• Ctené dámy, vážení páni otváram desiaty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Andrej Hrnčiar, Jozef Mihál, Jozef Mikuš, Juraj Miškov a Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Otto Brixi.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve (tlač 208).

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Marián Kvasnička, ktorému týmto odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Igor Matovič. Pán navrhovateľ, spravodajca zaujali svoje miesta, takže môžeme začať.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 208.

  • Vážený pán podpredseda, milý predkladateľ, spravodajca, kolegovia a kolegyňa, prajem vám príjemné dobré ráno. Bolo avizované, že som včera len začal svoj príhovor k téme, ktorá je rovnako ťaživá a náročná a aj potrebná, treba o nej diskutovať.

    Avizoval som, že ten môj text je zložený z troch častí. V prvej časti aj kvôli tomu, aby sme nešli len do filozofickej alebo len teologickej, alebo len právnickej roviny, hovorím trošku z vlastnej empírie, povedal som niekoľko príbehov, ako som ja dokonca v útlom detstve a v puberte bol konfrontovaný s týmto javom. V druhej časti, a ohlasoval som to aj včera, lebo som aj učiteľ literatúry a historik umenia, by som si dovolil taký exkurz, aj možno aj pre inšpiráciu v týchto oblastiach, čo tu nie je zvyčajné, a v tej tretej časti možno viac teoreticky.

    Ešte by som chcel sa ospravedlniť za to, že budem zväčša čítať, je to preto, že ľpiem na každom slove. Podľa Kraska má byť "na každom slove krv prischnutá" a je to aj dobrý spôsob, ako sa nedostať k tliachaniu, ako som avizoval už včera.

    Takže z tých príbehov, ešte z tej empírie. Už ako zamestnanca galérie ma sporadicky navštevoval mimoriadne vzdelaný historik a znalec prvej Československej republiky a prvého slovenského štátu. Ohromnú erudíciu, umeleckú senzibilitu a osobnú kultúru si doniesol zo spoločensky uznávanej rodiny môjho rodného mesta. Jediné, čo ma trochu vyrušovalo, keď chcel, aby som mu dal vedieť, ak sa ako historik umenia a súdny znalec pre výtvarné umenie stretnem s mužskými aktami. A ešte zbieral umelecké diela s motívom svätého Sebastiána, ktorý sa zobrazuje odhalený a jeho telo prebodávajú šípy lukostrelcov. Dôvody tohto bizarného zberateľského záujmu som zistil počas návštevy jeho domu v Čechách, kde vtedy pôsobil. Obedovali sme traja, okrem nás dvoch aj jeho dlhoročný životný druh. Keď mi pri rozlúčke ponúkal možnosť, aby som u nich prespal, ak budem niekedy zase v Čechách, nikdy som túto ponuku nevyužil. Som si však istý, že títo dvaja inteligentní páni, dnes už starci, žijú verne, ak nepomreli.

    A napokon v čase písania tohto textu som dlho telefonoval so známym lekárom, o ktorom viem, že je homosexuálne orientovaný, aj keď tu ako kresťan nežije. Povedal, že jemu je registrované partnerstvo úplne ukradnuté, lebo nijakého partnera nemá, ale že vie pochopiť tých ojedinelých, ako on povedal, teplých spolubratov, ktorí chcú byť rovnocennou súčasťou národa a spoločnosti, a nielen preto, že odvádzajú dane a poplatky. Tiež mi povedal, že nás má ako politikov v paži, pretože riešime najmä vlastné problémy a že si - ako neraz aj tu - zamieňame formu s obsahom. Jeho problém je zásadne metafyzický, psychologický, filozofický, sociologický, kultúrny, existenciálny a ani tá najliberálnejšia legislatíva jeho znepokojivé otázky a traumy nevyrieši. Pre úplnosť musím povedať, že formálne sa rozišiel s inštitucionálnou cirkvou, žije v mučivej samote a prostredníctvom alkoholu systematicky pracuje na vlastnom zničení.

    Okrem takzvanej vrodenej, údajne nemennej, myslím, že to spomínal včera aj kolega Droba, alebo chcenej, či zvolenej orientácie a konzumovanej, žitej homosexuality som sa stretol aj s problémom homosexuality inštitucionálnej. Pri nej ide o homosexuálne správanie, ktoré nie je kryté náležitou orientáciou. Častým príkladom sú praktiky vo väzniciach alebo na námorných lodiach. Správanie dvoch mojich neplnoletých žiakov z cirkevnej školy by som označil ako utilitárnu, vypočítavú, pragmatickú homosexualitu. V roku 2003 ma kontaktovala kriminálka vo veci týchto dvoch mojich žiakov, z ktorých jeden priznal, že ich v dedinskej dielni sexuálne a za odplatu zneužíva, aj keď neskôr tam kvôli peniazom chodili dobrovoľne, dôchodca, ktorý v tejto veci mal už skúsenosti s trestným právom. Zaujímavý bol osud toho druhého žiaka, ktorý ani po odznení aféry neprestal so sexuálnymi službami a živil sa homosexuálnou prostitúciou. Aj keď mal priateľku.

    Tento príbeh spomínam aj preto, že problematizuje logiku väzby medzi orientáciou a správaním. Ak stále hovorím o vlastnej empírii, ako učiteľ literatúry nemôžem nespomenúť aj, takpovediac, sekundárne poznatky z dejín umenia a špecificky najmä z literatúry, lebo aj to je jedna veľká oblasť, kde sa prinajmenšom od fin de siecle, od prelomu 19. a 20. storočia a od nástupu freudovskej psychodynamiky skúma jav, o ktorom hovoríme.

    Nebudem spomínať chronicky známe príklady, akými boli Michalangelo, Leonardo da Vinci alebo Peter Iľjič Čajkovskij. Musím povedať, že svojho času sa mi zdalo vtipné, čo v ktoromsi skeči povedal Milan Lasica o tomto výnimočnom ruskom romantickom skladateľovi. Ak ho môžem citovať, Milan Lasica vtedy povedal, že "Čajkovskij bol homosexuál, no nielen preto ho máme radi". Dnes sa mi už ten fór až tak nepáči.

    Do prudérnej viktoriánskej éry svojím intelektom a iróniou zažiaril Oskar Wilde, ktorý ťažké následky svojej orientácie, či skôr správania, literárne spracoval v známej Balade o žalári v Readingu.

    Nič také sa nestalo americkému básnikovi Waltovi Whitmanovi, ktorého panteistický, všeobjímajúci koncept sveta nekonfliktne spájal všetko živé - mužov, ženy, deti, prírodu, energiu sveta, hurhaj veľkomesta, večerné ticho vidieka - do jedného veľkého organického celku, ktorý sa s námahou derie do lepšej budúcnosti, nehľadiac na formy, podobu a entropiu.

    Celkom bizarný je príbeh Andrého Gidea, ktorý bol notorickým voľnomyšlienkarom a libertariánom, kritizujúcim kolonializmus európskych mocností ako novodobé otroctvo, čo mu však na druhej strane nebránilo mať v Afrike černošských chlapcov ako milencov.

    Asi najviac ma však zaujala novela Thomasa Manna Smrť v Benátkach, rovnako vynikajúca v literárnej podobe, ako aj na filmovom páse Luchina Viscontiho z roku 1971. Tento príbeh je napnutý medzi dvomi antickými archetypmi. Na jednej strane je to Thanatos, smrť, a na druhej Eros, ničivá i životodarná energia. Starnúci umelec Aschenbach sa v zahnívajúcich Benátkach a na plážach Lida platonicky, no o to silnejšie zamiluje do pubertálneho chlapca Tadeáša z poľskej rodiny, ktorá pri Adriatickom mori trávi dovolenku. Ani bezprostredná hrozba cholerovej epidémie ho od jeho vášnivého sledovania mladého chlapca neodradí.

    Pre úplnosť treba povedať, že jedna časť Mannovho textu hovorí veľmi výstižne aj o ohavnostiach, ktoré vyprodukovala jeho chorobná predstavivosť v čase umierania na morovú nákazu. Viem, čo je umelecká nadsázka, hyperbola, licencia, no dnes sa mi zdá, že Mannov text bol prorocký. Bolo to ešte sto rokov pred vznikom pandémie AIDS a čosi z týchto súvislostí, ako keby tu veštecky tušil.

    O to viac, že v týchto dňoch som v knihe známeho amerického profesora práva a prokurátora LaGarda Smitha našiel šokujúce informácie o jeho výskumoch v homosexuálnych baroch a štvrtiach. Pôvodne som chcel na tomto mieste citovať škandalózne variety homosexuálnych praktík a promiskuity a poprosiť kolegyne poslankyne, aby - s výnimkou pani Nicholsonovej, od ktorej som očakával, že tu bude - vo vlastnom záujme na chvíľu opustili túto sieň. Napokon som sa rozhodol pre kulantnejší variant, ktorý sa dá vyjadriť slovami amerického spisovateľa a gaya Trumana Capotea: "Homosexuál je džentlmenom len do chvíle, kým niekto nezhasne svetlo."

    S naším výpočtom umelcov a interpretácií homosexuálnej orientácie, samozrejme, nie sme na konci. Jeden z apoštolov Beat Generation Allen Ginsberg tú desivú podobu života gayov a narkomanov temer starozákonne kazateľsky, na spôsob litánií vyjadril vo svojej poéme Howl (vytie alebo zavýjanie, kvílenie), ktorá skončila v súdnych sieňach až do definitívneho verdiktu o slobode slova a tlače. Z pódia kultúrneho humusu tejto generácie vyklíčili tzv. slnečné šesťdesiate roky v znamení oslobodenej sexuality, antikoncepčných preparátov, hnutia Hippies a rockovej revolúcie. Odvrátenú tvár Flower Power (Kvetinového hnutia) skvelo vykreslil príslušník anglickej spisovateľskej generácie rozhnevaných mladých mužov Kingsley Amis v diele Jakov problém.

    Autorovi sa chcem však ospravedlniť, v tomto výpočte sa ocitol celkom náhodou, nakoľko bol heterosexuálom ako repa. Spomínam ho len preto, že podnietil diskurz o tom, že to, čo pôvodne malo byť ľudskoprávnou slobodou, sa veľmi skoro stalo novým otroctvom a tyraniou.

    V šesťdesiatych rokoch vykvitol aj Pop Art. Nielen v dielach Roya Lichtensteina, ktorý previedol banalitu paperbackových komiksov do monumentálnych formátov, ale aj v merkantilných tlačiach Andyho Warhola, neurotického gaya, ktorý povýšil konzervy s Campbellovou fazuľovou polievkou na umelecký artefakt. Čosi podobné urobili títo zlatí chlapci z Greenwich Village aj s ľudskou intimitou. Aj keď nie vždy boli gaymi ako Warhol, akceptovaním sexuálnej aleatoriky, teda náhodnosti, zameniteľnosti kohokoľvek s kýmkoľvek neraz aj v podobe bisexuality, ako napríklad David Bowie, Iggi Pop a ďalší, vytvárali vzorec, čo všetko a ako je to medzi ľuďmi možné.

    Tá bisexualita je zvlášť zaujímavá, lebo proti vlastnej vôli problematizuje výskumy tzv. homosexuálneho génu, ako aj kauzálnu väzbu medzi pohlavnou orientáciou a správaním. Ak ste bisexuál, akú máte orientáciu?

    Bez ducha šesťdesiatych rokov a emancipácie hnutia gayov by sme ťažko vysvetlili aj škandalóznu reputáciu talianskeho homosexuálneho spisovateľa a režiséra Piera Paola Pasoliniho. Pamätníci filmových klubov si určite spomenú na jeho kontroverzný film Teorema, kde zvláštny cudzinec, alias novodobý Kristus, ako to anotovali dobové médiá, svojimi intímnymi aktivitami najskôr s otcom, potom s matkou, potom so synom, potom s dcérou úplne rozvráti usporiadanú taliansku rodinu. Ďalší autorov film Saló alebo 99 dní Sodomy sa už celkom explicitne dostal za hranicu perverznosti, ktorá dráždi o to viac, že je zasadená do esteticky podmanivého renesančného prostredia. Krásny film o ohavnostiach.

    V tomto historickom exkurze nemôžem nespomenúť ani černošského spisovateľa a depresívneho gaya Jamesa Baldwina, Američana žijúceho v Paríži, ktorý v románe Giovanni´s Room otvoril aj iné témy, než tzv. diskrimináciu neviditeľnej menšiny homosexuálov, a teda konkrétne zlovestný rasizmus bielych gayov proti čiernym, myslím si, že aj toto je zaujímavý kamienok do mozaiky údajne tolerantného homosexuálneho správania.

    Podľa viacerých psychologických a etologických štúdií sú muži viac ako ženy zameraní vizuálne. Ženy viac pocitovo a najmä vzťahovo. Dokonca to platí aj pre porovnanie lesbického a gayského správania. Aj preto som si až na samý záver tohto umelecko-historického prehľadu nechal svetoznámeho fotografa, dnes skoro kultovú osobnosť, Roberta Mapplethorpea, gaya, ktorý zomrel na AIDS. Na asi najkontroverznejšej fotografii zobrazil belocha s päsťou zasunutou v análnom otvore černocha. Tento akt hrubého násilia, známy aj z komunít gayov ako fisting, ospravedlňoval tým, že ide o politický protest proti apartheidu. V roku 1990 sa v tradične konzervatívnom americkom meste Cincinnati konala v Centre of Contemporary Fine Art autorova výstava, nazvaná eufemisticky, Okamih dokonalosti. Okrem spomínanej päste sa tu návštevníci mohli stretnúť s fotografiou prsta zavedeného do mužského pohlavia s mužom, ktorý vykonáva malú potrebu do úst iného muža, s deťmi, ktoré vystavujú na obdiv svoje genitálie a, pochopiteľne, s rôznymi variantami análneho otvoru: raz s bičom na býky, s valcom, s päsťou. Mravnostný súd, ktorý nasledoval, aj s veľmi tristnými postojmi súdnych znalcov pre výtvarné umenie, ukázal hĺbku dekadencie, v ktorej sa ako vo válove váľa súčasná civilizácia so zbožstvenou agendou ľudských práv.

    Ak môžem uzavrieť túto časť svojho bolestného premýšľania, všetci homosexuáli v umení majú chronickú potrebu nejako stvárniť pocity previnenia. Je celkom zjavné, že homosexuáli nedokážu bez problémov žiť s vedomím toho, čo konajú. To samo osebe hovorí o možnosti voľby, ktorá je v ich konaní prítomná. Cez pocity viny homosexuáli chápu vôľovú povahu svojho správania. Prostredníctvom studu sami sebe priznávajú, že to, čo konajú, nie je v poriadku. A nie sme to iba my, takpovediac, z druhého brehu, koho sa zúfalo snažia presvedčiť o svojej nevine. Chcú o tom presvedčiť najmä a predovšetkým sami seba.

    Nech mi aj na večnosti odpustí môj milovaný hlas Fredyho Merkuryho, pri ktorom - úsmevne - je dôstojný sir Elton John, ak môžem doplniť túto škálu, táto ikonická karikatúra samého seba, podľa mňa, proti nemu nemá nijakú šancu, aj keby sa pri klavíri rozlial na kolomaž. A nijako to nezachraňuje ani stále liberálnejšia legislatíva vôkol ich domnelého šťastia.

    Okrem vlastných protohomosexuálnych kontaktov, ak to môžem takto pracovne nazvať, a umelecko-historických súvislostí, ktoré považujem za inšpiratívne východiská v dnešnej ľudskoprávnej citlivosti, mi dovoľte, aby som v tretej časti aspoň heslovite načrel do kvalifikovaných, najmä teologických, psychologických, filozofických zdrojov. Ide o pohľad nevyhnutne výberový, o to viac, že sa tu deje zvláštna vec. Ak o probléme píšu militantné feministky alebo ak štatistické či odborné výskumy vedú a vyhodnocujú homosexuálni vedci, dochádza k interpretačným a štatistickým skresleniam. Samozrejme, platí to aj vice versa s príznačným štatistickým voluntarizmom, podľa toho, aké čísla, aké argumenty, aké pramene si prajete počuť. Dobrým dokladom tejto propagandistickej divergencie bola aj parlamentná rozprava, ktorá sa v tomto parlamente konala v roku 2002, keď vtedajší poslanec SDĽ Ištván podal podobnú právnu úpravu, aká sa navrhuje dnes. Aj keď vnímaví čitatelia iste rozoznajú, koľko vedeckej pravdy mali hlavní diskutéri, z roku 2002 to bol najmä doc. Rakús a prof. Drobný, oproti navrhovateľovi. Dokonca ma pobavil - a to hovorím len ako taký bonmot - aj príspevok poslanca Morica, ktorý si spomenul na fundované rozprávania môjho kolegu Petra Muránskeho o chrobákoch a ich správaní, kde je rešpekt k prirodzenému zákonu a k zákonom prírody.

    V tomto kontexte by sa mohlo zdať, že najsprávnejšia je nejaká pomyselná stredná cesta. Keďže však diskutovaný problém má veľmi závažné, povedal by som, až sebazáchovné dôsledky pre súčasnú civilizáciu a v nej aj pre našu spoločnosť a jej ústavný nukleus, teda rodinu a manželstvo, nech mi je dovolené nemať nijakú ilúziu strednej cesty, o ktorú sa zúfalo snaží napríklad Martin Putna v monografii "Homosexualita a křesťanství: pokus o integraci", kde si všíma významové posuny voči registrovanému partnerstvu v mnohých, najmä v amerických episkopálnych, presbyteriánskych a metodistických cirkvách. Záujemcov odkazujem aj na webovú diskusiu k tomuto problému pod názvom "Co ví Putna o hříchu".

    Stále viac verím, že to, čo prežívame, je skutočná vojna - vojna kultúrna, duchovná, hodnotová, mravná, ako len chcete. Ešte pred prvou vojnou v Perzskom zálive som si v antickej klasike našiel citát, neviem, kto ho povedal, ale znel, že "nespravodlivý mier je oveľa lepší ako tá najspravodlivejšia vojna". Dnes už by som takýto výrok nepodpísal. Pre mňa ako pre konzervatívneho politika a kresťanského demokrata je nespravodlivý mier, v našom prípade súhlas s homosexuálnou legislatívou, nech sa maskuje akýmkoľvek pomýleným humanizmom, kapituláciou pred liberalizmom a jeho nespratným dieťaťom - antropologickou revolúciou, ak to mám povedať veľmi jemne a veľmi sofistikovane.

    V tomto neochvejnom presvedčení ma drží aj žiarivý príklad Rocca Buttiglioneho počas híringu pred komisiou Európskej únie, kde mal byť eurokomisárom a napokon sa nestal, pretože hovoril v súlade s rozumom a vlastným svedomím. Ale aj osud švédskeho evanjelického pastora Akeho Greena, ktorý sa dopustil len toho, že v kázni pripomínal biblické slová o zvrhlosti a hriechu. Drží ma aj úspešná snaha politikov z môjho prostredia zachovať si národnú suverenitu v otázkach mravov a svedomia a nedať si vnútiť modely rešpektovania legislatívnych návrhov tých európskych krajín, ktoré veľmi svojvoľne až samovražedne znásilnili najhlbšiu tradíciu tejto časti sveta - tradíciu židovsko-kresťanskú.

    Teraz mi dovoľte, aby som uviedol, o čo opieram niektoré svoje postoje. Myslím, že môžem povedať, v prvom rade o tie kánonické texty, ktoré sa k téme homosexuality explicitne vyjadrujú. Nebudem to rozoberať detailne, len pripomeniem, ktoré knihy Mojžišovho zákona to sú: Zákon svätosti v knihe Leviticus, Deuteronomický zákon. Ďalej by sme mohli menovať príbeh o obyvateľoch Sodomy, o hriechu Gibejčanov, o vzťahu Dávida a Jonatána. Z novozákonných textov sú to Prvý a Druhý list svätého Pavla, Prvý list Timotejovi.

    Ja viem, veľmi ťažko sa o tom hovorí na tomto mieste, pretože dá sa polemizovať, či kultúrne a historické determinácie vzniku tých textov sú také alebo onaké. My kresťania ale veríme, že boli inšpirované Božím duchom pre naše dobro. Pravda, otázkou zostáva, ako dať tejto skutočnosti váhu argumentu v spoločnosti, ktorá je sekularizovaná, ak v nijaký, ani len v metaforický, message neverí.

    Svoj principiálny postoj ďalej opieram o kompendium našej viery, kde sa v čl. 2 538 píše, citujem: "Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu, a ak sú kresťanmi, spájať s Pánovom obetou na kríži svoje ťažkosti, s ktorými sa stretajú v dôsledku svojho stavu."

    Ďalej sa v čl. 2 537 konštatuje, citujem: "Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia."

    V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia opierajúca sa o Písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené, sú proti prirodzenému zákonu, zatvárajú pohlavný úkon pred darom života, nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa, o romantike, samozrejme, ani nehovoriac. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.

    Poďme ešte ďalej, 3. júna 2003 vyšla priezračne formulovaná kanonická inštrukcia k množiacim sa návrhom na právne uznávanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami. V úvode tejto inštrukcie sa vyjadruje potreba ochrany manželstva ako základu rodiny a stabilnej spoločnosti. Pre kresťanských politikov sa tu naznačujú línie správania sa, ktoré sú v súlade so svedomím. Nakoľko však ide o oblasť prirodzeného morálneho zákona, argumenty sú ponúkané nielen veriacim, ale všetkým, ktorí sa zasadzujú za šírenie a ochranu spoločného dobra v spoločnosti.

    V časti o manželstve sa uvádza, že: "Nijaká ideológia nemôže z ľudského ducha vymazať istotu, že manželstvo existuje len medzi dvomi osobami rozdielneho pohlavia. Komplementárnosť je exkluzívnou kvalitou vzťahu medzi mužom a ženou ako stvoriteľským projektom. Aj preto bolo manželské spojenie len a len tohto výlučného typu povýšené na sviatosť. Neexistuje nijaký dôvod na prirovnávanie alebo na vytváranie analógií, ani len vzdialených, pokiaľ ide o homosexuálne zväzky a Boží zámer s manželstvom a rodinou. Manželstvo je sväté, zatiaľ čo homosexuálne vzťahy sú v rozpore s prirodzeným morálnym zákonom."

    Pokiaľ ide o samostatné homosexuálne zväzky a rôzne spoločenské postoje od pasívnej tolerancie až po legalizačné trendy, ako sme toho svedkami aj dnes, stojí za pozornosť aj ďalšia citácia tejto smernice.

    "V krajinách, kde štátna moc vedie politiku tolerancie k tomuto javu, hoci neexistuje nijaký zákon, ktorý by takéto formy života právne uznával, treba starostlivo rozlišovať rozličné aspekty problému. Morálne vedomie si vyžaduje, aby sme za každých okolností svedčili o celej morálnej pravde, ktorej sa protiví tak uznanie homosexuálnych vzťahov, ako aj nespravodlivá diskriminácia homosexuálnych osôb. Preto sú veľmi užitočné diskrétne a obozretné kroky, v ktorých by mohlo ísť napríklad o nasledujúce: odhaliť ideologické alebo účelové zneužívanie takejto tolerancie, jasne pomenovať nemorálny charakter takéhoto zväzku, pripomenúť štátu nutnosť udržať tento jav v takých hraniciach, aby neohrozoval verejnú morálku, no predovšetkým by štátne orgány nemali dovoliť, aby mladí ľudia boli vystavení pomýlenej predstave o sexualite a manželstve, ktorá by ich zbavila nevyhnutných zábran a navyše by prispela k rozšíreniu tohto fenoménu. Tým, ktorí chcú od tejto tolerancie postúpiť k zákonnému uznaniu osobitných práv homosexuálnych osôb žijúcich spoločne, je potrebné pripomenúť, že tolerovať zlo je niečo úplne iné, ako ho schvaľovať či legalizovať. V prípade právneho uznania homosexuálnych zväzkov alebo ich zákonného zrovnoprávnenia s manželstvom spolu s priznaním práv patriacich výhradne manželstvu sa tiež treba jasne a účinne postaviť na odpor. Je nevyhnutné vyvarovať sa akéhokoľvek typu formálnej spolupráce pri promulgácii alebo aplikácii týchto závažne nespravodlivých zákonov, ako aj, pokiaľ je to možné, materiálnej spolupráce na úrovni uplatňovania takéhoto zákona, keby hneď platil. V tejto veci každý môže využiť právo na výhradu vo svedomí."

    Je potrebné uviesť niekoľko zásadných racionálnych argumentov proti zákonnému uznaniu homosexuálnych zväzkov. Myslím, že to tu bolo spomínané, pán Škripek to spomínal a zaznieva to v tých diskusiách, ten prvý argument je celkom všedný a náročný - zdravý rozum. Úloha občianskych zákonov je väčšmi limitovaná ako úloha morálneho zákona. No občiansky zákon nemôže protirečiť zdravému rozumu, lebo by stratil silu zaväzovať vo svedomí. Mnohí sa pýtajú, ako sa môže spoločnému dobru protiviť zákon neprikazujúci nijaké špeciálne správanie, ale obmedzujúci sa na legalizáciu už jestvujúcej skutočnosti, ktorá navonok nikomu nespôsobuje krivdu. Legalizácia jestvujúceho správania povedie k takej zmene celej sociálnej štruktúry, ktorá bude v rozpore so spoločným dobrom.

    Ak môžem citovať inštrukcie: "Občianske zákony sú štrukturálnymi princípmi života človeka uprostred spoločnosti, či už pre jeho dobro, alebo jemu na škodu. Zohrávajú veľmi dôležitú, niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a určitých mravov. Formy života a vzory, ktoré ukotvujú zákony, nielenže zvonka formujú život spoločnosti, ale majú tendenciu", a to je nebezpečné, "meniť chápanie a hodnotenie modelov správania sa novej generácie. Legalizácia homosexuálnych zväzkov by teda mala za následok zahmlené chápanie niektorých základných morálnych hodnôt a znehodnotenie inštitúcie manželstva." Kritérium zdravého rozumu.

    Ďalej sú to biologické a antropologické kritériá. Homosexuálne zväzky nie sú schopné primerane zabezpečiť rozmnožovanie a zachovanie ľudského rodu. Absencia sexuálnej bipolarity vytvára prekážku pre normálny vývoj detí, ktoré by sa prípadne stali súčasťou takýchto zväzkov. Takýmto zväzkom chýba formačná skúsenosť otcovstva a materstva. V tomto zmysle sa dá nebezpečný trend, nazývaný aj "gay by boom", smerujúci k adopcii detí považovať za akt násilia, lebo hrubo deformuje harmonický rozvoj dieťaťa.

    Tretie hľadisko je hľadisko spoločenského poriadku. Nevyhnutným následkom právneho uznania homosexuálnych zväzkov je zmena definície manželstva. Keď štát priznáva homosexuálnemu zväzku rovnaký právny status ako manželstvu alebo rodine, dostáva sa do rozporu so svojimi vlastnými povinnosťami. Rešpektovanie každej osoby a odmietanie diskriminácie platí do takej miery, v akej sa neprotirečí spravodlivosti.

    Citát: "Pokiaľ ide o nepriznanie spoločenského a právneho statusu manželstva takým formám spolužitia, ktoré nie sú a ani nemôžu byť manželskými, to sa neprotiví spravodlivosti, ba spravodlivosť si to, naopak, vyžaduje."

    V tejto súvislosti sa dosť dobre nedá odvolávať ani na princíp osobnej autonómie, ktorý sa tu veľmi často používa ako argument v takýchto hodnotových témach. Jedna vec sú občianske práva a slobody a úplne iná vec, či majú niektoré aktivity, ktoré nereprezentujú pozitívny a významný prínos k rozvoju osoby a spoločnosti, dostať od štátu osobitné zákonné ustanovenie.

    Štvrté je hľadisko právneho poriadku. Keďže manželské páry plnia pri zabezpečovaní pokračovania ďalších generácií dôležitú úlohu, nachádzajú sa v centre spoločenského záujmu a občianske právo im priznáva status inštitúcie. Homosexuálne zväzky túto úlohu v prospech spoločnosti neplnia, prečo im teda venovať osobitnú pozornosť zo strany právneho poriadku?

    Zásadne nepravdivá je aj argumentácia, podľa ktorej by bolo potrebné legalizovať homosexuálne zväzky, aby osoby v nich žijúce neprišli už len vinou tohto faktu o uznanie všeobecných práv, na ktoré majú ako osoby a občania nárok. Pokiaľ dôjde k situácii, že je nutná ochrana obojstranných záujmov, vždy sa môžu odvolať, tak ako všetci občania na základe ich vlastnej autonómie, na všeobecné právo. Naopak, bolo by veľkou a vážnou nespravodlivosťou obetovať spoločné dobro a spravodlivé právo rodiny dosiahnuť dobrá, ktoré môžu a musia byť zaručené spôsobmi, ktoré všeobecne neškodia spoločnosti.

    Okrem toho treba upozorniť aj na ďalšie riziko, ktoré spočíva v tom, že vždy existuje nebezpečenstvo, že právna norma, ktorá by urobila z homosexuality základ pre nadobudnutie práv, by mohla osobu s homosexuálnou náklonnosťou povzbudiť, aby vyjadrila svoju homosexualitu navonok, alebo dokonca hľadala partnera s cieľom zneužiť možnosti ponúkané takýmto zákonom. A to už nehovorím o zrejme dôvodnej potrebe nejako exaktne preukazovať svoju orientáciu pred úradmi.

    V závere táto smernica, ktorú považujem za kľúčovú, podáva usmernenie, pokiaľ ide o nás kresťanských politikov, vo vzťahu k právnym normám podporujúcim homosexuálne zväzky. Dovoľte mi, aby som aj kvôli mravne jednoznačnej formulácii tento záver odcitoval: "Ak sú všetci veriaci povinní postaviť sa proti právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov, kresťanskí politici sú vzhľadom na zodpovednosť, ktorá im prináleží, viazaní touto povinnosťou ešte väčšmi."

    To, čo sa ako kresťania snažíme dosiahnuť, nie je teda nijaké potieranie ľudských práv, ako nás neraz obviňujú, ale posilnenie ľudskej dôstojnosti. Univerzálne a zvlášť v dôležitej oblasti manželstva a rodiny, nech už v aktuálnom čase krízy a pod náporom pyšného sekularizmu vyzerajú dnes akokoľvek, možno je len otázka času, a príkladov pribúda, kedy za takýto postoj budeme kriminalizovaní. Mnohé prípady kriminalizácie včera uvádzal kolega Škripek.

    Na tomto mieste by som mohol svoj príspevok uzavrieť. Predsa len ešte niečo na dôvažok.

    Zaiste ste si všimli, že vo svojom príspevku som viackrát použil slovné spojenie "prirodzený zákon". Neraz som sa s ním stretol pri podobných rozpravách, no vždy som len podvedome tušil, o čom je reč. Aj preto považujem za potrebné venovať tomuto významovému jadru celej diskusie aspoň krátku pozornosť. Nebudem vás obťažovať interpretačným bohatstvom tohto základného pojmu v prácach Maritaina, Simona, Romena, Kreefta, Fortina, Benestada, Reissa, Budiszewského, Sokolowského či d´Entrevesa, ak môžem menovať len niekoľkých kresťanských personalistov a filozofov práva, dnes sme viac, než kedykoľvek predtým, konfrontovaní skôr s akýmsi neprirodzeným prirodzeným zákonom, kde platí, že ak každý alebo nejaká štatisticky nápadnejšia väčšina robí to či ono, musí to byť prirodzené. Preto akékoľvek chápanie prirodzeného zákona, ktoré by zakazovalo povedzme potrat alebo eutanáziu, musí byť podľa takéhoto "prirodzeného" zákona nesprávne, pretože toto zjavné zabíjanie toľkí vykonávajú.

    Ako píše profesor Georgetownskej univerzity James Schall: "Princípy prirodzeného zákona ani logiku, ktorá identifikuje potrat či eutanáziu ako to, čím naozaj sú, teda úmyselným zabíjaním ľudskej osoby, nemožno vyvrátiť, aj keď bude len málo ľudí, ktorí ich budú uznávať." Mnohí jasne vidia, že jedinou reálnou alternatívou k platnému prirodzenému zákonu je popieranie akejkoľvek racionality či poriadku vo veciach, aby sme mali voľnosť ustanoviť, čokoľvek chceme, na základe vlastnej vôle.

    Je skoro iróniou, že primárnym intelektuálnym nástrojom, ktorý uľahčil tento zásadný významový posun, bol pojem ľudských práv. Aj v kresťanskom prostredí zaznamenávame pokusy zmieriť prirodzený zákon a prirodzené práva. Keďže práva máme také, ako ich definujeme v zákonoch, môžeme ich vôľou meniť rovnako ako samotné zákony. A tak sa rozvod, antikoncepcia, potrat, oplodnenie in vitro, homosexualita, pokusy na plodoch, klonovanie ustanovujú ako práva, práva v úvodzovkách.

    V mnohých demokratických krajinách boli spísané ústavy ako pozitívny základný zákon v snahe ovládnuť a obmedziť úlety, akých sú schopní ľudskí zákonodarcovia, sudcovia a politici. Nad touto legislatívnou hierarchiou ale vždy stál prirodzený zákon, ktorý bol pravidlom rozumu a základom akéhokoľvek ľudského zákona či ústavy. Čiže v tej hierarchii: prirodzený zákon - ústavné zákony - partikulárne zákony. To je logické.

    James Schall v tomto zmysle píše: "Preto žiaden občiansky ani ústavný zákon nebol spravodlivý jednoducho sám osebe, ak nebol skôr implicitne posúdený podľa rozumu. Toto je univerzálnosť prirodzeného zákona, že sa akoby vznáša nad všetkými národnými kultúrami a náboženstvami, ako aj nad našimi individuálnymi činmi."

    Alebo ako na inom mieste hovorí Zenon Grocholewski: "Prirodzený zákon, ako aj prirodzené práva, ktoré z tohto zákona vyplývajú, nie sú iba kresťanskou konštrukciou. Nepotrebujete k tomu ani koncept Boha, ani stvoriteľského projektu, ale sú vyjadrením vrodených náklonností človeka voči pravde a dobru."

    Keď správca pečate a pokladne anglického parlamentu Thomas Morus odmietol súhlasiť so supremačným zákonom, ktorý ustanovil cudzoložného Henricha VIII. za hlavu anglickej cirkvi, bol obvinený z velezrady a odsúdený na trest smrti. Vo svojej obhajobe počas súdneho procesu uviedol aj toto: "Niektorí ľudia hovoria, že Zem je guľatá, a iní, že je plochá. Môže parlament prijať zákon, že je plochá alebo, naopak, že je guľatá? Môže. A môže ju takýto zákon parlamentu zmeniť na plochú alebo guľatú?" Pred súdnou porotou tento veľký anglický svätec a patrón kresťanských politikov apeloval na pochopenie prirodzených práv a nemožnosť ich zmeny cestou zákonodarstva. Prirodzené právo sa nemusí nevyhnutne viazať na nejakého metafyzického garanta, stačí uvedomenie, že takúto hierarchiu voviedli do sveta prírodné sily. A platí rovnako pre nás, ako pre chrobákov Peťa Muránskeho.

    Ako hovorí filozof práva Marian Hoffmann: "Koncept prirodzeného práva je užitočný a priam použiteľný aj v dnešnej dobe. Práve dnes sme svedkami toho, že sa pod vlajkou ľudských práv a bezbreho ponímanej autonómie jednotlivca schvaľujú hodnotovo relativistické legislatívne úpravy, ktoré je možné so zdravým rozumom označiť prinajmenšom za dekadentné, ak nie priamo škodlivé rozvoju a napredovaniu spoločnosti. Právo nemôže byť odtrhnuté od svojich hodnotových základov, lebo v takom prípade sa stáva neriadenou strelou." Koniec citátu.

    S pravdou o prirodzenom zákone mám po mnohých zlyhaniach aj svoju osobnú skúsenosť. Dnes viem, že je to jediná mohutnosť, ktorá garantuje ľudské šťastie. Pravda, za predpokladu, že nebudeme sentimentalitu, falošnú lojalitu, lacný súcit, sociálnu manipuláciu a marketingový kalkul považovať za kritériá pravdy. A možno ešte s veľkou víziou civilizácie lásky pred očami v podobe, akú pre ľudstvo 21. storočia proti legitimizovanej kultúre smrti vysníval blahoslavený Ján Pavol II.

    Téma je ťažká, už pôjdem do finále, aby som teda ešte pred záverom trošku odľahčil túto ťaživú, neľahkú problematiku, dovoľte mi uviesť krátku sci-fi, ktorá sa odohráva na pomyselnej matrike po tom, ako bolo legalizované partnerstvo, ako to navrhujú naši kolegovia:

    "Ďalší prosím."

    "Dobré ráno. Radi by sme sa vzali. Sme Peter a Pavol Novákovci."

    "Vy ste príbuzní? Vidím, že ste si podobní."

    "Áno. My sme bratia."

    "Bratia? Tak to sa nemôžete vziať."

    "Prečo? Vy nesobášite páry rovnakého pohlavia?"

    "Ale áno, tisíce, ale nie súrodencov. To by bol incest."

    "Incest? My nie sme homosexuáli."

    "Nie? Tak prečo sa chcete brať?"

    "Pre finančné výhody."

    "My sobášime len homosexuálov, ktorým boli odopreté práva zaručené ostatným občanom. Ak nie ste homosexuáli, môžete si vziať ženu."

    "Ale to predsa môžu homosexuáli tiež. To, že nie som homosexuál, ešte neznamená, že si chcem vziať nejakú ženu. Tak vy nás diskriminujete len preto, že nie sme homosexuáli?"

    "Dobre, tu máte papier. - Ďalší."

    "Čauko, chceme sa brať."

    "Mená."

    "Ján Hrubý, Jana Čížková, Róbert Zelenka a Júlia Hrušková."

    "Kto si berie koho?"

    "My všetci sa chceme navzájom oženiť a vydať."

    "Ale veď ste štyria?!"

    "Správne. Štyria normálni bisexuáli a máme sa navzájom radi. Ja milujem Janu a Róberta, Júlia miluje Róberta a Jana a Róbert zase miluje Júliu a mňa. Takže sa chceme všetci vziať."

    "Ale my sobášime len homosexuálne a lesbické páry."

    "Hádam nechcete diskriminovať bisexuálov?!"

    "Nie, nie, ale tradičná predstava manželského zväzku sa týka párov."

    "Ale - a odkedy sa vy zastávate tradícií?"

    "No, chcel som len povedať, že musí byť stanovený nejaký limit."

    "A to kto hovorí? Neexistujú žiadne logické zdôvodnenia limitovať sobáš len pre dvojice. Väčšie skupiny sú lepšie. Chceme svoje práva. Ústava zaručuje rovnaké práva všetkým!"

    "Tak dobre. Tu máte papier. - Ďalší prosím."

    "Dobrý deň. Chcem sa oženiť."

    "Mená."

    "David Habšuda."

    "A meno partnera?"

    "Žiadne nie je. Ja si chcem vziať sám seba."

    "Sám seba? Čo tým myslíte?"

    "Môj psychiater tvrdí, že som rozpoltená osobnosť, takže ja by som tie dve polovice chcel spojiť zväzkom, aby som mohol podávať daňové priznanie ako rodina."

    "V poriadku. Tu máte papier. - Ďalší."

    A už, viete, tie variety sú rôzne, takže na pobavenie trošku, na odľahčenie témy, napokon vážne.

    Aj keď nemôžem hlasovať inak než ako kresťanský demokrat, a teda v súlade s poznaním pravdy, prirodzeného aj Božieho poriadku, aj spoločenského dobra pre manželstvo, rodinu, národ a spoločnosť, mám aj dobrú správu. V mojom dome sú vždy všetci ľudia dobrej vôle, a teda aj ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou - aj Stano Fořt, ak tu ešte sedí - vítaní, pravda, za predpokladu, že svoje sklony, návyky a vášne zvládajú. Rovnako ako ich zvládajú všetci tí poctiví a odvážni heterosexuálni muži a ženy, ktorí sa namáhavo snažia o vernosť a čistotu, aj keď, alebo práve preto, že zazreli hrozivý útes cudzoložstva, smilstva, polygamie, citových podvodov a milosrdných lží. Rovnako ako ich zvládajú celibátni kňazi rímskeho rítu, ktorí len s nerozdeleným srdcom môžu byť duchovnými otcami svojich spoločenstiev. Ako ich zvládajú rehoľné zasvätené osoby s večnými sľubmi chudoby, poslušnosti a čistoty a potom majú dosť energie vykonať také fantastické veci ako Matka Tereza. Ako ich zvládajú naši spolubratia a sestry, ktoré z nejakých dôvodov zostali nezadané a dobre vedia, že osamelá vášeň, ak môžem parafrázovať mne zvlášť blízkeho Benedicta Groeschela z jeho knihy Odvaha byť zdržanlivý, že "osamelá vášeň dokáže len jedno - prehĺbiť beztak ničivú osamelosť". Nikto z nás nemá tento duchovný zápas vyhratý. Moji homosexuálni blížni, bratia zvlášť nie, lebo sexualita má zázračnú moc budovať, ale aj hrozivý potenciál ničiť.

    Len kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom. No vyhovárať sa na gény, na rodinu, rodové korene, na sociálne prostredie, na ducha doby, životný štýl či osud môžu iba tí, ktorí tento odveký boj o vlastnú vôľu jednoducho vzdali.

    Autor terapie realitou americký psychoterapeut William Glasser svoju školu založil na presvedčení, že za to, ako sa cítime, nemôže nikto iný, iba my sami. Nijaký svetský zákon túto povinnosť voči samým sebe a možnostiam osobného rastu nenahradí a našťastie ani nezničí.

    Ešte poznámka pre tých, ktorí by chceli sa problematikou zaoberať hlbšie, inšpiratívne tituly:

    - Peter Kreeft "Ako vyhrať kultúrnu vojnu",

    - Benedict Groeschel "Odvaha byť zdržanlivý",

    - LaGard Smith "Hnutí homosexuálů: boj za lidská práva nebo propaganda?",

    - Francis MacNutt "Homosexualita a možnosť sa z nej uzdraviť",

    - John Stott "Homosexuální partnerství",

    - Martin Putna "Křesťanství a homosexualita: pokusy o integraci",

    - Daniel Helminiak "Co vlastně Bible říká o homosexualitě",

    - Jan Vybíral ako editor štúdí "Pastorální a etické výzvy v oblasti manželství, rodiny a sexuality",

    - Stanislav Švehra "Kresťanstvo v ohrození",

    - Anthony Browne "Úprk rozumu",

    - Vladimír Palko "Levy prichádzajú".

    Internetové zdroje nebudem uvádzať, tie sú známe.

    Možno na koniec ešte jeden príbeh zo života Abrahama Lincolna. O prezidentovi Lincolnovi sa hovorí, že sa raz rozčúlene vložil do diskusie vládneho kabinetu plného vytáčok, dvojzmyslov a poloprávd. Lincoln sa spýtal: "Koľko nôh bude mať ovca, ak budeme chvost nazývať nohou?"

    Niekto z prítomných odpovedal: "Samozrejme, že päť."

    "Chyba," povedal Lincoln, "stále bude mať iba štyri nohy. Premenovanie chvostu na nohu z neho nohu neurobí."

    Aplikácia pre nás je jednoduchá. Premenovanie homosexuálneho páru na rodinu z neho rodinu nespraví. Tradičná rodina akokoľvek novo a moderne definovaná bude stále tou prvopočiatočnou základnou a tradičnou rodinou s mamou, s otcom, s deťmi - aj s problémami.

    Táto pravda trvá a pomáha proti pocitom márnosti. Ani módna rétorika, ani zákony na ochranu práv homosexuálov, ani kurzy senzitivity, ani školské osnovy dúhových detí, ani veľké plagáty, ani zástavy, ani symboly, ktoré zhadzujú konvencie, ani nič iné, čím si gayovia ešte budú vypomáhať pre uskutočnenie svojich cieľov, nič z toho nezničí tradičnú rodinu. Rodina prežije.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky. Pán poslanec Brocka, Mikloško, Hufková, Droba a Škripek, Poliačik. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Július Brocka.

  • Pán kolega, chcem vám vysloviť uznanie a poďakovanie za vaše vystúpenie pri tomto bode a ja som veľmi rád, že som ho nezmeškal dnes. A pri tej príležitosti chcem poďakovať aj predkladateľom tohoto návrhu zákona, lebo som si uvedomil, že vlastne vďaka ich iniciatíve mohol odznieť tento príspevok v Národnej rade, ktorý teraz predniesol Marián Kvasnička.

    Pán kolega, neviem, či si uvedomujete, že tieto vaše prednesené názory na druhej strane predkladatelia nazývajú spiatočníckymi a že nepatria do 21. storočia. Pán kolega, ja si, naopak, na rozdiel od predkladateľov myslím, že vaše názory patria do každého storočia, aj do 22. storočia. A naopak, ak by to tak nebolo, ak by sme sa správali podľa zámeru predkladateľov, tak by nás to vrátilo nie do stredoveku, ako nás niekedy nálepkujú, lebo to je návrat k Sodome a Gomore a Sodoma a Gomora, to bolo pred 5-tisíc rokmi, to je starovek.

    Preto s vami súhlasím, že ak niečo má budúcnosť, tak to je rodina. Veď vďaka nej sme tu všetci, aj predkladatelia. Ak by sa 100 % populácie správalo podľa toho návrhu predkladateľov, tak neprežijeme jednu generáciu. Pán kolega, vlastne, čo je tu spiatočnícke? Mňa napĺňa spokojnosťou, že ja považujem rodinu za budúcnosť civilizácie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja tiež ďakujem kolegovi svojmu, že podal takýto príspevok, ktorý naozaj bol za prvé objektívny, vecný, úprimný, z vlastnej skúsenosti, nebál sa ísť s kožou na trh a iste aj po dlhom štúdiu, na ktorý mnohí z nás určite čas nemajú.

    No, chcem ešte povedať jednu poznámku, troška rozšíriť jeho poznámku, že zdá sa mi, že prejavy politikov, najmä na Západe, sú často také oničovky, ja by som povedal v zmysle politickej korektnosti, je to ich pojem, ja to nazývam nezmyslom na potlačenie slobody názoru.

    Pamätám sa na to, keď môj dobrý priateľ Rocco Buttiglione, a to je pokračovanie témy pána kolegu, doplatil na politickú korektnosť. Bol vtedy minister talianskej vlády, veľmi uznávaný politológ, filozof, vedec, svojho času aj spoločne s kardinálom Ratzingerom bol v redakcii Communio, veľmi slávneho časopisu teologického. Predseda talianskej vlády, talianska vláda ho navrhla za komisára, tak ako naša vláda navrhla Jána Figeľa, pozvali ho na híring do jednej malej komisie v Európskom parlamente a tam teda povedal vetu, že "homosexualita je hriechom". No, tak iste, cnosť to nie je, no ale toto sa tam tak, by som povedal, rozbúrilo, že išli ho tam skoro zlynčovať. A potom čo bolo ale neférové, a to bolo politicky absolútne nekorektné, že zápis celkom pomenili, on dlho rozprával, dali len trošičku a proste skamuflovali ten jeho výrok a vo doterajších zápisoch je celkom niečo iné. Ja som videl obidve porovnania, boli hrozné. Čiže stálo ho to funkciu komisára...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Eva Hufková.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Máte pravdu, pán poslanec Kvasnička, ochrana manželstva je sviatosť a manželstvo je sväté a nič sa k tomu nedá prirovnať, hlavne nie legalizačné trendy homosexuálnych párov. Ja tolerujem lezby, gayov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb, ale registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia zásadne odmietam a tiež odmietam, aby pre osoby rovnakého pohlavia bola určená rovnaká právna inštitúcia, ako je manželstvo. V prípade manželstva sa za pôvodný účel pokladá založenie rodiny. Bez novej generácie, ktorá sa rodí a vychováva v rodinách, nie je možné pokračovanie spoločnosti. Nič nie je lepšie pre deti ako otec a mama natrvalo. Vláda Slovenskej republiky sa prihlásila k tejto ochrane rodiny a manželstva svojím programovým vyhlásením. Ďakujem.

  • Pán kolega, zaujímavé slová. Niečo z toho sa mi aj celkom páčilo. Váš historický exkurz najznámejšími, no, mediálne najznámejšími homosexuálmi bol veľmi poučný. Záver bol vtipný, bol literárnou fikciou, neodráža ducha a povahu nášho návrhu. Takže takto aj beriem, aj som sa pousmial, lebo tie príbehy vymyslené boli vtipné, ale naozaj nezobrazujú to, čo sme chceli naším návrhom povedať.

    Čo ma znepokojilo, sú dve veci. Prvá je, spomínali ste takú veľmi neštandardnú a minoritnú sexuálnu praktiku, ja ju nebudem opakovať. Ale kde ste, preboha, prišli na to, že je to praktika, ktorá je vlastná homosexuálom? Túto praktiku vykonávajú rovnako heterosexuáli, takže nepodsúvajte tu niečo, čo nie je pravda. A čo bolo úplne najhoršie, bol začiatok vášho príhovoru ešte zo včera, čo si pamätám, vy ste vykreslili niekoľko traumatizujúcich zážitkov z detstva, aj ja by som v tej situácii sa cítil veľmi nepríjemne, avšak opäť veľmi zákerným a neférovým spôsobom podsúvate rovnítko medzi pedofíliu a homosexualitu. Pedofília existuje takisto u heterosexuálov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Branislav Škripek.

  • Ďakujem za slovo. Ja zopakujem, jednoducho toto bol príjemný prednes, veľmi zodpovedne a dobre podané fakty, argumenty, pohľady a dovolím si len pridať sa k tomu, čo pán Kvasnička veľmi pekne a, zopakujem, tak prijateľným a dobrým spôsobom dokázal povedať aj také tie veľmi ťažko vyslovovateľné zobrazenia práve takých negatívnych prejavov, ktoré sa nanešťastie týkajú toho homosexuálneho spôsobu života. A zároveň tie zopakovanie, alebo teda predstavenie tých postáv umeleckého sveta, že tak často sa to týka ľudí.

    A pripomenul by som jednu veľmi známu postavu, o ktorú sme prišli z tohoto mediálneho a šoubiznisu, sveta šoubiznisu, Fredyho Mercuryho, ktorý po dlhom čase normálneho heterosexuálneho spôsobu života došiel na to, že vlastne chce byť homosexuál. Podobne na to došiel aj ten známy spevák, jak sa volá?, som zabudol, John, John (reakcia z pléna), Elton John. Dlhodobo žil ako heterosexuál, neskôr došiel na to, že vlastne on je homosexuál. A Fredyho Mercuryho je mi úplne konkrétne ľúto, pretože to bol geniálny spevák a fantastické veci vedel poskladať, zložiť teda, zaspievať, predviesť a obohatiť tento svet a prišiel o život proste pre tú hnusnú chorobu, ktorá sa explicitne musí týkať ľudí, tak ťažko a vážne pohlavne promiskuitných, zvlášť ľudí homosexuálneho spôsobu života.

    Takže ja opakovane ďakujem za veľmi kultivovaný, príjemný prednes a všetky tie fakty, ktoré ste dali dokopy, a som rád, že to zaznelo na tejto pôde.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Marián Kvasnička.

  • Chcem poďakovať za všetky tie podporné stanoviská, ale aj za stanoviská, ktoré môžem vnímať ako konfliktné s tým, čo som hovoril.

    Pokiaľ ide o kolegu Drobu, ja som si ten fisting nevymyslel ako techniku, ktorá je známa v tomto prostredí, vychádzal som zo sexuologických štúdií, najmä Kinseyho, potom Mastersa a Johnsonovej, to sú erudované výskumy sexuálnej aktivity a nevychádzajú z ideológie. A potom aj z toho citovaného LaGarda, ktorý ako prokurátor navštívil a robil výskum sexuálnych praktík v saunách, v homosexuálnych baroch, vo verejných toaletách a všade, kde k tomu dochádza. Preto som sa kulantne obmedzil len na tú formuláciu Trumena Capotea, že "homosexuál je džentlmenom, len kým sa nezhasne svetlo", čo, samozrejme, nás nevyväzuje ako heterosexuálov zo zodpovednosti za vlastné správanie.

    Ak ste si všimli, viacejkrát(viac ráz) som sa snažil aj tak extrapólovať, že ten problém nakladania s vlastným osudom a s vlastnou vôľou nie je jav, ktorý, alebo teda imperatív voči homosexuálom rovnako platí aj pre nás. Platí pre všetky povolania, pre všetky typy orientácií. To, čo máme pod kontrolou, ak to nie je orientácia, tak určite vlastné správanie. Tam som smeroval, a zodpovednosť zaň, samozrejme. Čiže v tomto ani heterosexuáli nemôžu hovoriť, že sú frajeri. Je to drina, je to problém, treba s ním bojovať, je to o osobnej zrelosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na základe rokovacieho poriadku sa o slovo prihlásil navrhovateľ Martin Poliačik, týmto mu dávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, ďakujem, Marián, za tvoj príspevok. Myslím si, že napriek tomu, že bol dosť tendenčný v mnohých chvíľach, tak to bolo veľmi poctivé intelektuálne teda zakorenenie argumentácie, ktorá nie úplne musí súhlasiť s nami predloženým návrhom, preto sa budem snažiť priniesť aj tú druhú stranu, kde je zakotvenie návrhu, s ktorým prichádzame, a aký jeho filozofický podklad alebo filozofické podanie.

    Na začiatok by som rád formuloval dve tézy, ktoré sa budem snažiť obhájiť. Jedna z nich môže byť trochu provokatívna, ale, prosím, posúďte, či je pravdivá, alebo nie, až na konci môjho prejavu.

    Tou prvou tézou je, že odpor voči registrovaným partnerstvám je postojom katolíckym, ale nie je postojom kresťanským. Nie všetci kresťania stoja proti registrovaným partnerstvám, nie všetci kresťania chápu homosexualitu alebo homosexuálne správanie rovnako. Ja beriem za legitímne všetky citáty, ktoré si, Marián, spomenul ty zo strany katolíckej cirkvi, ale určite nereprezentujú kresťanstvo ako také.

    Druhá téza, ktorú sa budem snažiť dokázať, je, že odhliadnuc o teológov alebo odhliadnuc od nasledovateľov Ježiša Krista, som presvedčený, že ak by sám Ježiš sedel v tejto sále, tak by hlasoval za pri tomto konkrétnom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • A teraz k dôkazom. Čo sa týka mojej prvej tézy, zobral som si na pomoc popredných biblistov českých. Druhá najväčšia cirkev v Česku, to je Českobratrská cirkev evangelická, vydala stanovisko "Problematika homosexuálních vzťahů". Ono je to pomerne obsiahle čítanie, každému, kto by mal záujem, je tam jeden výrok po druhom z Biblie, aj starozákonné, aj novozákonné, a snažili sa biblisti dopracovať k tomu, aký bol historický a hodnotový kontext, v ktorom jednotliví ľudia, ktorí tieto výroky v Biblii majú v ústach, tak z čoho vychádzali. A záver je prekvapivo taký, že homosexualita nie je v Biblii odsudzovaná ako správanie ako také. V drtivej väčšine príkladov homosexualita je sprievodným javom iného kultu. To znamená uznávania iného boha. A, samozrejme, vieme, že Židia teda prvým prikázaním dávajú výlučnú zmluvu medzi Bohom a židovským národom, ktorá sa potom teda preniesla aj na kresťanské chápanie sveta. Ale keď prvé prikázanie hovorí "Nebudeš mať iného Boha", tak homosexualita je spájaná práve s inými kultmi takzvanými, teda nekresťanským správaním, alebo nežidovským správaním, a je odsudzovaná nie ako samotné správanie, ako láska medzi mužom a mužom alebo ženou a ženou, je odsudzovaná ako sprievodný jav iných kultov, iných náboženstiev, voči ktorým sa kresťania, alebo ešte v Starom zákone Židia, vymedzujú.

    Ale aby som citoval samotnú prácu. Budem hovoriť, budem prekladať z češtiny do slovenčiny, tak, prosím, prepáčte, ak to bude trošku chvíľku sa drhnúť: "Celkový obraz homosexuality a prejavov jej hodnotenia je v Starom i Novom zákone značne fragmentovaný a nie úplne zreteľný. To by nás malo viesť k opatrnosti pri vyvodzovaní príliš jednoznačných a zásadných hodnotiacich záverov," ktoré koniec koncov sme mali možnosť napríklad vidieť v podaní kolegu Skřipeka, prepáč, Škripeka v predchádzajúcej rozprave.

    "Pri utváraní dnešného autentického kresťanského postoja voči homosexuálnym partnerským vzťahom alebo homosexuálnym osobám zrejme nemôžu mať najväčšiu váhu starozákonné výroky o kultickej nečistote a už vôbec nie príbehy odsudzujúce sonomské jednanie, ani novozákonné výroky odsudzujúce určité homosexuálne chovanie."

    Z toho jednoznačne vyplýva, že aj keď sa homosexualita v Biblii spomína, v starozákonnom kontexte sa spomína ako súbežný jav vyznávania iných božstiev, čo je teda pre židovské náboženstvo neprijateľné, a v novozákonnom kontexte sa tiež iba používa ako poukážka na iné než cnostné správanie, napríklad v tom liste, ktorý písal svätý Pavol, ale nie je odsudzovaná perse, nie je odsudzovaná ako samotná vec osebe. Ona je odsudzovaná len ako fenomén, ako prejav nejakého iného svetonázoru, než je ten, ktorý predkladá tvorca, alebo ten, ktorý s výrokom prišiel.

    "Principiálnu rolu by mali hrať skôr zásady špecificky kresťanskej antropológie, t. j. kritériá vymedzujúce, čo je človek v Kristu a ako by tento človek v Kristu súčasne v plnosti svojej osobnosti, v úhrne a v integrite svojho bytia, duše, tela i ducha mal naplňovať svoj život, tak v rozmere časnosti, svojej fyzickej existencie od narodenia po smrť, tak v perspektíve večnosti."

    A teda ak by sme sa mali iba rozprávať o tom, že ako by teda človek mal žiť v Kristu, tak ako sa spomína v tomto texte, tak možno by sme sa mali pozrieť na to, že či homosexualitu samotný Ježiš Kristus niekedy spomenul v Biblii, a opravte ma, ak sa mýlim, ale ani raz.

  • Reakcia z pléna.

  • Neodsúdil homosexualitu nikde, nech ideme od Biblie k Biblii, od začiatku Nového zákona až po koniec. Pán Bugár, ak máte iný názor, počkám si na ten citát.

    Ja som mal tú možnosť sa vďaka tejto téme vrátiť naspäť ku svojej diplomovej práci. Diplomová práca s názvom "Relativizmus v etike, relativizácia v etike alebo situačná etika". Vychádzal som v nej okrem iných zdrojov takisto z konceptu kresťanskej etiky, ktorý rozvinul v 60. rokoch minulého storočia kresťanský filozof a episkopálny kňaz Joseph Fletcher. Fletcher sa vo svojej koncepcii etiky snažil nájsť strednú cestu medzi legalizmom a antinomianizmom. Čo pre Fletchera tieto pojmy znamenajú?

    "Legalizmus je etika, ktorá za morálne dobré konanie považuje zachovávanie zákona v každej situácii. Prekročenie zákonov určitého spoločenstva je teda vždy morálnym hriechom." To je v podstate klasické aj katolícke chápanie, kde síce máme nejaký ten prirodzený zákon, ktorý stojí nad všetkým, tak ako hovoril Marián Kvasnička, ale jeho výklad je potom záväzný vlastne v tej hierarchii pre každého, kto stojí nižšie ako ten, ktorý ho vykladal.

    "Naproti legalizmu stojí antinomianizmus, konanie proti zákonu za každých okolností. Teda v praxi rozhodovanie sa na základe nejakého individuálneho kritéria jednotlivca, čo môže byť intuícia alebo svedomie, alebo osvietenie duchom Duchom Svätým, alebo konanie takéhoto jednotlivca sa stáva maximálne nepredvídateľným." A to je presne to konanie, z ktorého my sme tu obviňovaní ako predkladatelia tohto zákona, ako keby snaha o zrovnoprávnenie homosexuálnych zväzkov, alebo zväzkov osôb rovnakého pohlavia, nemala svoje morálne ukotvenie, ako keby nevychádzala z morálky. Nie je to tak. Vychádzam z postoja, ktorý Fletcher nazýval situacionizmus a jeho základom je hlavné prikázanie Ježiša z 22. kapitoly Matúšovho evanjelia. Budem sa, dovolím si citovať: "Keď farizeji počuli, že umlčal Saducejov, zišli sa a jeden z nich, znalec zákona, sa opýtal, aby ho pokúšal: "Učiteľ," opýtal sa Ježiša, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone?" A on mu odpovedal: "Milovať budeš pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou." To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: "Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého." Na týchto dvoch prikázania spočíva celý zákon i proroci. Láska jednotlivca v konkrétnej situácii sa tak stáva základným etickým kritériom každého ľudského konania."

    V nasledujúcej časti sa budem, sa bližšie pozrieme na šesť téz Fletcherovej situačnej etiky a ja sa pokúsim ich aplikovať na situáciu registrovaných partnerstiev ako takých.

    Teda, aby som zhrnul, základným predpokladom, z ktorého ja vychádzam pri všetkej svojej práci a z ktorého som vychádzal aj pri koncipovaní tohto zákona, je rešpektovanie lásky ako najvyššieho dobra, lásky ako najdôležitejšej hodnoty v živote človeka.

    Prvá téza Fletcherovej situačnej etiky: "Iba jedna vec je sama osebe dobrá - láska a nič iné." Podľa Fletcherovho konceptu hodnoty nevyplýva "hodnota z veci samotnej, hodnotu nemá žiadna vec sama osebe. Hodnota veci sa posudzuje podľa jej cieľa alebo úmyslu, s ktorým bola táto vec vytvorená alebo použitá. Ak niekomu daná vec pomôže, stáva sa dobrou, ak ublíži, stáva sa zlou. Jediným kritériom posudzovania hranice medzi dobrým a zlým je láska. Láska ako jediný princíp hodnotenia konkrétnej situácie. Ak teda človek kedykoľvek uprednostní lásku k blížnemu i za cenu porušenia zákonov, morálne koná dobro," hovorí Fletcher.

    Keď teda Fletcher tvrdí, že žiadna vec sama osebe nie je dobrá alebo zlá, tak aj zavedenie inštitútu registrovaných partnerstiev môžeme považovať samo osebe za morálne neutrálny akt zákonodarného zboru. To, čo tento akt robí dobrým alebo zlým, je láska, ktorá ním môže byť dosiahnutá. A dá sa teda zamerať iba na individuálnej a konkrétnej rovine. Registrované partnerstvá majú, rovnako ako manželstvo, potenciál, aby sa stali dobrými alebo zlými. Manželstvo ani registrované partnerstvá nie sú dobré alebo zlé samy osebe, rovnako ako v manželstve môže byť neskutočne veľa ľudí nešťastnými, ako v manželstve sa môžu spojiť ľudia, ktorí jednoducho zistia po piatich, šiestich rokoch, že naozaj si viacej ubližujú, ako by si pomáhali, v manželstve môže vzniknúť priestor pre týranie detí, týranie žien a jedných z najhorších vecí, ktoré si v rámci ľudskosti vieme predstaviť. Tak áno, niečo podobné môže vzniknúť aj v registrovanom partnerstve. Ale zároveň môžu byť manželstvá ako tie moje, ako to moje - krásne, harmonické, mám úžasnú ženu a ešte úžasnejšieho syna. Môžu byť manželstvá, ktoré sú naplnené láskou, úctou, vzájomným rešpektom, a rovnako môžu byť takéto registrované partnerstvá založené na láske, vernosti, vzájomnom rešpekte a v zdieľaní všetkých hodnôt života jednotlivých partnerov.

    Zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva možno porušuje legalistické pravidlá niektorých náboženských komunít v našej krajine, no na druhej strane ho môžeme v kontexte prvej Fletcherovej tézy považovať za akt umožňujúci lásku voči blížnemu. Treba zároveň dodať, že registrované partnerstvá nikomu neuškodia, no niektorým zjednodušia život. Nejedná sa pritom iba o homosexuálne orientované osoby, ale aj o rodiny týchto osôb, ktoré spolu so svojimi milovanými často musia niesť bremeno spoločenskej stigmy, ako o tom hovoria aj výskumy renomovaných psychologických asociácií.

    A keď sa pozrieme na to, že prečo častokrát ľudia homosexuálnej orientácie trpia, aj Marián Kvasnička o tom hovoril, že majú potrebu sa vyviňovať, že majú potrebu sa obhájiť. Oni sa neobhajujú sami pred sebou, oni sa neobhajujú z niečoho, kde by cítili vo svojom konaní chybu na začiatku. Oni sa obhajujú práve voči ľuďom, ako je napríklad kolega Škripek, oni sa obhajujú voči majoritnej spoločnosti, oni sa obhajujú voči tlaku, ktorý na nich vyvíja celý zbytok spoločnosti, ktorá okolo nich žije, práve tým, že ich označuje za niečo nenormálne a nemorálne.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Hovorím o hodnotovom zameraní, nie o, je úplne jedno, či vyzývaš k tolerancii a k úcte, keď v druhej časti tej istej vety povieš, že sa nemajú správať tak, ako sa správajú, že to nie je správne, že je to nemorálne. A že akokoľvek milujú svojho partnera, tak stále to nie je správne. Môžeš tolerovať akokoľvek a vyzývať k úcte, ako náhle budeš argumentovať zjavenou pravdou, ktorá bude stále hovoriť o tom, že to, čo konajú, akokoľvek dobre to myslia, akokoľvek sú verní svojmu partnerovi a akokoľvek dlho s ním žijú, stále je to nemorálne, tak na tvoju toleranciu a úctu, bohužiaľ, sa môžu takíto ľudia vykašľať, fakt.

    Je teda iba na nás a na spoločnosti, či homosexuálne orientovaným občanom dáme príležitosť, aby mohla byť ich láska viditeľnejšie prejavená a aktom registrovaného partnerstva aj spoločensky akceptovaná.

    Téza dva: "Vedúcou normou kresťanského rozhodovania je láska, nič iné." V tomto bode sa Fletcher vyrovnáva s postavením zákona, s legalizmom, ktorý stavia etiku na zachovaní zákona v každej situácii. V bežnom živote sa takéto chápanie uplatňuje napríklad pri problémoch ako interrupcie, eutanázie a podobne. Fletcher prichádza s teóriou, že ak takéto skutky slúžia k naplneniu agapickej lásky, ktorú vysvetlím, čo znamená, ich vykonávatelia majú právo porušiť zákon. Rovnaký postup platí aj pri žido-kresťanskom Desatore.

    Ježiš v evanjeliu rovnako porušuje niektoré z nariadení zákona, aby mohla byť uskutočnená láska. Ak je teda cieľom vzťahu párov rovnakého pohlavia uskutočnenie agapickej lásky, žiadne zákony nemajú dostatočnú silu, aby mohli tejto láske stáť v ceste. Ale môžeme vytvoriť zákony, ktoré jej nebudú brániť.

    Téza tri: "Láska a spravodlivosť sú to isté, lebo spravodlivosť je len k ľuďom distribuovaná, doručená láska, nič iné." V treťom bode sa Fletcher snaží popísať chápanie spravodlivej lásky. Ak má byť láska kritérium každého ľudského konania, musíme jasne vymedziť spravodlivú lásku bez emócií. Emócie sú totiž prídavkom, ktorý niekoho môže zvýhodňovať do jednotlivej situácie, preto musíme podľa Fletchera vstupovať nie s postojom, že milujeme niekoho konkrétneho, ale že milujeme vôbec.

    Ak si to potrebujete predstaviť, vo fyzike napríklad, tak láska nemá byť vektorom, ale má byť poľom. Nemá byť zameraná na konkrétneho človeka alebo konkrétnu vec, má byť niečo, čo z nás vyžaruje a do čoho prijímame každého jedného človeka, ktorý do toho poľa vstúpi.

    Fletcher vo svojom chápaní klasicky delí lásku do troch typov: agapé, eros, to je láska erotická; afilia, láska priateľská. Prvý typ dokonalej lásky, ktorá je spravodlivá a nepodlieha emóciám, musíme preto v každej situácii oddeliť od ďalších dvoch. Agapická láska sa preto snaží o vytvorenie objektívneho pohľadu o istý nadhľad nad emóciami, ktoré vyvoláva daná situácia, a na rozdiel od erosu, afilie, to sú tie vektorové lásky, je nadčasová. To znamená, nie je viazaná konkrétnym človekom ani konkrétnou vecou, je to životný postoj, je to v podstate spôsob, akým človek pristupuje k svetu okolo seba.

    Táto téza vypovedá aj o rozdielnosti v jednaní legalistu a situacionistu. Kým legalista sa neustále snaží o jednanie podľa zákonov a dogiem, situacionista vždy hľadá jednotiaci princíp rozhodovania, a to je agapická láska.

    Homosexualita je stálou súčasťou ľudských dejín. Historické pramene odkazujú na skutočnosť, že tu bola, prítomnosť nám ukazuje, že tu stále je, a môžme predpokladať, že tu bude aj v budúcnosti. Viaceré psychologické asociácie, ako aj Svetová zdravotnícka organizácia odkazujú na skutočnosť, že "homosexualita je legitímnym prejavom ľudskej sexuality". Z uvedeného môžme vyvodiť, že aj homosexuálna láska nie je iba citom a je plnohodnotným prejavom lásky ako takej.

    Tu treba spomenúť tie naozaj, sú to logické chyby, ktoré sa často spomínajú v tejto diskusii a naposledy ju prezentoval, takúto chybu, pán kolega Brocka, že keby sa všetci takto správali, tak neprežijeme jednu generáciu. No len, pán Brocka, my nemáme byť všetci rovnakí. My nemusíme všetci žiť rovnakým spôsobom života, my nemusíme všetci milovať ten istý druh ľudí, my nemusíme všetci vychovávať deti rovnako. Ľudstvo nie je armáda, ľudstvo nie je súbor fabrikátov, ktoré sú všetky rovnaké. Ľudstvo má v sebe nejakú variabilitu, aj sexualita má v sebe variability a existuje veľmi dobré rozlíšenie, že čo by v sexualite malo byť považované ešte za normu a čo nie. A sú tam v zásade tri rozlišovacie kritériá. To prvé je, že do styku prichádzajú vždycky plnoleté osoby. To znamená, plnoleté osoby, ktoré vďaka svojmu vlastnému rozhodnutiu a svojej vlastnej vôli sa rozhodnú zdieľať život. To druhé pravidlo je, že nie je narušená integrita ľudskej kože - pri všelijakých sadomasochistických praktikách -, kým s tým obidvaja súhlasia, tak môžu byť veci, ktoré teda asi my všetci preferovať nebudeme, ale kým nie je narušená integrita ľudskej kože, tak je to považované za normu.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Hlina, môžete sa prihlásiť s faktickou, nech sa páči. Potom reagujte vo faktickej.

  • A to tretie pravidlo je v podstate úplne prosté, ide o ľudí, hej. Nikde tam nie je, nikde v týchto, žiadne z týchto troch pravidiel nie je porušené v styku dvoch ľudí rovnakého pohlavia. A preto je považované aj v modernej sexuológii skôr za variantu, nie za odchýlku. Je to varianta prirodzenej ľudskej sexuality. A keď hovoríme o prirodzenosti, ktorá tu bola teda spomenutá niekoľkokrát predo mnou - od čoho sa odvíja, od slova príroda, prirodzenosť, je to to, čo v prírode všade vidíme, že takto sa správajú aj zvieratá pre ne? Lebo zviera nemá vlastnú vôľu, na základe ktorej by sa rozhodovalo tak alebo onak, nemá morálku, na základe ktorej by sa rozhodovalo tak alebo onak. A ak teda prirodzenosť viažeme napríklad od toho, čo môžme vidieť v prírode, tak potom opäť aj správanie, homosexuálne správanie vidíme od najnižších po najvyššie formy života ako súčasť, ako variantu, nie ako prevládajúci smer. Samozrejme, že každý živočíšny druh sa snaží sám seba zachovať, a preto sa množiť, ale on sa zachováva ako druh.

    A existujú veľmi zaujímavé štúdie, ktoré hovoria o tom, že práve vďaka homosexuálnym jedincom vo väčších skupinách živočíchov sa tieto udržujú dlhšie. Pretože homosexuálni jedinci tým, že nemajú svoje vlastné mláďatá, sa starajú alebo pomáhajú so starostlivosťou o mláďatá tých iných, ktorí sú v danom stáde, alebo neskôr teda aj v ľudských komunitách, a práve vďaka tomu tieto komunity prežívajú. Takže keď sa pozrieme na druh ako celok a nebudeme sa pozerať na seba samého každý ako jednotlivca, tak pre prežitie druhu zjavne homosexualita podľa týchto štúdií je prospešná a nie že by tomuto prežitiu bránila.

    Štvrtá téza pojednáva o Ježišovom prikázaní "Miluj svojho blížneho ako seba samého". V tejto časti sa Fletcher zaoberá pojmom sebalásky. Situacionista prejavuje lásku k sebe vtedy, ak mu ide aj o dobro čo najväčšieho počtu svojich blížnych. Láska človeka má hľadieť na následky, kalkuluje v každej situácii, akým spôsobom môže byť zachované dobro pre širší okruh osôb. Agapická láska podľa Fletchera nemôže nehľadieť na dôsledky. Ak je rozhodnutie v ľudských rukách, situacionista volí cestu, ktorá môže zachovať dobro väčšieho počtu ľudí.

    V kontexte tohto bodu Fletcherovej situačnej etiky môžeme povedať, že registrované partnerstvá znamenajú gesto pomoci nášmu blížnemu. Zavedenie tohto inštitútu môžeme chápať ako prejav pravej lásky k nášmu blížnemu a zároveň je to cesta, ktorá nikomu neublíži, no pomôže pomerne širokej skupine ľudí, ako sme ju vymedzili už pri rozbore prvej Fletcherovej tézy. Registrované partnerstvo je viditeľným prejavom lásky voči blížnemu, ktorý má možnosť prebojovať homofóbne tendencie spoločnosti. Je preto iba na nás, či sa k tomuto gestu odhodláme a či k nemu pristúpime.

    Takže opäť - registrované partnerstvá ako inštitút pomáhajú prejaviť lásku a takisto sú prejavom lásky nás ako zákonodarného zboru voči občanom tomuto štátu a skôr lásku podporujú, akoby podporovali separovanosť a nenávisť.

    Téza päť: "Iba účel svätí prostriedky, nič iné." V tomto bode Fletcher hovorí, že pojítko medzi účelom a prostriedkami nie je možné rozdeliť. V našich zemepisných šírkach spojenie "účel svätí prostriedky" zväčša otvára diskusie o morálne skazených ľuďoch a vladároch. Ale je to naozaj jediná možnosť interpretácie?

    Fletcher v tomto prípade opakuje opäť, že vec samotná nemá žiadnu morálnu hodnotu. Morálna hodnota nie je prisúdená ani konkrétnemu jednaniu, ani konkrétnemu nástroju, ktorý je v tomto jednaní použitý. To, čo urobí dobrou alebo zlou, je jedine jej cieľ. Jednoduchý príklad. Nožom môžem zachrániť človeka, môžem ho zabiť a môžem si s ním nakrájať mäso na obed. Jedine použitie toho noža určuje, či je dobrý, alebo zlý, nie nôž samotný.

    To, čo - dospievame teda k téze "Láska svätí svoje prostriedky". Faktormi procesu rozhodovania majú byť pritom účel, prostriedky, motív a následky. Ak sa pri týchto štyroch oblastiach zachová princíp lásky, môžeme z hľadiska situačnej etiky hovoriť o správnom rozhodnutí. Účelom, ktorý pred nami stojí, je naplnenie lásky dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Prostriedkom, ktorým ho môžeme dosiahnuť, je jeho oficiálne spoločensky uznaná forma, a to je registrované partnerstvo. Motívom je pre nás naplnenie tejto lásky v spoločnosti bez strachu a homofóbnych tendencií a následkom, ktorý chceme dosiahnuť, je zodpovedný trvalý zväzok, v ktorom môže byť naplnená vzájomná láska partnerov. Z hľadiska situačnej kresťanskej etiky preto považujem registrované partnerstvo za eticky správne rozhodnutie.

    Šiesta téza: "Rozhodnutia lásky sa robia v závislosti od situácie, nie od predpisu." Počuli sme opäť od Mariána odporúčania zo strany katolíckej cirkvi a ja tvrdím, že ak teda má existovať niečo, čo je nadradené akémukoľvek zákonu, ak má existovať prirodzený zákon alebo nejaké prirodzené kritérium, ktoré v každej situácii nám má povedať, či sa rozhodujeme správne, alebo sa nerozhodujeme správne, tak tým kritériom je láska k blížnemu. Nič iné.

    Fletcher sa zaoberá vplyvom ideológie, aktuálna téma. Zo skúsenosti vieme, že človek v každodennom živote koná podľa rôznorodých ideologizujúcich vplyvov. Jedná podľa zákonov, ktoré isté skupina ľudí považuje v danom kontexte za správne. Podľa Fletchera sú však všetky ideologizujúce tendencie v etike odtrhnuté od života, a preto zároveň nepraktické. Pevné etické normy nevytvárajú priestor pre ľudský element, ktorý vyžaduje konkrétna situácia. Vytvárajú natoľko vysoký ideál správania, že ho človek radšej obchádza, akoby sa mal snažiť o jeho dosiahnutie.

    Ideológia sa nesnaží generalizovať a zjednodušovať, čo znemožňuje pohľad na individualitu človeka. Najevidentnejšie sa preto tento problém podľa Fletchera objavuje v legalistickom poňatí sexuálnej etiky. Kristus však podľa Fletchera v Biblii odsudzuje iba manželskú neveru a rozvod. Nehovorí nič o homosexualite, masturbácii, predmanželskom sexe, sterilizácii, umelom oplodnení, interrupcii, sexuálnych hrách, pettingu či tvorení. Či je akákoľvek forma sexu hetero-, homo- alebo auto- dobrá, záleží iba od toho, či naplno slúži láske, alebo nie.

    V tomto stručnom prehľade som v krátkosti zhrnul základné tézy situačnej etiky, ktorá pre mňa nejakých desať rokov dozadu bola základom napísania mojej diplomovej práce.

  • Reakcia z pléna.

  • Prešlo mi to na Trnavskej univerzite, predstav si, s kresťanskými základmi som ju obhájil, túto diplomovú prácu.

  • Reakcia z pléna.

  • Je na webe, kľudne si ju prečítaj.

    Registrované partnerstvo, teda pár záverečných bodov: Registrované partnerstvo, resp. rovnako pohlavné páry nemôžu byť považované za eticky neprijateľné sami osebe. Jedine láska ako základný účel robí vec dobrou alebo zlou. V istom zmysle sa aj manželstvo môže stať morálne zlým, ak jeho cieľ nie je naplnenie agapickej lásky. Rovnaký princíp sa teda dá analogicky stiahnuť aj na registrované partnerstvo alebo akýkoľvek iný vzťah. Ak aj vychádzame z kresťanskokonzervatívnej premisy, že praktizovaná homosexualita je porušením zákona, toho vyššieho zákona, môže byť tento zákon porušený, ak slúži k naplneniu agapickej lásky. Tak ako je morálne prípustné porušiť prikázanie "Nezabiješ" v prípade priameho ohrozenia iných nevinných životov, tak je morálne prípustné porušiť akýkoľvek vyšší zákon, ak ním má byť dosiahnuté vyššie dobro a láska.

    Homosexuálna láska nie je výlučne citová. Je trvalou realizáciou nadčasovej a spravodlivej lásky a je schopná vytvárať trvalý zväzok, ktorý nie je založený výlučne na emóciách ani chtíčoch, ale na sebeobetovaní partnerov. Agapická láska myslí na svojho blížneho. Chce dobro čo najväčšej skupiny ľudí, a preto prirodzene kalkuluje. Registrované partnerstvo môže byť preto prejavom lásky k blížnemu.

    Cieľom oficiálnej formy uznania legitimity partnerstva párov rovnakého pohlavia je naplnenie lásky týchto ľudí a zodpovedný vzťah. Keďže podľa Fletchera láska svätí svoje prostriedky, nemalo by takémuto kroku nič stáť v ceste.

    Generalizovanie a ideologizácia v etike ničomu nepomáha. Odstraňuje akýkoľvek element individuality a ľudskosti. Homosexualita sa stala terčom takejto ideologizácie a našou úlohou je preto oprostiť túto tému od mýtov a dať LGBT osobám možnosť realizovať svoju lásku.

    V celom svojom príspevku som čerpal výhradne z práce kresťanských autorov. Preto myslím, že tá téza, ktorú som povedal na začiatku, že odpor voči registrovaným partnerstvám môže byť stanoviskom katolíckym, ale určite nie stanoviskom kresťanským, platí.

    A z druhej časti môjho príspevku rozboru situačnej etiky na základe samotných výrokov Ježiša Krista dúfam, že som vás presvedčil aj v druhej svojej téze, a síce, ak by Ježiš Kristus sedel v tejto sále, pri tomto zákone by hlasoval za.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Poprosím technikov, posledný pán poslanec Kuffa, uzatváram... Brocka, jedenásť, Droba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som chcel povedať, že toto bol precedens. Prvýkrát sme mali teologickú prednášku v Národnej rade bez akéhokoľvek vykrikovania, a to dokonca z úst poslanca SaS. Som veľmi rád a už teraz dopredu si vyprosím dôrazne akékoľvek budúce námietky zo strany SaS, obľúbene vykrikuje pán Chren, že nie sme viazaní na náboženstvo, vieru alebo nejakú teológiu, takže.

    Ďalšia vec, Martin, vidno, že lepšie rozumieš šamanizmu ako kresťanstvu. Prosím ťa, drž sa toho. Ježiša Krista si v žiadnom prípade neber do úst! Je to drzé a mňa osobne to uráža. Keď si taký smelý, choď použiť v tejto súvislosti meno Mohamed do Teheránu. To ukazuje len to, že kresťania sú tolerantní, ale nie sú ochotní dať do seba kopať a nechať sa prenasledovať.

    Text spomínanej českej cirkvi som čítal už dosť dávno. Je to ťažká výkladová teológia proti jednoduchému a zrozumiteľnému posolstvu, ktoré je jasné a overené aj Židmi, aj kresťanmi. Nejakí páni teológovia, o ktorých nikto predtým nepočul, zrazu budú vykladať niečo, čo napríklad židovskí rabíni nejak kontinuálne vykladajú už celé storočia.

    Chcel by som sa spýtať, že koľko má spomenutá česká cirkev členov, okrem spomenutých teológov, či sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky alebo dvoch? Chcel by som...

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, no však ale v Čechách to znamená veľmi malá skupina. Chcem povedať, že sme na Slovensku a nie v Českej republike, kde katolícka cirkev, formálne sa k nej hlásia dve tretiny obyvateľstva, čo je tri a pol milióna ľudí, a mňa zaujíma situácia na Slovensku, nie v Čechách.

    Chcem povedať, že učenie katolíckej cirkvi je v tejto veci kontinuálne a veľmi jasné. Nový katechizmus katolíckej cirkvi o tom hovorí. Do roku 1920 všetky kresťanské cirkvi boli konzistentné v tomto učení, potom neskôr mnohé z nich začali ustupovať, ale aj tak väčšina kresťanov odmieta homosexuálny spôsob...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Poliačik, nezdá sa vám, že ste urazili veriacich ľudí? Mňa osobne ste urazili. Ako môžte také niečo tvrdiť: keby tu sedel pán Ježiš Kristus, že by hlasoval za tento zákon?!

  • Reakcia poslanca.

  • Viete, čo by urobil? Zobral by bič, čo už raz urobil podľa Biblie. Vy ste citovali dokonca Bibliu, toto vaše tvrdenie fakticky ste hneď aj vyvrátili, lebo ste hovorili, že v Biblii homosexualita, vás citujem: "Homosexualita je chápaná ako necnostné správanie sa." A vy si myslíte, že pán Ježiš Kristus by podporoval necnostné správanie sa?

    Pán kolega, ten problém alebo vôbec tá otázka, ktorú tu už druhý deň diskutujeme, z tej otázky vy robíte problém. Ja poznám pár, homosexuálny pár, len nedávno som sa dozvedel, že žijú spolu a že sú homosexuáli a dvadsať rokov, ale to sú ľudia, ktorí nepotrebujú vyzývavo to dať najavo každému. A pritom hovoria, že nepotrebujú taký zákon. Ak potrebujú, aby ten druhý napríklad mohol dediť, tak idú, samozrejme, za notárom a píšu závet, ak potrebujú, aby ten druhý mohol v jeho mene konať, tak idú za notárom a, samozrejme, napíšu splnomocnenie.

    Takže, pán kolega, to, čo ste tu aj teraz, aj včera, ešte predpokladám, že aj budúci týždeň budete robiť, to je len pár ľudí. Vy a pár ľudí robíte z malého problému veľký problém. Dva dni nič iné nerobíme, len vaše témy rozoberáme a oveľa dôležitejšie nám stoja.

    Takže neurážajte aspoň tých, ktorí veria, keď ste neveriaci.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Poliačik je mladý, odvážny muž, nebojí sa ničoho a nikoho, ide do Biblie, ide hlboko, ide systémom "ani kameň na kameni". Zborí všetko, každú stavbu, ktorú uvidí, jedným šmahom, ostrým pohľadom zborí.

    Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale včerajšie vystúpenie diplomata OSN rangu pána Drobu ma nabudilo a tvoje vystúpenie, kolega, ma dorazilo, čiže vystúpim. Budem chcieť niečo v tej veci povedať.

    Ja naozaj budem hľadať, čo je zmyslom predloženia tohto návrhu. Či z katolíkov, z kresťanov urobiť voľnomyšlienkarov, alebo pomôcť tým ľudom, ktorí sú hore. Ja tomu naozaj nechápem. Ja som sa dozvedel, že katolíci sú proti homosexuálnym partnerstvám, nie kresťania. Ale katolíci, to znamená nekatolícki kresťania sú za?! Toto normálne žasnem.

    Toto, čo ste tu, pán kolega, splietali, to ja som v inej veci hovoril, to sú, to sú hlúposti kaviarenského povaľača. To sú presne tie veci, že niekto prečíta päť kníh a je múdry jak rádio, nebojí sa žiadnej témy, nikoho a ničoho. Ježiš Kristus je jak záložka v jedálnom lístku a ide sprava doľava.

    Pán kolega, takto sa nevyhráva, ako to ste tu vy predvádzali. A mne je ľúto aj tých ľudí hore, takto sa nevyhráva. Vy ste si z nich urobili rukojemníkov. Ja naozaj nechápem, čo je zmyslom predloženia tohto návrhu. Keby ste aj nabúrali, ja som si to napísal, dourážali, poučili, preučili, zneužili, presvedčili Hrušovského, Figeľa, Kuffu, odťali im palce a priložili na tlačítko áno, tak stále to nič nepomôže, lebo nemáte dosť hlasov. Tam sa obracajte, tam apelujte. Moderný. Ja nechápem, čo je zmyslom. Ak je zmyslom uraziť ľudí, nabúrať im nejaké ich hodnoty - toto je zmyslom predloženia tohto návrhu? Ja tomu nechápem.

    Neurážajte týchto ľudí, neurážajte aj mňa!

  • Ďakujem. Martin, to tvoje vystúpenie bolo pri všetkej teda snahe o exaktnosť, bolo veľmi romantické, lebo si hovoril o láske. Je s tým ale väčší problém.

    Ale ja by som sa chcel sústrediť na tú jednu časť, keď si išiel do biblistiky v tých výkladoch z českobratského prostredia. Chcem ťa ubezpečiť, že sú aj v našom prostredí - a teraz myslím naozaj katolícke prostredie - biblické interpretácie, ktoré sú odlišné od štandardných. Spomínal som Helminiaka, spomínal som Putnu.

    Tam je ale iný problém. My hľadáme a hľadáme proste argumenty aj biblické, že či, čo sa hovorí o homosexualite, či sa vôbec hovorí, ako sa hovorí. Zabúdame na to najpodstatnejšie. Keby som zostal na úrovni biblistiky, a to sú knihy Genesis, tam je jasný projekt, ako muža a ženu ich stvoril. A preto muž odíde z domu a s tou ženou sa stanú jedným telom. A keby si, keď ideš ku Kristovi, Kristus to aj parafoval tým, že povedal: "A preto, čo Boh spojil, človek nerozlučuj." Čo je vlastne priklepnutie toho Božieho projektu, že sme boli stvorení ako muž a žena. Čiže vykašlime (sa), či homosexuáli sú, alebo nie sú, ale povedzme si, aký je projekt s mužom a ženou v knihe Genesis. To je jedna vec.

    Pokiaľ ide o tie kritériá lásky, ktoré si spomínal, jedno ma zaujalo zvlášť a to je integrita kože. Integrita kože, dneska ti hociktorí internista povie, že v medzinárodnej klasifikácii chorôb jestvuje syndróm, ktorý sa volá syndróm hrubého čreva gayov. Ja to nebudem popisovať, lebo nie som kompetentný, a okrem parazitárnych a iných a epidemiologických vecí, ktoré sú s touto diagnózou spojené, sú veľmi ťažké, traumatologické, análne, análne problémy. Problémy, úplne zodpovedne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Martin, povedal si, že nie všetci kresťania sú proti registrovaným partnerstvám, ale ja to považujem za pochopiteľné, lebo dlhodobo vediete agendu, ktorou(ktorej) cieľom nie je ľuďom vysvetľovať, čo to vlastne v skutočnosti je, ale skrývate to za také kvázi váš ústretový krok, že vlastne týmto ľuďom chcete pomôcť, lebo oni nemôžu byť, chúďatká, informované o zdravotnom stave svojich partnerov, nemôžu dediť a podobne. Jednoducho tých ľudí klamete. Ak by ste naozaj im chceli hovoriť pravdu, čo registrovanými partnerstvami sledujete a aký bude ďalší krok v tejto salámovej metóde, tak buď presvedčený, že našiel by si pár kresťanov, ktorí by vás možno iba nepočúvali, ktorí by boli za registrované partnerstvá. Čiže, jasné, lebo nemajú dosť informácií, jasné, lebo ich úmyselne klamete.

    Keď si hovoril, že tvojím heslom je "milovať budeš blížneho svojho ako seba samého", ale potom to asi zle chápeš. Milovať neznamená dovoliť svojmu blížnemu čokoľvek, čo si tvoj blížny zmyslí. Milovať znamená mu povedať v tej správnej chvíli, pozor, tuná je hranica a tu by si vstúpiť nesmel, lebo ti to môže ublížiť.

    A ak by si hovoril, že ak by sám Ježiš sedel v tejto sále, tak by hlasoval za, tak ti na to môžem povedať iba jedno jediné: láskavo si neobtieraj svoju nevymáchanú liberálnu hubu o Ježiša!

  • Ďakujem pekne. No, ja som len zareagoval, kolega Poliačik, na to, čo si teda povedal, ako si ma tým totálne zaskočil. Zdá sa mi to ako úplne prekrútené, to priam poviem, že priamo si zaklamal o mojich výrokoch.

    Ty si vykladal moje výroky a tie si vyhlásil za pravdu, ale nebolo to takto. Ja som si pozrel svoje, svoje rozprávanie v noci a toto bola priama lož proti mojim výrokom. Ja som naozaj hovoril, aby sme rešpektovali týchto ľudí, prejavili im úctu, nevysmievali sa z nich, nepoužívali spoločenské vtipy, ktoré, a sám vieš, že aj tu sa použili. Teba som práve označil, ja si myslím, ty si sa dehonestujúco zachoval voči nim. Aj keď ty obhajuješ, že teda im sa to zapáčilo niektorým, tak ja som ešte povedal, že to mi je aj ľúto, že majú tak málo seba takej úcty.

    Ale ty si priamo povedal, že ja som voči nim teda buď urážlivý, alebo netolerantný. Opakovane zo včerajška hovorím: majme úctu, nesmieme sa vysmievať, je to netolerantné, je to škaredé, vedie to k zlým prejavom v spoločnosti, nemáme to robiť, ale zdôrazňujme slobodu v našej spoločnosti a neprezdôrazňujme, že poďme tejto menšine, onakej menšine a ďalším menšinám zdôrazňovať práva, aby tu nastala vojna jedných práv proti druhým. Pretože toto, opakujem, jak ste sa srdečne zasmiali v klube SaS, že toto je cesta do pekla, takýmto spôsobom to robiť. A vyvolávať vďaka právam, ktoré si tu uzákoníme, nenávisť jedných voči druhým, to je kriminalizácia spoločnosti, ktorú vy máte na svedomí. Opakujem, dávam vám päťku z PR. Aj vám SaS a vám homosexuálna loby, ktorá toto robíte na Slovensku, päťka z PR. Toto je úplne zlé, čo ste spravili.

  • Martin, ďakujme ti veľmi pekne za tvoj prejav. Je mi strašne ľúto, že to nepadlo na úrodnú pôdu. Ja tu z mnohých cítim taký odpor, až strach, a ak by som mala vychádzať z takej jednej premisy, ktorú som zopárkrát počula, tak by som povedala, že táto sála je plná latentných homosexuálov.

  • A ja by som ten zápas o rovnaké práva homosexuálnych párov prirovnala k zrušeniu otroctva alebo k volebnému právu pre ženy. Vieme, že otroctvo bolo zrušené v 19. storočí, ale segregačná politika sa objavovala ešte v druhej polovici 20. storočia. Pri ženách volebné právo pred sto rokmi bolo len na Novom Zélande. Také krajiny ako Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, to boli až 70. roky 20. storočia, kedy si to osvojili. A ja sa chcem opýtať: ohrozilo sa tým nejako postavenie mužov? No určite nie. Ale ja sa s vami stavím, že v tejto sále by som našla zopár pánov, ktorí to do dnešného dňa ľutujú a nevedia sa s tým vnútorne vysporiadať, že ženy volia.

    A ja by som vás chcela vyzvať, aby ste podporili náš návrh zákona, a potom vám sľubujem, že máte sto rokov, minimálne sto rokov na to, aby ste sa úplne nerušene s tým vnútorne vysporiadali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Láska je najvyšším dobrom, avšak nie bezbrehé sexuálne praktiky, dodávam, pán kolega. Homosexualita je uznávaním iného Boha. Na jednej strane je tu výrok, že vyznávaš tu iného Boha, a na druhej strane si voláš druhú božskú osobu, privolávaš, aby hlasovala za takéto absurdnosti, ktoré tu boli odprezentované. Zjavená pravda zrodená vo tme nikdy nezrodí, pán kolega, lásku. Nemôže zrodiť.

    A relativizácia v etike je zvlášť nebezpečnou. Nebudem na všetko reagovať, lebo bolo tu toho naozaj veľmi veľa premletého, ale tie polopravdy, ktoré tu odzneli, tie vnímam ako zvlášť nebezpečné a tie sú práve, ktoré mýlia ako spoločnosť.

    "Miluj svojho blížneho ako seba samého," to je len prvá časť vety, resp. druhá časť vety, "lebo milovať budeš svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a seba samého", alebo jak som to...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, "a blížneho ako seba samého". Pardon. Láska prezentovaná ako nejaká technika je to vulgarizovanie lásky.

    A, pán kolega, myslím si, že my nikdy si neporozumieme, lebo zásadný rozdiel je v tom, že my nechápeme v podstate taký základný pojem, čo je láska, a toto, čo tu bolo odprezentované, to je perverznosť, to nie je láska.

    Našťastie láska nie je závislá od sexuálnych praktík. Nemôžme tú lásku zvrhovať len na absurdné sexuálne praktiky.

    Ďakujem.

  • Chcem upozorniť, že nereagujem na pani Nicholsonovú (smiech v sále), že reagujem na pána Poliačka.

    Pán kolega, nepovažujem váš návrh zákona za zvrátený, ale argumentovať Ježišom Kristom ako podporným stanoviskom k vášmu návrhu, to považujem za zvrátené. A použijem jeden príklad a hovorím to teraz, vôbec, ja neviem nenávidieť, naozaj. Ja to hovorím s tou láskou, o ktorej ste hovorili, ku vám. Jeden príklad zo života Ježiša Krista, ktorým vyjadril postoj k mojim slabostiam, niekto tomu povie hriechy, alebo teda k tomu nesprávnemu správaniu.

    Keď mu priviedli zákonníci, ako my, hriešnicu alebo prostitútku a chceli ju ukameňovať a chceli od neho vedieť, čo majú s ňou spraviť, či ju môžu ukameňovať, tak on sa zohol a do piesku písal niečo a po jednom sa vytrácali všetci zákonníci, lebo písal ich slabosti. A zostal s ňou sám. A sa jej pýta: "Žena, kto ťa odsúdil?" A keďže tam nikto nebol, tak o nej hovorí: "Ani ja ťa neodsudzujem." Tam ste vy prestali. Ale on jej povedal: "Choď a už viac nehreš." Toto je postoj Ježiša Krista.

    Ak ste ho chceli v tejto sieni použiť na argumentovanie k nejakej veci, pán Poliačik, ja poviem tiež jednu skratku, lebo vaše vystúpenie bolo takou bláznivou skratkou, že tak ako vy ste argumentovali, môže argumentovať iba blázon.

  • Ďakujem za slovo. Martin, čo sa týka vierovyznania, podľa mňa sme na tom podobne, ak nie rovnako, ale s tým rozdielom, že ja by som si nikdy nedovolil povedať, čo by povedal Ježiš na tomto mieste. Preto toto považujem za naozaj nemiestne a demagogické z tvojej strany.

    Váš návrh, keď som si ho pozrel, z toho legislatívnotechnického hľadiska sa mi zdal jeden z tých naozaj lepších, čo sa tu, čo sa tu dáva z opozície, a dokonca aj argumentáciu, ktorú predvádzaš ty a pán Droba, je taká, ktorá mne sa páči, a preto som v našom klube jeden z tých, ktorí tendujú medzi tým, či za, alebo sa zdržať.

    Rád by som ti pripomenul jednu vec, pretože sa mi zdalo, že vo svojom prejave si relativizoval pojmy, či tendenčne, alebo z iného dôvodu. Považujem ťa za inteligentného človeka, ale toto bolo nezodpovedné a do budúcna neviem, či je, je to na zváženie, či takto argumentovať, aby sme ešte raz relativizovali pojmy tak, aby čierna bola bielou a biela bola čiernou. Inými slovami, ak v tom budeme ďalej pokračovať, môže to viesť k tomu, čo tu máme teraz, a to je, to je totálna dekadencia morálky, kedy pojmy strácajú svoj význam.

    A na záver, ak mňa osobne presvedčíš o tom, že to, čo navrhujete, je prirodzené a vychádza z prirodzena, že si sa o to pokúšal, ale zatiaľ nie som presvedčený, dávam svoj hlas za.

  • Martin, ja ti chcem poďakovať za tvoj príhovor. Poznám ťa ako veľkého intelektuála, ale teraz si naozaj zamakal na tom a som veľmi rád, že si dal množstvo historických referencií.

    Ja som veľmi smutný z toho, že táto sála je plná netolerancie a plná homofóbie. Je mi z toho naozaj smutno. My sa, bohužiaľ, bavíme o morálnosti alebo amorálnosti homosexuality miesto toho, aby sme sa bavili o ľudských právach kultivovaným, slušným spôsobom, neosočovali sa navzájom a, bohužiaľ, to tak nie je.

    Ešte chcem poprosiť kolegov, hlavne pána Kuffu, to, čo ste mi včera predviedli, tak to by naozaj nemalo robiť, opakujete to aj dnes pánovi Poliačikovi. Zachovajme korektnú diskusiu, dobre? Keď máme slovo, tak hovoríme, keď ho nemáme, tak sme ticho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja mám možno - som smutný, poviem to asi tak. Myslím si, chcel som začať tým, že dávaj si, Martin, pozor pri týchto rečiach, lebo sedel som tu celý čas, keď si rozprával, a tuná je mnoho ľudí, ktorí majú absolútnu ambíciu sa vyjadriť k témam, ktoré predkladáte, ale nepočúvajú. Tuná sa niekto uráža, niekto uráža teba a ja som mal pocit, že ťa nepočúvajú. Nie je pri tom, ako som sa dozvedel, kde si vlastne čerpal pri výstavbe svojho, svojho prejavu a už sa asi stane symptomatické pre stranu SaS, že diplomové práce jednotlivých členov prinášajú do slovenskej spoločnosti veci, ako tú spomínanú diplomovú prácu vášho predsedu ohľadom rovnej dane, a ty si teraz argumentoval svojou diplomovou prácou.

    Mám pocit, že urážky, homofóbia, vykrikovanie a skákanie do reči nie je cesta, ktorá môže našej krajine pomôcť. Myslím si, že hovorili ste o ambícii, že chcete otvoriť vôbec diskusiu nad touto témou, a neviete, alebo pravdepodobne tým, že tu vládne tvrdý pragmatizmus, nepríde k uzákoneniu tejto vašej ambície, tak minimálne tú debatu ste vzbudili. Minimálne to, že teraz sa tu predháňajú ľudia, ktorí chcú kritizovať zámer, a je tu dosť málo ľudí, ktorých je ochotných počúvať.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Rád by som začal pánom Bugárom. Škoda, že, ba ešte tu je.

    Viete čo, pán Bugár, ja som zase smutný z druhej veci. MOST - HÍD ako strana, ktorá od začiatku sa profiluje ako strana, ktorá stojí na strane menšín, čakal by som, že bude v prvom rade na frontovej línii aj za práva menšín, čo sa týka sexuálnej orientácie. Keď išlo, keď išlo o výučbu, keď išlo o výučbu slovenčiny na maďarských slovách, ja som s vami v tom prvom rade stál, na maďarských školách. Keď išlo o obhajobu národnostných menšín na Slovensku, aj napriek tomu, že som za to zožal neskutočnú kritiku, ja som s vami v tom prvom rade na tej frontovej línii stál. Mrzí ma, že mi neoplácate rovnakou mincou. To je jedna vec.

    Čo sa týka, čo sa týka toho, čo som tu povedal. To nebola teologická prednáška, ako to zle interpretoval kolega. Ja som sa iba snažil ísť do hĺbky iného kresťanského myslenia a ukázať, že tá otázka jednoducho nie je jednoznačne rozhodnutá tak, ako je nám to tu prezentované. Ja som neprišiel zjaviť zjavenú pravdu ako absolútnu pravdu. Nie. Ja nechcem teologicky obhájiť, že takto sa pravda má. Ja som chcel len naštrbiť, áno, relativizovať tú, tie reči o absolútnych pravdách, pretože si myslím, že aj v kresťanskom európskom myslení sú významné prúdy, ktoré by mohli napríklad takýto návrh podporiť.

    A že prečo hovorím iba týmto smerom? Posledná vec. Ja som presvedčený o tom, že aj kolegovia zo SMER-u...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Matovič. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

    Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel povedať, že som z klubu, v ktorom je dovolené mať iný názor, a toto sú práve otázky, kde sa veľakrát rozchádzame. Nerozchádzame sa pri veciach, ako je boj proti korupcii, a možno v názoroch na to, že či politik má okrádať svojho voliča, alebo nie. Ale toto sú otázky, ktoré sú povedzmeže ideologické, a my sme si geneticky zapísali do kódu nášho hnutia alebo našej snahy, že je dovolené mať iný ideologický názor. Takže prezentujem názor, ktorý mám ja, možno, možno aj väčšina nášho klubu, ale zároveň jedným dychom dodávam, že sú ľudia, ktorí majú názor opačný alebo možno niekde taký tápajúci a hľadajúci.

    Hneď na začiatok by som povedal, že tak sa inšpirujem tým, čo tu navrhovateľ Martin Poliačik vyčítal pánovi Bugárovi, že očakával by od strany MOST - HÍD ako zástancu menšín, alebo teda strany, ktorá sa prezentuje ako zástanca menšín, že bude zastávať aj túto menšinu, tak myslím si, že my sme takisto v podstate hnutie, ktoré ukázalo, že chceme dať priestor menšinám, chceme si zastávať menšiny, aj preto sme dali Petra Polláka na kandidátku. Ale opäť jedným dychom dodávam, ak by Peter Pollák prišiel s požiadavkou, aby náš klub predložil návrh zákona, že aby Rómovia od zajtra boli, mali všetci bielu pokožku, tak asi by sme sa na tom nedohodli. A takisto cítim aj návrh, ktorý predkladáte vy.

    Predkladáte návrh, aby ľudia, ktorí nemajú žiadne parametre nato, aby boli manželmi, predkladáte návrh, ktorý de facto manželstvo medzi pármi rovnakého pohlavia uzákoňuje. Tým pádom podľa mňa predkladáte niečo, čo je absolútne neprirodzené a čo len chcete vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí si povedali, že v dnešnej dobe, kedy bojujeme za svoje práva, oni by chceli byť manželia a chceli by sme, aby sme ich takto oslovovali, aby sme sa takto k nim správali, hoci žiadne parametre manželstva nespĺňajú.

    Naša spoločnosť našťastie hovorí, že rodina je základom alebo základná bunka spoločnosti, a ja naozaj úprimne si neviem predstaviť rodinu, kde budú dvaja muži vychovávať jedno dieťa alebo dve ženy vychovávať jedno dieťa alebo viacero, nebodaj.

    Zároveň sa obávam, že vy ste zvolili presne taký istý postup ako v ostatných krajinách, po ktorých by ste sa chceli opičiť, a to je, čisto sa tomu hovorí salámová metóda. Povedali ste si sami, že však teraz, ak by ste prišli rovno s návrhom, že aby si mohli homosexuáli alebo bisexuáli, alebo transvestiti adoptovať dieťa, tak asi pravdepodobne by sa ľuďom aj posledný chlp na tele zježil a tento návrh by vám tak ľahko neprešiel. Tak ste sa poučili a zobrali ste si návod z tých krajín, kde registrované partnerstvá a následne adopcie detí homosexuálmi uzákonili, a idete na to presne tak, ako to robili tam. Pekne, postupne, po každom jednom plátku salámy chcete krájať a postupne spoločnosť uvariť ako tú žabu, ktorú dáte do hrnca so studenou vodou a podkúrite jej a nakoniec je žaba uvarená bez toho, aby zistila, že ju niekto uvaril. Presne takýto prístup ste zvolili a myslíte si, že nás s týmto oblbnete.

    Ja som našťastie nie že presvedčený, ale dnes už našťastie vieme, že môžte tu síce vykrikovať a môžte tu jeden deň sa tváriť za bojovníkov za práva LGBT ľudí, alebo z tejto komunity, ale našťastie väčšina v tejto sále má rozum a váš zvrátený návrh nepodporí.

    Čiže na začiatok by som chcel poprosiť, aby ste sa netvárili, že tu navrhujete zavedenie registrovaných partnerstiev, ale aby ste sa nebáli pomenovať, že navrhujete zavedenie manželstiev homosexuálov, bisexuálov, transvestitov a podobných ľudí. Všetky znaky alebo všetky zmeny zákonov, ktoré navrhujete, v podstate napĺňate všetky charakteristiky manželstva. Tým pádom si myslím, že nie je namieste nazývať to partnerstvom, keďže v podstate navrhujete manželstvo. Len sa tvárite, aby to tak lepšie a neutrálnejšie vyzeralo, že to je iba partnerstvo.

    Keď hovorím o tom, že dvaja ľudia rovnakého pohlavia nemôžu mať schopnosť byť manželia a nemôžu tým pádom reprezentovať manželstvo a nemôžu iba preto, alebo by sme im nemali iba preto, že oni chcú dať tento status a priznať tento status, tak hovorím práve o tom, že manželstvo vnímam ako inštitúciu, v ktorej sú dvaja ľudia, muž a žena, nehovorím schopní mať deti, ale so schopnosťou zdravo vychovávať deti. A keď hovorím so schopnosťou, tak hovorím preto, lebo mám rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí do manželstva vstúpia aj napriek tomu, že vedia, že nemôžu mať deti. Alebo do manželstva vstúpia a následne sa ukáže, že deti nemôžu mať. Takže hovorím o partnerstve alebo charakteristickom znaku manželstva ako o spoločenstve dvoch ľudí, ktorí majú schopnosť zdravo vychovávať deti.

    A ak to postavíme takto, tak sa pýtam, akú schopnosť majú dvaja muži zdravo vychovávať deti? Možno vizuálne áno, že to dieťa vyrastie, dajú mu najesť, možno bude dobrý matematik, možno bude dobrý v slovenčine, možno bude naozaj z neho dobrý žiak, plus-mínus rovnaký možno ako všetky ostatné deti. Ale spôsobíte mu úplný chaos v hlave. To dieťa, alebo každé jedno dieťa si hľadá v prvom rade vzor v svojich rodičoch. Zvyčajne je to o tom, že dcéra v svojej mame a syn v svojom otcovi a snažia sa tie deti napodobňovať správanie svojich rodičov. Ak by sme sa vydali touto cestou, ktorú vy dnes navrhujete, ktorú vnímam ako ten prvý plátok z tej salámy alebo ako ten prvý spružeľ na rebríku, ktorým by ste chceli, aby sme sa vydali ako Slovensko, tak určite by sme sa dožili času, že navrhnete, aby si homosexuálne, bisexuálne, transvestitové, alebo jak to nazveme, páry mohli adoptovať deti a aby tieto deti mohli vychovávať.

    A ja sa pýtam, je takéto partnerstvo dvoch ľudí prostredie, v ktorom zabezpečíme prostredie pre zdravý vývoj dieťaťa? Aké vzory správania si toto dieťa uchová? Nespôsobíme mu totálny rozvrat v jeho hlave a dieťa nakoniec, v podstate u neho nastane nejaká porucha nejakej rodovej identifikácie sa samého seba?

    Martin Poliačik hovorí, že nie. Martin Poliačik si myslí, že keď dieťa od malička bude vyrastať v rodine, kde bude vlastne jeden chlap a druhý chlap, ktorý sa len bude tváriť, že je ženou, tak to dieťa že vyrastie úplne zdravé a nebude mať problém s tou svojou vlastnou identifikáciou sa. Martin Poliačik si myslí, že to dieťa nebude chcieť napodobňovať tých svojich rodičov a že sa neposunie to jeho vnímanie svojho samého seba tým trošku, podľa mňa, nie práve prirodzeným spôsobom alebo prirodzeným smerom. Ja som o tom presvedčený, že určite by tomuto dieťaťu sme ublížili. A to nehovorím o otázkach typu, že to dieťa by sme naveky vystavili posmeškom v jeho škole, že ho vychovávajú vlastne dvaja muži alebo dve ženy. A že samé to dieťa by nevedelo, akým spôsobom tých svojich rodičov by malo oslovovať.

    Ako by ich vlastne oslovovalo? Čo by ste potom navrhovali? Po tomto zákone by ste prišli so zákonom, ktorý by zakázal, aby sme používali vo formulároch matka a otec. Ale keďže sú tam vlastne dvaja chlapi alebo dve ženy, tak asi nie je fér, aby sme im hovorili matka a otec, ale mali by sme im pravdepodobne hovoriť rodič 1 a rodič 2. Takto by sme dopadli.

  • Rečník tvrdenie demonštruje zápismi na dvoch papieroch A4.

  • Namiesto matky by sme mali rodiča 1, namiesto otca by sme mali rodiča 2. Toto chcete. Toto dnes navrhujete vy. Navrhujete prvý...

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Martin Poliačik hovorí, že to v tom zákone nie je. Úplne prirodzene, že to tam nie je. Presne takisto, ako to nebolo v žiadnej inej krajine, kde sa touto cestou vydali. Na začiatku boli iba registrované partnerstvá, potom boli adopcie detí homosexuálmi a potom to bolo presne o tomto, že už dnes sú krajiny, v ktorých je zakázané používať vo formulároch, ktoré kedykoľvek vypisujeme, napísať si, že som matka alebo otec. Ale preto, aby sme boli demokratickí a uznávali práva homosexuálov, bisexuálov a transvestitov, tak si matka môže napísať rodič 1 a otec napísať rodič 2.

    Chceme sa touto cestou vydať? Som rád, že absolútna väčšina v tejto sále má rozum a hovorí nie. Som veľmi rád.

    Keď hovoríte, že títo ľudia majú nejaké problémy, že majú problémy informovať sa jeden o zdravotnom stave toho druhého človeka, tak pomôžme im riešiť ten problém. Ak im niekto bráni v tomto, tak im pomôžme. Ale ja si skorej myslím, že sú to iba akože problémy. Lebo dnes aj títo ľudia, aj vy veľmi dobre viete, že stačí napísať plnú moc, skočiť k notárovi a už sa bez problémov môžem informovať o zdravotnom stave svojho kohokoľvek. Či to je partner, nepartner, alebo jednoducho havino, ktorého chovám doma. Čiže v podstate všetky tieto problémy, ktoré ľudia z tejto komunity prezentujú a SaS-ka si ich zobrala za svoje a horlivo ich tu ústami predkladateľov predkladá, sú problémy, ktoré sa bez najmenších problémov v dnešnom právnom stave alebo v dnešnom právnom poriadku dajú riešiť zvyčajne vlastne plnou mocou.

    Čiže vyrábame problém, ktorý v podstate tu neexistuje, len preto, aby sme zastreli snahu ľudí, ktorí sa nedokážu správať ako matka a otec, ktorí si jednoducho povedali, že niečo nenormálne je normálne, že niečo neprirodzené je prirodzené, že títo ľudia si teraz povedali, že nám ostatným, ktorí sa správame prirodzene, závidia, že my sme manželia a že nám štát priznáva právo alebo tento inštitút, že stojíme v tomto vzťahu ako manželia, ako muž a žena so schopnosťou zdravo vychovávať deti.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale chcela by som kolegom oznámiť, že 11.15 hod. bude poslanecké grémium a v schôdzi budeme ďalej pokračovať. Takže prepáčte, nech sa páči, máte opäť slovo.

  • Ak máme ísť touto cestou, že bez naplnení vlastne parametrov vstupu do manželstva sa vlastne niekto má stať manželom, tak potom mi to pripadá tak, že úplne bez problémov môžme povedať, že pekár môže operovať a operatér môže piecť chlieb. Môžme si obidvaja povedať, že však áno, tak pekár keď bude operovať, tak pravdepodobne nejakého toho človeka zoperuje, ale pravdepodobne ten operovaný asi ani neprežije. A keď ten pekár bude piecť ten chlieb, tak či operatér bude piecť chlieb, tak pravdepodobne tiež ten chlieb nebude príliš dobre chutnať.

    A toto je práve o tom, že keď niekto chce silou-mocou nadradzovať, nadradzovať svoje akože práva nad spravodlivo nadstavené podmienky v spoločnosti. Každá spoločnosť má právo a zároveň aj povinnosť určiť nejaké mantinely, určiť nejaké pravidlá, ktoré niekto musí splniť, ak chce dosiahnuť nejaký status. Naša spoločnosť, na Slovensku máme určené, že keď niekto chce byť manželom a keď chce vychovávať deti, tak musí to byť v prvom rade muž a žena, a nie muž a muž, žena a žena, alebo akoby muž, alebo akoby žena.

    Čiže považujem váš návrh za prvý krok na ceste k úplnej deštrukcii rodiny, prvý krok na ceste k devalvácii pojmu rodina, k devalvácii pojmu manželstvo a považujem to za krok, ktorý len zapadá do počtu krokov, ktorému, bohužiaľ, dnes sme už tak vystavovaní. A keď sa pozrieme tak trošku z helikoptéry na posledných niekoľko desiatok rokov, kam sme sa vydali, tak je to práve posledné storočie, v ktorom sme zadefinovali, že v podstate podvádzať manželku a manžela je in alebo je to de facto normálne. Jednoducho, áno, sú komunity ľudí, sú ľudia, ktorí to takto berú a takto sa správajú a vôbec sa nehanbia, keď majú tretiu, štvrtú manželku a popritom nejakých pár tých mileniek. Jednoducho berú to, však sme slobodní, bezhranične slobodní, môžme to robiť. Práve v tom minulom storočí sme si povedali zrazu, sme dospeli k názoru, že rozvody sú normálne. Jednoducho rozviesť sa, zobrať si jednu ženu, byť s ňou 1, 2, 3, 4, 5, 10 rokov, a potom zase druhú a potom tretiu, je to jednoducho normálne.

    Takisto aj minulé storočie nám prinieslo iné poznanie, ktoré povedalo, že potrat je normálny, že síce na jednej strane povieme, že, áno, život vzniká odvtedy, odkedy splynie vajíčko so spermiou, ale keď to dieťa zabije matka vlastne v svojom vlastnom tele, tak vtedy je to normálne a vlastne táto vražda vraždou nie je. To minulé storočie nám prinieslo túto vymoženosť.

    Dnes sme možno na ďalšom tom rebríčku alebo ďalšom stupni toho rebríčka alebo rebríka smerom k absolútnej slobode, k bezhraničnej slobode, ktorá už nerešpektuje práva tých iných - a to je návrh práve váš. Keď ideme hovoriť, že dvaja muži, dve ženy alebo dvaja preoperavaní muži, dve preoperované ženy, alebo rôzne kombinácie týchto ľudí, jednoducho, ak sa rozhodnú, prídu k notárovi, za päť minút sú partneri, a ak sa niekedy rozhodnú, za päť minút partneri nie sú, ale v skutočnosti sú to manželia, ako som povedal na začiatku.

    Takisto budeme v najbližšej dobe konfrontovaní, som o tom presvedčený, konfrontovaní s otázkou, či klonovanie ľudí bude normálne, alebo nie, a obávam sa toho, že, áno, znova tu budú akože západné demokracie, ktoré povedia - ale však prečo nie? Prečo nie, však milujeme sa navzájom, a keď raz som žil so svojou manželkou, zomrela mi, tak prečo by som si ju nemohol vyklonovať a, bohužiaľ, obávam sa, že k tomuto dospejeme.

    Takisto som presvedčený, že dospejeme raz k tomu, dúfam, že nie na Slovensku, ale niekde v tej západnej demokracii, ktorú máme veľakrát vzorom a ktorú nám tu dnes SaS-ka vzorom dáva a vlastne mnohé krajiny už k tomu dospeli, že povedia, že adoptovať deti homosexuálmi, bisexuálmi, transvestitami je úplne normálne. Bohužiaľ, aj na tento rebríček alebo stupeň rebríka sme už vystúpili.

    Obávam sa, že po tomto bude pokračovať ďalšou dekadenciou a budeme hovoriť, že vzťah akéhokoľvek počtu ľudí, akéhokoľvek pohlavia je vlastne normálny. Prečo iba dvaja, prečo nie traja, štyria, piati, desiati a prečo nie rozličný mix mužov a žien?

    A obávam sa, že úplne na konci to bude o tom, že vzťah kohokoľvek už ani nie s kýmkoľvek, ale s čímkoľvek bude normálny. Či niekto príde naozaj s tou spomínanou kozou, o ktorej sa tu hovorilo, alebo niekto s nejakým káčerom dreveným. Jednoducho, však má svoje právo, tak mu to umožníme. Za päť minút prehlási, že s dreveným káčerom je partner, a my mu to umožníme.

    A toto je dekadencia doby, ktorú prežívame. Dekadencia, ktorá možno uplynie v priebehu možno nejakých 100 rokov, odkedy sme začali s tými prvými dekadentnými krokmi, ktoré som spomínal, ale týmto smerom sme sa vydali. A ja sa pýtam, či naozaj tá západná demokracia by mala byť tým naším vzorom, bezbrehým vzorom, kedy si povieme, že všetko, čo na tom Západe je vymyslené, my budeme iba bezhlavo kopírovať.

    Ja som v tomto rád a veľmi rád, že napríklad SMER sa neopičí silou-mocou po sociálnych demokraciách v západnej Európe a že ste nabrali odvahu povedať nie, že možno máte s tým problémy u svojich sociálnodemokratických partnerov niekde v Európe, ktorí vás niekde možno častujú, že nie ste príliš alebo dostatočne liberálni v tejto otázke, ale ja si myslím, že ste zvolili správnu cestu, a v tejto veci som veľmi rád, že dnes vládnete, ešte raz hovorím, v tejto veci. Lebo bojím sa, že ak vy by ste sa rozhodli, že to podporíte, tak sa práve vydáme tým smerom, o ktorom som pred chvíľkou hovoril.

    Nemyslím si, že je jednoducho prirodzené a správne, aby sme neprirodzené správanie ľubovoľnej dvojice ľudí povýšili nad prirodzené správanie sa muža a ženy. Prečo hovorím o povýšili? Tak hovorím práve preto, lebo keď si prečítate návrh, ktorý predkladatelia navrhujú, tak vlastne navrhujú nadpráva, ak by som to tak povedal, ľuďom homosexuálne, bisexuálne a inak orientovaným, a to v tom, že kým mužovi a žene by stačilo na vstup do manželstva, alebo potreboval by na vstup do manželstva niečo, kde by ich zosobášil úradník, teda na úrade alebo v kostole, a museli by tí ľudia prejsť nejako prípravou a takisto pri rozvode by to len tak ľahko sa rozviesť nemohli a možno by sa ich niekto pýtal, možno niekedy aj na nepríjemné veci, tak predkladatelia návrhu hovoria, že tí ľudia, ktorí sú homo-, bi-, trans- a podobne orientovaní, tým by stačilo prísť, päť minút, podpísať, sme partneri, potom zase si po dvoch týždňoch rozmyslieť, prísť, päť minút, podpísať a už partnermi nie sme.

    Ale ešte raz, netvárme sa, že tu oni predkladajú nejaký návrh na registrované partnerstvá. Predkladajú návrh na reálne manželstvá homosexuálov, bisexuálov a transvestitov, lebo všetky znaky, ktoré navrhujú, tieto manželstvá spĺňajú. To, že to nespĺňa napríklad znak toho, že by tam nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo, tak skorej to mnohí manželia považujú za niečo obťažujúce, takže ako skorej tam sa zbavili niečoho, čo vlastne v tom manželstve by obťažovalo tých ľudí, len aby sa rýchlejšie vedeli brať a rozvádzať a podobne.

    Ja si myslím, že takýmto spôsobom práve, ak by sme povýšili nadpráva homo-, bi-, trans- a podobne orientovaných ľudí, by sme diskriminovali manželov. Odrazu zanedbateľná menšina by išla diskriminovať tú normálne a prirodzene sa správajúcu väčšinu a tu si myslím, že jednoducho je hranica, kedy musíme, doslova musíme povedať stop. Sloboda nie je o tom, že je bezhraničná, sloboda má svoje mantinely a tie mantinely sú o tom, aby sme neporušili a nevstupovali do práv iných ľudí. Ak by takýmto spôsobom sme zrazu utláčali tých a dávali menej práv tým ľuďom, ktorí vstúpili do vzťahu manželského so všetkými predpokladmi byť alebo vytvoriť zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, tak nemáme žiadne právo takýto krok urobiť.

    Ako som už hovoril, žiadna krivda sa týmto ľuďom v skutočnosti nedeje. Jedine nemajú to, po čom túžia, ale na čo nespĺňajú žiadne reálne predpoklady. Nemajú nato, aby boli manželia, nemajú nato, aby vytvorili zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, tým pádom nevidím žiadny dôvod, aby sme takýto krok urobili. Čo majú problémy, všetky si vedia riešiť zmluvou, alebo teda plnou mocou. Čiže je to čisto iba snaha o falošné rovnostárstvo a táto falošná snaha alebo snaha o falošné rovnostárstvo doslova ubíja slobodu prejavu a názoru tých, ktorí považujú homosexuálny, bisexuálny alebo vzťah transvestitov za zvrátený.

    Dnes som si našiel na stole aj taký plagátik, odporúčam si prečítať, malo tam nejakú dúhovú vlajku na sebe a tam boli presne prípady ľudí, kedy sem majiteľ penziónu odmietol ubytovať napríklad ľudí, teda dvoch homosexuálov, a tento človek za to musel nejakým spôsobom trpieť. Nemôžme vyžadovanie si práva alebo vyžadovanie si nadpráva povýšiť nad práva väčšiny v spoločnosti a takýmto krokom, ak by sme tento váš návrh schválili, by sa presne takýto prípad stal.

    Možno by som spomenul príklad toť Števa Kuffu, ktorý si tam poctivo niečo píše, ale tu by som aj tiež chcel o ňom, o tom jeho výroku k homosexuálom, ktorý tu bol možno pred pol rokom spomenutý, povedať jedno, že zase jak si urobili nadprácu práve naši liberáli slovenskí a médiá a urobili z neho magora, ktorý chce pomaly do siete odchytávať na ulici homosexuálov a násilím ich liečiť. Ak si dobre prečítate výrok a kontext, v ktorom to povedal, tak hovoril iba o tom, že ak títo ľudia prejavia záujem, aby boli liečení, tak spoločnosť by ich určite nemala odmietnuť a mala by im podať pomocnú ruku. A ak takýmto spôsobom sa pozriete na ten výrok, tak na ňom nie je absolútne nič zlé a ja sa bez problémov pod neho podpíšem. Ale ak ho budete prezentovať tak, ako ste ho prezentovali vy a naschvál ste ho skresľovali, samozrejme, potom to u niekoho vyvolá zbytočné vášne a nečudujem sa, že jednoducho tie vášne nastali.

    Ak sa vydáme cestou, ktorú som spomínal, a spomenul som tých viacerých krokov, tak iba budeme pokračovať, pomôžem si zase vetou, ktorú povedal Miro Kadúc, "cestou totálnej dekadencie morálky, cestou, kedy pojmy strácajú svoj význam", cestou, kedy pojem manželstvo stratí význam a zrazu zistíme, že vlastne ja ani nechcem, aby mi niekto hovoril, že sme manželia, lebo zároveň viem, že dvaja bisexuáli takisto môžu byť manželia. Cestou, kedy sa zrazu manželia budú hanbiť za to, že budú manželia, lebo nebudú chcieť byť nazývaní rovnako ako tí, ktorí sa na manželov iba hrajú. Naozaj som hlboko presvedčený, že na to, aby sa muž stal matkou, si nestačí natrieť pery rúžom. Na to, aby sa muž stal matkou, sa musí tou matkou alebo tou ženou narodiť. A akékoľvek napodobňovanie, akákoľvek snaha a búšenie a argumentovanie nejakými právami a nedostatkom práv nikdy z muža matku alebo ženu neurobí.

    LBGT komunita - LGBT znamená homosexuáli, lezby, bisexuáli, transvestiti, keď som to dobre povedal, alebo transgender, neviem ani presne jak -, komunita prezentuje ako nespochybniteľnú pravdu, že dvaja muži či dve ženy dokážu rovnako kvalitne vychovávať svoje dieťa ako normálny alebo heterosexuálny pár. Už som tu o tom hovoril, nebudem to spomínať možno opakovane, ale naozaj neuverme im túto lož. Nie je to pravda. Dieťa potrebuje mať dva vzory, potrebuje mať vzor mužský aj chlapský (pozn. red.: správne má byť „ženský“). Samozrejme, že sú rodiny, ktoré nie sú úplné, ale nesnažme sa povedať, že v tom prípade je lepšie menšie zlo, aby takéto dieťa vychovávali dvaja muži alebo dve ženy akože z lásky. Možno tá láska môže byť predstieraná, ale musíme mať vždy na prvom mieste v záujme záujem dieťaťa. Musíme pozerať to dieťa, že či to dieťa by takýmto spôsobom nebolo poškodené, či už v tom kolektíve svojich ostatných spolužiakov, alebo v tom, že by samo vlastne nevedelo, že či teraz má hrať v svojom živote rolu muža, alebo ženy, a malo by v tomto jednoducho v svojej hlave hokej.

    Keď ešte možno tak nakoniec by som celkovo chcel odkázať komunite týchto ľudí na Slovensku, ak chcete, aby vaše problémy, ktoré v reálnom živote máte okrem tých, že sa chcete napodobňovať manželom, v tých vám ja osobne nikdy v živote nepomôžem a dúfam, že každý rozumný človek v tejto sále tiež nie. Tak musíte aj pozerať na to, kto vaše práva zastáva. Ak vaše práva tu obhajuje pani Nicholsonová alebo Lucia Nicholsonová, ktorá vlastne všetkých, ktorí v tejto sále, ktorí nesúhlasia s jej názorom alebo nesúhlasia s registrovanými partnerstvami, nazve, že sú latentní homosexuáli, tak sa ani nečudujte, že váš hlas vyslyšaný nebude. Ak vaše práva zastáva človek, ktorý bez najmenšieho problému povie vetu, že čistý heroín telu neškodí, hoci potom dodá tisíc ďalších viet a nechá deti, ktoré veľakrát zjednodušujú, veľakrát možno trpia práve nepochopením textu a podobne, nechá tieto deti napospas takémuto výroku, tak sa nečudujte, že ľudia v tejto sále nemajú chuť niekedy možno ani počúvať argumenty, aj keby boli pravdivé, od týchto ľudí. A taktiež, ak stranu SaS ste urobili nositeľom tejto témy, strany, ktorú v tejto sále poznáme ako stranu, ktorá hlása bezbrehú slobodu, kde všetko je naozaj dovolené a kde žiadne práva platiť nemusia. Od týchto ľudí veľmi ťažko, alebo keď týmto ľuďom necháte, aby naďalej túto tému prezentovali a snažili sa vám akokoľvek pomôcť, tak je dosť možné, že vám nepomôže sa práve preto, lebo ste týchto ľudí urobili nositeľom vašej témy.

    Takže možno na záver by som iba hovoril, pozrieme sa, kto to hovorí a či naozaj si z tejto témy iba nerobí predvolebnú agitku, agitku, aby získali možno nejaké to percentíčko alebo zlomok percentíčka hlasov navyše, aby sa zachránili nad tou priepasťou, kde sa svojimi percentami popularity spoločnosti nachádzajú. Vyslovene si myslím, že SaS túto tému iba zneužíva na svoju vlastnú prezentáciu, a ak by jej o to nešlo, tak robila by to úplne iným spôsobom. Možno by sa snažila najprv získať alebo osloviť poslancov jednotlivých strán zvolať nejaké možno pracovné skupiny, akokoľvek by sme to nazvali, a neprišla by teatrálne s týmto návrhom do sály a búšila tu do ostatných a obviňovala nás z toho, že sme všetci latentní homosexuáli. Ak by im naozaj išlo o to, že by chceli riešiť problémy týchto ľudí, robili by to úplne, úplne inak.

    A nakoniec si dovolím iba varovať pred týmto, čo nás čaká, ak dnes sa vydáme touto cestou.

  • Rečník opäť svoje tvrdenie demonštruje zápismi na dvoch papieroch A4.

  • Ak dnes sa vydáme schvaľovaním registrovaných partnerstiev, tak dočkáme sa času, kedy zakážeme vo formulároch hovoriť matka, otec a budú od nás vyžadovať, aby sme boli iba rodič 1 a rodič 2.

    Ja odmietam byť rodič 1 alebo rodič 2.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Aj keď možno by sa zdalo, že niektoré tie slová sme tu už aj počuli, ale rodina je naozaj základnou bunkou spoločnosti a zatiaľ nič lepšieho není, ale nemôže to byť rodič 1, rodič 2, ako to bolo tuná spomenuté. Ale je to normálna rodina, kde otec je skutočným otcom a matka skutočnou matkou.

    Vzory správania, tak ako to kolega Matovič spomenul, sú veľmi, veľmi dôležité ako v rodine. My potrebujeme mať naozaj v rodine ako vzory správania dva protipóly. Paradoxom je, aspoň psychológia to hovorí takto, že muskulitu u mužov potvrdzuje alebo upevňuje žena a, naopak, feminitu v rodine otec. Je to taký paradox, ale to tak funguje. Ale my potrebujeme mať dva protipóly v tej istej rodine. Neviem si ani ja predstaviť, že by som bol dieťaťom dvoch otcov, ja som to už tuná takto spomínal. My hovoríme o právach dvoch mužov alebo o právach dvoch žien.

    Ja sa pýtam, kde sú práva detí? Kto sa ich opýta, či chce mať dvoch otcov alebo dve matky? Nikto sa ich pýtať nebude. A toho sa presne obávam, to, čo sa deje ako v Európe a je tu naozaj hrubá diskriminácia za názor. My sme žili nie tak dávno dobu, kde naozaj za názor ľudia boli väznení a boli prenasledovaní. Toto je jedna z hrozieb, ktorá tuná hrozí tým, že by sme naozaj schválili zákon o registrovaných partnerstvách.

    Chcem to potvrdiť, že som rád, že je tu väčšina ľudí ako so zdravo uvažujúcim rozumom, ale aj vládnej strane SMER tentokrát aj ja chcem poďakovať, že sa takto rozhodli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, my v SaS sme možno všelijakí a určite sme veľmi tolerantní a my sa riadime podľa toho hesla, že "ži a nechaj žiť" a to sa týka aj takých osôb, ako ste vy, pán Matovič, s vaším názorom.

    A ja sa chcem s vami podeliť o konkrétnu skúsenosť, ktorú mám zažitú z USA a z Kanady. Tam je úplne normálne, že spolu v legálnom zväzku fungujú dvaja ľudia, ktorí vychovávajú dieťa. Môj syn napríklad chodil do predškolského zariadenia v Kanade, ktoré sa snažilo integrovať deti s ťažkým zdravotným postihnutím, a musím povedať, že tie deti brali úplne normálne, že ich spolužiakmi boli deti s Downovým syndrómom, deti bez nôh, deti na vozíku, a takisto brali úplne normálne, že sú medzi nimi deti, ktoré do škôlky vodili dve ženy alebo dvaja muži. Pretože tam v tom svete, nech je už akýkoľvek, ale faktom je, že je veľmi tolerantný, tak tam v tom svete už aj deti sú také zžité s homosexualitou ako takou, že im to vôbec nepríde čudné a vôbec nikomu sa tie deti nevysmievajú. Takže vôbec neplatí to, čo hovoríte, že tomuto by museli tie úbohé deti čeliť.

    A musím povedať, že zároveň je to svet, v ktorom keby si niekto dovolil povedať len stotinu z toho, čo tu včera a dnes odznieva, tak by jednoducho skončil v base. Pretože tá spoločnosť takýchto ľudí netoleruje a o to buďte radšej, vážení kolegovia, že my sme takí tolerantní.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som pôvodne myslel, že nebudem, nebudem reagovať, ale toľko, toľko neprávd na jednom mieste, jednoducho nemôžem ostať, nemôžem ostať ticho.

    Prvá nepravda sa týka toho, jak bolo povedané, že v ostatných krajinách, kde sa k tomuto dopracovali, sa k tomu dopracovali salámovou metódou, kde pomaličky dávali jeden plátok salámky za druhým. No nie je to pravda. Keď si zoberieme Španielsko, tak tam v podstate celá zmena sa udiala výmenou jednoho, jedného riadku v zákone o rodine. V zákone o rodine prepísali formuláciu, že rodina je zväzok muža a ženy na formuláciu, že rodina je zväzok dvoch partnerov. Basta! Žiadna salámová metóda. Katolícke, kresťanské Španielsko urobilo túto jednu zmenu a odvtedy boli a odvtedy sú v podstate páry rovnakého pohlavia úplne rovnocenné s manželstvami heterosexuálov.

    Čo sa týka rečí o deťoch vychovávaných v homosexuálnych rodinách, no, ak by platilo to, čo tu, čo tu pán kolega prezentoval, tak potom by sme vlastne homosexuálov žiadnych nemali, lebo všetci homosexuáli sa rodia v heterosexuálnych rodinách. Ak teda sa obtláča správanie rodiča na správanie dieťaťa, tak v podstate homosexuáli tu nežijú, pretože každý, kto sa narodí v heterosexuálnej rodine, by sa heterosexuálom mal stať tiež. A v prípade, že neplatí táto téza, tak potom všetko, čo tu hovoril pán kolega Matovič, je hlúposť.

    A ďalšia, posledná vec, my sa tu predsa o adopciách detí ani o tom, že či majú žiť s homosexuálnymi pármi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Igor, ja sa pristavím len pri tých dvoch ceduľkách, ktoré si tuná dal, rodič 1 a rodič 2. Ja si spomínam, keď som bol malý chlapec, mal som asi desať rokov pravdepodobne, tak som sa zamyslel nad tým pojmom, že rodičia, no a už vtedy mi nešlo do hlavy, že ako môže byť otec označovaný ako rodič, keď ten nerodí podľa slovného základu, že? Takže matka je rodič a otec je pravdepodobne robič, lebo ten to len urobí. No a už vidím, že vtedy som tak nejak asi zrejme inklinoval k tomu, že tieto pojmy sa budú pertraktovať aj v budúcnosti o niekoľko desiatok rokov a začneme mať polemiku o tom, či skutočne budeme nazývať otca a mamu rodičom, robičom alebo osvojičom. A bude to, myslím, zaujímavé, že ak tuná príde aj táto téma, a pokiaľ by sa náhodou podarilo presadiť takýto zákon, tak skutočne až kam sme schopní zájsť, aby sme umožnili istej menšine mať isté nadradené práva oproti väčšine.

    Ja sa napríklad potom budem cítiť diskriminovaný, že ja nemám zvýšené práva oproti menšine. Takže skutočne bude naozaj veľmi zaujímavé, ale dúfam, že k takémuto štádiu až nedôjdeme.

    Ďakujem.

  • Lucia, celkom zaujímavé, ako si dokážeš protirečiť v priebehu možno polhodinky, ani nie, keď hovoríš, že sme úplne tolerantní, my v SaS-ke sme úplne tolerantní, ale pred pol hodinou z tvojich úst zaznelo, že tí ľudia, ktorí vlastne sú proti registrovaným partnerstvám v tejto sále, tak vlastne sú latentní homosexuáli - toto tebe pripadá ako tolerantné? Ja si myslím, že je to veľmi netolerantné.

    Keď si používala príklad v USA a si išla vykresliť také harmonické súžitie detí, ktoré sú vychovávané homopartnermi alebo bipartnermi a transpartnermi, ktoré sú vychovávané v škôlkach, v ktorých zároveň sú aj deti s Downovým syndrómom, ktoré sú zo sociálne iných nejakých vrstiev a ako krásne v súžití sú vychovávaní navzájom, tak toto je presne ten obraz, ktorý vy zneužívate. Idete povedať všetko pekné, idete vyvolávať pocit súcitu a zároveň popritom hovoríte krutú nepravdu, že tieto deti, že vlastne nič im tu neubližuje, že tá výchova v homosexuálnych pároch im neubližuje. Hlboko im ubližuje.

    A nadviažem na to, čo hovoril Martin Poliačik, že chcel spochybniť teda to, čo som povedal, že vieš, ale, Martinko, kebyže počúvaš, tak by si počúval, že ja som nehovoril, že sa kopíruje správanie dieťaťa alebo správanie rodičov na dieťa, ale hovoril som, že spôsobuje chaos v ich dušiach a budú mať problém so svojou vlastnou identifikáciou. Nebudú vedieť, či majú byť chlap, alebo žena, lebo to vidia u tých svojich rodičov. Ja som hovoril iba o tomto, že spôsobuje to v ich hlavách a v ich dušiach chaos.

    A keď hovoríš o tom a spochybňuješ to, že to na Západe robili salámovou metódou, tak nepoužívaj jeden jediný príklad Španielska, ale použi príklad ostatných krajín, kde absolútna väčšina z nich to robili presne salámovou metódou: najprv registrované partnerstvá, potom adopcie, potom všetko ostatné.

  • Podľa § 27 ods. 8 o slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kolegovia, kolegyne, hostia, dovoľte aj mne zopár teda vecí povedať k tejto téme. Venujeme sa téme, ktorej sa Slovensko nevyhne, nevyhli sa jej ani krajiny Európy, niektoré krajiny už k tomu teda zajali jasné stanovisko a aj my teda musíme sa k tomu nejak postaviť, aj my musíme zaujať stanovisko tak, aby sme povedali k tejto téme áno alebo nie.

    Spôsob otvárania tejto témy nebol príliš šťastný, odporúčam teda ľuďom, ktorí otvárajú tú tému, aby zvolili iný spôsob otvárania tejto témy, lebo asi pravdepodobne je nielen teda obsahovo dobré o tejto veci rozprávať, ale aj forma prezentácie tejto témy musí byť adekvátna aj zloženiu tohto parlamentu. Nebudem dlho rečniť, skúsim v podstate odprezentovať môj postoj k tejto téme. Aj napriek tomu, že si vážim mojich kolegov z môjho klubu, Riša, Štefana, Braňa, Igora, ale aj kolegov z KDH, môj postoj k tejto téme je úplne iný. Zároveň chcem povedať, že ja rešpektujem, samozrejme, názor mojich kolegov aj kolegov z KDH, vážim si ich postoj a rešpektujem ich a ja verím, že aj oni budú rešpektovať môj názor a možnože si aj budú vážiť.

    Rešpektujem taktiež obyčaje, tradície, rešpektujem aj vieru v Boha, nakoniec už niekoľkí ste sa pochválili, že veríte v Boha, aj ja verím v Boha, ale predsa len teda. Ak dnes táto krajina, spoločnosť a legislatíva umožňuje uzatvárať formálny zväzok ktorémukoľvek páru v tejto krajine, dokonca aj maloletým, bez toho, aby sme skúmali ich zodpovednosť voči rodine, voči deťom, voči spoločnosti a štátu, je pre mňa minimálne neférové, by bolo minimálne neférové, ak by sme dvom dospelým, zdravým, príčetným a zmyslov nezbavených ľudí nejakým spôsobom podmieňovali alebo kládli prekážky v ich živote. Takže ak na jednej strane nebránime uzavrieť formálny zväzok ľuďom, ktorí sú napríklad maloletí, a na druhej strane sa bránime a kladieme prekážky k uzatvoreniu nejakého zväzku, právneho zväzku ľuďom, ktorí sú rovnakého pohlavia, ale pritom sú zdraví, príčetní, tak myslím si, že je to otázne.

    Chcem však zdôrazniť jeden fakt aj teda kvôli tomu, čo hovoril Igor predo mnou, môj postoj k tejto téme a môj liberalizmus končí v tom okamihu, kde začína zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Ak ide iba o dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli stráviť svoj život spolu, tak, a nie sú nebezpeční pre okolie, tak tam nevidím nejaký priestor na to, aby sme im kládli prekážku. Ale ak títo dvaja ľudia rovnakého pohlavia sa odhodlajú do budúcna spravovať život aj tretieho človeka, tak tam vidím už teda priestor na to, aby štát zasiahol, a tam aj môj osobný liberalizmus končí.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení priatelia v sále, vážení priatelia hore na balkóne, všeličo už bolo povedané, ale ja v podstate vďačím tým, ktorí umožnili túto diskusiu, až na nejaké excesy som sa dozvedel veľa zaujímavých a užitočných vecí, vďaka.

    Chcem vo svojom príspevku hovoriť pozitívne a konštruktívne. V minulosti pri tomto pulte sa už objavili uhorky, Coca-Cola, všelijaké plagáty, obrázky, tričká, aj my sme nedávno preťahovali nejaký plagát cez celú opozičnú časť, takže nerobil by som až takú kovbojku, keď poslanec Droba včera tu vytiahol zástavu dúhovej farby. Ja som v Taliansku, v katolíckom Taliansku, päť rokov bol veľvyslancom, kde s touto zástavou som sa stretal, dá sa povedať, denne a bol to skutočne skôr znak tolerancie, ako znak homosexuálov. Takže včerajšie reakcie na ňu sa mi zdali troška prehnané, no. Ja som si teda tiež dal dneska radšej zelené tričko nádejové, lebo na rodine mi záleží. To je tu napísané, to je tu z posledného Dňa rodiny tu v Bratislave.

    Ja si myslím, že rodina je naozaj trvalé spoločenstvo otca a matky, je najdôležitejším miestom na svete, kde sa rozhoduje o budúcnosti aj Slovenska. Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu zasiať semienka lásky a porozumenia do svojich detí, ale môže to byť aj závisť, aj nenávisť. Ak urobia to prvé, zožnú radosť pre seba a svoje okolie, ináč budú zdrojom nešťastia a bolesti. Slobodného a tvorivého jedinca môžu vychovať iba slobodní a tvoriví rodičia - jedna žena a jeden muž.

  • Poslanec Poliačik prišiel k rečníkovi a chce si pozrieť tričko, ktoré má oblečené.

  • Tak dám si, za chvíľu si dám sako dole, aby som sa nemusel producírovať. Keď mi bude teplo.

    V Exupéryho Malom princovi ma vždy mrzelo jeho sklamanie z dospelých. Prišiel z ďalekej planéty, sám sa sem nepýtal, ale zistil, že dospelí sa najradšej bavia o peniazoch, autách a politike, dnes by som dodal, aj o sexe, nikdy nie o hviezdach, pralesoch a ďalekých krajoch. O sebe radi počúvajú chválu a všetko si kupujú. Nakoľko priatelia nie sú na predaj, nemajú ich. Ich reč je prostriedkom nedorozumenia, správne sa dá chápať iba srdcom. Myslím si, že tento zákon, ktorý prerokovávame, prispieva k chaosu Malého princa, ale aj našich vnukov a detí.

    28. október, to bolo pred dvoma dňami, bol štátny sviatok Československej republiky, teraz už len Českej republiky. Ja si myslím, že mal byť aj náš. Keby sme sa vtedy nespojili s Čechmi, obávam sa, že málokto by tu hovoril po slovensky dnes, ale to je iná téma. Ale na recepcii českej ambasády som sa stretol s dlhoročným obhajcom ľudských práv Jánom Čarnogurským. Pýtal sa ma, čo je nové v parlamente, a keď som mu povedal, že nás čaká tento zákon, povedal mi: "Čo homosexuáli chcú? Veď všetko, čo potrebujú, majú." Ďalej sme už o tom nehovorili, bolo tam veľa diplomatov okolo nás, ale súhlasil, aby som to tu povedal.

    Ja si myslím, že právne vzťahy homosexuálov možno naozaj ošetriť notárskou zmluvou. Pacient môže zbaviť lekára mlčanlivosti o informovaní o zdravotnom stave druhého partnera. Adopcie, o nich ešte nie je reč, ale raz príde, podľa zákona o rodine majú byť pre dobro dieťaťa, život s dvoma otcami alebo dvoma matkami určite to dieťa poznačí na celý život. Aj keby sa navrhované partnerstvo malo zrušiť iba spoločným prehlásením partnerov pred notárom, tento zákon by určite zaťažil aj naše súdy.

    Poviem tu jednu vec, ktorá tu ešte neodznela, není moc veselá. Môj priateľ psychológ Alojz Rakús raz poukázal na vzťah medzi epidémiou AIDS a promiskuitou homosexuálnych vzťahov. Podľa neho najdôkladnejšou prácou, ktorá bola publikovaná o promiskuite homosexuálnych vzťahov, je práca Bella Weinberga z roku 1978 a potom ešte pokračovanie z roku 1981. Z nej vyšlo, že 74 % mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov. Iba 2 % homosexuálov zachovalo monogamiu alebo tzv. semimonogamiu, ktorá veľmi veľkoryso bola definovaná ako 10 a menej partnerov. To bolo v ére AIDS. Prvú prácu z roku 1987 Rakús spomínal, bola taká, ktorá zahrňovala už túto skutočnosť na takmer 5-tisíc homosexuálnych mužov; asi to boli americké štúdie, ale neviem presne. Štúdia zistila, že významná väčšina týchto mužov, teda 69 až 83 %, mala 50 a viac sexuálnych partnerov počas svojho života, čiže tu bol zjavný pokles, akoby strach pred AIDS ovplyvňoval promiskuitu.

    Spomeniem teraz, dovoľte, dve moje skúsenosti zo Spojených štátov, keď som tam viackrát bol. Tá smutná je taká, že veľmi často v obchodných domoch zadarmo dávali pri východe také hrubé noviny, kilo, dvojkilové. Keď dávali zadarmo, rád som si zobral a doma som potom, v hoteli, bol prekvapený, keď skutočne veľa-veľa strán tých novín tvorili nekrológy mladých ľudí a oznámenia, kedy budú ich pohreby. Potom som zistil, že to boli noviny homosexuálov.

    Takisto sa mi stalo, že som býval v hoteli, kde vedľa bola inštitúcia Poradňa pre sexuálnu orientáciu, bolo to v 90. rokoch. V sobotu ráno som tam videl 100-150 ľudí v rade, mladých, nerozhodných zo svojej orientácie, rozprával som s viacerými, hovorili mi o tom. A zaujímavé, že po navštívení poradne, znova som sa, už nie s tými istými, rozprával s viacerými a každý mi hovoril, že im odporúčali, že ich orientácia je vlastne homosexuálna alebo lesbická. Práve toto poradenie priklonenia sa na jednu stranu pri nerozhodných a neskúsených mladých ľuďoch sa mi zdá veľmi-veľmi nesprávne.

    Poznamenávam aj to, že opakované vyhlásenie desať až dvanástich veľvyslancov krajín Európskej únie v prospech aktivít homosexuálov a poučovanie Slovenska o tejto téme, ktorá je proti našej mentalite, tradícii a aj zákonom, pokladám za zasahovanie do vnútorných záležitostí našej krajiny, v ktorej slúžia. Ja som slúžil v Taliansku takto päť rokov a skutočne si v tolerantnom Taliansku neviem predstaviť, že by som naraz písal nejaké deklarácie a posielal ich vláde, novinám atď., ktoré by nejakým spôsobom narušili ich tradíciu a ich kultúru, alebo ich proste dokonca zákony.

    No tak myslím, že už som na poslednej strane, alebo ešte nie - nie, ešte nie -, už na predposlednej.

    Partnerstvo nie je rodinný stav. Rodinný stav je podľa zákona o rodine trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktoré má za cieľ manželskú lásku a plodenie a výchovu detí. Štát má tiež podľa zákona rodinu chrániť a napomáhať jej dobru. Náš právny poriadok musí byť rovnaký pre všetkých. Ináč orientovaní občania nemôžu byť diskriminovaní, nesmú mať kvôli tomu nevýhody, ale nesmú mať ani výhody, nesmú mať osobitne nadštandardné práva.

    Václav Klaus, ktorého dobre poznám, dva roky som vedľa neho sedel, prezident Českej republiky, dosluhujúci, ktorý iste nemá žiadne náboženské pohnútky, povedal na českú situáciu: "Zákonu o registrovaných partnerstvách chýba i to najelementárnejšie zdôvodnenie, prečo má byť toto partnerstvo štátom registrované a preferované; že to táto menšina požaduje, je málo."

    Ešte kratučko sa dotknem raz môjho výroku, nedávno reportérovala jedna milá pani redaktorka v slamenom klobúku, sympatická, rozprával som asi desať minút o mojom vzťahu k týmto problémom, nie som v tom odborník, ale už mám veľa rokov, čiže som voľačo o tom získal, no a na tému učiteľov ako homosexuálov som sa nejako vyjadril, ale ona zobrala len tú prvú vetu, že neviem si ich predstaviť ako učiteľov, to tam dala, ale už to ďalšie, ktoré som vysvetľoval, samozrejme, tam nedala. Tak to ďalšie bolo o tom, že by som nesúhlasil s tým, aby tam boli, aby učili trebárs moje deti alebo vnukov, ak by propagovali tento svoj štýl života, dávali deťom a mládeži ho najavo a nebodaj by aj využívali svoje postavenie v tom danom prostredí vo svoj prospech.

    Vadí mi, že tento štýl života, ktorý patrí do osobnej súkromnej sféry človeka, sa príliš verejne propaguje a že táto menšina svojimi akciami príliš zamestnáva celú spoločnosť. Ja si myslím, že podobne je to ako v škole, aj s homosexuálmi napríklad v armáde alebo v cirkvách, alebo v športe, alebo v iných spoločenstvách. Neviem si predstaviť, že by som slúžil napríklad v armáde ako homosexuál a teraz žil tam život s chalanmi, ja som tak prežil 760 dní a nebolo by to iste ľahké.

    Zaujímavé, že cirkev začala o tomto otvorene hovoriť. Nedávno som išiel autom a český vatikánsky rozhlas dával päť pokračovaní na túto tému, iba druhé som počul, veľmi zaujímavé a poučné a otvorené o situácii homosexuality v cirkvi.

    Nie všetko, čo sa dá, sa aj má, aj sloboda má svoje hranice, ktoré vytvoril Boh, a teda len on ich môže meniť. Na portáli www.postoy.sk som si nedávno prečítal zaujímavú štúdiu o príčinách homosexuality, nechcem to reprodukovať, treba to prečítať, len určite tam bolo napísané, ak si spomínam, zlý vzťah s otcom, nevhodná výchova, okolnosti života v mladosti, určite aj dedičnosť, ale aj získané vlohy svojimi vlastnými aktivitami, prípadne experimentovanie pod vplyvom príkladu a médií.

    Záverom, nie že som presvedčený, je to tak, že aj homosexuálov stvoril Boh, má ich rád a chce im dobre. Kristus sem prišiel nie pre 99 ovečiek, ktoré sú na správnej ceste, hľadá tú jednu zablúdenú, a keď ju nájde, celé nebo sa teší viac ako tým 99 iným.

    Homosexuálov pokladám za svojich priateľov, bratov a sestry, často s nimi na blogoch diskutujem, ale aj v živote, nemajú to so svojou orientáciou ľahké, ale ani my heterosexuáli nechodíme iba v svojom živote po ružovom sade. Trochu veľa svojimi problémami zaťažujú ostatných a príliš presadzujú svoje problémy a túto tematiku v našom živote. Návrh preto nemôžem podporiť, však to je asi jasné. Cením si, keď - to som ešte zabudol povedať - že keď homosexuálov delím na tých s náklonnosťou na tento vzťah, ktorí občas spadnú, tak ako aj mnohí heterosexuáli, a potom skúšajú znovu vstať, od tých, ktorí svoje vzťahy systematicky budujú a praktizujú najmä so striedavými partnermi. Čiže za zákon nebudem preto, ako som už so svojím tričkom naznačil, na rodine mi záleží.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, Kuffa. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, tie údaje, ktoré poskytol kolegovi Mikloškovi náš bývalý parlamentný kolega Alojz Rakús, v zásade sedia. Je pravda, že hlavne v ére pred objavením sa infekcie HIV vírusom bola promiskuita v istých skupinách homosexuálnej minority výrazná, ale, samozrejme, i vtedy a tobôž dnes, keď sa nad týmto svetom vznáša výrazne väčšia hrozba nákazy HIV, sa objavila nepochybne pozitívna tendencia k zníženiu promiskuity. Musíme povedať, že nárast promiskuity je plošný a u vývoja postojov k morálke a k hodnotám sveta, ktorý nie je ďaleko len výsadou homosexuálnej minority.

    Sám som pred 15 rokmi písal dizertačnú prácu na tému rizikovej skupiny HIV a v tej mojej skupine, ktorých, niektorých členov veľmi rád stretávam živých a zdravých i po 15 rokoch na uliciach Bratislavy, bola tá promiskuita nižšia. Pravdou ale je, že ak je istý spôsob úradnej reglementácie vzťahu oporou a možno aj čiastočným záväzkom preto, aby sme nebrali svoje vzťahy na ľahkú váhu, tak si myslím, že je dobré, že takáto možnosť by sa otvorila.

    Ja keď oddávam ako vicestarosta Starého Mesta mladé páry, heterosexuálne, tak im vždy želám, aby to bolo na doživotie a bez možnosti predčasného prepustenia. A myslím si, že keby ľudia brali vážne svoje sľuby partnerské či manželské, bolo by to lepšie, a ak sa takáto možnosť otvára, nevidím to ako zlú vec.

  • Ďakujem za slovo. Tak ako to predrečník povedal, áno, homosexuáli sú našimi bratmi a sestrami. Nikto ich neodsudzuje a neopovrhuje nimi za ich orientáciu, to určite nie, to by bolo veľmi ako zlé chápané, ale nemôže to byť legalizované týmto zákonom. Lebo tak ako to bolo povedané, že tá prílišná propagácia tejto homosexuality nie je správna, nie je dobrá.

    Ak by som mal iný aj ja vnútorný postoj voči takto orientovaným ľuďom a štítil by som sa pred nimi a možno ich naozaj vo svojom živote odmietal, nikdy by sme nepodali pomocnú ruku aj v našich projektoch a rovnako v Žakovciach u môjho brata takto orientovaní ľudia by neboli. Je tam celé spektrum, nie sú tam len homosexuáli, spomeniem to potom aj neskôr v rozprave, ak sa teda k slovu dostanem.

    Takže aby to nebolo prekrúcané a zlé chápané, že odsudzujeme človeka. Človeka ja neodsudzujem, ale tie praktiky my nemôžme vnucovať majoritnej väčšine. A teraz ak mám ja náhodou iný názor, tak za takýto názor aby človek nebol perzekvovaný.

    Rodina je trvalým miestom lásky, to je naozaj pravda a to je tá skutočná láska, o ktorej dneska sa toľko hovorilo, ale musím povedať, tak dehonestujúco. Ale rodina je skutočne tým pravým miestom lásky, lebo otec a mama zahŕňa svojou láskou svoje deti, ale aj vzájomne manželia sa zahŕňajú vzájomnou láskou. Deti na nich nežiarlia. Deti sa tešia z toho, že otec miluje matku a matka miluje svojho otca. A tá láska prekypuje a prekypujúca láska zahŕňa aj ich deti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku do 14.00 hod. Pokračujeme v rozprave o 14.00 hod.

    Chcela by som, neviem, informovať vás, keďže neprišiel predseda z poslaneckého grémia, takže dnes o 17.00 hod. sa nebude hlasovať a budeme pokračovať v utorok šiesteho o 9.00 hod. v schôdzi Národnej rady.

    Takže teraz dobrú chuť vám všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Takže pekné popoludnie, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Do rozpravy posledne prihláseným poslancom písomne je pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo. Navrhovateľ aj spravodajca sú tu.

    Takže nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážená zástupkyňa LGBTI komunity na balkóne.

    Máme za sebou dosť plamennú rozpravu, ktorá začala už včera, a bavíme sa o návrhu, ktorý prišiel z dielne v súčasnosti podľa pomerov volieb z najslabšieho politického subjektu zastúpeného v pléne parlamentu, ktorý hovorí o tomto návrhu zhruba nasledovné.

    V roku 2010 pri artikulácii ich politických záujmov vypracovali program. Program, ktorý sa prihlásil k téme pohnutia alebo posúvania debaty, ktorá je aj v slovenských pomeroch, v európskych pomeroch a svetových pomeroch známa pod obrovskou rodinou tzv. ľudských práv, a veľmi dobre a mnohými odborníkmi ocenený politický program, ktorý predstavili vtedy slovenským voličom, slovenskej spoločnosti. Spôsobil to, a bola to jedna z tém, že v parlamente sa z 12,2-percentnou podporou objavila liberálna strana, ktorá túto tému má tým pádom zapísanú ako keby v genetickom kóde. Následne však nastal problém, keďže pri zostavovaní téz programového vyhlásenia vlády a následne v programovom vyhlásení vlády sa táto vec do programového vyhlásenia vlády nedostala. Myslím si, že keď pán navrhovateľ uvádzal, spomínal konzistenciu v tom, že téma registrovaných partnerstiev, ak ju tak nazveme, má čo robiť v slovenskej spoločnosti a možno aj teda, keďže tento politický subjekt sa dostal do pléna parlamentu, aj v tejto sieni zákonnosti.

    Chcem povedať úvodom môjho príspevku k tejto debate, že vtedy sme kandidovali spoločne na kandidátke tejto liberálnej strany, kandidovali sme tam štyria z konca kandidátky a už vtedy medzi nami štyrmi nastala dohoda, že témy, ktoré môžme nazvať etické, ľudskoprávne, témy dotýkajúce sa osobných slobôd, sú témy, ktoré majú možnosť, aby sme pri nich zastávali rozdielne názory. V súčasnom poslaneckom klube, ktorý po novom má 15 členov, som jeden zo štyroch, piatich poslancov, ktorí sa k tejto problematike stavajú tak, že - a tuná by možno prišlo k nejakej politickej deklarácii - že ja za seba môžem povedať, že ja tento návrh podporím. A pri tejto politickej rovine by som si dovolil aj chvíľočku zostať.

    Vážená reprezentantka tejto komunity, ktorá, pani, slečna - pri súčasnom stave témy registrovaných partnerstiev slečna - LGBTI komunity, mám pre vás zlú správu. Mám pre vás veľmi zlú správu, pretože tento návrh neprejde. Tento návrh neprejde nie kvôli tomu, že by sa poslanci k pléne parlamentu mu nedostatočne venovali a mne z tejto debaty vyplynul jeden zaujímavý záver. Nám v súčasnej politickej realite vládne surový, chladný, tvrdý, racionálny pragmatizmus. Pri tejto rozprave sa zapojili do debaty členovia klubov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, členovia klubu Kresťanskodemokratického hnutia a členovia klubu strany Sloboda a Solidarita. Faktickými poznámkami sa zapojilo aj pár poslancov z MOST-u - HÍD a niektorí poslanci zo strany SMER.

    Mal by som pre vás dobrú správu v tom prípade, ak by na Slovensku vládla sociálna demokracia. Na Slovensku sociálna demokracia, alebo často označovaný po novom, myslím, že tento pojem sem zaviedol predseda SDKÚ, ktorý ich volá socialistami, však na Slovensku v momentálnom stave pri tejto téme nie je veľmi vidieť. Táto téma v tejto sieni zákonnosti nie je nová. Našiel som si dobové články z roku 2002, kedy inkorporovaný politický subjekt do strany SMER strana SDĽ a jej poslanec István túto tému predniesol v pléne parlamentu, ktorá bola veľmi podobná ako súčasná, súčasný návrh máme na stole. Dobové správy, a tuná je pre mňa veľké sklamanie, pretože je to takmer dekáda, dobové správy hovoria o tom, že sa diskusia na túto tému neposunula ani o jeden centimeter. Desaťročie neprinieslo nejaké nové prvky do diskusie, ale ak by som sa ich snažil pomenovať, tak sú to témy o salámovej metóde, veľký prvok historicizmu, veľký prvok ideológií, veľký prvok o tom, aké etické normy v slovenskej spoločnosti majú platiť. Počas rozpravy som a chcel by som oceniť debaty z oboch názorových platforiem a veľmi si ctím pána poslanca Kvasničku a môžem povedať, že vyslovene som sa tešil podľa toho, čo vždycky v pléne dokáže v akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme, priniesť, aký jeho názor na túto tému tu padne a jeho ad jedna umelecký, ad jedna historický a na záver politický a ideologický rozmer v tejto téme prinesie. A tým, že si zobral ako príklad pôsobenia tejto komunity exponované osobnosti, tak upriamil pozornosť na to, že aj táto komunita má svoj kultúrny rozmer, sociálny rozmer, historický rozmer, politický rozmer.

    Tá zlá správa okrem toho, že zákon neprejde, pretože poslanci strany SMER - sociálna demokracia sa vyjadrili veľmi jasne, vyjadrili sa veľmi pragmaticky a nikto im toto právo neuberá a toto vyjadrenie je veľmi jednoduché. Povedali, že na Slovensku máme omnoho dôležitejšie problémy a tento problém súčasná, jeho riešenia, súčasná slovenská spoločnosť nepotrebuje, preto je táto debata zbytočná. Predkladatelia pravdepodobne s týmto nesúhlasili a napriek tomu sa tu teda druhý deň bavíme o registrovaných partnerstvách.

    Šírka debaty je dostatočná na to, aby sa ľudia vedeli rozhodnúť. A chcem iba povedať druhú zlú správu pre LGBTI komunitu, a to je tá, že vás trošička považujem v tejto prepolitizovanej téme za rukojemníkov. Ste rukojemníci debát, ktoré sa v parlamente dejú, a to na jednej strane je strana, ktorá predkladá tento návrh, ktorá by chcela túto tému posúvať, ale nie veľmi sa to darí. Tu upozorňujem na to, že je to teda najslabší politický subjekt, ktorý tu je. A rukojemníci aj tých, ktorí stoja proti. Ja by som chcel naozaj vedieť a poznať úprimný záujem ľudí, ktorí sa k tej téme vyjadrovali - prečo? Veľmi málo som sa dozvedel, prečo neexistuje v 83-člennom poslaneckom zbore vôľa túto tému posunúť, nájsť kompromisné riešenie a nezakrývať sa z môjho pohľadu aj alibistickým riešením, že Slovensko sa momentálne zaoberá úplne inými témami.

    Zároveň z politického pohľadu na túto tému by som chcel podotknúť ešte jednu vec, a to je to, že ako keby sme ponúkali nejakým spôsobom odpútavanie pozornosti od činnosti vlády a tým, že sa takéto dlhé obdobie zaoberáme návrhom z dielne SaS, si vláda v pokoji vládne a ničím nevyrušuje pri jej opatreniach, ktoré smerujú úplne do iných oblastí. Nechcel by som preto dlho hovoriť a môj názor bol ten, že dá sa za každý politický subjekt alebo každého poslanca povedať jedno stručné stanovisko a tým, že vieme, že tento návrh neprejde, posunúť túto debatu napríklad do vládou zriadenej komisie, ktorá sa za minulej vlády nepodarila zriadiť, ale súčasne komunita LGBTI môže prezentovať svoje názory aj vládou posvätenom orgáne. Zároveň na pôdy iných diskusných fór, pretože tuná má prísť k rozhodnutiu, ale to rozhodnutie pravdepodobne, neviem, či ďalšiu dekádu, to, to skutočne neviem odhadnúť a nevidím do hláv jednotlivých politikov, ale politizácia tejto témy neprospieva.

    Včera sa stal jeden podľa mňa, môžem ho nazvať, incident a toto neprospieva, pretože sa deje v miere symbolov. Tuná vadilo časti poslaneckej snemovni to, že bol prekrytý dúhovou vlajkou štátny symbol. Štátny symbol je o tom, že by mal spájať úplne všetkých, jedno, či ľudí z LGBTI, alebo ľudí veriacich, sociálnodemokratických, nezávislých, či z maďarskej menšiny, alebo rómskej menšiny, a tento prvok eskalácie ako keby vášní neprináša tú úprimnosť debaty, ktorá sa môže diať mimo politického záujmu. Na druhej strane uznávam, že politický záujem a artikulácia tejto témy do volebných programov je jediným možným nástrojom na to, aby prišlo k legislatívnej úprave spolunažívania alebo párového spolužitia ľudí rovnakého pohlavia.

    Tú rukojemnícku drámu, ktorá sa tu deje v pozadí, pretože tu prichádza k deklaráciám jednotlivých politikov a prichádza tu k deklarácii, ktorá podľa mňa napriek tomu, že s touto agendou súhlasím, nie je veľmi dobré, aby tu niekto tieto symboly zneužíval.

    Pán navrhovateľ sa podľa mňa dopustil aj veľmi strategickej chyby, a to je to, že ja neviem doteraz, ako sa napríklad rozhodne pri tejto téme Miro Kadúc alebo niektorí iní členovia môjho poslaneckého klubu, ale určite neviem, naozaj neviem, ako by hlasoval Ježiš Kristus. A táto téma podľa mňa skôr ubližuje úprimnosti tejto debaty a vnímam možno marketingový rozmer tohoto výroku. Ale upozorňujem, že svojho času aj John Lennon vyhlásil a mal pocit, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, a veľmi si nepomohol. Samozrejme, možno sa mu lepšie predávali CD-čka, ale mám pocit, že pri téme, ktorú vtedy tlačil, a bola to téma mierového spolunažívania národov, prekryl tú tému niečím, vybral si osobnosť, ktorú si naozaj do úst brať nemusel, a veľmi svojej téme nepomohol, a preto si myslím, že toto nie je veľmi šťastné. Nie je veľmi šťastné používať na marketingové stratégie osoby, ktoré niektorí veriaci spoluobčania, a mám pocit, že v Slovenskej republike nielen formálne, ale aj vecne ich je väčšina, aby sme a priori nezatvárali dvere a aby sme ľudí, ktorí môžu byť nastavení na debatu, open minded ľudí alebo ľudí s otvorenými mysľami nejakým spôsobom odrádzali vôbec od ambície sa takýchto debát zúčastniť.

    Ale bol to taký rušivý moment tvojho príspevku, ktorý viac-menej sa snažil veľmi úprimne, veľmi vecne, veľmi spôsobom debatérsky vystaveného argumentu, ktorý hovoril o tom, že existuje aj iný typ morálky, ktorý je úplne rovnako odôvodniteľný ako každý jeden, ktorý tu predkladajú kolegovia, a uhly pohľadu na akékoľvek spoločenské javy sú pre hocikoho relevantné aj pri tejto debate.

    Čo si ja myslím, že k tejto debate, a možno v krátkosti len naznačím, je, že veľa ľudí tu spomínalo historický moment tohoto faktu a historický moment tejto debaty a či tu bol spomínaný Chammurapiho zákonník, Biblické texty starozákonné, tým pádom židovská tradícia, málo som tu zachytil grécku tradíciu alebo antickú, grécko-rímsku a na záver aj teda kresťanskú a v našich podmienkach kresťanskú a hlavne katolícku. Tento jav existuje veky. Každá jedna spoločnosť sa snažila nejakým spôsobom s týmto javom vysporiadať. Každá jedna spoločnosť od Chammurapiho cez všetky ostatné, ktoré som spomínal, sa snažila s javom spoločnosti, kedy fungovali nejakým spôsobom ľudia medzi sebou a evidovali ten jav, a keďže máme či už právne dokumenty ako historickoprávne dokumenty, alebo niektoré aj hmotné a ďalšie, takže každá jedna spoločnosť sa s týmto javom snažila vysporiadať. Dostali sme sa v tejto debate v línii, kedy žijeme historický unikát, a to je, že sto rokov žijeme na základe toho, že vystúpili v Anglicku sufražetky, že 53-, 54-percentný potenciál žien dokáže artikulovať svoje záujmy tak, že môžu zastávať verejné funkcie, a tento boj bolo treba vybojovať. Takisto akákoľvek iná menšina a dostali sme sa do 21. storočia a niekde niekto hovorí o hranici.

    Ja sa pýtam, nie v tom zosmiešňujúcom tóne, že tá hranica môže niekedy byť posunutá do až ad absurdum, ako spomínal pán poslanec Kvasnička pri vtipnom dôvetku o tom, akým spôsobom sa budú teda do budúcnosti salámovou alebo zlou salámovou metódou posúvať tie hranice. Ja si myslím, že tá debata sa deje, hovorím ešte raz, na Slovensku minimálne za dekádu sa neposunula, tak ju veľmi salámovou nevnímam.

    Chcel by som preto apelovať možno na to, aby sme ideologické hranice a zatvorené mysle otvorili tomu, že existuje v našej spoločnosti nejaké percento ľudí, ktorí žiadajú od väčšiny naplnenie svojich predstáv o živote. Ich predstavy o živote sa dostali na to, že momentálne sa môžu voľne pohybovať a voľne baviť o tom, čo by od väčšinovej spoločnosti chceli. Tu cez jeden politický subjekt priniesli návrh, že ich párové spolužitie by mohla väčšinová spoločnosť akceptovať. Väčšinová spoločnosť tento návrh dnes, alebo dnes nie, lebo hlasovanie nebude, takže o tomto návrhu budeme hlasovať pravdepodobne až budúci týždeň v utorok, čiže budúci týždeň v utorok väčšinová spoločnosť tento návrh odmietne.

    Keďže som spomínal zlú správu, poviem teda aj jednu dobrú, a to je to, že po dekáde sa objavil tento návrh v pléne parlamentu a pravdepodobne, ak sa bude táto debata myslieť úprimne a táto debata prebehne na fórach, ktoré sú mimo politiky, kde vstupujú iné záujmy, aj iné záujmy okrem záujmy samotnej tejto komunity, a to je to, že koho je pri tejto debate najviac vidieť z jedného alebo z druhého tábora. Keďže toto nesie svojím spôsobom politické body, tak si myslím, že ju vieme nejakým spôsobom posúvať.

    Preto apelujem na komunitu, aby tým ľuďom, od ktorých sú závislí, a to je väčšina tejto spoločnosti, skúsili predkladať svoje návrhy bez toho, lebo najviac, čo im vadilo, tak bolo to, že je tu nejaká LGBTI loby a tá ovláda médiá, ovláda spoločenský diskurz a je to iba pár ľudí z tejto komunity, ktorí sa chcú pobiť o svoje vlastné práva, a ostatní viac-menej nemajú záujem veľmi toto posúvať tak, aby väčšinová spoločnosť nadobudla dojem, že sú to všetci, ktorí by chceli napríklad upraviť svoje párové spolužitie medzi mužom a mužom a ženou a ženou spôsobom zaregistrovania svojho partnerstva.

    Tento návrh mal ešte jednu kritiku. Myslím, že to hovoril poslanec Igor Matovič, že týmto zavádzame do slovenskej spoločnosti ako keby zdanie vyrovnania rodinného spolunažívania medzi mužom a ženou a spolužitia páru osôb rovnakého pohlavia. Keďže mám k tomuto ten názor, že terminologicky sa to oddeľuje, nikto asi pravdepodobne nemal záujem a asi ani nemá záujem vyrovnávať rodinné spolunažívanie a registrované partnerstvo, tak si nemyslím, že toto strašenie je celkom namieste. Práve to, že sa vyjadrujeme a musíme sa vyjadrovať pochopiteľne od tohoto rečníckeho pultu a naše rozpravy, ktoré sa tu vedú, mnohokrát rešpektujú to, že treba vyhovieť hlavne svojim voličom a v kuloároch som tento argument počul niekoľkokrát. Dokonca som sa teda snažil argumentovať tým, že tuná je teda niekto ako rukojemník a je veľmi ťažké mne pochopiť, že zrovna argumentácia o tom, že ja pri tejto téme proste ticho byť nemôžem, lebo moji voliči by mi to neodpustili, tak toto je ten moment, ktorý mne bráni nejakým spôsobom sa racionálne zamerať na to, či tento návrh poslanci, ktorí sedia v tomto pléne, budú posudzovať z racionálnych dôvodov alebo skôr z tých politických.

    Záverom by som chcel požiadať pragmatických politikov vládnej strany SMER, ktorí by mali byť tí, na základe ich deklarovaného svetonázoru, na základe toho, že do parlamentu prvýkrát s touto témou prišiel práve poslanec, ktorý sedel v strane SDĽ, čiže subjektu, ktorý je jeden zo siedmich, ktorý podľa slov premiéra tejto krajiny bol inkorporovaný do SMER-u, aby sa zamysleli nad tým, či ten konzistentný postoj pri vyriešení tejto témy. Lebo, a to je môj hlavný, hlavný názor je, že túto tému nevieme nijak inak uzavrieť, iba jej vyriešením. A jej riešenie je, že nejaká časť spoločnosti na Slovensku chce upraviť svoje párové spolunažívanie, a preto by sme ju mali uzavrieť jej vyriešením. Ak títo ľudia pri hľadaní a napĺňaní svojho osobného šťastia prosia, žiadajú, protestujú, dúhovo pochodujú na území Slovenskej republiky a chcú od nás, aby sme ich ako väčšinová spoločnosť inak orientovaných ľudí vypočuli. Tak. Túto tému môžme uzavrieť len jej vyriešením. A myslím si, že ak nás o to s väčšou-menšou mierou úprimnosti žiadajú, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či skutočne napĺňame ducha našej ústavy, ktorý hovorí o tom, že by sme mali rešpektovať každého jedného bez ohľadu na to, akého je pohlavia, vierovyznania a v tomto prípade aj iného názoru alebo inej sexuálnej orientácie.

    Ja LGBTI komunitu považujem za menšinu. Považujem za menšinu, ktorá jasne hovorí, čo potrebuje od väčšinovej spoločnosti, a chcel by som deklarovať, že pri debate, ktorá nad týmto, pri tomto probléme sa bude otvárať, budem trpezlivo vysvetľovať, že mali by sme v slovenskej spoločnosti sa pozerať na práva každého jedného zúčastneného, každého jedného dospelého človeka, ktorý sa snaží o to, aby bolo jeho hlasu vyhovené a aby naozaj mohol nachádzať svoje šťastie, aby to bolo vyslyšané a aby sa o ďalšiu dekádu minimálne v tej debate dostali nové argumenty a možno aj aby sa v tejto sieni zákonnosti prijal právny status, ktorý rešpektuje to, že aj na Slovensku máme ľudí inej sexuálnej orientácie, ako je heterosexuálna.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami panie, páni poslanci a pani poslankyňa, pán poslanec Vašečka, Mikloško, Poliačik, Zajac, pani poslankyňa Mezenská, Matovič, Škripek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel Jozefovi poďakovať za jeho konštruktívny prístup, tak ako nakoniec v drvivej väčšine a, môžem povedať vždy, v jeho vystúpeniach, kde hovorí vecne v logických následnostiach. Takisto oceňujem teda v súvislosti s tým, že aj ďalší z nášho klubu vystúpili podobne, ale chcem sa vrátili k Jofovi, na nich nechcem reagovať.

    Myslím si, že ak by takýmto spôsobom bola predkladaná táto téma, mala by skutočne naozaj väčšiu šancu na nejakú možno menej emotívnu a vecnejšiu diskusiu. Bohužiaľ, asi si nezobrali od teba príklad predkladatelia zo strany SaS a stihli okolo seba kopať, nadávať a hrýzť, takže teba by som dával za príklad toho, že ako sa o veciach dá debatovať slušne, vecne.

    Vstúpil by som teda do takej krátkej polemiky s tebou, myslím si, že nie je, bohužiaľ, reálne, aby sme zostali len pri nejakom právnom riešení nejakých nárokov týchto ľudí na vyriešenie si ich párového spolužitia, že táto vec pôjde, ako to vidíme v ďalších krajinách, zvlášť smerom na Západ, dopredu, aj tie adopcie a ďalšie veci budú na programe, už dnes ich obhajujú vo svojich vystúpeniach. A skúsenosť zo západnej Európy a iných častí sveta hovorí o tom, že štandardne tak asi do dvoch rokov od uzákonenia registrovaných partnerstiev prídu na pretras adopcie detí, čo teda viacerí odmietame, a myslím si, že teda aj mnohí z liberálov.

    Takže ďakujem ti za tvoje vystúpenie, za to, že aj tak upokojilo možno hladinu diskusie.

  • Aj ja som chcel oceniť taký pokojný príspevok pána poslanca, ale aj jemu, aj pánovi Poliačikovi by som chcel povedať, že v tom sa naozaj veľmi mýlia, keď si myslia, že Ježiš Kristus by hlasoval za tento zákon. No, on skutočne prišiel sem pre, v jeho terminológii, hriešnikov, stýkal sa s prostitútkami, farizejmi, Saducejmi a ďalšími, čo mnohých pohoršilo. Ale na druhej strane zase jeho výroky, že "kto sa zmyselným pohľadom pozrie na ženu, už zhrešil s ňou vo svojom srdci", alebo "kto jedného z týchto maličkých pohoršil, lepšie by bolo, keby si mlynský kameň dal na krk a skočil by do vody", sú veľmi jasné a, by som povedal, tvrdé a požadovačné.

    Celý Nový zákon mapuje Kristovo myslenie. Sú to postoje jednoznačne láskavé, milosrdné, ale požadovačné a určite stavať na hlavu všetko to, čo bolo dovtedy. A jeho myšlienky ani po 2 000 rokoch sa nestratili, svet ich berie a milióny za ne v minulosti zomreli.

    Čiže ešte raz, Kristus by nikdy nehlasoval za takýto zákon.

    Ďakujem.

  • Jofo, ďakujem v prvom rade za podporu tohto zákona. A k obsahu, mňa mrzí, ak som sa niekoho dotkol, ale ja myslím, že som dosť poctivo pristúpil vo svojom vystúpení k tej téme. Ja som povedal, že naformulujem nejakú tézu na začiatku a budem sa snažiť ju obhájiť. Ak sa niekto nestotožnil s obsahom tej obhajoby, tak, samozrejme, preňho tá téza platiť nemusí. Ale ja som venoval 20 minút tomu, aby som učenie, ktoré nejakým spôsobom chápem a vnútorne sa s ním vyrovnávam posledných dvadsať rokov, postavil do určitého kontrastu s názormi iných a na základe toho vyvodil nejaký logický záver.

    V prípade, že sa niekto nestotožní s tým, že to učenie by malo byť učením lásky, tak, samozrejme, ten záver prijať nemusí. Samozrejme, v tom istom sa ospravedlňujem každému, koho sa to osobne dotklo. To nemal byť žiadny osobný útok. A musím povedať aj na základe reakcií, ktoré mi chodia, ja mám to učenie, ktoré je v Novom zákone, vo veľkej úcte a ako absolvent univerzity s hlbokým kresťanským základom v Trnave s ním dlhé, dlhé roky komunikujem a koniec koncov aj tá moja diplomová práca je založená na kresťanskom ponímaní sveta, aj keď sám sa medzi kresťanov nerátam.

    To, že niekto to môže brať ako nabúranie svojej viery, skôr tomu rozumiem tak, že nepočúval, čo som chcel povedať, lebo ja som žiadnym spôsobom to učenie ani nezosmiešňoval, ani som ho nedegradoval, len som sa snažil z neho, tak ako ho chápem, vyvodiť jeden konkrétny záver a na základe tých šiestich téz ho aj logicky dokázať.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, na úvod tvojho vystúpenia ste začali tým, že máte zlú správu pre LGBT komunitu. No ja si myslím - tým, že sa neschváli tento zákon - ja si myslím, že tým, že sa tento zákon neschváli, je to dobrá správa pre Slovensko. Našťastie zdravý rozum na Slovensku, našťastie aj v tejto snemovni ešte je väčšinový. Naozaj na Slovensku máme 400-tisíc nezamestnaných. Za posledných rok ubudlo 11-tisíc živnostníkov. Máme tu hospodársky útlm. Ľudia žijú na východnom Slovensku z 200-eurového dôchodku. Naozaj sú tu iné problémy. Predkladaním tohto zákona, páni kolegovia zo SaS-ky, prekrývate skutočné väčšinové problémy Slovenska. Naozaj tento zákon sa dotýka veľmi malilinkej časti homokomunity, ktorá sa takto chce zvýrazňovať.

    Ja rozumiem, že takto bojujete o svojho voliča, ale Slovensko má oveľa-oveľa iné problémy a tie by sme mali tu riešiť. Včera sterilizácie, dneska registrované partnerstvá. Táto krajina potrebuje riešiť iné problémy.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ako ich riešime? Predkladaním takýchto návrhov zákona (reakcia navrhovateľa) prekrývate skutočné problémy Slovenska.

  • Pán poslanec, poprosím vás, nechajte pána poslanca dohovoriť.

  • Zdravý rozum na Slovensku ešte našťastie víťazí. Naozaj rodina založená na partnerstve muža a ženy, a keď ich Pán Boh požehná, aj deti, je tým, čo Slovensko potrebuje.

    Ďakujem.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pani poslankyňa Mezenská. Pán poslanec, poprosím vás, keď máte pocit, že je treba vystúpiť a niečo povedať, ste navrhovateľ, môžete vystúpiť kedykoľvek.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja rovnako oceňujem a chcem poďakovať kolegovi poslancovi pánovi Viskupičovi za tolerantný, bezútočný a veľkorysý prístup k prerokovávanej téme, k tak citlivej téme, akou nesporne zákon o registrovanom partnerstve je.

    Ja som za prirodzené vzory správania, ale za rovnako prirodzené považujem vypočutie menšinového názoru v atmosfére pochopenia, rešpektu, vzájomného uznania a pokoja. Ďakujem.

  • Jofo, povedali to už dvaja ľudia a mne sa naozaj páči aj prístup Petrov, aj tvoj, ako ste sa tejto témy chopili, a presne takto som si predstavoval konštruktívne uvedenie tejto témy a bez akýchkoľvek nejakých urážaní typu Lucie Nicholsonovej, že všetci, čo nepodporujú registrované partnerstvá v tejto sále, sú latentní homosexuáli a podobne. Doslova to je, to je chrapúnsky prístup, aký zvolili niektorí ľudia v SaS-ke, a doslova si myslím, že idú s bubnom na zajace, aby to bolo čo najviac počuť, lebo im ide o efekt. Nejde im o skutočné presadenie niečoho pre homosexuálov na Slovensku, ide im o efekt, o percentá, o nič viac. Presne tak ešte poviem, ako si to prezentoval ty a Peter, tak si predstavujem prezentovanie liberálneho prístupu - konštruktívne, kľudne, argumentačne.

    Nemôžem s tebou súhlasiť, ale na druhej strane, že nám tu vládne, v tejto sále, nejaký tvrdý, chladný, racionálny pragmatizmus. Ja si naozaj myslím, že nám tu vládne v tejto veci našťastie svedomie a zdravý rozum. A na rozdiel od teba mne absolútne nevadí, že SMER sa neopičí v tejto veci po západných akože sociálnych demokraciách, len nech naďalej si SMER zachová tento názor, konkrétne v otázke registrovaných partnerstiev. Myslím, že Slovensku to iba pomôže.

    A hovoríš, že túto tému nevieme inak vyriešiť, len jej vyriešením. Ja si myslím, že aj jej odsunutím na vedľajšiu koľaj, lebo jednoducho v skutočnosti to téma nie je. Niekto tu ide vyrábať akože tému, ale ak si niekto povie, že jak som hovoril príklad, keď si kuchár povie, že on silou-mocou chce operovať, tak to jednoducho nemôže byť pre spoločnosť téma. Ak si ľudia, ktorí nemajú schopnosť vytvoriť zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, povedia, že silou-mocou chcú byť manželmi, tak to pre spoločnosť nemôže byť téma.

    Hovoríš, že LGBT komunitu považuješ za menšinu, aj ja ju považujem za menšinu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno? Tak ďakujem. Ja normálne nadviažem, že nepovažujem ju za menšinu, ale, Jofo, reagujem teda na teba, ja hovorím, že my sa vlastne nevieme rozprávať a ani si nerozumieme, pretože tu každý pristupujeme úplne s iným výkladom pojmov, tých istých pojmov, a tak si nemôžeme rozumieť, tak je to aj s pánom Poliačikom. Toto je podľa mňa mätenie pojmov, nemyslím zámerné, ako nejaké že proste ako mútenie vody, len aby do toho nebolo vidno, ale že toto je zmätok v pojmoch a je to aj nový výklad pojmov.

    Takže ja napríklad som presvedčený, že toto ani nie je menšina, pretože menšina je napríklad národnostná menšina. To nie je menšina. Takže... A zdôrazňujem, že my máme mať úctu k týmto ľuďom. Už som to povedal niekoľkokrát, majme úctu.

    Ale pán Poliačik vysvetľuje, že načo je taká tolerancia, ktorú som ja povedal, že majme, ale Websterov slovník, a teraz to mätenie pojmov, ktoré som tu pred chvíľou spomínal, Websterov slovník, ktorý je všeobecne prijatý objektívnym slovníkom pre výklad pojmov, definuje slovo "tolerovať" ako "spoznať a rešpektovať presvedčenie iných ľudí, ich zvyky", a tak ďalej, čo všetko tam môžeme dať, "bez podieľania sa na nich a znášať alebo vychádzať s niečím, s niekým, kto nám čímsi vadí". To je tolerancia.

    Lenže ak budeme všetci dávať pojmom nejaký iný, vlastný výklad, tak potom toto je zmätenie, toto je babylon, potom si nemôžeme rozumieť a potom sa na ničom nemôžeme dohodnúť.

    Ja vám napríklad prečítam pohľad jedného pána z diskusie na internete: "Desím sa, do akej antidiskriminácie toto speje. V parlamente sa môže nadávať na hocičo, ale za krivé slovo na homosexuálov trestné oznámenie? Nie, takto to nepôjde. Kedysi som", no, to už môžem skončiť.

    Takže tak, zmätenie pojmov.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Takže sa prihláste, nech sa páči. Nech sa páči s reakciou pán poslanec.

  • Ďakujem, kolegovia, za zhrnutie, alebo teda niektoré názory.

    Dovolil by som si zareagovať na pána Mikloška, lebo ako sa hovorí, toto je "hluboké nedorozumění". Ja som hovoril o tom, že práve symbol, práve osobu Ježiša Krista by som do tejto rozpravy neťahal. A mýlite sa takisto, ako sa mýli pán poslanec Poliačik, že by vedel, ako bude hlasovať, tak sa mýlite rovnako aj vy. Ani vy, ani pán poslanec Poliačik by nemohol vedieť, ako táto historická postava a z mnohých pohľadov Boh by nevedel, a mám pocit, že vynechajme ho z tejto debaty, to bude asi najúprimnejšie a najlepšie, čo môžeme urobiť.

    Pritom, ešte by som sa zastavil pri kolegovi Braňovi Škripekovi. To, že sa nevieme rozprávať, to, že hovoríme z iných uhlov pohľadu a že definujeme inak pojmy, je tvoj názor. Túto debatu my sme nerobili alebo neabsolvoval som ju s tebou raz, sú to možno už aj desiatky hodín a mám pocit, že presne tak by sa mala diať. Sú to debaty, ktoré boli medzi nami, sú to debaty, ktoré môžu a majú ambíciu posunúť môj pohľad na danú vec a tvoj pohľad na danú vec, pretože - a tu chcem skončiť a možno aj zareagovať na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Matoviča Igora - LGBTI komunita hovorí, že to pre nich téma je. LGBT je komunita, je menšina, je to menšina na základe ich sexuálnej orientácie a toto je predpoklad otvorenia tej debaty, že toto uznáme a nech je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Hlina, Mičovský, Kuffa, Droba, Viskupič, Mezenská, Matovič, Škripek. Celkom osem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený, milý pán predkladateľ, vážení kolegovia, si to prehodím, lebo to mám naopak, nedá mi, aby som niečo k tejto téme nepovedal.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale pôvodne som nechcel, aj manželka ma upozorňovala, že nech to vynechám...

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • Ale naozaj po aj včerajšom, by som povedal, protokolárnom školení od pána člena zahraničného výboru a po dnešnom tvojom vzplanutí ducha mi nikto hádam nebude mať za zlé, že predsa len nejaké slovo k tomu poviem.

    Takže na začiatok chcem povedať, že ako keď si chcete pokaziť vzťahy so SMER-om, tak sa prihláste do diskusie.

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • Keď si chcete vzťahy so SMER-om pokaziť veľmi, tak sa prihláste do diskusie na tretí týždeň parlamentnej schôdze.

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, poprosím vás, naozaj, nekomunikujte takto a, pán poslanec, vy ste sa prihlásili do rozpravy, tak rozprávajte. Nech sa páči.

  • To je úplne jedno, čo poviete, ale už si tie vzťahy pokazíte, tak to som chcel teda povedať.

    Ale pravdou je, že naozaj častokrát je to také samoúčelné, len omieľanie toho istého, a to uznáme teda, že častokrát lezie na nervy. Tak k tomu, čo teda tu bola ambícia predkladateľov, v zásade, že ako sa dá vyhrať, hej, lebo o to ide, hej, aby sa vyhralo, no tak zmyslom toho je, aby to prešlo. Niečo, čo sa chápe ako výhra. Tie možnosti teda v zásade, že máte takú nejakú fakt že silu, že to zbombardujete, urobíte Drážďany, a to tu teraz takto nemôžme, však, ale tak potom by ste prípadne vyhrali voľby. Čo keby teraz SaS vyhrala voľby, tak trošku to zľahčím, že potom by sme sa mohli z toho, čo som tu už ja videl, čo som prišiel do parlamentu, tak rozviesť esemeskou, tak plus-mínus, no...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Určite by došlo niečo také, že by deti sedeli na vreci a hovorili by ooom (šum v sále a reakcia navrhovateľa), dobre, plus-mínus, marihuana by bola legálna, čistý heroín by bol možno vo vybraných predajniach (reakcia navrhovateľa), poslancov by bolo 100, na druhú fázu 50 a na tretiu fázu dvaja, vy a predseda.

  • Smiech v sále.

  • Reakcie z pléna a smiech v sále.

  • No, takže to, čo tu teraz predvádzate teda, lebo vy ste tie voľby nevyhrali, tak vlastne je to trošku taký samoúčelný, ono to viackrát zaznelo, ja sa nechcem opakovať, taký trošku samoúčelný pokus o to, ako s niečím uspieť. A, žiaľ, vy ste si vybrali tému, ktorá je ťažká a náročná a má aj veľký rozmer, a bol tu spomenutý a že ste možno urobili z niekoho - a ja sa s tým čiastočne budem stotožňovať - aj rukojemníka, z toho, aby vaša prezentácia odznela silne a dostatočne.

    Čiže čiastočne mne je aj ľúto a vyjadrujem aj takú, takú spoluúčasť s ľuďmi z tejto komunity, že vlastne sa dostali do takého súkolia, hej, do nejakých záujmov, ani nie mocenského, to nie je mocenský, toto je nejaký prezentačný záujem, hej, lebo to je taký výstrel do neznáma a stali sa tými rukojemníkmi, ako to povedal kolega Viskupič, to myslím vystihol v tomto veľmi dobre.

    Pravdou je, že pokiaľ sa ten problém uchopovať tak, jak sa uchopuje teraz, tak sa v tej veci nikdy nič nepohne. Ja nechcem v mojom vystúpení hovoriť o samotnej tej agende, lebo tu naozaj odznelo dosť a veľa, a ja zľahka, čo ja v nej cítim, a preto som k nej úctivý, ja v nej cítim ten ľudskoprávny rozmer, ktorý je pre mňa kľúčový, hej, že môžme ho tam identifikovať, môžme hovoriť o rozsahu a miere, hej. Ale hovorím, do tejto ťažkej debaty sa púšťať nechcem vzhľadom na okolnosti, aby som, teda už veľa povedaného bolo, ja budem hovoriť len o tej procedurálnej stránke, hej, že ako identifikujem, že to tu funguje a že kde je chyba a že či si uvedomujeme, že hovoríme o tom ľudskoprávnom rozmere a teraz z úcty k nemu, alebo je to taká možno až číra exhibícia.

    Lebo, vážený pán kolega, odpoveď na vašu otázku alebo na riešenie tohto problému je na tejto strane.

  • Rečník ukazuje smerom k poslancom strany SMER.

  • Vy úplne zbytočne, nenáležite, nezodpovedne tu analyzujete, že čo by povedal Ježiš Kristus. To vôbec nemalo ničím, absolútne s ničím súvis, vy ste mali byť celý čas obrátený tým smerom, mali ste apelovať na Európu, ako sa mení, hej, ako teda v rámci nejakých tých moderných sociálnych strán sa veci vyvíjajú. Kdežto vy ste zvolili úplne inú taktiku, a to je to, čo som vám v tej faktickej hovoril, že to ma vyrušilo, lebo vy ste zvolili taktiku, že tu ste hovorili, že čo by povedal Ježiš Kristus.

    Viete, že to je, cca 2000 rokov sa ľudia trápili s tým, že to, čo povedal, ako vysvetliť, hej, vznikali rôzne školy, dokonca sa bojovalo za a proti, krv tiekla. A svet nevie, čo vieme už my v tomto parlamente, že v našom parlamente máme tú česť sedieť s človekom, ktorý vie, čo by urobil. Viete, že to je, to je fakt že ako aj cťou, keby človek trošku prehnal, v tej absurdite pokračoval, že byť vedľa človeka, ktorý vie, čo by urobil Ježiš Kristus, hej, že tú obrovskú ambíciu, ktorú ste si, kolega, dali, je nenáležitá a naozaj podľa mňa to spôsobilo pokazenie celej tej témy a nadlho a naveľa. A hore kolegovia, ktorí, teda im na tom skutočne záleží, tak v konečnom dôsledku si to uvedomia, hej, že vlastne toto nenáležité, nenáležitý boj, a zbytočný proste, znova len spôsobí v konečnom dôsledku to, že táto téma bude nadlho a nadlho znova na Slovensku zabitá, mŕtva. To je jedna rovina.

    K tomuto som chcel povedať, že toho Ježiša tam nevťahujte, že naozaj, že zaujmite túto stranu, zaujmite SMER. Ja viem, že keď už sa nedarí, keď sa nedarí, tak sa nedarí, a ako sa vždy podarí, tak sa podarí, aj tu ako z takých tých umelcov všelijakých, budete mať takého umelca, že tak špachtlí, nik si ho nevšíma, nikto to nechce, nikde ho nevolajú, nikde o ňom nepíšu, no tak potom namaľuje, ja neviem, pápeža s podprsenkou alebo niečo také a vtedy zrazu sa to všetko vrece záujmu roztrhne. Že to už keď sa nedá ako ináč zaujať, tak toto vždycky zafungovalo. Žiaľ, proste ste to použili (reakcia z pléna), žiaľ, ste to použili, využili a zneužili, hej, to už je na vašom zvážení, že nakoľko to bolo náležité alebo nenáležité.

    Ja sa teda môžem spýtať, to sa pýtam, že načo to bolo dobré, hej? Lebo že ide o, či ide skutočne o to, čo sa tu teda zaštíťujete, že či vám skutočne ide o práva tých ľudí, alebo je taký trošku self promotion a to, že rozbijete tú spoločnosť, názorovo ju vyhraníte, hej, proste otrávite znova, znova tú spoločnosť.

    A tu ešte mi dovoľte jednu vec, ja som si tu poznačil, že kolega Juraj Droba, člen Zahraničného výboru Národnej rady, ak to dobre menujem, hej, podpredseda dokonca, myslím, že bola ambícia byť predsedom, že tak proste nezvládnutá vec ako protokolárne záležitosti, že to ma udivuje, hej, že čo vlastne človek nejakým nezodpovedným konaním môže spôsobiť, hej, že vlastne, že aj ritualizovaním činností vznikali civilizácie. To znamená, sa niečo, sa ritualizovali niektoré činnosti, symbolom sa prisudzovali nejaké významy a na konci proste aj to tvorí tú civilizáciu. Čiže symboly majú svoju váhu a cenu, hej, ale proste to sa nejak v danej spoločnosti ctí.

    Čiže keď vy to nerešpektujete, tak ja len na príklade to poviem. Zjednoduším to, že skúste, ja nehovorím o dúhovej, skúste teda, budem v tom, čo tu bolo, čoho sme tu boli svedkom, že preložte dúhovou vlajkou nemeckú orlicu, švajčiarsky kríž, Davidovu hviezdu, hej, slovenský kríž tu už bol preložený, alebo tak, a to by bolo adrenalínové, nejaký iránsky, islamský, či ako sa to povie, polmesiac, hej, že to sú, a uvideli by sme, hej, že.

    A to, to znova je, že načo je to dobré, hej, že načo je to dobré? A ja si ináč myslím, že v prípade Juraja Drobu to ani nebolo že zámerom, hej, on si to možno neskôr uvedomil, hej, ale toto nastala tá symbolická rovina toho, že vy iným symbolom prekryjete nejaký symbol, čo znova môže spôsobiť úplne zbytočne ďalšie nejaké napätie, ktorého už tu tak či tak máme dosť, hej.

    Mne, Juraj, naozaj nevadilo, že tu tá vlajka bola, koniec koncov viete, že ja mám vzťah k vlajkám vcelku pozitívny, čiže ja naozaj, proste ten symbol ako vlajku a ako toto je úplne v poriadku, to, že jak si tu podal, ja som to pozeral na videu, jak si tu stál, že ... fakt som s tým nemal problém. Ale to, že proste toto nastalo, chvalabohu, žijeme na Slovensku, kde v krajine, vieš, tu ešte tu je tak nič moc, ešte ako tak žijeme, ale prečo provokovať? Hej, že naozaj v tomto, že v tých iných krajinách, že nechcem si to vedieť predstaviť, že možno kde a v akých nejakých periférnych societach, čo by to nejakým spôsobom vyvolalo, hej, že proste takýto nejaký akt, hej. Ty si tu bol konfrontovaný jedine so Števom, ktorý hlasno protestoval, a čo som počul teda, že aj kolegovia z KDH to proste v tejto rovine významovej silne pociťovali, no.

    Čiže, vieš, to je tá taká samoúčelnosť toho, že to bolo prekryté, tá významová časť, čo si chcel povedať, bolo tým, že si si toto možno neuvedomil. A to je, to možno aj ukončím, hej, že sumár z tohto celého jedenapoldňového zasadnutia k vážnej téme, téme, ktorá, bolo tu znova povedané, nejakým spôsobom v niečom, v rozsahu asi budeme musieť hľadať riešenia, ale iným spôsobom. Ale tento váš výstrel, sumár je to, že ty si proste, kolega tuná Poliačik sa zaprezentoval ako človek, ktorý vie, čo by urobil Ježiš Kristus, čo uznám, že môže v niektorých societach byť pochopené rôzne. A druhý váš kolega teda znova v symbolickej rovine prekryl jeden symbol druhým symbolom, čo znova môže byť pochopené rôzne.

    To je taký sumár, a pritom samotný problém, opakujem sa, môžme o jeho význame a dôležitosti naozaj vcelku seriózne debatovať. Totižto teda okrem toho, že čo som hovoril o tých dvoch chybách, tak tu zaznelo kopu výčitiek, vyjadrení, urážky a možno, a už keď to je efektom, tak naozaj drahým, možno o tisíc voličov viac, hej, ale cena za to je naozaj, by som povedal, enormná, to dávam na zváženie.

    A pre ľudí z komunity, o ktorých tu rozprávame, tak cesta riešenia ich problémov pre najbližšie štyri roky je na tejto strane. A aj po tomto, čo ste, čo sa tu teraz udialo, je bez strany SaS, hej, lebo znova keby niekto že takticky k tomu pristupuje, tak už na ten just, už na ten just a po tom všetkom, čo sa stalo, nikto nič nikdy nezdvihne, ani za soft a ani za ultrasoft alebo neviem akú verziu, ruku, alebo teda nestlačí, práve kvôli tomu, čo trebárs aj dnes bolo alebo včera čo sa udialo, hej. Čiže naozaj, keď teda by sme hľadali skutočné riešenie, že, a kolegovia, ktorí sa tým zaoberajú, hľadajú skutočné riešenie, tak okľukou a bez vás. Vy ste sa jednoznačne diskvalifikovali z tejto témy nadobro a nadlho, voľby teda nevyhráte, to je nemožné, ale keby že náhodou najbližšie tri roky, tri a pol roka, tak cesta vedie cez túto stranu parlamentu a asi v nejakej jemnej a trpezlivej a neviem akej, predpokladám, že aj náročnej debate hľadania nejakých nastavení, ale ešte budete musieť počkať na prekrytie časom tohto, čo zaznelo včera a dnes, hej. Lebo toto, čo zaznelo včera a dnes, zbrzdí, prípadne by zbrzdilo, keby bola vôľa a možno naozaj tu aj záväzky má SMER určité voči Európe, a teda k tej európskej socialistickej, neviem ani, jak sa to volá, tak tým, čo tu zaznelo, tak sa ten proces zbrzdil, tak tipujem minimálne o pol roka až rok.

    Takže to je výsledok tohto samoúčelného výstrelu do prázdna zo strany našich kolegov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Viskupič, Poliačik, Kuffa, Droba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som si dovolil iba trošička tak poupraviť dve deklarácie. Jedna tá, ktorá bola smerovaná voči poslancom SMER-u, ktorí ako keby sa netešili, alebo mohli by sme si spôsobiť nejakým spôsobom ich nasrdenie na to, že sa hlásime do rozpravy. Ja si myslím presný opak. Poslanci SMER-u sa pravdepodobne tým, že hrajú mŕtveho chrobáka a veľmi sa do debaty nezapájajú, veľmi tešia tejto debate, pretože táto debata odpútava pozornosť od toho, čo súčasne vykonáva vláda, a poskytuje úžasný priestor na možnú zábavu obyvateľstva, ktorá sa deje.

    Druhá, druhá oprava tvojho vystúpenia, tuná si Ježiša Krista nezobral do úst iba pán poslanec Poliačik, ale aj pán poslanec Mikloško, ktorý takisto presne vedel, ako by sa zachoval, a v tej rovine, že Poliačik by vedel, že by hlasoval za, a Mikloško, že by hlasoval proti. A ja vyzývam možných ďalších diskutujúcich, aby vynechali už túto osobu z ich vystúpení, pretože dehonestujeme trošičku rozpravu aj význam tejto osobnosti minimálne z pohľadu sekulárnych dejín ľudstva a pre mnohých, tak ako si správne poznamenal, Dodo, pre mnohých je táto osoba obrovským inšpirátorom a Bohom. Takže skúsme sa vyhnúť používaniu jeho mena v tejto debate.

    Ďakujem.

  • Ja sa skúsim teda vyhnúť, ale musím ešte zareagovať. Ja popravde tomu nerozumiem, lebo ono v Spojených štátoch napríklad sú veľmi populárne tie prstene a tričká, že "What would Jesus do?". Hej, že v podstate odpovedaním si na túto otázku, že "Čo by urobil Ježiš?", sa ľudia riadia v svojom každodennom živote. No a tak ja som sa snažil normálne, poctivo, na základe logickej argumentácie si na tú otázku odpovedať, ale nebránim sa tomu, že niekto môže odpovedať inak. Ale ja si myslím, že to bola proste, že to bola doteraz diskusia pomerne kultivovaná, kým sme nezačali rozprávať o "nevymáchaných papuľách" a biči.

    Čo sa týka poslancov SMER-u, Alojz, tak ja neviem, že čo viacej môžem pre nich urobiť. Oni povedali teda ústami predsedkyne poslaneckého klubu, že sú tu iné veci, ktoré treba riešiť, a že toto nie je tá dôležitá téma. No tak ja som si teda dal ten čas a sadol som si s tretím sektorom. Dal som si ten čas a spolu s kolegami sme pripravili paragrafové znenie a dávam si ten čas a obhajujem to paragrafové znenie tu v parlamente. Jediné, čo musia urobiť, prísť sem na tri minúty a zahlasovať za. Ak to pre nich nie je naozaj iba z nedostatku času dôležitá téma, tak stačí tri minúty, aby tomu venovali a prihlásili sa k politickej tradícii sociálnej demokracie, tak ako ju v Európe poznáme.

    Ja neviem si predstaviť, čo viacej mám pre nich urobiť? Ja kľudne im to odovzdám na papieri, nech to predložia sami a ešte im aj sľúbim, že k tomu nepoviem jediné slovo, len zahlasujem, ak sa to stane. Neviem, čo viac mám spraviť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, aj kolegovi predrečníkovi. No naozaj boli tu veľmi silné slová, viem, čo by urobil Boh, teda viem, čo by urobil Ježiš Kristus. Ježiš Kristus ako druhá božská osoba, ak by to naozaj tak bolo, ako to tu bolo prezentované, že viem, čo by urobil, môj Boh by to nemohol byť, lebo ty by si bol tým Bohom. Ty by si bol tým Bohom. Takže toto nebol by môj Boh.

    Tak ako to aj tuná odznelo, veľakrát v dejinách ľudstva mali tendenciu mnohí ľudia sa vydávať za bohov a za Boha. Antická doba tu nebola spomínaná, rovnako to bolo v Rímskej ríši, gréckej, antickej dobe, kde boli cisári zároveň aj bohmi. V novodobých dejinách, bolo to tu v rozprave spomínané, John Lenon vyhlásil o sebe, "som slávnejší ako Ježiš Kristus", nato prišiel blázon, zastrelil ho, lebo chcel byť ešte slávnejší ako John Lenon. Takto padol ten slávny boh.

    Naozaj tuná my predkladáme nie skutočného Boha, ale bôžikov a s ním aj predkladáme náboženstvo aj symboly, ktoré zakrývajú naše štátne symboly. Ja nemám problém voči farebným, dúhovým farbám alebo zástavám, ale všetko má svoju mieru.

    Ďakujem.

  • Budem reagovať na môjho starého známeho, dokonca kamaráta, by som možno povedal, je tu? Tu si, dobre.

    Lojzo, alebo, Dodo, ty hovoríš o rukojemníkoch, ale naozaj nemyslím si, že sa snažíme nejak zviditeľňovať cez túto tému. Není to o tom, že chceme byť na titulkách, bojujeme za ľudské práva komunity ľudí, ktorá ich tu dvadsať rokov nemá úplne rovnocenné s majoritnou populáciou. To je všetko. A ja to kľudne môžem robiť aj z kanála, nemusí ma byť vidno, nemusí to byť vôbec vedieť, že som to ja. Môj jediný cieľ je, aby sa to presadilo, aby títo ľudia mohli žiť tak, ako sa im najlepšie žiť dá v rámci možností a v rámci tejto spoločnosti.

    No, ešte počuť od teba kázeň, že sa snažíme zaujať, tak to naozaj použijem slová tvojho bývalého kolegu Igora Matoviča, že "si beriem k sebe ten luxus, nekomentovať nášho Lojzíka", takže toto naozaj komentovať nebudem, o tvojich rôznych extempore tuná v parlamente.

    Ja som, potom hovoríš o tom, že získajte si podporu 83-ky, no ja si myslím, že sme tu štyri roky aj na to, aby sme sa snažili niektoré veci presadiť alebo minimálne upozornili na niektoré veci. A ty taktiež určite prídeš ešte najbližšieho tri a pol roka s viacerými legislatívnymi iniciatívami. Dovolím si, trúfnem si povedať, že veľmi málo z nich bude mať podporu 83-ky, možnože zopár z nich ti u nich prejde, ale napriek tomu sa budeš snažiť a budeš robiť, lebo si dostal mandát, a to tvoji voliči od teba očakávajú. Takže odporúčaš nám nepodávať žiadne návrhy, ja si myslím, že to je scestné.

    A čo sa týka môjho včerajšieho vystúpenia s dúhovou vlajkou, tá vlajka je naozaj pre mňa symbolom tolerancie. Ja sa k tomu naďalej hlásim. A nebolo mojím záujmom prekrývať slovenský štátny znak, to ma ani nenapadlo, ale je to stále lepšie, ako keby ho prekrývalo odborárske logo alebo nejaký podobný iný nezmysel, ktorý tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Juraj, to je také zaujímavé, že ja ten cynizmus, ktorý zdá sa, že aj ty si si ho osvojil, že na jednej strane povieš, že priateľ, a na druhej strane ten výraz takého určitého dešpektu a takej snahy ponížiť, že "nekomentujem nášho Lojzíka", tak ja nekomentujem nášho Jurka. To sú také veci, že proste ja viem, že v niektorých kruhoch dokonca človek zožne slávu a úspech, že ako mu to dal, ale ja v takýchto prostrediach sa nepohybujem. Takže zvláštne, že aj ty si zrovna na to naskočil.

    Ale ja by som chcel zodpovedať otázku Martina, ktorý sa pýtal vcelku logicky, že čo viacej môžeš urobiť. Pre túto chvíľu, Martin, najviac, čo môžeš urobiť, nerobiť nič. To inak Číňania hovoria, že v tejto dobe najviac zarobíš, keď neurobíš nič. Čiže, a ty nechceš zarobiť, ale ty chceš niečo pomôcť, takže naozaj v tejto chvíli, že keď chceš pomôcť tejto veci, tak nerob, prosím ťa, nič. Nechaj napadať prach času na celú tú agendu, hej, polroka až rok, a potom ľudia, ktorí vlastne naozaj, ktorých sa to týka a ktorým na tom záleží, oslovia tých, čo vyhrali voľby, nájdu nejaké riešenie. A vieš, čo bude na konci? Na konci sa budeme tešiť všetci. Vieš prečo? Lebo keď aj nájdu nejakú soft alebo možno ultrasoft verziu nejakého toho výsledku, tak v konečnom dôsledku im to zoberie 10 %. No určite.

    Keby sme boli chytrí, to znamená, necháme ich, nech to urobia, nech sa dohodnú, ľudia z tej komunity budú spokojní a nám to zľahčí prácu, lebo tým, že sa dohodnú, o tých cca 7 až 10 % prídu, čiže to je dobrá stratégia. Takže ak sa pýtaš, čo máš urobiť, prosím ťa, nerob nič, vydrž pol roka, rok.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský, pripraví sa pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, rád by som sa v úvode svojho vystúpenia vyjadril k tomu, čo aj mne trošinka včera vadilo, bol to ten boj symbolov. Ja ozaj rešpektujem, že 3D prezentácie môžu byť pri tomto rečníckom pulte zaujímavé a dokonca sú aj potrebné, pretože dávajú tomu ten správny náboj a vôbec s tým nemám žiadny problém. Ak som sa včera postavil a išiel za pánom predsedom Sulíkom, nekričal som zo svojej lavice, ani som nejak sa nepoburoval, ale ozaj som mu len vysvetlil, že v tú chvíľu, keď dúhová zástava na chvíľočku prekryla istý symbol, považujem za nevhodnú a vlastne - to považujem za dôležité zdôrazniť - že tie rôznosti, ktoré nás tuná spájajú, a je to fajn, že sme takí rôzni, musia mať aj tých spoločných menovateľov. A ak dačo by tým spoločným menovateľom v tejto sále zákonnosti malo byť, tak sú to práve tie symboly.

    Symboly štátu, ktoré sem patria a ktoré do tejto najvyššej miestnosti našej republiky, kde sa tvoria zákony, jednoducho musia byť zakomponované úplne prirodzene, ale nielen z hľadiska protokolárneho, ale aj z hľadiska takého nášho vnútorného cítenia. Ono keby tu bol protokolista, tak by sa vyjadril veľmi presne, že jednoducho ten štátny znak má svoju prioritu a nesmie byť ničím napádaný. Ale ja sa nedomáham, aby to protokolista nejakým spôsobom tu dovysvetľoval, ja by som skôr sa domáhal toho, aby sme prirodzene cítili k týmto symbolom úctu. A ja osobne si tieto symboly vážim, bez ohľadu na to, ako to bude vyjadrovať protokolista, pretože vážim si to ako človek, ktorý je hrdý na to, že tu môže pred vami vystúpiť a v takýchto súvislostiach.

    A vážim si ešte jednu vec. Vážim si to, že môžem teraz zareagovať na otázku registrovaného partnerstva spôsobom, ktorý nie je totožný s väčšinovým názorom v našom klube. Je to skutočne hodnota, ktorá sa mi zdá ako najvyššou hodnotou zoskupenia, ktorého som členom, pretože mi moju možnosť, čo mám k tejto téme povedať, nediktuje ani predseda klubu, ani jeho zástupcovia. Nediktujú mi to dokonca ani väčšinové názory mojich kolegov, ktoré si vážim a vždy budem hrdý na to, aby som presadzoval, aby mohli zaznieť, ale diktuje mi to moje svedomie, a to je teda fakt vec, ktorú považujem v histórii slovenského parlamentarizmu za prelomovú, a myslím si, že toto história, takúto možnosť, takto skutočne vystupovať v súlade so svojím svedomím, aspoň tak to cítim na rozdiel od niektorých iných klubov, pripíše teda tomuto zoskupeniu za dobré.

    No, dobre, takže to boli tie úvodné veci, ktoré som mal na mysli, a skúsim teraz už k samotnej téme.

    História ľudstva by mohla mať zrejme veľa prívlastkov a každý by mohol byť presný. Ja si dovolím povedať, že história ľudstva je zároveň aj históriou určitých prešľapov. Históriou diskriminácie, keď väčšia alebo menšia skupina ľudí obmedzuje na niektorých právach inú väčšiu alebo menšiu skupinu ľudí. Menia sa témy diskriminácie, ale samotný fakt, že diskriminácia je v histórii ľudstva trvalo prítomná, je nezvrátiteľný a myslím si, že nieže to tak len v minulosti vždy bolo a je to aj dnes, ale zrejme to aj dlho tak bude. A práve preto, že diskriminácia je takým bežným, skoro prirodzeným javom v histórii ľudstva, práve preto míľniky, dátumy, roky, keď došlo k prelomu, keď sa ľudstvo dokázalo vysporiadať s istou formou diskriminácie, sú zapísané zlatým písmom v histórii ľudstva a sú hodné pripomenutia.

    Ja by som si dovolil pripomenúť tri míľniky, tri medzníky, tri stáročia, tri konkrétne roky, kedy došlo k tomu, že sa diskriminácia prestala v istej oblasti vyskytovať.

    Zablúďme to spoločne do 18. storočia a pripomeňme si rok 1781, je to rok spojený s panovníkom, ktorého meno tu včera zaznievalo, s Jozefom II. a s jeho tolerančným patentom. Práve v tomto roku bolo v rámci tohto tolerančného patentu možné zlikvidovať jednu diskrimináciu, ktorá bola spojená vyše štvrť tisícročia s evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku. Evanjelici, priznám sa, mám blízko k tejto skupine, mám veľmi rád svoju rodinnú evanjelickú históriu, aj keď možno nie som jej najplatnejším členom. Táto skupina ľudí mala 250 rokov problémy s tým najzákladnejším naplnením svojich náboženských prejavov, nemohli mať kostoly, neboli uznaní a Jozef II. to vyriešil známym patentom s tým, že aj keď nie možno plnoprávne, ale tie artikulárne kostoly, ktoré sú dodnes ozdobou našej krásnej krajiny, zrazu mohli vznikať. Nemohli mať veže, nemohli mať klince, ale boli tu a hlavne bola tu chvíľa, ktorá priniesla odstránenie diskriminácie, ktorá začala 31. októbra 1517. Tento dátum by som si odpustil, ale si ho neodpúšťam len kvôli tomu, že zajtra je to rovných 495 rokov, čo rebel Martin Luther sa vzoprel väčšinovému náboženstvu, katolíckemu vtedy, a poukázal na jeho nedostatky. A sa priznám, tento rebel mi je vždy, bol a je sympatický, takže to tak trocha pripomínam len kvôli ten zhodnosti dátumov.

    Dobre, to je prvý exkurz do histórie.

    Skúsme zájsť o storočie neskôr a pozrime sa do meruôsmeho roku, 1848, keď opäť dochádzame k poznaniu zániku jednej tiež dlhodobej diskriminácie v histórii ľudstva. V tomto roku v tých marcových zákonoch nachádzajú mnohí naši praotcovia a prastaré mamy možnosť zániku veľmi nepríjemnej povinnosti, ktorá bola pomenovaná poddanstvom. Už to nebola tá tvrdá forma nevoľníctva, ale stále to bola ešte povinnosť - pánovi deviatok, cirkvi desiatok, povinné roboty. Áno, len v predminulom storočí, prakticky len v tom 19. storočí zanikla táto forma diskriminácie, ktorá gniavila našich predkov, opäť dátum hodný zaznamenania.

    No a ešte jeden takýto výlet do histórie, povedzme si, že by to mohlo byť už storočie 20., pripomínam rok 1919, keď naše ženy, tá lepšia polovica ľudstva, v bývalom Československu získala volebné právo. To znamená tiež odstránenie diskriminácie, ktorá bola svojím spôsob veľmi výrazná a možno dnes, keď sa pozeráme na tieto body v histórii ľudstva, tak by sme mohli povedať, že tá diskriminácia bola až nepochopiteľná, ako to vlastne mohlo existovať, keď sa nám to dnes zdá už také samozrejmé.

    No poďme ale už k tej samotnej podstate, prešli sme si krátkou históriou diskriminácie, potvrdili sme si, že má ona svoje historické korene a istú pravidelnosť, a pozrime sa na problém, ktorý má odstrániť a riešiť zákon o registrovanom partnerstve. Tu si myslím, že je to ozaj vec, ktorá, je veľmi dobré, že prišla do tejto siene zákonnosti. Ja to veľmi zjednoduším, veľa tu už toho zaznelo, ja sa budem snažiť veľmi poctivo si odpovedať na otázku, ktorú považujem v tejto súvislosti za kardinálnu a absolútne jednoznačnú. Otázku, ktorá mi možno pomôže sa dopracovať k tomu, aby som si názor, ktorý cítim, vedel obhájiť.

    Je to otázka, či sexuálna orientácia človeka je jeho prirodzenosťou, alebo ju môže nejakým spôsobom ovplyvniť. No, ak by sme pripustili, alebo ak pripúšťame, že sexuálna orientácia je ozaj voliteľná a že človek má v moci si ju vybrať, v tom prípade táto diskusia, aspoň z mojej strany, by bola hneď ukončiteľná, hneď by sme mohli prestať rozprávať, nemal by som o čom. Pretože ozaj, ak by si to každý z vás mohol vybrať v tom prípade s tým, že sexuálna orientácia by mala byť nejakým predmetom diskusie zákona, sa nedá, lebo jednoznačne by to bolo asi možné povedať, že ak by sme pripustili, že si to každý z nás vyberie, tak by sme pripustili to, že ľudstvo môže veľmi elegantne a veľmi rýchlo, na základe vlastného rozhodnutia v niekoľkých generačných cykloch vymreť.

    No, ale čo ak je to inak? Čo ak ozaj nikto z nás si v tej svojej prapodstate, v tom svojom skutočnom vnútri, v tej svojej genetickej vybavenosti, v tej svojej danosti, v tej svojej hlbokej intímnosti toho, čo to tu takto verejne pertraktujeme, sa nemôže rozhodnúť, nie je v tom slobodný a už neviem od koho to závisí, či Boh, či Príroda, či Evolúcia - v každom prípade veľké písmeno začiatočné - spôsobila to, že človek si túto záležitosť jednoducho nevolí a že je to vec, ktorá nám je, možnože nebudem sa púšťať do nejakých odchýliek, prirodzene daná. No v tom prípade sa domnievam, že možnosť nejak veľmi voľne sa pustiť do vysvetľovania tejto záležitosti začína byť zrazu veľmi-veľmi obmedzená.

    Ja by som možno použil tu jeden úplne konkrétne príklad nato, aby som si to sám nejakým spôsobom vedel zodpovedať, ako je to vlastne s tou prirodzenosťou alebo neprirodzenosťou, pokúsim sa zostať v hraniciach korektnosti a nezachádzať do nejakých nevhodností. Ak ako muž vstúpim do salónu, v ktorom je sto krásnych, elegantných žien rôzneho zafarbenia vlasov, rôznej postavy, rôzneho oblečenia, a zároveň je tam aj sto mužov elegánov rôzneho veku, nuž, keď budem úprimný a pozriem sa na tú lepšiu polovicu tejto veľkej spoločnosti, tak celkom určite si budem vedieť predstaviť, že medzi tými sto dámami budem nachádzať dámy, ktoré, keby ma neviazali zákony morálky, etiky a istej spoločenskej konvencie, tak by som si vedel prestaviť, že by mohli byť mojimi partnerkami, no ak by, aj sexuálnymi, samozrejme, mám na mysli. A povedzme aj životnými, podľa toho stupňa benevolencií teda, či by som bol zameraný na dnešný večer, alebo na celý život. Toto neriešme.

    No ale ak by odo mňa niekto chcel, že sa pozrieť na tých sto pánov, rovnako elegantných, aby vo mne niektorý z nich vzbudil takýto pocit, že by mali byť mojím partnerom, myslím, že neexistuje tá moc či presviedčania, či dokonca peňazí, alebo argumentov, ktoré by ma vedeli primäť k tomu, aby som medzi touto stovkou pánov našiel niekoho, na koho by som sa vedel pozrieť rovnakým pohľadom ako na tú skupinu tých krásnych žien.

    Ja viem, že keby ste sa pustili alebo že sa aj pustíme do nejakej polemiky, nájde sa veľa nuáns, kde to nie je také jasné. Ja len hovorím o tej svojej, o tom svojom poctivom priznaní sa k tomu, že nepovažujem ani teoreticky za možné, aby sa takáto orientácia v duši človeka mohla zmeniť len kvôli tomu, že existuje tu akási voľnosť.

    Skúsme, skúsme sa však pozrieť ešte na iný príklad, ktorý považujem za korektnejší a svojím spôsobom asi aj viac vás osloví. Vieme, že tá najkrajšia vec na tom svete, čo môžeme mať, sú naše deti. A teraz vás prosím, aby sme sa všetci zamysleli na tým, že sme otcom, mamou 18-ročného syna, s ktorým máme mimoriadne dobrý vzťah, ktorý nám robí radosť, je dobrým žiakom, chodí dokonca na mnoho záujmových krúžkov, je hudobníkom, športovcom, nosí dobré vysvedčenie, je beťárom, proste je to normálne, šikovné decko, ktoré sa už vo veku 18 rokov nestáva len naším synom, ale dačím viac, naším priateľom, našou súčasťou, na ktorú by nikto nedal dopustiť, pretože vieme, že ozaj tie naše deti sú pre nás naplnením života a táto téma asi nemá oponentov. No a práve tento úspešný syn, s ktorým si tak dobre rozumiem, vo veku medzi sedemnástym a osemnástym, alebo niekedy v tomto období svojho života, prichádza za mnou, a keďže máme dobrý vzťah, tak mi hovorí: "Otec, ja to cítim voľako trošinka, musím byť úprimný, inak vidím, že moji spolužiaci chalani už majú prvé lásky, dievčatá, mňa ti tie dievčatá voľako nepriťahujú. Neviem, ale zamýšľam sa nad tým a som sa rozhodol, že ti to idem povedať, lebo, naopak, cítim takú zvláštnu príťažlivosť skôr k tým chalanom. No, nehnevaj sa na mňa, tak ti to hovorím, ako, ako to cítim."

    No čo by sme povedali ako otcovia tohto svojho milovaného chalana? No určite by sme v tej chvíli boli zarazení, smutní, určite by to bolo pre nás v tej chvíli sklamaním, možno by sme volili aj nejaké príkre slovo, pretože človek není stroj a možno naše očakávania môžu byť aj pritom dobrom vzťahu odtrhnuté od toho vnútorného života, ktorý ani tie najlepšie deti nemusia nám vždy zavesiť na nos. Ale ja som presvedčený, že každý z nás ako skutočný dobrý otec alebo dobrá mama toho synátora by po tom prvotnom sklamaní a nejakom roztrpčení bola schopná, bol schopný povedať si: "Ale, synu, veď dobre, tak ak to ozaj je tak, ak sa s tým nedá nič robiť, no čo ťa budem hnať k psychiatrovi, vydedím ťa, nakričím na teba, už ťa nemám tak rád?"

    Áno, možno som sa tešil na vnúčatá, možno vidím tú, áno, tých sklamaní môže byť veľmi, ale predsa nikto z nás by vlastného syna nepovažoval za menej hodného byť vlastným synom len kvôli tomu, že sa priznal k niečomu, čo proste nejakým spôsobom tá Príroda s veľkým P, Boh s veľkým B alebo Evolúcia s veľkým E spôsobila. Nevieme, prečo to tak spôsobila, ale musíme my poznať odpoveď v každej chvíli na všetko? Koľko je ešte otázok, ktoré ľudstvo nemá vyriešené? A napriek tomu si môžme povedať, že tá Príroda, ten Boh, tá Evolúcia asi má na to odpoveď, len my ju ešte zatiaľ nepoznáme, pretože Príroda je múdra. A možno aj táto vec sa nám raz objaví v nejakej inej polohe.

    Tak teraz by som chcel možnože povedať, ako bude nás prístup k takémuto zákonu. Tu zaznievali od pána Poliačika ako dve hlavné tézy, ak som si dobre pamätal, jednak je tu snaha riešiť otázku sociálnoprávnych náležitostí registrovaných, alebo teda partnerov, ktorí by chceli byť registrovaní, a potom je tu otázka ich spoločenského statusu.

    Dovolím si tak naznačiť symbolicky dva stĺpcové grafy teraz pred vami. Nepovažujem tieto dva hlavné piliere tohto zákona za vôbec rovnocenné. Domnievam sa, že ak teda otázky sociálnoprávne sú dôležité, tak im vo svojom stĺpcovom grafe dávam desaťcentimetrovú výšku. A pre mňa otázka spoločenského statusu má desaťkrát viac. Je to metrový stĺpec. A je to preto metrový stĺpec, lebo keď sa mi ten môj syn priznal k tomu, tak ja viem, prečo sa musím aj zmieriť s jeho orientáciou. Lebo viem, že ho čaká na rozdiel od tých šťastnejších, alebo teda jednoducho heterosexuálnych jeho spolužiakov oveľa ťažší život, oveľa viacej nepochopenia, oveľa viacej možno aj nenávisti alebo pejoratívnych prívlastkov.

    A práve preto chcem vyjadriť v tejto chvíli veľkú vďaku tejto sieni zákonnosti, že sa sem dostal tento zákon, ktorý možno prvýkrát rozmýšľa nad tým, aby to nebola len otázka, že ja ako otec tomu synovi chcem pomôcť, ale aby to bola otázka aj tá, že tomuto synovi chce pomôcť dokonca zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ľudia, ktorí sú tu nie sami za seba, ale ktorí sú tu za všetkých (potlesk), ktorí sú tu za menšiny, ktorí sú tu za, nato, aby rozmýšľali o tom, ako urobiť tento svet krajší pre každého.

    A práve to sa mi zdá ako veľmi dôležité, že takýto prvok, takýto zákon sa dostal sem s tým, aby sme tomuto nášmu synovi pomohli a aby ten krutý svet, ktorý ani po prijatí tohto zákona sa nestane až tak hneď ukážkovo milosrdný, ale aby vytvoril isté predpolie, istú avantgardu k tomu, že títo ľudia do svojej duše budú mať vpustený kus slnečného lúča a budú sa môcť tak trocha narovnať, lebo oni určite pochybujú. Ja som presvedčený, že musia sa niekedy strašne trápiť, že musia mať niekedy možno aj výčitky, možnože to môže mať ďalekosiahle následky, ale že teda keď si povedia, Bože, veď poslanci, poslanci formálne povedali, že ja som vlastne úplne v poriadku, že tie posmešky na moje konto nemajú tu veľmi ani čo hľadať.

    No, viem si predstaviť, že, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v podobe tohto zákona vôbec neprichádza do siene zákonnosti nejaká nadbytočná téma, ktorá je tu len tak, aby sme zabíjali čas, ale prichádza téma, ktoré je strašne silná a dáva nám do rúk možno moc, ktorej by sme sa mohli až zľaknúť. My máme možnosť tisíckam, desiatkam tisíc, neviem, koľko ich je, ľudí s takouto homosexuálnou orientáciou, vpustiť do duše slnko a isté zmierenie so svojím osudom a isté povzbudenie. Otec, veď to není len tvoja láskyplná pozícia, že ty mi odpúšťaš, ale veď táto krajina, táto republika to považuje za normálne. Veď už aj poslanci sa k tomu vyjadrili, že takéto niečo môže existovať.

    Veľmi často tu v posledných dvoch dňoch zaznievali silné slová a ja sa k tomu rád pridám, pretože je úplne namieste v tejto súvislosti sa spýtať: Čože je to teda najväčšie, najkrajšie a najsilnejšie na tomto svete? Či už použijeme slová Pavla v tom Prvom liste Korinťanom, z toho hymnusu, alebo použijeme príklad našich rodičov, ktorí aj v sedemdesiatke sa držali za ruku a vedeli si povedať, že mám ťa rád, žena moja, alebo to možno spomienka každého z nás na svoje lásky, na svoju prvú lásku, ktorá dáva silu, tvorivý elán. Je to jednoducho mnoho príkladov, ktoré každý z vás si môže do tejto vsuvky dosadiť. Ale určite to najväčšie, najkrajšie a najsilnejšie na tomto svete je ozaj láska. Akým právom by sme my ľudom, ktorí, ak sa zhodneme, že je to ich prirodzená danosť, mali možnosť upreť nárok na verejné vyznanie svojej lásky, svojich lások, svojich cítení lások bez toho, aby sa cítili zahanbení, zneistení alebo zahnaní kdesi do outsiderov tejto spoločnosti. Pretože láska celkom iste, aj keď má veľmi zložitú chémiu, ktorú našťastie zatiaľ ešte naši vedci nevyskúmali, a verím, že sa tak rýchlo ani nestane, ale ona nemá za cieľ len, a o tom som presvedčený, zabezpečiť elegantným spôsobom, príroda je ozaj veľmi múdra, zachovanie rodu, je to len jeden z jej atribútov, ona má určite za cieľ aj dať našim životom zmysel. No kto z nás by sa cítil oprávnený dať tým tisíckam, desať tisíckam homosexuálne orientovaných ľudí, zobrať im zmysel ich života a povedať: Vy ste síce spoluobčania, chápeme, že ste tu medzi nami, ale, viete, tak trošinka ste nie celkom v poriadku, ste akási druhá trieda.

    Takže ak sa zhodneme na tom, že títo ľudia majú plné právo, tak potom verím, že budeme môcť pozerať sa na ich nárok, na takýto náš náhľad, na takéto naše zákony, na takýto náš prístup nielen ako na kresťanský, občiansky, ľudský, ale verím, že po prerokovaní tohto zákona, aj ako na právny náhľad Slovenskej republiky. A ak sa tak teraz náhodou nestane na tomto rokovaní, čo teda pesimisti, ja som idealista, ja poviem, že sa možno stane, tak sa to raz stane v budúcnosti. Proste raz aj diskriminácia spoluobčanov s homosexuálnym cítením bude patriť tak histórii, ako patrí obmedzovanie práv evanjelikov, ako patrí zrušenie nevoľníctva, ako patrí zavedenie volebného práva alebo diskriminácia žien pri volebnom práve.

    Takže toto je moje presvedčenie a je to už len na nás, akým spôsobom sa toho zmocníme.

    Ja viem, že ak by sme robili anketu, asi medzi našou verejnosť ako dopadne, ale dám otázku: Poslanci sú tu len na to, aby zastupovali väčšinové cítenie? Ak by to mala byť nejaká zástupná vzorka, nemajú rozmýšľať aj trošinka možno o dva kroky dopredu, aj keď nejaké politické body tým stratia? Ja si myslím, že medzi povinnosti poslancov patrí nielen zastupovať väčšinové mienenie a cítenie, ale v niektorých prípadoch, a tento k nim patrí, aj skupiny ľudí, ktoré možno nemajú väčšinovú podporu v spoločnosti.

    No a zakončím, už rozprávam 24 minút, som si myslel, že to mám oveľa kratšie, tak to idem skončiť už.

    Bolo tu povedaných veľa, veľmi veľa mien v súvislosti s tým, že boli tu parádne prejavy, ja chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Kvasničkovi. Ja som včera odchádzal normálne so zvedavosťou, kde bude dnes pokračovať, a ozaj som si povedal, že nesmiem to zmeškať. Bolo tu veľa aj iných dobrých prejavov, ale tento patrí medzi pamätné. Ja si ho ešte určite pozriem aj zo záznamu, pretože to teda bola elegancia. Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne.

    Ani zďaleka nemám veci tak naštudované, ale predsa len spomeniem jedno konkrétne meno. Spomeniem meno človeka, ktorý je z Oravy, narodil sa v Dolnom Kubíne, aj tam je pochovaný, je to politik, diplomat, básnik, spisovateľ, redaktor, volá sa Theo Herkeľ Florin. A spomínam si, dovolím si to tak povedať, lebo verím, že je to asi pravda, že raz pán Ľubomír Feldek glosoval tohto básnika Florina veľmi elegantnou, ale tak on je vždy elegantný, keď píše, elegantnou takou notickou, že je to proste človek, ktorý tiež vo svojom živote bol obdarený, obťažkaný homosexuálnou orientáciou. A ja si spomínam, keď som voľakedy vydával stredoškolský časopis v roku ´73, práve v roku, keď zomrel, som si dovolil použiť jeho verše v tom školskom časopise, nebol vtedy veľmi povolený. Spomínam si na pána profesora Mamojku, ktorý povedal: "Jano, neprovokuj, ten chlap nie je dneska in, ale dobre, daj to." Inak musím povedať, že to bol otec jedného z našich kolegov poslancov, alebo netajím, pána Mamojku, učil ma voľakedy vo Zvolene na priemyslovke, no a použil som tam slová z básnickej zbierky "Na kameňoch času". A ja fakt si nepamätám z toho veľa a pamätám si len krátky veršík, ktorý zrejme reflektoval jeho svetobežníctvo, Florinovo, že bol veľa vo svete a málo doma, a ten veršík znel asi tak: "Bol vo svete doma a doma bol cudzí."

    A ja by som zakončil tým, že by som chcel poprosiť, vážené panie poslankyne aj poslancov o to, aby sme urobili kroky k tomu, aby už ľudia homosexuálnej orientácie sa na našom krásnom Slovensku nemuseli tak trocha cítiť ako cudzí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria, štyria poslanci (reakcia z pléna), takže dám možnosť, pán poslanec Sulík, posledný pán poslanec Číž. Poprosím, zapnite pána poslanca Číža. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kvasnička.

  • Ja by som chcel poďakovať kolegovi Mičovskému. Bolo to také romantické. Túto polohu sa tu snaží vniesť aj Martin Poliačik tým svojím vystúpením trošku kopírujúcim encykliku Deus caritas est, čo tu nezaznelo. Obávam sa ale, že veci nie sú až také romantické, ani také sentimentálne, a nebudem používať kresťanské kritériá, alebo teda kresťanské výskumy, ale tú štúdiu, možno klasickú, o sexuálnom správaní, ako ju publikoval Masters s Johnsonovou, ktorá hovorí, že to správanie, ktoré vy nazývate láskou, nemá znaky tradičnej, by som povedal, takej romantickej predstavy o láske. Žiadne dvorenie, ide sa hneď na vec. Veľmi často odpadá celý ten folklór, ktorý robí lásku krásnou. Je to utilitárne, účelové správanie. Naozaj si myslím, a teda plus to, že nemá dlhú trvácnosť. V tých najlepších odhadoch taká tá, naozaj také tie grády zamilovanosti v homosexuálnom vzťahu ak vydržia rok, tak to si môžu blahoželať. Obyčajne aj menej. O promiskuite nehovorím, tam sú tie štatistiky ešte katastrofálnejšie.

    Pán Mičovský, ešte jednu vec by som predsa len chcel, keď ste spomínali, keď ste spomínali tie identity. Ja som vo svojom príhovore hovoril o tom, že orientácia je čosi, čo si trebárs nemôžme zvoliť. Ako si nemôžete zvoliť, či budete černochom, moslimom, evanjelikom, handicapovaným, ženou, ale čo si môžete zvoliť, je správanie. Správanie, tam mám vôľu a tam mám možnosť správať sa v súlade i s prirodzeným poriadkom i s predstavou o spoločenskom blahu, ktoré je napokon uzákonené alebo akýmsi spôsobom formulované aj v ústave. Len toto som mal na mysli. Preto aj tie porovnania, ktoré ste spomínali, sa mi zdali trošku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Janko, ďakujem veľmi pekne za tvoju reč. Je možné, že ja niekedy idem naozaj trošku do extrému a budem potrebovať ešte možno dostať sa do tvojho veku, aby bol môj prejav umiernenejší. Ale myslím, že v zásade sme sledovali tú istú líniu, a to je, aby práve ľudom, ktorí aj v tomto druhu zväzku hľadajú práve tú romantiku a hľadajú lásku a hľadajú stabilný vzťah a hľadajú klasické poňatie života páru, sme takýmto spôsobom vytvorili jednoduchšiu cestu. Lebo presne takisto, ako môže byť pre mnohých ľudí neprijateľná promiskuita a necnostné správanie v heterosexuálnych zväzkoch, tak môže byť rovnako neprijateľné v tých homosexuálnych, ale stále je potrebné práveže vytvárať prostredie, aby to cnostné správanie, tá romantika, to úplne existenciálne prežívanie toho vzťahu malo čo najlepšie podmienky. Ja si myslím, že vytvorením inštitútu registrovaných partnerstiev presne k tomuto smeruje, že sa posilujú tie zdravé, tie dlhodobé zväzky a uberá sa práve z tých promiskuitných, ktoré sú predsa len prejavom nejakej nevyváženosti na strane toho človeka, ktorý takým, ako hovorí kolega Kvasnička, nezriadeným spôsobom žije. A preto si myslím, že práve by mali smerovať k podpore tohto zákona, pretože čím viacej spoločnosť ho berie ako niečo svoje, ako niečo, čo neostrakizuje, čo nevytláča, tak tým viacej sa vytvára práve priestor pre to, aby takéto páry mohli existovať, boli spoločensky prijaté a brali sme ich za svoje, aby sa necítili vo vlastnej krajine ako cudzí. Takže, Janko, ďakujem veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Janko, som veľmi rád, že po Petrovi, Jojovi Viskupičovi si ty znova prišiel s takým kultivovaným prejavom, liberálnym prejavom. V podstate tri liberálne prejavy z našeho klubu a takto si presne predstavujem tú diskusiu. Nie s bubnom na zajace, ale naozaj argumentačne, vecne, kľudne, tak, že naozaj mám aj chuť počúvať. A v tomto prípade som aj tú chuť počúvať mal.

    Hovoril si, že ak tento návrh zákona schválime, tak pustíme do duše tisícok ľudí pochopenie, plus-mínus hovorím, že táto spoločnosť ich toleruje. Ale ja si myslím, že tento zákon nie je o tom, že tolerujeme ľudí LGBTI, ako Jozef povedal, a som presvedčený o tom, že nikto tým ľuďom neupiera žiadne právo na vyznanie lásky. Ako oni to právo majú, nikto ich za to nebude odsudzovať, a keď ich niekto odsudzovať bude, tak ho odsudzujme. Ale tu iba otázka, že títo ľudia si pýtajú určité nadpráva, a je iba teraz, takto stojí ten zákon a návrh zákona, či im tie nadpráva priznáme, alebo nie.

    A keď si hovoril ten príklad so synom, ono to je síce také srdcervúce, že ak by sa nám taký syn narodil, či by sme pre neho niečo takéto nechceli. No ja ti sám za seba môžem povedať, že ak by sa mi narodil homosexuálny syn, v žiadnom prípade by som nebojoval pre neho za nejaké nadpráva. Mal by rovnaké práva a chránil by som, aké majú dnes. Snažil by som sa, hájil by som ho za to, aby nebol diskriminovaný, ale v žiadnom prípade by som pre neho nechcel vybaviť, aby odrazu mohol vstupovať do nejakého manželstva iba zato, že je homosexuál. Jednoducho raz by na to nesplnil podmienky, tak mu to nepatrí. A myslím, že tak by sme sa mali k tejto veci stavať.

    A možno trošku ešte inak by som to povedal, že ono tiež, ono je to asi tak, jak keby, keď máme vodičák na to, aby sme mohli šoférovať auto. Ak sa narodí slepý človek, tak ten človek nie je druhej kategórie, ale nikdy nemôže šoférovať auto.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, ja som celý čas nechcel vystupovať, ale jednou otázkou ste ma k tomu vyprovokovali. A tú otázku si už kladiem dva dni. A to je, kto z nás čo by urobil, keby zistil, že jeho vlastné dieťa je homosexuálne, vrodenej homosexuálnej orientácie. Iste, neodmietol ho. Ja iste celkom zákon nepodporím, pretože si myslím, že rodina má svoj zmysel a možnože tá menšina sa cíti diskriminovaná a istým spôsobom tá diskriminácia v spoločnosti vždy je a vždy bude. Keď niekto má 15 dioptrií, tak bude diskriminovaný a nikto z neho neurobí rušňovodiča. On za to nemôže, že má 15 dioptrií.

    Čiže chcem povedať ale iné. Možnože mnohí z nás, ktorí mali niektoré tvrdé vyjadrenia, keby sa zamysleli nad tým, že čo by urobili, keby to ich dieťa malo tú homosexuálnu orientáciu, že by ich možno trošku zmiernili. Na druhej strane kolegom zo SaS vyčítam, že urobili z tohto politickú, bojovú tému. Ja nemám pocit, naozaj vám to hovorím, tak ako to vnímam, že chcete nájsť nejakú pomoc týmto ľuďom. Vy ste urobili z toho tému, politickú, bojovú tému, na ktorej sa v tejto chvíli nielen tu v parlamente, ale na celom Slovensku v istom zmysle celá spoločnosť rozdeľuje a nehľadá riešenie. V tom vidím problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Oceňujem veľmi zmierlivé slová nielen pána poslanca Fronca, ale najmä rečníka, na ktorého chcem reagovať, pána Mičovského a toto je tá úroveň diskusie, ktorá nás prinesie ďalej, a nie vzájomné osočovanie a nadávky. Počuli sme tu dnes, už tu padlo slovo blázon na adresu Martina Poliačika, potom neskôr ešte niečo oveľa horšie.

    Ale ja si myslím, práve tento štýl diskusie dokáže nás posunúť ďalej a rád by som ešte zaujal pozíciu k dvom veciam. Prvá je teda, že toto je politický boj. Áno, je, nakoniec len parlament, len Národná rada a len formou zákona dokážeme prispieť k zlepšeniu situácie, aspoň teda my, čo tvrdíme, že LGBT komunita je diskriminovaná a chceme pre ňu tie isté práva ako pre ostatných. Určite nechceme žiadne práva navyše. Chceme len tie, čo majú ostatní.

    No a posledná vec je k tej, k tej láske. Tak, no tak ja si myslím, že je množstvo heterosexuálnych vzťahov, kde teda o láske ani chýru, ani slychu. A teraz povedať, že tie heterosexuálne majú, obsahujú v priemere viac lásky ako homosexuálne, si myslím, je skôr nejaký predsudok.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili v reakcii na moje vystúpenie v rozprave. Ja rozdelím odpoveď na dve časti. V tej prvej by som sa konkrétne vyjadril len k jednému pánovi kolegovi, a to k pánovi poslancovi Kvasničkovi.

    Priznám sa, je to trocha pre mňa sklamaním, čo ste povedali po tom vysoko elegantnom prejave, ktorý mal teda tú včerajšiu podvečernú a dnešnú rannú časť, lebo dosť sa mi ťažko by súhlasilo, a teda nesúhlasím s tým, že práve to správanie je to podstatné, čo by sme tu mali zdôrazniť. Ja súhlasím s tým, že správanie si každý z nás môže vybrať a vlastne s tými pravidlami kultúrnosti sme zviazaní, aby sme sa správali správne. Ale to predsa není odpoveď na tú podstatu, ktorú som povedal, že tá kardinálna otázka spočíva v tej možnosti výberu svojej sexuálnej orientácie. Som presvedčený, že tu tá voľba nie je a že teda sa môžem správať kultivovanejšie, menej kultivovane.

    Tie tanečky, ktoré ste spomínali, ktoré teda tá heterosexuálna skupina usporiada a táto homosexuálna ich vraj nemá vo zvyku, nepoznám a ozaj nedisponujem takýmito informáciami, ale aj ak pripusťme, že to tak je, tak potom by som mohol potvrdiť to, čo tu už zaznelo, že teda je to možno aj spôsobené tým, že práve neprirodzený prístup väčšinovej časti spoločnosti spôsobuje potom isté neprirodzené správanie k tejto časti homosexuálnej spoločnosti, ktorá zatlačená do kúta tým tlakom neprajnosti sa môže niekedy chovať divne a práve možno aj tá promiskuita a to všetko s tým spojené môže byť spôsobené tým, že sme to zaradili do kategórie nenormálnych javov.

    No a celková odpoveď všetkým spočíva v tom, že ozaj by som povedal, že tu nie sú dôležité otázky toho, aký sociálnoprávny rozmer má tento zákon, ale za dôležité považujem posolstvo spoločenského statusu ľudí s takouto orientáciou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kuffa teraz vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Droba.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegynky, dve, milí kolegovia, dovoľte aj mne niekoľko slov k zákonu, k navrhovanému zákonu, o ktorom už tu diskutujeme druhý deň. Je to zrejme téma. Pristupujem tuná k tomuto rečníckemu pultu asi ako prorok Jonáš, ktorému Boh vraví, myslel som si, že nebudem citovať tu Bibliu, ale keď už toľkokrát tu bola odprezentovaná, ktorý odmietol ísť prorokovať do Ninive a k Ninivčanom ušiel, bol na mori, bola búrka, ocitol sa v hlbinách morských, prehltla ho veľká ryba, zas len skončil na brehu mora a šiel do toho Ninive. Tak asi aj som v takej teraz tejto situácii.

    V úvode chcem povedať, že tento zákon nepodporím. Hej.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Pána Sulíka to zaskočilo, asi mu to vyrazilo dych (smiech v sále), ale tak ako to hovoril kolega Matovič, naozaj slepý, ak sa narodí ktosi, alebo hluchý, za to nemôže. A my ho nejdeme za to diskriminovať. Nejdeme ho za to diskriminovať, pretože si slepý, hluchý, telesne postihnutý, chromý alebo podobné veci. Ale jednoducho sú tuná obmedzenia, ktoré v živote jednoducho sa nedajú vykonávať. Aj táto orientácia môže byť jednou z nich, tak ako to povedal pán Matovič. Keď by sa narodil aj jemu takýto syn, tak by nešiel tou cestou, aby bol viac privilegovaný cez nejaké zákony alebo cez niečo iné. Myslím si, že to nie je ako správna cesta.

    K tomu včerajšku chcem ešte toľko dodať, že bolo tu viac tých emócií, a ja sa chcem osobne takto tuná ospravedlniť, s takou pokorou, neviem, že či to prijmete, alebo to neprijmete, milí kolegovia, ale ja sedím tu v tej prvej lavici. Áno, možnože tu bolo viac tej emócie, viac toho náboja, ale keď tu visela tá farebná vlajka, a ja farby milujem a v jeseni sú to dúhové farby, sú jedinečné, sú úžasné, fascinujúce, a svetlo hry, ktoré v tej prírode tam je, tak to je čosi úžasné. Ale všetko má svoju mieru a tuná keď sa zavesila tá vlajka, ten nápis, ktorý tuná je na tom rečníckom pulte, slovenský znak, tak, tak ako tu bolo aj včera spomenuté, akoby symbol nejakého náboženstva, ako kolega Poliačik to tu spomenul, možnože som ho zle pochopil, ale, ale to tak nejako ako povedal, tak nemôže byť ani to symbol náboženstva, tej dúhovej vlajky, ktorý prekrýva náš znak, symbol štátnosti. Ja som to tak povedal. Neviem, kolega Hlina tuná nie je, ale ten Dodo, ten by tasil meč a bojoval, keby ktosi tak chcel z jednej strany alebo z druhej strany zo žrde zvesiť naše vlajky a vymeniť ich trebárs za takúto dúhovú farbu.

    To je tak na úvod a dovoľte mi malinkú takú odbočku vzhľadom na to, že včera už nebolo možné reagovať na pani Nicholsonovú, nie je tuná, ale mám to tak v úvode ako nachystané a nechcem sa pretláčať so ženou, to nie je môj štýl, určite nie, ale dovolím si povedať, že tá jej záverečná reč bola naozaj štipľavá, aj smerom na mňa, keď sa pozrela, tak mi povedala, že mi vybaví sterilizáciu. Myslím si, že to bolo také na ženu veľmi nevhodné, až vulgárne. Ja by som si to nedovolil nikomu povedať alebo niekomu druhému priať zlo. Ja som to skutočne vnímal, ako keby mi niekto povedal, vieš čo, alebo tuná kolegovi, alebo komukoľvek, Janko teraz tak pekne rozprával: Vieš čo, Janko, ja ti tiež vybavím amputáciu ruky alebo nohy, alebo jazyka, alebo ucha. A tiež keby som na túto adresu tak povedal, aby to nebolo celkom kdesi-čosi preč, hej, lebo to sme to tak splietali, že či to je kastrácia, alebo sterilizácia a čo to je, ak velice odborne to tu bolo prezentované, no tak by som ti prestrihol len hlasivky. Zostali by ti, ale nemal by si hlas. Nezostal by si mrzákom? A to je, plodnosť je súčasťou osobnosti. Sterilizáciou ako by sme časť, časť osobnosti amputovali. To je čosi hrozné.

    Včera, však samozrejme, nejak sa jej to nepáčil, ten môj príhovor, hovorila, že nie je téma o homosexualite. Ony tie dve témy veľmi úzko súvisia, ani nie náhodou sú zaradené v programe tak, ako zaradené sú. Prepáčte mi takýto, tento vstup, ktorý tuná som si dovolil odprezentovať.

    Pán kolega spomínal tuná dnes veľmi pekný, dobrý príklad. Ja ho tiež veľmi rád ako používam, aj so študentmi, keď sa stretnem. Je to také filozofické. Je nôž dobrý alebo je zlý? Martin, ty si to pekne tuná povedal. Hej, nedá sa vyslovene povedať, že či ten nôž je dobrý, alebo zlý. Podľa toho, na čo ho použiješ. Či zavraždíš ním človeka, alebo odkrojíš chlieb. No a je ten nôž dobrý alebo je zlý?

    Rovnako homosexualita je dobrá alebo je zlá? Samotná homosexualita, keď by sme to takto ako hovorili, no ťažko sa o nej nejak takto vyjadrovať, ale ja si viem predstaviť, že aj homosexualita môže byť dobrá. Teraz si to predstavte. Ja si to viem predstaviť. Samotná homosexualita nemusí byť zlá. Môže ťa posväcovať, ak zápasíš o svoju čistotu. No ak si slepý, nebudeš nikdy šoférovať. Ak si takto orientovaný, no nikdy neuzavrieš manželstvo. Kolega Matovič má s tým pravdu, lebo je to jednoducho nemožné. Nie je možné uzatvoriť tento manželský vzťah. Ale môže to byť tvoja krížová cesta na ceste spásy.

    Ja nechcem tým sa nijakého ani homosexuála dotknúť, ani nijakého človeka, pretože ak sa mi to náhodou stane, tak mi to odpusťte, lebo ak by to tak bolo, tak môj brat Maroš v Žakovciach nemal by homosexuálov, o ktorých sa stará, nemal by tam pedofilov, narkomanov, alkoholikov. Celé spektrum deviácií, ktoré len môže v spoločnosti byť. Tak my Kuffovci sme tí, ktorí sa o týchto ľudí staráme a nepohŕdame nimi. Není to môj štýl. Naša mamička nás k tomu neviedla, ani nás takto nevychovala. Chceme mať v úcte všetkých ľudí.

    Spomeniem tu, tak ma napadlo dnes, už keď toľko sme naozaj tuná to hovorili. My ak sa chceme dohovoriť alebo si vzájomne ako porozumieť, kolega Braňo Škripek to tuná povedal, tú pojmológiu, hej, veď my si pletieme. Chesterton to hovorí, že ako chceš sa s tým druhým porozumieť alebo dohovoriť, ak pod tými istými pojmami každý si vysvetľuje čosi iné? Jednoducho tu my neprídeme nikdy na spoločnú reč. Ja mám taký pocit, že o tom istom hovoríme, ale každý pod týmito pojmami si vysvetľuje čosi iné.

    Veď láska, tá nemôže byť len zvrhnutá len na sexualitu. Sex je zlý alebo je dobrý?

  • Reakcia z pléna.

  • Môže byť aj, ale môže byť aj zlý.

  • Reakcie z pléna.

  • Môže byť aj zlý a môže byť aj dobrý. No, môže byť aj zlý.

  • Reakcia z pléna.

  • No vidíte, pán Sulík. Viete, ja som asi sa naučil takto vykrikovať od vás, kolegovia. Viete, zo SaS-ky vy takto tuná vykrikujete na rečníkov každú chvíľu, a keď náhodou ktosi má iný názor alebo čosi iné povie, tak okamžite reagujete a vykrikujete. No tak trošku chvíľu, chvíľu trošku...

  • Reakcie z pléna.

  • Ale nepýtal som sa, nepýtal som sa vás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, páni poslanci, tu nie je dialóg. Pán poslanec je v rozprave, pán poslanec Sulík, vy sa prihláste faktickou, môžte reagovať. Nech sa páči.

    Kuffa, Štefan, poslanec NR SR

    No vidíte, tak fajn, už ste sa odprezentovali, no.

    Ale k tej ľudskej sexualite. Sex môže byť naozaj zlý. Ak to zneužívaš, správaš sa promiskuitne a môžeš byť aj heterosexuál, no tak zneužívaš tú sexualitu, a keď si aj homosexuál, tak takisto ju môžeš zneužívať, hej. To je jedno, či si heterosexuálne, alebo homosexuálne orientovaný.

    Spomeniem tu ešte ďalšiu, dovoľujem si spomenúť biblickú postavu a to je Jozef Egyptský. Napadlo ma to dnes v tých dnešných rozpravách, ktoré to tuná padli, nemal som ani zďaleka v úmysle to nejak takto biblicky rozprávať, ale tak dovolím si aj ja, keď všetci predrečníci mali tú guráž.

    Jozef dostal sa do egyptského zajatia a cez to všetko ako statočný muž, a Boh naozaj ho sprevádzal na tých jeho cestách, stal sa v Putifarovom dome, hneď bol prvý po svojom pánovi. Keď nebol tento pán doma, jeho žena zatúžila po ňom. Predstavujem si, Jozef bol mladý a krásny, ale aj ona, určite áno. A keď bola chvíľa, kedy boli sami, tak ona jednoducho sa naňho vrhla a dalo by sa povedať, že ho až využívala a Jozef naozaj, chrániac si svoju čistotu, ušiel. Zostal tam plášť. Čo bolo dôsledkom toho jeho šľachetného činu, teda nechcel podviesť svojho pána a nechcel sa takto zvrhlo správať. Stalo sa to, že bol vrhnutý do žalára. Ten biblický príbeh, koho bude zaujímať, tak si to dočítajte v Starom zákone, nebudem to rozvádzať ako bližšie.

    Kolega Martin Poliačik spomínal tu veľmi často kresťanstvo a kresťanské možno denominácie, ktoré podporujú homosexualitu. Musím povedať, že mal pravdu. Áno, mal pravdu, ale viete, to je veľmi nebezpečné povedať len polovicu pravdy. To bolo jak s tým výrokom, na ktorý som reagoval, biblickým. A to je len polovica pravdy.

    V Škótsku poznám konkrétny prípad škótskej cirkvi, v Anglicku je anglikánska cirkev, ale je škótska anglikánska cirkev samostatne. Keď sa tam prijala skutočnosť taká, že môžu byť aj homosexuáli farármi v tejto škótskej cirkvi, jednoducho táto cirkev sa rozhodla, že sa stane nezávislou a odtrhla sa od škótskej cirkvi, pretože ich to urážalo. Odišli preč. Takže vytvárajú sa cez aj takýto postoj nové ďalšie kresťanské cirkvi.

    Treba, aby sme naozaj, ak hovoríme o cirkvi a kresťanstve, tak rozprávali s veľkou úctou. Možnože sú medzi vami kolegovia, ale medzi nami kolegovia, ktorí dostali list biskupa Chautura. Je to výzva z dokumentu Svätej kongregácie pre doktrínnu vieru pod vedením kardinála Josepha Ratzingera. Dovolím si ho prečítať. Je veľmi krátky.

    "Sexuálna orientácia nepredstavuje kvalitu v porovnaní s rasovým či etnickým pozadím v prípade nediskriminácie. Na rozdiel od týchto je homosexuálna orientácia objektívne porucha a vyvoláva morálnu obavu." To je bezpochyby. Nemusíme to spochybňovať. Vyvoláva naozaj morálnu obavu. To hovorí biskup. A to hovorí aj Ratzinger. "Toto sú oblasti, v ktorých nie je nespravodlivé brať do úvahy sexuálnu orientáciu, napríklad adopcia detí alebo pestúnska starostlivosť, zamestnávanie učiteľov alebo atletických trénerov vo vojenskom nábore. Tam diskriminácia je nielen dovolená, ale povinná. Započítanie homosexuálnej orientácie medzi tie aspekty, na základe ktorých nie je legálne diskriminovať, môže ľahko viesť k uznaniu homosexuality ako pozitívneho zdroja ľudských práv. Môže ľahko viesť, ak nie automaticky, k legislatívnej ochrane homosexuality. Koncept diskriminácie je vždy viac rozširovaný, a tak postupne môže zákaz diskriminácie prerásť do obmedzenia slobody názoru a náboženskej slobody. Veľmi skoro nebude možné povedať, ako to učí katolícka cirkev, že homosexuálna orientácia je objektívne porucha v štruktúre ľudskej existencie." Toľko biskup Chautur. To je odvolanie na Josepha Ratzingera.

    Dovoľte mi, aby som vám uviedol jeden príklad, ktorý sa stal teraz pred troma týždňami, budem sa snažiť v príkladoch zostať minimálne na úrovni bývalého Československa, aby som nezachádzal veľmi ďaleko. Ale toto sa stalo v našom regióne. Súvisí to s témou. Poprosím, bude to krátke, keby ste ma neprerušovali.

    Boli sme na návšteve rodičov a otec sa pozrel na nás, rozprával sa s mojimi synmi, vnukmi a hovorí s takým údivom: "Vieš čo sa stalo tomu nášmu Marošovi?" "No", hovorím, "neviem. Však ani netuším." "Tak si predstav." Však oni, aby som tu vysvetlil, chlapi chodia búrať staré domy a v regióne, kde sú staré budovy, tak ich požiadajú o to, oni to bezplatne zbúrajú, ináč to stojí okolo päťtisíc eur také zbúranie, demolácia domu. Oni to búrajú, v podstate tú prácu zrobia zadarmo, ale ten materiál, ktorý tam je, či tehly, kamene alebo to drevo, stavebný materiál, tak si to vezmú. A takto boli aj pozvaní. A ten otec hovorí: "Vieš čo sa to stalo teda tomu nášmu Marošovi?" Prepáčte za výraz, ale ten môj otec to tak povedal. "Veď tí somári, však oni zbúrali iný dom, jak mali." Keď to povedal, tak my sme vybuchli od smiechu. Bolo to veľmi, veľmi ako komplikované, ale zároveň aj veľmi komické. Potom som s bratom o tom rozprával, že čo sa to vlastne stalo. A hovorí: "Nemal som čas. Mal som partiu Rómov a poslal som ich, ukázal som im, choďte zbúrať tamtú budovu." A hovorí, že "šli k domu, vykopli dvere, zbúrali celú strechu, rozobrali celý krov, a keby len to, ale rozobrali aj strop." Museli vidieť, že sú v dome. A tá suť a to všetko, veď tam boli postele, periny, to všetko napadalo, zostal len holý skelet. Holý skelet zostal, hej. A tak som sa ho pýtal: "No a čo tá domáca?" Hovorí: "Tak som jej volal a hovorím, že, vážená pani, viete, keď vám budú chýbať ako hranoly, my vám kúpime nové, však aj tú strechu vám urobíme." A teraz tá pani ho počúva: "No ale načo, však ja nechcem, pán farár, hranoly, ja strechu mám." A Maroš jej hovorí: "No mali ste strechu." "Čo? Jak? Veď ja nerozumiem tomu?" No a naozaj sa to vysvetlilo tak. A teraz sa pýta: "Čo, to vy ste zbúrali, pán farár?" Hovorí, že nie. "No tak tí vaši bezdomovci?" "Nie, ani tí. No, mali sme Rómov, ktorí tu boli a oni to zbúrali." A potom to napätie, tak takisto aj ona sa zasmiala, našťastie, hej, ale to sú ťažké situácie životné. Našťastie sa aj ona zasmiala. A stalo sa to, že ona tak povedala: "Pán farár, ako to môžte vydržať s takýmito ľuďmi?"

    Tento príklad som si ako dovolil vytiahnuť z toho kontextu tých príkladov, ktoré tuná sú, lebo aj základnú bunku spoločnosti aj my chceme takto nabúrať. Rodinu, ktorej nedáme strechu, nedáme jej strop, zostane len nejaký holý skelet. Niečo okyptené tuná bude. Nemôže to tak byť, vážení. Naozaj posilňovať takéto práva na úkor aj majority, nie je to možné. Pre slepých a hluchých je ten zákon potrebný, ale iný ako pre toho zdravého človeka. Určite áno.

    Keď k tým príkladom, keby som sa vrátil. Naozaj môže byť problém, čo sa týka homosexuality a promiskuitného správania sa homosexuálov. Samozrejme, môžte oponovať tým, že to sú aj heterosexuáli, ale niekoľkonásobne viac je to o homosexuáloch, tak ako to tu bolo spomenuté. Pán Kvasnička to povedal, že ten vzťah keď vydrží viac ako rok, tak je to čosi super, môžu si gratulovať. Aj ja si to myslím, že to je tak. Je to tak v odbornej literatúre napísané, tak myslím si, že asi sa nemýlia.

    Ale stala sa vec taká. Potrebovali akútne v Prahe k pacientovi transfúziu krvi. Teda potrebovali poskytnúť a bol tam darca, ktorý pravidelne tam chodil. Stalo sa to, že na telefón zavolali, prišiel, odobrali krv a tak. A následne sa zistilo, že pacient bol infikovaný vírusom HIV. Teraz to zisťovali, ako je to možné. A stala sa len taká skutočnosť, že darca krvi zatajil, že začal praktizovať homosexuálne praktiky a bol infikovaný. Toto sa naozaj stalo. Bol to veľký problém aj pre celú nemocnicu, aj pre túto lekárku, ktorá v podstate v dobrej viere a záchrane ako jedného ľudského života, tak v podstate boli dvaja ľudia hneď v nešťastí. Samotná lekárka a samotný ten pacient.

    Dovolím si tuná parafrázovať, nie citovať, lebo som to nepočul, ale som to len počul sprostredkovane, slová nášho pána premiéra, ktorý povedal: Táto krajina ešte nie je pripravená na tému registrovaného partnerstva. Najbližších desať rokov to nie je téma. Opravte ma, ak to nepovedal. Povedal to tak? Tak zhuba asi takto.

    Ja mu chcem aj za to poďakovať, ale ho chcem vyzvať aj ešte k väčšej odvahe, aby to nebola len jedna dekáda, ale aspoň nech je to takých desať dekád, hej. Tak myslím si, že spokojne môžme tu byť. Homosexualita pre kontext tejto krajiny a vôbec nášho ľudu je úplne ako cudzia. Prepáčte mi, ja to tak poviem, teraz sa neurazte, ale tak politicky to poviem. Radšej dobrí sociálni demokrati s úprimným úmyslom, ako zlí liberáli, prepáčte, ale tak sa to tak zaraďte každý, hej, však už som tak nemenoval ako konkrétne politické strany, ale to je môj názor.

    Viete, hlásať tu takú demagógiu, kolega Braňo Škripek tu hovoril tie štyri percentá, on to prerátal už pred tými nejakými pár mesiacmi, že by tu bola armáda 220-tisíc, hej, homosexuálne orientovaných ľudí, čo si myslím, že je veľmi-veľmi extrémne prehnané číslo. Janko Mičovský to spomínal, že desaťtisíce homosexuálov. No, dovolím si povedať, že naozaj to nie je.

    Ja tuná tiež vystupujem hlavne kvôli mladým ľuďom a možno hlavne kvôli tým ľuďom, ktorí čosi cítia ako v sebe, a im to hovorím, že je to nesprávne. Môj názor je taký, že je to nesprávne. Inak by som tuná nebol vystupoval, ani by som tuná nejak nerozprával, ale vystupujem tu hlavne kvôli týmto ľuďom. Vážení, nevystupujem, a to úprimne hovorím, nevystupujem tu kvôli voličom, ale kvôli týmto ľuďom, aby sme im povedali pravdu. Áno, môžme pravdu relativizovať, môžme to všelijako ako napádať, ale aby tí, ktorí naozaj sa rozhodujú a majú s tým problém, hovorím, toto nie je cesta. Toto není tvoja cesta. Môžeš mať, ja sa ešte v tej rozprave tuná k tomu dostanem bližšie.

    Ak by bola naozaj tá sila taká tej homosexuality, ktorá, takto tuná s číslami sa manipuluje, dovolím si povedať, tak váš alebo náš bývalý poslanec nesedel by hore na balkóne, ale tu by bol. Určite by bol v týchto laviciach, lebo to by bola sila 220-tisíc hlasov. A tých preferenčných hlasov bolo okolo tisícky. Tak ja sa pýtam potom, kde sú tí homosexuáli? Alebo aká je ich sila? Alebo sú takí nejednotní?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Však možno za teba hlasovali, ale vidíš, tento kolega druhý, tak neprešiel. A keby to bolo tých 220-tisíc, tak obidvaja tuná sedíte. Keby to bolo 110-tisíc, pán kolega, pre teba a 110-tisíc pre neho, tak ste tu obaja. Úplne v pohode. Aj tie preferencie by ste mali ako strana oveľa lepšie.

    K dôvodovej správe. Nevenoval som sa dôvodovej správe, teda nezobral som si ju, žeby som ju nejak tak rozoberal, ako tú dôvodovú správu, ako úplne detailne. Myslím si, že pán Hrušovský je kompetentný ako právnik, ktorý to veľmi pekne tu povedal. Mne sa to tak páčilo, malo to takú dynamiku. Odpusťte mi, ja tú dynamiku až takú nemám, ale keďže nie som právnik a filozof, tak dovolím si aj trošku iné pohľady. Ale veď tie sú práve ako dobré. On povedal, že ten návrh zákona je zlý. Tuná není ani čo dopĺňať. Ja s tým súhlasím. Tu naozaj není čo. No naozaj sme si mohli ušetriť toto všetko, nakoľko on už dal ten návrh, aby to bolo stiahnuté z rokovania, tak už ani ja ako ďalší poslanec, je to aj zbytočné, žeby som to dával. A je dobré, že to dal, hej. Ako právnik to takto zhodnotil. A ja tu sa dotknem niektorých len pasáží. Mám tu dôvodovú správu celú, ale nebudem to, ale tu mám pár takýchto odrážok napísaných.

    "Možnosť deklarovať pre páry rovnakého pohlavia medzi sebou a pred spoločnosťou svoj trvalý zväzok." No vidíte. A tuto je u koreňa veci. Keď Kuffa povedal, že "manželstvo je verejnou vecou a uzatvára sa pred tvárou obce alebo pred tvárou cirkvi", no tak, samozrejme, novinári tak sa posmievali z Kuffu, že aký je staromódny, aký je spiatočník a podobne. Však aj teraz to asi tak inak ani nebude. Ale ja sa za to vôbec ani nehanbím, že taký som a jednoducho tak asi aj zomriem. Pravdepodobne áno, lebo myslím si, že asi nezmením tento názor. "A pred spoločnosťou." Vidíte, aké je to na druhej strane pre dvoch mužov a dve ženy odrazu aké dôležité? Lebo oni chcú tieto registrované partnerstvá ako trvalý zväzok uzatvárať pred spoločnosťou. Teda nie v súkromí a pod nejakou vŕbou, ale pred spoločnosťou. A chcú byť aj zapísaní v tej matrike, hej. Tak vidíte to.

    Tak na jednej strane z heterosexuálneho manželstva sa posmievame a ho dehonestujeme a na druhej strane vyzdvihujeme jak vysoko na jaký piedestál, aké to registrované partnerstvo, aké je super, aké je delikatesné. Nezavádzajme, nezavádzajme ľudí. Veď ja ti, Martin, odpoviem potom aj takto bokom osobne, hej. Poprosím, keby si ma neprerušoval. Dobre?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V poriadku, však áno. Mne sa tiež ťažko počúvali aj tvoje slová, ale musel som si tiež zahryznúť do jazyka. No, ale áno, beriem to, že sme ľudia emoční, tak reagujeme ako rôzne.

    Ďalej v tej dôvodovej správe je tuná taký naozaj skutočne nebezpečný precedens. Škoda, že tu nie je pán Hrušovský, však on je právnik. Ale máme tu, vďakabohu, ešte nejakých tých právnikov. A tu budem citovať to, čo je v tej dôvodovej správe napísané, a to vnímam naozaj ako veľmi nebezpečný precedens pre túto spoločnosť a vôbec pre spoločnosť ako takú a pre európsku spoločnosť. Dodo to pekne povedal: Však povedzte, je to teraz téma, je to európska téma, však sa priznajte a je to v kurze a je to v móde. Tak to pekne povedal.

    "Partneri sú osoby navzájom blízke, vrátane odoprieť výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní." No, tak toto je veľmi-veľmi vážna vec. Prečo? Uvediem takýto príklad. V New Yorku, no vidíte, predsa som len do tej Ameriky nejako zašiel, ale bola konferencia, ale to naozaj mám z literatúry, bola konferencia, na ktorej homosexuálne páry mužov učili, ako pri ich sexuálnych praktikách nezabiť toho druhého partnera.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No tak toto bolo, to myslím úplne vážne, tak v literatúre to bolo napísané a toto vnímam ako veľmi nebezpečný precedens, aby zákon chránil ich ešte tak, že on jednoducho má právo odoprieť svedeckú výpoveď. Manžel, manželka, deti, blízke osoby, ktoré sú ako určené, na to právo majú. Jednoducho pred vyšetrovateľom alebo súdom odopriem svedeckú výpoveď, lebo zo zákona mám na to právo. Toto naozaj myslím si, že v tomto návrhu zákona by sme zašli príliš ďaleko a nechránili by sme takto orientovaných, homosexuálne orientovaných ľudí, naopak, naopak. Pretože ten ľudský život má svoju hodnotu, a to je jedno, či si už orientovaný tak, alebo tak, aj ten homosexuálne orientovaný človek je jedinečný. Jedinečný a neopakovateľný. Jedinečný a neopakovateľný. A keď sa takáto kriminalita by sa páchala, nasleduje trest. Áno, môžeš robiť, čo chceš. Môžeš robiť, čo chceš, ale len do istej miery a, samozrejme, nejde to bez zodpovednosti, lebo aj táto spoločnosť a zákony ťa budú brať na zodpovednosť.

    Ďalšia vec, ktorá je v tej dôvodovej správe, návrh neobsahuje spoločné osvojenie dieťaťa, rieši "len zachovanie rodičovských práv". A v ďalšej odrážke: "Zavádza sa možnosť dieťaťa po smrti rodiča registrovaného partnera zveriť dieťa do starostlivosti druhého partnera." Rozprávali sme túto tému, sme už ju tu rozoberali a naozaj neviem si predstaviť, aby takéto dieťa alebo akékoľvek dieťa bolo vychovávané v homosexuálnej rodine. Ja to už ako hovorím, ja tu už hovorím, zopakujem sa, zopakujem sa: Kde sú práva detí? Kto sa pýta týchto detí, že či chce dvoch otcov, alebo dve matky? Ktoré dieťa je o tom schopné rozhodnúť?

    Pán kolega, ak by si mal 18 rokov, predpokladám, že už si mal, tak si starší, a ak by si sa rozhodol žiť v takejto rodine, aby si si adoptoval nejakých dvoch pánov alebo dve ženy, prosím, nech sa páči, je to možné. Ale za deti kto rozhodne? Kde sú práva detí?

    Toto je naozaj jedna z vecí, ktorú ja vnímam ako nebezpečný precedens a vzácne tu sa zhodneme aj s kolegom Petrom, ktorý tiež si nevie predstaviť, že by deti boli adoptované alebo že by sa ocitli v takto orientovaných spoločenstvách alebo orientovaných rodinách. Tak za to mu chcem poďakovať.

    "Matričný úrad", ktorý som tuná spomínal, "si zriadi knihu registrovaných partnerstiev a bude to viesť oddelene od knihy manželstiev." No viete, ak by náhodou ten starosta obce sa nestotožňoval ako s tým, no nemá inú voľbu, lebo je zákon, tak musí zaviesť takúto matričnú knihu. No ale ako on má a má právo na výhradu svedomia a to je vlastne ten apel na svedomie a on teda nechce participovať na týchto praktikách, no jemu nič iné nezostáva, buď sa vzdať funkcie, alebo zaviesť túto knihu a robiť to a ešte asistovať ako pri tom. Myslím si, že naozaj sa pácha násilie zase na ľuďoch, ktorí majú iný názor, hej, veď vy ste slobodného ducha alebo liberáli. Tak vidíte, na jednej strane hovoríte o tej slobode, ale na druhej strane ju takýmto spôsobom pošliapavate.

    "Zavádza sa možnosť", to je ďalej v dôvodovej správe, "možnosť dieťaťa po smrti rodiča registrovaného partnerstva zveriť dieťa", aha, to som už spomenul, "do starostlivosti druhého partnera."

    "Ustanovujú sa dve možnosti zrušenia partnerstva: 1. spoločné vyhlásenie pred matrikárom a 2. rozhodnutie súdu o zrušení partnerstva." Viete, to spoločné vyhlásenie pred matrikárom, však by to bolo super, no možnože hej, tak ako ste to predkladali pri manželstvách, však predstúpim pred matrikárom, tak uzavriem tento vzťah a takisto aj zruším. Ale môžu sa teoreticky aj dvaja chlapci alebo dve dievčatá dohodnúť, nebudú mať naozaj nič, nebudú k sebe ani nič cítiť, ale budú chcieť zneužiť ako tento systém, budú chcieť tie rôzne sociálne výhody, ktoré z rodiny ako plynú, a jednoducho toho sa obávam, že naozaj toto by sa mohlo rozmôcť tuná, aby sa to zneužívalo.

    "V zmysle navrhovanej úpravy bude registrované partnerstvo rodinným stavom." Dovolím si povedať, nikdy nebude rodinným stavom, lebo nemôže byť, nevytvára tuná tie znaky tejto rodiny.

    Toľko k tej dôvodovej správe. Mám tu ešte pár vecí, ktoré by som tu chcel, s odborníkmi čo som konzultoval.

    Cez toto všetko začala sa kultúra vojny aj cez tieto zákony. Je to kultúrna vojna. Cez tieto návrhy smerujeme nielen ku demografickému zničeniu, ale aj ku ekonomickému. Naozaj tá reprodukcia, veď ju nepodceňujme, je veľmi dôležitá. Bolo to tu spomenuté, stačí jedna generácia, možno dve a sme, vlastne tu nie sme. Len vďaka našim predkom tu sme, tak ako to Martin, kolega, tuná spomínal. Je to útočná vojna cez kultúru smrti. Sexuálna revolúcia, je tu víchrica zmätkov, demagógií a dezinformácií. Toto sme tu naozaj počuli o tej sexuálnej revolúcii a čím viac toho tuná zazneje protichodných názorov a tvrdení, tak tým viac pomýlime ako týchto ľudí. Ľudstvo smeruje k demografickej samovražde. Spoločnosť sa domáha mať pod kontrolou ľudský život, ale v skutočnosti stratila kontrolu nad rozsievaním smrti. Stratili sme. Manipulácia verejnou mienkou je bežnou praxou aj u nás.

    K tým duševným poruchám. Konzultoval som to aj s psychiatrami, odborníkmi, možno ak to neodprezentujem tu tak úplne presne, tak sa ospravedlňujem. Duševné choroby podľa niektorých psychiatrov, nechcem hovoriť všetkých alebo že som nejakú veľkú vzorku a skupinu teraz zosnoval, ale duševné poruchy môžu byť poruchou, ale nemusia byť poruchou. Podľa psychiatrov, s ktorými som konzultoval, 90 % duševných chorôb nemá substrát. Sú tri aspekty homosexuality: prvou je orientácia, druhou je správanie, tretia je identita.

    Orientácia, vrátim sa k tej prvej, tá ešte nemusí byť ako problémom. Keď je človek takto orientovaný homosexuálne, tak za to nemôže, lebo je takto orientovaný. Čo s tým?

    Správanie, tak to už môže byť, lebo ak dám súhlas na takéto praktiky, no tak to už môže byť problém. A tento problém správania, ten sa dotýka nielen homosexuálov, ale aj heterosexuálne orientovaných ľudí. Ak ja si vytypujem vydatú ženu, tak to moje správanie môže byť naozaj choré. Ak to vnímané, vydatú ženu, matku rodiny, rozbijem rodinu a budem zvádzať. Rovnako môžem takýto postoj zaujať voči manželovi alebo mužovi a takisto ho budem zvádzať, tak toto správanie sa nedá považovať za normálne, ale je choré.

    Identita skrze správanie vlastné, ale i okolia, som sa s homosexualitou identifikoval. To už môže byť naozaj problém.

    Homosexualita ako taká, egodystónna homosexualita je stále zaradená ako duševná porucha alebo či choroba, to by sme sa mohli teraz pretláčať, že čo to je, ale číslo tejto diagnózy je F66.1.

    Myslím si, že meritum veci ani nie je v tom, že či homosexualita je choroba, alebo porucha, pretože ak chcem povedať o spoločnosti, že je nezdravá, no tak poviem, spoločnosť je chorá. A keď by som teraz termíny vyberal, tak by som čo povedal? Spoločnosť je poruchová? Je porúšaná? No tak nepoviem. Poviem, že je chorá. Takže v takej tej verbálnej hantírke, tak človek to tak povie, že je to čosi choré. Zmyslom rodiny je heterosexuálne manželstvo.

    Čo sa týka tých názorov, ktoré sme tuná naozaj takto pretláčali, spomeniem tu, dovolím si spomenúť ešte jedného zo sociálnych filozofov Thomasa Morusa. Thomas Mor bol anglickým kancelárom a za svoj názor, zato, že mal názor svoj a pevne si za ním stál, stálo ho to jeho vlastný život. Držať sa hesla "rob, čo chceš, všetko je dovolené", tak to je veľmi nebezpečná cesta, pretože nemôže to byť bezbrehé. Veľká francúzska revolúcia išla v duchu tohto hesla. Dejiny, vidíme, že čo nám ukázali. Krv, ľudská krv tiekla potokmi. Homosexuáli nás nemôžu nútiť, aby sme s nimi kolaborovali. Nie je to možné.

    Chcem ešte, ak dovolíte, za chvíľu budem končiť, už vás nebudem veľmi mučiť, ale ja som si to tiež musel tuná to odtrpieť.

    Na jednej strane zvýrazňujeme inakosť a na druhej strane zvýrazňujeme historicky rodovú rovnosť. Tak čo my vlastne chceme? Čo táto spoločnosť chce?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak musíte ísť navštíviť ako odborníkov. Môžte alebo zavolajte RZP-čko

  • Reakcia z pléna.

  • Ak máš náhodou iný názor, označovaný si za homofóba a podobne. Čudná je to demokracia, ktorú každý chápe po svojom, nuž ale aj toto je demokracia.

    V závere. Homosexualita môže byť pre mnohých homosexuálov aj ich krížovou cestou. To neznamená, že to nie je ich cesta spásy. Orientácia ešte nemusí byť problém, ale dobrovoľný súhlas na praktizovanie homosexuality, to už problém je. Svetlo stále prichádza, milí kolegovia, z východu. Slnko stále, vďakabohu, vychádza na východe. A myslím tentokrát aj tak symbolicky, aj to Rusko akosi nám aj v týchto chvíľach dáva odkaz a je hodný nasledovania. Len ten, kto kráča vo svetle pravdy, môže ukázať správnu cestu i smer. U nás to môže byť práve aj SMER.

    Nedajme sa pomýliť. Najväčšie víťazstvo, už som to spomínal, je to, ktoré dosiahneš nad sebou samým. Rovnako je to výzva pre homosexuálov alebo aj heterosexuálov. Je to pri sexuálnom správaní kohokoľvek. Každý človek má ľudskú dôstojnosť a bez ohľadu na to, akokoľvek je orientovaný.

    Celkom taký malý záver. Pán Sulík mi včera tuná povedal: "Pán Kuffa, my vás máme radi," tak som mu chcel povedať, však aj ja jeho mám rád, aj jeho kolegov, takže ja s tým naozaj nemám problém. Aj cez to všetko, že máme iné, rozdielne názory, neznamená to, že sa tu budeme nejak biť. Ak je to slovná prestrelka, myslím si, že dá sa to ešte zniesť. Pretože ak sa zápasí a bojuje ešte v týchto laviciach a v tomto parlamente, je to vždy lepšie, ako by sa malo bojovať v uliciach našich miest a v našej vlasti.

    Dovolím si na záver celkom citát matky Terezy: "Všetkým pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Číž a pán poslanec Droba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážené kolegyne, no, skúsim tak, že verte mi, a Boh mi je svedkom, že mám tendenciu a uvedomujem si potrebu vážiť si svojich kolegov, že to je vážená hodnota, že mám zmysel pre demokraciu, že musíme vždycky vypočuť obidve strany problému a podobne, ale obávam sa, že či ešte máme celý rad ďalších etických hodnôt, ako je empatia, ako chápať elementárny zmysel parlamentu.

    Už druhý deň počúvame, pre mňa teda, veci, kde časť môjho klubu už naozaj potrebuje psychiatra, takže tí autori, keďže sú milosrdní a hovoria, že Božia láska je bezhraničná, ale predsa len má hranice, ani tomu dobre nerozumiem, ale dobre. Tak je taký drobný problém, že aktéri tu predstavujú politicky zhruba 10 % parlamentu, možno 15. Ak by sme všetci vystupovali, a uznáte ako demokrati, aj pán Kuffa, vystupovali týmto spôsobom, tak už tu a teraz je situácia, že za dva dni sme prerokovali dva tieto nesmierne dôležité body zvlášť v týchto kontextoch. Ak môžme prerokovať a máme k dispozícii povedzmeže 180 dní, tak máme šancu, keďže budeme v rovnakej intencii vystupovať, prerokovať 40 bodov. A predpokladám, že občania si uvedomujú, že vás volili sem nato, aby sme predovšetkým spravovali krajinu, aby sme vážili aj kontexty problému, ktoré tu máte, k iným problémom, ideme schvaľovať rozpočet, potrebujeme asi ísť do regiónov sa pozrieť, ako to ešte vyzerá, ako vyzerá na školách atď., čo vidia u nás naši ľudia, ako to vyzerá na regiónoch, VÚC, aby sme vedeli trošku zmysluplne rozprávať o rozpočte. Budeme na rok rozdeľovať peniaze.

    Tento festival čohosi, čo ja teda neviem pochopiť a možno nemám ten dar hlboký, ktorý máte vy, ale skúsim vás poprosiť, berte ohľad aj na nás. Že my sa tu 20 rokov niektorí moceme, niektorí 10, a nevieme tak hlboko vidieť do tej budúcnosti alebo do tej skutočnosti, ale skúste aj nás zobrať, je to, bude to výraz vašej kresťanskej lásky.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Pán poslanec, pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Štefan, ja asi iba jednu vec poviem. Ak teda to ospravedlnenie bolo smerované ku mne, tak ho prijímam, ďakujem.

    A čo sa týka preferenčných hlasov kolegu Fořta, ja neviem, či si ľavák, alebo pravák, ale ak si náhodou ľavák, tak myslíš si, že ostatní ľaváci by boli kvôli tomu teba volili? Tí homosexuáli predsa sú takí istí ľudia ako my, oni žijú svojím životom, oni majú svoje hodnoty, oni sú niektorí ľavičiari, niektorí sú pravičiari a nemyslím si, že sexuálna orientácia je dôvodom na to, aby oni volili jedného zo svojich, aby ich zastupoval v parlamente. Tú tému zastupuje strana SaS, nemyslím si, že títo ľudia by sa cítili na Slovensku našťastie natoľko ohrození, že by silou-mocou túžili mať niekoho v parlamente, kto je homosexuál. Takže preto Stano tie krúžky nemal, hoci ja by som ich bol doprial a je škoda, že tu nie je s nami.

  • Pán poslanec Kuffa, chcete reagovať na faktickú? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Áno, aj ja som tu už druhý deň, ja som túto tému tuná nepriniesol do parlamentu, takže kolega Číž, v tomto smere súhlasím s ním. Ale ak by potreboval on psychiatra a takisto aj jeho kolegovia, tak nech si zavolá číslo, tuším je to 155, a prídu, zoberú ho, možno aj kazajku naňho hodia a zviažu ho. On tuná nebol, ja som si to tuná odtrpel v tejto lavici a on tuná len prišiel a jak taká veľká víchrica a naozaj s rozumom a patentom ako na všetko. Áno, to je zosmiešňovanie, ktoré, ktoré to tuná častokrát v tejto sieni máme možnosť ako počuť.

    Určite aj ja považujem rozpočet za veľmi vážny dokument, ale na rozdiel od ich predsedu alebo predsedu SMER-u ja som takýto rozpočet ani len zo symbolických dôvodov neroztrhal, pán kolega Číž, váš pán predseda takýto rozpočet na tento rok pred obrazovkami roztrhal. Tak ja neviem, vy hovoríte, že je to vážny dokument, ale premiér a váš predseda to považoval len za zdrav papiera a rožgrafil ho pred obrazom nás, všetkých občanov tejto republiky. Prepáčte mi, že takto reagujem, ale vyprovokovali ste ma k tomu, tak dovolil som si to povedať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Droba, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, tí, čo ešte stále ste tu, ešte na začiatok asi zareagujem na pána kolegu Číža tým, že túto tému, ak ste si všimli, tak strana SaS priniesla do parlamentu, snažili sme sa byť čo najviac vecní, vystupovali iba samotní predkladatelia v rozprave, nikto iní. Myslím si, že je tu jeden alebo dva ďalšie poslanecké kluby, ktoré teda vehementne a vo vysokých počtoch sa zúčastňujú a v omnoho dlhšej minutáži tejto diskusie. Kolega Sulík to dokonca tak včera vtipne nazval, že tu OĽaNOvali, takže asi tak. Dobre.

    Pre mňa vyspelosť demokracie je meraná mierou tolerancie k menšinám. Jednou z týchto menšín sú aj homosexuálne orientovaní ľudia a výskumy preukazujú, že orientácia vzniká v prvých fázach vývinu plodu a tvorí súčasť osobnosti, takže sa nedá meniť výchovou a žiadnym iným násilným spôsobom. Homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne, preto majú rovnaké citové i ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Existujúce zmluvy nestačia hlavne preto, lebo tie zmluvy nepokryjú všetky oblasti súkromia a spoločenského života a zmluvy nezaväzujú tretie osoby k ich rešpektovaniu.

    Ja iba veľmi stručne rekapitulujem môj včerajší príhovor, určite nebudem hovoriť dlhšie ako 12 minút, takže majte, prosím, so mnou ešte strpenie.

    Jedným z hlavných dôvodov, prečo predkladáme tento návrh, je odstrániť diskrimináciu párov na základe iného postavenia v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy, ktoré chcú spolu tvoriť trvalé partnerstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia, pretože ich spolužitie bez formálneho zázemia nepožíva právnu ochranu, ktorú si zaslúžia a ktorú párom rôzneho pohlavia právo priznáva.

    Rozhodnutie osôb rovnakého pohlavia žiť v registrovanom partnerstve považujeme za prejav osobnej slobody a rovnosti v súlade s čl. 12 ods. 1 ústavy, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 21 Charty základných práv v rámci Európskej únie. Podľa týchto dokumentov sú všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

    Som presvedčený o tom, že súčasný stav je možné plným právom nazývať diskrimináciou, pretože aj napriek tomu, že páry rovnakého pohlavia nemajú možnosť mať spoločných potomkov, môžu tvoriť rovnako ako páry rôzneho pohlavia plnohodnotné partnerstvo, v ktorom sú si partneri vzájomne oporou, pomáhajú si v chudobe aj v chorobe a vzájomne sa o seba starajú. Na druhej strane párom rôzneho pohlavia umožňujeme uzatvárať manželstvá bez ohľadu na to, či môžu, majú, budú alebo chcú mať potomkov, pretože splodenie alebo výchova dieťaťa nie je podmienkou uzavretia manželstva.

    Ja sa v plnej miere stotožňujem s tým, že je želateľné, aby sa rodili deti na Slovensku, rodili sa mladí Slováci, ideálne v kompletných rodinách, kde sú obaja rodičia, otec i mama, avšak berte to tak, že sú tu s nami ľudia, ktorí sa jednoducho narodili s nejakým vlastným stavom, nemôžu za to a sú touto spoločnosťou doteraz odstrakizovaní.

    Predkladaný návrh zákona nemôže ohrozovať spolužitie párov rôzneho pohlavia alebo ich ochotu vstupovať do manželského zväzku. Ten argument, že ohrozujeme tradičnú rodinu a ohrozuje manželstvo, je naozaj scestný a dúfam, že je len omylný a jeho autori ho nepoužívajú zámerne, aby nezavádzali. Tento, tento náš návrh, naopak, môže posilniť rodinné väzby a vzájomnú starostlivosť pre páry rovnakého pohlavia aj ich rodinných príslušníkov. V súčasnosti totiž sú osoby rovnakého pohlavia napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti a tvoria usporiadané spoločenstvo, vnímané slovenským právnym poriadkom ako navzájom cudzie. Práve vďaka prijatiu nami navrhovaného zákona o registrovanom partnerstve sa posilní vzájomná zodpovednosť partnerov a tiež rodinné väzby medzi ich príbuznými. Som za to, aby spoločne s priznaním práv boli stanovené aj určité povinnosti, a tým sa posilnia nielen občianske a ľudské práva týchto ľudí ako jednotlivcov, ale predovšetkým posilní to ich motiváciu zotrvať v dlhodobom partnerstve založenom na vzájomnej láske, úcte, starostlivosti a podpore. To sú hodnoty, ktoré by sme mali v spoločnosti podporovať.

    A ja sa zhodnem, Štefan, s tebou, že dlhotrvajúcejší vzťah alebo celoživotný vzťah je pre spoločnosť aj pre nás všetkých lepší ako krátkodobý, takže ja by som navrhoval možno pomôcť týmto ľuďom byť vo vzťahoch, ktoré majú podporu spoločnosti a môžu tým pádom pretrvať dlhšie.

    Registrované partnerstvo nebude možné uzavrieť pred dovŕšením 18. roku, nevznikne BSM ani spoločný nájom bytu ako v prípade manželov, ale v bežných občianskych veciach sa budú môcť navzájom zastupovať. Návrh neobsahuje právnu úpravu, ktorá by umožňovala spoločné osvojenie dieťaťa registrovanými partnermi. Aj keď možno dám na zamyslenie, že či je lepšie, ak dieťa vyrastá v rozvrátenej, aj keď spolu žijúcej rodine, kde otec je alkoholik, prípadne násilník, alebo že či by sa dajme tomu dve ženy, nebudem hovoriť dvaja muži, nevedeli postarať o to dieťa lepšie. Je to teória menšieho zla, samozrejme, opäť zdôrazňujem, otec a matka sú veľmi dôležití, nie každý má ten luxus, bohužiaľ, taký je, taký je ten dnešný svet. Veľakrát je veľmi nespravodlivý a krutý a hlavne, hlavne k deťom, ktoré za to nemôžu.

    Trošku k medzinárodnému kontextu. Rada Európy sa prvýkrát vyslovila proti diskriminácii homosexuálne orientovaných osôb v rezolúcii a odporúčaní z roku ´81. Európsky parlament v roku ´94 vyzval členské štáty Únie, aby ukončili nerovnaké zaobchádzanie s homosexuálne orientovanými osobami. Dvanásť krajín Európskej únie už určitú formu registrovaného partnerstva pre osoby rovnakého pohlavia zaviedlo, paria sem aj Maďarsko, aj Česká republika z tých okolitých.

    Vážení kolegovia, prijatie zákona o registrovaných partnerstvách znamená, že nebudeme robiť z homosexuálnych partnerov ľudí druhej kategórie. Môžme urobiť ďalší krok k tomu, aby sa títo ľudia nemuseli báť priznať sa k svojej orientácii, aby kvôli tomu...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Aby neriskovali prácu, aby neriskovali fyzické útoky a opovrhovanie okolia, ktoré sa na Slovensku stále ešte deje. Nestačí len povedať to, že my ich tolerujeme, je to žalostne málo, najmä ak máme moc zmeniť to.

    Rád by som vás preto požiadal, aby ste ukázali všetkým týmto ľuďom, ich rodinám a priateľom, že Slovensko už nie je krajina, kde tieto pomyselné hranice ešte stále existujú, že dokážeme žiť jeden vedľa druhého, že ich nemusíme trestať len preto, že nie sú úplne takí istí ako my ostatní, že platí to, čo máme napísané v ústave a vo všetkých ľudskoprávnych dokumentoch, ku ktorým sa Slovensko tak hrdo hlási, že všetci ľudia sú si rovní.

    Úplne na záver ešte zacitujem zo stanoviska Vatikánu, zo stanoviska Svätej Stolice z 18. decembra 2008 na pôde OSN, doslova sa v ňom píše: "Svätá Stolica naďalej tvrdí, že odsudzuje každý prejav diskriminácie homosexuálnych osôb."

    Spoločnosť sa vyvíja, o právach, o volebnom práve žien sme hovorili, o zrušení otroctva sme hovorili, myslím si, že nebudem už asi žiť o tých 50 rokov, ale keby sme sa pozreli späť o tých 50 rokov, tak niektoré z tých protiargumentov, ktoré tu zaznievali, boli z rovnakého súdka ako argumenty v americkom Kongrese, prečo je dobré, aby otroctvo naďalej bolo, alebo prečo je vo Švajčiarsku tak dobre, že ženy ešte nemôžu voliť. Bohužiaľ, nedožijem sa toho, ale dúfam, že sa dožijem toho, že bude schválený zákon o registrovaných partnerstvách.

    Ja si myslím, že Slovensko naozaj v tejto veci je, je a dostalo sa na úplný okraj Európy, a keď sa pozriem na to, že v akej krajine chcem, aby moje deti žili, tak nechcem, aby žili v krajine typu Rusko, v krajine typu Ukrajina, Bielorusko, miesta, kde sú stále problémy s dodržiavaním ľudských práv, sú problémy s vykorisťovaním menšín, dejú sa justičné vraždy, ešte stále únosy. Skôr by som chcel, aby moje dieťa žilo v krajine, ktorá sa podobá na Nemecko, na Švédsko alebo na Veľkú Britániu, alebo na Rakúsko, ktoré máme za rohom a ktoré všetci tak dobre poznáme.

    Na záver ešte možno pre poslancov strany SMER, ktorých je tu už síce len pár, buďte takí dobrí, dajte si stretnutie alebo rozhovor s vašou kolegyňou z Európskeho parlamentu s Monikou Flašíkovou-Beňovou a skúste, skúste si, skúste mi vysvetliť možno jedného dňa, kde sa nachádza tá schizofrénia vo vašej strane, že na jednej strane máte naozaj urputnú bojovníčku za ľudské práva, ktorá odvádza fantastickú robotu v Európskom parlamente, na druhej strane vy alibisticky sedíte, nie ste ochotní sa ani len vyjadriť v rozprave k tomuto návrhu zákona. Ja viem, že väčšinový názor vo vašej strane je ten, že by ste to aj podporili, je to SaS-kársky návrh, chápem, že ho nepodporíte. Vyzývam vás k tomu, aby ste viedli vnútrostranícku diskusiu, a sľubujem z tohto miesta, že ak prídete s rozumným návrhom o pol roka, ktorý sa môže a nemusí úplne podobať na náš, tak budem prvý, ktorý zaňho zdvihne ruku, resp. stlačí tlačidlo.

    Týmto ďakujem všetkým za pozornosť, 10 minúť 28 sekúnd, pekný večer, pekný víkend.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Hlina, Matovič, Kolesík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len, pán kolega, chcem jeden, stačí mi, úplne jeden mi stačí, aj keď síce už mám toho už dosť, že jeden jediný rozumný dôvod, že prečo ste zopakovali to isté čo včera. Ja naozaj nechápem, akože presne toto ste povedali aj včera, dneska ste to zopakovali, že v čom tkvie tá hĺbka toho, aby sme to mali v repríze? Ja neviem, že prečo? Lebo tesne predtým tu pán Číž hovoril, že už mu veľa nechýba a bude v nejakom možno skratovitom konaní, ja som sa zľakol, čiže aby sa niečo neudialo, a vy napriek tomu upozorneniu poviete presne to isté, čo ste povedali včera. Tomu fakt nerozumiem. Ďakujem.

  • Juro, je mi naozaj ľúto, že úmyselne zavádzaš. Prirovnávaš vašu snahu o zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku s bojom Martina Luthera Kinga za zrušenie apartheidu alebo za zrovnoprávnenie žien pri otázkach volebného práva. Vieš, ale podstatný rozdiel, a ty si to veľmi dobre uvedomuješ, som o tom presvedčený, je to, že černochom, alebo černosi a ženy boli naozaj diskriminovaní, upierali sme im práva, na ktoré nemohli dosiahnuť, lebo sa niekto rozhodol, že ich nebude môcť mať. Ale ako naozaj nebol dôvod rozlišovať medzi černochom a belochom, naozaj nebol dôvod rozlišovať medzi mužom a ženou, ale máme oprávnený dôvod rozlišovať medzi dvomi homosexuálmi, ktorí chcú vychovávať dieťa, a umožniť im, aby sa odrazu stali manželmi, a medzi mužom a ženou, ktorí sa chcú stať manželmi. Jednoducho homosexuáli, alebo touto vašou snahou chcete dať LGBTI komunite nadpráva. Černosi a ženy bojovali za svoje práva a to je veľký rozdiel.

  • Ďakujem. Juraj, ja ťa poznám a pokladám ťa za inteligentného človeka, ktorý má možno liberálnejšie názory ako väčšina ľudí, ktorí tu sedia v parlamente, a preto si dovolím vysloviť jednu takú svoju teóriu, keďže ste takýto návrh zákona nepriniesli v období, keď ste sedeli vo vláde. Vaše analytické oddelenie po voľbách vyhodnotilo, že teda ten pokles hlasov je naozaj vysoký, tak ste rýchlo spracovali takýto návrh zákona, alibisticky, aby ste mohli tvrdiť ľuďom tejto orientácie, že veď vtedy sa to nedalo vo vláde preto, lebo, dôvody si nájdete, ale teraz to predkladáme, lebo však sme v opozícii, a keď to neprejde, zvalíme to na poslancov SMER-u. Prepáč mi, mám z toho takýto pocit.

    A na margo, v akej krajine by si chcel žiť, vieš, Juraj, ja by som chcel žiť v krajine, kde jeden z členov zákonodarného zboru nenavádza cez najčítanejšie portály deti a mládež na užívanie tvrdých drog.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Najprv, kolega Hlina, ja som jeden z predkladateľov zákona, môj dnešný príhovor bol kondenzátom včerajšieho. Zaznelo tam aj niekoľko nových vecí, mnohí ste ma včera nepočúvali. Ak si bol jedným z tých, čo počúvali, tak ti ďakujem a možnože druhýkrát si vypočuť niektoré myšlienky nie je od veci. Hovoril som desať a pol minúty, ak si len tak z hlavy spomeniem na tvojich kolegov, tak pán Kuffa dneska hovoril minimálne tridsať minút, niekoľko ďalších kolegov hovorilo tiež dlhé desiatky minút. Ja sa snažím byť stručný a vecný vo všetkom, čo poviem.

    Igor, to, ako si teraz argumentoval, bola normálne cez kopírak kópia argumentácie predstaviteľa Ku-klux-klanu, keď sa hovorilo o zrovnoprávňovaní černochov. Oni tvrdili, že čo tu riešime vlastne, tie práva majú rovnaké, také ako my. Vieš dobre, že to nie je tak, vieš dobre, že homosexuáli na Slovensku nemajú rovnaké práva ako heterosexuálna majorita.

    Andrej, dve veci, jedna bude vecná, druhá bude trošku citová, lebo si sa nezachoval korektne voči môjmu kolegovi. Najprv tá vecná. Tento návrh zákona sme mali v zásuvke v podstate od prvých volieb, takže nie je pravda, že sme narýchlo niečo spichli. To, že sa nám ho nepodarilo dostať do programového vyhlásenia vlády, bola naša nováčikovská daň. Tento návrh naozaj poctivo bol pripravený, my sme ho teraz iba ešte podoťahovali, vylepšili, takže dlho sa na ňom pracovalo. Čo sa týka tej druhej veci, tak jednoducho klameš a som osobne sklamaný, že si takúto podpásovku použil proti môjmu kolegovi a môjmu kamarátovi. Jednoducho klameš, vieš, že to nie je pravda, zavádzaš, on nikoho na nič nenavádzal.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, ďalší prihlásený do rozpravy. Nie je v sále, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja som sa pôvodne k tejto téme nechcela vyjadrovať, ale vzhľadom na to, že sa tuná rozvírila okolo registrovaných partnerstiev takáto rozsiahla diskusia, dovolím si aj ja sa do nej zapojiť.

    Hneď na začiatku chcem povedať, že ten môj postoj a vyslovený názor nebude ani tak politický a skôr ako politický, bude poetický. Nebudem hovoriť o registrácii, ale o láske, pretože pre mňa registrácia alebo oficiálne daný sľub v inštitucionálnom svete má význam len vtedy, keď je výrazom skutočnej a pravej lásky. Pre mňa registrácie hodná je iba skutočná a pravá láska.

    Láska má naozaj veľa podôb, ale skutočná láska nemá žiadne limity, ani časové, ani priestorové. Nemá žiadne obmedzenia. Je duchovná, má duchovnú podstatu, netrvá na pečiatke, nemá začiatok, nemá ani koniec, je večná, tak ako stvorenie, tak ako zákony stvorenia a odvekej prirodzenosti. Zrelá je tá spoločnosť, ktorá si tieto zákony ctí a podľa nich sa vyvíja, nimi sa aj riadi. Nie z povinnosti alebo z dogmy, ale z túžby po pravde a po skutočnom živote. Skutočná láska nechce nič nasilu, nič nežiada, pôsobí v tichu, v harmónii a pokoji, nevyvíja nátlak, nevyvoláva napätie, strach, ba ani výsmech, neplodí žiadne dogmy a skamenelé prístupy, neodmieta ani neodsudzuje, nespútava, nebojuje, nekalkuluje, naopak, oslobodzuje. Prijíma a chápe odlišnosti, miluje, je veľkorysá, má nekonečné a nevyčerpateľné zásoby. Rozdáva plným priehrštím, prináša radosť a šťastie, nezraňuje, nebolí.

    Iba muž a žena splodia detí a to je aj návod návratu k prirodzenosti pestovania šľachetného a vznešeného citu medzi mužom a ženou. Ak nekráčame pravou cestou, hľadajme z bludiska cestu von. Vráťme sa k svojej podstate, poznajme, kým skutočne sme, vráťme sa sami k sebe. Staňme sa pravými ženami, pretože tam, kde sú pravé ženy, spravidla bývajú aj praví muži. Ak tieto prirodzené vzory zlyhali, treba zjednať nápravu a začnime každý od seba. Tam, kde upadá ženstvo, upadá i muž, upadá krajina a s ňou i celé spoločenstvo.

    Pre mňa je prebiehajúca rozprava, obsiahla rozprava, dobrým signálom a dobrým znamením, ktorý naznačuje, že vo svete všetkých technických vymožeností a svetských dokonalostí všetci niečo hľadáme. Hovoríme o túžbach človeka, hovoríme o láske. Odhaľujeme tak svoju večnú a prirodzenú túžbu po tom, čo nám najviac chýba, po tom, čo človeka vždy robilo človekom. Je to túžba po úprimnom a čistom cite. Veľmi si prajem, aby cesta za jeho hľadaním a poznaním prebiehala v tolerancii, v mieri a v pokoji.

    Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, veľmi sa mi to páčilo a rozmýšľam, ja mám o chvíľu 35 rokov manželstva za sebou, že keď budem oslavovať, tak si vás pozvem, žeby ste mi to povedali spolu s manželkou, lebo bolo to naozaj krásne.

    Ale teraz vážne. V súvislosti s vaším vystúpením by som dal do pozornosti kolegom § 12, prečo ja nebudem hlasovať za tento zákon. Možno ste sa chceli aj vy spýtať, že ako je to s výkonom rodičovských práv a povinností partnermi. Ixkrát tu odznelo, že nebude, že nie je tu požiadavka na to, aby mohli si adoptovať alebo osvojiť dieťa. Ale tu si v § 12 odporujete, páni, pretože je tu okrem iného, že po zániku partnerstva smrťou jedného z partnerov môže byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti druhého partnera, a to aj v prípade, že tento partner nie je biologickým rodičom maloletého dieťaťa. A mne sa to nepáči, nepáči sa mi. A nepáči sa mi ani bod 2 toho istého paragrafu, kde by sa dvaja či muži, alebo dve ženy starali o dieťa, kde jeden z nich je biologickým, to sa mi tiež nepáči. Je mi to ľúto, ale jeden z tých dôvodov, prečo ja tento návrh zákona nepodporím, je tento.

    A popritom ja nič nemám proti ináč orientovaným ľuďom, naozaj nič. U mňa je človek človekom podľa toho, ako sa správa, ako sa chová, ako žije, a nie, či je takým, alebo onakým.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa nechce reagovať na faktickú poznámku. Pán poslanec Matovič prihlásil sa aj ústne do rozpravy, tak nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som chcel iba doplniť to, čo možno nezaznelo vtedy, keď som bol prihlásený písomne, a to bolo to, že nemám nič proti homosexuálom, rešpektujem ich a myslím si, že aj tie konzervatívne názory z nášho klubu, ktoré sú, nikto z nás necíti nejakú nenávisť voči týmto ľuďom, rešpektujeme ich, chceme, aby neboli diskriminovaní. V prípade, ak by sa cítili niekde diskriminovaní v reálnom živote, veľmi radi im pomôžeme a budeme predkladať rozumné návrhy zákonov, ktoré budú odstraňovať prípadnú diskrimináciu niekde, kde by ich niekto za to, že sú homosexuálmi, bisexuálmi, transvestitami a podobne, chcel diskriminovať.

    Na druhej strane, samozrejme, jedným dychom opakujem to, čo som aj povedal vtedy, v žiadnom prípade tento návrh zákona nepodporím, lebo tuná niekto sa chce hrať na niečo, na čo jednoducho nemá právo. Nikto sa na Slovensku, ten, kto nemá schopnosť stať a vytvoriť zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, nemôže hrať na kandidáta na vstup do manželského zväzku. Takíto kandidáti na Slovensku sú a dúfam, že dlhé roky a storočia zostanú iba muž a žena.

    Čiže vážení homo-, bi-, trans- a xy-sexuáli, nebudem všetky tie situácie menovať, nesnažte sa, prosím, hrať na niečo, čo nikdy nebudete. Buďte, prosím, sami sebou, žite si svoj život, ale rešpektujte, že manželstvo je výsadou muža a ženy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Manželstvo nie je výsadou muža a ženy, tak je dané v niektorých kultúrach, ale to nemusí byť fixný stav, že áno. Sú krajiny, kde manželstvo uzatvárajú aj ľudia rovnakého pohlavia a vždycky je to dané (reakcia z pléna), no napríklad v Spojených štátoch amerických, alebo v niektorých, tak v Českej republike sú to registrované partnerstvá, ale máme aj krajiny, kde sú manželstvá a kde to určuje ich súčasný zákon, takisto ako u nás, ale nemožno to vyhlásiť, tak ako Igor, za večnú a nemennú pravdu, pretože to je jednoducho dané práve súčasnou legislatívou tej-ktorej krajiny.

    A takisto nemožno povedať, že žiadne práva porušované nie sú a nikto nie je diskriminovaný, lebo jednoducho počúvame ľudí, ktorých sa to dennodenne týka. A oni v každodennom živote pociťujú tú diskrimináciu a jednoznačne ju formulujú a na základe ich požiadaviek vznikol ten zákon, ktorý predkladáme do tohto parlamentu.

    Takže je veľmi lacné, Igor, postaviť sa tu a povedať tri-štyri vety a tváriť sa, že len preto, že si to povedal ty, je to pravda. Akonáhle to nie je podložené žiadnym argumentom, tak sú to len plané výkriky do tmy a v podstate nič neznamenajú.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Matovič. No ale mali ste sa prihlásiť, trojku stlačte.

  • Martin, manželstvo, našťastie, na Slovensku je výsadou muža a ženy, zatiaľ, a dúfam, že to bude stovky rokov, a teda že sa toho nedožijem, že toto prestane na Slovensku platiť.

    Ja viem, že by ste sa chceli opičiť po iných krajinách, a teda honosne ich tu nazývaš a teda pozeráte sa týmto smerom, ale ja si myslím, že urobili veľmi veľkú chybu a oni to raz zistia. Tak ako svojho času si mysleli Nemci napríklad, že vyriešia svoju demografickú krízu tým, že otvoria svoj trh Turkom, vítali ich otvorenou náručou a teraz po niekoľkých desiatkach rokov zistili, že je to druhá kultúra, ktorá si žije úplne svojím životom, a bola to veľká chyba. Jednoducho takisto aj tieto krajiny, ktoré uzákonili, že manželstvo nie je výsadou muža a ženy, aj tieto krajiny, som o tom presvedčený, hlboko presvedčený, raz zistia, že sa hlboko mýlili, tak ako sa dnes aj včera, aj asi do budúcna budeš mýliť v tejto otázke ty. A nie je to preto, že som si zmyslel, ale preto, čo som tu započul zozadu. Lebo zdravý rozum, lebo svedomie našťastie väčšiny ľudí v tejto sále, ktorí tento váš návrh nepodporia.

  • Pán poslanec Škripek, nech sa páči do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, ja myslím, že my tu proste máme veľký problém, a to je výklad pojmov. To je všetko. Proste každý, každý tento tábor vychádza z úplne iných pojmov a tie vychádzajú z toho, čo som tu včera vysvetľoval, kde sa vlastne berie naša schopnosť tvoriť legislatívu. Tu som včera vysvetľoval, že to je prirodzený, vnútorný morálny zákon, ktorý v sebe máme. Naznačil som, alebo teda aj som jasne ukázal, že on sa odvíja od toho zjaveného zákona, ktorý máme, ale bol som ochotný to odstrihnúť a povedať, že nebudeme to tým argumentovať a hovoriť, že na základe tohto staviame, pretože my v sebe cítime všetci, ktoré veci sú normálne a prirodzené. Vieme, že sa nesmie vraždiť alebo že keď je tu vražda, tak je trestná. Vieme, že sa nemôže klamať, podvádzať, že sa nemôže kradnúť. A takisto vieme, že k sebe patrí muž a žena ako manžel a manželka a že nevernosť je nežiaduca. Toto všetko proste v sebe prirodzene chápeme a vnímame.

    Takto som to včera vysvetlil. A odtiaľto sa berie naše právo tvoriť legislatívu a my nemôžeme to jednoducho takto skrútiť, vytrhnúť odtiaľto, z tohto prístroja, len ten reproduktor a povedať, že aj tak bude fungovať, len bude fungovať inak, lebo ja to chcem. Tak z tohto vychádza ten pohľad, že proste môžeme si stanoviť legislatívu hocijako inak a len tak, lebo sa nám to tak chce. A odôvodňujeme to tým, že títo ľudia, ktorí pociťujú inak smerovanú sexualitu, tak jednoducho, že toto je to ich najvyššie právo takto to robiť. Priatelia, jednoducho si nerozumieme vo výklade týchto pojmov.

    Priatelia, mne sa naozaj páči ten príklad, že ak má niekto silné dioptrie, nemôže byť rušňovodičom. A nie je diskriminovaný tento človek. Tento človek proste nemôže a nemôže si žiadať na to žiadne práva a nemôžeme mu dať takéto čočky, aby mohol byť tým rušňovodičom. To proste nejde.

    Druhá vec je tá, že dejiny, alebo poviem takýto dôležitý výrok, dejiny dokazujú, že každý čin jednotlivca, a dejiny to dokazujú, nie naša rozprava teraz tu, každý čin jednotlivca, skupiny aj národa prinesie vždy svoje ovocie: kto čo seje, to bude žať. Je to tak. Čo si zasejeme, to budeme žať. Ja som včera hovoril, že tento dvadsaťpäťročný pokus jednoducho nechajme dobehnúť v iných krajinách, pozrieme sa, ako to funguje.

    Ja by som si dovolil povedať, že príčiny tej poškodenej homosexuality sú rôzne a jednoducho my musíme vedieť, že je to aj dôležitá vec, a to je tlak skupiny. To, čo sa šíri v prostredí, ak tomu budeme dávať nejaký konkrétny priestor a stále väčší, tak množstvo ľudí, detí sa nechá takýmto spôsobom tlačiť. Neviem, či som to včera povedal, ak nie, tento prípad je extrémny, ja to poviem ešte raz. Zavolali mi známi tri dni dozadu z jednej školy, kde na toaletách našli dvoch chlapcov, ktorí jednoducho robili interkurz do análneho otvoru, prepáčte, štrnásťroční chlapci. Viete, prečo to robili, keď sa ich pýtali? Pýtali sa ich, či pociťujú takéto sklony. Povedali, že nie. A výsledok bol taký, že povedali, že sme to chceli vyskúšať, lebo sa o tom teraz veľa hovorí. Dokonca zistili, že jeden druhému zaplatil za to 20 eur. Priatelia, tak toto je vplyv toho, že budeme propagovať tento spôsob skúšania sexuality. A toto nie je niečo, čo reálne tým chlapcom naozaj mohlo priniesť niečo dobré.

    Viete, včera som tu vymenoval niekoľko tých prejavov zo zahraničia. Skupina LGBT, ktorá je na Slovensku, naozaj má vo svojom letáčku hrdo uvedené, čo chcú dosiahnuť pod pojmom úplné zrovnoprávnenie: "Verejne a nekompromisne chceme uzatvárať manželstvá s neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, nediskriminujúci prístup k osvojeniu dieťaťa, darcovstvo krvi, služba asistovanej reprodukcie."

    Priatelia, veď to vôbec nie je skrytý cieľ. A preto ja sa pýtam alebo poukazujem na tie ostatné dopady v zahraničí. Množstvo netolerancie, ktoré je jednoducho postavené na zákonoch, ktoré boli takýmto spôsobom, keď tu stále hovoríme, vy hovoríte, ako vám je ľúto týchto ľudí, že oni nemôžu mať také a onaké práva, a ja vám môžem znovu len zopakovať množstvá totálne netolerantných prejavov zo zahraničia.

    V Nemecku sú rodičia nútení nechať svoje deti vystavovať sexuálnej výchove v školách. Čiže musia sa na to pozerať, keď to odmietajú, aby deti, 3. - 4. ročník základnej školy, videli to, čo pre svoj kresťanský pohľad oni odmietajú, tak za to dostávajú pokuty. Čiže keď nechcú, aby to ich tie deti pozerali, a je už aj prípad väznenia za to, priatelia. Toto sú fakty. Hej. Včera som čítal: "Ak nemáte kladný postoj k pražskému Pride, budete, bude vám bránené v publikovaní svojich názorov," priatelia. To je tolerancia! Megaveľká!

    Pojem manžel a manželka má byť zakázaný v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku. Španielskeho biskupa chcú stíhať za kázeň o homosexualite. Kde je tolerancia, prosím vás? Tak hovoríme tu o tolerancii. Ja som včera mnohokrát povedal, že tolerujme týchto ľudí, je tu sloboda a demokracia. Nikto vám nebráni, aby ste žili, ako chcete, ale rozdiel je v stavbe legislatívy.

    Ďalej. Na svete sú kliniky, ktoré úspešne a dobre prinášajú homosexuálom pomoc pri liečbe, pretože sú ľudia, ktorí sa chcú homosexuality zbaviť. Avšak v kalifornskom senáte je pozmeňovací návrh, aby toto bolo zakázané, pretože je to porušovanie Charty práv dieťaťa, a zasa sa odvolávajú na iný zákon.

    "Nútenie zverovať deti do opatery homopárom je proti svedomiu." Prosím vás, ako je možné, aby sme jednými právami, ktoré dáme jednej skupine, ktorá sa chce považovať za menšinovú, aby sme týmito právami rôznych skupín, ktorých opodstatnenosť je sporná, v konečnom dôsledku útočili na základné práva jednotlivca?! Takto sa stavia do konfliktu jedna skupina spoločnosti proti druhej. Toto je antidiskriminačná legislatíva? To je vtip! To nie je antidiskriminácia, toto je vtip!

    Francúzska vláda, teraz som hovoril, chystá zákaz slov matka a otec, to, čo tu hovoril pán Matovič, to nie je vôbec žiadna sranda.

    Takže ja navrhujem spoločenskú dohodu. Toto je sloboda konania. Nechajme týchto ľudí konať, ako chcú teda konať. V žiadnom prípad nemôžme dovoliť, aby boli urážaní. Oni majú slobodu, ale nebudeme chcieť a dovoľovať, aby svoj spôsob života vnucovali verejnosti a narúšali necudným spôsobom citlivý vývoj detí.

    Prečo vaša homonetolerancia je megaveľká? Naozaj sú tu platné zákony v iných legislatívach, ktoré znásilňujú! Prepáčte, tak vy máte niečo poškodené, táto druhá skupina ľudí, alebo inak orientované a my sa s tým máme vyrovnávať? Prepáčte, to je čudné toto! Mne sa to naozaj zdá čudné. Tak kde je tu tolerancia? Však buďme k sebe tolerantní a rešpektujme sa navzájom!

    Takže my sa máme správať s rešpektom, to je dôležité. To neznamená, že musím súhlasiť a schvaľovať ich presvedčenie a podporovať ich životný štýl. To je definícia tolerancie vo Websterovom slovníku, ktorý je všeobecne na svete prijatý ako výkladový slovník.

    Filozof Chesterton povedal: "Môžeš oslobodiť", lebo oni naozaj chcú nejaké oslobodenie z niečoho, z čoho ich nikto nevytrhne. Oni to tvrdia, že to nechcú. Chápem, že je to pre mnohých citlivá otázka. Chesterton: "Môžeš oslobodiť veci od cudzích alebo náhodných zákonov, ale nie od ich prirodzených zákonov. Keď chceš, môžeš vyslobodiť tigra spoza mreží, ale nie od jeho pruhov. Neskúšaj ťavu oslobodiť od jej hrbu, ak nechceš riskovať, že ju zbavíš bremena jej vlastnej existencie."

    A teraz vám uvediem z knihy, ktorú by som vám všetkým doporučil prečítať, pán Poliačik, myslím, že by vám pomohla, volá sa "Nová tolerancia". Zhodou okolností som mal tú česť ju predkladať a tam som sa dočítal, čo sa deje na základe podobne zavedených zákonov v zahraničí. Zamyslite sa so mnou, citujem: "Zamyslite sa so mnou nad prípadom dvoch malých chlapcov vo veku 5 a 8 rokov, ktorí sa ocitli uprostred škaredého sporu rodičov o ich opatrovanie. Ich matka sa ako kresťanka rozhodla rozviesť vo chvíli, keď jej manžel vyjadril túžbu podstúpiť preorientovanie pohlavia", pretože mal tú svoju nejakú špeciálnu, špeciálne zameranie. Takže ona sa rozhodla s ním rozviesť, sloboda, tak máme slobodu, tak sa môžeme dohodnúť.

    "Inými slovami, on chcel podstúpiť chirurgickú operáciu, aby sa mohol stať "ženou" a žiť v praktizujúcom lesbickom vzťahu s inou ženou. Zároveň požadoval oboch chlapcov do svojho opatrovníctva. Kým začali prebiehať úradné procesy ohľadom opatrovníctva týchto chlapcov, ich otec už túto chirurgickú operáciu podstúpil, teda už bol žena a žil vo vzťahu s iným mužom, ktorý už bol tiež chirurgicky preorientovaný." Teda pôvodne to bola žena, ale už bol chirurgicky preorientovaný na muža.

    "A s nimi ešte začal žiť tretí muž, ktorý sa iba obliekal ako žena. Vzťah tohto trojlístku nakoniec nepretrval a pôvodný otec chlapcov si nakoniec vzal svoju lesbickú partnerku. Úrad, ktorý sa daným prípadom zaoberal, sa postavil na stranu matky a zabránil pôvodnému otcovi", čo už dneska bola preoperovaná žena, "a jeho partnerom", čo bolo pôvodne muž preorientovaný na ženu a potom muž, ktorý sa obliekal ako žena, "a úrad im zabránil získať chlapcov do opatrovníctva. Bolo to však len dovtedy," čiže tí chlapci už boli zase v ďalších rukách medzitým, "kým prípad neprebral štátny odvolací súd, ktorý predchádzajúce nižšie rozhodnutie zrušil a rozhodol v prospech otca" a chlapci, zmagorení chudáci, zase išli napäť.

    Prepáčte, k tomuto to vedie. Takéto prípady zmätené, keď nemáme jasno vo veciach, kam toto vedie, takýto spôsob tvorenia legislatívy, tak skončíme v zmätku. Ďakujem. Ja si nemyslím, že naša krajina to potrebuje.

    Zároveň zdôrazňujem, že v žiadnom prípade sa nemôžeme z ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, vysmievať, akýmkoľvek spôsobom ich ponižovať a zároveň to neznamená, že budeme schvaľovať ich životný štýl a oni ho budú vnucovať nám na základe zákonov. Ďakujem, neprosím si to pre túto krajinu. Nepotrebujeme to. Som o tom presvedčený. Kolegovia, myslím si, že státisíce ľudí na Slovensku si to myslí.

    A táto okrajová skupina ľudí, akýmkoľvek spôsobom im môžme vyjadriť úctu. A ja by som nakoniec navrhol, viete, čo urobme? Nech táto zákonodarná ustanovizeň vyjadrí pre týchto ľudí uznesením spoločným, že ľudia neheterosexuálnej orientácie, že im patrí úcta, že im patrí spoločenské uznanie, že im patrí podpora, že sa im nikto nemôže vysmievať. Lebo vy ste tu niekoľkokrát spomenuli, priatelia predkladatelia, že títo ľudia potrebujú získať dôstojnosť.

    Juraj, ty si to teraz hovoril, Juraj, že vy im chcete papierom, zákonom zaručiť nejakú dôstojnosť?! Toto kde chcete zobrať, prosím vás? Ako sa zaručuje zákonom dôstojnosť? To nie je pravda.

    Ale prosím, môžme im vyjadriť úctu a povedať: nikto sa vám nemá právo vysmievať. To je problém spoločnosti, ak sú tu spoločenské a náboženské predsudky, ale nie vášho zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky: páni poslanci Kvasnička, Droba, Přidal a pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kvasnička.

  • Ja by som chcel reagovať na jednu časť toho, čo hovoril kolega Škripek, resp. jeden podnet tej možnej uzdravy. Lebo sú také príklady a nie sú ojedinelé a je to jeden, dokonca by som povedal, legitímny smer uvažovania o týchto problémoch, aj keď si myslím, že skôr v tom pásme, ktoré som uviedol ako egodystónnu formu homosexuality, ktorá je v medzinárodnej kvalifikácii chorôb.

    Ale mňa viac než tento klinický spôsob riešenia zaujíma uzdravenie celej osobnosti. Možno aj v zmysle toho, čo sa aj ľudovo hovorí, že "lekár lieči, ale Boh uzdravuje". Preto si myslím, že je možnosť uzdravy, nie v klinickom zmysle, ale uzdravy v zmysle metafyzickom a existenciálnom a je pre to celý rad príklad. A že naozaj existuje nádej a že naozaj je cesta z tejto slepej uličky, dokazuje nielen hnutie, ktoré som spomínal, Kuráž Benedicta Greschela, ale aj ďalšie takéto uzdravovacie programy. A teraz vôbec nenarážam na to, že by som považoval ten jav za chorobu, myslím teraz tie snahy uzdraviť celú osobnosť, ako to robí, s úspechom robí hnutie Dignity alebo Desert Stream a je ich oveľa-oveľa viac. Čiže aj tu vidím perspektívu alebo dúhu, ako chcete, dúhu nad tou potemnelou krajinou tzv. ľudských práv našich spolublížnych inej orientácie.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Braňo, ty jedným na jednej strane podávaš ruku, hovoríš o úcte a o slušnosti a o zastavení ponižovania a podobne, ale tým obsahom, s ktorým si prišiel do rozpravy, tak to je, to je vysoko urážlivé pre celú túto skupinu. Ty si to možno neuvedomuješ a ja si myslím, že to nerobíš naschvál, že fakt si to neuvedomuješ, ale keď ťa počúva zástupca gay komunity, buď sedí na balkóne, alebo len bude počuť tvoj príhovor do rozpravy, ja ti garantujem, že sa bude cítiť ostrakizovaný a urazený.

    Čo sa týka toho, prečo, prečo rezolúcia atď., že by parlament prijal, vieš, tá akceptovanosť je strašne dlhý proces. Žijeme v takej krajine, v akej žijeme, a potrvá naozaj dlhé roky, pokiaľ títo ľudia nadobudnú prirodzenú úctu a rešpekt. My ako zákonodarný zbor máme v rukách možnosť trošku im k tej úcte pridať práve tým, že im dáme najavo, že ich plne akceptujeme. Ale hovorím, tie spoločenské paradigmy zmeniť potrvá strašne veľa rokov.

    Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, dva dni tu diskutujeme o niečom, čomu ja nerozumiem. Ja som si v živote nemyslel, že sa môžem dožiť v Slovensku takejto diskusie, ako keby mi to niekto povedal, keď som mal 10 rokov, tak by som povedal, že ty si snáď z druhej planéty. Ale dobre, dožil som sa toho, dva dni tu o tom diskutujeme.

    Pán kolega Škripek, vy hovoríte, že tu je ako nejaký, nejaká nezhoda v pojmoch alebo že si nerozumieme, že je tu nejaký babylon, ja by som s tým celkom nesúhlasil. Ja si myslím, že my si úplne ako rozumieme a vieme, že čo chce celý klub SaS, čo chce, možno neviem, lebo som ich nepočul, ale mám také indície, že aj SDKÚ bude hlasovať rôzne, dokonca aj skupina OĽaNO, tuná niektorí povedali, že budú hlasovať rôzne, a jednoducho že si rozumieme, že vieme, o čo ide. Jednoducho niekto tu chce registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, ale to naozaj môžu byť aj homosexuáli a môžu to byť aj heterosexuáli, to ten zákon nevylučuje.

    No ale to, čo chcete v konečnom dôsledku, tie manželstvá ako ľudí rovnakého pohlavia, to ste tu naznačili, ja si myslím, že to nemôžte potrieť. No a my sme tu väčšina v tejto spoločnosti aj v tejto sále, ktorí si myslíme, že je to proti prirodzenosti, proti zdravému rozumu a proti Bohu. Jednoducho my si to tak myslíme, nás je tu väčšina, my to tak odhlasujeme a tak to bude v tejto, v tejto krajine, v našom Slovensku, a ja som rád, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj už dva dni prebieha rozprava, ku ktorej som sa zatiaľ ešte nemala chuť vyjadriť, lebo tie názory, ktoré počúvame, sú pre mňa niektoré scestné, niektoré neporozumiteľné, ale každopádne čím viac to počúvam, tým viac nadobúdam pevnejší pocit, že takýto zákon určite nepodporím, ani by som nedokázala podporiť.

    Povedala by som, že sa tu snažíme, alebo z jednej strany sa snažíme rozplynúť identitu muža a ženy. Snažíme sa možno v mene slobody stratiť slobodu, na tomto si stojím a vravím, čím dlhšie, aj keď sprostredkovane, nepriamo v miestnosti počúvam túto rozpravu, ten pocit je o to silnejší. Mám pocit, že v rámci zmodernizovania sexuálneho zmýšľania a konania budeme robiť veci, ktoré sú proti prirodzenému dianiu vo svete.

    Ďakujem.

  • Áno. Juraj, ja ti ďakujem, že si mi to takto zhodnotil, teraz už som hovoril tak radikálne. A som aj radikálny človek. Len ja mám dojem, že vy nechcete tie zlé veci vidieť, veď ja citujem fakty. A to sa nestalo, že niekto si vyňuchal niekde na internete, že tuto býva homosexuál, idem ho zbiť a na základe toho ho ten homosexuál udal, toho heterosexuála. Chápeš, tu je už narúšaný normálny chod spoločnosti. Tu sa stavia jedna skupina proti druhej a to tá maličká, ohromne menšia, ktorá má inak zameranú sexualitu.

    Do viacerých krajinách sveta dokázala, my nevieme z akého dôvodu, ako sa im to podarilo, vytvoriť zákony, ktoré prinucujú heterosexuálnych ľudí, aby zdrvujúcim spôsobom museli chtiac-nechtiac, aj keď to nechcú, rešpektovať to, čo nechcú, zo strany homosexuálnej menšiny alebo malej skupiny ľudí. A keď toto poviem, tak to nazvete niečím, tak si to povedal, že na jednej strane podávam ruku a na druhej, ani neviem, čo si vlastne povedal, že čo ja viem, že buchnem im po tej ruke. Hej, tak to nejako vyjadrím.

    Ja som vám včera aj dnes len zopakoval, že je neprirodzené tvoriť zákony znásilneným spôsobom.

    Hovoríte stále tie pekné veci, chceme im pomôcť, ale ja stále hovorím, ale veď ich tolerujme, vyjadrujme úctu týmto ľuďom a nesnažme sa, vy hovoríte, sú vytlačení, my musíme nejak im dať zákony a ja vám stále poukazujem na to, kam to viedlo v iných krajinách. Jednoducho preto tvrdím, že my si tu nerozumieme proste. Každý uvádza iné veci a proste nevieme, a hovoríte, že chcete im dať úctu papierom? Veď teraz si zas zároveň povedal, Juraj, že to vlastne tým papierom nejde, že to trvá vývojom. A ja stále hovorím, že pracujme na zrušení predsudkov, ale nie na zmene zákonov, ktoré budú zatvárať heterosexuálov.

  • Pán poslanec Poliačik do rozpravy, nech sa páči. Potom pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda, vystúpim teraz, lebo nerád mám to krytie záverečnej reči a chcem dať možnosť kolegom aj reagovať, potom nevystúpim v záverečnej reči, takže nebudem zbytočne naťahovať čas.

    Aby som zhrnul celú doterajšiu rozpravu, lebo predpokladám, že Jofo už moc iného, než už povedal, nepovie, ostal som popravde trochu, trochu zaskočený. Nieže by som tu nepočul veci, ktoré by som nečakal od jednotlivých rečníkov, ale napriek tomu ja niekedy proste, napríklad keď hovorí kolega Kuffa alebo keď hovorí Braňo Škripek, ja jednoducho nedokážem sa, nedokážem sa naladiť na tú frekvenciu, ja tam nedokážem dovidieť, ja tomu nedokážem porozumieť, že prečo, prečo by malo byť naozaj tak dôležité, aby všetci žili podľa nejakej jednotnej predstavy. Prečo, ak jeden človek nijakým spôsobom druhému neškodí, naopak, správa sa k nemu s úctou, s rešpektom a v súvislosti so svojou prirodzenou nejakou orientáciou, prečo by mu štát nemal vytvoriť miesto a priestor pre dôstojný život kľudne aj v páre s iným, takým istým človekom.

    Homosexuálne páry, povedalo sa to tu niekoľkokrát, sprevádzajú ľudskú históriu odjakživa. A, áno, mali sme spoločnosti, kde to bolo úplne otvorené, mali sme spoločnosti, kde to bolo súčasťou kultúry, ale zároveň máme spoločnosti ešte stále v Afrike, v Ázii, kde za homosexualitu je trest smrti. A my sa v podstate hýbeme od...

  • Reakcia z pléna.

  • Máme. A my sa v podstate hýbeme od toho úplného popretia, že niečo také existuje, teraz sme v tej fáze dajme tomu že akceptácie, ale nech si to robia tam a my s tým nemáme nič. A postupne sa dúfam, a dúfam, že história sa nezmení v tomto, hýbeme ku fáze, že áno, akceptujeme, že tu sú a zároveň im vytvárame priestor a podmienky pre to, aby žili rovnocenne ako my všetci ostatní, ktorí s nimi zdieľame jednu krajinu a jeden právny systém.

    Ono to nie je iba o papieri, Braňo. Ono to nie je iba o vytvorení zákona, ono je to o deklarovaní, čo si štát ako autorita nejaká, je možné, že na Slovensku podlomená, ale stále nejaká myslí, že ako by štát, že ako by ľudia mali žiť a ako by štát mal vyzerať. A preto je potrebný ten zákon, preto nestačí iba tolerancia a úcta, lebo v rámci zákonov, ktoré dnes máme, jednoducho existujú množstvá problémov a neexistuje tu štatút, ktorý povedal, áno, beriem vás ako rovnocennú súčasť v spoločnosti, v ktorej žijeme. Keď je potrebné platiť dane, sme si všetci rovní, keď je potrebné plniť iné zákony, keď je potrebné pracovať, keď je potrebné platiť zdravotné odvody, všetci sme si rovní, ale akonáhle máme pred sebou právo na nejaký zmysluplný, láskyplný vzťah, tak zrazu si ho uzurpujeme len my a pre nich ho nedáme. A to si myslím, že je nesprávne. Si myslím, že je nesprávne.

    A samozrejme, že sa v tomto môžme odvíjať od tradície, ktorá, ktorá možno má naozaj tie kresťanské korene, ale presne rovnako ako sa jednotlivé, jednotlivé štáty v Európe sekularizujú a oprosťujú od tejto tradície a práveže viacej počúvajú zdravý rozum, ako by počúvali Sväté písmo alebo zjavenú pravdu, tak presne v tomto štýle sa stále viacej dostávame k tomu, že uznáme aj homosexuálnych ľudí, resp. inak orientovaných ľudí ako menšinu a zároveň uznáme, že je potrebné pre ne vytvárať, pre týchto ľudí vytvárať priestor a akceptovať ich v plnom prejave ich vlastnej orientácie, ich vlastného života a ich vlastného prístupu jedného k druhému.

    Tolerancia, nech si robia vo svojej spálni, čo chcú, nestačí. Nie je to o tom, že v momente, keď vyjdú odtiaľ, tak my prestaneme vidieť, že majú toho svojho partnera. A štatistiky a výskumy ukazujú, že to jednoducho nestačí. Keď sa pozrieme napríklad na situáciu v Salt Lake City, čo je mesto veľmi výrazne zaťažené teda zjavenými pravdami a mormónskou ideológiou, tak máme najväčší počet homosexuálne orientovaných bezdomovcov v Spojených štátoch amerických. A prečo je to tak? Pretože v momente, keď rodičia zistia, že majú inak orientované dieťa, tak ho bez milosti vyrazia z domu To znamená, že, že to celkové naladenie tej spoločnosti jasne ovplyvňuje sociálnu aj ekonomickú situáciu LGBT komunity, ktorí sa v tej spoločnosti vyskytujú. A, naopak, krajiny, ktoré zaviedli registrované partnerstvá, pomaličky tú traumatizáciu tejto menšiny v spoločnosti zmenšujú a je to tak, ako hovorila napríklad Lucia Nicholson, že ani deti v škole už sa vôbec nezamýšľajú nad tým, či to dieťa, ktoré s nimi chodí do škôlky, tak svojich rodičov doma volá daddy and mama alebo pappa and daddy. Zamýšľajú sa iba nad tými vecami, či je k nemu otecko dobrý, či ho má rád, či dobre varí a úplne klasickými vecami, nad ktorými sa zamýšľame aj my.

    Odznelo tu, že ľudia neprijímajú, aby existovali deti, ktoré budú žiť v jednej domácnosti s dvoma mužmi alebo s dvoma ženami, lenže také rodiny už na Slovensku, kolegovia, žijú, my ich tu máme. A deti v týchto rodinách sú presne tie, ktoré potrebujú ochrániť. Viete si predstaviť, že je, existuje situácia, kde sa manželia alebo rodičia rozídu alebo rozvedú takéhoto dieťaťa, napríklad aj kvôli tomu, že jeden z nich dvoch si uvedomí, že má inú orientáciu a jednoducho ten vzťah ďalej neklape. A dajme tomu takáto matka, ktorej ostanú z manželstva deti, a otec nielenže je nechápavý, ale dajme tomu bol aj násilnícky, bude od tých detí oddelený a bude žiť mimo nich ďalších osem alebo desať rokov. A týchto osem alebo desať rokov dieťa bude v jednej domácnosti s matkou, svojou biologickou matkou, a zároveň s jej partnerkou, s ktorou ona žije. Osem alebo desať rokov dajme tomu harmonického, pekného, láskyplného spolužitia. A ak sa náhodou stane, že táto biologická matka umrie, tak ja si myslím, že je iba správne, aby sudca rozhodol, či je pre dieťa lepšie, aby ostalo s tou druhou partnerkou, alebo by malo ísť dajme tomu k tomu násilníckemu otcovi.

    My tu nedávame žiadny automatický návod, ako to má byť, jedinú vec, ktorú sme spravili v tom zákone, je, že necháme súd rozhodnúť a súd má rozhodnúť v čo najlepšom záujme dieťaťa. Nezavádzame adopcie, nechcem dávať deti homosexuálnym párom, o tom proste táto diskusia nie je. Môžme sa o nej v rámci akademickej pôdy porozprávať, či je lepšie, aby, aby deti ostávali v detských domovoch, alebo či by im bolo lepšie v láskyplnej homosexuálnej rodine. Áno, to je relevantná diskusia, ale nie je to tento zákon. Jediné, čo v tomto zákone riešime, je, či priznáme existenciu týmto párom, či im priznáme spoločenský status, či budeme dodržiavať ich Všeobecnou deklaráciou ľudských práv priznané práva a či jednoducho posunieme vývoj tejto civilizácie a spoločnosti opäť na trochu vyššiu úroveň.

    Skúste sa pozrieť do historických kníh. Pozrite si zástupy "slušných ľudí" odfotených pod stromom, na ktorom visia obesení černosi. Pozrete si zástupy "slušných ľudí", ktorí stáli pred školami v New Orleans a bránili černošskému dievčatku ísť do školy s bielymi deťmi. Pozrite si zástupy "slušných ľudí", ktorí stáli na námestí aj na Slovensku a pozerali sa na to, ako židovských spoluobčanov nakladajú do vagónov.

    Myslenie týchto ľudí sa muselo pohnúť a pohlo sa len tým, že niekto povedal: toto nie je správne. Ak by vtedy tým "slušným ľuďom" niekto nepovedal, že černosi sú takí istí ľudia ako my, bola by tá situácia doteraz rovnaká. Dnes tam už nie je a černoch je prezidentom Spojených štátov amerických. Ak by vtedy niekto nepovedal, že všetky deti majú byť vzdelávané rovnakým spôsobom, tak to dievčatko sa do tej školy jednoducho nedostane a takisto by sa tá situácia nikdy nezmenila. Ak by tie sufražetky neboli v Británii priviazané k tomu plotu, možno by doteraz ženy nevolili. Jednoducho k tomu je potrebné niekedy zakričať a zatriasť tými ľuďmi, že toto jednoducho nie je správne. A to je jediné, o čo sa tu snažím.

    A ešte aj ten prejav, ktorý som mal v reakcii na kolegu Kvasničku, mal byť ústretový krok. Mal byť ústretový krok, aby ste videli, že ani v rámci kresťanského svetonázoru nie je všetko čiernobiele, že existujú aj iné názory a že aj svet kresťanský sa na túto vec nepozerá úplne jednoznačne.

    Ja vás neučujem, ja vás nič neučím, ja vám len ukazujem inú stranu, inú stranu, Alojz. Ale, samozrejme, keď zoberiem vašu predchádzajúcu faktickú poznámku, tak je jasné, že to nepadne na úrodnú pôdu, lebo vy keď sa cítite, že ste zrazu chvíľku vo väčšine, tak názory sú úplne nepodstatné. Názory sú nepodstatné: my sme väčšina, my to tu prevalcujeme. To je jak Zlatá Idka, úplne to isté. Predtým taký bol Mečiar, vy ste teraz presne takí istí.

    Lenže demokracia nie je, demokracia nie je diktatúra väčšiny.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Demokracia je to, že síce väčšina rozhoduje, ale rešpektuje práva menšiny. Rešpektuje práva národnostnej menšiny, menšiny ľudí s inou orientáciou a takisto názorovej menšiny, náboženskej. Je o tom, že aj keby sme tu mali iba zopár moslimov, tak im nebudeme napríklad brániť vyznávať Alaha. O tom je demokracia. Nepleťte si to s diktatúrou väčšiny, lebo v momente, keď to urobíme, tak rovnako, ale nie, k tomu sa vracať nebudem, lebo ja ten argumentum ad Hitlerum takisto nemám tak rád.

    Takže aby som to zhrnul. Nebavíme sa tu o tom, že či prirodzený zákon káže milovať, ako som ja hovoril, alebo či káže nejaké spoločenské usporiadanie. To je dobrá akademická diskusia, ale nemá určovať podobu zákona. Podoba zákona má byť určená potrebou obyvateľov tej krajiny. A potreba obyvateľov tejto krajiny, ak má ísť dopredu k väčšej tolerancii a k väčšiemu pochopeniu, je tá, aby aj ľudia inak sexuálne orientovaní mohli žiť zmysluplne v pároch. My ako predstavitelia štátu by sme mali povedať, áno, podporujeme, že žijete zmysluplne v dlhodobých vzťahoch a nehlásite sa k tomu promiskuitnému spôsobu života, o ktorom hovoril Marián Kvasnička. Áno, podporujeme vás ako stabilný pár a zato, že žijete spolu pekne, cnostne, vám, rešpektujeme váš štatút ako páru, ktorý v spoločnosti nejakým spôsobom vystupuje. A tým, že žijete v dlhodobom vzťahu, tak vám aj priznáme práva a povinnosti, podobne ako párom heterosexuálnym. To je celé.

    Je možné, že to pomôže iba zopár ľuďom. Je možné, že naozaj tých ľudí, ktorí by využili ten statut registrovaného partnerstva, nie je tak veľa, ale to nevieme, kým ho neuznáme. V Čechách sú ich tisíce, teda v Spojených štátoch, sorry, sú ich tisíce.

    Ukončím to jedným príbehom, ktorý ma oslovil a podľa mňa súvisí s touto témou. Išiel jeden muž po pláži každý deň a dve hodiny svojho času venoval tomu, že keď príliv naniesol hviezdice na pláž, tak ich zbieral do kýblika a dával ich naspäť do mora. A každý deň čo najviac ich pozbieral do toho kýblika a dával ich naspäť do mora. A aj keď ich tam veľa, tých hviezdic, zostalo, tak on tým niekoľkým zachránil život. Ale pýtal sa ho jeden chlapík, ktorý tam chodil behať na tú istú pláž, že: Prečo to robíš? Pozri sa, koľko ich ostáva na tej pláži a umrú. Pre koho je to dôležité, že zoberieš do kýblika tých pár a dáš ich naspäť do toho mora? A on povedal: Pre každú jednu v tom kýbli je to otázka života a smrti.

    A presne toto isté sa týka tej diskriminovanej menšiny na Slovensku. Ak by ich bolo zopár, ktorým skvalitníme život, a naozaj nás to nič nebude stáť, žiadny rozvrat tradičnej rodiny, žiadne ohrozenie kresťanského ponímania manželstva, tak by sme to mali urobiť. A ja pevne dúfam, že možno k tým zopár ľuďom, ktorí za to zahlasujeme zajtra, sa možno o pol roka alebo o rok pridajú aj ďalší. Dúfam, že táto dvojdňová diskusia mala zmysel. Dúfam, že vďaka tejto dvojdňovej diskusii sa pár ľudí nad tým začne poriadne zamýšľať a že táto otázka, ako v iných krajinách, sa pohne dopredu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Kvasnička, Vašečka, Škripek, Hraško, Chren, Přidal a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kvasnička.

  • Ďakujem. Martin, ja v tom tvojom vystúpení by som chcel zareagovať, ale je to aj taká tendencia, ktorá sa u tvojich kolegov objavuje, taký progresivizmus, že stále veci budú lepšie a sa spomínajú historické paralely. Ty si spomínal rasovú diskrimináciu, spomínal si holokaust, kolega Mičovský spomínal vyrovnanie, tolerančný patent a hlasovacie právo pre ženy, len veci sa majú, veci sú zložitejšie aj historicky. Každý ten progresivizmus netrvá donekonečna. Civilizácie majú svoje vrcholy a majú aj svoje pády a svoje konce a krach veľkých civilizácií veľmi často koreluje s rozvoľnením étosu a morálky, na ktorom tá spoločnosť vytvorila svoje fantastické diela.

    Obávam sa, že to, čo napísal John Donne v básni "For Whom the Bell Tolls", ako keby prorocky písal aj o tejto civilizácii. Anglo-americká civilizácia naozaj je, cítim to tak, ako seizmické trasenie, je pred svojím krachom, je na hranici dekadencie a toto sú sprievodné javy toho, že naozaj je to civilizácia, ktorá stráca, a nemyslím teraz len z hľadiska vývoja populácie, myslím aj z hľadiska étosu, z hľadiska hodnôt, z hľadiska kultúry a toho, čo vyznačovalo tú spoločnosť.

    A ešte jednu vec, pokiaľ ide o tie zástupy. Samozrejme, sa nedá súhlasiť so zástupmi, ktoré sa pozerali na tých visiacich černochov, ani s tými, ktorí odprevádzali ľudí do tých dobytčiakov. Takisto ale mňa obťažujú zástupy, zástupy ľudí, ktorí demonštrujú teatrálne svoju sexualitu na dúhových pochodoch, chytajú sa za prirodzenia a olizujú sa verejne. Uráža ma to, uráža to moje cítenie, moju mužskosť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Takže, vážený pán predkladateľ zákona, neprihlásil som sa do rozpravy, dúfam, že stihnem zhrnúť v dvoch minútach to základné. Tak ešte raz a po slovensky.

    Homosexuálne spolunažívanie je neprirodzené a nemorálne, preto im nemá prečo dať status spoločnosť, lebo to ani nepotrebuje, naopak, škodí jej to. Žiadne individuálne práva takýmto osobám nie sú upierané. Vy však pre nich vyžadujete skupinové práva. Nie sú menšinou, to ste si len vymysleli, je to politický termín. Takéto osoby nemajú schopnosť uzatvárať manželstvo, preto nemajú na to právo či nárok.

    Dokonca sa vo svojich návrhoch už netajíte ani adopciami detí homosexuálnymi pármi. Tieto dva dni dokázali, že sa nehanbíte klamať, zavádzať, manipulovať, zneužívať cítenie týchto osôb kvôli politickému prospechu, urážať, meniť obsah pojmov.

    Zákon nepodporím, lebo je zlý, nepotrebný a škodlivý.

  • Ďakujem. Pán kolega, tu po štyroch slovách by som znovu zopakoval len toľko, že my si vychádzame z úplne iných pojmov a ideme opačnými smermi, proste my sa v tom, my sa nevieme pochopiť ani v tom, ani v nazeraní na skupinu. Keď si teraz zacitoval, že z čoho vychádza ten zákon, vychádza z našej potreby, ja som tam vysvetľoval niekoľkokrát, že nevychádzame len z našej potreby, vychádzame z prirodzeného zákona v nás, ukázal som, odkiaľ pochádza, ale odstrihol som túto náboženskú pravdu a hovorím len o tom, že vychádza len z nás a nielen z toho, ako niečo cítime.

    Pani Nicholsonová, nebudem teraz reagovať, pani Nicholsonová hovorí o integrácii, ja som pracoval s postihnutými ľuďmi niekoľko rokov na Mokrohájskej a viem, čo je integrácia, a ty si ju teraz citoval tak a ona teda nadšene hovorila, že deťom v Kanade, tam sú tak integrované, že, a teraz ty si to trošku dotiahol, ale chápem, že to bolo pravdivé, čo si chcel povedať, že to je úplne úžasné, že tým deťom je jedno, či sú to dvaja otcovia, alebo dve maminky, iba ak sú k nim dobrí.

    Kolega, práve teraz hovoríš niečo úplne iné ako odborníci, ktorí desiatky - desiatky - rokov skúmajú vývoj detí a tí jasne hovoria, že potrebujú obidvoch, obidva modelové vzory rodičov, ženský a mužský, a nie byť vychované dvoma dobrými chlapmi alebo dvoma dobrými tetami.

    Proste, ty si tu proste povieš niečo úplne opačné ako stovky, tisíce odborníkov na svete, ktorí to skúmajú desiatky rokov, a ty to tu vyhlásiš za pravdu a povieš, že tak má táto krajina stavať svoju legislatívu.

    Ja som žil vo Veľkej Británii, aj ten národ je iný ako slovenský národ. To, že nejaká dobre tvrdá a citovo, citovo silne odťažitá kanadská rodina by takéto niečo mohla zvládať, nech sa páči. My sme krajina žijúca v srdci Európy, silne zameraná na východný štýl myslenia alebo aj cítenia, alebo aj prežívania. Je to dané aj kultúrou.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Poliačik, hovoril si, že budeš rád, ak sa tuná poslanci začnú zamýšľať nad tým teda, že či sa dá pomôcť takýmto skupinkám ľudí, ktoré sa cítia byť menšinou. Ja si v prvom rade myslím, ja som sa nezapájal do rozpravy za tieto dva dni, ale myslím si, že na Slovensku máme omnoho dôležitejšie problémy, nad ktorými by sme sa mali zamýšľať a nie nad nie nevyhnutnou potrebou jednej skupinky ľudí, ktorá, ako sme už mali možnosť počuť, je polemické, či sa dá nazývať menšinou.

    Mne v tomto prípade napadlo, že čo je to vlastne v tomto kontexte menšina, že to by mohla byť potom každá skupinka, ktorá sa niečím vymedzuje zo spoločnosti. Dneska sú to homosexuáli, gayovia, lezby, transvestiti a tak ďalej. V budúcnosti to môžu byť pedofili, nekrofili, zoofili a iné podobné skupinky s istými úchylkami, ktoré dnes nie sú absolútne prípustné v spoločnosti, ale možno o desať rokov budú. No hádam toto nie?! A potom sa nad čím začneme zamýšľať? Takže ja si nemyslím, že to je, že je to potrebné zamýšľať sa nad týmto už v súčasnom období.

    No a uviedol si tam na konci ten príklad s tými hviezdicami, že tým hviezdiciam treba pomôcť a vrátiť ich naspäť do toho mora. Myslím, že to tu už kolega Štefan Kuffa povedal viackrát v tejto snemovni, že ľuďom, ktorí si zaslúžia pomoc a ktorí o to stoja, tak im treba pomôcť. Tak si myslím presne, že toto je tá skupinka ľudí, ktorí sú ako tie hviezdice, ktorým treba pomôcť naspäť do toho mora, aby sme im nevytvárali podmienky, že im umelo vytvoríme na tom pieskovisku umelé rybníčky a tam si ich budeme chovať. Nie. Treba ich vrátiť naspäť do toho mora. Takže s týmto úplne súhlasím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin, máš môj obdiv. Mám taký pocit, že posledné dva dni zavládla v tomto parlamente v niektorých kluboch taká silná epidémia verbálnej hnačky, a obdivujem ťa, že dokážeš naozaj s rozvahou a s pokojom argumentovať a vysvetľovať napriek tomu, že sa mnohí kolegovia snažia zavádzať, klamať a manipulovať celú debatu.

    Napadla mi len jedna otázka, keď som počúval teba aj ostatných vystupujúcich. Čím to je, že ľudia, práve tí, ktorí tu za týmto rečníckym pultom mali najviac plné ústa lásky k blížnemu, dokážu byť takí nenávistní k ľuďom, ktorí sú len trošku iní než oni sami?

  • Pán kolega Poliačok, Poliačik, prepáčte.

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia z pléna.

  • Poliačik. Prepáčte. Vy ste ma obvinili z toho, že mne vyhovuje, ako tu rozhodne väčšina, že to tu ideme valcovať ako v Zlatej Idke. No ale veď vy ste včera hovorili to isté. Veď vám vyhovovalo, ako väčšina rozhodla v Španielsku. Aj v tom Španielsku asi o tom musela rozhodnúť väčšina, nie?

    Pozrite sa, jednoducho ja som len hovoril, ako to tu skončí. Skončí to tak, že tento váš návrh, chvalabohu, nebude schválený.

    Viete ale, čím ste vy najviac prestrelili a čím ste nás najviac urazili? Tých, ktorí, my naozaj vyznávame Ježiša Krista ako jednorodeného Božieho Syna, tým, že vy ste nám povedali, že keby tu bol Ježiš Kristus, tak hlasuje ináč ako my, čo ho(v neho) veríme, ako budeme hlasovať. Jednoducho tam ste podľa mňa použili neférovú, neférovú zbraň. Jednoducho tak to nie je! A vy to dobre viete. Jednoducho to bolo od vás hlboko neférové.

    A keď hovoríte, že my tu ideme niečo valcovať? Veď vaša kolegyňa nám tu hovorila, že keby sme žili v inej krajine, že za tie názory, ktoré tu hovoríme, že budeme zatvorení. Vaša kolegyňa nám tu hovorila, že za to budeme zatvorení. No jednoducho my sme šťastní, že sme tu, na Slovensku, a že za naše názory, ktoré sú väčšinové názory, nebudeme zatvorení. Ale možno, keď raz vy budete vládnuť, ste schopní nás za takéto názory aj zatvoriť.

  • Ďakujem za slovo. Áno, návrh zákona ja vnímam nielen ako zlý, ale naozaj aj protiľudský a je aj proti samotným homosexuálom orientovaný.

    Keď sa robil výskum zániku skutočne veľkých civilizácií ľudstva, na vysokej úrovni aj vyspelej, profesor Winton skúmal dôvod zániku týchto spoločností, dopracoval sa k jednému zaujímavému výsledku a ten bol taký, že všetky tieto spoločnosti sa rozpadli a zanikli na základe rozpadu morálnych hodnôt.

    Rozpad morálnych hodnôt je začiatkom zániku spoločenského systému. Augustín Aurelio vo svojom diele "De Civitate Dei" spomína takúto skutočnosť, že Rimania žili na morálnej úrovni najlepšie medzi, myslím, prvou a štvrtou Púnskou vojnou, teda keď tu bola hrozba Kartága. Obávali sa z toho, že Hannibal bude ten, ktorý napadne Rím a prevalcuje ich. Keď zvíťazili rímske vojská nad Kartágom, porazili ho. Boli niektorí vážení Rimania, ktorí upozorňovali vojsko a vodcov, aby nezničili Kartágo, aby tu zostala istá protiváha, protiváha "aj toho strachu". Ten strach nie je stále zlý. A keďže oni tak neposlúchli, toto Kartágo rozvrátili do ruín a skutočne zase začal morálny úpadok aj rímskej spoločnosti.

    Aká je tá skutočnosť? Antika tu málo zaznela v tejto rozprave, ale rímska spoločnosť tiež bola tá, ktorá zanikla, bolo to štvrté, neskôr Východorímska ríša 6. storočie, ale teraz sa len učíme z dejepisu.

  • Budete reagovať, pán poslanec? Nie. Takže pán Viskupič do rozpravy.

  • Ďakujem. Práve som sa dozvedel od jednej kolegyne pani poslankyne, že je pod jej úroveň tu sedieť, keďže sa debatuje táto téma, a od iného kolegu o tom, že nechce byť tolerantný voči zlu a táto téma je ako keby zlo.

    Nie je pod moju úroveň tu sedieť a chcem byť tolerantný. Je výzvou akejkoľvek doby, aby tolerancia, ktorá aj nás, súčasných volených zástupcov, priviedla do parlamentu, lebo bez tolerancie by sedliaci, buržoázny stav nikdy nemal možnosť participovať na moci, ale stále by sme boli pod jarmom možných netolerantných absolutistických vládcov, ktorí boli mnohokrát, a vyhýbam sa tomu slovu, ako môžem, ale tuná ho musím použiť, boli z Božej vôle králi.

    Zdá sa mi, že bolo povedané mnoho, ale nebolo povedané všetko. Táto debata o miere možnej tolerancie, o tom, či sa tu bavíme o možnej alebo o skupine, o menšine a podobne, nie je uzavretá. Zaujíma ma od posunu medzi písomne prihlásenými a ústne prihlásenými. Takisto mám tu možnosť hovoriť na záver ústnej, ústne prihlásených poslancov, keďže sa tak situácia vyvinula, by som mal možno dve poznámky.

    Prvá je výzva k tej tolerancii, výzva k tomu, aby sme mali otvorené uši, oči a srdcia na to, aby sa nikto necítil v tejto krajine ako menejcenný. Máme tu slobodnú voľbu povolania, slobodnú voľbu lekára, zubára, vzdelania, mnoho slobodných volieb, ktoré môžeme urobiť, a vedieme tu debatu nad tým, či bude aj slobodná voľba partnera. Slobodná voľba partnera len na základe - ako často tu bolo omieľané slovko - lásky a nejakej náklonnosti a bezpodmienečne. Čiže aj podmienka pohlavia by mala byť z tohoto vynechaná. To tu kričia ľudia, a tuná by som si dovolil byť osobný, keďže v predchádzajúcej časti som, alebo v prvom príspevku som oslovil len konkrétnu komunitu, ja poznám totižto konkrétnych ľudí. Mám ich tu teraz pred očami, je to konkrétny Július, barman z Archy, je to konkrétny Roman, je to konkrétny Marek, sú to ľudia, ktorí mi dlho rozprávali svoje príbehy, sú to ľudia, ktorí spoločnosti odovzdávajú všetky možné dobrá, ktoré spoločnosť od nich požaduje, a zároveň chcú docieliť svojho vlastného jednoduchého ľudského šťastia nato, aby táto spoločnosť tolerovala ich inakosť.

    Neviem, či táto debata môže byť vyčerpaná na tomto fóre, ale sme politici a vyžadujú sa od nás rozhodnutia. Najväčšou cnosťou politika a najväčšou požiadavkou na neho je prijímať rozhodnutie. Mám pocit, že táto debata veľmi neovplyvnila, a asi to ani nebolo jej ambíciou, zmeniť rozhodnutia, prednastavenie ľudí, ktorí sa nachádzajú v poslaneckej sále, a ak bola jej ambícia iba to, že dva dni bude z parlamentu Slovenskej republiky zaznievať téma tolerancie inakosti, tak čiastočne účel naplnila.

    Oznamoval som zlú správu pre LGBT komunitu, LGBTI komunitu a to je to, že zákon neprejde. Bolo to jasné pred touto debatou, čím ďalej viacej je to jasné aj po tejto debate. Spomínal som dekádu desať rokov, skoro jedenásť, kedy sa 2. 2. 2002 prvýkrát v tejto Národnej rade zákonodarci bavili o tom, či registrované partnerstvá bez adopcií, bez iných strašidelných scenárov, ktoré predpokladaná salámová metóda komunity tých, ktorí od nás v momentálnom stave požadujú, aby sme sa zamysleli nad, od nich podľa mňa oprávnených požiadaviek, zaznievala, tak stále tie argumenty sú tie isté.

    Dúfam teda, že ak má zákonodarca v rukách, málokedy má zákonodarca v rukách to, že môže vyriešiť problém jednej komunity, ktorí žijú v jeho krajine, a že má možnosť odpovedať na ich požiadavky a má takúto moc a môže to urobiť jedným hlasovaním, že túto šancu v súčasnom stave nevyužijeme, pretože, tak ako hovoril Igor Hraško a mnohí pred ním, že sú iné problémy tejto spoločnosti, ktoré ďaleko viac pália ľudí, lebo ľudia chcú prácu, chcú lepšie cesty, školy, platy. A vieme, že my ako zákonodarci vieme nastaviť pravidlá, ale nevieme odtiaľto dať ľuďom prácu, nevieme jedným hlasovaním zlepšiť cesty, školy, nevieme v mnohých oblastiach odpovedať na otázky zvýšenia platu. Vieme nastavovať podmienky. Vieme nastaviť podmienky, aby ľudia mali viac práce, aby mali lepšie cesty, aby mali lepšie školy, aby mali lepšie platy, a vieme prijať normu, ktorá umožní párové spolunažívanie osôb rovnakého pohlavia. Vieme to urobiť jedným hlasovaním. A tuná si myslím, že je málokedy takáto, ak je jednoznačná požiadavka, jedným rozhodnutím pristúpiť k tomu.

    Veľa a častokrát nás vystríhajú pred tým, že toto môže spôsobiť, teraz to hovoril Štefan Kuffa, ale predtým mnohí iní, spôsobiť zánik civilizácií. Sú iné interpretácie, prečo sa civilizácie striedajú, a vymieňať si príčinu za následok je veľmi nebezpečné pri interpretácii civilizačných celkov, a to, že vyčerpanosť niektorých civilizácií nesie aj znaky možno redefinície, možno úpadku hodnôt, by sme si museli tie hodnoty v prvom rade zadefinovať, ktoré hodnoty upadajú a ktoré hodnoty teda nadobúdajú zmysel.

    Ja som tú hodnotu povedal a to je hodnota tolerancie, ktorú možno od čias osvietenstva máme, a to je, to je podľa mňa dosť veľký luxus, ktorý nám tu osvietenstvo nechalo, a je to to, že si môžme dovoliť povedať, že žijeme v kontinuite historického optimizmu, ktorý nám osvietenstvo darovalo, a to je to, že veci sa môžu uberať lepšou cestou, že človek môže svojím vlastným pričinením zlepšiť svoj vlastný osud.

    Tolerancia a tolerančný patent, ktorý napríklad jeden z osvietenských panovníkov tu na našom území, Jozef II., zaviedol, je možno na začiatku tej cesty. A medzičasom sme sa dostali do vývoja, že nikto homosexuálov na Slovensku nezatvára, ale nikto na Slovensku alebo vo väčšinovej spoločnosti zatiaľ nechce vyslyšať prosby, protesty, organizovanie, to, aby tento, toto organizovanie pochodu a to všetko s jedným možným predpokladom, že si niekto všimne to, že títo ľudia majú právo zaujať spoločnosť a väčšinovú spoločnosť, keďže sa za ňu tuná kolegovia aj často skrývajú, a zaujať tým, že, áno, sme tu, žijeme medzi vami a chceme napĺňať svoju kvalitu života tak, aby sme boli minimálne tolerovaní v tom, že naše párové spolužitie je akceptované aj vami, kolegovia z väčšinovej spoločnosti.

    Mám pocit, že na záver by som chcel možno položiť rečnícku otázku, ale tým, že je možné reagovať fakticky, tak nebude rečnícka, a je to tým, že zákonodarca má možnosť určovať pravidlá. Ja sa teda pýtam kolegov, ktorí kritizujú tento návrh, či vám vadia pravidlá. Častokrát som tu počul, že nech si žijú tam za dverami spálne, tam mimo verejného diskurzu a tam nám nevadia. A tuná prichádza navrhovateľ so zadefinovaním pravidiel partnerského spolunažívania osôb rovnakého pohlavia. Stanovuje pravidlá, za akých ľudia, ktorí sú možno odkázaní na to, že v tej spálni alebo možno tam na okraji spoločnosti, možno tak, aby ich nebolo veľmi vidieť, lebo niekoho uráža to, že týchto ľudí môže stretnúť na ulici, kde prezentujú svoju vlastnú náklonnosť a podobne. Tak tuná niekto prichádza so zadefinovaním pravidiel, ako budú títo ľudia vystupovať vo verejnom priestore, v priestore, kedy prichádzajú do styku so štátnymi orgánmi, kedy prichádzajú do styku s výkonom štátnej moci, kedy prichádzajú do styku so zákonmi a s dedením a podobne. Tieto pravidlá stanovuje daná norma, ktorá tu je a ktorá prijatím tuná nejakou vyššou akceptáciou by nespôsobovala iba to, čo vravíte vy, že ohrozuje morálne základy tejto spoločnosti, táto norma, tak ako všetky, určuje pravidlá. Určuje pravidlá, akým spôsobom budú nažívať partneri rovnakého pohlavia.

    Ak by sme viedli túto diskusiu pri určovaní pravidiel, ktorá pri legislatívcoch je podstatná, tak by sme možno tu počuli, aj akým spôsobom sa dá táto norma zmeniť, aby teda väčšinovou spoločnosťou mohla byť akceptovaná. Ale ja som tu vnímal častokrát a od mnohých kritikov práve to, že túto normu je treba odmietnuť apriórne. Apriórne preto, že napáda základy spoločnosti, základy vekmi budovanej spoločnosti.

    Ja som sa snažil povedať, že je mnoho a tisíce historických dokumentov, od Chammurapiho zákonníka začínajúc, po legislatívy mnohých krajín, končiac v súčasnom období, kedy hovoríme, že homosexuálni - a to je prvýkrát, kedy sa dostávam k tomuto pojmu, pretože mne vadí, že nie je preložený, lebo vzbudzuje významové nánosy -, takže homosexuálni ľudia, ľudia, ktorí žili v partnerstvách jedného pohlavia, tu boli odjakživa. Boli tu v dobe Chammurapiho, boli tu v dobe rímskej, boli tu v dobe gréckej, boli tu v dobe židovskej, boli tu v dobe stredovekej a boli a sú tu aj dnes. Sú tu a na základe toho, že naši predkovia vydobyli právo, že aj ten posledný z posledných sa môže stať poslancom parlamentu, sa tu bavíme nad témou, či aj, či vidíme aj tú ďalšiu menšinu, ktorá sa nám tu do parlamentu dostáva návrhom jednej politickej strany.

    Myslím si, že vývoj spoločnosti a tým, že vyššia miera slobody sa dostáva a mala by sa dostávať do zákonodarstva krajín, je presne tá výzva, na ktorú by sme mali dnes sa zamerať. Myslím si a skúsim už len apelovať na to, že poslanec parlamentu, ktorý bol zvolený svojím voličom, by mal pozerať na to, že v krajine nežijú iba ľudia, ktorí zastávajú menšinový názor, pretože poslancom parlamentu sa stáva iba a na základe toho, že demokracia funguje tak, že musí byť uplatňovaná vôľa väčšiny, ale zároveň a úplne rovnako musia byť rešpektované práva menšiny. Je to iba z jedného prostého dôvodu, aby to, že práva menšiny budú môcť zaznievať, sa niekedy mohli stať a mohli byť vyjadrené aj vôľou väčšiny. To je celý zázrak demokracie.

    Ak sa budeme počúvať s otvorenými ušami a vidieť s otvorenými očami, budeme mať otvorené mysle a srdcia, myslím si, že táto debata sa v nejakom horizonte posunie ďalej a aj slovenské zákonodarstvo bude a zákony budú môcť povedať, že sa posúvame k vyššej miere slobody, vyššej miere tolerancie a vyššej miere rešpektu medzi nami navzájom, aj čo sa týka osôb, ktoré chcú žiť v partnerstvách rovnakého pohlavia.

    Ďakujem za pozornosť a dúfam teda, že táto rozprava padne na úrodnú pôdu.

  • Ďakujeme za vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Tolerancia môže byť smerovaná - a v mojom prípade je smerovaná na človeka - na jeho osobu, na možnosť mať vlastný názor, prípadne aj zlý, ktorý ale za zlý označím, lebo ony sa tak delia, ale nemôže byť aplikovaná na zlé správanie, to platí aj v prípade štátu. Nejde tu o osoby homosexuálne cítiace, ale o správanie. Je neprirodzené a nemorálne, prečo by ho štát mal schvaľovať stanovovaním nejakých pravidiel. To je tak, ako keby sme stanovovali na iné neprirodzené a nemorálne veci pravidlá. Ony sa nemajú diať. Ony sa nemajú diať. To znamená, chceš to dať do Trestného zákonníka? Asi nie, že.

    Používalo sa slovo láska. Je to dosť vyprázdnený pojem, všimol som si, že si to pletiete s pocitom prežívania šťastia. Ani cieľom manželstva muža a ženy nie je šťastie, je to len sprievodný dôsledok alebo následok. Cieľom manželstva muža a ženy a rodiny je celoživotné komplementárne spoločenstvo muža a ženy a plodenie a výchova detí. Nič z toho partneri rovnakého pohlavia nespĺňajú.

    A na margo rôznych aplikácií z histórie, dneska máme 30. októbra 2012. Myslím si, že dejiny sa vždy dajú vykladať ideologicky, môžme len ťažko posúdiť v tejto chvíli, ktoré boli ako použité, ale ťažko môžme poprieť skúsenosti, ktoré sú vpísané tisíce rokov v prirodzenosti mužov a žien aj dnes, aj v ktoromkoľvek storočí.

    Ďakujem.

  • Jozef, hovoril si, že homosexuáli tu boli odjakživa. Vymenoval si všetky kultúry, v ktorých žili, ale pokiaľ si dobre pamätám, nikdy ich v minulosti nenapadlo, že by sa snažili o nejaký akt alebo o získanie nejakého spoločenského uznania, aby mohli na základe nejakého zväzku získavať napríklad priezvisko svojho partnera. Tým pádom tu nastáva dosť výrazný posun.

    Hovoríš, že máme slobodnú voľbu povolania, majme slobodnú voľbu partner. Spojil si tieto dve veci, hoci mne to pripadá nespojiteľné, ale, okej, berem, tak pôjdem na to tvojou logikou.

    Keďže sme spojili povolania, aj teda voľba partnera, tak si myslím, že je úplne normálne, že spoločnosť si môže zvoliť parametre, ktoré vyžaduje na výkon jednotlivých povolaní, na výkon práce lekára, na výkon práce pekára, na výkon práce vodiča, aj na výkon povolania manžela, manželky. O to tu presne ide. Jednoducho máme určené nejaké pravidlá, kto manželom a manželkou môže byť, a keďže títo ľudia tieto pravidlá nespĺňajú, tieto parametre nespĺňajú, tak jednoducho im nepriznáme status manželov, lebo nesplnili parametre alebo podmienky, ktoré si spoločnosť určila.

    Stále mi to pripadalo také, jak kebyže vyvolávaš pocit, jak sa tu kebyže sa tu bavíme dva dni o nejakom, alebo je to prejav nejakej netolerancie, inakosti, alebo nerešpektovania práv menšín. Vôbec nemám ten pocit. Ako nemám pocit, že títo ľudia sú na Slovensku diskriminovaní v právach, ktoré majú. Ale myslím si, že kohokoľvek, či týchto ľudí, alebo kohokoľvek iného, ak si bude nárokovať nadpráva, by sme v tomto diskriminovať mali, alebo lepšie povedané, by sme mu nadpráva priznať nemali. A ja to jednoducho vidím v tomto duchu.

    Čiže to nie je o tolerancii inakosti, ale o tolerancii zdravého rozumu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jofo, hovoril si o tolerantnosti. Ja s tebou úplne súhlasím, ale myslím, že nikto z rečníkov v tejto diskusii absolútne nespochybnil toleranciu k ľuďom inej sexuálnej orientácie.

    Ja som takisto tolerantný, pretože mám medzi nimi kamarátov a vôbec nič proti nim nemám. My sa stretávame, máme spoločné záujmy istým spôsobom, ktoré sú, samozrejme, z oblasti folklóru, ale ja som nikdy nespochybnil to, že či oni teda sú nejako inak orientovaní, alebo nie.

    Ale je rozdiel tolerantnosť a priznanie vyšších práv, ako má celá spoločnosť. Okrem toho v rámci tolerantnosti, alebo nenazval by som to možno tak, platí od roku 2004 antidiskriminačný zákon aj so svojimi zmenami, je teda platný od toho roku 2004. Takže prečo nejako žiadať viacej?

    Pokiaľ viem, celý tento problém sa točil okolo dvoch vecí v rámci právneho statusu u nás, a to je to, že mať možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie a ešte jeden problém. Ale náš právny systém im tieto veci umožňuje. Takže právny stav je taký, že tieto veci sú vyriešené.

    Ale stále mám pocit, že práve návrhom takejto novely zákona to nebude koniec. Ja mám taký zvláštny pocit. Začne sa registrovaným partnerstvom, a už to tu bolo viackrát spomínané, potom sa môže pokračovať adopciou detí a ďalšími vecami a koniec koncov aj trestným postihom toho, keď niekto vyjadrí svoj nesúhlas s hocijakým správaním alebo s nejakým aktom proste takto orientovaných párov. A to si už skutočne neviem predstaviť, ako by som vysvetľoval svojim synom, keď dorastú a trebárs niečo v škole povedia a teraz že oni pôjdu do basy, alebo ja pôjdem do basy za to, že niečo niekto vyjadrí, nejaký názor o odlišnej orientácii alebo niečo? Toto ma hnevá.

  • Ďakujem. Jofo, teraz by som povedal, že tak, ako si to sústredene podával, tak rezonovali mi asi tri vety a niekde mi cinklo niečo, čo doteraz sa ešte nestalo v našich rozhovoroch a niečo sa mi tak dobre osvetlilo.

    Takže teraz si tam povedal niečo, čo skutočne dobre niečo vysvetlilo, a to bol moment, kedy si, nejak lepšie sa ti podarilo vysvetliť to, že proste ich akceptácia v spoločnosti. Tak ja by som sa tu chcel pristúpiť, priblížiť k tomuto a povedať, že ja som tiež k tomu veľakrát vyzýval, len vy ste, alebo tá druhá strana, lebo teraz tiež by som ťa dal do tejto skupiny ľudí ako predkladatelia, si vlastne na jednej lodi s nimi, argumentuješ, tak nikto nezareagoval na to, keď ja som konkrétne označoval kriminalizovanie zo strany tej skupiny voči tej druhej skupine. Tých príkladov je to ix a neviem, prečo stačí nad nimi zavrieť oči alebo len povedať, že nie sú.

    Čiže ja hovorím, že nestavajme tými zákonmi dve skupiny ľudí proti sebe, a vidíme, že sa to deje. Tak potom to lepšie zadefinujme. Ale nikto tu nehovorí o tom, že tých ľudí treba pošliapavať alebo utláčať, alebo im niečo brať. A snaží sa tu každý rozoberať podstatu veci, ale úplne z opačného uhla a proste nevieme nájsť to pochopenie.

    Ja neviem, mne to nejakým spôsobom teraz to, ako si rozprával, to pomohlo. Takže len možno za to ďakujem.

  • No, Jofo, ďakujem ešte raz. Aj tvoje prvé vystúpenie, aj toto druhé ma ubezpečilo v tom, že hodnotovo sme na tom rovnako, že vyznávame tie isté princípy v spoločnosti. A ako úplne poslednú vec môžem povedať len dúfanie, dúfam, že história je na našej strane. Že tak ako, že ten progresivizmus, ku ktorému hovoril aj Marián, že je namieste a že naozaj ľudstvo sa možno pomaly a ťažkopádne, ale hýbe k uvedomelejšej, možnože aj k duchovne vyspelejšej spoločnosti.

    Ono samozrejme, že ten tzv. postmoderný chaos niekedy môže byť mätúci, lebo ľudia, ktorí prirodzene tendujú k tomu, že majú istoty a že autorita im zabezpečuje hotové odpovede, sa môžu cítiť trošku znepokojení a môžu sa cítiť, že zrazu sa nemajú čoho chytiť. Ale presne takisto aj dieťa od hotových odpovedí svojich rodičov postupne prechádza k vytváraniu svojich vlastných a k nejakému nezávislému mysleniu. A ja si myslím, že je načase, aby aj slovenská spoločnosť sa pohla od toho takého predpubertálneho hľadania hotových odpovedí a pevného "řádu", jak hovoria Češi, alebo pevného poriadku, cez možno také pubertálne vykrikovania a popieranie každej autority, ale nakoniec by sa mohla dostať k nejakému nezávislému mysleniu, tolerancii a otvorenému zamýšľaniu sa o tom, ako má svet okolo nás vyzerať.

    A ak hľadáme kritérium, tak ho poviem ešte raz a hovoril som o ňom aj predtým, je to láska.

  • S reakciu na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Igor odišiel, ale to bola reakcia na...

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáč. Spojené s povolaním bola reakcia presne na teba, pretože ty si to spájal s povolaním a s tým, že lekár môže byť pekárom, ale ťažko môže byť pekár lekárom, tak ja som sa snažil v tej istej rovine logickej upozorniť na to, že ak existuje slobodná voľba povolania, má existovať slobodná voľba partnera, bezpodmienečná slobodná voľba. Lebo podmienky, ktoré do toho dávate vy, odvolávajúc sa na prirodzenosť, odvodzujúc od množstva ľudí, tak ja môžem stanoviť kritérium prirodzenosti času úplne rovnako ako vy, a tým pádom keďže tisícročia vývoja ľudskej spoločnosti hovoria o tom, že existovali homosexuáli, tak pravdepodobne by som došiel k podobným záverom.

    Som rád, že, Braňo, nakoniec a fakt som rád, málo sa usmievam aj pri tejto debate, lebo je pre mňa veľmi ťažká a vážna, že si zhodnotil to, že to nejakým spôsobom pomohlo, a tomu sa veľmi teším. A aj keď s Maťom Poliačikom sa vo veľa veciach rozchádzame, tak pri možných dlhých debatách na filozofické témy, tak to, že veríme v ľudstvo a veríme v pokrok toho, aby miera práv ľudí smerovala k jeho vyššej miere šťastia, je práve to, čo si myslím, že aj pri tejto téme nás spája.

    Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či navrhovateľ sa chce ešte vyjadriť. Nie. Pán spravodajca sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi na záver povedať krátko, tak ako aj pri prvom vstupe, ale aj pri druhom, teda krátko a, myslím, že aj výstižne sa budem snažiť zachytiť moje videnie na tento návrh zákona, ktorý predkladá SaS.

    Ako člen jednej z najväčších menšín na Slovensku, možno aj najväčšej menšiny na Slovensku, ktovie, ja si myslím, že áno, hovorím, že akákoľvek menšina na Slovensku má problémy v ich každodennom živote. Aj preto možno mám taký pozitívny vzťah k akejkoľvek menšine v tejto krajine alebo všade inde vo svete.

    Dámy a páni, žiadna menšina modernej spoločnosti nemôže byť odsúvaná ani diskriminovaná. Ak akákoľvek menšina má problémy, tak našou úlohou je riešiť ich problémy. Nesnažme sa túto aktivitu, ktorú teda, o ktorej sa bavíme druhý deň, vnímať ako, že ideme zrovnoprávniť zväzok dvoch ľudí na pozíciu alebo na inštitút manželstva. Myslím si, že toto je veľmi zlé videnie tohto problému.

    Snažil som sa zachytiť konštruktivitu v mnohých vystúpeniach, nenašiel som ju. Nenašiel som nejaké dobré obsahové, nejaké videnia alebo zmeny, ktoré by ste mohli navrhnúť, bolo to skôr také ideologické, ideologická konfrontácia medzi dvoma skupinami.

    Manželstvo je unikátna vec. Je na našich pomeroch unikátna vec, možnože v niektorých krajinách to nie je tak unikátne, ale na našich pomeroch je to unikátna vec a nesnažme sa v podstate vytvárať iný zväzok, ktorý by sa podobal takémuto zväzku. A hľadajme inú formu právneho partnerského vzťahu, ktorý by nejakým spôsobom nebol porovnateľným s manželstvom, ale zároveň by riešil problémy menšiny, ktorej sa tento problém dotýka.

    Poďme ho nazvať hocijak, partnerská zmluva, neviem ako. Ak nám vadí registrované partnerstvo, tak hľadajme v podstate názov, hľadajme obsah toho, hľadajme to, čo môžu a čo nemôžu, povedzme teda napríklad, že títo dvaja ľudia rovnakého pohlavia nebudú môcť vychovávať deti, a za to budem aj hlasovať, ale hľadajme spôsob, ako týmto ľuďom pomôcť, aby nemali tie problémy, ktoré majú teraz. A nevidel som počas tej diskusie nejakú konštruktivitu v hľadaní tohto problému, a to ma mrzí. Bol to súboj dvoch ideológií a nie je to asi dobré. Není to ani hodné v podstate nás poslancov a není to hodné ani 21. storočia, ktoré dnes žijeme.

    Ukážme, že žijeme život v 21. storočí, nesnažme sa opičiť po ostatných krajinách, ale riešme problémy menšín, ktoré sú v tejto krajine, a táto menšina má evidentne problém, pretože ona to hovorí, že ten problém má. A našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby táto menšina už tie problémy nemala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budú nasledovať tri poslanecké návrhy noviel zákona o priestupkoch v prvom čítaní, ku ktorým bude zlúčená rozprava s tým, že o každom návrhu budeme hlasovať osobitne. Pri prerokovaní návrhu budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia a po nich vystúpi určený spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Vzhľadom k tomu, že tunák nemáme pána predkladateľa zo strany SDKÚ Ľudovíta Kaníka ani Pavla Freša, ani Viliama Novotného, tento zákon bude vyňatý zo zlúčenej rozpravy.

    Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby uviedol návrh mandátového a imunitného výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh má tlač 233. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 211.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 233.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Ak niekto chce kritizovať povedzmeže priebeh prerokovania návrhov zákonov, tak sám nemá porušovať rokovací poriadok, ale predsa len býva zvykom, že v atmosfére, v ktorej prerokovávame zákon, je možno povedať minimum slov. Ak OĽaNO nerešpektuje nepísané zákony, aspoň písané, pán spravodajca, v záverečnom vystúpení, keď už nie je možné reagovať na vás, už nebýva zvykom prednášať politické stanoviská. Oznámia sa plénu okolnosti, ktoré z pohľadu spravodajcu sú dôležité pre hlasovanie. Ak to bolo nedopatrenosťou, tak mi prepáčte, že som to komentoval.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na mne visí atmosféra týchto dvoch dní, ktoré som tu strávil počúvaním tejto diskusie, keďže ten pán Hlina, chcem povedať, že je nesmierne dôležité, aby sme rešpektovali právo odísť zo sály a podobne, pretože ja mám už svoje roky a zistil som, že musím začať chodiť do kúpeľov po tejto rozprave, ak mi teda to odpustíte. A teraz už, ak dovolíte, veľmi krátko.

    Výbor ma poveril svojím uznesením, aby som vám predložil návrh veľmi kratučkej novely zákona, ktoré spôsobilo to, že sme zákon č. 372/1990 o priestupkoch novelizovali a je to dôsledkom skutočností, že poslanci nemáme imunitu. V súvislosti s týmto zákonom sme totiž prijali jednu zásadu, že ústavní činitelia, ktorí spáchali priestupok, tak o tejto udalosti treba informovať mandátový a imunitný výbor. Je faktom, že mandátový a imunitný výbor nemá v portfóliu žiadne oprávnenie a ani nemá žiadny návod v príslušnom právnom predpise, čo má s takýmto oznámením robiť a osobitne v situácii, keď už poslanci nie sú adresátmi priestupkovej imunity, tak v takom prípade takéto ustanovenie je úplne nadbytočné. Chcem povedať, že tento návrh zákona sme prijali v našom výbore nezmyselne.

    Takže dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, a ak bude treba k tomu hovoriť širšie, prípadne sa dotknúť antiky alebo niektorých iných dôležitých vecí, ktoré s tým súvisia, tak potom prosím v rozprave.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Ďalej pokračujeme návrhom poslanca Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh je uverejnený ako tlač 255. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 238.

    Návrh uvedie poslanec Mikuláš Huba, ktorému odovzdávam slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 255.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som tuná predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon SNR o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ďalej budem používať legislatívnu skratku "návrh zákona alebo novela", predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc.

    K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania-voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku prakticky neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominantne kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä nedeľné sviatočné a sviatočné teda popoludnia, a to nielen v mestách, ale aj čoraz častejšie aj na vidieku, veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov: od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy.

    Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný kľud ako-tak dodržiaval, tak dnes, keď na kresťanské tradície sa odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia či kultúrni barbari.

    Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktoré majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediný, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí liberáli.

    Pokúsim sa vás, priatelia, presvedčiť, že ani vy na takéto odmietavé postoje nemáte dôvod, lebo ako znie jedna z okrídlených definícií, "sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda druhých".

    Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je našťastie stále ešte väčšina. Takže na koho slobodu sa máme, alebo za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak väčšina trpí aktivitou menšiny?

    Napokon už etymológia slova "nedeľa" či slovné spojenie "dni pracovného pokoja", teda dní, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom, a nie práci. Tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať.

    V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie kľudového režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu. Tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22. hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa, a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Zároveň je však treba zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi.

    Znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.

    Rozsah takýchto aktivít by mal byť predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce. Ak dôjde k jeho nedodržaniu, správnym orgánom na prejednanie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch obvodný úrad.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    K tomu dovoľte malú poznámku. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu o neutrálnom vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

    Sme presvedčení, ako trojica predkladateľov, vážené dámy a vážení páni, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska, a preto vás žiadame o vašu podporu. Aj keď je vás tu len menšina.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Zaujmite miesto predkladateľa, prosím.

    A prosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Milana Panáčka, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k predneseným dvom návrhom zákonov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 233). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Dovolím si vás oboznámiť ešte s druhou spravodajskou správou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil, pardon, to je, ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 255. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 238 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu k týmto dvom bodom programu. A dávam teda na vedomie, že teda tretí bod programu, ktorý mal byť v spoločnej rozprave, v zlúčenej rozprave, bude prerokovaný až na konci schôdze.

    Takže písomné prihlášky k týmto dvom bodom programu som nedostala. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže registrujem...

  • Reakcia z pléna.

  • Už som povedala, že uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, rešpektujem. Takže pán Vašečka, Škripek, Kuffa, Fecko, Poliačik sú prihlásení do rozpravy, aj keď Vašečka a Škripek sú ako procedurálne návrhy, ale predpokladám.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Takže poprosím pánom technikov, aby pána Vašečku a Škripeka uviedli do rozpravy, nie ako procedurálne.

    Nech sa páči, poprosím prvého ústne prihláseného, myslím, že tam bol pán Kuffa prvý. Môžem technikov poprosiť?

  • Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, kolegyne, dobrý večer, niekoľko slov k navrhovanému zákonu.

    Naozaj na Slovensku sa rozbehol taký národný šport, kedy máme motorizované kosačky, či už elektrické, alebo motorové, tak obyčajne beháme po tých záhradkách našich a kosíme práve v nedeľu. Viem, že to bude možno problém pre mnohých ľudí, zase na druhej strane, ktorí si plánujú nejak takto cielene práve tú prácu na tú nedeľu, ale zase skúsme sa vžiť do inej situácie a naozaj nesúvisí to s tým, že či teda jedni chcú ísť do kostola, alebo nechcú. Ale jednoducho chcete si na tej záhrade pri svojom domčeku relaxovať a odpočívať a taký sused vám bude hneď vedľa, bude vám s tou kosačkou vrčať alebo zapne si miešačku, alebo vŕtačku, zbíjačku. Myslím si, že nie je to vhodné, aby v nedeľu, kedy naozaj tá rodina, kedy sa zíde spolu, chce si oddýchnuť aj zrelaxovať, tak v podstate zase tí ďalší ľudia, ktorí sú intolerantní voči tomuto a voči tomuto relaxu, tak robia tento nadmerný hluk.

    Kolegu som tu začul, tak ja neviem, hádam mi to aj odpustí, ale on sa chystá, že povedať, aj hlahol zvonov alebo zvonenie zvonov je nadmerným hlukom v nedeľu. Dovolím si na to takúto poznámku. Zvony nevydávajú hluk, ale zvuk a v tom je ten podstatný rozdiel. Zvony zvonia, je aj zvonkohra alebo zvon, ktorý krásne ako zvoní, je, vydáva taký hlahol. Naši dedovia boli tí, ktorí práve pracovali na poliach, ale oni si to vedeli zariadiť inak, že tú nedeľu naozaj mali tú voľnú, boli s rodinou doma, ale ten hlahol zvonov bol ten, kedy bol príležitosťou k zastaveniu sa v práci a či to bolo napoludnie, alebo večer, večer to bol signál na to, že už teda schyľuje sa deň ku koncu a končili túto prácu.

    Takže dovolím si povedať, že zvony nie sú tie, ktoré by spôsobovali nadmerný hluk, pretože ony vydávajú zvuk a tento zvuk je príjemný, na rozdiel od strojov a zariadení, ktoré tuná veľakrát naozaj práve v nedeľu ich zapíname.

    Ďakujem, ja len toľko.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby aj ja som trošku prispel svojím dielom ku a svojím názorom, ako vidím ja porušovanie nejakých hlukových, by som povedal, že aktivít týkajúcich sa ľudských činností, ľudskej činnosti.

    Myslím, že predkladá sa tu, predkladateľ predkladá návrh zákona, ktorý neruší súčasný stav, ale zároveň hovorí o tom, že všeobecne záväzné nariadenie obce bude nad ustanovením zákona o priestupkoch. To je podstatný rozdiel. To znamená, že tá obec, tá obec a tí ľudia, ktorí si tam tých svojich zástupcov zvolili, aby zastupovali jednotlivé ulice, jednotlivé domy, aby títo mohli povedať, ako sa chceme správať aj v tejto otázke v našej obci. Myslím, že tam je to o tom priamom človeku, o priamom dosahu na chod v danej obci, na kľud, na zabezpečenie normálneho priebehu života, či už nočného, alebo denného.

    A ja ako veriaci musím povedať, že z osobného života mal som veľkú dilemu, keď som študoval na vysokej škole a študoval som v Nitre a keď som išiel potajme v nedeľu do kostola, lebo aj tam nás fotili, že či sme tam, alebo nie sme tam, a zrazu som počul, že tam hučí miešačka, tam niekto kosí, tam niekto doslova buduje dom, tak pre mňa, kde v Prešove to bolo nemysliteľné, teraz hovorím o 70. rokoch, tak prakticky som bol v takom miernom šoku a som nevedel pochopiť, že čo sa tu deje, kde sme to, hej. Veď aj Pán Boh stvoril Zem za sedem dní a šesť dní pracoval a siedmy deň odpočíval.

    Takže, žiaľ, život vyzerá takto, že stále sa niekde rútime, človeka sme už posunuli do polohy ľudského zdroja, to znamená zdroj, ktorý má byť vyšťavený a potom asi odvrhnutý, pretože už ho netreba. A pýtam sa: To by mal byť ako náš cieľ, aby sme tu robili nie 24 hodín, ale 48 hodín keby bolo? Proste že durch? Ten mamom peňazí je taký neskutočný, že musíme to robiť?

    Takže myslím si, že mali by sme brať ohľad trošku, lebo tak by som povedal, keď si niekto myslí, že niečo preskočí, nepreskočíte nič. Stačí jeden infarkt, jeden nejaký ten, nejakú zápchu, ktorú dostanete dajme tomu v mozgu, a končíte.

    Takže myslím si, že mali by sme si, keď hovoríme, že chceme rozvíjať demokraciu a nejakú aj možno aj tú slobodu, ale nie svojvôľu, tak mali by sme prakticky dbať aj na svoj nejaký relax a odpočinok a hlavne, keď nežijeme vo vzduchoprázdne, ale žijeme v nejakej komunite so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi, mali by sme o to viac brať ohľad aj na nich a aktivity, ktoré by mohli rušivo zapôsobiť na nich, by sme sa mali vyvarovať.

    To je môj názor a dúfam, že mi každý uzná za pravdu, že najhoršie je, keď máte suseda nevystatého, ako my hovoríme, hej, ktorý vám bude robiť just naprieky, pretože on je ten veľký, on si to môže dovoliť. A potom začínajú byť tie kadejaké spory, zaťažujeme súdy, priestupkové oddelenia a neviem aké úrady, a pritom možnože by stačilo iba trošku si uvedomiť, trošku sa pokoriť, mať súcit k blížnemu, snažiť sa mu pomôcť. A momentálne sa stráca komunikácia. A to mi najviac vadí. Pretože začíname sa murovať veľkými plotmi, aby nás nevideli, aby som nepočul. A pokiaľ prestaneme komunikovať, je to veľmi zlé.

    Tak preto myslím si, že aj tento návrh zákona, ktorý hovorí od času 22.00 hod. do 6.00 hod. a v nedeľu a pri štátnych sviatkoch, že by sa nemali vykonávať určité veci, ktoré by rušili, a hlavne teda akustickým zvukom a signálom, tak myslím si, že áno, dostali sme sa do takého štádia, že musíme to už možnože aj obmedziť alebo dať obmedzenie zákonom, lebo ľudia sami od seba na to by asi, alebo nechcú prísť, aby si to proste sami uvedomili a povedali, že nechcem robiť zlo, chcem žiť v normálnej komunite a nebudem predsa to, čo mne sa nepáči, robiť niekomu inému. Lebo neverím, že ten, kto kosí, a keby tam prišiel niekto so štyrmi kosačkami alebo ešte väčším ruchom, takže by ho to nevyrušovalo. Stopercentne by ho to vyrušovalo, ale on si povie, dobre, ja nestíham. Nestíhaš? A vieš vôbec, ako beží život? Ty myslíš, že niečo preskočíš? Nepreskočíš. Zastav sa, človeče, opáč sa, povedz: stačilo.

    Ja tiež teraz, keď som poslancom, každý mi povedal, že, pán Fecko, vy sa už len vykašlete na les, nebudete nič kosiť, čo máme nejaké role alebo čo. Ja hovorím, čo? Malo by to byť o tom, že ukáž, že to dokážeš a dokážeš to aj tak, že v nedeľu nebudeš robiť, stihneš to v sobotu. Ide o to, aby ste si to vedeli zariadiť. Nielen o manažeringu, áno, aj o manažeringu času a hlavne vašej vôle, či to chcete, alebo nechcete a jak beriete ten život.

    Takže ja si myslím, že mali by sme, jak som už svojho času spomínal, zákonmi ľuďom život uľahčovať, nie ho komplikovať. A myslím, že tento návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, iba skvalitní medziľudské vzťahy, obce znovu si budú môcť povedať, že, áno, všeobecne záväzné nariadenie obce je ten doklad, ktorý hovorí, čo ja si tu v tejto obci môžem dovoliť cez svojich poslancov a cez svojich obyvateľov. A samozrejme, že mnohé obce to budú mať rozličné, však nato tu je. Život není iba o modrom, ani iba o bielom, ani čiernom, ani bielom, ale je o farbách, ktoré sa prejavujú aj vo vzťahoch, v spolunažívaní a to je tá krása na tom živote, že nemôžme to zaškatuľkovať. Že pôjdeme na Oravu, je to ináč ako na Zemplíne, pôjdeme do Malaciek, je to ináč ako v Snine, ale malo by to v prvom rade o tých ľuďoch. A ľudia by mali pochopiť, že na tejto Zemi nie sme nato, aby sme sa tu navzájom doslova zožierali a robili si z toho peklo, ale nato, aby sme vzdali hold, že vieme žiť a že tá šanca, ktorá nám tu bola daná, na tejto Zemi, vieme ju využiť tak, aby sme, keď raz sa budeme uberať z tohto sveta, povedali, že dobrý beh sme bežali a robotu sme ukončili.

    Takže, vážení, dúfam, že tento zákon není politický. Keď niekto povie, že je to politikum, tak ja poviem, že nie. Pretože rušenie kľudu sa týka všeckých občanov tejto zemegule. Takže nehovorte, že tu ide OĽaNO robiť nejaké politikum a že pán Huba je ten prvý, ktorý si tu ide tú politiku robiť, lebo ho nebude mať kto v ďalších voľbách voliť, hej.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak to myslím, že nie, to sa už z toho preberme. Lebo toto je o tom, aby sme, keď si to ľudia sami neuvedomujú a musíme to ustanoviť nejakým zákonom, aby si nerobili doslova že naprieky, tak ten zákon je tu predkladaný a myslím si, že má svoje ratio a malo by to byť takto aj chápané.

    Takže, kolegovia, je tu síce minimálne politické spektrum, ale dúfam, že niekto si to možnože aj spustí spätne a že bol by som veľmi rád, keby ste tento zákon podporili. Ja ho všeckými desiatimi podporujem a budem rád, keď si ľudia uvedomia, že život není iba o práci, ale život je o odpočinku a ten odpočinok by tu mal byť a nočný kľud stopercentne musíme zachovávať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší prihlásený je pán poslanec Poliačik, ktorého neregistrujem v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý večer, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vytrvalci utorkového večera, ja by som možno povedal k tomuto zákonu toľko, že ma to prekvapilo, keď v rámci nášho klubu prišli s návrhom ľudia, ktorých nemožno obviňovať z toho, že by to bola pre nich nejaká vieroučná alebo ideologická otázka, ako sa to tým rado hádže. Podobne, ako keď sme hovorili o maloobchodnom predaji, spomínam to len ako paralelu, chcem povedať, že je normálne, že v každej krajine, a takisto aj na Slovensku, sú dni, ktoré sú označené ako pracovný deň, sú dni, ktoré sú označené ako sviatok, sú dni, ktoré sú označené ako deň pracovného pokoja. A z tohto dôvodu vítam tento návrh.

    Je to možnosť, nie je to nariadenie, že to takto musí byť. Je to naozaj o tej lokálnej demokracii, kde sa môže naozaj posilniť tá miestna komunita, a tie rozdiely, tak ako spomenul predrečník pán Fecko, sú dostatočne veľké, a preto nemusíme riešiť to, že chceme tu z Bratislavy prikazovať alebo zakazovať niečo na východnom Slovensku alebo niekde na Gemeri, ale môžu si to ľudia rozhodnúť teda sami a dohodnúť sa podľa tých lokálnych potrieb.

    Som presvedčený, že taký prirodzený rytmus práce a odpočinku, aj toho kľudu, aj keď tu mám takú poznámočku, že v zákone je použité slovo "kľud", ktoré myslím, že nie je spisovné, je to taký bohemizmus, aspoň tak vždycky hovorili kolegyne slovenčinárky v zborovni, keď sme použili, ale môžte ma poučiť. Budem rád, keď na mňa zareagujete. Takže mám takú otázočku, že či je to správne. Ja vždy žiakom hovorím, že ukľudni sa, takže ja to dosť používam. Ale je to dobrá vec, aby zavládol takýto pokoj, odpočinok, kľud, keď chceme, aby ľudia mali možnosť si odpočinúť, a potom teda aj lepšie podávať nejaký svoj pracovný výkon alebo úsilie.

    Čiže ja tento zákon podporím a budem rád, keď dosiahne podporu dostatočnú nato, aby mohol prejsť do ďalšieho čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Škripek, ktorý tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Poliačik už raz stratil poradie, nie je tu, nebude mať možnosť vystúpiť. A opäť pán poslanec Škripek, ktorý tu nie je. Takže tým pádom sme vyčerpali rozpravu k tomuto bodu programu, k týmto dvom bodom programu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko niektorý z predkladateľov?

    Pán poslanec Huba.

  • To je tým, že som už dvadsať a pol roka nepredkladal žiadny zákon, tak neviem ani, odkiaľ sa to robí presne.

    Budem veľmi stručný. Máme ešte presne jednu minútu do konca, tak sa chcem len poďakovať všetkým trom podporovateľom tohto nášho návrhu. Veľmi správne pochopili náš zámer a dalo by sa povedať, že bližšie vysvetlili to, čo som ja v tom stručnom predkladacom slove sa snažil povedať.

    Jedna jediná výhrada, ktorú som tam zaregistroval, sa týkala toho pojmu kľud, či to nie je bohemizmus. Mne to tiež korektor automaticky v počítači podčiarkoval červenou, ale na druhej strane všetky právne normy slovenské, kde sa tento pojem vyskytuje a ktoré sú v súčasnosti platné, sa naň odvolávajú, takže sme sa alebo sme si dovolili naň odvolať aj my a používať ho v tej predkladacej správe a dôvodovej správe.

    Ďakujem ešte raz. Pekný večer.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Chce zaujať stanovisko aj pán spravodajca? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Blíži sa 19.00 hod. a ukončujem dnešný deň 8. schôdze. Stretneme sa ráno, v utorok ráno o 9.00 hod.

    Ďakujem pekne a prajem pekný predĺžený víkend.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.