• Pekné popoludnie, dámy a páni. Otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

    (Prezentácia). Prítomných je 107 poslancov.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Na 8. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Jozef Ježík a Pavol Zajac. Ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Ján Mičovský.

    Dostal som niekoľko žiadostí o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni. Je to pán poslanec Jozef Mikuš, pani poslankyňa Mária Ritomská a na zahraničnej pracovnej ceste sú páni poslanci Ľuboš Blaha, pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, pán poslanec Maroš Kondrót, Ivan Štefanec a Jozef Viskupič.

    Vážené dámy, vážení páni, tak ako sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, informujem vás, že sme sa zhodli na tom, aby sme zlúčili rozpravu o troch návrhoch zákona, noviel zákona č. 372 o priestupkoch. Samozrejme, zlúčená je rozprava, o každom bode potom budeme hlasovať osobitne. Sú to tlače 233, 250 a 255 a v programe ich máte pod č. bodov 56, 57 a 58. Mimochodom, návrh programu, dúfam, máte všetci v laviciach a pristúpime teraz k schvaľovaniu.

    Poprosím všetkých, ktorí máte záujem doplniť program alebo dať návrh a zmenu, nech sa páči, máte možnosť. Takže dvaja páni poslanci majú návrhy na doplnenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Už Letanovce nebudem dávať, lebo však už tam boli aspoň z výboru, tak ďakujem. Ale chcem dať návrh do programu, aby pán minister pôdohospodárstva predložil správu o tom, že kde sa stala chyba v distribúcii potravinovej pomoci. Treba povedať, že tá sa týkala cca pol milióna ľudí. Čiže to je dosť ľudí na to, aby sa tejto veci venovali aj parlament a plénum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len technicky. Po dohode aj s ostatnými predkladateľmi, bod 38, to znamená návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 72, poprosím presunúť na ďalšie rokovanie schôdze.

  • Máte na mysli nasledujúcu schôdzu?

    Frešo, Pavol, poslanec NR SR

    Áno, nasledujúcu schôdzu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Budeme teraz hlasovať najprv o návrhoch, ktoré podali páni poslanci, a potom samozrejme aj o programe ako o celku.

    Pán poslanec Hlina žiada pána ministra poľnohospodárstva, aby predložil správu o dôvodoch nečerpania potravinovej pomoci. Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 132 prítomných, 131 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Hlinu sme schválili. To znamená, na budúcej schôdzi, keďže pán minister má 30 dní na vypracovanie a predloženie správy.

    Pán poslanec Frešo požiadal v mene navrhovateľov, aby ich návrh zákona, ktorý je v programe 8. schôdze pod bodom 38, bol presunutý na nasledujúcu schôdzu. Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 134 prítomných, 132 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Takže, páni poslanci, váš bod budeme potom prerokovávať na nasledujúcej schôdzi.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 8. schôdze ako o celku.

    (Hlasovanie). 135 prítomných 123 bolo za, 12 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili program 8. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako obvykle, vždy o prerokovaných bodoch, pokiaľ sa nedohodneme samozrejme niekedy inak, budeme hlasovať o 11.00 hod. a o 17.00 hodine.

    Schválili sme program, ktorý začína návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 o odpadoch. Je to tlač 261.

    Ešte kým požiadam pána ministra Petra Žigu, aby tento návrh odôvodnil, chcem vás upozorniť, že budeme o tomto prerokovanom bode hlasovať o 17.00 hod., a ak návrh na skrátené legislatívne konanie získa súhlas, budeme hneď po hlasovaní pokračovať v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu, ktorý budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Takže, pán minister, poprosím o uvedenie vášho zákona o odpadoch. Je to tlač 261.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 261.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Poprosím, pani poslankyňa Žitňanská, kolegyne, kolegovia.

  • Zaznel gong.

  • Žiga, Peter, minister životného prostredia SR

    Dňa 12. decembra 2010 uplynula podľa čl. 40 ods. 1 rámcovej smernice o odpade transpozičná lehota určená na prevzatie rámcovej smernice o odpade do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa nebola táto smernica do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá, podala Európska komisia proti Slovenskej republike dňa 26. júna 2012 žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Ak Slovenská republika neprijme do doby rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie právnu úpravu, ktorou by transponovala rámcovú smernicu o odpade, bude vystavená sankcii a penále vo výške 17 136 eur denne odo dňa vyhlásenia rozsudku. Tým by Slovenskej republike vznikali značné hospodárske škody, preto je odôvodnené prerokovanie návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní.

    Verím, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie schválite.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Tibor Lebocký bude spravodajcom z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval na dnešnom rokovaní spravodajskú správu. Dovoľte mi, aby som predniesol správu teda o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o dopadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 261.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 245 z 12. októbra 2012 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s termínom ihneď.

    Výbor Národnej rady, ako som už spomenul, dnes na svojej 11. schôdzi, to znamená, 16. októbra 2012, prijal uznesenie č. 52 zo 16. októbra 2012 a súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, tlač 261, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, kým otvorím rozpravu k tomuto návrhu, poprosím vás, buď sa venujte prerokovávanému bodu programu, alebo radšej odíďte zo sály. Ešte sme len začali schôdzu a už sa tu nedá normálne robiť.

    Takže otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Má niekto záujem? Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci, pán predseda výboru Huba, pán poslanec Hlina a potom pán poslanec Mičovský.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, my sme to pred krátkou chvíľou, tento návrh prerokovali na výbore, odobrili sme ho. Napriek tomu aj na výbore, aj teraz si neodpustím otázku, keďže ide o len čistú transpozíciu, síce troch smerníc, ale predsa len, ako sme boli ubezpečení pánom ministrom, len o transpozíciu európskeho právneho poriadku do nášho právneho poriadku, prečo sme nedostali predsa len tento návrh skôr a prečo nemohol prejsť štandardným režimom? Pretože predsa len je to dosť zásadná právna norma, ktorú sa dnes chystáme po piatej prerokovať, a naozaj by si vyžadovala trochu viac času.

    Ja osobne budem dosť s veľkými rozpakmi hlasovať v prípade tohto návrhu aj v prípade potom prvého, následne druhého čítania, pretože nemám celkom čisté svedomie, ak sa mám vyjadriť takto k zásadným novelám, aj keď sú "len transpozíciou", ako nám bolo potvrdené v rámci výboru. Pretože rád som, keď mám trošku viac času a možnosť si takéto zásadné vecipremyslieť a pripraviť si prípadne pozmeňovacie návrhy k nim a podobne, čo v tomto prípade zrejme nebude možné. Takže ja ani vás nevyzývam k tomu, aby ste, už v tejto situácii nemáme veľmi ani inú možnosť, ako podporiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie, ale napriek tomu mi stále nie je jasné, prečo sme ten návrh nedostali skôr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky nie sú.

    Takže pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, k tomuto chcem teda povedať, že som rád, že je v zrýchlenom, lebo naozaj treba niektoré veci, čo sa týka zákona o odpadoch, riešiť v zrýchlenom konaní, takže verím, že bude tá možnosť. Vyjadrujem tu presvedčenie a tú naivitu, ktorá ešte stále mi nejaká zostáva, že možno v tom druhom čítaní ten pozmeňovák, vzhľadom na to, že to je rýchlo, pôjde to rýchlo, pôjde to rýchlo, lebo však rýchlo treba. Minule ste Dobrovodského novelu, ktorú ja tak pracovne som nazýval, neschválili, takže teraz nadišiel ten čas, kedy to tam môžeme dať. Teraz nadišiel ten čas, kde môžeme kontinuálne, verím, že pani Grečková to, čo vravela, že aj v tom pracuje, že rieši to z pohľadu toho Trestného zákona, ale my kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, to nič sa nestane, a v zrýchlenom, lebo rýchlo, lebo tie poklopy miznú, že poklopy by sa vykupovať nemali.

    Čiže naozaj, paradoxne možno, oceňujem, že to prišlo v zrýchlenom, lebo na konci to bude rýchlo, čiže verím, že nielen rýchlo prijmeme transpozíciu, ktorú sme dva roky alebo koľko nevedeli prijať, ale teraz rýchlo prijmeme to, čo je nevyhnutné. Nie? Tak by to malo sedieť. Čiže predpokladám, že to je možno tým druhým zámerom, že prečo to tak rýchlo ku nám prišlo. Čiže z toho sa teším.

    A jednu vec mi ešte dovoľte povedať. Niekedy je to ťažké v tomto parlamente naozaj diskutovať, lebo minule som tu pánovi Kažimírovi, keď predkladal správu, hovoril o tom, že nech nezničí jednu z posledných, ak nie jedinú, aktívum, ktoré máme. To znamená, že nejakú pracovnú silu, že aby sme ich neinfikovali nejakým vírom socializmu. A tuná pán župan na mňa vykrikoval, že k veci. Viete, to sa naozaj ťažko pracuje. No, čo už je viacej k veci, hej, ako to, keď som ministrovi financií hovoril, že nech posledné a jediné aktívum, ktoré máme, nezničí. A pán župan, ktorý sem prišiel zahlasovať, tu na mňa vykrikoval ako v štvorke krčme niekde v Žiline na Rondli, že k veci! Takže to je naozaj ťažko.

    Ale teraz si jednu malú poznámočku neodpustím. Ja som to tu už avizoval. Vidím tu pána ministra. Zákon o odpadoch, keby sme možno v tej štvorke zostali, tak poviem, že je to zákon o bordeli. A tuná naozaj je bordel, bordel. Tuná oproti je Pečniansky les, 24 hektárov, vážení, ktorých ocenil niekto na 15 tis. eur a vymenil ich s pozemkami vo Veľkom Krtíši. Nuž, to je taký bordel, že na to by ste mohli prijať osobitne ústavný zákon. Toto je v tejto krajine možné. To znamená, tí ľudia sa nám dostali pod okná a prišli sa nám tu vysmievať, kto je tu pánom. A ja som poprosil úplne nevinne, vravím, že ešte nejaké tie možnosti sú, poprosil o prenájom jedného metra štvorcového tuná presne oproti Národnej rade a za tým by bol ten Pečniansky les, kde by sme vztýčili vlajku a počas celého súdneho sporu, ktorý by prebiehal o tom, že či je platné, alebo nie je. Lebo to je čistý podvod! To je absolútny a čistý podvod. Čiže počas celého toho súdneho sporu by tam tá vlajka bola a keby štát prehral ten spor, tak by sme ju dali dole.

    Ale čo sa nestalo, vážení? A teraz to súvisí s tým, že je to bordel, z dvanástich podpisov som mal desať na prenájom toho jedného metra štvorcového. Dokonca som im sľúbil, že 30 eur budem ročne platiť za to. Ale potom sa to tajomne všetko zmenilo. Z dvanástich som mal desať, posledné dva podpisy sa štorcli a signál je taký, že od pána ministra. Takže ja som naozaj zvedavý, ja viem, že sú veľké mená nad Pečnianskym lesom. Pán minister, to sa vám až tak roztriasli tie kolená?! Až tak? Ja viem, že sú tam veľké mená, ja viem, ale ten jeden meter štvorcový, až tak sa, že ste vy museli zaúradovať, že ste vy museli povedať, nedajte mu ten meter štvorcový?! Že čo to spôsobí?

    Vážení kolegovia, viem, že to s tým nesúvisí, župan tu nie je, nemá kto po mne kričať, že k veci. Cítil som tu ohromnú potrebu vám to povedať, vidím tu pána ministra. Naozaj je to smutná krajina, je to smutná krajina. Niekto nám spod nosa zoberie 24 hektárov, vymení to, úplne podvodne to vymení za nejaký Veľký Krtíš, lesy, k všetkej úcte k Veľkému Krtíšu, tu sa nám smejú do očí, keď spravíte jeden z posledných zúfalých krokov, ako to možno zmeniť, tak minister to zastaví! Ťažko sa žije v tejto krajine, vážení. Ťažko. Ja mám dosť energie, dosť chuti, dosť vôle, ale prichádzam o ňu postupne. A bojím sa, že nenávratne.

    K tomuto samotnému zákonu budem sledovať, či naozaj, pardon, či naozaj bolo to, že to dávate v zrýchlenom aj v tom, že chcete pomôcť Dobrovodskému, a to, že chcete pomôcť, aby nemizli poklopy.

    Vďaka.

  • Pán poslanec Mičovský do rozpravy.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia. Trocha si ma inšpiroval, Lojzko, asi tým, že si hovoril o naivite, a to je, možno si to myslel nie celkom vážne, ale ja to celkom vážne potvrdím. Naivita, Lojzko aj všetci kolegovia, kolegyne, je dôležitá vlastnosť. Verím, že naivita je práve tá vec, ktorá dokáže meniť niekedy veci aj v tom prípade, keď sa nám zdá, že proti nám stojí val, ktorý je skoro neprekročiteľný. A preto by som sa dovolával toho, že tento princíp životnej filozofie aj tu v parlamente ja osobne uplatňovať budem a práve preto aj vystúpim vo veci, o ktorej som pred chvíľočkou rozprával aj na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Už asi s tou druhou časťou by som možno nesúhlasil, čo si povedal, že pán minister, sa mu roztriasli nohy. Ja by som ho trocha podporil, tak aj si možno šplhnem, že pán minister je z lesníckej rodiny a lesníkom sa nezvyknú nohy triasť len tak pre nič za nič. Tak pevne verím, že aj tento spor sa vyrieši tak, že budete obidvaja spokojní.

    No a teraz k veci. Chcem poukázať na drobnosť, ktorá by mohla byť ohromne silným symbolom toho, že to s odpadmi v tejto krajine myslíme vážne a že konečne dokážeme prelomiť aj sily, ktoré možno by niekto nazval temné, niekto lobistické a niekto nazve iba silami politickej vôle a niekedy zlovôle, a to je vec, ktorá sa týka takej prostej, ale napriek hustej veci, ako sú PET fľaše. Ja totižto, keď počujem slovo odpad, obal, zákon o odpadoch, o obaloch, tak mi napadne len toľko, že nech vkročím na ktorýkoľvek kataster našej krásnej krajiny, nech sa pozriem na ktorýkoľvek vodný tok našej krajiny, nech sa pozriem na ktorúkoľvek divokú skládku, všade nachádzame stovky, tisícky, desaťtisíce, milióny prázdnych fliaš. A moja pamäť, aj keď som netušil, že niekedy budem mať možnosť o tomto rozprávať, ale spomínam si, že už je tu rad ministrov, buď životného prostredia, alebo pôdohospodárstva, podľa toho, kde tento problém patril, ktorí sa dušovali, že tie PET fľaše už konečne vyriešime, lebo je to problém, ktorý skutočne nemožno nevidieť, a aj keď možno na ňom nestojí ekologická čistota krajiny, tak musí štvať každého, kto má oči a srdce pre túto krajinu. No a tak sa teda dovolávam, aj keď pán minister mi vysvetlil asi pred hodinou, že teda nie je to celkom náležité, a ja s ním aj súhlasím, že práve pri tomto transpozičnom konaní by sme mali otvárať tento problém, predsa len, keď tu dnes zaznieva slovo odpad, fľaša, PET fľaša, ma vždy, akože hneď evokuje mi tento výraz.

    Takže navrhujem, aby sme využili každú možnosť, pán minister, aj milé kolegyne, kolegovia, keď budeme niečo hovoriť o odpadoch, aby sme skúsili rozseknúť tento gordický uzol a proste povedali, že PET fľaše alebo sa budú vykupovať, alebo sa nebudú vyrábať. Že jednoducho urobíme krok, ktorý bude silnejší, ako je záujem lobistických skupín, ktoré nás presviedčajú, že je to nemožné, lebo že na to doplatí občan, lebo ide o ceny. Ja sa prihováram za to, aby sme v prípade, že bude takáto možnosť, ja ju určite využijem, aby sme jednoznačne povedali, že v rámci zákona o odpadoch si nepredstavujeme, aby sme mohli uvažovať ešte s takou nepeknosťou, ako sú PET fľaše v našich lesoch a vodách. A verím, že tak sa zaradíme k takým krajinám, ktoré kdesi na oriente, na orientálnej strane našej zemegule už dávno pochopili, že takéto veci nepatria do životného prostredia a výrobu PET fliaš jednoducho zakázali. Sú také krajiny a dokonca nie sú v Európe, ale na východ od Európy. Takže asi tak.

    Ďakujem pekne, že ste vypočuli aj túto nie celkom náležitú poznámku.

  • Končím rozpravu.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme o ňom hlasovať tak, ako sme sa dohodli o 17.00 hodine.

    Budeme pokračovať teraz prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 363 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Je to tlač 224.

    Máme tu pani ministerku zdravotníctva? Je tu pani ministerka.

    Poprosím, pani ministerka, keby ste uviedli vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 224.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážení poslanci, veľmi sa ospravedlňujem za meškanie. Dovoľte mi, aby som uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

    Predkladaný vládny návrh zákona zavádza spravodlivejšie metódy stanovovania cien liekov v Slovenskej republike zohľadňujúce zmeny cien v iných členských štátov Európskej únie a zmeny výmenných kurzov. Cena liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by nemala byť vyššia ako priemer troch najnižších cien v Európskej únii.

    Ďalej z osobitného spôsobu úhrady sa vypúšťajú lieky určené na povinné očkovanie, čoho následkom bude, že vakcíny už nebudú obstarávané priamo v lekárni, ale vydávané pacientom v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Určovanie osobitného spôsobu úhrady liekov sa taktiež vzťahuje na lieky určené na nepovinné očkovanie a depotné antipsychotiká. Predmetný vládny návrh zákona precizuje jednotlivé ustanovenia z hľadiska ich zjednodušenia a minimalizácie administratívnej záťaže.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem.

  • Reakcia na podaný pohár vody.

  • Vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený vládny návrh zákona podporíte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Jozef Ježík. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu rokovania na výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatý zákon môže mať pozitívny vplyv na verejné zdroje, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, a to z dôvodu zavedenia regulácie cien referencovaním cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy, samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Prijatie navrhovaného zákona nemá vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 212 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Takže, dámy a páni, kto máte záujem? Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Novotný a Uhliarik.

    Pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dnes budeme prerokovávať dva zákony týkajúce sa liekovej politiky - zákon o rozsahu a zákon o liekoch, aby som to úplne zjednodušil a nečítal som tie krkolomné dlhé názvy týchto zákonov. Ja na úvod chcem povedať, že oba tieto zákony nie sú v záujme pacientov a nie sú v záujme ľudí. Oba tieto záujmy sú, oba tieto zákony sú v záujme lobistických skupín, v záujme ziskov farmaceutických firiem, v záujme ziskov časti lekárnikov, ktorí nechcú poskytovať zľavy. A to sa ako červená niť bude ťahať mojím vystúpením aj k zákonu o rozsahu, aj k zákonu o liekoch. Budem poukazovať na konkrétne príklady, ako to bude fungovať, aj na to, že chýbajú odborné argumenty, prečo sa ministerstvo rozhodlo predložiť takéto opatrenia do týchto dvoch návrhov zákonov.

    Naozaj môžeme pokojne konštatovať, že vláda sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov. Výsledkom aplikácie týchto dvoch zákonov bude zdraženie liekov pre chorých a dôchodcov od 1. januára. Ja viem, sa pani ministerka bude vyhovárať na rôzne vyhlášky, na predchodcu, na to, ako to predtým fungovalo v kategorizačnej komisii, ako to bude fungovať. Faktom je, že my sme Národná rada Slovenskej republiky a schvaľujeme zákony a v týchto zákonoch je zdražovanie liekov pre chorých a dôchodcov napísané.

    Ale poďme teda k obsahu novely zákona o rozsahu, ktorú prerokuvávame v prvom čítaní. Rozhodujúcou zmenou oproti platnej legislatíve je zmena pravidiel určovania cien liekov, zmena referencovania cien liekov. Vláda navrhuje, aby sa miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na Slovensku cena určovala ako priemer troch najnižších cien. O tejto zmene budem hovoriť vo svojom vystúpení a nebudem zbytočne odpútavať pozornosť k niektorým iným opatreniam, ktoré navrhuje tento návrh zákona. Skutočne vláda prišla s návrhom, aby sa cena liekov na Slovensku určovala miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii ako priemer troch najnižších cien v Európskej únie. Treba povedať, že neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. S účinnosťou od 1. decembra bolo zavedené referencovanie cien na úrovni druhej najnižšej ceny spomedzi krajín Európskej únie. V porovnaní s dovtedajšou právnou úpravou, ktorá vyžadovala referencovanie na úrovni priemeru šiestich najnižších cien, tak objektívne došlo k zníženiu cien liekov. Z nižších cien liekov logicky profitujú pacienti, ale aj zdravotné poisťovne, lebo väčšiu časť úhrady z ceny lieku zaplatia zdravotné poisťovne, ktoré logicky tak môžu ušetriť vzácne finančné prostriedky a použiť ich napríklad na nákup nových liekov alebo skrátenie čakacích dôb pri hospitalizáciách.

    Dámy a páni, nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré ministerstvo navrhuje zmenu cenovej regulácie. Ministerstvo zdravotníctva k návrhu zákona nepredložilo žiadnu analýzu, žiadnu dopadovú štúdiu, ktorá by jasne odpovedala na otázku, či zmena regulácie cien v konečnom dôsledku povedie k ich zníženiu alebo zvýšeniu. Najzásadnejším nedostatkom návrhu zákona je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva v podstate so zvýšením cien liekov či pomôcok počíta. Veľmi pozorne počúvajte túto vetu z dôvodovej správy: "Ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie." By aj naďalej mali zostať. Nie sme si istí, ministerstvo nemá analýzu, nevypočítalo, či zostanú, alebo nie, nedajbože, či budú lacnejšie, keďže to by mal byť náš spoločný záujem, aby lieky boli čo najlacnejšie, aby čo najviac peňazí v zdravotných poisťovniach ostalo na zdravotnú starostlivosť, na jej zlepšovanie, jej kvality, na lepšie platy, na lepšie služby. Mali by zostať, to je zbožné želanie ministerstva zdravotníctva? Nádej? To je napísané v dôvodovej správe.

    Ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe ďalej uvádza: "Návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín". Upútalo ma slovo spravodlivejšie. Spravodlivejšie v prospech koho? Spravodlivejšie pre pacientov, pre zdravotné poisťovne alebo pre farmaceutické firmy? Dámy a páni, žiaľ, z toho zákona trčí odpoveď: pre zisky farmaceutických firiem je to dobrý návrh cenovej regulácie. Som o tom presvedčený a štúdie a prepočty ukazujú, že zmena cenovej regulácie, zmena referencovania liekov povedie k zdraženiu týchto liekov na Slovensku. Vláda sa chystá týmto návrhom zákona zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov od 1. januára. Veľmi pokojne tvrdím, že návrh tohto zákona je výsledkom lobingu farmaceutických firiem. Tento návrh zákona háji ich záujmy, ich zisky, zlepšuje ich príjmy, len musíme sa vždy jedným dychom opýtať, že na úkor koho. Na úkor napätých rozpočtov zdravotných poisťovní a na úkor peňaženiek pacientov, ktorí to zaplatia doplatkami za lieky v lekárňach.

    Dámy a páni, mohol by som ešte dlho hovoriť a argumentovať. Myslím si, že bude dostatok priestoru dávať aj pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Chcel by som vás naozaj poprosiť, aby ste uvažovali pri tomto návrhu zákona. Ja viem, že lobing farmaceutických firiem je veľmi silný, zažili sme ho aj v tejto snemovni v roku 2011, keď sme sa snažili znížiť ceny liekov na Slovensku na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii. Pamätáte si možno niektorí na list veľvyslancov krajín, odkiaľ tieto farmaceutické firmy pochádzajú, pani premiérke Radičovej priamo na rokovanie vlády, aby zastavila tento návrh zákona, ktorý ide na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii. Čiže ja viem, že ten tlak je obrovský. Ale chcem naozaj vyzvať poslancov Národnej rady, aby uvažovali a aby v tejto ťažkej situácii nezdražovali lieky pre dôchodcov a chorých. Niet na to žiadneho dôvodu. Dávam preto procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, páni poslanci Raši a Ježík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, keby si si aspoň prečítal ten zákon a keby si si skúsil vyrátať, čo znamená priemer troch najnižších cien. Priemer troch najnižších cien pri súčasnom vývoji cien liekov v Európe znamená, že sa, rezort finančné prostriedky ušetrí. Pretože kvôli vývoju a kvôli kríze, ktorá postihla niektoré krajiny výrazne dlhšie, priemerom troch najnižších cien sa dostaneme na cenu nižšiu, ako je druhá najnižšia cena lieku v Európe.

    Jednoduchý príklad. Máme liek, ktorý stojí v troch krajinách - v jednej desať, v druhej tridsať a v tretej krajine päťdesiat eur. Máme liek, ktorý, áno, a keď si spriemerujeme tieto ceny, tak nám vyjde cena pri priemere troch najnižších cien mnohokrát nižšia, ako je druhá najnižšia cena v Európe.

    A nehovor o lobingu farmaceutických firiem, pretože farmaceutické firmy boli proti tomuto návrhu zákona a chceli zachovať druhú najnižšiu cenu, pretože sami majú vyrátané, že na tomto sa ich zisky ešte naďalej znížia a ušetrí v tomto rezort.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem potvrdiť iba to, čo pán poslanec Raši, lebo asociácia farmaceutického priemyslu vlastne vydala stanovisko, kde tento návrh odsudzuje a tvrdí, že už dnes alebo v doteraz platnej druhej najnižšej cene je taká cena nízka, že potom lieky sú vyvážané do ďalších krajín Európskej únie. A asociácia farmaceutického priemyslu navrhuje, aby bola tretia najnižšia cena. A ďalej tvrdí to, že vlastne týmto návrhom pri 800 liekoch pôjde táto cena určite nižšie, ako je dnes.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Novotný, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Ja sa nebudem púšťať do osobných invektív, lebo myslím, že je to len snaha odpútať pozornosť od toho, čo prerokúvavame, takže držme sa merita veci. Veľmi pozorne sme sa venovali tomuto návrhu zákona a veľmi pozorne sme to prepočítali a veľmi pokojne konštatujem, že lieky zdražejú o desiatky miliónov eur pre zdravotné poisťovne a zdražejú o desiatky miliónov eur pre pacientov. Prosím, ak máte vaše prepočty, dajte ich k dispozícii. Na to je vláda Slovenskej republiky, že keď predkladá návrh zákona tak vážny, ktorým mení referencovanie liekov, tak vážny, ktorým mení spôsob, akým sa vypočítava cena liekov na Slovensku v tejto chúlostivej situácii, mala by dať reálne prepočty.

    Pamätám sa na diskusiu v roku 2011. Aj z úst pána poslanca Rašiho tu mnohokrát odzneli argumenty, že dajte čísla, dajte dopadové štúdie, ukážte, ako to bude vyzerať. A predchádzajúca vláda ich dávala, počítali sme generickú preskripciu, počítali sme, čo urobí druhá najnižšia cena, ako to bude vyzerať, oponovali sme, diskutovali sme o týchto návrhoch. Ja sa na takúto odbornú diskusiu pred druhým čítaním teším a budem ju vyžadovať, pretože som o tom presvedčený. A prepočty, ktoré mám ja k dispozícii, hovoria o tom, že lieky zdražejú o desiatky miliónov eur pre zdravotné poisťovne aj pre pacientov. A považujem to za nefér, robiť to v tejto chvíli, keď ľudia žijú naozaj z malých príjmov a chorí a dôchodcovia naozaj nemajú finančné prostriedky na to, aby zbytočne preplácali drahé lieky v lekárňach.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Uhliarik do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu novely zákona, aj k prvému čítaniu k zákonu o rozsahu. Na úvod mi dovoľte povedať, že ma táto novela zákona, možno ku podivu opozičných poslancov, ale potešila. Potešila ma preto, pretože zásadným spôsobom nemení nastavenie liekovej reformy tak, ako to bolo urobené za bývalého ministrovania, môjho ministrovania, vlády Ivety Radičovej.

    Novela zákona potvrdzuje aj to, že všetky katastrofické scenáre, ktoré aj dnes sme počuli, že zástupcovia asociácie farmaceutických spoločností tvrdia, že všetky katastrofické scénare sa nepotvrdili. A prax ukázala, že na Slovensku sú lieky dostupné, ale to, čo je dôležité, je, že na Slovensku sú lieky lacnejšie. Pani ministerka v jednej televíznej relácii potvrdila, že táto lieková reforma a jej súčasť, druhá najlacnejšia cena v Európskej únii, šetrí zdravotníctvu, alebo poisťovniam, ak chcete, cca 4 mil. eur mesačne. Chcem sa teraz naozaj poďakovať všetkým poslancov, ktorí tu sú v tejto Národnej rade, ale ktorí aj hlasovali, napriek tlaku farmaceutických firiem a veľvyslancov krajín, do ktorých tieto firmy patria, že hlasovali za túto novelu v minulosti.

    Čo sa týka toho protestu asociácie farmaceutických firiem: ak by naozaj tak narástol reexport liekov, ako to tvrdia, prečo potom nezvyšujeme cenu, napr. na piatu najnižšiu v Európskej únii? Keď poznáme príklad reexportu a zatiaľ bol medializovaný len jeden a bolo to podľa mňa skutočne zlyhanie ľudského faktora a ja som proti tomu a som takisto za to, aby sa tento exemplárny prípad vyšetril, ale v masívnej forme k tomuto vôbec nedochádza.

    Pani ministerka zdravotníctva navrhuje nastavenie, alebo zrušiť nastavenie cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii, a chce cenu liekov určovať ako priemer troch najnižších cien. Teraz tu bola, pred piatimi minútami sme tu počuli tri ceny od môjho kolegu a nechcem reagovať teraz, pretože sa to nepatrí, ale zarazilo ma to. Lebo povedal 50, 30 a 10. No tak dobre, tak si spočítajme, čiste malá matematika, 50 a 30 je 80 a 10 je 90, priemer je 45 a druhá najlacnejšia je 30.

    Ale nechcem sa teraz prieť, škriepiť o tieto čísla.

  • Výkrik v sále: Priemer je 30!

  • Teraz ide o to, aby skutočne bola istota pre ministerstvo zdravotníctva a pre poisťovne, aby bola, skutočne aby bola cena najnižšia, druhá najnižšia v Európskej únii, aby mala istotu druhej najnižšej ceny. Pretože súhlasím s tým, v niektorých liekoch môže byť vyššia, v niektorých liekoch môže byť nižšia, ale skutočne túto istotu nám dáva len explicitne povedané číslo alebo úroveň na určitú najnižšiu cenu. V minulosti, v roku 2009, v roku 2010 sme mali úroveň priemeru šiestich cien v Európskej únii. A myslím si, že tento priemer skutočne ukázal, že tie lieky mohli ísť ešte dolu. Nehovorím o tom, že zároveň sa, neustále priemerovanie môže zvyšovať administratívne nároky.

    Čo sa týka zmeny, tejto zmeny na priemer troch najnižších cien, alebo teda priemer troch najnižších cien, myslím si, že ide o zbytočnú zmenu a zmenu skutočne len pre zmenu. Neexistuje, tak ako sme počuli dnes, žiadna odborná analýza dopadov, ktorá by toto obhájila, neexistuje odborná analýza dopadov tých, že by sa skutočne ušetrila nejaká signifikantná čiastka pre zdravotníctvo. Opakujem, tieto ceny môžu stúpnuť a takisto sa administratívne môžu zvýšiť nároky na neustále hľadanie cien iných európskych krajín, čo samozrejme, ministerstvo sa s týmto bude musieť zaoberať.

    Ako lekára ma mrzí ešte jeden z návrhov. A to, že ministerstvo zdravotníctvo ide nútiť pacientov, aby si vyberali vakcíny v lekárňach, pretože lekári to tak chcú. Podľa môjho názoru pacient by nemal mať v rukách intravenózny liek, alebo liek, ktorý, alebo intramuskulárny, to znamená injekčný liek, ktorý by mal patriť do rúk lekára. Vakcína, niektoré typy živých vakcín sú skutočne liečivá, ktoré vyžadujú špeciálne zaobchádzanie, dodržiavanie chladového reťazca, inač sa tieto vakcíny stanú neúčinnými, prípadne môžu poškodiť následne zdravie dieťaťa. Chcem povedať poslancom, všetkým, ktorí tu sedia, nielen súčasnej opozície, ale aj vládnej strany, že môže sa stať, že aj ich deti budú očkované vakcínami, ktoré nebudú mať pod kontrolou lekári. Toto bol hlavný zámer, toto je vec, absolútne vecná vec a odborná vec. A ak je toto podľa vás v poriadku, skutočne vedzte, že si berieme, alebo beriete tí, ktorí budú hlasovať za, na zodpovednosť naozaj za každé dieťa, ktoré napriek tejto vakcinácii ochorie, pretože táto vakcína nemusí byť účinná. Lekárom jednoducho vadí to, niektorým, lebo mám množstvo podnetov, listy od lekárov, dal som to aj do médií, ktorí podporujú túto zmenu, niektorým lekárom vadí to, že nechcú mať jednoducho administratívne starosti s vakcínami. Tak toto isté povedala aj teraz pani ministerka, že jedným z dôvodov, aby som bol korektný, je minimalizácia administratívnej záťaže.

    Poisťovne dnes dávajú lekárom preddavky na vakcíny, to znamená, lekári nemusia tieto vakcíny platiť z vlastného vrecka. Je to skutočne len a len pohodlnosť niektorých lekárov a zvyk zo socializmu, že sa pacient postará o všetko sám. Myslím si, že mali by sme si to všimnúť dnes, že socializmus už dávno neskončil, že už dávno skončil, pardon.

    Na záver mi dovoľte citovať z dôvodovej správy tohto zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky. Citujem: "Navrhované úpravy nijakým spôsobom nemenia pôvodný zámer zákona, ktorý spočíval najmä v sprísnení regulácie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a tiež v zadefinovaní osobitného procesu rozhodovania vo veciach kategorizácie, vrátane zavedenia elektronickej formy komunikácie." Vzhľadom na to, že aj podľa ministerstva nejde o žiadne zásadné zmeny, žiadam pani ministerku, aby túto zbytočnú novelu zákona stiahla z rokovania Národnej rady. Bolo by lepšie, aby sa ministerstvo sústredilo na to, ako na liekoch ďalej šetriť, ako skutočne hľadať nástroje na to, aby nám nerástol trh s liekmi, aby nerástol rast farmaceutickej spotreby tak, ako to bolo v rokoch 2005 a 2009 a v roku 2010. Aj vďaka referencovaniu na priemer šiestich cien za ministrovania Richarda Rašiho sa podarilo tento rast zastabilizovať, dokonca ho v minulých rokoch znížiť na mínusové hodnoty. Malo by sa sústrediť na to, ako skutočne usporené peniaze prerozdeliť efektívne do zdravotníctva a nie ako zvyšovať zisky farmaceutických firiem a preniesť zodpovednosť za vakcíny z lekárov na pacientov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie, páni poslanci Vašečka, pani poslankyňa Horváthová, pán poslanec Raši, Mičovský a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pán predseda. Prepáčte, nedalo mi ako učiteľovi, na toto som musel zareagovať. Mňa, keď žiaci opravia, tak ich pochválim, že dávajú pozor. Tak pred chvíľou sme počuli, ako aj reagoval pán poslanec Uhliarik, že pán Raši urobil obdivuhodný výpočet, v ktorom je 30 oveľa lepšia ponuka ako 30, a potom pán Uhliarik zase urobil výpočet, v ktorom namiesto priemeru 30 vyrátal 45. Takže vás povzbudzujem, páni, aby ste tak pozornejšie používali matematiku a príklady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som čakala, že pán bývalý minister Uhliarik sa dotkne problematiky vakcín, keďže to bol jeho návrh, aby sa zmenil systém dodávania vakcín. Keďže som aj pediater, aj verejný zdravotník, dala som si tú námahu a opýtala som sa aj odborných obcí, aj lekárov samotných, aj pediatrov, aj všeobecných lekárov, ako sa vyrovnali s touto zmenou. Neviem, či viete, bol dokonca urobený aj taký výskum, myslím si, že pod vedením pána prof. Dlholuckého, že ako sú pediatri spokojníso zmenou tohto zákona. A musím povedať, že z jednej strany chápem váš zámer, chápem aj to, že sa snažíte, aby vakcíny boli bezpečné, aby sa nestávalo, že sám rodič si po ne ide, na druhej strane sami pediatri opakovane myslím, že apelovali na vás, že k takýmto veciam nedochádzalo, dokonca niektorí sa zaručili, že to nebolo takto, tie vakcíny takto neboli dodávané, ako ste vy popísali. A neviem, či viete, veľa pediatrov aj pozastavilo očkovanie, keďže nemali peniaze na to, aby zakúpili veľké množstvo vakcín. Keď majú veľa detí na ambulanciách, nemôžu si dovoliť na mesiac dopredu nakúpiť vakcíny, ktoré je otázne, či im budú preplatené, alebo nebudú. A plus nehovorím o tej administratívnej záťaži, ktorá tam je.

    Čiže otázne je, čo je väčšie riziko, či ako - o tom sa nemusíme baviť, že tie vakcíny boli na ambulanciách podľa mňa dodávané tak, ako boli, lebo ja som sám pediater a viem, ako to je - ako sa to robí na ambulancii, alebo je väčšie riziko, keď deti nezaočkujeme a budú sa kopiť tie, ktoré nie sú zaočkované, a budeme tým podporovať antivakcinančné kampane a podobné veci. Čiže v tomto ja vidím oveľa väčšie riziko.

    A čo sa týka všeobecných lekárov pre dospelých, viem o tom, že väčšina z nich si na to zvykla. Je to spojené s tým, že nemajú tak veľa tých vakcinácií ako detskí lekári, čiže nie sú až tak proti tomu, ale obvodní pediatri majú s dodávkou problémy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Čiže keďže nám čísla nad desať nejdú, tak skúsim čísla do desať. Tento zákon, keď bol predložený, prvú nevôľu urobil práve medzi farmaceutickými firmami, práve kvôli tomuto návrhu. To znamená, že sa ich to dotkne, čiže ceny liekov pôjdu nižšie. A naozaj sa stáva, že v krajine, kde liek stojí euro, v druhej a tretej s najnižšou cenou sú to 4 eurá a v ďalších viac a viac. A práve v týchto prípadoch, pretože tieto výkyvy sa nám dejú, sa druhá najnižšia cena stáva cenou vyššou, akou je cena a teda priemer troch cien sa stáva cenou nižšou, ako je cena druhá najnižšia v rámci Európskej únie. A naozaj, keby sa to nedotklo farmafiriem z hľadiska ich biznisu negatívne, tak by sa určite neozývali a nevystupovali proti tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď som sa zoznamoval s týmto zákonom a teraz tieto vystúpenia mi pripomenuli dva obrazy, aspoň tak mi nabehli do mysle. Sú to obrazy nie možno odborné, ale skôr tak uživateľsko-pacientské.

    Prvý obraz je obraz pacienta, ktorý je posielaný tu s fľaštičkou, tu so vzorkou, tu po nejaké lieky, hore-dole, a miesto toho, aby bolo jedno konkrétne miesto, na ktorom by mal vybaviť všetky svoje oprávnené požiadavky, tak často behá po oddeleniach dezorientovaný, čo všetko kde treba zaniesť a preniesť. To je obraz, ktorý myslím, že je nedôstojný modernej nemocnice.

    Druhý obraz, ktorý mi napadol, je obraz lekára, ktorý miesto toho, aby využil každú chvíľu na to, aby vo svojej preťaženej ambulancii sa venoval pacientovi a rozmýšľal čo najúčinnejšie a najkvalitnejšie podať svoje vedomosti tak, aby sa prejavili v čo najrýchlejšom vyzdravení pacienta, tak sa zaťažuje nejakou administratívou, rozmýšľa, či má dosť peňazí na účte, koľko má mať nejakých ampuliek, koľko nejakých vakcín. Tiež si myslím, že to je nedôstojný obraz. A tiež sa mi zdá, že by sme ho mali vyčiarknuť, alebo sa snažiť o to, aby bol vyčiarknutý zo života našich zdravotníckych zariadení.

    Tak mi z toho vyplýva taký záver, že dohodnime sa na takom riešení zákona, ktoré ozaj oslobodí pacienta od toho, aby behal s vakcínou a donášal ju hore-dole, a zároveň lekára oslobodí od toho, aby sa zamýšľal nad touto administratívou. To znamená, nech si biznis - lebo súhlasím s tým, že iste lieky sú veľký biznis a vakcíny detto - nech to rieši lekárnik šikovný, nech zálohuje lekára, nech mu poskytne dostatočné množstvo na to, aby ich mal k dispozícii tak, aby nestrácali na kvalite, aby neboli ohrozené, a nezaťažujme jednoducho ani lekára administratívou, ani pacienta behaním s fľaštičkami z jedného oddelenia na druhé.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, milí kolegovia, ja by som tento návrh zákona čiastočne chcel aj podporiť, aj privítal ho, a to vzhľadom na negatívne reakcie mnohých obvodných lekárov, zvlášť pediatrov, ktorí mali problém s tými vakcínami. Tie vakcíny naozaj boli problémom. Na druhej strane si uvedomujem aj tú vec, ktorú pán minister alebo bývalý minister tuná ako hovorí, že nepatria do rúk pacienta, aby nepoškodili pacienta. Áno, prináša to i určité riziko, ak by tá matka šla do lekárne a nešla späť k svojmu pediatrovi, tak naozaj je tu to možné riziko. Veľakrát v praxi ale to vyzerá aj tak, že síce lekár predpíše túto vakcínu, ale sestra je tá, ktorá vyberie tie vakcíny. Teda nie je to celkom tak, že ten rodič alebo pacient si ide pre tieto vakcíny.

    Pediatri v dnešnej dobe sú, dovolím si povedať, že nie maximálne vyťažení, ale preťažení. Jednak aj vysoký vekový priemer, ktorý u pediatrov je nad 50 rokov. Chýba tuná náhrada, nevieme, čo bude o pár rokov, kto bude sa starať o naše deti. Toto je veľký problém. Ale naozaj pri tej práci a zvlášť, keď sú epidémie a chrípky, tak ako je teraz chrípkové obdobie, keď by ste si mali len vypočuť osemdesiat ľudí, osemdesiat pacientov alebo až stodvadsať, kedy koľkokrát v týchto ambulanciách je, a nieto ešte zabezpečovať vakcíny a zaťažovať týmto ako lekárov.

    Čo sa týka zase ceny lieku, ja tom to naozaj tiež tak pozorne počúval, pani ministerka, tak toto by som naozaj, chýba tu troška ako naozaj tá analýza. A tie priemery, naozaj aj ja som sa usmial, že ako ich rátame, 50, 30 a 10. To matematika...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, prihláste sa, pán poslanec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. No naozaj nám dnes matematika moc nejde, ani predsedovi zdravotníckeho výboru, ani mne. Aspoň vidíte, že aké je toto stanovovanie zložité. Skúsim byť vecný.

    Pani doktorka Horváthová, naozaj ste trafili klinec po hlavičke. Povedali ste jednu veľmi zásadnú a dôležitú vec, aby očkovanie a vakcíny boli bezpečné. A preto toto je ten dôvod, prečo sme toto urobili, aby skutočne sa živou vakcínou, ktorú mamička dá z lekárne do auta, aby po dvoch hodinách táto živá vakcína nebola v podstate neúčinná a aby sa neočkovalo v podstate destilovanou vodou. Toto je skutočne ten vecný zámer.

    A pán Mičovský povedal, že čo keby tu bol nejaký spôsob, aby to ani jedna, ani druhá strana, aby bolí zabezpečené aj bezpečnosť a aby v podstate lekári nemali s tým žiadne alebo menej starostí. No ono to tak takto fungovalo. Pani ministerka, vy viete, že fungovalo to pred ministrom Zajacom. Vakcíny boli zabezpečované Úradom verejného zdravotníctva a my môžeme ešte mnohé milióny eur ušetriť aj práve centrálnym nakupovaním vakcín. Choďte do toho! Plne to podporím, celé KDH to podporí. S tým, že poďme naozaj riešiť vecnú stránku veci. Nech znova Úrad verejného zdravotníctva práve obstaráva tieto vakcíny a budú si tak, ako to bolo kedysi, a toto lekári aj privítali a toto vám povie aj pediatrická spoločnosť, aj Slovenská lekárska komora, sekcia pediatrickej spoločnosti, že toto bol najlepší systém. Nech sa páči, poďme toto urobiť.

    Čo sa týka pána predsedu zdravotníckeho výboru Rašiho. Ďakujem za vecnú pripomienku, ale ty vieš, že pri zisťovaní cien, či už priemeru šiestich alebo troch, je veľmi ťažko zistiť v iných krajinách túto cenu. Preto je administratívne jednoduchšie dať určitú cenu.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, vážené pani poslankyne, pardon, je hanba, že zrovna ja som zabudla, ospravedlňujem sa. Jednoznačne musím k predloženému návrhu, tak ako vlastne k celému komplexu zdravotnej politiky v oblasti liekov povedať jedno. Nie je pravda, že lieky zdražia. Lieky zlacnejú. Takisto ako liečenie liekmi pre pacientov v úpravách, ktoré prijímame, zlacnie.

    Hovorili ste, že niet zásadného rozdielu. Zásadný rozdiel v liekovej politike na ministerstve pod mojím vedením je, že vraciame pacientom sociálnu liekovú politiku. Pre mňa úspora nie je presun časti ceny do peňaženky pacienta. Pre mňa je úspora zníženie ceny lieku.

    Čo sa týka najnižšej, priemeru troch najnižších cien, musím povedať, že prijatím tohto zákona sa základný spoločenských konsenzus, že dva plus dva sú štyri a 30 deleno 3 je stále 30, 10, už to nejde ani mne, je to tu nejaké nákazlivé, nemení. Ale rozumieme sa, že to nie je o takýchto drobnostiach. Je to zásadná zmena z toho dôvodu, že skutočne sa jedná o výrazne spravodlivejšie stanovenie ceny v dôsledku zohľadňovania kurzov a cien v jednotlivých krajinách. Čo je podstatné pri prijatí komplexu zmien, ktoré sme pripravili, už prestane bezbrehé navyšovanie doplatkov pacientov, najmä v tých častiach, ako boli, v poslednej dobe sme boli svedkami pri kardiochorobách. A nebude to len úspora na strane poisťovne. Základnom našej politiky je okrem neustáleho tlačenia na nižšie ceny a naozaj musím potvrdiť, že pre mňa je správnosťou tejto cesty potvrdenie aj zásadný rozpor, ktorý práve predstavitelia farmaceutického priemyslu vzniesli aj na hospodárskej a sociálnej rade, a ktorí jednomyseľne tam tvrdili, že sa jedná o ďalšie zníženie cien, ktoré už nie je pre nich únosné.

    Tu zase počúvam, že predmetná úprava prinesie cien zvýšenie. Jednoznačne musím zaujať postoj, lieky zlacnejú. Doplatky prestanú bezbreho rásť. Znova musím povedať, že 4 mil. - áno, je to naozaj, ja nemusím dokazovať, že niečo úžasnejšie vymyslím ako vy, pán poslanec, podstatné je ten dôsledok - dôsledok ale je, že tie 4 mil. sú v tejto chvíli, najmä sú úsporou v zdravotných poisťovniach, kde, áno, je to používané pre nás všetkých, ale za akú cenu. Za cenu absolútneho zvyšovania doplatkov do takej miery, že nám prichádza k podliečovaniu. My nie sme v situácii, aby naši pacienti, ktorí v tejto chvíli čelia hospodárskej situácii takej, aká je, boli predmetom každého kvartálu zvyšovania doplatkov v takto širokom spektre. Preto sme pripravili komplex opatrení. Na jednej strane áno, nastolenie, všetci to vieme, nie je to len výmysel, ktorý sa stal za niektorého toho ktorého ministra, že je stále potrebné tlačiť ceny liekov dole, ale znova hovorím, celú cenu lieku, nie iba úhradu zdravotnej poisťovni na úkor zvyšovania doplatku pacientov.

    Chcem veľmi poďakovať pani poslankyni, že si dala naozaj námahu, okrem toho, že to pozná z vlastnej praxe, a pozisťovala, ako je to ohľadne očkovania, výsledky tej. Takisto vy ste nazvali našu novelu zbytočnou. Táto snaha bola zbytočná, pretože za celý čas fungovania očkovacieho procesu, tak, ako bol, neprišlo k jedinému poškodeniu zdravia v dôsledku narušenia chladového reťazca, citujem teraz z novely. Bola to zásadná a prvá požiadavka, ktorá rezonovala už za vášho pôsobenia, pán poslanec, a veľmi rezonovala hneď, ako som nastúpila. Musím, bohužiaľ, potvrdiť, je významný pokles zaočkovanosti v povinnom očkovaní, najmä starších detí, u ktorých sa dá odložiť očkovanie.

    Rovnako ako musím povedať, že prečo sme pristúpili aj k úprave znova antipsychotík, pretože nám začínajú chodiť podliečení pacienti, necítia sa dobre. Máme toto podložené, konzultovali sme to. Prečo sme pristúpili k tejto úprave, tak je, pretože všetky naše kroky sú vždy podložené konzultáciami s odbornou verejnosťou. Možnože keby ste viac hovorili s odbornou verejnosťou, nemuselo vôbec dôjsť k tomu stavu. My naozaj máme veľký problém s antivakcinačnou kampaňou. Vieme dobre, že sú tu rôzne vplyvy, ktoré vstupujú práve do vakcinácie. Pri vyničení ťažkých zásadných smrteľných chorôb nič lepšie ako vakcinácia sme ešte nevymysleli a všetci spoločne ju musíme podporovať tak, ako všetky ostatné preventívne opatrenia.

    V tejto chvíli musím povedať, že základom nášho smerovania je jednoznačne: áno, zvýšiť okamžite, vrátiť zaočkovanosť na pôvodné čísla, pretože tie detičky nám rastú. My musíme zakročiť už teraz, keď tu máme generáciu, ktorá, každým mesiacom sa im to očkovanie odkladá. Po druhé, jednoznačne lieky zlacniť, a to znamená, znížiť celkovú ich cenu. Nie iba presun úhrady zo zdravotnej poisťovne na pacienta. Stabilizovať a zabrániť rastu doplatkov tak, ako sme toho svedkami dnes. A to je výsledkom toho, toto bude výsledkom prijatia komplexu opatrení, ktoré sme spoločne na ministerstve zdravotníctva pripravili v liekovej politike. Čiže ešte raz, som o tom presvedčená, lieky zlacnejú a prestanú nám bezbreho rásť doplatky pre pacientov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 326/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 244/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 225. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 213.

    Pani ministerka, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 225.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch, zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 24/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca. Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú doterajšie ustanovenia o výrobe humánnych liekov, veľkodistribúcii humánnych liekov a výdaj humánnych liekov za účelom zabránenia prieniku falšovaných liekov do legálneho dodávateľského liekového reťazca. Navrhujú sa aj ďalšie zmeny, ktoré prispejú k sprehľadneniu a skvalitneniu procesov zaobchádzania s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami najmä v rámci poskytovania lekárenskej starostlivosti.

    V čl. II sa dopĺňajú správne poplatky za nové činnosti ustanovené v návrhu zákona. V čl. III sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zámerom je spresnenie a úprava ustanovení platného zákona a jeho zosúladenie s terminológiou zákona č. 362/2011 Z. z..

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • 50.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods.3 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 225). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Prijatie zákona nezakladá nároky na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie. Predložený návrh zákona bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zriadi systém včasného varovania, aby sa zabránilo výdaju falšovaných liekov pacientom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 213 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem pani predsedajúca, skončil som.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sú prihlásení pán poslanec Uhliarik, pán poslanec Novotný, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dávam slovo pánovi poslancovi Uhliarikovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka parlamentu. Vážená pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril aj k predkladanej novele zákona č. 362 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Keď som začal čítať túto novelu zákona, alebo, respektíve predkladaný návrh, nebol som si istý, či ide o návrh z dielne ministerstva zdravotníctva, alebo z dielne asociácie farmaceutických spoločností, alebo z dielne nejakých lekárnických lobistov, pretože táto novela prináša výhody, určite áno, ale zatiaľ som nenašiel žiadnu výhodu pre pacienta. No možno sa dočkáme pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní, ktoré budú na pacienta myslieť viac.

    Výsledkom tejto novely je, že niektorí lekárnici, ktorí nechcú dávať zľavy, budú ešte viac zarábať. Možno ste zachytili v médiách, že na Slovensku je ročne vyzbieraných na doplatkoch okolo 180 mil. eur. Toto sú peniaze, ktoré by mohli byť menšie, toto sú peniaze, o ktoré by mohli pacienti platiť za doplatky menej. Farmaceutické firmy budú ešte viac nie zarábať, ale zabávať lekárov, pretože ak si dobre prečítate, zákon ide povoliť voľnočasové aktivity, ktoré si myslím, že naozaj nebolo nutné meniť. Pretože viete, že v poslednom návrhu zákona, kedy sme zakázali vstup reprezentantom farmaceutických firiem počas ordinačných hodín a prísne sme obmedzili kongresy, alebo teda vzdelávacie aktivity iba na vzdelávanie lekárov a zakázali sme voľnočasové aktivity, tak teraz nejakým zázračným spôsobom tieto prísne kritériá uvoľňujeme alebo sa uvoľňujú. V celej Európe sa to sprísňuje. V Maďarsku napríklad za jedného reprezentanta musí farmaceutická firma štátu zaplatiť vyše 20 000 eur. Vo Švédsku napríklad reprezentant môže navštíviť lekára iba dvakrát ročne. My im ideme povoliť voľnočasové aktivity, toto si fakt nemyslím, že má niečo spoločné so vzdelávaním lekárov.

    Veľmi dobre si pamätám na hodiny rokovaní, kedy zástupcovia lekárnickej komory hovorili, že oni bránia svoje záujmy. Zdá sa, že zmena vlády im veľmi pomohla. A táto novela zákona sa dostala až do parlamentu prostredníctvom vlády a zdá sa, že naozaj tie ich záujmy sú v tomto prípade zabezpečené. Chcem len upozorniť poslancov, že nerokujeme asi o novele zákona z dielne ministerstva zdravotníctva, ale lobingového združenia, ktoré chráni záujmy svojich členov.

    Kľúčovou zmenou, ktorú lekárnici navrhujú, je zákaz vernostných systémov. Inými slovami zľavy na lieky pre pacientov, ktoré predpisujú lekári, toto je dôležité si uvedomiť, na lieky, ktoré predpisujú lekári. Ak by ministerstvo zdravotníctva podľa mňa písalo tento návrh zákona, musel by tam byť zákaz zliav aj na voľnopredajné lieky, pretože hlavným argumentom ministerstva zdravotníctva a pani ministerky je, že ľudia užívajú zbytočne veľa liekov. Pani ministerka, v dobrom vám chcem vysvetliť, že toto neovplyvní spotrebu liekov, že recept, mnoho lekárov tu sedí, píše lekár a nepíše si ho sám pacient. Nie je možné, aby ľudia užívali viac liekov, ak by, na predpis, aj keby by všetky stáli čo i len jeden cent. O ich počte skutočne rozhoduje len lekár. Je absolútne nepochopiteľné, že ministerstvo zdravotníctva nechce aby ľudia ušetrili na liekoch.

    Takže ešte raz, ministerstvo zdravotníctva ide rušiť možnosť zľavy liekov na predpis, nie na voľnopredajné lieky. Len v jednej sieti lekární ušetrili ani nie za rok pacienti na liekoch viac ako 2, 4 mil. eur. Na zdravotné poistenie, alebo teda zdravotná poisťovňa dostala polovicu, čiže zhruba milión eur. Občania, vieme, chodíme medzi ľudí, chodíte vy, vládni poslanci, my, opoziční poslanci, vieme, že v súčasnej dobe nie je ľahký život. Vieme, že nemajú vysoké platy. A v dobe, keď sa ide zvyšovať daň alebo dane, keď sa idú zvyšovať odvody vďaka, alebo vďaka konsolidácii verejných financií, myslím si, že akákoľvek zľava, ktorá je poskytnutá pacientovi alebo občanovi, je pre nich dobrá. Pani ministerka, si myslím, že podľahla lobingu lekárnikov, ktorí sa nechcú s pacientmi deliť o zľavy, ktoré im poskytujú distribútori liekov. Toto je pravý argument novely, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva.

    Druhým bodom alebo druhou podstatnou zmenou je, že táto novela ruší siete lekární. Ja budem citovať Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý v tejto MPK alebo teda v rámci MPK vzniesol túto námietku, toto nie sú slová opozičného poslanca, alebo nejakého klubu opozičných poslancov, ale Protimonopolného úradu, citujem: "Toto ustanovenie je výrazným zásahom do podnikateľského prostredia, ktorý podnikateľom podnikajúcim v oblasti poskytovania lekárenskej starostlivosti znemožní ich ďalší rast." Predkladateľ, čiže v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva, pritom v dôvodovej správe návrhu neuviedol žiadne dôvody, ktoré by ho viedli k takejto prísnej regulácii. Opakujem, Protimonopolný úrad povedal, ministerstvo alebo predkladateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by ho viedli k takejto prísnej forme regulácie. Čo k tomu viac dodať? Mnohí z vás, ktorí tu sedíte, ste zdravotníci. Vieme, že aj za ministrovania Ivana Valentoviča a Richarda Rašiho siete fungovali. Siete fungovali ale potichu, siete fungovali tak, že za každou jednou lekárňou bol jeden majiteľ, ale samozrejme niekde sa to zlievalo, ale neboli absolútne kontrolovateľné. Práve mojou, mojím zákonom, alebo z dielne ministerstva zdravotníctva za môjho ministrovania sme chceli zvýšiť kontrolu týchto sietí. Žiaľ, toto znova bude v úrovni pravdepodobne šedej zóny. Ich administratíva, keď sa to vráti naspäť, siete budú fungovať, možno bude drahšia, možno bude zase za nejakou jednou osobou, ale navonok to bude vyzerať tak, že siete nefungujú. Myslím si, že toto, asi by sme takýmto spôsobom nemali postupovať. Ak toto opatrenie má pomôcť zdravotníctvu - a naozaj dávam teraz len čiste taký možno polo, položartovný alebo polohumorný názor - obávam sa, že by, budúci rok ministerstvo zdravotníctvo navrhne zrušenie firiem, možno ktoré vlastnia záchranky, alebo zrušenie siete záchranárskych firiem, a každú sanitku možno bude môcť vlastniť len jej šofér, ktovie.

    Farmaceutickým spoločnostiam sa v pôvodnom zákone zakázal sponzorovať výlet alebo voľnočasová, zakázala sponzorovať voľnočasová aktivita pre zdravotníckych pracovníkov. Pravdepodobne asociácia farmaceutických spoločností tak isto veľmi dobre zalobovala, inak si nie je možné vysvetliť, prečo sa v tejto novele skutočne objavilo povolenie pre farmaceutické firmy znova platiť 20 % voľnočasových aktivít. Odborne sa to skrylo pod formuláciu, citujem, "že súčasťou podujatia môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % z celkového času podujatia". Čiže päť dní počúvam odborné argumenty a potom relaxujem za peniaze farmaceutických firiem. Ak chce ísť niekto lyžovať, alebo na pláž, podľa mňa, podľa nás by si to mal zaplatiť sám. Lebo zdravotníctvo sa nikdy nezbaví tieňa podozrenia, že lieky sa predpisujú nielen na Slovensku, ale všade inde, hocikde na svete, že lieky sa predpisujú na základe toho, ktorá farmaceutická firma im ponúkne benefit. Nehovorím, že toto je najvypuklejší problém. Ale prečo znova chceme tento tieň podozrenia na našich lekárov dávať? Prečo zase dávame do zákona niečo, čo uvoľňuje prísne kritériá, proti ktorým v podstate bojuje celá Európa?

    Na záver mi dovoľte povedať, že ma veľmi mrzí, že tieto novely zákonov sa prestali písať na ministerstve zdravotníctva, ale prichádzajú skutočne od, ako som povedal na začiatku, od rôznych lobistov. A táto novela zákona naozaj neprináša žiadny benefit pre pacienta, naopak, opakujem, berie zľavy na lieky a prináša množstvo benefitov pre tých, ktorí na zdravotníctve zarábajú. Táto novela zákona vojde do dejín ako ukážka toho, čo dokáže dobrý lobing.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Raši a pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Všetkým, ktorí teda si pamätajú pôsobenie pána bývalého ministra, teda chcem dať do pozornosti, aby si pozreli, ako stúpali doplatky za jeho pôsobenia, lebo naozaj toto obdobie je charakterizované najvyšším, enormným vzostupom doplatkov pre pacientov. A celá úspora sa robila na tom, že pacient hradil svojím doplatkom časť zdravotnej starostlivosti. A vyvrcholením bola posledná kategorizácia, ktorá sa premietla prednedávnom, keď stúpli doplatky pre kardiakov o mnoho desiatok eur.

    Druhá poznámka, z hľadiska farmafiriem zavádza sa ďalšia vec, ktorá doteraz nebola, a totiž to, že sa návštevy farmaceutických reprezentantov budú zverejňovať na webe. Čiže každý, každý, aj pacient, aj poisťovňa, aj ministerstvo, každý si bude môcť pozrieť, aká firma navštívila akého lekára a bude si vedieť porovnať, či táto návšteva náhodou neindukovala preskripciu. Čiže je to ďalšia vec. A mnohým sa to nepáči. Ale bude jasné, ktorá firma za ktorým lekárom bola, a bude ľahko zistiteľné, či návšteva neovplyvňuje preskripciu liekov.

    A čo sa týka tých 20 % voľnočasových aktivít. Zákon, ako ho, ako bol predložený pánom ministrom Uhliarikom, neumožňoval, neumožňoval počas kongresu ani coffee break, ani obed, pretože nula času mohlo byť venované voľnočasovým aktivitám. A voľnočasová aktivita je, bohužiaľ, do toho spadá aj obed. Čiže tým zákonom sa úplne narušil systém konania odborných podujatí a ich normálne fungovanie a priebeh. Čiže nie je to žiadna lyžovačka, ide o to, aby sa počas, mohli ísť lekári alebo sestry alebo zdravotníci, ktorí sú na kongresoch, naobedovať, aby mohli mať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Keď niekto si chce kúpiť dovolenku včas a dostane na to zľavu, tak sa mi to zdá logické. Alebo keď niekto zájde do obuvi a dajú mu tam ponuku, že keď si kúpi dva páry papúč, tak tie tretie sú zadarmo, tak sa mi tiež zdá, že je to celkom primeraná marketingová stratégia.

    Voľajako mi tu nepasuje, že pri takej vážnej veci, ktorá má tak málo z pohľadu pacienta s obchodom, chceme sa hrať tak trošinka na marketingových stratégov a poskytovať nejakú rôznu sadu zliav. Ja to teda tak cítim a tak to aj poviem, že rozhodne to považujem za také zástupné riešenie podstaty, ktorá je v zdravotníctve taká zlá a taká vážna, a to je to, že máme zdravotníctvo problematické, zaťažené mnohokrát balastnými nákladmi, a že ozaj často máme pocit, že melie dosť z posledného.

    Preto si myslím, že by sme sa nemali sústrediť v tomto prípade na také veci, ako je systém zliav, lebo to naozaj pôsobí dojmom, že tu niečo chceme urobiť len tak akože, takú drobnú nejakú úľavu pre toho pacienta, ale neriešime tú podstatu. Preto celkom súhlasím s tým, že zľavy do takej vážnej veci, ako je práca s liekmi, ktoré človek musí zobrať nie kvôli tomu, že chce, ale že lekár tak rozhodol, jednoducho mi to nepasuje.

    A to, čo, pán Uhliarik, ste spochybňovali, že vlastne v tej časti tých nekomerčných, alebo teda veci, ktoré sú voľnopredajné, tam tie zľavy akože nedáva tento zákon. No práve naopak, keď niekto chce si kúpiť sadu vitamínov a k tomu ešte teda mu ten lekárnik povie, že keď si kúpi teda päť sád, takže ešte môže dostať aj nejaký iný vitamín, tam by som to nebral. Len ešte raz, lieky sú príliš vážne na to, aby sme sa bavili o zľavách a aby sme pacienta odpútavali týmto smerom. Jednoznačne si myslím, že to sem nepasuje a že chceme tým zastrieť oveľa vážnejšiu podstatu. A tú riešme!

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec, na...? Ale treba sa prihlásiť, pokiaľ sú faktické poznámky. Takže - a nie péčkom, ale trojkou, aby ste mali dve minúty - nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za vecnú diskusiu. Pôjdem odzadu.

    Pán poslanec Mičovský, vo všetkej úcte, vitamíny ale nie sú voľnopredajné lieky, ale výživové doplnky. Hovoríme o voľnopredajných liekoch, kde rôzne zľavy môžu zvyšovať spotrebu, napríklad Ibuprofen, napríklad Paralen a tak ďalej, to znamená, tam môžu zvyšovať. Nehovorím o výživových doplnkoch typu vitamíny. To sú dve rôzne veci.

    Čo sa týka pána poslanca Rašiho, zároveň sa tu dnes tvrdí na jednej strane, že vzrástli doplatky, povedzme o 200 eur, zároveň sa tvrdí, že sa mojou liekovou politikou ušetrí 4 mil. eur mesačne. Pán predseda výboru, ty vieš a pravda je taká, že v každej skupine liekov je taký, ktorý má doplatok do jedného eura. To znamená, že liek, ktorý má vyšší doplatok, sa dá nahradiť buď jedným, alebo kombináciou dvoch s minimálnym doplatkom. Myslím si, že toto je vecná, vecná vec.

    Beriem a uznávam a naozaj podporujem to, že budú sa zverejňovať návštevy farmaceutických reprezentantov na webe, lebo je to sprísnenie. Otázkou mojou je ale, kto to bude kontrolovať? Kto to bude dávať na web? Bude to lekár alebo farmaceutická firma?

    Čo sa týka obedu, no, to snáď nie. Hovoríme o tom, že farmaceutická firma bude môcť sponzorovať 20 % voľnočasovej aktivity. A Zákonník práce hovorí predsa o obedňajšej prestávke. Toto by nemalo byť zmyslom zákona o lieku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil aj k tomuto návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach v prvom čítaní. A musím konštatovať to, čo som povedal vo svojom vystúpení aj k zákonu o rozsahu, že vláda sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov. Trčí to aj z tohto zákona, že je to lobistický zákon. Myslím, že môj predrečník to celkom dobre pomenoval. A pokúsim sa vám ponúknuť nejaké ďalšie prirovnania a obrazy, aby ste ten pohľad na to mali čo najkomplexnejší, ale naozaj, tento zákon je napísaný v záujme ziskov farmaceutických firiem, v záujme niektorých lekárnikov, ktorým sa nepáči dávať zľavy a chcú mať vyššie zisky. Je to pochopiteľné, že chcú mať vyššie zisky, ale ja si na rozdiel od mojich ctených kolegov myslím, že nie je žiadny problém v tom, aby existovala možnosť dať legálne zľavy v lekárni a kontrolovať tieto legálne zľavy v lekárni. Faktom je, že po schválení tohto návrhu zákona tak, ako je predložený do Národnej rady, a ja verím, že dozná ešte zmien v druhom čítaní, to bude v praxi reálne znamenať, že zdražejú lieky pre chorých a dôchodcov.

    Ak by som mal začať s niektorými opatreniami tohto návrhu zákona o lieku, možno by som začal s tým, s ktorým skončil môj predrečník. Možno by som začal s tým, že zákon o lieku z roku 2011 mal jeden veľmi dôležitý moment, ktorý bol vtedy v súlade so všetkým, čo presadzovala vláda Ivety Radičovej, mal výrazný protikorupčný moment. Skutočnosť, že sa nám podarilo zakázať, aby som hovoril veľmi jednoducho, večné návštevy farmaceutických reprezentantov v ambulanciách, otravovanie lekárov stále nejakými novými prípravkami a novými výrobkami, bolo zo začiatku odmietané lekárskou obcou. Tí nevedeli, čo to vlastne bude znamenať. Dnes v podstate už ani nepočuť kritiku zo strany lekárov na to, že sa im nepáči, že za nimi nechodia farmaceutické firmy. Práve naopak, mnohí si to pochvaľujú, že majú viacej kľudu na pokojnú prácu, na vyšetrovanie pacientov a nemusia v pracovnej dobe riešiť to, že majú plnú čakáreň a stále im niekto klopká na dvere. To je skutočnosť. Faktom je, že tento návrh zákona veľmi opatrne, veľmi potichu, ale veľmi zreteľne znovu púšťa možnosť farmaceutickým firmám, ich reprezentantom, korumpovať lekárov. Lekári si to veľmi neprajú, verte mi. Skôr je to záujmom farmaceutických reprezentantov, aby sa vedeli dostať bližšie k týmto lekárom. Nebudem o tom veľa rečniť, prečítam vám niektoré z opatrení, ktoré sú navrhované v tomto zákone.

    "Súčasťou odborných podujatí môžu byť sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % podujatia." To asi nebude len coffee break. Tak dlho som nikdy nepil kávu, 20 % kongresu. Alebo ďalšie: "Povinnosť držiteľa registrácie humánneho lieku alebo sprostredkovateľa vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia." Načo má farmaceutická firma dávať nejaké peňažné alebo nepeňažné plnenie lekárovi?! To je čo za moment? Čo tým chceme povedať? Čo je zámerom ministerstva zdravotníctva, že tak trošku môžu ich osloviť peňažným a nepeňažným plnením? Veď treba len čítať, čo je tam navrhnuté. Alebo ďalšia formulácia: "Zľavou nie sú vzorky liekov, nekategorizované lieky, pomôcky a potraviny, ani pohostenie na odbornom podujatí." Čo je to pohostenie? Obed? Coffee break? Raut? Veľmi potichu, veľmi diskrétne, ale je to tu. A je to, opakujem, skôr v záujme farmaceutických reprezentantov ako lekárov. Tí sa toho tak veľmi nedožadujú.

    Druhým momentom, ktorý prináša táto novela zákona o lieku, je, že sa rušia vernostné systémy. Ak chcete, veľmi jednoducho, rušia sa zľavy v lekárňach na recepty, respektíve na lieky predpísané na recept, ktoré boli poskytované za nejakých legálnych zrozumiteľných pravidiel. Ono aj predtým boli vernostné kartičky na voľnopredajné lieky. Ono aj predtým sa pripisovali nejaké body, ale všetko bolo tak, že je, aj nie je. Viete, problémom slovenského zdravotníctva v mnohých oblastiach je, že tak trošku je, aj nie je. My máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale švédsky nezávislý tím, ten povedal, že sa tu dopláca 20 až 25 % v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, bezplatnom slovenskom zdravotníctve.

    Viete, toto je ďalší príklad, že teda tvárime sa, že zľavy nie sú, ale zľavy reálne sú. No tak, zákon z roku 2011 zaviedol pravidlá, za akých pravidiel je možné poskytnúť zľavu, sú legitímne, legálne tieto zľavy a musí byť poskytnutá zľava do výšky 50 % aj pre zdravotnú poisťovňu. Chceli to sami lekárnici, aby bola kontrola, aby niekto nezačal dampingovať, aby sa vedelo skontrolovať, koľko vlastne reálne dáva tá-ktorá lekáreň zľavu.

    Treba povedať, že zrušenie vernostných systémov alebo zliav v lekárňach na lieky predpísané na recept odôvodňuje ministerstvo zdravotníctva značne zmätočne. Argumenty sú dva, že "zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární", a že, ten druhý, "na najvyššiu možnú mieru sa odstránia praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, takzvaných voľnopredajných liekov".

    Dámy a páni, buďme, ostanem v odbornej rovine, ja sa do tých osobných invektív nebudem púšťať, aj keď sú tu o to pokusy, a budem sa snažiť argumentovať. Najprv k tomu prvému, že teda zrušením vernostného systému sa posilní zdravotnícky charakter verejných lekární. Ďalej sa tam uvádza, že teda vernostný systém oslabuje odborný charakter lekárenskej činnosti a že konkurenčný boj o pacienta sa má viesť na odbornej úrovni. Tieto tvrdenia považujem za značne zavádzajúce, pretože zdravotnícky charakter lekárne vyplýva z poskytovania zdravotnej lekárenskej starostlivosti ako takej, pričom rozsah a podmienky jej poskytovania, ako aj požiadavky na kvalitu a odbornosť sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Samotný vernostný systém preto nemá, ani nemôže mať žiadny priamy vplyv na kvalitu a odbornosť poskytovanej lekárenskej starostlivosti. Kvalitu a odbornosť lekárenskej starostlivosti, ak ju teda ministerstvo zdravotníctva chce zvýšiť, čo si myslím, že je dobrý cieľ, je možné iba úpravou príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať tak na lekárne poskytujúce vernostný systém, ako aj na lekárne neposkytujúce vernostný systém.

    Čo sa týka druhého tvrdenia alebo argumentu, že ministerstvo zdravotníctva chce odstrániť praktiky vedúce k zvyšovaniu spotreby liekov vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis. Rád by som možno zopakoval to, čo tu už dnes v rozprave odznelo, že lieky predpisujú lekári. Lekárnik sa stretne s pacientom, ktorý mu cez okienko podá vypísané recepty. Lekárnik nie je schopný zvýšiť spotrebu liekov predpísaných na recept. Možno s ním môže diskutovať o výživových doplnkoch, nech sa páči, ale nie je schopný zvýšiť spotrebu. A to mi, dámy a páni, a budem veľmi konkrétny, azda nechce nikto nahovoriť, že pacient, keď má vernostnú kartičku a dostáva zľavu vo svojej lekárni, príde za svojím lekárom a povie mu, že: "Pán doktor, nemohol by som toho anopyrínu brať dvakrát viacej, že by ste mi trošku viacej predpísal, lebo potom dostanem väčšiu zľavu? Alebo nemôžem si dávať väčšie dávky Inzulínu na ten môj cukor? Lebo potom, viete, keď viac predpíšete, tak dostanem väčšiu zľavu." To nemyslíte vážne! To nemyslíte vážne! Tak to predsa nefunguje. Sme tu lekári v tejto miestnosti. Kto predpisuje lieky na to, že si pacient chce uplatniť nejakú zľavu? Ktorý pacient bude brať viacej liekov, aby mal viac zliav? To neprichádza do úvahy. Tento argument považujem za veľmi zmätočný a zavádzajúci.

    Čo sa týka voľnopredajných liekov, aj keby som pripustil možno špekuláciu, tak, ako povedal pán poslanec Mičovský, že tak tam nech, prosím, môže motivovať nejakým spôsobom k spotrebe lekárnik. No len, tento návrh zákona neobsahuje žiadne opatrenia na to, aby sa znižovala spotreba voľnopredajných liekov. Tu sa ruší vernostný systém, čiže ruší sa možnosť legálne poskytovať zľavy na lieky predpísané na recept. O zľavách na voľnopredajné lieky tu nie je ani riadok. Prečo by sa mala znížiť? Dôvod?

    Keďže výpočty za týmto pultom dnes veľmi nefungujú, veľmi dobre na to upozornil jeden z mojich kolegov, nebudem nič počítať, radšej prečítam čísla pre istotu, požičal som si ich z Národného centra zdravotníckych informácií, aby som nimi demonštroval, že argumenty ministerstva na to, že vernostné systémy spôsobujú nárast spotreby liekov, nie sú pravdivé. Neplatí to ani u liekoch predpísaných na recept, ani u liekoch voľnopredajných, práve naopak, spotreba má skôr klesajúcu tendenciu.

    Tak si to, prosím, porovnajme. Lieky predpísané na recept, Národné centrum zdravotníckych informácií: rok 2010, 2011, od 1. decembra začali fungovať zľavy vo vernostnom systéme a 1. kvartál 2012, dobre? Tak počet balení v 2010-om - 94 mil., v 2011-om - 90 mil., 1. kvartál 2012 - 20 miliónov. To znamená, do konca roka 2012 to bude znamenať niečo okolo 80 miliónov. Počet predpísaných balení liekov klesá, Národné centrum zdravotníckych informácií. Nesedí tento argument ministerstva zdravotníctva.

    Dobre, poďme ďalej k cenám. Úhrada zdravotných poisťovní: 2010 - 963 mil., 2011 - 897 mil., 1. kvartál 2012 - 198 mil. krát 4, rok 2012, bude to 800 miliónov. To znamená, úhrada zdravotných poisťovní klesá.

    Dobre, doplatky pacientov. Počul som tu argumenty, že teda tie stúpajú, lebo všetko bolo prenesené do doplatkov pacientov. Doplatky pacientov za lieky predpísané na recept, Národné centrum zdravotníckych informácií: 2010 - 162 mil., 2011 - 175 mil., pozor, stúpli doplatky, v 2011-om boli schválené zákon o lieku a zákon o rozsahu platí od 1. 12. 2011, 1. kvartál 2012 - 39 miliónov, čiže celoročne 120 miliónov voči 175 miliónom v roku 2011. Aký pokles doplatkov pre pacientov?! Národné centrum zdravotníckych informácií, toto nie je môj prepočet, pre istotu tu nič nepočítam dnes, lebo kolegom to veľmi nešlo.

    Dobre, poďme na voľnopredajné lieky, lebo tento argument som tu počul, že teda tam to všetko prebehne. Znovu porovnajme rok 2010 a 2011. Počet balení v 2010-om - 36 mil., v 2011 - 36 mil., 36 mil. 559, 36 mil. 40. Mierny pokles v počte balení, voľnopredajný trh sa drží približne rovnako, mierny pokles tam bol.

    Úhrada pacientov za voľnopredajné lieky: v 2010-om - 123 mil., v 2011-om - 119 miliónov. Dvetisíc dvanásty rok nemám k dispozícii, ak budem mať prvý kvartál, rád ho ponúknem. Ale tento trend nehovorí o tom, že by bol stúpajúci. Tak prečo ním strašíme? Že stúpa spotreba, že sa predpisuje viacej liekov, že, nedajbože, vernostný systém spôsobil vyššie predpísané. Nespôsobil! Čísla nesedia.

    Pravda je niekde inde. A chcem to tu veľmi jasne povedať, že za osem mesiacov fungovania vernostného systému, teda zliav v lekárňach od decembra 2011 až do júla 2012, mám údaje z tohto obdobia, prostredníctvom neho ušetrili chorí a dôchodcovia viac ako 2 mil. eur. Aby ste rozumeli, o dva milióny eur zaplatili zo svojej peňaženky menej na doplatkoch za lieky, lebo dostali zľavu. Jeden milión bola úspora na strane zdravotných poisťovní, keďže sme zaviedli pravidlo, že minimálne 50 % z výšky zľavy pre pacienta musí byť poskytnutá aj zdravotnej poisťovni, čiže za osem mesiacov ušetrili chorí a dôchodcovia 2 mil. eur, v celoročnom premietnutí môžeme očakávať 3 mil. eur. Komu to vadí?! Vadí to socialistickej vláde? Fakt vám to vadí, kolegovia? Že dôchodcovia budú o trošku menej doplácať? Že dôchodca, ktorý má predpísané 3 - 4 recepty mesačne, ja beriem takého priemerného, nie veľmi, veľmi chorého, 3 - 4 recepty, väčšinou títo dôchodcovia majú mesačne predpísané a vedia ušetriť na jednom recepte jedno, maximálne dve eurá, ušetria nejakých 5 - 6 eur mesačne? Naozaj to tak strašne niekomu vadí?! Táto zľava? U tých, ktorí sú chorí, ktorí sú sociálne najslabší, ktorí majú nízke príjmy, ktorí doplácajú veľa za lieky, vadí vám to, že ušetria 5 - 6 eur?

    Nerozumiem tomuto návrhu a naozaj hlavne som ho neočakával od socialistickej vlády. To musím naozaj konštatovať, že SMER zjavne podľahol lobingu časti lekárnikov, chcem podotknúť, časti lekárnikov, ktorí si jednoducho od začiatku zľavy v lekárňach nepriali. Samozrejme, lebo o toľko majú menší zisk. Viete, zisk je zlý v zdravotnom poistení, ale tým lekárnikom ho akosi súčasná vláda už dopraje, lebo druhá časť lekárnikov a hlavne všetky pacientske organizácie píšu pripomienky, aby bol vernostný systém a zľavy zachované. Pre dôchodcu je 5 - 6 eur veľa, možno pre niektorých z vás, kolegovia, to tak veľa nie je, ale pri príjme 200, 250, 300 eur to nie je málo peňazí. To je jeden malý nákup v potravinách. Len tak pre ilustráciu.

    Samozrejme, mohol by som diskutovať o ďalších navrhovaných zmenách v tejto novele. Určite sa pamätáte, ktorí ste boli aj v predchádzajúcom období poslancami Národnej rady, na tú neobyčajne vehementnú kritiku zavedenia generickej preskripcie, teda predpisovania liekov názvom účinnej látky. Vláda s tým nerobí nič, ponecháva generickú preskripciu s nejakými malými kozmetickými úpravami v zákone. Musím konštatovať, kolegovia zo SMER-u, že vás chválim za to, že tam ponechávate generickú preskripciu, že aj keď neskôr, ste predsa len pochopili, že tá predchádzajúca vláda nechcela nikomu ublížiť, ale že generická preskripcia je veľmi, veľmi dobrým opatrením na to, aby sa šetrili náklady na lieky, aby pacienti zbytočne nepreplácali. A paradoxne, zvykli si na to aj lekári. Mali s tým zo začiatku problém, bolo veľké odmietanie, dnes sa na to v podstate už nikto nesťažuje. Zvykli si na tento model, ktorý je úplne bežný v západnej Európe, napríklad aj vo Veľkej Británii, ktorej zdravotnícky model je veľkou inšpiráciou pre súčasnú vládu, čo sa týka zdravotného poistenia.

    No, priznám sa, že chcel som byť trošku zloprajný, ale nechcem ísť do osobnej roviny, lebo vytiahol som si niektoré vystúpenia mojich kolegov zo strany SMER - SD z čias, kedy, v 2011 bola prediskutovávaná, keď bol prediskutovaný návrh zákona o liekoch, keď tu hovorili o tom, čo toto vlastne tá generická preskripcia spôsobí. Teraz, keby som to čítal, asi by sa mnohí aj červenali. Ale nebudem taký zloprajný, pochopili, ja si to vážim, teším sa, že tá generická preskripcia tam zostane. A verím, že sa ju podarí naplno rozvinúť. Nato bude treba nejaký čas, pretože tá bude naozaj fungovať vtedy, keď u farmaceutických firiem to spustí, ktoré poskytujú generické náhrady, to spustí opačnú špirálu, teda budú znižovať ceny liekov a nie zvyšovať ceny liekov tým, aby práve ich liek bol bez úhrady, respektíve bez doplatku.

    Potom sú tam ďalšie dve opatrenia, o ktorých hovoril môj predrečník, predĺženie potrebnej odbornej praxe pre odborného zástupcu v lekárni z troch na päť rokov, či navrhované zrušenie sieti lekární. Pozrite sa, takto to cíti pani ministerka zdravotníctva, takto sa dohodla s farmafirmami, so zástupcami lekárnikov, lekárnici si to prajú, aby to bolo päť rokov, lekárnici budú spokojní, keď oficiálne nebudú existovať siete lekární. Znovu budeme v tom typickom slovenskom zdravotníckom matrixe, viete, že bezplatné zdravotníctvo; 25 % doplácame keš v bezplatnom zdravotníctve. Siete lekární neexistujú, normálne budú existovať, ako boli aj predtým, pred 1. decembrom 2011, len na každú budú musieť založiť jednu eseročku, čiže im to predraží celý systém fungovania a stratí sa úplne kontrola. Ale budiš, ako SMER vyhral voľby, dohodol sa s časťou lekárnikov o potrebnej odbornej praxi, o formálnom zrušení sietí, dohodli ste sa s farmafirmami, že tak trošičku môžu korumpovať tých lekárov, keď ich budú navštevovať, môžu im dávať nejaké benefity. Je to vaše videnie fungovania, nech sa páči. Len, dámy a páni, neberte zľavy chorým a dôchodcom v lekárňach! Ničomu to nenapomôže, iba tomu, že budú doplácať viac. Prečo chce socialistická vláda zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov?!

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte podať procedurálny návrh vrátiť predmetný návrh zákona na prepracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pán poslanec Matovič, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Nedá mi, pán poslanec Novotný, nezareagovať, vy ste to na konci povedali, tak druhú, tretiu vetu od konca, že povedali ste vlastne poslancom SMER-u, že je to vaše videnie sveta, máte na to nárok. Viete, no práve preto toto vystúpenie vaše vôbec nemuselo byť, ak by sa vaša strana politická správala pred rokom trošku zodpovednejšie, mohli ste vládnuť a nemuseli ste dnes vyčítať SMER-u, že idú dôchodcom alebo chorým nejakým spôsobom ubližovať.

    Zároveň cítim potrebu povedať, že práve aj tento zákon je dôkazom toho, že ako je škodlivé, že sa na Slovensku po každej zmene politickej garnitúry všetky zákony nanovo prerábajú a stále vlastne ľudí, ktorí na základe tých zákonov fungujú, uvrhujeme do chaosu, keď vlastne nemajú žiadnu právnu istotu, či pri podnikaní, pri jednoducho normálnom živote. A chcel by som z tohto miesta vyzvať opozíciu aj koalíciu, alebo jednu stranu, že skúsme robiť tie zákony naozaj možno niekedy konsenzuálne, aby nenastávala potom taká potreba vždy stavať všetko z hlavy na nohy alebo z nôh na hlavu. Prospelo by to ľuďom, ľudia by sa možno menej zaujímali o politiku, ale tie zákony by boli stabilnejšie. A za náš klub určite môžem povedať, že podporíme akúkoľvek zmenu v tomto duchu, ktorá by prospela stabilizácii zákonov, aby nebol takýto chaos, že fakt niečo pred rokom zmeníme a dnes ideme znova všetky tie veci vracať do pôvodného stavu.

  • Ďakujem za slovo. Chcem hneď v úvode ako povedať, že u nás zdravotníctvo, treba povedať, naozaj tak pravdivo, nie je zadarmo. Nič nie je zadarmo, ani zdravotníctvo naše. Myslím si, že nie je potrebná ani nejaká analýza nezávislého švédskeho tímu, ktorý prišiel na to, že sa dopláca za lieky 20 až 25 percent. Myslím si, že to bolo aj v minulosti, aj dnes. Ani farmaceutické firmy nie sú tie, ktoré vyrábajú lieky zadarmo. Ale musia zaplatiť mzdy zamestnancov, energie a tak ďalej, všetko niečo stojí, zadarmo nie je nič.

    Čo sa týka, k tým dílerom a lekárom. Lekári naozaj nie sú spokojní s tým, že keď počas ambulancie ,a navštevujú ich títo díleri a ponúkajú im rôzne výhody a možno voľnočasové aktivity, ktoré sú tuná. A naozaj vrhá to podozrivý tieň na mnohých lekárov z možnej korumpovateľnosti. Lekári, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich taká nie je a ani nechce taká byť. Aby nepredpisovali lieky len na základe toho, že prišiel nejaký díler a teraz bude predpisovať ten lekár len takýto liek, lebo je to všeliek ako na všetko.

    Myslím si, že podobné také sprísnenia v susednom Maďarsku a Švédsku, ako to tuná odznelo, prípadne maximálna možná návšteva u toho lekára takýmto dílerom farmaceutickej firmy dvakrát do roka, obmedziť to, alebo zvýšiť tie poplatky práve, aby farmaceutické firmy boli zaťažené takýmto poplatkom, keď chcú zvýrazňovať lieky. Veľakrát naozaj ten farmaceutický priemysel sa tuná tak tlačí, že ten biznis je veľakrát zvrhnutý tak, že to neraz je na úkor zdravia mnohých pacientov aj nás všetkých. Nestihnem ďalej viac toho povedať.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem odzadu, pánovi poslancovi Kuffovi chcem povedať, že vidím to presne tak isto. Je úplne normálne, že farmaceutické firmy musia investovať veľa do výskumu, do vývoja, hlavne tí, ktorí vyrábajú originálne lieky, a že sa to musí prejaviť aj v cene týchto liekov. Ide len o to, že vláda, štát, ministerstvo zdravotníctva na Slovensku reguluje ceny liekov. A ide o to, aby tá regulácia bola nastavená tak, aby tie lieky na Slovensku boli, aby to bolo stále zaujímavé pre tie farmaceutické firmy tieto lieky na Slovensko dodať, ale na druhej strane boli v čo najnižšej cene, lebo, žiaľ, sme chudobná krajina, nemáme z čoho rozhadzovať. A už vôbec nie v liekovej politike a v zdravotníctve.

    Pánovi poslancovi Matovičovi chcem povedať len toľko, že, na úvod uštipačne, ja som nehlasoval za pád predchádzajúcej vlády. Hlavne nech si spytujú svedomie tí, ktorí hlasovali za pád predchádzajúcej vlády. Ale súhlasím s tým, že keby sme sa všetci chovali zodpovednejšie, nielen SDKÚ - DS, ale aj hlavne tí, ktorí hlasovali za pád predchádzajúcej vlády, tak tá predchádzajúca vláda možno ešte dnes mohla fungovať a dnes sme nemuseli čeliť takýmto návrhom. O to viac, že rok pred výročím pádu vlády vystavila vláda Roberta Fica účet aj nám, aj všetkým občanom tým, že celé bremeno konsolidácie prenesie na plecia ľudí vyššími daňami, vyššími odvodmi a zdražovaním cien. A ja len ako zdravotník smutne poznamenávam, že na dôvažok k tomu socialistická vláda pridá ešte aj zdražovanie liekov pre chorých a dôchodcov a rušenie zliav v lekárňach.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia a kolegyne, sami múdri doktori tu doteraz hovorili. Ja som teda iba doktor vied z matematiky, ale dovolím si tiež povedať pár slov k tejto každodennej téme. Viem, že najlepšie je byť zdravý. A teda o to sa snažím, doteraz celkom úspešne a všetkým to odporúčam. Prekvapil ma pojem, humánne lieky. Ja myslím, že lieky by mali byť všetky humánne. A podľa mňa nehumánne sú tie, ktoré sú zbytočné, alebo sú veľmi drahé, alebo máme za ne našu náhradu, ale predpisujeme zahraničné, čo sa tiež stáva. Niekde som čítal, že farmakologické firmy sú dnes tretím biznisom na svete. Prvé dva sú veľmi neférové, je to zbrojárstvo a drogy, a zisky farmafiriem sú na treťom mieste.

    Ja reprezentujem seniorov, takže ma najmä zaujíma dopad na nich. Po zákone o sociálnych službách penzistom v domovoch dôchodcov vlastne zostalo 35 eur, mnohým z nich, na lieky. Ten zákon sa, chvalabohu, zastavil a čaká sa na nový, ale iste to penzisti s priemernou penziou 365 eur nemajú ľahké. Pre mňa je nepochopiteľné, že ceny liekov každoročne kolíšu, povedal by som, celkom náhodne. V matematike sa táto metóda volá Monte Carlo metóda, raz hore, raz dole. Niektoré sú zadarmo, iné za poplatok, jedny zdražujú, iné zlacnejú, niektoré sa dajú voľne kúpiť. Ja napríklad, občas ma kopnú do žily pri futbale, musím brať potom detralex a detralex sa už dá kúpiť voľne a stojí jedna škatuľka 17,60. Takže lepšie nosiť chrániče.

    Mňa by zaujímalo, ako tá komisia pracuje, či je na ňu nejaký dostup lobistov, a prečo to tak kolíše, či tam zákony neviditeľné trhu alebo neviem čoho, pôsobia.

    Aj s chemoterapikami je, si myslím, veľký až príliš veľký biznis, stále sú nové a drahšie, aj keď v štatistikách, čo sa týka predlžovania života v globále, pre onkopacientov sa to iba veľmi málo prejavuje.

    Ja vidím veľký biznis aj v liekoch na tlak a v liekoch na cholesterol. Niekde som čítal, že o 0,1 % sa zvýšila v Európskej únii norma pre cholesterol a koľko to prinieslo zisku farmafirmám. A na tlak, som tiež tak informovaný, že väčšina liekov sa predpisuje zbytočne, pretože tlak staršieho človeka by mal byť sto plus jeho vek, a teda nemá význam znižovať jeho horný tlak, skôr znižovať dolný tlak. A nakoľko temer všetci jeme tieto pilulky, tak nám to znižuje tlak a tým pádom nedokrvuje mozog a tým pádom v starobe to často vedie k demenciám.

    Veľa sa tu hovorilo o lobovaní. V Nemecku, som čítal štatistiku, že ľudia sa tam dožívajú veľmi vysokého veku, 90-roční ešte tenis hrajú, ale okolo 30 % ľudí v takomto vysokom veku trpí na demenciu, bohužiaľ. Tí, čo hrajú tenis, asi netrpia na demenciu.

    Veľa sa tu hovorilo o lobovaní farmafiriem. Iste nemožno im zakázať navštevovať privátnych lekárov. Počul som, že je obmedzený kontakt na štátnych lekárov, aj keď to, že sa to bude dávať na webe je veľmi pozitívne. Vo voľnom čase, samozrejme, nikomu sa to nemôže zakázať, ale mal by byť v tom urobený poriadok. Činnosť tých lekárov sa prejaví, že boli lobovaní vtedy, keď náhle zmenia pacientovi dlho predpisovaný liek za nejaký lepší, zahraničný, ale iste aj drahší.

    Zákaz vernostných systémov sa mi zdá nefér. Ja tu mám kartičku, vidíte, krásnu, zelenú, zo Svätého Jura. A aj keď zakážu vernostné možnosti, tak naďalej budem tejto lekárni verný, ale myslím, že tak ako inde sú rabaty, akcie, temer všade, tak to isté by malo byť aj v lekárni. Čo keby tak raz lekáreň vyhlásila akciu, že dnes ibuprofén zadarmo, alebo zober dva a dostaneš jeden zadarmo, a tak ďalej. Keď sa zakážu vernostné systémy, navrhnem, aby to robili takto.

    Upozorňujemna poslednú vec, že prichádza k nám boom-orientácia na seniorov. Na Západe je to celý priemysel, ktorý sa venuje len seniorom. Majú tam podstatne lepšie penzie, čo má vplyv na výživu, vitamíny, lieky, ale aj v turistike a v mnohých iných veciach. Nedávno som bol v Rakúsku. Jedna pani sa tam sťažovala, že je to nevhodné, keď Porsche vyrábajú také nízke, lebo vždy, keď si doňho sadne, dostane hexenschuss. Takže za chvíľu to, dúfam, príde aj k nám.

    Eešte raz, vernostné odporúčam zanechať a obmedziť lobing, najmä na štátnych lekárov. A treba žiť zdravým životom, aby sme nemuseli chodiť ani za lekármi, ani do apatiek.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie sa prihlásili s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja len krátko k pánu kolegovi, k tomu úvodu, čo hovoril. Som si to tak poznačil o tom biznise. Najväčším biznisom je zbrojárenstvo, teda zbrojársky priemysel, drogy a tak je až farmaceutický priemysel na tom treťom mieste.

    Ešte pred všetky tieto tri dal by som ešte jeden biznis, ktorý možno veľmi málo sa ako spomína. Ja ho poviem tak vo všeobecnosti, a to je biznis smrti. Tá smrť na teba číha, už dávno pred tvojím narodením, číha celý čas na teba, kým žiješ a ešte aj po tvojej smrti ten biznis pokračuje. Svedkom toho je aj výstava na Inchebe, kde mŕtve telo je tak zneuctené, že je zdrané z kože a vystavované a odporne sa na tom zarába. Ja sa pýtam, kto z nás by sa išiel pozrieť na svoju vlastnú matku alebo svojho otca, brata, sestru, ktoré je takto neúctivo vystavované? Ja len k tomu biznisu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Uhliarik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len k pánovi poslancovi Mikloškovi. Som rád, že si naozaj to pomenoval správnymi slovami, že lieky alebo cena liekov bude vyššia pre dôchodcov. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sme zaviedli do zákona limity pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, a som veľmi rád, že ministerstvo zdravotníctva toto opatrenie nezrušilo. Skutočne pre dôchodcov v tomto prípade je limit nad 45 eur nad tri mesiace naozaj ten strop a všetko navyše mu vráti zdravotná poisťovňa v prípade, že spĺňa tie kritériá, ktoré by mal spĺňať, a za trvania tohto nástroja bolo vrátených dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým milióny eur.

    To, čo je veľmi dobre pomenované, je aj to, že zákaz vernostných systémov, si povedal veľmi takým trefným slovom, že je to nefér pre dôchodcov. Naozaj je to nefér pre dôchodcov, pretože celý život pracovali, nemajú také platy ako my, poslanci, prípadne členovia vlády. A opakujem ešte raz, zľava v obchode, alebo zľava v lekárni v tomto prípade, každá koruna alebo každé euro je pre nich dobrá. Myslím si, že takýmto spôsobom alebo takouto cestou by sme mali ísť a nie cestou skutočne zhoršovania kvality života ľudí a dôchodcov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali všetkých zúčastnených na rozprave a otváram, uzatváram teda všeobecnú rozpravu.

    Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, možno naozaj skutočne veľmi stručne k niektorým bodom na objasnenie.

    Začnem len veľmi kratučko tým, že v tomto kontexte humánne lieky nemá nič spoločné s pojmom humanita, jedná sa o lieky určené na liečenie ľudskej bytosti. Iné lieky sú určené na liečenie zvierat. Je to bežná terminológia.

    Začnem možno po poriadku, ako som si zaznamenávala. Voľnočasové aktivity, skutočne jednalo sa len po konzultácii s mnohými zúčastnenými o možnosť, pretože nejedná sa o úhradu týchto vecí, ale o to, čo sa nazýva daným podujatím, pokiaľ je tam možné urobiť aj častú prestávku na voľnočasové aktivity. Skutočne naším úmyslom bolo umožniť urobiť desiatovú a obedovú prestávku, je to približne 20 percent. V tejto chvíli tak, ako je postavená legislatíva, naozaj pokiaľ je takáto prestávka urobená na jedlo, by sa správne podľa legislatívy nemalo takéto odborné podujatie nazývať odborným podujatím. Vždy, keď počujem to prirovnanie k lyžovačke, predsa len si neodpustím, že pokiaľ tí ľudia naozaj budú niekde týždeň a nebudú týždeň ani desiatovať, ani obedovať, či ešte budú vládať lyžovať. To nevieme. Ale skutočne naším zámerom bolo len upraviť takúto vec. Skutočne nehodláme nijakým spôsobom zasahovať v prospech toho, aby vôbec padol tieň podozrenia na našich lekárov a ich spoluprácu s farmafirmami. Je však pravdou, že táto súčinnosť spolupráce so zákonom o reklame je mimoriadne ťažko nastaviteľná tak, aby sa nedialo presne to, čo tu páni poslanci aj pomenovali. Aby sme len v záujme toho, že majú logiku, netrpeli veci, ktoré sú legislatívne inak upravené. Takže sme sa snažili legislatívu prispôsobiť realite v tom, aby tí ľudia skutočne normálne mohli ísť na desiatovú a obedovú prestávku.

    Musím povedať, že na invektívy, že zákony sa nechystajú v ministerstve zdravotníctva, pán poslanec, reagovať nebudem, lebo predpokladám, že aj tak by ste mi neverili a bolo by to zbytočné. Pretože každý má svoj spôsob práce, vy ho asi poznáte inak ako ja. Ja to poznám tak, že tím na ministerstve zdravotníctva zákony pripravuje, a musím povedať, že chcem im aj touto cestou poďakovať, pretože ten tím je úžasný.

    K vernostným systémom by som veľmi rada povedala, že sa veľmi zľahčuje, keď vernostný systém nazývame zrušením zliav. Náš vernostný systém väčšinou funguje aj tak, že na tú kartičku dostávate body pripísané aj na lieky, ktoré sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Nemôžeme hovoriť o zľave, pokiaľ vy dostávate benefit za niečo, čo by ste aj tak neplatili, je to zadarmo, ale na kartičku dostanete body a tieto body môžete využiť na nákup v danej prevádzke. K tomu len jednoznačne môj principiálny postoj. V zmysle zákona lekáreň nie je obchod, lekáreň je zdravotnícke zariadenie. A liek nie je klasický produkt, klasický tovar. Čiže podľa mňa tento spôsob nepatrí, pretože v konečnom dôsledku práve tak isto ako aj iné zľavové systémy,práve pre sociálne slabších a dôchodcov znamenajú, že v konečnej fáze väčšinou nakúpia aj veci, ktoré v podstate ani nakúpiť nechceli, ale všetci máme tú potrebu, všetci ľudia milujú, každičký, používať tieto veci. Takže áno, tam to je, nie na tom, že by lekári oveľa viacej predpisovali, ale na tom, že formou zľavových bodov na tých kartičkách lekárne nás nejakým spôsobom motivujú míňať tieto body na produkty lekární. Produkty lekární sú z veľkej, veľkej časti nie klasickým obchodným artiklom. Preto aj v nadväznosti na to zvýšenie praxe, pretože sú to zdravotnícke zariadenia, a my chceme aj v zmysle ostatných liekových opatrení, aby súťažili o svojho klienta práve touto odbornosťou, lekárnikom, ktorý vie poradiť. Vie poradiť nielen v zmysle výšky doplatkov, poradenia náhradných liekov, ale aj v prípade, že prídeme bez receptu, pretože sa necítime dobre. Je to veľmi dôležité, aby skutočne ten odborný zástupca v lekárni bol práve tou vecou, ktorou chceme, aby lekárne zápasili o klienta. Možnože z mojej strany, možno všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Chce sa aj pán spravodajca vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem diskutujúcim, že sa prihlásili do rozpravy v prvom čítaní o tomto zákone. Pán Uhliarik a pán poslanec Novotný, k tým vašim vystúpeniam by som reagoval asi toľko, že neustále sa v týchto vystúpenia opakuje slovo díler, zľavy, sieť lekární, nedávame, keď nebudú zľavy, tak budú pacienti viacej doplácať. Poslanec Novotný hovoril o štatistických číslach, kde by sme taktiež mohli protiargumentovať, že možnože preto jeme menej liekov, pretože sú väčšie doplatky a ľudia nemajú peniaze a jednoducho sú poddimenzovaní tými liekmi. A niektorí, ktorí by mali užívať, neužívajú tie lieky. Čiže aj takáto argumentácia by mohla zaznieť, ak by sme sa držali čísiel.

    K pánovi poslancovi Uhliarikovi. Pán poslanec, zrušili sme zákaz dílerov, ale aj osobne nepoznám farmaceutickú firmu, ktorá dílerov prepustila. Ak vy áno, tak povedzte ktorá, ja nepoznám takúto firmu, ktorá na základe toho, že díleri nechodia na návštevy zo zákona, prepustila dílerov. Všetci fungujú, všetci chodia a všetci robia to, čo majú robiť. No áno, teraz hovoríme, že otravuje to lekárov. Však ak mu zaklope díler, tomu lekárovi, tak jednoducho sestrička otvorí a povie, pán doktor dílerov neprijíma, a pán doktor má pokoj. Ale pán doktor chce komunikovať, niektorý, teda väčšina lekárov chce komunikovať s dílermi, lebo to nie je len o komunikácii biznisu, ale skutočne je to aj o odbornej komunikácii, i keď pripúšťam, páni poslanci, že je to aj o následnej väčšej preskripcii a podobne.

    Čo sa týka podujatí, len chcem dovysvetľovať, pretože som lekár a robil som v praxi. A chcem dovysvetľovať aj tuná pánom kolegom, aj pánovi poslancovi Kuffovi, Mičovskému, aby vedeli, že áno, organizovanie odborných podujatí niečo stojí a tieto odborné podujatia platia farmaceutické firmy. Niekedy sama firma, niekedy v spojení. Ale zase je treba povedať, že na jednej strane sa nám to nemusí páčiť a povieme, že to sú peniaze, o ktoré by mohli byť lieky lacnejšie, ale na druhej strane treba povedať, a je tu mnoho kolegov, na týchto kongresoch, či už medzinárodných alebo našich kongresoch, sa zavádzajú postupy, hodnotia sa nové, nové liečebné, dávajú sa skúsenosti tým lekárom. Čiže ja by som sa samozrejme prihováral za to, aby tieto aktivity zostali. A ak tam dávame, pán poslanec Uhliarik a pán poslanec Novotný, ak dávame, že maximálne voľné aktivity do 20 %, tak vieme, o čom hovoríme. To znamená, že tí lekári si aj sadnú, nadväzujú kolegiálne priateľstvá a tak ďalej, len nechceme dopustiť to, aby namiesto prednáškovej činnosti to boli skutočne nejaké športové podujatia a podobne. Ale na druhej strane treba povedať, a mnoho kolegov bude so mnou súhlasiť, že tieto podujatia sú aj potrebné. Netvrdím, môžeme diskutovať o tom, že v akom rozsahu, v akom počte a tak ďalej a tak ďalej.

    Hovoríme o zľavách, zľavy a sieť lekární spolu súvisia. A súvisia spolu preto, pretože sieť lekární, ktorý vlastní občan A, ktorý nemá ani farmavzdelanie, vlastní niekoľko desiatok lekární, môže dať väčšie zľavy, ako tá lekáreň, ktorá je v obci, ktorá má tisíc obyvateľov alebo dvetisíc obyvateľov, a je potrebná v tej obci pre tých občanov, aby si mohli ísť do tej lekárne zobrať ten liek.

    Čiže zľavy súvisia úzko so sieťou lekární. Preto neustále momentálne opoziční poslanci a v minulosti koaliční veľmi rýchlo spracovali tento zákon tak, aby tie zľavy mohli poskytovať tieto siete, aby tieto siete fungovali, aby tieto siete mali zelenú na Slovensku. Samozrejme viem, že my tie siete nezlikvidujeme, ale minimálne ideme obmedziť ich rozpínavosť. A ideme ich obmedziť tým, že každá lekáreň musí mať reprezentanta a tak ďalej a tak ďalej, zvyšujeme vek atestácie farmaceutov. To vysvetľujem kolegom, ktorí sa v tom až tak nevyznajú, a vysvetľujem to aj občanom, v čom je vlastne tento problém a prečo títo páni z opozície tak kričia.

    Pravdou ale je, že za minulej vlády sa zvýšili poplatky. A ak to tak nie je, nech občania nám emailujú, že to tak nie je, a uvidíme, ktorých e-mailov bude viac. Či tých, ktorí budú hovoriť, že sa nám zvýšili poplatky, alebo tých, ktorí budú hovoriť, že sa nám poplatky nezvýšili.

    Zľavy v lekárňach. Z čoho vlastne je tá zľava? A tu sa prikláňam k pánovi poslancovi Mičovskému, ak dobre vyslovujem priezvisko. Prečo by mal byť ten obchod takým tovarom, ako keby sme boli niekde v herni, alebo boli by sme v Monte Carlo, alebo niečo podobné? Z čoho vlastne tá zľava je? A keď lekárnik môže dať zľavu, no nech zníži cenu lieku z tej svojej marže a nemusí byť zľava žiadna a občania môžu mať lacnejšie lieky. Ak môže tá lekáreň dávať zľavy, to znamená, že má veľké zisky? A tuto je tá podstata, do ktorej my ideme, aby ste vedeli. Tá lekáreň, kde sú siete, môže dávať zľavy, tá nemôže dávať. Nech sa páči, znížte ceny liekov, páni lekárnici, ak sa to dá, ak vám do vychádza z marže! A nemusia sa dávať kartičky, nemusia sa dávať žehličky, nemusia sa dávať body, nemusia sa dávať za to šumivé vitamíny. Na čo, na čo to je potrebné? Lekáreň treba chápať ako zdravotnícke zariadenie. A tento obchod by mal byť regulovaný a mal by byť prísne strážený, pretože liek nie je chleb, ani rožok, ani bicykel.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 226, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 214.

    Nech sa páči, pani ministerka, môžete uviesť zákon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok roku 2012. Rieši aplikačné problémy niektorých ustanovení, napríklad ustanovení upravujúcich oznamovacie povinnosti v praxi. V súlade s opatreniami vyplývajúcimi z programového vyhláseniami vlády Slovenskej republiky, ktorých cieľom je konsolidácia verejných financií a celkové zníženie deficitu verejných financií, navrhuje osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia pre príjem z dividend, pričom sa vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z dividend. Na zdravotné odvody z dividend sa bude vzťahovať vyšší vymeriavací maximálny základ ako pre ostatné príjmy a zdravotné odvody budú vyberané formou zrážky pri výplate.

    V záujme transparentnosti prerozdeľovania poistného zavádza aj kontrolný mechanizmus zaraďovania poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslanci, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ivanovi Vargovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Rovnako vládny návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodným zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a navrhovaný zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Aplikácia navrhovaného zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva z dôvodu zvýšenia zaťaženia týchto poistencov a poberateľov dividend, ktorým boli dividendy vyplatené. Myslím si, že zákon má pozitívny vplyv na príjem zdravotných poisťovní, čo pozitívne prispeje k tomu, aby finančná situácia v zdravotníctve sa výrazne zlepšila.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 odsek 3 písmeno c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 214 dávam návrh, aby tento vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor je navrhnutý výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Takže, nech páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia,

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • , pardon, som aj rozmýšľal, že kedy príde tá chvíľa, keď pocítim taký spravodlivý vzdor a hnev. Mám pocit, že toto je jedna z tých chvíľ.

    To, čo ste tu pani ministerka doniesla do parlamentu, je absolútny škandál, absolútny škandál a budem sa snažiť vysvetliť, že prečo. Vy ste aj tú vašu reč ukončili s tým, že očakávate, že ľudia za to zahlasujú. A ja vám hovorím, každý, kto za toto zahlasuje, je chrapúň a dement a nemá tu čo robiť. A obhájim si to. Každý, kto za toto, čo ste tu doniesli, zahlasuje, je chrapúň a dement a nemá tu čo robiť. A ja budem veriť tomu, ja budem veriť tomu, pardon, ja budem veriť tomu, že Fico, pán premiér o tomto nevie, čo ste vy sem doniesli do parlamentu. Lebo neverím tomu, že by vedel, že takéto niečo sem príde. Vy zoberiete aj ten posledný ideál, lebo by som už musel prestať veriť všetkému.

    Pani ministerka, pri všetkej úcte, budem galantný, lebo ste žena, ale naozaj to, čo ste tu doniesli, je absolútna zvrátenosť, absolútne popretie všetkých princípov akejkoľvek spravodlivosti. Akejkoľvek. Že ak nejaká existuje, tak tuná nie je žiadna. Absolútny škandál! To, čo ste doniesli. Teraz o tom ideme hlasovať.

    Kolegovia, neviem, či vy viete, ono to tak tajomne zneje, ten nadpis. Kto vie, o čom to vlastne je? Viete, o čom ideme hlasovať? Každá normálna krajina, keď sa usúdi, že teda, tak má daň z dividend, každá normálna krajina. Slovensko je zvláštna krajina, ja viem, ja už si tu uvedomujem, že tu je tých absurdít na mraky a na kilá. Tu sa môžeme len čudovať. My sme dnes nezabezpečili daň z dividend, my sme urobili, že keď si niekto chce vyplatiť dividendu, to znamená, že to, čo zarobil, tak z toho, čo zarobil, po zdanení musí 10 % zaplatiť zdravotnej poisťovni. Teraz poďme rozmýšľať, či to je spravodlivé, nie je spravodlivé.

    Vážení, len jeden príklad vám poviem. Už ste ich raz zdanili, tie peniaze, teraz si ich chcete vyplatiť, čiže máte dať zdravotnej poisťovni. Deväťdesiat percent, možno sa mýlim, možno 90 % podnikateľov, ktorí teoreticky by mohli mať nejaké dividendy, je poistených predpokladám v Dôvere. To znamená, že je to ušité a jednoznačne ušité pre niekoho. Ale ja sa čudujem, čudujem sa aj tejto strane, že za to zahlasovala, a vy, že to idete vytuningovať, že tomu idete pridať. To znamená, že zaplatíte to zdravotnej poisťovni, v tomto prípade Dôvere zaplatíte. Čiže vás štát donútil súkromnej firme zaplatiť 10 % z toho, čo ste už raz zdanili, a máte, že si to chcete vyplatiť, máte im to zaplatiť, súkromnej firme. V tomto prípade to bude Dôvera.

    Niekto povie, že to ide naspäť do zdravotníctva. Ja sa k tomu dostanem, že v čom je tá absolútna absurdita toho celého. Že principiálne za to nemôže zahlasovať žiaden normálny ani pravičiar, ani ľavičiar. Lebo keď chcete zdaniť dividendu, tak dajte daň z dividendy, to je spravodlivé a, preboha, však dane patria štátu! Dane nemôžu patriť súkromným firmám. To čo sme tu už, načisto to tu celé pomýlili?! Dane patria štátu. Ja viem, že to v tejto krajine je všetko možné. Ale už aj toto ideme spochybňovať? Že vás štát donúti zaplatiť peniaze, ktoré ste už raz zdanili, súkromnej firme?!

    V tomto prípade. A poďme ďalej v tej absurdite celého toho prípadu. Tu sa bude dôvodiť, že to pomôže peniazom do zdravotníctva. Ak by to bola klasická daň z dividend, kľudne ste ju mohli nazvať zdravotná, mohla byť účelovo viazaná, mala byť spravodlivá. Čo ale urobili aj kolegovia tuná, oni ju obmedzili, ten podiel, to znamená, tú daň, nazývajme ju tak, ako to je, ten zdravotný odvod, že dosahoval 36-násobok priemernej mzdy ten vymeriavací základ, čo v praxi bolo nejakých maximálne 2 300. Čiže čo urobili kolegovia z opozície? Toho biedaka, ktorý možno, je neviem, má sto chlapov, trápi sa, hlava, ráno o šiestej vstáva, alebo tu kolega má víno a chodí okopávať, zarobil možno nejakých 30 000. alebo 25 000 eur, tak toho chudáka ste zdrali, lebo to je maximum. A tam ten maximálny vymeriavací základ bolo tých 2 500 eur, plus-mínus. Keď ste zarobili 5 mil., 10 mil., 20 mil., alebo ako tu Kravec, Hrdá a neviem, akí chlapci, čo sa vozia na lietadlách, sem-tam dostanú najesť, tí zaplatia takisto ako ten biedak, ktorý sa trápi s tými sto ľuďmi. Presne takisto. Ako toto vôbec, toto ste robili vy, áno, toto ste urobili vy. Čiže vy ste to stanovili, že maximum. Čiže ste toho biedaka, ktorý zarobil, tešil sa z toho, ako zarobil, tak jemu ste nandali. Ten, čo zarobil, jeho už hlava z toho nebolela, už keď to tam tých 5, 10, jeho už hlava z toho nebolela, čiže tých 2 300 eur dal.

    A v čom vy idete pokračovať, kolegovia? Ja sa ospravedlňujem čiastočne za ten expresívny výraz, ale naozaj v konečnom dôsledku verím, že ma pochopíte. V čom vy chcete pokračovať? Ja verím, že to Fico nevidel. Ja chcem tomu veriť, že to nevidel. Ja chcem tomu veriť, že vy ste to nevideli, že tomu nerozumiete. Vy idete pokračovať v tom, že to, čo bolo zaťaženie 10 %, teraz bude 14 %, to znamená viac. To, čo bol nejaký vymeriavací základ, nejaký, teraz sa zvýši. To znamená, postihne to ešte viacej ľudí. Viacej ľudí, ktorí sa možno natrápili, tých pár korún zarobili a neviem čo, raz to zdanili, ešte raz to musia zdaniť. Ale tú skupinu, o ktorej vy hovoríte, alebo aj váš premiér hovorí, že tých bohatých sa to nedotkne. Lebo tých z toho hlava nebolí. Tým je to úplne jedno. Tým je to lautr. Teraz ste im to, mierne zdvihne. Ani Hrdá, ani Kravec, ani od vás nejakí nominanti, ani neviem kto, tých hlava nebolí z toho. Toho biedaka, čo má tú stavebnú firmu, toho, čo to víno robí, to, čo sa trápi niekde s kravami a neviem s čím, čo možno šije, toho to chytí! Toto presne ste urobili. Vy ste stanovili strop a zvýšili ste tú sadzbu na 14 percent.

    A teraz mi povedzte, poďme pokračovať v tomto absurdnom prípade, ako znetvoríte daňový systém. Že niekto povie, že dobre, išlo to teraz do Dôvery, čo je súkromná firma. Ale však pripravuje sa návrh, možno pani tuná ministerka bude korigovať, ale však v konečnom dôsledku to prebehne, nejaké zlúčenie a neviem čo. Čiže už nebudem môcť hovoriť, či v konečnom dôsledku už tento môj argument, čo tu hovorím, že platíme dane súkromným firmám, nebude platiť, ale že teda to skončí v zdravotníctve, však bude jedna zdravotná, tá. Ale stále vám zostáva absolútna absurdita, to znamená, že toho biedaka chytíte, a toho, koho hlava nebolí. Z tohto vášho už vôbec hlava nebolí, lebo to je ušité na nich! Oni vám to doniesli a vy ste nám to tu doniesli. Úplne bez hanby, bez všetkého ste nám to tu doniesli a my sa tu pripravujeme za to zahlasovať.

    Ak by aj došlo k zlúčeniu, a teraz uvažujte spolu so mnou, bude prebiehať proces zlučovania, budeme, štát bude odkupovať, vyjednávať s firmami, ktorým tuná kolegovia už zabezpečili určitý výnos vo výške 10 % za rok 2011, ktorým vy idete pridať. A my budeme teraz túto hodnotu týchto budúcich plnení, ale v tomto, priznám, môžete ma korigovať, hodnotu týchto budúcich plnení, to je hodnota tej firmy. To znamená, my pomáhame tomu, že tá cena odkúpenia, ak k tomu dôjde, čo nepredpokladám, možno, neviem, tak pomáhame tomu, že ju zvyšujeme. Veď povedzte mi, kde to má logiku?! Kde? Ja tomu absolútne nerozumiem. V čom je logika, že my teraz pomáhame tým, že formálne v zákone upravíme, že tá firma bude mať viacej plnenia, lebo však jej zvýšime ten odvod. Oni to začali, vy to zaštupľujete. To znamená, oni povedia, bilančne, čo chcete? Pôjdu na arbitráž, však čo chcete, my sme tam mali, tam boli, toľko boli dane, z toho si vypočítajú, koľko bola ich parciálna hodnota. Od toho sa dá arbitrovať, keď k tomu by došlo. O tomto to je. To vám nikto nepovedal, však? Ja predpokladám, že vám to nikto nepovedal.

    Ako môžete povedať, že chcete postihovať tých najbohatších, keď ste stanovili strop? Keby to bola klasická dividendová daň tak, ako je v normálnych krajinách bežne, tak každý zaplatí, ja neviem koľko, päť, desať percent, no každý. Ale vy, čo ste urobili? Vy ste to zastavili po určitý strop. A nad tým stropom je určitá skupina, ktorým ste vytvorili nebo. Nebo podnikateľské. A oni tam žijú v tom nebi a je im super. Ale nastáva problém, nastáva problém, že už štát nemá peniaze. To znamená, dolievanie nefunguje. Tak, kde sa pozriem, napravo, naľavo, z čoho sa dá ešte vytrieskať?! Zo strednej vrstvy, vážení, a na konci pôjde bieda. A odtiaľto z nich my to vytrieskame na tie naše lietadlá. Však to vytrieskame z nich.

    Tu dôjde ministerka, sa na nás pekne usmeje, tuná kolegovia budú z toho celí hotoví a zahlasujú bez problémov. Nebudú rozmýšľať, o čom hlasujú. Však to je hanba! To je popretie akéhokoľvek systému daňového. Ako môžete platiť dane súkromnej firme?! Kde to sme?! Veď to si ani v Džibuti, Kongo, nedovolia! A my tu normálne nad tým uvažujeme. Tuná pani ministerka s tým dôjde. Preboha, komu slúžite?! Komu je táto zákonodarná moc určená. Ja tomu nerozumiem, že my tu ideme schvaľovať niekomu výber daní, 14 %, ľuďom, ktorí to už raz zaplatili, a dáte im 14 percent. Ale je, nehovorím, niekto povie, že jemu to vadí. Mne by to nevadilo, keby to bolo štátu.

    Dohodnime sa férovo, že bude daň z dividend, urobme daň z dividend. Zaplaťme štátu, účelovo viažme na zdravotníctvo, nepoviem nič. Áno, doba je zlá. Ale čo je toto?! Čo je toto?! To je paškvil, to je tá absurdita, tá zvrátenosť, že niekto má tú drzosť, že s tým dôjde tuná do tohto parlamentu! A to bude vašou vizitkou, keď za to zahlasujete, že tým ľuďom proste tie peniaze dáte do rúk. Ja tomu nerozumiem, že to tu vôbec bez hanby, bez ničoho, ešte úvodné slovo pani ministerka skončí s tým, že dúfam, že za to zahlasujete.

    Pán Martvoň, za to zahlasujete? Kolega Masarovič, za to zahlasujete? Kolegovia, vážení, za toto chcete zahlasovať?! Však to je popretie všetkého, akéhokoľvek princípu spravodlivosti, akéhokoľvek princípu spravodlivosti.

    Ja vám niečo poviem. V tomto návrhu je 14 %, že má byť tá daň. Keby ste to chceli čiastočne skorigovať, ja vám poviem, čo by ste mohli urobiť. Urobte 7 % a nestanovte strop. A ja vám garantujem, že vyberiete viac. Ale to by sa niekomu nepáčilo, pani ministerka, však? Ja viem, že by sa to niekomu nepáčilo. Ja viem, že by niekto mal z toho hlavu v smútku. Ja viem, že je lepšie dať 14 % a stanoviť strop, ako dať 7 a pustiť to bez stropu, lebo to by sa niekoho dotklo, keby ste už chceli zostať v tom, že tie peniaze chcete platiť na účet súkromnej firmy.

    V nedeľu šiel taký pekný film Johnny Q, že proste, kde až môže dôjsť obludnosť v zdravotných systémoch. A tá bezmocnosť toho človeka, ktorému syn umieral, že nemal srdce. Áno, a my sme tu na najlepšej ceste k tomu, na najlepšej ceste k tomu, kolegovia. Vám to tu donesú, vás... A ja verím, dúfam, neviem, čo mám robiť. Tu sa niekto na mňa hnevá, čo si to dovoľujem. Ako vás mám presvedčiť? Rozmýšľajte nad tým, čo chcete schváliť, o čo teraz chcete, o čom teraz chcete rozprávať.

    Ja to poviem tak, pani ministerka, nič v zlom, ste šarmantná, ja budem galantný, ja to poviem vášmu premiérovi. Pán premiér, ja predpokladám, že vy neviete o tom, čo prišlo do parlamentu. Pán premiér, vy nemôžete vedieť o tom, lebo keby ste vedeli a pustili to sem, tak popriete všetko, čo ste hovorili. Ja verím tomu, že o tom neviete. Chcem tomu veriť. To, čo tu vaša ministerka doniesla, je popretie akéhokoľvek princípu solidarity, spravodlivosti a slušnej, občianskej, normálnej spoločnosti modernej krajiny. Toto, čo vám tu vaša ministerka doniesla. Prosím vás, povedzte jej to, vyhovorte jej to, povedzte, nech to berie preč! Už to nerobme! Už Počiatek sem dôjde s hocičím. Usmieva sa od ucha k uchu a Hlina si pletie hrušky s jablkami. A nakoniec vidíte, hrušky s jablkami neboli až také hrušky s jablkami.

    Nie som priateľ odborov. Ale hentým chudákom - učiteľom, som tak rozmýšľal, že čo? Budem ich hecovať ešte na vás, lebo keď ste vy schválili Počiatkovi ten zákon a s tými 40 či koľko miliónov tam má odložených, v tom, že na tie tri televízory v unimobunke tých 40 miliónov eur. Tak nemusia byť štyri televízory v unimobunke, môžu byť pre platy učiteľa.

    Kolegovia, máte tu zákon, ktorý sa volá tajomne, niekto povie, kto tomu má rozumieť. Nerobte to, čo v normálnej krajine by vám povedali, že však to je reality šou, to je skrytá kamera! To nemôže byť pravda! Že vy tak zdeformujete daňový systém, že z dane z dividendy spravíte súkromnú daň špeciálne upravenú pre niekoho. Však takto to, preboha, fungovať nemôže! Nemôže to takto fungovať! Ak to urobíte, tak poprete to, čo som hovoril.

    Ale potom mi aj povedzte, už to len zrekapitulujem na záver, že idete a chcete zvyšovať, teda, že chcete kúpiť Dôveru, idete zvyšovať hodnotu jej kmeňa? Idete zvyšovať jej bilančnú hodnotu tým, že ona bude mať v úložkách, že áno? Idete jej pomôcť, aby si tých 400 mil. vyplatila? Toto je tá krajina? Toto sme chceli? Ja tomu nerozumiem.

    Videl niekto z vás ten film, že Johnny Q? Že čo bol ten zúfalý otec schopný urobiť pre to dieťa, aby ho zachránil? Vy toto idete urobiť, že legalizovať niečo také, že niekto naozaj zistil, že zo štátu už to bude poriedko, tak sa sfokusujem na strednú vrstvu a potom nastúpi bieda. Každému dedovi do škodovky dám ten počítač a bude platiť ako murovatý.

    Takto to naozaj fungovať nemôže. Rekapitulujem. Keby ste trošku, nad tým sa, zamyslite sa nad tým, že tá zákernosť, absolútna zákernosť, ktorá je v tom, 14 %, idete to zvýšiť a máte strop. Tým, ktorí idú nad ten strop, ich už hlava z toho nebolí. A koho sa to týka, koho už hlava z toho nebolí, začnem len: pán Kravec, pani Hrdá. Ale tých mien je na stovky, ktorých už z toho hlava bolieť nebude. Keď budete pokračovať v tom, že budete rozmýšľať, tak aspoň povedzte, že 7 % a bez stropu. Ale to sa pani ministerka nebude tak usmievať. To by niekoho zamrzelo. To by bol asi problém. To by sa asi ťažko niekde prezentovalo, že ako to bude, ako to nebude.

    Naozaj mi, neberte mi, prosím vás, tie ideály, že kedy to má zmysel a kedy to nemá zmysel tu stáť, sedieť, počúvať, rozmýšľať. Nerobme to pre tých ľudí! Veď však chodíte medzi tých ľudí do Svidníka, ja neviem kde, do Kremnice, vidíte, do Dunajskej, vidíte ich tam, upínajú sa, častokrát na vás pozerajú, také majú oči, očakávania, že čo bude a neviem čo. Nerobte, nemôžete im to urobiť, nemáte právo im to urobiť! Nemôžete súkromnú daň niekomu, zahlasovať za ňu! Nemôžete hlasovať za súkromné dane pre súkromné firmy,! Preboha, nemôžete! To takto nefunguje. Ani v Džibuti, ani v Kongu, ani Somálsku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vyše vystúpenie päť faktických poznámok. Päť. Uzatváram možnosť. Tak pán Abrhan, tak šesť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, k predchádzajúcemu vystúpeniu by som sa najskôr, ak dovolíte, obrátil smerom k vám. To, že ste z jedného poslaneckého klubu, vás neoprávňuje pri riadení schôdze robiť z parlamentu krčmu IV. cenovej skupiny.

    A poprosil by som, ak budú expresívne vystúpenia v budúcnosti, aby ste tento parlament riadili, a nie mlčky tolerovali to, čo sem nepatrí.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Ja budem pokračovať tam, kde skončil pán poslanec.

    Pani podpredsedníčka, odstúpte z vedenia schôdze, lebo jednoznačne ste preukázali, že ju neviete, alebo ešte horšie, nechcete viesť.

    Pánovi poslancovi len toľko, pán poslanec, nech by som mal akýkoľvek iný názor, aký máte vy, v živote by som si nedovolil sa tam postaviť a nadávať vám do dementov. To je čosi... Veď vy neurážate tých poslancov, vy urážate tých voličov, ktorí tých poslancov volili, len preto, že majú iný názor ako vy. Buďte taký láskavý, kontrolujte sa, ak sa to dá. Kontrolujte sa, skutočne preto, lebo to, čo vy tuná predvádzate, tieto vaše nadávky, tieto vaše vulgarizmy odtiaľ, ktoré sú oficiálnymi nadávkami a vulgarizmami, zhadzujú celé toto osadenstvo, ktoré tuná sedí.

    A okrem toho, ako chcete, aby my sme vaše názory brali vážne? Nerozčuľujte sa! Boli tu rôzne vyšetrenia, to psychiatrické ešte chýba. Ja budem skutočne apelovať na ministra zdravotníctva, keď bude organizovať nejaké vyšetrenia v tomto parlamente, aby zorganizoval aj psychiatrické. A dúfam, že sa ho mnohí poslanci zúčastnia. A všimnite si, vôbec som nehovoril o vás. Buďte taký láskavý!

    Ako ja môžem brať to, čo vy hovoríte, vážne, keď to poviete takouto formou?! Veď vy tou formou si absolútne zabijete obsah. Veď vy možno hovoríte veci, ktoré sú veľmi dôležité, ale potom už ich človek naozaj nikdy nepočúva preto, lebo sa sústreďuje na tú formu, ktorou vy jednoducho urážate a urážate a urážate. A všetkých stoštyridsaťdeväť poslancov, dokonca urážate sám seba.

    Prosím vás pekne, nerobte to! Naozaj, je to nanič. A ja si vás chcem vážiť, tak ako si vážim každého poslanca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Aj ja sa pokúsim svoje výhrady k samotnému zákonu vysvetliť v mojom príspevku. Ale pokiaľ ide o môjho predrečníka, teda od pána Hlinu, pána kolegu Hlinu, tak len ho chcem upozorniť, že tu vôbec nejde o to, že či je tu zdravotná poisťovňa Dôvera, Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo poisťovňa Union nejakým hráčom a kto, čo, kde, ako, ale tu jednoducho ide o to, že desaťtisíce spoločníkov eseročiek, desaťtisíce akcionárov akciových spoločností, možno aj drobných akcionárov akciových spoločností, bude platiť vyššie a razantne vyššie odvody na zdravotné poistenie s podielom na zisku. V tom je podstata veci, a nie v nejakom hľadaní, či je za tým Dôvera, alebo kto za tým je. Jednoducho za týmto je záujem vládnucej strany získať viac peňazí do systému zdravotného poistenia. A robia to veľmi, veľmi nepremysleným a zlým spôsobom. Ale k tomu sa ešte vyjadrím.

  • Tak ja na obranu poslanca Hlinu by som chcela povedať, že ja celkom dobre rozumiem jeho znepokojeniu. A vôbec si nemyslím, že toto jeho možno expresívne reagovanie, že nie je miestne, naopak, svojím spôsobom vyjadruje to, čo možno ja pomenujem trošku odosobnenejšou a nie tak expresívnou formou.

    Ja si totižto taktiež neviem vysvetliť, pani ministerka, a to by som bola veľmi rada, žeby ste vlastne zodpovedali, ako my môžeme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť o spôsobe a rozsahu, obsahu, tokoch úhrad za liekov, ako my môžeme vlastne o tomto hovoriť, o tomto rokovať, ak nemáme transformovaný režim?

    Počúvala som a vnímam citlivo, ako sa verejnosť stotožňuje s tým, aby sa vytvorila jedna štátna poisťovňa, ktorá by bola pod prísnym drobnohľadom kontrolných orgánov, alebo teda aj verejnosti. A nerozumiem tomu, prečo, ak sa o tejto snahe hovorilo, prečo sa tento systém netransformoval na to, aby my sme sekundárne a nastavujúc na to, hovorili o tom, v akom rozsahu, obsahu a v akých tokoch budeme usmerňovať jednotlivé úhrady liekov alebo aj zdravotníckych úkonov?

    Ja sa priznám, naozaj tomu vôbec nerozumiem. Vôbec nerozumiem prečo. My ak nemáme systém transformovaný do toho, čo bolo prezentované, či už vami, pani ministerka, alebo samotným premiérom, prečo, ak tento systém nemáme transformovaný, tu prijímame zákony, ktoré hovoria o tom, kde budú plynúť úhrady za lieky a za zdravotnícke úkony? Tak, aby sme mali istotu, že sa v zdravotníctve nebude generovať zisk a že zdravie naďalej nebudeme kvalifikovať ako tovar.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Hlina, vyzvali ste ma, aby som sa vyjadril, či budem hlasovať za tento zákon. Budem. Vysvetlím vám aj prečo.

    Po prvé, poplietli ste si dane s poistnými odvodmi. To je po prvé. Po druhé, nevidím dôvod prečo by mala na Slovensku existovať skupina ľudí, ktorí majú zvýhodnenú desaťpercentnú poistnú sadzbu z odvodov pri získavaní určitého príjmu. Máme dvesto- alebo tristotisíc samostatne zárobkovo činných osôb, plus ďalšie stovky tisíc ľudí, ktorí majú nepravidelné príjmy, ktorí vstupujú do vymeriavacieho základu. Všetci platia štrnásťpercentné poistné odvody, teda zdravotné. Všetci. Čiže nevidím, prečo by táto skupina mala, alebo by mala existovať nejaká zvýhodnená skupina, ktorá bude mať desaťpercentné. Ide iba o rovnosť pred zákonom. To je prvý dôvod.

    Ďalší dôvod, no mne to pripadá, ako keby sa vás to dotklo. Ako keby ste si išli práve ako vyplatiť tie dividendy z firmy a zistili ste, že, ups, budete platiť štrnásťpercentné zdravotné. No ako, nehnevajte sa, ale prečo vy, alebo prečo iní by mali platiť desať percent a iní štrnásť? Nech je to zjednotené!

    No a k vášmu vystúpeniu, no tam iba môžem jednu vec povedať, káva v bufete, poprípade horká čokoláda zvykne ukľudniť organizmus. Tak doporučoval by som dať si, ako aj vás pozvem, veľmi rád, na tú horkú čokoládu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, povedali ste, že neveríte, že predseda vlády tento návrh videl a že vie o tom, že by takéto niečo pani ministerka predkladala. Chcem vás ubezpečiť, že je to vládny návrh zákona, a predseda vlády nielen videl, ale na vláde pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj za to hlasoval.

    Takže chcem, aby ste vedeli, že to je s plným vedomím predsedu vlády, a vašu vieru obdivujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja, dovoľte len, skorigujem niektoré veci. A to, čo som povedal, som povedal, že pokiaľ zahlasujte za ten návrh. Čiže ja som nepovedal, že ste. A pokiaľ zahlasujete za ten návrh v takej podobe, ako je, tak pre mňa budete. To hádam uznáte, že na to mám právo, si myslieť, čo chcem, nie? A pán kolega, viete, že špeciálne z vašich úst, ja som tu nebol, ale však vy máte expresívnejšie výrazy. Takže to je ťažko, viete, že z vás, aby som... Človek sa, viete, pozri sa najskôr na seba.

    Vážení kolegovia, pán Martvoň, dobre, teraz máte štrnásť percent a maximálny strop. Ja hovorím, dajte sedem a zrušte maximálny strop, a vyberie sa viac. Ale vy nemáte radi podnikateľov. Nemáte radi kapitalistov a neviem čo. Nechajte štrnásť, ale zrušte strop. Máte na to, ako tu hovorí Peter, a teraz, no a čo, máte na to gule? Nemáte, chlapci! Zrušte! Nechajte štrnásť a zrušte ten strop! Aby som sa ja vyhol nejakým podozreniam. Zrušte ho! Dajte pozmeňovák. Dajte pozmeňovák, že chcete zrušiť ten strop. A potom si vypnite telefón! Dajte ho! Nemáte na to, chlapci, nemáte. Presne tak to je. Však si to rozmeňte na drobné! Keď si to rozmeníte na drobné, tak na to prídete. Nechajte štrnásť! Nechajte! Zrušte strop! Som zvedavý. Ťažko.

  • Ďakujem.

    Ja by som predsa zareagovala na faktické poznámky, ktorými mňa vlastne vyzvali páni poslanci. Myslím, že som neporušila rokovací poriadok. Vyjadroval sa pán poslanec k téme, a to, že používal expresívne slová, myslím, naozaj, že sme boli z vašich úst, niektorých poslancov, zvyknutí na oveľa horšie výrazy. Ďakujem.

    Budeme pokračovať. Budeme pokračovať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, a nekomentujte, prosím.

    Budeme pokračovať písomným, písomne prihlásenými poslancami. Nech sa páči, ústne sa prihláste.

  • Výkriky v sále.

  • Prosím vás, nechajte ma ďalej viesť schôdzu. A naozaj vás prosím, aby ste nekomentovali, iba keď budete mať udelené slovo. Takže do rozpravy sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Mihál, pán poslanec Hlina. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka zdravotníctva predložila do parlamentu návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá je podľa môjho názoru veľmi dôležitá a ktorá má mať navrhovanú účinnosť od 1. januára 2013. Pripomeniem, že pred dvoma mesiacmi sme počas letných prázdnin rokovali v tomto parlamente o zákone, ktorý vyšiel v zbierke už pod č. 252/2012 Z. z., a bol to zákon, ktorým sa súčasne naraz novelizovalo niekoľko zákonov, okrem iného aj zákon o zdravotnom poistení.

    Tu máme ďalšiu novelu, ktorá bude účinná od 1. januára. Čiže Slovensko, slovenská verejnosť, občania, obyvatelia, podnikatelia budú možno trošku zaskočení, že od 1. januára 2013 budú fakticky naraz platiť dve veľmi dôležité novely zákona o zdravotnom poistení. Jedna, ktorou sa zavádzajú odvody na zdravotné poistenie pre určité skupiny dohodárov, ktorou sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ, ktorou sa menia a zvyšujú vymeriavacie základy a zároveň teda aj odvody na zdravotné poistenie pre živnostníkov. A zároveň druhá novela, ktorou sa veľmi dramatickým a razantným spôsobom zvyšuje poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku. Očakávam, že ľudia, podnikatelia v tom budú mať poriadny guláš, a nebudem sa im vôbec čudovať. Ale je to dôsledok chaotického navrhovania, prijímania zákonov súčasnou vládou tak, ako to pozorujeme už niekoľko mesiacov, k čomu vám blahoželám.

    Poďme si pozrieť obsah tejto predloženej novely. Mňa osobne teší, a nie preto, že by som bol ješitný, že ministerstvo zdravotníctva zareagovalo na môj pozmeňovací návrh, ktorý som dával v tomto parlamente ešte v júni na schôdzi, kde som navrhoval, aby zdravotné poisťovne robili povinne ročné zúčtovanie aj za také skupiny poistencov, ktorým vychádza preplatok. Pretože ak takáto klauzula v zákone nebude, hrozí, že takíto poistenci by svoj preplatok jednoducho nedostali. Preto ma teší, že takto nepriamo, okľukou, ale predsa sa tento môj návrh dostáva do predloženej novely pani ministerkou. Takže veľmi pekne ďakujem, že ste reagovali na túto moju iniciatívu aspoň touto formou. Ročné zúčtovanie bude vykonané tým pádom spravodlivejšie.

    Na letnej schôdzi parlamentu sme prijali, teda nie všetci s tým súhlasili, samozrejme, ale osemdesiat vládnych poslancov, ak si dobre pamätám, prijalo a schválilo novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa mení spôsob určenia vymeriavacieho základu pre SZČO, pre samostatne zárobkovo činné osoby. Ako áno, ako nie, čo je výsledkom toho chvatu, ktorý bol v tom čase, síce schôdza trvala deväť dní, síce sme upozorňovali, že takto by sa legislatíva robiť nemala, a zvlášť pri takých dôležitých zmenách malo by byť regulárne pripomienkové konanie, ktoré sa fakticky nekonalo. Jednoducho stalo sa to, že síce sa živnostníkom schválili vyššie vymeriavacie základy, ale akosi sa pozabudlo v tejto letnej novele na to, ako im, prepánajána, zdravotné poisťovne určia výšku preddavkov od januára 2013, keď jednoducho zdravotné poisťovne nemajú informáciu o výške odvodov na sociálne poistenie, ktoré si dotyčný, SZČO, uviedol do výdavkov v daňovom priznaní za rok 2011. Na to sa, skrátka, v tom tempe, v tej kvalite legislatívneho procesu zabudlo. Chybička sa našla, chybička sa objavila, chybička sa opravuje.

    Čiže v tejto novele už máme opravu daného stavu a daňové úrady budú mať niekoľko dní po začiatku januára na to, aby požadované údaje zaslali zdravotným poisťovniam. Dúfam, že im ten čas bude postačovať, tých pár dní, tak ako navrhuje zákon. A dúfam aj, že zdravotné poisťovne včas, do konca januára, tak ako určuje návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, že včas zdravotné poisťovne stihnú svojim poistencom, samostatne zárobkovo činným osobám, vypočítať korektne a bez problémov výšku ich preddavkov, ktoré sú povinní, SZČO, zaplatiť prvýkrát za január. Treba si uvedomiť, že toto bude dosť značný stres na všetkých živnostníkov, na účtovníkov, ktorí im robia účtovníctvo, pretože zdravotná poisťovňa do konca januára má povinnosť nahlásiť výšku preddavkov týmto živnostníkom. A tí potom v súlade so zákonom najneskôr do 8. februára musia tieto preddavky zaplatiť. Ak sa niekde niečo cestou stratí, ak zahapruje pošta, tak už vidím ten počet problémov, ktoré z takéhoto stresu a z takýchto časových termínov budú z toho vychádzať. Ale dobre.

    To všetko, čo som doteraz povedal, sú len malé mušky oproti tomu, čo obsahuje gro tohto návrhu. A to je skutočne dramatické zvýšenie poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku, respektíve z dividend. Pár kolegov, ktorý tu je, sú tu zrejme preto, aby sa o tomto systéme niečo dozvedeli. Takže ja využijem tento čas, ktorý mám k dispozícii, a skúsim vám vysvetliť, ako sa veci majú a ako znie návrh, o ktorom rokujeme.

    Čiže aký je súčasný stav? Súčasný stav je takýto: ak niekto dostane dividendu, respektíve podiel na zisku vyplatený ešte za roky 2003, 2002, 2001 a staršie roky, tak sa postupuje tak, že v súlade so zákonom o dani z príjmov sú tieto dividendy zdaniteľným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Čiže dotyčný príjemca si ich musí priznať v daňovom priznaní, musí z nich teda odviesť daň a následne je povinný si ich priznať, respektíve na základe informácií z daňového úradu zdravotná poisťovňa mu tieto podiely na zisku započíta do jeho vymeriavacieho základu, toho štandardného, nazvem ho, a vyrúbi mu z týchto podielov na zisku 14-percentný odvod na zdravotné poistenie. Tak to bolo vlastne zavedené od 1. januára 2011 a takto to bude pokračovať aj po schválení tejto novely.

    Pokiaľ ide o podiely na zisku za rok 2004 až 2010, čiže ak si firma, povedzme s.r.o.-čka, ak spoločníci rozdelia zisk za roky 2004 - 2010, tak takéto podiely na zisku sú oslobodené od dane, princíp rovnej dane, a v súlade s príslušným paragrafom v zákone o zdravotnom poistení sa z nich neplatí zdravotné poistenie a ani po tejto novele v roku 2013 sa zdravotné poistenie platiť nebude. Čiže ide o dividendy za roky 2004 - 2010.

    Ďalej, dividendy za rok 2011. To je vlastne posledný účtovne uzatvorený rok, keďže sme teraz v októbri 2012. Dividendy vyplatené zo zisku za rok 2011 podľa súčasného zákona spadajú do vymeriavacieho základu, platí sa z nich poistné na zdravotné poistenie sadzbou 10 percent a započítavajú sa spolu s ostatnými príjmami poistenca do jedného vymeriavacieho základu, ktorý je dnes ohraničený sumou približne 27 000 eur ročne. Čiže ak napríklad spoločník s.r.o.-čky má už nejaké príjmy, dajme tomu vo výške 30 000 eur ročne, z ktorých platí zdravotné poistenie, tak z takýchto podielov na zisku, s prižmúrením oka, lebo nie je to celkom presné, zdravotné poistenie už neplatí, pretože už dosiahlo maximálny vymeriavací základ. Nehovorím to celkom presne. Pán Saloň na balkóne dobre vie, že čo mám na mysli, ale nebudem teraz rozpitvávať úplne detaily. Ak spoločník v tomto roku má povedzme príjmy 10 000 eur, lebo má nejaké zamestnanie, zarobí tam 10 000 a dostane ešte aj dividendu za rok 2011, povedzme 5 000 eur, spolu je to 15 000, zmestil sa do 27 000 eur, čiže zdravotné poistenie, platí sadzba 10 percent. Čiže to je stav v tomto roku.

    Návrh ministerstva zdravotníctva, návrh, ktorý bude účinný od 1. januára, zmena účinná od 1. januára 2013 znamená, že dividendy vyplatené za rok 2011 a potom postupne za rok 2012 a ďalšie roky vyplatené po 1. januári 2012 budú zodvodnené 14-percentnou, čiže už nie 10-, ale 14-percentnou sadzbou poistného a budú tvoriť v podstate samostatný vymeriavací základ až do výšky 120-násobku priemernej mzdy. Čiže až do výšky 94 320 eur. Čiže ak si napríklad na budúci rok spoločníci v s.r.o.-čke vyplatia dividendu povedzme 50 000 eur za rok 2011 ešte, lebo nestihli to urobiť v tomto roku, tak ich čaká povinnosť zaplatiť poistné v plnej výške z tých 50 000 v sadzbe 14 percent. Čiže v tomto príklade by šlo o sumu 7 000 eur. Je to veľmi zásadné zvýšenie, naozaj veľmi zásadné, žiadna kozmetika, ale veľmi zásadné zvýšenie, ktoré prinúti majiteľov s.r.o.-čiek rozmýšľať pravdepodobne úplne inak, ako rozmýšľali doteraz.

    Ja sčasti teda súhlasím s tým, aby sa z dividend platili odvody na zdravotné poistenie, pretože sám som to vlastne presadzoval v roku 2010, aby sa dosiahla, dosiahlo spravodlivejšie zodvodňovanie príjmov po línii zamestnanec, SZČO, majiteľ s.r.o., pretože dovtedy mať s.r.o.-čku znamenalo zaplatiť 19-percentný, 19-percentnú daň právnickej osoby. A podiel na zisku, ktorý si spoločník vytiahol, z toho neplatil absolútne nič, čiže bol to veľmi výhodný spôsob, ako zarobiť peniaze výhodnejšie ako mať živnosť a rádovo výhodnejší ako byť zamestnancom pri porovnaní odvodového zaťaženia. Čiže určitý, určité odvodové zaťaženie podielov na zisku je správne. Ale všetko treba brať s mierou, pretože ak to raz preženiete, tak to dopadne úplne inak, ako možno zamýšľate.

    Čiže tento návrh, podľa ktorého sa podiely na zisku zaťažia 14-percentnou sadzbou a až do výšky 94 320 eur, je tak dramatický a znamená takú zásadnú zmenu, že množstvo spoločníkov s.r.o.-čiek, ako som už povedal, začne uvažovať inak. A poviem vám ako.

    Povinnosť platiť poistné z dividend sa týka len slovenských poistencov, to znamená občanov, ktorí sú poistení na Slovensku. Čiže majme povedzme s.r.o.-čku tu v Bratislave, dajme tomu, slovenská právnická osoba, zaregistrovaná v Obchodnom registri a tak ďalej, ktorá má dvoch spoločníkov. Jeden spoločník je Čech, druhý spoločník je Slovák. Čech má zdravotné poistenie v Českej republike, tam žije, tam má rodinu, tam má aj nejaké zamestnanie, má české zdravotné poistenie, Slovák žije v Bratislave, tu má rodinu, tu má dokonca možno aj nejaké zamestnanie. A obidvaja spolu podnikajú, dosiahnu zisk a rozdelia si obidvaja dividendu po 50 000 eur. Čech si svojich 50 000 zoberie do Českej republiky bez toho, že by mal povinnosť platiť nejaké odvody, Slovák z tých 50 000 zaplatí 14 percent na zdravotné poistenie, čiže bude ho to stáť 7 000 eur. No čo urobí ten Slovák? Ten Slovák urobí to, nie že by sa premaľoval na Čecha, nie že by začal hovoriť po česky, nie že by získal štátne občianstvo, to netreba, ten Slovák si pro forma nájde zamestnanie v Českej republike. V Břeclave si založia pobočku firmy, tam sa pro forma zamestná ako zamestnanec, bude podliehať českému zákonu o zdravotnom poistení ako český poistenec a, dovidenia, stará mama. On svoje dividendy takisto potom zodvodňovať nebude. A nechcem byť zlý, ale ak to urobí ešte silnejším a zásadnejším spôsobom, tak nebude na Slovensku platiť vôbec nič, ani odvody, ani z podielov na zisku, ani z iných príjmov a nebude platiť ani dane. Vykašle sa na to, vážení kolegovia. Zbalí sa a bude pro forma existovať z Břeclavy. A máme to, čo sme "chceli".

    Takže len tak ďalej, veselo do toho a nepochybujem, že túto novelu v prvom čítaní, kolegovia, schválite.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina, do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, dobre, skúsim menej emotívne. Ja len sa snažím to, čo som nestihol povedať, lebo som sa vytočil, tak to dopoviem a skúsim to len zrekapitulovať vecne bez toho, aby som do toho vkladal zbytočnú emóciu. Ale ja proste to tak cítim a keď niečo tak cítim, tak som sa ešte nenaučil tak klamať telom, že sa tvárim, že to tak necítim. Takže to sa čiastočne ospravedlňujem.

    Ale, kolegovia, nič v zlom, ja som naozaj, keby, aby tu nevznikla nejaká dezinformácia, ja som povedal, čo vás sa mohlo teoreticky dotknúť, tie slová, ale že budete iba vtedy, ak za to zahlasujete. Čiže som to nepovedal, že ste. Čiže potom by som bol aj rád, keby, tie dezinformácie vzniknú, vzniká tak v čase a v priestore, že sa to všetko tak zmodifikuje, hej? Čiže pre mňa budete, ak zahlasujete za ten zákon v tejto podobe, ako je teraz, žiaľ. Už samozrejme vám to môže byť tak úplne lautr. Však, čo z toho? Nič z toho, zelenšie to nebude. Ale proste tak to je. No proste tak som naučený, že proste, keď niečo cítim, tak to takto poviem. Aj pán Mihál ako slávny, naozaj človek, ktorý pitvá tie zákony a rozoberie ich fakt na drobné.

    Kolegovia, ja viem, že vy ste proste tam, úspech je to najhoršie, čo môže človek dosiahnuť. Dobre, v poriadku, ale slová ako spravodlivosť, hej, to tu zaznievajú, to tu aj pán premiér ix-krát povedal. Čiže naozaj teraz, aké sú možnosti? Ak ste chceli, ak potrebuje, štát potrebuje peniaze, čo ja hovorím, že potrebuje, ak sú, niekto si vypláca nejakú, zisk a treba ho zdaniť, tak to povedzte. To existuje. Volá sa to daň z dividend. Je to férové, je to pre každého, je to v rovnakej výške pre každého a ide to do štátneho rozpočtu.

    Vy teraz, čo robíte? Robíte súkromnú daň pre súkromnú firmu v určitej výške a dotýka sa iba niekoho, alebo respektíve dotýka sa skoro každého, ale niekoho už z toho hlava nebolí. To znamená, tí, čo zarábajú skutočne veľa, im je to už tak, viete, či zaplatí 3 000 alebo 7 000, toho už hlava nebolí, lebo to sa ráta v miliónoch. Čiže to postihne tých ľudí. Čiže dobre, pripusťme, že chcete byť féroví. Pripusťme, že máte klub, kde sa o tom debatuje, kde proste máte možno aj nejakú debatu, že, pripusťme, že ste, a ja verím, že ste ľudia, ktorí proste nechcú zahlasovať za všetko, tak dajte návrh. Dobre? Ja sa budem tešiť z hocijakého mála. Dajte návrh, dobre!? Ideálny stav je daň z dividend. To je úplne ideálne, keď chcete, spravte daň z dividend, každý rovnako a do štátneho rozpočtu.

    Keď zostanete v tom, čo pán Mihál sa priznal k tomu autorstvu, ja si myslím, že to je zlé, to je absurdita, hej? Tak, ako sú absurdity, viete, ako rómsku problematiku robí ministerstvo vnútra. To je pomaly to isté, ako keby ten výbor pre homosexuálov dostala tuná pani ministerka zdravotníctva. To by vzbudzovalo tiež určitú asociáciu. Alebo keby cirkevný odbor ministerstva kultúry spadal pod SIS-ku. Viete, toto je naozaj vec, ktorá tu v tejto krajine, ani sa nad tým nezamýšľame. Čiže my tu, predtým sa schválilo, že budú platiť súkromnej firme dane, keď chcete v tom zostať, zostaňte, ale buďte spravodliví v tom, že povedzte, ja hovorím, keď poviete 7 percent a bez ohraničenia stropu, tak vyberiete viac. Pán Martvoň bude tuná hovoriť, že ja neviem čo, tuná sa boja a hento, čert ho ber! Nechajte 14 % a povedzte a dajte návrh, nech nie je strop. Viete, ak máte ten vnútorný pocit. A toto je to, čo mne to tu chýba, že by sme mali ten taký vnútorný pocit v sebe, tej spravodlivosti, hej? Že chceme byť spravodliví. Vy o tom hovoríte, fakt z vašich úst to často počuť.

    Toto je absolútne, maximálne nespravodlivé. Absolútne a maximálne. To je proste šité na mieru, to je ušité pre iks ľudí. A vás, socialistov, k tomu zneužili. To sa nedá obhájiť, viete, že keby to niekoho zaujímalo, to neobhájite, lebo to sa nedá obhájiť. Takže naozaj teda vecne k tomu, nepredpokladám, že po mojom nejakom apeli tuná pani ministerka si zloží svoju zložku a povie, že pardon, pomýlila sa, že dali mi zlý zákon. Že bude tu trvať na tom, že to je správne. Možno budeme o tom dnes hlasovať, vy to posuniete. Ale tu skúšku správnosti si spravte! Spravte si ju pre seba, pre ten svoj vnútorný pocit, hej? Že teda, že vnútorne ste s tým vysporiadaní, že vás nikto nezneužil, nepoužil ako handru. Lebo niekto to doniesol tu a tí smeráci to schvália. Viete, každý, kto vám tu hovorí, že ošklbete... Ja veľa vecí som filtroval, ako ste si všimli, veľa demagógie a neviem čo. Ale toto je tak jednoznačný príklad, proste, nejakého lobizmu, že exemplárnejší nemôže existovať. Keď si dáte do Ottovho náučného slovníka lobizmus, tak tam kľudne môžete dať tento prípad. Že takto to uzavriete pre niekoho. A vás k tomu chcú zneužiť.

    Ako pre našu vzájomnú by som povedal, ako psychohygienu, však sa tu budeme obchádzať, hej, aby sme sa vážili navzájom. Ja si vás chcem vážiť. Som nikdy ku vám ani k nikomu nepristúpil s dešpektom, ako to tu častokrát tak zvykne. Ja nemám, ja naozaj, ja si nedovolím ani súdiť, lebo nechcem byť ani v konečnom dôsledku súdený. Ja ľudí chcem spoznať, zistiť a potom dajme tomu si spraviť svoj názor, hej. A či ho už prezentovať alebo nie. Áno, ja som otvorenejší, priznám sa, že to riziko u mňa existuje, že môžem ho prezentovať, viete. Takže ak sa máme obchádzať a neviem, tak sa vážme navzájom, že ten vnútorne, ja si vás chcem vážiť, že ja si vás chcem vážiť, že nezahlasujete za niečo v takejto obludnej forme, čo vám tu ministerka doniesla. Ak vám záleží na tom, aby som si ja vás vážil, už neviem, či to niekto iný vnútorne tak pociťuje, tak, prosím vás, skúste.

    Ale ak vám je to jedno, tak ja už za to nemôžem. A potom sa nehnevajte na mňa, že som bol expresívny v tých výrazoch, ktoré som použil. Lebo ja v takom svete fungujem. Ja fungujem v normálnom svete, kde biela je biela, kde čierna je čierna. Viete, ja v takom. A ja nebudem to meniť teraz. Ja som to doteraz nezmenil. Nehnevajte sa, odteraz to meniť nebudem. Čiže nebudem hovoriť iné, ako si myslím. Ak vy to chcete? A dosť ťažko sa s tým žije, lebo si musíte veľa pamätať, viete, takže to upozorňujem. Som zvedavý.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán Hlina, znova iba pre vysvetlenie. V podstate ten strop, alebo skôr pre objasnenie, ten strop pri zdravotnom poistení aj v minulosti bol. Bolo to aj za bývalej Dzurindovej vlády. Ten strop je tam, aspoň ja čo si pamätám, pri zdravotných odvodoch už od nepamäti, alebo už dlhé roky. Vec je taká, že, alebo v čom je ten problém. Iba to, že bola tu určitá skupina ľudí, ktorí si príjmy vyplácali cez dividendy a mali zvýhodnenú sadzbu poistného 10 percent. Prečo ľudia, ktorí tvrdo pracujú ako samostatne zárobkové činné osoby by mali platiť 14 %-né zdravotné poistenie?! Ako prečo?

    Ako kvôli tomuto, znova zdôrazňujem, ide o rovnosť pred zákonom. A ten strop, no, samozrejme, ja chápem, že ho kritizujete. To je na zváženie, či ho tam nechať, alebo nenechať, ale vždy tam bol, alebo čo si ja pamätám, aj v minulosti za bývalých vlád, ten strop tam bol. Ale keď je tam daný strop, ja neviem, 120-násobok nejakého výpočtového vzorca, či už vymeriavacieho základu alebo priemernej mzdy, tak ten strop neznamená, že ten, čo zarába viac ako ten strop, že nebude platiť zdravotné odvody. Bude, ale iba z toho stropu. Ako sám ste povedali, či zaplatí 5 000 eur na odvodoch alebo 7 000, mu to je jedno. No tak, tak je to nastavené. Tak bude platiť 5 000 na odvodoch. No nezaplatí 7 000, ale 5 000. Ale bude platiť taktiež na odvodoch ako iní občania. Ale doteraz to bolo tak, že platil iba 10 percent. A SZČO, ale aj ostatní, ktorí majú nepravidelné príjmy, tak 14 percent. Čiže rovnosť pred zákonom, znova iba zdôrazňujem. Samozrejme, je to na vás, či sa rozčúlite, či nie, ale zasa sme všetci ľudia.

  • Pán poslanec Hlina s reakciou.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega, ja nechápem tie vaše ambície obhájiť neobhájiteľné. Proste to je, to sa v zásade, viete, že človek, ja mám rád ambicióznych ľudí. Ono v zásade k mužovi aj patrí, že vôľa a taká chuť, ja neviem čo, ambícia, to je všetko v poriadku. Ale zase, načo sa trieskať hlavou o stenu? Ja nerozumiem tomu, že... To je vec, ktorá sa nedá obhájiť. Viete, že keď proste dáte tento odvod a stanovíte strop, tak nemôžete na druhej strane povedať, že proste zdaňujete bohatých alebo že zvyšujete náklady bohatým. To sa proste nedá, proste to takto nefunguje. Viete, že prečo sa nasilu. Však kľudne ste si mohli odpustiť tú faktickú a aj akože kvázi vtipnú poznámku na konci, že niekedy je menej viac. Naozaj, niektoré veci sa proste nedajú obhájiť. Keď sa nedajú, tak prečo sa zbytočne pokúšate? Skúste si spraviť tú skúšku správnosti! Dajte pozmeňovák, že sa zruší strop. Však vy beriete viac! O to ide, nie? A budete spravodliví. O to ide, nie? Dajte a uvidíte!

  • Pán poslanec Hlina bol posledný, ktorý bol prihlásený ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len teda sa vyjadriť k niektorým emotívnym vystúpeniam kolegov.

    Pán poslanec, ja som ako spravodajca povedal, že tento zákon bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a že je vlastne takým solidárnym zákonom na podporu nášho zdravotníctva. A samozrejme, keď si naštudujete výdavky poisťovní a tak ďalej, na čo môžu, na čo nemôžu, čo hradia, tak absolútne nebude rozdiel v ich činnosti, či teda bude tento odvod, alebo nebude. Bude to úplne rovnaké. Čiže to je, myslím si, že asi ste dobre nepochopili. A myslím si, že naozaj, vidíte to, zdravotníctvo naše treba troška viac prefinancovať. Správne povedal pán kolega Mihál, že ono sa to nezdá, že je to navýšenie o 4 %, ako bude, si myslím, že to asi je slušný balík na podporu nášho zdravotníctva.

    To, čo vy namietate voči tomuto zákonu, je možné sa baviť o dani z dividend, samozrejme, ale nie je to predmetom tohto zákona. Možno, že treba navrhnúť nejakú novelu z vašej strany. Máte poslaneckú iniciatívu. Môžete to navrhnúť, samozrejme, je to na vás. A ja som naozaj povedal na začiatku, že ako tento zákon je, ako ho vnímame. A myslím si, že naozaj je prospešný. Prospešný bude pre zdravotné poisťovne, pre príjmovú časť rozpočtu verejnej správy. Preto si myslím, že všetci ako poslanci SMER-u ho podporia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 240. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 224.

    Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, predkladám na základe doplňujúceho formálneho oznámenia Európskej komisie z 20. mája 2011.

    Cieľom návrhu zákona je prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zohľadňujú výhrady Európskej komisie vzťahujúce sa k nesprávnej alebo neúplnej transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/41 zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch. Európska komisia upozornila na nedostatočné prevzatie definície geneticky modifikovaný organizmus.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, podnikateľské prostredie, sociálny ani environmentálny vplyv, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Chcel by som vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Róbertovi Pucimu.

    Poprosím, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 50 z 10. októbra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 224 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky po prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, zrejme nechcete žiadne stanovisko, alebo, zaujať ešte?

    Pristúpime, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 242, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 223.

    Opäť prosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 242.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, predkladám najmä z dôvodu potreby implementácie niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov a nariadenia Komisie č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s výrobkami z tuleňov. Návrh zákona sa predkladá aj z dôvodu nevyhnutných zmien niektorých ustanovení zákona z dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy v oblasti obchodovania s druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verím, že predložený vládny návrh zákona postúpite do druhého čítania.

    Ďakujem, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Ľubošovi Martinákovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 49 z 10. októbra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 223 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko, jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, nebudem dlho, ale chcem, myslím, že vecne. Samozrejme, že ako ornitológ vítam všetky aktivity, ktoré sprísnia a zamedzia, by som povedal, obchodu s našimi ohrozenými druhmi alebo s druhmi, ktoré sú chránené aj v našej republike. A som veľmi rád, že zákon o CITES primäl ďalšie kvalitatívne zlepšenie, ktoré v tejto novele zákona vidím. Samozrejme dopĺňame v prvom rade transpozičnú smernicu Európskej únie týkajúcu sa výrobkovz tuleňov, respektíve ich obchodovania.

    Chcel by som upozorniť asi na dve veci v tejto novele. A síce, v § 13a, licencia na výrobu krúžkov alebo distribúciu krúžkov. Som rád, že sa tam dosť podrobne píše, akým spôsobom sa môžu tieto krúžky jednoznačne a rozlíšiteľne nejakým spôsobom vyrábať a musí byť určená licencia, kto to môže robiť, aby sme s tým nemali, by som povedal, že ďalšiu podporu korupcie a iných vykrádaní našich vzácnych druhov, ktoré tu máme. A nehovorím len o živočíchoch, aj o rastlinách. A zaujal ma ods. 10, kde sa hovorí, že ak licencia na krúžky bola zrušená podľa ods. 8, kde ministerstvo môže zrušiť cez nejakých 6 bodov, tak ďalšiu licenciu môže požiadať až po uplynutí dvoch rokoch, a to iba v tých prípadoch, keď je to už "a až c a f". A až "c a f, d)" hovorí, že držiteľ licencie na krúžky požiada o jej zrušenie, to je jedna možnosť; a e) je - sa v konaní o zmene licencie na krúžky preukáže nesplnenie podmienok pre jej udelenie podľa ods. 2, ods. 3 písm. b). To znamená, neviem prečo, tam bola urobená výnimka. Myslím, že by to mohlo spĺňať, že áno, zase po dvoch rokoch môže žiadať, aby to nebolo, že ten čo viac-menej ani nesplnil podmienky si to môže založiť na druhý týždeň alebo na druhý deň. Tak neviem, rád by som sa na to pozrel, keby sme to nejako tiež vysvetlili.

    A ďalšia vec. U nás pri názvosloví slovenského vtáctva bol veľký rozpor. Mali sme tam dvojkoľajnosť. Takže áno, uznávame túto. Tento problém sa neriešil veľmi dlhé roky a musím povedať, som rád, že za éry terajších ornitológov cez Slovenskú ornitologickú spoločnosť bolo v roku 2010 urobené jednotné názvoslovie vtákov Slovenska, ktoré obsahuje trinásťtisíc druhov, aj vyhynutých. Pánovi ministrovi som si dovolil jeden takýto exemplár tejto knihy, ktorá vyšla, darovať. A keď som si to porovnal, lebo k tomuto zákonu, proste, keď ste si všetci všimli, je aj vykonávacia vyhláška, kde sa hovorí v prílohe 6 Zoznam druhov, na ktoré sa nemusí viesť evidencia druhovej karty. Sú tam samozrejme aj vtáky, väčšinou sa tu jedná o papagáje. A musím povedať, že zhruba asi v štvrtine ten slovenský názov nesedí so súčasnou názvoslovnou politikou, ktorá bola v tejto celej práci urobená. Takže pri druhom čítaní dám pozmeňujúci návrh, aby sme to zjednotili, pretože bolo názvoslovie podľa Ferianca, podľa Matouška, a vyslovene sa dalo do zátvorky a tým pádom vznikali rôzne anomálie a šiesti naši vrcholní ornitológovia urobili tomu koniec a pracovali na tom tri a pol roka. To znamená, bola to robota, ktorá si, by som povedal, že klobúk dole pred nimi, ja sa pred nimi hlboko skláňam. A urobili priekopnícke dielo, ktoré by malo vstúpiť aj do všetkých vedeckých a iných prác aj v názvosloví, ktoré sa týkajú tohto vtáctva.

    Toľko z mojej strany. Len držím palce a dúfam, že tento zákon skvalitní ďalšiu prácu, ktorá prakticky by sa mala od orgánov ochrany na tomto úseku cez obvodné úrady životného prostredia vyžadovať. Takže dúfam, že aj po kvalitatívnej stránke tam tí pracovníci, ktorí tam pracujú, budú mať aj školenia. Pretože musím povedať po pravde, ja som bol aj chovateľ papagájov, je to jedna moja časť života, a mnohí kolegovia, ktorí mali vydávať mne rozhodnutie o tom, čo chovám, nevedeli rozlíšiť na obvodnom úrade životného prostredia, aké papagáje vlastne mám. A to bol veľký problém. Tak potom som im dal trošku školenie. Nechcem zo seba robiť majstra sveta, ale bol by som rád, keby bola kvalita aj mnohých tých školení, lebo tam je to už o tej praxi, či to vie rozlíšiť, alebo nevie rozlíšiť. Neviem, ako to oni majú zabezpečené, nie som pracovníkom obvodného úradu životného prostredia, ale myslím si, že keď to chceme schváliť, tak aj po tejto odbornej a personálnej stránke. Takže toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami žiadny poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 171, spoločná správa výborov má tlač 171a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom zákona sa zabezpečuje v podmienkach Slovenskej republiky vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit, v tzv. EMAS-e. Schéma EMAS je založená na princípe dobrovoľnosti. Začleniť sa do nej môže na základe vlastného slobodného rozhodnutia každá organizácia, ktorá chce zlepšiť svoje environmentálne správanie po splnení ustanovených požiadaviek. Environmentálne manažérstvo a audit je z prevažnej časti financované z vlastných zdrojov organizácie. Prináša okrem postupného znižovania vplyvov činnosti organizácií na životné prostredie aj určitý príspevok k trvalému ekonomickému rastu a prosperite. Organizácii sa zlepší dobré meno, zlepší sa aj prístup na niektoré trhy, prístup k licenciám, k e-povoleniam, k verejným zákazkám a k výhodnejším úverom alebo poistným podmienkam.

    Návrh zákona ustanovuje podmienky na začlenenie organizácií do schémy EMAS, ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu a zodpovednosť za neoprávnené používanie loga EMAS. Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Svetlane Pavlovičovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 204 z 19. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 171, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením NR SR. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o environmentálnom overovaní a registrácií organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 171) schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie (tlač 171) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 53 zo 16. októbra 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, zrejme nebudete zaujímať žiadne stanovisko, pani spravodajkyňa tiež, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 230, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 216.

    Teraz poprosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde je zosúladiť národnú legislatívu s požiadavkami Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž Európskej komisie, ktoré uviedlo vo svojom stanovisku k notifikácii nariadenia vlády z dôvodu možnej štátnej pomoci pri riešení historického dlhu záverečnej časti jadrovej energetiky. Predložený návrh zákona reaguje na toto stanovisko a ministerstvo hospodárstva navrhuje riešiť problematiku získavania finančných zdrojov na krytie historického dlhu nasledovne:

    Ministerstvo hospodárstva SR navrhuje doteraz vyberaný odvod zo spotreby elektriny na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. na účet Národného jadrového fondu odvádzať priamo do štátneho rozpočtu, rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva, ktoré tieto finančné prostriedky následne, a to mesačne, prevedie na účet Národného jadrového fondu. V prípade, že dovoz elektriny bude vyšší, ako je vývoz z územia Slovenskej republiky, budú takto prevádzané finančné prostriedky znížené o súčin efektívnej sadzby odvodu a rozdielu hodnôt sumárne dovezenej elektriny a sumárne vyvezenej elektriny z územia Slovenskej republiky. Tento rozdiel zostane v štátnom rozpočte. Zo sumy vybratej na účet Národného jadrového fondu za roky 2011 a 2012 bude odpočítaná suma, ktorá tvorí súčin efektívnej sadzby odvodu a rozdielu hodnôt sumárne dovezenej elektriny a sumárne vyvezenej elektriny z územia Slovenskej republiky. Výška takto vypočítanej sumy sa následne v termíne do 31. marca 2013 prevedie z účtu Národného jadrového fondu do štátneho rozpočtu, rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva. Zostatok sumy zostáva na účte Národného jadrového fondu a bude použitý na krytie historického deficitu finančných prostriedkov záverečnej časti jadrovej energetiky.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na zvýšenie ceny elektriny pre domácnosti a pre podnikateľov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv, negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Andrejovi Kolesíkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 230). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 216 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister zrejme už nechce vystúpiť. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 166, spoločná správa výborov má tlač 166a. Poprosím, pán minister, nech sa páči, aby ste odôvodnili návrh zákona.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh, ministerstvo hospodárstva novelizuje viaceré hmotnoprávne a procesné ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala doterajšia aplikačná prax pri hodnotení účinných látok. Cieľom je zaradiť tieto látky do zoznamu povolených účinných látok pri posudzovaní žiadostí o uvedenie biocídneho výrobku, alebo uvedenie biocídneho výrobku s nízkym rizikom na trh v Slovenskej republike na základe autorizácie, registrácie alebo vzájomného uznania. Dôvodom na zmenu doteraz platného znenia zákona okrem iného je, že tento dostatočne nedefinuje spôsob a formy spolupráce Centra pre chemické látky a prípravky (ďalej len centrum) s dotknutými orgánmi štátnej správy na jednej strane a komunikáciou so žiadateľom o vykonanie hodnotenia účinnej látky alebo so žiadateľom o udelenie povolenia uvádzať biocídny výrobok na trh Európskej únie a Slovenskej republiky na strane druhej.

    Zmenu pôvodného zákona si vyžiadala i skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré malo s centrom na napĺňaní zákona reálne spolupracovať, sa vzdalo svojej kompetencie, a preto bolo potrebné zákon upraviť tak, aby hodnotenie účinných látok a biocídnych výrobkov mohlo centrum vykonávať v spolupráci s inými odbornými organizáciami vrátane príslušných orgánov členských štátov Európskej únie, alebo prostredníctvom zadania prác iným fyzickým osobám na základe osobitného zmluvného vzťahu.

    Článkom II predloženého návrhu zákona sa tiež mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Zmena súvisí s poplatkami, ktoré centrum vyberá od žiadateľov podnikateľov a ktoré slúžia na pokrytie nákladov spojených s hodnotením účinných látok a biocídnych výrobkov osobami vykonávajúcimi hodnotenie. Uvedenou zmenou súčasne dochádza i k zníženiu súvisiacich správnych poplatkov.

    Článkom III návrhu zákona sa zase dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh, a to o možnosť prijímať na samostatný medzirozpočtový účet centra prostriedky za jeho expertnú činnosť v oblasti uvádzania chemikálií na trh refundované Európskou chemickou agentúrou. Tieto prostriedky by mali slúžiť na prehlbovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov centra.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie vrátane ochrany spotrebiteľa, pretože sa umožní uviesť na trh Slovenskej republiky, prípadne ďalších členských štátov Európskej únie, len tie biocídne výrobky a biocídne výrobky s nízkym rizikom, ktoré prešli hodnotením orgánov na to určených, prípadne hodnotením vykonávaným v spolupráci s nezávislými osobami alebo s príslušnými orgánmi ďalších členských štátov Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Ešte uveďte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 166), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. septembra 2012 č. 190 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 9. októbra 2012 č. 86, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 9. októbra 2012 č. 71 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 10. októbra 2012 č. 44.

    Spoločná správa obsahuje deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, a to tak, o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2012 č. 82. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne, aj keď je ešte po 17.03 hodine. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, zrejme nezaujmete stanovisko, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A prestávku do 17.06 hod..

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (tlač 261).

    Poprosím pána poslanca Tibora Lebockého, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 261.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte, aby som navrhol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 261).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 99 bolo za, 40 sa zdržali.

    Odsúhlasili sme, aby sme tento vládny návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Len vás chcem upozorniť, že tak, ako sme schválili pri prerokovaní programu schôdze, hneď po hlasovaní budeme pokračovať prvým čítaním o tomto vládnom návrhu.

    Pán poslanec Ježík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 363, je to rozsah a podmienky úhrady liekov (tlač 224).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 224.

  • Pán predseda, ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, z toho pán poslanec Novotný dal procedurálny návrh, aby sme ďalej nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 79 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 86 bolo za, 48 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 127 bolo za, 3 proti, 10 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Valocký uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 362 o liekoch, je to tlač 225.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 225.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Novotný dal procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v ďalšom prerokovaní uvedeného zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 80 proti, 7 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dobre, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 za, 37 proti, 15 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, ďalej dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 127 bolo za, 1 proti, 11 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Varga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 580 o zdravotnom poistení (tlač 226).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 226.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokujeme tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 51 proti, 8 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada pridelí na prerokovanie tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo s tým, že aby výbory prerokovali tento návrh do tridsať dní a gestorský výbor, ktorým by hlasovaním mal byť určený výbor pre zdravotníctvo, do tridsať dva dní po prerokovaní v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 bolo za, 4 proti, 6 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Puci uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 151 o používaní genetických technológií, je to tlač 240.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, tlač 240.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, dajte preto hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 3 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 za, 10 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 15 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov. Je to tlač 242.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 242.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý však nepodal žiadny procedurálny návrh, a preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 103 bolo za, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 za, 10 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Pavlovičová uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie. Je to tlač 171.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 171.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 15 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 15 spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 108 za, 31 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 95 bolo za, 44 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru prerokovaný zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 92 za, 46 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o environmentálnom overovaní.

    Pán poslanec Kolesík bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o jadrovom fonde, je to tlač 230.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.)

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 112 za, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 bolo za, 6 sa zdržali.

    Návrh sme schválili a pridelili návrh do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 217 o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh. Je to tlač 166.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 166.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tomuto návrh zákona nevystúpil žiaden z poslancov. Takže je možné pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 9. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 96 za, 43 sa zdržalo. Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam dať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 93 za, 46 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 94 za, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 217.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať o súhlas, aby sme zajtra o 11.00 hod. nehlasovali a hlasovali o prerokovaných bodoch len o 17.00 hodine. A zároveň zvolávam na zajtra na 11.00 hodinu poslanecké grémium. Je súhlas? Áno. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.33 hod. a budeme pokračovať prvým čítaní o vládnom návrhu, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 223 o odpadoch, prerokovávame ho na základe súhlasu Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní.

    Takže poprosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby uviedol vládny návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 262.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je urýchlená potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98 z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len rámcová smernica o odpade). Dňa 12. decembra 2010 uplynula podľa čl. 40 ods. 1 rámcovej smernice o odpade transpozičná lehota určená na prevzatie rámcovej smernice o odpade do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa nebola táto smernica do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá, podala Európska komisia proti Slovenskej republike 26. júna 2012 žalobu na Európskom súde, teda na Súdnom dvore Európskej únie. V záujme nepredlžovania absencie transpozície tejto rámcovej smernice o odpade a vzhľadom na reálnu hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby sa návrh zákona predkladá na skrátené legislatívne konanie.

    V návrhu zákona je ďalej vytvorený právny základ pre transpozíciu smernice Rady 2011/97 z 5. decembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/31 o skládkach odpadov, ktorej obsah by mal byť premietnutý do vykonávacieho právneho predpisu, a tiež sa ním novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 547/2011 Z. z. v súvislosti s nevyhovujúcou transpozíciou smernice o obaloch.

    V návrhu zákona sa navrhuje vypustenie § 23 ods. 4 z platného zákona o odpadoch v nadväznosti na riešenie odôvodneného stanoviska, ktorým je Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytýkané obmedzenie vývozu a prepravy nebezpečného odpadu na zhodnotenie. Návrh zákona schválila vláda na svojom rokovaní 10. októbra ako vládny návrh zákona.

    Poprosím vás o schválenie a posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda.

  • Pán minister, ďakujem.

    Určeným spravodajcom je pán Tibor Lebocký.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 52 zo 16. októbra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, teda zo 16. októbra 2012. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. októbra 2012 č. 246 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť ústne. Nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Máme tu pána ministra Boreca? Chvíľočku, dámy a páni, poprosím o strpenie, pretože budeme pokračovať zákonom č. 475 o výkone trestu odňatia slobody, ktorý uvedie pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáš Borec, je to tlač 218.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 218.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil materiál v prvom čítaní, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a bol vypracovaný mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok roku 2012. Účelom predmetného návrhu zákona je novelizovať niektoré ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorých súčasné znenie a naň nadväzujúci výklad spôsobujú v aplikačnej praxi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody veľké problémy. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa neprípustnosti nahliadnutia do korešpondencie odsúdeného, ktoré je potrebné zosúladiť s § 36 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, a ustanovenie upravujúce styk odsúdeného s advokátom a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, a napokon o ustanovenie týkajúce sa problematiky zahladenia disciplinárneho trestu uloženého odsúdenému.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona zároveň nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 12. septembra 2012 uznesením č. 454/2012.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Susko je spravodajca k vášmu návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 9. októbra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 218). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. septembra 2012 č. 206 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 513, je to Obchodný zákonník. Je to tlač 229.

    Pán minister, poprosím vás, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Takže opäť by som si dovolil, vážené panie poslankyne a poslanci, predložiť v prvom čítaní vládny návrh, pardon, áno, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 211/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, prepracované znenie, ale aj reakcia na podnety aplikačnej praxe. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy Komisie Európskej únie nazvanej „Small Business Act“, ktorá identifikovala ako kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Zároveň iniciatíva pomenovala ako najväčší problém skutočnosť, že malé a stredné podniky v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy nedisponujú účinným prístupom k financiám, čo ich častokrát vedie do platobnej neschopnosti, respektíve insolvencie.

    V nadväznosti na uvedené sa v dôsledku transpozície smernice navrhujú do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrať ustanovenia, ktoré sú spôsobilé založiť predpoklad pre zlepšenie platobnej disciplíny. Ide napríklad o zavedenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, čo vyplýva z čl. 6 Smernice 211/7/EÚ, stanovenie pre subjekty verejného práva maximálnej lehoty splatnosti peňažného záväzku v trvaní tridsať dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne šesťdesiat dní. Určenie ďalej pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi maximálne lehoty splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní šesťdesiat dní s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa. A ďalej, zavedenie inštitútu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe. To je príklad mnou vymenovaných niekoľko, niekoľko zlepšení.

    Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vládny návrh je zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Žitňanská je určený spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 9. októbra 2012 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na II. polrok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom a sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj len krátko, ale už pri čítaní tejto mojej spravodajskej informácie som si uvedomila, že asi nie je úplne korektná, tak ako mi ju pripravil ústavnoprávny výbor, pretože som prečítala, že uvedený návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie. A ak správne chápem tento návrh zákona, tak mal by mať vplyv na podnikateľské prostredie. A cieľom je, aby mal pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, aby naozaj platby medzi podnikateľmi prebiehali promptnejšie v nejakej zákonom stanovenej maximálnej lehote. Takže ja pevne verím, že v súlade s európskou legislatívou táto právna úprava pomôže tomu, aby platby medzi podnikateľmi prebiehali pružnejšie. Aj keď som si plne vedomá obmedzených možností akejkoľvek právnej úpravy tento problém oneskorených platieb vyriešiť, pretože v princípe platí, že platí sa načas vtedy, keď dobre funguje konkurenčné prostredie, to znamená, existuje pre každého podnikateľa, ktorý neplatí včas, veľké riziko, že nabudúce jeho obchodný partner si ho nevyberie za partnera. A to naozaj funguje, tento princíp vtedy, keď konkurenčné prostredie je naozaj na vysokej úrovni a zároveň platí aj to, že disciplína medzi podnikateľmi, pokiaľ ide o platby, funguje aj vtedy, keď dobre funguje vymáhateľnosť práva, to znamená, keď je zrejmé, že pokiaľ lehoty na zaplatenie faktúry nie sú dodržané, tak naozaj ten rozsudok príde rýchlo a včas a rovnako prípadná exekúcia je rýchla.

    Takže omeškané platby ako téma je veľký problém podnikateľského prostredia. Tento zákon môže napomôcť, ale zároveň asi sme si všetci vedomí toho, že nie je všeliekom, pretože musí zafungovať aj konkurenčné prostredie a musia zafungovať aj orgány garantujúce vymáhateľnosť práva. V každom prípade ale musím povedať to, čo som povedala na začiatku, že to, čo sa očakáva od tohto návrhu zákona, je pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže korigujem týmto mojím vystúpením moju nie úplne korektnú spravodajskú informáciu, ktorú som dostala z ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie neboli, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, považoval som za dôležité, aby som z tohto miesta pochválil pána ministra spravodlivosti, lebo myslím si, že chopil sa iniciatívy, ktorej sa dlhé roky, alebo desaťročia už môžeme na Slovensku hovoriť, žiadna vláda chopiť nechcela. Bolo veľmi nesprávne sa tváriť, že na jednej strane vytvárame dobré trhové prostredie a na druhej strane štát alibisticky dával ruky preč od toho, aby účinne upravoval vzťahy alebo obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a chránil v podstate tých slabších, ktorí v tomto prípade sú tí, ktorí možno čakali na tú platbu od tej druhej strany, od nejakého svojho odberateľa a, bohužiaľ, tej svojej platby sa nedočkali.

    Na druhej strane si myslím, že, pán minister, ste na začiatku. Naozaj, stanovením tohto termínu nejakého, alebo teda tlačením alebo upravením týchto zmluvných vzťahov, alebo teda určením doby, do ktorej by faktúry mali byť hradené, ste urobili ten prvý symbolický krok. A preto hovorím symbolický, že naozaj potom následne tak, ako aj spomenula moja predrečníčka, musíme dotiahnuť to, aby súdy rozhodovali rýchlo a aby aj tá vymožiteľnosť práva na konci bola. Čiže ten prvý krok robíte. A keď na konci počas vášho vládnutia alebo počas toho, ako vy budete ministrom spravodlivosti, to dotlačíte do tej roviny, že keď mi niekto nezaplatí faktúru, tak najneskôr do pol roka je exekútor na účte toho môjho odberateľa, tak potom vám postavím aj slávobránu.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem.

    Pán minister, poprosím vás ešte, aby ste uviedli v druhom čítaní aj vládny návrh zákona č. 154 o európskom zatýkacom rozkaze. Je to tlač 158.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 158.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Takže opäť sa vám prihováram, tentokrát s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady, a to č. 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila. Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. 4 bod 6 tohto rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze č. 2002/584/SVV postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie jeho občana, alebo osoby s obvyklým pobytom na jeho území, na účely výkonu trestu odňatia slobody do iného členského štátu za podmienky, že tento štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.

    Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdov, v prípadoch a konaní podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Ottovi Briximu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 o Európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 549 o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 226 o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra roku 2012 č. 178 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 35. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2 a 3 hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 odseku 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola v druhom čítaní schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať stanovisko, pán minister? Pán spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 170. Spoločná správa výborov má tlač 170a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice. Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina, na základe záverov ktorej predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené, a to v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky. V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň tohto roku, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť.

    V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice.

    Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje tzv. výhradné dohody, ktorých obsahom, alebo ktoré obsahujú ustanovenia obmedzujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považuje návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní, ak však tak urobí, vzťahuje sa ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.

    Ako som už spomenul aj predtým, nemôžeme riskovať žiadne problémy pri prijímaní tohto zákona, alebo návrhu zákona, dovolil som si vás teda vtedy aj teraz požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky.

    Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii tohto zákona, konkrétne mám na mysli zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem v ďalšom období byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcna máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chcem hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať dlhšia diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora.

    Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj s právom Európskej únie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Viere Kučerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informovala o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, je to tlač 170.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 179 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 9. októbra 2012 č. 101, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 35 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 36. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 pod č. 112. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len krátko a povedala by som vlastne na podporu tohto návrhu zákona, tak ako je predložený. Aj možno s poďakovaním za tú korektnú informáciu v tom úvodnom slove pána ministra, ako aj za to korektné prerokovanie v tom zmysle, že tak ako na začiatku bolo sľúbené, že do tejto predlohy nebudú predkladané žiadne zmeny a doplnky, ktoré by sa týkali iných častí zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že táto dohoda sa napĺňa, a myslím si, že to je dobre.

    Naozaj toto máme transpozičný deficit a Slovenskej republike hrozí škoda. My sme sa na ministerstve spravodlivosti aj pod mojím vedením zaoberali touto témou od začiatku a ten transpozičný deficit vznikol z rôznych dôvodov. Ten prvý dôvod bol, že pomerne dlho prebiehal kompetenčný spor medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti, že komu vlastne tento zákon patrí, lebo to nie je tak celkom čisto zákon, ktorý by bol o slobodnom prístupe k informáciám. Je to zákon vlastne, ktorý rieši komerčné využitie informácií, ktorými, ktoré produkuje a ktorými disponuje štát, a ide o to zaviesť tomuto komerčnému využitiu týchto informácií nejaké pravidlá. A čiže je to trošku iný segment ako slobodný prístup k informáciám. Keď potom nakoniec došlo k dohode, že ten zákon patrí do gescie ministerstva spravodlivosti, tak áno, práve z týchto dôvodov, o ktorých hovorím, sa viedla pomerne dlhá polemika, že či to má byť samostatný zákon alebo či má byť novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Áno, práve z tých dôvodov, ktoré som na začiatku povedala, že je to trošku iná téma ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sme pôvodne pripravili samostatný návrh zákona v tejto oblasti. Ja musím povedať, že už tu v pripomienkovom konaní prišla naozaj masa pripomienok. Masa pripomienok, masa pripomienok, ktoré si ako keby aj vzájomne odporovali. A v rámci tej masy pripomienok, prišla aj požiadavka, aby to bolo, naopak, zakomponované do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby sa zjednotila aj terminológia a aj nejakým spôsobom sa to zakomponovalo do tej témy slobodného prístupu k informáciám. A tak ministerstvo spravodlivosti ešte pod mojím vedením vyhovelo týmto pripomienkam. A keď prišiel návrh zákona vo veľmi obdobnom znení ešte pod mojím vedením do pripomienkového konania, tak opäť prišla masa pripomienok, pretože, a dokonca možno aj od tých istých pripomienkujúcich subjektov, a síce zase z obavy, že bude otvorený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čiže ako keby otvorený ring pre to, aby sa vstúpilo aj v iných častiach do zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja som rada, že táto diskusia napriek tomu, že som si plne vedomá toho, že nie všetci sú spokojní s týmto znením, najmä z tretieho sektora, a niektorým tým výhradám aj rozumiem, ale som rada, že ten návrh zákona v tomto znení je tu, pretože naozaj neprijatím tej právnej úpravy by Slovenskej republike vznikla škoda.

    Pravdepodobne veľmi skoro bude priestor zaoberať sa touto témou nanovo, možno lepšie, ako je to teraz, pretože samotná Únia pripravuje zásadnú zmenu pravidiel, pokiaľ ide o využívanie informácií, ktorými štát disponuje a ktoré produkuje, komerčným sektorom. A naozaj to, čo sa pripravuje na pôde Európskej únie, počíta s tým, že štáty svoje databázy naozaj vedú primárne v elektronickej podobe a týmto smerom tie úvahy v rámci Európskej únie sa pohybujú. Bude to náročné, ale bude to priestor zaoberať sa touto témou iným spôsobom, možno, ako teraz v situácii transpozičného deficitu, aj keď to bude náročná kapitola pre slovenský štát vôbec, pretože informatizácia štátnej správy na Slovensku zďaleka nedosahuje tie parametre ako vyspelé štáty.

    Takže ja v tomto, pokiaľ ide o tento návrh zákona, som z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, chcela vyjadriť aj podporu tomuto zákonu, pretože tá príprava sa naozaj ťahá ešte od čias pôsobenia, môjho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti. A ešte raz chcem poďakovať za to, že nevstupujeme do tohto zákona s inými témami pri tejto príležitosti, lebo by to mohlo ohroziť odstránenie transpozičného deficitu.

    Možno tri vety k tomu, čo pán minister povedal v úvodnom slove. Aj keď sa to netýka tejto predlohy, pretože pán minister povedal, že berie ten svoj záväzok z programového vyhlásenia vážne, venovať sa aj zákonu o slobodnom prístupe k informáciám v tej časti, kde je teraz nedotknutý, a síce v dvoch smeroch. V jednom smere, ten jeden smer je uľahčiť alebo rozšíriť slobodný prístup k informáciám. Tu môžem za seba a určite aj za stranu, ktorú reprezentujem, vyjadriť týmto myšlienkam alebo úvahám podporu. Na druhej strane vnímam ja to, čo pán minister povedal, a máte to v programovom vyhlásení vlády, som si toho vedomá, že existujú aj šikanózne návrhy. A tu možno vopred sa chcem k téme vyjadriť, pretože možno si tým dokážeme odpustiť možno nejakú polemiku v budúcnosti, že problém šikanóznych žiadostí o informácie nie je nový a objavuje sa odkedy infozákon uzrel svetlo sveta. A ja musím povedať, že aj sama, keď som bola vo verejnej funkcii, som s takými bola konfrontovaná. No proste to je je jednoducho fakt.

    Fakt je aj ten, že boli rôzne pokusy, akým spôsobom chcú zareglementovať a zatiaľ všetky pokusy boli, ja tvrdím našťastie, neúspešné, lebo všetky tieto pokusy, všetky tieto pokusy dávali príliš veľký priestor na druhej strane, potom administratíve, byrokracii, politikom, aby mohli subjektívne rozhodovať, čo je oprávnená žiadosť a čo nie je oprávnená žiadosť, a tým pádom by sa vytvoril priestor pre obmedzovanie prístupu k informáciám a možno k súdnym sporom, ktoré by boli nadbytočné. Čiže je to taká klzká pôda. Ja chcem za seba povedať aj to, že ja som v tom čase, ešte ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, tiež bola konfrontovaná s tým, že zodpovední pracovníci si sťažovali na šikanózne návrhy, tak som urobila normálny test, som týchto pracovníkov požiadala, aby viedli výkaz toho, koľko hodín strávia v priebehu dňa, týždňa, mesiaca tým, že vybavujú infožiadosti. Ja si pamätám, že vtedy to vyšlo, že je to vlastne ako keby jeden pracovný týždeň jednej osoby na ministerstve, keď sa tie hodiny spočítali. Tak my sme to vtedy na ministerstve uzavreli tým, že jeden pracovný týždeň jedného pracovníka na ministerstve je síce náklad pre túto spoločnosť, ale zároveň platí aj zásada, že áno, demokracia má aj náklady, ale myslím si, že tie náklady, ktoré dnes vynakladáme na poskytovanie informácií, sú také, ktoré stoja za to, aby sme mali kvalitnejšiu demokraciu. Keďže to bolo spomenuté v úvodnom slove a viem, že je to aj v programovom vyhlásení vlády, tak som si dovolila mať aj komentár k tejto téme. Určite sa k nej vrátime. Ale je to skúsenosť, odmeraná skúsenosť a moje hlboké presvedčenie.

    Ale ďakujem ešte raz pekne. A tento návrh zákona podporujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec, uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Mičovský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyni Žitňanskej za jej vystúpenie, pretože pre mňa to bolo takým istým zorientovaním sa v tejto problematike. Som rád, že to tak posúdila, možno som sa nevenoval tak poctivo tomuto zákonu, ako by sa patrilo, a preto som rád, že budem môcť ísť s tým čistým svedomím možno podporiť novelu, ktorá vo mne vyvolávala isté podozrenie. Pretože si myslím, že aj keď je pravda, že všetky zákony sú rovnaké, všetky majú rovnakú vážnosť a platnosť, predsa len v histórii slovenského zákonodarstva existujú zákony, ktoré by mali svietiť ako isté také majáčiky na ceste k demokracii, a som presvedčený, že 211-ka je práve takým zákonom, ktorý by sme mali spomínať vždy s istým rešpektom. A čo sa týka minulosti a čo sa týka jeho budúcnosti, vždy zásahy do neho voliť s veľmi jemným a obozretným prístupom.

    Som presvedčený, že by bolo veľmi dobre, keby slová, ktoré ste povedali, pani Žitňanská, že teda budú sa všetky budúce návrhy posudzovať veľmi opatrne a uvážlivo, skutočne boli všetkými poslancami tohoto parlamentu prijímané s plnou vážnosťou. Lebo bol by som osobne veľmi nerád, keby sa v budúcich úpravách 211-ky stanovili niektoré parametre, ktoré by nejakým spôsobom mohli byť považované za zníženie možnosti občanov pristupovať k informáciám, a keby takéto argumenty boli podložené tým, že tu existujú obmedzenia, ktoré vyplývajú z tých šikanóznych požiadaviek. Som presvedčený, že treba hľadať riešenia, ktoré takéto možnosti budú minimalizovať, a prístupy občanov k informáciám, ktoré sa týkajú našej republiky, maximalizovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem tým rozpravu za skončenú.

    Chcete, pán minister, k rozprave zaujať stanovisko? Ďakujem. Pani spravodajkyňa? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 169, spoločná správa výborov 169a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodniť zákon.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.

    Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúceho rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia Rady, ktoré som citoval, zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov, tzv. ECRIS, podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV.

    Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúce sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne, vrátane podmienok ich použitia, ako aj možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov.

    Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL US 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV. Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, aj keď si myslím, že teda má. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám registra trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadosti o výpis z registra trestov.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakuje pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 169.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 180 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 9. októbra 2012 č. 100, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 č. 33 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 37.

    Z uznesení výborov NR SR pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku NR SR, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru NR SR zo 16. októbra 2012 pod č. 111. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, ako spoločného spravodajcu predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku NR SR.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu s tým, že by som sa chcel ako prvý prihlásiť do tejto rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chcú poslanci prihlásiť ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže prihlásil sa jedine pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v podstate dovoľte, aby som vám prezentoval pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, ktorý predkladám teda v mene poslancov NR SR Antona Martvoňa, Anny Vittekovej a Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.

    Konkrétne znenie tohto pozmeňujúci a doplňujúceho návrhu je nasledovné:

    V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:

    "4. V § 85 sa vypúšťajú slová "skrátenia danie a poistného podľa § 276".

    5. V § 86 písmena e) sa slová "neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a odseku 1" nahrádzajú slovami "skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277" a slová "podľa § 278 odsek 1" sa nahrádzajú slovami "podľa § 278".

    6. Doterajší text § 86 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

    (2) Trestnosť trestného činu podľa ods. 1 písm. e) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1."

    Ostávajúce body sa primerané prečíslujú.

    Čo sa týka odôvodnenia tohto nášho pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu, cieľom tohto návrhu, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, za čo chcem aj pánovi ministrovi poďakovať, za konštruktívny prístup a pomoc, cieľom tohto návrhu je jednotná úprava podmienky účinnej ľútosti vo vzťahu k označeným daňovým trestným činom, konkrétne k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona.

    Uvedená zmena má za cieľ posilniť motiváciu páchateľov vybraných daňových trestných činov k zaplateniu splatnej dane alebo poistného a vyhnúť sa tým ich odsúdeniu dodatočným zaplatením splatnej dane a jej príslušenstva alebo poistného najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Inštitút účinnej ľútosti je už dokonca i v súčasnosti pri niektorých daňových trestných činoch platne zakotvený v § 86 Trestného zákona, napríklad pri trestných činoch neodvedenia alebo nezaplatenia dane alebo poistného.

    Ďalším z cieľov navrhovanej úpravy je teda zjednotenie právnej úpravy. Súčasne s týmto cieľom je tu ďalší cieľ, a to je zabránenie zneužívaniu teda inštitútu účinnej ľútosti tým, že navrhujeme jej obmedzenie len vo vzťahu k takým páchateľom, ktorí neboli za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutí alebo trestne stíhaní. Návrhom ako predkladatelia vo všeobecnosti sledujeme aj záujem štátu pri napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu riadnym výberom daní a poistného namiesto rozširovania počtu odsúdených a osôb vo výkone trestu odňatia slobody, čo skôr zvyšuje náklady štátu.

    Dovolím si poznamenať, že týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom na jednej strane pomôžeme štátu, na druhej strane pomôžeme aj bežným občanom a podnikateľom, ktorí budú môcť využiť inštitút účinnej ľútosti v prípade, že nejakým spôsobom by sa mohli skrátením dane, ktorej sa to teda hlavne dotýka, dopustiť nejakého trestného činu. Zároveň zamedzíme delikventom, ktorí sústavne páchajú trestnú činnosť na tomto úseku, aby inštitút účinnej ľútosti ako taký zneužívali s tým, že v podstate v priebehu dvadsiatich štyroch mesiacov tento inštitút účinnej ľútosti bude sa môcť iba jedenkrát, teda raz za dvadsať štyri mesiacov uplatniť.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Reakcia na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Žitňanská s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nemáme zatiaľ predložený ten poslanecký návrh v písomnej podobe, pán poslanec Martvoň. Ale mám pocit, že sa nám tu trošku rozbieha taká prax, že v druhom čítaní o trištvrte na sedem pozmeňovací návrh, ktorý nie veľmi súvisí s tou transpozíciou, ktorá je cieľom vládneho návrhu zákona. Môže byť obsahovo zladená s predstavou ministerstva, môže byť možno dokonca je dobrá, ale musím sa pýtať, prečo takto mirnix-dirnix k zákonu o registri trestov, ktorý rieši transpozíciu, ideme riešiť účinnú ľútosť. A nepovažujem to za správnu praktiku. Máte právo predkladať pozmeňovacie návrhy, ale takýmto spôsobom určite neprospievame kvalite legislatívneho procesu.

    Ja predsa viem, že ministerstvo má v pláne, a je to aj v programovom vyhlásení vlády, pozrieť sa na trestné rekodifikácie z rôznych uhlov pohľadu. Zároveň si myslím, že toto sú presne tie témy, ktoré áno, by sa mali objaviť pri prehodnotení rekodifikácií riadne, normálne v balíku zmien, ktoré ministerstvo navrhne v rámci pripomienkového konania, aby sme sa k tomu, na to mohli všetci normálne pozrieť a normálne sa k tomu vyjadriť. Ani len cez výbor! Ale tu, trištvrte na sedem, fajn, 16. októbra riešime účinnú ľútosť v zákone, ktorý má riešiť len transpozíciu. Ja za seba hovorím, aj za Klub SDKÚ - DS, zákon ktorý rieši transpozíciu, sme pripravení podporiť. No ja teraz budem v noci študovať vaše riešenie účinnej ľútosti a možno...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktickú poznámku.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. To, že sa ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh nedostal do poslaneckých lavíc, priznám sa, že to je asi v podstate chyba organizačného odboru. Ja som to odovzdal už pred niekoľkými hodinami. To, že to tu nedodali, neviem, čo sa stalo, priznám sa, že to je skôr otázka na organizačný odbor. Zároveň som ho aj predniesol.

    Čo chcem, ale teda, čo potrebujem povedať. No to, že je to teraz o trištvrte na sedem, ja za to nemôžem, že to takto nejako vyšlo v tej rozprave, že tento bod programu, teda tlač č. 169 prišla na rad až teraz. Keby že príde zajtra na obed, tak zajtra na obed s tým istým vystúpim. A jednoducho to nesúvisí s tým, že by to išlo večer. Jednoducho, ja by som vystúpil s tým aj zajtra na obed alebo o druhej alebo o tretej.

    Čo sa týka, k vašej výtke vo vzťahu k tomu, že niečo predkladám teda. Poviem to takto, bol otvorený Trestný zákon, myslím si, pokiaľ ide o návrh, ktorý nepohorší ani štátu, ani občanom ako takým, podľa môjho názoru som, alebo myslím si, že je jedno, či to predložím teraz alebo by sa to predkladalo o pol roka neskôr. Ja som toho názoru, že keď niečo je dobré a môže pomôcť aj občanom, aj štátu, tak netreba s tým čakať a treba to predložiť.

    Čiže v podstate ten Trestný zákon ako taký bol otvorený, využil som možnosť mojej poslaneckej iniciatívy a predložil som spolu s ostatnými kolegami Annou Vittekovú a Danielom Duchoňom tento návrh. Je to na poslaneckom klube SDKÚ teda, či sa stotožní, alebo sa nestotožní, samozrejme je to na vás.

    Ja osobne teda si dovolím požiadať mojich kolegov z môjho poslaneckého klubu o podporu a aj ostatných, samozrejme.

    Ďakujem pekne.

  • Ukončujem týchto rozpravu a vyhlasujem ju za, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Ja len niekoľko slov, samozrejme vecne. Jedná sa skutočne o otázku, ktorá sa týka boja proti daňovým podvodom. Nevyjadrujem sa procedurálne, neprislúcha mi to, ale ide o to, že skutočne je to návrh, ktorý je dnes na stole preto, že je tu novela týkajúca sa, z leta, týkajúca sa daňových podvodov a ide o to, aby sa čo najviac zefektívnil tento boj. A myslím si, že tento konkrétny prvok má zmysel. Takže chcem vás požiadať o podporu, samozrejme.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Ďakujem pekne.

    Prerušuje rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 193, spoločná správa výborov má tlač 193a.

    Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova a odôvodnite tento návrh.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, pani predsedajúca, aby som predniesol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitostí žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov.

    Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup.

    Mení sa aj koncept uplatňovania registra náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať formu zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania regresnej náhrady. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických a zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhania zjavne nehospodárne a nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktorá zjavne nemá oporu v právnom poriadku. Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škodu spôsobenej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrením vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučovalo ani takéto absurdné situácie. Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výške nemajetkovej ujmy.

    Návrh zákona zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodňovaním osôb poškodenými násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady škoda na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie.

    Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy a návrh zákona zároveň rešpektuje aj súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, pričom mám na mysli napríklad Európsky súd pre ľudské práva.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Antonínovi Cicoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 181 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 102 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 36. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193), uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. októbra 2012 č. 113. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská a druhý prihlásený do rozpravy je Miroslav Beblavý. Máme osem minút do konca.

    Chcem sa spýtať, súhlasíte s tým, aby sme pokračovali teda zajtra ráno?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Tak, pani poslankyňa, začnite, dokončíte, prípadne zopakujete, aby sme mali potom ráno rozcvičku.

  • Tak mám hovoriť teraz, tak nechcem byť pritom vyrušovaná. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Vážená pani predsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, áno, chcem sa vyjadriť k zákonu, ktorý je predmetom tejto debaty. Mám aj predložený, predložím aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predložila aj vo výbore, ale ku ktorému sa na výbore pán minister vyjadril v tom zmysle, že ho teraz vidí prvýkrát, takže sa k nemu nevie vyjadriť. Takže ja som tak, ako som avizovala aj na výbore, pripravená ho predložiť teraz a teda dáme šancu tomu, aby sme sa mohli o tom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu porozprávať a prípadne na niektorých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu nájsť zhodu.

    Napriek tomu ale ja si dovolím začať trošičku zo širšia a dovolím si vrátiť sa k tomu, čo sa tu stalo. Ja naozaj chcem varovať predtým, aby táto snemovňa skĺzla k tomu, aby sme v druhom čítaní ako pravidlo schvaľovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemajú s meritom predloženého návrhu zákona nič spoločné a idú nad rámec. Pokiaľ horí, inými slovami, pokiaľ sú splnené podmienky rokovacieho poriadku, to znamená, hrozí hospodárska škoda alebo môžu byť ohrozené ľudské práva, tak máme inštitút skráteného legislatívneho konania. Bojujeme s tým každé volebné obdobie a ja rozumiem aj tomu, že vždy sa objaví argument, že každá vláda to robila.

    Ja za seba chcem ale povedať, že v tejto téme mám absolútne čisté svedomie, vždy, či už ako poslankyňa alebo ministerka, som proti tejto praktike bojovala, bojovala som proti nej na vláde, aj tu v poslaneckých laviciach, pretože máme tú skúsenosť, že spravidla tieto narýchlo predložené pozmeňovacie a doplňujúce návrhy nikto si riadne neprečíta, pretože ani nemá čas, a mnohokrát práve z nich potom vzniká legislatívny chaos. O to viac ma to mrzí, keď sa to deje pri zákonoch, ktoré predkladá minister spravodlivosti, teda tá osoba, ktorá na vláde z pozície predsedu Legislatívnej rady vlády je garantom čistoty legislatívneho procesu. Ten legislatívny proces proste má svoj význam. Pri najlepšej vôli napísaný paragraf, pri najlepšej vôli napísaný paragraf, keď si ho prečíta niekto iný, tak v ňom môže nájsť chybu. A preto to považujem za dôležité.

    Musím upozorniť na to, že aj vláda má vo svojom programovom vyhlásení vlády zámer zlepšiť kultúru legislatívneho procesu, dbať na to, aby sa nezneužívali skrátené legislatívne konania. Nie, nekončí táto kompetencia ministrov ani pred bránami parlamentu, pretože minister ako predkladateľ za vládu má právo vyjadriť nesúhlas, respektíve my o tých pozmeňovacích návrhoch môžeme hlasovať iba vtedy, keď minister vyjadrí svoj súhlas s takýmto pozmeňovacím návrhom. A nech je akokoľvek vecne správny, podľa mojej mienky v tomto prípade je rozhodujúce a dôležité aj to, aby čistota legislatívneho procesu bola naplnená. A to je jedno, či ide o daňové úniky alebo čokoľvek iné. Cítila som potrebu sa k tomu vyjadriť, pretože to považujem, považujem naozaj za dôležité.

    Vrátim sa k samotnému zákonu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ja som sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila už v prvom čítaní. Už v prvom čítaní som vyjadrila potešenie z toho, že tento zákon, tak ako bol predložený do parlamentu, oproti predlohe, ktorá bola predložená do pripomienkového konania, doznal určitých zmien. A veci alebo ustanovenia, ktoré smerovali k tomu, aby sa na jednej strane skomplikovalo alebo zdražilo a spravilo zložitejším domáhať sa zodpovednosti za škodu a na druhej strane, aby to mal naopak štát trošičku jednoduchšie, sa upravili do podoby, že myslím si, že o tomto návrhu zákona možno s čistým svedomím diskutovať.

    Ja som v prvom čítaní avizovala, že sa chcem v druhom čítaní venovať niekoľkým okruhom problémov. A boli to okruhy, ktoré sa týkali náležitosti žiadostí, bol to okruh, ktorý sa týkal uplatňovania regresného nároku voči tomu, kto škodu spôsobil, bol to okruh domáhania sa, alebo podmienok, za ktorých je možné domáhať sa náhrady škody pri nesprávnom úradnom postupe súdu spočívajúcom v nečinnosti. A práve k týmto bodom som aj pripravila pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený aj na výbore, ktorý predložím opakovane, a kde potom poprosím, aby sa pán minister vyjadril k jednotlivým bodom tohto pozmeňovacieho návrhu.

    Udrela 19.00 hodina, ja budem pokračovať zajtra.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ja by som len upozornila, že ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať školskými zákonmi a až potom bude nasledovať pokračovanie v rozprave k tomuto zákonu. Len aby ste boli v obraze. Ďakujem pekne.

    Pekný večer vám prajem.

    Ukončujem týmto rokovanie dnešného dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.