• Príjemné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Kamenický, pán poslanec Miškov a pani poslankyňa Rošková.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o Živnostenských licenciách (tlač 144).

    Pán poslanec Štefanec je už na svojom mieste, podobne aj spravodajca.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanec Martin Fecko, Štefan Kuffa a Jozef Mihál.

    Dávam slovo poslancovi Feckovi, nech sa páči, pán poslanec, a pripraví sa pán poslanec Kuffa.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o Živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 144.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dobré ráno či dobrý deň, páni kolegovia, zase je tu opäť poloprázdno, ale dobre, ideme ďalej. Dovoľte, aby ja som sa vyjadril k tomu, k tomu peknému návrhu zmeny v licenciách a v Živnostenských licenciách.

    Beriem dobrý úmysel návrhu zákona, podporujem snahu, ktorá by odbremenila živnostníkov pred byrokraciou a finančnou záťažou spôsobenou administratívnymi povinnosťami, aby živnostníci mohli jednoduchšie rozvíjať svoje podnikanie, pričom by významnou mierou prispeli, samozrejme, k rastu zamestnanosti. Ide mi skoro o jednu praktickú otázku, a možnože ju dávam tak na zváženie. Je to, samozrejme, prvé čítanie, to znamená, či by sa nedalo, samozrejme, v druhom čítaní trošku vylepšiť, ale to už nechám na navrhovateľa, ako sa s mojou praktickou otázkou vysporiada.

    Mnohí živnostníci vlastne tlmočia, či vlastne budú mať dostatok financií na náklady spojené so zakúpením tejto licencie práve na začiatku roka, keď vlastne budú musieť nejakým spôsobom to realizovať. Bude schopný dať štátu tento živnostník dopredu financie, keď ešte nevie, či ešte vôbec prežije tento rok, že akým spôsobom vlastne sa mu to vyvinie? Vieme, že riadne daňové priznania sa podávajú v marci. Živnosť je tvrdá rehoľa, živnostník musí zarobiť odvody na seba, pokiaľ má zamestnancov, samozrejme, aj na nich, hoci táto licencia sa na nich nevzťahuje, lebo vieme, že tam je iba ten živnostník, ktorý nemá zamestnancov. Aj pre nich potom je to zase daň zo zisku, druhýkrát aj normálnu daň. Prirátajme k tomu ešte druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa u nás stala národným športom.

    Zhodou okolností od januára 2013, keď sa zvýšia živnostníkom zákonné odvody poistné, je datovaný aj návrh platnosti a účinnosti zákona pre tieto Živnostenské licencie. Cena jednej licencie by bola 500 eur plus výška minimálnych odvodov. To by v roku 2013 podľa prepočtu mohlo vychádzať okolo 2 720 eur. To znamená, drobný živnostník, preňho to je aj táto suma, je poriadna suma, ktorú nevie, mnohí si dávajú otázku, či si ju vôbec budú v stave zaplatiť. Dokonca sa objavujú aj také názory, že tento preddavok nie je primárne určený pre živnostníkov, to znamená remeselníkov, živnostníkov podnikajúcich v službách a podobne, a že je to veľký bonus pre osoby spadajúce do inej kategórie akože živnostníkov, to znamená umelci, lekári, znalci a podobne. Títo majú podľa mňa vysoké príjmy a tento paušálny preddavok sa im jednoznačne oplatí, pretože nebudú musieť prácne falšovať účtovníctvo, aby zaplatili čo najmenej z daní. Skrátka, zaplatia toto, niečo preperú cez akože náklady, ak sú šikovní, tak zaplatia na dani z príjmu úplne minimum.

    Počet živnostníkov sa nám medziročne stále ponižuje, k decembru 2001 klesol o 30,6 % práve z dôvodu týchto finančných problémov, ktoré títo živnostníci mali. Živnostníci padajú, neplatia druhým, iní neplatia im a je to celé jeden kolotoč dookola. V roku 2011 skončilo činnosť len s miestom podnikania v Košiciach 1 637 živnostníkov. Ide o najviac za posledných osem rokov, odkedy existujú spravodlivé štatistiky. Tento rok do prvého augustového týždňa nasledoval ďalších 800 fyzických osôb, ktorí ukončili túto činnosť.

    Takže bol by som veľmi rád, keby sa aj s touto otázkou navrhovateľ nejakým spôsobom zaoberal. Samozrejme, ja vítam a myslím si, že štát by mal vzdať hold a vytvoriť takéto podmienky týmto živnostníkom, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za ekonomickú situáciu v svojej rodine, nechcú ostať na ťarchu štátu. A myslím, že práve sú to tí drobní, jednoduchí živnostníci, ktorí nezamestnajú nikoho, ale sám si tú živnosť, sám sa borí s tými ekonomickými a životnými problémami, ktoré má, a snaží sa zabezpečiť, aby nebol na ťarchu štátu. Tých by sme mali v prvom rade uprednostniť. A ja počúvam, jak sa tu menia tie vlády, stále podpora malých a stredných podnikateľov. Ale musím povedať, že tí malí, to sú tí najdrobnejší, to je tá jedna fyzická jednotka SZČO, ktorá ide. Týmto podľa mňa sa stále od štátu nedostáva dosť pomoci a myslím si, že na tomto, na tých malých a stredných by mal stáť tento štát.

    Neviem, či tu budeme mať 500 Kií a 300 Volkswagenov, takýchto firiem. Asi nie. My to preberáme z toho, by som povedal, socialistického megalomanského, že, áno, máme veľké kolosy, zamestnať 5-tisíc ľudí, 10-tisíc ľudí, to je najlepšie, hej. Ale ja hovorím, majme takých, čo máme 100 po päť, po piatich, čo zamestnajú, a to bude takisto 500, hej, a dajme im šancu, aby mohli.

    Takže prihováram sa, aby, samozrejme, sa to v zákonoch o živnostiach zjednodušoval život týmto, by som povedal, primárnym jednotkám, ktorí sami berú na seba túto zodpovednosť podnikania, a dúfam, že aj tento zákon by im k tomu mohol byť pomoc.

    Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Sulík, Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, ctení kolegovia, no, my by sme si možno mali, pán Fecko, položiť otázku, že komu vlastne tento zákon prospeje. Keď si zoberiem živnostníka, ktorý má príjem 1 100 eur mesačne, čiže to už nie je nejaký úplne že na dne a nemá vôbec z čoho žiť, tento človek keď si odráta 5 040 eur paušálne náklady, 2 220 eur ročne minimálne odvody, 3 732 eur nezdaniteľné minimum, ostane mu základ dane 2 200 a z toho bude platiť 420 eur daň; 420, čiže 80 menej.

    Áno, mohli by sme teraz použiť argument, že veď dobre, ale keď si kúpi licenciu, nebude musieť viesť žiadne účtovníctvo. Ale pri paušálnych nákladoch rovnako nevedie účtovníctvo. Čiže tento návrh, ktorý ctení kolegovia z SDKÚ predložili, nepomáha živnostníkom s príjmom do 1 100 eur alebo do 1 150 preto, lebo, mesačne, preto, lebo by nakoniec platili vyššiu daň.

    No komu teda pomáha? Zoberme si manažéra, lekára, alebo čo ste vy spomínali, s príjmom 50-tisíc eur ročne, keď takýto človek si obstará licenciu a nejak si to teda dohodne so zamestnávateľom, aby mu to spĺňalo tie podmienky, tak to znamená, že 50-tisíc eur dnes, sa z 50-tisíc eur platia približne 24-tisíc eur odvody a ďalších 8-tisíc eur daň, to je 32-tisíc. A tomu my znížime z 32-tisíc na 2 700. Toto spôsobí celej ekonomike obrovské problémy. Tento návrh jednoducho je nedomyslený, nepomáha tým, o ktorých predkladatelia tvrdia, že pomáhať bude, ale zato pomáha ľuďom s mesačnými príjmami 4-tisíc, s mesačným príjmom 4-tisíc eur a títo ľudia budú šetriť obrovské peniaze.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím rovnako s pánom Feckom, tento zákon, resp. návrh zákona skutočne vytvára, ako tá idea samotná, veľmi dobre predpoklady pre zníženie administratívnej záťaže živnostníkov, na druhej strane myslím si, že takisto nie je celkom dopracované vzhľadom na to, že neberie do úvahy celú škálu tých obratov, ktorú tu spomínal aj pán Sulík. Teda tí živnostníci majú povedzme ten príjem od možno aj o nejakých 500 eur mesačne, možno aj nižšie, do 50 tisíc, na ktorých sa vlastne aj vzťahuje tento návrh. Čiže vôbec sa tento návrh zákona nezapodieva, ako rozložiť vlastne tú paušálnu sadzbu pre jednotlivé skupiny, minimálne by som to rozložil do niekoľko skupín podľa obratov, aby sme zachytili celú škálu týchto živnostníkov.

    A takisto, ako tu bolo povedané, rozhodne v prípade práve tých živnostníkov s vyššími príjmami určite príde štát skrátka vzhľadom na to, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie. Myslím si, že tento návrh je z tohto pohľadu prakticky neakceptovateľný. My sme mali, KDH, tento návrh aj vo volebnom programe a v podstate rozpracovávame ho do podoby, skutočne aby sme zachytili celú tú škálu tých príjmov vlastne živnostníkov, a tak, aby sme, dá sa povedať, že by tento návrh zákona bol vlastne spravodlivý pre všetky skupiny, ktoré do toho spadajú.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec nechce reagovať. Procedurálny návrh pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, viem, že nemám na to nárok, ja som, bohužiaľ, sa nestihol prihlásiť, ale chcem sa spýtať, či by ste buď vy nesúhlasili, alebo či by nebol všeobecný súhlas, keby som mohol povedzme 10, maximálne 15 minút vystúpiť namiesto Jozefa Mihála, ktorý tu dnes nie je.

  • Pán poslanec, viete, že to rokovací poriadok neumožňuje, a nebudem robiť ani výnimku, ani precedens. Bolo sa treba prihlásiť vtedy, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Dobré ráno, resp. dobrý deň, vítam vás tu v tej komornej atmosfére, tak ako bola piatková večer, tak je aj v utorok ráno.

    Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dovolím si reagovať, tuná nechcem sa pretláčať s pánom Sulíkom, ale tu spomenul v tej svojej faktickej poznámke lekárov a vo vzťahu k tým možným licenciám živnostenským. V tom pravom slova zmysle ja si dovolím povedať, že lekár nie je živnostníkom, aj keď možno na základe tej licencie vytvára sa taký obraz, že je tým živnostníkom. Dovolím si povedať, že nie je. Predovšetkým poslanie lekára je úplne čímsi iným, liečiť a uzdravovať ako ľudí a nie je tak celkom jeho priorita nejak extra zarábať.

    Mne sa návrh, poslanecký návrh o Živnostenských licenciách práveže pozdáva. Ja keby som bol tým živnostníkom a možno by som mal zaplatiť, keď by som viedol účtovníctvo a všetko, tak ako to pán kolega tu predkladal, aj o nejakých 20 alebo 30 eur menej, ja by som si radšej kúpil tú licenciu, dal by som za to 500 eur, zaplatil odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, čo vychádza spolu nejakých 2 720 eur. Radšej by som si to zaplatil, ako by som viedol účtovníctvo.

    Navrhovatelia tohto zákona sledujú ešte aj inú vec, dovolím si povedať, ako je možno tá, ktorá je pre toho živnostníka tá ekonomická, ale to je hlavne aj to zjednodušenie toho účtovníctva. Dneska to účtovníctvo je tak komplikované a skutočne, že mnohých ľudí, a mnohých jednoduchých ľudí, lebo ja som dával pozor, ako kolega Štefanec to predkladal, naozaj je to adresované mnohým jednoduchým ľuďom, ktorí jednoducho majú strach z toho účtovníctva, ešte ho ani nevedú a vlastne to sú veľakrát vecí, ktoré vedú k tomu, že títo ľudia, odrádza ich od živnosti, vykonávania živnosti.

    Navyše, ako sme to tuná už spomínali, že malí a strední podnikatelia tvoria aj také gro aj pri tvorbe DPH a tá podpora malých a stredných podnikov zo strany štátu naozaj je veľmi slabá. Ja keď som sa tak nad tým mal možnosť ešte zamyslieť, nad tými Živnostníckymi licenciami, ja dokonca by som bol odvážnejší. Samozrejme, trebalo by urobiť prepočty, aký by to malo dosah na štátny rozpočet. Podľa odhadu tuná predkladateľov tak ten dopad na štátny rozpočet nebude mať ani plusový, ani mínusový, hej. V podstate je to ústretový krok ako pre ľudí. Neviem, či som to dobre pochopil z toho návrhu.

    Ale ja by som bol možno do budúcna odvážnejší aj v tom, aby sme sa zamysleli nad takouto vecou, že tieto licencie, ak by tento návrh ako prešiel, tak ja by som ho rozšíril možno na malých ako podnikateľov a určiť tam tú hranicu zamestnávania, počet tých ľudí, či by to bolo 5, alebo 10, hovorím, že nemám nejaké analýzy ako k tomu urobené. Je to viac na zamyslenie.

    Myslím si, že aj návrh o Živnostenských licenciách, tak ako to predkladatelia predkladajú, tak naozaj zvýši záujem o to podnikanie, a to hlavne tým, že tá administratíva sa nebude musieť viesť u tých živnostníkov.

    Z tej dôvodovej správy z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj na poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď od začiatku roka. Tiež to nie je nezanedbateľná časť peňazí, ale aj táto veta, hej, ak si kúpi túto licenciu živnostník kdesi na začiatku roka, tak v podstate aj štát, aj poisťovne majú možnosť disponovať s tým balíkom tých peňazí, ktoré sa zaplatili hneď ako v úvode, čím v podstate sú tam veci aj také, koľkokrát tie daňové priznania sa robia neskôr, kým prídu ako tie peniaze do toho štátneho rozpočtu. Teda aj z tohto hľadiska to vnímam ako pozitívnu vec, aby to, samozrejme, aj oneskorenie platenia odvodov, no a spomínaných daní, ktoré sú.

    Dovolím si takto v závere tuná vysloviť jednu vetu a poprosiť vás aj o podporu tohto zákona, zdá sa mi naozaj, že tento zákon je dobrý a živnostníkom na Slovensku zjednoduší ich administratívu. Ďakujem veľmi pekne.

    A zároveň si aj myslím, že zvýši nezamestnanosť, ktorá naozaj tuná je. Mnohí títo ľudia sú veľakrát naozaj v evidencii na úrade práce, veľakrát je to aj z dôvodu takého, aby, ja neviem, ten úrad zaplatil za nich odvody, hej, je to aj zo špekulatívnych dôvodov, a tak si myslím, že tak ako to predkladatelia majú na pamäti, tak naozaj to bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Duchoň, Hraško, Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Duchoň, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Pán kolega, problém je ale v tom, že pokiaľ si prečítate stanovisko ministerstva financií k uvedenému návrhu zákona, tak toto stanovisko konštatuje, že práve nesúhlasí s tým, že uvedený zákon by mal neutrálny, resp. pozitívny dopad na štátny rozpočet, ale práve naopak. Toto stanovisko konštatuje, že uvedený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, a preto z tohto pohľadu nie je vhodné v tejto chvíli uvažovať o takomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja si, naopak, myslím, že akékoľvek opatrenie na zjednodušenie činnosti pre živnostníkov bude mať práve pozitívny dopad na štátny rozpočet a nie, ako to tvrdia niektorí poslanci za vládny SMER. Oni totižto robia presne opačné opatrenie, namiesto toho, aby sme dali šancu ľuďom vyradiť sa zo sociálnej siete, resp. zo siete Sociálnej poisťovne, tak ideme ešte zdierať tých, ktorí sa už o to prednedávnom pokúsili, a kladieme im polená pod nohy. Takže ja by som povedal, že treba vítať každý návrh, ktorý pomôže živnostníkom zjednodušiť ich činnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, obávam sa, že vyjadrujete sa k veciam, o ktorých jednoducho neviete dostatočne veľa. Hovoríte teda, že živnostník radšej zaplatí licenciu, ako by mal viesť účtovníctvo. No, pozrite sa, živnostník, keď si dnes uplatní paušálne náklady, rovnako nevedie účtovníctvo, vedie iba zoznam svojich príjmov. Zoznam príjmov bude musieť viesť aj živnostník, ktorý si kúpil licenciu, lebo veď predsa my musíme zistiť, či jeho príjmy boli viac, alebo menej ako 50-tisíc eur ročne. Toto je nachlp rovnaké, tu nie je žiaden rozdiel.

    Ďalej, z účtovníctva robíte atómovú fyziku, obzvlášť z jednoduchého účtovníctva, možnože preto, že ste v živote neúčtovali.

    Hovoríte, že dopad bude neutrálny, no dopad bude neutrálny možno pri statickom pohľade, keď si povieme: dnes, živnostníci, ale nezabúdajte na nesprávne motivátory a na dynamiku v takejto veci. Takisto si povedali v 17. storočí v Anglicku, že budeme zdaňovať domy podľa toho, koľko majú okien, lebo sa im nechcelo rátať plochu, a výsledok bol, že o 15 rokov neskôr, samozrejme, Angličania stavali domy s minimum okien a výsledok bol, že tí ľudia trpeli vážnymi chorobami.

    A my môžeme povedať, dopad bude neutrálny, lebo sa to staticky preráta, ale ešte raz vám vravím, tu sa prihlási desaťtisíce dobre zarábajúcich ľudí a budú platiť smiešnu daň a minimálne odvody a potom bude dopad negatívny. Toto je jednoducho lacné, populistické, tento návrh, ktorý nič nezlepšuje tým živnostníkom, ktorí mali málo zarábať, už vonkoncom nič nezlepší, tí sú na tom úplne rovnako, dokonca budú platiť vyššiu daň.

    A keď chceme teda živnostníkom pomôcť, tak zrušme im minimálne odvody. Minimálne odvody sú ten problém živnostníkov, to je tá nehoráznosť, že musia platiť odvody z príjmov, ktoré vôbec nemajú.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Nepovažujem tento návrh zákona za nejaký populistický. Kolegom verím, že im išlo o dobrú vec, ja som si to pozrel. Možno naozaj nemám takéto skúsenosti, ako máte vy v ekonómii a možno v účtovníctve, ja účtovníkom naozaj nie som, ale dovolím si povedať, že trošku psychológiu človeka zase na druhej strane poznám. A ľudia, dovolím si na základe aj takéto pohľadu, rozmýšľajú tak, že ak ma teda nebudú bičovať úrady a úradníci a sekírovať ma cez účtovníctvo, ktoré sa možno pomýlim, nemusím si platiť túto účtovnícku, nemusím si ju túto účtovníčku platiť, zaplatím si jednoducho licenciu, zaplatím odvody do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, paušálne zaplatím 500 eur a mám v podstate všetko v poriadku. Nemusím sa obávať kontrol a hrozieb pokút, ktoré tuná v podstate veľakrát pri následných kontrolách, teda zvyšuje v konečnom dôsledku aj moje náklady na vykonávanie takejto živnosti. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Pán poslanec Mihál nie je prítomný, ako oznámil pán predseda SaS Sulík, ani nepríde, takže nemá možnosť vystúpiť v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči.

  • Niekto si zabudol tu pero, to len pripomínam.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som povedal pár slov na záver k tomu, čo tu bolo povedané.

    Najskôr mi dovoľte zdôrazniť, že pri všetkých odpovediach na otázky, čo najviac vadí podnikaniu na Slovensku, tak tie odpovede sú jednoznačne rovnaké, týkajúce sa zbytočného administratívneho zaťaženia, nevymožiteľnosti práva a stále vysokého daňovo-odvodového zaťaženia.

    Keď si zoberieme tieto tri skutočnosti, tak práve naším návrhom sme sa snažili riešiť tento stav, aby sme zjednodušili administratívu najmä pre živnostníkov, ktorí, ako sme počuli od údajov, ktoré spomínal pán poslanec Fecko, ich počet skutočne klesá a odhlasujú živnosti. Tento stav nie je radostný, my musíme urobiť opatrenia, ktoré práve pomôžu tomuto najdôležitejšiemu stavu na Slovensku.

    Živnostenské licencie nie sú nový návrh, my sme ich mali v programe už pred dvomi rokmi a Živnostenské licencie sú návrhom, ktorý vychádza z praxe. Je to požiadavka ľudí, tých, ktorých sa to týka, požiadavka živnostníkov opätovne sa dostala na rokovací stôl najmä v poslednom čase, keď administratíva sa nerieši a, bohužiaľ, daňovo-odvodové zaťaženie stále stúpa. Pripomínam, že na budúci rok každý živnostník zaplatí minimálne 300 eur naviac. Pripomínam, že vláda prichádza do tejto snemovne so zvyšovaním priamych daní. A pripomínam tiež, že prichádza s návrhom na výrazné obmedzenie paušálnych výdavkov. Aj preto sme prišli s týmto návrhom, pretože ho považujeme zvlášť v tejto dobe za kľúčový, za návrh, ktorý pomôže živnostníkom.

    K tomu, čo bolo povedané v rozprave.

    Pán poslanec Fecko hovoril o veľkých nákladoch na začiatku roka. Áno, je to pravda, takisto túto otázku sme rozoberali so živnostníkmi a hovorili sme o možnostiach rozložiť tú splátku na viacero častí. V tom návrhu zákona sme prišli zatiaľ len s najjednoduchším riešením, aby to bolo raz na začiatku roka, ale riešenie tejto otázky si viem predstaviť tak, že bude možnosť aj zaplatiť to trebárs dvakrát za rok s tým ale, samozrejme, že ten, kto to zaplatí jedenkrát za rok, tak by bol mierne zvýhodnený, aby sme stimulovali práve k zjednodušeniu a k tomu, aby aj štát si prišiel na svoje a štát dostal svoje peniaze.

    Bolo tu povedané takisto dosť o tom, či to bude mať vplyv na štátny rozpočet, alebo nie. K tomu, čo hovorili kolegovia, pripomínam, že z analýz údajov, ktoré uverejnil Inštitút finančnej politiky, vyplýva, a to sme boli najviac prekvapení, vyplýva, že daň, ktorú platia živnostníci, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty, ale, samozrejme, musia platiť daň z príjmu, tak táto daň sa výrazne nepohybuje podľa toho, aký majú oni príjem. Jednoducho vyššie príjmové skupiny si optimalizujú svoj daňový základ a neplatia výrazne viac ako tí, ktorí majú tržby trebárs do 15-, 20-tisíc eur. Osciluje to okolo čísla 500 eur, preto sme prišli s návrhom na 500 eur za výšku licencií ako poplatku, ktorý ide do daňových príjmov štátu. Skutočne tí, čo majú príjem do 20-tisíc eur, tak platia zhruba okolo 480 eur v priemere, tí, čo majú príjem medzi 20- až 50-tisíc eur, tak tie údaje sa pohybujú len tesne nad hranicu 500 eur. Takže dohromady ten priemer, ktorý sme vypočítali, súvisí s tým, že nechceme okradnúť štát, ale, samozrejme, chceme, aby sme zjednodušili stav, ktorý v súčasnosti na Slovensku pretrváva.

    V diskusii takisto - ešte v piatok - padli nejaké otázky ohľadom obmedzenia, tak chcem pripomenúť, že, samozrejme, ten návrh sa týka všetkých, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty, čiže je obmedzený výškou tržieb 50-tisíc eur za rok.

    Ak niektorí kolegovia hovorili, že sú za určitú škálu podľa príjmov, myslím si, že odpoveď je na to práve to, čo som spomínal, údaje z Inštitútu finančnej politiky uvádzajú, že daň z príjmu osciluje okolo výšky 500 eur. Ak je niekomu prekážkou, že ozaj to pomôže viac vysokopríjmovým ako nízkopríjmovým, ja si osobne viem predstaviť diskusiu na tému obmedzenia stropu, čiže nie 50-tisíc eur, alebo možno znížiť to na 30-, 25-tisíc eur. Čiže väčšina, drvivá väčšina remeselníkov má ozaj príjem do 30-tisíc eur ročne.

    Čiže viem si predstaviť v druhom čítaní dobrú diskusiu na túto tému. A keď by mal byť toto ten hlavný problém, prečo by sme nechceli ísť do licencií, tak otvorene hovorím, že nechcel by som, aby výška 50-tisíc eur ročne bola prekážkou pre to, aby tento zákon neprešiel.

    Máme úprimný záujem preto, aby licencie boli zavedené, pretože považujem zavedenie licencií za dôležitý krok, najmä pre zjednodušenie podnikania na Slovensku. To, čo je kľúčové: zníženie administratívneho zaťaženia, zníženie, postupné, daňovo-odvodového zaťaženia. A, samozrejme, v konečnom dôsledku aj pri vymáhateľnosti práva má táto otázka veľký význam, pretože keď budeme mať jednoduchšie zákony, tak, samozrejme, budú jednoduchšie vymáhateľné.

    Summa summarum, teda aj na základe týchto argumentov, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, pretože v dnešnej situácii, kedy sa stav živnostníkov skôr zhoršuje, tak som hlboko presvedčený aj na základe uvedeného, že tento zákon živnostníkom pomôže.

    Vopred ďakujem.

  • Chce sa vyjadriť aj spravodajca, nech sa páči, k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi krátko.

    V rozprave vystúpili traja poslanci, aj keď prihlásení boli štyria. Prakticky všetci podporili predloženú novelu zákona a ja chcem len potvrdiť, resp. skonštatovať, že ozaj živnostníci sú najdôležitejšou časťou podnikateľskej sféry. Ale čo je dôležitejšie, sú najpružnejšou časťou. A kedy, ak nie teraz, keď ekonomika je v blízkej budúcnosti veľmi neočakávaná, alebo nevieme, ako sa bude situácia v Európa a, samozrejme, aj na Slovensku uberať, keď je veľmi turbulentná. Kedy, ak nie teraz, je dôležité podporiť podnikateľský stav práve v tej časti, ktorá svojou pružnosťou vie v tej ekonomike veľmi rýchlo reagovať.

    Všetci, ako som spomínal, všetci vystupujúci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, podporili tento návrh, a tak ako pán predkladateľ vo svojom vystúpení oznámil na konci konkrétne pripomienky, ktoré vzniesli, je možné riešiť v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov NR SR Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 147, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 133.

    Teraz dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má za cieľ splnomocniť obce prijímaním všeobecne záväzných nariadení upravujúcich používanie zábavnej pyrotechniky na území obcí.

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov upravuje vo svojich ustanoveniach zákaz používania pyrotechnických výrobkov II., III. a IV. triedy veľmi všeobecne. V zmysle § 36a ods. 6 uvedeného zákona sa pyrotechnické výrobky na zábavné a oslavné účely zaraďujú podľa stupňa nebezpečenstva do tried I, II, III a IV. Zákon č. 51/1988 Zb. a ani nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 485/2008 Z. z. o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh neriešia používanie zábavnej pyrotechniky I. triedy.

    V mestách a obciach v Slovenskej republike praxou vyvstala potreba úpravy používania zábavnej pyrotechniky na ich území na základe požiadaviek obyvateľov, nakoľko sa cítili byť ohrozovaní a obťažovaní zneužívaním zábavnej pyrotechniky. Záujmom spoločnosti a obcí - a nielen záujmom, ale aj úlohou - je ochrana verejného poriadku a zabezpečenie jeho dodržiavania zo strany tretích osôb. Pre dosiahnutie tohto účelu je potrebná regulácia konania týchto osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 51/1988 Zb. neobsahuje výslovné zákonné splnomocnenie, na základe ktorého by obce mohli prijímať všeobecne záväzné nariadenia, boli mestá a obce nútené postupovať len na základe ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého obec okrem iného zabezpečuje aj verejný poriadok v obci, pričom nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.

    Mestá a obce na území Slovenskej republiky riešia problematiku používania pyrotechnických výrobkov vo všeobecných záväzných nariadeniach o používaní zábavnej pyrotechniky, je to napríklad v Bratislave, Hlohovci, Piešťanoch, Podhradí, Šali, resp. vo všeobecne záväznom nariadení o verejnom poriadku, napríklad v meste Martin. V praxi však vznikajú mestám a obciam v tejto súvislosti problémy, a to z dôvodu činnosti prokuratúry, ktorá na základe preskúmavania uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánom územnej samosprávy dospela k záveru, že takéto všeobecne záväzné nariadenia miest a obcí sú v rozpore so zákonom a proti takýmto všeobecne záväzným nariadeniam územnej samosprávy podáva prokurátora protesty. Podľa prokuratúry úprava zaobchádzania s pyrotechnickými výrobkami patrí do oblasti štátnej správy. Zákon č. 51/1988 Zb. v žiadnom zo svojich ustanovení nesplnomocňuje mestá a obce, aby vlastným právnym predpisom upravovali používanie pyrotechnických výrobkov. K takejto úprave, resp. zákazu používania takýchto výrobkov, nie je obec, resp. mesto oprávnené ani v zmysle § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., pretože v tomto prípade sa nejedná o výkon územnej samosprávy.

    Návrh zákona a ním upravené zákonné splnomocnenie na prijatie všeobecne záväzného nariadenia obce v oblasti používania pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely umožní obciam bez obáv z rozdielneho výkladu zákona č. 51/1988 Zb. prijímať opatrenia na ochranu obyvateľstva a zabezpečovať ochranu verejného poriadku v obci, ktorý je narúšaný neregulovaným používaním zábavnej pyrotechniky.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 147. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 133 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte k tejto veci, skúsim krátko.

    Na Slovensku, keď sa otvárajú základné zákony, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, to znamená 44/1988 banský zákon, ako aj zákon 51/1988 o banskej činnosti, tak verejnosť na Slovensku by mala spozornieť.

    Prečo je zákon dobrý, ale kde sú ukryté nejaké, by som povedal, nástrahy, skúsim, skúsim povedať.

    Najskôr však dovoľte jednu takú technickú poznámku. Chcem len povedať, aby to nebolo pochopené zle, lebo ony tie informácie majú tendenciu v čase a v priestore sa nejakým spôsobom meniť. Na piatkovom grémiu bolo povedané, že som ja tu niekoho monitoroval alebo neviem čo, že chcem monitorovať, tak upravujem, korigujem tie informácie, aby som nebol nejaké nekolegiálne monštrum. Ja som požiadal pána predsedu Národnej rady, aby uvoľnil do verejne prístupného, to znamená na internet, zábery všetkých kamier zo sály, čo verím teda, že nebude s tým problém. Čo by následne mohlo znamenať aj to, že tie zábery, by si niekto mohol dať tú robotu, že existujú softvéry, ktoré vlastne vás nabodujú ako v priestore a môže si to potom niekto vyhodnocovať ako priemernú obsadenosť stoličky, čiže toto bolo celé. Čiže je dosť možné, že keď sa uvoľnia zábery z kamier na internet, tak niekto si dá tú robotu, že to zosoftvéruje a bude vedieť vyhodnotiť priemernú vyťaženosť stoličky nejakého kolegu a dajme tomu vyhodnotí ju za schôdzu, za volebné obdobie a možno sa dožijeme veľmi prekvapivých výsledkov. Čiže toto som chcel korigovať, túto informáciu, hej, aby som ja tu nedopadol ako nejaký Kočner, alebo neviem kto, že či si, čiže ja som chcel len, proste toto bola moja, môj návrh, pevne verím, že pán predseda sa k tomuto, by som povedal, legitímnemu návrhu postaví čelom.

    Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo tu prejednávame. Je to v poriadku, ja nemám problém podporiť proste novelu zákona, ktorá bude korigovať proste to, že si niekto nakúpi a normálne sa v tom vyžíva a nakúpi si a strieľa a pomaly aj ani Silvester není. Čiže s týmto najmenší problém není.

    Avšak poučený krátkymi skúsenosťami, mojimi, v parlamente mám takú trošku obavu, tí, čo sú v parlamente, možno ju majú tiež, ale tí už zrochovateli tak, že ich to nerozhodí. A ja to poviem možno na príklade toho IDS-ka, že na začiatku som si plietol podľa ministerstva hrušky s jablkami, ale na konci sme sa už dozvedeli, že teda mýto nebude do 2016, čipy budú, ale iba v nových autách. Viete, taký progres, však, ako to ide, keď sa človek moc pýta. Takže zo začiatku z nenápadného sme sa na konci dozvedeli, a dovolím si tvrdiť, že keby sme tlačili viac a tvrdšie, tak by sme sa tej pravdy dozvedeli ďaleko viac. Avšak prišla taká spása, že sa tesne pred hlasovaním zjavil pozmeňovák, ktorý mal politickú hodnotu, nemal významovú hodnotu, ale ja pripúšťam, že predkladatelia mali záujem to vylepšiť. Ten pozmeňovak je nulitný, ale pomohol a bude mať za úlohu pomôcť politickej prezentácii toho zákona. A aj pri tomto predkladanom návrhu zákona vyjadrujem určitú obavu, že k podobnej legislatívnej práci môže dôjsť, to znamená, že tesne pred hlasovaním sa zjaví pozmeňovák, ktorý bude mať na rozdiel od toho predchádzajúceho v IDS-ku nie politickú, ale významovú hodnotu, ktorá je pre niekoho veľmi dôležitá.

    Ak by to niekoho zaujímalo, ja naozaj veľmi krátko poviem, že čo sa týka toho IDS-ka, že som si dal spracovať rešerš, ako to robia inde, a prišlo mi, teda v iných krajinách, a preložené to mám ináč ako, v Anglicku. Tak len tak poviem, že koho to zaujíma, že v Anglicku k pasívnemu čipu, kde u nás je to aktívny čip, to znamená, monitoruje, z Anglicka k pasívnemu čipu sa postavili asi tak, keď to zjednoduším, že veľmi jednoducho, nebláznite, nebláznite. A dokonca keby som to zacitoval, tak Veľká Británia sa postaví proti akémukoľvek návrhu na povinné umiestnenie e-callu do auta. Akémukoľvek, hej.

    Čiže to je to, čo som tu hovoril, že to také porobníctvo, to taký testovací labák, ktorý stredoeurópska krajina vždycky častokrát plnila, hej, že ja si dovolím tvrdiť, že keby prišiel minister ako Počiatek - pán Počiatek prišiel sem s takým návrhom - do anglického parlamentu, tak ho oblejú vodou a vyhodia ho z parlamentu, avšak tu môže kľudne mne nadávať, že tomu nerozumiem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poďme k prerokovanému zákonu.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Áno. Súvisí to, samozrejme.

    Vyjadrujem teda obavu, že aj k tomuto v zásade neškodnému návrhu zákona, ktorý tu predkladá pán Hrnčiar, sa tesne pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák vzhľadom k tomu, že zákon bude otvorený a upraví niektoré skutočnosti. Ako viete, Slovensko obletujú ťažiari aj z Cypru, ja už keď počujem Cyprus, tak sa mi panenky pretáčajú, ja už som normálne prekvapený z toho, že koľko firiem podniká v Cypre, hej, takže tuná tiež títo ťažiari, čo obletujú, tak tiež je ich domicium častokrát v Cypre, čiže to naozaj čaro toho Cypru je nevídané. A niektorí z nich si myslia, že prišli do Burkina Faso alebo Džibuti, alebo neviem kde.

    Bol som na takej demonštrácii proti ťažbe zlata v Detve a v centre mesta má tá ťažobná spoločnosť kancelárie a na výveske bolo, že teda tak blahosklonne ponúka občanom Detvy dvakrát týždenne prístup na internet a k počítaču. Viete, keď niekto nepozná nejakú krajinu, myslí si, že tam skáču zo stromu na strom, tak prídete s takým akože, ako keď Španieli prišli k Indiánom, že trošku sklíčiek, zrkadielka a neviem, čo tak aj tu niekto prišiel do krajiny v strednej Európe v roku 2012 a ponúka občanom prísť sa, možnosť, zahrať na počítač. Ak však niekto takto pristupuje ku krajine, znamená to asi, že mal možnosť niekoho stretnúť a toho, koho stretol, by možno niekto povedal, že on im to všetko tam v tej krajine vybaví. Tam môžete lúhovať, inde už nemôžte, daň za vyťažené nerasty je 5 % - na zváženie - a podmienky mäkšie ako v Mongolsku. Viete, ak vám niekto takto uvedie krajinu, tak aj vy potom prídete s jedným starým počítačom, prenajmete si kanceláriu v centre Detvy a blahosklonne pozvete ľudí, aby sa prišli ku vám zahrať, a myslíte si, že ľudia vám budú ruky, nohy bozkávať, že kto prišiel.

    Poviem, že neviem, kto takto predstavil Slovensko a sľúbil, že to všetko vybaví, chybička "se vloudila, chybička se vloudila", ľudia tu neskáču zo stromu na strom, počítače tiež máme, aj internet, a to, že lúhovanie je nebezpečné, tiež vieme. Procesy sa zastavili, na Slovensku sú, vďaka Bohu, ešte ľudia, ktorí si nenechajú orať na chrbte a ešte sa pritom usmievať. Ľudia v Kremnici, v Detve, samosprávy sa vzopreli a zatiaľ sa im darí. Protistrana však nespí, pokušenie je veľké, vylúhovať - obrazne aj doslovne - Slovensko je obrovským pokušením a to je tá moja obava, že sa bojím, že sa pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák, ktorý by menil existujúce nastavenie, existujúci status, a to tak, že dôjde k posilneniu pozície ťažobných spoločností.

    Jak som povedal na začiatku, pre ťažbu na Slovensku sú dva základné zákony, to znamená tá 44-ka, 51-ka, a slovenská verejnosť musí byť v strehu, keď sa jeden z týchto dvoch zákonov otvára.

    A ja chcem teda na záver poprosiť predkladateľa tohto návrhu, či vedia slovenskej verejnosti sľúbiť, že keby náhodou došlo k predloženiu takéhoto účelového pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa netýkal ich problematiky, ktorá je dobrá a ktorú treba kvitovať, ale by sa snažil upravovať niektoré iné náležitosti, či by v takomto prípade tento návrh zákona stiahli, aby sa aj oni nestali nejakou obeťou účelovej hry, kde na konci bude lúhovanie Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Chren, pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za toto vystúpenie v rozprave, ktoré poukázalo na pomerne zásadný problém. Pán kolega, neviem, kde ste boli, keď pred rokom okresný predseda SaS v Detve inicioval ako prvý petíciu proti ťažbe v Detve a keď vtedy bol na čele toho hnutia, ktoré vzniklo naozaj zdola a v podstate vyvolalo celú verejnú diskusiu o tejto téme. A je ale dôležité o tom hovoriť, čiže som rád, že na konci po dlhom čase si sa aj ty rozhodol pridať k tomuto.

    Možno by som poukázal ešte aj na iné problémy, pretože tento zákon naozaj rieši to, čo si myslím, že sa s tým dá súhlasiť, jednoducho nech si občania v zmysle aj pravidiel priamej demokracie na svojom území vo svojej obci rozhodnú, kedy sa tam môžu hádzať petárdy a kedy nie.

    Čo však, ak porušovateľom toho kľudu, tým narušiteľom priestoru nie sú občania, ale je štát? Chcel by som poukázať na prípad Rusoviec, kde je to práve štát, ktorý má policajnú strelnicu priamo pri ľudských obydliach a doslova pár desiatok metrov od domov, kde bývajú ľudia, a narúša tým celý život a chod v obci. Takisto moji kolegovia, ako Marián Greksa, na to upozorňujú, boli už protestovať pred ministerstvom vnútra. A možnože iba ako takú ideu do diskusie, keď už riešime hádzanie pirátov a petárd v obciach, mali by sme sa zaoberať aj tým, ako možno štát a jeho orgány narušujú život v obci napríklad tým, že hore-dole lietajú zblúdené guľky v blízkosti domov ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, že sa tam celý deň strieľa, lietajú tam vrtuľníky a že keď vôbec chcú nejakého svojho spoluobčana v Rusovciach pochovať, tak musia prácne a byrokraticky aspoň na hodinu vybavovať prerušenie takéhoto rušenia kľudu zo strany štátnych orgánov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie. Ja viem, že ten poslanecký návrh zákona predstavuje len čiastkovú úpravu v zákone o výbušninách, mňa ale trochu zarazilo to, že ministerstvo hospodárstva odporučilo neschváliť tento poslanecký návrh, neprijať ho, pretože vraj pripravuje komplexne nový zákon o výbušninách. A ja by som sa chcela opýtať v tejto súvislosti, že kedy ho mienia predložiť, lebo pokiaľ viem, on je hotový v šuflíku už minimálne dva roky, my sami ešte na ministerstve práce sme mali k tomu rozporové konania, kde sme vyriešili ten rozpor. A vieme veľmi dobre, že od toho nešťastia v Novákoch uplynulo, mám taký pocit, že už viac ako päť rokov. Takže to je otázka skôr na tých, ktorí tu nie sú, ale veľmi by ma to zaujímalo. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči.

  • Tak ja si myslím, že snahy a tendencie dotknúť sa dvoch tých základných zákonov, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, tu budeme toho svedkom. A ja som nedodal, a to chcem len doplniť teda, že tá výzva teda bola, že či pán predkladateľ v prípade, že by došlo k predloženiu účelového pozmeňováku, ten návrh stiahne. Ale, samozrejme, a tu chcem vyjadriť moje presvedčenie, nepredpokladám, že by bol priamo predkladateľ nejaký, by som povedal, vedomý si toho, že k niečomu takému môže dôjsť. Čiže to chcem len korigovať. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Takže dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave. Priznám sa, že som nečakal, že sa bude uberať takýmto smerom a asi som trochu aj prekvapený, ale som rád, že pán poslanec Hlina upozornil aj na isté veci, ktoré môžu hroziť z otvorenia banského zákona. Ja však chcem ubezpečiť nielen ctených kolegov, ale aj verejnosť, že zámienkou predkladateľov naozaj nebolo nič iné, len ako ochrana zdravia a bezpečnosti našich občanov. V podstate ten zákon z roku 1988 logicky nepredpokladal, že v ´89. sa zmení režim a že tu nastane voľný pohyb tovaru a že sem zo zahraničia budú dochádzať pyrotechnické výrobky, ktoré naozaj po tom ´89. roku dosť zásadným spôsobom začali strpčovať život ľuďom v mestách a v obciach. A práve na základe tej iniciatívy zdola, na základe sťažností a negatívnych skúseností boli nútené mestá a obce prijať isté regulácie, ktoré sa týkajú používania zábavnej pyrotechniky.

    V každom, takmer v každom väčšom meste, ako som už spomínal, je prijaté nejaké všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje používanie pyrotechniky, a nie sú s tým absolútne žiadne problémy. Ľudia to akceptujú, nie sú ani sťažnosti, dokonca ani firmy, ktoré sa zaoberajú dovozom a predajom tejto zábavnej pyrotechniky, nemajú s tým absolútne žiadny problém.

    Paradoxne o možno 10-15 rokov existencie takýchto všeobecne záväzných nariadení prokuratúra začala preskúmavať platné všeobecne záväzné nariadenia, ktoré v mestách fungujú, a označila ich ako protizákonné práve z tohto dôvodu, že uvedený zákon z roku 1988 nedáva možnosť mestám a obciam prijímať takéto regulačné opatrenia, a prokuratúra začala podávať protesty a obce sú nútené alebo povinné ich zrušiť.

    Ja chcem preto upozorniť a chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona aj napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu, komplexnú novelu banského zákona, pretože kým sa tá novela dostane do tejto snemovne, kým bude prerokovaná, kým začne platiť, dovtedy naozaj môžu byť napáchané dosť veľké škody, pretože niektoré obce už boli nútené zrušiť tieto všeobecne záväzné nariadenia a môže sa stať, že naozaj sa začne tá pyrotechnika a výbušniny používať na hociktorom mieste, hocikde a v hociktorom čase. Dokonca my sme mali negatívne skúsenosti, že sa používala táto zábavná pyrotechnika aj vo vnútroblokoch bytových domov, kde bývali mladé rodiny a naozaj to bola nepredstaviteľná situácia.

    Čiže naozaj sa jedná o zmenu zákona, ktorá sa týka len tejto časti, a ja môžem verejne vyhlásiť, že nie je naším záujmom absolútne tam nič vkladať, nemá to nič, žiadnu súvislosť s ťažobnými právami, s ťažobnými spoločnosťami. Dokonca ja si myslím, že k tomu nedôjde, pretože aj kolegovia, niektorí, zo SMER-u sa ma pýtali, je tu viacero primátorov a starostov, kde taktiež prokurátor napadol takéto všeobecne záväzné nariadenia, a tiež sa ma pýtali, či tým neplánujeme nič iné a že či to nie je len zámienka na vsunutie nejakého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa mal týkať úpravy napríklad ťažobných práv. Nie. Nie je to tak. Jedná sa čisto o možnosť dať obciam právo rozhodovať o tom, ako sa bude na ich území pyrotechnika a výbušniny používať.

    Už viackrát v rozprave, aj napríklad pri zákonoch, ktoré predkladal pán minister školstva Čaplovič, sa hovorilo o princípe subsidiarity. Ja si myslím, že toto je ukážkový príklad princípu subsidiarity, o ktorom hovorí nielen vládna strana SMER, ale aj Európska únia.

    Takže ja vás poprosím, aby ste dali tomuto zákonu šancu, aby ste ho posunuli do druhého čítania.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 148. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 134.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 148.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené plénum Národnej rady, súčasná slovenská spoločnosť sa borí s mnohými problémami. Ani jeden nemožno bagatelizovať, ani jeden nie je malý. Máme tu, žiaľbohu, strašné množstvo veľkých problémov. Zákon, ktorý predkladám spolu s kolegami, sa dotýka jedného z najväčších, dnes už najväčších, problémov Slovenska. Tento problém rastie. To je ďalšie negatívum danej situácie. Tento problém nie je veľký a zhruba rovnako veľký po celú dobu, ale tento problém sa stáva stále naliehavejším a naliehavejším. Preto odkladať riešenie tohto problému, tváriť sa, že to nie je až také zlé, zľahčovať to rôznymi argumentmi a zámienkami, naozaj nie je dobrou správou, nie je dobrou vecou pre občanov Slovenska.

    Na mnohých miestach Slovenska, na niektorých omnoho viac ako v iných oblastiach, ale sú regióny, ktoré s tým zápasia veľmi silno a veľmi tvrdo a naozaj sa boria s týmto problémom, existuje situácia, že vznikajú čierne stavby, ktoré nielenže sú čiernymi, nielenže vznikli bez stavebného povolenia a potrebnej dokumentácie, ale sú postavené na cudzích pozemkoch. Mnohokrát na súkromných pozemkoch. Mnohokrát na pozemkoch ľudí, ktorí napriek tomu, že im ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, vzhľadom k legislatíve a vzhľadom k skupine občanov, ktorí takto zneužívajú systém, sa nevedia brániť.

    Prečo je tomu tak? Prečo sa nevedia brániť? Prečo nie je v súčasnej legislatíve dostatok možností nato, aby sa vlastníci svojich pozemkov domohli práva, aby sa domohli ochrany svojho súkromného vlastníctva, ktoré im zaručuje ústava?

    Z jedného jednoduchého dôvodu. Neexistuje úcta pred zákonom u neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Neexistuje možnosť dosiahnuť súčasnou legislatívou nápravu, pretože priestupky, ktorými väčšinou toto konanie je, sa nedajú vymáhať. Nedajú sa aplikovať tresty pre poberateľov sociálnych dávok. Táto veľká skupina obyvateľstva, žiaľbohu, veľká skupina obyvateľstva, požíva absolútnu priestupkovú imunitu.

    Nemôžme sa na tento stav prizerať ďalej nečinne. Občania od nás žiadajú nápravu, pretože naozaj existuje niekoľko konkrétnych prípadov. Stretol som sa s mnohými ľuďmi, ktorí sú atakovaní touto situáciou, ktorí dennodenne strádajú, ktorí dennodenne sú pod psychickým tlakom, mnohokrát aj fyzickým, a sú bezmocní. Aký majú pocit z tejto krajiny, z jej možností ochrany ich ako poctivých a slušných občanov tejto krajiny, keď im ani úrady, ani zákon, ani nikto nevie podať pomocnú ruku?

    Tieto problémy, toto je len jeden, toto je vrchol ľadovca, ktorý je možno najviac vypuklý pri nedodržiavaní zákona, nedodržiavaní priestupkového zákona a nemožnosti vymáhať od konkrétnej skupiny obyvateľstva, skupiny obyvateľstva, ktorá je poberateľom sociálnych dávok, dodržiavanie tohto zákona. Ale tento problém je najvypuklejší, pretože sa dotýka nielen porušenia zákona, ale dotýka sa protiprávneho zaberania, rovno možno povedať, krádeže súkromného vlastníctva, na ktoré sa slušní občania môžu, žiaľbohu, len prizerať. Tolerovať tento stav, hľadať dôvody nato, prečo to ešte netreba riešiť, hovoriť o tom, že komplexné riešenia sú potrebné, je už neskoro. Už nemáme čas. Už včera bolo neskoro. A preto som presvedčený, že tieto problémy treba riešiť za pochodu. Treba riešiť hneď a okamžite, akonáhle sa ponúkne riešenie, aj keď parciálneho problému, a to potom vyskladá v konečnom dôsledku komplexné riešenie a bude urýchľovať prijatie komplexného riešenia.

    Rečí, štúdií, diskusií a odkladaní problému - a za ten čas tento problém narástol do obrovských rozmerov - už bolo dosť. Ľudia od nás chcú činy. Ľudia chcú vidieť, že naozaj máme vôľu im pomôcť. Nie ich klamať nejakými sladkými rečami. To už naozaj počúvali za tie roky, ktoré tu boli mnohokrát, stovky, ba tisíckrát.

    Preto predkladáme návrh zákona, ktorý zamedzí pokračovaniu tohto neduhu. Po jeho prijatí sa zastaví budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Toto je nevyhnutný krok pre to, aby sa mohli zložitejším a komplikovanejším prístupom v konečnom dôsledku vyriešiť aj tie stavby, ktoré na cudzích pozemkoch sú, a ďalšie nelegálne stavby, ktoré za desiatky rokov vznikli a ktoré na Slovensku nie sú ojedinelé. Ale bez tohto prvého kroku, bez kroku, ktorý bude znamenať, že už nikdy sa nebude môcť postaviť nelegálna čierna stavba na cudzom pozemku, nie je možné dospieť ani k dobrému a všeobecne akceptovanému a vyhovujúcemu riešeniu tohto ročitého neduhu, ktorý tu naozaj za desiatky rokov narástol.

    Touto novelou zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a zároveň bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie tejto stavby alebo objektu s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku, na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovovanej stavby či objektu. Len takýmto spôsobom jasne definovanými právomocami, povinnosťami a krátkymi lehotami dospejeme k tomu, aby v situácii, keď sa začne, keď sa len začne niečo diať na pozemku akéhokoľvek vlastníka a tento vlastník požiada stavebný úrad o odstránenie stavby, pretože sa jedná o stavbu alebo objekt, alebo akúkoľvek činnosť na jeho pozemku bez jeho súhlasu a bez stavebného povolania, stavebný úrad bude konať.

    Pretože štát je tu nato, aby chránil záujmy slušných občanov, a štát používa úrad, políciu a moc nato, aby donútil tých, ktorí zákon porušujú a nerešpektujú, aby tento zákon rešpektovali. Len takto môžme dospieť k tomu, že už žiadne nové stavby vznikať nebudú. Že každý, kto začne, skôr než dokončí túto stavbu, táto stavba bude zlikvidovaná.

    Preto prípadné zlé interpretácie, ktoré sa pri diskusiách o tomto zákone objavili, by som chcel ešte v rámci úvodného slova vyvrátiť. Nejedná sa o masovú a plošnú likvidáciu a búranie nelegálnych stavieb a osád, ktoré tu za desiatky rokov vznikli. Jedná sa o stavby, ktoré budú začaté po účinnosti tohto zákona. Tento zákon je viac preventívny ako sankčný, pretože stačí raz, dva-, trikrát, aby bol aplikovaný, a je hneď každému jasné, a to si môžte byť 100-percentne istí, že to jasné bude, že každý pokus o postavenie stavby na cudzom pozemku bude zlikvidovaný úplne v zárodku. A to je to najdôležitejšie, čo potrebujeme, aby k takýmto stavbám ani nedochádzalo.

    Keď stavby nebudú vznikať, nebude treba nič búrať. A keď bude treba niečo búrať, tak to budú základy alebo možno hromada stavebného materiálu, ktorý je pripravený na budovanie čiernej stavby. To je omnoho jednoduchší, lacnejší aj humánnejší spôsob, ako prizerať sa bezmocne na to, že tu jedna za druhou vzniká stavba na cudzom pozemku, len o tom viesť reči v krčme, len sa nad tým pozastavovať a rozčuľovať, ale v reáli nemôcť urobiť nič.

    Hovoril som s mnohými starostami a predstaviteľmi samospráv, ktorých sa tieto veci bytostne dotýkajú a ktorí aj v prípade toho schválenia tohto zákona budú v priamom, budú priami realizátori tohto riešenia. A keď sme si vysvetlili súvislosti, vždy došlo k zhode. Áno, toto je riešenie, ktoré je najlacnejším riešením - nedovoliť postaviť stavbu, nedovoliť ju dokončiť, a tým pádom nedovoliť ju ani začať. Pretože keď nedovolíme dokončiť nelegálnu stavbu na cudzom pozemku, ďalší stavebník sa o to ani nepokúsi, pretože bude vedieť, že jeho úsilie je márne a zbytočné a že zákon tu platí pre všetkých. A to je to najpodstatnejšie, čo potrebujú občania Slovenska počuť. To, že zákon tu musí platiť pre všetkých, že budujeme spravodlivú spoločnosť. Spravodlivú spoločnosť, ktorá dokáže zabezpečiť dodržiavanie zákona pre všetkých bez ohľadu na to, či sú chudobní, alebo bohatí. Pretože ani sociálne postavenie neoprávňuje nikoho, aby zneužíval toto svoje sociálne postavenie na to, aby bol vyňatý spod zákona. Žiaľbohu, takúto situáciu dnes na Slovensku máme.

    Vážené dámy, vážení páni, zároveň, keďže tento návrh zákona bol podaný dávnejšie a bol zaradený ešte na predchádzajúcu schôdzu Národnej rady, plynutím času a toho, že tu prerokúvame zákony, ktoré nemohli byť prerokované na letnej schôdzi, dochádza k technickému posunu, a preto dopredu avizujem, že v druhom čítaní v prípade, že tento návrh zákona získa vašu podporu, o čo vás prosím, bude potrebné niektoré technické veci upraviť, predovšetkým účinnosť zákona. Ale to je naozaj len technická záležitosť - posunúť účinnosť zákona. Pretože v tomto návrhu zákona, keďže naozaj bol predkladaný pred mnohými mesiacmi na rokovanie Národnej rady, je účinnosť zákona 1. október. Hovorím to preto, aby sme nemuseli v rozprave si vysvetľovať, že to nie je chyba, ale je to realita vyvolaná posunom prerokovania tohto zákona, a že bude potrebné, samozrejme, posunúť účinnosť tohto zákona na neskôr.

    V závere svojej úvodnej reči by som chcel ešte raz na vás apelovať, vážené dámy, vážení páni. Viackrát sme sa v tomto pléne zaoberali problémom, ktorý súvisí s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, nerešpektovaní priestupkového zákona a z toho vyplývajúcich neduhov. Tieto debaty sú vždy široké, ale ja som presvedčený, že všetkým nám ide o to isté. Tu by nemal byť dôvod toho, kto predloží, alebo dôvod na odmietnutie tohto zákona, kto ho predloží. Na tomto by sme sa mali vedieť zjednotiť.

    A dovolím si pripomenúť slová jedného z ministrov súčasnej vlády. Pri jednej z debát v tejto snemovni, v tomto volebnom období pán Kaliňák, minister vnútra, ktorý v tom čase sedel v snemovni, si zobral slovo a v reakcii na moje vystúpenie, kde som kritizoval a poukazoval na všetky tieto neduhy, ktoré som spomenul aj v tom svojom úvodnom slove, a aj som ukazoval smer, akým to môžme zmeniť, a to je, že nič nemôže byť zadarmo, zákon musí platiť pre všetkých rovnako a zároveň musíme vytvárať dostatok príležitostí na zabezpečenie práce aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, sa postavil k mikrofónu a povedal: "Ja tieto riešenia jednoznačne podporím." Pripomínam to preto, lebo sú zachytené v zázname, samozrejme, ale ľudská pamäť nebýva dostatočne presná a toto sú dôležité slová a myslím si, že by mohli ukazovať na to, že pre takéto závažné problémy Slovenska je potrebné nájsť jednotu a nedeliť sa na opozíciu a vládnu väčšinu.

    Tieto problémy trápia všetkých ľudí, ktorých sa dotýkajú, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu volili vo voľbách. A všetkých určite, máte s tým určite osobné skúsenosti, sa nás rovnako pýtajú, ako im vieme pomôcť, ako tieto problémy vyriešime a či máme na to nejaké riešenia. Keď sa budeme vzďaľovať a keď zostaneme opäť len pri rečiach a odkladaní riešení mimo iného, mimo toho, že to spôsobuje každodenné trápenie a možno aj ľudské tragédie ľuďom, ktorí tak žijú, je to obrovská voda na mlyn extrémizmu, ktorý takisto na Slovensku zapúšťa svoje korene. A dúfam, že o toto nikomu nejde a že každý je proti tomu, aby takéto riešenia začali, aby sa k nim začali ľudia utiekať a v nich videli svoju nádej.

    Takže ešte raz, vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je v prvom čítaní. Jeho posunutie do druhého čítania len otvára možnosť na dôslednú, hlbokú diskusiu a vylepšenia a doplnenia tohto zákona, pokiaľ bude z vašeho pohľadu potrebné tento zákon vylepšovať a upravovať. Ja za seba ako a za ďalších predkladateľov jednoznačne deklarujem, že sme ochotní vyjsť v ústrety všetkým predstavám a upozorneniam, ktoré by mohli tento návrh zákona vylepšiť. Ale to, čo môžme urobiť pre občanov celého Slovenska, je diskutovať o tom a riešiť tento problém a to môžeme urobiť v druhom čítaní.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V súlade s § 73 ods. 1 teda podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je i zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 č. 134 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom práve tento navrhujem určiť za gestorský výbor. A zároveň odporúčam, aby určené výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor aby návrh prerokoval do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky: za poslanecký klub OĽaNO Peter Pollák, potom ďalej poslanci Igor Matovič a Viliam Novotný.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod vám povedal, že tento materiál pod názvom "Vývojové etapy života Rómov na Slovensku s dôrazom na dobovú legislatívu" som rozdal do každého klubu a máte to teda, máte možnosť sa dočítať tu mnohé dôležité veci, o ktorých teda aj dnes rozprávame. Tento materiál bol vypracovaný Parlamentným inštitútom 22. mája 2012 na môj podnet. Čiže nie je to materiál, ktorý som vypracoval ja, tento materiál vypracoval Parlamentný inštitút, kde sa potvrdzujú mnohé veci, o ktorých teda aj, aj Ľudo Kaník rozprával. A ja zacitujem v podstate nejaké zhrnutie, ktoré je v úvode tohto materiálu, pretože aj k dnešnej téme je veľmi dôležité baviť sa o faktoch a o nezávislých, teda objektívnych nejakých, nejakého pohľadu aj na ten problém, ktorý dnes trápi celé Slovensko.

    Materiál sa sústreďuje na priblíženie hlavných vývojových etáp rómskej otázky v rozličných štátnych úradoch od habsburskej monarchie po Československú socialistickú republiku. Zameriava sa najmä na zmapovanie pohybu procesu zanechávania kočovníckeho spôsobu života, usádzania sa, vlastnú výstavbu a bytovú politiku štátu. Zdôrazňuje pritom líniu správania sa kompetentných mocenských orgánov k tomuto etniku, a to aj formou legislatívnych opatrení.

    A ako hlavnú myšlienku možno uviesť fakt, že Rómovia sa na Slovensku neusadzovali nelegálne a svoje osady nezakladali bez povolenia vrchnosti. Naopak, robili tak často z donútenia na základe priamych príkazov a nariadení. Problémom, majúcich dôsledky až do dnešných dní, je však to, že pod nátlakom sa usadzovali zväčša na nevyhovujúcej pôde, obecná pôda neznámych vlastníkov, pôda podliehajúca neskôr reštitúciám, ďaleko od dopravných tepien a prirodzených centier a následná getizácia nesúca so sebou mnoho ďalších komplikácií.

    Tento materiál hovorí o tom, že Rómovia sa neusadili na tých pozemkoch, ktoré dnes obývajú alebo kde sú teda súčasné osady, sami. Vrchnosť - a to je jedno aká, aké zriadenie tu bolo, či tu bola monarchia, alebo republika - prikázala Rómom presne miesto, kde sa majú usadiť. Štát dovolil Rómom usadiť sa na cudzích pozemkoch. Štát dovolil a akceptoval stav, ktorý dnes trápi celé Slovensko. A štát, čiže my, sa musíme k tomuto problému postaviť zodpovedne.

    Ja vítam iniciatívu SDKÚ, že teda tento problém ich trápi rovnako, ako aj trápi mňa a trápi aj naše hnutie. My sme už pred voľbami hovorili, že tento problém je potrebné riešiť. Štát sa nemôže schovávať v podstate dlhodobo pred týmto problémom a štát musí zaujať jednoznačné stanovisko tak, aby vlastníci pozemkov sa dostali k svojmu majetku alebo dostali k odškodneniu. Štát je zodpovedný za to, čo sa stalo, a štát musí nájsť riešenie. Nemôžme nechať toto riešenie na rôznych divadelníkov, ktorí sa predvádzajú a získavajú priazeň čoraz väčšej skupiny obyvateľstva len kvôli tomu, lebo my sme neschopní. Len kvôli tomu, lebo my sa schovávame, len kvôli tomu, že my odďaľujeme riešenia, len kvôli tomu, že my sa bojíme tohto problému. Nesmieme sa báť, musíme sa postaviť zodpovedne a musíme odhodiť politické tričká kvôli tomu, lebo toto riešenie spôsobili naši predchodcovia, ktorí riadili v tom období našu krajinu.

    A teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý teda predložilo SDKÚ. Chcem rozdeliť teda môj výstup do dvoch rovín. Prvá rovina, taká obsahová rovina, a druhá marketingová alebo politická rovina, v ktorej teda som aj, aj Ľuda Kaníka niekoľkokrát teda oboznámil s mojím stanoviskom.

    A najprv chcem teda povedať to, že tento návrh zákona vnímam ako ďalšiu možnosť upútať pozornosť vo vzťahu k SDKÚ nejakej cieľovej skupiny, ktorú sa teda snažíte dlhodobo, aspoň na posledných schôdzach to je vidno, chcete teda dlhodobo nejak zaujať Slovensko rómskou témou, čo mi vôbec nevadí. Ja teda vítam to, že SDKÚ sa v poslednom období razantne chce zaoberať rómskou problematikou, avšak spôsobom, akým to prezentuje, prezentujete, je mi teda nie celkom vyhovujúci. A myslím si, že, a upozorním na to pri konci môjho teda vystúpenia, myslím, že je nehodné SDKÚ sa správať takto nezodpovedne voči svojim voličom, je nehodné teda postaviť sa v osade a vykrikovať tam a hovoriť o tom, že je potrebné zbúrať chatrče v Plaveckom Štvrtku, ale dostanem sa k tomu.

    A k obsahu. Tento návrh, myslím si, že je nekompletný. Samozrejme, vy máte v tomto návrhu zadefinované, že chcete búrať ďalšie chatrče, avšak nezaoberá sa váš návrh, čo bude s chatrčami, ktoré dnes stoja na cudzích pozemkoch, čo teda chcete urobiť, aký návrh máte k tomu, aby súčasný stav, ktorý je katastrofálny a ktorý v poslednom období je veľmi, veľmi trápi teda celé Slovensko, k tomu ste nezaujali stanovisko a podľa a aj na základe toho ja hovorím, že váš návrh je nekompletný. Pretože ak chcete...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Možno to nebola ambícia, ak hovoríš, Ľudo, že to nebola ambícia, tak vaša ambícia je veľmi slabá. Myslím si, že SDKÚ by malo mať oveľa väčšie ambície, ako riešiť iba ďalší stav. SDKÚ by malo mať ambíciu riešiť problémy, ktoré trápia Slovensko, a toto, toto by ste mali mať ako za ambíciu. Riešiť stav, ktorý jednoducho tu je, a aj z toho pohľadu pokladám obsahovo ten zákon, trošku v úvodzovkách, za zbabelý. Aj keď pripúšťam, je potrebné urobiť poriadok v ďalšej výstavbe nelegálnych stavieb. Súhlasím s týmto obsahom. Avšak zdôrazňujem, je nekompletný ten návrh a je potrebné v podstate ten návrh obohatiť ďalšími riešeniami, ktoré by boli zamerané práve na riešenie situácie, ktorá je v súčasnosti v osadách.

    A navyše ešte som zabudol povedať, že váš návrh sa výlučne, teda podľa môjho názoru, dotýka len výlučne rómskych osád. Trošku ste to mohli urobiť aj ináč, ale toto vám neviem, či som asi ten, ktorého návrhy alebo rady bude SDKÚ prijímať.

  • Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.

  • A, dobre.

    Tak idem k tej takej marketingovej rovine tohto, tohto návrhu vášho. Už som to povedal. Myslím si, že prezentácia tohto návrhu zákona, ktorú ste zvolili, je nehodná SDKÚ. Moji priatelia, ktorí sú bývalí voliči vášho hnutia alebo vašej teda strany, sú rozčarovaní z vášho správania, a to hovorím osobný zážitok z rozprávania alebo z mojej diskusie s týmito ľuďmi, sú rozčarovaní, ako ste zbabelo sa postavili v Plaveckom Štvrtku pred osadou a povedali, že tieto chatrče ako v budúcnosti chcete búrať, alebo teda nechcete dopustiť, aby na tomto, v tejto osade sa postavili ďalšie chatrče. Podľa mňa by bolo pre SDKÚ hodné a určite by ste svojich voličov aj upútali, keby ste sa postavili pred hotelom pána Širokého a povedali, že táto budova je nelegálna, a urobili všetko preto, aby táto budova v podstate bola zbúraná. Tam by ste určite upútali veľkú pozornosť, ale na to asi SDKÚ dnes nemá - čo? Gule?

  • Reakcia z pléna.

  • Asi nie. Ale mali by ste urobiť všetko pre to, aby ste tie gule mali.

    Nie je to hodné SDKÚ. Ten spôsob prezentácie, ktorý ste zvolili, je mierne extrémistický a odporúčam vám teda, ak chcete, aby som vám radil, zvoliť iný spôsob prezentácie takýchto návrhov, lebo niekedy aj vaše návrhy, ktoré môžu byť dobré, a nehovorím, že obsahovo s tým návrhom ako sa dá pracovať, ten návrh nie je zlý, ale spôsob, akým ste to povedali, a spôsob alebo forma, nekompletná forma návrhu tohto zákona je v súčasnosti pre mňa nevyhovujúca, a preto teda tento zákon ja nepodporím.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kaník? Faktická? S faktickou...

  • Reakcia poslanca.

  • No ešte som neotvorila rozpravu. Faktické poznámky, dvaja, dvaja poslanci, pán poslanec, traja poslanci, pán poslanec Viskupič, Novotný, Mikuš a Matovič posledná faktická poznámka.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Sulík, prosím vás, zapnite ho.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán splnomocnenec, veľmi si vážim, že ste vystúpili k tejto téme, že ste sa k nej vyjadrili. Čo sa týka prvej polovice vášho vystúpenia, musím povedať, že úplne súhlasím s tým, že treba situáciu dobre poznať, treba mať dobrú analýzu a treba sa tejto situácii naozaj vážne venovať, lebo podľa mňa už nie je o päť minút dvanásť, ale desať minút po dvanástej. Vnímal som to aj tak, že do určitej miery sa tešíte a podporujete spoluprácu a dobré návrhy, ktoré budú prichádzať, a v takomto duchu chcem aj pokračovať vo svojom vystúpení, aj vo svojom vystúpení, ktoré budem mať ako písomne prihlásený v rozprave, že toto nie je téma červená, modrá, zelená ani ružová. Toto je téma, kde naozaj budeme musieť vziať rozum do hrsti a ponúkať reálne riešenia, ktoré napomôžu veľmi komplikovanej situácii v tých mestách a obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednej blízkosti väčšinového obyvateľstva a tá situácia nie je jednoduchá a budem o tom hovoriť.

    Čo sa týka tej druhej vašej politickej časti, v ktorej ste teda hodnotili, že čo je hodné a nehodné mojej politickej strany SDKÚ - DS, dovolím si láskavo upozorniť, pán splnomocnenec, aby ste to, čo je hodné alebo nehodné SDKÚ - DS, nechali na legitímne orgány tejto strany, aby Prezídium rozhodlo a poslanecký klub, akým témam sa budeme venovať a akým spôsobom budeme tieto témy prezentovať. Viete, SDKÚ - DS bola vždy stranou, ktorá v ťažkých chvíľach a v ťažkých témach sa nebála zobrať prápor do ruky a postaviť na barikádu, postaviť sa priamo do stredu problému a ponúkať riešenia. Nebude tomu ináč ani v tejto problematike, lebo je naozaj pálčivou tak, ako ste to povedali aj vy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Pollák, vy už chvíľku nie ste len poslanec, ale ste aj splnomocnenec vlády, preto tá politická vložka, ktorú ste mali o tom, čoho je hodné a nehodné SDKÚ a akí sú, neviem kto, zbabelí a návrh zbabelý, už sa nehodí k tomu splnomocnencovi. Nechcem hodnotiť teda formu vášho vystúpenia ani spôsob prezentácie, len chcem povedať, že oveľa viac času ste sa venovali vo svojom vystúpení SDKÚ - DS ako návrhu zákona.

    Ja len ako analógiu poviem, keď sme nedávno preberali zákon o energetike, aj vaša kolegyňa Mezenská, aj ja som dával pozmeňujúce návrhy, ktoré riešili staré hriechy Slovenska, a to pozemky, nevysporiadané pozemky pod energetickými sieťami. Mohol by som povedať, že komplexne sa to určite vyriešiť naraz nedá, ale určite nepopieram snahu aj vašej kolegyne a určite vy nemôžte poprieť snahu mne, aby sme aspoň čiastočne riešili tie krivdy, ktoré sa stali majiteľom pozemkov, a hlavne riešili do budúcna, ako sa tí majitelia pozemkov a tí, ktorí ich užívajú, majú k tým pozemkom stavať.

    Ja vám chcem zaželať vo vašej práci veľa úspechov a na rozdiel od vás podporím všetky návrhy, ktoré budem považovať za dobré bez ohľadu na to, akou formou a ako ich predložíte, pretože vy ste na konci len skonštatovali, že tento návrh zákona nepodporíte. Nechápem prečo, len zato, že je nekomplexný? Ale pripadalo mi to ako len preto, že je to z dielne SDKÚ - DS.

  • Ďakujem, Peter, za tvoje vystúpenie a ja by som možno na tvojom mieste ešte viacej upozornil na tú, na tú správu, čo si na začiatku hovoril, ktorú vypracoval Parlamentný inštitút, lebo naozaj pomenúva jadro problému, že kde problém vznikol. A vlastne v tej správe, ktorú máte všetci poslanci na kluboch, sa môžete dočítať, že naozaj už Mária Terézia pred 250 rokmi začala v podstate proces nejakého usmerňovania, usídľovania sa Rómov na pozemkoch, ktoré susedili s obcami, a tento proces v podstate prebieha na Slovensku 250 rokov. Jednoducho, či to bola naozaj vrchnosť, pani či pani cisárovná, alebo teda boli sme v monarchii, alebo sme boli v prvej republike, alebo za komunizmu, alebo posledných 22 rokov, stále naďalej v podstate bolo zo strany štátu tolerované, alebo boli Rómovia usmerňovaní, aby sa usadili na cudzích pozemkoch. Štát dovolil neprávo a dnes preto štát je zodpovedný za to, aby toto neprávo riešil, ale o to viacej zodpovedne a nie populistickými návrhmi vytrhnutými z kontextu.

  • Ďakujem. Vzhľadom k tomu, čo odznelo v rozprave, som zachytil dva body. Prvý bol ten historizujúci moment toho, akým spôsobom usádzanie komunity Rómov má historické pozadie. Predrečník spomínal, že sa to ťahá od Márie Terézie. Myslím si, že čím viacej budeš na tento fakt poukazovať, tým viacej bude verejnosť vedieť, že tento problém nevznikol včera, pred sto rokmi, ani pred dvesto, ale nesie sa celou históriou. A dokonca si myslím, že si mohol kľudne označiť to, že problém vznikol tým, že sme sa na území Slovenska potýkali s riešením rómskej otázky takým spôsobom, že sme ju vytesňovali na pozemky, ako si spomínal, nevysporiadané a obce a štát pristupoval k problému tak, že sa odsúval.

    Druhá časť, kedy si pomenoval tvojimi slovami kompletný alebo nekomplexný návrh, o ktorom rokujeme, ja túto výhradu poznám. Myslím si, že riešenia okrem zbúrania alebo zákazu výstavby nových čiernych stavieb na týchto pozemkoch je jedna vec mince. Preto ja asi tento návrh podporím, samozrejme, s výhradou a možno aj v spolupráci s predkladateľmi. Ak tento návrh bude mať podporu v druhom čítaní, sa pozrieť na to, čo s ľuďmi, ktorí si takýmto spôsobom bývanie nevedia zabezpečiť, a toto návrh nespomína.

    Preto to, čo si spomenul, že je málo ambiciózny, je pravda. K spôsobu prezentácie sa nebudem vyjadrovať, ale viac-menej zdieľam tvoj názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán Pollák, máte pravdu, to s tým buldozérom v tej osade bolo také trochu nehodné vážnosti tejto problematiky. Na druhej strane chápem to ako snahu upútať verejnosť a nevnímal by som to nejak ďalej dramaticky, každý si volí prostriedky, ktoré sa k nemu hodia. Ale myslím si, že jedna chyba vo vašich úvahách je tá, že vy vlastne vravíte, no dobre, poďme riešiť problém s rómskymi chatrčami, ale zároveň vyriešme aj nejakým zvláštnym alebo nelegálnym spôsobom postavený hotel pána Širokého. No, to je asi, ako poďme riešiť sociálnu situáciu na Slovensku, keď prestanú umierať deti v Etiópii. Jednoducho musíme sa rozlúčiť s tým, že vyriešime všetko naraz, a poďme riešiť to, čo riešiť vieme. To, na čo tie prostriedky sú, možnosti sú a tam, kde je, skrátka, najväčší, najväčší problém. A z tohto pohľadu je správne, že takýto návrh je na stole. Kolegyňa Nicholsonová sa vyjadrí potom aj k samotnému obsahu.

    Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že nestačí jeden návrh. Toto nie je prípad povedzme daňového systému, kde stačilo dôjsť s jednou pomerne veľkou vecou, a to rovnou daňou, zvyšok sa tomu prispôsobil a táto jedna idea výrazne posunula slovenskú ekonomiku. Nie je to tak. Tu neexistuje tá jedna veľká myšlienka. Tu, skrátka, to bude súbor desiatok opatrení a toto, ten problém čiernych stavieb je zaručene jedna z nich. Možnože ten návrh má nedostatky, ale vo svojej podstate si myslím, že stojí za to, o ňom diskutovať. A ako vravel aj Ľudo Kaník, dá sa vylepšiť. A to ja nemám, veď počuli sme to v mojich predošlých faktických, ja nemám problém skritizovať SDKÚ, ale tu si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Na úvod by som chcel povedať pánovi Novotnému, že nie som splnomocnencom, zatiaľ, tak nemusíte ma zatiaľ titulovať týmto, týmto, týmto titulom.

  • Reakcia z pléna.

  • Okej. Hovoril som o tom, že, nie, hovoril som o tom, že to hovorili vaši voliči. Ja viem, že môj názor vám nemusí byť dobrý alebo v podstate nemusíte sa stotožňovať s mojím názorom, ale s voličmi by ste sa mali stotožniť a hovorili to vaši voliči, že spôsob, akým ste prezentovali tento zákon, nebol hoden teda vašej strane.

    Nemyslím si, že práve ja som ten, ktorý nebude podporovať dobré návrhy z dielne SDKÚ. Nakoniec s Ľudom Kaníkom sme už debatovali o mnohých teda veciach a celkom v podstate v niektorých veciach si dokážeme rozumieť. Takže nemyslím si, že ja som práve ten, ktorého ste označili, že nepodporí dobré návrhy z SDKÚ. A v tejto téme, ktorá sa ma dotýka osobne ďaleko viac ako všetkých vás ostatných, si myslím, že podporím každú rozumnú vec, ktorá pomôže vysporiadať sa s týmto problémom, ktorý trápi Slovensko už niekoľko rokov alebo desať rokov.

    A vrátim sa k tej komplexnosti alebo nekompletnosti tohto zákona. Stále si to myslím ako. Musíme mať oveľa väčšie ambície, ako máme doteraz. Nemôžeme teda len myslieť na ďalšie chatrče, musíme mať výraznú ambíciu vo vzťahu k riešeniu stavu, ktorý dnes využívajú mnohí divadelníci na upútanie pozornosti. Ak takúto ambíciu nemáme, tak sme potom zbabelí všetci, vrátane SDKÚ, vrátane nás, vrátane všetkých, ktorí sedíme v parlamente. Náš parlament musí mať ambície vyriešiť tento problém.

  • Navrhovateľ má teraz slovo podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za udelenie slova. Nechcem vstupovať do tej rozpravy nejako veľmi často, aj keď to neznamená, že ešte nevstúpim, ale špeciálne musím teraz povedať tak, že, Peter, už ťa musíme brať ako splnomocnenca, lebo vieme, že budeš. Takže ber to ako prejav úcty a vážnosti k tomuto inštitútu, ktorý budeš zastávať, aj to, že naozaj mne vôbec nevadí, naopak, že práve ty budeš tou osobou, ktorá bude splnomocnencom, a zo strany SDKÚ - DS určite poskytneme všemožnú podporu a pomoc pri riešení problémov, s ktorými sa budeš potýkať.

    No a keď si teda vystúpil, tak kvôli tomu si dovolím hneď zareagovať, lebo vzdávam tým naozaj aj vážnosť, alebo chcem dať tú vážnosť tej pozícii dvojjedinej, ktorú teda budeš mať v blízkej budúcnosti.

    Chcem najprv povedať a usmerniť tú debatu, aby sme naozaj neodbehli do vedľajšej cesty alebo vybehli do koľaje, v ktorej nie sme. Ja viem, že to bude zvádzať, že to je jednoduchšie nás onálepkovať, onálepkovať SDKÚ - DS z rôznych negatívnych úmyslov a motivácií. A to by som bol nerád, pretože tým sa prestaneme baviť o podstate tohto návrhu. Bavme sa teda o podstate.

    Ty si začal tým, čo určite je veľmi zaujímavý materiál, ktorý mapuje historické korene prítomnosti rómskeho etnika na Slovensku. Tento návrh zákona ale vôbec nemá ambíciu, ani nechcel mať ambíciu, a to zdôrazňujem a podčiarkujem 250-krát, vyriešiť nahromadené problémy rómskeho osídlenia na Slovensku od Márie Terézie podnes. To naozaj nie je možné. Z tohto nás nálepkujú buď povrchnejšie médiá, ktoré veľmi rady z toho spravia senzáciu, alebo tí, ktorí to prevezmú od tých médií.

    Tu mi nedá, Richard Sulík, len takú poznámku, to naozaj si vari myslíš, že my keď sme robili tú tlačovku, že tam bol nejaký buldozér? Lebo ty si povedal, že s tým buldozérom v osade to nebolo dobré. Preboha, to snáď nie!

  • Smiech rečníka a smiech v sále.

  • To snáď nie! Tam žiadny buldozér, samozrejme, nebol, ani nič podobné. Ale to len ilustruje, ako nás vedia zviesť na úplne vedľajšiu, nesprávnu a slepú koľaj rôzne bulvárne alebo aj nebulvárne médiá, ktoré onálepkujú poctivú a dobrú snahu nejakými negatívnymi konotáciami a označeniami.

    Začul som, že podstata tohto návrhu je dobrá. No tak sa poďme naozaj o ňom baviť. To, či sa niekomu páčilo, že jedna, jedna z tlačoviek sa odohrala v teréne preto, aby bolo vidno, že čo znamená, aké výsledky prináša neustála a trvalá tolerancia budovania nelegálnych čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Ale veľmi by som chcel zdôrazniť, že tlačovky na túto tému, s týmto istým obsahom, o tomto istom zákone, s tými istými slovami bolo päť za dobu existencie návrhu tohto zákona. Tie štyri sa odohrali v štandardných priestoroch buď Národnej rady, alebo kancelárie SDKÚ - DS, to nikomu nevadilo, hovorili sme ale o tom istom, vážené dámy, vážení páni. Tak bavíme sa o podstate, o probléme, o návrhu na riešenie tohto problému, alebo preto, že nechceme riešiť problém, tak budeme hľadať výhovorky, že preto ho nemôžme podporiť, lebo ste ukázali realitu? My sme tam nevytvorili žiadne kulisy. My sme tam nenahnali žiadnych komparzistov, ktorí by mali vyvolať negatívny dojem neexistujúcej reality. My sme len ukázali, ako je to naozaj.

    Viete, ako sa označuje konanie a správanie sa, ktoré hovorí, že o istých veciach sa nepatrí hovoriť, aj keď vieme, že existujú a sú zlé, ale v slušnej spoločnosti sa o nich nehovorí? Takýto spôsob myslenia a konania od nepamäti, v slovenskej literatúre je mnohokrát zachytené, sa volá meštiacka morálka. Snáď nebudeme podliehať takémuto spôsobu videnia?! Ale, áno, keď ukážeme pravdu, povieme, pravda je takáto, poďme ju riešiť, ale hnev sa koncentruje na to, že chybou nebolo to, čo sa navrhuje riešiť, ale to, čo sa ukázalo ako realita, tak to je meštiacka morálka.

    Tento návrh zákona, zdôrazňujem opäť, nerieši staré existujúce čierne stavby, nech sú postavené kdekoľvek, či na cudzích, alebo na iných pozemkoch, pretože to je naozaj historický a vážny problém. Ale dáme podporu všetkým dobrým riešeniam, ktoré budú tento problém riešiť, ale je nám jasné, že to si žiada čas, a nie som si ani dnes celkom istý, či to riešenie, ktoré sa bude hľadať, nakoniec bude aj úspešné. Lebo je to naozaj ťažký problém. Ale ako som povedal, bez prvého kroku, bez toho, aby sme zastavili budovanie nových čiernych stavieb, a na cudzích pozemkoch predovšetkým, sa nikam nedostaneme. Pretože kým prídeme k tomu záverečnému riešeniu, tak vznikne ďalších niekoľko stoviek nových čiernych stavieb. A ten problém nám naozaj narastie.

    Veď tu vidím zástupcov samosprávy, Mišo Bagačka, povedz, veď ty si primátor Hnúšte, ja som z Hnúšte, narodil som sa tam, vyrástli sme spolu. Veľmi dobre ten problém poznáme. Budeme sa mu naďalej prizerať? Alebo povieme občanom tejto krajiny, áno, ideme ho riešiť. Slová nestačia. Slová už teraz nestačia. Tých problémov a prázdnych slov už ľudia počúvali naozaj dosť.

    SDKÚ - DS, bolo povedané, Peter, povedal si, že nemá gule, keď predkladá takýto návrh zákona, a že chceme na seba len upútať pozornosť. Tak ja ti poviem, že SDKÚ - DS má gule a vždy ich mala. Pretože - pre osvieženie pamäte, až si to niekto nepamätá - v roku 2002 som nastúpil na pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a to je obdobie, kedy sme prišli nebojácne s ráznymi riešeniami v sociálnom systéme a v ďalších oblastiach, ktoré zaviedli do systému poriadok. Možno neboli dokonalé, a určite neboli dokonalé, a bolo by ich treba rozširovať, zušľachťovať a ďalej ísť tou cestou. Ale vtedy začalo platiť, že pracovať sa oplatí, že poberať sociálne dávky nie je výhodnejšie ako robiť, vtedy vznikli aktivačné práce. Pamätáte sa, ako ľudia, ktorí dovtedy len sedeli doma a čakali na výplatný termín a išli si na poštu pre sociálne dávky, sa zrazu objavili v uliciach a pracovali? To bol ten zlomový okamih. A mali sme gule to presadiť a mali sme gule aj nastoliť poriadok, keď sa to niekomu nepáčilo a keď si myslel, že rabovaním zastaví túto zmenu a že vládu vyľaká. Tak až mi niekto hovorí, že SDKÚ - DS niekedy nemalo odvahu a schopnosť robiť razantné a zásadné opatrenia, tak jednoducho je mimo.

    Naše návrhy sa nedotýkajú len rómskych osád. V mojom úvodnom slove, keď si ho pozorne pozriete, ani raz nepadlo slovo Róm. Naše návrhy, či tento, alebo ktorýkoľvek iný, sa vždy dotýkajú absolútne všetkých, ktorí nedodržiavajú zákon alebo ktorí vykonávajú takú činnosť, ktorá je predmetom tohto zákona, bez ohľadu na farbu pleti, etnikum, národnosť, majetkové pomery, všetko. Tento zákon, pokiaľ bude schválený, sa dotýka všetkých stavieb, alebo čohokoľvek, postavených na cudzích pozemkoch. Na cudzích pozemkoch. To znamená, napríklad viem, že taký problém existuje, aj megaboardov, ktoré v Bratislave sú postavené na obecných pozemkoch bez stavebného povolenia. Aj tieto budú musieť byť na základe žiadosti majiteľa pozemku nekompromisne a hneď odstránené. Dnes sa s tým samosprávy nevedia vysporiadať roky. Roky. Takže tento návrh zákona rieši naozaj všetko a zavádza rovnosť pred zákonom. Pretože nikto, ako som povedal, nikto nemôže mať výhodnejšie postavenie, keď sa na neho pozrie zákon a keď tento človek porušuje zákon.

    Takže toľko v mojom vstupe v reakcii na budúceho splnomocnenca, pretože naozaj tento problém je vážny a ďalšie zákony, ktoré dnes ešte budeme preberať, sú také naväzujúce, a chcem, aby sme tomu venovali dôslednú pozornosť, chcem, aby sme sa vyhli populizmu, chcem, aby sme sa vyhli nálepkovaniu, chcem, aby sme spojili sily, naozaj, aby sme sa tu nenapádali, nehľadali cesty, ako na tom zarobiť politické body, pretože všetci, od vládnej väčšiny po opozíciu, najväčšie body získame u obyvateľov Slovenska, keď tento problém začneme riešiť. Keď o ňom prestaneme rozprávať, ale naozaj nebojácne, razantne ho budeme riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov, posledný pán poslanec Mičovský. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Páni poslanci, panie poslankyne, skôr než dám slovo pánovi poslancovi Pollákovi, ja by som vás chcela upozorniť, že sme v parlamente a v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste zvažovali slová, ktoré používate vo svojich prejavoch, pretože práve poslanci Národnej rady by sa mali starať o čistotu jazyka, čiže nepoužívajte slová 5. cenovej skupiny v krčme, kde sa používajú. Skutočne vás chcem poprosiť, zvažujte svoje slová.

  • Ďakujem. To, Ľudo, nemusíte, ja viem, že si nepovedal nič s prezentáciou, v tej tvojej prezentácii tohto návrhu v súvislosti s Rómami. Stačilo urobiť jednu tlačovku v osade a všetci vieme, že teda o čo vám predovšetkým išlo.

    A ambíciou nás všetkých, vrátane SDKÚ, vrátane Obyčajných ľudí, vrátane teda SMER-u, musí byť teda to, aby sme sa postavili zodpovedne k tejto problematike a tohto problému, ktorý si teda ty dnes otvoril.

    Ja si myslím, že nemôžme vyťahovať len čerešničky na torte a teraz hovoriť iba ľahko riešiteľné veci, ale musíme sa teda začať zaoberať aj tými ťažko riešiteľnými vecami, ktoré dnes otravujú spoločnosť.

    A k tomu slovíčku, ktoré som použil ako z 5. cenovej nejakej krčmy, tak ho nepoužijem teraz, ale použijem tak, ako mi teda Jofo Viskupič našepkáva, že odvahu. Veď, Ľudo, je zbabelé podľa mňa postaviť sa v osade, je málo odvážne a povedať o tomto zákone a prezentovať tento zákon. Fakt si myslím, že SDKÚ musí mať odvahu, ak chce takýto zákon prezentovať a otvoriť, postaviť sa pred Širokého hotelom a povedať, že všetky nelegálne stavby, ktoré sú na Slovensku, sú na cudzích pozemkoch, sú prúserom. A toto, toto ste neurobili.

  • Ďakujem. Ľudo, ja som si uvedomil teraz pri tvojom vystúpení, že takisto ako v Petrovom zaznelo, viac-menej sme pomenovávali stav toho, čo tu žijeme a že žijeme v nejakej, nazvime to, mediokracii, a preto si myslím, že je treba zvažovať pri každom vystúpení nejakú potrebnú a základnú mieru. Včera, myslím, že Dodo Hlina pomenoval jednu vec, že kráčajúc okolo Dunaja, ak by sa tam niekto topil, tak sa už bojí ho i zachrániť, aby nebol obvinený z toho, že to robí iba kvôli mediálnej prezentácii, to je jeden mantinel. A druhý je ten, že sa ty spolu s predsedom vašej strany postavíte do osady, a viem, že ste robili päť tlačoviek na danú tému a týmto pádom asi pravdepodobne tá ambícia bola označiť a onálepkovať túto tému dostatočne. Ja sa len zamýšľam nad tým, či aj v tomto prípade účel svätí prostriedky, pretože tá téma potom bola onálepkovaná, tak ako spomínal aj Peťo, nie celkom dôstojným spôsobom a pravdepodobne by sme mali zvažovať, keďže aj vy často kritizujete práve niektorých poslancov, či nerobia mediálnu prezentáciu len pre samotnú mediálnu prezentáciu. Ten návrh, ako som spomínal predtým, nemá, je aj z môjho pohľadu nedostatočne ambiciózny. Možno na ospravedlnenie, že z opozičných lavíc sa pravdepodobne komplexné riešenia nedajú, tak dobre ponúkať ako z vládnej, preto aj oceňujem to, že v tvojom príspevku zaznelo a aj z Peťových úst bolo počuť, že záujem o tému je a skutočne sa na ňu treba pozrieť komplexne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ľudovít, ja si vážim, že ste otvorili túto tému, a dokonca práve kvôli tomu, že sa otvorila takáto zásadná téma, tak aj zvažujem, že podporím váš návrh zákona, ale na druhej strane, a aj preto, aby ste možno dostali aspoň šancu rehabilitovať sa pri tom, že nato, aká je to vážna a zásadná téma, akým naozaj nevhodným spôsobom ste ju mediálne prezentovali a otvorili.

    Naozaj som ale presvedčený, že tento zákon nič viac okrem otvorenia jednej dôležitej témy neprináša. Ty sám si to povedal vo svojom vystúpení, aj v úvodnom, aj v tom neskoršom, že problémom v tejto oblasti je nerešpektovanie a netolerancia, tolerancia nerešpektovania a nedodržiavania zákona už dnes. Veď predsa čierna stavba na cudzom pozemku má byť odstránená už dnes. A to, že existuje na Slovensku neúcta k zákonu, tak predpísať úctu k zákonu, ktorý nie je uctievaný, iným zákonom, považujem za taký naozaj výstrel do tmy, za taký výstrel určitého modrého populizmu, pretože ak ľudia nemajú úctu k zákonu, tak prečo by mali mať úctu k zákonu, ktorý predpisuje úctu k zákonu.

    Ale napriek tomu, že som presvedčený, že toto riešenie je skutočne vykastrované oproti tým riešeniam, ktoré si dokázal presadiť v minulosti, ako boli napríklad aktivačné práce, a že to porovnanie sa jednoducho neznesie, vážim si, že sa otvorila debata, a dúfam, že sa tá debata bude už v najbližšej budúcnosti posielať tým správnym, nepopulistickým smerom bez snahy získavať lacné body v rómskych osadách, ale naozaj spejúca k nejakým skutočne komplexným riešeniam, ktoré zrejme prídu neskôr.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ruch v sále.

  • Ľudo Kaník, neviem, či ma počuješ, lebo ja sám seba nepočujem.

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, keby ste sa utíšili.

  • Povedal si peknú vetu, a viackrát, že ľudia od nás chcú činy, sladkých rečí a štúdií už bolo dosť. Tiež si to myslím a práve to mi aj pri tomto návrhu trochu vadí a čo zazlievam SDKÚ, že s riešeniami tejto otázky neprišla vtedy, kedy vládla. Desať rokov SDKÚ mala na Slovensku premiéra a posledné dva roky vlastne malo premiérku, ktorá vypracovala jediný Atlas rómskych komunít, kde som očakával, že to bude prvá téma, alfa a omega vašeho vládnutia, a nejako som nepostrehol, že by ste tieto problémy chceli vtedy riešiť.

    Viem, že sa vás dotýka, keď teraz Peter povie, že takýto výstup v osadách a pre mňa osobne aj tento návrh zákona je nehodný strany SDKÚ, lebo SDKÚ niekedy bola strana ambícií, strana reforiem a dnes pri tomto zákone, nech sa naňho pozerám sprava, zľava, bez akéhokoľvek politického prikrášľovania, tak je to strana politického trochárčenia. Lebo riešiť problém toho, že či teraz sa postaví pár drevených chatrčí na pozemkoch, ktoré tak či tak už sú obsadené, a na pozemkoch, o ktorých majiteľ ani nezistí, že sa mu tam niečo postaví, lebo sa do tej osady bojí ísť, je naozaj iba trochárčenie.

    Ja by som od SDKÚ očakával, že bude riešiť problém 7-tisíc detí, ktoré sa tento rok narodia v osadách, kde rodičia a celé rodiny bývajú v drevených chatrčiach a kde týchto 7-tisíc detí tento rok narodených bude vychovávať znova blato v osadách. Nevidel som systematický prístup strany SDKÚ k riešeniu rómskej otázky, ani raz som nepostrehol návrh, kde by SDKÚ navrhovala napríklad tieto deti poslať povinne do škôlky. Toto mi vadí. Vtedy by som videl, že SDKÚ má odvahu sa postaviť k problému čelom. Toto je obyčajné populistické trochárčenie, napriek tomu ho podporím, lebo nechcem pozerať na formu, ako ste to prezentovali.

  • Preruším rokovanie o tomto bode programu. Jedenásť hodín, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím vás, aby ste si skontrolovali svoju registráciu v hlasovacom zariadení.

    Poprosím teraz pána poslanca Milana Géciho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Martina Fedora a pani poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o ochrane pred odpočúvaním. Je to tlač 135.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 135.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, nepredložili žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 48 za, 70 proti, 13 proti, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Fronc bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona č. 131 o vysokých školách. Je to tlač 136.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 136.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiaden pozmeňujúci návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh poslankyne Moniky Gibalovej, ktorým sa mení zákon 131 o vysokých školách v znení neskorších úprav, prerokuje Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili. Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o Živnostenských licenciách, je to tlač 144.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o Živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 144.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 49 za, 76 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona č. 51 o banskej činnosti, je to tlač 147.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, tlač 147.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte aj o tomto návrhu hlasovať. O tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaní Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme prerokované body, dámy a páni.

    Chcem vás ešte požiadať o dve zmeny v programe. Jedna je na základe požiadavky pána prvého námestníka generálneho prokurátora, aby mohol svoju správu vzhľadom na zahraničnú pracovnú cestu uviesť v stredu 26. septembra o 14.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Čiže zajtra o 14.00 hodine. A pani poslankyňa Nicholsonová ma požiadala, či by mohla predniesť svoj návrh zákona. Ktorý to je, pani poslankyňa? Tlač mi povedzte.

  • Reakcia poslankyne.

  • Čiže tlač 151 dnes po hlasovaní o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 94 za, 5 proti, 28 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Odsúhlasili sme túto zmenu v programe 7. schôdze. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 hod. Poprosím tých, ktorí majú záujem o rozpravu, aby, samozrejme, boli v sále, a poprosím aj navrhovateľa, aj spravodajcu, aby 11.15 hod. boli k dispozícii. Ďakujem.

    Ešte prepáčte, pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 hod., Západná terasa, miestnosť č. 213. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní o programe 7. schôdze. Poprosím o pozornosť. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesto.

  • Poprosím pána poslanca Chrena. Je tu, prosím vás, niekto z príslušného výboru, aby mohol, výboru pre regionálny rozvoj, aby sme mohli pokračovať v rozprave? Poprosím vás, pán poslanec Hraško, buďte taký dobrý, kým pán poslanec Chren zistí, že má ešte povinnosti. Dobre. Nech sa páči.

    Budeme pokračovať faktickými poznámkami. Pán poslanec Hlina.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 148.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pridať k pani podpredsedkyni v tom, že to guľovanie naozaj nie celkom, i keď z mojich úst to, možno niekto si povie, vyznie zvláštne, ale naozaj to guľovanie už je asi moc. Ja u pána Polláka by som, ešte pri ňom by som bol zmierlivý, že on chcel dodať tomu taký výraz tej expresie, u neho je náležitý. Ale kolega Kaník to trošku samoúčelne tu viackrát použil, že naozaj, i keď možnože paradoxne z mojich úst sa to bude počúvať zvláštne, toto by som naozaj, myslím, že to guľovanie sa tu nehodí.

    Ale tam je kopu iných vecí vlastne, ktoré vlastne pri prerokovaní tohto, ale aj následných dvoch-troch zákonov, ktoré súvisia s touto témou, ja identifikujem jeden veľký, veľmi zaujímavé, až symbolické veci, takže - ale tomu sa chcem venovať potom v samotnej rozprave, že v čom tú veľkosť alebo vôbec to až takú symboliku vidím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, musím povedať, že to, čo ste rozprávali v úvode pri tom zákone vo vašej rozprave, malo hlavu a pätu a dalo sa s vami súhlasiť. Ja som presvedčený, že každý z diskutujúcich mal časť svojej pravdy.

    Ja som presvedčený ale, že tento váš návrh zákona nerieši problém s rómskou minoritou komplexne. Vybrali ste si jednu vec, máte ambíciu riešiť problém. Viete, nedá mi nepovedať toto, že trocha mi to, tak jemne povedané, zaváňa populizmom, pretože ešte v minulom období toto tu bolo vonku na pretrase, tento zákon, a hneď v kampani, keď zalovím v pamäti, tak som videl bilbordy, myslím, že vášho kolegu, bývalého, pána poslanca Kužmu, jak je vyfotený na bilbordoch, za ním sú fotky rómskych osád a chceme riešiť tento problém. Čiže nemám taký pocit, že by to trocha nezaváňalo populizmom, ale ešte raz opakujem: to, čo ste povedali, dá sa s vami súhlasiť, aj s množstvom tých predrečníkov, ktorí tu boli.

    Celkom s vami nesúhlasím, keď ste pred chvíľkou rozprávali o vašich riešeniach, o zásadných a razantných riešeniach, ktoré ste pri tejto problematike urobili, a dávali ste za príklad a za vzor tie sociálne dávky. To bolo zase vytrhnuté z kontextu, to vtedy, keď ste ich zastavili a následný efekt nato boli rabovačky, pretože to bolo vybrané z kontextu, tak ako toto tu, čo teraz predkladáte, riešite iba jednu časť. Skôr by som sa priklonil ku komplexnému riešeniu tohto problému a skôr asi budem držať, držať prsty pánovi Pollákovi a počkáme na komplexné riešenie tohto problému.

    Ale absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, pretože pre týchto ľudí, ktorí sú postihnutí touto vecou, nazvem to tak, tak to je problém. Ale, tak ako som povedal, budem držať prsty pánovi Pollákovi pri komplexnom riešení tohto problému.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, páči sa mi, že hovoríte o razantnosti, že treba pristúpiť k činom, nie k rečiam, ktoré, myslím, že za dvadsať rokov bolo dosť. Vyzerá to tak, že ja nepochopím ľudí, ktorí idú stavať niečo a nemajú pozemok. To znamená, že to je u mňa nepochopiteľné a je to, by som povedal, dedičstvo socialistického zmýšľania. A preto myslím si, že musíme naučiť náš národ aj všetkých tých podnikavcov, že pokiaľ chceš niečo stavať, musíš mať pozemok.

    Dobre, kvitujem, dávate nejakú čiaru, od určitého dátumu to nebude možné. Ale jedna vec je prijať dobrú legislatívu a druhá vec je, či ten výkon príslušného úradu je taký, že sa nezlomí pod ťarchou tlakov, ktoré tam budú, a či ten úradník, jak som už viackrát rozprával, ja som spomínal, aby si vedel zastať tú robotu a ten zákon, ktorý tam má, aby povedal, že nie, zákon káže tak a tak to urobíme.

    Dotknem sa trošku tých čiernych stavieb, ktoré, samozrejme, váš zákon, teda pozmeňujúci návrh nerieši, to sú tie doterajšie, prečo asi vznikajú. Ja si myslím, že aj preto, že v súčasnom stavebnom zákone máme § 88a Konanie o dodatočnom povolení stavieb. To znamená, že ja si začnem v pohode stavať a dodatočne budeme riešiť. A viete ako tento, však viete, keď to predkladáte, pozmeňovací, ako riešiť v prípade, že nepredloží príslušný stavebník stavebnému orgánu opodstatnenosť toho povolenia dodatočného. V prípade, že nemá svojho vlastníka, tak stavebný úrad odkáže na súd. No ďakujem pekne! Súd, hej? Súďte sa rok, päť, desať, pätnásť. A s týmto kalkulujú. S týmto kalkulujú tí vychytranci, a to jedno, či sme v stavebnom konaní, alebo v inom konaní, hej. Takže, vážení, nie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Zaznel tu zaujímavý konflikt a ja si myslím, že je celkom riešiteľný. Na jednej strane tu mal Peter Pollák v rukách zaujímavý materiál, ktorý ja som mal možnosť si prečítať, a ozaj vrelo ho doporučujem aj ostatným, ktorý veľmi pekne poukazuje na historický vývoj toho, ako vznikli rómske, cigánske osady na území Slovenska, a je fakt, že ten vývoj je zaujímavý a hodiť ho dnes na krk našim rómskym spoluobčanom, akože sú oni vinníci tejto situácie, by bolo nefér. Na druhej strane sa mi tu celkom páčila poznámka, no tak buďte takí chlapi a zabojujte aj proti takým stavbám, ako je záležitosť pána Širokého a jeho hotela.

    Mne sa žiada tento návrh zákona podporiť s tým, že práve aby konflikt, ktorý tu tak zaznel medzi veľkými hotelmi a malými chatrčami, sa v tejto fáze nejakým prechodným ustanovením vyriešil, a to tak, že aby sme ukázali dobrú vôľu, že fakt nechceme tuná trestať od termínu účinnosti tohto zákona rómskeho staviteľa, ktorý zase tam voľačo priklepne, nejaké tie dosky. Nuž povedzme si, že tento zákon bude ozaj platiť na všetky stavby, ale dajme tu ešte nejaký čas práve týmto individuálnym rómskym osadám. Tam by som povedal, že netrápme tých staviteľov za to, že tam dačo priklepnú. Ukážme dobrú vôľu, to, čo aj tu zaznievalo, že je to nefér, aby ľudia na cudzích pozemkoch niečo stavali bez toho, aby to mali administratívne v poriadku, ale zatiaľ tolerujme historický vývoj vzniku rómskych osád a pokúsme sa ešte tých pár búdiek, ktoré by sa priklepli, pod tento zákon nevztiahnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milí kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov vyjadriť. Tak ako to predkladatelia tu spomenuli, tento návrh zákona nerieši staré stavby, teda tie sa budú musieť riešiť iným spôsobom a bude treba hľadať spôsob, ako ich vyriešiť, lebo naozaj tých čiernych stavieb je veľa a zarážajúce je práve to, že sú na cudzích pozemkoch, a to je najväčší problém.

    Návrh zákona v podstate dáva návrh na to, aby nevznikali do budúcna stavby na cudzích pozemkoch. Tak ako aj kolega tuto spomenul, aby to bolo úplne absurdné, že stavám si stavbu a na cudzom pozemku.

    Zas na druhej strane aby štát len neukazoval silu svojho ramena na takýchto slabých ako ľuďoch, ale potom aby sa uplatňoval dôsledne naozaj na všetkých staviteľov čiernych stavieb. Ja si viem dokonca predstaviť, že by možno aj územným plánom v rómskych osadách boli riešené mnohé tie čierne stavby a takisto sa aj predchádzalo tomu, aby vznikali ako na cudzích pozemkoch. Takže možno aj toto by bola jedna z ciest.

    A viem si aj predstaviť, že vo všeobecnosti stavebný zákon, ak by sa ešte otvoril, aby bol liberálnejší. Ak ja mám vlastný stavebný pozemok, aby som ja mohol stavať stavbu, dokonca aj dom, ak by to boli parametre určené, možno prízemná stavba do 120, 150 štvorcových metrov, stačilo by len to cez ohlasovaciu povinnosť.

    V závere chcem len povedať naozaj tuná k tej expresívnosti, ktorá tuná odznela medzi poslancami, a zároveň aj poďakovať pani podpredsedníčke parlamentu, že napomenula našich kolegov, lebo je to nevhodné, aby sme takto rozprávali, takto skoro perverzne, o sterilizácii a plodnosti ešte tu bude reč. Bude tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. No, najprv k tým čerešničkám na torte, čo Peter Pollák hovoril, aj Igor Matovič to zvykne hovoriť. Tu nejde o čerešničky. Tu ide o najvypuklejší problém, najvážnejší problém. A predovšetkým, to sa prelínalo viacerými ďalšími poznámkami, SDKÚ - DS nevládne, SDKÚ - DS nie je teraz vládnou stranou, nežiadajte preto od nás riešenia, ktoré musí predložiť vláda. Nový zákon, stavebný zákon nemôže byť poslanecký návrh a už vôbec nie opozičný. To musí byť vládny zákon a viem, že tu už niekoľko vlád sľubuje a predkladá stavebný zákon, lebo to je obrovská práca. Takže ja viem, že aj táto vláda má tú ambíciu, ale či a kedy sa jej to podarí, to je vo hviezdach. Nad tým visí veľký otáznik vždy. Takže keď máme riešenie, ktoré naozaj vytrháva tŕň z päty mnohým ľuďom, tak treba ísť touto cestou a nevyhovárať sa na komplexnosť.

    Keď Igor Matovič hovoril, že sme niečo neriešili, keď sme mali desať rokov premiéra, ale veď vo svojom vystúpení som to jasne vyvrátil. Vzdajte sa už tejto falošnej, falošného tvrdenia. Jediný raz za 22 rokov sa tento problém vážne riešil, prijali sa riešenia a tie riešenia fungovali. A to počas štyroch rokov, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riadila SDKÚ - DS, keď som bol minister a po mne Iveta Radičová. Inak ani predtým, ani potom sa to neriešilo. Takže nehovorme o tom, že nikdy a že sme tie riešenia nepredkladali. My sme ich nielen predkladali, my sme tu zaviedli závažné zmeny.

    A keď hovoríme o tom, že materské školy. No, Igor, škoda, že tu nie si. Povinné materské školy boli v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, my sme ho dali do tohto programového vyhlásenia a aj ty svojím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matovič mal byť ďalší písomne prihlásený do rozpravy, nie je tu, stráca poradie. Takže, pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Pán predseda, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spolupredkladateľ tohto poslaneckého návrhu zákona takisto povedal niekoľko postrehov k tomuto návrhu zákona a aj k tej diskusii, ktorá tu prebieha. Zatiaľ je veľmi vecná, veľmi pokojná, až na malé extempóre si myslím, že úplne v rámci toho, ako treba o takejto vážnej diskusii diskutovať a vážnej téme diskutovať. A na záver mi potom dovoľte, aby som prečítal aj jeden list od občanov, ktorý sme dostali všetky politické strany, ale aj budúci splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, ako aj vláda Slovenskej republiky. A myslím si, že to bude omnoho mať väčšiu výpovednú hodnotu ako všetky vety, ktoré tu môže povedať politik a sformulovať politik.

    Najprv k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Počul som to v tejto diskusii, a znelo to možno trošku ako kritika, že je to pomerne jednoduchý návrh, že ten návrh by sa dal sformulovať komplexnejšie. Trošku sme si to tu vydiskutovávali, že či teda bol ten buldozér v Plaveckom Štvrtku, alebo nebol buldozér v Plaveckom Štvrtku. Prosím, nebol. Bol len na Šutyho karikatúre, aby sme boli úplne presní. A otvárame vážnu diskusiu a vážnu tému.

    Naozaj tieto čierne stavby, pomenujme ich tak, ako ich ľudia laicky volajú, sú problémom. Sú problémom v mnohých obciach, sú problémom v mnohých regiónoch Slovenska. A SDKÚ - DS prišla s vecným riešením.

    Vy môžte s týmto vecným riešením nesúhlasiť. Môžte sa pýtať, či je to správne, aby bola nakoniec možno táto nelegálna čierna stavba odstránená na náklady stavebného úradu. Či by to netrebalo riešiť najprv stavebníka, len v ďalšej etape, keď to odstráni stavebný úrad, zrejme to od toho stavebníka dosť ťažko bude vedieť vymáhať tieto finančné prostriedky.

    Čiže my môžme vecne diskutovať o tom. Len v prvom čítaní by tá diskusia hlavne mala byť o tom, či problém, ktorý navrhujeme ako predkladatelia riešiť, je závažný, je pálčivý a či tento návrh zákona môže byť prostriedkom, aby sme urobili legislatívne jasno v tejto problematike, aby sme chránili nielen tých, ktorí si načierno postavia stavbu, ale predovšetkým tých, na ktorého pozemku je táto stavba postavená. V tom liste, ktorý vám prečítam, to bude napísané čierne na bielom, čo tam mnohokrát tí ľudia prežívajú.

    Viete, neviem, či si viete, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predstaviť skutočnosť, že niekto v záhrade pri vašej chalupe, pri vašom rodinnom domčeku, pri rodinnom domčeku niekoho z vašich príbuzných si v strede záhrady postaví čiernu stavbu a vy s tým neviete pohnúť. Vy sa neviete dovolať obyčajného naplnenia zákona. Zákon platí aj dnes, aj dnes sa dá takáto čierna stavba odstrániť, veľmi komplikovane. My to len zjednodušujeme.

    A chcem hneď na úvod povedať, že tento návrh zákona sa netýka žiadnych čiernych stavieb, ktoré v tejto chvíli stoja. Čiže my sa môžme ísť odfotiť pred spomínaný hotel, o ktorom hovoril pán budúci splnomocnenec vlády, ale to nie je o tom. Tento návrh nie je o tom. To by bol cirkus, keby sme to robili. Tento návrh je o budúcich čiernych stavbách.

    Takže nikomu nejdeme zobrať strechu nad hlavou, aj keď je to čierna stavba. To, čo sa tu dialo v predchádzajúcich rokoch, sa musí riešiť podľa legislatívy platnej v predchádzajúcich rokoch. Tí starostovia sa s tým trápia. Zájdite do ktorejkoľvek obce, kde je rómska osada, a snažia sa to, hľadajú riešenia a chcú zameniť pozemky a vymýšľajú stavebné povolenia, ako by to vedeli urobiť. To musíme riešiť podľa legislatívy, ktorá platí do tej chvíli, kým schválime nový zákon. A potom sa to bude vzťahovať na všetky nové čierne stavby, ktoré vzniknú po dni účinnosti tohto nového zákona.

    Rómska problematika - volajme ju teda tak, keďže už takéto jasné pomenovanie sme si osvojili v priebehu minulého a predminulého týždňa - je veľmi pálčivým a ožehavým problémom Slovenska. My sa k tomu môžme v tejto Národnej rade...

  • Ruch v sále.

  • Pardon, páni, trošku ma rušíte. My sa môžme v tejto Národnej rade k tomu postaviť spôsobom, že budeme proti sebe bojovať, budeme sa predvádzať, kto má lepšie riešenie. Kto koho predbehne s riešením, kto to lepšie povie na tlačovke a kto pôjde do diskusnej relácii. Bude to úplne kontraproduktívne. Nepomôžeme tým nikomu. Alebo sa môžme pokúsiť riešiť tento problém spoločne. Len najprv musíme byť vedomí toho, že tento obrovský problém tu na Slovensku máme.

    Viete, aj mne je jednoduchšie venovať sa zdravotníctvu, liekovej politike, zákonu o ...(rýchlo vyslovené), už idú tieto zákony za chvíľu do pléna, však ja mám čo robiť, to je moja parketa, v tom sa trošku vyznám. Veľmi skromne to poviem, trošku sa v tom vyznám, ale napriek tomu si uvedomujem ten problém, ktorý všade okolo mňa je. Ja bývam v Košiciach, na východe Slovenska. Pochodil som Košický kraj veľmi podrobne. Myslím, že som bol skoro v každej obci, a v niektorej, keď som nebol, tak to určite ešte doplním, a viem veľmi dobre, čím sa tam trápia a boria ľudia. Tento problém začína byť obrovský v obciach, kde žije v bezprostrednom kontakte väčšinové obyvateľstvo s rómskou menšinou. Je to problém číslo jedna. Tí ľudia sa vás nepýtajú ani na prácu, ani na zdravotníctvo, ani na euroval, ani na ekonomické ukazovatele, ani na HDP, ale na to, že kedy začneme riešiť tento problém. Tiká nám tu bomba. Je desať minút po dvanástej a musíme konať. Spoločne, odľava doprava, zhora dole, odhliadnuc od národnosti a regiónu, z ktorého pochádzame. Ak s tým niečo nebudeme robiť, ono nás to dobehne. A mám pocit, že už nás to dobieha.

    SDKÚ - DS sa naozaj tejto problematike venuje od roku 2002. Myslím, že môj spolupredkladateľ pán poslanec Kaník to povedal úplne jasne, nejdem to už opakovať, je to úplne zbytočné. A chcem povedať, že nikdy som nemal pocit, že v tom, čo robíme, sú nejaké teatrálne gestá. Čo som akosi podprahovo cítil v tej dnešnej diskusii.

    V žiadnom prípade tu nie sú teatrálne gestá. Keď tu niekto robil s rómskou problematikou teatrálne gestá, tak to bol v blahej pamäti pán Slota a Slovenská národná strana, ktorí vždy pred voľbami na bilbordoch vedeli vyriešiť všetko s veľmi hrubými a nevhodnými slovami. A hneď po voľbách ich už zaujímali len vlastné kšefty a nie to, aby riešili tento ožehavý problém.

    Nie, my ideme s vecnými návrhmi, s vecnými riešeniami. Dva zákony sme predložili na predpredchádzajúcu schôdzu, iste sa pamätáte. Boli to zákony, ktoré sa týkali rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa, kde sme chceli viazať plnú výšku takejto dávky na aktivitu. V predchádzajúcich štyroch rokoch proste aspoň jeden z dvoch rodičov musí vykonať nejakú aktivitu, aspoň mať vôľu vykonať nejakú aktivitu; aktivačné práce, štúdium, to je jedno. Na túto schôdzu takisto prichádzame s dvoma návrhmi zákonov. O jednom diskutujeme, o druhom budeme diskutovať poobede, takže myslím, že viac o nich v tejto chvíli ani nemusím hovoriť.

    Na predpredchádzajúcej schôdzi sa ma opýtal pán poslanec, tuším, Jasaň - tam aj sedí a počúva aj dnes, a vážim si to, že počúva túto vážnu diskusiu - na to, že či to má zmysel, či si nepripadáme trošku tak čudne, že predkladáme návrh zákona, ktorý neprejde. Viete čo, má to zmysel, aj keď tento návrh zákona neprejde. Keď som zle parafrázoval, vopred sa, ale v tom zmysle, tak som si z toho vybral ten obsah, ospravedlňujem sa. Ale keď aj neprejde tento alebo ten druhý návrh zákona, dôležité je, že vieme, že tento problém tu máme, keď z tejto diskusie bude jediný výstup, že vieme, že tento problém tu máme a musíme ho riešiť. A bude to riešiť vládny návrh zákona o pol roka ináč špecifikovaný, s inými lehotami a ešte v širšej súvislosti, chválapánubohu. Potrebujeme to riešiť. A o tom má byť táto diskusia. Upozorňujeme na problém, ktorý tu je. A všetko som počul v tejto diskusii, ale nikoho, kto by povedal, že tento problém tu nie je. Tento problém tu je. A je našou povinnosťou hľadať riešenia tohto problému.

    Ten problém je obrovský, a ako som už spomínal, zvlášť v takých regiónoch alebo v takých obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednom kontakte alebo doslova spolu. Teda osada nie je oddelená niekde, tak ako to tu bolo povedané pánom budúcim splnomocnencom, že niekedy sa to stavalo tak mimo, lebo tam bol pridelený pozemok alebo tam sa umožnilo usadiť ešte predtým kočujúcej rómskej menšine, ale kde je ten kontakt bezprostredný s obyvateľmi.

    Všetci sme dostali tento list, tak, dámy a páni, dovoľte, aby som ho prečítal, pretože sa bezprostredne dotýka čiernych stavieb.

    "Podpísaní občania obce Sačurov Vás žiadame o pomoc pred občanmi rómskeho pôvodu. My občania sme diskriminovaní od Rómov. Chodia nám do záhrad ako do svojho, ale pritom nám všetko ničia. Rozoberajú nám oplotenia, lámu ovocné stromy, ktoré si sami vysadíme a vypestujeme. Kradnú zemiaky a zeleninu z našich polí. My si to vypestujeme, ale nekonzumujeme, pretože všetko zničia. Hádžu nám kamene do brán, okien a striech, čím sa poškodzujú, a opravy nás stoja nemalé peniaze. Robia to už deti od štyroch-piatich rokov až po výrastkov pätnásť, šestnásť, sedemnásť rokov a viac. Tiež si radi robia WC pred našimi bránami a v potoku, kde sa vôbec nedá pristúpiť."

    Čítam to tak, ako je to napísané, nebudem to upravovať do najspisovnejšej verzii slovenského jazyka.

    "Upozorňujeme vás aj na čierne stavby, ktoré sú na pozemkoch našich občanov. Svojím vyčíňaním nám všetkým ničia životné prostredie kvôli nečistote a výkalom, ktoré sú všade okolo nás všetkých. Keď sa nemôžu trestať deti, tak nech sa trestajú ich rodičia, veď práve oni ich posielajú kradnúť a vôbec nemajú záujem o svoje deti, aby im dohovárali, že to nesmú robiť.

    V roku 2009 až 2012 v mesiaci apríl písala rodina Čakanová a Bačiková na ministerstvo vnútra a Národnú radu Slovenskej republiky, kde dostali odpoveď, že budú od 1. mája 2012 posilnené hliadky v obci Sačurov. Áno, naozaj sa tak stalo, ale nám občanom žijúcim na ulici Davidovskej v Sačurove nestačí, že prídu počas dňa dva-trikrát, ale nech chodia od 20. do 23. hodiny, kedy je najviac nepokoja. Oni nepoznajú nočný kľud a do neskorých ranných hodín cez naše okná počuť nahlas hudbu, krik a hádky. Naozaj sa takto nedá žiť.

    My občania od nich nechceme zázraky, veď každý má právo na život a žiť v slobodnej krajine, ako je náš slovenský štát. Len chceme, aby sa tie ich deti slušnejšie správali a chovali, aby prestali kradnúť a ničiť nám všetko, čo im príde pod ruku. Chceme, aby sa našli finančné prostriedky na to, aby boli presťahovaní ďalej od ľudí, ako to bolo niekedy, a neboli žiadne problémy. Nech si aj oni vysadia stromy a vypestujú zeleninu, nech vidia, koľko je s tým práce a koľko rokov musí jeden strom rásť. Oni to nevedia.

    Náš štát by mal kontrolovať všetky sociálne dávky, ktoré dostávajú, lebo žijú z peňazí svojich detí, o ktoré sa vôbec nestarajú. Všetky peniaze našich daňovníkov idú do rómskych občanov, na časté výjazdy záchrannej služby, ktoré sú aj často zbytočné. Veď oni náš štát okrádajú o kopec peňazí a nehovoriac o rodinných prídavkoch.

    Nech sa tiež snažia. Nech sa aj oni starajú ako všetci chudobní a bohatí nášho štátu, ktorí sa musíme starať sami, a štát nám zadarmo nič nedá. Dokedy budeme živiť darmožráčov v našom štáte?

    S veľkou prosbou sa my občania obce Sačurov obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra a všetky strany slovenskej vlády a hlavne na pána Miroslava Polláka, ktorý sa zaoberá touto problematikou," to je predchádzajúce meno splnomocnenca, teraz už Petra, "aby sa naozaj zaoberali rómskou problematikou a hľadali riešenie, ktoré by nám občanom pomohlo a nemuseli by sme sa báť o svoje životy a svoje majetky. Prosíme vás, pomôžte nám."

    Po tomto liste, ktorý dostali všetky politické strany, som sa pred dvoma týždňami v pondelok vybral do obce Sačurov. Bol som sa pozrieť priamo v rómskej osade. Naozaj žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie dva obecné domy sú pred spadnutím. Bol som sa pozrieť, dovolili mi nahliadnuť aj do niektorých bytov. Boli veľmi, veľmi milí, veľmi ochotní, ako dostali sa do neuveriteľnej pasce chudoby. Je pre mňa zdrvujúci ten pohľad, že naozaj v 21. storočí takto žijú naši spoluobčania v tejto rómskej osade.

    Paradoxne, čierne stavby, ktoré sú okolo tých dvoch obecných bytoviek nastavané, sú v omnoho lepšom stave ako tie dve obecné bytovky. A nejdem teraz vôbec riešiť, že si to spôsobili sami a že vybrali roxory, nevybrali roxory zo steny, nie je to teraz dôležité. Dokonca taký miestny polovajda, ako to mám povedať, vyzeral ako šéf, lebo hneď ma prišiel privítať, povedal, že veď nám dovoľte, aby sme si tie čierne stavby dookola postavali, však aspoň budeme slušnejšie bývať ako v týchto obecných domoch. Čiže ten problém je naozaj obrovský.

    Ale, samozrejme, nedalo mi ani to, a budem možno teraz, použijem jediný trošku pejoratívnejší výraz, že ja som do tej rómskej osady nešiel na safari, nešiel som sa vyfotografovať, ale išiel som sa pozrieť hlavne na tu Davidovskú ulicu, ktorú som si celú prešiel. A poviem vám, dámy a páni, mať tam postavený rodinný domček, ktorý ste pred rokmi postavili, a žiť tam teraz, hrôza. Choďte sa tam pozrieť. Nebudem rozprávať. Nebudem to opisovať, lebo každé slovo, ktoré poviem, poviete, že preháňam. Choďte sa naozaj pozrieť do Sačurova.

    Starosta je veľmi príjemný. Veľmi milý. Nezávislý. Každého rád prijme. Môžte sa porozprávať aj s policajtmi, ktorí sú tam na tej miestnej stanici, ako oni sa snažia pomôcť a riešiť. A všetci chcú riešiť problém. Naozaj, tá Davidovská ulica vyzerá ako smetisko. No a ten posledný dom, práve z ktorého prišiel tento list, ktorí boli iniciátori, vyšiel tam taký starší manželský pár, naozaj už dedko s babkou. Pán sa blíži k deväťdesiatke. Držal ma za ruku. Tá ruka sa mu chvela a povedal mi, že on prežil dva roky v Mauthausene, ale toto je horšie, a keby trošku lepšie chodil, ide do lesa sa obesiť. Miesto škridiel na streche mal lepenku, pretože škridly už všetky rozbili kameňmi a on nemá prostriedky to opravovať. Záhradu už nemal, mal v nej čierne stavby a vyrúbané stromy. Ako keď vám povie, pomôžte mi, to jediné, čo som mu vedel povedať, že budem o tomto liste a o tomto stave v obci Sačurov informovať mojich kolegov v Národnej rade a budeme sa snažiť všetkými silami riešiť túto problematiku. Nie proti Rómom, nikto tu nie je, ani on nie je proti, čítajte ten list, to písala jeho dcéra, ani on nie je proti Rómom, riešiť túto problematiku ako komplex.

    SDKÚ - DS neuteká pred týmto problémom a bude prinášať konkrétne návrhy, pripravíme komplexnú predstavu o tom, čo by trebalo všetko zmeniť, a budeme veľmi radi, keď budeme vedieť spolupracovať s ostatnými kolegami zo všetkých politických strán, aj s pánom budúcim splnomocnencom pre túto problematiku.

    Podľa nášho názoru má riešenie stáť na troch pilieroch a tým skončím svoje vystúpenie.

    Tým prvým pilierom je určite skutočnosť, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Nikto nesmie byť nad zákon, ani my poslanci Národnej rady nie sme nad zákon, nemôžu byť ani žiadne menšiny nad zákon.

    To druhé pravidlo je, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky a špekulovať s nimi. O tom budú mnohé naše návrhy zákonov, aby ten, ktorý pracuje, hoci za minimálnu mzdu, hoci na medzitrhu práce, keď sa nám ho podarí založiť, zarobil viac, ako ten, čo napočíta všetky možné sociálne dávky. A v tých sociálnych dávkach musí byť zásluhovosť, ako keď chcete príspevok za to, že vaše dieťa chodí do školy, nech sa páči, ale musí dosahovať nejaký prospech a musí mať nejaký minimálny počet vymeškaných hodín alebo maximálny počet vymeškaných hodín.

    A ten tretí pilier je, a to je pre nás o to dôležitejšie v týchto regiónoch, že my, samozrejme, musíme vedieť pripraviť pracovné príležitosti napríklad prostredníctvom medzitrhu práce alebo aktivačných prác pre tieto nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Lebo zas tiež nemôžme postupovať spôsobom, že im siahneme na sociálne dávky, lebo sme prísni, a oni naozaj padnú do ešte väčšej pasce chudoby, pretože nebudú mať reálne možnosť zarobiť si na jednoduché živobytie, s ktorým sa oni, oni živia a v podmienkach, v akých oni žijú.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto návrhu zákona. Vystúpim, samozrejme, aj k tomu druhému návrhu zákona, ktorého som spolupredkladateľom, a chcem vás naozaj poprosiť, aby sme sa na to nedívali politicky, ale vecne a aby ste umožnili tento návrh zákona prerokovať aj v druhom čítaní, aby ste ho podporili v prvom čítaní. A v druhom čítaní je priestor z mojej strany absolútne otvorený na pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu vylepšiť, ak máte dobré nápady, tento návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Daniš, Fecko a Bublavý. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, dovoľte mi aspoň zopár stručných poznámok k predloženému návrhu. Nakoniec ste jedným z predkladateľov. Treba uznať, že cieľ novely zamedziť výstavbe čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je veľmi racionálny a aktuálny. Mám však k nemu tieto konkrétne pripomienky:

    V čl. I v bode 2 predloženého návrhu: Zásah do vlastníckych práv by bol v tomto prípade duplicitne riešený, nakoľko v súčasnosti upravený Občianskym zákonníkom v § 135c zákona 40/1964 Zb. v uvedenej veci prináleží teda rozhodovať súdom.

    V bode 2: Stavebný úrad nebude mať zrejme finančné prostriedky ani možnosti rýchlej vymožiteľnosti pohľadávok. Akým spôsobom a z akých zdrojov bude teda stavebný úrad čerpať finančné prostriedky a následne prípadne aj vymáhať vynaložené prostriedky za situácie, keď vymožiteľnosť na súde je v súčasnej dobe veľmi zdĺhavá?

    V bode 4: Nie je úplne jasné, akým spôsobom budú na uvedené povinnosti vyčlenené finančné prostriedky a z akých zdrojov budú vyčlenené a taktiež z akých zdrojov sa budú hradiť pokuty.

    Zhrniem. Nakoľko sa jedná o výrazný zásah do vlastníckych práv, ktoré v súčasnosti sú riešené zložitou súdnou cestou, som toho názoru, že ak zodpovednosť za odstránenie stavieb bude prenesená výlučne na stavebné úrady, neprinesie to očakávaný výsledok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, takže, áno, aj ja mám takéto skúsenosti, ako vy ste mali, ten list zo Sačurova, boli ste tam pozrieť. To isté mám napríklad aj v Kyjove, to je tiež neskutočné. Tento problém trošku ja sa snažím monitorovať. Takže, áno, je to veľký problém. A tak ako obyvatelia Sačurova hovoria, že aby si tí Rómovia uvedomili, ako sa ťažko dopestuváva zelenina, ovocie a všecko možné, tak jedna lastovička vyletela a konkrétne v obci Rudľov, jeden pán, nebudem ho tu menovať, cez nadáciu sa snaží primäť rómskych spoluobčanov, aby si sami dopestovali aj zeleninu, aj ovocie, aj stromčeky, aj kompost, aj kadečo, vlastne biofarmu ako keby založil. Má tam 30 Rómov a títo Rómovia sú v plejáde dedo, syn, vnuk. To znamená, takáto hierarchia tam funguje a si predstavte, čo je na tom krásne. Funguje mu to asi už štyri roky, keď si dobre pamätám, bol som sa tam pozrieť. Krásne je na tom to, že keď išli Rómovia zo Zámutova a chceli ísť kradnúť na tých jeho 5 hektároch, kde títo Rómovia mali dopestovanú zeleninu, títo Rómovia sa začali s nimi biť, že my si to nedáme, to je naša robota, my sme tu za rok vypracovali, tak nikto nám to nebude kradnúť.

    To znamená, dá sa to, dá sa to, len musíme trochu razantnejšie a pevnejšie zobrať opraty do rúk, pretože štát si nemôže dovoliť proste, aby zväčšoval sociálne napätie. Není to možné. Takže dúfam, že sme tu rozumní, sčítaní ľudia, ktorí už tu boli niektorí podstatne viacej, ako ja som tu, takže vzajte rozum do hrsti a spoločnými silami to riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, spomínate si na deň 9. 2. 2012, schôdza č. 28. Takisto podobný zákon bol predložený, ktorý ste vy, vládna koalícia, neschválili. Len si to spomeňte. Spomeňte si na ten čas, takisto sa jednalo o čiernych stavbách a vy ste ho nepodporili, neschválili. Žiaľ, pán Kaník nebol vtedy v práci, čo som si pozeral o hlasovaní, ale takisto to vás nejakým spôsobom neospravedlňuje, nehlasovali ste za.

    Keď sa vrátim k rómskej problematike, ktorú tu teraz sa snažíte predkladať a riešenia nejaké hľadáte, samozrejme, keď ste v opozícii, čo ste urobili pre to, aby sa vyriešila táto rómska otázka, lebo ste to spomínal o Rómoch, za vašej vlády? Koľkokrát ste vládli? To, že boli aktivačné práce, to je pekné, že sa to podarilo presadiť, ale bez viackrát spomínanej samosprávy, ktorú haníte, proti ktorej útočíte, čo by sa urobilo, keby samospráva nebola zodpovedná a tieto aktivačné práce naozaj zodpovedne nevykonávala?! Samozrejme, je to aj preto, aby sa ľudia nepotĺkali, ktorí sú nezamestnaní. To je jedno, či sú Rómovia, alebo Nerómovia, lebo nie je len rómska otázka, ale máme my veľa nezamestnaných a nezodpovedných spoluobčanov, ktorým sa nechce pracovať, je ich veľa. A my obce pomáhame, aby títo ľudia náplň, dennú náplň práce, aby využívali na pomoc samospráve. Takže aj tu si treba uvedomiť, že samospráva je naozaj zodpovedná a pomáha riešiť danú problematiku svojím prístupom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne všetkým pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.

    Pánovi poslancovi Danišovi ďakujem za veľmi vecné poznámky, ktoré k tomu povedal. Áno, tak by sme mali diskutovať potom o jednotlivých ustanoveniach v druhom čítaní, či budú slúžiť tomu účelu, ktorému sú napísané, alebo nebudú, len uvedomujem si dva základné faktory tohto návrhu zákona. Jednak, že predovšetkým má pôsobiť preventívne, teda má dať nástroj riešiť túto problematiku a vedieť ju riešiť. A druhá vec je, áno, súdy by boli ideálne, len problém je, že keď vám niekto postaví čiernu stavbu na vašom pozemku a súd bude o 6 rokov, kým sa tam konečne dopracujete, tak veľmi to nerieši ten aktuálny problém, ktorý zrejme máte. Medzitým máte zničené všetko, ešte aj vlastný život, takže trošku o tom je ten návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne za podnet a pripomienku pána poslanca Fecka. Je to tak, ako sa píše v Knihe kníh, v Písme, že teda nedávajte ryby, ale naučte ich chytať ryby. Toto je podľa mňa riešenie, ktorého by sme sa mali držať, je staré niekoľko tisíc rokov, čiže je preverené časom.

    A ďakujem pekne aj za reakciu pána poslanca a pána starostu Bublavého. Nepamätám si na 9. február, skontrolujem to, samozrejme, to, čo ste povedali. Tak narýchlo som nevedel, a keď sa to stalo tak, žiaľ, niekedy tá politika preváži nad vecnou diskusiou. Chválapánubohu, že dneska je tu vecná diskusia. Ale to by som chcel zato povedať, že sme predkladali konkrétne návrhy zákonov týkajúce sa tejto problematiky aj v čase, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí pán Kaník, aj pani Radičová, ale aj v minulom funkčnom období, keď bola premiérka pani Radičová. A ja si myslím, že bez samosprávy to neurobíme. My sme za samosprávu, my sme urobili fiškálnu decentralizáciu, my sme dali reálne peniaze samospráve, my sme urobili aktivačné práce a v tejto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Do rozpravy bol písomne ešte prihlásený pán poslanec Matovič, ktorý tu nie je, takže dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci: pán poslanec Hlina, pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Máte dlhšie vystúpenie? Stihnete? Lebo...

  • Reakcia poslanca.

  • Skúsim teraz, naozaj, aby som to ja nebol, že som pokazil obed.

    K tomuto, jak ste si všimli, ja nemám problém naložiť alebo nič nedarujem SDKÚ, naozaj s týmto nemám nejaký problém, ale k tomuto predloženému zákonu som dosť zmierlivý a dokonca tak, že by som povedal, že mohli by sme až zvolať, že, hurá, smer Dobrovodský, hurá, môžeme začať. SMER má jedinečnú možnosť, máte teda, vážení poslanci, jedinú možnú možnosť spustiť riešenie rómskeho problému okamžite. Nemusíte čakať na pätnásteho o desiatej, 15. 10., môžte teraz. Môžte aj v tomto, ešte pôjdu, pôjdu dávky, ešte pôjde zákon o odpadoch. Môžte naozaj to, čo bolo deklarované s ústami vašich najvyšších, môžte v praxi pretaviť, a keď to neurobíte, tak potom je to, potom je to čo? Skúsim povedať, že čo to, čo by to mohlo teoreticky znamenať. Dúfam, že to toto to znamenať nebude a že, že tieto hlasovania prejdú, tak jak bolo povedané, že prejdú oddnes do konca iba výbušniny, tak máte tu ďalšie nieže výbušniny, máte tu ďalšie neutrónky a tie idete púšťať.

    Čiže naozaj by som odporučil aj pani imperátorke, že či by ste náhodou, ktorá palcom rozhoduje o bytí a nebytí tejto krajiny, že či by ste neprehodnotili tie závery z poslaneckých klubov, že čo pustíte, alebo nepustíte ďalej, lebo aj v tých ďalších zákonoch sa budem snažiť o tom rozprávať. Dneska máte jedinečnú možnosť, jedinečnú šancu začať riešiť rómsky problém tak, jak sa má. To znamená prierezovo.

    Ja, ja nechcem to povedať, ale ja mám pocit, že z rómskeho problému sa stala Coca-Cola. Že sa z rómskeho problému stane problém Apple verzus Samsung. Proste vec, ktorá, nastavíte ju tak, že nikto iný, iba niekto, a až po pätnástom. Však to je zvrátené! To takto nemôže fungovať. Kľudne, ak teda ste úprimní v tom, v tej snahe pomôcť, tak kľudne dneska môžu prejsť, dneska-zajtra, tri zákony, ktoré v rámci rómskej reformy alebo rómskeho, riešenia rómskeho problému kľudne tomu pomôžu.

    Dneska pomôžete, keď pustíte zákon o tých čiernych stavbách, tak pomôžete a vyšlete aj signál, môžme o tom uvažovať, či politický signál správny, alebo nie. Za tri dni alebo štyri dni sa ten problém neriešenia vyvŕbil takým spôsobom, že na juhu Slovenska, blízko Košíc, to bude mať niekto tendenciu riešiť.

    Vy máte možnosť, môžme o tom uvažovať, vyslať taký politický signál, že, áno, bola tu možnosť, a to bolo to, čo som hovoril, že to je aj také znamenie možno pre nás, že to je zvláštna zhoda náhod, že toto tu malo byť v júli, zrazu je to tu teraz, za tri dni sa niekto niečo chystá robiť a vy môžte poslať signál. Vy môžte vypustiť, z natlakovanej nádrže môžte vypustiť strašne veľa barrov, hej. Tým, že, áno, áno, tu už niečo sme posunuli do ďalšieho čítania. Čo chcete?

    Môžte, môžte v zákone o odpadoch, ktorý tu budem hovoriť, môžte pomôcť Dobrovodskému hneď. Problém Dobrovodského je v tom, že mu niekto vedľa na pozemku spravil skládku. Vy môžte, to znie tak zvláštne, že Dobrovodský - skládka - potkany a zákon o odpadoch. No áno, to sa rieši v zákone o odpadoch. Môžte povedať, že, áno, keď pustíte, pomáhame Dobrovodskému. Alebo opačne, keď to nepustíte, tak nechcete pomôcť Dobrovodskému. Načo to bolo, tá štafáž? 15. 10. o desiatej. To je jak 12. 12. 2012. No a čo? Prečo 15. 10.? Dnes. Bez problémov. Je to tu. Je to na rade, je to tu. Pekne ideme kontinuálne. Riešime. A riešime to prierezovo. Chceme to riešiť. Uvedomujeme si, že to je problém, nebudeme sa tu hrať, ja - ten, on - ten, neviem kto, aby bol väčším generálom. Áno! Vieme a je to ľahšie. Však aj vám to zriedi, vám to zriedi tú zodpovednosť, keď to pustíte, že teda ste boli schopní konsenzu, ďalekého, širšieho a väčšieho. Prečo sa toho bojíte?

    Bojím sa toho, že začneme z rómskej témy robiť Apple verzus Samsung. To je vážne zlé. To je proste, viete, lebo aj niekto povie, že iPhone sa podobá na chladničku, z diaľky, hej? Čiže to je tá absurdita, hej, že aj výrobcovia chladničiek budú musieť meniť tvary, aby ich Apple nezažaloval, že odkopírovali tvar iPhonu. Čiže aby sme aj my tu nejak absurdne to nedoriešili do nejakého takého, že 15. 10. o desiatej sa rieši rómsky problém a 12. 12. 2012 už nebude čo riešiť. No však čo to je za blbosť?! Však dneska, dneska je najväčšia super šanca to začať riešiť. Máte tú možnosť. Pani Laššáková, imperátorka, tá moc je obrovská, hej, tým palcom, to jak v tých arénach, hej, že proste, tak ono si ju treba užiť, ale niekedy to treba prehodnotiť.

  • Smiech v sále.

  • Treba to pod tlakom okolností a situácie sa k tomu treba postaviť čelom a fér a povedať, že to, čo bolo dohodnuté, okrem tých výbušnín. Ja verím, že, verím, že ste féroví natoľko, ja som to tušil, že výbušniny prejdú. Dúfam, že niekto tu není, že niekto si zoberie, jak chúďa pani Grečková, že jej niekto dá do rúk, choď s tým pozmeňovákom, tesne pred hlasovaním o výbušninách. Som zvedavý, že kto si na seba zoberie tú úlohu, že dostane do rúk pozmeňovák, že choď k tým výbušninám a posilní práva ťažobných spoločností?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je po dvanástej. Budete môcť pokračovať poobede, ak chcete. Kľudne.

  • Jasné. Takže keď dovolíte, preruším, majú povinnosti aj navrhovatelia. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať vystúpením pána poslanca o 14.00 hod. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní. Prerušená rozprava je pána poslanca Hlinu, ale ten sa nenachádza v sále, čiže pokračujeme pani poslankyňou Nicholsonovou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja budem hovoriť veľmi krátko. Ja mám len zopár takých postrehov vlastne k tomu poslaneckému návrhu, o ktorom máme teraz diskutovať. A musím povedať, že ja presne viem, aký fenomén, samozrejme, sleduje tento poslanecký návrh. Vieme to asi všetci, čo tu sedíme v rokovacej sále, a pokiaľ viem, z tých, čo vystupovali v rámci diskusie aj s faktickými, nikto nespochybnil, že tu dochádza teda k vážnemu narúšaniu toho, že dochádza teda k čiernym stavbám na cudzích pozemkoch. Toto je, samozrejme, stav neprijateľný.

    Ja musím na úvod povedať, že ja nie som veľkým prívržencom takého toho, že hurá buldozérmi na ilegálne rómske osady, pretože nie preto, že by som nechcela postihovať tých, ktorí si na cudzom majetku postavia nejakú chatrč alebo nejaké svoje obydlie, práve naopak, ja si myslím, že tu by mala fungovať vymožiteľnosť práva, ale pretože ak zbúrate chatrč, tak ľudia zostanú - a čo urobia tí ľudia? Tí ľudia prejdú do ďalšej obce a tam si zase budú chcieť postaviť nejaké svoje obydlie. To znamená, že ak by sme teraz mali hovoriť o tom, že zobrať buldozéry a ísť naozaj postihovať všetky ilegálne rómske osady, nikam by sme sa nedopracovali, len by sa ten problém z jednej obce dostal na plecia druhej obce. Začarovaný kruh.

    Preto musím povedať, že ja si na tomto poslaneckom návrhu zákona vážim to, že nemá žiadne prvky retroaktivity, že sa to prakticky týka len tých čiernych obydlí, čiernych stavieb, ktoré budú vznikať v budúcnosti. A tu si myslím, že by sme naozaj mali postaviť takúto zákonnú prekážku pre tých, ktorí sa rozhodnú takýmto spôsobom riešiť svoje právo na bývanie. Samozrejme, že to právo na ochranu majetku je v súlade s liberálnymi hodnotami, ku ktorým ja sa plne hlásim.

    Ja vidím trošku problém v inom. Problém vidím v tom, že ak tu hovoríme o tom, že takáto čierna stavba má byť zbúraná na trovy stavebníka, tak sme opäť v začarovanom kruhu, pretože ten stavebník, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o istej skupine ľudí, a to sú tí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi. A dávka v hmotnej núdzi, ako iste všetci viete, je neexekvovateľná. To znamená, že toto bremeno finančné prejde na obce, prejde na mestá. Myslím si, že je to pomerne veľká záťaž, lebo, samozrejme, ak by malo zákonu byť učinené zadosť, tak v ďalšom konaní si takáto obec môže tie peniaze vymáhať od toho stavebníka, ale dopracuje sa k tomu istému. Jednoducho nebude vedieť siahnuť na peniaze, ktoré sú výsostne z dávky v hmotnej núdzi, pretože na tú siahnuť nevieme.

    Otvára sa teda pred nami otázka, lebo len vtedy si myslím, že takéto opatrenie bude mať zmysel, ak sa v tom ďalšom slede budeme rozprávať o tom, či by náhodou dávka v hmotnej núdzi nemala byť exekvovateľná, ale vyslovene vo vzťahu k obci alebo vo vzťahu k štátu. Vo vzťahu k obci to máme jasné. Týmto pádom by sme vyriešili aj neplatičstvo v rómskych osadách. A vo vzťahu k štátu, musím povedať, že by to vyriešilo vymožiteľnosť práva napríklad aj pri priestupkoch, napríklad pri dopravných priestupkoch. Pretože keď dnes za priestupok chytia človeka, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, opäť sa dostávame k tomu istému problému, že on ten priestupok nezaplatí, pretože na dávku sa jednoducho siahnuť nedá. Takže týmto by som chcela, aby sme sa začali zamýšľať možno nad takou tézou, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí a z pohľadu štátu.

    Ďalšia vec, ktorú podľa mňa, keď sa zhovárame o tomto poslaneckom návrhu, tak by sme mohli skúsiť takú širšiu diskusiu, a to je to, ako by malo byť riešené sociálne bývanie v tejto krajine. Ja si myslím, že sociálne bývanie by malo podliehať princípu zásluhovosti. To znamená, že malo by byť uskutočňované prechodnou formou sociálneho bývania. Inak musím povedať, že už v niektorých mestách a obciach na Slovensku to funguje. Ja konkrétne viem o Dolnom Kubíne a viem o Dunajskej Strede, kde tým prvým levelom sú veľmi lacné ubytovne, kde prakticky človek nemá ani právo na súkromie. Platí si za túto ubytovňu, ale musí spĺňať veľmi jasne a striktne stanovené podmienky. To znamená, nemôže požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové prvky, musí sa starať a zveľaďovať tú ubytovňu, musí ju upratovať a podobne. Ak v istom časovom úseku poruší takéto podmienky, tak jednoducho stráca nárok na tú ubytovňu. Naopak, ak ich neporuší, presúva sa do druhého vyššieho stupňa takýchto ubytovní, kde už má právo na svoje súkromie v tom, že má napríklad samostatnú izbu v rámci takejto ubytovne.

    Opakujem, zase to nie je zadarmo. Samozrejme, že to musí mať hradené z príspevku na bývanie, ktorý dostáva v rámci dávky v hmotnej núdzi. Aj tam sú veľmi jasne stanovené striktné podmienky, ak ich dodrží ten človek, tak až vtedy by mal získať nárok na sociálny byt. My preskakujeme prakticky tie prvé dva levely, tie prvé dva stupne a my ľudí, okamžite im dávame právo na ten sociálny byt a snažíme sa ich takýmto spôsobom integrovať. Ale keď ten človek nie je pripravený sa integrovať, tak samozrejme, že tá integrácia ako taká cez sociálne bývanie častokrát zlyháva.

    Ja viem, že toto nie je úplne k meritu veci vo vzťahu k tomuto poslaneckému návrhu, ale chcela som povedať, že ak by sme komplexne mali riešiť tento problém a ak by to, čo navrhuje pán Kaník a spol., malo byť v praxi naozaj účinné, tak si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj týmito ďalšími dvoma prvkami, možno v druhom čítaní. To znamená tým, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí alebo štátu. A druhá vec, mali by sme skutočne spustiť debatu o tom, že ako by malo vyzerať sociálne, tzv. sociálne bývanie na Slovensku.

    Za klub SaS ale môžem povedať, že keďže my chápeme, čo tým sledujú predkladatelia, tak my podporíme tento poslanecký návrh zákona a posunieme ho do druhého čítania a tam by som bola rada, keby sme sa začali rozprávať aj o tých ďalších veciach, ktoré len napomôžu tejto zmene zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne. Problematikou čiernych stavieb sa ako ochranár a občiansky aktivista zaoberám dlhodobo, a preto by som návrh zákona, ktorý navrhuje razantnejší postup proti tomuto závažnému spoločenskému neduhu, mal len privítať. Napriek tomu mám s ním pár problémov.

    Tým prvým je fakt, na ktorý reagovali citlivo médiá a časť verejnosti, a pokiaľ si dobre pamätám, aj časť samotného poslaneckého klubu SDKÚ - DS, a to je ten zjavný populizmus a účelovosť pri prezentácii tohto návrhu priamo v teréne. Dobre si pamätáte na tú vlnu nevôle, ktorú to v lete spôsobilo.

    A tým druhým problémom je skutočnosť, že návrh sa týka len čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nás tu v Bratislave trápi ešte viac problém čiernych stavieb na vlastných pozemkoch. Nedávno som o tom hovoril so šéfom Stavebného úradu Bratislava I a on mi predložil zoznam, ak si dobre pamätám, 111 takýchto problémových stavieb na tomto malom, ale lukratívnom území bratislavského Starého Mesta. A, samozrejme, tento problém sa netýka len bratislavského Starého Mesta, ale aj Bratislavy ako celku a väčšiny, ak nie všetkých slovenských miest, a nielen miest.

    Takže z tohto pohľadu by som privítal, keby sa tento návrh dostal do druhého čítania, a tam by sme sa mohli povenovať aj problému čiernych stavieb na vlastných pozemkoch.

    Ďakujem.

  • Lucia, úplne začiatok tvojho vystúpenia bol plus-mínus o tom, že nemáš rada takéto nejaké teatrálne, v podstate, návrhy, ktoré vlastne zaváňajú tak trošku populizmom. Ale ja sa chcem opýtať aj z tohto miesta, že či si nemyslíš, že rovnaký populizmus je teraz tu teatrálne predkladať návrh, že tí, čo si nedokončia základnú školu, nebudú mať nárok na vodičák, a v pozadí tam teda hlboko rezonuje to, že je to opatrenie proti Rómom v osadách. Takisto to považujem za populizmus z tvojej strany, lebo ak by ti naozaj úprimne išlo o riešenie problémov, by si sa zamýšľala nad tým, že aby si postihla tých policajtov, ktorí by pustili cez nejakú skúšku pri vodičáku človeka, ktorý nie je schopný čítať a písať. Čiže tak ako to predkladáš, je to rovnaký populizmus, ako je populizmus aj tento návrh.

  • Ďakujem a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ja by som len chcela, kým dám zrejme slovo navrhovateľovi, že bude chcieť zaujať stanovisko k rozprave, predseda poslaneckého klubu pán poslanec Viskupič ma upozornil, že pán poslanec Hlina je v tomto čase, nemôže vystúpiť v rozprave, že je na výbore. Výbory majú rokovať medzi 12. až 14. hodinou a poslanci si musia zvoliť priority, či chcú vystúpiť k predmetnému zákonu, alebo zostať na výbore, a to bola prerušená rozprava, čiže ani nestráca poradie.

    Teraz dávam slovo navrhovateľovi, pán poslanec, zrejme chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci, tak ja som presvedčený, že naozaj môže dôjsť k zhode a že môžu sa buď vysvetliť niektoré veci, ktoré neboli jasné, alebo prípadne pozmeniť v druhom čítaní a upraviť tak, aby sme dosiahli ešte širšiu zhodu.

    V rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.

    Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.

    Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:

    Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.

    Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.

    A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.

    Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.

    Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.

    A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.

    K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.

    Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.

    Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.

    Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.

    Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.

    Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.

    Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.

    A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.

    A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.

    K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.

    To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.

    A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.

    Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.

    K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.

    Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.

    A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 149. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 135.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 149.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vy ma nebudete mať dnes radi, lebo budete mať pocit, že už sa nemôžete na mňa ani pozerať, čo tu stále som. Takto vyšlo, že tieto zákony nasledujú po sebe, aj rozprava k nim je taká, aká je, to znamená živá, šťavnatá a obsiahla.

    V tejto dôvodovej správe sa preto budem snažiť len naozaj obmedziť na to nevyhnutné, aby som ušetril priestor na rozpravu, aj keď by som vedel o tomto probléme farbisto rozprávať naozaj dlho, takže začnem.

    Novelou zákona podľa I. sa zavádza povinnosť, aby na získanie aktivačného príspevku vykonávala daná osoba aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Touto zmenou sa napráva súčasný stav, kedy je možné získať aktivačný príspevok aj za odpracovanie len 1 hodiny týždenne. Čo po prepočte znamená, že je to jedna z najlukratívnejších hodinových sadzieb, aká v tejto krajine za podstatne vysoko kvalifikovanejšiu činnosť je možné získať. Toto, súčasný stav je v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu. Ustanovuje sa len spodná hranica rozsahu výkonu aktivačnej činnosti tak, aby bolo možné prispôsobovať počet hodín aktivačnej činnosti reálnym potrebám obce, v prospech ktorej sa vykonávajú aktivačné činnosti.

    Ďalšou dôležitou zmenou je to, že aktivačnú činnosť bude možné v prípade potreby pre jedného aktivovaného občana možné vykonávať bez časového ohraničenia. To znamená, nielen tak, ako je to dnes, maximálne dvakrát po šesť mesiacov, ktoré sa ukázalo ako prekážkou ako pre obce, tak aj pre samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do týchto činností pri zabezpečovaní tejto činnosti.

    V časti II. sa novelou zákona ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré si plní školskú dochádzku. Školská dochádzka, povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou stanovenou čl. 42 ods. 1 ústavy. A poskytovanie dávky za jej plnenie je nielen neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých si deti rovnako plnia školskú dochádzku, ale je aj v priamom protiklade s ústavou, konkrétne s čl. 12 ods. 2, v ktorej sa hovorí mimo iného, že nikoho nemožno z rôznych dôvodov, medzi nimi aj sociálny pôvod, poškodzovať, ale aj zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Tu dochádza k jasnému zvýhodneniu skupiny obyvateľstva len na základe ich sociálneho postavenia.

    Táto sociálna dávka vznikla ako transformácia sociálnej dávky, ktoré som zavádzal ja a ktoré hovorilo o tom, že tie deti, ktoré dosahujú dobrý prospech, získavajú prospechové štipendium už na základnej škole. Táto dávka bola odstupňovaná podľa dosahovaného prospechu. Motivovala k tomu, aby sa jednotlivé dotknuté rodiny zaujímali o to, ako sa ich dieťa učí, aby dobré a talentované deti boli v tejto aktivite podporované, pretože to zabezpečí vyšší sociálny príjem rodiny, a aby tie, ktoré si tieto súvislosti, tie rodiny, ktoré si tieto súvislosti neuvedomili, aby si ich uvedomili a začali taktiež podporovať svoje deti v tejto činnosti. Tá transformácia a deformácia na súčasnú podobu je protiústavná, je nesprávna a škole škodí. Škodí samotným žiakom a znamená absolútne neefektívne a zbytočné mrhanie prostriedkami daňových poplatníkov.

    Vážené dámy, vážení páni, v diskusii určite budeme mať možnosť širšie rozdiskutovať danú problematiku. Opäť v závere svojho vystúpenia vás len chcem požiadať a poprosiť, aby ste posunuli tento návrh do druhého čítania, pretože opäť ako ďalšie návrhy prispejú k odstráneniu nánosov a deformácií, ktoré komplikujú náš sociálny systém a v konečnom dôsledku vytvárajú demotivačnú atmosféru, ktorá znamená, že sociálnymi dávkami a rôznymi príplatkami sociálnych dávok je možné získať vyšší alebo obdobný príjem ako príjem jednoduchou manuálnou prácou, čo vedie k nezáujmu o prácu, k rastu nezamestnanosti, k tomu, že ľudia žijú v pasci chudoby a nevedia sa z tohto klbka a ani sa nechcú z tohto klbka vymotať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 149), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 13 z 24. júla 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 135 zo 6. júla 2012 navrhol...

  • Ruch v sále, preto sa rečník odmlčal. Zaznenie gongu.

  • ... navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, aby ste diskutovali mimo rokovacej sály. Ďakujem. Pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky: za poslanecký klub OĽaNO Peter Pollák, potom poslanci Igor Matovič a poslanec Viliam Novotný. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi za poslanecký klub OĽaNO. Nie je tu, takže stráca poradie.

    A teraz pán poslanec Igor Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, návrh zákona, ktorý predložil, alebo teda predstavil Ľudo Kaník, pojednáva o dvoch častiach, ktoré sú možno také viditeľné v rómskych osadách, aj keď teda Ľudo sa bráni tomu, že hovorí o rómskom probléme, ale všetkým, celou tou rétorikou, ktorú okolo toho používa, ako zvýrazňuje, aký veľký problém dlhodobo neriešený a podobne, každý jeden vie, že hovorí o rómskom probléme. Takže pripadá mi to také zbytočné, možno trošku zbabelé, že nenazvať veci pravým menom. Keď raz hovoríme o rómskom probléme, tak hovorme o rómskom probléme a netvárme sa, že hovoríme o niečom inom, a myslím si, že bude to také úprimnejšie a priamočiarejšie.

    Návrh, ktorým navrhujú poslanci, traja poslanci za SDKÚ, aby pri aktivačných prácach sa určilo minimum, ktoré si ľudia na aktivačných prácach musia odpracovať, je úplne logický, lebo asi teda naozaj by nemal fungovať systém, kedy na aktivačné práce stačí si naozaj odpracovať jednu hodinku a máte 63 eur vo vačku.

    My sme si s Lojzom Hlinom cez leto a potom vlastne aj s Petrom Pollákom prešli niekoľko osád a naozaj, priznám sa, bol som zhrozený z toho, že ako tento v podstate inštitút, ktorý by mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným alebo ľuďom dlhodobo sociálne odkázaným, ako sme ho zdevalvovali, vlastne jeho vlastnú hodnotu, kedy z nástroja, ktorý mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným udržiavať si alebo získavať späť nejaké pracovné návyky, sme urobili ďalšiu cestu, ako klamať štát.

    V dnešnom stave naozaj sú osady alebo obce, kde niekoľko stoviek až tisíciek ľudí robí na aktivačné práce, alebo teda na tzv. menšie obecné služby, alebo vykonávajú menšie obecné služby, čo je de facto to isté, je tam veľmi malý rozdiel, ale títo ľudia v tej obci jednoducho nie sú. Keď sa prejdete po tej obci, tak ich tam vidíte možno 5-6, ktorí sa tam pohybujú niekde v nejakých oranžových vestách, možno s metlami, lopatami, ale tie ďalšie stovky a niekedy tisícky ľudí tam jednoducho nie sú. To znamená, že títo ľudia dostávajú príspevok za výkon aktivačných prác alebo menších obecných služieb, dostávajú zadarmo, bohužiaľ, iba za to, že sa niekam podpíšu.

    Naozaj nepoviem žiadnu lož, ak poviem, že štandardný mechanizmus, ako aktivačné práce na Slovensku fungujú, tak je taký, že ľudia, ktorí sú teda sociálne odkázaní, sa podpisujú človeku, ktorý je tzv. koordinátor aktivačných prác alebo menších obecných služieb. Podľa informácií, ktoré sme sa na mieste aj dozvedeli, tak títo koordinátori za to podpisovanie aj berú nejaké peniaze. A na konci je to o tom, že 58 eur sa vyplatí aktivovanému, akože aktivovanému, čiže človeku, ktorý sa podpisoval celý mesiac, 5 eur sa vyplatí tomu koordinátorovi, ktorý to organizuje, a sú všetci spokojní.

    Problém je ten, že je zvrátene nadstavený systém, že štát plať a obec kontroluj. Čiže obec kontroluje, organizuje a štát alebo Európska únia platí príspevky na aktivačné práce. Jednoducho štát platí, dáva peniaze, ale nemá právo vstúpiť a kontrolovať samotný výkon tých aktivačných prác.

    Preto aj takýto návrh, keďže SDKÚ predkladá návrh, že minimálne budú musieť odrobiť 20 hodín, ale neriešime podstatu, a to je to, aby štát priamo mohol v tej obci kontrolovať, či sa tých 20 hodín naozaj aj reálne vykoná, tak je úplne zbytočný. Navrhovať niečo, čo vlastne si nemôžme odkontrolovať, je, ešte raz hovorím, úplne zbytočné.

    Tí istí starostovia, ktorí teraz by mohli dobrovoľne si urobiť takéto podmienky, že teda dajú si pravidlá nejaké, však teda budem trošičku opatrovať tie štátne peniaze, tak nebudem ich rozdávať zadarmo, iba za podpis, tak odrazu teraz si myslíme, že tí istí starostovia, keď napíšeme do zákona 20 hodín, tak zrazu budú vykonávať zodpovedne si túto povinnosť a nebudú znovu iba niekam vykazovať činnosť pre aktivovaných. Jednoducho napísať iba takúto jednoduchú zmenu bez toho, aby sme zaviedli možno evidenciu, presne kedy, kde, a dopredu evidenciu, kedy, kde, ktorý nezamestnaný si bude vykonávať svoju aktivizačnú činnosť alebo aktivizačné práce, alebo tie menšie obecné služby, je úplne zbytočné. Je mi to ľúto, ale naozaj to je zbytočné. Je to pro forma riešenie, kedy si povieme, pobúchame sa po hrudi, ako sme nejaký problém vyriešili, ale figu borovú vyriešime.

    Ešte raz hovorím, dnešní starostovia, ktorí majú v rukách tento systém, ho zneužívajú na to, že si vlastne takýmto spôsobom kupujú voličov. Za štátne peniaze alebo peniaze Európskej únie si kupujú svojich voličov, 63 eur každý mesiac. Čiže my už na Slovensku si nekupujeme voličov za 5 eur pred voľbami, my si kupujeme: 63 eur každý mesiac krát 12 mesiacov, 770 krát 4 roky, 3-tisíc eur - toto je cena hlasu na Slovensku.

    Dnešný systém aktivačných prác je jednoznačne kupovanie si svojich voličov starostom alebo miestnymi poslancami, ktorí sú zvyčajne koordinátori aktivačných prác. Kým si toto nenalejeme, toto čisté víno do pohára, nebudeme sa takto na to pozerať a budeme tu hovoriť, že toto vyrieši situáciu, tak dovtedy správne riešenie nenájdeme.

    Ešte raz hovorím, dať starostovi, ktorý teraz využíva systém na to, aby si kupoval svojich voličov za ničnerobenie, dať mu zákonom povinnosť 20 hodín, aby si tí istí ľudia odpracovali aktivačné práce, nič nevyrieši, kým priamo nevstúpi do tejto kompetencie štát. Štát platí, štát musí kontrolovať. Tuto musí prestať nejaká hra samosprávy, že do tohoto sa nám nemiešajte, štát, len plať, ale my si budeme kontrolovať, my si budeme organizovať. Kým toto bude platiť, dovtedy s aktivačnými prácami alebo systémom aktivačných prác nepohneme. Ešte raz hovorím, riešenie je, v prvom rade štát musí späť nabrať právomoc kontrolovať výkon aktivačných prác a menších obecných služieb, potom si štát sám sebe môže už určiť pravidlá pre úradníkov, ale tých profesionálnych štátnych úradníkov, ktorí sa aktivizovaním nezamestnaných budú zaoberať, koľko hodín majú odpracovať, kde majú odpracovať, akých prác majú odpracovať. Ale súčasný návrh alebo ten, ktorý je tuto na stole, problém nerieši z dôvodov, ktoré som už spomenul.

    Čo sa týka, alebo teda musím uznať, že, alebo tá, Ľudo Kaník zvykne hovoriť, že vlastne SDKÚ problém rómsky na Slovensku riešila. Môžem povedať, že z toho plávania po povrchu za posledných 22 rokov všetkých politických garnitúr, to je jedno, pravej, ľavej, modrej, zelenej, červenej, z toho plávania po povrchu, áno, je pravda, najviac takých represívnych opatrení si trúfol urobiť tu môj sused Ľudo Kaník, ale tak či tak to bolo plávanie po povrchu.

    Nehnevaj sa, Ľudo, ale nič iné to nie je alebo je to možno frajerina povedať, že odrazu skrešeme Mačiarove sociálne dávky, ktoré boli 20-tisíc korún svojho času pre rodinu s piatimi, šiestimi deťmi, čo bolo, uznáte všetci, zvrátené, lebo naozaj sme takýto systém mali pred približne desiatimi rokmi, kedy bolo vysoko motivačné, alebo motivačné byť na sociálnych dávkach a nepracovať, tak bola odvaha z tvojej strany, ako týmto ľuďom skresať tie sociálne dávky. Ale to je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť, zmeniť nejaké číslo a poslať tam políciu, aby porobila poriadky, to je to najjednoduchšie.

    Najzložitejšie pri riešení rómskej problematiky je chopiť sa toho problému z každej jednej strany. Nie iba represiu, buchnúť po hlave s kladivom trošku, však Cigánom dáme, urobíme si na tom percentá, ale pozrieť sa na to, kde ten problém začína, kde vzniká, či náhodou my sami sme nenadstavili zle podmienky tak, že vlastne nám takáto situácia vzniká.

    Dnešná situácia je taká alebo stav je taký, že my platíme nezodpovedným rodičom, platíme, ktorí majú všetky parametre na to, že budú vychovávať svojej deti nezodpovedne, my im v pohode najprv zaplatíme trikrát po 833 eur alebo trikrát po 25-tisíc korún. Aj keď to decko trebárs je menej ako 18-ročné, umožňujeme im zákonne sa dostať k tomuto príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri narodení dieťaťa, lebo môžu si, tie rodičovské práva sa priznajú, buď teda tomu decku, alebo matke, alebo starej mame, a jednoducho k tým peniazom sa dostanú. Čiže odmalička podporujeme v podstatne nezodpovedné správanie. Lebo môj osobný názor, a myslím si, že aj viacerých ľudí, je taký, že nemali by sme v žiadnom prípade nikdy umožniť, aby ktorékoľvek dieťa, ktoré má dieťa, bolo odmenené za to, že to dieťa má. Jednoducho nemala by takáto nejaká zvrátená motivácia tam nastávať.

    Potom, to je jedna vec pri narodení. Druhá vec je, že naozaj sa spoliehame na to, že keďže slovenské osady a približne 140-tisíc ľudí na Slovensku žije v osadách, vykazujú dlhodobo pôrodnosť na tisíc obyvateľov približne 40 až 45 novonarodených detí, to znamená, že vlastne na tisíc obyvateľov osady sa narodí ročne 40 až 45 detí. Inak povedané, pri 140-tisícoch ľudí, je to približne, 7-tisíc detí sa nám narodí ročne do blata. Do blata osady a my ako štát, ako zodpovedný štát a, Ľudo, aj ty ako predstaviteľ štátu ste tieto deti nechali, aby ich vychovávalo toto blato. My necháme do sedem rokov, lebo všetky tieto deti majú, sú automaticky odsúvané, nenastupujú do školy ako šesťročné, ale nastupujú do školy ako sedemročné, lebo ich teda, povieme, že ešte nie sú dostatočne vyspelé na školu, tak necháme ich behať do sedem rokov, že však vlastne keď ich do tých šesť rokov nevychovalo to blato, tak necháme ich behať ešte jeden rok po tom blate, že však to blato dovychová. A po siedmich rokoch toto dieťa prichádza do školy a my si myslíme, že teraz vlastne ten štát, vlastne dovtedy nechal úlohu na rodičoch, zodpovedných rodičoch, asi, mi to tak pripadá, keď im nechávame tú výchovu, a potom nastupuje štát a preberá výchovu týchto detí.

    Ale naozaj, ja som to viackrát povedal, 7-ročné decko vychované v blate v osade je natoľko zocelený charakter ako 17-ročný puberťák z väčšinovej spoločnosti. S tým človekom už nikto nepohne. Myslieť si, že vychováme 7-ročné decko, ktoré je naučené, ako prežiť z mála, ako jesť odpadky z kontajnera, lebo jednoducho doma nie sú, lebo tatko prepil, myslieť si, že 7-ročné decko, ktoré pomaly pozná všetky sexuálne polohy, lebo už ho tá ulica to naučila, tak toto dieťa už neprevychováme žiadnou povinnou školskou dochádzkou. Čudovať sa v takejto situácii, že tie deti končia v špeciálnych školách, alebo v minulom slangu v osobitných školách, nie je nič na čudovanie. To je iba normálny dôsledok nezodpovedného správania sa štátu voči nezodpovedným rodičom. Nezodpovedného konania, kedy štát necháva nezodpovedných rodičov, aby vraj zodpovedne vychovávali svoje deti. Nikdy v živote nezodpovedný rodič nevychová zodpovedne svoje deti.

    A tu by som ja čakal realizáciu sa aj SDKÚ. Lebo naozaj som v minulosti registroval ako SDKÚ ako takú baštu reforiem, baštu zásad, baštu riešenia problémov, ktoré sú dosť veľké. Ale plávať po povrchu, zobrať, skresať dávky na polovičku, zobrať teraz príspevok za dochádzku, povedať, že 20 hodín určíme na aktivačné práce, ale nepozrieme sa na to, že vlastne štát nemá možnosť si to kontrolovať a naďalej tým pádom ten systém fungovať nebude, je plávanie plytké, plytké, plytké plávanie po povrchu.

    A preto sa mi zdá, že SDKÚ, ja neviem, není asi mojou úlohou prehovárať do duše SDKÚ, jak pán Novotný povedal aj, myslím, Petrovi Pollákovi, že nič ho do toho, že mu to pripadá nehodné, keď hovoril, že pripadala mu nehodná tá prezentácia SDKÚ, že to vyhodnotia voliči SDKÚ, ale ja si myslím, že máme právo aj ostatní v tejto sále apelovať aj na SDKÚ, aj na ostatné strany, aby sa správali zodpovedne. A zodpovedne znamená problém riešiť do hĺbky, nie po povrchu vybrať si, tak ako to tu bolo spomínané, čerešničky a tváriť sa za nejakého romobijca, myslieť si, že toto má zachrániť od nejakej preferenčnej priepasti a s týmto vytrhnem svoju vlastnú stranu.

    Keď som videl tú tlačovku alebo záznam z toho, ako ste sa prezentovali s pánom Frešom pred tými chudákmi v Plaveckom Štvrtku, vtedy som si pomyslel, že, hops, pán Frešo, alebo nový predseda SDKÚ, ide útočiť na jadro svojich voličov. Lebo ja si myslím, že to, čo u vás voliči, ktorí pri SDKÚ zostali, je intelektuálne mestský volič, ktorému vaše vystúpenie vôbec nebolo po vôli. Váš volič, to jadro SDKÚ, chce, aby ste robili to, čo niekedy, čím ste boli známi, aby sme robili hĺbkové reformy, aby ste sa nebáli k problému postaviť čelom a ísť aj možno v ústrety nepopulárnym krokom. Dnes vy miesto toho si vyberáte populizmus, plávanie po povrchu a vyberáte si to vtedy, kedy už nevládnete. To, čo dnes tu navrhujeme, ste bez problémov mohli navrhnúť v predošlom volebnom období. Osemnásť mesiacov ste mali svoju premiérku, vyhovárať sa na to, že tá vláda padla - prečo? Mali ste premiérku, ktorá jediná na Slovensku vypracovala Atlas rómskych komunít. Chváli sa tým, že každú tú osadu prešla. Bolo vašou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, že v prvom rade budete riešiť rómsky problém, lebo mali ste premiérku, ktorá tento problém reprezentovala, ktorá ho ako sociologička dlhé roky obhospodarovala a je v ňom doma. Vy ste miesto toho neurobili nič a dnes sa vyhovárate na to, že tá vláda padla. Nevyhovárajte sa, lebo to je vaša vina, lebo ste mohli realizovať všetko od prvých mesiacov, kedy ste boli vo vláde.

    Čo sa týka samotnej dávky za dochádzku, alebo ako by som to nazval, chápem, že aj teda tvoj pôvodný úmysel bol zaviesť túto dávku ako vlastne nejaké také prospechové štipendium pre tieto deti, ale keď teraz operujete s tým, že vlastne to je neústavné, že vlastne niekto tu je zvýhodňovaný a podobne, takisto by to bolo zvýhodňovanie, ak by to bolo aj prospechové štipendium, bola by tam iba jedna podmienka navyše. Nebola by tam podmienka sociálnej odkázanosti, ako je vlastne teraz, ale bola by tam navyše podmienka ešte aj toho prospechu. Lebo vy ste nenavrhovali to prospechové štipendium pre všetky deti 17,20, ale vy ste ho navrhovali iba pre deti, ktoré boli sociálne odkázané. Takže stojí to na vratkých nohách, keď dnes operujete s protiústavnosťou, keď vlastne vy ste mali iba ďalšiu jednu - podľa tejto logiky - takisto protiústavnú podmienku.

    Problém, čo v prípade tohto takého jednoduchého od pásu zrušenia tejto dávky nastáva, tak je jeden a to je zvyk. Keď ľudí raz naučíte na to, že im dávate každý deň cukrík a potom zrazu ten cukrík im zoberiete, tak treba sa aj nad tým zamyslieť, čo to v tej rodine spôsobí. Jasné, môžme to spraviť od pásu, ale keď 17,20 vynásobíte 5, je to 86 eur, a keď rodine s piatimi deťmi zoberiete odrazu zo dňa na deň 86 eur, asi to niečo v tej rodine naozaj spôsobí. A ja by som potom v tomto prípade, keď operuješ s tým, že vlastne vy ste svojho času to mysleli ako prospechové štipendium, očakával, že v tomto zákone pôjdete teda hlbšie, teda že sa vrátiš k tej svojej pôvodnej myšlienke a nie že napíšete iba trikrát: sa vypúšťa, sa vypúšťa, sa vypúšťa.

    Prečo ste nenavrhli to, že teda dobre, rušíme, ale nadstavujeme motivačnú, vlastne nejakú sociálnu dávku, alebo meníme to na motivačnú sociálnu dávku, ktorá už nebude teda tak postavená, že iba za dochádzku, ale bude postavená zároveň aj za prospech toho, toho daného žiaka. Vtedy by sa mi to znova zdalo, že idete troška viacej do hĺbky. Takto znova iba plávate po povrchu.

    Napriek tomu, že som kritický alebo že teda kritizujem v podstate tú formu, alebo možno spôsob, akým to robíte, osobne tento váš návrh v tom prvom čítaní podporím, lebo myslím si, že tieto chyby sa dajú opraviť v druhom čítaní. Kedy som ich zopakoval, tak v prípade aktivačných prác chýba mi tam naozaj určenie, kto by to kontroloval. Zobranie tohoto oprávnenia obciam a presunutie na štát, alebo teda úrad práce, ktorý by priamo mohol výkon aktivačných prác kontrolovať, vtedy by to vami navrhované opatrenie bolo naozaj účinné. V prípade tej dávky za dochádzku dieťaťa, keď sa raz odvolávate na to, že ste to mysleli inak, alebo ty osobne, že si to myslel inak, očakával by som zmenu v tomto duchu, aby teda to sa posunulo to toho pôvodného úmyslu.

    Každopádne toto sú možno dve také zvrátenosti, ktoré to SDKÚ si takto vypichne, ktoré sú, samozrejme, viditeľné a do očí bijúce. Ale tých zvráteností je kopa, kopa navyše. Poviem iba jednu takú, takú zaujímavú, že napríklad školy vyplácajú sociálne odkázaným príspevok na dochádzku detí do školy, ale nevyplácajú to, že by dali nejaké lístky do školy, ale vyplácajú cash. Pekne raz za tri mesiace prídu na sociálne odkázaní, postavia sa do rady a škola cashuje príspevok na to a dáva vlastne nezodpovedným rodičom a hovorí im, zodpovedne si to vlastne rozložte na nasledujúce tri mesiace a postupne plaťte svojim deťom dochádzku do najbližšej školy, keď tá škola sa vlastne nenachádza v tej istej obci. Ako tie peniaze dopadnú? No, väčšina tých peňazí, samozrejme, dopadne v ten istý deň, že sa roztopí pri nákupe niekde v najbližšom hypermarkete alebo sa možno v niektorých prípadoch nakúpi z toho alkohol, alebo to skončí v automatoch. Ale toto je štát na vine, nie tí ľudia. My nadstavujeme pravidlá a tí ľudia iba hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili.

    Viem, že za zvykne na Slovensku hovoriť, že Rómovia zneužívajú sociálny systém. Nie, Rómovia využívajú sociálny systém, Rómovia využívajú pravidlá, ktoré my sme nadstavili a my sa musíme v prvom rade hanbiť, že sme tie pravidlá takto nadstavili. Hovorím my, lebo dnes sme súčasťou tohto zákonodarného zboru aj my, hoci maslo, o ktorom tu dnes hovoríme, je v prvom rade na hlavách ľudí, ktorí tieto návrhy svojho času schválili.

    Ešte raz by som si dovolil si pripomenúť, očakávam od každej - v tomto prípade, lebo mi tak pripadá také pretekanie sa medzi SDKÚ a SaS, kto si tu buchne s väčším kladivom po Cigánoch -, tak očakával by som v prvom rade hĺbkové riešenie. Návrhy hĺbkových riešení a v prvom rade sa zaujímať o osudy detí, ktoré v tých osadách sú. Dnes, keď aj tu SDKÚ prezentuje, že pome teraz, rýchlo ideme zachrániť, aby pár ďalších chatrčí nebolo postavených na cudzích pozemkoch, mi pripadá naozaj zvrátené, keď nás omnoho viacej nezaujímajú tie desiatky tisíc detí, ktoré dnes vychováva blato. Osudy týchto detí nás nezaujímajú, neriešime povinné škôlky pre tieto deti, ale zaujíma nás, či si tí chudáci náhodou nepostavia ďalších možno tridsať drevených chatrčí za mesiac na Slovensku.

    Pri tých chatrčiach treba aj povedať to, že dnes nejak sa húfne nestavajú na nových pozemkoch, ale tie chatrče sa stavajú skorej na existujúcich zabratých pozemkoch, že iba za jednou chatrčou sa stava ďalšia, ďalšia a ďalšia, lebo jednoducho už tá rodina pri jednom metri štvorcovom na jednu osobu už aj sama uzná, že už sa tam asi ani postojačky vyspať nedá, tak si jednoducho prilepí ďalšiu chatrč za dom. Čiže dnes už tí ľudia neobsadzujú nové pozemky, ale skorej iba na tých existujúcich obsadzujú ďalšie a ďalšie chatrče alebo ďalšie a ďalšie miesta.

    Myslieť si, že aj ten predošlý návrh, keď to trošku spojím, myslieť si, že vlastne teraz ten majiteľ pozemku naberie odvahu a pôjde do tej osady si pozrieť, či mu tam na tom jeho pozemku niekto náhodou nepostavil ďalšie základy alebo nejakú ďalšiu chatrč 3 x 4 metre, je naivne. Ten človek si tam ani netrúfne ísť. Čiže nikto nebude nahlasovať nejakú výstavbu nových chatrčí, lebo tí ľudia z tej dediny či z obce do osady ani nepôjdu si pozrieť, čo sa na tom ich pozemku deje. Takže tiež je to riešenie, ktoré na prvý pohľad znie veľmi ľúbivo, však konečne buchneme tým Cigánom po prstoch, ale v skutočnosti "skutek utek".

    A pri tejto príležitosti si dovolím povedať možno, že existujú na Slovensku také dva extrémne názory, a nebojím sa nazvať, doteraz hovoríme iba o jedných extrémistoch a to sú tí extrémisti, ktorí si myslia, že všetko riešenie rómskeho problému je zobrať bager, posadiť Freša za volant, Kaníka ako spolujazdca a zbúrame tie osady. A druhé riešenie je také, že postavme Cigánom rodinné domy a bude pokoj, lebo už potom budú sa mať dobre a už potom sa budú správať ako väčšinová spoločnosť, už budú mať menej detí a podobne. Figu borovú! Jedni aj druhí sú extrémisti. Aj tí, ktorí si myslia, že zbúraním chatrčí vyriešime problém, lebo ten problém by sa nevyriešil, tí ľudia bez toho prístrešku nad hlavou by odrazu sa rozliezli po celom Slovensku a niekoľko tisíc obcí, ktoré na Slovensku dnes nemajú problém s Rómami, by zrazu problém s Rómami mali, lebo tí Rómovia by tam prišli a obsadili by dlhodobo možno nevysporiadané domy, ktoré v tých dedinách sa nachádzajú. Neviem, či by nás za toto pochválili ľudia, ktorí na Slovensku bývajú v dedinách a v mestách, v ktorých problém s Rómami nie je. Jasné, možno problém v konkrétnej danej dedine, kde by sa osada zbúrala, možno by sa zmenšil, ale rozpŕchol by sa do všetkých okolitých obcí, a tým pádom je to úplne zvrátený návrh. A v žiadnom prípade takéto zbrklé, jednoduché, populistické riešenia nepodporujem.

    Takisto ani ten druhý prístup a hlavne takých mimovládnych organizácií, ktoré, keď som sa aj s niektorými bavil, tak keď sme im hovorili o tom, že vlastne dostali sme ponuku od SMER-u pre Petra Polláka, aby tento post zastával pre rómske komunity, tak mi hovorili ako veľké, múdre rady, že nič iné ako bývanie, treba postaviť domy a problém bude na 90 % vyriešený. Znova veľmi plytké myslenia a zaráža ma to od mimovládnych organizácií, že dokážu tiež takto plytko pozerať na problém.

    Som veľmi rád, a z tohto miesta by som to chcel povedať, nieže sa hanbím za spoluprácu so SMER-om v tejto veci, ale som hrdý na to, že sa nám podarilo vlastne s ministrom vnútra dohodnúť, zatiaľ, myslím, že veľmi dobré kroky v rómskej reforme, a som presvedčený o tom, že ak sa aplikuje na Slovensku, zásadne sa v probléme pohneme dopredu.

    A potom hlasy strán, ktoré mali doteraz možnosť a dlhé roky mali premiérov, ako aj SDKÚ desať rokov premiéra na Slovensku malo, potom bude zaznievať, ale ten vlak si pôjde ďalej. Ja som aj Petrovi Pollákovi hovoril, že ono to je pochopiteľné, že teraz strany, ktoré doteraz mali možnosť problém riešiť, aj SMER, to si priznajme, a myslím si, že aj si to priznávate, aj vy ste mali štyri roky možnosť problém riešiť, neriešili ste ho. Všetky strany, ktoré ten problém neriešili, a keď teda hlavne budú opozičné strany teraz vyskakovať a nám hovoriť o tom, že tu je nejaká tichá koaličná dohoda so SMER-om a pošliapali sme, alebo ja som pošliapal moje ficobijstvo a podobne, tak to sú také plané výkriky, ktoré môžu vykrikovať koľko chcú.

    Ale Petrovi som to popisoval asi tak, že jednoducho bolo veľké pole neorané rómskeho problému a zrazu si tam začal, SaS-ka si posadila stromček, potom SDKÚ kríčok, potom SaS-ka druhý kríčok, SDKÚ ďalší stromček a takto sa ľúbili, kedy-tedy si tam niečo, teda akože si obsadzovať toto pole, ako riešia ten problém. Rómskou reformou, ak ju spustíme, my cez tento, cez toto pole položíme koľajnice a prefrčí tade vlak. A tie stromčeky môžu potom už iba tak kývať a stromy či listy sa môžu iba tak šuchotať, ale už ich nikto nebude počúvať, lebo jednoducho nemali svojho času, vtedy, keď mali moc v rukách, nemali odvahu urobiť správny, rozhodný a odvážny krok.

    Z toho pohľadu si vážim spoluprácu so SMER-om v tejto veci, lebo tento problém v prvom rade vyžaduje, keď ho chceme spravodlivo riešiť, odvahu to urobiť. Lebo spravodlivé riešenie nie je iba o ľúbivých opatreniach, ale je aj o opatreniach, ktoré budú štát, alebo stáť aj nejaké financie všetkých nás. Ale som presvedčený o tom a z pocitov a z ohlasov ľudí, ktorí za posledný týždeň vlastne ma kontaktujú, mám pocit, že ľudia sú ochotní prijať spravodlivé riešenie problému, aj sú vysporiadaní s tým, že niečo nás aj bude stáť. Ale chcú vidieť, že naozaj pôjdeme konečne ten problém riešiť do hĺbky.

    Z tohto pohľadu, keď sa vrátim späť k zákonu, ktorý je predkladaný, aj k tomu predošlému, je to také povrchné plávanie po povrchu, napriek tomu to podporím, lebo treba niečo robiť, ale ak by ten zákon zostal v tejto podobe aj v druhom čítaní, ho už nepodporím, lebo naozaj povedať, že 20 hodín a naďalej nechať na starostoch, aby výkon aktivačných prác mali na starosti, nemá vôbec žiadne opodstatnenie, lebo sa to minie účinku.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Zajac, Kaník, Bagačka, Šedivcová, Vašečka, Viskupič, Fecko a Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Matovič, vo svojom vystúpení ste prezentovali teóriu, že starostovia si pomocou aktivačných prác kupujú svojich voličov, tak musím vám povedať, že táto predstava je nereálna a nezmyselná. Súvisí to asi s tým, že nestačí raz za rok sa vybrať na výlet po rómskych osadách. Viacerí z poslancov žijú v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %. Rómsky problém žijú dennodenne, sociálne odkázaní občania tvoria väčšinu z okresu, a preto vám musím povedať, že je drvivá väčšina starostov takých, ktorí pomocou aktivačných prác urobia kopu dobrej práce v obci. Zveľaďujú túto obec. Ak budete mať záujem, niekedy bez kamier sa môžme v našom okrese vybrať, ja vás zoznámim s tými starostami a ukážu vám výsledky práce aktivačných pracovníkov.

    Áno, v aktivačných prácach je treba niečo robiť s tými aktivačnými prácami, a preto aj tento návrh beriem ako, ako plus. Ja by som si vedel aj predstaviť, aby aktivačné práce boli rozšírené aj na štátne podniky, už som sa tu niekoľkokrát k tomu vyjadroval.

    Ale chcel som vám ešte povedať, čo ste to hovorili, že štát nemôže kontrolovať aktivačné práce? Štát možno nestíha kontrolovať všetky aktivačné práce vo všetkých obciach, ale úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na okresných úradoch chodia kontrolovať tieto aktivačné práce. A to, čo ste pomenovali v tej teórii, ako sa to deje s podpisovaním, sa deje z mojich skúseností skôr výnimočne. A naozaj úrad práce chodí na tieto kontroly a vykonáva ich.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný. Pán poslanec...

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech predsedajúcej a v sále.

  • Igor, predviedol si tu veľmi cynické, falošné, povrchné a nepravdivé vystúpenie. Ja vystúpim v rozprave teraz, pretože to si žiada širší priestor. Ale v prvom rade by som sa na mieste starostov, väčšiny, drvivej väčšiny starostov a primátorov do krvi urazil, pretože všetkých si ich zhodil, urazil, nazval si ich korupčnými úplatkármi, ktorí si za aktivačné práce kupujú svojich voličov, čo je hlboko nepravdivé.

    A tvoje tvrdenie aj následne, čo sa z toho odvíjalo, už tu kolega Zajac to popísal, preukázal si aj veľmi povrchnú znalosť problematiky a samotného zákona. Od samého počiatku, od vzniku aktivačných prác má štát absolútnu kontrolu a možnosť kontrolovať každú vykonávanú aktivačnú činnosť. Či to ten úrad robí a či to robí dobre, to je, tak ako pri každom úrade, vecou príslušných úradníkov, ich vedúcich, ktorí sú za to zodpovední, a celého systému. Isteže sa to nerobí tak, ako by sa to robiť malo, ale tvrdiť, že štát nemá kontrolu, že mu najprv treba vrátiť kontrolu, je len preukázaním absolútnej neznalosti problematiky. A to je tak, keď naozaj sa ako na safari vyberieš na výlety letné, a pritom druhých obviňuješ z toho, že sú populisti, keď idú do terénu s jednou tlačovou konferenciou - to bolo čo potom?

    Ale naozaj, ako teraz si ma fakt výrazne sklamal.

  • Ďakujem pekne. V podstate asi naozaj, naozaj je pravda to, čo povedali aj moji predrečníci v reakcii na vás, pán poslanec, lebo to isté viac-menej mám ja tu poznačené. Keby ste trebárs povedali, niektorí starostovia, tak beriem, lebo z 2 900 ľudí naozaj nemôžme všetci, všetci byť najsamlepší, ale ako takéto vyjadrenie, myslím si, že to bolo príliš silné. A takisto si myslím, že drvivá väčšina starostov a miest aktivačné práce používa na to, na čo má, a pomáha tým ľuďom aspoň trošku v tých, v ich ťažkom živote. Treba, treba dlhšie žiť v takom, v takom, teda na takom území.

    Ale keďže sa tu hovorilo aj o tej odbornej otázke, tak ja možno na také odľahčenie by som dal ešte jednu otázku vám, že či viete, aký je rozdiel medzi aktivačnými prácami a menšími obecnými prácami? Budem rád, až mi odpoviete. Ďakujem.

  • Ja by som si dovolila zareagovať na názor pána kolegu, že koordinátori za podpisy berú aj peniaze. Možnože naozaj niekde sa stane, že zoberú niečo, napríklad nejakú kávu alebo nejaký dezert, ale toto je určite individuálne. A ja si myslím, že samotní starostovia a primátori majú predovšetkým záujem na tom, aby tí ľudia, ktorí sú zaradení do týchto projektov, robili denne na tých pozíciách. Mám tiež osobnú skúsenosť, kedy sa navzájom konkrétne rómski občania nabonzovali, že nechodia na aktivačné, a boli z toho projektu vyradení.

    Takže štát naozaj má teda, keď štát platí, mal by aj kontrolovať. Na druhej strane stojí otázka, či štát ako taký má dostatok kapacít, keď úrady práce nemajú dostatok kontrolných zamestnancov, ktorí by mohli sa rozbehnúť denne do obcí a do miest, aby mohli kontrolovať týchto ľudí. Takže uvediem iba príklad: Úrad práce v Banskej Štiavnici pre tri okresy, ktoré spravuje, Žiar nad Hronom, Žarnovicu a Banskú Štiavnicu, má iba dvoch pracovníkov na odbore kontroly. Čiže nie je možné, aby skontroloval všetkých, ale som o tom presvedčená, že tieto peniaze sú dobre využité.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Matoviča, keď hovoril o riešení, ktorým sú škôlky a podpora návštevy materskej škôlky a potom prípadne tých ďalších nadväzujúcich vecí, čo sa týka prvého ročníka základnej školy. Je to naozaj veľmi dôležité a je to súčasť toho riešenia, prihováram sa za to.

    A ešte taká poznámka, možno otcovská, učiteľská, k tomu, keď hovoril o zneužívaní a využívaní toho doterajšieho sociálneho systému. Ja ak ako rodič nastavím benevolentný, zlý systém, tak tým kazím charakter detí a som zodpovedný za to ja. Čiže tiež sa podpisujem za to, že za tých niekoľko rokov, nehovorím, že to bolo úmyselne zle, ale výsledky sú, bohužiaľ, zlé, pretože sa dovolil zneužívať ten systém.

    A objektívne budeme vedieť posúdiť aj úspešnosť možno navrhovaného riešenia tej rómskej reformy po nejakom tom časovom období, takže potom budeme vedieť porovnať výsledky doterajšej činnosti súčasných politických strán alebo doterajších politických strán a toho, čo sa navrhuje, a bude to dôkaz namiesto sľubov, ako hovorí klasik.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Čakal som možno na reakcie, ktoré, zo zástupcov samosprávy, ktoré tuná v pléne máme, prídu na vystúpenie, keď si označil to, že aktivačné práce sa môžu zneužívať aj v tom duchu, že prichádza ku kupovaniu budúcich voličských hlasov. A viac-menej ma kolegovia nesklamali. Ja som nezachytil to, že si hodil všetkých do jedného vreca, a mal som pocit, že nešlo o cynizmus, plávanie po povrchu a nejakým spôsobom preukázanie nekompetentnosti. Skôr naopak, mal som pocit, že pri tom odkrývaní, ktoré funguje nie na základe de iure stanovených vecí v zákone, ale de facto, ako to skutočne funguje v daných regiónoch, je aj treba poukázať aj na tejto pôde, že využívanie jednej zložky, ktorú samospráva v rukách má, k tomuto riešeniu alebo k riešeniu rómskej problematiky neprispieva a našli sa cesty a cestičky, ako to zneužívať.

    Skutočne si myslím, že nie je odôvodnené, že to, že niekto sa tu tvári urazeno. Myslím si, že si tých poctivých starostov neoznačil, a myslím si, že sú aj poctiví starostovia z 2 900, ktorí sa snažia využiť prostriedky na to, na čo využité majú byť. Ale napriek tomu by sme sa mali zamyslieť, aby de facto sa daný systém nezneužíval a neprichádzalo k sume, ktorú si povedal, ku kupovaniu, myslím, že to bola metafora, voličských hlasov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkol, Igor, čo si spomínal rušenie tej dávky 17,20 eur, ako keby nejaké to prospechové štipendium. Tak ja by som si dovolil citovať dôvodovú správu k tejto novele: "Novelou zákona sa ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou ustanovenou v čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poskytovanie dávky za jej plnenie je neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých deti rovnako plnia povinnú školskú dochádzku."

    Ja sa pýtam, je to zákon č. 599/2003, my sme mali protiústavný zákon v tomto ustanovení? Koľkokrát sa menila odvtedy ústava v tomto? To znamená, mne sa, áno, je to novela, to znamená, ja sa pýtam, asi sme mali protiústavný. Takže neviem. Vysvetlite mi to, budem rád.

    Ďakujem.

  • Ja oceňujem aktivity Obyčajných ľudí na poli Rómov a nedivím sa tomu, že s vládnou koalíciou momentálne spolupracujú. Prečo nie. Treba však povedať, že riešenie tejto európskej problematiky sa nezačína u nás na zelenej lúke. Nemožno povedať, že doteraz sa nič neurobilo a teraz sa všetko urobí. Je to troška zložitejšie.

    Ja som bol 1990 - 1992 ako podpredseda vlády zodpovedný na federálnej úrovni za problematiku Rómov, každá republika to vtedy rada nechala federácii, takže niečo o tom viem a aj odvtedy sledujem tú problematiku.

    Takisto sa mi nezdá, že keď sa k tomuto zákonu hovorí o, vlastne problematika SDKÚ, Obyčajní ľudia, tu v pléne je to zbytočné, máte na to iné možnosti dať si po frňáku, jako sa hovorí, a my to tu musíme a neradi to počúvame.

    Čo sa týka k zákonu. Súhlasím s 20-hodinovými aktivačnými prácami, ale nemôžem súhlasiť so zrušením mesačnej dávky 17,20 eur na dieťa, ktoré chodí do školy. Ak matka pošle svoje deti do školy iba preto, aby za každé dostala 17,20, myslím si, že chválabohu, že to robí, dieťa sa aspoň niečo naučí a rozumne vyplní voľný čas.

    Obdobie dieťaťa závisí od troch etáp. Prvé v tele matky, tam to majú Rómovia ťažké, nie je očakávané, často alkohol, fajčenie, žiadne láskavé prostredie, zvady. Druhé je prvé tri roky, kde sa musí pripútať k otcovi, k mame atď., tam to majú Rómovia veľmi ťažké. Ja by som povedal, že dieťa by malo povinne chodiť aj do materskej školy, aj to by som nejako podporil. A, samozrejme, potom škola je jediné, kde môže niečo načerpať, objaviť talent, využiť svoje šance a toto mu tiež vlastne zabraňujeme alebo proste ten motív, keď mu aj tých 17,20 zoberieme, sa mi zdá, že je malicherný voči tomu, že to dieťa začne chodiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Zajac, hovoríte, že starostovia si nekupujú svojich voličov a že aktivačné práce sa nezneužívajú. Tak jako ja som hovoril o ľuďoch alebo o starostoch, ktorí tieto dávky zneužívajú, tak myslím si, zase vy ste povedali možno trošičku druhý extrémny názor, alebo ja keď som to vyslovil, tak som možno neprízvukoval, že nie všade. Samozrejme, ja som hovoril, tam, kde starosta iba zapíše alebo dá koordinátorovi iba zapísať sa tomu aktivovanému, tak títo zneužívajú. Ja som určite nehovoril o ľuďoch, ktorí naozaj, alebo starostoch, ktorí si organizujú aktivačné práce zodpovedne.

    Ale teda vy ste zase povedali, že sa nezneužívajú. A ja sa teda opýtam rečnícku otázku: Vy si myslíte naozaj, že v obci, v ktorej je 4 800 Rómov a je tam zároveň 1 250 ľudí na aktivačných prácach a menších obecných službách, že všetci títo ľudia naozaj, v jednej obci 1 250 ľudí denne naozaj reálne pracuje? Ak pracujú, okej, ospravedlňujem sa tejto obci napríklad alebo tomuto starostovi, ale takýchto obcí je neuveriteľné množstvo na Slovensku, kde sa iba vykazuje aktivačná činnosť, kde sa ľudia iba podpisujú, v skutočnosti nič nerobia, a preto si za tým stojím. Je to bohapusté míňanie európskych peňazí na kupovanie svojich voličov starostami, ktorí takto konajú.

    Keď Ľudo Kaník to nazve ako cynické vystúpenie, hlboko nepravdivé, skrz tento istý argument, že starostovia nezneužívajú, tak čo iné tu zostáva? Asi pravdepodobne som buchol klinček po hlavičke a klinček sa teraz ozýva.

    Sorry, Ľudo, môžeš hovoriť, čo chceš, ale aj ty si zodpovedný za to, v akom stave táto situácia je. To, že tvoja strana nenavrhla systém, ako tie decká z toho blata vytrhnúť, tak sú to v podstate deti aj SDKÚ. Mali by ste si ich nasťahovať do vašich palácov a tam ich opatrovať, lebo sú to vaše deti.

  • Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Nedá sa nezareagovať, keď počujem také množstvo nepravdivých a účelových tvrdení s jediným cieľom - dosiahnuť politický profit. Priznám sa, je mi z toho smutno. Ja vôbec nie som rád, že teraz musím hovoriť v reakcii na to, čo som tu počul. Určite som ten posledný, ktorý tu chce si nejaké politické body a robiť tu nejaké handrkovanie a dokonca s poslancom, ktorý sedí v opozičných laviciach. Ale naozaj, fakt, tak mi je smutno z toho, že podstata problému, že podstata veci, vec, ktorá trápi naozaj množstvo ľudí, sa vyslovene povrchne a falošne zneužíva na to, aby niekto zahviezdil. Toto nie je o tom, aby sme spojili svoje sily a vyriešili problém, to je o tom, že niekto, ktorý doteraz, aj keď nie je prvý raz v parlamente, zrazu sa prebudil, ale, chvalabohu, že sa prebudil, a chce si monopolizovať tému. No ja som rád, nech tu prichádzajú množstvo návrhov zákonov. Igor, každý deň prines jeden návrh zákona, a keď bude zameraný na riešenie problému, ja ho podporím. Ale to čo má byť? To naozaj akože, či Samsung, alebo Apple, ktorý bol, vajce alebo sliepka bolo prvé? Veď to je zlé, toto je úbohé, toto je cynické, pretože na nešťastí ľudí, na zlej situácii si tuto máme akože vytĺkať nejaký politický kapitál?

    Ja sa úmyselne mnohokrát obraciam tuto na kolegov zo SMER-u, pretože snažím sa u nich nájsť pochopenie, že toto nie je o tom, že SDKÚ - DS teraz chce zamachrovať. Ale naozaj cítime problém. Ja viem, že aj vy ho cítite a že je tu priestor na to, aby sme sa zhodli. A keď sa jedná o podstate, tak aj tu je ten problém, ale potom sa naozaj systémom, ktorý je nečestný, rozvinie rozprava a systémom asi takým, že rečník si vymyslí argumenty, vymyslí si tvrdenie, ktoré nie je pravdivé, prilepí ho niekomu na čelo, označí ho tým tvrdením a potom vlastnými argumentami poráža to tvrdenie, ktoré si sám vymyslel. Toto je metóda, ktorú perfektne ovládal Vladimír Mečiar. Dnes ju ovláda tiež jeden populárny politik, ale nebudem teraz menovať, ale vidím, že Igor Matovič je ako v tomto takisto skvelý.

    Keď chceme o tomto debatovať, odosobníme sa od takýchto vecí. Veď ja som ten návrh zákona napísal a predložil ešte v minulom volebnom období, kedy žiadna rómska reforma, ktorá je teraz nakreslená, ešte ani vo hviezdach nebola. A mám teraz ho roztrhať a zahodiť len preto, že existuje rómska agenda, existuje nový splnomocnenec vlády a niekto si myslím, že teraz je dobre monopolizovať túto tému a opierať to o tvrdenie, nikdy ste nič neurobili, vy ste za to zodpovední. Nerozlišuje, absolútne nerozlišuje kto, čo urobil, kto mal snahu, kto priniesol zákon, kto sa pokúsil o nejaké riešenie, kto, naopak, tie riešenia vracal späť, kto ten systém kazil, kto priniesol tie súčasné negatívne črty, ktoré dneska musíme riešiť. Nie, všetci ste zlí. Toto je videnie, ktoré zásadne odmietam.

    Igor, a veľmi si vyprosujem, aby si ma označoval slovom romobijec. Ja, ktorý z hĺbky svojej duše nenávidím rasizmus, nenávidím rozdeľovanie ľudí podľa etnika, ja, ktorý zamestnávam - a veľmi rád - ľudí, ktorí patria k rómskemu etniku, si vyprosím od teba takéto urážky. Hlboko ma to uráža. Keď si chceš svoje ostrohy brúsiť, tak si ich brús na niekom inom takýmito podpásovými spôsobmi.

    Ako som už povedal, keď o tejto tematike máme debatovať, mali by sme aspoň vedieť, o čom debatujeme. Takže znova poviem to, čo som vo faktickej poznámke už načal. Celý systém aktivačných prác je vybudovaný tak, lebo inak ani vybudovaný reálne nemôže byť, že vláda na to vyčleňuje istý objem prostriedkov, aby poskytla šancu týmto ľuďom cez prácu si zvýšiť svoj sociálny príjem. Pretože to nie je plat. Vláda ich nezamestnáva. To je zvýšenie sociálnej dávky, ale pretože sa to týka státisícov ľudí, táto šanca, bez spolupráce so samosprávami, kde tí ľudia žijú, to nie je možné. Akýkoľvek iný spôsob riešenia tohto by bol neuskutočniteľný. A je to aj prirodzené, že v spolupráci so samosprávami. Ale zároveň, samozrejme, cez sieť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny je každé alebo malo by byť každé vynaloženie týchto prostriedkov kontrolované.

    Za mojich čias, keď som bol ministrom, tie obce robili projekty a plány, čo budú robiť, ako budú robiť, kde budú robiť, koľkí ľudia tam budú zapojení, a kedykoľvek mohli očakávať kontrolu, či sa tak deje. Že sa to dnes nerobí alebo nerobí dôsledne, dostatočne dôsledne, že sa to na niektorých miestach zneužíva, to je pravda. Ale bojujme proti tomu. Nie šmahom ruky všetko označme za odporné, zlé a korupčné. To nie je riešenie. To je naozaj povrchné. To je povrchné.

    Zaznelo tu aj tvrdenie, že školy vyplácajú nejaký príspevok. No školy nevyplácajú. Sociálne dávky nevypláca škola, predsa. Znova vravím, že keď sa chceme baviť o probléme, mali by sme ho trošku aspoň poznať, nie len prebehnúť sa v lete s karavanom tu a tam a zrazu byť strašne múdri. A keď sme už teda pri tých všetkých možných. Veď ako som povedal, ja som aj tento zákon, aj zákony, ktoré, žiaľbohu, na minulej schôdzi neboli posunuté do druhého čítania, ale boli spomenuté, že ako to treba urobiť rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, ja som už predkladal aj za minulého obdobia. Ale keď som sa pozrel na výsledky hlasovania, len tak pre pamäť, no tak Igor Matovič ako nepatril medzi tých, čo tie zákony podporili. Dneska zrazu je rómska agenda na svete, rómska reforma, ktorá absolútne zapadá do tých intencií, ktoré vtedy boli, a vtedy neboli dobré. Teraz už sú dobré, lebo teraz je to populárna téma? A teraz sa budeme biť, kto s ňou prišiel? No ja sa nebudem biť, kto s ňou prišiel. Ja nepotrebujem metál na prsiach, že ja som to vymyslel, ja potrebujem, aby sme to vyriešili. Podpíšme sa pod to všetci. Vôbec mi to nebude vadiť, ale vyriešme to, len si naozaj takto nedôstojne z toho nerobme cirkus.

    Nie je totiž správne napadnúť alebo kritizovať zlý stav, ktorý tu je, a zároveň napádať riešenia tohto stavu. Úplne rovnakou rétorikou. Takže výsledkom je čo? Nerobme nič, nezmeňme nič alebo tak možno len keď ja, teda ten kritik to povie, tak to je prípustné, nikto iný nemôže nič spraviť. Ale keď ja to nespravím, to znamená autor tejto kritiky, tak zostaneme v tomto marazme, v ktorom sme dnes. Ale ešte v živote som nevidel, aby sa skutočne závažný problém vyriešil nejakým sólo hráčom. To naozaj si žiada spoluprácu, ale otvorenú, čestnú a úprimnú spoluprácu. Nie volanie po spolupráci a podpásové rany pod rebrá alebo nože do chrbta. Takto sa robí politika? Ja s takou politikou nesúhlasím.

    Chcel som vám povedať aj niečo konkrétne, lebo je dobré chodiť medzi ľudí. Ja chodím medzi ľudí, ja ich počúvam, ja čítam ich listy, ktoré chodia a ktoré sa sťažujú, ale, chvalabohu, nie som tu na to sám, takže ešte sa k tomu v rozprave vrátime. A majte uši otvorené a počúvajte tie konkrétne trápenia ľudí, ktoré zažívajú. A naozaj zamerajme sa na problém a nie na to, kto s tým problémom prichádza, a nemaľujme tu a nenasadzujme nikomu psiu hlavu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Matovič, pán poslanec Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Najlepšia obrana je útok, asi, Ľudo, to ťa učili pravdepodobne na nejakom mediálnom tréningu. Zopakujem pár tvojich viet: "Také množstvo účelových tvrdení s jediným cieľom dosiahnuť politický profit." "Podstata sa zneužíva na to, aby niekto zahviezdil." "To je zlé, úbohé, cynické." "Na nešťastí ľudí si vytĺkame politický kapitál?" "Keď chceme o tomto debatovať, odosobnime sa od takýchto vecí." Tieto vety som ti zopakoval, lebo si ich presne myslím. Tieto návrhy, ktoré sú, tak je presne o tom, že účelovými tvrdeniami s jediným cieľom dosiahnuť politický profit zneužívate podstatu na to, aby niekto zahviezdil. Čiže, opakujem ti, ja mám taký istý profit z vašich vystúpení, z vašich návrhov.

    Nikdy som nepovedal, že nikdy ste nič neurobili, keď si si všimol, vo svojom vystúpení som hovoril práve o tebe, že mal si tú odvahu a vlastne z toho mála, čo sa urobilo, tak SDKÚ urobilo najviac, ale bolo to veľmi povrchné, lebo ste neišli do hĺbky a som ti to demonštroval na príklade detí, ktoré sú v tých osadách, že riešiť to, že či si niekto postaví, alebo nepostaví nejakú drevenú chatrč na pozemku, ktorý tak či tak okupuje, je podľa mňa omnoho menej podstatné ako to, ako dostať tie decká, ktoré dnes vychováva blato v osadách, dostať ich do škôlky. A toto si myslím, že by bol adekvátny prístup od SDKÚ, o tomto bolo moje vystúpenie. A keď sa to snažíš odviesť niekde inde, aby sme o tej podstate nehovorili, že vlastne SDKÚ dnes namiesto toho, aby išla do hĺbky, rieši povrchné problémy, tak to už je tvoja taktika, aby si možno odpútal pozornosť od podstaty.

    Keď sa ťa dotkol ten romobijec, ja som rád, pripadáš mi tak niekedy, ale keď sa ním necítiš, tak rád ti to nebudem hovoriť a ospravedlňujem sa ti za tú, za to vyjadrenie.

  • Ďakujem za slovo. Musím sa zapojiť do diskusie a upraviť veci na pravú mieru. Som tu započul, že starostovia získavajú voličov za to, že zapíšu niekoho, a nekontrolujú, do aktivačných prác alebo obecných prác. Ja tu musím povedať, že skôr opačne. Ja to pociťujem tak, že strácam svojich voličov kvôli tomu, že na tie aktivačné práce, čo sú prihlásení tí občania, ktorí spĺňajú kritériá, skôr za to, že ich naháňam do práce, ich strácam a nevolia ma. Mám to už odskúšané za tých niekoľko rokov, je to jedenásť, čo to zažívam. Takže naozaj si aj takto pozrieť na podstatu a nielen z toho, že ešte starostovia profitujú z toho, že zamestnávajú na aktivačných prácach.

    Ale ešte musím možno zopakovať, že naozaj tie aktivačné práce mnoho obcí využíva kvôli tomu, aby zveľadili, upratali svoju obec. A vždy je čo robiť, či už okolo športovísk, alebo obecných zariadení, cesty sú stále dennodenne znečisťované, zastávky autobusové, akékoľvek. Čiže nielen v obciach, ale aj v mestách. Čiže každý ten, čo využíva tieto služby, je naozaj ten, ktorý dáva tomu nejaký rytmus. A ak sa budeme tu naťahovať a ešte kritizovať samosprávu, ja si myslím, že to je ozaj špatný krok a to sme si my samospráva naozaj nezaslúžili.

  • Chcete reagovať na faktické poznámky, pán navrhovateľ? Áno. Tak nech sa páči. Tak ste sa zamysleli.

  • Ďakujem. Áno, zamyslel som sa, lebo tento problém je naozaj vážny a začína ma napĺňať obava, že sa to neuberá správnym smerom, že naozaj toto nás nepovedie k riešeniu, takýto prístup. A ja sa budem snažiť vrátiť to späť k tomu, čo je podstatou veci: pomôcť vyriešiť veľmi zložitý, veľmi zamotaný problém a neodkladať riešenia, lebo už včera bolo neskoro.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som trochu zareagoval na tú rozpravu, ktorá tu plynie. Využijem svoje rečnícke vystúpenie, aby som zbytočne faktickými neťahal čas, lebo aj tak je táto téma veľmi komplikovaná a ideme dosť doširoka v tejto téme, a potom by som veľmi krátko zhodnotil ja opatrenia, ktoré navrhujeme v tomto poslaneckom návrhu zákona. A záverom by som si znovu dovolil čítať z jedného listu, lebo myslím, že povie omnoho viacej, ako dokážem povedať ja, a vysvetlí viacej, než dokážem vysvetliť ja.

    Bol som trošku sklamaný vystúpením niektorých rečníkov, predovšetkým pána poslanca Matoviča, a chcem zachovať veľmi pokojný a vecný tón. Naozaj, tu teraz nejde o to, aby sme sa predvádzali, kto vie povedať krajšie virtuózne rečnícke zvraty, plné prázdnoty, ale skôr o to, aby sme sa držali reality. Absolútne odmietam tvrdenia pána poslanca Matoviča, ako starostovia profitujú na aktivačných prácach. Tí ľudia v tých obciach si zaslúžia našu úctu a poďakovanie za to, čo robia. A nielen pri aktivačných prácach, ale čo robia, aby dokázali udržať pokojné a priateľské spolužitie rómskej komunity a väčšinového obyvateľstva. Odporučil by som pánovi poslancovi Matovičovi, keď najbližšie pôjde na safari po vybratých rómskych osadách, aby sa zastavil aj na obecných úradoch, aby sa išiel pozrieť, čo urobil Edo Vokál v Lipanoch, aký kus roboty. Čo robí pán starosta Václav v Rakúsoch, čo urobil pán starosta Cimerman vo Vtáčkovciach. Spomenul som si na tých troch, lebo veľmi dobre v poslednom období som s nimi o tom rozprával. Alebo nech ide do toho Sačurova a naozaj sa porozpráva s tým ambicióznym starostom, čo všetko robia, ako veľmi chce a s čím všetkým sa trápi. Títo ľudia si zaslúžia naše poďakovanie a úctu, že to vládzu robiť a že sa snažia riešiť problémy. Naopak, treba im posilňovať kompetencie, treba im dať viacej peňazí na to, aby mohli robiť verejnoprospešnú aktivačnú činnosť, drobné obecné práce. Nie ich za to ešte haniť a obviňovať z korupcie. Ja viem, že hnutie OĽaNO nemá ani jedného starostu, takže to je také pomerne jednoduché si kopnúť do týchto starostov, ale títo starostovia robia dobrú robotu. Dobre, možno existuje jedna, dve výnimky, ale určite sa nedá haniť celý tento stav.

    Pán poslanec Matovič kritizuje SDKÚ - DS, že urobilo málo. A čo ste urobili za dva roky v Národnej rade vy? Nehlasovali ste za návrhy zákonov, ktoré mali pomôcť riešeniu rómskej problematiky. Ale zrazu riešenia sú tu. Alebo sú tu nejaké riešenia? Ja som počúval veľmi pozorne a očakával som od lídra hnutia OĽaNO, ktoré spolupracuje s vládnou stranou SMER, bude mať splnomocnenca pre rómsku problematiku, že líder takéhoto hnutia má úplne jasnú predstavu aspoň v cieľoch, ktoré chce dosiahnuť. Ale ja som počul len kritiku.

    Trápia, hovorí pán poslanec Matovič, že trápia ho deti, ktoré sa rodia v týchto osadách. Aj mňa trápi stav týchto detí, sociálny aj zdravotný. Aj mňa trápia ako lekára hygienické podmienky, že tam nie je tečúca voda, možno jedna studňa, že tam nie je hygienická toaleta, aj mňa to veľmi trápi. Aj mňa trápia epidemiologické podmienky, časté ochorenia, zdravotný stav, len som nepočul od pána poslanca Matoviča jediné riešenie. Nepočul som žiadne riešenie. Čo bude robiť? Poukázať na problém, opísať ho farbisto a obviniť všetkých. Veď my poznáme už túto základnú štruktúru fungovania, no len to nestačí, dnes už musíme pristúpiť k riešeniu týchto problémov.

    Aj HZDS malo premiéra, aj SDKÚ - DS malo premiéra, aj SMER mal premiéra, jedna vláda možno trošku viacej, jedna vláda možno trošku menej. Jedna lepšie, jedna horšie. Trúfam si povedať, že veľa dobrých opatrení SDKÚ - DS presadila aj za premiérovania Mikuláša Dzurindu, aj za premiérovania Ivety Radičovej. Ale tento problém, ktorý riešime, nie je problém, ktorý vyrieši jeden premiér alebo jedna vláda, je to celospoločenský a celoeurópsky problém. Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku. Taká mocnosť, taká bohatá krajina a trápi sa s týmto problémom.

    Na záver by som chcel povedať len toľko, keďže jediný náznak konkrétneho nápadu, ale aj to v takej pozícii od pána poslanca Matoviča, že prečo ste to neurobili, je, prečo sme nezaviedli povinnú škôlku. Prečo deti z tejto rómskej komunity nezačneme socializovať prostredníctvom škôlky skôr? Myslím, že pán poslanec Kaník nie raz povedal, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády, ale že sa to nestihlo zrealizovať. Ale ja vám konkrétne poviem, že máme pripravený takýto návrh zákona, aby ten posledný ročník škôlky pred nástupom do prvého ročníka bol povinný. No len na rozdiel od pána poslanca Matoviča, keď v SDKÚ pripravíme taký návrh zákona, najprv sa musíme poradiť so starostami. No neviem, či pán poslanec Matovič niekedy videl škôlku v obci, kde je štyristo obyvateľov a v osade vedľa nej ďalších tristo obyvateľov, z ktorých je na trvalý pobyt prihlásených šesťdesiat. Či vôbec tá škôlka a finančné prostriedky toho starostu sú kapacitne dostatočné na to, aby to zvládol? Veď to najprv musíme viesť dialóg so samosprávou, keď im chceme niečo navaliť. Tu od toho kecpultu sa to rýchlo rieši, mali ste im dať, mali ste vyriešiť, starostovia sa na tom obohacujú. Vynikajúce heslá, také dobré večer do Markízy, sú krátke, dobre sa strihajú. Len ten problém je omnoho väčší.

    Viete, ja nechodím do rómskych osád na safari, ale ja som tam bol v 2004, bol som v Kecerovciach, keď sa stavala kanalizácia z rezervy predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Bol som v Rozhanovciach v 2005, keď sa v škole, kde chodia prevažne rómske deti, odovzdávala telocvičňa. Reálne kroky, nie táranie, reálne kroky.

    Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona, aby som teda zbytočne nerečnil o tom, čo aj tak dnes zrejme v tejto diskusii nevyriešime. Tento návrh zákona je o tom, o čom som hovoril aj vo svojom vystúpení pri čiernych stavbách, že podľa SDKÚ - DS by troma základnými piliermi riešenia rómskej problematiky malo byť, že zákony platia pre všetkých, že pracovať sa musí oplatiť a že každá sociálna dávka má obsahovať zásluhovosť a že je našou povinnosťou vytvoriť pracovné príležitosti aj prostredníctvom aktivačných prác pre nízkokvalifikované skupiny, lebo bez toho im nemôžme siahať na sociálne dávky. Musia to byť spojené nádoby.

    Tento návrh zákona rieši predovšetkým druhý a tretí pilier alebo druhú a tretiu tézu, o ktorých hovorím. Áno, návrh zákona je o tom, aby aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur získal ten, kto odpracuje minimálne 20 hodín. To je o zásluhovosti, proste musíte niečo odpracovať, pretože v mnohých obciach, bohužiaľ, je z toho viac formalita alebo stáva sa niekedy z toho formalita a odpracuje sa omnoho menej hodín. Čiže systém zásluhovosti, tá druhá téza, o ktorej som hovoril, by mala platiť, 20 hodín niekto odpracuje, získa aktivačný príspevok. Nevidím v tom nič zlé, vidím to úplne normálne. Aj výplatu dostávame za to, že odpracujeme nejaký počet hodín, ináč ju nedostaneme. Je to úplne normálne.

    A na druhej strane ale navrhujeme to, aby aktivačná činnosť bola bez obmedzenia. To je práve o tom, že sa snažíme vytvárať pracovné príležitosti. Predsa keď niekto na týchto aktivačných prácach dobre pracuje, je prínosom aj pre tú obec, je veľmi šikovný, starostovia ich veľmi dobre poznajú, ktorí vedia naozaj reálne pracovať aj s nejakým tým mechanizmom, aj s nejakým tým krovinorezom, nerozumiem, prečo by mali byť potrestaní za to, že sú šikovní, tým, že 2 x 6 mesiacov a stačí. Čiže znovu sa to týka tej tretej tézy, že musíme mať silu vytvárať pracovné príležitosti.

    Čo sa týka druhej časti zákona, ktorú cítim, že je trošku kontroverznejšia, je to, že navrhujeme zrušiť dávku za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur aj z dôvodu, lebo povinná školská dochádzka je zákonná ústavná povinnosť. Viete, úplne jednoducho, laicky si to povedzme. Alebo za to, že deti do školy posielajú rodičia, budeme dávať všetkým 17,20 eur, alebo nikomu, lebo pred zákonom sme si všetci rovní. Téza číslo 1.

    Ako ja mám prváka a vychystať prváka do školy, to sme prešli všetky hypermarkety v Košiciach, aby sme nakúpili akciovo, je 150 euro. A to som kupoval naozaj lacné veci. Čiže viem, že sú s tým spojené náklady. Tak potom pomôžme všetkým rodičom, ktorí posielajú svoje deti do škôl, alebo nikomu. Táto nerovnosť totižto nefunguje. O to viac, že, pán poslanec Mikloško odišiel, ja si ho nesmierne vážim aj za jeho pôsobenie nielen v politike, ale aj mimo nej, ale mýli sa, mýli sa v tom, že, chvalabohu, keď 17,20 je motiváciou pre rodiča, aby poslal decko do školy a to sa tam niečo naučí. To decko sa reálne v tej škole nenaučí nič, pretože chodí len pre 17,20. To dieťa by malo chodiť do školy s cieľom sa naučiť a byť odmenené, aj rodič odmenený za to, že sa venuje dieťaťu, nejakým prospechovým štipendiom, nejakou dávkou viazanou na výsledky v škole a na minimálny počet vymeškaných hodín. To je podľa môjho názoru cesta, ktorou by sme mali ísť.

    Ako som už spomenul, neostanem vám dlžný ani list učiteliek z Dobšinej, ktorý rezonoval v našich médiách v júni koncom predchádzajúceho školského roka. My sme s kolegom pánom poslancom Kaníkom navštívili Dobšinú, boli sme sa pozrieť aj v tej škole a máme pozvanie navštíviť túto školu znovu a vidieť, v akej situácii je vyučovací proces tam, kde je tých rómskych detí naozaj v tej triede veľa, alebo detí z marginalizovaných skupín, alebo znevýhodneného prostredia, nazvite si to, ako chcete, kde to naozaj nefunguje a tí učitelia sú zúfalí a potrebujú pomôcť a prosia nás o pomoc.

    Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten list bude hovoriť omnoho lepším jazykom a lepšou rečou, ako to dokážem ja:

    "Vážený pán minister, tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás, obyčajných učiteľov, z ďalekého východu. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je to už na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. Náš list je, skrátka, reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a pozície učiteľov. V Bratislave, ďaleko od vašich obľúbených marginalizovaných a sociálne znevýhodnených skupín, nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť."

    Srdečne vás všetkých pozývam, ja sa do tej školy v Dobšinej chystám vybrať. Budem vás informovať, priatelia, kto má chuť, budem veľmi rád, keď mi bude robiť spoločnosť. Reálne poďme sa pozrieť na tvár miesta.

    "Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín, aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality ste mali možnosť poznať skutočnú situáciu. Nebudeme zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu.

    Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet vymeškaných neospravedlnených hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú a čo je horšie, idú negatívnym príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť. Rovnako ako dohováranie či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy.

    Nie je v našich silách a možnostiach hľadať a zbierať žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú. Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov.

    Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení. Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu a vyučovanie, nikdy nemali napísanú jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt. Nenosia si ani základné školské potreby. Je bežnou praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška, športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím, maximálne s chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17,20 eur," sme pri merite veci, "ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku.

    Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povinná a tiež aj to, prečo sú tieto financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva? Prečo sú títo ľudia systematicky a pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je?"

    Presne o tom je náš návrh zákona.

    "Zodpovední rodičia aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá sa nedá nazvať inak, ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou a tak ďalej. Vyslovene im spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto, lebo "doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba. Maximálny trest, ktorý rodičov postihne, je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú, a sociálne pracovníčky im robia slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov a tak ich môžu promptne speňažiť.

    O znevýhodnených cenách stravného oproti pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy za celý mesiac v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní, zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80, maximálne 3,20 v závislosti od veku a pracujúci rodič viac ako 23 eur. A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku, domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry.

    Opäť je otázne, prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť, prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti, ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi, ktorí sa paradoxne niekedy okato vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku. Školské pomôcky, ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú po dvoch dňoch po rozdaní zničené, polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny. Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený.

    Ani to sa však ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby. Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach, bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie najzákladnejšie hygienické návyky. Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však u nich nájdu.

    V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy suvenírov v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domov do tried domácich maznáčikov, ako myši, potkany či šváby.

    Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich socializácie nám nedá spomenúť stav v nultých ročníkoch, prípadne v prvých ročníkoch základných škôl. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná. Reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu, a to nielen v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli.

    Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Ony musia dobiehať šesť rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy. Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách je ich viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich.

    Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý prípravný ročník povinne", znovu priestor pre iniciatívu mojich kolegov, ktorí tak radi kritizujú to, čo sme zatiaľ zvládli a chceli urobiť my, "inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku a často ani počas svojej školskej dochádzky a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok. Vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie."

    Mohol by som tento strastiplný list čítať ďalej, lebo je tu ešte veľmi veľa zaujímavých vecí, ale možno pri niektorých iných návrhoch zákonov sa budem venovať ešte ďalším častiam tohto listu, ktoré už tak bezprostredne nesúvisia so školskou dochádzkou, pretože rád by som použil tieto vety a tvrdenia reálne z praxe, z terénu, dvoch pani učiteliek, ktoré v Dobšinej pôsobia v Základnej škole, na to, aby som dokreslil, že zrušenie dávky za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur je logickým krokom, pretože táto dávka je zbytočná, neplní svoj účel.

    Ak po prečítaní tohto listu si ešte niekto naozaj myslí, ako to povedal nedávno pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že tých 17,20 je na to, aby ten malý človiečik dostal šancu sa učiť, tak je na veľkom omyle. On žiadnu šancu nedostáva, tie peniaze sa strácajú niekde úplne inde a on prichádza nepripravený, hladný, často zavšivavený, v roztrhaných šatách, bez školských pomôcok, maximálne na jednu-dve vyučovacie hodiny, aby rodina dostala túto dávku a on dostal zlacnený obed. Taká je reálna situácia v našich školách, preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť, aby ste podporili tento poslanecký návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca reagujú s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť dve zásadné veci. Tento predložený návrh z hľadiska legislatívnotechnickej stránky nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a je zlý aj po vecnej stránke. Pripomínam, že podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok neupravuje zákon o službách zamestnanosti, ale zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého nárok na aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce a obcou alebo môže byť podľa osobitného zákona, samozrejme, vyšší územný celok aktérom. Ide o vykonávanie menších obecných služieb podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo o vykonávanie aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti.

    Z tohto dôvodu by úprava podmienok vzniku nároku na aktivačný príspevok mala byť upravená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Pripomínam, uchádzač o zamestnanie zúčastňujúci sa na aktivačnej práci podľa zákona o službách zamestnanosti nemá nárok na aktivačný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ale podľa zákona o službách zamestnanosti sa mu tento príspevok poskytuje vo výške sumy životného minima.

    Z uvedeného dôvodu je zmena rozsahu vykonávania aktivačnej činnosti podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti irelevantná vo vzťahu k nároku na aktivačný príspevok. Ak treba, ešte raz to zopakujem. Čiže je tento návrh zlý nielen po legislatívnotechnickej stránke, ale aj po vecnej stránke.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k legislatívnotechnickej stránke toho predloženého návrhu, ale k meritu veci, ktorú chce riešiť alebo má za ambíciu riešiť.

    Ja som rada, že pán poslanec Novotný vymenoval sériu starostov, ktorí robia dobrú robotu v rámci aktivačných prác. Ja by som k nim pridala možno ďalšieho, Vladimíra Ledeckého zo Spišského Hrhova. Faktom je, že sú aj takí, ktorí si cez aktivačné práce naháňajú voličské hlasy, to je jednoducho nespochybniteľný fakt. Faktom je aj to, že aktivačné práce nie sú dokonalým nástrojom, vôbec nefungujú tak, ako by mali, a ja si myslím, že ani ten poslanecký návrh nie je úplne dokonalý práve preto, že okrem právomocí, ktoré by mali byť podľa poslanca Novotného zvýšené, potrebujú obce zvýšiť hlavne prísun peňazí na to, aby mohli organizovať aktivačné práce, a to predovšetkým na koordinátorov a toto považujem v tom poslaneckom návrhu za nedotiahnuté.

    Okrem toho my najprv potrebujeme urobiť poriadok v dávkach v hmotnej núdzi tak, aby ľudia jednoducho mali záujem sa aktivizovať, a spolu s tým musíme urobiť poriadok vo vzťahu k čiernej práci. Tí ľudia jednoducho nechodia na aktivačné práce, pretože sú na fuškách a poberajú dávku v hmotnej núdzi, takže to je séria ďalších opatrení, ktorá sa na toto musí naviazať tak, aby to bolo naozaj účinné. Beriem to, že rušíte to časové obmedzenie pri aktivačných prácach. To je niečo, čo podporujem a my sme to tiež presadzovali v rámci návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a tiež sme podobným spôsobom chceli riešiť menšie obecné práce vo vzťahu k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti. Chcem povedať, že my to podporíme do druhého čítania, ale v druhom čítaní budeme mať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, lebo ak by to malo prejsť takto, tak to jednoducho bude bezzubé.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič.

  • Som rád, že aj kolegyňa Nicholsonová potvrdila moje slová o bezzubosti tohto návrhu.

    Pán poslanec Novotný, stále alebo znova ste opakovali, aj keď som dva- alebo trikrát k tomu reagoval, že som povedal, že všetci starostovia si robia biznis z aktivačných prác. Ak by ste ma počúvali a nesedeli si na ušiach, by ste počuli, že som hovoril o starostoch, ktorí umožňujú iba zapísanie sa pri aktivačných prácach a takýmto spôsobom si kupujú svojich voličov. V žiadnom prípade nie o všetkých. Veľmi dobre to podľa mňa viete a iba zneužívate, vytrhujete z kontextu, aby ste boli zaujímavý.

    Páčila sa mi vaša vetička o tom, ako ste robili reálnu prácu a nie prázdne kecy. A keď ste povedali o tom, že tá reálna práca bolo prestrihávanie pásky v Kecerovciach, keď sa odovzdávala kanalizácia, a prestrihávanie pásky, keď sa odovzdávala telocvičňa. To je veľmi reálna práca, gratulujem. Takýchto reálnych prác sa tu robilo už veľmi veľa, ale reálna práca nie je chodiť prestrihávať pásky, pán Novotný.

    A to, čo ste čítali, ten list učiteliek z Dobšinej, tak tam bola práve tá podstata, ale vy znova vidíte iba tú ľahkú podstatu, to jednoduché, to, čo sa veľmi ľahko dá urobiť a zrealizovať, a to, že zobrať 17,20, aj keď znova hovorím, ja vám ten návrh podporím, lebo ono tá filozofia je dobrá, len hovorím, že idete po tom najjednoduchšom a to vyčítam SDKÚ, že si kladiete príliš nízke ciele a SDKÚ je dnes už takýmto spôsobom iba odvar z toho, čo SDKÚ niekedy bola, kedy sa nebála ísť do problému do hĺbky.

    Ale v tom liste ste presne čítali, že najväčší problém je, že decká prichádzajú do školy nepripravené, lebo jednoducho nemajú škôlku. A keď vy poviete, že, jasné, ale vy sa najprv musíte porozprávať so starostami v obciach, aby to vlastne, či to vedia zabezpečiť, tak takéto rozprávanie so starostami už robíte 22 rokov, politici na Slovensku. Ale práve to je ten problém, že tu musí prísť štát, intervenovať, postaviť škôlky a nenechávať to na obce, lebo obce to nikdy neurobia.

  • Ďakujem Vilovi Novotnému, že prečítal ten list, lebo ten odráža tú realitu. Naozaj by sme mali pozerať na to, čo je skutočné, čo je reálne, nie to, čo sa odohráva v tejto sále, ako si tu vymieňame niekedy naozaj nie dôstojne svoje názory.

    To ma privádza aj k tomu, čo spomenul pán Mikloško vo svojom vystúpení. Tu nejde o to - zrušiť príspevok, tu ide o to, že tento príspevok, tak ako je v zákone zachytený, je protiústavný. My môžme spraviť to, že ho nahradíme a náš zámer je nahradiť tento príspevok tak, ako bol na začiatku vymyslený, to znamená prospechovým štipendiom. To je podstata návrhu a tam smeruje aj to, aby to nebolo za to, že to dieťa príde na jednu hodinu do školy a robí tam bordel, ale aby to dostávali tí, ktorí sa správajú dobre, učia sa dobre a tak ďalej atď.

    Bolo okritizované aj to, čo sme zaviedli vlastne, čo som ja zavádzal, tie školské, teda obedy a školské pomôcky. Určite to bolo nami motivované ako pomôcť, ale aj tu vidno, že treba hľadať nejaké ďalšie cesty, ako upraviť, aby to opäť bolo motivačné, aby to nie každý mohol mať a tak to zneužíval. Ale hľadajme to spoločne, hľadajme to vecne a takýmto spôsobom sa na to pozerajme.

    Takisto to tu zaznieva od Igora Matoviča hlavne, možno, Igor, ty sa už cítiš ako súčasť vládnej väčšiny, pretože len vláda môže dávať komplexné riešenia, pretože má na to dostatočnú podporu. Poslanecký návrh a opozičný poslanecký návrh takú ambíciu nemôže mať. Politika je umenie možného...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Je to šokujúci a určite pravdivý príspevok od pána poslanca Novotného, aj to, že prospechové štúdium je alternatíva, je múdre, určite je to protiústavné, keď niekoho pozitívne diskriminujeme, iného nie. Len mne sa zdá, že to, čo tam bolo popísané, sa skôr týka mládeže vo vyššom veku, v puberte, netýka sa nejakých detí z materskej školy alebo prvých ročníkov, kde tam je dôležité, aby začali, aby chodili, aby sa niečo naučili, no.

    Ja poznám situáciu v detských domovoch, kde je až 90 % Rómov, no, v reedukačných centrách, to sú vlastne polepšovne, väznice, je ich tiež veľká väčšina. Potom po osemnástke odchádzajú do života a není sú absolútne na to pripravení. Tam tiež medzi nimi sú väčšinou Rómovia, ktorí len daj, daj, daj, a nič. Čiže tento problém je zložitý.

    Ale my tu viníme nie tie deti, ktoré svojím spôsobom za to nemôžu, že sa tam narodili, ale viníme skôr rodičov alebo dávame tresty potom tak, že padajú na hlavu detí. Nedávno mi jeden svedok hovoril, že bol v nejakej rómskej chatrči, kde už deti išli spať, asi 5-6 detí dokola spali a hlavami dnu a chrbtami von. A že prečo? Pretože sa boja potkanov, ktoré tam v noci budú behať.

    No, čo urobíme ďalej, a to pán poslanec Novotný nepovedal, keď tých 17,20 zoberieme, a teda ja, čo konštruktívne urobíme ďalej, aby sme situáciu zlepšili? Základ všetkého je vzdelanie, rodina v prvom rade, tá tu zlyháva, škola, vidíme, že tiež zlyháva. Ja myslím, že cirkev je dôležitá a cirkev málo sa v tomto smere angažuje, ale sú fantastické príklady. Nedávno som bol pri Klčove, kde nejaký kňaz poľského pôvodu má zázračné veci, saleziáni na východe tiež majú, Malé sestry Ježišove, Fukolta v Brezne a tak ďalej, žili medzi nimi a dosiahli veľmi veľa. Čiže u nás by malo byť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    K pani poslankyni Tomanovej. Ja si myslím, že ten návrh je vecne dobrý, ale po legislatívnej stránke sa môžme o tom rozprávať, či tam treba, alebo netreba ešte niečo doplniť.

    Takisto aj pani poslankyňa Nicholsonová hovorila o tom, že v druhom čítaní, ak bude zákon v druhom čítaní, ja som optimista, že bude, bude treba možno ešte niečo dopracovať. No ale veď o tom je tento návrh zákona, diskutujme a hľadajme vecné riešenia, aby to dobre fungovalo v praxi. Veď ani pán poslanec Kaník, ani ja netvrdíme, že sme vševediaci a vieme všetko vyriešiť týmto návrhom zákona. Práve naopak, je dobré, že je tu tento návrh zákona, že dneska o tom diskutujeme a že máme priestor, kde dávať konkrétne pozmeňovacie návrhy.

    K pánovi poslancovi Matovičovi. Ja sa do týchto invektív nebudem púšťať. Hovorí o tom, že je to bezzubý návrh, to je jeho pohľad na vec. Ja som sa snažil vo svojom vystúpení povedať len toľko, že aj vláda Mikuláša Dzurindu, aj vláda Ivety Radičovej robila konkrétnu, reálnu prácu aj v rómskych osadách, aj v obciach, kde žije veľká rómska komunita. A pán poslanec Matovič sa môže vysmievať tomu, že sa niekde podarilo postaviť pre rómske deti telocvičňu alebo odkanalizovať a doviesť vodovod do rómskej osady. Ja sa tomu nesmejem, to je výsledok práce. Také výsledky práce má napríklad aj náš starosta Edo Vokál za SDKÚ - DS v obci Lipany. Uvidím, aké výsledky práce bude mať pán poslanec Matovič. Po dvoch rokoch zistil, že je to problém, momentálne všetkých za všetko kritizuje, uvidíme o dva roky, aké bude mať on výsledky, či sa mu aspoň jeden vodovod podarí niekde dotiahnuť do jedinej jednej rómskej osady. Držím mu palce. A budem mu tlieskať.

    Čo sa týka pána poslanca Mikloška, myslím si, že odpoveď je jednoduchá: motivácia. Vtedy bude mať táto dávka zmysel, ak bude za málo vymeškaných hodín a nejaký dosiahnutý prospech. Vtedy budú motivovaní aj rodičia, aj deti, aby sa na školu pripravovali.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán Peter Pollák, ktorý už raz stratil poradie a nenachádza sa tu. Takže poprosím, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, jeden prihlásený, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, čiastočne skúsim aj dopovedať to, čo som nestihol povedať, lebo sme boli na tom výbore a nebolo mi celkom umožnené to dokončiť.

    Je alebo nie je jedno - začnem takou otázkou rečníckou -, že kto predkladá zákon? V zásade není to jedno, alebo nie je to jedno, lebo tam pripúšťame, predsa len sme aj politici, takže nie je to celkom jedno kto a potom aj že kedy, ale potom si témy, ktoré si zaslúžia, by som povedal, že viac pozornosti alebo širší pohľad, čiže nie taký ten konský, klapkovitý, ale taký širší, hej, že proste širšie, väčšie témy, ktoré si zaslúžia iný prístup. A verím, že sa zhodneme v tomto parlamente na tom, že rómsky problém touto témou určite je. Hej? Čiže tu by som naozaj ten prístup menil a možno až v nejakom treťom, štvrtom, piatom slede pozeral, že kto ten zákon predložil, a v prvom slede pozoroval, o čom hovorí.

    I keď zrovna Kaník, no tiež to mohol niekto menej problematický, ale nevadí, hej. Naozaj to tá veľkosť je v tom, že aj keď to teda predložil pán Kaník, hej, čo je teda echtovný súper, hlavne pre vás, pre vládu, ale v tom by mala byť tá vaša veľkosť, že napriek tomu, hej, že aj keď Kaník, že si viete prekročiť, a teraz to neberte osobne, čiastočne v tejto veci aj svoj tieň. Ja verím, že vy ho viete prekročiť, ste však viazaní aj niečím takým, ja to rešpektujem, to k politike plnohodnotne patrí, ako stranícka disciplína. A tu chcem povedať, že prečo pre túto chvíľu by sme mali proste mať ten pohľad predsa len širší, že naozaj tá veľkosť byť v tom, že byť veľkí pre danú chvíľu je tuná úplne namieste, aby sme my z tohto rómskeho problému neurobili Coca-Colu. A toto tu tak mierne začínam, a mi ide z toho taká mierna obava pre mňa, začínam identifikovať, že uchopenie toho problému a predstavovanie sa stáva proste Coca-Colou alebo Apple verzus Samsung, kde vlastne, keď by ste sa chceli k tejto téme nejakým spôsobom vyjadriť, tak je potrebné zaplatiť licenčný poplatok na ministerstve vnútra.

    Viete, takto, takto to naozaj, naozaj nemôže fungovať a verím, že sa k tomu nejakým spôsobom dopracujeme, že proste oprostíme túto pozíciu. Naozaj dneska má SMER jedinečnú šancu začať to, čo všetci vieme, že treba a už dávno sme mali, dnes máte jedinečnú možnosť proste aj vystúpiť, vyjadriť sa, bolo to z vedenia vašej strany prezentované, že nie je s tým problém, proste všetci vieme, že je problém, problém existuje, chceme ho riešiť. Problém jediný, ktorý, zdá sa, je iba to, že vy ho chcete riešiť 15. 10. o desiatej. Ale, viete, ten problém môžme riešiť dneska, zajtra hlasovaním. Netreba čakať do 15. 10. o desiatej, naozaj nie. To chcem apelovať, že naozaj neznížme to k tomu, hej, jak 12. 12. 2012, také tie termínové. A naozaj sa mi to k tomu blíži, že tu už treba počkať do 15. 10. o desiatej. Viackrát som to niekde zachytil, že proste a je to mimoriadne dôležité. Nie je to dôležité. Dôležité je to, že síce to predložil Kaník, ale je to vecne príslušné k rómskemu problému, tak sa treba k tomu postaviť čelom, lebo jednoznačne to všetci potvrdili, že je to pravdou. Sám pán minister hovoril pri prezentácii, proste aj tých uvádzaní o tom, že pán Pollák bude splnomocnenec, hovoril o tom, dokonca vypichol to, že vlastne deti dostávajú príspevok za to, že chodia do školy, a tú absurditu toho. Však tu je zákon. Teraz je tu zákon, ktorý hovorí o tom, že proste to treba riešiť.

    Viete, potom mi povedzte, v dobrom, že aký to je signál, alebo čo to je vlastne, keď vlastne tento zákon tu je, ktorý pán minister pomenoval, a neprejde. A potom, viete, potom ľudský pochop začína ťahať za kratší koniec. Ja viem, že argumentačne sa to bude nejak dôvodiť typom, že sa to pripravuje koncepčne a bla-bla, pardon, bla-bla-bla je nič oproti tomu, čo tu zaznelo doobeda. Ale toto bla-bla naozaj je tu veľmi často, že pripravujete riešenie a také a hentaké, ale ono to riešenie bude pozostávať z týchto drobných častí, kde jedna je tu na stole. Teraz je tu, pred dvomi hodinami tu bola druhá časť, a to novela stavebného poriadku, a za nejaké dve-tri hodiny príde tretia časť, zákon o odpadoch, ktorého som mimochodom predkladateľom, ktorý tiež vlastne stvorí to puzzle, na konci ktorého, keď ho zložíme, tak pomôžeme vyriešiť, pomôžeme zlepšiť situáciu, ktorá je naozaj, naozaj katastrofálna.

    Spomínal som to teda, ešte to zduplikujem, že je to mimo misu, keby sme sa dopracovali k tomu, že pán minister vnútra Kaliňák prezentoval ten problém, že ho cíti, vidí, lebo on to vypichol, a tuná by sme toto nepodporili. Ja... Musím si to, lebo som povedal možno narýchlo viac, jak som chcel, aby som sa neopakoval moc. Ale k tomu pánovi ministrovi, lebo on je, myslím si, že v tejto veci, myslím si, že v tejto veci kľúčovou postavou na to, aby sme proste ten problém naozaj skúsili riešiť a skúsili riešiť tak, jak sa má, to znamená prierezovo cez politické strany. Aby sme si nerobili z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, ale aby sme naozaj našli riešenie, kde vlastne každý povie, no čo mohol, ako mohol, tak pomohol, s čím prišiel, keď sa to vyhodnotilo, že je správne, prešlo.

    Ale ináč z pohľadu taktického, však vám to pomôže, však vám to riedi zodpovednosť. Tým, že vlastne necháte prejsť proste návrhy, ktoré nie sú celkom populárne, tú vašu zodpovednosť čiastočne riedi a nepreberáte ju plnú. Tiež aj z pohľadu nejakého, by som povedal, taktického nastavenia to nie je úplne zlé.

    Načo čakať, ja by som sa tak chcel spýtať pána ministra a v zásade odpovedám aj na vašu otázku, že chcete plnú zodpovednosť, ale od 15. 10. o desiatej. Viete, ja normálne nerozumiem tej absurdite, že prečo 15. 10. o desiatej. Načo čakať? Ja si myslím, že kľudne, pán minister, môžte dať nejaký pokyn, hej, aby sa tento zákon, tento konkrétne, ale aj tie, čo som spomínal, pustili ďalej. A viete, čo môže nastať? Vy keď ho nepustíte ďalej, tak v konečnom dôsledku, keby sa niekto tomu venoval, možno bude, možno nie, ja neviem, tak úplne vás obludne rozkryje. Rozkryje proste tú, nazvem to možno moc expresívne, ale takú úbohosť v tom, že teda máte to a držíte si to, máte tú Coca-Colu, prišlo vám potvrdenie z patentového úradu, že to proste nechcete pustiť, že vám to rozkryje to, že vec, ktorú vy predstavíte o mesiac neskôr, ste mesiac predtým nepodporili. Lebo viete, tá pohnútka, prečo ste to nepodporili, je dosť nízka, politicky bude možno pre niekoho, ale bude dosť nízka, tak aj ľudsky, že to bude akože nízke. Lebo však chceli ste to tam mať zapichnuté, že je to vaše? A je to v konečnom dôsledku aj dosť trápne, hej. Lebo ono pravdou je, že keď ľudia sú deficitní v nápadoch, tak ten akýkoľvek si hýčkajú tak, že sú úplne upnutí naň, hej, až-až chorobne. A to je není znakom nejakej schopnosti, to by som povedal znakom nejakej neschopnosti, lebo tých, viete, keď máte nápadov za kýble, tak jeden hore-dole nevadí, hej. Čiže tá veľkosť je v tom, že nevadí, okej, vybrali sme sa na ťažkú cestu riešenia rómskeho problému, prvý, kto prišiel, no zrovna Kaník, ale nevadí, no čo už, hej, ale že proste, proste riešime to, čo sme deklarovali. To ako sme to deklarovali, tak to robíme.

    Ja si myslím, že nie celkom pán minister vnútra, poviem to tak, je asi informovaný o celej tejto zvláštnej zhode náhod. Viete, my si môžme, ja nechcem byť nejaký fatalista, a že, ale ja nehovorím, že niektoré veci sú aj také, že znamením, hej, že ono je to také zvláštne, znamenia, hej, že znamenia sú rôzne. To, že sa v júli o tom nerozprávalo, teraz sa o tom rozpráva, minulý týždeň sa prezentovalo za veľkej slávy niečo, za tri dni máme inú slávu na juhu Slovenska v blízkosti hradu, ktorý vyhorel, že proste tie nastavenia sú také, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak povie, že zvláštna zhoda náhod, hej, že zvláštna zhoda náhod, že sa takto nejakým spôsobom zoskupilo - a čo s tým?

    Čiže je dosť možné, a teda ja budem veriť, že pán minister ani nevie teda, že takáto náhoda nastala, že zrovna Kaníkov zákon tu prišiel, preto je možno dôležité ho o tom informovať. A to chcem vlastne aj nejakým spôsobom, ak viete, prípadne posuňte ten signál, že ja verím, že by sme sa možno vedeli vzchopiť a boli schopní pre túto vec aj viacerí poslanci zísť, ak by nás pán minister prijal, že by sme mu vysvetlili teda, že proste nastavenia sú také, aké sú, všetko hrá do karát, môžme začať, netreba čakať, môžme začať.

    Takže toto by malo byť aj zmyslom toho môjho vystúpenia, že návrh by sme v dohľadnej dobe, teda sa ohlási u pána ministra, ale hrozí jedna vec. Nám hrozí jedna vec, že my to tu dneska o piatej, budeme o tom hlasovať a pochováme to. A to je vec, ktorá v zásade bude aj, keby niekto sa moc o to zaujímal, bude to ťažké obhajovať, že trebárs aj pre vás, ja vám chcem pomôcť, hej, že proste vám bude ťažko obhajovať, že prečo ste sa do toho nepustili, lebo vy síce poviete, že pripravujete to komplexne od pätnásteho, a keď si to niekto rozmení na drobné, no pozri, jakí sú to upnutí ľudia na seba, že im svetlo kamery vymenili za rýchlejšie riešenie problému. Viete, že tam potom by niekto, keby sa niekto moc nad tým zamýšľal, takú tú určitú malosť by tam v tom našiel. Otázka stojí, že či vám to vadí, alebo nevadí.

    Čiže ja by som aj potom teda v zásade, budem dávať aj procedurálny návrh, hej, aby sme odložili hlasovanie o tomto zákone, ale to musím dať asi samostatne, aj procedurálny návrh sme odložili, hlasovanie aj o zákone, ktorý riešil nelegálne stavby, práve kvôli tomu, aby sme to dneska nepochovali, hej, aby sme ich dneska nepochovali, oddiaľme to o dva dni, dajme to dajme tomu na štvrtok o jedenástej, to hlasovanie. Máme dva dni čas na to a verím, že vládna moc vypočuje hlas niektorých poslancov a bude ochotná s nimi o tom rozprávať, že zrovna zhoda náhod je taká, aká je, že už je niečo z toho, čo v zásade sa bude riešiť, už je tu v parlamente. A keď niekto nebude vedieť, jak z toho vykľučkovať, že či z toho chcel urobiť Coca-Colu, alebo nechcel urobiť Coca-Colu, tak povie okej, ideme do toho.

    A môže, a to teraz dávam na zváženie, my hovorme aj o iných veciach. My hovorme aj o veciach, že to, čo som spomínal, že pri tom hrade, ktorý vyhorel, bude niekto demonš..., tá demonšt..., to, čo tam bude, ja neviem, čo to vlastne bude, ale to, čo tam bude, bude demonštráciou toho, ktorá bude dokazovať našu neschopnosť. Už aj čiastočne moju, štvormesačnú, hej.

    Čiže našu neschopnosť veci riešiť, to bude proste takým silným signálom a my, my v zásade znova, keby sme sa pohybovali v rovine nejakých fatálností, tak povieme, že zrovna vidíte, čo čert nechcel, alebo aká je tá náhoda zvláštna, že zrovna teraz tu je zákon alebo návrh zákona, ktorý môže dajme tomu odpustiť veľa barrov z pretlačenej fľaše. Natlakovaná fľaša, ktorá je tesne pred prasknutím, máme jedinečnú možnosť poslať signál vo forme malej tlačovej správy, že v parlamente prešiel do druhého čítania návrh zákona, ktorý bude niečo vylepšovať, všakže, a je to ako ináč prezentovať, všakže, ale ten signál by zaznel. Zaznel by v tom, že, áno, niečo tam schválili, že už sa tomu, odpustili by sme prudko z pretlakovanej nádrže. Alebo opačne to môžme povedať, keby to niekto prezentoval, tak povie, neodpustili z pretlakovanej nádrže. A o to práve je dôležitejšie v sobotu tam ísť.

    Čiže, viete, to sú, dôsledky rozhodnutí našich sú ďalekosiahle, hej, a takýchto malých hier, ktoré sú častokrát, by som povedal, nízke, môžu mať až fatálne a neviem aké následky. Čiže táto hra, že či urobíme z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, mali by sme ju odmietnuť čo najskôr a jednoznačným signálom toho, že sme to odmietli, je to, že pustíme zákony, ktoré už hovoria o tom, ktoré budete musieť riešiť. Celý zákon, novela o odpadoch, ktorá, zhodou okolností som predkladateľom, hovorí o, on sa môže kľudne, tento zákon, volať novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Kľudne by mohol mať takýto druhý názov. Lebo, viete, riešiť problém skládky na Dobrovodského susedov dvore môžte síce aj tak, že si dáte štyri kamery a hovoríte o tom, že idete riešiť, čo dvadsaťdva rokov nikto neriešil, ale musíte pre tento prípad, musíme otvoriť zákon o odpadoch, jednoznačne, lebo tú skládku nevyriešite nejakými proklamáciami. Toľko proklamácií, vzletných vyhlásení bolo na mraky. Keď chcete riešiť skládku smetí a potkaniu farbu na Dobrovodského dvore, musíte otvoriť zákon o odpadoch. No teraz je tu, za dve hodiny, za tri sa dostane na rokovanie, presne to rieši, hej. Čiže to je znova tá vec, znova ten signál, ktorý vlastne vy vypustíte alebo dáte.

    Apelujem, a teda dám na zváženie, aby to tu nepôsobilo že nejaký tlak, ale že keď teda chcete odmietnuť to, aby teda Dobrovodský, že bola tu jedna možnosť, je tam aj určitá taká politická zodpovednosť, prosím vás, nevracajte tú loptičku, že pripravujete komplexné riešenie. Kašľať vám na celé komplexné riešenia, pokiaľ si neuvedomujete to, že proste hovoríme o niečom, čo není schopný objať nikto z nás. Tento problém sme schopní objať len v tej určitej ťažko vydobytej, nechcem povedať, jednote, aby to tak komunisticky nezaznelo, ale schopnosti uznať, že je to nevyhnutné a že je čas, a čert to ber! A nech vám to zriedi aj tú zodpovednosť, lebo veľa tých opatrení nebude. Viete, nikto nebude také, že, hosana, ruky hore, že super. Veľa bude aj populárnych, niektoré nie, a keď by sme chceli hrať čestnú hru a proste ten obrovský balvan začať teda lámať na kúsky, tak pustite alebo pustime k tomu balvanu, každý, kto proste vie s tým balvanom pohnúť. Lebo keď vy budete mať tú ambíciu, že iba vy s ním viete pohnúť, tak je dosť možné, že vás ten balvan privalí a nič z toho nebude.

    Čiže naozaj poslednýkrát to poviem a budem už aj končiť, nerobte z rómskeho problému Coca-Colu. Nerobte z toho problém Apple verzus Samsung. Proste to je trápne, to je smiešne. Viete, to jak niekde bolo, po internete chodilo, že pomaly chladnička, že Apple zažaluje výrobcu chladničiek, lebo aj chladnička plus-mínus má tvar ako iPhone. Viete, čiže aj tuto aby sme sa s nejakými absurditami nedostali, že kedy, kto vlastne, ako téma, lebo však pätnásteho, magický dátum, to už bude, 15. 10. o desiatej.

    Čiže ten návrh, teda budem zmierlivý a veriť, že pán minister vnútra nie celkom vie, že teda má možnosť začať, čiže verím, že sa niekto ešte pridá, že budeme mať chuť mu to povedať, že je čas.

    A procedurálny návrh teda bude v tom, že odloženie hlasovania. Vážení kolegovia, naozaj vás chcem, myslím, že to nie je, preboha, tak veľa, hej, že odložiť hlasovanie o tomto zákone a o tom predchádzajúcom na štvrtok o 11.00 hod. Máme čas, máme čas si to nechať prejsť hlavou, že čo s tým. To není až tak veľa. Čiže očakávam naozaj, že už keď v tomto nie, ja už neviem potom, v čom má zmysel vôbec tu vystúpiť a niečo povedať. Apelovať na niekoho, snažiť sa, nejakú energiu vydať, hej, hovoriť, že čo má zmysel, nemá zmysel, aby sme si nezobrali tie posledné ilúzie, čo ešte tu v nejakom človeku sú, že proste, že niečo má zmysel. Toto má zmysel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie sa prihlásili s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Mám taký pocit, že asi ste buď nerozumeli, alebo nechceli rozumieť tomu, čo som povedala v úvode, ale dovolím si ešte poznamenať, že vykonávanie aktivačnej práce podľa § 52 alebo podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti nie je pracovným pomerom. Uchádzač o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje tejto aktivačnej činnosti, je počas jej vykonávania stále vedený ako uchádzač o zamestnanie.

    Navrhovanou úpravou, ktorú teda predkladajú poslanci, by uchádzači o zamestnanie vykonávali aktivačnú činnosť viac ako 20 hodín týždenne, čo predstavuje rozsah polovice ustanoveného platného pracovného času a viac. V prípade potreby zabezpečovania činnosti v takomto rozsahu by bolo potrebné potom podporiť vytváranie pracovných miest na riadny pracovný pomer pred vykonávaním aktivačnej činnosti alebo akýchkoľvek verejnoprospešných prác.

    Ďalej si dovolím uviesť, že cieľom aktivačnej činnosti je podpora udržiavania pracovných návykov, t. j. získania praktických skúseností pre trh práce, aby sa mohol umiestniť teda na trhu práce. Tak ako som už uviedla, uchádzač o zamestnanie je počas aktivačnej činnosti stále vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. A mám za to, že zrušením časového obmedzenia pre vykonávanie aktivačnej činnosti by sa znížila motivácia uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne zamestnanie, ako aj motivácia obcí vytvárať riadne pracovné miesta na zabezpečovanie potrebných činností.

    Ďalej si dovoľujem uviesť, ďalšou chybou predloženého návrhu je to, že tento návrh zákona tvrdí, že nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vážení, to nie je pravda. Treba si uvedomiť, že keď sa zmení, tak ako ste to navrhli, tak vlastne až dvoj-, až trojnásobne sa zvýši, narastie počet uchádzačov zaradených o zamestnanie a bude mať samozrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Hlina, ja som vás pozorne počúval, hovorili ste o Coca-Cole, Samsungu, Apple, dvakrát ste to zopakovali. Nehovorím, že ste mali zlé vystúpenie, ale sa mi zdalo, že to vaše vystúpenie je trošku iné ako vystúpenie predsedu vášho klubu, takže neviem, kto je u vás najväčší odborník na rómsku problematiku. Ja som očakával hlavne vystúpenie nového splnomocnenca vlády pre rómske komunity, lebo tento zákon nepochybne s tým súvisí. No a bolo oznámené aj z predsedníckeho stolu, že dvakrát stratil poradie, takže sa tomu trošku čudujem. Pán Peter Pollák ešte ani poriadne nezačal vykonávať funkciu splnomocnenca vlády, je aj poslancom Národnej rady a myslím si, že by si mal vybrať, čo chce robiť, a naozaj som presvedčený, že jeden mandát stačí. Pán Hlina, čo si myslíte vy o tom?

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. No nemyslel som si, že pre nejakých 17,20 tuná bude taká vojna ako v parlamente. Ale naozaj treba vôľu nielen z jednej strany, ale zo všetkých strán, aby sme hľadali to riešenie. Tak ako predrečník to hovoril, že v drobných veciach by sme sa mali ako posúvať a z drobných vecí vyskladať tú mozaiku. Toto je tiež jeden z navrhovaných zákonov, ktorý by mohol zapasovať do tejto mozaiky. Ja si ho viem predstaviť, že by som podporil, aj ho podporím, aj keď nie je to naozaj dokonalé. Ale skutočne to, aby sme sa nepretláčali, že čia je to agenda, či SDKÚ, Obyčajných ľudí, ja neviem ešte ďalšie politické strany, aby sa tuná zapojili, ale treba načrtnúť rómsku problematiku, na ktorú kontinuálne by nadväzovali všetky vlády, a naozaj riešiť to zodpovedne.

    Na rómsku problematiku, myslím si, že ešte tuná nevyrástol ako človek, ja som povedal, že ak taký tu bude, sám navrhnem mu udelenie Nobelovej ceny za vyriešenie rómskeho problému. Ale nemáme podceňovať aj také tie dielčie pokusy o riešenie tejto problematiky. Naozaj je to celospoločenský problém, pred ktorým si nezakrývajme oči. Tí poslanci, ktorí žijeme v regiónoch, kde tá rómska populácia naozaj má veľmi silné zastúpenie, uvedomujeme si, že je to takou natlakovanou nádobou, ako kolega to tuná spomínal. On to nedopovedal, ja to dopoviem, ale je to natlakovanou nádobou pred výbuchom. Skúsme tie ventily aspoň cez takého návrhy trošku povoliť.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ja len zareagujem teda, lebo kolega pán Pollák nemá možnosť to povedať, bola otázka, že kde bol a myslím, že dôvod je dostatočný. Mal stretnutie, pokiaľ to dobre poviem, s dvanástimi veľvyslancami o tom, že akým spôsobom sa bude riešiť rómsky problém. Tak len odpovedám kolegovi Přidalovi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľa sme si tu dneska povedali a naozaj to najdôležitejšie je, že poďme riešiť tento problém. Naozaj poďme uvoľniť aj to napätie a tú natlakovanú nádobu, ako tu bolo povedané, pretože ten tlak stúpa a potom môže byť neskoro.

    Sú tu návrhy zákonov, ktoré nevznikli preto, že dnes je to také. Tieto návrhy zákonov, veľmi dobre viete, ktorí tu sedíte, vznikli už dávno, a preto zaujímavým poznatkom pre mňa bolo, že pre niekoho je najväčší problém nie to čo, ale kto to predložil. No, povedal by som historicky tak, poznal som už viacej politikov, ktorí si mysleli, že na vybíjaní sa voči Kaníkovi si vybrúsia politické ostrohy a že niečo získajú, ale väčšinou nedopadli dobre z hľadiska politického. Takže ja neradím ísť touto cestou. Pozerajme sa na to, čo je podstatou veci, a ja k tomu naozaj ponúkam vždy otvorené ruky, dlane a dobrú myseľ k spolupráci.

    Pár poznámok konkrétne k tomu, čo tu bolo povedané. Často sa tu opakuje, že nekomplexný návrh, nekompletný, málo ambiciózny, bezzubý dokonca tu zaznelo z úst kolegyne Nicholsonovej. No, ťažko môže byť čokoľvek bezzubé, keď to posúva riešenie ďalej. Keď napríklad pri aktivačných prácach, o ktorých sa teraz bavíme, sa zmení systém, a že musí minimálne 20 hodín pracovať, to znamená, odvedie nejakú prácu, oproti formálnemu podpisu prezenčky, za ktorú zoberie 63 euro. No, nič to, ja by som žiaden návrh, ktorý naozaj posunie, aj keď o meter dopredu riešenie, neoznačil za bezzubý. Určite nie je dokonalý a určite nie je komplexný. Pretože naozaj z opozičnej lavice nie je možné ani realistické podávať komplexné návrhy s ambíciou, aby boli aj prijaté, aby boli akceptované. Veď naozaj to je úloha vlády v tom dobrom slova zmysle. My ju nijako nevieme nahradiť ani nemôžme nahradiť. To je zodpovednosť rezortných ministerstiev. A každý, kto si zamieňa alebo zabudol, alebo si nevšimol, že SDKÚ - DS momentálne nie je vládnou stranou, ale opozičnou stranou, a preto nemôže podávať komplexné riešenia, tak buď nerozumie celkom parlamentnej politike a vôbec mocenskej politike, alebo nechce úprimne tieto veci riešiť.

    Týmto návrhom zákona, ktorý tu prejednávame, škoda, že tu pána Mikloška nevidím, znova poviem a chcem to veľmi zdôrazniť, nie je cieľ zrušiť príspevok za školskú dochádzku bez náhrady. Cieľom je napraviť zjavne protiústavný stav, ktorý tu už bol popísaný, a nahradiť túto dávku dávkou, ktorá bude viazaná na konkrétne činnosti na dosahovanie dobrých výsledkov, aby sme pomohli ďalšou tehličkou, ďalším krokom sa dostať preč od toho stavu, ktorý bol dobre zachytený a na základe reálnych skúseností popísaný v liste učiteliek z Dobšinej, ktorý sme tu mali možnosť vypočuť.

    Nemôžem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou, keď hovorí, že to je nejak zle napísané. Zjavne si nerozumieme (povedané so smiechom), ale to v našom prípade asi nie je nič výnimočné, ale tak budem konkrétny. V tomto návrhu zákona sa jedná o to, že veta, ktorá v ňom je a ktorá hovorí, že človek, ktorý je zaradený na aktivačné práce, môže v rozsahu šesť mesiacov pracovať najviac - najviac - 20 hodín týždenne, nahrádzame tým, že minimálne 20 hodín. To je návrat k pôvodnému stavu. Takto aktivačné práce vznikli. Mne netreba vysvetľovať, čo sú aktivačné práce, veď ja som ich priviedol na svet a do života a celý tento systém rozbiehal. Viem veľmi dobre, na čo slúžia, viem veľmi dobre, že to nie je práca, ani nemá byť, ani nikdy nemala byť prácou a zamestnaním. Je to aktivita, ktorou si človek zvyšuje sociálnu dávku. Je to odpracovanie sociálnej dávky. Veď o tom stále hovoríme, že nemá byť zadarmo nič, ani sociálna dávka nemá byť zadarmo. Aj tá má byť podmienená aktivitou a činnosťou.

    Tu sme sa dostali k tomu, že významná časť sociálneho príjmu je viazaná na aktivitu, ktorú človek môže, ale nemusí získať podľa toho, či je aktívny, alebo nie je aktívny. Ale zároveň nemôže byť, že príde, podpíše sa a s cestou to má za hodinu a je to vybavené, ale naozaj musí odviesť v prospech obce kus dobrej roboty, tak ako sa to deje na mnohých miestach a tak ako sa to v omnoho väčšom rozsahu dialo, keď tento systém bol bez obmedzení. Preto rušíme aj to obmedzenie, že len pol roka, dvakrát pol roka ten človek môže pracovať a potom nesmie. Prečo máme zakazovať ľuďom pracovať, keď chcú a inú možnosť nemajú v danej lokalite? Toto je zmyslom zákona.

    Riešenia takéhoto zložitého problému naozaj musia byť, musia pozostávať z mnohých súčastí, z mnohých čiastok, tak ako zložitý stroj. Aj dnes je sociálny systém zložitý mechanizmus, ale funguje nesprávne, zle a niekedy úplne kontraproduktívne. Teraz ide o to, aby sme tie súčiastky, ktoré sú chybné, nahradili dobrými, ale zasa bude tých súčiastok veľmi veľa. Nebude mať jedno riešenie, jedno rozhodnutie, ale je potrebné zmeniť veľké množstvo zákonov, tak ako tu už bolo popísané, a v tom súhlasím s pánom kolegom Hlinom.

    To, že treba zaviesť povinné materské škôlky, je absolútne pravda, preto sme to mali v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády, pretože to dávno vieme. Ale tiež je pravda, ako kolega Novotný hovoril, že to znamená významné vyriešenie financovania celej tejto záležitosti. Treba k tomu pristúpiť. A to, že sme sa tým zaoberali aj v minulosti, dosvedčuje to, že sme zaviedli prospechové štipendiá, že sme zaviedli zadarmo školské pomôcky a školské obedy. Dnes aj toto sa ukazuje, že treba sa zamyslieť nad tým, ako to zlepšiť a zušľachtiť, aby to nebolo opäť zneužívané, aby to nebolo nefunkčné. A tak je so všetkým v sociálnom systéme. My neustále, my keď niečo spravíme, zmeníme, to neznamená, že sme vymysleli zázrak a ten bude fungovať naveky. My sa k tomu musíme neustále vracať a v zmysle toho úmyslu, aby sme tých ľudí viedli k aktivite, k zodpovednému správaniu, k výchove detí, k starostlivosti o deti, stále vylepšovať ten systém. Nie odmietať jedno riešenie, odmietať druhé riešenie, stále niečo búrať a stále všetko robiť odznova. Tak sa to naozaj nikam nedostane.

    A preto aj my hovoríme, áno, poďme, hľadajme, budujme, diskutujme, zapojme sa do toho všetci, ale nie je cestou sa teraz navzájom vymedzovať, monopolizovať si túto tému, hovoriť, kto je dobrý, kto je zlý, kto mal a kto nemal tento návrh zákona predložiť.

    Myslím si, že by bolo dobré naozaj zvážiť, dobre sa zamyslieť nad tým, ako pristúpiť k hlasovaniu. Sme len v prvom čítaní, ale teraz práve môžme ukázať celému národu, že táto téma stojí za to, zamyslieť sa nad ňou. A pretože viem, že politické rozhodovanie je niekedy komplikované, a je nás veľa dohromady, aby sme dospeli k nejakému jednoznačnejšiemu záveru, a keďže naozaj to je zodpovednosť veľmi vo veľkej alebo v rozhodujúcej miere na vláde a ministrovi vnútra, pozdáva sa mi ten návrh, ktorý predniesol pán Hlina, aby sme procedurálnym návrhom odhlasovali, že si dáme ešte, že sa na to vyspíme jednoducho, že sa porozprávame s ministrom vnútra, ktorý naozaj tu, z tejto tribúny, v tomto volebnom období povedal, že on takéto riešenia podporí. A keď ich máme na stole, tak keď sa máme držať ľudskej logiky, tak prečo ich nepodporiť a nevytvoriť priestor nato, aby sa o nich mohlo vecne diskutovať.

    Takže ja hovorím, podporme tento návrh. Vo štvrtok môžme odhlasovať tieto dva zákony. A uvidíme, aké nakoniec padne rozhodnutie, nikto z nás ho dnes nevie odhadnúť, ale dajme tomu šancu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. No, pôvodne som nemal v úmysle reagovať, ale táto zvláštna diskusia nedá mi nepovedať pár poznámok, pretože ja neviem, kam sme dospeli. A možno je to taká záchranná brzda, vo štvrtok hlasovať o tom, čo niekde sme tu nejakú zhodu veľkú nenašli.

    Z tejto diskusie mám naozaj taký pocit, že je táto naozaj momentálne aktuálna a náročná téma politicky zneužívaná a každý sa ju chce uzurpovať pre seba, aby sa niekde vo svetle reflektorov ukázal. Myslím si to z tejto diskusie. Či to tak je, nechám na posúdenie iných.

    Ale zároveň musím aj veľmi odmietnuť niektoré tvrdenia alebo náznaky tvrdení, ktoré tu odzneli, a to, že rodičovský príspevok je odmena za to, že dieťa má dieťa. No, nie je to odmena. To vôbec nie. To je sociálna dávka nato, aby to dieťa, ktoré sa narodilo, malo aspoň to základné, tí rodičia mohli kúpiť. Ja viem, že sa to zneužíva, mnohokrát, to mi je jasné. Tak vymyslíme niečo, aby sa to nezneužívalo, ale neničme to. To nie je cesta k tomu.

    Druhá poznámka, že starostovia nie sú schopní kontrolovať aktivačné práce a prostredníctvom týchto peňazí si kupujú voličov, bolo to už vysvetlené, že nie všetci, len niektorí. Bolo tu aj zo strany pani Nicholsonovej hovorené. Ja sa pýtam, ak ste za dva roky, vážené kolegyne, kolegovia, zistili, že sa to zneužíva, čo ste pre to urobili? Lebo vy to tvrdíte, nie my. Vy to tvrdíte, tak čo ste urobili? Komu ste to nahlásili, tých starostov? Na aké úrady ste išli a povedali, že tak tu sa zneužívajú tieto peniaze.

  • Prečo ste to neurobili?

    Tretia poznámka. Koordinátori berú peniaze na aktivačné práce. No tiež si nemyslím, že to tak je. A ak sa to niekde deje, tak to treba povedať, veď sú na to úrady zodpovedné. A, viete, mňa mrzí to, že tu mnohokrát možno neuvážene z úst poslancov vyjdú reči takéhoto charakteru alebo podobného, ktoré potom zľudovejú.

    Lekári berú úplatky. Politici berú úplatky. A niekto, všetko berie úplatky. To akože nie je dobré, lebo ľudia si to zapamätajú. Aha, však to poslanec povedal, že starostovia a koordinátori berú úplatky. To sem naozaj nepatrí. A ak, tak niečo konkrétne. A povedzte kto, kedy, čo a ako sa to bude riešiť.

    Viete, my sme tu mali, aspoň ja mám ten pocit za tých pár rokov, čo som tu, že tu z tohto kecpultu by sme mali hovoriť jasne a konkrétne o veciach, ktorým rozumieme. Čo chcem riešiť, ako chcem riešiť a s kým to chcem riešiť. A to je odpoveď aj pánovi Hlinovi.

  • Nebojte sa, my to nechceme riešiť preto neskôr, aby to bolo naše, ale aby to bolo iné. Aby to nebola Coca-Cola, ale aby to bola číra pitná voda, ktorá sa dá piť, a aby každý vedel, čo chceme riešiť, s kým chceme riešiť a ako chceme riešiť. A k tomu my naozaj pripravujeme sériu opatrení, ktoré za pomoci možno aj vaším alebo ďalších kolegov tento problém dlhoročný budeme riešiť.

    A úplne posledná poznámka. Pán kolega Novotný, no ja si neodpustím tu poznámku, ja som povedal kolegovi Kaníkovi, že to je taká prihrávka na smeč. Ja ako volejbalista si teraz trošku udriem. Tie listy, ktoré ste čítali, keby to povedal pán Kuffa alebo pán Pollák, alebo pán Hlina, noví poslanci, tak by som to zobral, akceptoval. Ale od vás, ktorý ste členom strany, ktorí desať rokov tu vládli, teraz povedať, že tak takto to na Slovensku vyzerá, sa mi zdá nefér.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie.

    Dámy a páni, mali sme hlasovať o prerokovaných bodoch, ale vzhľadom na to, že ma predkladatelia dvoch návrhov zákona páni poslanci Kaník, Frešo a Novotný, sú to zákony pod tlačou 148 a 149, požiadali, aby sme hlasovali o týchto návrhoch až vo štvrtok o 17.00 hod., nemáme o čom. (Reakcia podpredsedníčky NR SR: "O 11.00 hodine.") Ja navrhujem o 17.00 hod. Z veľmi jednoduchých dôvodov, aby ste si nemysleli, že niečo chcem zatajiť, ale vzhľadom na to, že viem, že ide o snahu ešte viesť dialóg s ministrom, a keďže je výjazdové zasadnutie vlády a príslušný rezortný minister nebude k dispozícii, až vo štvrtok, tak sa mi zdá rozumnejšie nehlasovať o 11.00 hod., ak chcete mať naozaj čas na dialóg s ministrom, a navrhujem o 17.00 hod. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže hlasovať nemáme o čom. Chcem vás ešte požiadať tiež v súvislosti s neprítomnosťou pána ministra financií, aby sme jeho body, ktorým je bod 77 Správa o makroekonomickom vývoji za prvý polrok 2012, je to tlač 167, a bod 78 Správa vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu na rok 2012, je to tlač 215, prerokovali vo štvrtok 27. septembra po hodine otázok. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať v rokovaní o programe, o bodoch programu 7. schôdze... Ešte, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, ja keď sme dostali taký Boží dar, že nemusíme hlasovať a rýchlo to tu skončilo, by som sa vás láskavo opýtal v mene tých všetkých nových mladých poslancov, že kedy táto skupina asi päťdesiatich ľudí dostane svoje notebooky. Ja zakaždým utekám so svojím USB kľúčom a tam čarujem, pozerám zákony. Čiže viete nejakú dobrú správu pre nás, alebo ešte nie?

  • Pán poslanec, s dôverou sa obráťte na svojho šéfa poslaneckého klubu, ktorý je súčasťou rokovaní poslaneckého grémia. A ostatné grémium a aj skupina zástupcov poslaneckých klubov riešila túto otázku minulý týždeň. Ale, samozrejme, tou dobrou odpoveďou je, že v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní a v lehotách, ktoré umožňuje s primeraným množstvom námietok a prípadných odsunov, sa možno dočkáte aj notebookov. Ďakujem pekne.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Poprosím teraz pani poslankyňu Nicholsonovú, keďže budeme rokovať v prvom čítaní o jej návrhu na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke, je to tlač 151, aby ho uviedla.

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím vás, pani poslankyňa.

    Dámy a páni, vyhlasujem päťminútovú prestávku.

    Prepáčte, to nemá zmysel, pani poslankyňa.

    Budeme pokračovať o 17.15 hodine. Poprosím tých, ktorí majú záujem o uvedenie zákona, aby zostali v sále, ostatných, aby radšej odišli.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 151.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som predniesť dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

    Touto navrhovanou právnou úpravou rozširujeme okruh podmienok na vydanie vodičského oprávnenia. V súčasnosti totižto neexistuje absolútne žiadne obmedzenie týkajúce sa minimálneho vzdelania na udelenie vodičského oprávnenia. Pre tých, ktorí si dávno-pradávno robili vodičské preukazy, len pripomeniem, že samotná skúška predchádzajúca vydaniu vodičského oprávnenia je relatívne náročná, a to nielen na testovanie technických zručností, ale aj na overenie vedomostí.

    Samotná skúška odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidlá pozostáva z dvoch častí. Tá prvá je vedomostný test, ktorý tvorí 27 otázok pozostávajúcich z overenia vedomostí nielen zo zákona o cestnej premávke, ale aj z rôznych vyhlášok, ktoré ho ďalej upravujú. Súčasťou tohto písomného testu sú aj praktické riešenia križovatiek. A podľa mňa je dôležité si uvedomiť, že osoby vykonávajúce túto skúšku z odbornej spôsobilosti majú na jej vykonanie obmedzený časový limit, a to v trvaní 20 minút bez možnosti predlžovania tohto limitu v tom teste. Z toho testu musia získať 50 bodov z maximálneho počtu 55 bodov.

    Prečo toto všetko hovorím? V reálnom živote sa totiž stretávame s nie malým počtom prípadov, kedy osoby bez toho, aby mali ukončenú aspoň základnú školu a bez reálnych základov ovládania čítania úspešne získavajú vodičské oprávnenia, mnohokrát s rôznymi pochybnosťami, a v takýchto prípadoch je aj zvýšené riziko korupčného správania pri žiadostiach o vydanie vodičského oprávnenia osôb bez schopnosti alebo so zníženou schopnosťou čítať. Nehovoriac už potom o tých obavách z toho reálneho života, že takéto osoby aj reálne potom vedú motorové vozidlo.

    Je potrebné si uvedomiť, že obsah týchto testov má hlavný účel, a to pripraviť budúcich vodičov na zodpovedné riadenie vozidla v cestnej premávke. Je preto veľmi dôležité klásť dôraz pri žiadateľoch o vydanie oprávnenia vodičského preukazu na ich vzdelanie, predovšetkým na ukončenie minimálne základnej školy. Určite nie je možné v tomto prípade hovoriť o radikálnom obmedzení prístupu k vodičským oprávneniam. Skôr sa budúcim žiadateľom dáva do budúcnosti motivácia na ukončenie aspoň základnej školy.

    Našou úpravou teda zavádzame povinnosť minimálneho vzdelania pre vydanie vodičského oprávnenia, a to dosiahnutie nižšieho stredného vzdelania, čo v praxi znamená ukončenie minimálne 9. ročníka základnej školy.

    V zmysle školského zákona sa ukončením nižšieho stredného vzdelania myslí úspešné absolvovanie posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešné absolvovanie 1. ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z 8. ročníka základnej školy, alebo úspešné absolvovanie 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, alebo absolvovanie 3. ročníka vzdelávacieho programu v praktickej škole. S podobnou právnou úpravou sa môžme stretnúť aj v zahraničí, napríklad pred pár rokmi zaviedli takúto úpravu v Maďarsku.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ja by som, odhliadnuc od tejto dôvodovej správy, ktorá je písaná takým tým, samozrejme, štandardným jazykom, chcela vyzvať ctené poslankyne a ctených poslancov, aby podporili tento môj poslanecký návrh, a to hlavne preto, že viem, čo tým riešim. Riešim tým to, aby deti, predovšetkým z prostredia rómskych osád, získali ďalšiu motiváciu na to, aby jednoducho sedeli v tej škole, aby riadne ukončili deväť ročníkov základnej školy, aby nám vychádzali minimálne so schopnosťou čítať, písať a pochopiť text.

    Nehovorím to len tak, hovorím to preto, že prešla som niekoľkými rómskymi osadami a musím povedať, že aj z rozhovorov, konkrétne s ľuďmi z osád, aj z rozhovorov s terénnymi sociálnymi pracovníkmi je úplne zrejmé, že v tých rómskych osadách je celkom takou mantrou získať vodičský preukaz a viesť motorové vozidlo. Takže si skutočne myslím, že pre budúcnosť by to mohla byť motivácia pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, aby sedeli v škole, aby riadne ukončili základné vzdelanie.

    Ďakujem.

  • Poprosím pána poslanca Hambálka, ktorý je určený gestorským výborom ako spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil svojím uznesením za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 151). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zbierky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ciele a zámery predkladateľa sú zrejmé z textácie predmetného návrhu zákona, ako aj z dôvodovej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 137 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub OĽaNO Peter Pollák a potom pán poslanec Igor Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Pollák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vyjadril môj názor k tomuto návrhu zákona.

    Vnímam tento návrh zákona ako ďalší v poradí návrh, ktorý, ktorého za cieľ je upútať, populisticky, záujem verejnosti a takto možno nejako obohatiť si svoje rady voličskej základne. Ak ktokoľvek myslí s rómskou problematikou, a nakoniec to pani Nicholsonová povedala, že teda prevažne ide o Rómov, ak ktokoľvek myslí to s rómskou problematikou vážne, tak má hovoriť o rómskej problematike ako komplexnej problematike a myslím si, že malá, veľmi nízka ambícia akéhokoľvek poslanca, ak chce vodičákmi zabezpečiť vyššiu kvalifikáciu, vyššiu úroveň vzdelania v rómskych komunitách, toto je málo ambiciózne pre poslanca. Ambíciou poslanca by malo byť úplne niečo iné a nie vodičákmi zabezpečiť vzdelanie v rómskych komunitách.

    Chýba mi tam, pani poslankyňa, logika v tomto vašom návrhu. Prečo? A ako budete ďalej pokračovať? Prečo teda bránite Rómom, aby mali vodičáky? Ak nájdete, ja žijem taktiež v reálnom živote ako aj vy, ak, a stretávam sa s Rómami a ja som nenašiel Róma, lebo ja som vyrastal v osade, ktorý by nevedel čítať a písať a zároveň mal vodičák. Ak mi takéhoto človeka nájdete, tak mi ho ukážte a doneste ho sem. A ak takéhoto človeka nájdete, tak ja poviem vám a aj vám všetkým, že toto nie je zlyhanie tohto Róma, ale zlyhanie policajta, ktorý mu tento vodičák udelil. A ak chcete takýto návrh predložiť, tak najprv riešte policajtov, ktorí, ktorí teda takýto lapsus vlastne dovoľujú.

    Čím budeme pokračovať ďalej? Budeme pokračovať tým, že na traktor budeme vyžadovať maturitu? Na autobus vysokú školu? A nebodaj na poslanca budeme vyžadovať ako vysokoškolské vzdelanie alebo profesorské vzdelanie? Ako budeme pokračovať? Je toto naša cesta? Ak áno, tak si to povedzme na začiatok.

    V každom prípade vytrhávať akékoľvek čerešničky z torty v podobe lacných, populistických riešení je síce veľmi účelné preto, aby sme teda získali priazeň čo najširšieho množstva voličov, ale pri rómskej problematike ako je to, je to nič. Je to vôbec nič.

    Prestaňme túto tému využívať populisticky, prestaňme teda využívať túto tému nato, len aby sme upútali pozornosť, a začnime konečne po 22 rokoch spolu, a je to úplne jedno, či to bude SaS-ka, Obyčajní ľudia, SMER, SDKÚ, vidím, že všetci máme nejaký záujem riešiť túto problematiku, tak poďme ju riešiť, ale nevytrhávajme v podstate, prosím vás, čerešničky na torte a nepútajme pozornosť médií len kvôli tomu, že, že teda sa snažíme obohatiť svoje rady.

    Vôbec nerobme to, čo robia divadelníci na Slovensku a ich účelom je teda na tejto téme povyrásť. Myslím si, že ste dosť veľkí nato, aby ste ešte teda, a nato, aby ste vyrástli, potrebujete iné témy. Táto téma nie je nato, aby ste vyrástli. Potrebujete mať iné témy, nie teda lacné, populistické rómske témy, na ktorých by ste sa mali zviesť.

    Áno, je potrebný komplexný prístup, ešte raz to zdôrazňujem, a tu nevidím žiadny komplexný prístup, tu vidím len to, že chcete, ako ste aj sama povedali, chcete motivovať rómske deti aj na to, aby sedeli v škole a dostali teda minimálne základné vzdelanie alebo pokračovali ďalej v štúdiu, aby si potom mohli urobiť vodičák. Myslím si, že to je neambiciózne, ešte raz zdôrazňujem, neambiciózne pre ktoréhokoľvek poslanca v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami šesť, osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Cicoň. Poprosím, zapnite pána... Áno, už je.

  • Ďakujem. Bohužiaľ, musím súhlasiť s tvrdením, že držiteľmi vodičského oprávnenia sú aj pologramotní vodiči. V regióne, kde žijem, sa často dostávam do situácie, keď vidím skúsených pedagógov, ako sa chytajú za hlavu a nechcú veriť vlastným očiam, keď vidia svojich bývalých žiakov, ktorí neboli schopní zvládnuť ani základné učivo základnej školy, ako riadia motorové vozidlo legálne. Myslím si, že dať takémuto človeku vodičské oprávnenie je to isté, ako dať mu zbrojný preukaz s nákupným povolením na zbrane.

    Tento problém, takisto súhlasím tu s pánom Pollákom, že tento problém musíme riešiť komplexne a nevytrhávať z kontextu, čiže. Okrem iného v predloženom návrhu zákona však vidím aj niekoľko takýchto nedostatkov, ktoré súvisia s realitou. Bohužiaľ, 9. ročník základnej školy končia aj žiaci špeciálnych tried, ktorí nemajú na to, aby sa naučili poriadne čítať a písať, takisto sa tam dostanú alebo skončia 9. ročník základnej školy aj deti, ktoré na to nemajú a dostanú sa tam iba vďaka tomu, že riaditelia škôl posúvajú vyššie aj takých len preto, aby sa zachoval minimálny počet žiakov v triede. A takisto aj chcem poukázať na integrovaných žiakov s mentálnym postihom, ktorí takisto sú schopní skončiť 9. ročník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Spomenul si dve veci: malá ambicióznosť a nekomplexnosť. Ja by som možno nevyčítal iba toto, ale ja som zažil za predchádzajúceho volebného obdobia jednu debatu nad tzv. cenzami vzdelanosti. Skôr si myslím, že tá argumentácia by mala znieť naopak, aby sme umožnili mať v rámci vzdelania aj to, že vodičáky majú, a skutočne tá výzva, ja sa s ňou stotožňujem, chcel by som vidieť človeka, ktorý dokázal prejsť testami a nevie čítať. Ako ja som sa s tým nestretol, ale v meste, kde žijem, je menšia komunita Rómov, aj keď je problémová, ale tuná riešime trošička inak problém, ako by sme mali. A to je, že aká vypovedateľnosť toho systému, ktorý máme nastavený v rámci testov, je, keď dokáže niekto tuná v parlamente tvrdiť, že sú ľudia, ktorí nevedia čítať alebo čítajú s nepochopením textu, a dokázali absolvovať testy, ktoré smerujú k vydaniu vodičského preukazu?

    Mne tento návrh pripadá tak troška, raz som ho zažil, tú debatu ešte ako člen SaS klubu, a bol to návrh z dielne pani Anny Belousovovej, ktorá chcela vzdelanostným cenzom zakázať, alebo teda aby kandidovali do komunálnych volieb ľudia, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a vtedy bol jednohlasne odmietavý postoj na tom klube SaS. A tým, že si myslím, že ja nejakým spôsobom liberálne hodnoty ctím, jeden z mála, takisto aj Peťo Pollák u nás v klube, tak aby sme nešli na nejakú rovinu návrhov Anny Belousovovej.

    Ďakujem.

  • Ja sa stotožňujem s pánom poslancom Pollákom, ktorý hovorí, že tento problém treba naozaj riešiť komplexne. Opäť použijem príklad z mojej praxe.

    V zariadení sociálnych služieb, kde pracujem ako riaditeľka, nastúpila na absolventskú prax rómska dievčina, ktorá absolvovala špeciálne odborné učilište pri Domove sociálnych služieb Hrabiny Nová Baňa. Čiže vieme, s akou kvalifikáciou prišla do praxe. Urobila si opatrovateľský kurz, absolvovala tri mesiace absolventskej praxe, potom pokračovala na dobrovoľníckej činnosti, a keďže chcela si udržať túto prácu, aby mohla dochádzať za prácou, to dievča si urobilo vodičský kurz, kúpilo si auto na splátky a normálne funguje, jazdí. A okrem toho poznám dievča, ktoré je absolventkou špeciálnej školy, kde ukončila osem tried, potom strojnícke učilište v Hliníku nad Hronom, dvojročné, a takisto táto Rómka urobila vodičský kurz na prvý termín. A verte tomu, že jej nikto z tých policajtov, ktorí boli na skúškach, nepomohli. A takisto pracuje v komunitnom centre a jazdí za prácou.

    Tu vidím trošku takú diskrimináciu. Pokiaľ by títo ľudia s takýmto nedostatočným vzdelaním, neukončeným základným vzdelaním, by boli naozaj ohrození, pretože musia často dochádzať za prácou. Či už sú to stavební robotníci, murári, ja neviem, tieto jednoduchšie profesie. Takže ja mám na to takýto názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Pollák, súhlasím s vami, že návrh je pomýlený, ale ja si myslím, že argumentovať s tým, že toto sa týka hlavne Rómov, tiež je pomýlené. Aj keď ja viem, že pani poslankyňa Nicholsonová to povedala. Lebo ja poznám veľa takých ľudí, ktorí vôbec s rómskou komunitou nemajú nič spoločné, neskončili deväťročnú základnú školu a vodičák urobili.

    Ale je vôbec pomýlené nejakým spôsobom naviazať na skončenie základnej školy možnosť získať vodičák. Však musí urobiť jednoznačne skúšobnú jazdu, musí testy a viete, že tam to je dosť prísne. Pokiaľ funguje systém, to znamená, že nemáte možnosť, prepáčte, to kúpiť, no tak to je absolútne jedno, aj keď by som to nemal povedať, či má ukončené základné teda vzdelanie, základnú školu, alebo nie. Preto ja si myslím, že takýto návrh podporiť sa ani nedá.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja si myslím, že celkom nielen vy, ale aj niektorí ďalší rečníci z nesprávneho konca uchopili tento návrh zákona. Veď tu predsa nehovoríme o tom, že kto má splniť aké podmienky, aby mohol, alebo cieľom tohto zákona, návrhu, nie je, že kto má splniť aké podmienky, aby mohol jazdiť. Ľudia sú tvormi podnetov a motivácií. Každý z nás prispôsobuje svoje správanie tomu, aké podnety a aké motivácie mu vytvára legislatíva a jeho okolie. A cieľom tohto zákona je motivovať tých, ktorí by inak základnú školu, ani základnú školu dokončiť nechceli, aby mali silnú motiváciu dokončiť si to vzdelanie. Je to osvedčený spôsob, ktorý funguje napríklad v Maďarsku a úspešne sa tam osvedčil. A nie je ani neznámy z nášho právneho poriadku. Veď my predsa máme veľmi úspešne implementované pravidlo, že ten, kto neplatí alimenty, môže prísť o vodičský preukaz a tiež nemôže viesť motorové vozidlo.

    To je o tom, aké motivácie my nastavíme na Slovensku pre mladých ľudí. A keď si jednoducho, a nielen určité skupiny, proste veľké množstvo tých úplne malých detí a rodičov, ktorí pri ich výchove nepristupujú úplne zodpovedne, nevážia to základné vzdelanie a majú kopec iných priorít, len nie dokončiť aspoň základnú školu, tak vytvorme pravidlo, aby sme tieto ich motivácie nejakým spôsobom upravili, aby dokončenie toho základoškolského vzdelania malo prednosť pred napríklad záškoláctvom a ďalšími neduhmi.

    A o tom je tento zákon - motivovať ľudí zo všetkých sociálnych skupín, aby sa venovali svojmu základnému vzdelaniu, tak ako motivujeme cez veľmi podobné opatrenie rozvedených rodičov, aby prispievali na svoje deti, lebo inak vodičský preukaz stratia.

  • Ďakujem. Pán Pollák, no, vyčítate návrhu, že nerieši rómsku problematiku komplexne, ale to ani nie je ambícia tohto návrhu. Je to, skrátka, jeden z mnoha návrhov a nedokážeme rómsku problematiku vyriešiť jedným jediným návrhom. To koniec koncov potvrdzujú aj samotní Obyčajní ľudia. Na ich stránke sa nachádza desať bodov, ktorými teda by sa mal tento problém zlepšiť.

    Nejak ste vyčítavo vraveli teda, že no snáď nechceme motivovať rómske deti, aby si ukončili základné vzdelanie, a to vodičským preukazom. No práve to, chceme ich motivovať a nikto netvrdí, že toto je komplexný návrh. Nie je najmenší problém prísť s návrhmi v zmysle "chceme svetový mier", typu "ambíciou štátu bude dieťa uplatniteľné na pracovnom trhu". Len veľmi ťažké je povedať, čo konkrétne, aké úplne konkrétne paragrafové znenia a pravidlá chceme zrealizovať, aby sa podarilo dosiahnuť ten cieľ bez vedľajších účinkov, bez nejakých nesprávnych motivácií a podobne. Takisto nie je problém povedať: "Štát upraví sociálny systém tak, aby nevznikali situácie, kde sa oplatí viac nepracovať, ako chodiť do práce." To je pekné, s tým budú všetci súhlasiť, lebo všetci chceme svetový mier, ale konkrétne to napísať do paragrafového znenia, to je veľké umenie.

    Tu teraz máme predložený návrh, ktorý konkrétne rieši jednu z mnoha situácií a za každú ďalšiu budeme my prví radi a budeme podporovať akékoľvek ďalšie návrhy. Veď problém na svete je, netvárme sa, že nie je, a toto je jeden z mnoha návrhov, akým ho vieme zlepšiť, alebo resp. vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, Richard Sulík čítal jeden taký pilier, že ambíciou štátu bude dieťa uplatniteľné na pracovnom trhu. A myslím si, že práve váš návrh je v rozpore s touto ambíciou. Reagujem na vás. Pardon, končím, prepáčte.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Pollák, mňa zaujalo v tom vašom vystúpení, tá časť, kde ste povedali, že nie je vhodné a nie je správne nejako populisticky si vyberať nejaké čerešničky na torte a populisticky ich využívať na zvýšenie svojej popularity. No, myslím si, že tu plačete na nesprávnom hrobe a mali by ste sa obrátiť úplne na iný klub, keď takéto niečo poviete.

    Dovolím si povedať, že strana SaS a Lucia Nicholsonová zvlášť, majú najkomplexnejšie spracovanú problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev. O tom svedčí aj to, že mnohé z tých čerešničiek na torte práve z tejto problematiky sociálne vylúčených spoločenstiev ste prevzali teraz do tých svojich opatrení, ktoré ste niektoré už nejakým spôsobom prezentovali.

    Chcem z toho miesta povedať, že my vám držíme palce. Aj ja osobne vám držím palce, aby ste boli úspešný v tej vašej nastúpenej ceste, v tej pozícii, ktorú ste prijali od strany SMER, a chcem sa veľmi korektne, úplne korektne spýtať a bol by som rád, keby ste mi odpovedali, či odstúpite, keď sa ukáže, že strana SMER vás používa iba ako štafáž. Lebo takéto je moje podozrenie, že len kvôli tomuto sa to udialo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Podľa mňa je problém v optike nazerania na ten môj poslanecký návrh. Kým vy ho chápete ako diskrimináciu, ja ho skutočne chápem ako motiváciu pre tie deti.

    Pán poslanec Pollák, hovoríte o tom, že môj návrh je tendenčný, ale ja mám pocit, že populistické a tendenčné je hlavne povedať úplne nesprávne, že my vodičákmi chceme zabezpečiť vzdelanie Rómov a že prečo bránime Rómom mať vodičáky. Prosím vás pekne, ja by som si to nikdy nedovolila tvrdiť, pretože na Slovensku je viac ako polovica Rómov plne integrovaných. Vy ste jedným z príkladov takýchto Rómov. Nikdy by som si nedovolila vás takýmto spôsobom urážať a ani nikoho urážať nechcem. Ja chcem motivovať tie deti, aby jednoducho mali o dôvod naviac, prečo zostať v tej škole. Takže to, čo ste vy povedali, považujem za urážku Rómov.

    Voláte po tom, že aby sme, po nejakej komplexnosti. Ja som sa predsa nikdy netajila tým, že tento môj poslanecký návrh nemá napĺňať nejakú komplexnosť. Tá komplexnosť spočíva v úplne niečom inom a to je o tom, o čom sme debatovali dnes takmer celý deň. To znamená, ja neviem, ilegálne rómske osady alebo vzdelanosť Rómov, alebo zamestnanosť Rómov v prvom rade.

    Hovoríte o tom, že máme začať spolu. Tak teda začnime. Ale ja sa opýtam, že ako čo robíte vy, prosím vás pekne? Lebo to nielen to, že ste teraz v parlamente, ale vy ste boli aj na úrade splnomocnenca v pomerne vysokej funkcii. Chcem sa opýtať, ako čo ste urobili? Pre mňa dnes vy len vpisujete ďalšie a ďalšie body do nejakého prevratného programu na riešenie rómskej problematiky, ktorý, ako s prepáčením, ja vnímam nič iné ako kompilát volebných programov jednotlivých politických strán, ktoré sú zastúpené v tomto parlamente.

    A ja vám, podobne ako kolega Galko, ja vám držím palce. My určite dobré veci podporíme. Ale podľa mňa je veľmi neskromné a veľmi populistické sa tváriť, že vy teraz prichádzate s nejakými prevratnými myšlienkami. Lebo to sú všetko myšlienky, ktoré už dávno niekto napísal.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Bugár, ja teda chcem len povedať to, že ja som reagoval na predkladateľa tohto zákona. Ja som teda reagoval na to, že pani predkladateľka povedala, že tento zákon má priamu súvislosť s rómskymi komunitami. Takže reagoval som na predkladateľa, preto som to spojil s rómskou problematikou.

    Pán Sulík, počkajte si na 89 alebo 90 bodov našej rómskej reformy a potom môžme hovoriť o konkrétnostiach a ja verím, že tie konkrétnosti, ak sa naplnia, tak dovedú tú rómsku problematiku oveľa ďalej, ako je to teraz.

    Pán Galko, ja plačem na pravom mieste. Plačem v slovenskom parlamente a neplačem pred dverami SaS. Ja plačem v slovenskom parlamente, aby sa touto témou zaoberal, a myslím si, že plačem na tom správnom mieste.

    A povedala to aj pani Nicholsonová, aj vy, pán Galko, prečítajte si náš volebný program a potom môžte hovoriť, či my sme od niekoho niečo odkopírovali. My napĺňame náš volebný program. V našom volebnom programe je presne to, o čom dnes rozprávame. Nechápem, ako ste prišli na to, že my sme od vás niečo odkopírovali. Nechápem. Vôbec nechápem. Ešte raz: vyzývam vás, aby ste si prečítali náš volebný program, až potom môžte rozprávať o tom, či my niekoho kopírujeme, alebo nie.

    Pani Nicholsonová, vy sa pýtajte sama seba, čo ste urobili v rómskej problematike. Vy ste boli tá osoba zodpovedná vo vláde, ktorá mala rómsku problematiku na starosti. To, že som ja bol pár mesiacov na Úrade vlády a ktorého ste odvolali, tak sa pýtajte najprv seba, čo ste urobili, a potom môžte zodpovedať aj na túto otázku, čo sa urobilo v predchádzajúcich dvoch rokoch v súvislosti s rómskou problematikou na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, dnes som si tuším ešte neurobil nepriateľa, takže pred minútkou ma jeden argument napadol, ale neodpustím si ho nespomenúť.

    Návrh, aby človek, ktorý chce vodičák, skončil základnú školu, mi pripadá rovnako absurdný, jak by sme od štátnej tajomníčky vyžadovali skončenie vysokej školy.

  • Čo sa týka tejto debaty, a myslím si, že ak hovoríme, že máme právo vyžadovať pre Rómov, aby mali skončenú základnú školu pre vodičák, mali by sme to isté, v tom istom duchu pozmeňujúcim návrhom vyžadovať od štátnych tajomníčiek, aby mali skončenú vysokú školu. Zároveň jedným dychom dodávam, že jedno aj druhé sa mi zdá absurdné.

    Bolo to tu spomenuté, že ten program nejaký, že pani Nicholsonovou, že je kompilát jednotlivých programov. Ja si dovolím, že kompilát v žiadnom prípade nie. Lebo v tom prípade by sa tam muselo vyskytnúť, v tých opatreniach, aj to, čo sľubuje SaS vo svojom programe. Konkrétne v programe na, teda pre sociálne vylúčené spoločenstvá, ako to nazývajú, alebo teda v rómskej reforme podľa SaS je napísané: "Zrušíme dávky v hmotnej núdzi a poskytneme prácu za odmenu na úrovni dnešnej minimálnej mzdy každému, kto chce pracovať." Hrdinovia. Chcel by som to vidieť tých 200-tisíc pracovných miezd za minimálnu mzdu vytvorených na Slovensku. Takéto veci sa ľahko píšu do programov a som rád, alebo teda nie že som rád, som nerád, že nevládnete, lebo vlastne mali by sme vyriešený problém nezamestnanosti na Slovensku, hlavne tej dlhodobej.

    Pán Galko to tiež veľakrát hovoril o tom, jak teda sme tu vykradli program SaS a asi ani raz si neprečítal ten náš. A teda najsmiešnejšie na tom je to, že vlastne my sme predstavili iba nejakých 10 pilierov a vôbec sme nepredstavovali konkrétne riešenia.

    Richard Sulík spomínal, že ambíciou štátu, že vlastne v tom jednom pilieri máme, že "ambíciou štátu bude dieťa uplatniteľné na pracovnom trhu". A práve podľa mňa v príkrom rozpore je tento návrh zákona. Jednoducho decko, ktoré do sedem rokov vychovávala osada, to blato v tej osade, čo som spomínal, ktoré potom príde na základnú školu bez akýchkoľvek pozitívnych vzorov u seba doma alebo vo svojom okolí, ledva prechádza tou základnou školou, lebo jednoducho na začiatku nerozumie po slovensky, kým začne chápať, už je tretí rok v škole, ale stále v prvom ročníku. A to decko nemá šancu skončiť základnú školu, lebo na začiatku ten štát zlyháva a nedá mu to, čo mu patrí, a to tú predškolskú výchovu. Jednoducho takéto decko uplatniteľné na pracovnom trhu je možno jediný nástroj, a to, že si urobí vodičák, možno horko-ťažko, ale urobí si ten vodičák a bude robiť možno nejakého pomocného šoféra niekde niekomu, možno traktoristu, a toto je presne práve, tento návrh je v tom príkrom rozpore. Možno ten vodičák je jediná vlastne profesia, alebo vodič, ktorú by to decko vlastne koniec koncov mohlo robiť, ale my mu takýmto návrhom ideme tú jedinú vlastne profesiu, jediný chlieb z rúk potenciálny, kde by mohol pracovať, vziať.

    Ja si naozaj nemyslím, že by sme mali mať ambíciu teraz všetkých ľudí hodiť do jedného vreca a povedať, že keď nemáš skončenú základnú školu, tak nie si dostatočne zrelý na vodičák. Ale mali by sme sa pozerať na to, že či ten človek, ktorý ten vodičák robí, či vie naozaj čítať. A písať. Čo potrebuje pri urobení tej skúšky. A niekto sa to naučí v druhom ročníku, niekto v štvrtom, možno niekto v ôsmom, ale prečo by mala byť akurát hranica skončenia základnej školy? Na vodičák to určite nie je potrebné.

    A argument, ktorý tu povedal Martin Chren, ktorý to pekne povedal, všetko v poriadku, cieľom tohto zákona je motivovať ukončiť si základnú školu, ale zároveň jedným dychom dodáva, veď pozrime sa na Maďarsko, tam to úspešne funguje. Ale však vy vo vami predkladanom materiáli, vo vašej dôvodovej správe píšete: "S podobnou právnou úpravou sa môžeme stretnúť aj v zahraničí, napríklad len minulý rok podobnú podmienku na získanie vodičského oprávnenia zaviedli aj v Maďarsku." Čiže Martin Chren hovorí, že tam to úspešne funguje, že motivujeme decká na skončenie základnej školy, a zároveň píšete vo vašom návrhu, že od minulého roku to funguje v tom Maďarsku. Tým pádom ako môžme vidieť, že to úspešne funguje v Maďarsku, keď to iba rok tá podmienka je platná? Figu borovú tam môžme vidieť. Jednoducho budeme to vidieť za pár rokov, či táto podmienka zaberie, alebo nezaberie.

    Ďalší, podľa mňa taký zvrátený, predpoklad je jeden, že keď si myslíme, že tak, ako ste to napísali, tak v podstate to decko by teoreticky mohlo prepadnúť jedenkrát. Ak prepadne viackrát ako raz, tak už nemá šancu si skončiť to základné vzdelanie. A tu je vlastne trošku taký logický problém. Ak si myslíme, že prváka, druháka, tretiaka, alebo osem-, deväť-, desaťročného chalana budeme motivovať, že on si bude uvedomovať, že ja musím sa dobre učiť teraz v prvej, druhej, tretej triede na to, aby som skončil deviaty ročník, aby som mohol mať vodičák, tak je to choré. To je tak, jak teraz keď budeme hovoriť ľuďom, že sporte si na dôchodok, lebo za tridsať rokov budeme mať lepší dôchodok. Ako veľmi-veľmi málo ľudí bude takýmto spôsobom pozerať do toho budúcna alebo na tie svoje výdavky v súčasnosti, aby si sporil za tridsať rokov na dôchodok. Dupľom deti v osadách, ktoré sú naučené žiť zo dňa na deň, tak ako ich rodičia, tak ako ich živé príklady, ktoré majú doma. Títo ľudia žijú zo dňa na deň. Pre nich motivácia, niečo za desať rokov získam, absolútne nič nehovorí, a tým pádom bude absolútne neúčinná. Kým začne nad tým rozmýšľať, bude mať možno trinásť, štrnásť rokov, ale dovtedy tri, štyri razy prepadne, a tým pádom nikdy v živote nebude mať vodičák. V podstate jediné remeslo, ktoré v rukách mohol mať.

    Čiže váš návrh vyslovene by išiel z týchto ľudí urobiť už úplne nepoužiteľných ľudí na pracovnom trhu a vlastne jedinú prácu, ktorú by mohli vykonávať ako vodiči niekde, kde, priznajme si všetci, asi okrem naozaj, okrem toho čítania a písania netreba nič iné, keď sme není mentálne zaostalí, tak túto jedinú profesiu, ktorú vlastne v rukách by mohli mať, tak im chcete zobrať. Inak povedané, váš návrh zvyšuje sociálnu odkázanosť týchto detí z tých dôvodov, ktoré som doteraz spomenul, a zväčšuje v podstate počet ľudí, ktorí by do budúcna boli zavesení na sociálnom systéme a odkázaní na sociálne dávky, lebo by sme im tú jedinú profesiu z rúk zobrali.

    Ja viem, dá sa tam pozrieť na to tak, ako sa vy snažíte prezentovať, že to je pozitívna vlastne motivácia, však pomáhame tým deckám, aby dokončili tú školu. Ale ešte raz vám hovorím pri tom, ak nezačnete riešiť tie deti od začiatku, naozaj od tých troch rokov podchytiť tú výchovu, a keď tie deti, nezačnete im dávať od malička nejaké pozitívne, iné vzory, tak jednoducho deťom, ktoré vychováva blato v osadách, ktoré prídu zo základnej školy domov do osady a nemajú žiadne jednoducho pozitívne vzory a do školy chodia iba kedy-tedy, lebo teda mama povie, že musí, tak tieto decká žiadnym vodičákom motivovať k ničomu nebudete. A, opakujem, zoberete im v podstate jedinú možnosť, jako by sa možno v budúcnosti reálne mohli zamestnať.

    Preto si neviem predstaviť podporiť tento návrh, ktorý je síce na prvý pohľad ľúbivý, populistický a vyvoláva pocit akože spravodlivosti, v mnohých ľuďoch určite a v absolútnej väčšine spoločnosti, ale myslím si, že každý z nás, kto ten problém vidí trošku zo širšia, tak si uvedomuje práve tie následky, ktoré môže spôsobiť, ktoré som tu spomenul.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Nicholsonová, samotný návrh zákona, aj keď...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prosím vás, reagujte na pána poslanca Matoviča.

  • Ďakujem pekne.

    V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Matovič, chcem povedať, že som znepokojený rovnako ako on z dvoch dôvodov. A to teda z dôvodu toho, že vy ako liberálna strana, aj keď hlásate a máte to aj vo svojom programe, čo najširšie možnosti uplatnenia sa kohokoľvek na trhu práce, v tomto návrhu zákona to priamo popierate. A čo je najhoršie, popierate to u skupín obyvateľstva, ktoré inú možnosť skrze získania vodičského preukazu nemajú.

    Znepokojený som ale aj z toho dôvodu, že v návrhu zákona obviňujete nepriamo ministerstvo vnútra z akéhosi protikorupčného správania a z toho, že sú vodičské preukazy vydávané na základe nejakých, ako to vy opisujete, pochybných konaní. No ja si myslím, že to tak nie je. A ak chcete predchádzať riziku zvyšovania dopravných nehôd u osôb, ktoré nemajú základné vzdelanie, tak vám môžem povedať, že nezávisí schopnosť viesť osobné motorové vozidlo iba od vzdelania, ale aj od prirodzených ľudských, nie ľudských, ale technických zručností.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. V podstate ja plne súhlasím s vystúpením alebo s väčšou časťou vystúpenia pána poslanca Matoviča. Naviac by som dokonca dodal ešte to, že úplne tento návrh ide od reality. Som toho názoru, že ten problém, že máme skorumpovaných skúšobných komisárov, poprípade niekoho v polícii, a dostávajú vodičské preukazy ľudia, ktorí jednoducho sa nevedia naučiť tie testy, alebo nevedia čítať a písať, sa rieši miesto toho, aby sa naháňali, alebo teda trestnoprávne vyviedli, vyvodili zodpovednosť a dôsledky pre skorumpovaných komisárov, sa rieši takýmto návrhom, ako je predložený, že radšej zavedieme teda minimálne vzdelanie na udelenie vodičského oprávnenia. Podľa môjho názoru mi to pripadá dosť zvrátené. Ak budeme takto všetko riešiť, takýmto spôsobom korupciu pri niečom tým, že tí ľudia, ktorí s tým nič nemajú, za to potom zodpovedajú, tak to ďaleko nedotiahneme a bude to tu zaujímavo vyzerať. Možno ako v Kocúrkove.

    Dovolím si však ešte upozorniť na jeden fakt. Už v tomto parlamente bol jeden poslanec, ktorý kvôli tomu, že ženy spôsobovali dosť nehôd, tvrdil, že ženy majú chodiť po krajnici na aute v pravom pruhu. Myslím si, že tento návrh sa dostáva do takej istej kategórie.

  • Ďakujem. Ja by som sa vyjadril k spomenutej nekomplexnosti návrhu. Ja samozrejmé, že nemôžeme jedným zákonom vyriešiť celý komplex problémov, povedzme v tomto prípade, ak by sme išli k tomu, tak celú rómsku problematiku. Skôr myslím si, že pri tej komplexnosti ide o to, že to má napríklad dopady v oblasti školstva. Neviem, SaS-ka je veľmi silná v ekonomickej oblasti. Nie som si celkom istý, či by sa nebolo dobre pozrieť aj na tú školskú, máte tam predsa pána Osuského, pána Poliačika, pozrieť na súvislosť, kde je problém. Že vy síce dávate podmienku a chcete akože motivovať, alebo aj dobrý úmysel máte motivovať tých ľudí, len ja tam vidím tiež, podobne ako Igor, problém v tom a ešte špecifický ako učiteľ, že škola nie je povinná, keď niekto prepadne, nechať ho ďalej pokračovať vo vzdelávaní, keď dokončí desaťročnú povinnú školskú dochádzku. To znamená, že prejde desať rokov, povedzme dvakrát prepadne, a je proste von z toho. A nemá žiadnu šancu, aby mu to niekto umožnil, čím tým ľudí vlastne vyšachujeme z hry.

    Preto by som bol za tú komplexnosť v tom slova zmysle, že ak teda tento návrh má byť účinný, treba ho prepojiť aj s tým, že v prípade záujmu potom ten človek má možnosť to nejak opraviť. Pretože naozaj odvolávať sa na motiváciu povedzme dvanásťročného dieťaťa chlapca a jeho povedzme nezodpovedných rodičov, pretože toto najčastejšie býva príčinou toho, že dieťa hlavne nielen vedomostne, ale sociálne nezvládne základnú školu, tak by malo byť to, že keď ten človek potom v dospelom veku dozreje, zmení zmýšľanie, zmení prístup k životu, tak aby mal možnosť túto chybu napraviť. Hoci by ho to aj niečo stálo, ale mal by tú možnosť. Myslím, že tento návrh, práve v tomto mu chýba teda komplexnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som sa chcel spýtať, podobne ako ty, ak teda je vyjadrením volebného programu strany SaS tento návrh, tak som, mierne povedané, skeptický, pretože odvolávajúc sa na náš volebný program, kde Peťo Pollák má čo povedať do toho, a keďže sme spolu zostavovali presne túto stať, ktorá pôvodne s jeho návrhom mala okolo dvadsať strán, a do volebného programu, ktorý je aj zverejnený, sa dostali niektoré základné tézy, ktoré sú veľmi konkrétne. Tak sa mi zdá, že je veľmi nekolegiálne a až, neviem to iným slovom nazvať, ak mám byť mierny, ak niekto tu ide hovoriť o eklektickom vyberaní nejakých tém, ktoré Peťo pomenovával už počas mohutnej debaty, ktorú sme zrovna nad volebným programom, ktorú mnohí z našich ľudí, ktorí sa tej tvorby zúčastnili, označovali, či nejdeme až cez hranicu toho, že rómsky problém máme skutočne čím riešiť.

    Chcem ešte podotknúť jeden fakt a to je ten moment, ktorý si hovoril častokrát aj počas volebnej kampane, a to je ten, že sme jediné zoskupenie ľudí, ktorí mali nejaké politické ambície, a jediným hnutím, ktoré posunulo Róma na zvoliteľné miesto na kandidátke s úplne jasným zámerom, že identifikujeme problém Rómov, ako rómskych komunít, ako za obrovský problém na Slovensku. A preto si myslím, že akékoľvek obviňovanie z vykrádania volebných programov je úplne nemiestne a absurdné, ako si povedal v úvode svojej reči.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tu tak sedím s takou malou dušičkou, že čo sa bude diať, lebo keď by teda že vodičák takto, tak aby sa aj mne niečo nestalo, lebo ja som tu, že nemám vysokú školu.

  • Smiech v sále.

  • Čiže dosť tak teda opatrne sledujem, že ako sa to bude vyvíjať, či náhodou aj na mňa nedôjde, že čo tu vlastne robím. Takže som v tomto vcelku opatrný.

    Pravdou však je, že ja som moje vzdelanie položil na oltár vlasti, hej, že som v štvrtom ročníku poľnohospodárskej odišiel kvôli tomu, že som sa moc zahĺbil do revolúcie, ale, a tých diplomov, ktoré potom sa dali získať, by som mal do pol skrine.

    Ale to chcem povedať, že ak to Peter povedal, a Peter to dobre povedal a naozaj je v jednoduchosti krása, že ak má negramotný trebárs aj Róm alebo aj Neróm vodičák, tak to je chyba, chyba toho policajta. Takže to naozaj je podľa mňa kľúčové, čiže niekde inde je chyba.

    Takže tejto debaty, nie som s ňou úplne komfortný, lebo tak ak je za to, že má negramotný človek vodičák, zodpovedný policajt, tak za to, že trebárs ja som tu a nemám vysokú školu, ani vy, tak za to je zodpovedný volič, hej, tak to by sme nejak nemali asi nechať tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, môžem reagovať aj naozaj fakticky, môžem povedať o tom, že človek na Slovensku si môže kedykoľvek počas celého života dokončiť svoje základné vzdelanie. Môžme debatovať o vedomostnom alebo vzdelanostnom cenze ako podmienke pre kandidatúru niekam, ale to som si istý, že by neprešlo, pretože aj zástupcovia nového SZM v tých laviciach tam hore určite vedia, že by to ich socialistický libling Martin Schulz nemohol byť predsedom Európskeho parlamentu, keďže nemá ani len maturitu.

    Ale v skutočnosti chcem poukázať na niečo iné. Igor, ja tu celý deň počúvam hašterenie sa o tom, že buď niečo vynašli Obyčajní ľudia, nejaké koleso, alebo je to vždy zlý návrh, a ako to absolútne nie je príklad konštruktívnej politiky.

    Ale čo ma už naozaj, naozaj dostáva doslova do vývrtky, keď vidím určitú zákernosť, neslušnosť, neokrôchanosť a nevychovanosť. Ešte pochopím, keď zaútočíš na niektorého zo svojich kolegov od chrbta, aj keď to považujem za nanajvýš zákerné a nanajvýš hnusné, ale čisto z tej slušnosti a z určitej džentlmenskosti sa musím zastať mojej kolegyne, na ktorú si zaútočil v úvode svojho prejavu, čisto preto, že sa jednoducho musím zastať ako ženy, pretože to sa jednoducho v slušnej spoločnosti a medzi chlapmi, ktorí majú odvahu, to nazval tvoj kolega potom, to sa jednoducho nerobí.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Takže začnem od konca.

    Martin, ja to zopakujem, napriek tomu, že mi hovoríš, že by som, že sa to nerobí. Mám reagovať na všetkých, ktorí na mňa reagovali, takže, prosím vás, nevyrušujte. Ja som povedal, že je rovnaká logika tohto návrhu, ktorý predkladá kolegyňa Nicholsonová, ako keď vyžaduje pre Rómov na vodičák, aby mali skončenú základnú školu, ako kebyže vyžadujeme pre štátnu tajomníčku, aby mala skončenú vysokú školu. Na tom nie je nič zlé. Zato, že to akurát sa týka pani Nicholsonovej, a zato, že je žena, by som to nemal povedať, potom asi rovnako ona by sa nemala vyjadrovať k Rómom, lebo teda by to asi nebolo slušné v krajine, ktorá je tolerantná z liberálnej strany, ktorá hovorí, že má rada menšiny. Tak asi by ani nemala spomenúť, že ide tu robiť nejaký bič na Rómov, aby si oni, tí ľudia, ktorí nechcú študovať, si urobili nejakú základnú školu. To je rovnako neslušné od kolegyne Nicholsonovej, jako to bolo odo mňa, ale ja som zároveň jedným dychom povedal, že nesúhlasím ani s jedným, ani s druhým prístupom, ale povedal som, že toto mi to pripomína.

    Vyjadril by som sa potom už iba ku kolegovi Martvoňovi a Lojzovi Hlinovi. To si myslím, že to je problém, že vy ste to zobrali jednoducho z druhej strany. Vy tu hovoríte, argumentujete tým, že konkrétne teda, že je mnoho prípadov v reálnom živote, kedy osoby bez toho, aby mali ukončenú aspoň základnú školu, a bez reálnych základov ovládania čítania úspešne získavajú vodičské oprávnenie mnohokrát s rôznymi pochybnosťami. Peter Pollák to spomenul, že takého človeka v reálnom živote nestretol, že veľmi rád by ho videl, ale to, čo povedal Martvoň aj Hlina, je to, že ak takýto problém nastáva, tak riešte tých ľudí, ktorí porušujú zákon, a porušujú zákon pravdepodobne policajti, ak by takýchto ľudí cez nejakú skúšku pustili, ale nie ten človek, ktorého ten policajt pustí. A preto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Mne sa skutočne strašne ťažko reaguje na to, čo tu všetko odznelo, lebo je to scestné a to je nepochopenie toho, čo ja tu predkladám. Ja tu nejdem, ja tu nehovorím o tom, že idem cez toto trestať policajtov, ja tu nehovorím o tom, že je to nejaký bič na Rómov, to si povedal ty, Igor, a musím ti povedať, že pre mňa to predstavuje urážku Rómov. Pretože ja už som tu povedala, že máme v tejto krajine viac ako polovicu Rómov, ktorí sú plne integrovaní a to sa ich vôbec netýka. Ja som poukázala na to, že chcem týmto krokom dať viacej motivácie pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, aby sedeli v tej škole, aby dosiahli to základné vzdelanie, aby sa riadne naučili čítať a písať s pochopením, ale netýka sa to, samozrejme, iba ich, týka sa to všetkých ostatných.

    Takže opäť poukážem na to, že to je chybné nazeranie. Vy máte chybnú optiku, ktorou nazeráte na tento môj poslanecký návrh zákona. Ja to chápem ako silnú motiváciu pre tie deti, ja viem, o čom rozprávam. Ja som neorganizovala žiadne Tour de Roma, ja som si prechádzala rómske osady ešte ako novinárka kedysi dávno, kedy som naozaj pozerala na to s istým nadhľadom a objektívne hodnotila tie veci, nijakým spôsobom ich nepolitizovala. Proste tam nebol populizmus ani nič, takže ja si dovolí tvrdiť, že ešte stále mi zostal zdravý úsudok, čo teda nemôžem povedať o vás.

    Všetci tu voláte po nejakej komplexnosti. Ja tiež volám po komplexnosti, ale vy si uvedomte, že my tu voláme po komplexnosti 20 rokov a neurobili sme ale absolútne nič a dnes tu celý deň sedíte a hovoríte o čiastkových riešeniach a jednoducho vy ich šmahom ruky zmetiete zo stola. Už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby deti sedeli v škole, už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby nám nevznikali ďalšie ilegálne osady. Už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby sa ľudia zúčastňovali vo väčšom počte na aktivačných prácach. Všetko ste zmietli zo stola.

    Tak potom po akej komplexnosti vy voláte? Komplexnosť je iba to, čo prinesiete vy z vašej koalično-opozičnej kuchyne? Mne sa to bridí, vážení! Akože toto je presne tá politika, ktorú nechcem robiť, a toto je presne to, prečo sa mi hnusí sedieť v tomto zákonodarnom zbore. Vy tu večne len tliachate.

  • Ruch v sále.

  • Mňa sem riadne zvolili občania, pani kolegyňa, takisto ako vás, takže prosím vás, aby ste to nespochybňovali.

    Pán Pollák, ktorý tu už nie je, pýtal sa veľmi konkrétne, že čo sme urobili my na ministerstve. Ja vám presne poviem, čo sme urobili my na ministerstve, nesedeli sme tam so založenými rukami. Urobili sme reformu dávok v hmotnej núdzi, pripravili sme zmenu zákona č. 5 o službách zamestnanosti, pripravili sme legislatívny zámer k zákonu o sociálne vylúčených spoločenstvách. Taký zákon tu nikdy v živote nebol v tejto krajine, preto sme išli do legislatívneho zámeru k zákonu. Ten zákon mal ambície riešiť prakticky až od kolísky až po hrob komplexne problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev. Riešili sme tam vzdelávanie, riešili sme tam zamestnanosť, riešili sme tam zdravie, riešili sme tam sociálne bývanie, riešili sme tam povinnú predškolskú výchovu pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. To je to, o čom ste pol dňa tu rozprávali, ale iba rozprávali. My to máme aj napísané, nech to pán Richter vytiahne zo šuplíka, nech to láskavo predloží v paragrafovom znení. To je komplexnosť. Pripravili sme pilotný projekt IP kariet, kde sa nám dobrovoľne hlásili obce. Darmo sa usmievaš ironickým úsmevom, pán Matovič, pretože toto je vec, ktorá je hotová na ministerstve. Prešlo to do výberového konania. To výberové konanie mohlo byť úspešné, nebyť zmeny vlády. Pripravili sme Národný projekt terénnej sociálnej práce, pripravili sme Národný projekt komunitných centier, pripravili sme zmenu zákona o SPO, deti do 6 rokov mali byť v profirodinách. Aj toto rátam pod opatrenia, keď voláme po komplexnosti v súvislosti so sociálne vylúčenými spoločenstvami.

    Priamo na pána Matoviča, na jeho diskusný príspevok. Hovoríš o tom, že my tu teraz budeme musieť hľadať nejaké zamestnanecké pozície pre ľudí, ktorí tým, že nebudú mať vodičák, zostanú nezamestnaní. Náš, alebo teda môj poslanecký návrh nemá žiadne prvky retroaktivity. My tu nikomu nejdeme brať ten vodičský preukaz. My to chápeme ako motiváciu do budúcnosti pre deti, aby sa jednoducho snažili viac v tej škole, aby si ukončili základné vzdelanie. A ak to ten, kto je dnes dieťa, bude chcieť v dospelosti pracovať a nakoniec sa zamestná, tak my tým len sledujeme to, aby tam bol zamestnaný s vyšším vzdelaním, ako má dnes. Pretože to vzdelanie považujem za nedostatočné a na tom sa dúfam zhodneme.

    A nakoniec teda ja musím povedať, mne tu kolegovia posielali SMS, aby som nereagovala na tú tvoju poznámku o mojom vzdelaní. Ja som vedela, že pravdepodobne sa neubrániš nutkaniu a proste kopneš si. Len ja musím povedať, že ja chodím sem na tie schôdze, ja sa tu zúčastňujem na rozdiel od iných, nechodím iba na hlasovania, chodím a riadne tu sedím, prichádzam s faktickými, prichádzam s jednotlivými návrhmi zákonov, nepovedala som iba na úvod pri ustanovujúcej schôdzi parlamentu, že sľubujem, myslím si, že si plním ten svoj mandát, tak ako mnohí z tých aktívnejších poslancov to robia. A ja sa ťa chcem opýtať, že aký je rozdiel medzi mnou a vzdelanejšími kolegami? Možnože iba ten, že nebúcham topánkou po stole alebo nesypem kolegom striekačky na hlavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie reagovali piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, je pravda, že na úbohé hádzanie striekačok zozadu netreba mať vysokú školu, ale vysoká škola nezabráni týmto úbohostiam, to sa, Lucia, dá s tebou iba súhlasiť.

    Ja by som chcel povedať ale jednu inú vec, ktorú považujem za podstatnú, lebo si myslím, že odznel tu argument, a teda skúsme sa vrátiť do tej vecnej roviny, odznel tu argument, ktorý, si myslím, že nie je správny, že keď napríklad piatak, ktorý má 10 alebo 8 rokov, nie, 8 rokov nebude mať, 10 alebo 12 rokov, že ja chápem, že on nebude myslieť na to, že v osemnástich si nevie spraviť vodičák a kvôli tomu možno nebude teraz sa usilovne učiť v škole, aby v budúcnosti mohol spraviť vodičák. Ale veď základné školské vzdelanie je možné si dodatočne spraviť počas celého života. Čiže keď ten 12-ročný chalaň zistí v dvadsiatich, že chcel by mať ten vodičák a nemá to základné vzdelanie, tak nič mu predsa nebráni si tie zvyšné roky dokončiť. Dúfam teda, že presne takto to je. A možno teda, Lucia, keď budeš reagovať na faktické poznámky, keby si ešte k tomuto mohla povedať zo dve slová, lebo potom tento argument spracme zo sveta, lebo jednoducho nie je validný.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič.

  • Lucia, skúsim iba tú moju poznámku rozobrať, čo si mi povedala. Akože ono nerátal som, že mi takto nahráš na smeč a vlastne spochybníš ten celý návrh, ktorý dávaš. Čiže ja som hovoril o tom, že ak ty vyžaduješ pre Róma základnú školu preto, aby mal vodičák, tak je to podľa mňa absurdné, aby sme pre poslanca či štátnu tajomníčku vyžadovali vysokú školu. Ešte raz hovorím, ja som to považoval jedno aj druhé za absurdné, čiže ja som sa nestotožnil s tým tvojím návrhom, ani s pohľadom ľudí, ktorí povedia, že štátna tajomníčka musí mať vysokú školu.

    Ty si sa ma ale opýtala, aký je rozdiel medzi mnou a vzdelanejšími kolegami? Na túto otázku, ktorú si mi dala na záver tvojho vystúpenia, ti veľa tvojich kolegov začapkalo. Len mne sa zdá, že vlastne začapkali môjmu argumentu, lebo ja ti kladiem takisto tú otázku späť. Aký je teda rozdiel medzi Rómom, ktorý ukončí základnú školu a má vodičák a ktorý neukončí základnú školu, vie čítať aj písať a má vodičák? Ja si myslím, že žiadny, že svojím vlastným argumentom si vyvrátila tvoj argument, na ktorom staváš tento zákon, ktorý predkladáš. A úplne paradoxné je to, že tvoji kolegovia ti za toto začapkali.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Pollák. Pán poslanec Martvoň, to bude procedúra? Ja vás len upozorním, že toto bola skončená len písomne prihlásená rozprava, zatiaľ.

    Pán poslanec Pollák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Veď to, Lucia, že dva roky ste pripravovali dokumenty, ktoré, alebo nejaké politiky, ktoré ste neuviedli do praxe. Ja viem, že možno ako tá príprava trvá nejaké obdobie, ale neboli ste schopní v podstate ani presadiť vo vlastnej vláde materiály, o ktorých si myslíš, že sú správne. Ja pozývam, tak ako som už povedal, všetkých tých, ktorým leží na srdci zodpovedné, spravodlivé riešenie rómskej problematiky, aj teba, aby sme si sadli, aby sme o tom rozprávali. A nakoniec aj ty, aj ja mám zákonodarnú moc a aj ostatní, ktorí teda chcú riešiť tento problém a záleží im na tom, tak poďme si sadnúť, odhoďme politické tričká a poďme si sadnúť a povedzme, ako budeme riešiť tento problém, ktorý nás všetkých trápi, lebo aj vy predkladáte nejaké zákony, aj SDKÚ predkladá nejaké zákony, aj my budeme predkladať nejaké zákony, aj SMER bude predkladať nejaké zákony a možno sa odhodlá aj Most, aj KDH. Sadnime si a povedzme, že čo ideme robiť naprieč politickým spektrom, a urobme niečo.

    Ja len hovorím, že nevyužívajme, nezneužívajme túto tému nato, aby sme získali priazeň voličov. A ja nechcem veľa, ja chcem len spravodlivé riešenie tejto problematiky. A ja si vážim kohokoľvek v tomto parlamente, ktorého trápi táto problematika, ktorý chce s touto problematikou konečne niečo urobiť.

  • Ďakujem pekne. No, Lucia, dovolil by som si ťa požiadať alebo poprosiť, aby si sa zmierila s tým, že tých kopancov bude do budúcnosti trošku viacej, pretože tu došlo k takému určitému priblíženiu sa k strane SMER a k takému malému prilepeniu sa, čiže budeš sa s tým musieť do budúcna vyrovnať. Ja už som tu počul dva príspevky od ľudí, ktorí sa vyviezli na chrbte strany Sloboda a Solidarita do tohto parlamentu a teraz do nej nesmiernym spôsobom kopú, takže bude dobré, keď si na to postupne všetci zvykneme.

    Chcel by som ešte nadviazať na to, čo si povedala, a zdupľovať, že ja naozaj prajem aj pánovi Pollákovi, aj pánovi Matovičovi všetko dobré, nech sa im darí v tej komplexnej reforme a v žiadnom prípade, aby to teda nevyzeralo tak, ja by som si nedovolil povedať, že oni nám vykrádajú nejaký náš program alebo niečo také, aby to teda nebolo nesprávne pochopené, ono je to taký transfer povedzme z programu SaS do programu pána Matoviča a pána Polláka. Ja pevne verím a dúfam, že takýto transfer sa udeje aj z tvojho šuplíka, ktorý ostal na ministerstve práce a sociálnych vecí, a že všetky tie dobré veci, ktoré si tam pripravila, tak sa pretransformujú do tých riešení, ktoré nejakým spôsobom pán Pollák s pánom Matovičom presadia a my všetci ich určite v tom podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som stále chcel a nedá mi to nepoukázať na to, že podľa mňa došlo k chybe v procedúre, nakoľko pani poslankyňa Nicholsonová sa ústne neprihlásila do rozpravy, alebo sa teda neprihlásila už v rámci ústneho, lebo by tam svietila. Podľa môjho názoru pani poslankyňa išla s faktickou a potom vystúpila ako záverečné slovo, ale je to môj názor, nechám na pani predsedajúcu, aby posúdila. Ale kebyže je pani poslankyňa prihlásená do rozpravy, tak by tam bola podľa mňa uvedená.

    Čo chcem ale povedať teda k tomu, keď sa už diskutuje, ja si nemyslím, že to, že Obyčajní ľudia sa snažia v Slovenskej republike pozitívne riešiť problémy občanov, že je to na chybu, keď v týchto veciach komunikujú aj s inými stranami, a teda aj s koaličnými. Ja si myslím, že pokiaľ niekto chce riešiť v Slovenskej republike problémy občanov, tak má právo komunikovať aj s inými stranami. No ale ja to tu vidím asi problém v tom, že strana SMER asi bere za lepšie návrhy poslancov Obyčajných ľudí ako poslancov SaS a poslancom SaS sa asi to veľmi nepáči. No ale tak sa nečudujte, keď nás nazývate SZM-ákmi a kadečím, že potom s vami nespolupracujeme.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem. Ja si teda dovolím ešte predtým, ako, Lucia, ti dám slovo. Pán Martvoň, pán Martvoň, haló, pán Martvoň, k vám sa obraciam, bolo by dobré naštudovať si rokovací poriadok, navrhovateľka môže vystúpiť kedykoľvek, takže prosím vás, prezrite si to. Zatiaľ pozrite si to v tom rokovacom poriadku, ako to je, pani navrhovateľka môže kedykoľvek počas rozpravy požiadať o slovo, to urobila, ja som jej ho udelila.

    Takže budeme pokračovať po faktických poznámkach ústne prihlásenými. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tam niekde mala začať moja faktická, že vysvetliť pánovi Martvoňovi, ktorý je tu, predpokladám, dlho, dlho, že mala som právo vystúpiť bezpochyby.

    Nebudem sa vyjadrovať k tej celkom vtipnej, ale určite chybnej premise pána Matoviča, on sa ich dopúšťa dosť, ale ohradím sa voči tomu, že on stále opakoval, že ja to idem vyžadovať od Rómov. Nie, ja to idem vyžadovať od všetkých. Toto nie je návrh, ktorý by mal riešiť Rómov, a to zopakujem neviem koľkýkrát, ja by som si to nikdy nedovolila takto naformulovať, ako to formulujete vy, len z úcty k tým, ktorí sa vymanili z toho začarovaného kruhu a proste niečo v živote dokázali a majú dokonca vyššie vzdelanie ako ja.

    Pán poslanec Pollák, vy ma pozývate do diskusie, fajn, fajn, ja prijímam, ale zase musím povedať, že všetko, čo som už ja navrhovala a čo som urobila, tak ste odpísali do svojho reformného programu, takže neviem, že či tam nebudem akože zbytočná, ale veľmi rada sa prídem porozprávať, samozrejme.

    Ďakujem.

  • Tým sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy. Poprosím, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Matovič.

  • Nechcem zbytočne tú tému naťahovať, ale keďže keď faktickou nemôžem reagovať na posledné záverečné slovo predkladateľky, tak skúsim jej to vysvetliť ešte raz.

    V mojom vystúpení som povedal, že pripadá mi rovnako absurdné, aby sme vyžadovali od Rómov skončenie základnej školy nato, aby mohli mať vodičák, a na druhej strane ukončenie vysokej školy nato, aby štátna tajomníčka mohla byť štátnou tajomníčkou. Vás sa to dotklo, aj druhí kolegovia, vaši, to brali ako invektívu, ale ja som iba porovnával obidve tieto dve varianty alebo návrhy a obidva som vyhlásil za absurdné, lebo ja sa s nimi nestotožňujem. A vy ste potom vlastne, ako ste reagovali na to dotknuté, alebo ako dotknutá ste na to reagovali, tak ste povedali, konkrétne ste povedali vetu: "Igor, aký je rozdiel medzi mnou a vzdelanejšími kolegami?" Predtým ste hovorili o tom, ako si plníte svoje poslanecké povinnosti, a potom ste sa ma opýtali: "Aký je rozdiel medzi mnou a vzdelanejšími kolegami?"

    A toto je presná tá odpoveď, ktorú ja sa zase vás pýtam, alebo otázka, ktorú sa zase ja vás pýtam: Aký je rozdiel v tej istej logike, keď použijem presne vašu logiku, aký je rozdiel medzi Rómom, ktorý má ukončenú základnú školu a vie čítať a má vodičák, a aký je rozdiel medzi Rómom, ktorý nemá ukončenú základnú školu, vie čítať a má vodičák.

    Na jednu a na druhú odpoveď je vlastne žiadny rozdiel a podstatné je to, ako si vykonáva svoju prácu. Podstatné je to, že či ten Róm dobre vedie to auto, a podstatné je to, že či ty osobne si dobre vykonávaš svoj mandát. A toto som ti hovoril, že vlastne tou tvojou otázkou si vyvrátila v podstate celú, celú argumentačnú silu tvojho predkladaného návrhu, lebo tvrdíš, že vlastne je rozdiel medzi Rómom, ktorý má ukončenú základnú školu a ktorý nemá ukončenú základnú školu z pohľadu vykonávania toho zamestnania, možno toho šoféra.

    Čiže nie je rozdiel medzi tebou a vzdelanejšími kolegami, podstatné je to, ako si kto vykonáva svoju prácu, a takisto nie je rozdiel medzi Rómom, ktorý má ukončenú základnú školu a ktorý nemá ukončenú základnú školu.

    Keď hovoríš, že ty si si ani nedovolila toto hovoriť o Rómoch a toto vlastne opatrenie sa týka všetkých, tak bolo to na 100 %, sa tu z toho miesta s tebou stavím o čokoľvek, bolo to buď v druhej, alebo tretej vete, kedy si povedala, že týmto riešiš Rómov v osadách a že to priznávaš. Takže teraz je hlúposť tvrdiť, že si to nepovedala. V pohode si vyber prepis tvojho vystúpenia, túto vetu si tam použila, spomenula si konkrétne Rómov v osadách.

  • Na vaše vystúpenie je prihlásených päť poslancov s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík, nech a páči.

  • Ďakujem pekne. Takže k tej otázke, aký je rozdiel medzi Rómom, ktorý má základnú školu a vodičák, a medzi Rómom, ktorý nemá základnú školu a má vodičák. No, vôbec táto otázka predpokladá chybu v tej základnej úvahe. My netvrdíme, že základná škola je nutná, resp. základné vzdelanie je nutné a musí byť podmienkou, aby mohol niekto šoférovať. My tvrdíme, že základné vzdelanie je motivátor, je to, skrátka, nástroj, akým chceme, teda ten vodičák je nástroj, akým chceme motivovať ľudí si základné vzdelanie ukončiť. Dúfam, že sa tu všetci zhodneme, že je dobré, keď obyvatelia tohto štátu majú aspoň základné vzdelanie. Alebo potom si rovno povedzme, že ako nemajme, nemajme, nech nemá nikto žiadne vzdelanie. Čiže veď chceme, aby čím viac ľudí malo aspoň to základné vzdelanie, keď už nie vyššie, aby čím menej bolo bez akéhokoľvek vzdelania. A ten vodičský preukaz má byť motivátor aspoň to základné vzdelanie dosiahnuť.

    My netvrdíme, že bez vodičského preukazu sa nedá šoférovať, alebo bez základného vzdelania sa nedá šoférovať. Ale, naopak, vravíme, to je motivátor, to je presne to isté ako to, keď niekto neplatí alimenty, tak mu zoberú vodičský preukaz. A takisto, aký je rozdiel medzi tým, kto alimenty platí a alimenty neplatí z pohľadu schopnosti šoférovať? No žiaden. Len chceme tou hrozbou toho vodiča ako motivovať, tých ľudí, platiť alimenty. Tu ich chceme motivovať dosiahnuť základné vzdelanie. Dúfam, že tento rozdiel som dosť jasne opísal.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, tak ako pred chvíľou zaznelo, by som hovoril asi veľmi podobne, naozaj tu sa jedná o nepochopenie, ja po tom, ako Lucia Nicholsonová prišla k nám na klub vysvetliť veci, tak som sa s tým nemal problém stotožniť. Lebo naozaj ide o to, aby sme vytvárali motiváciu a tlak k tomu, aby sa ľudia správali nejakým spôsobom. Ten príklad s tými alimentami je dobrý príklad, to naozaj s tým vodičákom nemá nič spoločné, napriek tomu je to v zákone. No prečo? Pretože to núti tých ľudí, ktorí majú platiť alimenty, aby ich platili, pretože to pre ich je dôležité - mať ten vodičák. Toto je to isté. Veď hľadáme naozaj sústavu rôznych nástrojov, bavili sme sa o tom celý deň, ktorý povedie rôznymi spôsobmi k motivovaniu a vysielaniu signálu, čo sa očakáva a kto má byť za čo odmenený.

    Ale jedna vec sa mi tu nepáči, v tejto rozprave, a musím to povedať. Ja som si nevšimol, že by aj predkladateľka hovorila o Rómoch, tak ako ja som nehovoril o Rómoch vo svojom vystúpení a v úvodnom slove alebo aj tak, pretože to sa netýka len Rómov. Kto to tu nasilu vtláča etnický princíp do týchto vecí? Ja to odmietam. Veď poberatelia sociálnych dávok nie sú len Rómovia, že veľká časť týchto poberateľov sú Rómovia, to je pravda, ale snáď tu nebudeme tvoriť etnické zákony? To, že niekto má teraz post splnomocnenca vlády pre rómske komunity, to neoprávňuje, aby sme tu teraz naozaj prešli na etnickú strunu a etnickú vlnu. Ja som to nikdy nerobil, nikdy v mojich návrhoch zákonov to tak nebolo a myslím si, že ani moji kolegovia nikdy, ako dávajme si na to pozor, lebo to není správne, není to pravdivé, a naozaj nás to zvádza na úplne scestie, ktoré je zlé.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, znova vyjadrím súhlas s tvojím vystúpením. Chcem poukázať na to, že je to fakt smiešne, že kvôli tomu, že sú skorumpovaní skúšobní komisári a niektorí policajti, my ideme motivovať občanov, aby si dokončili minimálne vzdelanie alebo aby mali základné vzdelanie. To isté potom môžme motivovať občanov, že keďže sú skorumpovaní úradníci, aby občania mali teda minimálne vysokoškolské vzdelanie.

    Čiže ja si dovolím povedať to, že nie je to namieste, nie je to konštruktívne riešenie a podľa môjho tento návrh zákona sa dostáva do kategórie návrhov zákonov, ktoré v minulosti predložil jeden poslanec, ktorý tvrdil, že ženy kvôli tomu, že spôsobujú údajne dopravné nehody, majú chodiť vždy po krajnici na aute v pravej, po pravej strane, poprípade aby mali zakázané šoférovať.

    Čiže toľko z mojej strany.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som to chcela uviesť na pravú mieru. Pozrite sa, je skutočne rozdiel medzi tým, že kto má mať vysokú školu a kto má mať základnú školu, lebo snáď sa zhodneme na tom, že to, že od niekoho očakávame základnú školu, možno považovať za formálne vyjadrenie toho, že ten človek vie čítať a písať, nič viac a nič menej. A bez tohto, bez čítania, písania, je asi ťažké urobiť vodičák.

    Takže, prosím vás, ukončime túto debatu o tom, o vysokej škole a o základnej škole, pretože ja tam nevidím v tom zmysel, absolútne žiaden. Jednoducho základná škola je formálne potvrdenie toho, že vieš čítať a písať. Vysoká škola je proste nadstavba. A ja sa skláňam pred vzdelaním, ale to naozaj niečo nad istú úroveň. Ale tá základná škola je to základné, preto sa to volá základná škola, to je ten základ, ktorý proste by sme mali mať, a môže to byť základ pre predpoklad získania vodičského oprávnenia.

    Druhá vec. Ja som hovorila o sociálne vylúčených spoločenstvách a hovorila som o rómskych osadách. Je obrovský rozdiel medzi tým, o čom hovoríš ty, Igor, pretože ty hovoríš o Rómoch a ja hovorím o deťoch, alebo teda o ľuďoch zo sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. z rómskych osád. Pretože sociálne vylúčené spoločenstvá nie sú nič iné ako rómske osady, ale nie všetci Rómovia žijú v rómskych osadách. A nehovoriac o tom, že nie všetci tí, ktorí žijú v rómskych osadách, sú Rómovia.

    Takže prosím ťa, keď chceš byť reformátorom riešenia rómskej otázky, tak si aspoň ujasni tieto základné termíny. Ja si myslím, že Peter ti bude nápomocný.

    Viac k tomu asi nemám čo dodať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som rád aj napriek tomu, že teraz Lucia vlastne povedala, že sa teda dotýkala tohto zákona alebo tohto návrhu len teda ľudí, ktorí žijú v rómskych osadách, že si upozornila na to, že sám predkladateľ povedal, predkladateľka povedala, že sám tento zákon sa dotýka Rómov...

  • Reakcia z pléna.

  • Rómskych osád. Tak, no tak rómskych osád, dobre, môže tam byť jemný rozdiel, ale v rómskych osadách, už to rómske osady evokuje, že ide o Rómov. A ide o Rómov.

    Súhlasím s tebou, Igor, že podstatný je výkon akejkoľvek profesie, ako teda napríklad, či ten človek spĺňa, alebo nespĺňa kritériá. Pre mňa je podstatný výkon. Ak, Lucia, nájdeš, ak máš štatistiku, o ktorej ja neviem, že ľudia s neukončeným vzdelaním, ktorí majú vodičáky, páchajú dopravné priestupky, tak daj na stôl a ja budem hlasovať za. Ale ak takúto štatistiku nemáš a domnievaš sa, že policajt, ktorý teda ten vodičák udelil Rómovi, tak poďme robiť zákon alebo poďme robiť opatrenia, ktoré dovolia policajtovi udeliť vodičák Rómovi, ktorý nevie čítať a písať. Ak takéto dôkazy máš, jednoducho, že Rómovia páchajú priestupky a že bol udelený vodičák a že ten policajt sa správal korupčne, tak sú tu orgány činné v trestnom konaní, kde to teda môžeš oznámiť, a poďme to riešiť.

    Je malou ambíciou, aby rómske deti ukončili len základnú školu. A vy teda hovoríte o tom, aby rómske deti ukončili základnú školu, je to malá ambícia, mali by sme mať oveľa väčšie ambície, ako ukončiť len základnú školu.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Matovič.

  • Tá ambícia nie je malá, tá ambícia je namieste, aby tie deti ukončili základnú školu. Len ja by som teraz si dovolil reagovať hlavne teda na Ľuda Kaníka jeho argumentom, ktorý rád používa. Vy hovoríte, že týmto chcete motivovať tie deti, aby ukončili základnú školu. A Ľudo Kaník pri argumentácii pri druhom pilieri rád používa voči SMER-u argument, že vlastne vtedy, ako obmedzili alebo v podstate obmedzili možnosť investovať DSS-kám do akcií, tak vlastne tým pádom ako keby bežcovi odrezali jednu nohu a chceli od neho, aby podal rovnaký výkon ako zdravý bežec.

    A túto je ten problém zakopaný, že tá ambícia nie je malá, aby tie deti ukončili tú základnú školu, ale decko, ktoré sa vracia domov, kde má jeden meter štvorcový obytnej plochy na seba a býva v miestnosti 3 x 4 metre s ďalšími svojimi deviatimi súrodencami a dvomi svojimi rodičmi, toto decko nikdy neukončí základnú školu. A tu je ten predpoklad, že my vlastne tieto deti odsúdime naveky na to, aby si nikdy vlastne neurobili ani ten vodičák, cez čo by si mohli vlastne získať možno nejaký chlebíček a mať nejakú prácu, kde by si nejaké koruny mohli zarobiť. A to je to zase, čo možno aj hovorí Peter Pollák, že to, ako myslí tú ambíciu, my keď sa toho neuchopíme, že ani nevytvoríme možnosti tým deťom, aby mali motiváciu, aby mali pozitívne vzory, toto je možno jedna z tých motivácií, aby mali aj pozitívne vzory, aby mali podmienky, možno aby sme zaviedli ten celodenný výchovný systém, kde vlastne tie deti by prichádzali bez aktovky a odchádzali bez aktovky, tak toto keď všetko okolo toho neurobíme, tak tie decká základnú školu neukončia a odsúdime ich naveky, že budú naveky bez vodičáku. A už keď potom možno v dvadsiatich piatich rokoch si zmyslia, že by si ten vodičák urobili, už si ho nebudú schopní spraviť.

  • Posledný do rozpravy ústne prihlásený pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Dobrý podvečer. Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, to sú večery, ktoré milujem, tu už je naozaj taká komorná atmosféra stále navečer. Ale v úvode dovolím si povedať tuná, a keď to prijme tá Lucia, kolegynka, tak budem rád. Nemusí sa za to hanbiť, že má strednú školu. Stredná škola alebo škola, alebo vzdelanie ako také nemusí hovoriť o kvalitách človeka a o schopnostiach. Určite...

  • Reakcia poslankyne.

  • Ale ak, tak by som ešte to dopovedal, ako tú myšlienku. Pamätám si federálnu vládu, kedy dokonca minister práce, sociálnych vecí a rodiny bol robotníkom, a teda mal to vzdelanie, už teda neviem aké, ale bol to schopný ako človek. Toľko som chcel k tomu ako povedať a nechcel som nikoho tým uraziť ani nikoho sa dotknúť, naopak.

    Čo sa týka návrhu zákona, ktorý je tuná o tej cestnej premávke, vnímam ho aj ja ako diskriminačný, žiaľ. Lebo tak ako to už odznelo niekoľkokrát aj v tých rozpravách, ale aj cez tie faktické poznámky, naozaj mnohým ľuďom sa znemožní, aby získali ten vodičský preukaz. Ak sa v tej škole naučí čítať, písať a je schopný urobiť ten test, myslím si, že to môže byť schopný, šikovný človek uplatniteľný na trhu práce. Nevytvárajme tuná takúto prekážku pre skupinu ľudí, ja to nebudem hovoriť, že sú to len Rómovia, aj keď dá sa vidieť tuná tento podtext, ale sú to vo všeobecnosti ľudia takí, ktorí na to vzdelanie nemajú, študujú ledva so štvorkami, možno veľakrát prepadli, a dosiahnuť základné vzdelanie pre nich sa môže stať naozaj neprekonateľnou prekážkou. Aby týmto ľuďom sme nedávali v podstate ďalšie poleno pod nohy a tú uplatniteľnosť na trhu práce, že by ju mali skomplikovanú.

    Sám osobne poznám ľudí, nie sú to len Rómovia, vo všeobecnosti hovorím, sú to aj iní ľudia, ktorí nemajú skončené základné vzdelanie, ale vedia auto, traktor rozobrať do šrubky, vedia perfektne šoférovať, vedia vynikajúco sa uplatniť v poľnohospodárstve, v poľnohospodárskych prácach. Myslím si, že týmto návrhom zákona mnohým týmto ľuďom by sme práve znemožnili mať ten chlieb v ruke, živiť svoju rodinu, schopne živiť svoju rodinu.

    Preto ani predmetný návrh zákona nepodporím, aj keď tu bolo veľmi veľa tých emócií, možnože sme sa tak vzájomne aj urazili, aj pourážali, ja som nemal to v úvode urobiť, určite, že nie, ale tento návrh zákona, ak dovolíte, dovolím si aj podať ako návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby o predmetnom návrhu zákona sa nerokovalo.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie sa prihlásili traja páni poslanci, štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja si nemôžem pomôcť a nemôžem sa ubrániť tomu pocitu, že tomuto plénu nejde o to, aby sme zvyšovali kvalifikovanosť pracovnej sily na Slovensku? Tomuto plénu nejde o to, aby sme zvyšovali vzdelanosť ľudí na Slovensku?

    Pozrite si, prosím vás pekne, aktuálne tabuľky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, my máme obrovský problém s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Pozrite si tých ľudí podľa vzdelania. My ich dokážeme dnes roztriediť podľa vzdelania, ktorá je tá najväčšia kategória, ktorú proste nevieme umiestniť na otvorenom trhu práce. To je nekvalifikovaná pracovná sila.

    O čom vy mi tu rozprávate, z akej krajiny vy ste prišli, že títo ľudia sa dokážu zamestnať? Tí ľudia, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, až na výnimky, pani kolegyňa, som vás veľmi pozorne počúvala a ja viem, že existujú výnimky, ale to sú ľudia, ktorých dokážeme spočítať na prstoch jednej ruky. My máme obrovský problém s nekvalifikovanou pracovnou silou, s ľuďmi, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie a sú dlhodobo, desať rokov a viac, v evidencii nezamestnaných. Stratili všetky pracovné návyky, čo je horšie, oni ich ani nemali kedy nadobudnúť, pretože to sú ľudia, ktorí nikdy nepracovali. A nepracovali práve v dôsledku toho, že nedokážu uspieť na otvorenom trhu práce, pretože nemajú tú kvalifikáciu a vo vrecku majú vodičský preukaz. Z akej krajiny vy ste to prišli? Vy ste si sem snáď odskočili možnože, neviem, z nejakej škandinávskej alebo podobnej, pretože ja sa nestačím čudovať vašim argumentom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja musím podporiť pána Štefana Kuffu vo svojom príspevku v rozprave, ktorý povedal. Ja poznám vo svojom okolí veľa ľudí, ktorí v piatej alebo v ôsmej triede prepadli, ale skutočne v živote sa tak uplatnili, že sú z nich bagristi, automobiloví pretekári, šikovní automechanici, ale nebavila ho slovenčina alebo ruština kedysi, prepadol a skutočne sú veľmi zdatní ľudia, ktorí sa vedia uživiť i vtedy, keď prepadli.

    A na dôvažok musím povedať, že mám aj skúsenosti také, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia celý život prešli s vyznamenaním v školách, ale sú šoférski analfabeti a nedokážu si skutočne ani urobiť vodičský preukaz, a keď ho urobili, tak majú problém so šoférovaním.

    Ja len toľko, ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa, taktiež si ťa dovolím podporiť a zároveň by som ešte dodal, no, je to fakt zaujímavé, že niekto sa snaží nedostatočnú vedomostnú úroveň nášho obyvateľstva, nedokončené minimálne vzdelanie, riešiť cez zákon o cestnej premávke. To fakt sa môže stať iba na Slovensku. Ja mám dokonca ešte lepší návrh, keď už teda nám záleží na motivácii občanov, aby si dokončili to minimálne vzdelanie ako také, tak poďme do toho tým spôsobom, že dajme podmienku minimálneho vzdelania pre vstup do krčmy alebo do pohostinstva a máme to vyriešené. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem. Štefan, možno som čakal, že tak ako sme sa bavili, aj tu pani profesorka sa ma pýta možno v duchu tom, keď sa tu niekto pýta na to, že z akej krajiny sme, tak ja sa opýtam, že z akej sme to planéty, keď chceme zakazovaním v absolvovaní jednej vzdelanostnej skúške, ktorá vedie k nadobudnutiu vodičáku, riešiť motiváciu ľudí ukončovať svoje vzdelanie. Z akej sme to nie krajiny, z akej sme to planéty, že zákazmi ideme riešiť to, aby si ľudia dokončili základné vzdelanie? Ja sa pýtam, kde existuje teda možnosť ukončenia vzdelania ľudí, ktorí vychádzajú zo základných škôl, lebo dva-trikrát prepadli a v tomto návrhu nevidím jeden riadok na to, že tí ľudia si majú možnosť ukončiť základné vzdelanie alebo štát zabezpečí to, že základné vzdelanie nadobudnú nejakou inou formou. Skrátenou, alebo nejakými ďalšími vecami. Ak skutočne tuná predkladateľovi ide o to, že budeme sa zaoberať o kvalifikovanosť pracovnej sily. Kvalifikovanosť pracovnej sily nezabezpečíme zákazmi. Bohužiaľ, to tak je. A keď už sa blížime ku koncu tejto debaty, tak keď sa pýtame, z akej krajiny sme a kde to žijeme, ja sa pýtam, kde žije predkladateľ, na akej planéte?

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo aj za pripomienky. Zabudol som to, áno, v tej rozprave povedať, že v podstate naozaj výška vzdelania nehovorí o zručnosti mojej v tom, aký som ja šofér. Tak ako ste tu, kolegovia, spomenuli, naozaj môžem byť univerzitný profesor a môžem byť skutočným analfabetom v riadení auta alebo dopravného prostriedku. Sú ľudia, ktorí zrobili nakoniec ten vodičský preukaz a ho neuplatňujú, pretože chýba im tá zručnosť. Naopak, sú ľudia, ktorí to vzdelanie nemajú a jednoducho nemali vzťah, áno, k jednotlivým predmetom, ale v tých autách odmalička sa šprtali a sú skutočne veľmi zruční a schopní ako ľudia. Nechcem, aby to bolo diskriminačné a naozaj aby to bol taký nástroj, ako obrať ľudí o to, aby nemohli mať vodičský preukaz. Veľakrát je to naozaj na to, aby mohli živiť svoju vlastnú rodinu. Nerobme im tieto prekážky.

    Dovolím si ešte povedať jednu vec, že vzdelanie nerovná sa múdrosť alebo zručnosť, to sú rozdielne pojmy. Tomáš Morus, renesančný filozof, napísal dielo Utópia a ja ho možno budem citovať ešte aj opakovane, ale to, že my budeme pritvrdzovať ako zákony, to neznamená, že cez tvrdosť zákona dosiahneme tie očakávané efekty, ktoré si myslíme, že prídu. Naopak, on prišiel na to pred 500 rokmi, že tomu tak nie. Veľakrát pritvrdenie zákona vyvolávalo to, že tieto zákony sa viac a vo väčšom rozsahu ako porušovali. Vidíte, v tom viem byť viac možno liberálny ako liberáli.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Týmto sme vyčerpali prihlásených rečníkov do rozpravy. Uzatváram teda rozpravu. Pýtam sa, či sa chce pani navrhovateľka vyjadriť. Už nie.

    Pán spravodajca požiadal o slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne k tomu, čo tu odznelo. Pán poslanec Hlina sa to snažil aj odľahčiť trošička, ale aj tak sa to zvrhlo do ostrej konfrontácie, ktorá veľakrát nesúvisela, myslím si, že ani s témou. Po tom všetkom, čo tu odznelo, snáď len pár poznámok.

    Určite, na čom sa všetci zhodneme dnes tu, že dnešná doba, dnešné nároky, ktoré sú kladené na každého z nás, každého jednotlivca tejto spoločnosti, urobili ten vodičský preukaz jako priam nevyhnutnosť, nevyhnutnosť súčasťou života. A pre mnohých ľudí skutočne zdrojom obživy. To je nesporné. Vydávanie vodičského preukazu má pri platnej súčasnej legislatíve aj svoje náležitosti, teda každý, kto sa uchádza o vodičský preukaz, musí splniť prísne kritériá. A je jedno, čo je vysokoškolák, alebo je to doteraz absolvent, ktorý vyšiel z ôsmej triedy. Hej, na tom sa, myslím, že môžme všetci zhodnúť.

    To, o čo išlo pani kolegyni, ja som pochopil ten uhol pohľadu, že ide o to - motivovať tú skupinu ľudí týmto základným vzdelaním, aby si ten vodičák zaslúžili. Alebo povedzme ten vodičák by mal byť motivujúcim nástrojom k tomu, aby ukončili základné vzdelanie. Je to jednoznačné.

    Preto tu chcem len jednu poznámku. Možnože by bolo namieste sa opýtať pri tomto uhle pohľadu, sú tu aj kvalifikovaní učitelia, že či, či motivácia reštrikciou je to, to správne orechové. Proste, lebo to jako keby sme vlastné deti, ktoré chceme motivovať k lepším učebným výsledkom alebo školským výsledkom, motivovali len reštrikciou. Je to diskutabilné, či práve tá reštrikcia je na zlepšenie tej, tej motivácie. Ťažko povedať. To by sme si tu mohli povedzme rozdiskutovať viac, jak všetko to ostatné, ktoré tu odznelo.

    Tie príklady s tým vodičákom a alimentami, no, nie celkom si myslím, že je to správny príklad, lebo alimenty a vodičský preukaz, to je vymáhanie plnenia povinností reštrikčným opatrením. Proste to nesúvisí priamo s tým, s tou motiváciou, ako vy hovoríte, že teda vodičák má slúžiť k tomu, aby som ukončil to základné vzdelanie. V tomto prípade tie alimenty, vlastne to je vynucovanie reštrikciou, že ak to nebudeš plniť, tú uloženú povinnosť súdom, tak ti odoberieme vodičský preukaz a má to slúžiť ako reštrikcia. To je zase na diskusiu, ktorú by sme si...

    Ale ten základný uhol pohľadu, myslím si, že je práve v tom, že či má vodičák ten, alebo onen, či má také, alebo oné vzdelanie, tak by sa mal podľa toho aj správať. Lebo to, čo dnes vidíme na cestách, je úplne šokujúce, hej. Môže to byť človek, ktorý je veľmi šikovný, veľmi zdatný, ovláda vyhlášku, predpisy, vie perfektne šoférovať, ale to, čo predvádza na ceste, je priam zarážajúce.

    Kdežto ten, ktorý vyjde z osmičky a spraví horko-ťažko ten vodičák, môže byť perfektný vodič, ktorý dodržuje všetky predpisy. A to je to, o čo nám má ísť a možnože tento zákon poukáže aj na to, že by sme v budúcnosti mali vyvíjať tlak práve na to, že keď už máme platnú legislatívu o vydávaní vodičských preukazov, tak by sme mali byť tvrdí na tých, ktorí zodpovedajú za to vydávanie tých vodičských preukazov.

    To znamená, že keď niekto sa uchádza o vodičský preukaz, tá autoškola má byť prísne kontrolovaná, že spĺňa všetky predpoklady, že vyžaduje od tých absolventov to, čo má vyžadovať, že ten skúšajúci tie testy tvrdo kontroluje a že konečne ten záverečný skúšobný komisár, ten od bezpečnosti, je nekompromisný a nevydá ten vodičský preukaz tomu, kto nie z hľadiska vzdelania, ale z hľadiska zručností a vedomostí na ten vodičský si to nesplní.

    Toľko, to je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon má tlač 152. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 138.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete uviesť zákon.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 152.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, ale budem stručný, keďže čas je veľmi krátky do konca dnešnej schôdze.

    Všetko podstatné je uvedené v dôvodovej správe, preto pripomeniem, že v návrhu zákona sa majú riešiť dva problémy.

    Prvý problém je prepočítavanie starobného dôchodku pre pracujúceho dôchodcu, to znamená pre takého občana, ktorý dôchodok už poberá a popritom pracuje tak, že je dôchodkovo poistený. To sú jednak zamestnanci dôchodcovia na pracovnú zmluvu, jednak živnostníci dôchodcovia, slobodné povolania dôchodcovia a po novom roku aj dohodári dôchodcovia. Súčasný stav zákona je taký, že prepočet dôchodku, navýšenie dôchodku je možné až po skončení tejto ich zárobkovej činnosti, čo môže niekedy trvať niekoľko rokov a nemusia sa toho zvýšenia dôchodku ani dožiť, a práve preto tento návrh predkladám.

    Druhý návrh je tiež, samozrejme, v rámci zákona o sociálnom poistení, ale z inej strany. Tam ide o to, aby sa zlikvidovala istá diera v nemocenskom poistení pri poskytovaní nemocenských dávok, kedy, poviem to tak, ako to je, špekulanti zneužívajú systém nemocenského poistenia nato, aby neoprávneným a nespravodlivým spôsobom získali pomerne vysokú nemocenskú dávku, pričom nezaplatia prakticky žiadne odvody ani oni, ani ich zamestnávateľ. Odôvodnenie je v dôvodovej správe.

    Na záver poviem, že bol by som veľmi rád, keby tento návrh získal podporu pre v prvom čítaní a prešiel do druhého čítania, a to jednak z vecných dôvodov, to, čo je tam teda uvedené, to, čo sa navrhuje zmeniť. A ten druhý návrh ušetrí Sociálnej poisťovni, keď nie milióny, tak státisíce euro ročne určite. Ale zároveň tým, že by tento zákon prešiel do druhého čítania, sa otvorí priestor nato, aby sa doňho v druhom čítaní doplnili ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktorým sa zlepší zákon o sociálnom poistení, a aj o zdravotnom poistení prípadne, taký, aký bol schválený 10. augusta v skrátenom legislatívnom konaní v tejto snemovni. Pretože po jeho schválení, tak ako som aj ja, aj iní kolegovia upozorňovali, sa doň dostalo množstvo chýb. Spomeniem, pokiaľ ide o dohodárov, nemocenské poistenie dohodárov, kedy dohodár za málo peňazí získa veľa muziky, môže získať zase špekulatívnym, ale aj nevedome vysokú dávku z nemocenského poistenia.

    Ďalší problém je problém poistenia v nezamestnanosti, pokiaľ ide o ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke, privyrobia si počas tejto rodičovskej dovolenky nejakým malým príjmom na dohodu, stratia zamestnanie po návrate z rodičovskej dovolenky, zistia, že si pokazili výšku dávky v nezamestnanosti, ktorá namiesto niekoľkých stoviek eur môže byť len pár drobných a tak ďalej a tak ďalej.

    O týchto problémoch píšem na svojom blogu v dnes zverejnenom článku, kto má záujem, môže si to prečítať, ak má záujem, môžem to s ním osobne prekonzultovať.

    Takže verím aj neverím v podporu, vašu podporu tomuto návrhu. Ak motyka vystrelí, tak môžme spoločne urobiť niečo v prospech štátneho rozpočtu, rozpočtu Sociálnej poisťovne, aj k spokojnosti a spravodlivosti, pokiaľ ide o ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, zaujmite svoje miesto.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Viere Šedivcovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 152), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 13 z 24. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 138 zo 6. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa. Nechce stanovisko zaujať. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na zostávajúci čas vás teda, dovolím si vás požiadať, aby ste mi dali súhlas k ukončeniu, už asi nemá zmysel začínať ďalší bod programu.

    Ďakujeme pekne.

    Takže pekný večer prajem a ráno o 9.00 hod. pokračujeme návrhom zákona o štátnych sviatkoch.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.