• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Juraj Droba, Ľubomír Galko, Andrej Hrnčiar, Jozef Kollár, Jozef Mihál, Jozef Mikuš.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 209. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 194.

    Vzhľadom k tomu, že sme dostali informáciu, že spravodajca je v zápche, vyhlasujem desaťminútovú prestávku, kým.

    Pán poslanec Senko, že či by ste sa neujali spravodajca, spravodajcovstva k autorskému zákonu.

    Takže desaťminútovú prestávku vyhlasujem.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že nachádza sa tu člen výboru, ktorý nám môže predniesť správu, rovno teda dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. S týmito rannými úvodmi schôdzí bývajú problémy, ale ďakujem pánovi kolegovi, pánovi podpredsedovi výboru pre médiá a kultúru, že zobral spravodajcovstvo, takže môžeme začať.

    Predkladám opäť zámer zmeny autorského zákona. Na tejto schôdzi sme sa autorským zákonom zaoberali z dôvodu problémov v kolektívnej správe autorských práv, ktorá nakoniec dospela až do toho štádia, že sme boli svedkami v nedávnom období až rezignácie jedného zo šéfov kolektívnej ochranky SOZA-y, alebo teda organizácie známej pod skratkou SOZA, Slovenského ochranného zväzu autorského, takže autorský zákon z roku 2003 má veľa problémov. Ja som sa rozhodol predložiť novelu autorského zákona, ktorá sa nevenuje priamo pôsobeniu kolektívnej ochrany autorských práv, ale upravuje niektoré iné aspekty, a dovolím si ctenú snemovňu požiadať o podporu tohto zámeru.

    Úvodom, tak ako je napísané v dôvodovej správe tohto zámeru, by som sa chcel zamerať na cieľ návrhu, ktorým je jednoznačne vymedziť pojmy uvedené v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vnímajú nejasne, a z toho dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich na súde, čo má sekundárne negatívny vplyv na nápad súdov, ako aj dĺžku súdneho konania v niektorých veciach. Napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky plánuje v súlade s jej programovým vyhlásením vypracovať nový autorský zákon, jeho prijatie sa predpokladá však až v období ku koncu roku 2014, možno 2015, pričom sa mi zdá, že je to dlhé obdobie na to, aby sa niektoré čiastkové otázky, napríklad formou aj opozičnej novelizácie platného autorského zákona, nedali vyriešiť tu a teraz. K takým otázkam, si myslím, že patrí aj úprava ustanovenia autorského zákona o kolektívnej správe, čo sa stalo minulý týždeň, a tak ako som sa snažil aj minulý týždeň predložiť v rámci tejto novely aj takzvanú úpravu verejných licencií, vychádzajúcich z autorského práva, čiže takzvaná otázka Creative Commons, ako aj určitých zjednodušených podmienok, ktoré sa v rámci autorskoprávnej agendy vyskytujú.

    Myslím si, že jednoznačná, stanovenie jednoznačnosti zákona je výzvou pre každého jedného legislatívca, a preto aj otázka jednoznačného vymedzenia pojmov dielo a denné správy, ktorá je predmetom môjho, mojej malej novely a malej úpravy, ktorá má za cieľ hlavne jednoznačne vymedziť tieto pojmy, znesie pozornosť tejto snemovne, ako i to, aby mohlo, mohla byť podporená poslancami Národnej rady.

    Iniciatíva bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu, napríklad vydavatelia novín, časopisov, rozhlasoví, televízni vysielatelia, a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácie, najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania takzvaných derivátnych informačných služieb, alebo jednoducho povedané monitoring médií, napríklad Broadcast Monitor, monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a Press clipping, čiže monitor tlače, ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva a práv s ním súvisiacich, ak odhliadneme od potenciálnych aspektov možného narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže. Napríklad zneužívanie dominantného postavenia na trhu niektorým z týchto subjektov.

    Ak by som sa mal zamerať presne k bodom, ktoré tento návrh rieši, jedná sa:

    Po prvé, o definíciu minimálneho vkladu autora, ktorého dielo je jedinečným výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Táto úprava sa zameriava na to, že píšuci autori, píšuci novinári, mám za to, že sú autormi a pri svojej činnosti by mali byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Problematika, ktorá má za cieľ tento návrh novely upraviť, je v podstate veľmi nejasná definícia diela v zmysle autorstva. V definícii diela podľa § 7 súčasného znenia autorského zákona chýba zmienka o jeho jedinečnosti.

    Predmetom autorského práva je literárne alebo iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, je súčasné znenie. Dielo má mať charakteristické znaky vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom však nie je kladená podmienka na minimálny vklad autora. Táto definícia, ktorú chceme zaviesť a zjednodušiť možno posudzovanie, má teda za cieľ zjednodušiť posúdenie charakteru výtvorov, podľa čoho by bolo možné určiť ich zaradenie a mieru prislúchajúcej ochrany podľa autorského zákona. Snažíme sa tu o jasné rozlíšenie medzi úradným dielom a spravodajstvom informačného charakteru a dielom, ktorému dal autor pridanú hodnotu vkladom svojej vlastnej jedinečnej tvorivej duševnej činnosti, alebo teda svojej vlastnej autorskej licencie.

    Musím sa tu zastaviť aj pri definícii pojmu denná správa. Ochrana podľa súčasného znenia autorského zákona sa nevzťahuje na takzvané denné správy. S touto problematikou sa stretávajú najmä spravodajské agentúry, u nás SITA, či TASR a jednotliví redaktori, ktorí tieto správy spracúvajú, a teda sú tvorcami ich pridanej hodnoty. Uvádzame, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom informácia na jednej strane, ktorá je komunikáciou s obsahom kto, kde, kedy, ako a prečo, a pojmom správa, ktorý je výsledkom spracovania informácie s pridanou hodnotou autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Čiže je treba rozlišovať medzi informáciou a správou. Informácia podľa aj medzinárodných zmlúv, ktorého je Slovensko súčasťou, nemá autorskoprávnu ochranu, pričom správa by ju mala mať, a k tomu by malo slúžiť presné zadefinovanie jedinečnej činnosti autora, aby bolo presne jasné podľa autorského zákona, ktoré správy, alebo teda ktoré celky by mali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Stala sa taká chyba, možno to nazvať aj chyba anglickým pojmom označená lost in translation, alebo stratený v preklade, keďže denná správa v anglickom jazyku News of the day, pod ktorou sa rozumejú udalosti dňa ako ucelený žurnalistický celok, je u nás často interpretovaná ako správa dňa, pričom sa neprihliada na mieru tvorivosti jej autora. Tu narážame na spor vo výklade pojmu denná správa alebo udalosť dňa, podľa ktorého by bolo možné literárne útvary v novinách zaradiť a následne určiť, aká ochrana z hľadiska autorstva im podľa zákona prináleží. Teda ktoré majú a ktoré nemajú ochranu podľa autorského zákona. Navrhovanou úpravou chceme spresniť autorský zákon tak, aby uvedené pojmy boli jasne definované a v praxi identifikovateľné. Aby na jednej strane bol chránený autor a aby mu boli priznané práva, ktoré mu za jeho prínos prináležia. Spracovanie informácie rozdielnymi autormi totiž nikdy nebude rovnaké a stvárnenie danej informácie do literárnej podoby nemožno a stvárneniu informácie dennej informácie do literárnej podoby nemožno uprieť existujúci vklad autora. Na základe tohto príkladu môžeme vidieť rozdiel medzi informáciou a správou. Tvorcom denných správ, teda novinárom, ktorí spracujú informáciu do žurnalistického diela a u ktorých je zjavný prvok intelektuálnej tvorivosti, minimálnej miery originality, by nemali byť upierané autorské práva. Na strane druhej zachovávame na zreteli, alebo máme na zreteli verejný záujem, právo občanov na informácie, na základe ktorého denné správy nespadajú pod ochranu autorského zákona, keďže na informáciu nemožno mať vlastnícky nárok. Je treba jasne teda rozlíšiť informáciu a správu. Informácia bez autorskoprávnej ochrany z hľadiska verejného záujmu, a teda práva občanov na informácie, na druhej strane treba jasne rozlíšiť správu a intelektuálny duševný vklad autora, ktorý s danou informáciou pracuje a pridáva k nemu na základe autorskej, umeleckej, alebo akejkoľvek inej licencie nejakú pridanú hodnotu.

    Návrh zákona si dáva za cieľ pozitívne prispieť k diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a slobody prejavu, rovnako garantovanej tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy Slovenskej republiky, ale aj širšie k diskusii o adekvátnosti súčasnej autorskoprávnej ochrany na Slovensku, ktorá sa odvíja predovšetkým od kvality jednotlivých ustanovení autorského zákona a ich vzájomnej previazanosti. Možno sa zamyslieť aj nad tým, či by nebolo vhodnejšie upraviť pojem denné správy v samostatnom ustanovení, napríklad v novom písmene v § 7 ods. 3 autorského zákona tak, ako to už dlhšiu dobu navrhuje odborná verejnosť, a to formulačne v intenciách tohto návrhu zákona. Pozitívnym dopadom takejto úpravy by bolo jednoznačné potvrdenie toho, že denné správy nemožno považovať za úradné diela, ako to, žiaľ, v minulosti bolo nesprávne interpretované aj Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo nie je v súlade ani so samotným Bernským dohovorom a jeho výkladom. Rovnako sa možno zamyslieť nad podnetmi odbornej verejnosti, ktoré požadujú spresnenie ustanovenia zakotvujúceho takzvanú spravodajskú licenciu § 33 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) v spojení s § 25 a treťou vetou, a to podľa vzoru českej právnej úpravy, ktorá je vnímaná nielen v domácom, ale aj v európskom kontexte veľmi pozitívne.

    Chcel by som sa ešte v krátkosti dotknúť niektorých pojmov, keďže táto problematika je natoľko široká, aby sme sa nezamotali v nejakej jemnej pavučine autorskoprávnej ochrany, chcel by som spomínaný Bernský dohovor trošička, cteným kolegom objasniť. Pojem dielo, ktoré uvádza náš autorský zákon vymedzený v § 7 autorského zákona, vychádza z takzvaného Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. V platnom znení ďalej sa používa teda názov Bernský dohovor, ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý sa odkazuje dohovor WEPU a o autorskom zákone z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky je zverejnený formou vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako výtvor, respektíve výsledok duševnej činnosti, a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, respektíve jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku Európskej únie však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod vplyvom judikatúry a právnej vedy, pričom výnimkou nie je ani koncept originality, čiže jedinečnosti diela, čo je aj mojím zámerom pri predkladaní tejto novely. Napríklad v nemeckom autorskom zákone sa hovorí o autorovej vlastnej tvorivej činnosti, pričom slovo vlastný sa interpretuje ako originálny. Slovo originálny je spomenuté aj v autorskom zákone Spojeného kráľovstva z roku 1988, takzvaný Copyright Designs and Patents Act z roku 1988, zatiaľ čo vo francúzskom autorskom zákone, ako aj autorských zákonov severských štátov Európy sa výslovne slovo originálny neuvádza. Spomína sa však výtvor tvorivej duševnej činnosti autora.

    K bodu 1 môjho návrhu by som chcel poznamenať, že tak ako smernica EÚ z oblasti autorského práva sa spracováva s komplexnejším pojmom diela, ktorý používa aj slovenský autorský zákon, a to, ako z výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom aj v zahraničnej odbornej literatúre sa má za to, že takýto komplexný pojem je určitým kompromisom medzi právnou tradíciou kontinentálneho systému práva, čiže nášho, ktorý pracuje prevažne s pojmom tvorivá duševná činnosť a právnou tradíciou anglo-amerického systému práva Common Law System, ktorý pracuje s pojmom autorova vlastná činnosť, čo konkludentne predpokladá, že ide o originálny výsledok tvorivej činnosti. Napriek tomu, že smernice v normatívnom texte pojem originálny, jedinečný nepoužívajú, odkazujú na neho v odôvodneniach upravených v preambulách týchto smerníc. V tejto súvislosti možno uviesť napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov. Kodifikované znenie si môžete dohľadať z 5. 5. 2009, strana 16, ktorá v odôvodnení č. 8 hovorí o kritériách, ktoré je treba uplatniť s cieľom posúdiť, určiť, či počítačový program je, alebo nie je originálnym dielom, alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz. Mimoriadne vydanie, kapitola 13/zväzok 15 uvádza, že žiadne iné kritérium ako originalita v zmysle autorovej vlastnej duševnej činnosti, tvorivej činnosti, by sa nemalo uplatňovať pri určovaní, či databáza môže byť predmetom ochrany autorského práva. Koncept originality, teda jedinečnosti má dlhú právnu tradíciu tak v kontinentálnej Európe, ako aj na americkom kontinente a v anglosaskom právnom prostredí. V prípade kontinentálneho systému práva, do ktorého patrí aj naše slovenské právo, sa originalita vníma ako pečať autora zanechaná vo vytvorenom diele, takzvaná pečať originality. Takýto koncept možno nájsť aj v slovenskej právnej vede. V systéme anglo-amerického práva, osobitne v Spojených štátoch amerických, sa považuje v tomto smere za prelomový rozsudok Najvyššieho súdu USA vo veci Feist and Rural 499 US 340/1991, ktorý konštatoval, že ochrana autorského práva sa vzťahuje len na tie diela, ako výsledky tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré vykazujú aspoň minimálne znaky originality, čiže jedinečnosti. Od roku 1991 je tak koncept originality pevnou a trvalou súčasťou pojmu diela chráneného autorským právom v USA v zmysle už spomínaného Bernského dohovoru. Napriek tomu, že koncept originality diela zabraňuje tomu, aby za diela boli považované napríklad aj plagiáty alebo kompiláty, tento koncept býva v súčasnosti spochybňovaný s odôvodnením použitia gramatického výkladu úvodnej vety § 7 ods. 1 s poukázaním na § 7 ods. 2 autorského zákona, na základe ktorého by malo byť aj usporiadanie obsahu ako výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora predmetom ochrany autorského práva. Keďže zo znenia zákona nie je jednoznačné, že aj v tomto prípade slová vlastná tvorivá činnosť autora možno vnímať ako kritérium originality, návrh zákona s cieľom vyriešiť túto nejasnosť dopĺňa slovko jedinečný do pojmu diela ako originálneho, to jest jedinečného výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podobnú formuláciu používa teda aj český autorský zákon, zákon č. 121/2000 Sb., ktorý v § 2 zakotvuje, že predmetom autorského práva je dielo, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora. Nakoniec aj Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitého rázu, závislého od individuálnych, osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Takže toľko k možným sporom a k možným odborným výtkam doplnenia slovka jedinečný. Celý čas sa tu bavíme v podstate o tomto slove, aby bolo presne a jasne rozlíšiteľné, čo autorskoprávnu ochranu má mať a čo autorskoprávnu ochranu mať nemá, na základe čoho by následne nemohli byť celky, ktoré autori vytvoria. A máme za to, že správy nie sú informácie. Ak niekto použije jedinečnú tvorivú činnosť, aby spadal pod autorsko-právnu ochranu aj podľa nášho právneho systému, alebo teda podľa nášho autorského zákona.

    K bodu 2 stručne. Tu sa, ktorý následne prednesiem, tu sa zaoberáme pojmom takzvané denné správy alebo News of the day, ktoré nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené rôzne skutočnosti, a to na základe toho, že rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií, by teda z hľadiska verejného záujmu nemali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu denné správy, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že denné správy sa považujú aj, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem denné správy Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ, alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi, napríklad článok 11 Charty základných práv EÚ, ako aj vnútroštátnym právom, spomínaný článok 26 Ústavy. Článok 2 ods. 8 Bernského dohovoru je úzko spätý s jeho článkom 10, ktorý zakotvuje takzvanú spravodajskú licenciu, to jest výnimku, keď určité dielo nie je chránené autorským právom za predpokladu, že ich autor nevyjadrí takzvanú autorskú výhradu, a sú dodržané viaceré podmienky týkajúce sa citácie diela a jeho autora doslovne. Zákonodarstvám štátov únie sa vyhradzuje, aby dovolili rozmnožovať tlačou, vysielať rozhlasom, alebo televíziou, alebo prenášať po drôte na verejnosť články o aktuálnych, hospodárskych, politických, alebo náboženských otázkach uverejnených v novinách, alebo časopisoch, alebo diela tej istej povahy vysielané rozhlasom, televíziou, pokiaľ rozmnožovanie, vysielanie rozhlasom alebo televíziou nie je taký prenos, nie je výslovne, alebo taký prenos nie je výslovne vyhradený. Vždy však treba zreteľne uviesť prameň, právne následky porušenia tejto povinnosti určujú právne predpisy štátom, v ktorom sa uplatňuje nárok na ochranu. Takýmto spôsobom upravuje takzvanú spravodajskú licenciu aj smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2001/29 ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv. Na záver pre úplnosť treba uviesť aj ďalšiu výhradu, ktorú má, ktorú hovoríme v § 33 ods. 1 písm. d) a máme k dispozícii, a to súhlas autora sa nevyžaduje na verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a až c) predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto nevyhradil. V praxi však neraz dochádza k prípadom, keď súčasťou denných správ sú napríklad články, ktoré spĺňajú všetky znaky diela a ako diela by aj mali používať autorskú právnu ochranu. Problematickým sa takéto posudzovanie stáva najmä vo vzťahu medzi vydavateľmi novín a časopisov a rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami na jednej strane a spoločnosťami, ktoré denné správy monitorujú na strane druhej. Vychádzajúc z vyhlásenia, ktoré je uvedené v správe hlavného výboru konferencie k otázkam práva duševného vlastníctva, ktorá sa konala v Štokholme v roku 1967, sa má vo všeobecnosti za to, že denné správy a udalosti nie sú v princípe predmetom ochrany autorského práva, ale články novinárov, alebo iné diela novinárov, ktoré prinášajú, obsahujú spravodajstvo. Predmetom takejto ochrany sú za predpokladu, že ich možno považovať za literárne alebo umelecké diela odvolávajúc sa na spomínaný Bernský dohovor. Preto platí, že v prípade každého jednotlivého článku treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7 autorského zákona, alebo o dennú správu, ktorá nie je predmetom ochrany autorského práva. V tomto duchu sa nesie aj slovenská judikatúra, napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. konania 6 CO/314/2008-211. Zároveň platí, že nie každé uplatnenie autorskej výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a) za bodkočiarkou má automaticky za následok, že článok sa už nepovažuje za dennú správu, ale za dielo, pretože takto uplatnená autorská výhrada, hoci len je uplatnená riadne a včas pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami, nemá žiaden právny význam. Opätovne možno uviesť už existujúcu judikatúru slovenských súdov. V tejto súvislosti možno uviesť aj kľúčové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozhodnutie súdneho dvora vo veci CP/8 Infopacket International a tak ďalej, a tak ďalej. Súd v týchto prípadoch konštatoval, že aj články v novinách vrátane ich častí alebo jednotlivých viet sú predmetom ochrany autorského práva, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorom, pričom posúdenie, či v konkrétnych prípadoch možno takýto článok považovať za dielo, je v právomoci vnútroštátneho súdu ako aj rozhodnutie súdneho dvora vo veci Infopacket International. Dánske Dank Bank Foreign z roku 2012, v ktorom súd konštatoval, že koncept oprávneného použitia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. b ) smernice Európskeho parlamentu z roku 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti v platnom znení zahŕňa aj skenovaný článok z novín na komerčné účely a ich následné spracovanie do podoby prehľadu tlače bez toho, aby autor článku dal k tomu dal súhlas, pokiaľ to nezakazuje vnútroštátna legislatíva, keďže legislatíva EU to nezakazuje ako celok. Návrh zákona všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zohľadňuje pri precizovaní pojmu denná správa, ktorý je uvedený v § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona s tým, že dennú správu, že za dennú správu sa nepovažuje nielen tá správa, ktorá je autorským dielom podľa § 7 ods. 1 a 2 autorského zákona, ale zároveň a kumulatívne takáto správa najčastejšie v podobe novinového článku len za predpokladu, že k nej bola vyjadrená autorská výhoda riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona § 33 ods. 1 písm. a) alebo d) v spojení s § 25 treťou vetou. Pri riadnom uplatňovaní nového znenia autorského zákona na základe prijatia môjho návrhu by aj na Slovensku nemalo dôjsť k obmedzovaniu súdnych sporov týkajúcich sa tejto problematiky a usporiadanie vzťahov medzi dotknutými subjektmi na relevantnom trhu na princípe primeraného použitia, takzvaného Fair Use a primeranej náhrady takzvanej Fair Compensation. Dovolil som si možno zoširšia uviesť problematiku vsunutia veľmi jednouchých pojmov, keďže autorskoprávna ochrana a celý problém je natoľko široký, že nie je ambíciou v súčasnom stave predkladať absolútny koncept a celý koncept autorskoprávnej ochrany, ktorý má v mnohých oblastiach obrovské problémy a týmto chcem dokumentovať aj to, že nielen kolektívna správa autorských práv na Slovensku mierne kríva, ale sú aj ďalšie ustanovenia autorského zákona, ktoré by v súčasnom stave zniesli úpravu. Chcem preto ešte raz požiadať ctených kolegov o podporu. Následne si dovolím predniesť v paragrafovom znení to, čo som sa snažil odôvodniť úvodom. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov, pričom, ja viem, ja chcem iba uviesť, že je to fakt veľmi jednoduchá úprava, ktorá napriek tomu dlhému úvodu by mohla nájsť podporu, a preto oba články, ktoré uvádzam, sa vlastne dajú zhrnúť do dvoch viet a to je to, že aby sme zadefinovali presne a jasne jedinečnosť autorského diela a aby sme zadefinovali presne a jasne, čo sú denné správy a čo denné správy nie sú, aby bolo na Slovensku súdom, autorom a používateľom jasné, na základe čoho jednotlivé celky používajú, alebo nepoužívajú autorskú právnu ochranu. Čiže prosím vás o podporu a dúfam, že toto nadobudne všeobecnú pozornosť a mohla by takáto úprava prejsť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 618 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa po rozprave uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 194 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Neregistrujem žiadnych prihlásených poslancov. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem. Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu zákona Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 210. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 195.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa VISKUPIČA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 210.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami ako jedni z nových poslancov, síce druhé funkčné, ale veľmi krátko, ktorí sme strávili v parlamente sme mali problém s vykonateľnosťou a s niektorými parametrami poslaneckých prieskumov. Nie je tu kolega Huba, ale ten už má aj skúsenosť počas tohto, trvania tohto funkčného obdobia Národnej rady, že niektoré poslanecké prieskumy boli zamietnuté. Preto sme sa rozhodli pripraviť zákon alebo novelu, krátku novelu rokovacieho poriadku o poslaneckých prieskumoch, ktorú možno nazvať o tom, aby bol možný v prípadoch, ktoré sú odôvodnené, a podľa toho ako rozhodne, rozhodnú niektoré zainteresované orgány Národnej rady, aby bolo možno vykonať takzvaný individuálny poslanecký prieskum. Dôvodom predloženia tohto návrhu novely je fakt, že v platnej právnej úprave upravujúce podmienky, kompetencia, postavenie poslancov Národnej rady absentuje zákon a legitimácia, ktorá by umožnila výkon poslaneckého prieskumu bez poverenia výboru. Keďže vieme, že všetky výbory v súčasnej Národnej rade sú obsadené pomerne podľa výsledkov volieb, čiže v každom jednom výbore má väčšinu súčasne vládna strana aj v predchádzajúcom období to bolo tak, že vládna koalícia mala vo výboroch väčšinu. Je teda podľa mňa na mieste sa zamýšľať nad tým, aby mohla byť do dôsledkov upravená kontrolná právomoc Národnej rady pri výkone niektorých jej kompetencií, hlavne čo sa týka kontroly, aby mohli poslanci vykonať poslanecký prieskum pri vykonávaní svojho poslaneckého mandátu. Cieľom teda je formálne zakotvenie práv a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie individuálneho prieskumu poslanca a na vyžiadanie si správ od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov v ustanoveniach rokovacieho poriadku. Oprávnenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je požadovať informácie, vysvetlenia a podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie od členov vlády Slovenskej republiky, ako aj vedúcich ostatných ústredných orgánov a vedúcich štátnych organizácií a je to jedným zo základných práv poslanca zakotvených v ústave § 12 písm. g), h, a ch) zákona o poslancoch. Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať za jeho takzvaný individuálny poslanecký prieskum, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva, a bez čoho by jeho činnosť postrádala zmysel. V súčasnosti sú poslanecké prieskumy, ako som spomínal, realizované kolektívne z výborov Národnej rady, táto iniciatíva reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, respektíve schválenia poslaneckého prieskumu výborom Národnej rady predstavuje častokrát neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu.

    Poslanci, ktorí sa pre riadny výkon svojej poslaneckej funkcie rozhodnú uskutočniť poslanecký prieskum, sa stretávajú možno s neochotou vyšších štátnych funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum. Individuálny poslanecký prieskum pritom možno považovať za imanentnú súčasť výkonu funkcie poslanca. Kontrolná činnosť Národnej rady je vymedzená aj ústavou, je vymedzená rokovacím poriadkom Národnej rady a niektorými osobitnými predpismi. V zmysle rokovacieho poriadku sa pod ňou rozumie právo vyžadovať správy od príslušných subjektov, právo podať interpeláciu, práva realizované v rámci hodiny otázok a právo podávať podnety a pripomienky. K takýmto právam by teda malo patriť aj právo vykonať poslanecký prieskum, čo je právomoc, ktorú súčasné znenie rokovacieho poriadku priznáva nie poslancovi, ale iba orgánom Národnej rady, a to výborom, a preto si myslím, že by bolo dobré ustanoviť individuálny poslanecký prieskum. V súvislosti s pojmom prieskum zákon o poslancoch, ktorý je v mnohých bodoch obsolentný, tento zakotvuje v ustanovení § 12 písm. j) citované ustanovenie dáva poslancovi možnosť zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Národnej rady, ak sú na to poverení, avšak zabúda na skutočnosť, že základným právom poslanca je vykonávanie svojho vlastného mandátu, a teda aj individuálneho prístupu k jeho výkonu.

    Rovnako právo požadovať správy od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov by malo byť súčasťou výkonu mandátu poslanca. Toto je obmedzené len na Národnú radu a jej výbory, hoci právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom spomínaný zákon o poslancoch. Informácie a vysvetlenia možno istotne získať aj prostredníctvom inštitútu interpelácie alebo hodiny otázok, získanie podkladov je však neraz možné len vyžiadaním si správy, ktoré takéto podklady obsahuje, alebo zistení určených skutočností vrátane získania podkladov priamo na mieste prieskumu subjektu, kde sa poslanec môže na poslanecký prieskum vydať práve formou individuálneho poslaneckého prieskumu. Myslím si, že vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu je v zmysle zabezpečenia výkonu mandátu prínosom pre každého jedného poslanca, pretože získavať, či už z opozičných lavíc, ale možno aj z lavíc vládnej väčšiny, ktorá v parlamente je, by mohla byť určená upravená orgánmi Národnej rady, avšak bez toho, aby sa vo výboroch rozhodovalo podľa toho, kto má v tom-ktorom výbore väčšinu.

    Je to tak trošička postavené na hlavu, keďže kontrolnú právomoc má mať poslanec parlamentu, a omnoho vyššiu poslanec opozície, je teda pre mňa až nepochopiteľným faktom, že neexistuje tento inštitút v úprave výkonu mandátu doteraz, zároveň, tak ako som bol upozornený, ako aj sám svojím vlastným pričinením, zaoberajúc sa touto témou som zistil, že neexistujú takmer žiadne pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na konkrétneho poslanca pri vykonávaní poslaneckého prieskumu. To, že táto otázka sa neriešila 23 rokov, neznamená, že nie je presne teraz čas na to, aby sme takúto právomoc poslancom parlamentu pri výkone ich mandátu dali. Myslím si, že jednak obsolentnosť zákona č. 45/1989, takzvaný zákon o poslancoch v znení neskorších predpisov, ktorý je ešte spred novembra '89, je jedným faktom, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom je poslanecký mandát vykonávaný, alebo mohol by, keďže ak by sme to povedali ľudskou a neprávnou rečou, tak tento zákon spred novembra '89 je v mnohých bodoch, alebo takmer všetkých bodoch okrem jedného, a týka sa, myslím, vydávania preukazov poslancom, neplatný, nedajú sa jeho ustanovenia použiť v tejto dobe. A upozorňujem ešte raz, je to tak stará norma, ktorá upravuje výkon poslaneckého mandátu ešte spred novembra '89.

    Zachytil som v tejto iniciatíve, myslím, že to bola iniciatíva pani kolegyne Gibalovej zo 4. volebného obdobia, ktorá takisto upravovala na základe poslaneckého návrhu úpravou vtedy nie rokovacieho poriadku, ako to robíme my, ale zákona o poslancoch takisto výkon poslaneckého prieskumu, a to viac-menej v podobnom duchu ako sa snažíme upraviť my. Pani poslankyňa, ktorá je aj v súčasnosti členkou, alebo teda pani poslankyňou aj v tomto volebnom období, teda upravovala zákon o poslancoch. My sme sa rozhodli zákon o poslancoch ako taký zrušiť a upraviť možnosť poslaneckého prieskumu, alebo individuálneho poslaneckého prieskumu priamo v rokovacom poriadku. Myslím si, že prax, ako som spomínal, ukázala, že táto úprava je potrebná a že kontrolné právomoci, ad jedna, Národnej rady a ambícia, ktorá nie je nikým spochybňovaná, a ambícia opozície byť kontrolou vládnej moci by prijatím tohto návrhu, prijatím individuálneho poslaneckého prieskumu bola skutočne naplnená a nebolo by to iba formálne pretekanie sa pri hodine otázok, kedy vieme aj na základe posledných medializovaných informácií, akým spôsobom k hodine otázok pristupujú vládni poslanci, kde sa inštitút napríklad hodiny otázok stáva straníckym PR vládnej strany a jednotliví poslanci nemôžu svoj kontrolný, svoje kontrolné ambície, alebo ambíciu kontrolovať vládu naplniť, keďže všetky mechanizmy aj vykonávania poslaneckých prieskumov závisia od súčasnej vládnej väčšiny v tomto parlamente.

    Prosím vás teda o podporu tohto návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 195 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie zákona, návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Takže do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Gibalová, Martvoň, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, vážený pán predkladateľ a pán spravodajca, jedným zo základných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je interpelovať vládu Slovenskej republiky, členov vlády a požadovať od nich, od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v zmysle zákona o poslancoch § 12 písm. g), h), ch). Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať aj za jeho individuálny poslanecký prieskum, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva, a bez čoho by jeho činnosť postrádala zmysel. Ja počkám, pani predsedajúca, až pán predkladateľ si vybaví ostatné záležitosti v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pán predkladateľ.

  • Preto, prečo som teraz zdôvodnila, že áno, poslanec okrem svojej inej práce, ktorú vykonáva, ako nástroj svojej činnosti používa aj, v úvodzovkách, takzvaný "individuálny poslanecký prieskum". Preto som v IV. volebnom období v mojom prvom volebnom období v roku 2006, od roku 2006 aj predkladala novelu zákona o poslancoch, ktorú už aj spomenul pán predkladateľ, pretože hneď po nastúpení počas môjho prvého funkčného obdobia v Národnej rade som postupne prichádzala na to, čo sa skrýva za prácou poslanca Národnej rady a ako prvú úlohu som si považovala prečítať ako nováčik, preštudovať a prečítať zákon o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky aj rokovací poriadok. A v roku 2006 zákon o poslancoch sa mi zdal byť rovnakou raritou ako živý dinosaurus na hradnom vrchu. Totiž v tomto platnom zákone dodnes prežívajú orgány Národného frontu, organizácie v ňom združené, výbory ľudovej kontroly, národné výbory na všetkých úrovniach, vedúci socialistických organizácií a pracovné kolektívy, Česká národná rada a Federálne zhromaždenie, Slovenská socialistická republika, no a na záver ako zlatý klinec podpisy Šalgoviča a Knoteka.

    Platné znenie zákona o poslancoch Národnej rady naozaj nie je dôvodom k hrdosti, možno aj preto by sme ho márne hľadali medzi základnými dokumentmi na internetovej stránke Národnej rady, a je na nej naozaj všeličo od ústavy, ústavných zákonov, cez zákony ostatné, volebné poriadky, informácie, až po spôsob podávania a doručovania materiálu Národnej rade. Iba zákon o poslancoch tam chýba. Ale preto o tom hovorím, že vtedy ma tento zákon o poslancoch inšpiroval na podanie novely, aj moje skúsenosti v poslaneckej funkcii, pretože počas tohto obdobia v minulosti som urobila niekoľko komplexných hĺbkových prieskumov, pri ktorých som spolupracovala s mnohými štátnymi orgánmi a zozbierala som množstvo informácií potrebných k tomu, aby som si mohla vytvoriť objektívny pohľad na problém, ktorý mi ústredný orgán štátnej správy nebol schopný poskytnúť v požadovanom rozsahu.

    Spomínam si napríklad len na prieskum o stave vybavovania žiadostí, uplatnených podľa zákona 64 o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorý pokrýval všetky obvodné pozemkové úrady na Slovensku a spracovával informácie približne o 650 žiadateľoch.

    Spoločným menovateľom problémov, ktoré som zaregistrovala a ku ktorým možno prispelo aj to, že som opozičná poslankyňa, v tomto čase som bola rovnako opozičná poslankyňa, bola občasná neochota úradníkov štátnej správy k spolupráci s odôvodnením, že mi k tomu chýba zákonná legitimácia, a preto som sa rozhodla pre tento krok a uplatnila som si svoje právo poslanca predložiť novelu zákona o poslancoch Národnej rady.

    Pretože cieľom toho môjho predloženého návrhu bolo spresniť znenie príslušných ustanovení zákona a zahrnúť osobný poslanecký prieskum do znenia v § 12 ako písm. j), aby bolo zakotvené formálne v zákone to, čo objektívne aj existuje.

    Preto som sa prihlásila do rozpravy, lebo tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Viskupič rozhodne podporím. Považujem ho za dobrý návrh, ale musím pritom povedať aj taký postreh a vyjadriť sa k formálnej stránke tohto podaného návrhu. Totiž pri dôvodovej správe, keď som si ju čítala, boli mi niektoré pasáže veľmi dôverne známe. Hovorím o dôvodovej správe. Preto som si porovnala znenie dôvodovej správy a môjho vystúpenia zo IV. volebného obdobia s tlačou 1452, ktorú som podávala 15. januára 2010 na 48. schôdzi v IV. volebnom období, kde som teda navrhovala zakotviť individuálny poslanecký prieskum. Čiže podporím ten návrh, na jednej strane ma veľmi teší, že pán poslanec Viskupič oprášil tento starý nápad, ktorý považujem za dobrý, na druhej strane by som chcela podotknúť, že mohol si odpustiť obmenu, nepodstatnú obmenu viet z odôvodnenia môjho návrhu bez zmienky o zdroji, z ktorého čerpal, a tým možno teraz budem tvrdá, ale poviem, že vyrobil taký malý plagiát, a to je paradoxnejšie o to, že v predchádzajúcom bode práve pán poslanec Viskupič chce novelizovať zákon o autorskom práve. Za obdobie, čo som v parlamente, sa to už stalo viackrát, ale ja chcem veriť, že posledný, osobne nevidím totiž podstatný rozdiel medzi vykrádaním hrobiek v egyptských pyramídach a vykrádaním myšlienok z návrhov zákonov, ale opakujem, považujem tento návrh za dobrý, nápad je dobrý, mrzí ma tá dôvodová správa a určite ho podporím, lebo som presvedčená o tom, že individuálny poslanecký prieskum je dobrý nástroj na vykonávanie mandátu poslanca Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pán poslanec Viskupič, Novotný, Martvoň, Matovič, Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Úvodom by som sa chcel poďakovať za podporu, aj keď ten záver ma skutočne mrzí. Netušil som, že pani poslankyňa má záujem niekoho označovať za plagiátora. Myšlienka bola jasná, škoda, že ste, pani poslankyňa, za minulého vládneho obdobia s tým neprišli, ja som sa dotkol výkonu poslaneckého mandátu, prvýkrát teda som bol za minulého vládneho obdobia, kedy sme sa mohli zamyslieť nad tým, aby sme to upravili a možno aj mali na to väčšie predpoklady. Dovolil som si vás spomenúť aj pri úvodnej a v odôvodnení tohto môjho zámeru, že nie som autorom myšlienky individuálneho poslaneckého prieskumu, a mal som za to, že to, že som spomenul, že IV. volebného obdobia iniciatíva vaša na predkladanie tohto návrhu bola, a to teda úpravou zákona o poslancoch, ktorými spolu so súčasným spravodajcom sa snažíme zrušiť ako taký a upraviť to v rokovacom poriadku, je dostatočným naplnením možno vašich autorských práv na myšlienku osobného poslaneckého prieskumu. Individuálny poslanecký prieskum však nie je len úzkoprsá vojna medzi tým, kto je autorom myšlienky, ale ide o to, aby sme ako poslanci parlamentu mali možnosť naplniť kontrolnú právomoc ad jedna, Národnej rady a aj opozície do dôsledkov. Ak máte pocit, že sa treba ospravedlniť, ja sa vám ospravedlňujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať za vystúpenie pani poslankyne Gibalovej. Myslím, že bolo veľmi diplomatické a veľmi šarmantné, ale mám taký pocit, že aj faktická poznámka, ktorú sme pred chvíľou počuli, ktorú hovoril môj predrečník, mnohé vysvetľuje. Naozaj nie je veľmi šťastné, keď sa tie isté vety, ktoré nejaký poslanec napísal do dôvodovej správy, objavia v dôvodovej správe iného poslanca, ktorý to podáva ako návrh zákona. Minimálne by teda tohto poslanca mal vziať ako spolupredkladateľa, to je len z môjho pohľadu také prirodzené, alebo teda keď sa len inšpiroval, tak tie vety by bolo treba úplne ináč preformulovať. Beriem to skôr ako nedorozumenie a tak to vnímam. Chcem ale upozorniť na to, že pamätám sa na obdobie rokov 2006-2010, kde to bolo ešte viac rozšírené, keď sme vtedy ako opozícia prišli s nejakým návrhom zákona, tak väčšinou bol odmietnutý zo strany vtedajšej vládnej koalície, ktorej najsilnejším subjektom bola strana SMER, a potom za krátky čas sme to v niektorom vládnom návrhu zákona videli ten poslanecký návrh zákona, a nielen čo sa týka dôvodovej správy, ale aj čo sa týka presného paragrafového znenia. Takže naozaj to fungovalo tak, že vládna koalícia všetko dobre prebrala, ale bola natoľko ješitná, že to musela podať sama. Tým len na záver chcem znovu podčiarknuť, že podobne ako pani poslankyňa Gibalová, aj ja podporím túto novelu zákona o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, lebo ju považujem za potrebnú a podporím aj novelu autorského zákona aj v súvislosti s tým, aby sa takéto plagiátorstvo nedialo, čiže paradoxne ten autorský zákon dobre lícuje v tejto chvíli s návrhom zákona o poslancoch Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová, v podstate ja si dovolím nesúhlasiť s vaším názorom, že tento návrh zákona je dobrý, a po obsahovej stránke dovolím si poukázať na pojem, ktorý sa používa v bode 1 tohto poslaneckého návrhu, a to je pojem vyšší štátni funkcionári. Pojem vyšší štátni funkcionári v slovenskom právnom systéme som nenašiel nikde definovaný. Čiže myslím si, že, ešte vyjadrím sa k niektorým ďalším veciam, ale v tej obsahovej stránke nemyslím si, že je dobre urobený. Na druhej strane, no, spomenuli ste, že pán Viskupič sa dostal do roviny plagiátora, neviem to posúdiť, váš návrh som nevidel, ale nemyslím si, že by to bolo až také hrozné, pokiaľ prebral niektoré myšlienky, s ktorými súhlasíte, ako sa vám aj ospravedlnil, a určite to nie je také zlé, ako keď v minulosti vládna koalícia na čele s SDKÚ preberala opozičné myšlienky a opozičné návrhy, s ktorými prichádzala strana SMER. Čiže myslím si, že nie je to až v takej rovine, ako to, čo robilo kedysi SDKÚ za ich bývalých vlád.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič. Pán poslanec, no, nevymieňajte si takto názory.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Gibalová, ja vám dopredu dávam súhlas na odkopírovanie akéhokoľvek môjho zákona aj s komplet s dôvodovou správou, keď chcete aj s podpisom na konci, lebo mi nejde o politikárčenie, ale o to, keď sa mne nepodarí ten návrh zákona presadiť, aby sa to podarilo vám. A tak ako ste vy hovorili, aj sama ste to priznali, niekedy dávno ste tento návrh predkladali, potom dlhé roky ste s tým nič nerobili a na vašom mieste by som bol iba rád, ak sa niekto tejto iniciatívy chopil a nech by to prepísal aj od písmenka do písmenka.

    Druhá vec je, aj sama viete, aj sama si nepíšete zákony, aj sama nepíšete dôvodové správy a viete, že vám to vlastne vždy chystá právnik, a vy ako poslanec alebo poslankyňa nemáte čas a možnosti a schopnosti si kontrolovať, či náhodou niekde niečo odpísal, alebo neodpísal, a pripadá mi naozaj ješitné a politikárčenie, aby sme ešte si aj strážili nejaké autorstvo pri návrhoch zákonov, formulácii zákona alebo dôvodovej správy. Buďme radi, že niekto z nás v tejto sále niečo, nejaký dobrý rozumný návrh zákona presadí, a nepozerajme na trapné politikárčenie, či tam použije také slovné spojenie, alebo onaké, a či som ho predtým použil ja, alebo niekto iný.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba krátko, myslím si, že áno, malo by nám tu ísť o vec, to znamená, že aby sa daná myšlienka ujala, keď je problém riešiť, tak aby tá myšlienka, to je jedno, z akej bude politickej lajny postavená. A čo sa týka konkrétneho vášho vystúpenia, súhlasím že poslanecký prieskum by mal mať svoju váhu, a myslím si, že aj individuálny poslanecký prieskum má tu svoje miesto. Ja tiež, keď som prišiel prvýkrát do parlamentu, som sa pýtal, prvé moje slová na výbore boli, ako sa robí prieskum, nech mi niekto povie, ako sa robí, lebo tých problémov, s ktorými sa obracajú na nás ľudia, myslím, že každý poslanec vidí, že to sú desiatky a stovky. V mnohých prípadoch aj my sme teda zažili, že na výbore, pokiaľ chcete tento poslanecký prieskum mať odobrený, nedôjde k súhlasu a prakticky daná myšlienka sa pochová. To znamená, stopercentne som za to, aby individuálny poslanecký prieskum bol problémom, ktorý treba riešiť v tejto Národnej rade, aby bol vyriešený, aby sme dali váhu tomu poslancovi, a myslím si, že mnohí z nás sú odborníci v daných oblastiach a vedia si zastať aj ten poslanecký prieskum priamo v teréne, keď budú konfrontovaní s odborníkmi v danej oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči s reakciou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Všetci moji predrečníci sa vyjadrovali skôr k tomu problému toho plagiátorstva a stojím si za tým výrazom. Ja totižto som nehovorila o tom, že nie je možné mať rovnaký nápad a rovnakú myšlienku, predsa sme tu na to stopäťdesiati, aby sme rozmýšľali nad možnosťami novelizácií zákonov, ktoré novelizovať treba. Ja, pokiaľ ste ma dobre počúvali, som hovorila o dôvodovej správe a mojom vystúpení zo IV. volebného obdobia, kde som tam videla podobu v dôvodovej správe pána predkladateľa. Čiže myšlienku môžu mať viacerí poslanci, nápady môžu byť rovnaké, ale nemôže sa stávať to, že sa použije dôvodová správa poslanca. Pán Matovič, nebudem nič kopírovať, píšem si, či tomu veríte, alebo neveríte, píšem si zákony sama, samozrejme, po konzultáciách, ale sama. Pán Martvoň, vy ste hovorili o formálnych chybách, ktoré ak by ten zákon prešiel do druhého čítania, by sa dali podľa mňa určite elegantne odstrániť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martvoň, nech sa páči. Prihlásený do rozpravy. Ešte predtým, pán poslanec chce vystúpiť? Chcete vystúpiť? Chce vystúpiť pán predkladateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Keďže tu nastal nejaký problém a ja si som si otvoril tú dôvodovú správu, pani poslankyňa, a nie je to pravda. Bohužiaľ, táto miera politikárčenia. Celá dôvodová správa je takáto veľká. A ja si myslím, že skutočne, pani kolegyňa, ak ste tak žiarlivá na to, že niekto otvoril tému pred vami v súčasnom volebnom období, tak ani raz, toto je na druhej schôdzi. Tento zákon sme presúvali z letnej schôdze sem, a ani raz ste neboli za mnou, že by vám to vadilo. Ja teraz hovorím o tom, že sme sa odvolávali na rokovací poriadok. Dôvodová správa, absolútne som nemal najmenšiu vedomosť o tom, aká vaša dôvodová správa bola predtým, a teraz som si ju otvoril. Skúsme sa teda pozrieť, a tým, že som ešte odvolal na to, že nie som prvý, tak si myslím, že som urobil viac ako dosť. Zároveň som sa mal za cieľ vám ospravedlniť, ale obvinenie z plagiátorstva ja proste nemôžem prijať. Snažili sme sa to urobiť tak, aby táto iniciatíva mohla prejsť a v akomkoľvek momente, keby vám bolo vadilo, tak by som bol tak, ako spomínal pán poslanec Novotný, pribral vás do tejto iniciatívy. Za celý čas, odkedy je na augustovú schôdzu, kedy bol tento návrh prijatý, a sme sa tu videli niekoľko stoviek krát, počas rokovania pléna ste za mnou neprišli a považujem absolútne za nekolegiálne, že ste ma ani raz neoslovili. Bol by som tento návrh možno stiahol a možno aj v záujme toho, že či som predkladal Creative Commons s ostatnými kolegami, tak som veľmi otvorený pri akomkoľvek predkladaní návrhu. Detto, pri tomto návrhu pravdepodobne budeme spolupracovať aj s pánom poslancom Chrenom a môžeme sa zamerať na individuálny poslanecký prieskum ako na dobrú vec, ktorá má naplniť kontrolné právomoci Národnej rady a výkon mandátu poslanca a tieto žabomyšie vojny vás poprosím, aby ste ma z nich vynechali. Moja dôvodová správa je dlhšia. Hovorí o obsolentnosti zákona 45/1989 Zb. a ďalej sa dotýka obsahu toho, čo navrhujeme my. Chcem povedať, že túto vec som, keďže je to veľmi úzko právna problematika, pripravoval s naším právnym tímom a absolútne akúkoľvek podobnosť s vašou dôvodovou správou som nenašiel, a ani som ju nehľadal. To, že táto téma v pléne Národnej rady je v šiestom období a bola rovnako v štvrtom som priznal, a zdá sa mi, ešte raz, veľmi úzkoprsé upriamovať pozornosť na toto. Ja som vám vašu iniciatívu v žiadnom prípade vziať nechcel a mal som za cieľ to, aby sme sa zamysleli nad možnosťou vykonávania individuálnych prieskumov. To, že ste mi toto museli oznámiť v rozprave pri mojom návrhu ja považujem za veľmi nekolegiálne. Mohli sme si to vydiskutovať aj predtým, a napriek tomu som otvorený tomu, aby sme sa nad touto témou bavili, i keď zmena rokovacieho poriadku a zákon o poslancoch sa pravdepodobne bude riešiť na fóre, ktoré zvolal predseda parlamentu. Keďže aj ambíciou vládnej strany je upraviť predmetný zákon o poslancoch tým, že bude vytvorený úplne nový.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Pani predsedajúca, ďakujem vám pekne za slovo. Vážený pán predkladateľ, budem sa snažiť v krátkosti reagovať, ale povedal som si, že pokúsim sa to ponechať odbornej rovine, nakoľko, myslím si, že už tu bolo dosť dusno a citových vzplanutí.

    V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona nepovažujem z pohľadu mojej osoby za dobrý. Vysvetlím prečo. Osobne ho, ale aj z tohto dôvodu nepodporím. Podľa môjho názoru ide o narušenie princípu trojdelenia moci. Národná rada ako štátny orgán je súčasťou zákonodarnej moci, vláda plus ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy sú súčasťou výkonnej moci. Myslím si, že tak, ako to je momentálne nastavené v súčasnosti, tá právna úprava plne postačuje. Dokonca aj právne inštitúty, ktoré môžu poslanci v súčasnosti využívať, podľa môjho názoru plne postačujú. Čo by som chcel povedať, je hlavne to, že pokiaľ by sme pripustili, že poslanec Národnej rady ako poslanec, teda ako dá sa povedať fyzická osoba, nie ako štátny orgán, lebo poslanec je iba v pozícii funkcionára fyzickej osoby, ktorý bol zvolený síce, ale je súčasťou štátneho orgánu, ktorý sa nazýva Národná rada, ale je súčasťou ako kolektívneho orgánu. Pokiaľ by poslanec sám ako taký chodil kontrolovať a teda navštevovať, či už ústredné orgány štátnej správy alebo členov vlády, podľa môjho názoru práve tým by narušoval princíp trojdelenia moci ako takej s tým, že by zasahoval do nezávislého rozhodovania príslušných úradníkov alebo teda členov vlády.

    Prečo som toho názoru, že neviem si ja osobne predstaviť, že by člen vlády chodil kontrolovať, alebo nejaký úradník, že by chodil priamo kontrolovať zasa poslanca Národnej rady spätne, lebo podľa môjho názoru nie je dobré tvrdiť, že tak jeden môže kontrolovať jedného, a druhý toho druhého nie. Ďalej chcem poukázať na to, že čl. 114 ústavy konkrétne priamo už zakotvuje, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá za výkon svojej funkcie Národnej rade Slovenskej republiky, čiže Národnej rade ako štátnemu orgánu, ako kolektívnemu orgánu. Taktiež ako čl. 116, kde taktiež zakotvené v ústave, že člen vlády zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže znova kolektívnemu orgánu Národnej rade ako štátnej inštitúcii. Zároveň si dovolím poukázať aj na to, že čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky, nie pôsobnosť poslancov. Čiže znova je to, celá ústava je koncipovaná Národnej rade ako štátnemu orgánu. Čo sa týka čl. 92 ústavy, jasne je tam zakotvené, že Národná rada SR sa zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Čiže znova poukazujem na to, že Národná rada ako štátny orgán si zriaďuje svoje, či už výbory, alebo kontrolné orgány, čiže chcem poukázať na to, že tak ako je v súčasnosti nastavený systém, že Národná rada ako štátny orgán má právo kontroly, alebo teda môže kontrolovať výkonnú moc, teda je to správne z toho dôvodu, že priamo keď má záujem Národná rada, tak cez výbory ako také môže iniciovať poslanecký prieskum. Samozrejme, v ďalšej rovine by som chcel poukázať na to, že aj čl. 80 ústavy, ktorý zakotvuje možnosť interpelovať vládu Slovenskej republiky, jej člena alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti plne postačuje. Na základe tohto článku, myslím si, že tá interpelácia plne je totožná s tým, čo je navrhované v bode jedna toho poslaneckého návrhu, že by poslanec mohol žiadať správy od členov vlády, ústredných orgánov. Čiže odpoveď na tú interpeláciu, ktorú môže si poslanec vyžiadať, je aj tak iba v rovine určitej odpovede, alebo správy od toho člena vlády, alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. K vyšším štátnym funkcionárom sa vyjadrovať nebudem, lebo je to obsolentné v ustanovení, ktoré zakotvoval, alebo zakotvuje zákon o poslancoch. Tu si dovolím iba poukázať na to, že je to trošku také zvláštne, na jednej strane v podstate predkladateľ návrhu sa odvoláva na zákon o poslancoch, ale ďalším bodom, ktorý prichádza po tomto návrhu zákona, je zasa návrh, ktorým by sa mal zrušiť zákon o poslancoch. Čiže na jednej strane je tu odvolávka v dôvodovej správe na zákon o poslancoch, na druhej strane ten zákon o poslancoch je plán zrušiť priam paradoxne zo strany predkladateľa.

    Čo sa týka, k predkladanému návrhu ešte by som uviedol jednu takú vec. Myslím si, že tie právne inštitúty, ktoré má poslanec v súčasnosti, plne postačujú. Poslanec Národnej rady má k dispozícii hodinu otázok, ktorú má možnosť využívať. Nesúhlasím s tým, čo povedal predkladateľ vo vzťahu k tomu, že tá hodina otázok ako taká je aktivitou iba koaličných poslancov. Dovolím si upozorniť na posledné možno dve - tri hodiny otázok, kde tá hodina otázok dokonca skončila, mám pocit, naposledy ešte skôr, ako uplynul čas určený na hodinu otázok. Čiže tým chcem poukázať na to, že tá hodina otázok je v súčasnosti málo využívaná, a to, že sa opozícia nepýta a nevyužíva tento inštitút hodiny otázok, myslím si, že je iba jej a jej chyba.

    Čo sa týka interpelácií, je to ďalší inštitút, ktorý som spomínal. Podľa môjho názoru plne postačuje. Som toho názoru, že taktiež je málo využívaný. Myslím si, že poslanec Národnej rady, budem hovoriť vo všeobecnosti, tento inštitút môže krásne využívať a dozvedieť sa správu, ktorú potrebuje od toho člena vlády alebo ústredného orgánu štátnej správy.

    Taktiež si dovolím poukázať, že poslanec Národnej rady má taktiež k dispozícii ďalší inštitút, taký istý ako má bežný občan Slovenskej republiky, a to je možnosť podať žiadosť o slobodný prístup k informáciám. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahuje nielen teda na občanov, bežných občanov, ale aj na poslancov. Čiže aj poslanec môže postupovať štandardne ako bežný občan a vyžiadať si informáciu, pokiaľ nie je utajená, od príslušného, teda vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo člena, alebo určitého štátneho orgánu. Čiže ja som toho názoru, že aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva možnosť na základe žiadosti poslancom pracovať pri ich činnosti. Taktiež keď poslanec je s niečím nespokojný, čo sa deje v štátnej správe, má možnosť taktiež ako bežný a rádový občan podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Čiže je tu ďalší inštitút, ktorý sa môže využívať a ktorý nie je k dispozícií len rádovým občanom, ale aj poslancom Národnej rady. Dokonca ja osobne sa považujem za rádového občana, aj keď mám status poslanca. Som v podstate jeden z rádových alebo z bežných ľudí.

    Čo sa týka ešte jednej takej poznámky. To, čo bolo povedané, že súčasne, alebo v súčasnosti by mal mať poslanec opozície omnoho väčšiu kompetenciu ako poslanec koalície vo vzťahu k vláde. No, nesúhlasím s tým. Myslím si, že keď sme volení do Národnej rady Slovenskej republiky, sme volení všetci bez rozdielov. Všetci poslanci máme rovnaké postavenie a nemala by tu byť nejaká pozitívna, alebo negatívna diskriminácia vo vzťahu k tomu, že je niekto poslanec opozície a by mal mať viac kompetencií. Dovolím si povedať, ja, alebo teda strana SMER bola dlhé roky v opozícii, a nikdy nemala oveľa vyššie kompetencie ako koaliční poslanci za bývalých dvoch Dzurindových vlád.

    No a prečo túto súčasnú právnu úpravu nepodporím, teda tento súčasný návrh, ktorý predkladá teda pán poslanec Viskupič, je ešte z jedného dôvodu. Ja som tu už aj prezentoval na verejnosti. Nie som z toho nadšený, alebo nemyslím si, že je vhodné, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nemá previerku, oboznamoval, alebo dostával k utajeným informáciám ako takým, aby mal možnosť vstupovať a dostávať sa práve cez nejaký individuálny poslanecký prieskum k osobným údajom ako takým občanov alebo v podstate obyvateľov. Zároveň nemyslím si, že poslanec Národnej rady ako taký by mal individuálne byť nadradený členovi vlády tým, že ho bude kontrolovať, alebo nejakému teda úradníkovi, a z toho názoru vychádzam, že súčasná právna úprava, ktorá zakotvuje možnosť kontroly Národnou radou Slovenskej republiky ako kolektívnym orgánom a jeho alebo Národnou radou zriadenými orgánmi plne, plne postačuje a poslanci majú k dispozícii tie inštitúty, ktoré som už predtým povedal. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými páni poslanci: Brixi, Viskupič, Novotný, Hraško, Gál, Huba, Matovič, Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja si vážim záujem predkladateľov na budovaní akéhokoľvek demokratizačného princípu a zvyšovaní nejakých kontrolných mechanizmov, ale chcem povedať, že tento návrh sa mi nejaví už len z toho dôvodu, že zvyšuje teda možnosť verejných funkcionárov kontrolovať a v mnohých prípadoch nepochybne aj šikanovať akékoľvek verejnoprávne inštitúcie, ministerstvá, rezorty a každého, koho sa to týka. Ja mám taký typický príklad a paralelu z Košíc, kde, ako viete, tvorí samosprávu nielen mestské zastupiteľstvo, ale aj zastupiteľstvá mestských častí, a už v minulosti bol záujem mestských poslancov chodiť po mestských častiach, chodiť po úradoch, chodiť po magistrátoch, pýtať sa zamestnancov a mimoriadne ich vyrušovať pri ich práci. Ja si myslím, že dnes je v tejto krajine dostatok mechanizmov, či kontrolných, alebo iných na to, aby sa akýkoľvek verejný funkcionár mohol dozvedieť to, čo ho zaujíma, mohol dostať informácie, ktoré sa ho týkajú, a nemyslím si, že je nejaký rezort a nejaký minister, alebo akýkoľvek iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý by bránil verejnému funkcionárovi, a obzvlášť poslancovi Národnej rady, získať informácie, ktoré potrebuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja mám takú otázku, že to snáď nemyslíte vážne? Ako vy hovoríte o tom, že vláda spadá pod kontrolnú právomoc Národnej rady, zároveň teda pravdepodobne s tým súhlasíte, že Národná rada môže kontrolovať, alebo teda musí kontrolovať činnosť vlády. Zároveň hovoríte, že ministri majú kontrolovať poslancov, to som teda zo žiadnych vašich citácií ústavy nenašiel, ani podľa toho, ako ja ústavu poznám, že by to malo byť opačne, a súhlasíte s tým, že poslanecký prieskum ako taký poznáme, a zároveň my vás upozorňujeme na to, že neexistujú žiadne pravidlá, jedno pravidlo zavádzame a to je, aby poslanec pri výkone svojho mandátu mohol na individuálnej báze požiadať o informácie, ktoré majú viesť k výkonu jeho mandátu. Ja súhlasím s tým, že poslanec nie je viac ako obyčajný človek alebo bežný občan, a nemal by byť, ale v jednom momente sa od neho delí, a to je jeho zákonodarná a ústavodarná právomoc. A keď má byť dobrý zákonodarca, dobrým zákonodarcom, tak potrebuje dostatočne relevantné informácie na to, aby tie pravidlá, ktoré zmenou zákonov chce nastaviť, mohol nastavovať tak, že skutočne sa nepomýli, tuná vám môžeme odcitovať mnohé príklady, že poslanec sa k informáciám nedostane, jeho, zmyslom jeho činnosti je nastavovanie pravidiel aj pravidiel pre vládu, Národná rada ako orgán nevie vykonať poslanecký prieskum, poslanecký prieskum aj ako orgány Národnej rady vykonávajú konkrétni poslanci. My hovoríme, že keď ho iniciujú, tak aby ho mohli iniciovať na individuálnej báze a aby orgány Národnej rady.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, s niektorými tvrdeniami pána poslanca Martvoňa sa určite dá veľmi intenzívne polemizovať, ale možno veľmi jednoducho by som vysvetlil, ako to vnímam ja a prečo podporujem tento poslanecký návrh zákona. Myslím, že o tom sa tu nemusíme sporiť, že parlament má kontrolnú funkciu. Tu, čo tvrdil pán poslanec, že teda by mala byť nejaká reciprocita zo strany vlády, to považujem skôr za nedorozumenie, čiže tomu sa ja nejdem venovať. Faktom je, že zákon o poslancoch pochádza zo socialistických čias, prosím, prečítajte si, ako je napísaný, bol písaný v '89, ale pred novembrom '89. Je prakticky už nepoužiteľný a naozaj ho treba zrušiť, tak ako je napísaný. To, o čom je táto poslanecká novela, alebo o čom hovorí pán predkladateľ Viskupič, je skutočnosť, že chce nastaviť mechanizmus ako vykonať poslanecký prieskum. Máme kontrolnú kompetenciu ako parlament a diskutujeme o mechanizme ako vykonať poslanecký prieskum. Dnes je možné vykonať poslanecký prieskum tak, že musí existovať uznesenie príslušného výboru. Pán poslanec navrhuje, aby aj poslanec, alebo poslanci z rôznych výborov mohli vykonať poslanecký prieskum, čiže svojským spôsobom rozširuje možnosti ako vykonať poslanecký prieskum. To je všetko. V niektorých krajinách v parlamentných demokraciách je možno vytvoriť až vyšetrovaciu komisiu na úrovni výboru alebo viacerých výborov, alebo z poslancov Národnej rady, ktorá vyšetruje konkrétnu vec, aj tu sme na Slovensku, žiaľ, mali dosť smutný príbeh s vyšetrovacou komisiou, tým len naznačujem, aké sú možnosti a prečo je to predložené. Chcem povedať, že na poslaneckom prieskume poslanec nikoho neovplyvňuje, poslanec zisťuje informácie, preveruje informácie, neviem, koľko chodíte vy na poslanecké prieskumy, aké máte skúsenosti.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak, kolega, v prvom rade by som ti položil otázku, že ako by si reagoval ty na takýto príspevok, keby bolo garde obrátené, že by si bol v opozícií a niekto iný by vládol. Určite by si ho nenechal len tak a rozniesol by si ho na kopytách. V každom prípade, bolo tu spomenutých viacero vecí. Dostatok kontrolných mechanizmov. Áno, máme dostatok kontrolných mechanizmov, ale vieme, že viacero z nich je nefunkčných, alebo nedostatočných, a to počúvame zovšadiaľ a už v podstate minimálne len za to obdobie, keď som ja vo funkcii poslanca. Máme výbory zriadené ako kontrolné orgány. Všetci vieme, že vo výboroch máte vy ako vládna strana väčšinu. A čo vy neodsúhlasíte, my si ani neškrtneme. A okrem toho, ja som vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale viem, že moja parketa je kultúra, no, ja pokiaľ by som chcel ísť na poslanecký prieskum v oblasti kultúry, tak sa tam nedostanem, pretože mne to výbor pre kultúru neodsúhlasí, lebo nie som členom výboru pre kultúru. Že? Takže ja by som mal v tomto prípade smolu. Takže toto je dobrý návrh, si myslím, že ktorý je, no a ešte, hovoril si o interpeláciách, prípadne o hodine otázok. No, hodina otázok mi pripadá tak trochu, by som povedal, formálna vec, pretože pokiaľ sa žrebujú otázky, ktoré budú akože položené v hodine otázok, vieme, že vy si tam nasekáte otázky také, ktoré sú lahodiace vašim čelným predstaviteľom, a možno sa niektoré dostanú aj od iných poslancov, a to isté platí aj pre, teda interpelácia sa musí dostať, no, ale tie odpovede väčšinou na tieto otázky sú také zvláštne a nikdy sa v nich nehovorí o konkrétnych veciach, vždycky sú také, by som povedal, zahmlievané, takže tieto mechanizmy, ktoré sú a ktoré máme nastavené a ktoré tu aj využívame, tak, žiaľ, nedostáva sa od nich dostatočnej odpovede na niektoré závažné otázky, ktoré, si myslím, že zaujímajú nielen nás poslancov ale aj našich voličov, teda našu verejnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pán poslanec Martvoň, veľmi zaujímavý príspevok, viete, ja som tu už štvrté volebné obdobie a niekto, už môj predrečník naznačil, že my tu zažívame určité sínusy, kosínusy, že keď sme v opozícii, sa inak správame, keď sme v koalícii, zase sa inak správame. Mandát poslanca je vtedy taký vyvážený, keď sa správa tak, ako v koalícii, tak aj v opozícii. Zabudli ste povedať, citovať ale jeden článok, čl. 73 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia, a nie sú viazaní príkazmi.

  • Čiže osobne. Je rad inštitútov, ktoré máme k dispozícií, aby sme kontrolovali vládnu moc. Je to hodina otázok, interpelácie. Vlastne je to aj zákonodarná iniciatíva. No a sú tu v neposlednom rade tie teraz spomenuté poslanecké prieskumy. Či ísť týmto navrhnutým systémom, že jeden poslanec sa rozhodne a bude vykonávať svoj poslanecký prieskum, je to na diskusiu. Ale určite tento systém aký je, je nedobrý pre opozíciu, aj vy môžete byť ešte v opozícii, lebo väčšina sa rozhodne a v živote výbor, v ktorom má koalícia väčšinu, sa neuznesie na tom, aby bol vykonaný poslanecký prieskum, možno, možno by som ešte išiel do tej, do toho kompromisu, že jedna tretina výboru ak schváli poslanecký prieskum, tak nech je, lebo individuálny výkon poslaneckého prieskumu sa mi javí troška tak prisilné. Robí z nás nejakých polobohov. A to by som nerád.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Martvoň tu prezentoval výpočet niekoľkých možností, alebo nástrojov, inštitútov, ktoré máme ako poslanci na vykonávanie kontrolnej funkcie. Keďže vieme, že kontrolná funkcia Národnej rady a následne aj jednotlivých jej členov, poslancov a poslankýň, je jedna z hlavných náplní a hlavných funkcií tohto nášho orgánu, ako to nakoniec vyplýva aj z ústavy, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa celé to spektrum týchto možností využívalo čo najefektívnejšie. A myslím si, že tento návrh k tomu veľmi účinne prispieva, teda samozrejme za predpokladu, že si ho osvojíme a že ho prijmeme. Myslím si, že je určitým paradoxom, že ak jednotlivý poslanec má zákonodarnú iniciatívu, alebo je nositeľom zákonodarnej iniciatívy, prečo nemôže byť aj nositeľom kontrolnej iniciatívy, alebo kontrolnej funkcie? A čo sa týka tých oprávnení na styk s rôznymi utajovanými skutočnosťami, to sa dá naozaj ošetriť napríklad v druhom čítaní nejakým pozmeňovacím návrhom, aby sme v tomto urobili väčší poriadok, ak to tento pôvodný návrh poslanca Matoviča neobsahuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pôvodný návrh poslanca Viskupiča, aby som opravil svojho predrečníka. Tóno, trochu si ma sklamal a priznám sa, že aj pri viacerých takých návrhoch z teba cítim trochu taký ako keby, že oportunizmus, a sorry, naozaj ja očakávam od hlavne, od nových poslancov SMER-u, a dupľom od teba ako od takého predstaviteľa mladej, novej krvi v SMER-e, že budeme sa skorej pozerať na veci so zdravým rozumom, minimum politikárčenia budeme do toho dávať. A tuná mi to pripomína, že naozaj na každej veci si chceš nájsť nejakú zámienku, aby si ju spláchol a využívať trošičku možno tú, tú pozíciu moci, ale takýto návrh ak by prešiel, tak takisto aj SMER nebude večne zase asi pravdepodobne vládna moc, a keď bude v opozícii, tak aj poslancom SMER-u by sa to zišlo, a dobre, keď teraz máte pocit, že to treba spláchnuť a odbiť takýmito kvázi argumentmi, tak dobre, napíšte to do vašej novely rokovacieho poriadku, ale ja si myslím, že naozaj, je to na prospech vecí jedných aj druhých, lebo každý raz ťaháme pílku a každý raz sme v opozícií a takýto nástroj by sa nám zišiel.

  • Ďakujem za slovo. Ja to len zrekapitulujem, čo ste povedali, a teda čo povedali aj moji predrečníci. V prvom rade ste povedali, že sa narúša princíp trojdelenia moci. Paradoxne ste uviedli argumenty práve naopak, že sa nenarúša, viete, treba si uvedomiť, že pri trojdelení moci je istý systém bŕzd a protiváh - Checks and Balances. Jednou z týchto bŕzd a protiváh je práve zodpovednosť výkonnej moci a moci zákonodarnej. A aby ste mohli niekomu zodpovedať, tento človek musí byť skontrolovateľný. Tiež ste povedali, že Národná rada zriaďuje výbory ako svoje kontrolné a iniciatívne orgány. Zdalo sa mi, neviem, či úmyselne, že ste zabudli zdôrazniť, že zriaďuje výbory z poslancov, teda poslanci ako členovia orgánu Národnej rady majú nielen právo, ale aj povinnosť mať takúto kontrolnú, kontrolnú funkciu, žiaľ, vzhľadom na to, že v súčasnosti je možný poslanecký prieskum len vtedy, keď si to odhlasuje výbor, kde máte vy väčšinu, nie je možné túto povinnosť vykonávať, alebo právo, povinnosť. Toto právo, ktoré má každý, alebo mal by mať každý poslanec, je nevykonateľné, je iluzórne. My sa práve pokúšame zaviesť taký systém, aby každý poslanec, alebo skupina poslancov mala právo kontrolovať. Toto právo im naozaj patrí, dá sa povedať, že majú aj povinnosť voči výkonnej moci.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Treba sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým za faktické poznámky, dovolím si s vážnosťou poznamenať, že som rád, že to prešlo všetko od hádania sa, či to bol plagiát, alebo nie, k nejakej odbornej rovine. Ja som sa, tu budem reagovať hlavne teda v prvom momente na Igora Matoviča. Igor, ja som snažil ísť odborne, nie politikárčiť, vôbec som nepoukazoval na nejaké plagiáty, ako to robila kolegynka Gibalová, išiel som skôr sám za seba svojím názorom k tomu, čo cítim a ako to ja vidím. S kolegom Brixim dovolím si iba plne súhlasiť, čo sa týka Jofa Viskupiča, Jofo, no, ja by som chcel povedať iba toľko, že myslím to vážne, to si ma, že čo som povedal ten príklad, že by mali členovia vlády kontrolovať poslancov, ja som to dal ako príklad ďalšieho extrému, ktorý by nebol vhodný, a možnože som to zle vyjadril, ale tu chcem poukázať na to, tak ako povedal, že je nevhodné, aby jeden poslanec kontroloval ministrov, alebo štátnych úradníkov, tak na druhej strane, bolo by nevhodné, aby jeden minister, alebo člen vlády kontroloval iného poslanca teda, že či si plní svoje funkcie alebo úlohy, alebo nie. Čo sa týka poslanca Novotného, dovolím si iba poznamenať, že vyšetrovacie komisie áno, objavujú sa ale v krajinách s iným typom právnej kultúry. Čo sa týka ešte Igora Hraška, ktorý reagoval na hodinu otázok, Igor, no, ja si dovolím poznamenať, že pri tej hodine otázok, pri tom žrebovaní však je aj zástupca opozície, čiže tam keď opozícia má možnosť podať otázky a pýtať sa, tak bude vyžrebovaná, ale ja za to nemôžem, že z desiatich otázok položených na premiéra opozícia má dve a nikomu sa nechce pýtať, no, ako ja za to nemôžem, ako ja sa pýtam, iní sa pýtajú, a keď sa nikto nepýta, je to jeho chyba. Čo sa týka poslanca Gábora Gála, dovolím si iba poznamenať, s tým vyváženým mandátom, Gábor, plne súhlasím. Na ten osobný výkon mandátu si dovolím iba poznamenať, že ja to chápem skôr iba v rámci zákonodarnej moci nie pri.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matovič je posledný prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, najprv by som chcel k tomu, dobre, Tóno, ty si to nazval politikárčeniu pani poslankyne Gibalovej, čo tu predviedla pred dvadsiatimi minútami. Pozrel som si tú dôvodovú správu, ktorú hovorí, že Jozef Viskupič odkopíroval, a preto je plagiátor. Hanbil by som sa na vašom mieste, pani poslankyňa Gibalová, lebo vy vlastne ako poslankyňa Národnej rady, vy neviete ani čítať. Ja som to pozeral desať, pätnásť minút, aspoň desať-pätnásť minút, desať-pätnásť minút.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prosím vás pekne, naozaj, správajte sa korektne ku kolegyni.

  • Desať-pätnásť minút, som nenašiel ani jedno, jednu spojitosť slov, ktorá by bola odkopírovaná z vašej dôvodovej správy. Hanba vám, pani poslankyňa Gibalová, keď človeka, ktorý napíše trikrát dlhšiu dôvodovú správu, ktorá nepoužíva nič z vašej dôvodovej správy.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prosím vás, vyjadrite sa k predloženému rokovaciemu poriadku. Nech sa páči, a nekomentujte, nekomentujte vystúpenie pani poslankyni.

  • Hovorím, hovorím o dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona a konfrontujem s názorom, ktorý tu bol vyslovený. Myslím si, že mám na to právo. Čiže nie je tam nič, čo by zakladalo akékoľvek právo vás obviňovať, niekoho, z plagiátorstva.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, ja si naozaj myslím, že keď raz máme ústavodarnú právomoc kontrolovať výkon moci, tak je to zároveň aj naša povinnosť, a tým, že Jozef Viskupič predkladá tento návrh zákona, tak v podstate sa iba dobíja k tomu, aby sme si túto povinnosť mohli realizovať, lebo túto povinnosť máme voči našim občanom na Slovensku, voči voličom, ktorí od nás očakávajú, že budeme kontrolovať v tomto prípade vás, SMER, ako výkonnú moc v štáte. Hovoríte, že máme možnosti, že však aj dnes máme možnosť poslaneckého prieskumu, ale naozaj, realita je aká? Jednoducho iba taký poslanecký prieskum bude urobený, s ktorým vy budete súhlasiť. Inak povedané, môžeme urobiť iba taký poslanecký prieskum, opozícia, s ktorým bude, v ktorom chceme kontrolovať výkonnú moc, s ktorým bude výkonná moc súhlasiť. To mi pripadá naozaj tak, ako pri referende, že povieme, že ľudia, však máte možnosť sa slobodne rozhodnúť, slobodne môžete priamou demokraciou presadiť si čokoľvek v referende, ale zároveň vieme, že nikdy päťdesiat percent ľudí k referendu nepríde. Čiže je to naozaj iba také pro forma hranie sa. Takisto, keď hovoríme o hodine otázok, viete sami, opozíciu, alebo sa nečudujem opozičným poslancom, že nemajú chuť predkladať otázky, keď vieme, že keď tam predložia otázky, tak vy to prebíjate desiatkami otázok, len aby náhodou nebola tá opozičná otázka vylosovaná. Je to také detinské a myslím si, že práve tým, že by ste aj tento návrh zákona schválili, že by aj individuálny poslanec, alebo prípadne, keď poviete traja poslanci, alebo ako, alebo aspoň aby to boli traja poslanci z troch rozličných klubov, aby teda to nebolo fakt, že si teda niekto, nejaký odtrhnutý vagón v parlamente zmyslí, že teraz bude každý deň chodiť po úrade, aby to nebolo zneužívané, tak vy ste ukázali svoju veľkosť.

    A myslím si a som presvedčený o tom, že moc, ktorá koná čestne, sa nebojí svojej vlastnej kontroly a ja trošičku mám pocit aj pri pozícii šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, to, akým spôsobom ste si ho vybrali, aj pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, aj možno pri tomto postoji, že ako keby, že sa obávate svojej vlastnej kontroly a bojíte sa, aby vám niekto na prsty pozeral. Ja si myslím a teším sa. Nie, že myslím, myslím si, že tak by Slovensko malo vyzerať, čiže politici, ktorí budú vládnuť, sa nebudú báť, aby im ktokoľvek, či občania, alebo opozícia pozerali na prsty, a vtedy, keď k tomuto dorastieme a Slovensko takýto, aj takýto návrh zákona možno na ceste k tomuto prijme, tak vtedy naozaj ľudia budú mať pocit, že politici nie sú tí, ktorí im pred voľbami niečo nasľubujú a po voľbách ich iba okrádajú, ale že naozaj im ide o to, aby spravovali dobre, kvalitne veci verejné.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Brixi, Martvoň, Novotný, Hraško, Mičovský a pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcem nadväzovať na slová pána kolegu, doktora Gála, ale chcem povedať, že tento návrh zákona nie je o SMER-e, ani o tom, či tu bude na SMER platiť nejaký bič, alebo nie, lebo raz tu SMER byť nemusí a tento návrh zákona môže byť zneužívaný voči komukoľvek, kto bude v danom čase a danom priestore vládnuť. Súhlasím s názorom, že dnes tá kontrola je dostačujúca, a pokiaľ chceme ísť cestou, že poslanci nebudú ďalej len nadľuďmi, ktorí budú mať iné práva a povinnosti, ako má väčšina občanov, nemali by sme tento návrh zákona schváliť, ale skôr vychádza z princípov, ktoré tu boli zaužívané, a tých kontrolných mechanizmov, ktoré tu platili aj v zmysle ústavy posledné roky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Igor, no, ja by som chcel zareagovať asi takým spôsobom, že ja som mal možnosť vidieť v minulosti, že poslanec koalície položil pani Radičovej desaťkrát tú istú otázku na hodine otázok. Ja som to chápal, proste, bolo to jeho právo, chcel sa jej to spýtať, chcel, aby tá otázka bola vyžrebovaná. Ako občan, lebo vtedy som nebol poslancom ešte Národnej rady, bral som to, že je to bežná vec a má na to právo. Ja chcem poukázať na to, takisto ako poslanci opozície, tak aj poslanci koalície majú právo sa pýtať. My tiež sa mnohokrát nemáme ako, alebo je, povedzme máme problém sa dostať k určitému úradníkovi, alebo teda podať určité informáciám, tak práve na to aj nám môže slúžiť tá hodina otázok.

    Dovolím si ale pri tom poslaneckom prieskume, čo navrhuje pán poslanec Viskupič, poukázať na jeden taký fakt. Prečo by mali byť poslanci tí, ktorí by sa mali oboznamovať napríklad cez individuálne poslanecké prieskumy s osobnými údajmi bežných občanov? Prečo poslanec by mal byť ten nadčlovek, aby mal možnosť vidieť do osobných údajov a osobných záležitostí na úradoch bežných občanov? Taktiež utajované skutočnosti. To všetko sa dá zneužiť a môže byť použité proti bežným občanom. Nie všetci poslanci sme zodpovední, to je druhá rovina. Čo chcem poukázať? Nechcem to nechať iba, že tie inštitúty, ktoré máme k dispozícii ako poslanci sú, je iba hodina otázok, alebo interpelácie. Však spomínal som, máme tu k dispozícii sťažnosti, máme tu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, mám právo ako každý bežný občan sa pýtať na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie. Jednoducho, som toho názoru, že tá súčasná právna úprava plne postačuje, ale hovorím iba svoj názor, ktorý tak ako to vidím, ako to chápem, beriem to tak, že predkladateľ sa snažil, možno na jeho mieste by som tiež hľadal riešenia, ako dostať sa k informáciám, ale toto, ako je to zakotvené z pohľadu právnej kontroly, alebo kontroly vo verejnej správe, nepovažujem za dobré riešenie, ale je to môj osobný názor.

  • Možno len súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Matovič, že tak, ako je to momentálne legislatívne zakotvené, ako je možné vykonať poslanecký prieskum, to nie je dobré a nie je to dokonalé a potrebujeme hľadať riešenia a diskutovať o riešeniach, ako posilniť a vyvážiť tento inštitút poslaneckého prieskumu. Naozaj, ja nechcem vstupovať do svedomia kolegom poslancom, ale aj medzi nami sú takí, ktorí sú povedzme v tých regiónoch aktívnejší, ktorí sa viacej zaujímajú o niektoré veci, potrebujú viacej informácií k svojej práci. Možno niektorí, ktorých to až tak veľmi nezaujíma, ale naozaj, aj keď to konkrétne chcem ilustrovať na základe toho, čo povedal aj pán poslanec Matovič, no, teraz si predstavte, že potrebujete, ste oslovený petíciou v nejakej materskej škôlke, pretože regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal, alebo nevydal nejaké čudné rozhodnutie. Chcete ako poslanec Národnej rady na základe oslovenia občanmi prostredníctvom petície ísť na tento regionálny úrad verejného zdravotníctva. To ako navrhnete na ďalšom zasadaní výboru poslanecký prieskum? A čo keď nie ste členmi zdravotníckeho výboru, ale pre zmenu výboru pre obranu a bezpečnosť? To pôjde výbor pre obranu a bezpečnosť na poslanecký prieskum na regionálny úrad verejného zdravotníctva? No, zjavný nezmysel. Mne sa to naozaj v minulosti veľmi často stalo, keď som chcel reálne vedieť, aký je skutočný stav hospodárenia mnohých nemocníc, že som ich bol navštíviť, a veľmi ťažko sa zadefinovalo, čo tam vlastne robím, tak vždy sme sa s riaditeľom dohodli, že nech to berie ako poslaneckú návštevu. Pre mňa, za mňa to nazvime poslanecká návšteva a prieskum nech robí len výbor, ale isté je, že tak, ako je to dnes zadefinované, to celkom neodzrkadľuje to, čo by mala byť reálna práca poslanca Národnej rady aj pri zisťovaní informácií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Igor, spomenul si, že vlastne, čím je táto novela zákona inovatívna v rámci zvýšených kompetencií poslancov. Na rozdiel od predrečníkov si ja nemyslím, že v predloženej novele je oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, takže je to zavádzanie, a nepoužíval by som tento argument. Ty si teda pekne povedal, že skutočne, je tu možnosť, akým spôsobom sa dá kontrolovať vládna moc. Nám, všetkým nám je jasné, že pokiaľ poslanci SMER-u nezahlasujú za túto novelu, tak je jasné, že vládna strana nechce, aby mali poslanci možnosť zvýšenej miery kontroly nad vládnou mocou. Niečo potrebuje skrývať?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Rozhodol som sa, že neobohatím teoretické poznatky k tejto téme, ale poviem miesto toho radšej jeden konkrétny príklad. Dostanete podnet, že v nejakej organizácii je niečo veľmi, veľmi zlé. Alebo vypadá to tak, že by to mohlo byť veľmi, veľmi zlé. Na svojom výbore prednesiete návrh na poslanecký prieskum, keďže nemáte väčšinu, návrh neprejde. Nevadí, cítite svoju povinnosť, pokračujete ďalej a skupina poslancov, ktorá síce nedostala štatút poslaneckého prieskumu, zájde do tej organizácie, respektíve navrhne, aby tam mohla prísť a niektoré veci, ktoré ozaj sú hodné preskúmania, preskúmala. Predstaviteľ tejto organizácie zareaguje celkom primerane, pretože poslanec predsa len požíva formálne, a dúfam, že teda aj skutočne, vysoký štatút ako človek, ako ľudia, ktorí majú možnosť ozaj veľa vecí zistiť a hlavne vyriešiť, a povie, ale, samozrejme, páni poslanci, čakám vás, všetko je v poriadku. A vzápätí, možno o deň, prichádza iná informácia od toho istého šéfa, ale ja som sa dozvedel, že vy nie ste poslanecký prieskum. Prepáčte, ale ja s vami nemôžem sa stretnúť. Je to skúsenosť z posledných dní, ktorá mňa zarazila, a ja nechcem tvrdiť, že je to vyslovene to najpodstatnejšie k tejto téme, len si myslím, že nie je v záujme nejakých koalično-opozičných bojov, ale v záujme toho, aby sme mohli ozaj napĺňať svoju funkciu tak, ako ju máme. Rozšírenie všetkých tých nástrojov, ktoré tu boli spomínané, o individuálny poslanecký prieskum nie je nástrojom proti opozícii, proti koalícii, ani nástrojom nejakého politikárčenia, ale nástrojom lepšieho a účelnejšieho vykonávania toho, načo sme tu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, občania, ktorí nás tu poslali, chcú, aby sme mali takú silu, aby sme im mohli reálne pomôcť a prekonať aj tú neochotu úradníkov, častokrát tu už spomínanú pri týchto vystúpeniach, a aktívni poslanci chcú, aby bol v zákone zakotvený poslanecký prieskum, pretože on objektívne aj existuje pri tých našich pokusoch ho, aj keď v úvodzovkách, realizovať v teréne na úradoch za účelom nie zisťovať nejaké informácie, ktoré by sme odložili do šuflíka, ale za účelom zisťovať informácie, aby sme dokázali reálne pomôcť konkrétnemu človeku, ktorý sa na nás napríklad v tom teréne obrátil a má problém sám s nejakou svojou záležitosťou a rieši ju dlhé roky.

    K pánu poslancovi Matovičovi ešte. Pán poslanec, druhá veta dôvodovej správy, časť B. bodu 2, medzi základné práva poslanca, tri bodky, skomparujte si tento vstup s mojou dôvodovou správou, viac sa k tomu nebudem vracať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Brixi aj Tóno Martvoň, obidvaja ste tam používali, jeden ste povedali tak, že nechcete, aby poslanci boli nadľudia, druhý nadčlovek, ale tu vôbec o to nejde, tu nechcú poslanci vlastne nejaké práva pre seba, pre svoj vlastný prospech. Poslanci takýmto spôsobom by získali iba možnosť vykonávať dobre svoje poslanie, svoje povolanie, lepšie povedané, svoju povinnosť. Keď raz ako poslanci máme povinnosť kontrolovať vládnu moc, tak týmito právami, alebo právom individuálneho poslaneckého prieskumu by sme iba získali nástroj, aby sme naozaj túto povinnosť aj mohli realizovať. Čiže to nie je, že by sme chceli získať nejaké nadprávo voči obyčajným ľuďom, aby sme sa teda pochopili.

    A keď, Tóno, ty si hovoril, že keď sa vlastne, takto by sa poslanec individuálne mohol oboznámiť s nejakými osobnými údajmi, ale skús mi vysvetliť, aký je rozdiel, keď na poslanecký prieskum pôjde skupina poslancov a oboznámi sa s osobnými údajmi a keď pôjde individuálne jeden poslanec a oboznámi sa s osobnými údajmi. Myslím si, že logický rozdiel medzi jednou a druhou situáciou nie je žiadny. A viete sami, že za situácie, ja som to nezažil, našťastie, ale aj teraz, v minulosti to bolo, že Mečiar zaparkoval tých poslancov, ktorí sa mu nepáčili, všetkých, do výboru pre životné prostredie a chudáci vlastne všetci ľudia, či to bol lekár, alebo ekonóm, všetci mohli v podstate vykonávať kontrolnú činnosť iba v nejakom, v odbore životného prostredia a toto nie je fér. To sa môže stať aj teraz, takáto situácia, aj dnes sú už v niektorých tých malých kluboch ľudia zaradení nie ani podľa odbornosti, a chceli by vykonávať kontrolu podľa svojej odbornosti, a vlastne ju nemôžu vykonávať. Ja si myslím, že takýmto spôsobom tým pádom bránime poslancovi v riadnom výkone jeho mandátu, a hlavne teda vo výkone jeho povinností, ktoré má hlavne voči svojim voličom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno. Povedal, že krátko, do hlasovania, takže nech sa páči.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, stručne, najviac vecných poznámok zaznelo od pána, pána poslanca Martvoňa a ja by som chcel iba zhrnúť, že iniciatívu o iniciovaní individuálneho poslaneckého prieskumu je.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás o kľud. Záverečné slovo má navrhovateľ, aby sme mohli ukončiť tento bod rokovania. Naozaj, páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Nie je skutočne novou iniciatívou a myslím si, že tak ako tu odznelo predtým, mali by sme sa týmto bodom zaoberať. Ja by som sa chcel dotknúť iba jedného momentu, ktorý, hovoríš o tom (zaznievanie gongu), aby neprichádzalo k zneužívaniu možných utajovaných skutočností, alebo k ich získavaniu poslancami, alebo narábania s osobnými údajmi. Nie celkom si potom musel čítať ten návrh, keďže sa tam spomína primeranosť vykonania poslaneckého prieskumu v bode 2, ktoré upravia následne orgány Národnej rady. Dobre vieš, že kontrolné orgány Národnej rady, ktoré kontrolujú spravodajské služby a podobne, majú svoje pravidlá aj pri súčasnom kolektívnom výkone kontrolnej právomoci Národnej rady a chcem upozorniť na citáciu ústavy, ktorú povedal pán poslanec Gál, a to je osobný výkon poslaneckého mandátu, alebo že poslanecký mandát máme vykonávať osobne.

    K problematike dôvodovej správy veľmi krátko. Ak dôvodová správa, ktorú som ja predložil, má, bola označená pani poslankyňou Gibalovou za plagiát, ja si s kýmkoľvek, kto bude mať o túto tému záujem, pohovorím o tom, že moja dôvodová správa hovorí v prvom bode, kto predkladá návrh, druhé, aký cieľ rieši, v treťom bode hovorí o tom, že máme obsolentný návrh zákona o poslancoch, a tretí, v štvrtom bode hovorí o aplikačnej praxi. Kto, ani cieľ, ani aplikačnú prax pani poslankyňa vo svojej dôvodovej správe neuvádza a ak používa tak silné slová ako plagiát a plagiátor, ja vás na tomto mieste môžem označiť za klamárku a možno aj nactiutŕhačku, pretože pri svojom výkone poslaneckého mandátu pristupujem k tomu tak, aby som dokázal naplniť predstavy voličov, a nie poslancov zo strán, ktoré dokážu používať aj takéto podlé metódy na neviem čo, diskreditáciu svojich poslaneckých kolegov. Ja by som sa na tomto mieste skôr zameral vo vašom prípade, pani poslankyňa, na získanie titulu vaším predsedom hnutia. Toľko k problematike plagiátorstva v dôvodovej správe.

    Ďakujem.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, o slovo požiadal pán predseda Národnej rady Pavol Paška.

    Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Pekný deň želám, dámy a páni. Sledoval som chvíľočku rozpravu k poslaneckému návrhu pána poslanca Viskupiča o novele zákona o rokovacom poriadku a nedá mi, aby som nereagoval. Dámy a páni, moc má množstvo príchutí a zákon, o ktorom ste tu hovorili, je obzvlášť citlivý preto, lebo nikto z nás nevie, kto, kedy a ako s tou mocou bude vedieť narábať.

    Aj preto táto Národná rada už generácie poslankýň a poslancov pred naším volebným obdobím prijala veľmi podľa mňa účelný a racionálny konsenzus, a to, že akákoľvek zmena v tak citlivom špeciálnom zákone sa bude realizovať len na základe širokej politickej dohody a na základe veľmi precíznej prípravy predtým, ako tieto veci prídu do pléna.

    Mám pocit, že naši mladí kolegovia, a to neberte ako výčitku, napriek tomu, že od začiatku tohto volebného obdobia sme si povedali, že takýto mechanizmus aj v iných citlivých ústavných veciach budeme používať, si neosvojili, a preto vám chcem povedať, že ja sa nebojím žiadnej kontroly, a nikto zo SMER-u - sociálnej demokracie, a dovoľte mi byť teraz politický, pretože som členom tejto strany, sa nebojíme žiadnej kontroly. Problém je, že robíte z tém, ktoré vecne možno sú naozaj otázkou, ktorou by sme sa mali zaoberať, politiku má, robíte, alebo chcete si na tom robiť politické body.

    Viete, ja som tu zažil obdobie, keď som mal koaličných partnerov, ktorí prichádzali s veľmi podobnými návrhmi. Boli to rôzne, a vy si to pamätáte, kolegyne, kolegovia, ktorí tu sedíte, vyšetrovacie komisie, odobrať mandáty, zobrať benefity, zobrať klubom výhody, ak náhodou poslanci opozície odídu, alebo ak niečo nesedí z pohľadu moci. Moc má množstvo príchutí.

    Chcem vás veľmi pekne poprosiť, mám pocit, že sa nám relatívne darí za tých šesť, sedem mesiacov komunikovať a že jednoducho, sme schopní aj v tak vážnych veciach, ako bola trestnoprávna imunita dnes, sa určite, alebo robíme na majetkových priznaniach, máme otvorené množstvo tém, ktoré preto, aby naozaj boli dlhodobo udržateľné, nemali účelový mocenský charakter, dotiahneme do konca. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, máme grémium, máme pracovnú skupinu, poďme o týchto veciach hovoriť, ale poprosím vás veľmi pekne, neobviňujte nás. Viete veľmi dobre, že sme prijali teraz novelu rokovacieho poriadku a prijali sme len to, na čom sme sa všetci naprieč politickým spektrom dohodli. Mám tu komfortnú väčšinu, 83 hlasov. V rokoch 2006 - 2010 som mal komfortnú väčšinu s koaličnými partnermi 85 hlasov a mohli sme urobiť s tým rokovákom čokoľvek, práve s tou príchuťou moci. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážte slová, obvinenia o tom, ako sa bojíme. Čoho sa máme báť? Poďte na pôdu grémia, poďte na pôdu pracovnej skupiny a poďme sa tam baviť, čo ak sa dohodneme, ale všetci. Lebo dnes sme my moc, vy opozícia, zajtra to môže byť opačne, o pár rokov to môže byť úplne ináč. Jednoducho, nerobme veci len v záujme našich politických bodov, alebo v záujme politickej moci.

    Ďakujem pekne.

  • Potlesk a zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať teraz o prerokovaných bodoch programu schôdze. Poprosím teraz pána Petra Polláka, ktorý je spravodajcom z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Lucie Nicholsonovej a pánov poslancov Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve. Je to tlač 208.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie NICHOLSONOVEJ, Juraja DROBU a Martina POLIAČIKA na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 208.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave odznelo 18 vystúpení, pričom niektorí poslanci vystúpili aj opakovane. Návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, predložil pán poslanec Pavol Hrušovský.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 34 bolo za, 79 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme.

  • 129 prítomných, 14 za, 94 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Milan Panáček uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru na vydanie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

  • Hlasovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Štefan Kuffa, Martin Fecko a poslanec Richard Vašečka. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 114 bolo za, 1 proti, 17 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Druhé hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené body výbory, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Ďakujem pekne. Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Mikuláša Hubu, pani poslankyne Evy Horváthovej a pána poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 255.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša HUBU, Evy HORVÁTHOVEJ a Miroslava KADÚCA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 255.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 16 za, 78 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Chcem vás, dámy a páni, upozorniť, že napriek tomu, že sme mali dohodu a existuje ešte aj tretí poslanecký návrh novely tohto zákona od pána poslanca Kaníka, ktorý nebol prítomný, že budeme ešte raz rokovať o návrhu až na konci programu tejto schôdze a takisto budeme hlasovať po prerokovaní.

    Pán poslanec Abrhan uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona č. 618 o autorskom práve. Je to tlač 209.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa VISKUPIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 209.)

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 51 za, 3 proti, 76 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v návrhu tohto zákona, v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Pán poslanec Kadúc uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci, nezachytil som žiadny iný návrh, ako bol podaný v rozprave, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 18 bolo za, 80 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Schválili sme, alebo hlasovali sme o prerokovaných bodoch programu.

    Dámy a páni, podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu 8. schôdze, máte, alebo mali by ste to mať rozdané v laviciach, je to návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách (tlač 267) a návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Je to tlač 269. Zároveň navrhujem, aby, ak schválime hlasovaním túto zmenu programu, sme najprv rokovali o 14.00 hodine o návrhu s vyslovením súhlasu, alebo nesúhlasu. Ak vyslovíme potom v hlasovaní o 17.00 hodine súhlas, budeme pokračovať hneď prvými čítaniami týchto tlačí tak, aby sme potom, ak prejdú do druhého čítania, uskutočnili zajtra cez obed výbory a mohli potom pokračovať v druhom a treťom čítaní.

    Takže dávam tento návrh. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 87 za, 1 proti, 45 sa zdržalo.

    Schválili sme zmenu programu 8. schôdze.

    Chcem vás ešte poprosiť, dámy a páni, o hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady, máte to ako tlač 282. Ide o zmeny vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Vo výbore pre európske záležitosti pán poslanec Mikuláš Krajkovič bude náhradným členom výboru za pani poslankyňu Janu Vaľovú a pán poslanec Miroslav Číž bude náhradným členom výboru za pána poslanca Štefana Gašparoviča.

    Ďalej vás chcem informovať, že poslanci, členovia klubu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti navrhujú zvoliť pána poslanca Branislava Škripeka za člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, keďže pán poslanec Hlina vystúpením z poslaneckého klubu zo zákona stratil členstvo v tomto výbore. Chcete, dámy a páni, k tomu zaujať stanovisko? Pán predseda Huba? Nie.

    Dámy a páni, môžem dať hlasovať o tomto návrhu na zmeny vo výboroch?

    Takže hlasujeme o návrhu na zmeny. Máte ich rozdané v laviciach a informoval som vás o týchto zmenách.

  • Hlasovanie o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 282.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 bolo za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme zmeny vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tým sme odhlasovali všetky potrebné veci.

    Nech sa páči, pán predseda výboru pre životné prostredie, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás aj touto cestou informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia zvolávam na 12.00 hodinu zasadanie výboru, alebo schôdzu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s jediným bodom programu a to je prerokovanie návrhu uznesenia k 25. výročiu iniciatívy Bratislava nahlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda výboru, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja iba chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.00 hodine v miestnosti č. 183.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 a budeme pokračovať v rokovaní o programe 8. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona č. 45 o poslancoch Slovenskej národnej rady. Je to tlač 211.

    Poprosím navrhovateľa, aby nás, aby uviedol návrh zákona.

  • Zaznievanie gongu.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozef VISKUPIČA a Miroslava KADÚCA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, tlač 211.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, cieľom návrhu nášho zákona je zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady a tým prístup k prehľadnosti právneho poriadku Slovenskej republiky. V tomto smere možno náš návrh zákona označiť ako purifikačný právny akt. Ústava Slovenskej republiky v čl. 152 ustanovuje, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave.

    Zákon o poslancoch bol prijatý v roku 1989, teda v čase, od ktorého Slovenská republika prešla zložitým politickým, hospodárskym, ekonomickým, ale i právnym vývojom. Do nášho právneho poriadku sa zákon o poslancoch dostal na základe recepcie práva, pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V dôsledku toho zostali v platnosti ustanovenia, ktorých aplikácia nie je možná, a navyše nie je ani v súlade s demokratickými princípmi štátu, tak ako ich deklaruje ústava v čl. 1.

    Zákon o poslancoch v platnom a účinnom znení je založený princípoch, ktoré sú nezlučiteľné so systémom parlamentnej demokracie v podobe, v akej sa uplatňuje v Slovenskej republike, napríklad zakotvením princípu imperatívneho mandátu, ktorý je v priamom rozpore s princípom voľného mandátu deklarovaným v súčasnosti platnej a účinnej Ústave Slovenskej republiky.

    Zákon o poslancoch naprieč celým svojím textom používa množstvo zastaralých, obsolentných a nepoužívaných pojmov, napríklad pojmy Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika.

    Vzhľadom na obdobie prijatia zákona o poslancoch, to jest rok 1989, prípadne jeho noviel, boli iba dve, v roku 1990 a 1992. Ani zmena, či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsolentnosť normatívnych častí tohto zákona. Ustanoveniami zákona o poslancoch boli navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky zákonmi v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat lex priori, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Zákon o poslancoch v platnom znení ako celok, teda už skôr stratil svoje normatívne implikácie a aj preto nie je dôvod ponechávať mu atribúty platnosti a účinnosti. Pre občana sa môže a malo by sa javiť, že aj záväznosti, ktoré vyplývajú z jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Jedným z najzávažnejších nedostatkov zákona o poslancoch je ten fakt, že obsahuje princíp imperatívneho mandátu. Je to § 7, ktorý ako som povedal, je v rozpore s ústavou v súčasnosti platnou, ktorá zakotvuje voľný mandát. Je to úplne niečo iné. V zmysle čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci vykonávajú svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. To je v súčasnosti platné znenie ústavy. Na tomto príklade je najmarkantnejšie vidieť, za akých spoločenských a politických pomerov došlo k prijatiu tejto právnej normy, ktorú navrhujeme zrušiť.

    Ustanovenia zákona o poslancoch boli nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov. To som však už hovoril. Podľa čl. 152 ústavy ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Odbornej verejnosti bol v minulosti prezentovaný názor, že zákon o poslancoch bol ako celok zrušený prijatím ústavy, práve v zmysle tohto článku. Takýto názor však nie je správny, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, napríklad kauze Gaulieder sa na zákon o poslancoch viackrát odvoláva. Tento zákon je teda platný a účinný.

    Návrh zákona nemá za cieľ novelizovať neplatné obsolentné ustanovenia zákona o poslancoch, pretože tento spôsob by nebol efektívny. Obsolentnosť, teda neefektívnosť právnej normy nie je právnym dôvodov zániku platnosti, účinnosti a záväznosti právnej normy, ale iba dôvodom podať návrh na zrušenie spôsobom, ktorý ustanovuje platné právo. Teda podať návrh na zrušenie tohto zákona.

    Kolegovia, týmto by som vás rád poprosil o podporu tohto zákona, ktorý, ako som povedal, je takzvaným purifikačným, teda očisťujúcim právnym aktom, ktorým sa má náš právny poriadok sprehľadniť a zjednodušiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Poliačika, ktorý je určený spravodajca, aby nás informoval.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. O tomto zákone rokujeme ako o tlači 211, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh zákona s cieľom zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady.

    Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Doložka vybraných vplyvov k predmetnému návrhu zákona obsahuje zhodnotenie vplyvu na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, ako aj zhodnotenie sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 196 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý bude zároveň aj gestorským výborom. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť a prihlásiť sa ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. Chceli ste do rozpravy, pán poslanec?

    Nech sa páči.

    Pán poslanec Viskupič ako jediný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Tak ako uvádzal pán poslanec Kadúc, môj spolupredkladateľ k tomuto zákonu, dovolil by som si iba v krátkosti pár poznámok na základe iniciatívy, ktorú sme s pánom poslancom Kadúcom vyvinuli, a keďže sme sa zoznámili so zákonom o poslancoch, ktorý už niekoľkokrát aj počas dnešného doobedia tu bol skloňovaný, a hlavne to, že je v mnohých bodoch obsolentný, že je spred novembra 1989, že niektoré jeho ustanovenia, alebo množstvo jeho ustanovení nepredpokladá nieže 21. storočie, ale ani vývoj našej republiky po roku '89, tu už zaznelo. Myslím si, že na žiadosť, ktorú som adresoval parlamentnému inštitútu, je potrebné poznamenať, že niektoré iné právne úpravy v mnohých bodoch prebrali účinné, alebo niektoré ustanovenia tohto zákona a mám za to, že posledným možno, alebo jeden z mála platných ustanovení, ktoré tam je a ktoré ešte platí, je ustanovenie o vydávaní poslaneckých preukazoch. Toto je tak minimálna požiadavka, pretože toto sa dá upraviť aj vnútornými predpismi buď Národnej rady, alebo vypracovať úplne iný režim o poslaneckých preukazoch. My sme tu aj jeden navrhovali. Je dôvodné si myslieť, že slovenský právny systém by nemal viacej obsahovať platnú normu, ktorá hovorí o výkone poslaneckého mandátu a je spred roka '89.

    Čo sa mi žiada povedať k tomuto, je možno aj v duchu toho, čo zaznelo pred hlasovaním z úst predsedu parlamentu, že aj samotní poslanci na fóre, ktoré sa volá grémium poslanecké, ustanovilo komisiu, ktorá sa bude zaoberať niektorými ústavnými zmenami, ale jedna z tých zmien má byť aj zákon o poslancoch. Toto nebráni tomu, aby súčasne, aby bol vydaný prvý signál a súčasné platné znenie zákona o poslancoch sme dnes zrušili.

    Dovolím si týmto požiadať o podporu tohto a zároveň tak ako uvádzal pán poslanec Martvoň, pri téme individuálneho poslaneckého prieskumu, že sa mu zdá paradoxné, že sa na tento zákon odvolávame, tak síce nebol posunutý individuálny poslanecký prieskum do druhého čítania, ale presne nadväzoval na zrušenie tohto zákona o poslancoch. Chcem teda veriť, že je skutočný záujem presne, jasne a efektívne zadefinovať výkon poslaneckého mandátu, že pracovná komisia príde s takým ustanovením, ktoré bude akceptovateľné cez celé poslanecké spektrum, alebo celé politické spektrum, a dúfam, že zrušením zákona o poslancoch sa vydáme na tú cestu, aby sme urobili zadosť výkonu poslaneckého mandátu a aby sme aj verejnosti dali jasný odkaz, že na základe čoho majú poslanci konať a čo sú presné pravidlá. Možno aj toto prispeje k debate o tom, nakoľko je poslanecký mandát teraz v spoločnosti obľúbený, alebo neobľúbený, alebo či výkon tohto poslania spoločnosť vníma pozitívne, alebo negatívne. Ak nie sú jasné pravidlá, ak občan nemôže dosledovať presné kroky, ktoré poslanci vykonávať mali, a mne je to jasné z jednej právnej normy a účelom a zmyslom pôsobenia zákonodarcov by malo byť hlavne v prvom rade nastavovať pravidlá, je teda podľa mňa trapné, že dvadsaťtri rokov tu neprišlo k náprave stavu, že zákon o poslancoch nebol nijakým spôsobom zmenený, novelizovaný, alebo navrhnutý nový.

    Prosím vás teda o podporu toho, aby sme v prvom rade súčasný zákon o poslancoch zrušili a následne sa bavili o jeho náhrade, alebo znovuzadefinovaní postavenia poslanca v spoločnosti.

    Ďakujem za pozornosť a prípadnú podporu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Viskupič bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete, pán navrhovateľ, ešte? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme ešte čas do obedňajšej prestávky, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Je to tlač 212.

    Prosím, pán Matovič, uvediete, hej, predkladateľ?

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa VISKUPIČA, Igora MATOVIČA, Eriky JURINOVEJ a Martina FECKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, predkladáme veľmi jednoduchý zákon, alebo veľmi jednoduchú novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. A poviem naozaj takou ľudovou rečou, ak sa táto novela prijme, tak vlastne ktokoľvek, kto na Slovensku zavolá na audiotextové číslo, tak predtým, ako mu začne nabiehať tarifa, čiže predtým, ako mu začnú odrátavať z účtu nejaké peniaze, a vieme, že sú dosť veľké za minútu, tak ho hláška upozorní, že pozor voláš teda na, alebo nie, že pozor, ale teda, že upozorní ho na to, že minúta, ak budeš pokračovať v hovore, minúta tohto hovoru bude stáť tri eurá napríklad. Nič viac. Je to veľmi jednoduchá zmena, ale myslím si, že s dosť veľkými dôsledkami. Samozrejme, na jednej strane na firmy, ktoré si postavili na tomto biznis a ktoré nájdeme v inzerátoch, kde vám napíšu, hľadám, ponúkam prácu, alebo lacná pôžička bezúročná, bez ručiteľov do 100 tisíc eur. Ľudia v núdzi veľakrát, ktorí nemajú prácu, ktorí nemajú peniaze, na takéto číslo zavolajú, podľahnú mámeniu tejto inzercie, zavolajú a peniažky tie, to málo peňazí, ktoré majú, sa im veľmi rýchlo zase z účtu alebo z peňaženky odkotúľajú, lebo sa nestačia čudovať, čo im to prišlo za účet za ich mobilný telefón alebo za pevnú linku.

    Čiže, bohužiaľ, na zneužívaní dôverčivosti, alebo zneužívaní núdze mnohých ľudí si niektoré firmy na Slovensku postavili biznis, nie nezákonný, lebo vlastne je zákonné prevádzkovať audiotexové linky, ale, bohužiaľ, tým, že tú informáciu neposkytujú, alebo poskytujú takými drobnými písmenami, alebo to beží na obrazovke počas toho, ako sa vám tam objaví nejaké audiotexové číslo, ani si nevšimnete, čo tam vlastne napísané je, koľko tá minúta hovoru stáť bude, tak zneužívajú nevedomosť týchto ľudí, alebo nedostatok informácií, alebo teda tú núdzu, a títo ľudia takýmto spôsobom sú okrádaní.

    Podľa mňa to je veľmi podobný systém ako pri automatoch, kedy vlastne tí ľudia, ktorí v tej núdzi sú, si myslia, že nahádzaním korún do automatu sa zo situácie dostanú, a vlastne dostanú sa, ešte hlbšie sa do tej, do tej núdze prepadnú. Nič iné tento vlastne zákone nerieši. Čiže veľmi jednoduchá zmena a myslím si, taká veľmi nepolitická. A postihuje práve ten súčasný právny stav ľudí bez ohľadu na politické tričko, či ho majú modré, červené, žlté, oranžové, jednoducho, každému človeku v núdzi to ubližuje.

    Takže skúsme, prosím vás, sa zamyslieť a podporiť prospešnú zmenu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Alojz Přidal je určený spravodajca z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením číslo 65 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento materiál máte pred sebou ako tlač 212.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Ten návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Negatívny vplyv teda bude mať mierne na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jej jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ja by som chcel tiež sa vyjadriť ako k tomuto zákonu. Musím popravde povedať, že ma to zaujalo, myslím si, že naozaj je to dobrá myšlienka, lebo niekedy naozaj to volanie na tie audiotexové čísla je také, ako tu predkladateľ hovoril, a tomu by sa dalo zabrániť, keby to prešlo do druhého čítania. Neviem teda, záleží to, samozrejme, od SMER-u. Myslím, že by tam bolo dobré to ešte mierne opraviť a vyriešiť aj problém SMS-iek. Možnože ste niekedy sa stretli ako na internete s tým, že vám tam oznámili, že práve ste vyhrali nejaký iPad, alebo iPod, alebo počítač, ale treba zodpovedať na ľahký kvíz a oni vám tam dajú sto otázok, ako veľmi ľahkých otázok a musíte odpovedať SMS-kou. No a tam niekde naspodu je napísané, že treba si pozrieť podmienky, ale vy začnete odpovedať a zistíte, že jedna tá SMS-ka stojí jedno euro, no a tie otázky sú stále ľahké, oni vám hovoria ako: boli ste vynikajúce, je to úžasné, ako všetko viete, a vy už máte vidinu takú, že už ten iPod máte ako za chvíľu vo vrecku, no a jednoducho, potom zistíte, že ste takto tritisíc korún ako poslali niekomu na účet.

    Takže myslím si, že keby sa v druhom čítaní potom dal ešte nejaký pozmeňujúci návrh, alebo doplňujúci, ktorý by opravil aj, aj túto skutočnosť, že jednoducho, ak ste poslali niekde SMS-ku alebo dve za sebou, a majú naozaj nejakú neobvyklú cenu, akože stojí tá SMS-ka jedno, dve euro, keby vám tiež došla o tomto správa od teda telekomunikačného operátora, že by to mohlo byť dobré.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012, bolo to číslo 197 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto dva výbory, a to: Výbor ústavnoprávny Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu.

    Mám prihlášky od pani poslankyne Mezenskej, pána poslanca Fecka a pána poslanca Viskupiča.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Tak bez ohľadu na to, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bez ohľadu na to, či by som bola z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, alebo bola by som členkou inej strany, ak by niekto takýto návrh predložil, určite by som ho ja podporila a dovolím si ako poslanec, ale aj ako človek z praxe, ktorý sa v mnohých prípadoch potýkal práve s riešením takýchto spotrebiteľských problémov a problematických komplikovaných spotrebiteľských sporov, kde naozaj pri vstupe do telefonického kontaktu, na základe audiotexovej reklamy, alebo audiotexovom volaní, nabiehali nevedomky týmto spotrebiteľom enormne vysoké účty, ktoré sa stali naozaj v mnohých prípadoch, opäť ide o možno zraniteľných spotrebiteľov, až nesplatné. Dokonca bola som priamo svedkom a mediátorom riešenia takých sporov, kedy na takéto objemy dlžných čiastok voči spoločnostiam dokonca pripravovali splátkové režimy. Takže ja by som vás naozaj v mene toho, čo tu už bolo povedané, že je to absolútne apoliticky vnímaný návrh a veľmi jednoduchou formou dokáže veľmi účinne, efektívne zamedziť tomu, s čím sa nevedia vysporiadať ani kontrolné orgány, chcem vás poprosiť, aby v mene takéhoto rozmeru pripraveného a predloženého návrhu ste ho podporili.

    Ja som presvedčená, že spotrebiteľská verejnosť, ktorá má skúsenosť s takýmto negatívnym dopadom audiotexového volania, vám bude vďačná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší ústne prihlásený je pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca. Som veľmi rád, že môžem konštatovať, že tento návrh, ktorý tu je predkladaný, bol jedným z bodov, ktorý my sme ako Obyčajní ľudia, ktorí sme vstupovali ešte v piatom volebnom období, mali sme ho v našom programovom vyhlásení, ale, žiaľ, nedošlo to ku naplneniu. Som rád, že to oslovilo aj pána spravodajcu, ktorý povedal, že má to nejaké svoje ratio, a preto by som, dovoľte mi, sa vyjadril pár slovami k tomuto predloženému návrhu.

    Samozrejme, že momentálny život na Slovensku nie je ľahký, a práve pokiaľ zastupujeme našich voličov, a to je jedno, z akého sme spektra, voliči nám dali tú dôveru a povedali, iď tam do toho parlamentu a zároveň chráň ma pred tým, aby ma ten život na Slovensku nedobehol tak, že budem musieť doslova že počítať každý cent, či ho mám, alebo ho nemám. Myslím si, že tento návrh novely zákona je práve o tom, aby sme vedeli ochrániť ako poslanci Národnej rady ľudí, ktorí nám dali svoju dôveru.

    Ak to nie je poslaním poslanca, tak hovorím, že asi nemáme tu čo robiť, pretože sme tu v tom verejnom záujme nie päťtisíc, ale tých 5,4 milióna, aj tí, ktorí nám nedali hlas, ktorí neprišli voliť. Áno, aj tých zastupujeme, lebo aj ich sa tento život týka, a myslím si, že máme tu dosť veľa špekulantov, ktorí si tým svojím spôsobom uľahčujú cestičku a napádajú práve tých najzraniteľnejších. Ktorí sú to? Samozrejme, dôchodcovia, ale aj študenti, ktorí vlastne ešte tú životnú skúsenosť nemajú.

    Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh bol cez politické spektrum posunutý do druhého čítania. Dajú sa, samozrejme, že vylepšiť, ako pán kolega spravodajca spomenul, veci. Myslím si, že žiadny zákon, ktorý tu prijímame, nie je najdokonalejší a nie je taký, ktorý by sa nedal ešte vylepšiť, ale pokiaľ dáme rozum dokopy, myslím, že malo by sa to blížiť k tomu nejakému možnože ideálu, ktorý by to mohol by. Aby sme ochránili našich občanov, lebo pre nich sme tu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Viskupič, máte dlhšie vystúpenie, alebo stihnete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, alebo novely zákona by tu nemusel byť, keby sme boli vyslyšaní za predchádzajúceho vládneho obdobia, a nebolo by sa pohralo tak, tak úžasne so slovkami, že koniec koncov tí, ktorí prevádzkujú službu, ktorú voláme audiotex, alebo teda po slovensky, služby, ktoré hovoria, informujú o spoplatnení. Alebo teda fungujú tak, že spoplatňujú nad rámec bežných taríf volanie na jednotlivé linky, a bolo by v zákone, ktorý je, myslím, že práve teraz asi jeden rok v platnosti to upravené predtým.

    Následne som veľmi rád, že na pôde súčasného ministerstva dopravy, ktorý je gesčný, k tomuto zákonu, prišlo k tomu, že majú otvorené uši a oči a vedia, že tento problém, kedy ľudia na základe toho, že nie sú informovaní o tom, či budú spoplatnení viac, ako si myslia, mohli niektorí podvodníci vykonávať nekalé praktiky obchodné a tým pádom bude im zabránené jednoducho tým, že keď sa niekto na takúto linku dovolá, bude mu poskytnutá takzvaná hláška o tom, že volá na linku, ktorá je spoplatnená viac ako bežné služby.

    Samozrejme, že je aj obrovský problém iných telekomunikačných služieb, a takisto sa treba zamerať na Eldorádo a Klondajk, ktorý je v otázkach iných telekomunikačných služieb, ako sú napríklad SMS-ky, a možno by sa mohli pozrieť aj na sieť internetu, kedy sú spoplatňované podvodne niektoré služby a niektoré registrácie, ktoré by sa mali diať pod duchom toho, že nie je presne zákazník alebo človek, ktorý chce tieto služby využívať, informovaný. A ak použije napríklad svoju kreditnú kartu a odovzdá tam údaje, tak naraz sa stane predmetom záväzku, ktorý ho často prekvapí potom vo výške faktúry alebo výške záväzku za služby, ktoré pôvodne ani nechcel odoberať, nechcel byť nimi spoplatnený. Preto to, že sa tu aj po roku objavuje tento dosť jednoduchý návrh, a predpokladám, že podľa súčasnej atmosféry, ktorú v kuloároch parlamentu môžem sledovať, že pravdepodobne tento návrh v prvom čítaní aj s odkazom na to, že môžeme sa zamerať na jeho doladenie v druhom čítaní, prejde a dúfam, že na volanie verejnosti bude odpovedané v tomto jednoduchom bode, aby neboli občania zneužívaní pri tom, že nevedia, za čo presne platia. Vieme, že v obchodoch je povinnosť dávať pri každom jednom tovare cenovky, preto aj pri službách by sme mali byť dôslední, pretože ľudia sú na tento spôsob už navyknutí, a bolo by dobré, aby mali presnú a jasnú informáciu, čo používajú a čo treba za to zaplatiť.

    Ďakujem teda za možnú podporu a aj za pozornosť. Prajem dobrú chuť k obedu.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete, pán?

    Nech sa páči.

  • Ja by som k tomu doplnil, že áno, môžeme zvoliť taký prístup, ako by kolegovia zo SaS-ky, ak by tu boli, zvolili, však vlastne všetci sme si slobodní, všetci sme pekní, zdraví, rozumní a všetci vidíme aj polmilimetrové písmo na inzeráte, tak vlastne nechajme to na slobodnom rozhodnutí každého človeka. Ale ja si myslím, že štát v určitých správnych situáciách naozaj má chrániť tých ľudí, ktorí nie sú práve možno rozumní, ktorí majú možno nejaké dioptrie, ktorí sú v núdzi a ktorí nedokážu, bohužiaľ, aj možno niekedy odolať pokušeniu. A práve pre takýchto ľudí je tento návrh zákona určený, aby sme týchto ľudí chránili. A myslím si, že toto je správny prístup štátu, nie bezbrehý liberalizmus, alebo teda zase potom bezbrehá regulácia.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hod. popoludní novým bodom programu, ktorý sme zaradili, a to je vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

    Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní jedenásteho dňa 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním doplneného bodu programu, ako sme rozhodli dopoludnia, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh vlády je uvedený pod tlačou č. 267.

    Prosím teraz pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby v zastúpení ministra hospodárstva návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie je potreba transponovať smernicu Rady č. 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov, do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to najneskôr do 31. decembra tohto roku. Predložený návrh zákona predstavuje vo vzťahu ku smernici Rady č. 2009/119/ES národné vykonávacie opatrenie, ktorým sa transponujú niektoré ustanovenia uvedenej smernice.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak Slovenská republika neprijme do 31. decembra tohto roku predložený návrh zákona, bude Slovenská republika vystavená riziku uloženia finančných sankcií Súdnym dvorom Európskej únie, čím by Slovenskej republike vznikli značné finančné škody. Na základe uvedeného si vás preto dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta, za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. októbra 2012 č. 248 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta, za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 267.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 13. schôdzi 6. novembra 2012. V uznesení č. 88 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

    A otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostal nateraz žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči, chcem sa spýtať, či sa niekto hlási ústne? Nie je tomu tak, takže zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nepredpokladám, že sa chce k tomu akokoľvek vyjadriť ešte navrhovateľ, spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme rokovaním o ďalšom doplnenom, novom bode programu, a to o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh vlády má parlamentnú tlač č. 269.

    Opäť poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona predkladám v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie je potreba transponovať smernicu Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov, do právneho poriadku Slovenskej republiky najneskôr do 31. decembra tohto roku.

    Predloženým návrhom zákona sa do národnej legislatívy transponujú všetky ustanovenia smernice 2009/119/ES, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu možno konštatovať, že bez možnosti prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nesplní Slovenská republika termín transpozície smernice Rady 31. decembra tohto roku do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak Slovenská republika neprijme do uvedeného termínu predložený návrh zákona, bude Slovenská republika vystavená riziku uloženia finančných sankcií Súdnym dvorom Európskej únie, čím by jej vznikli značné hospodárske škody. Na základe uvedeného si vás preto dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, dávam teraz slovo opäť členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania predmetného návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, tlač 269. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. októbra 2012 č. 250 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2007 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 13. schôdzi 6. novembra 2012. V uznesení č. 89 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram týmto rozpravu k predmetnému návrhu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz pýtať, či sa niekto hlási ústne? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nepredpokladám snahu vyjadriť sa, ani dôvod. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem za predloženie, obhájenie.

    Pristúpime teraz, ďakujem. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh tohto zákona je uvedený ako tlač č. 219. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 204.

    Dávam teraz slovo predkladateľovi, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, prítomní hostia, bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval, nie každý asi vie, že o čom je tento návrh a o čom sú niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré obsahujú aj nasledovné skutočnosti. Súkromní prevádzkovatelia tak telekomunikačných služieb, ako aj internetových služieb uchovávajú lokalizačné údaje, údaje komunikujúcich strán, internetové údaje, a to po dobu šesť až dvanásť mesiacov. Platný právny stav nielenže toto umožňuje, ale dokonca týmto subjektom, týmto súkromným subjektom ukladá ako povinnosť tieto údaje uchovávať. Tieto údaje sa uchovávajú vždy, keď použijete v podstate akékoľvek komunikačné zariadenie. V praxi to znamená, že vlastne z komplexu takýchto údajov je možné veľmi ľahko zistiť aj to, čo si želáte vy, aby bolo utajené. Napríklad návšteva manželskej poradne, návšteva psychiatra, prípadne protialkoholického liečenia. O to viac vidím problém v týchto ustanoveniach, keďže tieto údaje sú veľmi ľahko zneužiteľné a nie sú takmer vôbec zabezpečené, keď súkromní prevádzkovatelia nemajú vôbec, nedostávajú kompenzáciu za zabezpečenie týchto údajov. Zavedenie povinnosti, alebo takejto povinnosti do tohto zákona, uchovávať plošne údaje predstavuje citeľný a neprimeraný zásah do súkromného života. Keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov republiky bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia či porušenia zákonom chránených záujmov vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu, prezumpciou neviny. Takéto ustanovenia sú skutočne v zákone o elektronických komunikáciách.

    Bolo avizované, že časť opozície podala návrh na Ústavný súd, ja som tiež signatárom tohto návrhu, kde navrhujeme, aby predmetné ustanovenia boli zrušené ako protiústavné. Tu si dovolím povedať, že nejdem proti tomuto návrhu, iba sa, pokúšam sa odstrániť najmarkantnejšie chyby, ktoré tento zákon obsahuje, pričom ústavné podanie môže ostať zachované v tej podobe, v akej je, prípadne s drobnými dodatkami. Keďže predpokladám, že každý z vás mal k dispozícii dôvodovú správu, kde sme návrh odôvodnili, podľa môjho názoru dostatočne, nepôjdem v tomto vystúpení do detailov, ale obmedzím sa len na najzávažnejšie problémy. Týmito problémami sú:

    Súčasná právna úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania. Po b. Samotný zber údajov podlieha minimálnemu počtu pravidiel. Smernica, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, zakazuje uchovávať obsah komunikácie. No z nejasnej formulácie platného znenia a ako bolo implementované, sa môže javiť, že niektoré subjekty majú právo uchovávať aj iné údaje, ako sú lokalizačné údaje komunikujúcich strán, údaje spočívajúce v obsahu komunikácie, čo smernica nepredpokladá, dokonca zakazuje. Ďalším problémom je veľmi vágne vymedzenie okruhu trestných činov, na ktoré sa táto povinnosť súkromných prevádzkovateľov vzťahuje. My tam zavádzame presnú klasifikáciu trestných činov, keďsme doplnili napríklad trestné činy ako vlastizrada, korupcia, čo tam doteraz nebolo. Prípadne rozširovanie detskej pornografie.

    Ďalším problémom, ktorý obsahuje tento zákon, je stanovená doba uchovávania vymedzených údajov, ktorá presahuje dĺžku, ktorá je potrebná a ktorú vôbec vyžaduje smernica. Problémom určite je aj, že transponovaná smernica musela byť transponovaná do troch zákonov, a to je zákon o Policajnom zbore, zákon o elektronických komunikáciách a Trestný poriadok. A keď sa pozrieme na všetky tieto tri zákony, zistíme, že je medzi nimi vnútorný rozpor. A to tu nie je problém. Nie sú presne, jasne a dostatočne definované mechanizmy uchovávania údajov a ich následného poskytovania orgánom oprávneným na ich použitie. Získané informácie sú a v niektorých prípadoch často bývajú orgánmi verejnej moci používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov, čo je naozaj neprípustné. Takáto úprava jednoznačne presahuje účel, ktorý stanovila smernica. Cieľom predloženého návrhu zákona teda nie je komplexne upraviť podmienky, za ktorých dochádza na základe zákona k zásahom do práv a zákonom chránených záujmov občanov, cieľom je odstrániť najvýraznejšie nedostatky tak, aby zásahy štátu v súvislosti s uchovávaním vymedzených údajov boli v súlade s ústavou, s Listinou základných práv a slobôd, čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 7 Charty základných práv EÚ. Tieto všetky dokumenty, ktoré som uviedol, sú týmto zákonom dotknuté a zrejme porušované.

    Navrhujeme preto: Po prvé. Skrátenie doby uchovávania údajov z doterajších 12 mesiacov, pokiaľ ide o údaje iné ako tie, ktoré sú získané prostredníctvom pripojenia k internetu, elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu.

    Po druhé. Jasné a presné vymedzenie účelu uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť.

    A po tretie. Zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania, uchovávania údajov poskytovateľmi siete a služby, čím sa má predísť ich zneužívaniu. Rovnaký zákaz sa vzťahuje aj na orgány oprávnené na použitie údajov získaných na základe zákona o elektronických komunikáciách, ktoré okrem zákazu ich ďalšieho spracovania sú povinné získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam.

    Na základe uvedeného a tiež dôvodovej správy, ktorá je pomerne rozsiahla, dúfam, že ste si ju niektorí prečítali, mi, dúfam, dáte za pravdu, že, že právna úprava, ktorá je dnes platná a účinná, skutočne zasahuje do súkromia občanov tak neprimeraným spôsobom, že ju je potrebné zmeniť.

    Preto vás týmto žiadam o podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za uvedenie návrhu. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač č. 219. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje tiež informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Tiež nebude mať sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 2012 č. 204 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Kto sa do rozpravy hlási ústne? Nechcem vás vyzývať, ale zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nechcete sa vyjadriť, páni? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 243. Jeho návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 227.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania zároveň navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti alebo ich niektorých ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona. V tých prípadoch začína plynúť deväťdesiatdňová lehota dňom 1. januára 2013 bez ohľadu na skutočný termín začatia konania. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva a základné hodnoty, vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd vtedy na žiadosť navrhovateľa môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, kde v takom návrhu na pozastavenie účinnosti musí byť popísaná konkretizácia a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd, alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny, nenapraviteľný následok. Podľa súčasnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov alebo ich častí so značným časovým oneskorením. Preto sa v tejto novele zákona navrhuje, aby Ústavný súd mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, a teda chce tento návrh novely zákona urobiť korekciu v tom, že upresní voľné ustanovenie, podľa ktorého Ústavný súd rozhodne bez zbytočného odkladu, čo môže trvať mesiac, dva, rok alebo aj dlhšie. Preto vás prosím o podporu takéhoto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Žitňanskej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 9. októbra 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu je zakotviť povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní od dňa začatia konania. Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Doložka vybraných vplyvov k predmetnému návrhu zákona obsahuje zhodnotenie vplyvu na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, ako i zhodnotenie sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 227 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomná prihláška nebola žiadna. Teraz otváram teda možnosť ústne sa prihlásiť.

    Pán poslanec Gábor Gál ako jediný, dávam mu týmto slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, len veľmi telegraficky poviem pár slov k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Jednak potrebujeme zabezpečiť právnu istotu. Preto tento návrh považujem za nutné minimum a úplne nutné minimum, ktoré v tomto momente potrebujeme, čo sa týka postavenia a kompetencií, právomoci a rozhodovacích práv Ústavného súdu. Je to nutné minimum kvôli tomu, lebo stretávame sa čoraz častejšie s rozhodnutiami, ktoré niekedy ani nepochopíme, niekedy nepochopíme to, že ako je možné, že predbežné upozornenie nebolo vydané, alebo nebolo, presnejšie povedané, pozastavenie účinnosti zákona nebolo. Napríklad pri, pri vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami. Na druhej strane máme tu rozhodnutie ohľadom platov sestričiek, aby som nepokračoval ďalej. My tu máme kopec takých pre nás nepochopiteľných rozhodnutí alebo postupov, ktoré si myslím, že treba riešiť, treba riešiť na pôde tohto orgánu, predsa len sme ústavodarný orgán, zákonodarný orgán, prináša nám to. Ale nutné minimum. Ja si myslím, že tu treba troška širší zásah ku kompetencii Ústavného súdu. S kolegami, s kolegyňami sme sa o tom neraz rozprávali naprieč politickým spektrom a je tu jedno, jednoznačne vôľa, aj politická vôľa, aj vôľa v tom, že aby sa tento stav vylepšil. Takže ja dúfam, že tento zákon postúpi do druhého čítania, kde bude možnosť ešte túto problematiku viac rozvíriť a nájsť ešte ďalšie a ďalšie vylepšenia, ktoré sa môžu aplikovať do reálneho života.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. To bolo jediné vystúpenie v rámci rozpravy, ktorú vyhlasujem týmto za skončenú.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, ak chcete zareagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Chcem poďakovať pánu poslancovi Gálovi, ktorý v prvej vete svojho vystúpenia vyjadril podstatu, prečo predkladáme túto novelu zákona, a tou podstatou všetkého je právna istota. O toto ide a ak chceme tú právnu istotu zabezpečiť, alebo domnievam sa skromne v tejto chvíli a v situácii, v akej sa nachádzame, aspoň sa k nej priblížiť, žiaľ, musím to tak povedať, aspoň sa k nej priblížiť. Preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli tento návrh novely zákona postúpiť do druhého čítania a ďalej ho prípadne upraviť. Opätovne vás prosím o podporu tohto návrhu, aby sme sa pokúsili zabezpečiť aspoň krok, alebo začali tvoriť kroky k tomu, aby sme mali právnu istotu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    V rokovaní 8. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a Jany Vaľovej na vydanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má tlač 244, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 209.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám v mene mojich kolegov návrh zákona, cieľom ktorého je spresniť úpravu obdobia nemocenského poistenia na účely určenia dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok. Súčasne návrh spresňuje vznik a zánik dôchodkového poistenia žiaka strednej školy v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Týmto návrhom zákona ďalej spresňujeme úpravu vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v prechodnom období do 31. januára 2013. Navrhovaným doplnením zákona č. 148/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Ako dôvod uvádzame ten, že samospráva nie je momentálne schopná splniť tých 60 dní, a preto chceme, aby sociálna služba bola zabezpečená, a nároky teraz prevyšujú, vysoko prevyšujú možnú ponuku. Ako dôkaz uvádzame aj to, že je veľký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy sociálnych služieb, a preto sme sa rozhodli do tohto návrhu zákona dať aj túto zmenu. Verím, že získame podporu na tieto navrhované zmeny.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci.

    Je to pani poslankyňa Viera Šedivcová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra 2012 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 209 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu. Písomnú prihlášku nemám, ústne, nech sa páči, pani poslankyňa Monika Gibalová. Uzatváram týmto možnosť ďalšieho hlásenia.

    Dávam slovo pani poslankyni Gibalovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, chcela by som sa vyjadriť k čl. IV tejto novely zákona o sociálnom poistení. Nebudem komentovať, že je to nepriama novela a nechcem komentovať ani to, prečo taký poslanecký návrh do pléna dorazil. Je to istá korekcia toho, čo sme v takom chvate prijímali, ale teraz vecne k čl. IV, ktorým sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu určenú § 34 a 41 zákona do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Predkladatelia uvádzajú, že dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy služby. Snáď by som sa opýtala predkladateľov, že čo tým mysleli konkrétne, a to úplne v dobrom a najlepšom slova zmysle, že nemá vytvorené také podmienky, či ide o podmienky finančné, alebo ide o podmienky personálne, alebo ide o materiálne vybavenie, alebo aké konkrétne sú to podmienky.

    Ja vnímam tento článok IV ako veľmi nenápadný v tejto novele zákona, ale veľmi významný, a preto sa chcem k nemu vyjadriť, lebo ho považujem za zlý. Návrh odkladu povinnosti obce poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu je nie dobré riešenie, pretože uplatňovanie takejto zmeny, hoci aj na nejaký limitovaný čas, bude znamenať okrem nedostupnosti občanom k sociálnym službám, budú narastať práve tie uvádzané poradovníky, ktoré už dnes sa nemusia robiť, ale prakticky sa robia. O sociálnu službu tieto poradovníky budú narastať a ja vidím tu veľké nebezpečenstvo na našom Slovensku, že týmto oddialením tejto úlohy obce, ktorá hovorí, že je to jej originálna kompetencia a rovnako aj VÚC-iek, sa otvorí úžasná Pandorina skrinka pre korupciu. Lebo keď je niekde určená lehota, tak jednoducho sa to musí splniť a hľadajú sa prostriedky nielen finančné, ale i iné, personálne, aby sa to mohlo splniť, ale ak sa táto lehota zruší, hoci aj na určitý časový úsek, kým sa možno nenájdu prostriedky, alebo kým sa nenájde dosť personálu. Ja to považujem za veľmi zlé a nebezpečné, dokonca by som potom povedala aj to, že navrhnime potom aj odklad platenia daní občanov do kasy obcí do roku 2015, keď všetci títo občania, ktorí si svoje povinnosti voči obci plnia a musia plniť, ináč sú sankcionovaní, tak potom nemôžeme oddiaľovať aj povinnosť obce, ktorá má splniť do určitého času svoju kompetenciu, alebo svoju starostlivosť, alebo, ak chcete, svoju povinnosť voči občanovi.

    Preto nepovažujem toto za správne, je tu veľké riziko na korupciu, je to neúctivé voči občanom, ktorí sú platcami daní a plnia si svoje povinnosti až na malé výnimky, preto nepodporím tento návrh a ak prejde, samozrejme, prejde, podrobnejšie sa k nemu vyjadrím v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bolo jediné vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa, viem, že toto je oblasť práce, ktorej sa vy veľmi venujete a v ktorej sa aj vyznáte, ja to tak chápem, ale nemyslím si, že ste tu spomenuli veci, ktoré my by sme chceli, alebo do akého stavu by sme to chceli my dostať. Určite to tak nie je. Vy sama dobre viete, že tých príčin je veľa. Hlavnou príčinou je to, že je v mnohých obciach nedostatok takýchto zariadení, nedostatok lôžok a jednoducho, naozaj z praxe viem, že nie je možné naplniť požiadavky všetkých žiadateľov. A viem to aj z vlastnej skúsenosti, lebo manželka pracuje v jednom takom zariadení ako sociálna, je 220 lôžok a je tam ďalší počet ľudí, ktorí chcú sa tam dostať, jednoducho nemajú šancu, lebo niet tých lôžok ešte. A samospráva momentálne nie všade má dostatok finančných zdrojov na to, aby vytvárala ďalšie miesta. My sledujeme aj to, aby sa v takom dobrom slova zmysle, v úvodzovkách, "vyčistili" aj tí žiadatelia, vy dobre viete, že je veľa žiadateľov, ktorí majú kde bývať, o ktorých by sa možno mal kto postarať z rodiny, ale jednoducho predajú svoje byty, predajú svoje domy a idú do toho lepšieho zariadenia takýmto spôsobom. A možnože tým, že sa ten čas trochu predĺži, že aj oni si to rozmyslia a budú hľadať iný spôsob, ako sa postarať o seba. Možnože aj v tej rodine sa nájdu viacerí ľudia, ktorí povedia, tak budeme sa starať o tých našich blížnych. Samozrejme, že je to na dlhšiu diskusiu než na toto, a ja určite pripravím si aj do druhého čítania vystúpenie, kde mám, na konkrétnych príkladoch uvediem, prečo je to tak, ako to je. A budem sa len tešiť na vaše vystúpenie a verím, že spoločne nájdeme riešenie aj pre túto oblasť, ktorá aj mne leží veľmi na srdci, lebo aj minulý týždeň som bol na východe v jednej dedine, kde je viac tých žiadateľov, než sú možnosti, a dokonca sú tam tri, jednu má obec a dve sú súkromné. Aj napriek tomu sú plné. Zároveň je tam o niekoľko kilometrov ďalšie zariadenie, súkromné, kde nasadili takú vysokú latku, že jednoducho nie je možné to zaplatiť. Čiže aj týmto spôsobom chceme možno aj donútiť tých, ktorí pýtajú strašne veľa peňazí ako oprávnené náklady, aby jednoducho aj oni zracionalizovali, aby sa tam dostalo, tam, kde sú voľné miesta, lebo tam sa niekedy nedostanú práve preto, že sú to drahé miesta. Ale hovorím, že budeme určite v druhom čítaní na tú tému diskutovať a rád aj na výbore si to s vami rozoberiem. Ďakujem pekne za pripomienky.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Tlač tohto návrhu je pod č. 245, návrh na pridelenie prerokovať vo výboroch je v rozhodnutí č. 228.

    Dávam teraz slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil novelu zákona, týkajúcej sa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý sme prijali na augustovej schôdzi a je platný a účinný od 1. septembra 2012. Úvodom chcem povedať, že tiež sa nestotožňujem s tým, aby sme hneď zákon, ktorý sme prijali, novelizovali a prijímali tieto novely aj v ďalšom období do roka možno trikrát, štyrikrát, päťkrát, lebo to svedčí o niečom, že nebol asi dôsledne pripravený. Trošku na obranu poviem iba toľko, že keď sme ho na augustovej schôdzi preberali, bol prednesený na výbore, hospodárskom výbore Národnej rady s kolegyňou Mezenskou, ktorá je tiež spolupredkladateľka so mnou. Tam odsúhlasený nebol. Chceli sme ho prečítať aj v pléne. Spoločnosť, s. r. o., bola tak komplikovaná, že viac-menej negovala naše návrhy, ktoré v tomto poslaneckom návrhu vzišli, preto sme sa ho rozhodli nepodať do Národnej rady a podávame ho dnes. Čo vlastne chceme riešiť v novoprijatom zákone, ktorý bol prijatý toho roku. V prvom rade chceme odstrániť nedostatky, ktoré má vo veci vlastníckeho práva a výkonu tohto vlastníckeho práva občanmi, ktorý majú garantovaný ústavou a je nevyhnuteľné. Garantuje to aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto, myslím si, že všetky zákony, ktoré predkladáme v tejto Národnej rade, mali by byť v súlade ako s ústavou, tak aj s týmto dohovorom. V súčasnosti podľa takto prijatého zákona vlastník pozemku znovu aj v tejto oblasti ťahá za kratší koniec. Pýtam sa, prečo? Prečo tých vlastníkov, tých jednoduchých, obyčajných ľudí stále traumatizujeme, pokiaľ sa jedná o vlastníctvo? Pustili sme privatizáciu, ale nikoho sme sa nepýtali. A ten nikoho znamená vlastník pozemku. Ešte raz zopakujem, pokiaľ nebudeme mať vysporiadané vlastníctvo, nebudeme poznať vlastníkov, pozemky, aké tu máme na Slovensku, nebudeme mať nič. A, žiaľ, je mi ľúto, že aj v zákone o energetike sa s týmto vlastníckym právom pohrávame, ako by to bola nejaká, s prepáčením, handra, ktorú môžeme odhodiť, spáliť, a nie priznať jej to, že to vlastnícke právo ten vlastník má, a musíme sa s ním vysporiadať, či sa nám to páči, alebo nepáči. Nechcem, aby sme zažili ďalšie žaloby v Štrasburgu pred európskym súdom pre ľudské práva. Tých žalôb, ktoré tam máme, týkajúce sa aj výkonu a chápania tohto vlastníckeho práva v našej republike, máme veľa, žiaľ, prehrávame ich. Prehrávame ich a je mi z toho smutno. Preto sa snažíme s kolegyňou aspoň to, čo môžeme a čo sa tu predkladá, opraviť. A vidíme tú anomáliu, ktorá tam je, čo sa týka výkonu vlastníckych práv, opraviť, precizovať a skvalitniť.

    Čo navrhujeme upraviť v tomto zákone o energetike. V prvom rade, aby sa zápisy vecných bremien na listy vlastníctva, ktoré v súčasnosti tento zákon o energetike aj ten predošlý z roku 2004 priznával majiteľom oprávnenia, držiteľom oprávnenia, že majú zapisovať na listy vlastníctva, tak aby sme tieto vecné bremená zapisovali iba na takúto výmeru, na ktorú to vecné bremeno je obsiahnuté. To znamená, kade idú tie elektrovody, alebo tie plynovody, ktorých sa to týka. To znamená, v súčasnosti je prax taká, že hoci tam máte hektárový pozemok a je dotknutý iba piatimi ármi týmito vedeniami, ťarcha, ktorá ide na kataster, je na celú vašu výmeru, to znamená celý hektár. To nie je normálne, tak sa predsa nedá. My vlastne vedome ukracujeme toho majiteľa pozemku o jeho majetok, ktorý je ústavne nedotknuteľný a, samozrejme, keď máte list vlastníctva s ťarchou, či banka, či exekútor, či iný vlastník, alebo iný, tretia osoba sa na to pozerá celkom ináč, ako keď to vecné bremeno tam nie je. Samozrejme, je to pod rúškom verejného záujmu. Áno, beriem, ale ústava hovorí, že verejný záujem, respektíve obmedzenie vlastníckeho práva môžeme iba v nevyhnutnej miere a za náhradu. A tu, žiaľ, táto náhrada sa mi zdá, že nie je skoro nijaká, dokonca tvrdím, že ešte navrhujeme mu viacej, lebo vecné bremeno ide na celý pozemok, u mňa to je nepochopiteľné. Keď už raz vypracujem geometrický plán, a tento sa vypracováva, pretože robia sa tie trasy vecných bremien, kade ide to ochranné pásmo, tak sa pýtam, prečo to nie je taký geometrický plán, ktorý rozdelí tú parcelu dotknutú, vytvorí nové číslo parcely, a vlastne zaťaží vecným bremenom iba tú časť, ktorá je priamo dotknutá, nie celý majetok. Tak to v našej novele sa snažíme odstrániť.

    Po ďalšie. Súčasné znenie zákona umožňuje za uvalenievecného bremena dať jednorazové odškodnenie, náhradu tomuto vlastníkovi a potom už nič. My hovoríme, že jednorazové, plus za to, že ho, ak ho budem obmedzovať v jeho užívacích právach na tom jeho vlastníctve, aby dostal ešte aj každý rok, dali sme tam 31. januára, znovu kvázi akože odškodnenie každoročne. Pretože na tomto majetku sa generuje zisk súkromných spoločností. Štát to nechal po revolúcii tichučko preplávať, vlastnícke práva sú vlastnícke práva, privatizácia je privatizácia, zisky sú zisky, vecné bremeno je vecné bremeno, verejný záujem je verejný záujem a vlastník, máš smolu. Takže navrhujeme, aby okrem jednorazového odškodnenia bolo aj odškodnenie každoročne za obmedzenie užívacích práv.

    Za ďalšie, predsa nie je možné, aby ako vlastník, ktorého sa nikto nič nepýtal, a mu tam to vecné bremeno, respektíve tú ťarchu uvalili, aby som bol zodpovedný ešte za zaplatenie daní, predsa to je nenormálne. Tak navrhujeme, aby sa dane z týchto pozemkov neplatili. Pravdou je, a teraz hovorím o poľnohospodárskom a lesnom fonde spoločne, aj o intravilánoch, pravdou je, to musím konštatovať, že na lesnom pôdnom fonde je na správcovi dane, to znamená samosprávach. Pán kolega Dušan mi to potvrdí ako za obec, že pokiaľ všeobecno-záväzné nariadenie obce, sa daň z takéhoto pozemku na lesnom pôdnom fonde, cez ktoré idú elektrovody, neplatí. Tak môže odpustiť. Žiaľ, pri súčasnej mizérii finančných tokov v našich samosprávach, je to skôr výnimka ako pravidlo, že by samosprávy takúto daň odpúšťali. Tak preto my navrhujeme, aby takáto daň bola odpustená všetkým, ktorí takéto bremeno majú.

    Ďalej, zákon hovorí, že tu jednorazové odškodnenie môžete dostať iba vtedy, ak ste to mali po 1. 1. 2005, alebo, samozrejme, v súčasnom zákone po 1. 9. 2012. Pýtam sa, chceme, alebo vytvárame dve kategórie? Tí, čo majú za socializmu, a musím povedať, to bolo gro, to bola elektrifikácia, to bola plynofikácia, nie teraz. Teraz neťaháme nové vedenia po našej republike, ako by sa tu predtým svietilo sviečkami, to nie je pravda, gro bolo za socializmu urobené. Teraz možno to je desatina, čo sa teraz vystavalo. A my týchto ľudí, ktorí takto majú ten majetok zaťažený pred '89, respektíve pred dvetisícštvrtým, tak týmto náhrada nepatrí? To je čo za diskriminácia? Takže aj toto odstraňujeme a hovoríme, áno, musíme aj tam im priznať náhradu a my hovoríme: Aj tú jednorazovú, aj tú každoročnú. Takže je to asi o tom, že je to vyrovnávanie tej nerovnováhy tých váh.

    Za ďalšie, čo naša novela sa snaží skvalitniť zákon o energetike? V súčasnosti zákon hovorí, pokiaľ chceš tú náhradu, vlastník, tak sa mi ohlás, mne - podnikateľovi, keď sa neohlásiš do šiestich mesiacov, máš smolu, respektíve do roka, odkedy si sa o tom dozvedel, máš smolu. Ja sa pýtam, akú máš smolu, veď ty si z moci štátu na biznise, na súkromnom majetku našich občanov, tak akú máš smolu? Automaticky by si mal mu vyplatiť, áno, čo mu patrí. Chcel by som vidieť v súčasnosti tie listy, ktoré má posielať ten oprávnený držiteľ, teda držiteľ oprávnenia, ako upovedomuje toho vlastníka, že mu dal to vecné bremeno a že v akých lehotách si to môže uplatniť. Chcel by som ten list vidieť, kde ho upozorňuje, že poďte, ja vám to vyplatím. Zatiaľ som ho nevidel. Takže hovoríme o tom, že všetkým vlastníkom pozemkov, pokiaľ mi niekto bude argumentovať, že vlastníci sú neznámi, náš štát, naša legislatíva s tým počíta. Máme predsa inštitút neznámeho vlastníka, to znamená, Slovenský pozemkový fond to v pohode zastreší. Peniaze pôjdu fondu, keď sa neznámy vlastník stane známym, fond to vyplatí, tak ako to napríklad vyplácajú aj štátne lesy, teda Lesy Slovenskej republiky, keď majú neznámych vlastníkov, a peniaze idú tým vlastníkom, ktorých tam majú. Nie je problém. Teda to je ďalšia naša, by som povedal, že skvalitňujúcejšia zložka, ktorú dávame v predkladanej novele zákona.

    Za ďalšie, každý pozemok a každý majiteľ takto hendikepovaného pozemku, cez ktoré idú tieto vedenia, môže byť sankcionovaný za to, že pokiaľ mu tam rastie nejaký strom alebo iná trvalá kultúra, ktorá obmedzuje prevádzku, napríklad nejaké stromy, tak je povinný to okliesniť, oklieštiť proste tie stromy, aby nebránili prevádzke týchto zariadení, a môže za to dostať pokutu. My hovoríme, že nemôže, v našom návrhu novely. A pokiaľ nedôjde k dohode medzi ním, teda vlastníkom pozemku a držiteľom oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez možnosti dať sankciu, že to neurobil vlastník. Lebo nemôžeme niečo vymáhať od niekoho, ktorého ešte aj hendikepujeme, že nedostane za to vôbec nič, a ešte ho sankcionujeme za to, že neurobil si povinnosť, aby ten biznis, ktorý ide z toho pozemku, bol tým prevádzkovateľom, teda oprávneným držiteľom, realizovaný. Tak to je u mňa anomália. Preto navrhujeme, aby takto nemohol byť sankcionovaný, a pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, že tie náklady, ktoré budú a bude to znášať ten držiteľ oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez sankcie tohto vlastníka. Myslím si, že je to demokratické, je to normálne, je to morálne, je to zadosť výkonu vlastníckych práv a je to povedanie tohto štátu, že, vlastník, ctím si ťa, lebo ináč neviem si predstaviť, pod akým pojmom si náš štát predstavuje toho vlastníka. Hádže ho cez palubu a hodí ho cez palubu pri mnohých privatizáciách a musím povedať, že ani po dvadsiatich rokoch sa to, žiaľ, nemení.

    Tento návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov zaťažených týmto vecným bremenom, to je fakt, o tom nebudeme polemizovať. Ale to sa malo riešiť, tvrdím, už priebežne, nie iba v roku 2004, tie bremená. Žiaľ, ako sme dopadli, tak poďme aspoň eliminovať to, čo ešte môžeme, aby sme zachránili aspoň nejakú tú vieru toho vlastníka, že ten štát predsa len si ma váži a vie, ako sa ku mne má správať.

    Zároveň bude mať ale výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia kúpneho obyvateľstva, najmä vlastníkov nehnuteľností, obmedzených v užívaní pozemkov, na ktorých sú zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníkov a zariadenia určené na ich ochranu, za vedenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch, alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb držiteľom povolenia. Bude priznaný nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv v rozsahu, v akom sa predpokladá, ako to predpokladá ústava, ako aj dohoda a Charta základných práv Európskej únie. Predpokladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že uznáte, že takto sa k vlastníckemu právu nemôžeme správať a vaše svedomie sa ozve aj vo vás, lebo garantujem, že skoro každý z nás alebo z rodín, v ktorých žijete, je takýmto bremenom dotknutý, lebo tých sietí nie je päť ani desať, to sú tisíce. To sú tisíce, to sú tisíce hektárov, dokonca štát, respektíve tie distribučné siete a ten držiteľ oprávnenia ani nevedia vyčísliť, aká to je veľká výmera. Toľko je toho tam. Nehovorím o ochranných pásmach, ktoré tiež, samozrejme, do toho spadajú. Takže je toho kvantum a myslím si, že nemali by sme sa postaviť k tomu macošsky, ale čelom. Okrem iného aj v zákone o energetike, ktorý je v súčasnosti platný, č. 251/2012 Z. z., je jedna chyba, ktorú som si uvedomil, žiaľ, až včera, keď som trošku podrobne čítal, a síce, vecné bremeno, ktoré sa uvaľuje, samozrejme, listinami cez kataster nehnuteľností, nemôže byť zapísané záznamom, ale vkladom do katastra. Tí, ktorí sa trošku tomu rozumiete, tak asi viete, o čom hovorím, je tam celkom iná ceremónia zápisu. Pokiaľ je to iba záznamová listina, to znamená, kataster ju berie iba ako na vedomie a ten úradník, ten referent, referentka, ktorá má to katastrálne územie na starosti, strelím Topoľčany, tak iba mechanicky prepíše z tejto listiny na tom liste vlastníctva vecné bremeno, ťarchu. Pokiaľ to ide vkladom, tak musí to ísť cez právne oddelenie katastra, kde sa na to pozrú právnici a povedia, spĺňa, nespĺňa náležitosti vkladu. A tým pádom je to celkom iný režim a môže tam byť 1 500 vylomenín, neprejde to. Pri zázname to prejde. Takže, vážení, keď už pre nič iné, hlavne kolegovia z vládnej strany, tak pre túto vec si dovolím požiadať, aby to išlo do toho druhého čítania, lebo táto oprava tam je nutná, lebo si to budú tak zjednodušovať, že uvidíte, či sa k tomu nevrátime o rok alebo o dva a povieme, čo to je za anomália, ktorú tu máme. Takže, kolegovia, dúfam, že tento môj úvodný vstup aspoň trošku vám sprehľadnil túto našu predkladanú novelu, a dúfam, že aj naprieč politickým spektrom by sme mohli sa nad tým zamyslieť a povedať, že áno. Je to iba v prvom čítaní, samozrejme, sme pripravení aj po včerajšej debate na ministerstve hospodárstva s pánom Gaisbacherom, sme pripravení, samozrejme, o nejakých tých anomáliách, ktoré možnože sú nám vyčítané, v druhom čítaní rozprávať, precizovať, doplňovať. A myslím si, že spoločnými silami by sme mohli urobiť dielo, ktoré bude zadosť našim voličom, ktorí nás tu poslali do parlamentu, a mali by sme sa ich, ako vlastníkov, ktorí nemajú tisíce hektárov, ale možno dvadsať árov, má pol hektára, má hektár, nič viacej nemá a tam má to bremeno, tam má to vecné bremeno z verejného záujmu a ten verejný záujem je zo zákona daný držiteľovi oprávnenia. Držiteľ oprávnenia, komerčná firma zabezpečuje verejný záujem! U mňa to je trošku obrátené, pretože pokiaľ nemáš vyčistený prah, nemôžeš nikde podnikať, tak nemôžeš stavať načierno stavbu, keď máš pozemok, nemôžeš čerpať eurofondy, keď nemáš nájomnú zmluvu s vlastníkom, tak nemôžeš uvaliť vecné bremeno a ťažiť z toho, keď ho nemáš vysporiadané. A to je naša novela. Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a Heleny Mezenskej, a pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 245.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež negatívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 228, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Páni podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, ktorá je zároveň aj spolupredkladateľkou uvedeného zákona.

  • Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľke prezentovanej novely vyjadriť pár dôvodov a argumentov, prečo sme k príprave a k predloženiu novely pristúpili.

    Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.

    Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.

    Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.

    Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 246. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 229.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Ivana Štefanca a Pavla Freša o zákone, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je realitou, že nedávnou novelou zákona bola schválená jej zmena, podľa ktorej sa fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru stali sociálne poistenými a tieto osoby nadobudli v sociálnom poistení postavenie zamestnancov. Takáto zmena stiera rozdiely medzi riadnym pracovným pomerom a dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je nelogická a znemožňuje riadiť sa zamestnávateľom a zamestnancom podľa ich ekonomických potrieb. Navyše výrazne predražuje takéto formy zamestnávania. Dôsledkom môže byť razantný úbytok pracovných miest a zvýšenie nezamestnanosti. Navrhovaná novela zákona sa tak snaží vrátiť k pôvodnému stavu, aký tu bol pred prijatím ostatnej vládnej novely, pričom študentom navrhuje pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatiť žiadne odvody. Ostatným pracovníkom do výšky 190 eur.

    Dámy a páni, chcel by som ešte zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení, ktorý v tomto roku prijala súčasná snemovňa, považujem za veľmi zlý nielen z toho dôvodu, že sa osekal druhý pilier a sporiteľom sa zobralo pol miliardy ročne, ale aj tým, že sa výrazne zvýšili odvody práve na dohody. So zmenami v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté takisto nedávno v tejto snemovni, sa vytvorilo na Slovensku prostredie, ktoré zhorší zamestnávanie, ktoré znepružní pracovný trh. Navyše je v druhom čítaní novela zákona o dani z príjmu, podľa ktorej budeme na Slovensku mať najväčšie firemné dane v porovnaní s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi. Všetko toto sú negatívne dôsledky pre zamestnanosť. Celú konsolidáciu vláda hádže na plecia ľudí, ktorí majú zvýšené dane, zvýšené odvody, drasticky zvýšené poplatky, a keď sa zhoršuje pružnosť na trhu práce cez Zákonník práce, cez zmeny v zákone o sociálnom poistení, tak, bohužiaľ, menej ľudí bude mať robotu. Preto prichádzame s týmto návrhom, pretože si myslíme, že každý, kto si zarába v menších množstvách, tak by mal mať túto možnosť. Táto novela je určená najmä tým, ktorí si zarábajú popri štúdiu, ale aj dôchodcom, ktorí si privyrobia zopár eur na svoje živobytie. Vládna strana často hovorí, že dopady konsolidačného balíka sa týkajú 12 % najbohatších. Nie je to pravda. A pokiaľ by sa chceli, pokiaľ by chceli byť verní tejto filozofii, tak verím, dámy a páni z vládnej strany, že podporíte tento zákon. Lebo tento zákon je aj o tom, aby študenti neplatili zvýšené odvody do výšky 190 eur, tak ako sa nedávno pán minister práce, pán Richter, vyjadril, že chce urobiť so študentmi dohodu, tak tuto ponúkame práve z tohto miesta návrh, ako to urobiť. Ponúkame vám, dámy a páni, riešenie, stačí zahlasovať tento, za tento zákon a vieme nájsť riešenie tak, že sa dohodneme v ďalšom čítaní o tom, že budú spokojní aj študenti a vytvoríme viac pracovných príležitostí práve pre tých, ktorí si privyrábajú na svoje živobytie. Tento zákon považujem naozaj za dôležitý najmä v súčasnej situácii, keď pracovných možností, najmä na krátke pracovné úväzky na dohodu, je stále dosť, ale vláda ich zbytočne a neúmerne predražuje, preto, dámy a páni, mi dovoľte vás požiadať o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gibalovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, chcel by som jednoznačne podporiť tento návrh zákona a zdôrazniť, že naozaj nie je opodstatnené, žiadne opodstatnenie nenachádzam na tom, aby sme študentov špeciálnym spôsobom ešte zaťažovali ďalšími daňami. Už aj z toho vidno, že, alebo vidno z toho, že ministerstvo revidovalo svoj pôvodný postoj a dohodlo sa so zástupcami študentov, že do istej miery nebudú dohody študentov predmetom odvodov, už z toho je vidno, že celý tento nápad je postavený skôr na princípe zobrať peniaze, skade sa dá. Ale naozaj, táto kategória ľudí, ktorí si popri štúdiu zarábajú, nie je dobrým objektom takéhoto snaženia. Veď to nie je hlavný pracovný pomer, kde by bolo opodstatnené, že ako každý pracovný pomer, treba to zaťažiť rovnakým spôsobom a nerobiť žiadne výnimky. Študent, pre študenta je hlavný, hlavná jeho pracovná náplň štúdium, to je jeho práca. A to, že si popritom privyrába, je jednak dobré, pretože získava kontakt s reálnym životom a nadobúda skúsenosti, a pre niektorých je to aj nevyhnutné, aby si zabezpečili prostriedky pre štúdium. Veď nie každý pochádza z takých pomerov, aby mal dostatok prostriedkov na to, aby študovať mohol a aby teda mohol mať všetky nevyhnutné aj tie naozaj najnevyhnutnejšie náležitosti, a preto zaťažovať tieto práce dodatočnými odvodmi nemá zmysel. Alebo keď už, tak tá hranica musí byť stanovená podstatne vyššie, nie tak, ako bolo dohodnuté, dodatočne dohodnuté s ministerstvom na úrovni minimálnej mzdy. To naozaj je neopodstatnené. Prečo takáto hranica? Takže myslím si, že treba sa na to pozrieť v takejto optike, že je to naozaj doplnková činnosť, ktorá sa nedá zneužívať, cez ktorú sa nedajú vyťahovať nejaké prostriedky alebo obchádzať odvodový systém a nejakým špekulatívnym spôsobom poškodzovať sociálny systém. Takže vážené dámy, vážení páni, najmä teda dámy a páni z vládnej strany, naozaj sa zamyslite, ide o študentov, ktorí sa len pripravujú na prácu, jedná sa možno aj o vaše deti, synov, dcéry, vnukov, nie je to jednoducho, naozaj, toto nemá žiaden ekonomický podklad, ekonomické opodstatnenie a určite by sme urobili dobre, keby sme takýto návrh zákona schválili.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Áno.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poprosiť, aby sme podporili všetci tento, túto novelu zákona. Ja som si teraz uvedomila pri vystúpení pána Kaníka, že na minulej schôdzi Národnej rady som predkladala návrh zákona k sociálnym štipendiám, kde som chcela, aby študenti, ktorí sú v hmotnej núdzi a študujú v zahraničí, najmä som upriamovala pozornosť na Českú republiku, mohli poberať sociálne štipendiá, lebo podľa súčasnej platnej úpravy nemôžu poberať títo študenti sociálne štipendiá ani v tom prípade, keď za normálnych okolností spĺňajú podmienky na prijímateľa sociálneho štipendia, či na Slovensku, dokonca aj v Českej republike. Tento môj návrh bol odmietnutý a je mi to ľúto, pretože práve v kontexte s prijatým zákonom o sociálnom poistení, práve v kontexte s prijatými zákonmi, ktoré budú diskriminovať tých študentov, ktorí si chcú privyrobiť, niektorí preto, že chcú získať skúsenosti, niektorí preto, že to je ich nevyhnutná záležitosť, aby mohli prežiť, aby si mohli zarobiť na základné potreby, či už študijné, alebo životné. Preto tento návrh zákona, ktorý teda prišiel a ktorý teraz prerokúvame aj v kontexte odmietnutia sociálnych štipendií z minulej schôdze Národnej rady, vítam a prosím o podporu. Skúsme sa na to pozrieť tak, že nebudeme len donútení nejakým tlakom študentov prijímať zákony a ich korekciu, ale aj z čistej logiky veci, a pomôžme im. Je to taká zraniteľná skupina a zaslúžia si to.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 247, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 230.

    Teraz dávam slovo poslankyni Helene Mezenskej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Takže, vážená pani predsedajúca, opäť vám ďakujem za slovo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz v druhom kole znova okomentovala novelu zákona, ktorú sme pripravili k zákonu o energetike, a tá sa dotýka sprecizovania spotrebiteľských práv. Vzhľadom na to, že pri rokovaní a schvaľovaní zákona o energetike neboli v úvahu vzaté pozmeňujúce návrhy, ktoré by zohľadňovali a eliminovali negatívne dopady liberalizačného procesu na skupinu znevýhodnených a potenciálne liberalizačným procesom ohrozených spotrebiteľov, dovolím si ich znova predložiť, tentokrát vo forme novely zákona. Som presvedčená o tom, že príprava na spustenie liberalizačného procesu mala prebiehať minimálne súčasne so zadefinovaním a vyhranením pojmu zraniteľných spotrebiteľov, ktorí, ako sa napokon aj v praxi ukázalo, tvoria rizikovú skupinu ľudí. Nezadefinovanie uvedenej skupiny vytvára reálny predpoklad pre rozmach nežiaduceho javu, takzvanej energetickej chudoby. Uvedený fenomén a jeho určenie je odrazom reality. Už dnes máme ľudí, ktorí sú pre nezvládanie úhrad energií od ich dodávky odpojení. Ich príjmy im neumožňujú zo socioekonomických dôvodov kontinuálnu dodávku energií si zabezpečiť a udržať. Objektívne sa na trhu tak ocitajú ľudia, ktorí nie sú natoľko obozretní, aby sa vedeli dostatočne a adekvátne ochrániť pred špekulatívnymi, zavádzajúcimi a prezieravými nekalými praktikami a taktikami neférovo postupujúcich a ľudí spútavajúcich predajcov energetických služieb. Ak sme zadefinovanie pojmu zraniteľného spotrebiteľa nevykonali pred alebo minimálne so spusteným liberalizačným procesom, z neskôr objasnených dôvodov vás chcem poprosiť o podporu novely, ktorou sa tento pojem a z neho vyplývajúce právne dôsledky a právna ochrana zabezpečí. Okrem potrebného vymedzenia pojmu zraniteľný spotrebiteľ zámerom novely je i sprecizovanie podmienok odbornej spôsobilosti predajcov ponúkajúcich energetické služby, ako aj upresnenie lehoty a spôsobu zmeny dodávateľa na už liberalizovanom energetickom trhu. Hneď v úvode chcem vysloviť svoje veľké presvedčenie, že uvedená legislatívna iniciatíva nebude vnímaná ako moja neoblomná snaha o politické presadenie zbytočných a formálnych ustanovení, prípadne ako opakovaná snaha dokázať si význam a veľkosť vlastného návrhu. Priala by som si, aby ste mi uverili, že novela je skutočným odrazom a prejavom stále pretrvávajúcich problémov spútaných a neslobodných ľudí, inštitúciami a zákonom nechránených a zneistených v zabezpečení základných dodávok služieb na energetickom trhu. Týmto ľuďom dnes nemá kto pomôcť a riešenie podnetu na najvyššej, premiérskej úrovni má iba jednoduchý odkaz na platnosť nového zákona účinného od septembra 2012. Smola však spočíva v tom, že tento zákon a jeho právne účinky sa v retroaktívnom pôsobení nepoužiteľných ustanovení pre riešenia množstva, desiatok, stoviek domácností podnetov v praxi nedajú využiť a ani uplatniť.

    Potreba určenia a vymedzenia pojmu zraniteľného spotrebiteľa v zmysle navrhovanej novely súvisí a zakladá možnosť jeho automatického oslobodenia a vymanenia sa zo sporne uzavretého zmluvného vzťahu, pokiaľ sa objektívne a neodškriepiteľne preukáže, že subjekt predajcu konal nekalo a nekorektne. Novým zákonom stanovený normatív, ktorý by mal a má chrániť spotrebiteľov od platnosti a účinnosti zákona, nie je aplikovateľný v praxi. Na liberalizovanom trhu máme už teraz v zákone nezadefinovaných zraniteľných spotrebiteľov, aj keď sa nedopustili ničoho zlého, iba uverili ponuke predajcu pred svojimi dverami, pod vyhrážkou sankcií je im dnes nanucovaný dodávateľ, v ktorého pre praktiky konania stratili svoju dôveru. Nie je to virtuálna skupina, sú to reálne existujúci ľudia, ktorým prichádzajú výhražné listy, kde je na nich vyvíjaný nátlak pre zotrvanie v nanútenej dodávke v zmysle sporne uzavretých zmlúv pod ťarchou vyrúbenej pokuty od predajcov. Ani novoprijatý zákon, ani v ňom upravený inštitucionálny vstup cez ÚRSO nie je účinnou odpoveďou pre hromadne predložený vyvstávajúci podnet. A to aj napriek tomu, že ide o zvýraznenú potrebu kolektívnej ochrany ľudí, ktorá bola nosnou časťou prijatej novely zákona o ochrane spotrebiteľa, schvaľovaného v septembri tohto roku. Ak ľudia vstupujú v dobrej viere do uzavretia rôznorodých zmlúv, a pritom sa neskôr preukáže, že tie boli uzavreté s použitím nekalých marketingových praktík, je potrebné formou mimosúdneho konania oprávnených orgánov posudzujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalých praktík z takýchto zmlúv spotrebiteľov uvoľniť. O to viac to platí, ak ide o reálne existujúcich zraniteľných spotrebiteľov. V prevažnej miere sú to ľudia v dôchodkovom veku s nízkopríjmovým nastavením, so zníženou schopnosťou rýchlej a primeranej orientácie, obozretnosti v stále sa meniacej ponuke subjektov na energetickom trhu. Títo dôchodcovia v záujme ochrany svojich práv v sprievode profesijného združenia aj mimo neho urobili všetko, čo treba, opakovane odstúpili od zmluvy, predložili podnety všetkým dotknutým inštitúciám, avšak napriek viac ako roku nedočkali sa riadneho zásahu z verejnoprávnych subjektov. V listových, písomných odpovediach iba čítajú, čo všetko tieto verejnoprávne subjekty nemôžu, že na požadované konanie nemajú potrebné kompetencie. Inštitúcie, čo majú konať a sú na riešenie a šetrenie príslušné, nedodali do dnešného dňa žiadne oficiálne výstupy. Takýto stav a nečinnosť orgánov nie je ďalej prípustný. Takýto prístup sa v dnešnej dobe naozaj nedá tolerovať. V stave konsolidácie verejných financií, keď sa voči slovenským občanom prijali mnohé škrtiace opatrenia s otáznym a ťaživým dopadom, a v stave, keď je deklarovaná reorganizácia a zefektívnenie verejnej správy, treba sa nad nečinným a bezvýchodiskovým prístupom regulačných a kontrolných orgánov veľmi vážne zamyslieť. Je naďalej neudržateľné, aby nevýkonné a nezainteresované orgány, ktoré, zdá sa, naďalej aj po niekoľkých urgenciách nekonajú a samoúčelne prežívajú v rozpočtovej spotrebe, boli naďalej zachovávané, aspoň nie v takom rozbujnelom stave. Zatiaľ ty, občan, pomôž si sám. O to viac, že inštitucionálny vstup zlyháva, som presvedčená, že správnym nastavením zákona dokážeme systémovo, cielene, celoplošne a efektívne zabrániť nekalým a špekulatívnym záujmom subjektov ťažiacich z nevedomosti, nedostatočnej gramotnosti, tiesne a dobrej viery spotrebiteľov v konanie zástupcov, predajcov a poskytovateľov služieb. Zraniteľného spotrebiteľa je potrebné v zákone o energetike, ale aj v zákone o ochrane spotrebiteľa zadefinovať. A to z viacerých dôvodov.

    Po prvé. Do dnešného dňa, ako som už uviedla, nie sú vyvodené závery z predložených hromadných podnetov poukazujúcich na nekalý postup pri uzatváraní zmlúv kompetentnými orgánmi. Dotknutým ľuďom neboli doručené oficiálne výstupy týchto orgánov, orgány ošetrujúce práva poškodených ľudí energetickými subjektmi sú naozaj nečinné. Dosiahlo sa nateraz iba improvizované riešenie, keď vďaka vstupu u pôvodných dodávateľov boli podané námietky na zmenu odberných miest a odberných kapacít na základe toho, nateraz sú spotrebitelia naďalej napojení na dodávky pôvodných dodávateľov, avšak na inkasných lístkoch figuruje neželaný dodávateľ. Žiaden z orgánov výkonnej moci neoznačil právny stav, nevyvodil z predložených podnetov záväzný záver, ktorý by bol smerodajný pre právnu istotu spotrebiteľov a ich bezproblémové zotrvanie v pôvodných dodávkach. Z toho dôvodu je nevyhnutný vstup zákonodarcu.

    Po druhé. S pojmom energeticky zraniteľných spotrebiteľov a nevyhnutnosťou jeho zavedenia je úzko spojený aj fenomén energetickej chudoby. Rýchlou a účinnou úpravou jeho rozmachu možno predísť. Európska únia považuje energetickú chudobu za výrazný problém, ktorý je potrebné čo najskôr riešiť a zastaviť, pretože energetickou chudobou už dnes trpí približne 50 mil. Európanov. To je počet ľudí, ktorí nezvládajú platiť účty za energie a v dôsledku toho si nemôžu ani udržať uspokojivý životný štandard. Už teraz evidujeme, že v dôsledku šetrenia nákladov na energie v domácnosti sa výrazne znižuje hygienický štandard na minimum mnohých nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Uvedená skupina ľudí je riziková z pohľadu neplatenia účtov, a tak aj možného odpojenia od energií. Riziko je o to vyššie, že sa podvodne a zavádzajúco konajúcimi subjektmi ich náklady na energie, naopak, daným sľubom ešte viac zvýšia. Nekalé podvodné praktiky sa najviac dotkli dôchodcovskej skupiny na Slovensku, charakteristickej nízkymi príjmami. Z uvedeného je preto zrejmé, že definícia zraniteľného spotrebiteľa dávno prerastá hranice vymedzenia iba formou spotrebiteľa, ktorého životné funkcie sú závislé na elektrických medicínskych prístrojoch. Takáto úprava a definícia je naozaj nepostačujúca. Toto určenie nesie jednoznačnú potrebu socioekonomického vymedzenia. Odkladať definovanie energetickej chudoby na prelom rokov nie je na základe poznania problémov z praxe a potenciálu rozmachu energetickej chudoby dôvodné.

    Po tretie. Prečo treba zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa? Nezadefinovanie a neohraničenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov má vysoký predpoklad pre tvorbu živnej pôdy pre energetické subjekty, ktoré pre voľný a nedostatočne strážený vstup na energetický trh zneužívajú legislatívne a inštitucionálne nechránené energetické prostredie zameraním sa práve na ľahko zasiahnuteľné koriste a obete. Takéto nežiaduce konanie je možné predloženou legislatívnou úpravou efektívne eliminovať až vylúčiť. Novela tak nastaví výrazný stupeň potrebnej preventívnej ochrany. Ustavičné argumenty, s ktorými sa stretávam, o tom, že dôchodcovia mali vedieť, do čoho vstupujú, vzhľadom na opisované skutočnosti považujem za bagatelizáciu a ironizáciu vecí. Považujem to za rovnako nehodný a nezodpovedný, až necitlivý politický prístup. Ako v zákone o ochrane spotrebiteľa, tak v zákone o energetike je v § 7 uzákonené, že obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruch, alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Je zrejmé a nesporné, že obsahom a kritériami vymedzená skupina zraniteľných spotrebiteľov k priemerným spotrebiteľom, čo by nepodpísali takéto zmluvy, nepatrí. Pre generáciu súčasných dôchodcov, ktorí sú najväčším podielom spornou zmluvou dotknutí, je pre pôsobenie v inom, netrhovom režime, kde neboli vystavení toľkým variantom trhového prostredia, je pre nich príznačná na dnešné podmienky až neštandardná dôverčivosť. Súvisí to aj s ich pripravenosťou a obozretnosťou lákavým a nekalým podmienkam s dôverou podľahnúť. I to je dôvod, pre ktorý je potrebné nielen v jednotlivých ustanoveniach zákona, ale aj pri vymedzení pojmu zraniteľní spotrebitelia ich určiť a pojmovo vymedziť.

    Po piate. Ďalším podporným ustanovením k tejto novele je aj § 54 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že v prípade pochybnosti o výklade zmluvných podmienok bude platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. O to viac to má platiť pre spotrebiteľa v zraniteľnej skupine pri zadefinovaní a výklade podmienok týkajúcich sa možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade sporných situácií objektívne podkladajúcich nekalý postup poskytovateľa a predajcu. V týchto prípadoch je potrebné dbať na to, že je potrebné každopádne pre zraniteľných spotrebiteľov a ich energetický a životný štandard kontinuálne zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie a pre tento účel zabezpečiť aj dostatočné záruky na ich ochranu.

    Toľko, vážení, vážené dámy, vážení páni, k obhajobe, prečo by novela, ktorú predkladám a ktorá má rozšíriť definíciu pojmu zraniteľného spotrebiteľa, nielen na toho, ktorý má životné funkcie napojené na elektrické prístroje, ale aj na spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní zo socioekonomických dôvodov alebo pre vek. Verím, že tieto argumenty vás presvedčili, prípadne aj dôvodová správa, ktorú sme k novele predložili. Som pripravená zodpovedať vaše prípadné otázky alebo argumenty, protiargumenty, prečo by táto novela byť prijatá nemala.

    Ďakujem.

  • Pani navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárske záležitosti, Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 247.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 230, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto nemá záujem vystúpiť ústne v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie, nemá k čomu. Spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Hraška na vydanie novely Obchodného zákonníka, tlač 248, ale navrhovateľ tento návrh vzal späť, preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Juraja Miškova a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 249. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 232.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Miškovovi, nevidím ho tu.

    Pán poslanec Chren? Takže návrh zákona uvedie predkladateľ Martin Chren. Dávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, budem veľmi stručný. Predložený návrh zákona má za cieľ implementovať zmenu, ktorú sme navrhovali už v predchádzajúcom volebnom období pri našom pôsobení na ministerstve hospodárstva, avšak kvôli skrátenému volebnému obdobiu sme ho nedokázali presadiť.

    Cieľom návrhu je v súlade so stratégiou poskytovania investičných stimulov, ktoré by podľa nášho názoru mali smerovať len do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti alebo do odvetví, ktoré produkujú vysokú pridanú hodnotu, obmedziť poskytovanie investičných stimulov v hotovostnej forme do všetkých regiónov, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti.

    Naopak, s cieľom stransparentniť, zjednodušiť celý systém a bojovať proti korupcii navrhujeme, aby investície, ktoré smerujú do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, to znamená, do regiónov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 150 % priemeru Slovenskej republiky, boli po splnení stanovených podmienok investičné stimuly len vo forme daňovej úľavy poskytované automaticky. To znamená, odpadlo by tam subjektívne rozhodovanie vlády Slovenskej republiky o tom, že či konkrétna firma, konkrétny podnikateľský subjekt, ktorý splnil všetky pomerne komplikované požiadavky, má na daňovú úľavu právo alebo nie.

    Každý investičný stimul je zlý. Investičné stimuly poškodzujú podnikateľské prostredie, pretože vytvárajú víťazov a vytvárajú porazených a poskytujú konkurenčnú výhodu jednej firme z daného odvetvia na úkor všetkých ostatných. Na druhej strane, my sme si plne vedomí toho, že aj pri politike súčasnej vládnej strany sa nepodarí, tak ako sme si predsavzali za štyri roky, poskytovanie investičných stimulov zastaviť úplne.

    Preto sme presvedčení, že takým správnym medzikrokom je prinajmenšom obmedziť poskytovanie investičných stimulov na stimuly, ktoré nevytvárajú hotovostný tlak na štátny rozpočet a na verejné financie. To znamená, poskytovanie stimulov vo forme len daňovej úľavy, na ktorú si predsa len ten podnikateľský subjekt musí zarobiť, ak ju chce čerpať, a zároveň, aby tieto stimuly išli len tam, kde sú naozaj najpotrebnejšie, to znamená v regiónoch, kde je najvyššia miera nezamestnanosti a kde každé novovytvorené pracovné miesto má veľmi vysokú hodnotu pre lokálnu zamestnanosť.

    V návrhu zákona, ktorý sme predložili, v návrhu novely, myslíme aj na to, aby sa nestala situácia, kedy by sa začali presúvať podnikateľské subjekty z regiónov s nižšou mierou nezamestnanosti do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti bez toho, aby reálne vznikli nové pracovné miesta. Podľa tejto novely zákona, ktorú sme predložili, by už nebolo možné poskytnúť investičný stimul bez toho, aby nevzniklo aspoň 50 nových pracovných miest, pričom tieto nové pracovné miesta by sa porovnávali v rámci celej skupiny podnikateľských subjektov ako celku. To znamená, nemohlo by sa stať, že napríklad niektorý podnikateľský subjekt zavrie svoju prevádzku v Trenčíne a presťahuje ju do Poltára len kvôli tomu, aby dostal investičný stimul. Ak by chcel mať na daňovú úľavu nárok, musel by nad rámec svojej už existujúcej prevádzky v Trenčíne vytvoriť nových 50 pracovných miest aj v Poltári.

    Toto navrhujeme riešiť cez sledovanie vlastníckych vzťahov v celej podnikateľskej skupine subjektov, to znamená, nebudeme sa len zameriavať na konkrétny subjekt, ktorý žiada stimul, ale aj na jeho majiteľov a majiteľov jeho majiteľov, čo zároveň povedie aj k stransparentneniu celkového prehľadu o tom, kto by investičné stimuly vo forme daňovej úľavy mal dostať. Pretože už by sa nemalo stať, že by takýto stimul išiel firme, ktorá má napríklad neprehľadné vlastnícke vzťahy riešené cez daňové raje, Cyprus a podobne.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu k tomuto návrhu.

  • Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti.

    Je to pani poslankyňa Helena Mezenská, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Juraja Miškova a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ako aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 232 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku. Nech sa páči, ústne, ak si niekto žiada. Jeden pán poslanec. Končím týmto možnosť.

    Dávam slovo pánovi Jurajovi Miškovovi.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi možno na začiatok povedať, že za najlepší investičný stimul vôbec považujem kvalitné podnikateľské prostredie a to sa nedá nahradiť žiadnym iným investičným stimulom.

    Takisto mi dovoľte pripomenúť, že naša vláda bola vláda, ktorá vykonala na poli investičnej pomoci veľmi veľa dobrého. Naša vláda znížila počet investičných stimulov, ktoré boli udelené jednotlivým spoločnostiam štvornásobne s predchádzajúcou vládou. Naša vláda urobila poriadok v prideľovaní investičných stimulov a nastavila pravidlá pre investičné stimuly. V rámci ciest po Slovensku som absolvoval množstvo konferencií a stretnutí s podnikateľmi a investičné stimuly sú vždy veľká téma a často nám investičné stimuly títo podnikatelia vytýkajú.

    Dovoľte mi teda len veľmi krátko venovať sa výčitkám, ktoré zaznievajú zo strany podnikateľov: či už malých, stredných, alebo živnostníkov. Takou asi najčastejšou výtkou je, že sú poskytované iba zahraničným firmám. Tento mýtus poskytovania investičných stimulov zahraničným firmám je výdatne živený aj niektorými politikmi, ktorí veľmi dobre vedia, že to tak nie je. Jednoducho, zákon o investičnej pomoci nepozná pojem domáca a zahraničná spoločnosť. Nepozná tento pojem, a preto si položme otázku, či je napríklad Volkswagen Bratislava, PSA Peugeot Citroën v Trnave, KIA v Žiline alebo Samsung v Galante spoločnosťou, ktoré, ktorá je registrovaná na slovenskom obchodnom súde so slovenským živnostenským povolením, s prideleným daňovým registračným číslom na Slovensku, s adresou spoločnosti na Slovensku, ktorí zamestnávajú slovenských občanov, ktorí platia dane na Slovensku, či sú tieto spoločnosti vôbec zahraničnými spoločnosťami. Pretože sú to spoločnosti, ktoré dostali investičné stimuly.

    Mýtus o tom, že investičné stimuly sú prideľované iba zahraničným firmám, vznikol pravdepodobne na základe pomerne vysokého nastavenia prahu minimálnej investície potrebnej na požiadanie o investičnú pomoc. Takto nastavený prah investície bol častokrát nedosiahnuteľný pre veľmi veľa firiem, ktoré mali slovenský kapitál, respektíve nedisponovali veľkosťou zahraničného kapitálu. Takýmto spôsobom vznikol mýtus, že investičné stimuly dostávajú na Slovensku iba zahraničné firmy. Ešte raz chcem povedať: Nie je to pravda. Jednoducho, nie je to možné, či už z hľadiska zákona o investičnej pomoci, ale nie je to možné takisto ani kvôli pravidlám Európskej únie, ktoré by či už pozitívnu, alebo negatívnu diskrimináciu nepovolili.

    My sme tieto prahy pre investičnú pomoc výrazným spôsobom znížili. Dnes sú tieto prahy nastavené na úrovni 1,5 milióna eur v prípade spoločnosti s priemyselnou výrobou, a dokonca ten prah je nastavený vo výške 600-tisíc eur v prípade spoločnosti R&D, alebo teda v prípade spoločnosti orientovanej na vyššiu pridanú hodnotu, výskum, vývoj.

    Ďalšou takou výtkou, kolega Chren to tu už spomínal, je, že ľudia považujú a podnikatelia teda považujú investičné stimuly za nespravodlivé, pretože niektorí tieto investičné stimuly dostanú, iní ich nedostanú, to znamená, že nemajú na ne nárok všetci. Nuž, áno, toto nie je mýtus, toto je pravda, pretože investičná pomoc je zo svojej podstaty rozhodnutím vlády, ktorá arbitrárne rozhodne o udelení alebo neudelení investičnej pomoci jednotlivým žiadateľom. Aj tento problém rieši nami navrhovaná novela zákona o investičnej pomoci a ako už kolega, poslanec Chren spomínal, jednoducho chceme dať možnosť po splnení kritérií, ktoré sme v tejto novele nadefinovali, chceme dať možnosť každému podnikateľovi na Slovensku, nerozlišujeme, či je slovenský, alebo zahraničný, či je malý, alebo veľký, ale jednoducho, po splnení kritérií, ktoré sme nadefinovali, alebo teda ktoré sú nadefinované v zákone o investičnej pomoci, a po vytvorení päťdesiatich nových pracovných miest v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, po splnení týchto kritérií jednoducho získa automaticky takýto podnikateľ nárok na spomínaný daňový stimul. Toto považujeme za spravodlivé voči všetkým podnikateľom, ktorí sa rozhodnú zamestnať v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50, alebo vytvoriť v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50 nových pracovných miest. Toto je jedným z opatrení spomínanej novely.

    Ďalšie opatrenie, ktoré neviem, či poslanec Chren ako môj spolupredkladateľ spomínal, chceme jednoducho zamedziť tomu, aby boli investičné stimuly poskytované na existujúce pracovné miesta. Toto je jednoducho nedostatok, ktorý v zákone o investičnej pomoci je, ktorý sa objavil a ktorý je potrebné riešiť. Zákon o investičnej pomoci totiž nedefinuje nutnosť vytvorenia nových pracovných miest v podobe, v akej je platný, a aplikačná prax tohto zákona ukázala, že je to výrazný nedostatok tohto zákona, pretože tá investičná pomoc je poskytovaná alebo viazaná na investíciu ako takú a na výšku investície, a nie na vytvorenie nových pracovných miest. To znamená, ak nechceme podporovať investičnými stimulmi udržiavanie existujúcich pracovných miest a draho si takýmto spôsobom kupovať záchranu týchto pracovných miest, tak je potrebné túto situáciu vyriešiť. Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nepredložilo do legislatívneho procesu alebo aspoň som nezachytil, že by predložilo do legislatívneho procesu riešenie tohto problému, a tak po schválených investičných stimuloch pre spoločnosť, napríklad Mondi v Ružomberku, kde zachraňujeme existujúce pracovné miesta, môžu prísť ďalšie investičné stimuly, pretože toto je nebezpečný precedens, teraz všetci podnikatelia, ktorí začnú mať kvôli kríze alebo kvôli iným dôvodom problémy s udržaním pracovných miest, jednoducho začnú žiadať pri pripravovanej novej investícii o investičný stimul s tým, že budú žiadať tento investičný stimul na záchranu existujúcich pracovných miest. Toto jednoducho považujeme za nezmyselné a naša novela, ktorú sme sa spoločne s kolegom, poslancom Chrenom rozhodli predložiť plénu, tento problém rieši.

    Chcel by som vás teda poprosiť, vážení páni a vážené dámy, milí kolegovia, o podporu našej novely návrhu zákona o investičnej pomoci, pretože si myslím, že rieši existujúce nedostatky platného zákona o investičnej pomoci a zároveň prináša prorastové opatrenie pre slovenskú ekonomiku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Miškova jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlasovať sa s faktickými.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. K tomuto vystúpeniu by som možno len dodal to, že oboznámil som sa v priebehu dnešného dňa so stanoviskom ministerstva hospodárstva k tomuto návrhu novely zákona. Prekvapila ma tam naozaj prinajmenšom jedna vec. Aj ministerstvo hospodárstva sa stotožňuje, vďakabohu, s návrhom, že investičné stimuly by mali smerovať prioritne a len do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, ak vôbec. Avšak záporné stanovisko ministerstva hospodárstva je odôvodnené tým spôsobom, že veď toto predsa máme uvedené v programovom vyhlásení vlády, tak kvôli tomu nemusíme meniť zákon. Nuž, chcem upozorniť pánov kolegov, že po prvé, to nie je pravda, pretože napriek tomu, že to máte uvedené v programovom vyhlásení vlády, už ste stihli podporiť napríklad investorov v tak odľahlých regiónoch, ako je Sládkovičovo, to znamená, okrem toho, že ste teda podporili aj investorov, ktorí nevytvárajú nové pracovné miesta, a teda môžeme hovoriť o tom, že je to v podstate len prihratie, prihratie dotácie svojim kamarátom. A zároveň chcem upozorniť na to, že predsa to, že je niečo v programovom vyhlásení vlády uvedené, neznamená, že to automaticky platí. Takýmto spôsobom by sme tu ako parlament nemuseli prijímať žiadne zákony, pretože stačilo by napísať veci do programového vyhlásenia vlády a už by sme sa nimi nemuseli, s touto logikou, vôbec zaoberať. Preto chcem na margo tohto vystúpenia požiadať všetkých kolegov a kolegyne, ktorí sa stotožňujú s tým, že investičné stimuly sú zlé a že ak máme toto menšie zlo strpieť nejakým spôsobom, tak len vo forme daňových úľav, nie cashových stimulov, a len do najzaostalejších regiónov, aby skutočne podporili túto novelu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. To bol jediný rečník v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete, navrhovateľ, spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z.

    Tento návrh zákona má tlač č. 252. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 235.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, prednášam vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ďalej len návrh zákona, a cieľom návrhu a tejto novely zákona je zakázať predaj a rozširovanie tlače a iných vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť osobám mladším ako 18 rokov.

    Kolegovia, terajšia právna úprava v tej podobe zákona Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z. sa javí ako nedostatočná a nepriamo tak podporuje nezdravý morálny a spoločenský vývoj detí a mládeže, teda ide mi o osoby mladšie ako 18 rokov. Pritom podobné zákazy platná právna úprava pozná napríklad aj pri predaji alkoholických nápojov alebo tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov s cieľom chrániť normálny a zdravý vývin týchto osôb do dosiahnutia ich plnoletosti, keď za svoj vlastný život a rozhodnutia preberajú zodpovednosť.

    Kolegovia, priniesol som tu grafický materiál a zobrazenie toho, s čím sa stretávame v týchto dňoch, v súčasnosti už dlhé mesiace. Samozrejme, celý tento stav sa začal vyvíjať už niekoľko rokov dozadu a došlo k niečomu, čo ja som zaznamenal, čo spôsobilo hnev, množstvo sťažností rodičov, pretože sa im daný stav vôbec nepáči a cítia sa bezmocní voči tomu, ako sa ubrániť takejto narastajúcej hrubosti, vulgarizácii spoločnosti a voči, priam by som použil pojem sexualizácii. Jednoducho, vo verejnom mediálnom priestore, či je elektronický, či sú to vysielania v televízii, alebo sú to tlačoviny, sa za posledné obdobie, ktoré sa začalo už dávno roky dozadu, ale za posledné obdobie sa v obrovskej miere stretávame s tým, že sú neustále zobrazované, najviac teda tlačovým spôsobom, ľudská nahota, pohlavný život, erotika, priam až pornografické tlačoviny.,A to spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nezdôrazňuje dôstojnosť a krásu ľudského tela, ale len a len, jeho cieľom je len, alebo cieľom takéhoto zobrazovania je len a len vyvolávať pravdepodobne komerčný záujem ľudí predávať tovar alebo jednoducho len samoúčelným spôsobom vyvolávať vzrušenie. Jednoducho, pre mňa to je záhadou, čo je cieľom toho, aby sme v dennej spravodajskej tlači sa stretávali s tým, čo tuto, kolegovia, môžete vidieť na týchto dvoch bilbordoch. Teda ja som to usporiadal do takejto formy, aby sme videli, o čo tu ide. Ja dúfam, že sa mi to podarí predložiť vám to všetkým aj na stoly v takej zhustenej forme, pretože sa domnievam, že toto už prekročilo všetky hranice čohokoľvek, čo je slušné, čo je nejakým spôsobom budujúce alebo výchovné, alebo jednoducho, doslova použijem slovo správne. Ide o to, že zobrazovanie ľudskej nahoty spôsobom, ktorý môže vážne poškodiť deti a mládež, môže mať nedozierne, nesmierne veľké negatívne následky na zdravý vývoj samotných detí a mládeže, ale vôbec dopad na ich život v budúcnosti.

    Samozrejme, že by mohol niekto povedať, že toto je iba môj dojem, môj osobný dojem, že niekto mi hodí do tváre, pán poslanec, to vy s tým máte problém! S týmto som sa stretol na množstve diskusných fór na internete, ale ja som presvedčený, že toto sa týka stoviek, tisícov ľudí, ktorí si toto neželajú, a najjednoduchšia, ako by som to povedal, najplytkejšia odpoveď častokrát zo strany majiteľov médií alebo prevádzkovateľov médií, je, že toto si národ žiada, že takýto je dopyt a že tento dopyt je nutné uspokojiť. No, ja by som chcel vidieť tie dopisy alebo žiadosti dopytujúcich zákazníkov. Chcel by som to vidieť, proste, mi ukázané tie dopisy, že kde by bolo napísané, že ja dolupodpísaný Jozef XY si žiadam, aby v časopisoch alebo v dennej tlači boli publikované rôzne obscénne scény alebo zobrazenia ľudskej nahoty, pretože to proste chcem. Že toto všetko má zvyšovať dopyt alebo že ja si myslím, že to bude zvyšovať dopyt, a preto si to žiadam, aby som si toho kúpil viacej. No, ja si myslím, že je to holý výmysel. Že to je proste nezmysel a že pravdou to nie je. Naopak, chcem poukázať týmto grafickým zobrazením, ktoré som vám tu predviedol, že som presvedčený, že toto presahuje všetky hranice normality, že toto vôbec nie je potrebné. Pýtam sa, prečo takéto zobrazenia prichádzajú na každodenný, dám to do úvodzoviek, "tlačový stôl" tohto národa, teda na stôl tlačovín formou denných správ. Čiže my sa stretávame v dennej spravodajskej tlači so zobrazovaním, takýmto zobrazovaním ľudskej nahoty s odôvodnením, že takýto je dopyt, že toto potrebujeme. Ja som presvedčený, že to tak nie je, a preto som sformuloval petíciu za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore.

    Tú petíciu som uverejnil pred niekoľkými dňami, doslova pred približne troma týždňami a znela takto: "My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky sme znepokojení z toho, že dlhodobo v našej krajine dochádza k hrubému zaobchádzaniu s mediálnym priestorom, čo má podľa nás veľmi negatívny dopad na spoločenské prostredie, v ktorom žijeme. Médiami sme priam bezbreho zaplavovaní nesprávnym a poškodzujúcim zobrazovaním ľudskej nahoty. Dochádza k dehonestovaniu obrazu ženy propagovaním perverzity, k vyprázdňovaniu pohľadu na hodnotu ľudskej intimity, a to až do takej miery, že neváhame hovoriť o sexualizácii verejného priestoru a ohrozovaním mravnosti najzraniteľnejších obyvateľov Slovenska, t. j. detí a mládeže. Vyjadrujeme svoju vôľu, aby v bežne dostupnej dennej tlači a periodikách nedochádzalo k nesprávnemu, obscénnemu, neúctivému zobrazovaniu ľudského tela, teda k vulgarizovaniu a nemravnostiam."

    Mojím zámerom nie je cenzúra, mojím cieľom je vyvolať aj dosiahnuť spoločenskú dohodu, kolegovia poslanci, a je práve vo vašich rukách, v rukách zákonodarcov, aby sme ustanovili reguláciu alebo dali tomu hranice, aby sme v tejto krajine nevyzerali ako nejaká tlačová žumpa alebo stoka. Dovolím si podotknúť, že množstvo ľudí zo zahraničia, ktorí prichádzajú na Slovensko sa čudujú tomu, čo u nás môže byť publikované v dennej tlači. Viete, toto zobrazovanie v demokratickej spoločnosti je v poriadku, pokiaľ je publikované ako erotická tlač, lebo do erotickej tlače to patrí. Viete, mne sa nezdá, či je v poriadku, aby v denníku spravodajskom, ktorý vychádza každý deň a prichádza do mnohých rodín na Slovensku a môžu si ho zakúpiť mladí ľudia, doslova deti alebo ľudia do 18 rokov, štrnásťroční, aby tam bol zobrazený záber z pornofilmu, gay pornofilmu, to znamená, aby tam bolo zobrazené homosexuálne pohlavné spojenie, a to na prostrednej strane, a to dokonca takým spôsobom, že to nie je ani nejakým spôsobom prekryté alebo, ako hovoríme, vyrastrované, ale spôsobom, ktorý nabáda fantáziu mladého človeka, aby ďalej pracovala, pretože tomuto sa nemôže vyhnúť. Lebo to, čo dneska, hoci platí určitý zákon, ktorý hovorí o tom, že je potreba tie obrázky alebo nahotu nejakým spôsobom zahmliť, aby nebola explicitná, tak je to obchádzané takým spôsobom, že sú zahmlené alebo rozrastrené iba maličké kúsky, ktoré však žiadnym spôsobom nezatieňujú samotný zmysel alebo posolstvo toho obrázku.

    Pýtam sa, prečo dovoľujeme, sme dospelí ľudia, vieme, odborníci na vývoj detí a mládeže hovoria, že toto zásadným spôsobom, takéto zobrazovanie, takéto publikovanie, nezmyselné sprístupňovanie takéhoto publikovania mladým ľuďom spôsobuje, že ich vývoj v oblasti porozumenia intímnosti vzťahov medzi mužom a ženou, sexuálnych vzťahov, vytvárania si vzťahov a prežívania sexuality, že ich to poškodzuje. Ako je možné, že my dospelí ľudia a detto zákonodarci dovoľujeme, aby to takýmto spôsobom na Slovensku publikované bolo.

    Ja vám tú petíciu predstavím v číslach. Petícia na internete bola podpisovaná, samozrejme, elektronicky, ale ja ju zozbieravam aj vo fyzickej forme. Zatiaľ je to rozdistribuované po Slovensku, takže mám ešte len málo tých skutočných živých podpisov, ale, samozrejme, chcem dosiahnuť číslo, ktoré bude relevantné pre Národnú radu, aby sa s tým zaoberala, a tu je štatistika čísiel. Petíciu podporilo takmer jedenásťtisíc ľudí. Nemyslím si, že je to málo za tých niekoľko dní a tej málo námahy, ktorú som na to vynaložil, ale je to jedenásťtisíc ľudí, takmer jedenásťtisíc ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa zmenil prístup k publikovaniu takéhoto materiálu na Slovensku a v dennej tlači. Sú to ľudia, ktorým veľmi záleží na zmene súčasného stavu, takže sa mnohí cítia aj spolutvorcami tej petície, lebo dal som tam takú možnosť. Z množiny tisíc iniciátorov vyberám: osemnásť vysokoškolských pedagógov, šestnásť stredoškolských pedagógov, tridsaťštyri pedagógov na základných školách, štyridsaťdeväť je pedagógov, ktorí neuviedli, kde pôsobia, na ktorom stupni. Dvadsaťšesť vedcov a pracovníkov v sociálnej oblasti, dvadsaťštyri je kňazov, kazateľov, pastorov, osem je vychovávateľov a profesionálnych rodičov, štyria umelci, dvanásť ľudí zamestnaných v štátnej správe.

    Vyberám niektoré z komentárov. "Verím, že táto iniciatíva bude rásť a politici nájdu spôsob, ako uchrániť deti a mládež od nevhodného obsahu. Podpisujem petíciu aj ako vychovávateľ a učiteľ, ukážme deťom ľudskú dôstojnosť." Viete, to, čo tu vidíte zobrazené, vraj patrí na stoly našich domácností alebo inde, napríklad lekári dávajú dennú tlač, ktorá prináša takéto zobrazenia, pre pacientov na stolíky, kde prichádzajú deti aj mládež, mladí ľudia a hocikedy si môžu v tom listovať. Viete, že keď ideme do hociktorého obchodu, nejakého supermarketu, hypermarketu, kamkoľvek, ako sa to dneska nazýva, tak stačí, aby sme tam išli s deťmi a tie si v tlačovom oddelení budú prezerať takúto literatúru. Nie, nie je to v poriadku. Som presvedčený o tom, že je to chyba. Hoci viem, že niektorí dospelí ľudia, ktorých názoru sa hlboko čudujem, povedia, že to si majú ošetriť rodičia sami.

    Ja vám musím povedať, kolegovia, kolegyne, že je nemožné pre státisíce rodičov v tejto krajine, aby sa ubránili nezmyselnému vplyvu publikovania takéhoto materiálu. Nie je to totiž možné. To je niečo, čomu sa nedokážu ubrániť, lebo sa to nedá a je to preto, že sa to nedá, ako keby tu bola úplne odstránená akákoľvek laťka alebo akákoľvek bariéra voči tomu, aby sme toto nerobili. Keď sem pricestujú ľudia zo zahraničia, už som to spomínal pred chvíľou, a pozerajú do tlačovín, tak sú z toho pohoršení a prekvapení. Stačí, aby prekročili hranice s Rakúskom a keď sa pozrú na prvé bilbordy, ktoré tiež zobrazujú neraz dvojzmyselnosti a vulgárnosti, hrubosti, tak sa pýtajú, ako je možné, že vy toto tu publikujete. Prepáčte, tie obscénnosti dvojzmyselné, ja som si všimol, že na Slovensku to mnohým ľuďom, dospelým ľuďom pripadá ako nejaké veľmi zábavné, ale jedná sa o zobrazovanie plytkosti a hrubostí, ktoré ľudia v sebe nosia, a preto si myslia, že je to strašne zábavné. Je najprimitívnejšou srandou, ak ľudia zobrazujú takéto dvojzmyselné vtipy, ktoré majú narážky alebo obsahujú vo svojom posolstve narážky na ľudský sex alebo sexualitu, alebo prevádzanie sexuality rôznym spôsobom. No, ak sa nám zdá, že to je nejaké umenie, tak ja myslím, že kvalita a úroveň slovenského prejavu skutočne klesá na tie najnižšie poschodia, keď poviem poschodia, že to klesá jednoducho veľmi hlboko a je prejavom prázdnoty alebo hrubosti.

    Čítam ďalšie komenty. "Pripájam sa preto, že ako učiteľka vidím dôsledky demoralizácie v rodinách, na uliciach, v tom, čo ponúkajú médiá. Tým, čo bolo kedysi nazývané hriechom, sa dnes ľudia verejne chvália. Verte, na mladých to veľmi vplýva."

    Ďalej, ďalší koment na petíciu o ochrane mravnosti. "Som rád, že sa táto petícia spustila. Sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu na nevhodné filmy, ktoré som posielal a posielali aj ďalší, sú a boli len kvapkou oproti moru vulgarizmov a nechutností. Snáď navrhovaný zákon niečo zmení."

    Ďalší koment. "Určite by bolo potrebné rozšíriť petíciu aj na reklamy na uliciach. Reklamu v televízii vypnem veľmi jednoducho, ale s hlúpou reklamou vedľa cesty nespravím nič." Viete, s tým musí niečo spraviť zákon a nie bezbranný rodič. On sa nemôže uchrániť tomu. Ja som nedávno videl bilbord, na ktorý dokonca rada pre reklamu odpovedala, že na ňom nevidí nič zlé. Kolegovia, tak vám ho popíšem, lebo nemám fotografiu. Na tom bilborde bol holý muž takej tmavej farby pokožky, ale to urobili len pre estetické zobrazenie, aby lepšie vynikol ten kontrast, takže holý muž od hlavy po päty tmavý a okolo neho sa obvíjali dve bledé nohy a zhora na jeho chrbát sa vinuli dve bledé paže. Samozrejme, ženské a spoza pleca vykúkala ženská hlava. Nápis vedľa tohoto zobrazenia znel: "Jednoduchá aplikácia, vynikajúce výsledky." Skutočne, prehlboko vtipné, mimoriadne krásne, neviem, kto by toto chcel popísať ako niečo veľmi hlboké a skutočne duchaplné, priam skvost reklamný, priam skvost vyjadrenia myšlienky. Zdá sa mi, že toto dokáže najhlúpejší samec alebo nadržaný hlupák, s prepáčením si toto dovolím povedať, pretože v tomto nie je žiadne umenie, žiadna myšlienka, je to len najprázdnejšie zahrávanie sa a šteklenie sexuálnych pudov. Lenže na Slovensku je toto považované za vtipnú reklamu, tvorcami médií, teda tvorcami tejto reklamy a samozrejme tými, ktorí si dovolia toto buchnúť na verejný priestor. Viete, ťažko sa bude vysvetľovať nejakej cudnej a slušnej mamičke, matke rodiny, matke svojich detí, že keď sa jej budú chlapci pýtať, že čo to tam tí ľudia robia? No, tak vysvetliť deťom, čo je pohlavný styk, je prirodzene povinnosťou rodičov, ale prečo sa to deje na ulici ako psíkovia, keď to robia. Viete deti, keď sa pozerajú na psíkov, že skáču v čase hárania, háranie sa to volá pri psoch? Tak to je niečo, čo pozorujú v prírode, ale ľudia sa nehárajú, ľudia nemajú len pudy sprosté, ľudia používajú inteligenciu a sú ľuďmi, ktorí majú srdce v tele, a to srdce používajú na to, aby vyjadrovali lásku, a nie hrubú sexualitu. Kolegovia, ďalší koment. Teším sa tomuto návrhu. Prednedávnom som mala v poštovej schránke letáčik na celú stranu. Bola na ňom zobrazená nahá žena s logom Záložňa.

    Ďalšia píše. "Som matka a nie je mi jedno, s čím sa moje deti dostanú do kontaktu. Podporujem vaše snaženie a dúfam, že tento hlas zostane nevy, nezostane nevypočutý". Som to Takže že váš hlas nezostane nevypočutý.

    Priatelia, píše nám americký Slovák. "Na ochranu amerických Slovákov, prosím zakázať zverejňovať nahotu, napr. keď si niekto otvorí Nový čas na počítači vo verejnej knižnici niekde v Spojených štátoch, zažije obrovské riziko, pretože americkí spoluobčania nezvyknú tolerovať, ak si niekto pozerá pornočasopisy na verejnom priestranstve a hlavne v prítomnosti mládeže." Tým chcem poukázať na to, že taká vyspelá krajina a demokracia, akou súSpojené štáty americké, by takéto niečo nezniesli, a tam, keď si americký Slovák otvorí náš populárny denník Nový čas, tak bude riskovať, že ho niekto za to môže napadnúť a udať na polícii.

    Ďalší koment. "Tým, že sa to všade prezentuje verejne, čiže ako normálne, vzniká pocit, že to normálne je. Ale to je ilúzia. Deti a mládež toto nevedia rozlíšiť. Hranice musia byť, a tu sa zašlo už priďaleko."

    Ďalší koment. "Tento presexualizovaný svet je plný násilia aj v televízii a je zlou orientáciou pre život. Je známkou úpadku, a nie rozvoja. Deti a mládež v školách sledujú cez počítače programy, ktoré ich deformujú. Rodiča málo dbajú o správnu etickú výchovu."

    Ďalší koment. "Pracujem v školstve a vidím, ako negatívne vplývajú médiá a časopisy na zdravý duševný rozvoj našej mládeže. Preto som rada, že sa našli ľudia, ktorým záleží na mravnom vývoji našej mládeže a ďakujem za spísanie tejto petície." A tak ďalej, a tak ďalej.

    Kolegovia, myslím si, že toto je hlas, ktorý sa v spoločnosti ozýva a je dôležité, aby sme ho vypočuli. Asi nemusím príliš pripomínať otvorený list ministra kultúry spred niekoľkých týždňov - dvoch, troch, štyroch, už ani neviem, ktorý adresoval ústavným činiteľom, predstaviteľom kultúry, školstva, cirkví, tretieho sektora a v neposlednom rade aj súkromných televíznym vysielateľom. "Vážené dámy a páni, oslovujem Vás s prosbou o zaujatie stanoviska k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti vo vysielaní celoplošných súkromných televízií na Slovensku." Viete, že pán minister vyzval, tak, ako som teraz citoval to oslovenie, aj nás ústavných činiteľov, aby sme sa v tejto veci angažovali, a to spôsobom, ktorý zmení niečo z tohoto hlúpeho, nerozumného, vulgárneho prejavu na Slovensku.

    Ja som presvedčený, že nie je v poriadku, aby to, čo som vám tu priniesol zobraziť, aby to naozaj takto publikované na Slovensku bolo. Lenže, pretože v žiadnom prípade mi nejde o cenzúru, naša spoločnosť môže publikovať, čo chce, tak navrhujem, aby sme regulovali priestor, kde sa takéto veci publikovať majú.

    Takže môj návrh znie, kolegovia, aby sme, aby bolo zákonom stanovené, že každá tlač, ktorá prináša erotické zobrazenia, nech je označená ako erotická.

    Tak jednoduché to je, ako to teraz hovorím.

    Čiže každý vydavateľ si musí premyslieť, či chce, alebo keď chce publikovať erotický obsah, tak nech označí svoje vydanie - či je to denník, alebo týždenník - ako erotický. To je potom v poriadku. Publikovať môže, čo len chce. Ale keďže ho bude musieť označiť ako erotický, v tom prípade sa na tento jeho denník alebo týždenník, alebo na toto vydanie sa budú vzťahovať zákony, ktoré už platia v našej republike, ktoré regulujú alebo usmerňujú predaj erotickej tlače. V tom prípade to nebude možné predávať ľuďom pod 18 rokov veku a budú sa môcť predávať iba na vyhradených miestach.

    Mám tu jeden podnet od jednej občianky, ktorá sa tak isto sťažovala, keďže na internete si chcela pozrieť cestovný poriadok a hore nad cestovným poriadkom sa jej ukázala ikonka, kde bolo napísané: "Ženy radia, ako do nás vniknúť." Viete, ja som teraz explicitne jasný v tomto, pretože toto je hrubosť. Priatelia, toto sem nepatrí. Ak si chce nejaké dieťa alebo mladý človek pozrieť, kam má cestovať vlakom, nechápem, prečo si má otvoriť ikonku, kde takýmto hlúpym spôsobom je to napísané. Viete, ja si myslím, vážené dámy, tak ako to teraz tu hovorím, že toto každú ženu musí ponižovať, každú zdravo mysliacu a zdravo cudnú a primerane normálnu ženu toto musí ponižovať, toto je nenormálne.

    Nenormálne v tom zmysle a ďakujem, kolegyne, že kývate tu hlavou, že áno, je to tak, pretože toto nie je prirodzené, aby sme to takýmto spôsobom publikovali a ukazovali. Totiž príjemná alebo príjemný a slušný spôsob, ako naučiť deti a mládež, ako pochopiť otázku sexuality a vzťahov, k tomu existuje cesta a vývoj, ale nie hrubé publikovanie takýmto spôsobom.

    Kolegovia, keď sa táto občianka sťažovala na takéto zobrazovanie, tak viete, čo sa jej opýtali? Sťažovala sa na, myslím, že na Rade pre reklamu, najprv upozornila spoločnosť, ktorá to tam zadala, a to bol Centrum holding, a. s., alebo niečo také, "tak som bola vyzvaná, aby som konkrétne uviedla, ktorá platná legislatíva Slovenskej republiky je porušovaná". Viete, čo to znamená? Že teda my ju nemáme, a tak tú legislatívu potrebujeme. Pretože naši občania sa nemajú kam obrátiť a nemôžu sa brániť, ale oni sa brániť potrebujú, pretože toto je nezmyselné, aby sme museli prežívať.

    Prečítam vám článoček, len aby sa zdokumentoval vplyv takýchto zobrazovaní: "Chlapec znásilnil kamarátku, pretože chcel sex ako v porne." Ten chlapec mal dvanásť rokov a to dievča malo deväť. Tento chlapec svoj čin odôvodnil tým, že sa chcel cítiť ako dospelý. Kolegovia, toto je výsledok toho, keď naša spoločnosť je, ja tvrdím, že zámerným spôsobom sexualizovaná alebo je jednoducho znižovaná latka úrovne mravnosti alebo morálky v našej spoločnosti.

    A som presvedčený, že my sme povinní tomu zabrániť, ale nie žiadnou cenzúrou, na čo by sa najviac, samozrejme, museli ohradzovať alebo rozčuľovať tí, ktorí hovoria, že všetko si máme regulovať sami a že naša spoločnosť má byť slobodná a liberálna, a preto všetko má byť ponechané na samoreguláciu. Viete, článok 24 našej ústavy hovorí, že podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 v článku 24 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Ja som presvedčený, že tu ide o ochranu mravnosti našich detí a mládeže.

    Mám tu ešte niekoľko mailov, ktoré hovoria o tom, ako občania mi píšu, že im veľmi záleží na tom, aby takáto iniciatíva mohla prejsť, aby sme urobili niečo proti tomu, aby sme nemuseli už takýmto spôsobom sa stretávať so zobrazovanou nahotou, ktorá jednoducho prekračuje rámec slušnosti, mravnosti, morálnosti a tak ďalej, a tak ďalej.

    Kolegovia, ja vás veľmi prosím, aby ste to, čo som tu teraz hovoril, aby ste to vzali do úvahy a aby vám na tomto záležalo. Aby sme proste mohli zmeniť to, že na Slovensku je sivý, šedá zóna, taký šedivý priestor, kedy je možné takéto veci buď publikovať, alebo proste nerešpektovať to, že nie je v poriadku, aby sme to tu nemali.

    Ja si myslím, že je potrebné, aby naša krajina bola slušnejšia, zdravým spôsobom prudérnejšia, aby zachovávala normálnejšie hranice v publikovaní takýchto materiálov.

    Takže ide mi o vyvolanie celospoločenskej dohody, tak ako našim deťom a mládeži nepredávame alkohol a tabakové výrobky do 18 rokov. Všetci vieme, že to nie je v poriadku, že sa to nemá robiť. Vieme, že mnohí porušujú zákon v tejto veci, ale tiež vieme, že každé dieťa to poškodí, tak chcem navrhnúť, aby sme napomohli zákonnou úpravou regulácie predaja erotickej tlače. Nie, samozrejme, publikovaním erotickej tlače, to nemôžeme regulovať, lebo my sme demokratická spoločnosť slobodná, ktorá môže všetko. Tak nech sa páči, publikujme aj najhrubšie veci a najamorálnejšie veci, keď chceme, ale tam, kam patria, a v tej kolónke, kam patria - v pornografii alebo v erotike, ale to sa má predávať len vo vyhradených priestoroch.

    Takže napomôžme zákonom k tomu, aby sme sa nemuseli s týmto v našej spoločnosti stretávať. Prečo? Jednoducho preto, aby sme vychovávali vyvážených zdravých mladých ľudí, ktorí sa na ľudské vzťahy tak silne a samozrejme vo svojom najhlbšom základe založené na erotických vzťahoch, aby sa na to naši mladí ľudia pozerali zdravo, pekne, vyvážene, bez hrubosti a bez toho, aby chápali sexualitu odtrhnutú od jej podstaty.

    Takže dúfam, že sa mi to podarilo dobre vysvetliť, a ja vás prosím, aby ste podporili túto novelu zákona a aby sme s tým niečo dokázali urobiť, aby sme ten zlý stav zmenili.

    Takže, kolegovia, ak sa na to pozriete ešte raz dobre na tie bilbordy, plagáty, tak toto je zobrazenie z dennej tlače, ja som nevyberal žiadne erotické časopisy. To, čo tu vidíte, nepatrí pred oči detí a mládeže, nepatrí do každodennej spravodajskej tlače a je potrebné, pretože to tak nie je na Slovensku, je potrebné, aby sme to regulovali a usmernili zákonom, keďže naši vydavatelia nechápu, že by to takto nemalo byť, keďže stratili zdravý morálny barometer, a preto robia takéto nezmysly. Tak je potrebné, aby sme to ako zákonodarci usmernili zákonom.

    Ja vám ďakujem za pochopenie a dúfam, že to budeme môcť prijať.

  • Na vystúpenie pána poslanca, a to bolo uvedenie, pardon. Chcel som poprosiť o trošku kľud v sále, lebo tam boli viackrát pokusy o prihlásenie sa.

    Po návrhu teraz dávam slovo ešte spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Štefanovi Gašparovičovi.

    Pokoj, pokoj, kľud. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnej, právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu z 28. septembra 2012 č. 235 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na čas teraz vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania. Potom budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová, ktorej, mimochodom, želáme všetko dobré k meninám.

  • Ďakujem, pán predseda. Ale tento darček nie je pre mňa. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na posledné udalosti ohľadom zákona o cestnej premávke rozhodla som sa stiahnuť tento návrh zákona, tlač 203. Napriek tomu si myslím a som presvedčená, že zákon o vonkajšej reklame treba riešiť a touto témou sa budem naďalej zaoberať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže nebudeme o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady rokovať. Poprosím potom, aby bol stiahnutý z programu.

    Budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím pána poslanca Poliačika, pán poslanec, uveďte, prosím, hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona č. 45 o poslancoch Slovenskej národnej rady. Je to tlač 211.

    Poprosím vás, dámy a páni, o pozornosť, ideme hlasovať. Máme pred sebou naozaj veľa hlasovaní, takže poprosím o pozornosť.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa VISKUPIČA a Miroslava KADÚCA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, tlač 211.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 16 bolo za, 78 proti, 36 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Pán poslanec Přidal uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, pani podpredsedníčky Eriky Jurinovej a pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona č. 351 o elektronických komunikáciách. Je to tlač 212.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa VISKUPIČA, Igora MATOVIČA, Eriky JURINOVEJ a Martina FECKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Pán predseda, v rozprave okrem spravodajcu a navrhovateľa vystúpili traja poslanci. Nepredniesli žiadny návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 128 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili a budeme pokračovať v druhom čítaní.

    Ešte jedno hlasovanie.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hľadanie v papieroch.

  • Hlas z pléna.

  • Smiech v sále. Ruch v sále.

  • Počkajte trošku, moment. Neviem, čo je vám také smiešne? No ale, dobre.

    Pán predseda, prosím, ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nebýva to obvyklé, aby prechádzali opozičné návrhy.

  • Áno, aj ja som tým bol zaskočený.

  • Smiech v sále.

  • Dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda, prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.

    Dajte hlasovať, prosím, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Maroš Kondrót uvedie hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách. Je to zákon č. 25, tlač 267.

    Pán poslanec, aj vám všetko dobré k vašim narodeninám, dnes.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem kolegom. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Hlasujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 82 bolo za, 3 proti, 45 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme, že budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli aj hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Je to zákon č. 309, tlač 269.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 269.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 82 bolo za, 4 proti, 48 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím ešte raz pána poslanca Přidala, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351 o elektronických komunikáciách. Je to tlač 219.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava KADÚCA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 219.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 40 za, 13 proti, 82 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Teraz je to jednoduché, pán poslanec, nebudeme pokračovať.

  • Smiech v sále.

  • Poprosím teraz pani poslankyňu Žitňanskú, ale nevidím ju.

  • Hlasy z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa, buďte taká dobrá a uveďte v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej, pána poslanca Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu. Je to tlač 243.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky GIBALOVEJ, Pavla HRUŠOVSKÉHO a Pavla ABRHANA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 243.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznesie prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určený gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Poprosím pani poslankyňu Šedivcovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a pani poslankyne Jany Vaľovej na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 244.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO, Viliama JASAŇA a Jany VAĽOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 244.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 79 bolo za, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 bolo za, 6 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Přidala o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Martina Fecka a pani poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona č. 251 o energetike. Je to tlač 245. Dámy a páni, poprosím vás ešte o chvíľu pozornosti.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina FECKA a Heleny MEZENSKEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 245.

  • Pán predseda, v rozprave nikto nevystúpil. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 51 bolo za, 84 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pani poslankyňa Gibalová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 246.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana ŠTEFANCA a Pavla FREŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o predmetnom zákone, o jeho postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 78 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ešte raz, pán poslanec Přidal, vás poprosím. Pán poslanec uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu, dámy a páni, poprosím vás.

  • Prosím kľud, ako ukľudnite sa. Pán predseda.

  • Pán poslanec, keď dovolíte, budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona č. 251 o energetike. Je to tlač 247.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny MEZENSKEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 247.

  • Áno, pán predseda. Dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 39 za, 97 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v prerokovaní tohto návrhu.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Juraja Miškova a Martina Chrena na vydanie zákona č. 561 o investičnej pomoci. Je to tlač 249.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja MIŠKOVA a Martina CHRENA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 249.

  • Takže v rozprave vystúpil iba jeden poslanec, ktorý však nepredložil žiaden procedurálny návrh. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o postúpení prerokovaného predloženého návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 bolo za, 73 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, všetky prerokované body. Chcem vás informovať, že na zajtra na 10.30 zvolávam poslanecké grémium, takže poprosím členov poslaneckého grémia zajtra o 10.30. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 a budeme pokračovať prvým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona č. 25 o elektronickom výbere mýta.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať tak, ako sme si to odsúhlasili doobeda, prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a doplnení zákona č. 25 o elektronickom výbere mýta. Je to tlač 268. Poprosím pána ministra spravodlivosti, ktorý je vládou poverený, aby vládny návrh zákona uviedol. Poprosím vás dámy a páni, aby ste venovali pozornosť návrhu, ktorý uvedie pán minister. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám hospodárskej mobilizácie a energetickej a potravinovej bezpečnosti. Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82 z roku ´94 o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona z posledných rokov však ukazujú, že viaceré ustanovenia zákona v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa štátnych hmotných rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možnosti čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktoré majú štátne hmotné rezervy plniť. Predložený návrh zákona upravuje široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale fill to fill doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate nemení.

    Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť správy štátnych hmotných rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami.

    Článkom II predloženého návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zavedením výnimky pre vozidlá mobilizačných rezerv, aby tieto pri plnení úloh krízových a iných pohotovostných situáciách nemuseli platiť mýto. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím určeného spravodajcu z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Maroša Kondróta, aby podal informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 87 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 268. Podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Návrh zákona obsahuje takisto doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. októbra 2012 č. 249 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším skráteným legislatívnym konaním je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Je to zákon č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Tlač 270.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste v mene vlády uviedli tento vládny návrh.

  • Prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám z dôvodu potreby transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov. Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ďalej nazývajme len "núdzové zásoby", podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob uplatňovaným na základe medzinárodného energetického programu, ktorým sú viazané členské štáty medzinárodnej energetickej agentúry.

    Členské štáty Európskej únie sú povinné predmetnú smernicu implementovať do svojich národných legislatív najneskôr do 31. decembra tohto roku. Núdzové zásoby a riešenie stavu ropnej núdze boli doteraz upravené zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov. Z dôvodu rozsiahlosti úprav v dôsledku transpozície Smernice Rady 2009/119/ES je potrebné predložiť nový zákon o núdzových zásobách, ktorý ruší a nahrádza zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení, o riešení stavu ropnej núdze. Predloženým návrhom zákona sa mení najmä spôsob a metodika výpočtu a vykazovania núdzových zásob. Ruší sa rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, stanovuje sa režim a spôsob vykazovania núdzových zásob a osobitných zásob, upravujú sa postupy v núdzovom režime v súlade s núdzovými postupmi podľa predpisov Európskej únie a upravujú sa povinnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre správu zásob v oblasti kontroly a vykazovania núdzových zásob. Tieto zmeny spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať.

    Článkom II predloženého návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedením výnimky z povinnosti minimálneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Vzhľadom na náročné diskusie ohľadom budúcej formy zabezpečenia núdzových zásob - to je buď štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom - agentúrny model, správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na zmluvnom základe na účely núdzových zásob na prechodné obdobie, to jest do času definitívneho vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob, použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Určeným spravodajcom je pán poslanec Kondrót. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 87 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. októbra 2012 č. 251 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, pán minister.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona č. 445. Je to tlač 252. Písomne je prihlásený do rozpravy pán poslanec Mikloško. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené preriednuté rady, dúfal som, že ešte prídeme pred hlasovaním a že dneska tento zákon do druhého čítania schválime. Nestalo sa tak, ale čo sa dá robiť. Som prekvapený, že vlastne do rozpravy som sa iba ja prihlásil, predseda Združenia kresťanských seniorov, na túto tému. Mám v tom 49-ročnú prax, 5 detí a 12 vnukov, takže dúfam, že poviem to, čo sa mi zdá podstatné k tejto téme.

    Som presvedčený, že Boh stvoril veľa krásnych vecí a čo sa týka architektúry, najkrajším z jeho diel je určite žena, budem to do smrti hlásať, lebo je to tak. Isto si pamätáte na porevolučné roky, keď naraz zrazu so slobodou sa získali aj negatíva v podobe pornografie, drog, násilia a iných absurdností. Už vtedy, ale najmä teraz mládež treba chrániť pred týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré sa odvtedy silne skomercionalizovali a sprofesionalizovali a hrnú sa na mládež a dospelých cez všetky, najmä komerčné médiá, tlač, televíziu, rozhlas, internet. Poznamenávam, že čo sa v roku 1990 napríklad označilo ako pornografia alebo tvrdá pornografia, dnes sa označuje ako jemná erotika. Pričom hranice únosnosti sa stále posúvajú ďalej. V zahraničí, najmä napríklad v Nemecku, majú v tomto smere už poriadok. Definície sú jasné. Nebudem sa ich snažiť tu opakovať, ale existujú. Najmä v porevolučnom čase vznikli masové a spontánne podpisovky a petície proti týmto fenoménom. Ich adresátmi boli najmä redakcie novín a časopisov, televízie, parlamenty aj vlády. Ja som vtedy vo federálnej vláde dostával množstvo petícií. Pamätám sa napríklad veľmi dobre na petíciu 996 lekárov z Českej a Slovenskej republiky. Ale boli to desaťtisícky podpisov a petícií z Moravy a aj zo Slovenska. Potom v súvislosti s prejednávaným zákonom SNR č. 445/1990 nastal na Slovensku útlm, ale keď sa účinok tohto zákona v praxi nijako neprejavil, začali dochádzať ďalšie listy a podpisovky. Pamätám sa, že vtedy denne prichádzalo aj mne do tisíc podpisov proti tomuto fenoménu. Ľudia písali, a to platí aj dnes, že si neprajú žiť v presexualizovanom prostredí, považujú záplavu erotiky za zásah do svojich osobných práv. Osobitne rodičia považovali verejný predaj erotiky a pornografie za porušovanie svojich rodičovských práv vychovať deti podľa svojho vedomia a svedomia. Explózia pornografie na verejnosti bola aj v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré nás zaväzovali a zaväzujú chrániť deti a mládež pred informáciami, ktoré by im mohli škodiť. Napríklad takými sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä článok 19 bod 3, ďalej článok 18 bod 4, 23 bod 1, 24 bod 1 a celá časť 3. Ďalej Všeobecná deklarácia ľudských práv je v rozpore s tým, čo sa tu deje, článok 29 bod 2, článok 16 bod 3, ale aj 26 bod 2 a 3. Aj medzinárodný pakt alebo dohoda o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach článok 12 bod 2a je v rozpore so súčasnou našou právnou situáciou. Pisatelia označovali, ale aj označujú tento stav za porušenie ľudských práv, za prejavy nekultúrnosti a urážania vkusu. Poukazovali na súvis šírenia pornografie s výskytom ochorení AIDS, s predčasným pohlavným životom mládeže, s citovou otupenosťou a následnou promiskuitou a nestabilitou manželských zväzkov a aj so sexuálnou kriminalitou. Pisatelia chceli a chcú, aby sa erotické tlačoviny nepropagovali a nepredávali na verejnosti v nekontrolovanom voľnom predaji, napríklad v stánkoch, aby sa erotické programy nevysielali v televízii v čase, keď by to ešte mohli sledovať deti, aby sa sex nepoužíval v reklame. Dobre si pamätám napríklad na argumenty už spomenutých 996 špičkových českých a slovenských lekárov, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie z komercializácie sexu v spoločnosti a poukazovali na príčinnú súvislosť medzi verejne propagovanou a predanou erotikou a pornografiou a hromadným šírením AIDS. Temer tisíc lekárov vtedy požadovalo, aby prístup k verejnej propagácii erotiky a pornografie bol rovnaký ako prístup k šíreniu a predaju drog. Konštatujem, že v iných krajinách, napríklad v USA, Kanade, Nemecku sú zákony, ktoré regulujú erotiku a pornografiu v bežnej praxi.

    Vážená Národná rada, sloboda jedného končí tam, kde začína nesloboda druhého. Po rôznych VZN-kách miest a obcí Slovenská národná rada v roku 1990 schválila zákon č. 445/1990 Zb., ktorý upravuje podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Napriek nemu sa však situácia u nás nezmenila, ba povedal by som, sa podstatne zhoršila. Takže teraz po 22 rokoch som rád, že kolega Škripek vypracoval novelu tohto zákona, s ktorou plne súhlasím. Všetci cítime, že v tomto smere treba niečo robiť, ak sa nemáme raz hanbiť pred svojimi deťmi, vnukmi a pravnukmi, že v čase, keď tu horel svet a Slovensko, sme sa zaoberali iba ekonomikou a peniazmi. Určite, ak nemôžeme predať cigarety a alkohol osobám mladším ako 18 rokov, potom by sme túto kategóriu mladých mali chrániť zákonom aspoň touto novelou. Odporúčam teda novelu schváliť do druhého čítania, v ktorom tiež odporúčam navrhovateľovi drobné zmeny tohto návrhu smerom k jeho lepšiemu a kvalitnejšiemu legislatívnemu spracovaniu. Ďakujem.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána Mikloška, páni poslanci Kvasnička a Fecko. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kvasnička.

  • Jozef, ja by som ti chcel poďakovať aj za to, že si pripomenul príbeh, ktorý podobná legislatíva má za sebou po roku ´89. Je zvláštne, že sme práve my, ktorí sa snažíme brániť dôstojnosť intimity, obviňovaní z toho, že sexualizujeme tieto témy a že my to sem práve vnášame. Nie je to pravda. Je ale problém, že všetky legislatívy, ktoré majú tento morálny rozmer, zákonite stroskotávajú na tom, že nejestvuje presná a neviem, či sa dá dosiahnuť akási zhoda alebo konsenzus na dodefinovanie alebo definovaní toho, čo vlastne je to, čo nás uráža, to čo je nad. Lebo tie ľudské miery a tie postoje sú rozličné. A na tom by sme asi zhodu nenašli. Čiže, vôbec prvý problém je problém definície. A na tom troskotá akýkoľvek pokus morálne obsahy prepísať do zrozumiteľnej a aj vykonateľnej legislatívy. Keď hovoríme o vykonateľnosti, mám pred očami trošku insitný obraz môjho otca, ktorý chodil s tou 445-kou z deväťdesiateho roka po Trenčíne po stánkoch a búchal im to, tým predajcom, o hlavu a napriek tomu jeho úsiliu, ten výsledok bol temer nulový. Takže je problém aj, ako vykonať, ak sa aj podarí napísať morálne témy do legislatívnej podoby. Celkom taká poznámka ešte možno nad rámec toho, čo tu nezaznelo. To, že sa tá sexualita a erotika v takej miere objavuje v médiách, nie je prejavom ani sexuálneho zdravia, ani normality, ani vitálnosti, ani apetítu. Ja osobne si myslím a tak to aj vnímam, že je to vec frustrácie. Že je to problém našej frustrácie z týchto tém a aj toho, že sme dneska v stave ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko na pána kolegu. Áno, zdieľam tiež s vami váš názor, že po 22 rokoch sa situácia u nás vôbec nezlepšila, ale zhoršila. Ja tvrdím stále, že po ´89 sa u nás na každom fronte to pustilo ako keby z reťazí a v súčasnosti nie sme v stave to už nejako sputnať tak, aby to malo nejakú hlavu a pätu. Áno, sme zodpovední aj za ďalšie generácie, aký budú vidieť vzor, čo im tu ukážeme, čo im ukážeme, že akí sme my. A nie je všetko o peniazoch. A na Slovensku dupľom to nemôže byť o peniazoch, lebo tak ako povedal Ján Pavol II., že Slovensko, jeho vklad do Európy, nebudú peniaze, ale morálka a duchovné hodnoty, ktoré tu máme. Takže, bol by som rád, aby sme si to všetci uvedomili. A som rád, že kolega Braňo Škripek tento návrh zákona predkladá a, samozrejme, som desiatimi za. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Chcel by som povedať to, že sú vo svete presné definície, čo je to erotika, čo je to pornografia, čo je to hrubá pornografia a tak ďalej. Nemci majú napríklad zákon na ochranu mládeže, kde tieto definície, aj keď je to už starší zákon, ale platí. Chcem podotknúť, že ešte aj dnes možno klepať na stánky PNS, keď tam niekto má niečo príliš vytrčené, lebo ten zákon z roku 1990 stále platí. Samozrejme, situácia je zložitejšia v tom, že dnes mnohé veci sa dovážajú zo zahraničia, už neexistujú colné bariéry, máme tu televíziu bez hraníc, máme tu internet, ktorý tiež prakticky nie je pokrytý žiadnym zákonom. Čiže, naozaj tí mladí sa môžu k tomu dostať veľmi, veľmi rýchlo. Stačí dvakrát kliknúť. Mám osemnásť rokov a už som tam. Čiže, toto vítam ako začiatok diskusie o tejto téme, pokojnej a jasnej. Verím, že či koalícia a aj opozícia sama k tomu dôjde, že je to treba robiť vzhľadom na budúcnosť nášho národa.

  • Ďakujem pekne. Teraz sa dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Matovič, Chren, Viskupič a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, ja by som chcel naozaj veľmi, veľmi, veľmi stručne iba povedať pár viet. A chcem ich hovoriť práve preto málo, lebo si myslím, že Braňo Škripek tu mal veľmi dobré vystúpenia, bolo cítiť, že tú tému má prežitú a žije s ňou. A myslím si, že je potom aj od ostatných poslancov cítiť, že keď predkladajú nejaký návrh, ktorý dlhodobo mali na mysli, dlhodobo na ňom pracujú a keď ho prezentujú, že úplne s ním žijú. Čo mňa zaujalo, tak bolo práve to, čo citoval, ale popri inom, čo ma zaujalo, ale na čo by som sa chcel iba upriamiť, tak bola citácia ústavy. Článok číslo 26 našej slovenskej ústavy v odseku 3 hovorí, alebo prečítam ho celý. Článok číslo 26 odsek 1: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené." Odsek číslo 2: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon." Tretie: "Cenzúra sa zakazuje." Štvrté, štvrtý odsek: "Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."

    Ešte je tam piaty odsek, ale nesúvisí príliš.

    Naozaj mi išlo o ten, v podstate o prvý, druhý, tretí, štvrtý odsek, ktorý v prvom odseku hovorí o tom, že sme si vybojovali niečo, že máme slobodu prejavu na Slovensku. Hurá, všetci z nás si asi povedia. Vážime si ju. V druhom odseku, že teda nepodlieha, alebo to právo vyjadrovať svoje názory nepodlieha žiadnej nejakej regulácii alebo nejakému povoľovaniu, a teda máme v tomto absolútnu slobodu. Po tretie to, čo hovoria liberáli, že cenzúra sa zakazuje, a za všetkým, akýmkoľvek obmedzením vidia cenzúru. A po štvrté, to veľmi dôležité, že štát má právo zasiahnuť do tejto slobody, ak tá sloboda, zjednodušene, ohrozuje mravnosť. To, čo tu ukázal Braňo Škripek a o čom teda informoval niekedy možno pred mesiacom na tlačovke, jednoznačne, myslím si podľa asi, neviem, nechcem hovoriť teraz, ale podľa súdnych ľudí si myslím, že ohrozuje jednoznačne mravnosť. Ak niekto chce povedať, že tie obrázky, ktoré tu boli zverejnené, neohrozujú mravnosť malých detí, ktoré sa k týmto novinám bez problémov dostanú, môžu si ich bez problémov v novinových stánkoch kúpiť, tak si myslím, že vlastne ten človek ani nevie, čo je v skutočnosti mravnosť. A znova, bolo to tu už aj pri tej téme audiotextu, ale aj pri tomto, si myslím, že je krásna sloboda. Ale, ak štát si myslí, že jeho úlohou je naozaj poskytnúť svojim obyvateľom bezbrehú slobodu, kde nechráni ľudí, ktorých v podstate tá bezbrehá sloboda môže svojím spôsobom poškodiť, tak ten štát na svoju funkciu zlyháva. A na Slovensku podľa toho, čo sme tu videli, štát na svoju funkciu ako keby dobrovoľne abdikoval. Naozaj, stačí zájsť do kolísky demokracie, alebo nášho vzoru demokracie, do Spojených štátov a skúste hľadať dni a týždne, či nájdete jeden voľne prístupný časopis alebo noviny, kde nájdete ktorúkoľvek fotografiu, ktorá by sa, alebo podobnú fotografiu tým, ktoré tu boli zverejnené. My sme si odpozerali demokraciu, ale snažili sme sa ju urobiť asi až príliš demokratickú a vôbec sa v tejto téme alebo v tomto konkrétnom momente nehanbím povedať, že treba obmedziť tú bezbrehú slobodu, ktorú v tejto veci konkrétnej na Slovensku máme. Viac hovoriť nechcem, lebo myslím, že Braňo povedal všetko, čo povedané malo byť. Ďakujem veľmi pekne, bol by som veľmi rád, ak by ste to podporili.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Áno, Igor, ak si povedal, že je to bezbrehá sloboda, ja hovorím, že slobodu si nesmieme zamieňať so svojvôľou. Lebo aj to ja vidím, proste, že každý si tu robí, čo chce, a nie sú mantinely, nie sú tie brehy, nie je ten strop, po kade sa to môže. Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, budem sa snažiť byť naozaj stručný, pretože som pôvodne neplánoval vystúpiť k tejto téme a tento môj príhovor je do veľkej miery improvizovaný, avšak musím povedať, že po tej exhibícii bigotnosti a obmedzenosti z minulého týždňa, keď je predložený ďalší v podobnom duchu písaný návrh zákona v tejto Národnej rade, tak už naozaj nemôžem vydržať a nemôžem sa na to len tak bezo slov naďalej pozerať. Myslím si, že, som presvedčený o tom, že politik môže byť občanom svojej krajiny prospešný, ale že každý politik môže byť občanom vlastnej krajiny zároveň aj nebezpečný, a som presvedčený, že nebezpeční sú tí politici, ktorí sú presvedčení, že oni sami vedia lepšie než ľudia, čo je pre tých ľudí dobré. Som presvedčený, že nebezpeční pre svojich vlastných občanov a pre svoju vlastnú krajinu sú politici, ktorí si prisvojujú mandát rozhodovať o tom, čo ľudia robiť môžu alebo nemôžu vo sférach, kde tým nikomu neubližujú, ktoré sú vo sfére ich súkromia. Politici, ktorí prejavujú ako keby túžbu riadiť ešte aj sexuálny život svojich občanov, nazerať im do spální a kontrolovať, či tam nevykonávajú nejaké neprístojnosti. Som presvedčený, že keby mnohí tí, ktorí najviac hlásajú lásku a morálku aj v tomto parlamente, sa tej láske vo všetkej počestnosti aj morálne venovali, nemuseli by zaťažovať tento parlament vybíjaním si svojich vlastných sexuálnych frustrácií. Ja si nemyslím, že ľudia sú hlúpi. Som presvedčený, že občania, ľudia tejto krajiny sami vedia, čo je pre nich dobré, a že v prvom rade je potrebné nechať na ich vlastnú zodpovednosť rozhodovanie v týchto etických a morálnych otázkach. Veď nakoniec, keď sa chceme rozprávať filozoficky, povedzme si o tom, že kedy je konanie ešte morálne a kedy už nie. Morálka je, samozrejme, subjektívna, môže sa líšiť spoločnosť od spoločnosti, kultúru od kultúry, krajinu od krajiny. Na rozdiel od etiky, ktorá dáva odpoveď na to, že čo je správne a nesprávne. Morálka dáva len odpoveď na subjektívne, čo je dobré a čo nie je dobré, ale jedna vec o morálke platí. Aby sme mohli povedať, že človek koná morálne, musíme mu dať najprv možnosť výberu. Musí mať najprv možnosť konať aj nemorálne, sám sa vnútorne rozhodnúť pre to, čo je dobré, až vtedy môžeme povedať, že koná morálne. Ak mu znemožníme konať nemorálne, a to ešte o tom, že čo je morálne a čo nie, o tom samozrejme môžeme debatovať, tak mu v podstate znemožníme byť aj morálny. Tento zákon pritom nie je o pornografii. Tento zákon nie je o tom, aby zabránil nejakému ubližovaniu na nejakej výchove, ubližovaniu na deťoch. Tento zákon totiž nehovorí o pornografických časopisoch, ako sa snažíte mnohí podsúvať v tejto rozprave, tento zákon hovorí, že Nový čas má zmeniť svoj obsah a že ak ho nezmení oproti tomu, čo je dnes bežné a bežné už 20 rokov v tejto krajine, tak že bude predávaný niekde za záclonkou. Tento zákon je o slobode prejavu. Tento zákon je o obmedzovaní základných ľudských práv. Tento zákon je o tom istom, čo už napríklad v tej Amerike majú dávno vyrozprávané, a kto nevie o čom, nech si pozrie známy film Ľud verzus Larry Flynt. O tom je tento zákon. O obmedzovaní. Nie o obmedzovaní v zmysle ústavy, nie o obmedzovaní v zmysle záchrany nejakej morálky alebo ochrany demokracie. Jednoducho je o tom, že si niektorí ľudia myslia, že majú patent na rozum a patent na to, čo je správne, a na to, čo je dobré, a tento patent sa chcú zákonom rozhodnúť uvaliť na všetkých občanov tejto krajiny. Tento zákon je o nafúkanosti. O nafúkanosti niektorých politikov, ktorí sú presvedčení, že vedia oni lepšie než ľudia sami, čo je pre nich dobré. Čo príde nabudúce, ak by sme sa naozaj vážne zaoberali týmto zákonom? Zakážete dievčatám na letných kúpaliskách opaľovať sa hore bez? Budete chcieť zachráni, zakázať sexuálnu výchovu na školách? Týmto zákonom de facto chcete zakázať aj článok, ktorý vyšiel včera a bol v jednom z tabloidov, ktorý ste tu kritizovali, a bol zameraný na vysvetlenie názorného postupu samovyšetrenia rakoviny prsníka. Aj noviny s takýmto článkom by museli byť dané niekam za tú záclonku, museli by mať podtitul erotické a nemohli by byť bežne predávané. Ak vám, ak vám vadí, pán kolega, hovorím teraz ja, prepáčte. Ak vám vadí to, čo je naozaj bežné, to, čo je spoločnosťou akceptované, ak chcete uplatňovať svoj patent na rozum a zároveň protestujete proti dúhovej vlajke v tejto miestnosti a zároveň sem donesiete a vystavíte, tak aby to bolo všetkým prístupné, obrázky a výtlačky toho, čo sami označujete za nemorálne, tak s prepáčením vyvraciate samých seba. Aký trest potom budete navrhovať za porušenie tých vašich takzvaných zákonov na ochranu morálky? Dostaneme sa aj k nejakému kameňovaniu? Dostaneme sa k nejakému uplatňovaniu práva ako šaría? Fanatizmus je zlý. Každý fanatizmus je zlý. Nielen ten moslimský. Ja som presvedčený, že motiváciou tohto zákona je jednoducho presadzovanie nejakého vlastného svetského videnia vlastných noriem morálky bez ohľadu na to, že v liberálnej demokracii má každý občan právo vyznávať svoje vlastné hodnoty a náboženské presvedčenie, a som presvedčený, že týmto smerom by sa naša krajina nikdy nemala vydať. Zdržal som sa do veľkej miery tých debát, ktoré sme tu zažívali, myslím, 3 dni minulý týždeň, pretože tá debata bola posunutá niekam úplne nesprávnym smerom. Ja si nedovolím ani len snažiť sa predpokladať, čo by si napríklad mohol myslieť, mohla myslieť nejaká božská bytosť a ako by mohla hlasovať. Nedovolím si to predpokladať kvôli tomu, že jednoducho na rozdiel od mnohých kolegov v tomto parlamente viem, že je prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky. Je prízemné ťahať ich sem, za tento stolík a je prízemné presadzovať nejaké morálne videnie odvodené od akéhokoľvek náboženstva alebo od akéhokoľvek osobného presvedčenia na všetkých občanov tejto krajiny. Ospravedlňujem sa za tú prestávku, ale naozaj len počas vášho vystúpenia, pán kolega, som si narýchlo písal poznámky. Som presvedčený, že oveľa než to, čo ste tu vystavili, a pozrel som si to a nenašiel som tam nič, čo by mohlo ohroziť moju mravnú výchovu napríklad. Ani mojich detí, ešte zatiaľ žiadne nemám, ale určite by mi to nevadilo. Na to vezmite jed. Som presvedčený, že ľudia sa majú rozhodovať o tom, ako budú nakladať so svojou sexualitou a som presvedčený, že tí, ktorých táto téma fascinuje takým spôsobom, že sa ju snažia uzákoňovať, možno majú sami vlastný problém, ktorý by mali riešiť. Dovolím si citovať podľa predkladateľa, obed nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať. Toto je rezervované pre večer, pre voľný čas, pre víkend, pre posteľ. Prosím vás, akým právom chcete predpisovať a akým právom vôbec na pôde parlamentu chcete diskutovať na takéto témy? To už potom naozaj to strašenie ľudí po nociach v spálni začína naberať reálne kontúry. Ja na rozdiel od vás, pán kolega, aj keď vy ste to povedali najprv nesprávne, povedali ste, že dúfate, že hlas zostane nevypočutý. Viete, čo by o tom povedal Freud? Freud by povedal veľmi zjednodušene, že takéto prekecnutia sú prejavom podvedomia. Ja, naopak, dúfam, že tento hlas a tento návrh zákona zostane v tomto parlamente nevypočutý. Dúfam v záujme vývoja toho etického tejto krajiny. Dúfam, že politici, ktorí sa budú snažiť ľuďom predpisovať, čo je dobré a čo je zlé v oblastiach týchto osobných slobôd, vypočutí nezostanú, a preto si dovolím v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložiť aj procedurálny návrh, aby bol tento návrh vrátený a aby teda Národná rada nepokračovala v rokovaní o ňom. Pán kolega, každý má právo aj na omyly, každý má právo na vývoj svojej osobnosti. Možno niektorí boli v mladosti divokejší a možno ich ovplyvnilo nejaké božie zjavenie, aby zmenili svoj život, ale som si istý, že bez ohľadu na to, akou osobnou zmenou prešli a akou osobnostnou zmenou prešli, nikto nemá právo ohýbať rámec Ústavy Slovenskej republiky pre slobodu slova. Nikto nemá právo bežnú a dostupnú tlač, ktorá tu vychádza 20 rokov, snažiť sa ovplyvňovať, snažiť sa určovať jej obsah. Hrozím sa chvíle, keď napríklad aj diskusia o sexualite bude zakazovaná v tejto krajine. Hrozím sa chvíle, keď niekto bude sa snažiť presadzovať subjektívne normy a svoju vlastnú ideológiu a svoj vlastný svetonázor aj pre tie moje budúce deti. Hrozím sa toho, že politikov, ktorí sú presvedčení, že sami vedia, čo je pre ľudí dobré, ešte občania, bude pribúdať. Ďakujem vám a som presvedčený, že ak sa chcete venovať tejto téme, dá sa nájsť omnoho viac príkladov toho, čo má naozaj negatívny vplyv a sú to scény skôr násilia. Zábery možno dopravných nehôd a podobné, a dokonca možno by som bol ochotnejší pripustiť, že aj niektoré vystúpenia v tejto Národnej rade by mali byť vysielané s hviezdičkou, než to, čo sa snažíte svojím zákonom upraviť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ospravedlňujem sa, ak som bol trošku expresívnejší, naozaj nebolo to nejakým spôsobom pripravované. Toto je jednoducho osobná reakcia liberála na to, čo ho prekvapilo spoza tohto rečníckeho pultu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Pán poslanec Chren, pred chvíľou som pri hlasovaní zahlasoval za váš návrh ohľadom ekonomických stimulov a myslím, že v tej oblasti ste dobrý aj ako vás vnímam z predchádzajúcich období. A toto vystúpenie bolo také naozaj, ako ste to nakoniec trocha priznali. Zdá sa mi to také nevhodné a neférové. Niekoľkokrát ste napadli aj priamo pána predkladateľa, ale aj ďalších ľudí. Použili ste slovo ako bigotnosť, obmedzenosť, narážky, osobné narážky, narážky na sexuálny život, označili ste týchto ľudí za frustrovaných, nafúkaných. Obviňovali ste z patentovania si rozumu. Treba povedať, že pán poslanec Škripek predložil petíciu, ktorú mu podpísalo jedenásťtisíc voličov alebo resp. občanov, nielen voličov, pardon, ktorí jasne žiadajú takúto vec. Nie je to nejaký jeho súkromný výmysel. Ďalej, myslím, že ste dosť zavádzali vo svojom vystúpení, pretože táto sloboda tu zostáva. Možnosť výberu stále zostáva, len tí dospelí budú musieť si vyberať mimo dosahu detí a mládeže. Navyše ukázal konkrétne ukážky, ktoré sú dnes bežné a ktoré naozaj teda nie sú obyčajným dokumentačným znázorňovaním nahoty, ale spôsobom takým, ktorý by mal zostať pre ľudí zrelých, aby to posúdili. S tým sa zhodneme. Mne prišlo, že to vaše vystúpenie bolo podnietené skôr takou frustráciou, že vám neprechádzajú tie návrhy. Zahlasovalo za nich 13 - 14 ľudí, čo je naozaj veľká bieda. Prídete mi ako taký malý nahnevaný frustrovaný liberál a ešte sa priznáte, že nemáte deti, a budete tu poučovať. Nikto neobmedzuje ani vás, ani vašich voličov, aby ste si pozerali takéto obrázky, ktoré tu boli vystavené, ale my chceme strážiť naše deti. Takže poprosím vás, nestrašte tu nejakými smiešnymi víziami a obavami o Slovensko.

    Ďakujem.

  • Martin, pôjdem po takých tvojich citátoch, ktoré si teda hovoril a poviem možno k tomu niečo svoje. Povedal si, že v prvom rade treba nechať na ľudí, na ich vlastné svedomie, čo im škodí a čo nie. Jasné, samozrejme, dospelý človek sa vie rozhodnúť a možno aj ten predtým, ako je tesne dospelý, ale malé decko 5-, 6-ročné, ktoré bez najmenších problémov sa k tejto tlači vie dostať, možno 10-ročný školák na základnej škole, myslím si, že ešte nevie sa rozhodnúť, čo mu škodí a čo nie pre jeho vývoj. A o tomto hovoríme, ale to je tá mravnosť v tej ústave a asi tebe to príliš veľa nehovorí. Povedal si, že tento zákon je o nafúkanosti niektorých politikov, súhlasím. O tvojej nafúkanosti a predviedol si tu veľmi nafúkaný prejav mestského liberála. Vyslovene si bol demagóg a klamal si a podľa mňa úmyselne si klamal a druhá varianta je taká, že si si vôbec neprečítal návrh zákona, lebo povedal si, že na základe tohto návrhu zákona by nebolo možné uverejniť fotografiu, kde je znázornené vyšetrenie, samovyšetrenie pri prípadnej rakovine prsníka. Jednoducho, vyslovene hrubo klameš. Prečítaj si, prosím ťa, aspoň návrh zákona, keď ideš k tomu niečo vystúpiť. Povedal si, že fanatizmus je zlý, áno, tvoj bezhraničný liberálny fanatizmus je zlý, lebo ten nepozerá na záujmy malých detí, ale o každom človeku si myslí, že je zodpovedný, vie sa rozhodnúť, aj to malé 6-, 7-, 8-ročné dieťa, čo je úplná hrubá lož.

    Hovoríš, že tí, čo to predkladajú, možno sami majú vlastný problém, a naznačoval si tu hocičo a nie práve čisté, vyslovene to bol od teba prejav, prejav demagóga, plný osobných urážok iných ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor. Čiže, jednoznačne si ukázal, čo podľa teba liberalizmus je, toto je rešpekt iného názoru, urážať druhých ľudí a spraviť z nich nesvojprávne osobnosti.

  • Ďakujem za slovo. No vy ste povedali, že ste, že ste boli expresívny, no vy ste boli naozaj útočný a ja som bol milo, teda nemilo prekvapený prečo, lebo fakt som mal tiež pocit z toho, že ste nečítal ten zákon a ste si neuvedomil tie dôsledky, kedy je ten účel úplne, ale úplne iný, ako o ktorom ste teda vy hovoril. Zachytil som z vášho prejavu, že ide o isté obmedzenia alebo, alebo nedajbože o cenzúru, no určite nejde. Nejde o žiadnu cenzúru, keď pán poslanec Škripek navrhuje označovať tlačoviny alebo teda takéto materiály plnom erotickej, aké to je obmedzenie, iba označiť erotické, a to len z dôvodu, aby sa k tomuto nedostala mládež. To je, ten účel je výborný. Tiež ste povedali, že súčasný stav je spoločnosťou akceptovaný a ide iba o názor pána Škripeka. No veď ale pán Škripek vám tu hovoril o petícii jedenásťtisíc ľudí, ak si dobre pamätám, ktorá, ktorá vyslovene podporuje tento návrh, nie je to iba jeho názor, je to názor viacerých ľudí. Môžem vám povedať, aj keď nemám deti a som liberál, ja za tento návrh zahlasujem. A nie preto, že by pán Škripek bol môj kolega, ale pretože si myslím, že tento návrh zákona je správny a ako taký má byť podporený, musí byť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Niekedy si myslím, že forma vystúpenia našich kolegov zabíja niekedy obsah. Ja cítim, že na rozdiel od mojich kolegov by som dokázal hľadať nejaké rácio práve v tom, ako pán kolega Chren vystúpil, len fakt je ten, že je to tak veľmi subjektívne, že istá sebavedomosť môže byť niekedy veľmi na škodu, ale nie je to asi to podstatné. Podstatnejšie, čo chcem povedať, je to, že existuje istá miera. Všetko je vlastne otázka miery a tu možno sme sa mali sústrediť nie na to, aby sme sa navzájom pustili do takejto ostrej polemiky, ale aby bola presnejšie stanovená otázka miery, čo áno a čo nie. A to, čo mi veľmi evokovalo, bola tá vaša výmena o svojich deťoch, ktoré ešte nemáte a ktoré raz nebudú mať s tým problém. Ja chcem povedať na to konto len jednu vec, ktorú som ja so svojimi deťmi, ktoré už mám a už sú veľké, dospelé, vždy praktizoval v oblasti erotických programov, boli to erotické programy alebo teda erotické nejaké pohľady, či v televízii, alebo v novinách. Tie naše deti majú takú prirodzenú schopnosť, tak ako cudne sklopiť zrak a tak ako sa odvrátiť, že toto viem, toto by som nemal ešte vidieť. A ja som veľmi rád zdôrazňoval tým svojim synom, že viete čo, pokiaľ vidíte nahé ľudské telo alebo to, že sa dvaja bozkávajú, na tom nie je vlastne nič strašné, to nie je vec, pre ktorú by ste mali odvracať tvár. Poprosím vás, chalani moji, vždy odvracajte tvár od toho, keď vidíte násilie, hrubosť, krv, vraždy, zabíjanie. Toto sú veci, ktoré mne vadia oveľa viacej v našich časopisoch, a tam som zacítil práve túto vetičku, len kvôli tomu som sa rozhodol prihlásiť, od pána Chrena, kde spomenul aj on niečo také, tak by som povedal, že možno nie všetko je možné, riešiteľné zákonom. Skúsme apelovať aj na spoločnosť našimi poslaneckými mandátmi v tom, že každý z rodičov je zodpovedný a mal by to aj v tomto smere využiť.

  • Áno, ďakujem. Pán kolega, tiež ma prekvapilo, aj z osobného kontaktu ste na mňa vždy pôsobili ako rozhľadený človek a teraz ste povedali, že vraj hovorím o súkromí ľudí. Pre pána kráľa, pán Chren, pozrite sa na tie bilbordy, toto je súkromie? Pán Chren, toto nie je súkromie, toto je verejná propagácia. Prepáčte, čo sme zoologická záhrada, aby sme vulgárnym spôsobom ukazovali ľudskú sexualitu? Veď ja nehovorím o súkromí, čiže úplné omyly, vy ste ma vôbec nepochopili. Toto, pán Chren, je verejné obťažovanie, verejné obťažovanie. Jedenásťtisíc ľudí je tým obťažovaných, pán Chren. Len zo 160 komentárov k mojej petícii je 97 percent podporných, pán Chren, toto nie je môj názor, pán kolega. Je toto zrozumiteľné a zdravým rozumom pochopiteľné, čo som povedal? To je úplne jednoduché, toto je jedenásťtisíc ľudí, nechce, pán kolega, zatiaľ, a ja som si istý, že nazbieram stotisíc ľudí, 100-tisíc podpisov len preto, aby som to znovu predložil do Národnej rady, ak by to teraz nebolo prijaté.

    Za druhé, vy ste uviedli samovyšetrenie prsníka. Pán kolega, moja manželka je lekárka onkologička a moje deti, moji chlapci, mám troch chlapcov, synov, oni videli, ako je propagované samovyšetrenie prsníka, oni chápu posolstvo tej veci, pán Chren, viete čo, malé deti to chápu, keď to má zmysel. Ale keď to je takýmto spôsobom vulgárne a bezbrehé, tak to na deti pôsobí poškodzujúco. Lebo toto je sexualizácia bez účelu. Čiže toto, pán Chren, je treba aj pochopiť, nielen povrchne plytko vnímať. Takže hovorili ste o Freudovi, ale ten už je dávno prekonaný. Vy hovoríte, "hrozím sa chvíle zákazu diskusie o sexualite", veď to by bol omyl. Ale toto nie je diskusia o sexualite, toto je totálna povrchnosť, pán Chren. Čudujem sa vám.

  • Ďakujem. Pán kolega, rozprávali ste o tom, že ľudia vedia, čo chcú, ale ja tu vidím v prvom rade tie deti. Tie deti, tú ďalšiu generáciu, ktorú máme naučiť tak, aby vedeli morálne a normálne, ja hovorím žiť, ako sme boli napríklad naučení aj my. To, že to nie je Braňa Škripeka názor, keď za 21 dní sa zozberá 11-tisíc podpisov, u mňa to je sila. U mňa to je sila, a riadna sila, za 21 dní a viac-menej to je ich hlas, ktorý tu zaznieva. To nie je hlas len Braňa Škripeka iba, že to beží 20 rokov, no ja sa hrozím, kde sme sa za 20 rokov dostali v tejto kategórii vnímania sveta, ja sa hrozím. Ja by som sa hanbil povedať, že toto je náš výplod, ktorý sme 20 rokov dobyli svet týmto, čo tu máme. A keď hovoríme, že Amerika už tým prešla, a múdry národ sa poučí z chýb druhých, prečo my sa tomu nevyvaruvávame, že sme sa nepoučili, nie iba v tejto oblasti aj v iných oblastiach, a viac-menej ideme objavovať objavené, a vyzerá, že prakticky ako keby sme nevedeli, ja hovorím, schádzame zase z rozumu? Však sa preberme, ľudia boží! Ďalšia generácia vidí v nás vzor alebo nevidí v nás vzor, v rodičoch, v starých rodičoch, prastarých rodičoch. Ja tak isto mám deti a tak isto mám s tým problém, tak hovorím, áno, robme niečo, lebo sme zákonodarci. Musíme s tým niečo robiť, lebo ináč nás to, to svedomie bude tlačiť až do konca života. Ďakujem.

  • Ďakujem, chcete reagovať pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, na túto krížovú výpravu chcem zareagovať nasledovne. Mne naozaj a chcem najprv povedať, že vážim si názor pána poslanca Mičovského, dlhodobo a nielen v tejto otázke, a myslím si, že prezentoval postoj naozaj založený na zdravom rozume v tom, čo povedal vo svojej faktickej poznámke. Páni kolegovia, mne nevadí, nevadia mi ľudia, ktorí majú iný názor, preto som napríklad vulgárne nevykrikoval a neútočil na kolegu Drobu pri jeho prejave minulý týždeň v tomto parlamente. Avšak vadia mi ľudia, ktorí chcú obmedzovať slobodu názoru, slobodu prejavu a slobodu tlače, pretože to je práve právo povedať vlastný názor, treba ochraňovať. Vadia mi ľudia, ktorí sa hrajú na ochrancov morálky, a pritom im nevadí obmedzovanie ľudských práv a nevadí im, že na Slovensku stále existujú mnohé formy diskriminácie, ako sme videli minulý týždeň v tomto parlamente. Vadia mi ľudia, ktorí si neuvedomujú, že demokracia nie je liberálna, pretože násilie zostáva násilím, či ho pácha jeden človek na tisíc, alebo tisíc ľudí na jednom. A verte mi, čo sa týka tej vašej petície, aj keby 90 percent ľudí podpísalo petíciu, že sloboda prejavu je zlá a že treba spáliť knihy, ako to kedysi bolo robené, tak si nebudem myslieť, že je to správne a nebudem to môcť podporiť.

    A na záver mi len dovoľte povedať napriek mojej možno v porovnaní s mnohými z vás krátkej životnej skúsenosti, mojou skúsenosťou naozaj je, že tí najväčší obhajcovia morálky bývajú často najviac sami spochybniteľní. Vy sa tu pozícionujete za ochrancov morálky a pod touto dymovou clonou sa snažíte presadzovať mnohé veci obmedzujúce slobodu, a nie liberálne. A ak aj mnohí moji kolegovia nechcú proti tomu vystúpiť, možno sa boja ozvať, lebo je to politicky nepopulárne, tak mi verte, že mne je popularita v tomto prípade ukradnutá, pretože sloboda, sloboda prejavu a sloboda tlače, za tú stojí bojovať vždy a všade.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy, pán poslanec Viskupič. Kolegovia nediskutujeme, v rozprave budeme pokračovať pánom poslancom Viskupičom.

  • Vážená pani predsedajúca, dve kolegyne zo SMER-u, dvaja kolegovia zo SMER-u, osem, deväť ľudí z OĽaNO a dvaja poslanci - jeden za SDKÚ a jeden zo SaS, a práve, dvaja zo SaS. Chcel by som zaujať ľudský, občianský, rodičovský postoj k predmetnému návrhu zákona alebo teda k zamýšľanej zmene dvoch zákonov v našom právnom poriadku. Veľmi ma tento návrh nepotešil. Skúsim z inej cesty, aby, z inej strany, aby som nebol obvinený možno z nejakých prehnaných ambícií, že niekto patent na rozum má a niekto nie, tuná môj kolega z klubu hovoril o amerických dejinách a tam ten boj, tak ako hovoril Maťo Chren, bol vybojovaný a on bol víťazný v prospech slobody slova a v prospech slobody šírenia toho slova - a tam ten spor, on je známy, on je sfilmovaný, je to veľmi známy spor a volá sa Ľud verzus Larry Flynt. Larry Flynt bol vydavateľ pornočasopisov a napriek tomu, že to bolo tak, on ten spor nakoniec vyhral a tá vyššia mravná hodnota, a to je sloboda slova a sloboda jeho šírenia, je, bolo urobené v Amerike zadosť, pretože dlhé dejiny, ktoré si niekedy v rámci boja za slobodu museli tam v Amerike vybojovať, im boli viac ako to, že vznikne a otvorí sa Pandorina skrinka a niekto začne nejakým spôsobom slobodu slova spochybňovať. Ja preto hovorím, že keď niekto víta túto debatu, ja chcem iba upozorniť na možné otvorenie Pandorinej skrinky a napriek tomu, že táto téma pravdepodobne z môjho pohľadu na Slovensku veľa bodov neprinesie a skôr bude 90 percent ľudí naklonených tomu, že nejakým spôsobom môžeme obmedziť slobodu slova, v tomto prípade možno slobodu nejakého iného zobrazenia.

    Ja sa pýtam, kde sú vyčíslené náklady? Viete, ako ďaleko táto téma siaha, vieme si vôbec tuná my predstaviť, do akej obrovskej témy sa púšťame, keď my sami tuná nám sloboda slova bola ako keby garantovaná? Iné národy, iní ľudia bojovali a zomierali často za to, aby slovo šíriť a niečo povedať mohlo byť obsahom ústav v mnohých štátoch. Naša ústava, tak ako tu citoval Igor Matovič, hovorí v článku 26 o slobode prejavu a na právne informácie, a tá je zaručená.

    "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať" iba na licencie, to nám uzákoňuje duálny systém, podmienky sú ustanovené zákonom o retransmisii. "Cenzúra sa zakazuje". V čl. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." A tak sa teda pozrieme, čo je to tá mravnosť. "Mravnosť je súhrn zmýšľaní, resp. súvisiacich správaní slobodného a rozumného človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám, korešpondujú s mravným zákonom." Definícia teda znie, že "mravnosť je súbor mravných pravidiel a noriem subjektívnej povahy a človeka, ktoré ovplyvnia jeho konanie. Mravnosť je hlavný predmet skúmania etiky." V predchádzajúcom týždni tu niekto sa snažil jedného kresťanského etika nejakým spôsobom dokázať a prišiel pre mňa k prekvapenému záveru, aj som ho za to kritizoval, a spomínal tu jednu božskú osobu, ja si toto už na tomto mieste som sa zaviazal sám pred sebou napriek tomu, že som ho kritizoval a používal jeho meno, že už to viacej neurobím, a preto chcem apelovať pri tom, ako som si tento zákon a jeho dôvodovú správu čítal, že nevydávame sa dobrou cestou. Nevydávame sa dobrou cestou preto, že nám sloboda slova, jeho šírenie, zobrazovanie bolo darované. Iní bojovali za to, aby my sme si mohli povedať, zobraziť a určiť to, akým spôsobom naša spoločnosť bude spravovaná, a to sme si dali aj do ústavy. Otvoriť Pandorinu skrinku a hovoriť o tom, že zavedieme nejakým spôsobom - a ja sa ho skúsim teda z toho návrhu zákona, aby som nebol obvinený, že som ho nečítal, jednu citáciu si dovolím a to je, že v odseku 3, ktorý znie, sa dopĺňa, § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Ohrozením mravnosti sa rozumie pre účely tohto zákona zverejnenie alebo sprístupnenie takého výtvoru vo veci, ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie alebo obscénnym alebo vulgárnym spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu ľudského tela alebo pohlavného života a ktorého následkom môže byť narušenie ľudskej dôstojnosti alebo vytvorenie zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia."

    Ja nebudem obhajovať tieto fotky, či mravné sú, alebo nie sú, keďže je to subjektívna kategória, tak z pohľadu veľa ľudí, mne sa mnohé z nich takisto nepáčia a myslím si, že v zdravej spoločnosti existuje dostatočné množstvo mechanizmov na to, aby sme ochránili tie často spomínané deti, ktoré tu často beriete. Viete o tom, že aj alkohol je nebezpečenstvom, a preto my budeme zakazovať predávať alkohol v Tescách, alebo pôjdeme teda touto cestou ďalej a ďalej, a ďalej. Nechodia vaše deti, ja mám deti na rozdiel od poslanca Chrena, ale v Tescu sa alkohol predáva, je to metla ľudstva, ohrozuje mravnosť, ale nebudeme sa predsa vydávať cestou zákazov a príkazov v tak citlivej kategórie, ako sloboda slova je. Páni poslanci a kolegovia, ja vás iba upozorňujem na to, že otvárame Pandorinu skrinku, boj za slobodu slova nevybojovali Slováci, je to dejinná linka obrovských obetí na životoch a obrovských perzekúciách príkladov, na ktoré tu nie je teraz miesto a čas, aby sa stalo systémom v demokratických krajinách, že môže si ten, kto má nejakým spôsobom názor, ho prezentovať slovom, písmom, tlačou, obrazom, ako, ako do tej miery, dokiaľ nenarúša nejakú slobodu a nevstupuje do slobody niekoho iného. Tento návrh zákona tým, že sa tu subsumujú, a ja teda pozerám na to, že či obrázok, ktorý má dehonestovať nejakého človeka, za možné, alebo obžalovávať ho verejne za jeho možné vystúpenia, ktoré sa použili aj v dennej tlači, možno dávať do toho, že vyvoláva sexuálne vzrušenie alebo teda odkrýva a zdôrazňuje intimitu ľudského tela. Branislav, ja som tým, ako sme sa vracali z Mestského zastupiteľstva v Trnave, počúval tvoj príspevok v rozprave a ja som tam narazil dokonca aj v tvojich slovách pri tom, ako si vystupoval, ja to teda skúsim nájsť a odcitovať, že si rozdelil teda denné obdobia na to, kedy je vhodné sa sexualite venovať a kedy nie a tým, že teda Slovensko je zamorené všadeprítomným zobrazovaním nahoty a sexuality, bilbordmi, internetom, tlačovinami a kdekade sú vystavené obrázky, plagáty čokoľvek a toto reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie. Na obed sa sexuálne správať, to nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať, to je rezervované pre večer, voľný čas, víkend alebo posteľ, ja citujem, "s tým je predsa spojený prejav lásky, ktorého cieľom je plodnosť". Tuná sa pripájam k tomu, že naozaj nechajme ľudí sa sexuálne vybíjať proste v dennú hodinu, kedy oni to uznajú za vhodné, ja neviem, či to je zrovna teda obed, ale pre niekoho áno, pre niekoho nie. Fakt nie sme tak múdri svetom zákonodarcom tým, že máme zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, že skutočne vieme. Viem, že si dávate stále do úst tie deti, ale deti sú pre mňa tuná tak, ako som vyčítal strane SaS, že LGBT komunita sú rukojemníkom, tak vy stále hovoríte o deťoch, ktoré sú vystríhané, ktoré sú konfrontované s inými nástrahami ľudského života a ja hovorím, že vy tu siahate na element, ktorý nie je dobré nejakým spôsobom otvárať Pandorinu skrinku. Ja vám poviem aj teda konkrétny príklad, tuná niektorí poslanci používajú expresnejšie slová, takisto to nabúrava deti, takisto to dieťa má prístup na to, čo ja teraz rozprávam a teraz ja budem chcieť, aby nejaký regulačný orgán, ktorý reguluje médiá alebo internet, aby slovo, ktoré tu bolo použité a je často citované v novinách, tak zakázalo to, že nemôže byť zobrazovaný človek, ktorý používa slová napr., nechcem ho vysloviť, ale je dosť populárne, čo sa týka Igora Matoviča napr. A to hovorím, že vydávame sa na cestu, vydávame sa na cestu tú, že niekto, nejaký regulačný orgán, nejakým upravením zákona budeme môcť obmedzovať to, že napr. toto kazí mládež. Ja teda furt deti, viete, kto v histórii bol za kazenie mládeže odsúdený a musel vypiť fľašu bolehlavu? Bol to Sokrates. Sokrates, ktorý sa premával po Agore, namiesto toho, aby robil vo vinohrade, Xantipa ho za to nemala rada a veľmi ho bila, ale koniec-koncov tí múdri grécki vtedajší jeho ho odsúdili za to, že kazí mládež, to bol dôvod. Tento dôvod si môžeme zobrať úplne všetci, ja mám na srdci budúcnosť svojich detí úplne rovnako, páni poslanci a panie poslankyne, ako vy a myslím si, že keď tu sme v 21. storočí a bavíme sa o možnom, možných rizikách obmedzenia slobody slova a máme tu krajiny, ktoré nám dávajú príklad, že ak sa na tú cestu vydali, tak potom veľmi rýchlo sa vracali späť a ochránili to, že prejav ľudskej bytosti - slovom, tlačou, písmom - má mať všeobecnú a nikým nespochybniteľnú ochranu. Prekvapuje ma, že sa môže niekto nazvať liberálom aj v tejto snemovni a nenapadajú ho možné riziká. Ja chcem povedať záverom tohto vystúpenia, že ak existujú teda podpisy, že mnohí ľudia chcú zmeniť tento súčasný právny stav, viem, že dokážeme nazbierať aj podpisy pod to napr., aby vulgárne vyjadrujúci sa poslanci sa nedostali do tlače, vieme nazbierať podpisy pod hocičo, len treba dávať pozor, ako sa nakladá s verejnou mienkou, a pre mňa to nie je argument.

    Jeden argument si tu používal a mal si tu, že teda nech ti niekto prinesie dopisy o tom, či existuje reálny dopyt po tomto. V dobe, elektronickej dobe sa reálny dopyt nemeria doručenými dopismi poslancovi Národnej rady, ale meria sa, napr. pri elektronických médiách sa to volá peoplemetre. Samozrejme, že médiá, a to by sme si mali, ja o tom niečo viem, uzrejmiť, médiá v mnohých okamihoch svojej pôsobnosti v trhovom prostredí vôbec nerešpektujú to, že by chceli v prvom rade informovať, ale otázku dopytu nemôžeme riešiť takto jednoducho. Dopyt si odmerajú v peoplemetroch a to znamená, a ja garantujem z tohto miesta, že ak sa objaví možno nevhodným spôsobom a na to my už mechanizmy máme, aby ten nevhodný spôsob a veľmi s vami súhlasím pri zavádzaní tzv. druhej opony, kedy viem že pri elektronických médiách a jeho dosahu toho, aby obsahy, ktoré sme sa zhodli, že majú byť šírené po ôsmej, desiatej hodine alebo nie sú vhodné, aby prichádzali do styku s deťmi, ktoré prichádzajú domov o druhej alebo tretej hodine, tak tu my mechanizmus zavedený máme, len toto, čo sa snažíme urobiť úpravou v zákone o mravnosti, to je jeden, ktorý upravujete, a druhý o šírení tlačovín, má všetky prvky cenzúry, ktoré vieme odhaliť. To znamená, že vstupujete do toho, akým spôsobom má vydavateľ riešiť obsah toho, čo vydáva. Zákonodarca vstupuje, akým spôsobom má šíriť to, čo on vydá, do tohto vstupuje zákonodarca. Pri našich debatách som hovoril, že toto dokážu riešiť úplne iné mechanizmy v spoločnosti, ktoré, ak je tá spoločnosť zdravá, sa s týmto problémom vysporiada nie cestou betónovania a zákonodarstvom, ktorý nepozná potom už, kam sa ďalej vydať, lebo keď raz povieme, že nejakej časti spoločnosti vadia obrázky, inému vulgarizmy a niekto si povie, že mládež kazím ja alebo ty. A potom budeme sa baviť o tom, že on má desaťtisíc podpisov pod tým, že Branislav Škripek proste kazí mládež. Toto naozaj nie je dobrá cesta, alebo stotisíc. My sa musíme zamyslieť nad tým, že prijímame, bolo to tu aj povedané a pri mravnosti je to možno aj spomenuté, odvoláva sa to na tzv. mravný imperatív, ktorý sformuloval Immanuel Kant, a ten hovoril o tom, že mám sa správať tak, aby sa maxima môjho konania mohli stať princípmi všeobecného zákonodarstva. Ja upozorňujem, že ak by sa stalo to, že budeme nejakým spôsobom obmedzovať pri dosť vágnych formuláciách o tom, čo mravnosť je, a odvolávať sa na tým pádom subjektívnu kategóriu, že sa vydáme tak zlou cestou, že toto môže byť, páni, veľmi škaredo zneužité akýmkoľvek režimom, ktorý tuná v našej krajine môže prísť a má to všetky prvky toho, čo som sa snažil vysvetliť predtým.

    Čiže v záujme zachovania slobody slova, ktoré je garantované ústavou, a tým, že toto je podľa mňa vysoký princíp, ktorý by sme si mali pri našej rodiacej sa a budujúcej demokracii, kedy si zvykáme na jednotlivé inštitúty demokratického spolužitia, tak nemali by sme do slobody slova vstupovať neuvážene alebo necitlivo, aby sme mohli vyvolávať obvinenia z cenzúry a obmedzovanie práva vydavateľov na to, akým spôsobom slobodu slova jednak prezentujú a jednak šíria. Je to, v ústave je to, (Reakcia z pléna), myslím si, že sa mýliš, ale máš veľmi ambíciu diskutovať a teraz musím za pultom povedať, čo mám na srdci.

    Takže toto je môj postoj. Ja sa pri vašej iniciatíve budem mať ambíciu zdržať a možnože spolu na klube nájdeme aj riešenie, ktoré by išlo možno takou cestou, aby sme dosiahli vami proklamovanú možnú ochranu mládeže, ale zároveň, aby sme nezasahovali do šírenia tlače na Slovensku a aby sme neboli možno obvinení z toho, že skutočne sa vydávame na cestu cenzúry, čo z nás asi nikto nechce. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Jofo, ďakujem. Silné vystúpenie, silné presvedčenie. Dokonca chápem aj tie dôvody, aj keď nesúhlasím s väčšinou. Bolo slušné, na rozdiel od iných protikladných vystúpení niektorých, a preto som rád, že OĽaNO je taký klub, kde sú aj konzervatívci, aj liberáli. Mne sa viac páčia liberáli v OĽaNO ako v SaS, ale to je vedľajšie.

    Chcel by som povedať teraz na faktickú časť tvojho vystúpenia. Keď si spomínal príklad s tým alkoholom. Nemyslím si, že to bol najšťastnejší príklad, pretože to, že deti vidia alkohol v Tescu im nijak neškodí. Pohľad na alkohol neopíja ani nedemoralizuje, ale v tom Tescu im ho nepredajú. Kdežto toto, čo tu Braňo predviedol, pôsobí práve najmä cez zrak, ku ktorému sa tie deti a mládež môžu dostať. Čo sa týka detí a mládeže, ja osobne naozaj pri mojich štyroch deťoch s tým nemám nejaký zásadný problém a nie je to nejaké riešenie si len mojej situácie. Mám o tom presvedčenie ako učiteľ, ktorý pracuje so študentmi, deťmi a mládežou. Ide o ďalšiu vec. Ak sme hovorili o tom alkohole, je to dobrý primer, pretože vy nás obviňujete alebo váš predkladateľ z prohibície a my chceme len upraviť predaj maloletým. Nie, prohibícia je zlá. A takisto aj úplné zakazovanie zobrazovania tohto v tlači, ale toto ten zákon nerieši. On nezakazuje. Ktokoľvek môže tieto veci vydávať, len vyhradzujeme spôsob, akým sa k nemu môžu dostať, resp. nedostať maloletí. Ak, upozornil si na to, beriem to, môžu byť určité riziká, na ktoré si treba dať pozor a možno v prípade druhého čítania bude priestor na nejaké pozmeňováky a vyriešenie tých formulácií, lebo naozaj, a to mi verte, nie je snahou nikoho obmedzovať slobodu tlače a slobodu prejavu.

  • Tak kolega ďakujem. Je prekvapujúce, čo hovoríš. Práve za tú slobodu, o ktorej hovoríš, bojovali práve ľudia na Slovensku z veľkej časti veriaci, nechali sa za to biť. A ďalší príklad bojovania za slobodu je Ľud verzus Larry Flynt. Práve Larry Flynt si vybojoval teda, že sa môžu publikovať erotické a pornografické veci. Kde presne? Nikde sa to nemôže predávať, len vo vyhradených priestoroch. To je americká sloboda. Takú si želám aj ja na Slovensku. Tam dosiahli, že sa porno publikuje a práve preto to upravili, takže nešíri sa takto bezbreho nezmyselným spôsobom. Teraz som sa vrátil z Ameriky pred dvoma mesiacmi. Moja sestra, keď toto videla, priatelia, bývalá obyvateľka Slovenska, povedala, že z tohto by bola demonštrácia a súd, ťažký súdny proces v slobodnej Amerike. Takže navrhujem teda, Jofo, že zrušme teda zákon 445/1990, lebo ten keď si prečítaš, tak vy, páni liberáli zo SaS, musíte povedať, že to je zákon obmedzujúci slobodu. Nech sa páči, prosím vás, prečítajte si ho dobre 445/1990 a 102/2010. Jofo, ide o deti. Viete, čo je zaujímavé na vás, že tuto pán Poliačik vyhlási, že v Kanade stačí, keď si dve detičky kľudne povedia doma, že daddy a papá a vôbec sa nezaujímajú, či majú maminku a tatinka, ale odborníci, tisícky pediatrov alebo tisícky odborníkov na detský vývoj, ktorí desiatky rokov študujú pediatriu, povedia, že je to absolútne nutné a tuto politici kľudne povedia, že to nie je nutné. Takže vy poviete niečo úplne iné, než odborníci hovoria, a vy máte viac pravdy! Tak toto je úplne zaujímavé. Mňa to šokuje! Ale ty si tiež hovoril, že čo tu hovorím o deťoch? Veď odborníci hovoria, že toto im škodí. Toto deťom škodí! Takže, ktoré sú tie mechanizmy na ochranu? Takisto ten príklad s alkoholom. To ma prekvapilo. Čo deťom škodí pohľad na fľašku alkoholu? Škodí im takýto pohľad na vulgárne zobrazovanú nahotu!

  • Ďakujem veľmi pekne. Jofo, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, ktorý vnáša trochu zdravého rozumu do stuchnutých inkvizičných vôd poslaneckého klubu OĽaNO. Viem, že si v menšine, ale zároveň viem, že to myslíš úprimne zo svojho presvedčenia. Cením si hlavne tie odkazy na Kanta, na Sokrata. Keď si to hovoril, spomenul som si na výrok Voltaira o slobode slova: Pane, nesúhlasím s vaším názorom, ale do konca života budem bojovať za to, aby ste ho mohli hovoriť nahlas. O tom je naozaj sloboda slova. A cením si to, že si upozornil na to, že naozaj niektorí kolegovia používajú deti ako rukojemníkov. Tento zákon skutočne nie je o tom, o čom predkladateľ sa snaží argumentovať, že veď len dajme noviny s nejakým prívlastkom niekam za roh alebo ich skryme. Tento zákon je jednoducho o tom, že niektorí predkladatelia chcú ovplyvniť obsah periodickej tlače na Slovensku, ktorá informuje o úplne bežných veciach, ktoré sú všade okolo nás. Tento návrh je o cenzúre! Tento návrh je o tom, že chcete ovplyvňovať, čo v novinách bude, aký obsah tam bude alebo nie! Lebo predkladatelia veľmi dobre vedia, že keby napríklad Nový čas zmizol z pultov, kde je vystavený, tak sa tým zmení jeho predajnosť, a teda, že v prípade schválenia tohto zákona vydavatelia nemajú inú možnosť, len ovplyvniť obsah výtlačkov svojich novín, ktoré vydávajú. Preto treba tento návrh zákona odmietnuť. Preto si cením tvoje vystúpenie. Preto ide tento návrh zákona proti základným ľudským právam a slobodám, proti slobode tlače. Preto síce ako Voltaire budem obhajovať právo na slobodu prejavu, ale zároveň kedykoľvek musím vystúpiť a musím sa ozvať proti snahe znásilňovať demokraciu a presadzovať nedemokratické zákony.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Martin Chren tu už spomenul. Ja som, Jofo, tiež rád, že si prečítal citát, ktorý ja si dovolím zopakovať, pretože ja som nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať, keď som ten citát čítal: "Všadeprítomné zobrazovanie nahoty a sexuality, bilbordy, internet, tlačoviny, kdekade vystavené obrázky, plagáty, čokoľvek reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie" - koniec citátu. No, ja som pozeral, pán kolega, na tie vaše obrázky. Pozrel som raz, nič. Pozrel som druhýkrát, nič. Pozrel som tretíkrát, nič. Jednoducho mne žiadny sexuálny náboj tieto obrázky nevybíjali. Nuž niekomu vybíjajú, niekomu nevybíjajú, ale možno potom stojí otázka inak. Je to naozaj o tých obrázkoch, alebo je to o tom, kto sa pozerá? Ja nechcem byť osobný nijakým spôsobom, ale ja by som vám odporučil prečítať si jednu zaujímavú knihu o teórii tieňov. Napísal ju Carl Jung. Je to psychológ a psychiater, a možno sa trochu viac začať venovať téme spracovania vlastnej sexuality. Ja som presvedčený, že pokiaľ sa s touto témou vlastnej sexuality dostatočne dlho budete zaoberať, tak vám garantujem, že pohľad na nahotinky v Novom čase vám nebude vybíjať žiadny sexuálny náboj.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež to cítim tak, že mi kolega, pán poslanec Viskupič povedal viacej zo srdca ako teda jeho predrečníci niektorí. Ale to je fakt dobre, že môžeme takto otvorene o tom diskutovať, lebo možnože patent na rozum tu v tejto chvíli nemá ani jedna strana. Ja by som len povedal, že to cítim a robím si také resumé, Jofo, z toho, čo si povedal, že tu sú vlastne dve zodpovednosti, dvoch zodpovedností boj. Jedna je zodpovednosť vydavateľov tlače, ktorí fakt majú len limit, ako zvyšovať tržby a znižovať remitendu, a zrejme v tom duchu aj konajú a myslia si, že práve toto je cesta, ktorá im môže pomôcť k zvyšovaniu ziskov. A tu by som apeloval spolu s obidvomi krídlami - aj tým konzervatívnym, aj liberálnym - že máme fantastickú šancu, aby zodpovednosť tej druhej časti, nie vydavateľov tlače, smerovala k tomu, aby naši dospeláci, aby naša kultúrna obec, aby naši občania možno menej siahli po tých Nových časoch a možno viacej sa venovali tomu, aby boli dobrým vzorom pre tie naše decká. To by som videl ako oveľa účinnejšie. Lebo keď cestujem vo vlaku, tak v každom druhom kupé vidím nejaké časopisy, ktoré by tie deti asi nemali vidieť, a vidím strašne málo ľudí, ktorí vo vlaku čítajú knihy. Možno práve tam keby sme vedeli zabojovať, tak by sme nepotrebovali ani takýto zákon. Lebo viete, čo je najlepšia metóda riadenia všetkého - aj tých našich malých, aj starých, aj rodiny - osobný príklad. A tam by bolo dobre, keby sme sa zmenili. Ja verím, že pôjdeme tým smerom, lebo pozrite. Cigarety sa predávajú a verím, že počet fajčiarov, že klesá, že to je pravdivá štatistika. Nuž, voľakedy bola frajerina fajčiť. Dnes začína byť, chvalabohu, frajerina menej fajčiť. Aspoň to tak cítim. Nuž, ak boli plné stánky týchto časopisov, dúfajme, že sa blížime k dobe, keď to bude na smiech a nebude to kupovať nikto. Radšej tú knihu.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa musím priznať, že som nerozumel tvojmu vystúpeniu - ľudsky, politicky a ani odborne. Ako som trošku z toho smutný, ale inak. Sloboda slova. Ako obmedzujeme slobodu slova? Tým, že označíme, že je niečo erotické? Snáď nie. Okay. Hovoril si o pojme mravnosť. Ty si ho relativizoval, ako sa zvykne robiť, ale to je taktika. Táto taktika nemá význam a čo do účelu dlhodobého nevedie nikam. To snáď uznáme. A keby aj, keby aj sme obmedzovali slobodu slova, ty si nadradil ochranu tejto slobody nad ochranu detí. Veď to je, pre mňa to je nepochopiteľné. Citoval si článok 26. Okay, ods. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných." Veď práva a slobody majú aj deti. Veď o tomto tu hovoríme. Keď chceš relativizovať ten pojem mravnosť, okay. A tie ostatné práva a slobody? Prečo ich vynechávame? Bolo tiež povedané, že existujú dostatočné mechanizmy na ochranu. Aké? Aké? Keby existovali, keby reálne existovali, naozaj, že sú vynútiteľné, tak nie je možné, aby sa na titulke Nového času, ktorý je verejne dostupný, objavil nahý človek! Ja sa považujem naozaj za liberála. Možno niektorí si to nemyslíte, ale za takého, ktorý si myslí, že liberál bez hraníc a zodpovednosti, alebo takýto liberalizmus je skôr na škodu ako na osoh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické poznámky.

  • Začnem možno od konca. To, že tomu nerozumieš, a neviem, čo som mohol viacej pre to urobiť. Ja len spomeniem Michelangela a jeho Dávida, ktorý takisto ochranou, oslavou vlastne ľudského tela, a objavuje sa, teda zvýrazňuje sa ako nahý, nahý muž. Tým relativizuješ ty mnohé veci. Ja som odcitoval, čo mravnosť je. Nebol to môj názor. Nemám vôbec pocit, že išlo k relativizácii. Chcel by som poukázať iba na to, že kde ten regulačný mechanizmus vidím ja, a to je, Braňo, spomínal dopyt, ja môžem spomenúť to, že akýmkoľvek rozhodnutím každý jeden deň, každý z nás môže nie podpisovaním petícií, nie tým, že bude posielať poslancovi Národnej rady, čo v dennej tlači chce mať alebo nie, ale tým, či si tú dennú tlač kúpi, alebo nekúpi. Mnohé z tých časopisov, ktoré sú vyobrazené na tých obrázkoch, sú najpredávanejšou tlačou na Slovensku. A ak teda má prísť a je väčšinový názor na Slovensku, že toto nejakým spôsobom poškodzuje spoločnosť, tak každý jeden deň máme možnosť, tak ako hovoril Janko Mičovský, odmietnuť nákup. Peoplemetre hovoria o náraste sledovanosti niektorých vecí a ja si myslím, že my tuná zo zákonodarného zboru máme obmedzené možnosti, ako toto vyriešiť. Ak deti, tak teda rodina. A ak v tom Tescu ten alkohol je, samozrejme, že ho piť nebudú, ale to, že tam on je a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Týmto ukončujem dnešný deň 8. schôdze Národnej rady. Stretneme sa zajtra ráno o deviatej. Budeme pokračovať prihláseným do rozpravy Štefanom Kuffom. Ešte predtým chce vystúpiť pán... Dobre. Takže budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Kuffu, ktorý vás dnes chcel pozdraviť a už som mu to neumožnila. Pekný večer prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.