. A pripadlo mi to, že je to zvláštne, dospelý muž, ženatý muž, ktorý má rád svoju rodinu, aspoň tak vás pozorujem, tak vás hodnotím, povie, že výzva k mravnosti a k morálke je hlúposť. Ale v tom mojom, v tom vašom rozhovore ste povedali, že nemyslíte to tak, ale že sa vám nezdá ten nástroj, že chcem dosiahnuť nejakú zákonnú úpravu, ale že teda výzva k morálke nie je celkom hlúposť. Tak to si dosť vážim od vás, lebo som si vážne myslel, že to je vo vašej predstave liberálneho politika, že povedať pred celým národom do novín, že je hlúposťou žiadať zmenu v tej mravnosti a dosiahnuť tú morálku, že je to hlúposť, tak to by ma vážne prekvapovalo, ako morálny profil človeka, ako ste vy.

    Ale aj tak musím povedať, že som presvedčený, že je správne, aby sme ako zákonodarci urobili nejaký krok, ktorý napomôže minimálne tým 11 tisícom ľudí a ja budem naďalej šíriť túto petíciu. Ľudia sa mi ozývajú naďalej, že chcú ju podpísať a chcú ju zaniesť ďalším a spýtať sa ich na ich názor a povedať: "Podpíšete to?"

    A viem, že prídu ďalšie tisíce podpisov. A viete, prečo to viem? Jednoducho preto, že tak, ako oni, aj ja som roky pociťoval bezmocnosť voči tomu, prečo sa na našej mediálnej, sa v našej mediálnej sfére prejavuje toľko hrubosti, dvojzmyselnosti a nátlakového predávania tovaru za pomoci zobrazovania nahoty. Čiže zobrazenie nahoty, aj sexuality, alebo dokonca pohlavného života slúži ako reklamný nástroj na predávanie tovaru.

    Ja si však myslím, že máme sa na toto pozerať iným spôsobom a že sú tu mnohé nebezpečenstvá, ktoré v tom vznikajú a preto máme urobiť určitú zábranu, bariéru. Tak jak keď sa niekde rozlieva nežiaduca záplava vody povedzme po veľkých dažďoch, tak tam spravíte zábranu z pieskových vriec, aby tá voda bola usmernená a išla iným spôsobom a nepoškodila vám príbytok. Ja si myslím, že je to jednoduchý, ale trochu, akože dobre priliehavý obraz, ktorý povie o tom, že my máme v rukách svoje spoločenské prostredie a máme sa oňho starať a toto je jedna z najcitlivejších oblastí, ako je mediálne zobrazovanie, ako je vplyv na naše deti a toto je môj rozhodujúci argument. Priatelia, tu nejde o to a veľmi ma mrzí, že včera tak ľudia z liberálnej strany SaS argumentovali alebo aj iní liberáli, že to ja mám problém. A toto ma trápi najviac. Jednoducho, argumentácia, ktorá hovorí, že to je môj problém.

    Ja chcem predovšetkým aj cez túto veľmi citlivú oblasť, s ktorou som bol presvedčený už dávno, že je treba vyjsť a hovoriť na túto tému, som presvedčený, že máme nakladať dôstojne a zodpovedne a tieto dve slová sú pre mňa dôležité: dôstojne a zodpovedne. Mňa k tomu vedie moje presvedčenie, môj duchovný pohľad, moje náboženské presvedčenie a to, čo som sa dozvedel z biblických výrokov, pretože ich považujem za Božie slovo a tam sa hovorí o veľkej dôstojnosti človeka. Boh stvoril človeka s dôstojnosťou a dal mu tú dôstojnosť, aby sa dôstojne správal. Kto si to chcete prečítať a sú vám blízke žalmické spisy, tak je to Žalm 8, kde sa hovorí: "Len o niečo menším si urobil človeka od božských bytostí. Slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil." Slávou a dôstojnosťou je ovenčená dôstojnosť človeka. My sa nemáme správať ako zvieratká pudovo a zobrazovať, to len niečo nás atraktívne priťahuje, tak to budeme zobrazovať a vôbec sa nestaráme o to, čo to urobí s našimi deťmi.

    V ďalšom je ešte napísané: "Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk." Priatelia, toto je dôležité, že my sme páni sveta alebo Zeme, my sme koruna tvorstva a máme ho zveľaďovať, ale predovšetkým zveľaďovať seba. To znamená, že my sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Mňa prekvapuje, nie je to pre mňa tak nové, keď sa rozprávam s liberálnymi politikmi, ktorí hovoria: "Mne to nevadí a preto to môže byť, lebo mne to nevadí." Ak je toto rozhodujúci postoj politika pre celú krajinu, myslím si, že to je šeredne málo, že to je hrozne málo, že to tak nemôže byť. Veď predsa my nemôžeme len povedať: "Mne to nevadí alebo tejto skupinke ľudí to nevadí, alebo títo to chcú, tak to urobíme takto." Veď to potom naozaj vedie k bezbrehému liberalizmu a náš známy satirik Milan Lasica, myslím, že už začiatkom 90-tych rokov povedal, že: "Aj tento bezbrehý liberalizmus musí mať svoje hranice." Ja myslím, že je to múdry výrok, aj keď vyzerá taký zábavný, ale on je múdry.

    Takže my sme zodpovední za to, čo tu produkujeme. Sme zodpovední za kultúru, ktorú tvoríme, sme zodpovední za atmosféru, ktorú vyrábame. My sme zodpovední za prostredie, ktoré dospelí ľudia vytvoria pre deti a mládež. Prečo? Pretože deti a mládež sa nevedia brániť. Sú najplytkejšími, by som povedal, alebo najprimárnejšími konzumentmi všetkého, čo im podáme. Presne tak, ako vy všetci, ktorí máte svoje malé detičky, ste im dali do pusky nejaké jedlo, tak to spapali. Oni sa nepýtali: "Je to dobré? Je tam dosť, je tam málo olova, alebo veľa olova, tatinko? Je tam arzén alebo je tam nejaký jed?" No, dieťa sa nepýta, veď to nie je ani jeho úloha, ani to nie je v jeho rukách, aby sa takto pýtalo. Dieťa sa spolieha a to, čo my mu vytvoríme, sa nám vráti. Už som to povedal v inej reči, že kto si čo zaseje, to bude žať. To preverila história, to je v biblických spisoch a je to v skúsenosti každého z nás. Myslím, že každý by sme túto skúsenosť našli, keď si zasejete zlú vec, zožnete zlú vec. Vyrastie vám, keď zasejete zlé zrno, vyrastie vám zhnitá úroda alebo zlá úroda, v tom zmysle to chcem povedať. A preto sme zodpovední za to, čo urobíme a musíme to urobiť dobre a kvalitne.

    Takže hovoril som o tom, že ak nechceme zažiť záplavu nežiaduceho prívalu vody, tak potrebujeme tam postaviť vrecia s pieskom, aby sme ochránili príbytok. A prostredie, ktoré vytvoríme, v ktorom žijeme, sa nám vráti v podobe toho, čo bude s našimi deťmi. Ja som zažil veľakrát ľudí, starších ľudí, ktorí sa mi sťažovali na rôznych stretnutiach, ktoré som navštevoval, na ktoré som bol pozývaný, a sťažovali sa mi na svoje deti, starší ľudia, omnoho starší ako ja. A hovorili, ako zle žijú, ako sa im pokazil život a ja som im hovoril po rôznych vypočutiach, že viete, ale z istej časti to bolo vo vašich rukách a z istej časti je to ovocie aj toho, čo vy ste do nich vsadili.

    Kolegovia, bol som napadnutý, že chcem robiť cenzúru, ale ja cenzúru v žiadnom prípade nechcem a v tomto ma mýli, keď kolegovia reagovali na mňa, že chcem cenzurovať. Veď ja som im povedal, že chcem regulovať, že si myslím, že je potrebné. Cenzúra v žiadnom prípade nie je možná, pretože táto spoločnosť je precitlivelá na akékoľvek náznaky. Precitlivelá, to myslím doslova toto slovo. My to preháňame s tou, s tou absolútnou slobodou. Sme úplne hotoví, keby len náhodou by sa niečo malo trošku obmedziť. Veď ja vôbec nehovorím o tom, že sa niečo nesmie publikovať. Práve, keby som to ja chcel a mal o tom rozhodovať, tak aj tak musím si povedať, že no aj keby som o tom mohol rozhodovať v plnej miere, tak musím rešpektovať aj množstvo iných ľudí, ktorí si želajú iné veci a preto musíme pohľadať nejaký správny konsenzus.

    Len mne to tu pripadá tak, že ja predkladám nejaký návrh a viackrát som vyzval k spoločenskej dohode. Veď všetci vieme, že predávať cigarety a alkohol alebo tabakové výrobky a alkohol deťom do 18 rokov nie je vhodné, potrebné ani dobré a nikto by ste to svojim deťom nechceli. Občas som síce videl rodičov, ktorí tak 14-ročným, nechávajú ich fajčiť, aj keď sami s tým bojujú a musia povedať, že no viem že to nie je celkom najlepšie, ale veď teda odborníci, lekári povedali, že treba počkať do 18. roku veku, aby sa telo vedelo brániť vplyvu tabaku alebo fajčenia. Takže je tu spoločenské povedomie, že nemáme toto robiť pre mladých ľudí, nemáme im dávať alkohol, ja som presvedčený, že aj táto oblasť, konfrontácia, predkladania deťom, zobrazovania nahoty, ľudskej sexuality alebo pohlavného života zodpovedným a pekným, výchovne správnym spôsobom by mala spadať do našej spoločenskej dohody a pochopenia, že je treba na to dať pozor. Takže nechcem robiť cenzúru, pretože keby to tak bolo, kolegovia, tak by ste ma museli napadnúť, že chcem novelizovať tlačový zákon. Ale ja to nerobím. Ja hovorím o zákone 445/1990 Zb., o zákone 102/2010 Z. z. Takže to, čo navrhujem, je riešiť spôsob, akým vystavujeme, akým vystavujeme zobrazovanie ľudského tela, a dovolil som si rozdať vám tento propagačný materiál, ktorý som zostavil zo záberov z dennej tlače. Zo záberov z dennej spravodajskej tlače. Priatelia, ja som presvedčený, že toto nie je v poriadku, aby sme v našej krajine toto mali. Ešte mi to pripadá aj také sarkastické, ironické priam teda, ironické a priam sarkastické, že som rozprával s niektorými kolegami poslancami a ukázal som im tieto zobrazenia a on sa úplne čudoval: "Toto? Toto? Čo to je?"Ja som mu povedal, že to vychádza v denníku Nový čas, Plus jeden deň, Plus 7 dní, tak on povedal, ach také, vyjadril sa trošku hrubým spôsobom, veci nekupujem. Tak to som celkom rád, že mnoho ľudí takéto veci ani nevie, že existujú, lenže mi to pripadá práve ten sarkazmus v tom, že my tu sedíme, ani netušíme, že toto na Slovensku je publikované v obrovských nákladoch a my tu sedíme, ani netušíme, že takéto niečo na Slovensku vychádza a ovplyvňuje, je to denník s najvyšším nákladom, ovplyvňuje myslenie ľudí na Slovensku. Ani netušíme, že sa to deje. Potom možno že to pripadá mnohým to, čo tu hovorím ako nerelevantné alebo teda irelevantné, ako nepotrebné, ale viete čo ma motivovalo? Trošku ma to tak pichlo a naštartovalo, keď v titulke Nového času bola zobrazená žena, ktorá je tu vedená ako zvieratko na vôdzke v nejakej sado-maso póze a tam bol výkrik, zastavte to už niekto. Tak hlásim sa. Myslím si, že je to potrebné zastaviť.

    Kolegovia, toto je niečo, čím kŕmime naše deti. Ste presvedčení, že tým máme naše deti kŕmiť? Že je to v poriadku?

    Na druhej strane som napísal, o čo mi ide. Ide mi v tomto predkladanom návrhu zákona alebo tejto novelizácii, aby periodická tlač, ktorá prináša denné správy, ak chce obsahovať mravne nevhodné explicitné erotické obsahy, ktoré ohrozujú mravnosť, tak potom nech vydavatelia označia svoje vydania ako erotické. Veď ak je tu zobrazenie, priame zobrazenie záberu z pornofilmu, tak to, kolegovia, si myslím, že aj porušuje zákon, ktorý už platný na Slovensku máme. Takže ak to chcú zobrazovať, tak nech to publikujú v erotickej tlači, tak ako kolega Viskupič hovoril, že v tom známom filme Ľud verzus Larry Flynt sa vybojovala sloboda takéto niečo publikovať, ale veď práve na to poukazujem. Oni si tú slobodu teda tam vydobyli vo svojom práve a zároveň upravili, kde má byť erotická a pornografická tlač šírená a predávaná. Veď presne takúto slobodu chcem. Veď to je správne, teda ak si to spoločnosť žiada, ak to vydavateľ hovorí, že je to sloboda tlače, sloboda prejavu, sloboda slova, tak nech sa páči, majme to, ale majme to v kolónke erotická tlač alebo pornografická tlač. Takže toto chcem, to označenie erotické v príslušnom tvare a aby nebola takáto tlač vystavovaná vo verejnom priestore, pretože minimálne tých 11-tisíc rodičov sa nevie brániť tomu, aby uchránili svoje deti, pretože toto, priatelia, je už verejné obťažovanie. Ja tvrdím, že toto je verejné obťažovanie, že my už sa nevieme tomu brániť a tým je narušené naše právo nebyť s týmto konfrontovaní takýmto násilným spôsobom. Veď naše, náš spoločenský priestor nepatrí majiteľom médií, oni nemôžu s nami narábať, ako keby im patril a my sme tu tá utláčaná skupina ľudí, ktorí musia toto rešpektovať, lebo hotovo, niekomu sa to páči. Niekomu sa páči trieskať dvojzmyselné vulgarizmy reklamné na bilbordy a hotovo, ja sa na to musím pozerať? Viete, jeden z tých komentárov ľudí pod petíciou, ktorí to podpísali, a znovu vyzýva ľudí k tomu, aby si ju prečítali, ak s ňou súhlasia, aby ju podpísali, tak tuto citujem komentár: "Máte pravdu, rodičia sú prví, ktorí majú byť príkladom vo svojej vlastnej domácnosti." Tak toto je pravda zo strany liberálnych politikov, ktorí toto hovoria, "a rozumne určiť, na čo sa ich deti budú pozerať. Ja som rodič, otec dvoch synov, 3 a pol a 6-ročného. Spolu s manželkou chránime naše deti, ale aj samých seba pred nemorálnymi, zvrátenými a násilnými obsahmi, ktoré ponúkajú médiá. V domácnosti sa to ešte dá. Ale prečo sa moje deti majú pozerať na nevhodné reklamy na uliciach, vo výkladoch niektorých obchodov, stánkov a podobne, keď ja si to neprajem?"

    Takže tu je narúšané právo a dôstojnosť človeka, ktorí chodia okolo týchto vystavených vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Toto je právny výraz. Ten, kto takúto zábavu chce, tak si ju nájde, je slobodný sa pre to rozhodnúť. Kolegovia, toto je rešpekt spoločnosti. Kto chce takéto veci, nech si ich nájde. Ale prosím vás, mne ich nestrkajte. Ani mojim deťom nech ich nikto nestrká. Ja si to neželám a nemám sa ako brániť a mne to má zákon zaručiť. Mne to má zaručiť naša krajina a som presvedčený, že o tom tu sme, prečo sa máme na také veci pozerať, keď sa chceme prejsť s deťmi mestom, v ktorom žijeme, alebo keď čakáme na MHD. Nevhodné a násilné obrazy deformujú malé deti, mládež a v neposlednom rade aj dospelých. Ľudská myseľ a ľudské srdce je ako čistá kniha, do ktorej sa zapisujú všetky podnety, ktoré vidíme, počujeme a tak ďalej. A to nás potom ovplyvňuje ako konáme, ako si vážime iných, akú hodnotu má vlastne život človeka.

    Kolegovia, som presvedčený, že my dospelí sa obmedzujeme v iných významoch. Zamyslite sa so mnou. Hovoríme tu o cenzúre? Veď nie, nehovoríme o cenzúre a zároveň sa tu bavíme o tom, že sme ochotní a treba nám zaviesť časovú oponu. Majú to všetky krajiny Európy, len Česko a Slovensko to ešte nemá zavedené, poriadnu časovú oponu, dokonca Taliansko až do 22.30 hod. nevysiela erotické obsahy. Počujete ma dobre? Taliansko do 22. 30 hod. nevysiela erotické obsahy kvôli svojim deťom a mládeži. Slovensko a Česko nemá ani len toto zavedené. Ale bavíme sa o tom, že to chceme, ja si myslím, že to bude aj schválené, lebo je to správne a potrebné, pán minister kultúry sa vyjadril k tomu, že to treba spraviť a zmeniť to vysielanie, aby nebolo takéto ohrozujúce, mravne ohrozujúce, aby tam neboli zobrazované tie najnižšie pudy. Priatelia, teraz sa zamyslite so mnou. Ak teda vieme si odstupňovať, že programy sú vhodné do 12, 15, 18, čo vám vadí na tom, keď poviem, že isté časopisy sú vhodné a nevhodné pre mládež a vhodné sú len pre dospelých. Veď to je presne ten istý princíp. To je doslova úplne presne to isté. Takže keď niečo nechceme dávať deťom a mládeži, aby im to neškodilo v programovom vysielaní televízií, prečo by sme nemali to isté urobiť s tlačovinami? Nakoniec, veď my to už máme. Pornografia sa nesmie publikovať, mne potom zostáva vyzývať verejnosť, ľudí, aby sa pustili do ostrejšieho boja s tým, keď niekto porušuje zákon, lebo toto všetko je podľa mňa porušenie zákona a na to existujú nástroje, aby bola dosiahnutá náprava. Takže ide mi o spoločenskú dohodu a aby sme rešpektovali, že minimálne teraz sa môžem odvolať na 11-tisíc a viac ľudí, ktorí mi to podpísali ešte na petičných hárkoch, a predpokladám, že to bude ešte viacej tisícov. Mi podpisujú, že oni to potrebujú, takúto legislatívu a potrebujú sa brániť.

    Iný názor: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže mala prednosť pred ziskom súkromných médií." Kolegovia, ja dobre rozumiem, mne už tu bolo naznačené, že keď sa chcem spýtať na dopyt, ktorý vydavatelia tvrdia, že majú, tak to nejde o to, že im niekto píše, že majú peoplemetre, že vedia, ktoré vydanie ktorého časopisu sa lepšie predalo, no a teda tak títo vydavatelia, majitelia médií tvrdia, že keď publikujú podobné veci, tak teda sa im to lepšie predáva. No toto je názor občana a myslím, že úplne správny: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže a ochrana mali prednosť pred ziskom súkromných médií." Priatelia, pred ziskom!

    Iná pani s komentárom pod petíciou píše: "Zaznamenala som za jediný večer vysielania reality šou 47 písknutí," to znamená, že bol vypípaný neslušný výraz, "pričom niektoré bežnejšie vulgarizmy prejdú aj bez písknutia". Ani to nie je v poriadku. Ale 47 písknutí za nejakú hodinku vysielania je moc, priatelia. Je normálne, aby, vy sa takto doma rozprávate? Ja som presvedčený, že nie. Ja dúfam v to, že nie, ale ak by sme chceli tvrdiť, že sprosté slová - za hodinu 47 - je normálne, tak potom sme skutočne znížili morálny štandard našeho vlastného najbližšieho životného prostredia. Človek si rád pozrie peknú prírodu a podučí sa, ako sa farmárči, ale nejde to bez tých hnusných vulgárností a propagácie neviazaného života? Tiež som sa pozeral na jednu z takýchto šou. Tak jedna mladá dáma tam prišla, neviem, či mala 23 rokov, ožratá bola ako koza, s prepáčením, a toto najviac brala kamera, že ešte aj ten mikrofón, čo mala na gatiach obtiahnutých okolo tela zavesený, jej sťahoval tie nohavice až pod zadok. No velice duchaplné vysielanie. No skutočne úžasné sa na toto pozerať, ja to nemôžem pochopiť, to nevychádzam z údivu, keď sa na toto pozerám, že kto, ktorý, kto zamestnal takéhoto, kto to je tam scenárista, dramaturg, kto to vymyslel, že takto. Alebo to nahovorili to dievča na to, alebo proste ona sa tak hanbila, tak sa radšej totálne zlískala? Nie, myslím si, že toto nie je vhodné a nemáme to takýmto spôsobom robiť.

    Iný koment: "Touto sexualizáciou spoločnosti spejeme k degradácii samej ľudskosti a mlčaním len prispievame k podpore násilia." A to sexuálne násilie, natláčanie obťažovanie, tvorí výrazné percento. Priatelia, kolegovia, toto sú názory ľudí, to nie je môj názor, ako mi tu pán kolega Miškov povedal, že mne to nič nerobí, teda pán kolega Miškov včera povedal, že: "Podľa mňa, podľa môjho názoru, vraj neustále zobrazovanie sexuálnych, sexuality vybíja sexuálny náboj ľudí." Áno, myslím si, to, teraz bol rozhovor s jednou pani psychologičkou, ktorá sa volá Caisová, a uviedla tam v tom rozhovore jeden zaujímavý fakt, že narastá počet mužov, ktorí nemajú záujem alebo sa označujú za asexuálnych a že nie sú, nemôžu byť asexuálni, všetci sme nejako sexuálni, ale nemajú záujem o sexuálne prejavy. Viete, ja som presvedčený, že je to týmto nátlakom na to, aby sme sa stále pozerali na nahotu a sexuálne scény. Ale najzaujímavejšia argumentácia, myslím, že úplne pochybná alebo chybná, nie pochybná, prepáčte, chybná argumentácia je, keď mi kolega povie, že ja som sa včera pozeral na rôzne takéto zobrazenia, nič mi to neurobilo. A problém máte vy, pán kolega, teda ja mám problém s mojou sexualitou, keď sa voči tomuto vyjadrujem. No prepáčte, ale toto je celý rozhovor dvoch politikov? Mne to nič nerobí a preto to nikomu nič nerobí. Úžasné. Ale mne to podpísalo 11-tisíc ľudí, pán Miškov, a nie ja som si to podpísal 11-tisíckrát a tuto chce, aspoň 11-tisíc ľudí si to neželá. Takže argumentácia, ja to nechcem, alebo mne to nevadí, je málo. A nie to môj problém so sexualitou. Ale ak sa dostaneme do stavu, kedy sa tu politici navzájom zosmiešňujú alebo obviňujú, alebo ironizujú, a toto sme tu zažili v debatách od tohoto pondelka alebo minulého pondelka dosť veľa, tak si myslím, že to nie je dobré, že máme debatovať k veci a podstatne.

    Ďalší príklad obťažovania verejného, pretože, opakujem, som presvedčený, že toto je verejné obťažovanie aj dospelých ľudí, ale toto sa, znovu opakujem, týka detí. Už len to, že nachádzam pravidelne za stieračom auta nevkusný propagačný materiál erotického salóna, je hnus. Všeobecná prístupnosť erotiky vo filme, prepáčte, vo voľne predajných denníkoch, násilie v TV, neprináša nič dobré pre naše deti.

    Zasa iná, posledný koment: "Navrhoval by som doplniť do petície aj to, aby sa zakázalo používanie vulgarizmov v médiách a na divadelných scénach. V podstate už nie je možné sledovať televízny program bez toho, aby sa v ňom nevyskytovali výrazy a scény urážajúce ľudskú dôstojnosť. Slušnosť a vychovanosť sa stáva pomaly výsmechom."

    Kolegovia, som presvedčený, že naša spoločnosť má byť slušná a máme sa snažiť o to, aby sme jej k tomu dali usmernenie. Takže ak hovorí pán kolega Sulík alebo ľudia s liberálnym presvedčením v tejto snemovni, že to nedosiahneme, tak potom sa tiež musím opýtať, čo potom chcela dosiahnuť pani Nicholsonová, pán Droba a pán Poliačik návrhom zákona o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, pretože tiež uviedli, že oni chcú dosiahnuť úctu voči týmto ľuďom. Tak, prepáčte, však to nejde teda zákonom, nie? K tejto veci budem mať ešte iné vyjadrenia, ale ja vám chcem pripomenúť, Národná rada, vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži z roku 2001. Táto Národná rada, neviem, koľkí ste tu vtedy sedeli, kolegovia, lebo ja som tu nesedel, ale vtedy sme hovorili toto, zacitujem tri citáty z uznesenia zo 4. septembra 2001:

    "V presvedčení, že dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život", potom tri bodky, tu je dôstojný život "v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli zodpovednosť voči budúcim generáciám," to povedala táto Národná rada, citujem ďalej: a "prihlasujeme sa k Berlínskemu záväzku o deťoch Európy a Ázie a mienime jeho dohodu rešpektovať", ďalej citujem: Aby sme smerovali "k nižšej miere ich ohrozenia fyzickým, či psychickým násilím," budeme "podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám." Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí a vo vlastnej krajine." Inštitúcia štátu je táto najdôležitejšia, ktorá má stanoviť, aby sme napomohli rodičom, aby sa necítili urážaní, ponižovaní a obťažovaní majiteľmi médií, ktorí zamorujú verejný priestor.

    Ďalej: "Deti majú byť ochránené pred rizikami, vrátane mentálneho zdravia a pred alkoholom a drogami." A záverečný citát: "Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete." Má byť im venovaná sústavná pozornosť. "Generácia dospelých musí v maximálnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo." Uznesenie Národnej rady zo 4. septembra 2001.

    Kolegovia, bolo mi namietnuté, že takáto petícia ohrozuje slobodu prejavu a že je zlá, ale kto hovorí o ohrozovaní slobody prejavu? Ja hovorím o tom, že máme chrániť deti. Bolo mi namietnuté, že ja si beriem deti za rukojemníkov. No, mrzí ma takéto vyjadrenie, lebo potom sa tu nedá vlastne diskutovať na žiadnu tému, ale ja sa odvolávam na odborníkov. Ja nehovorím, že mne sa tak chce alebo, že ja vás chcem na to nahovoriť. Ja tvrdím, že tu je množstvo odborníkov, ktorí nás upozorňujú na to, že takto sa nemáme k deťom správať. Budem teraz citovať Barboru Mesárošovú, psychologičku, ktorá predniesla tieto svoje zistenia vo verejnej diskusii na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky: "Kultúra obrazu vytesňuje kultúru slova. Rodičia sa nevedia brániť v tomto prostredí, ktoré je zamorené takýmto zobrazovaním a tlačovinami, bilbordami, vysielaním. Nevedia sa brániť slovom. Dôsledky sú, že deti málo čítajú, zaostávajú s čítaním, s porozumením a majú zmeny v štruktúre intelektu. Médiá majú v rukách možnosť manipulácie. Dochádza k strate vlastného názoru, identity, devalvácie hodnôt a vkusu. V médiách dochádza k obrovskej komercionalizácii, jediné kritérium hodnoty programov je sledovanosť. Jediným kritériom predajnosti týchto časopisov je to, aby sa viac, teda nie v predajnosti, ale kritériom úspechu je to, čím viacej ich predá. K čomu však dochádza u detí? Stotožnenie sa so zámermi tvorcov a majiteľov, čiže divák nadobúda presvedčenie, že to, čo sa mu ponúka, presne chcel."

    No a toto je to, čo nám hovoria majitelia médií, že však to ľudia chcú. No veď to chcú, tak to budeme publikovať. Kolegovia, v tom prípade by som navrhol, niečo ešte trošinku zvrátenejšie ako len vulgárne zobrazovanie nahoty a sexuality a pohlavného života, že ukazujme popravy. Neviem, kde by sme to zohnali, lebo však sa to nejako zakázalo, ten trest smrti, ale však zobrazujme popravy, to je dosť zaujímavé, aby sa ľudia chceli na to pozerať. Viete, to priťahuje takáto zvrátenosť. Ukazujme ako sa odsekávajú hlavy alebo ruky alebo rozštvrtiť telo, môže to byť dosť zaujímavé, nie? Nemyslíte si, že prudko stúpi náklad, prudko stúpne predajnosť, zníži sa remitenda, ako povedal kolega Mičovský. Ja si myslím, že áno, lenže takýmto spôsobom nemôžme nezodpovedne pristupovať k tomu, čo ponúkame v národe. Čo ponúkame krajine? My sme zodpovední ľudia a musíme byť zodpovední ľudia. My máme to poverenie byť zodpovednými ľuďmi. My máme autoritu na to, aby sme to robili predovšetkým voči svojej nastupujúcej generácii.

    Kolegovia, máme problémy v tejto spoločnosti s rodinou, s výchovou v rodinách. Mnoho detí je zanedbávaných. To sú problémy vzťahové, to sú problémy medzi ľuďmi, ktorí samotní ťažko vedia žiť vo svojich dobrých vzťahoch, a preto tu máme deti zanedbávané, a tie vplyvom médií chcú imponovať starším, preto si ľahko osvoja vulgárny jazyk, znovu citujem závery pani psychologičky: "Nekultúrne prejavy správania si osvoja, majú predčasný záujem o sex, alkohol a fajčenie." Kolegovia, nemyslíte, že by sme to mali uchrániť? Súčasné trendy cez pluralitu hudobných žánrov, opäť citácia: "Telenovely a reality šou - prichádza k škodlivým návykom, k bagatelizácii mravných noriem, naivnej romantike a prehnanému záujmu o módu a sex. Dôkazy nekultúrnych účinkov médií na mladú generáciu možno odsledovať na sociálnych sieťach. Prejavuje sa tam nekultúrne vyjadrovanie, hrubé výrazy a fotografie obnažených tiel sú najviac zobrazované." Dokonca to má názov. Je to sexting. Kolegovia, mediálne vplyvy majú a vnímanie vlastného tela, "mediálne vplyvy majú vplyv na vnímanie vlastného tela. Sledovanie telenoviel, reklám a relácií, kde sa prezentujú módne trendy, vedie k nespokojnosti s vlastným výzorom, k diétam a hladovkám, poruchám príjmu potravy, k vyzývavému a zosmiešňujúcemu sa správaniu a k pestovaniu nezdravého životného štýlu." A viete aké sú možnosti podľa odborníčky redukovania takýchto vplyvov? "Primárna prevencia je proaktívna, eliminácia, regulácia, legislatívne úpravy." Legislatívne úpravy! Kolegovia, toto je namieste, aby sme robili. "Primárna prevencia retroaktívna je mediálna výchova, osveta a sankcie." A čo sú liberálmi najviac doporučované - na prvom mieste zdôrazňované - sú až na treťom mieste u odborníčky: "regulačné a samoregulačné stratégie, podpora rodiny, zdravé programy, symbolické gestá".

    Kolegovia, som presvedčený, že tejto veci máme skutočne venovať silnú pozornosť. Naša ústava zaručuje a nabáda, aby práva, ktoré v tejto spoločnosti máme, v tejto slobodnej spoločnosti sme obmedzili iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti. To nám hovorí naša ústava. Mne sa zdá, že je čudné, že prečo sa máme potom snažiť až nejak prieť - to je správne slovo. Viete, kolegovia s liberálnymi názormi mi tu citovali Voltaira a ja mám iný jeho citát: "Len klamte a klamte, niečo na nich prischne." Hm, aj to povedal tento génius. Takže tento návrh, ktorý ja som tu podal, chce tisíce ľudí na Slovenku. Niekto tu citoval, že, pán kolega Mičovský tu citoval, že fajčenie sa v súčasnosti potiera. Pamätáte si kolegovia z mladosti, vy ste starší odo mňa viacerí. Ja mám nižší vek, ale pamätám si, že fajčilo sa ešte aj v osobných vlakoch! Že je to tak kolegovia? Sa pozerám na vás, nehnevajte sa, lebo ste starší, tak si to musíte pamätať. V každom vozni ČSD bol popolník. Ešte raz: Nefajčite! Ale v každom vozni ČSD bol popolník. Dokonca v medzimestských linkách autobusových, boli popolníky a fajčilo sa. To bolo dávno, že? To bolo dávno, áno, ale prišli sme do doby, kedy sa fajčenie zakazuje, a na krabičkách sa píše, že fajčenie škodí zdraviu a dokonca ešte väčšími a väčšími nápismi to je

  • Výrazná gestikulácia rukami.

  • , takými veľkými, že je napísané, že umriete, keď budete fajčiť, len nefajčite, aby ste neumreli! No a prečo, a čo sme zistili? Že fajčenie, spotreba tabaku klesá na Slovensku, že je to tak? Lebo sme zistili, že náklady na liečenie fajčiarskych chorôb, fajčením spôsobených chorôb, je omnoho, omnoho väčšie sú tie náklady a je to ťažšie, než tie cigarety predávať a mať z nich zárobok.

    Viete, tuto je porušované právo na ochranu dieťaťa, preto musíme sledovať tento škodlivý dopad na deti. Keď mi boli povedané, že sú tu mechanizmy na ochranu, no aké? Ja tvrdím, že sloboda, ktorú máme, nemôže byť bez zodpovednosti, ale teraz to tak vyzerá. Tvrdím, že tu ide o vulgarizmy, nie o môj problém so sexualitou, a to podľa mňa je trápne, keď sa tu napádame, takto navzájom, že mi niekoľkí kolegovia, povedia, že to ty máš problém, kolega, ty sa vyrovnaj so svojou sexualitou a potom to bude v poriadku, nebudeš predkladať blbé návrhy zákonov. No ďakujem! To je úžasná rada, skutočne. 11-tisíc ľudí so mnou súhlasilo s petíciou, viete lebo tu ide o vulgárnosť a hrubosť a bezbrannosť, s ktorou sa potýkame.

    Ja vás prosím o podporu tohto zákona alebo tejto novely a tiež prosím o to, aby sme hlbšie a dôkladnejšie skúmali, keď dochádza k nejakým takýmto citlivým témam v spoločnosti, pretože toto je uznávam, že nie je ľahká téma, je ťažká, ale nemôže byť povrchne vyriešená nejakým povedaním si: "Pán kolega, vyriešte si svoj problémik, a keď bude vyriešený, tak to je v poriadku."

    Včera napr. v tej diskusii došlo k veľmi nekorektnému použitiu mojich slov. Vytiahol tu myslím, že pán Chren, následne pán Miškov a pán kolega Viskupič tiež, kedy tvrdili, že som povedal, že sex má svoj čas. Toto celé bola diskusia použitá z Facebooku. Kolegovia, ja som to tu nepovedal, len poukazujem na nekorektnosť nástrojov. A túto diskusiu na Facebooku niekto so mnou viedol a ja som povedal, ja som povedal a som presvedčený, že je to tak, že 98 % tejto spoločnosti žije prirodzeným rytmom a ten rytmus vyzerá tak, že všetci, ktorí chodia do zamestnania a s námahou pracujú pre obživu svojej rodiny a zarábajú si vlastnými rukami, tak skoro ráno vstávajú. Stihnú sa naraňajkovať, možno ani to nie, vypraviť deti do školy, niektorí takéto starosti nemajú, ale väčšina áno. Namáhavo pracujú až do večera, vyťažení prídu domov, venujú sa znovu svojim deťom, ak to stihnú, a unavení padnú do postele a spia, kolegovia. My nežijeme zhýralým spôsobom života, že nemáme čo robiť, len si prezeráme všelijaké sexuálne zobrazenia. Nie, nie je to tak. Väčšina bežných ľudí naozaj žije normálnym spôsobom života a na to, aby mali priestor na telesné potešenia, majú skutočne večer posteľ alebo víkend, alebo možno dovolenku niektorí a mnohí, ktorí pracujú na montážach alebo smenách alebo sú odcestovaní, alebo sú v zahraničí, aby uživili svoje rodiny, sa nemajú čas venovať týmto blbostiam, ktoré nám tu produkujú najmasovejšie denníky na Slovensku. Nemajú čas sa tomu venovať a nechcú to, lebo sú voči tomu bezmocní.

    Ja súhlasím s tým, že pojem mravnosť je veľmi delikátny aj ohrozenie mravnosti, ale tvrdím, že pojem ohrozenie mravnosti, a to je moja dôvodová správa, je širší pojem ako pojem pornografia. Toto máme zákonom ošetrené, šírenie pornografie, ale ten pojem pornografia je jednoznačne definovaný, lenže ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré síce nie je možné považovať za pornografiu, ale ktoré sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť, napr. dôstojnosť čitateľa tlače. Na toto naše zákony ešte nemysleli. Takže, definovaný pojem pornografia je, ale pojem ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré nie je možné považovať za pornografiu, ale sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie. Verejné pohoršenie.

    Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane - a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to, čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené.

    Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené. Takže, kolegovia, som presvedčený, že je výlučne v právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Jednoducho čo bude publikovať a či to bude musieť označiť ako erotickú tlač, alebo nie.

    Ja myslím, že som vyčerpal, čo by som k tejto téme mal povedať. Prosím, aby sme z tohoto miesta zabránili tomu všetkému, čo som tu v ohrozovaní mravnosti detí a mládeže povedal. Aby sme jednoducho našim rozhodnutím ohľadne novely zákona, alebo že ju vylepšíme ešte alebo že ju zmeníme, alebo túto novelu zahodíme, lebo nie je vhodná a niekto iný ju prinesie, možno, že z vládnej strany a že tá bude ďaleko lepšia prepracovaná. Len vás prosím, aby sme to dosiahli. Na to sme parlament a ja som tu túto tému priniesol preto, aby sme ju reálne zmenili na Slovensku. To, čo je zlé aby sme urobili lepšie a kvalitnejšie. Kolegovia, dúfam, že bude možné to dosiahnuť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Áno, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, ako spravodajca navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali dnes o 17.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Spravodajca má právo toto navrhnúť. Takže budeme hlasovať o tomto bode programu o 17.00 hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A predtým, ako pristúpime k ďalšiemu návrhu, chcem vám len oznámiť zmenu termínu poslaneckého grémia a pán predseda ho zvoláva na 10.45 hodinu.

    Ďakujem pekne.

    A teraz v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 254, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí číslo 237.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 254.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi vystúpiť v mene dvoch predkladateľov - pani Žitňanskej a mojej osoby - k tejto novele zákona a stručne vysvetliť, o čo, o čo nám v tejto novele ide.

    V súčasnosti na Slovensku aktuálny, nie právny, ale de facto stav je taký, že finančné inštitúcie, ale i nefinančné inštitúcie, ktoré poskytujú úvery vyžadujú od klientov, aby splátky takýchto úverov realizovali na konkrétny účet, ktorý tomuto klientovi patrí, je to takzvaný úverový účet, ktorý mu vedú v príslušnej banke alebo v inej inštitúcii, a banky takisto vyžadujú od klientov aby za takýto účet platili poplatok. Ten poplatok sa, samozrejme, rôzni, od 3 do 5 eur mesačne vo väčšine bánk. To znamená, že ročne ide zhruba o desiatky eur na jeden úverový účet. Banky vyžadujú od klientov, aby takýto účet mali. Banky a nielen teda banky, ale budem hovoriť najmä o bankách, banky si zaňho účtujú, poplatok si určujú jednostranne. Klient nemá nejakým spôsobom možnosť tento poplatok ovplyvniť a banky môžu tento poplatok, samozrejme, meniť ľubovoľne počas trvania úveru, to znamená, že vy ak úver máte, máte záväzok ho splácať, splácať na daný účet, banka vám môže pokojne zmeniť, koľko vám zaňho účtuje.

    To znamená, takýto poplatok je vlastne súčasťou vašich nákladov na úver a dokonca pri menších úveroch s nižšou úrokovou sadzbou môže ísť aj o podstatnú časť nákladov na úver a jeho splácanie, ale táto suma sa nepočíta do celkových nákladov, ktoré banka musí zverejňovať do tej tzv. kompozitnej úrokovej sadzby. Z tohto pohľadu takýto poplatok neslúži na lepší konkurenčný boj, na prehľadnejšiu situáciu na trhu. Nie je ani umožnené klientovi v prípade, ak je v danej banke zaviazaný alebo finančnej inštitúcii musí splácať úver povedzme 5, 10, 15 rokov, aby nejakým spôsobom sa z takéhoto poplatku vyviazal tým, že pôjde niekam inak. A tento úverový účet neprináša klientovi žiadny benefit. Pretože, samozrejme, on ten úver splácať musí, ale mohol by ho pokojne splácať ako všetky ostatné veci, ktoré platíte v banke na konkrétny účet s konkrétnym variabilným symbolom. Ak napríklad máte, neviem, koľkí z vás majú kreditnú kartu, tak tá tiež je v podstate formou úveru, ale nemáte k nej úverový účet, jednoducho každý mesiac pošlete to, čo dlhujete banke pod príslušný variabilným symbolom a je vybavené. To znamená, tento úverový účet neslúži klientovi, je to niečo, čo banky klientovi vnucujú pre možno svoju ľahšiu evidenciu, pre možno ľahšie fungovanie, ale nie je to niečo, čo prináša benefit klientovi, a je to niečo, čo klienta stojí peniaze, ktoré nie sú malé z pohľadu normálnych ľudí, a sú to peniaze, ktoré navyše nie sú ani žiadnym spôsobom klientom ovplyvniteľné, to znamená banka môže jednostranným aktom výšku takýchto poplatkov meniť, aj v praxi mení, mení, samozrejme, skoro vždy len jedným smerom. To je aktuálna situácia v tejto krajine.

    Existujú európske smernice k úverom pre spotrebiteľov, ktorým sú všetky úvery, ktoré berú si fyzické osoby ako spotrebitelia, nie ako podnikatelia, a táto smernica hovorí, že sú zakázané neprimerané podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, ktoré zneužívajú buď ich nevedomosť, alebo asymetriu na postavení na trhu. A táto smernica definuje, aké také podmienky sú a plus uvádza aj príkladmo niektoré z nich, ktoré sú vyslovene zakázané. Túto smernicu transponovalo do svojich zákonov aj Slovensko, Česká republika, Nemecko, všetky ostatné členské krajiny. Obsahom tejto smernice je práve to, že za neprimerané sú považované práve podmienky, ktoré klientovi neprinášajú primeranú protihodnotu za to, čo má platiť, ktoré sú mu naozaj vnucované, tzv. bandlované, spájané s inými produktami, ktoré dostáva. To znamená, tie definície tejto smernice spĺňajú aj práve už spomínané poplatky za úverové účty.

    Preto v Nemeckej spolkovej republike, alebo v Spolkovej republike Nemecko sa obrátilo spotrebiteľské združenie na súd so žiadosťou, aby súd vyhlásil, že tieto poplatky sú zakázanými a neprimeranými podmienkami v zmysle tejto európskej smernice, a nemecký súd im minulý rok vyhovel a takto právoplatne rozhodol a vďaka tomu v Nemecku sa éra poplatkov za úverové účty skončila.

    Následne nato v Českej republike a na Slovensku sa začala obdobná, obdobná kampaň. V Čechách niektorí aktivisti, spotrebitelia začali písať bankám. Niektoré banky sa zľakli, začali vracať poplatky, niektoré banky sa neboja, skúšajú, ako dlho to uhrajú.

    Na Slovensku sme v tejto veci oslovili ministerstvo financií so žiadosťou o riešenie. Ministerstvo financií zatiaľ k tomu stanovisko právne záväzné nezaujalo a povedalo, že preferuje, aby o tom rozhodovala komisia zriadená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá však môže vydávať len poradné stanovisko.

    Keďže ide o každomesačnú záležitosť, kde spomeniem, že poplatky celkove za vedenie účtov, teda, pardon, súvisiace s úvermi, nie za vedenie účtov. Poplatky súvisiace s úvermi dosiahli v minulom roku viac ako 120 miliónov eur na Slovensku, to znamená na priemernú slovenskú domácnosť v podstate dosiahli okolo 50-tich eur ročne, to znamená, pre priemernú slovenskú domácnosť ide o dosť zreteľnú záťaž. Nie všetko z nich sú poplatky za úverové účty, ale nemáme detailnejšie dáta, ale dá sa predpokladať, že pomerne významné percento tvoria práve poplatky za úverové účty. Tak sme sa preto rozhodli s kolegyňou Žitňanskou riešiť túto otázku výslovnou zmenou zákona.

    Náš Občiansky zákonník totiž práve v rámci transpozície európskych predpisov už ustanovil príkladom, príkladmi, ktoré podmienky sú považované za neprimerané, a my navrhujeme doplniť medzi ne aj práve poplatky požadované za vedenie tzv. úverového účtu.

    Otázka je, prečo to chceme riešiť zákonom, prečo povedzme neriešime alebo teda nepočkáme na žaloby spotrebiteľov a spotrebiteľských združení na súdy. Tých dôvodov je niekoľko. Prvý dôvod je ten, že vzhľadom na rýchlosť a funkčnosť slovenskej justície je dosť možné alebo pravdepodobné, že by takéto konanie trvalo niekoľko rokov. Dá sa predpokladať, že banky využijú všetky možné právne prostriedky, aby čo najviac oddialili deň, kedy budú musieť s touto praxou prestať. Ja tu mám niekoľko listov, ktoré mi zaslali občania, ktorým sme pomáhali obrátiť sa na banky so žiadosťou, aby im prestali účtovať tieto poplatky a vrátili im ich aj do minulosti. Všetky banky, ktoré zatiaľ boli oslovené, nebudem ich tu menovať, lebo zatiaľ tam výnimka nie je, všetky banky odpovedali, že kým zákon sa nezmení alebo súd nerozhodne, ony svoju prax nezmenia, takže nie je tu vôľa sa dobrovoľne dohodnúť alebo zmeniť túto prax dobrovoľným rozhodnutím bánk. To znamená, musí prísť silové rozhodnutie buď súdne, alebo zákonné.

    Rozhodnutie súdu môže trvať niekoľko rokov, navyše vzhľadom na prax, ktorú tu máme, je možné predpokladať alebo teda je pomerne pravdepodobné, že aj jednoznačnosť rozhodnutí viacerých súdov by nemusela byť namieste.

    Existujú napríklad analýzy, ktoré sa pozerajú na to, ako slovenské súdy vykladali už doteraz takto transponovanú smernicu o spotrebiteľských úveroch. Zhodou okolností robila asistentka z jedného z poslaneckých klubov ako svoju doktorandskú prácu, mal som si ju možnosť prečítať a táto práca napríklad ukázala, že súdy majú v tejto veci mimoriadne vnútorne rozpornú jurisprudenciu, teda rozhodujú veľmi rôznorodo od veľmi formalistického a často až vecne chybného rozhodovania až po pomerne sofistikované, kvalitné rozhodnutia. A tým pádom sa dá predpokladať, že aj v tejto veci by sa slovenskí spotrebitelia jednak dočkali spravodlivosti po dlhých rokoch a nemuseli by sa jej dočkať jednoznačne. Navyše takéto rozhodovanie by zaviedlo podľa mňa chaos aj pre samotné banky, pretože by boli dlhodobo v stave právnej neistoty, ako to teda naozaj je. Z týchto všetkých dôvodov my s kolegyňou Žitňanskou navrhujeme, aby to zákon ustanovil, tým pádom bude jasné pro futuro, teda pre budúcnosť, že takýto poplatok účtovať nie je možné, budú banky všetky a iné finančné inštitúcie, vezmú na vedomie.

    Ak sa chcú spotrebitelia súdiť s bankami o tieto peniaze do minulosti, tak, samozrejme, môžu, my im týmto zákonom v tom nebránime ani nijak takzvane neprejudikujeme toto rozhodovanie, ani neprekludujeme. Ale našim úmyslom a cieľom je zabrániť tomu, aby od účinnosti tohto zákona bol takýto poplatok vyberaný.

    Myslím, že z toho, čo som povedal, je pomerne jasné, že tento návrh nie je ideologicky zafarbený alebo ladený. Bol tvorený v snahe získať podporu naprieč politickým spektrom, o ktorú sa uchádzame.

    V podstate jediné, čo by som povedal, je, že naším celkovým úmyslom je pomôcť spotrebiteľom, aby peniaze, ktoré uschovávajú vo finančných inštitúciách, sa im v čo najväčšej miere vracali, aby tam, kde z rôznych dôvodov samotná konkurencia nemôže dosiahnuť ten účel, ktorý chceme, aby, aby sme ju dopĺňali zákonom.

    Napriek tomu si dovolím povedať, že ja osobne verím, že práve posilňovanie konkurencie je ten najsilnejší nástroj. Ukázalo sa to aj v novele, ktorú sme tiež naprieč politických spektrom schválili v lete. O tom, že sme posilnili postavenie spotrebiteľa pri zmene hypotekárneho úveru, kde sme to umožnili bez poplatku pri zmene úrokovej sadzby, a nedovolím si samozrejme tvrdiť, že je to v akejkoľvek súvislosti, ale od účinnosti tohto zákona médiá reportujú, že sadzby na hypotekárnych úveroch majú na Slovensku skôr tendenciu klesať, a to aj keď berieme do úvahy celkový vývoj úrokových sadzieb na európskych finančných trhoch.

    Z tohto dôvodu si myslím, že pomáhať spotrebiteľom či už posilňovaním súťaže, alebo jej dopĺňaním je naozaj niečo dôležité.

    Dovolím si na záver naozaj upozorniť, že pre každého človeka, ktorý spláca čo i len jeden úver, sú to desiatky eur ročne, tí, ktorí majú úverov viac, sú to stovky eur ročne. To znamená, že nejde o nejakú trivialitu z pohľadu štandardného slovenského občana a spotrebiteľa a týmto by sme mu mohli, myslím si, významne pomôcť.

    Dovolím si na záver uviesť, keďže dnešný ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je v tomto veľmi nejednoznačný a formálne hovorí, že by poslanec mal pred vystúpením informovať o každom materiálnom záujme, tak chcem informovať, že aj ja mám hypotekárny úver, takže keby tento zákon prešiel, tak by som ušetril 3,50 mesačne.

  • Ruch v sále.

  • Však preto o tom informujem. A verím, že mi uveríte, že to nebolo dôvodom, prečo som tento zákon podal, ale to už nechám na vašom zvážení.

    Ďakujem pekne.

  • Som teraz netušila, že čo chcete urobiť, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Kadúcovi.

    Nech sa páči. Miroslavovi, prepáčte, no.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma 9. októbra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej lehote, 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 237 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor.

    Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne kolegyne, vážení kolegovia, naozaj len veľmi krátko, ako spolupredkladateľ chcem vás tiež požiadať o podporu tohto návrhu zákona, pretože si myslím, že je užitočný. V zásade platí, že všetky tie pôžičky, úvery, hypotéky, ktoré sú dnes naozaj bežnou formou fungovania mnohých ľudí, rodín a domácností, a mnohokrát je to dokonca nevyhnutnosť, ľudia si jednoducho úvery berú, pretože štartujú do života, riešia svoje životné situácie, či už je to štúdium, práca, rodina alebo biznis, najčastejšie bývanie. A preto si myslím, že pre tieto situácie, keď naozaj ten vzťah medzi na jednej strane bankou, finančnou inštitúciou - a na druhej strane jednotlivcov, je naozaj nevyvážený, kde ten občan je v slabšom postavení v tomto vzťahu, tak je to priestor, kde naozaj štát by mal byť ľuďom nápomocný. Aj preto v podstate na veľmi podobné situácie kolega poslanec Miro Beblavý pripravil v nedávnej minulosti viacero zákonov tohto typu, ako je napríklad zrušenie poplatku za predčasné splatenie úveru v Štátnom fonde rozvoja bývania alebo v zákone o hypotékach.

    A áno, do tohto balíka opatrení poskytujúcim občanom lepšie postavenie pred finančnými inštitúciami patrí aj tento náš spoločný návrh zákona, konkrétne novely Občianskeho zákonníka, ktorá zakáže bankám vyžadovať poplatky za úverové účty, ktoré naozaj klient nepotrebuje, ale potrebuje ich banka pre svoj jednoduchší život.

    Preto vás chcem všetkých poprosiť, aby naozaj tento návrh zákona, ktorý považujem za zmysluplný a užitočný, ste podporili naprieč politickým spektrom. A keď to môj kolega začal, tak veľmi správne s tým zákonom o konflikte zákonov, tak aj ja mám hypotéku.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, toto je ten moment, kedy sa liberáli a zástancovia voľného trhu dostávajú do takého konfliktu sami so sebou, kde na jednej strane je rozumná, jasná, pragmatická vec, ľahko vykonateľná, bez nejakých, bez nejakých veľkých nákladov a na druhej strane je tu tá, tá viera, to liberálne učenie a tie nejaké zásady a treba sa rozhodnúť. Je to aj príklad toho, že nie vždy sa dá ísť len tvrdo podľa toho, čo je napísané v knižke ako liberálne a toho sa budeme držať.

    V tomto prípade si myslím, že prevažuje ten pragmatický prístup, a to, že pomerne malým zásahom vie byť odstránený nejaký dosť veľký nedostatok, resp. žmýkanie tých ľudí, ktorí majú hypotekárny úver a preto SaS tento návrh podporí napriek teda tomu, že berieme na vedomie, že predkladateľ je v konflikte záujmov.

  • Vyhlasujem rozpravu za, jej, prepáčte, pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, chcete zaujať ešte stanovisko?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem tiež stručný. Okrem toho, že poďakujem spolupredkladateľke za vyjadrenie podpory, chcem aj poďakovať pánovi predsedovi SaS za vyjadrenie podpory a možno, aby som mu to ešte trochu uľahčil, len doplním jednu vec, ktorú som stručne spomenul v tom úvodnom prejave, že ak má konkurencia fungovať, čo je naozaj, myslím, to, na čom sa zhodneme, že je kľúčom k lepším službám, nie je štátna regulácia, tak musí byť spotrebiteľ, čeliť teda jasným informáciám o tom, aby si mohol vybrať, a teda nemôže byť v situácii, že si niečo vyberie a potom sa to zmení. Práve to, čo my navrhujeme o tom, že, samozrejme, banky nech súťažia úrokovou sadzbou, kto má lacnejšiu hypotéku, kto má lacnejší spotrebiteľský úver, len tento úverový poplatok je vlastne taká ďalšia úroková sadzba, o ktorej ale neviete, a ani ju nemôžte ovplyvniť. Teda vy si vezmete úver, pozriete si 3,48, 4,26, super, potom vlastne podpisujete zmluvu, kde už zrazu zisťujete, že je nejaký poplatok a ten poplatok sa navyše môže ľubovoľne meniť počas toho obdobia. To znamená, že aj preto si myslím, že aj z pohľadu liberálneho, ktorý myslím si v ekonomických otázkach sme v mnohom blízki, je lepšie, aby jednoducho spotrebiteľ mal jedno číslo, ktoré naozaj vyjadruje, čo ho ten úver bude stáť, a nech, a tam naozaj len konkurencia môže dosiahnuť, že to bude stáť čo najmenej, to určite nemôže zhora odtiaľto nariadiť, a preto si myslím, že tento zákon nie je ani v rozpore s princípmi, ktoré vy zastávate, a ešte raz, ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Pán spravodajca, chcem sa spýtať, či chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 256. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 239.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Mičovskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Prajem všetkým dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a dovolím si toto oslovenie rozšíriť ešte o jeden taký možno, že nie celkom tradičný pozdrav a ten bude znieť: "Dobrý deň, majstre!" Komu patrí? Myslím si, že najväčším režisérom býva majster život. A ja mu chcem tak trocha poďakovať, že v tejto chvíli mi umožnil tu stáť pred vami s pokračovaním príbehu, ktorý začal pred tromi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky a ktorý dnes pokračuje pre mňa pamätným okamihom, keď zákon, o ktorom som predpokladal, že bol napísaný síce s najlepším úmyslom, ale že nikdy sa sem nedostane, prichádza sem pred vás do siene zákonnosti.

    Ide o novelu zákona č. 111 o štátnom podniku v znení neskorších doplnkov a zmien a o zmeny a doplnky niektorých ďalších zákonov, ktoré som pripravil spolu so svojimi spolupredkladateľmi, poslancami: pánom Miroslavom Kadúcom a pánom Procházkom, pánom Radoslavom Procházkom.

    Chcem povedať, že okrem nás troch sú spoluautormi tohto zákona aj ďalší ľudia. Spolu tento zákon predkladajú desiatky, stovky kolegov a kolegýň zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý v júni v roku 2009 vystúpili proti drancovaniu svojho podniku, nabrali odvahu a na chvíľočku vpustili do tohto podniku istú nádej. Bolo toho vtedy priveľa. Spolupredkladateľmi tohto zákona sú mnohí tí, ktorí dodnes požadujú odpovede na otázky, kto bol za toto drancovanie zodpovedný a kto bude zaň potrestaný. Nie kvôli tomu, že by sme mali hľadať za každú cenu príčinnú súvislosť medzi zločinom a trestom, ale kvôli tomu, že táto spoločnosť má morálne zdravie podlomené a odpovede na takéto otázky by jej veľmi pomohli, veľmi ich potrebuje.

    Spoluautormi tohto zákona sú tí, ktorí sú presvedčení, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí byť riadený inak, že musí prejsť ozaj základnou kompletnou prestavbou. Nejde tu o reorganizáciu, aby sme zmenili územné hranice, ale ide o renesanciu základných myšlienok lesníckej práce a lesníckych zásad. Ide o to, aby sme nedelili nové čiaročky na mape Slovenska medzi závodmi, novú reorganizáciu, ktorá tak často býva predmetom rôznych špekulácií, tajomstiev a dohadov, ale aby sme vytvorili nové hranice v myslení kapitánov slovenského lesníctva, ktorí musia veľmi jasne vedieť rozlišovať hranice medzi podvodom a poctivosťou, medzi cieľmi krátkodobými a dlhodobými, medzi záujmami skupinovými a záujmami, ktoré sú verejnoprospešné, celospoločenské a sú záujmami nás všetkých.

    Spolupredkladateľmi tohto zákona sú všetci tí, ktorí vedia, že v kanceláriách kapitánov tohto podniku musí byť jedna zástava, ktorá má na sebe tri kopčeky. Pomôžem si týmto cteným štátnym znakom. Na rozdiel od tohto štátneho znaku Slovenskej republiky, tá zástavka v miestnosti kapitánov slovenského lesníctva, tie tri kopčeky majú aj svoje pomenovanie.

    Prvý sa volá odbornosť. Vysoká odbornosť, ktorá je založená na tom, že Slovensko má obrovské tradície v lesníctve, jedno z najstarších lesníckych školstiev na svete, fantastických ľudí, ktorí vstúpili do histórie: Rowland, Grajner, Dekret, ale aj dnes žijúci ľudia ako Alcnauer, ktorí obohacujú teóriu bohatou, bohatým stromom praxe a ktorí sú ozaj zárukou toho, že lesníci sú tu ozaj na to, aby udržiavali stav najväčšieho bohatstva tejto krajiny v prevádzkyschopnom stave.

    Druhý kopček sa volá morálka. Dovolím si povedať, že nezvratná morálka, ktorá každému z nás občas prináša možnosť nejakým spôsobom sa rozhodovať, či pôjdeme cestou ľahšou, cestou, ktorá pôjde možnože nie celkom k dobrým cieľom, alebo ťažšou, ktorá neraz býva užitočnejšia pre rozhodovanie o tom, čo má v našom živote význam.

    No a ten najvyšší kopec, ten najvyšší kopec sa volá pokora. Totižto nad zákonmi v tejto snemovni sú ešte v prípade lesníctva vyššie zákony, a to sú zákony matky prírody, ktoré musia všetci ctiť, občas na to zabúdame, ale práve zákony prírody sú tie, ktoré umožnia, aby takýto podnik, takýto najbohatší podnik v našej krajine mohol fungovať spôsobom, ktorý nám všetkým pomáha. Lebo totižto ľudia, ktorí predkladajú tento zákon, sú presvedčení, že je potrebné, aby sme tento podnik ako najväčšiu fabriku na naše zdravie a na tie dôležité ingrediencie riadili a slúžili týmto lesom lepšie, ako tomu tak bolo doteraz.

    Nuž vymenoval som takpovediac trocha symbolicky hypotetických predkladateľov tohto zákona, ktorých tu v tejto chvíli by som povedal, cítim tak vedľa seba a som hrdý, že som sa dožil tejto chvíle, keď tento zákon prichádza sem pred vás, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Možno v tejto chvíli sa žiada povedať už bližšie k zákonu, ako vlastne vznikol.

    Ja nebudem spomínať tie udalosti z roku 2009. Spomeniem iba ich koncovku. Je ľahké kritizovať, je ľahké sa postaviť, no ľahké, mali sme to za sebou. Odišli ministri, odišli generálni riaditelia, zdanlivo sa krízový stav napravil, ale tá podstata sa veľmi nemusela zmeniť. Podstata je v tom zabrániť opakovaniu takýchto nemorálnych spôsobov, ktoré dokázali tak vážne poškodiť krajinu, a spôsobili to, že krajina prišla o milióny a mnohí ľudia o česť, a myslím si, že aj o sebaúctu.

    Nuž tak sme rozmýšľali, že treba postaviť systémové riešenie, ktoré umožní tým kapitánom, ktorých som spomínal, z lesného hospodárstva, byť trocha viacej nezávislí na aktuálnej politickej moci a byť viacej závislí na tej matke prírode a na zákonitostiach, ktoré sú spojené s takýmto riadením tohto podniku. A práve tu, keď sme hľadali toto riešenie, sme sa ozaj skupina, ktorú ešte raz rád pomenujem, Marko, Gogola, Fáková, Lehocký, ľudia, ktorí sa postavili proti tomu zlu, a mnohí ďalší s nami sa radili s právnikmi, s lesníckymi expertmi a tézy zákona, ktoré som vtedy publikoval na jeseň v roku 2009 v tejto knižke v Nežnej zelenej, ktoré vypadali ako len výstrel do tmy, boli zrazu celkom podporené a musím spomenúť jedného konzultanta, ktorý je možno konzultantom najvyšším pre nás, a bol som na to hrdý vtedy a som hrdý na to aj teraz, a to je najvyššia formálna autorita tohto štátu, prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič, ktorý si nás vtedy prizval, za čo sme mu vďační boli vtedy aj teraz, a ktorý nielen tak prezidentsky, ale aj tak právnicky prešiel jednotlivé tézy a povedal: "Celkom je to dobré, sa mi to páči". Mal konkrétne pripomienky veľmi právnické, veľmi presné, aj také prezidentské, my sme ich rešpektovali a musím povedať, že sú aj do dnešného návrhu, ktorý máte pred sebou, resp. s ktorým ste sa mohli zoznámiť alebo sa s ním zoznamujete, zakomponované.

    A teraz už, aby som ozaj bol stručnejší, skúsme sa pozrieť do toho zákona, akým spôsobom sa snažíme pomôcť touto novelou zákona o štátnom podniku tomu najbohatšiemu, najväčšiemu a najvýznamnejšiemu, som presvedčený, o tom podniku našej krajiny. Je tam niekoľko kapitol, ktorým by sme mohli venovať stručnú pozornosť. No predovšetkým je to novým spôsobom kreovania riadiacich orgánov. Nuž o všetkom rozhodujú ľudia a tak je to aj v tomto prípade.

    Tu, pri tomto podniku prechádzame k dozornej rade, ktorá už nebude mať 9 členov, tak ako ukladala pôvodná novela, ale iba 7 a týchto nebude menovať zriaďovateľ, ale ich bude menovať prezident Slovenskej republiky. Budú pochádzať z viacerých zdrojov nominanti, a to: dvoch členov bude menovať minister pôdohospodárstva a životného prostredia, jedného si zvolia zamestnanci v rámci svojej tajnej voľby, zamestnanci podniku, jedného bude menovať Slovenská lesnícka komora, najvyššia to inštitúcia, stavovská organizácia lesníkov, jedného dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, jedného generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici a jedného prezident Zväzu spracovateľov dreva. Táto 7-členná skupina, mohli by sme povedať, do istej miery tu dochádza aj k úspore, z deviatich budeme platiť iba sedem členov, by mala predstavovať to najlepšie, čo dokáže vygenerovať naša spoločnosť na to, aby vznikol orgán, ktorý bude mať istú záruku vo svojej vysokej odbornosti k tomu, že nie je politický nominant, politickou nomináciou, jej výsledkom, ale že ozaj je výsledkom nominácie tých organizácii, ktoré majú čo prehovoriť do fungovania tohto podniku. Samozrejme, môže vzniknúť námietka, veď aj to budú iba ľudia.

    Áno, každý systém sa môže pokaziť, keď do neho vstúpia ľudia, ktorí by nemuseli byť stotožnení s jeho fungovaním, ale som presvedčený, že takýto výber pána prezidenta, ktorý vždycky, to som ešte zabudol povedať, bude mať dvojnásobný počet nominantov a vždy vyberie teda tu polovičnú množinu, by mal byť istou zárukou, že do významnej funkcie členov dozornej rady sa dostane spektrum, ktoré dokáže sa pozrieť na ten podnik spôsobom istým, istej komplexnosti. Keď to poviem tak trocha vulgárne a priznám to, ten samotný orgán bude už menej závislý na aktuálnej politickej moci a bude viac závislý na svojej odbornosti, na svojom svedomí. Dokonca aj termín, resp. lehota, na ktorú by bol menovaný, nebude štvorročná, tak ako je to v podstate dneska, keď rešpektujeme volebné cykly, ale 7-ročná, to znamená, že v rámci 7-ročnej lehoty bude možné považovať týchto ľudí za ľudí, ktorí sú menej závislí na aktuálnej politickej moci.

    Ďalším novým prístupom a ešte musím povedať, že prečo tú dozornú radu inakšie. Áno, ja viem, že som do toho zainteresovaný osobne. Ja si pamätám dozornú radu z roku 2009, keď išlo o tie krízové udalosti, ktoré jednoducho zaburácali nielen podnikom, ale aj Slovenskom. Tá dozorná rada, milé poslankyne a poslancovia, zlyhala v plnom rozsahu. Oni tak trošinka, keď cítili, že tá nespokojnosť je taká obrovská, tak mi prišlo v maili, napokon všetko to môžte čítať v tejto knihe, kde teda sa stotožnili veľmi úprimne až s vďakou, že konečne sa to ide riešiť tá hrôza. Ale keď zistili, ako tie vetre prefúkajú a že v podstate opäť sa to vráti do pôvodného stavu, nuž tak sa teda už menej krčili a viacej vyrovnali a moja skúsenosť je dozorná rada v tej podobe politických nominácií zlyhala, je nepriestrelná. To tá jedna konkrétna skúsenosť. Preto tento spôsob, ktorý napokon nie je taký originálny, používajú ho iné vyspelé krajiny Európy lesnícke, by som považoval za istú záruku, že ak by vznikla takáto situácia, tak by už k takému krízovému stavu nemohlo dôjsť a keby k nemu došlo, tak by táto rada vedela konať.

    Pozrime sa na funkciu generálnych riaditeľov. Tu tiež vychádza k novému spôsobu menovania tohto najvyššieho predstaviteľa tohto podniku. Už by ho nemenoval priamo vo výberovom konaní pán minister, ale práve dozorná rada by bola tým, ktorá by zorganizovala, kontrolovala, sledovala, aj vyhodnotila výberové konanie na generálneho riaditeľa. Aj tu mám svoju osobnú životnú skúsenosť. Jasné, dá sa povedať, však aj predtým bolo výberové konanie, nemôžem si odpustiť, tu sedí aj kolega, pán Simon, v tom čase minister. Ja som v tom čase mal záujem o, o túto funkciu, bol som na konkurze a s istým úsmevom, ale no, si spomínam na otázky, ktoré som dostal na tom výberovom konaní, napriek tomu, že som predložil elaborát, ktorý mal 24 zásadných bodov, ktoré som dopredu publikoval, zverejnil, ktorý som ponúkol Slovensku aj lesníckej pospolitosti, tá výberová komisia sa na to ani nepozrela a dávali mi také otázky: "No tak pán Mičovský, aké máme kontroly? Aha, neviete, no, predbežnú a následnú. A viete, ako delíme investičný majetok? No tak máme lesné cesty. Ale jednu vec ste zabudli. Čo? Jáj, lesné železnice." No, nevravím, že také otázky nepatria do skúšania, ale v časoch keď treba riešiť zásadné veci a hľadá sa ten kapitán toho lesníctva, ja nevravím, že som bol dobrou voľbou alebo dobrým kandidátom. Neberte ma ako takého ješitu, ale ten spôsob výberu bol svojím spôsobom neuveriteľne ľahtikársky vedený a vravím, ten elaborát, do ktorého som dal všetky svoje najlepšie skúsenosti, presvedčenie, ten nestál tej komisii ani za to, aby ho prelistoval a povedal: "Pán Mičovský, vy ste tam načo?"

    Takže opäť dôvod. Áno, nech ho nemenuje pán minister napriamo, nech je tá dozorná rada, ktorá sa istí svojimi vedomosťami a svojimi pozičnými situáciami, z ktorých teda prichádza do tohto orgánu, dôležitého orgánu, dôležitého podniku.

    Idem ďalej. Tento zákon prináša nielen nové kreovanie týchto niektorých tradičných orgánov, ale aj nové riadiace orgány. Musím tu spomenúť dva. Jeden je nie možno až tak prekvapivý a jedná sa o etickú radu, ktorej fungovanie považujem v takomto podniku a nielen v takomto podniku, ale hovoríme o Lesoch Slovenskej republiky, za jednu zo základných, jeden zo základných atribútov. Často sa stretávam s tým - etické rady. Etické rady máme už všade. Veď dobre viete, že to je len tak, aby sa nepovedalo. Je to taký módny poryv. Nie je to módny poryv. Etické rady sú veľmi dôležité. Dokonca v tom podniku etická rada fungovala za generálneho riaditeľa pána Vinša, na ktorého spomínam s úctou. Etická rada bola vykreovaná a fungovala. Niekedy to boli, tí ľudia sa na nás začali zrazu obracať. Aj zvonka, aj zvnútra na nás. Ja som bol jej členom. Bol som členom etickej rady, napokon som ním dodnes. Keď som sa pozrel dneska ráno na internetovú stránku Lesov Slovenskej republiky, tak hoci už nie som niekoľko rokov jeho zamestnancom, tohto podniku, tak tam stále fungujem ako člen etickej rady. Je to paradox a svedčí o to o tom, že tá etická rada už teda existuje iba de jure a nie de facto, a preto, keď ju máme zo zákona, aby riešila tie problémy, bude to veľmi fajn. Boli to niekedy také úsmevné, teraz mi vlastne Braňo Škripek nahral jednu myšlienku. Riešili sme takú vec, že sa sťažuje pracovníčka, no tak tam tie obrázky tých dám, ktoré si tí chlapi v tej kancelárii vesia, mne sa to zdá, že to je neetické, to by tam nemalo byť. Čiže riešili sme aj takú vec. Ale riešili sme aj zásadné výhrady voči nehospodárnemu narábaniu s majetkom jednotlivých závodov. Jednoducho generálny riaditeľ dostával pravidelné výstupy z etickej rady a bolo čo riešiť a ľudia sa mali kde obracať.

    Ďalší orgán, s ktorým sa stretnete v návrhu tohto zákona, je spoločenská rada. To je nóvum. To skutočne žiadny podnik u nás zatiaľ ešte nemal a je to opäť nie originál myšlienka. Ameriku sme neobjavili. Funguje to tak v bavorských štátnych lesoch. Je to spoločenská rada, ktorá nemá žiadne právne možnosti vstupovať do riadenia podniku, ale je dôležitým poradným orgánom generálneho riaditeľa aj dozornej rady s tým, že vytvára a formuluje predstavy, názory, myšlienky, výhrady, požiadavky rôznych záujmových skupín, ktorých je strašne veľa vo vzťahu k štátnym lesom. Desiatky turistov, cyklistov, poľovníkov, chatárov, hubárov, chalupárov, paraglajdistov, lyžiarov, jednoducho tí majú mnohokrát rôzne predstavy a tie niekedy sú v rozpore s potrebami lesníkov. Práve, dokážu sa práve v takejto spoločenskej rade stretnúť a možno tie záujmy, tak ako to už je v dôsledku komunikácie si svojím spôsobom vyrovnať a dokázať, že komunikácia môže viesť k preklenutiu rôznych rozporov, ktoré tu môžu byť.

    Môžu tam byť nielen zástupcovia spoločenských organizácií, ale môžu tam byť aj osobnosti lesníctva, ochrany prírody. Osobnosti, ktoré my máme, ktoré možno, že aj fungujú. Nechcem tu nikoho menovať, ale prichádza mi na rad množstvo mien, ktoré by mali byť medzi touto radou starších, radou múdrych, ktorí pomáhajú štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky práve tými pripomienkami, skúsenosťami. A ten generálny riaditeľ, keď sa s touto svojou inštitúciou stretne raz, dvakrát do roka. Všetko je to v zákone, aj spôsob kreovania, nebudem vás tým zaťažovať, aj spôsob práce, aj štatút, aj rokovací poriadok. Ale to není podstatné. Podstatné je to, že občania Slovenska by mali svoj zástupný orgán, ktorý by naformuloval ich predstavy, pretože, viete, ako to býva, nielen o futbale, každý by rád rozhodoval, ale aj o lesoch, každý vie svoje, ako sa tam má robiť a ako sa tam nerobí. Takže možno by aj toto bolo riešenie.

    Sú tam aj veľmi dôležité ustanovenia, za ktoré teda aj osobne chcem poďakovať nielen pánovi Kadúcovi, ale pánovi Procházkovi, ktorý je spolupredkladateľom, a to sú ustanovenia o hmotnej zodpovednosti členov dozornej rady a generálneho riaditeľa tohto podniku. Aj doterajší štát, zákon o štátnom podniku uvažoval s takouto zodpovednosťou, ale v rozsahu takom symbolickom, možno, že tak maximálne do výšky ročného platu. Tu hovoríme o niečom celkom inom, tu hovoríme o tom, že v prípade dokázateľne zlých rozhodnutí týchto zodpovedných ľudí, kapitánov slovenského lesníctva, tohto podniku, ktoré dokáže generálny prokurátor, ktoré má tam všetko svoj postup, je to tam formulované, budú musieť počítať aj s tým, že chybné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so správaním sa hospodára, ktorý má takú obrovskú zodpovednosť za takýto mnohomiliardový majetok, že tá zodpovednosť bude vyčíslená v rozsahu skutočných škôd. Obrovský balvan. Často som sa stretol pri vytváraní tohto zákona s takou výhradou: "Ha, tak koho ty vlastne tuná môžeš dostať do riadenia takéhoto podniku, kto ti pôjde do rizika, že bude musieť zaplatiť miliónové škody, že nie on, ešte jeho deti budú v dedičskom konaní zaťažené tým, čo spôsobil?" Ja hovorím, nie. Človek, ktorý má pocit, že by nedokázal odolať ponukám doby, že by zlyhal v zásadných a jasných stanoviskách, že by podľahol tlakom záujmových skupín, nuž, tak nech sa taký človek do toho výberového konania radšej ani nehlási. Urobí určite dobre aj pre seba, aj pre ten podnik. A kapitán, ktorý, tohto lesného hospodárstva, ktorý bude mať tú odvahu a chuť, tak ten povie, no vďaka za tento zákon. Veď mne jednoducho pomáha k tomu, že ak by aj boli na mňa nejaké tlaky, lebo vieme, že budú. Tento bohatý podnik má bohatú tradíciu veľkých tlakov, to teda nehovorme len o nejakej konkrétnej dobe. Bolo to tak vždy a zrejme to je tak ešte dlhodobá vec, ale bude môcť povedať: "Je tu zákon, ktorý ma zaväzuje, pán minister (alebo pán štátny tajomník), ja nemôžem takto robiť, pretože raz príde doba, že odídem z funkcie a niekto mi povie, pán generálny riaditeľ, je tu tvoja hmotná zodpovednosť." Tak si viem predstaviť, že takýto človek povie: "Tento zákon mi vlastne pomohol." A pomohol aj ministrovi, lebo: "Mám tam ľudí, ktorí, nemusím ho kontrolovať a báť sa že mi stále niečo vybuchne. Mám tam to najlepšie, čo táto spoločnosť dokázala vygenerovať." A do istej miery sa tá zodpovednosť medzi tou dozornou radou, ministrom a generálnym riaditeľom takto rozloží. Takže áno, hmotná zodpovednosť ako ďalší pilier tohto zákona veľmi významný, veľmi tvrdý, ale veľmi potrebný.

    Ešte sú tam ďalšie, prebehnem ich tak už teraz letom-svetom. Sú tam ďalšie novely, ktoré, resp. ďalšie klauzuly, ktoré v tejto novele treba hľadať, a je to otázka vytvárania istého poriadku pre kariérny postup. Je to neuveriteľné, že tisíce lesníkov v tejto inštitúcii nie sú pravidelne hodnotené a ich kariérny postup je mnohokrát otázkou, prepáčte, niekedy aj straníckej legitimácie, niekedy dobrých vzťahov, ale nikto nehovorí našim mladým aj stredným inžinierom, lesníkom: "No tak ty si nadpriemerný, prejaví sa teda v tvojej istote v našej organizácii, ty si priemer a ty si podpriemer, ty pozor!" Aspoň nejaké základné členenie. Strašne mi to chýba a myslím si, že to nechýba len v tomto inštitúte, ale hovoríme o ňom - pravidlá kariérneho rastu. Je to aj o etickom kódexe a toto by mala byť súčasť úplne štandardná.

    Musia tam byť aj otázky komunikácie s verejnosťou. Pracoval som v tomto orgáne, v tomto podniku. Boli to krásne časy, tvorivé. Veľa sme toho dokázali. Dnes mi niektoré veci chýbajú, na druhej strane som hrdý, že z nich ten podnik žije, že na nich zakladá a že to nedávno stretnutie v symbolickom lesníckom cintoríne, bol som vtedy, opäť minister, opäť generalita lesníctva, nuž spomínam si na časy, keď som hľadal miesto pre tento cintorín s kolegom architektom Paškom, a som rád, že sme takýchto momentov: stromy poznania, skanzeny, filmy a knihy, ale to bola iba malá naša povinnosť, chcem hovoriť o lesníkoch, ktorí si vykonávali svoje povinnosti, tým mal slúžiť tento zákon, aby mali nad sebou šéfov, ktorých si môžu uctiť a ktorých môžu podporovať veľmi prirodzene.

    Sú tam otázky aj také ako je otázka kultúrnych pamiatok, pretože tento podnik nemá len povinnosť ťažiť, hospodáriť, spravovať lesný fond, ale má bohaté kultúrne tradície. Máme tam múzeum, máme tam inštitút, resp. kategóriu významných lesníckych miest. Dávajú sa tu tiež kompetencie vedeniu podniku, dozornej rade, ako, ako narábať s týmito pamiatkami a ako zabezpečiť jednu dôležitú vec vo vzťahu k ekonomike, aby sa nestali predmetom obchodu, lebo pamätám si aj na také časy, keď som hovoril generálnemu riaditeľovi - toto je vzácny objekt, prosím vás pekne, len si ho zachovajme, je to naša hrdosť -, aby som sa vzápätí dozvedel, že tento vzácny objekt je určený na predaj, takže aj toto je tu ošetrené, aby to, čo predstavuje kultúrne dedičstvo nie lesného podniku, ale celej našej krajiny, aby to bolo zachované a aby na to mysleli tí kapitáni toho lesného hospodárstva, ktorí majú tých povinností veľa, a iste tá kultúra není na prvom mieste, ale patrí tam.

    V istom rozsahu zasahujeme, aha, mal by som pridať, lebo mám byť súčasťou grémia za dve minúty, tak idem veľmi rýchlo. V istom prípade ešte treba spomenúť a to chcem zdôrazniť aj za to, že nejakú minútku zmeškám, zasahujeme aj do zákona 326/2005 Z.z. o lesoch. Je tam toho viacej, spomeniem dve zásadné veci a budem snažiť už končiť. Tá najzásadnejšia je tá, že tento podnik musí byť svojím spôsobom vzorovým podnikom a je zaviazaný k tomu, aby uplatňoval pri svojej práci zásadne čo najviac rozširovanie najjemnejších spôsobov hospodárenia. Je to ohromne dôležité. Ja už som o tom tu za touto tribúnou rozprával a chcem to zdôrazniť. Lesníci, ozaj hovorím, lesníci majú odpoveď na všetky zásadné otázky ochrany prírody, hospodárenia, biológie, kalamít, sociálne otázky aj klimatické v podobe nesmierne náročného, ale použiteľného, uplatniteľného spôsobu, ktorý sa volá výberkový spôsob, ktorý tu nebude ani zajtra, ani o desať rokov všade, ale ku ktorému je zaviazaná práve tá skupina ľudí, ktorá zodpovedá za tento vzorový podnik, ktorý musí byť vzorovým, aby ho uplatňovala vo svojej práci. Dneska je to v takej podobe, nechcem sa o tom rozhovoriť, lebo je to kus môjho života, že je to tak trocha ako také hobby. A práve musíme dosiahnuť, aby z tohto hobby, ktoré mnoho lesníkov už ctí a uznáva, ja som hrdý na to, že ich pribúda, aby sa stala právna novela, resp. právna norma, ktorá bude zaväzovať predstaviteľov tohto podniku k tomu, aby to uplatňovali. Možno je to beh na sto rokov. Už tu nebudeme. Možno aj parlament bude už prestavaný, ale výberkový spôsob hospodárenia je to, čo umožní lesníkom pokračovať v 700-ročnej tradícii, vďaka ktorej tu máme lesy, aj ďalších 700 rokov. A verte tomu, že bude aj drevo, aj vzduch, aj kyslík, aj pôda, aj hospodárenie. Pretože divočina, síce podľa niektorých ochranárov zachráni svet, ale my vieme, že musíme hľadať, a preto tam nachádzam s nimi aj spoločné prieniky. My musíme hľadať mieru zasahovania do krajiny a tá miera je daná práve tým, že výberkový spôsob vyhovuje každému, kto sa s ním zoznámi a našou povinnosťou je ho zavádzať a mojou ambíciou je dostať ho aj do tohto zákona. Dobre.

    Ešte by tam bolo treba rozprávať o mimoprodukčných funkciách, ale však napokon sa prihlásim do rozpravy. Síce neviem, ako čo ma teraz čaká, keď musím odísť. Ja či sa budem môcť, alebo ako to bude s prerušením tohto vstupu, alebo do akej miery musím ctiť. No tak dobre. Tak skúsim ešte veľmi rýchlo na záver povedať jednu dôležitú vec. A to je tú, že som hrdý na to, že v tejto chvíli vám môžem oznámiť to, čo napokon možno máte už aj na svojich stoloch, laviciach poslaneckých, že svojím spôsobom bez toho, aby som do toho vnášal nejakú iróniu, mám na našej strane, máme my traja predkladatelia obrovskú podporu. Je to podpora súčasného pána premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, je to podpora súčasného pána prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, prepáčte, poradie som mal zmeniť, ospravedlňujem sa, a je to podpora súčasného ministra pôdohospodárstva a životného prostredia Ľubomíra Jahnátka. Tie texty, ktoré nebudem čítať, hovoria o tom, že títo dôležití ľudia si v minulosti, a verím tomu, aj dnes uvedomujú potrebu práve hľadania takéhoto zákona, nájdenia ho. Ja som im za to vďačný a opieram sa o ich slová. Vôbec tu nesmieme hľadať žiadnu špekuláciu, kto je z akého politického košiara, musíme hľadať len spoločný záujem tejto krajiny. A ten je vyjadrený aj v slovách pána Fica, pána Gašparoviča a pána Jahnátka. Ja im za to ďakujem. Tie texty, keď si prečítate, no neviem, kto by voči nim mohol nejakým spôsobom čosi namietať, pretože vznikli v súvislosti s týmto podnikom, o ktorom hovoríme dnes, a vznikli určite z úprimnosti ich predstáv. Ja sa k tomu pridávam a prosím, aby ste sa k tomu, ak to bude len trocha možné, pridali aj vy.

    Ja verím, že tento zákon, dostal som od novinárov otázku, že kedy, ako, či verím. Áno, ja som naivný a verím. Možno, že nie dnes, hoci bol by som rád. Ale takýto zákon tento podnik potrebuje, pretože nejde o podnik, nejde o jeho spôsoby riadenia pod vplyvom konkrétnych politických zoskupení. Ide o jeho záujmy, ktoré presahujú aj naše poslanecké mandáty, aj mandáty tých, ktorí sú dnes na jednotlivých ministerstvách a sú potrebné práve z pohľadu občanov tejto krajiny, o ktorých budúcnosti nevieme veľa. Ale, že budú potrebovať čoraz viac pitnú vodu, nespľundrovanú pôdu, čistý vzduch aj to drevo, aj duševnú hygienu.

    To všetko je úplne jasné a to všetko im vie v lepšej kvalite zaručiť zákon, o ktorého podporu vás týmto všetkých prosím a ďakujem za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojim uznesením č. 51 z 10. októbra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 256.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 239 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Pán poslanec spravodajca, pán poslanec Simon. Dvaja. V tejto chvíli uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán zástupca predkladateľov, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 256), predstavuje, dovolím si povedať, úprimnú snahu, vyplývalo to aj z vystúpenia predkladateľa alebo zástupcu predkladateľov, úprimnú snahu autorov zmenou a doplnením zákona o štátnom podniku a zákona o lesoch zvýrazniť osobitné postavenie jedného, síce presne špecifikovaného štátneho podniku, ale selektívne vybratého z viacerých štátnych podnikov rezortu pôdohospodárstva s totožným alebo veľmi podobným predmetom činnosti. Prioritným cieľom je dosiahnuť v legislatívnej praxi pozitívny dopad na hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a tým aj na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, čo však nie je možné presne vyčísliť, ako to uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe. Toto tvrdenie potvrdzuje v stanovisku k predloženému návrhu aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ale z kontextu návrhu je zrejmé, že o toto v prvom rade v podstate ani predkladateľom ani nejde. V doložke vybraných vplyvov dôvodovej správy sa v bode A4 zároveň konštatuje, že alternatívne riešenie je bezpredmetné a v bode A2 a A3 sa len všeobecne konštatujú očakávané pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a životné prostredie.

    Dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení vyslovil názor, že na dosiahnutie v dôvodovej správe sformulovaných cieľov alternatívne a možno komplexnejšie riešenie existuje. Spočíva v systémovom riešení problematiky hospodárenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, vychádzajúcom z podrobných technicko-ekonomických rozborov hospodárenia podniku, čo je veľmi dôležité vo vzťahu k meniacim sa výrobným podmienkam a aktuálnym prioritám štátnej lesníckej politiky, analýze samotnej hospodársko-právnej formy podniku, to je veľmi dôležité, optimalizácii organizačnej štruktúry podniku a tak ďalej a tak ďalej. Sme vo všeobecnej rozprave, tak nebudem sa, ak dovolíte, ďalej o týchto odborných veciach vyjadrovať. Snáď neskôr. Ide teda o komplex analýz, ktoré pri serióznej snahe revitalizovať transparentné fungovanie štátneho podniku môže zabezpečiť len politické rozhodnutie vo forme jednoznačnej formulácie legislatívneho zámeru, seriózna analýza východísk, klasický legislatívny proces v podobe vládneho návrhu zákona. Opakujem klasický legislatívny proces v podobe vládneho návrhu zákona, vrátane všetkých pripomienkových aj rozporových konaní. Žiaľ, tieto atribúty predložený poslanecký návrh zákona nespĺňa. Celý návrh zákona či už zmena a doplnenie zákona č. 111/1990 v znení neskorších predpisov, je to článok 1 návrhu zákona, ale aj na zmenu a doplnenie zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov sú, žiaľ, riešené v rozpore s niektorými súčasne platnými právnymi predpismi. Ako príklad uvediem napríklad zavádzanie ustanovení zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov do zákona o štátnom podniku, neakceptovanie platného zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov, neakceptovanie súčasne platných právnych predpisov v oblasti pozemkového práva, čo je veľmi dôležitý moment. Prijatím navrhovaných zmien v predmetných zákonoch by došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže a obchodného tajomstva Lesov Slovenskej republiky, š. p. a jeho znevýhodneniu voči ostatným obhospodarovateľom lesa. Spôsobila by sa nerovnosť postavenia štátnych podnikov vôbec. Teraz hovorím vo väzbe a z aspektu na samotný zákon 111. Narušil by sa princíp jednoty a rovnosti postavenia voči iným štátnym podnikom obhospodarujúcich lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ako sú napríklad lesohospodársky majetok Ulič, štátny podnik Ulič a Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Pliešovce. Došlo by k nerovnosti postavenia voči súkromným obhospodarovateľom lesa, čo by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    V neposlednom rade je potrebné uviesť, že navrhovanou zmenou a doplnením súčasne platného zákona o štátnom podniku by došlo k obmedzeniu právomoci zakladateľa štátneho podniku na úkor dozornej rady štátneho podniku, čo so zákonom, čo, samozrejme, je v rozpore aj so zákonom č. 575/2001 Zb. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V prípade zmeny a doplnenia zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov, čo predstavuje článok 2 tohto návrhu je potrebné uviesť, že pri navrhovanej zmene tohto zákona sa vôbec neakceptuje súčasne platný zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov pri nakladaní s prebytočným majetkom štátu. Do zákona sa zavádzajú aj ustanovenia zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktoré v súčasnosti platia len pre rozpočtové a príspevkové organizácie, nie pre štátne podniky. Absolútne sa odoberajú kompetencie zakladateľa štátneho podniku. Uvediem príklad. Podľa navrhovaného znenia, pokiaľ by zakladateľ rozhodol o inom využití lesného majetku štátu ako ostatného majetku štátu v správe štátneho podniku, jeho rozhodnutie by nadobudlo platnosť až súhlasom štátneho podniku, resp. jeho dozornej rady, čo je absolútne neštandardné z aspektu platnosti zákona 111 o štátnom podniku.

    Považujem však za potrebné uviesť, že poslanecký návrh zákona pri navrhovanej zmene a doplnení zákona o štátnom podniku obsahuje niektoré podnetné návrhy, ktorými by sa mohla vláda Slovenskej republiky, resp. gestorské ministerstvo, v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zaoberať, a v prípade predloženia vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení zákona o štátnom podniku by mohla veľmi účelne využiť tieto poznatky pre lepšiu transparentnosť a zefektívnenie pri nakladaní s majetkom štátu v správe štátnych podnikov. V prípade návrhu na zmenu a doplnenie zákona o lesoch taktiež možno identifikovať niektoré navrhované pozitíva, ale tento poslanecký návrh ich, žiaľ, nerieši komplexne. Z uvedeného dôvodu a aj vzhľadom k tomu, že podľa rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky sa navrhuje komplexná novela zákona o lesoch v roku 2013, odporúčam, aby niektoré navrhované ustanovenia poslaneckého návrhu boli zapracované vo vládnom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o lesoch, ako aj zosúladené so zákonom o ochrane prírody a krajiny.

    V dôsledku uvedeného a už končím, v dôsledku uvedeného považujem návrh skupiny poslancov skôr za dobrý, nebojím sa povedať za veľmi dobrý podklad pre legislatívny zámer komplexného riešenia zákona o štátnom podniku, ale vzhľadom na uvedené skutočnosti ho v tejto podobe asi pri hlasovaní o rozhodnutí posunutia do druhého čítania nepodporím. V každom prípade však chcem povedať zástupcovi predkladateľov, že či už na pôde lesníckej komisie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody, alebo aj niekde inde sme pripravení sa s touto problematikou zaoberať, pretože tak ako to bolo interpretované, aj najvyšší ústavní činitelia, som presvedčený, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - SD, lesníci, ktorí tu sedíme, je nás tu viac, pociťujeme potrebu do hospodárenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky alebo vôbec do obhospodarovania lesného majetku štátu vniesť poriadok, upraviť ho, ale podotýkam, preto sme poslanci, preto tu sedíme v tejto sieni zákonnosti, ako to mnohí z nás s radosťou nazývajú, aby sme to riešenie urobili legislatívne čisto a komplexne. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem veľmi pekne za váš prejav. Tiež ďakujem za pozitívne slová k úmyslu, ktorý teda predkladáme, ale dovolím si v krátkosti vyjadriť sa k tomu, čo ste hovorili skôr k tej negatívnej stránke, že neexistujú alternatívne riešenia.

    No práve toto je to alternatívne riešenie. Dá sa povedať, že jediné, pretože my sme vychádzali, čo mňa osobne teší, vychádzali sme z osobnej skúsenosti jedného z predkladateľov pána Mičovského, ktorý ju mal pred šiestimi rokmi, takže takýto problém tu nie je. Nie je to aktuálny problém, teda je to problém dlhodobý. Spomenul ste, že čo do procesu náš návrh zákona nespĺňa atribúty vládneho návrhu zákona. Ja si dovolím povedať, aj v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov náš návrh nemusí spĺňať takéto atribúty. Náš návrh spĺňa všetky atribúty, ktoré sú potrebné na predloženie do pléna tohto parlamentu, a ak vám teda chýba ten proces, ja nevidím dôvod teda, aby sme to nepostúpili do druhého čítania a tam sa cez pozmeňujúce návrhy zmenilo to, čo považujete za potrebné zmeniť. My sa nebránime akýmkoľvek, akýmkoľvek rozumným zmenám v tomto zákone. Ešte raz, vychádzali sme s osobných skúseností a to je najlepšie, čo môže byť.

    K tomu rozporu s niektorým zákonmi. My sme doplnili vlastne všeobecnú úpravu o nejakú osobitú časť. Vychádzali sme zo všeobecnej úpravy. Ono je to v zásade veľmi, veľmi podobné, ak nie vo väčšine to isté ako všeobecná úprava. Len sme základné veci, ako je výber niektorých členov dozornej rady alebo všetkých členov dozornej rady, riaditeľa sme ho zmenili a precizovali tak, aby naozaj bol transparentný. Zároveň zavádzame hmotnú zodpovednosť, čo je pálčivá otázka, ktorú je treba riešiť. A ešte na záver, ak je podľa vás niečo v rozpore ja si dovolím povedať ohľadne interpretačných pravidiel tvorby zákonov je aj to, že: "Lex posterior derogat legi priori, čo...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lebocký, z toho, čo ste povedali, je jasné, že tento zákon neprejde ani do druhého čítania. Mňa by len zaujímalo, kedy príde vláda teda s iniciatívnym návrhom na riešenie štátneho podniku Lesy, a som zvedavý, ešte koľko tých lesov sa stihne do toho času ešte rozkradnúť a rozpredať, pretože ak už budú tu žiť tí, ktorí z toho mali doteraz profit, že k nejakej takejto zmene dôjde, tak ešte budú potrebovať ukoristiť z toho čo najviac. Vy ste už doteraz mali šancu takisto ako tie vládne strany pred vami riešiť túto situáciu a neriešilo sa. Myslím si, že pán Mičovský je fundovaný človek z praxe, ktorý prichádza na to. Neviem si predstaviť, možno viem si predstaviť ešte niektorých jeho kolegov, ktorí s ním pracovali v tomto obore, ktorí by vedeli navrhnúť najlepší zákon, ale, žiaľ, správa ministerstva je vždy taká, teda nielen ministerstva pôdohospodárstva alebo hospodárstva je taká, že oni sú tam najmúdrejší, pripravia zákon, ktorý, ako som už párkrát zdôraznil, príde paškvilom a ktorý potom treba upravovať. Takže pokiaľ zoberiete základ a zoberiete našich kolegov do partie pri príprave tohto zákona, tak vtedy si myslím, že ten zákon bude pripravený dobre, ale pokiaľ to pripraví samo ministerstvo, tak sa opäť budeme čudovať, že aké niektoré zvláštne veci sú tam zahrnuté. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega Lebocký, predpokladám, že o morálnej integrite pána Mičovského nemáte žiadne pochybnosti. Sám vravíte, že ten návrh, ktorý on predložil a teda aj veľmi rozsiahlo odôvodnil, môže slúžiť ako dobrý podklad pre nejaké komplexné riešenie, no ale v takejto situácii povedať, že áno, návrh je to dobrý, ale my chceme komplexné riešenie, je trochu alibistické. Viete, lebo na čo máme čakať, ako sme aj práve kolegu Hraška počuli, no veď to, že sa na tých lesoch, chcem sa teda vyhnúť nejakým spôsobom slovu kradne, ale že to tam nie je všetko kóšer to, predpokladám, tušíme všetci, keď teraz ja si nemyslím, že tento zákon je dokonalý, ani to nechcem tvrdiť, ale predsa len má niekoľko dobrých prvkov. Kde je napísané, že keď chceme niečo zmeniť, že to musí byť len komplexným riešením? Ja som zažil veľa komplexných riešení, ktoré boli nefunkčné, lebo boli príliš komplexné. Kolega Mičovský tu teraz predložil niekoľko jasných konkrétnych bodov. Možno nebudú fungovať, ale som presvedčený, že mali by sme ich vyskúšať a tie, ktoré sa ukážu ako nefunkčné, tak vieme ich napraviť, vieme ich zrušiť, vieme ich pozmeniť. Keď teda aj z vašej strane má to byť aspoň trochu úprimné, že vám záleží na tom, ako sa bude štátny podnik Lesy vyvíjať, tak myslím si bolo by oveľa úprimnejšie a rozumnejšie aspoň do toho druhého čítania takýto návrh schváliť. SaS tento návrh do druhého čítania podporí, samozrejme, bez hlasov SMER-u to veľa neznamená, ale predsa len možno, že sa na to zamyslíte. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán spravodajca poslanec Tibor Lebocký vo svojej rozprave skutočne jasnou a zrozumiteľnou rečou poukázal na vážne úskalia v tomto poslaneckom návrhu zákona. Ide hlavne o neakceptovanie platných zákonných noriem. Takisto oceňujem to, že vyzdvihol prácu pána poslanca Mičovského, a skutočne musíme si uvedomiť jednu vec, že sa jedná o Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý je ďaleko-ďaleko na Slovensku najväčším obhospodarovateľom a súčasne vlastníkom lesných pozemkov. Vieme veľmi dobre, že lesy slúžia nám všetkým, aj na mimoprodukčné funkcie. Preto zdieľam obdobný názor ako pán predkladateľ. Má to skutočne byť vládny návrh zákona, kde dopodrobna rozoberieme a odstránime niektoré aj vážne nedostatky v predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lebocký s reakciou. Poprosím kolegyne, kolegovia, o chvíľočku ideme hlasovať. Počúvajme sa navzájom. Ešte dokončíme.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi stručný. Na pána poslanca Kadúca nebudem reagovať, lebo zrejme sme sa tam nerozumeli, aký je rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým návrhom a o čo išlo mne, ale to si povieme osobne.

    V každom prípade, ale pánovi poslancovi Hraškovi, by som chcel naznačiť, že ono v súvislosti s Lesmi Slovenskej republiky a vôbec s lesmi sa tu dosť často v tejto poslaneckej snemovni hovorí o nejakom tom rozkrádaní a podobne. Ja som veľmi rád, že v tomto ma pán poslanec Sulík podporil, že trošku opatrnejšie by bolo treba narábať s týmito pojmami, a pokiaľ máme konkrétne, konkrétne príkazy, resp. konkrétne teda dôkazy o tom, že tam a tam sa niečo riešilo, resp. kradlo a právoplatne bol za to niekto odsúdený a bolo mu to preukázané, tak to riešme. Ale nie v takto vo všeobecnosti. Nehádžme všetkých, prosím vás pekne, do jedného vreca. Ja som presvedčený, že všetko, čo sa týka toho, čo sa stalo pánovi kolegovi Mičovskému v roku 2009. To nebolo o zákone o štátnom podniku alebo o dozorných orgánov, to bolo o systéme dozorujúcich orgánov, to bolo o ľuďoch o konkrétnych ľuďoch a tí tam ľudia dneska už nie sú a som presvedčený a budem veľmi rád, ak sa tam aj nevrátia. Samozrejme, v prípade, že sa im tie obvinenia, ktoré sa tu bežne prednášajú aj jednoznačne preukážu.

    A čo sa týka ešte tej reakcie na pána Sulíka. Pán Sulík, hovoríte, že komplexné riešenia bývajú niekedy, ale ja sa vás pýtam takto: myslíte si, že štátny podnik v správe štátneho lesného majetku je to naj, jednoznačne najlepšie riešenie? Čo ak je tu iná alternatíva, na ktorú máme dosť príkladov v Európe - štátna akciová spoločnosť. Rozumiete? A tak ďalej. Čiže v tomto zmysle som ja mal na mysli alebo toto som chcel interpretovať ako komplexné alternatívne riešenie, kde tie dozorné orgány, predstavenstvo a všetko, celý ten systém, samozrejme, akcie neobchodovateľné, lebo tým by sme spustili privatizáciu. Toľko snáď z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj navrhovateľ. Budeme pokračovať hlasovaním, takže ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal predseda Národnej rady Pavol Paška.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Dobrý deň. Dámy a páni, dúfam, že toto moje krátke vystúpenie nevyvolá rozporuplné reakcie, ale myslím si, že osobnosť pána Alexandra Dubčeka si určite zaslúži, aby sme dnes v deň 20. výročia úmrtia Alexandra Dubčeka si túto osobnosť politických dejín Slovenska a aj Česko-Slovenska pripomenuli, a dovoľte mi prečítať vyhlásenie, na ktoré reakcie nechám na vaše svedomie, vedomie a vaše vnútorné hodnotenie.

    Pred 20. rokmi zomrel Alexander Dubček, bývalý predseda Federálneho zhromaždenia Česko-slovenskej federatívnej republiky, osobnosť rokov 1968 až 1989, veľká postava európskeho boja za demokraciu a ľudské práva. S úctou si pripomíname jeho celoživotný zápas za politiku s ľudskou tvárou.

    Dámy a páni, postava Alexandra Dubčeka je bez pochyby symbolom novodobých dejín Slovenska. Akokoľvek môže jeho politická existencia vyvolávať prirodzené, hodnotovo niekedy aj kontroverzné pohľady, či sa to niekomu páči alebo nie, je to človek, ktorý je dodnes v celej Európe symbolom boja za politiku s ľudskou tvárou, za snahu meniť to, čo sa zdá nezmeniteľné. Preto vás chcem požiadať, aby sme si pripomenuli pamiatku tejto veľkej osobnosti slovenských politických dejín. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, mám splnomocnenie všetkých šiestich politických klubov k tomu, aby som predniesol návrh na uznesenie, ktorým by sme sa vyjadrili a zaujali postoj k udalosti, ktorá má 25-ročné výročie práve v týchto dňoch, a to k fenoménu, ktorý vstúpil do histórie Slovenska pod názvom Bratislava/nahlas.

    Prosím o zaradenie tohto bodu do rokovania nášho.

  • Dobre, čiže máme návrh na zaradenie nového bodu programu.

    Môže to byť ako posledný bod programu?

  • Takže navrhujem, aby sme zaradili tento bod programu na záver schôdze. Budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Mičovského, ktorý v mene šiestich poslaneckých klubov navrhol nový bod programu.

  • Hlasovanie o zaradení nového bodu programu, o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k 25. výročiu vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas, tlač 294.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 125 bolo za, 1 nehlasoval.

    Zaradili sme nový bod programu, prerokujeme ho na záver 8. schôdze.

    Poprosím teraz pána poslanca Mičovského, pardon, poprosím pána poslanca Kondróta, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách, je to tlač 268. Je to vládny návrh, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 268.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec a nebol predložený žiadny návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 13 prítomných, 86 bolo za, 1 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborov: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 115 za, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli aj hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Je to tlač 270.

    Takisto upozorňujem, že sme v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Ďakujem, pán predseda. Takisto v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, nebol predložený žiadny návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 84 za, 2 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborov: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 118 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Na základe návrhu pána spravodajcu pána poslanca Gašparoviča o návrhu pána poslanca Branislava Škripeka na novelu zákona č. 445 budeme hlasovať až o 17.00 hodine.

    A teraz poprosím pána poslanca Kadúca, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Miroslava Beblavého a pani poslankyne Lucii Žitňanskej na vydanie zákona č. 40, je to Občiansky zákonník, tlač 254.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 254.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá nemala žiadny návrh. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 51 bolo za, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Odhlasovali sme prerokované body.

    Dámy a páni, po krátkej prestávke budeme...

    Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda finančného výboru pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem, takisto by som chcel oznámiť členom finančného výboru, že zasadnutie finančného výboru sa bude konať o 12.15 hod. v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem povedať kolegom z pracovnej skupiny, že teraz po hlasovaní sa uskutočňuje teda tuná vzadu v trakte predsedu stretnutie pracovnej skupiny k ústavnému zákonu o konflikte záujmov. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že je zvolaný ústavnoprávny výbor, zasadnutie, na 12.00 hod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni, keďže sme schválili v prvom čítaní obidva návrhy na skrátené legislatívne konanie, chcem požiadať, aby prebehli cez obedňajšiu prestávku výbory tak, aby sme mohli o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke pokračovať druhým čítaním o obidvoch týchto návrhoch, vládnych návrhoch, ktoré prerokuvávame v skrátenom konaní.

    Takže vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní a poobede o 14.00 hodine budeme pokračovať druhým čítaním o vládnych návrhoch, ktoré prerokuvávame v skrátenom konaní. Ďakujem pekne.

  • 5-minútová prestávka.

  • Po 5-minútovej prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, budeme pokračovať v rokovaní o programe 8. schôdze. Pán poslanec Lebocký ako spravodajca zaujme miesto, pán Mičovský ako navrhovateľ.

  • Krátka pauza.

  • Do rozpravy je prihlásený pán Zsolt Simon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení predkladatelia, chápem úmysel, prečo meniť kontrolu v štátom podniku Lesy Slovenskej republiky. Chápem aj to, že snažíte si nájsť unisono problém na ten, v ktorom ste sa angažovali v roku 2009, ale musím povedať, že mnoho z tých tvrdení, ktoré tu bolo prednesených, pre mňa tak trošku pokuľhávajú. Pokuľhávajú preto, lebo politická zodpovednosť, čím sa riadenie a kontrola štátneho podniku nezbaví, ba čo viac, z pliec ministra sa to prenesie na plece prezidenta Slovenskej republiky, pretože bude rozhodovať o tom, že kto sa tam dostane a kto sa tan nedostane. Musím povedať, že keď som nad tým uvažoval teraz, keď ste uvádzali tento materiál, tak som hľadal v pamäti, ktorí z členov dozornej rady v roku 2009 otvorene vystúpili a povedali, že toto je problém! Každý z nich sedel a čušal! Až na konci, ku koncu, keď už tá kauza prerástla hranice štátneho podniku a možno že aj spoločenskej únosnosti, až v tom prípade sa niekto odvážil povedať svoje slovo.

    Ale keď veľmi pouvažujem nad tým a teraz som tak prebehol tie podmienky, za ktoré by bolo možno odvolať takého generálneho riaditeľa Minďáša v roku 2009, tak pomaly nadobúdam dojem, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý tu je predložený, vtedajší riaditeľ Minďáš bol neodvolateľný, lebo minister by ho nemohol odvolať. Neexistuje!

    Pokiaľ sa pozriem na stav, v ktorom sa štátny podnik v roku 2009 nachádzal, dnes už vieme, že asi by sme nikoho nemohli postihnúť za to, že zmizlo 19-tisíc metrov kubíkov dreva. Lebo po vyšetrení v roku 2009 a začiatkom roku 2010 som sa aj ja dozvedel ako mnohí z vás, že to bola len administratívna chyba a to drevo ani nezmizlo. No tí, ktorí žijú v okolí závodu Liptovský Hrádok, oni vedia, že aká je pravda.

    Zavádzať do zákonu etický kódex, áno, je na to už príklad, pretože v minulých dňoch sme prijali zákon o obchodných reťazcoch, kde sa etický kódex kdesi dostal do zákona. Ale etický kódex a jeho vymožiteľnosť právom nie je zabezpečená. A ani týmto návrhom nebude zabezpečená. Je dobrou modlou na to, aby poukázal na niektoré nesprávne prístupy, ktoré sa dejú. Ale musím povedať, že etický kódex, ako jedna z mála, možno že v jedinom štátnom podniku, kde funguje, tak to je Lesy, š. p. Banská Bystrica a myslím, že to bol rok 2004, keď sa prijal alebo rok 2005. Pracovalo sa na tom od roku 2003 alebo 2004. Pán kolega Mičovský, ak dobre viem vy ste boli alebo aj ste členom tejto etickej rady. Boli ste členom etickej rady? To znamená, že ten priestor na fungovanie z hľadiska etickej rady tu je a existuje. Nevidím najmenší dôvod, prečo vstupovať takýmto spôsobom v prípade jedného štátneho podniku do kompetencii či už samotného ministra a prenášať zodpovednosť na pána prezidenta.

    Nájom pozemkov, keď prenajme 1000 ha štátny podnik niekomu, musí to byť odsúhlasené ministrom, ministerstvom, po súhlase dozornej rady. V prípade štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič prenajme celú svoju výmeru cez 10-tisíc ha a nepotrebuje na to nič. Aký je rozdiel medzi týmto lesným majetkom štátu a hentým lesným majetkom štátu? Žiadny. Pokiaľ sa pozriem na, ďalšia otázka ktorá vo mne sa otvára, to je vojenský obvod Javorina, na vojenský obvod Javorina, je tam majetok štátu? Je. Spravuje ho iná lesná organizácia, než je vymenovaná týmto zákonom? No spravuje. Čo s týmto majetkom? Tento majetok bude môcť ďalej byť použitý alebo prenajatý, predaný, čokoľvek s ním urobený? Osobne som presvedčený, že takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť želateľný stav. Želateľný stav je dosiahnuteľný čo najväčšou verejnou kontrolou štátneho podniku a všetkých štátnych podnikov a organizácií, kde štát má majetkovú účasť.

    Práve preto za najpodstatnejšie v tejto oblasti považujem, že od roku 2011 všetky zmluvy sú zverejnené a sú platné len vtedy, keď sú zverejnené. To znamená, že aj v prípade š. p. Lesy Slovenská republika. Toto je skutočná takáto modla, toto je skutočná pomoc. Nie to, že dozorná rada bude rozhodovať.

    Páni predkladatelia, dovoľte aby som zašpekuloval trošku. Prejde tento návrh zákona, bude schválený. Súčasná dozorná rada, ktorá je tam vymenovaná, bude voliť, stanoví výberovú komisiu, ktorá vyberie svojho generálneho riaditeľa. Táto dozorná rada, ktorá tam je, je ustanovená za podmienok a pod kuratelou vlády Roberta Fica v tomto období. Nie je to tá dozorná rada, ktorá tam bola pred rokom, nie je tam tá dozorná rada, ktorá zabezpečila pre štátny podnik a pre daňových poplatníkov tejto krajiny 18,5 mil. eur zisku a daní do štátneho rozpočtu, príjmy, čo v budúcom období budeme sa musieť skladať na to my všetci, lebo štátny podnik už nemá tie peniaze. To je o tých ľuďoch, ktorí tam sú. Tak títo ľudia, ktorí tam už dnes avizujú, že na budúci rok ten zisk nebude, že už majú s tým problém, že sa už prejavujú politické rozhodnutia do kompetencií štátneho podniku, lebo nechceme aby štátny podnik zaplatil peniaze do štátnej kasy, tak ako to bolo pôvodne plánované za predchádzajúcej vlády, ako štátny majetok by mal slúžiť občanom tejto krajiny. Tak táto dozorná rada, ktorá bola teraz ustanovená, si ustanoví výberovú komisiu, ktorá si vyberie svojho generálneho riaditeľa, ešte tento prezident ho vymenuje a potom bude zabetónovaný. A skúste si premietnuť stav, aký bol v roku 2009, keď sa odvolával riaditeľ Minďáš, lebo štátny podnik pýtal 66 mil. euro pôžičku na svoju záchranu. Neporušil by žiadny bod tohto návrhu zákona, to nie je o tom. Osobne si myslím, že súčasné riešenie zákona o štátnom podniku 111 unisolo platné pre všetky štátne podniky, dávajú dostatočný priestor na to, aby sme vedeli kontrolovať. Keď je treba niekde posilniť právomoci, tak to je v oblasti verejnej kontroly. Verejná kontrola tým, že ja zabetónujem členov dozornej rady, ešte sa nezmení. Práve preto vás nabádam, aby ste tento návrh stiahli, prepracovali a našli také riešenie, ktoré skutočne lesný majetok štátu bude chrániť. Ostatne musím povedať, že to, čo tu navrhujete, je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo dnes zákon o lesoch dáva. Pretože dnes zákon o lesoch hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. A vy v tomto návrhu dávate priestor ako lesný majetok štátu prenajať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán poslanec. Faktické poznámky: pán poslanec Mičovský, Kadúc... Mičovský, Hlina, Kadúc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Ruch v sále.

  • Vy môžte ako navrhovateľ kedykoľvek vystúpiť.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte k tej súvislosti, že čo všetko sa môže stať. Nedá mi, aby som som nepripomenul, že čo sa stalo, teda že 240-tisíc m2, to znamená 24 ha boli schopní ľudia zo štátnych lesov zameniť za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Uznali znalecký posudok, že 24 ha presne oproti Národnej rade má cenu 15-tisíc eur, vážení, pre istotu to zopakujem, 15-tisíc eur. Zamenili to s pozemkami v Šiatorskej Bukovinke, hovorím druhýkrát. Dokonca tam vznikol rozdiel, že 8-tisíc eur je to ešte v nevýhode, ale veľkoryso nový nadobúdateľ povedal, že teda nebude požadovať túto náhradu, že naozaj akých absurdít sme schopní sa dopracovať, to čo všetko sú ľudia, ktorí hospodária s týmto majetkom sa schopní podpísať. A to už nehovorím o tom, že ako prebiehali ďalšie konania, že niekto, kto mal splnomocnenie na predaj poľnohospodárskych zvierat, podpísal túto zámenu, druhé poverenie, ktoré predložil bolo vo fotokópii bez pečiatky. A Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal kataster v Lučenci, že napriek týmto nedostatkom, to znamená napriek takémuto pofidérnemu povereniu, ktoré bolo predložené bez pečiatky s nečitateľným podpisom vo fotokópii, tak zaviazal kataster takýto majetok previesť. Čiže naozaj ja si na pulze dňa, jak sa moderne hovorí, sa začať niektorým veciam venovať, lebo keď sme schopní takéto niečo urobiť, tak je to takým jasným signálom, že niečo je pokazené. Takže neviem jak sa tie veci budú upravovať, alebo nebudú, ja sa budem hlásiť ku každému kroku, ktorý k takémuto konaniu do budúcna zabráni. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Simon my tam nejdeme nikoho zabetónovať, toto nie je účelom toho zákona. My vychádzame, ešte raz, zo skúsenosti a z tých problémov, my reagujeme na tú prax, aká tu je, na to, že vlastne riaditeľ teraz môže byť menovaný alebo odvolaný kedykoľvek. Veď toto je v rukách politickej moci. My to práve robíme viacstupňové, najprv kreujeme dozornú radu, ktorá vymenuje výberovú komisiu, tam je proces, tam je to prísnejšie a vyberie toho riaditeľa, ktorý je odvolateľný iba za určitých prípadov. Áno, vám sa to, môže sa to javiť, že je to zabetónovanie, ale ak tento riaditeľ poruší povinnosť, ktorú má stanovenú jednak zákonom a jednak zmluvou o výkone funkcie, vtedy môže byť odvolaný, veď to tu právo je. A druhá vec, čo ste zabudli povedať, čo je najzásadnejšia alebo jedna z najzásadnejších, je zodpovednosť. Ak tento človek spraví alebo spôsobí škodu, bude sa za ňu zodpovedať. On si bude dávať veľký pozor na to, či spôsobí, alebo nespôsobí škodu, alebo ako bude konať. Ďakujem.

  • Bohužiaľ, pán poslanec Simon odišiel, takže, dámy a páni, bolo by korektné ak niekto, kto vystúpi, aby počkal potom na reakcie kolegýň a kolegov. Je tu pán poslanec Simon? Nie je tu. Takže budeme, chcete k rozprave, pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Možno, že bude dobre predsa len trošinka oživiť tú históriu, veľmi stručne ešte raz prebehnem, že tak, ako to tu pred časom povedal pán Kvasnička v inej súvislosti, že spomenul jedného slovenského literáta, on ho nemenoval, ja viem o koho ide, keď hovoril, že preto volí tie slová, lebo na každom z nich je krv moja prischnutá, boli to slová Ivana Krasku, keď ho kritizovali za iné súvislosti. Ja chcem povedať tak trocha bez nejakého pátosu, že do týchto návrhov, ktoré sme vložili ako predkladatelia, je vložená nie nejaká predstava, túžba zaujať alebo nejaké politikárčenie, ale ani tá krv, samozrejme, nie, ale hlboké presvedčenie o tom, že veci dozreli na riešenie, ktoré vôbec nemusí mať presne tú podobu, o akej dnes rokujeme, ale ten duch tej podoby, o ktorom dnes rokujeme, by mal byť zachovaný, pretože nie nejaké predstavy, ale skúsenosť nás naučila a poučila, že veci boli dohnané do krajnosti, ktorá aj na našom ubolenom a ustráchanom Slovensku občas, keď sa už s materským mliekom dostávame k tomu: "Daj pokoj - máš pokoj, neozývaj sa, lebo zle skončíš," prešla do tej hranice, kde sme sa dostali - k potrebe vyjadriť sa. A ako to dopadlo, to neni podstatné a nechcem tie súvislosti spomínať, len chcem upozorniť na to, že tento zdroj tohto zákona, ten prameň nie je chuti lacnej predstavy zaujať a dačo tu tuná povedať, ale ozaj takej bytostnej potrebe, keďže je to kus môjho života a ja som vďačný aj kolegom, ktorí odborne do toho vstúpili, vyjadriť presvedčenie o potrebe zmien.

    Ja by som povedal možno to, čo tu zaznelo aj pred chvíľočkou o tých niektorých konkrétnych výhradách s tým zabetónovaním. To sa dosť často stáva, že my spomíname, no dobre, my by sme tu zmenu aj podporili, ale viete teraz je pri moci táto konštalácia, ona si zabetónuje svojich ľudí a neurobíme potom nič. Ja som to v inej súvislosti už povedal, no tak furt musí byť pri moci nejaká konštalácia, tak jej umožníme, aby hoc aj za tú cenu, že to bude mať aj svojich ľudí, aby mohla kvalitu istej zákonnej normy zdvihnúť.

    A okrem toho tu by som upozornil pána Simona, že práve, keby to čítal, to znenie nášho návrhu, tak tam sa práve uvažuje o tom, že dozorná rada, ktorá bola konštituovaná podľa starého zákona dobehne a všetky tieto veci platné podľa tohto zákona začne riešiť až nová dozorná rada, ktorá by nastúpila potom, ako by vstúpila táto novela do platnosti, a to teda nie od 1. januára budúceho roku, ale neskôr. Takže aj to zabetónovanie by som nevidel ako taký základný problém.

    Ale bola oveľa vecnejšia pripomienka, čo sa týka rozhodovacích práv v moci pána prezidenta. No, viete, je to raz najvyššia autorita v tomto štáte a nech sa na to pozerám akokoľvek, veľmi by som si cenil v súvislosti s tým, že hovoríme o takom obrovskom majetku, o takom významnom majetku, o takom potrebnom majetku, že áno, že pán prezident by menoval na základe nominácií konkrétnu dozornú radu, ktorá by bola tým najvyšším garantom, akého si viem predstaviť, a to neni moja predstava, to je predstava skúsených lesníkov a správcov lesa vo vyspelých krajinách. A napokon, aká je vôľa pána prezidenta pre to, aby sa rozhodol až tak veľmi zle, ako povedzme to nejak naznačil pán Simon, ako keby sme mali dopredu toto rozhodnutie opečiatkovať nedôverou. Však on dostane nominácie tých najvýznamnejších zoskupení, ktoré vstupujú so svojimi profesnými predstavami do lesov Slovenskej republiky. Od pána ministra, cez zamestnancov, cez Slovenskú lesnícku komoru, cez Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, cez Štátnu ochranu prírody, cez Zväz spracovateľov dreva. Môžeme sa baviť ešte o tom rozšírení, o zúžení, ale našou predstavou predkladateľov bolo to, že keď použijeme najlepšie personálne zdroje z týchto zoskupení, tak by sme pána prezidenta zase nevystavili do takého veľkého rizika, že sa rozhodne nejak účelovo pre niekoho, že ho zabetónuje.

    A viete s tým betónovaním ešte jedna poznámka. Nech by sme tu sedeli v tejto snemovni deň aj noc, až kým nevystúpi z komína ten slávny biely dym, že sme sa, tak sa nedočkáme schválenia takej normy, ktorá by bola dokonalá a ktorá by garantovala, že už nikto ani s tým najlepším úmyslom nedokáže do toho zákona vstúpiť. Lebo je úplne jasné, že aj v tom najlepšom systéme, ktorý vymyslíme, ak doňho dosadíme ľudí, ktorí fakt nebudú mať správne vlastnosti morálne, odborné, tak nebude fungovať. A, naopak, aj do zlého systému, keď dosadíme správnych ľudí, tak dokážeme veľa. Takže ja by som sa toho nebál a rozhodne necítim zatiaľ nič zmysluplnejšie navrhnuté na to, ako by mohla byť kreovaná táto dozorná rada, o ktorej som presvedčený, že by neslúžila len potrebám toho podniku, ale by slúžila jednoznačne aj pánovi ministrovi, ktorý, som presvedčený, by bol schopný sa do istej miery sa spoľahnúť na to, že má spôsob riadenia s najvyššou kvalitou, aká bola možná a ak by došlo k pochybeniu, tak na to je tiež mechanizmus. Pán prezident dal, pán prezident vezme ako najvyššia autorita štátu, ak niekto morálne pochybí, ak niekto jednoznačne urobí čosi, čo je v rozpore, tak môže konať. Ale to treba určite domyslieť, súhlasím. To sú v tejto fáze možno, že veci, ktoré vyslovene vítam, že sa môžeme o nich zamýšľať. Len jednoznačne sa dohodnime na tom, že ak teda by sme v tomto podniku chceli zabezpečiť lepšie fungovanie, tak je to potrebné odraziť sa od nového spôsobu riadenia, od nového kreovania orgánov a nestačí hovoriť o tom, že všetko je dobré tak, ako bolo, že nič lepšie neexistuje.

    Ja som si poznačil veľa tých poznámok. Nechcem byť neúctivý voči vášmu, nášmu času, ale konkrétne k tomu etickému kódexu, ktorý je tak často spochybňovaný, že vlastne de facto existuje. No je to vlastne živí dôkaz, že nefunguje, keď ja, človek, ktorý od 10. januára 2010 dal výpoveď z Lesov Slovenskej republiky pre závažné príčiny, tak som ešte stále dnes ráno označený na tej webovej stránke ako člen etickej rady. Áno, treba ju obnoviť a treba vložiť tento inštitút, ktorý nemusí mať žiadne právne súvislosti, tak ako zase by sme ich tu hľadali, že ako to bude fungovať, aké bude mať právne mechanizmy, aby zafungoval. Ak zamestnanci podniku, ak jeho partneri obchodní, ak verejnosť bude mať možnosť obrátiť, prečítať si etický kódex a obracať sa na túto etickú radu, tak opäť nerozprávam len s pocitom nejakej teórie, ale z presvedčenia, že bude možné, aby tá etická rada zaujala stanovisko, ktoré bude a osoh všetkým zúčastneným stranám.

    Zisk. Zaznela tu kategória zisku. Lesníctvo je, a spomínal som tých 18 mil., pri všetkej úcte lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, kde zisk nesmie byť cieľom hospodárenia. Ak by sme sa pozerali na tom tým spôsobom, tak by sme mali sa zhodnúť na to, že všetky peniaze, ktoré z lesa prídu sa musia do lesa aj vrátiť a tie odvody, ktoré aj dnes sú aktuálne považujem za obrovskú škodu, chybu a isté nepochopenie toho, čo to je správa lesného majetku. Kto vytvára veľa zisku ešte neznamená, že hospodári správne. Viete, keď dostanete pár hektárov lesa a budete mať iba za cieľ zisk, pokiaľ tam máte správne drevinové zloženie v správnom veku, tak vy zisk vytvoríte. Len otázka, že čo tam bude po vás. Ale, aby sme o tom nerozprávali ako o zásadnej kategórii, že áno - nie, len by som rád upozornil na to, že ten zisk nemôže byť braný ako dogma, ako modla.

    Takisto otázka tých 67 mil., ktoré tu zazneli. Áno, ten argument beriem. Ak by existovala dozorná rada so svojimi právomocami v takej funkčnosti, ako si ju predstavujem podľa tohto návrhu zákona, tak som presvedčený, že by ani nikoho nenapadlo, aby pána ministra požiadal podnik o takúto obrovskú čiastku, o 2 mld. korún, aby sa to vzápätí po niekoľkých mesiacoch neuveriteľne rozplynulo, že podnik zrazu nedostal žiadnu pôžičku, lebo sme do toho zasiahli, a napriek tomu je celkom dobre na tom hospodársky. To je otázka pre tú dozornú radu, ktorá tak nekonala. Ako je možné pýtať 2 mld. a zistíme, že sme nepotrebovali a že len náhodou občania v tomto prípade o tie 2 mld. neprišli? Aký lepší dôkaz chceme na to, že taká dozorná rada, aká bola nebola funkčná a že dozorná akú my navrhujeme by takéto niečo nepripustila. A keby mala také pohnútky, keby sa tak pohrávala s takou myšlienkou, tak som presvedčený, že klauzula, ku ktorej veľmi pomohol pán poslanec Procházka so svojimi pôvodnými návrhmi o hmotnej zodpovednosti, tak ako som to už spomenul, by neumožnila pohrávať sa s myšlienkou, že tie 2 mld., ale však ich schválme, veď. To sú veci, ktoré, som presvedčený, že by mali byť jednoznačne zodpovedané.

    A otázka na tú 111-ku, že súčasné znenie dáva dostatočné možnosti a že aký je rozdiel medzi inými majetkami. No, ja súhlasím. Možno, že, nie že možno, určite mal pán Simon pred chvíľočkou pravdu, keď povedal, že no a čo, v Uliči je to iný majetok vojenské lesy? Ja naprosto súhlasím, že ten lesný majetok je rovnako štátny a treba ho rovnako spravovať. Nuž čo nám bráni, ak sa vieme zhodnúť na princípoch fungovania takéhoto mechanizmu, aký je navrhnutý, aby sme to posunuli v istej fáze na všetky ostatné, hoci marginálne z hľadiska územia, ale predsa len štátne územia našej republiky. Alebo poďme ešte ďalej kvalitatívne. Ak sa zhodneme na to, že tie mechanizmy dokážu byť prospešné podnikom a občanom tejto krajiny, tak ich rozšírme na všetky štátne podniky a možno práve Lesy Slovenskej republiky môžu byť zapísané v histórii slovenského parlamentarizmu a vývoja zákonnosti k tomu ako celkom zaujímavý bod, ktorý rozhodol o tom, že sme prešli na vyššiu kvalitu spravovania štátneho majetku.

    Ozaj, pripomínam ešte raz vyjadrenia aj pána premiéra Fica, aj pána prezidenta republiky, aj pána ministra, všetko súčasných, kde ich názory neboli názormi predsa povedané len tak do vetra, kde vyjadrili potrebu zásadnej zmeny riadenia tohto podniku. Možno sme nešli tou presnou cestou, ktorá je potrebná. Veď je to prvé čítanie. Ja sa len uchádzam o to, aby sme sa zamysleli spoločne nad tým, či teda cítime potrebu, aby to obrovské bohatstvo krajiny, ktoré všetci potrebujeme, opakujem sa, bolo spravované spôsobom, ktorý dáva záruky k tomu, že bude spravované lepšie ako v minulosti. Určite ten vývoj má svoje parametre. To čo bolo v minulosti dostatočné, dneska nemusí stačiť. Pozerajme sa do budúcnosti a umožníme lesníkom, kde by som sa vždy rád zastával svojho názoru, že urobili pre túto krajinu v 700-ročnej histórii nieže dosť, ale veľmi veľa preto, aby sme mohli hovoriť o 42 % lesnatosti, pretože boli krajiny, ktoré nemali takých múdrych panovníkov, ani lesnícky stav nedokázali vytvoriť a dneska sú to krajiny, po ktorých keď idete, nenachádzate tieň, do ktorého by ste sa ukryli pred páľavou slnka. Naozaj, by som to v tomto prípade priklincoval aj z hľadiska toho odvekého sporu, ktorý by nemal byť odvekým ochranársko-lesníckeho. Často sa hovorí o tom, že lesníci boli prví ochranári a je to pravda. Ale predovšetkým zdôrazňujem, že lesníci to vedia a chcú robiť. Len niekedy zlé vzory, lebo aby sme nehovorili o tom, už tu padli nejaké slovíčka o zlodejstvách a podobne, že lesníci sú apriori všetci ľudia, ktorých možno takto dehonestovať. Ani zďaleka nie. Absolútna väčšina sú kvalitní ľudia, ktorí majú poslanie a nie povolanie. Len viete, ak na vrchole pyramídy nachádzame ľudí nehodných a moja skúsenosť je taká, že nehodní tam boli, tak už je to veľmi filozofická diskusia, koľko strachu musí prekonať tá základňa pyramídy, koľko úvah, rodinných akýchkoľvek musí mať na to, aby sa dokázala cez to nejak pozdvihnúť a povedať si, že ja to idem meniť. Je to veľmi ťažké a aby sme si nemysleli, že hovorím len stále o tom roku 2009.

    Posledný, minulý týždeň, nebudem veľmi konkrétny, lebo nechcem, aby sa to nejakým spôsobom teraz dostalo do roviny voľajakých osobných. Ja som tu predsa nie za ani za konkrétnych ľudí, ani za konkrétne nejaké zoskupenia, ale ozaj mi napísal človek, ktorý hovorí: "Idem držať hladovku. Ja sa už na to nemôžem pozerať, čo sa deje v jednom konkrétnom závode štátneho podniku z hľadiska spravovania majetku." Proste, opäť sa stretávam: "Ja by som aj všetko povedal, len nesmiete použiť moje meno." Viete, práve ak by títo ľudia mali záruku, že ich vedú ľudia, ktorí ozaj hľadia na záujem firmy a nie na skupinové záujmy toho pozadia, ktoré vieme, že tu je a že funguje, len je otázka, ako ďaleko pripustíme, tak verte, že to množstvo tých ľudí, ktoré činíme zodpovedným za službu našim lesom a za službu celej krajine by konalo možno ešte oveľa prospešnejšie, odvážnejšie a spravodlivejšie vo svojej činnosti, ako možno niekedy z toho strachu zo svojich krokov ich zvykneme obviňovať.

    Áno, zmluvy zverejnené. To vítam. To, myslím, vítame všetci, aby boli zmluvy zverejňované. Na tom asi sa nebude nič meniť. Takže v závere by som si dovolil povedať len toľko, že vám ďakujem za to, že ste ma vypočuli, že ma vypočula sieň zákonnosti, že ma vypočulo možno všetkých päť kolegov lesníkov, ktorí tu sú medzi nami. Ja som šiesty. Pomerne slušná skupina profesná, ale o to nejde, či sú to lesníci, alebo ľudia, ktorí len potrebujú produkty lesa. Ide o to, že tento zaákon, tento návrh, pokorne priznávam, môže mať chyby aj vážnejšie. Len ak sa pozriete na jeho ducha, tak si myslím a spýtajte sa svojho svedomia, tak vám odpovie, že by ten duch tohto zákona nemal byť zatlačený gombíkom, tlačidlom nie do nejakej čakacej lehoty a aby mohol byť posunutý do toho druhého čítania, v ktorom by sme možno dokázali povedať si všetky tie vylepšenia, ktoré ten zákon potrebuje a ktorým by sme dokázali povedať všetkým lesníkom, aj občanom tejto krajiny, že máme záujem, aby správa jeho majetku, v tomto prípade lesného, bola čo najlepšia, pretože to všetci tak potrebujeme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa vyjadril ešte v rozprave. Pán spravodajca, chcete? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme, dámy a páni, pokračovať o 14.00 hodine popoludní druhým čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o dvoch vládnych návrhoch zákona. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na popoludňajšom rokovaní. Budeme pokračovať, vzhľadom k tomu, že ešte prebieha, ešte neprebehlo, neprebehol gestorský výbor ku skráteným konaniam ohláseným na dnešný deň, budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu.

    Návrh má parlamentnú tlač 253. Informácia výborov má tlač 253a.

    Dávam slovom poslancovi Jurajovi Miškovovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca a štyria celkovo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia."

    Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu:

    "Národná rada Slovenskej republiky si vzhľadom

    - na možnosť navýšenia prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu tzv. pákovaním za účasti súkromného sektora prostredníctvom súkromného kapitálu,

    - možné dopady účasti súkromného kapitálu na návratnosť finančných prostriedkov Slovenskej republiky vložených do európskeho mechanizmu pre stabilitu,

    - na ohlásený postup Spolkovej republiky Nemecko pri rozhodovaní o navýšení prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu tzv. pákovaním, na základe ktorého možno predpokladať zapojenie národného parlamentu do rozhodovacieho procesu

    vyhradzuje

    - rozhodovanie o súhlase s hlasovaním zástupcu Slovenskej republiky v európskom mechanizme pre stabilitu o navýšení prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom súkromného sektora zapojením súkromného kapitálu tzv. pákovaním."

    Dovoľte mi, vážení poslanci, uviesť aj dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu. Národná rada Slovenskej republiky prijala po vstupe Slovenska do Európskej únie ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Predmetný ústavný zákon rieši predbežnú i následnú kontrolu vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky pri rozhodovaní v záležitostiach Európskej únie. Uzatvorenie zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu má priamy súvis so záležitosťami Európskej únie, pretože ide o nástroj vytvorený členskými štátmi Európskej únie používajúcimi spoločnú menu euro na riešenie hospodárskej krízy a zadlženosti členských štátov Európskej únie. Návrh stanoviska predkladáme s cieľom zabezpečiť, aby v tak dôležitej veci, ako je navýšenie prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu z prostriedkov súkromného sektora tzv. pákovaním, rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky o tom, ako má v prípade rozhodovania v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu zástupca Slovenskej republiky hlasovať.

    Dôvodmi, pre ktoré návrh stanoviska predkladáme, sú:

    1. Účasť súkromného sektora prostredníctvom zvýšenia prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu zo súkromných prostriedkov podstatným spôsobom negatívne ovplyvní návratnosť prostriedkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky explicitne stanovenú výhradnú právomoc schvaľovať štátny rozpočet. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 boli stanovené ročné príjmy Slovenskej republiky na úrovni 13,624 miliárd eur a výdavky na úrovni 17,299 miliárd eur, pričom záväzky Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu sú vo výške 5,768 miliardy eur, čo predstavuje napríklad 2,5-krát viac ako sú celkové príjmy z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2012 alebo 84 % z príjmov v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 reprezentujúcich nepriame dane.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by došlo k reálnemu plneniu záväzkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu vznikli by straty zodpovedajúce našej účasti vo výške vyššie spomínaných 5,768 miliardy eur, pričom toto by mohlo mať deštrukčný vplyv na štátny rozpočet s výrazným negatívnym dopadom aj na hrubý verejný dlh, ktorý v tomto roku dosiahne výšku 52 % z hrubého domáceho produktu, aj vďaka našim záväzkom z dôvodu účasti na programoch pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko cez EFSF. Uvedomujúc si závažnosť rozhodovania o poskytovaní prostriedkov a plnení záväzkov vo vzťahu k európskemu mechanizmu pre stabilitu Spolková republika Nemecko aj v dôsledku nedávneho rozhodnutia Ústavného súdu zvyšuje účasť oboch komôr národného parlamentu na tomto rozhodovaní, vrátane rozhodovania o navýšení prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom účasti súkromného kapitálu, tzv. pákovaním.

    Vláda Slovenskej republiky je predmetným stanoviskom viazaná pri zastupovaní Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Na základe týchto dôvodov predkladáme predmetný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a túto žiadosť predkladá skupina tridsiatich poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov.

    Menovite:

    Jozef Kollár, Juraj Miškov, Richard Sulík, Jozef Viskupič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Richard Vašečka, Eva Horváthová, Miroslav Kadúc, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Ľubomír Galko, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Peter Osuský, Juraj Droba, Igor Matovič, Peter Pollák, Štefan Kuffa, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Marta Ritomská, Ján Mičovský a pani poslankyňa Helena Mezenská.

    Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu skupiny poslancov, ktorých som práve pred chvíľou vymenoval, a teda pevne verím, že sa tak stane. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pekný deň.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, posaďte sa na miesto predkladateľov a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady o návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu, tlač 253. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 236 z 28. septembra 2012 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne do 15. októbra 2012. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre európske záležitosti takisto neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu odporúča Národnej rade návrh neschváliť. Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil poslanca Ivana Švejnu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa za klub SaS prihlásil pán poslanec Richard Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctení, ctené kolegyne a kolegovia, máme na stole návrh, o ktorom si my v klube SaS myslíme, že pre budúce fungovanie v eurozóne je veľmi dôležitý. Dovoľte mi povedať najprv pár slov k situácii v eurozóne a potom by som rád vysvetlil, že v čom spočíva pointa a podstata tohto návrhu.

    Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.

    Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.

    No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.

    No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.

    No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.

    No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.

    Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.

    Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.

    Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.

    Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.

    V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.

    Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.

    Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Žiadnych prihlásených poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom k tomu, že tu nevidím ani pána poslanca Kaníka, ktorý by mohol predniesť ďalší návrh poslanecký a gestorský výbor ešte stále neukončil svoju činnosť, alebo teda majú naplánované stretnutie o 14.30 hodine, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skracujeme prestávku, pretože sa môžme vrátiť k bodu, k

    návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Frešša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch.

    Návrh má parlamentnú tlač 250, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 233.

    Prosím poslanca Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh novely zákona reaguje na situáciu, ktorá je mnohým obyvateľom Slovenska veľmi dôverne známa, najmä obyvateľom, ktorí žijú v regiónoch, kde je socio-ekonomická situácia horšia ako okolo hlavného mesta, kde, žiaľ, je koncentrovaný veľký počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok a náš právny systém sa vybudoval alebo vyvinul takým systémom, že určite v dobrej vôli, ale s nedomyslením súvislostí nastáva situácia, že tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, de facto nie sú postihnuteľní za spáchané priestupky. Majú priestupkovú imunitu faktickú. Nie právnu, ale faktickú. Tá vyplýva z toho, že sankciou za priestupok je spravidla pokuta, to znamená finančná sankcia, prípadne povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Keďže ľudia, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, majú príjem, ktorý nie je možné exekvovať alebo nejakým spôsobom odobrať tejto osobe, nedá sa aplikovať na nich pokuta alebo finančná sankcia za spáchanie priestupku. Táto situácia alebo tento faktický stav vyvoláva teda reálnu situáciu, že napriek tomu, že daná osoba spácha rôznu formu priestupku, nič sa s tým nedá robiť. Tento jav tu nie je nový, je dlhodobý, ale jeho aplikovanie alebo jeho využívanie sa veľmi značne rozšírilo. Hlavne, samozrejme, nie všetci poberatelia sociálnych dávok, ale tá časť, ktorú zvykneme často označovať ako neprispôsobiví občania, sú si veľmi vedomí tejto situácie a, samozrejme, využívajú túto situáciu. Vedia, že za túto drobnú kriminalitu, ktorá ale aj keď nie je z hľadiska závažnosti na tom najvyššom stupni spoločenskej nebezpečnosti, ale z hľadiska znepríjemňovania a stresovania slušných občanov stojí na vysokom stupni obťažovania slušných ľudí, tak títo občania túto priestupkovú kriminalitu páchajú opakovane, ich arogancia pri vykonávaní tohto a vedomí, že nijakým spôsobom nemôžu byť postihnutí, narastá a to vytvára mimo iného aj veľmi negatívnu náladu v jednotlivých oblastiach, kde sa tieto negatívne javy rozšírili a kumulujú. To určite nie je dobrá situácia. Túto situáciu pritom nie je ťažké zmeniť. Nie je to nejaká vec, ktorá by si žiadala zložitú právnu úpravu. Je to malá, rozumná a racionálna úprava, ktorá nastolí len ten stav, že tak ako je v našej ústave zakotvené, tak ako, myslím si, že všetci považujeme za úplne prirodzené a normálne, všetci bez ohľadu na svoj pôvod, sociálne postavenie, národnostnú alebo etnickú príslušnosť, si budú pre zákonom rovní. To je, myslím si zásada, proti ktorej určite nikto nenamieta. Všetci chceme, aby všetci občania Slovenskej republiky si boli rovní ako v právach, tak aj v povinnostiach. Dnes tento stav, žiaľbohu, nemáme, a preto vy ho bolo treba napraviť. Akým spôsobom môžme takýto stav konkrétne pri tejto priestupkovej oblasti, ktorá zahŕňa, možno je lepšie aj o tom preto takto hovoriť, páchanie tej drobnej kriminality a jej masové šírenie, ako je možné napraviť. Ísť na to cez finančné sankcie je veľmi obmedzená účinnosť, pretože nech pristúpime k tomu z akejkoľvek strany, vždy narazíme na hranicu, kedy už sa účinok vytratí.

    Omnoho účinnejšie je pristúpiť k alternatívnym trestom. Už súčasne platná právna úprava počíta s tým, že je možné ukladať alternatívne tresty verejným prác, ale, a to je to veľmi dôležité, podľa súčasnej právnej úpravy, len v prípade, keď si ho sám páchateľ navrhne, takže predstavte si situáciu, že páchateľ priestupku, ktorý si je vedomý, že finančná sankcia sa na neho nedá uplatniť a orgán, ktorý chce sankciu uložiť je bezmocný, si má sám sebe navrhnúť uložiť sankciu verejných prác. Je to naozaj úsmevná situácia a nikto snáď nebude pochybovať o tom, že v žiadnom prípade nič také nenastáva a nedeje sa.

    Včlenenie tohto ustanovenia do zákona bolo dobre mienené a veľmi pozitívne, že sa tá možnosť otvorila, ale je absolútne neúčinné v takejto dikcii. Preto treba pristúpiť k zmene tohto systému, aby sme mysleli na to, že ten trest za spáchaný priestupok treba nejakým spôsobom aplikovať a treba nájsť cestu ako sa dá vymôcť. Systém alternatívneho trestu prostredníctvom verejných prác je dobrým riešením, ale, samozrejme, nemôžme čakať, že páchateľ sám sebe bude navrhovať trest. To znamená, je potrebné zmeniť formuláciu tohto ustanovenia a umožniť príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o priestupku, aby mohol uložiť túto sankciu a aby sme boli v súlade s ústavou, tým chcem predbehnúť možno námietky kolegov poslancov. Treba tam aj doplniť to, s čím ústava počíta, a to je výkon prác v rámci malých obecných prác. S týmto ústava počíta ako možnosť, ktorú je možné ukladať občanom Slovenskej republiky.

    Zároveň treba si predstaviť danú situáciu aj situácie, že áno, orgán rozhodne, uloží túto sankciu, pričom len pripomeniem, že už v existujúcej právnej norme je zakotvené aj hodinová sadzba za takéto práce, akým spôsobom teda je možné odpracovať túto pokutu. Sú to 3 eurá za hodinu. To je už existujúci právny stav, to už nie je návrh, o ktorom by som chcel hovoriť, ale treba si predstaviť aj situáciu, že páchateľ nemá záujem o to, aby sa podrobil takémuto trestu a jednoducho bude ignorovať takýto trest. Nenastúpi na výkon týchto verejných prác.

    V návrhu, ktorý predkladáme, reagujeme na takúto situáciu tým, že v takomto prípade bude uložené náhradná lehota na vykonanie tejto sankcie alebo odpracovanie tejto sankcie, ale sankcia už bude zvýšená o 100 % , aby sme vytvorili tlak na to, aby to nebol automatický stav, že tieto tresty sa budú ignorovať, a opäť je tu možnosť v primeranej lehote, ktorá je opäť v tomto ustanovení charakterizovaná, možné odpracovať si uvedenú sankciu. A preto, aby sme naozaj vytvorili všetky možnosti, aby sme teraz nešli na to nejako spôsobom, ktorý by mohli niektorí označiť ako za necitlivý, predpokladáme situáciu, že aj táto druhá náhradná lehota bude ignorovaná. Musíme počítať naozaj so všetkými situáciami. V takom prípade príslušný orgán určí tretiu náhradnú lehotu na odpracovanie si tejto sankcie, ale táto lehota bude opäť zvýšená o ďalších 100 %. Aby sme proste vytvárali tlak, ktorý graduje a aby sme tomu páchateľovi jasne ukázali, že čím sa budeš viacej vyhýbať tomu trestu, ktorý je oprávnene uložený za priestupok, ktorý si spáchal, tým horšie pre teba.

    No ale, samozrejme, môže nastať situácia, že aj táto tretia náhradná lehota nebude akceptovaná, a v takom prípade navrhujeme v texte príslušného ustanovenia, aby takéto konanie už bolo považované ako marenie výkonu úradného rozhodnutia, čo je trestný čin v zmysle Trestného zákona s príslušnou trestnou sadzbou. Je to veľmi dôležité, aby sme naozaj urobili, uzavreli ten okruh, aby takéto tresty mohli byť vymáhané, ale hlavne aby mali vážnosť. Nejde o to, aby sme posielali ľudí do väzenia. Ja verím a som presvedčený, že ani k tomu nebude dochádzať, že dôjde k tomu odpracovaniu si v tej prvej náhradnej lehote, ale je dôležité, aby páchateľ videl, že jeho nespolupráca vedie potom až k takýmto konečným riešeniam, dôležitým alebo záverečným riešeniam, ktoré sú určite veľmi nepríjemné. Každý dobrý zákon, kto musí mať sankciu, a tá sankcia musí budiť rešpekt. Pokiaľ taký nie je, tak je to len trhací kalendár alebo gumový paragraf, ktorý nikto nerešpektuje.

    Toto je jadro a podstata tejto novely, s ktorou som vás chcel oboznámiť, ale využijem situáciu a poviem ešte jednu súvislosť.

    Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí priamo s touto drobnou kriminalitou, je zneužívanie detí, zneužívanie maloletých na páchanie trestnej činnosti. Nie je to tak dávno, čo v našom právnom systéme, myslím, že to bola iniciatíva pána poslanca Krnáča v minulom volebnom období, bola zavedená evidencia priestupkov páchanými maloletými osobami. Áno, takéto máme, ale do tejto zmeny, ktorú som teraz spomenul, nikto nemal prehľad o tom, pretože maloletí nepodliehajú žiadnemu trestu, logicky, či a v akom rozsahu je táto kriminalita páchaná. Ja som bol veľmi zvedavý, aj keď je to krátky čas a zachytené v týchto štatistikách je len rok 2011 a obdobie tohto roku, ako sa tento stav vyvíja. Požiadal som o aktuálne údaje na základe informačného zákona alebo proste toho, čo môžme získať, ako sa táto situácia vyvíja. Takže mám tu pred sebou štatistiku podľa jednotlivých krajov za priestupky maloletých za rok 2011 aj 2012. Nebudem vás obťažovať detailami a výpočtom jednotlivých krajov, ale k nedávnemu obdobiu, pretože túto štatistiku už mám mesiac zhruba, takže ten stav je už dnes zrejme iný, ale bolo spáchaných 1105 priestupkov osobami, ktoré sú maloleté, za toto obdobie. Aj z tohto vidno, že to je vážny problém, ktorému sa takisto treba venovať a nie je dobré pristúpiť k tomu, že no nevieme s tým nič robiť, lebo dá sa s tým niečo robiť.

    A preto moja predstava bola taká, že v tomto návrhu predlohy, ktorú máte pred sebou, sme úmyselne tento priestor nechali voľný a veril som a dúfal som, že v rámci diskusie, ktorá po prípadnom posunutí tohto zákona v druhom čítaní, sa vytvorí priestor na to, aby si tento návrh osvojili niektorí poslanci, dúfal som, že z vládneho tábora, aby mohli dotvoriť tento návrh zákona, aby sme mohli aj toto miesto vykryť a aby sme takto spoločne mohli odhlasovať nakoniec záverečnú formuláciu zákona, ktorá by vyriešila potieranie kriminality, malej kriminality v rámci priestupkového zákona tých, ktorí sú zodpovední, ktorí nesú zodpovednosť pred zákonom za svoje skutky, ale aj tých, ktorí sú maloletí. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť?

    No tiež podľa môjho názoru, nie zložitým, a to tým, aby sme preniesli v prípade toho, že priestupok spácha maloletá osoba, zodpovednosť za spáchanie tohto skutku na jeho rodičov alebo iného zákonného zástupcu a aby tí, potom tie tresty odpracovať napr. v rámci malých obecných prác, tento priestupok mohli. A tým pádom, aby sme zabránili zneužívaniu detí, ktoré dnes naozaj na páchanie trestnej činnosti v nie ojedinelých prípadoch, sú zneužívané. Takže toto je, otvorene hovorím, že ponúkam takúto spoluprácu a takéto riešenie tejto situácie a o tom by sme sa mohli baviť a naozaj nadstranícky a nepoliticky sa pozrieť na tento problém a návrh riešenia tohto problému. Mimo iného, je plne v súlade návrh riešenia aj to, ako je riešený v súlade s tými princípmi, ktoré zatiaľ sú známe z dielne nového splnomocnenca pre rómsku komunitu, a myslím si, že aj s tým, čo pán minister Kaliňák prezentoval ako to, čo chce dosiahnuť, až som zachytil v médiách.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som pristúpil k predloženiu konkrétneho návrhu zákona. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone, v čl. I sú vymenované všetky dotknuté zákony.

    1. V § 5 ods. 1, ešte sa ospravedlňujem, vrátim sa alebo to v zdôvodnení sa k tomu dostaneme, na jednu pre mňa kozmetickú záležitosť zabudol, ale vrátim sa k tomu v zdôvodnení. Takže ešte raz to zopakujem.

    1. V § 5 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty".

    Potom § 5 ods. 1 znie:

    "Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku."

    2. V § 19 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty",

    potom § 19 ods. 1 znie:

    "Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži."

    3. V § 66...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou, ktorá pristúpila k vystupujúcemu na krátku konzultáciu.

  • Dobre ospravedlňujem sa, že som vás trošku zdržal a ďakujem za upozornenie, že vám to nemusím celé prečítať, je to rozdané v laviciach, tak len zopakujem ešte to, čo som v tom sprievodnom slove nespomenul, že je to čisto kozmetická záležitosť, aj keď mnohokrát práve v médiách sa toto vypichlo, ako keby to bola podstata zákona, a určite to nie je podstata zákona, navrhuje sa zosúladiť zodpovednosť mladistvých za spáchanie priestupkov s Trestným zákonom, s platným Trestným zákonom. Súčasný platný Trestný zákon posunul zodpovednosť na 14 rokov. V priestupkoch to máme stále na 15 rokov, čo vyvoláva jasný nesúlad, že závažnejšie trestné činy sa posudzujú od štrnástich rokov a menej závažné priestupky sa nemôžu posudzovať od štrnástich rokov. Takže mimo iného navrhujeme aj toto kozmetické zosúladenie, aby trestná zodpovednosť bola na rovnakej úrovni.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím, že som nezabudol na nič a predstavil tento návrh zákona tak, ako som najlepšie vedel. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Milanovi Panáčkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 250.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s paragrafom 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky záležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 233 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram týmto možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, myslím si, že pán poslanec Kaník pomerne zrozumiteľne vysvetlil dôvody podania tohto poslaneckého návrhu zákona a aj problém a problematiku, na ktorú sme sa snažili týmto návrhom zákona upozorniť. Chcel by som možno len niekoľko myšlienok, niekoľko doplnení k tomu, čo povedal môj spolunavrhovateľ.

    Táto Národná rada ani nie tak dávno rozhodla o tom po dlhej mnohoročnej diskusii, že imunita, ktorú požívajú poslanci Národnej rady nie je správna. Rozhodli sme o zrušení poslaneckej imunity. Faktom ale je, že mali by sme byť principiálni a po poslaneckej imunite by sme sa aj na základe udalostí, ktorých sme boli svedkami v ostatných dňoch, mali zamyslieť o účele a zmysle sudcovskej imunity.

    To, o čom ale hovoríme v tomto poslaneckom návrhu zákona je iná faktická imunita. Nie je napísaná nikde v zákone, že existuje, a predsa existuje. Ak ste človek, ktorý dostáva len sociálne dávky a žijeme v nejakej spoločnej domácnosti a váš príjem nepresahuje životné minimum, tak v tejto krajine požívate fakticky priestupkovú imunitu. Môžte konať priestupky, spôsobovať škodu, môže vám byť uložená aj pokuta, ale vy aj zodpovednosť za škodu aj výšku pokuty môžte pokojne ignorovať, pretože je od vás nevymožiteľná.

    Tento stav nie je dobrý. Preto prvý cieľ a zmysel tejto poslaneckej novely je, aby sme netolerovali priestupkovú imunitu, pretože ak niekto spácha priestupok, mal by za to dostať trest, pretože páchať priestupky a trestné činy nie je dobré. Nechcem veľa moralizovať, ani mravne rozprávať, o tom sme v ostatných dňoch už diskutovali v tomto pléne veľa, ale myslím, že na tomto minime sa vieme zhodnúť, že kto pácha niečo zlé, čo zakazuje zákon, mal by byť za to potrestaný, lebo tento trest má aj výchovnú úlohu, aby v budúcnosti takýto priestupok alebo trestný čin už nespáchal. A o tom je tento poslanecký návrh zákona.

    Okrem iného zosúlaďuje aj skutočnosť, že trestnoprávna zodpovednosť v tejto krajine je určená vekom 14 rokov a priestupková zodpovednosť vekom 15 rokov, čo nemá zmysel, ani dokonca logiku. Za určitých okolností by som bol ochotný diskutovať, keby to bolo naopak. No možno ešte o tom by som bol ochotný diskutovať, ale o verzii, že trestnoprávna zodpovednosť je od 14 rokov a akýmsi nedopatrením v zákonoch ostala priestupková zodpovednosť od 15 rokov. Zjavne to nedáva zmysel, čiže tento poslanecký návrh zákona to len zosúlaďuje.

    Samozrejme, keď chcete pristúpiť k riešeniu problému, máte dve možnosti, možnosť, ktorú navrhujú naši kolegovia z ODS v Českej republike, že ak je uložená pokuta za priestupok, ak vznikla nejaká škoda priestupkom a nie je to zaplatené, nie je to nahradené, môže byť exekvovateľná aj sociálna dávka. My nejde touto cestou, my nejdeme touto cestou. Čiže nikomu nechceme ohroziť jeho sociálny status ani ho znižovať. To by som rád podčiarkol. Na ale napriek tomu sa dostávame do situácie, že priestupky tu niekto spôsobuje, opakovane ich delikventným spôsobom vykonáva a činí a my nedokážeme urobiť nápravu. Nedokážeme dokonca ani v treste, ktorý chceme uložiť, vyvolať ten výchovný moment, aby do budúcnosti už takéto priestupky nekonal. Preto prichádzame s takýmto návrhom, aby boli škody a sankcie za priestupky, aby ich bolo možné odpracovať.

    Myslím si, že takisto, ako sa vieme v tejto sále na určitom mravnom minime dohodnúť, že kto koná zlo, mal by byť spoločnosťou za to primerané potrestaný. Môžme sa asi dohodnúť aj na tom, že práca má veľký resocializačný efekt a je veľmi pozitívna v zmysle výchovnom. Čiže o tom je celý tento poslanecký návrh zákona.

    Chcem ešte povedať, že vychádza z tézy, o ktorej SDKÚ - DS hovorí dlhodobo, že zákon by mal platiť pre všetkých rovnako. Dnes sme v situácii, že zákon neplatí pre všetkých rovnako. Pre mňa, ak spácham priestupok, budem potrestaný, zaplatím pokutu, škodu, ktorú som spôsobil musím uhradiť. Ja sa tomu nebránim ani ako poslanec Národnej rady, lebo tak je to správne. Pred zákonom musíme byť všetci rovnakí. Problém je, že rovnaký občan Slovenskej republiky, ktorý má príjem len do výšky životného minima, môže páchať beztrestne priestupky každý deň aj niekoľko.

    Myslím si, že ak by sa nám podarilo presadiť takúto zmenu zákona a takéto ustanovenia do právnej normy tohto štátu, vedeli by sme riešiť aj množstvo problémov, ktoré vznikajú v obciach a mestách, kde ľudia poberajúci sociálne dávky zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj žijú.

    Už v minulosti som vám tu čítal list od občanov z obce Sačurov. Nejdem ho čítať znovu, nie je to dôležité, ktorých vás to zaujíma, viete si ho prečítať sami, ale keď sa pamätáte, v tej prvej časti sa práve na toto sťažovali ľudia zo Sačurova, že viete, jeden deň vám ukradnú starý bicykel, druhý deň vám ukradnú hrušky zo stromu, tretí deň zemiaky z poľa, štvrtý deň kúsok pletiva, piaty deň dvierka na pivnici odnesú do zberu, lebo sú zo železa. A vy presne viete, kto to pácha, veľakrát sú to deti z pohľadu, že majú 14, 15 rokov, výrastkovia, mládež. Vy presne viete, ktorí to sú, vy aj zavoláte policajtov, policajti to vyšetria, myknú plecami, páchateľ sa vám smeje do tváre a vy ste úplne bezmocný. A my všetci prižmúrime oči nad touto situáciou.

    Táto novela zákona, tento návrh ponúka riešenie. Možno o ňom diskutovať v druhom čítaní, či je to riešenie dobré, alebo zlé. Či by sme predsa len nemali uvažovať napríklad po tom, že keď uplatníme pravidlo trikrát a dosť, stane sa z toho trestný čin, či radšej vtedy nesiahnuť na exekvovanie sociálnej dávky. Nech sa páči, o tom je táto diskusia. O tom by mala byť. Ale musíte uznať, že nie je správne, ak niekto pácha priestupok, človek, ktorému sa stane reálne škoda, ktorý utrpí ujmu, pozná páchateľa, polícia pozná páchateľa, páchateľ je vyšetrený, páchateľovi je uložená pokuta, je vyčíslená škoda, ale nič viac s tým neviete urobiť. A ten istý páchateľ vám zajtra, pozajtra, na tretí deň spácha veľmi podobný priestupok.

    Teda koho tu chránime v tejto chvíli? Chránime toho, kto pácha priestupky, alebo chránime toho na kom sú priestupky páchané?

    Dámy a páni, myslím si že zákon platí pre všetkých rovnako a mal by platiť pre všetkých rovnako. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s taktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Martvoň, Sulík a Kuffa.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, vy ste niečo spomínali o tom, že keď je vyčíslená škoda a že potom nič s tým ten správny orgán nevie urobiť, že existuje nejaká určitá faktická imunita za priestupky pri sociálne slabých ľuďoch alebo poberateľoch sociálnych dávok. Ja absolútne s tým nesúhlasím. Žiadna faktická imunita pre niekoho za priestupky na Slovensku neexistuje z pohľadu teda poberateľov sociálnych dávok.

    Keď nie je vyčíslená škoda, tak po vyčíslení škody, samozrejme, keď dotyčný nezaplatí pokutu, tak si treba pozrieť inštitút, ktorý sa nazýva výkon rozhodnutia v správnom konaní a tam sa potom dozviete, ako sa ďalej postupuje. Čiže keď to ani v určitom momente nezaplatí, neznamená to, že by tá pokuta ako taká zanikla a že by sa potom s ňou nedalo nič nedalo robiť. Treba si to pozrieť, dávam do pozornosti teda tento inštitút.

    Zároveň ja osobne tento návrh zákona nepodporím z toho dôvodu, že s viacerými ustanoveniami nesúhlasím. V prvom si dovolím podotknúť, že je nemysliteľné aby 14-ročný mladistvý, resp. dieťa ešte malo poznať všetky možné priestupky a konania, za ktoré môže byť priestupkovo zodpovedné a zvlášť, keď ešte úradne nemá ani vydaný občiansky preukaz, ktorý sa vydáva od 15. roku veku a zároveň nemôže ani voľne pracovať, nakoľko pracovnoprávna subjektivita je až od 15. roku veku. Čiže myslím si, že v tomto prípade verejnoprospešné práce pri 14-ročných sú nežiaduce, nonsens. Dokonca zároveň platí aj zákaz detskej práce ako takej, až na pár výnimiek, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním alebo so vzdelávaním toho mladistvého.

    Čiže ja som toho názoru, že tento návrh ako taký nie je dobre urobený, a vôbec nesúhlasím so znížením priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov a argument, že je tak urobená trestnoprávna zodpovednosť vôbec neobstojí, lebo trestnoprávna zodpovednosť má svoje určité špecifiká, a ja som tie špecifiká práve tej priestupkovej zodpovednosti povedal...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. No, počuli sme od predkladateľa, ale aj následne od rečníka, pána kolegu Novotného, asi ako funguje prax a chápem teda, že naše zákony nepoznajú pojem faktická imunita. To, čo aj pán Martvoň teraz predniesol je teória, zrejmá tá teória taká bude, ale ten reálny život je iný a práve na to sme my tu, aby sme prispôsobovali pravidlá, ktoré sa volajú zákony k reálnemu životu. Tento problém, ktorý bol popísaný, takto určite existuje a my z SaS si myslíme, že to čo tu kolega Kaník predložil, je v zásade dobré riešenie. Chcel by som aj povedať, že je to dosť podobné s jedným z riešení, ktoré sme predstavili ako 30 riešení rómskej problematiky.

    Nechcem zachádzať do detailov, ale ja by som chcel povedať, že v zásade my tento návrh podporíme, aký by mal prejsť do druhého čítania, tak budeme chcieť na odbornej úrovni rokovať o prípadných vylepšeniach. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Som tak pozorne počúval tuná kolegu teraz ako to rozprával, no tak som aj taký plný rozpakov, pretože potlačenie imunity chudobu nevyrieši, aj keď budeme zavádzať možno tieto tresty od tých 14-ročných detí. Ja viem, že je to veľakrát problém práve v tých komunitách a spoločnostiach alebo v obciach, kde v blízkosti žijú práve Rómovia a je to mierené naozaj týmto ako smerom. Veľakrát je to obťažujúce a veľmi ťažko ako riešiteľné. No obávam sa, že ani takýto trest alebo to zníženie alebo odstránenie tej imunity nevyrieši tento problém.

    Tu treba riešiť problém chudoby iným spôsobom a nie zavádzaním ako trestov. Je mi to ľúto, že teraz takto to reagujem tuná, ale tak som to pochopil ako v tejto chvíli, hej. A oháňať sa tým, že zákon platí pre všetkých, no ja si dovolím povedať, že v tejto našej krajine zákon neplatí pre všetkých, a to je zvláštne, hej. Tí, ktorí sú chudobní a najchudobnejší, tak tých zákon postihuje najprísnejšie. A vždycky do dôsledku a excelentne potrestať. A tí, ktorí naozaj robia veľké prešľapy spoločenské aj rozkrádajú, aj túto republiku, im sa nestane nič. Kde je tá rovnosť tých zákonov?

    A čo sa týka tej imunity, ktorá bola ako spomenutá, že sme si zrušili poslanci imunitu na tieto veci, no nechcem otvárať túto otázku teraz, lebo na to nemám ako čas, ale vznikla by z toho veľká, veľká polemika. Tak radšej sa zdržím poznámok tuná. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Novotný bude reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Len naozaj veľmi telegraficky.

    Pán poslanec Martvoň, áno, poznám ten zákon aj jeho ďalšie možnosti, ale uisťujem vás, že prax funguje tak, že ak máte životné minimum a nezaplatíte pokutu ani škodu, tak možno exekvovať váš majetok. Títo ľudia nemajú žiadny majetok. Nemáte čo exekvovať. A keď mi neveríte, treba sa opýtať reálne v praxi, ako to funguje napríklad na policajnej stanici v obci Sačurov. Opýtajte sa reálne, aké sú možnosti riešiť tento priestupok. Žiadne. Oni to nezaplatia, lebo veľmi dobre vedia, že to nemusia zaplatiť, pretože keď máte životné minimum a bývate v čiernej stavbe v chatrči pätnásti, neni čo exekvovať. Čiže máte faktickú priestupkovú imunitu.

    Pozrite sa, ja som o tom presvedčený, že 14-ročný mladý človek, 14-ročný mladý človek vie, že kradnúť sa nemá. Nepresvedčíte ma, že nevie odhadnúť váhu činu, ktorý koná. Ja to učím svoje deti, ktoré chodia do materskej školy, že kradnúť sa nemá. Ja si myslím, že 14-ročný mladý človek dobre vie, že kradnúť sa nemá.

    A k pánovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona riešiť chudobu na Slovensku. Ambíciou je navodiť určitú spravodlivosť, že ak niekto niečo ukradne alebo spôsobí vedome nejakú škodu, tak túto škodu, ak nevie zaplatiť, mal by ju odpracovať. A myslím, že si veriaci tak ako ja, chudoba neospravedlňuje krádež. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko zaujmem k tým, ktorí sa zapojili do diskusie a reagovali. Zareagujem aj ja.

    Pán poslanec Martvoň, no, to, čo ste povedali, to naozaj spoza katedry na právnickej fakulte alebo možno z internátu v Mlynskej doline môže takto vyzerať, ale naozaj nie tam, kde sa to deje. Je to naozaj, na to netreba mať ani právnické vzdelanie, aby každý vedel, že tam, kde exekúciou nemôžete nič exekvovať, tak nikdy v živote nemôžte nastoliť pokutu. Nikdy nemôžte aplikovať trest. A v praxi to potom znamená, že posielame jasný signál tým, ktorí majú sklon páchať priestupkovú trestnú činnosť alebo priestupkovú činnosť. Jednoducho len to tak robte ďalej, ste nepostihnuteľní!

    Veľmi pekne to opísal kolega Novotný, ako to vyzerá, ako sa s tým ľudia dnes a denne stretávajú, ako sú tým perzekvovaní a šikanovaní v daných obciach, ako ťažko sa im žije, ako strácajú dôveru v to, že žijú v právnom štáte, že sa tu môže niekto dovolať spravodlivosti, ako je to voda na mlyn rôznym krátkozrakým a skratkovitým riešeniam a nárastu extrémizmu. Keď sa nevieme postarať prostredníctvom zákonov o bezpečnosť, zdravie a majetok občanov, tak je to jednoducho voda na mlyn tým, ktorým sľubujú pevnú ruku a silnú ruku. To snáď vieme všetci. Tak sa tu nehrajme na nejaké školometské naozaj riešenia a nepresviedčajme sa o tom, že situácia je iná. Choďte sa tam pozrieť, pán poslanec! Choďte sa porozprávať s tými ľuďmi! Asi ste tam nikdy neboli. Ale ja chodím medzi ľudí, stretávam sa s tým a viem aká je situácia.

    Keď poviete, že 14-ročný človek nemôže pochopiť celú škálu priestupkov. No a trestný čin ako už môže pochopiť, že spáchal trestný čin? Veď to naozaj nemá logiku. Keby to bolo naopak postavené, ako povedal kolega Novotný, tak istá logika by sa tam mohla hľadať, aj keď ja by som ju tiež nevidel, ale jednoducho naozaj to, že zbiť niekoho sa nesmie, že kradnúť sa nesmie, že spôsobovať škodu sa nesmie to netreba učiť deti? A hovoril som aj o tom, že tieto priestupky páchajú často maloletí. To znamená, mladší ako 14-roční. Čítal som to, tú štatistiku, reálnu štatistiku, že 1 110 priestupkov, myslím, že som to prečítal, bolo spáchaných za zhruba rok, maloletými. A že sú zneužívaní, že oni sú využívaní na to ako nástroj, že ich tam posielajú buď kamaráti, buď rodičia na páchanie priestupkovej trestnej činnosti. A vy sa na to chcete prizerať? Vy chcete, aby takýto, takéto tlupy a výrastkovia terorizovali slušných občanov? Čo tu obhajujete, pán poslanec? Naozaj by som rád videl, ako sa postavíte zoči-voči tým ľuďom, ktorí sa s tým denne stretávajú, ako im budete vysvetľovať, jak ich chránite.

    Veľmi pekne by som chcel poďakovať pánovi Sulíkovi a SaS za podporu tohto zákona, lebo naozaj je to vec, ktorú treba riešiť.

    Pánovi poslancovi Kuffovi: pán poslanec, naozaj tento zákon si ani len náhodou nekladie za cieľ potlačenie chudoby. Vy ste povedali, že potlačenie imunity nevyrieši chudobu. No veď ale to ani nikto z nás netvrdí. Ale naozaj zákon v normálnej spoločnosti, ktorá to má v ústave zapísané, ktorá hovorí o sebe, že je právnym štátom, predsa musí platiť pre všetkých. A keď sa pácha zlo, tak keď ho netrestáme, tak podporujeme zlo. Keď nepotierame zlo, tak sme jeho spolupáchatelia. Jednoducho je to tak. Ospravedlňovanie zla, či už je to násilná, alebo teda správne je to v priestupkovom zákone priestupky voči spolunažívaniu alebo majetková priestupková činnosť je zlo. A keď to nebudeme trestať, tak sa stávame jeho spolupáchateľmi, sa budeme na to prizerať. A určite nepomáhame tým, ktorí sú chudobní. Určite im nepomáhame. Pomáhame tým, ktorí sú zlí. A je jedno či je zlý človek chudobný, alebo bohatý. Ale jednoducho na všetkých musí platiť rovnaký meter.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, ja by som vás veľmi poprosil o podporu tohto zákona. A v druhom čítaní, ešte sa vrátim, pán poslanec Martvoň, keď vám vadí 14 rokov, to je naozaj pre mňa kozmetická záležitosť tohto zákona a jedná sa len o zosúladenie s právnym stavom v Trestnom zákone a vôbec by mi nevadilo, keby ste navrhli, že z akýchkoľvek dôvodov nech tam zostane 15 rokov, lebo nemajú občiansky preukaz a nemusia pracovať. Ale to, čo by som navrhol do toho zákona, je prenesenie zodpovednosti za páchania priestupkov maloletých, to znamená, v tomto prípade by to bolo pod 15 rokov, na ich rodičov. A máme to vyriešené. Takisto to máme vyriešené ako všetko ostatné. Veď to sú logické a zdravé veci, ale ešte musím podotknúť jednu vec, aby som na ňu nezabudol. Váš pán minister, pán minister vnútra Kaliňák, sa vyjadril v médiách, čítal som to, že navrhne zníženie zodpovednosti za páchanie priestupkov na 14 rokov, že na tom už pracujú na ministerstve vnútra. Tak buď klamali noviny, alebo neviem čítať, ale jednoducho takto to bolo napísané.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, pomôžme občanom, ktorí trpia, ktorí sa spoliehajú, že tento štát ich má ochrániť. A prizeranie sa a pasivita je veľkou škodou a je opovrhovanie s týmito slušnými občanmi, ktorí trpia, že na nich sa páchajú, pácha drobná kriminalita a veľmi im to strpčuje život. Ďakujem.

  • Chce zaujať k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 268, spoločná správa výborov má tlač 268a.

    Prosím ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby v zastúpení ministerstva hospodárstva vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 268.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Takže v mene ministerstva hospodárstva predkladám v druhom čítaní vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82/1994 o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona v posledných rokoch však ukazujú, že viaceré ustanovenia v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Štátna, teda Správa štátnych hmotných rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možnosti čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktoré majú štátne hmotné rezervy plniť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Zároveň chcem poďakovať a súhlasím s návrhom spoločnej správy, tak ako bola vyhotovená gestorským výborom. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Na základe uznesenia výboru č. 92 zo 7. novembra 2012, ktorý ma poveril ako spravodajcu predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, podávam túto spoločnú správu, tlač 268a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. novembra 2012 č. 325 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. novembra 2012 č. 117, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením zo 7. novembra 2012 č. 91 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. novembra č. 90.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 7. novembra 2012 č. 92.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Áno, pán poslanec Miškov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa...

  • Krátka pauza.

  • Pani poslankyňa Mezenská, ale treba sa prihlásiť včas a už ste sa mali prihlásiť. Takže ešte pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská, treba stlačiť trojku, aby či to tlačidlo, ktoré máte veľké, ako sa hlásite do rozpravy.

    Pán poslanec Miškov, nech sa páči, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi zaujať stanovisko k vládnemu návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách, ktorý máme alebo máte pred sebou pod tlačou č. 268.

    Na začiatok by som chcel povedať, že poslanecký klub strany SaS tento návrh v žiadnom prípade nepodporí. Vedie nás k tomu niekoľko dôvodov.

    Tým prvým, veľmi vážnym dôvodom, o ktorom bude bližšie hovoriť pani poslankyňa Mezenská, predpokladám, je spôsob, ako je tento zákon, ale takisto aj zákon o núdzových ropných rezervách pretláčaný cez Národnú radu Slovenskej republiky. Nebudem sa tomu bližšie venovať, ale jednoducho skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, ktoré je odôvodnené potrebou implementácie smernice, považujem za zástupný a veľmi falošný motív.

    Domnievam sa, že skutočným dôvodom alebo skutočnými dôvodmi budú pravdepodobne úplne iné dôvody, o ktorých sa naozaj môžem v tejto chvíli iba domnievať, a vzhľadom teda na veľmi krátky čas, ktorý sme mali ako poslanci k dôkladnému preštudovaniu tohto návrhu zákona, nie je možné v tak krátkej dobe postihnúť úplne všetky aspekty predkladaného návrhu zákona.

    Napriek tomu si dovolím upozorniť minimálne na jedno veľmi sporné ustanovenie, ktoré je v § č. 3 ods. 4 a ktoré hovorí o tom, citujem, že: "Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických zmlúv na základe zmlúv so správou rezerv alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis." Ja si dovolím ešte raz zopakovať, aby ste vlastne pochopili to protirečenie, ktoré je v tom samotnom, samotnom, v tom samotnom ods. 4. - štátne hmotné rezervy, štátne hmotné rezervy môžu byť vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb. Štátne hmotné rezervy môžu byť vo vlastníctve právnických alebo súkromných osôb.

    Vážené dámy, vážení páni, v praxi toto ustanovenie znamená, že správa štátnych hmotných rezerv už nebude musieť byť vlastníkom všetkých štátnych hmotných rezerv, ale tieto štátne hmotné rezervy sa môžu nachádzať v súkromných rukách. Dôsledkom tohto ustanovenia môže byť, môže byť veľmi zvláštny systém vytvárania opčných zmlúv, na základe ktorých sa predmetné právnické alebo fyzické osoby zaviažu, že v prípade núdze budú dodávať plnenia na základe zmlúv na požiadanie správe štátnych hmotných rezerv. Dovolím si povedať, že takéto niečo mi navodzuje dojem akejsi tichej privatizácie štátnych hmotných rezerv. Dôsledkom bude, že správa štátnych hmotných rezerv, alebo dôsledkom môže byť, že správa štátnych hmotných rezerv bude zo štátnych peňazí, z verejných financií dotovať vybraným subjektom na základe zmlúv, ktoré s nimi uzatvorí, ich skladové zásoby, a to miliónmi eur ročne. Je to z môjho pohľadu biznis model, o ktorom by väčšina podnikateľov mohla iba snívať. Tento biznis model im umožní práve predmetné ustanovenie alebo teda uznesenie v § 3 ods. 4.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj vzhľadom na uvedené, ale takisto aj vzhľadom na na skrátené legislatívne konanie k týmto dvom zákonom si dovoľujem podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, na štátnych hmotných rezervách už častejšie sa diali čudné veci. Naposledy teda, čo ja evidujem, sme zaregistrovali rozkrádačku s nejakými platinovými sitkami a nebola to SaS. Predložiť teraz zákon, ktorý umožní robiť ešte väčšie pofidérnosti, určite nie je správne. Malo by to byť skôr naopak. Tie procesy by mali byť transparentné, keď raz sú štátne hmotné rezervy preto, aby boli vo vlastníctve štátu, tak nemalo by sa, nemalo by byť umožnené robiť rôzne konštrukcie, že štát vlastne namiesto tej, tej fyzickej rezervy povedzme ropy nebude, bude vlastniť nejaký papier, kde bude mať iba napísané, že tak tu a tu má ropu, ale keď dôjde naozaj k nutnému prípadu, tak tej ropy nebude. Preto SaS je proti tomuto zákonu a čo nás prekvapuje, že takto rýchlo sa to znásilňuje. Opäť minimálna diskusia, behom dvoch dní bude takýto zákon schválený, ktorý umožní robiť veľmi pofidérne veci.

    Ako som už vravel, jednu rozkrádačku, minimálne teda túto jednu sme už zažili aj my už s platinovými sitkami a nebola to SaS. Ďakujem.

  • Nechce reagovať na faktickú poznámku pán poslanec Miškov, takže dávam teraz slovo pani poslankyni Mezenskej.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k obom predloženým návrhom, vládnym návrhom zákonov, ktoré boli predložené do skráteného konania, a to, ako už naznačil aj kolega poslanec Miškov, čo sa týka tej formálnej a procesnej stránky preberania, prerokovania predkladaných zákonov.

    Ja naozaj chcem poukázať na to, že nechcem naozaj pracovať ani v parlamente, ani v hospodárskom výbore, kde pociťujem, že takéto vážne zákony, ktoré sa dotýkajú obyvateľstva a možno aj prípravy na krízové a pohotovostné situácie, že takéto zákony sa prijímajú pod rúškom ticha, a dá sa povedať, zákony, ktoré sú šité horúcou ihlou. Chcem z tohto miesta vyhlásiť, že nechcem byť viac účastná prerokovania takýchto zákonov či už v hospodárskom výbore, ani v parlamente. Nepáči sa mi rovnako, že či už je to zákon o štátnych hmotných rezervách, alebo o núdzových zásobách ropy, a k týmto zákonom sú práve v skrátenom legislatívnom konaní pridružené aj iné s tým, dá sa povedať, nie priamo súvisiace zákony, ako v prípade práve núdzových zásob ropy, bol to zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Veď predsa dobre viete aj vy, kolegovia, si pamätáte, že ešte keď sme niekedy zo začiatku leta preberali takéto zákony, tak vlastne tam bol dostatočný priestor na to, ak sa parciálne alebo ak sa dalo predvídať, že teda nepokrýva tento zákon v prvom čítaní všetko to, čo chceme v danom zákone o podpore obnoviteľných zdrojov vychytať a upraviť, tak sme si mali nechať dostatočný priestor na to, aby v druhom čítaní takéto veci boli zapracované. Ja jednoducho nemám dobrý pocit a nepáči sa mi, ak naozaj zákony, ktoré sa dotýkajú v tak vážnych otázkach a záležitostiach občanov Slovenskej republiky, ak sa postupuje takto neuvážene, rýchlo, nekoncepčne a nesystémovo.

    Ak, dovolím si ešte prečítať, od kolegov pán Juraja Miškova, mám tu pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve zákona, pozmenenia vládneho návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a elektronickom výbere a zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dovolím si prečítať tento krátky pozmeňujúci návrh.

    Navrhuje sa, aby v čl. I, v § 3 ods. 4 sa v prvej vete na konci pripojili slová, a to: "alebo vo vlastníctve spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu" a vypúšťa sa druhá veta.

    Odôvodnenie je veľmi krátke a má toto znenie: Tento pozmeňujúci návrh zamedzí tomu, aby štátne hmotné rezervy boli vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, ktoré nevlastní štát. Ďakujem za vypočutie a z tohto miesta budem naozaj očakávať, že viac nebudem svedkom toho, že ako poslanec budem účastná prerokovávaní návrhov, ku ktorým sami predkladatelia alebo aj spravodajcovia mi nevedia podať dostatočné informácie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pán poslanec Kuffa, Miškov, Hudacký, Bagačka, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj chýbala tu diskusia pri tak závažnom zákone a už toľkokrát sme sa tuná doťahovali o tom skrátenom legislatívnom konaní. Toto je tiež jeden z prípadov a príkladov, kedy neni dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    V skutočnosti, tak ako sedíme tu aj poslanci, takmer nikto nevie, že čo sa vlastne deje teraz tuná v súvislosti s týmito štátnymi hmotnými rezervami, tak ako tuná kolega to spomenul pred chvíľou. Boli sme svedkami tuná rozkrádania štátnych hmotných rezerv, rezerv a vytvára to veľmi zlý príklad ako pred občanmi Slovenska. Vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách, aj toto je jeden z dôvodov, prečo ho nepodporím. Naozaj toto si zaslúžilo oveľa väčšiu diskusiu, nie to šiť takto horúcou ihlou, ako to tu teraz robíme. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni Mezenskej jednak za predloženie pozmeňujúceho návrhu. Chcel by som podporiť a teda poprosiť aj všetkých ostatných poslancov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a takisto by som chcel povedať, že by som tiež veľmi nerád vo výbore zažíval to, čo sme dnes cez obed s kolegami vo výbore zažili, kedy sme naozaj boli svedkami jedného nekvalitne pripraveného legislatívneho návrhu, ktorý dokonca ani nemal stanovisko legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme si v nejakom len skrátenom znení vypočuli od šéfa legislatívy. No a zmeny alebo snahy v tomto skrátenom legislatívnom konaní vsunúť do tohto zákona ešte ďalšie absolútne nesúvisiace, nesúvisiace pozmeňujúce návrhy týkajúce sa napríklad energetiky alebo zákona 309 o obnoviteľných zdrojov a následné vypustenie tohto uznesenia alebo tohto článku z návrhu zákona na gestorskom výbore. No toto všetko ja považujem za taký diletantizmus, aký naozaj je treba hľadať.

    Čiže chcel by som naozaj poprosiť o podporu, jednoducho nerokovať o tomto návrhu zákona, pretože tento návrh zákona je naozaj zlý, je šitý horúcou ihlou, nebol dostatočne prerokovaný a jednoducho si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky by nemala v žiadnom prípade schváliť takýto návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate takisto mi nič neostáva, len súhlasiť s pani poslankyňou Mezenskou, že tá procesná stránka veci bola rozhodne zle nastavená. Naviac nepriama novela cez zákon 309 o obnoviteľných zdrojoch, kde sa pripojili niektoré ustanovenia, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hovorí o nesystémovosti prípravy takéhoto návrhu zákona a skutočne potom spochybňuje celý ten návrh zákona. Všetci vieme dobre, že potrebujeme urýchliť tento proces vzhľadom na transpozíciu európskej legislatívy. Na druhej strane toto vrhá veľmi zlý tieň na celú tú prípravu a v konečnom dôsledku potom nemáme čas sa venovať tej obsahovej stránke veci, kde určite by sme potrebovali viac času na to, aby sme sa mohli dotknúť konkrétneho návrhu a prekonzultovať predovšetkým s navrhovateľom všetky tie záležitosti, ktoré sa dotýkajú predmetného zákona. Takže iba toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja, na rozdiel od svojich predrečníkov, teda aj v reakcii na pani poslankyňu, nemyslím si, že na výbore bola nejaká strašná nervozita. Boli tam otázky, ktoré, myslím si, že pán riaditeľ úradu naozaj po lopate, tak ako ste si, pani poslankyňa, priala, podľa môjho názoru, keďže tiež nie som odborník v tejto oblasti, ale ja som to pochopil. Myslím, že to bolo vysvetlené naozaj takou ľudskou rečou. A kto chcel, podľa môjho názoru, určite pochopil. Samozrejme, tie ďalšie otázky vychádzajú z toho, že tak ako možno ani ja, ani vy nie ste odborník v tejto oblasti. A pokiaľ to teda nemám naštudované, tak určite potom sa spýtam aj veci, ktoré niekedy možno vyvolajú určitý taký úsmev u tých, ktorí sa tejto oblasti venujú. No a čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, keďže ste nebola na gestorskom výbore, boli stiahnuté a zákon, resp. to skrátené konanie ide v takých intenciách, ako bolo prvé čítanie.

    Takže z môjho pohľadu, keďže to podporila väčšina vo výbore, je toto v poriadku. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Treba sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Zareagujem. Už to, čo som naznačila v rozprave, naozaj nepovažujem za náležité, ak sa spájajú v zákone, vo vládnom návrhu zákona, ktorý viem pochopiť, že je v režime naplnenia transpozičného deficitu, ak sa k takýmto zákonom pripájajú iné zákony, na ktoré nemáme dostatočný čas, aby sme ich dokázali prerokovať. A nemyslím si, že to, že v určitom časovom obmedzenom priestore alebo v časovej tiesni prerokovávame takéto vážne zákony bez nejakých podrobnejších vysvetlení, je nedostatkom môjho intelektu.

    Takže asi takto by som odpovedala aj na vašu poznámku, pán poslanec Bagačka. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 270, spoločná správa výborov má tlač 270a. Odovzdávam teraz slovo pánovi ministrovi Tomášovi Borecovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj tento vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby predkladám z dôvodu potreby transpozície smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov.

    Táto smernica bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob ropy a ropných výrobkov podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob uplatňovaným na základe medzinárodno energetického programu, ktorým sú viazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry. Členské štáty Európskej únie sú povinné predmetnú smernicu implementovať do svojich národných legislatív najneskôr do 31. decembra 2012. Núdzové zásoby a riešenie stavu ropnej núdze boli doteraz upravené zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách roby a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov. Z dôvodu rozsiahlosti úprav v dôsledku transpozície smernice Rady je potrebné predložiť nový zákon o núdzových zásobách, ktorý ruší a nahrádza zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.

    Predloženým návrhom zákona sa mení najmä spôsob a metodika výpočtu a vykazovania núdzových zásob, ruší sa rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, stanovuje sa režim a spôsob vykazovania núdzových zásob a osobitných zásob a upravujú sa postupy v núdzovom režime v súlade s núdzovými postupmi podľa predpisov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Tieto zmeny spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie.

    Vzhľadom na náročné diskusie ohľadom budúcej formy zabezpečenia núdzových zásob či už štátny model, alebo uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, alebo agentúrny model, správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na zmluvnom základe na účely núdzových zásob na prechodné obdobie, to jest do času definitívneho vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Zároveň žiadam, aby bola táto alebo tento návrh zákona schválený v súlade so spoločnou správou gestorského výboru. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A opäť prosím poslanca Maroša Kondróta, aby ako spoločný spravodajca informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru pre hospodárske záležitosti.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 7. novembra 2012 č. 93. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. novembra 2012 č. 236 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 7. novembra 2012 č. 118, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením zo 7. novembra 2012 č. 92 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. novembra 2012 č. 91.

    V časti IV spoločnej správy z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Vyhlasujem rozpravu, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne?

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Kolegyne a kolegovia, ja naozaj nebudem dlho. Chcel by som reagovať aj na pani poslankyňu Mezenskú. Naozaj ten výbor sa mi zdal trošku nervózny. Aj jeden, aj potom gestorský, ale musím konštatovať, že ja si myslím, že nakoniec sme to zvládli. Vy ste sa vyjadrovali k 268-ičke, ale prakticky to, čo je problém, je 270-ka. Ja si myslím, že 268-ička, teda zákon o štátnych hmotných rezervách a doplnení zákona o elektronickom výbere mýta je v poriadku, že je to transpozícia smernice. Ja, pravdupovediac, ako nevidím, že by sa za tým skrýval nejaký biznis alebo nejaký obchod, takže neviem. K tomu by som sa nevyjadroval.

    Chcel by som sa vyjadriť teda k tej 270-ke, s čím sme mali veľmi vážny problém, lebo tento zákon je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní. To, že ste vyčítali, aj pán kolega Miškov, že jednoducho nebolo k tomu stanovisko legislatívy, tak to je v súlade ako s rokovacím poriadkom. Vtedy sa nerobí stanovisko legislatívy, ale legislatívci boli takí ochotní, že tam boli prítomní a jednoducho to, čo sme potrebovali naozaj vysvetlili a nakoniec sme našli riešenie. My sme mali potom ešte jeden výbor, kde sme sa vrátili k pôvodnému rokovaniu a mali sme gestorský výbor. Čo bol problém? Najväčší problém bol to, že v skrátenom legislatívnom konaní sa pridal článok dva a v tom článku dva sú tri body a bod 1 a bod 3 vôbec ako nesúvisel s predmetom transpozície. Súvisel s tým len bod 2. My sme sa dohodli, že bod 1 a bod 3 sa vypustí, čo je úplne v poriadku, a naozaj ja si myslím, že aj predkladateľ môže byť vďačný poslancom na výbore, aj opozičným, že toto bolo vypustené, pretože naozaj pán prezident mohol vrátiť aj z tohto dôvodu, keby to tu ostalo tak, ako bolo, tento zákon jednoducho naspäť do parlamentu a tú lehotu, ktorú sme chceli stihnúť, sme, sme, bolo by tam riziko, že ju jednoducho nestihneme. A okrem toho som, no istý, nemôžem povedať, nie som právnik alebo ústavný právnik, ale ten bod 1, kde sa dáva možnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným predpisom, teda podľa § 19 ods. 2 písm. k) ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie ako vysoko účinnou kombinovanou výrobou, jednoducho dávajú sa mu kompetencie nejakou vyhláškou stanoviť podmienky, ktoré sú podľa mňa a tie povinnosti a podmienky sa dajú stanoviť len článkom 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takže ja som rád, že v podstate tam došlo k dohode a súčinnosti aj poslancov koalície aj opozície. Zdá sa mi, že nám išlo o vec, o odbornú vec a že sme našli ako dobré, dobré riešenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja sa sa ešte raz vrátim k tomu, pán poslanec Přidal, že ja odmietam takéto vážne zákony preberať v skrátenom legislatívnom konaní, čo je režim, ktorý by som možno pripustila, ak by naozaj takáto krízová alebo pohotovostná situácia bola. Ak teda je takáto krízová alebo pohotovostná situácia, tak by sme mali o tom vedieť, aby sme sa vedeli aj my ako poslanci na to pripraviť a na to pripraviť aj civilné obyvateľstvo. Ak to tak nie je, tak naozaj ak prichádzame alebo prerokovávame takéto závažné veci v osobitnom režime, kde na takéto zákony, či už o ropných rezervách, alebo hmotných rezervách priliepame aj s tým nesúvisiace zákony, ja to naozaj nepovažujem za štandardnú procesnú stránku zvládania prípravy legislatívneho procesu. Sám dobre viete, že aj odbor legislatívy a aproximácie práva mal k tomuto výhrady. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal chce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani kolegyňa, ja si myslím, že z procesného hľadiska nebolo nič porušené. Jednoducho my sme išli v súlade s rokovacím poriadkom a ten rokovací poriadok dáva podmienky, kedy sa môže ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Iste váš názor môže byť taký, že tie podmienky neboli splnené alebo boli splnené, ale to ste vyjadrili svojim hlasovaním. Jednoducho tu plénom hlasovanie rozhodlo, že pôjdeme v skrátenom legislatívnom konaní, a ideme a nič nebolo porušené. Jednoducho je tu fakt, že SMER tu má 83 hlasov a taká je realita. Diskusia je o obsahu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem pekne. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nedá mi, aby som nereagoval na pár slov, pretože sa tu objavujú rôzne dezinterpretácie aj neomalené útoky, a k tomu sa treba vyjadriť.

    Pán poslanec Miškov, to, čo ty si napadol tuná v otvorenej reči, sme riešili aj na výbore, tam si podľa mňa dostal jasnú odpoveď, že to, čo sa tebe nepáči, že štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických a fyzických osôb na základe zmluvy so správou rezerv. Toto je v zákone dávno. Pravdepodobne to tam bolo aj vtedy, keď ty si bol ministrom, ti to nevadilo, takže neviem načo to otvárať znovu, keď ti bolo zodpovedané, že toto je stará vec, oni len doplnili: "alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis". V ďalších častiach v § 11, ktorý rieši mobilizačné rezervy sa hovorí, že mobilizačné rezervy sú majetkom štátu, v správe štátnych rezerv. V časti 8 sa hovorí, že použiť sa môžu len na základe rozhodnutia vlády alebo správy rezerv, čiže ja v tomto zákone nevidím nič, čo by bolo nejaké si nebezpečno-ohrozujúce pre Slovenskú republiku alebo nejaké záujmy Slovenskej republiky.

    Pani kolegyňa Mezenská dosť ako hrubo napadla kolegu Vážneho. V podstate obvinila z čohosi neomalenými slovami, odsúdila ho. A keby ste mohli, tak ho asi aj popravíte, pani kolegyňa. Skutočne vážte slová. Videli ste, že bol Lubo dosť vytočený, nie je naučený na takéto správanie a to je jedno, či ste nováčik alebo starší. Nemáte to naštudované, nerozumiete tomu a úplne zbytočne ste ho obvinila z niečoho, čo zďaleka bolo vysvetlené, že to nenapĺňalo skutkovú podstatu toho, čo ste vy tvrdili, ale už ste ho odsúdili.

    A ešte k pánovi kolegovi, už to povedal Lojzo Přidal aj Jurajovi. Juraj, keď sa robí zrýchlené konanie, ktoré bolo odsúhlasené plenárnym zasadnutím Národnej rady, tak sa k tomu nerobí stanovisko ÚLAP-u, to už by sme mali vedieť.

    Takže ja si myslím, že to je v poriadku, otázky, ktoré boli kladené zo strany kolegov z opozície, boli zodpovedané, ja si myslím, že môžme pristúpiť o 17.00 hod. k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k 25. výročiu vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas.

    Návrh uznesenia má tlač 294. Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému a prosím ho, aby návrh predniesol. Bola dohoda, že k tomuto návrhu nebude rozprava.

    Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu k vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie, že v októbri 1987 vznikol fenomén s názvom Bratislava-nahlas. Išlo o iniciatívu 23-členného autorského kolektívu, ktorý v rovnomennej publikácii priniesol komplexný a nezávislý pohľad na stav a vývoj životného prostredia v Bratislave i v celom bývalom Československu, ktorý v závere obsahoval viac ako 300 odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. Autori vyzývali kompetentných, aby umožnili verejnú diskusiu o nastolených problémoch.

    Vtedajší komunistický režim pochopil túto kritickú iniciatívu ako útok voči nemu samému a podľa toho sa aj zachoval. Vystavil autorov, redaktorov i recenzentov publikácie represáliám. Ku cti členov autorského kolektívu Bratislava/nahlas slúži skutočnosť, že nikto svoju účasť a názory vyjadrené v publikácii ani pod tlakom represívnych orgánov neodvolal. Iniciatíva Bratislava/nahlas prispela výraznou mierou k tomu, ako kultivovanie prebehla nežná revolúcia na Slovensku, že dnes dýchame čistejší vzduch a žijeme v demokratickejšom štáte, ktorý garantuje základné slobody vrátane slobody slova."

    Národná rada Slovenskej republiky

    "b) vyjadruje pri príležitosti 25. výročia vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas ocenenie občianskej angažovanosti, odbornej erudície i ľudskej statočnosti autorov tejto iniciatívy.

    Bratislava november 2012."

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na poslaneckom grémiu, ako som už uviedla, bolo dohodnuté, že k rozprava k tomuto bodu programu sa konať nebude, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že sme prerokovali všetky body programu schôdze, budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Vyhlasujem do 17.00 hodiny prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 16.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, aby sme mohli, ešte pán, nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, my sme spolu s mojimi kolegami dnes predložili jeden z návrhov zákona, tlač č. 250, návrh novely zákona, ale keďže som si napriek snahe argumentov a naliehaniu zistil, že vládna strana za tento návrh zákona za túto novelu o priestupkoch nezahlasuje a nevyužije tú našu ponúknutú ruku, že sa dá doplniť aj o riešenie priestupkov maloletých, tak sťahujem tento návrh zákona a predložím ho na nasledujúcej schôdzi opäť.

  • Berieme na vedomie, pán poslanec. Vy ste boli sám navrhovateľ alebo? Sťahujete dobre, ďakujme pekne.

    Takže budeme, dámy a páni, hlasovať teraz o prerokovaných bodoch k programu okrem návrhu zákona, ktorý predložili predkladatelia.

    Poprosím teraz pána poslanca Gašparoviča, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona č. 445, je to predaj a rozširovanie tlače spôsobilých ohroziť mravnosť.

    Pán poslanec, uveďte hlasovanie. Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 252.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave bol poslancom Chrenom predložený procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o predmetnom návrhu zákona nepokračovalo. Prosím, pán predseda, dajte o tom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 4 boli za, 98 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili. Ďalej, pán spravodajca.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 101 bolo za, 5 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 117 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Tibor Lebocký uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona č. 111 o štátnom podniku, je to tlač 256.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 256.

  • Pán predseda, v rozprave, vo všeobecnej rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiadny návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 29 za, 77 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu. Je to tlač 253. Pán poslanec Švejna uvedie hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu, tlač 253.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil len jeden poslanec, dajte, prosím, hlasovať o predloženom návrhu stanoviska poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 46 za, 64 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Páni poslanci Kaník, Frešo a Novotný stiahli svoj návrh zákona o priestupkoch, je to tlač 250, takže nebudeme hlasovať.

    Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách. Je to vládny návrh, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní tlač 268.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 268.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Miškov podal návrh na vrátenie predmetného návrhu zákona, tak dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Miškova.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť navrhovateľovi zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 53 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Mezenská podala pozmeňujúci návrh pána poslanca Juraja Miškova, ktorý si osvojila. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Mezenskej a pána poslanca Miškova.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 41 proti, 38 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Sme v treťom čítaní, otvorte, pán predseda, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 26 proti, 28 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy, je to tlač 270.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Přidal, ktorý nepodal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Pán predseda, môžme pristúpiť teda k hlasovaniu zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných 111 za, 9 proti, 13 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy neboli žiadne návrhy, sme v treťom čítaní, otvorte, pán predseda, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 16 proti, 37 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy.

    Ešte jedno hlasovanie, dámy a páni, na záver o návrhu uznesenia k 25. výročiu vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas je to tlač 294. Návrh predložil pán poslanec Mičovský, takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho predložil pán poslanec.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 114 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k 25. výročiu vzniku iniciatívy Bratislava/nahlas.

    Dámy a páni, prerokovali sme program 8. schôdze.

    Ďakujem vám za spoluprácu a vyhlasujem 8. schôdzu za skončenú.

    Uvidíme sa koncom novembra. Dovidenia.

  • Rokovanie 8. schôdze NR SR sa skončilo o 17.17 hodine.